Keď konečne zazvonilo, rýchlo som dobehol do

jedálne a rovnako rýchlo som zistil, že v ponuke

nie je NIČ z toho, čo mám rád.

.
Och..

Ryba Sekaná
Hrášok

Kým som sa snažil zistiť, z ČOHO mohla pochádzať

tá príjemná vôňa, nazbieral sa za mnou rad detí.
„No tak, rýchlejšie, tvorí sa za tebou rad,“
poháňala ma kuchárka.

Bol som pod tlakom a nevedel sa rozhodnúť.

„Ehm... sekanú nie, je nejaká sivá. Možno rybiu

roládu so zemiakovou kašou... Neviem,” mrmlal som.

20
„ Švihni si, sme hladní!” zvolalo nahnevane jedno
z detí.

„ROZHODUJEM SA!” odvetil som.

„ROZHODUJ SA RÝCHLEJŠIE! ”
zakričali zborovo.

Kuchárka mi povedala, aby som sa postavil nabok

a pustil ďalšie deti. Kým som sa rozhodoval, dostávalo
sa predo mňa čoraz viac detí, až som sa napokon
ocitol na KONCI radu.
Vtedy som si všimol, že vyložili nový podnos
s jedlom. Nevidel som dobre, čo to je, spoznal som
však tú lahodnú vôňu.
A začul som, ako niekto povedal...

21
 OSÍ
M KU R AC I U RO L
PR ÁD
SI

U.”
„ JA

Takmer mi tácka vypadla z rúk!

„KURACIA ROLÁDA!
MAJÚ KURACIU ROLÁDU?”
opakoval som.
To je presne to, čo chcem.
Snažil som sa vrátiť na miesto, kde som rad opustil.
Lenže tie malé deti mi to nedovolili.

„N E P R E D B IE H A
J S A !“
kričali na mňa.
„Len sa vraciam n a svoje MIESTO! Už viem, čo si
dám,” vysvetľoval som.

22
Podišiel k nám pán Tchinell, aby zistil, čo znamená
tá STRKANICA.

„No tak,Tom, pusti tie deti dopredu,

je tam dosť jedla pre všetkých,“
povedal mi.

Musel som preto čakať a prizerať sa,
ako si KAŽDÉ DIEŤA PREDO MNOU PÝTA...

KURACIU ROLÁDU.
Nepočul som nič iné, len:

i k u r a c iu r o lá d u .
P r o s ím s

a c i u r oládu!
s i d á m kur
Ja
Pre mňa tiež kuraciu roládu.

o l á d u , prosím!
r
K u ra c i u
23
„ PROSÍM, DAJTE SI RADŠEJ SEKANÚ
ALEBO RYBACIU ROLÁDU! PROSÍM,
NECHAJTE MI ASPOŇ JEDNU
KURACIU ROLÁDU!” dával som
nahlas najavo svoje zúfalstvo.

Bol som čoraz bližšie a bližšie a stále som

„Kuraciu roládu... Prosím,
sa modlil:
kuraciu roládu… Prosím, kuraciu
roládu …”
,
som sa dostal na rad a povedal som:

UŽ VIEM.
KURACIU
ROLÁDU,
PROSÍM!
 „Je mi ľúto, tú už nemáme. Dnes chceli všetci iba
toto. Môžem ti však dať cestoviny, keby si chcel, “
oznámila mi kuchárka.

(Cestoviny s tuniakom som naozaj nechcel – nie,

ďakujem, neprosím si.)
„Ste si ISTÁ, že nič nezostalo?” spýtal som neveriacky.

„Nie, tak čo si dáš namiesto toho? “

Keďže som nemal veľmi na výber, s miernym

odporom som sa rozhodol pre sekanú s hráškom.
Keď som prechádzal okolo všetkých tých detí,
čo jedli kuraciu roládu, cítil som OBYČAJNÚ
závisť. VZ D YCH OL som si.

N ašiel som voľné miesto vedľa Normana

a sadol som si.
„Tá kuracia roláda je VYNIKAJÚCA!”
bolo prvé, čo povedal.

(SKVELÉ – v úvodzovkách.)
25
„ PRESNE tú som chcel aj ja,” zašomral som
smutne.
„Ak chceš, môžeš si dať kúsok kôrky,
ja už mám DOSŤ.”
Plný!
Norman mi položil na tanier dosť VEĽKÝ kúsok.
Chutilo to omnoho lepšie ako moja sekaná.

P
 ri živote ma držala len predstava, že po
škole pôjdem na návštevu k  VYKOPÁVKAM,
lebo som vedel, že u nich vždy dostanem niečo
dobré. Bol by som vďačný aj za jednu z babkiných
ČUDNÝCH pochúťok.
(Alebo ani nie.) Ze
e n i n o le
Z e l v ý
nin
ový

lá čik koláčik
ko