Autorom tejto prce je RAEL, a poda zkona a v slade s nm m na toto dielo autorsk prva.

Toto dielo a ani nijak jeho as nesm by koprovan nijakm spsobom, nesm by zaloen v nijakom vyhadvacom systme, nesm by rozirovan nijakmi prostriedkami, ani elektronicky, ani knine, ani fotokoprovan, ani vytlaen, a nesm by ani dan na web (internet), nesm sa teda vbec ri bez vopred danho shlasu zstupcu dritea autorskch prv, teda Raelinskeho Hnutia na Slovensku. Poruenie tchto pravidiel me ma za nsledok trestnoprvne sthanie. Vetky prva vyhraden.

** POSOLSTVO OD MIMOZEMANOV ** Autor: RAEL *KNIHA PRV* KNIHA, KTOR HOVOR PRAVDU

I.KAPITOLA STRETNUTIE Od deviatich rokov som mal len jedin ve: automobilov preteky. Zaloil som pecilny asopis o motorovom porte v roku 1970, jednoducho preto, aby som mohol i v prostred portu, v ktorom sa lovek neustle sna porazi sm seba, a popritom sa usiluje vynika nad inmi. Od svojho detstva som snval, e sa stanem automobilovm pretekrom, krajc v apajach niekoho tak slvneho ako bol Fangio. Vaka kontaktom, ktor som zskal prostrednctvom asopisu, ktor som zaloil, som sm dostal monos preteka, a tak teraz mj byt zdob okolo desa trofej - vsledok mjho pretekania. Avak 13.decembra 1973 som iel ku sopkm tiacim sa nad mestom Clermont-Ferrand v strede junho Franczska. iel som sa skr nadcha erstvho vzduchu ne potei z jazdy autom. Nohy sa mi u temer triasli po tom, o som cel rok chodil po pretekoch, od okruhu k okruhu, neustle ijc na tyroch kolesch. Vzduch bol vtedy chladn, a obloha dos siv, s przemnou hmlou. Kral som, kde-tu aj pobehol, a odboil som z cesty, na ktorej som si zaparkoval auto, s cieom zjs a do stredu krtera nazvanho Puy-de-Lassolas, kam v lete asto chodievam na pikniky s mojou rodinou. Ak asn a vzruujce miesto! Pomyslenie, e pred niekokmi tiscroiami vytryskovala lva neuveritene vysokej teploty prve na mieste, kde dnes stoja moje nohy... . Medzi lomkami ete stle mono njs ozdobn vulkanick tvary. Zakrpaten rastlinstvo pripomna franczske Provenslsko, no bez slnenho jasu. U-u som sa chystal ods a pozrel som sa naposledy na vrcholok kruhovitej hory, ktor sa vznikla nahromadenm sopenej kvary. Pripomenul som si kokokrt som sa kzal dolu tmito strmmi svahmi akoby na lyiach. Nhle som uzrel v hmle blika erven svetlo, a nato aksi helikoptru klesajcu ku mne. Hoci helikoptra je pomerne hlun stroj, ja som v tom momente nepoul absoltne ni, ani len najmenie zasvianie. Je to sn baln? Vtedy bol objekt asi dvadsa metrov nad zemou, a ja som si vimol, e m tak trocha ploch tvar. Bol to lietajci tanier!

Vdy som veril v ich existenciu, ale nikdy som nesnval, e niekedy sm nejak uvidm. Tento mal priemer pribline sedem metrov a vku asi dva a pol metra. Spodok mal ploch a vrch kueovit. Na spodnej asti blikalo prudk erven svetlo a na vrchole biele, pripomnajce svetlo blesku fotoapartu. Toto biele svetlo bolo tak intenzvne, e som sa na nevydral pozera bez primrenia o. Lietajci tanier naalej klesal celkom nehlune, a asi dva metre nad zemou znehybnel. Zostal som ako skamenen plne bez pohnutia. Nebl som sa, skr sa teil z toho, o som prve preval. Horko som utoval, e som nemal so sebou fotoapart. A potom sa stalo nieo neuveriten: na spodku stroja sa otvorili padacie dvere a aksi schodky sa rozvinuli a po zem. Pochopil som, e z objektu vystpi nejak bytos a bol som zvedav, ako bude vyzera. Objavili sa dve chodidl a potom dve nohy, o ma trochu upokojilo, lebo to naznaovalo stretnutie s lovekom. Ten, ktorho som najprv povaoval za diea, sa napokon objavil cel. Zostpil po schodkoch a zamieril priamo ku mne. Vtedy som si uvedomil, e napriek vke pribline meter dvadsa to diea nie je. Mal mierne ikm oi, dlh ierne vlasy a krtku iernu briadku. Zastavil sa asi desa metrov odo ma. Ete stle som sa nehbal. Mal na sebe zelen kombinzu, ktor zahaovala cel telo a hoci sa zdalo, e hlavu nem chrnen, obklopoval ju aksi iariv prstenec. Nebol to vak naozajstn prstenec, vyzeralo to akoby sa vzduch okolo jeho tvre trblietal a chvel, akoby to bol neviditen tt, jemn, ledva viditen vzduchov bublina. Pokoku mal bielu, ale s jemnm zelenkastm ndychom, ak mvaj udia chor na pee. Zahka sa na ma usmial. Povaoval som za najlepie odpoveda smevom, hoci som bol nepokojn. Potom som mierne kvol hlavou na pozdrav. Odpovedal mi tm istm spsobom. Pokal som sa zisti, i ma pouje a sptal som sa: - Odkia prichdzate? Odpovedal mocnm hlasom a s vemi dobrou vslovnosou, aj ke trochu huhavo: - Vemi z aleka... - Hovorte po franczsky? - Hovorm vetkmi jazykmi sveta. - Prichdzate z inej planty? - no. Pri rozhovore sa ku mne priblil asi na vzdialenos dvoch metrov. - Je to vaa prv nvteva na Zemi? - Ach nie! - Prichdzate sem asto? - Vemi asto... mierne povedan. - Nao ste prili? - Dnes som priiel pozhovra sa s vami. - So mnou? - no, s vami, Claudom Vorilhonom, vydavateom malho asopisu o automobilovom porte, enatm, otcom dvoch det. - ... Odkia to vetko viete? - U dvno vs pozorujeme. - Preo ma? - To sa hne dozviete, ale najskr mi povedzte, preo ste sem prili v toto chladn zimn rno? - Neviem... zaiadalo sa mi trochu poprechdza sa na erstvom vzduchu... - Chodievate sem asto? Sptavo sa na ma pozrel. - V lete no, ale v tomto ronom obdob takmer nikdy. - Teda preo dnes? Plnovali ste si tto prechdzku u dvnejie? - Nie. Neviem. Ke som sa dnes rno zobudil, zrazu sa mi iadalo prs sem. - Prili ste sem preto, lebo som til stretn sa s vami. Verte v telepatiu? - no, samozrejme. Je to tma, ktor ma vdy zaujmala, tak ako vetko o sa tka lietajcich tanierov. Nikdy som sa nenazdal, e sm nejak uvidm. - Nu teda, aby som vs sem priviedol, pouil som telepatiu, lebo vm chcem vea vec poveda. tali ste Bibliu? - no. Preo sa ma na to ptate? - tali ste ju u dvno?

- Nie, kpil som si ju iba pred niekokmi dami. - Preo? Neviem, zaiadalo sa mi zrazu preta si ju... . - To, e ste si ju kpili, je tie vsledok mjho telepatickho psobenia. Musm vm o mnohch veciach poveda a vybral som si prve vs pre nron poslanie. Pote do mjho stroja, tam sa nm bude lepie rozprva. Nasledoval som ho a vystupoval po schodkoch umiestnench pod lietajcim tanierom. Pri pohade zblzka sa trochu podobal na sploten zvon s plnm a vydutm spodkom. Vntri boli dve kresl oproti sebe a teplota bola napriek otvorenm dverm prjemn. Nebola tam nijak lampa, ale zo vetkch strn prichdzalo prirodzen svetlo; neboli tam ani palubov prstroje, ktor by pripomnali kabnu pilota. Podlaha bola modrast, z nejakej lesklej zliatiny. Posadil som sa do vieho kresla vyrobenho z jednho kusu materilu, troku priesvitnho, bezfarebnho a vemi pohodlnho. Mal mu sa usadil oproti mne do podobnho kresla, no trochu menieho. Kee bolo vak umiestnen vyie od podlahy, tak jeho a moja tvr boli na rovnakej rovni. Dotkol sa jednej asti steny a cel stroj okrem spodku a vrchu sa stal priehadn. Boli sme akoby vonku na vzduchu, ale v prjemnom teple. Navrhol mi, aby som si vyzliekol kabt, o som aj urobil, a potom prehovoril. - Vemi utujete, e nemte so sebou fotoapart, aby ste pri rozprvan o naom stretnut mohli vetkm uom predloi dkaz? - Samozrejme... - Povajte ma. Budete rozprva o naom stretnut a budete hovori pravdu o tom, kto ste vy a kto my. Poda ich reakcie uvidme, i sa im meme ukza otvorene a oficilne. Pokajte, km sa dozviete vetko a rozprvajte a potom, aby ste boli schopn sprvne sa brni proti tm, ktor vm nebud veri, a aby ste im mohli poda nepopieraten dkazy. Vetko, o vm poviem, si zapete, a na zklade svojich poznmok vydte knihu. - Preo ste si vybrali prve ma? - Z mnohch prin. Predovetkm sme potrebovali niekoho z takej krajiny, kde s nov mylienky vtan a kde je mon ich vyjadri. Franczsko je krajina, v ktorej sa demokracia zrodila. Franczsko si udia na celom svete predstavuj ako krajinu slobody. alej to mal by niekto inteligentn a vetkmu prstupn. Napokon, a to predovetkm, sme potrebovali niekoho slobodomysenho, ale zrove, aby nebol zaloen protinboensky. Kee v otec je id a matka katolka, povaovali sme vs za idelne spojenie dvoch dleitch pospolitost v dejinch sveta. Navye vae povolanie vbec neposkytuje priestor pre neuveriten objavy, preto bude vae rozprvanie pre vinu ud vierohodnejie. Kee nie ste vedec, neskomplikujete cel zleitos a vysvetlte ju jednoducho. A pretoe nie ste ani litert, nebudete vytvra zloit svetia, ktor by boli pre vinu ud ako itaten. Napokon, sme sa rozhodli vybra niekoho z obdobia po prvom atmovom vbuchu v roku 1945 a vy ste sa narodili v roku 1946. Pozorovali sme vs od vho narodenia, ba dokonca ete aj pred nm. To s dvody, preo sme si vybrali vs. Mte nejak alie otzky? - Odkia prichdzate? - Z alekej planty, o ktorej vm nepoviem ni bliie z obavy, e udia nebud dostatone rozumn a mohli by rui n pokoj. - Je to aleko? - Vemi aleko; keby som vm povedal vzdialenos, pochopili by ste, e pri vaich sasnch vedeckch a technickch poznatkoch sa tam nemete dosta. - Ako sa nazvate? - Sme udia ako vy a ijeme na plante dos podobnej Zemi. - Ako dlho trv vaa cesta na Zem? - Tak dlho, ako pomyslie si na to. - Preo prichdzate na Zem? - Aby sme videli, ako udia pokroili a aby sme nad nimi bdeli. Oni s budcnos, my sme minulos. - Je vs vea? - Viac ako vs. - Rd by som navtvil vau plantu. Bolo by to mon?

- Nie. Predovetkm nemohli by ste tam i. Jej atmosfra sa od vaej vemi li a nie ste ani dostatone vytrnovan, aby ste zvldli cestu. - Preo sme sa stretli prve tu? - Pretoe sopen krter je idelne miesto, bezpen pred neiaducimi pohadmi. Teraz pjdem... . Vrte sa sem zajtra v rovnakom ase s Bibliou a prineste si vetko potrebn na zapsanie poznmok. Neberte si nijak kovov predmet a o naom rozhovore nikomu nerozprvajte, lebo sa viac nikdy neuvidme. Nechal ma zostpi po schodkoch, podal mi kabt a zakval. Schodky sa poskladali, dvierka sa nehlune zavreli, lietajci tanier bez akhokovek umu alebo zvuku ahko vzlietol do vky asi tyristo metrov a potom zmizol v hmle.

II. KAPITOLA PRAVDA Stvorenie Na druh de som priiel na schdzku so zoitom, perom a Bibliou. Stroj sa objavil v dohodnutej hodine a znovu som sa stretol s tm istm malm muom. Pozval ma dnu a usadil ma do kresla. Ja som nikomu ni nepovedal, ani svojim najblim a on bol rd, e som bol zdranliv. Poprosil ma, aby som si zapisoval a zaal rozprva. - Je to u vemi dvno, o udia na naej vzdialenej plante dosiahli tak technick a vedeck rove, ak oskoro dosiahnete aj vy. Zanali vytvra primitvne a embryonlne formy ivota, iv bunky v skmavkch. Kadho to "nadchlo". Zdokonalili svoje metdy a podarilo sa im vytvori udn mal zvieratk. Lene vlda pod ntlakom verejnej mienky na naej plante zakzala vedcom pokraova v pokusoch a vytvra obludy, ktor sa mohli sta pre spolonos nebezpen. Jedno z tchto zvierat naozaj utieklo a vsledkom bolo niekoko obet. Sbene napredovalo medziplanetrne a medzigalaktick bdanie. Nai vedci sa rozhodli ods na dostatone vzdialen plantu, ktor poskytovala zhruba vetky podmienky potrebn na pokraovanie v pokusoch. Vybrali si Zem, na ktorej ijete. Tu vs poprosm, aby ste si zobrali Bibliu, kde mete njs stopy pravdy, samozrejme trochu zdeformovanej jej prepisovatemi, ktor nedokzali pochopi tak vysok technolgiu, a to o opisovali, pripisovali mystike a nadprirodzenm silm. Dleit s len tie asti Biblie, ktor vm budem tlmoi. O ostatnch vm nebudem rozprva, tie s iba poetickm bsnenm. Uznte, e vaka pravidlu, ktor prikazovalo, e pri prepisovan Biblie sa nesmie zmeni ani len jedno psmenko, sa jej hlbok zmyslel zachoval, hoci k textu pribudli v priebehu tiscro zbyton mystick a neuiton texty. Zaneme prvou knihou Genezis, prvou kapitolou: "Na poiatku stvoril Elohim nebo a zem."(Genezis, 1.-1) Elohim, niektormi bibliami nesprvne preloen ako Boh, znamen v hebrejine, "t, ktor prili z neba" a je to slovo skutone v mnonom sle! Znamen to, e vedci pochdzajci z nho sveta najprv hadali plantu najvhodnejiu na uskutonenie svojich zmerov. Oni "stvorili", v skutonosti vak objavili Zem a zistili, e m vetky potrebn prvky na vytvorenie umelho ivota, aj ke jej atmosfra nebola tak ako atmosfra na ich plante. "A duch Elohim sa vznal nad vodami."(Genezis, 1.-2) Uskutonili prieskumn cesty a na obenej drhe okolo Zeme umiestnili to, o by ste mohli nazva umelmi satelitmi, ktor mali

tudova jej zloenie a atmosfru. Zem bola vtedy plne zaliata vodou a hustmi hmlami. "Elohim videl, e svetlo je dobr. " (Genezis, 1.-4) Na vytvorenie ivota na Zemi bolo dleit vedie, i Slnko nevyaruje kodliv le na jej povrch. Prieskum potvrdil, e Slnko zohrieva Zem sprvne a nevysiela kodliv le. Svetlo bolo dobr. "A nastal veer a nastalo rno, prv de. " (Genezis, 1.-5) Tieto vskumy trvali dlh as. "De" zodpoved asovmu seku, poas ktorho Slnko vyjde v tom istom znamen v de jarnej rovnodennosti, ie pribline okolo dvetisc pozemskch rokov. "Oddelil vody pod oblohou od vd nad oblohou."(Genezis, 1.-7) Po vskume kozmickho iarenia nad oblakmi zostpili medzi horn vody (oblaky) a doln vody (ocen pokrvajci cel Zem). "Vody, ktor ste pod nebom, zhromadite sa na jedno miesto a uk sa s!" (Genezis, 1.-9) Po preskman povrchu ocenov skmali dno vody a vimli si, e nebolo prli hlbok a bolo pribline rovnak. Dos siln vbuchy, ktor nahradili prcu buldozrov, spsobili, e hmota z morskho dna sa zdvihla a nahromadila na jednom mieste. To vytvorilo pevninu. Pvodne bola na Zemi iba jedna pevnina a vai vedci sprvne spozorovali, e vetky svetadiely, ktor sa od nej oddelili, do seba dokonale zapadaj a mohli by vytvori jednu pevninu. "Zem, vye trvu, rastliny s plodom semena a ovocn stromy, prinajce plody, v ktorch je ich semeno, poda svojho druhu na zemi!" (Genezis, 1.-11) V tomto ndhernom a gigantickom laboratriu potom vytvorili z chemickch produktov rastlinn bunky. Vsledkom boli rastliny rznych druhov. Ich silie sa zameralo na rozmnoovanie. Bolo potrebn, aby sa tch niekoko stebiel byln, ktor vytvorili, mohlo rozmnoova. Rozili sa na tomto obrovskom kontinente do rozlinch vedecko-vskumnch skupn a vetky vytvorili rozmanit rastliny poda podmienok danho podnebia a svojej inpircie. V pravidelnch intervaloch sa schdzali a porovnvali svoje vskumy a vsledky. Ich prcu pozorovala z diaky vlastn planta s nadenm a so zaujatm. K vedcom sa pripojili najlep umelci, aby urili niektorm rastlinm vlune ozdobn el, prjemn bu vzhadom, alebo vou. "Bute svetl na nebeskej oblohe na oddeovanie da od noci! A bute na znamenie pre obdobia, dni a roky!"(Genezis, 1.-14) Pozorovanm hviezd a slnka mohli zmera trvanie dn, mesiacov a rokov na Zemi, o im slilo na usporiadanie ivota na tejto novej plante takej odlinej od ich vlastnej, kde dni a roky mali celkom in dku. Astronomick vskumy im umonili dokonale sa orientova a lepie spoznva Zem. "Vody, hemite sa mnostvom ivch tvorov, a okrdlen tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe!"(Genezis, 1.-20) Potom vytvorili prv vodn ivochy. Od planktnu cez mal rybky a po vek ryby. Aby bol tento mlad svet vyven a nevyhynul, vodnmi riasami sa ivili mal ryby, vek ryby poierali menie at., aby vznikla prirodzen rovnovha a aby jeden druh plne nezniil in, ktor potrebuje na svoju obivu. Podarilo sa im nieo podobn, o dnes nazvate ekolgia. asto sa stretvali a usporadvali sae, kde vyznamenvali skupinu vedcov, ktor vytvorila najkrajie alebo najzaujmavejie zviera. Po rybch stvorili vtky a treba poveda, e pod vplyvom umelcov, ktor s radosou v srdci rozdvali zvieratm najblznivejie farby a tvary, sa im niekedy lietalo vemi zle prve pre svoje prli ozdobn a prekajce perie. Sae pokraovali, a po fyzickch charakteristikch urili aj sprvanie zvierat pri prpravch na prenie tak, aby ich zsnubn tance boli o najobdivuhodnejie. Ale in skupiny vedcov vytvrali odpudzujce zvierat, obludy, take t, o nechceli, aby uskutoovali svoje pokusy na vlastnej plante, mali pravdu. Boli to draci, alebo tie zvierat, ktor ste pokrstili na dinosaurov, brontosaurov a podobne. "Zem, vydaj iv bytosti poda svojho druhu: dobytok, plazy a div zver poda svojho druhu!" (Genezis, 1.-24) Po mori a ovzdu prili na rad suchozemsk zvierat. Zem u pokrvalo ndhern rastlinstvo. To bolo potravou pre bylinoravce. Boli to prv suchozemsk zvierat, ktor boli stvoren. Po nich vytvorili msoravce, aby vyvili bylinorav ivostvo. Aj tu bolo potrebn, aby vetky druhy boli v rovnovhe. Tto udia pochdzali z planty, z ktorej pochdzam aj ja. Som jeden z tch, o vytvorili ivot na Zemi.

Najikovnej spomedzi ns chceli umelo vytvori loveka podobnho nm. Kad skupina sa pustila do prce a onedlho sme mohli svoje vtvory porovna. No obyvatelia naej materskej planty sa pobrili, ke sa dozvedeli, e tvorme "deti zo skmavky", ktor by mohli prs a ohrozova ich svet. Obvali sa, e tto nov udia mu pre nich predstavova nebezpeenstvo, ak by sa ich mentlne schopnosti a sila ukzali vyie, ako maj ich stvoritelia. Museli sme sa zaviaza, e ich nechme i primitvne, bez vedeckch poznatkov a zahalme nae konanie do mystiky. Poet skupn stvoriteov je ahk uri. Kad udsk rasa zodpoved jednmu tmu stvoriteov. "Urobme loveka na n obraz a poda naej podoby! Nech vldne nad rybami mora, i nad vtctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou, a nad vetkmi plazmi, o sa plazia po zemi!" (Genezis, 1.-26) Na n Obraz! Mete sa teraz so mnou porovna. Vidte, e podobnos je a zarajca. Avak tu sa zaali nae akosti. Skupina nachdzajca sa v krajine, ktor dnes nazvate Izrael, v tom ase umiestnenej nealeko od Grcka a Turecka na jednom kontinente, pozostvala z najtalentovanejch a najbrilantnejch tvorcov. Jej zvierat boli najkrajie a jej rastliny najvoavejie. Bolo to to, omu hovorte raj na zemi. A lovek, ktor tam bol stvoren, bol najinteligentnej. Preto museli vykona opatrenia, aby stvoren neprekonalo stvoritea. Bolo potrebn uzavrie ho do nevedomosti o vetkch vedeckch tajomstvch a pritom ho vzdelva, aby mohla by meran jeho inteligencia. "Zo vetkch stromov raja me jes. Zo stromu poznania dobra a zla vak nejedz! Lebo v de, ke by si z neho jedol, istotne zomrie." (Genezis, 2.-16,17) To znamen: me sa naui vetko o chce, ta vetky knihy, ktor tu pre teba mme, ale nedotkaj sa vedeckch knh, lebo umrie. "... pon zver a vetko nebesk vtctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval... (Genezis, 2.-19) Bolo nevyhnutn, aby prv udia poznali rastliny a zvierat, ich spsob ivota a ako si vaka nim zaobstara potravu. A kee botanika a zoolgia neboli povaovan za nebezpen, tak stvoritelia mohli naui ud rznym vedomostiam ohadne vlastnost rastln a obyaj zvierat. Predstavte si rados skupiny vedcov, ktor mali dve deti, muskho a enskho pohlavia, a ktorch uili vetkmu, po om baili. "Tu povedal had ene: Nie, nezomriete, ale Elohim vie, e v de, ke budete z neho jes, otvoria sa vm oi a vy budete ako Elohim." (Genezis, 3.-4,5) Medzi vedcami tejto skupiny boli i tak, o hlboko milovali svojich ud, svoje "stvorenia" a chceli im da pln vzdelanie, aby z nich urobili vedcov, ako boli oni. Povedali tmto mladm udom, ktor takmer dospeli, e mu tudova vedu a e bud rovnako mdri ako ich stvoritelia. "I otvorili sa obom oi a spoznali, e s nah."(Genezis, 3.-7) Vtedy pochopili, e aj oni by sa mohli sta stvoritemi. Hnevali sa na svojich rodiov za to, e im zakzali dotka sa vedeckch knh a e ich povaovali za nebezpen laboratrne zvierat. "Tu povedal Jahve Elohim hadovi: Preto, e si to urobil, prekliaty bude... Na bruchu sa bude plazi a prach zeme hlta po cel svoj ivot!" (Genezis, 3.-14) "Had" bola mal skupinka stvoriteov, ktor chceli Adamovi a Eve oznmi pravdu. Vldou pvodnej planty bola odsden i v exile na Zemi, zatia o ostatn stvoritelia museli zastavi svoje pokusy a opusti Zem. A Elohim urobil Adamovi a jeho ene koen odev a obliekol ich." (Genezis, 3.-21) Stvoritelia dali prvm udom zkladn prostriedky na preitie, aby si poradili odkzan sami na seba, bez styku s nimi. Biblia tu zachovala vetu z pvodnho dokumentu takmer nezmenen: Ha, lovek sa stal ako jeden z ns! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenaiahol svoju ruku po strome ivota a nejedol a neil naveky! (Genezis, 3.-22) Na predenie udskho ivota existuje urit vedeck metda. No ivot vaich ud je vemi krtky. Vedec, ktor tuduje po cel ivot, zana ma dostatok vedomost, aby mohol urobi zaujmav objavy, a ke zostarne. Z toho pramen pomalos udskho pokroku. Keby udia mohli i desansobne dlhie, urobili by obrovsk vedeck skok. Keby mohli od zaiatku i tak dlho, vemi rchlo by sa nm vyrovnali, pretoe ich schopnosti s o mliko vie ako nae. Nevedia o svojich monostiach. Tka sa to najm udu z Izraela; ktor bol v priebehu jednej zo spomnanch sa vybran vedeckou porotou ako najvydarenej v rovine inteligencie a geniality. To vysvetuje, preo sa

tento nrod vdy pokladal za vyvolen Bohom. Je to pravda, bol vyvolen skupinami stvoriteov, ktor sa zhromadili, aby posdili svoje prce. Napokon mete skontatova, koko gniov splodila tto rasa. "Ba vyhnal loveka a na vchod od raja Edenu postavil cherubov s vytasenm ohovm meom, aby strili cestu k stromu ivota." (Genezis, 3.-24) Nai vojaci s atmovmi zbraami stli pred obydliami stvoriteov, aby loveku zabrnili prisvoji si alie vedeck poznatky. Potopa Prejdime k tvrtej kapitole knihy Genezis: "Po nejakom ase Kain priniesol obetu Jahvemu z ponch plodn. Aj bel obetoval podobne z prvotn svojich oviec, z tch najtunejch." (Genezis, 4.-3, 4) Stvoritelia vo vyhnanstve, ktor zostali pod vojenskm dozorom, pobdali ud, aby im prinali potravu, aby tm dokazovali, e bytosti, ktor stvorili, s dobr a nikdy sa neobrtia proti svojim tvorcom. Takto dosiahli, e predstaven prvch ud smeli uva zo "stromu ivota". Vysvetuje to, preo ili tak dlho: Adam 930 rokov, Set 912, Henoch 905 at. Je o tom aj zmienka v Genezis v piatej kapitole (vere 1 a 11). "Ke sa udia zaali na Zemi mnoi a ke sa im narodili dcry, synovia Elohim videli, e udsk dcry s pekn, a brali si z nich za eny, koko len chceli." (Genezis, 6.-1, 2) Stvoritelia vo vyhnanstve si zobrali najkrajie z dcr ud za svoje manelky. "Mj duch neostane dlho v uoch, lebo s len telo. Ich dn bude iba stodvadsa rokov." (Genezis, 6.-3) Dlhovekos nie je dedin a deti ud neuvali automaticky zo "stromu ivota" na vek avu vldy vzdialenej planty Elohim. Tajomstvo dlhho ivota sa teda stratilo a pokroky ud sa spomalili. "... ke synovia Elohim obcovali s udskmi dcrami, ony im rodili obrov. To s hrdinovia dvnych ias, slvni muovia." (Genezis, 6.-4) To je dkaz o tom, e stvoritelia sa mohli spri s dcrami ud, ktorch stvorili na svoj obraz; z tchto zvzkov sa rodili deti s mimoriadnymi schopnosami. V oiach ud na alekej plante sa to vetko stvalo nebezpen. Vedeck pokrok na Zemi zaal nebezpene narasta, preto sa rozhodli, e zniia to, o stvorili. "Jahve videl, e udsk neres na Zemi je vek a e vetko zmanie ich srdca je ustavine naklonen na zl..." (Genezis, 6.-5) Zlo", ie tba sta sa nrodom rovnajcim sa svojim stvoriteom, nrodom uvedomelm a nezvislm. Pre ns bolo dobr, aby lovek zostal primitvnou bytosou ivoriacou na Zemi. Zl bolo to, e lovek chcel robi pokroky a e jednho da by sa mohol vyrovna svojim stvoriteom. Preto sa rozhodli znii zo svojej vzdialenej planty akkovek ivot na Zemi vystrelenm riadench nuklernych striel. No vyhnan stvoritelia sa o tom dozvedeli. Vyzvali Noema, aby s ich pomocou zostrojil lo, ktor by poas svetovej katastrofy obiehala okolo Zeme. Na palube mal by pr z kadho ivoneho druhu, ktor sa mal zachova. To je myslen obrazne, pretoe v skutonost sta - vae vedeck poznatky vm to umonia oskoro pochopi - aby sa z kadho druhu a pohlavia zachovala jedna bunka, z nej je potom mon znovu zostavi cel iv bytos. Podobne ako prv iv bunka bytosti v lone matky obsahuje u vetky potrebn informcie pre vytvorenie loveka, a po farbu vlasov a o. Bola to koloslna loha, ale podarilo sa ju splni naas. Ke nastala explzia, cel pevninu zaliala obrovsk prlivov vlna a zniila cel ivot na povrchu; ivot bol zachovan niekoko tisc kilometrov nad zemskm povrchom. ... vyzdvihli korb zo zeme do vky." (Genezis, 7.-17) Je zrejm, e vzlietol nad povrch planty Zem, a nie e plval na vode. Potom bolo potrebn vyka, km nezmizn stopy rdioaktvneho iarenia. "A vody ovldali Zem ete stopdesiat dn." (Genezis, 7.-24) Trojstupov raketa (Genezis, 6.-16 "...urob spodn, stredn a vrchn poschodie") pristla na Zemi. Okrem Noema v nej bol pr z kadej udskej rasy, ktor ila na Zemi. "Tu si Elohim spomenuli na Noema ..... dali zavia vetru nad Zemou a vody upadvali. (Genezis,

8.-1) Po pozorovan a vedeckom odstrnen rdioaktivity stvoritelia poiadali Noema, aby vypustil zvierat. Chceli sa presvedi, i v atmosfre preij, pokus sa vydaril. Potom mohli vyjs z rakety aj stvoritelia. Poiadali vetkch, aby sa dali do prce, mnoili sa a preukazovali vaku svojim dobrodincom, ktor ich stvorili a zachrnili pred znienm. Noe prevzal zodpovednos za odkladanie asti rody a prrastku dobytka pre obivu stvoriteom. "Tu Noe postavil Jahvemu oltr, vzal zo vetkho istho dobytka a zo vetkch istch vtkov a priniesol zpaln obetu na oltri." (Genezis, 8.-20) Stvoritelia boli vemi astn ke videli, e udia s im naklonen, a sbili si, e u nikdy sa nepoksia vtvor znova znii. Pochopili, e je len prirodzen, ak sa udia chc vedecky zdokonaova. ...lebo zmanie udskho srdca je od mladosti zl. (Genezis, 8.-21) Cieom loveka je vedeck pokrok. Kad udsk rasa bola premiestnen na svoje pvodn miesto stvorenia a vetky zvierat boli stvoren znovu z buniek uloench v korbe. "Z nich sa potom po potope rozvetvili nrody na Zemi. " (Genezis, 10.-32) Babylonsk vea Avak najinteligentnej nrod, nrod Izraela, urobil s pomocou stvoriteov tak pokrok, e zaal oskoro dobva vesmr. Stvoritelia ijci na Zemi chceli, aby udia prili na ich pvodn plantu a ukzali, e s inteligentn a vedecky zaloen, pritom vak van a mierumilovn, a dfali, e takto dosiahnu odpustenie. Preto zostrojili obrovsk raketu: Babylonsk veu. "... toto je zaiatok ich inov a veru neodstpia od nioho z toho, o si zaumienili urobi." (Genezis, 11.-6) Ke sa o tom dozvedeli udia na naej plante, zaali sa b. Ete stle pozorovali Zem a vedeli, e ivot na nej nebol znien. "Pome, zostpme a pomme tam ich jazyk, aby nik nerozumel rei druhho! A takto ich Jahve odtia rozohnal po celej Zemi..." (Genezis, 11.-7, 8) Prili, zobrali idov, ktor mali najvie vedeck poznatky, a rozptlili ich po celom kontinente medzi primitvne nrody, kde sa hovorilo inmi jazykmi, a preto im nikto nerozumel. Zrove im zniili vetky vedeck prstroje. Sodoma a Gomora Vyhnan stvoritelia dostali milos a mohli sa vrti na svoju pvodn plantu, kde zaali obhajova svoje ndhern vtvory. Cel vzdialen planta sa preto dychtivo pozerala na Zem obvan nimi stvorenmi bytosami. No medzi tmi, ktor boli roztrsen, bolo niekoko jedincov tiacich po pomste. Zhromadili sa v mestch Sodoma a Gomora. Podarilo sa im zachrni niektor vedeck tajomstv a zaali pripravova vpravu na potrestanie tch, ktor sa ich poksili znii. Stvoritelia vyslali dvoch zvedov, aby zistili, o sa chyst. "Ke dvaja anjeli doli do Sodomy..." (Genezis, 19.-1) udia ich chceli zabi, ale tto ich oslepili pomocou vreckovej atmovej zbrane. "Muov vak, vekch aj malch, o boli pri vchode do domu, ranili slepotou..."(Genezis, 19.-11) Mierumilovnch ud varovali, aby opustili mesto, pretoe ho zniia atmovch vbuchom. "Vstate, pote pre z tohto miesta, lebo Jahve mesto zni! " (Genezis, 19.-14) Ke udia opali mesto, neponhali sa, lebo nevedeli, o znamen atmov vbuch. "Zachr si ivot! Neobzeraj sa za seba a nezastavuj sa ..." (Genezis, 19.-17) A bomba dopadla na Sodomu a Gomoru. "A Jahve dal pada na Sodomu a Gomoru sru a ohe z neba a zniil tie mest... so vetkm ponm rastlinstvom... Ke sa Lotova ena za nm obzrela, premenila sa v son stp." (Genezis, 19.-24, 25, 26) Teraz u viete, e popleniny spsoben atmovm vbuchom zabij kadho do uritej vzdialenosti a, e udia pripomnaj sochy zo soli.

Abrahmova obeta Neskr sa chceli stvoritelia presvedi, i izraelsk ud, a najm jeho vodcovia s im stle priaznivo naklonen aj v napoly primitvnom stave, do ktorho upadli po znien viny "mozgov". Hovor o tom odsek, v ktorom chce Abrahm obetova svojho syna. Stvoritelia ho podrobili skke, aby zistili, i s jeho city k nim dostatone siln. Naastie test dopadol pozitvne. Nevystieraj ruku na chlapca a neubliuj mu! Teraz som toti poznal, e sa boj Boha..." (Genezis, 22.-12) To je na dnes vetko. Prosm usporiadajte a napte vetko, o som vm povedal. Zajtra budem pokraova. Mj spolonk sa so mnou zasa rozlil a stroj sa pomaly zdvihol. Kee tentoraz bola obloha jasn, mohol som vemi dobre sledova ako odlietal. Stroj znehybnel vo vke asi tyristo metrov a bez akhokovek hluku najprv servenal, ako keby sa zohrieval. Potom obelel ako rozeraven kov, vzpt dostal aksi modrofialov ndych ako obrovsk elektrick iskra, na ktor sa nedalo pozera, a plne zmizol.

III. KAPITOLA DOHAD NAD VYVOLENMI Moji Na druh de som sa op stretol so svojm spolonkom, ktor pokraoval v rozprvan. V knihe Genezis, v kapitole dvadsiatej smej, sa nachdza al opis naej prtomnosti: "...vid rebrk opret o zem a jeho vrchn koniec siahal a do neba a Jahveho anjeli vystupovali a zostupovali po om." (Genezis, 28.-12) Po znien najinteligentnejch ud a centier pokroku, ako boli Sodoma a Gomora, udia upadli do vemi primitvneho stavu a zaali hlpo zboova kusy kamea a rzne modly, zabudnc na tch, ktor ich stvorili. "Odstrte cudzch bohov, ktorch mte pri sebe..." (Genezis, 35.-2) V knihe Exodus sa zjavujeme Mojiovi: "Tu sa mu zjavil Jahveho anjel v ohnivom plameni z tovho krka. ....horel plameom, ale nezhorel." (Exodus, 3. -2) Pristla pred nm raketa a jeho opis zodpoved tomu, o by dnes povedal prslunk primitvneho kmea z Brazlie, keby sme pred nm pristli v tomto stroji, ktorho biele svetlo svieti medzi stromami bez toho, e by ich zaplilo... . ud vyvolen ako najinteligentnej zrazu ostal bez svojich najiarivejch umov a stal sa otrokom primitvnych susednch kmeov. Tieto kmene boli omnoho poetnejie, lebo neboli postihnut vekmi nieniami. Tomuto udu bolo treba znovu vrti jeho dstojnos, a to prinavrtenm jeho zeme. Exodus na zaiatku opisuje, o vetko sme museli urobi na oslobodenie udu Izraela. Ke odili, viedli sme ich a ku krajine, ktor sme im urili. "Jahve iel pred nimi cez de v oblanom stpe, aby im ukazoval cestu, a v noci zasa v ohnivom stpe, aby im svietil, take mohli dom i nocou putova..." (Exodus, 13.-21) Na spomalenie pochodu prenasledujcich Egypanov: "Aj oblan stp zmenil svoje miesto spopred nich a postavil sa za nich... oblak bol na jednej strane temn, na druhej osvetoval noc... " (Exodus.14.-19, 20) Dym vypan za izraelskm udom tvoril clonu, ktor spomaovala prenasledovateov. Prechod cez vodu bol potom umonen pomocou odstredivch lov, ktor vytvorili priechod. "..a more vysuil. Takto sa voda rozdelila..." (Exodus, 14.-21) Takto Jahve v ten de vyslobodil Izrael... (Exodus, 14.-30)

Poas pochodu pou pocioval vyvolen ud hlad: "...na povrchu pte bolo osi jemn, zrnit, jemn sa srie na zemi." (Exodus, 16.-14) Manna bola chemick potrava vyroben prkovou syntzou na povrchu zeme a rann rosa ju zvovala. Pokia ide o Mojiovu palicu, ktor mu umonila necha vytryskn vodu zo skaly (Exodus, 17.-6), bol to iba detektor na zisovanie podzemnch vodnch zdrojov podobn tm, ak dnes pouvate naprklad na vyhadvanie ropy. Ke je u voda lokalizovan, sta kopa. V kapitole dvadsiatej knihy Exodus s vyjadren urit pravidl. Izraelsk ud vzhadom na svoju primitvnu rove potreboval morlne zkony, a najm pravidl v oblasti hygieny, ktor boli formulovan v prikzaniach. Stvoritelia prili tieto zkony nadiktova Mojiovi na horu Sinaj v lietajcom stroji: "..zaalo od rna hrmie a blska sa. Hust mrak zakrval vrch a silno zaznieval zvuk rohu." (Exodus, 19.-16) "Vrch Sinaj bol celkom zahalen v dyme, lebo Jahve zostpil na v ohni, a dym vystupoval z neho ako z pece. Cel vrch sa hrozne triasol. Zvuk rohu bol oraz silnej." (Exodus, 19.-18, 19) Stvoritelia sa vak obvali napadnutia alebo zrok s umi. Bolo potrebn, aby ich udia repektovali, ba dokonca uctievali, aby stvoriteom nehrozilo iadne nebezpeenstvo. "ud nevystpi na Sinaj .... Kazi a ud nech sa neopovauj vystupova k Jahvemu, aby ich nezahubil!" (Exodus, 19.-23, 24) Taktie je napsan: "Len sm Moji sa pribli k Jahvemu, oni sa nepriblia, ani ud nevystpi s nm!" (Exodus, 24.2) ....a tu videli Izraelovho Boha. Pod jeho nohami bolo osi ako plocha zo zafrovch dladc a lesklo sa to ako samo nebo. (Exodus, 24.-10) To je opis podstavca, na ktorom sa ukzal jeden zo stvoriteov. Podstavec bol vyroben z tej istej modrastej zliatiny ako podlaha stroja, v ktorom sa teraz nachdzame. "V oiach Izraelitov sa Jahveho slva na koniari vrchu javila ako erav ohe.(Exodus, 24.-17) To je opis "slvy", v skutonosti lietajceho stroja stvoriteov; ako ste si mohli vimn, vo chvli tartu sa sfarbuje podobne ako ohe. Tto skupina stvoriteov mala nejak as osta na Zemi a priala si erstv potravu; preto iadala ud Izraela, aby ju pravidelne prinal, podobne ako rzne dary, ktor si neskr chceli odnies na svoju plantu. Mete to nazva kolonizcia. "...od kadho... vyberte dar pre ma! ...mte od nich prija: zlato, striebro a me... belas a erven purpur .....jemn pltno ...at. " (Exodus, 25.-2,3,4) Rozhodli sa pohodlnejie ubytova, preto poiadali ud, aby im zhotovili sdlo poda ich plnov. Tieto plny s opsan v kapitole dvadsiatej iestej knihy Exodus. V tomto sdle mali prijma zstupcov ud: bol to stnok stretnutia, kam udia prinali potravu a dary na znak pokory. Ke vyiel k stnku Moji ... A len o Moji voiel do stnku, spustil sa nade oblan stp a ostal st pri vchode do stnku... Jahve sa vak rozprval s Mojiom z tvre do tvre, ako ke sa niekto rozprva so svojim priateom." (Exodus, 33.-9,11) Tak ako sa dnes mem ja zhovra s vami a vy so mnou, ako lovek s lovekom. "Moju tvr neme vidie, lebo niet loveka, ktor by ma videl, a ostal by naive!" (Exodus, 33.20) To je narka na rozdiel atmosfr naich plant. lovek neme vidie svojich stvoriteov bez ich ochrannch skafandrov, lebo pozemsk atmosfra nie je pre nich vhodn. Keby lovek priiel na nau plantu, uvidel by stvoriteov bez skafandrov, ale zomrel by, lebo mu nevyhovuje atmosfra. Cel zaiatok knihy Levitikus vysvetuje, ako maj udia prina stvoriteom potravu. Naprklad v dvadsiatej prvej kapitole: "Ak by mal v budcich pokoleniach niekto z tvojho potomstva nejak telesn chybu, ten sa nesmie pribli, aby predloil chlieb svojho Boha." (Levitikus, 21.-17) Toto m, prirodzene, zabrni tomu, aby nejak chor, i znetvoren udia, neznesiten symboly nespechu stvoriteov, pred nich predstpili. V knihe Numeri, v kapitole 11.-7 a 8, je vemi presn opis manny, ktor by vai chemici mohli bez problmov vyrobi.

"Manna bola ako koriandrov semiako a podobala sa bdliu. ... Chutilo to ako olejov kole." (Numeri, 11.-7,8) Tto manna vak bola iba chemickou potravou, pred ktorou stvoritelia uprednostovali erstv ovocie a zeleninu. "Prvotiny zo vetkej rody, ktor bude v ich krajine a ktor prines Jahvemu..." (Numeri, 18.-13) alej stvoritelia nauili ud, ako sa zaokova proti utipnutiu hadom. "Urob medenho hada a vyves ho na r! Potom kad, kto na pozrie, ostane naive." (Numeri, 21.-8) Ke lovek ihne po utipnut hadom pozrel na medenho hada", znamenalo to, e sa k nemu priblili s injekciou a zaokovali ho srom. Nakoniec sa cesta, ktor viedla "vyvolen ud" do "zasbenej zeme", skonila. Poda rady stvoriteov udia zniili modly miestnych primitvnych kmeov a obsadili ich zemia. "...znite obrazy ich modiel, povajte ich liate sochy... Potom zaujmite krajinu..." (Numeri, 33.52,53) Vyvolen ud mal konene svoju zasben zem. "Pretoe miloval tvojich otcov, vyvolil si ich potomstvo...." (Deuteronmium, 4.-37) V knihe Jozue, v kapitole 3, veroch 15-16, sa dotame o prekroen Jordnu: Len o nosii archy doli k Jordnu.... vody, ktor pritekaj zhora, sa zastavili a stli nahromaden aleko ... Tie vak, o te ... odtiekli, a plne zmizli. Tak ud prechdzal oproti Jerichu. (Jozue, 3.-15,16) Stvoritelia pomohli "vyvolenmu udu" prejs suchou nohou, tak ako pri teku pred Egypanmi, pouijc ten ist odstrediv l. Trby z Jericha Na konci piatej kapitoly v Jzuovej knihe je opsan kontakt vojaka-stvoritea s vyvolenm udom pri vzdorovan mesta Jericho. "Som vodca Jahveho vojska." (Jozue, 5.-14) idovskmu udu bol poslan vojensk poradca, aby pomohol pri obliehan Jericha. Vemi ahko pochopte, ako sa zrtili hradby. Viete, e vemi prenikav hlas spevky me spsobi prasknutie kritovho pohra. Nu a pouitm zosilnench ultrazvukovch vn mono zvali hociktor betnov mr. To sa aj odohralo pomocou vemi zloitho zariadenia, ktor Biblia nazva "trba". "A zaznie znamenie rohu a zaujete hlas trby... mestsk mry sa zosun..." (Jozue, 6.-5) V urenom okamihu s ultrazvukov vlny vysielan synchrnne a hradby sa rtia. O nieo neskr sa odohralo skuton bombardovanie: "..ke Jahve dopustil, e na nich padali z neba vek kamene... A viac bolo tch, o prili o ivot pri adovci, ako tch, o pobili Izraelovi synovia. (Jozue, 10.-11) Skuton bombardovanie, ktor zabilo viac ud ne sen a bodn zbrane izraelskho udu. Jedna z najzdeformovanejch pas je v desiatej kapitole Jzuovej knihy, kde sa hovor: "A slnko zostalo st i mesiac sa zastavil, km sa ud nevypomstil na svojich nepriateoch." (Jozue, 10.-13) Jednoducho to znamen, e ilo o bleskov vojnu trvajcu iba jeden de, pretoe alej sa pe, e trvala "takmer cel de". Tto vojna bola vzhadom na rozsah dobytho zemia tak krtka, e si udia mysleli, e sa Slnko zastavilo. V iestej kapitole Knihy Sudcov (ver 21) je jeden zo stvoriteov ete stle v styku s muom menom Gedeon, ktor ho zsobuje potravou. "Tu vystrel Jahveho anjel koniec palice, ktor mal v ruke, a dotkol sa msa a nekvasench chlebov. I vyahol ohe zo skaly a strvil mso aj nekvasen chleby. A Jahveho anjel mu zmizol spred o." (Kniha Sudcov, 6.-21) Stvoriteom brnil skafander v prijman potravy na vonom vzduchu. Prpadne mohli pomocou vedeckch metd ui "obety" tak, e z nich zskali vaky, ktormi sa ivili cez ohybn trubicu, "palicu". Pri spracvan vyahli plamene. udia v tej dobe verili, e ide o "obetovanie Bohu". V siedmej kapitole Knihy Sudcov tristo ud obkuujcich nepriatesk tbor trbilo sasne, aby priviedlo vetkch nepriateov do ialenstva. Pouvali zariadenie, vydvajce vemi siln

ultrazvuk. Dnes u viete, e niektor extrmne zosilnen vysok tny mu privies do ialenstva kadho loveka. Obken vojaci sa naozaj zblznili, zaali medzi sebou bojova a poutekali. Telepat Samson V trinstej kapitole Knihy Sudcov sa nachdza al prklad prenia medzi stvoritemi a enami ud: "Tu sa manelke zjavil Jahveho anjel a povedal jej: Ha, si neplodn a ete si neporodila! Ale pone a porod syna."(Kniha Sudcov, 13.-3) Bolo nevyhnutn, aby ovocie tohto spojenia bolo zdrav a dalo sa pozorova jeho sprvanie. Preto jej povedal: "Nepi ani vno, ani in opojn npoj a nepovaj ni neist! Lebo pone a porod syna, ktorho hlavy sa britva nedotkne; chlapec bude zasvten Jahvemu od materskho lona." (Kniha Sudcov, 13.-4,5) alej je napsan: "Jahveho anjel priiel ete raz k manelke, ke bola na poli. Ale Manue, jej manel, nebol s ou."(Kniha Sudcov, 13.-9) ahko si mete predstavi, o sa asi stalo poas neprtomnosti manela... Pre vedcov nebolo problmom odstrni neplodnos tejto eny. Dali jej jasne najavo, e porod vnimon bytos a mus sa o u aj mimoriadne stara. Pre stvoriteov bolo prenie s dcrami ud asn. Umoovalo im ma synov vldnucich priamo na Zemi, v atmosfre, ktor bola pre stvoriteov nevhodn. Pokia ide o to, aby sa neholili vlasy, to je vemi dleit. Mozog loveka je ako vek vysiela, schopn vysiela mnostvo vemi presnch vn a mylienok. Telepatia v skutonosti nie je ni in. Tento vysiela vak potrebuje antny, ktormi s vlasy a brada. Ke chce niekto tieto antny pouva, nemal by si holi vlasy ani tvr. Urite ste si vimli, e mnoho vaich vedcov m dlh vlasy a asto aj bradu. Rovnako aj proroci a mudrci. Teraz u lepie chpete preo. Diea sa narodilo, bol to Samson, prbeh ktorho poznte. Bol schopn komunikova priamo s "Bohom" pomocou telepatie vaka svojim prirodzenm "antnam" - vlasom. A stvoritelia mu mohli v akch okamihoch prs na pomoc alebo urobi zzraky posilujce jeho autoritu. Ke mu vak Dalila vlasy ostrihala, nemohol u iada o pomoc. Nepriatelia mu vtedy vypichli oi, ale ke mu vlasy znova narstli, op zskal svoju "silu". To znamen, e op mohol zavola na pomoc stvoriteov a oni zniili chrm, ktorho stpov sa dotkol. Vetko sa to pripsalo Samsonovej "sile"... . V tretej kapitole Prvej Samuelovej knihy Hli skutone zasvcuje Samuela do telepatie. Stvoritelia sa snaia spoji so Samuelom a on si mysl, e ho vol Hli. Pouje hlasy: "Cho, ahni si. A ak a bude zasa vola, povedz: Hovor, Jahve, tvoj sluha pova!" (Prv kniha Samuelova, 3.-9) Pripomna to trochu innos rdioamatrov, z ktorch jeden by povedal: Hovorte, poujem vs zretene a jasne. A telepatick konverzcia sa zana: "Samuel, Samuel... A Samuel odvetil: Hovor, tvoj sluha pova!" (Prv kniha Samuelova, 3.-10) V prbehu, kde Dvid vyzva Golia, sa tie nachdza zaujmav veta: ...e hanob ky ivho Boha!" (Prv kniha Samuelova 17.-26) Jasne to ukazuje na prtomnos skutone hmatatenho "Boha" v tom ase... . Telepatia ako prostriedok komunikcie medzi stvoritemi a umi bola mon vtedy, ke boli Elohim v blzkosti Zeme. Ak boli na svojej vzdialenej plante i niekde inde, dorozumievanie tmto spsobom mon nebolo. Z toho dvodu zriadili vysielaciu a prijmaciu stanicu prepravovan v "truhle Boej", s vlastnou atmovou batriou. Preto sa v piatej a iestej kapitole hovor, e ke Filitnci ukradli truhlu Boiu, ich modla Dagon pred ou leala tvrou na zemi, lebo s ou nesprvne narbali, o spsobilo elektrick vboj. A navye im nebezpen le rdioaktvneho iarenia spsobovali popleniny. "....ste rovnako postihnut vetci ....podoby svojich vredov ...." (Prv kniha Samuelova, 6.-4,5) Dokonca aj idia, ktor zaobchdzali s "truhlou Boou" neopatrne, boli postihnut: "...vystrel Oza ruku k Boej arche a zachytil ju, lebo voly sa potkli. Preto sa Jahve rozhneval na Ozu a udrel ho tam pre opovlivos, take zomrel tam pri Boej arche." (Druh kniha

Samuelova, 6.-6,7) Truhla sa takmer prevrtila a Oza sa ju poksil zadra, priom sa dotkol nebezpenej asti zariadenia a bol zasiahnut elektrickm prdom. V prvej a druhej kapitole Prvej knihy Krov je viackrt napsan: "...iiel sa chyti rohov oltra." (Prv kniha Krov, 1.-50) ....chytil sa rohov oltra. (Prv kniha Krov, 2.-28) Je to opis narbania s pkami vysielaa - prijmaa pri pokuse spoji sa so stvoritemi. Prv sdlo na privtanie Elohim Vek kr alamn dal postavi na Zemi vekolep sdlo na privtanie stvoriteov, ke prichdzali na nvtevu. "Jahve povedal, e bude bva v oblaku. Rd som ti postavil dom za prbytok..." (Prv kniha Krov, 8.-12,13) "Jahveho dom naplnil oblak .... lebo Jahveho dom naplnila Jahveho slva." (Prv kniha Krov, 8.-10,11) "Budem bva uprostred synov Izraela." (Prv kniha Krov, 6.-13) To, e sdli v oblaku presnejie znamen v rakete na obenej drhe okolo Zeme, nad oblakmi. Ale pokste sa vysvetli to jednoduchm bytostiam. "Tu priiel z Jdska na Jahveho pokyn Bo mu do Betelu... hovoril: Ha, oltr sa roztrhne..! ...odtiahol Jeroboam ruku od oltra a volal: Chyte ho! Vtom mu ruka, ktor mal proti nemu vystret, uschla a u ju nemohol pritiahnu k sebe. Oltr sa roztrhol..." (Prv kniha Krov, 13.-1, 3, 4, 5) Jeden zo stvoriteov zniil pomocou atmovho dezintegrtora oltr a splil ruku jednmu z ud, ktor nerepektovali stvoriteov. Potom sa vrtil do jednho z pozemskch tborov Elohim inou cestou, aby jeho miesto zostalo utajen. "...ani sa nesmie vrti cestou, ktorou si priiel! Potom odiiel inou cestou a nevrtil sa cestou, ktorou priiel do Betelu." (Prv kniha Krov, 13.-9,10) V kapitole sedemnstej Prvej knihy Krov (ver 6.) je opsan prklad diakovho ovldania zvierat pomocou elektrd, o prve zanate objavova: "Krkavce mu prinali chlieb a mso rno, a chlieb a mso veer...."(Prv kniha Krov, 17.-6) Stvoritelia sa v tom ase, kvli svojim vtedy nedvnym objavom, rozhodli zjavova udom o mono najmenej, aby prli neovplyvovali ich osud a aby zistili, i bud udia schopn samostatne dospie do ry vedy. Preto pouvali oraz nenpadnejie prostriedky spojenia s umi, ako naprklad spsob zsobovania Elia "riadenmi havranmi". To je zaiatok obrovskho pokusu sae medzi viacermi udskmi pokoleniami na galaktickej rovni. Stvoritelia sa rozhodli ukazova sa zriedkavejie, avak zrove posilni autoritu aj poves svojich vyslancov, prorokov, uskutoovanm "zzrakov", teda pouvanm vedeckch prostriedkov, ktor boli v tej dobe nepochopiten. "Pozri, tvoj syn ije! .... Teraz u viem, e si mu Elohim a e Jahveho slovo, ktor m v stach, je pravdiv." (Prv kniha Krov, 17.-23) Eli opatroval a uzdravil zomierajce diea. Potom prikzal poloi na vrch Karmel dvoch bkov na hranicu: jeden mal by obetovan Blovi, druh stvoriteom. Samoinn zaplenie hranice pod jednm z bkov malo potvrdi existenciu jedinho, skutonho "Boha". Prirodzene, vo vopred dohodnutom okamihu medzi Eliom a stvoritemi, sa im uren hranica zaplila napriek tomu, e drevo bolo mokr, pomocou silnho la podobnho laseru, ktor bol vyslan z lietajceho stroja ukrytho v oblakoch. "Vtom spadol Jahveho ohe a strvil obetu, drevo, kamene, zem a zlzal aj vodu, ktor bola v jareku." (Prv kniha Krov, 18.-38) Posol Eli Stvoritelia dvali na Elia obzvl pozor. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: Vezmi a jedz! Pozrel sa a ha, pri hlave mal uiaren podpopoln pecnk a krah vody!" (Prv kniha Krov, 19.-5,6)

Odohrva sa to uprostred pte... . "Prve prechdzal Jahve. Pred Jahvem iiel vietor, vek a prudk, ktor trh vrchy a lme skaly. Ale Jahve nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Jahve nebol v zemetrasen. Po zemetrasen ohe, ale Jahve nebol v ohni. A po ohni tich, lahodn um." (Prv kniha Krov, 19.-11,12) Toto je presn opis pristvania stroja podobnho vaim dnenm raketm. alej opisuje zjavenie stvoriteov: "Videl som Jahveho sedie na trne a cel nebesk vojsko st pri om..." (Prv kniha Krov, 22.-19) Stvoritelia znovu pouili telepatiu, tentoraz skupinov, aby nikto z prorokov nemohol predpoveda pravdu krovi: "..budem livm duchom v stach vetkch jeho prorokov." (Prv kniha Krov, 22.-22) V Druhej knihe Krov je al dkaz o ochrane, ktor stvoritelia poskytovali Eliovi: "Ak som ja Bo mu, nech zostpi z neba ohe a nech strvi teba i tvojich pdesiatich! Vtom zostpil Bo ohe z neba a strvil jeho i jeho pdesiatich." (Druh kniha Krov, 1.-12) Tento zkrok sa ete zopakoval, aj tret raz: Vtedy hovoril Jahveho anjel Eliovi: Zostp s nm dolu, neboj sa ho!". (Druh kniha Krov, 1.15) V druhej kapitole Druhej knihy Krov je Eli pozvan stvoritemi do vesmrnej lode, ktor odtartuje a vezme ho so sebou: "Ke Jahve chcel Elia vzia vo vchrici do neba..." (Druh kniha Krov, 2.-1) Neskr je dodan: "...zrazu ich oddelil od seba (Elia a Elizea) ohniv voz a ohniv kone a Eli vystpil vo vchrici do neba." (Druh kniha Krov, 2.-11) Odlet lietajceho stroja a ohe ahajci z trysiek podnietili jeho rozprvanie o "ohnivch kooch". Ak by ste dnes predviedli primitvnym kmeom v Junej Amerike alebo Afrike odlet rakety, po nvrate ku svojim druhom by rozprvali o ohnivom voze a ohnivch kooch, pretoe nie s schopn pochopi ani len veobecn vedeck javy rozumnm spsobom a vidia v nich nadprirodzenos, tajomnos a bostvo. alej vo tvrtej kapitole Druhej knihy Krov (vere 32 a 37) Elizeus predvdza "vzkriesenie" ako jeho otec. Oiv a uzdrav mtve diea. Dnes je to ben vec, ke pomocou umelho dchania z st do st a mase srdca vrtime ivot loveku, ktormu sa zastavila innos srdcovho svalu. Elizeus potom pristpi k rozmnoovaniu chlebov. Rozmnoovanie chleba "....aksi lovek ...doniesol Boiemu muovi... dvadsa jamennch chlebkov... Jeho sluha vak vravel: Ako mm toto predloi sto chlapom? ... Bud jes a ete zvi. I predloil im to a oni jedli a ete aj zvilo, poda Jahveho slova." (Druh kniha Krov, 4.-42, 43, 44) Stvoritelia priniesli so sebou syntetick dehydrovan potravu, ktor po pridan vody pnsobne zvila svoj pvodn objem. A tak dvadsa malch pecov "chleba" predstavovalo dos potravy pre sto ud. Aj vy u poznte vitamnov tabletky, ktormi sa stravovali vai prv kozmonauti. Zaberaj mlo miesta, ale obsahuj vetky potrebn zloky vivy. Jedna tabletka posta na obivu jednho loveka, ako objemovo posta mal pece chleba piatim uom. Preto stailo dvadsa pecov chleba na nastenie stovky ud. Izraelsk ud vak uctieval kovov modly, bol kanibalsk a stal sa plne nemorlny. Jeho stvoritelia nm boli zhnusen: "...a odviedol Izrael z jeho krajiny..." (Druh kniha Krov, 17.-23) Tu nastva zaiatok rozptlenia izraelskho udu, ktorho civilizcia namiesto napredovania sstavne upadala, na rozdiel od ich susedov, ktor tento fakt vyuvali. V Izaiovej knihe znovu njdete: "V roku, ke zomrel kr Ozi, videl som Jahveho sedie na vysokom a vzneenom trne... Nad nm stli serafni; kad mal po es krdel: dvoma krdlami si zakrvali tvr, dvoma si zakrvali nohy a dvoma lietali." (Izai, 6.-1,2)

Toto je opis stvoriteov obleench v autonmnych skafandroch so iestimi malmi reaktormi: dva na chrbte, dva na rukch a dva na nohch, ktor riadili smer. "Hluk na vrchoch, ako mnostva ud. Lomoz krovstiev zhromadench nrodov. To Jahve vojsk prehliada bojovn vojsko. Id z alekej krajiny, od konn nebies: Jahve a nstroje jeho hnevu, aby zniili cel Zem." (Izai, 13.-4, 5) Tu je napsan cel pravda. Treba ta medzi riadkami a ... porozumie. "Id z alekej krajiny, od konn nebies...". Ned sa to vyjadri jasnejie. "Ve v srdci si si hovoril: Do nebies vystpim, a nad Boie hviezdy vyvim svoj trn..." (Izai, 14.-13) To je narka na vedcov, ktor zskali dostatok vedeckch poznatkov a chceli podnikn let k plante stvoriteov, boli vak znien v Sodome a Gomore. Nebesk vojsko je opisovan v okamihu, ke prilo s nstrojmi svojho hnevu, aby zniilo cel krajinu. Tto udia zo Sodomy a Gomory povedali: "Vystpim do vin oblakov, prirovnm sa Najvyiemu. (Izai, 14.-14) Znienie vak zabrnilo loveku vyrovna sa stvoriteom, "Najvyiemu". "...o svet obrtil na pustatinu..." (Izai, 14.-17) Nuklerny vbuch je opsan alej: "no, krik obkuuje hranice Moabu, a po Eglaim jeho kvlenie a po Beer-Elim jeho kvlenie. no, vody Dimonu s pln krvi.." (Izai, 15.-8, 9) Niektor sa predsa len zachrnili tm, e sa ukryli v "krytoch". "Cho, ud mj, vstp do svojich izieb a zapri dvere za sebou, schovaj sa trocha, nakrtko, km neprejde hnev." (Izai, 26.-20) Ezechielove lietajce taniere Najzaujmavej opis naich lietajcich strojov sa nachdza v Ezechielovom proroctve: "Videl som teda: Ha, od severu prichdzal brliv vietor, vek oblak a blskav ohe s jasom dookola; z jeho vntra, toti zo stredu oha sa lesklo nieo ako mosadzn zrkadlo. Z jeho stredu vystupovala podoba tyroch ivch bytost, ktor mali takto vzor: podobali sa loveku. Kad mala tyri tvre a kad z nich mala tvoro krdel. Ich nohy boli rovn a chodidl boli podobn teacm a jagali sa ako bronzov zrkadlo. Pod svojimi krdlami na tyroch stranch mali udsk ruky a tvre; krdla vetkch tyroch sa navzjom dotkali; nemohli sa obraca; ke li: vetky li smerom svojej tvre. Podoba ich tvr bola ako udsk tvr a po pravej strane vetky tyri mali leviu tvr, po avej strane vetky tyri mali biu tvr a zozadu vetky tyri mali orliu tvr. To boli ich tvre; a ich krdla boli rozpt nahor, take krdlami sa vzjomne dotkali a dvoma si zakrvali tel. Vetky li priamo smerom svojej tvre: ta li, kam chcel s duch; ke li, neobracali sa. Medzi tyrmi bytosami bolo osi, o vyzeralo ako erav uhlky, ako fakle, ktor sa pohybovali medzi ivmi bytosami. Ohe vydval iaru a z oha ahali blesky. iv bytosti pobiehali sem i tam, take vyzerali ako blesky. Ke som hadel na iv bytosti, videl som veda vetkch tyroch po jednom kolese na zemi. Vzhad kolies a ich vroba pripomnali lesk chryzolitu a vetky tyri mali rovnak podobu. Vyzerali a boli zostrojen tak, akoby bolo koleso uprostred kolesa. Tak vyzerali vetky tyri strany, v chode sa neobracali. Mali bahry a videl som, e ich bahry boli dookola pln o na vetkch tyroch kolesch. Ke iv bytosti li, ili veda nich aj koles. Ke sa iv bytosti vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj koles. Kam chcel s duch, tam ili a koles sa sasne vzniesli, lebo duch bytost bol v kolesch. Ke li tie, ili aj ony; ke tamtie zastali, zastali aj ony; ke sa vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj koles, lebo duch bytost bol v kolesch. Nad hlavami ivch bytost bolo osi ako pevn obloha, leskom podobn hroznmu krytlu, rozprestret zhora nad ich hlavami. Pod oblohou boli ich krdla rozpt, priom jedno sa dotkalo druhho. Dve krdla kadej bytosti zakrvali ich tel. Ke li, poul som um krdel ako huanie mnohch vd, ako hlas Vemohceho, ako zvuk vojenskho tbora. Ke bytosti zastali, zvesili krdla. A sponad oblohy, ktor bola nad ich hlavami, zaznieval hlas. Zhora nad oblohou, ktor bola nad ich hlavami, bola podoba trnu, o vyzeralo ako drahokam zafr. Na podobe trnu bola

zhora postava, ktor vyzerala ako lovek." (Ezechiel, 1.-4 a 26) Opis stvoriteov, ktor pristli vo svojich lietajcich strojoch, ani nemohol byt presnej. Vek oblak, to je stopa, ktor za sebou nechvaj dnen vemi vysoko lietajce lietadl. Potom sa objavil stroj so svojim blikajcim osvetlenm, "blskav ohe" a "lesk mosadznho zrkadla". tyria stvoritelia sa potom pohybuj v antigravitanch kombinzach s malmi smerovmi reaktormi. Tieto s opisovan ako krdla na ich kovovch oblekoch a ako chodidl jagajce sa ako bronzov zrkadlo. Iste ste si vimli, e kombinzy vaich kozmonautov s vemi leskl. Pokia ide o lietajci tanier, "koleso", jeho vzor a chod nie je zle opsan vzhadom na to, e rozprva primitv. "Ako keby koleso bolo uprostred kolesa... v chode sa neobracali". V strede "lietajcich tanierov", ktor sa vemi podobaj tomu, v ktorom sa teraz nachdzame, je umiestnen obvaten as: bahor: "...ich bahry boli dookola pln o na vetkch tyroch kolesch". Ako sa vyvjali nae odevy a my u nemusme nosi tie akopdne skafandre, tak sa menili aj nae lode. Stroje mali v tom ase po boku okn, "oi", pretoe vtedy sme ete nepoznali prostriedok na pozeranie cez kovov steny ubovonm menenm ich atmovej truktry. "Lietajce taniere" zostvali nealeko stvoriteov, aby im v prpade potreby pomohli, pretoe sa prve zsobovali rznymi surovinami a vykonvali kontrolu vekej medzigalaktickej kozmickej lode, ktor bola nad nimi. In stvoritelia, ktor zostali v lodiach, ich riadia: " ...duch bytost bol v kolesch". Je to plne samozrejm. Aj skafander je opsan so tyrmi priezormi; podobal sa prvm potpaskm skafandrom: "Kad mala tyri tvre... ke li, neobracali sa." Mal "taniere" s nieo ako vae "mesan prieskumn moduly", mal dopravn prostriedky s krtkym doletom. Pouvaj sa na prieskumn cesty na krtke vzdialenosti. Nad nimi ak vek medziplanetrna vesmrna lo: "Nad hlavami ivch bytost bolo osi ako pevn obloha, leskom podobn hroznmu krytlu... nad oblohou, ktor bola nad ich hlavami, bola podoba trnu, o vyzeralo ako drahokam zafr. Na podobe trnu bola zhora postava, ktor vyzerala ako lovek." Tento lovek na kozmickej lodi kontroloval a koordinoval prcu stvoriteov. Prestraen Ezechiel padol tvrou na zem, pretoe vetky tieto tajomn kazy nemohli pochdza od nikoho inho ako od "Boha", ale jeden zo stvoriteov mu povedal: "Syn loveka, postav sa na nohy, chcem s tebou hovori. ... Ty teda povaj, o ti hovorm... a zjedz, o ti ja dm." (Ezechiel, 2.-1,8) To je podobenstvo inu "jedenia" zo stromu poznania dobra a zla. V skutonosti ide o intelektulnu "potravu". Naozaj mu bola podan kniha. "...a ha, oproti mne vystret ruka a v nej zvitok knihy. ...bola popsan na prednej i zadnej strane..." (Ezechiel, 2.-9,10) Bola to prekvapiv vec, e bola popsan na prednej i zadnej strane, lebo v tej dobe sa psalo len na jednu stranu pergamenu. Zvitok bol potom "zjeden", ie Ezechiel nadobudol vedomosti, a to, o sa dozvedel, teda to, o sa aj vy dozvedte o pvode ud, bolo tak vzruujce a povzbudzujce, e povedal: "Zjedol som ho teda, a bol mi v stach sladk ako med." (Ezechiel, 3.-3) Kozmick lo stvoriteov potom preniesla Ezechiela na miesto, kde mal rozirova novinu: Vtom ma duch zdvihol i poul som za sebou zvuk vekho hluku." (Ezechiel, 3.-12) Proroka Ezechiela vzali do lietajceho stroja ete raz: "...nato ma duch zdvihol medzi nebo a zem a zaviedol ma v Boch videniach do Jeruzalema..." (Ezechiel, 8.-3) Ezechiel potom spozoruje, e cherubni maj pod "krdlami" ruky ako udia: "A na cheruboch pod ich krdlami sa zjavila podoba udskej ruky. (Ezechiel, 10.-8) "Nato si cherubi zdvihli krdla a pred mojimi oami sa pri odchode vzniesli sa zo zeme, podobne s nimi aj koles... " (Ezechiel, 10.-19) "Potom ma duch zdvihol a zaviedol..."(Ezechiel, 11.-1) "Potom sa Jahveho slva vzniesla sponad stredu mesta a zastala nad vrchom, ktor je vchodne od mesta. Vtedy ma uchopil duch a zaviedol ma vo viden, v Jahveho duchu, do Chaldejska..." (Ezechiel, 11.-23,24) Toko o Ezechielovch cestch v jednej z lietajcich lod stvoriteov. Neskr je opisovan al zitok: "...Jahve ma vyviedol v duchu a postavil ma uprostred dolia, ktor bolo pln kost. (Ezechiel, 37.-1) Tam sa odohr "zzrak". Stvoritelia vzkriesia ud, ktorch jedinm pozostatkom boli kosti. Ako

u bolo povedan, v kadej bunke ivej bytosti s obsiahnut vetky informcie potrebn na znovuvytvorenie celej bytosti. Sta umiestni jednu z tchto buniek, ktor me pochdza z pozostatkov kost, do prstroja, ktor dod vetku iv hmotu potrebn na rekontrukciu pvodnej bytosti. Stroj dod hmotu, a bunka vnesie informcie, plny, poda ktorch m by zostaven cel bytos, presne tak isto, ako aj spermie u obsahuj vetky informcie potrebn na vytvorenie ivej bytosti, vrtane farby vlasov alebo o. "Syn loveka, oij tieto kosti?... zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa zbliovali, kad kos k svojmu stavcu. Videl som, ako sa na ne uloili ily a mso a na povrchu sa im natiahla koa,.. ...vtom vstpil do nich duch a oili. I postavili sa na nohy, vojsko nadmieru vek." (Ezechiel, 37.3,7,8,10) To vetko mono uskutoni vemi ahko a jednho da to dokete. Na zklade toho vznikol vemi star obrad pochovvania vznamnch ud do poda monosti o najchrnenejch hrobiek tak, aby mohli by jednho da op priveden k ivotu, a to naveky. Toto je as tajomstva "stromu ivota", venosti. V kapitole tyridsiatej je Ezechiel op odvan na lietajcom stroji k loveku obleenmu v skafandri: "...ma zaviedol do izraelskej krajiny a postavil ma na vemi vysok vrch, na ktorom od juhu bola akoby stavba mesta. ..a ha, bol tam mu, ktorho vzor bol ako vzor kovu." (Ezechiel, 40.-2,3) Toto mesto je jedna z pozemskch zkladn, ktor mali stvoritelia v tch asoch umiestnen vdy na vysokch vrchoch, aby ich udia nevyruovali. lovek s vzorom kovu mal, samozrejme, obleen kovov skafander... . Pre nae mal postavy ns podobne zvykn povaova za deti, za cherubnov... . Kazi poveren slubou v pozemskom sdle stvoriteov, v "chrme", ktor navtvil Ezechiel, mali pri vykonvan sluby obleen aseptick odevy. Tieto odevy museli zosta v "chrme", aby sa zabrnilo prenosu nebezpench zrodkov k stvoriteom: "Ke ta kazi vkroia, nemaj vychdza zo svtyne na vonkajie ndvorie, ale tam nech zloia rcha, v ktorch vykonvaj slubu, lebo s svt." (Ezechiel, 42.-14) Malo tam byt napsan "lebo tie rcha s ist" alebo steriln, avak pre primitvov je to nepochopiten. okovek im bolo povedan alebo ukzan, je zboovan. V tyridsiatej tretej kapitole vek kozmick lo, ctivo pomenovan "velebnos Boha", sa pribliuje: "A ha, velebnos Izraelovho Boha prichdzala smerom od vchodu, jej hukot bol ako hukot vekch vd a zem sa jagala od jeho velebnosti." (Ezechiel, 43.-2) Stvoritelia nechceli by vyruovan a tak vydali smernice: "Tto brna bude zatvoren; neotvor sa a nik cez u neprejde, lebo cez u vtiahol Jahve, Boh Izraela; preto bude zatvoren." (Ezechiel, 44.-2) Len "kniea" malo prvo prs a zhovra sa so stvoritemi: "o sa knieaa tka, pretoe je kniea, me sa v nej zdrova, aby tam jedol chlieb pred Jahvem." (Ezechiel, 44.-3) No i kniea muselo prejs cez komoru, kde ho pecilne le zbavili choroboplodnch zrodkov: Nech prichdza smerom od predsiene brny a tou istou cestou nech odchdza!"(Ezechiel, 44.-3) Levtski kazi zabezpeuj slubu stvoriteom: "..t sa mi bud pribliova, aby mi slili, a nech stoja predo mnou, aby mi obetovali tuk a krv... Oni vstpia do mojej svtyne a pristpia k mjmu stolu, aby mi slili..." (Ezechiel, 44.-15,16) Zpach potu pozemanov bol stvoriteom vemi neprjemn: "Ke vak vkroia cez brny vntornho ndvoria, oble si pltenn rcha... prepotenmi sa nesm opsa." (Ezechiel, 44. -17,18) Takto prebiehalo zsobovanie stvoriteov erstvmi produktmi: "Vber vetkch prvotn zo vetkho .. bud patri kazom; a prvotinu svojej tle dajte kazovi, aby privolal na tvoj dom poehnanie." (Ezechiel, 44.-30) V tretej kapitole Danielovho proroctva kr Nabuchodonozor odsdil troch muov k upleniu na hranici, lebo odmietali uctieva kovovho boha namiesto stvoriteov, o existencii ktorch vedeli. Troch muov vak zachrni jeden zo stvoriteov, prde im na pomoc do rozplenej pece a pomocou odpudivho a zmrazujceho la potla teplotu a plamene okolo nich a umon im vyjs bez akhokovek utrpenia:

"Ja vidm tyroch rozptanch muov prechdza sa uprostred oha a niet na nich nijakho razu, vzor tvrtho je vak podobn synovi bohov." (Daniel, 3.-92) alej Daniela hodia do jamy s levmi, ale levy sa ho ani nedotkn. Ani na tom nebolo ni zvltne: pouili sme iba paralyzujci l, o poskytlo Danielovi dostatok asu, aby sa mohol stamodtia dosta bez ujmy. "Mj Boh poslal svojho anjela, aby zavrel pysky levom..." (Daniel, 6.-23) V desiatej kapitole Danielovho proroctva sa nachdza ete jeden zaujmav opis stvoritea: "Zdvihol som oi, dval som sa a ha, lovek odliaty do pltna... Jeho telo bolo ako chryzolit, jeho tvr ako zjav blesku, jeho oi ako ohniv fakle, jeho ramen a nohy ako svit ligotavho kovu a zvuk jeho rei ako hukot zstupu." (Daniel, 10.-5,6) Posledn sd Perania a Grci vldli nad idovskm udom preto, lebo stvoritelia ho chceli potresta za nedostatok viery. Preto vyslali medzi nich niekoko svojich ud, "anjelov", aby mohli dosiahnu urit technick pokrok. To zrove vysvetuje vek okamihy ich civilizci. Anjel Michael bol vodcom skupiny poverenej pomha Peranom: "...Michael, jedno z prvch knieat, prilo mi na pomoc a nechal som ho tam pri knieati perzskho kra." (Daniel, 10.-13) V dvanstej kapitole Danielovho proroctva sa op hovor o zmtvychvstan: "A mnoh z tch, o spia v prachu zeme, sa zobudia; niektor na ven ivot, in na hanbu a ven potupu." (Daniel, 12.-2) "Posledn sd" umon vznamnm udom znova oi. T, ktor boli prnosom pre udstvo, primne verili v stvoriteov a riadili sa ich prikzaniami, bud s radosou prijat umi tej doby, kedy sa tak stane. Naopak, vetci zl udia sa bud hanbi pred svojimi sudcami a bud i vo venej tosti ako negatvny prklad pre ostatn udstvo: "Rozumn sa bud skvie ako lesk oblohy a t, o mnohch priviedli k spravodlivosti, bud ako hviezdy na ven veky." (Daniel, 12.-3) Najvyie ocenen a najviac odmenen bud gniovia a spravodliv udia, ktor umonili gniom rozvin sa, alebo t, o pomhali zvazi pravde, bud takisto odmenen. "Ty vak, Daniel, uzavri slov a zapea knihu na posledn as; mnoh ju preskmaj a rozri sa poznanie." (Daniel, 12.-4) Tieto slov bud naozaj pochopen a vtedy, ke lovek dosiahne dostaton rove vedeckho poznania a ten as teraz nastal. A toto vetko nastane: "....ke sa dovi zlomenie moci svtho udu... " (Daniel, 12.-7) Bude to vtedy, ke Izraelsk ud po dlhom rozptlen znova njde svoju zem. tt Izrael bol vytvoren pred niekokmi desiatkami rokov, v ase explzie vedeckch poznatkov pozemanov. "Cho, Daniel, lebo slov s uzavret a zapeaten do poslednho asu." (Daniel, 12.-9) To vetko bude mc byt pochopen a v tejto dobe. Teraz mono vetkmu porozumie. Vedeck pokrok poslednch rokov je tak vek, vrtane poiatkov vesmrneho bdania ud, e vetko sa oprvnene zd udskm oiam mon. ud, zvyknutch vidie rozlin zzraky na vlastn oi na televznych obrazovkch u ni neprekvapuje. Bez vekho prekvapenia sa u teda mu dozvedie aj to, e skutone s stvoren na obraz "Boha", svojho vemohceho stvoritea, a rovnako aj to, ak maj vedeck monosti. "Zzraky" sa teraz stvaj pochopiten. "Vek ryba", ktor v Jonovej knihe zhltne proroka, je vemi zaujmav. Jon bol zhoden z loky do mora: "Jahve priviedol vek rybu, aby pohltila Jona; a Jon bol vo vntri ryby tri dni a tri noci." (Jon, 2.-1) "Vek ryba" bola v skutonosti ponorka, ak je pre vs celkom ben, ale pre ud tch ias mohla znamena jedine "vek rybu", hoci aldon avy takej ryby by boli vemi rchlo strvili loveka a nemal by iadnu ndej na nvrat do ivota. Navye ryba by musela hlta vzduch, aby v nej Jon mohol tri dni a tri noci dcha... . Stvoritelia sa mohli v tejto ponorke s Jonom rozprva a dozvedie sa o vvoji a o politickch udalostiach tej doby. "I prikzal Jahve rybe a vydala Jona na such zem." (Jon, 2.-11)

Ponorka sa priblila k brehu a Jon sa vrtil na such zem. V piatej kapitole Zachariovho proroctva sa nachdza al opis lietajceho stroja: "A znovu som zdvihol oi, pozrel som sa a, ha, letel zvitok. ...jeho dka je dvadsa lakov, rka desa lakov." (Zachari, 5.-1,2) O nieo alej sa po prv raz objavuj eny stvoriteov: "...a ha, predstupovali dve eny, krdla im nadval vietor, mali toti krdla podobn krdlam bociana..." (Zachari, 5.-9) Dve eny-spolonky, sprevdzajce stvoriteov, vystrojen kombinzami na samostatn let, sa pohybovali pred Zachariom. V smej kapitole almov (ver 6.) sa o loveku hovor: "Stvoril si ho len o nieo menieho od anjelov..." (almy, 8.-6) udia s intelektulne v skutonosti plne rovnako schopn ako Stvoritelia. T, o to prepisovali, sa neodvili napsa "rovn Elohim", ako to bolo pvodne nadiktovan. "Na jednom kraji neba sa vynra a uber sa k druhmu..." (almy, 19.-7) Stvoritelia prili z planty vemi vzdialenej od obenej drhy Zeme. "Tam hore vybudoval stan pre slnko..." (almy, 19.-6) Je to alia narka na nahromadenie pdy, ktor vytvorila pvodn pevninu, ke ete ocen pokrval Zem. "Jahve had z neba a vid vetkch ud. Pozer z miesta, kde prebva, na vetkch obyvateov Zeme..." (almy, 33.-13,14) Stvoritelia dozeraj zo svojich lietajcich strojov na konanie udstva tak, ako to vdy robili. Satan V prvej kapitole Jbovej knihy sa nachdza vysvetlenie, kto bol Satan: "Tu v ktorsi de prili synovia Elohim a postavili sa pred Jahveho. S nimi priiel aj Satan." (Jb, 1.-6) Pomenovanie Elohim, ako u viete, znamen v hebrejine t, ktor prili z oblohy. Synovia Elohim, inmi slovami stvoritelia, ktor dozeraj na ud, pravidelne podvaj sprvy na plantu, z ktorej pochdzaj, vinou hlsiac, e udia ich uctievaj a e ich miluj. Lene jeden z nich, menom Satan, patr k tm, o vdy odsudzovali vytvranie inch inteligentnch bytost na takej blzkej plante, ako je Zem, vidiac v tom mon ohrozenie. O Jbovej oddanosti, ktor je najkrajm prkladom loveka milujceho svojich stvoriteov, povie: "Satan odpovedal Jahvemu: Vari sa Jb zadarmo boj Boha?! ... Ale vztiahni ruku a zasiahni vetko jeho imanie, i ti nebude klia do o! Tu Jahve povedal Satanovi: Ha, vetko, o m, je v tvojich rukch, iba jeho samho sa nedotkni!" (Jb, 1.-9,11,12) Na Satanovo tvrdenie, e keby Jb nebol bohom, nemal by svojich stvoriteov rd, mu vlda d pln moc na to, aby ho priviedol na mizinu. Potom sa uvid, i bude svojich stvoriteov ete uctieva. Preto ho netreba zabi. Pred vytrvalosou zruinovanho Jba v uctievan svojich stvoriteov vlda vaz nad opozciou: nad Satanom. Tento vak odpovie, e sce stratil mnoho, ale ete stle m pevn zdravie. Vlda mu d von ruku pod podmienkou, e ho nezabije: "Ha, je v tvojich rukch, len jeho ivot uetri!" (Jb, 2.-6) Zaujmav je veta z tridsiatej siedmej kapitoly Knihy Jbovej: "Hdam chce s nm mran po oblohe rozostrie, pevn zrkadlo jak z kovu bieleho?" (Jb, 37.18) i je lovek schopn tvori "pevn oblaky", v skutonosti kovov lietajce stroje? udia z tej doby si myslia, e to nie je mon nikomu len Bohu. A predsa to dnes mon je... . Napokon stvoritelia pokornho Jba vylieia, vrtia mu bohatstvo, deti a zdravie. udia nemohli pochopi V Knihe Tobiovej jeden z robotov stvoriteov nazvan Rafael priiel ska sprvanie sa

ud voi stvoriteom. Ke ukonil svoje poslanie, preukzal im kto je, a znova odiiel. "Aj ke ste ma videli jes, ni som nejedol; o ste videli, bolo iba zdanie. ... Ja vystupujem k tomu, ktor ma poslal. A vy toto vetko, o sa vm prihodilo, napte." (Tobi, 12.-19,20) To vetko mono ahko vidie v psmach. Treba sa vak poksi to aj pochopi. "o je teda mdros a ako vznikla, rozpoviem, neukryjem pred vami jej tajomstv, ale stopova ju budem od zaiatku stvorenia, otvorene vyrozprvam, o sa o nej vie, neobdem pravdu." (Mdros alamnova, 6.-22) Ke nastane ten as, "mdros", veda, ktor umonila existenciu toho vetkho, bude loveku pochopiten. Biblick psomnosti bud tomu vetkmu dkazom. "Lebo z vekosti a krsy stvoren sa sudkom poznva ich Stvorite."(Mdros alamnova,13.-5) Vidie pravdu bolo ahk, pozorovanm stvorenho spozna stvoriteov. "..ktor z viditench dobier nevldali pozna toho, ktor je..." (Mdros alamnova, 13.-1) Aby stvoritelia neboli vyruovan umi, mali zkladne na vysokch vrchoch, kde teraz znovu nachdzame stopy po rozvinutch civilizcich (v Himaljach, v Peru, at.). A tak isto na dne mor. Postupne boli zkladne na vysokch vrchoch opusten a nahraden podmorskmi zkladami, menej prstupnmi loveku. Stvoritelia, ktor boli spoiatku vo vyhnanstve, sa ukryli v ocenoch. "V ten de Jahve potresce svojm tvrdm, vekm a silnm meom Leviatana, rezkho hada a zabije draka, ktor je v mori." (Izai, 27.-1) Vlda planty chcela v tej dobe znii stvoriteov ud. Nebolo ahk ma jasno vo vetkch tchto zzrakoch a stvoritelia boli nevyhnutne zbostven abstraktnm spsobom, pretoe udia neboli schopn pochopi vedeck zleitosti: "A ak daj knihu tomu, o nevie ta, a povedia: taje toto!, odpovie: Neviem ta." (Izai, 29.-12) udia maj pravdu v rukch u dvno, ale nemohli ju pochopi skr, ne "vedeli ta", teda pokm sa vedecky dostatone nerozvinuli. "Osprostel kad lovek, vedomosti nem..."(Jeremi, 10.-14) Veda umonila stvoriteom tvori a rovnako to umon aj uom. "Jahve vldol nado mnou od poiatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradvna okovek. Od venosti som ustanoven, od poiatku, prv ako povstal svet. ... Ke zhotovoval nebesia, bola som tam... ..ke vymedzoval moru jeho hranicu, aby vody neprelievali sa cez svoj breh, ke ustaoval zklady zeme, ja som bola uho chovankou, bola som de po de jeho rozkoou a hrala som sa pred nm v kad as; hrvala som sa na okruhu jeho zeme a moja rozko je by medzi synmi udskmi." (Prslovia, 8.-22,23,27,29,30,31) Inteligencia a veda. Vaka tmto dvom cnostiam mohli stvoritelia vytvori "pevn zem", jedin kontinent a iv bytosti. A tto inteligencia a um ved teraz udsk mozog k novmu zapoatiu inov ich stvoriteov. Od poiatku vetkch ias je to takto: udia vytvraj inch ud, podobnch im samm, na inch plantach. Cyklus pokrauje. Jedni umieraj, in ich vystriedaj. My sme vaimi stvoritemi a vy stvorte inch ud. "o je, u dvno bolo, a o m by, bolo u tie." (Kazate, 3.-15) Aj zvierat boli stvoren a bud znovu vytvran. Prve tak, ako lovek, o ni viac a o ni menej. Druhy, ktor vyhyn, bud mc oi, ke ich budete vedie znovu stvori. "...rovnak dych ivota m vetko lovek nim nevynik nad zvierat; ..lebo vetko je mrnos." (Kazate, 3.-19) My, stvoritelia, sa chceme oficilne ukza len vtedy, ak nm lovek bude van za to, e sme ho stvorili. Obvame sa nevraivosti, ktor by sme nemohli pripusti. Radi by sme s vami vstpili do styku, aby ste mali itok z nho vekho vedeckho predstihu, keby sme si boli ist, e sa neobrtite proti nm, a e ns budete mat radi ako otcov. "Beda tomu, o sa so svojim tvorcom hda .. i hlina povie tvorcovi: o rob, ve tvoje dielo nem rk? Beda tomu, o vrav otcovi: o plod?" (Izai, 45.-9,10) ...skal som a v peci biedy. Kvli sebe, kvli sebe to robm..." (Izai, 48.-10,11) Zo strachu, e udia nemiluj svojich stvoriteov, nechali ich samch postupova vo vedeckom pokroku, takmer bez pomoci. Symbol, ktor vidte vyryt na tomto stroji a na mojej kombinze, predstavuje pravdu. Je to aj symbol idovskho nroda: Dvidova hviezda, ktor znamen: "To, o je hore, je tak ako to, o je dole". "Svastika" v jej prostriedku znamen, e je to cyklick, vrchol sa stva

spodkom a spodok vrchom. Pvod a osudy stvoriteov a ud s podobn a spojen. "Nu i neviete? i nepoujete? i vm nebolo oznmen od zaiatku? i nechpete zklady Zeme?" (Izai, 40.-21) Zmienka o zkladniach stvoriteov na vysokch vrchoch sa nachdza v Amosovej knihe: "..a kra po vinch zeme."(Amos, 4.-13) Stvoritelia mali sedem zkladn: "Tch sedem, to s Jahveho oi, ktor obchdzaj cel Zem." (Zachari, 4.-10) Z toho pochdza sedemramenn svietnik, zmysel ktorho sa stratil. Pvodne, na veliteskom stanoviti stvoriteov, v centrle, bola komunikan streda so siedmimi svetelnmi kontrolkami, ktor im umoovala zosta v spojen s inmi zkladami a s medziplanetrnou raketou na obenej drhe okolo Zeme. Pokia ide o narku na telepatiu: "Hoci ete slovo nemm ani na jazyku, ty, Jahve, u vie, o chcem poveda. Obklopuje ma spredu i zozadu a kladie na ma svoju ruku. Obdivuhodn pre ma je tvoja mdros; je tak vek, e ju nemem pochopi." (almy, 139.-4, 5, 6) Telepatia je v tej dobe nepredstaviten: "...obdivuhodn je pre ma tvoja mdros...". Tak isto nepredstaviten boli astronmia a medziplanetrne lety: "On pozn poet hviezd a kad vol po mene. Vek je n Jahve a vemi mocn, jeho mdros je nesmierna." (almy, 147.-4,5) udia taktie neboli schopn pochopi telekomunikciu: Svoj rozkaz na Zem zosiela; rchlo sa ri jeho slovo. (almy, 147.-15) Prili sme teda k rozhodujcemu momentu v konan stvoriteov. Rozhodli sa teda necha ud rozvja sa vedecky bez toho, aby priamo zasahovali. Uvedomili si, e aj oni boli stvoren rovnakm spsobom, a e vytvorenm bytost poda svojej podoby umonili pokraovanie cyklu. Avak najprv, tak aby sa pravda rozrila do celho sveta, rozhodli sa vysla Mesia, ktor mal za lohu oznmi celmu svetu to, o dovtedy vedel iba nrod Izraela, pripravujc tmto udstvo na de, kedy prapvodn zhada bude objasnen vo svetle vedeckho pokroku, v dobe Apokalypsy, Odhalenia. A tak ho predpovedali: "Ale ty, Betlehem.. ..z teba mi vyjde ten, o m vldnu v Izraeli a jeho pvod je odpradvna, odo dn venosti. ... Vstane a bude ps silou Jahveho.. ..lebo teraz sa zveleb a do konn Zeme. On bude pokoj. " (Miche, 5.-1,3,4) "Plesaj hlasno.. dcra Jeruzalema, ha, tvoj kr ti prichdza.. ..ponen je a nesie sa na oslovi.. ..o pokoji bude rokova s nrodmi a jeho vladrstvo je od mora k moru.." (Zachari, 9.-9,10)

IV. KAPITOLA KRISTOVA PROSPENOS Poatie Nasledujce rno sme sa stretli zase na tom istom mieste a mj hostite zaal: Kristus mal do celho sveta rozri pravdu biblickch psiem, aby slili ako dkaz, ke uom, celmu udstvu, vetko vysvetl vedeck ra. Stvoritelia sa teda rozhodli necha zrodi diea pochdzajce z pozemskej eny a z jednho z nich, aby diea dedinosou nadobudlo urit telepatick schopnosti, ktor udom chbaj. "... ukzalo sa, e poala z Ducha Svtho."(Mat, 1.-18) Samozrejme, snbenec Mrie, ktor bola vybratou pozemankou, musel prehltn hork pilulku, ale: "..zjavil sa mu ..Jahveho anjel...(Mat, 1.-20). Jeden zo stvoriteov sa mu zjavil, aby mu vysvetlil, e Mrii sa narod syn Bo. Proroci, ktor

boli v kontakte so stvoritemi, sa prili pozrie na boie diea a z vekej diaky. Jedna z vesmrnych lod stvoriteov ich vedie: Videli sme jeho hviezdu na vchode a prili sme sa mu pokloni. .. A ha, hviezda, ktor videli na vchode, ila pred nimi, a sa zastavila nad miestom, kde bolo diea. (Mat, 2.-2,9) Stvoritelia na diea bedlivo dozerali: Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Jahveho anjel a povedal: Vsta, vezmi so sebou diea i jeho matku, ujdi do Egypta a zosta tam, km ti nedm vedie, lebo Herodes bude hada diea, aby ho zmrnil. (Mat, 2.-13) Kr nebol obzvl naden narodenm krovskho dieaa na jeho zem, ako mu to oznamovali proroci. Avak po smrti kra Herodesa stvoritelia povedali Jozefovi, e sa me vrti do Izraela. Po Herodesovej smrti sa Jahveho anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: Vsta, vezmi so sebou diea i jeho matku a cho do izraelskej krajiny. T, o striehli na ivot dieaa, u pomreli. (Mat, 2.-19,20)

Zasvtenie Ke Jei dospel, stvoritelia ho odviedli, aby mu odhalili, kto je, predstavili mu jeho skutonho otca, prezradili mu jeho poslanie, a zasvtili ho do rozlinch vedeckch postupov. "Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Boieho Ducha, ktor ako holubica zostupoval a prichdzal nad neho. A z neba zaznel hlas: Toto je mj milovan Syn, v ktorom mm zabenie. Potom Duch vyviedol Jeia na p, aby ho diabol pokal." (Mat, 3.-16,17; 4.-1) Diabol, stvorite, o ktorom sme u hovorili, bol stle presveden, e od pozemskch ud nemono oakva ni dobr. Bol to skeptick "Satan". Podporovan opozciou vldy naej vzdialenej planty, podrobil Jeia skke, aby zistil, i je jeho inteligencia pozitvna a i si ct a miluje stvoriteov. Vidiac, e Jeiovi mono dverova, nechal ho s vykonva svoje poslanie. Aby sa k nemu pridala o najvia as udu, boli potrebn "zzraky". V skutonosti aplikoval vedeck metdy, do ktorch ho zasvtili stvoritelia. "Prinali k nemu vetkch chorch, postihnutch ... a on ich uzdravoval." (Mat, 4.-24) "Blahoslaven chudobn duchom.." (Mat, 5.-3) Tto veta bola nesprvne preloen ako "blahoslaven chudobn duchom". Jej pvodn vznam bol: "...chudobn, ak maj ducha, bud astn." o vyjadruje nieo plne inho. Potom Jei svojim apotolom povedal, e maj rozirova pravdu po celom svete. V modlitbe nazvanej "Ote n" je pravda povedan doslovne: "..pr tvoje krovstvo, bu tvoja va, ako v nebi, tak i na Zemi." (Mat, 6.-10) V nebi, na plante stvoriteov, zaali vldnu vedci a stvorili in inteligentn bytosti. Na Zemi sa stane to ist. Tradcia bude pokraova. Tto modlitba opakovan bez pochopenia jej hlbokho zmyslu teraz nadobda svoj pln vznam: "..ako v nebi, tak i na Zemi..". Jei sa okrem inho nauil rozprva presvedivo vaka skupinovej telepatickej hypnze: "Ke Jei skonil tieto rei, zstupy asli nad jeho uenm, lebo ich uil ako ten, o m moc, a nie ako ich zkonnci." (Mat, 7.-28,29) Pokraoval v lieen chorch s pomocou stvoriteov, ktor na diaku psobili sstredenmi lmi: "Tu priiel k nemu ist malomocn... On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, bu ist! A hne bol oisten od malomocenstva." (Mat, 8.-2,3) Tak isto pomohol muovi, ktor bol plne ochrnut. Opercia sa uskutonila na diaku sstredenm lom podobnm laseru, ktor prechdza cez jednotliv vrstvy, hor vak len v jednom bode. "Vsta, ..a cho..! A on vstal .." (Mat, 9.-6,7) V Evanjeliu poda Mata Jei alej oznamuje, ak je jeho poslanie: "Nepriiel som vola spravodlivch, ale hrienikov." (Mat, 9.-13)

Nepriiel kvli udu Izraela, ktor vedel o existencii stvoriteov, ale preto, aby sa toto poznanie rozrilo po celom svete. alej sa uskutouj "zzraky" podobn prvm. Vetky s na lekrskom zklade. V sasnej dobe viete transplantova srdce, prpadne in orgn, malomocenstvo a in choroby s lieiten, a udia sa dostvaj z kmy vaka sprvnej opatere. Vetko toto by bolo technologicky primitvnymi nrodmi povaovan za zzran. V tej dobe pozemsk udia primitvni boli, a stvoritelia sa podobali uom vaich sasnch "civilizovanch" nrodov, ale boli ete o osi pokroilej vedecky. alej nachdzame narku na stvoriteov, medzi ktormi je aj Jeiov skuton otec: "Kadho, kto ma vyzn pred umi, aj ja vyznm pred svojim Otcom, ktor je na nebesiach." (Mat, 10.-32) Tu je povedan vetko: pred svojim otcom, ktor je na nebesiach. Nejde teda o nehmatatenho i nematerilneho "Boha". Je "na nebesiach". Samozrejme, je to nepochopiten pre ud, ktor veria, e hviezdy s pripevnen na nebeskej klenbe ako iarovky, a vetky sa otaj okolo stredu vesmru, okolo Zeme. Naproti tomu teraz, s objavenm ciest do vesmru a s pochopenm jeho nekonenosti, s citty z Biblie vysvetovan celkom inak. Paraleln udstv V trinstej kapitole Evanjelia poda Mata sa nachdza dleit pas, v ktorej Jei v podobenstve vysvetuje, e stvoritelia odili zo svojej planty, aby vytvrali ivot na inch svetoch: "Rozsieva vyiel rozsieva.. ..niektor zrn padli na kraj cesty; prileteli vtky a pozobali ich. In padli na skalnat pdu, kde nemali vea zeme.. ..ale ke vylo slnko, zahoreli .. uschli. Zasa in padli do tnia, ale tnie vyrstlo a udusilo ich. In zrn padli do dobrej zeme a priniesli rodu: jedno stonsobn, in esdesiatnsobn a in tridsansobn. Kto m ui, nech pova!" (Mat, 13.-3 a 9) Je to narka na rozlin pokusy vytvori ivot na inch plantach. Tri z nich neuspeli: prv kvli "vtkom", ktor prili zrno vyzoba; v skutonosti to bol nezdar kvli prlinej blzkosti tejto planty k plante pvodu stvoriteov. Protivnci tohto stvorenia im podobnch ud, ktor v tom videli mon ohrozenie, prili znii vtvor. Druh pokus bol vykonan na plante umiestnenej prli blzko niektorho prihorceho slnka, ktorho kodliv iarenie zniilo vtvor. Tret pokus naopak prebehol "medzi tnm", na plante prli vlhkej, kde rastlinn ra prevldla, zniila rovnovhu a nakoniec i cel ivony svet. Tento vlune rastlinn svet ete stle existuje. Napokon tvrt pokus bol spen, "do dobrej zeme". Dleit je, e spechy boli tri, o znamen, e na dvoch inch, relatvne blzkych plantach s bytosti podobn loveku, ktor boli stvoren tmi istmi stvoritemi. "Kto m ui, nech pova!" nech pochop, kto me. Ke prde sprvna doba, t o bdaj, pochopia. Ostatn, ktor hadia, ale nevidia a povaj, ale nepouj a ani nerozumej, t pravdu nepochopia. T, o sami od seba prejavia inteligenciu, a tm doku, e s hodn, aby im stvoritelia pomhali, tm sa pome: "Lebo kto m, tomu sa prid a bude ma hojne. Ale kto nem, tomu sa vezme aj to, o m." (Mat, 13.-12) udia, ktor nevedia dokza svoju inteligenciu, nepreij. Nu, udia takmer dokzali, e s hodn toho, aby boli prijat svojimi stvoritemi ako im rovn, chba im... iba trochu lsky. Lska medzi nimi a najm k ich stvoriteom. "...vm je dan pozna tajomstv nebeskho krovstva.." (Mat, 13.-11) Tri planty, na ktorch bol stvoren ivot, speria. T, kde udstvo uskuton najv vedeck pokrok, a takto doke svoju inteligenciu, bude mc erpa z dedistva stvoriteov. Pod podmienkou, e nebude voi stvoriteom agresvna, dostane toto dedistvo v de "poslednho sdu". V de, kedy sa dosiahne dostaton rove poznatkov. A pozemania nie s aleko od tejto doby. udsk nadanie je: "...sce najmenie zo vetkch semien, ale ke vyrastie, je vie ne ostatn byliny a je z neho

strom, take prilietaj nebesk vtky a hniezdia na jeho konroch." (Mat, 13.-32) "Nebesk vtky" stvoritelia, prdu hniezdi na jeho konroch prines svoje poznatky uom, ke toho bud hodn. "Nebesk krovstvo sa podob kvasu, ktor ena vezme a vmiesi do troch mier mky, a sa vetko prekvas." (Mat, 13.-33) Je to alia narka na tri svety, na ktorch stvoritelia oakvaj rozkvet vedy. "...vyrozprvam, o bolo skryt od stvorenia sveta." (Mat, 13.-35) Toto je jedna z najdleitejch vec - planty maj svoju ivotnos a jednho da u nebud obvaten. lovek bude musie v tej chvli dosiahnu vedeck rove dostaujcu na to, aby sa podujal bu na presahovanie sa na in plantu, alebo ak u sm neme existova inde na vytvorenie humanoidnej formy ivota, prispsobenej inmu svetu, tak aby udstvo preilo. Ak sa prostredie neme prispsobi udom, treba vytvori loveka, ktor bude uspsoben do novho prostredia. Naprklad pred svojm vyhynutm vytvori in rasu ud ijcich v plne odlinej atmosfre, ktor zded pred znikom stvoriteov ich poznatky. Aby sa dedistvo nestratilo, stvoritelia zaloili ivot na troch svetoch a len najlep bude ma prvo na dedistvo: "Tak bude aj na konci sveta: vyjd anjeli, oddelia zlch od spravodlivch..." (Mat, 13.-49) Pas o rozmnoovan chleba u bola vysvetlen. Ide o koncentrovan potravinov produkt vo forme vekch tabletiek, podobn tomu, ktorm sa stravovali vai prv kozmonauti, a ktor obsahuje vetky potrebn zloky vivy. Hostie, svt chlieb, s akousi spomienkou na tto potravu. S mnostvom rovnajcim sa niekokm pecom chleba je mon nasti tisce ud. Vedeck zzraky Ke Jei chodil po vodch, stvoritelia ho niesli antigravitanm lom, ktor v urenom bode ru inky pralivosti. "Nad rnom sa, krajc po mori, blil k nim Jei." (Mat, 14.-25) Psobenie la vytvralo turbulenciu, ktor je opsan nasledovne: "Ale ke videl siln vietor, naakal sa. .. A ke vstpili do loky, vietor utchol." (Mat, 14.-30,32) "Vietor utchol", ke vstpil na lo, pretoe ke bol Jei na lodi, vysielanie la bolo preruen. Je to al, celkom vedeck "zzrak". Zzrakov niet, existuje len posun civilizci. Keby ste v Jeiovej dobe prili s kozmickou loou alebo hoci len s jednoduchou helikoptrou, v oiach vtedajch ud by ste konali zzraky aj napriek tomu, ak je vaa technolgia ete obmedzen. Naprklad umelm osvetlenm pri zostupe z neba, jazdou v automobile, pozeranm televzie, alebo zabitm vtka pukou, pretoe by neboli schopn ihne pochopi mechanizmus za vetkmi tmito kazmi, a videli by v tom "bosk" alebo nadprirodzen silu. Taktie nezabdajte, e medzi vami a umi z Jeiovch ias je rovnak posun ako medzi nami a vami. Ete stle dokeme robi veci, ktor by boli vo vaich oiach "zzrakmi". Pre najvyspelejch spomedzi vs by to vak plne "zzraky" neboli, kee ste sa pustili cestou vedeckho rozvoja u pred niekokmi desiatkami rokov a hadte prinu javov, namiesto toho, aby ste sa naivne plazili po bruchu, prinajc obetn dary. Nae poznatky s vak tak, e ak by sme sa pr tchto "zzrakov rozhodli predvies, dokonca ani vai najlep vedci, by nemohli ani len tui, ako ich uskutoujeme. Zopr mimoriadne vyvinutch hlv by sa mono nevydesilo, ale davu by sa zmocnila panika. Hoci sa tieto davy u hociomu neuduj, predsa len ich mme ete m prekvapi. Je vak nutn, aby sa dozvedeli, e neexistuje terick Boh, ale e s udia, ktor stvorili inch ud "na svoj obraz". Stvoritelia sa znovu objavuj v sedemnstej kapitole Matovho evanjelia: "... vzal Jei so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jna a vyviedol ich na vysok vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvr mu zaiarila sa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Moji a Eli a rozprvali sa s nm. ...zahalil ich jasn oblak a z oblaku zaznel hlas: Toto je mj milovan Syn... povajte ho." (Mat, 17.-1,2,3,5) Dej sa odohrva v noci a apotoli s vetci vydesen, ke vidia Jeia osvetlenho silnmi reflektormi lietajceho stroja, z ktorho vystupuj stle iv Moji a Eli, vaka "stromu ivota", z ktorho uvali. Nesmrtenos je vedeck realita, i ke nezodpoved predstave, ak si

o nej urobil lovek. "A mnoh prv bud poslednmi a posledn prvmi." (Mat, 19.-30) znamen, e stvoren bud stvoritemi tak, ako boli stvoren stvoritelia. Zasli si dedistvo V dvadsiatej piatej kapitole Evanjelia poda Mata sa znova hovor, e tri planty sa maj rozvja vedecky, a e v ist de sa to bude posudzova. Hovor o tom podobenstvo: "...ako ke sa ist lovek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednmu dal p talentov, druhmu dva a aliemu jeden.. Ten, o dostal p talentov.. obchodoval s nimi a zskal alch p. Podobne aj ten, o dostal dva.. ..o dostal jeden.. peniaze.. ukryl.. Po dlhom ase sa pn tch sluhov vrtil.. ..o dostal p talentov, priniesol alch p.. a vravel: Pane, p talentov si mi odovzdal a ha, alch p som zskal. .. Predstpil ten, o dostal dva talenty, a vravel: Pane, dva talenty si mi odovzdal a ha, zskal som alie dva. .. Predstpil aj ten, o dostal jeden talent..: .. Bl som sa, preto som iiel a ukryl tvoj talent v zemi. Ha, tu m, o je tvoje. ..Vezmite mu talent a dajte ho tomu, o m desa talentov. Lebo kadmu, kto m, ete sa prid a bude ma hojne. Ale kto nem, tomu sa vezme aj to, o m."(Mat, 25.-14 a 29) Z troch svetov, na ktorch bol stvoren ivot, dostane dedistvo ten, ktor najviac pokroil. Ten, ktor sa nerozvjal, bude predbehnut druhm a vynechan. Toto plat aj na Zemi medzi nrodmi. V dvadsiatej iestej kapitole evanjelia poda Mata Jei odhauje dleitos svojej smrti a Psma, urenho neskr svedi. Ke ho jeden z jeho blzkych chce brni meom, odpovie: "Daj svoj me na jeho miesto! ...Alebo si mysl, e by som nemohol poprosi svojho Otca a on by mi hne poslal viac ako dvans plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnilo Psmo, e to m by takto?" (Mat, 26.-52,53,54) Jei mus skutone umrie kvli tomu, aby sa rozrila pravda po celom svete, aby neskr, ke sa stvoritelia vrtia na Zem, neboli povaovan za uchvatiteov alebo okupantov. V tomto vz uitonos biblickch a evanjelickch psiem: aby sa zachovali stopy o innosti a prtomnosti vaich stvoriteov, a aby boli spoznan, ke sa vrtia. Mtvy Jei "vstane z mtvych" vaka pomoci stvoriteov. "Vtom nastalo vek zemetrasenie, lebo z neba zostpil Jahveho anjel, pristpil, odvalil kame a sadol si na. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh." (Mat, 28.-2,3) Stvoritelia opatruj a oivia Jeia, ktor povie: "Chote teda, ute vetky nrody ...a naute ich zachovva vetko, o som vm prikzal." (Mat, 28.-19,20) Jeiovo poslanie je ukonen. "Ke im to pn Jei povedal, vzat bol do neba..." (Marek, 16.-19) Stvoritelia ho odviedli po tejto tak dleitej poslednej vete: "A tch, o uveria, bud sprevdza tieto znamenia: ...hady bud bra do rk a ak nieo smrtonosn vypij, neukod im; na chorch bud vklada ruky a t ozdravej." (Marek, 14.-17,18) Bude to v ase, ke udia spoznaj protijedov srum, protijedy, rozvin chirurgiu at., a to sa odohrva teraz. Stvoritelia pred svojim nvratom na Zem bud robi oraz astejie zjavenia, aby pripravili ud na svoj prchod, ako sa to deje v tejto dobe, a aby oivili svoje odhalenia: "Pozrite sa na figovnk a na ostatn stromy! Ke vidte, e puia, sami viete, e je u blzko leto." (Luk, 21.-29,30) Ke sa vo vekom mnostve objavia neidentifikovan lietajce objekty ako teraz, znamen to, e ten as priiel. V druhej kapitole Skutkov apotolov sa ete hovor: "Ke priiel de Turc, boli vetci vedno na tom istom mieste. Tu sa nhle strhol hukot z neba, ako ke sa enie prudk vietor, a naplnil cel dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohniv jazyky, ktor sa rozdelili, a na kadom z nich spoinul jeden. Vetkch naplnil Duch Svt a zaali hovori inmi jazykmi, ako im Duch dval hovori." (Skutky Apotolov, 2.-1 a 4) Stvoritelia prostrednctvom zhustenho a rchlo vtepenho uenia vo forme zosilnench

telepatickch vn, pouvanch formou podobnou elektrickmu oku, vryj do pamte apotolov prvky inch jazykov. Takto bud mc rozirova pravdu po celom svete. V Skutkoch apotolov si mete vimn mnostvo opakujcich sa zjaven stvoriteov anjelov, najm pri osloboden Petra uviazanho Herodesom reazou: "Tu zastal pri om Jahveho anjel a v miestnosti zaiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: Vsta, rchlo! A reaze mu spadli z rk. .. Op sa a obuj si sandle! ..povedal mu: Preho si pl a po za mnou! Vyiel von a iel za nm; ani nevedel, e je to skutonos, o sa dialo skrze anjela. Myslel si, e m videnie." (Skutky apotolov, 12.-7,8,9) Peter, pretoe bol jednoduch, musel povaova za vziu ke z neho reaze spadli sam. Nepoznal elektronick laserov hork, ktor pouval jeden zo stvoriteov. Ke sa dej tak fantastick veci, udia si myslia, e sa im snva. Preto sa asto hovor o tch, o videli stvoriteov, e mali vziu, e videli v sne. Podobne sa asto hovor o tch, ktor v skutonosti vidia nae lietajce taniere, e maj halucincie. Tu je jasne vysvetlen, e Peter si iba myslel, e sa mu to len snva, no bola to skutonos. "Preli cez prv i druh str a doli k eleznej brne, o vedie do mesta. T sa im sama otvorila. Vyli ou, a ke preli jednou ulicou, anjel mu zmizol." (Skutky apotolov, 12.-10) Inm znamenm toho, e dan as nastal, je znovuzskanie svojej krajiny udom izraelskm. "Potom sa vrtim a znova vybudujem zboren Dvidov stnok." (Skutky apotolov, 15.-16) alia dleit veta je v sedemnstej kapitole: "Ve aj jeho pokolenie sme." (Skutky apotolov, 17.-28) To bolo povedan apotolom, ktor hovoril o Bohu. Nebudeme pokraova v tan Evanjeli, v ktorch sa nachdza ete mnoho narok na stvoriteov, ale menej vznamnch. Tm, ktor sa vs bud pta, ich pretlmote sm v duchu vysvetlen, ktor som vm doteraz poskytol. A vzdialil sa tak, ako v predchdzajcich prpadoch. V. KAPITOLA KONIEC SVETA Rok 1946 - prv rok Novej ry Na druh de sa vrtil tak ako predtm a hovoril: Nastva as konca sveta. Nie konca sveta v zmysle katastrofy ktor by zniila svet, ale koniec sveta Cirkvi, pretoe t ukonila svoju lohu, ktor uskutoovala viac alebo menej dobre. Jednalo sa o rozrenie diela, ktor malo umoni spoznanie stvoriteov pri ich optovnom prchode. Ako ste spozorovali, kresansk cirkev odumiera. Je to teda koniec jej sveta, lebo u splnila svoje poslanie, hoci s mnohmi omylmi, kee sa snaila tak dlho zboova stvoriteov. Toto zboovanie bolo akceptovaten do nstupu vedeckej civilizcie. Vtedy mal nasta v ich myslen prudk obrat. To vak bolo mon len ak by sa bola zachovala skuton pravda, alebo ak by boli vedeli ta medzi riadkami. Ale urobilo sa privea chb. Bolo to predpovedan, a tak sa Cirkev zrti, kee u nie je v niom uiton. udia krajn s vyvinutou vedou s u pln nevrlosti a to preto, e u niet omu veri. Nikto predsa neme viac veri v nebeskho Boha s bielou bradou, ktor lieta na oblaku a je vadeprtomn a vemocn, o Cirkev u. Rovnako nik neme veri v milch anjelikov strnych alebo v diabla s rohami a kopytami... a tak u nikto vlastne nevie, v o veri. Iba niekoko mladch ud pochopilo, e prvorad je lska... Dospeli ste do zlatho veku. Vy, udia zo Zeme, lietate do nebies, rdiovmi vlnami prenate vae hlasy do tyroch ktov Zeme, priiel as, aby vm bola odhalen pravda. Ako to bolo predpovedan, vetko nastva teraz, ke Zem vstpila do veku Vodnra. Niektor udia to u napsali, ale neuverili im. Pribline pred 22000 rokmi sa stvoritelia rozhodli zaa svoje prce na Zemi, a vetko, o sa odvtedy stalo, bolo oakvan, pretoe pohyb galaxie predpoklad toto poznanie. Znamenie Rb je charakteristick pre Krista a jeho rybrov, a Vodnr, ktor nasleduje, je tu od roku 1946. ra, v ktorej Izraelsk ud nachdza svoju zem:

V ten de, hovor Jahve, bude hlasn krik od Rybnej brny.. (Sofoni, 1.-10) Rybn brna je prechod do novej ry Vodnra. Okamih, ke Slnko vychdza nad Zemou v de jarnej rovnodennosti v shvezd Vodnra. Hlasn krik je rozruch vyvolan tmto odhalenm. A nie nhodou ste sa narodili v roku 1946. Koniec Cirkvi Toto odhalenie vrti ndej a astie mrzutm svojim svetlom, ktor prina, ale tie urchli pd cirkvi, ktor m jedin monos: pochopi svoj omyl a da sa do sluieb pravdy. Ve zmizol nsilnk a zhynul posmenk a vyhuben s, o bdeli nad zloinom, o obvinili loveka pre slovo, o sudcovi v brne kldli osdla a pre ni odmietli spravodlivho. (Izai, 29.20,21) To je koniec tch, ktor chc, aby sme verili v pvodn hriech a chc, aby sme sa ctili vinn; tch, ktor robia klady proti tm, o roziruj pravdu na konci Veku Rb a zaiatku Veku Vodnra; tch, ktor sa pokaj zachrni cirkev tak ako doposia existovala, zamietaj spravodlivho, toho, kto povie, alebo nape pravdu. Presne ako t, o v presveden, e brnia pravdu, ale bez snahy o porozumenie ukriovali v ase prechodu do ry Rb Jeia, lebo sa bli, e bud zruinovan a znien. Nezalepia sa viac oi vidiacich a ui ujnch bud nava. ...Nebud viac vola blzna achetnm, ani podvodnka nenazv vzneenm. Ve blzon hovor blznovstvo a srdce mu zama zlo; kona neestne, hovori bludne proti Jahvemu, sklama tbu hladnho a odstrni npoj od smdnho. A zbrane podvodnka s zl; ten zama plny, aby zniil chudobnho klamnmi reami, i ke chudk hji pravdu. achetn vak zma achetne, zastva sa vec achetnch. (Izai 32.-3,5 a 8) Vtedy vetci porozumej: ..nezalepia sa viac oi... Je to cirkev, ktor oslovuje Jahveho bludnm spsobom a nechva przdne due ud hladnch po pravde; je to cirkev, kto rob plny na znienie chudobnch. Take t, ktor nevedia, alebo sa neodvauj pochopi, zostvaj jej vern zo strachu pred hriechom, vyobcovanm, alebo inmi nezmyslami. Zatia o biedny obhajuje pravdu, ten, kto nem dostatok inteligencie na pochopenie pravdy sa na radu cirkvi dvha na jej obranu. Ale achetn, ten, kto hlasno kri pravdu, kon achetne, napriek tomu, e bude odmietan odumierajcou cirkvou. Nu i neviete? i nepoujete? i vm nebolo oznmen od zaiatku? i nechpete zklady Zeme? (Izai, 40.-21) Ha, mj sluobnk, priviniem si ho, vyvolen mj, mm v om zabenie. Svojho ducha som vloil na neho, prinesie prvo nrodom. (Izai, 42.-1) Vy ste ten, kto rozri pravdu po celom svete, t pravdu, ktor je vm odhaovan v niekokch poslednch doch. Nalomen trs nedolom, hasnci kntik nedohas.. (Izai, 42.-3) Nedosiahnete pln znienie Cirkvi a jej l, ale ona sama napokon vyhasne. Toto vyhasnanie ostatne u nejak as trv. Knt hasne. Splnila svoje poslanie a je as, aby sa stratila. Robila chyby a obohacovala sa na kor pravdy, bez snahy vysvetova ju spsobom dostatone jasnm pre ud tejto ry. Ale nehanobte ju prli, lebo rozirovala slovo Biblie, svedka pravdy po celom svete. Napriek vetkmu jej omyly s vek, hlavne vkladanie privea nadprirodzenosti do pravdy, ako aj nesprvny preklad biblickho psma, kde nahradila slovo Elohim, ktor oznauje stvoriteov, slovom Boh v jednotnom sle. V hebrejskej rei je Elohim mnon slo od Eloha, take stvoritelia boli nesprvne interpretovan ako jeden nepochopiten Boh. alou chybou bolo, e nechala ud zboova dreven kr ako spomienku na Jeia Krista. Kr nie je Kristus. Ksky dreva v tvare kra neznamenaj ni. Nepremieta si v srdci, nevie a neuvauje takto: Polovicu z neho som splil v ohni, hej, nad jeho uhlm som napiekol chleba, upiekol som mso a nastil som sa; a zo zvyku mm spravi ohavu? Polenu dreva sa mm kori? (Izai, 44.-19) Vytvorenie ttu Izrael

Nvrat idovskho udu do Izraela je znakom Zlatho Veku, o ktorom je napsan: ...od vchodu privediem tvoje potomstvo a od zpadu a zhromadm. Severu poviem: Vydaj! a juhu: Nezdriavaj! prive mojich synov zaleka a moje dcry od konn zeme, vetkch, o sa mojim menom zv a ktorch som na svoju slvu stvoril, vytvoril a urobil. (Izai,43.- 5 a 7) To je naozaj utvorenie ttu Izrael, ktor vta idov zo severu i z juhu. V Biblii, zachovanej idovskm udom, ktor sli ako svedectvo prchodu stvoriteov, je napsan: Vy ste mi svedkami... (Izai, 43.-10) Vyve von ud slep, hoci maj oi, a hluch, hoci maj ui. Nech sa zdu vetci pohania a zhromadia sa nrody! Kto z nich toto zvestuje? Veci predol nech nm oznmia, nech si postavia svedkov a vyhraj spor, nech pouj a nech povedia: Pravda! (Izai, 43.-8,9) Vy ste mi svedkami hovor Jahve a mj sluha, ktorho som si zvolil, aby ste vedeli a uverili mi a pochopili, e som to ja, predo mnou nebol utvoren nijak Boh a ani po mne nebude. ..a okrem ma niet spasitea. ..nu vy ste mi svedkami... ja som vak Boh, aj odteraz nm budem... (Izai, 43.-10 a 13) Vy ste mi svedkami..., to je jasn, i nie? A aj dnes vm mem poveda: ...od prastarch asov som jeden a ten ist..., vaka dkazu, ktor mte v rukch - Biblii. Na krtku chvu som a opustil a vekm zutovanm si a pritiahnem. (Izai, 54.-7) idovsk ud skutone znovu naiel svoju zem, ke sa zastnil na ochraovan pravdy. Je predpovedan as, ke bude lovek liei choroby prostriedkami vedy: Nebude tam u pr dov diea, ani starec, ktor nedopln svoj vek... (Izai, 65.-20) Lekrska veda umouje uom vazi nad chorobami a najm nad detskou mrtnosou. Na perch rozumnho sa nachdza mdros, prt vak dolieha na chrbt loveka, o rozum potratil. (Kniha prslov, 10.-13) Omyly Cirkvi Cirkev sa dopustila chb, ke ukladala na ud pocity viny a ke ich ntila modli sa bez pochopenia vznamu. A napriek tomu je napsan v Evanjelich: Ke sa modlte, nehovorte vea ako pohania. Myslia si, e bud vypout pre svoju mnohovravnos. (Mat, 6.-7) Cirkev sa tie prli obohacovala, hoci stoj napsan: Nezhromaujte si poklady na Zemi... Nik neme sli dvom pnom; pretoe bu jednho bude nenvidie a druhho milova, alebo jednho sa bude prida a druhm bude opovrhova. Nemete sli aj Bohu, aj mamone. (Mat, 6.-19,24) Inde je zas napsan: Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte, ani dvoje iat, ani obuv, ani palicu... (Mat, 10.-9,10) Svojimi hlpymi pravidlami a bezmsitmi piatkami nerepektovali svoje vlastn Evanjelium: loveka nepokvruje to, o vchdza do st, ale o vychdza z st, to pokvruje loveka. (Mat, 15.-11) Ako sa odvauj tto udia, ktor s iba umi, ahkovne sa vyvaova v bohatstve a prepychu Vatiknu, zatia o ich Evanjeli im prikazuj nevlastni ani zlato, ani striebro, ba dokonca ani nhradn kabt? Ako sa odvauj kza dobrotu? A Jei povedal svojim uenkom: Veru, hovorm vm: Bohat ako vojde do nebeskho krovstva. (Mat, 19.-23) Viau ak a nenosn bremen a klad ich uom na plecia, ale sami ani len prstom nechc pohn. Vetko, o robia, konaj iba preto, aby ich udia videli...radi maj popredn miesta na hostinch...pozdravy na uliciach a ke ich udia oslovuj Rabbi. Vy sa nedvajte vola Rabbi, lebo len jeden je v Uite, vy vetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na Zemi, lebo len jeden je v Otec, ten nebesk. Ani sa nedvajte vola Uitemi, lebo len jedin je v Uite, Kristus. Kto je medzi vami najv, bude vaim sluobnkom. (Mat, 23.-4 a 11) To maj vetko napsan vo svojich Evanjelich. Ako sa opovauje cirkev zaaova ud takzvanmi hriechmi, ktor s iba rozlin chpanie mravov a spsobov ivota, hovori o dobrote a pritom i v bohatstve Vatiknu, ke udia umieraj hladom; nechvaj sa pozva, vyhadvaj pocty, a pritom ku ponenos, nechvaj sa oslovova ote, vaa eminencia alebo vaa

svtos, a ich vlastn evanjeli im to zakazuj! Ako sa len opovauj..! Ak sa zajtra Ppe vyd na cestu ako obrk, cirkev oije, ale s humnnym cieom, plne odlinm od toho, ktor jej bol vlastn a doteraz. Tm cieom, ktor m zaa nasledova, je rozirovanie toho, o mus sli ako dkaz dneku. Jej poslanie je ukonen, ale Cirkev sa me preorientova na cestu dobra a pomhania neastnm uom a to tak, e bude pomha rozirova naozajstn pravdu o tchto psmach, ktor bola doteraz deformovan, alebo udriavan v tajnosti. Vekodunos niektorch duchovnch takto dosiahne uspokojenie. Aby sa to mohlo sta, je potrebn, aby Vatikn dal prklad predajom vetkho svojho bohatstva v prospech finannej podpory nevyvinutm ttom a osobnou pomocou uom v tchto krajinch, priloenm vlastnch holch rk k dielu, a nie len dobrm slovom. Je neprpustn, aby existovali rzne kategrie sobov a najm pohrebov v zvislosti na majetku ud. To je al omyl cirkvi. Avak as nadiiel! Pri poiatku vetkch nboenstiev Stopy pravdy sa nenachdzaj len v Biblii a v Evanjelich, svedectv s prakticky vo vetkch nboenstvch. Najm Kabala je jedna z najbohatch knh na svedectv, ale nebude pre vs ahk zohna si jej kpiu. Ak sa vm raz podar zska jeden vtlaok, njdete v nej mnoho narok na ns. Naprklad v piatej Vepiesni je opis planty stvoriteov, ako aj vzdialenos, ktor ju del od Zeme. Hovor sa tam, e "vka stvoritea" je 236 tisc "parasangov", a e "vka jeho piet" je 30 milinov "parasangov". Parasang je jednotka miery, oznaujca vzdialenos, ktor prebehne svetlo za sekundu, ie pribline 300 tisc kilometrov. Naa planta je vzdialen 30 milinov parasangov, teda pribline 9 tisc milird kilometrov, alebo o osi menej, ako je jeden sveteln rok. Pohybujc sa rchlosou svetla, ie 300 tisc kilometrov za sekundu, potrebovali by ste takmer rok na cestu k nm. S vaimi dnenmi raketami, pohybujcimi sa rchlosou len 40 tisc kilometrov za hodinu, by ste potrebovali asi 26 tisc rokov na cestu. Vidte, e v tejto chvli sa nemusme nioho obva. Mme prostriedky, s ktormi sa dostaneme z naej planty na Zem za menej ako dva mesiace vaka atmovmu pohonu, ktor nm umouje pohybova sa rchlosou lov sedemkrt rchlejch, ako je svetlo. Tieto le ns "nes", a aby ns niesli, opame optick trbinu, klu lov vnmatench oami, zosladiac sa tak s nosnm iarenm. Preto pozemsk pozorovatelia opsali nae lietajce stroje ako meniace sa na sveteln, vemi iarivo biele, potom modr a nakoniec miznce. Je zrejm, e ak stroj presiahne rchlos svetla "zmizne", nie je u viditen vonm okom. Vka piet stvoritea je teda dalo by sa poveda: vzdialenos, z ktorej naimi ptami dosiahneme na vau plantu. Planta stvoriteov je od svojho slnka, od vemi vekej hviezdy, vzdialen 236 tisc parasangov, ie 70 milird 800 milinov kilometrov, a toto je "vka stvoritea". Kabala je kniha najbliia k pravde, ale takmer vo vetkch nboenskch knihch s na ns viac i menej jasn narky, najm v krajinch, kde mali stvoritelia zkladne: v horskom psme nd a Himalj, v Grcku, ktorho mytolgia obsahuje tie vznamn svedectv, budhistick a islamsk nboenstv, mormnske nboenstvo... . Aby sme mohli vymenova vetky nboenstv a sekty, ktor svedia viac i menej jasnm spsobom o naom diele, potrebovali by sme vea strn. udstvo choroba Vesmru Tak teda teraz poznte pravdu. Treba ju napsa a oboznmi s ou cel svet. Ak pozemania chc, aby mali osoh z naich poznatkov a uetrili tak 25 tisc rokov vedeckho napredovania, musia nm da najavo, e sa s nami chc stretn, a najm, e to pre ns nebude nebezpen. Ak dme uom nae poznatky, musme si byt ist, e ich bud pouva sprvne. Nae pozorovania z poslednch rokov neukzali, e by na Zemi vldla mdros. Pravda, pokroky s, ale udia ete stle umieraj od hladu a bojachtiv duch ete stle existuje na celom svete. Vieme, e n prchod by mohol da do poriadku mnoho vec a spoji nrody, ale musme cti, e ns udia naozaj chc stretn, a e s skutone pripraven na zjednotenie. udia musia

vak najprv vedie, kto vlastne sme, a chpa skuton vznam nho prchodu. Na druhej strane vae lietadl s vojenskm poslanm sa viackrt pokali prenasledova nae stroje, povaujc ns za nepriateov. Treba ich oboznmi s tm, kto sme, aby sme sa mohli ukza bez vystavenia sa nebezpeenstvu, bez obv, e budeme ranen alebo zabit, o v sasnosti tak nie je. Nechceme riskova, e vytvorme zhubn a nebezpen paniku. Niektor vedci sa chc s nami spoji rdiom, aby mohli na zklade naej odpovede zisti polohu naej planty, a to tie nechceme. Okrem toho, as prenosu by bol prli dlh a nae vysielae pouvaj vlny, ktor vaa technika neme prijma, pretoe ich ete nepoznte. S sedemkrt rchlejie ako rdiov vlny. Skame nov vlny jedenapolkrt rchlejie. Pokrok pokrauje a n vskum sleduje cie pochopi a uvies sa do vzahu s vekm bytm, ktorho sme vetci sasou. Sme parazitmi jeho atmov, ktor s plantami a hviezdami. Podarilo sa nm objavi, e na nekonene malej rovni ij inteligentn iv bytosti, na asticiach, ktor pre nich predstavuj planty a slnk, a klad si rovnak otzky ako my. lovek je "chorobou" gigantickej bytosti, pre ktor s jeho planty a hviezdy atmami. A tto bytos je urite tie parazitom inch, vch atmov. V oboch smeroch je to nekonen. Dleit vak je zaisti, aby naa "choroba", udstvo, existovalo alej a nikdy nevyhynulo. Ke sme vs stvorili, nevedeli sme, e uskutoujeme vedajie poslanie "vpsan" do ns, opakujc to, o bolo vykonan s nami. Prostrednctvom nho vtvoru a jeho vvoja sme objavili n vlastn pvod. Pretoe aj my sme boli stvoren inmi umi, ktor u zanikli, ich svet sa dozaista rozpadol, ale vaka nim sme mohli nastpi my a vytvori vs. Mono jednho da zanikneme, no vy ns vystriedate a zaujmete nau pozciu. Ste teda alm dielcom vzcneho reazca udskej kontinuity. Existuj aj in svety a udstvo sa istotne rozvja aj v inch bodoch vesmru. Ale v tejto asti je jedine n svet stvoritesk. To je dleit, pretoe kad takto svet mus zrodi nespoetn mnostvo vzcnych potomkov potrebnch na zachovanie kontinuity. Dva to ndej, e lovek raz nebude ohrozen plnm vyhynutm. Nie sme vak ist, i sa lovek bude mc niekedy stabilizova v poetnosti. Reaz pokrauje od nepamti, avak my nesmieme narui rovnovhu samotnho obrovskho tela, ktorho sme "chorobou", parazitom, lebo ak by sme sa prli rozrstli, mohlo by to ma za nsledok reakciu, ktor by zaprinila katastrofu vysujcu prinajlepom do stupu a prinajhorom i do plnej detrukcie. Naprklad v zdravom tele, me existova niekoko mikrbov bez obv, ale ak sa privemi rozmnoia, vyvolaj chorobu, ktor organizmu preka a ten sa brni bu prirodzene, alebo pomocou liekov urench na znienie choroboplodnch mikrbov. Poda vetkho je dleit vytvori dostaton poet svetov, aby udstvo nevyhynulo a snai sa najm o to, aby sa nenaruila rovnovha naim silm o zlepenie ivota tch, ktor existuj. V tejto oblasti vm meme v mnohom pomc. Evolcia mtus Tu obom od tmy, pretoe pre vs je potrebn rozohna vo vaej mysli pochybnosti o evolcii. Vai vedci, ktor zostavili terie o evolcii, sa celkom nemlia, ak hovoria, e lovek pochdza z opice, opica z rb at. ... V skutonosti prv iv organizmus stvoren na Zemi bol jednobunen a a neskr spsobil zrod zloitejch bytost. No nestalo sa tak nhodou! Ke sme prili stvori ivot na Zem, zaali sme vemi jednoduchmi vtvormi. Vyvjali sme nae metdy adaptcie na prostredie, aby sme potom vytvorili ryby, obojivelnky, plazy, vtky, cicavce, primty a napokon loveka, ktor je iba typom vylepenej opice. Pridali sme mu to, o charakterizuje ns, ud. Stvorili sme ho na n obraz, ako je to napsan v biblickej Genezis. Sami ste si iste uvedomili, e nhodn vvin by mal vemi mlo ndej dospie k takej vekej rozmanitosti foriem ivota, farieb vtkov, ich prejavov lsky, tvaru rohov niektorch antilop... . Ak prirodzen potreba mohla vies antilopy i kozoroce k tomu, aby mali pirlovit rohy? Alebo vtky, aby mali modr i erven perie? A krsa exotickch rb? Je to dielo naich "umelcov". Ke prde rad na vs vytvra ivot, nezabudnite na umelcov. Predstavte si svet bez hudby, filmov, obrazov i sch at. ... ivot by bol vemi nudn a zvierat vemi kared, keby mali ma tel zodpovedajce len ich potrebm alebo funkcim. Vvoj foriem ivota na Zemi je teda

vvojom technk tvorenia a kultivovania diel uskutonench stvoritemi, aby napokon vystil do stvorenia im podobnej bytosti. Nachdzate lebky prehistorickch ud. S to lebky prvch prototypov loveka, ktor boli nahraden inmi, vyvinutejmi, a po typ, ktor bol presnm dvojnkom stvoriteov, obvajcich sa vytvori bytos ovea dokonalejiu, hoci niektor boli v pokuen urobi to. Keby si boli ist, e udia sa nikdy neobrtia proti svojim stvoriteom v snahe dominova nad nimi alebo ich znii ako sa to u dialo medzi rasami postupne vytvranmi na Zemi v minulosti ale namiesto toho ak by ich milovali ako svojich rodiov, pokuenie vylepi udsk rod by bolo vek. Je to mon, ale predstavuje to obrovsk nebezpeenstvo! Niektor stvoritelia sa okrem toho obvaj, e pozemsk lovek je o nieo lep ako jeho rodiia; "Satan" je jednm z tch, o si vdy mysleli a ete si stle myslia, e pozemsk lovek je nebezpeenstvom pre nau plantu, pretoe je trochu inteligentnej. No vina z ns si mysl, e nm dokete svoju lsku a nikdy sa nepoksite znii ns. Minimlne toto oakvame predtm, ne vm prdeme na pomoc. Okrem toho je mon, e pri kadom stvoren loveka lovekom sa uskuton mierne vylepenie, skuton evolcia udskej rasy, ale iba jemne, aby sa stvorite nectil v nebezpeenstve voi stvorenmu. Umouje to zrchlenie pokroku. Ete si nemyslme, e vm teraz meme da nae vedeck znalosti, ale u vm meme odovzda nae poznatky politick a humanitrne, lebo to ns neohroz. Poskytn vm monos byt astnejmi na Zemi a vaka astiu rchlejie sa vyvja. Mohlo by vm to napomc rchlejie sa nm prejavi, e si zaslite nau pomoc, nae dedistvo, prejavi sa v snahch dospie na medzigalaktick rove civilizcie. V opanom prpade, ak sa agresivita ud neuti, ak sa mier nestane vaim jedinm cieom a udia bud podporova vojnu vrobou zbran, atmovmi pokusmi, i zachovvanm armd, zabrnime vm sta sa pre ns nebezpeenstvom, a to bude nov "Sodoma a Gomora". My sa musme obva pozemskch ud, ve toia na svojich blnych, o potom my, ktor sme z inho sveta a mierne odlin? Vy, Claude Vorilhon, rozrte pravdu pod vam sasnm menom, ktor postupne nahradte menom, ktorm vs nazvame my: RAEL. Doslova znamen "boie svetlo" a ak ho prelome ete presnejie "svetlo tch, ktor prili z neba (Elohim)", alebo ete presnejie: "ten, ktor prina svetlo Elohim", i "vyslanec Elohim", pretoe budete vskutku nam vyslancom na Zemi a my prdeme oficilne len do vaej Ambasdy. "RAEL" me byt jednoduchie preloen ako "posol". Mimochodom, telepaticky sme vm prikzali pomenova vho syna Ramuel, o znamen "syn toho, ktor prina svetlo", pretoe je synom nho posla, nho vyslanca. A vzdialil sa ako ostatn rna. VI. KAPITOLA NOVE PRIKZANIA Gniokracia Na druh de som sa s nm stretol znova a pokraoval. V prvom rade rozoberme politick a ekonomick hadisko: Ak typ ud umouje udstvu vyvja sa? Gniovia. Je teda potrebn, aby v svet oceoval gniov a umonil im vies Zem. Najprv ste mali vo vlde surovcov, ktor boli od ostatnch lep silou svalov, neskr bohov, ktor mali prostriedky na to, aby mali v slubch mnohch surovcov a potom politikov, ktor lapili do pasce ndeje udu demokratickch krajn, nehovoriac o vojakoch, ktor svoj spech zaloili na racionlnom zorganizovan brutlnosti. Jedin typ loveka, ktor ste ete nikdy nepostavili do ela vldy, je prve ten, vaka ktormu sa udstvo vyvjalo. i u objav koleso, pun prach, spaovac motor alebo atm, z vynlezov gniov vdy aia menej inteligentn, t, ktor s pri moci a asto vyuvaj mierumilovn vynlezy na vraedn ely, a to sa mus zmeni! Na to treba odstrni volebn a hlasovacie systmy ktor v sasnej forme vbec

nezodpovedaj vvinu udstva. Vetci udia s bunkami obrovskho tela nazvanho udstvo. Bunka na nohe nem o rozhodova o tom, i m ruka vzia nejak predmet alebo nie. Rozhodova mus mozog, a ke bude tento predmet dobr, bude ma z toho osoh aj bunka na nohe. Ona nem o hlasova, pretoe je uren na to, aby celok, ktorho sasou je aj mozog, mohol chodi, preto nie je schopn posdi, i to, o me ruka vzia, je dobr alebo zl. Hlasovanie je opodstatnen iba vtedy, ke existuje rovnos poznatkov a intelektulnych rovn. Kopernik bol odsden neschopnmi umi tvoriacimi vinu a to preto, lebo iba on jedin bol na takej rovni, aby to pochopil. A hoci cirkev hlsala, e Zem je stredom vesmru, ukzalo sa, e tak nie je, e Zem sa skuton to okolo Slnka, a e Kopernik mal pravdu. Ke zaalo jazdi prv auto a bolo by sa dalo hlasova vetkm, aby sa zistilo, i povoli, alebo zakza aut, odpove ud, ktor o aute ni nevedeli a posmievali sa z neho, by bola zporn a ete stle by ste sa vozili na konskch povozoch. Ako to vetko zmeni? Dnes mte psycholgov schopnch vytvori testy na posdenie inteligencie a prispsobivosti kadho jedinca. Je potrebn, aby sa tieto testy pouvali systematicky u od detstva, jednak na urenie orientcie tdi testovanho a napokon na definitvne urenie jeho inteligennho koeficientu v obdob dosiahnutia dospelosti, ktor sa zazna do jeho preukazu totonosti. Na zastvanie akhokovek verejnho miesta by sa mali voli len jedinci s inteligennm kvocientom vym o 50 percent nad priemer a voli by mohli len t, ktor maj inteligenn kvocient vy o 10 percent nad priemer. Mnoh z vaich sasnch politikov by nemohli vykonva svoje funkcie, keby takto vber existoval u dnes. Je to plne demokratick spsob. S ininieri, ktor maj niiu inteligenciu, ako je priemer, ale maj dobr pam a vaka tomu zskali mnoho diplomov a s robotnci alebo sedliaci, hoci i nekvalifikovan, ktorch inteligencia je o 50 percent vyia, ako je priemer... V sasnosti je neprijaten, aby hlas tch, ktorch vulgrne nazvate "trkvas", mal tak ist hodnotu ako hlas gnia, zrelo premajceho nad tm, koho bude voli. V niektorch malch mestekch zvazia vo vobch t, o usporiadali nkladnejie hostiny a nie t, o maj najzaujmavejie plny. ie spoiatku by malo by prvo voby vyhraden intelektulnej elite, tm, ktorch mozog je najschopnej rozma a njs rieenie problmov. Nemusia to by prve t, ktor najviac tudovali. Ide o to, aby bol k moci postaven gnius, mete tomu hovori gniokracia. Humanitarizmus V svet je ochromen ziskom a komunizmus nedoke da udom dostaton lkadlo, aby mali chu snai sa a vyvja sa. Rodte sa rovn, i to je v biblickch textoch. Vaa vlda by vs mala necha rodi sa pribline rovnako majetnch. Je neprijaten, aby mlo inteligentn deti mohli i v blahobyte vaka majetku, ktor nazhromadili ich otcovia, zatia o gniovia hyn hladom a vykonvaj akkovek nzku prcu, aby zarobili na preitie, zrieknuc sa innosti, v ktorej mohli vykona objavy oson celmu udstvu. Aby sa tomu vyhlo, treba odstrni vlastnctvo, ale bez nastolenia komunizmu. Tento svet vm nepatr, aj to je napsan v Biblii. Ste len jeho njomnkmi. Teda vetky majetky by mali by prenajat na tyridsadev rokov. To by odstrnilo nespravodlivos dedistiev. Vae dedistvo, dedistvo vaich det, je cel svet, ak sa budete vedie zorganizova tak, aby ste ho urobili prjemnm. Tto politick orientcia udstva nie je komunizmom, je vak budcnosou udstva. Ak chcete, nazvite ju humanitarizmom. Vezmite si prklad. Nejak lovek skonil tdia vo veku dvadsajeden rokov a chce vstpi do aktvneho ivota. Vyberie si povolanie a zarba peniaze. Ak sa chce ubytova a jeho rodiia ete ij, "kpi" si dom, v skutonosti si prenajme dom alebo byt na 49 rokov od ttu, ktor ho postavil. Ak je bvanie ohodnoten na stotisc frankov, bude splca tto sumu mesane 49 rokov. V sedemdesiatich rokoch (21 + 49) svoj dom splatil a me v om bva a do smrti bez alieho platenia. Po jeho smrti sa dom vrti ttu, ktor by ho mal necha v uvacom prve deom zosnulho, ak nejak m. Predpokladajme, e mal jedno diea, ktor bude cel ivot zdarma uva dom svojho otca. Po smrti tohto potomka me uva rodinn dom aj jeho vna a takto do nekonena. Dedistvo by malo by plne odstrnen, okrem dedistva rodinnch domov. To nebrni odmeni zsluhy kadho.

Vezmime si in prklad. Niekto m dve deti. Jedno vemi pracovit, druh leniv. Ke maj 21 rokov, kad sa rozhodne s svojou cestou. Kad si prenajme dom v hodnote 100 tisc frankov. Pracovit zarob oskoro viac peaz ako leniv. Bude si teda mc prenaja dva razy drah dom, ne bol pvodn. Ak bude ma prostriedky, bude si mc prenaja aj dva a jeden mu bude sli ako vidiecky dom. Ak m dostatok spor, bude mc da postavi a prenaja sm nejak dom na 49 rokov, z oho mu bud plyn peniaze. Po jeho smrti sa vak vetko vrti spolonosti, okrem rodinnho domu, ktor bude patri jeho deom. lovek si uritm spsobom me zska majetok pre seba poda svojich zsluh, ale nie pre svoje deti. Kadmu to, o si zasli. Pre obchodn a priemyseln podniky plat to ist. Ten, kto vytvor nejak hodnotu, patr mu po cel ivot a me ju prenaja, nie vak na viac ako na 49 rokov. Aj ronci si mu pdu prenaja na 49 rokov, aby ju obrbali, potom sa vrti ttu, ktor ju me znova prenaja na 49 rokov. Syn ju me prenaja znovu na 49 rokov. Tak to mus plati pre vetky majetky, ktor s zuitkovaten, ni sa nemen, pokia ide o hodnotu vec. Akcie, zlato, i podniky, hotov peniaze, nehnutenosti, vetko, o m hodnotu, patr spolonosti, ale me by prenajat na 49 rokov tmi, ktor svojimi zsluhami a prcou na to zskali prostriedky. Takto lovek, ktor nadobudol majetok pribline vo veku 40 rokov, me postavi budovy, prenaja ich ako byty na 49 rokov a uva tieto peniaze a do smrti. Potom peniaze pochdzajce z prenjmov bud patri spolonosti. Tento humanitarizmus je nariaden u aj v Biblii: "Potaj aj sedem ronch tdov, sedemkrt sedem rokov, take as siedmich ronch tdov bude ini tyridsadev rokov." (Levitikus, 25.-8) "Ak svojmu blnemu nieo pred, alebo od svojho blneho nieo kpi, nevydierajte sa navzjom! Poda potu rokov od poslednho jubilejnho roku kupuj od svojho blneho a poda potu atiev ti m odpreda. Pri vom pote rokov ponkni za to vyiu cenu a pri menom pote rokov dvaj niiu kpnu cenu, lebo ti predva poet atiev." (Levitikus, 25.-14,15,16) "Pda sa teda nebude predva navdy, lebo pda je moja a vy ste len cudzincami a prielcami u ma." (Levitikus, 25.-23) Ak bude k moci pripusten gnius, pochop uitonos tchto prav. Mali by ste kona tak, aby sa vetky nrody Zeme spojili, aby mali jedin vldu. Svetov vlda Vytvorenie novej celosvetovej meny a jednotnho jazyka vm pome vytvori celosvetov vldu. oskoro sa nebude v Clermont-Ferrande hovori auvergnskm nrem, ani po franczsky v Pari, i anglicky v Londne, ani nemecky vo Frankfurte. Vai vedci a odbornci na jazyky by sa mali zs a pracova na vytvoren novho jazyka inpirovanho vetkmi; povinne by sa vyuoval potom vo vetkch kolch sveta ako druh jazyk. To ist plat aj pre celosvetov menu. Neme ou by ani frank, ani dolr i jen, ale nov mena vytvoren pre potreby celho sveta bez pokodenia nroda, ktor by sa spytoval, preo bola vybran mena inej krajiny a nie jeho. Napokon nevyhnutnmi krokmi umoujcimi takto zjednotenie s zruenie vojenskej sluby, ktor mladch ud u len agresivite, a nsledne vytvorenie celosvetovej profesionlnej armdy urenej vlune na ochranu verejnho poriadku. Toto by malo nasta vo vetkch krajinch zrove, je to nevyhnutn zruka bezpenosti. Vae poslanie Ako som vm u povedal, vieme, e n oficilny prchod by mohol urchli mnostvo vec. Pokme vak dovtedy, km sa nepresvedme, e udia naozaj chc, aby sme prili, e si ns ctia a miluj ns ako svojich rodiov, ktormi sme, a e nae vesmrne lode nebud ohrozovan vaimi detruknmi vojenskmi silami. Aby sa toto dosiahlo, oboznmte cel svet s tm, e ste ma stretli a zopakujte im, o som vm povedal. Mdri vs bud pova. Mnoh vs bud ma za ialenca alebo vizionra, ale vysvetlil

som vm u o si treba myslie o hlupkoch o vine. Poznte teda pravdu a my zostaneme s vami v kontakte prostrednctvom telepatie, aby sme vm dodali sebadveru a prpadne vm poskytli dodaton informcie, ke posdime, e je to potrebn. To, o chceme vedie je, i je na Zemi dostaton mnostvo mdrych ud. Ak vs bude nasledova dostaton mnostvo ud, prdeme otvorene. Kam? Na miesto, ktor pre ns pripravte. Postavte rezidenciu v prjemnom kraji miernej klmy, so siedmimi izbami vdy pripravenmi prija host, kde kad bude ma vlastn kpeu, kde bude konferenn sla schopn poja dvadsajeden ud, s plavrou a jedlou taktie pre dvadsajeden ud. Tto rezidencia by mala by postaven uprostred parku a mala by by chrnen pred neiaducimi pohadmi. Park by mal by cel obkolesen mrmi tak, aby nik nemohol sdlo a plavre zvonku vidie. Sdlo by malo by umiestnen vo vzdialenosti minimlne jeden kilometer od mru okolo parku zo vetkch strn. Malo by ma maximlne dve poschodia a tie by malo by zaclonen pred zrakmi vntornou barirou vegetcie krkov a stromov. Nech s dva vchody v okolitom mre, jeden od severu a druh od juhu; takisto aj rezidencia nech m dva vchody. Na streche bude terasa, na ktorej me prist vesmrna lo o vekosti dvans metrov v priemere. V kadom prpade nech je tie vchod z terasy priamo do interiru. Vzdun priestor nad a okolo ambasdy nesmie by pod priamym vojenskm radarovm dohadom! Budete sa snai zaisti, aby zemie, na ktorom bude toto sdlo postaven pokia mono vieho rozsahu ne je tun uveden bolo uznan ako neutrlne teritrium ostatnmi nrodmi a tie nrodom, na ktorho zem bude st, pretoe bude vskutku naou ambasdou na Zemi. Mete v nej i so svojou manelkou a demi, bude pod vaim priamym vedenm, a mete tam ma sluobnctvo a takisto si pozva host poda svojej ubovle. Avak as so siedmimi izbami m by priamo pod pristvacou terasou a m by oddelen od sekcie pouvanej umi hrubmi kovovmi dverami zamknutenmi zvntra, ktor bud neustle zatvoren. Pred vchodom do konferennej sly mus by umiestnen aseptick komora. Finann prostriedky na realizciu tohto projektu zskate vaka pomoci vetkch, ktor bud vo vs veri, a tm i v ns, od ud mdrych a inteligentnch. Tto udia bud po naom prchode odmenen. Vete preto evidenciu vetkch, ktor finanne prispej na postavenie alebo prevdzku ambasdy, nech je ich prspevok akokovek nepatrn. Kad nrod Zeme ur loveka, ktor bude zodpovedn za ohlasovanie tejto pravdy, a ktor pome ostatnm sa spoji na jej rozirovan. Raz rone na kopci nealeko rezidencie zhromadite ud z celho sveta, vetkch tch, ktor o ns pouli a chc, aby sme prili. Zhromadite o najv poet ud a poiadajte ich, aby na ns intenzvne mysleli a dfali v n prchod. Ke tam bude dostaton poet ud a ke si bud dostatone intenzvne ela, aby sme prili, bez nboenskho mysticizmu, ako zodpovedn udia repektujci svojich stvoriteov, potom oficilne pristaneme a dme nae vedeck znalosti ako nae dedistvo vetkm obyvateom Zeme. Toto vetko nastane vtedy, a bude vplyv ud s vojnovm temperamentom vade na svete zredukovan na hranicu plnej bezmocnosti. Ak bude lska k ivotu, lska ud voi svojim stvoriteom a taktie aj medzi nimi samotnmi dostatone siln, no, prdeme oficilne. Pokme a uvidme! Avak ak udsk bytosti zostan naalej agresvne a ak bud i naalej napredova spsobom nebezpenm pre ostatn svety, potom vau civilizciu znime, jej centr vedeckho bohatstva, a to bude alia Sodoma a Gomora. Bude to tak a dovtedy, km si lovek morlne nezasli svoju vedeck rove. Budcnos udstva je v jeho vlastnch rukch, a pravda je vo vaich. Rozirujte ju po celom svete a nenechajte sa odradi. Nikdy vm nepomeme otvorene, nijakm spsobom, ktor by poslil ako dkaz skeptikom, pretoe skepticizmus je asto spojen s agresivitou. Inteligentn udia vm bud veri, pretoe nehovorte ni mystickho. Pre ns je dleit, aby vm verili bez materilneho dkazu. Toto nm doke viac ne okovek in, e udia s inteligentn, a e si zaslia dosta nae vedeck znalosti ako dedistvo. Teraz chote. Nezabudneme na vs i uspejete ete poas svojho ivota na Zemi, alebo a neskr. Ak to bude potrebn, meme poka s naim pristtm a do doby vaich potomkov, kee vs meme vedecky znovustvori, rovnako ako meme oivi vetkch, ktor viedli udstvo na ceste udskho gnia s lskou ku stvoriteom, pokia bud ich pozostatky uloen v hroboch.

Jedin pomoc, ktor vm poskytneme bude to, e sa budeme odteraz oraz astejie objavova na oblohe, aby si udia uvedomili tento problm, a aby sme v nich vzbudili zujem o pravdu, ktor rozirujete. Postupne sa s oraz astejmi zjavovaniami zlep aj vedomie populcie a naa prtomnos u nebude viac vzbudzova hlpe zboovanie, namiesto toho sa vak medzi umi vytvor hlbok tba skontaktova sa s nami. Vae hnutie budete nazva MADECH Hnutie na privtanie Elohim, stvoriteov udstva. (franc.: Mouvement pour laccueil des Elohim, crateurs de lhumanit), ktorho inicilky zrove znamenaj aj posolstvo: Moji predchdzal Eliovi a Kristovi. (franc.: Moise a devanc Elie et le Christ). - Pozn. prekladatea: V roku 1975 bolo s dovolenm Elohim hnutie premenovan na International Raelian Movement, teda na Medzinrodn Raelinske Hnutie, a 6.augusta 53 (1998) na Raelian Religion, teda Raelinske Nboenstvo.

VII. KAPITOLA ELOHIM Jadrov zbrane - Chcete mi poloi nejak otzky skr, ako sa posledn raz rozlime? sptal sa. - Ezechielovo zjavenie ste mi opsali ako zjavenie ud vybavench skafandrami a povedali ste mi, e atmosfra vaej planty nie je tak ist ako na Zemi. Ako je mon, e teraz nemte skafander? - Pretoe aj my sme vedecky pokroili a teraz sa bez nich meme zaobs. Moja tvr je zdanlivo na vonom vzduchu, ale v skutonosti je chrnen neviditenm ochrannm ttom, ktor sa sklad z odpudivch lov, a vntri ktorho dcham odlin vzduch od vho. Tieto le s priepustn pre vlnenie, ale nepriepustn pre molekuly vzduchu. Mete to prirovna k vypaniu bubln vo vaich prstavoch, ktor zabrauj niku mazutu. - Predstavuj atmov bomby nebezpeenstvo pre udstvo? - no, vek nebezpeenstvo. To, e ich mte, nm vak v prpade nutnosti umon bez nmahy znii vau civilizciu, ak sa udia neumdria. Mono sa znite sami. Ak sa stanete pre ns hrozbou, posta nm necha vybuchn vae sklady bmb bez toho, aby sme proti vm vyslali ton zbrane. Mohli by sme to urobi bu lmi, alebo telepatiou tak, aby sa niektor vemoc stala "agresorom", o by automaticky vyvolalo osudov odvetu. Ak udia nechc by vystaven tomuto nebezpeenstvu, sta, aby vojsku odali atmov zbrane. Nuklerna sila, ktorou disponuj, by po opatrnej transformcii poskytla krajinm, ktorm chba energia, monos vysoko sa rozvin. Pre vs je naliehav zastavi jadrov skky, pretoe neviete ni o rizikch, ktorm sa vystavujete. Ak vak udia bud pokraova v hre s atmovmi zbraami, v prpade potreby nm to uah cel situciu. - S na vaej plante eny? - no, je o tom zmienka v Biblii a nechal som vs poznamena si prslun pas. - Aj deti? - no, meme ma deti presne tak, ako vy. Preudnenie - Ale povedali ste mi, e ste takpovediac nesmrten? Ako bojujete proti preudneniu? - Tento problm skutone oskoro nastane na Zemi. Aby ste ho vyrieili, a muste ho vyriei

hne, pretoe u teraz je vs dos, muste rozvin antikoncepciu a prija vemi prsne zkony povoujce enm ma len dve deti. Ak sa dve rovnaj dvom, obyvatestvo nebude pribda. Aj toto budeme pozorova, ako to vyrieite. To je tie dkaz inteligencie zohadujci, i si zaslite nae dedistvo. Toto rieenie, ktor vm ponkame, plat vak pre udstvo v sasnosti, kedy udia ij len sedemdesiatp rokov v priemere. N problm je skutone odlin. Nie sme ven. i meme vaka malmu chirurgickmu zkroku desakrt dlhie ako vy, vaka opercii, ktor Biblia nazva strom ivota". Mme deti a aplikujeme pravidlo, o ktorom som prve hovoril, dvaja rodiia, dve deti, vaka omu je poet nho obyvatestva stly. - Koko vs je? - Pribline sedem milird. - Stretvali sme sa es dn po sebe, vrtili ste sa vdy na svoju plantu? - Nie, vrtil som sa na medziplanetrnu lo, ktor nm sli ako zklada a zdriava sa nepretrite v blzkosti Zeme. - Kok ste na tejto kozmickej lodi? - Siedmi, na naej plante je sedem provinci. V tejto kozmickej lodi je predstavite kadej z nich. Ak pridme dvoch zodpovednch za kozmick lo, je ns v stlej slube dev. - o sa stane, ak pozemania urobia presne to, o si elte? - Oficilne prdeme do priestorov, ktor pripravte a poiadame vs zvola tam predstaviteov najvznamnejch krajn udstva, aby sme dosiahli pln zjednotenie pozemanov. Ak to dopadne priaznivo, umonme udstvu postupne ai z nho vedeckho predstihu. Poda toho, ako ho udia bud pouva, uvidme, i meme da udom vetky nae poznatky a umoni im vstpi do medzigalaktickej ry s nam dedistvom, ktor znamen 25 tisc rokov vedeckho predstihu. - Ste jedin svet, ktor m tto vedeck rove? - V tejto oblasti vesmru no. Je nekonen mnostvo svetov obvanch humanoidnm typom bytost, ktorch vedeck rove je niia od naej, ale omnoho vyia od vaej. Obavy zo zniku v ns vzbudzuje to, e sme nenali plantu s rovnako rozvinutou civilizciou, akou je naa. Udriavame ekonomick vzahy s mnohmi inmi plantami, na ktorch bol ivot stvoren umi, ktor museli ma nau vedeck rove, ako nm to dokazuj ich nboensk texty. Naneastie, nepodarilo sa nm njs stvoritesk civilizcie blzke tmto svetom. Mono ich njdeme neskr, pretoe pokraujeme v skman vesmru. Vo vine prpadov sa ich planta prli priblila k ich slnku a ivot sa stal nemon, alebo ich slnko vybuchlo, i prli ochladlo. To vetko, hoci v sasnosti nebdame v naom systme ni mimoriadne, v ns vzbudzuje obavy z najhorieho. - U vs teda neexistuje nboenstvo? - Nam nboenstvom je viera v udskho gnia. Mme mimoriadne radi spomienku na naich stvoriteov, s ktormi sme sa nikdy viac nestretli a ktorch svet sme nenali. Museli zahyn. Urobili potrebn opatrenie a umiestnili na oben drhu okolo naej planty obrovsk raketu obsahujcu vetky ich poznatky, ktor automaticky pristla na naej plante, ke ich svet zanikol. Vaka nim sme pokraovali v tradcii. V tradcii, ktorej pokraovanie by sme radi videli na Zemi. - A keby vaa planta zanikla? - Plnovan je rovnak proces, ktor vm automaticky odovzd dedistvo v prpade, e by bol n svet znien. Tajomstv Venosti - ijete desakrt dlhie ako my? - Nae telo ije v priemere desakrt dlhie ako vae, tak ako prv udia z Biblie. Okolo sedemstopdesiat a tiscdvesto rokov. Ale nae vedomie, teda naa skuton osobnos me byt naozaj nesmrten. Vysvetlil som vm, e z akejkovek bunky tela mono vytvori cel bytos s novou ivou hmotou. Ke s nae schopnosti plne rozvinut a n mozog je na maxime svojho vkonu a poznatkov, chirurgicky si dme vybra malik as tela, ktor sa uchovva.

Ke umrieme, z bunky vybranej z malho kska nho tela, ktor sa odobral predtm, znovu vytvorme telo presne tak, ak bolo v danej chvli. Vravm, e tak, ak bolo v danej chvli, ie so vetkmi svojimi vedeckmi poznatkami a s jeho vtedajou osobnosou. Ale telo sa sklad z novch prvkov, a m pred sebou tisc vaich rokov ivota. Toto sa opakuje do nekonena. Aby sme obmedzili rast populcie, na tto venos maj prvo len gniovia. Vetci udia naej planty si dvaj odobra v uritom veku bunky a dfaj, e bud vybran na znovuzrodenie po smrti. Nielen dfaj, ale vetci aj ij po cel svoj ivot v snahe zasli si toto vzkriesenie. Ke umr, zde sa vek Rada Vench, aby posdila "poslednm sdom", ktor z tch, o poas roka umreli, si zaslia i al ivot. Poas prvch troch ivotov s ven v skobnej dobe a po uplynut tohto obdobia sa schdza Rada Vench, aby z ich innosti posdila, kto si zasli vstpi do Rady Vench ako stly len. Od okamihu, ke time po novom ivote, u nemme prvo ma deti. To, samozrejme, nebrni milova. Umouje nm to pochopi, preo vedci z Rady Vench chceli vytvori ivot na inch plantach. Svoj intinkt plodenia preniesli na in svety. - Ako sa nazvate? - Ak nm chcete da nejak meno, hoci my sa v naom jazyku nazvame udia, mete ns vola Elohim, pretoe sme prili z oblohy. - Akm jazykom hovorte na vaej plante? - N oficilny jazyk je vemi blzky starej hebrejine. - Zhovrali sme sa tu kad de, neobvali ste sa, e ns prekvapia in udia? - Automatick systm by ma okamite upozornil na priblenie sa inch ud v nebezpenom okruhu, i na zemi alebo vo vzduchu. - Ak je spsob ivota a prce u vs? - Pracujeme prakticky len intelektulne, naa vedeck rove nm umonila vade rozmiestni roboty. Pracujeme len vtedy, ke sa nm chce a len nam mozgom. Len umelci a portovci "pracuj" svojm telom, ale preto, lebo si to vybrali. Vemi rozvinut atmov energia je takmer nevyerpaten, najm preto, lebo sme nali spsob vyuitia atmu v uzavretom obvode a spsob vyuitia slnenej energie. Mme mnostvo inch zdrojov energie. Do naich atmovch reaktorov nepouvame vlune urn, ale aj mnoho inch obyajnch ltok, ktor nie s nebezpen. - Ale ak ijete tak dlho a nepracujete, nenudte sa? - Nie, nikdy, pretoe robme vetko, o mme radi, a najm sa milujeme. Povaujeme nae eny za vemi pekn a vyuvame to. - Existuje manelstvo? - Nie, eny aj mui s slobodn. Niektor vak ij vo dvojiciach. T, o sa rozhodn takto i, mu to urobi, ale kedykovek sa mu vrti ku svojej slobode. My sa vetci mme navzjom radi. iarlivos neexistuje, pretoe kad me ma vetko a neexistuje vlastnctvo. U ns neexistuje kriminalita, teda niet ani vzen, ani polcie. Naproti tomu mme vea lekrov a mnoho pravidelnch duevnch prehliadok. Ak sa u niekoho objav o i len najmenia morlna odchlka, ktor by mohla vies k inom kodiacim slobode alebo ivotu inch, ten sa okamite podrob liebe, ktor ho vrti na sprvnu cestu. - Mete mi opsa de loveka u vs? - Rno vstane, okpe sa, pretoe u ns mme vade bazny, raajkuje a potom rob, o sa mu chce. Vetci udia "pracuj", ale preto, lebo na to maj chu, kee u ns neexistuj peniaze. Takto t, ktor "pracuj", robia vdy vetko vemi dobre, pretoe to robia ako poslanie. Jedine ven maj vemi presn povinnosti, ako naprklad dohad nad elektronickmi mozgami a potami, ktor sa zaoberaj ivotnmi problmami, ako je energia, potrava, organizcia at.. Zo siedmych milird obyvateov je iba sedemsto vench, ktor ij plne izolovane od ostatnch ud. Maj vsadu, e s ven, ale aj povinnos postara sa o vetko pre ostatnch, ktor nemusia pracova. K tmto sedemsto venm treba prirta dvestodesa akateov v skobnej dobe (asi sedemdesiat rone, ie desa z kadej provincie). Zo sedem milird obyvateov je len asi tyridsa milinov det. A ke dospej (asi medzi osemnstym a dvadsiatym prvm rokom, poda vyspelosti subjektu) podstpia operciu, ktor im d dlhovekos vye sedemstopdesiat rokov. Od tejto chvle mu ma aj oni deti. To zapriuje, e nai ben najstar obyvatelia poznaj svojich potomkov a do pdesiatej

genercie. Zo sedem milird obyvateov je mono len milin neaktvnych, a temer vetci z nich s pod liebou psychologickch porch. Nai doktori ich lieia po dobu iestich mesiacov. Vina ud sa zaujma o umenie: mauj, robia sochy, hraj na nstrojoch, pu, produkuj filmy, portuj at. ... Naa civilizcia je civilizciou vonho asu v pravom zmysle slova. Mest maj priemerne pstotisc obyvateov a zaberaj vemi mal priestor. Mesto je v skutonosti obrovsk dom umiestnen na nvr, v ktorom mu udia spa, milova sa, robi o sa im chce. Tieto "mest - domy" maj stranu aj vku pribline kilometrov a vetkmi smermi s brzden vlnami kolektvneho premiestovania. Pripevnte si ps a umiestnite sa do toku vn, ktor vs vemi rchlo odnesie, kam chcete. Mest s aksi kocky, aby sa neukrajovalo z prrody, ako je to u vs. Vae mest s potom pstotisc obyvateov zaberaj asi dvadsakrt viu plochu ako nae. Vsledkom je, e km vm trv cesta do prrody viac hodn, my sme tam za nejakch desa seknd. Cel mesto zostavuje jedin architekt, aby bolo prjemnejie na pohad a aby sa pekne vlenilo do krajiny. - Ale udia, ktor nemaj naozaj o robi sa nenudia? - Nie, pretoe im poskytujeme mnoho innost. Uznvan s skuton hodnoty jednotlivca a kad chce ukza, e hodnotu m. i u v umen, vede, v porte, kad sa chce zaskvie, aby sa stal venm, alebo jednoducho preto, aby ho obdivovala spolonos, alebo niektor ena. Niektor obubuj nebezpeenstvo a zbavenie sa nebezpeenstva smrti by im odobralo cel rados zo ivota, preto s mimoriadne rozren nebezpen porty. Meme vrti do ivota akokovek ranenho loveka, ale t, o sa zaoberaj takmito portmi ich mu vykonva len ak podpu, e shlasia, e ak pri tej portovej innosti zomr, nebud vzkriesen. Mme aksi druh pretekov atmovch ut, ktor by vs nadchol a surovejie porty v tle boxu, alebo ete surovejie, aksi druh rugby, ktor hraj nah hri a s v om dovolen vetky hmaty, box, zpasenie at. ... To vetko sa vm me zda barbarsk, ale nezabdajte, e kad krajnos mus by vyven, aby sa nezrtila. Krajne vyumelkovan civilizcia mus mat primitvne protivhy. Keby n ud nemal svoje idoly zo svojich obbench portov, mal by chu u iba umrie. Treba repektova ivot inch, ale treba repektova aj chu umrie, alebo sa zahrva so smrou v presne vymedzench odboroch. Vo vetkch odvetviach sa u ns kadorone konaj sae a svetov sa umouje navrhn najlepch pre venos. Vetci ij len pre toto. Kad rok, i u v maovan, literatre, biolgii, medicne, vo vetkch odboroch, kde sa udsk duch me prejavi, sa kon v kadej provincii sa s hlasovanm vench provincie. "Majstri" sa stretn v hlavnom meste a s podroben hlasovaniu Poroty Vench, ktor ur majstrov z majstrov, ie tch, ktor s napokon predstaven pred vekou Radou Vench. Tto vyber takch, ktor s hodn sta sa akatemi vench. Toto je cie, idel kadho. Rozptlenie me mat primitvny charakter, ak najvy cie je tak vysok. - Take ven maj celkom odlin ivot od ostatnch obyvateov? - Samozrejme, ij bokom, v mestch, ktor s pre nich vyhraden a pravidelne zasadaj, aby rozhodovali. - Koko maj rokov najstar? - Najstar, predseda Rady Vench m dvadsaptisc rokov a mte ho pred sebou. Dodnes som pobval v dvadsiatich piatich telch a som prv, na ktorom sa uskutonil tento pokus, preto som predsedom vench. Sm som riadil stvorenie ivota na Zemi. - Muste ma nesmierne poznatky? - no, nazhromadil som nemlo poznatkov a zrejme by sa mi u nepodarilo zosumarizova ich viac. V tomto bude pozemsk lovek mono lep ako my, pretoe objem asti mozgu, ktor hromad informcie, pam, je via. udia mu teda nahromadi viac poznatkov a teda vedecky zjs alej ako my, ak bud ma na to monosti. Prve tento fakt vyvolva obavy protivnkov Rady Vench. Pozemsk udia sa mu vyvja rchlejie ne my, ak im v tom ni nezabrni. Chemick vzdelvanie

- Ale poznatky, ktor musia tudenti nahromadi musia by ohromn a prprava mus zrejme trva dlho? - Nie, pretoe vaka dleitmu vedeckmu objavu, ktor zanaj vai vedci tui, mono osobu naui jej lohy chirurgickm spsobom. Vai vedci prve objavili, e do mozgu necvienho potkana mono vstrekn tekutinu z pamte cvienho potkana a tm spsobi, e potkan, ktor sa nenauil ni, vie to, o vedel ten druh. Vstreknutm pamovej mozgovej hmoty mono odovzda informcie, a tak nae deti takmer nemaj prcu. Pravidelne sa podrobuj vstrekovaniu mozgovej hmoty odobratej osobm, ktor maj informcie potrebn k vzdelvaniu. Deti sa takto mu zaobera len zaujmavmi vecami, ktor programuj sam, teoretickm prebudovvanm sveta, rozvjanm sa v porte a v umen. - Nikdy nevznikaj vojny medzi provinciami Vho sveta? - Nikdy. portov sae s dostatone rozvinut na to, aby odstrnili bojovn intinkt. Na druhej strane, psychologicky, skutonos, e mlad udia mu riskova svoje ivoty v hrch, pri ktorch je systematicky zakadm niekoko mtvych, odstrauje bojovn intinkt a umouje tm, ktor ho pociuj prli intenzvne, uspokoji ho vystavovanm sa nebezpeenstvu vlastnej smrti. Takto na nebezpen cesty nezatiahnu tch, ktor to nechc. Keby boli na Zemi porty alebo hry ete nebezpenejie, ale organizovan, prispelo by to k zneniu monosti vytvrania medzinrodnch konfliktov. - Je si sedem provinci vaej planty podobnch? - Nie, tak ako u vs mme rozlin rasy a kultry. Tieto provincie boli vytvoren so zreteom na tieto rasy a kultry, repektujc slobodu a nezvislos kadej z nich. - Bolo by mon, aby pozeman navtvil vau plantu? - no, stailo by vm obliec si skafander prispsoben vmu dchaniu a mohli by ste prs. Mohli by ste i bez skafandra v sdle, v ktorom sme napodobnili pozemsk atmosfru a kde ije viacero ud zo Zeme, medzi nimi Moji, Eli, Jei Kristus a mnoho inch ivch svedectiev nho stvorenia. A nastane vhodn doba, privedieme tchto ud nasp na Zem, aby podopreli vae rozprvanie. - Preo ich neprivediete hne? - Preto, lebo keby sa Jei Kristus vrtil do vho neveriaceho sveta, strili by ho do blzinca. Predstavte si loveka, ktor by medzi vs neakane priiel a tvrdil by, e je Kristus. Zoal by iba posmeky a vemi rchlo by bol zavret do psychiatrickej lieebne. Keby sme zasiahli, aby sme ukzali, e je naozaj Kristus, znova by sa tm oivilo nboenstvo zaloen na Bohu a podporila predstava nadprirodzenosti i mystiky, a to vbec nechceme. Mal lovieik ma teda pozdravil poslednkrt, ke mi povedal, e sa vrti a potom, ke sa uskuton to, o o ma iadal. Nastpil do svojej rakety, ktor odtartovala a zmizla ako predol rno. Raelinske Hnutie Ak prbeh! Ak odhalenie! Ke som doma robil poriadok v poznmkach, zoraujc ich a prepisujc, uvedomil som si jedinenos poslania, ktor mi bolo zveren, pocioval som vak iba mal ndej, e sa mi podar ho splni. Ale kee ndej nie je nevyhnutnou podmienkou konania, rozhodol som sa urobi, o o som bol poiadan, riskujc, e ma bud ma za blzna. Napokon, ak by blznom znamen vidie svetlo, tak budem rd za blzna povaovan. Je lepie by oznaovan za rojka a pozna pravdu, ne za jasnozrivho a nepozna ju. Musm jasne prehlsi skeptikom kadho druhu e nepijem alkohol a v noci spvam vemi dobre. Nemono snva es dn za sebou a toto vymyslie. Vm, ktor mi neverte hovorm: dvajte sa na oblohu a uvidte oraz viac zjaven, ktor ani vai vedci ani vai vojaci nebud mc vysvetli inak ako tranie, aby si zachovali dstojnos, o ktor, ako si myslia, by prili, ak by pravda nepochdzala od niektorho z tch, ktor patria do ich uzavretho kruhu. Ako je mon, e to vedec nevie!? Tak ako t, o odsdili Kopernika, pretoe sa opovil poveda, e Zem nie je stredom vesmru, nemohli by pripusti, aby to vetko odhalil niekto in ako oni.

Ale vy vetci, o ste videli alebo uvidte neidentifikovaten lietajce objekty, o ktorch niektor bud horlivo tvrdi, e sa jedn o lietadl Mirage, alebo o meteorologick balny, alebo o halucincie, vy vetci, o sa neodvite o tom hovori z obavy z posmechu, len vtedy budete mc slobodne hovori pravdu, ak sa spojte s tmi, ktor veria. Vetky tieto odhalenia mi priniesli tak astie a tak vntorn pokoj, v tomto svete, kde u nevieme v o veri, pretoe u nemme veri v Boha s bielou bradou a diabla s kopytami, kde oficilni vedci nie s schopn poskytn dostatone presn vysvetlenie o naom pvode a o naom cieli. Vo svetle tchto odhalen sa vetko objasuje a vetko sa zd jednoduch. i nie je hlboko dojmav vedie, e kdesi vo vesmre existuje planta pln ud, ktor ns stvorili im podobnm, ktor ns miluj a obvaj sa, aby t, ktorch stvorili, ich neprevili? Najm ak si uvedomme, e oskoro budeme ma monos zastni sa na alom rozvoji loveenstva, ktorho sme sasou, tm, e budeme vytvra ivot na inch plantach. Dotali ste knihu, ktor som napsal pokajc sa zopakova o mono najjednoduchie vetko, o mi bolo povedan. Mono si pomyslte, e mm prehnan fantziu a e tieto zpisky vs jednoducho pobavili i rozptlili. Hlboko by ma to sklamalo. Mono vak odhalenie tchto vec vm vrti vieru v budcnos tm, e vm umon pochopi zhadu stvorenia a osudy loveka, odpovedajc takto na otzky, ktor si kladieme v noci, od detstva, spytujc sa nao sme na tejto Zemi. Napokon, ak chpete, e to, o som napsal, ukrva hlbok pravdu a tite, tak ako ja tim, o najskr uvidie prchod tchto ud odovzdvajcich nm svoje dedistvo, a ak sa chcete zastni na realizcii vetkho toho, o o som bol poiadan, potom som napsanm tejto knihy splnil svoje poslanie. V tom prpade mi prosm napte, privtame vs v Raelinskom Hnut, postavme ambasdu, o ktor iadaj, a ke ns bude na celom svete dostaton poet na to, aby sme mohli privta tch, ktor ns stvorili, privta ich s ctou a lskou, ktor si zasluhuj, potom otvorene pristan a budeme mc erpa z ich nesmiernych vedomost. Vetci z vs, ktor ste doposia verili v Boha, alebo v Jeia Krista, boli ste v prve. Aj ke ste si mysleli, e vetko nebolo plne tak, ako sa ns to Cirkev uila, ctili ste, e v tejto viere bol zklad pravdy. Mali ste pravdu, ke ste verili zkladom Psma Svtho, ale bolo chybou podporova Cirkev. Ak budete teraz aj naalej rozdeova svoje peniaze tak, aby kardinli mohli by dobre obleen a schvaova existenciu vojska, ktor vm za vae peniaze veia nad hlavu stlu atmov hrozbu, mus to by tm, e nemte zujem sta sa oprvnenmi pre Zlat Vek a e chcete zosta na primitvnej rovni. Ale na druhej strane, ak mte zujem zastni sa, i u aktvne alebo pasvne, poda svojich monost, vytvorenia Raelinskeho Hnutia vo vaej krajine, vezmite pero a napte mi. Onedlho ns bude dostatone vea na to, aby sme sa mohli rozhodn, kde bude vybudovan rezidencia. Ak mte ete stle pochybnosti, tak tajte noviny, dvajte sa na oblohu a uvidte, e tajomn objekty sa objavuj oraz astejie, akoby vm chceli doda odvahu na odoslanie vho listu.

Pozn.: Kontakty s na konci druhej knihy.

Symbol njden na Tibetskej knihe Mtvych alebo Bardo Thodol.

Tento symbol, ktor mal mimozeman na svojej kombinze a bol aj vyryt na jeho lietajcom stroji Vs mono najprv okoval, pretoe obsahuje aj svastiku (smutne znmy hkov kr), ale spolu s Dvidovou (escpou) hviezdou s to dva plne najstarie symboly na Zemi. Moeme ich njs na vetkch kontinentoch; s to symboly mnohch starovekch civilizci. Nachdzaj sa naprklad na Tibetskej knihe Mtvych a obidva taktie aj v izraelskch synaggach. Svastika predstavuje NEKONENO V ASE (venos) a Dvidova hviezda NEKONENO V PRIESTORE (nekonenos vesmru). Kee zloineck faizmus svastiku zneuil, Rael sa z cty k obetiam nacizmu rozhodol nahradi svastiku galaxiou.

Symbol NEKONENA je dnes aj symbolom Raelinskeho Hnutia.

Prorok RAEL

Kniha Druh: * MIMOZEMANIA MA ZAVIEDLI NA SVOJU PLANTU *

VOD

vodom tejto druhej knihy chcem jednoducho vyrozprva, ak bol mj ivot pred fantastickm stretnutm 13. decembra 1973. Je to potrebn na to, aby som dal odpove mnohm uom, ktor sa ptaj, ako som il predtm, a i som v detstve zail nejak mimoriadne udalosti, ktor by mohli by predzvesou takhoto osudu. Sm som bol prekvapen, ke som ptral vo svojich spomienkach, lebo hoci som si myslel, e na zaiatku mjho ivota sa nevyskytlo ni mimoriadne, naiel som niektor vynrajce sa scny, ktor po pospjan tvoria celok, a zistil som, e mj ivot bol skutone usmerovan tak, aby som sa stal tm, kto som, a aby som bol tam, kde som sa ocitol 13. decembra 1973. Ke som temer ukonil psanie vetkch tchto poznmok, uskutonilo sa druh stretnutie. Z tohoto dvodu som o najstrunejie zhrnul svoje rann spomienky, aby som mohol poskytn o najviac priestoru druhmu Posolstvu a rozprvaniu o druhom stretnut, ktor je ete fantastickejie ako prv.

I. MOJ IVOT DO PRVHO STRETNUTIA 1. UPLYNULI U DVA ROKY 2. MOJE DETSTVO, UFO NAD AMBERTOM 3. DRUIDSK KAZ 4. POZIA 5. STRETNUTIE 6. PREDNKY

UPLYNULI U DVA ROKY Dva roky! U s to takmer dva roky, o sa pokam rozirova tto pravdu, pre ma tak ohromn. as plynie a ja mm pocit, e som sa nikam nedostal. Ale predsa sa okolo ma postupne sformovala soldna skupina ud, ktor chpu, e Kniha, ktor hovor pravdu ju skutone hovor. Sedemsto ud, je ich sedemsto v ase ke pem tieto riadky, a je mi jasn, ak je poet mal, a zrove aj vek. Mal z hadiska tyroch milird ud obvajcich Zem a vek, ak berieme do vahy, koko mlo ud sa po dvoch rokoch rozhodlo nasledova toho mua, ktor pred dvoma tisc rokmi znal rovnako ak bremeno zaania sa a nsledne zasvcovania vtedajch primitvov. Tchto sedemsto ud, kto s to? S to, ako by tomu bezpochyby posmekri radi verili, priemern hlupikovia, ktor naletia na okovek? Nu teda urite nie! Niektor z nich s dokonca absolventi univerzt, alebo promovan doktori filozofie, psycholgie, teolgie, sociolgie, medicny, fyziky a chmie.

Ale mj rovnako vek obdiv patr aj tm bez vysokokolskho vzdelania, pretoe hoci nemali monos prostrednctvom vzdelania zska vedomosti, na zklade ktorch by mohli pochopi, e ivot a ud ako my sa d stvori na zklade vedeckch poznatkov, dokzali to intuitvne vycti ako udia schopn pochopi hmotu a bytie, a schopn vloi sa do harmnie s vesmrom, ktorho s sasou. Chcem predovetkm zdrazni, e som plne optimistick, a verm, e poslanie, ktor my bolo zveren, som doposia viedol sprvnou cestou. Pretoe okovek by sa mi stalo, Raelinske Hnutie neme na zaatej ceste u ni zastavi. Za dva roky som uskutonil pribline tyridsa prednok, a kee sa niektor otzky pravidelne opakovali, predpokladm, e je potrebn niektor asti posolstva objasni, a chcem sa o to v tejto knihe poksi. Teda ako som il pred stretnutm 13. decembra 1973? Musm sa prizna, e to nie je dvno, o som sa zaal ohliada na svoj ivot v minulosti s myslom zisti presne, ako bol mj ivot usmerovan, aby som bol vhodne pripraven zaa innos, po duchovnej, psychickej a emocionlnej strnke. Niektor udalosti z mjho detstva sa nezdali by vbec dleit, ke som ich posudzoval jednotlivo, nadobudli vznam a po syntze. Teraz sa mi zd by vetko plne jasn a spomnam s emciami na tie momenty, o ktorch som si vtedy myslel, e nie s vemi zaujmav. Nie je mojim zmerom rozpoveda prbeh svojho ivota z toho hadiska, e kad udalos je vnimon. Zd sa vak, e mnoh udia chc vedie viac o tom, o sa dialo so mnou predtm, a tak radej vyrozprvam vetko sm, ako by som mal da prleitos ohovraskm jazykom poveda okovek ... .

MOJE DETSTVO, UFO NAD AMBERTOM

Kee som sa narodil ako diea, ktorho otec bol neznmy, nemem poveda, e som mal typick detstvo. Bol som to, omu hovoria prrodn diea (ako keby vetky ostatn deti boli umel). Moje narodenie bolo neastm, teda aspo pre toto mal mesto Ambert, ktor je pre svoju katolcku oddanos znme ako ruencov hlavn mesto sveta, kee neznmy otec (nie tak celkom neznmy) bol, zd sa, idovsk emigrant! Ak to svtokrde! Moje narodenie sa utajovalo ako sa len dalo a tak som sa narodil sce nie v jaskyni, ale na klinike vo Vichy. Narodil som sa 30. septembra 1946 okolo druhej hodiny rno a bol to vemi ak prod. Dleit vak je, e som bol poat 25. decembra 1945. Poatie, moment, v ktorom bytos skutone zana existova a vyvja sa v matkinom lone je skutonm dtumom narodenia jedinca. Po dobu u takmer dvetisc rokov je 25. december vemi dleitm dtumom. Pre tch, ktor veria v nhodn zhodu, zaal teda mj ivot nhodnou zhodou... . Ke sme sa vrtili do Ambertu, moja boh matka sa po dlh as snaila vetkch presvieda, e som syn priateky o ktorho sa doasne star. ili sme pod jednou strechou s matkinm otcom, ktor jej po tom, ako sa dozvedel pravdu robil vitky, ale bol voi mne tm najlepm starm otcom po cel ten krtky as, o som ho poznal. Naneastie zomrel, ke som bol ete mal diea a a neskr mi povedali, ak pobaven mal pohad, ke som si zobral jeho zhradncke nonice, pretoe som ho videl striha ovocn stromy a iiel som striha jeho... alt! Vychovvali ma star mama a teta, ktor ili a ete stle ij spolu. Uili ma ta a pomhali mi pri prvch krokoch, ktor mm vemi jasne v pamti, samozrejme ako najstariu spomienku vo svojom ivote. Len nedvno mi moja star mama povedala o neznmom objekte, ktor letel nehlune a vemi rchlo nad Ambertom, nealeko jej domu, v roku 1947. Nikdy sa neodvila o tejto udalosti rozprva, pretoe sa bla, e by ju obvinili z halucinci. Rozhodla sa mi o tom poveda a po pretan mojej knihy, v tom ase, ke sa pridala k Raelinskemu hnutiu. Jej rozhodnutie sa pridrui bolo vskutku jedno z najdleitejch povzbuden, akch sa mi kedy dostalo.

DRUIDSK KAZ V Amberte il jeden star mu, ktorho sa vetky deti bli, a z ktorho si vetci dospel robili posmech. Prezvali ho Jei Kristus, pretoe nosil dlh vlasy, vzadu spleten do drdolu, a ndhern bradu. Vdy mal obleen pl dlh a po lenky a bval asi sto metrov od domu, v ktorom si moja matka nala mal byt. Nikdy nepracoval a nikto nevedel, z oho ije v malikom dome postavenom priamo pred mestskm gymnziom. Ako deti dorastali, prestvali sa ho b a rovnako ako ich rodiia sa mu zanali posmieva, chodili za nm, smejc sa a robiac grimasy. Ja som sa nie vemi rd hrval s ostatnmi, radej som pozoroval hmyz a dval sa do knh. Okolo toho mua som asto prechdzal na ulici a bol som prekvapen vekou dobrotou, ktor sa mu zraila v tvri a podivnm smevom, ktor mal pri pohade na ma. Neviem preo, ale nevzbudzoval vo mne strach. Nevidel som na om ni smiene a nerozumel som, preo sa mu ostatn deti smej. Jednho poludnia som ho sledoval, pretoe som bol zvedav, kam pjde. Videl som, ako voiel do svojho malho domu a nechal otvoren dvere do malej, vemi tmavej kuchyne. Priblil som sa a zbadal som ho sedie na stolike s ibalskm smevom na tvri, ako keby ma oakval. Pokynul mi, aby som priiel bliie. Voiel som do domu a iiel som smerom k nemu. Poloil mi ruku na hlavu a poctil som zvltny pocit. Zrove sa pozrel hore a vyslovil nejak slov, ktorm som nerozumel. O niekoko mint ma nechal ods bez toho, e by povedal o len slovo a op sa usmieval tm zhadnm smevom. V tom ase som bol z tejto prhody zmten, ale rchlo som na u zabudol. A v lete roku 1974, ke som tal knihu, ktor mi poiala matka, ktor sa zmieovala o Auvergenskch zhadch, som sa dozvedel, e otec Dissard, ten star mu o ktorom hovorm, bol posledn Dissard, teda posledn ijci ppe druidov (keltskch kazov), ktor zomrel pred niekokmi rokmi. Vtedy som si spomenul na scnu z detstva a myslel som op na ten zhadn smev, ktor mal vdy, ke som okolo neho prechdzal na ulici, o bolo takmer kad de, pretoe sme boli susedia, alebo takmer susedia. Teraz viem presne, ku komu hovoril ke sa dval k oblohe a vyslovoval zhadn vrazy a rovnako presne viem, o bol ten svietiaci tich objekt, ktor videla moja star matka. Spomnam si ete na jednu vec, ktor sa stala po prhode v dome otca Dissarda. Kad veer som zaspval potajc niekokokrt do dev. Dev je slo, s ktorm som sa v ivote asto stretal, akoby to bol urit druh kdu, ktor mi bol uren. Nikdy som nedokzal vysvetli ten nhly zvyk, ktor sa zaal prejavova neoakvane niekoko rokov potom, ako som sa nauil pota do ovea viac ako do dev a preto to nebola otzka mechanickho cvienia. Ke sa stala spomnan prhoda, mal som sedem rokov. POZIA V tom ase ma vemi zaujmali zvierat, ktor som s obubou kreslil po cel de, ak som prve neorganizoval preteky slimkov... . Oaren ivotom zvierat som snval o tom, ako sa stanem bdateom a budem mc by bliie k zhadnej faune pralesov. Ale ke som mal dev rokov op deviatka vetko sa zmenilo. Za prv, zistil som, o sa stane mojou skutonou vou: rchlos, dosiahnut na omkovek schopnom jazdy bez motora alebo s nm, rchlos a hlavne vyrovnanos, pocit vystrelenho projektilu a boja so sebou a s vlastnmi reflexami, v konenom dsledku dokonal ovldanie tela mysou. Najprv to boli divok jazdy na malom bicykli takmer bez bzd a dodnes sa udujem, e som nikdy nespadol. Aby som to vetko skomplikoval, naiel som si miesto na vrchole kopca a akal som, km pjde okolo nejak rchle auto. Potom som sa pustil do zvratnho prenasledovania, dobehol a predbehol som auto na vek prekvapenie vodia a ke som dorazil na koniec svahu, spravil som obrat a iiel nasp na kopec aka na alie auto... .

O niekoko mesiacov neskr som nhodou videl prejazd automobilovch pretekov Tour de France a bola to lska na prv pohad. Teda niekto sa me tei z rchlosti bez toho, e mus liapa do pedlov sp na kopec? D sa to teda robi aj profesionlne? A vtedy nastalo rozhodnutie, tak ako bva u devronch zvykom; stanem sa pilotom pretekrskych automobilov! Od toho da sa mj ivot zameriaval len na automobilov sae, ni in ma nezaujmalo a nevidel som iadny zmysel v uen sa vetkch tch vec, o sa ma snaili v kole naui, pretoe ja budem predsa automobilovm pretekrom! Namiesto kreslench serilov ma zaali zaujma serizne asopisy o automobiloch a zaal som netrpezlivo odpotava roky, ktor ma delili od veku umoujceho dosiahnutie vodiskho preukazu. Bolo to tie vo veku dev rokov, ke ma po prv raz poslali do interntnej koly. Moja matka zfal z toho, e som odmietal v kole okovek urobi a sstavne som opakoval, e to nepotrebujem na to, aby som sa stal vodiom pretekrskeho auta, sa rozhodla posla ma do interntnej koly Notre-Dame-de-France v Puy-en-Velay. Dfala, e sa tam, bez asopisov o automobiloch, op zanem ui a uritm spsobom sa nemlila. V kadom prpade vak mm na svoju prv interntnu kolu zl spomienky, celkom iste preto, e som bol prli mlad, ke ma do nej poslali. Spomnam si na mnoh preplakan noci v tej obrovskej spolonej splni, kde mi najviac chbala, ako som presveden, monos by sm a prema. Toto, rovnako ako i moje emocionlne a citov potreby, kvli ktorm som plakal cel noci, zvilo moju u i tak vek citlivos. Vtedy som objavil poziu. V kadom prpade ma vdy viac zaujmala francztina ako matematika, ale len ako zaujmajceho sa, pasvneho itatea. Potom prila tba, potreba, psa a poda monosti vo veroch. I ke mj nezujem o matematiku pretrvval, dosahoval som v nej ako aj v ostatnch predmetoch priemern vsledky. Vnimkou bola francztina a hlavne kompozcia, v ktorej som bol pravidelne prv, aspo pokia ma bavila nadhoden tma. Napsal som cel zbierku bsn a vyhral som prv cenu v bsnickej sai. Najprekvapujcejie bolo, e som bol v interntnej kole vedenej katolckymi mnchmi so vetkm, o k tomu patrilo modlitba pred jedenm, pred spanm, pri vstvan, pred uenm vrtane dennej ome s prijmanm, a to aj napriek tomu, e som nebol pokrsten. Bratia boli zhrozen, ke po iestich mesiacoch kadodennho prijmania napokon zistili, e nie som pokrsten. Zdalo sa mi to zbavn; bola to vlastne jedin as ich ome, ktor som mal rd, toto vychutnanie hostie... . V deviatich rokoch som aj dospel do veku puberty. Vemi sa mi to pilo a bola to techa pre moju nepln samotu, ke som objavil neznme a tajn poteenia, o ktorch, ako sa zdalo, iadne z ostatnch devronch det v internte zatia nevedelo. A napokon, v deviatich rokoch som sa aj po prv raz zamiloval, presne tm intenzvnym spsobom, ako sa deti v tom veku zvykn. Kee moje kolsk vsledky boli dobr, matka netrvala na tom, aby som sa vrtil do interntnej koly a tak som skonil v tvrtej triede zkladnej koly v Amberte. A ona bola tam, volala sa Brigita a mala takmer dev rokov a ja som bol plach a ervenajci sa, a preto smieny. Stail pohad poas lekrskej prehliadky, jemn pohyb, ktorm si zakryla pred mojim zrakom hru, kde pochopitene nebolo o zakrva a uvonil sa vo mne jemn cit a vek tba ochraova t tak zjavne krehk, udsk bytos. Nasledujci rok som chodil do tej istej koly, do piateho ronka, so svojou prvou lskou, s ktorou som sa neodvil ani rozprva. Na zaiatku kolskho roku som si zaistil, aby som mohol sedie v lavici pred ou, aby som sa z asu na as mohol obzrie a obdivova milovan tvr. Mal som len desa rokov a stle som na u myslel. Skutonos, e som bol v triede tak blzko nej ma natoko stimulovala, e som sa zaal ui dostatone na to, aby som nhodou neprepadol. Postpil som do iesteho ronka, stle bez najmenej zuby vo svojom uen, ale naneastie sme si menili triedy a tentoraz sme mali rznych uiteov namiesto jednho triedneho. Dsledkom oho bolo, e som bol od nej stle pre a takmer som sa prestal ui. A natoko, e nasledujci rok som sa ocitol v interntnej kole v malej dedine asi tridsa kilometrov od Ambertu, v Cunlhate. Tam bolo ete horie ako v Puy-en-Velay. Boli sme natlaen jeden na druhom v malej spolonej splni, v ktorej sa takmer nikdy nekrilo, a kde si najsilnej presadzovali svoje zkony,

pretoe disciplna tam v podstate neexistovala. Myslm, e tu sa vo mne vyvinula tak nenvis voi nsiliu. Jednho da som bol tak unaven z tyranizovania od silnejch chlapcov, voi ktorm sa nerobili iadne disciplinrne opatrenia, e som sa vydal peo po ceste rozhodnut vrti sa domov, aj ke sa jednalo o vzdialenos tridsiatich kilometrov. Mj odchod si nik nevimol a ke ma riadite stavu vo svojom aute konene dostihol, mal som za sebou u takmer desa kilometrov chdze. Na moje vek poteenie ma vyhodili z interntnej koly uprostred kolskho roku a vrtil som sa ako denn tudent ku katolckym bratom do Ambertu. Ak to poteenie! Kad de som na ulici stretval Brigitu, poda ma ete krajiu ne predtm, a dvanste narodeniny jej zaali vytvra rozkone puiace poprsie. Stle menej a menej sa zaujmajci o tdi som zaal vychutnva radosti z chodenia poza kolu, a to hlavne preto, e sa mi nepilo by znova medzi kazmi, ktor poradili mojej matke, aby ma dala pokrsti... . Naastie matka uprednostnila vyka km dorastiem do veku, aby som tomu rozumel, a aby sa mohla opta na mj nzor. V tom ase by sa mi bolo pilo sta sa mechanikom, pretoe som sa dozvedel, e je to vhodn pre vodia pretekrskeho auta. Moja matka si priala, aby som sa stal ininierom a trvala za kad cenu na tom, aby som pokraoval v tdiu a nedovolila mi sta sa uom v garach. Toto nov trpenie ma op inpirovalo k psaniu bsn a tak som zaal namiesto do koly, chodi s poznmkovm blokom v ruke do prrody. V trnstich som bol nasp v interntnej kole, tentoraz v Mont-Dore, na gymnziu, kde prijmali deti neprijat vetkmi ostatnmi kolami v regine. Dostal som sa do spolonosti dos zaujmavej kolekcie hlupkov a akch prpadov. Bol to jeden z tch tvrdohlavch, jeden z vodcov interntnej koly, ktor sa stal zodpovednm za moju orientciu v nasledujcich desiatich rokoch mjho ivota. Volal sa Jacques a urobil na ma dojem hrou na elektrick gitaru. Len o sa blili Vianon sviatky, poiadal som star matku, aby mi kpila jednu skvel gitaru, take Jacques ma mohol naui niekoko akordov. Zaal som svoje vere doprevdza hudobne a vimol som si, e sa to evidentne mojim posluchom pilo viac. Len o prili letn przdniny, zaal som sa prihlasova do rznych rozhlasovch sa a takmer vdy som v nich vyhral. Poas letnch przdnin som sa dozvedel aj vea o lske, po prv raz od anky, ktor milovala moje piesne. Mala dvadsa rokov a nenauila ma ni novho a na poznanie, ak moc m moja gitara nad enami. Nasledujci rok som mal ptns rokov a til som i svojim vlastnm ivotom viac ako kedykovek predtm. Jednho da som si vzal pod pazuchu gitaru a mal kufrk, interntnej kole a nezaujmavmu tdiu v nej som povedal zbohom a autostopom som sa vydal do Para. Vo vrecku som mal dvetisc starch frankov a v srdci plno ndeje. Konene som si iel zarba na ivobytie sm, aby som si mohol naetri na zskanie vodiskho preukazu v osemnstich, aby som sa mohol sta vodiom pretekrskeho auta. astnou nhodou mi zastavil jeden lovek, riadiaci auto skrvajce siln akcelerciu pod karosriou diskrtne vyzerajceho vozidla. Ke mi povedal svoje meno a e bol kedysi automobilovm pretekrom, hne som mu vedel poveda, ak auto riadil aj ak klasifikciu dosiahol. Vemi mu to lichotilo a bol prekvapen, e stretol mladho chlapca, ktor si pamt jeho spechy aj napriek tomu, e nebval vemi slvny. Povedal mi, e kedysi bol klaunom a e teraz vlastn gare v South-West. Ke sme prili do Para, pozval ma na veeru a dokonca mi ponkol izbu v hoteli kde bval. V salne sme sa chvu rozprvali s dvoma enami, ktorm prve skonila pracovn doba. Boli to tanen hostesky. Zaspieval som niekoko pesniiek a potom sme ili do postele, kad v sprievode jednej z tchto armantnch spolonok. Tu sa odohralo moje skuton zasvtenie do milovania. Nasledujceho rna som v tichosti odiiel, pretoe som si chcel njs izbu a poobzera sa po nejakch zbavnch podnikoch, kde by mali zujem o moje pesniky. Nenaiel som vak ani izbu, ani kabaret a tak som strvil svoju druh noc v Pari v metre v spolonosti vandrkov. Nemal som u peniaze a nasledujceho rna som umieral od hladu. Cel de som strvil potkanm sa a strcal som u plne vetky ndeje. V priebehu veera som zbadal jednho mua, ktor hral na akorden na terase kaviarne a udia mu hdzali mince. Rozhodol som sa sksi to ist a hne od zaiatku to zabralo. Bol som zachrnen.

Takmto spsobom som il tri roky, spvajc kde sa dalo a jediac tu a tam nejak ten sendvi. Robil som vak riadne pokroky a jednho da ma najali do malho kabaretu na avom brehu. Zarbal som desa frankov za noc, ale na taxk sp na kopec Montmartre, kde som bval v malej izbe, som potreboval ptns.... . Ale moje meno bolo vytlaen na plagte hoci malmi psmenami...! V duchu som u videl svoje meno na plagte napsan vekm psmom, pretoe som mal kad veer spech. Jednho da som stretol komika Jeana-Pierra Darrasa a ten mi poradil, aby som sa zapsal do hereckho kurzu, m by sa zlepilo moje vystupovanie na scne. Kee som nemal peniaze, zariadil, aby som mohol navtevova kurz v Parskom nrodnom divadle bezplatne. Nasledujce tri mesiace som teda navtevoval Dullin kurz, potom som vak prestal, pretoe divadlo ma vbec nepriahovalo. V tom ase som zvykol vystupova pod pseudonymom Claude Celler, m som vzdval hold slvnemu lyiarovi a vodiovi pretekrskeho auta Tony Sailerovi, ale zmenil som psanie jeho mena, aby som mohol pouva inicilky C.C. . Vyhral som mnoh rozhlasov sae a spievanm v niekokch kabaretoch som zarobil toko peaz, e som mohol i v podstate dobre a hlavne som mohol vo svojich osemnstich rokoch zloi skky na vodisk preukaz, ako som si to zaumienil. To vak nestailo na to, aby som sa mohol sta vodiom pretekrskeho auta. K tomu som si predovetkm potreboval urobi dobr meno, aby som mohol by najat spolonosou, a na to som musel ma pretekrske auto, nezvisle sa zastni nejakch pretekov a pokia mono ich aj vyhra. Tak auto je vak drah vec. Preto som musel pokraova v etren a dfa, e asom si budem schopn tak auto zaobstara. Aj naalej som spieval a odkladal peniaze. Mnoho mojich priateov skladateov a textrov nahralo nejak platne a zdalo sa, e im to vynieslo vea peaz. Kee som mal v tom ase asi tak stopdesiat piesn v zsobe, rozhodol som sa poksi sa urobi nahrvku. Prv gramofnov spolonos do ktorej som priiel, mi ponkla trojron zmluvu, ktor som aj prijal. Riadite spolonosti Lucien Morisse bol aj riaditeom rozhlasovej stanice Europe No.1 a uvdzal obrovsk poet slvnych spevkov. Moja prv singlov plata bola celkom spen, a druh, vaka piesni Le Miel et la Canelle, bola dokonca ete populrnejia. Kee tto piese asto hrvali v rozhlase, mono vm ju pripomenie jej text : LE MIEL ET LA CANELLE. Ca sent le miel et la canelle Ca sent la vanille et lamour Ca sent le miel et la canelle Filles que jaimerai toujours. La premire tait brune et sappelait Margot Le soir au clair de lune nous jouions du flutiau Moi jai pris la route de ses yeux Et le chemin sans doute de ses cheveux. La deuxime tait blonde et sappelait Marielle Les sentiers de sa ronde encore je me rappelle Moi jai pris la route de ses yeux Et le chemin sans doute de ses cheveux. La troisime tait rousse et sappelait Marion Pour sa jolie frimousse et son coquin jupon Moi jai pris la route de ses yeux Et le chemin sans doute de ses cheveux.

Ne pleure pas lami, demain cest le printemps Elles sont si jolies et tu nas pas vingt ans Moi jai pris la route de ses yeux Toi tu prendras la route de ses cheveux. Neskr som robil mnoho show programov a vystupoval som v mnohch putovnch kabaretoch. Vetko spene pokraovalo a dostalo sa mi dokonca tej cti, e som bol vybrat do sae Zlat Rua franczskych piesn v Antibch. Ale t, o ma riadili, nechceli, aby som sa preslvil ako umelec. Tento sek mjho ivota mal len rozvin moju citovos a pomc mi zvykn si vyjadrova sa na verejnosti, ale ni viac. A to aj napriek tomu, e diskdokej kad rno ohlasoval, e som jednm z vybranch astnkov Zlatej Rue, ktor sa bude kona o tde, jednho da za mnou priiel Lucien Morisse a oznmil mi, e bol printen odvola ma zo sae. Momentlne mi vraj neme poveda ni viac, ale e neskr pochopm, z akch dvodov sa to stalo. A tak som sa nezastnil Zlatej Rue. Naalej som il biedne z peaz za pesniky a uvedomil som si, e nikdy nebudem ma dos prostriedkov na zakpenie auta, pomocou ktorho by som sa mohol presadi na pretekrskej drhe. Preto ke mi ponkli miesto zstupcu gramofnovej spolonosti, pre ktor som nahrval, okamite som ho prijal v presveden, e za pr mesiacov uetrm potrebn sumu. Ocitol som sa v Bordeaux, kde som ako obchodn zstupca mal na starosti asi ptns oddelen. Zostal som tam jeden rok a odiiel som okamite, ke som mal konene dostatok peaz na zakpenie pretekrskeho vozidla. Naneastie som mal as len na zabehnutie auta, kee bolo znien pri nehode jednm mojim priateom... . Za posledn rok v Bordeaux som vak napsal nov piesne a jeden mj bohat priate ma sril, aby som vydal aliu platu, ktor chcel sm financova. al rok som sa ivil poziou a potom, akoby to malo definitvne zmeni moju existenciu, som mal vemi vnu autohavriu. Poas namhavej cesty som zaspal za volantom a v rchlosti asi sto kilometrov za hodinu som narazil elne do steny. Na tom istom mieste zahynulo predtm aspo desa ud. Ja som sa z toho dostal s mnohmi zlomeninami, ale iv. Moje spory sa poas viac ako troch mesiacov, kedy som bol priptan na lko, rchlo minuli a ja som ete stle nepretekal. Snval som o zaiatku pretekania v osemnstich rokoch a pritom som vo svojich dvadsiatich dvoch ete ani nebol na tarte... . Na pretekoch som vak bol asto ako divk, a vimol som si poblznenos mladch ud do tohto portu a mnostvo chlapcov, ktor tili sta sa vodimi bez toho, e by vedeli ako na to. Nevedel som toho ovea viac ako oni, ale napriek tomu som si povedal, e najlepie sa priblim k prostrediu pretekov, ke si njdem zamestnanie, v ktorom vyuijem zaplenie mladch ud pre tento odbor. Vedel som dobre psa a tak sa nalo rieenie: mohol by som by reportrom asopisu o portovch autch. Nadviazal som niekoko kontaktov s odbornmi asopismi, ale mrne. Rovnak npad malo prli mnoho inch mladch ud. Potom som si vimol nenpadn inzert v rubrike von miesta v LEquipe. Hadali reportra - fotografa aj bez praxe. Napsal som a oni mi odpsali, e moju iados vzali do vahy, a e mm posla stopdesiat frankov ako registran poplatok. Ako protihodnotu dostanem film, na ktor mm urobi skobn report na tmu poda vlastnho vberu. Poslal som peniaze, obdral som film a splnil poiadavku. Report bola samozrejme o automobilovch pretekoch a ihne som ju odoslal na uveden adresu. Onedlho som dostal list, v ktorom ma iadali, aby som zatelefonoval do Dijonu, kde bolo vedenie podniku, ktor uverejnil ten mal inzert. Neskr som sa stretol s riaditeom tej nakladateskej spolonosti, s asi tridsaronm muom, ktor o sebe prehlasoval, e urobil astie fotografovanm v Spojench ttoch. Zdalo sa, e ho vemi zaujal mj npad o zaloen asopisu o portovch autch pre mladch ud, ktor sa tia sta vodimi pretekrskych automobilov. Ponkol mi miesto fredaktora novn, ktor maj zaa vychdza o niekoko mesiacov neskr. Ukzal mi aj priestory, ktor chcel kpi, aby v nich mohol intalova svoju tlaiare, predstavil ma tlaiarovi z Dijonu, ktorho najal ako riaditea a napokon mi ukzal dom, ktor bol asi dva kroky od mojej kancelrie, a v ktorom mm bva so svojou manelkou.

Odpovedal som mu, e je to pre ma vemi vhodn, za podmienky, e budem mc by v kontakte so svetom automobilovch pretekrov. Potom mi povedal, e ak by som uprednostnil in, had aj niekoho schopnho vies san oddelenie, lebo m v mysle robi reklamu novm novinm jazdou pretekrskych ut v jeho vlastnch farbch. Toto by mi umonilo by vdy presne tam, kde sa konaj preteky, a tak som prijal miesto riaditea sanho oddelenia v tejto spolonosti. O tde neskr som sa presahoval s manelkou z Para do Dijonu. Bol som enat asi tri mesiace a moja manelka u akala diea. Marie-Paule som stretol v jni a od prvho da naej znmosti sme boli stle spolu. Zobrali sme sa tri mesiace neskr, a to len preto, e rodina mojej manelky bola okovan, ke sa dozvedela, e vbec neuvaujeme o cirkevnej svadbe. Bola to rodina s mnostvom zastaralch zsad, v ktorej sa pred jedlom modlilo... . Mj pobyt v Dijone trval len dva mesiace a to bez haliera mzdy. Ukzalo sa, e bohat Amerian zakladajci noviny nebol nik in ako bval trestanec, prepusten z vznice bez haliera! Podvodom zskal urit sumu peaz, od viac ako psto mladch ud, ktor tak ako ja snvali o povolan fotografa - reportra asopisu o zvodnch automobiloch a poslali mu stopdesiat alebo tristo frankov. Dva mesiace som pracoval bezplatne a zostal som bez haliera so svojimi idelmi. Rozhodol som sa teda pracova vo svete novn na vlastn ps. Odsahoval som sa do Clermont-Ferrandu do blzkosti svojej matky, aby sa mohla tei z toho, e sa oskoro stane babikou, zaloil som nakladatestvo, ktor mi malo umoni vydvanie asopisu poda mjho zmania. asopis skoro uzrel svetlo sveta vaka jednmu nadenmu tlaiarovi, ktor tie miloval portov automobily a rozhodol sa prija riziko poskytnutia mi veru bez toho, e by som mu mohol ponknu akkovek zruku. asopis sa stal pomerne rchlo jednm z najlepch vo svojom nri. Najlepie na tom bolo, e som si pre seba rezervoval najzaujmavejiu lohu: testovanie novch modelov na skvelom okruhu v Mas-du-Clos, v Creuse a na cestch. Takmto spsobom som sa uviedol do neahko prstupnho prostredia pretekov a mohol som si aj poiiava automobily na preteky. Konene sa stal mj sen skutonosou a ukzalo sa, e som vemi talentovan, od zaiatku som dosahoval mnoh vazstv na autch, s ktorch jazdnmi vlastnosami som nemal sksenosti. Preil som tri skvel roky, stle som sa zdokonaoval v riaden a v technike a il som stopercentne v tom svete, ktor som miloval: vo svete portovch automobilov. Musm sa prizna, e som pocioval skuton rados z prekonvania svojich nedostatkov a z oraz lepieho ovldania svojich reflexov a reakci. Nezaujmal ma ani zvuk motora ani pach splenho benznu, a musm poveda, e som rd snval o novom pravidle zavzujcom vrobcov pretekrskych automobilov vyrba aut pri jazde nezapchajce a nehlun, aby sa dal vychutnva pocit z riadenia na jeho najistejej rovni. A toto vetko skonilo 13. decembra 1973... .

STRETNUTIE To vetko sa stalo pred tm mimoriadnym dom, trinstym decembrom 1973. V ten de som sa v krteri sopky Puy-de-Lassolas, v Auvergne, po prv raz stretol s mimozemanom, presnejie povedan s Eloha (singulr od Elohim). Nasledujcich es dn som sa s nm stretval na tom istom mieste. Nae stretnutia trvali vdy asi hodinu a diktoval mi na nich prv posolstvo a jeho fantastick odhalenia. Musm sa prizna, e prv dni som premal, i sa mm odvi o tomto stretnut niekomu poveda. Predovetkm som si na isto prepsal poznmky z notesa, ktor som mal so sebou, najlepie ako som vedel, kee boli pri rozprvan s Eloha len narchlo zachyten. Ke som skonil tto prcu, poslal som originl rukopisu jednmu nakladateovi, ktorho som povaoval za serizneho, pretoe poda mojich vedomost neuverejoval ezoterick prce ani science-fiction. Je samozrejm, e som nechcel, aby posolstvo nesmierneho vznamu pre udstvo bolo zaraden medzi zbierky zhadnch dobrodrustiev alebo medzi temn knihy, ktor

podporuj zujem ud o tieto paraleln vedy. Riadite toho nakladatestva, Marcel Jullian ma poiadal, aby som priiel do Para. Povedal mi, e je to senzan, ale e rozhodne musm vyrozprva svoj ivotn prbeh skr, ne zanem hovori o posolstve a e mono bude potrebn urobi pr zmien. To absoltne neprichdzalo do vahy. Nemal som zujem psa sto strn o svojom ivote a potom predloi posolstvo, ktor mi bolo zveren, ako keby moja osoba bola rovnako dleit ako to, o som bol poiadan odhali. Chcel som, aby bolo publikovan posolstvo a len posolstvo a to aj v tom prpade, e sa nejedn o hrub knihu a preto to nebolo pre nakladatestvo a tak zaujmav. Poiadal som teda pna Julliana, aby mi vrtil rukopis. Odpovedal mi, e ho nem, nakoko si ho poial jeden itate, ale e hne po vrten mi ho zale potou. Onedlho po nvrate do Clermont-Ferrandu som dostal telegram, v ktorom ma iadali, aby som priiel do Para a zastnil sa televzneho programu achov vemajster Jacquesa Chancela. Ako riadite vberovej komisie v nakladatestve, do ktorho som zaslal svoj rukopis, si ho pretal a pochopil, e sa jedn o absoltne fantastick vec bez ohadu na to, i tomu niekto ver, alebo nie. Zastnil som sa televzneho programu a poda tiscky listov, ktor som dostal, som pochopil, e hoci si niektor udia robili z celej veci vtipy, in ju brali vemi vne a chceli mi pomc. Dni vak plynuli a ja som stle nedostval svoj rukopis. Poslal som nakladateovi doporuen list, na ktor mi odpovedal, e by mi rukopis poslali, ale e sa ete stle nenaiel. O desa dn neskr som sa vybral osobne do Para nieo s tm urobi, pretoe mi u nik neodpovedal na moje telefonick dotazy, i u rukopis maj. Slvny dizajnr Courrges, ktor sa so mnou spojil po televznom vysielan, pretoe ho cel vec vemi zaujala, sa ponkol, e pjde so mnou do nakladatestva a pome mi zisti, o sa vlastne s rukopisom stalo. Pn Julian nm oznmil, e itate, ktor si zobral rukopis posolstva, odiiel na dovolenku aj s rukopisom, a e nevedia, kde ho maj hada... . udn, vemi udn... . Bol to napokon pn Courrges, ktor dosiahol vrtenie rukopisu a osobne mi ho priniesol. Ete stle uvaujem, i sa rukopis vtedy skutone stratil, alebo i ho jednoducho zaloili, aby zabrnili jeho publikovaniu. A ak to nakladatestvo skutone tak jednoducho nevhodne zaklad rukopisy, musm odradi ostatnch autorov od zasielania rukopisov k nim... . Znepokojenmu touto prhodou a stle sa zvujcou hromadou listov od ud, ktor prejavovali zujem o zakpenie knihy obsahujcej posolstvo ihne po jej vydan sa mi MariePaule ponkla, e zanech svoje povolanie oetrovateky, aby mi mohla pomc pri vydan a distribcii toho vnimonho dokumentu. Shlasil som, pretoe som bol presveden, e takmto spsobom budem schopn ma permanentn kontrolu nad manipulciou s knihou. Ihne som zruil prcu pre portov asopis, ktor bola nezliten s vykonvanm tak zvanho, mne zverenho poslania, a nedala sa s dleitosou mojej nastvajcej innosti ani porovna. Na jese v roku 1974 kniha konene prila z tlaiarne. V dsledku nervozity spsobenej neustlenosou mojej existencie som trpel bolesami aldka, ktor so sebou takmer priniesli aldon vred. Cel zimu som trpel silnmi gastritdami. Nepomhali mi iadne lieky, a a ke som sa rozhodol, e sa poksim nemyslie na bolesti a zamestna sa meditciou a dchacmi cvieniami, bolesti ako zzrakom zmizli. V jni som sa zastnil televzneho programu Sobota veer, ktor uvdzal Philippe Bouvard. Bol sarkastick ako vdy a zamaskoval svojho spoluinkujceho za Marana s ruovmi antnami a zelenm oblekom a sptal sa ma, i mi to pripomna osobu, ktor som stretol.... . Ale irok verejnos, zaujat i tm mlom, o som mal monos poveda, psala Philippovi Bouvardovi listy, vytajc mu jeho nedostatok seriznosti. Kee musel eli tiscom listov, ktor dostal, rozhodol sa pozva ma do svojej alej show, kde by som mohol poskytn trochu viac informci o tme... . Presveden, e ani tentoraz mi nedovol poveda dostatone vea som sa rozhodol si prenaja Pleyel Hall na niektor de po vysielan v televzii. O ase a mieste prednky som chcel zujemcov informova. Prenajal som miestnos pre stopdesiat ud s monosou inej pre psto posluchov, pretoe som nevedel, koko ud sa bude unva, a prde ma pova. Prilo ich viac ne tritisc! Z bezpenostnch dvodov sme pochopitene museli slu vyprzdni a necha v nej len plnovan poet posluchov... . Ostatnm sme oznmili, e o niekoko dn neskr budem op predna, tentoraz vo vekej sle pre dvetisc ud. Niektor zujemcovia pricestovali zo vzdialenosti niekoko sto kilometrov a oividne neboli vemi spokojn, ke museli ods... .

Vetko teda konene dobre pokraovalo a ja som si uvedomoval, e a na posmievaov, ktorch povrchn otzky som vak dokzal postavi do takho svetla, e sa ukzali by smienymi, vek poet ud bol pripraven mi pomc a podporova ma. Aj napriek tomu, e som mval stavy stranej trmy, ovea silnejej ne ke som predtm vystupoval v kabaretoch, vetko sa mi darilo a odpovede na tie najzloitejie otzky akoby mi sam prichdzali na pery. Skutone som pocioval, e zhora prichdza urit pomoc, tak, ako mi to prisbili. Niekedy som mal dojem, e povam sm seba odpoveda na otzky o veciach, o ktorch nemem ni vedie. Druh prednka sa konala o niekoko dn neskr. Obval som sa, e t, ktor sa prvkrt nedostali na prednku, sa u nevrtia a preto sa ocitnem sm zoi-voi takmer przdnej sle prenajatej za vea peaz. Hlavne ke prednka nebola od televzneho programu v podstate nikde propagovan, s vnimkou troch riadkov vo France-Soir. To boli jedin noviny, ktor shlasili s uverejnenm oznamu o mojej druhej prednke. Op vak prilo viac ne dvetisc ud a sla bola pln! Bol to triumf. V tom ase som nemal iadne pochybnosti o spechu svojej misie.

PREDNKY Od septembra som uskutonil asi tyridsa prednok, a vimol som si, e sa na nich pravidelne opakovali niektor otzky. Uvedomil som si, e poet lenov Raelinskeho Hnutia neustle vzrastal, a bol som svedkom toho, ako sa vo vetkch vekch mestch Franczska, za pomoci najdynamickejch lenov, formovali regionlne poboky. Videl som aj reportrov, ktor vykonvali kus dobrej roboty, ktor pozostvala z informovania verejnosti psanm alebo hovorenm presne toho, o sa dozvedeli, alebo o tali o veci. Naproti tomu in reportri, ako naprklad z novn Le Point, psali li. Aj ke sa im doporuenm listom pripomenulo, e poda zkona o prve na reakciu s povinn opravi lnok pokodzujci poves, neurobili to presne a plne. In, ako naprklad t z novn La Montagne, jednoducho odmietali informova itateov o tom, e uskutoujem prednky v Clermont-Ferrande, priom vyuvali skutonos, e boli jedinm dennkom v celej oblasti. Navtvil som fa spravodajstva v tchto novinch, ktor mi povedal, e sa nikdy ani nezmienia o mne alebo o mojej innosti v jeho novinch. A to vetko z toho dvodu, e nezniesli fakt, e som, ke som sa po prvkrt objavil na obrazovke, pred svojim prvm vysielanm v ORTF (Franczsky rozhlas a televzia), neinformoval ich noviny. Chmrny prbeh a pekn prklad slobody prejavu. Odmietli dokonca aj uverejni platen inzert, ktor mal oznmi as a miesto prednok. A pritom tie ist noviny uverejovali celostrnkov reklamy na pornografick filmy... . o sa tka novn Le Point, tie jednoducho pretvorili vlet lenov Raelinskeho Hnutia na miesto stretnutia, na nevydaren pokus o stretnutie s Elohim. Tento trik bol pokusom o zosmienenie zdruenia, ktor sa prve sna rozvin innos. Je evidentne jednoduchie a menej nebezpen robi v novinch so irokm okruhom itateov akcie proti Raelinskemu Hnutiu, ne proti cirkvi s jej dvetiscronou tradciou uzurptorstva. Prde vak de, ke t, o sa snaili zataji alebo skresli pravdu, bud utova svoje chyby.

II. DRUH STRETNUTIE 1. VIDENIE Z 31.JLA 1975 2. DRUH POSOLSTVO 3. BUDHIZMUS 4. ANI BOH, ANI DUA 5. RAJ NA ZEMI 6. IN SVET 7. STRETNUTIE SO STARODVNYMI PROROKMI 8. OCHUTNANIE RAJA 9. NOV PRIKZANIA 10. UDU IZRAELA

VIDENIE Z 31.JLA 1975 V jni 1975 som sa rozhodol vzda sa predsednctva Raelinskeho Hnutia. Mal som na to dva dvody: prvm bolo moje presvedenie, e hnutie sa zaobde celkom dobre aj bezo ma a druhm bolo zistenie, e som urobil chybu pri truktrovan organizcie na zklade zkona 1901, m som postavil hnutie tak kapitlneho vznamu pre udstvo na rove spolku hrov petanque, alebo asocicie vojnovch veternov... . Povaoval som za potrebn vytvori hnutie, ktor by bolo adekvtnejie fantastickmu posolstvu, ktor mi Elohim zverili, teda hnutie repektujce doslovne vetko, o radili nai stvoritelia, menovite gniokraciu, lsku k uom, humanitarizmus, zrieknutie sa vetkch deistickch nboenskch praktk, at.. . Akkovek typ zdruenia, zriaden poda zkona 1901, by bol a priori v rozpore s posolstvom Elohim prinajmenom v tom, ako sme ho truktrovali. Nakoko vetci lenovia takejto asocicie mu voli, nerepektoval sa princp gniokracie, poda ktorho sa na rozhodovan mu podiea len najinteligentnej lenovia. Musel som napravi svoju chybu na najvyej rovni, nie vak rozpustenm Raelinskeho Hnutia, ale radej jeho transformovanm na podporn zdruenie (o nie je proti zkonu 1901) novho skutonho hnutia s vkonnejou truktrou, ktor som sa prve chystal vytvori z najmdrejch lenov Raelinskeho Hnutia, ktor mali o to zujem: Kongregciu Sprievodcov Raelinskeho Hnutia. Takto radne nevyhlsen spolonos zdruujca ud ochotnch sprstupova mysliam ud nekonenos a venos pomocou starostlivho aplikovania toho, o iadalo posolstvo, by sa tak stala vedcou udstvo. V spolonosti, ktor sa sna za kad cenu uzatvra mysle ud pomocou deistickch nboenstiev, uspvajceho vzdelvania, bezmylienkovitmi televznymi programami a zkoprsmi politickmi zpasmi, som chcel tmto zasvti do veci ud, ktor by chodili po celom svete a pokali sa otvra mysle ostatnch. Raelinske Hnutie sa teda stvalo podpornm zdruenm, ktor malo ma prv kontakt s tmi, ktor prve objavovali posolstvo, a takto si malo udra svoju dleitos. Pozostvalo by z lenov vykonvajcich prax a Kongregcia Sprievodcov sa stvala hnutm zloenm z mnchov, ktor viedli lenov vykonvajcich prax. Vedel som, e medzi lenmi s osoby schopn vies Raelinske Hnutie. Moje nzory sa potvrdili poas volieb sprvnej rady. Mj nhradnk na funkciu predsedu, Christian, bol perspektvny fyzik a vetci ostatn lenovia rady boli rovnako reprezentatvni a kompetentn. V jni ma navtvil v Clermont-Ferrande Francois, jeden z najoddanejch lenov Raelinskeho Hnutia a zrove jedna z najotvorenejch hlv. Povedal som mu o svojom mysle njs si nejak vidiecky dom, poda monosti na osamelom mieste, kde by som si mohol trochu oddchnu a zaa v kude psa knihu o vetkom, o som zail pred 13-tym decembrom 1973, skr ne by niekto mohol o mojej minulosti vymyslie cel fru nezmyslov. Francois mi povedal, e m farmu v Perigrode, ktor je postaven dos od cesty. Ak by sa mi to miesto pilo, mem tam strvi mesiac alebo dva, alebo tam dokonca aj i tak dlho ako budem chcie, pretoe tam nik nebva. Hne sme vytartovali si to miesto pozrie. Ke som zistil, o ak kudn a pokojn miesto sa jedn, rozhodol som sa strvi tam dva mesiace. Po ptnstich doch som si farmu tak obbil, e som sa zaal vne zaobera mylienkou na trval pobyt na tom mieste. Koncom jla sa k nm Francois pridal a zaali sme prejednva moje sahovanie, ktor sa malo realizova de po zjazde, konanom iesteho augusta v Clermont-Ferrande. Nebol som ete definitvne rozhodnut, pretoe som sa obval, e odsahovanm sa z miesta zzranho stretnutia by som naruil plnenie svojho poslania. Ale ke sme boli 31.jla s mojou manelkou Marie-Paule a s Francoisom na prechdzke, uvideli sme zdanlivo obrovsk stroj, bezhlune sa pohybujci trhavmi pohybmi temer nad domom, nsledne cikcakovite, niekedy nepredstavitenou rchlosou, inokedy okamite znehybnel, vo vzdialenosti asi psto metrov od ns. Bol som vemi astn, e som sa stal svedkom tohto asnho zitku v spolonosti priateov a zalial ma pocit neopsatenho astia. Francois sa priznal, e mu od vzruenia stli vlasy na hlave dupkom. Pre ma to bol jasn znak shlasu Elohim k mjmu presahovaniu sa do tej oblasti. Nasledujceho rna som si vimol, e mm na ruke, pri ohybe laka, udn znak. Nedval som to do svislosti s udalosou, ktor sa udiala predchdzajci de, ale po uritom ase mi

mnoh udia povedali, e to me by jedine znak uroben Elohim. Bol to erven kruh o priemere asi tri centimetre a p milimetrov hrub a vo vntri tohto kruhu sa nachdzali tri menie kruhy. Nasledujcich ptns dn zostal znak bez zmeny, ale potom sa tri vntorn kruhy premenili v jeden, m vznikli dva sstredn kruhy. Po alch ptnstich doch sa obidva kruhy stratili a zanechali mi na ramene bielu kvrnu, ktor tam mm dodnes. Zdrazujem, e v ase, ke som mal znak na ruke, som nepocioval iadne svrbenie, a nikdy ani boles. Niektor vedci s otvorenmi hlavami, ktorm som znak ukzal, vyslovovali hypotzu, e by sa mohlo jedna o stopu zanechan po odoberan vzorky pomocou dokonalho laserovho la.

A. Znak, ktor sa mi na ramene objavil 1.augusta 1975. Veer predtm preletel objekt nad domom, v ktorom som bval. B. Znak sa po ptnstich doch takto zmenil.

Stretnutie iesteho augusta sa napokon uskutonilo poda plnu v krteri Puy-de-Lassolas a prevldala na om obdivuhodne harmonick a bratsk atmosfra. Rozhodol som sa zorganizova zhromadenie lenov Raelinskeho Hnutia v ten de bez toho, e by som mal na to nejak konkrtny dvod, ale museli to by Elohim, ktor ma usmernili, pretoe niektor lenovia ma informovali, e ten de bol tridsiatym vrom vbuchu atmovej bomby v Hiroime a e to bol zrove de kresanskho sviatku Premeny Pna. Imbecili povedia, e to bola nhoda. Po tomto stretnut mi lenovia Raelinskeho Hnutia pomohli pri sahovan a ja som sa natrvalo usadil v Perigrode.

DRUH POSOLSTVO Siedmeho oktbra okolo jedenstej hodiny veer som zrazu poctil nutkanie s sa von pozrie na oblohu. Vonku bolo chladno, preto som sa dobre obliekol a iiel som sa poprechdza do noci. Neuvedomujc si to, iiel som uritm smerom a zrazu som poctil potrebu by na mieste, ktor

mi Francois v lete ukzal. Bolo to opusten miesto, lealo medzi dvoma potokmi, bolo obkolesen lesmi, a volalo sa Roc Plat. Dostal som sa tam okolo polnoci, a udoval som sa , o tam vlastne robm. Odvtedy o mi povedali, e ma mu telepaticky vies, som vdy nasledoval svoju intuciu. Obloha bola prekrsna a vade svietili hviezdy, naokolo nebolo ani oblika. Zaal som pozorova padajce hviezdy, ke zrazu cel okolie zaplavilo svetlo, a zbadal som obrovsk ohniv guu, ktor sa vynorila spoza krovia. Vyrazil som smerom k miestu, kde sa ohniv gua objavila, naplnen ohromnou radosou, kee som si bol celkom ist, o tam njdem. Stl tam predo mnou ten ist objekt, ktor som v decembri 1973 videl eskrt a t ist iv bytos, ktor som stretol pred dvoma rokmi, prichdzala ku mne s lskavm smevom. Hne som si vimol jeden rozdiel, a to e nemal obleen skafander ako pri prvom stretnut, ktor akoby bol vytvral okolo jeho tvre svtoiaru. Bol som nesmierne astn, e po celom tom ase, o som sa snail, aby svet pochopil, e hovorm pravdu, op vidm toho, kto bol zodpovedn za zmenu mjho ivota. Uklonil som sa pred nm a on povedal: Postavte sa a pote so mnou. Sme neobyajne spokojn s vami so vetkm, o ste urobili za posledn dva roky. Kee ste nm dokzali, e vm meme dverova, je as postpi do druhej etapy. Tieto dva roky boli v podstate skkou. Mono ste si vimli, e dnes nemm iadnu ochranu okolo tvre, a e mj stroj sa vm objavil nhle a nie je vybaven signalizanmi svetlami. To vetko vs malo len upokoji vzhadom, ktor zodpoved predstave ak veobecne mvate o vesmrnych cestovateoch. Ale teraz, ke ste sa dostatone vyvinuli a zbavili obv, nepouvame u tie techniky nadvzovania kontaktu. Iiel som za nm do objektu, a vimol som si, e vo vntri sa vetko podobalo tomu, o som poznal z prvho stretnutia: steny s rovnakm kovovm vzhadom ako vonkajok, iaden riadiaci panel alebo prstroje, iadne okno na boku lode a podlaha z modrej priesvitnej hmoty, na ktorej boli dve vstavan kresl z priehadnej ltky, ktor trochu pripomnali nafukovacie plastick kresl, ale bez toho neprjemnho hmatovho pocitu pri dotyku. Ponkol mi miesto v jednom z kresiel, sm sa usadil do druhho, a poiadal ma, aby som sa nehbal. Potom povedal niekoko slov v nezrozumitenom jazyku a ja som poctil, akoby sa stroj jemne zakolsal. Zrazu som poctil intenzvny pocit chladu, akoby sa cel moje telo menilo na kus adu, alebo presnejie povedan, akoby mi tisce adovch krytlikov prenikali do vetkch prov pokoky, a tade priamo do piku kost. Trvalo to len krtko, mono niekoko seknd, potom som u ni nectil. Mj partner sa postavil a povedal : Mete s, sme na mieste. Iiel som za nm po malom schoditi. Stroj nehybne stl v kruhovej miestnosti kovovho vzhadu, ktor mala asi ptns metrov v priemere, a bola asi desa metrov vysok. Otvorili sa dvere, a mj sprievodca mi povedal, aby som tam voiel, aby som sa plne vyzliekol a potom dostanem alie intrukcie. Preiel som do novej miestnosti, ktor bola tie dokonale kruhov, a musela ma v priemere aspo tyri metre. Vyzliekol som sa a hlas mi povedal, e mm s do miestnosti pred sebou. V tom okamihu sa otvorili dvere a ja som voiel do podobnej miestnosti ako bola t, kde som si nechal aty, len bola dlhia a pripomnala chodbu. Pozd celej chodby svietili svetl rznych farieb, popod ktor som postupne prechdzal. Potom mi hlas povedal, aby som sledoval na podlahe nakreslen pky, ktor ma prived do inej miestnosti, kde ma oakva kpe. V nasledujcej miestnosti som skutone naiel vau vstavan do podlahy. Kpe bol primerane tepl a jemne parfumovan. Po kpeli mi hlas poradil uspokoji svoje osobn potreby, o som aj spravil a potom ma poiadal, aby som vypil obsah pohra umiestnenho na malej polike nealeko kovovej steny. Bola to vemi studen biela tekutina s jemnou mandovou prchuou. Potom mi ponkli nieo ako pyamo, jemn ako hodvb. Bolo biele, vemi priliehav a oakvalo ma na alej polike. Napokon sa otvorili alie dvere, a uvidel som svojho sprievodcu v doprovode dvoch jemu podobnch bytost, ale s odlinmi rtami tvre, rovnako ma vtajcich ako on. Pripojil som sa k nim v obrovskej hale, kde bolo vetko udivujce. Hala bola stupovit a mala v priemere viac ako sto metrov. Nad celou halou bola priehadn kupola, natoko priehadn, e ju na prv pohad nebolo ani vidie. Tmav obloha bola posiata tisckami hviezd, a v hale bolo napriek tomu svetlo ako za jasnho da, vaka mkkmu prirodzenmu osvetleniu.

Podlaha bola pokryt kouinami a huatmi kobercami, ktorch sfarbenie bolo uchvacujce a okzujce. Vade boli najpozoruhodnejie umeleck diela, jedno ndhernejie ako druh, niektor v ivch a meniacich sa farbch, inde zas jasno erven a modr rastliny, ndhern ako exotick ryby, ale vysok niekoko metrov. Hudba v pozad zloen zo zvukov pripomnajcich organ a husle, s prleitostnm zaznenm chru a basy vytvrajcimi neobyajn vibrcie, podnecovala rastliny nakla sa v rytme a meni farby poda hudobnho tlu a zosladenia. Vdy ke niekto prehovoril, hudba sa stila, take sme sa bez akost vzjomne porozumeli bez potreby zvyova hlasy. Vzduch voal tiscami vn, ktor sa tie menili poda hudby a poda miesta, na ktorom sme prve boli. Miestnos bola rozdelen na asi desa ast, oddelench stupami a kad z nich mala svoj vlastn charakter. Medzi tm vetkm sa kukatil mal potik. Potom mi mj sprievodca, pred ktorm mali obaja jeho priatelia, ako sa zdalo, vek repekt a vili si ho, povedal: "Pote za mnou. Pohodlne sa usadme, pretoe vm musm poveda vea vec." Nasledoval som ho ku skupine kresiel a pohoviek vyrobench z vemi mkkej iernej kouiny, kde sme si vetci tyria posadali. Potom mj sprievodca povedal: "Dnes vm odovzdm druh posolstvo, doplujce to, ktor som vm nadiktoval v decembri 1973. Nemte so sebou iaden notes, ale netrpte sa tm, vetko o vm poviem vm zostane vryt do pamte, pretoe pomocou technickho zariadenia, ktor tu mme, si budete mc spomen na vetko, o ste tu pouli. Predovetkm vm chceme blahopria ku vetkmu o ste dokzali urobi za uplynul dva roky, ale zrove vs musme upozorni, e zbytok vho poslania bude a. Nedajte sa vak odradi, pretoe za vae silie budete odmenen bez ohadu na to, o sa me v budcnosti sta. Hne na zaiatku musme opravi jednu sta prvho posolstva, ktor ste prepsali nesprvne, tkajcu sa nho eventulneho zsahu niiaceho udstvo. Je nutn jasne stanovi, e my nezasiahneme. udstvo teraz prichdza ku kritickmu bodu, ku historickmu zlomu, a jeho budcnos zvis len od neho samho. Ak doke ovldnu agresivitu voi sebe a svojmu okoliu, dosiahne Zlat Vek medziplanetrnej civilizcie, veobecn astie a pocit naplnenia. Naopak, ak pripust, aby dolo k pouitiu nsilia, udstvo sa priamo alebo nepriamo zni samo. Neexistuje pre schopnosti udstva neprekonaten vedeck alebo technick problm, pokia je vak gnius pri moci. Jedinec so slabo vyvinutm rozumom me ohrozi mier na celom svete prve tak, ako mu me gnius prinies astie. m skr zanete uplatova princpy gniokracie, tm rchlejie potlate riziko svetovej katastrofy spsobenej jedincami so slabie vyvinutmi mozgami. V prpade svetovej katastrofy niiacej udstvo bud zachrnen len t, ktor vs bud nasledova. Oni bud musie znovu zaudni zdevastovan Zem, ke pominie vetko nebezpeenstvo, ako sa to u stalo v asoch Noema."

BUDHIZMUS "Toto vysvetuje budhizmus, ke hovor, e v ase smrti mus by dua mtvej osoby dostatone opatrn, aby unikla poetnm "diablom", lebo v opanom prpade bude prevtelen a tm sa dostane sp do cyklu. Ak sa jej vak podar unikn tm povestnm diablom, oslobod sa z cyklu a tm dosiahne stav blaenosti pri vzkriesen. V podstate je to vemi dobr opis, ktor teraz budeme aplikova nie na jednotlivca, ale na udstvo ako celok, ktor, vdy ke je v pozcii, v ktorej si m vybra, mus odola tm diablom, ktor ho mu privies k upadnutiu do cyklu. Tmito diablami s agresivita voi naim blnym, alebo voi prostrediu v ktorom ijeme. Stavom blaenosti pri vzkriesen je Zlat Vek civilizcie, kedy veda sli loveku, pozemsk raj, kde slep vid a hluch pouje vaka vedecko-technickm vdobytkom. Ak udstvo nie je dostatone ostrait voi tmto diablom, upadne sp do cyklu "prevteovania", kde mus zaa postupova plne odznovu, od primitvneho stavu k rozvinutejm civilizcim, kde ije v nepriateskom svete so vetkm nevyhnutnm utrpenm. Z toho dvodu je svastika, ktor znamen, e vetko je cyklick, asou nho emblmu a vyskytuje sa v mnohch starobylch psomnostiach. Jedn sa o vobu medzi rajom, ktor nm umon dosiahnu mierov vyuitie vedy a peklom nvratu na

primitvnu rove, na ktorej je lovek v podru prrody namiesto toho, aby nad ou vldol a vyuval ju pre seba. Uritm spsobom je to prirodzen selekcia druhov schopnch opusti svoju plantu, prebiehajca na kozmickej rovni. Toto tdium dosiahnu len t, ktor doku perfektne ovldnu svoju agresivitu. Ostatn dospej k samoznieniu, len o im ich vedeck a technick odborn znalos umon vynjs k tomu potrebn, dostatone siln zbrane. Preto sa nikdy neobvame civilizci, ktor k nm prdu odkiakovek. Tisce kontaktov potvrdili, e toto pravidlo nem vo svete vnimku: bytosti schopn opusti svoj vlastn planetrny systm s vdy pacifisticky zaloen. Ak objavme dostatone siln energetick zdroje, umoujce nm cestova mimo nho vlastnho solrneho systmu, znamen to takisto, e mme tie technick znalos vyrobi ton zbrane nenapravitenej detruknej sily. Ak v tomto momente neovldame svoju agresivitu perfektne, znime sa a upadneme nasp do cyklu striedania pokroku a detrukcie, na primitvnu rove, neschopn odpta sa od materskej planty. Znamen to teda, e t, ktor cestuj mimo svojho solrneho systmu, u museli ovldnu svoju agresivitu a unikn z cyklu. Vaa krajina, oznaen na glbuse menom Franczsko, je na sprvnej ceste v snahe o vybudovanie Eurpy a mala by by prvou krajinou bez armdy, m by ukzala prklad celmu svetu. Franczski profesionlni vojaci by poloili zklady Eurpskej armdy urenej udriava mier, a napokon t by sa transformovala na Svetov mierov zbory. Namiesto toho, aby boli dozorcami vojny, stan sa vojensk jednotky ochrancami mieru, o je titul zasluhujci si aleko viu ctu. Je potrebn, aby jedna dleit krajina ukzala cestu, po ktorej ju maj ostatn nasledova. Ke Franczsko zru povinn vojensk slubu a jej vojaci z povolania bud sli Eurpe, neznamen to, e ju susedn tty prepadn. Prve naopak, privedie ich to k tomu, aby nasledovali vau krajinu na jej ceste a napodobnili ju. Ke sa raz vytvoria Eurpske mierov jednotky, me pomocou vytvorenia jedinej Eurpskej peanej meny vznikn Eurpska ekonomika. Ten ist postup sa potom pouije pre cel svet a pristpi k tomu, ako sme povedali v prvom posolstve, vytvorenie jedinho svetovho jazyka, ktor sa stane povinnm predmetom v kadej kole ne svete. Ak jedna krajina mus ukza cestu, tak by tou krajinou malo by Franczsko. Prehlasovanm potreby odstraujcej sily odvodujeme akumulciu zbran na svoje vlastn znienie. Kad krajina, ktor chce niekoho odstrai (prakticky nikdy nevediac koho), riskuje nejakm neastnm inom premenu tej odstraujcej sily na ton silu, osudn pre cel svet. Myslenm na minulos lovek vid budcnos. To je omyl. Minulosti by sa malo vysmieva a sasnos by mala by budovan pre budcnos a nie na minulosti. Muste pochopi, e je tomu len tridsa rokov, o udia z vyspelch krajn prestali by celkom primitvni. Prve sa z toho vynrate. A na Zemi s ete stle miliny ud, ktor s primitvni, a neschopn vidie na oblohe okovek bez toho, aby v tom videli prejavenie "bostva" . Viete aj to, e vo vetkch krajinch, ktor nie s ekonomicky vyvinut, s deistick nboenstv stle vemi siln. Nesmiete uctieva ud pre ich vek, ale pre ich inteligenciu, postarajc sa pritom vak o to, aby mali star udia prjemn ivot. Nie je potrebn uznva naich dvnych predkov, namiesto toho ich treba ukza ako prklady bohch obmedzench primitvov, ktor neboli schopn sprstupni sa vesmru a ktor dokzali odovzda z genercie na generciu len vemi mlo hodnotnch vec.

ANI BOH, ANI DUA m je nrod primitvnej, tm v om viac prekvitaj deistick nboenstv. Tento fakt vyuvaj aj nvtevnci z inch plant, pretoe im umouje neruene navtevova tie svety, ktor ete neovldli svoju agresivitu. Ak v blzkej budcnosti dosiahnete tak rove, e sa stanete nvtevnkmi inch, primitvnych svetov, aj vy budete nten pouva tto dos zbavn metdu, take vs bud povaova za Bohov. Je to vemi ahk, pretoe primitv povauje za "bosk" vetko, o prichdza z oblohy. Pochopitene, niekedy muste urobi nieo nekodn naviac, aby vs repektovali a prjemne privtali. My sa tie z asu na as ukeme na Zemi, aby sme sa presvedili, i to ete plat a aby sme videli reakciu vld, elnch predstaviteov, a oznamovacch prostriedkov. Niekedy sa na tom aj trochu zabvame.... .

Ako sme vysvetlili v prvom Posolstve, neexistuje Boh a samozrejme ani dua. Po smrti nie je ni, pokia osobu neznovustvoria vedecky. Ako viete, je mon poda bunky znovustvori bytos ktor zomrela, pretoe bunka obsahuje jej fyzick a intelektulne plny. Zistilo sa, e bytos v okamihu smrti strca niekoko gramov vhy; je to vha energie, ktor m v sebe iv bytos a ktor sa v tom okamihu vyli. Energia ako hmota m svoju vhu. Viete aj to, e sme objavili inteligentn a organizovan ivot v nekonene malej podobe, tak vyvinut ako sme my a s nami porovnaten a e sme ho dokzali. Takto sme objavili, e hviezdy a planty s atmami gigantickho bytia, ktor so zvedavosou pozoruje in hviezdy. V kadom prpade ij udia aj na nekonene malej rovni voi bytiu nekonene vekmu, spolu so svojimi druhmi, a istotne poznali obdobia, kedy verili v nematerilneho Boha. Muste plne pochopi, e vetko je vo vetkom. V tomto okamihu sa v atmoch vho ramena rodia miliny svetov a in zanikaj, veriac v Boha a duu, alebo nie; km prejde tisc rokov, gigantick bytie v ktorom Slnko je len atmom, malo as urobi len jeden krok. as je v podstate v obrtenom pomere ku hmote, alebo skr k stupu formy ivota. Ale vetko vo vesmre je iv a je v harmnii s nekonene malm a nekonene vekm. Zem je iv rovnako ako ostatn planty a pre ten malik vzrast, ktor udstvo m, je to ako postrehnuten, z dvodu asovho posunu spsobenho ohromnm rozdielom v hmote, ktor vm zabrauje postrehn jej pulzovanie. iadna z naich ervench krviniek, alebo ete lepie iadny z atmov, ktor tvoria nae telo, si nedoke predstavi seba a svoje druky, i druhov, ako asti ivej bytosti. Napokon okovek sa stane akmukovek indivduu, rovnovha vesmru zostva kontantn, ale ak chceme by na naej rovni astn, musme i v harmnii s nekonene malm, nekonene vekm a rovnako aj s naimi blnymi. Ak uvaujeme o vesmre ako o nekonenom, neme obst iaden argument vysloven na podporu existencie Boha alebo due. Nie je mon existencia raja na nejakom uritom mieste, lebo vesmr je nekonen a tak neme ma stred. Okrem toho, ako som u vysvetlil, kee rozdiel v hmote je prli vek, a tm vznik rozdiel v plynut ekvivalentnho asu, neme existova iadna komunikcia medzi entitou nekonene vekou a entitami na nekonene mench rovniach vesmru. Napokon, ak by sme si aj vedeli predstavi "nesmrten duu", ktor po smrti opust telo, o je vemi poetick predstava, ale trochu naivn, kee vznikla v mysliach primitvov, nemohli by sme si predstavi miesto, kam by dua putovala, pretoe vesmr je nekonen. To mnostvo energie, ktor unikne v okamihu smrti, sa rozptli a zamiea do energie okolia nhodnm spsobom, m strat akkovek identitu. Totonos je vtisnut do organizovanej hmoty, do buniek ijcej bytosti, ktor prve zomrela, do tej hmoty, ktor bola organizovan poda plnu urenho sammi a samimi gnmi, pri vytvoren prvej bunky v momente poatia. Niekto by mohol namieta ohadne pvodu ivota na Zemi: "Vae vysvetlenie ni nemen na veci, pretoe nemete poveda, o bolo na "plnom zaiatku". Je to hlpa otzka, ktor len dokazuje, e ten, kto sa pta, nechpe nekonenos, ktor existuje v priestore a ase. Pre hmotu neexistuje ani zaiatok ani koniec, pretoe "ni sa nestrca, ni nie je stvoren, vetko je premenen", ako pravdepodobne viete. Meni sa me len forma a to poda vle tch, ktor dosiahli tak vedeck rove, ktor im to umouje. To ist plat pre nekonen rovne ivota, a tieto predstavuje druh as nho symbolu, Dvidova hviezda. Pozostva z dvoch vzjomne sa prekrvajcich sa trojuholnkov, o znamen, e "to, o je hore, je rovnak ako to dole". Spolu so swastikou, ktor znamen, e vetko je cyklick, umiestnenou v strede escpej hviezdy, dostanete n symbol, ktor obsahuje vetku mdros sveta. Tieto dva symboly mete njs pospolu aj na starobylch psomnostiach, ako je naprklad Bardo Thodol alebo Tibetsk Kniha Mtvych a na mnohch inch. Pre konen udsk mozog je zrejme vemi nron chpa nekonenos a to vysvetuje potrebu ohranienia vesmru v ase a priestore tm, e ver v jednho alebo viacerch Bohov, ktor s povaovan za zodpovednch za vetko. Vskutku bytosti ktor nemu dosiahnu dostaton rove udomilnosti smerom k vesmru, mu len ako pochopi nekonenos, ktor znamen, e lovek nie je niem vnimonm, ale je obyajnou bytosou, situovanou v konkrtne vymedzenom asovom obdob na urit miesto nekonenho vesmru. lovek zvyajne uprednostuje bliie uren veci, dobre ohranien, obmedzen na predstavu jeho mozgu. Najlepm prkladom takhoto obmedzenho myslenia s t, ktor sa ptaj sami seba, i existuje ivot na inch plantach. Vemi sa nm pilo prirovnanie, ktor ste pouili pri jednej z

vaich prednok, ke ste tchto ud porovnali so abami, ktor si na dne svojho rybnka klad otzku, i aj v inch rybnkoch existuje ivot. RAJ NA ZEMI udstvo by mohlo vemi rchlo i v pravom raji na Zemi, keby sa vetka existujca technolgia dala do sluieb pre dobro udstva namiesto toho, aby slila nsiliu, armde, alebo osobnmu prospechu niekoko mlo jedincov. Veda a technolgia me ud plne oslobodi a to nielen od problmu hladu vo svete, ale me im prinies aj ivot bez prce. Stroje doku vaka automatizcii vemi dobre vykonva vetku denn prcu. Nie je to tak dvno, ke na vrobu jednho auta bola potrebn prca stoviek ud; dnes v niektorch vaich najmodernejch tovrach sta jeden lovek, ktor jednoducho dohliada na pota, ktor ovlda a vykonva vetky opercie potrebn na vrobu auta. V budcnosti mono nebude potrebn ani ten jeden lovek. Zvzy robotnkov nie s preto vemi spokojn, ke firma potrebuje stle menej a menej personlu, a preto astejie dochdza k jeho prepaniu. Zvzy sa vak mlia. Tie fantastick stroje, ktor vykonvaj prcu stoviek ud im maj umoni i, namiesto toho, aby boli pouvan na rast zisku jedinej osoby: fa. iaden lovek by nemal sli inmu, a ani pracova za mzdu. Stroje vedia poahky vykonva vetky rutinn lohy, a prevzia vetku prcu, a tm umoni uom, aby sa venovali tomu, na o boli stvoren, teda mysleniu, tvoreniu a zdokonaovaniu sa. Tak je tomu na naej plante. Deti nesm by naalej vychovvan v duchu tch troch primitvnych hesiel: prca, rodina a vlas, ale poda tchto: rozvjanie sa, sloboda, a vesmrne bratstvo. Prca neme by posvtn, ke je motivovan len potrebou zarobi aspo na ivot pln trampt. Je to dokonca poniujce, aby lovek vykonvanm prc, ktor by zvldli jednoduch stroje, predval seba, svoj ivot za to, aby mohol jes. Rodina bola vdy len nstrojom v rukch zstancov otrokrstva, a to rovnako starobylho ako aj modernho, pomocou ktorho ntili ud pracova tvrdie pre neskuton idel rodiny. A napokon patriotizmus je len doplnkovm spsobom na vytvorenie saivosti medzi umi na to, aby ich printila do horlivej kadodennej posvtnej prce. Tieto tri pojmy, prca, rodina a vlas, boli vdy podporovan primitvnymi nboenstvami. Ale vy u nie ste primitvni! Straste sa vetkch tchto zaprench princpov a zanite vyuva vhody ivota na Zemi, ktor veda me premeni na raj! Nedajte sa viac podvdza tmi, ktor pod zmienkou eventulneho nepriatea vyrbaj niiace zbrane v tovrach, v ktorch pracuj zle platen robotnci a kde vekopriemyselnci dosahuj zisky. Nedajte sa oklama tmi, o hovoria vydesene o poklese prodnosti, pretoe mlad udia pochopili, e je treba ma menej det, aby mohli by astnejie. Nenechajte sa oklama tmi, o vm mvaj pred nosom reami, e "vai susedia sa mu znsobi tak rchlo, e sa stan pre vau vlas hrozbou"! Hovoria to t ist, ktor s fanatick prvrenci hromadenia atmovch zbran pod zmienkou "odstraovania. A napokon, nedajte sa oklama tmi, o hovoria, e vojensk sluba vs nau zaobchdza s pukou, "o me by vdy prospen", a pritom cel as hromadia nuklerne strely. Chc, aby ste sa nauili nsiliu, uia vs neb sa zabi loveka ako ste vy sm, s vhovorkou, e nos in uniformu, trnuj vs tak, aby sa stalo mechanickm reflexom zabja loveka po opakovanom vcviku na cvin tere. Nedajte sa podvies tmi, o chc, aby ste bojovali za vau vlas! iadna krajina za to nestoj. Nedajte sa ovplyvni tmi o hovoria: "o ak ns nepriate napadne, nemme sa brni?" Odpovedzte im, e nensilie je innejie ne nsilie. Nie je dokzan, e mali pravdu t, ktor "zomreli za Franczsko", bez ohadu na to, ak agresvny bol tonk. Pozrite sa na Gndhho triumf v Indii. Povedia vm, e muste bojova za vau slobodu, zabudli vak, e Gali prehrali vojnu s Rimanmi, a e napriek tomu franczsky nrod nie je na tom o ni horie za to, e je potomkom porazenho udu, pretoe vea zskal z civilizcie dobyvateov. ite v spokojnosti, slobode a lske namiesto toho, aby ste povali tchto slabomysench a agresvnych jedincov. Najdleitejia pomcka, ktor mte na dosiahnutie dlhotrvajceho veobecnho mieru, je televzia, je to prame pravho planetrneho vedomia, ktor umouje vidie vetko, o sa kadodenne deje vo svete a uvedomi si, e t "barbari" ijci na druhej strane hranc maj tie ist radosti, problmy a starosti ako my, a tie umouje sledova pokrok vedy a najnovie umeleck vtvory... at. . Samozrejme muste dva pozor, aby tento skvel nstroj renia informci a spojenia nepadol do rk uom, ktor by ho vyuili na ovplyvovanie davu pomocou skresovania

informci. Televziu mete skutone povaova za nervov sstavu udstva, ktor umouje kadmu uvedomova si existenciu ostatnch, vidie ich pri ich ivote a zrove zabrauje tvoreniu pomlench predstv o nich, ktor vytvraj strach z "cudzincov". Dvno v minulosti existoval strach zo susednch kmeov, susednch dedn, provinci, a ttov, teraz je to strach z inch rs. Keby sa tento strach prekonal, potom by asi priiel na rad strach z prpadnch agresorov z inch plant... . Prve naopak, mali by ste by prstupn vetkm o prichdzaj zvonku, pretoe akkovek strach pred niekm cudzm je dkazom primitvnej rovne civilizcie. V tomto zmysle je televzia nenahraditenm a jednm z najdleitejch, ak nie najdleitejm lnkom celej civilizcie, pretoe spolone s rozhlasom umouje vetkm izolovanm bunkm udstva, teda jednotlivm uom, aby boli vdy informovan o tom, o robia in udia, presne tak, ako to rob nervov sstava v tele ivej bytosti. IN SVET Pravdepodobne premate, kde teraz sme. Momentlne sme na zkladni umiestnenej relatvne blzko Zeme. V prvom posolstve ste zaznamenali, e cestujeme rchlosou sedemkrt vou ne je rchlos svetla. Tento daj bol pravdiv pred dvadsaptisc rokmi, ke sme po prv raz pristli na Zemi. Odvtedy sme urobili vek pokrok a teraz cestujeme priestorom dokonca ete rchlejie. Vzdialenos, na ktorej prekonanie sme vtedy potrebovali takmer dva mesiace, dnes prekonvame za niekoko okamihov a ete stle robme pokroky. Ak pjdete teraz za mnou, urobme si mal spolon vlet. Vstal som a nasledoval svojich troch sprievodcov. Preli sme cez komoru do obrovskej miestnosti, kde som zbadal podobn lo ako bola t, o ma priniesla takto aleko od Zeme, lene ovea viu. Jej vonkaj priemer musel ma okolo tucet metrov a vo vntri boli tyri sedadl namiesto dvoch, op oproti sebe. Usadili sme sa tak ako predtm a poctil som op ten intenzvny chlad, tentoraz to vak trvalo dlhie, okolo desa mint. Potom sa lo jemne zahpala a ili sme smerom k vchodu. Predo mnou sa objavila asn scenria, rajsk a nie som schopn njs slov na opsanie oarovania, ke som sa dval na tie obrovsk kvety, jeden kraj ako druh, medzi ktormi sa prechdzali aksi nepredstaviten zvierat, vtky s mnohofarebnmi perami, ruov a modr veveriky s hlavami ako medvedie mlat, liezli po konroch a nosili ohromn ovocie a obrovsk kvety. Pribline tridsa metrov od lode ns akala mal skupinka Elohim. Za stromami som videl stavby, ktor vborne zapadali do vegetcie a pripomnali morsk ulity v ivch farbch. Teplota bola vemi prjemn a vo vzduchu bolo cti tisce vn exotickch kvetov. Preli sme smerom k vrcholu kopca a scenria, ktor sa tam objavila, bola prekrsna. Cez hriv vegetciu sa vinulo mnostvo vodnch tokov a v diake sa v slnku trblietal azrov ocen. Prili sme na istinku a ja som s asom zbadal skupinu mne podobnch ud, teda ud podobnch pozemanom, nie Elohim. Vinou boli nah alebo mali na sebe odev z mnohofarebnch hodvbov. ctivo sa uklonili mojim trom sprievodcom a vetci sme si posadali do kresiel, ktor boli zrejme vytesan do skaly a pokryt hrubmi kouinami. Napriek teplu boli kresl stle chladiv a pohodln. Niekoko ud vylo z malej jaskyne situovanej hne veda ns a pristpilo nesc tcky pln ovocia, grilovanho msa so skvelmi omkami a npoje s nezabudnutenmi prchuami. Za kadm hosom boli vdy dvaja udia s tckami, pripraven splni akkovek poiadavky jediacich. T vyslovovali svoje priania bez toho, aby im venovali akkovek pozornos. Poas jedenia znela ndhern hudba, prichdzajca ani neviem odkia a na okolitom trvniku zaali tancova s pvabom k niomu neprirovnatenm nah mlad eny, ktorch postavy boli podobn antickm sochm rovnako ako postavy mladch ankov. Okrem mojich sprievodcov tam bolo asi tyridsa host, ktor sa podobali na ud zo Zeme. Boli tam mui a eny bielej, ltej a iernej pleti a vetci hovorili jazykom, ktormu som nerozumel, ale ktor pripomnal hebrejinu. Sedel som po pravej strane Eloha, ktorho som stretol pred dvoma rokmi a vavo od iestich inch Elohim. Tvrou ku mne sedel mlad mu s bradou, vemi pekn a vemi thly, so zhadnm smevom a s pohadom plnm bratstva. Po jeho pravej strane bol mu so vzneenou tvrou a hustou dlhou iernou bradou a po jeho avej strane bol korpulentnej mu s zijskou tvrou. Mal oholen hlavu.

STRETNUTIE SO STARODVNYMI PROROKMI Po jedle zaal mj sprievodca rozprva : "V mojom prvom posolstve som vm hovoril o sdle na naej plante, v ktorom ij udia zo Zeme vaka vedeckmu tajomstvu venosti, zanajcemu z bunky a medzi ktormi s Jei, Moji, Eli ... at. . To sdlo je v skutonosti vemi vek, pretoe je to cel planta, kde ij aj lenovia Rady Vench. Moje meno je JAHVE, a som prezidentom Rady Vench. Na plante, kde sa teraz nachdzame, ije momentlne osemtisc tyristo ud zo Zeme. S to udia, ktor poas svojho ivota dosiahli dostaton rove slobodnho myslenia o nekonenosti, alebo ktor umonili udstvu pohn sa iastone z jeho primitvnej rovne svojimi objavmi, literrnymi dielami, spsobom organizcie spolonosti, prkladne bratskmi inmi, lskou alebo nesebeckosou. Okrem nich tu ije sedemsto Elohim, lenov Rady Vench. Nech bude vsledok vho poslania akkovek, mte rezervovan miesto tu medzi nami, v tomto skutonom malom "raji", kde je vaka vede vetko pohodln a kde ijeme vo venom ast. Mem skutone poveda, e ijeme vene, pretoe tak ako na Zemi, stvorili sme cel ivot aj tu. Zaname perfektne chpa ivot nekonene vekho, teda plant a dokeme zisti znmky staroby slnenej sstavy, o nm umon vas opusti tto slnen sstavu, akonhle zaneme ma pochybnosti o jej schopnosti prei a vytvori si svoj "raj" niekde inde. Ven, ktor tu ij, i s to udia zo Zeme alebo Elohim, mu dosiahnu uspokojenia poda svojho priania, pretoe robia len to, o ich te. Nemusia robi ni in, len to, o chc: robi vedeck vskum, meditova, komponova hudbu, maova at. ... alebo nemusia robi vbec ni, ak maj na to chu! Sluhovia, ktorch ste videli pred chvou prina tcky, ako aj tanenice, s len biologick roboty. S vytvoren na rovnakom stopercentnom vedeckom zklade ako zvykneme tvori ud zo Zeme, ale s myselne obmedzen a plne nm pokorn. S zko pecializovan a neschopn kona bez prkazu. Nemaj iadne osobn apircie, nepociuj iadnu rados okrem tej, ktor vyaduje ich pecializcia. Starn a zomieraj tak ako my, ale stroj, ktor ich vyrba, ich me vyrobi ovea viac ne skutone potrebujeme. Nie s schopn citov, ani netrpia a nemu sa reprodukova. Dka ich ivota je podobn ako naa, teda vaka malmu chirurgickmu zkroku okolo sedemsto rokov. Ak je potrebn niektorho z nich z dvodu staroby znii, stroj ktor ich vyrba vyprodukuje poda naich potrieb jednho alebo viacerch novch. Zo stroja vychdzaj pripraven na povolanie a maj dospel vzrast, pretoe nemaj detstvo a nerast. Vedia len jednu vec a to je poslcha ud a Elohim a s neschopn o i len najmenieho nsilia. Rozozna ich mono poda malho modrho kamea, ktor maj mui aj eny na ele medzi oami. Maj na starosti vykonvanie vetkej pinavej prce a prcu, ktor nie je zaujmav. S produkovan, udriavan a nien v podzem, kde aj vykonvaj vetku prcu drby spolu s obrovskmi potami, ktor rieia a reguluj otzky potravy, dodvky surovn, energie, ... at. . Kad z ns ich m vo svojich slubch priemerne desa a kee tu ije vye devtisc pozemanov a Elohim, je ich tu permanentne asi devdesiattisc v oboch pohlaviach. Ako Elohim lenovia Rady Vench, tak aj ven pozemania nesm ma deti a shlasili s malou operciou, pomocou ktorej sa stali sterilnmi, ale je to mon bez problmov vrti do pvodnho stavu. Toto opatrenie sli na to, aby do tohto skvelho sveta nemohli prs bytosti, ktor si to nezaslia. Samozrejme, e eny a mui z Rady Vench sa mu vone spja poda svojho elania a akkovek forma iarlivosti je vylen. Na druhej strane mui, ktor tia ma jednu i viac spolonok mimo partnerskch rovnoprvnych vzahov, ktor existuj medzi venmi, alebo t, ktor nechc i s enou na zklade rovnosti, mu ma jednho alebo viacerch absoltne pokornch enskch "biologickch robotov", ktorm d stroj presne poadovan fyzick vzhad. To ist sa vzahuje aj na eny, ktor mu ma jednho alebo viacerch absoltne pokornch muskch "biologickch robotov".

Stroj, ktor vyrba tchto robotov, dva tvorenej entite presn fyzick vzhad a poadovan profesiu. Existuje vea typov "idelnych" muov a ien, ak berieme do vahy postavu a vzhad, ale vka, miery, forma tvre ... at. mu by prispsoben prianiu jednotlivcov. Stroj dokonca doke poda predloenej fotografie presne napodobni loveka, ktorho sme obzvl obdivovali alebo milovali na Zemi. Prbuzenstv medzi venmi oboch pohlav s takto bratskejie a ctivejie a partnersk vzahy medzi nimi s obdivuhodne ist a vzneen. Medzi umi ktor boli sem prijat, nie s nikdy iadne problmy, pretoe rove ich slobodomysenosti je neobyajne vysok. Vina z nich trvi svoj as meditciou, vedeckm vskumom, umeleckou tvorbou a vynaliezanm a tvorenm rznych druhov vec. Meme i v rznych mestch s mnohmi architektonickmi tlmi v rznych ternoch, ktor si meme poda ubovle upravova. Kad osoba nachdza pre seba uspokojenie poda svojej ubovle tm, e rob len to, o sa jej pi. Niekto nachdza poteenie vo vedeckch experimentoch, in v komponovan hudby, al v tvoren zvierat oraz prekvapujcejch, in v meditcii alebo v milovan, priom spokojne uvaj poetn radosti tohoto rajskho prostredia, pij z prameov a jedia avnat ovocie, ktor rastie vade a stle. Tu nikdy nie je zima; vetci tu ijeme v podmienkach pripomnajcich vae rovnkov psmo, ale kee vieme vedecky meni poasie, tak nm stle svieti slnko a nikdy nie je horco. Pr nm vdy poas noci, tam a vtedy, ke to chceme. Vetky tieto a mnoh alie veci, ktor nemete vetky naraz pochopi, vytvraj z tohto sveta skuton raj. Tu je kad jednotlivec slobodn a me by slobodn bez strachu, pretoe vetci si to zaslia. okovek prina poteenie je pozitvne, za podmienky, e toto poteenie nie je iadnym spsobom kodliv pre niekoho inho. Z toho dvodu s vetky zmyslov poteenia pozitvne, pretoe zmyslovos znamen spojenie s vonkajm svetom a kad takto spojenie je dobr. Na Zemi sa v tomto ase ete len zanate vynra zo vetkch tch primitvnych tabu, ktor povauj za nesprvne vetko, o nejako svis so sexom a nahotou a pritom neexistuje ni istejieho. Pre vaich stvoriteov neme by vieho sklamania ako ke povaj, ako udia hovoria, e nahota je hanebn, nahota, obraz nho diela! Ako vidte, tu s takmer vetci nah a t, o maj na sebe aty to robia len z toho dvodu, e ich dostali od inch vench, ktor ich vlastnorune vyrobili ako umeleck vtvory, alebo ich nosia pre eleganciu alebo ako ozdobu. Ke je pozeman prijat do sveta vench, dostva chemickou cestou vzdelanie, aby ho ni neprekvapilo a aby chpal, kde je a preo." Mj sprievodca Jahve na chvu zmkol a potom pokraoval : "Sedte pred muom, ktor pred dvetisc rokmi mal poslanie vytvori hnutie uren na vie rozrenie posolstva, ktor sme nechali udu Izraela a ktor vm teraz umon by pochopenm. Toto je Jei, ktorho sme dokzali znovustvori z jednej z jeho buniek, ktor sme zachovali pred jeho ukriovanm. Pekn mlad mu s bradou, ktor sedel predo mnou, sa na ma bratsky usmial. Vpravo od neho je Moji, vavo od neho Eli a vavo od Jeia sed ten, kto je na Zemi znmy ako Budha. Trocha alej vidte Mohameda, ktor ma vo svojich spisoch nazva Alahom, pretoe z cty si nedovolil nazva ma mojim pravm menom. tyridsa muov a ien, ktor s pri tomto jedle, s predstavitemi nboenstiev vytvorench po naich kontaktoch so Zemou." Vetci sa na ma dvali s vrazom bratstva a pobavenia v tvrach, pravdepodobne si pripomnajc ich vlastn prekvapenie pri prchode sem. Mj sprievodca pokraoval : "Teraz vm ukem niektor z naich zariaden." Vstal a ja som ho nasledoval. Poiadal ma aby som si nasadil vek opasok s obrovskou prackou. On sm a jeho dvaja priatelia si opsali tak ist psy. Okamite som poctil, e sa dvham a som nesen vo vke asi dvadsa metrov nad trvou, pribline vo vke vrcholkov stromov vekou rchlosou, asi sto kilometrov za hodinu, mono viacej, a presne urenm smerom. Moji traja spolonci boli so mnou. Jahve bol vpredu a ostatn dvaja za mnou. Zaujmav vec (okrem inch): vbec som nectil ahanie vetra do tvre. Pristli sme na malej istine nealeko vchodu do malej jaskyne. Nae opasky ns ete stle nadnali, ale u pribline len v jednometrovej vke a pohybovali sme sa ovea pomalie. Prechdzali sme cez chodby s kovovmi bokmi a potom sme prili do obrovskej jaskyne. V jej

strede bol ohromn stroj obstpen asi desiatimi robotmi, ktor sa dali spozna poda modrch kameov na ele. Pristli sme a odopli sme si psy. Jahve povedal : "Tu je stroj na produkciu biologickch robotov. Teraz stvorme jednho pre vs." Dal znamenie jednmu z robotov pri stroji a ten sa dotkol uritch ast stroja. Potom mi pokynul, aby som pristpil bliie k asi dva metre dlhmu a meter irokmu oknu. V modrej tekutine som videl, ako sa nejasne formuje udsk kostra. Potom sa stvala oraz jasnejou a jasnejou, a to bola skuton kostra. Potom sa sformovali nervy navkol kost, na to sa upli svaly a napokon cel telo pokryla pokoka a hlavu vlasy. Tam, kde pred pr mintami nebolo ni, leal ndhern atlt. Jahve povedal : "Spomete si na Star zkon, opis v Ezechielovi v 37. kapitole: Syn loveka, oij tieto kosti? ... zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa zbliovali, kad kos ku svojmu stavcu. ...sa na ne uloili ily a mso a na povrchu sa im natiahla koa .... vtom vstpil do nich duch a oili. I postavili sa na nohy, vojsko nadmieru vek. Opis, ktor budete vy podva, sa bude pochopitene vemi podoba opisu Ezechielovmu, a na ten hluk, ktor sme dokzali eliminova." To, o som videl, skutone zodpovedalo Ezechielovmu opisu. Potom dole leiaca stvoren bytos skzla vavo a zmizla mi z o. Otvorili sa vyklpacie dvere a uvidel som t bytos, ktorej stvorenia som bol v priebehu niekokch mint svedkom, lea na bielej ltke. Ete sa nehbal, ale po chvli zrazu otvoril oi a vstal, ziiel po niekokch schodkoch na nau rove, vymenil si niekoko slov s inm robotom a prichdzal smerom ku mne. Potom mi podal ruku a ke som mu ju potriasol, ctil som jeho jemn a tepl pokoku. Jahve sa ma sptal : "Mte so sebou fotografiu niekoho milovanho?" "no. Mm obrzok svojej matky v peaenke, ktor zostala pri mojich atch." Ukzal mi fotografiu a sptal sa ma, i je to t prav. Ke som prisvedil, podal ju robotovi, ktor ju vloil do stroja a dotkol sa niekokch inch jeho ast. Stl som pred oknom a bol som svedkom vytvorenia novej ivej bytosti. Ke o chvu zaala pokoka pokrva mso, uvedomil som si, o sa deje. Robili presn kpiu originlu mojej matky poda fotografie, ktor som im dal . A naozaj, o niekoko okamihov neskr som pobozkal svoju matku, alebo presnejie podobu svojej matky spred desiatich rokov, pretoe t fotografia bola asi desa rokov star. Jahve mi povedal : "Dovote nm urobi mal vbodnutie do ela." Jeden z robotov priiel ku mne a pomocou malho prstroja podobnho injeknej striekake urobil vpich do mjho ela, ktor som ledva zactil. Potom vloil striekaku do stroja a stlail niektor in jeho asti. A op sa pred mojimi vlastnmi oami formovala nejak bytos. Ke pokoka pokrvala mso uvidel som, ako sa ksok po ksku formuje alie ja. Bytos, ktor vyla zo stroja, bola skutone vernou kpiou ma samho. Potom mi Jahve povedal: "Ako vidte, toto druh vy nem na ele mal kame, ktor odliuje robotov a ktor m aj kpia vaej matky. Z fotografie dokeme urobi kpiu fyzickho vzhadu bez psychickej osobnosti, alebo takmer plne bez nej. Ale z bunky, ako naprklad z tej, o sme vm zobrali z ela, dokeme urobi dokonal kpiu jednotlivca s jeho spomienkami, osobnosou, charakterom. . Mohli by sme teraz posla vae druh vy nasp na Zem a nikto by ni nezbadal. Pretoe vak vae druh vy nepotrebujeme, ihne ho znime. V tejto chvli ma povate vy dvakrt, ale tieto osobnosti sa zanaj li, pretoe jedna vie, e bude i, no druh vak, e bude znien. Nerob si vak s tm starosti, pretoe vie, e je len vae druh ja. Toto me v prpade potreby sli ako al prklad a dkaz neexistencie due, alebo isto duchovnej entity vlastnej kadmu telu, v ktor niektor primitvni udia veria." Opustili sme miestnos, v ktorej bol obrovsk stroj a cez aliu chodbu sme prili do inej haly. V tejto bolo in vybavenie a my sme pristpili ku aliemu stroju. "V tomto stroji s bunky zlch ud, ktor bud znovustvoren a prde ten as. Vetci udia zo Zeme, ktor kzali nsilie, agresivitu, zlo, tmrstvo, t, ktor napriek tomu, e mali vetko potrebn na to, aby pochopili odkia pochdzaj, ale neboli schopn rozozna pravdu, bud znovustvoren, aby sa podrobili zaslenmu trestu po sden tmi, ktorm ublili, prpadne ich predkami alebo potomkami.

Teraz si zaslite trochu odpoinku. Tento robot bude vaim sprievodcom a a do zajtra vm poskytne okovek si budete pria. Potom si vymenme ete niekoko slov a zavediem vs sp na Zem. Dovtedy mete oksi, o vs ak po skonen poslania na vaej plante." Potom som zbadal robota smerujceho ku mne, ktor ma ctivo pozdravil. Bol vemi pekn a vysok, tmav, s tvrou portovho typu bez brady. OCHUTNANIE RAJA Robot sa ma sptal, i si chcem pozrie svoju izbu. Ke som shlasil, podal mi ps pouvan na dopravu. Op som sa ocitol vo vzduchu a po pristt som stl pred nejakou budovou, ktor vyzerala skr ako ulita ustrice ne dom. Podlahy v celom interiri boli vystlan huatmi kouinami. Obrovsk poste, vek ako tyri postele na Zemi, bola zapusten do podlahy a dala sa rozozna len poda odlinej farby koun, ktor ju prikrvali. V rohu rozsiahlej izby bola vek vaa, tie zapusten do podlahy. Bola vek ako bazn a situovan medzi rastlinstvom krsnych tvarov a farieb. "Prajete si ensk spolonos ?" sptal sa robot. "Pote vyberiete si." Znova som si opsal dopravn ps a naiel som sa pred strojom na vrobu robotov. Predo mnou sa zjavila sveteln kocka. Povedal mi, aby som si sadol do kresla tvrou otoen ku kocke a dal mi prilbu. Ke som sa usadil, v svetelnej kocke sa trojrozmerne zjavila ndhern mlad bruneta s prekrsne harmonickmi proporciami. Pohybovala sa takm spsobom, akoby sa chcela predvdza. Keby nebola v kocke, ktor sa vznala meter nad podlahou, myslel by som si, e je iv. Mj robot sa ma sptal, i sa mi pi, i chcem, aby mala in tvary alebo upraven tvr. Povedal som mu, e je perfektn tak, ako je. Odpovedal mi, e predstavuje idelny typ z estetickho hadiska, ale presnejie povedan jeden z troch typov idelnej eny, ako to bolo stanoven potaom, ktor bral do vahy vkus viny obyvateov planty, ale e aj napriek tomu mem poiada o urit modifikciu ak si prajem. Po mojom odmietnut akejkovek zmeny na tej ndhernej bytosti, sa v kocke objavila druh ena. Tentoraz to bola vyzvav blondnka, provokujca, plne in, a pritom rovnako perfektn ako prv. Na tejto som tie nemal o meni. Napokon sa v zvltnej kocke objavila tretia mlad osoba, ervenovlas a zmyselnejia ne dve predchdzajce. Mj robot sa ma sptal, i si chcem pozrie alie modely, alebo i sa uspokojm s tmito tromi idelnymi typmi svojej rasy. Pochopitene som odpovedal, e s mimoriadne pozoruhodn. V tej chvli sa v kocke objavila ndhern ena iernej pleti, potom vemi jemn a thla anka a po nej mlad a zmyseln orientlna ena. Robot sa ma sptal, ktor z nich by som chcel ma za spolonku. Odpovedal som, e sa mi pia vetky. Odiiel ku stroju a hovoril s jednm zo svojich kolegov. Stroj zaal innos a ja som si uvedomil, o sa vlastne deje. O niekoko mint neskr som bol op vo svojej izbe v doprovode iestich spolonok. Tam som zail najnezabudnutenej kpe vo svojom ivote v spolonosti tch ndhernch robotov, absoltne spajcich vetky moje tby. Potom sa ma mj robot sprievodca sptal, i by som nechcel vytvori nejak hudbu. Ke som shlasil, vybral prilbu podobn tej, ktor som si nasadil pred premietanm modelov enskch robotov. Potom mi povedal : "Teraz si predstavte nejak hudbu, ktor by ste rd poval." Okamite sa ozvali tny zodpovedajce presne hudbe, na ktor som myslel. Ke som si v mysli zostavil nejak meldiu, t sa ihne stala skutonosou a zaznievala v tnoch vej amplitdy a ovea jemnejej citlivosti, ne som kedykovek predtm poul. Sen kadho skladatea sa stal skutonosou: monos priamo komponova bez potreby prcneho zapisovania a orchestrovania. Mojich es obdivuhodnch spolonok zaalo tancova na moju hudbu tm najzmyselnejm a najoarujcejm spsobom. Po chvli sa ma mj robot sptal, i nechcem vytvori nejak obrazy. Dostal som aliu prilbu a sadol som si pred polkruhov pltno. Predstavoval som si rzne scny a tie sa stvali viditen na pltne. Bola to v podstate okamit vizualizcia vetkch mojich mylienok. Pomyslel som si na svoju star matku a ona sa objavila na pltne. Pomyslel som si na kyticu kvetov a t sa tie objavila, a keby som si bol pomyslel na rue so zelenmi bodkami, objavili by sa na pltne. Tento prstroj okamite zobrazoval mylienky loveka bez toho, e by ich bolo treba vysvetova. Ak to zzrak! Mj robot povedal:

"Pri troche cviku sme schopn vytvori prbeh a zahra ho. Kon sa tu vea predstaven tohoto druhu, predstaven priamej tvorby." Po chvli som napokon iiel do postele a strvil som najvstrednejiu noc svojho ivota so svojimi ndhernmi spolonkami. Nasledujci de som sa zobudil, okpal som sa op vo voavom kpeli a robot nm servroval lahodn raajky. Potom ma poiadal, aby som ho nasledoval, pretoe ma oakval Jahve. Nasadil som si dopravn ps a oskoro som sa ocitol pred udnm prstrojom, kde ma akal prezident Rady Vench. Tento stroj nebol tak vek ako stroj na vrobu robotov, ale predsa bol dos vek. V jeho strede bolo vek vstavan kreslo. Jahve sa ma sptal, i som strvil prjemn noc a potom mi vysvetlil : "Tento stroj prebud vo vs schopnosti, ktor s momentlne nevyuit. V mozog bude schopn vyuva cel svoj potencil. Sadnite si sem." Sadol som si do kresla ktor mi ukzal a potom prikryl moju lebku aksi druh ulity. Na okamih sa mi zdalo, e strcam vedomie a potom som mal pocit, akoby mi mala explodova hlava. Pred oami sa mi mihali mnohofarebn zblesky. Potom zrazu vetko prestalo a robot mi pomohol vsta z kresla. Ctil som sa ako plne in lovek. Mal som dojem, e vetko je jednoduch a ahk. Jahve povedal: Odteraz budeme vidie vaimi oami, pou vaimi uami a hovori vaimi stami. Budeme dokonca schopn vaimi rukami liei, ako sme to u urobili v Lourdes a na mnohch inch miestach na svete, uritch chorch ud, o ktorch sme usdili, e si zaslia, aby sme pre nich nieo urobili, pretoe s ochotn rozirova posolstvo, ktor sme vm dali, alebo sa snaia dosiahnu kozmick myse sprstupnenm sa nekonenu. Pozorujeme vetkch ud. Obrovsk potae sstavne dozeraj na vetkch ud na svete. Kad lovek dostva hodnotenie za svoje skutky v priebehu celho ivota a to poda toho, i iiel cestou lsky a pravdy, alebo smerom k nenvisti a tmrstvu. Ke nastane as hodnotenia, tm, ktor ili sprvnym smerom, bude umonen venos na tejto rajskej plante. T, ktor nepchali zlo, ale nedosiahli ni pozitvne, nebud znovustvoren, a t, ktor boli mimoriadne negatvni maj uloen bunku zo svojho tela, o nm umon ich znovustvori ke prde ich as, aby mohli by sden a odpykali si zaslen trest. Vy, ktor tate toto posolstvo, uvedomte si, e mete dosiahnu prstup do tohoto prekrsneho sveta, do tohto raja. Budete vtan, vy, ktor nasledujete nho posla Clauda Raela, nho vyslanca na ceste k vesmrnej lske a kozmickej harmnii, vy, ktor mu pomete uskutoni to, o o ho budeme iada, pretoe my vidme jeho oami, poujeme jeho uami a hovorme jeho stami. Vaa mylienka vytvori Kongregciu Sprievodcov pre udstvo je vemi dobr, ale bute prsny pri ich vbere, aby nae posolstvo nebolo nikdy skreslen, alebo zraden. Meditcia je nevyhnutn na otvorenie mysle loveka, ale asketizmus je neuiton. Muste sa tei zo ivota celou silou vaich zmyslov, pretoe prebudenie zmyslov je spojen s prebudenm mysle. Ak chcete a mte as, venujte sa nejakmu portu, pretoe vetky porty a hry s dobr na rozvoj svalov a o je najdleitejie, na rozvoj sebaovldania, ako naprklad automobilov, alebo motocyklov port. Ke sa nejak lovek cti osamel, vdy sa me poksi pomocou telepatie nadviaza s nami spojenie, pokia sa sna zosta v slade s nekonenom, bude cti nesmiernu avu. V nvrh, aby sa udia, ktor veria v ns, zhromaovali v kadej oblasti vdy v nedeu o jedenstej je dobr. V sasnosti to vak rob len vemi mlo lenov. Mdia s prospen, vyhadvajte ich. Ale udriavajte ich v rovnovhe, pretoe nadanie by mdiom (o je vlune telepatick nadanie) asto spsobuje ich nevyrovnanos a potom zanaj veri v nadprirodzen, magick a in podobn veci, o nie je o ni menia hlpos ako viera v terick telo, teda in spsob viery v duu, ktor neexistuje! Mdia sa v skutonosti dostvaj do kontaktu s umi, ktor ili pred storoiami, a ktorch sme znovustvorili na tejto rajskej plante. Teraz je as, aby ste urobili dleit odhalenie. idia s naimi priamymi potomkami na Zemi a preto je pre nich vyhraden zvltny osud. S potomkami synov Elohim a dcr ud, ako je to spomenut v Genezis. Pvodn chyba tchto synov Elohim bola, e sa prili so svojimi vedeckmi vtvormi, dcrami ud. Preto ich potomkovia trpeli tak dlho. Ale nastal pre nich as odpustenia a teraz bud mc pokojne i vo svojej op nadobudnutej vlasti, pokia vak neurobia aliu chybu, e vs neuznaj za nho posla. Dfame, e nae vyslanectvo bude postaven v Izraeli na zem, ktor

vm poskytne vlda. Ak vak vlda odmietne, vybudujte vyslanectvo inde, a Izrael bude potrestan op za to, e neuznal nho posla. Vy sa teraz muste venova vlune vmu poslaniu. Nebojte sa, budete schopn sa postara o vau rodinu. Bud vm pomha udia, ktor veria vo vs a teda v ns. Vy ste n posol, n vyslanec, n prorok a v kadom prpade mte rezervovan miesto tu medzi ostatnmi prorokmi. Vy ste ten, kto mus spoji ud vetkch nboenstiev, pretoe hnutie, ktor ste vytvorili, Raelinske Hnutie, sa mus sta nboenstvom nboenstiev. Zdrazujem, e je to nboenstvo, ale ateistick, ako ste u pochopili. Vy ste n vyslanec a prorok. Nezabudneme na tch, ktor vm pomohli, a ani na tch, ktor vm spsobovali problmy. Nerobte si starosti a nikoho sa nebojte, pretoe okovek by sa stalo, vae miesto je medzi nami. Pokste sa vrti sebaistotu a ndej tm, o ju strcaj. Pred dvetisc rokmi tch, ktor verili v nho posla Jeia, hdzali do brlohu levom. o riskujete dnes? Vsmech blznov? Ironick smevy tch, o ni nechpu a uprednostuj zostva na svojich primitvnych vierach? o je to vetko v porovnan s levm brlohom? o je to vetko v porovnan s tm, o ak vaich nasledovnkov? V sasnosti je pre loveka ahie ne kedykovek v minulosti i budcnosti nasledova svoju intuciu. U v Korne hovoril Mohamed, ktor je tu medzi nami, o prorokoch: Chva, v ktorej bud udia sklada ty, sa bli, a oni sa predsa vo svojej ahostajnosti odvracaj (od svojich stvoriteov). A kedykovek im od ich Stvoriteov nov pripomenutie prde, akoby v zbave mu navaj, s vsmechom v srdciach. T, o pchaj zlo, sa tajne uteuj tvrdenm: i nie je tento mu rovnako smrten ako my?.... ... Je to zmes snov. Sm si to vetko vymyslel. On je bsnik. Ale nech urob zzraky, ako proroci, ktor boli zoslan za dvnych asov. (Korn, sra 21, vere 1-5). U Mohamed musel zna vsmech uritch ud a rovnako aj Jei. Ke bol na kri, niektor hovorili: Ak si Bo Syn, zostp z kra. (Mat 27:40). A predsa, ako ste mohli vidie, Jei je a navdy bude v skvelom stave, rovnako ako Mohamed a vetci t, ktor ich nasledovali a verili v nich, zatia o t, ktor ich kritizovali, bud znovustvoren a potrestan. Potae, ktor sleduj ud, ktor nevedia o posolstve, s napojen na systm, pomocou ktorho sa im v ase smrti automaticky na diaku odober bunka a z nej mu by, ak si to zasluhuj, znovustvoren. Km bude vybudovan nae vyslanectvo, zalote nealeko vho sdla stredisko pre sprievodcov Raelinskho Hnutia. Vy, n prorok, Vodca sprievodcov, v om budete mc ui tch, ktor bud poveren rozirovanm nho Posolstva po celej Zemi.

NOV PRIKZANIA T, ktor vs chc nasledova sa bud riadi pravidlami, ktor vm teraz poviem: - Najmenej raz za ivot sa dostavte pred Vodcu sprievodcov, aby mohol vlastnorune, alebo prostrednctvom zasvtenho sprievodcu dorui vau bunkov truktru potau, ktor bude tto skutonos bra do vahy v hodine poslednho posudzovania vho ivota. - Najmenej raz za de budete myslie na Elohim, vaich stvoriteov. - Budete sa snai vetkmi spsobmi rozirova posolstvo Elohim vo svojom okol. - Najmenej raz rone venujete Vodcovi sprievodcov dar v hodnote minimlne jednho percenta vho ronho prjmu, aby ste mu umonili plne sa venova jeho poslaniu a cestova po celom svete za elom renia tohoto posolstva. - Najmenej jedenkrt rone pozvete sprievodcu vaej oblasti ku vm domov, kde i zhromadte ud, ktor maj zujem o vysvetlenie dimenzi posolstva. - Ak by sa Vodca sprievodcov stratil, novm Vodcom sprievodcov sa stane ten, koho predchdzajci Vodca sprievodcov vybral. Vodca sprievodcov bude strcom nho vyslanectva na Zemi a bude v om bva spolu so svojou rodinou a umi, ktorch si vyberie.

Vy, Claude Rael, ste naim vyslancom na Zemi. udia, ktor vo vs veria, vm musia zabezpei vetky prostriedky na splnenie vho poslania. Ste poslednm prorokom pred Rozsudkom. Ste prorokom nboenstva nboenstiev, odhaujcim tajomstv, pastierom pastierov. Vy ste ten, koho prchod bol ohlsen vo vetkch nboenstvch starobylmi prorokmi, naimi zstupcami. Vy ste ten, kto zavrti sp stda pastierov skr, ne nastane povode, ten, kto zavrti stvorench ku svojim stvoriteom. T, o maj ui pouj, a t, o maj oi, vidia. Vetci t, o maj oi otvoren pochopia, e vy ste prvm prorokom, ktor me by pochopen len vedecky dostatone uvedomelmi umi. Primitvnym uom je to, o hovorte, nepochopiten. Toto je znamenie, ktor si vimn t, o maj oi otvoren znamenie Odhalenia, Apokalypsy.

UDU IZRAELA tt Izrael mus poskytn Vodcovi sprievodcov zemie nealeko Jeruzalemu, aby na om mohol vybudova sdlo, vyslanectvo Elohim. ud Izraela, priiel as vybudova nov Jeruzalem, ako to bolo predpovedan. Claude Rael je tm ohlsenm, pretajte si znova vae psmo a otvorte si oi. Prajeme si ma svoje vyslanectvo medzi svojimi potomkami, pretoe ud Izraela je zloen z potomkov det, ktor sa narodili zo zvzkov z medzi synmi Elohim a dcrami ud. ud Izraela, vyslobodili sme vs spod nadvldy Egypanov, ale vy ste nedokzali, e si zaslite nau dveru; zverili sme vm posolstvo pre cel udstvo a vy ste ho iarlivo strili pre seba namiesto toho, aby ste ho rozirovali; dlho ste trpeli za svoje chyby, ale teraz nastal as odpustenia a hovorme: na sever dvajte a na juh neetrite. Zhromadil som vaich synov a dcry zo vetkch konn Zeme ako to napsal Izai, a dokzali ste si zase njs svoju vlas. Budete v nej mc nava v mieri, ak sa budete riadi poda poslednho proroka, ktor vm bol ohlsen a ak mu pomete splni to, o o sme ho poiadali. Toto je vaa posledn prleitos, lebo v opanom prpade in krajina privta Vodcu sprievodcov a vybuduje nae vyslanectvo na svojom zem, bude to niektor z krajn pobl vaej, bude v nej prevlda astie, a Izraelsk tt bude ete raz znien. Vy synovia Izraela, ktor ste sa ete nevrtili na zem vaich predkov, ne tak urobte vykajte, i vlda umon postavenie nho vyslanectva. Ak sa tak nestane, nevracajte sa tam a stanete sa jednmi z tch, ktor bud uetren znienia, a ktorch potomkovia bud mc jednho da op njs zasben zem, ke prde as. ud Izraela, uznajte toho, ktor vm bol ohlsen, poskytnite mu zemie na vybudovanie nho vyslanectva, a pomte mu ho postavi. Ak neuposlchnete, tak ako sa to stalo pred dvetisc rokmi, nae vyslanectvo bude vybudovan niekde inde a ak bude st v inej krajine, vy budete zase i roztrsene. Keby ste boli pred dvetisc rokmi v Jeiovi uznali nho posla, vetci kresania na svete by teraz neboli kresanmi, ale idmi a vy by ste nemali problmy. Boli by ste zostali naimi vyslancami, ale namiesto vs sa tejto lohy zhostili in a vybrali si za svoju zkladu Rm. Pred dvetisc rokmi ste neuznali nho posla a nebol to Jeruzalem, ale Rm, ktor rozkvitol. Teraz mte nov prleitos pre rozkvet Jeruzalemu a ak sa jej nechopte, in krajina bude ochraova nae vyslanectvo, a vm nebude viac umonen i v krajine, ktor sme pre vs vybrali. To je vetko, skonil som. Ke sa vrtite na Zem, budete schopn toto vetko samostatne napsa. A teraz si ete chvu uite tohto raja a potom vs zoberieme sp, aby ste mohli splni svoje poslanie, ne sa k nm definitvne vrtite. Zostal som tam ete niekoko hodn a uval som poetn rozkoe toho sveta, potuloval som sa pomedzi mnohmi fontnami a pri meditcii som sa teil spolonosti prorokov, s ktormi som sa stretol predchdzajceho veera. Potom, po poslednom jedle v spolonosti tch istch ud ako predtm, som sa vekou loou dostal do observatria. Tam som absolvoval rovnak postup ako predtm a ocitol som sa aj so svojim atstvom v malej lodi, ktor ma dopravila na miesto, z ktorho ma vyzdvihla, do Roc Plat. Skontroloval som si hodinky, bola polnoc.

Iiel som domov a dal som sa ihne do prce, zapisoval som vetko, o mi povedali. Mal som vemi jasn myse a bol som prekvapen, ke som si uvedomil, e pem vetko v jednom ahu, bez akhokovek zavhania a hadania vety, ktor som poul. Kad slovo zostalo vryt do pamte, tak ako mi na zaiatku povedali. Ke som dopsal rozprvanie o tom, o som zail, zaal som jasne cti, a to som pred tm nikdy nezail, e sa vo mne nieo pohlo. Zaal som psa a zrove som pozoroval to, o pem a vnmal som to ako itate. Psal som, ale nebol som autorom toho, o sa objavovalo na papieri. Elohim zaali rozprva mojimi stami, lepie povedan psa mojou rukou. To, o sa pred mojimi oami psalo sa tkalo vetkch vec ktorm mus lovek poas svojho ivota eli a spsobu, ako sa m sprva, ke je voi tmto veciam postaven. Bol to v podstate zkonnk ivota, nov spsob sprvania sa k ivotnm udalostiam, sprvania sa ako dospel lovek, teda ako vyvinut bytos a teda bytos snaiaca sa vetkmi spsobmi otvori svoju myse nekonenu a umiestni sa do harmnie s nm. Tieto vek pravidl, diktovan Elohim, naimi stvoritemi, naimi Otcami, ktor s v nebi, ako zvykli hovori nai predkovia bez toho, aby tomu celkom rozumeli, s vetky tu, napsan vo svojej plnosti.

III. KE 1. VOD 2. LOVEK 3. NARODENIE 4. VCHOVA 5. ZMYSLOV VCHOVA 6. DOSIAHNUTIE USPOKOJENIA 7. SPOLONOS A VLDA 8. MEDITCIA A MODLITBA 9. UMENIA 10. ZMYSLOV MEDITCIA 11. UDSK SPRAVODLIVOS 12. VEDA 13. UDSK MOZOG 14. APOKALYPSA 15. TELEPATICK SPOJENIE 16. ODMENA 17. SPRIEVODCOVIA VOD Po tisce rokov nm udia stojaci proti osvieteniu a reformm uzamykali a vznili nae mysle. Tieto spisy s kmi, ktor ns mu oslobodi. Dvere, ktor uzatvraj udsk myse, s blokovan mnohmi zmkami. Ak sa m otvori myse jedinca smerom ku chpaniu nekonena, je potrebn otvori vetky tieto zmky naraz. Ak sa na to pouva len jeden k, ostatn zpadky ostan uzamknut a ke nie s vetky otvoren sasne, km odomykme druh, prv sa sama znovu uzamkne a tak zabrni otvoreniu dver. udsk spolonos sa obva neznmeho a preto sa boj aj toho, o je za dverami, aj keby to malo by astie dosiahnuten na zklade prijatia pravdy. Z toho dvodu sa sna zabrni uom o i len pootvori tieto dvere a uprednostuje zotrvanie v neast a nevedomosti. To je alia prekka na prahu dver, cez ktor mus myse prejs, aby sa oslobodila. Ale ako hovor Gndh: Nie preto, e by nik nevidel pravdu sa robia chyby, a preto ak sa poksite otvori tieto dvere, nevmajte si sarkazmus tch, ktor ni nevideli, ako tie tch, ktor aj videli, ale predstierali, e ni nevidia, pretoe maj strach z toho, o nepoznaj. Ak sa vm zd by otvorenie tchto dver prli akou lohou pre vs, jednoducho poiadajte o pomoc svojho sprievodcu, pretoe sprievodcovia u maj za sebou otvranie dver svojej mysle a poznaj

akosti s tm spojen. Sprievodcovia nebud schopn otvori tie dvere za vs, ale mu vm pomc vysvetlenm rznych technk, ktor vm pomu uspie. Okrem toho s ijcimi dkazmi astia spsobenho otvorenm tch dver, a dkazom, e sa mlia t, ktor sa toho, o je za dverami, obvaj.

LOVEK V kadom prpade, vdy musme uvaova o veciach vo vzahu ku tyrom rovinm a to predovetkm: - vo vzahu k nekonenu; - vo vzahu k Elohim, naim otcom, naim stvoriteom; - vo vzahu k udskej spolonosti; - a napokon vo vzahu k individualite. Najdleitejou hladinou je vzah k nekonenu. Vetko sa mus posudzova na zklade vzahu k tejto rovine, ale s jednou kontantou: lska, teda to, e berieme do vahy ostatnch, ktorm musme lsku poskytn, pretoe lovek mus i v slade s nekonenom a teda aj s ostatnmi jedincami, ktor s tie sasou nekonena. Potom musme bra do vahy rady naich stvoriteov Elohim, sprva sa a kona takm spsobom, aby udsk spolonos povala tch, ktor ju splodili. Potom si musme vma spolonos, ktor umouje a bude umoova uom, aby sa vyvjali na ceste pravdy. Musme ju bra do vahy, ale nie slepo nasledova, prve naopak, spolonosti sa mus pomc vynori sa z jej primitvneho stavu skrnatench a zastaranch konvenci sstavnm spochybovanm vetkch jej zvyklost a tradci, a to aj vtedy, ak s tieto podporovan zkonmi, ktor sa snaia uvzni mysle do jarma tmrstva. Napokon je potrebn vzia do vahy dosiahnutie uspokojenia, bez ktorho myse nedosiahne svoj pln potencil, a bez ktorho nie je mon by v harmnii s nekonenom a sta sa novm lovekom. NARODENIE Nikdy nesmiete urova dieau, ktor je ete len embryom, neschopnm pochopi o sa s nm rob, akkovek nboensk vierovyznanie, a nezaaujte ho iadnym nboenstvom. Z toho dvodu nesmie by diea pokrsten ani obrezan, ani printen podrobi sa akmukovek konaniu, ktor by nemuselo chcie prija. Je potrebn poka km dospeje do takho veku, aby chpalo a mohlo si vybra, a ak v tom ase na neho zapsob nejak nboenstvo, treba mu necha monos vone sa k nemu pripoji. Narodenie m by oslavou, lebo Elohim ns stvorili na svoj obraz a teda schopnch reprodukcie. Tm, e splodme udsk bytos, zachovvame svoj druh a repektujeme dielo naich stvoriteov. Narodenie m by oslavou a aktom lsky, m sa uskutoni v harmnii tnov farieb a tepla, tak, aby si bytos prichdzajca na svet navykala na slad. Diea mus by od samho zaiatku veden k repektovaniu slobody ostatnch. Ke niekedy v noci plae, treba k nemu rozvne prs bez toho, aby si uvedomilo, e svojim plaom dosahuje urit vhody, pretoe sa dovol starostlivosti. Naopak, treba k nemu prs a venova sa mu aj vtedy, ke neplae a nesmieme k nemu prichdza pri kadom plai a ti ho. Takto si diea navykne na to, e vetko sa stane lepm, ke ono bude v harmnii so vetkm v jeho okol. Pom si a Nebes ti pomu. Rodiia musia hne pri naroden dieaa pochopi, e maj do inenia predovetkm s individualitou a e so iadnou individualitou sa nem zaobchdza ako s dieaom. Aj nai stvoritelia s nami zaobchdzaj nie ako s demi, ale ako s individualitami; z toho dvodu nezasahuj priamo, aby nm pomohli riei nae problmy, ale ns nechvaj prekonva prekky vlastnm sudkom ako zodpovednch jedincov.

VCHOVA Mal diea, ktor ete nie je ni viac ne embryo loveka, treba v jeho detstve naui repektova slobodu a kud ostatnch, pretoe je ete vemi mal na to, aby chpalo a uvaovalo. lovek, ktor ho vychovva m prsne pouva telesn tresty, take diea trp ak trpi druhch, alebo ich ru svojou nectivosou. Telesn tresty sa maj pouva len u vemi malch det a ako diea zana postupne uvaova a chpa, telesnch trestov pomaly ubda, a sa napokon celkom prestan pouva. Od veku sedem rokov sa maj telesn tresty pouva len vnimone a od trnstich rokov sa nemaj pouva vbec. Telesn tresty pouijete len v prpade ak diea preukazuje nedostatok cty k slobode a pokoju ostatnch a vs. Naute svoje diea njs vlastn uspokojenie a naute ho prija sptav postoj k tomu, o mu chce spolonos a kola vnti. Nebudete ho nti ui sa veci, ktor nebud pre neho uiton a umonte mu zvoli si orientciu poda jeho priania, pretoe nesmiete zabda, e najdleitejou vecou je jeho uspokojenie. Naute ho posudzova veci vdy postupne vo vzahu k nekonenu, k naim stvoriteom, k spolonosti a vo vzahu k nemu samotnmu. Neurte vmu dieau iadne nboenstvo, ale bez akchkovek predsudkov mu vysvetlte mu vysvetlte rzne viery, ktor na svete existuj, alebo aspo tie najdleitejie a to v chronologickom porad: idovsk, kresansk a moslimsk nboenstvo. Ak mete, naute sa o najviac o hlavnch orientlnych nboenstvch, aby ste boli schopn ich vysvetli svojmu dieau. A napokon mu vysvetlte hlavn mylienky posolstva Elohim, ktor zverili poslednmu prorokovi. Naute ho predovetkm milova svet, v ktorom ije a cez tento svet aj naich stvoriteov.. . Naute ho chpa nekoneno a snai sa i v slade s nm. Ute ho o skvelom diele, ktor dokzali vytvori nai stvoritelia Elohim. Ute ho sstavne myslie a hada cesty, aby udia boli jednho da schopn dokza to, o dokzali ich stvoritelia, teda vedecky stvori in udstv na inch plantach. Ute ho uvaova o sebe samom ako o asti nekonena, teda ako o vemi malom a sasne o vemi vekom. Z prachu sme a v prach sa obrtime. Ute ho, e zlo spchan na druhch sa ned odini iadnou spoveou ani rozhreenm, ak u je raz spchan. Nesmie veri, e na to, aby zskal oprvnenie na ven ivot sta zaa veri v niektorho Boha, alebo v Elohim tesne pred smrou. Ute ho, e sme sden za to, o robme v priebehu celho ivota, e cesta vedca k mdrosti je dlh a aby sme na nej pokroili potrebujeme na to cel ivot. Ten, kto sa v priebehu celho svojho ivota neuberal sprvnou cestou, nebude zaraden do vedeckho vzkriesenia na Plante Vench len za to, e sa zrazu vydal sprvnym smerom. Aspo nie pokia nebude primne utova a intenzvne kona v sprvnom smere, aby dohnal straten as, aby dosiahol odpustenie vetkch, ktorm ublil a zo vetkch sl sa vynasnail prinies im astie a lsku. Ale ani toto nie je postaujce pre loveka, ktor spsobil inm utrpenie. Ak sa mu aj podar dosiahnu ich odpustenie a poskytne im lsku, tm sa mu podar iba vymaza svoje chyby, neurobil vak ni pozitvneho. Bude musie vykona alie skutky, prina astie uom, ktorm nikdy nijako neublil a pomha tm, ktor roziruj pravdu, teda sprievodcom. Ale lovek, ktor zane utova len vo chvli smrti, alebo tesne pred ou, nedosiahne odpustenie, pretoe to je u prli neskoro. ZMYSLOV VCHOVA Zmyslov vchova je jedna z najdleitejch vec, hoci dnes v podstate neexistuje. Prebute myse svojho dieaa, ale prebute aj jeho telo, pretoe prebudenie tela je spojen s prebudenm mysle. Vetci t, o sa pokaj znecitlivie telo sa zrove snaia znecitlivie myse.

Nai stvoritelia nm dali zmysly na to, aby sme ich pouvali. Nos je uren na uchanie a oi na videnie, ui na povanie, sta na ochutnvanie a prsty na hmatanie. Musme svoje zmysly rozvja, aby sme boli schopn spokojne uva vetko v naom okol, vetko, o nm tam nai stvoritelia dali pre nae poteenie. Je ovea pravdepodobnejie, e zmyslovo vyvinut osoba bude v harmnii s nekonenom, pretoe ho me pociova priamo a nemus meditova, alebo rozma. Meditcia a rozjmanie umonia takmto osobm lepie pochopi tento slad a pomocou uenia ho okolo seba rozirova. By zmyslovo citlivm znamen umoni prostrediu v ktorom ijeme poskytn nm poteenie. Vemi dleit je aj sexulna vchova, ale t ns u len o funkcich a uitonosti orgnov, km zmyslov vchova ns u ako pomocou jednotlivch orgnov pociova rozko pre rozko; lovek nemus nevyhnutne pouva svoje orgny len pre ich uitonos. Je chybou nehovori deom ni o sexe. Lepie je vysvetli im, na o sa orgny pouvaj, ale ani to nie je dostaton; musme im vysvetli, ako maj pouva svoje orgny na dosiahnutie rozkoe. Poveda im len na o sa to pouva by bolo to ist, ako im poveda, e hudba sa pouva na pochodovanie v rytme, alebo podobn hlposti, ako e psanie sa pouva len na reklaman listy alebo, e kino sa pouva len na audiovizulne kurzy. Vaka umelcom a pomocou prebudenia zmyslov vak meme naastie zskava poteenie z povania, tania, alebo pozerania na diela vytvoren len preto, aby nm poskytli poteenie. To ist plat aj pre sex. Nesli len na uspokojenie prirodzench potrieb alebo na zaistenie reprodukcie, ale aj na poskytovanie rozkoe inm a sebe. Vaka vede sme konene prekonali asy, v ktorch bolo hriechom ukza udsk telo a ke kad kopulcia prinala so sebou trest v podobe poatia dieaa. Dnes vaka antikoncepcii je sexulne spojenie vone mon bez toho, aby sa stalo trvalm zvzkom, alebo vbec nejakm. Toto ute vae diea bez akejkovek hanby, ba prve naopak s lskou. Vysvetujte mu, e sa narodilo, aby bolo astn a plne uspokojen, teda aby sa teilo zo ivota plnou silou vetkch svojich zmyslov. Nikdy sa nehanbite za svoje telo alebo jeho nahotu, pretoe ni neme sklama naich stvoriteov viac ako ke vidia, e t, ktorch stvorili, sa hanbia za vzhad, ktor dostali. Ute svoje deti milova ich tel tak, ako by sme mali milova kad as vtvoru Elohim, pretoe tm, e milujeme ich vtvor, milujeme aj ich. Kad z naich orgnov bol vytvoren naimi otcami Elohim, preto ich mme pouva bez akejkovek hanby, naopak s radosou z pouvania toho, o bolo na pouvanie uren. A ak pouvanie niektorho z orgnov prina poteenie, znamen to, e nai Stvoritelia si elali, aby sme si nm prinali rados. Kad lovek je zhrada, ktor nem zostva nepestovan. A ivot bez poteenia je ako neachten zhrada. Poteenie je tm umelm hnojivom, ktor otvra mysle. Asketizmus je bezvsledn, ak nie je mienen ako doasn skka za elom cvienia prevahy mysle nad telom. Akonhle vak uspejeme v takejto nami stanovenej skke, ktor m by vdy asovo ohranien, mali by sme sa op tei z radost ivota. Asketizmus meme chpa ako takto zhradu leiacu horom, ktorou je lovek. Chceme tm poveda, e m by chpan len ako doasn prestvka v hadan prjemnost, ktor nm umon ich potom viac oceni. Dovote vaim deom navykn si na oraz viac slobody povaujc ich vdy za individuality. Repektujte ich sklony a chute tak, ako chcete od nich, aby repektovali vae sklony a chute. Vdy si uvedomujte, e vae diea, i u je to chlapek alebo dievatko, je tm m je, a e z neho nemete urobi to, o by ste chceli, aby bolo, rovnako ako ono neme z vs urobi to, o by chcelo, aby ste boli. Vte si ho, aby si mohlo vi vs, a repektujte jeho chute, aby mohlo repektova vae. DOSIAHNUTIE USPOKOJENIA

Kad jedinec by sa mal snai dosiahnu pln uspokojenie poda svojich apirci a chut a nerobi si pritom starosti, o si o tom myslia ostatn, ale za predpokladu, e tm nikomu neubliuje. Ak mte chu nieo robi, najprv sa presvedte, i to niekomu neubli a potom to robte bez ohadu na to, o si o tom myslia druh. Ak chcete ma zmyslov alebo sexulnu sksenos s jednou alebo viacermi osobami bez ohadu na ich pohlavie, mete sa sprva poda svojej tby, pokia s tm t osoba alebo tie osoby shlasia. Vetko je dovolen na ceste k dosiahnutiu skutonho uspokojenia a k otvoreniu tela a tm aj k otvoreniu mysle. Konene sa vynrame z primitvnych asov, v ktorch boli eny povaovan vlune za reprodukn orgny patriace spolonosti. Vaka vede mu teraz eny slobodne zava zmyslov uspokojenie bez strachu z trestu v podobe tehotenstva. ena je konene skutone rovn muovi, kee sa me naozaj tei zo svojho tela bez toho, aby bola postaven pred neiadce nsledky tohoto konania. Poatie dieaa je prli vznamnou vecou na to, aby sa ponechvalo na nhodu. Ke ponate diea, muste to robi tak, aby ste si toho boli vedom a muste by rozhodnut, e to chcete. Diea m by poat pri vopred starostlivo uvenom ndhernom akte lsky, ke ste si ist, e po om naozaj tite; diea toti neme by astnm lovekom, ak ste po om vo chvli poatia skutone netili. Chva poatia je najdleitejm momentom, pretoe prve v tom okamihu vznik prv bunka a tm aj truktra jednotlivca. Preto je potrebn, aby ste po tomto okamihu tili, aby bola prv bunka vytvoren v dokonalom slade, a aby si to obaja rodiia uvedomovali a silne mysleli na diea, ktor ponaj. Toto je jedno z tajomstiev novho loveka. Ak myslte len na uspokojenie svojho tela a pomocou toho na uspokojenie mysle, pouite prostriedky, ktor vm ponka veda. Predovetkm sa poute o antikoncepcii. Plote diea len ke ste sm alebo sama dosiahli uspokojenie, aby bytos, ktor plodte mohla by ovocm spojenia dvoch uspokojench jedincov. Na dosiahnutie uspokojenia pouite prostriedky, ktor vm poskytuje veda na sprstupnenie rozkoe telu bez akhokovek rizika. Rozko a plodenie s dve odlin veci, ktor si nesmiete mli. Prv z nich je prospen pre jedinca, druh pre druh. Len ak jedinec dosiahol vlastn uspokojenie, me stvori uspokojen bytos. Ak ste neastnou nhodou splodili diea po ktorom netite, vyuite prostriedky, ktor vm dva k dispozcii veda: preruenie tehotenstva. Bytos, po ktorej ste netili pri jej poat neme by plne uspokojen, pretoe nebola stvoren v harmnii. Nepovajte rei tch, ktor sa vs snaia zastrai hovorenm o fyzickch a najm etickch nsledkoch preruenia. Neexistuj iadne neastn dsledky, ak zkrok vykonvaj kompetentn udia. Naopak, ponechanie si neiadceho dieaa vm me spsobi fyzick a morlne poruchy, ktor by sa mohli prenies i na diea, ktor prinate na svet, a mohlo by nimi tie trpie. Na to, aby ena mala diea nie je nevyhnutnou podmienkou, aby bola vydat, alebo aspo ila s nejakm muom. Mnoho ien sa rozhodlo ma jedno, alebo viac det bez toho, eby boli vydat, alebo ili s muom. Vchovu dieaa, ktor je od narodenia indivduom nemusia nevyhnutne poskytova jeho rodiia. V mnohch prpadoch by bolo dokonca vhodn, aby vchova dieaa bola zveren do rk odbornkov, ktor by viac prispeli k dosiahnutiu uspokojenia dieaa ne niektor rodiia. Ak chcete ma diea bez spoluitia s nejakm muom, urobte poda svojho priania. Konajte tak, aby ste dosiahli svoje uspokojenie, bez ohadu na to, o si myslia ostatn. A ak sa rozhodnete pre tto cestu, nemyslte si, e ste odsden i vene sama: uvtajte muov, ktor sa vm pia; bud sli ako musk modely pre vae diea. Jednho da sa dokonca mete rozhodn pre spoluitie s nejakm muom; nespsob to nijak problmy pre vae diea, naopak, prispeje to k dosiahnutiu jeho uspokojenia. Zmena prostredia je pre diea vdy pozitvna. Spolonos m by zorganizovan tak, aby mohla iastone, alebo plne prevzia starostlivos o vchovu det, ak si to ich rodiia praj. T, ktor chc pracova, maj ma monos zveri svoje deti do opatery kompetentnch ud. T, ktor chc, aby ich deti vychovvali tm poveren udia, maj ma monos necha svoje deti v zariadeniach vytvorench za tmto elom.

Ak sa vm narod diea, po ktorom ste tili, ale potom prestanete i so svojim spolonkom, alebo z akhokovek inho dvodu u netite to diea ma, mte ma monos zveri ho do opatery spolonosti, aby bolo vychovvan v harmnii potrebnej na dosiahnutie jeho uspokojenia, pretoe ak je diea vychovvan v prostred, v ktorom nie je skutone, alebo intenzvne chcen, neme dosiahnu vlastn uspokojenie. Rodi a diea predstavuj vzjomn uspokojenie. Ak sa diea stane o i len najmenou praou, uvedomuje si to a dosiahnutie jeho uspokojenia je ovplyvnen. Diea mte ma pri sebe len v tom prpade, ak jeho prtomnos predstavuje pre vs dosiahnutie uspokojenia. Ak tomu tak nie je, diea sa m umiestni v zariaden, ktor mus spolonos za tmto elom vybudova, aby umonila dieau dosiahnu uspokojenie. Rodi tam dva diea bez najmenej znmky tosti, naopak, s primnm poteenm loveka, ktor zveruje svoje diea osobm, ktor s schopnejie ne on prispie k dosiahnutiu uspokojenia malho loveka. Ak si to diea praje, me by pravidelne navtevovan, pretoe priania dieaa patria medzi priority. udia zodpovedn za vchovu dieaa by mali vdy hovori deom o ich rodioch ako o vnimonch uoch, ktor povaovali za dleitejie dosiahnutie uspokojenia svojich det, ne sebeck poteenie z ich vchovy a dokzali to tm, e zverili svoje deti uom schopnejm ne s oni sami. Vone si vyberajte partnera, ak po niektorom tite. Sob, i cirkevn alebo civiln, je zbyton. Nie je predsa mon podpsa zmluvu, ako keby sa jednalo o predaj nafty, ke sa jedn o spojenie dvoch ivch bytost, ktor sa naisto zmenia, pretoe s iv. Odmietajte manelstvo, ktor je len verejnm prehlsenm vlastnctva osoby. Mu, alebo ena neme by predsa majetkom niekoho inho. Akkovek zmluva me len narui slad existujci medzi dvoma umi. Ke sa lovek cti milovan, cti sa aj slobodn milova, ke vak lovek podpsal zmluvu, cti sa ako vze nten milova a skr i neskr sa pr zane vzjomne nenvidie. S osobou, ktor ste si vybrali, ite spolone tak dlho, km sa ctite astn v jeho, alebo jej spolonosti. Ke v spolon ivot vo dvojici nepokrauje dobre, nezostvajte spolu, pretoe sa v zvzok premen na peklo. Vetci udia sa menia a tak je to sprvne. Ak s zmeny u oboch podobn, zvzok pretrvva, ak s odlin, zvzok nie je alej mon. Osoba, ktor sa vm predtm pila u na vs nepsob pralivo, pretoe sa zmenila, alebo preto, e ste sa zmenili vy. Muste sa preto rozs a zachova si pekn spomienky na v spolon ivot, a nie ho pokazi nezmyselnm haterenm, ktor me vysti do agresivity. Na zaiatku si diea vyber aty, ktor s mu dobr, ke vak z nich vyrastie, s pre prli mal, mus si ich vyzliec a obliec si in, lebo inak by ich roztrhalo na kusy. Podobne je to aj so zvzkami medzi umi: treba sa rozs skr, ne djde k trhaniu. Nerobte si starosti o vae diea; pre diea je lepie by s jednm z rodiov v harmnii, ne s oboma v nezhode, alebo v nedokonalom slade. Nesmieme zabda, e deti s individuality. Spolonos mus zaisti starm uom absoltne astn ivot bez akchkovek materilnych neistt. Ale napriek tomu, e starch ud musme ma v cte a stara sa o ich astie, nesmieme da na ich rei len preto, e s star. Dobre poradi nm me inteligentn lovek be ohadu na vek, ale hlupk, aj keby mal sto rokov si nezasli, aby sme ho o i len sekundu povali a o je ete horie, nem iadne ospravedlnenie, pretoe mal cel ivot na to, aby sa prebudil, zatia o mlad a hlpy lovek m ete ndej. Ale aj star a hlpy lovek mus ma v kadom prpade monos pohodlne i. Je to povinnosou spolonosti. Smr nem by dvodom na smton stretnutia, ale prve naopak, radostnou oslavou, pretoe je okamihom, v ktorom sa milovan osoba mono dostane do Raja Vench k Elohim, naim stvoriteom. Z toho dvodu nepoadujte, aby vs pochovali cirkevne, ale venujte svoje telo vede alebo poiadajte, aby sa ho zbavili o najdiskrtnejie, a na eln kos, presnejie na t as, ktor je umiestnen nad zaiatkom nosa tridsatri milimetrov nad stredom osi spjajcej zrenice. Je potrebn minimlne jeden tvorcov centimeter tejto kosti, ktor treba zasla Vodcovi sprievodcov, aby ju mohol uloi v naom vyslanectve na Zemi. Kad lovek je sledovan potaom, ktor zaznamenva a hodnot jeho skutky na konci ivota, ale udia, ktor vedeli o posolstve rozirovanom Claudom Raelom bud znovustvoren poda buniek, ktor bud na naom vyslanectve.

Ich znovustvorenie sa uskuton len v tom prpade, ak bude po ich smrti doruen poadovan as tela Vodcovi sprievodcov, pretoe hne ako sa dozvedia o posolstve, tak systm potaa, ktor umouje automatick odber bunky v okamihu smrti sa odpja a v innosti zostva len systm, ktor zaznamenva daje potrebn na Sdenie. Take z tch, ktor vedia o posolstve, bud znovustvoren len t, ktor dodria presne vetko, o sa od nich poaduje. Zariate si, aby ste aspo raz vo svojom ivote navtvili Vodcu sprievodcov, alebo nm poverenho sprievodcu, ktor sprostredkuje doruenie vaej bunkovej truktry Elohim, aby mohli prebudi vau myse a pomc vm zosta prebudenm. V shlase s tm, o je napsan v Posolstve, nezanechte vaim deom iadne dedistvo okrem bytu alebo rodinnho sdla. Ostatn majetok odkete v poslednej vli Vodcovi sprievodcov. Ak mte obavy, e by vai potomkovia mohli nerepektova vau posledn vu a snaili by sa pomocou udskch sdov zska nasp v majetok, poskytnete ho ete poas ivota Vodcovi sprievodcov, aby ste mu pomohli rozirova posolstvo naich stvoriteov na Zemi. A vy pozostal nebute smutn a neiate nad smrou milovanho. Radej sa snate poskytova lsku svojim milovanm za ich ivota. Jedin, o vs me urobi neastnmi pri ich smrti je pomyslenie, e ste mono zosnulho dostatone nemilovali a e teraz je u neskoro. Ak to bol dobr lovek, m prvo dosta sa na veky do zhrady Elohim a spozna astie a ak to nebol dobr lovek, nezasli si, aby niekomu chbal. Ak aj nie je medzi vyvolenmi, nestrca sa naozaj. Smr nie je vemi dleitou vecou a nemali by sme sa jej b. Je to presne tak, ako ke niekto zasp, lene navdy. A kee sme asou nekonena, hmota z ktorej sme, nezmizne. Jej existencia pokrauje v pde alebo v rastlinch a aj vo zvieratch, ale pochopitene strca svoju homogenitu a tm aj akkovek totonos. Tto iastka nekonena, ktor nai stvoritelia usporiadali poda vemi presnej truktry, sa vracia sp do nekonena a pritom zostva aj naalej sasou tejto malej gule zvanej Zem, ktor ije. Kad stvorenie m prvo na ivot, lsku a smr. Kad bytos je pnom svojho ivota a smrti. Smr nie je ni, hrozn je vak utrpenie a treba urobi vetko, aby bolo potlaen. Osoba, ktor prli trp, m prvo spcha samovradu. Ak tto osoba bola poas ivota dobr, bude prijat na Plantu Vench. Ak vami milovan osoba strane trp a praje si zomrie, ale nem dos sl na spchanie samovrady, muste jej pomc sa zabi. Ke bud udia pomocou vedeckch poznatkov schopn potlai utrpenie svojich blnych, potom bude mon uvaova o tom, i je sprvne spcha samovradu, alebo nie.

SPOLONOS A VLDA Je nevyhnutn, aby existovala vlda, ktor rob rozhodnutia, podobne ako v udskom tele rob rozhodnutia mozog. Budete sa zo vetkch sl snai o nastolenie vldy, ktor bude uplatova princpy gniokracie, pomocou ktorch bude pri moci rozum. Budete sa podiea na zaloen humanitrnej celosvetovej strany, ktor bude obhajova humanizmus a gniokraciu, ako to bolo opsan v prvom posolstve a budete podporova kandidtov tejto strany. Jedine gniokracia umon uom plnohodnotne dosiahnu Zlat Vek. Absoltna demokracia nie je dobr. Telo v ktorom rozkazuj vetky bunky neme prei. Rozhodnutia tkajce sa udstva maj ma monos robi len najinteligentnej udia. Z toho dvodu odmietajte voli, ak kandidtmi vo vobch nebud udia zastvajci gniokraciu a humanizmus. Ani vsledky veobecnch volieb, alebo prieskumu verejnej mienky nie s dleit z hadiska riadenia sveta. Vldnu znamen predvda a nie sledova reakcie stdovitch ud, z ktorch len mal as je dostatone prebuden na to, aby mohla vies udstvo. Kee existuje

len vemi mlo osvietench ud, a ak mme zaklada rozhodnutia na vsledkoch veobecnho hlasovania, alebo prieskumu verejnej mienky, potom tieto bud rozhodnutiami viny, teda tch, ktor nie s osvieten, a reaguj tak, aby dosiahli okamit uspokojenie, alebo sa jedn o intinktvne reakcie nevedome uloen v mysliach a podmienen tmrstvom. Gniokracia je jedine sprvna, pretoe predstavuje selektvnu, vberov demokraciu. Ako sa uvdza v prvom posolstve, do verejnch radov by mali by volen len udia, ktorch prirodzen inteligencia je o pdesiat percent vyia ne priemer a volimi by mali by len t s inteligenciou o desa percent vyou, ne je priemer. Vedci u vyvjaj techniky na meranie prirodzenej inteligencie. Poslchnite ich radu a robte tak, aby najvzcnejie drahokamy udstva, vnimone nadan deti, dostali vzdelanie na rovni primeranej ich gniovi, pretoe priemern vzdelanie je uren normlnym deom, teda deom, s priemernou inteligenciou. Rozhodujci nie je poet diplomov, ktor niekto zska, pretoe tie sa zskavaj vaka pomerne nezaujmavej schopnosti, pamti, ktor doku dokonale nahradi stroje. Inteligencia v prirodzenej forme je to, vaka omu mu by sedliaci alebo robotnci ovea inteligentnej ne ininieri, alebo profesori. Mono to prirovna k prostmu zdravmu rozumu, k tvorivmu nadaniu, pretoe vina objavov nie je ni viac, ne otzka zdravho rozumu. Vldnu znamen predvda a vetky tie vek problmy, pred ktor je udstvo postaven dokazuj, e vldy nepredvdaj a preto nie s schopn vldnu. Tento problm nespova v uoch, ale v spsobe vberu naich politikov, ktorho systm je nesprvny. Neobmedzen demokracia mus by nahraden selektvnou demokraciou - gniokraciou, ktor dva moc do rk inteligentnm uom. To nie je prehnan poiadavka. udsk zkony s nevyhnutn a vy ich muste repektova. Zrove sa vak muste snai, aby sa zmenili tie, ktor nie s spravodliv alebo s zastaral. Nevhajte ani na okamih medzi zkonmi udskmi a zkonmi naich stvoriteov. Ve aj udsk sudcovia bud jednho da sden naimi stvoritemi. Polcia je nutn a dovtedy, km spolonos neobjav lekrsku metdu na odstrnenie nsilia a na zabrnenie zloincom alebo tm, ktor robia priestupky voi slobode ostatnch, v ich konan kodlivom spolonosti. Na rozdiel od vojakov, ktor s strcami vojny, prslunci polcie s strcami mieru a v sasnosti s nepostrdaten, nakoko veda ete tento problm nevyrieila. Odmietnite sa da odvies a iadajte, aby vm bol priznan status odporcu povinnej vojenskej sluby z mravnch dvodov, ktor vm umon vykona vojensk slubu v jednotke, pri ktorej nebudete pouva zbrane. Mte prvo na tto poiadavku, ak vm vae nboensk, alebo filozofick presvedenie zakazuje zabja svojich blnych a to je prpad tch, o veria v naich stvoriteov Elohim a chc sa riadi pokynmi Vodcu sprievodcov Raelinskeho Hnutia. Na rozdiel od nzorov mnohch mladch ud, odporcovia povinnej vojenskej sluby nie s posielan do vzenia, ale ich povolvaj do civilnej sluby, alebo k pecilnym jednotkm, v ktorch sa nepouvaj zbrane, ale na as dvojnsobne dlh, ne je ben doba povinnej vojenskej sluby. Je lepie strvi dva roky v kancelrich, ako by jeden rok cvien v technikch zabjania blnych. Je naliehav, aby bola v kadej krajine na svete vojensk sluba zruen. Vetci vojaci z povolania by sa mali premeni na ochrancov svetovho mieru, teda by mali by dan do sluieb slobody a udskch prv. Jedin systm vldy, ktor stoj za to, je gniokracia, ktor sa riadi princpmi humanizmu. Kapitalizmus je nesprvny, pretoe rob z loveka otroka peaz a u ho ma zisk na kor inho loveka. Komunizmus je rovnako nesprvny, pretoe chpe rovnos ako dleitejiu ne slobodu. Rovnos m by medzi umi na zaiatku, pri naroden, ale neskr u nie. Hoci vetci udia maj prvo slune i, t, ktor sa viac ako ostatn snaia pracova pre svojich blnych, maj prvo za to dosta viac ne t, ktor nerobia ni pre spolonos. Toto pravidlo plat samozrejme len doasne, km lovek nebude schopn zveri vetku ak prcu robotom, aby sa mohol sm venova vlune dosiahnutiu svojho uspokojenia, po plnom zruen peaz. V sasnosti je vak hanebn, e km niektor udia zomieraj od hladu, in niia potraviny, aby zabrnili poklesu cien. Namiesto nienia potravn by ich mali da tm, o nemaj o jes.

Prca sa nem povaova za posvtn. Kad lovek m prvo by pohodlne zabezpeen, i ke nepracuje. Kad by sa mal snai o svoje uspokojenie a rozvjanie sa v oblasti, ktor je pre neho praliv. Ak sa udia zorganizuj a skutone sa do toho pustia, bude im trva iba niekoko rokov, km bud osloboden od zvzkov pracova, a to tm, e vetku nevyhnutn prcu zautomatizuj a zmechanizuj. Potom bud ma vetci monos venova sa vone dosiahnutiu vlastnho uspokojenia. Je preto potrebn, aby sa vetky vedeck a technick kapacity a vetci robotnci v asnom zpale entuziazmu a solidarity pre oslobodenie udstva od materilneho ntlaku pustili do prce celou svojou mysou pre dobro celej spolonosti a nie skr pre skromn zujmy; aby pouili vetky prostriedky, ktor sa bene utrcaj na vojensk rozpoty a in hlpe vdavky, ako naprklad kontrukcia nuklernych zbran alebo vesmrne lety, pretoe tie by sa dali ovea lepie plnova a boli by podstatne jednoduchie, ke bude lovek osloboden od materilneho ntlaku. Mte potae a elektronick zariadenia, ktor mu ovea lepie zastpi loveka. Pouite vetky tieto technick zariadenia tak, aby skutone slili udstvu. V priebehu niekoko mlo rokov mete vybudova plne in svet. Prili ste do Zlatho Veku. Urobte vetko, o je vo vaich silch, aby ste dokzali vyrobi biologickho robota, ktor vs oslobod od poniujcej prce a umon vm venova sa dosiahnutiu vlastnho uspokojenia. O urbanizme treba uvaova v zmysle naznaenom v prvom posolstve. udia musia pre seba budova vemi vysok spolon domy, umiestnen v otvorenom kraji, aby individulna vstavba nepojedala prrodu. Nezabudnite, ak by mal kad lovek svoj vlastn vidiecky dom s malou zhradkou, nezostal by iaden vidiek. Takto spolon mest-domy musia ma vetko potrebn pre loveka a musia ubytova okolo pdesiat tisc obyvateov. lovek mus repektova prrodu pokia nie je schopn ju obnovova, pokia nie je schopn sta sa jej tvorcom. Tm, e repektujete prrodu, vite si aj tch, ktor ju stvorili, naich otcov Elohim. Nikdy nespsobujte utrpenie zvieratm. Mete ich zabja na mso, ale bez toho, aby trpeli. Smr neznamen ni, ale utrpenie je neznesiten a vy nesmiete pripusti, aby zvierat trpeli, rovnako ako nesmiete dopusti utrpenie ud. Nejedzte privea msa; budete sa cti ovea lepie. Mete sa ivi vetkm, o vm zem poskytuje. Nemuste dodriava iadnu pecilnu ditu, mete jes mso, zeleninu, ovocie, rastliny a zvierat. Je hlpe dodriava vegetarinsku ditu z toho dvodu, e sa nechcete ivi msom inej ivej bytosti. Aj rastliny s iv a trpia rovnako ako vy. Nespsobujte utrpenie rastlinm, pretoe tie s iv rovnako ako vy. Neopjajte sa alkoholickmi npojmi. K jedlm mete vypi trochu vna, pretoe je to produkt zeme, ale nikdy sa neopite. Vnimone mete pi aj liehoviny, ale len v malom mnostve a v spojen s jedlom, aby ste sa neopili, pretoe opit lovek nie je schopn by v harmnii s nekonenom a nedoke si zachova sebaovldanie. V oiach naich stvoriteov je to stran vec. Nefajite, pretoe udsk telo nie je stavan na vdychovanie dymu. M to zhubn inky na organizmus a zabrauje loveku dosiahnu pln uspokojenie a slad s nekonenom. Nepouvajte drogy, neberte iadne opity, a ani nijak narkotikum, pretoe osvieten myse nepotrebuje ni na to, aby sa priblila k nekonenu. Pre naich stvoriteov je hrozn, ke vidia, e udia si myslia, e uvanm drog sa zdokonalia. lovek nepotrebuje ni zdokonaova, je perfektn, pretoe je uroben na podobu naich stvoriteov. Poveda, e lovek nie je dokonal znamen urazi naich stvoriteov, ktor ns stvorili na svoj obraz. lovek je dokonal a nedokonalm sa stva vtedy, ke si mysl, e dokonal nie je a zane tejto mylienke podlieha. Sstavn silie udra sa v stave osvietenia umouje loveku zosta dokonalm, teda takm, akm ho Elohim stvorili.

MEDITCIA A MODLITBA Vytvorte si nvyk denne aspo raz meditova, teda zaradi sa do vzahu k nekonenu, k Elohim, k spolonosti a k sebe sammu. Meditujte kad rno po prebuden, aby si cel vaa existencia bola perfektne vedom nekonena, aby ste sa do nekonena vloili plnou silou svojich schopnost. Meditujte pred kadm jedlom, aby ke jete vy jedlo aj cel vae telo a ke sa uivte, myslite na to, o robte. Meditovanie nem by suchoprnym hbanm, ale prve naopak, zmyslovm. Nechajte sa zaplavova pohodou a harmniou, a km sa to nestane pitkom. Vae meditovanie nem by drinou, ale radosou. Lepie je nemeditova vbec, ne meditova, a nema o to ozajstn zujem. Nente svoje deti alebo priateov a prbuznch k meditcii, ale vysvetlite im, ak to prina poteenie a dobro loveku. Ak potom prejavia o meditovanie zujem, pokste sa ich naui vetko, o o tom viete. Aspo raz denne myslite intenzvne na naich stvoriteov Elohim a pokste sa nadviaza s nimi spojenie pomocou telepatie. Tak znovu objavte pvodn zmysel modlitby. Ak neviete ako to urobi, mete erpa inpirciu z Ote n, ktor obsahuje vrazy presne prispsoben na nadviazanie spojenia s naimi stvoritemi. Najmenej raz za tde sa pokste nadviaza telepatick spojenie v skupine s almi umi z vaej oblasti, ktor veria v Elohim a to poda monosti v prtomnosti sprievodcu. Urobte vetko pre to, aby ste sa mohli kadorone zastni stretnutia vetkch, ktor veria v Elohim a v posolstvo ktor zverili poslednmu prorokovi.

TECHNIKY, POMOCOU KTORCH SA METE POKSI O TELEPATICK SPOJENIE S ELOHIM Nasleduje vzor textu, ktor mete predna za intenzvneho myslenia na slov, ktor obsahuje, a pri pozeran sa na oblohu. Elohim, vy ste tam niekde blzko tch hviezd, Elohim, vy ste tam a ja viem, e ns pozorujete, Elohim, vy ste tam a ja by som sa tak rd s vami stretol, Elohim, vy ste tam a o som ja, ke si dovoujem dfa, e si zaslim spojenie s vami, Elohim, uznvam vs za naich stvoriteov a pokorne sa vm dvam k slubm, Elohim, uznvam Raela, vho posla, za svojho vodcu, a verm v neho i v posolstv, ktor ste mu zverili, Elohim, urobm vetko o bude v mojich silch, aby som s nimi oboznmil alch ud, pretoe viem, e som neurobil dos, Elohim, milujem vetkch ud ako svojich bratov, pretoe s stvoren na v obraz, Elohim, snam sa prinies im astie tm, e sprstupnm ich mysle nekonenu a objasnm im to, o bolo mne objasnen, Elohim, pokam sa zastavi ich utrpenie tm, e vkladm cel svoju bytos do sluieb udstva, ktorho som sasou, Elohim, snam sa poui o najlepie myse ktor ste mi dali, aby som umonil udstvu vynori sa z tmy a utrpenia, Elohim, dfam, e to mlo o vykonm do konca svojho ivota, posdite ako dostaujce na to, aby mi bolo dan prvo venho ivota na plante mdrych, Elohim, milujem vs tak, ako vy ste museli milova vetkch ud, ke ste prijali najlepch z ns medzi svojich vench.

UMENIA Urobte vetko pre podporu umelcov a pomte svojmu dieau, ak ho bude umenie priahova. Umenie je jednou z tch vec, ktor najlepie umouj jednotlivcovi by v slade s nekonenom. Kad prirodzen vec povaujte za umenie a kad umeleck dielo za prirodzen vec. Obklopte sa umeleckmi vtvormi, ktor bud prjemne psobi i na sluch, zrak, hmat, uch alebo chu. Umeleck je vetko, o psob na zmysly. Nejedn sa len o hudbu, mabu, sochrstvo a vetky oficilne uznvan umenia, pretoe aj gastronmia je umenie, ako i vroba parfumov, pretoe psobia na zmysly, a napokon, umenm je predovetkm lska. Vetky formy umenia svisia s harmniou a umouj tm, ktor ich vedia oceni, aby ich premohlo nieo harmonick, a tm sa vytvorilo harmonick prostredie, ktor umouje loveku by v slade s nekonenom. Mimoriadne dleit je literatra, pretoe prispieva k otvoreniu mysle tm, e ukazuje nov horizonty. Tak literatra vak, ktor je tvoren iba kvli samotnej literatre, t je len babotom, v literatre toti nie je dleit zostavovanie peknch svet, dleit je odovzdvanie novch mylienok druhm uom. Audiovizulne zariadenia s dokonca ete innejie, pretoe psobia zrove na zrak aj sluch. Maj predpoklad nahradi literatru, pretoe s komplexnejie. Zatia je vak literatra ete stle uiton.

ZMYSLOV MEDITCIA Ak chcete dosiahnu vysok rove sladu s nekonenom, zariate si miestnos, v ktorej mete zmyslovo meditova. Tto miestnos si vyzdobte umeleckmi dielami, mabami, reprodukciami, gobelnmi, plagtmi, sochami, kresbami, fotografiami alebo inmi vecami, ktor predstavuj lsku, nekoneno i zmyslovos a to vetko pre poteenie zraku. Zariate si miesto na sedenie blzko podlahy, naprklad na vankoch alebo na leanie, na pohovke, alebo na kouine a to pre poteenie hmatu. Prjemn vne poteia uch. Pre rados sluchu si tam dajte magnetofn, na ktorom budete ma nahrat obben hudbu. Na podnosy si prichystajte obben jedl a do pohrov npoje, ktor poteia vau chu. Pozvite si jednu alebo niekoko osb, ktor mte radi, s ktormi sa ctite prjemne a harmonicky a spolone naste zmysly, sprstupnite tel, aby vae mysle mohli by prstupn lske a bratstvu. Ak na vs psob nejak osoba fyzicky pralivo a ctite, e je to vzjomn, pozvite ju na toto miesto a spolone budete schopn dosiahnu povznesenie harmnie, ktor vm umon pribli sa k nekonenu a to tm, e prinesiete uspokojenie svojim piatim zmyslom a k tomu stavu pridte syntzu vetkch tchto poteen, fyzick spojenie dvoch bytost v plnom slade a vo svetle aktu lsky. Samozrejme, slad mus by najprv duevn. Teda mysle a tel sa musia cti by vzjomne priahovan spsobom akm sa zbliuj a vzjomne repektuj. Duevn lska je vdy povznan naplnenou fyzickou lskou. Milova znamen dva a ni za to neoakva. Ak niekoho milujete, mali by ste sa mu odda cel ak si to praje. Nikdy nebute iarliv, pretoe iarlivos je opakom lsky. Ke lovek niekoho miluje, mus sa vetkmi spsobmi snai o jeho astie, predovetkm o jeho astie. Milova znamen snai sa o astie milovanej osoby viac ne o svoje vlastn. Ak vau milovan osobu zaujme niekto in, nebute iarliv. Prve naopak, bute astn, ak vaa milovan osoba je astn, aj ke je to vaka niekomu inmu. Milujte osobu, ktor chce tak ako vy, prinies astie vaej milovanej osobe pretoe ma teda rovnak cie ako vy. iarlivos je strach, e niekto in me urobi vau milovan osobu astnejou ne vy sm a strach zo straty

milovanej osoby. Mali by sme prve naopak urobi vetko, aby naa milovan osoba mohla byt astn a ak ju niekto doke urobi astnejou ne my, mali by sme sa z toho tei, pretoe nie je dleit, aby n milovan bol astn kvli nm, ale aby bol astn bez ohadu na to, kto mu to astie priprav. Ak je teda osoba, ktor milujete, astn s niekm inm, majte rados z ich astia. Osobu, ktor vs miluje spoznte poda toho, e nebude brni vmu astiu s niekm inm. Je vaou povinnosou milova osobu, ktor vs tak vemi miluje a poskytn jej astie. V tomto spova cesta ku veobecnej lske. Neodmietajte nikoho, kto vs chce urobi astnm, pretoe tm, e ho prijmete ho urobte astnm a to je akt lsky. Majte rados zo astia inch, aby oni mohli ma rados z vho astia.

UDSK SPRAVODLIVOS Ani na okamih nezavhajte pri porovnvan udskch zkonov so zkonmi naich stvoriteov, pretoe ete aj udsk sudcovia bud jednho da sden naimi stvoritemi. udsk zkony s nevyhnutn, je vak potrebn ich zlepi, pretoe neber dostatone do vahy lsku a bratstvo. Trest smrti sa mus zrui, pretoe iaden lovek nem prvo zabi inho loveka chladnokrvne a organizovanm a premyslenm spsobom. A do doby, kedy bude spolonos schopn pomocou vedy obmedzi nsilie vyskytujce sa v niektorch jednotlivcoch a vyliei ich z tejto choroby, muste zloincov izolova od spolonosti a tam im poskytova lsku, ktorej maj nedostatok a poka sa im vysvetli obludnos ich konania a vzbudi v nich tbu po nprave. Nepustite tvrdch zloincov, trpiacich chorobou, ktor me by nkazliv, medzi ud, ktor spchali mal priestupky a teda nie s touto chorobou nakazen. Zabrnite tm nkaze ostatnch. Nikdy nesmiete zabda, e vetci zloinci s vlastne chor a za takch ich muste aj povaova. Sme okovan pri pomyslen, e pred uritm asom boli udia trpiaci zchvatmi hystrie udusen medzi dvoma matracmi. Jednho da, ke budeme schopn liei a najm predchdza chorobe zloinu, budeme rovnako okovan pri pomyslen, e niekedy v minulosti zloincov popravovali. Odpustite tm, ktor vm nemyselne ublili a nepociujte nenvis voi tm, ktor vm ublili myselne. S to chor udia, pretoe lovek mus by chor, aby ublioval svojmu blnemu. A okrem toho nezabdajte, e udia, ktor ubliuj inm s vemi neastn, pretoe nebud ma prvo na ven ivot v zhradch Elohim. Ale ak sa niekto sna ubli vaim milovanm alebo vm, pokste sa ho uspokoji a ak sa vm to nepodar, mte prvo sa brni, aby ste zachrnili svoj ivot alebo ivot vaich milovanch. Nikdy sa nesnate udrie s myslom zabi, i ke poas legitmnej obrany, radej sa pokste dosta tonka do stavu, v ktorom neme ubli. Mete ho naprklad knokautova. Ak sa der, ktor ste zasadili, uke by smrtenm, ale vy ste nemali v mysle zabi, nemte si o vyta. ud, o pouvaj nsilie mete potlai a v prpade potreby poui aj silu, alebo prvnu moc. Nsilie je neznesiten a vy ho netolerujte, aj za cenu potlaenia nsilnch ud silou, nie vak nsilnou silou, ale vyvenou, ktor sa nikdy nepouva s myslom ubli, ale na to, aby sa zabrnilo poui nsilie tm, ktor ho chc poui. Kad hrozbu pouitia nsilia treba posudzova rovnako prsne ako nsiln in, ktor bol vykonan. Vyhra sa nsilm znamen pripusti monos takm by a uvaova o nsil ako o spsobe na dosiahnutie svojich cieov. lovek schopn sa vyhra pouitm nsilia je rovnako nebezpen ako ten, kto spcha nsiln in. A do doby, kedy bude lekrska veda schopn takchto ud, ktor vyhlasuj takto hrozby liei, je potrebn ich izolova od spolonosti, a muste sa snai o to, aby pochopili, ako vemi stran je spsob ich sprvania.

Pri rokovan s noscami rukojemnkov myslite v prvom rade na zchranu ivotov nevinnch ud, ktor nie s v rukch tch chorch ud a nesplte ich poiadavky. Spolonos nesmie nikdy ustupova poiadavkm noscov rukojemnkov, pretoe prijatie ich vydieraskch podmienok by povzbudilo alch zloincov k podobnm inom a dalo by vhu ich vyhraniu. plne vetci udia maj ma pri naroden rovnak prva a ance, bez ohadu na farbu ich pokoky. Obmedzte vak duevne zaostalch, nech u maj akkovek farbu pleti. Vetky rasy obvajce Zem stvorili Elohim a musia by preto rovnako uznvan. Vetci udia na Zemi sa musia zjednoti, aby vytvorili svetov vldu, ako sa uvdza v prvom posolstve. Do kl na celom svete zavete pre deti vyuovanie novho celosvetovho jazyka. Ak nik nenavrhne nieo lepie ako je u existujci jazyk esperanto, zvote si ho za celosvetov jazyk. Miesto nrodnch peanch mien zavete celosvetov menu, ktor sa bude pouva a dovtedy, km nebude mon celkom zrui peniaze. To je rieenie peanej krzy. Ak nik nenavrhne lepie rieenie, pouite systm federcie. Vytvorte federciu zo vetkch ttov sveta. Garantujte nezvislos tm reginom, ktor potrebuj ma monos organizova sa poda svojho elania. Svet bude i v harmnii, ke u nebude zloen zo ttov, ale z oblast spojench do federcie, ktor prevezme zodpovednos za budcnos Zeme. VEDA Veda je pre loveka najdleitejou vecou. Drte krok s objavmi, ktor robia vedci, pretoe oni s schopn vyriei vetky vae problmy. Nedopuste, aby sa vedeck objavy dostali do rk ud, ktor myslia len na vlastn prospech, ani do rk militaristickch jedincov, ktor niektor objavy udruj v tajnosti, aby si udrali hypotetick prevahu nad iluzrnymi nepriatemi. Veda m by vaim nboenstvom, pretoe vai stvoritelia Elohim vs stvorili vedecky. Repektovanm vedy potete svojich stvoriteov, pretoe budete kona tak ako oni a dte im najavo, e si uvedomujete, e ste boli stvoren na ich obraz a tite vyui vetky svoje schopnosti. Veda mus sli uom a oslobodzova ich, a nie udstvo nii a odcudzova. Dverujte vhradne len tm vedcom, ktor nie s manipulovan finannmi zujmami. Mete sa venova aj portom, pretoe prispievaj k dosiahnutiu vyrovnanosti a to najm tm, v ktorch sa rozvja sebaovldanie. Spolonos by mala schvaova drsn a dokonca aj vemi nsiln porty, lebo predstavuj akoby poistn ventily. V rozvinutej spolonosti bez nsilia musia existova nsiln hry, v ktorch sa zachovva predstava o nsil, a ktor dovouj mladm uom, ktor si elaj by nsilnmi, takmi v spolonosti ud s rovnakm prianm aj by, priom takto nsiln predstavenia sa umouje sledova ostatnm, pretoe si pri nich mu uvoni svoje agresvne vibrcie. Mete sa zastova hier, ktor vyaduj duevn a mylienkov innos, ale km nebud zruen peniaze nikdy nehrajte za elom peanej vhry, ale len pre poteenie z toho, e ste printili v um pracova. Vo vaich psomnostiach budete datova rok 1946 ako rok 1 poda Raela, poslednho proroka. Preto rok 1976 bude rokom 31 poda Raela, alebo rokom 31 v re Vodnra, alebo rokom 31 veku Apokalypsy, alebo rokom 31 Zlatho Veku.

UDSK MOZOG Monosti udskho mozgu nie s ete ani zaleka znme. iesty zmysel, priame vnmanie, treba rozvja v rannom detstve. Predstavuje schopnos, ktorej hovorme telepatia. Telepatia nm umouje komunikova priamo s naimi stvoritemi Elohim. Vea mdi ma prilo poiada o radu, pretoe dostali odkaz z inho sveta, poda ktorho sa maj dosta do styku so mnou, aby mi mohli pomc, a aby som im ja mohol pomc

dosiahnu osvietenie. Mdi s vemi dleit udia, pretoe maj nadpriemern schopnos telepatie a ich mozog je na najlepej ceste k stavu osvietenia. Ako mdia by sa mali snai usilovne meditova, aby mohli plne vyui svoje schopnosti a monosti. Ja, Claude Rael, tobne oakvam vetky mdi, ktor dostali pokyn sa so mnou spoji, aby sme mohli zaa organizova pravideln stretnutia. Vetky prav mdia, ktor chc by informovan, dostan potrebn informcie. Sila jednho mozgu je vek, ale moc niekokch mozgov je nekonen. Nech t, o maj ui, povaj. Nikdy nezabdajte, e vetky tieto veci, ktorm nerozumiete, a ktor vai vedci nevedia vysvetli, boli stvoren Elohim. Hodinr dokonale pozn vetky detaily hodn, ktor zostrojil. APOKALYPSA Nezabdajte, e apokalypsa, o znamen doslovne odhalenie, nastala tak, ako to bolo predpovedan. Je predpovedan, e ke prde ten as, bude vea falonch prorokov; sta sa poobzera okolo seba a uvidte, e ten as je tu. Falon proroci ako udia puci horoskopy, ktorch s pln noviny, falon proroci ako t, ktor lipn na kadom psmenku starobylch psomnost, teda posolstiev, ktor dali Elohim primitvnym uom v staroveku a ktor odmietaj prospenos vedy. Radej veria tomu, o opisovali primitvni a obmedzen udia, pln predsudkov, trasci sa od strachu pri povan tch, ktorch povaovali za Bohov, pretoe prili z oblohy, ne by verili posolstvu odkzanmu bytostiam, ktor u nekaia nahlplo pred vetkm, o prichdza z oblohy a snaili sa pochopi vesmr ako udia, s ktormi je mon hovori ako s dospelmi. Poobzerajte sa okolo seba a uvidte mnostvo fanatickch a tmrskych siekt, ktor priahuj mladch citlivch ud tiacich po pravde. Jeden filozof povedal: Jei priiel, aby ukzal cestu a udia nespustili oi z jeho prsta. Uvaujte nad touto vetou. Nie je dleit posol, ale ten, kto posolstvo posiela a posolstvo samotn. Nezablte medzi orientlnymi sektami, pravda nie je o ni viac na vrcholoch Himalj ne v Peru alebo kdekovek inde. Pravda je vo vs. Ak vak chcete cestova a mte radi exotiku, chote do vetkch tch vzdialench krajn a po pobyte v nich zistte, e ste strcali as a e to, o ste hadali je vo vs. Cestujte po svojom vntri, lebo v opanom prpade nie ste ni viac ne turista, osoba, ktor prechdza okolo a mysl si, e njde pravdu tm, e bude pozorova inch, ktor sa ju snaia njs vo svojom vntri. Oni ju mu njs, nie vak ten, kto ich pri tom pozoruje. A na cestovanie po svojom vntri nemuste poui lietadlo. Vchod nem o naui Zpad o mdrosti a osvieten mysle, skr je to prve naopak. Ako mete oakva, e njdete mdros medzi umi, ktor zomieraj od hladu a pritom sa dvaj, ako okolo nich prechdzaj stda posvtnch krv? Je to prve naopak Zpad, ktor svojim umom a vedou pomha uom, ktor sa dali chyti do pasce primitvnych a vraednch vier. Nie je to nhoda, e Zpad nemus eli rovnakm problmom ako krajiny tretieho sveta. Tam, kde triumfuje um telo neumrie od hladu. Ale tam, kde vaz tmrstvo telo neme prei. Doku primitvni udia vyriei problmy hladovania na svete a nasti hladujcich? V skutonosti maj dos problmov so zaobstarvanm potravy pre seba a vy tam chcete njs mdros? Vetci udia na svete mali na zaiatku rovnak monosti. Niektor dokzali vyriei svoje problmy a maj viac ne potrebuj, in nemaj dos ani na preitie. Ktor mu poda vaej mienky pomc ostatnm? udia zpadu maj pred sebou ete stle dlh sek na ceste k otvoreniu mysle, ale udia Orientu nie s ani v desatine cesty, ktor u udia Zpadu prekonali. TELEPATICK SPOJENIE Mylienka a hmota s naveky rovnakou vecou. (Tibetsk kniha mtvych alebo Bardo Thodol).

Ak chcete dosiahnu telepatick spojenia vemi vysokej kvality, nestrihajte si vlasy a nehote si bradu. Niektor udia maj telepatick orgn natoko vyvinut, e doke dobre pracova, aj ak maj oholen hlavu. Ak vak chcete ma o najlepie ance, nestrihajte si to, o vai stvoritelia nechali rs na vaej hlave a tvri. Ak to tam rastie, je na to dvod, pretoe iadna fyzick rta nebola dan loveku bez vznamu. Tm, e repektujete stvorenie, repektujete aj stvoriteov. Najlep moment na nadviazanie spojenia s vaimi stvoritemi je rno pri prebuden, pretoe ke sa vae telo vynra zo spnku, prebdza sa aj myse. V tej chvli zana pracova mechanizmus prebdzania, ktor muste zaktivizova tm, e sa o mono najviac sprstupnte vetkmu vo vaom okol a nekonenu, priom bute opatrn, aby ste tento proces nezastavili. Sadnite si so skrenmi nohami, alebo ete lepie: ahnite si na chrbt, najlepie na podlahu alebo poda monosti pod hol nebo a dvajte sa na oblohu. Myse je ako rua. Rno sa zana otvra, ale vdy ju odrete, km je ete len pikom. Keby ste chvu pokali, zaala by kvitn. Je dobr cvii si fyzick pripravenos, ale cvii si duevn je ete lepie. A nebute netrpezliv ak sa hne nedokte vsledku. Ak sa niektor orgn nepouva, zakrpatie. Ak ste mali dlho sadru na niektorej konatine, je potrebn dlh fyzick terapia, ne sa dosiahne normlna innos postihnutho du. Dvajte sa na oblohu a myslite na vae postavenie vo vzahu ku vetkmu, o vs obklopuje. Situujte sa vo vzahu k domu v ktorom sa nachdzate, mal miesteko straten medzi kamennmi stenami. Uvedomte si seba vo vzahu ku vetkm uom, ktor sa prebdzaj zrove s vami, aj ktor id v inch astiach sveta spa. Myslite na vetkch, ktor sa rodia, ktor sa vzjomne fyzicky spjaj, ktor trpia, pracuj, alebo zomieraj v ase vho prebdzania a situujte sa vzhadom na vau vlastn rove bytia. Umiestnite sa aj vo vzahu k nekonene vekmu, myslite na mesto, v ktorom ijete, malik miesto straten na zem, ktorm je krajina, pevnina, alebo ostrov, kde ijete. Potom odlete akoby ste boli v lietadle, ktor sa vzna stle alej a alej od zeme, a km vae mesto a potom aj pevnina nie je len malou bodkou. Bute si vedom skutonosti, e ste na Zemi, na malej guli, na ktorej je udstvo len privnkom a e tto gua sa ota a vy si to otanie ani neuvedomujete, njdite svoje miesto vo vzahu k nej a vo vzahu k Mesiacu, ktor okolo nej obieha a vo vzahu k Zemi, ktor obieha okolo Slnka a vo vzahu k rotujcemu Slnku, ktor tie obieha okolo stredu naej galaxie a vo vzahu k hviezdam, ktor s tie slnk, majce okolo seba planty, na ktorch ije nekonene vea inch bytost a medzi nimi je planta naich stvoriteov Elohim a planta Vench, na ktor vs raz mono prijm na venos. Njdite svoje postavenie vo vzahu ku vetkm tmto svetom, na ktorch ij bytosti vyvinutejie ale aj primitvnejie ne my a vo vzahu k tmto galaxim, ktor obiehaj okolo stredu vesmru, situujte sa vo vzahu k nmu vesmru, ktor je sm atmom atmu molekuly, umiestnenej mono v ramene bytosti, ktor sa dva na oblohu a je zvedav, i aj na inch plantach je ivot. Toko vo vzahu k nekonene vekmu. Njdite svoje miesto vo vzahu k vmu telu, ku vetkm orgnom, ktor ho tvoria a ku vetkm tkanivm, ktor mu dvaj tvar. Myslite na svoje orgny, ktor s prve v tejto chvli v innosti bez toho, aby ste si to uvedomovali, myslite na vae srdce, ktor tlie nezvisle na vaom prian, na krv, ktor koluje a vyivuje cel telo, a aj na mozog, ktor vm umouje myslie a myslenie si uvedomova, na vetky krvinky, z ktorch sa vaa krv sklad a na vetky bunky, ktor sa tvoria vo vaom tele, rozmnouj a pociuj pritom poteenie a potom umieraj bez toho, e by ste o tom vedeli. Vetky tieto asti vho tela si mono ani neuvedomuj, e vytvraj bytos, ktorou ste. Myslite na vetky tie molekuly, z ktorch sa tieto bunky skladaj a na atmy, z ktorch sa skladaj molekuly a na astice, z ktorch sa skladaj atmy, a ktor obiehaj ako slnk okolo stredu galaxie, a na astice tchto astc, na ktorch bytosti ij a spytuj sa sami seba, i je ivot aj na inch plantach. Toko vo vzahu k nekonene malmu. Bute v slade s nekonene vekm a s nekonene malm tm, e vysielate lsku k tomu, o je nad vami aj pod vami a tm, e ste si vedom, e ste asou nekonena. Potom sa pokste pomocou intenzvneho myslenia vysla vae posolstvo lsky k naim stvoriteom Elohim. Vysielajte k nim vau tbu uvidie ich a by jednho da medzi nimi, prianie ma dostatok sily, aby ste si zaslili by medzi vyvolenmi umi.

Potom sa budete cti ahkmi a pripravenmi vykonva zo vetkch sl, po cel de a vade naokolo dobro, pretoe budete v slade s nekonenom. Tieto cvienia mete vykonva aj v miestnosti na zmyslov meditciu v priebehu da, i u sm, alebo v spolonosti inch osb. Najbliie k dosiahnutiu dokonalho sladu s nekonenom ste vak vo chvli, ak sa toto vetko odohrva vo vaej miestnosti na zmyslov meditciu v spolonosti milovanej osoby poas fyzickho spojenia s ou a ak ste poas milovania spolone v slade s nekonenom. Ke je veer obloha pln hviezd a je prijaten teplota, ahnite si na zem a dvajte sa na hviezdy. Myslite pritom intenzvne na Elohim a prajte si, aby ste si zaslili by jednho da medzi nimi. Myslite silno na to, e ste schopn a ochotn urobi presne to, o od vs mu chcie a to aj v tom prpade, e vm nie je celkom jasn preo to od vs chc. Ako tam lete na chrbte, uvedomte si nakoko s vae orgny vnmania obmedzen, o me vysvetova vae prpadn akosti pri predstaven nekonena. Nejak sila vs dr ako priklincovanho k zemi a vy sa nemete vyda na cestu ku hviezdam, hoci nevidte iadne lano, ktor by vs priptavalo. Miliny ud povaj tisce rozhlasovch stanc a sleduj stovky televznych programov, ktor vysielaj cez atmosfru a vy predsa nevidte tieto vlny a ani ich nemete pou. Ruiky vetkch kompasov s priahovan na sever a vy nevidte ani nepoujete tie sily ktor ich priahuj. A preto vm opakujem, e vae zmyslov orgny s vemi nedokonal a energie ako vesmr s nekonen. Prebute sa a zobute aj orgny, ktor mte vo svojom vntri a ktor vm umonia zachyti vlny, ktor inak zachyti nemte, alebo dokonca ani netute o ich existencii. Obyajn holuby s schopn njs sever a vy, lovek, by ste to nemali dokza? Porozmajte chvu. Vetko toto ute vae deti, ktorch orgny sa vyvjaj. Tmto spsobom sa narodia Nov udia, ktorch schopnosti bud nekonene vyie ne schopnosti sasnch ud. lovek, ktor sa nikdy neuil chodi, bude po ukonen rastu vdy postihnut. Ak ho to bud ui neskr, bude vdy zaostva a to aj v prpade, ak je vemi nadan. Osvieti mysle vaich det muste v obdob ich vvinu, aby vetky ich schopnosti mohli rozkvita a bud z nich Nov udia, ktor nebud ma ni spolon s takmi, ak sme my: s bohmi a obmedzenmi primitvmi. ODMENA Nech tto kniha vedie tch, ktor uznvaj a miluj naich stvoriteov Elohim. Tch, ktor v nich veria a nezabdaj na telepatick spojenie s nimi, m znovuobjavuj pvodn zmysel modlitby a tch, ktor robia dobro svojim blnym. Tch, ktor veria v to, o bolo objasnen mne a v to, o bolo objasnen predo mnou a tch, ktor s presveden, e vedeck znovustvorenie je skutone mon. Takto udia maj sprievodcu a cie v ivote a s astn. o sa tka tch neprebudench, je zbyton im hovori o tomto posolstve, pretoe kto sp nepouje, ospalos sa nestrca, a ani nevedom myse sa neprebdza v priebehu niekoko mlo okamihov a to hlavne vtedy, ak sa spiaci jedinec cti v spnku vemi pohodlne. Rozirujte ale toto posolstvo po svojom okol uom, ktor robia dobre inm a hlavne tm, ktor pouvanm svojho rozumu, ktor dostali od Elohim, zbavuj ud strachu z nedostatku potravn, ktor zbavuj ud chorb, dennej nmahy, a takto im poskytuj as na sebarozvoj a dosiahnutie uspokojenia. Pre takchto ud s uren zhrady planty Vench a tisce jej prameov. Nesta iba druhm neubliova a nerobi im pritom dobre. Osoba, ktor bola po cel ivot plne neutrlna, bude ohodnoten ako neutrlna, a nebude znovustvoren, nakoko sa ani nemus zodpoveda za svoje zloiny, pretoe iadne nespchala, ale ani nedostane odmenu za svoje dobr skutky, pretoe iadne nevykonala. Osoba, ktor v uritom seku svojho ivota spsobila utrpenie mnohm uom a potom to odinila vykonanm rovnakho mnostva dobra, bude v podstate tie neutrlna. Aby bol niekto zaraden medzi tch, ktor bud vedecky znovustvoren na plante Vench, mus ma na konci svojho ivota vrazne kladn hodnotenie.

Uspokoji sa s vykonvanm dobra vo svojom okol v malom rozsahu sa mu len jedinci bez vyej inteligencie, alebo bez prostriedkov, nie je to vak dostaujce pre jednotlivcov vysoko inteligentnch alebo bohatch. Vysoko inteligentn lovek m povinnos vyuva rozum, ktor mu dali Elohim na to, aby priniesol objavenm novch technk, ktor zlepia ivotn podmienky, astie ostatnm. A t, ktor si zaslia vedeck znovustvorenie na plante Elohim, bud i vene vo svete, kde im prines potravu bez toho, e by museli vynaloi o i len najmenie silie a kde im ndhern ensk i musk partneri, vedecky stvoren na tento el, bud k dispozcii len na to, aby uspokojili ich ve, a bud tam i vene, snaiac sa jedine o dosiahnutie vlastnho uspokojenia a robiac len to, o ich te. o sa tka tch, ktor spsobovali inm utrpenie, t bud tie znovustvoren a ich utrpenie bude rovnako intenzvne ako poteenie vench. Ako mete neveri tomu vetkmu teraz, ke sa dokonale stretva veda a star nboenstv? Neboli ste nim len hmotou, prachom, a Elohim z vs urobili iv bytosti na svoj obraz schopn ovlda hmotu. Znova sa z vs stane hmota, prach a oni vs op oivia, takisto ako vs aj stvorili, teda vedecky. Elohim stvorili prvch ud bez toho, eby vedeli, e robia to ist o bolo spraven aj s nimi. Mysleli si, e robia len vedeck experiment nie vekho vznamu a to je dvod, preo prv raz zniili takmer cel udstvo. Ale ke pochopili, e aj oni boli stvoren tak ako my, zaali ns milova ako vlastn deti a prisahali, e sa u nikdy nepoksia znii ns, a nechali na ns, aby sme samostatne prekonali nae vlastn nsilie. Hoci Elohim nezasahuj priamo v prospech udstva ako celku, alebo proti nemu, predsa len konaj voi niektorm jednotlivcom, ktorch iny ich teia, alebo s ktormi nie s spokojn. Dvajte si pozor na tch, ktor prehlasuj, e sa s nimi stretli, alebo dostali od nich posolstvo, ak to nie je pravda. Ich ivot sa stane peklom a outuj svoje li, ke bud postaven zoi-voi vetkm akostiam, ktor ich akaj. A t, ktor sa snaia svojim konanm zabrni Vodcovi sprievodcov vykona jeho poslanie, alebo t, ktor ho naoko sprevdzaj, aby mohli medzi jeho nasledovnkmi ri zvady, tie uvidia, e ich ivot sa stane peklom a bud vedie preo je to tak. Bez toho, e by okovek naznaovalo vplyv prichdzajci zhora, ich pozemsk existencia bude postihnut chorobami, rodinnmi, pracovnmi a citovmi starosami a inmi neprjemnosami poas akania na ven trest. Vy, ktor sa usmievate pri tan tchto riadkov patrte medzi ud, ktor by ukriovali Jeia, keby ili v tch asoch. A predsa dnes chcete, aby sa vae rodiny pod jeho obrazom rodili, sobili a umierali, pretoe sa to stalo sasou naich mravov a zvykov. Vrhte ironick smevy na tch, ktor veria tmto riadkom a hovorte, e by mali strvi urit as v psychiatrickej nemocnici. Sprvate sa ako t, ktor sa ili pozrie, ako levy er prvch kresanov. Pretoe dnes, ak m niekto mylienky znepokojujce ostatnch nie je ukriovan alebo hoden ako potrava divm elmm, lebo je to prli barbarsk, ale ho radej pol do nemocnice pre duevne chorch. Keby boli tak zariadenia existovali pred dvetisc rokmi, bol by v nich Jei a jeho nasledovnci uvznen. o sa tka tch, ktor o veria na ven ivot, sptajte sa ich preo prelievaj slzy, ke stratia milovan osobu. Pokia lovek nebol schopn pochopi dielo Elohim na zklade poznatkov vedy, bolo pre prirodzen, e veril v nedotknutenho Boha. Ale teraz, ke lovek prostrednctvom vedy pochopil problm hmoty, nekonene malej a nekonene vekej, nem viac prvo veri v Boha, v ktorho verili jeho primitvni predkovia. Nai stvoritelia Elohim maj v mysle by spoznan tmi, ktor s teraz schopn pochopi ako me by stvoren ivot, a uini porovnanie so starodvnymi psomnosami. Takto udia bud ma prvo na venos... . A vy, kresania, tali ste stokrt, e Jei sa vrti a keby sa predsa vrtil, dali by ste ho do nemocnice pre duevne chorch. No tak, otvorte oi! A vy, synovia Izraela, stle oakvate vho predpovedanho Mesia a predsa nechcete otvori dvere! A vy, budhisti, vae psomnosti hovoria, e nov Budha sa narod na Zpade; spoznajte predpovedan znamenia!

A vy, moslimi, Mohamed vm pripomna, e idia urobili chybu, ke zabili prorokov a e kresania tie urobili chybu, ke obdivovali proroka viac ne toho, kto ho poslal. Privtajte poslednho proroka a milujte tch, ktor ho poslali! Ak uznte Elohim za svojich stvoriteov, budete ich milova a budete si pria sa s nimi stretn a privta ich, ak sa budete snai robi dobro inm a vyuijete na to vetky svoje schopnosti o najlepm spsobom, ak budete pravidelne myslie na naich stvoriteov a budete sa poka prostrednctvom telepatie im da najavo vau lsku k nim, ak pomete Vodcovi sprievodcov vykona jeho poslanie, budete bezpochyby zaraden medzi tch, ktor bud ma prvo na vedeck znovustvorenie na plante Vench. V ase, ke lovek objavil energie, ktor mu umouj dosta sa na Mesiac, m zrove aj energie, ktor staia na znienie vetkch foriem ivota na Zemi. Bli sa hodina a mesiac sa rozpolt.... (Korn, sra 54, ver 1). V dnenej dobe je lovek schopn v ktorkovek de sebaznienia. Len t, ktor nasleduj poslednho proroka bud zachrnen pred znienm. V dvnych asoch udia neverili Noemovi a smiali sa mu, ke sa pripravoval na znienie. Neboli to vak oni, kto sa smial naposledy. A ke Elohim povedali obyvateom Sodomy a Gomory, aby opustili svoje mest a neobzerali sa, niektor nebrali na zrete tieto varovania a boli znien. Teraz sme dospeli do doby, v ktorej je lovek schopn sm znii cel ivot na Zemi. Len t bud pred znienm zachrnen, ktor uznvaj Elohim za naich stvoriteov. Nemuste tomu veri, ale ke ten as nastane, spomeniete si znovu na tieto riadky, ale to u bude neskoro. Ke djde ku svetovej katastrofe (toti na zklade sprvania ud v sasnosti je vemi pravdepodobn, e k nej djde a me k nej djs v blzkej budcnosti), udia bud rozdelen na dve skupiny; t, ktor neuznali naich stvoriteov a nenasledovali poslednho proroka a t, ktor mali otvoren oi a ui a uvedomili si, o im bolo u dvno ohlasovan. Prv skupina bude zna utrpenia nienia v poslednej vyhni, km ostatn bud uetren a spolu s Vodcom sprievodcov sa dostan na plantu Vench, kde sa bud v spolonosti mdrych ud zo starobylch asov tei asnmu ivotu plnmu uspokojenia, naplnenia a radosti. Ndhern atlti s postavami ako sochy ich bud obsluhova a servrova im skvel stravu, ktor bud vychutnva v spolonosti muov a ien neporovnatenej krsy a armu plne pokornch ich tbam. Usaden na pohovkch ozdobench zlatom a klenotmi, leiac na nich tvrou k ostatnm, bud ich tam obsluhova mladci, ktor nestarn, nesci ae a dbny a pohre naplnen z tecich prameov, z ktorch nedostan bolesti hlavy a ani sa neopoja, a nesci tak ovocie, ak si vyber, a mso z vtkov, po ktorch zatia, a bud tam krsne devy so irokmi pvabnmi oami, ako perly dobre zachoval, ako odmena za to, o urobili na Zemi. (Korn, sra 56, vere 15 a 24). Vy, ktor verte vo vetko, o je tu napsan, ke vs Vodca sprievodcov kamkovek povol, zanechajte vetko a chote, pretoe to me by kvli tomu, e dostal informcie tkajce sa konca. A ak budete v tej chvli v jeho blzkosti, budete zachrnen a spolone s nm sa dostanete pre, aleko od utrpenia. Vy, ktor verte, nesnate sa posudzova iny a slov Elohim. Stvorenie nem prvo posudzova svojho stvoritea. Repektujte nho proroka a neposudzujte jeho iny a slov, pretoe my poujeme jeho uami, vidme jeho oami a hovorme jeho stami. Ak nie ste ctiv k prorokovi, nie ste tm ctiv k tm, ktor ho poslali k vaim stvoriteom. Posolstv, ktor v minulosti zaslali Elohim, ako aj udia, ktor im boli plne vern, boli v prve, ale tmrske systmy, vybudovan na zklade tchto posolstiev a vyuvajce ud, ktor im verili, v prve neboli. Cirkev strca svoj vplyv a zasluhuje si to. A o sa prslunkov cirkvi tka, i muov alebo ien, nech sa t, ktor maj oi otvoren pridaj k poslednmu prorokovi a pomu mu rozirova zveren posolstv po celom svete. Privtame ich s otvorenou nruou a bud mc

dosiahnu svoje uspokojenie tm, e bud poslami tch, v ktorch vdy verili, ale konene pochopia, o to znamenalo, ke stvorili loveka a poslali Jeia. Bud mc skutone dosiahnu vlastn uspokojenie, osloboden od obmedzen cirkvi, ktor je zaostal a skrnaten tiscronmi nnosmi zloinov a zloinnou inkvizciou! Bud mc robi to, o by mali robi, teda pouva orgny, ktor im ich stvoritelia dali, pretoe stvoritelia nemaj radi, ak sa nevyuvaj orgny, ktor vm dali. Mui aj eny sa bud mc tei zo svojich piatich zmyslov a spja sa s umi, ktorch maj radi, prevajc chvle fyzickho astia, alebo astia venho, a to bez pocitu viny. Toti prve teraz by sa mali cti vinnmi za to, e nevyuvaj vetko, o dostali od svojich stvoritemi. A skutone prebudia svoje mysle a mysle ud miesto toho, aby ich uspvali! tudenti seminrov rmsko-katolckej cirkvi u takmer neexistuj, ale niektor udia s neastn, a to t, ktor vo svojom vntri pociuj poslanie ri okolo seba lsku a prebdza mysle ud. Pred pdesiatimi rokmi bolo pdesiat tisc seminaristov, ale dnes je ich u len psto. To znamen, e existuje prinajmenom tyridsadevtisc psto neastnch ud, ktor maj vo svojom vntri potencionlnu silu rozirova pravdu a vysiela harmniu, silu, ktor im dali nai stvoritelia. Oni sa vak nectia by priahovan takouto cirkvou, pokrytou zloinmi a tmrstvom. Vy, ktor patrte medzi tchto tyridsadevtisc psto a ctite potrebu rozirova pravdu a potrebu urobi nieo pre svojich blnych, vy, ktor chcete zosta vern svojim stvoriteom a Jeiovi, ktor vm kzal sa vzjomne milova a repektova Stvoriteov, Otca, ktor je na nebesiach a vy, ktor ctite, e toto posolstvo je pravdiv, prte medzi ns a state sa sprievodcami, teda umi oddanmi Elohim, poda tradcie Mojia, Elia a Jeia. Budete rozirova posolstvo Elohim a i pritom normlny ivot, dosahujc pln uspokojenie vaej osobnosti a vyuvajc vetky zmysly, ktor vm dali vai stvoritelia. Vy, ktor ste v sasnosti prslunkmi cirkvi, odlote odev, ktor je rovnako smutn ako jeho farba, farba zloinov spchanch pod tmto rkom, pote s nami a state sa sprievodcami udstva na ceste k veobecnmu mieru a lske. Opustite kostoly, ktor nie s ni viac ne pomnky vybudovan primitvnymi umi, chrmy v ktorch sa uctievaj bezcenn veci, ksky dreva a ksky kovu. Elohim nepotrebuj na to, aby ich ctili, e s milovan, chrmy v kadom meste, pre nich sta, aby sa udia pokali s nimi spoji telepaticky, m znovuobjavia pvodn zmysel modlitby, chc, aby udia sprstupnili nekonenu namiesto toho, e sa zatvraj do temnch a mystickch kamennch budov. Pokrytectvo a mystifikcia trvali u dos dlho. Na zklade pravdivch posolstiev vznikali organizcie, ktor sa na nich obohacovali, ili v nehodnom prepychu a na dosiahnutie svojich cieov vyuvali strach ud. Pod zmienkou renia tchto posolstiev boli veden vojny. Hanba! Peniaze chudobnch sa pouvali na dosiahnutie finannej moci. Hanba! Lsku k blnemu hlsali so zbraami v ruke. Hanba! Rovnos medzi umi kzali a pritom podporovali dikttorstvo. Hanba! S prehlsenm e Boh je s nami posielali ud do bratovraednch vojen. Hanba! Znova a znova sa tali Evanjeli: Ani Otcom nevolajte nikoho na Zemi, lebo len jeden je v Otec, ten nebesk. (Mat 23:9) a udia sa predsa nechvali neustle oslovova Ote a Pane, stle a stle. Hanba! Znova a znova tame texty, v ktorch stoj: Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze, ani kapsu na cestu si neberte, ani dvoje iat, ani obuv, ani palicu... . (Mat 10:9), a oni sa predsa vyvauj v prepychu Vatiknu. Hanba! Ak ppe nepred vetky majetky Vatiknu, aby za ne mohol pomc neastnm uom, nebude prijat medzi spravodlivch na plantu Vench. Je hanebn, aby sa vyuvanm pravdivch posolstiev a zneuvanm naroden, svadieb a mrt ud niekto vyvaoval v prepychu zskanom na kor chudobnch. Ale ak sa toto vetko zmen a udia, ktor s sasou tejto prernej organizcie a pritom nechpu svoj omyl, vystpia z jej radov a outuj svoju chybu, bude im odpusten a bud oprvnen pre ven ivot, pretoe nai stvoritelia Elohim ns, svoje deti, miluj a odpaj tm ktor primne outuj svoje chyby.

Na aliu existenciu cirkvi u nie je dvod, pretoe bola poveren rozirovanm Jeiovho posolstva poas oakvania Veku Apokalypsy. Tento as nastal a cirkev pouila na rozirovanie posolstva prostriedky, ktor s hanebn. A hoci splnila svoju lohu, vetky zloiny jej bud vytknut a t, ktor maj odev pokvrnen krvou, bud patri medzi vinnkov. Prebute sa zo spnku, v ktorom sa nachdzate! Toto nie je rozprvka! Pretajte si znova vetky psma starobylch prorokov, oboznmte sa s najnovmi objavmi vedy, najm z oblasti biolgie a pozrite sa na oblohu. Vetky zvestovan znamenia s tam! Neidentifikovan lietajce objekty, ktor udia nazvali lietajce taniere, sa objavuj kad de. Na oblohe sa uku znamenia, to bolo napsan vemi dvno... . Ke ste sa toto vetko dozvedeli, vytvorte si z toho syntzu a prebute sa: Claude Rael existuje, je iv, nenapsal to, o napsali Moji, Eli, Ezechiel, Jei, Mohamed, Budha a vetci ostatn, nie je biolgom, ale poslednm v rade prorokov, je prorokom Apokalypsy, teda doby, v ktorej je mon vetko pochopi. ije prve teraz a vemi blzko vs a vy mte to astie by jednm z jeho sasnkov a dostva sa vm jeho uenia. Prebute sa, spojte sa a vydajte na cestu, chote k nemu a pomhajte mu! Potrebuje vs! State sa jednm z priekopnkov poslednho nboenstva, nboenstva nboenstiev a zskate miesto, bez ohadu na to, o sa me sta, medzi spravodlivmi na cel venos s monosou vychutnva poteenie planty Vench v spolonosti ndherne prjemnch bytost, pokornch voi kadmu vmu prianiu. SPRIEVODCOVIA Nasledujte Vodcu sprievodcov, pretoe on je vyslancom Elohim, naich stvoriteov, naich Otcov, ktor s na nebesiach. Riate sa vetkmi radami uvedenmi v tejto knihe, pretoe s to rady vaich stvoriteov, sprostredkovan stami Clauda Raela, nho vyslanca, poslednho proroka, pastiera pastierov a pomhajte mu vybudova nboenstvo nboenstiev. idia, kresania, moslimovia, budhisti a vyznavai inch nboenstiev, otvorte svoje oi a ui, pretajte si znova vae Psma svt a pochopte, e tto Kniha ja t posledn, ohlsen vaimi vlastnmi prorokmi a pote s nami pripravova prchod naich stvoriteov. Nap Vodcovi sprievodcov a on a predstav inm uom, ktor s tak ako ty Raelinmi, o znamen, e pochopili posolstv sprostredkovan Claudom Raelom, predstav a sprievodcovi vo vaej oblasti, aby ste sa mohli pravidelne stretva a meditova, a aby ste mohli svojimi inmi pomha rozirova toto posolstvo, aby sa stalo znmym po celom svete. Ty, ktor ta toto posolstvo, uvedom si, e si privilegovan a mysli na vetkch tch, ktor o om ete nevedia. Urob vetko pre to, aby si zaistil, aby v tvojom okol neexistoval ani jeden lovek, ktor by nebol oboznmen s tmito fantastickmi odhaleniami, ale nikdy sa nesna presvieda tch, ktorm o tom hovor. Oboznm ud s tmito posolstvami a ak s dostatone pripraven, pochopia ich sami. Vdy si povedz nasledujcu vetu od Gndhho: Aj keby nikto nevidel pravdu, nestane sa z nej omyl.. Ty, ktor sa cti pri tan tchto posolstiev poteen a el si tto pravdu rozirova vo svojom okol, ty, ktor chce plne zasvti svoj ivot vaim stvoriteom tm, e bude starostlivo dodriava vetko, o sa od vs iada a tm, e sa bude snai usmerova ud na ich ceste k dosiahnutiu uspokojenia a naplnenia, ty by si sa mal sta sprievodcom, ak chce by schopn plne to zvldnu. Nap Vodcovi sprievodcov Raelovi a on a privta a podrob zasvteniu, pomocou ktorho bude vedie rozirova tto pravdu naplno. Toti len lovek, ktor je osvieten me osvieti mysle inch ud. Lska stvoriteov k ich dielu je nekonen a ty by si ju mal optova. Mal by si ich milova tak ako aj oni teba a dokza to pomhanm ich vyslancovi a jeho pomocnkom, dvajc im vetky svoje prostriedky a sily k dispozcii, aby skutone mohli vybudova vyslanectvo na privtanie Stvoriteov, a aby mohli cestova po celom svete a rozirova toto posolstvo. A nezabudni, e pravideln regionlne stretnutia ud, ktor veria v toto posledn posolstvo, s kadorone v prv aprlov nedeu, 6.augusta, 7.oktbra a 13.decembra. Miesto stretnutia bude uverejnen v Apokalypse, spojovacom asopise Raelinskeho Hnutia. alie adresy, ktor ti napomu skontaktova sa, s spsan na konci tejto knihy.

Ak mi chce pomc splni lohy stanoven Elohim, nap mi na adresu: International Raelina Movement P.O.Box 225 CH-1211 Geneva 8 Switzerland DODATOK AUTORA r. 1997 Mnoho vec sa stalo odvtedy o som napsal tieto dve knihy, ktor teraz spolu tvoria prv vydanie komerne publikovan v Britnii, v Britskom Commonwealthe a v Spojench ttoch Americkch. Pvodne som publikoval Knihu, ktor hovor Pravdu v mojom materinskom jazyku vo Franczsku v roku 1974, a nsledne knihu Mimozemania ma vzali na svoju plantu v roku 1976. A doposia som vbec ni k pvodnm textom tchto dvoch knh nepridal. V priebehu toho obdobia boli preloen do dvadsiatich piatich jazykov dobrovone Raelinmi, a celosvetovo sa predalo vye milina kpi mojich knh. A doteraz vetky predchdzajce knin vydania v anglitine boli vytlaen, publikovan, a distribuovan pod dohadom Medzinrodnho Raelinskeho Hnutia (I.R.M.), spoiatku toho v Kanade, neskr sdliaceho v Japonsku. Toto mimoriadne znovu preloen vydanie je prvm plne komernm vydanm mojich psiem do celho sveta, a som presveden, e svojim obsahom pod vysvetlenie ete iriemu publiku. Poas tchto prvch dvadsiatich tyroch rokov svojej existencie sa Medzinrodn Raelinske Hnutie stle rozrastalo a v sasnosti m celkove okolo 40000 aktvnych lenov po celom svete. Nrodn poboky Medzinrodnho Raelinskeho Hnutia s teraz zaloen v osemdesiatich tyroch krajinch, vrtane krajn vetkch vekch svetovch nrodov, a udia neustle prichdzaj, aby pomohli tomuto neobyajnmu poslednmu Posolstvu Elohim, aby sa viac rozrilo. Stle treba viac dobrch ud, avak v ase ke toto pem, Hnutie je najsilnejie vo Franczsku, Kanade, a Japonsku. Tie sa rchlo roziruje v Spojench ttoch Americkch, v Austrlii, v juhovchodnej zii, v latinskej Amerike, a v Afrike, rovnako ako aj v Britnii a vo vine ostatnch krajn Eurpy. Najnovie boli zaloen nrodn poboky Hnutia na Havaji, v ne, a v Junej Afrike. V neskorch sedemdesiatych a na zaiatku osemdesiatych rokov som napsal a publikoval alie knihy, ktor mali sli na posilnenie informci podanch v tejto publikcii. V anglickch verzich mali nzvy: Privtajme naich Otcov z vesmru (1979), a Zmyslov Meditcia (1980). Na pravidelnch seminroch, ktor sa odvtedy usporadvali na vetkch kontinentoch sveta, boli uenia Elohim, ktor som spsal v tchto knihch, objasnen mnohm tiscom ud vetkch vekovch skupn, a to mnou a starmi lenmi Medzinrodnho Raelinskeho Hnutia. Celkove je teraz na svete okolo 130 sprievodcov, alebo Raelinskych kazov. Hnutie taktie vydva medzinrodn tvrronk, asopis zvan Apokalypsa, do ktorho ja, alebo in raelinski ldri, peme o najnovch vylepeniach. Tto publikcia napomha ri alie mdrosti a nhady Elohim. Prpravy na postavenie chrnenej ambasdy poadovanej Elohim tie dobre napreduj. Ambasda a rezidencia musia by chrnen prvami neutrality ako akkovek in normlne medzinrodn diplomatick zemia i budovy, a musia by v slade s presnmi poiadavkami Elohim, poda ktorch raelinski architekti dokonili nrty komplexu budov, kde sa najdramatickejie a najneobyajnejie stretnutie ldrov vld sveta v histrii uskuton. Nie dlho nato sme na zklade tchto nrtov skontruovali mal maketu ambasdy, v tvare istho kruhu v obil, ktor sa zjavil v Anglicku, a ktor sa na u ohromujco podob. Doposia sa na postavenie Ambasdy vyzbieralo asi sedem milinov dolrov, a peniaze nm na u udia stle dvaj. Avak musm podotkn, e peniaze nie s tou najhlavnejou prekkou na dokonenie tohto projektu. Tom v pte s politick a diplomatick problmy, a na ich prekonanie bude potrebn vytrvalos a trpezlivos.

V tomto ohade Medzinrodn Raelinske Hnutie podalo niekokokrt od roku 1991 iados Izraelskej vlde a Hlavnmu Rabnovi v Jeruzaleme a poadovalo, aby bola zaruen potrebn nezvislos teritria tak, aby Ambasda mohla by vybudovan nealeko Jeruzalema, kde Elohim vytvorili prv udsk bytosti. Prv chrm idovskho nboenstva bol v skutonosti pvodne tie Ambasdou, v okol ktorej vyvstalo starobyl mesto. Elohim teraz akaj, kedy im tt Izrael poskytne takto status nezvislho zemia na postavenie novej Ambasdy Tretieho Chrmu avak a doposia neprila z Izraela pozitvna odpove. Prv kontakt nastal da 8. novembra 1991, na idovsk Nov Rok a alia oficilna poiadavka bola predloen Hlavnmu Rabnovi Izraela pr mesiacov neskr. iados bola prijat a zaala sa tdia okolo tejto zleitosti. V lete 1993 Izraelsk vldna komisia dola k zveru, e Raelinske Hnutie m mierumilovn mysly, a e nie je hrozbou Izraelskej bezpenosti. V svojej sprve dvaja rabni usdili, e by bolo lepie nerobi ni proti Raelovi, pretoe monoe je naozaj oakvanm Mesiom. V novembri 1993 bola alia priama iados zaslan Izraelskmu premirovi Jicchakovi Rabinovi, ke bol v Kanade zastujc sa na Montrealskom idovskom Zjazde. Ale mesiac nato pn Rabin odpovedal, prostrednctvom jednho zo svojich oficilnych splnomocnencov, e tomu neme vyhovie. Ak Izrael nakoniec odmietne zarui nezvislos zemia, s najvou pravdepodobnosou ako sme u naznaili zriadime Ambasdu na Palestnskom alebo Egyptskom zem, alebo v inom susednom tte. V skutonosti niie svahy Sinajskho pohoria bud vynikajcou alternatvou, vzhadom k tomu, e tam sa Jahve, vodca Elohim, zjavil Mojiovi po prv raz. Avak predsa len Elohim prednostne dvaj monos prija iados na postavenie Ambasdy Izraelu, pretoe v tom je cel zmysel ttu Izrael. U v roku 1990, ako dkaz ich osobitnch pocitov voi uom Izraela, shlasili s mojim nvrhom modifikova ich pvodn symbol Nekonena, ktor Raelinske Hnutie pouvalo na Zpade. Stredn as Svastika, ktor v sanskrite znamen stav dobra, a zrove vyjadruje i Nekoneno v ase, bola pozmenen na podobn znak v tvare galaxie. Tto zmena bola silm o uahenie vyjednvan ohadom postavenia Ambasdy Elohim v Izraeli, a taktie sa uskutonila z cty k obetiam, ktor trpeli a zahynuli pod nacistickou svastikou poas Druhej svetovej vojny. V zii, kde svastiku meme njs vo vine budhistickch chrmov a kde vyjadruje Nekoneno v ase, pvodn symbol nerob iadne problmy. Take zmena symbolu Medzinrodnho Raelinskeho Hnutia pre krajiny Zpadu bola samozrejme vemi ochotne dovolen, a ke sa dnes pozerm nasp do minulosti na n pokrok od roku 1973, vidm, e vetko ide poda plnu. Medzinrodn Raelinske Hnutie jednho da dosiahne vetkch svojich cieov vytench Elohim za mojej asti, alebo bez nej. Viem, e sa hnutie stalo samostatne funknm, a me dnes fungova perfektne i bezo ma. Stle ete vea zostva urobi, a aj ke napokon ten vek de prde, de, kedy Elohim otvorene a oficilne pristan pred oami ldrov vldy sveta a pred objektvmi kamier medzinrodnch televznych stanc a zstupcami mdi, predpokladm , e niektor skeptici, bud naalej pochybova, i tieto vysoko vyspel udsk bytosti mohli naozaj vytvori ivot vetok ivot umelo na naej plante. Vedci lenovia Medzinrodnho Raelinskeho Hnutia a ja sme si vedom, e by to tak mohlo by. Ale neodradzuje ns to prve naopak. Od roku 1973 vedeck vskum neustle potvrdzuje podstatu informci, ktor mi Elohim poskytli. Najm tohto roku, ke v Britnii ohlsili, e ktski vedci spene vyklonovali ovcu. Tto vznamn udalos vo vedeckej histrii udstva jasne naznaila, e i klonovanie udskch bytost bude vemi skoro mon. Ako je to i na plante Elohim, tak aj pre pozemsk udsk bytosti sa toto stane prostriedkom na dosiahnutie venho ivota. iadna etick komisia na svete v tom nebude mc uom zabrni, ak to bud chcie uskutoni. alie kroky, ktor bud potrebn, bud tie, ktor umonia presun mentlne informcie, pam a osobnos zo starho loveka do novho, fyzicky mladho a dospelho klonu. Toto prenesenie pamte priamo do mladho a dospelho loveka v skutonosti znamen, e ten ist lovek me i naveky. S ohadom na nau meniacu sa kultru a na nrast technologickch vdobytkov sa bud musie upravi udsk zkony, a osobne som vemi hrd, e som vytvoril CLONAID, prv spolonos na klonovanie ud, ktor je mon teraz i skontaktova na Internete na jej strnke www.clonaid.com. Akiste s to ete prli skor dni na vyvstanie vetkch patrinch spornch otzok, avak bud sa musie prija nov zkony, aby sa definovali kritri,

poda ktorch sa ur, kto bude ma prvo ma osoh z tchto technologickch vdobytkov. Tu, rovnako ako je to aj na plante Elohim, sa poet klonov na jedinca bude tie musie limitova na jeden klon a potom: len ak po smrti. Elohim pristan na Zemi v nie vemi vzdialenej budcnosti. Nebude to viac ne tridsaosem rokov a me tak nasta ete ovea skr ak sa pravda, ktor som v tejto knihe napsal, rozri po svete ete rchlejie. Elohim prived aj vetkch Vekch Prorokov minulosti, vrtane Mojia, Elia, Budhu, Jeia Krista a Mohameda. Tto dlho oakvan udalos bude tm najasnejm dom v histrii udstva. Dfam, e budete prtomn, ke pristan vo svojej Ambasde, a e budete zdiea rados z mylienky, e ste boli sasou tohto fantastickho dobrodrustva, a e ste pomohli finanne ho zrealizova. zemie, na ktorom bude postaven Ambasda, sa v budcom tiscro stane duchovnm centrom sveta. udia vetkch nrodov bud prichdza na toto svt miesto ako ptnici. Veda skutonej Ambasdy bude postaven jej replika a t bude sprstupnen verejnosti, aby vetci mohli vidie o je vo vntri. Ale skon sa poslanie Raelinskeho Hnutia prchodom naich Stvoriteov? Vbec nie. Prve naopak, bude to v skutonosti iba zaiatok nho poslania. Spolu so znikom vetkch primitvnych nboenstiev bude treba vyplni vkuum, ktor vznikne, a to novou spiritualitou takou, aby bola v slade s technologickou revolciou, ktor prde. V sasnosti sme udia dneka pouvajci technolgiu zajtrajka so verajmi nboenstvami a verajm myslenm. Vaka Elohim dostvame monos dosiahnu nov duchovn rove a to prijatm ich vlastnho nboenstva ateistickho nboenstva Nekonena, ako ho predstavuje ich symbol. Sprievodcovia Raelinskeho Hnutia sa stan kazmi tohto novho nboenstva, ktor uom umouje cti sa v harmnii s nekonenom malm i vekm, a umouje im uvedomi si, e sme iba hviezdnym prachom a energiami na ven veky. V blzkosti Ambasdy bud postaven laboratri a univerzity, a tam, pod vedenm Elohim, bud mc pozemsk vedci zdokonali svoje vedeck postupy a rozri svoje vedomosti. Takmto spsobom sa postupne priblime vedeckej rovni Elohim. Toto nm umon ods na in planty, kde vytvorme ivot, a takto sa aj my samotn staneme Elohim pre tch, ktorch vytvorme. Duchovnos a veda bud spolupracova konene osloboden od stredovekch obv, ktor prenasledovali nau minulos. Toto nm umon sta sa bohmi, ako to bolo napsan vemi dvno v starovekch psomnostiach. Avak najprv postavme Ambasdu! Quebec, Kanada Leto 1997

RAEL

ALIE RAELOVE KNIHY: ZMYSLOV MEDITCIA Je vemi dleitou sprievodnou knihou Posolstva od Mimozemanov. Aby sme si otvorili nau myse smerom voi budcnosti a uvedomili si svoje skuton monosti, musme sa naui ako prebudi plnohodnotnejie svoje telo, a ako sa tei z naich zmyslov.... je to ivotne dleit loha a Rael tieto poznatky zskal na svojej ceste na in plantu.

V tejto knihe pe detailne o meditanch technikch, ktor pre ns nartli Elohim, aby sme sa vedeli dosta do stavu harmnie voi nekonenmu mnostvu vlastnost vetkch vec. Prostrednctvom tchto uen njdeme v sebe nov rove tvorivosti, a budeme aj schopn intenzvnejie precti farby, chute, zvuky, vne a dotyky. PRIVTAJME NAICH OTCOV Z VESMRU Tto kniha bola napsan, aby podala kompletnejie informcie, ktor boli odhalen Raelovi na plante Elohim. S to tie, ktor ho nai Stvoritelia iadali na urit as zataji. Odpoved aj na otzky, ktor logicky vyplvaj z prvho a druhho Posolstva (ktor prve drte v rukch). GNIOKRACIA Prv vydanie kontroverznch politickch tz. Demokracia nie je dokonal forma vldy a m tendenciu uvoni cestu vlde gniov gniokracii. Poda tohto systmu neme by nijak kandidt na vysok radn post volen ak jeho inteligencia nie je pdesiat percent nad benm priemernm inteligennm skre (IQ 150). Navye, ak m ma lovek volebn prvo, mus by jeho inteligenn kvocient aspo desa percent nad priemernm (IQ 110). Gniokracia je takto selektvnou demokraciou. Tieto navrhovan koncepcie s u pouvan a to na plante Elohim. Pokia nenjdeme nieo lepie, radia nm, aby sme zaali pripravova zavedenie podobnho systmu, pretoe vetok pokrok udstva zvis vhradne od innosti gniov. V tejto knihe Rael vysvetuje ako by takto systm mohol u ns fungova ke bud raz testy inteligencie dostatone rozvinut. NO KLONOVANIU UD Kniha je asnm nhadom do budcna. V tejto knihe Rael, zakladate prvej spolonosti ponkajcej svoje sluby klonovania ud spolonosti CLONAID vysvetuje, e dnen technolgia je prvm krokom v hadan venho ivota. Touto neobyajnou vziou nm umouje nazrie do uchvacujcej budcnosti, a tie vysvetuje, e naa rodiaca sa technolgia zrevolucionizuje n svet a zmen n ivot. Tto kniha ns pripravuje na nepredstavitene prekrsny svet, pln raj, kde nano-technolgia nahrad ak priemysel aj ponohospodrstvo, kde umel inteligencia na super vysokej rovni vemi rchlo prekon inteligenciu loveka a bude sa stara o vetky nudn prce, a kde ven ivot bude mon aj v potai, a aj vaka klonovaniu neustle novch mladch tiel, do ktorch sa prenesie osobnos loveka (pam, vlastnosti...). Tento rajsk svet bude miestom vonho asu a lsky, kde nik nebude musie vbec pracova! MAITREYA Rael, prepovedan Maitreya zo zpadu, zhrnul v tejto vynikajcej knihe svoje uenie, ktor prezentoval na raelinskych seminroch poas poslednch 30-tich rokov. V tejto knihe sa vyjadruje k mnohm podstatnm tmam ako s naprklad Lska k blnemu, Scit, astie, Mdros, Duchovnos, Rozjmanie, Nensilie, Veda, Partnersk Vzahy Lsky, Mtus Dokonalosti a k mnohm alm.... . Kniha je skvelm prameom poznania ak sa lovek chce zaobera sebazdokonaovanm a ak chce i plnohodnotnej ivot. Kniha je najm pre tch, ktor sa zaujmaj o budhizmus a vchodn filozofie. Njdete v nej mnoh paralely s uenm Dalai Lmu.

KONTAKT: International Raelian Movement P.O.BOX 225 CH-1211 Geneva 8

SWITZERLAND

Pozn.: Toto je adresa medzinrodnej centrly vo vajiarsku, Raelinov na Slovensku na tejto adrese neskontaktujete. Kontaktujte ns emailom. (vi. niie) Usmernenia pre tch, ktor sa chc kontaktova: Ako sa skontaktova s Raelinskym Hnutm: 1) Nap Raelinskemu Hnutiu na Slovensku a dostane odpovede na svoje otzky ohadom: a) miestnych stretnut, innosti at. b) prihlky za lena Raelinskeho Hnutia na Slovensku c) informci na tmu Prenosu Bunenho Plnu d) dodatonch konzultci 2) Adresa: momentlne potov adresa Raelinskeho Hnutia na Slovensku neexistuje, pte nm na e-mail, alebo ns kontaktujte cez formulr na http://www.rael.host.sk/kontakt.html Priebene si pozrite na www.rael.host.sk, i u mme nov potov adresu. Hne ako adresa bude, njdete oznmenie na vyie uvedenej webovej strnke... . Cez potov adresu Medzinrodnho Raelinskeho Hnutia ns Raelinov na Slovensku neskontaktujete. Web: www.rael.org - (klikni na slovensky, nie na slovensko ...) - oficilna strnka Raelinskeho Hnutia. Je na nej mon stiahnu si Raelove knihy aj v inch jazykoch.... at. www.raelianmovement.org neoficilna strnka Raelinskeho Hnutia. Mon chat a diskusn fra... . www.rael.host.sk alia strnka raelinov. E-mail: rael_slovensko@pobox.sk slovakia@rael.org alie zaujmav strnky:

www.apostasie.org- mte monos vone si vybra svoje nboenstvo. www.icacci.org - medzinr. komisia proti kresanskmu kalednrnemu imperializmu. www.thereisnogod.info - Boh neexistuje! Akkovek viera v Boha plod fanatizmus. www.clonaid.com - Priekopnci v technikch klonovania ud... www.geniocracy.net - Budcnos udstva je v gnioch... www.subversions.com - Strnka politickej neposlunosti... www.stemaid.com - Terapeutick klonovanie buniek... www.cloneguide.com - Neraelinska strnka informujca o klonovan... www.religioustolerance.org - Strnka o nboenskej znanlivosti...
...ak nebva na Slovensku (alebo v echch), p na adresu: International Raelian Movement P.O.Box 225 CH 1211, Geneva 8 Switzerland

3) Raelinske seminre prebudenia a seminre sprievodcov: Seminre sa konaj kadorone: (miesta a termny sa menia) v Eurpe v Kanade v zii v Austrlii v Afrike Ak sa zaujma o as na seminroch, prihls sa v Raelinskom Hnut na Slovensku!

O B S A H: KNIHA PRV KNIHA, KTOR HOVOR PRAVDU 1.Stretnutie 2.Pravda Stvorenie Potopa Babylonsk vea Sodoma a Gomora Abrahmova obeta 3.Dohad nad vyvolenmi Moji Trby z Jericha Telepat Samson Prv sdlo na privtanie Elohim Posol Eli Rozmnoenie chleba Ezechielove lietajce taniere Posledn sd Satan udia nemohli pochopi 4.Kristova prospenos Poatie Zasvtenie

Paraleln udstv Vedeck zzraky Zasli si dedistvo 5.Koniec sveta Rok 1946 Prv Rok Novej ry Koniec Cirkvi Vytvorenie ttu Izrael Omyly Cirkvi Pri poiatku vetkch nboenstiev udstvo choroba Vesmru Evolcia mtus 6.Nov prikzania Gniokracia Humanitarizmus Svetov vlda Vae poslanie 7.Elohim Jadrov zbrane Preudnenie Tajomstv Venosti Chemick vzdelvanie Raelinske Hnutie KNIHA DRUH MIMOZEMTANIA MA ZAVIEDLI NA SVOJU PLANTU vod 1.Mj ivot do prvho stretnutia Uplynuli u dva roky Moje detstvo, UFO nad Ambertom Druidsk kaz Pozia Stretnutie Prednky 2. Druh stretnutie Videnie z 31.jula 1975 Druh posolstvo Budhizmus Ani Boh, ani dua Raj na Zemi

In svet Stretnutie so starodvnymi prorokmi Ochutnanie raja Nov prikzania udu Izraela 3.Ke vod lovek Narodenie Vchova Zmyslov vchova Dosiahnutie uspokojenia Spolonos a vlda Meditcia a modlitba Umenia Zmyslov meditcia udsk spravodlivos Veda udsk mozog Apokalypsa Telepatick spojenie Odmena Sprievodcovia Dodatok autora alie Raelove knihy Kontakt Obsah

Autorom tejto prce je RAEL, a poda zkona a v slade s nm m na toto dielo autorsk prva. Toto dielo a ani nijak jeho as nesm by koprovan nijakm spsobom, nesm by zaloen v nijakom vyhadvacom systme, nesm by rozirovan nijakmi prostriedkami, ani elektronicky, ani knine, ani fotokoprovan, ani vytlaen, a nesm by ani dan na web (internet), nesm sa teda vbec ri bez vopred danho shlasu zstupcu dritea autorskch prv, teda Raelinskeho Hnutia na Slovensku. Poruenie tchto pravidiel me ma za nsledok trestnoprvne sthanie. Vetky prva vyhraden.

*******************