RAYMOND A.

MOODY

SVETLO NA DRUHOM
BREHU

 Raymond A. Moody. Jr.: The light beyond 1989 Translation Pavel Vilikovsk 1991 Epilogue MUDr. Ivan Hudec 1991 Preloil Pavel Vilikovsk Doslov napsal MUDr. Ivan Hudec

ISBN 80-221-0190-7

Prv kapitola

Zitok bezprostrednej blzkosti smrti

o sa stane, ke lovek zomrie? To je otzka, ktor si udstvo kladie asi najastejie a najmenej na u vie odpoveda. Prestaneme jednoducho i a o naom pobyte na zemi bud vypoveda iba nae telesn pozostatky? Vzkriesi ns neskr najvyia bytos", iba ke budeme ma v knihe ivota" dobr znmky? Vrtime sa op v zvieracej podobe, ako veria hindovia, alebo azda po mnohch genercich ako in udia? K odpovedi na zkladn otzku o posmrtnom ivote nemme dnes o ni bliie ako pred tiscroiami, ke si ju prv raz poloil pradvny lovek. Ale je vea obyajnch ud, ktor doli na sam kraj smrti a opsali zzran zblesky druhho sveta, sveta preiarenho lskou a porozumenm, ktor mono dosiahnu iba vzruujcou cestou cez tunel alebo pas. V tomto svete sa pohybuj zosnul prbuzn zaliati vzneenm svetlom a vldne mu najvyia bytos", ktor predvedie novmu prchodziemu jeho ivot a potom ho pole i alej na zem. Osoby, ktor takto zomreli", nie s u po nvrate tie, o prv. Naplno vychutnvaj ivot a vyjadruj presvedenie, e najdleitejie zo vetkho s lska a vedomosti, lebo iba tie si mono zobra so sebou. Kee nenachdzame lep vraz na opsanie tchto prhod, meme poveda, e tto udia mali zitok prahu smrti (ZPS). Tento vraz som vytvoril pred niekokmi rokmi v svojej prvej knihe ivot po ivote. In udia pouili inakie vrazy, naprklad cesty po druhom svete", tek jedinho k Jedinmu", havria lietadla", predsmrtn vidiny". Ale vetky znaky tchto epizd - nech sa nazvaj hocijako - poukazuj na podobn sksenos. ZPS-kri prevaj vetky alebo niektor tieto udalosti: pocit, e s mtvi, pokoj a bezbolestnos aj poas bolestnho" zitku, odlenie od tela, vstup do temnho priestranstva alebo tunela, rchly vstup na nebesia, zvtanie so zosnulmi priatemi a prbuznmi, ktor s zaliati svetlom, stretnutie s najvyou bytosou", sptn premiet7

nutie vlastnho ivota a neochotu vrti sa do sveta ivch. Vylenil som tieto znaky pred vye dvadsiatimi rokmi pri osobnom vskume, ktor sa zaal celkom nhodne, ke som bol dvadsaronm tudentom filozofie na Virginskej univerzite. Sedel som s nejakou desiatkou tudentov v posluchrni a poval, ako profesor John Marshall rozober filozofick problmy svisiace so smrou. Marshall spomenul, e pozn miestneho psychiatra - dr. Georgea Ritchieho - ktorho po obojstrannom zpale pc vyhlsili za mtveho a potom sa im ho podarilo oivi. Km bol Ritchie mtvy", mal pozoruhodn zitok, e prechdza tunelom a vid sveteln bytosti. Ako poznamenal mj profesor, tento zitok hlboko poznail spomnanho lekra, ktor bol presveden, e dostal monos nazrie do posmrtnho ivota. Pravdu povediac, v tomto tdiu ivota mi ani na um nezilo, e by sme po telesnej smrti mohli zosta duchovne naive. Vdy som predpokladal, e smr predstavuje znik nho hmotnho tela i nho vedomia. Zaujalo ma, prirodzene, e si je ven lekr natoko ist vecou, aby sa verejne priznal, e chytkom zazrel posmrtn ivot. O niekoko mesiacov som poul, ako sm psychiater opisuje svoj zitok skupine tudentov. Povedal nm o tom, ako si z diaky obzeral svoje naoko mtve telo vystret na nemocninej posteli, ako vstpil do jagavho svetla, ktor vyarovalo lsku, a ako sa mu v trojrozmernej panorme premietla kaduk udalos jeho ivota. Vtepil som si Ritchieho rozprvanie do pamti a pokraoval som v tdiu, a km som v roku 1969 nezskal doktort filozofie. Iba ke som zaal ui na univerzite, narazil som op na zitok prahu smrti. Jeden z mojich tudentov rok predtm takmer zomrel a ja som sa ho optal, ak to bol zitok. Ohromilo ma, ke som zistil, e preil takmer plne rovnak epizdu, ak som si pred vye tyrmi rokmi vypoul od Ritchieho. Zaal som objavova alch tudentov, ktor vedeli o alch ZPS. Ke som v roku 1972 nastpil na lekrsku fakultu, mal som u osem tdi prpadov ZPS od spoahlivch, primnch ud. Na lekrskej fakulte som objavil alie prpady a oskoro som mal toko spracovanch prpadov, e som zostavil ivot po ivote, ktor sa stal medzinrodnm bestsellerom. Oividne

jestvovala tba po poznatkoch o tom, o sa s nami stane v posmrtnom ivote. Kniha vyrukovala s mnohmi otzkami, na ktor nevedela da odpove, a vyvolala hnev skeptikov, ktor povaovali odborne spracovan prpady niekokch stovk ud v ri ozajstnho" vedeckho vskumu za bezcenn. Mnoh lekri tvrdili, e o zitkoch prahu smrti nikdy nepouli, hoci oivovali stovky ud. al tvrdili, e je to jednoducho forma duevnej choroby ako schizofrnia. Niektor vyhlsili, e tieto ZPS mvaj iba mimoriadne nbon udia a inm sa zasa zdalo, e je to forma posadnutosti diablom. Podaktor lekri vraveli, e deti tieto zitky nikdy nemvaj, lebo neboli kultrne poznaen" ako dospel. al vyhlsili, e ud, ktor maj ZPS, je primlo, aby tieto zznamy boli tatisticky vznamn. Niektor udia, vrtane ma, mali zujem o al vskum problmu ZPS. Prca, ktor sme za posledn desaroie vykonali, ohromne prispela k osvetleniu tohto javu. Podarilo sa nm odpoveda na vinu otzok vznesench tmi, o maj pocit, e zitok prahu smrti sa vemi neli od duevnej choroby alebo od mozgovch sebaklamov. Pravdu povediac, prtomnos skeptikov nm prospela, lebo ns printila prizrie sa tomuto javu ovea pozornejie, ako keby ich nebolo. Mnoh z toho, na o sme my vskumnci prili, obsahuje tto kniha.

Kto, koko a preo

Okolnos, o ktorej by som chcel hovori v tejto kapitole, je vek poet ZPS, ktor sa skutone stvaj. Ke som sa zaal zaobera tmto javom, domnieval som sa, e ud, ktor ho skutone preili, je vemi mlo. Nemal som sla a ani v medicnskej literatre sa urite nijak neuvdzali, ale keby som to bol mal odhadn, povedal by som, e jeden z smich ud, ktorch prebrali k ivotu, alebo sa nejako podobne ocitli v blzkosti smrti, preil aspo jeden zo znakov ZPS. Ke som zaal predna a vypytova sa vekch skupn ud, i oni sami mali ZPS alebo poznali niekoho, kto ho mal, mj nzor na astos tohto javu sa vrazne zmenil. Na prednkach som sa ptal posluchov. Kok z vs mali zitok prahu smrti alebo vedia o niekom, kto ho mal?" Na odpove zdvihol ruku asi kad tridsiaty lovek. 9

Skmate verejnej mienky George Gallup ml. zistil, e v Spojench ttoch malo ZPS osem milinov dospelch ud. To znamen kad dvadsiaty lovek. alej sa mu podarilo analyzova obsah tchto ZPS tm, e sa ptal na ich prvky. Zistil toto: Prvok Percent Mimo tela 26 Presn zrakov vnemy 23 Pouten zvuky alebo hlasy 17 Pocity pokoja, bezbolestnosti 32 Sveteln javy 14 Premietnutie ivota 32 Pobyt v inom svete 32 Stretnutie s inmi bytosami 23 Tunelov zitok 9 Predvdanie 6 Takto verejn prieskum jasne ukzal, e ZPS s v spolonosti ovea benejie, ako si myslel ktorkovek vskumnk ZPS.

Znaky ZPS
Ako som u spomnal, podarilo sa mi odvodi sstavu deviatich znakov, ktor definuj zitok prahu smrti. Postupoval som tak, e som sa vypytoval stovk ud a vyhadval som v ich jedinench prbehoch spolon prvky. V ivote po ivote som napsal, e som nestretol nikoho, kto by bol v priebehu ZPS zail vetky tieto znaky. Ale odvtedy, o som knihu napsal, interviewoval som viac ako tisc ZPS-krov a naiel som viacerch s celoklovmi" epizdami, pri ktorch sa vyskytlo vetkch dev znakov ZPS. Aj tak vak treba ma na pamti, e nie vetci, o absolvuj zitok prahu smrti, maj vetky nasledujce symptmy. Niektor mu ma jeden i dva, in p i es. Prve prtomnos jednho alebo viacerch tchto znakov definuje ZPS.

Pocit, e som mtvy

Mnoh udia si neuvedomuj, e zitok prahu smrti, ktor prve maj, m nieo spolon so smrou. Zistia, e sa vznaj nad svojm telom, hadia na zdiaky a odrazu poctia strach 10

alebo zmtok, prpadne oboje. uduj sa: Ako to, e som tu hore a pozerm sa na seba tam dolu?" Nedva im to zmysel, a tak sa ich zmocn vek zmtok. V tomto tdiu nemusia v hmotnom tele, na ktor hadia, naozaj spozna vlastn telo. Jeden lovek mi povedal, e km bol mimo tela, chodil po oddelen vojenskej nemocnice a asol nad tm, koko je tam mldencov pribline jeho veku a podoby, ktor sa ponaj na neho. Skutone sa pozeral na tie rozlin tel a ptal sa v duchu, ktor patr jemu. al lovek, obe stranej nehody, pri ktorej priiel o dva dy, si pamtal, ako sa vznal nad svojm telom na operanom stole a utoval toho zmrzaenho loveka, o na om leal. A potom si uvedomil, e je to on! ZPS-kri asto v tomto tdiu pociuj strach, ktor potom vystrieda dokonal pochopenie toho, o sa deje. Rozumej tomu, o si navzjom chc poveda lekri a sestriky (aj ke neraz nemaj nijak formlne medicnske vzdelanie), ale ke sa pokaj hovori i u s nimi alebo s inmi prtomnmi umi, nik ich nevid ani nepouje. V tomto tdiu sa mu poksi upta pozornos prtomnch tm, e sa ich dotkn. Ale ke to urobia, ruky im prejd cez plece dotynho, akoby tam ni nebolo. Opsala mi to ist ena, ktor som osobne znovu priviedol k ivotu. Videl som, e jej zlyhva srdce, a ihne som zaal s masou hrudnka. Neskr mi povedala, e km som sa usiloval obnovi innos srdca, ona sa vzniesla nad svoje telo a hadela nadol. Stla za mnou a pokala sa mi poveda, aby som prestal, e jej je dobre tam, kde je. Ke som ju nepoul, pokala sa ma chyti za plece, aby mi zabrnila vpichn jej do ruky ihlu a vstrekn intravenznu tekutinu. Ruka jej bez odporu prela mojm plecom. Ale neskr tvrdila, e ke to urobila, poctila osi, o malo konzistenciu vemi rozriedenej elatny", ktorou akoby prechdzal elektrick prd. Podobn opisy som poul aj od inch pacientov. Po pokuse komunikova s inmi umi mvaj ZPS-kri neraz zven pocit vlastnej totonosti. Jedna ZPS-krka opsala toto tdium ako as, ke nie ste enou svojho manela, nie ste rodiom svojich det, nie ste dieaom svojich rodiov. Ste plne a bez zvyku vy." In ena povedala, e mala pocit, akoby prechdzala akmsi prerezvanm nr", podobne ako ke preatm ln oslobodme baln. 11

Prve v tomto tdiu sa strach men na blaenos a na porozumenie.

Pokoj a bezbolestnos
Km je pacient vo svojom tele, me neraz pociova siln boles. Ale ke sa prere nry", dostav sa vemi skuton pocit pokoja a bezbolestnosti. Rozprval som sa s pacientmi so zlyhanm srdca, ktor vravia, e prenikav boles srdcovho zchvatu sa men z mk na takmer slastn pitok. Niektor bdatelia uvdzaj teriu, e ke mozog pociuje tak prenikav boles, vyluuje chemick ltku vlastnej produkcie, ktor boles potla. Zaoberm sa touto teriou v siedmej kapitole, ale u tu poviem, e nik zatia neuskutonil pokusy, ktor by to i u potvrdzovali, alebo vyvracali. No aj keby to bola pravda, nevysvetuj sa tm ostatn symptmy tohto kazu.

Zitok vystpenia z tela

Neraz pribline v tom istom ase, ke doktor povie: Tak to je koniec", v pacientovi sa odohr pln zmena perspektvy. Cti, e sa dvha a obzer si svoje telo tam dolu. Vina ud vrav, e ke sa to stane, nie s iba nejakm bodom vedomia. Akoby ete vdy boli v akomsi tele, hoci s mimo svojich hmotnch tiel. Vravia, e duchovn telo m tvar a podobu odlin od naich hmotnch tiel. M ruky a tvr, hoci vina nedoke opsa, ako vyzer. Niektor udia ho opisuj ako viacfarebn oblak alebo ako energetick pole. Jeden ZPS-kr, s ktorm som hovoril pred niekokmi rokmi, povedal, e ke bol v tomto stave, prezeral si ruky a videl, e sa skladaj zo svetla a obsahuj drobnuk truktry. Videl si jemn zvitnice na konekoch prstov a sveteln trubice, ktor sa mu tiahli hore rukami.

Tunelov zitok
Tunelov zitok prichdza zvyajne po odlen od tela. Km som nenapsal ivot po ivote, nevimol som si, e a ke udia prejd prerezanm nr" a mimotelovou sksenosou.
12

uvedomia si naplno, e ich zitok m nieo spolon so smrou. V tomto tdiu sa pred nimi otvor portl alebo tunel a s vrhnut do temnoty. Zan prechdza tmto temnm priestranstvom a na konci vyjd do jagavho svetla, ktorm sa budeme zaobera potom. Niektor udia namiesto tunela vystupuj po schodisku. Ist ena povedala, e bola pri synovi, ke umieral na rakovinu pc. Jedna z jeho poslednch vpoved znela, e vid krsne toit schodisko, ktor stpa nahor. Ke matke povedal, e si mysl, e kra hore tmi schodmi, vniesol jej do due zmier. Niektor udia opisovali, e preli krsnymi, zdobenmi dverami, o sa zd vemi symbolick pre prechod do inej re. Niektor udia pri vchdzan do tunela pouj svianie h. Alebo vnmaj elektrick vibrcie i bzuanie. Tunelov zitok som neobjavil ja. Jestvuje obraz z 15. storoia od Hieronyma Boscha, ktor sa vol Vstup do Empyreanu a doslova zobrazuje tento zitok. V popred s udia, ktor umieraj. Obklopuj ich duchovn bytosti, ktor sa usiluj upriami ich pozornos nahor. Prechdzaj tmavm tunelom a vychdzaj do svetla. Ke do toho svetla vstupuj, zbone pokakn. V jednom z najzarajcejch tunelovch zitkov, ak som poul, sa tunel opisoval ako takmer nekonene dlh i irok a zaliaty svetlom. Opisov je vea, ale pocit toho, o sa deje, je vdy rovnak: lovek ide priechodom k prenikavmu svetlu.

udia zo svetla
Ke lovek vyjde z tunela, zvyajne stretne bytosti zo svetla. Tieto bytosti nepozostvaj z obyajnho svetla. Sla z nich krsna a prenikav iara, ktor akoby vetko prestupovala a napala loveka lskou. Jeden lovek, ktor absolvoval tento zitok, skutone povedal: Mohol by som to opsa ako ,svetlo' alebo ,lska' a znamenalo by to to ist." Niektor vravia, e je to takmer tak, akoby ste premokli v brke svetla. Toto svetlo sa tie opisuje ako ovea jasnejie ne okovek, co poznme na zemi. A predsa, napriek svojmu prenikavmu jasu, neree oi. Naopak, je tepl, chvejiv a iv. 13

V tejto situcii sa ZPS-kri asto stretvaj s priatemi a prbuznmi, ktor zomreli. Neraz sa o tchto uoch vyjadruj, e s v takch istch neopsatench telch, ak maj oni. Okrem jasnho svetla a iariacich priateov a prbuznch opisovali niektor udia aj krsne pastorlne scenrie. Jedna moja znma hovorila o lke obklopenej kvetmi, a kad z nich mal vlastn vntorn svetlo. Obas udia vidia krsne sveteln mest, ktor sa svojou vzneenosou vymykaj opisu. V tomto stave sa komunikcia neodohrva slovami, ako ich poznme, ale telepatickmi, neverblnymi spsobmi, vaka ktorm nastva okamit porozumenie.

Sveteln bytos
Ke u ZPS-kr stretol niekoko svetelnch bytost, stretva sa zvyajne s najvyou svetelnou bytosou". udia s kresanskou vchovou Ho asto opisuj ako Boha alebo Jeia. udia vychovan v inch nboenstvch ho mu nazva Buddhom alebo Allahom. No podaktor sa vyjadrili, e to nie je ani Boh, ani Jei, ale predsa len ktosi vemi svt. Nech u ide o kohokovek, z bytosti" vyaruje dokonal lska a porozumenie. A natoko, e vina ud chce s ou by navdy. Lene to nejde. V tomto tdiu sa dozvedia, zvyajne od svetelnej bytosti", e sa musia vrti do svojho pozemskho tela. Ale ete prv ich vezme na prehliadku ich ivota.

Prehliadka ivota
Ke djde k prehliadke ivota, hmotn prostredie u nejestvuje. Namiesto neho je tu celofarebn, trojrozmern, panoramatick prehad vetkho, o ZPS-kri vo svojom ivote vykonali. Odohrva sa zvyajne z pohadu tretej osoby a neprebieha v ase, tak ako ho poznme. Najpriliehavej opis, ak som poul, znie, e je tam cel ivot loveka odrazu. V tejto situcii nielene vidte kad skutok, ktor ste urobili, ale hne aj vnmate inky kadho jednho vho skutku na ud vo vaom ivote.
14

Tak naprklad, ak sa vidm kona nelskypln skutok, hned vzpt sa ocitnem vo vedom osoby, ktorej som ten skutok vykonal, take ctim jej zrmutok, ublenie a tos. Na druhej strane, ak niekomu vykonm lskypln skutok, tak sa vzpt ocitnem na jeho mieste a pociujem hrejivos a astie. Poas toho vetkho je bytos" s dotynmi udmi a pta sa ich, ak dobro vykonali svojm ivotom. Pomha im absolvova prehliadku a pomha im vidie vetky udalosti ich ivota zo sprvneho uhla. Vetci udia, ktor tm prejd, si odnaj presvedenie, e najdleitejia v ich ivote je lska. Pre vinu z nich druhou najdleitejou vecou v ivote je poznanie. Ke vidia vjavy zo ivota, v ktorch sa nieomu uia, bytos" zdrazuje, e jedno, o si pri smrti mu so sebou vzia, je poznanie. Druh je lska. Ke sa udia vrtia, tia po poznan. Zo ZPS-krov sa neraz stvaj vniv itatelia, aj ke predtm o knihy vemi nestli, alebo sa zapu na tdium inej disciplny, ne v akej psobia.

Rchly vstup na nebes

Treba zdrazni, e nie vetci ZPS-kri maj tunelov zitok. Niektor uvdzaj zitok vznania", pri ktorom rchlo stpaj na nebes a vidia Vesmr z pohadu, ktor je vyhraden satelitom a kozmonautom. Psychoterapeut C. G. Jung mal takto zitok v roku 1944, ke mal srdcov infarkt. Povedal, e ctil, ako rchlo stpa na miesto vemi vysoko nad zemou. Jedno diea, s ktorm som sa rozprval, povedalo, e ctilo, ako stpa vysoko nad zem, prelo pomedzi hviezdy a ocitlo sa medzi anjelmi. In ZPS-kr opsal, e vyletel nahor, vade naokolo videl planty a pod sebou Zem ako modr guku.

Neochota vrti sa
Pre mnohch ud je ZPS tak prjemn udalos, e sa nechc vrti. V dsledku toho sa neraz hnevaj na lekrov, e ich privolali sp. 15

Dvaja moji priatelia lekri po prv raz prili na to, e jestvuj ZPS, ke sa pacienti, ktorch zachrnili, zaali sprva nepriatesky. Jeden z nich privdzal k ivotu inho lekra, ktormu pred chvokou zlyhalo srdce. Ke postihnut oil, nahnevane povedal: Carl, tak osi mi u nikdy neurob." Carl nevedel pochopi, odkia sa nabral ten hnev. Ale oiven lekr ho neskr odviedol nabok, ospravedlnil sa za svoje sprvanie a vysvetlil mu svoj zitok. Bol som natvan, lebo si ma nepriviedol k ivotu, ale k smrti." In mj priate lekr objavil kaz ZPS, ke priviedol k ivotu istho mua, ktor nato na neho nakrial, e ho vytrhol z toho krsneho a iarivho miesta". Takto sa ZPS-kri sprvaj aso. Ale je to pocit, ktor nem dlh trvanie. Ke sa s nimi zhovrate o nejak tde neskr, s astn, e sa vrtili. Hoci im je to za stavom blaenosti, s radi, e mu i alej. o je zaujmav, vea ZPS-krov m pocit, e si mu vybra, i sa chc vrti, alebo zosta. Tto monos vberu im niekedy ponkne bytos svetla", inokedy prbuzn, ktor u zomrel. Vetci udia, s ktormi som hovoril, by boli zostali, keby nemuseli myslie aj na inch ako na seba. Ale zvyajne vravia, e sa chc vrti, lebo ete musia vychova deti, alebo by mohli chba svojim ivotnm druhom i rodiom. Jedna ena bola pred tto otzku bytosti svetla" postaven v ivote dva razy. Raz koncom pdesiatych rokov, ke bola v kme po automobilovej nehode, bytos" jej povedala, e je naase zomrie a s do neba. Ona mu odporovala a akala si, e je na umieranie primlad. Ale bytos" nechcela ustpi, a km ena nepovedala: Ale ja som mlad, ete som sa do stosti nevy tancovala." V tom okamihu sa bytos" srdene rozosmiala a dovolila jej i. Asi o tridsa rokov neskr tejto ene poas ahej opercie zlyhalo srdce. Op prela tunelom a ocitla sa v prtomnosti bytosti" a on jej op povedal, e nadiiel jej as zomrie. Tentoraz odporovala, e mus vychova deti a e ich v tejto fze ivota neme opusti. Dobre," povedala bytos". Ale to je naposledy. Nabudce tu bude musie zosta."
16

In as a priestor
Na dvaok k tmto deviatim znakom udia, ktor absolvovali ZPS, vravia, e as je vemi zhusten a nijako sa nepodob asu, ktor meriame hodinkami. ZPS-kri ho opisuj ako bytie vo venosti". Ke som sa jednej eny optal, ako dlho trval jej zitok, odvetila mi: Dalo by sa poveda, e trval sekundu, alebo e trval desa tisc rokov a i by ste to povedali tak alebo onak, vylo by to najedno." Obmedzenia, ktor nm uklad priestor v kadodennom ivote, sa pri ZPS asto prekonvaj. Ak chc poas toho zitku ZPS-kri niekam s, asto im sta pomyslie si, e s tam. udia vravia, e km boli mimo tela, ale sledovali doktorov, ako na nich pracuj v operanej sle, stailo si zaela a boli v akrni pri svojich prbuznch. Tak zitky s azda najlepou odpoveou uom, ktor sa domnievaj, e ZPS s sebaklamom mozgu. Napokon, na prv pohad je celkom mon, e v stave vekej zkosti by sa mozog mohol poka upokoji vytvorenm tunelovch zitkov a bytost svetla", aby loveka util. Ale ZPS-kri, ktor vm vedia poveda, o sa poas ich prhod odohrvalo v inch miestnostiach, naozaj maj mimotelov zitky. Mm viacero prkladov ud, ktor mali poas oivovania mimotelov zitky a dokzali ods z operanej sly a pozorova prbuznch v inch astiach nemocnice. Jedna ena, ktor opustila svoje telo, ila do akrne a zbadala, e jej dcra m na sebe zle zladen obleenie. Stalo sa toti to, e diea priviedla do nemocnice slka, a t v nhlivosti jednoducho schytila z hromady bielizne prv dve veci. Ke ena neskr rozpovedala rodine o svojom zitku a o skutonosti, e videla dieva v tch zle zladench atch, vedeli, e musela by s nimi v akrni. alia ena mala mimotelov zitok a odila z miestnosti, kde privdzali k ivotu jej telo. Z druhho konca nemocninej haly sledovala, ako k jej vagrovi pristpil nejak obchodn partner a sptal sa ho, o rob v nemocnici. No, prve som sa chystal na sluobn cestu," odvetil vagor. Ale zd sa, e Jne strasie krpce, tak tu radej zostanem a ponesiem jej truhlu." O niekoko dn, ke sa ena u zotavovala, priiel ju vagor
17

navtvi. Povedala mu, e bola v hale, ke sa zhovral s priateom, a akkovek pochybnosti vyvrtila slovami: Ke nabudce umriem, len si cho na sluobn cestu, lebo mne bude celkom dobre." vagor tak zbledol, a si myslela, e aj on bude u-u ma zitok prahu smrti. al takto zitok mala staria ena, ktor som oivoval. Dval som jej uzavret srdcov mas na vyetrovacom stole v ambulancii prvej pomoci a sestra, ktor mi pomhala, odbehla do druhej miestnosti po ampulku s liekom, ktor sme potrebovali. Bola to ampulka so sklenenm hrdlom, ktor sa m pri odlamovan hlaviky dra v papierovej vreckovke, aby ste sa neporezali. Ke sa sestra vrtila, hrdlo bolo odlomen, take som mohol liek hne poui. Len o sa starena prebrala, pozrela vemi milo na sestru a povedala: Zlatko, ja som videla, o ste robili v tej miestnosti, a ak to budete robi, poreete sa." Sestra sa zhrozila. Priznala, e v sil o najrchlejie otvori ampulku odlomila sklenen hrdlo holmi prstami. ena nm povedala, e km sme ju oivovali, la sa za sestrou do druhej miestnosti pozrie, o rob.

osi z vskumu: Kok, koko?

Ako som u spomnal, Gallupov stav na zisovanie verejnej mienky v prieskume z roku 1982 zistil, e osem milinov dospelch Amerianov malo ZPS. Kee to je zhruba kad dvadsiaty lovek, bdatelia si uvedomili, e nebud ma akosti s hadanm ZPS-krov pre vskumn ely. V skutonosti sa mnoh tak bdania zaali ete prv, ako Gallup poloil Amerike otzku o ivote po ivote. V jednom vskumnom projekte, vstine nazvanom Projekt Evergreen", sa podarilo preskma zitky prahu smrti u tyridsiatich deviatich obyvateov severozpadu Spojench ttov. Tchto ud interviewovali bdatelia (James Lindley, Sethyn Bryan a Bob Conley z Evergreenskej vyej ttnej koly v Olympii v tte Washington) s pouitm tandardnej metdy. Najprv ZPS-krom umonili poda nepreruovan vklad o svojom stretnut so smrou. Potom, ke svoje rozprvanie
18

skonili, dostali sriu tandardnch otzok o tomto zitku. Otzky boli tie ist, ak pouil Kenneth Ring, psycholg z Connecticutu, ktor tie skmal ZPS u desiatok ud a vsledky uverejnil vo vynikajcej knihe (ivot v smrti: Vedeck skmanie zitku prahu smrti, 1980). Jeho metda kladenia otzok ZPS-krom sa stala uznvanou metdou na zistenie, i mal lovek ZPS. Jeho otzky s do istho okamihu neutrlne, potom jemne sonduj. Bdatelia z projektu Evergreen pouili tie ist otzky, aby mohli porovna svoje vsledky s Ringovmi. 1. Dal sa tento druh zitku ako vyjadri slovami? (Ak no:) Mete sa mi napriek tomu poksi poveda preo? o je na tom zitku tak ako vypovedaten? Podobal sa snu, alebo sa od sna odlioval? 2. Ke dolo k tejto epizde, mysleli ste si, e umierate alebo mte blzko k smrti? Mysleli ste si skutone, e ste mtvy? Spomnate si ete na nieo, o ste pouli, km ste boli v tomto stave? 3. Ak ste mali poas tohto zitku pocity a vnemy? 4. Pouli ste poas epizdy nejak hluky alebo nezvyajn zvuky? 5. Mali ste v ktorejkovek chvli pocit, akoby ste cestovali, alebo sa pohybovali? Ak to bol zitok? (Ak sa hod:) Spjal sa tento zitok nejako s hlukom (zvukom), ktor ste predtm opsali? 6. Mali ste kedykovek poas tohto zitku pocit, e ste nejako odlen od svojho hmotnho tela? Uvedomili ste si v tom ase niekedy, e vidte svoje hmotn telo? (Polote tieto otzky po sebe. Potom sa, ak sa to hod, optajte:) Mohli by ste mi tento zitok opsa? Ako ste sa ctili, ke ste boli v tomto stave? Ke ste boli mimo svojho hmotnho tela, kde ste boli? Mali ste in telo? (Ak no:) Jestvovalo nejak spojenie medzi vami a vam hmotnm telom? Nejak viditen spojivo medzi jednm a druhm? Opte mi ho. Ke ste boli v tomto stave, ako ste vnmali as? Priestor? Hmotnos? Jestvuje nieo, o ste mohli robi v tomto stave a o ste nemohli robi vo svojom zvyajnom hmotnom tele? Uvedomovali ste si nejak chute i zpachy? Ovplyvnil tento stav v zrak a sluch, a ak no, ako? Prevali ste, km ste boli v tomto stave, pocit osamelosti? Ako? 7. Stretli ste niekedy poas svojej epizdy inch jednotlivcov, ivch i mtvych? (Ak je odpove kladn:) Kto to bol?
19

o sa stalo, ke ste ich stretli? Dorozumievali sa s vami? O om? Ako? o myslte, preo vm to oznmili? Ako ste sa ctili v ich prtomnosti? 8. Postrehli ste v niektorej chvli svetlo, iaru alebo iluminciu? Mete mi ju opsa? (Ak je odpove kladn:) Oznmilo vm to svetlo" nieo? o? o ste si o tom svetle mysleli? Ako ste sa ctili? (Alebo ak ste z neho mali pocit?) Narazili ste na nejak nboensk postavy ako anjeli, strni duchovia, Kristus a tak alej? Narazili ste na nejakch duchov nahajcich strach ako dmoni, bosorky alebo diabol? 9. Zjavil sa vm niekedy poas tohto zitku v ivot - alebo vjavy z vho ivota - v podobe duevnch obrazov alebo spomienok? (Ak no:) Mete mi to bliie opsa? Ak bol tento zitok? Ak ste z neho mali pocit? Mali ste pocit, e vs tento zitok nieomu nauil? Ak no, omu? 10. Mali ste v niektorej chvli pocit, e sa blite k akejsi hranici, predelu, prahu alebo bodu, odkia niet nvratu? (Ak no:) Mete mi ho opsa? Ke ste sa priblili k tejto hranici, mali ste nejak zvltne pocity alebo mylienky? Mte nejak predstavu, o tto hranica predstavovala alebo znamenala? 11. (Ak pacient predtm uviedol, e mal blzko k smrti, sptajte sa:) Ke ste mali pocit, e ste blzko k smrti, ako ste sa ctili? Chceli ste sa vrti do svojho tela, do ivota? Ak to bol pocit, ke ste sa op prebrali k vedomiu vo svojom tele? Mte nejak spomienku na to, ako ste sa dostali sp do svojho hmotnho tela? Mte nejak predstavu, preo ste v tomto ase neumreli? Mali ste niekedy pocit, e vs sdi nejak neosobn sila? 12. V zitok je erstv, ale rd by som vedel, i mte pocit, e vs nejako zmenil. Myslte si to, alebo nie? Ak vs zmenil, tak ako? (Ak treba a je to na mieste, sptajte sa:) Zmenil tento zitok v postoj k ivotu? Ako? Ovplyvnil vae nboensk presvedenie? V porovnan s vaimi pocitmi pred tmto zitkom, bojte sa smrti viac, menej, alebo rovnako? (Ak sa hod:) Bojte sa vbec smrti? (Ak sa pacient poksil o samovradu, sptajte sa:) Ako tento zitok ovplyvnil v postoj k samovrade? Nakoko pravdepodobn je, e by ste sa op poksili spcha samovradu? (Bute taktn.) 13. (Ak pacient uviedol, e mal blzko smrti a ak sa to vyerpvajco nezodpovedalo v otzke 12, tak sa optajte:) Ako lovek, ktor mal blzko k smrti, mete mi poveda, po 20

vojom, o teraz rozumiete pod smrou? Co teraz smr pre vs znamen? 14 Je ete nieo, o by ste tu chceli dodat v svislosti s tmto zitkom alebo jeho inkami na vs? Tm, e bdatelia projektu Evergreen pouili rovnak otzky ako Ring, mohli si ich vsledky porovna s rozsiahlejou prcou connecticutskho bdatea. Zitok prahu smrti rozlenili do piatich irch tdi, a nie do deviatich pecifickch znakov, ktor som nartol vyie: Pokoj, Odlenie od tela, Temno, Svetlo a Vntorn prostredie. V projekte Evergreen zailo poas ZPS tdium pokoja 74,5 percenta skmanch, km v Ringovej prci ho zailo 60 percent. Bdateom z projektu Evergreen sa videlo takmer navn pova vpovede o tomto tdiu, lebo opytovan osoby asto donekonena rozprvali o blaenom stave a teple, ktor v tomto stave ctili. tdium odlenia od tela zailo 70,9 percenta astnkov projektu Evergreen a 37 percent astnkov Ringovho projektu. Temno, ktor by sa dalo opsa aj ako tunelov zitok, sa zistilo u 38,2 percenta evergreenskych a u 23 percent Ringovch ZPS-krov. So svetlom, do ktorho mohli by zahrnut aj bytosti zo svetla, sa stretlo 56,4 percenta evergreenskych a 16 percent Ringovch ZPS-krov. Vntorn prostredie, ktor mnoh zastnen opsali ako raj, zailo 34,5 percenta skmanch v projekte Evergreen a 10 percent skmanch v Ringovej prci. Zo vetkch ud, ktorch skmali bdatelia projektu Evergreen, iba u jednho sa vyskytol pekeln" ZPS, ktor definuj ako ZPS obsahujci ohromn strach, paniku alebo hnev a prpadne aj vidiny dmonickch tvorov. V tomto prpade ist mu uviedol, e ho poas druhho z troch ZPS omylom zaviedli do pekla. Rozhovor s nm je poun i zbavn: Respondent: Druh zitok bol inak, iel som dolu schodmi. Dolu bola tma, udia kvlili, (bol tam) ohe, chceli sa napi vody... Potom ku mne niekto priiel, neviem, kto to bol, odstril ma a povedal: Ty nejde sem dolu. Vrti sa nahor." Otzka: Pouil naozaj tie slov? 21

Respondent: Hej. Vrti sa nahor. Nechceme a tu dolu lebo nie si dos zl." Otzka: Zaili ste najprv t temnotu a p o t o m . . . Respondent: Tma ako v rohu. Najprv sme li dolu... Bola tam tma ako v rohu. Otzka: Zostupovali ste tunelom? Respondent: Tunel to nebol, osi viac ako tunel, tak veliknske. Klesal som n a d o l . . . akal tam nejak chlap, vrav: ..To nie je on." Otzka: Videli ste tch ud, o jaali? Respondent: Videl som tam dolu kopu ud, vrieskali, kvlili... Otzka: Aj oni mali na sebe aty? Respondent: Nie, nie, nie. plne bez iat. Otzka: Boli nah? Respondent: Hej. Otzka: A o by ste povedali, koko ich bolo? Respondent: Prekristapna, ani porta sa nedali. Otzka: Tiscky? Respondent: Povedal by som takch, poda ma takmer milin. Otzka: Ale vne? A vetci boli naozaj neastn? Respondent: Boli neastn a odporn. Ptali odo ma vodu. Nemali vodu. Otzka: A bola tam bytos, ktor na nich dozerala? Respondent: no, bol tam tak. Mal roky... Otzka: Mal rohy! o si... o myslte, k t o . . . poznte t osobu? Respondent: Ale hej. Toho spoznm aj o polnoci. Otzka: Kto to bol? Respondent: Sm diabol! Takto zitky s zriedkav. Bdatelia z projektu Evergreen skombinovali svoj vskum s mojm a Ringovm a zistili, e iba 0.3 percenta opsalo svoj ZPS ako pekeln". Jedno vak nie je pri ZPS zriedkav, a to tendencia zmeni loveka, ktor ho m. ZPS je takm mocnm nstrojom zmeny, e vea ud sa mus podrobi psychoterapii, aby prili na to. ako ho zaleni do svojho ivota. Vcelku ZPS men loveka k lepiemu. Ale aj so zmenou k lepiemu me by ak sa vyrovna, ke pre ni in, tak preto, e je to zmena nhla. Na dvaok s tu emocionlne 22

dsledky toho, e sme videli lep svet a musme i na tomto. Azda jeden z najlepch prkladov, ako me ZPS ovplyvni loveka, pochdza od spisovateky Katherine Anne Porterovej ktor mala ZPS poas takmer smrtenho ochorenia na chrpku roku 1918. Ako autorka Lode blznov uviedla v interview: Videla som svoju vziu neba a po nej bol svet riadne nudn. Niekoko rokov potom pretrvvala vo mne nlada, e to nie je svet, v ktorom sa odd i. A predsa m lovek vieru, vntorn zdroj sily, ktor odkiasi pochdza, asi ju po niekom zdedil. Po cel ivot mvam cez de tak chvle, ke pociujem aj intenzvnu tbu zomrie a neskr aj dychtivos, ktor sa nevie doka alieho da. Pravdu povediac, keby som nebola hevnat ako tlav maka, dnes by som tu u nebola."

Spomienka na budcnos
Niektorm uom poskytuje ZPS letm pohad do budcnosti. Stva sa to v takom ohromne malom percente ZPS, e sa zdrham povaova to za jeden zo znakov ZPS. Ale predsa len sa to stva. Sm som na to priiel nhodou. Bolo to roku 1976, niekoko mesiacov pred vyjdenm ivota po ivote. Bol sviatok Halloween a moja vtedajia ena Louise ila s demi koledova". Prili k jednmu domu a tam ich uvtali prjemn mu a ena, ktor sa dali s demi do rei. Optali sa det, ako sa volaj, a ke mj najstar povedal: Raymond Avery Moody tret", ena sa zatvrila vyplaen. Musm hovori s vam manelom," povedala Louise. Ke som sa neskr s tou enou zhovral, povedala mi o svojom ZPS roku 1971. Poas opercie jej zlyhalo srdce i pca a dlh as bola klinicky mtva. V priebehu tohto zitku sa stretla so sprievodcom, ktor ju previedol jej ivotom a poskytol jej informcie o budcnosti. Ke sa zitok blil ku koncu, ukzal jej moju fotografiu, uviedol moje pln meno a povedal, e ena mi v prav as" rozpovie svoj prbeh. Povaoval som toto stretnutie za pozoruhodn. Ale ete pozoruhodnejie s niektor spomienky na budcnos, ktor pri vskume tohto javu objavil Kenneth Ring. 23

Hoci poet prpadov v Ringovej vzorke je tak mal, e sa nehod na tatistick analzu, podarilo sa mu prostrednctvom obce bdateov skmajcich prah smrti njs viacero prkladov tohto javu. V tchto prpadoch mal ZPS-kr videnie budcnosti, zvyajne poas hlbokho ZPS. Niekedy tto informcia loveku utkvie bezprostredne po ZPS. Ale inokedy sa vracia a neskr, sprevdzan silnm pocitom dj vu, pocitom, e ist udalos sme u zaili. Jeden tak prklad spomienky na budcnos z Ringovej prce pochdza od mua, ktor teraz ije v Spojench ttoch, ale narodil sa a vyrastal v Anglicku. Ako desaron mal poas ndzovej opercie prasknutho slepho reva ZPS. V liste Ringovi napsal: Po opercii, ke som sa zotavoval, uvedomoval som si, e mm zopr udnch spomienok - lebo naozaj ilo o ne- tkajcich sa udalost v mojom budcom ivote. Neviem, ako som k nim priiel... jednoducho tu boli... No v tom ase (1941), ba a do roku 1968 som im jednoducho neveril. Potom opsal p konkrtnych spomienok, medzi inm aj vek a okolnosti, za ktorch zomrie, ale tie tu nebudem uvdza. Tu s prv dve spomienky: /. Oen sa vo veku dvadsaosem rokov. Bola to prv zo spomienok a vnmal som ju ako jednoduch kontatovanie - neviazal sa k nej nijak cit... A naozaj sa to stalo, hoci pri svojich dvadsiatych smych narodeninch som sa s osobou, ktor som si mal vzia, ete ani nepoznal. 2. Bude ma dve deti a bva v dome, ktor vid. Na rozdiel od prvej predpovede, tto som precioval; sprvny vraz by bol azda preval. Mal som iv spomienku, ako sedm v kresle, z ktorho vidm dve deti, hrajce sa predo mnou na dlke. A vedel som, e som enat, hoci v tej vidine sa nijako nenaznaovalo, s km. No, enat mu i vydat ena vedia, ak to je, by enat i vydat, lebo on je enat i ona vydat. Ale slobodn lovek neme vedie, ak je to pocit, by enat; najm to, ak pocit je by enat, neme vedie desaron chlapec! A prve ten zvltny, nemon pocit si pamtm vemi jasne, prve vaka nemu mi tto prhoda utkvela v pamti. Mal som spomienku na nieo, o sa malo sta a o dvadsap rokov! Ale 24

nebolo to videnie budcnosti v benom zmysle, bolo to prevanie budcnosti. V tejto prhode bola budcnos prtomnosou. V tom zitku" som videl rovno pred seba a doprava v naznaenom smere. Doava som nevidel, ale zato som vedel, e osoba, s ktorou som enat, sed na tej strane miestnosti. Deti, ktor sa hrali na dlke, mali asi tyri a tri roky, starie malo tmav vlasy a bolo to dieva; mladie malo svetl vlasy, hoci to bol chlapec. Ale ako sa uke, obe s dievat. A uvedomoval som si aj to, e za stenou... bolo tam osi vemi udn, omu som vbec nerozumel. Vedomm rozumom som to nevedel pochopi, ale jednoducho som vedel, e je tam osi inakie. Tto spomienka" sa mi odrazu sprtomnila jednho da v roku 1968, ke som sedel v kresle, tal knihu a nhodou som vrhol pohad na deti... Uvedomil som si, e to je spomienka z roku 1941. Odvtedy som si zaal uvedomova, e na tch zvltnych spomienkach nieo je. A ten zvltny predmet za stenou bol ohrieva s vhanm vzduchom. Tieto ohrievacie teles sa v Anglicku nepouvali a - pokia viem - nepouvaj sa dodnes. Preto som nevedel pochopi, o to je; v roku 1941 to nepatrilo do oblasti mojich vedomost. Vede sa pri jej sil o vniknutie do zitkov prahu smrti nedar urobi ani len prv krky k pochopeniu spomienok na budcnos, ktor sa odohrvaj poas ZPS. Vo vemi pekulatvnej rovine sa o to poka Ring, ktor naznauje, e jestvuje tvrt rozmer. V tomto rozmere ZPS-kri vidia svoj ivot ako celkov pohad na horsk reaz - v niektorch prpadoch od zaiatku a do konca. Nemu ho zmeni. Iba ho vidia".

Druh kapitola

Zmenen ivoty: Transforman sila zitkov prahu smrti

Vetky zitky prahu smrti maj jeden spolon prvok: menia ud, ktor ich zaij. Za dvadsa rokov, o sa intenzvne stkam so ZPS-krmi, som ete nenaiel ani jednho, ktor by v dsledku svojho zitku nebol preiel vemi hlbokou a pozitvnou premenou. Nemm v mysle naznaova, e pod vplyvom ZPS sa z ud stvaj sacharnov, nekritick optimisti. Hoci z nich rozhodne rob pozitvnejch ud a prjemnejch spolonkov (najm ak pred zitkom prahu smrti a tak prjemn neboli), vedie aj k aktvnemu angaovaniu sa v skutonom svete. Pomha im vyrovnva sa s neprjemnmi strnkami skutonosti neemocionlne a s triezvou mysou - teda spsobom, ktor je pre nich nov. Vetci vedci a klinick pracovnci, s ktormi som hovoril a ktor spovedali" ZPS-krov, dospeli k tomu istmu zveru: vaka svojmu zitku s to lep udia. Hoci s ZPS tm, o z psycholgie poznme ako krzov udalosti", nemaj negatvne inky, ako sa to stva pri niektorch inch krzovch udalostiach. Naprklad po zlom zitku z bojovch operci me lovek uviaznu" v danom asovom okamihu. Tak povedzme mnoh veterni z Vietnamu znovu prevaj stran scny smrti a skazy, ktorch svedkami boli pred mnohmi rokmi v ozbrojenej zrke. Maj natoko siln halucincie, e ctia pach punho prachu a tropick horavu. To je negatvna reakcia na krzov udalos. Aj in traumatizujce udalosti, ako s zplavy, tornda, poiare a automobilov nehody, mu v uoch vyvola ochromenie a neschopnos prenies sa cez tto udalos. Ke k tomu djde, aj oni emocionlne uviaznu". Zitok prahu smrti je rovnako krzovou udalosou ako bojov zrka, autohavria alebo prrodn pohroma. Ba niektor z udalost neraz bva aj prinou ZPS. Ale ZPS-kr, namiesto aby emocionlne uviazol, reaguje jednostranne. Akoby tento zitok od loveka vyadoval, aby v svojom ivote podnikol nejak pozitvny krok. Niektor tvrdia, e je to
26

pokoi ktor vyviera z pocitu, e po ivote bude al ivot. In si myslia, e na prine je priamy kontakt s vyou bytosou, ktor viedol k istmu osvieteniu. Jedna z mojich obbench vskumnch prc o transformanej sile ZPS pochdza od Charlesa Flynna, sociolga na Miamiskej univerzite v Ohiu. Preveroval daje v dvadsa jeden dotaznkoch, ktor rozoslal Keneth Ring, znmy bdate ZPS, aby sa konkrtne presvedil, akmi zmenami preli ZPS-kri. Zistil, e ZPS-kri maj predovetkm ovea citlivej vzah k inm uom ako pred zitkom. Vmi taktie veria v posmrtn ivot a ovea menej sa boja smrti. Flynnove zistenia vzbudzuj vek ndeje. Z takhoto vskumu erpme poznanie, e ZPS je sce okujcim, ale pozitvnym zitkom. Hoci ete vdy nevieme, ako tieto zitky ovplyvuj postoj ud, ktor ich absolvovali, voi takm problmom ako jadrov vojna alebo hlad, ba ani ako v konenom dsledku psobia na ich manelstv, predsa len vieme, e ZPS-kr je v jadre dobr lovek. Cel moja psychiatrick prax pozostva z poradenskej sluby pacientom, ktor mali zitok prahu smrti. Hoci ich ZPS stavaj zoi-voi celmu radu problmov, s ktormi sa vina z ns nikdy nestretne, vetci sa zmenili k lepiemu. Ako vidie z nasledujcich kazuistk, ZPS zvyuje osobnostn rast loveka. Jeden z najzarajcejch prkladov osobnostnho rastu prostrednctvom ZPS, akch som bol svedkom, bol prpad mua, ktorho budem vola Nick. Bol to majster podvodov a vyloen kriminlnik, ktor robil vetko od okrdania vdov a po paovanie narkotk. Zloin zabezpeoval Nickovi dobr bydlo. Mal luxusn aut, pekn aty, nov domy a svedomie ho nijako nezaaovalo vitkami. Potom sa jeho ivot zmenil. Jednho podmranho da hral prve golf, ke sa odrazu strhla brka. Km stihol utiec z trvnika, zasiahol a zabil" ho blesk. Chvoku sa vznal nad svojm telom a vzpt sa rtil tmavm tunelom k svetlmu bodu. Vynoril sa v jasnej pastorlnej krajinke, kde ho privtali prbuzn a in udia, ktor iarili ako Colemanove lampe". Stretol sa so svetelnou bytosou, ktor ete vdy vhavo opisuje ako Boha, a t ho lskavo sprevdzala pri prehliadke jeho ivota. Preil znovu cel svoj ivot, nielene videl trojroz27

merne vetky svoje skutky, ale aj videl a pocioval, ako jeho skutky inkovali na inch. Tento zitok Nicka zmenil. Neskr, ke sa zotavoval v nemocnici, poctil naplno inky, ktor zanechala prehliadka jeho ivota. Pri svetelnej bytosti sa ocitol v dosahu istej lsky. Ctil, e ke naozaj umrie, bude musie znova podstpi prehliadku ivota a tento proces by bol vemi neprjemn, keby sa z prvej prehliadky ivota nijako nepouil. Teraz", vrav Nick, vdy ijem svoj ivot s vedomm, e budem musie prejs alou prehliadkou ivota. m sa teraz ivm, vm nepoviem, ale ubezpeujem vs, e je to poctiv zamestnanie, v ktorom pomham inm uom." al lovek, ktorho ZPS hlboko zmenil, bol mu, ktorho budem vola Mark. Po cel ivot bol posadnut peniazmi a spoloenskm postavenm. Viedol podnik na vrobu lekrskych prstrojov a vmi mu leal na srdci rchly predaj a ahko zaroben gro ako drba prstrojov po predaji. Potom medzi tyridsiatkou a pdesiatkou mal ak infarkt. Poas tohto zitku sa znovu stretol so svojou starou matkou a mnohmi almi prbuznmi, ktor ho zahrnuli istou lskou. Ke ho vzkriesili, jeho pohad na ivot sa plne zmenil. Vetky tie veci, ktor predtm boli preho hnacou silou, teraz v jeho hierarchii hodnt vrazne poklesli - hlboko pod rodinu, priatestvo a vedomosti. Povedal mi, e km bol na druhej strane", uzavrel so svetelnou bytosou dohodu, e sa u nebude natoko zameriava na peniaze, ale namiesto toho sa bude usilova by lskav. Je irniou, e tento nov postoj viedol k vm ziskom. Som mil k uom," povedal mi s smevom. A tak chc viac odo ma kupova." Bdatelia, ktor sa rozprvali s vekm potom ZPS-krov, potvrdili nsledn inky zitku prahu smrti. Podaktor dokonca robili narky na iariv pokoj", ktor sla z mnohch tchto ud. Akoby nazreli do budcnosti a vedeli, e vetko dobre vypli. Podarilo sa mi vyleni osem druhov osobnostnch zmien, ktor sa odohrvaj v uoch absolvujcich ZPS. Tieto zmeny sa vyskytovali u vetkch ZPS-krov, s ktormi som hovoril. Prve kombincia tchto faktorov vytvra iariv pokoj, s ktorm sa stretvame u tokch ZPS-krov.
28

Neprtomnos strachu zo smrti

ZPS-kri sa po svojom zitku u neboja smrti. To u rozlinch ud znamen nieo in. Niektor sa boja predovetkm stranch bolest, ktor poda ich predstv sprevdzaj umieranie. Inch zasa trpi, kto sa postar o ich blzkych, ke tu nebud. A alch ak trval znik vedomia. udom, ktor s panovan a autoritrski, naha strach strata vldy nad sebou i nad inmi, ktor poda nich prina so sebou smr. Mnohch straia pekeln plamene a zatratenie a niektor sa jednoducho boja neznmeho. Ke ZPS-kri vravia, e stratili strach zo smrti, vinou tm myslia, e sa u neboja zniku vedomia i svojho ja. To neznamen, e chc niekedy v blzkom ase umrie. Vravia osi in, a sce, e vaka tomu zitku je ivot bohat a pln ako kedykovek predtm. Tm, ktorch poznm, sa chce i ako ete nikdy. Ba mnoh maj pocit, e iba teraz zaali i. Ako povedal jeden z nich: Prvch pdesiates rokov svojho ivota som preil v stlom strachu zo smrti. Sstreoval som sa na to, aby som sa vyhol smrti, ktor som povaoval za stran vec. Po svojom zitku som si uvedomil, e tm, e som po cel ivot il v strachu zo smrti, brnil som sm sebe tei sa zo ivota. Strach z pekelnho trestu za pozemsk skutky u pre mnohch nie je problmom. Ke si ZPS-kri prehliadnu svoj ivot, uvedomia si, e sveteln bytos ich miluje a zle jej na nich. Uvedomia si, e nevyna sdy, skr od nich iada, aby sa vyvinuli na lepch ud. To im pomha potlai strach a namiesto toho sa zamera na to, aby sa z nich stali milujci udia. Tu treba pochopi, e sveteln bytos im nehovor, e sa musia zmeni. Vypoul som si stovky prpadov a dospel som k zveru, e tto udia sa ochotne menia, lebo s v prtomnosti stelesnenho dobra, o spsobuje, e chc radiklne zmeni svoje sprvanie. Jeden ZPS-kr, s ktorm som hovoril, patril k tomu typu kazov, o chlia ohe a sru. Ako uviedol, neraz svojim farnkom povedal, e ak nebud veri Biblii presne tak a tak, bud odsden na ven plamene. Ke absolvoval svoj ZPS, vyslovil sa, e sveteln bytos mu
29

povedala, aby k svojim farnkom u takto nehovoril. Ale nepovedala to prikazovane. Bytos mu len naznaila, e tm, o rob, strpuje svojim farnkom ivot. Ke sa tento kaz vrtil na kazatenicu, hlsal z nej lsku, nie strach. Ani ud, ktor boli pred svojm ZPS panovan, u neak strata moci. U mnohch potreba moci pramen zo strachu. No vea ud mi povedalo, e po ZPS ctia, e u nemu i v strachu. iastone preto, lebo tto udia teraz veria v posmrtn ivot. Ale je to aj dsledok toho, e sa im podarilo letmo zazrie astie. Ako by mohli zotrvva v strachu a zrmutku, ke videli nekonen blaenos? Strach zo smrti sa sce zmenil, ale va i nie. Vina ZPS-krov, ktorch som spoznal, je duevne zdravia ako pred svojm zitkom. Napriek pevnmu presvedeniu o posmrtnom ivote sa nik z nich nijako zvl neponha zrui" svoju terajiu existenciu. Ako mi povedal jeden ZPS-kr: Zato ete nechcete vybehn a necha sa prejs nkladniakom, len aby ste sa ta vrtili. Mm i naalej siln pud sebazchovy. Vaka tomu zitku, o som mal, chpem, e va zachova sa pri ivote je pud. oskoro nato, ako mi viackrt zlyhalo srdce, som sa pred svojm domom zrtil dolu schodmi. Ako som padal, ctil som, e zfalo hadm osi, oho by som sa zachytil. Ete aj vtedy som uvaoval: To je zvltne. Ve vie, kam sa dostane, ak umrie, ak to bude krsne." Ale napriek tomu som ctil, ako mi strach zviera hrdlo. Pud sebazchovy. Ten sa nestrat, ani ke mte takto zitok.

Pocit dleitosti lsky

Nauil si sa milova?" to je otzka, pred ktor s v priebehu epizdy postaven takmer vetci ZPS-kri. Po nvrate takmer vetci tvrdia, e najdleitejou vecou v ivote je lska. Mnoh vravia, e to je dvod, preo sme na svete. Vina ju povauje za zkladn znak astia a plnosti ivota, pri ktorom ostatn hodnoty ustupuj do zadia. Ako sa iste domate, tento objav u viny ZPS-krov radiklne men hierarchiu hodnt. Tam, kde azda trpeli predsudkami, teraz vidia v kadom jednotlivcovi loveka hodnho lsky. Tam, kde bolo vrcholom spechu hmotn bohatstvo, teraz vldne bratsk lska. Ako mi povedal jeden ZPS-kr: 30

Viete, od tej chvle tento zitok ovplyvuje v kadodenn ivot. Verte mi, e aj ke krate po ulici, je to celkom in pocit. Kedysi som v svojom malom svete kraval po ulici a ctil, e som uprostred ocenu udstva. Chcem spozna kadho loveka, ktorho vidm, a som presveden, e keby som ich naozaj poznal, tak by som ich miloval. Ist mu, s ktorm robm v rade, sa optal, preo sa ustavine usmievam. Nevedel o mojom zitku, a tak som mu povedal, ako som rd, e ijem, lebo som takmer umrel, a nechal som ho v tom. Jednho da na to prde sm.

Pocit sptosti so vetkm

ZPS-kri sa vracaj s pocitom, e vo Vesmre vetko navzjom svis. Je to predstava, ktor vedia ako definova, ale u viny nachdzame novonadobudnut ctu k prrode a svetu okolo nich. Vren opis tohto pocitu mi poskytol cieavedom, triezvo uvaujci podnikate, ktor mal ZPS v esdesiatich dvoch rokoch, ke mu zlyhalo srdce: Prv, o som videl, ke som sa v nemocnici prebral, bol kvet, a nato som sa rozplakal. Verte i nie, km som nevstal z mtvych, nikdy som naozaj nevidel kvet. Ke som zomrel", nauil som sa jednu vek vec, a sce, e sme vetci sasou jednho vekho Vesmru. Ak si myslme, e meme ubli inmu loveku alebo inej ivej veci a pritom neubli sebe, dopame sa smutnho omylu. Hadm teraz na les alebo na kvet i na vtka a vravm si: To som ja, sas ma samho." Sme spt so vetkm, a ak tmito spojivami rime lsku, tak sme astn.

Vysok hodnotenie uenia

Pre ZPS-krov je prznan aj novonadobudnut cta k vedomostiam. Niektor vravia, e je to vsledok prehliadky ivota. Sveteln bytos im povedala, e smrou sa neprestvame ui; e vedomosti s osi, o si meme vzia so sebou. In opisuj cel ru posmrtnho ivota, ktor je vyhraden dychtivmu zskavaniu vedomost. Jedna ena opsala on miesto ako vek univerzitu, kde 31

udia boli pohren do hlbokch rozhovorov o svete, ktor ich obklopoval. al mu opsal tto ru ako stav vedomia, v ktorom je vm dostupn vetko, o chcete. Ak si spomeniete na nieo, o om sa chcete poui, zjav sa vm to a je to tu len pre obohatenie vaich vedomost. Povedal, e je to takmer tak, akoby informcia bola k dispozcii v batkoch mylienok. Plat to o informcich akhokovek druhu. Naprklad, keby som chcel vedie, ak je by prezidentom Spojench ttov, stailo by mi iba po tom zitku zati, a u by sa to stalo. Alebo keby som chcel vedie, ak je by hmyzom, musel by som o ten zitok len poiada" tm, e by som si ho zaelal, a zitok by bol mj. Tto krtka - avak prenikav - sksenos s uenm zmenila mnohm ZPS-krom ivot. Krtkodob stretnutie s monosou totlneho poznvania v nich po nvrate do tela vyvolalo smd po vedomostiach. Neraz zanaj v novch povolaniach, alebo sa pustia do tdia seriznych odborov. Nepoznm vak takho, o by sa usiloval o poznanie pre poznanie. Naopak, vetci s presveden, e poznanie je dleit, iba ak prispieva k celistvosti loveka. Tu sa op dostva k slovu pocit sptosti: poznanie je dobr, ak napomha zaveniu do celku. Podnikate, ktorho som citoval v predolej asti, to povedal lepie ako ktorkovek bdate: Pn doktor, musm sa vm prizna, e pred tm zlyhanm srdca som mal pre uench ud iba pohdanie. Vypracoval som sa s nevekm vzdelanm a pracoval som ako. Nealeko ns je univerzita a ja som si myslel, e t profesori s jednoducho leniv, nerobia ni, o by malo praktick hodnotu a iba si mastia bruch. Nejednmu z nich som dal zna, e sa mi to nepi, ke ja driem v svojom podniku niekedy aj sedem dn do tda, desa i dvans hodn denne, len aby sa oni mohli bavka svojimi vskumami a psa knihy, ktor nemaj ani za nechet spolonho s niem skutonm. Ale vo chvli, ke ma doktori vyhlasovali za mtveho, mi t osoba, s ktorou som bol, to svetlo, ten Kristus ukzal, nazvem to tak, rozmer poznania. Neviem vm to nijako vysvetli, ale to ni, lebo kad lovek na zemi to skr i neskr uvid na vlastn oi, i tomu teraz ver, alebo nie. To teda bol pre ma pokorujci zitok. Bute si ist, e sa 32

profesorom u neposmievam. Poznanie je dleit. Teraz tam vetko, o sa mi dostane do rk, verte tomu. Nie e by som utoval, e som si v ivote zvolil tak cestu, ak som si zvolil, ale som rd, e teraz mm as sa ui. Dejiny, prrodn vedy, literatra. To vetko ma zaujma. ena mi pli ui, e mme v izbe toko knh. Povedal by som, e dao z toho mi pomha lepie pochopi mj zitok. Vetko mi to pomha, i u tak alebo onak, lebo, ako vravm, ke mte tak zitok, vidte, ako je vetko navzjom spt.

Nov pocit moci

Vetci ZPS-kri sa ctia zodpovednej za priebeh svojho ivota. Naliehavo si tie uvedomuj bezprostredn i dlhodob dsledky svojich inov. Prve dramatick prehliadka ivota" zo zornho uhla tretej osoby im umouje, aby objektvne posdili svoj ivot. ZPS-kri mi vravia, e pri prehliadke ivota vidia svoj ivot ako film na pltne. Neraz pociuj emcie spojen s dejom, na ktor hadia, a to nielen svoje, ale aj emcie okolitch ud. Vidia, e naoko nesvisiace udalosti sa navzjom prepjaj a s kritovou jasnosou sleduj svoje pravosti" i neprvosti". Tento zitok ich nauil, e na konci ivota bud musie by vykonvateom, aj adrestom kadho svojho skutku. Nestretol som ete loveka, ktor by absolvoval tento zitok a neuznval, e je po om opatrnej pri vobe svojich inov. Nechcem tm vak poveda, e m vaka nemu neurotizujci pocit viny. Pocit zodpovednosti je pocit kladn, ktor sa neprejavuje previnileckmi obavami. Ist ena, ktor mala ZPS v de svojich dvadsiatych tretch narodenn, krtko po ukonen vysokokolskho tdia sociolgie, mi povedala: Najdleitejie, o som sa z tohto zitku nauila, bolo, e zodpovedm za vetko, o robm. Ke som si tam s nm prezerala svoj ivot, nepomhali vhovorky ani vykrcaky. A nielen to, presvedila som sa, e zodpovednos vbec nie je zl, e sa, nemem vyhovra ani usilova zvali svoje nedostatky na niekoho inho. Je to smiene, ale moje nedostatky sa mi stali svojm spsobom vemi blzke, lebo st to moje nedostatky, a nech to ert vezme, poum sa z nich, aj keby z neba tragae padali. 33

Pamtm si v tej prehliadke jednu konkrtnu prhodu, ke som ako diea vytrhla svojej sestrike Easter kok, lebo v om bola hraka, ktor som chcela. No pri prehliadke som prevala jej pocity sklamania, straty a odvrhnutia. o spsobujeme inm uom, ke konme nelskavo! Ale je ndhern, e nm je sden, aby sme si to uvedomili. Ak mi niekto v tejto veci never, aj tak dobre, stretneme sa na druhom svete, ke aj on bude ma za sebou monos sa s tm stretn, a potom sa o tom meme porozprva... Vetko, o ste urobili, vm tam (pri prehliadke) predostr na posdenie, a aj ke vm je pohad na niektor asti vemi neprjemn, dosta to vetko zo seba je ohromn pocit. V ivote si mete velio navrva a ospravedlova sa, ba aj kadeo taji, a ke chcete, mete vetkm tm tajenm predlova svoje trpenie. Ale ke som bola pri tej prehliadke, tam sa nedalo ni zataji. Bola som v koi tch ud, ktorm som ubliovala, a bola som aj v koi tch ud, ktorm som pomohla, aby sa ctili dobre. Strane rada by som nejako vetkm sprostredkovala, ak je to slastn pocit, vedie, e nesiete zodpovednos, a prejs niem takm, kde sa tomu ned vyhn. Je to ten najoslobodzujcej pocit na svete. Vedie, e ke umriem, budem znovu musie by svedkom kadho jednho svojho skutku, ibae tentoraz budem naozaj pociova, ako som psobila na inch - to je skuton vzva, pred ktorou stojm kaduk de svojho ivota. T veru loveka nti sa zamyslie. Ale nebojm sa jej. Vychutnvam ju.

Pocit naliehavosti
Pocit naliehavosti" je slovn spojenie, ktor sa pri rozhovoroch so ZPS-krmi ustavine vracia. Neraz nm naraj na krtkos a krehkos svojho vlastnho ivota. Ale asto vyjadruj pocit naliehavosti zo sveta, v ktorom obyajn udsk tvory dria v rukch ohromn niiv sily. Preo maj tieto pocity, neviem. Ale spomnan faktory akoby udriavali ud, ktor absolvovali tento zitok, v stave hlbokej cty k ivotu. Po ZPS maj udia sklon vyhlasova, e ivot je vzcny, e prve na drobnch veciach" zle a e ivot sa m i naplno. Jedna ena mi povedala, e pri prehliadke ivota nevidme, ako by sme si azda mysleli, iba vek udalosti svojho ivota. 34

Vravela, e vidme aj drobn veci. Naprklad jedna z prhod, ktor pri jej prehliadke zapsobili s vekou silou, bol okamih, ke objavila dievatko, ktor zabldilo v obchodnom dome. Dieva plakalo a ena ho posadila na pult a zhovrala sa s nm, a km neprila jeho matka. Prve takto veci - drobnosti, ktor robte neraz celkom bez uvaovania - vyznievaj pri prehliadke ako najdleitejie. Mnohm uom bytos polo otzku: o ste ctili v srdci, ke sa toto odohrvalo?" Akoby ZPS-krovi hovoril, e prve jednoduch prejavy lskavosti, ktor vyvieraj zo srdca, s najdleitejie, lebo s najprimnejie.

Lepie rozvinut duchovn strnka

ZPS takmer vdy vedie k duchovnej zvedavosti. Mnoh ZPS-kri tuduj a prijmaj duchovn uenia vekch nboenskch mysliteov. To vak neznamen, e sa stvaj oporami miestnej cirkvi. Naopak, asto sa zriekaj nboenskej doktrny pre doktrnu. Vemi zhusten a mylienkovo podnetn sprvu o tomto postoji mi poskytol mu, ktor pred ZPS tudoval v seminri. Mj doktor mi povedal, e som poas opercie zomrel". Ale ja som mu povedal, e som sa prebudil k ivotu. V tej vzii som videl, ak zaduben somr som bol so vetkm tm teoretizovanm, poveneckm vzahom ku kadmu, kto nebol prslunkom mjho vyznania alebo sa nehlsil k tm istm nboenskm nzorom ako ja. Vea ud, ktorch poznm, sa bude udova, ke zistia, e Pn sa nezaujma o teolgiu. V skutonosti mu je mnoh z nej zrejme na smiech, lebo moje vyznanie ho vbec nezaujmalo. Chcel vedie, o mm v srdci, nie v hlave.

Optovn vstup do skutonho" sveta

Tejto readaptcii na pozemsk svet dali niektor bdatelia prezvku syndrm optovnho vstupu". Preo by ZPS-kri nemali ma pri optovnom prispsobovan sa akosti? Ke raz lovek zaksil duchovn raj, nevidel by sa azda nvrat na svet kadmu otravn? 35

Pred vye dvoma tiscroiami sa tmto syndrmom zaoberal Platn v Republike. V knihe ns vyzva, aby sme si predstavili podzemn svet, v ktorom dria vzov od narodenia v okovch a tvrou k zadnej stene jaskyne, take vidia iba tiene predmetov, ktor sa pohybuj pred bliacim ohom za ich chrbtom. Predpokladajme, uvauje Platn, e jednho vza vyslobodia z pt a vytiahnu ho nahor, von z jaskyne, do nho sveta a jeho krs. Keby ho potom printili vrti sa do sveta tieov, vrav Platn, a vyrozprval by svoje zitky vzom, ktor nikdy nevyli z jaskyne, dokal by sa iba vsmechu. Na dvaok k posmekom by mal ete akosti prispsobi sa dogmm sveta, v ktorom by sa teraz ctil vmi obmedzovan. Prve tmito problmami sa zaoberm v svojej psychiatrickej praxi. S tm, o nazvam duchovnou praxou", som zaal v roku 1985, ke som si uvedomil, e mnoh udia, ktor mali nezvyajn duchovn zitky, ich nevedia bez akost integrova do svojho ivota. Naprklad mnoh udia si ZPS-krov zitok nechc vypou. Udalos ich znepokojuje a mono si aj myslia, e dotyn sa zblznil. Ale z hadiska ZPS-krov sa stalo osi vemi dleit, o zmenilo ich ivot, a nik si ich nechce s porozumenm vypou. Jednoducho teda potrebuj, aby si ich vypoul niekto, kto ten zitok chpe. Na poudovanie, pri vyrovnvan sa so svojm zitkom nenachdzaj ZPS-kri u ivotnch partnerov i rodiny vek podporu. Vrazn zmeny osobnosti, ktor sprevdzaj ZPS, asto vyvolvaj v rodine naptie. Naprklad niektor udia, ktor v manelstve cel roky potlali svoje city, sa po ZPS odrazu stvaj vemi otvorenmi. Pre ivotnho druha to me by vemi trpne. Je to pre nich takmer tak, akoby boli zosoben s inm lovekom. Jeden mu mi povedal: Ke som sa vrtil", nik vlastne nevedel, o si o mne myslie. Km som nedostal infarkt, bol som vemi netrpezliv a zlostn typ. Ak nebolo po mojom, nedalo sa so mnou vydra. To platilo tak doma, ako v prci. Ke sme mali niekam s a ena nebola vystrojen naas, vybuchol som a strpil som jej cel veer. Preo to znala, neviem. No asi si na to za tie roky zvykla, lebo s mojou miernosou po ZPS si takmer nevedela rady. Nekrial som u na u, a vlastne ani na nikoho inho. Nebolo hdam 36

loveka, s ktorm by bolo ahie vyjs, a t zmena bola takmer nad jej sily. Vyadovalo si z mojej strany vek trpezlivos - a to je osi, o som predtm vbec nemal - aby sa nae manelstvo nerozpadlo. Ustavine opakovala: Si od toho svojho infarktu celkom in." Myslm, e v skutonosti chcela poveda: Zblznil si sa." Na zmiernenie tchto stresov zhromadm obas skupinu ZPS-krov i so ivotnmi partnermi, aby si navzjom mohli vymeni sksenosti s inkami ZPS na svoj rodinn ivot. Zisuj, e aj in udia maj tie ist problmy ako oni a uia sa s tm novm lovekom vyrovnva. ZPS-kri mvaj aj in problmy, a to, e takmer tia po onom blaenom stave bytia, ktor objavili pri svojom ZPS. Ke sa vrtia na tento svet, je im za tm druhm smutno. Musia sa ui poradi si s touto tbou. V roku 1983 som viedol konferenciu o tom, ako sa vyrovnva so ZPS-krom, na ktorej sa zastnili desiatky medicnskych odbornkov so sksenosami zo zaobchdzania so ZPS-krmi. V priebehu onho trojdovho zhromadenia sme predniesli viacero orientanch nvodov, ako pristupova k tmto duchovnm krzam. Uvdzam ich tu, aby ste videli, ak rozlin aspekty zahruje vyrovnvanie sa so ZPS. Nechajte ZPS-krov o svojom zitku vone hovori. Navajte im s porozumenm a nechajte ich o svojom zitku prahu smrti rozprva, koko sa im iada. Nevyuvajte tto prleitos na to, aby ste zahali vlastn obavy z posmrtnho ivota, alebo aby ste dokazovali nejak svoje terie o om. ZPS-kr mal siln zitok a potrebuje vnmav ucho, ktor si epizdu vypouje tak, ak bola. Ubezpete ich, e nie s sami. Povedzte im, e takto zitky s vemi ast. Povedzte im tie, e sce celkom nechpeme, preo k nim dochdza, ale u mnohch inch ud, ktor mali ZPS, viedol tento zitok k aliemu rozvoju. Povedzte im, o ak zitok ide. Hoci ZPS mali miliny ud, mnoh z nich nevedia ani len to, ako sa nazva. Povedzte im, e mali zitok prahu smrti. Tm, e bud svoju epizdu vedie klinicky pomenova, zskaj k k pochopeniu tejto neoakvanej a mtcej udalosti. Oboznmte so situciou rodinu. So zmenami, ktor ZPS v uoch vyvolva, sa rodina neraz ako vyrovnva. Otec, 37

ktor bol azda pred ZPS vysoko nronm typom A, sa zrazu po prhode stane miernym typom B. Tak zmena me by ak pre rodinu zvyknut, e hlava domu je panovan a sr naptm". Je dleit povzbudzova rodinn dialg, vaka ktormu sa vetci navzjom oboznmia s pocitmi, ktor v nich zmena vyvolala a mu ich zvldnu prv, ako spsobia trhlinu v truktre rodiny. Stretvajte sa s inmi ZPS-krmi. asto dvam novho ZPS-kra dokopy s inmi ZPS-krmi. V priebehu rokov som viedol viacero seden skupinovej terapie so ZPS-krmi. Zdu sa na odporanie lekra. V idelnom prpade by skupina pozostvala asi zo tyroch ud, ktor jednoducho hovoria o problmoch vyvolanch ZPS. Tieto sedenia patria k najzarajcejm, na akch som sa zastnil. Zastnen oividne hovoria o spolonej prhode, nie o nejakom vmysle, ilzii i sne. Takmer akoby spolone podnikli vlet do inej krajiny. asto na tieto skupinov sedenia pozvam aj ivotnch partnerov pacientov - ZPS-krov, kee styk s inmi ZPS-krmi a ich ivotnmi partnermi im dodva sebaistotu. Bdatelia ukzali, e po ZPS asto dochdza k rozvodu, lebo v dotynom loveku sa odohr vea osobnostnch zmien. Stykom s inmi umi v rovnakej situcii sa mu nov ZPS-kri a ich partneri presvedi, ako tieto epizdy do svojho rodinnho ivota zakomponvaj in udia. Pravdae, niektorch ud te, e maj doma mkieho" partnera. No inch nie. Hoci tomu loveku cel roky vraveli, e by chceli, aby bol pokojnej, ke k tomu djde, v skutonosti sa im to nepi. Niekedy si tto premenu vysvetuj ako dkaz psychzy i ubdajceho elnu. Medzinrodn asocicia pre vskum prahu smrti (IANDS) sponzoruje podporn skupiny ZPS v celej krajine, v sasnosti v takmer tridsiatich mestch. Informcie o skupine vo vaom okol si vyiadajte psomne od Friends of IANDS", Department of Psychiatry, University of Connecticut Health Centre, Farmington, CT 06032. Nabdajte ZPS-krov, aby o zitku tali. Tento typ terapie sa nazva biblioterapia a psychiatri i psycholgovia ho zvyajne neodporaj. Dvodom je, e tanie o vlastnch psychologickch problmoch vinou pacientovi neprina avu. Koniec koncov, pacientov trpiacich schizofrniou by asi 38

nijako neupokojilo, keby videli symptmy svojej choroby vytlaen ierne na bielom. V tomto sa vak ZPS-kri vemi lia, kee ich prpad sa nepovauje za chorobu, ale za duchovn zitok. Zistil som, e neskr, ke u mali as sami sa so zitkom vyrovna, je dleit odpora im dobr knihy s touto tematikou. Tak dostan prleitos bez nhlenia sa oboznmi s pestrou klou zitkov a vah o tomto predmete. Cieom je pomc loveku zaleni tento zitok do svojho ivota a zabezpei, aby ist zmena, ktor zitok prahu smrti prina, bola pozitvna a prispievala k rozvoju. Aj ke vskum tohto problmu ete vemi nepokroil, ukazuje, e zmeny s celkom pozitvne. Ukazuje tie, e i u je ZPS vpravou na druh svet alebo niem inm, m vemi siln inok na ud, ktor ho absolvuj. Alebo, ako to vyjadril jeden sociolg: Veci s skuton, ak s skuton ich dsledky."

Tretia kapitola

ZPS a deti: stretnutie s anjelom strnym

Zitky prahu smrti u det maj zvltny vznam. Pri styku s takmi nevinnmi bytosami maj bdatelia prleitos skma jednotlivcov, ktor strvili vemi mlo asu vahami o ivote, smrti a druhom svete. Kee deti nie s zatiahnut do pekulci okolitho sveta dospelch, o niom takom, ako je zitok prahu smrti, nevedia. Prve preto, e tieto deti nie s natoko poznaen kultrnymi vplyvmi ako dospel, pridvaj ich epizdy zkladnmu zitku prahu smrti na vierohodnosti. U vo vemi vasnom veku - dokonca v iestich mesiacoch, ako sa dotate neskr - uvdzaj deti v svojich ZPS rovnak symptmy ako dospel zo vetkch kultr: pocit, e vidia vlastn telo z bodu umiestnenho mimo hmotnho tela; panoramatick prehliadku ivota; vstup do tunela; stretnutie s inmi umi, vrtane ivch i mtvych prbuznch; zoznmenie so svetelnou bytosou; pociovanie prtomnosti bostva; a nvrat do vlastnho tela. Mdros hovor detskmi stami, to je axioma, ktor plat o mnohch veciach v ivote, no zvl plat o deoch, ktor maj ZPS.

Moje prv diea so ZPS

Svoje prv diea so ZPS som stretol, ke som praxoval v istej nemocnici v Georgii, a bolo pre ma prekvapenm. Prezeral som rutinne pacienta, ktorho nazvem Sam, devronho chlapca, ktor rok predtm takmer umrel na zlyhanie srdca, vyvolan ochorenm adrenlnych liaz. Besedoval som s nm o jeho chorobe, ke zrazu sm od seba hanblivo utrsil: Asi pred rokom som zomrel." Zaal som sa vyzveda na jeho zitok. Povedal mi, e ke zomrel, vyplval zo svojho tela a hadel dolu na doktora, ako mu stla hru, aby znovu uviedol do chodu srdce. Sam sa
41)

v svojom pozmenenom stave pokal doktora prim, aby ho prestal stla, ale doktor mu nevenoval pozornos. V tom okamihu mal Sam zitok, e vemi rchlo stpa nahor a vid, ako Zem pod nm mizne v diake. Potom preiel tmavm tunelom a na druhej strane mu vyla v strety skupina anjelov". Sptal som sa ho, i t anjeli mali krdla a on odvetil, e nie. iarili, povedal, svetielkovali, a vetci do jednho ho navidomoi vemi milovali. Vetko tam bolo zaliate svetlom. No ceze videl krsnu, pastorlnu krajinku. Tento nebesk kt bol obohnan plotom. Anjeli mu povedali, e keby zaiel za ten plot, nemohol by sa u vrti do ivota. Sveteln bytos (Sam ju nazval boh) mu potom povedala, e sa mus vrti a znovu vojs do svojho tela. Nechcel som sa vrti, ale on ma printil," povedal Sam. Tento rozhovor bol pre ma mimoriadne vzruujci. Ke maj jednotlivci ZPS vo vemi skorom veku, stane sa zrejme sasou ich osobnosti. Je to osi, s m ij po cel ivot a o ich zmen. Neboja sa u smrti tak ako ich rovesnci. Naopak, psobia dojmom loveka, ktor zazrel n budci ivot. Tieto hlbie pohady z nich robia vemi citlivch a zrelch ud, ktor sa stavaj k ivotu nezvyajne zrelo. V priebehu rokov neraz vyjadruj nostalgick tbu po svojom zitku. A ke sa im vod zle, nachdzaj techu v tom, e, ako mi povedal jeden lovek boli na druhej strane". Jeden mu, ktor ako diea absolvoval ZPS, povedal, e mu odvtedy dvakrt hrozila smr. Jedna z tch sksenost sa odohrala vo vojne. Druh raz ho dral na dlke potravinrskeho obchodu pomten pitonk, ktor samoobsluhu lpene prepadol a chcel ho zastreli na vstrahu ostatnm rukojemnkom. Mu povedal, e ani pri jednej, ani pri druhej prleitosti sa nebl. Strach, ktor by bol in azda pocioval, nahradili spomienky na stretnutie so svetelnou bytosou.

Svetlo bolo vemi jasn"

Niektor bdatelia dospeli k zveru, e ZPS s obrannmi mechanizmami mozgu proti strachu zo smrti. Ale ZPS u det vyvracaj tto teriu, lebo deti maj o smrti predstavy, ktor sa vemi lia od predstv dospelch.
41

Deti do siedmich rokov zvykn naprklad povaova smr za doasn, povedzme ako obdobie przdnin. Pre ne je smr osi, odkia sa vraciame. Asi tak od siedmich do desiatich rokov je smr magick predstava, ktor v nasledujcich niekokch rokoch vystrieda poznanie, e k smrti patr organick rozklad. V obdob od siedmich do desiatich rokov si deti smr personifikuj. Uvauj o nej ako o netvorovi alebo o akomsi kriatkovi, ktor ich zje. Myslia si, e ha v tme a e ak prde, mono pred ou utiec. V kadom prpade s detsk predstavy vemi odlin od predstv dospelho. Naprklad mnoh star udia sa boja zniku vedomia a in sa zasa boja bolesti, ktor, ako sa domnievaj, bud musie podstpi v procese umierania. Podaktor sa boja, e bud sami alebo e bud odrezan od prbuznch a priateov, a in sa zasa boja plameov pekelnch a zatratenia. Niektor udia sa boja straty moci, ktor vyplva zo smrti, e u nebud hlavou podniku, rodiny, alebo ohokovek inho, o sa usiluj vies. Niektor maj primitvny strach z rozkskovania tela. Deti ete nepreli tmto kultrnym ovplyvnenm. A tie, ktor mali ZPS, neskr zvyajne tieto strachy neprevaj. Neboja sa vemi smrti a o svojich zitkoch prahu smrti sa asto vyjadruj so zabenm. Niektor deti, s ktormi som hovoril, vyslovili tbu vrti sa k tomu svetlu". Jedno z tch det je devron dievatko, ktor nazvem Nina. ZPS mala poas opercie slepho reva. Chirurgovia sa ihne pustili do kriesenia a ona sa tomu z nioho ni prizerala z bodu mimo svojho tela. Poula som, ako vravia, e mi prestalo bi srdce, ale ja som sa prizerala spod plafna. Videla som odtia zhora vetko. Vznala som sa tesne pod plafnom, take ke som zbadala svoje telo, nevedela som, e som to ja. Potom som to u vedela, lebo som ho spoznala. Vyla som do haly a videla som tam plaka mamu. Sptala som sa jej, preo plae, ale nepoula ma. Doktori si mysleli, e som mtva. Potom prila tak pekn pani a pomohla mi, lebo vedela, e som vyakan. Preli sme tunelom a voli do neba. Tam s krsne kvety. Bola som s Bohom a Jeiom. Povedali, e sa musm vrti k mame, lebo je neastn. Povedali mi, e musm doi svoj ivot. Tak som sa vrtila a prebudila som sa. Ten tunel, ktor som prela, bol dlh a vemi tmav. Prela 42

som nm poriadne rchlo. Na konci bolo svetlo. Ke sme zbadali svetlo, bola som vemi astn. Vemi dlho som sa chcela vrti. Ete vdy sa chcem k tomu svetlu vrti, ke umriem... Svetlo bolo vemi jasn." alie diea, ktor hovor o svojom ZPS roztene, je chlapec, ktorho nazvem Jason. Mal ZPS, ke ho pri jazde na bicykli zrazilo auto. Jeho prhoda je zaujmavm celospektrlnym" ZPS v tom, e v nej nachdzame mnoh symptmy zkladnho zitku a e je to zitok vemi siln. Hovoril som s nm, ke mal trns rokov, tri roky po udalosti. Hoci nehoda, ktor mal, bola ak, testy ukzali, e mozog pokoden nebol. A, ako vidte, odpovedal bystro a inteligentne. Jason: Stalo sa to, ke som mal jedens rokov. Na narodeniny som dostal nov bicykel. Na druh de som sa viezol na bicykli, nezbadal som, e sa bli auto a to ma zrazilo. Na nraz sa nepamtm, ale odrazu som sa na seba pozeral zhora. Videl som svoje telo pod bicyklom, nohu som mal zlomen a krvcala. Pamtm sa, e som sa pozeral a videl som, e mm zatvoren oi. Bol som hore. Vznal som sa asi jeden a pol metra nad svojm telom a vade naokolo boli udia. Nejak mu z davu sa mi pokal pomc. Prila sanitka. udoval som sa, preo sa udia znepokojuj, ve mne je dobre. Sledoval som, ako vkladaj moje telo do sanitky a pokal som sa im poveda, e mi je dobre, ale nik z nich ma nepoul. Rozumel som, o vravia. Pomte mu," vravel ktosi. Myslm, e je mtvy, ale dajme sa do toho," povedal ktosi in. Sanitka odila a ja som sa usiloval s za ou. Bol som nad sanitkou a iel som s ou. Myslel som si, e som mtvy. Poobzeral som sa a nato som bol v tuneli, ktor mal na konci jasn svetlo. Tunel akoby stpal oraz vyie. Vyiel som na druhej strane tunela. Tam na svetle bolo vea ud, ale nikoho z nich som nepoznal. Povedal som im o nehode a oni vraveli, e sa musm vrti. Povedali, e ete nepriiel mj as zomrie, a tak sa musm vrti k otcovi, mame a sestre. Bol som vo svetle dlh as. Aspo sa mi to zdal dlh as. Ctil som, e ma tam vetci miluj. Vetci boli astn. Mm pocit, e to svetlo bol boh. Tunel sa krtil dohora k svetlu ako vr. Nevedel som, preo som v tuneli, ani kam idem. Chcel som sa dosta 43

k tomu svetlu. Ke som bol vo svetle, nechcel som sa vrti. Na svoje telo som takmer zabudol. Ke som stpal tm tunelom, pomhali mi dvaja udia. Videl som ich, ke vyli na svetlo. Boli so mnou celou cestou. Potom mi povedali, e sa musm vrti. Vrtil som sa tunelom a skonil som op v nemocnici, kde na mne pracovali dvaja lekri. Vraveli: Jason, Jason." Videl som na tom stole svoje telo, zdalo sa mi modr. Vedel som, e sa vrtim, lebo mi to povedali t udia na svetle. Lekri si robili starosti, ale ja som sa im pokal poveda, e som v poriadku. Jeden lekr mi priloil na hru tak pokrievky a telo mi poskoilo. Ke som sa prebral, povedal som lekrovi, e som ho videl, ke mi priloil na hru tie pokrievky. Pokal som sa to poveda aj mame, ale nik o tom nechcel pou. Jednho da som to povedal uiteke v triede a ona to povedala vm. Moody: Jason, o si o tom vetkom mysl? Chcem poveda, e sa ti to stalo pred tromi rokmi. Zmenilo a to nejako? o to poda teba znamen? Jason: No, vea som o tom rozmal. Poda ma som zomrel. Videl som, kam ideme, ke zomrieme. Nebojm sa smrti. Nauil som sa tam, e najdleitejie je milova, km ijeme. Vlani zomrel jeden chlapec z naej triedy. Mal leukmiu. Nik o tom nechcel hovori, ale ja som povedal, e Donovi je dobre tam, kde je, e smr nie je ni tak zvltne. Rozpovedal som im o tom, ako som umrel, tak preto to uiteka povedala vm. Moody: Jason, vimol si si nieo na tch uoch, o boli s tebou v tuneli? Jason: T dvaja udia, o boli so mnou v tuneli, mi pomhali, len o som sa ta dostal. Nevedel som presne, kde som, ale chcel som sa dosta k tomu svetlu na konci. Povedali mi, e sa mi ni nestane a e ma vyved na svetlo. Ctil som, ako z nich sla lska. Tvre som im v tuneli nevidel, iba kontry. Ke sme vyli do svetla, videl som im tvre. ako sa to vysvetuje, lebo sa to vemi li od ivota na svete. Nemm na to slovo. Akoby mali na sebe vemi biele rcha. Vetko bolo presvetlen. Moody: Vravel si, e sa s tebou zhovrali. o vraveli? Jason: Nie. Vedel som, o si myslia a oni vedeli, o si myslm ja. Moody: V istej chvli si povedal, e si bol mtvy. Mohol by si mi o tom porozprva? Jason: Myslte vtedy, ke som sa vznal nad sanitkou? Poze44

ral som sa zhora sponad sanitky. Vedel som, e moje telo je v sanitke, a predsa som bol nad ou. Jeden z chlapov v sanitke povedal, e si mysl, e som mtvy a ke som ich oslovil, nik ma nepoul, take som vedel, e som mtvy. Len o som vedel, e som mtvy, roztvoril sa ten tunel a uvidel som svetlo na konci. Ke som voiel dnu, ozvalo sa to uch". Bola to psina, by tam dnu. Je dobrm znakom, e deti maj na ZPS oividne prjemn spomienky. Tieto deti si vemi asto vytvraj blzky vzah k uom, ktorch stretli na druhej strane". Ked sa vrtia, rozprvaj o krsnej ene, ktor sa ich ujala, ke zomreli. Pre ma je to al znak pozitvnych inkov ZPS, dokonca aj na kultrne neovplyvnen" as spolonosti. Zitok ani nevyvolva strach, ani neinkuje na deti ako duevn choroba; naopak, mlad ZPS-kri si zvyajne vytvraj k svojim epizdam aksi dvern vzah. Tto tba po krsnom svetle", ako mi povedal jeden pacient, urobila z viny detskch ZPS-krov v alom ivote lepch ud. A op je to prve ich zvltne poznanie, ktor ich rob lskavejmi a trpezlivejmi. Star pacient, ktor mal ZPS ako diea, mi povedal: Nikdy som sa nedal zatiahnu do rodinnch kriepok ako moji bratia a sestry. Mama vravela, e je to preto, lebo mm ir obraz". Hdam je to aj pravda. No ja som jednoducho vedel, e ni, o om sa hdame, nie je skutone dleit. Po stretnut so svetelnou bytosou som vedel, e nijak hdky nemaj zmysel. Take ke sa nieo podobn strhlo v rodine, ja som sa utiahol do kta s knikou a nechal som ostatnch, nech si rieia svoje problmy. Mj problm u za ma vyrieili. A tak ist som ete aj dnes - vye tridsa rokov potom, o sa mi to stalo.

Zvery inch bdateov

Problm det a ZPS nie je medicnsky vemi prebdan. Ale aj tie skromn vsledky, ktor jestvuj, si rozhodne zaslia pozornos, pretoe bdatelia dospeli k vlastnm zverom o vzname ZPS u vemi mladch ud. Jednm takm bdateom je dr. Dvid Herzog z Massachusettskej veobecnej nemocnice v Bostone. V kazuistike nazva45

nej Zitky prahu smrti u vemi mladch ud" podva Herzog sprvu o esmesanom dievatku, ktor prijali na stanici intenzvnej opatery s akou chorobou. Ihne jej nasadili primeran liebu vrtane kyslka na stabilizciu a o krtky as bola op zdrav. O niekoko mesiacov vak upadla do paniky, ke ju bratia a sestry nahuckali, aby preliezla cez tunel v miestnom obchodnom dome. Dr. Herzog, ktor tento strach oznauje ako tunelov paniku", vrav, e problm sa vyskytol aj pri viacerch alch prleitostiach. Poda matky," tame v kazuistike, pacientka poas tchto prhod rozprva vemi rchlo, je neprimerane vyakan a ohromen a psob dojmom, akoby tunel vemi dobre poznala. Vo veku tri a pol roka, ke jej matka vysvetovala bliacu sa smr starej matky, diea odvetilo: ,Bude stark musie s cez tunel v obchode, aby mohla uvidie boha?'" Hoci Herzog priznva, e obraz tunela tu m rovnak vznam ako u dospelch, vyhba sa tomu, aby interpretoval zmysel prhody. Skr zdrazuje, e ZPS-kr potrebuje od lekrov a rodiov okamit pochopenie, techu a povzbudenie. Tm, e dieau pomeme vyjadri jeho city a pochopi jeho reakcie na predchdzajce traumatick udalosti, umonme mu prekona niekdaj strach a predchdzajcu traumu." alia kazuistika pochdza od Dr. Melvina Morsa z Detskej ortopedickej nemocnice a Lekrskeho centra v Seattle. Podva sprvu o sedemronom dievati, ktor sa takmer utopilo na miestnom kpalisku. Morse videl dieva po prv raz, ke ju priniesli na stanicu prvej pomoci. Dal jej patrin lieky a na tri dni ju zapojil na respirtor. Po tdni ju z nemocnice prepustili. K tomu, e mala ZPS, sa priznala asi o dva tdne neskr pri kontrolnej prehliadke. Ke sa jej lekr optal, o si zo zitku pamt, povedala mu, e si pamt iba toko, e sa zhovrala s otcom nebeskm". Vek rozpaky potom zabrnili dievine pokraova v rozhovore. O tde neskr sa s ou zhovral Morse. Ke po prv raz spomenul ZPS, upadla do rozpakov, ale rozhodla sa, e sa s nm o prhode porozprva, lebo ke o tom hovor, m dobr pocit". Nedovolila, aby sa interview nahrvalo na magnetofn a prv ako sa o prhode rozhovorila, nakreslila to, o sa stalo, v podobe obrzkov. Zacitujeme z Morsovej prce:
46

Pacientka povedala, e prv jej spomienka na topenie sa bola, e je vo vode". Vyhlsila: Bola som mtva. Potom som bola v tuneli. Bol tmav a ja som sa bla. Nevldala som kra." Zjavila sa ena, ktor sa volala Elizabeth, a v tuneli sa rozjasnilo. ena bola vysok, mala iariv lt vlasy. Spolu krali do neba. Pacientka vyhlsila, e nebo bolo fajn. Bolo tam vea svetla a hba kvetov." Povedala, e okolo neba bola ohrada, za ktor nevidela. Stretla sa s mnohmi umi, vrtane svojich mtvych starch rodiov, mtvej tety z matkinej strany a dvoch dospelch ien Heather a Melissy, ktor akali na znovuzrodenie. Potom stretla nebeskho otca a Jeia", ktor sa jej sptal, i sa chce vrti na Zem. Odvetila: nie". Nato sa jej Elizabeth sptala, i sa chce vidie s matkou. Povedala, e no a prebrala sa v nemocnici. Nakoniec tvrdila, e si pamt, e ma videla v ambulancii prvej pomoci, ale nijak podrobnosti z trojdovho obdobia, poas ktorho leala v kme, uvies nevedela. (Morse. M.: A Near-Death Experience in a Seven-Year-Old Child. The American Journal of the Disabled Child, zv. 137, s. 939-961.) Morse si vma aj pacientkinu nboensk vchovu. Kee dieva je mormnka, uili ju, e Zem je iba zastvkou na ceste do neba. Povedali jej, e napokon sa znovu stretne so svojimi mtvymi prbuznmi, vrtane svojej tety, ktor umrela o dva roky prv, ako sa ona takmer utopila. Matka jej opsala smr ako: lenie s umi na plachetnici. Meme s iba na sam kraj a kva im." O dui jej povedali, e je ako rukavica, ktor sa nm v okamihu smrti zvleie z ruky a op sa k nm pripoj v nebi. Morse pripa, e udalosti, ktor jeho pacientka zaila poas ZPS - stretnutie s Jeiom, stretnutie s mtvymi prbuznmi - vborne zapadaj do jej nboenskej vchovy. Ale poukazuje na to, e napriek tejto nboenskej prprave sa jej zitok zhoduje so zitkami mnohch bezvercov, ktor absolvovali ZPS. Tak ako oni, aj ona zaila prechod tunelom, videla sveteln bytosti, rozprvala sa s bostvom a prezerala si nebo. Morse - podobne ako in bdatelia - dospieva k zveru, e nboensk vchova nemen zkladn zitok, iba jeho interpretciu.

47

A ete Morse
Dr. Morse pokraoval vo vskume ZPS u det aj po roku 1983, ke podal sprvu o spomnanom prpade. V roku 1985 uverejnil prcu nazvan Zitok prahu smrti v pediatrickej populcii", kde interviewoval sedem det, ktor boli kriticky chor" (to jest postihnut nemocami s vysokm percentom mrtnosti) vo veku tri a estns rokov. Vo vine prpadov deom zlyhalo srdce v dsledku traumy alebo topenia sa. Autor interviewoval aj inch pacientov z rovnakej vekovej skupiny, ktor mali vne, no nie nevyhnutne ivotu nebezpen ochorenia. U tch sa epizdy so ZPS nevyskytli. Rozhovory sa konali prinajmenom dva mesiace po tom, o deti opustili nemocnicu. Sprevdzali ich pritom rodiia, ktorch sa lekr ptal na ich nzor o zdravotnom vvine dieaa. Potom aj rodiia, aj diea dostali nesugestvne otzky o tom, o si diea pamt zo svojej hospitalizcie. Boli tam otzky ako: Snvalo sa ti?" o si pamt z toho asu, ke si spal(a), alebo bol(a) v bezvedom?" Lekr tie deti nabdal, aby svoje zitky nakreslili. Takmer na konci rozhovoru dostali deti rad otzok, na ktor mali odpoveda no alebo nie, naprklad: Videl(a) si tunel?" Videl(a) si sveteln bytos?" ZPS oznmili tyria zo siedmich kriticky chorch pacientov. Dvaja z tch tyroch uviedli, e ZPS mal upokojujci inok, dvaja mali mimotelov zitok, jeden videl jasn tunel a al tmav schodisko; dvoch sa sveteln bytos optala, i chc zosta na tomto nebeskom mieste a oni sa rozhodli vrti. Niektor rozhovory psobili priam ohromujco. Jeden z pacientov, ktor umrel" na operanom stole na zlyhanie srdca, povedal rodiom: Musm vm prezradi krsne tajomstvo. Bol som na polceste do neba." Povedal, e bol na tmavom schodisku" a plhal sa nahor". Asi na polceste sa rozhodol, e sa vrti, lebo mal mladieho brata, ktor zomrel a on usdil, e ete nenadiiel as, aby iel za nm, pretoe rodiia by sa ctili opusten. Na zklade tejto prce dospel Morse k zveru, e deti maj viac-menej rovnak ZPS ako dospel. Vyjadril tie ndej, e prca upozorn" inch lekrov, e tieto zitky sa vyskytuj u signifikantnho mnostva kriticky chorch det". Prca ho vak tie povzbudila, aby sa zaoberal alou zaujmavou otzkou: Mus sa lovek ocitn na prahu smrti, aby mal ZPS,
48

alebo me tento zitok ma aj pri chorobe, ktor neohrozuje ivot? Odpoveda na tto otzku sa dr. Morse poksil svojou alou prcou. Bdatelia v nej prebrali 202 zdravotnch zznamov a nali jedens pacientov, ktor preili kritick choroby", definovan ako ochorenia s mrtnosou presahujcou desa percent. Vyetrovali tie dvadsadev pacientov rovnakho veku, ktor preili vne choroby", teda tak, pri ktorch bola mrtnos vemi nzka. Hoci z tch, o boli vne chor, nemal ZPS ani jeden, siedmi z jedenstich kriticky chorch si spomnali, i u na bytie mimo tela (iesti pacienti), vstupovanie do temnoty (piati), upokojujce i kladn inky (traja), e videli ud alebo bytosti v bielom (traja), videli spoluiakov alebo uiteov (dvaja), videli mtvych prbuznch (jeden), dospeli na hranicu (jeden), boli v tuneli (tyria) a rozhodli sa vrti do tela (traja). Rozhovory sa viedli podobnm spsobom ako rozhovory v prci dr. Morseho o deoch a ZPS. No odpovede boli ovea zaujmavejie. Naprklad istmu jedensronmu chlapcovi v nemocninej hale odrazu zlyhalo srdce. Pamt si, e bol v nemocninej hale a nato mal pocit, e kles, ako ke idete autom cez hrbo a padne vm aldok". V uiach zaul svitiv" zvuk a udsk vravu. Potom sa vznal na plafne miestnosti a hadel na vlastn telo. V miestnosti bolo ero a jeho telo iarilo slabm svetlom. Poul, ako sestrika hovor: Radej keby sme to nemuseli robi" a sledoval prebiehajcu kardiopulmonrnu resuscitciu. Videl, ako mu sestrika dala na telo nejak mas" a potom podala doktorovi rakietky". Rakietky mu priloili na telo a ke doktor stisol gombk, bol som odrazu op v svojom tele a pozeral som nahor na doktora." Ke mu telom prebehol ok, pocioval vrazn boles a vyhlsil, e sa mu o bolesti spsobenej tmto postupom, znmym ako kardioverzia, snvalo v opakovanch zlch snoch. Sestriky, ktor boli pri tejto udalosti, uvdzaj, e po kardioverzii otvoril oi a povedal: To bolo ale ozaj strelen. Vznal som sa nad svojm telom a potom ma to vtiahlo nazad do seba." Na tto vpove si vbec nespomnal. al z interviewovanch si spomnal na vye dvojmetrov bytos, ktor ho previedla tunelom. Nebol to Kristus," ubez49

peoval Morsa. Ale mohol to by anjel, ktor ma viedol ku Kristovi." Morse dospel k zveru, e zkladn ZPS zavaj iba udia, ktor prekonali kritick chorobu alebo stres ohrozujci ivot.

Videl som sa ako dospel

V poslednch rokoch som sa zaal det vypytova, v akom veku s poas ZPS. Inmi slovami, je ich duchovn telo telom dieaa alebo dospelho? Prekvapujco vysok poet ich odpoved, e s poas prhody dospel, hoci nevedia poveda, na zklade oho to vedia. Ak verte, e pri ZPS duch opa svoje pozemsk telo, potom by to mohlo znamena, e duch sm je nadasov jednotka, ktor nachdza prbytok v ustavine sa meniacom tele. Ke napokon telo opotrebuje, odchdza na in svet. In mon vysvetlenie je, e sveteln bytosti vzbudzuj v deoch tak pocit nentenosti, e sa ctia ako medzi seberovnmi. To by ich mohlo vies k domnienke, e s rovnako star ako t, o ich obklopuj. Ist ena mi rozpovedala podobn ZPS, ktor mala ako diea. Bolo to jednho da okolo poludnia, ke som mala sedem rokov a ila som zo koly domov na obed. Uprostred cesty bola zamrznut mlka a ja som sa rozbehla, e sa na nej poklznem, ako to deti robievaj. Lene ke som na u vletela, nohy mi vyleteli, ja som si udrela hlavu. Vstala som a krala cez tri ulice domov, ale vbec som nebola pri zmysloch. Mama sa ma sptala, o sa stalo a ja som jej povedala, e som sa pomykla a udrela si hlavu. Dala mi aspirn, ale ke som si ho chcela vzia, nevedela som si trafi do st. Mama ma hne printila, aby som si ahla, a zavolala lekra. Prve vtedy som zamdlela. Bola som v bezvedom dvans hodn a oni cel ten as nevedeli, i zostanem naive, alebo zomriem. Pravdae, ja si z toho ni nepamtm. Pamtm sa iba, e som sa prebrala v zhrade plnej vekch kvetov. Keby som ich mala opsa, povedala by som, e vyzerali ako vek, vysok dlie. Zhrada bola krsna a bolo v nej teplo a jasno. Poobzerala som sa po zhrade a zbadala som t bytos. Zhrada bola nezvyajne krsna, ale jej prtomnos vetko zatienila. 50

Ctila som sa v jej prtomnosti dokonale milovan a dokonale zasten. A hoci to bolo pred viacermi rokmi, ete vdy mm ten pocit. Bytos mi povedala - bez slov - : Take ty sa vracia". A ja som rovnakm spsobom odvetila: Ano." Optala sa ma, preo sa chcem vrti do svojho tela a ja som povedala: Lebo ma potrebuje moja mama." Pamtm si, e v tej chvli som la dolu tunelom a svetlo bolo oraz menie a menie. A ke som u svetlo vbec nevidela, prebrala som sa. Vstala som, poobzerala som sa okolo seba a povedala som: Ahoj, mama." Ke sa teraz sptne pozerm na ten zitok, uvedomujem si, e som v jeho prtomnosti bola celkom dospel. Ako som vravela, mala som iba sedem rokov, ale viem, e som bola dospel. V rmci rozvjajceho sa vskumu ZPS sa nm napokon iste podar zisti, nakoko je tento jav rozren.

Zver
Pre mnohch ud s zitky prahu smrti u det presvedivejm dkazom posmrtnho ivota ne tieto zitky u starch ud. Nie je ak pochopi, preo. Star udia mali viac asu da sa ovplyvni a formova svojimi ivotnmi sksenosami a tisckami nboenstiev. Na druhej strane, deti pristupuj k tomuto zitku s istou bezprostrednosou. Nemali ete as, aby ich hlboko poznail kultrny materil, ktor ich rchlo zana obklopova. Ale z klinickho hadiska najdleitejm momentom detskch ZPS je zblesk ivota na druhej strane", ktor sa im naskytuje, a to, ako ich ovplyvn na cel zvyok ivota. S astnejie a vmi prekypuj ndejou ako udia okolo nich. Predstavuj ete presvedivej dkaz, e ZPS s v ivote loveka kladnou zmenou.

tvrta kapitola

Preo ns zitky prahu smrti tak zaujmaj

Doposia sme sa zaoberali inkami zitku prahu smrti na ud, ktor ich maj. Ale ako psob na ud v ZPS-krovom okol? A preo zitok prahu smrti tak fascinuje verejnos? Pravdu povediac, ked som pred vye desiatimi rokmi napsal ivot po ivote, nebol by som si pomyslel, e zujem verejnosti o ZPS bude tak vytrval a siln. Myslel som, e to bude jedna z tch vedeckch discipln, ktor sa utiahnu do vskumnch laboratri a lekrskych uebn a vyjd z nich iba vtedy, ked nejak pacient absolvuje ZPS a potrebuje vysvetlenie i radu. No hoci vysvetlenia javu zvanho zitok prahu smrti mono ani nie s o ni jasnejie, zujem verejnosti nehatene vzrast. Pri mojich cestch na rozlin konferencie a verejn zhromadenia sa udia stle domhaj odpoved na mnoh zkladn otzky o zitkoch prahu smrti: S ZPS-kri naozaj mtvi? Ako hadia ZPS-kri na svoje telo? Psob ZPS ako utvrdenie v nbonosti? Vyskytuj sa ZPS v literatre? Ako si mono vysvetli bojov ZPS"? Mu ZPS poskytova ndej smtiacim pozostalm? Ako vplvaj ZPS na ud so samovraednmi sklonmi? Keby sa dokzala existencia ZPS, zmenilo by to vedu? Vzbudzuj ZPS tak zujem iba preto, e s nov a mdne?

V tejto kapitole mienim na takto otzky v rmci svojich schopnost o najuspokojivejie odpoveda. Ale najprv chcem ukza, preo me prah smrti na ivch psobi ruivejie ako sama smr. Pred niekokmi rokmi mi ist psychiater rozprval o prhode, ktor sa stala v lietadle, ke sa po nvteve v Indii vracal domov do Spojench ttov. Ked sa podval obed, jednmu cestujcemu prilo vemi
52

zle. Na palube bolo niekoko lekrov, ktor prili na pomoc. Ale napriek vetkmu ich siliu o vzkriesenie sa zdalo, e mu umrel. Jeho telo nechali lea v chodbike a prikryli ho dekami. oskoro vzruen zvedavos ostatnch cestujcich opadla a, hoci to znie neuveritene, op sa pustili do jedla. Po niekokch mintach si zopr cestujcich sediacich v blzkosti tela povimlo zchvevy a mrvenie pod dekami. Op zavolali lekrov, ktor pribehli a tentoraz sa im podarilo vzkriesi mua, ktor zostal naive. Psychiater si v tej chvli povimol, e nik nepokraoval v jeden. Ke sa vypytoval ud okolo seba, zistil, e ud v lietadle vmi znepokojilo vstanie z mtvych ako sm stav smrti, s ktorm sme zrejme zmierenej. Ponauenie je jasn: my udia si po cel ivot vytyujeme hranice. Sme ovea pripravenej vyrovna sa so smrou ako so zdanlivm nvratom do ivota. Ist javy zaradujeme na jednu stranu svojich duevnch hranc a in na druh stranu. Naprklad, ako deti sa dozvieme o rozdieloch medzi dievatami a chlapcami. A neskr v ivote ns asto privdzaj do zmtku udia, ktor prekrauj iaru rozdeujcu pohlavia, i u ide o transsexulov alebo o transvestitov. Sme presveden, e jedno telo, jedno ja" je prrodn zkon. Take ke narazme na viacnsobn osobnosti, ako je on slvna Eva a Sybila, nae duevn hranice sa poruuj pri pomyslen, e v jednom tele by mohlo prebva aj viac ako jedno ja. Ume sa, e lovek je jedno a zviera osi druh. Take ke sa njdu deti, ktor vychovali vlci alebo opice, je to tok na nae hranice a my sme hlboko znepokojen. To ist sa vzahuje aj na skutonos, e ns fascinuj tak javy, ako s siamsk dvojat alebo elefantiza. toia na nae ohranien predstavy o tom, ak by mal by svet a ntia ns pochybova o hodnotch, ktor sme vdy povaovali za platn. Ako to vetko svis s otzkou, preo ns tak zaujmaj ZPS, by malo by jasn. Deliaca iara medzi ivotom a smrou je zo vetkch najznepokojujcejia. Ume sa, e smr je osi, omu sa treba vyhba. Usilujeme sa nepripusti si mylienky na smr do vedomia a vznam smrti zvyajne spoznvame postupne. A ZPS toia prve na tto deliacu iaru medzi ivotom a smrou. V uplynulch dvadsiatich rokoch som neraz sledoval 53

oarenie na tvrach posluchov, ke niekto vykladal svoj zitok prahu smrti. Zd sa, akoby si vea ud nikdy nemohlo zvykn na mylienku, e lovek stojaci pred nimi nielen vstal z mtvych", ale bol aj svedkom ohosi duchovnho, o mnoh udia stotouj s posmrtnm ivotom.

S ZPS-kri naozaj mtvi?

Raz po prednke, ktor som mal o svojej prci, prila za mnou jedna posluchka, staria ena. Povedala, e asi pred rokom prila o manela. Zomrel na infarkt, no najprv sa ho lekri nejak as pokali oivi. Ke sa ena dopoula o ZPS-kroch, ktor mali infarkt a podarilo sa ich vzkriesi, mala v hlave iba dve mylienky: Nevzdali sa lekri pri jej manelovi priskoro? A nakoko blzko maj ZPS-kri k smrti? Prvej otzke som sa obozretne vyhol. Vyhlsil som, e som tam nebol, a tak nemem posdi, i sa urobilo vetko, o sa dalo, alebo nie. Na druh otzku - S ZPS-kri v niektorom okamihu naozaj mtvi?" ako odpoveda. Lekri neraz ukonili oivovacie pokusy, lebo nemohli zisti nijak znmky ivota. Inokedy monitory EEG pripojen na mozog ukazovali rovn iary, o znamen, e nejestvuje nijak zachytiten znak mozgovej innosti. A predsa tto udia niekedy ovaj, a nikto, kto pracuje v medicne, nevie vlastne poveda, preo. Poda klasickej defincie je smr stav, z ktorho sa nevraciame. Definuje sa ako nezvratn. No a kee sa vetci ZPS-kri vrtili, tak neboli skutone mtvi. Stalo sa in, a sce, e sa splnili rozlin kritri smrti. Naprklad im na ist as prestalo bi srdce, alebo nedchali. S dokonca aj prpady, e ustane mozgov innos, a potom sa op spontnne zane. U niektorch ud s hypothermiou (prudkm poklesom telesnej teploty) nenachdzame nijak znaky mozgovej innosti, a km sa im teplota nezane op zvyova. Hoci maj k smrti vemi blzko, poda defincie tento stav ete celkom nedosiahli. Mnoh z tchto situci vyvolvaj pochybnosti o pravidle piatich mint, ktor tvrd, e ak srdce nebije dlhie ako p mint, niet u dvodu pokraova v oivovan, pretoe mozog by bol bezndejne pokoden nedostatkom kyslka. Pri modernch resuscitanch postupoch bude treba toto od oka uren pravidlo prehodnoti.
54

Jeden mu, ktorho poznm, utrpel pri automobilovej nehode ak zranenie a odviezli ho do nemocnice na stanicu prvej pomoci, kde ho pri prchode vyhlsili za mtveho. Jeho telo uloili na vozk a odsunuli za nejak zvesy v miestnosti prvej pomoci, kde ho ponechali, zatia o sa lekri venovali oetrovaniu ostatnch ud, ktor sa zranili pri tej nehode. O niekoko hodn oetrovatelia zaali odva telo do inej asti nemocnice, ke sa mu odrazu pomrvil. Napriek tomu, e chbali tak znaky ivota ako tep srdca a reagujce zrenice, bol tento mu iv a je iv dodnes. In mu, ktorho poznm, beh po svete so svojm nekrolgom. Priviezli ho do nemocnice, vyhlsili za mtveho a prikrytho plachtou poslali do mrnice. Na poudovanie, o niekoko hodn spontnne oil. Z toho vetkho vyplva ponauenie, e je ete mnoh, o o fyziolgii umierania nevieme. Take z odbornho hadiska ZPS-kri nie s nikdy skutone mtvi, ale vina z ns nikdy nemala k tomu tak blzko ako oni.

Ako hadia ZPS-kri na svoje telo?

Zitok prahu smrti spsobuje, e mnoh udia zan o svojom tele uvaova in. Vina ZPS-krov, s ktormi som hovoril, had na svoje telo ako na prbytok ducha. V dsledku toho sa menej boja okolitho sveta a cudzej" mienky o svojom vzore. Naprklad ist ZPS-krka, ktor sa stala jednou z mojich najlepch priateliek, viedla celkom normlny ivot, a km poas opercie lnka nezomrela" na zlyhanie srdca. Jej lekr sa vye dvadsa mint porn pokal uvies srdce do chodu, no potom sa vzdal a prikzal oetrovateom v miestnosti, aby vypsali mrtn list. Zblesk ivota ho priml, aby obnovil oivovacie pokusy a napokon jej srdce op zaalo bi. V tom ase pacientka zaila odlenie od tela a sledovala lekra i sestriky, ako sa jej pokaj zachrni ivot. Vystpila tunelom do krsnej re svetla a lsky, v ktorej vemi podrobne videla znovu sa odohra vetky udalosti svojho ivota. Videla prbuznch a priateov, ktor zomreli pred mnohmi rokmi, a dokonca si mohla aj vybra, i sa vrti alebo zostane. Hoci rozhodnutie bolo vemi ak, kvli dcre a manelovi si vybrala nvrat do terajieho ivota. 55

Od tej udalosti spred desiatich rokov jej telesn zdravie sstavne upad. M cukrovku a chronick akosti s chrbticou, ktor si vyiadali viacero operci a in zkroky. A predsa som ju po cel as, o ju poznm, ani raz nepoul saova sa na bolesti i trapy. Hoci obas iste vemi trp, jej postoj je iarivo pokojn. Nedvno som sa dozvedel, e zase o kus prekroila hranice, ktor jej kladie chorav telo, ke navtvila zbavn park a absolvovala vetky atrakcie, dokonca aj jazdu s premetom na horskej drhe. Pre ma to symbolizovalo jej vieru v posmrtn ivot. Mnoh udia, ktor maj poas ZPS mimotelov zitok, ani nespoznvaj v tele, ktor opustili, vlastn telo. Mnoh ZPS-kri mi povedali, e pred zitkom boli zvyknut pozna sa z pohadov do zrkadla a na fotografie. Ale ZPS spsobilo, e sa na svoje telo dvaj in. Jeden z najpozoruhodnejch prkladov mi poskytol ist psychiater, ktor mal ZPS. Povedal: V ivote si mete myslie, e viete, ako vyzerte. Ale ke vystpite zo svojho tela a vidte vlastn hmotn telo, je vemi ak uhdnu, ktor zo vetkch tiel na svete patr vm." V danom prpade dotyn bldil po vojenskej nemocnici, hadel na rady tiel v posteliach a nevedel rozozna, ktor je jeho. Bol mimo svojho tela i mimo nemocnice a pokal sa dosta domov. Ale ke si uvedomil, e ho nik nevid ani nepouje, vrtil sa a usiloval sa njs sm seba. Mal s tm doslova problmy, a km neobjavil telo, ktor malo na ruke prste jeho tudentskho spolku a neuvedomil si. e akiste patr jemu. In mu, ktorho poznm, spadol z nstennej reklamy na drty vysokho naptia. V dsledku poplenn priiel o nohy a o as ruky. V operanej sle mal mimotelov zitok. Ke hadel na vlastn telo, prv mylienka, ktor mu zila na um, bola: Pozri na toho neastnka." Ani v tom tele na operanom stole nespoznal vlastn telo. Ke si napokon uvedomil, e to ako pokoden telo patr jemu, povimol si ete aj in zvltnos: jeho duchovn telo nebolo nijako postihnut. Mnoh telesne postihnut udia, ktor maj ZPS, zisuj, e ich telesn neduhy sa stratili. V duchovnej ri s plnmi a vemi pohyblivmi bytosami. Mm tak sksenos, e ZPS umouje telesne postihnutm, aby k svojim akostiam zaujali uzmierenej postoj.
56

Hoci ZPS ved u mnohch ud k tomu, e hadia na svoje telo ako na prbytok ducha, nechcem tm naznai, e v dsledku tohto zitku sa z nich stvaj milovnci rizika. Nevytvra sa u nich postoj typu nech sa deje, o chce", s akm sa stretvame u mnohch parautistov skcich vonm pdom alebo u horolezcov. Ak u, tak ZPS-kri zan o svoje telo vmi dba.

ZPS ako utvrdenie v nbonosti

Hoci niektor bdatelia vystupuj s teriou, e ZPS s vyvolvan silnou vierou v boha a posmrtn ivot, skutonos je tak, e tieto zitky sa stvaj rovnako asto neveriacim ako veriacim. V priebehu rokov som narazil na ZPS s najrozlinejmi nboenskmi pozadiami. Niektor udia mi vravia, e pred tmto zitkom neverili v boha. In uvdzaj, e boli vemi nbon. Zaujmav je, e po ZPS sa inok zd by rovnak: udia, ktor pred zitkom neboli navonok nbon, po om hovoria, e predsa len veria v boha a vysoko si cenia duchovno, rovnako ako t, o v boha verili od samho zaiatku. V oboch skupinch sa dostavuje tak vzah k nboenstvu, ktor sa vemi li od zkeho vkladu, ak sa ujal vo vine cirkv. Vaka tomuto zitku si uvedomia, e pri nboenstve nejde o to, e by jedna sprvna" skupina stla proti viacerm pochybenm" skupinm. udia, ktor absolvuj ZPS, po nvrate hovoria, e pri nboenstve ide o vau schopnos milova - nie o doktrny a vyznanie. Slovom, myslia si, e boh je ovea vekodunejia bytos, ako si mysleli predtm, a e na vyznan nezle. Dobrm prkladom je tu ist postaria ena z New Hampshire, ktor mala ZPS po zlyhan srdca. Od detstva bola vemi pobonou a cirkevnej doktrny sa pridajcou luternkou. Ale po ZPS sa uvonila a stala sa radostnejm lovekom. Ke od nej lenovia rodiny iadali, aby vysvetlila tto zmenu svojej osobnosti, povedala jednoducho, e po prhode pochopila boha a uvedomila si, e mu na cirkevnej doktrne vbec nezle. Na svete je vea nboenstiev, ktor ochotne prijmaj ZPS ako brnu k duchovnmu svetu. Najvznamnejie zpadn nboenstvo, ktor zaujma takto postoj, je cirkev Jeia 57

Krista poslednch dn, benejie znma ako mormnska cirkev. Mormnska doktrna uznva ZPS ako nazretie do sveta duchov. Mormni veria, e svet duchov je dimenzia, ktor iv nemu vnma, ale v ktorej prebvaj t, o opustili svoje hmotn telo. Mormnska Kniha kzn, komentr k mormnskej vierouke z pera cirkevnch predstavench, vrav, e duchovn telo si uchovva p zmyslov hmotnho tela (zrak, sluch, hmat, chu a uch), no pritom je obdaren zvenmi schopnosami" i schopnosou zaobera sa mnohmi rozlinmi mylienkami odrazu. Vie sa tie pohybova rchlosou blesku, vid odrazu rozlinmi smermi a dorozumieva sa okrem rei aj mnohmi inmi spsobmi. A nieje poznaen neduhmi a chorobami. Mormnska doktrna vrav, e duch vstupuje do tela pri zrode a opa ho pri smrti. Definuje smr ako iba prechod z jednho stavu i sfry bytia do druhho". Ke prejdeme dolie smrti, obrtime sa a pozrieme na a pomyslme si, hla, toto je najvia vhoda celho mjho bytia, pretoe som preiel zo stavu smtku, ialu, tosti, neastia, biedy, bolesti, utrpenia a sklamania do stavu bytia, kde mem plne vychutnva ivot, nakoko sa to bez tela len d. Mormnski predci opisuj mnoh znaky ZPS. Jeden vrav: jas a slva alieho prbytku sa nedaj vyjadri", o je v podstate to ist, ako ke ns zaplavuje tiv svetlo. al vrav, e tam ako tu vetky veci bud prirodzen a vy ich budete chpa ako teraz chpete prirodzen veci", o sa zhoduje so slovami mnohch ZPS-krov, ktor zavaj aksi vestrann chpavos. V Knihe kzn nachdza oporu aj zitok posmrtnho videnia prbuznch a priateov. Za zvojom mme viac priateov ako na tejto strane, a nikdy vs vai rodiia a priatelia na tomto svete nevtali tak radostne, ako vs bud zdravi oni, a nikdy ste sa tak nepoteili priateovi v tomto ivote, ako sa potete, ke ho stretnete. S mormnski predci, ktor vravia, e niektorch duchov, o zaili smr, privolaj sp, aby op prebvali v svojom 58

hmotnom tele. Tto udia prejd prirodzenou i doasnou smrou dvakrt." Azda jeden z najznmejch takchto mormnskych ZPS sa stal Jedediahovi Grantovi a pre Knihu kzn ho zaznamenal cirkevn predk Heber Kimball: Povedal mi, brat Heber, po dve noci za sebou som bol vo svete duchov, a zo vetkch hrz, ktor ma kedy postretli, najhoria bola, e som sa musel vrti do svojho tela, hoci som to musel urobi. Grantova hrza pochdzala z toho, e poas pobytu vo svete duchov stretol svoju neboh enu a dcru, ako aj mnohch priateov. Videl svoju enu, bola prv, o k nemu podila. Videl mnohch znmych, ale nezhovral sa s nikm, iba so svojou enou Caroline. Podila k nemu a on jej povedal, e vyzer krsne, a v nru drala ich dieatko, ktor zomrelo na planinch, a povedala: Pn Grant, tu je mal Margaret; viete, e ju zorali vlci; ale neublilo jej to, tu je nedotknut." Posmrtn ivot sa spomna aj v Biblii, kde Pavol opisuje, ak telo budeme ma na druhom svete. Ale niekto povie: ako s mtvi kriesen? V akom tele prdu? nemdry!... A ke rozsieva, nerozsieva telo, ktor m vznikn, ale hol zrno... A Boh dva... kadmu semenu jeho vlastn telo... S aj nebesk tel, s aj zemsk; ale in je lesk nebeskch a in zemskch... Tak aj pri zmtvychvstan. Rozsieva sa poruiten, vzkriesen je neporuiten; rozsieva sa neslvne, vzkriesen je slvne; rozsieva sa slab, vzkriesen je siln; rozsieva sa telo telesn, vzkriesen je telo duchovn. Lebo ako je telesn telo, tak je aj duchovn... Ajha, poviem vm tajomstvo: vetci neumrieme, ale vetci sa premenme, razom, ihne, len o zaznie hlas poslednej trby. Lebo zaznie trba a mtvi bud vzkriesen neporuiten... Prv list apotola Pavla Korinanom 15:35-52 (Citovan poda prekladu pripravenho redaknou komisiou Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v., Tranoscius, Liptovsk Mikul 1978) 59

Zitky prahu smrti v literatre

Na vod treba poznamena, e jestvuje literrny a filmov ner, ktor sa zaober nvratom so zhrobia. Bohuia, vinu tchto prkladov by sme mohli zaradi medzi horory, v ktorch sa mtvi vracaj do re ivch so zlmi a nekalmi myslami. Aj ke ZPS zvyajne obsahuje nejak druh nvratu zo zhrobia, vsledky s celkom in ako pri uprovi alebo Frankensteinovi. ZPS nie s udalosti, ktor spsobuj hlbok rozvrat, naopak, zvyajne psobia blahodarne. ZPS nie s temn a hrzostran, ale prinaj ndej a pokoj. Vo vekej literatre nachdzame viacero prkladov ZPS. Naprklad vo Vianonej kolede Charlesa Dickensa sa Ebenezer Scrooge pod vplyvom ohosi ako zitok prahu smrti premen z lakomho a cynickho vdovca na toho najlepieho priatea, toho najlepieho pna a toho najlepieho loveka, akho nae mil mesto poznalo". V tom klasickom prbehu stretne Scrooge troch duchov Minul, Sasn a Budce Vianoce - ktor ho vezm na prehliadku ivota koniacu sa pri jeho vlastnom hrobe. Prehliadka, pri ktorej mu robia spolonkov tieto sveteln bytosti, Scroogea zmen. Hlboko utuje, e uom neprejavoval viac lsky. Na konci zitku je z neho in lovek, ktor nevha ochotne prejavi scit s ostatnmi, aby tak vynahradil premrnen as. ZPS sa spomnaj aj vo vynikajcom romne Victora Huga Bedri. Hlavn postavu, Jeana Valjeana, po cel ivot prenasleduje policajt, lebo uiel z vzenia, kam sa dostal za to, e pre hladn diea svojej sestry ukradol bochnk chleba. V celej knihe Valjean kon vekodun skutky lsky. Jednm z nich je, e sa ujme hladujcej tehotnej eny Fantine, ktor napokon umiera. Ako pe Hugo: Jean Valjean vzal Fantininu hlavu do rk a uloil ju na vanki, tak ako by matka uloila svoje diea... Ke skonil, zatlail jej oi. Fantinina tvr v tom okamihu vyzerala zvltne roziaren. Smr je vstupom do vekho svetla. O Valjeanovej smrti Hugo napsal:

60

Jean Valjean bol z okamihu na okamih oraz slab... V oiach mu u bolo vidie svetlo neznma. A potom Valjeanove posledn slov: Vdy sa navzjom vrcne milujte. Na svete azda ani nejestvuje ni in; milova sa navzjom... Vidm svetlo... Umieram astn. Katherine Anne Porterov erpala z vlastnho takmer smrtenho ochorenia na chrpku, ke napsala Bledho koa, bledho jazdca, prbeh pln zfalstva, ktor sa odohrva koncom prvej svetovej vojny. Do prvej kapitoly som zaradil ryvok z rozhovoru, v ktorom komentovala svoje letm stretnutie s posmrtnm ivotom. Tu je pas z Bledho koa, bledho jazdca, v ktorej jej postava Miranda vid dvno mtvych prbuznch: Nenhlivo ako oblaky chvejcim sa vzduchom priblila sa k nej vek druina udia Miranda s radostnm asom zbadala, e s to vetci iv, ktorch kedysi poznala. Tvre mali zmenen, skrsneli im kad po svojom, takch krsnych si ich nepamtala, oi mali jasn a pokojn ako pekn poasie a nevrhali tie. Boli to re jadr bytost a ona ich poznala, kadho jednho, hoci ich nevolala po mene, ani si nespomnala, ak vzah ju s nimi spja. Obklopili ju nehlune na tichch nohch, potom obrtili extatick tvre op k moru a ona sa medzi nimi pohybovala ahuko ako vlna medzi vlnami. V literatre je vea alch prkladov na zitok prahu smrti, od listov Ernesta Hemingwaya po poviedky Thorntona Wildera. Dleit je, e ZPS maj v literatre svoje vlastn miesto a nemali by sa dva dokopy so vzruujcou, ale samostatnou kategriou hororovej literatry.

Ako si vysvetli bojov ZPS

Stva sa niekedy, e udia prevaj exaltovan stavy, hoci ani nie s ranen. Ocitn sa vo vemi nebezpeenej situcii najlepm prkladom je bojov zrka - a odrazu zistia, e ich vnmanie sa do krajnosti zmenilo. 61

Tento zitok si niektor udia mlia so ZPS. T si potom klad logick otzku: Ako sa me zitok prahu smrti prihodi niekomu, kto nie je chor ani traumatizovan? Moja odpove znie, e ten lovek nemal ZPS. Tieto siln zitky jednoducho neobsahuj znaky ZPS. Pri tchto takzvanch bojovch ZPS sa nezaznamenali tak fakty ako cesta tunelom a prechod do krsnej re svetla. Obsahuj zva krtke zblesky spomienok na udalosti, ktor dotyn preil, alebo zdanie, e sa vetko odrazu spomalilo. Niektor z tchto zitkov, ako uvidte na prklade, zahruj odchod niekam inam", asi aby sa dotyn vyhli neprjemnej situcii, v ktorej sa nachdzaj. Neobsahuj extatick stav ZPS, ale urite s akmsi ich predstupom. Tu je jeden prklad bojovho zitku, ktor mi vyrozprval vetern druhej svetovej vojny: Stalo sa mi to na Siclii poas invzie do Talianska. Prechdzali sme prve poom, ke ns spredu priklincovalo k zemi nemeck guometn hniezdo. Kee som bol veliteom aty, povaoval som za svoju lohu zbavi ns hniezda, aby sme mohli postupova alej. Urobil som vek okuku, priom som ako kryt vyuil hjik ovocnch stromov. Vari za tridsa mint som oblkom obiiel pole a prenikol dopredu, take som sa vynoril za ich chrbtom. Bol som v extze. Sedeli tam traja v jame, ktor si vykopali hne na druhom konci mosta. Tak sa sstreovali na to, aby drali atu priklincovan k zemi, e nik z nich sa nepozeral dozadu. Bol by som k nim pravdepodobne mohol djs na dva metre a neboli by ma zbadali. Uvaoval som, i to neurobi, ale namiesto toho som, ke som sa dostal na vrch mosta, hodil grant. Pamtm sa, ako som vytrhol poistku a chystal sa ho hodi zo vzdialenosti asi dvadsa metrov. Rozohnal som sa rukou a tesne predtm, ako som ho maril rovno do jamy, som zreval: Tu mte, debili." Potom som sa hodil na zem a akal som ...A akal a akal. Grant nevybuchol. Bol to nepodarok, bezcenn ako kus kamea. Prv ako som stihol nieo urobi, obrtili guomet na ma a zaali pli. Schlil som sa do klbka a akal na zsah, ale ni neprilo. Mono ma kryl svah mosta, alebo som mal mono iba astie, ale ani jedna z vyplench striel ma nezasiahla. Stala sa vak udn vec. Ako som tam leal, opustil som svoje
62

telo, a vlastne aj Sicliu. Zacestoval" som do muninej tovrne v New Jersey a vznal som sa nad montnou linkou, kde eny skladali dokopy granty. Pokiial som sa im prihovori a poveda im, aby pri prci dvali pozor, ale nepovali ma. Namiesto toho poas prce alej klebetili. Mal som pocit, akoby som tam bol ptns i dvadsa mint. Potom som bol odrazu nazad v Taliansku a leal som ete vdy iv hore na moste. Nemci si za ten as u mysleli, e som mtvy, a znova obrtili guomet nasp. Vstal som, vytrhol poistku na alom grante a vacol ho do jamy. Tentoraz vybuchol. Chlapci z aty vetko videli a mysleli si, e som mtvy, boli teda vemi prekvapen, ke ma zbadali, ako sa pacrujem nazad. K celmu zitku som sa staval vemi pokojne, a tak pokojne, e ma velite roty poslal k psychiatrovi. Povedal som mu, o sa stalo a on ma uznal za zdravho a poslal ma nazad do boja. Povedal mi, e poul, e sa takto veci stali u aj inm, a e si mm ten zitok necha pre seba, aby ma znovu neposlali k nemu. A presne to som aj urobil. Ako vidte, tento zitok sa vemi li od ZPS a nemal by sa s nimi zamiea. Mal by sa vak alej skma, kee takto zitky sa dos asto stvaj vojakom v boji a inm uom v podobnch stresovch situcich.

Ndej pre smtiacich pozostalch

Nieto hlbieho iau, ako je smr milovanho loveka. Sprvy o zitkoch prahu smrti mnohm uom v tomto iali vemi uavuj. Vemi skoro po vyjden ivota po ivote som dostal list od rodiny, ktorej zavradili dcru. Bola to mlad, mdra profesorka a zabil ju vlama, ktorho prekvapila vo svojom dome. Bola jedin diea a rodiia od jej smrti prevali peklo. Psali mi, e ke sa dotali o zitkoch prahu smrti, znali svoju bolestn stratu ovea ahie. My vetci, o skmame ZPS, poznme prbehy o uoch, ktor sa pri pout o zitkoch prahu smrti zmierili so smrou milovanho loveka. Myslm, e mnoh udia si vaka ZPS uvedomia, e aj ke udalosti vedce k smrti mu by muiv, ke raz lovek vystpi z tela, necti u boles, ba dostavuje sa siln pocit avy. A, ak vychdzame z mnohch ZPS, v du63

chovnej ri djde k optovnmu stretnutiu s milovanmi umi. U to samo poskytuje mnohm uom techu.

inky ZPS na ud so samovraednmi sklonmi

Najlep spsob, ako pristpi k tomuto problmu, je pozrie sa, ak inky m ZPS na ud, ktor ho maj v dsledku samovraednch pokusov. Dr. Bruce Greyson uskutonil rozsiahly vskum tchto ud a zistil, e nielen absolvovanie ZPS, ale u aj vedomos o jestvovan ZPS viac-menej udus tbu po samovrade. Dr. Greyson je lekrom prvej psychiatrickej pomoci na Connecticutskej univerzite a so samovraednmi pokusmi m do inenia denne. Zastva nzor, e ak porovnme skupinu ud, ktor mali v dsledku pokusu o samovradu ZPS, so skupinou, ktor pri pokuse o samovradu ZPS nemala, zistme, e takmer nik zo ZPS-krov sa nepoksi znova zabi. Na druhej strane, vek percento ud, ktor nemali ZPS, sa samovradu poksi spcha znova. Take absolvovanie ZPS zvyajne potla samovraedn sklony. Ist bdate v New Yorku dal pacientom, ktor sa poksili o samovradu, kazuistiky ZPS-krov. Zistil, e sa tm zahnalo pomyslenie na samovradu ako na rieenie. Tento experiment sa opakoval viackrt s tm istm vsledkom: oboznmenie sa so zitkom prahu smrti skutone brnilo uom spcha samovradu. Tieto vsledky ma neprekvapuj. astou prinou, preo sa udia pokaj spcha samovradu, je strata ndeje. ivot i nedostatok duchovnej viery doliehaj na nich ako bremeno. ZPS nahrdza tento nedostatok. Ak predtm mali tto udia pocit, e ivot nevedie nikam, teraz maj pocit, e ich oakva bohat a pln posmrtn ivot. Toto vedomie im pomha ahie zna bolesti ivota. Vyvolva v nich pocit, e sa odd i. Ist mj priate bol svedkom takejto reakcie susedy, ktor v podstate pchala samovradu tm, e sa zanedbvala. Uprostred da priateovi ohluchol telefn. Kee vina susedov bola v prci, zaiel o kus alej poprosi utiahnuto ijcu star pani, i by nemohol poui jej telefn a ohlsi poruchu telefnnej spolonosti. Zaklopal na jej kuchynsk dvere a poul, ako sa pomaly a namhavo uchce k nemu z opanho konca domu. Vpustila
64

ho dnu a cel vyerpan tm silm sadla si za kuchynsk stl a z vekej zelenej ndre zaala vdychova kyslk. Ke priate dotelefonoval, porozprval sa s ou a zistil, e jej z lekrskeho hadiska ni nechba. Povedala, e je jednoducho star a sken, a z toho ustavinho posedvania tak zoslabla, e jej doktor dal kyslkov fau, aby jej t trocha pohybu, o ete rob, padla ahie. Mj priate odmietol toto vysvetlenie prija. Myslel si, e ena jednoducho umiera na nedostatok pohybu a rozhodol sa, e jej d nieo, o by zmenilo jej nladu. iel domov a priniesol jej na tanie vtlaok ivota po ivote. O niekoko dn ju zbadal, ako pomaly kra po ulici s knikou v ruke. Rozplvala sa vanosou a povedala mu, e to je po vye roku prv raz, o vyla z domu, pretoe po prv raz na to dostala chu. Nerob si u toko zo staroby a jej nevyhnutnch dsledkov. Ndej na ivot po ivote jej dodala ochotu zmieri sa so sasnou chvou. Priate ma teraz informuje, e tto ena aktvne zhradni a nepotrebuje u takmer ustavin spolonos vekch zelench flia s kyslkom.

Zmenila by sa veda, keby sa potvrdila existencia ZPS?

Ako vravia vedci, svet sa riadi sstavou prrodnch zkonov. Naprklad predstava, e nae nohy prida na plante zemsk pralivos, je zjednoduen verzia zkona zemskej pralivosti. In tak zkon hovor, e vetky formy ivota na Zemi s zaloen na uhlku. Svet vedy spova na tchto a mnohch inch predpokladoch a vaka tomu, e tieto zkony poznme a ijeme poda nich, sa dosiahol vek pokrok. Keby sme dkazom o existencii posmrtnho ivota otvorili nov rozmer, vedeckm skmanm alch dimenzi, ktor sme doposia nepoznali, by sa veda zrevolucionizovala. Naprklad, keby sa dokzalo, e lovek me ist myslenm vystpi zo svojho tela a prechdza mrmi, zmenilo by to spsob, akm veda uvauje o komunikcii a cestovan, o kvalitch ivota ani nehovoriac. Dokzalo by to existenciu celho alieho vesmru, vesmru rozhodne ovea rozvinutejieho ako ten, v ktorom ijeme teraz. Dsledky takhoto objavu s takmer neopsaten. Viete 65

si predstavi, e by ste vstpili do inho rozmeru a zhovrali sa s prslunkmi dvno zaniknutch civilizci? Alebo, ke na to prde, vedeli by ste si predstavi, ak inok by mal dkaz o duchovnom svete na vojnov vedy? Myslm, e by sa stali doslova zbytonmi. Keby sme vedeli, e jestvuje duchovn svet, v ktorom jedinmi dleitmi vlastnosami s lska a poznanie, a veci, pre ktor sa ved vojny - peniaze, zemia, politick moc - s dleit iba tu na zemi, iste by sa zmenili nae postoje a nzory na ud, ktorch povaujeme za nepriateov. Printilo by ns to pozrie sa na tchto ud v novom svetle. Koniec koncov, jestvovanie duchovnho sveta by znamenalo, e nm je sden s tmito umi strvi venos. Znamenalo by to tie, e by sme v posmrtnom ivote mohli presne vedie, ako tto udia zmaj o ivote na zemi a o ns. U len vedomie, e takto ra jestvuje, by ns urite robilo navzjom tolerantnejmi. ZPS maj jeden hik: za sasnho stavu ich existenciu dokazuj iba historky. Nepodarilo sa ich vedecky zopakova, ani skma na hlbom zklade ako, dalo by sa poveda, z stneho podania". Pokia sa kaz ZPS nepodar zopakova, veda me tieto prbehy prija iba ako dkaz, e jestvuje osi, o sa stva uom, ktor takmer zomr. Hoci tieto historky psobili na ma a na hbu alch lekrov mimoriadne presvedivo, pokia sa nebud da spene zopakova, mono ZPS vdy spochybni.

Vzbudzuj ZPS zujem preto, e letia"?

Niektor udia vravia, e verejnos sa o ZPS zaujma, lebo s msi novm. Podaktor uvdzaj moju knihu ivot po ivote ako prv zaznamenan prpad zitku prahu smrti. Pretoe sa tto tma povauje za nov, niektor udia si myslia, e zujem opadne a ZPS dopadn podobne ako hula-hup alebo jo-jo. V skutonosti ani jedno, ani druh nie je pravda. Prpady ZPS sa njdu aj v dvnej histrii, ako s zmienky v Platnovej Republike, ktor vznikla v starom Grcku. Dnes mme ovea viac sprv o ZPS ne pred dvoma desaroiami vaka rozvoju kardiopulmonrnej resuscitcie. Tto me66

tda kriesenia nm dovouje privies sp zo samho kraja smrti ovea viac ud, ako by bolo zostalo naive kedysi. Vek vinu ud, s ktormi som sa zhovral, by sa pred tridsiatimi i tyridsiatimi rokmi asi nepodarilo vzkriesi, ale boli by zomreli. Take ZPS nie s u iba udn kuriozity v zastrench lekrskych asopisoch, ako boli ete pred niekokmi rokmi, ale dnes meme njs stovky, ba tiscky ud, ktor absolvovali tento zitok. al rozdiel je v tom, e udia s ovea ochotnej hovori verejne o svojom zitku. udia sa dnes menej boja, e ich lekr ozna za strelench. A, prirodzene, rozhodne u nemusia ma obavy, e ich zatvoria do psychiatrickej nemocnice, ako by sa im bolo mohlo sta pred tridsiatimi rokmi. Teraz udia o zvltnych zitkoch hovoria. A ke sa k tomu odhodlaj, nachdzaj spoloensk podporu u inch ZPS-krov. No kee hadme historick paralely, prv sprvy o ivote po ivote", o ktorch viem, s v Dialgoch Gregora Vekho, zbierke nboenskch spisov od tohto ppea zo iesteho storoia. V poslednej knihe Dialgov sa uvdza tyridsadva historiek, ktor poskytuj dkaz" o nesmrtenosti due. Je to pestr zmes vzi na smrtenom lku, duchrskych prbehov a vkladov o prahu smrti. Vinu z nich Gregor prikrlil, aby poskytovali zmienku na ak moralizovanie. V nasledujcom rozprvan ist vojak zomrie" a vrti sa s psobivm prbehom o posmrtnom ivote a o osude konstantinopolskho kupca, ktor sa volal tefan. Stalo sa, e istho vojaka v naom meste skosil (mor). Vytrhlo ho z tela a leal bez ivota, ale oskoro sa vrtil a opsal, o ho postihlo. Vtom ase tieto veci zavalo vea ud. Povedal, e tam bol most, popod ktor tiekla ierna, pochmrna rieka, vydychujca neznesitene zapchajce vpary. Na druhej strane mosta vak boli pvabn lky s kobercom zelenej trvy a rozvoniavajcimi kvetmi. Lky zrejme slili ako miesta schdzok pre ud zaodetch v bielom. Vzduch bol pln takho prjemnho pachu, e u samotn va staila uspokoji (vetky potreby) obyvateov, ktor sa tam prechdzali. Kad tam mal svoj vlastn zvltny prbytok zaliaty vzneenm svetlom. Staval sa tam dom asnch rozmerov, zrejme zo zlatch tehl, ale on nevedel zisti, pre koho
67

by mohol by. Na brehu rieky boli prbytky, do niektorch z nich prenikli hnusn vpary, ale in boli celkom nedotknut. Na moste sa odohrvala skka. Ak po om chcel prejs nespravodliv lovek, pomykol sa a spadol do temnej a pchnucej vody. Ale spravodliv, ktorm nebrnila vina, slobodne a ahko preli na druh stranu do re slasti. Zvestoval, e vide Petra, starejieho cirkevnej rodiny, ktor zomrel pred tyrmi rokmi; leal v odpornom bahne pod mostom, obakan obrovskou eleznou reazou. Ke sa optal, preo to, dostal odpove, ktor nm pripomenula presne to, o vieme o skutkoch tohto mua. Povedali mu: Zna tieto trapy, pretoe zakadm, ke mu prikzali niekoho potresta, jeho ruku viedla vmi zuba v krutosti ako poslunos." Nikomu, kto ho poznal, neuniklo, e sa takto sprval. Videl aj, ako sa k mostu priblil ist vandrovn mnch a preiel po om s tokm sebaovldanm v chdzi, koko primnosti bolo v jeho ivote. Na tom istom moste vraj rozpoznal aj onho tefana, o ktorom sme hovorili predtm. Pri pokuse prejs most sa tefanovi poklzla noha a doln polovica tela mu teraz ovsala z mosta. Z rieky k nemu podili nejak odporn mui a schmatli ho za bedr, e ho stiahnu nadol. Zrove ho nejak prendhern mui obleen v bielom zaali aha za plecia nahor. Km prebiehal tento boj, pri ktorom ho dobr duchovia dvhali nahor a zl duchovia sahovali nadol, poslali toho, o to vetko pozoroval, nazad do jeho tela. Vsledok boja sa teda nedozvedel. To, o sa stalo tefanovi, vak mono vysvetli okolnosami jeho ivota. Lebo v om neresti tela zpasili s dobroinnm rozdvanm almuien. Kee ho za bedr ahali nadol a za plecia dvhali hore, je nad slnko jasn, e sce rd dval almuny, no predsa sa celkom neodriekal telesnch nerest, ktor ho sahovali nadol. Ktor strana zvazila, to zostalo pred nam oitm svedkom zatajen, a ani nm nie je o ni jasnejie ako tomu, ktor to vetko videl a potom op oil. No je ist, e aj ke tefan navtvil peklo a vrtil sa, ako sme o tom hovorili vyie, nenapravil plne svoj ivot. A preto, ke o vea rokov neskr opustil svoje telo, ete vdy musel podstpi zpas na ivot a na smr.

Zver
Hne po vyjden ivota po ivote bolo zrejm, e ide o tak nesmierne populrnu tmu, ktor natrvalo pozmen mj ivot. 68

Rchlo som si uvedomil, e smr je naou najvou zhadou a o jej vyltenie sa zaujma kad. ZPS vzbudzuj nau zvedavos, lebo s najhmatateTnejm dkazom duchovnho bytia, ak sa d njs. S naozaj svetlom na konci tunela.

Piata

kapitola

Preo zitok prahu smrti nie je duevn choroba

Na konci jednej prednky dr. Michaela Saboma vstal ist rozzren kardiolg a zatoil na tohto poprednho bdatea ZPS. Vyhlsil, e je lekrom u tridsa rokov a za ten as vytrhol z nruia smrti stovky ud. Babrem sa s tmito prpadmi cel roky," povedal zlostne. A v ivote som nehovoril s pacientom, ktor by mal nejak zitok prahu smrti." Prv ako mu Sabom stihol odpoveda, za lekrovm chrbtom vstal nejak mu. Som jeden z tch ud, ktorch ste zachrnili, a poviem vm rovno, e ste ten posledn lovek, ktormu by som sa so svojm zitkom prahu smrti zdveril." Ponauenie z tohto slovnho sboja bolo jasn: mnoh lekri a prslunci zdravotnckeho personlu nie s ZPS-krom sympatick, lebo nevedia, o si s nimi poa a nemaj k nim citliv prstup. Mnoh ZPS-kri, s ktormi som v priebehu rokov hovoril, mi povedali, e lekri im radili, aby si svoj zitok nevmali. V najlepom prpade vyhlsili, e ZPS je zl sen, na ktor treba zabudn. V najhorom naznaovali, e ten zitok je formou duevnej choroby, s ktorou sa azda bude treba vysporiada na psychiatrovej pohovke alebo v psychiatrickej lieebni. Ni to, e sa o ZPS hovorilo ako o kladnom a povznajcom zitku. Pre mnohch predstaviteov zdravotnckych profesi je ZPS znakom ialenstva. Ovea v poet ZPS-krov, s ktormi som hovoril, sa ani neunva poveda o tomto zitku lekrom, ba ani mnohm prbuznm a priateom. Od okamihu, ako sa vrtia, si uvedomuj, e keby niekomu povedali o tuneli" alebo o svetelnej bytosti", povaovali by ich za blznov". Nechvaj si teda tento ndhern zitok pre seba a o udalosti, ktor ich tak dokonale premenila, nikdy nikomu nepovedia. Stva sa, e ke o ZPS niekomu povieme, privodme si tm kopu starost. To sa prihodilo Marthe Toddovej, venej profesorke anglitiny na jednej juanskej vysokej kole. Pred niekokmi rokmi mala v priebehu benej opercie na odstrnenie cysty vemi siln ZPS. 70

Takmer ihne po podan anestzie jej v dsledku alergickej reakcie prestalo bi srdce. Pamt si, e lekr na kohosi krial, aby priviezol havrku", zariadenie potrebn na neodkladn resuscitciu. Vrav, e si uvedomovala, e je zle", ale zrove bola tak uvonen a vyrovnan, e jej to bolo jedno". Poula, ako ktosi v miestnosti hovor: zlyhanie srdca", a potom sa to stalo: Odrazu som stpala k plafnu. Vemi jasne som videla vetkch okolo postele, ba aj vlastn telo. Pomyslela som si, ak je to udn, e sa tak rozuuj kvli mjmu telu. Bolo mi dobre a chcela som, aby to vedeli, ale zdalo sa, e im to nemm ako da zna. Akoby medzi mnou a ostatnmi umi v miestnosti bol zvoj alebo panielska stena. Uvedomila som si aksi otvor, ak to tak mem nazva. Vyzeral dlhoizn a tmav a ja som nm zaala letie. Ni som nechpala, no bola som rozjaren. Z toho tunela som vyla do re jemnej, iarivej lsky a svetla. Lska bola vade. Obklopila ma a akoby a presakovala do mojej bytosti. V istej chvli mi ukzali, alebo som videla udalosti svojho ivota. Boli v akejsi obrovskej panorme. Naozaj sa to vetko jednoducho ned opsa. Boli tam v tom svetle so mnou udia, ktorch som poznala a ktor u umreli, okrem inch priateka, ktor zomrela ete na vysokej, mj star otec a prateta. Boli astn, priam iarili. Nechcela som sa vrti, ale mu vo svetle mi to kzal. Vravel mi, e som ete nedokonila to, o mm v ivote vykona. Do tela som sa vrtila nhlym skokom. Takmer ihne po tom zitku Martha vedela, e jej ivot sa zmenil, e sa pred ou otvorili nov skutonosti a e u nikdy nebude t, o prv. Chcela o tom zitku rozpoveda svojej rodine a priateom - dokonca aj lekrovi. Ale ke hadala tie prav slov, ktormi by epizdu vysvetlila, uvedomila si stran pravdu. Namiesto zujmu a poteenia videla na tvrach ud, ktor stli okolo jej lka, znepokojenie a strach. Mysleli si, e mi preskoilo," povedala Martha. Mama si robila vek starosti. Najprv sa ma pokala poa. Vravela mi, e lovek sa Bibliou ahko me da unies a e si musm zachova chladn hlavu. Ja som sa jej zas pokala poveda, e nehovorm o nieom, o som tala alebo poula v kostole, ale e ide o osi, o sa mi stalo." Ak to s rodimi bolo zl, s lekrom to bolo ete horie.
71

Povedal rodiom, e som v delriu a mm halucincie. Chcel, aby som ihne ila k psychiatrovi. Mysleli si, e som prila o rozum a poslali ma na lieenie do psychiatrickej nemocnice. Jednoducho som nevedela uveri, e sa so mnou deje osi tak." Rd by som veril, e keby Martha Toddov mala ZPS dnes, udalosti by vyzerali in. Ke ni in, psychiatri a psycholgovia teraz u o ZPS vedia, take lovek, ktor ho m, by asi neskonil na psychiatrickom oddelen. Ale na neastie mnoh lekri a ich zdravotncky personl vedia o ZPS a o tom, ako sa li od duevnej choroby, vemi mlo. A kee s to prv udia, na ktorch ZPS-kr po prhode asi naraz, mu v loveku vyvola pocit zahanbenia za tak krsny zitok. To je chyba, pretoe ZPS na rozdiel od duevnej choroby zvyajne vedie k duevnmu prispsobeniu a zdraviu, vaka ktormu je lovek lepie adaptovan, ako bol pred zitkom. Na druhej strane, duevn choroba vedie k pocitu neastia, zfalstva, depresii a bezndeji. Ete aj dnes niektor zdravotncki odbornci tvrdia, e ZPS je formou duevnej choroby. Robia tak preto, lebo typick ZPS pripomna vemi povrchne - urit formy duevnej choroby. Zdrazujem, e ZPS pripomnaj tieto akosti iba vemi povrchne. Ke sa skmaj, ako to budeme robi my, uvidte, e duevn choroba nepripomna zitok prahu smrti o ni viac, ako oveka pripomna leva. Typy duevnch porch, ktor sa najastejie mylne spjaj so ZPS, s po prv: ak psychzy ako schizofrnia a paranoia a po druh: niektor organick poruchy mozgu ako delrium, demencia a choroba znma ako temporlna epilepsia mozgovho laloku". Pozrime sa, preo si udia tieto poruchy mlia so ZPS a - o je dleitejie - preo ide o nieo plne in.

Psychza svisiaca so schizofrniou

Psychza - jednoducho povedan - je choroba, pri ktorej udia strcaj kontakt so skutonosou. Neorientuj sa naprklad v okolitom svete. Tento problm sa prejavuje viacermi symptmami: Halucincie: lovek vid ud alebo veci, ktor nejestvuj. 72

 Bludy: myln presvedenia, ktor si lovek ned vyhovori, naprklad ver, e je Napoleon. Uvonen asocicie: stav, pri ktorom lovek dezorganizovan a asto nerozltitene preskakuje z jednej nesvislej mylienky na druh. Hoci jestvuje viacero druhov psychz, asi najznmejia je schizofrnia. Je to choroba, pri ktorej sa vyskytuje poutie hlasov" (sluchov halucincie), bizarn manierizmy, uvonen asocicie, asto spojen s pouvanm bizarnch, nezmyselnch slov a slovnch spojen, ktor sa nazvaj neologizmy, a postupne sa zhorujca apatia. Pri schizofrenickej epizde loveka zvyajne muia hlasy a chaotick trkovit mylienky, ktor maj tak ochromujci inok na osobnos, e celkov priebeh choroby sa v mnohch prpadoch zhoruje. Schizofrenici asto upadaj do izolcie, nevedia s nikm nadviaza zmyslupln vzah. Skrtka, strcaj schopnos fungova v spolonosti. Rozdiel medzi touto stranou duevnou chorobou a veobecne povznajcim zitkom prahu smrti vidie ihne. Hoci mnoh ZPS-kri poas svojej prhody pouj hlasy, tie hlasy vyludzuj koherentn slov, nie nerozltiten babot. Zatia o schopnos schizofrenikov vyrovna sa so spolonosou bude asi upada", ZPS-kri bud asi v okolitom svete fungova lepie. A hoci ZPS-kri poas svojho zitku azda videli sveteln bytos", nemyslia si zato, e s Napoleon alebo Boh. ZPS je koherentn zitok, ktor prebehne, skon sa a m na ivot loveka kladn inok. Schizofrnia sa sklad z inkoherentnch zitkov, ktor sa mu aha dlh obdobia mono aj po cel ivot - a zvyajne loveka deptaj. Ak vychdzam zo svojich psychiatrickch sksenost, podobnos medzi ZPS a schizofrniou je povrchn a rchlo sa strca, ak si lovek podrobnejie vma jednotliv prpady. Na ilustrciu zacitujem z dvoch rozhovorov - prv je so schizofrenikom a druh s lovekom, ktor absolvoval zitok prahu smrti. Kad rozhovor je typickm prkladom svojhu druhu. Tie vm iste pomu, aby ste sami rozhodli, i sa ZPS maj povaova za duevn chorobu, alebo nie.

73

Schizofrenika
Tu je as rozhovoru, ktor viedol lekr v psychiatrickej nemocnici s pdesiatosemronou chronickou schizofrenikou. Lekr sa s ou zhovral, aby zskal obraz o tom, m v ivote prela a o sa odohrva v jej hlave. Lekr: Dobr de. Rd by som vedel, o vs privdza do nemocnice. Preo ste sem prili? Helen: Neviem, preo ma sem priviedli. Lekr: No, ak akosti dnes pociujete? Trpi vs nieo? Helen: Nu, viem, e t udia mi vysielaj do hlavy rdiov vlny... na vlnovej dke, ktor nie je z tohto sveta. Lekr: o s to za udia? Helen: Neviem, o koho ide. S prinajmenom tiscpsto kilometrov aleko. Ale ustavine mi vysielaj do hlavy odkazy. Prosm vs, zavolajte FBI, nech sem prdu. Viem, e oni vedia zisti, odkia tie rdiov vlny prichdzaj, a u to zana by hrozn. Ustavine mi vysielaj do hlavy. Lekr: Vysielaj aj teraz? Helen: no, vysielaj. Lekr: Teraz ich poujete? Helen: no. Lekr: Take teraz poujete hlasy? Helen: no. Lekr: Mete mi poveda, o tie hlasy vravia? Helen: No, presne vm neviem poveda, o vravia. Lekr: S to musk hlasy, alebo ensk hlasy? Helen: (Na chvu sa odml, nava a uvauje.) To teda neviem. Tento krtky ryvok z ovea dlhieho rozhovoru je vemi typickou ukkou, ako schizofrenici rozprvaj o hlasoch", ktor pouj. Pacienti vinou nepouj, o hlasy vravia. Hovoria z diaky alebo popleten. Niekedy hlasy dokonca znej ako vzdialen dunenie hromu. Ke hlasom rozumie, vravia zvyajne veci, ktor s nepriatesky zameran proti pacientovi alebo uom z jeho okolia. Zo spsobu, ako sa schizofrenici sprvaj, je jasn, e tieto halucincie s sluchov. Ke pouj hlasy, asto obracaj hlavu, ba aj otaj oi alebo nastavuj ui v smere hovoru". 74

ZPS-kr
Ako kontrast si vimnite nasledujci ryvok z rozhovoru s Alice, esdesiatronou enou, ktor mala klasick ZPS poas oivovania po zlyhan srdca. V rozhovore opsala, ako opustila svoje telo a zhora sledovala kriesenie. Nato prela tunelom do iarivho svetla, v ktorom stretla troch nebohch prbuznch, matku, otca a sestru. Neskr sa jej lekr podrobne vypytoval na niektor rty jej ZPS. Lekr: Tak, povedali ste, e ke ste boli v tej nemocninej izbe mimo tela, videli ste ud, ktor sa vm pokali obnovi innos srdca a vedeli ste, o hovoria. Alice: no, vedie ste vedeli. Ale nemohli ste upta ich pozornos. Pre nich akoby ste tam ani neboli. Lekr: No, rd by som vedel, jedno, odkia ste vedeli, o hovoria? Toti, pouli ste ich hlasy, alebo skr akoby... Alice: Nie, hlasy som nepoula. Nie, to nie e by ste pouli ich hlasy, tak ako teraz poujem vs. Nespomnam si, e by som nieo poula uami. Nie, rozumiete im a ani nemusia vyslovova slov. Rozumela som, o si mysl mj lekr. Ctila som, e si rob kvli mne starosti a mysl si, e umriem. Chystal sa poveda: Zavolajte radej rodinu, lebo umrie." Vedela som, e to povie. Nie e by som poula jeho hlas. Myslm, e som vtedy jeho hlas ani nemohla pou. Bola som mtva. Iba som zachytila, o si mysl. Lekr: Povedal v lekr niekomu, aby zavolal rodinu? Viete o tom? Alice: no, povedal. Dlho som sa o tom s lekrom zhovrala, nevedel, o si myslie. Mnoh z toho si nechal niekokokrt zopakova a ustavine krtil hlavou. Vraj vetky tie veci, ktor som mu o tom, o sa stalo, povedala, s pravdiv, ale neme uveri, e o nich viem, lebo si myslel, e som vtedy bola mtva. Lekr: Take potom zavolal vau rodinu? Alebo to niekomu prikzal? Alice: no, povedal mi, e hej, presne tak, ako som to ja vedela. A aj o inch veciach, o ktorch som mu rozprvala, povedal, e to shlas. Lekr: Ale vy ste povedali, e to nie je celkom tak, ako ke poujeme?
75

Alice: Presne tak. Skr akoby ste im tali mylienky. Videla som, e sa im hbu sta ako pri rei, ale nespomnam si, e by som poula hlasy. Skr akoby som chpala. Jednoducho som chpala, o si myslia. Lekr poiadal Alicu, aby mu podrobnejie opsala zitok, pri ktorom sa po prechode tunelom ocitla v prtomnosti svojej matky, otca a sestry, ktor napospol zomreli pred mnohmi rokmi. Lekr: No, a tam v tom svetle ste mali aj pocit, e ste s niektormi prbuznmi, o u zomreli. Alice: no. S otcom, ktor zomrel tum v roku 1932. Bola tam aj mama a t zomrela v roku 1949. Sestra zomrela okolo roku 1970. Lekr: Mali ste pocit, e s nimi nejako komunikujete? Alice: Ale no. Bolo v tom vea lsky. Lsky z oboch strn. lovek vedel, o ctia v srdci. Povedali mi aj, e sa musm vrti. Vedeli, e som tam ete nemala by. Povedali mi, e sa budem musie vrti a doi svoj ivot. Lekr: Hmmm. Viete, o tm mysleli? Alice: Nie. Nikdy som neprila na to, preo mi tam nedovolili zosta. Ale im to bolo asi ahie vedie ako mne. Ete vdy neviem, preo som sa musela vrti. Lekr: Vraveli ste teda, e vm povedali, aby ste sa vrtili. To ste ich akoe pouli? Alice: Nie, pn doktor. To je zase in. Ke ste tam, nepotrebujete slov. Ihne viete, o si myslia, a oni to o vs vedia tie. Lepie to jednoducho neviem vyjadri. Ako vidte, medzi psychotickm zitkom a ZPS jestvuje vemi badaten rozdiel. Ako som u upozornil, ZPS zvyajne loveka rozvja, vedie k vej radosti a naplneniu. Psychotick zitky sa zvyajne uberaj opanm smerom, do depresie a zfalstva. Navye, ned sa poveda, e udia absolvujci ZPS maj poas mimotelovho zitku halucincie, pretoe halucincia predpoklad, e nie ste v kontakte s okolitou skutonosou. Ako vidie na Alicinom zitku, km bola mtva", vemi dobre si uvedomovala, o sa deje. Jej prpad nie je zriedkav. Spolu s inmi bdatemi som zistil, e ZPS-kri, ktor mali mimotelov zitok, nm vedia poveda, o sa dialo v ich
76

okol, aj ke boli prakticky mimo scny". A nezvisl pozorovatelia, naprklad zdravotncky personl a lenovia rodiny, rozprvanie ZPS-krov potvrdzuj. Presnos, s akou ZPS-kri podvaj to, o sa stalo, uvdza tchto pozorovateov vdy znova a znova do asu.

Organick duevn poruchy

Vina zitkov prahu smrti sa odohrva za okolnost, ke mozog dostva mlo kyslka. Pretoe mozog pozbaven tohto ivotne dleitho plynu me reagova udne, mnoh udia naznauj, e ZPS nie s ni in ako reakcia mozgu v zaovej situcii alebo v stave, bene znmom ako delrium". Delrium je astm sprievodnm znakom pri mnohch akch chorobch a patr k nemu aj aktne poruenie chemickej rovnovhy mozgu, ktor sa zvyajne uprav bez nsledkov na duevnom stave loveka. udia v delriu s v dsledku svojho stavu dezorientovan a okolit svet vnmaj skreslene. asto maj halucincie podobn zlm snom, v ktorch sa vyskytuj zvierat alebo hmyz. Mylienky s asto trkovit, neusporiadan a nevedia ich dokoni. udia v delriu sa len zriedka vedia dobre sstredi a ak sa nezastuj na rozhovore, neraz op upadaj do halucinanho stavu. udia v delriu zrejme sleduj halucincie neosobne, akoby sa odohrvali v diake na filmovom pltne. Jeden pacient mi naprklad rozprval, ako sa pozeral na splaen stdo koni cvlajce rou pou. Hoci bol akoby priamo medzi nimi, vemi sa to podobalo sledovaniu udalosti na pltne v kine. Ke delrium pominie, pacienti si na zvyajne uchovaj iba hmlist spomienky a opisuj ho trkovito, po kskoch. Nehovoria o om, akoby malo hlbok osobn vznam, alebo akoby samo osebe znamenalo duchovn premenu. V priebehu rokov som sa zhovral s mnohmi umi, ktor mali delrium, jednak priamo poas delria a jednak neskr, ke sa delrium skonilo. Zitok, ktor opisuj, sa plne li od zitku ZPS-kra. Obete delria neuvdzaj ben rty ZPS: mimotelov zitky, panoramatick spomienku, intenzvnu a prenikav lsku, ani nijak in znaky. Deliranti hovoria o tom, o sa s nimi deje, akoby ilo o nejak motolicu, o neprjemn chylku, 77

ktorej koncu sa primne teia. Neopisuj svoj zitok ako duchovn prerod, vziu, ktor vniesla do ich ivota nov zmysel a rados. Nepodvaj ho ako nieo, o im poskytuje morlnu oporu. Pravdu povediac, vo vekej vine prpadov bva delrium charakterizovan ako neprjemn opica". Naprklad do nemocnice do ambulancie prvej pomoci priviezli takmer osemdesiatronho mua, ktor omylom dostal privek dvku lieku, rozruenie prejavoval prudkmi pohybmi a rozprval nesvisl a zabiehavo. Ke leal priviazan na vyetrovacom stole, aby sa nemetal a neublil si, mal som prleitos nadviaza s nm rozhovor. Poas rozhovoru sa zdalo, e had do diaky. Potom ukzal priamo pred seba a povedal mi, aby som sa pozrel na tch jazvekov, o beia popri potoku. O dva dni, ke sa vrtil do normlneho stavu, na svoj zitok v ambulancii prvej pomoci si vbec nepamtal. Pri rozlinch prleitostiach ma zavolali k pacientom, ktor prve mali delrium a halucincie. Jeden mu s vysokou horkou si akal, e vid, ako mu okolo hlavy plvaj ryby. Istho mladka, ktor sa lieil na ak popleniny, prenasledovali vidiny, e sa v kotloch varia mal deti. Asi tridsapron ena, ktor po drobnej opercii dostala vnu infekn chorobu, uvdzala, e na krikavo zelenom futbalovom hrisku vid rakvy. Nikto z ud postihnutch delriom, s ktormi som hovoril, ho neopisoval nadenmi slovami, akmi sa hovor o ZPS.

Autoskopick halucincie
Jestvuje mnostvo fascinujcich medicnskych javov, o ktorch sa laick verejnos vbec nedozvie. Patria k nim aj autoskopick halucincie. Spomnam ich tu preto, lebo niektor skeptici tvrdia, e mimotelov zitok, ktor opisuj ZPS-kri, nie je ni in ako autoskopick halucincia. Medzi tmito dvoma javmi je vak v skutonosti vek rozdiel. Pri autoskopickej halucincii premietame do nho vizulneho priestoru svoj vlastn obraz. Nejak lovek sa teda vid tak, ako by videl inho loveka. Je to zriedkav zitok, ktor sa spja s bolesami hlavy pri migrne a s epilepsiou. Poda mojich sksenost - v medicnskej literatre som sa 78

s tm nestretol - sa vyskytuje aj pri mozgovch porkach. Zvyajne lovek vid iba torzo svojho tela. Ale z asu na as udia uvdzaj, e sa videli od hlavy a po pty. Tento obraz vemi asto napodobuje pohyby loveka, ktor m autoskopick zitok. Obraz sa zvyajne opisuje ako priehadn a - z dvodov, ktor mi zostvaj plnou zhadou - k kazu zvyajne dochdza za smraku. Prezident Lincoln spomnal, e mal takto zitok poas svojho pobytu v Bielom dome. Jednho veera leal na pohovke a videl celkov obraz samho seba, akoby sa pozeral do zrkadla. ako poveda, ak odozvu v nrode by vyvolala takto sprva z dnenho Bieleho domu! Prvm mne znmym lovekom, ktor zaznamenal prpad autoskopickej halucincie, je Aristoteles. Opsal mua, ktor sa prechdzal po atnskych uliciach a asto videl v dave sm seba. Sm som bol priamym svedkom jednho takho prpadu, ke som prijmal do nemocnice mua postihnutho porkou. Povedal mi, e prv prznak choroby sa ohlsil, ke sedel za elnm stolom pri slvnostnom obede a zaala ho bolie hlava. Nepripisoval tomu vek vznam, km nezdvihol pohad a nezbadal sm seba, ako vchdza do miestnosti. Bol v obleku, v chlopni mal kvietok, priiel k jednmu zo stolov, sadol si za a veselo sa bavil. Dotyn mu sa domnieval, e v jeho vedom nastal smrak. A svojm spsobom mal pravdu. Porka, ktor ho postihla, vyvolala autoskopick halucinciu. Tieto javy jestvuj a s doloen mnohmi sprvami. Ale vemi sa lia od mimotelovch zitkov, ktor sa odohrvaj poas ZPS. Pri typickom mimotelovom zitku dotyn uvdza, e jeho pohad vychdza z bodu mimo jeho hmotnho tela. Na svoje hmotn telo teda had z diaky. Vlastn telo sa mu nejav priehadn, ale kompaktn, ak je v skutonom ivote. lovek, ktor absolvoval mimotelov zitok, uvdza tie, e centrum vedomia je mimo jeho hmotnho tela. Pri autoskopickej halucincii sa vedomie nachdza vo vntri hmotnho tela dotynho, tak ako ho pociuje teraz, pri tan tejto knihy. Perspektva mimotelovho zitku sa li aj po inch strnkach. Naprklad udia, ktor absolvovali mimotelov zitok, asto uvdzaj, e sa potuluj po okol a vedia presne pove79

da, o sa odohrva na miestach, kde sa ich hmotn telo nevyskytovalo. Kee perspektva pri autoskopickch halucincich vychdza z hmotnho tela, tento jav nedovouje dotynmu putova. Skutonos, e v mozgu s zabudovan funkcie ako autoskopick halucincia, ma nesmierne fascinuje. Nemm potuchy, akmu elu takto veci slia. Ale mem vm poveda, e autoskopick halucincie nesvisia so zitkom prahu smrti.

Tka sa iba vs a boha"

Ako sa mi, dfam, podarilo ukza, duevn choroba a ZPS nemaj vea spolonho. Toto presvedenie sa u zana ujma v psychiatrickej obci. Mnoh psychiatri a psychologick poradcovia u nepristupuj k ZPS-krom ako k duevne chorm, ale pomhaj im zaleni zitok do ivota, aby ho mohli pozitvne vyui, a nie potla. Raz po prednke som sa zoznmil s muom, ktor mi poskytol vynikajci prklad na to, ako inne a inpirujco me zasiahnu mdry psychiater. Spomnan mu, Charlie Hill, sa blil k pdesiatke, ke mu po nhlej opercii krvcajceho aldonho vredu zlyhalo srdce. Mal vemi typick ZPS, ale kee to bolo zaiatkom sedemdesiatych rokov, o takchto prhodch sa ete vemi nehovorilo. Ke teda o svojej prhode povedal chirurgovi i vlastnej ene, obaja si mysleli, e m duevn poruchu. Okamite poslali Charlieho k psychiatrovi. Km Charlie opisoval pozoruhodn a ndhern vidinu, ktor zail na operanom stole, psychiater trpezlivo poval. Ke sa rozprvanie skonilo, psychiater bol oividne dojat. Pn Hill, vy netrpte psychzou," vyhlsil. Mali ste duchovn zitok, ak mali niektor vek historick osobnosti. To, o sa stalo, sa tka iba vs a boha." Mohol by niekto iada viac pochopenia?

iesta kapitola

Bdatelia prahu smrti

Km nevyiel ivot po ivote nejestvoval v oblasti zitkov prahu smrti takmer nijak vskum. Pravdu povediac, odbornci sa o tto tmu takmer vbec nezaujmali. Ak pacienti upozornili na tieto javy svojich lekrov, vina ich ignorovala. Niekedy si dokonca mysleli, e ich pacienti s blzni" a uom, ktor mali tieto prhody, odporali psychiatrick alebo nemocnin lieenie. Tak ako mnoh dnen lekri, ani pni doktori spred desaroia nikdy nepouli o zitkoch z druhho sveta". Ale aj keby sa boli unvali pozrie si medicnsku literatru o tomto predmete, neboli by nali prakticky ni. V tom ase jestvovalo iba zopr kazuistk, ale ni o by poskytovalo jasn radu, ako postupova a o poveda. Dnes je to in. Vaka hstke bdateov, ktor si pretali ivot po ivote a zaali sa o ZPS zaujma, maj lekri k dispozcii bohat vskum - vychdzajci jednak zo zaznamenanch prbehov, jednak z emprie - z ktorho mu erpa pouenie o tomto rozrenom jave. Mu sa poui nielen o znakoch ZPS, ale na zklade prc tchto statonch bdateov mu tie njs spsob, ako s pacientmi hovori o tomto ndhernom, no ako pochopitenom zitku. Nazvam ich statonmi, lebo vyda sa ta, kde ete nikto nebol, si vyaduje odvahu. Tak ako vek zemepisn objavitelia, aj tto udia objavuj neznme koniny ducha. Niektor, ako doktori Michael Sabom a Kenneth Ring, postupuj vo svojom bdan vemi metodicky, aby sa dopracovali k spoahlivm medicnskym faktom. Aj doktor Melvin Morse sa usiluje o spoahliv fakty, ibae ich had v zitkoch prahu smrti u nevinnch det. al, ako filozof Michael Grosso, hadia na ZPS cez zvovacie sklo filozofie, aby objavili zmysel tohto zitku a jeho spojiv s inmi duchovnmi javmi. Vetci v tom i onom ase stli pred prekkami, i u ilo o vsmech kolegov alebo o vlastn pochybnosti. Ale pokraovali vo vskume, lebo pociovali neodbytn potrebu da na tieto duchovn otzky odpove. 81

udia, na ktorch tu zameriavam pozornos, patria k najaktvnejm priekopnkom tejto novej oblasti bdania. Boli, pravdae, aj in. Ale tto predstavuj svetlo, ktor udva smer.

Dr. Melvin Morse

Dr. Morse, pediater v Seattle v tte Washington, je na ele vskumu detskch ZPS. Jeho pozorovania zaujmaj v bdan o prahu smrti mimoriadne vznamn miesto, pretoe m do inenia s nevinnou" populciou, s umi, na ktorch ete nemohla vemi psobi nboensk vchova i kultrne vplyvy. Ke maj rovnak zitky ako ovea star ZPS-kri, je to osobitne dleit. Dr. Morse sa zaujma o ZPS od chvle, ke na ne narazil ako stujci lekr v nemocnici v Idahu. Od tch ias sa sstavne venuje ich vskumu. Dlh as som bol skeptick, "povedal dr. Morse, ke som ho navtvil doma v Seattle. Potom som jednho da tal v lekrskom asopise obrny lnok, ktor sa pokal vysvetli ZPS tm, e ide o rozlin podvody mozgu. V tom ase som u mal za sebou rozsiahly vskum ZPS a ani jedno z vysvetlen, ktor onen bdate uvdzal, mi nedvalo zmysel. Napokon mi bolo jasn, e bdateovi uniklo vysvetlenie, ktor najviac bije do oe ZPS s skuton. Unikla mu monos, e dua naozaj putuje." Tu je prbeh dr. Melvina Morsa, ako ho podal vlastnmi slovami: O zitok prahu smrti u det som sa po prv raz zaal zaujma, ke som vykonval povinn lekrsku prax v nemocnici v Pocatelle v tte Idaho. Mal som prve slubu, ke doviezli dieva, ktor sa takmer utopilo. Plvala v bazne YMCY za hojnej nvtevy, ke je hlava na hlave. Ke vetci vyli z bazna, ona zostala lea na dne. Nhodou tam bol lekr. Bol to ten typ, o m v portovom vaku najrozlinejie lieky, take ju mohol priamo na mieste zaa kriesi. Previezli ju do mestskej nemocnice a zavolali ma, aby som sa na u pozrel. Bola v hlbokej kme: nehybn a rozren zrenice, bez dusivosti i bez rohovkovho reflexu. Myslel som si, e u asi niet pomoci, ale musel som jej spravi rntgen mozgu, aby som sa presvedil, ak zl je to s ou v skutonosti. Na to som 82

jej musel zavies do krnej tepny hadiku, aby som mohol vstrekn farbivo a tak zska kvalitn snmku mozgu. Nikdy nezabudnem na scnu, ako sme jej vovdzali hadiku do tela. Krv striekala na vetky strany a okolo ns stli v kruhu rodiia i irok prbuzenstvo a nahlas sa modlili. V duchu som nemal najmenie pochybnosti, e mozog bude ma ako pokoden. Mlil som sa. Za tri dni sa plne zotavila. No, ke som chodil na lekrsku fakultu, vdy nm hovorili, e mme kls nesugestvne otzky. Nikdy nemme dva otzky, na ktor sa d odpoveda no" alebo nie". To je kliatba mojej praxe. Mj partner vyetr za de pdesiat pacientov. Ale ja tokch nevyetrm, lebo sa zahovorm a chcem si vypou cel prbeh. Slovom, s dievatkom som sa stretol pri nslednej kontrole po prepusten z nemocnice. Poiadal som ju: Povedz mi, o sa stalo, ke si bola v bazne." Chcel som vedie, i dostala ke, i ju niekto udrel po hlave, alebo o. Ona mi namiesto toho povedala: Myslte vtedy, ke som si la sadn do lona Otcovi nebeskmu?" Fha, pomyslel som si. To znie zaujmavo," povedal som. Porozprvaj mi o tom." e ma to, o som poul, zarazilo, netreba ani hovori. To devron dieva mi rozprvalo tak podrobnosti, e som asol. Povedala mi, e bola niekde v temnote, nevedela, kde to je, ani ako sa ta dostala. Nevldala chodi. Bol to zrejme aksi tunel. Potom k nej prila t ena. Mala dlh zlat vlasy a volala sa Elizabeth. Chytila ju za ruku, nato tunel ete potemnel a dievatko zistilo, e vie chodi. Krali spolu a na miesto, ktor ona povaovala za nebo. Povedala mi, e to miesto, kam zala, malo tak medzu. Zdalo sa jej, e je to kruh, za ktor nevidela, pretoe t medza naokolo bola pln kvetov. Chcel som ju preska, ako sa orientuje v skutonosti, a tak som sa optal: o to znamen, umrie?" A ona mi povedala: Uvidte. Nebo je fajn." Nezabudol som tie slov, lebo ich povedala s vekm presvedenm; pozerala sa mi rovno do o a povedala: Uvidte." Ale potom som sa jej znova optal: o to znamen, umrie?" A ona odvetila: No, to, o sa stalo mne, to nebola smr, lebo ke umriete, tak ste pod zemou v debne." Sptal som sa jej, i ten zitok bol sen. Odvetila: Nie, to 83

je tak, o sa mi naozaj stalo. Ale smr to nebola. Smr je, ke vs v debne daj pod zem." Bolo to skvel, lebo to presne zapad do predstavy, ak m o smrti sedemron diea. Potom povedala, e sa stretla s Jeiom, ktor ju zaviedol k Otcovi nebeskmu. Otec nebesk jej povedal osi v takom zmysle: Ty tu vlastne nem by. Chce tu zosta, alebo sa chce vrti?" Odvetila, e chce zosta. Potom sa jej sptal in: Nepilo by sa ti by pri mame?" Na to odvetila, e no, a vzpt sa prebrala. Ke sa prebrala, vyzvedala sa od sestriiek na svojich kamartov. To boli prv slov, ktor prehovorila. Sptala sa: Kde je ten chalan a onen chalan?" Ilo o ud, s ktormi sa stretla v nebi. A udia v nemocnici samozrejme nevedeli, o om hovor. Rozprval som sa so sestrikami a tie to do bodky potvrdili. Povedali, e ke sa prebrala, zaala sa vypytova na ud, ktor s ou nemali ni spolon a o ktorch zrejme nik ni nevedel. A potom op upadla do bezvedomia a t spomienka sa plne vytratila. Vlastne o tej prhode alej nehovorila, a km som sa s ou nestretol pri kontrole. Bol to tak iv zitok, e vo mne vzbudil vek zujem. Rozhodol som sa, e o tom napem do odbornej tlae, kee lnok o podobnej prhode dieaa v jej veku nejestvoval. Povyzvedal som sa u rodn, ktorch deti absolvovali ZPS, na ich vierouku a sptal som sa, o hlsa o smrti. V skutonosti som sa chcel presvedi, i je to podmienen kultrnym vplyvom. A veru kultrne podmienen nebolo prakticky ni. Na povrchu sa to sce zd kultrne podmienen, ale ke ste zavtali hlbie a sptali sa, o ju uili o smrti a o posmrtnom ivote, nijako sa to nepodobalo tomuto zitku. Povedali jej, e smr je ako plachetnica. e ke zomriete, dostanete sa na mal plachetnicu a preplavte sa cez more do inej zeme. Rozhodne sa v tom nevyskytovala predstava o anjeloch strcoch, ani o uoch, o vs ved do neba, ani o rozhodovan, i sa vrti alebo zosta tam. Prakticky ni z jej zitku nepripomnalo to, o sa o smrti hovorilo u nich v rodine. Napriek tomu mnoh moji kolegovia tvrdili, e to je iste kultrne podmienen zitok, ktor sa viae na ich hlboko nbon rodinu. Rozhodol som sa, e to prebdam ja sm.
84

Pracoval som v Idahu pre podnik, ktor sa volal Airlift Northwest a zabezpeoval vzdun prepravu do nemocnice. Tak sa mi naskytovala prleitos prichdza v rmci kadodennho ivota do styku s mnohmi desiatkami vzkriesench det. Sptal som sa vedceho projektu Airlift, i by som mohol neoficilne skma ZPS. Povedal, e bez vetkho, a tak som interviewoval kad diea, ktor v tej nemocnici za poslednch desa rokov preilo zlyhanie srdca. Vskum mi trval asi tri roky a musel som sa popreha stovkami chorobopisov. Do vskumu som nezaradil nikoho, kto prekroil osemns rokov. Hovoril som s kadm, kto preil zlyhanie srdca, s kadm, kto mal na Glascowovej komatickej stupnici tyri a menej stupov a s kadm postihnutm chorobnm procesom, na ktor sa s vekou pravdepodobnosou umiera. V tom ase som si tie pretal vetko, o som naiel o prechodnej depersonalizcii (PD), o je teria, e mozog postaven pred stran situciu sm seba klame. Spravil som to preto, lebo jeden z lekrov povedal, e sa tm daj vysvetli ZPS. Pretal som si kazuistiky PD a vbec sa mi nevidelo, e by pripomnala zitky prahu smrti. Potom som prebral vetky lieky, ktor by mohli moji pacienti uva. A pretal som si kazuistiky, ak to je, ke je lovek pod vplyvom tchto liekov. Nevideli sa mi nijako podobn ZPS. Ale chcel som sa presvedi aj na vlastn oi. Take som mal medzi pacientmi cel rad takch, ktor sa nepriblili k prahu smrti, ale ktor poda ma mali chorobn procesy obzvl nahajce strach. Ak mal niekto ma ZPS z tchto inch prin - narkotik, lieky, prechodn depersonalizcia - tak to boli oni. Zmerne som si vybral zopr vemi akch prpadov. Mal som jednu pacientku, ktor bola tyri mesiace paralyzovan od hlavy a po pty. Mala tak siln bolesti, e uvala vetky narkotik a lieky ovplyvujce duevn innos, ak si mono len predstavi, vrtane thoraznu, valia, demerolu, morfia a morfiovch infzi. Potom ju ete lieili aktvnou opakovanou hypnzou, pri ktorej si aktvne predstavovala, e je mimo svojho tela. Lep kontroln prpad nejestvoval. Tm chcem poveda, e ak by nemala z prechodnej depersonalizcie osi ako zitok prahu smrti ona, tak by ho nemal ma nik. No, a nemala ho. Nik v kontrolnej skupine nemal zitok, ktor by sa podobal ZPS. Nemali vbec nijak zitky. Vetci vraveli to ist: Snvalo sa mi, e sa na ma vrhali lekri
85

s injeknmi striekakami." Alebo: Snvalo sa mi o netvoroch." Ale nik nemal to, o poznme ako ZPS. Z druhej skupiny - z ud, ktor sa ocitli vemi blzko smrti mali ZPS vetci. Kad jeden z nich. Prechdzali tunelmi, hadeli na svoje tel z bodu mimo seba, videli sveteln bytosti. Vetci do jednho mali prakticky rovnak zitky. V ich prpadoch sa i u tak, alebo onak vdy vyskytovalo svetlo. Jedna vemi zaujmav pacientka dokonca svetielkovala i iarila - tak aspo tvrdil jej otec. Aby ju zachrnil, musel sa v ztoke Puget Sound bez prstroja ponori do hbky trns metrov. Vravel, e sa mu ju podarilo njs len vdaka tomu, e bola zaliata tm bielym svetlom. al pacient mi povedal, e nevidel svetlo ani tunel - videl vlastn telo roziaren svetlom. Bol vo svete tmy hore pod plafnom, pozrel sa nadol a videl vlastn telo prestpen slabm bielym svetlom. Potom mu rakietkami dali ok a vtiahlo ho nazad do tela. Bez skutonch emci. Bez skutonch pocitov. Nebolo to radostn ani smutn. Jednoducho sa to stalo. Vina det zaradench do vskumu si nemyslela, e je to najv zitok v ich ivote, o bolo poda ma vemi realistick. Brali to celkom samozrejme: takto to je, ked umriete. Zo svojej prce s demi som vyvodil niekoko zverov: Viem, e to znie vemi nevedeck, ale som presveden, e prakticky kad lovek, ktor absolvoval srdcov resuscitciu, mal nejak epizdu ZPS, i u mimotelov zitok, alebo cel proces a po sveteln bytos. Jedin dvod, preo si ich nepamtaj, je, e lieky, ktor dostvaj - naprklad valium azda vyvolvaj amnziu. K tomuto zveru som dospel preto, e t pacienti z mojej vskumnej vzorky, ktor brali menej liekov, mali najsilnejie zitky. Ked sa nad tm zamyslte, je to logick. Koniec koncov, pacienti, ktor s v morfiovom opare, si asi aie bud pamta nejak zitok ako t, ktorm pam neovplyvuje toko liekov. Na lekrskej fakulte ns uia, aby sme pre zdravotn problmy nachdzali tie najjednoduchie rieenia. Ke som si prezrel vetky ostatn vysvetlenia zitkov prahu smrti, za najjednoduchie vysvetlenie povaujem, e ZPS s skutone letm pohady na druh svet. Preo nie? Pretal som si vetky krko86

lomn psychologick a fyziologick vysvetlenia pre ZPS a ani jedno sa mi nezd vemi uspokojiv. Ktovie - kto naozaj vie - mono due ZPS-krov naozaj opaj svoje hmotn telo a putuj do inej re. Preskmal som vetky dkazy a nevidm, preo by nie.

Dr. Michael Sabom

Ke doktor Michael Sabom po prv raz poul o zitkoch prahu smrti, bol skeptikom. Ale ako jeho zujem o tto tmu vzrastal, rozhodol sa, e urob vskum, ktor sa v oblasti bdania o zitkoch prahu smrti stal medznkom. Preskmal ZPS stoestnstich ud a rozlenil ich zitky do troch typov: autoskopick (opustenie tela), transcendentlny (vstup do duchovnej re") a zmiean zitok, v ktorom lovek absolvuje tak autoskopick, ako transcendentlne znaky. Azda najzaujmavejou strnkou Sabomovho vskumu je dkladn zhodnotenie mimotelovho zitku. Pri takom zitku lovek tvrd, e opustil svoje telo a pozoroval vlastn kriesenie, tak ako ho lekri vykonvali v ambulancii prvej pomoci alebo poas opercie. Sabom mal vo vskume tridsadva takchto pacientov. Porovnal ich opis resuscitanch procedr so vzdelanm odhadom" dvadsiatich piatich medicnsky zbehlch pacientov o tom, o sa deje, ke sa lekr poka op obnovi srdcov innos. Chcel sa presvedi, o vie priemern medicnsky pouen" pacient v porovnan s lovekom, ktor mal mimotelov zitok. Zistil, e z dvadsiatich piatich ud v kontrolnej skupine dvadsiati traja sa pri opise resuscitanch procedr dopustili vekch chb. Na druhej strane, ani jeden zo smrou ohrozench pacientov sa pri opise toho, o sa dialo pri jeho resuscitcii, nepomlil o je siln argument, e tto udia naozaj boli mimo svojho tela a pozerali sa nadol. Zhovral som sa so Sabomom v Atlante, kde je teraz kardiolgom so skromnou praxou. Som presvedenm kresanom a posmrtn ivot povaujem za jeden zo zkladov kresanskej viery," povedal Sabom. Myslm, e by sa z tchto vec nemali robi senzcie, ako sa to niekedy stva, ale malo by sa na ne 87

hadie ako na sas normlnych procesov ivota a smrti. Keby sa udia dvali na ZPS takto, mono by sa nezdal tak udesn." Tu si pretajte jeho vlastn slov o tom, ako sa zrodil jeho zujem o ZPS a ako sa rozrstol do vekej vskumnej prce a do knihy Spomienky na smr: medicnsky vskum. V roku 1978 som bol v Gainsville v tte Florida a o knihe ivot po ivote som sa dopoul od Sarah Kreutzigerovej, socilnej pracovnky na psychiatrii, ktor s ou oboznmila astnkov nedenej koly. Po hodine sa ma optala, o si o tom myslm a ja som jej povedal, e to povaujem za smiene. Od svojich vlastnch pacientov som o tchto zitkoch nikdy nepoul. Zaiel som dokonca do nemocnice a sptal som sa ostatnch lekrov, i o nich pouli, a ani oni nie. No Sarah ma aj tak vyzvala, aby som si knihu pretal, tak som poslchol. Povaoval som ju za vemi zbavn, ale celkom primne som si myslel, e nie je podloen faktami. Sru poiadali, aby s knihou oboznmila vetkch farnkov, a tak sme si povedali, e by bolo zaujmav, keby sme to urobili spolu. S tmto zmerom sme sa rozhodli, e by sme sa mali poksi njs zopr pacientov, ktor tento zitok absolvovali. Len tak mimochodom som sa optal niekokch svojich pacientov a asol som, koko bolo tch, o ho zaili. asol som aj nad tm, e sa tieto zitky stvali priamo pred naimi nosmi uom, ktorch sme oetrovali, a my sme o tom nevedeli. Tma ns natoko zaujala, e sme sa rozhodli urobi vskum ZPS. Zaali sme sa pta ud, ktor prekonali zlyhanie srdca alebo in prhody hraniiace so smrou, aby sme zistili, ak percento malo ZPS, ak typy ud, za akch okolnost, at. V rmci vskumu, ktor trval asi p rokov, sme interviewovali okolo stodvadsa ud. Tak vznikol zklad knihy, ktor som napsal. Treba poveda, e som k tejto tme pristupoval vemi skepticky. Pochdzam z vemi tradinho prostredia. Bol to vlastne prv prpad, ke som sa pustil do nieoho, o sa odchyovalo od tradinho lekrskeho uenia. Skmanie ZPS bol proces, pri ktorom som musel prekona niektor aprirne predstavy. Koniec koncov, vaka svojmu vzdelaniu som sa zameriaval na telesn strnku loveka, a nie na duchovn. Najvmi ma zaujala autoskopick alebo mimotelov strnka zitku. udia, ktor absolvovali tto sksenos, boli zrej88

me naozaj nejakm paranormlnym spsobom schopn presne vidie, o sa deje. Jasnm sa mi to stalo na prpade vietnamskho veterna, ktor v sasnosti pracuje vo vojenskej nemocnici tu v Atlante a ktor absolvoval svoj zitok na bojisku. Bol vemi ako ranen a priamo na mieste zrky mal mimotelov zitok. Pozoroval svoje hmotn telo, ke na bojisko prili prslunci Vietcongu a zbavili ho vetkho, o mal - hodiniek, puky, ba aj topnok. Sledoval to zhora a neprestal sa pozera, ani ke sa ta neskr poobede znova prebili Ameriania, vloili jeho telo do ierneho vreca a vyloili ho na nkladn auto, ktor ho malo odviez do mrnice, kde ho zabalzamuj. Ke balzamova urobil rez nad avou femorlnou ilou, aby tadia vstrekol balzamovaciu tekutinu, vimol si, e vytieklo privea krvi. Privolali lekrov a t vyhlsili, e ete ije. Vyetrili ho a hne ho aj odviezli do operanej sly, kde mu amputovali ruku. On to vetko sledoval. Dopoul som sa sce, e ho vo Vietname ranilo, ale e mal takto zitok, to som nevedel. Len sme sa tak zhovrali o Vietname, a zrazu sa mi zdveril so svojm zitkom. V istej rovine som mu veril, ale ako vedec som chcel nejak dkaz. Nemali by ste ni proti tomu, keby som sa vm pozrel na av slabinu?" sptal som sa. Aj som sa pozrel, a priamo nad avou femorlnou ilou mal asi dvaapolcentimetrov jazviku. Pre ma sa tm naozaj stala nad slnko jasnou skutonos, e fantastick prbeh, ktor mi tento mldenec porozprval, je pravdiv. Viacer udia tam na bojisku si skutone mysleli, e je mtvy. Ale on bol v inom svete alej pri vedom. Sprval sa v tej situcii pokojne a nevzruen. Nebol preaknut, ani nepocioval vek bolesti a trapy. Povaujem to za vemi povzbudzujce zistenie. Myslm na to, aj ke lieim pacientov v kme. Pozeraj sa odniekia na ma? Tak i onak, ten vietnamsk vetern bol presvediv, ale kedy som uveril, e sa tieto veci naozaj dej, to vm neviem poveda. Bolo na to treba vea ud so ZPS. No ke vetci vykladali v podstate rovnak prbeh, zaal som si overova, i o tom pouli alebo tali, alebo sa im po resuscitcii nedoniesol zitok niekoho inho.
89

Prv, o mi pri tchto uoch prebleslo hlavou, bolo: tali ste knihu Raymonda Moodyho, pravda?" Lene t pacienti ju netali. Nesledovali masmdi a podobn veci. Knihy tali zriedka a iba tu a tam si pretali noviny. Ale ich zitky sa tak podobali, a som mal dojem, e mi rozprvaj zitok, ktor prve videli v nejakom filme. Poas vskumu som sa dopoul o viacerch prpadoch, e niekto umieral a niekto in si to v tej istej chvli uvedomoval. Nezaradil som ich do svojej knihy, lebo som sa nedomnieval, e tto telepatia v skutonosti svis so ZPS. Teraz som si u nie tak ist. m viac o tom povam, tm vmi si myslm, e by mohlo s o aksi mimotelov zitok. Jeden vemi pozoruhodn prpad sa stal so esronm chlapcom, ktor umieral. Dostval vntroilne morfium, ale po prvej z troch vzi u morfium nepotreboval, lebo nectil nijak bolesti. Poas prvej vzie videl bieleho koa a nebesk sfru, do ktorej zaiel. Tam sa rozprval s bohom. Poas druhej vzie sa telepaticky spojil so starou matkou, ktor bola v dsledku akej artritdy dlh roky uptan na lko. Viem, e sa to stalo, pretoe chlapec mal vziu o tvrtej hodine rno a star matka sa v tom istom ase zobudila a presvedila svoju oetrovateku, aby ju dopravila k chlapcovmu lku v nemocnici. Ke ta dorazila, chlapec sa prve zmietal v tretej vzii a bol prakticky inkoherentn. Krtko nato zomrel. Viem, e to znie ako lnok zo senzciechtivho asopisu, ale tento prbeh i mnoh jemu podobn s overen. Po ase fakty nadobudli tak zvanos, e som jestvovanie ZPS u nemohol poprie. No ete aj dnes, ke o om uvaujem tradinm spsobom, tak si jednoducho myslm, e som uplietol bi z nioho. Potom sa zatam do niektorch rozhovorov, ktor som mal s tmito umi a op si uvedomm, e za tm naozaj nieo je. Bohuia, tento nzor nezastvaj mnoh udia, ktor vldnu vo svete odbornej lekrskej literatry, kde prevauje negatvny postoj k ZPS, lebo je to osi, o trochu vybouje z vyliapanch chodnkov. koda, e nm tto odborn redaktori nechc dovoli, aby sa informcie o ZPS dostali aj k iriemu okruhu lekrov, najm v tejto epoche rozvinutej techniky, ke toko ud spene prekonva zdravotn pohromy, ktor ich predtm 90

pripravovali o ivot. Pre dnenho pacienta s ZPS tm, o sa kedysi oznaovalo ako predsmrtn vidiny", a treba mu pri tomto pozoruhodnom zitku pomc radou. Ak lekri nevedia, o o vlastne ide, tak svojho pacienta ukracuj.

Dr. Michael Grosso

Dr. Michael Grosso je filozof a vaka tomu m medzi bdatemi ZPS jedinen postavenie. Dr. Grosso nezhromauje empirick daje ako jeho vedeckejie orientovan kolegovia, ale ptra po svislostiach medzi zitkami prahu smrti a vekmi filozofickmi pravdami. A nachdza ich. Ako uvidte alej, dr. Grosso nachdza siln vzby medzi zitkami ZPS-krov, s ktormi hovor, a ueniami vekch filozofov od Platna po Krista. Ale objavil aj in vzby. Ke som hovoril s tmto filozofom, ktor vytudoval na Columbijskej univerzite, u neho doma v Riverdale v tte New York, so zaujatm som si vypoul jeho presvedenie, e ZPS svisia s mnohmi inmi parapsychologickmi javmi, ako naprklad nalaovanie". Do duchovnej re sa d vojs mnohmi dverami," povedal dr. Grosso. A vinou z nich ahie ako prahom smrti." Poda dr. Grossa je ZPS letmm pohadom na nboenstvo bez konkrtneho vyznania, na nboenstvo, ako ho boh zamal". Ha, o na tto tmu povedal vlastnmi slovami. V Platnovi je prekrsny mtus, ktor sa nazva Mtus o pravej zemi. Rozprva ho Sokrates vo vzen, kde sa chyst vypi jed ako trest smrti za kazenie" atnskej mldee. Hovor k svojim stpencom o tte pravej zeme" a o duchu, ke sa oslobod z tela. V tomto mte hovor: T vak, o ktorch sa usdi, e viedli nadovetko svt ivot tch prve vypustia a oslobodia od ntenho pobytu v tchto podzemnch koninch, take vystpia do svojho istho prbytku a usdlia sa na zemskom povrchu. A t z nich, ktor sa dostatone oistili filozofiou, ij potom celkom bez tela a dostan sa do ete ndhernejch obydl, ktor nie je ahk opsa. Platn tu uvdza vemi zaujmav mylienku, e pri vyom spsobe ivota na pravej zemi s udia v priamom styku s bohmi.
91

Rovnak sksenos som mal aj ja so ZPS-krmi. Verm, e v rmci svojho zitku komunikovali s bohmi". A vaka tejto komunikcii sa od nich meme mnohmu naui. Ke som sa pripravoval na doktort filozofie, mal som viacero neobyajnch zitkov. Videl som naprklad UFO, o akoby dalo krdla mojej fantzii. Potom som zaal tudova oblas parapsycholgie a o niekoko rokov som narazil na prce o prahu smrti. Z nioho ni som sa pristihol, e skmam dkazy o posmrtnom ivote. Na ZPS ma fascinovalo najm to, e rozprvanie o om znelo, akoby udia navtvili prav zem, ktor opisoval Platn. Navye ilo nie o symbolick, ale o skuton zitky. V dvadsiatom storo mali udia zitky, ktor akoby rezonovali s opismi Platnovej vzie. To podrdilo moju fantziu. Zaal som vyhadva ud, ktor mali tieto zitky. Domnieval som sa, e vine z nich sa nebude chcie hovori, ale rchlo som zistil, e tia po vnmavom uchu. Nau debatu zakadm uviedli vyhlsenm: Viete, toto vine ud nehovorm." A potom mi porozprvali svoje fascinujce prbehy. Zvyajne som bol vzruen. Akoby som poval o ceste do inej krajiny, krajiny, pred ktorou mm strach, ale viem, e ju jednho da budem musie sm prebda. Naprklad jedna ena mala vemi ak prod a odrazu jej prestalo bi srdce. Lekri ju ihne a s plnm nasadenm zaali zachraova, zatia o jej manel - ktor bol pritom - upadal do oraz vej paniky. Bol tak zfal, e ho lekri povaovali prakticky za druhho pacienta v operanej sle. No, slovom dali ju do poriadku a diea priviedli na svet cisrskym rezom. Neskr v ten veer ena povedala manelovi, e ke bola na prahu smrti, opustila telo a spod povaly pozorovala vetko, o sa deje. Hoci bola ete ommen, vymenovala vetko, o videla, vrtane jeho uialenej postavy v kte miestnosti. al ZPS-kr opsal vemi ivo svoj prenikav zitok, v ktorom sa vyskytovalo vetko od mimotelovho zitku a po prehliadku ivota. Ale dojem na neho neurobil ani tak ZPS, ako nsledn inky. asol nad tm, o koko citlivejm sa stal. Pred zitkom bol vemi ambicizny a stroho sa dral logiky. Teraz zistil, e je ovea ohaduplnej a vmi uplatuje fantziu.
92

Moja reakcia bola prevane intelektulna v tom zmysle, e som videl svislosti s najrozlinejmi vecami. Videl som naprklad svislos s Tibetskou knihou mtvych, videl som svislos so zitkom sv. Pavla v Biblii. Ke som poval tieto prbehy, ovali vo mne spomienky na to, o som sa kedysi uil. Je tu naprklad ndhern prbeh sv. Toma Akvinskho, filozofa a teolga z jedensteho storoia, ktor bol takmer do konca ivota vemi plodnm autorom. Potom mal vidinu svetla, po ktorej vyhlsil: Vetko, o som napsal, je ako slamka." Prestal psa a do roka tko a zhadne umrel. Ke som si vypoul vetky tie prbehy, mal som pocit, e mi obyajn, nevykolen, nefilozoficky a nemysticky zaloen udia umouj nazrie do re bytia, o ktorej som poul iba z inch zdrojov, ako s mystici, filozofi a bsnici. Svojm spsobom to boli skr jednotliv asti skladaky, a vzruoval ma obraz, ktor sa mi zanal rta pred oami. To bol prame mjho vzruenia. Niekedy si kladiem otzku, i nie je pravda, o povedal jeden z vekch hinduistickch mudrcov. Mal predstavu, e u len tm, e sa menej rozvinut lovek ocitne v prtomnosti vysoko rozvinutej bytosti dostane duchovn nboj - osi ako prikladanie rk. V duchu sa niekedy ptam, i ns povanie tchto prbehov nepriahuje prve tm, e ke sme v kontakte s tmito umi, pociujeme aksi prlev energie. A myslm si, e je to naozaj bosk energia. Som spolu s mnohmi inmi presveden, e ZPS s dvierka do boskho rozmeru udskho vedomia, ktor je latentn prtomn v kadom z ns. In bdatelia naznaovali alebo tvrdili, e nadviaza kontakt s tmto rozmerom vedomia mono aj in. Take, ak pouijeme Platnov teutnsky model poznania - e poznanie je spomenutie si na veci, ktor u vieme - tak toto duchovn povedomie je v ns svojm spsobom u latentn prtomn. Kladiem si teda otzku, i tto vek pralivos ZPS nespova v tom, e ke o nich povame, vyvolva to v ns hlboko skryt spomienku. Je to osi ako nvrat domov. Vklady o ZPS s ako ozveny, ktor zaznievaj odkiasi z nho vntra, take by sme prbehy, ktor v ns oivuj toto povedomie, vedeli pova donekonena. Zrove sa predo mnou vynrali otzky. Ako si tieto zitky 93

vysvetli? S to ilzie, vmysly? Myslm, e najvmi na ma zapsobili tie zitky, v ktorch sa vyskytoval nejak overiten mimotelov zitok. Ak s tieto rozprvania presn, nemono nad nimi kvnu rukou. Vcelku s ZPS pozitvne udalosti, ktor vyvolvaj v uoch pozitvne premeny. No z asu na as sa vyskytne aj negatvny ZPS. Negatvne zitky beriem vdy vne a udujem sa, e ich nie je viac. Zvyajne sce maj, prve tak ako nebesk zitky, na ud pozitvne inky, ale v okamihu, ke ich prevame, mu vzbudzova ohromn strach. Dovote, aby som uviedol vemi zarajci prpad. Ist mladk sa poksil spcha samovradu. V ivote neurobil vea dobrho a naozaj nemal by na o hrd. Predvkoval sa nejakm liekom a mal zitok, ktor sa odohrval vo dvoch rovinch. Prv rovina, to bola isto telesn boles, nevonos a strach, ke upadal do predsmrtnho stavu. V prtomnosti priateov mu zlyhalo srdce a obelasel. astnou nhodou sa im podarilo zohna zdravotnkov, ktor ho vzkriesili. Ke sa dostal do kritickej fzy umierania, preil ten najhrzostranej ZPS, o akom som poul. Opsal mi vjavy, v ktorch sa po om naahovali a kmsali ho nejak straideln stvorenia. Podobalo sa to zostupu do Danteho pekla. Mal klaustrofobick, nenvistn, hrzostran ZPS, v ktorom nebolo ani za mak pozitvneho. Ani mimotelov epizda, ani sveteln bytos, ni krsne, ni prjemn. Tento zitok ho vak plne zmenil. Bol z neho in lovek a ja som to ctil. Mal v sebe aksi jas. Vyarovalo z neho zdravie a povedomie ciea. Nebol to nezvyajne nadan ani ambicizny lovek, ale mal v sebe tak siln povedomie, kam v ivote smeruje, e to bolo pozoruhodn. V tomto prbehu dolo k vemi zaujmavmu zvratu. Teil som sa, e sa mi mldencov podrobn opis pekelnho ZPS podarilo nahra na psku. No ke s rozprvanm zitku skonil, poksil som sa ho prehra na magnetofne. Cel zitok bol zotret. Magnetofn, ktor som pouval u prinajmenom desa rokov, nikdy predtm a ani potom nezlyhal. Ale ke som si chcel prehra ten zitok, zznam bol plne zotret. Nemm na to nijak vysvetlenie. Mono to bola nhoda. Rozhodne je to kurizna poznmoka pod iaru.
94

Skmanie ZPS ma poznailo dvojakm spsobom. Po prv, mm pocit bezprostrednejieho dotyku so ivotom. A to je oslobodzujci inok. Druh zaujmav zmena je, e zitok prahu smrti umouje nazrie do mnohch vec svisiacich s nboenskou sksenosou. Napodiv, ke sa mi zazd, e u mm tchto zleitost po krk, zistm, e sa ustavine vracaj, pretoe sa viau na vemi vea vec v mojom ivote. Nboensk strnka je dleit aj pre ZPS-krov. Je paradoxom, e mnoh udia, ktor mali ZPS, mu poveda, e najkrajie chvle v ivote prevali, ke ich od smrti delil len krik. Pripomna to Euripida, ktor povedal: Odkia vieme, e t, o ij, nie s mtvi, a t, o s mtvi, neij?" Aby ste mi rozumeli, stavia to na hlavu vit predstavy. To sa mi pi. No na mnohch ud to psob ruivo alebo skuujco. Ja v tom nachdzam osi takmer surrealistick, a surrealistov som vdy obdivoval. Tieto zitky nm svojm spsobom naznauj, e nae normlne prvoplnov videnie sveta me by v nieom pomlen. Vyskytli sa pokusy vysvetova ZPS ako biologick mechanizmus, ktor zane fungova, ke sa bli smr. Ja toto vysvetlenie neprijmam, pretoe nechpem, ako by udskmu organizmu prospelo ma tak zitok, ke sa u zaal alebo naplno rozbehol proces nezvratnej smrti. ako si ho viem predstavi ako biologick funkciu, pretoe ide o paradox. Ako by telu prospelo, keby sa vyvjalo tmto spsobom? Pravda, duchovn vvin je osi in. Ako povedal ist filozof: Gnius je to, o sa stane, ke ste pritlaen k mru." Ako spolonos sme urite pritlaen k mru -jadrovej vojny. Ak sa nad tm zamyslte, v tomto tdiu biologicky vemi dlho nepreijeme, ak neprejdeme duchovnm vvinom - alebo sptnm vvinom, lebo si myslm, e sa vlastne vraciame k duchovnmu poznaniu v sebe. Me sa dokonca sta, e v ako pochopitenom plne vvinu rozvoj tejto sebaniivej techniky naozaj vyvol duchovn prebudenie. Mono je duchovn vvin to, o sa s nami stane, ke nm ako druhu neostane nijak vchodisko. Myslm si, e prve toto nebezpeenstvo hromadnho sebaznienia prostrednctvom neuveritene zdokonalench zbran napomha presadeniu globlneho psychickho javu, ktor zrejme prve prebieha.
95

Zitok prahu smrti je iba jeden model z celho radu modelov, ktor vznikli vaka zrchlenmu intelektulnemu a technickmu vvinu. Vetky tieto duchovn udalosti maj spolon nitky. Jestvuj naprklad niektor zaujmav vzahy medzi uritmi hlbokmi ZPS a prorockmi ZPS (pozri Sptn pohad do budcnosti" v prvej kapitole). A jestvuj aj spojiv medzi niektormi prpadmi kontaktu s UFO a onmi zarajcimi modelmi kolektvnych zitkov zjavenia, ktor sa nazvaj marinske videnia a v ktorch sa Panna Mria zviditeluje na mroch alebo inch objektoch v mestch. Vid sa mi, e je tu nejak vemi hlbok vzjomn vzah - e vetky tieto zitky s prejavmi kolektvnej premeny vedomia, ktor vznik ako reakcia na mon jadrov zhubu. Mimochodom, je zaujmav, e kazy UFO sa zaali v roku 1947, len niekoko rokov po prvej atmovej bombe. Zrove dolo k nhlemu celosvetovmu vystupovaniu marinskych viden. Som tie presveden, e takzvan nalaovac" jav, pri ktorom udia nadviau rozhovor s mtvym, je akmsi vstupnm procesom. D sa vlastne poveda, e nalaovac" jav je ahk cesta k ZPS, ivot neohrozujci vstup do tej istej oblasti vedomia, do ktorej vstupujeme pri ZPS. Myslm si, e udia, ktor maj vetky tieto zitky, prechdzaj tmi istmi dvermi, ibae kad inm smerom. Tento spsob uvaovania mojej reputcii medzi kolegami ani neublil, ani nepomohol. Zopr profesorov na ttnej vysokej kole v Jersey City, kde um, prejavilo ochotu o tchto javoch diskutova, ale prve toko ich zaujalo odmietav postoj. Akademici si zvyajne vskum tchto udalost spjaj s niem spiatonckym, poverivm a iracionlnym. Tento postoj mi sce neublil, ale u kolegov mi ani vemi nepomohol. Asi by som mal by van za zdvoril neutralitu.

Dr. Kenneth Ring

asto som u povedal, e to bol prve Ken Ring, kto moju prcu legitimizoval. Kede moja kniha stavala na prbehoch" ZPS viacerch desiatok ud, v ktorch sa mi podarilo objavi
96

urit zkonitosti, kritike ju podrobila najm lekrska obec. Zdalo sa im, e som k tme pristpil privemi ako novinov reportr, a nie dos ako vedec. Chvalabohu, bol tu Ring, ktor urobil ten vedeck krok. O ZPS vedel u ako tudent psycholgie. Ale a ke si v roku 1977 pretal ivot po ivote, zaujali ho natoko, e ich zaal skma. Ring podrobne preskmal zitky stodvoch ZPS-krov a podarilo sa mu ukza, e nboenstvo nehr v zitku prahu smrti o ni viu lohu ako rasa. To ist plat aj o veku loveka. Potvrdil aj moje zistenie, e ZPS je v konenom dsledku pozitvny zitok; lovek, ktor ho absolvuje, sa zmen. Ringov prcu neobde nik, kto rob zmyslupln vskum ZPS. Ako ste videli v prvej kapitole, metda a otzky, ktor vymyslel pre svoj vskum, sa stali tandardnmi otzkami bdateov ZPS. Vsledky svojho vskumu zhrnul v knike ivot v smrti: Vedeck skmanie zitku prahu smrti. Tu je jeho prbeh: Stailo mi pou o jednom zitku prahu smrti a u som bol lapen na cel ivot. Bolo to v roku 1977 a o tomto jave som u tal toko, e som skusmo podnikol nejak vskum. Ale ni in ako ten prv zitok mi nebolo treba. Chcelo sa mi pova alie a alie. Prv prbeh, ktor som poul, sa tkal eny, ktorej poas produ prudko klesol krvn tlak. Poas toho zitku odrazu vetko zmizlo v tme. Ke ena prila k vedomiu", bola v hornom kte operanej sly a pozerala sa dolu na lekrov, ktor sa ju usilovali vzkriesi a vybra diea. ena neprela tunelom, ani nevidela sveteln bytosti, ale v hlave sa jej vynrali mylienky, takmer akoby sa s ou niekto zhovral. Povedali jej, e vetko dobre dopadne a e sa mus vrti do tela. Oksila si, ak to tu je," povedal hlas. A teraz sa mus vrti." Hlas jej zvestoval, e diea sa m vola Peter (dovtedy pre plnovali meno Harold) a e bude ma srdcov poruchu, ktor sa asom uprav. Vetko sa ukzalo pravdiv, presne ako je to hlas povedal. Ten prbeh ma fascinoval. Ale teraz by som mal prezradi, e o zitky prahu smrti som sa nezaujmal odjakiva. Ako psycholga ma zaujmali zmenen stavy vedomia, a prve preto som si v lekrskych asopisoch najprv pretal niekoko lnkov s touto tematikou. Sksenosti, o ktorch som tal.
97

odhaovali, o sa deje s umi na pokraji smrti. Potom som si pretal zopr knh o parapsycholgii a napokon ivot po ivote. A bol som lapen. Pamtm sa, ak som bol zelektrizovan, ke som sedel doma na dvore a tal. Zaal som si dokonca na okraje mra npady na vskumn projekty. Mj bezprostredn pocit bol: Toto by som chcel robi." Rozhodol som sa uskutoni vlastn projekt, ktor by mi poskytol odpove na niektor otzky o tomto zitku: Koko ud zailo p hlavnch tdi ZPS (pocit pokoja, odlenie od tela, vstup do temnoty, zazretie svetla, vstup do svetla). Ovplyvuje nboenstvo ZPS? Ak s nsledn inky ZPS? Naozaj spsobuj, e sa udia menej boja smrti a vmi prijmaj ivot? Chcel som odpoveda na tieto otzky, ale najprv som musel njs ZPS-krov. Preto som navtvil viacero connecticutskch nemocnc a predstpil pred rozlin vbory, aby som zamestnancom priblil svoje zmery. Km som tvrd lekrske typy v tchto nemocniciach presvedil, e mj vskum je legitimn, narenil som sa a-a. Napokon som vak dostal povolenie urobi, o bolo treba. Ba nemocnice mi dali aj zoznamy ud, ktor sa ocitli v nebezpeenstve smrti, alebo boli klinicky mtvi. Potom som zaiel za ich lekrmi poiada o shlas, aby som s nimi mohol hovori. Nezlealo mi na tom, i mali ZPS alebo nie, kee jednm z cieov vskumu bolo zisti, koko ud, ktor sa ocitn v blzkosti smrti, m takto zitky. Ale v skutonosti som dfal, e ho mali mnoh, lebo som si chcel vypou al ZPS. No, a hne druh lovek, s ktorm som hovoril, bol ZPS-kr. Bol som tak vzruen, e som mal pocit, akoby som sedel na dynamite. A tak to lo aj alej - dodnes to tak ide - bez ohadu na to, kokch takchto ud som si vypoul. Zvyajne som sa odviezol na nejak miesto v Novom Anglicku a vypytoval sa tam kohosi, kto mal ZPS. Dotynho v tom ase u prepustili z nemocnice, take som sedel u neho i u nej v obvake a zhovral sa. Potom som sa odviezol nazad do Hartfordu a celou cestou som poval nahran rozhovor. Tieto rozprvania ma tak vzruovali, e som ich vedel pova donekonena.
98

Nechcem tvrdi, e povanie tchto prbehov bolo pre ma nboenskm zitkom, ale dovolm si poveda, e pobyt v prtomnosti ZPS-kra vs trochu vezme". Poznte ten pocit, ke sa rozprvate s niekm, kto cestoval do vzdialenej krajiny, na ktor ste boli vdy zvedav? Alebo ako by ste sa ctili v prtomnosti kozmonauta i nejakho inho objavitea? Toto je teda tak pocit, osi ako ke ste v kontakte s vym duchovnm poriadkom. Zvltne na tom je, e uom, s ktormi som hovoril, sa tie rozhovory pili rovnako ako mne. Mnoh z nich sa o tchto zitkoch s nikm nerozprvali, alebo o nich hovorili iba zdrhavo, lebo to jednoducho potrebovali dosta zo seba. Zvyajne sa stretli s nepochopenm a niekedy doslova s vsmechom. Ke nali niekoho ako ja, kto sa primne zaujmal o ich ZPS, znamenalo to pre nich vek duevn avu. Mohli mi dverova a vedeli, e ich chpem. Neraz mi kldli toko otzok ako ja im. Podaktor z nich chceli vedie, i s zvltni". In boli zvedav, i s blzni". Padli otzky o tom, preo sa po ZPS ctia tak inak a preo ten zitok nevedia oceni ich rodiny. Takmer vo vetkch prpadoch, ktor som si vypoul, si jednoducho chceli pohovori s niekm, kto to chpal, ale neposudzoval. Bol som pre nich lovek, ktor bol bez predsudkov a nechcel ich zitok zakatukova. Takmer zakadm vravievali: Je to ten najhlb, najtajnej duchovn zitok, ak som v ivote mal." Rozhodne sa dalo cti, e sa zdveruj s msi intmnym a posvtnm. Zmocovalo sa ma tak vzruenie, e mi ako padlo prida sa pripravench otzok. Niekedy som sm seba hreil, e sa tak dvam strhn, a som si napokon uvedomil, e ke hovorm s tmito umi, som pri prameni hlbieho duchovnho prieniku. Musel by som by z kamea, aby som sa pred nm uzatvral. Uvediem naprklad zznam, ako vemi siln ZPS opsala ena, ktor takmer umrela poas opercie reva: Pamtm si, e som bola nad posteou - nebola som u v posteli - a pozerala sa dolu na seba, ako lem na posteli, a vravela som si: Nechcem, aby ste ma rezali."... Viem, e lekri na mne pracovali dlh hodiny. A pamtm si, e som najprv bola nad svojm telom, a potom si pamtm, e som bola, no, v takom akoby dol. A to dolie mi pripomnalo, o v duchu nazvam 99

dolie tiea smrti. Pamtm si tie, e to bolo vemi pekn dolie. Vemi prjemn. A ctila som vtedy v sebe vek pokoj. V tom dol som stretla loveka. A ten lovek - to som si uvedomila neskr - bol mj (neboh) star otec, ktorho som nikdy nevidela. Pamtm si, e mi star otec povedal: Helen, nevzdvaj sa. Ete a potrebuj. Ja ete nie som na teba prichystan." Tak osi to bolo. A potom si pamtm hudbu. Bola to tak akoby kostoln hudba, povedzme duchovn hudba. Mala v sebe osi nostalgick. osi vemi vzneen. Poul som u tiscky tchto prbehov, ale nikdy k nim neviem by hluch". Prdu za mnou udia a povedia: Viem, e ste u pouli tchto prbehov vye prva, ale tu je ete jeden." A u som zase v tom s rovnakm vzruenm. Nie je to chorobn nvyk, ale rozhodne je to osi, o sa vm nikdy nezunuje. Mm k tmto uom tak dvern vzah, e sa dopam ohosi, o by psycholgovia so svojimi klientmi nemali robi. Oslovujem ich priatelia". Pravdu povediac, s niekokmi umi, ktorch som v rmci vskumu interviewoval, som naalej v styku. Myslm, e k tomu dolo, lebo sme mali spolon osi, o chpe iba mlo ud. Tm sa vytvorilo puto, ktor presahuje zvyajn vzah medzi opytujcim a odpovedajcim. Navye, v prtomnosti tchto ud sa lovek cti vemi prjemne, a tak sa mi videlo, e by bola koda stretn sa s nimi iba pri jednej prleitosti. Veakrt ich iadam, i by nechceli prs na jednu z mojich prednok, alebo i by nevystpili v rozhlasovej alebo televznej relcii. Pravdae, m to hik, e vm vemi ako padne spravi si z priateov predmet vskumu. Prca na vskume zitku prahu smrti po mnohch strnkach zmenila mj ivot. Stal som sa naprklad duchovnejm". Pozor, nie nbonejm, ale duchovnejm. Ak je v tom rozdiel? Ist mdry mu raz povedal: Nbon lovek sa prida uenia svojej cirkvi, zatia o duchovn lovek sa nechva vies svojou duou." Vaka tdiu ZPS tomu verm. Pri bdan zistte, e tento zitok je podkladom mnohch vekch svetovch nboenstiev. Ak zkladn posolstvo si odna ZPS-kr? e najdle100

itejie s poznanie a lska. Vetky dogmy a doktrny do toho vniesli a formlne nboenstv. Prca so ZPS zmenila aj mj postoj k posmrtnmu ivotu. Pravdu povediac, tento termn u ani nepouvam. Myslm si namiesto toho, e jestvuje iba ivot. Ke u hmotn telo nefunguje, duch ho opa a pokrauje v ivote. ZPS mi poskytli dobr predstavu, ak asi bude to odlenie tela a ducha. Presvedili ma, e je iba ivot a smr je osi, na o sa pozerme zvonka. Moje bdania ma tie nauili neb sa konca, tak ako ho poznme. Tem sa na to neznme dobrodrustvo.

Rbert Sullivan
Na ivobytie si zarbam vrobou plastickch ltok," vrav Bob Sullivan. Ale to nie som ten prav ja." K pravmu ja tohto Pensylvnana patr vskum ZPS. Jeho pecialita: bojov ZPS. O ZPS sa Sullivan zaal zaujma koncom sedemdesiatych rokov, ke si vypoul prednku Kennetha Ringa. Tma ma zaujala," povedal Bob. Zaiel som za Ringom a sptal som sa ho, i u niekto skmal, o sa stva uom v boji. Odvetil, e nie a navrhol, aby som to robil ja. Tak som sa hne na mieste rozhodol, e sa stanem vskumnkom." Sullivan mal vetky predpoklady potrebn na skmame tohto predmetu. Okrem zvedavosti mal aj vojensk sksenosti, kee v esdesiatych rokoch slil v riadnej armde a ete niekoko rokov potom v zlohe. Na dvaok tudoval na vysokej kole psycholgiu, ale utvoril si na tento odbor zjednoduujci nzor. Pre ma to vetko boli chemiklie a elektrick impulzy," povedal. Popri prci v rodinnom podniku robil Sullivan poradcu pre krzov stavy v miestnej nemocnici, o znamen, e sa zaoberal umi, ktor sa vyhrali samovradou. To, e som strvil toko asu ako poradca, mi pomohlo v styku so ZPS-krmi," povedal Sullivan. Poas vskumu som narazil na niekoko zarajcich prpadov. A ke som sa chcel dozvedie vetko, o ma zaujmalo, musel som naozaj poriadne sondova." Teraz sa Sullivan op naplno venuje podnikaniu ako predseda spolonosti na vrobu plastickch ltok. Ale vo vonom ase - nie je ho vea - ete vdy predna skupinm o kaze ZPS. 101

Za tie tri roky, o som skmal ZPS, som hovoril s takmer tyridsiatimi vojnovmi veternmi, ktor mali ZPS. Tieto svojou intenzitou siahali od celospektrlnych epizd k pocitom pokoja a vyrovnanosti u ako ranench vojakov. Celkove boli ich zitky rovnak ako zitky ud bez prenikavej bojovej sksenosti, o je len al dkaz, e tieto veci s v kadom zmysle slova transkulturlne. Jeden ZPS sa prihodil chlapkovi, ktorho nazvem Tom. Stpil vo Vietname na mnu, ktor mu doslova odtrhla nohu. Mal pln zitok. Odlil sa od tela, presvial tunelom, videl sveteln bytos a prezrel si uplynul ivot. Potom bol op na bojisku, vzduchom poletovala hlina a z tela sa mu valila krv. Tak i onak, ke sa k nemu dostali zdravotnci, boli okovan. Chlap je bez nohy, ale km mu prikladaj krtidlo, nechce hovori o niom inom, iba o svojej ceste tunelom. Tto ZPS-kri privdzali loveka do asu. Ale na rozdiel od civilistickch" sprv o ZPS mali niektor z nich nezvyajn zitky spojen s bojom. Naprklad dvaja jednotlivci mi uviedli, e videli, ako sa k nim blia guky, a to dos zavasu, aby im uhli. Povedali, e guky sa im zdali takmer ako baseballov lopty, boli to objekty natoko viditen, e sa im mohli vyhn, ako ke sa hr baseballu prikr pred loptou. Ist vetern 2. svetovej vojny tvrdil, e na teku pred nemeckm guometnm hniezdom mal 360 stupov zorn pole. Nielene pri behu videl pred seba, ale videl aj gulometkov, ako sa ho zozadu pokaj dosta na muku. al vetern tvrdil, e vedel pred zrkou so sto percentnou presnosou predpoveda, koho zabije alebo ran. Ke sa roznieslo, e m tto schopnos, kad rno stval pri jeho prini rad ud, ktor sa chceli dozvedie, na koho v ten de padne ls". Podobne ako ZPS-kri so svojimi metafyzickmi prhodami, ani spomnan udia sa o tieto schopnosti neprosili. Jednoducho ich mali. Boli pre nich rovnako nevysvetliten, ako s pre tch z ns, o ich skmaj. To vetko mi vrav, e zakadm, ke si myslme, e sme otvorili dvere k pochopeniu ZPS, njde sa niekoko alch dver, ktor treba otvori. V tomto prpade sa v priebehu bdania o ZPS vynraj in parapsychologick problmy. Nemm pre ne ani pre ZPS nijak vysvetlenie, iba domnienky. 102

Takmer kad sa ma pta, o s poda ma ZPS. Ja sm si kladiem t ist otzku: S zbleskom druhho sveta, alebo iba zvltnou zmesou chemickch pochodov? Moja odpove znie: neviem. Ke som sa prv raz dopoul o ZPS, myslel som si, e s to otvoren dvere do zhrobia. Pozbieral som vetky svoje vedomosti o psycholgii, chmii, filozofii a nboenstve a poksil som sa prizrie sa veci o najdkladnejie. Problm bol v tom, e kad otzka prinala so sebou tucet alch otzok. Najvm utrpenm bol pre ma tento ven nedostatok odpoved. Teraz som dospel k zveru, e prav zmysel ZPS sa mono ned uri. Myslm si sce, e ZPS s letmm pohadom do inej roviny skutonosti. Ale je to ivot po ivote? Jednoducho neviem. No predsa si myslm, e ZPS nm poskytuj zmienku hovori o smrti, o je tma, ktor ns vetkch hlboko zaujma, aj ke len v podvedom. Je to ten najpozitvnej spsob debaty o tejto tme, ak poznm. Ukem vm to na prklade. Chlap, ktormu som pred pr rokmi predal svoj podnik, bol priamoiary, drav obchodnk. Ke sme podpsali zmluvy, pozval ma na obed a sptal sa ma, o plnujem robi, ke ma u teraz neaia starosti s podnikanm. Pomyslel som si, e ak mu poviem, e budem skma ZPS, bude ma iste povaova za blzna, no aj tak som mu to povedal. Chlapa to oarilo. Porozprval mi o svojej tete, ktor mala ZPS, a cel veer sme strvili v ivom rozhovore o smrti. Neskr mi zilo na um, e pri inch stoloch sa iste nazdvali, e sa zhovrame o baseballovom mustve alebo nieom podobnom. Ale nie. Hovorili sme o smrti. Pokia ide o ud, ktor maj zitok prahu smrti, dospel som k niekokm nevyvrtitenm zverom. Naprklad, som presveden, e ZPS-kri vyaruj zvltny druh energie. Rozhodne sa v ich prtomnosti d cti. Raz veer som sa musel odviez na prednku o ZPS v snehovej povchrici. Domnieval som sa, e kvli poasiu sa na prednku nikto nedostav, ale ke som ta priiel, akalo ma pdesiat ud. Predniesol som svoj nevek prspevok o ZPS a potom som otvoril diskusiu. Viacero posluchov zailo ZPS a zaali roz103

prva svoje prbehy. Stretnutie sa pretiahlo na niekoko hodn. Musm vm poveda, e ke sa skonilo, bol som vyslovene v povznesenej nlade. Akoby som bol poil drogy. Vaka energii, ktor slala z tchto ud, som takmer cel noc nezamril oka. Odvtedy to nazvam zitok skupinovej aury". Poznm viacero ud, ktor ho mali. Urite prve energia, ktor prijmame od tchto ud, je na prine, e sa u bdateov vytvra takmer chorobn nklonnos k predmetu ich vskumu. Dospel som aj k aliemu zveru, a sce, e ZPS s v konenom dsledku pozitvnymi zitkami, dokonca aj u vojnou ako poznaench veternov. To je dleit z hadiska posttraumatickho stresu, ktor prevaj mnoh vojnov veterni. Hoci mnoh ZPS-kri, s ktormi som hovoril, zaksili pobojov stres, napokon sa nauili chpa ZPS v rmci ostatnch svojich zitkov a stali sa vaka tomu lepmi umi.

Siedma kapitola

Vysvetlenia

Jesvuje vea pokusov vysvetli zitky prahu smrti ako nieo in ne duchovn udalosti i letm pohady na druh svet. Mm v mysle predloi vm tu o najviac tchto argumentov a ponknu svoje - i cudzie - nzory na ne. Ale najprv chcem pohovori o tom, preo si myslm, e ZPS s duchovnmi zitkami. Ako uvidte v tejto kapitole, jestvuje viacero teri - teologickch, medicnskych i psychologickch - ktor sa pokaj zitok prahu smrti vysvetli ako telesn alebo duevn javy, ktor maj viac spolonho s dysfunkciou mozgu ako s dobrodrustvom ducha. Je vak zopr vec, ktor robia tmto bdateom nesmierne akosti: Ako to e pacienti vedia poda tak zloit a podrobn sprvy o kriesen, ktor vo svojom shrne vysvetuj, o vetko lekri robili, aby ich op priviedli k ivotu? Ako to, e tok udia vedia uvies, o sa odohrvalo v inch miestnostiach nemocnicce, zatia o ich telo kriesili v operanej sle? Poda ma s to body, na ktor sa bdateom ZPS najaie odpoved. Ba vlastne doposia pre ne nejestvuje nijak vysvetlenie, iba e sa naozaj stali. Prv ako vm predlom irok klu jestvujcich vysvetlen kazu ZPS, pozrime sa na niekoko prkladov tchto nevysvetlitench udalost. Ist tyridsadevron mu mal tak ak infarkt, e lekr sa po tridsapmintovom pornom sil o vzkriesenie vzdal a zaal vypisova mrtn list. Nato ktosi postrehol zchvev ivota, lekr sa teda znova pustil do prce s rakietkami a dchacm prstrojom a podarilo sa mu innos muovho srdca obnovi. V nasledujci de, ke bol u pacient schopnej svislej rei, vedel vemi podrobne opsa, o sa odohrvalo v ambulancii prvej pomoci. To lekra prekvapilo. Ale do ete vieho asu ho uviedol pacientov iv opis sestriky zo zchranky, ktor pribehla do miestnosti pomha lekrovi. 105

Opsal ju dokonale, nezabudol ani na jej pyramdovit es a na jej priezvisko Hawkesov. Uviedol, e priviezla po chodbe vozk s prstrojom, na ktorom bolo osi ako dve pingpongov rakety (prstroj na elektrick oky, ktor patr k zkladnmu resuscitanmu zariadeniu). Ke sa lekr mua optal, odkia vie, ako sa sestrika vol a o robila poas jeho infarktu, odvetil, e vystpil zo svojho tela a - ke kral po chodbe za svojou enou - preiel rovno cez sestru Hawkesov. Ke cez u prechdzal, pretal si pripnut menovku a vtepil si ju do pamti, aby jej neskr mohol poakova. Dlho som sa s lekrom zhovral o tomto prpade. Poriadne ho vyviedol z miery. Jedin vysvetlenie, povedal, preo ten mu vedel vetko tak plne presne vymenova, je, e tam bol. Ist sedemdesiatron ena na Long Islande, ktor bola od svojich osemnstich rokov slep, vedela so ivmi podrobnosami opsa, o sa dialo okolo nej, ke ju lekri kriesili po infarkte. Nielene vedela opsa, ako vyzerali pouit nstroje, ale vedela opsa aj ich farbu. Ma na tom najviac zaralo, e pred pdesiatimi rokmi, ke naposledy videla, na vinu tch nstrojov nik ete ani nepomyslel. Na dovenie vetkho vedela dokonca lekrovi poveda, e ke zaal s kriesenm, mal na sebe modr oblek. al prekvapujci prpad, ktor napoved, e ZPS s osi viac ako iba podvody mozgu, mi rozpovedal ist lekr v Junej Dakote. Ke sa jednho rna viezol do nemocnice, vrazil zozadu do inho auta. Vemi ho to rozruilo. Robil si vek starosti, e udia, do ktorch narazil, ho zaaluj pre zranenie krku a bud vymha vek odkodn. Nehoda ho aila a mal jej pln hlavu ete aj neskr v to dopoludnie, ke sa nhlil do ambulancie prvej pomoci kriesi loveka, ktormu zlyhalo srdce. Na druh de mu mu, ktorho zachrnil, rozpovedal pozoruhodn prbeh: Km ste sa vy so mnou trpili, ja som vystpil z tela a pozoroval som vs pri prci." Lekr sa zaal vypytova na to, o mu videl, a asol nad vernosou jeho opisu. S presnmi detailmi mu vyrozprval, 106

ako vyzerali nstroje, ba dokonca aj v akom porad sa pouili. Opsal farbu i tvar zariaden, ba aj umiestenie indiktorov na prstroji. Ale o nefalovanosti muovho zitku mladho kardiolga definitvne presvedili a slov: Pn doktor, vedel som, e vs trpi t nehoda. Ale takmi vecami sa netreba trpi. Vy obetujete svoj as inm uom. Nikto vm neubli." Tento pacient si nielene zapamtal fyzick detaily svojho okolia, ale tal aj lekrove mylienky. Po prednke pre lekrov na zkladni americkej armdy vo Fort Dix v tte New Jersey priiel za mnou ist mu a porozprval mi svoj pozoruhodn ZPS. Jeho oetrujci lekri mi to neskr potvrdili. Mal som stran srdcov akosti a bol som na pokraji smrti v tom istom ase, ke v inej asti tej istej nemocnice bola v dsledku diabetickej kmy na pokraji smrti moja sestra. Vystpil som z tela a iiel som do kta miestnosti, odkia som sledoval, ako dolu na mne pracuj. Odrazu som sa pristihol, e sa rozprvam so sestrou, ktor bola pri mne tam hore. Mal som k nej vemi blzky vzah a prve sme sa ohromne zhovrali o tom, o sa robilo tam dolu, ke sa zaala odo ma vzaova. Pokal som sa s za ou, ale ona mi ustavine opakovala, aby som zostal tam, kde som. Ete nie je tvoj as," povedala. Neme s so mnou, lebo ete nieje tvoj as." Potom sa jednoducho zaala tunelom strca do diaav a ja som tam zostal sm. Ke som sa prebral, povedal som lekrovi, e mi umrela sestra. On to poprel, ale na moje naliehanie prikzal sestrike, aby to preverila. Sestra naozaj umrela, presne tak, ako som vravel. To je iba zopr prpadov, ktor s pre ma dkazom, e ZPS nie s iba halucincie i zl sny". Zitky tchto ud sa nedaj logicky vysvetli. Hoci tunelov zitky a sveteln bytosti mono ahko odbavi ako obyajn hru mozgu", mimotelov zitky predstavuj zhadu aj pre tch najskeptickejch prslunkov lekrskej profesie. Pozrime sa teraz na niektor terie o ZPS a na to, preo v skutonosti neposkytuj uspokojiv vysvetlenie tohto javu.

107

Carl Sagan: Narodenie ako tunelov zitok

Carl Sagan, znmy vedec astronm z Cornellovej univerzity, patr k tm, o sa pokaj vysvetli tunelov zitok ako spomienku, ktor sme si uchovali na zitok narodenia. Na prv pohad m toto porovnanie hlavu a ptu. Kad na svete preva zrod, m by sa dalo vysvetli, preo s ZPS rovnak, i sa prihodia v budhistickej alebo baptistickej kultre. Pretla sa prodnmi cestami a by vytiahnut na iariv a pestrofarebn svet umi, ktor sa vm teia, to s veci, ktor preila vina z ns. Neudo, e Sagan nachdza svislos medzi ivotom a smrou. Vo svojom kninom bestsellere Brocov mozog: vahy o romantike vedy Sagan pe: Pokia vidm, jedinou alternatvou, je, e kad lovek bez vnimky u absolvoval podobn zitok ako on cestovatelia, ktor sa vracaj z krajiny smrti: pocit letu; vynorenie sa z tmy do svetla; zitok, pri ktorom, aspo niekedy, nejasne vnmame hrdinsk postavu zaliatu iarou a slvou. Jestvuje iba jeden spolon zitok, na ktor sa hod tento opis. Nazva sa prod. Saganova teria sa me zda logick, pokia neurobte to, o spravil Carl Becker. Tento profesor filozofie z Univerzity Junho Illinoisu tudoval pediatrick vskumy, aby zistil, koko toho diea pri prode vie a koko si z tohto zitku me pamta. Jeho zver: Dojence si nepamtaj, e sa narodili, a nie s uspsoben na to, aby si tento zitok uchovali v mozgu. Ha, ako Becker bod po bode rozober toto tvrdenie: Detsk vnmanie je prislab na to, aby videlo, o sa deje pri prode. Poda Saganovej terie ZPS-kr, ktorho vtaj sveteln bytosti, iba znovu preva zitok, ke vyiel z prodnch ciest a uvidel babicu, lekra alebo otca. Becker vak upozoruje na chybnos tohto predpokladu a odvolva sa na rozsiahle prieskumy detskho vnmania, ktor ukazuj, e detsk mozog nie je ete natoko rozvinut, aby vbec nieo vemi vnmal. Jedna vskumn prca ukazuje, e novorodenci nerozliuj postavy. alie prce ukazuj, e: 108

 Novorodenci nereaguj na svetlo, pokia nie je medzi svetlom a tmou aspo sedemdesiatpercentn kontrast. Zriedkavo zaostria alebo fixuj pohad na predmet a ak no, vedia skma iba mal segment predmetu po vemi krtky as. Novorodenci maj ktikovo orientan zaostrovanie", o znamen, e ak vbec zaostria pohad, tak na blzku, ostro kontrastn as predmetu, a nie na cel predmet. Polovica vetkch novorodencov vbec nevie skoordinova zrak na predmety vo vzdialenosti vystretej ruky. A nijak doja mladie ako mesiac nevie plne zaostri pohad na predmet vo vzdialenosti jeden a pol metra. Pohyby oka u malho dieaa s rchle a nekoordinovan", najm ke plae. A ke je u o tom re, oi im vemi asto zahmlievaj slzy, najm pri prode. al argument, ktor nachdza oporu vo vskumnch prcach, je, e deti maj zl pam na tvary i obrazce. A kee nemaj vyvinut mozog a ete neboli vystaven ivotu mimo maternice, maj mal schopnos dekdova to, o vidia. Aj keby bolo pravdou, e ZPS je akmsi dramatickm opakovanm zitku narodenia, neubrnim sa otzke, i by sa opakoval v takom pozitvnom kontexte, ak m pre vek vinu ud zitok prahu smrti. Koniec koncov, prod spsobuje vo svete nenarodenho dieaa vek prevrat. Deti s vypuden na svet, kde ich obrtia dolu hlavou, udr po zadku a re nonicami, aby prestrihli pupon nru. Keby ZPS bol opakovanm zitku narodenia, ako tvrd Sagan, pre vinu by to nebola a tak pozitvna zmena. Ete jedna zveren poznmka k Saganovej terii. Tunelov zitok vinou obsahuje rchly prechod k svetlu na konci tunela. Pri skutonom zitku zrodu m diea tvr pritlaen k stenm prodnch ciest. Deti nehadia nahor k bliacemu sa svetlu, ako tvrd Saganova teria. Ke s vypudzovan ku vchodu do sveta, nevidia ni.

Zven hladina kyslinka uhliitho a tunelov zitok

Niektor udia nazvaj tunelov zitok brnou na druh svet" a zvyajne sa opisuje ako pocit, ak by ste mali, keby ste sa odrazu hnali tunelom k ustavine sa zvujcej bodke svetla na konci. 109

Niektor bdatelia sdia, e tunelov zitok pri ZPS je spsoben reakciou mozgu na zvenie hladiny kyslinka uhliitho (CO2) v krvi. Tento plyn je vedajou splodinou telesnho metabolizmu - vdychujeme kyslk a vydychujeme vzduch obsahujci vyie hladiny CO 2 . Ke lovek prestane dcha v dsledku infarktu alebo akej traumy - hladina CO2 v krvnom rieiti prudko stpa. Ke hladina stpne nad urit rove, tkanivo zana odumiera. Pretoe v pdesiatych rokoch sa vdychovanie CO2 pouvalo ako forma psychoterapie, zail ho v poet pacientov a jeho symptmy s znme. Jestvuj kazuistiky tejto dnes u nepouvanej terapie, ktor opisuj spomnan zitok ako pocit, e putujeme tunelom i kueom, alebo e ns obklopuj iariv svetl. Neuvdza sa, e by vdychovanie CO2 sprevdzali tak javy ako sveteln bytosti alebo prehliadka uplynulho ivota. Tvrdenie, e privea CO2 vyvolva tunelov zitok, by som takmer vedel prija, neby niektorch vskumov dr. Michaela Saboma. V jednom z prpadov tento atlantsk kardiolg nhodou zmeral hladinu kyslka v krvi pacientovi prve vo chvli, ke u neho prebiehal vemi siln ZPS a zistil, e hladina kyslka je nad normlom. To spochybuje teriu, e tunelov zitok vznik z prebytku CO z . Sabomova kazuistika prinajmenom ukazuje, e prv ako dospejeme k zveru, je potrebn ete al vskum.

Musia by ZPS-kri na prahu smrti?

Mnoh skeptici vravia, e ZPS s vyvolan jednoducho tm, e telo je v strese, alebo e lovek je ako chor. Hoci pripaj, e ZPS mvaj udia, ktor s na pokraji smrti, domnievaj sa, e ten ist zitok mu ma aj vne - ale nie ivotu nebezpene - chor. Dr. Melvin Morse si chcel tto teriu preveri, a tak hovoril s jedenstimi demi vo veku od troch do estnstich rokov, ktor preili dotyk so smrou. Boli medzi nimi detvky, ktor upadli do kmy a obete srdcovho zlyhania. U siedmich z tchto det sa vyskytli prvky zitku prahu smrti, vrtane spomienok na odlenie od tela, vstup do tmy, pobyt v tuneli a rozhodnutie vrti sa do tela. 110

Tchto jedens pacientov porovnali s dvadsiatimi deviatimi demi rovnakho veku, ktor sce prekonali vne choroby, ale s nzkou mrtnosou a bez priameho kontaktu so smrou. Nik z tejto skupiny nemal spomienky na nijak prvok ZPS. To viedlo Morsa a jeho kolegov-bdateov k zveru, e bez ohadu n a . . . prinu tchto jedinench zitkov je jasn, e deti, ktor preij udalosti ohrozujce ivot, maj ZPS." Z toho vyplva, e zitok prahu smrti je osi, o sa pecificky spja so stavom na pokraji smrti, na rozdiel od prostho chorobnho stavu.

ZPS ako halucincia

Niektor udia vyhlasuj, e ZPS s iba halucincie, duevn prhody vyvolan stresom, nedostatkom kyslka, alebo v niektorch prpadoch dokonca drogami. No jednm z najsilnejch argumentov proti ZPS ako halucincii je ich vskyt u pacientov, ktor maj rovn EEG. Elektroencefalogram ie E E G meria elektrick aktivitu mozgu. Tto aktivitu zaznamenva tak, e na svisl ps papiera kresl iaru. iara stpa alebo kles, reagujc tak na elektrick innos mozgu, ked lovek rozma, hovor, snva a rob doslova vetko ostatn. Ak je mozog mtvy, zznam E E G tvor rovn iara, o naznauje, e mozog nie je schopn myslenia ani konania. V sasnosti je rovn E E G v mnohch ttoch prvnou definciou smrti. Bez elektrickej aktivity sa neme v mozgu ni odohra. Ete aj halucincie sa prejavia na E E G . Ale je vea prpadov, pri ktorch udia s rovnm E E G mali zitky prahu smrti. Pravdae, doili sa toho, e nm o nich mohli porozprva. U len sm poet tchto prpadov mi vrav, e u niektorch ud ZPS prebehli, ke boli klinicky mtvi. Keby bolo ilo o halucincie, boli by sa ukzali na E E G . Treba hne tu poveda, e E E G nie s vdy presnm meradlom ivota mozgu. i verte, alebo nie, poznme prpady, ked boli prstroje EEG napojen na misky s chvejcim sa rsolom a zaznamenali krivky mozgovch vn. Pravdae, to neznamen, e rsol ije! Znamen to in, a sce, e EEG zachytva interferencie (pravdepodobne z rdiovch vn), ktor sa zaznauj v prstroji. Niektor udia hovoria, e stroj m ducha.
111

Niekedy me by mozog naive na takej nzkej rovni, e E E G aktivitu nezachyt. Jeden prklad takho prpadu mi uviedol ist lekr z Dukeskej univerzity. Povedal, e mali na E E G napojen mal dievatko a prstroj neukazoval nijak aktivitu mozgovch vn. Lekri si mysleli, e dievatko je mtve a chceli ju odpoji zo sstavy zariaden na podporu ivota, ale rodina to odmietla. Tvrdili, e djde k zzraku a zhromadili sa okolo jej lka na tdenn modlenie. Dievatko sa z toho dostalo. Lekr, ktor mi ten prbeh rozprval, povedal, e oilo a nedvno zavilo prv ronk. Zdraznil, e keby sa boli spoahli na EEG, bola by zomrela. Priiel na to, na o prili mnoh al lekri: mozgov innos me prebieha tak hlboko v mozgu, e ju povrchov elektrdy nezachytia.

Nboenstvo nie je podmienkou

Niektor udia sa mylne domnievaj, e ZPS maj iba hlboko nbon udia. Vskum vak ukzal, e to nie je pravda. Bdatelia ako Melvin Morse a al zistili, e hlboko nbon udia bud asi skr povaova sveteln bytos za Boha i Jeia a on miesto na konci tunela bud zva nazva nebom. Ale nboensk zaloenie nemen jadro zitku prahu smrti. Dotyn aj tak vystupuj z tela, maj tunelov zitok, vidia sveteln bytosti a absolvuj prehliadku ivota rovnako ako nenbon udia. To iba neskr daj tento zitok do nboenskho kontextu. Len strun poznmka na okraj: zistil som, e vo veobecnosti jestvuj dva typy ud, ktor sa ptaj na vzah medzi nboenstvom a ZPS. Jedna skupina sa prostrednctvom iehosi zitku prahu smrti poka dokza sprvnos svojej interpretcie Psma. Druh skupina chce vedie, i sa ateisti po ZPS stvaj nbonmi. Naznauj tm, e zitok, o ktorom by referoval ateista, by bol platnej a objektvnej. Predpokladaj, e tak lovek nevniesol do svojho ZPS aprirne predstavy. Ja som zistil, e cel problm nboenskej vchovy" je ovea, ovea zloitej a nejde iba o to, i ste nbon, alebo nie. Ke mte do inenia s tmto problmom, muste zobra do 112

vahy aj osi viac ako iba vedom myslenie. Muste rta aj s podvedommi zlokami, lebo sa mu vemi li od toho, ako lovek zma vo vedomej rovine. Zistil som, e aj ke sa niektor udia azda vyhlasuj za ateistov, maj urit nboensk zklady. Napokon, viete si predstavi, e niekto dosiahne vek iestich i siedmich rokov a nem vbec poatie o bohu? Ja nie. Aj keby sa ho rodiia zjavne usilovali ochrni pred nboenstvom, iste by bol bombardovan tmi istmi obrazmi, ktormi sme bombardovan vetci, najm ke pred takmi vecami, ako s televzni kazi alebo miestne kostoly, nieto niku. Tieto obrazy vytvraj obraz boha v mysli kadho z ns. Ke lovek stoj pred takou krzou, ako je smr, rozhodne to v om vyvol nejak nboensk predstavy. Prve tak, ako nie s nijak ateisti na bojisku, myslm, e sa nevyskytuj ani na pokraji smrti. Poda mjho nzoru teda jestvuj nevedom dispozcie k nboenskej viere, ktor nemu zmera ani bdatelia poas rozhovoru po ZPS. Celkove sa vak hlboko nbon udia vracaj zo ZPS s vemi vlanm postojom ku konkrtnym vyznaniam. Uvdzaj, e boh sa vmi zaujma o duchovn ako o dogmatick strnky nboenstva.

Preo nie s vetky ZPS rovnak

Niektor udia dvodia, e ak s ZPS naozaj pohadmi do re ducha, potom by mali vetci ZPS-kri ma rovnak zitok. Vetci by mali hadie na svoje telo z perspektvy tretej osoby, letie tunelom, stretn sa s dvno mtvymi prbuznmi, vidie vzneen sveteln bytos a absolvova prehliadku ivota. Skutonos je vak tak, e rovnak zitky nemaj. V predolch kapitolch som citoval niekoko prhod a prc ukazujcich rozlin znaky, ktor sa vyskytuj u ZPS-krov. Niektor udia maj iba mimotelov zitok, km in maj celospektrlne ZPS, ktor ich uved do re ducha. Zostva mi ete spomen vskum, ktor na Kalifornskej ttnej univerzite v Northbridgi uskutonili J. Timothy Green a Penelope Friedmanov. Viedli hbkov rozhovory so tyridsa jeden umi, ktor boli v dsledku nehody, choroby i 113

samovrady klinicky mtvi alebo na prahu smrti. Tto skupina uvdzala celkove pdesiat ZPS. Bdatelia zaznamenali tdi tchto zitkov a porovnali ich s rozsiahlejm vskumom Kenetha Ringa. Kee Green a Friedmanov pouili menej poetn vzorku ud, percent tch, o zaili jednotliv tdi, sa v niektorch prpadoch znane lia od percent uvdzanch v Ringovej prci. S touto pripomienkou predkladm ich porovnanie: tdium 1. Zkladn afektvne vyladenie (pokoj a vyrovnanos) 2. Mimotelov zitok 3. Tunel (temn priestor) 4. Zazretie svetla 5. Vstup do svetla Ringov vskum Greenov a Friedmanovej vskum

60 % 37 % 23 % 16 % 10 %

70 % 66 % 32 % 62 % 18 %

Tento vskum a jeho porovnanie s Ringovou prcou znovu podiarkuje rozlinos zitkov, ktor sa odohrvaj v rmci ZPS. Hoci udia, ktor sa zastnili na tchto vskumoch, mali takzvan zitky prahu smrti, ich znaky sa lili. Niektor mali iba mimotelov zitok, km in mali tunelov zitok. A ete al absolvovali celospektrlny ZPS. Ale zkladn otzka aj tak zostva: Nemal by kad, kto takmer umrie, ma ten ist zitok? Moja odpove znie: Nie." Skste sa na to pozrie takto: Keby desa ud navtvilo Franczsko, pochybujem, e by niekto z nich mal ten ist zitok. Traja z nich by azda povedali, e videli ist vek budovu. Piati by azda povedali, e jedlo bolo vborn, a dvaja z nich by azda povedali, e sa plavili po rieke. Kad, kto sa vrtil z Franczska, by porozprval trochu in prbeh, hoci miestami by sa prekrvali. Podobne aj pri ZPS sa sce v spolonom rmci vyskytuj prekrvajce sa znaky, no ani dva zitky nie s plne rovnak.

114

Posledn rozprvka na dobr noc

Niektor udia si myslia, e ZPS s mozgovm mechanizmom na zvldnutie naej najhorej skutonosti - smrti. Poda ich terie pochmrnos situcie vedie rozum k tomu, aby sa sebaklamom preniesol do lepej situcie. Takto vyzer zjednoduen verzia ich predstavy o slede udalosti: Na nebezpeenstvo mono reagova dvomi spsobmi. Ak mono na zmenu situcie podnikn nieo fyzicky - naprklad uhn pred rtiacim sa autom - tak to urobte. Ak na zmenu situcie nemete podnikn ni - povedzme, e vs to auto zraz - potom mus rozum siahnu k vlastnm zdrojom, aby sa s problmom vyrovnal. Rob to tak, e sa od situcie disasociuje, v niektorch prpadoch a natoko, e si vytvor vymyslen svet. Hoci sa me zda, e tento fantazijn prstup je pasvny spsob vyrovnvania sa s takm problmom, ako je zrazenie autom, me vm by vemi oson; kee tto ivotu nebezpen situcia spsobuje boles a znehybnenie, utrpenie je privek na to, aby ste podnikli nejak fyzick kroky na odstrnanie bolesti. Aby vaa myse etrila energiu a zachovala telesn funkcie, ponra sa hlbie do chlcholivho vmyslu. Nielene vm to dovouje sstredi sa na nieo in ako na muiv boles zo zrky s autom, ale zrove sa tm telu poskytuje trocha uvonenia, aby sa mohlo lepie vyrovna so svojimi vntornmi problmami. Tento inok sa dosahuje vaka schopnosti mozgu produkova chemick ltky. Pri bolesti vyrba takzvan mozgov opity alebo endorfny, ktor s asi tridsakrt innejie ako morfium. Mono ste u poctili ich relaxan inky po dlhom namhavom cvien. Vyvolvaj prjemn pocit znmy ako beeck opojenie. Ale pri zrazen autom vyprodukuje mozog ovea viac tchto ltok ako pri joggingu. A vyprodukuje ich vemi rchlo. Disasocicia a vmysel zskavaj na intenzite. Zanaj sa dia vemi udn veci. Zd sa vm, e opate telo. Alebo sa mono ocitnete v tuneli a rtite sa nm nadzvukovou rchlosou k iarivmu svetlu. Mono sa uvidte s mtvymi starmi rodimi alebo s nebohmi tetami a strkmi. Mono vs privta vzneen sveteln bytos a vezme vs na prehliadku ivota. 115

Mono sa vm chce v tomto nebi" zosta. Ale sveteln bytos vm povie, e je naase sa vrti. V priebehu okamihov - v skutonosti neviete, ako dlho to trv - mte pocit, e vs vtiahlo" nazad do tela. Vraciate sa do skutonho sveta ako in lovek. Tento zitok, ktor vyvolala mozgom vyprodukovan droga, vs zmenil. Spsobil, e sa na svet dvate in. Mete si myslie, e tto prhoda, ktor sa, ako zistte, nazva zitok prahu smrti, je nazretm do posmrtnho ivota. Ale niektor bdatelia si jednoducho myslia, e ste takmer sledovali svoju posledn rozprvku na dobr noc". Tto teria je po mnohch strnkach ikovne zmajstrovan. No ZPS aj tak nevysvetuje. Keby ni in, tak neviem o nijakom vskume, ktor by spjal endorfny s halucinciami alebo akmikovek inmi vizulnymi kazmi. Zato vak viem, e beci na dlh trate a in vytrvalostn atlti vyprodukuj poas trningu alebo pretekov mimoriadne mnostvo endorfnov. Po dlhej nmahe asto pociuj takmer eufriu, o je v slade s predpokladanm inkom tchto neurotransmitterov na loveka. Ale nepoznm nijak prpad, e by vytrvalostn atlti uvdzali znaky ZPS, pokia poas vkonu takmer neumreli. Uveden teria takisto nevysvetuje mimotelov zitky, o ktorch sme hovorili v tejto knihe, a pri ktorch udia presne opisuj predmety a udalosti z pozcie mimo svojho tela. Domnievam sa, e presvedivos spomnanho argumentu vyplva zo skutonosti, e endorfny naozaj navodzuj stav pokoja a vekej blaenosti. Tak to aj m by, kee predstavuj telesn mechanizmus na premhanie bolesti. Ak sa vak pridame logiky, nememe z tohto argumentu vyvodzova nijak alie zvery.

Zbon elanie
udia, ktor sa nevedia zmieri s rchlo sa bliacou smrou, mu jej vzdorova tm, ke si vyfantazruj, e zostan naive. Je to druh zbonho elania. Svojou povahou je obrann, pretoe ns zdanlivo brni pred konenm znikom. Najoividnejm argumentom proti vysvetleniu, e pri ZPS 116

ide o zbon elanie, je skutonos, e ZPS-kri maj v podstate ten ist zitok. Keby ilo iba o zbon elanie, udia by skr ivo spomnali na onen skvel piknik na 1. mja, alebo snvali, e sa okolo nich krti hf krsavc, ako prevali cesty tunelom i prehliadky ivota. Udalosti, ktor sa spjaj s prahom smrti, nemu by iba obyajn zbon elania. Keby no, sprvy o ZPS by sa plne lili a nemali by nijak spolon znaky. alm problmom pri tomto vysvetlen je, e nezodpoved faktom o tom, o sa odohrva poas ZPS. Psychologick obrana, akou je zbon elanie, uchovva situciu tak, ak je, kee duevn stav sa chce uchova nezmenen. Zitok prahu smrti je celkom in v tom, e ide o zlom. Neuchovva ud takch, ak s, ale naopak, nti ich, aby sa postavili zoi-voi ivotu plne novm spsobom. Po ZPS sa udia vyrovnvaj s pravdou o sebe vemi hlboko. A dva im to pocit astia. Na rozdiel od zbonch elan znmych ako rojenia, ktor nm poskytuj doasn avu od okolitho sveta, ZPS je platformou na celoivotn zmenu.

Jungovo kolektvne nevedomie

Vek psychoterapeut Carl Jung si vimol, e v rozlinch kultrach, aj ked navzjom nesvisia, jestvuje mnoho rovnakch mtov povier. Naprklad prbeh stvorenia je u Indinov z kmea Papageno i u starch Grkov takmer rovnak. Jung nazval shrnn teriu kolektvnym nevedomm" a jednotliv prpady archetypmi". S to naprogramovan reakcie vetkch udskch bytost. Jednm jednoduchm prkladom archetypu je matka". Ked toto slovo vyjadrme v ktorejkovek kultre, bude ma vemi podobn vznam, aksi zkladn veplatnos. Hoci sm Jung mal zitok prahu smrti, nedval ZPS do svislosti s kolektvnym nevedomm. Ale vedci jungovskej koly dvaj ZPS do svislosti s archetypmi, pretoe je to zitok transkulturlny (vyskytuje sa u ud bez ohadu na ich rasov pvod) a pozostva u muov i ien kadho veku v podstate z rovnakch prvkov. Typick archetyplny zitok by mohol prebieha asi takto: Ist lovek m sen obsahujci prvky, ktor sa nevyskytuj 117

v jeho vedomej sksenosti, ale ktor sa podobaj prvkom nachdzajcim sa v mytolgii alebo dvnych obradoch. Tieto nevysvetlen prvky s archetypy. Niektor jungovsk vedci s presveden, e smr a stav blzky smrti spsobuj, e sa tieto archetyplne obrazy vynraj z hlbokho podvedomia. Tieto obrazy s pre cel udstvo v podstate rovnak: tunelov zitky, sveteln bytosti, prehliadky uplynulho ivota a tak alej. Tto teriu ako vyvrti, najm ke je to prve iba teria. A podobne ako ostatn terie, ktor sme si tu uviedli, obsahuje zrnko pravdy. Ale jej hlavn problm vidm v tom, e nevysvetuje mimotelov zitky. Km sa tak nestane, nijak teria v mojich oiach neobstoj.

Sveteln zitok
U cel roky sa pokam objavi pre ZPS fyziologick vysvetlenie. A u cel roky sa vraciam s przdnymi rukami. Jednoducho sa mi zd, e vetky takzvan vysvetlenia s nepln alebo zle postaven. udia, ktor ich sformulovali, s vo vine prpadov udia, ktor sa ani neobaovali pozhovra sa so ZPS-krmi, pozrie sa im do tvre a vypou si ich prbehy. Keby to urobili, mono by dospeli k rovnakm zverom ako filozof William James, ke opisoval mysticizmus. Povedal, e je to zitok, ktor je noetick. Je sebapotvrdzujci, pretoe je formou poznania. Je natoko osobn, e sa vymyk slovm. A vyvolva hlbok zmenu v ivote. Je to, jednoducho a jasne, sveteln zitok.

Zver Nevslovne ndhern"

U vye dvadsa rokov pracujem v prvch lnich vskumu ZPS. Poas svojich bdan som poval tiscky ud, ako rozprvaj o svojich hlboko osobnch cestch d o . . . oho? Do zhrobia? Do neba, o ktorom sa dozvedeli zo svojho nboenstva? Do oblasti mozgu, ktor sa odhauje iba vo chvach zfalstva?
118

Zhovra] som sa takmer so vetkmi bdatemi ZPS na svete o ich prci. Viem, e vina z nich je v hbke srdca presveden, e ZPS s letmm pohadom na ivot po ivote. Ale ako vedci a udia z oblasti medicny ete vdy nepredloili vedeck dkaz", e as z ns ije dalej, aj ked je u naa telesn bytos mtva. Tento chbajci dkaz im brni, aby vyli so svojm skutonm nzorom na verejnos. No medzitm sa alej pokaj da vedeck odpove na t znepokojujcu otzku: o sa stane, ked umrieme? Nemyslm, e veda bude niekedy vedie na t otzku odpoveda. Mono o nej uvaova takmer z kadej strany, ale vsledn odpove nebude nikdy pln. Aj keby sa zitok prahu smrti podarilo zopakova v laboratrnych podmienkach, tak o? Veda by iba znova poula o ceste, ktor by nemohla vidie. Rozlin bdatelia navrhli spsoby, ako preskma ZPS dkladnejie ne doteraz. Ich nvrhy s zaujmav z hadiska toho, o by mohli prinies, ale z dvodov lekrskej etiky nie je pravdepodobn, e by sa uskutonili. Proti vahm o niektorch tchto postupoch nemono ni namieta, ale keby sme ich naozaj uplatnili, mohli by sme sa dopusti neprpustnho zsahu do pacientovho skromia i zdravia. Ke lekr oetruje pacienta, ktor me kad chvu umrie, najdleitejie zrejme nie je uskutoova vedeck vskum, ale privies toho loveka op k ivotu. Myslm, e by nevzbudzovalo dobr dojem, keby t z ns, o sa zaoberaj vskumom ZPS, obhajovali pokusy na uoch v tomto kritickom obdob ich ivota. Bolo by to znesvtenm jednej z najvrcholnejch a najintmnejch chv v udskom ivote. okovek, o by prekalo v plnen bezprostrednej klinickej lohy, by bolo morlne odsdeniahodn. A okrem toho, ako njs vskum, ktor by sa dal uskutoni a ktor by mohol odhali o ZPS osi viac ako dmyseln vskumy spomnan v tejto knihe. Ale s urit pokusy, ktor by mohli by zaujmav a pritom by nepsobili ruivo. Jeden bdate navrhol, aby sa na brucho pacientov, ktorch kriesia poas infarktu, umiestili nejak predmety, ktor sa zvyajne na staniciach prvej pomoci nenachdzaj - povedzme nejak zvltne tvarovan medailny. Takto by, ak by naozaj mali mimotelov zitok, pri pohade od plafnu vedeli predmet identifikova.
119

Na prv pohad to azda vyzer ako dobr npad. Ale pouvaujte: Chceli by ste, aby sa lekr bavkal so zvltne tvarovanmi medailnmi, ke by v skutonosti mal vetky svoje sily a schopnosti venova zchrane vho ivota? Ja by som asi nechcel. Takto procedra by nielen nastolila u spomnan etick problmy, ale predstavovala by aj neuveriten poisovacie riziko tak pre lekra, ktor uskutooval (alebo sa pokal uskutoni) resuscitcu, ako aj pre nemocnicu, ktor takto experiment pripustila. al nvrh, ktor sa mi zd rozumnej, je umiestni v izbch, kde sa resuscitcie uskutouj, nejak pevn body, ktor s viditen iba z miesta nealeko plafnu. Takto by lovek mohol dokza mimotelov zitok tm, e by pri opise vlastnho kriesenia opsal tieto znamenia. Mimoriadne innmi znameniami by poda ma boli vek, krikavo sfarben nlepky umiestnen na hornej strane visiacich svietidiel, take nik, kto by sa nad nimi vznal, by si ich nemohol nevimn. V istom tdiu sa navrhovala aj vemi zvltna metda vskumu s pouitm gorl. Spomeniem ju iba preto, e ilustruje, k akm zfalm krokom ns doha skutonos, e nevieme zopakova ZPS v klinickch podmienkach. Hovorilo sa o tom, e gorily by sa mohli naui znakov re a potom by ich v kontrolovanch podmienkach lekr najprv priviedol na pokraj smrti a vzpt vzkriesil. Ke by sa opice zotavili, cviite znakovej rei by sa ich mohol povypytova" na ich zitok. Som proti tomuto npadu. Po prv, znamenal by krut zaobchdzanie so zvieratami. Po druh, prnos by bol vemi mal. i sa ZPS odohr v kontrolovanch podmienkach alebo mimo nich v benom ivote, zitok bude asi rovnak. Svedkom takchto javov, ako je tunelov zitok alebo trojrozmern prehliadka ivota, neme by v nijakej situcii nik in, iba osoba, ktor ich prve preva. Tak nao ohrozi pokusmi o aj iba goril ivot? Myslm si, e je to trochu fanatick nvrh a hdam ani nepotrebuje komentr. Ale uvdzam ho tu, lebo je to zatia jedin mon spsob, ako skma zitok prahu smrti na zvieratch . 120

Kee jednoznan vedeck dkaz nejestvuje, udia sa ma asto ptaj na mj nzor: S zitky prahu smrti svedectvom o ivote po ivote? Moja odpove znie: no." Na zitku prahu smrti je viacero vec, ktor vo mne vzbudzuj tak siln presvedenie. Jednou z nich s overiten mimotelov zitky, ktor som spomenul v predchdzajcej kapitole. Treba azda ete presvedivej dkaz, e udia zostvaj naive aj po smrti hmotnho tela, ne s mnoh prklady jednotlivcov, ktor opustili svoje telo a sledovali pokusy o jeho zchranu? Hoci tieto mimotelov zitky s azda najzvanejm vedeckm dvodom na to, aby sme uverili v posmrtn ivot, tm najpsobivejm na ZPS s pre ma obrovsk osobnostn zmeny, ktor u ud vyvolvaj. Relnos a silu ZPS dokumentuje to, e plne menia ud, ktorm sa prihodia. Po dvadsadvaronom zaoberm sa zitkom prahu smrti si myslm, e nejestvuje dostaton vedeck dkaz, z ktorho by nezvratn vyplvalo, e existuje posmrtn ivot. To znamen naozaj vedeck dkaz. Vntorn presvedenie je osi in. To je prstupn nzorom, ktor si nevyaduj prsne vedeck pohad na svet. Ale u bdateov, ako som ja, predsa len volaj po pouenej analze. Na zklade takejto previerky som presveden, e ZPS-kri naozaj dostvaj prleitos nazrie na druh svet, podnikn krtky vlet do plne inej skutonosti. Psychoterapeut C. G. Jung zhrnul moje pocity o posmrtnom ivote v liste, ktor napsal roku 1944. Tento list je mimoriadne vznamn, pretoe iba niekoko mesiacov pred jeho napsanm mal sm Jung poas infarktu ZPS: To, o sa odohrva po smrti, je tak nevslovn ndhern, e naa fantzia a nae ctenie nestaia na to, aby sme si o tom utvorili o len priblin predstavu... Skr i neskr sa vetci mtvi stan tm, m sme aj my. Ale v tejto skutonosti vieme o onom spsobe bytia iba mlo alebo ni. A o budeme po smrti ete vedie o tejto zemi? Rozplynutie naej asovo ohranienej podoby do venosti neznamen stratu zmyslu. Skr akoby malek spoznal, e je sasou ruky.

Niekoko poznmok zverom tohto krsneho prbehu vedy

Roku 1972 som nastpil na intern oddelenie do iliny. Tam sa mi prv raz zdverila pacientka s chorm srdcom so svojm zvltnym zitkom. Poprosila ma o diskrtnos a sub, e jej meno nikomu nespomeniem a nechm si ho pre seba. Tak aj inm doteraz, ale vzbudila vo mne vek zvedavos. Mala v sebe osi zvltne, aksi osobit vyrovnanos, kvli ktorej vm bolo v jej prtomnosti prjemne. Urite ste v ivote stretli viac ud, ktor s obdaren takouto vlastnosou. Ak aj nevynikaj mimoriadnou uenosou, ich spsob komunikcie je jednoducho krsny. Vedia oari, upokoji. O veciach, ktor ich zaujmaj, hovoria presvedivo, nie strhujco, ale teplo udsky, presvedivo. Od onoho pamtnho veera som sa stretol s Lazrovm syndrmom mnoho rz. Hovorm o Lazrovom syndrme a nie ZPS aj preto, lebo rovnak sksenosti, ak opisuje autor tejto knihy, nie s v medicnskej literatre neznme, i ke nie ast. Jednm z prvch autorov, ktor takto spomienku pacientov v tdiu klinickej smrti opsal, bol americk vedec pn Lazarus - a teda tento nzov nie je odvoden od biblickho Lazra, ako tvrdia niektor autori. Aj v naej literatre, myslm odbornej lekrskej, je popsanch viacero prc o tejto tme. A kee pn Moody iba okrajovo spomenul efekt novch informci, uvediem prpad opsan vo vojenskom lekrskom asopise. Vojak, ktorho resuscitovali, medzi inm povedal, e sa poas nvtevy ndhernej krajiny stretol s kamartom, ktor tragicky zahynul. Opsal mu, ako ho zavradil spolusliaci vojak. Na zklade tohto vyjadrenia obnovili vyetrovanie a skutone aj odhalili vraha. Ke som vydal roku 1985 novelu ierne diery, dostal som vea listov i osobnch nvtev. V tejto novele opisujem prve na pozad charakteristiky ZPS, i Lazrovho syndrmu osud loveka, ktormu toto odhalenie nedalo ni, z ktorho sa nepouil, lepie povedan nm neprelo, i ke sa o om dozvedel sprostredkovane. Z vlastnej sksenosti i ja potvrdzujem, e udia, ktor preili Lazrov syndrm, s in. Pokojnej a pokornej, prostej a lskavej. Nerobil som u nich riadny vedeck vskum, nepokladal som sa za dostatone erudovanho, no asi nepreeniem, ke poviem, e ich poznm celkom iste aspo z listovch vpoved vye tridsiatich. Mnoh ma navtevuj, spriatelil som sa s nimi. 123

Mem potvrdit tzy autora tejto knihy a dovolm si doda pr poznmok, ktor nechcem iarlivo schovva. Poznmka prv - k samovraednm pokusom. Kee som poznal, respektve mi napsali o ZPS iesti udia, ktor sa nespene poksili o samovradu, priom piati mali tento zitok, treba zdrazni, e ani jeden ho nemal tak pekn, ako t, o zomierali nie z vlastnej vle. Jednoznane sa vak o to u poksi nechc a vemi to utuj. V tejto svislosti som sa jednho z nich, ktor sa stal veriacim lovekom optal, ako tento moment hodnotila lskav bytos-Svetlo, odvetil-. Bol to Boh a ja som bol pri posmrtnom sde. Nezatratil ma, on je nekonene dobr." Ke som sa poksil zska od tchto osb ich nzor na nboenstvo, dostal som vemi irok paletu odpoved. Ale v ich pozad som ctil aksi in hierarchiu dleitost - nboenstvo - ako ho vnmame, je vo svojich dogmch, zkonoch, prkazoch privemi udsk-malichern. Dleit s dobr skutky loveka, aksi szvuk s duou a celm vesmrom loveka, s vesmrom ud a du. Ak je vierou to, e chcem robi dobro, lebo mi rob dobre robi dobro a chcem o najviac pozna a v prvom rade druh duu - tak som veriacim", povedal jeden z nich. Je pravda, e z fanatikov sa stvaj in veriaci", dokonca bol aj jeden z nich obvinen, e vo svojej horlivosti ochladol. Vypoul som si tie mimoriadne zvltny nzor, ktor som pouil vo svojej spomnanej knihe ierne diery. Jeden z mojich priateov tvrd: Asi nie je mon zmera dku chv, ktor som strvil s vekm Dobrom, Svetlom a Teplom. ivot mi neprebiehal ako film, on bol naraz cel prtomn, vetky skutky, udia, veci. Nao by boli treba hodiny? Mono je venos zlomkom sekundy a sekunda venosou." Takto zitky mali aj star Chetiti, Egypania i Eskimci. Bolo ak vybudova na tchto zitkoch teriu o posmrtnom ivote? Ale ptam sa, o ak vo venosti nejestvuje as? Vetko proste je, naraz. as je zmena a tto venos je mono nekonen stav. Neviem, i je potrebn po tejto vahe pomenva veci. Ja som si nazval t nekonene lskav a mdru bytos Dobrom, Svetlom a Teplom. Je to Boh, Jahve, Allah, Manitou? Vedzte, e v jeho prtomnosti vm na tom nebude vbec zlea. Nebojm sa predpoklada, e ani za tou ohradou, ktor som jasne vnmal a jednoznane som tuil, e za ou niet cesty na nvrat, nemus by ni mimoriadne. plne vs toti pohlt komunikcia, svet blaenosti, aksi trval orgazmus. Priate mi rozprval aj o tom, ako ako ten stav prirovna. Mono tak troku, neporovnatene menou intenzitou prve vraznmu telesnmu orgazmu. Ve Franczi aj orgazmus nleit volaj - petit mort", t. j. krtka, mal smr. 124

Mnoh absolventi takejto vpravy do zhadnej budcnosti vlastnho konca" s vak hlboko veriacimi umi, akmisi autentickmi" veriacimi. Akoby mali svoje hlbok a neotrasiten nboenstvo, v ktorom niet stopy po agresivite. Tbu po plnom ivote a najm hlad po vedomostiach, ktor bva odmenen akmsi duevnm orgazmom po ukojen dovtedy obyajne nepoznanej tby vedie, nechcem nazva agresivitou. Mnoh z nich boli ochotn formulova takpovediac svoje zkladn filozofick, osobnostn princpy. m viac som poval ich skromn slov, tm viac sa blili k filozofii vety: Dovolen je vetko, o neubliuje druhmu a o je v slade s mdrosou. No najdovolenejie je pomha druhmu z bolesti. A t navtevuje nae due dos asto. Ono bol samota, nedostatok spoluasti na ivote, nepokoj z nezdaru prce, nejakho projektu, bol nepochopenie skutku, ktor akurtne nevyiel pre mnoh neznalosti. A podobne. Zd sa, e skepsa nielen autora tejto knihy nad tm, e opisovan fenomny asi nezskaj rdzi pun technickej vedy, me vysova do stleho spochybovania tchto lekrskych poznatkov. Kad itate si urob sudok sm. Jestvuj nevyvrtiten fakty i rozlin interpretcie. Kad fenomn vak mono hodnoti aj poda jeho psobenia. Ak s teda vsledky psobenia tohto Lazrovho syndrmu medzi umi? Odstrauj strach zo smrti, uahuj rozlku ivm s blzkym umierajcim, relativizuj pojem dobrho a zlho skutku zmerom, individualizuj zl in, hadaj sprvny meter namiesto irdiovo-platinovho uloenho v Pari, robia ud lepmi a mdrejmi, rehabilituj lsku a poznanie ako najvyie hodnoty, roziruj udsk poznanie o rozmer, ktor si mono zasli vetky Nobelove ceny dohromady - vracia uom udskos a civilizcii ndej. Hadali by sme alej a nali by sme alie pozitva. Poksme sa by kritick, ve kritickos je av noha mdrosti, ale aj dostatone odvni. Zd sa, e bez odvahy, teda pravej nohy mdrosti, sa pri vahch o tejto tme aleko nedostaneme. Ivan Hudec lekr a spisovate