Prenos

genetických
informácií
BIO 8.r.
BUNKY V ORGANIZME:
1. TELOVÉ
2. POHLAVNÉ

BUNKY SA ROZMNOŽUJÚ
DELENÍM : TELOVÉ - MITÓZA
POHLAVNÉ - MEIÓZA
 1.TELOVÉ BUNKY
Pri raste alebo obnovovaní organizmu vznikajú
nové telové bunky.
Pri vzniku nových telových buniek sa delí jadro.

Počas delenia bunkového jadra sa DNA zdvojuje =

tvoria sa 2 rovnaké kópie pôvodnej dvojzávitnice.
 Skôr ako sa
jadro rozdelí –
každá
molekula
DNA sa
zdvojí –
tvoria sa
rovnaké
kópie
Proces zdvojenia DNA =
replikácia
Telové b. - MITÓ ZA
Z materskej bunky vzniknú 2 dcérske bunky,
ktoré majú rovnaký počet chromozó mov ako
mala pôvodná bunka.
Všetky telové bunky majú rovnaký počet
chromozó mov.
Každý druh organizmu má určitý typický počet
chromozómov (napr. fazuľa 22, pes 78).
Človek má v jadre každej telovej bunky 46
chromozómov - 23 párov
(v každom pá re je 1 od otca a 1 od matky).
Človek má vo všetkých telových bunkách
46 chromozómov =
23 chromozómových párov

23 23
chromozómov chromozómov
od otca od matky

Genetická informácia je preto

prítomná v jadrách buniek
dvakrát – jeden gén pre znak od
otca a druhý gén pre ten znak od
Zaujímavý je 23.pár chromozómov

 Určuje pohlavie: XX žena XY muž

2.POHLAVNÉ BUNKY
Vznikajú zvlá štnym delením – delia sa dvakrát.
Pri delení pohlavných buniek sa počet
chromozómov zmenšuje na polovicu.
Pohlavné b. - MEIÓZA
Pohlavné bunky majú polovičný počet chromozó mov –
23 chromozó mov (POZOR, NIE PÁ ROV!!!)
 Pohlavné bunky

Pri vzniku Každá

pohlavných
buniek sa počet pohlavná
chromozómov bunka
redukuje na
polovicu (vajíčko,
spermia)
má iba 23
chromozómov
 Prečo majú pohlavné
bunky polovičný počet
chromozómov?
Pri oplodnení dochádza
splynutiu dvoch
pohlavných buniek
23 + 23 = 46
chromozómov
Vzniká telová bunka=
základ nového jedinca
VONKAJŠIE PREJAVY
GÉNOV

VONKAJŠÍ VZHĽAD
JEDINCA ZÁVISÍ OD
GÉNOV
Konkrétne formy génov pre určitý
znak (farba vlasov, očí, ...) sú
alely.
Sú to odlišnosti v tej istej časti –
ú seku DNA.
Napr. gén, ktorý určuje farbu kvetu,
sa mô že vyskytovať vo forme alely
pre červenú farbu alebo alely pre
bielu farbu.
 Vzťah medzi alelami mô že byť:
Dominantný = prevlá dajú ci
Recesívny = ustupujú ci
Alely mô žu byť:

recesívne dominantné
– ustupujúce – prevládajúce
DOMINANCIA –
úplná a neúplná
 Úplná dominancia
Úplná dominancia zapríčiň uje výrazný
prejav znaku, ktorý prená ša dominantná
alela v alelovom pá re.

„silnejšia alela úplne potlačí slabšiu alelu“

Postup
 -krížime červený kvet a biely kvet
 -alela, ktorá podmieňuje vznik červenej farby kvetu je
dominantná, pričom ide o úplnú dominanciu
 - červený kvet označíme ČČ
 - biely kvet označíme bb
 - rodičovské jedince ČČ x bb
 -prvá generácia potomkov F1
 -druhá generácia potomkov F2
F1 generácia
ČČ x bb b b

Č Čb Čb

Č Čb Čb

F2 generácia
Čb x Čb Č b

Č ČČ Čb

b Čb bb
Výsledok
 V F1 generácii vznikli kvety červené - Čb, pretože
červená je dominantná, ide o úplnú dominanciu

 V F2 generácii vznikli kvety: ČČ – červený

 Čb – červený
 bb - biely
 Neúplná dominancia
Neúplná dominancia je nevýrazne pô sobenie
dominantnej alely voči recesívnej v alelovom
pá re. Potomok nemá znak ani jedného z rodičov,
ale svoj špecifický znak.
Postup
 -krížime psa čierneho a bieleho psa
 -ide o neúplnú dominanciu, čiže potomok nemá
znak ani jedného z rodičov, má svoj špecifický
znak – prvá generácia potomkov F1 bude sivá
 - čierneho psa označíme ČČ
 - bieleho psa označíme bb
 - rodičovské jedince ČČ x bb
 - prvá generácia F1
 - druhá generácia F2
F1 generácia
ČČ x bb b b

Č Čb Čb

Č Čb Čb

F2 generácia
Čb x Čb Č b

Č ČČ Čb

b Čb bb
Výsledok
 V F1 generácii vznikli potomkovia Čb, ale sú siví
potomkovia, pretože dominantná alela pre čiernu
farbu sa neprejavila = ide o neúplnú dominanciu,
potomkovia majú svoj špecifický znak = sivá farba
 V F2 generácii sú potomkovia: ČČ = čierny pes
 Čb = sivý pes
 bb = biely pes
Poznámky
 Bunky- 1.telové – delia sa mitózou, z 1 materskej
bunky vzniknú 2 dcérske bunky, sú totožné s
materskou, majú rovnaký počet chromozómov
 -u človeka je v telových bunkách 46 chromozómov,
sú v 23 pároch, v každom páre je 1 od matky, 1 od
otca, genetická informácia je prítomná dvakrát
 23.pár určuje pohlavie, XX, XY
 2.pohlavné bunky – delia sa dvakrát delením –
meióza, z 1 bunky vzniknú 4 bunky s polovičným
počtom chromozómov (23, ale pozor , nie párov)
 -pri splynutí 2 pohlavných buniek: 23 + 23= 46
chromozómov v novom jedincovi

 Konkrétna forma génu = alela = nesie informáciu

pre konkrétny znak (napr. červená farba kvetu)
 – vzťah dominantný a recesívny