KURT

TEPPERWEIN
OMLADZUJCE

ODKYSLENIE
Harmonick pomer kyseln a zsad

- zklad zdravia organizmu

O knihe
Nae telo je naprogramovan na dlhovekos - pribline na 130 rokov. To len n spsob ivota ns nti predasne zostarn alebo ochorie a urchuje nau smr. Podstatou viny chorb je prekyslenie. Neprirodzen stravovacie nvyky spsobuj, e podiel zsad v naom tele je stle prli nzky. Kurt Tepperwein, ktor sa u desaroia zaober prinami chorb, objasuje vo svojej knihe. preo je prekyslenie organizmu tak nebezpen, a rad nm, o meme urobi. aby sme svoje hospodrenie s kyselinami a zsadami op uviedli do harmnie. itatea by to malo podnieti, aby si stanovil vlastn kyselinov potencil a vypracoval si svoj individulny kyselinov profil. Kniha obsahuje mnostvo informci o zdravom stravovan a vhodnom spsobe ivota.

O autorovi
Populrny psycholg a lieite prof. dr. Kurt Tepperwein (* 1932) sa u od roku 1973 venuje lieiteskej praxi a skmaniu praprin chorb i ostatnho udskho utrpenia. Od roku 1984 vedie Medzinrodn akadmiu duchovnch vied. Je autorom spenej metdy trningu mentlnych a intuitvnych schopnost, ktor sa medziasom stal pre mnohch ud nepostrdatenou sasou ivota. Roku 1997 bol Kurt Tepperwein, ktorho knihy o ivote a svojpomoci s dostupn v mnohch jazykoch, za svoje dielo vyznamenan. Prvou nemeckou cenou za ezoteriku.

Vetky uvdzan informcie sa opieraj o overen poznatky. Napriek tomu autor ani vydavatestvo nepreberaj zodpovednos za pripadn nespenos odporanch lieebnch postupov a aplikcii. Pri zvanch akostiach sa rozhodne treba obrti na lekra a akceptova jeho profesionlne stanoven diagnzu i liebu. Prrodnolieitesk zsady treba uplatova v rmci monosti v kadodennom ivote.

Ak nie si ochotn zmeni svoj ivot, niet ti pomoci. HIPPOKRATES (460 - 377 PRED N. L.)

Obsah
vod / Najvy as na oistu od kyseliny ................................................................7 1. Preo sme prekyslen ..................................................................................................9 Hlavn priny prekyslenia tela .................................................................................10 Vzivo je pufer aj skladisko kyseln ..........................................................................10 aldok, tvorca kyseln i zsad ..................................................................................11 Krv, vemi pecifick tekutina. .................................................................................12 Odka sa berie toko kyseliny? ..................................................................................12 N imunitn systm ..................................................................................................13 2 Kyselinov test ..........................................................................................................15 es stupov prekyslenia (poda dr. M. Worlitscheka)..............................................16 Nae telo potrebuje zsady ........................................................................................16 Vypracujte si svoj kyselinov profil ..........................................................................17 3. Ako sa sprvne oisti od kyseliny. .........................................................................20 lovek, tvor zsadit .................................................................................................21 inn oista od splodn ............................................................................................22 o robi v aktnych prpadoch? ................................................................................24 Remineralizcia tela ...................................................................................................24 Individulny program oisty od kyseliny ..................................................................24 4. Acidobzick rovnovha vo vive ........................................................................26 Cukor je jed ................................................................................................................26 Kuchynsk so (chlorid sodn) ..................................................................................27 Tao prevania ...........................................................................................................27 Potraviny s prevahou kyseln .....................................................................................27 Potraviny s prevahou zsad a neutrlne .....................................................................28 Ovocie je idelne na zaiatok da ..............................................................................28 Zelenina - prame mladosti .......................................................................................30 Jogurt na dlh ivot ....................................................................................................31 Nepoteujci vvoj pH daovej vody .....................................................................31 Najdleitejie minerlne ltky .................................................................................31 Najdleitejie zsadotvorn stopov prvky a ich psobenie ....................................33 5 Dchanie, pitie a pohyb ...........................................................................................35 Lao-c' a jeho teria dchania (druh vietor) ..........................................................36 Prirodzen pln dchanie ...........................................................................................36 Voda je ivot ..............................................................................................................37 Nezabdajte pi ..........................................................................................................38

6 Acidza - masov choroba ......................................................................................39 Vegetatvna acidza ...................................................................................................40 Fajenie - vek problm pri oiste od kyseln .........................................................41 Zhrnutie: Preo je prekyslenie tela tak nebezpen .................................................41 Kedy sa dostav spech? ............................................................................................41 o je choroba? ...........................................................................................................42 o je lieenie? ............................................................................................................44 Oistn krzy ..............................................................................................................46 7. 87 najfrekventovanejch pojmov na tmu prekyslenie ...................................48 AIDS ..........................................................................................................................48 Alergie .......................................................................................................................48 Antikoncepn tabletky .............................................................................................48 Apatia .........................................................................................................................49 Artriosklerza ...........................................................................................................49 Artritda ......................................................................................................................49 Artrza .......................................................................................................................50 Astma .........................................................................................................................50 Bronchitda .................................................................................................................50 Celulitda ....................................................................................................................51 Cukrovka ....................................................................................................................52 revn problmy ........................................................................................................52 Depresie .....................................................................................................................53 Detoxikcia ................................................................................................................53 Dna .............................................................................................................................53 Duevn skleslos ......................................................................................................54 Dvanstnikov vred ...................................................................................................54 Dchacie problmy ....................................................................................................54 Ekzmy ......................................................................................................................54 Endokrinn azy .......................................................................................................54 Hemoroidy .................................................................................................................55 Hladovkov krza .......................................................................................................55 Hnaka .......................................................................................................................55 Horka ......................................................................................................................55 Cholesterol .................................................................................................................55 Chrbtov bolesti .........................................................................................................56 Kby ...........................................................................................................................56 Klimaktrium .............................................................................................................57 Kostra .........................................................................................................................58 Kon choroby ...........................................................................................................58 Krvn tlak ..................................................................................................................58 Matersk znamienka ..................................................................................................59 Migrna a bolesti hlavy ..............................................................................................59 Mtvica .......................................................................................................................59 Mykzy ......................................................................................................................59 Nadvha .....................................................................................................................59 Nladovos .................................................................................................................60 Nvaly horavy ........................................................................................................60 Nechty ........................................................................................................................60 Neplodnos ................................................................................................................60 Nervov systm .........................................................................................................61 Neuralgie ....................................................................................................................61

Oblikov choroby .....................................................................................................61 On problmy ...........................................................................................................62 Oslaben vzivo .........................................................................................................62 Osteoporza ...............................................................................................................62 Plenie zhy ...............................................................................................................63 Paradentza ................................................................................................................63 Peeov choroby ......................................................................................................64 Podrdenos .............................................................................................................64 Pohlavn orgny ........................................................................................................64 Polyartritda ...............................................................................................................64 Poruchy koncentrcie .................................................................................................64 Poruchy prekrvenia ....................................................................................................65 Poruchy spnku ..........................................................................................................65 Potencia ......................................................................................................................65 Potenie nh ................................................................................................................65 Prementruan syndrm ...........................................................................................66 Problmy s platnikami .............................................................................................66 Rakovina ....................................................................................................................66 Reuma ........................................................................................................................67 Reumatick postihnutie mkkch tkanv ...................................................................68 Senn ndcha .............................................................................................................68 Sklerza multiplex .....................................................................................................68 Srdcov infarkt ..........................................................................................................68 Starnutie .....................................................................................................................69 Stresov intolerancia ..................................................................................................70 Studen konatiny ......................................................................................................70 Svalov horka .........................................................................................................71 Svaly ..........................................................................................................................71 Syndrm vyhorenia ....................................................................................................71 Tehotenstvo ................................................................................................................71 Telov zpach ............................................................................................................72 Tenisov lake ...........................................................................................................72 Trviace problmy .....................................................................................................72 Uhry ...........................................................................................................................72 nava .........................................................................................................................73 sta ............................................................................................................................73 Vred predkolenia ........................................................................................................73 Vyerpanos ...............................................................................................................73 Vypadvanie vlasov ...................................................................................................73 Zaahnut ui .............................................................................................................74 Zpal aldka .............................................................................................................75 Znen imunita .........................................................................................................75 Zuby ...........................................................................................................................75 aldon problmy ..................................................................................................76 lnkov kamene ......................................................................................................76

8 Vitamn C je nepostrdaten (Mal rehabilitcia jednej kyseliny) ..........................................................................77 Vitamn nad vitamny ................................................................................................77 Preslvil sa ako ochranca pred skorbutom .................................................................79 Me predi ivot ...................................................................................................80 Optimlne zsobenie vitamnom C ............................................................................81 Obsah vitamnu C v ovoc a zelenine ........................................................................81 OPC, tajomn sprievodca vitamnu C .......................................................................83 9 Zhrnutie ....................................................................................................................85 Na zver .....................................................................................................................86 Dodatok Zopr zkladnch biochemickch pojmov Ponuka zsaditch prostriedkov 88 90

Literatra .................................................................................................................91

vod

Najvy as na oistu od kyseliny

lovek sa rod s telom naprogramovanm na dlhovekos - pribline na 130 rokov. Od spsobu, ako so svojm telom zaobchdza, zvis, i zostarne v zdrav, alebo ochorie a predasne umrie. Kad hnev, kad stres, neprimeran strava, kad neprirodzen, ie ivotu nepriatesk sprvanie odpisuje nieo z konta nho ivota, a napokon ostane len mal zlomok pvodnho programu. Tu pramenia priny chorb a utrpenia. Je vak poteujce, e toto dodaton negatvne presmerovanie svojho vvoja meme zvrti. Ak lovek urob osi v zujme toho, aby il o najdlhie, zdrav a vitlny, je to dkaz, e vedel prija dar ivota. Nikdy nie je neskoro plne oceni tento dar a da mu monos, aby sa naplno prejavil. Nevyaduje si to vek silie a v prpade kadho loveka to vedie k poteitenmu vsledku: ovea dlhie ostane mlad a a do vysokho veku si me udra zdravie a vitalitu. Existuje nespoetne vea chorb, ale len jedna jedin prina: neprirodzen spsob ivota, ktor nerepektuje jeho princpy. Ke lovek nie je zdrav a necti sa dobre, je to signl, e v jeho ivote sa deje nieo nesprvne. S dve zkladn priny neprirodzenho spsobu ivota: nevedomos a nedbalos. Obe s odstrniten. A jedinm innm liekom je poznanie. Mnoh udia vak iba uij nejak prostriedok na potlaenie bolesti, a ke boles zmizne, vsugeruj si, e s zdrav. Prekyslenie organizmu (acidza) sa dnes poklad za jednu z najnebezpenejch civilizanch chorb, pretoe zdravie bezprostredne zvis od acidobzickej rovnovhy v naom tele. Prekyslenie je zkladom viny chorb, preto dkladn oista od kyseln a optovn doplnenie minerlov s zkladom kadej lieby. Deje sa to predovetkm prostrednctvom prirodzenej vivy, bohatej na zsady. Dnes sa vea hovor o umieran lesov a o kyslch daoch. Ale tie ist kodliviny, pre ktor nm hyn lesy, toia aj na nae zdravie. Najprv zomrie les, potom lovek. Kysl d spsobuje prekyslenie pdy a kyselinotvorn strava zasa prekyslenie udskho organizmu. Toto neprirodzen prekyslenie organizmu loveka vedie oskoro k ochoreniu a k predasnmu starnutiu. Prv krok k zmene spova v poznan a pochopen tchto faktov. Druh krokom je urobi to, o je NEVYHNUTNE potrebn, ie akceptova vetko prirodzen a eliminova zdraviu neprospen nvyky. Skr i neskr sa mus kad z ns zapodieva svojm zdravm. m skr s tm zaneme, tm prekvapivejie a asnejie bude to, o meme dosiahnu. Je dleit zaa o najskr. Poda monosti u za mlada. Ale nikdy nie je neskoro: ete aj osemdesiatnik me toti v priebehu niekokch hodn vrazne zlepi svoje zdravie. Kroky k optimlnemu zdraviu s veobecne znme a jednoznane sa ukazuje, e choroba aj predasn starnutie s dsledkom nesprvnych nvykov v ivote. Medicnsky vskum v poslednom ase dospel doslova k revolunm novm poznatkom, ktor viedli k prelomu na ceste k dokonalmu zdraviu a vitalite a do vysokho veku. ijeme v informatickej re, no napriek tomu niektor dleit informcie, asto dokonca aj tie ivotne dleit, s nm neznme. S etnik a prrodn nrody, v ktorch je plne normlne doi sa vye sto rokov bez chorb. A to je dostaton dkaz, e v zsade to mon je. Pritom je prekvapujce, ak jednoduch kroky a ak krtky as staia na to, aby sa zdravie loveka priam neuveritene zlepilo. Najdleitejm krokom, zkladom kadej lieby a predpokladom vylieenia i zachovania zdravia a do vysokho veku je oista organizmu od prekyslenia a optovn doplnenie minerlov. Tto poiadavku dokonale vystihuj slov prof. H. Heineho, vedceho Anatomickho a klinickomorfologickho stavu Witten-herdeckej univerzity: Kad chronick choroba sa zana najprv loklnymi a skrytmi acidzami uritho orgnu s prslunmi zpalovmi reakciami, a sa 7

napokon utvor circulus vitiosus (bludn kruh), spojen s oraz menou monosou regulova stav tohto orgnu i celho organizmu pri aktnych prejavoch acidzy. ancu na vylieenie prina poda prof. Heineho len odbranie chronickej acidzy zvenm rezervy zsad a likvidcia vonch radiklov (najm zeleninou, strukovinami a vitamnom C). Kee in terapie acidzy klasick medicna nepozn, jeho zver znie:
To, o robme kadodenne, uruje, ako a koko budeme i.

1 Preo sme prekyslen

ivot ako tak sa zaal v mori a ete aj dnes tvor nae telo z viac ako 70 % voda. Hodnota pH morskej vody je od 8 do 8,5. Nae telo si udruje v krvi hodnotu pH 7,36 a 7,44; vkyvy s len nepatrn. (Pojem kyslelinovo-zsadovej, ie acidobzickej kly pH je vyloen alej. Predbene len toko: kla je 14-stupov; m niie pod hodnotou 7, tm je ltka kyslejia.) Keby hodnoty pH krvi klesli o len troku niie, museli by sme zomrie. Za n ivot teda meme vai tomu, e vntorn prostredie nho tela je neutrlne, vlastne vemi mierne zsadit. V prrodnom lieitestve je zkladom kadej lieby prava acidobzickej rovnovhy organizmu. Bez toho neme by inn nijak lieba. Modern odbornci na vivu u dlhie upozoruj na nevyhnutnos rovnovhy v hospodren s kyselinami a zsadami; mnoh to oznauj za zklad zdravia, aj ke nie v kadom prpade to je podloen nezvratnm vedeckm dkazom. Nie vdy je klasick medicna dostatone zameran na acidzu ako prinu chorb, ale poklad ju za poruchu ltkovej premeny (rozhodne ju tm vak nebagatelizuje ). K tomu pristupuje fakt, e v medicne sa stav kyseln v tele obvykle meria z krvi - lene prve krv sa (a na zriedkav vnimky) pomerne striktne udriava v neutrlnom stave. Uvedomme si desiv skutonos, e vkyv v acidobzickej rovnovhe, dnes takmer ben vec, zabja vetko iv, vrtane udskch buniek. V procese ltkovej premeny sa v organizme neustle tvoria kyseliny, ako moov, uhliit, mliena, octov, ba aj son (chlorovodkov), ktor ete stupuj stav prekyslenia tela. Kyseliny, ktor sa nespracuj zdravmi oblikami, sa nevylia z tela. Kyseliny vo veobecnosti psobia niivo. Mu rozora dokonca aj kame alebo kov. Ak sa neneutralizuj zsadami a ostan v tele, nevyhnutne to vedie k rozlinm chorobm. Sta sa otzke aspo trocha venova a vemi rchlo zistme, ak dleit je acidobzick rovnovha pre nae telo a ako nebezpene, ba priam niivo psob prekyslenie. Hynutie lesov m priamu svislos s prekyslenm pdy v dsledku kyslch daov. Kysl d rozoerie za niekoko rokov stron dmy, take napr. postavy na fasdach dnes u nemaj tvre. Kee kyselina natoko rozoiera dokonca aj kame, ani neprekvapuje, ak vek za predstavuje pre telo. Choroby rozhodne nie s ni nevyhnutn, naopak, prirodzenm stavom je zdravie, ako to i v sasnosti jednoznane dokazuj prslunci dlhoijcich etnk. Choroby si spsobujeme dlhoronm nesprvnym konanm. Zubn kazy aj nespoetn in ochorenia maj jedin dvod: prekyslenie. Aj reumu, dnu, artritdu a oblikov kamene zapriuj kyseliny. Ak si uvedomme, e ni z toho, o nm prroda pvodne ponkla ako potravu, neobsahuje kyseliny, zane nm by jasn, e naa ltkov premena nie je prispsoben na zuitkovanie kyseln. Dokonca aj kyseliny v ovoc sa v procese dozrievania do znanej miery odbravaj. My vak oberme ovocie pred dozretm, aby bolo dlhie predajn, a tm si kodme. Nae neprirodzen stravovacie nvyky viedli komu, e podiel zsad v naom tele je prakticky neustle prli nzky. Preto je organizmus viny ud prekyslen. K tomu pristupuje vea hnevu a stresu, ktormi si podiel kyseln zvyujeme ete viac. Pokia je telo ete schopn odobera zsady z vlastnch tkanv, ciev a kost, m ak-tak ance neutralizova prebytok kyseln. Tm sa vak zbavuje minerlov; kosti sa stvaj lmavmi a cievy krehkmi. Tieto skutonosti potom ved k infarktu, mtvici alebo osteoporze, ale aj k reume, dne, artrze, deformcim chrbtice at. A viete, e aj vypadvanie vlasov, depresie, ekzmy a zubn kaz s nsledky prekyslenia? Prekyslenie m zrove povzbudiv aj tlmiv inky. lovek sa sprvoti cti pln elnu, onedlho vak ochabne, vemi rchle sa unav a potrebuje dlh odpoinkov fzy.
Prekyslen organizmus neme by zdrav. m vie je jeho zaaenie kyselinami, tm zvanejia je choroba.

Okrem toho je lovek vystaven aj nespoetnm toxnom, asto, ia, neznmym. Ide najm o splodiny insekticdov, pesticdov a herbicdov, ale aj mnostva dochucovadiel, konzervanch ltok, potravinovch farbv apod. Neslobodno zabudn ani na chlrovanie pitnej i itkovej vody. Toto vetko spolu na ns zanechva mnostvo stp, zklad neskorch nsledkov, o akch dopredu nememe ma ani len tuenie. Telo rob, o me, aby sa zbavilo splodn o najmenej drasticky. Preto dleit orgny, najm tie vyie (ako mozog, oi, ui a srdce), len v prpade najvyej ndze pouije ako skldku nezuitkovanch zvykov. O to vnejie treba preto bra prpady onch zkalov alebo vpadkov sluchu. Mtvica a infarkt s najkritickejie, ba neraz aj posledn reakcie prekyslenho tela. Cesta ku kritickmu stavu sa zana tm, e telo je do nten odbrava uloen cenn minerly, aby mohlo neutralizova zplavu kyseln. V dsledku toho si mus zaklada jednu skldku splodn za druhou - nem toti in monos, ako odsun toko kyseliny. Pritom je nielen ahk vyhn sa takmuto vvoju situcie, ale je v naich silch aj zvrti ho. Za jeden a tri roky sa telo me oisti, skldky nebezpench splodn sa mu rozpusti a vyerpan regulrne zsobrne minerlov sa zasa vrchovato naplnia. Myse me by zasa ist (stav, ktor sme kedysi dvno zaili a na ktor u len letmo spomname) a vntorn krsa loveka op vystpi navonok.

Hlavn priny prekyslenia tela

Vo veobecnosti: nesprvna strava (denaturovan potraviny) nesprvne nvyky pri jeden nesprvny spsob ivota A konkrtne: privea bielkovn cukor alkohol nikotn nasten mastn kyseliny toxny v ivotnom prostred pochutiny (presnejie: pochutinov jedy) elektro magnetick smog chemick lieiv hnev a agresia stres a duevn nevyrovnanos

Vzivo je pufer aj skladisko kyseln

Kyseliny sa dostvaj najprv do krvi. Ak je vak kapacita krvi ako pufrovej (t. j. acidobzicky vyvenej) zny vyerpan, prebytok kyseliny sa uklad vo vzivch. Vzivov bunky s robustnejie a toxny ich tak ahko nepokodia. Tu sa ukladaj kyseliny dovtedy, km ich obliky nespracuj. Druhm vekm vyluovacm orgnom s pca. Pomocou tchto vyluovacch orgnov sa organizmus poka o najrchlejie zbavi prebytonch kyseln. Prv ne sa kyseliny dostan do mou, musia ich zneutralizova zsady. Vzivo obopna vetky telov bunky ako ochrann vrstva. Cel zsobovanie buniek, ako aj transportovanie odbranch produktov sa uskutouje cez vzivo. Ale pretoe aj odovzdvanie informci z nervovho systmu bunkm sa me dia len touto cestou, je znane obmedzen ltkov premena. Ke je vzivo preaen, neme u prijma alie dvky kyseln, a tak kyseliny asto zostvaj uloen v kboch, kde spsobuj bolestiv zpaly, diagnostikovan ako dna, reuma alebo polyartritda. Ak nnosy obsahujce kyselinu zniia tkanivo chrupavky, vedie to k artrze.

10

V prekyslenom tkanive sa zhoruje aj tekutos krvi; je to dsledok toho, e erven krvinky strcaj svoju prunos a u nemu v dostatonom pote prechdza vlsonicami, jemnmi krvnmi cievami. To vedie k nedostatonmu kyslkovmu zsobovaniu orgnov a k deficitu kyslka. Kyseliny vak niia natrvalo aj kolagnov vlkna vo vzive, o m za nsledok jeho ochabnutie a predasn starnutie. Organizmus sa poka napravi vzniknut kody organickou bielkovinou fibrnom, ale tm vzivo ete viac strca svoju prunos a jeho lon kapacita sa zniuje. Neme u dostaton plni svoju pufrovaciu (tlmivo-vyrovnvaciu) funkciu a telo predasne starne; vrsky a celulitda s pritom len zaiatkom a viac-menej nevinnm vonkajm prejavom. Kolagnov vlkna vo vzive napchaj, take kad pohyb sa stva bolestivm. Dlhie pretrvvajce prekyslenie vedie k chronickm zpalom a s nimi svisiacim neustlym bolestiam. Ke sa zvyuje nepriechodnos vziva, bunky sa udusia pre nedostaton zsobovanie. Kee z vziva pozostva cel telo, je vlastne cel telo aj postihnut. Prve preto je ivotne dleit telo dkladne oisti od kyseln.

aldok, tvorca kyseln i zsad

aldok produkuje kyselinu son (chlorovodkov), takzvan aldon kyselinu, tekutinu s hodnotou pH medzi 2,8 a 1,2. Deje sa to tiepenm kuchynskej soli, prirodzenej sasti naej krvi a tkaniva. Kuchynsk so je jednoduch zlenina sodka a chlru. tiepenie kuchynskej soli sa deje prostrednctvom takzvanch vstelkovch buniek v aldku. Treba na to oxid uhliit a vodu. Pritom sa zli chlr s vodkom na kyselinu son. Sasne zo sodka, vodka, uhlka a kyslka vznik alia zlenina hydrognuhliitan sodn i ntrium bikarbont, veobecne znma zsadit ltka, vyrban aj priemyselne a udovo nazvan sda bikarbna. Z gramu kyseliny so nej vznikne takto 2,3 gramu hydrognuhliitanu sodnho. Krv tto ltku distribuuje do celho tela; neskr v reve neutralizuje aldon kyselinu. Ak telu chbaj zsady, tiepi viac kuchynskej soli a svoje ivotne potrebn zsady si vytvra touto cestou. Tm vak zrove vznik aj viac aldonej kyseliny, ktor sa vzpt stva prebytonou a spsobuje plenie zhy. Ke lovek v tejto situcii nieo zje, plenie zhy vinou ustpi, lebo aldon kyselina sa zluuje s potravou. Lene sasne s tm sa utvor alia aldon kyselina. Tak sa z privekho mnostva kyseliny tvor ete viac kyseliny. Ke aldok kyselinu u nezvlda, vyli jej as do dvanstnika. Tm sa sce v aldku zni koncentrcia kyseliny, ale to vedie k optovnmu vystupovaniu jej produkcie, na o me dvanstnik reagova vredmi. Dostatok zsad je preto nesmierne, ba priam ivotne dleit. Zsady maj dvojak lohu. Po prv, znan mnostvo z nich potrebuj pomocn trviace orgny, pee, lnk, podaldkov aza (pankreas) na tvorbu trviacich tiav. Ide pribline o pol litra lnkovej tekutiny (le), asi liter sekrtu podaldkovej azy a asi tri litre sliznicovej vlhkosti riev, produkovanej revnmi liazkami. A po druh, je tu ete dleitejia loha zsad - oistenie tela od kyseliny, predovetkm od usadenn vo vzivovom tkanive. Ak je zsad nedostatok, je odbravanie kyseln iba iaston a organizmus mus skr i neskr ochorie. Kee zsady sa stle spotrebvaj, musia sa telu neustle v dostatonom mnostve dodva. Deje sa to prevane zsaditou stravou a potravinovmi doplnkami. Ak sa v tejto situcii uvaj lieky, ktor brzdia tvorbu kyseln, zastav alebo redukuje sa tm v aldku tvorba kyseliny, a tm, samozrejme, aj dleit tvorba zsad. Vznik bludn kruh. Plenie zhy je teda vdy volanm aldka po chbajcich zsadch, a ani nie tak po zabrzden tvorby kyseliny. Zven mnostvo kyseln pri plen zhy psob leptavo na citliv paerk, ktor sa asom tak oslab, e na om me vznikn rakovina. Ani obliky nie s schopn vyrovna sa s presilou kyseln, a tak prichdza aj v tejto oblasti k ochoreniam. Nsledky prekyslenia bvaj mnohorak, neraz a katastroflne, ale d sa im ahko preds, ke lovek spozn svislosti.

11

Krv, vemi pecifick tekutina

Hovor sa, e krv je sdlom due, a preto ke niekto vykrvca, dua jeho telo opust. Krv je vak aj nam orgnom na prenos a prvod ivn a stavebnch ltok, ktor telo neustle potrebuje, ako aj na odvdzanie nezuitkovatench splodn ltkovej premeny. Krv nm najlepie doklad, ak dleit je pre telo mierna zsaditos - rozptie jej pH je len nepatrn, od 7,36 do 7,44; jej kyslos je absoltne neprpustn, smrten by mohol by u aj pokles na neutrlnu hodnotu 7 (ale rovnako aj zvenie zsaditosti na 7,6). Ak sa viae privea kyseliny na erven krvinky, nemu tieto u prijma dostaton mnostvo kyslka, a tak telo trp jeho nedostatkom, aj ke pca mu ho poskytuj dos. Okrem toho sa pri vyej koncentrcii kyseliny zniuje prunos ervench krviniek, dokonca nastva a aksi ich kyselinov stuhnutos (hust krv), v dsledku ktorej nemu u krvinky prechdza jemnmi vlsonicami a upchvaj ich. Aj tm vznik nedostaton zsobovanie niektorch orgnov krvou, o me by aj smrten. Pre krv je teda dostatok zsad nevyhnutnos, lebo inak neme plni svoju ivotne dleit funkciu.

Odkia sa berie toko kyseliny?

Preo je acidza (prevaha kyseln) v organizme omnoho pravdepodobnejia ako alkalza (prevaha zsad)? Nu preto, lebo kyseliny si vytvra telo sasti samo (sta vari pripomen aldon kyselinu), zsady vak meme vlune prijma (prevane potravou) a neustle sa spotrebvaj. Okrem toho poskytujeme telu primlo prleitost na to, aby sa oistilo od kyseln prirodzenm spsobom, pretoe primlo pijeme a nedostatone sa pohybujeme. Preto sa vemi mlo kyseliny vydcha pcami. A navye: aj nedostatok kyslka vedie k tvorbe alch kyseln. Telo si tvor kyseliny aj v dsledku chronickho nedostatku vitamnov a stopovch prvkov, pretoe niektor procesy ltkovej premeny neme dotiahnu do konca. To sa stva vtedy, ke jeme v nevhodnom ase, ke jedlo nedostatone poujeme alebo ke jeme prli nhlivo. V takchto prpadoch sa me aj zsadit potrava premeni na dodvateku kyseliny (v dietolgii tomu hovoria paradoxn zsadit efekt). Vek lohu hr pritom momentlna situcia v trviacom systme. Ak je preaen, napoly strven surov strava v reve skvas a stane sa kyselinotvornou. Vedie to k rozmanitm akostiam. lovek sa cti ochabnut, je chronicky unaven, zotavuje sa len vemi pomaly a nedostatone, pociuje naptie, bolesti hlavy a chrbta. Pokoka m sklon k ekzmom, nos a oi s podrden a objavuj sa najrozmanitejie nevysvetliten bolesti. Tm telo signalizuje, e u nezvlda prlev kyseln a e srne potrebuje pomoc. Ak sa nepodar oisti organizmus od splodn a od kyseliny v ase medzi dvoma jedlami a v priebehu noci, vo vzive pribda kyselina, a sa napokon z latentnej acidzy vyvinie aktna. Ak nenastane zmena, me to ma vne, niekedy a smrten nsledky. Preto sa mus od zkladu zmeni celkov prostredie organizmu. To zna, e organizmus sa mus dodatone pravidelne oisova od kyseliny. Ako sa telo zbavuje zae, telesn funkcie sa upravuj a loklne akosti aj prznaky chorb merne tomu mizn.
U Hippokrates (5. stor. pred n.l.) povedal.: "Spomedzi vetkch zlenn najkodlivejie na nae telesn sily psobia kyseliny. "

Prostredie me vykazova dve anomlne odchlky nedostatok alebo nadbytok uritch ltok. Jedno aj druh me nasta sasne, lebo nedostatok jednch je podmienen prebytkom druhch. Ak je prostredie niem nedostatone zsoben, bunky dostvaj primlo ivotne dleitch ivn, ie vitamnov, minerlov a stopovch prvkov. m v je nedostatok, tm menej s bunky schopn spa komplex svojich funkci. Ak nedostatok pretrvva alebo prekro urit mieru, bunky zomieraj. To ist nastane, ke je prostredie organizmu zaplaven kodlivmi ltkami. Prvod kyslka a

12

ivn je obmedzen, odvdzanie splodinovch produktov z buniek viazne, a napokon sa bunky zadusia vlastnm odpadom. Spoiatku spsobuje preaenie funkn poruchy a zpaly, ale napokon vedie (a to sa ani nemus negatvne psobenie vystupova!) k znieniu tkaniva. Jedinou innou pomocou je dkladn a pravideln oista tela od kyseln. Po prekyslen organizmu, trvajcom neraz aj desiatky rokov, u nesta iba preorientova vivu na zsadotvorn potraviny, ako je ovocie, zelenina a zemiaky. Telu treba dlh as poskytova ete aj potravinov doplnky a nimi suplova chbajce minerlne ltky. Aj hlbok dchanie oisuje telo od kyseln. Rovnako aj dkladn uvanie a dobr premieanie potravy slinami zvyuj jej zsaditos. Vina kyseln vznik z potravy, najm z prlinho mnostva bielkovn. Konzumovanie stravy chudobnej na bielkoviny vo vyom veku m zreten vplyv na predlenie ivota. Na vyplavenie nestrvench zvykov potravy a kyseln z riev, buniek at. potrebujeme kadodenn prlev zsad, najlepie hne rno (pozri 3. kapitolu). Acidza tela je zkladn predpoklad vzniku rakoviny, ktor principilne potrebuje prekyslen prostredie. Ani artrza nie je priamym dsledkom veku (hoci vo veobecnost ju takto chpeme); v starom veku sa astejie vyskytuje iba preto, lebo z chrupaviek, tejto zsobrne zsad, si prekyslen telo u oderpalo nenosn mnostvo zsad a stle v tom pokrauje. A tak to, o zostane, je aksi krytalick brska, ktor spsobuje opotrebovanie kbov. Dkladn oistenie od kyseln vedie aj k duevnej a telesnej pohode. Na oistenie pokoky je vhodn pribline dvojhodinov celotelov zsadit kpe (s hodnotu pH asi 8,5). Zchvatom migrny a symptmom sennej ndchy sa d vyhn, ke lovek preventvne uije u pri prvch nznakoch (ie ete pred plnm prepuknutm) kopcovit ajov lyiku sdy bikarbny rozpustenej v pohri s teplou a horcou vodou (nie minerlnou). Pri kadom oisten od prekyslenia treba dba na dostatok tekutn, aby sa rozpusten kyseliny mali m vyplavi. Ak si mo udriava kysl hodnoty aj po uit zsaditho prostriedku, zna to, e uit mnostvo nebolo dostaujce. Optovn nastolenie acidobzickej rovnovhy me by rozhodujcim krokom k zdraviu a vitalite, a tm aj k radosti zo ivota. Acidobzick rovnovha je toti zkladom vetkch funkci v celom organizme. S rastcim zneistenm organizmu ltkovmi splodinami sa zsobovanie jednotlivch buniek stva oraz am a organizmus sa s tm sna vyrovna tak, e zvi tlak krvi, m sa poka poradi si s niou priechodnosou ciev. Ke sa uije liek na hypertenziu, tlak sa sce momentlne uprav, no pomery v cievach sa ete zhoria. Prekyslenie je aj jednou z vekch bzd v profesionlnej karire, lebo nm sa zniuje vytrvalos, stres sa nim nekompenzuje a vzrast agresivita. Prekyslen lovek je hyperaktvny, neme sa upokoji, neustle je rozbehnut, preaen a vystresovan. To vetko ustpi, len o sa telu inne pome zodpovedajcim pravidelnm prlevom zsad.

N imunitn systm
Najvia as nho imunitnho systmu sa nachdza v revch, a preto je uzdravenie reva tak dleit a tak inn. Aj preto, lebo prekyslenie a zneistenie riev splodinovmi produktmi ochromuje n imunitn systm, sme nchylnej aj na tak infekcie, s akmi sa nenaruen imunitn systm ahko vyrovnva. Teda nie vrusy a baktrie spsobuj nae ochorenie, ale neschopnos nho imunitnho systmu vyrovna sa s nimi. To ist napokon plat aj o rakovinovch bunkch, ktor vznikaj kadodenne v naom tele a ktorm sa me dari len v kyslom prostred. Aj lovek s permanentne zlou nladou, negatvnym myslenm a pesimistickm ivotnm postojom si oslabuje imunitn systm. V jeho organizme prevauje kysl prostredie, ktor kod kadej bunke. Kad negatvna mylienka zhoruje funknos nho imunitnho systmu. Aj vtedy, ke sa lovek nti urobi nieo, o v hbke due odmieta, ke sa za niem prli enie alebo si pre nieo rob prehnan starosti, zaauje si svoj imunitn systm. Kad hnev, aj ten najmen, negatvne psob na imunitn systm, a tm na celkov zdravotn stav loveka.

13

Zhrnutie: Prekyslenie a jeho nsledky

Neznalos potrieb vlastnho tela a jednoduchch spsobov sebapomoci mva takto nsledky:

nesprvna viva nedostaton preutie potravy prevaha kodlivho nad prospenm hnev, strach, stres a psychick akosti naruenie revnej flry kvasenie v tenkom reve, hubov ochorenia hrubho reva, plynatos.
Toto vetko vedie k trvalmu prekysleniu tela, ktor je potom nten tvori kysl soli. Tie sa zasa v tele ukladaj ako splodinov skldky. A nsledky s u chorobn:

poleptanie liaz a orgnov a nsledn funkn poruchy zpcha alebo hnaka vntorn i vonkajie hubov ochorenia depresia, psychick poruchy, podrdenos, agresivita, nedostaton stresov tolerancia at. - a po bezndej poruchy uenia a pamti, roztritos chbajca rados zo ivota, pokles aktivity a vkonnosti pridruen choroby, odkzanos na opateru a predasn smr.

14

2 Kyselinov test

Stanovenie obsahu kyseliny na zklade hodnoty pH v krvi neprina v medicne uspokojiv vsledky, lebo telo si kyselinu tak starostlivo rozlo, e odchlky od normlu nie s v hodnotch krvi preukzaten, priom vak tkanivo me by zrove znane prekyslen. Len titrciou (kvantitatvnou chemickou analzou) sa d exaktne uri intra- a extrabunkov situcia, ale je to metda nron a nkladn. Zato vak urenie hodnoty pH v moi takmer exaktne odzrkaduje stav organizmu, priom tto metda je jednoduch a lacn. Idelna biologick acidobzick hodnota tkaniva je pH 7,4 a 7,5, ben hodnota je, ia, asto okolo 5,5. To zna, e acidza (prekyslenie) sa stala u viny ud pravidlom. V dsledku oisty od kyseliny v priebehu noci bva rann mo najkyslej. Preto prve tento mo treba kontrolova. Pri hodnote pH pod 7 sa telo mus odbremeni od prebytku kyseln dodatonm prsunom zsad. Ak dleit je pre telo zsadit hodnota pH 7,4, je zrejm aj z faktu, e krv si tto hodnotu udriava (ako sme spomenuli u na s. 14) a e jej prekyslenie by viedlo k okamitej smrti. Zdrav dojat, iven materskm mliekom, maj dokonca aj hodnotu mou zsadit (pH od 8 do 8,5). Na pravideln kontrolu stavu kyseliny v tele treba odpora ako indiktor pH lakmusov papier s priloenou farebnou klou, mierkou na presn acidobzick zhodnotenie reakcie (nemus s o cel klu 1 - 14, sta len relny sek, zato vak aj s desatinami). Niekedy sa papieriky daj aj rozpoli, take s jednm balenm si lovek me urobi slun mnostvo testov. lovek by ma testovacie papieriky stle pripraven v kpeni a vo WC, dokonca pH hodnoty by si mal kontrolova aj na cestch. Len o pH mou klesne pod hodnotu 7, treba ui kopcovit lyiku zsaditej zmesi (pozri 3. kapitolu). Telo to ocen. m zsaditejie sa lovek stravuje, v tm menej miere mus takto dodatone pomha svojmu telu. Aj slinov test poskytuje spoahliv hodnoty. Hodnota pH sln je asi 7,1 a Vrazn odchlka po jedle tie sved o prekyslen. Teraz sa v niektorch uebniciach uvdza hodnota mou pH 5,5 ako normlna, a pritom je u priam katastroflna. Napriek tomu nejde o zavdzajci daj, lebo katastrofick stav nm u naozaj medziasom zaal pripada ako osi plne normlne. Je to vak stav povliv a nie je v poriadku ani jeho akceptovanie. Odpora sa mera si hodnotu pH viackrt za de pri moen, lebo v priebehu da sa prejavuj zreten vkyvy. Rann mo je vinou kysl, lebo telo m tendenciu cez noc vyli nadbyton kyseliny. Prlev zsad bva najvy okolo piatej popoludn. Ak to nie je tak, je najvy as telu pomc. Stanovte si optimlne mnostvo prostriedku na oistu od kyseliny (porovnaj 3. kap.) poda hodnoty pH v rannom moi skobnou metdou (meranm pH vzorky pred a po uit zsaditho prostriedku) - a km neodhadnete dvku, po ktorej bude aj rann mo vykazova hodnotu pH 7 (pravdae, nie pri zablokovan vyluovania kyseln). Dkladn poutie a premieanie so slinami vemi prispievaj k alkalizcii (zsaditosti) trvenej potravy. Vina kyseln vznik z naej stravy. Najm bielkoviny sa menia ltkovou premenou na kyseliny (a vina ud je bielkovinami nadzsoben). To predstavuje pre telo za navye. Naopak, viva chudobn na bielkoviny, najm v starom veku, sa prejavuje blahodarne. Bielkovina je dleit stavebn kame organizmu, v detstve a mladosti vemi potrebn, neskr u menej a menej. A ke u sa bielkoviny konzumuj, treba dba na ich kvalitu - mali by obsahova o najviac esencilnych aminokyseln. 15

es stupov prekyslenia (poda dr. M. Worlitscheka)

1. Idelny stav Optimlna rovnovha kyseln a zsad, telo disponuje dostatkom pufrovacch ltok na vyrovnanie kadho prlevu kyseln i zsad. 2. Skryt prekyslenie Latentn acidza. Krv m sce v dsledku svojej vekej samoregulanej schopnosti ete dobr pH hodnoty, ale v splodinch ostatnch orgnov u prevauje odpad kyselinov. Experti v tomto tdiu objavia vinou u pacienta ist chorobn prznaky, aj ke sa tento ete necti vyslovene chor. Takto pacienti sa vinou aluj na nevysvetliten navu, zpchu a bolesti aldka. 3. Prechodn prekyslenie Aktna acidza. Rozumie sa tm kysl odklon od acidobzickej rovnovhy. Me s aj o prejav infeknho ochorenia. Infekcia toti nti telo na tak protiopatrenia, ako je horka, zpcha, zpaly, zven vyluovanie mou. V shrne ide o pochody, ktor maj za nsledok kysl reakcie ltkovej premeny alebo ich zosiluj. Po prekonan choroby sa ltkov premena op normalizuje - ak je k dispozcii dostaton rezerva zsad. Pri nedostatku zsad pretrvva sklon k nvratu acidzy a s tm spojen chorobn odpovede tela v podobe spomnanch kyslch protiopatren. 4. Chronick prekyslenie Chronick acidza. Tto forma sa prejavuje asto a drastickm klinickm obrazom choroby, neraz pripisovanej neznmym prinm (napr. pri reume). 5. Miestne prekyslenie Loklna acidza. Ide o tak stavy, ako srdcov infarkt, mozgov prhoda. Prinou mu by poruchy prekrvenia v dsledku vysokej zravosti krvi (kyselinovej stuhnutosti ervench krviniek), artriosklerzy, zvenia fibrinognu, zloky, ktor ovplyvuje tvorbu krvnch zrazenn. Alebo me s o nedostatok kyslka spsoben klesajcou tekutosou krvi. V najhorom prpade sa cieva tak upch, e as srdcovho svalu alebo mozgu sa plne uzavrie od prvodu kyslka; tkanivo sa udus a odumiera. 6. Kyselinov smr Nezvratn kyselinov katastrofa me ma mnoho podb - od zlyhania obliiek cez smrten infarkt a rakovinu a po diabetick kmu.

Nae telo potrebuje zsady

Nae telo si sce tvor z materilu dodanho vivou svoje zsady, ale neme si ich utvori samo. S kyselinami je to naopak, tie si telo produkuje v procese ltkovej premeny. Navye, kyseliny vznikaj vtedy, ke lovek privea alebo prirchlo jedva, pretoe tm dochdza ku kvaseniu v aldono-revnom trakte. Nemali by sme podceova ani mnostvo kyseliny, ktor prijmame v npojoch obsahujcich kyselinu uhliit - aj to vedie ku kyselinovej zai. Ani stresov stavy nie s prehliadnuten: aktivizuj cel ltkov premenu, a tak aj kyseliny sa produkuj vo zvenej miere. Spojenie tvri sa kyslo m teda v sebe celkom relne kontatovanie. inok kyseln zvis jednak od ich mnostva, a jednak od ich koncentrcie. Ako sme u spomenuli, hodnota pH krvi nesmie klesn pod 7 (kyslos) ani stpnu nad 7,6 (zsaditos). Hodnoty mimo tchto hranc mu vies a k smrti. To zna, e telo mus neutralizova tak nadbyton kyseliny, ako aj nadbyton zsady (ale to bva potrebn len vnimone). Ak sa to ned dosiahnu stravou, je organizmus nten na zabezpeenie vlastnho preitia odobra

16

minerlne ltky svojim cievam, kostiam a inm orgnom. To vetko sa vak deje s niivmi nsledkami. Napriek tomu vak organizmus kon elne - akoby rtal so ancou, e neskr sa dosiahne harmnia v pomere kyseln a zsad. Nejde teda len o oistu tela od kyseliny, ale ete dleitejie je nasledovn dodanie minerlov (remineralizcia). Pri oiste od kyseliny ide o preitie tela, pri optovnom dodan minerlov ete o viac: o zdrav ivot. Pri prekyslen tela sa svaly stvaj citlivmi na tlak. Normlne mono svaly stlai a na kos bez toho, e by to bolelo. Aj takto je mon odhadn stupe kyslosti tela, avak spoahlivejie je pravideln meranie pH mou. Dokonca aj predlen prechdzka na erstvom vzduchu me niekedy hodnotu pH znova znormalizova bez toho, e by lovek nieo uil. Takto natankovan kyslk posta na neutralizciu kyseln nachdzajcich sa v krvnom obehu. Koncentrcia kyseliny vo svalovine spsobuje navu, preto s prekyslen udia aj bez fyzickej nmahy vdy unaven, zle spia a ve mi ako sa zotavuj. To vetko zmizne, len o m telo znova k dispozcii dostatok zsad. Ke m lovek napriek kyselinotvornej strave rann mo v hodnote pH 7 alebo viac, treba predpoklada zablokovan vyluovanie kyseliny. (Ako sa o tom dozvieme? Nu, trochu sa treba aj pozna, kad predsa sm vie, ako pri stravovan zhreil.) Tu je potrebn rchla pomoc. Telu treba dodva v priebehu niekokch dn kad rno kopcovit ajov lyiku zsaditej zmesi. Pribline po tdni blokda ustpi, viazan kyselina sa rozpust a hodnoty kyseliny v moi stpnu, lebo telo sa konene zane odbremeova. Aj napriek dostatonmu prjmu zsad (ie v situcii, ke by mal by organizmus v poriadku) me hodnota pH nhle klesn na 5,5. Tento nhly prlev vonch kyseln v tele bva prejavom toho, e sa rozpa alia skldka toxickho odpadu. Nenechajte sa tm preto vyvies z miery a bezpodmienene v odbravan kyseln pokraujte, inak by toti muselo telo vetok odpad, ktor sa u zaal uvoova, zasa odprata nazad na skldku. Aby sa telo vyrovnalo s kyselinovou zaou, pouva ako zsobnk kyseliny vzivo. Zrove sa poka znovu odbra kyseliny pomocou rozlinch kyselinovch ventilov. Jednm z nich s pca. lovek sa vdychom zbavuje kyseliny uhliitej, a to prostrednctvom oxidu uhliitho. m hlbie dchame, tm vie je mnostvo kyseliny, ktorej sa zbavme pcami. alm kyselinovm ventilom s obliky. To sa vak tka len kyseln rozpustnch vo vode, na o treba dostatok tekutn, preto je pri oistnom procese tak dleit pi denne aspo 2 a 3 litre. Preo na tom tak zle, ukazuje nasledujci prklad: Mal reze obsahuje asi 5 gramov kyseliny moovej. Na zriedenie a likvidciu jednho gramu kyseliny moovej potrebuje telo 6 a 8 litrov vody. Ovea skr, ne sa telo zbav kyseliny moovej nadobudnutej rezom, pravdepodobne lovek u zje al reze, take telo nedostalo nijak ancu vrti sa do acidobzickej rovnovhy. Aj pokoka a sliznice s ventily kyseliny. Ak sa vak vyluovanie kyseliny privemi zvi, pokoka sa stva podrdenou a mu sa tvori ekzmy. Pravidelnm kefovanm pokoky sa tie me vrazne zvi vyluovanie kyseln. Ventilom kyseln bva aj konenk. Ak sa privea kyseliny dostane do reva, toto ju odmieta prija a zbavuje sa jej najkratou cestou (to je prpad hnaky po nezrelom kyslom ovoc). alm mechanizmom na odvdzanie kyseln je zvracanie.

Vypracujte si svoj kyselinov profil

Kee sa zaaenie kyselinou v priebehu da men, je dobr vec vyhotovi si svoj individulny kyselinov profil. To sa d urobi len pravidelnmi meraniami, najlepie pri kadom moen. Pritom si zistte svoje vrcholn hodnoty kyseliny (dleit s najm rann a veern); rann mo by ste mali poklada za zkladn daj a tak dlho oisova telo od kyseliny, a nameran pH prestane vykazova kyslos. Keby lovek konzumoval len erstv ovocie a zeleninu a keby nepil alkohol ani kvu, pravdepodobne by si nemusel pre mon prekyslenie robi starosti. Kto sa vak stravuje normlne, teda konzumuje mso, cukor a mne jedl, kvu a alkohol, pravdepodobne je u 17

dvno prekyslen a jeho telo potrebuje pomoc. Aj to, ak je lovek po jedle unaven, sved o kyselinotvornom stravovan. Aj obvykl sladk dezert po jedle zvyuje hladinu kyseliny v tele. Zaznamenajte si do nasledujcej tabuky svoje acidobzick hodnoty. Predovetkm vak prichdza k vraznmu prekysleniu tela vtedy, ak sa konzumuj bielkoviny, teda mso, ryby, hydina, vajcia a mliene vrobky spolu s uhohydrtmi (sacharidmi), ako s zemiaky, rya, cestoviny alebo chlieb. Teraz asi poviete: "Ale to je predsa plne normlne." Mte sce pln pravdu, lene "normlne" nezna zrove aj sprvne. Bielkoviny toti potrebuj na strvenie kyselinu a pri nzkej hladine kyseliny s nestrviten. Na druhej strane uhohydrty potrebuj pri trven zsady. Zsady a kyseliny sa vak navzjom eliminuj, trvenie sa zhoria cel organizmus je vystaven silnej zai. Nie div, e sa tm lovek unav. Pri nedostatku zsad organizmus vdne, pretoe nem vhodn podmienky na ivot. Pritom prekyslenie psob detruktvne nielen na zdravotn stav tela, ale aj na nladu. Jeho nsledkom me by strata radosti zo ivota, prerastajca a do depresie. To sa dv krtkom ase odstrni len o sa v organizme znovu nastol prirodzen, ie mierne zsadit stav.

18

19

3 Ako sa sprvne oisti od kyseliny

Organick minerly s zkladom nho zdravia a krsy. Preto organizmus nevyhnutne potrebuje ma svoje sklady minerlnych ltok pln. Je to zkladn podmienka zdravho ivota. Kadodenn prlev kyseln, podmienen naou stravou, npojmi s oxidom uhliitm, ale aj nam kadodennm hnevom, stresom, starosami a strachom, vedie k tomu, e tieto dleit sklady minerlnych ltok na neutralizovanie kyseln sa vyprzduj. Sklady minerlnych ltok sa nachdzaj v koi, vo vlasoch a v pokoke hlavy, v zuboch a nechtoch, v kostiach a kboch, ako aj v ilch. Pri dennom dostatku zsad je zruka, e tieto sklady ostan pln alebo sa stihn ihne znovu naplni. Starodvnym osvedenm npojom na oistenie od kyseliny je zemiakov voda. Vyluovanie kyseliny sa podpor ajmi: lucernovm (ide o pecilnu odrodu lucerny siatej, Medicago sativa, nazvan alfa-alfa), indinskym (tzv. lapacho), praslikovm alebo vhodnou pecilnou zmesou (pozri poznmku na konci knihy). Nemalo by sa zabda na to, e vdatn prechdzka v prrode (najm tzv. power walking) zretene zlep situciu - lovek vydcha viac kyseliny. Dostaton zsobovanie kyslkom je najdleitej predpoklad npravy, lebo pri nedostatku kyslka vznikaj v tele anaerbne ostroveky, ktor podporuj choroby. Po prekyslen trvajcom cel desaroia potrebuje telo urit as zsady navye. Originlny recept vskumnka v oblasti kyseln Sandera (doplnen uhliitanom horenatm) znie:
Zsadit zmes (recept) fosforenan sodn uhliitan draseln uhliitan vpenat hydrognuhliitan sodn uhliitan horenat

10,0 10,0 100,0 80,0 50,0

Dajte si to namiea vo svojej lekrni, najlepie hne 500 gramov. V lekrach ponkaj aj rozmanit hotov zmesi zsad. Pritom s pomery komponentov v zmesi mimoriadne dleit, lebo len tak sa zabezpe, aby sa minerly uvali naozaj optimlne. Vpnik (kalcium) si naprklad vyaduje kombinciu s fosforom a s aspo polovinm mnostvom horka (magnzia). Vo fyziologicky innej zmesi s obsiahnut jednotliv ltky v optimlnom mnostve a pomere. Poda ajurvdskej medicny treba dba na to, aby sa prostriedok na oistenie od prekyslenia neuval v ase od 10,00 do 14,00 hodn a po 22,00. Okrem zmes minerlnych ltok existuj aj rastlinn prpravky. Zsadito psobia na telo tieto: - tabletky s riasou spirulina - pe z kvetov - vhonky lucerny Medicago sativa (alfa-alfa) - vaok zo zelenho jamea - obiln klky. Ete lepie psob Royal Plus (pozri poznmku na konci knihy), aj na oistu od kyseliny, obsahujci ltky, ktorm dverovali u nski cisri. Tento aj obsahuje vetko, o lovek potrebuje na to, aby inne pomohol svojmu telu a spoahlivo ho oistil od kyseliny. Pite z neho pravidelne trikrt denne jednu lku; prv lku, ak je to mon, u rno nalano, a zaijete tak dobr pocit, e sa ho u nikdy nebudete chcie zriec. Skutonos, e vm tento aj ete aj predi ivot a mnoh choroby vbec nedostanete, je bonus navye. V aktnom prpade sa me bez zavhania ui 8 a 10 gramov zmesi zsad, ak je mon, vo vlanej vode, lebo takto zmes najrchlejie psob.
Neberte vak zsadit prostriedky v minerlnej vode s obsahom kyseliny uhliitej. lebo as zsad by sa tm zneutralizovala.

20

T, o podstpili oistu od kyseliny, hovoria asto o neakanom a citenom zlepen. Tlak v hlave a zvraty, ktor loveka trpili aj cel roky, definitvne zmizn u po niekokch doch. Myslenie sa stva jasnejm, pam sa me asto vrazne zlepi, takisto za niekoko dn. Namiesto depresi nastupuje uvonen veselos. Pohyby sa stan zasa ahmi, vonejmi, istejmi, lovek zane lepie vyzera a cti sa o cel roky mlad. Nevyrovnan a hateriv udia prevaj pri oisten od kyseliny asto v priebehu 2-3 dn neuveriten zmenu nlady a pretrvva v nich pocit harmnie. lovek zbaven prekyslenia vrazne lepie zna aj opaovanie, lebo ustpi precitlivenos na ultrafialov svetlo. Dkladn oista od kyseliny vedie k duevnej a telesnej pohode - a lovek pochop, e toto je vlastne jeho prirodzen stav. Aj ke sa lovek liei pod lekrskym dozorom, oista od kyseliny je najdleitejou podmienkou vylieenia. Pretoe len v dobrom prostred mu prosperova zdrav bunky. Kto dosiahne acidobzick rovnovhu, cti sa ako znovuzroden. Je to zdravotn prevencia, ku ktorej sa kad me dopracova takmer zadarmo. inok sa ete zvi, ak sa zsadit zmes pred vypitm mintu poriadne potriasa, prpadne ju mono i pomixova. alie zvenie inku mono dosiahnu rozpustenm zsaditej zmesi v horcej vode, predtm desa mint povarenej. Poda ajurvdy m tto voda schopnos prenikn do najjemnejch oblast tela a preisti ich. A do poludnia pracuj vyluovacie orgny na pln obrtky, preto by mal lovek v priebehu predpoludnia vypi za liter zsaditej tekutiny na inn podporu vyplavovania kyseliny.

lovek, tvor zsadit

S hodnotou pH krvi 7,36 a 7,44 je lovek celkom jednoznane zsaditou bytosou. Pritom je pravdepodobn, e pvodn stav predstavovala hodnota ete zsaditejia. V naej dnenej prrode je najvm problmom prekyslenie pdy a vd kyslm daom. V moriach zomieraj ryby pri hodnote pH 5, lebo kyslos znamen smr. o vak znamen hodnota pH? kla pH siaha od 1 do 14, priom 7 je neutrlna hodnota. To zna, e pri pH 7 je vo vodnom roztoku rovnak mnostvo pozitvne nabitch inov vodka ako negatvne nabitch inov OH. Sila kyseliny je zvisl od koncentrcie inov vodka (iny H+). Silu zsad uruje koncentrcia hydroxidovch inov (iny OH-). Voda je neutrlna, ak obsahuje rovnak mnostvo vodkovch aj hydroxidovch inov. Stupne kly s logaritmick, to znamen, e pri hodnote pH 5 ide o desansobne silnejiu koncentrciu kyseliny ako pri hodnote pH 6. Acidobzick rovnovha v tele je vemi ovplyvnen mnostvom vznikajcich kyseln, najm kyseln obsahujcich dusk, ktor vznikaj pri odbravan bielkovn. Tak vznik mo a kyselina moov. Ale aj in, nmu telu cudzie kyseliny prijman v strave, naprklad toxny vznikajce pri kvasen a hubov jedy z riev, zaauj organizmus. Minerly potrebn na neutralizciu tchto kyseln a toxnov si organizmus zadovauje odbravanm minerlnych ltok z vlastnch dleitch zsobrn. A kyseliny, ktor sa tmito ltkami neutralizuj, podporuj potom zananie tchto zsobrn. Ich zkladom s nestrven zvyky potravy, no aj in nezuitkovaten odpadov ltky, skrtka: splodiny. Nsledkom je predasn starnutie tela. Tak prichdza k typickej kombincii zdanlivo vzjomne nesvisiacich symptmov, priom jeden symptm vznik z prekyslenia, druh z uskladnench ltok. Me s napr. o takto kombincie symptmov: vypadvanie vlasov a srdcov infarkt; mozgov prhoda, osteoporza a reuma; slabinov prietr a zelen zkal; kov ily a celulitda. Vo vetkch tchto prpadoch ide na jednej strane o sprievodn javy odbrania zsob minerlnych ltok a na druhej strane o ukladanie vzniknutch splodn. Tieto symptmy sa, ia, diagnostikuj aj lieia zva oddelene, pritom vak maj t ist zkladn prinu a mali by sa liei len vo vzjomnom prepojen. Dsledkom acidzy bva dnes vemi asto kandidza, ochorenie zaraovan medzi mykzy a spsoben kvasinkou Candida albicans. Tm vznikaj alie toxny z ltkovej premeny, ktor zaauj a pokodzuj predovetkm pee a mozgov bunky. Potraviny v civilizane vyspelch krajinch u neobsahuj iaduci nadbytok minerlnych ltok, ktormi by sa mohli kyseliny neutralizova prirodzenm spsobom. Preto s potrebn potravinov 21

doplnky. S nepostrdaten predovetkm na neutralizciu vznikajcej kyseliny moovej pri konzumcii ivonych bielkovn. Stres, hluk, hnev, strach a pocity viny ved v organizme ku vzniku kyseliny sonej. To me zaprini gastritdu (zpal aldonej sliznice), dokonca i aldon vredy. K tomu vetkmu pristupuje ete mnostvo kyseliny octovej z nadmernej konzumcie sladkost a preaenie kyselinou mlienou pri telesnej nmahe. Cenou za pitok z bravovho msa a mnohch druhov syra je tvorba a ukladanie kyseliny srovej, o vedie k astm chrbticovm problmom, najm k mknutiu, ba neraz aj k vysunutiu medzistavcovch platniiek. Kyseliny rozhodne nie s vdy len kodliv, lebo telo ich aj potrebuje. S pre nevyhnutn na spaovacie procesy a na zskavanie energie. Kee vdy a vo vetkom je podstatn miera, hovorme v prpade zdravho loveka o acidobzickej rovnovhe. kodlivmi sa stvaj kyseliny len pri nadbytku a v dsledku s nm svisiacej disharmnie v hospodren s kyselinami a zsadami. Kee najv podiel kyseln prijmame v strave, treba si prve na toto mimoriadne dva pozor. Cukor nm sce ivot osladzuje, ale rob telo dos kyslm. Ne mono odpora ani asto vychvaovan ovocn ocot. Dodva sce telu chbajce iny draslka (tm sa u osb, ktor trpia jeho nedostatkom, dostane draslk a sodk do sprvneho pomeru), ale tak ako v prpade kadej kyslej potraviny uber sa tm telu vpnik a zhoruje sa osteoporza. Lepie je poui jemnejie psobiaci preisujci aj, ktor zdravm spsobom spsobuje to ist (o vlastne vedeli u nai star rodiia). A samozrejme, kad by si mal njs cestu k strave s prebytkom minerlnych ltok, aby telo u nebolo nten vykrda samo seba. Takto strava vedie k zvideniahodn mu celoivotnmu zdraviu, ku krsnemu telu, organizmu bez toxickho zaaenia, k stlemu pocitu pohody a naplujcej radosti zo ivota.

inn oista od splodn

Pod splodinami myslme nestrven zvyky potravy a odpad z ltkovej premeny. Profesor Pirlet, odbornk na fyzioterapiu, ktor psobil na univerzite vo Frankfurte, definoval charakter tohto odpadu takto: kvara je odpadov produkt pri spaovan uhlia. Struska z vysokch peci je zasa splodinou pri taven eleznej rudy. S nevekou nadsdzkou s msi obdobnm zvyky nestrvenej potravy v tele. S to medziprodukty a vsledn odpadov produkty ltkovej premeny, ktor je potrebn vyli. Pri ich bakterilnom rozklade vznikaj vysokotoxick ltky, ktorch splodiny mu prejs do buniek, peene, krvi, nervov, imunitnho aj reproduknho systmu. Ltky dodan telu prli bohatou potravou sa musia takisto niekde uskladni, take sa zane zana vzivo. Nezuitkovatenmi splodinami sa telo zana zana u v ranom detstve a je to pred prpravn tdium artrzy.

Tri kroky oisty od splodn

Je teda nesporne jasn, e dkladn oistenie tela od splodn ltkovej premeny a remineralizcia s zkladom zdravia a nevyhnutnm predpokladom spechu kadej terapie. Naou daou za civilizciu je aj to, e sme vetci viac i menej zanesen tmto odpadom. Prekyslenie koren v astom konzumovan msa, pit kvy (vek producent kyseliny), npojov typu kokakoly a malinoviek, ako aj v prehnanej konzumcii bielej mky a cukru. Pred sto rokmi sa ete cukor predval v lekrach a ako jed pre nae telo ta naozaj aj patr. Prekyslenie sa zosiluje kvasenm a hubovmi infekciami, spsobenmi jednak zlou skladbou stravy, a jednak naruenou revnou flrou, priom nezanedbatenmi potencujcimi faktormi rozvoja tchto chorobnch procesov s aj hnev, strach, hluk, stres, sklamania a preaenos. inn oista od nestrvench zvykov prebieha v troch zkladnch fzach: Rozpustenie nestrvench zvykov v tele pecilnym ajom na tento el. Tm sa kyseliny viazan na minerlne ltky uvonia z vzieb a je mon vyli ich. Dkladn neutralizcia aktivovanch kyseln prlevom zsad prostrednctvom vysokej ponuky minerlnych ltok a stopovch prvkov. Ned sa to dosiahnu len zsaditou stravou, tak vysok 22

mnostvo zsad mu telu doda iba vhodn vivov doplnky. Dsledn vylenie takto neutralizovanch kyseln. Na to je nevyhnutn vea pi, najm aje a zeleni nov avy, ale aj dobr, kyselinami nekontaminovan neutrlnu vodu. K tomu by malo pristpi aj odvedenie kyseln zsaditmi kpemi trvajcimi 2 a 3 hodiny a praktizovanmi dva-tri razy tdenne, alej pomocou istiacich tiav, naprklad z artioky, ppavy a pestreca marinskeho. Uiton je aj vydrhnutie tela zsaditm roztokom, kpele rk a ramien, kpele nh a zbaly, zsadit vplachy a kolonoterapia, teda vetko, o posiluje vyluovacie orgny pee, rev a obliky, lebo tie toho musia pri oiste vykona nesmierne vea. Ani jeden z tchto troch krokov nesta sm osebe, a vetky tri spolu s zrukou spechu. Mono zaa poslednm krokom - odvedenm kyseln, rozpustench aj novovznikajcich. Tm sa zabezpe, aby telo disponovalo na rozpanie nezuitkovatench splodn o najvou monou zsobnou kapacitou a ani na okamih nebolo preaen mnostvom vznikajcej kyseliny. Potom prde druh krok - prlev zsad do tela, take je k dispozcii naozaj dostatok minerlnych ltok a stopovch prvkov na neutralizciu. A nakoniec pri tomto postupe nasleduje rozpustenie viazanch kyseln, ktor s ako nestrven zvyky uloen v mnohch skldkach nebezpenho odpadu v tele. Pri jednom aj druhom postupe sa nakoniec objav pocit pohody; krajie sa u telo odvai nevie. Sprvnou nslednosou tchto krokov sa eliminuj krov krzy, spsoben nporom i nedostatkom nieoho. A predde sa prejavom prvotnho zhorenia choroby. Vetky krzov prejavy lieby s iba z neznalosti vznikajce reakcie tela na prli radiklny prv krok i na nedotiahnut druh a tret krok. Teraz ete raz uvediem ltky s vysokm obsahom zsad: ovocie, zelenina, zeleninov avy, aje, alty. A k nim musia pristpi aj neltkov faktory: elimincia hnevu, odbranie strachu, vyhbanie sa stresu a dostatok slnenho psobenia, erstvho vzduchu i vonch chv.
lovek m vo svojich rukch vyuitie blahodarnho inku oisty od prekyslenia a k k trvalej acidobzickej rovnovhe. Len tak sa bude cti dobre. zdravo a dlh roky si bude mc naozaj uva ivot.

Samozrejme, nesta dodra niekoko tdov zsaditej vivy a po oiste sa zaa sprva rovnako ako predtm. Dleit je principilna zmena stravovacch nvykov, lebo len tak sa stane zsadit strava pre loveka samozrejmosou. A len ak ju lovek trvalo dodriava, me s o skuton npravu. Treba preto zaa a krok za krokom postupova takmi zmenami, ktor loveku padn najahie. U ma to bolo napr. rozhodnutie, e rno budem jedva len ovocie, o som potom bez akhokovek sebapremhania vedel dodra, ba dokzal som si z toho vypestova nvyk. alm rozumnm krokom by malo by pravidelne viac pi, lebo oista tela od ltkovch splodn nie je mon bez dostatonho mnostva tekutiny. Kad by mal objavi svoje vlastn postupy a potom si vetky jednotliv kroky zautomatizova. To zna: prijat zsadu treba dodriava za kadch okolnost. Okrem toho vemi pomha vlastnorun mas brucha. Znamen to raz za de si celou silou vymasrova vetky oblasti brucha a uvoni najm tuhie miesta. Zlep sa tm krvn obeh, take aj oblasti zanesen nezuitkovatenmi splodinami sa prekrvia zsaditou krvou a vyistia. Touto masou sa, samozrejme, vyprzdnia preplnen sklady kyseln. Preto treba ui aj zsadit doplnok vivy, aby bol k dispozcii dostatok zsad na neutralizciu vetkch uvonench kyseln.

Omladzovac kpe
alou vekou pomocou pri oiste od nezuitkovanho odpadu s celotelov zsadit kpele vo vode s hodnotou pH asi 8,5. Tto zsaditos sa ahko dosiahne niekokmi lyicami sdy bikarbny. Vemi dleit je trvanie kpea, lebo naozaj psobi zane a pribline po hodine. Poda monosti by mal kpe trva 2 a 3 hodiny, a to poas hlavnej fzy oisty. A malo by sa to dia dva a trikrt tdenne. Ale aj po oiste ostvaj kpele dobrodenm pre telo a mono ich len 23

odpora. Aby lovek vydral v kpeli o najdlhie, nemala by by voda vo vani prli tepl, aby sa zbytone nezaaoval krvn obeh, teda mala by ma asi 35, maximlne 38C. Na alie zosilnenie inku sa me do kpea aj v jeho priebehu prida zsadit zmes minerlnych ltok (porovnaj zaiatok tejto kapitoly), aby sa telo pri kpan nielen zbavilo prekyslenia, ale aby sa mu aj dodali nov minerlne ltky. Aj zsadit vplachy zintenzvuj oistu tela. Na jeden vplach treba 3 gramy sdy bikarbny a roztok by mal psobi tak dlho, ako je to len mon. M to t vhodu, e sa uskuton nielen radiklna oista, ale revo sa zrove aj zregeneruje. Npomocn me by aj nvteva sauny, samozrejme, s podmienkou, e lovek vdatne pije a uije aj dostatok zsad.

o robi v aktnych prpadoch?

Kritick stav nsledkom prekyslenia, naprklad srdcov infarkt alebo mtvica, prichdza zriedka bez ohlsenia. Moja babika hovorievala: Pred prchodom brky zva zahrm. Takmto zahrmenm mu by bolesti v hrudnku, zvraty alebo obmedzen pohyblivos. Teraz by som chcel zopakova svoju radu na prv pomoc pri aktnych nepoznanch stavoch: treba okamite vypi 8 a 10 gramov sdy bikarbny (predpokladme, e aj tak ju kad m doma), rozpustench v dostatonom mnostve vody. Dostaton mnostvo znamen: toko vody, aby sa vetko bezo zvyku rozpustilo. Najrchlejie psob tento roztok, ke je voda zohriata na telov teplotu a ke sa vypije na przdny aldok. Vysok ndzov dvka je dleit preto, aby malo telo k dispozcii okamit prlev zsad a aby sa o najrchlejie dosiahlo zriedenie krvi. Samozrejme, je rozumn vyrozumie svojho lekra, v aktnom prpade pohotovostnho, ale asto s dleit pre zchranu ivota prve minty do jeho prchodu (pravda, ak nejde o prv epizdu aktneho alebo zchvatovitho stavu, pacient by si mal vedie poradi kvalifikovanejie). Pri neidentifikovanom aktnom stave me niekedy pomc aj natretie celch postihnutch ast vodou s rozpustenou sdou bikarbnou, aby ju absorbovala aj pokoka. Jednorazov predvkovanie neme kodi, ale nedostaton dvka nemus pomc. Km prde lekr, me by zchvat u takmer prekonan. Ale aj ke katastrofu mono odvrti, je rozumn ete raz a dvakrt v ten ist de vypi asi 5 gramov sdy bikarbny rozpustenej vo vode, aby malo telo naozaj dostatok zsad k dispozcii. Prlev zsad vy vbi toti alie kyseliny z ich losk a aj ony sa bud musie neutralizova.

Remineralizcia tela
Hoci je prekyslenie tela obrovskou zaou, jeho nsledok v podobe trvalej demineralizcie (straty minerlnych ltok) je ete hor. Pociuje ho cel telo, ohrozen je fungovanie vetkch orgnov a ani endokrinn azy nemu dostatone vykonva svoju funkciu. Tlak krvi sa dostva mimo normy, zuby s ohrozen kazom, vo zvenej miere vypadvaj vlasy, kosti a kby s vemi oslaben. Prichdza k aktnym a napokon k chronickm zpalom kbov a k obvanej osteoporze, ie k odvpneniu kost, take aj pri miernej zai mu hrozi zlomeniny. Oista organizmu od kyseln je preto len prv krok k jeho uzdraveniu. Druhm krokom je remineralizcia - optovn doplnenie zsob minerlnych ltok v tele. Neraz je nedostatok minerlov tak vek, e nastolenie optovnej acidobzickej rovnovhy je aj po remineralizcii nemon - jednoducho, zsady stle chbaj. Tu je telo odkzan na zsadit doplnky (pozri zaiatok kap. 3), potravinov i preparty.

Individulny program oisty od kyseliny

Pravidelne si kontrolova hodnoty pH (pozri s. 10). Jes stravu bohat na zsadit potraviny. Dopoludnia konzumova len ovocie.

24

 Pi dostaton mnostvo tekutn. Pi kvalitn, nim ne znehodnoten vodu, teda aj vodu bez oxidu uhliitho (bez bubliniek). Konzumova o najviac biopotravn a o najerstvejie produkty. Neprijma potravou privea bielkovn, cukru a soli. Vyli toxny prijman z pochutn (alkohol, nikotn at.). Vyhba sa hnevu a stresu alebo sa od nich odui. Denne uva zsadotvorn potravinov doplnky so stopovmi prvkami. Aplikova si dobr prostriedok na oistu od kyseliny a na remineralizciu. Dva si zsadit kpele tak asto, ako je to len mon. Jes v pokoji a jedlo dkladne pou. Nejedva neskoro veer. Raz za de si doii prlev zsad, ktor vedie k hodnote pH 7,5. Kadodenne ma dostatok pohybu, potrebnho na prjem kyslka a na oistu od prekyslenia cez pca. Prirodzene a zhlboka dcha. Jes mlo msa alebo ho celkom vyli. Prleitostne sa posti. Pravidelne pi npoj na oistu od kyseliny a na remineralizciu (napr. aj Royal Plus; pozri pozn. na konci knihy). Konzumova zsadit rastlinn prpravky, ako riasu spirulinu, pe z kvetov alebo klky. Jes vea zemiakov. Pouva koreniny namiesto soli. Ma v aute, doma i na pracovisku ioniztor ovzduia - istiku vzduchu, produkujcu vitlne iny aktvneho kyslka (Vital-Iongenerator; pozri poznmku na konci knihy). Dba na potreby svojho tela, lovek ho m len jedno.

25

4 Acidobzick rovnovha vo vive

Je okujce, ako mlo ud si uvedomuje, e prekyslenie tela vznik prevane nesprvnou vivou. Nae stravovacie nvyky podstatne ovplyvuj zdravie nho tela. Tka sa to pomerov v trviacom systme a krvnho obehu, ale aj lymfy a tkaniva - a po jednotliv bunky. Dokonca aj na nae sprvanie a nae medziudsk vzahy maj znan vplyv nae stravovacie nvyky. Lebo ke sa stravujeme prevane kyslo, prichdza astejie aj ku kyslm psychickm reakcim, ako je hnev, agresia, stres at. Aj spsob nho myslenia, jasnos vedomia a nae rozhodnutia determinuje naa viva. Je preto ivotne dleit, aby sme sa stravovali poda monosti optimlne. Pri 70-gramovom podiele protenov v kadodennej strave vznik zodpovedajce mnostvo kyseln, ktor mus telo neutralizova pomocou zsad. Ak vak nie s k dispozcii zsady alebo ak ich nie je dos, ostane denne v tele zvyok kyseliny, ktor si mus organizmus niekde uloi. asom tto skldka predstavuje aj niekoko kl, ktor zhoruj nae zdravie a zbytone zvyuj nau hmotnos. Aj n imunitn systm, ktor do znanej miery zvis od fungovania riev, sa tm zhor, a napokon zane by celkom nefunkn. Uvedomme si ete raz, e vivu pre svoj organizmus si zabezpeujeme nie tm, o zjeme, ale len tm, o z toho urob nae trvenie. Ak je revo ist a schopn innosti, sme zdrav a astn. So svojimi sasnmi stravovacmi nvykmi vak ijeme v pravom zmysle slova ivotunebezpene .
Nae hlavn chyby vo vive Jeme privea nevhodnch jedl a primlo prirodzenej stravy. Jeme priasto, privea a prirchlo. Jeme prli ak potraviny, prli neskoro a privea bielkovn. Pijeme primlo a nerobme nijak hladovkov prestvky, ktor boli napr. pre praloveka plne prirodzene (ve nie vdy naiel presne o 12,30 nieo na jedenie).

Cukor je jed
Cukor je obsiahnut takmer vo vetkch potravinch a tvor asi 50 % sacharidov (uhohydrtov), ktor prijmame v potrave. Privek mnostvo cukru vak spsobuje navu a vyvedie z rovnovhy imunitn systm. m viac sladkho zjeme, tm menej jeme zdravej stravy, a preto sme nedostatone zsoben vitamnmi a minerlnymi ltkami. To, e cukor kod zubom, je u dnes veobecne znme. Cukor sce ivot osladzuje, ale telo okysuje. Okrem toho je aj zlodejom vitamnu Bl, lebo hoci tento vitamn sm neobsahuje, nevyhnutne ho potrebuje na biochemick proces transformcie. V Nemecku dokonca dolo k prpadu, ke sd v istom rozsudku kontatoval, e cukor bol pouit ako zmern kodlivina. Prrodn cukor z cukrovej trstiny obsahuje vysok podiel ivotne dleitch stopovch prvkov, minerlnych ltok a vitamnov. N repn cukor to vetko stratil rafinovanm a okrem toho je ete zaaen aj bielenm. Biely cukor ochromuje revn peristaltiku a vemi zaauje imunitn systm. Ni zubn sklovinu a pripravuje pdu baktrim. Ale negatvne vplva aj na intelekt, o nebva okamite badaten, lebo inteligenciu kompenzujeme vzdelanosou. Keby sa v sasnosti rozhodovalo o uveden cukru do predaja, rozhodne by ako potravina nedostal licenciu. Je to siln jed a patr do lekrne. Oslabuje mozog a men sprvanie. Predovetkm jednoduch cukor m prlin nroky na podaldkov azu, lebo ju nti produkova nadbytok inzulnu, enzmu potrebnho na optovn pokles hladiny cukru v krvi.

26

Pokles hladiny cukru v krvi vak prebdza v loveku neuspokojiten hlad, take vzpt siahne op po nieom sladkom, a tm vznik bludn kruh. Kedykovek si dopustme, aby o tom, o zjeme, rozhodovali len nae chky, pchame pomal samovradu. Samovradu noom a vidlikou. Sprvne potraviny ns vak mu 'neraz uzdravi. Vyhnime sa vak potravinm, ktor nm vyslovene nechutia alebo zjavne nerobia dobre, nech u maj akkovek prednosti. Lebo telo je najspoahlivej expert na vivu a jeho rady treba bezpodmienene poslchnu.

Kuchynsk so (chlorid sodn)

udsk organizmus je odkzan na kuchynsk so a potrebuje jej denne asi 3 gramy. My vak prijmame v potrave denne asi 15 gramov soli, a tm si znane zaaujeme telo. Vina ud si to vbec neuvedomuje. Privea soli me loveka aj zabi, lebo existuje priame spojenie medzi soou a vysokm dakom, faktorom, ktor si lovek asto zva vma a vtedy, ke zana by neskoro. Privea soli spsobuje aj navu, nladovos a podrdenos; so sa usadzuje v oblikch a pokodzuje ich. Ak obliky funguj nedostatone, stpa krvn tlak. Treba preto vade, kde je to mon, nahradi so bylinkami a ne drdivm korenm.

Tao prevania
Nemci maj vstin porekadlo "Gut gekaut ist halb verdaut" (dobre preut je odpoly strven). Ale o je to vlastne dkladn poutie? Optimlne pred trvenie sprvnym prevanm podporuje najaiu prcu aldka a riev. Problmy pri trven zmizn po niekokch doch, ak lovek naozaj dsledne a dkladne preva. Odbornci na vivu odporaj preu kad ksok 32-krt. Namiesto potania mono vak jednoducho preva tak dlho, km sa potrava nestane tekutou. Tm sa zabezpe optimlne vyuitie ivotne dleitch vitamnov a ivn a imunitn systm sa citene posiln. Okrem toho je dkladn prevanie absoltne spoahlivou metdou, ako rchle a zdravo schudn a dosiahnut idelnu hmotnos si udra aj do budcna. lovek sa potom nesta udova, ako mlo jedla mu vlastne sta, aby bol sty; pri rchlom hltan jedla vak dostva telo nesprvnu informciu. Dkladn prevanie me by spoiatku spojen s nezvyklou svalovou horkou netrnovanch uvacch svalov. T zmizne vemi rchle, ale pozitvny efekt dobrho preutia pretrv. Dkladn pomal prevanie vytvra aj predpoklady harmonickho duevnho stavu a pozitvne men zkladn postoj k jedeniu. Pri dkladnom uvan sa jedenie stva priam meditatvnym zitkom a hlt po hlte takmer drogou astia, lebo v mozgu sa tm produkuje hormn astia srotonn. Okrem toho iba dkladnm poutm me jedlo naplno rozvin cel svoju chu a lovek ho labuncky vychutn. Potreba kvalitnej a energeticky hodnotnej potravy sa v loveku fixuje a jeho organizmus sa nau neprijma potravinov odpad, na ktor bol predtm navyknut.

Potraviny s prevahou kyseln

Najfrekventovanejie potraviny s prebytkom kyseliny: anoviky, araidy, avokdo, baant, biele vno, bik, bravov kolienko, bravov kotle ty (rebierka), broskyne (zavran), cukor, cukrky, ereovica, ierny aj, okolda, diviaina, ementl (45 % tukov v suine), farka, fil zo zuba, frikadely, gorgonzola, halibut, hovdz jazyk, husacina, husacia pee, jahacina, jazyk, kandizovan ovocie, kapor, kar, bravov peen, keup, klobsa, kokosov tuk, kokosov orech, koak, krokety (vypran), krvavnika, kuriatka (huby), langusta, losos, maggi korenie, majonza, makrela, malinovka, marcipn, maslov keksy, mso, mas, mastn mso (najm bravov), medovnk, moriak, morsk losos, morsk rak, mule, nugt, obliky, ostrie, ovocn vno, prky, 27

parmsk unka, pee, peen klobsa, peen hovdzina, peeov knedliky, peeov patta, peen ryba, pivo (svetl i ierne), tun plesov syry (topen), poovncka salma, pomfritky, praclk, pstruh, raie mso, remulda, rostbf, rampstek, rybacie tyinky, salmy, sardely, sardinky, sekt, slanina, sle, so, surov unka, syry (tunejie: den, topen, plesov), tureck med, oovka, uka, unkov ntierka, treska, tresia pee, trstinov cukor, tuniak, tvarohov kol (lineck), hor, vajcov likr, vna (najm dezertn), whisky, zajac, zkusky, zavin, zemiakov lupienky.

Potraviny s prevahou zsad a neutrlne

Najdostupnejie zsadit a neutrlne potraviny: anans, artioky, baklany, bambusov vhonky, banny, brokolica, broskyne (erstv), bylinkov aj, camembert (30 % tuku v suine), cesnak, cibua, citrny, cmar, cukina, cukrov kukurica, cvikla, aj, erene, ernice, uoriedky, ditna so, ditny margarn, ditny olej, dule, endvia, fazuka (zelen), fenikel, grepov ava, huzovky, hovdzie pltky, hrok (zelen), hruky, husacie prsia, chlieb (celozrnn - penin alebo ran, ierny ran a grahamov), jablk, jablkov pyr, jablkov kol (z kysnutho cesta), jahody, jogurt, kalerb, kapusta (biela, erven i kysl), karfiol, kel kuerav, kondenzovan mlieko, kpor, krupica, kukurica, kuracina peen i varen, kvasnice, kysl smotana, kysl mlieko, adov alt, anov semeno, maliny, margarn (stuen pokrmov tuk), marhule, minerlka (bez oxidu uhliitho), mirabelky, mlieko (1,5 a 3,5 % tuku), moracie mso, nektrinky, odtunen mlieko, orechy, koreov polievkov zelenina, pomaran, pomaranov ava, petrlen, pltkov syr, platesa, pr, rakytnkov ava, rajiaky, rajiakov ava, ran mka (typ 997), rekovka, rezance, rbezle, ruikov kel, rya (natur), slnenicov olej, sjov klky, srnie stehno, pky, parga, pent, pent so smotanou, ava z kyslej kapusty, treska kvrnit, tvaroh (netun), uhorky (octov nakladan), vodov meln, zelen aj, zeler, zemiakov polievka, zemiakov knedle, zemiaky.

Ovocie je idelne na zaiatok da

Vo veobecnosti je ovocie vemi dleit pre zsadit vivu a v idelnom prpade by sa kad de malo konzumova ako prv jedlo. je to prjemn, zaktivizuje to chuov pohriky, ale predovetkm: loveku to poskytne zvideniahodn kondciu a vitalitu. Jednm z najchutnejch druhov ovocia je anans. Jeho enzmy s dleit a lieiv, konkrtne: enzm bromeln strvi odumret tkanivo bez toho, aby zaaoval zdrav tkanivo, a tak pomha telu udrova sa v acidobzickej rovnovhe a zdravo chudn. je to preto, lebo anans je zsadit a harmonizujco psob na nae hospodrenie s kyselinami i zsadami. Aj jablk s zsadit a zdrav, mali by sa jes neopan a aj s jadrovnkom. istia telo a prirodzenm spsobom zniuj hladinu cholesterolu. Ale ani hruky neradno podceova. Psobia oisujco, maj mierne prehav inok a obsahuj dleit minerlne ltky. Mimoriadne si treba vi marhule. Maj vysok obsah minerlov a s to multivitamnov bonbny. Suen marhule bvaj na trhu cel zimu a mali by patri ku kadodennej strave. Neslobodno zabudn na jahody; osobne ich pokladm za najchutnejie domce ovocie a v sezne ich zjem denne pol kila a kilo. Neprekonaten o do obsahu minerlnych ltok s vak datle a figy a mono ich treba rozhodne odpora. Aj preto, lebo sa dobre skladuj. Pre ma je nepostrdaten aj mango. Toto lahodn tropick ovocie nielene vemi chut, ale zmieruje aj mnoh zae v tele.

28

Ak zsadit je vaa strava?

Potravina Zsaditos banny +++++ biela fazua erstv +++ brokolica +++ cesnak ++++ cibua +++ cvikla ++++ uoriedky +++ grep +++++ hrok zelen +++ huby ++ jablk, hruky ++++ jogurt, kefr +++ kapusta hlvkov biela +++ karfiol +++ zelen aj ++++ Potravina Zsaditos kel kuerav +++ kel hlvkov a ruikov +++ kivi ++++ marhule +++++ mrkva ++++ papja +++++ patka, petrlen +++++ paprika ++++ pomarane +++++ rekovka ++++ rbezle a jahody ++++ srvtka, cmar ++ pent +++++ tekvica +++++ zemiaky +++++

Najrchlejie psobiace ovocie pri prekyslen je vak vodov meln, preto treba maximlne vyui jeho seznu. U hodinu po konzumcii melna sa hodnota pH v tele neuveritene uprav. Najlepie je s nim ho nekombinova, lebo u do 20 mint je v reve, kde zbavuje telo kyseliny a oisuje ho. Nezabudnite na maliny a uoriedky. Nielene maj asn armu a lahodne chutia, ale aj istia krv i rev a maj prevahu zsad. Ke je as eren, mali by ste ich zaradi do svojho jedlneho lstka, najlepie ako sas chutnch ovocnch raajok, lebo s tm pravm prameom mladosti pre ltkov premenu a trvenie: nielene maj vysok podiel zsad, no obsahuj aj vemi vea prrodnho zinku, ktor je nepostrdaten pre vyluovanie kyseln oblikami. A samozrejme, v jedlnom lstku dity na oistu od kyseliny nesm chba pomarane. Rovnako aj broskyne; trojdov broskyov dita je vemi prospen. Ak mte problmy s trvenm, je prve slivka tm pravm zzranm prostriedkom, lebo spoahlivo pomha zbavi sa toho, o telo u nepotrebuje. Aj mandle a lieskovce maj vysok podiel minerlov. A ke mte prleitos dosta sa k papji, mali by ste to vyui. Je to mimoriadne lahodn ovocie, ktor pomha telu rozmanitmi spsobmi. Ak chcete oklama starobu, vedzte, e ovocie je chutnm a lacnm prameom mladosti v kadom veku. Ovocie a ltky v om obsiahnut
Druh ovocia (100 g) anans banny broskyne erene uoriedky egree grepy hrozno hruky jablk jahody kivi maliny marhule pomarane slivky vodov meln kJ / kcal 235 / 56 386 / 92 176 / 42 265 / 63 155 / 37 164 / 39 168 / 40 294 / 70 231 / 55 231 / 55 139 / 33 223 / 53 151 / 36 189 / 45 181 / 43 210 / 50 155 / 37 V1knina (g) 1,4 3,1 1,7 1.9 4,9 3,0 0,6 1,6 2,8 2,3 2,0 3,9 4,7 2,0 2,2 1,7 0,3 Vitamn C (mg) 19 12 10 15 22 35 44 4 5 12 64 7 25 9 50 5 6 Karotn (g) 60 230 440 100 130 210 15 27 32 47 49 370 80 1790 90 210 200 Vitamn B (mg) 0,1 0,3 0,6 0,1 0,5 0,4 0,3 0,1 0,4 0,5 0,1 0,5 0,5 0,5 0,2 0,8 0,1 Vpnik (mg) 16 9 8 17 10 29 18 18 10 7 26 38 40 16 42 14 10 Draslk (mg) 173 390 205 230 65 200 180 190 125 144 150 300 170 278 180 220 158

29

Bann, ovocie mudrcov

Nijak in ovocie sa neme preukza takou vyvenou bilanciou ivn ako bann. Harmonizuje srdcov rytmus a upravuje hladinu cukru v krvi. Priaznivo psob na vedomie, vaka omu ho nazvaj aj ovocm mudrcov. Okrem toho dvha hladinu srotonnu, o sa pozitvne odra na nlade. je ahko strviten, preto sa vemi odpora aj deom, poskytuje ahko vyuiten zsady a netunie sa z neho. Obsahuje aj vemi dleit kyselinu listov, ktor o. i. spomauje postup Alzheimerovej choroby. Aj v tehotenstve je kyselina listov vemi dleit, lebo vtedy sa v organizme eny neraz prejavuje jej nedostatok. Prroda ho produkuje vo vkusnom a hygienickom balen. lovek by si mal doii 1 a 2 banny denne. Je to jeden z najlepch prrodnch liekov na aldok a chut vynikajco aj peen. tyri-p bannov krtko zapeench v panvici predstavuje kompletn chutn jedlo. Ak to nepoznte, nieo ste zmekali.

Hrozno, elixr ivota

Je plne jedno, i je biele, alebo erven. Hrozno je vynikajca potravina, kee hroznov cukor prechdza bez obchdzok priamo do krvi. Stimuluje nervy a je nepostrdatenm prostriedkom zsaditej vivy: Vemi sa odpora aj hroznov ava. U desadov kra so avou z ervenho hrozna vrazne zni zravos krvi, 2-3 pohrmi avy z ervenho hrozna denne sa lovek dokonale ochrni pred srdcovm infarktom. je dos pravdepodobn, e ava z ervenho hrozna predi ivot a pome uchova zdravie i vitalitu a do vysokho veku.

Zelenina - prame mladosti

Zelen zelenina, surov aj varen, patr k potravinm najbohatm na minerlne ltky, a preto obsahuje mnoho hodnotnch zsad, ktor udsk telo potrebuje, neraz priam srne. Porcia zeleniny denne je preto nepostrdaten pre vivu bohat na zsady. V surovom stave je vemi chutn mrkva. A t, ktor si obbili surov kalerb, tie to chytili za sprvny koniec. Vysok obsah minerlnych ltok maj oovica, pr a tekvica. Vemi sa odpora aj cvikla. Najvy obsah minerlnych ltok vak maj pent a petrlen. Najrchlejie oistn psobenie lovek pocti pri pargli. Mimoriadne cenn s olivy, lebo s vemi bohat na biodraslk. Preto treba pouva o najviac olivovho oleja, najlepie tzv. panenskho (lisovanho za studena a z prvho vlisu). Ak sa olivy a olivov olej stan kadodennou sasou stravy, vemi to loveku prospeje.

Zemiak, asn huza

Zemiaky s v zsaditej strave nepostrdaten a predstavuj idelnu potravinu pre vetkch, ktor s prekyslen - a to je vina ud. Zemiaky sa v aldku viau na kyseliny, a tm pomhaj pri zpaloch aldonej sliznice (gastritde) a pri aldonch vredoch. Ich vyhranen zsadit psobenie vak prospieva celmu organizmu. Okrem toho posiluje tto asn huza nervov systm, a tm zniuje nchylnos na stres.

Cesnak, idelny regultor liaz

Cesnak si v mnohch kultrach via ako jedno z najzzranejch prrodnch lieiv, hoci ete stle sa presne nezistilo, ktor substancia v om m tieto lieiv inky. Ist je, e je idelnym regultorom liaz

30

a vzhadom na rozsah jeho inkov ho treba poklada za skuton tonikum. Mimoriadne intenzvne a bez vedajch inkov je jeho psobenie na koronrne cievy a na znenie krvnho tlaku. Pravda, treba si odmyslie jeho zpach. Je vea dvodov, aby sme viac vyuili v kuchyni asn psobenie cesnaku.

Koreniny doku hotov zzraky

Aj koreniny maj siln zsadit psobenie, podmienen vysokm podielom minerlnych ltok. Obzvl treba pritom zdrazni koricu, bobkov list, biele korenie, kpor, majorn, rascu a cibuu. A nad vetkm stoj ierna rasca. Ako dokazuj rozprvania hadsov (arabsk prbehy o ivote proroka Mohameda), u pred pol druha tiscrom hlsal Mohamed, e ierna rasca liei kad chorobu. Ale aj modern medicna dospieva k poznaniu, e ierna rasca (Nigella sativa) je schopn normalizova a optimalizova naruen imunitn systm. Olej z iernej rasce obsahuje hodnotn viacnsobn nenasten kyseliny, ktor s pre telo nepostrdaten. Sotva sa d nejakm inm prostriedkom jednoduchie a innejie pomc telu, aby ete lepie plnilo cel komplex svojich loh. Psobenie rasce sa ve mi rchle odraz v zvenom pocite pohody.

Jogurt na dlh ivot

Jogurt zaujma medzi potravinami ve mi zvltne miesto. Nielene odstrauje choroboplodn zrodky, ktor s prinou revnch a aldonch problmov, ale brzd aj tvorbu ndorov, a tm chrni pred rakovinou. Je vemi bohat na vpnik, prvok potrebn na tvorbu kost a na ich posilnenie, o je vemi dleit najm v starobe. Jogurt je jednou zo zkladnch potravn dlhoijcich nrodov a mal by patri aj k uprednostovanm a pravidelne konzumovanm potravinm. Telo sa za to odva.

Nepoteujci vvoj pH daovej vody

Spsob ivota i exploatcia prrodnch zdrojov v priemyselne vyspelch krajinch maj za nsledok latentn prekyslenie pdy. Podiel kyseln je vemi vysok takmer vo vetkom. Jednm z prejavov veobecnho prekyslenia s tzv. kysl dade.
Vvoj hodnoty pH v daovej vode Rok Hodnota pH 1965 5,2 1970 4,4 1984 4,1 1995 4,0

Aj ke sa stravujeme prevane ovocm, altmi a zeleninou, v idelnom prpade dokonca z ekologickch fariem, je vetko vystaven psobeniu kyslho daa. V jeho dsledku sa stle viac zniuje aj obsah minerlnych ltok v rastlinch zaradench do naej stravy. A tak ns ani t najprirodzenejia strava neuchrni pred tm, m trpia in iv bytosti. Stromy a ryby ij prirodzenejie ako my a aj tak zomieraj. A predsa s dnes obeami. My si do istej miery pomc vieme, a preto musme tieto nedostatky vyrovnva zsaditou stravou a zsaditmi vivovmi doplnkami. To stromy a zvierat, ia, nemu.

Najdleitejie minerlne ltky

Pri minerlnych ltkach a stopovch prvkoch ide o anorganick prvky, ktor sce samy nedodvaj nijak energiu, rozhodujco sa vak podieaj na vetkch ivotnch procesoch v udskom tele. Telo ich neme produkova, a preto sa musia dodva v dostatonom mnostve v kadodennej potrave, kee ich organizmus neustle strca potom, moom a stolicou. Rozliujeme pritom 31

makroprvky, ktorch koncentrcia tvor vye 50 mg/kg telovej hmotnosti, a stopov prvky, ktor s potrebn sce len v nepatrnch mnostvch, no zato s rovnako nepostrdaten na optimlny priebeh ivotnch procesov. V tabuke je zoznam minerlnych ltok a stopovch prvkov, ktor s pokladan za podstatn, teda za ivotne dleit:
Makroprvky draslk fosfor hork chlr sra sodk vpnik Stopov prvky arzn cn flur chlr jd kobalt kremk mangn me molybdn nikel seln vand zinok elezo

Vpnik
V udskom tele sa nachdza asi 1 a 1,5 kilogramu vpnika. Asi 95 a 98 % z neho je viazanch v kostrovom systme a zabezpeuje potrebn pevnos a prunos kost. Bez vpnika sa nemu tvori kosti ani zuby, preto najm mladistv ho potrebuj vo zvenej miere. Ale aj na fungovanie nervov a svalov (medzi ne patr i srdce) je vpnik nepostrdaten. Nedostaton zsobenie vpnikom vedie rchlo k nervovmu naptiu, k akostiam s usnanm a k preruovan mu spnku; lovek je napt a nevie sa uvoni. Demineralizciou (bytkom minerlnych ltok) sa zvyuje sklon k zlomeninm kost. Dostavia sa svalov ke a nava, telo sa prekysl. Najzvanej nsledok nedostatku vpnika je osteoporza, ktor me by spojen s komplikovanmi zlomeninami chrbtice. Vpnik je formotvorn prvok tela. Kto faj, pije kvu, jedva vea msa alebo sa liei antibiotikami i kortiznom, potrebuje zven mnostvo vpnika. Telo potrebuje 1 a 1,5 gramu vpnika denne - v zvislosti od veku. Jeho hlavnm dodvateom je mlieko a mliene produkty, ako jogurt, tvaroh a tvrd syry, ale aj orechy, sjov vrobky a zelenina. Dodaton prjem izolovanho vpnika sotva pome, lebo vpnik sa optimlne zhodnocuje a v kombincii s fosforom a horkom. Preto je dleit, aby nm bol dostupn vpnik v takzvanej bioforme. Sladkosti, vrobky z bielej mky, hotov jedl, mkk (topen) syr a nrezy (salmy) sauj prjem vpnika, take vek as udstva je nm nedostatone zsoben, najm eny v klimaktriu. A nezabdajme, e prekyslenie tela, ktor si neustle vyaduje vpnik na neutralizciu, tento deficit ete viac zvyuje. No ani privdza do tela dostatok biovpnika ete stle nesta, telo potrebuje aj dostatok pohybu, aby ho uskladnilo v sprvnom mnostve a na sprvnom mieste. Ak s zsobrne vpnika naplnen, oblauje ns tento minerl pokojom a veselosou, dva nm ist uvonenos, o predstavuje citen zvenie kvality ivota.

Draslk
V spojen so sodkom reguluje draslk v naom tele hospodrenie s tekutinami, priom sodk je zodpovedn za zadriavanie a ukladanie vody a draslk zasa za jej pravideln vyluovanie. Draslk okrem toho udruje svaly pod naptm, a tak sa star o ich tonus a pevnos. Je nepostrdaten pri syntze bielkovn. Zhodnotenie draslka sa vak znane zhor pri vysokej spotrebe kuchynskej soli. Predovetkm star udia trpia latentnm nedostatkom draslka. Vemi vea ho strcaj portovci a milovnci sauny, preto aj u nich sa me prejavi jeho nedostatok. Pri nedostatku draslka sa v tele hromad voda (tvoria sa opuchy), dochdza k nave u pri slabej zai, k zpche a poruchm funkcie srdca, zhorenej funkcii mechra a poklesu hodnoty cukru v krvi. Zsoby draslka si telo me doplni prostrednctvom ovocia, zeleniny, altov, zemiakov a natur 32

rye. Aj sjov vrobky a strukoviny, napr. biela fazua, obsahuj znan mnostvo draslka. Aby sa lovek ctil dobre, potrebuje normlne asi 3 gramy sodka denne, portovci a do 6 gramov.

Hork
Hork je dleit pre srdcov rytmus a pomha pri zdolvan stresu. Nielene vak loveka upokojuje, ale rob ho aj duchaprtomnejm a pozornejm. Je nepostrdaten ako tartovacia substancia asi 300 enzmov aktvnych pri ltkovej premene, ktor s potrebn na syntzu bielkovn a na stavbu obrannch ltok nho imunitnho systmu. Pri nedostatku horka je organizmus energeticky oslaben a loveka vetko ahko podrdi; pri vekom nedostatku me by dokonca a dezorientovan. Denne potrebujete 400 a 600 mg horka, lebo aj pre kad nervov impulz mus by hork k dispozcii. Prehnojen a vylhovan pdy vak dvaj rastlinm len mlo horka, take ho potom v nich neprijmame toko, koko by sme mali, a vea ud trp jeho latentnm nedostatkom. To je klinicky vemi ako zistiten, kee hork sa nachdza vntri buniek. Treba teda vemi odpora ako kadodenn doplnok vivy 300 a 500 mg horka.

Najdleitejie zsadotvorn stopov prvky a ich psobenie Chrm

Chrm je kovov mikroprvok, ktor sa vyskytuje v potravinch len v nepatrnch stopch, napr. vo vrobkoch z celozrnnej mky, v pivovarskch kvasniciach a hubch. Pre telo je vak nepostrdaten a najm pri ltkovej premene cukru hr vemi dleit lohu. Bez chrmu je citene naruen hospodrenie s inzulnom. Chrm m zsluhu na tom, e glukza sa me dosta do buniek.

elezo
Telo dospelho loveka obsahuje asi 4 gramy eleza, ktor z najvej asti sli na vstavbu ervench krviniek a m tam kov lohu pri transporte kyslka. Straty eleza sa daj len ako nahradi, lebo elezo je mlo dostupn v bioforme. Treba ho vak na kad zhodnotenie energie v bunkch tela. No v tele ho neraz bva nedostatok; najm eny ho vea strcaj pri mentrucii. Take nie div, e prve ony maj vemi asto nedostatok eleza. Potreba eleza u dospelch je medzi 10 a 20 miligramami denne. Dojiace eny a portovci ho potrebuj podstatne viac. Ak je k dispozcii dostatok vitamnu C, vrazne sa zlep dostupnos eleza v bioforme. elezo tvor aj aktvnu sas enzmov. Jeho nedostatok sa prejavuje nedostatonou vkonnosou, nepokojom a bolesami hlavy. V kadodennej strave je obsiahnut predovetkm v pente, mangolde, petrlene, hlbovinch, peninch klkoch a prose.

Jd
Jd patr k esencilnym, teda nepostrdatenm stopovm prvkom; bez neho je naruen funkcia ttnej azy. Ak lovek pravidelne jedva ryby, jeho potreba jdu by mohla by pokryt, inak by mal bezpodmienene pouva jodidovan so. Pri nedostatku jdu je organizmus nesmierne oslaben. Dospel lovek potrebuje asi 100 a 150 mikrogramov jdu denne, aby bol pripraven na vkon. Ak je niekto stle unaven, apatick, uzimen a bezdvodne priber, me by prinou toho stavu prve nedostatok jdu.

33

Me
Me sa podiea na tvorbe enzmov a psob proti zpalom, predovetkm je vak potrebn na premenu eleza na hemoglobn - krvn farbivo, potrebn pri transporte kyslka. Kto jedva dostatok listovej zeleniny, toho potreba medi by mohla by pokryt. Ak vak mte asto zpaly, alebo dokonca trpte polyartritdou, mali by ste azda poma na zven spotrebu medi.

Mangn
Mangn je nepostrdaten pre zdrav a vkonn svaly, ale aj na syntzu bielkovn a ltkov premenu tukov a uhohydrtov (sacharidov). Mangn prijmame v strave, predovetkm v erstvej listovej zelenine, celozrnnej mke, strukovinch, cvikle a orechoch. Kto jedva vea msa a salm, potrebuje mimoriadne vea mangnu a mal by ho ako vivov doplnok uva denne asi 50 mikrogramov.

Molybdn
Stopov prvok molybdn je dleitou sasou ltkovej premeny purnu a pomha predchdza kbovm ochoreniam i dne. Molybdn sa nachdza v listovej zelenine a v celozrnnch vrobkoch, ako aj v strukovinch. Denn potreba dospelho loveka je asi 100 a 150 mikrogramov.

Seln
Optimlny priebeh mnohch telesnch funkci je zvisl od selnu. Seln pomha odvrti srdcovocievne ochorenia, rakovinu a predasn starnutie. Je to antioxidan mikroivina, obsiahnut v semench a klkoch.

Sra
Sra rozhodne nie je len kodliv (hoci. m tto poves), ale je pre ns aj nepostrdaten pri tvorbe dleitch vitamnov, ako je tiamn alebo biotn, ktor sa nemu syntetizova bez nej. V bioforme je dostupn v cibuli, patke, pre a v pivovarskch kvasniciach.

Zinok
Aj zinok je nepostrdaten pre nespoetn telesn funkcie a hr vznamn lohu pri chorobnch zmench pokoky, pri poruchch funkcie obliiek a peene a pri oslaben imunity. Pri zabezpeovan potreby zinku treba pamta na dostupnos v bioforme. Jeho dodvatemi pre nae telo s mso, vajcia a ryby; vemi koncentrovan sa nachdza v ustriciach. Zinok je potrebn na rast buniek, na syntzu bielkovn a na zhodnotenie vitamnu A. Pri rakovine sa vyluuje mnohonsobne vie mnostvo zinku, a preto by sa mal v dostatonom mnostve dopa. Denn potreba zinku u dospelho loveka je asi 15 miligramov a nie vdy sa d zska obvyklou stravou.

34

5 Dchanie, pitie a pohyb

Dchanie znamen ivot. Kyslk je naa zkladn ivina. Meme i 6 tdov bez jedla, 6 dn bez pitia, ale ani 6 mint bez dchania. Tto zkladn ivinu mme neobmedzene k dispozcii od narodenia. A napriek tomu dchaj mnoh len toko, aby sa nezadusili. To me by dsledok faktu, e dych je zko spt s naimi emciami. A kee sme sa nauili svoje emcie potla, aj n dych bva neraz trhan. Je veobecne znme, e kyslk je ivotne dleit, ale u menej znme je to, e aj on ns oisuje od prekyslenia. U niekoko mint hlbokho dchania na erstvom vzduchu v uvonenej polohe neutralizuje prekyslenie krvi. Prli plytk dych vak vedie ku koncentrcii oxidu uhliitho v krvi, a tm k acidze (prekysleniu). Nedostaton zsobovanie kyslkom je vak zodpovedn aj za nedostatok energie a predasn starnutie. Stres a fajenie obmedzuj prvod kyslka. Ale aj telesn neinnos zniuje prjem kyslka a zmenuje kapacitu pc. Pri sedavom spsobe ivota vdchne lovek za mintu asi 7 litrov vzduchu. Pri prechdzke sa tento prjem zvyuje asi na 15 litrov a u pri pomalom vytrvalostnom behu vdychujeme asi 40 litrov vzduchu. Prechdza sa teda nesta. Len vytrvalostn beh alebo telesn za (ako power-walking, bicyklovanie, plvanie at.) denne aspo 20 mint ns mu natrvalo udra v dobrej kondcii a zdravch. Pritom by sme sa mali aspo raz za de spoti a pulz by sa mal aspo 10 mint udra na hodnote 130. Krat trning je nedostaton, me by dokonca aj kodliv. Pri plytkom dchan ostva mnoho ltok v tele v podobe kyseln, lebo nie je k dispozcii dostatok kyslka na ich splenie. Okrem toho vedie nedostatok kyslka v tkanivch k zvenej tvorbe kyseln, a tm k aliemu prekysleniu. inne pomc me to, ak lovek vedome dkladnejie vydychuje. Normlne sa nadchneme asi 16-krt za mintu. Pokste sa chvami to zredukova (vdy po niekokch mintach) asi na tyri vdychy za mintu a potom vemi dkladne vydchnite. Ke vydchnete (zva to nepredstavuje nijak problm) tak, e mte dojem celkom przdnych pc, vydrte ete niekoko seknd bez nadchnutia a optovne zahka vydchnite zvyok vzduchu. To vm nsledne umon nadchnu sa mimoriadne zhlboka. Potom sa na niekoko mint dokonale uvonite a odpovate. Kedykovek si na to spomeniete, urobte niekoko vdychov a vdychov, pri ktorch sa skoncentrujete najm na dkladn vydychovanie. Telo sa vm za to odva pokojom a prehbenm pocitom pohody. Je pozoruhodn, ako telo za pomoci kyslka produkuje energiu. Telo rozklad stravu na glukzu, aminokyseliny a tuky. Glukza sa zluuje v telovch bunkch s kyslkom a pomocou celho radu biochemickch reakci vznik adenozntrifosft (ATP). Pri dostatku kyslka vznik z molekuly glukzy 36 molekl ATP. Ak kyslka dos nie je, glukza sa fermentuje, produkuje len 2 molekuly ATP a okrem toho ete kyselinu mlienu, ktor uber svalom energiu. Fajenie, plytk dchanie aj stres obmedzuj prvod kyslka, a tm ved k fermentcii glukzy a k monm kvasnm procesom na uritch miestach tela. Pravideln kyslkov sprcha po dogingu, plvan, bicyklovan, behu na lyiach at. zaplavuje tieto mon kvasn oblasti a rozpa kodliviny v nich. Jednoduchou zdravotnou profylaxiou je kadodenn zadchavac trning: niekoko mint bea, a lapme dych, potom 3-4 minty poka, km sa dych op upokoj, a zopakova to. Tmto obmedzenm dychu si organizmus utvra doteraz bliie nepreskman inn ltky, takzvan biognne stimultory. Okrem toho sa zlep ionizcia kyslka a zvi sa pripravenos buniek na jeho prjem. Kadodennm opakovanm tohto trningu je mon dosiahnu, e bunky strcaj svoju akopdnos a vypn sa na pln vkon. Pre kad vek a na kad situciu existuj vhodn druhy portu a cvikov. Zabudnutm trningom na nabranie kyslka je aj spev.

35

Ete jedno cvienie na lepie dchanie: Lete na chrbte, dchajte pokojne a rovnomerne. Obe nohy zdvihnite 30 centimetrov nad zem a chvu ich nechajte zodvihnut. Horn as tela (trup) nadvihnite v rovnakom uhle a ruky si polote na kolen. Aspo mintu tak ostate a dchajte celkom pokojne. Brnica ostane plne uvonen, hoci brucho je napnut. Nohy, trup a ruky polote zasa na zem a aspo mintu uvonene lete.

Rozliujeme telesn dchanie a bunkov dchanie, riaden vegetatvnym nervstvom. Sasou bunkovho dchania je aj odtransportovanie kyseliny uhliitej krvou - patr to k tomuto procesu tak, ako k vdychu patr vdych. Bunkov dchanie me optimlne prebieha len pri vekej stabilite hodnoty pH v krvi. Ak je dchanie naruen, prebiehaj aj mnoh telesn funkcie len obmedzene. Rozhodne treba rozliova medzi elovm naberanm dychu a dchanm ako ivotnm procesom. Vdychovanie (naberanie vzduchu i lapanie po om) je fyzick kon, ktor si meme uvedomova a regulova, km dchanie ako zkladn ivotn proces je samovon a automatick (neuvedomujeme si telesn pochody tohto procesu). Je akoby msi duchovnm. Nie je to sce nijako exaktne dokzan, no vetko nasveduje tomu, e aj dchanm sa dobjame energiou. Mete to hne aj zai, ke na dych a energiu skoncentrujete pozornos. lovek si me okamite uvedomi zmenen kvalitu svojho dchania. V nasledujcej pasi vm priblime nske cvienie, ktorm sa dchanie vrazne skvalitn.

Lao-c' a jeho teria dchania (druh vietor)

Cvienie napajce taoistick princp dchania, zodpovedajci ueniu vekho nskeho filozofa zo 4. storoia pred n. 1., tvoria len dve vdchnutia. Tak ako kad dychov cvienie, aj toto sa zana vydchanm. Ke sa dkladne vydchate, raz sa vemi hlboko nadchnite, potom tento vzduch vydychujte takmer zavretmi stami aspo v 30 malch prervanch dvkach, a nsledne sa zasa hlboko nadchnite. Tm je cvienie ukonen; opakovanie nielene neprina nijak al efekt, ale mohlo by dokonca aj potlai ten dosiahnut. Toto cvienie mono opakova najskr po hodine, ete lepie po dvoch hodinch. Na zaiatku vm vzduch nebude stai na 30 krtkych vdychov, ale ncvikom sa v ndych prehbi a nebude vm robi problm dokonca ani 40 a 50 krtkych vdychov. Pritom mete vydva krtky zvuk, napr. ako deti, ke sa hraj na vlik (--); vy to vak praktizujte s hlskou f (teda: f-f-f). inok tohto cviku sa prejav ako okamit duevn svieos. To je vemi dleit, ak m lovek pred sebou nejak zvan rozhodnutie. Vemi asto po takomto cvien zist, e sa vlastne nie je o om rozhodova, lebo zrazu je celkom jasn, o treba urobi. Cvienie je prospen naprklad aj vtedy, ke je lovek napr. na dlhej porade a zane by nesstreden alebo unaven. D sa praktizova aj v prtomnosti druhch ud, a pritom plne nenpadne, bez toho, e by tm lovek vzbudil pozornos. Cviiaci vak chyt druh dych (druh vietor) a hodinu-dve sa me op naplno sstredi.

Prirodzen pln dchanie

Kto sa iv vzduchom, iari ako boh a dlho ije. Konfucius (551 - 479 pred n. 1.)

Ide vlastne o celkom obyajn dkladn dchanie, nezvyklo nm znej len predstavy, ktor ho sprevdzaj. Predstavy, ktormi s opsan jednotliv kroky, s vyjadrenm pocitov, nie reality. 36

Pritom vak aj predstavy, aj dchanie s v skutonosti celkom jednoduch: Urobte niekoko dychov len avm pcnym lalokom. Uvidte, e to ide bez problmov. Po niekokch takchto vdychoch dchajte obdobne len pravm pcnym lalokom. Po niekokch alch vdychoch dchajte oboma pcnymi lalokmi sasne. Sce to znie tak, akoby lo o osi celkom ben, no v situcii, ke si to lovek uvedomuje, cti zjavn rozdiel. Teraz urobte niekoko vdychov kolmo dolu - tak hlboko, ako len mete, a nadobudnete pocit, e vdychujete a do panvovho dna. Samozrejme, fyziologicky ni tak nie je mon, energeticky to vak ako predstava funguje - a tak to aj poctite. Potom urobte niekoko vdychov kolmo nahor, akoby ste vdychovali a do hlavy; pritom poctite zdanlivo aj zvan vzduchu v hlave. A teraz vdchnite kolmo dolu a nahor - sasne oboma smermi - do takej hbky aj vky, ako len mete, teda a po sed a nahor a nad hlavu. Uvedomte si pritom mimoriadnu energetick kvalitu svojho dchania. Potom urobte niekoko vdychov dopredu a dozadu - tak aleko, ako len dokete. A potom na obe strany sasne, pokia to len ide. A teraz dchajte od stredu na vetky strany sasne - op tak aleko, ako je to len mon. Dchajte tak, aby ste mali pocit, e dchate vysoko nad svoje telo do celho energetickho poa, ktor predstavujete. Dchajte ako toto energetick pole a pritom vedome preciujte nezvykl energetick kvalitu svojho dchania. Tento spsob dchania zmen vae vedomie a takto dcha by ste mali vdy, ke sa vm iada. Toto prirodzen pln dchanie prina telu vea vhod, nielen optimlne zsobovanie kyslkom, ale aj zlepenie energetickej kvality dchania. Predovetkm vak optimlne oisuje od prekyslenia telo, a to pri kadom vdychu. Pri tomto prirodzenom plnom dchan v spojen so zdravou vivou a dostatkom pohybu lovek aj spontnne chudne a v pomerne krtkom ase dosiahne svoju idelnu hmotnos, ktor si potom dokonca bez nmahy aj udr. K tomu patria aj alie podmienky: dostatok asu na jedlo, dkladne prevanie a vychutnanie jedla. m niiu m lovek hmotnos, tm viac energie bude ma, aby aktvne formoval svoj ivot a pozitvne ho menil. Mimochodom, takmto dchanm sa optimalizuje aj trvenie - a predovetkm vtedy, ke lovek denne pije dostatok tekutn. Nie je sprvne aka a na smd, pi treba o najastejie a nezabda na to. Najlepie je ma vdy fau s vodou na dosah.

Voda je ivot
Vdy by sme sa mali pi vodu s vysokou energetickou hodnotou. Voda je sce ivot, ale nie je voda ako voda a nae bunky potrebuj vodu najvyej kvality. Voda tvor takzvan klastre (komplexn viacatmov zleniny), obsahujce urit energetick informciu. Vaka tomu je voda nosiom energie a informci . 1. Tto energia a tieto informcie s tm najdleitejm, o voda v sebe m. Energia a informcie, ktor prijmame pitm vody, do znanej miery rozhoduj o naom zdravotnom stave. Voda je vak aj idelny transportn prostriedok, ktorm sa iviny v naom tele dostvaj a k jednotlivm bunkm. Na spiatonej ceste sa prepravuj nestrven splodiny ltkovej premeny a oxid uhliit s vodou v lymfe a v krvi k vyluovacm orgnom oblikm, pcam a pokoke, kde telo zasa opaj ako mo, vydychovan vzduch a pot. Voda je aj ochladzujci prostriedok v naom tele, lebo pri zvenej teplote sa odparuje cez pokoku: potme sa a odovzdvame prebyton teplo do okolia. A ke tm hladina vody v tele klesne, dostaneme smd, o je signl tela, e zsoby vody treba doplni. Voda vak reaguje aj ako elektrick dipl na elektromagnetick vlnenie. Svojm vibrovanm men vlastn truktru. Voda ako nosi energie a informci ovplyvuje a men cel nae telo a po posledn bunku. Vaka tomu sa me sta kodlivinou alebo lieivom. pravou pitnej vody sa sce odstrni vina 37

kodlivn, ale nie uloen kodliv informcia. Vibrcie kodliv zdraviu zostvaj neoddelitenou sasou vody.
Tri faktory psobenia vody chemick zloenie uloen energetick vibrcia informcia v nej obsiahnut, ktor voda odovzdva vetkmu, s m prichdza do styku.

Vetky tri uveden faktory maj rozhodujci vplyv na acidobzick rovnovhu nho tela. Elektromagnetick nboj vody je ovplyvnen a pozmenen nielen elektromagnetickmi poami, ktor ria televzory, potae a mikrovlnky, ale aj toxnmi zo ivotnho prostredia a zaaenou alebo oiarenou (rdioaktvnou) potravou. Choroba a staroba id ruka v ruke a svisia s oslabenm elektrickho potencilu tekutn v naom tele, predovetkm vody obsiahnutej v bunkch. Tto zvltnu vlastnos vody ako energetickho nosia vedecky potvrdil aj spektroskopick vskum. Ukazuje sa, e voda by mohla by nam najdleitejm lieivom. Vodu nemono nahradi inmi npojmi. Mlieko toti nie je npoj, ale potravina. Ke lovek pije mlieko, jeho telo k nemu potrebuje ete aj rovnak mnostvo vody. Kto pije malinovku alebo npoje typu kokakoly, prijma tm zbyton vea joulov (kalri), lebo liter malinovky obsahuje a do 105 gramov cukru. Liter plnotunho mlieka obsahuje 38 gramov tuku - to je toko joulov (kalri), koko sa spli a za tri a pol hodiny chdze. . V starobe sa zniuje pocit smdu, ba me sa aj plne strati. Tm me nasta vyschanie bunkovej tekutiny. Obsah vody v bunkch je normlne asi 60 a 70 %. Ak klesne pod 50 %, ivotn procesy ochabn, asto nezvratne. V dsledku prinzkeho obsahu vody v bunke sa toxny u dostatone nevyluuj, bunka predasne starne, a tm starne aj cel telo. Preto by si lovek nemal dopusti, aby to so stratou vody v jeho bunkch zalo a tak aleko. To vetko ukazuje, ak dleit je voda pre fungovanie celho organizmu - kvantitatvne, no predovetkm kvalitatvne. N ivot je absoltne nemysliten bez vody. Ak je voda oraz viac kontaminovan kyselinami, telo napokon neme prei. Dsledkom toho je predasn starnutie, zavinen choroby a skor smr. V naej oblasti mierneho klimatickho psma vyli dospel lovek denne moom, potom, stolicou a dchanm asi 2,4 litra vody, ktor sa mus bezpodmienene nahradi. as jej prijmame aj v strave, prevan as vak v npojoch. A tu je rozhodujce to, o pijeme, lebo len iv voda udr telo zdrav. Voda obsahujca energiu ju odovzdva telu a okrem toho prena svoje lieiv vibrcie na telov tekutiny. Tm sa zlep tekutos krvi a odbremen sa srdce. Takto iv voda je skutonou ivinou.

Nezabdajte pi
Ak stle primlo pijete (a tka sa to najm starch ud), stva sa vaa krv hustou a viskznou. Potom vak u neme prechdza jemnmi vlsonicarni, take cel oblasti tela u nie s dostatone zsobovan kyslkom. Ani likvidcia splodn u neme optimlne fungova, a tak sa telo m alej tm viac zneisuje. Pri pit treba vak vemi dba na kvalitu npoja. Pite, ak je to mon, len mimoriadne dobr vodu, lebo aj kyselina uhliit je tie len kyselina, ktor bude treba z tela nsledne odstrni. Takmer vetko, o pijeme, je kysl. Npoje obsahujce oxid uhliit maj hodnotu pH 2, pomaranov ava 2,2, alkoholick npoje asi 3,5, ba aj normlna voda z vodovodu m pH 4,5. Najobbenej npoj viny ud je kva, ktor tie vemi prekysuje, take pre prekyslenho loveka je priam jedom. aj je trochu lep; najlep je, samozrejme, nedochucovan zelen aj, ktor by sme si - popri vode - mali urobi svojm zkladnm npojom. A mali by ste si vybra druh s nzkym podielom kofenu.

38

6 Acidza - masov choroba

V prekyslench oblastiach tela prichdza asto nhle ku kolapsu zsobovania. Nhlos tohto deja je priamy dsledok acidzovej stuhnutosti ervench krviniek - erytrocytov; stav sa udove oznauje vrazom hust krv. Erytrocyty prepravuj do tkanv kyslk, ktor je nevyhnutn pre ivot. Maj diskovit tvar, a hoci maj priemer asi 7,5 mikrometra (m), mu preteka kapilrami, ktor maj priemer len 3 a 4 m, ba mu prechdza aj krtkymi inami s priemerom 2 m. Za to vaia svojej elastickej truktre. Kyselinov za spsobuje ich oraz niiu prunos a deformovanie, a v istom okamihu plne stuhn, a tm celkom upchaj kapilry. Tento proces sa d porovna s chladncou vodou, ktor tie v jednom okamihu nhle stuhne na ad a stane sa tuhou, teda u nie je schopn tiec. Ke tuhnce erytrocyty stratia svoju prunos, a tm aj svoju tekutos, nemu ani prijma dostaton mnostvo kyslka a nastva vntorn dchavinos (dyspnoe). V dsledku anaerbneho kvasenia sa zosiluje loklna acidza a aj postihnut bunky tuhn, take svoju ltkov premenu mu uskutoova len nedostatone. Tm nastva prekyslenie aj vntri buniek a dochdza k pokodeniu bunkovch jadier. Je to mechanizmus, ktor sa sm stupuje. Pomal prekyslenie tkaniva vedie k narastajcemu zhusovaniu erytrocytov, ktor v dsledku toho prepravuj oraz menej kyslka, a kee nemu prechdza cez cievne zeniny, upchvaj ich. Toto upchatie vedie k silnejiemu prekysleniu, ktorm sa ete viac zosiluje tuhnutie erytrocytov. Je to bludn kruh, ktor by sa dal ahko zastavi a zvrti, ale ak sa neodhal, me vies a k mtvici alebo k srdcov mu infarktu. Funkcie nevyhnutn pre ivot sa potom stvaj oraz spornejmi, a to prve tam, kde by sa mali zvl zintenzvni. Jednho da je potom nedostaton zsobenie tak vek, e nastane iaston odumretie tkaniva (nekrza). Vraz infarkt (doslova zna upchatie) vystihuje tento stav presne. i je tento proces zvrtiten, to zvis od rozsahu postihnutch kapilr a od celkovho trvania stavu. Ke nastane bunkov smr (nekrza), proces je nezvratn a u nepome ani dostaton prsun zsad. Ale ak tkanivo nie je pokoden trvalo, nprava je mon: tak ako sa pri zohrievan adu voda op stva tekutou, aj zhustenie erytrocytov sa pri dostatonom prsune zsad znova odstrni, krvinky zan op tiec, prepravuj zasa dostatok kyslka a tkanivo sa me spamta. Potom by sa mali zlepi procesy ltkovej premeny v mozgu a srdci natoko, e aj prpadn alie vrcholn zae u nepoved k vykoajeniu orgnov a tieto bud schopn plni svoju funkciu za kadch okolnost. Uvedomme si to: posun acidobzickej rovnovhy smerom ku kyslm hodnotm, o je dnes u takmer normlne, zabja nielen udsk bunky, ale vetok ivot. Nie je nhoda, e podiel tekutn v naom tele je tak vysok. Ve kad bunka je viazan na urit miesto v om, neme si teda ani sama s po potravu, ani niekam odnies svoj odpad. Tieto lohy spaj telov tekutiny. S pre bunky tm, m je pda pre rastliny. Od zloenia telovch tekutn zvis preitie naich buniek, lebo ak s tieto telov tekutiny zaaen kyselinami, alebo dokonca prekyslen, nemu plni svoju funkciu. m via je odchlka, tm zvanejia je porucha alebo choroba, ktor nasleduje. Psobenie kyseliny pokodzuje nae telo trojako: 1. demineralizciou (bytkom minerlnych ltok), spsobujcou lmavos kost, krehkos ciev, osteoporzu, srdcov infarkt a tzv. mozgov prhodu; 2. ukladanm ltok, ktor by sa mali vyli; 3. stratou prirodzenej imunity voi infeknm chorobm. Prv oblas Najastejm nsledkom demineralizcie v dsledku prekyslenia je zubn kaz. Nie je to choroba, 39

ale len dsledok, bezprostredn mechanick pokodenie kyselinou. alm nsledkom, a s ovea hormi inkami, je pokodenie ciev. Jeho nsledky s: srdcov infarkt, mozgov porka, hemoroidy, kov ily a vredy predkolenia. alm nebezpenm nsledkom prekyslenia je osteoporza, spsobujca stareck zlomeniny kost, slabinov prietre a pokodenia platniiek. To vetko nie s choroby v pravom zmysle slova, ale len nsledn pokodenia po demineralizcii vplyvom prekyslenia. Druh oblas Sem patria vetky choroby spsoben usadeninami, ako reuma, dna, artritda, ukladanie kamienkov, ale aj preaenie obliiek s takmi nsledkami, ako poruchy krvnho obehu, pokodenie zraku a sluchu, on zkal a artriosklerza s jej konenmi tdiami - srdcovm infarktom a mtvicou. Tretia oblas Sem patria vetky infekn choroby - od obyajnho prechladnutia a po smrten infekciu. Ani toto asto nie s v pravom slova zmysle ochorenia, ale ahko odvrtiten nsledky prekyslenia tela so vetkmi nslednmi javmi. Overi si to me kad sm - tm, e svoje telo dkladne oist od prekyslenia a udr v acidobzicky neutrlnom stave. Pozitvne vsledky s obrovsk a trval. Kad posun acidobzickej rovnovhy, i u smerom k zsadm, alebo smerom ku kyselinm, predstavuje neustle silnejcu za pre nae zdravie, a po spomnan organick pokodenie. Nae dnen stravovacie nvyky a n modern spsob ivota niia tto rovnovhu. Treba preto v zujme jej obnovenia urobi vetko, o sa len d. Telo mus neutralizova nadbyton kyseliny tvorbou bzickch zlenn. To sa mu me podari, len ak m k dispozcii dostatok zsad. Ak sa pri pokroilom kyselinovom zaaen spotrebuj posledn rezervy zsad, telo sa poka umiestni nadbyton kyseliny ako odpadov skldku v tkanive. Vedie to k tomu, e telo napuchne, lebo sa poka zriedi tieto uloen splodiny zadranmi tekutinami. To vak len zvhoduje al postup acidzy, o sa prejav kandidzou, ochorenm spsobenm kvasinkou Candida albicans, priom sa toxnmi z jej ltkovej premeny pokod pee a mozog. Prekyslenm s zjavne pokoden vetky orgny, tkaniv a systmy organizmu, take cielenm oistenm od prekyslenia sa neraz dosiahne prekvapujce zlepenie.

Vegetatvna acidza
Vemi rozrenm nsledkom prekyslenia tela je vegetatvna acidza, ochorenie, ktor sa zva ani neberie prli vne. Prejavuje sa hyperaktivitou, ba a utvanosou, aj ke na to nejestvuje nijak vonkajia prina. Telo pritom reaguje ako motor auta, pri vonobehu nastaven na vemi vysok obrtky, spotrebvajci vea energie bez toho, e by podal nejak vkon. Postihnut bvaj unaven, s pomerne mlo vkonn, zrove vak nenachdzaj pokoj a ako zaspvaj. K tomu sa pridruuj ete aj neustle mierne bolesti hlavy a znen stresov tolerancia. Vinu srdcovch infarktov u manarov nespsobuje stres, ale prekyslenie tela. Teda nielen lesy, no aj udia zomieraj na prekyslenie. Ak telo dostva privea bielkovn, zane by preaen produktmi ltkovej premeny, lebo me vyluova moovinu a kyselinu moov len vemi obmedzene. Kyselina moov vznik spracovanm bielkovn - pritom je plne jedno, i ide o bielkoviny ivone, alebo rastlinn. Nadbytok kyseliny mus niekde v tele uskladni. M to mnostvo negatvnych nsledkov, najm. tvorbu kameov v oblikch, mechre, lnku at. Poet ud, ktor maj vo svojom tele zbierku kameov, je ovea v, ako sa navonok zd. Pri tchto procesoch bva neustle preaen aj pee, ktor v dsledku toho neme plni svoje lohy v celej ich kle. Najm pri hladovkovch (reduknch, pstnych) krach treba dba na starostliv oistenie od prekyslenia, lebo chudnutm sa uvouje vea kyseliny. Ak sa vetka kyselina neme neutralizova (ie ak nie je k dispozcii dostatok zsad), nastva samo otrava tela. A mimochodom: deti odmietaj jedlo asto len preto, lebo ich telo je u prekyslen. 40

Fajenie - vek problm pri oiste od kyseln

tatistika hovor jasnou reou: fajiari ij v priemere o osem rokov kratie ako nefajiari, vbec u nehovoriac o mnohorakch zdravotnch akostiach. Ve dleit je nielen to, ako dlho lovek ije, ale aj to, do akej miery plnohodnotne ije - i je zdrav, ako sa cti a i si svoj ivot me naozaj uva. Fajiari platia privysok cenu za svoju zubu. Fajenie vrazne sauje zsobovanie tela kyslkom, lebo oxid uhonat obsiahnut v tabakovom dyme je schopn riadne zablokova erven krvinky. Zvyuje krvn tlak, zhoruje tekutos krvi, brzd tvorbu zsad v aldku a podporuje osteoporzu. Vo veobecnosti zniuje prirodzen vyluovanie kyseliny pcami a povlivo zosiluje za tela kyselinou. Mnoh rakovinov ochorenia s dokzatene podmienen fajenm. Je teda dos dvodov na to, aby ten, kto to so svojou oistou od kyseln mysl vne, s fajenm o najrchlejie skoncoval.

Zhrnutie: Preo je prekyslenie tela tak nebezpen

1. Vinou acidzovej stuhnutosti erven krvinky u nemu prechdza cez jemn kapilry a patrin tkanivo u nie je zsobovan krvou. To me vies k srdcov mu infarktu a k mozgovej porke. 2. Bunky s doslova odkzan na neutrlnu telov tekutinu ako transportn prostriedok, pretoe samy si nemu ani s po potravu, ani odstrni niekam svoj odpad. 3. Demineralizcia tela ako nsledok prekyslenia vedie k lmavosti kost a poruitenosti ciev. 4.. Ukladanie toxnov v tkanivch dovouje vznik mnohch skldok nebezpenho odpadu, ktor zaauj telo. 5. Prekyslenm strcame svoju prirodzen imunitu voi infeknm chorobm. 6. Zadran toxick ltky podporuj vznik kandidzy, priom toxnmi vzniknutmi pri ltkovej premene kvasinky Candida albicans sa pokodzuje aj pee a mozog. 7. Prekyslenm vznik aj vegetatvna acidza, ktor m za nsledok vystresovanos, rchlu unavitenos a pokles vkonnosti. 8. Pri hladovkovch krach sa mu nhle uvoova toxny uloen v tkanivch, o vedie k samootrave tela, niekedy a smrtenej.

Kedy sa dostav spech?

Sotva pri niektorej kre poctite inky tak rchlo ako pri oiste od prekyslenia, spojenej so zdravou vivou a dostatonm pohybom. U po dvoch hodinch je spech meraten - hodnota pH mou je v normle, aj ke spoiatku nie nadlho (to je mon jedine vtedy, ak sa telu pomha pravidelne). U po niekokch doch budete lepie spa, priom vm vak bude stai podstatne menej spnku ako predtm, lebo odpadne kyselinov za. Ak si navyknete kad rno pred raajkami na polhodinu chdze (power walking), poctite blahodarn inky u po prvom raze. Vaa duevn ulos bude stle vzrasta a v celkov zdravotn stav sa zlep, poruchy krvnho obehu a tlak v hlave zmizn, imunitn systm sa posiln, prestan sa tvori nov zubn kazy, kad lieba sa vrazne zrchli at.
Najlepie urobte, ak zanete hne teraz. A svoj nov ivot si uvajte plnmi dkami!

41

o je choroba?
U Budha povedal: Choroba je vlastne prejav uzdravovania.

By chor zna neby v harmnii so sebou a so svojm ivotom. Je to teda forma disharmnie. To sa tka oblasti mentlnej, duevnej aj telesnej. Choroba sa prejavuje v mnohch sfrach: v povolan, v partnerskom vzahu, v hospodren, ako aj v duchovnom vvoji. Ochorenie zasahuje celho loveka. Na fyzickej rovni sa choroba asto zana prekyslenm a s tm svisiacim zanesenm organizmu odpadovmi produktmi, ako aj vyerpanm ivotne dleitch skladov minerlnych ltok v tele. Za kyselinou mva lovek niekedy priam vpsan do tvre D sa pozna na onch vakoch, starobnch fakoch, poruchch prekrvenia, na vypadvan vlasov, bledej a vrskavej pokoke, edmoch, krvcavch asnch a uvonench zuboch. Choroba sama je vlastne len poslednm lnkom v dlhom reazci neznalosti, falonho vedomia a z toho vyplvajceho nezodpovednho sprvania. Zjavn symptm je len konenm vsledkom tohto procesu. Medicna sa, ia, zaober len tmto poslednm lnkom, ide u vlastne len o podporu organizmu pri jeho sil prekona chorobu. Na zaiatku vak bva neraz len jedna prina. T tkvie vo vedom a je zjavn v sprvan. Urit neiaduce sprvanie vedie k disharmnim v tele. Ke sa teda tto prina neodhal a neodstrni, nastane "ndzov situcia". Ndzov situcia asto vznik z nadbytku kodlivn (napr. tukov, cukrov i Tri vek oblasti ochoren s mnohorakmi nslednmi javmi
Ochorenia z nedostatku minerlnych ltok: artriosklerza, problmy s platnikami, vrsky, vypadvanie vlasov, zubn kaz, kov ily, slabinov prietr, osteoporza, paradentza Ochorenia z nedostatonho vyluovania: akn, alergie, hnisav mandle, ekzmy, vredy, potenie nh, neurodermatitda, vred predkolenia, psoriza, zubn plak Ochorenia z usadzovania: starobn faky, artriosklerza, artrza, kamene v mechre, lnkov kamene, dna, oblikov kamene, mozgov prhoda, zubn kame

bielkovn) a nedostatku ltok prospench, pre telo nevyhnutnch (vitamnov, minerlnych ltok a stopovch prvkov). Neraz ide aj o prinu vyplvajcu z vntornho nevyrieenho konfliktu (lovek osi odmieta, no zrove aj akceptuje), ktorho pozadm je nenaplnen tba, frustrcia alebo nesprvny duevn vvoj.

42

Veobecn symptmy pri chorobch podmienench kyselinami

nedostatok energie a stla nava apatia a znen vkonnos ak dy alebo bolesti svalov nhla nava po jedle precitlivenos na chlad a neprjemn pocit chladu v tele vrazn pokles hmotnosti alebo priberanie oslaben odolnos zven sklon k infekcim ast choroby z prechladnutia oslaben schopnos regenercie organizmu spomalen hojenie rn extrmne dlh zotavovanie poruchy prekrvenia neustle studen konatiny
Vetky tieto disharmnie vytvraj predpoklady na ndzov stav tela, v ktorom mu zska prevahu vrusy, baktrie, huby a parazity, skrtka: infekcia. Ndzov stav sa zhoruje ete energetickmi zaami vlnami riacimi sa ovzdum, najm elektromagnetickm smogom. Podieaj sa na tom potae, mobiln telefny, mikrovlnky a pod. Vplyvom tohto vetkho sa zosiluje prekyslenie tela spsoben stravou a tm podmienen vyprzdovanie dleitch zsobrn minerlnych ltok potrebnch na neutralizciu kyseln. U vekho potu muov sa to dos zavasu prejav pleatenm - kee pokoka hlavy je najdostupnejou zsobrou minerlnych ltok, oderpvaj sa z nej ako z prvej. U eny v plodnom obdob m vypadvanie vlasov len regeneran lohu, a ak je zven, ide o chorobn prejav alebo o dsledok neprirodzenej zae (stres, chemoterapia), teda nie o regulrne odbravanie minerlov. ensk organizmus sa toti nepoka z rezervnch zsob minerlov okamite neutralizova splodinov kyseliny, ale si ich doasne zaparkuje v tele - do najbliej mentrucie, ktorou ich vyplav. Tmito parkoviskami s krv, lymfa a placenta, a ke s tieto skldky pln, nasleduje ukladanie v stehnch, ramench a bokoch. To sa navonok neraz prejav ako celulitda. Ako u vieme, splodiny predstavuj kyseliny, ktor neutralizovalo telo zlenm s nejakm minerlom, m vznikla kysl so, ktor sa mus deponova v tele. Kyseliny vznikaj prevane kyslou potravou, ale aj kvasenm v tenkom reve, ke denaturovan sacharidy vytvoria alkohol, priom sa tvoria zaov plyny. Ak odpadov produkt ostane pridlho v hrubom reve, hnije v om a vznikne zpcha. Skuton choroba je neznalos a z toho vyplvajce chybn sprvanie. Len jeho odhalenm sa me zaa skuton lieenie. Ak sa vyliei vedomie a sprvanie, ndzov stav v tele vbec nenastane, a tm ani nevznikne nijak symptm. Hnisav mandle, ekzmy alebo vred predkolenia nie s teda ani tak choroby, ako skr zmyslupln a nevyhnutn svojpomocn opatrenia tela na prekonanie existujceho ndzovho stavu. Tieto svojpomocn opatrenia je mon inne podpori pravidelnou 20-mintovou rannou ajurvdskou olejovou krou (produktom lziebkur; pozri poznmku na s. 90), odbremeujcou a mobilizujcou imunitn systm.

43

o je lieenie?
Lieenie je znovunastoovanie dokonalho pocitu pohody a skutonho zdravia na vetkch rovniach. Skuton zdravie je viac ako neprtomnos choroby, je to vitalita a rados zo ivota. Vemi asto je preto nevyhnutn odstrni prinu (neraz ou je prebytok alebo nedostatok nieoho) a jej nsledky. Prav vylieenie spova v pochopen symptmu ako posolstva tela a jeho pokusu o samoliebu. Kad choroba je prejavom snahy urobi nieo zdrav pre organizmus. Preto organizmus istmi istiacimi opatreniami oslobodzuje od toxnov alebo vytvor tak vek tlak utrpenm, e lovek sm mus hada vchodisko z nenosnej situcie. Je vak plne jedno, ktor cesta sa zvol a i vdy dovedie loveka na sprvnu cestu. To, do akej miery musme pocti utrpenie, zvis aj od toho, nakoko vieme pochopi situciu ako nsledky vlastnho negatvneho myslenia a konania: nedostatonho pohybu, plytkho dychu, nesprvnej vivy at. Telo je samoistiaci a samoregulan systm, ktor sa vie aj sm vyliei, ak mu v tom neprekame. Len 3 % ud zomieraj na stareck slabos (starobu), zvynch 97 % zomiera na nesprvny spsob ivota, vemi asto na samovradu noom a vidlikou. Vo svojej lieiteskej praxi som vemi rchlo zistil, e kad terapia, ktor je zameran len na potlaenie vonkajch symptmov, rob ud ete nezdravmi, namiesto toho, aby ich uzdravila. Potlaen choroba po nedlhom ase op prepukne, neraz v aej forme, alebo nastpi in choroba, aia. lovek pritom strca rados zo ivota, vieru v zmysel ivota aj v bohatstvo due. A tak ostane len smutn zvyok toho, o poda pvodnho naprogramovania malo by. Lieba - a je celkom jedno, akou formou sa uskutouje - je v podstate vdy samoliebou. Najlep terapeut i najdrah liek mu vdy len zaktivizova samolieiace sily. Lieenie by malo by vdy komplexn, to znamen, e by sa malo tka tela ako celku, teda vrtane mysle a due; nikdy by nemalo by zameran proti prejavom choroby, ale na komplexn vylieenie. Liei sa mono zaa rozlinmi spsobmi: rozhovorom o princh a vzname choroby (pritom by sme si nemali zamiea prinu a spa choroby), liekmi (ak biologickou cestou podporuj prirodzen samolieiace sily loveka) alebo innou oistou od kyseliny, t. j. detoxikciou tela, spojenou s nslednou remineralizciou, sledujcou optovn naplnenie vyprzdnench skladov minerlnych ltok. Je vea ciest vylieenia a telo si had vdy t najlepiu a najschodnejiu. Je povan, ak sa mu otvor najlepia cesta - cesta pochopenia. Potom me nasta vylieenie uvedomenm a poznanm, take telo u nepotrebuje chorobu na to, aby mu nanucovala urit symptm, ktorm mu signalizuje, e sa m vyrovna s niektormi problmami svojho spsobu ivota. Kadm lieenm symptmov znova klameme sami seba. Nie div, e je oraz viac ud neustle chorch. Prieskumy ukazuj, e len vemi mlo Stredoeurpanov mono poklada za celkom zdravch (v Nemecku je to napr. iba 6 % obanov). Ak si vak uvedomme, e aj z nich aspo polovica m signly o existujcich poruchch, ibae ich ete nevnma ako aktne, vyjde nm, e len 3 % ud s naozaj zdrav. Je to hroziv vsledok, a pritom nik ho neberie na vedomie. oraz tvrdoijnejie zahujeme informcie o svojom nenleitom sprvan, len aby sme potom mohli pokraova rovnako nesprvne alej. Kedykovek ns nov choroby chc donti, aby sme konene robili to, o je sprvne, saujeme sa a reptme. Choroba je asto prejavom vntornho rozporu loveka ijceho v klamstve. Vntorn utrpenie sa prelna s manifestnmi znakmi telesnej nevyrovnanosti. Choroba vak nie je vdy len znakom disharmnie. Me by aj priateom, ktor loveku pomha urobi al krok v jeho vvoji. Choroba teda me by aj podnetom zmeni vvoj a pusti sa novm smerom. Bez uvedenho podnetu by zrejme k zvratu nedolo. Cesta k vylieeniu je v podstate vdy rovnak. Tkvie v spoznan toho, v om lovek rob chybu, a v jej nslednom odstrnen. Musme sa zbavi neznalosti aj ahostajnosti, musme to urobi informciami a pochopenm, a tm sa meme vyhn ndzovmu stavu tela, take nijak symptm sa nebude musie prejavi. Omyl a nesprvny postoj ved k vyboeniu zo sprvnej cesty a k disharmni, ktor nakoniec vyjde najavo a stane sa citenou prostrednctvom symptmu,

44

take sa vecou nakoniec musme zaobera. Len o sa omyl odstrni a ustpi nesprvny postoj, lovek u chorobu nepotrebuje a ona zmizne sama od seba - tak, ako prila. Cel obsah vedomia nachdza svoj vraz v telesnch prejavoch. A naopak. A tak sa nakoniec vetko prejav v telesnej oblasti ako urit symptm. To, o ctime, nie je choroba, ale tento symptm, vonkaj prejav uritho stavu. No pretoe kad symptm je istm posolstvom, neme by rozumn potla posolstv bez toho, e by sme ich pochopili a akceptovali. Porozumie posolstvu symptmu a poslchnu ho je skuton k k vylieeniu loveka. Vedomie zkonite sprevdza ivot loveka, to znamen, e nie je vyraden z hry ani vtedy, ke je lovek chor. A vedomie premieta svoj stav do tela, aby ho dalo najavo. Preto nejeden telesn prejav je vlastne zviditenenm stavom vedomia. Musme si vak poloi otzku: Ako to, e napriek vdobytkom modernej medicny so vetkmi jej progresvnymi diagnostickmi a terapeutickmi monosami ani chorch nie je menej, ani terapie nie s jednoduchie, ba ani nklady na lieenie sa nezniuj? Je to tm, e kad vyie poznanie nastouje aj vyiu otzku a vyiu poiadavku. V tomto prpade sa ako vyia poiadavka nastouje potreba prenikn do hlbieho zmyslu choroby a vyrovna sa s nm. Poznanie priebehu choroby je vern odraz pokroku v naom prenikan do podstaty. A spsob lieenia kadho ochorenia je prejavom toho, koko toho o om vieme. Na zklade tchto svislost zisujeme, e ani takzvan nhle prhody zva nepostihuj loveka z nioho ni, ale e prichdzaj a vtedy, ke si nevma miernejie vstrahy. Keby lovek u nemohol ochorie, bola by to pre t najaia mon choroba, lebo potom by zostal bez informcie o svojom nesprvnom konan a nemal by monos nieo zmeni. Vylieenie nejakej choroby sa preto neme uskutoni phym odstrnenm symptmu, ako to by si Lieba je vyrovnvanie
nedostaton zsobenie nadmern zsobenie otrava prekyslenie bytok minerlov (demineralizcia) zanesenie splodinami infekcia ndzov stav

prechodn nadmern zsobenie prechodn nedostaton zsobenie detoxikcia oista od kyseliny dodanie minerlov (remineralizcia) oista od splodn dezinfekcia pocit pohody + harmnia

to nejeden postihnut elal, ale nastane vdy len odstrnenm priny a nesprvneho postoja. Kad lieenie je v konenom dsledku procesom duchovnm. Neexistuje nijak liek proti rozleniu, hnevu, zvisti at.; tu pome len zmena vo vedom. Lieba teda zna sstredenie vedomia na jedin silu a na jednotu bytia. Nesprvna zameranos vedomia vznik predovetkm z nevedomosti, nedostatku informci alebo vinou nesprvnych informci. To vak len ukazuje, e sme poznanie nehadali, lebo je veobecne znme, e kto had, njde. Prvm krokom k ukoneniu nevedomosti je hadanie. Osvojili sme si vak nesprvny pohad na veci. Bojujeme proti odhalenm baktrim, symptmom, bolestiam a verme liekom, terapii alebo opercii. Vea ud sa pta, ako vbec me Boh, toto stelesnenie dobroty a lsky, pripusti utrpenie. Pritom prehliadaj, e utrpenie vlastne Boh nechcel a ani nie je bohumil. je to vlastne lskypln upozornenie na nevyrieen lohu, ktor postavil pred loveka ivot. Tak je kad prejav neprtomnosti zdravia len vonkajm zrkadlom nezharmonizovanho ivota a ukazuje, e lovek neije tak, ako bol naprogramovan. Kad choroba je upozornenie na ancu, a nie odsdenie. Ak sa lovek svojej ance ne chop, lebo ju mono ani ne spozn, nti osud, aby mu ju predloil opakovane - tentoraz zretenejou formou.

45

Mnoh udia vak vbec netia vyzdravie, len nechc mat' nijak akosti! Choroba je fyzickm prejavom mentlnej a duevnej disharmnie a t sa ned odstrni ani tabletkami, ani injekciami i operciami, ale len zmenou myslenia a sprvania. Je vemi jednoduch urobi nieo pre svoje zdravie. Je pravda, e udia si z asu na as, ke s v zkych, aj dvaj takto predsavzatia, no len o sa vzchopia, en sa alej, akoby sa ni nebolo stalo. Bolo by pekn, keby sme sa vedeli zastavi a uvedomili si, o sa me sta. Ak to neurobme, donucujeme svoj osud, aby nm poslal inch uiteov ivota. Ich nzvy s: hnev, strach, stres, chyby, pocity viny, zvislos, boles, choroba, nadvha, ivotn prehra, krza alebo smr. A ak si lovek takchto uiteov raz pozval, potom sa ich u len ako zbavuje. Prv krok k tomu, aby sme sa ich zbavili, je akceptova to, e tu s a e naou povinnosou je pochopi a vzia na vedomie ich posolstvo. Depresia naprklad upozoruje loveka na toto: Tu s vetky tie nevybaven veci, pred ktormi si sa doteraz skrval. Nu sa do nich konene pusti! A nadvha mu zasa hovor: Tu je tvoja uskladnen energia, lene ty ju potrebuje niekde inde. Ak sme posolstvo odhalili a plnme ho, uite sa stva zbytonm a vzdiali sa, lebo sme si osvojili t lekciu, kvli ktorej priiel. Alebo tak chyby. Chyba nm ukazuje, e nieo z nho ivota vypadlo, a vyzva ns, aby sme to do zaradili. Na to by sme vak mali pochopi posolstvo chyby a ptra po om. Ak ponauenie si treba vzia z uritej chyby? Pri svojich zlyhaniach by sme nemali hada vonkajieho vinnka. Ak na konci da neskontatujeme, e sme poas neho urobili aspo desa chb, tkvie to pravdepodobne len v tom, e si svoje chyby nevmame a e nevieme vyui ancu v nich obsiahnut. Potom nm ivot trpezlivo zopakuje svoju lekciu - a nakoniec spoznme (tvrdie a bolestivejie), o o ide, a splnme to, o sa od ns iada. To znamen: vyvodme si dsledky a zaneme i sprvne. Samozrejme, bolo by chybou poka sa znovu nastoli star stav spred lieby - ve prve on urobil chorobu nevyhnutnou. Skuton vylieenie vedie cez pochopenie k rozreniu poznania, a tm k jednote so skutonm Ja. Ak sme si osvojili kad ivotn situciu, a najm ak sme sa nauili skma kad symptm, otvor sa pred nami plne nov cesta. Len o porozumieme rei symptmov a posolstiev tela, zistme, e kad posolstvo sli vlastne na to, aby ns na naej ceste posunulo o kus alej. Pekn je, ak porozumieme posolstvu hne na prvej rovni, na rovni omylu a z neho vyplvajceho chybnho sprvania. Potom sa u ndzov stav v tele nezopakuje a symptm choroby sa nebude musie prejavi.
Lieenie je v podstate rozpomnanm tela na vntorn harmniu, aby sme ili tak, ako sme boli naprogramovan.

Ak sa toto vetko nestane, nasleduje lieba smrou. Je to transformcia, ktorej nikto neme unikn. Ak lovek opakovane rob len polovin opatrenia, ktor nemu privodi nijak dkladn zmenu, nezostane niekedy nijak miesto na kompromisy. A potom u poadovan principilnu zmenu spoahlivo privod iba smr.

Oistn krzy
Poas lieby sa mu opakovane objavova krzy. Jednm z dvodov me by napr. to, e uvan mnostvo minerlnych ltok bolo primal na neutralizciu prtomnch kyseln. Preto si nikdy neberte zsaditho prostriedku len na pic noa (tm si bezosporu len privodte prv krzu), ale uite mierne kopcovit ajov lyiku, s vnimkou prpadu, ke sa v nvode udva nieo in. Normlne sa vak pri oiste od prekyslenia spech prejav hne na zaiatku. lovek jasne cti blahodarn inok a vie, e je na sprvnej ceste. Neviazan kyseliny sa neutralizuj a vylia z tela; lovek sa cti naozaj dobre, ako vravme: vo svojej koi. Poda osmotickho zkona sa vak zan rozpa alie skldky nestrvench zvykov a naplnia uvonen priestor. lovek to zaije ako nov npor prekyslenia, star bolesti zasa oij a v loveku skrsne podozrenie, e urobil vo svojej liebe nesprvny krok alebo e zvolen cesta predsa len nebude t prav. Pritom je azda vetko v 46

najlepom poriadku: ak sa pokrauje v oisovan od prekyslenia, ve mi rchlo sa optovne objav pocit pohody, lebo zasa sa neutralizuj a vylia uvonen kyseliny. Samozrejme, oskoro znova zapsob osmotick zkon, rozpaj sa alie skldky nebezpenho odpadu a lovek sa op cti horie. Tak to me s aj rok-dva, no v oraz vch intervaloch a s oraz miernejm priebehom. Nakoniec vak prde k vyprzdneniu vetkch skldok, nenastane u nijak alia krza lieby; telo je dokonale preisten. lovek si v tomto momente mus uvedomi, e teraz me zaa i zdravie a vitlnejie. Kom k radosti zo ivota nie je mlados. Ve mlados je aj nedostatok sksenost - a sksenosti s poklad, ktorho by sa u zrejme nikto chcel zriec, ke ho raz m. Skutonm kom k radosti s harmnia a vitalita. Neviau sa na vek. Daj sa len dosiahnu, nastoli, zuachova a stupova.
U starogrcky filozof Demokritos (460 - 370 pred n. 1.) vyslovil tto pozoruhodn mylienku: udia penlivo prosia bohov o zdravie, a pritom nepoznaj, e sami maj nad svojm zdravm moc.

Skuton vylieenie je vdy procesom dospievania k vlastnej komplexnosti. Stva sa zdravm teda zna by aj v oraz vej jednote so sebou, s blnymi a napokon so vetkmi a so vetkm. Ak stojme v ceste tomuto prirodzenmu vvojovmu procesu, stane sa choroba nevyhnutnou. Ak sa vo svojich predstavch, vzoroch sprvania alebo ideloch voi nieomu obrnme a vedome i nevedomky odmietame preva nieo, o sa ns bytostne dotka, naa ivotn energia neme nehatene prdi. Tto disharmnia sa prejavuje ako choroba. Tak sa lieba, ie terapia, stva iaducou. Dokonal zdravie patr k pravej podstate loveka a pravideln oisovanie od kyseliny i remineralizcia s dleitmi a nepostrdatenmi krokmi na tejto ceste. Tto nevyhnutn oistu mete inne podpori tm, e si na jar a v lete urobte niektor z odporanch pitnch kr (ja na to odporam prpravok Immuvit Ch 23, isto rastlinn, prrodn prostriedok; pozri poznmku na s. 90). Kra zregeneruje telo bez neelanch vedajch inkov a prinesie pocit pohody a omladnutia. lovek si rozpomenutie na svoj prirodzen stav a dospeje k hlbiemu sebapoznaniu. Ustpia problmy, vrtane choroby, nedostatku a utrpenia. Len tak meme ako nov udia vstpi do novho ivota.

47

7 87 najfrekventovanejch pojmov na tmu prekyslenie

AIDS
Vetci chor na AIDS maj zven hodnoty kyseliny v krvi a tkanivch. Ak sa vak prejav zaaenie kyselinou u v krvi, signalizuje to, e telo spotrebovalo svoje rezervy a u nem nijak monos brni sa proti kyselinovmu zaaeniu. Tu sa rad dosiahnu srne najprv acidobzick rovnovhu, aby sa vbec dalo pristpi k alm opatreniam. AIDS je toti oslabenie imunity. No a oista tela od kyseliny bezprostredne posiluje imunitn systm.

Alergie
Pri naom sasnom spsobe ivota sa telo nrastom obrannch reakci brni proti stle novm alergnom. asto sa pritom prehliada, e aj prekyslenie tela je dleit faktor vzniku alergi. Pri vetkch alergich prichdza k vyluovaniu tkanivovho hormnu histamnu, ktorho poslanm je aj potlanie kyseln v tele. Pri vetkch alergich treba najprv zisti stav kyseln v organizme, a potom je mon pristpi k alm innm opatreniam. Histamn podnecuje vstelkov bunky aldka na rozkladanie kuchynskej soli, a tm na produkciu hydrognuhliitanu sodnho. Histamn ovplyvuje aj svalstvo prieduiek a riev. Pri jeho nedostatku me prs v tchto orgnoch ku kom, t. j. k dunosti a hnake. Spsobuje rozrenie krvnch ciev a ukladanie tekutiny vo vzive. Ak sa histamnu vyplav privea, me nasta ivotunebezpen anafylaktickok. Ale u aj vtedy, ke m nedostatok histamnu za nsledok len nevinn alergick ndchu, ide o nznak toho, e fungovanie organizmu je naruen. Na vylieenie je potrebn ponknu telu harmonizciu acidobzickej rovnovhy a s tm svisiace posilnenie imunitnho systmu efektvnou a okamite innou pomocou. Pozri aj astma, ekzmy, senn ndcha.

Antikoncepn tabletky
Antikoncepn tabletky znamenaj sce pokrok pri ochrane pred neiaducim tehotenstvom, ale spja sa s nimi neiaduci vedaj inok - preruenie prirodzenho vyluovania kyseliny mentruciou. Jej vynechanie, resp. znenie krvcania znamen, e nadbyton kyseliny zostvaj v tele. Nsledn prekyslenie tela bva prinou rozlinch akost - neistej pleti, celulitdy a pod. Nsledn kyselinov upchatie spsobuje zasa bolesti hlavy a migrnu. Lieky proti bolesti, ktor sa potom zva uvaj, obsahuj aj kyselinu acetylsalicylov a prekyslenie ete zvyuj, o v konenom dsledku bolesti hlavy a migrnu ete viac znsobuje. Neraz vak aj po vysaden antikoncepcie, teda v ase, ke tehotenstvo zane by iaduce, mnoh eny nemu otehotnie, lebo ich prekyslen telo nie je nastaven na poatie. Ak sa poatie v silne prekyslenom prostred tela matky predsa len uskuton, vedie to k zdravotnmu pokodeniu ete nenarodenho dieaa alebo prinajmenej k silnej zai. Kyselinov upchatie v dsledku uvania antikoncepcie vedie asto k vraznmu priberaniu, lebo telo sa poka nahromaden kyseliny zriedi zadriavanou vodou. Veakrt pritom nejde o prav priberanie, ale o opuchy. ena, ktor uva antikoncepciu, by preto mala nevyhnutne podstupova dsledn a pravideln oistu od kyseliny, lebo pokia ide o kyseliny, telo stratilo svoj prirodzen ventil. Ak je tehotenstvo iaduce, treba sa postara u cel mesiace pred poatm o acidobzick rovnovhu, aby sa plod mohol vyvja v prirodzenom prostred a aby sa jeho ivot zaal bez zdravotnch akost. Pozri aj neplodnos, tehotenstvo. 48

Apatia
Neadekvtne znenie reakci na rzne vonkajie podnety a nezujem o vonkajie dianie svedia o tom, e pocity nepohody znemouj postihnutmu na okovek sa sstredi. Po harmonizcii acidobzickej rovnovhy tela mono vemi asto pozorova, e depresvna nlada zmizne v priebehu dvoch-troch dn a postihnut sa doke zasa smia. Objav sa zasa rados zo ivota, lovek sa stane aktvnejm a podnikavejm, pa sa do vec, na ktor by sa predtm neodvil. Apatiu neraz pripisujeme veku, astejie vak ide o prekyslenie. Prekyslenie tela spsobuje oslaben vnmanie podnetov a rchlu unavitenos, priom predluje trvanie zotavovania. Zsadit reakcia ltkovej premeny vak organizmus aktivizuje, zvyuje jeho pohotovos a zaruuje zdrav spnok. Pozri aj syndrm vyhorenia, depresia, nava.

Artriosklerza
Artrie (tepny) s vntri vystlan tenkou epitelovou vrstvou, tzv. endotelom. Ak sa tto vemi citliv vrstva stane porznou, mu tam uviaznu rozlin substancie. Prinou porznosti me by aj to, e telo mus na neutralizciu kyselinovej zae odobra zsadit zkladn zloky z endotelu. Tu normlne zasahuje a pomha vitamn C, ktor vytvra kolagn, ale vinou ani on nie je k dispozcii v dostatonom mnostve, a tak pouva telo svoj vlastn materil, ktor si me vyrobi samo - cholesterol. Cholesterol sa sce postar o to, aby tepny zostali nepriepustn napriek chbajcim zkladnm zlokm, ale von tok krvi u potom nie je zabezpeen. Okrem toho sa tlaia do tepien tukov iastoky, bielkovinov substancie a na stench tepien sa usadzuj vpenat soli. Na zabezpeenie toku krvi, ktor je pre ivot nevyhnutn, mus telo zvi krvn tlak, aby sa krv napriek rastcemu odporu dostala do vetkch ast tela. Dochdza k poruchm prekrvenia tepien, najm v nohch, mozgu, a koronlnych srdcovch tepien, a tm k ich vzrastajcemu vpenateniu. To vetko sa zana nebadane u pribline od 20. roka ivota a z vekej asti je zodpovedn za predasn starnutie tela. Pravideln prava acidobzickej rovnovhy je jednm z najdleitejch krokov k tomu, aby sa tepny udrali pevn a prun na vea rokov ivota. Pozri aj cholederol.

Artritda
Artritda je zpal kbov, ktor je zva dsledkom kyselinovej zae. Napda nielen kby, ale aj chrbticu a in asti tela. Hlavnm spaom je porucha imunitnho systmu, ktor tvor obrann ltky proti vlastnej kbovej chrupavke. Prinou by mohla by zmenen truktra tkaniva v dsledku odnmania zsad, take telo toto tkanivo u ne spoznva ako svoje vlastn. Reumatoidn artritda (reuma) vznik vtedy, ke vzivo, hlavn skladisko splodinovch kyseln v tele, u neme prijma alie kyseliny a na neutralizciu sa musia odobera zsadit zloky z kbovej chrupavky. Priam prekvapuje, e klasick medicna nepozn ditu na reumatoidn artritdu, hoci prestavba stravovania (vie zastpenie zsaditch zloiek) spsob okamit uahenie a nadlho sa stane zkladom lieenia. Zmenu stravovania by mali sprevdza pravideln dvky vitamnu E a selnu. Zkladom kadej terapie vak mus by utvorenie acidobzickej rovnovhy s kadodennm prebytkom zsad, take raz za de sa mus dosiahnu hodnota pH 7,5, v aktnych prpadoch a pH 8. Vemi pomha aj zsadit aspo 2-hodinov kpe celho tela vo vode s hodnotou pH 7,5 a 8,5 a pri teplote 35 - 38 C. Na dosiahnutie trvalho spechu je nevyhnutn, aby sa acidobzick rovnovha denne kontrolovala a vyrovnvala. Pozri aj artrza.

49

Artrza
Artrza je chronick ochorenie kbov, ktor postihuje prevane starch ud. Jednostrann pohybov nvyky a vysunutie panvy, vemi asto podmienen diferenciou v dke nh, svis s istm zvislm sprvanm, ktor sa zva d vemi rchlo odstrni. Nesprvne dranie podporuje a zhoruje artrzu kolien a bedier. Degeneratvne zmeny predchdza vdy znen obsah minerlnych ltok v chrupavke a kostiach. Vysok podiel zsaditch zlenn je najm v kbovch hlaviciach a pri kyselinovej zai sa ltky na neutralizciu odoberaj odtiato. Opotrebovanie teda nevznik v dsledku starnutia ani preaenia, ale predovetkm prekyslenm organizmu. Odoberanm zsad sa zhust synovilna tekutina. Pri spojen s uloenmi krytlmi vznik masa podobn brsnemu papieru, ktor pri kadom pohybe pokodzuje chrupavkov hmotu a ete viac stupuje bolesti. V dsledku toho sa lovek oraz viac obmedzuje v pohybe a to vedie k nedostatonmu zsobeniu chrupavky (je toti zsobovan len pri pohybe). alie zhorenie v tejto situcii prina nadvha, ktor zbytone zaauje kby a me tie by podmienen kyselinami. Telo si vak me vytvori z vemi hodnotnch protenov a vpnika nov mazivo, preto je na oistu od kyseliny potrebn prirodzen viva bohat na vpnik a fosfor. Na uskutonenie syntzy protenov, ktor je dleit pre tvorbu kolagnu, potrebuje telo aj hork. Kee vina ud trp nedostatkom horka, treba na to vemi dba. Rovnako dleit je bohat zsobenie vitamnom C. Vemi dobr rastlinn prostriedok na regenerciu je znmy kostihojov kore, ktor obsahuje bielkovinu psobiacu ako tmel na kosti. Na vytvorenie tkaniva je nevyhnutn aj aminokyselina tryptofn, ktor obsahuje avokdo, banny, orechy, surov mlieko, ov a koz syr, ako aj ryby. Najdleitej je vak celoivotn pravideln pohyb, lebo len tak sa zabezpe zsobenie kbov. Ony toti krvn mu obehu nepodliehaj.

Astma
Astma je zchvatovito sa vyskytujca dychov nedostatonos. Vyvolvaj ju priedukov ke. Me vznikn v dsledku alergie, ale existuje aj nealergick astma, ktor sa objavuje vinou v strednom veku. V obidvoch prpadoch vak astmu zva sprevdza kyselinov za. Pri alergickej astme sa prostrednctvom kyseliny uvouje z tela histamn, o vedie k priedukovm kom; pri nealergickej astme vyvolva zchvat u sama kyselinov za a z nej vyplvajce svalov ke. Prekyslenie tela me ochromi aj pcne vlsonice a v dsledku toho me nasta spazmus dchacch ciest. Aj zpaly dchacch ciest a psychick faktory, ako strach a stres, mu spusti astmatick zchvat, nie s vak jeho prinou. Dsledn oista od prekyslenia (a spolu s ou kadodenn prebytok zsad vaka zmesi fyziologickch minerlnych ltok formou vivovch doplnkov) by mala by zkladom kadej lieby. Pozri aj alergie.

Bronchitda
V dsledku pretrvvajcej zae kyselinami stpa nchylnos na infekn choroby pc a hornch dchacch ciest. To me vyvola aktnu alebo chronick bronchitdu. Najm fajiari s ohrozen, lebo fajenm sa vrazne stupuje prekyslenie a zhoruje sa vzniknut za. Jasne to doklad aj tatistika priemernej dky ivota, ktor ukazuje, e fajiari ij v priemere asi o osem rokov kratie ako nefajiari. Mono to poveda aj inak: kadou cigaretou si fajiar skrti svoju cestu na druh svet asi o tvr hodiny. Ale dsledkom fajenia je nielen skrtenie ivota, ale predovetkm predasn starnutie tela s mnohorakmi symptmami, ktor robia z fajenia vek (a pritom tak ahko odstrniten!) za tela. Navye, fajenie brzd aj tvorbu hydrognuhliitanu sodnho vo vstelkovch bunkch aldka a zhoruje trvenie. Zo zdravotnch dvodov treba upusti od fajenia, a to o najskr, lebo ke lovek cti za, bva u takmer neskoro. Pri predchdzan bronchitde a pri jej lieen je popri nevyhnutnej poiadavke skoncova s cigaretami prvoradou 50

vecou pravideln a dostaton oista tela od kyseliny.

Cetutitda
Celulitda, znma aj ako tzv. pomaranov koa, nespsobuje nijak zdravotn problmy, pre postihnut eny vak me predstavova znan za - predovetkm preto, lebo samy seba odmietaj, nectia sa vo svojej koi, ba pociuj ju ako osi cudzie. Celulitda sa tvor na zklade troch predpokladov: 1. prekyslenie organizmu 2. nadvha 3. hormonlna porucha. Hormonlna porucha ani prekyslenie samy osebe ete nemu zaprini celulitdu. Jej potlaenie by vak malo zohadni vetky tri faktory. Hlavn za vznik prekyslenm tela, ke ltkov premena u neme udra nadbyton kyselinu v krvi, v lymfe alebo v tkanivovej tekutine tak, aby vone plvala, ale mus ju neutralizova a uskladni. Dvodom na to me by aj oslabenie ltkovej premeny v peeni alebo oblikch, resp. preaenie hrubho reva parazitmi. ensk organizmus je nastaven na vyluovanie vzniknutch kyseln prirodzenou cestou - poas mesanho krvcania (mentrucie). V ase medzi dvoma mentruciami sa tieto kyseliny uskladuj v krvi, v lymfe, v tkanivovej tekutine a v placente dovtedy, km neprekroia urit mieru. Ak s zsobnky pln, kyseliny sa musia neutralizova. Ak minerlnych zsaditch ltok nie je dos v dodvanej strave, musia sa odobera z tela. Nimi neutralizovan kyseliny sa potom ukladaj najm v oblasti bokov, stehien a ramien, odkia sa mu spontnne alebo po patrinom zsahu op uvoni a vyli z tela. Tkanivo zanesen nezuitkovatenmi splodinami m vzhad pomaranovej upy. Oznaujeme to termnom celulitda. Kee mui nepoznaj mesan krvcanie, musk organizmus nezaparkva vznikajce kyseliny, ale ihne ich ltkovo premen, aby ich vylil. Tie na to potrebuje minerlne .ltky a berie ich bu zo stravy, alebo zo zsobnkov v tele - vinou z pokoky na hlave. To, e mnoh mui pleatej, je znak privekej kyselinovej zae, presnejie: zvenho oderpvania minerlnych ltok z tejto vznamnej rezervy. eny vo svojom plodnom obdob zriedkakedy musia siahnu do svojich telovch rezerv, preto u nich je zven strata vlasov skr anomliou. Celulitda vznik len vtedy, ke s doasn parkovisk v krvi, lymfe a tkanivovej tekutine u obsaden v dsledku prekyslenia. K tomu pristupuje fakt, e mnoh eny primlo pij, a tm je mnostvo tekutn v ich tele prinzke. Alebo pij kyselinotvorn sladen avy a malinovky, o m tie pochopiten dopad na prekyslenie ich organizmu. Prostrednctvom vetkch spomnanch faktorov vznik alia za tela. Je to ako v prpade cukru v kve: prv lyika sa rozpust bez problmov a rozplynie sa v celom obsahu, druh sa tie ete sasti rozpust, tretia vak ostane nerozpusten spolu s kvovou usadeninou naspodku lky. Rovnako je to pri kyselinovej zai tela: to, o sa neme rozplyn v telovej tekutine, mus sa niekde uloi - "zaparkova". A as toho sa objav prve vo forme celulitdy. Celulitda sa zhoruje, ke k existujcej zai kyselinami pristpi alia, vznikajca v dsledku telesnej nmahy, napr. portovania. Aj v tomto prpade ide o uloenie kyselinovho odpadu, konkrtne kyseliny mlienej, ktor sa uklad najm v stehnch. Preto sa portovkyne neraz uduj, e ani napriek vdatn mu pohybu im celulitda neustupuje, ale zhoruje sa. Len o vak ena spozn svislosti, me urobi vhodn protiopatrenia, po ktorch celulitda oskoro zmizne. spen kra proti celulitde si vyaduje: Identifikova a eliminova hlavn zdroje kyseliny. Denne vypi aspo liter zeleninovej avy alebo bylinkovho aju. Prijma dostatok minerlnych ltok a stopovch prvkov, aby sa vznikajce kyseliny a toxny mohli ihne neutralizova bez toho, e by sa siahlo po zsobch v dleitch orgnoch tela. Poda monosti si da denne aspo 2-hodinov celotelov zsadit kpe. Aplikova pravideln lymfatick dren a mas. Posilni funkciu ltkovej premeny peene, obliiek a reva.

51

 Podstpi dkladn ozdravn oistu reva. Zabezpei dkladn remineralizciu tela, aby sa optovne doplnili zsoby vlastnch telovch minerlnych ltok. Samozrejme, to vetko mono urobi aj profylakticky (a treba to jednoznane odpora aj muom). Prjemnm vedajm inkom je to, e sa vbec neobjav svalov horka alebo sa objav len vemi zriedka. Porozmajte niekedy o vzname nho frekventovanho expresvneho spojenia by vyaven (esi na to maj vstin pejoratvny vraz vyblit, Nemci zasa vraz ausgelaugt, vylhovan). Vypoved o tom, e telu aktne chbaj drahocenn zsadit ltky, ktor momentlne tak nesmierne potrebuje na neutralizovanie kyseln. Ale dkladn oista od kyseliny, ako aj vrazn znenie mnostva prijmanej kyselinotvornej potravy a npojov oskoro znovunastolia v tele acidobzick rovnovhu. Ak sa telo, navye, pravidelne masruje, je bezosporu mon problm zvldnu a lovek sa vo svojom tele zane op cti dobre.

Cukrovka
Cukrovka (diabetes) sa nachdza na samom vrchole rebrka chorb zaprinench alebo aspo znane podmieovanch modernou stravou. Pretoe podaldkov aza (pankreas) sa prekyslenm trvalo pokod, spsob to prudk nrast ketnov, a tm cukrovku aj s jej poetnmi neskormi nsledkami (nervov choroby, oslepnutie, spomalen hojenie rn a cytolza). Ale aj v dsledku cukrovky samej sa tvor v tele mimoriadne vea kyseln. Pri cukrovke sa toti zva odpora strava bohat na bielkoviny, teda znane prekysujca. Z toho vyplvajce zae sa, samozrejme, asom znsobuj, preto sa cukrovka objavuje vinou v starobe. Prinou stareckej cukrovky nie je natoko samotn nedostatok inzulnu, ako skr pokodenie podaldkovej azy, najm Langerhansovch ostrovekov v dsledku vysokej kyselinovej zae. Vyven hospodrenie s kyselinami a zsadami spolu s nevyhnutnmi vivovmi doplnkami na prsun stopovch prvkov mva asto priam prekvapujce vsledky. Stopov prvky s toti pri tvorbe, ukladania uvoovan inzulnu nepostrdaten. V prvom rade diabetikom asto chba zinok. To mva za nsledok poruchu imunitnho systmu a zdhav liebu poranen. Ale aj stopov prvok chrm m vplyv na ltkov premenu cukru, a preto by ho organizmus mal ma k dispozcii dostaton mnostvo. Predovetkm vak by sa mala podstupova permanentn oista tela od kyseliny s dennm prlevom zsad v hodnote pH 7,5. To je zklad kadej terapie, lebo oista od kyseliny nielene odbremeuje organizmus a posiluje imunitn systm, ale me vrazne zlepi aj innos inzulnu. Nie div, e pred objavenm inzulnu sa predpisovalo diabetikom denne a 30 gramov sdy bikarbny.

revn problmy
revn steny zanesen nestrvenmi zvykami potravy znemouj, aby bol organizmus dostaton zsobovan ivinami, vitamnmi a minerlnymi ltkami. Najm prjem eleza, dleit pre krvotvorbu, ako aj pre pigmentciu pokoky a vlasov, sa uskutouje hlavne cez revo. Resorpcia vpnika sa uskutouje v aldku a dvanstniku a je zvisl od hodnoty pH. m viac kyselinotvornej stravy sa dostane do aldka, tm menej aldonej kyseliny sa utvor. Primlo aldonej kyseliny vak vrazne zniuje prjem vpnika. V dsledku toho sa prehlbuje nedostatok vpnika, najm u starch ud. Agresvne kvasn kyseliny zniia v tenkom reve ivotne dleit aminokyseliny a enzmy. Bez nich sa vak nemu obnovova bunky a vykoaj sa ltkov premena. Prekyslenie v reve me vies k vemi bolestivej infekcii reva. Samo otrava sa rozri na cel organizmus, take je pokoden aj vegetatvny nervov systm. Tm sa me zmeni aj sprvanie a cel osobnos: lovek zane by zlostn, egoistick a bezohadn.

52

Na to, aby sa revu dodatone pomohlo, potrebuje kadodenne prsun zsad, najlepie hne rno a s dostatonm mnostvom vody (poda monosti cel liter), take sa nahromaden kyseliny nielen neutralizuj, ale mu sa vyplavi ete predtm, ne lovek nieo zje. Me to doplni recept z ajurvdskej medicny. Poda neho je vhodn ui veer za ajov lyiku ricnovho oleja, podra ho asi mintu v stach, a potom splchnu .dolu teplou tekutinou. Nasledujce rno nastane jemn vyprzdnenie reva. Malo by sa to robi niekoko dn, pomha to revu oslobodi sa od usadenn a nnosov z ne strvench zvykov potravy. Pozri aj trviace problmy.

Depresie
Je prekvapujce, ako sa hlbok, zdanlivo nepotlaiten depresia me v priebehu niekokch dn premeni na vitalitu a aktvnos. To sa neraz stane, len o sa uskuton dkladn oista tela od kyseln. Najm stareck depresiu vemi asto spsobuje stav trvalho prekyslenia, preto zmizne, ke sa telo zasa vrti do zsadit ho stavu. Existuje aj osi, o by sme mohli obrazne nazva psychickou acidzovou strnulosou. Prejavuje sa rozlinmi formami: od apatie, cez znen stresov toleranciu a navu, a po poruchy spnku a trval vyerpanos. Prve pri depresich me oista od kyseliny dokza asto a zzraky (neraz bva spen vtedy, ke u vetky ostatn postupy zlyhali), a preto by mala sprevdza kad terapiu. Pozri aj duevn skleslos, nladovos.

Detoxikcia
Rokmi sa telo zaa mnostvom nepotrebnch, alebo dokonca toxickch substanci, ktor u neme vyli, a preto si ich uklad vo vzive. Tak vznik v tele asom mnoho skldok nebezpenho odpadu, najm v dsledku kyselinovej zae. Ak chce lovek tieto zsoby odstrni ditou, napr. hladovkou, me nasta samootrava organizmu. Preto sa odpora podstpi pred ditou dkladn oistu tela od kyseliny, aby telo disponovalo rezervou zsad na zvldnutie oakvanej zae. U pravidelnm pitm preisujceho aju sa uvouje vea splodn. Ak vtedy nie je k dispozcii dostatok zsad na neutralizciu, telo je ete viac zaaen, a pritom lovek sa mu snail iba pomc. Teda pred kadou oistnou krou ajom a pred kadodennm prlevom zsad treba uskutoni dkladn oistu od kyseln, aby lovek svojmu telu pomohol naozaj inne. Ete viac pre urob tm, e sa postar o dostaton kadodenn pohyb, ktor podporuje zsobenie kyslkom, a tm aj prirodzen detoxikciu.

Dna
Spaom dny (pakostnice) je nadmern mnostvo kyseliny moovej v krvi. Skutonou prinou je vak prekyslenie organizmu. Pri aktnom nedostatku zsad m kyselina moov sklon usdza sa vo forme malch krytlikov. Pokia nie je k dispozcii dostatok zsad, telo tieto krytliky neme neutralizova ani vyli, preto sa uskladuj vo vzive. Usadeniny asto ostvaj uviaznut v kboch, kde psobia ako brsny papier, o vedie k vemi bolestivm zpalovm procesom a napokon k znmym usadeninovm zatvrdlinm - tofom. Krytliky kyseliny moovej (urty) sa mu uklada aj v achovch povch, mazovch vakoch, a dokonca v unom laloku. Ale ukladaj sa aj v oblikch, o vedie k ich postupnmu tvrdnutiu a k tvorbe oblikovch kameov, take kyselinami zaaen obliky napokon nemu dostatone plni svoju funkciu a zlyhaj. Sklon k dne je sce dedin, ale dispozcia sama v nijakom prpade nem za nsledok prepuknutie choroby. Chorobe sa d zabrni dslednou zsaditou vivou s dostatkom zsaditch vivovch doplnkov a redukciou telovej hmotnosti. Pri dne treba dba na to, aby telo dostalo svoj kadodenn prlev zsad s hodnotou pH 7,5 a 8. U po niekokch hodinch mono zai citen spech. Bolesti poavuj, kby sa stvaj pohyblivejmi a zaplen miesta odpuchn. Aj tu treba vemi 53

odpora celotelov 2- a 3-hodinov zsadit (pH 8,5) kpele. Ak si pred kpeom i po kpeli odmeriate hodnotu pH, zistte, e vrazne klesla. To je znak, e z prekyslenho tela sa kyselinov splodiny vylili. Pozri aj kby.

Duevn skleslos
Sotva niekto pripe duevn skleslos prekysleniu. A predsa. Tak prejavy, ako je nedostaton rados zo ivota, melanchlia, nevesel mylienky, depresvne rozladenie, podrdenos, nervozita a vntorn nepokoj, precitlivenos a ustrchanos, ako aj oslabenie koncentrcie a zhorenie pamti, treba pripsa na et prekyslenia. Oistou od kyseliny sa daj tieto stavy vrazne zlepi, ba aj odstrni. Je to nevyhnutn aj preto, lebo ten, kto je permanentne deprimovan a podlieha negatvnym mylienkam, si znane oslabuje imunitn systm. Vytvra si kysl prostredie aj bez kyselinotvornej stravy. Tak ije v trvalom duevnom konflikte, ktor ho jednak ober o silu (a t mu potom chba niekde inde), a jednak predstavuje trval za pre jeho organizmus. Oistnou krou tomu mono inne eli. Pozri aj depresie, nladovos.

Dvanstnikov vred
Dvanstnik m zsadit prostredie. Bezprostredne sused so aldkom a tu sa musia siln kyseliny najprv neutralizova, lebo vlastn trvenie sa uskutouje v zsaditom prostred. Ak nie je k dispozcii dostatok zsad, lebo lnk aj podaldkov aza s zaaen, nastvaj v dvanstniku zpalov reakcie a me vznikn aj dvanstnikov vred. Stva sa to ovea astejie, ako si udia myslia, priom dvanstnikov vred je ovea astej ako aldon. Je pochopiten, e tu me pomc len dkladn oista od kyseliny, lebo ou sa pee, lnk aj podaldkov aza vrtia do zsaditho stavu. Na to je nevyhnutn prsun zsad s hodnotou pH 7,5 raz za de. Pozri aj za reva.

Dchacie problmy
Ak s dchacie cesty loveka asto alebo neustle zaaen, ak organizmus precitlivene reaguje na chlad alebo na prievan, ak je lovek asto prechladnut alebo m zven mandle, drdiv kae, resp. teie mu z nosa, mal by si overi svoj stav kyseln v tele. Tieto symptmy vemi asto zmizn, len o sa optovne nastol acidobzick rovnovha. Pozri aj astma, bronchitda.

Ekzmy
Vetky svrbiv zpalov zmeny na pokoke, aj ke s alergickho pvodu, vemi dobre reaguj na dsledn oistu tela od kyseln, lebo prve kyseliny ich vyvolali. Je to preto, lebo lymfatick a imunitn systm s prekyslenm neraz priam printen reagova prehnane. A ekzmy s prve vrazom tejto prehnanej reakcie. Mimoriadne inne tu pomhaj aspo 2-hodinov celotelov zsadit kpele, pri ktorch sa telo oist od kyseln. Pozri aj alergie, kon choroby.

Endokrinn azy
Prekyslenie me spsobi aj celkov znenie produkcie sekrtov v azch s vntornm

54

vyluovanm (tzv. endokrinnch). V pecifickch prpadoch sa vak me vyskytn hyperfunkcia ttnej azy. V takomto prpade by mal lovek preskma svoje hospodrenie s kyselinami a zsadami a siahnu po vhodnch opatreniach na oistu od kyseliny (pozri 3. kapitolu).

Hemoroidy
Hemoroidy (udovo: zlat ila) poukazuj na to, e zaplavenie tela kyselinami u dosiahlo povliv mieru a e je srne potrebn pomoc na odvrtenie nieoho horieho. Najm vtedy, ke s hemoroidy otvoren, je zrejm, e telo v zujme vlastnho preitia u nenachdza nijak in monos na vyplavenie kodlivn, iba vytvori otvor tam, kde predtm nebol. Operatvne odstrnenie hemoroidov bez alch opatren preto nie je definitvnym rieenm. Pravda, ponecha ich na iveln vvoj je ete horie. Uzavretm ndzovho ventilu neustpi toti prekyslenie, take stav sa me zopakova. U ien sa vyskytuj niekedy hemoroidy po prode. Je to dsledok toho, e telo sa poas tehotenstva nemohlo obvyklm spsobom (mentruciou) zbavova kyseln a na prechodn as ich zaparkovalo. Poprodn hemoroidy zvykn bene zmizn po obnoven mentrucie. Neberte hemoroidy naahko, ale spoznajte v nich vstran signl a vzvu, e treba ihne pomc svojmu telu. Po oiste od kyseliny zmizn hemoroidy vemi rchle, a pokia lovek zotrv v acidobzickej rovnovhe, u sa nevyskytn.

Hladovkov krza
Ke lovek dr redukn i pstnu ditu, zrove s odbravanm tukov (chudnutm) sa uvouj aj kyseliny, ktor boli viazan v tukovom tkanive, a cirkuluj op v tele. lovek prestane ma dobr pocit, dokonca aj jeho rados z chudnutia sa skal. Ak teraz telu inne nepome, me prs k upchatiu ciev, lebo telo nedoke dostatone rchlo neutralizova nhle sa uvoujce kyseliny. V najhorom prpade me nasta aj mtvica alebo srdcov infarkt. Tak aleko to vak nemus zjs. Kto chce dra nejak formu hladovky, nech telu preventvne doi siln prlev zsad, aby malo dostaton rezervu. A obvan hladovkov krza vbec nenastane.

Hnaka
Hnaka sce nebva vdy podmienen vlune prekyslenm, no v kadom prpade sa pri nej vyplavuj dleit minerlne ltky a stopov prvky, ktor organizmus neme postrda a ktor sa mu musia doda tak rchle, ako je to len mon. Prinou hnaky vak me by aj prechodn vysok hodnota kyseliny, ktorej sa telo poka zbavi tmto spsobom. Aj v tomto prpade je vemi npomocn harmonizcia acidobzickej rovnovhy a bezpodmienene ju treba odpora. Pozri aj za reva.

Horka
Horka je vemi inn prostriedok, ktorm sa telo jednak brni proti infekcim, a jednak zbavuje odpadovch ltok. Preto pokia to nie je vyslovene nevyhnutn, nemala by sa potla. Horka me ma vea prin, ale v kadom prpade vedie okamit oista tela od kyseln k jeho znanmu odbremeneniu. Pri horke lovek vinou nem chu do jedla, mal by vak prijma dostaton mnostvo zsaditch npojov, a km sa nedostav prirodzen pocit pohody.

Cholesterol
Ke sa prekyslenm telu, najm krvnm cievam, odober zsadotvorn minerly (vpnik, draslk, 55

hork), musia sa tieto nahradi inou tmeliacou substanciou. Samolieiaci mechanizmus tela na to pouva cholesterol, ktor je neustle k dispozcii. Nm utesuje popraskan cievne steny. Cholesterol je odoln voi kyselinm, a preto sa prekyslenm neodbrava. Telo potrebuje dostatok cholesterolu ako nhradu za straten vpnik a na ochranu cievnych stien. To vedie k zvenej hladine cholesterolu. Takzvan krnatenie tepien (aterosklerza) je vlastne vmena cholesterolu za odobrat vpnik. Ak kyselinov za tela trv dlhie, zhustia sa usadeniny cholesterolu v ilch a cievach, m sa jemn vlsonice stvaj znane nepriepustnmi. To vedie k neustle sa zvyujcemu nedostatku zsobovania krvou. Okrem toho me krv prijma oraz menej ivn zo stien tenkho reva. Predovetkm mozog prestva by dostatone zsoben ivinami, a tm sa stva aj menej prekrvenm. Vie usadeniny cholesterolu v ilch a tepnch nevyhnutne spsobuj ich vntorn zenie, v dsledku oho sa zkonite zvi krvn tlak. Tm vak vzrast nebezpeenstvo, e krvn cievy praskn alebo sa roztrhn. Aby sa tomu zabrnilo, cievy si zan svoje steny vystiela ete vm mnostvom cholesterolu, no a to ich vzpt zuuje ete viac... Je tu bludn kruh. A tak napokon me zen cievu upcha aj mal krvn zrazenina. Znen prietok krvi sa prejavuje oraz viac aj zhorovanm vetkch telesnch funkci a znenm vkonu. Telesnou zaou alebo vzruenm sa rchlo dosiahne maximum zaaitenosti kapilr. Ak za takch okolnost praskne ilka v mozgu, nasleduje mtvica. Ak praskne alebo sa upch ilka v srdci, dochdza k srdcov mu infarktu. Najlepou cestou, ako preds usadeninm cholesterolu (a je to aj najlepia forma prevencie), je oista od kyseliny a remineralizcia. Vysok hladina cholesterolu sa v priebehu niekokch tdov me plne prirodzene normalizova, ak sa lovek stravuje zsadito, teda ak konzumuje vea zeleniny, ovocia a altov, ak pije zeleninov avy a vhodn bylinkov aje a ak si as od asu dovol zsadit kpele celho tela alebo kpele nh v trvan aspo 2 hodiny. Ak sa tieto opatrenia urit as dodriavaj, zostane hladina cholesterolu v normle. Pozri aj artriosklerza.

Chrbtov bolesti
Ak prekyslenie tela pokroilo do tej miery, e kyseliny sa musia uklada aj vo svaloch, objavia sa svalov bolesti, najm bolesti chrbta. Ak: sa vak telu dodvaj zsady, napnut a stvrdnut svaly sa zasa uvonia a bolesti zmizn. Zsady by sa mali uva v zmesi vhodnej pre telo (telo toti potrebuje niektorch ltok viac, inch menej, preto vzjomn kvantitatvny pomer dodvanch minerlov neme by ubovon). Znane me pomc mas chrbta. Prospeje aj pravideln trning svalov, aby mohli by innou oporou chrbtice, a napomc tak sprvne dranie tela. Pri telesnej innosti sa pohybuj nielen svaly (m sa uskladnen kyseliny ahie a rchlejie odstrauj), ale zlep sa aj dchanie. Vaka nemu sa vyluuje viac kyseliny uhliitej, a tm sa odbremenenie od kyseliny ete viac prehbi. Aj tu sa odporaj zsadit celotelov kpele a zsadit strava. Nemenej dleit je mentlna strnka lovek by nemal upadn na duchu. Pri bolestiach chrbta je to ten najinnej liek. K celkovej kvalite ivota patr aj dostatok asu na odpoinok. Je to as, v ktorom lovek nerob ni in, len ije. Pozri aj problmy s platnikami.

Kby
Prekyslenm sa me zhori pohyblivos kbov, mu by stuhnut a bolestiv. Pri bolestiach kbov by sa mali ihne bra zsadit kpele s hodnotou pH 8,5. Bolesti vinou u pri kpeli ustpia. Ak nie, treba kpele astejie zopakova, priom nie je zanedbaten ani dka zotrvania v kpeli. Pri bolestiach kbov ju treba odpora v trvan aspo 2 a 3 hodiny, aby sa mohol dostavi 56

vrazn inok. Ak sa uije ete aj preisujci aj, zmizne aj obmedzen pohyblivos a stuhnutos a lovek zaije znova mladistv prunos. Pozri aj artritda, dna, reuma.

Klimaktrium
A po klimaktrium (prechod) me ena mentruciou oisova svoj organizmus od splodn a kyselinovho odpadu. Po klimaktriu tto monos odpadne a ena sa ocitne v plne zmenenej situcii, ktorej sa jej ltkov premena me prispsobova len vemi pomaly. Lebo vetky v tele zaparkovan kyseliny mus odteraz organizmus neutralizova vlastnmi prostriedkami, ie minerlnymi ltkami, ktor si mus ubera na inom mieste. ena tak v krtkom ase strca drahocenn minerlne rezervy, a ke si ich vas nedopa, dostavia sa nsledky v podobe reumy, osteoporzy, kovch l a vypadvania vlasov. Tento poznatok nie je nov. U Hildegarda z Bingenu napsala vo svojom diele Physica: ena vyluuje poas svojich plodnch rokov raz za mesiac svoje zl avy. Mohol by to by aj dvod, preo eny poda tatistiky ij o niekoko rokov dlhie ako mui. A pred klimaktriom ani nestrcaj vlasy - na rozdiel od muov, u ktorch mus pokoka hlavy (ako najdostupnejia rezerva zsaditch ltok) posli svojimi minerlmi na neutralizciu prebytonch kyseln. U ien toti tto zsoba nie je zasiahnut vaka pravidelnej mesanej oiste. Schopnos tmto spsobom vyluova kyseliny sa vak v klimaktriu kon. Nejak as sa organizmus poka vznikajce a hromadiace sa kyseliny neutralizova takzvanmi nvalmi horavy. Poas prechodu sa telo eny nastav na zmenen reim, m sa v om pri neutralizcii vznikajcich kyseln zautomatizuj disponibiln zsobnky minerlnych ltok. V dsledku toho dochdza k stratm minerlnych ltok, napr. k osteoporzy, a zrove k chorobm z usadzovania splodn, ako je reuma. V situcii, ke m telo nedostatok minerlnych ltok, treba eli jednak usadeninm, a jednak komplexu rzne sa kombinujcich akost, ako je vypadvanie vlasov a mtvica, kov ily a reuma, zelen zkal a slabinov prietr. Za vetky tie roky s mentruciou neboli zsobnky minerlnych ltok vbec zasiahnut, a ak, nu len nepatrne. Kee v klimaktriu je tto situcia pre ensk organizmus ete celkom nov, dostva sa ahko do stavu ndze. Preto je nevyhnutn u vopred, najneskr poas klimaktria, pomc telu vivou s o najvm obsahom zsad, a tm odvrti nastupujcu hrozbu kyselinovej zae. Ak ena bezo zmeny pokrauje v obvyklom nesprvnom spsobe ivota, prpadne ete i doplnenom posedeniami pri kvike, me rchlo nasta katastrofa, lebo jej nepripraven organizmus sa odrazu mus vyrovna s privekm mnostvom kyseliny. Mnoh eny si nechaj predpsa hormny. Niekedy sa mentrucia obnov a s ou aj odvdzanie kyseln. Ale hormny maj vedajie inky, a ke sa vysadia, asto sa objavia depresie. V pokroilom tdiu klimaktria sa u ani napriek uvaniu hormnov mentrucia neobnov, pritom vak uvan hormny dvaj telu myln signl, e predchdzajca forma oisty prostrednctvom maternice je zasa k dispozcii. A tak si odklad organizmus (rovnako ako v priebehu plodnch rokov) kyseliny a toxny v podbruku. Kee sa vak z tela neodstrauj, me sa v priebehu asu vyvin rakovina maternice, vajenkov alebo vagny. Odkia pochdza toko kyseliny? Dostala sa do tela potravou. Zo zvenej konzumcie msa vznikne vea kyseliny moovej, pitie kvy vytvra tanny a kyselinu son (chlorovodkov), z obuby sladkost vznik mnostvo kyseliny octovej. Tabletkami proti bolesti sa telu dodva kyselina acetylsalicylov. Z bravovho msa vznik kyselina srov, z mnohch druhov syra kyselina dusin (koncentrovan dokonca a na rovni lavky krovskej) a zo pentu a rebarbory kyselina aveov. Preto je nevyhnutn v a po klimaktriu vemi prsne dba na vivu obsahujcu o najmenej kyseln a zabezpeova zsadit oetrenie pokoky, najlepie pravidelnmi zsaditmi kpemi, ktor pomu organizmu neutralizova vznikajce kyseliny. Potom sa me klimaktrium sta obdobm, v ktorom organizmus prosperuje a ena m pocit dokonalej pohody. Me to by

57

najkrajie obdobie jej ivota. Pozri aj vypadvanie vlasov, nvaly horavy, osteoporza, reuma.

Kostra
Odbranie minerlnych ltok v kostiach me vies k osteoporze, osteomalcii (mknutiu kost), rachitde, opakovanm zlomeninm kost a spomalenmu hojeniu zlomenn. Do tejto kategrie treba zaradi aj vzganie kbov, najm rann, preaen vzivo, bldiv bolesti kbov a ast zpaly kbovho vziva. Na prevenciu a vylieenie je potrebn akceptova dkladn program oisty od kyseliny a rozsiahlu remineralizciu. Pozri aj kby, osteoporza.

Kon choroby
Pokoka so svojimi asi 20 kilogramami a s plochou takmer 2 metre tvorcov je nam najvm orgnom. Telo sa poka zbavi nadbytonej kyseliny aj prostrednctvom nej. Ak sa mu to dostatone nedar, lebo sa vemi mlo potme, vznikaj ekzmy, hnisav vriedky (pustuly), liaje a akn. alie mon nsledky s: siln servenanie, prli such alebo popukan, a navye ete aj bled a ochabnut pokoka, neustle svrbiaca a neist - s uhrami a hnedmi fliaikmi. Dokonca aj celulitda a zmeny vziva s zaprinen (aspo iastone) prekyslenm, kee telo si svoje nadbyton kyseliny prednostne uklad vo vzive. Aj prinou neustupujcich zpalov achovej povy, zpalu aldonej sliznice, riev a sliznc, ako aj ihavky a mykz je prekyslenie. Vetky tieto symptmy s volanm tela o pomoc. Dokonca aj ak kon choroby je mon inne potlai, ba a vyliei, ke sa telo oist od kyseliny. Pokoka je prirodzen odev nho tela. Reaguje vemi citlivo na vetky vplyvy zvonka, ale predovetkm prezrdza vntorn stav organizmu; napokon: vetko vonkajie bva vrazom vntornho. Existuje nesporn svis medzi pokokou a revami, a preto treba pri kadom konom ochoren dba na to, aby rev boli v poriadku alebo prelieili sa. Najdleitejm krokom je pritom oista organizmu od kyseln zsaditou vivou a zsaditmi doplnkami stravy. A potom sa mu inne uplatni in opatrenia. Zklad nho vziva a spojivovch tkanv tvor kolagn, ktor zabezpeuje aj to, aby naa pokoka ostala hladk a prun. Kolagn vak doslova priahuje kyseliny, o vedie k tomu, e pokoka strca prunos a predasne starne. Tomu vak mono inne preds. Kadodenn prlev zsad tu vemi rchle prinesie zjavn inky. Ale aj pravideln zsadit kpele urchuj oetrujci a lieiv inok. Pozri aj ekzmy, uhry.

Krvn tlak
Prli nzky alebo prli vysok krvn tlak, nestabiln krvn tlak, ako aj zl krvn obeh, sklon ku krvcaniu a zvenie hodnt cholesterolu a kyseliny moovej v krvi mu by podmienen prekyslenm. Vysok krvn tlak vrazne zneprjemuje ivot v rznych oblastiach, nevynmajc sexulnu: je spoluzodpovedn za poruchy erekcie a nedosiahnutie orgazmu. Ale aj tlakom spsoben poruchy zraku, zvraty a bolesti hlavy treba odvodi z toho, e v tele existuje neustla kyselinov za. Predovetkm je vak vysok tlak vekm rizikovm faktorom pre cievy - me by prinou srdcovho infarktu a mtvice. Pri vysokom krvnom tlaku s cievne steny ve mi zaaen a poklesne mnostvo kyslka pre srdcov sval, a tm vlastne pre cel organizmus. Dsledn oista organizmu od kyseliny m okamit inn pozitvny vplyv na krvn tlak. Zsaditou vivou vrazne klesn aj hodnoty cholesterolu a triglyceridov dvoch rizikovch faktorov pre srdce a krvn obeh.

58

Matersk znamienka
Matersk znamienka s miniopatrenia na oistu od kyseliny. Naznauj, e dlh as bolo telo prekyslien a e organizmus odstraoval kodliviny a po hranicu svojich monost. Zrove s volanm tela o pomoc a po vhodnch opatreniach na oistu od kyseliny.

Migrna a bolesti hlavy

Znan percento Stredoeurpanov (napr. Nemcov okolo 5 %) m kadodenn neutchajce bolesti hlavy a takmer 50 % mva bolesti hlavy obas. Tto boles znane zneprjemuje ivot a skauje mnoh jeho radosti. Prekyslenie, prav prinu akost, prezrdza viacero prznakov: bled farba pokoky tvre (dsledok zench kapilr), citliv alebo slziace oi, zpal spojoviek alebo zpal okraja onho vieka (blefaritda). Rad tdi potvrdzuje, e oista tela od kyseln me spolu s vivou bohatou na zsady migrenzne bolesti zmierni alebo aj plne odstrni. Zchvatu migrny mono asto preds tm, e lovek u pri prvch prznakoch uije kopcovit ajov lyiku sdy bikarbny rozpusten vo vekom pohri teplej vody. Pozri aj prementruan syndrm.

Mtvica
Aj mtvica (mozgov prhoda) je poda najnovch poznatkov nsledok prekyslenia, podobne ako srdcov infarkt, lebo obe ochorenia vznikaj loklne ohranienm zablokovanm prekrvenia, prevane tkanivovch kapilr. Mtvica sce nastane nhle, ale aktnu katastrofu asto predchdza dlhoron prekyslenie s opakovanmi prechodnmi poruchami. Ak sa vstran znamenia sprvne pochopia, me to katastrofu odvrti. Ak k nej vak djde, vedie to k aliemu zhoreniu stavu a k vystupovaniu celho procesu. Nsledky postihuj predovetkm dva orgny s najvyou potrebou ltkovej premeny a obehu mozog a srdce. Podrobnej vklad tchto pochodov a prpadnch terapeutickch opatren njdete v prvej asti knihy (3. kapitola). Pozri aj krvn tlak, srdcov infarkt.

Mykzy
Prekyslen telo ponka idelne prostredie rozlinm patognnym kvasinkm, hubm a plesniam (plesov choroby sce existuj, ale vraz plesne sa v jazyku znane naduva aj na menej zvan hubov ochorenia). Zelen dostva najm kandidza, ie napadnutie kvasinkou Candida albicans, spsobujcou svojimi toxnmi znan kyselinov za. Je preto nevyhnutn pravideln a dkladn oista organizmu od kyseliny, aby sa tomuto patognu odobrala ivn pda. V dsledku neustleho prekyslenia trp hubovmi infekciami oraz viac ud. Napadnut bva vemi asto prirodzen bakterilna flra reva. Priam zzraky sa tu dosahuj dslednou oistou od kyseln, najm ak je spojen s konzumovanm kyslch mlienych vrobkov, napr. jogurtu. Dva pohriky biojogurtu bez prsad denne v priebehu jednho tda prinaj citen zlepenie. Skvel inok m najm tvortdov jogurtov kra ako doplnok k benej kadodennej strave (jedno jedlo pritom mono pokojne vynecha). Jogurtov kra je tak inn, e by ju vlastne mali lekri nariaova.

Nadvha
Nadvha predstavuje nielen nezanedbaten estetick nedostatok, ale aj zvan zdravotn riziko. Tukov bunky maj schopnos viaza na seba toxny, a tak sa vankiky zakrtko stan skldkami nebezpench splodn. Duevn za, ktor je s tmto stavom spojen, podmieuje choroby rzneho typu, od znenej obranyschopnosti, cez chrpku, reumatick stavy, hnisav vredy 59

a nedostaton funkciu obliiek, a po rakovinu. Mimoriadne nebezpenmi sa stvaj tieto skldky odpadu pri innej reduknej dite, lebo vtedy sa zaktivizuje vek mnostvo dovtedy neutralizovanej kyseliny, ktor sa vemi rchlo dostva do krvnho obehu. To me predstavova znan za pre telo, vedcu a ku kolapsu, srdcovmu infarktu a mtvici. Preto by sa pred plnovanou ditou vdy mala uskutoni dkladn oista od kyseliny. Nae telo potrebuje stle prsun energie, a to aj pri chudnut. Siaha preto po zdrojoch, ktor s najdostupnejie. To zna, e ke konzumujeme cukor, spaovanie tuku sa zastav. Okrem toho je telo vplyvom prekyslenia nten vytvra si stle nov tukov bunky, aby sa vyrovnalo s prlevom nepotrebnch kodlivn. Prvm krokom pri zhadzovan nadvhy mus by preto dkladn odkyslenie celho organizmu. Rozliujeme dva typy zniovania hmotnosti - odbravanie tukov (ony vlastne spsobuj tunotu) a stratu vody (telo si toti uklad vodu na zriedenie kyseln, o sa prejavuje jednak ako opuch celho tela, a jednak zvenm hmotnosti). Vzhadom na to sa pri kadom chudnut vyaduje odlin postup (oista od kyseln je vak inn v obidvoch prpadoch). V prvom prpade musia pacienti zni svoj energetick prjem (teda prijma menej joulov/kalri) a musia zvi vdaj energie dostatonm pohybom; v druhom prpade djde k bytku hmotnosti prekvapujco rchlo a ahko - phou oistou od kyseln. Takmto odahenm tela sa uvon energia, vaka ktorej sa lovek zane podstatne ahie vyrovnva so svojimi kadodennmi lohami a bude schopn pusti sa do vec, na ak si predtm netrfol. V jeho ivote me tak nasta obrovsk pozitvny zvrat.

Nladovos
Prekyslenm tela sa vrazne zni nielen vkonnos, ale lovek aj horie zna rzne zae a je vystaven astej zmene nlad. Aj tu v priebehu niekokch dn pome oista od kyseliny a lovek sa zane cti ako znovuzroden, po dlhom ase op pln radosti zo ivota. Skrtka - prestane by kysl - doslova aj v prenesenom vzname (nevrl, mrzut) a zane si uva svoj nov ivot. Pozri aj depresie.

Nvaly horavy
Na zaiatku klimaktria a s nm spojench zmien v organizme sa telo poka zbavova prebytonch kyseln takzvanmi nvalmi horavy. Kee odpad prirodzen cesta vyluovania kodlivn mentruciou, telo si had in formu. Preto nie je rozumn obmedzova tento ventil tela liekmi ani ho nijako potla, aj ke pre enu je tento symptm znanou zaou. Me si vak pomc innou oistou od kyseliny. Ke nvaly horavy prestan by potrebn, zmizn samy od seba. Pozri aj klimakterick problmy.

Nechty
V dsledku prekyslenia sa mu lma nechty. Mkn, tiepia sa, robia sa na nich ryhy alebo hrubn. Vznikaj na nich psiky a biele faky. Optovn nastolenie acidobzickej rovnovhy im me pomc.

Neplodnos
Ak dleit je oista od kyseliny pre tehotenstvo, je zrejm aj z toho, e zdrav plodov voda m zsadit hodnotu pH 8,5. Na udranie tejto hodnoty mus telo vynaloi znan nmahu, najm ak okolit tkanivo m v dsledku prekyslenia hodnotu pH 6,5 alebo ete niiu. Niekedy je nesmierne ak dosiahnu neutrlnu hodnotu, aj ke tba po dieati je vek a ostatn okolnosti s nanajv 60

priazniv pre otehotnenie. Najm uvanm antikoncepnch tabliet vznik v reproduknch orgnoch neprirodzen kysl prostredie. Mnoh eny ostvaj neplodn preto, lebo ich prekyslen telo nie je pripraven na poatie. Preto by sa mala u cel mesiace pred elanm tehotenstvom zabezpei prirodzen acidobzick rovnovha, aby diea mohlo v matkinom tele vyrasta v harmonickom prostred a zaalo svoj ivot bez zdravotnch akost. Ale oista od kyseliny je dleit aj pre budcu matku, lebo diea si v prpade potreby berie z rezerv jej tela to, o potrebuje; u matky sa to vak me prejavi ako stav nedostatku. Prekyslen vzivo sa v niektorch prpadoch neme po prode optimlne regenerova, preto ostvaj stopy po tehotenstve - strie a deformovan postava. Me to by vekm hendikepom - a pritom je to plne zbyton. Pozri aj antikoncepn tabletky, potencia.

Nervov systm
Nervov systm je v dsledku prekyslenia neustle zaaovan. Nsledkom me by podrdenos, zven citlivos na boles, oslabenie podnetov, rchla unavitenos, tvrdoijn bldiv neuralgie (jednotlivm problmom sa venujeme osobitne, vdy aj s odporanm konkrtnej metdy na oistu od kyseln).

Neuralgie
Vzivo obopna nervy ako ochrann obal a zrove je pri kyselinovom preaen hlavnou zsobrou zsad v tele. Preto je pochopiten, e prekyslenie tela zasiahne vdy aj nervy. asto je za kyselinami tak vysok, e kyselina sa uklad aj vo svaloch. Tam spsobuje svalov ke, priom nervy mu by bolestivo pricviknut. Je nevyhnutn odhali neuralgie ako volanie neustle predrdench nervov o pomoc. Po prleve zsad (v aktnom prpade uitm kopcovitej ajovej lyiky sdy bikarbny rozpustenej v dostatonom mnostve vody) bolesti po vemi krtkom ase ustpia. Vivou bohatou na zsady by sa mala obnovi acidobzick rovnovha, ktor by sa potom mala stle udriava zsaditmi doplnkami vivy. Zsadit kpele celho tela mu tieto opatrenia rozumne podpori, a tm urchli spech.

Oblikov choroby
Takmer vetky choroby obliiek svisia s prekyslenm tela, o sa d ahko odhali pomocou pH lakmusovho papierika a o si kad me zisti sm. Obliky toti vykonvaj najv podiel prce pri vyluovan zbytonch a kodlivch kyseln z tela. Treba dba aj na to, aby bolo k dispozcii dos zinku, lebo pri jeho nedostatku sa tvor aj nedostaton mnostvo karboanhydrzy, enzmu dleitho pre vyluovanie kyseln. m je organizmus prekyslenej, tm saenejia je innos obliiek. A uzavrie sa bludn kruh: kyseln je privea a mali by telo opusti, ale prve ich mnostvo je prinou, pre ktor s ich obliky schopn vyluova iba mlo. Tm sa zvyuje prekyslenie tela, a v jeho dsledku mu obliky vyluova ete menej. V kadom prpade by lovek mal dos pi, aby oblikm uahil prcu, to znamen v normlnom prpade prinajmenej 2,5 litra denne, pri zai primerane viac. Aj podrdenie, plenie pri moen, moov kamene a mechrov kamienky jasne poukazuj na prekyslen mo. Dleit je, aby sa vrazne zvilo nielen mnostvo tekutiny, ale aj mnostvo zsaditej zmesi, ktor umon oistu od kyseln. A nemalo by sa uva menej ako kopcovit ajov lyika, kee menie mnostvo zsad viaucich kyseliny nesta na neutralizciu danho mnostva kyseliny a na podporu detoxikanej funkcie obliiek. Inak sa toti lovek nezane cti dobre, take by mohol nadobudn falon dojem, e oista od kyseliny mu neprospieva. A pritom iba on ju neurobil v tej miere, aby mu naozaj pomohla.

61

On problmy
Vetky typy zrakovch porch, napr. siv zkal, s asto nsledkom kyselinovej zae organizmu. Ale aj svrbenie o, zpal spojoviek alebo precitlivenos na svetlo s asto jej prznakom. Za kyselinou spsobuje nepohyblivos malch onch svalov a zakauje oovku. Kee vmena tekutiny v onej komore prebieha len vemi pomaly, spech potrebuje nejak as, aby sa dostavil. A po niekokch mesiacoch po oiste tela od kyseliny bude zlepenie zraku neodkriepiten, dokonca aj pri vskyte degeneratvnej makuly.

Oslaben vzivo
Oslabenie vziva je vyvolan dlhotrvajcim, alebo dokonca aj permanentnm prekyslenm organizmu. To vedie k predasnmu starnutiu a k narastajcej stuhnutosti vziva. Ak je vzivo v dsledku neustleho preaenia kyselinou oslaben, neme u dostatone (alebo vbec) plni svoju pufrovaciu funkciu ako zabezpeovate acidobzickej rovnovhy. To zan asom pociova aj alie orgny, vrtane ivotne dleitch. Je vak a prekvapujce, o sa d dosiahnu kadodennm prlevom zsad v hodnote pH 7,5, najm ak sa podva aj dostatok vitamnu C, potrebnho na tvorbu kolagnu. Jeho uvanie je dostatone inn a vtedy, ke lovek uije aspo 3 gramy denne, rozdelen do niekokch dvok v priebehu celho da, lebo vitamn C sa v tele neuklad a pribline po tyroch hodinch ho telo vyli. Napriek tomu aj tu je kadodenn prsun vitamnu C npomocn, lebo sa zabezpe, aby boli vetky oblasti dostatone zsoben.

Osteoporza
Prv ne sa kyseliny vylia z tela, musia sa neutralizova pomocou zsad. Ak nie je k dispozcii dostatok zsad zo stravy, mus telo siahnu do svojich rezerv, predovetkm v kostiach, kde je vysok obsah vpnika. Vpnik m v tele dleit lohu. Upravuje srdcov innos, reakcie svalov a nervov i zravos krvi. Najvm zsobnkom vpnika v tele je jeho kostn systm (prve v om m vpnik dleit funkciu), priom bytok spsoben odnmanm zostva sprvu nepozorovan. Vdy, ke pri vysokej hodnote kyseln mus telo siahnu do svojich zsaditch rezerv, trochu kostnej hmoty ubudne. asom vak zane by bytok zjavn, a nakoniec vznikne osteoporza. Slovo osteoporza znamen rednutie kost (ich porznos). Rizikovou skupinou s najm eny po prechode, lebo denne prijmaj priemerne len asi 600 a 700 mg vpnika, o je iba polovica jeho skutonej potreby. Okrem toho znan zlo spsobuj aj tzv. zlodeji vpnika: alkohol, nikotn, kofen a cukor, ltky, ktor pri ltkovej premene ved ku kyslej reakcii. Osteoporza teda nie je dsledok opotrebovania, ako sa veobecne hovor, ale nedostatku. M pvod u v detstve. Nedostaton prjem vpnika v detstve vedie k tomu, e kosti vlastne ani nedosiahnu svoju optimlnu hustotu, a preto sa v nich neutvoria dostaton rezervy vpnika. Pri vytvran rezerv vpnika m mimoriadne dleit lohu organicky viazan vpnik zo zeleniny. Vpnik z mlieka a mlienych vrobkov prijma telo aie. Okrem vpnika potrebuje telo aj dostatok vitamnu C na zvenie stability kost, lebo vitamn C podporuje tvorbu prokolagnu a kolagnu, bielkovinovch zkladov pre tvorbu kostnej hmoty. Osteoporza sa u ien prejavuje asto u v predklimakterickom obdob, a to bolesami chrbta, zlm dranm tela (zaguaten chrbt, vydut brucho), o bva vrazn najm pri dlhoronom nedostatku estrognu. Je bezpodmienene potrebn podstpi denzitometriu - necha si odmera hustotu kost. Na postupe je vak dnes aj juveniln osteoporza, zaprinen nedostatkom potrebnch ltok vo vvojovom procese: vpnika, horka, kostrovch substanci (predovetkm kolagnu), a najm hormonlnou nerovnovhou. ast uvanie prehadiel a jednostrann dity ete podporuj

62

vyplavovanie dleitch minerlnych ltok a elektrolytov. Zvyujce sa prekyslenie okrem toho pokodzuje funkciu nadobliiek, ktor je mimoriadne dleit, aby sa vstrebanie minerlnych ltok do kost mohlo vbec uskutoni. Ak hladina hormnov klesne, osteoporza sa urchli. Aj alkohol brni syntze bielkovn, pri ktorej sa tvor elastick substancia pre kosti. okolda a kakaov npoje svojm vysokm podielom kyseliny oxalovej (aveovej) uberaj vpnik kostiam. Ale aj kva, zmrzlina, hotov pudingy a omky, ako aj varen pent a rebarbora urchuj tento proces. Sladk dezerty vytvraj idelnu ivn pdu pre kandidzu, pri ktorej sa silne pokodzuje revn flra, take neme prebieha dostaton resorpcia vpnika. To vetko alej urchuje vvoj osteoporzy. Mnoh eny s osteoporzou trpia aj na zpchu. To poukazuje na nedostaton innos riev, no pravou prinou je i tu nedostatok vpnika. Pretoe prjem vpnika sa vrazne zni, kosti, ktor boli kvli prekysleniu tela vylhovan, sa u optovne nemineralizuj. Cielen dodaton uvanie vpnika bva zva neinn, lebo revo ho odmieta prijma. Tu treba poradi kolonoterapiu, aby sa zaaen revo vyistilo a aby sa posilnila jeho funkcia. Neustla zpcha si vak neraz vynucuje uvanie prehadiel, o s takisto zlodeji minerlov a osteoporzu ete viac urchuj. Pokia je prjem minerlov revom brzden, je vemi dleit optovn mineralizcia cez pokoku. Odpora treba zsadit kpele s hodnotou pH 7,5 a 8,5 a v trvan aspo hodiny pri teplote asi 35 a 38C (nie pritepl, aby sa prli nezaail krvn obeh). inn je aj namoi non koeu a ponoky do zsaditho roztoku, vymka bez plkania, vysui a obliec si ich na noc. Tak telo dostva (navye, v priebehu niekokch hodn) zsadit ltky, ie me sa optovne mineralizova a regenerova. Pozri aj kostra, klimaktrium.

Plenie zhy
aldok tvor vo svojich vstelkovch bunkch kyselinu son (chlorovodkov), ktor potrebuje na trvenie. Tvor ju z kuchynskej soli, kyseliny uhliitej a vody biochemickou reakciou. Popri kyseline sonej vznik pri tomto procese aj hydrognuhliitan sodn. Ten prechdza do krvi a vstrebvaj ho orgny, ktor potrebuj zsadit ltky. Takmi orgnmi s napr. pee, lnk, pankreas a tenk revo. Ak tieto orgny potrebuj viac zsad, mus aldok vyprodukovaiac tejto ltky; tm sa vak sasne nadmerne produkuje kyselina son, spsobujca plenie zhy. Nevyskytuje sa v tom prpade, ke sa lovek stravuje zsadito a telo sa raz za de dozsobva zsadami, take vetky orgny mu pracova v optimlnom prostred. Niekedy sa plenie zhy me vyskytn aj po uit zsaditho prpravku, m me vznikn dojem, e zsadit ltka telu neprospieva. Je to vak plne naopak: len o telu ponkneme dostatok zsad, vyuije organizmus tto prleitos na to, aby sa zbavil svojich naukladanch kyseln. Tento proces me prebieha tak intenzvne, e priebeh tejto reakcie lovek pociuje ako plenie zhy. V takom prpade by sa nemali vysadi zsady (organizmus ich nevyhnutne potrebuje), ale okamite by sa mala ui alia dvka. Potom plenie zhy zmizne, lebo uvonen kyseliny sa neutralizuj. Pozri aj aldon problmy.

Paradentza
Paradentza patr k zaiam, ktor s ahko odvrtiten, lebo to nie je vlastne choroba, ale nsledok istho nedostatku v organizme. Je to prejav oslabenho tkaniva asien, o je spsoben jednak prekyslenm, a jednak nedostatkom vitamnu C. Ak sa telo pravidelne a dkladne oisuje od kyseln a ak prijma dostatok minerlnych ltok a vitamnu C, tvoriaceho kolagn, to znamen asi 3 gramy denne (rozdelen do viacerch dvok), paradentza vemi rchlo ustpi. asn spevnej a tento stav sa pri uvedench opatreniach d udra. Pozri aj zuby.

63

Peeov choroby
Pee je centrlne miesto na odvdzanie kodlivn v zujme rovnovhy v hospodren s kyselinami a zsadami. Potrebuje vek mnostvo zsad na vrobu le; ich hlavnm dodvateom je aldok, kee rozklad kuchynsk so. Ak telo dostva potravou primlo zsad, aldok mus produkova viac kyseliny, aby mohol doda zsady, ktor pritom vznikaj. Tak vinou nedostatku zsad dochdza k prekysleniu aldka a k neustlemu preaovaniu peene, take svoje mnohorak lohy me pee plni len nedostatone, ba niekedy to vbec nedoke. Pri oslaben peene treba preto v prvom rade zabezpei dostaton prsun zsad. To sa deje vivou bohatou na zsady a pomocou zsaditch zmes z lekrne. Tak sa aldok aj pee mu op zregenerova a zaa optimlne fungova v prospech celho organizmu.

Podrdenos
Mnoho ud (a d sa poveda, e oraz viac) trp stlou podrdenosou a rozuuje u aj pri tch najmench podnetoch. Je to jeden z vedajch inkov prekyslenia tela, lebo vzhadom na npor vekho mnostva kyseln je nerv sympatikus stle predrden, v dsledku oho azy vyluuj privea adrenalnu a tyroxnu, o vedie k neovldatenosti a agresvnemu sprvaniu. Pravidelnou oistou od kyseliny sa nlada zmen v priebehu niekokch dn. lovek sa uvon, je pokojnej a lepie naladen. Pozri aj prementruan syndrm.

Pohlavn orgny
Prekyslenm mu vznikn zpaly, servenanie a svrbenie vonkajch pohlavnch orgnov, no aj maternice. Aj tu v mnohch prpadoch pome dkladn oista od kyseliny a optovn dosiahnutie acidobzickej rovnovhy.

Polyartritda
Telo sa vdy poka vznikajce kyseliny neutralizova zsadami a vyli. Ak je vak nadbytok kyseln privysok a ponuka zsad primal, mus telo kyseliny predbene uskladni vo vzive, a to a do asu, km nebude zsad dostatok. Ak sa skladovacia kapacita vziva vyerp, nadbyton kyseliny sa ndzovo uskladuj aj vo svaloch a kboch. Vo vzive sa kyseliny viau na kolagn, zatia o v inch orgnoch tela sa pred uskladnenm musia premeni na soli. S to vak tie soli, ktor pravdepodobne zapriuj reumatick zpal kbov (viacerch naraz) alebo ho vrazne vystupuj. Tomu, kto trp na polyartritdu, radme, aby si v priebehu jednho celho da zapisoval vetko, o zje. oskoro uvid priamu svislos medzi kyselinotvornou stravou a nepravidelne sa vyskytujcimi zchvatmi bolesti. Pri polyartritde s zsadit kpele priam nepostrdaten, spoiatku denne, neskr trikrt tdenne po 2 a 3 hodiny; m dlhie, tm lepie. Zsadit hodnota kpea by mala by pH 8,5, o sa d dosiahnu aj roztokom hydrognuhliitanu sodnho (sdy bikarbny). K tomu by mala pristpi viva bohat na zsady a uvanie zsaditch vivovch doplnkov. Telo sa za to odva. Pozri aj arlritda, kby.

Poruchy koncentrcie
Ak je telo dlh as prekyslen, spsobuje to rozlin akosti - nedostaton prekrvenie mozgu, rchlu unavitenos, znen vkonnos, podrdenos a poruchy koncentrcie. Tieto prznaky, asto existujce aj mnoho rokov, mu po odkyslen organizmu zmizn v priebehu niekokch dn. Potom lovek pocti prlev energie a vrti sa mu zujem o okolit svet i takmer zabudnut

64

odvaha riei nov lohy. Pozri aj poruchy prekrvenia.

Poruchy prekrvenia
Kad jedna bunka nho tela potrebuje neustle zsobenie prdom krvi, prostrednctvom ktorho sa aj odstrnia vzniknut splodiny. Za kyslho odpadu sa vrazne zni zsaditou stravou, prpadne ete i doplnenou o zsadit vivov doplnky (naa modern strava m prli vysok podiel kyseln, omu sa v mnohch prpadoch mono dos ako vyhn). Phou zmenou vivy nemono okamite napravi nsledky kyselinovej zae, trvajcej neraz aj cel desaroia. Vinou kyseliny sa stvaj erven krvinky oraz neprunejmi a napokon dosiahnu ist stuhnutos, pre ktor u nielene nemu prechdza cez zke cievy, ale dokonca ich aj upchvaj. To me spsobi srdcov infarkt alebo mtvicu (pozri patrin hesl) alebo prinajmenej nedostaton zsobenie tela kyslkom, ba priamo jeho deficit. Mimoriadne ohrozen s aj nohy, ktor s kvli svalovej zai odkzan na dobr zsobenie kyslkom. Aby neprilo a k trombzam, i dokonca k vredom predkolenia (pozri prslun heslo), mala by sa u pri malch poruchch prekrvenia preveri situcia s kyselinou v tele a raz za de by sa mal formou zodpovedajceho doplnku stravy doda organizmu dostatok zsad. Pozri aj studen konatiny.

Poruchy spnku
Kee prekyslenie m na telo vyslovene povzbudzujce psobenie, je pochopiten, e chronick poruchy spnku asto zmizn po oiste tela od kyseln. Prekyslenie zabrauje telu, aby sa prirodzene uvonilo, pretoe udruje sympatikus v stave naptia a pripravenosti na vkon aj vtedy, ke to vbec nie je iaduce. Na druhej strane sa vak postupne dostavuje reakcia - ochromujca nava, pri ktorej napriek vetkmu lovek nedosiahne naozaj osvieujci spnok. Tm, o trpia nespavosou, me dkladn oista od kyseliny v mnohch prpadoch pomc.

Potencia
Neakanm a vinou vemi poteitenm inkom pravidelnej oisty od kyseliny je stpnutie libida a zmiznutie porch potencie, neraz aj dlhoronch. Obidva inky sa objavuj asto u v prvch doch intenzvnej oisty od kyseliny. Je to pochopiten, ve poruchy potencie vyplvaj z nedostatonej funkcie liaz. Oista od kyseliny ich bezprostredne odbremen a podnieti na aktivitu. Pri problmoch s prostatou treba navye dba na to, aby sa telu dodal dostatok zinku (jeho nedostatok bva v tchto prpadoch zrejm). Je to prjemn prekvapenie, ke lovek zist, e telu treba len trocha pomc, a hne funguje lepie, ako si myslel.

Potenie nh
Ak sa npor kyseliny vystupuje natoko, e prirodzen vyluovacie orgny u nedoku zvlda oistu od nej, telo sa poka splni svoju lohu pomocou nh ako nhrady za obliky. Pri mimoriadne silnom poten nh, by sa mali vyetri obliky, lebo to me naznaova obmedzenie ich funkcie. Ak nohy ete aj plia, treba radiklne obmedzi konzumciu msa; bravov treba vyli celkom, lebo plenie spsobuje kyselina srov, ktor sa tvor konzumovanm msa. Pomoc tu prinaj kadodenn zsadit kpele nh s hodnotou pH 8,5, a to roztokom sdy bikarbny. Tieto kpele nielene potlaia potenie nh, ale odbremenia a vyistia cel telo. Napokon, ete innejie by boli celotelov zsadit kpele, priom trvanie kpea m rozhodujcu lohu. Kpe trvajci menej ako hodinu neprina ete pln vsledok, mal by trva aspo 2 a 3 hodiny. A potom me nasta skuton odbremenenie a oistenie tela.

65

Prementruan syndrm
ensk organizmus je schopn pri mesanom krvcan (mentrucii) vyli svoje prebyton kyseliny prirodzenm spsobom. A do zaiatku krvcania sa splodinov kyseliny zaparkuj v tele. Krtko pred mentruciou vznikne kyslou potravou, liekmi proti bolesti, nedostatonm pohybom a plytkm dchanm asto tak siln prekyslenie, e to me vies a k migrne, podrdenosti alebo k depresim (pozri prslun hesl). Mnoh eny sa bezprostredne pred mentruciou sauj na nevonos, nafknut brucho, opuchnut lenky, alebo dokonca na priberanie. Je to preto, lebo telo je nten kvli zriedeniu uloenej kyseliny hromadi vodu. m viac kodlivch ltok treba vyli, tm intenzvnejia alebo dlhie trvajca je mentrucia - aj to je eln opatrenie organizmu. ou sa kyseliny vyluuj, zmizne nahromadenie vody a aj s nm svisiace priberanie a doznej aj symptmy prementruanho syndrmu. Tmto neprjemnm symptmom je mon preds, ak sa vytvor a po cel mesiac medzi dvoma mentruciami udr acidobzick rovnovha. Potom u neexistuje podrdenos pred mentruciou, zchvaty migrny a nezvi sa hmotnos hromadenm tekutiny. Vytrat sa strach z tchto dn a ena nestrat dobr pocit. Pozri aj migrny, depresie.

Problmy s platnikami
Prekyslenm strcaj platniky - rovnako ako kosti stle viac fosforenanu vpenatho. Ak sa prekyslenie vas nezastav, platniky, ktor pozostvaj prevane z kolagnu, sa zmrtia a svoju lohu u nemu spoahlivo plni. Splotia sa, stan sa menej prunmi, vplyvom oho me ahko prs k ich vysunutiu i inm anomlim chrbtice. Pri vetkch problmoch s platnikami by mala by zkladom kadej lieby stla oista organizmu od kyseln a pravideln prsun zsad s hodnotou pH 7,5 raz za de. Vemi asto staia u tieto opatrenia na odstrnenie akost a na dosiahnutie mladistvej pohyblivosti.

Rakovina
Prekyslenie tela je aj prvou podmienkou a zkladom vzniku rakoviny, ktor vdy potrebuje prekyslen prostredie; v zsaditom prostred sa neme rozvin. Toto skmal najm nosite Nobelovej ceny prof. Otto Warburg. Objavil, e rakovinov bunka ije na zklade praprincpu ltkovej premeny kvasenia, take dnen obvykl kvasiaca strava psob na rakovinu podporne. Za reva, podmienen kyselinou, urchuje oslabenie imunity a rozpad buniek. V ns vetkch sce vznikaj rakovinov bunky, vinou viackrt za de, ale zdrav imunitn systm ich spozn a odstrni. A pri kyselinovom oslaben imunity me prs k nadmernmu zmnoeniu rakovinovch buniek. Pritom m rozhodujcu lohu priebeh oxidcie, resp. kvasenia. Km zdrav bunka tela spauje cukor na oxid uhliit, rakovinov bunka skvas cukor na kyselinu mlienu. Tm prehbi kyselinov za tela a utvor si vyhovujce prekyslen prostredie. Rakovinov bunka je teda bunka, ktor sa optimlne prispsobila prekys1e'niu tela, a tm je potencilne ne smrten. Egoizmus bunky vak vedie k znieniu tela, a tm aj k zniku jej samej. Za tela kyselinou sa zvyuje produkovanm kyseln rakovinovmi bunkami, a sa choroba nakoniec stane nezvratnou. Normlne bunky tela sa za tchto okolnost stvaj oraz menej ivotaschopnmi, a napokon prestane by funkn cel organizmus. Kee sa tento dej odohrva v celom tele, opercia ndoru alebo loklne oarovanie mva neraz iba odkladn inok. Ete stle neexistuje jednoznan odporanie stravy pre chorch na rakovinu, hoci v publikcii Nrodnej vedeckej rady USA je napsan: Lekr, ktor pri liebe rakoviny nezohadn faktor stravy, previn sa terapeutickou chybou. Kee chor na rakovinu maj vdy prekyslen organizmus, tento poznatok by sa mal vyui aj profylakticky. Telo by sa u malo pravidelne preventvne oisova od kyseliny, aby sa rakovina nemohla vyvin, lebo kysl prostredie sa v 66

organizme vbec nevyskytne. Prrodn lieite Rudolf Darmstdter pe: Neutralizciou nadbytku kyseliny sa vitlnym rakovinovm bunkm vezme zrove ivn pda, ktor nevyhnutne potrebuj na svoj urchlen rast. Ete jasnejie sa vyjadruje vskumnk v oblasti kyseln Gottfried Segger: Rakovina vznik len v kyslom prostred. A jedin inn prevencia pri rakovine je viva bez kyseln. Ak je acidobzick rovnovha u chronicky naruen, nsledky pre telo s nedozern a ich rozptie predstavuje irok klu: od permanentne zlej nlady, navy, podrdenosti a depresi, cez reumu, artritdu, alergie, aldon a revn akosti, znien chrup, a po kyselinov smr v podobe srdcovho infarktu a rakoviny. Prof. Warburg hovor, e rakovina je v prvom rade chorobou z prekyslenia. Skutonou prinou rakoviny je nedostatok kyslka v bunke. Aj obvan metastzy sa mu vytvori len vtedy, ak je v tele kysl prostredie; v zsaditom prostred sa usdli nemu. Aj znmy dietolg Are Waerland dospel k rovnakmu vsledku: Meme poveda, e prekyslenie je jednm z predpokladov a zaiatonch tdi rakoviny. Pri rakovine okrem srne potrebnej oisty od kyseliny me vrazne prospie pitn kra s Immuvitom CH 23 (bliie v poznmke na konci knihy), lebo isto rastlinn inn ltky tohto prepartu dodatone posiluj imunitn systm, a tak pomhaj telu, aby sa samo oslobodilo od rakovinovch buniek. Je to dleit najm po opercii, mono v konenom dsledku aj ivotne dleit. alej si treba vimn, e aj negatvne a detruktvne mylienky znane oslabuj imunitn systm. o ns rob kyslmi (a nielen v prenesenom vzname, ale doslova), to ns od ivota vzauje a napokon aj odstrauje (a tie doslova!). Preto je dleit naozaj riei vznikajce konflikty, a to o najskr, prv ne vznikne nenapraviten koda. Kto sa postar o to, aby nebol kysl (teda ani obrazne - mrzut, ani doslova - vntorne prekyslen), urob to najlepie, o sa pri prevencii rakoviny urobi d.

Reuma
Reumu i reumatizmus (pojem je dos vgny a zahrnuje irok spektrum ochoren; bez bliej pecifikcie ide zva o reumatoidn artritdu) zapriuje vek kyselinov za organizmu. Chorobu nesmierne podporuje privysok konzumcia bielkovn, ktor telo nie je schopn v celom rozsahu zuitkova, take ich vsledn produkty (kyseliny) mus neutralizova pomocou zsad a vyli. Ak nie je k dispozcii dos zsad, ostvaj tieto kyseliny v tele a ukladaj sa v tkanive. Prejavuje sa to tm, e loveka vetko a pri kadom pohybe bol. Vsledkom je stuhnutie svalov a chronick bolesti. Tieto akosti mono odstrni alebo aspo obmedzi vivou bohatou na zsadit ltky. Prrodn lieitelia, no i lekri akceptujci prrodn medicnu opakovane poukazuj na pozitvne inky, ktor m pri reume oista tela od kyseln. Svislos medzi terapeutickm prsunom zsad a zmiernenm bolest, asto okamitm, nemono prehliada, take oista od kyseliny by mala by prvm opatrenm pri vetkch reumatickch ochoreniach. Aby sa zabrnilo vej zai, malo by sa z jedlnika vyli predovetkm bravov mso, mastn syry a vajcia. Potom by sa mala viva krok za krokom nasmerova tak, aby mal organizmus neustly nadbytok zsad. Okrem toho maj reumatici vemi zven potrebu stopovch prvkov, ktorej by sa malo vyhovie vhodnmi doplnkami stravy. Uvdzame najdleitejie opatrenia na odstrnenie usadenn a reumatickch akost: Zredukova prjem bielkovn, najm konzumciu msa. Nejes ni z konzerv, ale len erstv, prirodzen stravu, najm vea ovocia, zeleniny a altov. Postara sa o dkladn ozdravenie reva revnmi vplachmi a o obnovenie zdravej revnej flry. Niekokokrt denne pi zeleninov avy alebo zeleninov vvary a oistn bylinkov aje. Zsadit aje s: ihavov, ubovnkov, rebrkov (z myieho chvosta) a praslikov. Mimoriadne silnmi rozpadlami kyseliny s zvonovnk klasnat (Phyteuma spicatum) a zvonovnk hlavat (Phyteuma orbicutare), ktor sa dnes u vyuvaj vo farmakolgii (vaky

67

s k dispozcii aj v tobolkch alebo ako sasti tonizujcich zmes). Vemi rchlu pomoc poskytn zsadit kpele celho tela s hodnotou pH 7,5 a 8,5, o sa dosiahne roztokom hydrognuhliitanu sodnho. Aby kpe pri liebe reumy naozaj pomohol, mal by trva aspo 2 hodiny, avak mono ho bez vhania ete aj predli, priom voda by nemala by prli horca, aby sa zbytone nezaaoval krvn obeh. Zsadit kpe prina u pri prvej aplikcii vrazn pomoc, asto dokonca pln oslobodenie od bolesti, a me sa opakova kad de. Vyhba sa pobytu v studench, vlhkch miestnostiach, prievanu a prci so studenou vodou.

Reumatick postihnutie mkkch tkanv

Pri tomto type reumy (vgnos termnu op pripomname; pozri predchdzajce heslo) ide o bolestiv stavy svalov, liach a nervov. Ochorenie je prejavom dlhotrvajceho silnho prekyslenia organizmu. Aj tu je dkladn oista organizmu od kyseliny zkladom kadej innej terapie, ba vemi asto je u ona sama tou rozhodujcou terapiou. Rntgenov snmka alebo .vyetrenie krvi vak vinou neprinaj nlez a podstatu bolesti, neraz i vemi silnch, nijako nevysvetuj. Ich prina je vak dobre znma - prekyslenie organizmu. inne me proti tomu pomc len prechod na zsadit stravu a zsadit doplnky vivy s kadodennm prsunom zsad. Vsledok me na seba necha aka, lebo tento symptm naznauje, e aj vetky ostatn kyselinov skldky v tele s pln, take je potrebn urit as, km pri odbremeovan organizmu prde na rad aj svalstvo. Je to vak jedin inn cesta a me prinu odstrni aj natrvalo. Pozri aj reuma.

Senn ndcha
Najcharakteristickejm symptmom sennej ndchy, teceho nosa a zaplench o sa d preventvne predchdza uvanm asi 5 gramov hydrognuhliitanu sodnho (sdy bikarbny) denne vo vekom pohri polovlanej a teplej vody. Ak sa uvanie o len na de-dva vysad, symptmy sa znova objavia. Ak sa v oiste od kyseliny pokrauje vhodnou zmesou zsad, mono dosiahnu, e aj po dlhoronch akostiach so sennou ndchou me by lovek zrazu bez akost. Pozri aj alergie.

Sklerza multiplex
Vntorn prostredie tela viny ud je prekyslen. Me to vies k tomu, e citliv nervov zakonenia s natoko zaaen, a odumieraj, a tm sa preruuje prenos impulzov z mozgu k svalom. Neraz sa k tomu pridruuje ete aj kandidza. to na imunitn obranu vlastnho tela, take me nasta chyba v samoregulcii organizmu a vznikne autoagresvne ochorenie, ako AIDS alebo alergia. Aj v prpade sklerzy multiplex zohrvaj nemal rolu negatvne mylienky a predstavy, omu sa doteraz venovalo iba mlo pozornosti. Kee kysl prostredie organizmu vedie u aj samo k depresvnej nlade, vemi tu pomha zabezpeenie nielen dkladnej oisty organizmu od kyseliny, ale aj odbremenenia psychiky.

Srdcov infarkt
Srdcov infarkt m vea prin: nadvhu, nedostatok pohybu, vysok tlak, stres, starosti, strach, nikotn, alkohol a agresivitu; a to sme spomenuli len niektor. No predpokladom vzniku infarktu je dlhoron prekyslenie organizmu, vedce k vysokej hodnote kyseliny, ktor u nie je mon neutralizova. V prekyslench astiach tela dochdza potom k zahusteniu krvi (pozri 6. kapitolu) a k nhlemu kolapsu celho krvnho zsobovania danho orgnu, o sprevdza iaston odumretie 68

tkaniva (nekrza). Tomuto vvoju sa vak d zabrni, ak sa vas spozn a zvrti dostatonm prvodom zsad. Po dkladnej prave hospodrenia s kyselinami a zsadami sa me v pokodench astiach srdca natoko zlepi proces ltkovej premeny, e ani budce vrcholn zae u nepoved k obdobnej reakcii. Roku 1928 dolo viac-menej astnou nhodou k vznamnmu kardiologickmu objavu - zistilo sa, e rastlinn glykozid strofantn potla angnu pectoris a me zabrni srdcovmu infarktu. Ak sa pri ochoren srdca pravidelne podva (intravenzne alebo perorlne), akosti ustpia a infarkt sa nezopakuje. Tento spech dlho nevedeli teoreticky vysvetli, km sa nezistilo, e dvodom, preo srdcov sval neme kyslk optimlne vyuva, je prve prekyslenie, ktorho nsledkom je angna pectoris, v horom prpade infarkt srdcovho svalu. Strofantn podporuje srdcov sval pri vyuvan kyslka natoko, e prekyslenie sa zni a kritick stav sa ani nslednm prlevom kyseliny nezopakuje. Pritom prv fza predinfarktovej zae sa zana vinou u desaroia pred kritickou udalosou, neraz m dokonca korene aj v detskom veku. Dnen jednostrann strava, nedostatok pohybu a fajenie zvyuj mnostvo i vekos usadenn v artrich. Primlo si vmame aj priame spojenie srdca a psychiky. Vntorn vstelka vencovitch tepien obsahuje - obdobne ako mozog - mnostvo receptorov stresovch hormnov. Ak sa psychick zae nespracuj alebo ak sa spracuj iba nedostatone, vznik trval psychick za, ktor me vies k angne pectoris alebo infarktu. Telo potrebuje neustle disponibiln potencil a oistu od kyseliny preto, aby mohlo okamite odbra za - prv ne by mohlo prs k pokodeniu orgnov. Popri neustlej oiste od kyseliny pomhaj zaaenmu srdcu vitamn E, ako aj omega-3-mastnkyseliny a kyselina listov (vitamn B komplex). Ak prietok krvi tkanivovmi kapilrami klesne hlboko pod nosn mieru, potom u ani dostaton potencil na oistu od kyseln neme iaduco neutralizova kyselinov za v tkanive, v dsledku oho hroz mtvica alebo srdcov infarkt. Pri vasnej oiste organizmu od kyseliny sa tomu d ahko zabrni, lebo mtvica a infarkt nie s choroby v pravom zmysle slova, ale odvrtiten nsledky prekyslenia. Ak by ste boli niekedy nten poskytn prv pomoc pri mtvi ci alebo srdcovom infarkte, bolo by najrozumnejm opatrenm poas akania na zchranku natrie ihne cel telo postihnutho silnm zsaditm roztokom. Me to by hydrognuhliitan sodn (sda bikarbna) alebo zsadit so do kpea. Kopcovit polievkov lyicu rozpustite v litri vody a opakujte vtieranie a do prchodu lekra. Predtm vak dajte chormu, ak je to mon, vypi pohr vody, v ktorom ste rozpustili kopcovit ajov lyiku kuchynskej sdy bikarbny. Je to to najlepie, o v neznmej situcii mete urobi, a je mon, e tm zabrnite alekosiahlejiemu pokodeniu srdca. (Netreba iste pripomna, e ak ide o situciu opakovan, mal by dotyn i udia v jeho okol vedie urobi aj kvalifikovanej krok.) Pozri aj cholesterol, mtvica.

Starnutie
U rusk vedec prof. Menikov zistil hlavn prinu starnutia v opotreben vziva prekyslenm a odpadovm zaaenm, priom sa popri zanan buniek orgnov zrove spotrebvaj zsoby minerlnych ltok. Tm sa stvaj azy a orgny oraz menej funknmi. Prekyslenie sa ete viac stupuje celoivotnm hromadenm hnevu a stresu, strachu, starost a pocitov menejcennosti. Tak lovek okyslieva a po kadej strnke, doslova aj obrazne. Starnci organizmus zrove oraz citlivejie reaguje na prekyslenie. V dsledku stareckho plytkho dchania pristupuje navye aj respiratrna acidza. Aj primeran a vyven produkcia hormnov je mon len pri vyrovnanom hospodren s kyselinami a zsadami. Presnejie povedan: staroba predstavuje takmer permanentn sebaintoxikciu organizmu prekyslenm a ukladanmi splodinami, o viac a viac obmedzuje pohyblivos, zhoruje telesn funkcie a v nijakom prpade nie je prirodzen. Neustle prekyslenie tela vytvor dve zae s rozdielnymi nsledkami. Strata minerlnych ltok vedie predovetkm k vypadvaniu vlasov, srdcovmu infarktu, artriosklerze, mtvici a 69

slabinovej prietri, zatia o nahromadenie odpadovch ltok m za nsledok choroby z usadenn, ako reumu, dnu, zelen zkal at. Treba pripomen, e to vetko nie s choroby v pravom zmysle slova, ale len nsledky ahko odvrtitenho prekyslenia tela, ktor sa sprva velijako, len nie prirodzene. To znamen, e tieto zae sa pri acidobzickej rovnovhe vbec neobjavia. eny to tu maj trochu ahie, lebo aj ke sa stravuj rovnako ako mui, doke ich organizmus v plodnej fze, trvajcej niekoko desaro, vyli kysl odpad plne prirodzene: mentruciou; to je monos, ktor mu nem. Jeho organizmus je nten vznikajce kyseliny podrobi ltkovej premene. To vedie k tomu, e siahne na svoju prv zsobre minerlnych ltok - na pokoku hlavy, v dsledku oho mu pleatie, lebo na kyslej pde nerast u ani vlasy. Aj pri starostlivosti o starch ud vemi pomha pravideln oista od kyseliny. Preleaninm pri dlhom zotrvan na lku sa zabrni napr. pravidelnm oetrovanm pokoky zsaditmi prpravkami a kadodennm natieranm zsaditm roztokom s hodnotou pH 8,5 alebo roztokom tekutho mazavho mydla s pH 9 a 10. Predovetkm sa vak starostlivou a pravidelnou oistou od kyseliny d vine stareckch chorb celkom zabrni, take lovek me starobu zai ako obdobie telesnej a duevnej pohody a prehlbujcej sa mdrosti, a tm ako najhodnotnejiu as ivota. A je tu ete aj problm tzv. predasnho starnutia. Prekyslenie organizmu m tm vraznejie zostarujce inky, m dlhie trv. Ke sa toto psobenie zaalo privas, vznik dojem, akoby sa skr dostavila staroba. Tento inok je, naastie, do znanej miery zvratn, ak sa dosiahne acidobzick rovnovha a udruje sa. Vemi dleit s predovetkm celotelov kpele so zsaditm roztokom i sdou bikarbnou. U vzpt po kpeli, ktor by mal trva prinajmenej 2-3 hodiny, m lovek prjemn pocit, pociuje rast vitality a zreten omladenie vetkch tkanv, aj tvrovch. Asi nejestvuje nijak in opatrenie, ktorm by sa dal dosiahnu takto jasn inok. Vekm dobrodenm je - nielen v starobe, ale najm v nej - pouvanie ioniztora ovzduia (viac v poznmke na s. 90.), lebo v starobe znane kles schopnos organizmu vyuva kyslk nachdzajci sa vo vzduchu. Aby sa kyslk mohol dosta do buniek, mus by ionizovan, a tm sa z neho stva aktvny kyslk. Pomocou ioniztora sa kyslk aktivuje, o starncemu organizmu umouje ahie sa nm dozsobi. Prejavuje sa to zvenm pocitom pohody.

Stresov intolerancia
Existuj dva druhy stresu - eustres (pozitvny stres), ktor potrebujeme vetci na svoju normlnu aktivitu, nazvan ivotom, a distres (negatvny stres), ktor vedie k preaeniu, prepnaniu, znemoujcemu v konenom dsledku kad innos. Neschopnos organizmu vyrovnva sa so stresom (znen stresov tolerancia) me ma korene v neustlom prekyslen: telo be stle na pln obrtky, spotrebva vek as ivotnej energie bez toho, e by sa tm nieo dosiahlo. Prekyslenie posva prirodzen rovnovhu v prospech nervu sympatika, a tm nadmerne zvyuje zkladn za. Len o sa dkladnou oistou od prekyslenia znova dosiahne harmnia, zmizne zven vystresovanos. lovek zane by op odoln voi zai a vrti sa mu rados zo ivota.
Pozri aj vyerpanos.

Studen konatiny
Kad lekr vm povie, e studen ruky a nohy s dsledkom nedostatonho prekrvenia. Ale pravou, hlbou prinou tohto javu je vinou prekyslenie organizmu. Lebo ke vzivo v dsledku kyselinovej zae zane by menej prun, zabrni sa tm aj prekrveniu. Toto nedostaton zsobenie sa prejav chladom konatn. Kadodennm prsunom zsad je mon tento problm pomerne rchlo odstrni, najm ak sa niekoko dn aplikuj zsadit kpele bu celotelov, alebo kpele nh. Dosiahne sa to pri hodnote pH 8,5, o je ahk docieli niekokmi lyicami sdy bikarbny. Zrove sa kpemi nh inne psob proti poteniu nh, lebo pri prekyslen pouva

70

telo nohy ako nhradu za obliky a vyluuje v pote nh as kyseln (pozri prslun heslo).

Svalov horka
Ide vlastne o prekyslenie prostrednctvom portu. Pri portovan (aj pri inej telesnej nmahe) vznik vo svaloch vea kyseliny mlienej. T sa mus neutralizova minerlnymi ltkami, preto je rozumn preventvne (asi 3 a 4 hodiny pred portovm vkonom) ui zmes minerlnych ltok alebo vypi inov npoj, a tak si vytvori dostatok zsad v tele. Tm sa dosiahne, e vznikajca kyselina mliena sa poas portovho vkonu bude priebene neutralizova. Bezprostredne po portovom vkone sa odpora asi hodinov zsadit kpe (ale pome aj tvrhodinov), aby sa neutralizovala zvyn kyselina mliena a odvrtila sa prpadn svalov horka. Ide to tak rchle, e futbalov mustvo by sa mohlo tmto spsobom poas prestvky dosta do formy. Ak lovek dodr tieto pokyny, port sa stane naozaj dobrodenm pre telo.

Svaly
Vo svaloch spsobuje prekyslenie ke a spazmy, reumatick bolesti liach a svalov, lumbago (sad) a stuhnutie ije. Aj tu pomhaj obvykl opatrenia, ako oista od kyseliny a optovn dosiahnutie acidobzickej rovnovhy. Pozri aj svalov horka, reumatick postihnutie mkkch tkanv.

Syndrm vyhorenia
oraz viac ud dnes zava tzv. syndrm vyhorenia. Pod pojmom exhaustovanos ho psychiatria pozn u dlhie, dnes sa pomerne populrnym stalo americkmi psycholgmi zaveden oznaenie burn-out syndrome. udia postihnut tmto syndrmom maj pocit, e mel z poslednho. A v istom zmysle to aj zodpoved faktickmu stavu. Ich organizmus je plne prekyslen a rezervy harmonizujcich zsad s spotrebovan, take prekyslenie pokrauje stle alej. Vznik pocit bezvchodiskovosti a bezradnos sa zana sa prejavova vo vetkom, do oho sa dotyn pust. V takejto situcii by malo by prvm krokom zisti hodnotu pH v tele a urobi okamit opatrenia. Konkrtne: rozpusti kopcovit ajov lyiku hydrognu uhliitanu sodnho (sdy bikarbny) v o najvom pohri teplej vody a vypi. Blahodarn psobenie zane by citen u po 20 mintach; po dvoch hodinch bva lovek zva u schopn zvldnu situciu, ktor sa javila celkom bezvchodiskov. Je to tak jednoduch ako doplnenie oleja do auta. Ak sa riadna zsoba oleja vas nedopln, motor sa pokaz a oprava me by naozaj drah - a pritom sa problm d ahko vyriei za pr korn na kadej erpacej stanici (take to vlastne ani nie je nijak problm). Kad majite auta je natoko mdry, e urob, o treba. Len v prpade nho tela, ktor po opotrebovan i znien u nememe preda, tak rozumn nie sme. Alebo skrtka nevieme, ako jednoducho mu meme pomc. Pozri aj vyerpanos.

Tehotenstvo
Poas tehotenstva predstavuj kodliviny a odpadov ltky v tele matky vek za. Ak sa tieto problmy nezdolaj, me sa narodi diea znetvoren, s rakovinou, neurodermatitdou, psorizou, alergiami alebo podobnmi chorobami. A to je, ia, dnes pomerne ast. Aj zubn toxny, pozostatky z liekov a rovnako i zvyky z prekyslenia sa z organizmu matky odstrauj do vyvjajceho sa plodu. A pritom aj v om samom vznikaj kyseliny, ktor sa musia neutralizova. Na to je potrebn bohat zsoba minerlnych ltok a stopovch prvkov. Pomerne nekodn s tehotensk strie u matky; stopy po strate konej substancie v dsledku nedostatku minerlnych ltok. 71

cta k budcemu ivotu preto prikazuje, aby sa organizmus eny pred tehotenstvom i poas neho dkladne oistil od kyseliny a optovne mineralizoval, aby sa budca matka zdravo stravovala a postarala sa o nadbytok zsad vo svojom tele. Je to poehnanie pre u aj pre jej diea. Tu sa iada pripomen, e u pred prodom me ena nadviaza kontakt s duou vyvjajceho sa dieaa, me mu da zkladn (neslovn) intrukcie o tom, o treba urobi, aby sa prod stal pre u samu naplujcim zitkom. Pozri aj antikoncepn tabletky.

Telov zpach
Ak je telo neustle prekyslen, vyluuje sa v pote viac kyseliny a splodn, ktor zapriuj nanajv neprjemn zpach tela. Mnoh udia trpia navye aj silnm studenm potom, take non bielize si musia meni aj niekokokrt za noc. To je jasn znamenie, e obliky s preaen vznikajcimi kyselinami. lovek by mal v takom prpade viac pi, lebo to oblikm uahuje prcu, kee kyseliny nemusia by tak koncentrovan ako pri nedostatonej kapacite transportnej ltky. Aj tu vemi pomhaj kadodenn zsadit kpele (pH 8,5) na oistu od kyseln, lebo znane odbremeuj obliky pri detoxikcii tela. Tieto kpele pomhaj zrove pri poten nh (pozri prslun heslo). Popritom je vak nevyhnutnosou zsadit viva a zsadit doplnky vivy.

Tenisov lake
Kto by si pomyslel, e aj takzvan tenisov lake je jednoznanm prznakom prekyslenia organizmu?! Tak ako pri reumatickom postihnut mkkch tkanv, i v tomto prpade uklad telo nadbyton kyseliny aj do steny achovej povy, lebo tam je koncentrcia zsad pomerne vysok. Ukladanm sa vak aj tieto zsady spotrebvaj, stena achovej povy zdrsnieva a pohyby sa stvaj oraz bolestivejmi. Postihn to me aj zpstn kanl a mazov vaky (burzy). Skuton vylieenie je mon len vtedy, ak sa spozn prav prina, t. j. prekyslenie organizmu, a odstrni sa preorientovanm na vivu bohat na zsady a na zsadit potravinov doplnky. Len tak sa zabezpe kadodenn prlev zsad. Pozri aj reumatick postihnutie mkkch tkanv.

Trviace problmy
Ak telo u nem k dispozcii dos zsad na neutralizovanie potravinovej kae vychdzajcej z dvanstnika, me sa trvenie uskutoni len zsaditmi avami zo lnka a podaldkovej azy (pankreasu). Je vak iba nepln, a tak sa dostatone nestrvi. Ke potom tto trvenina postpi do reva, brni jeho innosti. Objav sa bakterilna sebaotrava organizmu, zpcha a zpach z st, ktor sa ned odstrni ani dkladnou starostlivosou o zuby. Pri zpche podmienenej prekyslenm mu prehadl pomc len prechodne a zdanlivo. Prinu stavu treba zisti a odstrni. Zsadne tu pome len pravideln a dkladn oista od kyseliny, prechod na zsadit stravu, rozren o zsadit doplnky vivy, m sa dosiahne, e aj mo nakoniec vykazuje hodnotu pH 7,5. Pozri aj revn problmy, aldon problmy.

Uhry
Hoci sa tieto symptmy objavuj na pokoke, nie s vlastne konou chorobou, ale nsledkom prekyslenia tela, pokajceho sa vyli toxick a leptajce ltky cez svoju najvrchnejiu vrstvu, ktorou je pokoka. Aj uhry s prznakom prekyslenia organizmu. Pomhaj tu celotelov zsadit kpele s hodnotou pH 8,5, ktor by sa mali doplni zsaditou vivou a vhodnmi vivovmi doplnkami. spech bva viditen u po pr doch, priom u po prvom zsaditom kpeli je zjavn, e pokoka sa stva vlnou a hladkou. Pozri aj kon choroby. 72

nava
nava a rchle vyerpanie s symptmy, ktor poznaj vetci prekyslen udia. asto ich chronick nava oberie o vetku rados zo ivota, lebo kad aktivita im pripad ako privek nmaha. K tomu sa pridruuj ete poruchy spnku, zhoren pam a problmy s koncentrciou. Tieto symptmy s nsledkom neustlej predrdenosti vegetatvneho nervovho systmu v dsledku prekyslenia organizmu. Nerv sympatikus riadi bdenie a reakn pohotovos. Ak je organizmus neustlym kyselinovm drdenm pohan na permanentne maximlny vkon, znemouj sa mu prirodzen prestvky na odpoinok. Prekyslen udia sa sauj na nedostatok energie a na neustly vntorn nepokoj. To vetko sa me zmeni v priebehu niekokch dn, ak telo dostane vivu bohat na zsady a op dosiahne acidobzick rovnovhu pomocou zsaditho doplnku vivy. Pozri aj apatia, syndrm vyhorenia, vyerpanos.

sta
Prekyslenie organizmu spsobuje v stach afty, zaplen, citliv asn, podrden mandle a trhlinky v pokoke ktikov st. Pomc tu me oista od kyseliny a dosiahnutie vyvenho hospodrenia s kyselinami a zsadami. pecifick problm predstavuje zpach z st. asto sa ned odstrni ani pravidelnm istenm zubov, ani intenzvnou starostlivosou o stnu dutinu. Ak to nie je prve prpad akho ochorenia peene s typickm acetnovm zpachom, prichdza do vahy ako prina jedine chronick prekyslenie. Ak sa toto prekyslenie odstrni zsaditou stravou a zsaditm vivovm doplnkom (take sa obnov acidobzick rovnovha), zmizne nielen zpach z st, ale aj pee, lnk a revo sa mu zregenerova.

Vred predkolenia
Vred predkolenia poukazuje na upchatie kyselinou v tele a je poslednm volanm tela o pomoc, prv ne prde pln otrava. Vred predkolenia otvra ndzov ventil tam, kde u nie je nijak in. Preto je srne potrebn. Tento ventil by sa v danej situcii rozhodne nemal zatvori. Najhorm rieenm by bola transplantcia koe. Jedinm rozumnm rieenm je okamit, dsledn a dlhotrvajca oista od kyseliny zsaditmi kpemi celho tela, istiacim ajom a zsaditou vivou, ako aj dostatkom zsad v podobe vivovch doplnkov. U po niekokch doch sa uke spech a v priebehu niekokch tdov rana zmizne sama - tak, ako sa objavila.

Vyerpanos
V prekyslenom organizme je nerv sympatikus neustle predrden a vyvolva pocit vyerpania, apatiu a oslabenie vkonnosti. lovek si prestva uvedomova vlastn hodnotu a je permanentne depresvne naladen. Mimoriadne kritickou sa stva situcia tm, e skuton prina sa vinou neodhal, in priny sa podcenia, a tak lieba nevedie k elanmu vsledku, priom asto vznikaj ete alie zae vplyvom liekov a ich vedajch inkov. Preorientovanm vivy a jej rozumnm doplnenm o zsadit ltky (vivov doplnky) sa daj zva dokza hotov zzraky. Dlho postrdan dobr nlada sa vrti, obnov sa prunos a vytrvalos, ako aj osvieujci spnok. lovek dosiahne plne nov kvalitu ivota. Pozri aj syndrm vyhorenia, podrdenos.

Vypadvanie vlasov
Pokoka hlavy je, ako vieme, bohato naplnenou zsobrou minerlnych ltok, z ktorej sa vyivuj

73

vlasy. Vypadvanie vlasov je sce geneticky podmienen, no kysl pda ho me posilni, ba aj zaprini. portovci s mimoriadne ohrozen, lebo zven mnostvo kyseliny mlienej, spsoben silnou zaou, v rozsiahlejej miere spotrebva minerlne ltky z pokoky na hlave. Bezpodmienene potrebn je prvod fyziologickej zmesi minerlnych ltok, a to vo vekom mnostve a viackrt denne. Mal alebo normlna dvka tu neme vea zmc, lebo sa ihne spotrebuje na neutralizciu neustle vznikajcich kyseln. Len pri zvenom prvode minerlnych ltok aspo v priebehu iestich mesiacov (a poda monosti a v priebehu roka) sa me sklad minerlnych ltok v pokoke hlavy znovu naplni, o umon nov vlasov porast. Len o sa stav pokoky uprav, vlasov porast sa me vrti, ak sa tam nachdzaj ete iv vlasov korienky. Vo vine prpadov je to tak ete aj po rokoch. Take mnoh erstv pleatci maj dobr vyhliadky, e ak sa dsledne, pravidelne a vytrvalo bud oisova od kyseln, svoju niekdajiu hrivu si obnovia. Pokoka muskej hlavy je oividne uprednostnenm miestom odberu stopovch prvkov a minerlnych ltok potrebnch na neutralizciu vznikajcich kyseln. Vlasov porast je preto neomylnm ukazovateom toho, ako je naplnen konto minerlnych ltok. Pritom pokia sa demineralizcia obmedzuje na pokoku hlavy, mu nepociuje nijak neprjemn prznaky. Vypadvanie vlasov postihuje predovetkm muov preto, lebo eny v plodnom obdob svojho ivota, teda cel desaroia, vyluuj kyseliny poas mentrucie. Vypadvanie vlasov me zaprini aj chemoterapia, pri ktorej nhle vznikne tak vea kyseliny, e v snahe o jej neutralizciu sa mus siahnu na rezervy tela. Prinou kruhovho vypadvania vlasov (tzv. alopcie) bva zva stres, za toxnmi alebo hubov ochorenie. lovek by sa mal primerane liei. A rozhodne by sa malo zabrni nadbytonej tvorbe kyseliny, ako aj jej prvodu do organizmu. V tele existujca kyselina by sa mala neutralizova a vyli, km zsoba minerlnych ltok by sa mala doplni. Potom vlasy nielene prestan vypadva, ale aj znova dorast. Ak chcete urobi nieo pre krsu svojich vlasov, vedzte, e ich najv nepriatelia s: fajenie (nikotn), konzumcia msa (kyselina moov), predovetkm bravovho (kyselina moov, kyselina srov a kyselina dusin); sladkosti, sladk npoje, vrobky z bielej mky a privek konzumcia tukov (kyselina octov); hnev, stres, strach (kyselina son - chlorovodkov); npoje s oxidom uhliitm (kyselina uhliit) , npoje typu kokakoly (kyselina fosforen); vno (kyselina vnna a kyselina srov); amalgmov vplne zubov (ortu); toxny zo ivotnho prostredia na pracovisku (najm elektro magnetick smog). Len sa, preboha, nesnate riei vetko prli radiklne, naraz a na mnohch frontoch (potom lovek zva neurob vbec ni), ale vyraujte jednho zlodeja minerlnych ltok po druhom a obmedzte monosti tm zlodejom, ktorch ete nemete vyradi. Nielen vae vlasy, ale cel vae telo sa vm odva dobrm pocitom a radosou zo ivota.

Zaahnut ui
Zaahnutie v uiach, ba a epizodick pln vpadok sluchu bva pomerne ast jav. Prejavuje sa nhlym znenm vnmanch zvukov, prehluujcim umom, ba neraz aj mdlobou a pocitom tlaku v hlave. Me to ma rzne priny, ktor najlepie zist lekr. Bezprostrednou prinou bvaj poruchy prekrvenia vntornho ucha. Prav prina bva vak hlbia. Me ou by vrusov infekcia, stres, tlakov poruchy, psychick za, pobyt v hlunom prostred, chrbticov problmy. Najastejou prinou vak bva prekyslenie organizmu. Hustejia krv (pri stuhnutosti ervench krviniek) neme prdi jemnmi vlsonicami vo vntornom uchu a tieto sa upchaj. osi na spsob infarktu. V aktnom prpade treba okamite navtvi lekra, ale ako prv pomoc mono vypi pohr vody s 5 gramami sdy bikarbny a do ucha si vopcha vatov tampn namoen v zsaditom roztoku. Lekr sa nad tm azda len pousmeje, no mono symptmy na ist as zmizn. alej epizde sluchovho vpadku sa d preds zsaditou stravou a uvanm zsaditch potravinovch doplnkov. Hydrognuhliitan sodn (sda bikarbna) me predstavova len prv pomoc, a nie

74

trval rieenie. Psob sce najrchlejie, ale nedoke v celej rke doplni minerlne ltky. Ak telu kadodenne dodte dostatok zsad s hodnotou pH 7,5, konte sprvne. Pozri aj poruchy prekrvenia.

Zpal aldka
Odborne sa mu hovor gastritda. Je to zpal aldonej sliznice, ktor vznik nadmernou produkciou kyseliny vstelkovmi bunkami aldka. Skutonou prinou je vak aktny nedostatok zsad, ktor s potrebn na udranie acidobzickej rovnovhy. Ak tento stav pretrvva, zasiahne aldon kyselina aldon sliznicu a mu sa tvori aldon vredy. Preto je rozumn u pri prvom nznaku takejto zae aldka da telu k dispozcii dostatok zsad, a tm obnovi naruen rovnovhu. Pozri aj aldon problmy.

Znen imunita
Imunitn systm nho tela mus v priebehu celho nho ivota odra mnostvo nporov bez toho, e by sme si nieo z toho vimli, pravda, len za predpokladu, e je tento systm dokonale aktvny. Potom nasad telo cel rad navzjom zladench ochrannch opatren na eliminovanie kadho vrusu, kadej baktrie, ktor by sa nehatene mohli rozmnoova. To sa stane neraz bez toho, e by sme poctili o i len najmeniu nepohodu. Ak sa vak imunitnmu systmu brni neprirodzenmi ivotnmi nvykmi a nesprvnou vivou v jeho aktivite, neme u svoju lohu optimlne plni. K tmto nepriateom imunitnho systmu patr predovetkm ast, ba neraz aj stla kyselinov za. Vedie k tomu, e telo reaguje neustlou navou, obmedzenou vkonnosou, bolesami hlavy alebo trviacimi akosami, a tm signalizuje, e potrebuje pomoc. Vetky funkn okruhy nho tela s navzjom prepojen a navzjom od seba zvisl, priom acidobzick rovnovha je dleitm, dokonca najdleitejm predpokladom optimlne fungujceho imunitnho systmu, ktor udruje telo zdrav a vitlne. Pozri aj alergie.

Zuby
Zuby, rovnako ako kosti, patria k zsobram minerlnych ltok v tele. Pri prekyslen je telo do nten neutralizova kyseliny zsaditmi minerlnymi ltkami, ktor odober inm orgnom, spoiatku tm ivotne menej dleitm. K tomu patr v prvom rade pokoka hlavy, po nej nasleduj zuby a snka. Prichdza k vzniku zubnho kazu, krvcaniu z asien a paradentze - a jednho da sa u zuby nedaj zachrni. Sliny so svojou hodnotnou pH 7 s ivotnou bzou zubov, lebo zubn sklovina nie je napojen na nijak zsobovac obeh, a tak sa me uskutoova zsobenie zkladnmi stavebnmi materilmi, ako je vpnik a fosfor, len prostrednctvom sln. Ak sa sliny stan kyslmi, nemaj u zuby nijak ancu. Km neutrlne sliny by zuby zsobovali, kysl sliny ich neustle pokodzuj, a tak sa prekyslen udia vinou sauj na zl zuby. Aj paradentza m prinu v prekyslen. Ak je zubn sklovina u pokoden, tvor sa zubn povlak (plak) a mu sa tam usadi baktrie, ktor zavia skazu zubnej skloviny. Aj nepekn zubn povlak, tvrd ako kame (aj sa mu hovor zubn kame), vznik zo zae tela kyselinami. S to kyseliny, ktor sa neutralizovali z vpnika v zuboch. Tu pomha istenie zubov zmesou zsaditch sol. Zubn kame neme znies rozdiel hodnoty pH a jednoducho sa rozdrob, zuby sa zrove znova mineralizuj zsaditou soou. Ke nastpi vyven hospodrenie s kyselinami a zsadami, nastane rezistencia voi zubnmu kazu, priom aj zubn lko sa me plne regenerova. Zubn kaz nie je choroba, ale nsledok prekyslenia organizmu. Skutonos, e asi 97 % ud v 75

dnench priemyselne vyspelch krajinch sa v priebehu svojho ivota stretne so zubnm kazom (u ako deti), poukazuje jasne na to, e takmer vetci s prekyslen. Prekyslenm tela je organizmus nten siahnu do tch svojich oblast, ktor obsahuj minerlne ltky, teda aj do zubov, aby mohol neutralizova vznikajce kyseliny. Vznik zubnho kazu umouje postupujca demineralizcia (bytok minerlov). A pritom je zubn kaz tak ahko odvrtiten! Len o sa telo zane pravidelne oisova od kyseliny a len o sa doplnia zsoby minerlnych ltok, zubn kaz sa prestane objavova. Ak loveku potom ete zuby dkladne oetr nejak dobr zubr (a najlepie bude, ak sa pritom odstrni vetok amalgm), me by navdy po problmoch so zubami; spojenie zubn kaz zane by przdnym pojmom. Pozri aj paradentza.

aldon problmy
Hoci aldok je orgn kyselinotvorn (produkuje aldon kyselinu), aj on me by pokoden prekyslenm tela. Nadprodukcia aldonej kyseliny vedie k bolestiam aldka alebo k aldonm kom, kyslm nporom, zpalu aldonej sliznice (gastritde), alebo dokonca k aldonmu vredu, ale aj k hubovm ochoreniam a zpachu z st. Zaaen aldok reaguje astou, neraz a permanentnou nevonosou a stratou chuti do jedla. Deti neraz odmietaj jedlo prve preto, lebo ich telo je u prekyslen. aldok je asto tak zaaen, e spoiatku nezna ani odahujcu zsadit zmes. Tu treba najprv zni dvku a zvi prvod tekutn. Problm zmizne u po niekokch doch. Zdrav aldok produkuje dvojnsobn mnostvo hydrognuhliitanu sodnho ne kyseliny sonej (chlorovodkovej). Je to hlavn producent zsad v tele. Vyprodukovan mnostvo vak nie vdy sta na neutralizciu kyseln, najm ak ich vyvolala nenleit potrava. Ak je aldok neustlym prekyslenm a nedostatkom zsad nten produkova privea aldonej kyseliny, aldon sliznica sa pokod a me prs k spomnanm chorobm. Pomoc je tu ahk preto, lebo poruen acidobzick rovnovha sa obnov zsaditou vivou a zsadotvornmi vivovmi doplnkami. alou pomocou pri aldono-revnom pokoden s lieiv zbaly, ktormi sa telo zbavuje toxickch ltok; znane to pomha aj pri priotrven akmi kovmi. Vemi uiton je aj rastlina Aloe vera (prpravky z nej bene dosta), ktor tu doke robi hotov zzraky. Regeneruje aldon sliznicu prekvapujco rchlo, detoxikuje pee a zabrauje psobeniu hb, plesn, parazitov, baktri a vrusov. Pozri aj gartritda, plenie zhy, trviace problmy.

lnkov kamene
Acidobzick rovnovhu v tele reguluje predovetkm pee - spolu so lnkom a podaldkovou azou (pankreasom). Najm lnk potrebuje vysok podiel zsad vytvorench v aldku. Ak mu nie sk dispozcii v dostatonom mnostve, cholesterol uvonen v lnku stuhne a zli sa s inmi ltkami, m sa utvoria lnkov kamene. Sprvnou vivou, prevane zsaditou a v kombincii s vivovmi doplnkami, mono lnkovm kameom preds. lnkov kamene, rovnako ako oblikov kamene alebo mechrov kamienky, s nsledkom kyselinovej zae tela, a preto s to choroby z usadzovania. Medzi takto choroby patr aj zubn kame, reuma, dna, artriosklerza a artrza. Vo vine prpadov sa pritom zist vrazn nedostatok horka. Potom by sa bezpodmienene mal ihne a radiklne zvi prvod horka formou celkove potrebnej fyziologickej zsaditej zmesi.

76

8 Vitamn C je nepostrdaten
(Mal rehabilitcia jednej kyseliny)
Vari u nikoho dnes netreba presvieda o potrebnosti vitamnu C. V skutonosti je vak prav objavovanie jeho neuveritench monost ete len v zaiatkoch. Chemicky sa vitamn C sklad len z troch prvkov. ktor sa vade v prrode vyskytuj vo vekom mnostve: zo 6 atmov uhlka (C). 8 atmov vodka (H) a zo 6 atmov kyslka (O). Vzorec vitamnu C m teda podobu C6H8O6, Ako sa zd. nie je to ni zvltne. Jeho Eurpskou niou stanoven oznaenie je E 300 a je zaraden medzi prdavn ltky. Chemick nzov je kyselina askorbov. Je to kyselina rozpustn vo vode. ahko oxiduje. je lapaom vonch radiklov, podporuje resorpciu eleza. brzd tvorbu nitrzamnu a posiluje imunitn systm. Nzov kyselina askorbov sa odvodzuje z toho. e psob proti skorbutu (ie ako antiskorbut). Chemicky patr vitamn C k uhohydrtom (sacharidom). funkne ku kyselinm a fyziologicky k vitamnom. Prroda pridelila vitamnu C kov lohu pri regenercii a udran nho prirodzenho zdravia, ktor si vak. ako sa zd. vina ud neuvedomuje, lebo prevan vina nho obyvatestva trp podprahovm nedostatkom vitamnu C. Plat to najm o prslunkoch starej genercie. Vynra sa otzka, preo nm prroda nedala nijak monos vyrba si takto dleit substanciu v tele. Vina cicavcov si doke vo svojom tele syntetizova vitamn C pomocou enzmov, zatia o lovek a in primty tto schopnos nemaj, hoci tento vitamn je vzhadom na svoje rozmanit funkcie pre telo nepostrdaten. Preto toti nepoznaj in cicavce artriosklerzu a nedostan srdcov infarkt, ba ani len neprechladn. Nm vak chba na syntzu kyseliny L-askorbovej rozhodujci enzm L-gulonolaktonoxidza. Nae telo sa domha hotovho vitamnu ke nm chba, prejavia sa vrazn symptmy nedostatku, ba jeho pln nedostatok, vedci a k smrti. Meme s dos vekou istotou predpoklada, e tel naich predkov boli plne schopn samy si produkova potrebn vitamn C z mnostva dostupnej glukzy. V dsledku nejakej okolnosti sa tto schopnos stratila, mono preto, lebo pradvne divo rastce rastliny mali ovea vy obsah vitamnu C ako nae dnen kultrne. A tak si telo mohlo dovoli zriec sa nmahy svisiacej s vynakladanm energie na ltkov premenu, ktorej vsledkom mala by tto dleit substancia. Potom lovek o tto schopnos celkom priiel, azda mutciou. Ale nech u to bolo akokovek, dleit je to, e vitamn C je pre telo nepostrdaten a ivotne dleit a mus sa mu dodva niekokokrt denne, lebo telo si ho doke uklada len vo ve mi malej miere. Ja uvam 1 a 3 gramy denne, rozdelen do niekokch dvok, a ctim, ako prospieva mjmu telu. Mnoh udia uvaj vitamn C viac-menej pravidelne, pravdepodobne vak nie v dostatonch dvkach. A o tom, e je potrebn, niet sporu. Ve nao by si vytvrali in cicavce denne tak vek mnostvo vitamnu C? (Na zklade analgi mono usdi, e keby si vitamn C vyrbal i udsk organizmus, lo by asi o 10 a 20 gramov denne.) Kadorone sa objav a vye tisc novch vedeckch objavov v svislosti s funkciami vitamnu C. A predsa nie je jeho mnohostrann psobenie ete ani zaleka dokonale preskman. U sama odporan dvka je dos mtca (predpoklad sa, e v budcnosti by sa mala podstatne zvi; mnoh inky vitamnu C s optimlne a pri vysokej dvke, a pokia ide o jeho nadbytok, ten sa z tela vyli bez vedajch inkov).

Vitamn nad vitamny

Vitamn C je mono vbec najdleitejou mikroivinou a jeho inky v celom naom tele sa prejavuj vemi mnohorako. Udruje vkonnos mozgu a dodva nm dobr nladu. je silnm antioxidantom, zabrauje zpalom, zabezpeuje naptos pokoky a silu svalov. Stimuluje tvorbu vziva, kost a zubov a spolupsob pri budovan chrupaviek i liach. Vyzbrojuje telov bunky proti 77

vrusom a baktrim a chrni organizmus pred prechladnutm. Zvyuje produkciu interfernu a zlepuje hojenie rn. Vitamn C umouje prjem eleza z potravy, odbrava ak kovy z nho tela a zabezpeuje celkov detoxikciu. je nepostrdatenm predpokladom optimlnej funkcie nho imunitnho systmu. Ochrauje orgny a tkaniv, predovetkm vak centrlny nervov systm, pred niivmi inkami vonch radiklov, a tm brzd aj starnutie. je dleit pri ltkovej premene uhovodkov a tukov a podiea sa na syntze hormnov aj na tvorbe ervench krviniek. Je potrebn na budovanie neurotransmiterov a je dleit pre syntzu kolagnu. Vitamn C by sme mohli oznai ako spevujce obloenie cievnych stien, udrujce ich elasticitu a mlados ciev a chrniace ich pred vonkajmi vplyvmi. Zvyuje odolnos voi stresu a pomha korigova poruchy ltkovej premeny pri cukrovke. Je dleitm pomocnkom pri vmene bunkovej hmoty, zniuje pokodenia spsoben fajenm a chrni pred oxidciou krvnho tuku v krvi premenou bielkovn na cukry (glycidy) v cievach. Zamedzuje tvorbe karcinognnych ltok a brni uvoovaniu histamnu pri alergickch reakcich. Zabrauje zkalu onej oovky, a tm vzniku sivho zkalu. Zabezpeuje zven spaovanie tukov na zskanie energie prostrednctvom syntzy karnitnu, a tm loveka zothuje, posiluje a dostva do formy. Vitamn C je nevyhnutnm spolufaktorom pri psoben ivotne dleitch enzmov. Ke chba, dleit bunkov funkcie vymizn. Ester vitamnu C nezaauje aldok, objav sa rchlejie v krvi a pomalie sa vyluuje. Zluuje sa s mnohmi toxnmi; tm ich odchytva z ltkovej premeny a sprostredkva ich vylenie z tela. Zvyuje nau toleranciu na ozn, zabrauje syntze rakovinotvornch nitrzamnov, vedie k atrofii polypov v hrubom reve a urchuje odbravanie alkoholu. Predovetkm vak pomha zabrni srdcovmu infarktu, artriosklerze a mtvici. Kad druh Eurpan zomiera na nsledky artriosklerotickch usadenn v tepnch - koronrnych (to vedie k srdcovmu infarktu), krnch alebo v mozgovch (to zapriuje mtvicu). Zkladnou prinou artriosklerotickch usadenn je chronick nedostatok vitamnov, ktor vedie k oslabeniu a napokon k praskaniu stien artrie. Modern veda zistila, e mnoh civilizan choroby v skutonosti nie s chorobami, ale e ide len o nsledok nejakho nedostatku, najm uritch vitamnov, minerlnych ltok a stopovch prvkov. Ak sa tieto prvky dodaj telu v sprvnom pomere a v dostaujcom mnostve, d sa nsledkom nedostatku spoahlivo zabrni. Zotrvanie v tomto nedostatku me vak by nebezpenejie ako choroba. Mimoriadne nebezpen je nedostatok vitamnov spojen s prekyslenm a demineralizciou. A tm trp vina ud. Prve to dva zelen oxidcii, biologickmu hrdzaveniu, ktor urchuje proces starnutia. Ak sa v dsledku prekyslenia, demineralizcie a nedostatku vitamnu C zane poruova vntorn vrstva obloenia l, zmobilizuje telo vlastn stavebn ltku cholesterol, aby ich utesnila (pozri aj cholesterol). Pritom sa, prirodzene, zuuje priemer ily, a tak je telo nten zvi krvn tlak, aby napriek tomu zabezpeilo prekrvenie tela. Zven krvn tlak zasa zvene zaauje steny l, preto sa v nich uklad stle viac cholesterolu. To m toti zabrni popraskaniu. Tm sa prierez ily zi ete viac - a to spsob ete vy krvn tlak. Ten steny l ete viac zaa... Je to skrtka bludn kruh, pirla, ktor sa kon srdcovm infarktom. Zastavi tento proces meme jedine tm, ak ho celkom zvrtime, ie ak telu poskytneme nadbytok vitamnu C a inch vitamnov i minerlnych ltok. Predovetkm vaka vitamnu C sa ilov steny stan zasa elastickmi a spevnej, take telo me postupne odbrava uloen cholesterol. Tm sa ily zasa uvonia. Krvn tlak klesne a srdcov infarkt i mtvicu je mon odvrti. Aj pre diabetikov je vitamn e skutonm elixrom ivota, lebo pomha nielen zabrni komplikcim s cievami, ale aj korigova nesprvnu ltkov premenu, ktor je vlastne podstatou cukrovky. Vitamn C je preto nevyhnutn pre stabilitu naich ciev, je to ten najdleitej prostriedok pri liebe poranen a n najdleitej antioxidant, ako aj nenahraditen pomocnk pri regenercii bunkovej hmoty. Obdobie remisie onkologickch pacientov by sa mohlo predli na viac ako dvojnsobok. Je to kontatovanie, ktor vyplynulo z istho prieskumu s kadodennm uvanm 10 gramov vitamnu

78

C, rozdelenho na cel de. Niektor zo skmanch pacientov boli dokonca prepusten ako plne
vylieen. Ak sa uva vea vitamnu C, lieenie rn sa me skrti na polovicu a aj hladina cholesterolu vrazne klesne. Tento vitamn je vemi dleit aj pre tvorbu dentnu a je dleitm biologickm iastkovm faktorom v takch hojivch procesoch, pri ktorch je dleit, aby vzniknut jazvy boli m nenpadnejie. Okrem toho vitamn e vrazne zlepuje bunkov dchanie. Ak sa telu dodva dostatok vitamnu C, a o 98 % sa tm potla tvorba nitrzamnov v aldku, ltok, ktor mu vies k vzniku rakoviny. Ako ukzal ist dlhoron vskum americkch vedcov, osoby, ktor uvaj dostatok vitamnu C, v miere tri- a tyrikrt menej ochorej na artritdu kolien. Poda jednej sprvy v istom lekrskom asopise z oktbra 1997 zvyuje vitamn C hustotu kost, o je mimoriadne dleit najm pre starie eny. m viac vitamnu C uvaj cukrovkri, tm niia je ich potreba inzulnu, o om vypoved aj vsledok vskumu kalifornskej Stanfordovej univerzity v Palo Alto. Americk tdia Nurses Health Study (tdia o zdrav zdravotnch sestier), vsledok detailnho vyetrenia 120 000 zdravotnch sestier, priniesla prekvapiv vsledok: ani u jedinej zo ien, ktor aspo 10 rokov uvali vitamn C, nenastalo ani nepatrn zakalenie oovky. Vitamn C je znmy aj ako lapa radiklov. Radikly s vemi agresvne biochemick zleniny, ktor pokodzuj proteny, enzmy, lipidy a genetick zklad. Vitamn C nielene vrazne redukuje von radikly, ale regeneruje aj zoxidovan vitamn E, o m pozitvny dopad na ochranu lipidovch membrn. Okrem toho existuje zaujmav svislos medzi lipaprotenmi a nedostatkom vitamnu C. Lipoproteny sa nachdzaj prakticky len v tele tch ivochov, ktor nie s schopn vyprodukova si v tele vlastn vitamn C. Je to evidentne nhradn opravn molekula, ktor preber funkciu chbajceho vitamnu C, ostatne, s niekokmi vedajmi inkami. Pri chronickom nedostatku vitamnu C sa toti produkuje privea takchto molekl a vznikaj usadeniny, o prispieva ku vzniku srdcovho infarktu a mtvice. Dkladn oista od kyselinovho odpadu v tele, remineralizcia tela a kadodenn dvky vitamnu C v mnostve aspo 1 gram (rozdelen na cel de) a cielen doplnok vivy oividne mu do vekej miery zabrni srdcovmu infarktu i mtvici a odbrava existujce zae.

Preslvil sa ako ochranca pred skorbutom

Ak sa obzrieme do minulosti, zistme, e u okolo prelomu prvho tiscroia zachvtila epidmia skorbutu cel vikinsk flotilu. Skorbut sa zana vekou slabosou, tvr strat svieu farbu, zuby sa kvu a asn neustle krvcaj. Pod oami sa objavia tmav kruhy, na tele sa prejavia bolestiv zhrubnutia a modr, zelen i hned faky. Vina chorch zomiera pomaly a za vekch bolest, a ak to preij, ostan z nich trosky. Vikingovia dali tomuto tajomnmu ochoreniu nzov skyrbjur, z oho sa vyvinulo germnske scharbock a z neho polatinen tvar scorbutus. Zaiatkom 15. storoia zaali panielsko, Portugalsko, Holandsko a Anglicko, ale aj in nrody podnika objavn plavby. Trvali cel mesiace, niekedy cel roky, priom nmorncka strava pozostvala z nasolenho msa a lodnch suchrov. V priebehu niekokch tdov, ako u vieme, sa prejavil absoltny nedostatok vitamnu C, a tm neodvratne aj skorbut. Ke roku 1498 Vasco de Gama podnikol svoju slvnu cestu okolo Afriky, stratil zo 160 lenov svojej posdky vye 100 v dsledku skorbutu. Na prvej Magalhesovej plavbe okolo sveta (1519 - 1522) zomrelo na tto hrozn chorobu a dev desatn posdky. Dnes u poznme len meno tejto choroby, lebo v skutonosti to nie je choroba, ale len zkonit nsledok totlneho nedostatku vitamnu C. V nasledujcich storoiach u o tom zaali osi tui. Pravda, vtedy sa rozprvanie nmornkov o tom, e ich pred touto hroznou chorobou zachrnilo niekoko cib, pokladalo za poveru. Medicna to alej neskmala. Tak spozorovali moreplavci Jacques Cartier roku 1535, Sir John Hawkins roku 1593 a Johannes Dietz roku 1665, e skorbutu skutone mono zabrni, ak je k dispozcii dostatok erstvej zeleniny a ovocia. U v polovici 16. storoia odporal Portugalec Ronssos ako protiliek pomarane a v 17. storo sa na podnet Salomona Albertosa na vetkch holandskch lodiach prepravovala aj kysl kapusta. Kapitn James Cook sa na plavby v rokoch 1722 a 1775 vypravoval s nkladom zsob citrnovej avy a kyslej kapusty, a tak sa jeho mustvo celkom vyhlo skorbutu. 79

Cook napsal pre Royal Society pamtn spis o preit na lodiach. Tm sa potom zaali nmorn plavby riadi a vyplynulo to aj z rozkazu kapitna Lancastera, poda ktorho kad nmornk musel denne poi 3 lyice citrnovej avy. Trvalo vak ete alch 300 rokov, km medicna potvrdila tuen svislos, na ktor u dlhie velio jasne poukazovalo. A roku 1920 sa toti podarilo izolova z citrnov nenpadn ltku, ktor dokzala zabrni tejto hroznej chorobe. Roku 1927 zskal tto ltku aj Szent Gygyi z paprikovch strukov, kapusty a nadobliky. Ako odvodenina z oznaenia antiskorbut dostala ltka nzov kyselina askorbov. Roku 1937 dostal Szent Gygyi za svoje prelomov vskumy Nobelovu cenu za medicnu. Sir Norman Haworth dostal v tom istom roku Nobelovu cenu za chmiu za to, e synteticky vyrobil kyselinu askorbov cestou mikrobilnej biotechnologickej oxidcie. Tak sa mohol z 2 a 4 kilogramov glukzy zska 1 kilogram kyseliny askorbovej, ktor asom zaala by dostupn v dostatonom mnostve a za prstupn cenu. Kyselina askorbov nenesie vlastne celkom oprvnene svoj nzov, lebo v istej (syntetizovanej) forme doke zabrni skorbutu menej inne ako v spojen s bioflavonoidmi z ovocia, predovetkm s tajomnm kofaktorom vitamnu C, nazvanm OPC, ktormu sa Szent Gyrgyi napriek intenzvnemu siliu nedostal na stopu a do konca svojho ivota. Dnes poznme skorbut prakticky len poda nzvu, hoci takmer vetci udia trpia jeho ahkou formou, ktor zostva skr latentn (a pritom by sa jej dalo celkom ahko vyhn). Pritom u Szent Gyrgyi zistil, e medicna pri skman vitamnu C prichdza k nesprvnym zverom. Hlsalo sa toti, e ke lovek uva toko vitamnu C, aby s istotou nemohol ochorie na skorbut, je vraj vetko v poriadku. Szent Gyrgyi vak poukzal na to, e skorbut je rozhodne osi horie ako prznak nedostatku, je to u aktny predsmrtn syndrm. Vyhlsil, e od tohto stavu je k dokonal mu zdraviu nekonene aleko a e na to treba ovea viac vitamnu C, ako sa bene odpora. Sm bral denne 1 gram vitamnu C, priom nebol celkom presveden, e u naiel optimlnu dvku. To napsal Linusovi Paulingovi, aliemu nositeovi Nobelovej ceny, ktor sa zaslil o prebdanie inkov vitamnu C vo svojom vskume trvajcom cel desaroia.

Me predi ivot
Dvojnsobn nosite Nobelovej ceny Linus Pauling napsal vo svojej knihe How to live longer and feel better (Ako dlhie i a lepie sa cti), e optimalizcia vivy nevyhnutnmi doplnkami, predovetkm vitamnom C, me vies k tomu, e priemern udsk vek sa predi o 25 a 35 rokov a e vysokej staroby sa lovek doije v optimlnej telesnej kondcii, v plnej psychickej a fyzickej aktivite a duchovnej svieosti (on sm bol znmy tm, e ete aj ako 90-ron podnikal prednkov turn). Optimlne zsobenie organizmu vitamnom C je nevyhnutn pre skuton kvalitu ivota a dlhovekos. Vitamn C ovplyvuje spornos krvnho obehu, ako doklad prof. Paul Lth, lebo zlepuje nae vyuitie kyslka (to zasa potvrdzuj vskumy Viedenskej univerzity). Vskumy pomocou bicyklovho ergometra dokazuj, e prjem vitamnu C ovplyvuje inok trningu porovnaten so portovanm, ako mono zisti z krvnho tlaku, frekvencie pulzu at. Pochopitene, vdatn telesn pohyb sa tm nestva zbytonm. Starnutie sa zana vo vzive. Tam vitamn C vemi pomha, lebo podporuje vznik kolagnu bez toho, e by sa s nm zluoval. Blahodarn inok vitamnu C sa me ete vrazne zvi pouvanm ioniztora ovzduia (bliie pozri v poznmke na s. 90). Aktvne iny dodaj telu potrebn ivotn energiu, aby sa mohlo okamite zregenerova. O o tu ide? Normlny kyslk, ktor vdychujeme, je ne aktvny. Aby sa dostal do bunky, ktor ho potrebuje, mus sa najprv ionizova, ie zmeni na aktvny kyslk (musia vznikn vitlne, teda aktvne iny). Deje sa to odtiepenm elektrnov, ktor sa potom zlia s molekulou kyslka. Len tak sa me molekula kyslka dosta do krvi, kde je nepostrdaten pri vmene bunkovej hmoty. Ioniztor aktivizuje kyslk zo vzduchu (dod mu elektrick nboj). Ionizovan kyslk predstavuje u formu vhodn pre telo, a to v sprvnej koncentrcii, takej, ak je prznan pre zdrav horsk vzduch. V jednom centimetri kubickom vzduchu je asi 30 000 vitlnych inov, v normlnom obytnom priestore ich je

80

zva len 300. Znan znen bva koncentrcia vitlnych inov v aute, zva predstavuje len 30 a 50 vitlnych inov na centimeter kubick. Tak mu prebieha ivotn procesy v tele len vemi obmedzene, o sa citene prejavuje nedostatkom energie a stratou svalovho naptia. Aj prsloven podrdenos mnohch vodiov automobilov me tkvie v aktnom nedostatku aktvnych inov. Ale aj v aute je mon kvalitu vzduchu na dchanie vrazne zlepi zapnutm ioniztora.

Optimlne zsobenie vitamnom C

Pokia ide o otzku optimlnej dvky vitamnu C, ete stle nepanuje jednota ani len medzi odbornkmi. Jedno je ist: e asi 10 mg denne sta na zabrnenie skorbutu. Odporania sa pohybuj od 30 mg (Svetov zdravotncka organizcia) cez 75 mg (Nemeck spolonos pre vivu) a po 19 gramov (Linus Pauling, nosite Nobelovej ceny za vskum inkov vitamnu C). Ja odporam 1 a 3 gramy, rozdelen do niekokch dennch dvok. Toto mnostvo sa vak ned prija len potravou, preto je potrebn vhodn vivov doplnok. Poda vsledkov vskumu prof. Anthonyho Diplocka z Guyovej nemocnice v Londne vysok dvky vitamnu C s prinajmenej zdraviu nekodn, kee hospodrenie s vitamnom sa reguluje homeostaticky a nadbyton askorbt sa vyli v nezmenenom stave oblikami. Pri intenzvnej fyzickej innosti je potreba vrazne vyia, a rovnako aj pri vekom prvode tekutn, horkovitch ochoreniach, zvenej innosti ttnej azy, cukrovke, po opercich, ako aj u fajiarov a pacientov chorch na rakovinu. Kee vitamn C psob povzbudzujco, jeho vie dvky mu sai zaspvanie. Pomocou vitamnu C sa elezo, uskladnen v slezine a revnch stench, dostva sp do krvi a je tak k dispozcii na prenos kyslka. Ester vitamnu C je pH neutrlny, znane etr aldok a je dlhie inn.

Obsah vitamnu C v ovoc a zelenine

Najvm prirodzenm zdrojom vitamnu C je slivka Terminalia ferdinandiana, austrlskymi domorodcami nazvan billygoat plum (obsahuje 5 000 mg vitamnu C v 100 g). Aj Malpighia glabra (via acerolov), ktorej domovom je Jun Amerika, Zpadn India a Karibsk oblas, oplva mnostvom vitamnu C (do 4 500 mg v 100 g ovocia). Najvy obsah vitamnu C maj z domcich plodn pky (1 200 mg v 100 g plodu) a rakytnk reetliakov (450 mg v 100 g). Navye, obsahuj vetky plody ete bioflavonoidy rozmanitho zloenia a koncentrcie, ktor vznamne zvyuj innos vitamnu C, preto sa odpora alie dvky vitamnu C vdy, ke je to mon, zajeda nejakm ovocm. Ako vidte, vitamn C meme prijma v rznych formch, asto vemi chutnch a estetickch. To vak nmu telu ete stle nesta, a tak by sme mali vitamn C aj uva (poda nvodov na naich letikoch len v ase nedostatku a nie viac ako 1 g denne; pozn. red.). Napriek zjavne rozrenmu (pomerne vgnemu a vinou emocionlne podfarbenmu) odporu k chmii treba

81

Ovocie
ierne rbezle kivi papja jahody grep citrn pomaran mango erven rbezle baza ierna (plody) egree mandarnky lt meln (cukrov) maliny uoriedky anans ernice erene banny jablk broskyne hrozno

Vitamn C (mg na 100 g erstvho ovocia)

150 80 70 60 30 40 30 40 40 30 30 25 25 25 20 15 15 10 10 10 8 3 - 300 - 100 - 80 - 70 - 90 - 60 - 50 - 50 - 50 - 50 - 40 - 35 - 35 - 35 - 25 - 25 - 20 - 15 - 15 - 30 - 12 5

Zelenina
petrlen paprika chren ruikov kel brokolica kel kuerav kel ruikov feniklov va karfiol kalerb erucha siata pent potonica lekrska kapusta erven kel hlvkov kapusta biela kapusta nska sladk zemiaky zemiaky pon alt rekovka pr zelen hrok paradajky parga kysl kapusta zelen fazuka cukina hlvkov alt mrkva sjov vhonky cibua

Vitamn C (mg na 100 g erstvej zeleniny)

100 150 100 100 100 100 100 90 70 60 60 50 50 50 50 45 35 30 5 25 25 25 20 20 20 15 15 15 12 5 5 3 300 200 130 125 120 120 110 100 80 70 70 60 60 60 60 50 40 70 30 35 30 30 30 30 25 20 20 20 15 10 10 5

82

prizna jedno: neexistuje nijak rozdiel medzi prrodnm a synteticky vyrobenm vitamnom C a aj nae telo by si ho syntetizovalo, keby to dokzalo. S to absoltne rovnak molekuly, rozdiely sa mu objavi jedine v sprievodnch ltkach, najm v bioflavonoidoch, ale tie aj tak prijmame zo skonzumovanho ovocia. Aj vyuitie vitamnu C je rovnak bez ohadu na to, i je jeho pvod prirodzen, alebo syntetick. Preto neexistuje nijak dvod na jeho odmietanie, ve to, e nm je k dispozcii, je asn vdobytok. Treba vak pripomen, e skladovanm a pravou ovocia i zeleniny sa vysok podiel prrodnho vitamnu C strca, preto by sa ovocie i zelenina mali dostva na stl o najerstvejie. Vnimku tvor cvikla, v ktorej sa obsah vitamnu C niekokomesanm skladovanm zdvojnsobuje. Odpora sa vak uva vitamn C vo forme, ktor nekod aldku a ktor je k dispozcii ako kalciumaskorbt alebo ester vitamnu C.

OPC, tajomn .sprievodca vitamnu C

Nae telo je samolieiaci sa systm. Prinou viny chorb je nedostatok ivotne dleitch ltok, ktor si telo nedoke vyrobi samo, take je odkzan na ich prijmanie v strave. Patr sem vitamn C a jeho kofaktor OPC. Ak m telo tieto ltky neustle k dispozcii, me sa nielen samo liei, ale aj udrovav zdrav a vitalite. Kombincia vitamnu C a OPC je skutonm elixrom mladosti pre nae telo. OPC je skratka pre oligomrny proanthocyanidn. Je to prirodzen ltka, vyskytujca sa v mnohch rastlinch, ale vinou v upke, jadrch alebo v kstke, teda v astiach ktor odhadzujeme, take napriek tomu, e konzumujeme ovocie, ktor obsahuje OPC, mme tejto ltky nedostatok. V niektorch eurpskych lekrach sa OPC u d kpi. Je to najsilnej spomedzi vetkch v sasnosti znmych antioxidantov, 18-krt silnej ako samotn vitamn C a 40-krt silnej ako vitamn E. Proces zluovania kyslka s inmi chemickmi prvkami nazvame oxidcia. Aj za nae zjavn starnutie vame z vekej asti prve nej. Oxidciu vak sprevdza aj vznik vonch radiklov. Tie nielene maj vek podiel na vzniku uritch chorb, ale s v prvom rade zodpovedn za proces starnutia, ktormu vetci podliehame. Tento proces je sce naprogramovan v naich gnoch, ale rovnako je v nich naprogramovan aj optimlna dka nho ivota - okolo 130 rokov. Predasn starnutie je zaprinen sasti vonmi radiklmi. Prve tu sa ponka kombincia vitamnu C ako faktora OPC ako prostriedok proti starnutiu. Lebo ke sa v tele nachdza vea vonch radiklov, nastan tak oxidan procesy, ktor agresvne pokodzuj bunky. Nsledkom s choroby, predovetkm vak predasn starnutie. To zna, e lovek si skutone me predli ivot, ke pomocou vitamnu C a faktora OPC dr v achu von radikly. Tm poklesne aj tvorba vrsok, take lovek bude aj navonok vyzera mladie. Predovetkm sa tak vak bude cti. A to je vari t najdleitejia vec. OPC je obsiahnut vo vysokej koncentrcii najm v ervenom vne, lebo erven vno na rozdiel od bieleho kvas so upkami, zrnkami a stopkami, a tak prijma OPC. Tu tkvie aj tajomstvo populrneho franczskeho paradoxu: udia pravidelne pijci erven vno ij dlhie a menej podliehaj infarktom napriek tomu, e samotn alkohol je zdraviu kodliv. Franczsky paradox spopularizoval St. Leger v "The Lancet" 12. 5. 1979. Je vyjadren grafom (pozri na nasledujcej strane) poukazujcim na svislos medzi konzumciou vna (horizontlna os) a koeficientom mrtnosti muov vo veku 55 a 64 rokov v rznych krajinch sveta (vertiklna os). Franczsko m zjavne najni koeficient mrtnosti. Vsledok by bol ete presvedivej, keby sa bolo rozliovalo medzi ervenm a bielym vnom. Hoci niektor in nvyky v stravovan a spsobe ivota Franczov nie s prve vzorov, ovplyvuje pravideln konzumcia ervenho vna a s ou svisiaci prjem OPC toto psobiv predlenie ivota. Objav psobenia OPC by mohol znamena zabezpeenie vrazne dlhieho ivota v zdrav. Pri vyom obsahu OPC m naa krv podstatne menej fibrinognu, bielkoviny podporujcej zravos, pretoe OPC rozpa zrazeniny. Okrem toho psob odahujco na cievy a roziruje ich, a tm 83

zniuje krvn tlak. U ien OPC podnecuje zven tvorbu estrognu. Nae telo si vak - rovnako ako v prpade vitamnu C - neme OPC vyprodukova samo, take je odkzan na jeho pravideln prsun. OPC neme ani nahradi vitamn C, ale obidva sa navzjom potencuj a doku by neporazitenm tmom. Ako denn dvka OPC sa odpora 50 a 100 mg; priom toto mnostvo je mon bez zavhania zdvojnsobi. OPC sa vstrebe v priebehu niekokch mint v stnej sliznici a o niekoko mint neskr je u dokzaten v krvi. Vaka tomu, e OPC m mal molekuly, prechdza (obdobne ako vitamn C) aj cez tak prekky, cez ktor sa in substancie nedostan, a tak me psobi aj na krv, mozog a miechu. U 24 hodn po prjme OPC sa vrazne zvi odolnos ciev. A mimoriadne dleit je, e OPC spolu s vitamnom C vdy rozvinie svoje blahodarn psobenie. U 18-ronch aj u 80-ronch.

84

9 Zhrnutie
Kad z ns m telo naprogramovan na pribline 130 rokov ivota, a to v zdrav a vitalite, pravda, len za optimlnych podmienok. Prekyslenie je jedna z najnebezpenejch civilizanch chorb, lebo zdravie je bezprostredne zvisl od acidobzickej rovnovhy nho tela. Progresvna vetva prrodnho lieitestva zdrazuje acidobzick rovnovhu ako zklad kadej lieby. Bez tejto rovnovhy nijak terapia nevedie k skutonmu vylieeniu. Nae neprirodzen stravovacie nvyky viedli k tomu, e podiel zsad je prakticky stle prli nzky, a tak je telo viny ud prekyslen. Hlavn priny prekyslenia tela s: nesprvne stravovanie - privea bielkovn, cukru, alkoholu, nastench mastnch kyseln a denaturo-vanch potravn (o vlastne u ani nie s iviny) nesprvne nvyky v jeden - jeme to, o nepredstavuje prirodzen potravu, jeme prirchlo a v nesprvnom ase jedy, ako pochutiny, nikotn, alkohol at. toxny zo ivotnho prostredia (insekticdy, pesticdy a herbicdy) chemick lieky nesprvny spsob ivota, ktor vedie k hnevu, stresu, strachu, agresim a nezvldnutenmu psychickmu zaaeniu. To mva za nsledok poetn akosti. lovek sa cti ochabnuto, je chronicky unaven, zotavuje sa len vemi pomaly a nedostatone. astm nsledkom bvaj naptie, migrna a rozlin neurzy, priom sa objavuj aj rozlin nevysvetliten bolesti. Tm telo signalizuje, e u nezvlda prlev kyseln a e srne potrebuje pomoc. Ak sa nepodar oista od splodn a zvykovch kyseln v ase medzi dvoma jedlami a poas noci, vzivo je oraz preaenejie kyselinami, a sa nakoniec latentn acidza zmen na aktnu. Ak tu nenastane zmena, me to ma smrten nsledky. Prekyslenie sa u viny ud stalo benm stavom. Acidza organizmu je aj zklad vzniku rakoviny, ktor vdy potrebuje kysl prostredie. Dkladn oista od kyseliny vedie napokon k psychickmu a telesnmu zdraviu. Ak sa vak napriek normlnemu (t. j. nesprvnemu a kyselinotvornmu) stravovaniu zist u rno v moi hodnota pH 7 a viac, me to by signl, e vyluovanie kyseliny je nejako zablokovan. Ak pri prekyslenom organizme takto hodnotu pH (teda neutrlnu alebo zsadit) vykazuje mo tri dni, treba odpora odstrnenie blokdy. Dosiahne sa to tm, e lovek jeden de rno vypije jeden-dva pohre vody, v ktorej je rozpusten kopcovit ajov lyika zsaditho prostriedku, potom jeden de vynech a nasledujci de op vypije takto zsadit roztok (v rovnakom mnostve) a op nech prejs de. Na piaty de bude mo rno kysl, o zna e zablokovanie vo vyluovan kyseliny sa odstrnilo. Pri kadej oiste od kyseliny treba dba na to, aby lovek dos pil a aby zsadit prostriedok neuval v bublinovej vode, lebo inak vznamn as zsad zneutralizuje kyselina uhliit. Optovn nastolenie acidobzickej rovnovhy me by rozhodujcim krokom k zdraviu a vitalite, lebo to je zklad vetkch funkci v celom organizme. Prekyslenie a zanesenie tela splodinami ochromuje n imunitn systm, m sa stvame nchylnmi na vetky infekcie, s ktormi by sa nenaruen imunitn systm ahko vyrovnal. Acidza tela je teda podmienen vivou a sprvanm. Vznik vinou v dsledku nevedomosti o potrebch vlastnho organizmu a o jednoduchch krokoch, ako mu inne pomc. Hodnota pH sa najjednoduchie stanovuje z mou pomocou pH indiktorov (lakmusovch papierikov), o pomerne presne odzrkaduje situciu v tkanivch. Hodnota 7,36 a 7,44 sa zd idelna (t m krv v tele, priom tu bvaj naozaj len vemi mal odchlky) a je to stav, pri ktorom sa lovek cti v plnej pohode. Ale aj napriek bohatej ponuke zsad me hodnota pH klesn nhle na 5,5, pri vekom 85

prekyslen dokonca a na 5. Dvod spova v tom, e telo opakovane rozpa pri dostatonom mnostve zsad alie skldky nebezpenho odpadu, o vedie k nhlej zplave kyselinou. Nenechajte sa tm vak vyvies z miery a v takomto prpade poskytnite telu jednoducho ete viac zsad a vea pite. Pri nedostatku zsad telo vdne, lebo nenachdza podmienky vhodn na ivot. Pritom sa prekyslenie nielen katastroflne odra na zdravotnom stave organizmu, ale prejavuje sa aj na psychike. Oista od kyseliny vedie asto k neakanmu celkovmu zlepeniu stavu. Bolesti hlavy a in symptmy, ktor pretrvvali aj cel roky, zmizn v priebehu niekokch dn a navdy. Nevyrovnan a predrden udia zavaj pri oisovan od kyseliny tak avu, e sa im aj zlep nlada. Ke organizmus dosiahne acidobzick rovnovhu, cti sa lovek ako znovuzroden. Blahodarn psobenie sa me ete vystupova zsaditm kpeom (pH 7,5 a 8,5). udia takto kpe pociuj doslova ako omladzujci. Akokovek dleit je dkladn oista tela od kyseliny, ete dleitejia je remineralizcia, optovn doplnenie zsob minerlnych ltok v tele. Vinou je ich nedostatok tak vek, e len zsadit viva sama nesta a je potrebn uva zsadit vivov doplnky. Cukor a so by sa pritom mali konzumova nanajv sporne, lebo obe ltky s jedy pre nae telo, aj ke trochu soli potrebuje. Na zaiatok da sa vemi hod ovocie a a do obeda by sa nemalo jes ni in. Najvhodnejie s 1-2 banny, lebo nijak in ovocie nem tak vyven obsah ivn. Zemiaky, tto asn huzu, treba jes o najastejie. A kadodenne by sa patrilo skonzumova poriadnu porciu seznnej zeleniny. Aj jogurt m vea prednost, treba ich tie opakovane vyuva. Poetn neiaduce substancie zostvaj v tele len preto, lebo organizmus nem dostatok kyslka na ich splenie. K dkladnej oiste od kyseliny preto patr aj zabezpeenie dostatonho zsobovania kyslkom. Zna to predovetkm postara sa o dostatok kadodennho pohybu a rovnako aj o dostaton prjem minerlnych ltok a stopovch prvkov. Ak si lovek zvykne popri zdravej vive aj na dostatok pohybu a na prirodzen hlbok dchanie, podar sa mu zdravo schudn; pomerne v krtkom ase dosiahne svoju idelnu hmotnos a bez nmahy si ju udr. Prekyslenie tela je aj preto tak nebezpen, lebo me vies k rznym deformitm ervench krviniek (k ich "acidzovej stuhnutosti"), take u nemu prechdza cez jemn kapilry, a dokonca ich mu aj upcha. To me vies k srdcovmu infarktu a mtvici. Pri hladovkovej (reduknej i pstnej) dite treba dba na kadodenn prsun zsad, pretoe vtedy sa z tela uvouje mimoriadne vea kyseln. Svojmu telu mete vrazne pomc aj tm, e si kad rno si urobte ajurvdsku olejov kru (o prpravku na olejov kru bliie v poznmke na s. 90), o me by tie jeden z krokov na ceste k skutonmu vylieeniu. Mnoho ud sa vak vbec neusiluje vyzdravie, len u nechc mat' nijak akosti. Lieenie je v podstate aksi rozpomnanie tela na vntorn harmniu, pokus o nvrat k nej, snaha zaa i tak, ako to zodpoved zmeru obsiahnutmu v programe stvorenia. Tto nevyhnutn oistu mete inne podpori tm, e si na jar a na jese urobte pitn kru s ajom na preistenie tela a na oistu krvi. A nezabudnite uva denne naozaj dostatok vitamnu C, to znamen 1 a 3 gramy v niekokch dvkach rozdelench na cel de, lebo telo samo si vitamn C nevyrba ani neuklad. Vitamn C m toko blahodarnch inkov pre telo, e by sa ich lovek nemal zrieka. Mimoriadne blahodarne psob spolu s OPC. OPC spolu s vitamnom C predstavuj spolu neporaziten tm v slubch udskho zdravia a mu loveku vrazne predli ivot. Je teda v naich rukch, i vyuijeme blahodarn inky oisty od kyseliny a i dosiahneme trval acidobzick rovnovhu. Len tak sa vo svojom zdravom a vitlnom tele budeme cti dobre mnoho alch rokov a budeme si naplno uva svoj ivot. A plat ete jedna nesporn pravda:
Na to, aby sa lovek mohol uzdravi, nemus najprv ochorie!

86

Na zver
Mte asn telo. Je to priate, ktor vs nijakm neprjemnm i chorobnm symptmom nechce ubja, len vs svojou pecifickou reou pros o pomoc. Rob to len preto, aby vm mohol sli pri napan poslania vho ivota. Pozitvne akceptova nevylieiten stav znamen presta hada pomoc len v bench vonkajch prostriedkoch. Zna to obrti sa do vlastnho vntra, ktor pozn odpove na to, kde sa stala chyba. Symptm potom zmizne bez stopy - splnil svoj el a u je nepotrebn, nu sa ho telo zbav. Ak vm teda telo zasa raz pole sprvu v rei symptmov, u to pochopte a budete vedie, o treba robi. Me sa sta, e vm dnen medicna ete nevie pomc, ale vy si pomc mete. Bude vm to azda pripada ako zzrak, ale v skutonosti je to iba vntorn poznanie prirodzenej zkonitosti, predtm neznmej. Aj ke sa priklate k nzoru, e ivot je vek teter, mali by ste pozna aj pravidl jeho predstaven. A potom sa ivot stane hodnotnm predstavenm s fascinujcou zpletkou, predstavenm, v ktorom hrte hlavn lohu. A v priate menom Telo bude vdy pripraven vyzdravie a osta zdrav a do vysokho veku, ak mu pri tom pomete, pretoe:
Vy ste svojm najlepm liekom!

Ak ste sa naozaj rozhodli pre dokonal zdravie, nemali vy ste da na vakovak pseudorady. Povaj te len svojho najspoahlivejieho poradcu - svoje telo. Vytvorte si vitalizujci inok horskho vzduchu tm, e doma, v aute a na pracovisku budete neustle pouva ioniztor, istiku vzduchu, ktor ho zbav choroboplodnch zrodkov, a tm dod uom v jej blzkosti pocit pohody, ktorho sa u nikdy nebud chcie vzda. Aby ste si mohli tento pocit pohody ete dlho uva, ponkame vm vemi dleit formulku na dlhovekos. Vypotajte si, kedy by ste mali ma 120 rokov. Tento dtum si v mysli zafixujete a pri vetkom, o zanete podnika, si uvedomte, koko asu mte pred sebou a do oho vetkho sa mete pusti. Naplte cel toto obdobie predstavami aktvneho ivota. Ak mte napr. esdesiat, zna to, e teraz sa zana v druh polas. V prvej polovici ste urite urobili mnoho chb, lebo ste ete nevedeli, ako ivot funguje. V druhom polase mete vyui svoje poznatky prakticky a vies ivot v slade s prrodnmi zkonmi. Mete cestova, napsa knihu, rozvin nejak nov aktivitu, zatia o in oddu na zaslen odpoinok. A mete naprklad aj nadviaza nov partnersk vzah. Inak povedan: mete bu zaa i plne in ivot, alebo mete pokraova v tom zaatom, no plnie. Dajte svojmu podvedomiu program dlhho naplnenho ivota a dvod, aby udralo telo zdrav a vitlne. A ktohovie, mono sa niekedy v osemdesiatke stretneme na tenisovom kurte a poda radosti zo ivota, ktor z ns bude vyarova, sa spoznme: Aha, to je tie jeden z tch, o poznaj tajomstvo, ktor vlastne vbec nie je tajomstvom.
Uvajte si svoj ivot a kad jeho okamih!

87

Dodatok
Zopr zkladnch biochemickch pojmov Acidza
Acidza je posun pri hospodren s kyselinami a zsadami v tele do kyslej oblasti. Vina ud dnes trp acidzou tkaniva a riziko ochorenia je vemi vek, priom stle sa zvyuje. Ete rozrenejia je latentn acidza. Tu je hodnota pH ete v poriadku, ale za cenu stleho redukovania telovch zsob zsad. Biologick rovnovha je v krvi a v tkanivch pri hodnote pH od 7,36 po 7,44. Ak sa obliky nedoku vyrovna s privekm mnostvom kyseliny, musia sa kyseliny jednak neutralizova pomocou zsad odobratch z tela, a jednak uklada v tkanivch. Telo disponuje zsobami zsad v krvi, kostiach a v zuboch, v pokoke hlavy a v kboch. Na ne siahne v prpade potreby, o vak vedie k nslednm poruchm v tchto oblastiach. Alkalza Alkalza je posun pri hospodren s kyselinami a zsadami v tele do zsaditej - alkalickej oblasti a vedie k vzostupu hodnoty pH nad 7,44. Vznik pri nadbytku zsad a vyskytuje sa len vnimone. Prechodn alkalzu krvi si lovek me spsobi zadychanm (hyperventilciou ) a me to vies a k zvratu, ba i strate vedomia. Hodnota pH Hodnota pH ukazuje kysl, neutrlnu alebo zsadit hodnotu, resp. reakciu; pH je skratka latinskho termnu potentia hydrogenii a oznauje koncentrciu vodkovch inov. Hodnota pH ukazuje, koko vodkovch inov sa nachdza v nejakom roztoku. Hodnoty od 1 do 7 s oznaovan ako kysl, 7 je neutrlna hodnota a hodnoty od 7 do 14 s zsadit. Univerzlny neutrlny bod predstavuje hodnota pH 5,1 lebo vtedy je mnostvo zsaditch aj kyslch astc pribline rovnak. Neutrlny bod tela je vak v rozpt na 7,36 a 7,44, ie je u v zsaditej oblasti. Znamen to, e sme zsadit bytosti. Kyseliny Kyselina je vodn roztok, z ktorho sa mu uvoova iny vodka. Jeho chu asto nebva kysl (cukor), zatia, o roztok, ktor chut kyslo (napr. citrnov ava), me by zsadit. Ak sa zsada zmiea s kyselinou, nastane chemick proces, ktor obe neutralizuje. Plynovm chromatografom sa d zisti nadbytok zsad v krvi a presne vypota poda HendersonovejHasselbachovej rovnice. Minerlne ltky Minerlne ltky s ltky, ktor sa v tele ani neprodukuj, ani nespotrebvaj, ale s potrebn na ltkov premenu. Kee v dsledku vyluovania dochdza k neustlej strate minerlnych ltok, musia sa priebene dopa potravou. Minerlne ltky, ktor potrebujeme v mnostve vye 50 mg na kilogram telovej hmotnosti, sa nazvaj makroprvky. Minerlne ltky s priemernou dennou potrebou menou ako 50 mg na kilo telovej hmotnosti sa oznauj ako stopov prvky. Pufer Ako pufre, ie tlmiv roztoky sa oznauj zmesi v stave acidobzickej rovnovhy. Ich elom v organizme je vyluova alebo neutralizova kyseliny tak, aby hospodrenie organizmu s kyselinami a zsadami zostvalo stle vyven. Ich fungovanie v organizme je podmienen dostatkom zsad aj dostatkom vody. Vek zsoba zsad je ivotne dleit a je predpokladom dobrho zdravia. Zsady Zsady s organick alebo anorganick zleniny, ktor vo vodnom roztoku vytvraj hydroxidov 88

iny (OH), a tm ovplyvuj zsadit reakciu. Najznmejou zsadou je hydrogn uhliitan sodn, znmy ako sda bikarbna. alie znme zsady s zleniny s draslkom, vpnikom, horkom at. Potraviny alebo vrobky, po ltkovej premene ktorch ostan zsady, sa oznauj ako zsadotvorn. Potraviny alebo vrobky mimoriadne bohat na zsady vytvraj v tele prlev zsad, a pomhaj tak obnovova naruen acidobzick rovnovhu.

89

Ponuka zsaditch prostriedkov

(Redakn poznmka) Na sasnom farmaceutickom trhu Eurpy je dnes obrovsk mnostvo najrozmanitejch protikyselinovch produktov a stle sa objavuj nov. Zva sa neviau na lekrsky predpis. Medilne zdrazovanie niektorch ako lepch a prevratnch bva neraz poplatn reklame. O tom, ktor prpravok je kedy najinnej, sa treba poradi s lekrom, prpadne magistrom v lekrni. Firemn nzvy s rzne, o zloen ni neprezrdzaj, a preto sa treba na zloenie vdy pozrie, pravda, znaleckmi oami. Naprklad preslven Bullrichova so, zdrazujca svoju u takmer stoosemdesiatron tradciu honosnm ttkom, je veobecne znma a dostupn sda bikarbna. Vhodnos sdy bikarbny (mimochodom, sasti vekho mnostva zsaditch zmes, i ke rozhodne nie vetkch) spomna autor na viacerch miestach vimnite si vak, e ide zva o prpady aktnych stavov a akejsi prvej pomoci. Vyerpa rku vetkch zmesovch zsaditch prostriedkov sasnej eurpskej ponuky by na tomto mieste nebolo mon a azda ani serizne. Autor vo svojej knihe uvdza firemn nzvy 23 zkladnch prpravkov ponkanch v nemeckch lekrach (nepredstavuj ben sortiment ani v Raksku), nezdrazuje vak ich vlunos, ale tie upozoruje na premenlivos ponuky. Preto tento sek vynechvame. Toho, o ponkaj nae lekrne, rozhodne nie je mlo, nehovoriac u o tom, e niektor zmesi si me lovek necha namiea, dokonca nieo si z jestvujcej ponuky doke skombinova i sm, pravdae, po porade s lekrom (vzjomn proporcie minerlov maj toti svoje zkonitosti). V drogrich njdeme rozsiahlu ponuku rznych minerlnych zmes do kpea, vybra si z nej bude vari najlepie metdou pokusov. Vzhadom na to, e prof. Tepperwein odpora dlhotrvajci (zva a 3-hodinov) kpe, nie je od veci zvi i stle sa rozirujce sluby domcich termlnych kpeov a kpalsk, mnohch s celoronou ponukou. V knihe sa na viacerch miestach spomnaj lieiv prostriedky z ponuky prof. dr. K. Tepperweina, napr. ajov zmes Royal Plus, tekut zmes Immuvit Ch 23 na pitn kru, ioniztor vzduchu (VitalIongenerator) a prostriedok na ajurvdsku olejov kru (pod nzvom lziehkur). Ak mte o tieto produkty zujem, mete zska informcie na adresch:
Int. Akademie der Wissenschaften St.-Markus-Gasse 11 FI-9490 Vaduz Tel.: 00423/2331212 Fax: 00423/2331214 Int. Akademie der Wissenschaften Verlags- und Gesundheitservice Fiissener Str. 52 D-87640 Biessenhofen Tel.: 08342/8989378 Fax: 08342/2738

90

Literatra

AIHARA, H.: Suren & Basen. Mahajiva. Holthausen 1988. BACHMANN - SCHLEINKOFER: Kneipp-Wassertherapie. Trias. Stuttgart 1992. BECK - OETTINGER-PAPPENDORF: Durch Entsuerung zu seelischer und krperlicher Gesundheit (6. vyd.). Buchdienst Oetinger, hringen 1985. FRIEBEL-RHRING - WELLMANN: Wer ist Gesundheits-Killer Nr. 1? Access Verlag. Knigstein-Falkenstein. Mnchov 1992. GRABOWSKI, S.: Gewebsazidosen und Zivilisationserkrankungen. In: Raum und Zeit. 60/92. HOSCH, H.: Gesund durch Entsuerung. Dr. Werner Jopp Verlag. Wiesbaden 1994. KAPFELSBERGER - POLLMER: Iss und stirb (2. vyd.). dtv-Sachbuch. Mnchov 1986. Kuratorium Knochengesundheit, e. V.: Sprechstunde Osteoporose. Grfe & Unzer GmbH.. Mnchov 1996. MARKUS - FINK: Ich fle mich krank und wei nicht warum. Ehrenwirth. Mnchov 1990. MAYR: Kneipp und die gesunde Ernhrung. K F. Haug Verlag. Heidelberg 1993. MULLER-MEES, Elke: Sauer macht nicht lustig. Droemersche Verlagsanstalt. Th. Knaur Nachfolger. Mnchov 1996. NOTELOVITZ - WARE: Aufrecht bis ins hohe Alter. Goldmann. Mnchov 1989. RAUCH: Blut-und-Sfte-Reinigung (19. vyd.). K F. Haug Verlag. Heidelberg 1991. RAUCH: Die Darmreinigung. KF. Haug Verlag (39. vyd.). Heidelberg 1992. RAUCH - MAYR: Milde Ableitungs-Dit (12. preprac. vyd.). K F. Haug Verlag.Heidelberg 1992. SALZBERGER, Margret: Sure-Basen-Kochbuch. AT-Verlag. Aarau 1999. TREUTWEIN, Norbert: Rat und Hilfe bei Ubersuerung. Sdwest-Verlag. Mnchov 1997. WAERLAND, Are : bersuerung als Grundursache der Krankheiten (13. vyd.). Humata Verlag. Bern 1998. WENDT, Lothar: Die Eiweispeicherkrankheiten. K. F. Haug Verlag. Heidelberg (bez dtumu). WORLITSCHEK, M.: Der Sure-Basen-Haushalt. K. F. Haug Verlag. Heidelberg 1995. WORLITSCHEK, M.: Praxis des Sure-Basen-Haushaltes. K. F. Haug Verlag, Heidelberg 1993.

91

o tom,
- e vntorn prostredie tela m by zsadit - o vetko si spsobujeme prekyslenm - ak ahk je vyliei sa oistou od kyseliny

A ete o tom,
- e lovek je naprogramovan na 130 rokov ivota

92