Kuchya. Kuchya. Je to miesto v dome, kde sa spravidla schdza cel rodina pri spolonom jedle.

Je to miesto, kde udia trvia vinu asu, ak s doma. Je to miesto, odkia sa ria vakovak vne a lkaj ns na hostinu. Niekto m kuchyu zariaden v modernom tle, sam lesk a farby. Niekto m kuchyu v tle naich starch mm. Niekto dva prednos domcej kuchyni, inmu viac chutia exotick jedl. U niekoho vonia kuchya po slanine a klobsach, u druhho po vanilke a korici a u alieho po priplenom gui. Nu, nie nadarmo sa hovor, e koko ud, toko chut. A e tie chute mme velijak! Som rada, e v tej naej kuchyni rdiovej, v relcii o tradinch slovenskch jedlch, npojoch a receptoch starch mater, sa stretvaj vetky tieto chute a vne. Kad tde sa mme monos podozveda nieo nov nielen o jedlch, ale aj o tom, ako sa ilo naim predkom v minulosti, spoznvame zaujmav miesta a ud, ktor tam ili alebo ij dodnes. A som nesmierne rada, e u niekoko mesiacov mme monos spoznva aj kuchyu naich krajanov ijcich na Dolnej zemi. Pre niekoho to mono s celkom nov informcie a niekomu azda len svojou relciou pripomeniem, e Slovci ij aj za hranicami Slovenska. A e tam ij nie rok alebo dva, ale dokonca u cel genercie a e sa vysahovali za lepm ivotom pred viac ako 250 rokmi. Za cel ten as si udrali v sebe kus Slovenska, kus domoviny, z ktorej odili mnoh u navdy. Vetky eny si urite okrem vbavy priniesli aj recepty, ktor sa nauili od svojich mamiiek. Ve o vm viac pripomenie domov v alekej zemi, ako vne a chute vho detstva. o vs viac pote ne vae najobbenejie jedlo, ktor vm pripravovala mama s takou lskou. o vm d viu istotu ne vedomie, e na tedroveernom stole budete ma erstv chlieb, e bude rozvoniava kapusta, e vs bud aka bobky s makom a hriat s medom. A tak sa mi teraz stva, e i robm relciu o kuchyni starej matere alebo o dolnozemskej kuchyni ... vetko jedno. Ve t kuchya je skoro rovnak! Podobn ako vajce vajcu. Samozrejme, e dolnozemsk kuchya naich krajanov do seba nasiakla miestne vplyvy okolitch nrodnch kuch, ale vo svojej podstate ostala tak, ak si ju priniesli Slovci pred XY rokmi zo svojej domoviny. Vo Vojvodine robia srmu, na Slovensku golubky. Sn kad dolnozemsk gazdinka vie, ak je sprvna rejtea. Ale aj na Slovensku sa robia

zviny na vetky mon spsoby. A i u budete ma na raajky kifle i roky, aj tak si na nich pochutte rovnako. Mm pravdu? A tak si teda vychutnajme chute a vne naich obbench jedl spolone. Pretoe najlepie chut v dobrej spolonosti a najlepie nm trvi pri dobrom vnku, silnej kve, i inom pohriku. A ke nm ku tomu hr aj krsna udov piese, je to priam idelne. elm vm preto vetkm dobr chu a na zdravie, mil moji priatelia. Renta Hrakov