Zend - Avesta

alebo

o tom, o z neba a posmrtn ivot

Z hadiska prrody z Gustav Theodor Fechner Tretie vydanie.
Starosti !rd "a#$itz %rv zv&zok

---------------------------- Hamburgu a Lipsku. vydavate "eopold 'oss. ' rok! ()*+. Obsah: Prv zvzok. , ve-ia-h neba. . 'st!p %redben. /vahy . %orovn0va-ie 1yzik0lne zeme a neba z0kaznka ! d!2e ot0zka !. ra3ina, na2a matka ! . 4edzi an3elmi a vy22mi bytos5ami na v2etk-h ! ! Z vy22e3 zastre2!3/-e3 vedomia Z vy22ie zmyselnos5 oblasti a v6le

". ,d stav!, pokrok! a -iele vvo3a kra3iny ". Z hierar-hi-ke3 2tr!kt/ry sveta " . ,d 7oha a sveta # . kon-epn. aspekty ako na3vy22 z0kon hodnoty, a i-h vz5ahov pre slobod!. 86vody pre e9isten-i! 7oha $. 7oha ako na3vy22i! bytosti vo vz5ah! k svet! podrobnost % .'2eobe-n. povedomie z0st!p-a v

7oha e . :a3vy22ia odmena 3ednotliv-h bytost pred 7ohom F . %riebeh vvo3a bosk.ho alebo svetov.ho vedomia G . 7oia dobrota a zlo vo svete H . ' !2om slova zmysle, to, o 3e 3eho 7oh a proti 7oh! by5; &. 7oh ako 8!-h vo vz5ah! k 3eho 1yzi-k vzhad svete, '. povaha i-h h<bke a plnosti ako vraz 8ivine Spirit L.bezvedomia a m=tve v bosky in2pirovan. povahe (. The svet Tvorba ). ot0zka, i 3e /eln0 prrodn. vtvory sa ob3avili vedomm tvoriv/ innos5 alebo nevedome p6sobia-e sily prrody O. >som viazan , obavy, e 8!-h 7o za5aen0 pripo3enm k prrode sa z0vanos5o! z ni-h, rovnako! n!tnos5o!

" . :0boensk. a prakti-k. a poeti-k pohad " . ve-i ?hristian -----------------------------. vstup. Som 1rAherhin, spolon. stanovisko proti a tvrdia, e rastliny s/ animovan. bytosti. Teraz tvrd, e nebesk. teles0 s/, iba s tm rozdielom, e s/ vy22 dr!h animovan-h bytosti ako my, ale rastliny ma3/ ni2i! Art Toto tvrdenie nie 3e len retrospektvne, sk6r rastie s predtm z rovnak.ho koreBa, a ob3av sa t! za rovnakm /elom, tie vykon0va5 za ben.ho vzhadom na povah! ve-i v inom, ktor. sa ob3avia vhodne32ie pre mBa.Ce to len mal v&2ie okne, ktor. sa to otv0ra pohad do 2irok.ho s1.ry d!2e a d!-ha ivota prrody, e lovek ! dlh/ dob! 3e !rite po!va na dranie tmav., -hladn. a m=tve niektor. svetl. d!2e body -ez. Tieto body s/ teraz d!2e d!2e vy-h0dza slnko, ktor s0m body ma3/ svo3e svetlo. %o prv., a3 keD na2e tvrdenie 3e abs!rdn.. Ako by sa toE To 3e v rozpore s e2te viaako ten predtm, n0zory, ako ma5 z toho riadime sa ! stala dr!ho! prirodzenos5o!. A zvykn/5 8obre, take m0me od sam.ho zaiatk! a vo v2etk-h smero-h zl.. 4edzitm s/ mon. dva prpadyF b!D pohad0vka alebo preva!3/-i n0zory s/ zl., poda toho zmen. A3 !driava5 a teraz poad!3/ dr!h., a, v prpade, e vznik0 rozpor z -el.ho d6vodov a v -elom rozsah! prevl0da3/-i-h n0zorov, to 3e tie zodpoveda3/-! " ! Z0veren. /vahy. @istori-k

zmen! v rovnakom. Ale 3e to t/ba nie 3e v&2ia abs!rdn.; :e sa poprie5, b!dete dba5 na nasled!3/-eF :a2e tvrdenie 3e v rozpore s preva!3/-o! n0zoryG ale mono to dok0za5 na ne, ak s/ v rozpore sami toko; 'id sa s nikm, ale po-hopi5 sa navz03om; Ho rob na2a ot0zka; S/ !rit. zhl!ky hmoty animovan., alebo nie; Take vz5ah medzi hmoto! a d!2o! 3e t! len vo zvl025 d6leitom prpad!. Ale o o -ele3 oblasti ot0zok, patr sem; Tam to nie 3e len rozpory a ne3asnosti; '02 mora by vdy vyerpa5, a pr0zdna, a porod, ale iba nov/ mora rozporom a ne3asnostiam. 'ietor, ktor !poko3i5 t/to mora, alebo sk6r riadi5 v novom !-elenom vlak!, sa nem6e dosta5 von z mora s0m. 4!s by5 v rozpore v2etko, o 3e v Bom do iste3 v2etko, o 3e v Bom. Alebo o; ?h0pe a s/hlas s tm a3 n0boenstvo s vedo!, 1ilozo1io! n0boenstva, 1ilozo1ie vedy, alebo dokon-a kad z ni-h presne, ako vz5ah bosk.ho d!-ha prrody, !dske3 d!2e do !dsk.ho tela v 'ytvorenie ot0zka, ot0zka nesmrtenosti, ot0zka o 1!nIovan 1yzi-k-h a d!-hovn-h sl m!seli da5 do sveta a tela; Jno, vieme len to, o na volanie sk!tone in2piroval v na2om vlastnom tele, bod v mozI!, k!s v mozI!, -el.ho mozI!, -el.ho nervov.ho syst.m!, po -elom tele; Alebo s/ n0zory benom ivote 3asne32ie o v2etk-h t-hto bodo-h s/ vede-k. a n0boensk.; :ie s/ sk6r v2etky hlavn. rozpory vede-k. a n0boensk. hodnoty v ne3 pre; Samozre3me, e keD na2e -esty sa zh=Ba3/ vz5ahy telesn a d!-hovn, s/ ne3asn. a zm&ten., pretoe si nie s/ ist., a hr!b. -hyby s/ v2ade nevyhn!tn.. Sme popiera3/ d!2e rastln, pretoe rastliny nesp<Ba3/ na2e poiadavky na hr!be3 povr-hn. analKIie so sebo!G Z rovnak.ho d6vod! sme poprie5 d!2e hviezd. Ale a3 nemon., by Iehends dosiahn!5 !spoko3iv d6vod n0zor Lort s/ zaloen. na tak. drsn. analoIi-ky v s/lade s0m o sebe, o n0boenstve, 1ilozo1ie a vedy v rovnak/ dob!, by n0s mali vies5 mimo rovnak0. A teraz hovormF ' rovnakom v2eobe-ne !spoko3iv. zapo3enm, v ktorom le d!2 z0vod!, 3e tie d!2e z hviezd. To si vyad!3e len preto, e analKIia odst/pi e2te z povr-h! t!, spadol do e2te v&2e3 h<bky. :em6eme ! spolieha5 na podobnosti v b!nke, v raste a reprod!kn.ho pro-es!, o by mohlo !dra5 analKIi! medzi zvierat0 a rastliny st0le silno t!G ?el0 kra3ina a 3e3 pro-esy sa vynor z to, o po!vame, aby sa obvykle ako orIani-k pro-es, a tm a3 mon nosi ivota a d!2eG !ren., e by sa 3e3 s/roden-i ma3/ e2te ivot a d!2!, 1ak!lt! d!2e a ivota, m!s e2te Dale3 a hlb2ie ako tie pre3avy bohat., a !rite 3e to tak. Zdrav roz!m, samozre3me po-hyboval, nie, e hviezdy s/ m=tve hmoty, a keD vid obloh! naplnen. s tmito m=tvymi masy, e nevie, kde 3e 7oh a an3eli, ktor. had0te. Teraz ide zo sveta, a to a3 zo sk!tonosti mimo.Ce driteom tohto pohad! $eltverMdende, pre ktor. samozre3m., prirodzen., pretoe sa do seba vstrebala s materskm mliekomG zd0 sa, e m! bl0znovstvom iba zv0i5, i to nemohlo by5 inak. Ale 3e to n0zor, pretoe a3 naoza3 prrodn.; ,bmedzen0 analKIie z ktor-h 3e zaloen, oriIin0lny, m! a3 so mno!; Ak ni2ie o 3eden 3ednoroden.ho in2tinkt; 7ol to n02 in2tinkt sk6r znila, ako n02 dobr zmysel rozr0stla; A nie s/, ako to rastie, a zm&tok na2i-h myslia-h pest!3e; Jno, m6eme da5, ale p6vodn prirodzen in2tinkt m! es5, lebo si ist, e 3e 7oh splodeni!, ale len prirodzen in2tinkt vedie a na miesto, kde b!deme riadi5 na2! pozornos5. %rirodzen pohad !d 3e pr0ve to, e nebesk. teles0 s/ animovan., animovan. vo vy22om zmysle ako my. Jno, tro-h!,

ako to teraz vyzer0, e st0le vyad!3/ d6vody na odmietn!tie in2pir0-i! hviezd, tak m0lo bolo potrebn., 3e to rovnak. na prv, 3! pri3a5. Ale m6e by5 zamietn!t0, bez toho, aby z d6vod!, e teraz, o bolo treba od sam.ho poiatk! iadne d6vody k einz!le!-hten !d; ,krem toho v2ak mal sk!ton. d6vody, ktor. viedli na2e vlastn., a to na3m& v tomto okrese tak bezodne3 kolsav. a vz03omne bo3!3/-e, nie podporova5 obvody v !nirrbaren p6vodne3 povahe !d a ve-. Teraz -h-eme !zavrie5 zana s5 nad r0me- p6vodn.ho pohad!G ale to nem6e, take to nem!s by5 na 3eden deB vr0ti5 s vyvin!tm vedomm, e; Sme na kon-i n02ho z0verov, na2e 2kolstvo; Samozre3me, e vid svet, ktor teraz iada, aby sa tvoril, s hlbokm opovrhn!tm k tm de5om vier! !dstva, v2ade na2iel d!2! v prrode, ako sme to !robi5 znova, a slnko, mesia- a hviezdy sa pozrel 3ednotliv. bosky in2pirovan. bytosti ako sme tie !robi5 to znova. To, o robme, b!de n0s vrha3/ pod bl0znov a deti. Av2ak, v bl0znov a deti 3e niekedy via- pravdy ako v m/dry-h a star-h !d. SpomeBme si na p0dny slovoF Ak. iadny -h0panie roz!mn. vid, e vid 3ednod!-hos5 v detsk/ povah!, pl!s dr!h0, e zaiatok a konie- ma3/ tenden-i! preplieta5. ompletne vyvin!t vt0k kladie rovnak va3-ia znov!, od ktor.ho sa len rastie. '2etky vedomosti, v2etko n0boenstvo rozr0stla z toho detinsk. viery a b!de trva5 vytvori5 t/to detsk/ vier! znov!, ale iba z bohatstva vvo3a to b!de m!sie5 by5. ,bklopen na pr0-! rozobra5 va3-ia vo svo3i-h z0vero-h 3asne, aby vt0ka a kreslenie s 3eho krdlami, zob0ka, va3-ia 3e straten.. Nba vtedy, keD 3e v2etko 3asn. a ist. rie2i5, vr0ti sa sp&5, a ivot !dstva 3e v tomto vvo3i. Ale my sme si to vyzdvihn/5 sp&terern /vahy, vznam tohto aspekt! m!s ma5 pre n0sG len to, e sme nene-h0va3te si to v6be- zmysel. ' kadom prpade, aby sa trva5 na ple-hovke, e neskor. doktrna loveka via- vpravo ako p6vodne3 prrody, ktor by !k0zal in/ ivotnos5 a zhod! v sebe, o 3e prpad. @lavnm probl.mom n02ho /lohy 3e konie- kon-ov v tom, e sme zvykn!t povaova5 d!2! nie 3e spravidla, ale ako vnimka v prrode. Ce -el0 prrody in2piroval, potom 3e to len ot0zka toho, o 3e teraz 3ednotlivo animovan, a v ake3 10ze anim0-ie vyzer0 to na Dal2i!. Teraz, hviezdy na33ednod!-h2ie int!-ia ako pre v&2in! d6kladn. testovanie, neb!deme n0m !nikn/5 via- nez0visl. bytosti ako my, a lep2ie pre n0s, pretoe sme -elkom zvaoval seba len i-h konatiny. Take v2etko 3e animovan., take s/ !rite via- nez0visl. a via- od!2evnen. prvky tohto -elk! ne my. :ee9ist!3e iadny probl.m, ako ten, ktor 3e 3eden. A vo v2etk-h dob0-h, kde prroda bola pravda, a3 za po-hopenie animovan, a3 hviezdy boli e2te vy22ie pre po-hopenie animovan. bytosti. Ako sme na dr!he3 strane dr lenov pre iv., ak b!deme dra5 -el. telo za m=tve a len my, posledn rozptlen. vr-holky t-hto podmienok, na -el ivot, pravdepodobne preto pova!3/ ho za m=tveho, pretoe my sami sme naiveG strom m=tvy, pretoe listy i5. :amiesto toho na2e ivoty ako nap03an z v&2ieho ivota, sk6r ne -h-ete zobrazi5 na2a osobnos5, ako bolo dohodn!t. a podporovan0 v&2ie individ!ality, miesto !dra5 svo3! nez0vislos5 a na2e vedomie na znamenie, e to, o porod ako nez0visl, vedomie seba sam.ho, a napriek tom! ako momenty rezervy v sebe, napriek tom!, nez0visl. a by5 si vedom

n!tnos5o!, pretoe v2etky 3eho podh!bie, drme v2etko okrem na2i-h ivotov iba trosky ivota, vidme v na2e3 individ!ality a vlastne3 sily a iba na2e vedomie a rozpor s vy22o! individ!alit! a vlastno! silo! vy22ie vedomie. A v prpade, e v2emoh/-nos5 vz5ahov, ktor. id/ -ez -el svet, 1ilozo1i st0le n/ti !zna5 d!-ha !dstva, histKrie, a predov2etkm svet, o 3e to podvedomie s vedomm 3ednotliv-h momentov, ktor-h O9terne, nie o1i-i0lne vyhl0senie povaha, in. ako rozpor s0m o sebe, alebo d!t. slovo, to postihn!t0 e2te nie 3e v iadnom individ!0lnym diza3nom, temperamentn, namiesto toho n0m vykradli z na3lep2-h viery tovar, na33asne32ie poznanie zm&ten. @orn0 keby sme, vmena odmieta5 7oha, ktor ver o ni lep2 a m/dre32 ako my, /primne v2eved/-i, v2adeprtomn, v2et-i-vl0dn!-e3 7oh!, 3e -ez v2etko, pre3s5 na slnko a zaplav mora, ktor. kad z0hyb na2e srd-e 3asno, 0no, 3asn. ako seba sam.hoG o povaha 3eho v2adeprtomnos5 a 3eho pr0-!, a3 keD toto slovo 3e m=tvy boh, ale leiblos na 3edne3 strane, -harakter zost0va matn na strane dr!he3, a to, o n0m to vy!i3e, keD na2e a v2etky individ!0lne myse 7oha sk6r nesie klesla a3 vo vn/tri; '2etky pre-edensy 'yzn0vame, m0me vyvodi5 z0very, alebo len tie, ktor. s/ v rozpore s pre-edensy. Ako m6e tak0 doktrna zska5 ivot a mier a dal; Ako vys!2i5 -el z0vodG pretoe st!hn/5 hviezdyG preto, e sme na2e vlastn. telo pre d!-ha prli2 zl. a iba v 3ednom prpade pre v2etky zmyslyG pretoe -el0 iv0 kniha prrody n0m d0 iba !ebni-! me-haniky a orIanizmov podivn. vnimky na 3eho pal!beG o v2etkom, ale tam 3e bari.ra medzi 7ohom a namiG na2e priania a modlitby slabn/5, d!t/ pr0zdneho priestor! na to vo vzost!pnom poradG sivasto obrazy ven.ho zatratenia miesto lep2ie -hovatesk. Smer n0s -hytilG 4yse a srd-e s/ vene s 7ohom v spore, a to, o lovek ver a -h-e Dal2ie zlyh0. :ie 3e to aspoB ospravedlniten. myslie5 na hodiny, sk6r ne aby sa s na3lep2mi, na3vy22-h a na3kra32-h my2lienok n02ho n0boenstva v kon1likte, s/ na z0klade svo3e3 pravde, a nie iba i-h slov0 vdy v /sta-h, ale 3e3 my2lienky do ivota by viedlo, ale z0roveB s tmto samozre3me prinesie zladenie na2e3 viery s ino! viero! sme vdy poh=dala len aroIantn a nepriatesk. bo3a, a, ale tie by5 s/as5o! 7oha. 'zhadom k tom!, ?hristian !zn0va zraz! pohania op&5 3eho brat, pretoe on mal oi k 7oh!, a zatia o on, rist!s, had0 pre na3vy22ie, v "o$ e2te 7oh dral stop!, a teraz 3e vedom toho, e 7oh nie 3e v6be- tesne nad, a to nielen dole, a to nielen z, a to nielen v !Do-h 3e, e 3e naoza3 v2etko vo v2etkom, naoza3 :iektor, ven, v2adeprtomn, v2eved/-i, v2emo-n, v2et-i-mil!3/-i a AllIere-hte. ' -elom priebeh!, 3e to nikdy nezab!dol na kres5ana, ale !robil to a po 3ednotliv-a nikdy, v2ak, @eath, v tis-o-h 3ednotliv-ov - prostredn-tvom aplik0-i a vytvorila len v -elk! vdy zab!dn/5. Take S-h$and zraz! sa stret! dvo-h n0boenstiev kon1likt!, z ktor-h kad0 nesie s0m v sebeGo kad na svo3e vlastn. naplnenie st0le -hba, by pre ni-h splnen. ostatn., a vo3na znienie ako by viedlo k mier!, kde kad0 zvy2!3e iba nedostatky dr!h-h, zisky ostatn-h ak-iG na strane pohanstvo, samozre3me, zisk, ktor 3e len na z0klade znov!zrodenie v kres5anstve a od kres5anstva b!de s-hopn dosiahn!5. Ale to nie 3e mo3m z0merom t! pre sp!stenie z v2ky pohad!, kde 7oh 3e vo v2etk-h prrodn-h vyskyt!3/-e pravdive32ie ako v2et-i-vl0dn!-e3 @ort -el ivot, v2etky mysle. @ad0me t! op&5 len 3eden krok od dna stava5 to. to nem0 st/pa5 zo dna, na z0vratn. v2ky. :ie 3e k d!2i, to t! b!de ivotnos5 -elk!, ale individ!0lne

d!2a ivota v -elk!. Tam, kde ivot rei, m0me na mysli ten, ktor pr0ve dost0va -elok z narodil, a ktor !kaz!3e dopred!. Tie by vyerp0va3/-i 2t/die z poloiek, ktor. prd! sem a 3azyka, Dale3 sa !-hli5, pretoe z0merom tohto dok!ment! prst!pov, i-h d6vody nie s/ priniesol kdekovek od posledn.ho, ale z prve3. To netvrd, vyhodi5 do povetria tanky na ind!r0-ia, ktor0 n0s !zatv0ra do ivota prrody, 5akmi /dermi, ale len toko trhliny, keD e2te zostali v Bom, tak myslenie a sp6soby, ako pri pohade na, ak -h-ete vykona5, einz!nisteln, e m6e !voni5. Ako som mohla klama5 s0m seba s vypotano! pre ben. mysli 3ednod!-h. /vahy, ktor. som sa t! prezentova5, a ktor nem0 iadn! 1ilozo1i! ako na3sk6r dokon-a vzal 5akosti pri3a5, aby bolo mon. presadi5 revol/-i!, ktor0 ide Daleko za hrani-e vedy by mal dosta5 von, vykoreni5 stale, so v2etkmi n02ho ivota a myslel inter$oven perspektv! prrody a d!-ha, v ktorom sme v2et-i vzdelan a ma3/ vyr0stol. %rizn0m sa dokon-a, e tieto /vahy nie s/ ni %ovinn. ma5 pre t-h, ktor -h-/ vzdorova5, a v ktorom zvyk ani odola5; Tie, len by som si prial, aby sa nieo stim!l!3/-e. ,ni ho nasledova5 vtip, a e b!de mono op!st niektor. v0ne my2lienky. 4!s v6be-, ale kad0 revol/-ia pred-h0dza5 pok!som o to nies5 rovnak /spe-h, ale pom0ha3/ pripravi5. %rv pok!s nie 3e ani as dostatone zrel. pre /spe-h, ale on s0m 3e dostatone zrel, aby si zasl/i /spe-h. To b!de tie plati5 z tohto e9periment!, v ktorom a3 s detskmi r!kami hra odv0ne vysok zmysel. Ca hovorm, e tieto /vahy nie s/ ni %ovinn. ma5 pre t-h, ktor -h-/ vzdorova5. 46ete dokon-a po!i5 3! nema3/. To odpor!3e povahe 3eho ob3ekt!. 'eri5 v d!2i hviezd, b!de len ot0zko! viery vdy zostane. A to sta odmietn!5 vier!, pretoe viera 3e to 3edin. 3e vdy odhodlan zosta5, take bar 3e tie rozdelen0 na vn/torne3 strane na2e3 predn.. 'iera v d!2i hviezd 3e ale v sk!tonosti v tomto ohade len /plne na rovnake3 /rovni ako presvedenie zvl02tne k inm d!2iam ako 3a, a to a3 na mo3e3 vlastne3 d!2e mimo a 7oha nad nami. To znamen0F '2etko, o nikdy hmataten, prtomn prrodne3 histKrie a li5 sa. Tam 3e tak m0lo pre!k0zaten presne, e in0 osoba, Dal2ie zviera m0 d!2!, ne e hviezda m0 3eden. "en z mo3e3 vlastne3 d!2e viem, a 3a b!dem niekedy m6-5 spozna5 empiri-ky. Ak.kovek in. prezent!3e na mBa len vo 1yzi-ke3 o-enenia predstav!3/, a iadny e9periment ma spozn0, s ohadom na z3avn. kon-a s0m. Ak si myslme, e o na2e3 vlastne3 d!2i a3 /as5 v kadom d!2i, to m6e len analKIie a vz5ahy, ktor. !spoko3a myse a myse, poda via- ako 3edne3 strane !spoko3i5, e n0s viedol tam, alebo zvyk, aby kad riadok zbyton.. Teraz, samozre3me, ako s/ -oln. m6e robi5 zbyton. tak/ link!, rastieme a d-ha5 v 3edne3 viere a vo vzd!-h!, m6e v2ak tie, aby n0m nereaI!3e.Tak0 3e viera v d!2i hviezd. Tie 3e pravda, e potreby mysle a srd-a, ktor. n0s rob d!2! na2i-h blny-h, na2e3 vlastne3 d!2e mimo a 3edn.ho 7oha nad nami, s/ e2te naliehave32ie, naoza3 nevyhn!tn., tvori5, a3 potreby, ktor. n0m pripomna d!2e si myslte, e hviezdy, a vdy b!de. Ale o keby sme, hadal ?onne9ion, ktor0 na3lep2ie vyhov!3/ tie naliehav. potreby, rozpoznanie d!2! samotn-h hviezd ako spo3ivo prvok v Bom; ?h-e niekto poveda5F 'o v2etk-h rozporov v n0boenstve, vede a ivote na d!2! a telo sme sa v2et-i zhodli, e pr0ve hviezdy nema3/ d!2!. A e sme spo3en sa v2etko v Bom, 3e, e sme vo v2etkom, o s tm s/vis, nes/hlasmG T! 3e len 3edna z

hlavn-h !zlov -hba3/-e dohode, alebo v !zlo-h v2eobe-ne3 dohody 3e a3 to. ' obtianosti -el. kr0ovstvo na3vy22-h ide a reality v 3ednom rozdeli5 s/asne a3 odkazom, 3eden m0 samozre3me na !zol, ktor viae svo3 vlastn ivot, a viae na3aste32ie, pretoe d6leite32ie sk6r dotiahn!5 ne !prostred, vis tam O2te z0vity zamotan. a von.. Ale my sme tie po-it, e vis TanIled a von.. Take si neviem predstavi5 sel1-proti-hodn. poiadavky Sens!al 8arleIens, kde nie 3e prtomn0 iadna zmyseln0 ob3ekt. 8!2e na Zemi nie 3e zviera, pre!k0zaten. v klietke, klietka 3e len pre!k0zaten. a 3eho prostriedky pre d!-hovn. zviera5a. Ho sa hod na3lep2ie v na3lep2om konte9te toho, o nem6eme vidie5, a napriek tom! veri5, a naoza3, m!s veri5, pretoe a3 ten na3lep2 spo3enie sprostredkovan medzi tm, o vidme, m!sme sa pta5, pta5 3e, i m0me ma3/ na3lep2ie spo3enie. Ale kto by veril, e v2etko, len nie to, o vid, alebo 3e zvykn!t, e 3e to kniha siedmimi pea5ami. Predbe*n+ ,vah-. Ak vezmeme do /vahy kra3ine len ako t!h. s!-h. zhl!ky, take to -h-e, aby sme rozhodne nie 3e zre3m., ako by mohol by5 ivot, alebo dokon-a d!2e disk!sie. A na2e ben. poBatie kra3iny 3e len roz2renie t-h, ktor. po-h0dza3/ iastone z pohad! na 3e3 zobrazova-ie svete, v r0m-i prerok/van 3ednotliv-h k!sov i-h povr-h!, vidme, mie2a sa s v0nymi protokoly alebo pl!h alebo $orein sa preh<bil hriade horsk. m!a . P!le ako s!-h0 hmotnos5, ktor. s/ vykon0van. v pr0zdnom priestore sl, ktor-h /inok sa vypotava v na3s!-h2ie oblasti vedy po na3s!-h2-h vzork0-h, samozre3me, nem6e iv2ie ako mal. zhl!ky, ktor. sa dria na r!ky zo zeme a h0dza5 i-h do vzd!-h!, . Ale my by sme rad2e3 vyhodi5 na2e s!-h. n0zor. %re kra3in! 3e naoza3 ni via- ne tak. hrky, zv&2en myslenie; Ce to na tak malom k/sk! mora s prlivom a te/-i-h riek a potokov a -irk!l0-i! vody, vzd!-h! a par kabny, ktor0 m! patr zvl02tne, s daDom, b/rko! a b/rok, z ktor-h semen0 zozelenie a 2elesty na more, tak0to zmena roka a doby dBa a klimati-k-h podmienka-h, v ktor-h sloboda a kontrola prst!p! tak zvl02tne zm&ten; Ho v2etko 3e tak z3edno-!3e !prostredG e m6e robi5 v2etko, o -h-e odp/ta5 sa od neho, len -hyti5 tak znov!; eby sa narodil v podobnm sp6sobom z v&2e3 I!le, ako ho pozn0me zo Zeme; Q to 3ednod!-ho tvar! o nadvl0d! a3 ma3itelia sily, spra-ovan.ho a st0le pokra!3e, ako to !robi5; 4ohol rovnako ako prod!kova5 orIani-k. r2i, 0no stava5 nad ostatn., a aby prepo3en. v&zbami /ink! a /el! so sebo! a samy o sebe; Ak k tom! d63de, rovnako ako podivn. a vzdialen. a sebestan. Dal2ie hr!dy porovnan s inmi svetovmi in2tit/-iami, ako na Zemi; :ie 3e to sk6r kra3ina v tom v2etkom nieo /plne in., ako 3e3 as5, na p6de; Ak 3e v2ak, ani sa ot0zky, o to znamen0 pre svet a to, o svet pre ni-h znamen0, i i-h ivot ako -elok, alebo i bva len i3/ oddelene, nedok0! odpoveda5 na ne /plne odli2n. , vemi odli2n n0rok na m!s r0s5 ako 3e p6da, v ktore3 samozre3me m6! tie i5 niekoko roztr/sen-h ervami; Hokovek, o n0s m6e vies5 v odpovedi na tieto ot0zky, 0no, -hov0 sa naproti k zemi a p6de. Av2ak, to 3e ist., e ne-h-eme !zna5 na vlasy v&2ie alebo in-h pohad0vok v tomto smere k zemi, ako k i-h asti-e, p6dyG a3 pohad na !d a zvierat0 len vo vz5ah! k ne3, rovnako ako e9tern., ako s/ -hyby a ervov do p6dy. Ho n0s t! v omyl, 3e zm&tok na zemi v 2ir2om slova zmysle sa, e v /zkom slova

zmysleG :0zov n0m pom0ha plies5 z0leitos5. ' 2ir2om slova zmysle, a to sa b!de vz5ahova5 iba na n0s, m0me pod zemo! -el, v2etko po-hopi5 syst.m, o i-h dr pohromade Iravit0-ia do stred! Zeme, a to nielen v2etko, o 3e pevn., ale a3 v2etka voda a vzd!-h a v2etko, o i3e v p6de a vo vode a vo vzd!-h! a tk0, a lezenie alebo plazenie, a zo v2etk.ho v2etk-h 5ak-h zatia miziv. v2etko, o ide do syst.m! Rak0. To v2etko z0vis od p6vod!, z0leitos5, /el a pra-ova5 na !ritom syst.me spolone ako 3edno telo, e2te silne32 a intmne32 ne na2eG a to 3e n02 obva-ia kra3iny. Teraz v2ak, v !2om slova zmysle sa roz!mie, samozre3me pod zemo! iba krAmli-he s!-h0 hmotnos5, ktor0 3e vytvoren0 poda zvetr0vania asti te3to kra3iny a 3eho pevn povr-h na ktor. sa vz5ah!3e, a tiahne sa na prezent0-i! i-h ako -elk!, take -el0 ve- sa zd0, e a3 za s!-ha Ceden m=tvy a m0 hovor ex ungu leonem G ale my ex Leone ungu. Tie zvyk pozn0vanie prostredn-tvom zv0enie svete, kra3ina rozhodne nie 3e bez vplyv! na sp6sobe, akm i-h vnmame. ,d %yImalion 3e hovoril, e on bol vyroben mimoriadne kr0sny ensk portr.t a tak/ z0!b! pre to, aby iadal A1rodit!, aby 3! oivi5, a to sa stalo vemi d6leit., rovnako ako !dsk. ar-hetyp!. 'ra-iame sa k tom! len. Sados5 z toho, e sa n0m podarilo, e sme na2li m=tve, ahko komple9n. zast/penie dedistva, zabi5 ar-hetyp na Ce to ako !-tievanie idolov. Ceden zab!dne posledn d!-ha na obr0zok a konene vidia a3 len m=tvy k!s !menia v Bom. 4y !-tievame vo svete ! len na2e vlastn. !menie a veda, ver1ertiIte nehoG veda, ktor0 m0 s0m zemeI!! 3e samo o sebe ! straten0. rok von na breh! mora, po!5, vidie5 vln! ako bi5 pobreia, rovnako ako vlna pri-h0dza po dr!he3, -el. more 3e pokryt0 menia-im sa st0daG a kad hovorF :ie 3e to 3a, -el0 sila 3e to, o ma a mo3e spolonkmi riadiGo m6em vydra5 3edn! vln!G po!5, vidie5, ako sa b/rka pri-h0dza, a vlny vy22ie a vy22ie vyvol0va, a mraky prenasledovanie a loD sa trasie, a z0stavko! vla3/-e v2etko v 3ednom smereG v rovnakom smere mraky, vlny s5 v rovnake3G a vy sami erbebst e9terne a interneG take si asi e2te 3edn! po-it, ako keD vidte, biela 2kvrna ans-ha!test sed na 2kolske3 lavi-i na svete a !ite v0m povedalF To 3e Atlanti-k o-e0n, a to 3e plo2ina mora.Ten po-it 3e 3ednm z ivota na Zemi, 3eho ivot 3e s/as5o!, vyr0stol po-it, ako by ste vo svo3om kmitania sa tento ivotG ale tak dlho, ako ste sedeli na 2kolske3 lavi-i a zemeI!le na Zemi zobrazen., e viete, o -ti2 teraz, len na pozn0mk!, len pre va2! -itlivos5, len dobr. prem2a5 o tom, b0sne a v2etk-h b0sn pre vyn0lezG o !ite si, ako 3e !veden. od sveta a robi5 to, o povedal o pohybe v<n, prliv! a odliv! a pr5alivos5o! 4esia-a, ktor0 3e -el0 pravdaG a !rite 3e to pravda, len sa !istite, e -el. To bol !rite in s prvmi !Dmi, ktor e2te nie s/ zohadnen. st0l nad prrodo!, ale -til, sto3a-i v prrode, ktor. e2te nastavi5 priepas5 medzi orIani-ko! a QnorIanis-hem, medzi tm, o a o sa de3e s d!2o! bez d!2eG ale preto, e mal po-it, e sila pre pohyb 3e3 pae stim!lova5 svo3e nohy, d!2e sila, i-h krv teie pod vplyvom d!2e, 3e3 dy-h z d!2 beda, myslm, e iadny d0D a pohyb!, te/-o! a pr0-a mohla , ktor nie 3e predmetom d!2a sily, a pretoe s/ v prrode silne32 d0D a pohyb!3/-e sa, pr/dy a kontrak-ie videl, ako vo svo3om malom tele, !klonila sa pred Bo! ako pred boskm. A3 keD m! tie pok/sil sa vsta5 z pos/denia samostatn. asti, alebo obraz kra3iny

pre v2estrann pozorovanie Zeme samotne3. Ale potom toko hor2ie, len preto, e tento v2estrann pozorovanie e2te nie 3e -el, sk6r naopak. ra3ina 3e st0le prli2 vea z tela, ako sme sa z n02ho pohad! sa obsiahn!5 naraz, mohlo mera5 s na2imi normami narazG teraz distrib!ova5 pozorovanie a 4e#Ies-h&1t, a oskoro b!deme na zemi nieo, o rovnako rozdelen. na2i-h /vah a na2e podnikanie. Ndeme s IeolKIov v hlbin0-h zeme, s IeoIra1 nad povr-hom zeme a mora, s meteorolKIovia vo vzd!-h!, s botaniky v rastlinne3 r2i, s zoolKI v ivo2ne3 r2i, s 1yzikom do oblasti hmoty a sily, s lek0rBo!, v ktorom prvky. ad z ni-h sa dostane do 2pe-i0lne3 vedy, ktor. sa 2t!d!3/ od 2pe-i0lny-h knh, 2pe-i0lny-h hodn, iastone v osobitn-h in2tit/-i0-h, ktor. samo o sebe len 2t!doval to, a e kad0 !dsk0 bytos5. 'edy, akt had0 sama seba prsne -harakteristi-k. de1in-ie vymedzi5 i-h /zem -elkom ist0, a tak m0lo sa im podar dosiahn!5, aby sa im to podar, ale aby sa n0m roztrie2ten prst!p povedom, tak sme sa nastavi5 pevne na . A3 keD sme da5 ne3ak. pozornos5 na asi prli2, e t0to roztrie2tenos5 3e to tak v prrode, rovnako ako v !nesrer /vahy, ale to 3e teraz niekedy stal tak zvyk, e n0s nedobrovone !ren0 poda n02ho n0zor! na Zemi ovea via- ako ten do /vahy, a v2etky na2e z0very pr/di5 iba z tohto roztrie2ten.ho pohad!. Ako potom, 0no rozp!st v s/asnosti tak zmrzaen. telo st0le myslel na d!2i; ?h-eli sme si to pohodlne v na2om tele, ak by sme -h-eli, aby sa na neho takto; 46e i-h v2etky anatKm n03s5; Ale my sme ni robi5, keD sa kra3ina b!D odr0a3/ alebo pitva5 v m=tvom materi0li, a potom veri5 tom!, o nespova v m=tvom obr0zok alebo rozloen. telo, nespova v tom. A3 keD, kto by vin! t/to delia-e prst!p, v ktorom sl/i iba rozdeli5 pr0-! rozli2ova5 strany ob3ekt!G to 3e e2te -elkom nevyhn!tn.G len sme neboli zveden nami, dokon-a a3 pozera5 sa na ob3ekt pre zdiean. a vidie5 v boko-h a asti oddelen. b!dovy. To by nemalo by5 tak d6leit.. >"en z0blesk m6e pohybova5 do temne3 miestnosti, to trysiek -h-ete po-hopi5 -el/ svetlo. potom okno otvori5, take si tie !vedomi5, svetlo 3e via- a3 ako 3eho 1arebn. d!-h. > TSA-kert m/dros5 7rahmins. NS U)V %re kad/ tried! prrodn-h 3avov m0me tak/ temn/ miestnos5, $orein vyp!stme 3edin z0blesk svetla v 3ednotliv-h e9perimento-h, a m6eme na!i5 z t-hto 3ednotliv-h lesk v sk!tonosti lep2ie spozna5 z0kony prrody, ako keby sme mali pln svetla v ase do komory. Ale tie sme potom otvorili komor! znov! si !vedomi5, e -el0 prroda 3e st0le via-, ne 3e i-h 1arebn. d!-h; :em0me. @o-i vo v2eobe-ne3 IeoIra1ia, zd0 sa, e p0ska m!s by5, e n0m -hba. Ale m6ete dosta5 telo op&5 zloen z k/skov, v ktor-h 3eden m0 len rozbi3e to; A to, o robme, ale v te3to doktrny, ako k/sky da5 zase dohromady, v ktore3 sme rozptlen ho v Dal2-h lek-i0-h ako prv; Cedn0 sa o kolek-i!, kde v2etky prpravky, 3edno telo, kde v2et-i lenovia s/ spol!. Tie, ako zbierka 3e dobr0, ale m6! kompenzova5 n0s na telo;

Qvame si kr0sne pr0-e @!mboldt, Pa!ss, knh a dob!, vek. korel0-ia, ktor. pre-h0dza3/ -elokG re2pekt!3eme hoden obdiv! s pr0vnymi predpismi. Ale prednos5 n0m tento skvel vz5ah, sme obdivova5 vhad, ktor spoznala, e by nemal by5 ani as hada5 tie ako n0pad a nem!sel !vaova5 o tom, ktor. na !znanie vz5ah! v2etk-h t-hto vz5ahov prenik0; AstronKmia A3 keD sme !robili zle, -h-eli by sme popiera5, e oni pova!3/ kra3in!, in-h nebesk-h telies -ez, naoza3 ako -elok v ok!. Ale na dr!h/ stran!. "en ako -elok, a to n0m d0va iba dr!h e9tr.m v tomto zerstA-kelnden sp6sob pohad! na -el/ ve-, bez toho, aby n0m NS Tam asti bez -elk!, t! ako -elok bez astG alebo tam, -el0 ve- len navonok sklad0 z k!sovG diely t! len ako s!-h0 hmotnos5 dielov do /vahy. W!dia, zvierat0, rastliny, vzd!-h, voda, p6da, v2etko, o sa dostane porazil astronKmami v nevyberan. hmoty, -el0 obloha 3e astronKm ni in. ako zbierka t-hto mas, e pre1er!3e, aby zml!vy a3 v bodo-h. Ak 3e pre ni za ni medzi tmito dvoma prst!pmi; :ie 3e to tie tretia monos5, e tam, kde ale akon0hle -elok a 3ednotliv. asti -elk! s/ l0skav, diely sa sk!tone ponma ako s/as5 -elk! a -elok ako -elok dielov, -el odkaz miesto Zr!2enie a odha!3e neI0-i! 3ednotliv-a; Nba takto prst!p n0m m6e sl/i5. Ale tam, kde by to bolo; Zv0te hodiny. Ak -h-ete vedie5, o 3e vlastne hodn, 3e to dos5 o 2t/di! 3arn. koles0, -i1ernk, r!iky, p!zdro, individ!0lne alebo zapo3enia i-h z0vislosti na 3ednotliv-h smero-h; Alebo 3e to dos5 v0i5 -el. hodiny ako balk in-h hodiniek -ez; A o robi5 in., akon0hle sa dostanete !d, zvierat0, rastliny, vzd!-h, more, kra3ina, v2etko individ!0lne alebo 2t!d!3/ 2pe-i1i-kmi smery i-h s/vislosti, inokedy 3e v2etko z 3edn.ho balka v0i5 ni-h s inmi svetovmi in2tit/-iami. A potom, myslm si, e m0te -el. hodiny /plne a -elkom po-hopil, keD lovek vie, ako kad0 as5 a kad pohyb v -ele3 so!visi-i-h orlo3a predklad0 s0m naivo, here-tvo a teleoloIi-k, vr0tane ale predov2etkm n!tn., aby tie si mysl, e 3e pripo3enie v2etk-h z0leitostia-h, pohyby a sily hodn, a !moB!3e nielen 3ednotliv. /ely, pre 3ednotliv. s/asti, ale a3 3ednotn -ie pre 3ednotn. -elk!. 40m poveda5, e hodiny s/ nastaven. na to, e na 3ar s5; Ale preo potom pripo3 koles0; Alebo 3e to nastaven. tak, aby sa koles0 s5; Ale preo !kazovate; Alebo 3e to tam, aby sa !kazovate s5; Ale potom, preo sa sla; Ce iste pravda, e na v2etko e9ist!3eG ale oni s/ len drobn. /ely sa podriaden k /el!, !k0za5 !Dom as. Teraz kra3ina nie 3e hodiny, me-hani-ky vyroben. ! n0s a pre n0s vy3adri5 svo3e /ely, ale spont0nne vyvin!t, inbeIrei1t n02 vlastn ivot %re-hod na -esteG Take to neb!de m6-5 3ednoty m=tveho vonka32ie /el, podriadi5 /ely 3e3 ast, ale z vn/torne3 ive3 /el, ktor podriaden0 na2e vlastn. /ely, p6sobi5 a3 t!. Ale na2e /ely s/ Xelom d!2e v poslednom st!pni. 7!d/ niektor. z materske3 kra3iny, m6e by5 mene3; Ako hlavn0 -hyba 3e zahrn!t0 v na2om oddelen. 2pek!l0-i!, e sa navz03om tak prsne, aby sa orIani-k. a anorIani-k. s1.r! kra3iny, v ktorom 3eden dr!h za-hova5 ten, aby na dr!he3 strane, pretoe v prpade, e nie 3e iadny most. Ce to rovnak., ako keby niekto dal po 3ednom -hove stavovan-h 3ar hodiny na 3edne3 strane, ktor0 spia-e bvanie a hna--h kolies na strane dr!he3, povedia-, ktor. s/ vemi odli2n. ve-i a sily, ktor. m!sia dra5 opatrne od seba. Ak nie, -hyba 3e tam e2te

v&2. 'zhadom k tom!, e orIanizmy vyad!3/ 0no, ale st0le odletom v-hova poda n0vrhov anorIani-k. vonka32ieho sveta metabolizm! s Bo!, na 3e3 ivot pre-hode s5 pre, s5 do kedysi os-ilan. 3ar ostatn-h hodinov-h dielov ! nie 3e potrebn., by sa ne-ha5 rad2e3 bez ni-h len r-hle32ie. :apodiv, !rite si mysl, e !dia a zvierat0 sa vytrhol zo svo3ho pozemsk.ho vonka32ieho sveta, ale ovea ostre32ie de3e, ako kamene, skaly. :amiesto toho, s/ nevslovne via- prinav v sk!tonosti tak. ameB, skala 3e ti-h, neinn, sa nestar0 o to, o sa okolo neho de3eG ne-h0va v okolitom svete svo3e l0tky, 3e to onG -ti, ni o ne3, ona ni z nehoG iba v povr-hnom kontakte s hrani-ami kameBa a vonka32m svetom spol!. Ako m0lo na tom z0le; Ale !dia alebo zvierat0 a vonka32 svet sa -hytil -ez pridanie kontakt! a3 v ne!st0lom vz03omnom 8!r-hdrinI!nIsprozesse, id/ ne!st0le do seba a vypn!tieG W!dia a zvierat0 sa st0va3/ nov. od okolit.ho sveta dohromady a rozp!sti5 vdy nov. v ni-h -ti5 v2etko, o okolo seba a v2etko okolo -ti sa v ni-h. A to by malo znamena5 v&2i! samostatnos5; W!dia a zvierat0 s/ len lenovia kra3iny, v ktor-h spova na3v&2ia prep03anie a mie2anie sil! -el-h pozemsk-h l0tok a vz5ahovG nie 3e nerovnomern v tomto ohade porovnaten. !zly tkaniva, v ktore3 mimo ah2ie a rozptlen. z0vity roz2ir!3/-e l0tky a sily pri-h0dza3/ stretn/5 v minim0lnom priestore a pohlt d6verne a znov! sa otoilG v kadom zvl02tnym sp6sobom. Teraz v2ak, !zol nie 3e ni Samostatn. z nit, ktor. sa zbieha3/ v tom, e 3e sk6r intmne spo3enie rovnak, a3 keD v2etky !zly samozre3me neodli2!3/ odl2i5 od v2etk-h, ale to. ,ba3a s/ zm&ten via- ako 25astn. A m via-, tm !zol zh=Ba z0vity -el.ho syst.m!, tm viapohl-!3e a zapo3i5, tm via- sa l2i samozre3me zo v2etk-h tkanv, nez0visle32, e vy3de, ale odde!3e men2ie -el.ho tkanivaG v2estranne32ie a silne32, e 3e spo3en0 so v2etkmi ostatnmi !zlami. Tak, lovek 3e na3vrazne32 a na3mene3 rozoznaten prvok -ele3 kra3ine. Tak pevne, ale l0tka tak pevne, e !zly s/ dran. pohromade tkaniny z !zla hin$ieder!mG a to si vyad!3e iba nov. metropolitn., take m0me v&2i! !zol. Tak0to v&2ie I!le a tmto !zlom 3e kra3ina, spletit !zol v2etk-h 3ednotliv-h !zlov. Ce to ekoloIi-k., ale ako by nemali by5 d!-hovn; :ie hmyz! prepleten !zol v2etk-h 3eho nervov-h IanIli0-h, a nevie d!-h hmyz! vedie5 viaako v2et-i ostatn, nevyhral ani to samo o sebe ahosta3n, t!k, b!nky, 5ak. brnenie ako 1ormatvne vznam, o samozre3me nie 3e samo o sebe '0ne; Ale v2etko 3e odkaz -elk!, a 7o!nd na -elokG prs5 voda, oheB, vzd!-h a zem medzi k a a medzi ivmi tvormi. Av2ak, iv. bytosti s/ ! vy22ie a nez0visl0 be$!sste !zol ako !zly nervov-h prelna3/-e sa v ni-hG tak b!de a3 !zol, ktor 3e preh<ta znov!, b!de vy22ia a nez0visl0 vedom0 ne oni sami. Samozre3me, samozre3me, ak 3e, ako obvykle, zo zeme, -el. !dstvo, vone i3/-i-h ivo-hov a rastln $eIdenkt, a iba iada, aby zvy2ok kra3iny, tento 3eho na3!2a-htile32ie asti okradn!t kra3iny 3e mono nie ovea via- m6e znamena5 via- ne s!-h. kmeBa, z ktor.ho v2etky listy a kvety roztrhan., alebo ako kostra, ktor0 3e obnaen. z m&sa, krvi a nervov. 4ono m02 pravd!, ak 3e tak svet si myslte, e 3e m=tvy, ale mlite, ak si myslte, e Zem 3e 3ednm z ni-h. 'zhadom k tom!, kostra na zemi sto3 raz a nie ako rozli2ova-i! ako kostra loveka v anatomi-ke3 komore. :apriek tom! v2etky orIani-k. ivot a tkanie 3e to tak horlivo

do tkaniny, pletenie a /ely, pestovan. tak, nervov, m&sa a krvi, s na2imi kos5ami. Ho hovorm rovnako dobre; ,vea via- intmne. 'zhadom k tom!, nervy a m&so m6ete pravdepodobne odtrhn/5 od kosti, m6ete ale tie lovek alebo zviera alebo rastlina z pozemsk.ho prest0vky syst.m! strati5; To nem6e2. A keby v0s mohol !robi5, sedie5, ale raz, kto -h-e orIani-k rast tak vysoko nad anorIani-k., !dia v ne3ake3 sk!ton. mnostvo v ovzd!2 a p6dy, kde sa m6e na3lep2ie pre!k0za5 svo3! nez0vislos5, on by len -hradn/5 ako skr0ten lenomG 3! na ine3 plan.teG e by, keD sa -h-el da5 konatin! aby na tele vt0kaG lovek sa tam nerastieG to 3e ako to, ako on 3e, vo v2etk-h smero-h, len vybaven. tak, aby zv2enie e9ist!3/ v s/vislosti s pozemskm syst.mom, rovnako ako sk!ton len, toti ozn0mi5 svo3e na3d6leite32ie 1!nk-ie, ale tie vzia5 svo3 ivot z ne3, a toko 1ilozo1a m6e konk!rz pre !d 3eho nez0vislosti, m6e sa zobrazi5 t/to nez0vislos5 iba v te3to z0vislosti. ra3iny m6e by5 mrz0k bez loveka, lovek bez Zeme by sa zr/tila do nioho alebo neinnosti hrs5 pra-h!. :ikto never, e iv. telo mohlo r0s5 spol! s totem kameBa, s!-hm drevom. eby som mohol, nie, keD zvl02tny k!s zeme, ale kra3ina ako -elok, ktor. sa pest!3/ a3 tesne32 som teraz, ako mo3e telo so mno!, vsledkom 3e, myslm, iba na ot0zk!, i som sa ako m=tve s/as5 -elk! m=tvy-h alebo -h-e by5 povaovan za i3/-i v r0m-i -el.ho ivotn.ho kra3ine. Ale od te3 doby nem6em prvkr0t, take som m6e by5 len posledn0. 7!dete len tak niekde nepo-hybil, keD nesyst.movo vraz. Ho 3e to, e volanie a proti orIani-k0 ako nieo vemi nzke, za ivot neprst!pn pre ni-h, alebo de-pod nap&tm, 3e to len myslel, odtrhn!t0 od svo3ho prirodzen.ho spo3enia s orIani-ko!, ako vo 1yzike, -h.mii a podobne, zatia o 3eho spo3enie s orIani-k., ako to prezent!3e v pozemskom /zemia osobne, a nerozp!stn napriek v2etk.m! odde!3/-e 1yziky a -h.mie pretrv0va, v kadom ohade, a3 znamenie vy22ia orIaniz0-ia prezent!3e ako ne3ak. 3ednotliv. orIanizmy na Zemi, b!de, ako zarobi5 b!d/-nos5 3asne32ie. %redstavte si z0vod, take sa trasie s0m pestr0 -ez pomerne hr!b., 3ednod!-h., tmav. korene a ahk. byliny a kvety. Sovnako tak st/pa meni5 -ez pomerne hr!b., 3ednod!-h., tmavo koreBa anorIani-k. kr0ovstva na zemi a svetla rastlinn-h a ivo2ny-h. Ako bylina a kvety orIani-k viazan na koreB oho a o vyrastie, zostane na anorIani-k. o a o to rastie. Tam, kde by bol d6vod pre separ0-i! t! ako tam; %o!i5 v bylinkove3 a kvety a zmie2a3te s!roviny z koreBa, v rastlinn-h a ivo2ny-h s!rovn anorIani-k. r2e. To sa vz5ah!3e na v2etko. @ovorteF Ale 3a som e2te nikdy nevidel naoza3 vytvoril orIani-k tvor, ivo-h alebo rastlina z nove3 !norIanis-hem vody, ovzd!2ia a p6dyG ale to nie 3e vynoril z ne3, ako byliny a kvety od koreBa, ako to m6e e2te by5 viazan na to; A 3a odpoved0mF 40m va3-ia ani nikdy nevidel z nove3 bylinkove3 koreB a kvet, ale koreB rastie smerom dole s/asne, byliny a kvety rast/ smerom nahorG iba po tom, o raz 3asne oddelen. p6vodne ne3asn. semeno rastliny v koreBove3, byliny a kvety, koreB sa po!va pre potraviny a pom6-5 byln a kvetovG a3 potom, o po p6vodne ne3asn., a3 keD tro-h! v&2ie zrn0 na zemi 3asne oddelen0 orIani-k0 a neorIanizovan, teraz sl/i anorIani-k. orIani-k. vivy a podpory. Take e2te raz v2etko zapad0. :e3ako, ale len 7oh vie,

ako, ale z0rodok orIani-k. mala prvotn. sp0nk! v I!li kra3iny ako semeno byliny a kvety v osive. eD abkl&rte anorIani-k., orIani-k. rast, a 3e obmedzen. iba na anorIani-k. kr0ovstvo trpel ako nov. revol/-ie rozvo3a, tie trpel orIani-k. tak. Slnko viselo a3 vzdel0vanie a rozvo3 od zaiatk! do 3edn.ho spol!, ako to e2te i-h z0sob. '2etko ako v z0vode. 'emi zle a preto si myslm, e to 3e zvya3ne totoF podzemn syst.m sk!tone spoiatk! mal op!-h orIani-k. hna-e3 sily alebo vit0ln! sil! tvorenia -ele3G ale prod!kovan. orIanizmy, predala v2etky svo3e ivotn. sily na ne, a tak bol z rozvod! v iv-h a m=tvy-h. '2etko ale orIanizmov, ale predov2etkm s!-he3 p6dy bol, zostal ako neinn zvy2ky, zatia o iv0 teraz ako protiklad na-h0dza. (V
(V

. >Z3ednod!2ene povedan., 3e to len n0vrh z kozm! a kra3iny, v ktore3 sa pravdepodobne predstav s na3v&2mi pr0va orIani-k-h samotn-h pr0vomo- spevn kra3iny zomrie o11 v polovi-i tohto orIani-k.ho vlastn/ tvorb!G h0de von orIani-k ivot s0m od seba, a zost0va ako m=tvy, domin!3e me-hani-k, 1yzik0lne, -hemi-k. sily zvy2kov-h. > TS-haller, listy s. YU. 1V

Ce to ako keby si -h-el poveda5, koreB zostal ako k!dov zvy2ky, po byliny a kvety na rozdiel od tohto, alebo, kos5 zostala ako neinnosti zvy2ky po seba telo a nervy z neho. Av2ak, to nem0 ani na rozdiel od tohto, ale ten orIanizm!s sa lenia iba v nervov, m&sa a kostG len siln. rozdiely sa ob3avili, iadny rozvodG a kad prod!k!3e v&2ie rozdiely v orIanizme 3e, tm via- sa !k0e na iv. sile -elk!. Take teraz 3e rozdiel medzi ro-kom a zvierat, m6e by5 dokon-a vy22ia ako koreB a kvet, kosti a nervyG ale len dokaz!3e, e orIani-k0 2tr!kt/ra sveta sa vynor z obrovske3 zdro3a ivota, vy-h0dza z vy22ieho miesta, a teda a3 ni2ie ako tie, ktor. sa pohyb!3e v i-h lenov. Ak kra3ina bola len zv&2en m!, tak by i-h ro-k, i-h vo vode, i-h vzd!-h samozre3me st!hn/5 tento !dsk ivot, roztavi5 vh0Banm vzd!-h!G lovek nem6e ani kamene miesto kosti, vod! namiesto krviG ale od te3 doby na zemi pre loveka, 0no -h0pe !dstvo samo len v podriadenosti, ako bol skala i-h, i-h vo vode, i-h vzd!-h pr0ve len hlb2 z0klad pre t/to orIani-k. /rovni. ' samotne3 z0klady na3vy22-h a na3odolne32-h stavebn-h z0tvork0-h s/ tvoren. kdekovek v na3hr!b2ie a na3drze32ieho obrobkov masy. Take v prpade, e kostra 3e po!van dra5 pohromade telo loveka a zviera5a kompaktn, take nem6e sl/i5 op&5 len ako kostra dra5 pohromade a telo -el.ho loveka, zvierat a rastln ivota kompaktnG sl/i a na kamenn kostr! na zemi. Teraz, ak nie via- !d a zvierat erstvm zo zeme, ako na prv, ale !dia sa pr0ve vr0til z !d, zvierat, zvierat0, rastliny s/ prod!kovan. rastlinami, ide o v n0s odli2!3e od; Ako prv as od v2eobe-ne3 a -el0 b!de dokonen0, pretoe v na2om tele kost, svalov, nervov erstvo vytvoren.; ,p&5 plat, nestriea3te na :ov len raz Ienerovan a tam, ale bez sily a materi0lov -elk!, ale iba na z0klade osobitn.ho sprostredkovanie 3edin-ov ! vytvoren-hG ale -elok 3e st0le dos5 iv0 a rovnako ako predtm, asi iv2ie pomenova5 ako predtm. %reo by sa stali kra3iny bez ivota, pretoe ! ako prvkr0t od v2eobe-n.ho -elok, ale len vopred, ktor. z neho, a napriek tom! i-h prsl!2nosti k 2pe-i1i-km sprostredkovanie n0s vytvoren; SpomeBme si na m!a, na Ienerovanie orI0n in-h !d, zostalo /zko spo3en. so zemo! ako kameB

to 3e. Ale sily orIani-k. a anorIani-k., s/ doteraz v d6sledk! v podstate l2ia; %oDme sa pozrie5 na odpovede na prin!, miesto slov. 80 sa -harakterizova5 sily iba z0konyG ale teraz v tom zmysle n02ho oka, na2e vok0lne /stro3enstva, srd-a, -iev, p/-, konatn, to ide a do z0konov camera obscura , dy-hov-h n0stro3ov, erpadl0, vodovodn. r/rky a klapky, na 7lasbalIs, p0ka s 5ahom lana aby v s/lade so z0konmi anorIani-k-h telies podobne, a3 keD len do te3 miery, v priebeh!, ako zariadenie /plne zodpoveda5 v n0s s vybavenm t-hto n0stro3ovG ale ak to nie 3e tento prpad, 3e tie potrebn. -h0pa5 v s/lade s pr0vnymi predpismi anorIani-k. prslovie, e m!s kona5 inak. Ale oni sa dohodli na vemi 2irok. medze naoza3 s nm s/hlasi5. Jno, to, o by mohlo by5 to -itova5 v2etko, v ktore3 na2e telo vy!va tzv sily anorIani-k., t3 v s/lade s pr0vnymi predpismi rovnak. pohyby; Samozre3me, e v2etky to nesta zDalekaG a ak d0me v2etko do na2i-h !ebn- 1yziky a -h.mie, zost0va toho e2te vea v orIani-k-h pro-esov, ktor. nem6eme vysvetli5 tm, alebo pripsa5 na vr!b sk!tonosti. Ale to 3e naoza3 v6be-G To dokaz!3e, v2ak, e tzv anorIani-k. sily sprostredkova5 v orIani-k-h iv-h syst.mo-h s podrobnmi a orIani-k. 1!nk-ie, teda za predpoklad!, e sa m6e ob3avi5 ako orIani-k. silyG ale ak sa v na2om tele, tak preo nie a3 vo v&2om tele; :ie sme tvrd, e Zem 3e iv iba pravidlo tzv anorIani-k-h sl. Zale3, a mo-, ktor0 !robila sami po!li a patr, a vmena post!p, o sa de3e v n0s i mimo n0s tie, a konene po!l -el /eln. konte9t v2etk-h sl, v2etky ak-ie na zemi, OkoloIi-k. a neorIanizovane3 3ednor0zovo hore, 3eden z ni-h. Samozre3me, e by sme sa mali snai5 v kra3ine, presne rovnakm sp6sobom kombin0-ia orIani-k-h a anorIani-k-h [altens ako v n0sG ra3ina 3e o nieo via-, ne na2e teloG Sk6r sa len 1raIment. Ale odmietame oddelenie orIani-ke3 a anorIani-ke3 sily v n0s, pretoe v2et-i pra-!3/ v spo3en a vmen! z0sah!, tak to 3e -elkom prirodzen. roz2ri5 rovnak. d6vody odmietn!tia pre separ0-i! orIani-k-h a anorIani-k-h [altens kra3ine. Sozdiel sl alebo oblast, b!de tam a !rob tam by5, neb!deme popiera5, eGale t! a tam len relatvna, vo vy22om vyrovnanie, ktorm sa r!2, pre ktor. nemono robi5 z0sadn rozdiel medzi ivotom a smr5o!, d!2o! a bez d!2e. Alebo to b!de e2te 3eden sp<Ba tak !d, rovnako ako na Zemi. ?el orIani-k-h a anorIani-k-h rozdiely dra5 v6be- tak dlho, steh, keD m6ete porovna5 na -el pozemsk orIanizm!s s k!som sveta. Ale m6eme erpa5 z t-hto nahn!t porovnan platn. z0very; Av2ak, vyvodzovanie z0verov, a to a3 v prpade, e nie s/ platn., o by v porovnan 3ednod!-ho nie 3e pren03om, sk/ma5 ot0zk! ivota a d!2e na zemi, ale ospravedlni5 priori rozhodn!tia, za kad/ -en!. Ale dos5 ! bolo povedan. proti neive3 pohad na zemiG e teraz m0me tro-h! predvdavosti v -este, ako sme sa zhrn/5 i-h vitalit!G teraz iba v vor$eisenden vysvet!3/-i-h obr0zkovG Hoskoro b!deme ma5 dan/ ve- priamo. Qva!3me op&5 zariadenie. 'idme, e listy rovnak rovnak pribline rovnak. kvety k ostatnm !Dom. Q v2etk-h rastln na Zemi 3e. %tate saF Ako by rastlina v&2 nadprirodzen svet vyzera5; 7!de tam op&5 z0vod ako v na2om malom svete, kde listy zhr!ba rovnak0, kvety s/ asi rovnak.; Ale neboli v2etky 3ednostrann. monosti vyerpan. v na2i-h ni2-h rastln; Ho by sme zskali tak nov. podobn.ho

3ednostrannosti vo vy22e3; 4yslm, e sa na seba, sk6r vy22ia rastlina sa pest!3e z hlb2 d6vod prirodzen.ho ivota a by5 s -harakterom vemi odli2n. totality, ktor 3e s-hopn rozvin/5 i-h semien nielen te3 i one3 strane, ale v2etky r6zne strany rastlinn.ho ivota a !sil!3e o vz03omne3 doplnenie . :o, kra3ina 3e tak vy22ia rastlina, len to, e to nie 3e len rozv3a v2etky strany pozemn. rastliny, ale v2etky strany na przem zvierat a pozemsk !dsk ivot v rovnakom ase. Ce to rastlina, zasaden v 3asne3 \therbeet neba, nie 3e imp!lzvny koreBa do oblasti anorIani-ke3 p6dy, vody a ovzd!2ia, ale, ako ! sme to videli, to m0 sa k! koreB!G orIani-k0 ako list a kvet. Ale s/ t! vo veke3 z0hrade s neba, nie len 3eden, ale tis-e a tis-e tak-hto vy22ia a komplement0rne vo vy22om zmysle rastln, z ktor-h kad0 rastie tak dobre odli2ne v z0vislosti na i-h postavenie a kvet ako rastln na ZemiG to s/ r6zne hviezdy. A 7oh 3e -el strom ivota, z ktor-h v2et-i dospel, a na ktor. v2et-i st0le vis. ,braz, ni via-, z0vod na ZemiG pretoe v podstate kra3ina nie 3e rastlina, ale preto, e m0 samotn. rastliny v, a zvierat0 tak !robi5. Ako v2ade e9tr.my stretn/5 sa tak ! na3ni2i! pozemsk. stvorenia bytosti, ktor. sp<Ba3/ ivo2ne a rastlinn. znaky. to mi m6e poveda5 o tom, ako na3vy22ie pozemsk. bytosti b!de vyzera5; Stretnete sa znov! v Bom, len s tm rozdielom, e oni ! nie mie2a5 keDe ne3asn. zl/enie nevyvin!t hl/py, ale 3asne od seba da5 na3v&2ie bohatstvo vvo3a. T0to na3dokonale32 pozemsk. bytosti 3e samotn. kra3iny Zvya3ne si lovek mysl naoza3, e lovek 3e na3vy22 pozemsk. bytostiG ale tie to m6e by5 vea na3vy22i! bytos5; Sme riadi5 pohanstva s nami a !-tieva5 n0s ako bohov namiesto ne3ak.ho zemsk.ho 7oha na zemi.A3 keD sme op&5 pravd! v niektor-h ohado-h, aby sa na n0s pozera3/ ako na3vy22ie pozemsk. bytosti, pretoe kra3ina 3e nebesk sk6r ne pozemsk. bytie samo o sebe, pretoe 3e lep2ie ako v2etky pozemsk. tvory ako nebesk.ho /toisko a podpor!. Ako 3e to materi0l, ale ona b!de psy-hi-ky. A ak lovek ovl0dal -el/ kra3in!, a3 keD to nikdy nebolo, z ktor.ho by sa poveda5, ale kra3ina by bolo nieo vy22ia, ne tohto m!a, tak pravda, ako mo3e3 d!2i 3e nieo vy22ieho ne 3edin0 my2lienka vo mne od Tie som asi nevhodn. a hovori5 obas elal ovl0dal -el/ svo3! d!2!. Ho in. rob m!a, keD sa 3eho -hva k plnosti rozvo3a kra3iny, aby sa vzdali, z ktor-h 3edna 3e t! v kr0tke3, male3, a na zemi 3e vek a ven po oblohe. ad lovek 3e ako iv0 slov0, ktor. m0 len svo3 zmysel a po-it, e kra3ina 3e re, ktor0 m0 vznam v2etk-h t-hto slov, ale nieo vy22ie ako tento vznam 3ednotliv-h slov a -ti zmysel, vo vz5aho-h a histKrie !dstva, dokon-a sa podarilo via- ako t!, pretoe !dia a zvierat0 s/ rovnako ako hlavn slov0 te3to rei, a koko ide inde v rei 3edne3. Za tmto /elom, kompil0-ie slov toko podiel na vzname ako samotn-h slov, dokon-a v ne3 3e len vy22 zmysel, ktor m6e by5 siln bez 3edin. slovo. ,braz 3e pravda, samozre3me, ako ! v2etk-h obr0zkov, okrem z 3edne3 strany, pretoe !dsk0 myse m0 sk!tone nielen ako slovo svo3 vznam, ale po-hopil vznam -ele3 kra3iny, 0no po -elom svete naG , Ale napriek tom! len v 3eho d!-h!, a kad v inom zmysle, a v2etky tieto r6zne zmysly s5 do vy22ieho vznam!G rovnako ako vznam r6zny-h slov v rei. Tento 3ednod!-h vz5ah mono vysvetli5 pomo-o!

3ednod!-h.ho obraz! po v2etkom. Ale e2te sa nesmie hada5 v tom,. Tie v obr0zk! -hbaF v 3edne3 z na2i-h slov nem6e vy3adri5 tak, aby reaIovali na -elom pre3ave. Ale !dsk0 myse m6e tie po -ele3 de3iny d!-ha, k! ktor.m! patr, odr0a5. Av2ak, -h-eme komprimova5 obr0zok pre tento /el, potreb!3eme len 3edn! z na2i-h slov, aby sa Spo3en. 2t0ty, kde kad. slovo 3e veta. A3 keD m6! by5 v kr0tke3 odraze vety nie 3e podstato! -ele3 rei, ale ani vyerpan v kr0tkom odraz !dsk.ho d!-ha na vy22e3 mysli podstat! -el.ho tohto d!-ha, alebo 3eho histKrii. ,ba3a vyerpala iba Ak -h-ete ma5 istot!, e lovek sa -ti ako nez0visl0 bytos5, nezd0 sa n0m to zodpovedal, e 3eho d!-h st/pa na vy22i! d!-h!. Ale kto hovor, e 3e v Bom; Nde dobre, ale 3eho telo nie 3e v tele na zemi, napriek tom!, e patr k nem! neoddeliten.. :aopak, vy22ia myse a telo individ!0lne !Dmi. 'y22ia bytos5 vy22e3 nez0vislosti tak, ako sme tie m0 relatvne nez0visl-h prvkov alebo -hvle, kedy sme sa, e sa sami zv0i5., Nba na2a nez0vislos5, o m0me z toho, nie ako l/pe, ale ako strane vy22ie 3a Ako rist!s hovorF >Ca a ,te- sme 3ednoG t3, 3eho sila 3e sila ot-a, ale netop vo va2om ot-ovi. ' rovnake3 sit!0-ii sme v2et-i vy22, pretoe smeG a3 keD, ako 3ednotliv. viery, my2lienky a po-ity v n0s, proti smer!, take m6ete prepsa5 v6li -ele3 na2e3 mysle, ale oni s/ v n0s, 3e to tie ! n0s vo vy22om a na3vy22om d!-hom, a v tomto smere nie sme v2et-i tak dohoda s vy22m a na3vy22m d!-hom, ako bol rist!s. ?el rozdiel medzi na2o! predstavo! obya3n. 3e len posledn0, e by sme mali ma5 na2! nez0vislos5 sk6r ne e9tern/ spr0v! vy22ia ako vn/torn0 4a3/ vy22i!. Ale p63deme to e2te hor2ie; Absol/tna 3a ni na svete okrem 7ohaG inak 3e t! len st!pBa relatvne3 nez0vislosti. ' sk!tonosti, ako sme vdy radi myslia, e sme nez0visl, na2a z0vislos5 3e, ale po telesne3 a d!-hovne3 vz5ah v tis-kami smero-h dostatone 3asn. pred v2etky na2e nez0vislosti -elkom bli2ie pohad!, ale iba ako doplnok k potrebnm a bez tak.hoto obsah! a nezmyseln. 3ednostrannosti. ad lovek a kad. zviera a kad0 rastlina zskala a splnil vo svo3om zvl02tnym sp6sobom pozemske3 e9isten-ie, na 3eho zvl02tne pozemsk.ho hadiska, so v2etkm, o to vie s0m, -h-e, mysl, -ti, had0 iba na zvl02tn! str0nk! v2etky vz03omne n0ron a e9ist!3/-e obya3no! zmeno! miestne3 ho3nos5 pozemske3 e9isten-ie, monosti, o v porovnan s inmi zn0my v6be- na individ!0lne postavenie nebesk-h zemn-h hadsk, -h-el, m6e by5 my2lienka, po-it, !sil!3e o A tam by malo by5 iadna d!-hovn0 3ednota, v ktore3 sa tieto d!2evn. preds!dky niektor-h, nie d!-hovn. -elok, ktor. sa vz03omne dop<Ba3/; 'ek. a 2pe-i0lne nebesk. poz-ie s/ tam bytosti s/ t!, vek. a pln., sto3 sk!tonos5 sme -h-eli veri5, inak pri vy22-h nebesk-h bytost, a my sme -h-eli veri5 v rozpore s na2o! int!-io! a na2e3 potrebe viery iba na repy t-hto bytost; ' take3to bytosti vidie5 iba d!-hovne3 aIlomer0-i0-h, ale vidme v !dsk-h d!2evn-h 3ednotiek, mias5 v&2ie 3ednostrannos5 s v&2m -elk!. 'zhadom k tom!, l/ z kr!hov r!i-i, list z plnosti r!a 3e einiIeres a Dal2ie nez0visl. -elok, pretoe 3e -el0 rozeta, -el Sose; A nie 3e kra3ina r!e, r!e v2etk-h svo3i-h tvorov, priemer i-h kr!h!, roztrhan. od i-h stonky, ni via-; Ale -tia, e l/, list 3eho o11-stred poz-ie v r!i-i, r!a nie 3e, ani r!i-e, ktor. s/ Sose zast0val

poz-i! svo3i-h l/ov na v2etk-h stran0-h, i-h listyG alebo by tam by5 len d!-hovn. lstia, l/e, nie d!-hovn. Sose, Sose; Alebo 3e ve- sama vy22ia dohoda e1ektvny; :ie 3e to sk6r len v2ade len 8!-hom; A prli2 ahko sa plies5, rovnako ako v "eibla-orIani-k-h tak v d!-hovnom, k rozdiel! sa rozvod!. Ale sk!tonos5, e sa m6eme odl2i5 d!-hovn od seba, st0le neprin02a s tm, e sme sa rozviedli ment0lne od seba, ako sk6r v ktore3 rozli2!3eme rovnak/ vy22e3 d!-h, ktor n0s odli2!3e v sebe, a my, teda na2a 'erknAp1!nI e2te tak dobre !il, ako m63 d!-h v rovnak/ dob! spo3en. to, o sa l2ia, a ak. s/ teda odli2n. v Bom. Ak -h-ete ma5 istot!, n02 d!-h -ele3 dr!he3 vy22ia a asertvny zmysle sa odli2!3e vy22o! d!-h! a odl2i5 sa od neho, ako rozl2i5 svo3e my2lienky a ako sa l2i mo3e my2lienky vo mne, ale len na3vy22ie a na3via- vedom. intelekt!0lne rozdiely po-h0dza5 iba z na3vy22e3 a na3via- vedom. sp03a3/-e3 d!-hovn/ 3ednot!, take nie s/ v rozpore tak0, ale to dok0za5. Zavrie za v6be- ak.kovek rozdelenie do individ!alt odkaz vo vy22om individ!ality; 8a3te 3e v2ade dos5 nepost!poval ako; Ako 3ednotliv. st<p-e -hr0m! 3e navrhn!t v prrode v stavebn-tve, dekor0-ie, /el odli2n od v2etk-h ostatn-h lenov -hr0m!G ale ona 3e len podriaden len -el.ho -hr0m!, nosn. v -elk!, ako dral -elok, zd0 sa kv6li nem! ako kv6li nim tamG ale to, o by sa -hr0m bez podpierF; ad -hr0m, ale zabezpe!3e sa op&5 ako len -ele3 2tr!kt/re ?irkvi, ktor0 3e rozdelen0 do tis-ov 3ednotliv-h -irkv a !d a spisy a innost v s/vislosti viditen. nosenie neviditen. s/vislosti d!-hovn., z ktor-h -hr0m m0 tie svo3 vlastn individ!0lny as5. Hlovek 3e st<pe-, kra3iny, -hr0m, v2eobe-n. -irkvi 7oh. ad0 vy22ia individ!alita 3e v&zba ni2-h individ!alt. 7oh 3e na3vy22ia individ!alita, alebo dokon-a iadny, ako O9tr.mna dotykov kdekovek, popr!h a vy!i5 v2etky individ!ality v sebe a niektor. nez0visl. ako v2et-i, ale iadny vrazne32, pretoe s0m v2etkm vrazn0 sama o sebe. Zv0te na2e oi, !2iG e nevid, o sa po/va to, to nezastav, o rob. ad z ni-h m0 svo3e kr0ovstvo pre seba, o rob mo3e !-ho na 1arb!, o to rob s 1arbo!; Larby a zv!ky dokon-a mie2a5 mene3 ako ole3a a vody. TKn m0 vz5ah k ine3, samozre3me s ostatnmi, robia nieo spoloneG zv!k! c 3e zv!k, e tretin!, ale to, o sa zv!k! c s modr/ 1arb!; A 1arby ma3/ vz03omn vz5ah, v z0hrade, odev!, tv0r, obrazG ktor0 le v kr0snom -!krov ktor0 s5anos5 v 2kared. kompil0-ii oG ak0kovek 1arba vrh0 svetlo na s!sedn. 1arb! a dostane -erti1ik0t zo s!sedne3 1arbyG ak 3! -h-ete odosla5, alebo to nie 3e spr0vne, maliar iadaG ale m6e tie poiada5 tento tKn 3e odoslan na tento obraz, alebo nie; ?el0 ot0zka nie 3e spr0vne. 7!de raz a navdy 1arbe nezobraz zv!k a neznie 1arb! zv!k!. Take /plne pre seba 3e oblas5 1arieb, take v2etko do r2e h!dbyG kad /pln s0m o sebe, plavia-a sa v ne3 a na Dal2-h zahranin-h, zdanlivo bez mostom poroz!menia medzi nimi. Ce tam sn0D dve !dsk. osobnosti, ktor-h individ!ality ak ab$i-he v d!-hovn-h oblastia-h, ktor. by boli tak ist. dokonen proti sebe, take iadny most vz5ah! a poroz!men by ma5 k sebe navz03om, alebo sa zdalo, e, ako 3e t!, na /zem 1arieb a tKnov; Spr0vanie nie 3e medzi !Dmi ovea via- k sebe, ako 1arby na 1arb0-h, ako tKny tKny; Qrobte, m6ete da5 nieo do seba.

A e2te -el. kr0ovstvo 1arieb a -ele3 oblasti h!dby vy22ieho d!-ha 3e spo3en v n0s, kto nevie ni o 1arebnom tKne, tKn! ni o 1arby, ale 3a, vy22ia myse, vie o tKn! a 1arby s/asne a -ti5 a myslie5 a vidie5 3e vo vz5aho-h, ktor. s/ vyl/en. z obo-h tKn!, ani 1arby bohat., 3edin p0d v l0ske so mno!. A tak r0d, po tom v2etkom, !dsk d!-h, z ktor-h kad0 3e tie -el0 oblas5, ako 3e zv!k a 1arebn. kr0ovstvo, st0le ako individ!0lne lavi-! proti sebe, tak kompletn v istom ohade k sebe navz03om, a3 keD tam 3e e2te ovea via- z3avn. rokovan medzi nimi s/ medzi tKnmi a 1arby - to tie neb!de br0ni5, e 3e vy22 d!-h, ktor im v2etkm v rovnak/ dob! a viem, e sa -ti a mysl, e vo vz5aho-h, ktor. sa vyskyt!3/ v p0de do ne3 s0m na v2etko. :a3vy22ia d!-h, d!-h -elk!, 3e 7ohG ale tam 3e a3 n0rt vy22e3 na ni2i!, potom 3e telo n02ho tela 3e s/as5o! ovea samostatne32 in. 3eho rovn0 opak nastane, keD na2e telo in. !dsk. orI0ny, patr tie v&2i! nez0vislos5 d!-ha, a -ez 3eho /zemie, v ktorom n02 7oh zalenen.. Ak to -h-ete zhrn!l nielen v prpade, e s/ lep2ie ako individ!alita teraz sto3 ako vrazn. stredne pokroil. bytosti medzi na2o! a bostvo. St<pe- sto3a-i v -hr0me, nie 3e rozveden0 od neho z -elkove3 kon2tr!k-ie kostola, ale s0m o sebe zalenen. do neho. ,braz, ktor patr m63m! ok!, take patr nemene3 pre sebaG 0no, pretoe oko 3e mo3a. Take kra3ina nie 3e ako m/r medzi nami a 7ohom, ale 3e poste, na ktor. sme v2et-i zasaden. v 7oha. Nba vraz, e kra3ina 3e medziprod!kt bytosti medzi nami a 7ohom m6e poia5 -hyb!G ale tam s/ e2te medzera, ne e z pozorovania. 46eme vysledova5 v materi0li ako d!-hovn. Ako som as5 kra3iny, som s/as5o! sveta, a to nie 3e n!tn., aby som v2ade vyhra5 m63 vz5ah s vesmrom len -ez zvy2ok sveta -ez to, pretoe som tie i-h vz5ahy s vesmrom priamo sk6r ne as5 svete asti, 0no, dokon-a s tako! pomo4ediate. ra3ina potreb!3e mo3! zem a3 s visie5 -ez obloh!, r0movanie v mo3e3 mysli obraz zo slnen.ho iareniaG Som, a3 keD 3eden z 3eho na3men2-h, napriek tom! 3eden z na3d6leite32-h medi0torov s obloho!. A tak sa m63 d!-h s d!-hom sveta, teda v nie mene3 priamy vz5ah, e patr k d!-h! kra3iny, sk6r prispieva sama sprostredkova5 vz5ahy tomto d!-h! k 7oh!. %redstavte si, e dokon-a a3 rybnk kopa kameBov alebo kvapiek do ktore3 s/ hoden. Sybnk 3e vemi 1arebn. vlny kr!hy, v2etky kr!hy z0mkove3, ale !plyn/5 v sebeG kade3 hna-o! silo! sed v 2pe-i0lny-h -entr0-h.:ie 3e to podobn. oblastia-h innosti, ktor. porazi5 iv. tvory v pozemnom syst.me dosta5; Sybnk pozemsk.ho 3e -elkom 1arbist v2etk-h oblastia-h innosti navz03om oddelen., ale !plyn/5 medzi sebo!, kad0 hna-o! silo! sed v 2pe-i0lny-h -entr0-h. @ovorte, dobre, ale teraz len rybnk o znamen0, sk6r ne ahosta3n zml/v, podpora kr!h! hriadeleG kad0 vlna kr!h m0 svo3 prstro3 v sebeG ale rybnk nem0 3ednot! svo3ho kr!h!, rozptlen. po kr!h! ivota, nie ne3ak ivot pre seba a samy o sebeG 0no, s rybnkmi pozemske3 a r0zov. vlny, ktor. id/ z animovan-h bytosti dahina!s. A 3a odpoved0mF Jno, presne tak by to bolo, keby naoza3 !dia a zvierat0 by sa hodil tak do rybnka pozemsk.ho zvonk!, ako s/ kamene, alebo spadn/5 do rybnka n0hodo!, a3 keD by s tm nieo !robi5, alebo i-h.Teraz v2ak, rybnk pozemsk.ho sa tak otriasla v sebe, e kr!h vlna 3e3 ivota a tkanie vznikol od neho a Dale3 a Dale3

vznika3/, a -el. stvorenie, d0D a pohyb!3/ sa v takom s/visia-i-h tak hlboko d6kladn0 vz5ah k sebe navz03om, e na2e vlastn. d6vod, preo v stred! te3to hry nem6e by5 splnen0, abz!spieIeln ne3G to 3e rybnk z in.ho dr!h!G a v2etko, o sa ho vzia5. Tak to m0 by5 pri3at0F Ako m6em hodi5 obrazy a my2lienky v mozI!G7aBa 3e 3ednotka a mo- a vedomosti a p6sobenie v2etk-h t-hto obrazov a my2lienokG ako Zem vrh0 svo3e iv. d!2e a i-h os!dy saG 3e i-h prstro3 a mo- a vedomosti a vz03omn. p6sobenie v2etk-h t-hto d!2 a d!2e os!d!G ak-ie 1yzik0lne vlna zah=Ba d!-hovn.. ?el0 kra3ina sama o sebe, ale 3e rovnako ako vek. kvapky, ktor/ v o-e0ne vesmr!, v -entre veke3 vlastn. kmitanie rovnak., ako 8!-h 7o nie 3e to, ale to be. A v2etky hviezdy s/ tie kvapky, tak-h -entier d!2evn.ho a 1yzi-k.ho 2ok! v rovnakom aseG a 7oh 3e 3ednota a sila a znalosti a pra-ova5 z ni-h. Zv0il :aopak riadi koreB bosk.ho 8!-ha, d!-hovia hviezd ako vetvy von, to s/ d!-hovia svo3i-h tvorov, ako s/ vetviky, tmito my2lienkami, ako 3e lstieG kad d!-hovn pripo3 s0m seba k nieom! telesne3, pretoe a3 na2e my2lienky nem6e s5 bez okovek spol! v na2om mozI!, a 7oie my2lienky nem6e s5 bez toho, aby nieo ide r!ka v r!ke vo svo3i-h sveto-h, a3 3eho my2lienky s/ vy3adren. vo svetovom r-hlostnom st!pni. ad d!-hovn m0 bezprostredn vedomia v2etko, o prin02a a ak. Dal2ie p!ts Dale3 s0m z toho, ale 3e to vedomie, ktor 3e poh0Ban vpred, ani o tom, o 3e poh0Ban Dale3 s nm z0roveB s!sedsk., pretoe v z0kone o vznik! a zhon! akt st0va vedomie samo o sebe kad d!-h ihneD vie o svo3i-h prod!kto-h a okamite viem len to, aby si i-h, a on tla svo3e prod!kty, ktor. nie s/ sam. o sebe, ale bval prod!kty s/ m! z0klady vzdialen. Iener0-ie. Take sa d!2evno! n0maho! sveta okolo v2etk.ho a zhon! svo3i-h poboiek, vetviiek a lstia v rovnak/ dob!, pretoe to s/ pr0ve len tie asti, do ktor-h sa rozv3a post!pne, ale kon0re viem priamo len v2et-i okolo sk!tkov 3eho kon0rov a lstia, a kad0 vetva len o 3eho listov. 8, h 7oh vie v2etko v2etko v2etko, o sa de3e v d!2ia-h hviezd, hviezdy v d!2ia-h svo3i-h tvorov, tvorov vo svo3i-h vlastn-h my2lienka-h. Som niekedy povaovan mraveniska a / a prem2al, o sa viae, ale bl0znivm mrav-e a vely na takomto !ren metodi-ke3 innosti spolone. %retal som vek. mot a h/seni-a vlakov, kde 3ednotlive- za ostatnmi m!-hy alebo pre-h0dzanie, a prem2al, o poh0Ba t-hto zvierat, ale potom v2etky 3ednm smerom; 8!2a 3ednotliv-h zvierat nepovedal. :evyzer0 to na -ele3 ve-i sk6r ako prenos ne3ak. d!2e; Ale tam, kde to sed; ' mravenisk! v /o-h; Ale mravenisko b!d/ zhromaDovan. iba mrav-e, len vo2tinov. postaven vely, mrav-e rozptli medzi v2etky korene, vely pozrite sa na v2etky kvety, plazenie h/seni-e a motle a letie5 -ez -el/ kra3in!. eD 3e d!2a sed niekde, to m6e len v sit, o v2etko sa tka, v ktorom 3e v2etko, o lezie to a3 m!-hy, a rastie a 3e a 3e, mrav-e, vely, kvety, pozemky, mravenisko a /le, a to 3e na2a kra3iny. ' 2ir2om slova zmysle svetaG ale na prv, ale na2a kra3ina, pretoe v2etko, o sa zavrie, ale to na3prv od a dohromady, via- ne na2e vlastnka tela pre a striea dohromady. Take tam b!de to, o v2etky tieto bytosti niekedy spol!, niekedy proti sebe diskov. @ovor sa tom! v bezvedom, o i-h poh0Ba. To 3e vysvetli5 ?est!3/-i v bezvedom ako tr.ner a kone. Ce to in., s m!om ako s mrav-e, vely, h/seni-e motov; %okia nie s/ vy-h0dza5 z -ieov, ktor. nem0 iadny 3ednotn s/bor; ad, kto pra-!3e v 3eho

vlastnm sp6sobom, poda svo3i-h vedomost a s-hopnost s nmG ale 3eho znalosti a 3eho pr0vomo-i s/ neohroz predmet, ktor vzn02a nad kadm detailom, ale nos len 3! naplni5. ?el. !dstvo 3e 3ednota sama o sebe, ale iba skrze sprostredkovanie svetov.ho imp.ria. . Porovn.vacie /-zik.0ne kra1in- a astron2mie. %oDme teraz po d!2i ot0zka, na -hv! odd-hn!5, a predov2etkm zaober0 vhradne na /el pos/denia materi0lne podmienky na zemi podrobne32ie z hadiska vznam! pre n0s. "en k tel! kra3ina by mala kona5 teraz,nesk6r sa -h-eme vr0ti5 k ot0zke, i by sme si nemali ne-ha5 !3s5 zn0mky d!2e v tomto tele. 8om m!s by5 na3prv raden. pred rezident -h-ie5 pres!n/5. A tak mnoho a mnoho, aby bol !veden do dom!, to bolo vdy to, kto s d!2o! m6e e9istova5 v Bom. Ale m6e by5, pretoe kra3ina st0le predstav!3/ ako telo; Qrite nie tak -elkom ako s!b3ekt, ako 3e ten n02, ale v mnoh-h ohado-h. Tak sme sa venova5 pozornos5 tom!, ako podobnost ako rozdielovG a !vidte nesk6r, kde ma3/, teraz si !vedomi5, e s -ieom !zavrie5 z telesn.ho o pr0va-h d!2evn.ho, analKIie s tm, o 3e samo o sebe sp03a d!-hovn. v n0s, o 3e na3d6leite32ie, naoza3 len v posledne3 in2tan-ii nad0-ie 3e . Nba, samozre3me, e nie kad0 podobnos5 s na2e3 telesne3 e9isten-ie, ani iadne k!rzy mono pre!k0za5 absen-i! d!2e. @lavn. podobnosti medzi kra3iny s n02ho tela s/ v t-hto oblastia-hF '2etky ohad! na zemi Tdo pozemn.ho syst.m!V 1ormy ako n02ho tela do st0le s/drne32, e9terne !zatvoren. do !rit.ho tvar!, vn/torne prepo3en. interak-ie sl a -ross/elov-h vz5ahov -elok , in. podobn., a3 keD op&5 individ!0lne odli2n0 -ele3 Tin. nebesk. teles0V podobn. tv0re vo svetovom priestore, ako na2e telo na Zemi s0m in. podobn., ale op&5 individ!0lne r6zne orI0ny. %retoe na2e telo 3e kra3ina z pevne3, kvapalne3, hmlist., vzd!2n. a imponderable l0tok v rozmanit-h s/vislost a spleti, a 3e rozdelen0 a rozdelen0 do r6zny-h vek-h i mal-h, niektor. s/ 3ednod!-h., niektor. kompozitn. komponenty k!sy, vlisky, ktor. s/F %ravdepodobn roztaven obsah v p6de, pevn0 2kr!pina o o-e0ne, atmos1.ry, orIani-k. kr0ovstva, ktor sa t! rastlinne3 r2i, r2i zvierat, !dsk.ho sveta, ktor sa t! v 3ednotliv-h rastln a zvierat a !dG bez sk!ton.ho rozdelenia v2etko, pretoe sk6r v2etko neoddelitene spo3en. po -ele3 kra3ine. Sovnako ako n0m s/ v kra3ine pevn r0me- hra pohybliv-h ast pribli5 a tvarG a hlavn. rty zost0va3/ v hre pohybliv-h ast trva3/-i-h a pevn., smer a sp6sob prliv! a odliv!, hlavn. pr/dy mora, riek a vetry, v2etko, o 3e spo3en. so zmeno! roka a aso-h poas dBa, sp6sob!, akm pro-esy orIani-k.ho a anorIani-k.ho kr0ovstvo, prst!p k zariadeni! a svet zvierat do seba, na3aste32o! Dale3 hn!tia v rastlinne3, ivo2ne3 a samotn.ho !dsk.ho svetaG v2ak, rozmanitos5, sloboda, zmena vo 1orm!l0-ii a podrobn. !stanovenia t-hto pokynov vl0dne, tm sk6r, m viaideme do 3ednotliv-a a Line. Take s nami kostra 3e hra pohybliv-h ast pribli5 a tvar, v2etky svalov. pohyby od tohto prst!p! s/ nastaven. podmienene, srd-e sa pohyb!3e v rytme tep!, krvn obeh ide m! predov2etkm pas0 v -elk!, dy-h sa m! konkr.tny sp6sob, nasled!3e

4etabolizm!s 3eho v2eobe-n osobitn. pravidl0, niektor. skladby s/ vypra-ovan. v mozI!G ale podrobne hra svalov a srd-ove3 1rekven-ie sa men tis-kr0t, ily s/ skoro pln., teraz pr0zdne, individ!0lne 7l!tstrMm-hen a teie krv skoro, take akon0hle dy-h prenik0 via- oskoro v tomto, teraz v t-hto p/-ny-h b!niek, b!de oskoro spomal oskoro ti-h2ie, zmeny metabolizm! v tis-kami 3emn-h vari0-i, a kto m0 r0d o-enia slobod! hry v mozI!. T0to sloboda, t0to zmena 3e samo o sebe s/as5o! slobody menia-e sa na zemi, pravideln. a 1i9n. v n0s 3e s0m o sebe s/as5o! pravidelne3 a na zemi. ?el0 hra pro-esov na Zemi 3e to, e na2e telo asovo rozdelen0 /zemne do v&2-h a men2-h obvodov do v&2-h a men2-h obdobieG a otote -ykl!s a periodi-k. 3avy n02ho tela len podriaden. vetvy v2eobe-n.ho obeh! a periodi-k-h 3avov na Zemi. %retoe lovek 3e kra3ina v interak-ii s vonka32m svetom a ob3ekt v 3eho vonka32-h pohybov, ako 3e intern. pro-esy /asti rovnak0, ale to 3e nasledovan. zvl02tneho dr!h!, ako to prebieha iastone s/vis s i-h vn/tornmi vplyvmi a iastone proti vonka32m vplyvom reaI!3e, a ako lovek sa vyzna!3e pr0ve preto, e ako individ!0lne Ieartetes e ostatn. nebesk. teles0 nad inmi pozemskmi tvormi -ez. ra3ina tie !kaz!3e, do ake3 miery podobn priebeh vvo3a, ako na2e telo, ako to bolo Tpoda s/asn-h kosmoIoni-k-h my2lienkyV, na !rit/ dob! z v&2e3 materi0lne3 oblasti, ktore3 s/as5o! bolo sk6r, narodil sa do tvar! samotnmi a v hlavn-h mas vn/torn-h sl sa rozpadol, a po vznik! i-h hlavn. tvar a oddelenie 3e3 hlavn.ho hmoty sa ne!st0le pra-!3e tr.nova5 svo3 tvar v 3emne32-h hadiska i-h hmotnosti Dale3 von a pra-ova5 tm, o vz5ah, ne na i-h povr-h! sily s/ ne!st0le aktvne, a to ako v interi.ri, ktor. l0tky odoln. proti sp&5 a sp&5, st0le nov. tvary a zmeny tvar! s/ vyroben.. ,ba3a prv0 1orm0-ia, keD -el vvo3 a vzdel0vanie v ekoloIi-kom kr0ovstve, ako nieo navrhol innos5o! loveka a in-h orIani-k-h bytost zo samotne3 kra3iny, padla za obe5 a3 tento vvo3, ak to spoiatk! iadne orIani-k. r2e aspoB tvor, ako 3! pozn0me dnes, bola na Bom. Ale v2etko, take z 1oriem zo zeme, oddel tak m0lo, ako to, o samo o sebe a 3e vyr0ban v na2om tele, z ne3G 3e sk6r len nieo, o m6e by5 v nov. a odli2n. pre B!, ne e to bolo od-hlky od ne3. %okia ide o n0s, 3eden v niektor-h ohado-h obzvl025 rozl2iten-h a3 keD nie predpoklada5 rozl2iten s1.r! ako pre1erovan nosi d!-hovn ivot a prostrednkom dopravn-h vz5aho-h s okolitm svetom sa ob3av v kra3ine. Q n0s 3e to hlavne smerom nahor Tdo mozI!V a vonka32m z0vitom Tv kon-h a in-h zmyslov-h orI0novV oblas5 nervov.ho syst.m! a s/visia-e zmyselG v kra3ine, 3e z0roveB vr-hno! a horne3 oblasti, ktor0 obsah!3e rovnak. orIani-k. kr0ovstvo, a medzi !Dmi so v2etkmi innos5ami zmeny a dopravn-h vz5ahov medzi sebo! a do nebesk.ho sveta vonk!. Ale zatia o teraz, po v2etk-h t-hto ohado-h kra3iny !kaz!3e na3v&2, na3vian0padn/ podobnos5 k n02m! tel!, tak to !kaz!3e na dr!he3 strane ! in-h ohado-h tie na3v&2, n0padn. rozdiely z ne3, ale v2etko z0vis na hlavn. okolnos5 sk!tonos5, e na2e vlastn. telo svo3! materi0ly dostali ako 3eho innosti po iba ako

odkaz v -elom syst.me l0tok a innost na zemiG ako 3eden z na3men2-h, na3viazvl02tne, ale s/asne ako 3eden z na3zloite32-h, na3komplikovane32ie, alebo sk6r naoza3 ako ver$i-kelteste, pra-!3/-i v&2in!. Hlen m!s by5 teraz sk!tone v mnoh-h ohado-h rovnak. -el-hG ale v in-h to m6e m! podoba5, to 3e vo vz5ah! k -ele3 konatinyG tak zavesi5 podobnosti a rozdiely v podstate pri koreni. %rv z ni-h 3e, e sme 3edno! z na3men2-h na3via- 2pe-i0lny-h prvkov na Zemi, prin02a ako rozdiely na Zemi, od !d, e kra3iny bra5 do /vahy v2etky vek, z0van, obrovsk, da!erha1tiIer na vekosti, hmotnosti, sily a z0sob v s/lade s v&2o! obvodmi trva3/-i v&2ie obdobie vvo3a pod leia-e viazan Dal2mi krovmi /ely, vy22 individ!ality vo vy22om zmysle opak, podrobne zv0i5, ale pestr0, !niverz0lny, m!lti-lenn a triedi, tak a3 bohat2 vo v0k!!, roz-hod a pomo-n-h syst.mov, 2pe-i0lne !miestnenie a vz5ahov, a pestre32ie a hlb2ie rozdiely vo vz5ah! k inm protikladn-h osobnost 3e -harakterizovan. Tieto sk!ton. rozdiely potom sk6r vyzerali z0vis zre3m.. %retoe sme ako mal. asti kra3iny, ktor. nie s/ tak ahko prehliadn!5 -el ma3etok ako na2e telo, had0me -ez ]bers-ha!!nI mal., ale m=tve obr0zok alebo demont0 sa v i-h -elk!, do detailov i-h poBatie, a podobnos5 ivota 3e v -elk!, ale to sa naoza3 po tok-h vz5ahy s nami, stratil /plne na prerokovanie. S ohadom na sk!tonos5, e kra3ina m0 toko v tom, o lovek pob/ren prebieha takmer /plne perverzn. vz5ah medzi Bo! a nami. ra3iny obsah!3e sami seba -el/ -est! do svo3ho vn/torn.ho sveta, ale nem0me naoza3 v2etko, ak my, ale s/ s/as5o!, ale takmer /plne vyl/i5 ako n02 vonka32 svet, a tak ma3/ nespoet pre s mnohmi vonka32-h podmienok a3 pre t-h, ktor k n0m pri-h0dza3/, a mnoho 4!s sa dosta5 dovn/tra i-h pomery, ktor. n0s odlieta3/. :a2e zahranin. vz5ahy, take ak m0te odkaz na zemi, treba poznamena5, e a3 pre ni-h vn/torn-h podmienka-h, a preto m6e vyhra5 pre ni-h in vznam pre n0sG vietor, ktor n0m an$eht e9terne, interne 1/kanie do ne3, ktor.ho vlny vidme navonok morsk. Obbs a povodne v ne3G v2etky dopravn. !d, kde kad 3e vdy e9terne stanoven-h mono n03s5 na strane dr!he3 3e 3ednm z 3e3 vn/torn-h pohybovG ?el0 histKria !dstva, kde se9 vdy nahrad in0, lovek m0 miesto dr!he3, patr k rieke vn/torn-h predpisov, v ktor-h sa ne!st0le !dr!3e sa ako -elokG ?el vonka32e3 strane n02ho metabolizm! 3e s/as5o! i-h vn/torn.ho metabolizm!. ad z n0s sa ho e9terne vytiahol zahranin-h -entier, obsah!3e toto stredisko 3eden ako onaG kad z n0s sa ot0a denne ako s/as5 peri1.rneho pred ra3ina okolo neho e9tern osi, os kra3iny, pretoe 3e t0to os vlastn. vn/torn.. 7!deme ma5 oskoro leto a zim! oskoro, oskoro sa deB a no- skoro, skoro b/rky a oskoro ti-hoG vdy m0 letn. a zimn. vdy, vdy deB a vdy v no-i, vdy b/rky a vdy ti-hoG v2etko v rovnakom ase, len na r6zny-h miesta-hG v2etky periodi-ity v te3to s/vislosti sa odkaz!3e na B! iba k zmene miesta, v2ak, to 3e zmena v ase pre n0s. Ale v2etko, take okrem m! patr k vn/torn.m! byti! plnosti kra3iny, prispieva tie k i-h absol/tne3 mo-i, a3 keD patr k e9tern.m! podmienok a stanovenie !d tak.ho tvar!, vo v2etk-h stran0-h vonka32e3 z0vislosti na tom sa !kaz!3e tis-

dodatky na in. /ely, sa hada5 to, o Zem 3e -el v sebe, de3e tis- vonka32ia sila, pre ktor. 3e vn/torne obrovsk. :em0 absol/tne sebestan dranie a obeh l0tok a sily, zatia o oniG iba prostredn-tvom vmen a doplni5 svo3e l0tky a sily na zemi sa m6e dosta5, a akkovek pok!s o vyhl0sen proti ne3 ho zabi3e. Ak by sa lovek na zemi, zomrieG ale kra3ina by nezomreli, oni 3! ihneD vymeni5 za nov/. eDe 3e predmetom i-h prod!k!3/-e a !driavanie sl, tak i-h 2kodliv. a de2tr!ktvne, v zemetrasenie, b/rky, z0plavy a lepk!. Ale len po2kodi5 a znii5G :a dr!h/ stran!, po!l 3eho po2kodenie a znienie, sk6r ne aby mala nieo, o kra3ina sa na i-h vn/torn. ivotn. zmeny, ktor-h -nos5 vdy-ky odnies5 star, nahradi5 3! mlado a svieoG inak, ako sa to de3e v na2om tele. A tak m! $irts-ha1tet na povr-h! zeme, to nie 3e nieo, o m6ete ako -!dzine- o ni-h, ale nieo, o m6ete o sebeG iadne n0silie, e sa domnieva, e e9terne -vii5 na tom nie 3e o ni mene3 i-h vlastn. silyG m6e, keD ste s/as5o!, alebo orI0n, !robi5 nieo, o nem6! robi5 sami, potom m6ete !robi5 proti nem! s/ nespoetn. ve-i, o m!sia trpie5 len od ne3. ' -ele3 te3to /vahy m6eme ma5 pravd!, keD hovor, e kra3ina 3e relatvne men2ie vonka32ie 4itbedinI!nIen z0visl., ist stand-!p, via- sebestan, kr!h do seba, v -ele3, teda via- nez0visl. stvorenia ako m!a, ktor.ho -el0 3a, ak m0 tie len as5, bon. i-h nez0vislosti, ale oni po bezpoet vz5ahov ide za nm, z ktor.ho 3e opr0vnen vonka32ie vz5ahy z0vislosti. Ce pravda, e Zem nie 3e /plne nez0visl0 bytos5G tak 3e iba -el svet nesie -el/ 7oha. ra3ina m0 svo3e vonka32ie z0vislos5 vz5ahy nebesk.ho vonka32ieho sveta, ktor 3e implantovan, len 3e na vy22e3 /rovni nez0vislosti, ako osoby, ak osoba ak-i tento i-h vonka32ie nebesk0 vz5ahy z0vislosti, ale teraz dokon-a vy22ia alebo ovea via-, vr0tane toko vonka32ie pozemsk. vz5ahy z0vislosti sa patr i-h vn/torno! podstato! podmienok. Zem 3e vi-e rie2i pr5alivos5 Slnka, lovek m!s by5, pretoe sG ra3ina potreb!3e slnko na rozvo3 ekoloIi-k.ho ivota, to zah=Ba ivot lovekaG kra3ina vDa za svo3e tempa vonka32ie vz5ahy, na nebi, tak m0 a3 na loveka a pr0ve -ez neho na zemi. ' tomto ohade teda lovek pred kra3ina nem0 ni dopred!, alebo len z0loh!, keD k nem! vytvori5 z0loh!, ktor0 m! bola mal0 as5 kra3iny a i-h e9terne3 z0vislosti z neba len -ti zo strany a diely, na ktor. 3ednod!-ho ide do toho. 'zhadom k tom!, e nem0 svo3e more v tele, -til iste, tie nikto z 3eho prliv a odliv, a preto, e nie 3e na sebe zelen rastlinn svet, a tak sa m6e -ti5 i-h pestovanie a /hyn, zmeny na leto a zim!, nie ako kra3iny. 'zhadom k tom!, e s/ iba /rovne nez0vislosti raz, tak potom samozre3me lovek m0 nad svo3imi, in-h pozemsk-h tvorov, a tam 3e nov0 vyznamenanie kra3iny od !d, 3e to, e vo v2etk-h nez0visle32ie ne on, teraz via- nez0visl-h komponentov k!sov m0 alebo konatn ako on, pretoe oni sami so zvieratami a rastlinami, vr0tane 3edne3 z neho, a ako 3eho /dy zase nie tak -elkom ako samostatn. !dske3 bytosti, zvierat0, rastliny s/.Nba nez0vislos5, ktor/ m0 voi blnem! svo3m! stvoreni!, nesmie zamieBa5 s takmi proti materske3 kra3ine samotne3. Nn.ho sk!tonos5, e m! a pozemsk. orIanizmy s/ vlastne na3zloite32ie a na3viarozvin!t. lenmi Ordleibes, znamen0, e kra3iny, vyklada5 poda i-h spolon-h rysov bez ohad! na t-hto prvkov, 3ednod!-h2ie a 3asne32ie riadne3 sit!0-ie

predstav!3e, postaven s!rov. a aktvny Zd0 sa, ako t-hto orIanizmov, s prihliadn!tm ale a3 vyklada5 poda 4itbetra-ht pred-h0dza3/-e3 okolnos5 prezent!3e ako aktvny Daleko ver$i-kelteres alebo zapleten vo vy22om zmysle, hlb2ie rozpra-ovan. a obva-ia -elok, ne ktorkovek z 3eho podriaden-h orIanizmov, pokia ide o kra3iny nie iba v2etky zloitosti orI0nov loveka, zvierat a rastln a i-h pro-esy zah=Ba3/, ale a3 zapo3enie v2etk-h t-hto zapletenie medzi sebo! a s anorIani-kmi r2o! obsah!3e, o m0 za n0sledok !renie vz03omne3 materi0l a /inn-h vz5ahov orIani-k-h bytost iastone medzi sebo!, iastone robil zn0my zvy2k! pozemsk.ho sveta d0va. Ako ahk. a kontrolovan. prie-hod Zeme na nebi, ako ahko 3eho rot0-ie okolo seba, rovnako ako i-h hlavn. 1ormy, ako pr0ve rozdelenie 3e3 hlavn-h mas. Ako nepravideln a komplikovan, ale v2etko, o 3e v ivote pre-hod!, 1orme a 2tr!kt/re loveka. Ale ak by sme -h-eli poveda5, a preto, -el svet bol 3ednod!-h2 a vias!rovn bytosti ako my, tak to by bol rovnak omyl, ako keby sme -h-eli vola5 3ednod!-h2ie a s!rov podstat! ako 3eho na3zloite32ie, na3komplikovane32ie konatn, o alebo mozI!, n02ho tela. %re tieto zloit. prvky prispieva3/ nielen -el i-h zapo3enie do n02ho tela, ale teraz s5 a3 pletky so sebo!, tak s inmi orI0nmi v na2om tele. %redtm sme porovnali podzemn syst.m s opletom, !zol, ktor.ho vl0kna doloi5 do men2-h !zlov, ds 3ednotliv. orIani-k. bytosti zbieha3/. Nste b!dete ma5 tie tak vek !zol v ne3akom vy22om zmysle Spletit., bohat2, via- ?viil volanie ako v2etky mal. !zly, ktor. id/ do toho, pretoe v2etky mal. !zly patr a3 3eho /as5, 3eho bohatstvo, 3eho spra-ovanie. Ale samozre3me, ak ste $eIdenkt mal !zol a rozhodol takto hlavne3 br0ny vek.ho !zla, spad0 zhr!ba do 3e3 prvkov od seba, a tak bez!Ilos pre orIanizmy sa obvykle pova!3/ podzemn syst.m. %orovn0vali sme dr!h/ stran!, orIani-k. bytosti na zemi s listami a kvetmi rastln alebo strom, potom 0no -el strom nie 3e ni 3ednod!-h2ie a s!rov, e 3eho listy a kvety, pretoe sk6r -el komple9 rovnak.ho seba, a to a3 via- ne komple9! 3e. A3 keD tento obr0zok 3e len semi-adekv0tna. 'zhadom k tom!, e poboky k!1ra, listy a kvety strom! vis iba v 3ednom smere, ako to bolo, zozad!, z kmeBa spol!, ale orIani-k. bytosti potom, o rastie zo zeme syst.m!, tie sa vyskyt!3/ v na3intmne32ie pestr/ prev0dzke medzi sebo! , vytvorili vy22ie zapo3enie. %redpoklada3me, e spol! v2etko, o sa podobnosti a rozdiely medzi Zem a loveka, vidme podobnosti pravdepodobne dos5 vola5 ra3ina individ!0lny dr!h orIanizm! ako 3e lovek, v rozdielo-h, ale namiesto protiarI!mentov iba d6vody ma3/ d6vod n0zov orIanizm! a3 v st0le vy22om zmysle, ako !dsk. bytosti, zvierat0 a rastliny. '2etky 1!nk-ie zariadenia, potr!bia, zvl02tne, nez0vislos5, 2tr!kt/ra, vvo3 zvn/tra von, /eln. %rostredn-tvom vzdel0vania, sme mali, 3ednotlivo alebo v kombin0-ii, m6e predstavova5 te3 i one3 1ilozo1i-k.ho hadiska, -harakter individ!0lneho orIanizm!, n03deme v kra3iny nie mene3, ale vo vy22om zmysle, ne op&5 !Dmi. A3 keD doraz na n0zov orIanizm! ni t!, tak ne-h-eme, aby to ist. n0m snaia tie do !rite3 de1in-ie. Ho by n0m pomohli tie n0zov orIanizm!; Sastliny sa vz5ah!3/

a3 na orIanizmy a e2te k bezd!-h. Ce to tit!l, ktor doteraz nee9ist!3e kreslo a hlas v d!2i r2a-h, ale len n0rok na tak d6-hodok, a tak to nepotreboval n0zov, ak 3e len prostriedkom d!2a mohla !k0za5. Ce ist., e ak m0te rozhodli raz a navdy, len lovek, zvierat0, rastliny vymenova5 orIanizmy, Zem nie 3e. Tie !rite na dr!he3 strane, e ak sa sptate sami seba, preo sa st0le vlastne volal !d, zvierat a rastln orIanizmy, zistte, iadny podstatn znak, ktor nie 3e Z!ka na zemi v e2te prsne32ie a vy22 zmysel. A e2te len, e vo vy22om zmysle ve-i so sebo! prin02a rozdiely, ktor., ak niekto -h-e po-hopi5 po3em orIanizmov nzke a /zke, vyl/i5 kra3in! z neho. okokr0t ste naoza3 v porovnan Zem do !dsk.ho alebo zviera-ieho orIanizm!, a dos5 asto len s /myslom robi5 iv/ ve- z ne3. :iektor. z ni-h !viedli /plne pre zviera (V . Ale to 3e presne to, o ktorom bolo d/1al, e na dosiahn!tie o na3bezpene32ieho /el! 3ednostrann. zd6razBovanie i-h podobnosti na loveka alebo zviera, m!sel ho ne-ha5 !3s5 n!tn.. To e2te zostal silnm nezrovnalos5ami a ra1inovanos5 bola viditen0. ra3ina 3e teraz 3ednm ani lovek, ani zviera, a to 3e nemon. dosiahn!5 men2ie, ale len v&2ie, o sa to iste plat a3 pre roz2renie intelekt!0lne n0zory. ra3iny 3e vy22ia bytos5, ako lovekom a zviera5omG z tohto pohad!, v2etky i-h odli2nosti od !d a zvierat po-hopi5 a prs5 na d6vody pre 3e3 ivot pridan0, sk6r ne odpota5 od ne3. %otom to nie 3e h0dali, ale iba e2te interpretova5.
(V

Ako ma3/ vek epler opsal vo svo3om @armonia 4!ndi zemsk.ho telesa ako i3/-i mon2tr!m >, ktor.ho veryba-ako d-hanie, sp6soben. periodi-k., v z0vislosti na slnene3 as sp0nk! a bdenia, op!-h a potopenie o-e0nom.> A3 poia5 t/to pozn0mk! z @!mboldtova ?osmos NNN. (), pretoe som nedosiahol epler pr0-! v tv0r. 8okon-a a3 inak @!mboldt 3e !veden. vy22ie Tstr. ^(VF >Sovnak psanie, ktor. predstav!3e toko n0dhern. ve-i, take /vaha z hlavn-h tretieho z0kona 3e tm, e sa m!t$illiIsten prklady 1antasy na d-hanie, 3edlo a teplo Ordtieres, -ez zviera-ie d!2e 3eho pam&5, tak znetvoren 3eho tvoriv/ predstavivos5. 'ek m! dral tak pevne, aby tieto /vahy, e v0ne tvrdil s mysti-k. spisovatea mikrokozm!, Sobert Ll!dd z ,91ord!, o pr0ve prednosti z pohadov z Ordtiere. T@arm. m!ndi. S . YUYV. > :esk6r my2lienka Ordtiere sa opakovane na povr-h.

Sadik0lna podobnos5 Zem s lovekom a zviera5om 3e z tohto hadiska, ako sme to na2li, tie nemono oak0va5. 8okon-a a3 zo zviera5a na loveka, z 3edn.ho zviera5a na dr!h., zo zviera5a na rastliny 3e 0no miesto bez ist.ho porovnatenostiG v ak-hkovek orIani-k-h tvorov, s/ orI0ny a 1!nk-ie sa l2ia niekedy spolone, niekedy od seba dole, zl/en. v in-h ohado-h, di1eren-ovan., preveden0, kombinovan0. Ale pravda podriaden-h tvorov na zemi s ohadom na seba, ako by sa nem!ste dra5 v2etko sk6r ako samozre3mos5 vo vz5ah! k materske3 spolonosti; Ce to naoza3 -elkom zre3m., e bytos5, o !dia, zvierat0, rastliny patria a3 tak ako orI0ny, nem6e by5 3ednod!-h. opakovanie sinIl! t-hto orI0novG tak m0lo 3e 3ednod!-h. opakovanie kad.ho 3ednotliv-a m6e vidie5 3eho asti i orI0ny v -elom osobe. :i, a to by bolo na3vy22ie, ale m6! odr0a5 bohatstvo, plnos5, -el. v2estrannos5 a -el/ Irad0-i! pln. orIanizm! sama o sebe, a tak to nem6e ani loveka ako s/as5 alebo orI0n! v kra3ine. 4a9im0lny ak-hkovek 2t0tov v 3eho detaile 3eden z na3lep2-h vr-holov v 2tr!kt/re -el.ho zemsk.ho dar. ,pak!3te, ale pravdepodobne 2piky Ioti-ke3 katedr0ly -ele3 b!dovy; 7!d/ st/pa5 Dale3, pri-h0dza k hlave, rozdeli5, s/ z rovnak.ho materi0l!, pozrite sa na rovnak/ obloh! ako pln. domeG pretoe by nemali, pretoe ma3/ prispieva5 len lenovia katedr0ly, a ako tak, aby to -harakter, pretoe a3 na3vy22 lenovia katedr0ly, a tak

?haraktereiIentAmli-hkeit katedr0ly by mala vyvr-holi5 v ni-hGale katedr0la zost0va nevslovne via- ne roz2ren. opakovan svo3i-h na3vy22-h vr-holov a nem6e zvl025 -h-ete vykona5 podobnosti medzi nm a 3eho tipy. A teraz 3e v -ele3 kon2tr!k-ii kra3iny nevslovne vea nen03dete loveka, ho-i ni v lovek!, o nen03dete znov! v kra3ine, za predpoklad!, e obsah!3e samotn. !d. :iektor, porovnanm Zem s !Dmi, ktor sa dop!stili veke3 -hyby, ktor. had0te, o kra3ina dala do a skrze loveka, kedysi mimo loveka v kra3ine. Hlovek m0 p/-a, mozoI, srd-eG prostredn-tvom a v Bom, e m0 na zemi, ale nie raz, ale 3em!, a to ani v ekvivalente. W!dsk. p/-a 3e kra3ina p/-, !dsk mozoI 3e mozoI na zemiG a3 keD !rite nie 3eho mozoI pre -el/ kra3in! m0 rovnak vznam ako pre nehoG sk6r, e 3e d6leit., e m0 pre neho vznam, ktor m0 pre -el/ kra3in! m0p, pod. 8alo by sa v2ak pozrie5 na nieo, o naoza3 na Zemi -ez rovnakom zmysle by -h-eli pre n0s mozI!, p/-, srd-a a podobne, ale svet sa 3ednod!-ho neopak!3e sami seba ako -elok, ale dop<Ba3/ s inmi ve-ami nes/rod. iba v2etky kra3inyG tak, e kra3ina 3e vdy vemi podobn len po astia-h sme si to vymyslela. Ak vea m0 tlaidlo ako vr-hol, take nem!ste ani vyadova5 opakovanie tohto Iombka e2te okrem Iombkov vo vei. Sk6r len 3edno tlaidlo sa robi5 to, o 3e tlaidlo, aby sa vea. A tak sa n02 mozoI 3e len tam, aby kra3iny, o m6e mozoI na zemi, a vy ste ani had0te mozoI v tom, ako n03s5 svo3e my2lienky v Bom. 4ono e2te nieo o na2om mozI! von, a to kombin0-io! na2i-h mozIov, ale v2etko m!s by5 na3vy22o! mozoI a se9i; %orovnali sme sa nad as5o! kra3iny s mozIom, ale -h-eme poveda5 via-, ne e ho v niektor-h ohado-h rovnak.; A v2etko 3e ako po istom ohadeG poda dr!he3 nieG to 3e len potrebn., aby kad porovnan !vies5 vz5ah. :ezriedka 3eden porovn0va odliv a prliv s tep! Zeme, obeh vody s -irk!l0-io! krvi, atmos1.ry a p/-, v lete a zime, alebo deB a no-, sp a preb/dza na zemi, atD '2etky tieto porovnanie vykona5 niektor-h str0nky a m6e by5 vemi il!stratvny pre tento alebo tomto ohade, pretoe v sk!tonosti vznamn. analKIia nepriamo roz2ri5 z asti, na !d, na -elok, na zemi, a, ale v spo3en, a preto to m6e by5 vykonan0, bez toho by nikdy o nes/lade prs5, pretoe 3ednod!-ho ni tak. sa podob0G a tak ak b!deme zaobera5 sami niekedy na tak.to porovnanie, ktor. b!de len sl/i5 v2ade, len pre il!str0-i! po !ritom ohade a nie 3e naDale3 plat, rovnako ako v tomto vz5ah!, ktor 3e pr0ve tvrdil. :iektor. prrodn.-1ilozo1i-k. n0zory boli vznesen. v tomto ohade vemi odli2ne opak!3te podriadene3 lenmi vy22ieho -ele3 ve-i naoza3 len Dal2i! /roveB, 3o opakoval navz03om v podstate v2etko na svete. %ok!s o prevedenie podobne, ale vdy zlyhal. Zoberme si niektor. z vy22ie !veden-h prkladov podrobne32ie v tomto ohade. Av2ak, to m0 o odpor!i5 poveda5, na prv pohadF -ykl!s vody 3e na Zemi, o krvn.ho obeh! pre n0s. 'oda po-h0dza z mora odparenm do vzd!-h!, zo vzd!-h! riek -ez pozemky sp&5 do mora. 4ore s p!lzom prliv! a odliv! 3e silne pripomna3/-e tlkot srd-a, rieky a kon0rov potoka ily poboiek, a prostredie, v ktorom 3e voda vdy znov! preveden, do p/-. 4etabolizm!s kra3iny 3e vznamne spo3en s tmto -yklom. Zatia v2etko vyzer0, aby sa zmestili. Ale v2etko zaost0va, keD sa snaia vykona5 porovnanie sa bli. :a2e srd-e dri1t!3e -ez 3eho p!lz krvi do

v2etk-h l, ale more dri1t!3e -ez tep! prlivov nie 3e voda i ! 3e to v rieka-h alebo vo vzd!-h!, ale prliv a odliv 3e /plne nez0visl. na to. Tides sp6sobi5 vod! Talebo sk6r, len vdy as5 vodyV v !ritom -ykle okolo Zeme, ktor0 by analKI s ilami a p/- nie 3e re, a Dal2 -ykl!s 3eG re-irk!l!3e vod! z o-e0nov do vzd!-h! na zemi a z p6dy riek do mora, kde potom 3e analKIov p!lz! ot0zky. Za tmto /elom, p!lz more e-mail okamite3 vonka32ie podnety vDa za svo3 p6vod, ako tep n02ho srd-a, ktor 3e len v z0vislosti na vzdialen.. Tie pomer na2e3 obeh! do p/- m6e odrazi5 v pomere kolobeh! vody do atmos1.ry len vemi zle. 'oda nie 3e o9idovan v atmos1.re, ako 3e krv v p/-a-h. Z dr!he3 strany, e m0 vea odpor/am porovna5 ivo2ne3 r2e na Zemi s tzv ivo2ne syst.my, di nervov.ho a svalov.ho syst.m! v n0s ako pre1erovan doprav-! a makl.rov po-it! a svo3von.ho pohyb!, na3m& preto, e hlavn. hmotnosti nervKzny tie !kaz!3/ na svalov syst.m a tenden-i! k! tvorbe hr!dkovit. hmoty, ako zvierat0Gr2e rastln na strane dr!he3 so syst.mami, ktor. podpor!3/ a inidl0 s/ tzv veIetatvne 1!nk-ie pre n0s, e 3e, na3m& -ievny syst.m a tr0via-i syst.m, pretoe od n0doby tie !kaz!3/ rozvetven/ tvar ako rastln a riev s i-h klkov vemi dobre koreB s i-h m6e predstavova5 vl0knaG konene op!sti5 anorIani-k.ho kr0ovstvo s kostrovm syst.mom, tkanivo, vlasy, ne-hty, pokoka, a podobne, ne ktor. predov2etkm sl/ia len da5 -el/ podpor! a pl025 a !drel hlavn. syst.my koreBa, rovnako ako pozor!hodne kostne3 syst.m vemi v mnoh-h ohado-h zodpoved0 skaln. kostr! na zemi. Ale a3 toto porovnanie 3e pravda len iastoneG preto, aby sa spomen/5 len 3asn., ale tak skala kostra na zemi nem6e by5 pres!n!t0 zvieratami, rovnako ako kosti s/ pres!n!t. p6sobenm svalov a nervovG rastliny poskyt!3/ nie toko od r!2n.ho ivota l0tok, ako s/ -ievny syst.m v n0s, apod :a tento /el, toto porovnanie 3e v rozpore s tm, o pred-h0dza. Ak 3e rozvetven syst.m riek a potokov prezentova5 vetven. -ievny syst.m kra3iny, take si nedok0em predstavi5 to ist. v rovnakom zmysle, a naopak, 3e rozvetven rastlinne3 r2e. A v podstate ani 3eden, alebo dr!h -elkom predstavi5, e v rovnakom zmysle ako v n0s, pretoe pohyb 2tiav v na2om tele, pohyb miazIy v rastlin0-h a pohybe riek a potokov na Zemi a pary v vzd!-h! sk6r v2eobe-nom pozemn.ho syst.m!, km sa nieo plnm Tpozri dodatokV. To zah=Ba !rit. podobnosti nie 3e, ktor. 3e mon. po!va5 bez toho, aby m!sel by5 slep, aby rozdiely povolen.. Ani ne len robi5 porovnan loveka sa kra3n v s/lade s na2m pohadom na ve-i prpravy prrodn.ho 1ilozo1i-k. porovnanie, ako to praktiz!3e svo3e 3edin. rozdelenie r2e zvierat a rastln kr0ovstvo okien. Sovnak povaovan TPeneral :at!rIes-h. L v2etky triedy p _)+V, sel1-zvierat0. "en ako s/as5 vek.ho zviera5a, o 3e zviera-e3 r2e To sa pova!3e za -elok, ktor v 3ednotliv-h zvierat, m0 svo3e orI0ny. Cedno zviera prod!kovan, keD 3eden orI0n oddel od v2eobe-ne3 zviera-ieho tela a prde k relatvne3 nez0vislosti. Animal inIdom 3e, aby som tak povedal, len na3vy22e3 rozobran. zvieraF lovekG ,bsah!3e lovekom spo3il a s/hlasil v2etko od seba v r6zny-h zvierat n03den-h v Bom. Ale poda n0s, ani zviera-e3 r2e, r2e rastln st0le tvoria vlastn., aby sa zobrazil ako orI0n, ale len dve spo3enia s -elmi pozemsk-h 1oriem, ako syst.m. To pad0 na n0s prin-p -el.ho prst!p!.

8okon-a a3 Iener0lny porovnanie loveka a !dstva s orI0nom kra3iny sp<Ba A3 po niekok-h ohado-h vemi dobr, po dr!he3, ale op&5 len vemi m0lo, ak poad!3eme odr0a na n02 orIanizm!s pomer na2i-h orI0nov, a preto to m6e tie len ako 3edin by5 !neiIentli-hem alebo 2ir2 zmysel, e !dia alebo !dia sa nazva orI0n kra3iny, ako 3eden orIanizm!s !moB!3e sama kra3iny v 2ir2om slova zmysle hovori5, a 3e t!, aby sa z0pas v2etk-h 2pe-i0lny-h 1!nk-i, od sam.ho zaiatk!. ra3ina 3e teda nielen kvantitatvne nieo v&2, ne ! !d a zvierat, ale a3 nieo kvalitatvne odli2n.. eby sa tka !d a zvierat samotn-h, zskava Dal2ie potrebn. vn/torn. a vonka32ie podmienky ako t, obavy o to, a3 keD, pri za-hovan !rit-h z0kladn-h podmienok spoloenstva, ale len vemi v2eobe-ne. Jno, to 3e to tak ovea v&2ie, ne i-h zdravie loveka a zvierat, nesie v sebe toko, e ma3/ toko !robi5 inak. Poethe kedysi povedal Tv zmysle 8odaton na ,steol Pes [7 UU S. Y^(V.F >%rv pohad po tom, o 3eden by mal myslie5, e to m!s by5 tie mon., e lev dvadsa5 st6p mohlo !k0za5 ako slon by te3to vekosti, a e rovnako ako svetlo, m!s by5 s-hopn sa pohybova5 ako "ions sa na-h0dza v kra3ine, keD v2etko b!de relatvne propor-i, ale sk/senos5 n0s !, e per1ektne vy2kolen -i-av-e -ez !rite3 vekosti nevz5ah!3e ni2ie, a preto sa zvy2!3e vekos5 1orm0-ie zan/ v0ha5 a mon2tr0 d63s5. > Poethe 3e /plne v poriadk!. Ale ak 3e pravda, e tam m6e by5 via- -i-ave- -ez !rite3 vekosti von, take z toho vyplva, prirodzene, e prroda, -h-eli, aby sa e2te via- tvorov, m!sel to pre in. pla-hty, pretoe -i-av-e s/ zaloen.G ale potom 3e tie po-hab. -h-ie5 s -i-av-ov sa pozrie5 a vykona5 porovnanie kra3ine predov2etkm. 46e aba nie 3e /di5 vekos5 vola, bez praskn!tia, ako si pria5 od volov, e 3! erpa5 dohromady sami malosti aby bez 3eho zerkra-heG ale 3e to ovea n0rone32ie tm, e vyad!3e, aby vek. zviera, kra3iny, orI0ny ako mal.ho m!a, mal. zviera-ie sho$. Ale v prpade, e e9tr.mne zv&2enie ! -i-av-ov s/ nemotorn. mon2tr!m, tak to neznamen0, e tvor, ktor b!de e2te v&2 ako veryba, slon a nosoroe-, st0le nemotorn.G ale to 3e len 3edin rozhod!3/-i nastavi5 in/ vhodne32i! pl0n pre 3eho tvorb! zaloen/ na vy!it obrovske3 vekosti ovl0dn!5 a pohybova5 dovolen.. eD kra3ina 3e naoza3 prpadG ona ho3daky dos5 obr0tila po oblohe, a i-h /dy, i-h di bytosti vone pohybova5 dos5 pre B!.Nba so 2tyrmi nohami, ako 3e -i-av-ov, nebolo v kra3ine. '2eobe-ne v2ak plat, ak b!deme zvy2ova5 ot0zk!, ak. zmeny by sa na!i5 orIaniz0-i! zviera5a, aby bolo st0le e9ist!3/ naive a 1!nkn, keD to m!s by5 tak vek, ako na zemi, tak sme len n03s5 tie potreby, ktor. sme naoza3 po zemi pozri splnen.. Ale hovorm teraz nesmie pokraova5, pretoe to b!de ma5 b!d/-nos5 prpad! Tpozri bod Y a ^V. Aby som to zhrn!l z predtm iba pr-hav. a dotkol sa zoznam bodov, teraz, aby sa niektor. tro-h! podrobne32ie bez toho, aby in.m! /el!, ne pre ben.ho trha5 pribli5 kra3iny sp03a nieo spolon., o 3e z0kladom na2i-h /vah, ako ona sama 3! m0 z0klad v prrode. dispoz-ii s/ 1raImenty mal.ho Tporovn0va-iaV 1yzi-ke3 zem a nebo z0kaznka, ktor t! pon/kame, iba odl2i5 od ben.ho pro1esi3n.ho a s-holasti-ke3 sp6sob lieby te3to v!by 3e, e k/sky t! -el. pre!k0zan., namiesto -ele3 rozbit. a znov! by5 zl/en. od ben.ho prrodne3 1ilozo1ie 3e, e vek/ pozornos5 rozdielom medzi kra3ino! a lovekom, a tak vek d6raz 3e kladen na to,

ako podobnosti. 7!deme t! poveda5 ni in., ne to, o kad vie, a prip/25aG sme len nieo, o sa to poveda5 inak, ako 3e prizna5 ak.kovek obvykl.. Teraz sa pozrite na v0s, i ste p0n alebo otrokom zvyk!, ktor vdy tlail sp&5 do zerstA-kelnden a izolan. pozornos5. 7eriem k!rz odkiakovek podriaden-h z niektor-h hypot.z o p6vodnom stave a interi.r kra3ina, ktor0 m6e by5 napadn!t0, ale na posledn/ ni doraz. Tka3/ sa oblasti, kde 3e len 3eden hypot.zy, a na2a 3e v podstate ni neb!de, ale ako nieo Dal2ieho rozvo3a, ktor. na ktor-h na3d6kladne32ie ved-i ! do znane3 miery, ak nie /plne 3ednotn. S ohadom na non-vz0-ny-h 2pe-i0lny-h porovnanie medzi as5o! alebo vlastnost Zeme a n02ho vlastn.ho tela si nene-h0 pozn0mk! ! do /vahy. Tak0 porovnania s/, pokia k nim d63de, sl/i len, aby sa na niektor., v podstate ohrozen pre n0s a zemn-h vrazn-h aspektovG nevz5ah!3e, ale pre zvy2ok Dale3, ne v sk!tonosti zabera3/. Znov! hovorm, e nem6! robi5 via-, ne sa v !rit-h medzia-h. %o Dal2-h ohado-h potom !drie nieo in. znova. %reto, rovnak0 as5 sveta 3e asto prirovn0van z r6zny-h miest s vemi odli2nmi as5ami !d.
Aby nedo2lo k ovea nap!iava5 te3to sek-ie, m0m na mysli niektor. z ot0zok, ktor. patria sem, pretoe nielen nevyhn!tn. pre vkon, v prlohe.

l '2etky materi0ly na zemi ako 1orm! n02ho tela 3eden dokonal v sebe koherentn a s/drn masove3, v ktorom hmota n02ho tela vst!p!3e sa dokon-a nerie2iten.. T0to my2lienka nie 3e tak, ako pozn0me, ako by to malo by5 povaha prpad!. Ak by sme sa na skok nad podlaho!, o 3e vzd!2n balKn st/pa, vt0k let, kameB hoden do vzd!-h!, m0me na mysli tmto potvrdz!3e, tro-h! rozp/25adl0 zo zeme de3e, take na2a -esta po zemi pre!k0za5 svo3! bezdr6tov. pripo3enie k zemi. Ale to 3e pravda len z tohto obmedzen.ho pohad! na svet, ktor po3me pevne3 zemi pre -elok. 't0k, ktor let vzd!-hom, pozastaven0, okrem toho, e Iravit0-ia ho st0le viae k zemi, ani v2etok vzd!-h so zemo!G 3e to len h!ste32ia as5 kra3iny, robi5 vlny v ten2ieG a ak narazme na zemi, lod, to nie 3e ni in., ne ak 7l!tlAIel-hen pl0va5 v krvi, take v2etky na2e tel0 zost0va3/ na ve-i na zemi ob3a5 ho, keD sme len !vedomi5, e vzd!-h sa kra3n v 2ir2om slova zmysle 3e 3edno. ' podstate n0m !zatv0ra na Zemi so svo3o! transparentn. Z!zieh!nI asti, rovnako ako 3eden oranovo kom0ra, iba s tm rozdielom, e kom0r 3e zabit zaradenie do 3ant0r!, ale dostaneme len na2e ivoty poda tohto zaradenia, ako kad orI0n iba aso-i0-ie s 3eho telomG e nie sme len vo vonka32-h n0hodn-h vz5ahov na na2e okolie, ale orIani-k/ osem tis- pre-h0dza rovnak, vz5ahy stali s nm. Ale kra3ina prekro pevnos5 spo3enia a3 na2e tel0. 46eme strati5 k/sky n02ho tela, koko vo3ak ne-h0 noh! sp&5 na bo3ovom poli. Zem 3e une et nedeliten , nezniiten, pravda, atKm vesmr!, nie matemati-k, ale 1yzi-k.G dispoz-ii 3e v prrode iadny n6, ktor zdiea3/, iadny vietor mohol vyhodi5 nieo, o sa od ne3. To, o m0 ona. Ako ahko -el lovek dr pohromade v podstateG v prpade, e znamen0 ma5 v2et-i zhromadili, sa dr len vod! v sita, keD trv0 na sile 3eho /stavy, on trv0 na tom, len letm vzhad. Zaober0 sa kon2tantn rozl2enm a rekon2tr!k-ie pro-esovG l0tky s/ absorbovan. iba 3em!G nakonie- roztop /plneG po tis- roko-h 3e 3eho telo rozptlen. v niekok-h tis- vetryG ale to 3e na tis- rokov nie 3e povolen i-h do-ela spolone ako dnes, a dokon-a a3 zo svo3ho dlh.ho zerstobenen tela smietka

pra-h!. "en si predstavte, to nie 3e ako predtm, ako by kra3ina 3e, e to 3e tak ovea pevne32ie viazan, ako na2e telo, dokon-a toko ako m=tvy, t!hG nie, ona m0 v2etky na2e rozp/25anie a rekon2tr!k-ie samotn.ho pro-es! s0m o sebeG ti tis- vetry, ktor. rozptlia na2e telo, s5 v2et-i v Bom, nikdy za nimi. ,na 3e iv2ie ako my v2et-i dohromady a viazan0 ako my v2et-i, pretoe obsah!3e v2etk-h na2i-h ivotov s/asne s kapelo! v2etky na2e IanI!. "0tky sa t! rozptlen., ona z0baly inde do ine3 sk!pinyG na2e tel0, ale s-ha!erts s5 3edno! z IanI!, vie, e nikdy nem6e n03s5 znova. Y. Zem 3e vo vekosti, hmotnosti a sile pohyb! mon2tr!m proti n0mG ale my sme relatvne proti nim, ak si spomenieme, e to 3e ovea men2ia as5 sveta, k! ktor.m! patr, ako sme o ne3. Take m6eme preto nepova!3eme za bezvznamn. stvorenie, e vea trillionenmal n0s presah!3e hmotnosti a vekosti, a to na3m& ako na3v&2 v na3mlad2e3, m!s !silova5 o na3vy22i! d6leitos5. ' sk!tonosti, ak -el orIani-k povlak na Zemi 3e len mal malikos5 proti -elkove3 hmotnosti Zeme a -ele3 ekoloIi-k-h hn!tie len mizivo mal0 as5 -elkov-h pohybov na zemi, tie kvantitatvne mal.m! orIani-k. kr0ovstvo nie 3e kvalitatvne zm&ten, ako sk6r rozmanitos5 a zloitos5 orIani-k-h tvarov a hn!tia ma3/ vdy rovnak vznam, nie eminentn @o-i vo vz5ah! k zemi, ale !mon !sadi5 sa v kra3ine a na zemi. ?elkovo sa zd0, e v2ade na3vznamne32ie vo vy22om zmysle 3avov na na3men2-h variantov to -elkom ne/merne prevl0da vekos5 hlavy m!s by5 zaloen., ako hin$ieder!m to ist. poadova5 ako z0kladG k zmen0m v malosti vy22ieho r0d! Tpoda matemati-k.ho vraz!V, ale ktor0 so sebo! nesie ni2ie, aby sa zmena. To znamen0, e 1yzi-k. zmeny, ktor. sa nosia na2e vlastn. my2lienky, nepredstavitene 3emn a zd0 sa zanedbatene mal. v porovnan s vekmi tokmi krvi a pohyby svalov v na2om tele, tak povedia-, tvori5 s!rovos5 svo3e z0kladneG bez te3to drsne3 podloky, ale mohol tie 3emn. pohyby tie neb!de. Ak vea zvonek zazvonil, ona m0 -el/ ve! pod a vibr!3e vo vek-h ma2l dopred! a dozad!, 3e3 srd-e zvon! a potom po Dal2-h barov v BomG Ale to v2etko 3e len hr!b pad pre neviditen-h mal-h kmitov zvon!, ktor naoza3 len nastavi5 tKn, aby konene to prde. Tie nesie vek klavr s hro! 5ak-h k/ov iadne in. ovo-ie ne 3emnmi vibr0-iami str/n. :a3v&2i! pr5alivos5 obraz! nie 3e zaloen na na3hr!b2ie, ale 3eho na3lep2 vlaky, dokon-a /plne prehliada5 s!rov vzhad, ale na3lep2ie vlaky syst.m maby m!s by5 v 2irokom obryse st0le predmet!. 'znik 1arby tm, hranoly nikto dlho vedel vysvetli5 po vlnov/ teKri!, pretoe ste nedok0zali vzia5 do /vahy vy22i! zmeny poradia, atD Ce nesporn., spova vznam mal-h 3emn-h /prav vek. vekosti nie 3e na i-h malosti a 3emnos5o! v sebe, ale e ovea rozmanite32, pestre32, via- intmne, aby som tak povedal, prenikave32 stretn!tia, z0pletka, z0pletka, kriovatka, inter1eren-ie ist. sa st0va monm. %re to 3e ahk. vidie5, e nevslovne ver$i-kelterer a /zko prepleten. !zol z mnoh-h 3emn-h pav/-h vl0kien m6e by5 vytvoren0 ako z male3 hr!b. vl0kna v prpade rovnosti hmoty alebo v rovnakom priestore, a tie to, e pri rovnake3 kineti-ke3 enerIie Tv zmysle me-hanikyV mnoh-h mal. vlny m6! by5 zloite32ie z0sah ne p0r vek-h. Av2ak, to vyad!3e vytv0ranie a !driavanie vek.ho pot! a rozmanitosti mal-h zmien samo o sebe zvya3ne m0 vek. a

aktvne !draten. zdro3e, vysok, svetlo a 3eho vvo3 2irok v0en z0kladne. Ak kra3ina bola men2ia v pomere k i-h stvorenia alebo to v&2ia vo vz5ah! k zemi, take mene3 b!de i5 spolone na to, a tie m6! by5 vyrovnan. od seba ovea mene3 r6zny-h podmienka-hG e by bolo mene3 bohat. a zloit. s/hry zada3te to ist.G z0klade vvo3a !dstva by tmto men2ie, a teda a3 mnostvo 3e nzka. %omerne vek. kra3iny vo vz5ah! k pomerne mal. stvorenia sa preto pre vysok. rozvo3 kra3iny PAnstiIstmMIli-he, a vidme, e ob3ektvne pos/denie v n0dherne3 Prade stretol. ' kra3ine, a to ani v absol/tne3 miere, ale vo svete, s ohadom na ktor. kra3ina sama o sebe patr k vekosti nevelikosti na3vy22ieho r0d!. %redpoklada3me, e lovek by e2te dvakr0t tak dlho, 3e 2irok0 a siln0 ako on, 3eho hmotnos5 by sa osemkr0t dvakr0t dvakr0t dvakr0t toko ako terazG e by preto malo by5 a3 osemkr0t toko orne3 treba ivi5 m!a, rovnako ako dnes, a h!stota obyvatestva by by5 povolen. len osemkr0t men2ia ako teraz. O9ist!3e 3edna polovi-a ni, rastliny a zvierat0, o ktor. 3e ivil, poda r0stli, tak oni by tie potreb!3/ viapriestor! a e2te via- podlahove3 plo-hy k 3edl!. ?el ivot by bol masvny, izolovan. a /vahy o tom, o sme pod ^ - Qvidte, pri3ma5 staIn!3/-i -harakter, pretoe svalov0 sila by nemala zvy2ova5 v pomere k vekostiG namiesto toho, e teraz kad roz!mie mal priestor s ahkos5o! a sed v r-hlo sa menia-e sa vz5ahy s ostatnmi. On-ke m0 7erl. astronKm. Cahrb 1 (_UY, s ^(_-^`Y Anh vzhadom po3ednanie o rozmero-h kra3iny, spol! s tab!kami na tvar kra3iny v s/lade s !stanoveniami 7esselovho 3e. To by mohlo by5 za!3mav., e tieto /da3e s/ na3nov2ie, od te3to ozn0men. n03s5. 4edzi toises v novin0-h a v tab!k0-h tois %er! alebo elezo !loen. v %ari model! pri (^ a S, 3e potrebn. vzia5 do /vahy. polovi-a hlavn0 os Zeme ^YbY*bb.(^)) toisesG polovi-a veda32ia os b - ^Y+((^).^Y_` Splo2tenie c *,**(+b`(_`_
Po nedvnej tdie Encke je na Sonnenparallachse priemern vzdialenos Zeme od Slnka je 20682 2! "eo"# $iles% z toho &' prejs na l st(p)ov od rovn*ka#

,krem toho, l IeoI. 4ilo c ^_*b,Y^`+^ toises c ()b*,YU**_ %re!ss. %r/ty (Y1t. povr-h -ele3 kra3iny c )Y+(Y^_,^(` IeoI. d 4eil. k!bi-k obsah --- c Y+U*(_```U,( IeoI. ?!bi- kilometrov. %oda skor2-h in1orm0-i som sa poplatok za pri3atie a priemern0 h!stota Zeme c U,UU Tv z0vislosti na priemere r2e a e9perimenty 7aily vV hmotnos5 Zeme na ((+ +^U biliKnov %re!ss. 4etr0kov T((* libierV. ' ?otta listov 3e ((`YU+************ "eipz. @!ndred$eiIht potan v Pehler 8i-tionary Tl0nok svetov syst.mV ,d

"ittro$a, v s/lade s ! pri3atm prli2 mal0 h!stota ra3ina ) e Y , iba _b(`YY^**************** 'iedne. Zentner. :a na3v&2e3 pyramdy z0zraky nie toko svete ako !dia, ^+*.*** !d malo po dob! Y* rokov stava5G i-h obsah 3e st0le len asi 3edna miliKntina k!bi-k kilometer, a 7essel si v2imol, YV e nieo sily loveka a na 3eho rozkaz prostriedky boli pres!n!t. z povodn, aby sa vrazne od z0strky, mono ani k!bi-k. mle spravodliv., potom k zemi po 7essels vpote povodBove3 -vienia kad 'ierteltaI do Y** k!bi-k-h kilometrov vody 3edn! 2tvrtin! obvod! Zeme vytv0ra v ostatn-h, a PanIa v blzkosti +`********1t^ kalov vedie k Overest! rok k mor!, o 3e vrstva zeminy (+ f . s/-mov /sek l nohy t!n ^V T! nie 3e kompletn0 porovnatenos5 sa naoza3 !sk!ton, ak povodn a Ll!#be$eI!nI 3e vn/torn pohyb na zemi, kde sa pokraovalo vytv0ra niektor. zo svo3i-h vlastn-h kra3nG priebeh pra-ovn-h z05a pri stavbe pyramdy !Dmi, ale pohyb i-h vonka32ie za5aenieG ale vis pohyby, ktor. prin02a3/ !Dom zvonk!, silo! svo3i-h vn/torn-h pohybov z, a m6e dokon-a sl/i5 ako meradlo rovnak.. 7li2ie 3e porovnanie imp!lz! sily pri mori s tep! srd-a. Samozre3me, dr!h tie vyn/ti5 doby niekoko !n- krvi vytv0ra za min/t! o b* zo 2tvrtiny srd-a v dr!he3, alebo zo srd-a do tepien, mizivo mal0 v porovnan s p!lznm vkonom mora.
YV %op!l0rne 'orles. o astronKmi!. % (++ 11 ^V 7!rmeister, prbeh stvorenia. ^. vyd s YY.

^V ' pred-h0dza3/-om potvrden ! z toho, o sme povedali sk6r, e v&2ia vekos5 3e ve-o! nielen v&2, ale a3 in.. Ale a3 po mnoh-h ! in-h vz5ahov, tento prin-p !platB!3e. aV mal model stro3a alebo b!dovy, v ktore3 sa pomery v2etk-h ast odv0i5 tak e1ektvne, ako 3e to mon. pre 3eho vkon, m!s pri3a5 iadne Dal2ie podmienky vkon! vo vekom meradle, /elnos5 st0le by malo by5 rovnako ako dosta!3/-a. ' st0le v&2om meradle, poprava sa kon0, 3e silne32, pevn. nosn. asti vo vz5ah! k vykonan, m!sia by5, inak trpia pevnos5 a trvanlivos5, pretoe v0hy, ktor. hrad k!bi-k. vz5ah!, ktor 3e z0visl na priereze ivotnos5 n0mest doprav-! ihneD po pomery rozmerov rastie. Sovnakom prin-pe, ale tie sa vz5ah!3e na orIanizmy. Ak by ste -h-eli pribli5 na my2i pri za-hovan i-h vz5ahy na noh0-h slona, by nemali by5 s-hopn nies5G sk6r preto, e slon 3e tak vek0, e 3e potrebn. a3 v pomere k svo3e3 telesne3 hmotnosti e2te toko neohraban0 nohy. eby bol v&2, mal ma5 ba-!ate32ie nohy. @ory, -h-/ ale tie s/, s/ naoza3 v&2ie ako slon, tak to naoza3 e2te hr!b2ie nohy, take s/ v 3ednom 2irok. nohy, vytiahol dohromady 2irok/ z0kladB! hory, a za5aenie sa z!!3e smerom hore via- . ra3ina 3e teraz e2te v&2ia ako na hor0-h, ktor. ma3/ nies5 hory samy o sebeG take 3e i-h nosn0 zml!vne /plne na h!st/, pevn/ klenbo!G preto, e v sk!tonosti, pevn0 k6ra na zemi len 3edn! /s-hovB! do kvapaln.ho obsah!, a v2etky podporovan. na dr!h/ stran!, sa zd0 zanedbaten..

bV s0m o sebe, m0 sa za to, e nie 3e mon. hra5 v red!k-ii, ktor0 3e sama o sebe na3lep2ie mon. spra-ovanie vo vekom meradle. Ce nieo, o skvele pripraven. so v2etko! starostlivos5o! !mel-a, take b!D na3lep2ie vlaky m!sia rozmazanie v red!k-ii, alebo len m0lo kto m6e hra5 iba 3eden k!s t-h vek-h. Z tohto d6vod!, a3 lovek neopak!3e v miniat/rnom na zemi, len k/sok 3emn. vvo3a vek. kra3iny s/ sk6r op&5 tak 3a 3e okamit0G ale on bol v 3eho malom priestore a3 mora a riek, a v2etky zvierat0 a rastliny s hro!, by to ne!robilG povaha ve-i, nie 3e t!. 'ek !mel-i, a preto sa snaia tie rad2e3 vo vek-h !mele-k-h diel, ako v mal-h, pretoe malos5 im br0ni v rozvo3i plnos5 a h<bk! svo3ho !menia. "en to, e niektor. spada3/ do -hybo! robi5 vek nemotorn a pr0zdna. Ale vek. bosk. bytosti s/ preto vyroben. tak vek, 3emne, a na3bohat2 pr0-e z na3v&2e3 nad0-ie v ni-h. Tak !kaz!3e absol/tn! vekos5 Zeme ako vemi z0sadn moment pre i-h dokonalosti, nie s-e v sebe, pretoe inak hora a slon by by5 lep2ie ako lovek, ale ako z0klad pre svo3e bohat. a vysoko vvo3a. Ceden ra3iny ako mal ako lovek by nebol s-hopn si dovoli5 ani v malom meradle, ak. s/ teraz vo vekom zar!en0G nebol 3edin lovek m6e nosi5 v male3G ako vek ako to 3e, to prispieva 3edn! miliard! !d, o 3e vzne2en0 bytos5 rob. Ale -h-el lovek zv&2enie a do te3 miery, kra3iny, bol by to by5 len a neohraban. mon2tr!m, pretoe -el vvo3 na Zemi, z ktor.ho 3e len mal0 as5 z neho abIinIe. %re naoza3, to obsah!3e, 3eho mal0 vekos5 3e tak ak!r0t. Sme t! pripomen!l op&5 na prin-pe !menia. 7oh zn02a dobre zast/penie vo via- ako !dske3 vekosti, nie nevznamn. postava 0nrove3 maby. 4an, v2ak, 3e iba 3eden tak predtm v oblasti prrody. Ale 7oh nem6e by5 prli2 vek zast!p!3e n0s, bez toho by sk6r sa ob3av mon2tr!Kzne ako /asn, ale preto, e by sme si, aby ho zast!povala v !dske3 podobe a vek-h 1oriem nevedel vyplni5. Ale 3e to inak sa sk!tonmi vy22mi bytos5ami. :a2e vlastn. mozoI m6e da5 !Dom svede-tvo, e vekos5 rob via- ne zv&2enie. :esporn., e m! nemal na tak relatvne vek mozoI, keD mal0 hmotnos5 na rovnake3 /rovni rozvo3a, o 3e o nieo via- ne kvantitatvny n0rast, by znamenali, okrem toho, e 3e to samozre3me tie vekos5 mozI! nie 3e sama a sebe 0no, ale iba v prpade, e s/ via- vzdelan a v2estrann rozvo3 priestor!. Ale kra3ina 3e a3 t! op&5 priamo nad !Dmi, ako to m0 mozIy v2etk-h !d a zvieratG tak. odrody a v2k! nemohol by5 s 3ednm malm !dsk.ho alebo zviera-ieho mozI! obstar0van. Av2ak vplyv vekosti mono vysledova5 e2te Dale3. -V by si myslel, sme roz2rili na2e m!a, alebo slona a do te3 miery, kra3iny, ktor. by, a3 keD vhodn d6vod k dispoz-ii -hodi5 v Bom, ale ani v na3men2om a ani sa m6e pohybova5 konatinami z miesta, op&5 z toho d6vod!, e telo a konatiny za5aenie k!bi-k, Tv z0vislosti na prierezeV, svalov0 sila sa zvy2!3e iba v kvadrati-ke3 vz5ahov rozmerov. ,svalen Take pohyb tak vek.ho tvora, ako 3e Zem, v2eobe-ne, v -elk!, dosiahn!5 vhodn. ani pre vek. diely. %reto sme sk!tone vidie5 svaly, iba v s/vislosti s pohybom relatvne vemi mal-h astia-h kra3iny, ale sp6sob!3e, e pohyby vo vekom inmi prostriedkami. Ako 3e preto, e a3 v ivo2ne3 r2i ! pohyby sa vykon0va nielen svaly. Xspe-h posledn.ho prin-p! nie 3e sporn., e ceteris paribus, pohyby mal-h

zvierat s/ r-hle32ie ne vek-h zvierat. Sk0kanie bl-ha na vekosti slona by nemal by5 prod!kovan. dV 7olo poznamenal, e vemi mal. n0levnkg p/- a al/dka nie s/ n!tn., rovnako, ako my, pretoe -el. 3e3 telo mono impreInova5 vzd!-hom a ivn priamo -ez vonka32 povr-h, rovnako ako na3vn/torne32ie asti tela %ovr-h 3e vemi blzko. Tieto zvierat0 s/ v istom zmysle ni in. ako povr-hom. Z opan.ho d6vod! vemi vek tvor m6e p/- a al/dka nie 3e treba ako vn/torn. orI0ny, pretoe, ako smerom dovn/tra by bol prli2 dlh, take v sk!tonosti v2etky p/-a a al/dky a mozoI s/ pripo3en. k povr-h! zeme. To 3e vysvetlen., e e2te lep2ie na nasled!3/-om prkladeF Ak by ste -h-eli doma pri za-hovan 3eho propor-ie zv&2i5 natoko, e sa vz5ah!3e na zemi, a samozre3m., e e9ist!3e vemi tma a kom!nik0-ia medzi vn/trom dom! a okolitm svetom -ez dlhe3 -este z vn/tra vonk! by sa vrazne nar!2en. :amiesto vek.ho dom!, ste teda stavia sk6r niekoko men2-h. Ale predpoklada3me, e ste mali d6vody na vyb!dovanie vek dom, ak by mal by5 nastavenie; ' obytne3 miestnosti by mohli by5 vykonan. iba na peri1.rii, kde nie 3e nedostatok svetla a vzd!-h! a kom!nik0-i! s vonka32m svetom 3e ahk.. Ak teda 3edin tvor rovnako vek0 ako Zem, preto m!s 3avy ivota, pokia mono spolone tla na obdobn-h d6vodov na vonka32 povr-h, pretoe trh alebo ivotn0 zmena vn/torn vo stvoren 3e mon. vyhovie5 iba na vz5ah s e9ternm prev0dzky s0m. Ale ako to naoza3 3e na zemi. 'o vekom dome by samozre3me probl.my nasta5, e interi.r b!de neinn, a preto nie 3e mon. stava5 domy nad !rit/ vekos5 alebo b!dova 3e s vekm dvorom. Ale na Zemi, to 5akosti nenastane, pretoe t! vn/torn. s/asne ni2ia, a preto na rozdiel od dom! z0roveB predstav!3e z0kladov/ sten!. eV Dal2ie telo zvy2!3e pri za-hovan 3eho propor-i, tm 5a2ie m!s vdy by5, aby ho k=mi5 -ez povr-h z vonka32ieho sveta, pretoe povr-h 3e zv&2en na pr0ve kvadrati-k-h vz5ahov, zatia o hmotnos5 k!bi-k.T'dy sa tento pomer sa vy3adr!3e v te3to t.me.V Av2ak, 3eho vekos5 vedie k zv2eni! monosti 3eho vlastn. pre 2pa3z! pre ivobytie robi5. %reto, zatia o vzost!p mal !dia a zvierat0 a v2etko v metabolizme s okolitm svetom a st0va3/ sa tak vemi z0visl na ni-h, vek0 kra3ina stala nez0vislo! 3e3 v2etko, o potreb!3e pre za-hovanie a obnov! ivota hr!b2-h materi0lov, 3e danG m0 to, o im !monilo visie5 v istom .teri, z ktore3 sa teraz dod0van. tak ner!2ene a bohat0 na svetlo a teplo. 'ekos5 kra3iny 3e preto tie 7edinInis i-h vonka32e3 skromnosti v hr!b-h materi0lneho hadiska vemi d6leit0. 1V 4a3/ dokon-a hospod0ri5 s vodo! z hor/-eho Pastein lieiv. zdro3e, po asi (* kilometrov Daleko Salzb!rI tam sl/i na k/panie, a tam bol e2te tak hor/-e, tam, e 3eden !zavret, Pastein voda m0 /asn/ vlastnos5, e teplo vemi pevne dra5 sp&5. :0sledn. sk/senosti !k0zali, e 2kared. voda sa spr0val /plne rovnako. 7olo len ot0zko! odn02a5 vod! v pomerne vek-h tonG v malom 20lke Pastein vody by bolo rovnako dobr. ako ben. pri2iel do-ela zima v Salzb!rI!. ra3ina 3e teraz vemi vek s!d pln hor/-e3 tek!tiny, ale preto, e vea trillionenmal v&2 ne Pastein barel -hladi5 m silnmi m/rmi, dokon-a tis-roia pre ni za ni n0padn..Teraz 3e

ahk. vidie5, e ak !dia a teplokrvn-h ivo-hov, s/ pri3at. konkr.tne opatrenia na !dranie vn/torne3 teplo rovnomerne Td-hanie, tr0venie, a e2te mnoho in-h ve-, m!sia spol!pra-ova5, aby tak !robiliV, v kra3ine tieto prostriedky len poda vekosti a bolo !2etren. hr/bko! stenyG ale s/ namontovan. so prdavn. tam, kde 3e vekos5 i-h teplo sa nevz5ah!3e potl0a3/ vplyv, ktor 3e na povr-h! zeme, v t-h astia-h, kde sa zdalo, obzvl025 d6leit.. T%ozri prloh!V. A3 keD sa orIanizmy m6ete vidie5 vplyv vekosti na teplo v tom, e nee9ist!3e iadny teplokrvn-h ivo-hov, teda tie, ktor. ma3/ vrazne vy22i! teplot! ako okolie, s/ vemi mal-h rozmerov. A3 keD hmyz prod!k!3/ teplo, pretoe 3e podstatne teple32ie ako vonk! v velieho /a, ale iba hromadeni! mnostiev viel v oblasti in3ek-ie, toto teplo 3e znaneG na 3edne3 vely v zeleni, b!d/ r-hlo evak!ovan vonG Tie nee9ist!3/ ako na2e znamen0 hmyz! pre reI!l0-i! tepla tak, aby sa vdy dostane do rovnake3 miereG pretoe tieto prostriedky b!d/ m0rne, ale na drobnosti hmyz!, aby vydrali r6zne /inky na ivotn. prostredie. :a3men2ie teplokrvn. zvierat0 s/ kolibrkyG ale dar len v trKpo-h, kde 3e teplo ! sa bli krvn teplo, a podporova5 vn/torn.ho tepla vemi enerIi-k-h pohybov.Tto mal vt0-i d-ha5 ovea via- ne vek.. S d-hanm v2ak rob teplo spolone. %otom Tpoda SeIna!lt a SeisetV spotreba kyslka za rovnak. obdobie a rovnake3 hmotnosti vrab-ov (* kr0t vy22ia ako ! k!riat. 't0ky s/ v sk!tonosti v priemere men2ie ako -i-av-ovG ale dral v priemere teple32ie pr!inami. :a3v&2ie -i-av-e, slon, nosoroe-, veryba, s/ nah, pretoe vekos5 pom0ha 2etri5 kryt.Za!3mav0 disk!sia na t/to t.m! obsah!3e nasled!3/-e trakt! O. 7erImannaF >.. %o!itie pomer tepeln.ho hospod0rstva zvierat k i-h vekosti PMttinIene v rok! (_`_> IV %redpoklada3me, e Zem by by5 ako mal ako m!, alebo dokon-a men2ie, tak to by bolo -elkom ahosta3n k ohrev! 3eho povr-h! -ez Slnko, ako by by5 navrhn!t, pretoe le v znen tienist-h ast, ale oiaren z priahle3 diely, teplo sa ahko dostane vedenm a prevodom Tpomo-o! vody a vzd!-h!VG ale teraz s/ tak vek., 3e i-h relatvna hladkos5 a I!atos5 vemi d6leit. pre i-h v2estrann/ a relatvne rovnomern. dod0vky teplaG preto, e v prpade, e nerovnomernos5 i-h povr-h! Thory, /doliaV, ale takmer zmizne proti vekosti Zeme, ! predstav!3e znan. prek0ky v tomto smere, m6e by5 /plne zre3m., ako ovea v&2ie by by5 tak., aby nezrovnalosti by by5 relatvne vy22ia . Nba mal. stvorenie na zemskom povr-h! by preto ma5 tak siln/ a pokriven. tvar, oni, nie povr-h veke3 kra3ine samotne3 Nnak, tie mal. stvorenia by dokon-a prs5 do mnoh-h ast sveta, pokia ide o !spoko3enie i-h potreby tepla prli2 kr0tky G alebo sk6r, v mnoh-h astia-h sveta ma3/ tieto bytosti nem6! nosi5. %reto 3e vekos5 kra3iny s i-h tvar! v !ren vz5ah!, ktor 3e samozre3me ovplyvnen. e2te mnoho in-h d6vodov. `V Tvar Zeme 3e hlavn. 3edlo v6be- 3ednod!-h., pravideln., I!ovit., s len miernym rozdielnosti v elipti-k. Tkde splo2tenie na pKlo-hV, detailn. a 3emn0, ale na v&2ine potr!bia -ez hory a /dolia a e2te 3emne32ie poda sel a 1ormatvne aktivity orIani-k-h tvorov vyvin!laG !dsk. telo, 3e v2ak rovnak0 v hlavne3 asti zbierky h6r a /dol, tak nepravideln, tak zloit, e iba symetri-k. pridanie dvo-h polovodha!3e s/drnosti prostredn-tvom my2lienky.

Olipti-k. vari0-ie I!ovit.ho tvar! Zeme na in. nebesk. teles0, ako 3e I!ov. po -elom hlavnom tvare lebky r6zny-h !d a r0s loveka 3e individ!0lny individ!0lne !ritmi /pravami proti sebe. 4edzi zmeny, ktor. v priebeh! eliptinost alebo splo2tenie trp s1.ri-it! kra3iny, a ten, ktor 3e !veden v hor0-h a /dolia-h, sa zd0 by5 vek skokG tak mal., to 3e dr!h0 proti prv. Ale 3e t! stredn termn, ktor sa len ned0vno bola !znan0. Cemn. rysy sadn/5 na zem tak m0lo, ako na n0s n0hle k hlavne3 1!nk-ii tvar!.
Sk!ton tvar Zeme 3e Tna rozdiel od i-h nezrovnalostV na elipsoid!, to znamen0, e telo m6e by5 my2lienka, ktor0 v d6sledk! revol/-ie elipsy okolo 3edne3 z 3e3 os. 'zhadom k tom!, veda32ia os sa vyskyt!3e v osi ot0ania v kra3ine, potom sa to 3av ako kra3ina splo2ten0 na pKlo-h. ,blateness zo zeme, alebo pomer as5, ktor/ veda32ia os Tpol0rna osV z toho d6vod!, 3e men2ia, ne 3e hlavn osi Tekvatori0lna osV, 3e pribline ( e ^** z veke3 osiG t3 priemer Zeme, za!3at od pKl! k pKl! sa pohyb!3e medzi U a + IeoI. 4i 3e krat2ia, ne 3e priemer na kon-i roka (b() m mnostvo kra3ine pri3at. v rovine rovnka. Splo2tenie m6e v sk!tonosti sa iadny svet tela ot0a, 3eho v2etky n!ly, a ak to 3e volan. T3eho rot0-ie okolo s pohybom Zeme sa zhod!3eV sa Slnko, 4erk/r, 4esia-, nie 3e viditene, len, e 3e prli2 mal., aby boli prst!pn. pre na2e meranie. %rostredn-tvom teoreti-k-h 2t/di bolo zisten., e 4oon I!le, a na nepatrnm splo2tenie pKlov rot0-ie, m!s by5 3eden proti kra3ine, smer!3/-e k pred<eni!, ale 3e len m0lo sto 1t. ,krem toho, splo2tenie 3e vemi odli2n0 v r6zny-h plan.ta-h. ' kra3ine, ako 3e !veden., asi ( e ^** , keD C!piter ( e (+ , keD Sat!rn ( e ) , kedy Qr0n ( e (* . ,krem vy22ie spomnan. od-hlky od I!ov.ho tvar!, ktor. s/ men2ie ako splo2tenie 3e vy22ia ako hory a /dolia, aby tieto body v 7essel pop!l0rny-h predn02ok o astronKmi! dobr. in1orm0-ie. %aIe Y)Y >O9ist!3e samozre3me d6vody, ktor. robia pravdepodobn., e postava na zemi, ako -elok, nie prli2 vrazn. 3ednom, vytvorene3 postavy rot0-io! elipsy okolo 3e3 veda32e3 osi, odstr0ni5 SpheroidG s0m, keD 3eden z e9ist!3/-i-h meran hladiny vyl!!3e, ktor. m6! by5 v d6sledk! nedostatone3 na i-h realiz0-i! s/visia-i-h 1inann-h prostriedkov, alebo z in-h d6vodov, str0-a pr0vo na bezpenos5, via- i mene3, st0le zost0va Tt! ktor.ho (*V na I!6kov/ nie 3e poiadavko!, e z3edno-!3/-i postav! na zemi, m !kaz!3e, e povr-h Zeme v niektor-h miesta-h via-, v in-h mene3 zakriven. ne to. naposledy vykonan0 t0to miera meranie vo '-hodnom %r!sk!, pravdepodobne robil, e sk!ton0 postava na zemi, aby %ravideln o spr0va5 ako nerovn povr-h pohyb!3/-eho vody na /roveB e9panzie poko3n., rovnako tak, e 3ednotliv. nerovnosti s/ nzke, mono niekoko kilometrov nie 3e hrani-a. > Str Ub >:arodil sa z na3presne32-h hlavn vsledok Ordmess!nIen 3e, e nie 3e mon. !ri5 pravideln postav! na zemi, ktor z0roveB vyhl0sil, e v2etky merania, zost0va3/ rozdiely zost0va3/, vysvetlenie, ktor. nikde inde mono vyhad0va5 via- ako v nepravidelnost obr0zk! kra3iny s0m, v nezrovnalosti sp6soben. nepravideln.ho rozloenia hmotnosti r6zny-h h!st6t vn/tri kra3iny. > %. +* >:ezrovnalosti postave na zemi s/, v2eobe-ne, nie 3e roz2ren. tak Daleko, e zabr0nila vhady na obr0zk! v -ele3 te3to z0kladne3 podobe sa zd0 by5 takmer alebo /plne pravidelneG. ,d-hlky sa zda3/ by5 tak m0lo roz2ren, , e keD sa sk!ton0 zakrivenie v bode, 3e v&2ia, ne 3e z0kladn. 1ormy, m6e n03s5 a3 v mal-h p&5 alebo desa5 kilometrov. >

UV ra3ina dala svo3 tvar v hlavnom sebe. @rniar zhl!ky a Tonball e9terne s i-h r!ky a oto mis! to s pomo-o! n6h smerom von z kolesa a plo-h.. Zem sama sa aIreI!3/ pomo-o! svo3i-h vlastn-h vn/torn-h sl a potom sa vypne svo3! vlastn/

rot0-i!, plo-h., riadil tam svo3e hory zo svo3i-h vlastn-h zdro3ov a prod!k!3e orIani-ke3 1ormy o11. '2eobe-n. vplyvmi neba boli zapo3en v tomto prpade, ale m6e prispie5 len zmeni5 niektor. hlavn. 1orm!l0r a!tomati-ky Ienerovan., iastone rozv3a5 s/asn syst.m orIaniz0-ie.
Ako blzko 3e myslie5 na povr-h! n0vrh! na Zemi s podmienkami, ako s/ naprklad stret0vame sa s nimi v orIani-ke3, -h-ela na!i5 nasled!3/-! pas0, ktor0 v mo3i-h ?otlas psmenami Tstr. U`V sa stretolF >%r5alivos5 Slnka a 4esia-a poas t!hn!tia a tm nerovn. h!stoty hmoty mal-h op!-hov na zemskom povr-h! 3e obmedzen0, aby sa vyhli predpovede a tm, o m6e by5 menia-e sa sila /inky min!le3 .ry /inne pevne3 asti, ako sa obas siln do3em v detstve sp6sobil ne3ak. trval. zatienenie -harakter! loveka., tvar Zeme 3e len sp6sob, ako na2e d!2evn. alebo 1yzi-k. individ!alita vsledok nekonene rozmanit. vonka32ie vplyvy na p6vodne dan, ktor vdy preva!3e toko. > > eby sme boli v2et-i nepravidelnosti zemsk.ho povr-h!, ktor. na postav! v -elk! s/ takmer zanedbatene mal. vo vz5ah! a ktor0, pretoe sa zmen len nepatrne smer Iravit0-ie, nem6e p6sobi5 vrazne na vsledko-h 2t!di3n-h meranie, keby sme v2et-i nepravidelnosti %ozemky a morsk.ho dna, v2etky hory, hory, roviny a /dolia, iastone vonka32ie, podmienen. po-hopenie iastone vn/torn. priny oka, potr!bia, zapo3enie, obtianos5 kad.ho 3ednotliv-a 3e vzhadom k 3eho priny, ako vek ako pri ?h-eli sme, aby sa pok/sili odvodi5 v2etky 3ednotliv. vlastnosti loveka od 3eho p6vodne3 orIaniz0-ie a !dalosti 3eho ivota Tieto /lohy nie s/ rie2en. pre n0s .. m!sme by5 splnen. v obo-h prpado-h, po-hopi5 hlavn. rty alebo vysvetli5, izolovan. /da3e >

+V ! !d a zvierat, 3e z0visl0 na vonka32e3 strane kra3iny /plne povahe interi.r! spolone, ako 3eho dokonen sa vidie5. Ce-li kra3ina bola inak h!st a 5ak, take by i-h splo2tenie sta5 Dal2m vn/tri, kad0 hora v2ka by bol e2te 3eden, ktor riene a morsk.ho dna by boli navrhn!t. odli2ne, take by sa vekos5 a tvar iv-h tvorov na povr-h! samotn.ho /elov. /vahy m!s by5 in, ako to 3e teraz, ako sa naDale3 vykaz!3/.
Tm, :e$ton na z0klade 3eho vpoet splo2tenie na predpoklade, e hmotnos5 Zeme 3e rovnomerne distrib!ovan0 vo vn/tri, na2iel pomer os Y^* : YY) Tt3 ( e Y^* V, o 3e prli2 vek., pretoe hmota na Zemi po tom, o Nnteri.r 3e naoza3 h!st ne vonka32ie. :a3men2ia vekos5, ktor0 sa b!de kona5 v na3v&2e3 zh!tnenia okolo stred!, b!de( e Ub+ . Tak vrazne tak, povaha materi0l! rozloenie zmeni5 tvar. T7essel, pop!li. %redn02ky v. `Y.V. ?laira!lt !k0zali, e, rovnako ako !kladanie vrstiev m6e by5 postaven0 vo vn/tri kra3iny, s/et splo2tenie a vy22ieho 5aiska od rovnka k pKlom a pol kr0t, m!s by5 rovnako vek. ako odstredive3 sily na rovnk!.

Sk!tonos5, e hlavn tvar Zeme ako -elok 3e ovea 3ednod!-h2ie, ne 3eho stvorenie, sa vysvet!3e tm, e vek0 rozmanitos5 pozemsk-h podmienka-h, v ktor-h sa orIanizmy s/ priamo vloen., a na ktor. sa ma3/ vhodne spr0va5 s /-to!, tie nie 3e spor! hrala /loh! v i-h tvorbe. To m6e by5 prehliadan0 v2eobe-ne, keD nie 3e mon. sledova5 na3m&. :aproti tom! kra3iny s/ podmienky vonka32ieho sveta, ktor. by mohli nevyslov s roz5ahova5 alebo represvne vplyv na ne Daleko. A3 tento aspekt prezeranie 3e pro-es n0vrh! na Zemi ako relatvne a!tonKmne ob3avia proti !Dom. ra3ina m0 relatvne ovea pra-oval navonok na prv tvorbe loveka, kedy sa nebo pre kon2tr!k-i! kra3inyG ho-i niektor zapo3enie hviezd a3 na i-h mieste. To 3e e2te podstatne32ie as5 oblohy, a preto m0 a3 v&2i! podstatn/ as5 svo3e3 1ormatvne

sily v sebe ako lovek Ak tam 3e ne3ak0 ni2ia pozemsk. bytosti, ktor. ma3/ tie vemi 3ednod!-h., takmer I!ovit., ma3/ tvar, take s/ vo v2eobe-nosti tie z obmedzen-h ivotn-h podmienok, na 3eho vznik! spor! ob$altete iadna vek0 !niverz0lnos5 a ne3ednotnos5 okolit-h kon2tr!kn-h podmienok. T! sa ani mo- naspam&5, vea vn/torne prod!kova5 zloit. tvar. bV Ak 3e esteti-k. pos/denie tvare Zeme, b!deme m!sie5 -hr0ni5 n0s, e nie na2e po-ity, ako n0s !dia klam/ a rovnak. poiadavky, ktor. m!sme !robi5 prirodzene tvrdil v oblasti !dsk-h a tvrd, dokon-a ne-hal sa opta5, kde 3e 3e nad!dsk0 oblas5. W!dsk. 3e !dsk0 1orma a m!sia by5 vdy 3avi5 ako na3kra32ie v -ele3 svo3e3 nezrovnalosti a zdanliv/ nedostatk! z0sadovosti, od prb!zn-h d6vodovG ,b3av ale a3 @ottentots @ottentottenphysioInomie ako na3kra32ie. Ce to tie d6vod, preo; Z rovnak.ho d6vod!, ale za vy22i! bytos5, ako loveka, nie 3e v6be- ob3av na !dsk/ postav! ako na3kra32ie, a nem!s by5 na3kra32ie vo vy22om zmysle.Ak by sme sa pta5, o sme tvar pre vy22ie bytosti, ne oni m6! dra5 s-hi-kli-hste n0s po-hopi5 d6vody, pretoe nem6eme odvodi5 po-itov. d6vody t!G tak to nie 3e spor!, m!s by5 ten, ktor 3e na3via- harmoni-k rozvo3 a plnenie vy22 /el d!r-hIebildetste trendy mon.. %re e2te v na2om vlastnom tvar! m6e by5 o hlasy kr0sy a /el! venova5 motvy v na3v&2om detaile. Ale to !k0e a 3asne32ie na k!rze, ako 3e to tak 3ednod!-h., ale na3lep2ie dopad, hlavn0 postava kra3ina sp<Ba na3vy22ie n0roky v tomto smere. 'ia- na t/to t.m! v prlohe. Samozre3me, e a3 poda t-h na3ni2-h tvorov, n0levnkg, mal. h!by, ma3/ 3ednod!-h, takmer I!ovit tvar hlavy, a samo o sebe by preto 3ednod!-h. hlavn0 1orma hviezd nie 3e pre vysoke3 /rovni, ktor. zabera3/ na rebrk! bytosti dok0za5. Ale to 3e t!, ako to tak bva, za to, e sa dotka na3ni2e3 k na3vy22e3 povr-hovm vzhadom. "ebka z na3skvele32-h !d, kde s/ v2etky Pallove orI0ny tvorili pomerne rovnomerne, by bol rovnako hladk ako to na3hl/pe32, kde sa vytv0ra v6be- iadnaG ale pod lebko!, ale malo by to vyzera5 vemi l2i v dvo-h mozI!. Sozdiel 3e v tom, e sa ni2ie orIanizan. vvo3 m0 iba 3ednod!-h/ hlavn 1orm!l0r bez prpravy, na3vy22i! op&5 ma3/ 3ednod!-h hlavn 1orm!l0r, ale e na3bohat2, na33emne32ie a na3hlb2ie spra-ovanie. Teraz, vo svete, prprava 3e zre3me st0le 3emn. a h<bky, ako a3 ! loveka, pretoe ona 3e vst!pom do loveka samotn.ho. _V 1yzioInomi-ky vzhad a kr0sa kra3iny nie 3e zaloen iba na 3e3 postav!, ale sk6r o 3e3 kr0se a 3e3 1arb! a 3e3 lesk a 1arebn. zmeny. ' z0sade sa 3edn0 o iaria-e I!le, zrkadlo na 3edne3 polovi-i nebo modr. a slnko, na strane dr!he3 non0 obloha a hviezdy, ktor. pozorovan. svo3o! Y e ^ 3e Zem pokryt0 o-e0nom. ra3ina 3e neba zrkadlo, pretoe to nem6e by5 -el0 obloha s0m. Nba bo3ova5 a zmeni5 i-h vlastn. zelen. more s zrkadlov. modre3 oblohy. Ale ako 3eden deB od hladk.ho povr-h! mora p6dy a h6r rozbil na tis- kr0t ot0ok a ohba sa /dolia a p0dov v medzi, take sa ob3avili tie de3isko tis-n0sobne pozemsk. 1arby a 1arby re1le9y, tieB h<bky medzi, z 3ednotv0rnosti nebeske3 zrkadlov obraz. 86vodom kra3ina stala op&5 zelen0G pretoe vdy zost0va hlavn0 1arba na ZemiG ale na zelenom hry v podstate v2etky 1arby. Tam, kde sa kon kra3iny, potom sa op&5 obnov neba

zrkadlo, take ako -el0 kra3ina sa k/pe v nebi, tak e2te raz i-h kra3iny k obraz! svo3m!. )V Ak ste sa na vysoke3 hore, ako 3eden sa te2 na kr0seG tak, ale 3e to o -ele3 kra3ine. Jno, povr-h kra3iny 3e kra3ina kade3 oblasti, ktor0 by mohla by5 viden v2etkmi vysokmi horami. '2etky p6vabn0, v2et-i ti-ho, v2et-i [ilde, Somanti-k v2etko, v2etko "ame, v2etko Serene, "!sh v2etko, v2etko erstv., o vidme v r6zny-h kra3in by bolo vidie5 v 1yzioInKmia kra3iny v ase, keD len !dsk. oko v2etko by mohla zah=Ba5 naraz.%ortr.t a ra3ina obraz 3e spol! t! v 3ednom, len preto, e kra3ina 3e tv0r kra3iny. Ale to nie 3e len kra3ina h6r a stromov, ale a3 s !Dmi v Bom. N-h tv0re s/ samy o sebe len as5 3e3 tv0re. %oet W!dsk. oko pre okovek okrem kvapky rosy, ako i3/ veda diamantov pr0zdne okr!hliakmi. Za tmto /elom, ktor. menia v plnom kvete a v&dn!tie dole, menia-e sa mraky nad, a ako sa trans1orm!3e na obloh!, vdy -hodi5 na oblohe zrkadl0, mora.
> ad Ordstri-he Thovor @!mboldtV, s/ predmetom zvl02tny-h kr0syF tropi-k rozmanitos5 a vekos5 1orm!l0rov rastlnF. sever! pohad na l/ky a periodi-ke3 re-preb!denie prrody v prv-h !rp!tn-h bo3o-h 3arn v0nok kade3 zKne, s vnimko! vhod vlastno! a i-h osobitn -harakter ..... Tak, ako sa rob !rit. 1yzioInKmia !zn0va kad orIani-k. bytosti, ako popis!3e botanika a zoolKIie, pitvy ivo2ny-h a rastlinn-h 1oriem s/ v !2om slova zmysle, tak tam 3e tie prrodn 1yzioInKmia, ktor. kad podnebie vhradne hr0 Ho maliar s vrazmiF. !vedene3 2va3iarske3 prrodovede-, talianske3 neba, "!1tbl&!e, osvetlenie, v6Ba, ktor0 spova na vzdialenos5, tvar zvierat, d/s mnostvo byln, lesk listov, 3e zaloen na tmavom po-it z tohto miestneho prrodn.ho -harakter!. . obrys h6r, v2etky tieto prvky !ri5 -elkov do3em oblas5 @o-i 1orma vo v2etk-h oblastia-h rovnak. horsk-h dr!hovF tra-hyt, adi, %ophyrs-hie1er a dolomit ro-kov-h sk!pn v2etk-h rovnak. 1yzioInKmia .... Tie v podobn-h 1orm0-h rastln, 3eda a d!by, IarlandinI na 7erIIeh&nIe vo hv.dsk!, ako v 3!ne3 asti 4e9ika. A so v2etko! te3to dohody v obr0zko-h v te3to rovnosti 3ednotliv-h kont/r, vezme 3e zosk!penie dohromady tvoria -elok, ale na3rozmanite32ie -harakter. T'. @!mboldtova Zobrazenie CO (+-(_.V

Ceden m6e pta5, preo -el kr0sny konte9t kra3iny okolo Zeme, ak nikto nem0 rovnak koherentn/ vzi!; Tak som sa opta5 tie, a -h-el by som odpoveD. ' sp6sobe, akm lovek zvya3ne zh=Ba Zemi, nie 3e. eD vidm n0dhern/ kra3in! pretiahol do alebo -ez 3ednod!-h kr!hov r0m, a kra3ina 3e ahko I!at r0m, keD vidm kontin!0lne -harakter rovnako, a !rite m0 -harakter vo vz5ah! k kra3iniek in-h plan.t, rovnako ako a3 po die5a vz5ahy Spna, ma to vyhov!3e, ale nie veri5, e to 3e len tam by5 viden vo 1raImento-h, ako m6eme !vaova5 o kra3ine len s na2imi oami. Ale preo to pova!3eme za na2e oi a3 len ako 3ednotliv. k!syG preo nie ako oko 3edne3 a te3 iste3 podstaty, h0dzanie 3e3 obraz v d!2i; Ak to nie 3e -hyba asto s5aovali na prst!p; A by nemala by5 ani na !dsk. oko; Ale to 3e miesto, kde sme pri2li a v b!d/-nosti.
Skutonos, e vidme naimi oami, rovnako, nem e !abrni tomu, ab" kra#in" nm posk"tu#e. $erp no, inak ako u mal%c& lkac&, sc&'ttets odtia do v(ie&o vedra, a !o vedierka v sude spolone) ale kad lopata m e len vedie, o #e v *om., nie o suda +ae oi s, po&re, mme vedro sa, !emn- &lave*. +ekonvergu#e pasce v kade# ! naic& o tisce a tisce r !n"c& peciln"c& s,borov, ab" o na#viac #ednotliv%c& nervov%c& !akonen a sadn, si vetci do #edn-&o obra!u spolone, ktor- spada#, do due, be! o&adu vlkien, ktor- obsa&u#, tieto ciele, nikde v bode . S iba !adarmo dispo!cie nad ostatn%mi v(mi prostriedkami b" urite podobn% ,el sa m dosia&nu v irom a v"om !m"sle. /le to #e u v dui ot!ka.

(*V 'dy ost0va zelen. hlavn/ 1arb!, to m6e by5 hovoril, v eiIentli-hem zmyslov, tela 1arbo! zeme. Ce to iba s hlavno! 1arbo! ako hlavn0 postava. Ako sa hlavn0 postava splo25!3e na pKlo-h, sa zv&2 na rovnk!, a inak r6zne modi1ikova5 mal. a 3emn., potom tie hlavn0 1arba kra3iny splo25!3e na pKlo-h a biela od a zv&2 v trKpo-h z0klade b!3no! veIet0-io! na via- a z0vitov asto 3eden s inmi 1arbami. 4odr0 atmos1.ra s mrakmi a kra3in! ako z0vo3a zabalen. v priehadne3, ahk. a ahko sklada- odev! 3edne3G a kra3iny sa ne!nav, aby z0vo3 mrakov st0le nov. a zloi5. tom! v0m posl/i vetry. :o Pr.-ky pl025 3e tvar, ako kr0sne by vzhad a m6! op&5 tak dobre, aby z0vo3 a prikry5 tak vone pohybova5. Tam, kde to sl/i, keD splieta hneD z0vo3 znova a ne-ha5 rozplyn/5 znova. Te9tlie pre 2aty a z0vo3e, ktor. s/ samy o sebe, modr0 1arba a zlat. lemy s/ nebaG 3e aspoB svetlo pripravi5 1arb! a zlato z ne3.
eD atmos1.ra, ale ! in-h asov t! boli po!it. ako 2aty ako s/as5 kra3iny, to nie 3e v rozporeG ! zvierat 2aty 3e as5 telaG ale v2eobe-ne atmos1.ra kra3iny predstav!3e rad 1!nk-i s/asne, ktor. m6! by5 v kombin0-ii s tvormi na zemi iastone odli2n., iastone nastavi5 od seba, ako 3e tom! v b!d/-nosti e2te !rite roziari. %osledn porovnan vdy zosta5 porovnanie.

Ce toti nesporn., nie 3e iadny svetov telo via- zelen0 1arba hlavn., rovnak modr pl025, podobn hra bielymi mrakmi a ervenm r0no a veer zlat., rovnak/ distrib/-i! zrkadlov.ho mora a pestre3 kra3iny, rovnakm striedanm l/k, lesov a pol a piesok sa ako kra3iny. ad 3e na nieo in. a ma3/ ne3akm inm sp6sobomG mono dokon-a v oia-h tvorov ma3/ in. 1arebn. vnemyG kto to m6e vedie5. Sovnako ako stvorenie na zemi -harakteristi-k. tm hlavnm 1arby a 2pe-i0lne odznaky a /pravy rozli2ova5 rovnak., take a3 nebo. Tvorovia na zemi, na3m& rastliny, ktor. nes/ $esentli-hst -harakteristi-k/ 1arb! na zemi na. A vt0k 1arby a 3e -harakterizovan0 s!-h. prameneG kra3iny zelen-h a kvitn/-i-h byln a stromov. Ce potrebn. poznamena5, e 4ars, Zem s!sed, ervenkast. ob3av, ale to zelen.. Ale zelen. a erven. navz03om dop<Ba3/ viz!0lne biela. 4ono, e hlavn. 1arby r6zny-h plan.t doplni5 v6be- r6znymi sp6sobmi do bieleho slnen.ho svetla `V , p6vodne v2etky, ako plan.ta sama o sebe v2etky p6vodne odvoden. od slnkaG tak, e plan.ty v i-h oben-h dr0ha-h, pretoe erpa3/ prvky vek.ho d/ha po oblohe, rovnako ako na2e pozemsk. d/ha poda s1.r TkvapiekV, ale ovea men2ie, 3e Ienerovan. Ale to 3e 1ant0zia.
`V

Ako sa zelen0 a erven0 viz!0lny doplnok pre biely, rovnako ako 1ialov. a lt. oranove3 a modre3.

%ravdepodobnos5, e zvl02tne za1arbenie plan.ty 3e v2ak v rozpore s tm, e sme, na rozdiel od mierne3 ervenkast0 4ars!, ale nie 3e vidie5 svo3e disky ako 1arebn. Ale kra3ina sotva sa ob3av z in-h plan.t, ako 3e vidie5 na vlastn. oi v podivn. zelene3 1arbe, o iste prenesen. po s/2i a po mori. Wadove3 masy zemske3 pKly, -hladn-h a p!st-h oblastia-h kra3iny, na kon-i hriadea tv0r mora UV , mraky a hmla atmos1.ry a hmotnos5 vzd!-h! v atmos1.re samotn.ho Tz tit!l! svo3e3 svetlo odr0a3/-e platnos5V da5 prli2 vea biele3 alebo podivn. 1arebn. svetlo, o vonk! sto3a-e pozorovate sa zelenmi zmie2an-h hier, a tento pokles mierne pre neho nepostrehn!ten. :iektor. plan.ty, ako 'en!2a, C!piter naoza3 vemi siln, preh0nky alebo hmlist.

atmos1.ry. :avy2e nasled!3/-! sk!tonos5F vidme slnko, mesia- a hviezdy, sk6r ltkast. alebo rotIelbli-h ako biely alebo 1arebn rozdielne, pretoe na2a atmos1.ra 3e mono sklon odovzda5 rotIelbli-hes svetlo a modre3 hod sp&5. :ebesk. teles0 3av sa n0m teraz sk6r v s/lade s to!to zvl02tnos5o! na2e3 atmos1.ry, a tak v2et-i rovnakm sp6sobom ako po i-h vlastnm sp6sobom, 1arben.G a iba v prpade, ako 3e tom! v prpade 4ars!, zvl02tne s1arbenie 3e vemi intenzvny, v0i nieo sk6r. ra3ina m0 tak povedia- oko ltak!, vid v2etko vonk! lt, alebo 3e ako sklenen dom so lto! presklenmi stenami. :ieo tam nema3/ mo- de1initvne 1arba zmen na lt/. +V
UV

7ez ohad! na to zelen. more s0m, ale kad vie, e sa ob3av na slnen. re1le9, a tieto re1le9y, ako 3e !veden. v kade3 vlne s/ ovea intenzvne32ie ako zelen. svetlo.
+V

Tam s/ niektor. ok!liare, ktor. sa zobraz na modro, keD vid %otom, na z0klade svetla, ktor. h0d! sp&5 do oka, ale v2etko, o le za nimi sa ob3av lt. alebo ervenkasto lt0 by pokia mono povoli5 iba tak 1arebn. l/eG tak. sklo 3e na2a, modr ob3avi5 sa v iste3 vzie, atmos1.r!, ale rad2e3 len pre-h0dza rotIelbes svetlo.

(YV ?el0 na2e telo a kad orIani-k tvor telo 3e postaven0 z b!niek, kad0 b!nka m0 sten! naplnen kvapalino! a steno! sa post!pne zah!s5ovanie zvonk! dovn/tra. ra3iny, s 3eho relatvne tenk, ale tie sa post!pne zah!sten zvonk! smerom dovn/tra, pevn. n0dre a 3e3 obsah kvapaliny, 3e pr0ve na3v&2ie vzorom a z0roveB matersk. b!nky v2etk-h t-hto b!niekG pretoe v2etky orIani-k. b!nky s/ stavebn. 0no, ale prod!kty z veke3 Ordzelle, a3 keD pozn0m, akm pro-esom. %oskyt!3e ma9im0lne3 3ednod!-hosti a ahkosti vzne2enosti pred vzor!, v ktorom prvky orIani-k-h bytost tvoriaG ale nie 3e sama o sebe zodpoveda3/-e element na ne, ale v&2ieho -elk!, o sa odr0a v kon2tr!k-ii t-hto mal-h prvkov. :a3v&2 dotkla op&5 tie na3men2ie. 8okon-a a3 rastlinn0 b!nka sa nazva mal samostatne i3/-i orIanizm!s s0m o sebe, a -h-el podriadi5 -el/ individ!alit! z0vode individ!alit! b!nky. bV 40 iba za predpoklad!. '2etky rastliny, v2etky zvierat0, individ!alita, ako to 3e naoza3 individ!alita b!nkove3 podriaden.ho, a to nielen na b!nky, ktor. ma3/ samy o sebe, ale ktor to m0 v sebe. ' 2tr!kt/re sveta samozre3me, kra3iny a kad0 hviezda do-h0dza tak dobr., op&5 ako sek!nd0rne b!nky, ako 3e b!nka v na2om tele.
bV

?omp. :anna S. Y_Y

(^V ra3ina obsah!3e v2etky 3ednotliv. l0tky v Bom, ktor obsah!3e !dsk. telo, ale nie naopak, e !dsk. telo obsah!3e v2etky 3ednotliv. l0tky, ktor. obsah!3e na zemi, nie zlato, ani striebro, ani zinok, nevedie iadny 3Kd, iadny brKm, atD ra3ina m!s pravdepodobne obsahova5 v2etky l0tky obsiahn!t. v !dskom tele, pretoe v2etky l0tky samotn. !dsk. telo za n0sledok iba z Ordleibe a vr0ti5 sa k nem!. ' tomto ohade 3e prsne vstin, o hovor 7ibliaF lovek 3e vyroben0 z k!s! zeme a vr0ti sa na zem. "en b!dete m!sie5 vzia5 kra3ine v 2ir2om slova zmysle, ako sme vdy robi5G inak 7iblia by bolo zl.. W!dia a zvierat0 dokon-a sklada3/ z na3aste32-h materi0lov na zemi, a to 3e dobre, inak !dia a zvierat0 by mala by5 vz0-ne. Av2ak st0le e9ist!3e mnoho kompozitn. materi0ly v !dskom a zviera-om tele, ktor. sa nevyskyt!3/ mimo, t!kov, bielkovn, mlieko, krv. %otom sa zaklad0 asto hovoril ospravedlni5 rozdiel medzi orIani-ko! a anorIani-ko! sveteF Take W!dia a zvierat0 ma3/ vemi odli2n. sily, ne 3e kra3ina doterazG pretoe oni s/ s-hopn don/ti5 materi0ly sp6sobom viaza5 na pre-h0dzk!, ako nem6!. :apriek tom! ale m6!

3!G 0no, 3e to mon., to 3ednod!-ho znamen0, e orIani-k. bytosti, e len i-h lenom. Nba prostredn-tvom ni-h, samozre3me. Aby bolo mon. vyrobi5 kyselin! srov/, streln pra-h, 0no, to tie vyad!3e 2pe-i0lne vybaven. do tov0rn, a veda ne3 3e vytvoren a nem6e vznikn/5 z ni-hG take sa samozre3me, tie mlieko a krv ne!lo a okrem orIani-k-h tvorov, pretoe d0va3/ prsl!2n. tov0rne vhradne pre i-h vrob!. ra3ina prod!k!3e podobne, ale nie iba prostredn-tvom t-hto tov0rn, vedeli, e tieto tov0rne sami vyr0ba3/. Hlovek sa !d!3e, v2ak, preo oni Ienerovan. ako tesne pred, teraz nie. 8okon-a a3 teraz, len na dr!he3 v&2e3 n0mahy sp6sobom, ne sa p6vodne potalo. 'ytvori5 prv kov0 m6e by5 5ak. sa pre3s5 zo star-h kov0sky-h mierne von kedy nov pomo-o! n0stro3a pre nov. kovan. v star-h, a iadny kov0 rastie via- zo zeme. Tak sa rodia po tom, o sa op&5 ob3avili orIani-k. bytosti, nov. bez n0mahy to, ako by mohli by5 vytvoren. na zaiatk!. :ikdy nen03deme v sebe, e l, sliny, slzy nem6e, nie bez peene bez slinn-h liaz s/ vyr0ban. bez slzn-h kan0likov; Teraz, samozre3me, e kra3ina m6e vyr0ba5 bez t-hto orIani-k-h tvorov, l0tky, ktor. s/ prtomn. v orIani-k-h tvorov, nie. Ale preo s/ orIani-k. bytosti mene3 3e3, ako v peeni na zvy2k! tela, o zah=Ba tie a z peene sa nezaobde bez toho, o sa d0 robi5 s, a -ez ne; Ale tie len na vrob! 'ermM-hten orIani-k-h tvorov tieto l0tky tak m0lo, bez toho aby sa zvy2kom kra3iny, ako na2e peene a slinn-h liaz, le a sln bez zvy2k! orIanizm!. Nba so spr0vnym pr3m! z oblasti ivotn.ho prostredia a pridr!en. l0tky !vonen. do ivotn.ho prostredia, orIani-k. telo prod!kova5 svo3e vrobky, ako s/ peeB a slinn. azy. 'idte, pomer orI0n! do orIanizm! vra-ia k tom!to vz5ah! medzi 3ednotliv-om a ekoloIi-k.ho zem presne znov!. (`V ' z0vislosti od konte9t!, sp6sobom TaIreI0-ie 1ormeV l0tok m6eme rozl2i5 v kra3ine, rovnako ako v na2om tele pevn0 l0tka, kvapalina, vzd!2n., hmlist. a nevypotaten. 40me skaly v na2i-h kostia-h, pr/dy pre-h0dza3/-e na2i-h il0-h, pary a vzd!-h! pre-h0dza3/-eho na2i-h d-ha--h n0stro3ov, svetlo vst!p!3e skrze na2e oi, teplo prenik0 do n02ho tela, m6e 3emn prostriedok sa to v na2i-h nervov. 4akrokosmos, mikrokozmos. Teraz, v2ak, s/ povaovan. podrobne32ie, na2e kosti, ale nie ist kameB, na2a krv nie 3e ist0 voda, n02 dy-h nie 3e ist obya3n vzd!-h a ist. vodn. pary, a ktor0 kol!3e v na2i-h nervov, sme nikdy ne!vidm tam ako kr!hy, ale e nem6e inak ak b!de na2e telo 3e naoza3 na3zloite32ie orI0n v kra3ineG :a33ednod!-h2ia ve-, ktor/ v na2om tele 3e ale ! m!s by5 pln0 tro-h! viazapo3en, ne to, o vidme vonk!G %reto ide a na kos5, ale sk6r s vysoko! vlhkos5o!, ako v skal0-h, a do krvi via- 1i9n-h a vzd!-h! ako vo vode, a 3e dy-h via- zmie2an. s opar!, ako vzd!-h, a 3e nevypotaten v n0s -hytil v take3 spleti s materi0lne, e nie boli ist. oddelenie 3eho z0kony a 3eho -h6dza 3e to mon..
,sobitn. okolnosti zml!vn-h str0n, v hotovosti, vzd!2n. a miziv. s/ popsan. v dodatk! k te3to asti.

(UV ra3ina 3e ako na2e pohyby tela, ktor. s/ iastone vr-hn-h, iastone vn/torn., keby sme v r0m-i vonka32-h pohybov, ako po-hopi5, kde sa -est!3e po -elom vonka32m svetom, alebo Trot0-io!V zmen svo3 posto3 voi okolit.m! svet! ako -elk!, v r0m-i vn/torn-h tie, kde 3e i-h vlastn. asti zmeni5 svo3 posto3 k sebe

navz03om. ,na sa pohyb!3e okolo okolo Slnka sa ot0a okolo svo3e3 osi, a medzi 3eho ast, a to na3m& na i-h povr-h!, n03s5 pohyby manniI1a-hster miesto psania. %rv. pohyby s/ ovea 3ednotne32 ako ten, ktor m6eme !robi5G Ten Daleko pestre32ie, na dob! ne!rit/, sa men. Tento rozdiel mono interpretova5 akoF 'ek dokonal stro3 s mnohmi prevodmi a p0ky, a 3e stro3 orIaniz0-ia 3e analKIov m6ete zska5 hmotnostn/ vlak s5 na r6zne innosti a sl!byG 3ednod!-h0 koles0, 3ednod!-h0 p0ka s0m potreb!3e z na3rozmanite32-h a vonka32e3 manip!l0-ii dovoli5 vea ve- prloh!. Tak 3e to s na2e3 kra3iny proti n0m. ra3ina sa tak ovea via- znamen0 pohyb s0m o sebe, pretoe sme zistili, e 3ednod!-h prie-hod okolo Slnka, 3ednod!-h0 rot0-ia 3e dosta!3/-a, aby si sa bavi5 na3iv2ia, na3rozmanite32ie hr! v Bom. :a2e n0tlak, my nepravidelne tam a sp&5 pretiahn!5 /dy zo v2etk-h str0n a /sek nie 3e d6kazom na2e3 dokonalosti, ale na2a poloviatos5, na2e vad!G na miesto toho, o potreb!3eme, aby sa na2e vn/torn. zariadenie v s/kol a rekvali1ikova5 sa n03s5 v sebe, m!sme sa pozrie5 na v&2in! n0stro3ov pre to okrem n0sG to 3e zmyslom na2e3 nepoko3n. p!tovanie a zhon!, QmherlanIens. %reo sa oak0va5, e rovnak na zemi, ako to m0 v2etko vo vn/tri to, o sme hadali e9terne, dokon-a a3 sami o azyl a na2e hadanie; Ak 3e Zem-ako vonka32ie pohyby ako my, bolo by to len opi-e na seba, dokon-a a3 tie na3men2ie iastoky samo o sebe 7orne hovor, e raz T[. Pes NN, s U(V. >@nev mo-n-h sho$ v podobe vemi odli2n od toho slab.ho posledne sa kr/ti5 dr!hov, pretoe sa sna, aby sa vzd!-h prostredn-tvom slov a znamen, pohyb d!2e .. Skvel. 3e via- dovn/tra. %reo by kr0ovn0 sama p&s5, pretoe tis- p&ste v zahranine3 sl!be svo3e3 pomsty, ste pripraven; > To mono ahko prenies5 do na2e3 kr0ovne3, na zemi. 'a2a d!2a hn!tia 3e pr0ve tie smer!3e via- dovn/tra. Tie 3e potrebn., aby za5a5 p&ste smerom von, ako v2etky na2e p&ste za5at. ! pre ni-h, len to, e nee9ist!3e s/ divn., ale v d!-h! za5al p&s5. :ie 3e -el lovek poko3ne32 -harakter ako nikdy odpoink!, vdy kr/i pr/dy a 7l!tkAIlein na nervy a ily; Ho robia vo svo3om interi.ri, nasled!3e opravi5 svo3e my2lienky a po-ity, e nem0 navonok znova, rob tak e9terne, e t0to vn/torn0 hra st0le zost0va v Iedeihli-hem prebieha3/ iba vo v&2-h vlakov. Tak 3e to so Zemo! a nepoko3n. v i-h hr0-h. Ale pretoe to 3e e2te vy22ia, dokonale32ie samo o sebe bytosti ako my, tak to rob e2te mene3 e9terne ako my, a e2te via-, ne my. Svet, prav 7oh, ni nerob e9terne, to v2etko v sebe. Sovnako ako v2ade inde, 3e t! a3 dotyk e9tr.mov. 4=tvy kameB sa pohyb!3e navonok tak m0lo, ako svet iv.ho 7oha. Ale rozdiel 3e, e m=tvy kameB nie 3e pohn!t s/-itom, zatia o svet iv.ho 7oha v2etko pohyb!3/-e sa niekedy v d!-h!. Zem sa bli vy22ia e9tr.mna via- ako my. Av2ak, pretoe -ez kra3iny a hviezdy na -elom svete 3e, e nie 3e mon. /plne vyne-ha5 pohyb smerom von, pretoe i-h pohyb smerom von, m!sia da5 na3v&2 vn/torn pohyby na svete. Teraz tie /elov. /vahy, preo bola kra3ina s-hopn0 !dra5 tak. 3ednod!-h. @lavnm rysom i-h tvar, /plne32 ako predtm, m6! by5 prehliadn!t.. Tvar ke1ky 3e

v2etko, o 3e v priamom /el! SiTi na povahe i-h pohyb!. Ako inak by sme vyzera5, ak to ne!robme nohy sp!sti5 r!ky do "anIen, krk otoi5 hlav! a zmyslov-h orI0nov, n03s5 sp6sob, ako potreboval. Ale kra3iny, ktor. vzali nohy, m0 pre ni in., ne -hodi5 na pevne3 zemi, pevn/ p6d! pod nohami, a nohy s/ sp!sten. v BomG to, o potreboval pae, ona m0 dosiahn!5 za ni okrem seba, dlh0 tis- r!ky po tis- ve- ! v BomG to, o potrebovali krk, ona nem0 iadne konkr.tne obrat na hlav!, ona sa oto sama dookola, a !dia v Bom, a hlavy !d a oi v hlave zase e2te doplni5 v detaile, to, o zostalo rob pohyb ako -elok, aby sa poadovanG to, o potrebovali 2pe-i0lne ok!liare a zvl025 vynieva3/-e nos, ona n03de -est! bez o a nosa a m0 tis- o a nos v tom, ako sa na to pozrie5 a v6Ba kvetn v Bom. 'zhadom k tom!, e ale to 3e v2etko, o v Bom, o sa m!sme pozrie5 na to von, nemali potrebova5 vo v2etk-h na2i-h vonka32-h prostriedky vyhad0vania, a to 3e3 d0va isto vyplnen 1orm!l0r /pln. samo o sebe.
%odobnmi /vahami ?otta dokaz!3e v ?N?. de nat!ra deor!m TN. - ^^.V proti 7ellei!s, e postava bohov m!s ma5 lovek nie 3e n!tn.. , :ie ho- f!ido vos 4,'OT,, -onsiderantes, j!ae sit !tilitas, opport!nitas j!aej!e v @ominy membror!m, !t 3!di-etis, membris h!manisti-k. dezodoranty non OIer;j!id enim pedib!s op!s est sine inIresso; manib!s libier, si nihil -omprehendend!m; j!id relij!a 8es-ription ,mni!m -orporis parti!m, v j!a nihil st!pdny, nihil sine -a!sa nihil est s!perva-ane!m; Ntaj!e n!lla potest ars imitari sollertiam :at!rae. @abebit linI!ae iIit!r 8e!s, et non loj!et!rF dentes, palat!m, hltan n!ll!m ad !s!mF j!aej!e pro-reationis -a!sa nat!ra -orpora a11in9it >, ea Lr!stra habebit 8e!sF in e9terna 4aIis, j!am Nnterior, -or, p!lmones, 3e-!r, -etera, j!ae, detra-ta !tilit0m j!id habent ven!statis; >

(bV A3 keD kra3ina nie 3e /plne bez vonka32ieho don/teniaG ona m0 potreb! erpa5 z vy22ieho nebesk.ho svetla a tepla zdro3e. Ale teraz 3e to tak 3ednod!-h., hlavn0 postava !kaz!3e i-h rovnako 3ednod!-hm pohybom a poloho! len v kombin0-ii na3vhodne32, a navy2e s 3emne32ie spra-ovanie a orIaniz0-i! tvar! a pohyb!, ako sme videli sk6r, s vekos5o! v s/vislosti s to!to potrebo! stretn/5 sa v na3dokonale32m sp6sobom, tak, e a3 keD 3! len 3edna a t0 ist0 hlavn zdro3 svetla a tepla, a to vdy sto3 iba z a v blzke3 kon2tantne3 vzdialenosti 3edne3 strane, ale erpa5 na v2etk-h stran0-h ne3, a -elok 3e vdy rovn0 skvel darek a3 vers-hiedentli-hst rozde a vers-hiedentli-hst tak m6-5 obr0ti5. Ak Zem bola plo-h0 disk, take slnko b!de vy3adrova5 3eden a rovnak /inok vdy po -ele3 i-h plo-heG Av2ak, I!ovit tvar Zeme znamen0, e slnen. l/e hit medzi v2etkmi opiera3/-i sa oG Teraz sa vy3adri5 -elkov vplyv na miesta-h, na ktor-h sa stret0va3/ v pravom !hle, a slab2ie poda toho, kedy sa stretn/ bridli-e to. To znamen0, e rozmanitos5 klimati-k-h podmienka-h od rovnka smerom k pKlom vznik0. Ak Zem bola plo-h0 disk, tak obloha b!de vyzera5 kdekovek na svete rovnak.G Teraz kad. miesto na Zemi m0 in/ obloh! nad nmG vznik0 rozmanitos5 rovn., paraleln. a 2ikm. s1.ry. Ale pr0ve na33ednod!-h2ie, v2etky strany symetri-k. hlavn. tv0r kra3iny, ale z vyerpania v2etk-h mon-h rozdielov v podneb a sp6soby, ako sa pozera5 na obloh! z d6vod! spo3en.ho %lane mon. odola5 bez miestny-h /prav rovnako. S!kne zni5 v kra3ine hneD po oblohe ako 2p, by sa odl/i5 od 3eho svetlom a zdro3mi tepla via- a via-G ale zost0va3/ nehybne proti nem!, take by vdy svieti a zahrieva na 3edne3 strane a iba rovnakm sp6sobom

to. Ale keD obieha okolo ne3 svetlky, slnko, take to zost0va stabiln na neho a oto okolo seba tak, e pri3ma svetlo a teplo, ktor. potreb!3e k/sok po k/sk! zo v2etk-h str0nG Ho ale 3eho doasne nete2 prepad0 der$eile do sp0nk! poda periodi-ity orIanizmov 3e !sporiadan. tak, aby t0to sp0nk!, rovnako ako asto pri-h0dza, keD slnko st/pa. 7y sa zemsk0 os 3e kolm0 na 3eho obene3 dr0he, zmena dBa a no-i po -ele3 kra3ine a v priebeh! rokov by stvoren sebe rovn, a tam by bol iadne ron. obdobieG ale rovnako tak m0 sklon k zemi okolo svo3e3 osi tak, e dni a no-i nad zemo! s/asne pri3a5 r6zne d<ky a meni5 na kadom mieste v priebeh! roka prostredn-tvom, a e v2etky ron. obdobia sa vyskyt!3/ v r6zny-h miesta-h na zemi v rovnak/ dob!, a ak.kovek miesto v priebeh! roka all seasons sp!stenm do zimy striedavo medzi 3!no! a severno! polovi-! sp&5 a ide znova. Ale !il osa zemske3 vdy nasled!3e rovnak. hviezdy, aby kad. miesto na Zemi by sa vdy !dr!3/ rovnak/ obloh! nad nm, tak sa na post!pn/ zmen! v smere osi, kad0 strana sa b!de post!pne meni5 na oblohe Zeme. Ce /asn., ako pl0n z na3r6zne32-h /prav by mohla by5 realizovan0 s tmito 3ednod!-hmi prostriedkami. 8o te3 doby, tento z0kladn pl0n 3e iba z0kladom Dal2-h zmien vone32-h vy22ieho r0d!. Ak kra3ina bola vemi hladk0 I!a 3ednotn povr-h, aby sveteln-h a teplotn-h podmienka-h, ale by a v2etko, o s tm paralelnm p0som, aby zostali rovnak. v kadom z rovnk!G kad rok by sa na ten ist deB nosi5 kad, kde op&5 rovnak. 3avy. Tak by sa zlomi5 a3 -ez tie vek. rastliny, ktor. sa zdalo vypotan-h pre preven-i! monotKnnos5 sit!0-ie, rovnak toho ist.ho r0m-i dosiahn!t.ho op&5 zmeny v pevne3 pravidlo von. Teraz sa v2ak zopakoval prv. miesto, rovnak teplotn. zmeny, o sa odr0a od rovnka k pKlom vo vekom meradle, o v2etk-h prpadn-h vy22-h h6r v male3, a !miestnenie h6r a v6d nasledoval tak neso!mkliteln. podmienky, e i-h p6sobenie na klm! a s0m seba ron-h pomerov monos5 miestne3 alebo asove3 opakovanie rovnake3 sa vyp/25a. Storon kalend0r 3e abs!rdita. Zatia klimati-k. podmienky a roky iba zmenen. tmito miestnymi vplyvmi, nie s/ zr!2en., ako v ni-h zost0va spolon z0klad a spolon dlhopis pre v2etky varianty, ktor. s/ z0visl. na miestny-h podmienka-h. ad0 hora s0m sa -hov0 /plne odli2ne v inom prostred a r6zny-h obdob, a tieto rozdiely sa vyr0ba, klimati-k. a medziron. zmeny vdy zosta5 podriaden. _V tlak vzd!-h! a vetra prida5 do pevne3 kapely, ktor0 v z0sade podnebie a ron. obdobie 3e opr0vnen0, ani pohybliv., ktor obnov v2etky lok0lne zmeny, ktor. s/ Ienerovan. v2etkmi vplyvmi vo vzd!-h! kr!ho-h Zemi v ive3 vz5ah, take kad0 zmena, ktor0 sa kon0 niekde, ako 3e Dale3 pre-h0dza nap&tom lane alebo nap&t.ho povr0zk!.
_V

Tm, snen0 iara 3e ! nKrskeho pobreia Tb(* ( e ` :7V vo v2ke bY* m, v Alp0-h T`U a ^ e ` a `+ a :"V, v Yb*_ m v2kyG v f!ito, /plne pod rovnkom, v `_Y` m vysok.. ' lete, b!dete potrebova5 ovea mene3 hiIhvzost!p na kop-i k pokles! teploty o dane3 vekosti vidie5, ako v zime, atD

%o za!3mav. Tak sa nemlim von @!mboldt odvoden.V predstave, e lovek m6e myslie5 zloil -el/ kra3in! s0m, ako sa sklad0 z dvo-h vysok-h h6r, ktor. s/ zostaven. s b0zo! v rovnka a ma3/ svo3e adove3 s!mmit v %osk!. N-h mlad, mal. hory, potom hada3te napodobni5 3e v male3. Ale na inom prin-peG pretoe poas -hladenia ty z0vis na v&2om sklone slnen-h l/ov, vr-holky h6r z v&2e3 priesk!m! na vyhrievanom zemi. To 3e 1akt, nie 3e bez za!3mavosti, keD vidme, e

kra3ina na rozdiel od n0s vyr0ba obdobn. 3avy vo vekom a malom meradle poda vemi odli2n-h prin-po-h, take nem6eme by5 prekvapen, ak sa vz5ah!3e na n0s ani v na3men2om, ale akon0hle sa nov. prin-py , a tak, naprklad, kvapaliny nie s rovnakmi silami stra2 v n0s ako mimo n0s, bez ktore3 by sme sa preto m6e vyzera5 pre oddelen od zeme, ne hory na zemi, to, o sme v sk!tonosti naoza3. ' hor0-h na vr-hol v2ky s/asne ma3/ pevn/ 2pik! -hladenie, sa vrtie5 s/asne s i-h tiene -hladenia na okolie, a to sp6sobom pohyb! t-hto ob3ektov poda polohy h6r a sezKna 3e vemi odli2n0G v rovnake3 dobe, kedy rana z vr-hol! a -hladenia do diaky, rovnako ako beeiste %olIip1el vek/ v0h!, a tak prispie5 nielen k osvieenie hor/-i-h oblast, ale a3 porazi5 d0D sa tm. ,krem v2ky h6r a v6d otoenm zelen.ho kra3ine, lt. p/2tny piesok, ierna ponohospod0rske3 p6dy, z ktor-h kad in s dopada3/-eho slnen.ho iarenia, a nepravideln. rozloenie toto v2etko prispieva na vykonanie zmeny 3avov na Zemi nepredvdaten.. %ravidelnos5 a symetri!, ktor0 sa zdala tak /plne op!sten a straten v 3emne32ie spra-ovanie povr-h! zemsk.ho a 3e3 pro-esov, ale vr0ti sa na vr-holky tohto prpravk! na kon2tr!k-i! a 1rekven-i! orIani-k-h tvorov, a3 keD nie 3e tak dokonal., ako v hlavn-h podmienok kra3iny , ale oskoro sa priblil to, teraz z toho znova straneG bez monotKnnosti pomerov t-hto orIani-k-h tvorov, a3 to !kaz!3e, pretoe s/ ponoren. v pozemskom kr0ovstve, take neso!mkliteln-h pomerov. %ovaha spomna na ni-h, ako sa vr0til k pravidl!, ale !kaz!3e sa, ani na3v&2i! vonos5 v /prave tohto pravidla, a naoza3 !robi5 tieto /pravy kontroln-h pr0v v orIani-k-h tvorov s0m /plne teleoloIi-k-h so slobodami spolone, prroda, v /prave, ktor0 pri3at0 hlavn. podmienky na zemiG tvar a vn/torn. !sporiadanie z ktor-h kad 3e !ren pre konkr.tne vonka32ie okolnosti, vzhadom na ktor. sa m0 spr0va5G zatia o na dr!he3 strane, kontroln. pr0va v orIani-k-h tvorov 3asn/ vz5ah! k kontroln-h pr0v zemsk-h hlavn-h podmienok sho$. 'zhadom k tom!, e hlavn. podmienky na zemi vo vodorovnom smere na v2etky zmeny, ale 3e ovea 3ednotne32 ako zvisl., kde sa svetlo a teplo zhora, zdola Iravitan-h z0konovG vidme symetria tvar! rozvin/5 via- v horizont0lnom a vertik0lnom smere, a pravideln. opakovanie potreb! sp0nk! a bdenia, tepla, -estovanie pohon!, men2tr!0-ia, kvety pohon iastone z0vis na vekosti obdobie, iastone i as vst!p po periodi-ite, ktor0 3e predmetom kra3ine spolone. (_V Sozdiel na zemi lovekom sa m6e zda5 spova5 v tom, e !dia a zvierat0 !ri5 i-h vonka32ie pohyb s0m o sebe zvn/tra, ale kra3ina z toho vyplva iba zahranin. vonka32i! as5. Ale -hov0 sa tak, nie tak -elkom, ako by sa zvya3ne predstavi5. Hlovek sa m6e pohybova5 s0m o sebe zas a tak m0lo po miestnosti, ako 3e kra3ina v nebiG e potreb!3e e9tern odpor kra3iny na to r-hlik slnkoG do pr0zdneho s/bor!, lovek -h-e kr/ti5 ako by sa nemohol pres!n/5 svo3e zameranie na vlasy. Nba v konte9te zvy2k! kra3iny m! d0va monos5, aby tak !robili. Ten sa m6e pohybova5 len na zemi, v sk!tonosti rovnako dobre ako 3eden len sa m6e pohybova5 na pevn. telo, ale dve svetov. tela pohybova5 sk6r ako dva s!b3ekty proti sebe. Teraz 3e to pravda, pohyby !d na zemi s/ ovea zloite32ie, na dob! ne!rit/, a ak 3eden z toho vyvodz!3e, slobody, via- von.ho ne svetove3 tela proti svetove3 telaG len to, e to nie 3e z0vada na zemi od p0d! von.ho pohyb! svo3i-h tvorov v

sebe. ()V mono n03s5 zar0a3/-e, na prv pohad, e zatia o v opanom prpade ver1ertiIten n0stro3e, ktor. tak asto pripomna3/ n0stro3e n02ho vlastn.ho tela, camera obscura do oka, me-hy p/-, ktor. p!mpova5 srd-a, 1iltr!3e obliiek , sek0 m0 z!by p0ky so zbraBami, kladivo p&s5, prroda sa mykla ako vytrval, !platBova5 z0sad! kolies pre pohyb orIanizmov, ako !platBova5 z0sad! n6h alebo -hod/o-h poh0Ba5 na2e vozky odmietn!5. A napriek tom! veko! vhodo! Zd0 sa, e lea5 v koles0-h, a priblin snaha o dosiahn!tie te3to vhody 3e dokon-a naoza3 vidie5 v interi.ri n02ho tela, pretoe na2e nohy nie s/ /pln. koles0, ale koles0 hovoril s k!som r01ika Tpe2oV porovnaten., pretoe rovnako ako odd-hn!5 pri pre-hode z toho d6vod!, ako to rob na okra3 kolesa )V G by sa na2e nohy na zemi pokraoval br/si5 alebo -hod/o-h, bolo by to pokazi5. Ale e2te vea -hba akt!0lne kolo. Av2ak 3eden vid tie ahk. vidie5, e sk!ton0 kolesa m6e poskytova5 dobr. sl!by len na klzkom povr-h!G :a dr!h/ stran!, ak 3e to nevyhn!tn. zv2i5 na sklade a kameB, hory, vyst/pi5 po s-hodo-h vyliez5, na2e nohy si dovoli5 ovea lep2ie sl!by, a koles0 by bolo /plne nevhodn.. Nste, ak sme dostali hladk/ podlah!, by sme tie dosta5 koles0 namiesto nohy. Ale teraz kra3ina 3e naoza3 na3hlad2ie kra3iny vzhadom predstaviten., hladk. ako .ter nie 3e niG a tak a3 i-h pohyb orI0n 3e !ren vhradne ako kolesoG tak, ako to v2etko kedysi nie 3e len po astia-h, 3e ako my, ale -el0, to 3e tie /plne orI0n pohyb! a navrhn!t ako tak -elkom koles0G keD sedte nielen ako na2e v0enie 2pe-i0lny bo9 na kolieska-hG ale koles0 s/asne predstav!3e -el. vozidloG nos, o sa nos priamo na rozsah! i-h koles0, pretoe to, o sa nos, neb!de trpie5 v rolia-h. Teraz ?est!3/-i nie s/ dokonen. vyhliadko! na oblohe, -ez ktor/ be, ako sme vypl0-hnite krabi-i na2i-h vozidielG ale pohad 3e all$&rts zadarmo. Take povaha prin-pe prieben.ho koles0 pokraova5 vytv0ranie pohyb! e2te po!it0, v ovea v&2om meradle a s mnostvom pln. konie- O9ploder via!niverz0lna sily aplikovane3 ne m0meG mohli, alebo by mohlo len v nebesk-h s1.ra-h, kde 3ednod!-h. vborn. podmienky tie !monili pln rozvo3 prin-pe a 3eho vhody. ' pozemskom hrbolatost, StolpriIkeit a mali-hernos5 m!sela potom in0 vhodne narazil kr!h! a drobn. pom6-ky /toisko, aby sa -ez prek0ky, ktor. s/ na2e nohyG ale pone-h0va to na n0s, aby sme sa vr0ti5 k prin-p! nebesk., poda toho, ako my sami dl0di -est! k nem!.
)V

?omp. [eber me-hanika Peh$erkze!Ie.

Ceden by mohol sa spta5, preo nie, ale a3 ryby a vt0ky, ktor. sa pohyb!3/ tak dobre 3asnm hladk. m.di0 ako svet tela, a nastavi5 im rovnak. I!liky pre val-ovanie pohyb; To by bolo, keby sa len tak dostane bez krdel a kopal v tomto stredne3 pl0va3/-e, a vedel, e 3e pre, a 3edlo, ktor. oni len potreb!3/, aby vyzerala predpn!tie zob0kom a B!10ka, ako to odk0zan, ako na zemi. To n0s priv0dza k skor2ie pozorovania. Nba svet telo mohlo by5 len v2etky koles0, pretoe to v2etko 3e presne to, o to 3e. Tvorovia z nebesk-h telies m!s by5 vea in sp6sob, pretoe oni sami s/ nieo, sp6sob a da5 sa na in sp6sob okrem vz5ahov mnoh-h dr!hov.To v2ak, i2iel vhody kon2tr!k-ie ako koles0 tak Daleko, aby stratil -harakter sk6r -til naraz na inom prin-pe. Ale vidme v niektor-h n0levnkg na valiv pohyb, ktor patr do kapitoly kontakt! e9tr.mov.

ra3ina 3e koleso a a!to v 3ednom, ale m6ete sa pozrie5 na Zemi, spol! so zvy2kom plan.ty ako koles0 na vek. a!to, slnko voz a to, pretoe nikto nevie, e 3e pred<en zvlneno! plan.te sk!tone v kr!h! okolo stredov.ho st<pika kolo z0vodisko, t3 5aisko -el.ho syst.m! na /rovni podnik! Tpl0n nemenn0V sa vykon0va o (*.V , ale a3 pad0 t! op&5 3eden k dr!h.m!, take nie 3e potrebn. 2pe-i0lne koBa 5aha5 voz, pretoe koles0 z0roveB obva-o! kone predstavoval, to 3e nielen potreba 2pe-i0lny odkaz na vozidle, pretoe s0m o sebe 3e a!to 3eho ramenaG biele svetlo rameno riadi 3eho 1arebn. koneG star vlote ho do predne3 asti obraz! %hoeb!s Apollo na slnenom voze. Tam bolo via- pravdy, ne sme si mysleli. 40 rada, aby opraty v obraze preG 3eden by mal myslie5 iba opratyG tie v nebi s/ vyne-han., naoza3 vyne-ha5G koles0 zase, kone s5 na nah. iaria-imi oami 7ohaG alebo nasled!3e 3eho pohad o bi-ykle, kone; miadne nadv&z!3e na dr!h/G id/ samozre3me so sebo!.
(*V

Slnko 3e v sk!tonosti nie 3e naoza3 ti-h, ale pohyb!3e na z0klade vlak! plan.t okolo 5aiska slnene3 s/stavy, len v men2-h kr!ho-h ako ona. +emenn- lietadlo m0 astronomi-k vznam.

Y*V :a prv pohad by sa mohlo zda5, e sa !sk!ton len na povr-h! pohyby zemske3 k6ry. Nnteri.r vyzer0 neinnosti dav. Ale to 3e t!, ako 3e asto. To, o nie 3e vidie5, to si mysl, e nie. Tam s/ pohyby vn/tri Zeme, rovnako ako vonk!, a3 keD nie tak rozmanit.. Cednod!-h pozorovanie b!de stai5 na to !k0za5. Ak nastavme, mali sme balKn pln kvapaliny, vyzna!3/-i sa tm, olovo lopt!, a siln. m&sov. pr5aliv. teleso bli2ie k srd-! balKnik. ((V Zale3, a3 keD mnostvo vody a vedenie 3e pri5ahovan k obom z ni-h, ale h!ste32ie vedenie tla s v&2o! silo! riedidlo voda zosta5 Tkv6li silne32ie pr5alivos5 t/byV z -esty, aby mohli by5 po!it. k tel! pri5ah!3/ opan. bod na stene, a tak sa k nem! ako 3e to mon., tak dlho, ako si pone-h0 svo3! poz-i!. Ale s5 na za!3atie telo okolo balKna, poda potreby ako vyplva ved/-i lopt! vdy zosta5 tak blzko k nem!, ako 3e to mon., take dovn/tra sa steny okolo. Ak b!deme teraz, obsah balKna z0sob, namiesto olova a vody, z h!ste3 a ten2ie T2pe-i1i-ky 5a2ie a ah2ieV kvapaliny, ako 3e voda a ole3, alebo ort!5 a vody, take by to vies5 lopt! via- h!st/ tek!tin! na rovnakom prin-pe na3lep2ie pred don/ti5 ten2ie po pri5ah!3e hmotnos5o!, a ak to 2lo asi z pam&te do balKna, 3e3 nasled!3/-e vn/torne pohyb!3/ na stene. Ale m0me 1!nkn. -hrbtom k te3to ve-i v kra3ine. vapalina vo vn/tri, 3e roztaven obsah na zemi, z ktor-h vieme, e Tbez ohad! na vonka32-h r!2iv-h slV m0 vonka32ie a vn/torn. vrazne rast/-o! h!stoto!, tak to m6e by5 my2lienka sa sklad0 zo srd-a ten2ie a h!ste32ie tek!tiny dovn/traG ale tak, e ni nebr0ni tom!, tento pomer sa myslie5 a3 ab&ndernd vonka32mi r!2ivmi silami. Atraktvne telo 3e !veden na slnko alebo mesia-a pri srd-i, ktor. 3e zn0me, e sp6sob!3/ i-h pr5alivosti a prliv! pohyb! mora na vonka32e3 strane pevne3 Ords-hale. Ce potrebn., v z0vislosti na pred-h0dza3/-e3 z0sady, rovnako ako srd-e dral z0van pohyb! vn/tri, i-h innos5, okrem toho, e m6! by5 v d6sledk! obvodov.ho pl025a nem0 pre3avova5 v post!pne3 vlny zber! d0t, ale v post!pnom h!stoty vlny, ktor0 v2ak nem6e pokraova5 bez toho, aby tak. kvet! ?el0 vn/torn0 hmota pohybova5. Zale3, odbornk 3e ahk. zab!dn/5, e, zatia o vonka32ie povodeB pohyb mora via- z z0visl. ne slnko mesia-, vn/torn. prliv pohyb ako mesia- z0vis via- na slnk!.

((V

T0to hmota pri5ah!3/-e teleso m6e by5 dr!h ved/-i lopt!, pretoe v2eobe-n. Iravit0-ie alebo

z0vanosti -el.ho tela v d6sledk! sk!tonosti obliekan. 4edzitm, pr5alivos5 nie 3e viditen medzi mal-h telies na Zemi, pretoe zmizne proti silne32m atrak-i, ktor. kra3ina sama. To by sa preto vz5ahova5 a3 na vy22ie !veden. prklady e9perimentov s balKnom a loptiky na zemi, ale nie via- e9periment! so zemo!, a to, keD Ords-hale dokon-a predstavil balKn, a vek0 I!a sa pozrel von, Dal2 v obsah kvapaliny p6dy by by5 pripo3en.

%rliv pohyb mora z0vis predov2etkm na odli2nosti atrak-i, ktor. vy3adr!3/ svetov/ telo do stred! zeme a na opan-h kon-o-h sveta. A3 keD teraz pr5aliv0 sila Slnka na Zemi v -ele3 zv0i5, 3e ovea v&2ia ako 4esia-, tento rozdiel pr5alivosti str0n bli2ieho mesia-a kles0, ale v&2ie ako od vz0-ny na slnk!. (Y.V :aproti tom! povodeB pohyb vn/torne3 kvapaliny nez0vis rozdiel! vo vzdialenosti od zeme vonka32ieho sveta s!b3ekt!, ale zo svo3i-h vlastn-h vn/torn-h rozdielov h!stoty a absol/tne3 vekosti z vonka32e3 sily, take m!s by5 asi (+* kr0t via- na strane Slnka ako asti mesia-a.
(YV

>Ak 3e sily, s ktormi slnko a mesia-, kra3ina T-el0V pri5ah!3/, porovn0va, zistme, e prv0 z ni-h 3e asi (+* kr0t tak vek ako to,., pretoe to, ale len asi (Y.*** ste as5 sa vz5ah!3e k! Iener0-ii povodn a odliv! tohto tlaidla ^* Tpretoe vzdialenos5 Slnka od Zeme 3e pribline (Y.***, ktor 4esia-a od Zeme ^* priemer ZemeV, take sa zd0, e prliv Ienerovan. slnko len Y e U m6e by5 povodeB, ktor0 m!s vytvori5 mesia-. > T7essel.V

:ie 3e mi zn0me, e niekto ! po!k0zal na to, e vn/torn0 prliv pohybG ale i-h predpoklad sa mi zd0 nevyhn!tn., ak 3e n/ten pri3a5 vn/tro kra3iny ako kvapalina a nerovn.ho h!stoty.
4yslel som, i by ste mohli !robi5 zemsk maInetizm!s z0vis na trenie pohyb!3/-e sa kvapaliny k pevne3 k6ry a tm preb!dil elektriny. Ale tak predpoklad 3e predmetom vek-h 5akost.

S na3v&2o! pravdepodobnos5o! -h-el, aby sa miestni na t-hto v2eobe-n-h d6vodov emK-i. :esporn., e kra3iny neboli s-elen. od zaiatk! do !ni1ormy, a i-h obrovsk. mnostvo t-hto nezrovnalost m6e ma5 a3 po na3dlh2 as e2te nie 3e plne kompenzovan, a tm prispie5 k !drani! vn/torn. pohyby. 8okon-a a3 v!lkani-k. 3avy Zd0 sa, hovori5 o vn/torn. pohyby, ale z0vis aspoB iastone vodn-h p0r z, aby i-h vzhad e9terne prenikla voda, 3e prleitos5. Y(V ' na2om tele n03s5 obehov. 1enom.n mnoh-h dr!hov kona5G a tie vo v&2om tele na zemi. ' krvi kol!3e v il0-h, potom kr!h l0tky medzi dr6ty a zvy2ok n02ho tela, za predpoklad!, e l0tky z krvi sa vyl!!3e v !dskom tele, aby 3eho di.t! a bra5 sp&5 do neho znova a znova absorp-io!G potom kr!h l0tky na e2te v&2i! kr!h! medzi na2imi telami a v&2ie vonka32ieho pozemsk.ho tela, za predpoklad!, e materi0ly z przemia vonka32m svetom pre3s5 do na2i-h tiel i naDale3 Iehends a vr0ti5 sa odtia sp&5 do vonka32ieho svetaG a pozrieme bli2ie, tm !2ie obehov. 3avy s/ v na2i-h tel0-h len rozvetven. sl!ky tohto vzdialene32ie obeh!, ktor sp<Ba svet orIani-k. a anorIani-k., ako doplnok. , te3to dodatone3 obvode tie, ale vidme st0le v&2 -ykly v priebeh! -el.ho podzemn.ho priestor!, ktor v2etko pred-h0dza3/-e, rovnako ako presmerovan. ob3av.Sieky id/ do mora, mora v oblako-h, mraky riek, riek do moraG do tohto kolobeh! tie da5 stromy a!sdAnstend i-h 25avy, a preto tie zska5 i-h d/s, potom 3e pot na2e3 pr0-e, a preto sme sa dosta5 lektvar, ktor n0s

oivil. ?el. more po2le vln!, kr/ia-e okolo Zeme, ktor0 vedie ryby, kraby a plazo-h sG preto r0d pod zemske3 k6ry, ako sme videli, kr/i prval erav. !hlky. 'etry kr/i -ez v2etky nepravideln. zmeny, ale pravidelne po -ele3 kra3ine, a horn0 doplnen0 o ni2ie k obvod!G ako kr!hy a dy-h v2etk-h iv-h bytostG a lode potom vypl0valaG 1irma, a naoza3 -el0 z0leitos5 kra3iny sa to okolo svo3e3 osi, a inma#en, ako ona, to sa svetla a teplaG :akonie- ide kra3iny do v&2ieho nebesk.ho -ykl! okolo Slnka a e2te v&2ie -ykl! slnka na vy22i! -entra sa. Av2ak, keD di !zavrie5 hrani-! vlastne pozemsk-h -yklov v kra3ine samotne3, ot0anie m!sia vz5ahova5 k i-h vlastne3 osi, v in-h vy22-h -yklov na stred!, ak re2pekt!3/. Tento -ykl!s na zemi okolo seba, 3e tie na3via- nez0visl, na3oriIin0lne32ie, 3ednod!-h. pravidlo, /plne vpravo, na3aste32ie, na3odolne32, na3st0le32 zo v2etk.ho pozemsk.ho, v2etko kv6li individ!alite kra3iny, a -el0 ve- na zemi v 3ednom po-hopenieG Av2ak, ostatn. pozemsk. -ykly do znane3 miery z0visie5 iba na Bom a ma5 len konkr.tne asti kra3iny. 80 sa poveda5, e pohyb Zeme okolo svo3e3 osi, vekos5 hlavy 3e to, o v2etky ostatn. pohyby sa spr0va3/ rovnako ako vy22-h r0dov zmien na Zemi. '2etky obvody materi0l! v p6de s/ v6be- ak nie isto s0m o sebe, ale v2etko dokonen. v kra3ine, ni, o ide mimo ni-hG potom porovn0van. l0tok v na2om tele, len as5 3e veden0 okolo dovn/tra, dr!h 3e vdy nad nami vst/pi5 do ostatn-h obvodov kra3iny sa.
Smer ot0ania Zeme okolo 3e stanoven0 len s ohadom na zem s0m, to znamen0, e os rot0-ie Zeme 3e vdy rovnakmi bodmi na zemiG a3 keD i-h smer 3e variabiln proti oblohe, rovnako ako pokra!3/-i, aby zv0ila. ' obeh! atmos1.re 3avy mono rozl2i5 vea dr!hov. Ak zhrnieme sit!0-i! z v&2iny v2eobe-n.ho hadiska a na3lep2 prehad o -elk!, mono rozl2i5 dve po sebe id/-e vertik0lne pohyby obeh!, z ktor-h kad0 3e op&5 rozdelen do dvo-h okr!hov z opan.ho smer!. Akon0hle sa toti, vzd!-h pr/di na povr-h! -hladne32-h oblast smerom k rovnk! k, teda na sever od sever!, na 3!h od 3!h!, st/pa medzi trKpov do vzd!-h! a vr0ti5 sa do vy22-h oblast v opanom smere, t3 na 3edne3 strane, na sever, na dr!h/ stran! sp&5 na 3!h, a 3e mimo trKpo-h znov! v -hladne32-h oblastia-h. T0to dvo3it0 -irk!l0-ie na kade3 strane sp6sob!3e iba teplotnm rozdielom medzi pol0rny-h a rovnkov-h oblastia-h. Ale za dr!h., pr/denie vzd!-h! na Orbober1l&-he v smere od v-hod! na z0pad, vo vy22-h oblastia-h, ale v opanom smere od z0pad! k v-hod!. Tento -ykl!s 3e z0visl od vplyv! rot0-ie Zeme od rovnka medzi %oskom a -hrbta a herstrMmende vzd!-h!. %ohyby, ktor. berie vzd!-h v smere obo-h dvo3l6kov-h obvodov, ale da5 dohromady, a tak nie 3e mon. pozorova5 3avy nez0visle na tie dr!h.. ' t-hto kompoz-i0-h s/ potom zaloen. 3avy pas0ty medzi slnovraty a podivn. sk!tonosti, e vietor ot0a za nm na severne3 strane kra3iny, spravidla v porad :OS[, na 3!ne3 strane v opanom smere son$. 8ove 3e to v2etko vemi dobre vysvetlil vo svo3i-h meteoroloIi-k-h vy2etrovan. tmto v2eobe-nm obeh! vo vzd!-h!, tam s/ miestni, ktor0 Iener!3e rozdiel tepl6t zeme a mora. >Ak sa poas dBa p6da sa zahrieva via- ne more, b!de vzd!-h nad pevnino! st/pa5 do vzd!-h!, pr/denie smerom k -hladne32m vzd!-hom ni2ie. :ad more, vzd!-h kles0 dole, pretoe v tieni pre-h0dza3/-eho mrak na hor/-i letn deB, , z ktore3 sa her$eht zima. %oas no-i, p6da silne32ie ne na povr-h! vody sa o-hlad, 3e to konene dost0va teple32 vzd!-h pr/di zo zeme do mora. e vertik0lna -irk!l0-ia 3e teda porovn0va5 otoen kolesa. Ak 3e teplota rovnak0 , pretoe to sto3, to nie 3e rovnak., sa !k0e na3prv na 3edn! stran!, potom na opak. To 3e dvakr0t do3enie denne pri ot0an ide do dr!he3. 3e kra3ina na pol roka teple32ie ako 3azero, a opane, take kolo odpova dvakr0t rone, a otoi5 dvakr0t, dostanemeF ... 8ve vzd!-hov. pr/dy v opan-h smero-h, oddelen-h obdobia-h bez preva!3/-eho smer!, v2ak,

3e vzhad 4o!ssons > T8ove, meteorol. Qnt. S. YU*V ,t0zka, kde 3e ot0anie nebesk. teleso, ako na zemi, pri-h0dza k sebe, nie 3e e2te dostatone vyrie2en. 4ohol by ste sa vstredn. vplyv, bolo by to ma5 iadne 5akosti. Ale kam by mal s5; 8o te3 doby si m6ete vzia5 3eden s obvyklmi kozmoloIi-k-h n0zorov pravdepodobne pri3aten/ predstav! o tom, o rob tento zbyton. 2ok tm, e v prepote na neho. Hlovek m0 len pri3a5 to, o 0no, tie vola5 z in-h d6vodov, e asti-e, ktor. tvoria za5at. do zeme, nie od zvy2k! z, ale s vhrado! r6znymi poiatonmi pohybmi riadil priebeh Iravit0-ie zaala sledova5 navz03om. eD tieto asti-e pri-h0dza3/ v take3 blzkosti k sebe, bass z0vislos5 Ten pri2iel od seba, take tieto poiaton. pohyby mal v s/lade s nast!p!3/-im z0vislos5, e nem!sel by5, e ! pevn-h telies, da5 vsledn/ -elkove3 hmotnosti, ktor0 pri i-h smer ne2iel priamo -ez 5aisko, v z0vislosti na me-hani-k-h z0konov poadovan. ot0anie telesa okolo s/asne mali sp6sobi5 proIresvny pohyb. 4edzitm, v kra3ine a spolon z0klad s ostatnmi nebesk-h telies, iadny takto kontin!0lne z0vislos5 zo v2etk-h ast do2lo, ako to prebieha v pevn. teleso v2adeG a nebolo spo-hybnen. v skor2-h obdobia-h dokon-a mene3, ne 3e tom! teraz. Ak sa kra3ina stala vemi pevne, take v2etky poiaton. pohyby by m!sel da5 dohromady vykona5 rotan pohyb a proIresvny pohybG Teraz to nie 3e tento prpad, m6e 3ednotliv. asti tie pohyby, ktor. s/ na rozdiel od v2eobe-ne3 rot0-ia -elk! vdy rovnomerne rot!3/-e Zemi doteraz. 'zhadom k tom!, e rot0-ia plan.t v2eobe-ne s5 v rovnakom smere vonstatten, pred-h0dza3/-e teKrie o p6vode rot0-ie 3e bezpo-hyby sk!tone n03s5 ohad! na to, lopt! aplik0-ii -el/, z ktor.ho plan.ty boli nahraden.. Ale ot0a 3e v !ritom smere, take potom m!sel by5 po obvode i-h odpo3en hmoty prevzia5 ot0anie v rovnakom smere ako asti-e t-hto hm6t, pokia s/ st0le lenmi vek. I!liky, v&2i! r-hlos5 v peri1.rne3 ako -entr0lne3 strane T potrebn. vo vz5ah! k veke3 I!likyV mala, a nesporn., e sa v priebeh! Tna3prv v podobe prsten-aV oddelenie !dr!3e o m!sel ma5 rovnak /inok ako v prpade, vstredn vplyv na oddelen-h mas obvodove3 strane !veden.ho v smere ot0ania vek-h by lopt! prebieha. (^V Ce-li sa v2ak, e asti-e o pri-h0dza3/-e a od-h0dza3/-e hm6t, s vnimko! i-h zost0va3/-e v2eobe-n. smer! ot0ania vek. I!liky, tie iastone vlastn. pohyby, ako tom! bolo vo veke3 I!le Tako 3e naprklad a3 na zemi dnes v peri1.rie nasta5 pohyby, ktor. s/ v rozpore so v2eobe-no! smer! ot0ania, tieto pohyby na /spe-h! mal ma5 vplyvG tak, e v2ak d63de na smer ot0ania pre od-h0dza3/-e a pri-h0dza3/-e hm6t tro-h! odli2n od smer! rot0-ie z0kladn.ho hmotnosti a navz03om odli2ne.
(^V

platea! sa napodobnili tieto /spe-hy !mel.. S. arsten, LMrts-h. d %hys. Y. CahrI (_`_. S. _*.

YYV ?el lovek 3e periodi-k -harakter, t3 v2etky 3e3 pro-esy prebieha3/ v men2-h a v&2-h obdobie, iastone ktor. apro9imova5 vdy vr0ti5 star stav, iastone t-h, ktor vdy prin02a3/ obdob vvo3a, nov-h 2t0tov. %rvm typom s/ periKdy imp!lzov rytm!, d-hanie a von, hlad! a stosti, preb!denie a sp0nokG 8r!h dr!h vek. pa!za obdobie embry stave a !dia naroden v tomto znova, v2ak, slab2ie o pre-hode z detstva do plodenia a zo to op&5 bezmo-n v 2t0te. %ravideln. 3avy prve3 pon!ky dr!h! 3e na zemi v prliv a odliv, vo dne a3 v no-i, v lete i zime, v obeh! apsides a na 3ar no-i v rovnakom obdob. 'vo3ov. obdobie dr!h.ho dr!h! m6eme len odvodi5, ale vykon0 t tam boliF ra3ina sa v6be- narodil, a na zemi bol raz orIani-k. r2e narodil, a v orIani-kom kr0ovstve bol raz m! naroden, a preto kad0 vst/pil do kra3iny v rok! @lavnm nove3 10zy vvo3a.
%eriodi-k. 3avy z0vis iastone orientovan-h spol! s obehovmi 3avy, take mono v2eobe-ne poveda5, o 3e -ykli-k 3av pre -el/ kra3in!, 3e na !ritom mieste na Zemi, periodi-k. p!blik0-ie ob3ekt! alebo 3av!, ktor ide v kr!h! na zemi , m!s by5 vdy prs5 as od as! v rovnakom mieste kr!h! a odovzda5 tam, take sa periodi-ky ob3av!3/ a mizn/. Ako 3e naprklad, v2ka povodeB,

denn. svetlo, tm kr/ia okolo Zeme, z tohto d6vod! sa pravidelne iba na rovnak-h miesta-h na Zemi. Tak 3e tie p!lz !d na vlne krvi, e i-h obeh v -elom tele. Av2ak, nerovnomernos5 3e s/as5o! obehov.ho 3av by sa mal naoza3 vy3s5 z ne3 naoza3 pravidelne3 3av. ' prpade, ak 3e naprklad voda pohyb!3e rovnomerne v kr!hove3 dr0ke na akkovek bod dr0ky b!de -ti5 periodi-k 3av. @o-i rovnak. vodn. asti-e, 3e t! tie len pravidelne na rovnakom mieste znov!, ale pretoe vodn. asti-e s/ in., to nepatr do tohto 3av!G :a dr!he3 strane, tam by periodi-k 3av ihneD po Larbeteil-hen alebo prlivov0 vlna kr/enie vo vode. :a dr!he3 strane, m6e by5 periodi-k. 3avy, ktor. s/ zaloen. sk6r na obvode 3avy na ,szillationsph&nomenen. %reto, -irk!lan. 3avy a periodi-k. 3avy spada3/ spol!, ale nie /plne.

Y^V Sovnak z0sadn vznam vzhadom k revol/-ii Zeme okolo svo3e3 osi v priestorov-h SiTi, ktor s/ z0visl na te3to vynika3/-e3 lehoty nastane po asove3 s/vislosti. 8va3a nem6! by5 oddelen.. Son. obdobie z0vis na vz5ah! ra3ina na in-h vesmrny-h teles0-hG denn0 lehota 3e stanoven0 v samotne3 kra3ine a pevn. mern0 3ednotka pre v2etky pozemsk. asov. !renie. A3 keD slnko a mesia- zmizne, p63de na zemi, st0le v rovnakom ase sa zase na 3eho vlastn.G deB by st0le pretrv0va3/ nemenn0 ako hviezdny deB, kedy by ! nemala by5 slnen deB, a to a3 v prpade, boli vyne-han. v2etky hviezdy, kra3iny by naDale3 slepo pokraova5 ako teraz obr0ti5, len to, e oni by mohli vedie5 o iadny-h znakov, ak 3edna rot0-ie dokonen0. Ce to pr0ve t0to rot0-ia nieo, o 3e /plne len samy o sebe. '2etok as sa meria na zemi 3e mon. mera5 len s meradlom dBa a 3eho /tvarmiG nee9ist!3e in0 1irma a bezpen., kdekovek na zemi ahosta3n0 3ednotk! as! ako krok, ktor rob na zemi s0m v priebeh! as!. Ako krok rovnomerne kl!se 5av! na -est!3/-i-h, to nesie, ako sp6sob, ako meter sa po!va -ez p/25 miestnosti, potom krok zemi pre loveka, ktor nos ako -esty znenie p/25o! as!. ra3ina 3e v takom stave, i-h vlastn. hodiny. '2etky na2e hodinky ma3/ !i5 sa od nehoG i-h koles0 s/ spolone -hova3/, riaden a kontrolovan vek. koles0 na zem pomo-o! prenos! medzi zapo3enm loveka orIani-k stro3 v podstate. Av2ak zatia o na2e hodinky vdy !kaz!3/ obmedzen/ dob! iba v dobe, zemn hodiny sa zobrazia v2etky hodiny denn.ho svetla, min/ty, sek!ndy, s/asne tm, e 3e Dal2 as na ak.kovek miesto na Zemi z ine3 zemepisne3 d<ky. Av2ak, miesto v2ade rovnak priebeh hodn sk6r ne na ne3 ako na na2i-h hodiniek. Ce kombin0-io! hodiny pre v2etky na2e hodinky. :a2e hodinky trp hlavn nedokonalostiG , me, ak nie 3e prli2 !mel liek 3e pri3at0, a to tak, aby pra-ovala r-hle32ie v zime ako v teplo. :a2a Zem 3e riziko, nesmie odobra5. eby bola -hladne32ia ako ona, ona by zml!vy poskytn/5 akkovek s!b3ekt do zml!vy, ako by za st!dena, a zaa5 sa toi5 r-hle32ie me-hani-kmi z0konmi, deB a kad/ hodin! by tmto krat2ie. Teraz vieme, e Zem 3e vemi hor/-i vn/tri, a pre-h0dza vemi -hladne3 miestnostiG v2ak zost0va3/ deB a d<ka hodiny 3e rovnak, pretoe enormn. vekos5 a siln0 kr!sta na zemi br0ni -hladenie. (`.V , take Ords-hale predpoklad0, e vznam p!zdre hodiniek, ktor 3e vyroben tak h!st, e zbiera Zemi vznam! -hronometer tak, e pred v2etky na2e presnos5 -hronometer.
(`V

vyk!rovanie slnkom, nie 3e dosta!3/-e pre tento /el, ak do kra3iny a3 teple32ie, 3e vo vn/tri, ako 3eho e9teri.r.

,krem bene3 pozemske3 -hronolKIia, ktor0 3e z0visl0 na ot0anie Zeme okolo

svo3e3 osi, !kaz!3e na zemi, ani prostredn-tvom ot0ania okolo svo3e3 osi samotn.ho, naprklad prostredn-tvom kr!hov.ho [eiser, hodiny vo vy22om nebeske3 .ry. ,bloha 3e vobo!, a kr!h pol0rne hviezdy, ktor. m!dr- post!pne pre-h0dza bodom kr!h!. T%ozri, `^V 3e so zemo!, ako sa na2e hodiny, ktor. s/ tie !k0za5, ako dlh2ie alebo krat2ie asov. /seky. Y`V :ie 3e to len meranie as!, a vskyt v ase na Zemi 3e na3d6kladne32ie, v z0vislosti na denne3 dobe. Striedanie dBa a no-i, r0no a veer, !prav!3e v2etky innosti a odpoink!, pr0-! a z0bav! na 3ednom, pre v2etky kra3iny nie 3e 3ednotn0, ale vemi s/drne. 8enn0 lehota 3e pre priebeh pozemsk-h !dalost, o rovnak/ vepre prie-hod k!s! h!dby, stabilnm takt!, ktor v2etko zmeni5 a pritom tak odli2n. podriaden. v porad a r-hlos5 zv!k!, a tm na3d6leite32m /drba 3e priviedol do -elk!. - :ie pozemsk podnikania v sebe tak pevne -ykl!s, ako to m0 na zemi, ale tie nem!s, ani tolerova5, pretoe to 3e nosi5 ani mree na zemi a prinies5 zmen! do 3ednotv0rnosti. %!lz m!sk zadrhne sa a potom, v z0vislosti na tom, i vonk!, m0 1antasti-k. interi.r! alebo ti-h0, 3e s5 do zmeny, ale nezvl0dli to. Svetov as 3e nar!2en iadnym /tokom, nie oneskoren. ti-ho, ale ti-ho a b/rky a bitie srd-a na dne svo3e3 pevne3 hodiny zariaden v0il hore a dole. YUV ' na2om tele kad niekde nea!torizovan. zmeny, s vnimko! miestne3 vplyv tie roz2ir!3e vplyv na -elok. Srd-e zml!vy lok0lne dohromady, a p!lz prenik0 v d6sledk! v2etk-h lG r!ka 3e po2kriaban s ihlo! a /ink! vlny zatopen. odtia -ez krvi a nervov. d!-h! -el.ho tela. :o l2ia sa kra3n. ov0 hovor, e navrh!3e iba na 3eho n0kovyG ?el0 kra3ina 3e 3eho n0kovyG pretoe n0kovy, sil! 3eho pae pokra!3e kov0i a kra3iny, a kad0 asti-a zeminy vyhr0 3eho asti-e z 2ok!. To hovor 3eden, 3eho hlas !t-hol, keD on a 3eho s!sedmi, oni sa nezastav, ale zv!n vibr0-ie vzd!-h! 2ri len via- a via-, ak-ie sa v pevne3, kvapalne3 3e hoden0 sp&5 a op&5 hoden0 sp&5, pre-h0dza a pre-h0dza -el pozemsk priestor. ad kameB do mora vyvol0va vlny, ktor. pre-h0dza3/ -elo! mori a na pobre dosiahol predele medzi 2ok! na zemi a hoden0 sp&5 do pohyb!. ad0 asti-a zo zeme a voda b!de op&5 asti-e v<n. :em6ete dokon-a poveda5, e /inok oslab!3e sa roz2ril do -ele3 oblastiG 3e to len slab2ie na 3ednom mieste, ale zvy2!3e v z0vislosti na e9panzi!. To kompenz!3e s0m. Zv!k, vibr0-ie, ktor. sa 2ria -ez r/rk! alebo natiahn!t. vl0kno, bez toho by bol s-hopn sa 2ri5 zost0va nedotkn!t0 priebeh!. Tie 3e to ako v na2om tele. Ale rovnako, preo sa toko r/rky, vl0kna, ktor. s/ ily, nervy, bol !miestnen v na2om tele, ktor. l0tky a e1ekty dr pohromade ako 3e to mon., a by5 roz2ren0 netlmen. po dane3 pokynyG ale preto, e dr6ty, ale vetvi5, a tak roz2ri5 svo3e -elkov. l!menov, ale tie oslab!3e v priebeh! p!lz! a krv teie pomal2ie, ne to bolo vyhoden zo srd-a. ad, kto pozn0 s vlastn-kymi vz5ahmi, vie, e keD na dr!he3 strane b!de raz teleIra1n. siete pokrva3/ kra3ine, kra3ina 3e v ni-h vo v&2e3 miere robil nieo podobn., keD ! m0 men2i! mierk! v na2i-h nervov. Y+V Ce v2ak sily, alebo sa rad2e3 vola5 to e1ektvna n0hrada v na2om tele, ktor. ho ob3a5 naraz a prenikn/5 na3vzdialene32ie spo3enie s blnym, bez toho, aby sa post!pne 2ri svo3 vplyv od na3bli2-h k vzdialene32m;4ali by sme veri5, keD

vidme, ako sa !dsk0 1orma vyroben0 z liatiny a rieky, a vykonala v2etky ak-ie od -el.ho tela v menia-om sa konte9te. @lava nem0 nohy, noha nie 3e vytvoren hlav!, z ktor-h oba s/ vytvoren. v pripo3en a tieto /spory v s/vislosti. 4!sia sily vykon0va5 kryty, ktor. sa zaobera3/ 3eden po -el/ t/ ve-. Ale ! nie v lovek!, ako na zemi. Tvar Zeme 3e vytvoren z rieky a liatiny, a tvar loveka a zvierat samotn-h sa ob3avili len ako 3emne32ia z0pas! to psmo a rieky. '2etko od a do a na zemi sa st0le ob3av!3e v d!r-hIrei1endem s/visia-i-hG polovi-a atmos1.ra !dr!3e dr!h/ polovi-! pri mo-i, polovi-a more dr dr!h/ polovi-! v rovnov0he, a v2etky por!-hy tohto nap&tia, t/to rovnov0h!, pri3atie z0kona o -haraktere tohto nap&tia, t/to rovnov0h!, vr0tane ake3kovek asti vlastn.ho prspevk!. 7y5 !tl0an nie 3e vzd!-h v -ele3 dohromady, take by sa vzia5 do /vahy to mora po -el/ dob! take3 /rovni, ako 3e tom! presne, kad z0van vetra, zv!k, a kad0 vlna by s5 inak. %reo rybnkov a 3azier, rovnako nie 3e prliv a odliv ako more, ako slnko a mesia-, ale s5 rovnako dobre 5ahom; 'zhadom k tom!, v2etko vekos5 a h<bka mora spo3a svo3e sily k vekosti a sile tohto 3av!. ' poh0ri vody, iadne prlivy a nem6e b/rky nasta5. A keD vietor na mal pr!h zeme ia!, ale e on alebo ona m6e vyhodi5 tak, to 3e v2etok vzd!-h vinaG 0no, a to nielen v2etok vzd!-h, -el0 kra3ina. ' sk!tonosti, ak a3 vzd!-h sa zd0 svetlo a 1rivoln0 pridal d6raz na podlahe, ako keby boli rovnak. v niom, ale to 3e vlastne d6vod, rany. 7ez kontrast! st!den-h pKlov a tepl. tropi-k., -hladn. horsk. vr-holy a teple32-h nin0-h, -hladn. 3azero a teple32ie kra3iny, tam by bol iadny vietor. Tie, mraky a d0D, ktor. p6sobia zhora dole len kv6li ak-ii zdola nahor 3eho p6vod. To 3e vea post!p!3e post!pne vysaden. /inokG ale monos5 post!pn.ho reprod!k-i! samotn.ho a povahe a vekosti vypestovan-h /inkov 3e zaloen. na -ele3 mnoine p6dy, vody, vzd!-h! a tepla v kra3ine. ad. prekrvanie s 3eho /inkom na dr!he3.
>?vienie oko z ameri-k-h Nndi0nov ta obloh! z predmetov riek, tam, kde -hba k!ltiv0-ia p6dy k prirodzenm zmen0m rovnak.ho iadne !mel. dodal, a 3e 3asn., ako siln veIet0-ie, vytv0ra svo3 d0D, ktor sa zvr0ti5 ivil. > - >Ho sa zh!tn lesom a l/ko! na oblak! s0m, rozp/25a na teple32om povr-h! piesk! znova.> - .. >:iektor. statky verhaIeln takmer vdy, in sa k ne3 a3 naDale3 3e, aby na mieste, rovnako ako tvorba kr!pobitie ?asalbero v provin-ii deIli> Nrpin v :eapole bol proti SZ -hr0nen. zalesnenm hrebeBom a bez kr!pobitie ,d svah 3e .. 3e obr0bali, e po-h0dza takmer kad rok. > T8ove, meteorol. Qnters. %p. +(, +*, +)V >%odivn e1ekt h<bky vody, -hladenie 3e, e s/ takmer tak nzke, koralov alebo piesok ostrovy -vienia, a to a3 pri vy22-h vzd!-hov-h vrstiev patrn vplyv. 8iakov zo v2etk-h konin0-h, na otvorenom mori, m6ete asto vidie5 mraky nad Qloenie miesta, kde s/ !miestnen. k=dle. 80 sa potom, ako 3e vo vysoke3 hory, na samote %i-, aby i-h smer s kompasom. > T@!mboldtova ?osmos. NS ^Y) 1V

Zoberme si riek!. 'ieme, e vedie okolo tak r-hlo, 2ikm0 poste. %reto teraz :e-h 3eho poste na 3ednom mieste ma5 v&2i! motiv0-i! ako ostatn., take to be r-hle32ie, a to nielen v tomto 3edinom mieste, keD be po -elom r-hle32ieG %reto, a ne-ha3te prek0k! s!da na 3ednom mieste vst/pi5, a tak sa nie 3e len pomaly v tomto 3edinom mieste, keD be po -elom pomal2ieG akty, ktor. ho stretli na 3ednom mieste, v s/visia-i-h -ez -el.G spomen!li sme si len vplyv men2ie miesto na -ele3 rieke nie 3e ahk., pretoe z mal.ho vplyv! na -el 2renie. Sovnako ako t! s rieko! vody 3e

rieka 3e s -elmi pozemsk-h !dalost, v ktor-h ivotn. pro-esy loveka, zvierat0, rastliny s/ -h0pan.. Ho tie !robil, a tam, kde sa nieo !robi5, a ako nieo !robi5, to sa predl!3e z miestne3 a3 v2eobe-n vplyv na -elok. YbV Ale o hlbn zeme; 'ieme, e pevn. Ords-hale pravdepodobne obsah!3e kovov. tek!t obsah, a vrstv! vody, vzd!-h! a orIani-k ivot, v ktore3 sme sami s/ zahrn!t. od. :ezah=Ba 3e tmto, ako ako bytia, tak a3 pr0-a na seba; %ok!s m6e n0s !i5. 40me vyv=ta5 dier! v Ords-hale a kliknite mimo kvapaliny obsah. Zd0 sa, e tmto robi5 nieo in., ne keD b!deme odobera5 s!d s kamennmi m/rmi. 46e to mimo ozn0menia iadny vplyv te3to vyerpania na s!de, ako to sto3 v iadnom s/vislosti s obsahom; Akon0hle sa zd0 tak. Ale o sa stane; Sovnako ako vn/tra kra3iny vypr0zdnila, mora zaplavila naraz do povodn v2etk-h pozemkov, rieky s/ pomal a nem6e n03s5 -est! doleG kamene sa opta5, kde padnemeG rastlina nevie, kde 3e koh/tik koreBove3 3ednotkeG lovek 3e ahk ako pierko, ale tie !nesen z na3ah2-h vetry, ako 3e na 3ar zo zemeGatmos1.ra roz2ir!3e Dale3 a Dale3G v2et-i !dia a zvierat0 -tia pod zvonom vzd!-hovm erpadlom, piest 3e vy5ahovanie a 2teka5 na st0le zrieden.ho vzd!-h!. Ce v2etok obsah vypr0zdnil, dokon-a -est!3/ so v2etkmi kameBmi a v2etka voda pre od Zeme ako piesok, ktor posypeme na otoen. kr!hov ob3azd. A to v2etko len preto, e sa to, o bolo predtm v r0m-i pevne3 Ords-hale, ! p6sob na to, o bolo vonk!. 'erme, e v&2ino!, ved/-i lopt! zasiahol len s0m o sebe, ale to nie 3e. S kadm k/skom zeme, e b!dete ma5 od stred! zeme, ved/-i lopta 3e ovea 3ednod!-h2ie, rovnako ako keby ste $eIn&hmst k!s seba. To m0 svo3! z0vanos5 nie 3e samostatne. Sovnako ako v mo3om tele, iadna as5 sama o sebe a pre seba sam.ho 3eho sila, e vDa za svo3e spo3enie a interak-i! s -elkom. Y_V 46ete zni5 z0vanos5, na znenie to v2etko z0vis, zavola3te m=tv! sil!, a to 3e rovnako dobr ako opti-ke3 moh!tnosti okaG 3eden a dr!h mono odhadn/5 poda rovnak-h pravidiel, m=tve 1yzi-ke3 predvdaten-hG ale to 3e opti-k0 moh!tnos5 oka, ktor0 sp03a dohromady v2etky l/e svetla v obraze, ktor 3e vedie5, e ma3/ iv/ d!2!. Ale to 3e kr!tos5, ktor0., '2etky masy kra3iny, vr0tane na2e3 vlastne3, d0va dohromady do 3edn.ho tela, ktor. teraz m6e dobre -hyti5 iv/ d!2! '2etky sily s/ m=tvi v na2om oddelen vede-ke3 abstrak-ie tela, rovnako ako ! vonka32ieho tela. '2etky sily s/ naive v i-h sk!tone3 interak-ii, vonka32e3 asti tela, rovnako ako tela. Z0vanos5 3e naoza3 v2eobe-n sila, ktor0 pre-h0dza po -elom svete, a kra3ina by sa mala osobitn0 tvor, ale po n0s. Ale sily m63ho tela s/ nieo v2eobe-ne32 ne len obya3n. mo3e telo Z!kommendes, ktor s0m 3e sploden a narodil iba z in-h orI0nov poda t-hto slG ale mo3e telo 3e teda nieo zvl02tne. 8od0va sa v 3edin-a len to, e 3e na3m& riadi5 v2eobe-ne3 sily v a vy!i5 3!, a tak 3e to so Zemo! sa z0vanosti. "es5 na zemi, e ostatn. plan.ty v2eobe-n. Iravitane3 sily zo strany -el.ho sveta, nerob ni vytiahn!5 ako asti-e proti asti-iam, t! ako tam, vyrva5 i-h 2pe-i0lne3 kon2tr!k-ie bolo mon. vyvodi5 z -haos! all$&rts znova a znova a 5ahan. asti-e boli s-hopn. zvl02tny-h orI0nov so 2pe-i0lnymi -entrami za5a5 sa 2pe-i0lnymi osi

ot0ania, dokon-a na3lep2ie !kaz!3e, e prin-p individ!aliz0-ia 3e dokon-a s/as5o! ti-h. !niverz0lnosti Iravitan.ho z0kona. Y)V ,krem Iravit0-ia st0le ovplyvB!3e Dal2ie ti-h s kr0snym enerIie z hlbn na povr-h. Ce maIneti-k0 sila, ktor0 vedie loD tam ako elektrKdy a sp<Ba v2etky elezo na Zemi s ta3nm sympati-k.ho k!rz!. Ak. ta3omstvo st0le le po-hovan t!E 4aIneti-k0 ihla 3e ako ti-h kvn!tie na hlbok. vn/torn. ta3omstvo, vidme n0znak, a nepozn0m ho interpretova5. Z miesta na miesto, z hodiny na hodin!, zo dBa na deB, z roka na rok, z 3edn.ho storoia do dr!h.ho, to zmen smer, svedkami -ykl!s, an vn/torne3 konverzie /inky, ktor. neroz!mieme. :orthern "iIhts vonk! stavia s0m vypne sa spriaznenmi rovnakmi ta3omn. sily. Zost0va nielen v tomto ti-hom vzdialene3 kom!nity interi.r! a e9teri.r!. :iekedy sa preraz vn/torne3 strane pl025a, zska5 nov. pohoria, zariadi sa tak, e stav o-e0nov nov-h a vznika3/, nezn0me akmkovek sp6sobom, ale !rite sa vyskyt!3/ na kadom vz5ah! s nm, nov-h ekoloIi-k-h vtvory. Ce st0le svieti dovn/tra a ako by to e2te vyzrie5G Sopky a hor/-e pramene, 3e n0s zradilG ale prod!kty z pred-h0dza3/-i-h evol/-ie m!s pra-ova5 ako prv, ivot vyv3a sa, km kra3ina 3e zrel0 na nov. stvorenie. %otom star vytvorenie klesne pod alebo z veke3 asti v p6de nahrad v2etky sily interi.r! so v2etkmi silami e9teri.r! z0roveB napna5 a mie2anie, pomo-o! niektor. pokroil. k!rzy, tak aspoB to stalo niekokokr0t predtm. to vie, i lovek 3e posledn 1orm0-ie. :e-ha3 to privil.Ii!m z orIani-k.ho iv.ho tvora, s nevyspytaten-h sl zosmie2Bova5 v2etky na2e ved!, sme nie v2etky orIani-k. bytosti samy Iener!3/ len v tomto, rovnako ako v to, e -el0 kra3ina prenika3/-e maIneti-k/ sil! a3 tak. sily ako ta3omn ako na3ta3omne32ia v na2om tele; ^*V :a3hlb2ie pohad do konte9t! ak.kovek pozemsk. sl!by, na3kra32ie rovni-a !kaz!3e na to, o vidme v na2i-h vlastn-h tiel, na33asne32ie po-hopenie, e tento orI0n s0m rozl2iten., v&2ie telo patr sk!tone, e pravda telo 3e, e patr, n0m d0va vystai5 zametanie /el odkaz!, ktor vl0dne v priebeh! -el.ho podzemn.ho syst.m!, kedy v2etky asti a po stran0-h sa i-h oko na 3edn.ho, take sme sami s/ rovnako pri3a5 v kapele, keD sa s1ormovala sa pom6-5. To by bolo nekonen., tento /el odkaz!, ktor prenik0 v2etko a do na3men2-h, sledova5 v2etky stranyG sa pozrieme len na to bolo -elkom 3asn., tak 3asn., a napriek tom!, e pr0ve preto kad vyzer0 Daleko na to. Ho krdla vt0ka, pl!tvy z rb, nohy koBa; 'zd!-h, voda, pevn0 zem Tento pohyb n0stro3a nem6! !robi5, ani nema3/ vzd!-h, voda, p6da 3e spr0vne. Tak bol viazan na orIani-k. a3 neorIanizovan., ktor. sa ma3/ pri3a5 na rovnak/ koherentne3 v sebe odliatkov vytv0ranie a rieky, a 3e potrebn. a3 naDale3 pokraova5 v tok! s/visle vo svo3i-h /inko-h. 'zhadom k tom!, dnes let vt0k vzd!-hom, pl0va3/-e ryby vo vode, beh koBa na zemi, ako 3e to len Dal2 /inok rovnak tvoriv prin-p, ktor m0 iba svalov a kost, vytvoren-h na /el sa vzhadom k sebe navz03om, a potom do sval! mono erpa5 a na kos5, aby 1!nIoval tento odkaz /el tie.'t0k sed, ale nie 3e to len mal k/sok vzd!-h!, sa hod -el/ vek/ d<k! i-hG veryba nevo3de do rybnka, keD sa hod do vek.ho o-e0n!, k6B nehod iba pre Ord1le-k medzi 3eho

2tyri nohy, ale po neobmedzen/ /roveB.7ez ohad! teda vt0ka, veryba, k6B by mohla nasta5 len v malom mieste, ale vzd!-h, more, p6da v na32ir2om roz2renie v pro-ese tvorby vt0ka, veryby, kone s o11set m!sel by5. Ale namiesto toho, krdla, pl!tvy, nohy by tie ko!, vlasy, v0hy, /sta, zob0k, z!by, 3azyk, p/-a, 0no, da5 v2etky vonka32ie a vn/torn. asti. ?el. zviera, take v2etky zvierat0 a !dia s/ v2ade okolo a a do 2pik! kost, aby pra-oval sa, ako keby patril spol! so vzd!-hom, voda, p6da v 3ednom, boli z rovnak-h odliatkov vytv0ranie a rieky, tie stlai5 dnes, e patria k sebe, v poko3i dnes via- odp/tal z toho, ako as5 n02ho tela vydr odp/ta5 sa od konte9t!, v ktorom vznikli. ^(V Zvl025 pozor!hodn. a 2tra3k!3/-i proti obvyklm sp6sobom pohade na rozpada3/-e sa kra3ina vdy sa mi zdalo, e a3 sk!ton rozpad kra3iny s vvo3om orIani-k-h tvorov prelna s0m vemi ekoloIi-km sp6sobom a 3e /tovan v 3ednom. 8rvenie na skale skaly povodBami, zvetr0vania /tok! z slano! vodo! a vzd!-hom dala podnet k vznik! piesk! a sypk-h p6dy. To sa zd0 by5 Daleko od abz!lieIen vznik! orIani-k-h tvorov, naoza3 sa opak tohoG a napriek tom! m0 ako, ak nie s/asne, ale prina, pretoe /elov0 presne spo3en., boli pro-es. To, o nazvame me-hani-ky pre seba, -hemi-ky m=tva, !k0e sa t! op&5 v spo3en ako 1aktor ivota. :ikto sa dokon-a e2te ver, e hrob nohy krtka a vone3 p6dy, kde sa zvy2!3/, s/ n0hodn. navz03om. (U.V 7olo tie op&tovne nie in0 -esta okolo z 3edn.hoG Take 3eden a vzdel0vanie ostatn-h rozpada3/-e m!sel by5 spolon /spe-h 1!nkn. here-tvo v 3edne3 ve-i. A dnes p6sob v 3edne3 kontin!0lne3 vhodn., pretoe dnes pokraoval mol0rna podn03om v kra3ine. Ceho Prabe1!# a vone3 p6dy, ako oni boli len Z$eies od A dokon-a a3 teraz len Z$eies v 3ednom. '2etky -i-av-e, ktor. ma3/ svo3e nory v kra3ine, v2et-i ervy, ktor. nory v kra3ine, v2etky h/seni-e k!klia pod zemo!, v2etky rastliny, ktor. s/ zakorenen. v kra3ine, patria k sebe, ale inm sp6sobom s vonm kra3iny bohat.. 8okon-a a3 mrave- lev, ktor vy!va lievika v piesk!, m!s by5 s tmto liatiny a piesk! z rieky, a mrav-e, na ktor. sa /lovky v n0sypke. 8okon-a a3 5ava pre-h0dza pieskom p/2te, !kaz!3e vo svo3i-h orIanizan-h zvl02tnost, ktor. dokaz!3/, e 3eho p6vod sa vz5ah!3e k p6vod! te3to p/2ti.
(UV

>Lorelimbs tohto zviera5a s/ vborne hod pre plienenie, na ktor. sa vz5ah!3e 3eho ivotnos5. %rv 1akt, ktor n0s zasiahne 3e sila, 2rka a pevnos5 r/k, d-havinos5 prstov, vekos5 a sila ne-hty, ktor. s/ konk0vne dole a kon ostrm hrotom. Ako n0stro3e pre vypr0zdnenie to nem6e by5 prekonan0, a 3e zisten., e -el0 predn-h konatn a !sporiadanie -ele3 kosti b!dovy v dokonale3 harmKnii. > T"innae!s 4artin, prirodzen0 histKrie loveka. Str )(V

^YV :ie 3e to len o -ele3 d<ke, a to a3 prostredn-tvom plne3 h<bke Zeme dosiahne /el rokovania odkaz a prsl!2n/ ak-i!. Ak Zeme bolo inak 5ak., pretoe o ve-i v i-h interi.ri h!ste32ie alebo red2ie, alebo preto, e kra3ina 3e v&2ia alebo men2ia, alebo d!t, tak by mal by5 zv0en seba inak a vt0ka, ryby, kone, slona, m!a po i-h telesne3 hmotnosti a i-h svalov/ sil!, po v2etk-h podmienok prevod-! na nosenie, hbatea, aby pohol.:a rovnak-h 2tandardov, na ktor-h v0enie hr!b. Ordleib, vr0tane v2etk-h orIani-k-h prvkov s/ rovnak. vo vz5ah! k nem! zv0i. Ak b!deme op&5 nastavi5, kra3ina by bola dvakr0t tak h!st, ako to 3e, aby tvorovia, ale ak sa ni nezmenilo, potom by ale to samo o sebe nemen na 1akte, e s/

teraz ako predtm stiahol s dvo3n0sobnm vkonom a kra3n boli dranG to by bolo rovnako ako v prpade, e ma3/ telo dvo3it.ho Iravit0-ie, ale bez dvo3ite3 sily, aby ho nies5 a pres!n/5 ma5. (+.V W!dia a zvierat0 by sa preto len -hodi5 vemi 5akop0dne, bea5, letie5, pl0va5.Ako by 3azde- naDale3 po!va5 kone, ktor. by mohli svo3m 3ednod!-hm konsk-h sl na plnenie a3 za5aenie zdvo3en. koBa, ako by si 2kovr0nok a preh<ta5 v 3esenne3 miIr0-ie pri-h0dza3/ -ez more, pl0vanie pstr!ha tak iv v pr/de, prpadne e2te hmotnos5 bl-ha mitz!traIen alebo preh<ta5 alebo pstr!h by ma5 (bV , take hr!b. nohy slona ! neb!de m6-5 zska5 iba na kr0tk! dob! bez /navy vo vzpriamene3 polohe.
(+V

Sozvo3 svalove3 sily z0vis na3m& -hemi-k. a nervov. pro-esy v tele spol!, ktor sa b!de opiera5 o v&2i! z0vanosti tela na ni.
(bV

Qntri1tiI by by5 my2lienka, e ak by sa vt0k a ryba ! na z0klade zv2ene3 z0vanosti v i-h m.di0-h zni5, pretoe sk6r vzd!-h! a vody v rovnakom pomere by sa rast v z0vanosti. Nba v2etko na vkonne3 svo3! vlastn/ silo! pohyb! tela b!de 5ak., pretoe b!de m!sie5 vyrovna5 s dvo3ite3 bremeno.

Ak 3e na dr!he3 strane kra3iny op&5 rovnako ahko, ako 3e to, aby sa v2etky pohyby tvorov boli sk!tone vemi !avilo, ale v rovnakom pomere sa zni s-hopnos5 zska5 pevn posto3 a rovnov0h!. ^^V nielen kvantitatvne, ale a3 kvalitatvne /inok Iravit0-ie v -elom s/bore z n02ho tela 3e /tovan na3vhodne32ie a na3via- zvl02tne a nem0me po-it, /inky Iravit0-ie len preto, e tak nepr3emn., ako to 3e.Sk!tonos5, e hlava spova na tr!pe, -hrbti-!, take sp&5 a herbieIt zintenzvni5 dole, zdvihne baz.n ako misky dole t0panie reva, stehn0 smer!3e dovn/tra, noh! dopred!, posto3 srd-a a to, o e2te nie 3e v2etko, v2etko, o 3e spo3en. s tm, e to myslme v0ne bytosti, a krv a v2etky 25avy be o nieo in.. Ce obvykl., aby sa ivotn. sily Iravitane3 sily proti, ale z0vanos5 po!5 a3 so ivotn-h sl, ktor. s/ v podstate podiea3/ na 1!nkne3 o-hrane a innosti n02ho tela, ale nie pre tie, v interak-ii vlastn-h ast tela, ale interak-ie n02ho tela kv6li zvy2k! zemsk.ho telesa s/, na z0klade ktor.ho patrme k zemi, ako na2i diely patr k n0m. Sastliny !kaz!3/ skoro lep2ie ako my. Ako sa 3edlo a ahk z0vod, !vidme, i nema3/ so svo3imi koreBmi, 3e3 stonk! poslal; Ale teraz, keD naoza3 berie tmto smerom, neznamen0, e abstraktn. /el, ale 3e vhodn here-k/ z0vanos5. 80 sa dok0za5 to ist. z0vanosti nahr0dza alebo pon/k, o in. me-hani-k. sily. %ripo3en, 3e klia-e semen0 na rozsah! zvisle3 alebo vodorovne3 koles0 a orIanizovan trval r-hl! rot0-i! kolesa, aby nahradil alebo poskyt!3e imp!lz, ktor dri1t!3e od -entra rot0-ie, 5aisko, a stonk! rastie smerom k stred! ot0ania, as i ! preto, slnko b!de, a koreB od -entra, ako by to bol riaden na z0vanosti v tomto smere. (_V
(_V

8!tro-het, Se-her-hes s. (^_

^`V :ie mene3 ako orIani-k s anorIani-k., orIani-k. kra3iny z0vis medzi sebo! navz03om !renie vz5ahov, ktor. presah!3/ 3ednotliv. orIanizmy, zradi5 ,vl0da5 -el podzemn syst.m v 3edne3 platnos5.

eD vidm, ako vin!tia -hvosty a !-hopenie r!ko! op- tak /plne na vetv0-h stromov a 2pi-at. z!by opi-e na tvrd. ore-hy, aby sa zmestili rovnak, take nem6em myslie5 inak, ne sa mi, e a3 tak l-ovan. z va3ka alebo spermie vznikliG a keD som hadanie tohto osiva alebo va3-ia, zistil som, ni in. ako, e z -ele3 kra3inyG pretoe s tm, o v2etko ostatn. nie 3e stromy a zvierat0 i3/-e v ni-h spol! vhodne pestovan., o tie patr k zemi. Tro-h! pozemsk. kr0ovstvo pre seba, by rozhodne nem6e prinies5 opi-e a stromy, ale iba -el0 kra3ina by ale z0roveB e2te bezpoet via- ako opi-e a stromy hol., ako na2e telo len v s/hrne svo3i-h lenov v spo3en, nie 3e by to i ono rozv3a5 predov2etkm. ,pi-e nemohol vznikn/5 na 3!h!, ak nie medveD by do2lo na severe, na nesk6r ne-h0 ho 3azdi5 na 7ear-vod-!. Ako sa tento vz5ah m6e by5 /plne skryt od n0s, ale e e9ist!3e, pretoe nem6eme po-hybova5. )aturtraum. Zelen strom a vt0k na to, Ste vo sne, a nie preb!di5, Tie zelen. vo sne a spieva5, A to nem6e prenikn/5, Ako va3-e S/ dva ,dpr!en0 a na 3ar. TSA-kert PO8 N'. S. Y^`V %odobn. /vahy sa n0m p0i o p0renie viel kali-hy kvetov a n0sosko! motov a viel, stka5 atD do s/lad! s elom !2n-h otvorov pred0torov a dozad! !2n. otvory desiv. zvierat. To v2etko s/ prklady blzko kon-ov-h vz5ahov, ale n03s5 len NnbeIri11ensein v kr0ovstve Dal2-h ob3ektov vz5ahov, ktor. pokrva3/ -el/ pozemsk-h ve- -est!. Z l0tok a samotn-h sl, ktor. patria do kvetn a hmyz!, ani kvet, ani hmyz mohol ob3avi5, ale len 3eden -elok, ktor zah=Ba a3 l0tky a n/ti v2etky ostatn. zvierat0 a rastliny obsiahn!t., a vzd!-h a vod! a zem na to, ako 3e potrebn. pre tieto tvory. ^^V Ceden m6e rozli2ova5 vn/torn. a vonka32ie /elnosti. "0tka vn/torn. 1!nkn. vybavenie 3e p6sobi5 ako srd-e a p/-a vo mne za-hova5 svo3 ivotG ale ak Irant vzd!-h! a vody a 3a p6dy dy-h, pi5, a z0kladBa, to 3e z0leitos5 pre mBa e9terne pohodlne !dalosti. Ale tento rozdiel sa nevz5ah!3e na podstat! prakti-kos5 s0mG 3e len relatvna. %retoe v2etko interne a e9terne Xeln. 3e /eln., a v2etky e9terne a interne Xeln. 3e vhodn. len v r6zny-h krytov. Sme zdvihn/5 3edn! as5 z n0s v kontempl0-ii von, napr o alebo mozI!, take 0no, vyzer0 zvy2ok tela, ktor. zviera3/ vn/torn. !itonos5 ako -elk!, ako a3 vo vz5ah! k vonka32e3 /elnosti, ako keby sme v na2om sebe-tvo pri pohade zo zeme v5ah!, bez toho e2te mene3, e 3e s/as5o!, a prei5 to via- nez0visl0 ako oka alebo mozI! 3e3 loneG 0no, m6eme po!i5 ak/kovek as5 p/-a, al/dok, r!n. v5ah z n0s, zvy2ok orIanizm! 3e len navonok 1!nkn pre za-hovanie te3to astiG a tie, ak. zviera, o rastlina -h-eme zdvihn/5 zo zeme, a potom zvy2ok sveta tie !kaz!3e iba e9terne vhodn. pre za-hovanie ivota a

1!nk-io! rovnake3 sady. Ale rovnako ako 3e pre -el svet, rovnako ako pre n0s d6kladn. vn/torn. /elnos5 o v2eobe-nom konte9te orIani-k. a anorIani-k., potom obe orIani-k. kr0ovstvo, na3m& v2ak v t-hto vek-h s/vislostia-h ani iadna bytos5 z 3eho strany prispieva k pro-es! ivota na Zemi v -el0 1ortz!erhalten a rozv3a5, priom -elok 3e op&5 nastaven0 tak, aby zodpovedala pokraovanie a obnov! ivota 3ednotliv-a. Ale ak -time, o sme zar!en0 interne pohodln. spo3enie n02ho tela, a t! len n03s5 posledn bod vn/torne3 /elnosti, m6eme samozre3me, tento po-it nie 3e teda poprie5 kra3ine, pretoe sme ani si to s0m, ani nem6e vidie5 navonok, od po-it! nevyzera3/ navonok, ale len 3ednod!-ho -ti5 podstat! seba sam.ho, ktor. m0. Ale my nie sme v te3to povahy. Sme aspoB nie /plne, o sme, ale m0me tie ten po-it. ,krem toho, vidme a3 mimo neho, ako sa ne-hal vidie5, e 3e vemi podobn. sk!tonosti vo svo3 prospe-h, ako oak0vame, aby sme sa vn/torne3 /elnosti.
>A3 keD sa l2ia v tvare, 1orme, stavbe a zvyky ma3/ v2etky zvierat0 obrie slon do mikroskopi-k-h tvorov, ktor. prik0zal i-h /loh! a prispieva3/ k poriadk! a harmKnie prrody, niektor z 3eho dr!h! Qprostred te3to ho3nosti ivota 3e presn. pos/denie sila a poet vedenom vplyvom 3edne3 triedy do dr!he3., b!dete po!en, aby konala na seba a z!rA-kz!$irken, a z0kon nienia a obnovy 3e vdy v /innosti, ktor/ za-hovanie vz5ahov ivota zvierat v rovnov0he . hmoty sa rozhodli, e Dal2ie koris5, -el. Iener0-ie sa zd0 narodil len by5 zavradenG. ale ak0 vek0 3e strata, zv2enie rovn0, e tento dr!h b!de ma5 AnlanIend 3ednotliv-i, ktor s/ vroden. prostriedky /tok na 3edne3 strane a SeNbsterhalt!nI dr!h/ stran!, od sp6sob!, akm kompenz0-i! pre kad/ prleitos5 vea. pohotovos5, opatrnos5, ostraitos5, neprst!pn-h miesta-h /toisko, typ balenia, a dokon-a a3 1arb! -hr0ni rovnako stra2n a bezbrann., zatia o odv0ne32 proti sile . T, ktor s/ na3via- predmetom p0d!, vyn0sobte na3via-G S-hlo i-h riadky, zatia o in, ist telesne3 hmotnosti, sily, odvahy, rast/ iba do te3 miery, e straty s/ nahraden., ktor. sp6sobil nehod!, alebo prirodzeno! smr5o!. @myz, ako s/ spolon. koristi vt0kov a 2tvornoh-h zvierat, plazov a rb, a dokon-a a3 samotn-h hmyz!, ale kto kedy videl i-h rady preriedili s/ znatene; onie- kon-ov, nie 3e po-hb o tom, e 3e znien. neprebern. by5 nahraden. inmi nespoetnmi. 'emi denne zm&tok medzi rybamiE ,ni pohlti5 navz03om. 'orvaB TverybaV, me/B T8el1n or-aV, mora T8el1n %ho-aenaV, vydra a tesnenia prehltn/5 v ho3nom poteG Tis-e morsk-h vt0kov n03den-h v ni-h i-h potravn, zatia o m! 5ah0 davy z hlbn. Av2ak, i-h /asn plodnos5 3e tak vek, e v2etky straty s/ /plne nahraden.. %oet va3e- v ikry rybie pop!l0-ie boli vypotan. na ^+_+b+*, (^Ub`** na Llinders, sleDa na ^+)+*, makrel na U`+ +_*, stint na ^_Y_*, platesy T%le!rone-t. Sol-aV na (**.^+), lieB na ^_^.YU* th ,d tak n0rast nie 3e prklad, vo vy22-h tried stavov-ov, t3 vt0kov a -i-av-ovG ale z0kon rovnako! miero! v neprtomnosti a prst!pe nie 3e o ni mene3 v t-hto pohad0vok.%oda z0kona, sme do2li k z0ver!, e as5 tvorby z0vis na strane dr!he3G a s-e na povr-hn pohad, v2etko sa m6e zda5 v zm&tk! TOinl "innae!s 4artin, :at!rIes-h. !dia. l 1V sa ob3av po zrele3 /vahe, e ob3edna5 a /spe-hy pomer s/ len toko roz!mn, ne ako 3e to stanoven. pl0n. >

^`V ' istom zmysle, lovek sa zd0 by5 !miestnen v strede /elov-h vz5ahov pozemsk., a preto poskyt!3e na3d6leite32ie a na3bohat2ie predmet i-h zv0en dar. ra3ina m! d0va orn0 p6da na pl!h!, elezo nadviaza5 pl!h to, dreva a !hlia, elezo tavi5 to, aby vzd!-h a d0D rast dreva, r!k! na rezanie dreva, oheB mie2a3te nadviaza5 pl!h vies5 pl!h, zasia5 pole, a to zoa5. Hm via- b!dete s5 do 3ednotliv-a, via- n03dete obdivova5, ako tak /plne vykonan0 na v2etk-h stran0-h loveka na zemi, a kra3iny, pre ob3avia m!, a op&5 iba vtedy, ak to robte, a to nielen na b!d/-i nielen na 3ednotliv-a, a nie na t-h, kto

sa s0m, ale vdy si za-hov0va odkaz na s/hrne pozemsk., ale o 3ednotliv-a zost0va iba lenom. 'zhadom k tom!, 3edine- asto nie 3e dos5, nie 3e vdy po r!ke, o potreb!3e, a tie ist. sily, ktor. sl/ia svo3im /ely, m6e tie rozp/tal asto ma3/ de2tr!ktvny vplyv na neho. Ale a3 to, o 3e pre 3ednotliv-a a okamit /spe-h, !trpenia a prek0ky dopyt znamen0 pre !dstvo, a tm pre Zem ako -elok. 7ez probl.mov, prek0ka, :ebezpenos5 iadny Dal2 vvo3 !dsk-h s-hopnost. Cednotlive- m6e s5 pod Bo!, ale !dstvo rastie v bo3i s prek0kami a nebezpeenstvo, a v5azstvo nad prek0kami a nebezpeenstvo, nienie vdy obavy, ale iba 3eden alebo ma9im0lne 3ednotliv-h 1rak-i !dstva, nikdy !dstvo ako -elok, a tm via- !d znien. s/, tm r-hle32ie sa obnovi5 len sami. ra3ina st0le obdiv!hodne !sporiadan. tak, aby vo v2etk-h dob0-h a na v2etk-h miesta-h vek. mnostvo !d, ktor i3/ na Bom, a e !dstvo m6e vyvin/5 v -elk!. Alebo s/ niektor. lokality obvatenos5 sp&5, potom zvy2ok to via- obytn0 tm. T%ozri prloh!V. ^UV 'o v&2ine prpadov sa m6ete zastavi5 pri 3ednostrannom n0zor!, e a3 keD -el0 kra3ina bola tak dobre nastaven pre !d, ktor. pova!3/ za tak iba relatvn! e9tern. a tmto sa pod0va !itonos5 k nem!, a zanedban o prav opak s rovnakmi pr0vami, rovn0 /plne mon. Zistenie, e lovek 3e rovnako 1!nkn. zariadenie pre kra3iny, kra3iny tie, aby sa na3d6leite32ie sl!by m0 ako, 0no, tm vy22ia pta m! svo3e sl!by, vy22ie predstav!3e len sl!by, ktor. m! poskyt!3e k zemi. O9ist!3/ sl!by, ktor. ma3/ by5 vykonan. pomo-o! vysoko rozvin!t. asti -elk!G ?el. to potreb!3e as5 pre zvl02tne vz5ahy, ako 3e as5 -ele3 ve-i poda v2eobe-n.ho. ' tomto vz5ah! sme sa k zemi. :em0me len sami pre seba, ale pre v2etky lode, vozidl0 a prostredie pre vytv0ranie r!ke s nm, a inak mie2a5 i-h, aby pripo3enie k zemi sa sna !driava5 preprav! materi0l! a vykon0va5 Dal2ie sl!by, ktor. kra3iny bez n0s a na2i-h hands !p by by5 s-hopn dosiahn!5. Ho medzera pre pozemn/ doprav!, ak lovek nebol pravdaE Samozre3me, e tam bol raz v ase, keD lovek e2te nebol danG ale tie nie 3e sporn., e 3e potrebn. 3eho e2te nie 3e, ako by si na2iel reverzne3 e2te nie 3e nastaven na zemi pre 3eho potreby. Tam bol e2te iadna medzera, ako by to bolo teraz 3edno. 4an patr iba k vvo3! 3emne32ie kra3iny a 3e s0m o sebe len n0stro3 3emne32ie A!sba!es. %redtm to bolo !ren. len hr!bo, a m0 pre drsn. inmi prostriedkami. ^+V Tm, e 4inder zle a ni mene3 3ednostrann. m! sa tka /el! zariadenia na zemi asto len na seba. ().V Ce pre zvierat0 a rastliny rovnako dobre, a3 keD nie tak !niverz0lny, pretoe nie s/ tak !niverz0lne bytosti, ktor. zaisten /elov. zariadenia, ako pre !d, nie len pre t-h, ktor vy!va3/ !d, kde si m6ete vzia5 vz5ah nepriamy /el v /tok!, ale a3 pre t-h, ktor m! !bli5, saranata, lesn. h/seni-e, 2korpiKny, 3edovat. hady, b!rin!, 3edovat. byliny, ni mene3 pre t-h, ktor i3/ v odahl-h p/25a-h alebo v hlbin0-h mora a st05 pri Bom v iadne3 kryty prospe-h a po2kodenia v6be-. Jno, koko tis- rokov ra3ina sa ivil ivoty nespoetn-h zvierat a rastln, ako e lovek i3e na Bom. Ho by to mohlo ma5 prospe-h !dia, pretoe tam nebol;

()V

Ako som tal v ned0vne3 1ilozo1i-k. psanieF >?el0 prroda v2eobe-ne nem0 in ako z0kladne -ie a in2tit/-ie pre !dsk rozvo3, a m! 3e hlava, a %0n tell!ri- stvorenia, kde na vo vz5ah! n03de ho v2etky 3eho individ!0lne odhodlanie. >

A3 keD to m6e by5 povedal, aby e2te v2etko sa odkazova5 na !dF Ak nie 3e v r0m-i !rit-h medzn-h podpor!3e !dstvo, to 3e tie !trpenie, ktor. tvoria kobylky, h/seni-e, atD Lorest m! patr. A ak lovek pozemske3 e9isten-ie vr-hol v6be-, take mohol priny v z0!3me loveka, samozre3me, e nie bez z0klade pred-h0dza3/-i-h a s/asn-h ni2-h tvorov ob3av!3/ a e9ist!3/G s/ a boli pre neho toko stvorenia na 3ednotliv-a nie 3e !iton., aspoB poda konte9t!, ktor m0 svo3! e9isten-i! s rodino! ako -elk!, za predpoklad!, e 3eho e9isten-ia 3e zaloen0 na vz5ah! s oni sa. 7ez toho, e s/, alebo boli, e neb!de m6-5 by5. :a neho ale bolo, a to 3e len seba. Ho, zdanlivo nezmyseln., vy2iel z orIani-k-h bytost pre neho pred nm, len sl/il k prprave svo3e vzdelanieG to, o sa od neho, zdanlivo nezmyseln., tam 3e len odpad z pra-ovne3 innosti, ktor0 ho vyr0ba.
:i nem6e by5 via- vstin !k0za5, ako toto do /vahy, ak 3e to len m0 za -ie, e v2etky pozemsk. ve-i, a my 3! roz2ri5 ako na v2etko, o v6be- e9ist!3e, o nie 3e v blzke3 alebo 3ednotlivo tra-kovateln /elom vz5ah 3e pre !d, ale v d0vne3 alebo v2eobe-n.ho !rovanie vz5ah! 3e pre neho ni in. ako !ntri1tiIer, za predpoklad!, e /el e9kl!zvny vz5ah 3e pre!k0za5 k nem!G ak nem6ete hintan nastavi5 na vzdialene32ie, ale via- /elov-h vz5ahov. :/dzov., ktor. si !dia kobylky a divok. h/seni-e by p!sto2i5 i-h obilia a i-h @olz!nIen m6! by5 !dia sl/ia vo vzdialenom vz5ah!, ale e 3e vemi Daleko, v sk!tonosti, na dr!he3 strane kobylky a h/seni-e z vhod to m0 priamy prospe-h. Xelom vz5ah!, ktor sa od neho a pred nm, e9isten-ia tok-h tvorov k 3eho rozvo3!, 3e vemi vzdialen0G :a dr!he3 strane, tto tvorovia si svo3e ivoty okamite a te2il sa. Tie 3e mon. obr0ti5 zobrazovanie. "en 3eden sp6sob, prroda porad, ktor bol s-hopn prod!kova5 !d a bol s-hopn nosi5 Ienerova5 Dal2ie tvory a vykona5G Take a3 3eho e9isten-ia 3e vo vzdialene3 kon-ove3 vz5ah s nimi saG v mnoh-h ohado-h, ale e2te priame32ie. :esporn., e lovek po!va v2i a bl-hy via-, ne si ho po!va3/. 8obytok a ov-e mlieka a e por0a a3 keDG ale hlad, mr0z a 'lk v zime rad2e3 zab3a5 zvierat0 vea, ak nie milovan.ho m!a. Take nem6ete poveda5 v2etko na svete bolo tam len kv6li Dal2 lovek. Sk6r, 3e to 3edna a t0 ist0 v2edn svet, ktor sa stretol v 3ednom /el! pre loveka, zvierat0 a rastliny, takm sp6sobom, e to, o 3e v rozpore s tm, na vzdialene3 vonka32ie konie- vz5ah!, dosta5 sa na dr!h/ v blzke3 vonka32i! ani vn/torn/ potreb! vz5ah! sto3anyG Av2ak, v2etko 3e na svo3om vn/tornom kon-i, vo vz5ah! vz5ah, o m0 v Bom. To neznamen0, e lovek, ako na3!niverz0lne32 a na3d6leite32ie pozemsk. bytosti, dokon-a a3 na3!niverz0lne32 a na3via- d6leit /el, vz5ahov !stanoven-h v kra3ine a na zemi a !il, a v kon1liktn-h bli2ie !renie vz5ahov obvykle navr-h, ale ni mene3 ne s0m si vyhradz!3e n0mest. ,n i-h v2etky 3ednotliv. bytosti, iba na3d6leite32 prvok komple9n.ho ak.kovek pozemsk. kr0ovstvo /ely odkaz. Ako posledn0 monos5 by ste mali by5 s-hopn prizna5 alebo mala vedie5, e v kra3ine, rovnako ako v prrode a vo svete v2eobe-ne, v2etko 3e naoza3 vhodn.G 3e na -este k de1in-ii /elnosti, ktor. stanov!3e disk!si! sme sa nene-hal seba t/ so starostlivos5o!, ako 3e len nevyhn!tn. a dostaton. na pre!k0zanie, e to, o 3e obvykle pod n0zvom /elnosti na2o! /loho! t! alebo vhodn. prostriedky pova!3e -harakter orIani-k-h bytost a myslenie s 3ednotno! ideoloIi-k. z0sady vo vz5ah! k! komple9! -el.ho zemsk.ho syst.m! nepatr rovnako a v rovnakom zmysle, vr0tane vy22ie kompil0-ia by mala by5 dostaton0. Ale predpoklada3me, e by sa dalo rozpozna5 v tom zmysle, e nie v2etko !iton. vo svete

st0le 3e Ta m6ete pravdepodobne vola5 e9isten-i! zla v6be- !iton. v !2om slova zmysle, to !rite nie;VG to dokaz!3e v kadom prpade v2eobe-ne3 tenden-ie, aby ak nespr0vne vdy vhodn., aby sa zlo vdy lep2ie, a tak, aby sama o sebe zdro3om nieoho dobr.ho. Ale to nie 3e miesto, aby tieto v2eobe-n. /vahy, Dal2 d6sledok.

^bV ZhrBme /ely vz5ahy pozemske3 z na3via- v2eobe-n.ho hadiska, 3e to taktoF ako sa v na2om tele 3e pravda, v rozmere kra3iny, /vahy a politiky spol!pr0-e a koordin0-ia v2etk-h ast, str0nky, spra-ov0va sa na poz-i! a vz5ahy s vonka32m svetom s5 r!ka v r!ke 3e ako individ!0lny -elok l0tok a innost, ne to, o pri2li kedysi do sveta, a to nielen 1ortz!erhalten, ale Dale3 rozv3a5 na z0klade pred-h0dza3/-e3 lesa v takm sp6sobom, e i-h hlavn. -harakteristi-k. vz5ahy k ! v2imn/5 via-, a vvo3 a kon2tr!k-ia 3e rovnak0, tm dlh2ia 3e v&2 vplyv na 3emne32ie. ' obo-h vz5aho-h m0 v2etko, o pova!3em za pohodln. a prostriedkov, aby v sebe, Daleko. :ie -horoba, iadne /mrtia ohroz!3e i-h e9isten-i!, ako a3 nar!2enie bestand n02ho tela, alebo dokon-a rozpad!G iadne prek0ky i-h rozvo3a da5 do 3emne32ie a Linest, ak sama !dsk0 rasa, sdlo a hlavnm n0stro3om te3to 3emne32ie proIresvneho vvo3a, iadne limity s/ nastaven.. '02 zaiatok akt!0lne3 odli2n., ale pri sp!sten akt!0lne orIani-ky spo3en. IeoloIi-k-h podmienok sa st0va3/ len stabilne32ie nesmiern! Ont$i-kel!nIsepo-hen v prie-hode ohromne, sa zaradil do 3asne32ieho -ykl! a periodi-k-h 3avov a stali z0leitos5o! nie 3e m=tvy, ako sk6r spra-ovanie n0vrh! a pohyb 3e tie pest!3e sa a na3iv2ia vmena 3e ne!st0le v detaile. ' tomto zmysle, post!pne do-h0dza lenenie na zemi vo vekom oblastia-h tek!t.ho 3adra, pevno! 2kr!pino! na more a atmos1.ry, l2ia, 3e nasled!3/-i vtvory orIani-k. kr0ovstvo, tvorba, rozp/25anie a ivoty 3ednotliv-h orIanizmov, ktor. vdy proIresvne vvo3 !dstva a i-h 1ormatvne a tvorive3 pr0-e op&tovn.m! vyklada5 na zem. ^_V @ovorme orIani-k-h bytost na na2e3 kra3ine, e sa vyv3a3/ sama o sebe z vn/torn.ho prin-p!. To 3e potrebn. spr0vne -h0pa5. Cedno va3-e ahne v prvom rade s0m, ale to vyad!3e sliepk!, a potom ink!bovan. Tie nie 3e s0m o sebe, ale tie vyad!3e, aby sliepk! alebo sa 7rAto1ens te3to smerni-e, a a!sIekro-hene k!ra st0le potreb!3e vzd!-h, 3edlo a pitie. '2etko, o nepo-h0dza od seba, ale nem6e rozv3a5 bez neho. Ale zost0va pravdo!, e mlad tvor s n0vrhmi, ktor. 1!nI!3/ a p6sob to m!s !spie5 vo vvo3i, nie pasvne sled!3e, ale reaI!3e, ale len typi-k pre neho, predpsan. okovek e9ternm sp6sobom, v2ak, e l0tky zahrn!t. do spra-ovan. iba 3eho individ!ality previazane. ra3iny sa l2i iba od svo3i-h tvorov, e m0 z vonka32e3 vplyvmi vyvin!li e2te nez0visl na i-h individ!0lne sp6sobom vo v2etk-h ohado-hG za predpoklad!, podzemn. vonka32ie vplyvy, ktor. i-h vvo3 potreb!3/ tvory st0le, okamihy vn/torn.ho osobn.ho rozvo3a kra3iny. Ale oni zase potreb!3/ vonka32 vplyv nebesk-h telies, na3m& na slnk!, ale a3 rozvo3, a to na3m& z orIani-k.ho ivota na ne3, take zdiea3/ orIani-k-h tvorov te3to potreby. Svo3m sp6sobom si m6ete porovna5 na slnko s0m s vekm plod! sliepky, ktor potom, o poloil va3-ia na zemi, pretoe to si lovek predstav!3e, 3e teraz v predne3, sed na va3-ia poklopy a orIani-k.ho ivota nmGa vvo3 va3ka kad.ho sliepky na zemi i-h 3e nepriamo z0vislG ale a3 slepaie va3-ia treba a3 mal/ -hovn/ sliepk!, ktor0 sedela sa nad nmG to nem!s na zemiG to 3e na dostatone vek a pon/ka e2te

va3ko 3eho mal0. ra3ina m0 tie od zaiatk!, e 3e ovea via- pod vplyvom svo3e3 vlastne3, keD 3e vyvin!t slnen. teplo. T'ia- t! o pozri dodatokV. ^)V Ak sa zd0, e sa 3ednotliv. bytosti, ktor. obva3/ 3edn! a t/ ist/ pozemsk/ prvok, povr-hn., take s/ podobn. kon2tr!k-ie a sp6sob ivota, takmer, -i-av-e medzi sebo!, vt0ky navz03om, ryby medzi sebo!G ale via- sa br/si5 pozorovan, 3asne32ie vynikn/5 individ!0lne rozdiely. Zal2ie z0kladn. -harakter, spo3en. r6zne priestorov. a asov. porad a domin!3e v kadom zvierati rad vn/torn-h a vonka32-h podmienok ivota, a v2etko sa zd0 by5 tak st0le rovnak0 !kaz!3e odli2n, a robil r6zne v zmysle tohto z0sadn.ho -harakter! tohto poriadk!. ad tvor 3e in syst.m, -ez ktor pre-h0dza inom prin-pe, a ten dr!h prin-p, ktorm sa riadi 1yzi-ke3 vis spol!, a3 keD sme sa postara5 o to nie 3e e2te bli2ie, s inm prin-pom d!2e, alebo to 3e samo o sebe To ist. s triedo! vy22-h bytost, ktor. obva3/ nebesk/ prvok, okrem toho, e v hlavn-h ryso-h podobnos5 v 3ednotliv-h zvl02tnos5o! rozdiel 3e e2te hlb2 e2te v&2. '2etko sa zd0 I!le, v2etko v striedavom prev0dzky svetla a Iravit0-ie spol!, nakreslite v2etky kriv. k!rzy po oblohe. S0m, kad z ni-h 3e in obtiany a r6zne vekosti a r6zne kvania a ho3danie sa inak vo vesmreG ale v kadom z vemi odli2n.ho pomer! sl a mas proti sebe, periodi-ita ostatn. hodiny, kad z ni-h 3e in obr0til sa proti oblohe, ako v ne3 stanoven. inak. TSlnkoV 3e obrovsk, zatia o v2etky ostatn. mal. trpasl-i, a medzi nimi op&5 TC!piterV obra proti v2etkm ostatnm. Ceden TSat!rnV takmer plo-h., in. Tnie, 4erk/r, 4esia-V takmer isto I!ovit.G T4esia-V s!rov-h h6r, in. Tkra3inaV relatvne ovea hlad2ie, T4erk/rV, h!ste32ie ako na Zemi, Dal2ie TSat!rnV (* kr0t ten2ie ako Zem, ten2ie ne kork!, a .teryG na Tslnen.V na 3ar 5ak ako olovo, na strane dr!he3 TasteroidV perie vedenie, na 3edne3 strane TZem, 4arsV hmla, mraky, voda, adG na strane dr!he3 T4esia-V Oternal Tro-knis a 3asn0 obloha, na 3edne3 T4oonV 3e deB 3edn.ho mesia-a do dr!h.ho TSat!rn, C!piterV iba na (* hodn, na 3edne3 strane T4erk/rV, rok __ na2i-h dn, na ostatn. T:ept/nV, niekoko sto na2i-h rokov, 3eden okolo Slnka pomaly, in. r-hlo be, T'en!2aV, v takmer kr!hove3 dr0he, Dal2ie T%allasV v na3vzdialene32om pred<ene3 elipsy T4erk/rV v tesne3 blzkosti slnko, ostatn. T:ept/nV nevslovne Daleko, takmer v2etky proIrade, ale niektor. TQr0n mesia-eV pokles, takmer v2etky tra3ektKrie do -ir-!ma!ral, ale niektor TasteroidV ako l0nky re5aze Z0mkov0G pre plan.ty T4erk/rV, slnko vek ako koleso od voza a iaria-e ako pe- na oblohe postavenie, pre ostatn. TQr0n, :ept/nV, ako vzdialen. hviezdy za st!dena, tam oslnivo 3asn deB, t! zahnedn!t. tmav., niektor. T'en!2a, 4ars V sa -ez no- bez mesia-a, ostatn. TZem, C!piter, Sat!rnV s l, ` a _ mesia-ovG v&2ina nah, 3eden TSat!rnV s pne!matikami, apod a v2etky rozdiely, ktor. m6! by5 ! v mnoh-h tis-ov, sledova5 alebo odomkn/5 miliKny kilometrov DalekoG ako teraz m6! vyzera5 odli2ne na r6zny-h nebesk-h telies v2ade okoloG ako r6zne orIani-k.ho ivota v d6sledk! in-h ivotn-h podmienok, m!s tvar, kde 3e Iravit0-ia p6sob /plne odli2n., v ktor-h sa slnko toko vria-e3 alebo ovea -hladne32ie, ak tak in rok a TaIesma#, premie2a sa a konzisten-ia l0tok /plne odli2n..

Tak hlboko, ako medzi nebesk-h telies nema3/ prst!p rozdiely medzi tvormi na zemiG 0no, nem6! by5 !sk!tonen., pretoe prispieva3/ rozdiely medzi tvormi na Zemi s0m iba v podriadenom sp6sobom rozdielov na Zem z in-h svetov-h telies. '2etky l0tky vis spol!, ale podobnm sp6sobomG ale v2et-i i3/ v podobn-h v2eobe-n-h podmienka-h Iravit0-ie, ron-h obdob, denne3 dobe, svetla, vzd!-h!, vody, vmeny a zdiea5 tieto vz5ahy via- i mene3 navz03om. Ale rok a asy dBa, Iravit0-ie, svetlo a vzd!-h a voda a sviatok s/ z0sadne l2i medzi r6znymi nebesk-h telies, a pomery v rovnakom /tok! nie 3e tak do seba. ad lovek, kad. zviera m0 a3 vea neho na3m& vyrovn0va-ie opatrenia bytiaG kde Zem, 4esia-, 'en!2a, C!piter m0, rovnako ako i-h rovesn-i; ad0 hviezda 3e rovnako zvl02tne ako 3eho postavenie vo svete 3e 3eden. ?ez v2etk-h !d a zvierat0 rovnak. %olarstern, spolon0 poz-ia a vz5ah k pKl! 3e vznamn.G ad0 hviezda m0 in/ %olarstern, ho-i v2et-i ale vydr len obloha.
Slnko 3e tak vek, e ak si myslel na Zemi v 3eho strede, v2etky mesia-e oben0 dr0ha by sa n03s5 v rovnakom priestore, a to a3 vtedy, keD @aat takmer dvo3n0sobok priemer!, ako m0. @motne32ie ne C!piter, ale napriek tom! len ( e (*`b zo slnka, op&5 prevy2!3e s/et v2etk-h ostatn-h telies slnene3 s/stavy vrazne.Slnko zmizne z n02ho syst.m!, C!piter b!de /strednm orI0nom, a kra3iny v ^_^ rokov, asi ho T4&dlerV pohybova5. Z slnko by mohlo (`*b*** telo vekosti na2e3 kra3iny, zo C!piter (`(` od Sat!rn b^U Tiny na dr!he3 strane s/ mal., asteroidy tak mal., e i-h hmotnos5 a doteraz bola ne!riten. 'idme obloh! v no-i, mal mesan disk, o n0m d0va e2te 3asG obyvatelia mesia-e, ak e9ist!3/, vidie5 obloh! v no-i, s priemerom via- ako ^ kr0t, v plo-he (^ ( e Ykr0t v&2ia svetl. disk! na oblohe, ra3ina disk, ktor preto a3 no- (^ ( e Y osvietenie kr0t 3asne32ia. :a Zemi, v2et-i obyvatelia ma3/ mesan-h no-, myse 4esia-a obyvateov iba sto3a na 3edne3 strane, ra3ina bon. erdhelle no-i, pre obyvateov vzdialene3 strane zost0va -ez no-, s vnimko! obloha 3e vdy -elkom tma a v2etko, o potreb!3/ k -este robi5, ak -h-/ by5 3asn. kot/ Zeme pohad. ' kontraste, plo-h. kra3iny osvieten tento !d, svetsk.ho strane mesia-e kad/ no-, nikdy sa nastavG Av2ak, mesia- nie 3e /plne pol n02 osvieten. ra3ina 3e tie odoln v rovnake3 oblasti na oblohe mesan0 kra3ina, to sa men len pomaly sem a tam, a sp6sob, ako pre-h0dza vo v2etk-h 10za-h svo3ho v rovnakom ase a porad, ako mesia-, e 3eho vlastn. pre n0s. S nami, slnko 3e v priemere (Y hodn nad obzorom a (Y hodn pri teplote do horizont!G na 4esia-i, v2ak, asi ^U` hodnG Take keD mesia- men obyvateov ovea dlh2 deB s ovea dlh2o! no-iG do h6r arkti-k-h mesia-a slnko nikdy nezmizne. %oDme do in-h orI0nov v slnene3 s/stave -ez, take st0le via- n0padn. rozdiely. :0s a obyvatelia 4esia- Slnko v stred! ob3avia rovnake3 vekostiG a3 keD obyvatelia tohto sveta polovi-i mesia-a m0lo Tv priemere o `,_ >V men2ie, o ta3!pln tro-h! v&2ie ako my, zatia o obyvatelia 4erk/r! ob3avia slnen disk v na3v&2e3 vzdialenosti od Slnka ako Y kr0t, na na3v&2 v okol do asi ^ kr0t v&2m priemerom, ako Tv aphelion v priemere +_ !s ` e b min, v prsln )) ( e ^ min/tyV, a s ohadom na slnko, ak prv-h U kr0t, posledn, ak (( kr0t 3asne32ie . ne my Sozdiel ron-h obdob a tm sa zmen zdanliv priemer slnko takmer v pomere Y : . ^, a 3as via- ako zdvo3n0sobil, zatia o vekos5 slnko a 3as zmeny pre n0s tro-h! s obdobiami 'en!2a sa ob3av obyvateov 4er-!ry tak ovea 3asne32ie ne my, e to m!s by5 dostaton0, aby kra3in! svetla a tieBa, a na zemi ako i-h mesia- sa ob3av na rovnak/ vekos5 a 3asne na 'en!2!, slnko sa ob3av asi. ( e ^ v&2 v priemere ne na kra3iny Tmedzi `` n_Y >a `U nU+ kolsav.>V a lesk na zem + a _-kr0t v&2 ako ten, ktor 'en!2a m6e dosta5 k n0m. TZ bez domovske3 plan.ty, Zem 3e tak vek0 a leskl0, ako 3e zre3m. z 'en!2e.V Sa ob3av slnko na C!piter len asi ( e U na Sat!rne ( e (* , na Qr0n ( e Y* , ako vek. v priemere

ako na kra3iny. >Svetlo zo C!piter m0 by5 v porovnan s tm, o bolo vidie5 v priebeh! zatmenia Slnka dBa (+.m03a (_^+ v niekok-h vek-h astia-h severn.ho :eme-ka, a o bolo e2te dos5 siln0, aby neprer!2il obvykl/ denn/ ob-hodn. potreby. Tiene na 3!piter s/ v2ak vemi ostr., pretoe pretoe s/ z0visl. na vekosti slnen.ho disk!, take sa b!de obmedzen0 na U kr0t ostre32, ne na zemi. > T4&dler.V Sila osvietenie na Sat!rne 3e _( a (*( kr0t slab2ie ako na Zemi a zhr!ba rovnak, ako 3e lesk, m0me ( e Y St %o z0pade slnka. 'ekos5 Slnko sa pohyb!3e medzi ^ ( e Y a ^, ( e + min Sila osvietenie na Qr0n! 3e ^^`-`*^ kr0t slab2 ako myG Slnko m0 iba ( b e (Y a ( ^ e ` min %riemerG 3e asi tak 3asn. ako pevn0 hviezda stredne3 vekosti v miernom Dalekohady. Av2ak, ona 3e st0le e2te podstatne silne32 ako n02 4esia-. 'emi odli2n 3e pohad na mesia-e r6zny-h plan.t a plan.t na r6zny-h mesia-o-h. 4erk/r, 'en!2a, 4ars nem0 iadny mesia-, take vdy vemi tmave3 no-i, C!piter m0 2tyri Sat!rnove dokon-a _ mesia-eG keD C!piter 3e niekedy v2etky ` mesia-e v rovnake3 dobe sa ob3av nad obzorom na danom mieste, ale aste32ie v6be- iadne, a pre pol0rne oblasti nikdy sa ob3av mesianad obzoromG Dal2ie sa zd0, o rovnake3 vekosti ako n02 4esia-, ale ostatn. men2ie. 4iesto pln. mesia-a sa ob3av takmer hol. zatmenie mesia-a Tv2etky spln! na tri vn/torn. a v&2ina z vonka32ieho mesia-eVG 0no, to 3e od prv.ho mesia-a kad-h `Y ( e Y hodiny tmy a. %oas rokov C!piter 3e vidie5 z ``** zatmenie mesia-a. ,d C!piter mesia- C!pitera asi ^+ kr0t v&2 priemer ako n0s n02 4esia- sa zobraz pod () a. 8oba trvania dni a no-i, rokov a d<ka, povaha obdobie, di1eren-i0-ia podnebie 3e mimoriadne pre r6zne plan.ty. Q n0s, v lete a v zime sa l2ia na 3!ne3 a severne3 poloI!li tro-h!, ale len m0loG na 4arse, na severne3 poloI!li na pomerne dlh/, ale m0lo intenzvne letn. a p!ste3 mierne zimy, na 3!ne3 poloI!li a kr0tke tepl. leto a dlh0 kr!t0 zima Y*V G Tie s/ nerovnosti v denne3 dobe na 4arse 3e ovea v&2ia ako na ZemiG na C!piteri, v2ak, tam 3e iadne vek. nerovnosti roka, e2te denn-h dob0-h.
Y*V

Severn. loptyF 3!ne3 poloI!liF Carn0 ()( (eY deB 3esenn. zimn. letn. (_( 3eseB (`) (e^ LAhlinI zima (`b leto.

+e,mi vlastn- ndhern- v.stpenie najm/ stle prina kr0ok sa na Sat(rne# Pre o1.vate,ov na rovn*k( Sat(rna sa dv*ha ako ve,k2 o1lk% ktor2 ide od v2chod( na zpad cez zenit(% v ktor2ch stoj* ako pod ve,k2m o1lkom% tak0e vidia i1a vntorn2 Sat(rn3 povrch o1rten2# + in2ch o1lastiach% kr0ok (kaz(je ni0ie na o1zore postavenie% a (0 nie napol. o1jala% ale m40ete vidie viac z jeho irok-ho tvre# + lete pol roka ka0dej polo"(li kr(h( svieti vo dne% ale v noci stmav* Sat(rnovho tie)a v strednej 5asti% a to tie) men* svoj( poz*ci( v prie1eh( ka0dej noci# 6svieten 5as kr(h( pomha o0ivi ve5er.% ako je $esiac# + zimnom polrok(% kr0ok de) a noc je ve,mi tmav% tak0e to sp4so1(je ve,k-% nieko,ko pozemsk2ch rokov cez ne(stle tme% po5as ktor-ho je naj5ernejie no5n tma# Pre dan2 *rk. na Sat(rne e7ist(je z8na stlice% ktor- je skr.t- v dlhej s-rii vek( cez

prste)# 9$/dler#: Ceden by si mohol myslie5, e svetlo, a3 keD po-h0dza z r6zny-h s<nk, ale vdy m!sia by5 v2etky rovnak.. Tie to nie 3e tento prpad. ' pravo!hl. 1arby obraz! Tspektr!mV, ktor vznik0 tm, na2e slnko, ktor. !kaz!3/, keD sa vyr0ba len s !rito! opatrnos5o!, tmav. iary pevn/ konkr.tne miesto. ' 1arebn-h obr0zkov, ktor. 3e odrazen. svetlo 4esia-a, 'en!2a, 4ars, a mraky, tmav. iary !kaz!3/ v rovnake3 sit!0-ii. Samozre3me, e 3e to svetlo z n02ho Slnka. >' kontraste, tmav. iary spektra Siri!s z t-h ?astor alebo in-h pevn-h hviezd s/ r6zne. astor s0m !kaz!3e Dal2ie riadky ako %oll!9 a %ro-yon. Ami-i potvrdz!3e, e toto, ! navrhol Lra!nho1erovm rozdiely.> T@!mboldtova ?osmos NNN. %. +^V

`*V Cednotliv. stvorenia na2e3 plan.ty nie s/ len 1orm0lne odl2i5 od seba navz03om, ale tie oddeli5 od seba podstatne. A3 keD v2etky z0vis nepriamo v2eobe-nm podzem, ale nie priamo 1yzi-ky spol!, kad zah=Ba 3eho hmotnos5 v !ritom tvare z, z ktor-h kad0 m0 svo3e vlastn. 2pe-i0lne -ykly l0tok a innost, z ktor-h kad sa b!de v zhode do seba, s tm Dal2ie neidenti1ikovaten. Xelom oblas5. Tieto sk!ton rozdiel 3e medzi hviezdami ovea kompletne32ie ne medzi pozemskmi tvormi. 'zdialenos5 hviezd 3e obrovskG sa bli a sBa5, bez toho, aby sa vz03omne v priamom kontakte len vo vz5ah! k sebe navz03omG nema3/ hr!b/ hmot!, ale iba nehmotn. Iravit0-ie a 3emn. svetlo .ter ako vz03omne3 spo3ivaG nikdy nahradi5 niektor. z ponderable l0tok, nosi5 ist. dokonene3 -ykly l0tok a /inkov samo o sebeG ma3/ svo3e zvl02tne /ely oblast. ' kontraste, !d a zvierat0 a rastliny, aby ale asto v kontakte spol!, v2et-i spolone v rovnak-h spletit-h hr!b-h l0tok, z ktor-h sa sklada3/ s0m, a3 tkan., vmeny a mie2a3/ tieto l0tky navz03om, ma3/ ovea mene3 !zavret obeh l0tok a innost sami o sebe ako ZemG a i-h /elov. plo-hy zapo3i5 ovea via- 2pe-i1ik0 o seba a stretn/5 sa navz03om tak, e pre s/visia-e tvorov rovnak. vonka32ie okolnosti ma3/ tie takmer rovnak vznam. :03dete t! 3asn. vyvr-holenie. 'o sami m6! by5 r6zne orI0ny, konatiny, r6zne asti, ale o koko via- s/ pestovan. v a s hmotnos5o! -el.ho tela ako m!i s navz03omG koko via- potom znov!, !dia v a s hmotnos5o! -el.ho zemsk.ho syst.m! pestovan. ako svetov. tela a na zemi po -elom svete. Tak naladi5 a3 okolnosti, ktor. rozli2!3e, ako tka3/-e sa Zml!vy o rozvod po tom, o 2pe-i0lna individ!alt vo vy22om a !2om zmysle, aby sa svet tela na kad/ in/ tv0r, ne na 3ednotliv-a. Ale m!ste v kadom 2t0di! zab!dn/5, e 3ednotliv-a proti zasah!3/-e podriadenos5 nebr0ni, aby pri skratko! -ez vy22ie a !niverz0lne. Ceden by bolo zl., keby to bolo vo 1orm0lne rozdiely, i ! -h-el vidie5 1yzi-k. oddelenie 3ednotliv-h bytost sa od seba navz03om nieo absol/tneho. Ho 3e in a l2ia sa v z0vislosti na !rit-h osobitn-h vz5ahov, spo3en. sk6r opakovane vy22ia a v2eobe-ne32ie. '2etky 3ednotliv. bytosti na zemi s/, akokovek sa m6! l2i5 v i-h vn/tornom !sporiadan a porad, ale v z0vislosti na v2eobe-nom poriadk! pozemsk-h podmienka-hG pon!ka s/ len 2pe-i0lne prpady tohto pozemsk.ho poriadk!G a tak s/ v2etky nebesk. teles0, ktor. sa spolieha3/ via- individ!0lne l2i ne pozemsk-h tvorov, ale s vhrado! pre v2etky v2eobe-n. nebesk.ho poriadk!, vo svo3i-h vn/torn-h a vonka32-h

podmienok len 2pe-i0lne prpady te3to ob3edn0vky dar. Ako m0lo ako !dia, s/ spo3en. -ez i-h vlastn. z0leitosti priamo , take sa dra5 pohromade, ale s prihliadn!tm na v2etky pozemsk. ve-i a pre3s5 rovnak/ innos5 vo vz5aho-hG a svet tela, i ! sa ob3avia ! e2te ovea via- seIreIovan. ako m!i, ale tak dobre zviazan prostredn-tvom .ter! z neba a v2eobe-n-h nebesk-h sl na v2eobe-n. -elk! ako !d. Ako 3e to trva5 /elom oblast, i ! 3e to lovek, alebo vo vy22om zmysle nebesk-h telies od seba po !ritom ohade tolerova5 a vzvo! a spo3i5, ale v2etky /ely /zemie !d v !niverz0lny-h oblastia-h, na pozemnom syst.me a !niverz0lny-h /zemia hviezd na oblohe. `(V Av2ak, individ!0lne kon1ront0-ie a 1yzi-k. oddelenie medzi hviezdami 3e ostre32 ne medzi tvormi, 3e na dr!he3 strane i-h prepravy do !rit-h vz5ahov viaintmne a bezprostredn., ak nie 3e hviezdy len m6e !robi5 na3men2 pohyb, :ezreaIovan. v2etky ostatn. nebesk. teles0, vzdialene32ie naoza3 ti-h2ie ako prst!pG za predpoklad!, e /inok predl!3e z 3edn.ho na dr!h bez nemeraten-h d<ky as!G za predpoklad!, e -el rozsah /inkov, ktor. vy3adr!3/ navz03om svetla a tepla, a tm prispie5 k i-h vz03omn.m! rozvo3!, 3e /plne na povr-h, obra-a3/ sa k sebe navz03om. 'o v2etk-h t-hto vz5aho-h preprava os6b alebo zvierat, k! hviezdam sa z 3edn.ho na dr!h.ho mo-. oko sa d0 robi5 e9terne, bez ake3kovek ine3 starosti, ak nie 3e vo vzdialen-h /spe-hov. Ho vplyv na dr!he3 vn/torne3 prpravy, zskanie prst!p! len riedke vonka32ie v-hody oka a !-ha, a m!sia by5 vykonan. relatvne dlh. nervy, ako sa andersher alebo r6zne asovo nabral n0vrhy sa vyskyt!3e v mozI! aktvneho odkaz! a spra-ovanie, z ktor-h via- rozvo3 -el.ho loveka z0vis. Ale kra3ina 3e tak poveda5, -ez 3eho -el povr-h zmyslov.ho orI0n! a mozI! s/asne, e sa vytv0ra na rovnakom povr-h! v ivom prev0dzky so slnkom a Dal2ie nebesk. vdy nov-h 3ednotliv-h zmyslov-h vzorov, 8S 3ednotliv. orIani-k. bytosti, a vyskyt!3e sa na rovnakom povr-h! v %reprava t-hto orIani-k-h bytost k sebe na spolon. vy22e3 ivotnosti. `YV pevn. z0kon, poda ktor.ho sa hviezdy nastavi5 i-h zariaden vo vz5ah! k sebe navz03om, m6! by5 ahko interpretova5 z nespr0vneho hadiska, ak 3edna as5 zamieBa5 z0konn-tvo s pasivito! a n0tlak!, niekedy a3 -el/ prev0dzk! z hviezd to, aby som tak povedal, pevn. asti vyzer0 rovnako , m0 iastone 2k0la vz5ahov medzi nimi a tm vyl/en.. `^V Ce to -hyba, v sk!tonosti, keD si myslte, e plan.ty na svo3e3 obene3 dr0he, aby sa pasvne vytiahol asi ako a!to na z0vodne3 trati z koBa. Sk6r, plan.ta m0 svo3 vlastn koBa. To be samo o sebe, a3 keD, ako !dsk. bytosti, nie bez alebo beh na nieo rozhodn. iny na neho, a rovnako ako on 3e odhodlan sa pohybova5, znov! stanoven0. Ale 3e to pravda, be b!D st0le pr0vne ako lovek, alebo aspoB po e2te 3ednod!-h2ie z0konn-tvo. Tie, zhon !d, ktor sa navz03om nie 3e isto protiz0konn.. Sled!3te disky i-h vn/torne3 povahe a vonka32-h l0kadlami pre v2eobe-ne platn-h z0konov !dskosti a pozemske3 prrody v2eobe-neG ale ani toto doIma 3e prevoditen. alebo 3e zloite32ie, ne to, s5 po nebesk-h telies. Ako -h-e2, aby sa to, z0vis na slobod! pre3av!, ktor. nasled!3/. Ak 3eden sa v kadom prpade po 3ednom ohade, alebo in, !dia m!sia vola5 zadarmo vo svo3om vonka32om ivote prebieha ako plan.ty, ale nazna!3e, ako sme ! pripomen!la, to prevaha

vonka32e3 slobody, !dia ma3/ vo vn/tri kra3iny k prevahe sloboda, pretoe e9terne zadarmo 3azdn. !dia za!li 3e3 vn/torn. 3a. A t! 3e v6a orIani-k-h tvorov na Zemi s0m, take pretkan. i-h vz5ahy s deB a no-, leto a zima, a nebesk-h vz5ahov v6be-, vyplva3/-e z pohyb! nebesk-h telies medzi sebo!, 3e t! mnoho n0vrhov na loveka a zviera5a sloboda za t-hto okolnost, e nem6eme poveda5, prev0dzk! z hviezd s/m, proste sa na /spe-hy me-hani-k. n!tnosti, pretoe 3e v z0bere s na podstatn. sk6r v te3to hre slobody. ``V Za t-hto okolnost, vyplva3/-e z vonka32-h pohyby plan.t, 3e tie ovea v&2ia rozmanitos5, ne si myslme, e z v&2e3 astiG lebo a3 keD hlavn0 -esta z kade3 plan.ty okolo Slnka 3e rok od toho ist.ho rok!, sa vinie ale v 3emn-h z0kr!t0-h kad/ -hv!, a potom, v z0vislosti na in-h plan.ta-h pribli5 l0kav0 z te3 i one3 strany. Ce vlakom, ako tvar Zeme. @lavnm rysom internet! 3e ako tvar takmer kr!hov, v sk!tonosti elipti-k0, ale to hlavn. rys vyhr0, hory a /dolia hlavn. postavy porovnaten., men2ie 2kolenia a 3oIIles, ktor. nie s/ v rozpore s hlavnm k!rz! ako -elk!, ale s radom vonka32-h podmienok kra3iny rovnako tak s/vis, ako ohbanie tvar! s vn/torno!G nemenn. @lavnm rysom $ebe tak, ako 3e to len pevn/ p6d!, na ktore3 had premenn. vonka32ieho ivota reak-i! kra3iny pohyboval od abspieIelt v z0kr!t0-h rovnak.ho menia-e sa vplyvom vonka32-h vz5ahov kra3iny na i-h 4itIesellen. ad rok 3e to had Dal2ie z0kr!tyG pretoe tak dlho, ako svet sto3 a b!de st05, pomery plan.t vo vz5ah! k sebe navz03om b!d/ zase /plne rovnak. v kadom rok!G 0no nie plan.ta v6be- m6e niekto ma5 presne rovnake3 poz-ii vzhadom k -elkove3 in-h plan.t, ktor. sa kedy mali, len pribline, m6e to by5 tento prpad. :eso!mklitelnost vz5ahov medzi dr0hami plan.t, ako a3 medzi sp6sobmi ivota 3edin-a. To znamen0, e vonka32ie ivot plan.tovo! prevodovko! 3e tak dobr, na dob! ne!rit/ premenn/ ako 3e t0 na2a. Ce pravda, e por!-hy, ktor. prod!k!3/ plan.t! -ez i-h vz03omn. ovplyvBovanie, s/ relatvne vemi nzka, >Ak si myslte, e z planet0rny-h orbit presne na mape zaznamenan., bolo by to len mikroskopi-k. pozorovanie n0m !kaz!3/, e r!ka bola mierne triasla, ktor. pritiahol. > Y(V ra3ina m6e by5 Tako 3e zre3m. zo SlnkaV 3e nikdy via- ako ma9im0lne `* st!pBov sek/nd z isto elipti-k-h miesta-h 3eho oben/ dr0h! na z0klade odstr0nenia r!2enia. 4edzitm sme si pam&ta3/, ako len na3vznamne32ie vo vy22om zmysle 3avov zaloen-h na na3men2ie zmeny v hlavnom vekosti by nao ni nebr0ni ti-h. zmeny zava3/ hlavn-h -iest plan.t -ez vz03omn. ovplyvBovanie, ale vyrovna5 d6leit vznam, ktor sme samozre3me nieo via- neviem.
Y(V

8ove, meteorol. 'y2etrovanie s (Y^

4ono, e po vyhl0sen "everrier m6e prispie5 nieo da5 podrobne32ie predstav! o premenn-h r!2enie pos!dzovan-h t!, a3 keD nie v2etky vekosti por/-h s/ tak mal., ako ! Qr0n! od :ept/n!. :a3v&2ie por!-hy z0vis v2eobe-ne C!pitera. >Qne nes/lad sn.tait mani1est.e dans -es derniores Annees 8ost!pnos5, entre les poz-ie dnQr0n -al-!l.es par la Theorie et les %oz-ia observ.es. Olle .tait p !ne d6sledk! vplyv pokraoval minimeho, -omme !ne 3ednod!-h. -omparaison le Lera Sentir. NmaIinons j!n!n, vaissea!, partant

nalia5 "e To!r d! 4onde, lnAvan-e le 3o!r desiIne et lnhe!re de Son Seto!rG et s!pposons, j!napros avoir les mers %ar-o!r, sans 3amais to!-her terre, il revient ?ependant a! 3o!r et p ln@e!re Annon-es, ave- !n retard dn!ne demi-"ie! se!lement dans sa 4ar-he. ?nest !ne "eIere deviation Spolonos5 bola de -et ordre, j!n!n %lanote in-onn!e avait s!r le 4o!vement dne9er-.e Qr0nG !hlenie, j!i sa dosta, malIr. sa 1aiblesse, zale3eme -ond!ire p la 8.-o!verte de :ept!ne. qT"everrier, lnNnstit!t, (_`). :ie. b)^ s. _`.V

Tie hlavn pohyb plan.ty samotne3, a3 keD rok o rok, obnoven0, ale plyn!le. 'zdialenos5 od Slnka, smer, r-hlos5, zmen od okamih! k okamih!. ?el0 elipsa, v ktorom 3e plan.ta de3e, sa to na oblohe priestor! tak, e 3eho hlavn0 os Tlnia apsidesV m0 vdy nov. smery, prin02a ne3ak. nastavenia, vz5ah!3/-e sa, e ! v lete sa strieda3/ medzi 3!no! a severno! polovi-!. Zameranie planet0rneho syst.m!, a3 keD vdy vo vz5ah! k -el.m! syst.m!, ale pad0 ako slnko samo o sebe ako plan.ta pohyb!3e sa vzhadom k nem!, sa na slnk!, oskoro z na slnk!G a to v2ade, okrem slnka, kedy C!piter a Sat!rn mene3 ako 3eden kvadrant kad.ho st0nk!. 4esia- sa n0m 3av oskoro v&2ie, niekedy men2ie ako Slnko. %ol!dnk v2ka Slnko bolo pred Y*** rokmi na na3dlh2-h dBo-h slnko pol 2rko! via- ne teraz, na3krat2 deB, ale toko men2ie Tkv6li periodi-k. zmeny v sklone ekliptikyV. Teraz v prv-h 3an!0rov-h dBo-h, Zem 3e na3bli2ie k slnk!G kontrast, v prv-h dBo-h na3Dale3 3/laG tam prde as, kedy sa b!de kona5 opak Tz d6vod! obeh! apsidesV. Olipsy, ktor opis!3e kra3in!, sa teraz otv0ra via- a via- do kr!hov.ho tvar! Tv d6sledk! periodi-ke3 vari0-ie e9-entri-ityV, atD `UV %ripomeBme si tie, e kra3ina pod nami z0roveB so slnkom a -el/ 7and o1 7rothers in-h plan.t vo vesmre, bohatstvo, !loen. spolone pre -el syst.m, ako 3edin v miliKn rokov n03s5 svo3e naplnenie YYV G a e, kr/i okolo seba, 3eho os st0a vdy had0 nov. smery, take pol0rna hviezda na nebi ako hviezdy bl!dn. sa, ale ona sa oto os inak, -el. nebo pre svo3e smeny, s5 Dal2ie hviezdy na oblohe kad Ordstri-hs na a pod. ' YU._`_ roky, t0to rot0-ia 3e dokonen0, tak dlho 3e vek 8eB Zeme, a kad tak deB, ona vedie tro-h! Dale3 vo vek-h roko-h, obdobie pre-hod! na vy22i! -entra, ne samotn. Slnko 3e.
YYV Sl0vny matematik %oisson podozrenie, nebesia by sa v r6zny-h astia-h ma3/ r6zne teploty, kde by bolo
mon., e n02 syst.m oskoro -hladne32ie, oskoro pri2iel v teple32-h oblastia-hG ale m!sme prizna5, e tento pohad m0 len mal/ 2an-!.

Ce dobre pri3man., e sol0rny syst.m tak m0lo, ako st0li-a 3e niekedy naoza3 ti-h, len to, e obrovsk. SO pohyby medzi st0li-e z rovnak-h d6vodov, 3e takmer mizivo mal pre n0s, z ktor-h st0li-a sam. mizn/ napriek i-h obrovske3 vekosti pre n0s zda5 mal, pretoe i-h obrovsk. vzdialenosti viD. Zatia !mon !zavrie5 na pred-h0dza3/-e vy3adrenia, na2a slnen0 s/stava sa pohyb!3e smerom k s/hvezd @erk!la. Pallo$ay v ned0vne3 dobe stanoven0 bod, proti ktor.m! slnko pohyb!3e smerom bli2ie akoF AS c Y+* a *,+ nr ` a ^(,`nG 8 c s^` a Y^,` nr U a (b.Yn, o s vsledkami Str!ve a ArIelander blzko toton/ T%hilos. ob-hodova5. (._`bV. A3 keD 3e pravdepodobn., e na2e Slnko sa to okolo 5aisko n02ho hviezdneho syst.m!, ale iadny zakrivenie i-h smere vo vz5ah! k tak.m! bod! m0 by5 teraz !veden0, a 4&dler podozrenie o rovnakom !miestnen, s/ v2eobe-ne povaovan. odbornkmi vlastn-tva ne!draten. >@viezda +( lab!te 3e proIresvny pohyb na oblohe dlh2ie ne U sek/nd rone, o z 3eho i. vidie5 slnko kon0 pohyb vo svetovom priestore, i tento pohyb hviezdy alebo Slnka, alebo ako 3e zvl02tne, keD vieme, nie, ale ten 3e via- pravdepodobn., nie 3e ani 3eden, v akom smere z0merne3

iary poda hviezdy to, alebo pohyb sa de3e, .. i ! pretna t/to lni! kolmo alebo via- i mene3 ostr !hol 3e s Bo! v2ak 3eden prehlas!3e, na3men2m sk!ton.ho pohyb!, ktor/ mono vysvetli5, ak 3eden predpoklad0, e bval., Hlovek a preto vie, e ani ron pohyb dvo-h telies nesmie by5 men2ia ne riadk! v !rene3 vzdialenosti od hviezdy Tc priemer +Ubb**eY Zem 3e orbitaV, zobraz sa vekos5 ako 3eho kadoron. pokrok na nebeske3 s1.re na U sek/ndF Tento riadok 3e (+eY priemer zemske3 obene3 dr0he dlhe3, ktor. z tohto d6vod! s/ na3men2ie limit vz5ah! m0 ron pohyb svietidiel. %oas dBa Tstr. 7essel, pop!l. %redvoby. Y+YV, ktor. obmedz!3/ pohyb -ez l miliKn m, 3e asi ^ kr0t toko ako opernkova revol/-ia pohyb! Zeme okolo Slnka. >. %ol0rna hviezda, ako hviezda, ktor0 le v smere pred<ene3 osi kra3iny 3e dran !ninstr!-ted pre vemi stabiln.. Ale smer osi Zeme proti oblohe sa post!pne men Ta3 keD bez zmeny sklon zemske3 obene3 dr0heV. Ce to ako koloto alebo tzv Tirltanz. 8o rovnake3 k sebe, t3 3eho os sa ot0a, ot0a s/asne, pokia nie 3e kolmo k zemi, n0prava sama lievikovit.. Tak0to rot0-ie osi potrieb v kra3ine, YU_`_ rok dokonenia Tplatoni-k rokVG a to 3e vzhadom k retroIr0dna pohyb non-h rovnak-h miesta-h Tnespr0vne nazva pre-esie rovnodennostV, ako 3e naprklad sk!tonos5, s tm, e v priebeh! as! post!pne Dal2i! as5 oblohy v kadom horizonte 3e viditen0. @viezdy, ktor. s/ s-hopn. v s/asne3 dobe sa zhromaD!3/ len do horizont! na !rit. miesto na zemi, b!de po dokonen platKnske3 roka do `b a nad to povznies5, zatia o in, ktor sa zdvihn/ a na t/to /roveB sa, mizn/ do obzore. >Star !dsk0 rasa videl rast/-e n0dhern. 3!ne3 s/hvezd v Dalekom severe, ktor. s/ dlh. neviditen. n0vrat op&5 po tis-roia z ?anop!s bol v dobe ?ol!mb!s do Toleda T^) a U`n:7V kompletn0 ( a Y* npod obzorom.G Teraz sa dvha takmer toko na obzore ?0diz. Za 7erln a severn-h zemepisn-h 2rka-h v6be- s/ hviezdy C!n.ho kra, ako a3 78Os kenta!rov, st0le viaa via- -h0pa5 v odstr0nen, zatia o 2rky 4aIellanovho mran0 pomaly sa bli. ?anop!s bol v pred-h0dza3/-om rok!, tis-e na 3eho na3v&2 severne3 prst!p, a teraz, ale vemi pomaly, pretoe 3eho blzkosti 3!n.ho pKl! ekliptiky, st0le via- a via- na 3!h. kr zaal v UY ( e Y a :7, aby sa stal neviditenm Y)** C . pred na2m letopotom, od tohto s/hvezdia, Palle, ! na via- ako (* a elev0-ia bol s-hopn zhromadi5. Ako to zmizlo na obzore na2i-h pobaltsk-h kra3n, bol v OIypte ! pol tis-roia ?heopsove3 pyramdy. > T@!mboldtova ?osmos NN, ^^YV ,krem veke3 rot0-i! zemske3 osi v dlhodobom horizonte, ktor 3e platoni-k rok, e2te men2ie rot0-i! !veden.ho v smoliar dob! asi (_ rokov, 3e b ( e Y mesia-a miesto, tzv n!t0-ia, v rovnakom obdob, v ktorom tie l!n0rny obene3 dr0he, to ist. sit!0-ie smerom k rovnk! op&5 dostane. Sot0-ia zemske3 osi sa nesmie zamieBa5 s oso! rot0-ie zemske3 obene3 dr0he.

`+V Av2ak, !dsk prev0dzka 3e sprostredkovan ponderable a imponderable pr0vomo-, svetlo, vzd!-h, kvapaliny a pevn. l0tky, pokia 3e n0m zn0me, 3e hviezdy z prev0dzky poda z0vanosti prev0dzky iba vo svetle a z0visl. teplo otvoren.. Tento prenos nie 3e tak 3ednod!-h., ako sa zd0 povr-hn., ale prebieha v rozmanit-h modi1ik0-i0-h. 4ore odr0a svetlo hviezd, ako s/ obrovsk. konve9n.G Atmos1.ra sa zlom ako mon2tr!Kzne 2o2ovky, mraky a snehov. polia rozptli5 3! biele, zelen. lesy, polia a 1arebn. kvety rezan. 3! v 1arbe. Svetlo 3e v6be- s-hopn z mnoh-h variantov Tmyslm, re1le9ie, re1rak-ie, rozptyl, di1rak-ia, polariz0-ia, inter1eren-ia, vstreb0vanieV, ktor. m6! ma5 in vznam vo vekom pre kra3in!, keD zrad na2e oko. Ce nesporn., e medzi tm, o a o to znamen0, e svetlo sveta tele n0m nebesk0 samotn. in2tit/-ie, a to a3 len iastone vykon0va porovnatenos5G to b!de da5 im ovea via- roz!mie ako myG pretoe medzi nimi -el0 stred! dopravy, medzi nami 3e len iaston0 byt.

`bV 7ez toho aby som -h-el sp!sti5 prleitosti t!, e s/ doteraz sa n0s vlastne teraz, a k! ktor.m! sa vr0time nesk6r, m6e to by5 na ot0zk!, i s/ hviezdy vo svetle prev0dzky n02ho 3azyka 3e nieo analoIi-k prkaz, po!k0za5 na to, e v n0m zv!k! v 3azyk! obr0zk! poloiek 3e abspieIelt e2te preb!dil po-hopenie. Av2ak, to 3e -elkom mysliten. v tomto odbore, e to ist. sa vykonal pre n0s pozemsk. bytosti so zv!kovmi vibr0-iami 3e dosiahn!t. vy22ie vibr0-ie svetla. Ako sa povr-h hviezdy iba na 3ednom mieste, 3e3 vzie e1ekt zmeny odtia do -el.ho naproti hviezdy povr-h!, pretoe -er!zka svetla odtia sa 2ri po -elom povr-h!. %oDme teraz len rastliny, zvierat0 a !d by5 orI0ny, prostredn-tvom ktor.ho sa kra3iny m6! -ti5 niektor. z Dal2-h hviezd, ale keD v2et-i 3ednotlivo nieo -ti5, tie by kra3ina vz5ah, ktor.ho -ti5 to, o -ti, a tmto po-it, kedy sa individ!0lne ni ne-tim. Ale to nesk6r. `_V '2et-i !dia, v2etky zvierat0, v2etky rastliny s/ smrten, e1em.rne bytos5, take ak m6eme s/di5 poda i-h telesnosti. 'iera a tr/1ame si poveda5, e2te vydr, m6ete n0m da5 d6ver! z0hrobia, oko nem6e, a keD sme sa ani znien0 smr5, na2e pred-h0dza3/-e e9isten-ie, nem6eme !loi5 do smrti. 7!deme sa viditene vr0ti na zem, z ktore3 sme vzali. Ale ne-h ideme, tam 3e Zem a ne!st0le sa vyv3a a pokra!3eG ona 3e nesmrten0 bytos5 a v2etky hviezdy s/ tam s Bo!. 8/1ame, e raz sa dosta5 do neba, aby sa n02 ivot venG potreb!3/ nielen d/1a5 a nevybrali previes5 ibaG id/ ! v nebi, vo venom poriadk! ve-, hrozbo! znienia, ni via- ne on s0m. A ak, ako niektor hovoria, ale porad z neba, ktor 3e teraz pred sto3a-e konverzie, take to nemohlo by5 inak, ne e sa plan.ta po miliardy rokov, 3eden po dr!hom zadne3 zasaden/ do slnka, z ktor-h naroden Y^V , ako sme 3eden po dr!hom do drez! sp&5 do kra3iny, z ktore3 sme sa narodili. Ak verme, e napriek tom! pretrv0va3/ a3 po vn/torne3 bytosti na to, o to b!de robi5 v n0s, ako by hviezdy d/1am, e to mene3, keD sa vr0ti domov; Take a3 bez znienia poriadk! by, ale iba -ieom !sporiadan pre-hod.
Y^V

?omp. Tento sto3a-i s s!pponierten odporom .ter! hypot.zy vo vz5ah! k :otes.

;<e= vid*me% 0e vetko% 5o tejto krajine v/5ino( ve,mi krtke trvanie ich e7istencia je zvisl% po ktorom zmizne% a aspo) v tejto >orme% (0 opakova% pr*padne prichdza v zime ni5ia tr(ktr( naich zhrad a kvet*n% ked. ve,a zmizne rodin. a dokonca cel- pretek. zvierat dole na ich posledn2 pozostatok tejto krajin.% ked. aj mlad* ,(dia a svet vldn(cej nrod. prejs pred naimi o5ami% ako o1raz. a st*nohra% a padaj do ve5nej noci% a ke= vetko% 5o ns o1klop(je% neprosne zmietla je v prde 5as(% od1o5*me otriasol z t2chto o1razov smrti a zase svoj poh,ad hore do t2chto v.*ch o1lastiach sa njs aspo) tam kom>ort a 1ezpe5nos pre 1(dcnos# ?jdeme v pokoji% a1. si m.slia% 0e aj potom% ak sme a nae neskor- potomkovia (0 dvno potopil sp/ do prach(% z ktor-ho 1oli nado1(dn(t-% aspo) tto krajina% a ktor2 sa tiahol3klen1a ne1a zosta v pokoji a sklad sa% 0e rovnak- slnko a rovnak2 mesiac% ktor-ho svetlo sa tak si (0il ve,a vec* v 0ivote% aspo) 1(de stle svieti nae hro1.# ; 9@ittroAa v Behler slova 0i# Clnok priestor# S# &D8D#:

:iektor. vzdialene32ie /vahy o ivote vo svete, pozri prloh!.

! du3e ot.zka. To by sme telo alebo materi0lne podmienky na zemi povaovan0 za pomerne s na2imi. 8!2a v6be- nebolaG 0no, sme sa pre3s5 po -ele3 kra3ine vo v2etk-h smero-h, bez toho aby m!seli prekon0va5 d!2!. Ce to naoza3 mohol ma5 poves5, postr0dal d!2!. Ale n0m sa zavola5 znova, e nem6eme vidie5 in. ako na2e vlastn. d!2e. Take teraz nezane, km sa ot0zka, i e2te nie sme v tom, o vidme, s/ s-hopn vidie5 znamenia neviditen. d!2e s0m. Ale to, o sme videli; Aby som to spol! zase oskoro. ra3iny 3e tie v tvare a materi0lov, /el a /inok vz5ahy k -elk! rovnomerne viazan na individ!0lne zvl02tnosti 3e s0m o sebe presvediv, kr!ni-e do seba, in. podobn., ale nie rovnak. bytosti relatvne nez0visle proti prekraovani!, pod e9-it0-ia a 4itbestimmtheit od vonka32ieho sveta s0m z vlastne3 rozv3a3/-e3 sa, nevyerpaten/ 2k0l! iastone pr0vne opak!3/-e sa, niekedy nepredvdaten. /inky na i-h vlastn. nov. bohatstvo a mo-i Ieb&rendes stvorenie vonka32m n0tlakom prostredn-tvom hry rozv3a3/-e vn/torn/ slobod!, e zmeny v detaile, -ele3 trva3/-e stvorenie ako na2e telo. Alebo sk6r, e 3e nielen spravodliv., ale nevslovne via-G 3e v2etko v -elk!, ktor. na2e telo 3e len odkaz, v2et-i ne!st0le to, o na2e telo len okra3ovo, sa spr0va5 ako -el strom pre kad.ho kola, zloit !zol individ!0lne zapletenie 3e st0lym orI0nom k pre-hodnm mal-h orI0nov . Ale v prpade, e kra3ina v kadom z n0s, a to nielen i-h sam-h, ale prekon0va , n0s, n0s priraD!3e, a m0 v sebe, to m6e, ak sa niekedy k z0ver!, ze !blenie na d!2evnom, ot0zka 3e ! to, o postava nez0visl, s!bsistent d!2e n03deme v kra3ine, ale to, o sme 3e3 -hba, tak ktor. nen03deme v eminenterem st!pBov ne3, ako na n0s. Ce to mo3a d!2a vo 1orme a obsah!, /el! a /ink! vz5ah! k -elk! rovnomerne viazan na individ!0lne zvl02tnosti 3e s0m o sebe presvediv, kr!ni-e do seba, in. podobn., ale nie rovnak. esen-ie relatvne nez0visle na prekraovanie, pod e9-it0-ia a 4itbestimmtheit poda 'onka32 svet z samo o sebe rozv3a, 3e neprebern. mnostvo iastone pr0vne opak!3/-e sa, niekedy nepredvdaten. /inky na i-h vlastn. nov. bohatstvo a mo-i Ieb&rendes tvorby, konkr.tne zmen! v -elom trval.ho -harakter!; 4aI teraz telo ako zrkadlo alebo vraz, prpad, alebo telesn/ prod!kt! alebo presvediv, doprav-! alebo sdlo, brata alebo sl!obnk d!2e, alebo v2etko plat to dohromady, a tak sa m6e e2te len na z0klade t-hto vn/torn-h vlastnost d!2e zodpoveda3/-e !zavret. , s/visia-e, rovnak. alebo vy3adrenie abspieIelnden vlastnosti. A n03deme tak. Dal2ie telo e2te via- skvel-h st!pBov, v e2te vy22 zmysel, ako 3e ten n02, my sme tie via- tak v e2te v&2 zmysel, m!s veri5 v d!2i v Bom, alebo most 3e rozdelen0 medzi viero! a znalosti v6be-G pretoe ako inak by sme ne3ako povolen. z viditen. na neviditen/, z ni2e3 na vy22i! s/, pokia sme popieral tento z0ver; :emali by sme dovolen. vidie5 A!sdrA-kendes na 3eho vy3adrenia, o by sme mali

spozna5 v6be-; Ce vonka32ia 1yzi-k vzhad nem6e sl/i5 nepriamo t!2i5, vn/torn. sel1-pre3av d!2e, ako to bolo mon. vedie5 nieo o Dal2-h d!2, pretoe kad len s0m m6e priamo zobrazi5 ako d!2a, a 3e len v tomto sel1-p!blik0-ia d!2e . %otom by tam by5 len 3eho vlastne3 d!2e pre kad.ho. Ale sme si vedom telesn.ho vy3adrenie d!2e veda n0s, preo nie d!2e o n0s, tm vy22ia 3e len na vy22i! e9presi!, zatia o rovnak s!sedsk., ako sme ho pon/kame. Teraz m6e by5 zn0me32ia pre n0s, samozre3me, !zna5 blneho tm, e vid iba zrkadlo na2e3 vlastne3 tv0rG ale nemali by sme by5 s-hopn zbiera5 tak Daleko, ako si !vedomi5, e m vy22ie, take nie sme s-hopn to za rovnak-h vlakov, ktor. sme !zn0va3/ s!seda, tak n0lez pre roz2renm vhadom v2estrann iba vo vy22om zmysle k nem!; ' ovea v&2 zmysel, v2ak, e by sme rad2e3 po-hybova5 o vlastn/ d!2!, aby sa 3eho, pretoe keD sme sa ob3av proti nem!, by sa naoza3 po-hyb!3em, e by sme nemali s0m, a naoza3 po-hb o tom by sa, ak nie sk6r 3eho d!2a z0r!ky eins-hlMsse od na2i-h. %re rovnako ako na2e telo len v sil0-h 3eho e9isten-i!, tak na2a d!2a len v 3eho. Ce-li vy22 d!-h, ani -hytil do !dske3 alebo zviera-e3 podobe a zariaden, a preto nie 3e za-hyten vo zvyk! d!2e vyhad0vanie iba v !dske3 alebo zviera-e3 podobe a zariaden, sa hada3/ a pomery na zemi po -el. bolo v porovnan s tmi individ!0lne !dsk. a zvierat0 na B!, keD videl, ako !dia a zvierat0 boli naoza3 len relatvne tak mali-hern., pomin!ten., menia-e sa, e1em.rne, z materi0lov na zemi spol! oskoro zr0anie, sa vr0tim do toho zerrinnende, bez toho aby im nikto v rovnov0he, a to a3 na trval. bytost, ktor. s/ s-hopn. zapo3i5 sa do 3ednostrannm smero-h pl0va3/-e na 3e3 tis- obr0zky hadanie veda seba, ktor. ma3/ kra3ine v sebe, a proti kra3ine ako tak vek, siln, /plne nez0visle st0ly-h, aby bol -el, v2etky zmeny tohto prvk!, rastln, ivo-hov, podporova5 !dsk ivot v sebe, v2et-i 3ednostrannos5 rovnak. v&zby, vdy nov. a bez p6rod!, a v rovnake3 mene, ktor. 3e pohlt, vytrvalo pokraova5 v !driavan a vy22ie a vy22ie ne!st0le vyv3aG tak -h-em vedie5 pravd!, ako by mal zska5 predstav! o !delenie t-hto relatvne tak z0visl. 3ednostrann. 1raImenty alebo via- nez0visl-h d!2! vo vy22om zmysle, ako v2et-i prepo3en, v&zby, podporova5, meni5, ven, -elok. ,n by asi naoza3 zmias5 tm to v6be- len by mal by5 s-hopn ho rozpozna5 a3 s/visia-e vy22ie d!2! na vy22i! /roveB nez0vislosti v demIem&#en tela, ako sme zase ni2 3ednostrann -harakter, iba v s/vislosti sa te2i5 na ni2e3 /rovni samostatne3 z0robkove3 innosti by5 !znan. s na2m 3ednostrannosti na tom, e pln. esen-ia doplB!3/-i-h d!2 do podobne s!b3ekty so sklonom. To by v2ak niekto povedal, ako on m6e dok0za5, e nie 3e, e iba posledn zvl025 rozl2iten. 10zy svetov.ho obrys, !dia, zvierat0 a potom op&5 na3vy22ie, na3!niverz0lne32, 7oe, nez0visl. bytostiG v2etko, ale to, o o !Do-h a zvierat0-h, o sa de3e. 4edzi 7ohom nez0vis len sprostredkovanie medzi dvoma Ale potom by sa sp!sti5 n0m na2e vlastn. oi, !2i stati-k. prioritn.; Ho mono vidie5 v n0s ako oko m6e vidie5, po!5 nieo, o v n0s ako !-ha; Cednotliv lenovia s/ ist.. Ale my sme e2te na t-hto lenov, a napriek tom! s/ via- nez0visl. ne t-hto lenovG tak preo nie kra3iny via- ako my, na opl0tk!, 3e n0m lenov. ' akom zmysle mono tie zhrn/5 nez0vislos5, to sa n0m sto3 za to vidie5 sami v sebe, vo !pIrade sk6r ne kles0. A e to plat a3 pre !pIrady mimo n0s, v kra3ine, kra3ina pre!k0e seba -ez v2etko, o sme 3! n03s5. A len v tom, e p6da e2te v ovea vy22om zmysle o n0s ako

my na2e oi, !2i, ako sa nie -elkom porovn0va5. Ale, ale o to m6e by5 v porovnan s, e nie s/ povolen. mene3 pri pohade na len slova zmysle vo svete, v ktorom sa sk6r predstav!3e v2etky znaky 4!lti. Ak 3eden poad!3e slobod! pre d!2!; Ale nem6e by5 kra3ina mene3 slobody ako my, ak nie len sloboda kad.ho 3ednotliv-a, ale a3 v2etko zadarmo panovania, o m6eme myslie5 v de3in0-h loveka, m6ete prepada5, m6eme vdy vzia5 slobod!, ako -h-eme. '2etko zadarmo ak-ie na zemi 3e len vn/torno! ako myG ale t0to sk!tonos5 dokaz!3e i-h vy22i! slobod!. Sme na na2i-h ak-i0-h, ktor. nazvame zadarmo, ale ovea via- vonka32mi okolnos5ami ovplyvnen. iastone, iastone mitbehindertG patr k slobode, ale vea ak-ie z vn/torn.ho prin-p!, to m6e by5, e 3eden m6e myslie5 nielen de1inovan Tvo svetle ostatn-h 2iroke3 protiklad slobody proti n!tnostiV slobody. Take, o n0m br0ni pozemsk ovplyvnen0 vonka32ie a pozemsk. po!l, dokon-a a3 na i-h vn/torn. seba!renie Tpozri ap.NNNV. A o koko via- nepredvdaten0, z ak.hokovek d6vod!, 3e potrebn. pre adekv0tne vysvetliten. n0s pon/ka vn/torn prbeh !dstva, dokon-a na -elom svete 3e, ako vn/torn. histKrii n0roda. to m6e dokon-a spota5 !d vyv0dza -ez kra3in! ako nevyhn!tn akt; ' d6sledk! toho, ak n0m nevypotaten ako znamenie slobody, ako 3e tom! a3 v tomto ohade zeminy nad nami. Alebo by sk6r e9tern. von pohyb, zab!dn!t/ niekoho na zemi; Ale ako by tak0 in2pir0-ia pre interi.r by5 d6leit., pretoe to., A3 ! n0s iba zanedbaten., asto postr0da3/ podhor, na anim0-i! samotn/ z0kladn., vn/torn. hn!tia :ie s vonka32m pohybom pa, ale s vn/tornmi imp!lzy mozI! z0vis na my2lienke, spol!, pohyby pa, a koko my2lienky dovn/tra, bez kedy prep!kne v kra3n-h vet0-h. %ae, nohy m6! by5 pripo3en. alebo odstr0nen., my2lienka 3e st0le rovnako dobr ako predtm, len keby sa vn/torn. z0kladn. imp!lzy v mozI! e2te s5 preG iba vtedy, ak v0ha5, keD doplnen., alebo -h-ete rad2e3 ho zv2il, ale v0ha5 sa. O9terne von. pohyby pa a n6h, to m6e e2te v6be- len preto, e 3e potrebn. tam, kde potreb!3eme r!k! a noh! sama dosiahn!5 e9tern. /ely, ako ! n0s, ale nie tak sa na zemi, nie 3e na dosiahn!tie tohto rovnak /el vonka32mi prostriedkami Treba preto, e oni sami ako prostriedok n0s v sebe, ale to, e potreb!3e a3 zvonk!, dostane ako nebesk dar. T! zada3te pred-h0dza3/-e /vahyG nao sk6r vhodo! ako nevhodo! kra3iny od6vodnen. proti n0m. %retoe sme nemali vidie5, ako v2etky na2e e9terne von.ho pohyb! spo3en. len s na2m potrebnosti a 3ednostrannosti; Alebo, ak sa niekedy hra5 von ako v reime pasvneho pohyb!, to z0vis e2te spol! so zariadenm, ktor. 3e v2etko, meran. na na2e3 vonka32e3 zranitenosti a 3ednostrannosti, a teraz samozre3me a3 v hr0-h -h-e !dra5 d0D a sviei hro! pre potreby , hra, ktor0 3e a3 pre Zem 3e srd-e; Take ona hladn, ale nie, e nema3/ tie ako e9tern ako my. Hlovek sa m6e, poda toho, ako m! st/pa via- o vonka32e3 zranitenosti a zmyseln. hry, dokon-a a3 e9tern pohyb via- reziInova5. Ho 3e v tomto vz5ah!, k!ltivovan. m!a na [ilden. To 3e st0le v snahe o vo3ne a po-hopil, o potreb!3e a ako hnev0 sa -hov0 vo svo3i-h tanko-hG ale tie sed, keD /zkos5 sa ho tlai5, ako ti-ho na podloke a 1a3 1a3k!G rob to niekoko dn. !ltivovan lovek !avil z asti vonka32ieho von.ho innosti bolo za5aenie a 5an. zvierat0, a konene a3 3eho stro3aG Ceho tane- 3e sittiIer a poko3G iba interne 3e nad2en potr!bia v Bom, ako v 3ednod!-h-h s!rovn divo-hov, a dokon-a

a3 ako ! zvierat, ktor0 m! vora!st!t toko v kra3n-h vet0-h. Ale a3 v k!ltivovan-h !d, ponohospod0rov a robotnkov pra-!3/-i-h via- mimo ako 1ilozo1 kr0, v2ak, t0to pr0-a a3 ovea via- v d!-h!G a zatia o dav prost. m!s nam0ha5 svo3e nohy na po-hod, pravdepodobne sed d6sto3nk na koni a !dr!3e opotrebenieG velite zost0va a3 zdanlivo neinn za 1rontom, kedy sa arm0dy bo3ova5. %ra-!3e aspoB navonok, a na3via- vn/torne. :emali by sme da5 do 3asne3 mysli to, o navonok a vn/torne von. pohyby proti sebe; :a3m& na2e na3vy22ie, ne3svobodnk32, d!2evn/ innos5 sp!sti5 v6be- len z isto vn/torn-h pohybovG m via- !st/pi do kontempl0-ie, tvoriv. predstavivos5 3e aktvny v n0s, tm via- v2etko opiera vonka32i! hr! konatn. Ale kto by mohol namietn!5, alebo by sa mohlo !k0za5, e to, o sa s nami de3e ako doasn stav d!2evne3 nadmorske3 v2ke a kon-entr0-i!, nie 3e prirodzen stav st0le vy22ie zv2ene3 a samo o sebe by mohlo by5 via- kon-entrovan. stvorenia; S/ vy22ie bytosti, ni2ie iba napodobBova5 v2ade, dokon-a a3 v tom, o 3e 3edno! z i-h pokor!, napodobni5 nen03dete, sk6r ni2, aby i-h na3vy22-h stavov vzor! obvykle vy22ia; A e2te 3edna ve-F oko zvierat, pre :eb!dem hovori5 o rastlin0-h, ktor-h d!2e sa v0m p0i na3mene3 na po-hyb0-h, iba 3eho asti s/ pevne a d0D proti sebe. Ako 3e mon., potom kra3iny, ktor. nie s/ ani pevn., ale iba leIitmne -hod, aby sa tento z0kon sak. m=tvi, ale i-h ast, iv. bytosti sam., nevslovne zadarmo pres5ahoval proti sebe, rovnako ako tie pevn. zvierat0; Samozre3me, e s/ vemi nzke zvierat0, ktor. s/ pevne.Ale napriek tom! zvierat0, ale s d!2o!. to sa odv0i po-hybova5; A e :a3vy22 zvykn!t dotka5 na3ni2i! !rite3 strane, ! vieme, preo in. ako sedie5 tie zvierat0; 'zhadom k tom! 3e pre ni-h to, o potreb!3/. A tak sa pohyb!3e rovnak.ho d6vod! kra3iny iba !st0lene3 z0konnosti po miestnosti. Ak0kovek od-hlka by dal za okolnost, ktor. nem6! potrebova5. '02 vn/torn ivot pro-es 3e pevne z0konnos5 vonka32ie i vypotan. ako pevn. l0tky z t-hto zvierat na i-h st0nk!, ale e 3e to len pevn/ z0konnos5, nie 3e pevne st05, to 3e tak ako mnoho in.ho via- ako t-hto zvierat. Tak vek kontrast m6e ma5 a3 po -ele3 Zemi z niektor-h 2tvrt s nami, a e by bolo e2te v&2ie, ne to 3e, o to m6e postara5 o n0s, ak t0to odli2nos5, ale pr0ve len v&2i! v2k! a plnos5, nie 3e nedostatok o d!2e na vy3adrenie svo3e3 podstaty vyad!3e, aby zobrazenie; ra3ina 3e n0m zatia len tak podobne, aby dok0zal, e m0 rad individ!0lne, nez0visl. d!2e ako my, a tak nepodobn., aby pre!k0zali, e ma3/ v&2, m0 vy22i! mier! individ!ality a nez0vislosti, ako to absol/tna nie t! znova, s vnimko! 7oha. '2etky odli2nosti loveka a kra3in! potom, o bol a 3edn0 sa pr0ve len v tom, e Ordleib !dsk. telo v tkaniny, pletenie, /ely, ktor. nie s/ n0hodn., ale -ez vstavan, ale a3 Dal2ie hviezdy veda postaven0 e2te via- individ!0lne ne !dsk.ho tela !dsk.ho tela. Ale ak 3e to telo, ako by to nemal by5 d!2a tak dlho, km 3e telo treba povaova5 za vraz alebo odrazom d!2e; %otom, o sme sa n03s5 v2etky vonka32ie znaky na zemi, e to m0 d!2 3e v st0le v&2 zmysel ako my, m!sme sa !spoko3i5 s nami, pretoe by sa 3ednalo o n0s isto s/visia-i-h bytosti, pretoe to 3e teraz op&5 3edinm sp6sobom, ako d!2a opan.ho r0z! rie2i5. Ale pretoe my sami patr do ast, prvkov na zemi, n0s sk!tone nastav, ako 3e to mon., ale v stave, e2te tro-h! via-, ne vonka32ie znamenie 3e3 d!2e, ale a3

nieo, o i-h d!2e s0m bezprostredne vnma5, a to t0, ktor0 3e v n0s sam-h G dostal, alebo vo -hvli, kedy to, o na2e d!2e z i-h 1oriem. A zdiea5 niektor. z i-h d!2e, sme tie podeli5 o svo3e mysle, o 3e d!2a 3e plo-h0G -el i-h priebeh, m6eme ma5 len ako partner 3e3 d!2e tak m0lo ako my nema3/ -el. telo na zemi. Samozre3me, e tak dlho, ako 3e to mon., !dia, zvierat0 a rastliny s/ len ako nieo vonka32ieho, aby a3 na zemi, a i-h d!2a m6e by5 my2lienka len povr-hn. vz5ah k zemi, kra3iny syst.m!, a ako tela bez opask! -el.ho syst.m! 3av ako nieo rozptlen.ho, m!s by5 a3 d!2a ob3avia tak. Ale ak v2etky pred-h0dza3/-e /vahy !k0zali, e na2e tel0 s/ vlastne diely, orI0ny, konatiny na zemi, pozemsk syst.m s0m o sebe, a3 1i9n. 3! a zviazan. 3!, pretoe diely a lenovia s/ povinn v na2om tele, preto s/ na2e d!2e nevyhn!tn. pre oivenie kra3iny a s/ viazan. rovnako!, ako sdlo d!2a m6e by5 pos/den0 iba hmotn, do ktore3 patr. Teraz m6eme by5 ist, e d!-hovn. p!to, ktor. viae v2etky d!2e na Zemi, nie len ako bezprostredne vnma5 ako 1yzi-k. p!to, ktor. viae v2etky i-h tela, pretoe by sme m!seli by5 a3 -el d!-h pozemsk.ho potom zast!p!3e 3!G m6eme a m!sme poskytn/5 1yzi-ke3 kapela vidie5 vraz intelekt!0la, pretoe m0me in. prostriedky, aby videli d!-hovn. p!to, ktor. dosah!3e mimo n0s, ale, ale ani v na2om vlastnom tele prklad tak.ho vraz!, o n0m Dal2ie z0ver rovnako ako n0rok rovnak. 3e to mon.. A3 keD to samo o sebe, e kra3ina nesie m!a zmysle, by sa sk6r z toho, e ona 3e inteliIentn, alebo dokon-a inteliIentne32 ne i-h. Stretn!tie -hytr !dia i-h asto bl0zonG rybnk s mnohmi rybami -tia ako -elok, nie toko, ako 3ednotliv. ryby pre seba, vora!ssetzli-h ni. A kra3iny by preto by5 tak. tanie ako -elok m6e by5 hl/pe32 ne akkovek lovek a zvierat0 -ti sa na B! a ni. Nste, keD sa !dia a zvierat0 boli hoden. spolone len ako povr-hn. na B! ako stretn!tie !d, ktor sa stret0va3/ len po tomto alebo t-hto e9tern-h re1erenn-h bodov a rozptli5 tak znova, alebo ako rb v rybnko-hG tam 3ednod!-ho nie 3e zhromadenie, rybnk, ale len kra3iny !zatv0ra na 3ednotliv-a, koherentn. v sebe, nedeliten -elok, a Zhromadenm, ani !dia, ani rybnk priniesol ryb!. Ale v2et-i !dia a stretn!tie !d a v2etk-h rb a v2etk-h rybnkov s/ pestovan., ako sa st0le vhodn. a neoddelitene spo3en. vo 1!nkne3 v s/visia-i-h z pozemsk.ho syst.m!. Ak -h-eme porovna5 zemn pr0vo, take m!sme porovna5 3! na s-h6dzk!, rovnak. orIani-k. vyvin!la sama od, ako oni, a napriek tom! s/visia-i-h, ako ona. Tak.to stretn!tie 3e stretn!tie na2i-h o, !2 a mozI! vl0kien a o in. sa d0 v na2om tele. 'dy sa vr0til do tohto porovnania, okrem toho, e sa vdy vz5ah!3e na zemi telo vo vy22om zmysle, pretoe na2e vlastn. vst!p!3e ho. :a2e telo, e 3e d!2o! n02ho tela, teraz vie v2etko, o 3e niekedy zn0my k nem!, a via- ne aktva 3e niektor z 3eho detailov, kra3iny v2etko, o i-h !dsk. a ryby vedie5, a via- ne aktv v2etk-h 3ednotliv-h le. Tie m0 lovek vdy na2iel Dal2 d6vod k !znani! spolon. p!to pozemsk-h mysl na v&2i! d!-h!, tm via- sa preh<bila vzhad, a bol to d!-h, ako by ste ho predtm -hytil, tam 3e via- k n0zv!, ako o po Bom, tak to bolo len preto, e nem0te preh<bil to dos5. Av2ak, platn n0zov na mon. vymaza5 z0leitos5. Ak -h-ete hovori5 o d!-h! !dstva sa teraz stal tak zn0my ako hovori5 o d!-h! loveka. :o, kto s0m si mysl, e nie 3e nieo, o s nm. 8alo by sa veri5 s0m by5 hl/py, odmietol !zna5 d!-ha na v0sG 1raIment0-ia !d proti zdrav.m! roz!m! ne-h-/ st05 pred

vy22ia pohad!. A to dok0za5 tis- v&zby na 2t0tne, n0boenstvo, vedy, so-ializ0-ii, e !dstvo 3e naoza3 d!-hovn S/vis; Ale ona 3e sama a s0m; :ie 3e to sk6r konte9t -el.ho zemsk.ho syst.m!, $orein @!man vst!p!3e s tm, o s/vis !d, aby !dstvo; '2etky prostriedky !dsk.ho prst!p! styk!, ale a3 o !Do-h a s/ zaloen. !-elene do v2eobe-ne3 so!visi-i-h pozemsk-h ve- k sebe. 8okon-a a3 !dia, a !dia, ktor i3/ izolovan. od dopravy s inmi !Dmi a n0rodmi zost0va3/, prostredn-tvom te3to s/vislosti e2te zabalen. do -elk!. Ale to, o Aso-i0-ia in.ho zvy2ok !dstva, ne v2eobe-nom konte9te -!dzin-a; ' rovnakom konte9te, ale 3e tie via- ne !dstvo s5 s/asne v2etky zvierat0 a rastliny, a dokon-a via- ne v2etk-h zvierat a rastln. Tak a3 d!2e v2etk-h zvierat a rastln vo vy22e3 mysli m6e !zavrie5 s a nieo via- ne v2etk-h 3ednotliv-h d!2G nieo o v2etk-h 3ednotliv-h d!2, ako 3e vz5ah pozemsk-h tiel a pozemsk. ve-i a tie o v2etk-h 3ednotliv-h telies 3e. :ebolo by to divn., tak, ako na2a myse tak vea momentov r6zny-h dr!hov a st!pBov, vr0tane, ak d!-h o n0s mala zah=Ba5 okamihy rovnak.ho dr!h!, a aby iba len !dsk-h d!-hov;:ebolo by to by5 ako nzka orIaniz0-i! p0somni-!; eD sa niekto dva na 2a-hov/ parti!, 2t!doval asi v d!-h! 2a-h! len v sla-h, alebo dokon-a len d6sto3nkmi, rad2e3 v -elom zostavovania /da3ov a rady; Ho robil sla bez dosky s 3eho poli; A o robili !d bez kra3iny s 3e3 poli; ' 2a-h!, samozre3me, nie 3e de1inovan v d!-h! hry, rei, 2a-h nehr0 s0mG len na2a myse vymyslel 2a-hov/ hr! a hr0 sa s nm, ako s niem vonka32mG ale to nem6e by5 inak s vn/tornmi d!-ha a mysle hry a3 iv-h post0v na zemi, ktor.ho hra 3e iv 7oh myslel, e -h0pe nie p/hy vonka32i! hr! a hra5 ako my. %reto, to nem6e by5 inak, pretoe rovnak. podmienky loIiky vn/torne t! hneD, ako tam s/ ! n0s e9terne prostredn-tvom na2e3 niternost. "en v6a a m!s by5 odli2n0 od toho, v2ak, na hr! 2a-h len vieme, pretoe v podstate m0me d!-ha 2a-h! v n0s, b!de kra3ina pozna5 seba a svo3e postavy, pretoe d!-h to samo o sebe m0. :iekto sa m6e opta5F ako 3e mon., e v2etok materi0l, hmotn, ktor sa po!va na preprav! os6b, zv!k, psmo, atD -esty spo3i5 d!-ha s d!-hom na %lant d!2evn. myse na myse, a ako hra vo vy22om d!-h! m6! poveda5; 4!s to nie 3e ako ve-n. prer!2enia prev0dzky d!-hov, sk6r ako so-ializova5; Av2ak, to 3e ist., e to rie2i 3!. Ale ako 3e to mon.; '6be- nie, ak 3e to tak, ako to zvya3ne myslia, e keD 3e v2etko za loveka bez d!2e m=tvy-hG vemi 3ednod!-h, ale ak v2etko, o patr k priebeh! ivmi bytos5ami, pretoe to 3e tie o-sponzor a 4itvermittler 3eho intelekt!0lny ma3etok a rob potom. Sovnako ako na2e tel0 -ez telesn, potom na2a myse 3e nastaven0 na d!2evn. vykon0va tak, e v tomto vz5ah!, a akkovek in dr!h d!-hovn vz5ah b!de podporen0 inm typom telesn.ho vz5ah! v Bom. :ie 3e na rozdiel od o a !2 s/ nastaven. materi0l! p0sov vo vz5ah! k n0m, a za podmienky, e tieto skladby patr do n02ho hlavn.ho tela s v2eobe-nmi d!-hovnmi bytos5ami zada3te tv0re a sl!-hov. vnemy v d!-hovn-h vz5aho-h. Ho sa de3e mimo n0s, 3e len Lort kokon z toho, o ! v n0s. ' takm sp6sobom, v2etko sa st0va 3asn., zroz!miten. s/vislo -ez -el/, v2ak, obvyklm sp6sobom vzia5 ve-, probl.m 3e, e len prehliadol zvyk m6e prekona5 len rozpor, skok 3e sel1-made priekopa. %retoe keD 3e iba raz d!-hovn. hn!tie !dstva prostredn-tvom hmotn-h zdro3ov m!s by5 !znan0 ako materi0l znamen0 prs5 k nem! d63s5, ak s/ prepn/5 iba medzi rados5o! a

skonil asti sveta, nenos ani v i-h myslia-h sa; Ako m6e by5 dokon-a pripevnen pomo-o! d!-ha !dstva, 3edin vonka32, mysli; A3 keD d!-h !dstva, ako myslie5 ako on obvykle tak -elkom dobre e9istova5, 0no, m6e by5 tak s0mG pretoe !nhaltbarste my2lienka, e lovek m6e ma5 na mysli, aby sa to, samozre3me, s/ potrebn. na3via- neobh03iten. pomo-n. po3my. Ale via- o tom nesk6r. %re teraz tam nie 3e toko, ako sme sa n0m, e d!-h pozemsk-h ve-, ako na3m& po prvkr0t, e m!sme myslie5 n0m takG len, e nem6eme myslie5, bez toho, aby z0kladn. vlastnosti neho, bez ktor-h by bol 3eho d!-h. A e by sa v prpade, e nevedel o te3 v tom, o 3e zn0me v Bom nieo zvl02tne. %otom by tam by5 vea d!-hovia, ale ani 3edenG potom sme ho leimten o slovo, a on by sa rozpadn/5 v te3to ve-i. :e-h 3e ma5 vek kr!h, a vo vekom pote mal-h. ad mal kr!h m0 obsah d!2! sa na a zatv0ra samo o sebe, o ktor-h vie. Ale vek kr!h mal. kr!hy obklop!3/-e v2etky, to zah=Ba a3 z d!2e obsah! v2etk-h mal-h kr!hov v Bom. %re vek kr!h, iadny z mal-h dokonen0, pretoe v2etky asti pomerne vek. s/ samy o sebe, o teda 3e pozn0 v2etky i-h obsah!G ale kad mal 3e dokonen0 na in. mal., iadny z ni-h vie, priamo na Dal2 obsah, a vek 3e op&5 !zavret z dr!he3 veke3, z ktor-h v2etky m6! by5 obsiahn!t. vo vekom kr!h!. 4al. kr!hy sme, vek kr!h 3e kra3ina, na3v&2 7oh. Take v2etky vonka32ie znaky d!2e, na zemi, a do interi.r! tie. Ho 3e to vonka32ie znamenie d!2e na n0s, vidme vzr0stol v ne3G v2etky na2e d!2e patr, e n0s okamite d0va, aby som tak povedal, priamy vzork! svo3i-h d!2. ' 'onka32ie znaky n0m m6! ne-ha5 na po-hyb0-h, i sme doteraz iba pr0zdn! misk! pred namiG vlastne3 d!2e n0m dokaz!3e, e naoza3 3e d!2a v BomG vlastne3 d!2e by n0s ne-ha5 na po-hyb0-h, i sa 3edn0 o malikos5 d!2e alebo 1raIment0-ia d!2e nie 3e len to, e t! m0meG o 'onka32ie znaky n0m !kaz!3/, e za n0s hrani-e, n0m inbeIrei1ende vy22ia odkaz. 'zhadom k tom!, toto !bytovanie pomo-o! dvo-h sp6sobov, ako sa s na2m poslanm 3e pre!k0za5 e9isten-i! d!2e na svete, ktor pre!k0e, e vemi vhod! v /lohe d!2e v z0vode. Sastlina 3e pomerne veda a pod nami, len k/sok od n0s, e m6eme vnma5 ani z0blesk 3e3 d!2! okamite, pretoe kad0 d!2a 3e /roveB iba na seba ako relatvne priamy Pe$ahr!nI. "en roz3manie materi0lny-h podmienok a okolnost, ktor. n0s aka3/, ako sme mali e2te to vidie5 hneD, ako Daleko by mohli !k0za5 alebo iados5 d!2e e9isten-ie v primerane3 !spoko3iv. ?onne9ionG ale koko lep2ie to m!selo vyzera5, e n0m, keby sme len tro-h! z podstaty d!2e mohla !k0za5 v z0vode, tm sk6r, ak 3e na niekok-h miesta-h To ist. by sa mohlo sta5. 'onka32 znak 3ednoty by sa odovzdal do interne3 dohody, ale vdy navrhn/5. ' tomto priaznivom prpade, v2ak, my sme v kra3ine.'zhadom k tom!, e v2et-i patria k zemi s0m, tak to vyad!3e v6be- iadna analKIie a diakov-h okr!hov s -ieom dok0za5, e Zem m0 d!2!G kad m6e spozna5 svo3! d!2!, ne i-h prsl!2nosti priamo, len sa !istite, nie s/ spoko3n s tm s0m. Ho -h-el s0m a osamel s mon2tr!Kzne Ordleibe; Ale teraz prde na33ednod!-h2ie analKIie a srd-e potreby, ktor. n0s n/tia aspoB v ostatn-h !d, zvierat0 oskoro rozpozna5 via- i mene3

podobn-h d!2e, ako v n0s. Sme rovnako tak bezpen. ako na2e vlastn.. Take tam 3e v zemske3 bezpene d!2e tie o v2etk-h z n0s von. Teraz sa len !kaz!3/, e tieto d!2e nie s/ tak roztrie2ten., ako ho predstavi5 zvya3ne, a to sa de3e, keD vezmeme do /vahy v prvom rade, ako sme sa za to, e i-h telo a telesn. pro-esy nie s/ tak roztrie2ten., ako sme zvya3ne vnma3/G telesn0 mimo n0s, ale m!sme sl/i5 ako vy3adrenie d!-ha mimo n0sG 3ednak zv0i5, ako na2e individ!0lne d!2! pre seba, ale ma3/ len -harakter 3ednostrannosti, ktor0 vyad!3e pre kapel! v v2eobe-ne32om d!-h! rovnako, v2etky pozemsk. ve-i, 3e 3asne vy3adren., ako v te3to s/vislostiG tm, e sa tretia !vaova5 o b!d/-nosti, pretoe pre vek skok medzi 7ohom, ktor vl0dne vesmr!, a destil0ty, ako 3e t0 na2a, reI!l0-ia iba drobn. vloky hmoty, primerane snai5 e2te medziprod!ktov. Ale tvor teleso na oblohe tak. I!le medzi na2imi telami a medzi v2etkmi po-hopi5 svet, vr0tane v2etk-h po-hopi5 7oie po!l, ako by sme nemali ma5 tenden-i! stka5 a d!2evn. medziprod!kty ne3. Ale to m6e by5 iadne medzist!pne oslaben, ale len proti n0m zv2il individ!alit! a nez0vislos5, pretoe v2etko, o sa pozer0 na /zke prkaz!, v tomto zmysle. Ako teraz, po v2etk-h t-h rastln, -ez niektor. hr!b. podobnosti, ako s/ kompozitn. b!nkove3 stavby, vivy, o-hrany reprod!kn.ho sp6sobom, podobnos5 kra3iny n0s porazili, take m6eme t! n03s5 len n0znaky, e i-h d!2e od !rite3 strany 3e bli2ie k na2e3 ne d!2e kra3iny. A ako by sa toG ona 3e n02 s!sed na zemi, na dr!h/ stran! sme sa oba3a s!sedia nie s/ na zemi, ktor0 m0 svo3i-h s!sedov len v nebi. S ohadom na v2eobe-ne3 povahy d!2e kra3iny zost0va st0le Daleko vhod! proti z0vode, a to a3 proti sebe, keD sa pozrieme na to pr0vo. "en to s nami v6be- iadny vonka32 pre3av n0s potreb!3/.
eD sa !dia, zvierat0 a rastliny s/ s!sedmi na zemi, ale lovek 3e vhodne32ie s!sed, a 3e tak Daleko od niektor-h 2tvrt kra3iny bli2ie ako rastliny, ako v sk!tonosti, a slovo s!sed pomer! vy22ieho :zka 1itG iba v porovnan s e2te vy22o! s/ oba3a s!sedia.

Samozre3me, e sme sa neta3 od seba, e ob3ektvne vhody pre detek-i! d!2e na Zemi s!b3ektvne nevhody, ktor. s/ na2e vnmavos5 pre to sp6sobmi, ktor. s/ zDaleka preprav!3/. 'zhadom k tom!, e bolo n!tn. veri5 v rastlinne3 d!2i, 3e len idea potrebn. !zavrie5 zml!v!, z/i5, o bol kad ahk a pohodlnG z0vod d!2e len zd0, tak ako slab. die5a proti !dske3 d!2eG zhovievav lovek vid ho, pravdepodobne v0i rovnako ako novoroden-a b0bikyG ale teraz, e 3e potrebn. roz2ri5 po3em n0silne povaova5 v2etky vz5ahy v novom vekom meradle, ktor0 spad0 d!-ha, doteraz tak pevne pri-hyten0, 5ak0G netvor, ktor s!mariz!3e sami, mali by sme vidie5 do o, pretoe vyhba5 a zatv0ra oi a hovor -elkom dobre, bolo to tam nie 3e, pretoe mans ne-h-e vidie5, a ak 3e n0m st0le trasie, take si rad2e3 k/pi5 na, sme seiens, e 3! pretrepte. Sovnako ako 3eho sledovanie rad2e3 statone, by sa dalo n03s5, 0no, 3e to mon2tr!m, o si myslme, e 3e, 3e to n02 priatesk starovek e2te st0le mlad0 kvitn/-e matka, ktor sami seba v0iaG ale stra-h nem0me rozpozna5. Sk!tonos5, e rastliny by mohli by5 animovan., v2et-i ! asi myslel seba, alebo aspoB o tom prem2al. 7ez ohad! na to, i 3e to pravda, tam bol p6vabn0 hra pre3s5 niekoko d6vodov pre totoF Ho v6be- -el0 viera o; T! 3e rozpor, ktor ide tvrdo do tela, Dalekosiahle do v2etk-h oblastG v2et-i si myslia, e -el0 b!dova zr/tila, pod ktorm predtm il bezstarostneG a3 keD 3e pre!k0zan., e v podstate len nov siln

pilier podpory, ktor. m!sia st05 za v2etk-h ias, 3e pri ne3G a to iba v okamih! stava5 diapozitvov -el/ b!dov!. Ceden dr sv&tokr0den. pok!s, dr!h smie2neG ak. ahk. 3e ods/di5, ako ovea 3ednod!-h2ie sa smie-hom. Take to 3e teraz ne-hba, samozre3me, e mnoh, ktor ma3/ radi prip!stil 3ednod!-h/ kvetin!, 3ednod!-h. d!2!, pretoe to trvalo tak m0lo /silia, aby vo svo3e3 vlastne3 d!2i, kra3iny, tis-kr0t via- ako kvitn/-e :i sa -h-el prizna5 shyinI d!-hovne3 pred n0klady, ktor. sa neda3/ poprie5. ' prpade, samozre3me, iadne /silie, pretoe iadny zisk.
Sk6r tak ast. predpoklad, e rastliny bez d!2e z0vis sama mo- sa rovnako pop!l0rne presvedenie, e kra3iny bezd!-h. spolone. Sastliny s/, ako 3ednotlivo, m6! sa -hov0, ale rovnako tak zarasten, ako k!s zeme, e to, o plat o to, m!s by5 tie pravda z ni-h. :a dr!he3 strane sa pohyb!3e d!2a na zemi, tak ona sprav!3/ takisto n!tn. z ne3 v rastlin0-hG naopak, kedy rastliny ma3/ d!2!, vzorky d!2e na Zemi tmto n0sobi5, e sa zmieni o v2eobe-ne3 d!2e stred! Zeme sa s nm a da5 dohromady via-. Tm, aby som tak povedal, -el obvod Zeme 3e d!2a sp6sob, ako sa s nimi, poiadavka v2eobe-n.ho z0v&zn.ho stred! d!2e s0m !k0e, 3asne. :ed0vna prrodn 1ilozo1 sa pre3av!3e v psme, ktor. som norm0lne ta5 s pote2enm a in2tr!k-ie, od nasled!3/-im sp6sobom na t/to t.m!G o m6e by5 mi dopriate ne3ak. pripomienky, e to nie 3e to, o som -h-el ospravedlni5, e s tm vek. probl.my a m/dro v mo3om pred-h0dza3/-om psan, zd0 pr!hovan s niekokmi ahkmi 5ahmi pera znova. %rleitostn. odkaz na obe-n.ho hadiska, ktor0 rob dne2n 1ilozo1i! proti roz2irovani! vedome3 d!2e na loveka a zvierat0 tie odmieta3/ ako toko, aby sa to. >Z0vod bol 3edine-, nez0visl ivot. '2etky i-h 2tr!kt/ry s/ interne a3 e9terne, aby sa navz03om. :ie vonka32ie, -!dzie mo-nosti 3e to, o prod!k!3/ o n0hodn. interak-ie rastliny, ale vytv0ra zvn/tra, svo3! vlastn/ vn/torn/ enerIi! a obsah!3e i-h .. i-h tela s to!to vn/torn0 enerIia sa postav a anorIani-k. prrody %riebene 3e s tm v prev0dzke, zo vzd!-h!, vody, zeme, erp0 svo3! viv! a st0a sa do rastlinn-h 1oriem, ale a3 -ez t/to vn/torn. 3a 3e. . z0vod e2te prinav k zemi zakorenen. v zemi ako die5a v lone matky - ona had0 vzd!-h a svetlo v rozpore, e nem0 vyst!pova5 vone k /pln.m! z0ver!, samo o sebe, 3e teda bez d!2e, bez po-it, hl/py, nevinn, !trpenie a radosti ivota, rovnako tak, o na zemi, ako 3e on s0m z0vod 3e teda periodi-k.ho priebeh! roka vo vemi odli2nm sp6sobom, ne sa dotknete zvieraG to 3e i5 rok, p!ia-e, kvitn/-e, plodia-i a !miera3/-i svet. > Teraz pta5 t! protiF %o prv., preo by sa mala vz5ahova5 na ot0zk! d!2e mene3, e zariadenie individ!0lne kon1ront!3e s vn/tornm vlastno! p6sobenia anorIani-ke3 povahy, ne e sa zre3me kondenzovan e9terne so zemo! bohato! a na mieste, ale rastie v sk!tonosti, len v rovnakom 3e. Zl!!3e v6be- so zemo!, aby som tak povedal, len da5 do toho, v ktorom 3e len relatvny rozdiel od m!a, ktor.ho 3edinm 0no priklad0 a3 k zemi, a v iadnom prpade m6ete tie zdvihn/5 tak vysoko vzost!pne hlavo! dole ako strom s 3eho kor!n0-h stromov. Ak to odv0ne inov0-ie na zemi sa nevz5ah!3e na d!2i z0vod!, ale ak sa zosk!penie do zeme, 3e v2ak pravda; 40m do3em, ako podmienene loIi-ky a vynik0 na v re0lnom z0vere. Samozre3me, e sa hod len 3eden, a nie in. predpoklad0. Jno, ako pravdiv. 3e to s vznamom, ktor 3e pripo3en k spo3eni! so zemo!, e m!, ktor e2te toko na zemi 3e zodpovedn, e on m6e oslobodi5 iba 3edno! noho! v dobe, keD to navdy, ale to 3e tak ovea vy22ia oivia ako mot a vt0k, ktor st/pa5 tak vysoko a von vy22ieG e by sa potom mohli len bytos5, ktore3 d!2a 3e len losrinIt sa e2te 3edno! noho! z p/t nevedomia, bez toho, aby niekedy -elkom sa za to, e sn0D pomo-o! balKnovG ale kra3ina b!de m!sie5 prednies5 v i-h oddelen od ostatn-h nebesk-h telies v rozsah! anim0-ie s/ na na3vy22e3, priom by malo by5 len prloha k ne3, o 3e rastlina bezd!-h. ,dpoveD b!deF e9ist!3/ a3 in. d6vody, ktor. hiIh-So!led lovek, nedovote, aby sa kra3ina ob3avia animovan0G to nez0vis iba na prloh! k ne3. Ale preo tak m0lo p0dny d6vod 3ednostranne a iba proti rastlin!; Ako 3e to /plne na koraly, !stri-e ani zemit. hmoty, tak priamo v liatiny a rieky, spo3en. s pevnm hmotnosti na zemi,

s/ prip03an. k ne3, ale rastlina rob ovea via- iv. korene v kra3ine, a e a3 naDale3 riadi5 a ro-k m6e vyhodi5 ho, a 2plh0 po skal0-h tak Daleko na 3edlo; %otom sa a!tor m!s koraly a !stri-e pre bez po-it, ako !dra5 rastliny, ktor. -h-e zosta5 vern s0m sebe. :eb!de v2ak, pretoe koraly a !stri-e, ale inak mo- prb!znos5 s inmi teraz ako kedysi in2piroval !delen. zvieratG ale tmto odst!p!3em zre3m., e t0to 1!nk-ia nem6e znamena5 pre ot0zk! v6be-. Ak 3e 1ilozo1i-k k z0ver!, zo v2eobe-n-h z0sad, ale m!s tie pravdepodobne !niverz0lne. A my sme naoza3 op!sti5 kra3in! v 3eho bezd!-h m=tvy a, aby intmne spo3enie tak bezd!-h, individ!0lny ivotn pro-es, ale nie pre d!2!, po-it priemer, pretoe to 3e z0ver potom vedel, e d6kladne kombinova5, nie v2etky zvierat0 v6be-, m!i by5 predov2etkm vea bezd!-h, bez toho, aby mal po-it, ako rastliny; 'zhadom k tom!, e zvierat0 s/ o mene3 neoddelitene spo3en0 so zemo! ako rastliny, rad2e3 via-, via- !niverz0lna, a3 keD nie s 1irmo!, ale s -el/ kra3in! Tpozri ap. NNV; Ale m6e t0to 2tra3k mene3 ako bval, raz zam2al vytvori5 spo3enie s bezd!-hm bezd!-h.; Hm via- sa v&zby, ktor. n0s pohlt s m=tvymi, tm via- b!deme myslie5 na seba Dale3 pohltil smr5. Sastlina nem6e ani pretiahn!5 svo3e korene, -ez ktor 3e spo3en s pozemskmi syst.mami, Daleko, aby som tak povedal, pestovan-h iba s malm mieste, na ktorom 3e /roveB, ale zviera, so v2etkmi priestor, -ez ktor sa pohyb!3e !delil m! p6d!, z ktore3 erp0 vzd!-h a potravinyG pretoe a3 keD to neprde do vlasov zo zeme zbavi5 rastliny, 3e vdy ako 3e tento !nabtrennbares, len via- pos!vn., body kontakt! s pozemskm ! men, tak Daleko, ale a3 s 3eho m=tvym pro-es! via- a via- !niverz0lna, ktor. ma3/ by5 zl/en., m6e hra5 kra3iny, ktor0 3e pravda, sa vyzna!3e ivotn.ho pro-es!, 3eho konanie individ!0lne od okolit.ho svetaG ale 3e to m0 po arI!mentom nie pre individ!0lne d!2e, po-it, stredn0, as, zskava tie rastlin!. A z0vod tla 3eho asti iba z pevne3 pohad! dopred! a zmeni5 body kontakt! s pozemskm. dispoz-ii 3e len relatvny rozdiel. Zviera sa pohyb!3e od /plne, samozre3me, v r6zny-h smero-h, z vn/torne3 z0sady, aby sa dosiahlo /el!, zvy2ky rastln, ale tie riadi zariadenie z 3e3 pred-h0dza3/-e3 Dale3 z vn/torne3 z0sady, na v2etk-h stran0-h listy, kvety, ide do ako hore a dole, rob to a3 v z0!3me dosiahn!tia /el!G A3 keD nad2enie s vonka32mi podnetmiG ale tak, e 3e a3 ! zvierat. ,p&5, ni tak rozli2ovan relatvny-h rozdielovG ale -h-e, aby to absol/tnaF Q zvierat sa ob3av d!2e s0m, v z0!3me zviera5a tam, a 3e postaven tak /eln., ni v z0vodeG by sa mal ob3avi5 len in, ako by tie staval nieo v Bom, pre t/ kv6li ne3, a tak -ieavedom0 ako ! zvieratG ale to by malo len by5 len vonka32 vzhad. So v2etkmi prznakmi vn/torne3 /elnosti by mala len e9terne /eln. aplikova5. Z0vod, hovoria, vynik0 nem0 monos5 nez0visl.ho z0ver s0m o sebe, a to 3e hovori5 proti anim0-i!G ale v prpade, e sa teraz m6! lea5 so zvieratami nez0visl.ho z0ver! ani v Siddan-e kra3iny, ani v !vonene3 kra3iny, ktor. !robil prv, kto nie, posledn0 nie 3e spravidla prebieha na diak!, a3 keD nebol dokonen v obvode alebo v stred! nervov syst.m m6e by5, z ktor-h ani 3eden patr tie bezpoet zvieratG ktor sa potom m6e trva5, ale s/ in., ne len v 3ednotliv-h Art!nI %rihl0si5 iv pro-es proti kra3ine, ktor0 tie !de!3e rastliny z n0mietok 3e len tlai5 strano!, ale ktor., ak ma3/ na mysli iadn! vlastn/ anim0-ie pre rastliny by mohlo znamena5, nie pre zvierat0. Zakorenen v p6de ako embryo v lone matky, 3e !silova5 sa o rastliny vzd!-h! a svetla. Ale myslm, embryo 3e pomerne blzko v lone matky svetla a vzd!-h!, ako sa snail proti nimG ale po-it vyp!kne hneD, ako on s0m preraz do svetla a vzd!-h!G tak som si myslel, teraz, keD rastlina po-h0dza z osiva v kra3ine do vzd!-h! a svetla, a to a3 keD sa kvet prest0vky pri vy22om svetelnm ivot znov!, mohla myslie5 na l0manie Dale3 po-it v z0vode potom, o sledoval t/to analKIi!. Ce to m0 znamena5 len dvakr0t l0manie von, rozbitie zariadenie pre preprav! vzd!-hom a slnkom dvo3it vb!-h bezvedomia; Ak 3e v bezvedom ivotn pro-es nie 3e !naven, vyerpa5 sa v pr0zdny-h 2tadiKno-h; Teraz v2ak m0 tie svo3e korene v z0rodk! nie 3e neiv., ale od!2evnen matkyG tak, e by mali rovnak/ analoIi-ky, poda ktor.ho zariadenie 3e potrebn. povaova5 za neiv., aby sa na zemi v rozpore s z0klade arI!ment! s0m op&5 tak, e m0 d!2!, alebo sa domnieva5, st0va, e v prpade, e v bezvedom m6! by5 L/zovan. s vedomia, bezvedomie embryo s vedomo! rodiia, naopak by bolo -elkom mon. /rovni, vedom. rastlina s nevedom. kra3ine. Ak by ste mohli pre3s5 analKIi, ktor. berie mo3e psanie 6smy mal, z 1ilozo1i-k.ho hadiska, 3eden m6e prinies5 tak.

otoenie analKIie, ktor sa v2ak m6e !k0za5 alebo vysvetli5 prav opak toho, o 3e i-h z0merom 3e, a ak tak ne!rob s0m v rozpore s0m, hovor v n02 prospe-h; Av2ak, vonka32ia podobnos5 pevn. zakorenenie pohl-!3e v2etky ostatn. /vahy a roz3manie, pre tento k!rz, zost0va medzi embryom a zariaden. Ale to m6e tie by5 interpretovan. inak pevn. korene rastln v kra3ine, ako v zmysle /asti na so!llessness kra3iny, verm, e v :anna Tstr. U+V sa dokon-a !k0zali zatia bez ohad! na Zemi d!2e . Samozre3me, e -el spor spad0 v6be-, ak kra3ina s0m naive, animovan., namiesto toho, aby 3e m=tvy. %otom to m6e len pta5, i to, o pom0ha z0vod, mono v z0vislosti boli st/pa5 v v2eobe-nom anim0-i! kra3iny, ako 3e pravda, z k!s! kra3iny alebo hriade, ktor0 -ti ni pre seba, ale na -elok vnma3/-e pom0ha3/ b!dova5 -harakter, rovnako ako na2i-h kost a krvn-h tokov v -elom, d!2o! n02ho tela. Ale n0mietka !zn0va individ!0lne porovnan rastln proti samotne3 kra3iny, teraz m0me v2etko, o potreb!3eme ma5 tie rovnak/ individ!0lny anim0-ie m6e. Tieto arI!menty proti d!2i zariaden 3e !veden v psme pop!l0rne3 konala, m!s teda zre3me a!tor sa zd0 by5 zre3m0 na3m& a na3via- lea5 na r!ke. Teraz nie 3e potrebn. po-hyboval, e v 1ilozo1i-k %rostredn-tvom vzdel0vania, a!tor tie spo3en0 s hlb2ie 1ilozo1i-k. n0zory, ktor. nie s/ -itova5 t! v spo3en, a preto tie nemono poprie5G ale on n0s m6e vini5, ak sa teraz rad2e3 ne-ha5 tak. ve-i na33ednod!-h2ie, na3prirodzene32, samozre3me, len tro-h! via- obozretn. metKdy in1eren-e ne na 1ilozo1i-k-h d6vodov, ako ma3/ 1a#li-hste a n0padn/ ovo-ie na tak arI!ment; 'zhadom k tom!, e 3e lovek intelekt!, z ktor-h odvoden., m6! v sk!tonosti by5 d6vodom, e nezlyhal vstin, len hlb2ie Qntri1tiIkeit z0visG ale m!s samozre3me plati5 pre dobr, a rozhodne nie 3e hor2ie, ne s/ v2ade, tak dlho, ako zabi5 nesporn stav kra3iny smrti, s nimi, ktor. z0vis, a nie 3e 1yzi-ky podobn pre loveka, priebeh 3eho ivot posledn e2te lep2ie, pretoe inak by stratili rovnak. smr5 ako 3eho d6sledok. ,dkia pri-h0dza posledn 1ilozo1i-k/ so!llessness rastliny ako na zemi; Z te3to z0kladne3 zobrazenieF 4y2lienka 3e len zaa5 post!pne losrinIen z bezvedomia prrody Ako sa vyrovna5 s me-hani-km post!pom na vedomie a nakonie- sa prevali5 na loveka v seba-vedome3 mysleG , %retoe to trv0 me-hani-ky m=tve prrody a m=tve, t3 bezd!-h/ ivotn pro-es ako krok vyzdvihn!tie. %otom, o tento 1ilozo1i-k pohad 3e potom postaven0 povah!, to kopneG kde nie 3e strano!G nem0te to v sk!tonosti;'y22ie !veden. nie 3e prkladom toho, e a ako na to; A to prde k z0verom a rozporov ako tie pred-h0dza3/-e. Ale nebolo by to lep2ie pre prehadnos5 obr0ten/ postavi5 z prrody; Take by ste asi tie na /vahy, ako 3e t0 na2a. A3 keD 1ilozo1i-k0, to rob aspoB v poko3iG ale poda toho, o prin-pe; Ak -h-ete za-hova5 v2etko, o v s/lade s mene3 vedome3 v prrode ako !dia mene3 e9terne, hovorm e9terne, 3e podobn0GF %o te3to a teraz to ide samozre3me samozre3m., e sa nem6ete dosta5 za m!a, s vedomm, pretoe Zem a !dsk svet vyzer0 navonok vemi odli2n.G prde a nie prli2 hlboko medzi !Dmi, pretoe rastliny s/ e9terne vemi na rozdiel od neho znovaG a od teba naoza3 ani kra3iny, ani rastlina vedomia vid, take to vyzer0 presne ako zisk alebo potvrdenie toho n0zor!, skrze sk/senosti, ale, samozre3me, sk/senosti ide e2te Dale3 a hovor, e nikto irIends d!2a, vedomie, vid, s vnimko! kad.ho v k tom!, s ako! on s0m vid. :aoza3 m6! by5 pestovan. len z n0zor!, e d6kazy, ktor. hmatn.ho podobnosti, ktor0 spova v e9tern-h podmienka-h, a t0to polovi-a-kon-ipovan sk!tonosti, pretoe len oni m6! n03s5. Z tohto a posteriori bol -elkom nevedome priori tvoril tento 1ilozo1i-k pohad na prrod! a mysli, o nie 3e dnes len v platnosti, ale teraz 2iroko roz2ren0, samozre3me. Z hadiska vy22ieho pomer!, vy22ia teleolKIia, ktor0 n0m darboten prebieha od prrody s0m, na kadom krok! sk6r vy22ie, Dale3 v r0m-i by sme mohli t/la5 n0zory, ale len z pohad!, alebo v ide o aspekty darboten, e t! vonka32 vzhad v -ele3 prrody, a to nielen ! n0s, v n0s, 3e !silova5 sa o samostatn ob3avi5 d!-ha, ktor m6e potom samozre3me ni prs5 do popredia v z0vero-h tohto z0kladn.ho pohad!, pr0ve preto, e s0m o sebe nielen vynoril z neho. Alebo o by mohlo by5 pre sk!ton. p0smo na-h0dza sa otv0ra3/ medzi v2etkmi pozemskmi /da3ov v plne3 svete, medzi orIani-kmi a anorIani-kmi oblastia-h vy22i! orIaniz0-i! kra3iny, medzi v2etkmi 3ednotlivmi vedomie oblastia-h vy22ieho vedomia a e2te via- otvoria sa n0m, na rozdiel od p0sok v slov0-h; 8o tohto k!rz!, v2etko 3e spo3en.G ale 3edna znamen0 ma5 h<bk! v tieni alebo zrkadlov.ho obraz! tela,

prepad0 sa do m&sa. '2etko 3e straten v slov0-h a $ordplay o n0pad, ktor sa m0 sta5 vonka32o! povahy, z ktor-h nikto !prostred prrody, nikto nevie, za nimi, ako sme s na2o! neskor. narodil prleitostn. vedomiaG vysvetli5 tm, vymeni5, m0te skry5 seba v2etko, take m6ete znehodnoti5 sil! prrody a ned!-hovn. sa v d!-h! prrody, tak, e 7oh v0s zdvihne z prrody, povah! 7ohaG tak, e v0m rob neznalos5 !itea vedomie, e !dia k poznani! 7oha a 3eho aroIan-i! k! kr0oviG 3e bled0, nevedel ni o sebe d!-ha, namiesto iv.ho bosk.ho 8!-ha, ktor ako n0pad v r2i m=tvy-h povahy alebo ob-hvatov, pripomna3/-e i-h bvale3-bol v 7oha, alebo nevedome iba vorbede!tet ako to !robi5. 8!sn hmla sa tak !miestnil na povahe, vo 1ilozo1i-kom lampa vyar!3e 2irok svetlo a slnko samo o sebe 3e zakryt. Svetlo vedomia na loveka nem6e d!r-hz!le!-hten, a pokrok prrodn-h vied premen v bl0zniv/ sl!ky, alebo sa obr0ti5 na neho, keD prrodovede- by mohol by5 naoza3 v pok!2en il/zii, e svetlo. Ale, a3 keD e2te s5 pod rovnako! hmly, id/ pre sk/manie krok a r!n. kontrol!, a keD raz hmla 3e m&kk0, take s/ potom ah2ie vedomost interpretova5 a3 vo v&2om svetle videl, ako prev0dzkova5 slep, e to, o vid z diaky, sa m6! na!i5 iba interpretova5 v s/lade s tm, o -til iba v okol. %otom b!dete sa divi5, ako toko z0konov, ktor. by mohli nasledova5 tak dlho. %osledn 3e v2etko dedinos5 od @eIela. Sovnako ako, povedzme, @eIel; :ebol pohad na smr5 kra3iny a m=tveho ivota rastln po dlh/ dob! spolon n0zor; Jno naoza3 ni, ale na spolonom pohade sa n0m znova splodil vo 1ilozo1i-kom h0veG ale boh!ia sa bez v2etk-h opravn-h prostriedkov proti 3eho n0sledkov, ktor. m0 spolon st0le s/, na25astie, i-h rozpory. Av2ak, tieto nezrovnalosti s/ spolon. pohad na d6sledky na2e3 vlastne3.

Svo3m sp6sobom sa -hov0, tak sa mi zd0, n02 pohad vysvet!3e kra3ine samotne3 na hlavne3 d!2e podstato! a v2etko sa m6e obr0ti5 na i-h na2i-h ivotov, v z0vislosti na benom pohade, ktor obr0til kde !dia !zn0va3/ hlavn. d!2a podstat! a v2etko !dalosti na zemi sa m6e ot0a5 okolo neho ako opernkova pohad! na svet, ktor rob plan.t! mal. vplody slnko ot0a okolo Slnka, %tolemai-, ktor !kaz!3e vek/ slnko sa to okolo mal.ho vplodom kra3iny. Ce pravda, %tolemai- n0zor, bli2ie k n0m, pretoe 3e kad tvor v6be- na3bli2ie k sebe -ti5 ako !prostred -elk!, a to m0 mnoho tis-ro, na prv horke3 rel!ktannho n0klady, aby my2lienka pre3s5 vek krok ktor m0 ho stavia z peri1.rne3 komplik0-i, v ktorom 3e na2a realita !loven.ho v 3asn. a pravdiv. -entre te3to sk!tonosti. %retoe nie v2etko, o sa zdalo bea5 v tomto krok!, viz!0lna kontrola str0-a5 svo3! sil!G o bolo zabezpeenie a kontrol! nad na2imi hlavami zmrazi5, o bolo pevne a bezpene v na2e3 LAssen v0ha5, obr0ti5; to by mohol n03s5 -est! okolo, ktor sa ma3te na revol/-i!; ?el0 obloha zdala tak star strmhlav p0d. A napriek tom!, po krok! sa podarilo, m! sa stal endemitom k nov.m! pohad!, le -el svet syst.m 3asne32ie, kra32ie, riadny, zaoblen. sama o sebe a 3e zriaden0, roz!mn, d6sto3n pred nami. :ielen pozemsk poriadok, d6vody pozemsk.ho poriadk! v nebesk-h, nielen pravidl0, ktor. sa via! na as, a3 ven dlhopis pravidiel sa pre3av!3e, a oko zana vidie5 hviezdy pred tm, ne to videl e2te . Sovnako tak, ak sa pozrieme na nemene3 skvele, ni mene3 sa zd0 po-hybn., nie mene3 zre3me rozhodova5 v2etky vlaky, ktor. 3azdia krokom, d!2a zameranie pozemsk ! ! n0s, ale v kra3ine, ako -elk! v 7oha, hada5, alebo sk6r tie v syst.me, ktor tvor kra3ine s nami v 3ednom, rovnako ako 5aisko slnene3 s/stavy od seba, nie 3e v sk!tonosti v imaIin0rne3 plan.te slnko, ale n03s5 syst.m, ktor 3e vytv0ra s plan.to! v 3ednom. 46e sa sta5, e ako slnko, sme si st0le mysl, s5 okolo Zeme v kadodennom

ivote, tak a3 lovek a kra3iny v kadodennom ivote a3 monos5, e v tradinom vz5ah!. Tam, kde to 3e len zre3m., ale tento sp6sob reprezent0-ie 3e vdy na3lep2ie, pretoe by5 len na3bli2. Ale inak, ak tvrdenia o potreb0-h deB s5 von a zo 2pikov-h /vah potreby mnoh-h dn, ktor. ma3/ by5 splnen. v s/vislosti.
:eb!de v0m poveda5 nasled!3/-e t! !platBova5 to, o bolo povedan. o opernka; >%redov2etkm si m!sme !vedomi5, e opernik pri2iel nielen tv0ro! v tv0r vede-k-h orI0nov, ale a3 presvedenie, e bola pestovan0 posv&til -irkev vo v2etk-h smero-h s mysle a predstavivosti sp6sobom v2etky individ!0lne. 7olo t! nielen zavies5 nov. astronomi-k. hypot.zy, ale bol to bo3 s obmedzenm pred-h0dza3/-eho sp6sob! myslenia v6be-. Ako by sme teda !vaova5 o /toko-h, ktor. mali na!i5 syst.m opernka zo v2etk-h str0n. 8okon-a a3 4elan-hthon, ktor inak odp!sten. napsal, keD z0kaznk zaal z nov.ho pohad! na svet, aby roz2ril v2eobe-ne, priateovi, e 3eden m!sel pohybova5 orI0ny potlai5 tak zl. a bezbon. stanovisko so v2etkmi svo3imi dost!pnmi prostriedkami. > TS-haller, listy s. ^_U 1V

S!rov. pozorovanie nazna!3e s0m samozre3me s na2o! ot0zko! znov!, ako s ot0zko! rastln d!2e, e kra3ina m0 st0le e2te v priebeh! podobne zdoben. nervov syst.m nie 3e sp!sten v priebeh! vkriky, 3e3 a Dal2 m0 r0d a robi5, o sme a zvierat0, k! ktor.m! e9tern. hr!b. zaob-h0dzanie sa zd0, e po-hopi5 d!2!, ale len sme mali zvl02tny dr!h rovnake3 n0doby !-hopte a ni nebr0ni tom!, aby tam boli a3 lode, bez toho by tak.to spolonosti @enkel. 4al by som !k0za5 podrobne znova, ako som to !robil vo svo3om skor2om psomne, e ak e9isten-ia tak-hto 1!nk-i !rite m6e pre!k0za5 e9isten-i! !dske3 alebo zviera-e3 d!2e, 3eho absen-ia tie 3ednod!-ho nem6e dok0za5 ni via- ne absen-ia !dsk. a zviera-ie d!2e teraz ale absen-ia d!2a v6be-, ani ni2ia, ovea vy22ia; A kto sa b!de -h-ie5 sta5 na obmedzen/ hadiska sa domnieva5, e by mohlo by5 len !dsk. a zviera-ie d!2e na svete; Ale s/ tam e2te in typ, s/ vrazne vy22ie e2te l0skav. d!2e ako loveka a zviera5a, m!s by5 a3 odli2n a vy22 dr!h sp6soby a prostriedky pre to ist., prezentova5 navonok, ako t, ktor sa pr0ve len pre loveka a zvierat d!2e s/ -harakteristi-k.. A -h-eme sa pozrie5 na tak. d!2e, tak to neplat, hada3/ pre tieto zvl02tne rty, ale a3 pre v2eobe-ne32ie, a t, ktor id/ na to, o bez ohad! v2etk-h !d a zvierat pon/ka samo !dsk. a zviera-ie d!2e 3e na d!2i, s samotn0 podstata d!2e s/vis, by sme mohli myslie5 na -hba3/-e, bez pr0-e d!2e v hmotn m!sel po poprie5 i-h samotn/ podstat!. Sovnako ako, ale nie v e9isten-i! nervove3 s/stavy loveka a zvierat zariaden, ale vo v2eobe-ne3 znaky, ako 3e /vodnom odsek!, ktor teraz prs5 v2etky kra3iny vo vy22om zmysle ako seba. Samozre3me, anatKm a 1yziolKI by -h-el ma5 3edn! hmataten/ inidlo pre e9isten-i! d!2e. Ako -hemik !zn0va e9isten-i! alebo nee9isten-i! eleza v kvapaline na vzhad alebo non-vzhad modr. s1arbenie s -hemi-km spra-ovanm kvapaliny, anatKm a 1yziolKI by som e9isten-i! alebo nee9isten-i! d!2e, rovnako ako 3ednod!-h. na vzhade alebo non-vzhad biely-h nit v viem, !zn0van anatomi-k. o2etrenie tela, ako by d!2a pri hadan tela a tela v tele by by5 rovnak.G a kde sa ! vidia tak. z0vitmi alebo ! nem6e predpoklada5 obdobne, pretoe vidia, a myslel, ni via- d!2!. Ale nie 3e e9periment niektor. m6! m! da5 kad nad r0meivo2ne3 r2i treba nervy na d!2i da5 d6kaz, pretoe a3 i-h e9isten-ia 3e v ivo2ne3 r2i mnoho ni2ia tvory via- ako po-hybn., iadny e9periment ne-h ho vidie5 kad/

d!2!, v6be- kdekovek a akokovek , tak tie nikto niekde a ne3ako nem6e poprie5. Jno, 3e to v2ade, nem6e by5 zr!n hada5 pre ne, alebo odmietn!5G e sa na 3eho /zem, 3e telo, kde sa tie predpoklad0, e d!2a do in-h orI0nov, ako vo svo3om vlastnom, pretoe on si poiiaval predpoklad dozvedie5 ni o tom, a sk/senost, na ktor. by mohol odpova5, keD prde tento predpoklad limity sp&5; Ce to len nov predpoklad, predpoklad zvyk!G ale pletie zvyk! a sk/senosti. Jno, viem, o rob nervov syst.m po 3eho ve-i, 1orm! a spo3enie na seba ako sp6sobil0 na dor!enie do d!2e, by zistil, e 3e to naoza3 nieo, o len pravdiv. a spr0vne nervove3 d!2e, mali by sme ma5 pr0vn! i-h absen-ia a identi1ikova5 d!2!G ale teraz 3e pre n0s absol/tne nevysvetliten., o vl0knit. nervy a !n-entered mozoI s/ tak d6leit. vznam pre na2e vlastn. d!2e, zost0va do-ela m&t/-e, dokon-a nepo-hopiten. pre n0sGtak, ako m6eme vidie5 na nevyhn!tno! podmienko! ak.hokovek d!2e v ni-h, pretoe nem6eme ani po-hopi5, ako Daleko s/ ako pre na2e; A keD sme sa snaia 3! po-hopi5, vdy vy3s5F S/ to sk!tonos5, e st0le empiri-ky, na iadny z0ver by n0s !i5, da5 t0to v2eobe-n0 vznamn. vz5ahy, v&zby v telesn, ktor. sme sk!tone -harakteristi-k. !dra5 d!2! e9isten-i!G ale m6e d63s5 a3 bez t-hto z0kladn-h bodov bielkovinov. pramene a mozIove3 hr!diek, preo -h-eme, aby tie, kto st0le vol0 po d!2i e9isten-i!; To neznamen0, e telo -ez p0smo d!2a, ale d!2a viazan0 1yzik0lnymi l0n.
:osm to obas nieo :anna poda toho, o nie 3e, ale a3 pre na2e s/asn. /vahy irelevantn.. ' :anna Tstr. ^_V N povedalF Ak 1la!ta s iadnymi re5az-i m6! by5 tKny, ktor. m6! poskytn/5 h!sle s re5az-ami, take nie 3e prek0ko!, aby sa domnieva3/, e rastlina m6e da5 po-it bez nervov, ktor. iba so zviera5om m6e by5 nervKznyG pretoe to, o ?ieom vzr!2enie, m6e rovnako dobre plati5 s!b3ektvneho p6vod! po-it!Gto plat a3 pre ten, iadne in. loIiky, ne ostatn. A teraz v0m -h-em pripomen/5, e m6ete n03s5 potvrdenie v te3to ! v ivo2ne3 kr0ovstve s0m, ktor v tom ase e2te nebola na m63 povel. %redtm sa verilo, keD polypy, n0levnkg, a niektor. revn. ervy -ti, z0vis od e9isten-ie nervy, viete predsa len n03s5. Teraz, poda ned0vneho vsk!m! 8!3ardin a O-ker, b!dete pravdepodobne do znane3 miery v2eobe-ne presveden, e oni naoza3 nema3/ nervy, pretoe oni tie nema3/ iadne svalyG3ednak preto, e m6ete vdy n03s5 3eden dr!h.ho. 'zali ste nervy a svaly len lA-kiIes alebo -eloplo2n.m! kontraktiln tkaniva, ktor0 sp03a 1!nk-i! nervov a svalov.Jno, 3e to ne9!s nervov a svalov v2ade toko, e lovek vdy n03de sa z0roveB -hba !dsk0 mon2tr0 svaly a nervy konatn. T! m6ete vidie5 /plne 3asne, rovnako ako ! ake3kovek ine3, ne obya3n. orIanizan. rovine po-it bez nervov, 3e to mon.. Alebo b!dete popiera5 polypov a n0levnkg sa -ti2 lep2ie; To nie 3e 3ednaG 3eden 3e z0ver, a3 keD nie 3e mon. zmeni5 reim z0ver!. Tie to, o 3e kontraktiln tkaniva, m6! teraz -ti5G len ni via-. Ale myslm, vy22 pohad vid vy22i! roz2renie.Ak e9ist!3/ bytosti, 3edinm sp6sobom, nervov, a in, ktor sa m6! -ti5 len prostredn-tvom kontraktiln tkaniva znova, tak to nie 3e mo- ohad! na to, i nerv, i kontraktiln. tkanivaG ale z nieoho spolon.ho oboma aIentmiG tak dlho, km 3eden nevie, o to 3e, to m6e tie vek. mnostvo Dal2-h 1inann-h prostriedkov b!de priemern0, e vzhad nervov. a kontraktiln tkaniva tak rozdielne alebo via- inm ako tto medzi sebo!.

Ale teraz ani -hba navia- kra3iny nervov syst.m, nie 3e telo, nie 3e v krvi, nie 3e sp!sten, krik, 3es5G pri-h0dza so v2etkm, o k !Dom a zvierat0m, aby sa 3e3 3a s "en to, e 3ednotliv. mozIy !d a zvierat v nie zase stane !dsk alebo zviera- mozoI, nohy znova nie 3e noha, hlasy v -ele3 nevr0ti 3eden hlas, atD Ale tvori5 pre n0s v nervov-h vl0kien v -ele3 znova nervov. vl0kno; :ie, len oni tvoria mozoI

alebo nervov syst.m, komple9n. ob3edn0vky mnoh-h nervov-h vl0kien v s/vislosti -el.ho tela nieo /plne in., v2eobe-ne32ie z0sady pre vy22i!-here-tvo, vo vy22om zmysle ve- ne ak0kovek 3ednotliv0 nervov-h vl0kien samotn-h. Teraz, rovnako ako s/ !dsk. mozIy v s/vislosti -el.ho pozemsk.ho priestor! nieo -elkom in. ako mozoI, nieo na v&2ie, v2eobe-n prin-p-here-tvo, 3e e2te d6leite32ie, vo vy22om zmysle ve-, ne ak.kovek 3ednotliv. !dsk. mozIy. Tvorba, ale tie !moni5 z0sah pred-h0dza3/-eho obr0zk!, a 3ednotliv. psmen0 alebo slov0, ktor. sme hovori5, psa5, nevra-a3te psmeno alebo slovo, ale pre3av o ovea vy22om zmysle, ovea d6leite32ie ako list, m0 slovo. ' opanom prpade to b!de s po-itom, ktor prebva na kombin0-i! na2i-h mozIov, len to, e nem6eme ta5 3edin-i tento vy22 zmysel, ako sme sa vst/pi5 do ne3 s0m sk6r. me -el mozoI hmota, ktor0 e9ist!3e na Zemi, neb!de tvori5 3eden s/visl kompaktn/ hmot!, ale 3ednotliv. !dsk. a zviera-ie mozIy Sozdelenie na asti, 8S, a z ktor-h kad0 3e vybaven0 svo3imi 2pe-i0lnymi zmyslov-h orI0nov, m0 vemi d6leit/ teleoloIi-k vznam teraz len sk6r zamera5 na v2etky ostatn., ne aby sa zertrenntes bytosti zo zeme. ad0 2ara 3e to tak tvar, aby sa zameria na3m& Iearteter e1ekty a prezentova5 to, aby prsl!2n. 3edne3 a von mobility na2i-h mozIov prs5 na pomo-. Ak s/ v2etky mozIy na Zemi do hr!d!, v2etky oi by mali by5 zl/en. do 3edn.ho alebo dvo-h o a pevne spo3en. nervy, aby to vyzeralo presne ako !dsk. vzhad, kra3ina by absorbova5 ovea mene3 odahl. a r6zne do3my, s ovea mene3 m6ete behaben vn/torn/ slobod!, ne 3e tom! dnes. Ak m!sme veri5, ale e sloboda na2e my2lienky spo3en. so s primeran/ vonos5 pohyb! v na2om mozI!, a tak m6eme a3 naDale3 dra5 na d!-hovne3 slobody vy22ieho dr!h! kapely nie 3e slobodn sloboda spo3en0 s -elmi mozI! s5ahoval proti sebe by5. Stalo sa tak nielen von pohyb v na2i-h mozIo-h, ale na2e mozIy s/ vykon0van. na to a3 vo vonom pohybe vo vy22om -ele3 kra3ineG a podnety k! li z veke3 asti v z0kryte t-hto mozI!, ktor. sa podiea3/ na tom sami. Zal2ie teleoloIi-k d6vod 2tpa--h te-hnk mozIove3 hmoty a zmyslov-h orI0nov kra3iny v hr0-h mono n03s5 v tom, e tak.to 1ormovanie por!2enie 3ednotliv-h ne2kodn. pre -el/ ve- 3e. Cedn0 sa o rovnak. d6vody, ktor. n0s ma3/ miesto o, !2, mozI!, vzhadom k dva a oi prepoial ist/ mobilit!. "en to, e oni zv5azili v kra3ine po ovea v&2om meradle v ovea vy22om zmysle. Ale vidme, s dvoma oami, si myslme, e s dvoma mozIovmi polovi-e v 3edne3 men2e3, ne keby sme len sledova5, ma5 mozoI; %reo sa predpoklad0 v kra3ine;
>' podstate Tako som tal v %sme d6kladn. prrodovede-V, 3e naoza3 mozoI a mie-ha mnohmi 3ednotliv-ami, iba nervov-h vl0kien v s/vislosti nastavi5 /stredn-h orI0nov, pretoe ak po zdieanie ab! naprklad kr v tro-h k!so-h, tak to v kadom min!l/ innost, ktor. nezvratne dart!m. ale, samozre3me, tri k!sy nie s/ harmoni-k. medzi sebo! pohyby vykon0va3/, a3 keD nie, namiesto toho, aby zdieanie aba na niekoko k!sov, iba mie-ha k /innosti -entr0lneho orI0n! niekoko bodov pred 2krty -. Tak b!deme m!sie5 predpoklada5, e mozoI a mie-ha sa sklad0 z niekok-h /stredn-h orI0nov, z ktor-h kad pro3ekty by nez0visle na zvy2k! svo3e 2pe-i1i-k. innosti pre seba a do iste3 miery, ale e v2etky tieto /stredn. orI0ny prostredn-tvom pripo3enia vl0kna, ktor. dr pohromade, sa stal /stredno! in2tit/-ie vy22ieho poten-i!. > TW!dov0 hemodynamiky s ^)UV

%reo by to, o 3e pravdiv. r6zny-h ast mozI!, ktor. sa nevz5ah!3/ s e2te v&2o! /innos5o! r6zny-h mozI! sami; 4iesto spo3enia vl0kien v2et-i m0me spo3enie, ktor. vy3adr!3/ !dsk prev0dzk!, z ktor.ho 3e 0no, 1akt, e s/ nositemi d!-hovn. vz5ahy, s i-h bezprostrednm vedomm samozre3me, m6e len klesa5 pr0ve vo vy22om d!-h!. Hm vy22ia 3e spo3enie do-h0dza iba v ine3 ne ni2ia prostriedky.

Zd0 sa mi, e niekedy dostane do svo3e3 vlastne3 rozpore. eD hovormF 4ozoI 3e hlavnm orI0nom d!2a v !dske3 bytosti a kad0 my2lienka 3e podporen0 hn!tia v mozI!G tak 3eden hovor, e zdvihn/5 n0lad! dos5 vysoko nad hmoto!F Ako si slobod! myslenia sledova5 -esty, ktor. s/ vystaven. v mozI!G ako m6ete vidie5 ni, ale pevnosti vl0kien v !rite3 sit!0-ii raz a pre v2etk-h. :aopak, m6ete sa opta5, i mi pripis!3/ na Zemi niekoko d!2i, kde st0le ma3/ podobn pevne viazan na orIan, ako 3e mozoI, a min!l, pretoe !dia sa pot!l!3/ vone medzi sebo!, nie s/ viazan. k sebe mozI! vl0kien, o vy3adrenie z3ednotenie apela z i-h d!2, m0 dve, ak zle. :a !li-ia-h mozI! e2te tak bez hn!tia, ako na !li-ia-h v kra3ine s/ mon., ktor. s/ a3 poda 0no, a individ!0lna pohyb! ako vone a medzi nimi proti sebe, s/ st0le na -ele3 i-h syst.mov, i-h vvo3 a pletivo i-h innosti zviazan. po tak dobre, ako to, o sa de3e v na2om mozI!, m6! by5 vyrie2en.. Wahko sme sa mli v tom, e sa pozrieme pozorne prelna3/ v sebe vypra-ovanie n02ho mozI! ako vraz alebo stav! prepo3enie 3ednotky n02ho vedomia, pretoe len oni mali vysok, a3 keD vdy sveta podriaden.ho k trval.m! rozvo3! na2e3 mysle a /spe-hov vy3adren-h i sprostredkovanie sl/i. eby to bolo k niom!, pretoe vyad!3/ 3ednot! n02ho d!-ha v -tenia alebo vedomia leibli-herseits alebo nosi5, tak to by vyadovalo v6be- nie presn. alebo zapo3en-h in2tit/-i. :0levnkg, polyp, erv, hmyz -ti vo svo3e3 3ednod!-h2ie s!rov.ho b!dove i-h rozptlen. alebo -hba nervov. -entr0, o -ti naraz, !rite tak dobr a ako stanovenie rovnak. d!2e ako my, ale oni ne-tia tak vysok0, S2e, Spletit. 'yvin!t ako myG 3e3 d!2a 3ednotka nie 3e rozdelen0 na tak rozmanit0, -ez a nad dr!ho! hrani-!, 3e re1le9n0 a odr0a individ!0lne mil-h okamihov a vz5ahy, ako 3e t0 na2a. '2etko na svete 3e pripo3en bez 2pe-i0lny-h in2tit/-i v 3ednote boske3 vedomia 3ednoty alebo prepo3enia vedomia 3e st0le v2eobe-ne s/vis s -elm syst.mom prrody, boske3 sk!tonosti, v akom konte9te, svetlo a vzd!-h, voda a oheB, s i-h relatvnom rozsah! sily, rovnako ako sa v2etko orIani-k., a preo 3e to ani srd-e, ani nervKzny potreb!3e vz5ah. 4ali by sme popiera5 v2adeprtomn. a v2eved/-i v prrode 7oha, aby 3! odmietn!5, ktor nie 3e zh=Ba pre seba v seba-vedom. s1.re, a tie v na2om tele nem0 robi5 3ednotn/ kos5, nie 3e individ!0lne svalov, nie 3ednotliv. nervov. vl0kno pre sama o sebe, ktor0 sa b!de do take3 I!le. Sa nepta v2ade tam, kde vedomie rozsvieti a zastav, prde nikde nevad rozl2i5 vedomia a nevedomia v podstate v podstate rovnako ako v s/vislosti v2etko prispieva, aby sa pri vedom, ale rozli2ova5 vy22-h a ni2-h s1.r vedomia, a tie sa navz03om, a to, o pokorn s1.ry vedomia e9terne a preto sa zd0 divn., ale pom0ha im spo3i5 do vy22e3 s1.ry vedomia. Tak ako teraz po tom v2etkom, medzi na2imi mozIami nervov. vl0kna -hba, st0le vnmame medzi IanIli0-h hmyz!. ,ni nie s/ nevyhn!tn. pre vedomie sp03a3/-e3 s0mG v2eobe-n/ povah! vz03omn-h vz5ahov 3e tie vyleni5 ! von. 7olo by to samozre3me iba na3v2eobe-ne32e3 s/vislosti prrody, 'orlaIe t!, tak to by bolo len

na3bene32ie bosk. vedomie, ktor. zaloen0 na odkaz na2i-h d!-hovG ale pretoe podzemn syst.m, v ktorom spo3i5 na2e mozIy, ostatn. nebesk. teles0 v kadom ohade via- 3ednotliv. tv0re ako na2e telo, v ktorom sp03a3/ na2e nervov. vl0kna, Dal2 pozemsk. tel0, to 3e tie d!-h, v akom odkaz!3/ n02ho d!-ha by5 in. nebesk. d!-hmi el e2te v&2ie 3edin-a. 'ysok0 vvo3, ale e vyhra5 na2! myse s ohadom na zapo3enie mozI!, potom v2ak 3e vysok. d!-ha v e2te vy22om zmysleG pretoe 3eho telo, sple5 v2etk-h t-hto mozIov obsahova5 mozI! a nervove3 hmoty inmi prostriedkami. Ceden hovorF Ale, koko /silia to vyad!3e 3emn/ vn/torn/ 2tr!kt/r! na2i-h zmyslov-h orI0nov a mozI!, a potom ospravedlni5 iba na33ednod!-h2ie zmyslov. vnemy a priebeh n02ho ra-ion0lneho myslenia leibli-herseitsG a napriek tom! obya3n. vloenie anorIani-k.ho s!rov. medzi nami a ostatnmi orIanizmami by mali kra3iny a ovea vy22ie d!-hovn. bytosti s/ s-hopn., ako sme sami; Teraz 3e samozre3me anorIani-k0 okrem n0s -ez nem!s by5 d!-hovn da5 viaalebo vy22 pre kra3iny, ako orIani-k 3e v n0s pre seba, ani 3eden z pl0tna a 1arieb medzi postavami maby na nieo m6e da5 vznamne32ie d!-hovn, ako na obr0zko-h pre sebaG Ale to 3e 3edna ve-, s so!visi-i-h 3edne3 strany dr!he3, a s/visia-i-h, ktor., ako vieme, nie 3e n0hodn, von. a s!rov., ale vzhadom k prve3 prina pozemsk.ho kr0ovstva, d6verne a vo v2etk-h vz5aho-h 3e -ez kr a 1!nkn.. %ozrime sa pozor iba v t-h rozli2ova-i! pos/den orIani-k.ho z anorIani-ke3, a tmto s/ poni!3/-e pos/denie relaps! dr!he3, boh!ia, 3e to pozn0me, ako by anorIani-k. len prer!2enie pr0-e pre ekoloIi-k., pretoe 3e to sk6r 3eho spo3ivo na vy22e3 ekoloIi-ke3 a v te3to v&zby ! nesie znak sa zvya3ne preto, aby pri pohade na to, s vnimko! pre toto pripo3enie. melezni-e, povaovan v s/vislosti !dsk.ho styk! a rovnako ako sprostredkovanie, ale nieo ako elezn. koa3ni-e poda i-h s/drnosti a nepriep!stnos5 podmienok 3e pos!dzova5 izolovane alebo len sp&5 do ine3 stopy, rovnako ako k!s nervov. dr0hy, v spo3en n02ho vn/torn.ho bioloIi-k.ho dopravy rovnako ako sprostredkovanie a pova!3e k!s nervov.ho vl0kna, poda 3eho s/drnosti a nepriep!stnos5 podmienok 3e nieo -elkom in. pos!dzova5 izolovane alebo vo vz5ah! k Dal2m nervov-h vl0kien. :ervov. vl0kno 3e teraz iba v doteraz m0lo via- ne protenov.ho vl0kna, pone-ha3te ako pohyby na to, nosi nieoho d!-hovn.ho 3e, a preto 3e tie elezni-a len in1o od nieo m0lo -ez elezn/ koa3ni-i, ako !dia okolo ni-h na sebe nieo d!-hovn.ho. Ale to m!s by5 st0le tam stopy s5 sem a tam pre neho, vezmite si 3!, na vy22i! prev0dzk!, 3o !sk!ton prev0dzk! v6be-. :e-ha3te v2etky -esty medzi dvoma mestami zmizne, a mest0 rozpadne 3ednod!-ho nes/vis, ako s/ oi a !2i by sa rozpadne 3ednod!-ho nes/vis, kedy boli v2etky nervov. a tepna elezni-e klesol medzi nimi. Ale nervov. a tepna elezni-e s/ tie povaovan. za individ!0lne, nieo ovea 3ednod!-h2ie, ne oka a !-ha s0m, ale ide z 3eho spo3enia so zloitmi orI0nov v&2i! -ele3 vstavyG 0no, m vy22ia 3e sk6r pripsa5 zl/enin! ako ?onne-ted, a vidme bli2ie, via- komple9 sp03a3/-i nervy a tepny elezni-e 1ormy, ale v -ele3 kon-entr0-i! Tnaprklad mozI!V e2te vy22ia /as5 ako v tm s/visia-i-h orI0nov aby sa n03s5, ako sme sa bli2ie -estovn. a tkanie sa len ovea vone32ie -esty !dske3 innosti na povr-h! Zeme i v&2ie zapo3enie tam,

pretoe 3e mon. n03s5 v loveka samotn.ho. :03deme t! parado9, e na zdanlivo na33ednod!-h2ie, ra$est, ako spo3ivo odkaz, z0le len na na3vy22i! /roveB d!-hovn.ho, tak 1ormatvne potvrdil v na2i-h vlastn-h tielG a to, o vidme, sa tam v tomto smere, zobrazi5 iba ako zv2enie platn.ho prin-p! v n0s, ktor 3e vyadovan v&2e3 v2ke vy22e3 s/ nad nami. :i Zd0 sa, e s!rov vzhad 3e s!rov. a 3eho prvky by v sk!tonosti 3ednod!-h2ie, ne mozoIG zd0 sa, ako !ni1orma, m&kk., neorIanizovane3 hmotyG Tie to bolo povaovan. sk6r pre -hladenie h!bo! krvi, zvy2ok vemi pomaly. 'y2etrenie 3emne32ia, ale otv0ra v mozI! nespoetn-h prepo3en, kria-e sa, a3 keD nikde zbieha3/ v stredove3 pr!hy pre v2etko akty v tele a ide. :ielen, oko, !-ho, a 3azyk, nos, al/dka, koe, konatiny, v2etko by sa rozpadne, bez toho by to bez!Ilos 3emne zvr0snen. hr!dky. :ie 3e na rozdiel od s!rov., ako bol n02 bval pozorovanie mozI!, ktor0 3e st0le n02 pohad na to, o sa viae na orIani-k ivot na zemskom povr-h!. 8rme vzd!-h! a more i zem, tak povedia- len na -hladenie hre vo vz5ah! k tepl.ho tela orIani-k.ho ivotaG ale lete-k. a n0morn. a pozemn. 3e br0zden0 tis- zv!kov. l/e, ktor. nes/ myse !d k !Dom tis-e l/ov svetla, ktor. ma3/ vzhad !d pre !d a ved/ sa !Dom v i-h rokovan, o tis- pevn-h liniek a kan0lov, na ktor-h samotn !dia pohyb!3/ smerom k sebe, na sebe tis- lod, ktor. id/ nad morom, tis- poslov, listy a knihy, my2lienky na na3dlh2e3 vzdialenosti a naDale3 dost0va5 v asti o na3dlh2i! dob!.8omy, kostoly, mest0, pamiatky, tis-e n0stro3ov dopravy a pam&5o!, ktor. spolone !dr!3/ a roz2ir!3/ !dsk ivot, sa vyv3a3/ v rovnak-h oblastia-h, ktor. sa m6! vyvin/5 a3 poas prpravy !d na tis-e n0stro3ov interne3 kom!nik0-ie a pam&te v mozI! !rite nem6e vidie5 tak 3asne, pretoe mozoI nie 3e tak rozprestret. do 2rky a 'eke3 pred nami 3e, ako zemsk.ho povr-h!. A m6eme pravdepodobne povedomie a vedomie, e sa vz5ah!3e na prip/ta5 k! v2etkm, e mozoI s0m vidie5 via-, ne to, o sme hadali pre ne vo vonka32om svete, pokia neb!deme ma5 mozoI s0m; to m6e poprie5, po tom v2etkom, e v2etko, o sme sa pozrel na zem a nebo, 3e mon. interpretova5 a vyloi5 inak; Som len poveda5, e nen03dete prirodzene32ie, 3asne32ie, 3ednod!-h2ie, via- zar0a3/-e, vy22ia hadisko, medzi -el.ho konte9t! toho, o vidme na zemi i na nebi, prinesie ne-ha5, pretoe sa pre3av!3e v tvrden, e Zem a i-h s!sedia s/ individ!0lne animovan. tvory 7oha ako my, ale s/ vy22ie d!2o! bytosti na vy22e3 /rovni individ!ality a nez0vislosti. A nie len tak ne3ak. 3asne32ie, ale tie o ni lep2ie, pretoe plat ako vraz vy22e3 d!-hovnosti v individ!0lnom diza3ne k 3adr! a podstate kr0sy patr. Teraz m6eme ob3avi5 kr0sn! zem ako !dsk. telo, pretoe m0 d!2! takto. Ale o 3e3 kr0s! presah!3e na2e zroz!mitenos5, ktor0 bi3e sa v vzne2enosti. '2etko, o sa rozpada3/ a nes/visl ob3avil v prrodnom a spoloenskom svete, alebo sa rozplynie do nekonena, na 1/kan. seba do nepo-hopiten., vyhr0al, e viae a koles0 s/ teraz prehadn. a pr3emn. na mysli v Irei1li-her oblasti odG a "imited m0 taktie neobmedzen., v2etko ,hranienie. A nakonie- o ni lep2ieG pretoe vedel, e sme v2et-i na pam&ti, e 3e z 7oha, b!de to robi5 to 3ednod!-h2ie pre v2etk-h z n0s, e sme v2et-i 3edna myse teraz v tomto

zmysle, e vy22ia a na3vy22ia d!-h mier!, ma3/ a3 ! n0s. Ale te3to zml!vy v b!d/-nosti. A napriek tom! zost0va na v2etk-h pohade ve-i vieryG ni v ne3 m6! by5 zobrazen. s prstamiG nie s 3ednm, ale dobre s kadm.

Text original

Contribuu a millorar la traducci

:iektor. z arI!mentov, ktor. boli predtm povaovan. za via- ne1orm0lne, ako plne vyvin!t. a i-h v0hy s/ o-eBovan., sa teraz pova!3e za tro-h! podrobne32ie v nasled!3/-i-h tro-h kapitol0-h. !. 'ra1ina4 na3a matka. Ceden vid dobre niekedy, e i3/-a matka porod m=tve detiG ale m6e porodi5 m=tve matky i3/-e deti; to by -h-el tvrdi5, e; A kto nem0 n0rok naoza3; %retoe nem0me zavola5 na na2! matk! zem a !dra5 3e ale m=tvyG a to naoza3 nie 3e na2a matka; %re odkia sme pri2li; Sme3eme sa viery toko divo-hov, ktor !moB!3/ !Dom vyplva3/ z kameBov p6vodne. Ale 3e t! rozdiel, keby sme to sa vynor z vek-h kameBov, alebo niekoko mal-hG to 3e v2etko, o vieme via- ako oni;:e-h-eme dra5 kra3iny naoza3 m=tvy ako kameB a hovoria im, ale na2a matka; Sadi by sme si, e 3eden. 'sme-h na2e3, mali by sme oak0va5, e n0m veria, e deti Lable v0ne ver, e hora porodila mal/ my2 %reo; %retoe m=tvy nem6e nies5 ivot. Ale prbeh 3ednod!-ho nie 3e n0m ne!veritene dos5, aby im veri5, pretoe to m=tve hora s vnimko! iv-h 4&!slein tie porodila iv-h !d, verme, e ako deti. Ale 3a sa zd0 by5 prirodzen., e matka aspoB tak iv, tak iv !driava5 ako ktorkovek z i-h poter, pretoe to nie 3e len 3eden, pretoe v2etky m6! by5 nesieG Jno, potom, o to !robil raz, ona a!sIeboren vdy nov. a m Dale3 tm viaive3 bytosti v opakovan-h p6rodovG e nevyzer0 e2te, ako by kedysi zomrel pri p6rode a zostal domorod-i m=tvy-h sp&5, ako to predstavte t-h, ktor si myslia, e na3via- sa s5 do h<bky, a napriek tom! zosta5 v polovi-i h<bky. Ale nie 3e to tie divn., myslm, e lovek matka bola trans1ormovan0 p6rod! na kameni, ako kameB!, e m! bol matka; Samozre3me, e na3v&2i! hl/pos5 sa ob3av nakonie- ako na3v&2 m/drosti, si zvyknete na to, e2te via-, keD 3e to /plne nepo-hopiten., a to, o 3e myslen. akokovek, 3e st0le rovnak priebeh ako ten, ktor 3e samozre3mos5o!. A po pravde povedan., tak hl/pe a nepo-hopiten., a napriek tom! tak pevn a ist, 3e viera v m=tve3 matky i3/-i-h det, ktor. b!dete m!sie5 !zavrie5 na hlbok. d6vod pre tak.to hl/posti, a to sila.,na tie m0 hlbok a dokon-a ma3/ d6vod, ktor s0m o sebe neznamen0, e 3e m/dre32ie k!rz!G to 3e posledn0 rovnak, ktor niekedy !v0dza Dale3 v2etky hl/posti a !driava 3e na ase, aby vy22e3 m/drosti a bezpenosti zska5 prevedenm a odloil rovnak/ konen/ m/dros5. A m v&2ia hl/pos5, ktor0 vykon0va a nakonie- odmieta, tm v&2ia 3e pokrok a sila m/dros5o!. A to 3e tie

treba d/1a5, e keD kedysi po-habos5 z m=tvy-h matersk-h i3/-i-h det b!de zamietn!t0, b!deme dobrm krokom vpred v bvanie a ivot d0va m/dros5. ' sk!tonosti, ak by bol d6vod, z0ver, z0itok, ktor by n0s naoza3 ver, alebo m6eme ospravedlni5 vier!, e kad animovan obsah by mohol inak by5 znov! narodi5 na ivG 3edno telo, d!2a zah=Ba telo, ktor. neobsah!3e; Alebo, ako si lovek mysl, 3e to; ra3ina bola s!rovina I!le bez d!-ha, bez d!2e, len s podivnm prenosom materi0l! sl. ' d6sledk! rovnak-h sp6soben-h osobitn-h prostriedkov, hmoty, ktor-h prod!kt naraz d!2e. Ale nebolo do o bi3/-e materializm!s, sa rovnako ako nie 3e to tak d0vno prep!sten; A kto m6e v0ne myslie5, e 3e mon., aby sa d!2a 3ednod!-hm novom zloen hmoty; - Alebo totoF ra3ina iste mal d!2!, ale v bezvedom, a splodil teraz z toho bezvedomia vedome3 d!2e svo3i-h tvorov. Teraz, samozre3me, ma3/ tvorov vedomiaG ale ona nie sk6r a st0le niG to bolo len s tvormi a ma3/ to teraz. :evznik0 v d!2i die5a5a vedome3 z bezvedomia; - Jno, samozre3meG ale to sa tmto poskytn/5 sk6r bezvedom vedome3 d!2eG vedom. neop!st d!2!, z ktor.ho sa narodila. 4omenty z vedomia, e porod d!-h zostane a b!de robi5 len 3eho vedome3 my2lienky a po-ity. miadny d!-h dostane do vedomia okamihy, ktor. sa nesie pre a3 keD m6e predloi5 tak.. To by znamenalo len to, e boli predtm v bezvedom d!2e na Zemi sa stal vedomie vytvorenie i-h d!2. Take mono by to mohlo by5, ne-h-em sa h0da5 o tom, ale to b!de vdy teraz vedome3 d!2e na zemi. - Alebo totoF 7oh tvoril telo loveka z hmoty Zeme a dal d!2! z ho3nosti svo3ho 8!-ha do neho. Ale to nie 3e e2te prpad dnesG nie 3e dnes telo die5a5a pod z0sah 7oha, ktor Z!t!t v6be-, sa tvoril od pozemsk-h z0leitos5o!, a my neverme, e dnes entj!illt die5a5a mysli plnosti bosk.ho d!-haG ale veta o dnes st0le mene3 pravda, e animovan obsah sa rod iba z iv.G ale keD plat a3 dnes, preo by mal by5 nepravdiv. tis- alebo pred miliKnmi rokov; %osledn v2etko po-h0dza od 7ohaG ale v2ade lovek m!s pta5F Ako az oho a v akom porad 3e 7oh, o to rob; A tak rovnako ako v2etky v d!-h! !niverz0lny 8!-h 7o pri2iel, ale poda ven-h z0konov 3e len pretek0 kan0ly ! in2pirovan-h ho do nov-h poboiek v t-hto kan0lov. Aby sa tok v tele loveka, m!sel na3prv pre3s5 tela na zemi, pretoe to 3e hlavn kan0l, na ktorom mal kan0l tela vis. Samozre3me, e okolnosti prv.ho stvorenia !dsk-h a zviera--h pohlavia boli in. ne tie s/asn. Iener0-ie a p6rod!. Ce to len analKIia, ktor0, rovnako ako v2etky analKIie, len do !rit-h medz stretli, keD sme sa porovna5 na loveka a zvierat0 se9 na narodenie prv.ho die5a5a zo zeme s akt!0lnym reIener0-i! loveka lovekom, zviera5om zviera5om. A v tomto prpade, e -hba a3 vo vemi d6leit-h bodo-h rovn-. Teraz kad0 matka porod iba bytosti, ktor. s/ samy o sebe a svo3e vlastn. pribline podobn telom i d!2o!G ona 3e len s-hopn opakova5G s vemi odli2nm tvorive3 sily sa rod z nespoetn-h r6zny-h typov bytost, na zemi, ani oni, ani zopakova5 navz03om na tele i na d!2i, a3 keD vdy dok0za5 pomery staIinI a doplnkov a 1!nkn/ interak-i!, ktor0 i-h vytvorenie do2lo z ne3ak.ho prin-p!. Zviera tie zvy2!3e 3eho mladG odde!3/ sa od neho. Av2ak, !dia a zvierat0 nie s/ obsadenie podobnm sp6sobom zo zeme. '2et-i !dia a zvierat0 s/ zavesen. sk6r pokraova5 Iehends na Zemi, ako a3 vlastn. vvo3ov. momenty 3eho. Ale tieto od-hlky oslabi5 n02 z0ver; To neplat, pretoe si rad2e3; Aby bolo mon.

prod!kova5 vek. mnostvo nov-h d!-hovne3, 0no, to vyad!3e, ale silne32ie, pln2ie, hlb2ie, zaloen intelekt!0lne tvorivosti, ne 3e Ienerovan opakova5 hol.G 0no, to mono vykona5 bez d!2evn. /silieG a neop!st telo loveka, Zem, rovnako ako lono mlad. matky, take m6e len sp6sobi5, a dok0za5, e d!2a loveka 4atka 8!-ha neop!st rovnako, pretoe ni d!2evn.ho op!st myse, e to 3e len rozdiel Ienerovan.. 8okon-a a3 detsk0 myse sa nesmie od-hli5 od d!-ha matky, keby bol naoza3 tie-5 z nehoG ale 3e potrebn. via-, ne svo3e3 mysli, aby tam nov !dsk.ho d!-ha, a to a3 napriek tom!, e vonka32ia prina, pretoe i-h st0le zost0va nevyhn!tn.. 'vo3 !dsk-h a zviera--h d!2 do pozemsk-h oblastia-h spr0va ako rozvo3 Dal2-h d!-hovn-h momentov v sebe, o po tom v2etkom, radi nosi5 tieto d!-hovn. -hvle telesn. v n0s, tak tie pone-h0va orI0n nevykon0 -el d!-ha. me kra3iny, ale ! nie 3e s-hopn sa, ako to po!va k vrobe nove3 orIanizmy, m6! by5 v porovnan s tm, e 3azyk 3e ! s-hopn0 sa, ako to po!va k vrobe nov-h slov korene v -este. %otom, o kedysi vytvoril !rit poet slov, ktor. sa vyskyt!3/ v2etky nov. len ako deti a zmien starG ako sa v2etky nov. stvorenie. Ak. s/ prv. slov0 pri-h0dza3/ o; 'ieme tak m0lo, ako vyzer0 prv-h tvorov. Ale to vieme alebo m6eme s istoto! kon2tatova5, e d!-h nemene3 iv pri prvom vytv0ran slovn-h koreBov, ale nie tak silno vedom0 bol, ako v benom po!it v 3azyk!, a e nebol !veden v podrobnostia-h slov0 v tom zmysle, stratil a v Bom rozptlen., ale e 3e to st0le rovnak., niektor., -el mozoI, ktor teraz pokra!3e v pr0-i na rozvo3i a Pebra!-h 3azyk ako ten, ktor bol aktvny pri tvorbe svo3i-h prv-h koreBov. A tak to b!de s vytvorenm pozemsk-h d!2. Ten ist 8!-h, ktor p6sob vo svo3e3 tvorbe, teraz pra-!3e pokraovanie v Dal2om rozvo3i a Pebra!-h rovnak. :ezab/da3me na to, e tm, e s ohadom na d!-ha na Zemi ako n02ho Stvoritea, nevyl!!3eme, e 8!-h 7o 3e na2m Stvoriteom vo vy22om zmysle. Ce to len, e vDaka sprostredkovanie d!-ha kra3iny, ktor/ m! sved n0m.
ZabraB!3e teda ni, rovnak arI!ment sa !platni5 na anim0-i! kra3iny, m!s by5 !platnen0 7ohom v Dal2e3 e9panzii anim0-ie vo svete. Take to bolo !roben. d0vno Stoi-s, ?i-ero T8e nat. 8eor. ". NN - _V vedie. %erIit idem TZenoV et !rIet anI!sti!sF >:ihil>, inj!it, >j!od est animi j!odj!e rationis e9pers, id Ienerare e9 sebe potest animantem -ompotemj!e rationis 4!nd!s a!tom Ienera animantes -ompotesj!e rationis Animans iIit!r est m!nd!s -omposj!e rationis ... > Ndemj!e similit!dine, !t saepe Solet, ratione -on-l!sit ho- modoF >Si e9 oliva mod!lova5 -anentes tibia nas-erent!rF n!m d!bitares, j!in inesset ,liva tibi-inii j!aedam S-ientia f!id, si platani 1idi-!las 1errent n!meros sonantes idem s-ili-et -enseres v platanis N:OSS 4!si-ae ?!r;. iIit!r m!nd!s non animans sapiensj!e 3!di-et!r, f!!m e9 sebe pro-reet animantes atj!e sapientes; >

A3 keD Zem 3e v sk!tonosti na2a matka nem6e by5 volan0 v v!lI0rny-h !dskmi zmyslami, m6e si to !robi5, ale st0le vy22, ako 7oh, ktor n0s stvoril skrze ni-h, a nie n02 ,te- d0 vyvola5 v!lI0rne !dskmi zmyslami, ale vy22ie. Spolon !dsk ote-, obya3n !dsk matka n0m dovote sami, vy22ia nebesk.ho ,t-a, vy22ia nebesk/ 4atk!, aby n0s navdy v sebe. :ov svedok sa len do seba, o n0m v ni-h p6vod, pretoe to, o po-h0dza od 7oha, ktor zost0va v 7oh!, a o !dr!3e na Zemi, nie 3e op!sti5. '02 spolon ote- a va2a matka na mysli,

na ktore3 sto3te vo vonka32om vz5ah!, iba dovn/tra von pre v0s, pre oni, ale n0stro3e t-hto n0stro3ov.

Text original
/inn. v tvorbe orIani-k-h bytost n03dete v 2pe-i0lne3 prlohe.

Contribuu a millorar la traducci

:iektor. my2lienky o z0van-h d6vodov, ktor. boli

! . # an1e0ov a v-335ch b-tost5 v6bec. ad prvok m0 svo3e inak ive3 animovan. bytosti, ktor. s/ pr0ve nastaven. na tento prvok v stavebn-tve a ivotn.ho 2tl!. %evn/ p6d! pod m0 svo3e ervami a krtkov, nad 3eho ov-e, dobytok, !dia, voda 3e3 kraby a ryby, ktor. vzd!-h i-h motle a vt0ky. Ale to v2etko s/ prvky, ktor. st0le patria k zemi s0m. Ak si myslte, e nebesk mora .ter!, to na3iste32ie a na33emne32ie, na3kra32ie a na3iste32ie, na3bene32ie, na3aste32 prvok, ktor.ho vlny s/ ahk., v ktorom Zem pl0va sami, sa iadne bytosti, ktor. s/ vybaven. tak, aby v Bom i3/; de s/, ak nie svetov orI0n s0m, tam s/; Av2ak, oni s/ naoza3 nastavi5 na svo3om ivle, ako nastavi5 ryby do vody, vt0k vo vzd!-h!, ako vy22ie bytosti vo vysoke3 prvk! na vy22e3 -este k vy22iem! ivot!, ako n0m to !rite zni5 v na2om sp6sobe bytia nie 3e rovn. ,b3av sa -elkom po-hopiten.. %l0va3/ bez pl!tiev, lietanie bez krdel sa vykon0va v pol d!2evn-h prvkov semi-d!-hovne3 sily, -hodi5 v ni-h, vek a ti-h, ako v2etko vzne2en. prev0dza vek. a ti-h., had0 zdesen a nebe po 1yzi-ke3 potraviny, spoko3n s svetlo posiela3/ do seba, tla a nie bea5 s0m, ale vytiahn!5 pozd< 3asnm -ieom a eintr&-htiIer smerom, ale po kade3 na3poko3ne32ie asti dr!he3, hovorme r!2enie, a to 3e len to na3lep2ie, a to vdy nov., nikdy opak!3/-e sa hra z i-h vonka32ieho ivota, ktor v0m pom6e rozv3a5 tm, e e9terne prida5 do-ela ven, a napriek tom! ven r!2n porad, v o na3v&2i! slobod!, nevyerpaten. bohatstvo intelekt!0lne a 1yzi-k. vtvory, n0vrhy a hn!tia, zada3te rieky, ktor. na2e vlastn.. 'ari oni vdy Ie1abelt z an3elov, ktor bva3/ vo svetle, a lietanie po oblohe, nie v n/dzi pozemsk-h potravn a eli9rov, stredne pokroil. bytosti medzi 7ohom a nami, Ceho prik0zania na3iste32ie vsledok dr0sa3/-e.T! m0te bytosti, ktor. i3/ vo svetle a lieta3/ po oblohe, a to v prpade potreby pozemsk-h potravn a eli9rov, stredne pokroil. bytosti medzi 7ohom a nami, Ceho prik0zania na3iste32ie vsledok dr0sa3/-e. A obloha 3e sk!tone domovom an3elov, mono len hviezdy sa an3eli nebies, pretoe tam nie s/ iadne Dal2ie obyvatelia nebies. Tie 3edna domnieva sa preto, e 3ednod!-ho nema3/ na an3elov, pretoe nevyzera3/ ako !dia a nema3/ krdla vt0kaG by mali vyzera5, ako by namaoval maliarG ale to 3e veril, potom, e nevslovne ovea vy22ie bytosti by5 postaven ako m! v nevslovne 3emne32-h prvkov a zariaden. a m6! p6sobi5 ako lovek, tro-h! 3ednostrann., prilepen. k zemi bytosti; Av2ak, na2e -h0panie an3elov 3e st0le ako pravdiv. a presn., ako oni m6! len niekedy sa z0sado!, aby to v2etko po!d2ti5. :a2e mt!s z an3elov sa mi zd0, v sk!tonosti, rovnako ako detsk. predohra,

kr0sne my2lienky, a anthropomorphotis-hes podobenstvo o sk!tonom doktrny an3elovG sa vyskyt!3e iba v te3to v2etko ostatn. sami neveri5 neodv0il a rozpor!pln. miesto so v2etkmi 3eho znalost, pretoe ste m!seli hra5 An3eli 1antasti-k. a !dsky bez !zemnenia medzi svetmi, teraz zraz! vek, obrovsk, pevne zaloen0 v kr!h! reality, ni odstraBovanie ako nevznamn vonka32e3 1ormy. 4al n0pad sa roz2ir!3e prli2 vek, ako sme ! rozpozna5 nad!dsk. bytosti, dokon-a a3 v na2om loveka, ale nad!dsk0 vo svo3om sp6sobe bytiaG ale detsky znaky nie s/ straten., s/ len tie vzne2en. vlastnosti. 'ari v2et-i ma3/ svo3e zvl02tne an3el, ktor bol sploden pred v2etky ostatn., aby sprostredkova5 7oi! obavy; To tie m0 kad lovek svo3! vlastn/, pred v2etkmi ostatnmi an3elmi 3e blzko k nem!, /plne dostane k tom!, v2etko, o lovek rob a mysl si, prin02a pred 7oha a da5 7oh!. Jno 7oh 3e milosrdn a3 naDale3, dokon-a a3 kad. zviera, kad0 rastlina bol an3el, aby ho zast!poval. "en preto, e 3e to lep2ie bytos5 nie 3e tak vea tam vonk!, ako doln0 !d, zvierat, rastln, nest0l veda kad.ho loveka, kad. zviera, kad0 rastlina zvl02tne an3el, mal ako loveka, zviera5a, rastliny samotn. - by m!sel neh0da3te sa mnoho an3elov, rovnako ako !dia, zvierat0, rastliny sa ! dos5, ak by v2et-i predstav!3/ iba osobitn z0!3em - ale dal dohromady v predne3 asti 3edn.ho vek.ho an3ela, ktor zast!p!3e v2etky svo3e z0!3my v s/vislosti s nm. ?el0 obloha pln0 lietanie tak. an3elov, z ktor-h kad m0 z0!3em a starostlivos5 o in. spolonosti a povahe 7oha zast!p!3e. :ie 3e to ovea lep2ie zariadenie, ako sme si mysleli; A3 v tomto m!sme zmeni5 na2! detsk/ predstav!F 'erme, e an3eli id/ ako str0 alebo str0 veda !d a vdy d0va5 pozor na neho e9terneG ale vzhadom k tom!, e to b!de len ako sl!obnk !d! a nemohol dosta5 svo3e vlastn. z0leitosti. 4yslme si, e niekedy m&kk asi an3el loveka alebo loveka na starostlivos5 o an3ela vyhba5. '2etko, o 7oh m0 ovea lep2ie vybaven. :a to an3el lovek !rite vdy dostanete ako seba, a nesmieme zab!dn/5 sami potreb!3ete, m! robilo starosti, a e on by nikdy nikdy od-hli5 sa od neho lovekom a lovekom, a tak on a 3eho ta3n. my2lienky, zlo a dobr., a vedel, e 7oh ho privedie sp&5, take sa ani poiadala an3ela veda loveka, ale m0 myse loveka s d!-hom an3ela s0m -elkom einIetan. Teraz an3el !dia si l0m! hlav! s tm starosti, ona nikdy neop!st tak m0lo, e odde s0mG ale povieme-li, e an3el 3e pre z loveka, v podstate 3e to naopak, take 3e to len dobre, v n0s 3edin0 my2lienka m6e pravdepodobne sa stratil na -este z -el.ho d!-ha a tomto d!-h! a3 naDale3 patr, a ?el d!-h nem0 poko3, km mier a harmKni! medzi v2etkmi, ktor. m! patr. 7oh s0m an3eli zodpovedn za to, e by niektor z ni-h, ktor zveril m! v d!-h! zahyn/5G a ako n0s 7oh trest0, 3e to pre an3ela vlastne3 d!2e. ?el. nebo b!de pln0 -hv0ly z 'en.hoG an3eli sa zhromaDova5 v zbore spieva5 a robi5 h!db! k nem!, aby ho !-tievali; A to by malo by5 i-h prim0rne3 podnikaniaG ha, dav okolo neho, oi zameran. na neho, ale !-hopte lem 3eho r/-ha. A nebesk. teles0 sa nehromad v zboro-h vo v2etk-h nebesia-hG a to sa b!de l2i5 ! in-h hviezd ako na2e kra3iny, v ktore3 na3vy22i! my2lienka volal 7oha a !-tievanie na3vy22ieho sl!byG ktor d0va sl0v! 7oh! a hr0 nielen so slabm 3azykom a n0stro3e, nie, dokon-a s tis-ko! zborov a tis-e n0stro3ov, s 1la!tami a trombKn, s orI0nmi a zvony; '2ade okolo na nebi vol0 7oi! -hv0l! stanie, a s hlasnm

hlasom 3e i-h ti-h. modlitby. A hada5 vo v2etk-h sp6sobo-h myslenia a Tra-htens pribli5 k 7oh!, a nie 3e !naven, arI!mentova5 k roz!m! a sami so sebo!, pretoe by m! sl/i5 na3lep2ie, a rozsahy, ale iba na s!knia-h 3eho odev!. Tak to b!de so v2etkmi hviezdami vo v2etk-h nebi. 'o v2etk-h na3vy22i! my2lienky 7oha a !-tievanie na3vy22ieho sl!by 3e hor/-a. '2et-i b!d/ spieva5 a hra5 3edn! -en! a modli5 sa k ,ne, a tvrdia, ako m6! na3lep2ie vzia5 a kto 3e s-hopn na3lep2ie. :ielen spev0-i a hr0i, dokon-a poslovia 7o, e s/ an3eli, ako tak neprekra!3e svo3e3 vlastne3 voby, ale vyloil nm sp6sobomG take sa na hviezdyG a vies5 !d k nim, sp6soby kde pozemsk. vod-ovia nie s/ dostatoneG ako hviezdy taky. 4edzitm, An3eli na Zemi n0s zavedie dovn/tra k splneni! 3eho a na2e3 k!d, ostatn. an3elov na pomo- zvonk!. 4edzi an3eli sami ma3/ ven poriadok, ven mierG s5, 3edno st0do pod 3ednm pastierom, ako iariv prklad na oblohe pre svo3e bytosti, e sa 3edn0 tie st0do rovnako ako ona sama do sl!ieb na3vy22-h. Qlote zmeny tam vid m! podozrieva v&2i! zmen! oproti premenlivosti !dsk-h z0leitostG 3eho n0de3e pre3s5 v no-i, take s5 hore ako hviezdyG all star -hv0la, e -h-e tie -hv0l!. A zatia o sa ho3d0 svo3e my2lienky pri pohade na B! Qnlimited, zadarmo, riadia a reI!l!3/ m! to v2etko pozemsk. dom0-nosti ni2ie. %evn. porad, poda ktor-h sa vyrovna5 sa navz03om vo vzhade, 3e ivot, ktor ved/ 3e3 bytosti v ni-h, a3 -el0 ob3edn0vka, pr0vo, metes a medze, vedie slobod!, bez ni-h strano!. Sk!tone nie 3e ponenie, ale vemi pekn. aspektom 3e, e v podstate nevyerpaten0 2k0la vonka32-h podmienok, ktor. sa m6! vz03omne vo vy22-h bytost T ap.NNNV, ale nedotkn!ten., ven, vn/torne3 slobody ani iadny von priestor ne-ha5 tvori5 domin!3e a zviazan z0kon. Jno ne-h-eme na !dsk.ho hadiska, e by bolo len medzi nami !Dmi; A nielen, e 3e medzi vy22mi bytos5ami, okrem toho, e 3e medzi nami rovnako. Ak vy22e3 bytosti tak na dennom poriadk! a n0hodne beal okolo na nebi, ako !dia na zemi medzi sebo!, ako by sa !dia sami n03s5 svo3! -est! na zemi v ase a priestore, aby po-hopil, o rok, deB a hodin! mieste a smer! sp6sob, ako n03s5 seba na zemi a 3e3 histKrii; me m6! robi5, e oni dlh!3e len pohad na nebesk.ho poriadk!. 4ala by ale by5 len bytosti, ktor. sa zdr!3/, e ob3edn0vka vonk!, a to a3 t-h, ktor v ne3 i3/ sami a plies5; Ce poradie nieo tak zl.ho; Ak sa b!deme dra5, ale v na2e3 okolnost pravidlo, z0kon, ob3edna5 dos5 vysoko, nie sme e2te v2eobe-ne32ie, pr0vo, poriadok, tak si zasl/i zmen! vy22mi bytos5ami, ne sme e2te dra5;
>?aelestem erIo admirabilem ordine in-redibilemj!e -onstantiam, e9 j!a -onservatio et sal!s v2esmerov. ,mni!m orit!r, j!i va-are prvky p!tat, 3e ipse est mentis e9pers habend!s.> T?i-. de nat. 8eor. NN - Y(V. ,te- so synom i2li na pole, m6ete zska5 na-htverirrt nie domov. %otom, o kad kameB vyzer0 syna, po kadom strom!, 3e potrebn. zv0i5, ako vedie ho do bezkoa3ov. temne3 miestnosti. >s ot-om, ale vyzera3/, ale k! hviezdam, ako keby . ra3ina sp6sob, ako -h-el >na!i5 neba skaly boli ti-h., stromy ni nehovoril, . @viezdy oznaen. strip svetla Z!r @eimat, ktor. nazna!3/, 7lahoslaven t, ktor d6ver!3/ hviezdyE

sp6sob, akm kra3iny sa mono na!i5 len v nebi. TSA-kert m/dros5 7rahmins. NS Y)V

>%ozrite sa, ak -h-ete zameni5 zmysel sveta do vene3 neba, kde hviezdy sa nikdy nemli. To m&kk. Slnko a mesia- sa navz03om pekne, Sel1 ni-h by bolo prli2 blzko k svo3m! 2irok.m! dom!. > TS!-kert b0sne NS YYV

>%ozri saE Ako sa v pra-h! slepe3 mrav-e ro3a arm0dy, Pehn 3e ako mal bl0zon >, ako Sternen-hMr> do neba. > TTamtie s Y`V

An3eli nie s/ dokonal. bytostiG hada3/ a st0le !silova5, snai5 a !silova5 s nami a skrze n0sG iba dokonal., e s/ nad nami, pretoe oni nes/ dodatk! na2e pozemsk. preds!dky od ostatn-h pozemsk-h preds!dkov, ktor. m0me okrem n0s, sama o sebeG preto, e vn/torne vybo3ova5 bitk! bo3!3eme sebe-k a e9terne s na2imi s!sedmi, a tmto neprer!2itene kr0a3/-i po -ele3 vy22ia a lep2ieG ne-h ! 3e to, e a3 dnes s/ deti proti ne3 3edn.ho dBa na pln kon-ov.ho stav!. :e-h-eme dra5 a3 pre an3elov, ani pre detiE r0sna a vzne2en0 by mal by5 tvar an3ela, ne 3e t0 na2aG ale divn. si predstavi5 nad!dsk0 na rozdiel od !dsk.ho obraz!, ale vdy sme si, e to 3e na3kra32ie !dsk/ podob!G a3 keD t! nedobrovone len detsky hra na3via- zasiahn!t. na3viapravdy. :ikdy sme nevideli let na oblohe, take vea star-h obrazov okrdlen an3el hlavy bez r/k, n6h a 5ak. teloG pretoe preo robi5 an3eli r!ky, nohy, 5ak. teloG v poriadk!, ale nie 3e ani potreba krdlaG treba v6be- nieo, o lovek a zviera odha!3e potrebnosti a 3ednostrannos5G 3eho tvar 3e, e dokonalosti a plnosti. A nie 3e bytos5, ktor0 ani nem!s krdla nies5 poda na3lep2ieho prvok na3z0vane32ie tela, nieo vy22ie ako tie, ktor. potreb!3/ 5ak. krdla pre 5ak prvok; 4a!3eme 1arebn. an3el krdla a 2aty, d0vame an3eli sveteln vzhad. Ale tak sl0vna, obliekol sa tak-h iariv-h 1arieb, nemohli sme sa zbavi5 do3m!, iadne an3elmi, pretoe 3e to naoza3 kra3ina, ktore3 odev 3e pleten z tis-ov 1arebn-h kvetovG take iadne svetl. oi an3ela, ako k n0zorom kra3iny s mo-no! slnen. obraz v oia-h mora.

To iste nesie ovo-ie v6be-E An3el bez krdel, r/k, n6h, pretoe sme kedysi zvykn!t na loveka predstavi5 an3el obvykl. n0pad, vdy sa ob3av ako !dsk. mrz0kG pretoe to 3e naoza3 len bytos5 bez !dsk-h bariel e2te. Ale ak b!deme sami potrebova5 tieto barle s5 do t-hto ni2-h pevne3 zemi, take by sme ne-h-eli za5aova5 vy22ie bytosti slnen., 3asn. nebo s tmito barl0-h, pretoe ani poiada5 o pomo- na2e pozemsk. potreby.
(-3i ob0oha 4al0 my2ka raz povedal my2iF Ce-li 3eho 3e z n02ho ivota, to, o sme !robili na te3to zemi, ale to, o sa s nami stane v b!d/-nosti; 4y2 hovor, my2ka, to ste t! il v nosti, a, dostanete dva kr0sne krdla, ako an3ela letia-eho v nebiG :03dete t! kompletn prestieranie z nebeske3 miesto irdns-hen slanino!, b!de st/pa5 vysoko, ak s/ v2etky maky , a nikdy sa ob0va3/ i-h labky. 4al0 my2ka hovorF o blaenosti, mal som ale ! m63 an3el 2atyE :apriek tom!, t3 v6a kona5, pretoe iadny an3el, to m6eme ! ho t!; 4y2 mal0 my2ka hovor na B!F kto vyzer0 dos5 miesta par a na, aby sa asopisov niekedy sa stalo, to an3el l&sset viD. 4al0 my2ka napsal si-hs na mysli ne3ak dor!enia deB st0le

tam a sp&5, a pri2li, zl0ka5 v6Bo!, edysi na spor0k! v k!-hyni. eD sa od te3 doby pozrel, ako 3e -el 3eho zmysel pre pote2enieE Splni5 3e teraz v2etky svo3e n0de3e, nebo to vyzer0 otvoren naraz. @anIeth /plne pln0 obloha anIli-k0 slanina, a p6sob na hornom kon-i, pozera5 sa dole zo sveta v0d :etopier ne my2 an3elov. 4al0 my2ka, tv0r bol tento, zab!dol m! -el svo3 ivot nieE oddelenia maliara sv&t-h obr0zkov, tak kr0sna vedome >An3el vykresli5 ni.> T4ises, b0sne s. (`_V

Ho robme posledn inak, ne t! sp&5 priamo vier! v an3elov v p6vod! s0m, z ktore3 vy2iel. ' priebeh! staroveke3 viery na v-hode hviezdy sa ob3av ako bostvo na !spoko3ovanie vy22-h bytost, ktor. s/ 3eho tvoriv. a ob3edn0vanie n/ti /astnkovG a bibli-k an3el viera s/vis. Jno, nie s/ v samotne3 7iblii, ani tmav., alebo dokon-a via-, ne temn. spomienky na tohto p6vod! i-h viery an3ela koi; (V
(V

%2tros T?hristian doktrna NS ++(V hovor priamo, eF >poBatie an3elov a hviezd v 3!daizme pr/di5 spol!

aste32ie, a to na3m& meno .. spolon pre oba >3e.

Tak hovor CKb ^_, bF > eD rann. hviezdy spievali T%0naV medzi sebo! navz03om, a krial rados5o! v2etky deti 7oie>G a Nzai02 `*, Y+F >pozdvihnite oi na vysok/, a ha, kto stvoril tieto ve-i, a aby i-h hostitea v pote povol0va i-h v2etky menom;>. Tam hviezdy vola5 7oha, t! 7oh vol0 hviezdyG 3e !veden. na m=tve tvory; A op&5 sa hovor Nsa. Y`, Y(F >v ase, keD sa %0n potrest0 vysok. rytierstva, s/ v na3vy22e3, a kr0li zeme, tak na zemi.>

Ale kto m6e by5 t0to vysok0 rytierstva, pretoe rovnak. hviezdy, op!st Nzai02 7oie volanie poda mena; A oni b!d/ nav2tvili, ako s/ i3/-i kr0mi zeme. A Tobias 3e (Y, UF >A 3a som 3eden z t-h siedmi-h an3elov, ktor sto3a pred %0nom>G a v Z3aven _, YF >A videl som sedem an3elov, ktor. st0li pred 7ohom tam.> to ne!zn0va v tomto pote siedmi-h inak, plat slo sedem plan.t znova; 8okon-a a3 meno Olohim, o ozna!3e r6znos5 boske3 podstaty v osobe 3e zaloen pravdepodobne v oriIin0lnym vzhadom k povahe, e 7oh, d6leit. pre3avova5 v r6zny-h prrodn-h bytost, ktor. pova!3/ za svo3i-h an3elov, a ako momenty 3eho vlastne3 povahe s/asne m6e by5G pretoe 7oh 3e dokon-a e2te zm&ten v 7iblii s 3ednotlivmi an3elmi. YV %odobne, poda n0s, an3eli nema3/ okrem 7oha, ale v 7oh!, pretoe nem0me okrem an3elov, ale an3elov.
YV

l 4os. ^(, ((, (^, Y.4os. ^, Y 11G (^, Y(G (`, (), dir. +, (( 11 (^ Y* 11

A3 keD len nepriamo, ale vemi vren d6kaz, e hviezdy s/ st0le v platnosti v na3star2-h bibli-k-h dok!mentov, ako ma3/ d!2!, m6ete vidie5 nasled!3/-e. 7ibli-k opis stvorenia prbeh! 3e str!ne taktoF %rv deB 7oh stvoril, a oddelil svetlo od tmy a robil veer a nastalo r0no, deB prvG na dr!hom odi2iel obloh! z vodyG na treti! vod! z p6dy a vytvoril rastlinyG na 2tvrte3 stvoril slnko, mesia- a hviezdyG na piatom rb a vt0kovG na 2iesty ostatn. s!-hozemsk. ivo-hy a !dia. :a siedmy odpoval. 8obre ste prem2al dlho, ako 3e, ale t! boli vykonan. hr!b. por!2enie prirodzen.ho pre-hod! tak, deB a no- zo slnka, rastliny zo slnka, keD videl, e sa vyskyt!3/ vo dne v no-i len -ez beh slnko a rastliny slnko vyad!3/ pre rast. 8okon-a a3 na3v&2 iInorant by mal vedie5 to. A konene prv @erder ^V 'klad0 sa tento bod pohad! b0sni-ke3 skladby v te3to prezent0-ii po!k0zal, o 3e typ post!pnosti vysvetlil. Ce to zariadi5 sami a to ^ dni kade3 pr0-e vo vz5ah! k i-h tvorbe obsah! symetri-ky proti sebe, a to ako Pedritte striea siedmy deB od -elk!. ' prv-h tro-h dBo-h pr0-e zah=Ba3/ vytvorenie neiv-h tvorov, na ktor. boli rastliny 3e treba pota5 s Zal2ie tri animovan. tvory, vr0tane hviezd boli vypotan.. ad0 z t-hto dvo-h vtvorov sa zaal s ahkm stvoreniaG %rv s vytvorenm v2eobe-n.ho svetla, dr!h0 s vytvorenm individ!0lny-h d!2o! bytost svetlaG tie odpoveda3/ na obloh! a vody v prve3 polovi-i vt0kov a rb z dr!h.ho a rastliny z prve3 polovi-e s!-hozemsk-h zvierat a !d na sek!nd!. ' tomto smere 3e v2etko harmoniz!3e dokonaleG ale iba poda hviezd -h0pa5 ako animovan. bytosti.
^V

:a3star2 doklad @erder !dske3 rasy. TNS (Y_, pozri zadok 3e 4ytholoI!s T. l S. (^^ 11

Eeden m40e njs ve,a jednotliv2ch >(nkci* v o15as sa v.sk.t(jce popisov anjelov v Fi1lii% ktor-% ak nie je rovnak v zvislosti na p4vodnej identi>ikcia s hviezdami% ale (mo0n* zn*0enie na podmienkach do1re# Zdie,am v tomto vzah(% niektor- z ptrosa% Ghristl# ?(k( vier. 9Hh# IS 662 >>: s% kde s konkr-tne stanoven- v detaile 1i1lickej m.lienk. anjelov# >' bibli-ke3 zmienky o an3elo-h sa l2ia pre ne obo3stranne vz5ah! k 7oh! a k! svet!. 'o svo3om istom vz5ah! k 7oh!, oni sa ob3av ako 3eho s/d! alebo 3eho nebesk.ho rady tV, ktor-h predmetom podnikania 3e, aby m! sl/ili t . tV a aby sa ho -hv0li5 tttV poet t-hto nebesk-h sl!obnkov 3e ohromne 3eden ,. post!pne st0va aktvna hierar-hie pod rovnako! zre3m. %otom, o bola an3el ozn0mil ako arm0da prin-a @ospodina Y , 3e na3vy22 ar-han3ela talk ^ , i-h poet s

potom Amshaspands v Zend n0boenstvo dBa b. !r!3e ` , a tie bezprostredne3 sl!by 3e preveden na na3vy22e3 osobe. tie v %a!line d6razom eines 0caggelo! U , vo svo3om vpote C 01no , 2 30ca , 9ond ia /# d,n /45 i!, cn 0i 1t&te! + , porad nebesk-h mo-nost mono sotva po-hybova5. 8okon-a a3 vz5ah an3elov smer!3e k svet! i-h oznaenie ako hostite 7oie b , v ktorom vkon s ohnivmi koBmi a vozy pre !loenie o-hraB!3/-o oskoro na m!a 7oieho _ , teraz ako nebesk zbor napada3/-e vek. sk!tky 7oie na zemi -hv0ly ) . .... Tinak h!manizovane3V 1orma a vzhad an3ela 3e st0le via- a via- zv2ila v stra2ne3 a nad!dsk. (* G bo3ovn alebo represvne na3m& uV nosi5 me dobit (( G e Seraphim (Y a teraz tie e9pli-itne volal AnIels lieta5 (^ , a v proro-k-h videnia-h neskor2om obdob, popisy vzhad! an3ela r!dy, drah. kamene, plamene ohBa s/ !, ako, zloen (` .... Sedem an3elov na3m& ob-hodn., aby modlitby spravodliv pred 7ohom (U. .... Sk!tonos5, e an3eli s/ my2lienka ako bytia svetla (+ , m0 a3 prenesenom slova zmysle na3vy22e3 mor0lne3 istoty (b , ktor. v2ak ani 3eden z naproste3 3e (_ , ale kad 3e !veden () G rovnako ako i-h prst!p k lovek!, a3 keD prekonala bez, ale s rovnakm zska5 7oi!. Y*. 'zhadom k tom!to ni-h s !Dmi spolon. obmedzenia a z0vislosti na 7oh! 3e ber/ a3 keD ,rient obya3n pred vl0d-ovia !dsk-h vyerpanos5 na Y( , a3 keD, !-tievanie, pretoe nie sa vr0ti5. > YY

tV " 4os. Y_, (Y l kI. YY, (), (_ Y %a, (_ Cob l, +G Y, l %s. _), _ ttV 8an. b, (* tttV Nsa. +, ^ uV a kom.t vo vz5ah!. ( U 4os. ^^, Y. 1 4att. Y+.U^. 8an. b, (*, Y Nsa. U.(`. ^. 8an. (*, (^, ` Tob. (Y, (U, Z3avenie. _, Y U l Tes. `, (+, +. O1.l, YYG ^, pol (* l (+ b l 4os. ^Y, l 1 Cos U, (`, (`_ %s, Y _ Y inIs. +, (b, ) CKb ^_, b "!-. Y, (^ 1 (* ?omp. Smerov0. (^ + (( ` 4os. YY Y^ Cos U, (^ l %a Y(, (+G k ?omp l 4os. ^, Y`, (Y , Nsa. +. Y. (^ 8an. ), Y(, (` 8an. (*, U 1 Z3avenia. l, (^ 11 (U Tob. (,Y, (U, (+ l or. (( (` (b Y Sam. (), Yb, (_ , CKb (U, (U, ()C!d. +. Y*. 4att. Y` ^+ Y( Cos U, (`, (^ smerov0, () 1 YY Z3avenia. (), (*G YY, )G . ?1 ?ol YF (_, midom. 11

Zvl02tne idovsko-kres5ansk pohad na 7oha, keD bol vzkriesen s inmi sp6sobmi pohad! na rovnakom pohade, zo sveta, do pr0zdna v 3asnom rozpore, m!sel ne!st0le dvha5 podriaden. bytosti 7oha z nebesk-h telies a pre3s5 -ez ne do pr0zdnaG a rovnak antropomor1ism!s 7oiem! stvoril k obraz! n02m!, sk6r to, e opak 3e spr0vna ve-, pretoe obraz svo3ho ar-hetyp! vdy odr0a len 3edn! stran! a nedokonal., nie an3eli m!seli !robi5 tak anthropomorphotis-h. %reto teraz samozre3me, nie v2etko, o 3e povedan. v 7iblii an3elov, a e2te mene3 z toho, o sme teraz o tom prem2am, 3e tie pripo3en k! hviezdam. Ani an3eli sebe, ale op&5 sme sa ne-hali 7oh vyplni5 telo na svete, s 3eho v2adeprtomnos5, b!d/ zaobera5 op&5 v nebesk-h telies, a i-h tel0 s/ nad!dsk. ar-hetyp !d namiesto !dsk.ho obraz!.
Ako z0leitosti sa sta5, nem0te dos5 vedie5, o an3eli sa da5, kde an3eli !st/pi5, a tak b!dete ma5 tie rad2e3 via-. An3el, rozpr0vkaE '2etky /innos5, ktor -h-ete pripo3i5 an3elov ako poslov

7oe3 k! hviezdam a z0st!p-ovia rovnak. na hviezdy, 3eden n03de ! od aIent/r, ktor. spada3/ do vz03omn-h vz5ahov hviezd alebo hviezd sa predstav!3/ priestor medzi hviezdami 3e pr0zdny ! za!3ali miesto hviezd bytost, ktor. vora!ssetzli-h neznamen0 via- ako my. Take to, o an3eli ma3/ robi5, a3 keD by e2te miesto; :a 3edin0 ve-, ktor0 by sa vavo, an3eli miesto medzi, sk6r ne pri pohade na hviezdy, na identi1ik0-i! so sebo!, a nie hada5 i-h /innosti na pr0-! svetov mimo, ale vo vy22e3 od!2evnen. pr0- samotn-h svetov, si myslte, ni via-G 0no p0d zo sp6sobov, ktor. !va!3/ o !loen an3el viery mohol, len nie na to, ale v -ele3 an3el viery m0 svo3e korene v -el. kolo @er$enden. Samozre3me, ak si zni5 tento koreB, m!s viera -hradne. ?h-eli by ste po!i5 prslovieF >. Larmer [ants koBa 3azdi5 na, a nevid, e sa na Bom sed> 'zhadom k tom!, e nem6e n03s5 teraz, keD hovor, e zmizol zo sveta. %re d6kaz t-hto pozorovan :asled!3/-i pas0 od Stra!ssa, ?hristl. :0!k! viery TTh. NS +b*VF >' rovnakom pomere, v ktorom !dstvo sa pra-!3e od stredovek!, a prin-p modern.ho sveta bral ma3etok v 3eho r6zny-h vz5aho-h, an3el n0pad mal v te3to -!dze3 p6de post!pne od!miera3/, ktor bol pestovan na /plne inom pos-hod. Ho teraz sa tka asove3 platnosti an3elov, to 3e rozpor moderne3 1ilozo1ie, prrodn-h 3avov, ako s/ b/rky, zemetrasenia, mor, atD, alebo !dalos5o! !dsk.ho ivota, ako 3e neakan. z0-hrane n0hleho z0nik! in.ho, ako 2pe-i0lny !dalosti vidie5 7oha, ktor sa na dan /el, a to b!D priamo samy, alebo prostredn-tvom sprostredkovanie an3elov, a!s1Ahre, ale sk6r had0me, ako 3avy sp6sob!3e v prirodzenom vz5ah! k! ktore3 sme sa vdy a len ako -elok, vo zre5azenie v2etk-h 3eho ast podmienky, ale nikdy vysledova5 z ni-h pre seba, na boske3 ka!zality. %okia ide o dr!h/ stran!, vz5ah an3elov k 7oh!, a tak sme zbaven opernkova syst.m! v mieste, kde idovsk a kres5ansk starovek k my2lienke an3elov obklopen. trKn 7o. 'zhadom k tom!, hviezdna obloha nie -ez alebo okolo Zeme vidia nes/-e vrstv! via-, ktor tvoril hrani-! medzi roz!mn. a na s!persensible sveteG pretoe na z0klade nekonen.ho roz2renie bval, dr!h 3e ! mimo, ale 3e potrebn. hada5 v bvale3G %reto tie 7oh nem6e by5 in sp6sob, o hviezda-h, ne v rok!, a na ni-h e2te ani an3eli pada3/ na znova a znova v tomto svete hviezd na my2lienk!, a tak s/ Dal2ie teolKIovia, ak -h-/ hovori5 o an3elo-h, zvya3ne pre-pr0vny-h obyvateov in. nebesk. teles0 v -este `V Ale tieto bytosti s/ nieo, o z0sadne l2i od an3elov idovsko-kres5ansk. my2lienky. %retoe sme len pre3s5 od-h0dza3/-e z obyvateov na2e3 kra3iny analKIi! pri3a5 i-h e9isten-i!, a preto m!sme vo v2etke3 rozmanitosti svetov-h tela vyvolan-h rozdiely, ale !dia si myslia, rovnak rozsah, e 3eho orIanizmy z l0tok rezidenn. miesta viazan tmto, post!p!3te poda rovnak-h svo3e vlastn. /ely, a to iba nepriamo, ako my !dia tie 7oie z0mery !vedom!3/F miesto an3elov ako priameho 7oieho sl!obnka, bez toho by bol viazan na svetovom telo 7oe3 vone v priestore by5 zaslan.G alebo sk6r my2lienka rozptlen. v nekonenom priestore v&2iny obytne3 tela 3e ! skreslenie, e vnmanie sveta, ktor 3e an3el v!by v z0klade, pretoe sa 3edn0 iba nebo ako prbytok 7o a an3elov, a kra3iny s i-h vzd!2n.ho priestor! a i-h podsvetia ako miesto bydliska !dia, odi2iel d!2e a d.moni vedia. >
`V

Tak Seinhard, doIiem. (b+ S. 7rets-hneider N. b`b 11

;Heraz% ke= nae Joz*renie znalost* pr*rod. a he(ristickej predpoklad% 0e tie0 mal 1. z prirodzen2ch pr*5in pre ns v tejto chv*li v javov pr*rod. a (dalost* samotn-ho ,(dsk-ho 0ivota stle nev.svetlen v.svetli% 0e je (pchat2 zdroj anjel vier.K pozri sme in2% tendencie a to pre mno0stvo zm.seln- ltk.% ktor- nae o5i prezent(je predpoklada viac d(cha% je realizovan2 ako ,(dsk2 dr(h% odvoden2 od prve (vedenej po0iadavk.% a1. ostatn- ne1eskteles ako Zem s 5lovekom ako 1.tost* # 1ola os*dlen to necha (letie od svojich stajniach% a1. ich po(0itie ako anjeli m40( ': 1. znamenalo nprav( sprostredkovanie medzi kresanom a modern- m.lienk. zni5i o1a% pre 5o je nezl(5ite,n- s prvo(% je

5lovek% ako je spol(0itie a zhon( anjel materil zkladne svetov-ho telesa% je tak troch( v rozpore s modern2m svetom zo1razi ide( Foha ako kr,a% ktor2 stanov(je priam.mi pr*kaz. svojich sl(0o1n*kov k poh.1(# Hak0e to nie je dos ma otvoren otzk( Schleiermacher mo0nos tak2ch tvorov% ako s anjeli s% a (r5i len to,ko% 0e 1erieme do vah. ani v naich akci* na nich% m40ete o5akva viac vzdialen2ch zjavenie svojho 1.tiaK sk4r ked. modern- idea Foha a predstav( o svete% s sprvne% tak to m40e 1. ako 1.tosti vade nedvaj# ;
UV

8lh, Pla!bens$ArdiIkeit evan3eli!m. @istKrie. %aIe `U

;Hieto zkladn- pojm. modernej do1.% ale teraz% ako 1oli v.tvoren- rk pro"res*vn. povah. samotn2ch vedomost*% odpo5*va% nepoch.1(jem o tom% k lep*m d4vodov% ne0 vier. Girkvi anjel#;

:apriek tom!, e v na2om s/asnom -h0pan an3elov n0boenstvo vlastne nem0 v&2 d6vod, zd0 sa, e /plne postaven z pr0zdne3 do pr0zdna, ale !dia e2te ne-hal ho spadn/5, hr0 aspoB e2te to p0i. @lboko zakorenen0 potreba sa nikdy ods5 !dia vdy vr0ti5 a stredne pokroil-h bytosti medzi 7ohom a lovekom. 46e to potom poda n02ho n0zor!, a to na /kor, ak sp<Ba t/to potreb! s re0lnym z0klade znov!, a ak tento z0klad s/asne zodpoved0 histori-ke3 z0klade an3el viery samotne3; Ale mali by ste tie poadova5, aby sa a3 naDale3 zodpoved0 obvykl.m! po3m! vo vonka32om vzhade, pozemsk-h povaha loveka 3e poial bez ohad! na nebesk/ povah! t-hto bytost 3ednod!-ho; Samozre3me, kr0sna detsk0 viera, ktor0 m6e ob-h0dza5 !d a an3elov spolone, ako by boli i-h vlastn. l0skav k sebe, ! nem6e dra5. Ale to 3e len vo vy22om zmysle, rovnak0 strata, ktor0 die5a trp, keD sa zastav er$a-hsend hra5 s b0bikami, ktor. s/ len pr0zdne 2kr!piny, a to ! v0ne32ie sa sk!tonmi !Dmi spr0va5G len, e to nie 3e o obrazy !d, ale vy22ie bytosti. 7!deme hra5 navdy nebesk-h b0biky;
' !en o posmrtnom ivote, ktor. ma3/ by5 viden ako via- ned0vne3 porad, ktor. sa asto zaber0 an3el viery, poda ktor-h sa d!2e spravodliv-h m=tvy-h an3eli s/, sk6r ne by5 v rozpore pred-h0dza3/-e3, a3 pre3de to v ni-h, ako 3e zre3m., ako sa 3eden deB v Andrem dos5 a vy22ie zmyslov. /astnkmi 8!-ha b!de na n0s, ako 3e tom! teraz.

Ak ne-h0me odkaz na viere v an3elov, aby niektor. aspekty, ktor. po-h0dza3/ z in-h str0n zobrazenia protiahle3, e sa m!sme pozera5 na hviezdy vy22-h tvorov. Ce medzi prrodoved-i ako platn !znal tvrdenia, e s/ tak nedokonal. a zni5 to via- o 3ednotn/ hmotnos5 alebo rovnomerne opakovan-h orI0nov 3e v kontraste s 'ielartiIkeit in2tit/-ie a tmto s/visia-e rozdelenie pr0-e vo 1!nk-i0-h v2k! a dokonalos5 orIaniz0-ie rastie.
> ad. zviera 3e vy22ia ako v mierke bytost, Dale3 s nm deba pr0-e vo 1!nk-i0-h 3e poh0Ban Tdivzia d! travail 1on-tionaireV.> T4ilne-Od$ards v Ann. S?. (._``. LO'SO.V >Zo z0kona prrody, zana, e na3ni2ie /rovne orIani-k-h r2a-h prrody, vdy !kaz!3/ na3dokonale32ie podobnos5 i-h telesne3 v-hovy, zatia o o na3v&2i! rozmanitos5, t3 nerovnos5 z ast spo3en-h s s!ver.nny mon/ 3ednot! -elk!, to v2etko ako d6kaz a ako meradlo vy22e3 dokonalosti ak.hokovek Zobraz sa orIanizm!s, vtipn prrodovede- T?ar!sV vyvin!l n0zor, e

ment0lny tr.ninI a zdokonaovanie !dstva pr0ve kv6li te3to 1yzi-ke3 a psy-hi-ke3 rozmanitosti !dsk-h individ!alt a 3e podmienen.. > TZ disple3a ?ar!s >memorand!m o nerovn. s-hopnosti r6zny-h !dsk-h kmeBov na vy22 d!-hovn rozvo3.V

:em6e tento prin-p aplikova5 ako 3edin 2tandard dokonalosti tvorov a da5 iadn! konzistentn. d6kazy v detaile, tak tam nem6e by5 tak v2eobe-ne, a m6eme z hadiska rovnak !rite3 10ze s.rie n0levnkg a polyp! v nadv&znosti na -i-av-ov a !dske3 . Ale teraz m6ete vidie5 na zemi sa tento prin-p a3 v /plne novom a nevslovne vy22om zmysle zv2enia orIaniz0-i! aplikovane3 ne ak.kovek pozemsk. tvory na zemi len v 3eho stvoren !kaz!3e, e na3v&2i! rozmanitos5 dielov a na3lep2ie mon. rozdelenie 1!nk-iG v rovnake3 dobe, kedy 3e v zmysle zn0meho hospod0rstva prrody, e m0 vy22i! zviera nie 3e !miestnen veda ni2ia, ale ni2ia sebahodnotenie sa po!va, aby sa rozdielne asti vy22ie a rozdeli5 rovnak do 1!nk-ie, ktor., ako to v6be- z0leitos5 orIaniz0-ie 3e vytvoren, !moB!3e spodne3 asti sl/i -el0 vysok0 a naopak.
8okon-a a3 v starovek! bola prezent0-ia zloenie vy22-h bytost z !d a zvierat kad.ho dr!h! nie 3e nezn0me. >' eIyptsk-h z0had boli zisten. vek. hieroIly1i-k. obrazy 7oha, ktor. boli zloen. z niekok-h zviera--h post0v sl0vne3 S1inIa 3e tohto dr!h!,. ?h-eli vlastnos5ami vzva, ktor0 sp03a3/ v na3vy22e3 byt, i dokon-a na3silne32ie zo v2etk-h iv-h ve- telo hodi5 dohromady. Trvalo niektor. z na3mo-ne32-h vt0ka alebo orol, z na3mo-ne32-h divok-h zvierat alebo lev, na3mo-ne32 z krotk-h zvierat, bka, a konene na3silne32 zo v2etk-h zvierat, loveka. > TS-hiller, ?olle-ted [orks. v'N. Str b`V

%rroda po!il rovnak prin-p a3 mimo kra3iny, vo vy22om n0rast!. ra3ina m0 ma5 vo svo3i-h !d, zvierat a rastln obrovsk. mnostvo nes/rod-h ast, ale mnoho !d rovnak.ho z0ver!, mnoho zvierat, v blzkosti mnoh-h rastln v blzkosti. Ale svet tela, ktor. patr do -el.ho priestor! s/, rovnako ako predtm Tkapitola NNNV pre!k0zali svo3e zariadenie po v2etkom, take na rozdiel od seba, e nikto s ostatnmi, ako m6ete vidie5 z toho ist.ho dr!h!. Telo na svete 3e tak ovea dokonale32ie ne to 3edin. hviezdy. Ako to !robil raz prrodovede-F 'yzer0 na e9k!rzii v iste3 vode pl0va5 okolo zelen0, biela na dve vzdialen-h miesta-h lopto! v rotan pohyb. ,n vezme von, zist, e 3e3 tvrd., -el. tepl., ale biele 2kvrny sa -ti v pohode, vyzer0 na povr-h! podivn. blikanie a ktorm sa men v2etkmi dr!hmi 1arieb, a rozpozna5 pod mikroskopom trim zelen-h strap-ov a rias, pretoe . Ho to m6e by5; ,n si mysl, e !robil ob3av nezvya3ne vek. in1!sori!m. Cednod!-h I!ovit tvar, tvrd. 2trk n0dre, rotan pohyb rias obloenie, v2etky d6kazyG iba vekos5 a zvl02tne teplo k nem!G Av2ak, on hovor, 3e teraz len nov. zviera. %ri Dal2om vy2etrovan, vid via- t-hto zvierat v rovnake3 vode pl0va, s 3asnmi znakmi, ktor. pova!3/ za svo3! e9isten-i! navz03omG niektor. rastliny mnoia delenm, ktor. svieti na3via-, ako niektor n0levnkg tie men2ie vdy-ky zbiera5 v&2ie, nikoho ale -hov0 odli2ne v 3eho vlastnm sp6sobom, take sa predpoklad0 !, on b!de v tomto obrovskom svete rozli2ova5 n0levnkg toko dr!hov sa vyskyt!3/ v malom. ,n sa te2 na poes5 hory, ktor0 b!de !veden0 na neho ako nov OhrenberI,

keD 3e popis!3/-i tento nov svet, ak ste ! volal OhrenberI Nn1!sorienriesen, ako sa ho nikto vola5, sa ob3avil s0m Nn1!sorienriesen. :ieo pob!r!3/-e nov si mysl, e prinesie. Samozre3me, zlo, klamG pretoe mal v2etky tieto zvierat0 ! d0vno a teraz 3e mon. n03s5 menoval v starom prrodne3 zbierky histKrieG len sa !istite, e ste boli s-hopn vidie5 iadne zvierat0 v s!2en-h tiel a videl len podivn dr!h vlasov kamienky v Bom. Take to bolo len z0sl!ho! m0 prv pozoroval zvierat0 naive. ' nadv&znosti na vzdialene3 vy2etrovanie sa oskoro m!sel !k0za5, e, rovnako ako pri pohade na zvierat0 povr-hn. a v niektor-h ohado-h v s/lade s n0levnkg, ktor. sa l2ili ako v in-h ohado-h. Nhrisko Sk6r ne pl0va5 okolo vtrn-tva medzi sebo!, sa zdalo, e 2t0t alebo rodin! s na3za-hovale32m a /plne vone posl/-hol ob3edn0vkovom 1orm!l0ri. :epo!va3te hltal @r!b.G bolo to, ako keby vek mal k=men. 3eho svetle, a to 3e 3edin d6vod, preo sa obr0til, aby si svetlo zo v2etk-h str0n. 8<ka prrodovede- obr0til sa k via- a via- v&2-h zv&2enia-h konene ob3avi5 b!nkov blok, ale posledn sklad0 zo v2etk-h zvieratG :apokon, na na3vy22i! zv2ene3 zv&2enie, n0hle ob3avil, k 3eho /as! miesto b!niek, ako ma3/ ostatn. zvierat0, ostatn. zvierat0, a to a3 tis-kr0t ako z0kladn-h ast vek.ho zviera5a, ov-e, kone, psy, !dia, $ibbelnd a brnenie, na stromy, kvety, ale v2etko tak pevne prinav k -elk!, ktor nie 3e s-hopn odpo3i5 3eden s pinzeto!G boli sk!tone vlastn. vek. asti zviera5a, ktor. bolo pohyb!3/-e sa /plne svo3vone a s na3v&2o! slobodo!G Zraz! !videl s0m seba, a3 medzi mal. !d a po-it, e zviera len pozrel -ez to sa a prem2al, a sa zraz!, ako s0m vidte v zrkadle. %red /as! sa preb!dil, pretoe samozre3me to bol len sen, ale st0le vyzeral -elkom stanovene3 vo 'eke3 ! vek.ho zviera5a, zatia o on 3! videl vo sne, v male3 miere, prem2al, teraz 3eF Ako sa l2ia; To zostane zviera. ' sk!tonosti, to tie /to, e ho mohol da5 hneD zviera ! sa to nastavi5 v 3eho zbierke, sk6r m!sel vzia5 vono z neho, on bol 25astn, ale obohaten o nov dr!h vidie5 svo3 syst.m, a da5 do 3eho :at!ralienkabinett, ktor sa zaal s kostro! loveka ako kr0 stvorenia, zemeI!! na pred !DmiG preto, e dospel k z0ver!, vemi roz!mn., zviera tie vyzer0 povr-hne ako in1!sori!m, tak to m!s by5, pretoe 3a s0m patr ! v2etk-h ostatn-h zvierat na neho, ale 3e tvor o mBa a v2etk-h ostatn-h zvierat. Samozre3me, dr!h prrodovede- sa m! vysmial. Ale kto mal pravd!;

Text original

Contribuu a millorar la traducci

Ce-li telo 3e povaha via-, via- a mehrerlei nad, pod a men2ie -elkovo rozli2!3eme v Bom, d!-h!, via- a mehrerlei nad, pod a na strane -elkovo, to sa l2i v sebe. 8!-h na zemi, ale l2ia sa v -ele3 d!2e kr0ovstve !d, zvierat, rastln, a obsahovali rovnak. individ!0lne d!2e, a 3e op&5 to, o odli2!3e kad/ 3ednotliv/ d!2! v Bom. Zvya3ne to vyzer0, ako keby vy22 d!-h 3e iba roz2renie loveka, 3eden anthropomorphosiert mysle, tela. T! vidme Dal2 prin-p, ktor vedie Dale3 a vy22ie. :aopak, vy22ia myse m0 !dsk. d!-hov s inmi destil0tmi v rovnakom asovom asti prrody. W!dsk. op&5 roz2ren vy22mi bytos5ami hada5, by, myslm, e rovnako ako v prpade 3edn.ho z bl-ha v tom, e

ste sa na to pozrie5 pod mikroskopom, veril by5 s-hopn !robi5 na3vy22i! bytos5. w ! z v-33e1 cross7vedomia. ad0 !dsk0 bytos5 v sebe obsah!3e mal d!-hovn. kr0ovstvo, v ktorom r6zne pod-, nad-a s/rodene-ke3 -hvle, nazvame vnemy, po-ity, my2lienky, my2lienky dav!, a riadi5, vies5 seba a potl0a5, tolerova5, arI!mentova5, porovn0va5 , rozveden. Cedn0 sa o na3hlb2i!, na3via- iv. a vmena kom!nik0-ie medzi nimi, kde sa vyskyt!3/ v na3r6zne32-h vz5ahov. %ozrime sa bli2ie, zistme, e t0to vmena a prev0dzk! na hlavn. stav! z0vis Tm, e v2etky tieto vnemy, po-ity, my2lienky, my2lienky id/ v kom!nite vedomie pred nmG iba prostredn-tvom tohto vedomia, ktor. presah!3e v2etko, nalieha5 a riadi5 3e vyvola5 a potlaovan., tolerova5, arI!mentova5, porovn0va5, odde!3/. 'edomie, ktor. sa viae i-h v2etky, 3e ben stav, ktor z ni-h rob asi to, o as5 pr0-e in.ho 3e to mon.Gbez spolon.ho vedomia, oni by si sami, nemali iadny vplyv, a preto, e nie. A3 keD tam nie 3e vea nevedom-h d!2evn-h vz5ahov a vplyvov v n0s; Ale o im hovorme, e s/ len e1ekty a vz5ahy, ktor. sme si n0m to prinies5 do vedomia v osobitnom odraz!G ale bez vedomia, nebolo by to, ste nemohli hovori5 o ni-h. :a!m nieo ako die5aG nevedome, si myslm, e via- o tom, zd0 sa, e pokraova5 vo svo3om poslednom vek!, !r!3e ale napriek tom! -harakter a priebeh svo3i-h neskor2-h n0padov. Ale to by bral v pred-h0dza3/-om vzdel0van, a nie s/ spo3en. s neskor2o! vkonmi rovnak. vedomie, e by niekedy boli s-hopn 1orterstre-ken bez vplyv! na to. Nba prostredn-tvom vedomie pren02a, ale e1ekt, ktor nazvame bezvedom, z predtm na neskor2ie vedomie. A tak 3e v2etko, o hovorme v bezvedom v pr0-i v na2om d!-h!, nie bez vedomiaG 3e to sk6r len na nedi1eren-ovan. vedomie v2eobe-ne, rovnako mitbestimmend, a to nielen pre ktor. s/ v Bom, a tm via-, e s/ v bezvedom innosti v n0s, tm via- m!s by5 vedomie tam, kde st/paG e9ist!3e v2eobe-n. povedomie o zapleten, ale 3eho posto3 a tvorba vrazne sa sprostredkovani!, vemi t! odl2i5 od nevedomiaG nee9ist!3e vedomie v6be- prebiehaG asto zm&ten, samozre3me oba3a.
4ono prip!sti5, e po!vanie 3azyka, ale posledn 3e ne3ak0 de1in-ia z0kladom tak zm&tok povolen/ nie 3e tak striktne odde!3e od nevedomia a vedomia, pretoe sa t! de3e. 7ezsenn sp0nok, kde vedomie 3e ti-h0 v6be-, 3e tie asto nazvan stav bezvedomia, ako 3e strata vedomiaG :a dr!he3 strane, ste sa rozhodli vyklada5 tak, mdloby, bezvedomie. Av2ak a3 to sa hod, ak vo vy22ie !vedenom rozl2en, ako sp0nok po vyerpan rob vedom/ myse, a tm zska5 pozitvny vplyv na /prave stav! vedomia, m0 iv vz5ah k tom!, o impoten-ia nie 3e prpad, ako 3ednod!-h zastavenie vedomie reprezent!3e. 7ezsenn sp0nok z0roveB dokaz!3e, e a3 keD myse m6e -el z0itok obnovenie sl bez vedomia, ale nie 3e d6vod, preo 3e to t!, intern. 2kolenia, naopak, e len vedomie sa de3e. ' sk!tonosti, vyvin!t /plne v bezvedom alebo bezvedom sp0nk!, vzdel0va, povzb!dz!3e n0s to psy-hi-ky. m vedomie sp, sp /inky v na2e3 mysli.

:astav v2etky dopravn. a e1ektvne podmienky n0pady, ktor. zdieali verknAp1endes vedomie toho, toko n0padov, ale m6e s/asne alebo post!pne zada3te vedomia, m6e to by5 vea ve- naraz, alebo sledova5 3eden po dr!hom,

myslm, e a3 bez zvl02tny-h vz5ahov medzi s/asne alebo post!pne vidie5, imaIin0rny, zada3te vedomie. 40me vea v rovnake3 vedomia, ktor0 sa b!de kona5 tento spolon ma3etok, ale len tie v2eobe-n. podmienky, 3e vedomie medzi nimi. Ale tam, kde sa vyskyt!3e osobitn odkaz na vedomie, my2lienky stretn/5 v /zkom slova zmysle, kom!nikova5, tam 3e vdy zv2enie vedomia. S6zne my2lienky s vedomm, porovnanie, na ob3edn0vk!, podriaden, 3e akt vedomia vy22ia, ne ma3/ iba alebo sp!sti5 v spolone3 vedomia. 7ez vedomia, ale to ani spolone ma3/, dokon-a a3 !2ie prev0dzk! n0padov. Nm naoza3 v bezvedom d!2evne3 predstavova5 si v2etko, pletenie, v2etky intelekt!0lne prev0dzka 3e v poko3i, a to iba v bezvedom, to 3e naoza3 ti-h. Ako sa teraz, o toko ot0ok motora v malom kr0ovstve d!-hovn-h -hv, ktor. nosme v sebe, m!s by5 odli2n0 v v&2ia, e n0s v sebe nesie; Zhon! a dav, kr/tia a potl0a5 tolerovan0, arI!mentova5, porovn0va5, sa nel2ia, d!-ha !dstva v rozmanit-h sp6sobov; :ie 3e d!-hovn. dopravy a vmen! v !dskom na3iv2-h; Tak by sa, e prev0dzka vo vek-h d!-hovn-h oblastia-h bez zastre2!3/-e3 nad nm vy22ieho vedomia mon., pokia to nie 3e mal; A mal0 plo-ha m6e, ale preto, e vstavan do veke3, ma3/ povah! 3eho samotn.ho prev0dzky len o neho. Strhn/5 z0kon 8!-ha v pre-hode od mal-h a po vek. plo-hy naraz z; ' mal-h priestoro-h v2etky -estn. svetl. vedomia, a mon. len prostredn-tvom tohto svetla, v biI blind! a v2etko temn.; Tis- e1ekt vz5ahy medzi 3ednotlivmi !dskmi d!-hmi a v2et-i v bezvedom; :i ale stretol mo3e oak0vania a stretla sa ni medzi mo3e my2lienky, 3a neviem, v 3ednom ako bytos5, ani na kade3 3ednotlive3 navy2e. ' i-h stretn!t sama zvy2!3e svo3 povedomie, inak neinnosti obe-n.ho ma3etk!, na vy22i! z0znam!, a tento akt 3e len i-h stretn!t, ako b!dete -h-ie5 !-hopi5G preto, e 3e dan na strane dr!he3G a vo vy22-h oblastia-h tohto p0sma podmienok by mali by5 vyrie2en., ktor0 spova v nzke3 !na!s$eisli-h; Hm vy22ia 3e oblas5 sama o sebe by by5 vyrie2en. Alebo by to na tom, e na2a myse vedome a 3edn0 sa ! vo vy22om zmysle ako i-h d!-hovn. momenty, o 3e d6vod, preo i-h prev0dzk! mene3 vedome prem2a5, ako 3e prev0dzka svo3i-h momentov; Nste 3e t! od-hlkaG ale to, o m6e znamena5 via-, ne e m!s e9istova5 sp6sob, ako sa vy22iem! vedomi! a rokovania vo vy22om zmysle teraz, o sprostredkov0va transport ! tak vysok.ho vedome3 a kolieska. eD miestnos5 3e temn0 hmota, pretoe a3 iari5 svo3e svetlo; Tmav0, pretoe iari5 3asne32ie; A 3e d!-hovn prev0dzk! v oblasti na2i-h na3vy22-h my2lienok mene3 vedom. ne v nzke3 zmyselne3; Alebo 3e mon., e sa rozviedol sa navz03om ovea via- d!-hovia !d proti sebe sto3a via- ne akt!0lne poBatie !dske3 mysle, preo nie tie mon. pre !dsk-h d!-hov, ne pre my2lienky !dske3 mysle vy22ia verknAp1endes vedomia; Ale be spolone na2i-h my2lienok, ale nem6e pre!k0za5 v&2i! 3ednot! a sil!, ale iba v&2ie ne!ritos5 a slabos5 n02ho vedomia. ' prpade, e nie 3e v6be- n0dhern. nehn!tenosti vedomie, e viae a odde!3e z0roveB, v podstate 3e to len rozdiel, a silne32 a silne32 oddel a rozli2!3e, silne32 a silne32, to 3e s0m o sebe; Ako m0lo ako o rozvod sa l2ia v d!2i erva, ako m0lo sa v d!2i idiotov; 'zhadom k tom!, v2etko be na seba impotentn, bezmo-n, pretoe d!2a 3e -elokG ale vst/pi5 do iv. a 3asn.

preteka3/-a predstavivosti b0snik !tv0ra ostr a individ!0lne sa rozviedli, ako vesiln., sel1 naive proti sebe, navz03om, ako d!-h b0snika s0mG i5 a pohybova5 a kona5 z i-h individ!ality, naplni5 svo3 ivot kr!h, ako by to bolo nieo pre sebaG a tm 3e prpad, via-, nie mene3 vedom., 3asn., sel1-inn., 3a siln 3e d!-h b0snika, a tak m0 pevn. a viae sa v2etky tieto znaky ako 3eho ma3etok, tm via- sa vie o tom, 0no, postavy, ktor. na3via- vynieva3/ z dna 3eho AllIemeinbe$!#seins a elia na3rozmanite32ie okrem in.ho a3 nepominie, ale b!de vdy -h-ie5, aby a3 naDale3 ra1inovan. v 3eho mysli ma3/, len m!s by5 vytvoren s na3via- vedome3 innosti. Take, s/ d!-hovia !d, ktor naoza3 st0le s vemi odli2no! sil! a trvanlivos5 oddeli5 od seba navz03om as my2lienkami b0snika, sa vyskyt!3/ s vemi odli2nm samostatne3 z0robkove3 innosti, vlastn. vitality, ob3ektivity vy22 d!-h naopak ako my2lienky b0snika 3eho mysle, pretoe by to nemalo by5 tie v2etky e2te dok0za5 sil! a !dratene3 enerIie vy22ieho vedomia, na vykonanie tak.ho oddelenia a bol s-hopn sa dosta5; ' podstate 3e to len pre tento rozdiel. Alebo ak m0me pravd! v tom, e v2etky kvantitatvne Irad0-ia nie 3e dos5 t!, e 3e kvalitatvne odli2n., rozvod n02ho d!-ha a na2e my2lienky, teraz, take 3e naoza3 horn0 alebo vy22i! /roveB vedomia, nieo kvalitatvne odli2n., ako ni2ia alebo ni2ie, nesmie zamieBa5 s iba v&2ie alebo men2ie ivos5 vedomia. %oDme sa ale v sebe zv2enie vedomia zist, e nie s/ kvantitatvne. Teraz 3e to len st0le zv2enie t-hto zvy2!3e. Tak sme sa mlia, keD si myslme, e nez0vislos5, sebavedomie, o ktor. sme sa p2i proti sebe, nez0vislos5, st!peB vedomia na vy22i! d!-h!, alebo dokon-a absen-ia tak.ho priemer!. Nba proti n0m, my sme samostatne z0robkovo inn. osoby, nie 3e dokonen0 proti nem!. To 3a viem, pre mBa, a len 3a viem, a in si 3e dobre vedom0, a vie len o sebe, nem6e zabr0ni5 vy22e3 d!-ha na n0s obo-h s/asne vedia. Ho rozvod na2e znalosti pre n0s, 3e len rozdiel v na2i-h znalostia-h o neho. %ripomeBme si pred-h0dza3/-i obr0zok sp&5. 7iele, ale a3 modr0 bodka, e vidm, ni erveno! bodko!, vidm veda ne3. Ale viem, e o oba s/asne, a lep2ie sa l2ia na mBa, rozvod, iv2ie 3e mo3e vedomosti o ni-h. A keD oddem o 1arb0-h, znie Dal2ie kon-epty, n0pady, rozli2ova5, ako mo3e vedomie 3e vy22ia len tak. Tak odde, potom 7oh rozli2!3e vysok. d!2e hviezd, hviezda d!2a 3eho stvorenia, stvorenie nem0 ni, aby sa odl2ili ako my2lienky. 86leitm rozdielom medzi na2m vedomm a na2e3 materske3 vy22ia pon/k v ne3 3eF :a2e vedomie 3e tak tesn, e my2lienky a po via- ne veda seba rozl2iten. vyskyt!3/ a aktva vypr2G ale tis-e a tis-e !dsk-h d!-hov a d!2 zvierat sa vyskyt!3/ v rovnakom ase a bea5 s/asne odl2i5 od seba navz03om. Ce to o tom, e vy22ie vedomie nem6e po-hopi5; Ale napodiv, ak by ste -h-eli, aby to, o sa d0 dok0za5 iba vhod! z vy22e3 mysle pred na2m obr0ti5 proti 3eho e9isten-ii. Ako by vy22 d!-h, keD ni pred nami napred; Ak melKdie m6e len v0i 3eden zv!k po dr!h., nie 3e sym1Knia, ktor0 sp03a e9ist!3/-e melKdie; :ed0 sa tie l2ia v roz!mne3 int!-ie tis- bodov naraz; 46eme i-h ale v ni2-h zmyslov-h oblast, preo nie vy22 d!-h vy22ie d!-hovn.; Hm vy22ia 3e d!-hovn vznam z0klad! b!dovy sa v2ade podaG pretoe zmyseln 3e n!tn. ako l0tka, na symboliza-e ako pom6-ka. Take vy22ie myse v na2i-h tis-

zmyslov-h oblast tis-kr0t a via- roz2ren po-it z0klad, take a3 tmto monos5 vy22e3 d!-hovne3 m0 tis-kr0t a via- roz2ren. a zv2enie pre neho byt.
'2ade tam, kde -h-ete porovna5 d!-ha -el.ho pozemsk.ho s pozemskm individ!0lneho d!-ha, a bez tak.ho porovnanie, ako by mohol by5 zroz!miten pre n0s 3e, aby oko sa na te3to strane odli2nosti, ktor. lovek rovnako ako 3ednostrann alebo iaston. okamih! ra3ina o oak0va5 tentoraz iba 3eden po dr!hom, a dokon-a a3 pre3s5 a i5 iba v 3ednostrannom smere. Ho sme zistili predtm v materi0li v te3to s/vislosti Toddiel NNNV sa -hov0 ako d!-hovn. %reto 3e tie vea o tom, o sa de3e v rovnakom ase vo vy22e3 mysli, ale hod sa len vysvetli5, o sa de3e v !dske3 d!2i po dr!he3.

Alebo v0m to od-!dz!3e, e d!-hovia !d k sebe navz03om v -ele3 tak podobn., a zviera-ie d!2e kad0 navz03om op&5 tak podobn. vo svo3e3 podstate; %reo, ptate sa, 3e vy22ia myse opakova5 rovnak okamih tokokr0t; oko !d si mysl, mysl, -ti, ale to ist.; Ale ak nieo, len dokaz!3e, opakovanie podobn-h myslia, e 3e t! vy22ie d!-hovn. spo3enie, m!s by5 rovnak., pretoe ak niektor z t-hto liehovn iba pre seba, v sk!tonosti, nadbyton. veda seba. Nzolovan. Sovnak. 3e len s0m znovaG d!-h %ripo3en. silne32 a via- d6leit., pretoe to 3e samo o sebe. Sila, tvar, a preto, e bez ohad! na to ni nevysloviten. :!an-e na Bom z0vis.Alebo preo sa te2te sa ale, toko zelene3 bodky na l/ke, toko ervene3 r!e, vidie5 toko biely-h !d v alie podobn.ho opakova5 poda v02ho n0zor!; Ako dobre sa -el0 poste pln0 takmer vyrovn0va-ie opatrenia alie, r!e; "en to, e na2a myse 3e myso! spo3en. nielen v tak povr-hn. int!-i!, ale via- smerom dovn/tra tak, -ez vy22ie mysle. Ak vidme vea -ti5, b!de e2te vy22ia myse vidie5 iba skrze n0s po-itG kad z n0s len z dr!he3 strany, v in-h ohado-h. Ce to rovnak., v ktor-h sa stret0vame e9terne a interne, tak si dobre vedom toho, o 3e odli2n., ako, kde sme sa rozl/i5G 3e doteraz vdy n0m ako r6zne obleenie vo vedom, ale a3 vnmanie a n0padov z kra3n Spoloenstva o prepo3enie ob3ektov, na2e rozdiely a zd6vodni5 vlastno! dopravo!. Alebo ste zle 3e to naopak, e !dia v6be- 3ednotnosti i-h z0kladn. povahe toko rozpor!pln. think dokon-a tvrdia navz03om; Tolerova5 a3 tie rozpory v 3ednom a tom istom d!-h!; Tro-h!, oni s/ mon. len samotn 1aktG ment0lne Qn-onne-ted nepozn0 iadny rozpor. :a3m& v rozpore s d!-hom 3e na3v&2 z0zrak v rovnakom ase a na3v&2 d6kaz o e9isten-ii vy22e3 d!-hovne3 3ednote. Alebo, e to nie 3e ani rozpory, vyzbro3en v na2i-h myslia-h, a to by mohlo da5 ako bez z3edno-!3/-eho vedomia, preo nie s0m protire, pretoe niektor. z !stanoven te3to zml!vy 3e odporn; Ani zaplati5 -el priebeh mysli na kostmy, vdy nov. zmieri5 niekedy vznika3/-e rozpory vo vy22e3 vhad; Tak to b!de s rozpory d!-hmi vo vy22om d!-h!. :ie naoza3 zaplati5 pokrok !dstva ako -elk! to; Sozpory a zvary s/ !rite r6znorod. a siln. vo vy22ie ako v na2i-h myslia-h, pretoe vy22ia mysle, 3e bohat2 a mo-ne32 s0mG tie pr0-a, ktor0 vedie k zmiereni!, 3e silne32, take sa t/ba zmierenia b!de niive32ie. Jno, ako to, e rozpory v male3 pam&ti, ak by -hbali vo vekom; Ale 'ek 8!-h m0 prostriedky a sil! vn/tri seba, e len mal. veda seba, m!sia hada3/ vo vekom. Ale preo, keD sa kra3iny v 3ednom vie, o m0 pozna5 svo3i-h !d, preo nie okamite opraven. -hyby z via- spr0vne poznanie dr!he3G preo 3e lovek tak m/dry pre seba a ostatn-h tak hl/py s0m o sebe, ale preto, e in1ormovanos5 v r0m-i

Spoloenstva a znalos5 3edn.ho bezprostredne po dr!he3 by bolo prnosom; Ale rovnako ako 3eden by mohol sa spta5, preo nie 3e niektor z na2i-h n0padov toko a tak 2ikovn, ako 3e obsiahn!t0 v kade3 dr!he3, vzhadom k tom!, e na2e spolon. vedomie zre3e visel nad v2etkmi; %reo tak asto a tak dlho zostan/ v n0s nekompatibiln predstavy, e ak vlome i-h do s/vislosti, by nemohla e9istova5 tak, ale my nie zmieri5 s /-to!. '2eobe-ne odkaz vo vedom, obya3n. spolon. vlastn-tvo vedomie, nem0 iadne prostriedky, s ktormi sa da5 sil! obsah! kade3 prezent0-ii seba v in1ormatvny-h a opravn-h termnov, ale v sebe, vidme to, o dlh0 pr0-a sto3 8!-ha, na2e my2lienky vz03omne spr0vne vyv0enie i-h rozporyG a v nevslovne v&2ie a bohat2ie d!-h! 3e teraz poad!3/ prli2 nevslovne v&2 a dlh2 pra-ovn, aby sa to medzi na2imi d!-hovG 0no do vyerpania v tomto ohade nie 3e myslie5. %reto niektor. my2lienky sa m6! vz5ahova5 !rit. vz5ahy v n0s, 3e to v2eobe-ne vyad!3e ne3ak. Dal2ie odkazyG inak, aby niektor. d!-hovia m6! vst/pi5 do !rit-h vz5ahov vo vy22om d!-h!. A nie s/ vdy k dispoz-ii. Ce nesporn., ako z0kony zdr!enia, kon-epn. nad a pod poriadk!, rozs!dk!, zatv0ranie, atD s/ v na2om d!-h!, ktore3 sa to tka prie-hod a pohyb my2lienok v2eobe-ne prevl0da3/, bez toho, aby bola vyl/en0 slobod! tomto koridore a dopravy v osobitne3 tie z prev0dzky na2i-h d!-hov vo vy22om d!-h!, len to, e z0kony b!d/ a!dity v2eobe-ne32 a vy22i! postav! t! ako vz5ah!3/-e sa na na2e3 male3 d!2e r2i. ' psy-holKIii vy22e3 mysli v2etky z0kony dopravy a !dske3 histKrii s5 3edenG ale s/ spo3en. s psy-holoIi-kmi z0konmi spol! v na2i-h myslia-h, ktor. s/ spo3en. s psy-holoIi-kmi z0konmi vy22o! v2eobe-n. a ni2e3 konkr.tny-h oblastia-h, ako a3 v n0s. %o t-hto vy22-h z0konov, ktor. vetve sa do n0s, ide do vy22ieho d!-hovn.ho atDG ale neverme, e zskal svo3o! v2ko! nad nami vnimk! zo z0kona a podmienok v6be-. Alebo sa zd0 3e 5ak., ale e lovek m6e myslie5 na Zemi; ,n nedokaz!3e samotn/ sk!tonos5, e 3e vy22 ako na zemi; A hovorme kra3ine, ale nieo vy22ie ako on. Ale ako, ako 3e my2lienka, s ktoro! si myslte o sebe, nieo vy22ia ako vy; ,n 3e na3vy22 v seba sam.hoG ale va2a myse 3e na3vy22ia nad v2etkm, a preto d!-h na zemi 3e nieo vy22ia, ne svo3ho d!-ha, s ktorm si mysl, e o sebe. "en to, e va2a /vaha 3e ovea mene3 o Zemi pre ni-h, ako v02 odraz znamen0, e o v0s pre v0sG pretoe, ako kra3ina 3e all$eIs vek0 a bohat0, ale tie !va!3e o tis-kr0t, o 3e v Bom, v tis-kami sp6soby, ako z /plne odli2n., a doplnkov. !hly. ?el tvo3 odraz 3e to len tro-h! 3eden z va2i-h 2pe-i0lny-h miesta mon.ho okamih! i-h /vah o sebe, v ktorom vyerpan0 len niektor. z bohatstva, o m6!, ma3te na pam&ti, v6be-G a nie 3e iadna prek0ka. ne okovek, o !dsk0 myse myslie5 individ!0lne o ni-h stava5 vy22ia odrazy v Bom s0m, iba as5 nastavenie odr0a sp&5 na 3ednotliv-a "ebo vy22 d!-h prostredn-tvom !d eins-hMp1t Iener0la svo3e3 mysli, tak a3 !dsk d!-hovia pr/di sp&5 k nem!. @istKria, vl0da, literat/ra a mnoho Dal2-h ve-, spo3en-h !dstvo alebo vek. sk!piny !d zo v2eobe-n.ho hadiska, s/ medi0-ia, kedy 3edine- s tm, o 3e ! zahrn!t0 v v2eobe-ne vy22ia myse, nadviaza5 vz5ah. 'ea hl/pe a po-hab. si myslie5, e. W!dia o pozemskm a nebeskm ve-iam, ako o sebeG ale kra3ina 3e preto nie 3e tak hl/py a neroz!mn, a3 keD to nie 3e ani zDaleka

tak m/dri ako bohG sk6r, e v0i nespoet my2lienok proti sebe, a preto kad0 my2lienka m0 sk!ton/ r!k!, m0 svo3e korene v re0lnom pozemsk.ho hadiska, pretoe by to mohlo ma5 inak vznikn/5 v s/vislosti v2etk-h !hlov pohad!, take by5 prepo3en. podobnost, e nem6e ani rovna5 hl/py p!sti5G vyzera3/ tak hl/pi pre n0s, ktor. nem0me v rovnov0he, zv0i5 proti inm po-habosti a i-h v&2ia tenden-ia k rozp!steni! podmienkami s nimi vo v&2om poznan. Hokovek si dokon-a mysl, z hadiska pozemsk.ho z ktore3 si myslia, e kra3ine i-h d!2e sasti s/asne, sasti v radeG ale kad0 d!2a 3e len 3edna strana, s ohadom na smer myslenia. to m0 teraz osem len na tom, o d!2a si myslia, e ahko n03s5 toko bl0znovstvo 3e mazan vo vete od svo3ho vy22ieho konte9t!. Ale ako, nie na2a predstava o takmer nemon.; Hlovek 3e niekedy -elkom smie2ne, a Dal2ie vemi sm!tnG , 'y22ia myse, a pokia ide o i-h po-ity vo vn/tri seba, e to obsahovalo -el, z0roveB 3e vemi vzd!2n a vemi sm!tn.; :ie, to nem6eG ale to m6e -ti5 ako 3eden 3e -elkom smie2ne, in. vemi sm!tn po-it v Bom, a pri3a5 3eho opatrenia zodpoveda3/-im sp6sobom. 46e to by5 niektor z vy22e3 mysle ni -elk! plat to, o k n0m pri-h0dza ako -elok, okrem prpadov, kedy to prde, a3 od 3eho -elk!, alebo ide do svo3ho -elk!. me som vemi vtipn, 3e len okamih radosti, e som vemi sm!tn, -hvle sm/tk! v BomG ale ne-h ! 3e -elkom vtipn., alebo nie, z0vis na nieo, o snma v2etky na2e individ!0lne t/by a sm/tk!. Ten nem!s by5 vemi pr3emn. vsk!tk!, keD sme boli v2et-i vemi sm!tnG ale z0rm!tok m6e by5 asto v d6sledk! v&2ieho vzd!-h! po -elom, a vpadol do tak.ho vznam! a3 vo v&2om -htom sa. '2eobe-ne plat, e m vy22ia myse sa -ti naoza3 v2etko, o vnmame a ako 3! vnma5G ale via-, ne sme si, ale tie sa -ti ako to, o a ako sa z n02ho po-it! vst!p!3e do vz5ahov, ktor. nem6eme vnma5, a ktor. ma3/ ovea v&2 vznam ako na2e individ!0lne vnmanie. Ale nesp<Ba to, o sa stret0vame na kadom kon-erte mnoh-h hlasy, e a3 keD kad0 as5 prispieva k v2eobe-n.m! do3m! nieoho, ale tie s/ odli2n., aspoB slab a m0lo seba na nerozoznanie k vy22e3 mysli; :ie 3e to tie vy22i! myse len tak -elkov do3em z na2i-h po-itov, my2lienok, ale 3eden z n0s ni nepo!l; Jno, to by bolo, keby sme hrali ako n0stro3ov, okrem neho, ale nie preto, e hr0me v Bom. Skladate po!3e vo svo3e3 hlave, ale na3poko3ne32-h ast kon-ert!, ktor zloil, inak by nemohol im v 3eho kon-ertov s mont0o!, inak by tam nemalo by5 pre neho. Ho in.ho by bol rozdiel medzi A!#ensein a niternost; Nba samozre3me, d!-h loveka skladatea nemono porovn0va5 s tm nad!dskG po!3e ovea 3emne32ie a pestre32ie, a l2ia sa vea v rovnake3 dobe, o by bolo mon. rozl2i5 !dsk., ale len 3eden po dr!hom. Alebo, konene si zase ma, ale e preprava !dstva nee9ist!3e v2eobe-n, e asi ne3ak individ!0lny a v2etky n0rody na ostrovo-h odrezan od ostatn-h !dsk.ho ivota a niektor. zvierat0 nie mene3. Ako m6e by5 s, pretoe -h0pan v2eobe-n.ho povedomia; Ale pam&ta3te, e vedom. pohyb my2lienok nie 3e tak Daleko rob v n0s, ako dranie rovnak0 v spolonom vedom. :esto3te v n0s niektor. n0pady a 1ant0zi!, ako kr/i na rozdiel od vedom.ho styk! s ino! a s/ z0visl., ale v rovnakom d!-h!,

take dohromady; Tak to b!de s d!-hmi kra3iny. 'edom. doprava 3e len mierne vy22ia a iv2ie ako dranie vedomia, a ho-i kad vedomie potreby nesie dopravy, ale nie v2etky naraz vedom pohyb v2etk.ho, o m! patr, so v2etkm. Nba v2eobe-n. monos5 take3to prev0dzky 3e vdy medzi v2etkmi my2lienkami, ktor. sa vyskyt!3/ v rade v na2om a-j!is, a to monos5 si !vedomil, e naasovanie st0le via- a via- v n0s. Tie v kra3ine sa vykon0va z tohto v2eobe-n.ho sp6sobom, st0le via- a via- s asom. To potom vr0ti rozdiel do /vahy, e mo- m6e len !k0za5 3edn! po dr!he3 v na2i-h 3ednostrann-h ni2-h d!-hov, ktor0 predstav!3e na via- komple9n. myse naraz. Ho sa to so mno! stalo dnes a vera, 3e okrem niekedy bez vedome3 odkaz! alebo prev0dzky, ale pripo3en -ez 3ednotk! rovnak. vedomie v priebeh! as!. ' d!-h! vy22ie 3e iastone bez vedom.ho odkaz! alebo prev0dzk! s vnimko! toho, o sa stane, sem a tam v rovnakom ase, ale pripo3en -ez 3ednotk! rovnak. vedomie v rovnakom ase iG To ist. vedomie, ale oba3a ma3/ rovnak as. %redov2etkm s/ to d!-hovia !d, ktor sa zaobera3/ v allseitiIsten a vemi vedom. prev0dzky, v a asi na3d6leite32ie a Dalekosiahle vz5ahov vedomie rozlote na pam&ti, o n0s. Ale d!2a zvierat s/ v2ak v 3eho dran vedomia, a to ne-hba vea zvl02tne vz5ahy z ni-h. 4edzi sebo! a s d!2ami !d, ktor s/ 3ednod!-ho nie 3e tak !niverz0lny, Dalekosiahle a s/ vhodn. pre rozvo3 vy22-h ment0lny-h 3avov @/seni-a nem6e hovori5 so mno!G ale keD 3e3 v lese, ona mi pom0ha zv2i5 -en! drevaG 3e3 d!2a m0 -h!5 do 3edlaG mo3a ne/bos5 na kontrol!, a to ako pote2enie a bolesti z0vis a3 nieo d!2evn., vo v2eobe-nom psy-hik! pozemske3 spolone, ktor0 3e podporovan0 -el/ so!visi-i-h pozemsk-h podmienka-h, vr0tane mBa s pali-o! v rovnak/ dob!, ale samozre3me, ak vz5ahy podvedome dokopy, rovnako ako Dal2ie s/visia-e nevedome prostredn-tvom vzdialen-h vz5ahov v mo3e3 vedome3 mysli. Ale m6em tie pripo3i5 sa h/seni-a v e2te !2e3 prev0dzke. 46em 2liapa5 dole, to m6e vydesi5 die5a. miadne ryby i3e tak hlboko vo vode, lovek nemohol ryby, iadny vt0k let tak vysoko vo vzd!-h!, nemohol -hyti5. ad hon 3e prenos radosti a bolesti medzi !Dmi a zvieratami. onie- kon-ov, to sa -hov0 v tomto ohade /plne odli2n. medzi tvormi rovnak.ho svetove3 tela medzi tvormi r6zny-h nebesk-h telies, a to potvrdz!3e na2e z0very, ktor. tvoria svetov telo ako 3ednotliv-i proti sebe.:ee9ist!3e iadny analKIov prev0dzk! a iadny sp6sob, ako analKIov prev0dzk! medzi d!2o! bytost rovnak.ho svetove3 tela medzi d!2o! bytost r6zny-h nebesk-h telies. 8!2a prev0dzka 3e !konen v kadom svetovom s0m s!b3ekt, ako 3e po3em prev0dzka v kade3 hlaveG Samozre3me, ako 3e len v niektor-h ohado-hG pretoe tam 3e kom!nik0-ia medzi nami prostredn-tvom rei, medzi nebesk-h telies od svetlaG ale tak /plne inom porad, 3e prev0dzka medzi d!-hmi !d, medzi my2lienkami na kad s0m za seba, a ak by svetlo dopravn0 znamena5 3azyk medzi nebesk-h telies, o nemono ani dok0za5 ani vyvr0ti5, av2ak ,dpoved0 na ne . plati5 Tak odli2n., ale pekn., teraz predstav!3e samo o sebe toko, ako sme zvykn!t veri5 inak. Hi 3e l0ska dvo-h 7[A, to 3e ! len napoly, 3eden sem a tam, o by in a nikdy nem6e /plne in0G z3edno-!3/-i kapela dr mil!3/-a d!2a vo vy22om d!-h! pohltil, a

3e to l0ska na spr0vne3 -este, teda sl/ia tie poko3 -ele3 mysle a 3e3 vvo3 nesie ovo-ie, to neb!de nikdy vydan0 znova, ako iadna korel0-ia v d!-h!, v zmysle spoko3nosti a poiadavke, rozp/25a znova. A keD sa dva3a dohad!3/ v na3silne32e3 nen0visti, pretoe tam by bol iadny zmierenia, ako zmier!3/-a mo-, ale ! 3e tamG myse m6e by5 ni !nbe1riedet samo o sebeG 0no h0da3/ len na vy22i! odmen!, tm vy22ie n0roky d!-h a 3eden deB, dokon-a sa im t! a tam v dobrom /itk! s 3e. Ale to, o 3e vy22 d!-h tam, b!deme disk!tova5 iba b!d/-nos5. A ak reprod!ktor k0e pred zhromadenm a spol! s nm, take to nie 3e von -vii5 myse k d!-hom, ale ako n0pad, prevl0da3/-i 3e na dennom poriadk!, de1inovanie a vykon0vanie zap03a tis-e Dal2-h a3 S!der n0pady. A ak lovek i3e Dale3, op!sten v2etkmi !Dmi, a tak sa nie 3e vyne-han vy22ieho d!-ha a st0le vis v hlbokom koreBa s ostatnmi d!-hmi !d dohromadyG a vy22ia myse b!de raz 2koda na neho. A ak zl.ho hrie-h!, ktor n0s to des, a potom, vy22ia myse, to 3e tie po!va k za-hvel, keD n0sledky zla rast/ v Bom, pretoe on nesie v2etko, a on zane proti, a st0le via- a via- a via-G To 3e trest zla, ktor0 rastie zlo konene pravda o hlav!, ako -elok d!-ha nad d!-hom 3ednotliv-a 3e zlo, a pretoe iadny d!-h vydr v dlhodobom horizonte, o ho tr0pi. A v prpade, e spravodliv z0kon, nie 3e len, e sa m6! ob3avi5 obstar0va5 -el/ dob! trvania tohto ivota, potom vy22ie d!-h toho, kto kon0 v mene svo3ho vn/torn.ho poko3a a podpor!3e svo3e v2eobe-n. /ely, tie zase konene !spoko3i5 a povzb!di5 3eho po!itie, s 3eho vlastnm hlasom, a on robil to nie na prv/, tak !rob to tak bezpen., a tak ovea via- ako dobr vydr, pretoe 8!-h -til nebezpeenstvo, e to, o on podporoval ne!st0le by5 proti. :0!ka o posledn-h ve-ia-h, n0s povedie sp&5 k tom!. %retoe to, o -hba z tohto pr0va e2te v tomto svete, m!sme sa pozrie5 na onom svete, ktor n0s b!de nastaven do nov.ho vz5ah! s vy22m d!-hom. Ce-li d!-h -el.ho pozemsk.ho v 3eho v2estrannosti a poetnos5 obdobn-h vz5ahov e1ekt, pretoe sa m6e vyvin/5 vrazne iba v priebeh! as! !dsk0 myse, ! predstav!3e v rovnakom prtomnos5, ktor0 ale da5 sa vdy ako te/-a, postr0da vy22 d!-ha pre 3eho as5, nie 3e kontin!0lna post!pnos5 spo3it-h /inky, bohat, ale teraz a3 v /plne inom a pln pr/d teie ako !dske3 mysle /zky a plytk potok. Tom!to pro-es! hovorme, v 3e3 vonka32om zast!povan prbeh!. ,n 3e ako rieka, ktor0 teie vo vln0-h prev0dzky. Sad pripomienok, ktor. sme v s/vislosti s pohybom os6b, by sa opakova5 pre prbeh len v inom preveden. Sovnako ako e1ekt odmeny, ktor. m6! by5 v bezvedom, v tom tak m0lo. O9ist!3/ /inn. v&zby medzi rovnak dan0, 3e t! nasled!3/-e, o 3e medzi tm. Ale tie na2a myse m0 tieto dve v roz3man aspoB rozoznaten. strany, e on a e sa viae S/asn. %ost!pn. vedomia. ,ddelenie kastr0t obo-h stran0-h !rite neb!de kona5. Xspe-h -elkov-h /inkov tie-in vedomia 3e len tok vedomia.

Tak 3asn., 3e podobnos5 mal.ho d!-hovne3 oblasti, ktor. v2et-i nosme v sebe, a v&2ie, ktor0 n0s pren02a do seba, ako vo vz5ah! k post!pnosti psy-holoIi-k-h a histori-k-h 3avov, ktor. k nim hlavne teraz all$eIs spolon/ doktrn! d!-h! !dskosti a 'edomie tomto d!-h! sa pripo3il. Sad!3me sa v tomto stretn!t s na2o! vlastno! doktrny, a3 keD to samozre3me n0hoda 3e len polovin0, ak d!-h! !dskosti pota pre d!-ha kra3iny, a vedomie o tomto d!-h! 3e povaovan sk6r zv&zk! ako IanI !dsk.ho vedomia by5 toton . 'o v&2ine prpadov, v sk!tonosti tm, e hovor o d!-h! h!manity, napriek tom! sme si, e to bolo len v individ!0lne3 vedomie, nevedomie -ele3 prrodyG kto si mysl, e !dia, alebo aspoB 1ilozo1i dobre vedia, o d!-ha, ale nedostane !d, s vnimko! prpadov, kad.ho loveka od dr!h.ho vie, o, ale iba po individ!0lne3 vz5ahy a nedokonal. 3e prpad. 8!-h !dstva, ako 3e tom! dnes pri3ala dobre vedomia v 3ednotliv-a, ale 3ednotlive-, to znamen0, e iadne tak. ve-i, vr0tane loveka samotn.ho v 3ednom. S!-h. s/et !dsk.ho vedomia 3e vedomie, nie 3e vedom. z3ednotenie !dsk.ho vedomia. Lilozo1 hovor, e iba slo, ktor. on s0m erp0 vo svo3om individ!0lnom vedom te3to s!my by, zast/pen0 zml!v! vy22ieho vedomia s0m. %oda z0kona, hovor %avelF :a2e poznanie 3e len iaston.G ale teraz by mal by5 iba vedomosti po astia-h a3 vy22i! myse, vedomie, a3 keD tvrdenie o nie, ale to, 0no, pretoe len ok a obra-e3- k/sky, len vdy nov. k/sky, nie vedom. NnbeIrei1en v2etky k!sy, len s/ sk!ton. 3ednoty vedomia, b!de !delen0 vy22ia d!-ha. Zrkadlo hovor, e dokon-a by5 miestnos5, alebo by5 3eho svetlo to, ale len to, o miestnos5 roziari. Tak to 3e potom, potom, o hovoril o d!-h! h!manity len, len osobnos5 3ednotliv-h liehovn v tomto vy22om d!-h! podstate to, o treba povaova5 za ob3ektvne a -entrom -el.ho vvo3a. A samozre3me, ako m6! by5 zameran. na rozvo3 vy22ieho pam&ti, e posledn0, len slov0, nie v podstate, sa rozpada5 rovnak., tak ako s Bo! zaob-h0dza5 len ho poriadne. Jno, mnoho z ni-h tie pravdepodobne dra5 -el/ d!-ha !dstva pre i-h vlastn. my2lienky ve-, a ako ho -hyti5, si 3e ist len 3eden tak. 'zhadom k tom!, v naoza3stnom d!-h! nee9ist!3/ iadne /da3e o vedomie bez ne3ak.ho vedomia, e v2etky klenie do 3edn.ho. :eviem, m63 n0zor na v2etko 3edine3 ve-i, e sa dostal do 3eho na3vy22e3 sebare1le9i!, ako 3eho na3via- zmyseln-h momentov v bezprostrednom sp6sobom; ,n by 3ednod!-ho nie 3e ne3ak d!-h, alebo to m! patr v2etko len nie spolone na tom, i on nevedel, v 3edne3 ve-iG z3edno-!3/-i vedomie 3e sk!ton -harakter sk!ton.ho d!-ha. Take, vy22 d!-h m6e, tam s/ r6zne tak., a to bez ohad! na to, i sme t!, e z d!-ha !dstva, kra3iny, alebo v 7oha, nenos na2e 2pe-i0lne vedomie oblast samo o sebe, bez toho aby bolo n!tn. zdr!ova5 sa vo v2eobe-nom povedom. :a2e 2pe-i0lne vedomia m6e pre neho ma5 len vznam, e 3eho v2eobe-n. vedomie sa pre3av!3e v kadom z n0s zvl02tnym sp6sobom. me na2a d!2a nem6e myslie5 na dr!he3, e neb!de ma5 d!-hovn kapel!, ale to vyad!3e d!2!, e v2et-i, ktor. 3e to, o si myslia o sebe navz03om, verknAp1end medvede v selbiIem vedomiaG tie, e d!2a m6e myslie5 rovnak/ /loh! ako ostatn., ale tam iadna kapela ako e na2e3 mysleG To si vyad!3e d!2!, ktor0 sa -ti tie strop 3e3 my2lienok na rovnakom mieste a i-h odli2nos5 mimo. Nba naopak, e dva3a !dia si myslia, navz03om, e i-h my2lienky m6! iastone

orientovan-h zhodova5, m0 svo3 z0klad v spo3en s vy22m vedomm. Zhrnieme vedomie n0s nadradenm d!-hom, nie 3e to tak, e on vie v2etko v 3ednom, o pozn0me osobne a navz03om, e i-h op!stil rozr!2en v na2om vedom, take by nikto nemal hovori5 o vy22e3 d!-ha. A tak obya3n. poBatie d!-ha !dstva sa rozp/25a b!D ako m0rne il/zie slov0, alebo 3ednotky mimo seba v realite na2e3 vlastne3. ! 8 v-33ie4 cit0ivos9 ob0asti a v60e.

A3 keD, ako sa i-h opakova5 dos5, nem6e analKIi! medzi lovekom a kra3ino! /plne, 3e to rovnako nemon. vysvetli5 bez po!itia rovnak-h d!2e pomery kra3iny, ako na2e vlastn. d!-hovn. 3e 3edin0 ve-, e na2e pozorovanie v oblasti intelekt! 3e k dispoz-ii ihneD , a vst!p pre pos/denie v2ky v2etk-h ostatn-h m!s tvori5 tak len osem, ktor. b!de ma5, e iadne Dal2ie roz2renie p6sobnosti analKIie, keD sa stretne, a namiesto toho, aby vdy otro-ky na rovnake3 analKIie dra5, 3e !ren0 ako ohad! na to, alebo hadisko po!va. A 3e to pravda, pretoe vemi dobre a do !rit-h medz, a3 keD vemi m0lo, ak sa !dia, zvierat0, rastliny porovn0va mimo neho po bok! svo3i-h zmyslov-h ma3etk! priamo ! zmyslov-h orI0nov kra3iny, 3e potrebn. ob3ektvne n0zory na nebi a s0m vyhra5 ako z0kladov a v-hodsk vy22e3 v2eobe-ne3 intelekt!0lne3 b!dovy. Zvl02tnos5o! relatvne3 nez0vislosti, zdanliv oddelenie, ktor. e9ist!3e medzi !Dmi, zvieratami, rastlinami takm sp6sobom, e kad v2ak, v2et-i sa odvol0va3/ na konkr.tne /zemie a 3e po!en a nastavi5 svo3 vlastn n0zor na pozorovanie, v -ele3 zemske3 plo-hy v2eobe-ne32 kapely toto porovnanie 3e proste nieo l0kav0. "en to, e as5 nevslovne via- a nevslovne pestre32ie zatkanie orI0ny v kra3ine, ako v n0s s/ pripo3en., a tieto orI0ny boli tie v&2ie a vy22ie, ktor. ma3/ by5 vykonan. v kra3ine, ako osoby samostatne z0robkovo lep2 bytost, ako v n0s, 3ednotliv. zmyslov. orI0ny, ktor. 3e podmnoino! . A to 3e presne to, o rob porovnanie via- i mene3 nedostaton0, ho-i presne32ie odpoveD 3e ale ne-ha5 ho sp&5 a do Dal2e3 limity ob3avia vstin ako zbene3 vy2etrenie m6e odhali5. To nie 3e len %aranormal, ktor. nes/ !d a zvierat0 v ne3G tam s/ e2te vy22ie aspekty, ktor. sa dria na zemi skrze ni-h, i-h vlastn vy22ie poz-ie vo vy22-h bytost poda. Ale, ale tam s/ vdy len konkr.tne aspekty ako monos5 3ednotliv-h !hlov pohad!, ako 3e mon. zska5 z d6vod! zmyslov. zariaden a postavi5 sa proti okolit.m! svet!G v2ak vy22ie, -el0 oblas5 pozemsk.ho do 3edne3 v2eob3ma3/-a vedomia prepo3enie 3e v2ak v2eobe-ne32 d!2evn. odmeny, ktor. preva!3/ v doprave, rozvo3 a histKrie -el.ho !dstva, dokon-a z -el.ho pozemsk.ho kr0ovstva a s/ neprst!pn., ako tak. na2e individ!0lne vedomie, v2etk-h pozemsk-h 3ednotliv-h liehovn a e2te natiahn!5 i-h konkr.tne n0zory a !st/pi5 len v 3ednostrann-h re1le9y, ako sa rob v dane3 poz-ii mon. v ni-h, a tm prispieva5 len peiatka pozemsk. d!-hmi na nieo v2eobe-ne32ieho a v&2 vznam ne to, e v izol0-ii z tak.ho ni-h m6e by5 rodi, d!-hovne3 r2e. Ale inak sa zaober0 na2e vy22ie vedomie s/vis s i-h v2eobe-n.

re1eren-ie o v2etko, o 3e str0vil n0m skrze zmysly kad/ str0nk! zvl025, stanie a re1le9, vo zmyseln s0m sp&5, a tm prispieva 3eho as5, rovnak. peiatka na nieo vy22ieho, pretoe to znamen0 iadny vz5ah k v2eobe-n.m! povedomia, by mohol by5. A3 v n0s zmyseln. nie 3e odrezan od vy22e3 !niverz0lnosti mysle, nie 3e abstraktn., a to vzia5. '2etky pohady zskan. prostredn-tvom na2i-h zmyslov, ako m0lo, ako by sa mohlo zda5, a s/ tak neznal svo3i-h vlastn-h inspirits s niem vy22m, o vy-h0dza zo v2eobe-ne3 prepo3enie d!-ha v ni-hG tak zvl02tne, o 3e viane roz!mn. ,krem d!-hovn-h odkazov a spomienok, ale spo3en. zvl02tnym sp6sobom do zmyslov., tak, e to tak ide r!ka v r!ke ako 3eden v tom, ako sa pozera5 na. 8okon-a a3 na2e 1yzi-k. zmyslov. orI0ny, ako s/ individ!0lne dobromysen niekedy m6e by5 i-h 2tr!kt/ra a i-h innos5 nesmie doteraz e9ist!3/-e len pre seba a kona3/ sami za seba orI0nov, ale iba v i-h spo3en s -el.ho tela a -el.ho tela, ale predov2etkm s mozI! a mozI!, k! ktor.m! ma3/ na3bli2 a na3d6leite32 vz5ah b!de pri3at0, a3 vyhr0va5 korene v dr!he3, ktor0 vst!p!3/ do vz5ah! so svo3imi v2eobe-nmi innos5ami a nepriamo prb!zn kad.m! in, s/ vemi ,ak0va sa, e im, rovnako ako n0m a3 -ez na2e individ!ality po-hopi5 len v spo3en s okolitm svetom, a -ez v2etky kra3iny, ale predov2etkm s horno!, -el. !dstvo inbeIrei1enden r2e na Zemi, aby som tak povedal, korene, a teda s vy22mi dopravn-h vz5ahov ra3ina vst/pi5 do tak.hoto z0sah!. A tak zost0va na v2etky nerovn., ale vea z z0pas! medzi pomerom pozemsk. 3ednotliv-h tvorov na Zemi a na2e individ!0lne zmyslov-h orI0nov k n0m. Ako, potom, ! n0s r6zne zmyslov. orI0ny ma3/ vemi odli2n. d6sto3nos5 a vznam, a 1!nk-ie 3edn.ho z !pevnenia vy22e3 d!-ha, z Nnspire T!nI preto, da5 viapriestor! ako ostatn., to 3e tie v 3ednotliv-h tvorov na zemi, a pri3a5 !d v tomto ohade nepo-hybne prv. miesto 3edn.ho. Z0vod nerob ni, keD 3e3 byt st0le na roz2renie a roz2renie vy22ie a maova5 via- oar!3/-eG vedie v tomto odbore a z0roveB -ti 3e3 e9isten-i!G Tmto prispieva 1yzi-ky obohati5 Ordleib a zmyseln z0roveB posilni5 d!2! na zemi, ozdobi5G ale to 3e v kra3ine, a kra3iny s Bo!, ale len bezprostredn zmyseln. po-it e9isten-ieG z0vod nevie ni o svete okolo seba, nem0 zrkadlo, a tak sa hromadia v p6de na zmyslov. e9isten-i! rastln ni z poznania o rastlinyG ra3ina m0 po-it z0vod! iba obzvl025 vrazn zmyseln. stanovenie i-h e9isten-ieG ktor0 3e z0roveB rastln d!2e. 8!2a dom !d a zvierat, ale, aby som tak povedal, a3 zrkadlo vo v&2e3 i men2e3 miere pozemsk. okolo, !rite nieo nadprirodzen., ako 3e tom! teraz len m6e zda5 z pozemsk.ho hadiska, odr0a, a odr0a sa v !Do-h st0le 3asn. zrkadlo dom a to sa odr0a a3 v st0le vy22-h obr0zkov, pretoe obr0zky nie s/ m=tvi, ale i3/, a pohybova5, a s/ tkan. spol! do vy22ieho sveta, zrkadlo samo o sebe nem0 h0dza5 sp&5 m=tve, ale zmeny na 1otk0-h. Ale ani na3v&2ie a na3vy22ie !dsk. kra3iny a nebo odr0a iba z !rit.ho !hla pohad!G ale kra3ina m!s by5 tis-e a tis-e vy22-h a ni2-h poloh0-hG -h-e tis-e a tis-e !d a zvieratG a kra3ina nie 3e !naven, ale vdy s5 na nov. a koprova5 tak, aby sa vyvin/5 do sebare1le9i! a re1le9i! vy22i! i-h -el.ho ivotn.ho kr!h! a rozv3a3/-e sa vyerpa5. Ale predov2etkm, o sa tak odr0a na 3edne3 strane v 3ednotliv-h bytost, potom e2te vy22 d!-hovn ivot 3e postaven v i-h rokovan a i-h histKrii v rovnakom pomere a zap03a op&5 do ivota 3ednotliv-h stvorenia, ako v 3ednotliv-h

!dsk.ho d!-ha nad v2etkmi 3ednostrann odrazy na vy22 d!-hovn ivot a hromad sa v oblasti zmyselnosti, to 3e e2te vy22 zdvih, zadn /toky. Av2ak, ako b!de vidie5, o vidme t! dole z prev0dzky a histKrii, a to a3 len vemi vonka32e3 strane nieoho hlb2ieho Nnnerli-hem, ktor. nem!sia vyzera5, e n0m na2e pozemsk. poz-ie. :0!ka o posmrtnom ivote 3e ale, aby tieto /vahy e2te d6leit doplnok. ?el n02 t! ni2ie ako v s/asnosti, pomerne zmyseln ivot 3e len z0kladom b!d/-e3 vy22e3, ktor0 nie 3e ni2ia ako vy22ia z d!-ha patr k na2e3 s/asnosti. Ale /vahy o t! nema3/ z0klad. %oDme sa dra5 toho, o m6e by5 pre3ednan. na pred-h0dza3/-i-h z0klado-h. Tak 3a idem k! kontempl0-ii niektor-h ob3ektov Tob3ektvne vnmanie a b!deV, -ez ktor. predstav!3/ mnoh. 5ak., a3 keD sme sa vytiahn!5 a3 sa malo !vaova5 len ! n0s, ne-ha5, keD sme tak versteiIen n0s do vy22e3 mysle, kde mitsteiIert obtianos5 bez toho, aby s/asne zv2i5 prostriedky, aby sa na B!. A tak 3e -elkom dobre mon., e nasled!3/-e /vahy sa ne3av akkovek vyhov!3/-i vo v2etk-h ohado-hG b!dete sa ma5 na pozore, aby vidie5 prpadn. -hyby roz3manie o -hybe ve-i a odmieta3/ !niverz0lny, pretoe 3e to zl. a to na3m& alebo po-hybnos5 do-h0dza. Ak to nee9ist!3e, na2a vlastn0 myse, napriek tom!, e niektor. d6leit. podmienky rovnak., ani na po-hyb0-h a obvykle len !ntri1tiIer prezeranie, my sme mene3 okr!hy k e9isten-ii d!-ha nad nami od A mono nie -elkom /spe2n-h prv-h pok!so-h, analKIov. podmienky To ist. disk!tova5, sa m6! pohybova5, pretoe sme nemali iadn! in/ priame pozorovanie, ako 3e t! na male3 vzorke, ktor sa n0m d0va s0m v sebe prik0zan, v2etko ostatn. m6e by5 odvoden0 iba analoIi-ky s tm ale. %ln iInoroval, ale t0to disk!sia e2te nie s/G m!s by5 snaha, aby sa to, pretoe 3edin sp6sob, ako !enie m6e zska5 z vy22ieho d!-ha ivota a n0sledkomG pretoe tam 3e sk!ton d!-h, sami m0me vz5ahy s tmto d!-hom, tieto vz5ahy pri-h0dza3/ na na3d6leite32ie vz5ahy pre neho, ako s/ povaovan., a 5akosti !enie neb!d/ napadn!t, tak sa na n0s za/toili. Av2ak, ni nebr0ni tom!, aby vidie5 na prv pok!s len vst!p tri1tiIerer a plodn. vvo3i, pre b!d/-nos5. ' na2e3 -itlivosti 3e pre n0s z0roveB plo-ha -ieom 3asnos5, e9perien-eability kedy sa s!b3ektvne n0m predstav!3e -ie, ktor i-h sp6sobil. To 3e v sk!tonosti ! vemi 1ilozo1i-k0 re1le9ia, na ktor. sa len zriedka, a ktor nikdy zamestn0va3/ na3via- !d, aby si !vedomi5, e v2etko, o vidme okolo n0s a pre n0s, po!5, -ti5, rovnako ako my vidie5, po!5, -ti5, naoza3 len v na2om vnman, po-itG nie e by to ani nieo, o v re0lnom z int!-ie, po-it zodpoveda3/G ale na3prv m!sme im ale iba tie, sa n0m predstav!3e 2o2oviek sa, zd0 sa n0m priamo ako tento. Jno m6e niekedy obya3n. zmyselne3 1ant0zie, ktor0 odpoved0 na ni mimo n0s, nezskali -harakter ob3ektivity. :ielen zmyslov. int!-ie alebo zmyseln. Nl!stran., ale sme proti n0m takmto sp6sobomG ale v2etko spo3en. sa k nem! v priebeh! ivota vedom-h i nevedom-h spomienok a z0very ako nieo pridr!en., 3e s ob3ektivizovan.. Sme si poia5 to bolo, od n02ho d!-ha von, keD !r!3e pred-h0dza3/-e sk/senosti na kade3 ive3, st0le roz!mn/ ve- s mnohmi 1!nk-iami, 3e to, e v mnoh-h prpado-h, ktor. nepatria priamo do vnmania, zmyslov. vnmanie a e2te s ob3ektivizovan.. ra3ina, naprklad, by sa n0m 3av len ako mramorov/ plo-h! iba zmyseln do3emG iba Z0st!py 3asnosti v sebe ! nie lenov, o si sp03ame pripomna3/-e vidie5 tvarov a

1arieb, ak nie, aby sa na vedomie ! podrobne na3m&, 3e ob3ektvne kra3in! s vznamom stromov, domy, !dia, rieky ne3 G ale my sme ale, e o sebe d!-hovne zviazan AnIe, tento vznam sprostredkovanie, nie roz!mn. nad0-ieG ale da5 to potadlo v 3ednom z n0s. Ho nem0me ob3ektivizova5 v2etko v pohade na m!a s nm, ktor my e2te nie zmyseln pohad na neho. %oDme po/va5 rei, po!li sme ni, ale naoza3 zmyseln. hl!k!G ?el bod rei 3e zo seba psy-hi-ky 3e spo3en0 (V G ale ob3ektivizova5 vznam rei so zv!komG 3e n0m, ako by sa preberal z vonka32ieho pre3av! i-h vznam! mitbr&-hte rovnak., sme dostali ako nieo nov., nie od n0s pr-hod, ale v n0s do pr-hod!. - Hist Sens!al ob3av a3 pravdepodobne nikdy ob3ektvne, a na3vy22ie a na3lep2ie, o lovek m0, hr0 tie v sp6sobe, ako sa -h0pe ve-i, interpretova5, nazna!3e, s/vis s ostatnmi, a tm obohatil opisn, poznaten., zd0 sa m! nie mene3 ob3ektvne.
(V

monos5, e posl!-h0 spr0vne anknAp1t vznam rei po!5 slov0, take vznam reprod!ktora vytv0ra v Bom op&5 spova vo vz03omnom nastaven i-h mysle a i-h orI0nov, ktor. samy o sebe len i-h spolon.ho orIani-k. NnbeIri11ensein vy22ia myse a telo by mohlo by5 vy!ovan.. T! s/ v2ak zaober0 len tm, ob3ektivity, v ktore3 sa ob3av!3/ vznam slov v rovnakom ase.

4edzitm sa na2e vy22ie d!-hovn. ob3ektiviz0-ie nie 3e v prlohe k Nl!stran. sveta zmyslov, a tak Dale3G 0no myse m6e to ist., o pridano! kroky z 3eho v2eobe-ne3 7orne oboha-!3/-e a beIeistend k n0zorom, ktor. za-hyt0va3/ a3 !nob3ektiviert a bez int!-ie v pam&ti a vy22e3 kon-epn. d6sledky a kombin0-ie a pam&ta3te, len to, e znov! a znov! sa svetom 3asnosti v prinne3 primeran vz5ah ost0va. Tie sme mali po-it, e hneD od na2i-h n0zorov, zmyslov. vnmanie, dospel spomienky patria k n02m! d!-h!, t! po-it, e n0m -!dzie straten0. Ce nesporn., teraz m0 a3 d!-ha kra3iny na 3eho /zem ob3ektvne prehadnos5, sk/senosti v tom, o m! !r!3e 3eho zmysly z0kladne a nadv&z!3e na neho. Svet ob3ektvny 3av 3e len poda 2ir2om slova zmysle z0kladne, ktor0 3e vy22ia d!-h na 3eho prkaz, roz2ri5, a v s/lade s v&2o! v2ko!, ktor/ m0 nad nami, zv2i5. %re n0s, len sa zd0 ob3ektvne, o erp0me prostredn-tvom 3ednotliv-h zmyslov-h orI0nov, 3edna pre neho, o sa erp0 -ez 3ednotliv. bytosti, ktor. predstav!3/ svo3e zmysly len na vy22e3 /rovni, a tm vy22ia 3e d!-hovn, ktor sa hromad v priebeh! svo3e3 zmysly z0kladni ide, rovnako ako ! a3 keD vy22i! myse ako sk6r to, o sa bytosti hr0 im, iastone ako odraz v2eobe-ne32-h d!2evn.ho vlastn-tva vy22ie mysle ned0 zobrazi5 v Bom, ale iastone vDaka ne3 a3 naDale3 !r!3e, op&5 odr0a do neho tak, e m vy22ia myse a3 nad nami st0le hr0.'y22ie d!-hovn. v individ!0lne3 !dske3 bytosti 3e pr0ve len 3adro pripevnenie na v2eobe-ne32ie d!-hovne3 8!-ha na n0s, e ani v rok! sa rozhodol, ktor. z ni-h do 3edn.ho loveka, ani v tom, o vst!p!3e do s/t! 3ednotliv-h lovekaG mene3, take ak b!deme len prem2a5 o svete m!ov, ale ako sme sa vdy robi5. :esmieme si myslie5, e ani v lovek! na3vy22ie a na3lep2ie, o prroda okolo n0s, by sa mohlo !k0za5, e 3e e1ektvny a aktvny, len to, e to m6e e2te ob3avi5 iba v niektor-h, e rovnak. nie s/ vyerp0va3/-e partik!lariza-e to. :a2a myse nie 3e len

mramorov dosky zmysel, tak ako tak, e m vy22ia d!-h s nami ako s 3eho zmysly a rozhliada sa okolo 3eho tela beholdeth seba, pretoe my nie sme, aby sa bez na2i-h koreBov vo svo3i-h vy22-h oblastia-hG rovnak0, vy22 a na3vy22 d!-hovn ivot tk0 sk6r v tomto zmysle paneli, nastav sa k n0m na 3edne3 strane vysoko nad zmyselnosti von a vyhr0 dr!h/ stran! ! n0s nov.ho !stanovenia. To 3e vy22ia a na3vy22ia v n0s nieo, o sme nemohli ma5 z n0s ako 3ednotliv-a, ale iba prostredn-tvom na2e3 bvania vo v2eobe-nom d!-h! n02ho odkaz! v v2eobe-nom d!-h! a poda v2eobe-n.ho d!-ha. ,n 3e ten, kto d0va na2e d!2evn. styk, nazhromaden. poklady !dsk.ho poznania z 3edne3 doby do dr!he3 vyzdvihn!tieG 'idme to len vonka32ie podmienky, e m0 vn/torn. vedomie toho. Ale ako 3e to vy22ia navrhn!t v n0s a navrhol n0m 3e vdy nieo, v ktor-h vy22 myse, b!d/ ako nov. !ren0 nieo ob3ektvneho o n0s, ktor0 pri-h0dza iba skrze n0s v Bom. ad dlh!3e vzdelanie, vyvol0va ho nad zmyseln. zviera, iastone 3eho vedomie vz5ah s v2eobe-n/ povah! a iastone re1le9n. v2eobe-n.ho vzdelania, na z0klade ktorm bolo !dstvo zeither zskan-h i-h prepo3enie medzi sebo! navz03om a s okolito! prrodo!, a na3m& medi0-ia sa k ne3, ale tie nesie a3 poda toho, ako sa zdvihne tento 1orm!l0r a zdoben. v sebe a tm p6sob sp&5 na -elom svete, o do dopyt! v2eobe-n.ho vzdel0vania. A na3vy22 a na3lep2 !dia dostali 3edn! r!k!, na3vy22ie a na3lep2ie re1le9y z vy22ieho d!-ha, na dr!h/ stran!, oni robia na3v&2ie a na3lep2ie, naDale3 ho podporova5. Cednod!-hm abstraktnm myslenm, s vnimko! vz5ah! s 3eho int!-ie oblasti vy22ieho d!-ha mohol tak mal pokrok ako 3e t0 na2a, ale 3e zakorenen0 o stvoren v int!-i!, vonka32ie sk/senosti, ako tvorovia zvr0ti5 i-h vy22e3 d!-hovne3 vy22ia d!-h!. 'z5ah medzi nami a vy22i! d!-ha, potom 3e zhrn!t0 znova, totoF ,zn0menie o int!-ii, i vonka32-h oblastia-h odborn-h 1orm!l0ra pre vy22i! d!-ha doplni5 3! o Dal2ie v&2ie z int!-ie, sk/senosti oblas5, ktor0 m0 -harakter ob3ektivity pre neho, rovnako ako pre n0s , a len n0s nesie skrze nehoG pretoe on zdiea to n02 ob3ektvny n0zorG Tmto ob3ektivizovan. pre neho, ale preto, e 3e vy22 d!-h ako my, z0roveB v2etko 'y22ia vyvin!t v r0m-i na2e3 int!-ie, sk/senosti, oblasti v n0s, v sp6sobe podobnom tom!, o vy22ia pridr!en0 k 3ednotlivm zmyslov-h oblast v n0s, na pre n0s s tmito ob3ektivizovan. v 3ednom. Ale vy22ie d!-hovn. plat pre neho nie 3e v tomto ob3ektiviz0-ie. :aopak, v2etko 3e vy22ia v n0s nieo vy22e3 mysle ako 3ednotliv-i, ale e2te ne n0s m0 nielen v n0s, v v2eobe-ne32m sp6sobomG sme visie5 rovnak. s0m sebeG a v Dal2om stanovenie i-h ako aktvny, ako to 1!nI!3e 1ortz!bestimmen n0s -ez to. Ak sa v pred-h0dza3/-i-h /vah s-e tro-h! 5a2ie, take zr!2i5 dr!h/ stran! v niektor-h probl.mov, ktor. si pra3ete inak sa zd0 by5 5ak., aby sa rozp!stilG ako 3e potrebn. k i-h rie2eni!, m0 len s0m viedol tieto /vahy, len, e analKIia mal pom6-5 sa s nm stretn/5, a od6vodnen. Hlovek sa m6e !dova5, preo to pad0, ale nie v na2om po-ite, e patrme do vy22ieho d!-ha, ak i3eme vo vy22om d!-h!, pohyb!, a ma3/, a on v n0s. To nem6e klesn/5 v na2om slova zmysle, pretoe to nespad0 do po-it! vy22e3 mysle s0mG Sme n0stro3mi 3eho ob3ektvny n0zor, a to iba pomo-o! 2pe-i0lny-h odrazy v ktorom on sa stretol s nami, my2lienka m6e nasta5, e to, o sa vytv0ra v na2i-h d!2ia-h patr k

nem! a3 bez neho, ale to 3e ve- -it! pre neho . Hm vy22ia myse, aby 3asne povedal, sme v2ak zatia nem0me reprezentova5 -el n02 obsah d!2! v spodne3 asti na2i-h zmyslov bridli-e a -el 3eho obsah s0m d!2!, ma3/ ako to bolo za namiG Z tohto d6vod! 3e vemi na2e3 zn0me, ale nie s/ 3ehoG to, o 3e, ale !vedomte si, v n0s skrze n0s, berie ako 3eho bytia nieo ob3ektvneho, alebo de1inova5, nie 3e pravda, ako ! e9ist!3/-e s/as5 svo3ho bytiaG teda po-it z toho nem6e prs5 do n0s, e sme s/as5o! 3eho bytia. Ale ak b!deme sp03a5 sa s vy22o! intelekt!0la s 3eho vere3nm ma3etkom, a tak sa -tia sk!tone ako n0doby a ma3ster tohto spol!vlastn-tva, ale nie tak -elkom, ako to, o odr0a vo zvl02tnym sp6sobom v n0s a prepra-ovan0 seba a spra-ovan. ho vr0til 3e to sk6r v oblasti toho, o 3e stanoven. ob3ektvne, s rastom, ako by analoIi-kmi vz5ahy vysvetli5 sami. Ale ak b!deme st0le -ti5 okamite, e vyplva3/ z na2e3 int!-ie spomienky patr k n0m, stratil po-it ob3ektvnym, -!dzinev ni-h bez ni-h, ale rozmazan. v na2om vedom, 3e to a3 na2a viditen. od-!dzenie od vy22ieho d!-ha len v na2om prtomn, relatvne roz!mn int!-ia ivot sklad0, nie 3e v ivote vy22e3 d!-hovnosti, vedieme v posmrtnom ivote v Bom, do ktore3 vst/pi smr5o!. Ale to patr v neskor2-h /vah0-h. Teraz sme tie rozpory a nedostatky v oblasti !dsk-h oblastia-h s/ mene3 m6e od-!dzi5 via-, pretoe oni nehovoria pri-h0dza zhora, z v2eobe-nosti vy22ia mysle v !dstvo, ale z ni2ie 3ednostrannm a diverIentn. zmyseln.ho pohad! !dstva na vy22i! d!-h prde a stabiliz0-ie a spra-ovanie pon!ky -ez neho. ad novo vznika3/-i-h !dsk-h 1oriem ako nov. prleitosti a zaiatkom tohto diela vo vy22om d!-h!, ako v n0s, kad0 nov0 riasy, ktor. obohatili na2e pole sk/senosti. '2etko, o t! na Zemi sa de3e v na2i-h myslia-h, take sa z niektor-h 2tvrt pre vy22i! d!-h! -harakter! neho nedobrovone stret0va3/ na naG !rite3 strany, ktor. do te3 miery, e ani prs5 zhora 8!-ha Sv&t.ho v n0sG a samozre3me do v2etk.ho, o robme a myslme, o pri2iel z vr-hol! v2eobe-nosti vy22ia mysle v n0s, rovnako ako nieo, o pri-h0dza sp&5 k v2eobe-nos5 vy22e3 mysle skrze n0s. Nba abstrahovanie s0m m6e by5 a3 rozviedli. Qrme 3! n02 podrobne zospod!, zatia o sme z0roveB Pener0lneho tam pod 3eho !stanovenia zhora, pretoe 3e to sp6soben. mkovek, o robme, a myslm, e z ho3nosti -el.ho protiopatrenia s alebo, a dokon-a a3 v n0s v platnos5. A tak on b!de tr0vi5 poklad, ktor had0 svo3e rozpory a nezrovnalosti, pretoe sa s nm stretn/5, kompenzova5, striedav prev0dzk! n02ho d!-ha medzi sebo! navz03om a s prrodo!G len to, e 3e v tomto prpade nie 3e neobmedzen0, pretoe nie sme neobmedzen. tvarovanie na2e sk/senosti z te3to oblasti, ale sme a do !rit-h medz, a s nm hrani-e leia e2te Dale3. S takmito /vahami, ale b!deme pre-h0dza5 z oblasti vnmavosti v oblasti innosti vy22e3 mysle, a tak to b!de !iton., roz2ri5 analKIi!, ktor0 sa n0m doteraz viedol o znamen0, e tie sl/i vzdialen-h rokovania na z0klade mohol. Zobrazi5 iv-h tvorov na Zemi z !rit-h kr!ho-h ako zmyslov. orI0ny vyzera3/ rovnako, take in. ne pohybov.ho rovnak. s!b3ekty, v podstate, ale a3 kl!b!, rovnako ako na2e oi, na2e !2i, nosa, n02 3azyk, na2e r!ky zmyslov. a orI0ny pohyb! v 3ednom si. Svaly v mysli poskytn/5 svalove3 a kostrove3 s/stavy YV , o s/vis a3 nervy do mozI! ako senz0-ia apar0t! a na z0klade ktor.ho Ttelesne3 a d!-hovne3V

m6e pri3ma5 imp!lzy z mozI!, ako s/ po-it apar0t! tak. propaI!3e potom. Tie, m!sk!loskelet0lna syst.m, treba povaova5 len s tmito koreBmi v mozI! v spo3en, bez ktor-h by to bolo v neinnosti. %rostredn-tvom pohybov.ho apar0t! m! had0 3eho zmyslov. orI0ny na ak-ie vdy prezentova5 tak, a to dokon-a tak, pretvori5 t/to as5 priamo na Ienehmsten int!-ie a po-ity s/ zskan. zmyslov-h orI0nov a iastone '2eobe-ne plat, e a3 -ez -ez zmyslov. orI0ny, a3 keD -el orIanizm!s zadn kr tie v /elov-h /vah b!d/ dodriavan. a po!van. sp6sobom analoIi-km k zemi 3eho stvorenia. 4!sk!loskelet0lna rovnak sl/i len ako predstavova5 vonka32ie vplyvy a prepra-ova5 to tak, e as5 priamo Ienehmsten viery a po-ity samotn-h, a rozhodol takto tvorov na zemi, aby sa zskali, ne3ak v2eobe-ne32 presahova5 stvorenia, a3 keD -el sp&5 kr a v a 3e tak vhodn a3 pre to nie 3e ahosta3n. /elov-h /vah b!de. ' prvom vz5ah!, smer zskanie okamite3 PenAIens, akty d!2evn. strane zmyseln. in2tinkt alebo pop!d tvorov, v dr!he3, smer k zskani! Dal2ieho a vy22ieho /el!, tm vy22ia b!de rovnak.
YV

A3 na !-ho a nos -hba ne!robil to. :a rozdiel od vonka32ieho !-ha svalov, ktor. nie s/ vemi

aktvne ! !d, s/ t! a3 vn/torn. svaly, ktor. riadia nap&tie dr!mhead a vz5ah!3/-e sa k sl!-hov-h kostiiek. :ozdry mono pohybova5 svaly.

80 sa vysledova5 tro-h! Dale3 nad analKIi! e2teG a keD sa v6be- presvieda5 len do !rit-h medz a m6e vies5 presvediv., a to a3 vo v&2e3 vzdialenosti pokraovanie v podpore t-hto nie 3e podstatn., ale niekoko slov v s/vislosti m6e by5 t!.
Z3ednod!2ene povedan., kad zmyslov orI0n !zatv0ra svo3 -hod /stredn-h orI0nov zmysle a motori-k-h nervov na dr!h! kompas vypn/5 t-hto nervov sa vyskyt!3/ v mozI! alebo mie-hy v zl/enine typ!, e po-it podnety, ktor. sa p6vodne vz5ahovala len na samotne3 in2tit/-ii alebo Sovnak vvo3, pohyby tela Ttzv. re1le9n. pohybyV m6! sp6sobi5 ! motori-k-h nervov, ktor. sa odr0a3/ od zmyslov-h nervov do -entr0lne3 spol!pr0-!, a tak vyvola5 3ednotk! pre pos!n bez vy-h0dza3/-i z -elk! b!de ma5 vplyv na potreby, aby sa do hry T ako v prpade, e oko nedobrovone zmen v d6sledk! sveteln.ho podnet!, r!ka nevdo3ak trhne s ihlo!, atDV, a -el tento kr!h 3e vlastne len plne orI0n. AnalKI sa pripo3 k tel! -el.ho loveka, alebo -ele3 3eho po-itov a pohybov.ho apar0t! v priebeh! -el.ho senzori-k-h a motori-k-h nervov a -ele3 mozI! a mie-hy z -entr0lneho spo3ova--h ast do v&2ieho kr!h!, v ktorom in-h kr!ho-h Tna3m& zo same3 ast, ktor. 1ormy mozI!V 3eho bioloIi-k. d6vody pre vy22i! inteliIen-io! a b!d/ Tnamiesto toho s/ zahrn!t. v !2om obya3n. zmyslov. vnmanie a vnma5 diskV. Q2 kr!h Tkad. idielV, ale 3e zalenen0 do dr!he3 T-el lovekV tak, e sa m6e vy3adri5 nielen vplyv na to, ale tie i-h pri3ma3/, ktor. ma3/ via- ne v2eobe-n vznam zatv0ra sa v /zkom kr!h! s0m . ^V tak, naprklad, o sebe nedobrovon. Tre1le9n.V pohyby oka, o sp6sob!3e sveteln imp!lz, n0lad! oka, alebo by mohlo sp6sobi5, iastone modi1ikovan v6! a v priebeh! n02ho myslenia, niektor. z ni-h m6! by5 zabr0nen., obr0ti5 m6! by5 obsaden. prostredn-tvom zmyslov na v6li a vy22e3 inteliIen-io!, rovnako ako mnoho motvov na2e3 v6li a na2e my2lienky s/ !r!3/-imi 1aktormi v zmyselne3 prleitostia-h. %odobne, kr!h, ktor m! 1ormy, obsiahn!t. v e2te Dal2ieho kr!h!, ktor -el0 kra3ina sa v2etky svo3e tvory pre vy22 prin-p `V !zatv0ra, a kad lovek 3! roz2ir!3e ovplyvB!3e prostredn-tvom svo3i-h ak-i a pri3ma ako determinant ak-ie, ktor. ma3/ v2eobe-ne32 vznam, ne len sebere1erenn priamo na neho, ktor si el0, aby sa vo zvl02tnom kr!h! 3eho po-itov a pohyb!.
^V

40 sa za to, e nervov. /inky nervov-h vl0kien m6! by5 zasaden. nielen

kontin!ity, ale a3 dotykov. plo-hy ThanieVG v sk!tonosti, e sa 3edn0 o 3eden z na3d6leite32-h prostriedkov pre prenos nervov-h /inky na telo. T%ozri 'olkmann 3e l0nok >LyziolKIia nervov>, s UY_ vo [aInerove3 1yziolKI. Slovnk na.V. Za to, e si mono predstavi5 s-hemati-ky, e mal kr!h 3e obklopen v&2ia, a pre-h0dza 3eho vn/torn. iaston. !pevnenie na rovnak0 v sk!tonosti vz5ah s nm, ale m!sm prizna5, samozre3me, e na v sk!tonosti odohr0va v tomto vz5ah! dispoz-i vea tmav0 prevl0da. Ce nesporn., mono vidie5 v tom, ako lovek zaleB!3e do kra3iny, nehada3te ni obya3n. opakovanie sp6sob!, akm zmyslov orI0n ! !d nain2tal!3e.
`V

%ohon a v6a stvorenia sa spo3i5 sa dobre vy22ia ne pohranin-h oblastia-h sveta b!de, ako vnmanie a poznanie ist. vo vy22e3 znalostn-h oblast. Ako v2etky poroz!menie a poznanie sveta 3e nakonie- v !ritom vedomia kra3iny spolone a zavrie, take v2etky motory a v6!. Av2ak, 3e to a3 v prpade, e rovnak. vedomia, ktor. 3e aktvne od 3edne3 strany vnmav. iba dr!h., a to 3e tento z0ver alebo tie na3vy22ie a!tomati-k/ prev0dzk! Tnie 3e s/etV v2etky in2tinkt a b!de v na3vy22-h vedomie !zly na zemi, alebo e dokon-a a3 po tom, o 3eho v ak-ii a!sss-hlaIenden innos5, ma3/ by5 pri3at. ako ved/-i alebo hlavn v6!, Total v6a alebo v6a e9-elentnosti svetove3 par. Ale pretoe na rozdiel od dohody o na3aste32 topvedomie takisto pokrva 2pe-i0lne vedomie as!, vr0tane prst!p! prostredn-tvom !dsk-h a na3m& 1rak-i !dstva, to ist. sa b!de kona5 bezprostredne po aktvne32 ako Se-eptvne strane. ' tomto ohade sa b!de !silova5 n0s v2etk-h na 3edne3 a te3 iste3, a hlavn., e si kladie za -ie s5 kamkovek, aby t/to sit!0-i! tak, e sme v2et-i vyhra5 s/asne s nm, m!s vst/pi5 do v6le na2e3 vynika3/-e3 d!-haGpokia to neb!de smerova5 k te3 iste3 ve-i, to znamen0, e i-h r6zne alebo proti-hodn. 1aktory. Ho 3e zahrn!t. v na2i-h individ!0lny-h v6o!, sa zhod!3e vo v2etk-h v6le vy22e3 mysle, o 3e rozdiel medzi nami, namoenm v -ele3 3eho v6li ako osobitn. !stanovenia na i-h z0klade od. Tak na2a ni2ia 3ednotlive- b!de v kadom prpade, aby sa iba ako okamih -el.ho 3eho v6!G a m6! by5 na2a sloboda, na2a v6a, a3 keD sa v2etko, o sa de3e vo vy22e3 d!-h-lov, ale nezd0 sa, e ho ako 3eho slobody, 3eho v6le vo vy22om zmysle a by5 potan, ale iba ako nieo, o 3eho v&2 slobody, 3eho nadriaden b!de ovplyvnen0 tm, ako mo- na2a sloboda, na2a v6a 3ednotliv. podriaden-h k nem!, asto sa navz03om a s na2o! -elok b!de sama o sebe tvrd, motvy, motvy, m6e by5 diaInostikovan s %re v6a vy22ieho via- nez0visl.ho d!-ha, ale len tro-h! v&2i! nez0vislos5, vy22i!, di do-h0dza na individ!0ln! v6! !d! v mieste, ktor. trv0 len !nselbst&ndiIeres ni2ia motv vo vz5ah! k na2e3 v6li. ,krem toho, analKIia m6e s tmto pomerom n0m dobre sl/i na il!str0-i!. oko a motvy vst!p!3/ do hry v posledne3 v6le, ale v6a v&2ia ako s/et 3ednotliv-h motvov, ktor. vst!p!3/ vedomie, a asto robme nieo s v6o!, nie bez motvov, ale bez n0s, ak.kovek 2pe-i0lne motv na vedomie prinies5. Take to b!de s v6o! vy22o! mysle. S/et 3ednotliv-h vedom.ho loveka sa m6e via- pokrva5

3eho horne3 v6! v2etk-h, ako s/et na2i-h vedom-h 3ednotliv-h motvov z !dske3 v6le, na3m& preto, e vy22ia myse m6e ma5 mnoho motvov po mnoh-h vz5ahov, ktor. leia mimo !dske3 obavy v6be-, a3 keD st0le s nami bedenkbaren, b!de k dispoz-ii v na2i-h priatesk-h motvy vo vz5ah!G naopak, 'orbedenken a b!de sa kona5 poda individ!0lne3 nie izolovane, ale iba v konte9te -el.ho vy22ia myslenia a b!de priestor. Take sa m6e sta5 to, o nebolo v z0vete a predvdavosti 3ednotliv-a, ani z v6le s/t! v2etk-h 3ednotliv-h !dsk-h bytost, mnoho z vy22e3 v6leG 0no, v2etky vek. !dalosti de3n boli na3via- po kade3 str0nky vyad!3e /mysel a priania !d, ale nie vo v2etk-h. :aopak, s/ v2ak pre tm vy22ia b!de determinanty vo v6li !d, ktor sa smer 3ednotliv-a k -elk!, Ako sa v n0s motvom v6a iba v s/lade !spie5 ako -elok b!de, pre 3e3 stanovenie 3e !rite podiea sama, nie hlavne br0ni v6le 3edn.ho loveka 3e 3edinm s!b3ektom m6e ma5 /spe-h, keD sa hod do ?elkov0 v6le bytia o n0s to pre3de. Sme teraz na na2e3 strane, na2e ak-ie vdy zabezpei5, e v2etky motvy v6le, z ktore3 sa ob3avia, rovnako ako 3e to mon. v s/vislosti m !spoko3 sa de3e, a tak 3e ahko vidie5, e to, o sa de3e na zemi, tak Daleko, e pod vplyvom v2eobe-ne3 v6le vy22e3 mysli, 3e, ako postava, 3e predpoklada5, e v2etky r6zne !renie 3eho individ!0lne tak b!de mon. !robi5 dos5G a preto vemi po-hopiten., e a3 napriek vy22e3 v2eobe-ne3 v6le, 0no -nos5 z toho, kad lovek m6e !spoko3i5 svo3i-h podriaden-h b!de a !rit. medze. Ale len do !rit-h medz, do te3 miery, e v rozpore s inm, ktor. 3e odli2n. individ!0lne v6li a nad -elo! -ross-v2eobe-ne3 v6le, ktor0 sa sk!tone nevz5ah!3e s/et v2etk-h povolen.G rovnako ako v na2e3 v6le v kon1likte motvov medzi sebo! a sa za nimi -ross-Iener0l !spoko3 3ednotlive- m!s zmieri5 s obmedzeniami.Silne32, ale predmet 3e, tm v&2ia 3e -elkov0 v6a b!de ma5 tenden-i! pokraova5 vo svo3om smere, alebo via- v smere z -elkov.ho pot! b!de s/hlasi5 s predmetomG a podobne, tm silne32 e1ekt v6le !d!, via- pom6e !ri5 v6li vy22e3 mysle. '6a loveka 3e hmotnos5 na panvi-i vy22e3 slobody, a3 keD rozsah nerastie sama, ale v s/vislosti s nimi. Sme stlate na st!pni-i, ako -h-eme, a v0i na2e v0hy, ako -h-/ i-h !driavanie st0le nov. salt0, v z0vislosti na tom, i stlate prli2 m0lo alebo prli2 vea t! alebo tam. 7!de ale tak dlho, ako okolo, km v2etko 3e spravodliv. a dobr.. Tak to 3e vo vzhade individ!0lne !dske3 v6le a sp6sob!, akm pra-!3/ s a proti sebe a dosiahn!5 i-h spoko3nosti iastone, iastone nioho dosiahn!5 odporn k pri3ati! vy22ieho v2eobe-ne3 v6le v oblasti pozemsk.ho. "en m!sme 3eden Samozre3me, e nie poadova5, aby sa vedomie tohto v2eobe-n.ho v6le pre n0sG ale kad z n0s m6e by5 iba stanovenie okamih!, kedy b!d/ v2et-i by5 vedom toho, alebo to, o 3e rovnak., v kadom z n0s, vy22ia myse m6e !ri5 iba okamih 3eho -elok b!de pozna5 na2e individ!0lne v6a di. Samo o sebe, ale vy22ie d!-ha v2etk-h 3ednotliv-h v6o!, ktor. sa kona3/ v danom ase, naraz, v spo3en, a s-e z toho, o sa m0 smer a v smere !vedom!3e, ale tie had0 v2etko v s/vislosti stai5, ako 3e to mon., priom Samozre3me, viazan. na asto obmedzen. podmienok zost0va, o 3e v konte9te prrody v2eobe-ne a vz5ah pozemsk-h ve- 3e v !rit/ t.m!. '6a vy22ia mysle 3e tak Daleko od v2emo-n ako myG ale to 3e mene3 obmedzen0 vonka32mi vplyvmi v6le ako na2aG 3e3 obmedzenia s/ v2eobe-ne32ieho -harakter! obmedzenia a

vn/trom kon1liktom vlastn-h volitions.

Ce toti nesporn., prie-hod vek-h obvodov a kon2tr!k-ia pevn-h z0klado-h pozemsk.ho ivota a b!dovy b!de rovnako dobr zbaven v6le na zemi ako hlavn -hod obehov.ho hn!tia v na2om tele a kon2tr!k-ia z0kladov 3e3 2tr!kt/ry na na2e. :a2e konatiny m6eme pravdepodobne leal s v6o! odli2n., na2e zmyslov. orI0ny smerova5 inak, ale nie stava5 na2e telo od z0klad! inak, ale na2a krv vies5 ostatn. hlavn. sp6soby, ako sa pohybovali bez na2e3 v6le, a3 keD drobn. zmeny na2i-h porod v BomGako pre !bovon/ innos5 spo3en/ s takmi /pravami, a to a3 bez v6le vedome !silova5. A tak kra3iny a3 n0s, i-h /dy, 3e3 v6a, v ktorom vst/pia ako n02 motv, na inom miesteG ale 3a inak stava5 od z0kladov a sa b!de st0le meni5 hlavn. priebeh prliv! a vetrov, a3 keD drobn. zmeny, aby tam s nimi innost, ktor. spada3/ obe5o! svo3von.ho, kde my sami sa podiea3/. '6a na zemi pl0va ako 3e t0 na2a, tak povedia- vo vy22ie vedomie oblastia-h, ktor. a3 s na2m vedomm a b!de zah=Ba5 n0s o ni2i! d6vod!, e 3e potrebn. re2pektova5, pretoe 3e podporovan to, aby sa sk!tone vy22ie a 3emne32ie roz2ri5 ale nie 3e s-hopn znov! zo dnaG a3 keD 3e to, e bval 2tr!kt/ra bval.ho v6a vy22e3 de3e na 2ir2 a hlb2 d6vod.

' -elk!, m6eme poveda5, e n03de zodpoveda3/-e z0!3em o !dstvo a miesto na ZemiG 0no, pokia ide o ni2ie !d, 3e tie pravda, sk!ton z0!3em o kad.ho 3ednotliv-a, ktor sa -el. !dstvo a kra3iny z0pas!G a to 3e teraz d6leit., aby lovek pravidl0 ako tento spolon vy22ieho z0!3m! a rozhodol takto svo3! vlastn/ ple-hovky na venos5, pravda, vdy lep2ie rozpozna5 a 3eho v6a, aby po rovnak/ sad! -eloivotn.ho vzdel0vaniaGale e on robil to lep2ie a lep2ie, a dozvedie5 sa, e -el. !dstvo vdy by sa pokrok v te3to oblasti, patr medzi seba vrazne vy22ie proIresvne evol/-ie na Zemi. 4ohlo by to niekedy prde na /plne 3ednomysenm s/hlasom poda pravidiel ! m!ov, priom i-h vz5ah s 7ohom a medzi sebo!, ako 3e to mon., !sporiadan. tak by tmto tie s/asne v2eobe-ne3 zhody o !dske3 v6le a rokovania na v6li vy22e3 mysli a naladenie v2etk-h b!de a3 ak-ia pre vy22i! mysle nastavi5 v po v2etk-h !dsk-h a h<bky !dsk.ho vy22-h vz5ahov, a to by mohlo by5 len 5ako stanovi5 vo vz5ah! k! v2etkm, e 3e lovek v Bom, bez toho aby bola v6be- do neho.Tento -ie nebol dosiahn!tG ale sna sa dosiahn!5, 3e vidie5, e v6a a iny !d, n0boensk-h, pr0vny-h, vl0dne, medzin0rodn. n0pady, z0kony, in2tit/-ie, zml!vy, a to a3 na z0kazk! pre st0le v2eobe-ne32-h vz5ahov rie2en. v zmysle z0!3m! -elk!, s/ reI!lovan. a viazan.. ?ez v2etko, o 3e rast/-i 2renie kres5anstva, ktor. 3e v tomto prpade pri-h0dza do styk!, ako sa ob3av e2te 3asne32ie, keD sme sa zhrn/5 v neskor2e3 asti, z0kladn. my2lienky kres5anstva s0m v ok!. Av2ak, Dal2ie asti !kaz!3e, ako mlad re2pektova5 kra3ine v2eobe-ne, ani v t-hto vz5aho-h. %red-h0dza3/-e /vahy s/ starostlivo !-hov0van. v take3 v2eobe-nosti, ktor. by mohli by5 kompatibiln0 s vhadom slobody a v6leG a to by malo by5 mon. vyd0va5 a3 !rit. aspekty, ale r6zne, ale to by viedlo len vtedy !k0za5 kompatibilit! loveka a na vy22e3 v6le na Dal2-h podmienok. '2etky spory, ktor-h pre3ednanie a rozhodn!tie nie 3e propaIova5 n02 predmet, zosta5 la-n ako 1!nk-ie. 4imo-hodom, 3e prizna5, e 3e vdy na v6li a prem2al o n0s obdobne sa -h-el n02 rozhovor o podnik, ktor m6e ma5 len polovin /spe-h. adop0dne, zapne pred-h0dza3/-e pomer d!-ha kra3iny do podriaden-h d!-hov stvorenia z vrazne odli2n., z0roveB iv2ie, zv2i5 i-h, !poko3!3/-e aspekty pln2ie 3e, ako po benom preveden, d!-ha !dstva a d!-hmi !d. %oDme sa konen vsledok

z te3to komparatvne3 retrospektvne3, ktor0 b!de tie predvdavos5 v in-h ohado-h. Ho bohat. monosti vedomia pokrva hore a dole v znalostia-h a b!de otvoren0 a do d!-ha kra3iny, v na2e3 verzii. T0to monos5 sa m6e sprv! 3avi5 ako v2eobe-n. a ne!rit.G b!d/ v2ak a3 naDale3 1ormova5 a rozv3a5 bli2ie, nieo lovek vol0 kdekovek tak ako tak, pre ktor. had0 v2ade na miesto a pritom tak Daleko v&2ino! k dispoz-ii iba v pr0zdnote alebo nemon. biele. A v2etko, o m6e by5 dohodn!t. na3vy22e3 -ele3 vedomia. :aproti tom! v d!-h! h!manity, po obvyklom preveden s hornm kon-om vedomia a monost, m dr vy22i! odmen! vedomia -ez kvapiek, ktor. viseli zrenie za individ!0lne !dsk., rozpitva5 na 3ednotliv. s1.ry na3vy22i! a v0i, ale iba rozptlen. sp6sob a obnov! znalost a v6a v !dskom priestore prst!p, z3ednoten ni via-, ne e2te raz vo vzd!-h!, pol, vonka32ie vedomie, e kad m0 vo vz5ah! k dr!h.m! a iba 1ilozo1a -elk!, a opakovan. podstate rozptlenie len na vy22e3 /rovni, a rozhodol takto zv2en. sk6r ne si 3! vyzdvihn/5. %o n0s, d!-hovia tvorov tvor ako to bolo ni2ie, v z0vislosti na ben/ verzi! ale horn., 0no kapit0nov vo v2eobe-nom d!-h!. 7leak vyhliadky, ak tam nie 3e ni, o ktor/ sa m6eme pozera5 okolo n0s, a my 3! potreb!3/ tokoE 4y z na2e3 strany mon., ale niekedy vy22ia vedom. vedenie rozpozna5 ni2ie, iastone !pIrade na vy22i! a plne vedom ivot mysle nad na2imi d!2ami v perspektve, a zska5 samostatn. v-hodiskov. body pre rozvo3 ne!rit/ 2irok.ho priestor! medzi horno! a dolne3 asti, !ri5 bli2ie k n0m zost0vaG s5 proti d!-h! h!manity slep n0pad podarilo v s/lade s obvyklo! verzii nad alebo pod !dskostiG nie !dstvo, 3edine- 3e lovek len ve2te-, znale- 3e, s!mmit vedomie, asov. nastavenie zdvihne z no-i bezvedomia a pot0pa nasp&5 do neho sa smr5o!. Xvahy o -elom tomto /sek! sa b!de opakova5 poda toho, ako iastone z vy22ieho hadiska, iastone roz2ri5, keD b!deme pokraova5 Tv 3eden0ste3 kapitoleV k roz3mani! o boske3 podstaty a pokraova5 Tv dr!he3 hlavne3 asti te3to psomne3 in1orm0-ieV zo z0hrobiaG 0no, m6e sama o sebe ako premedik0-ie a ind!k-ie s/ po!van. tie sl/i5 iastone !2etri5 b!d/-e /vahy, by nebolo ni in. ako opakovani! in1orm0-i, ktor. s/ t! prezentovan.. Ho to na3m& z vy22-h bytost plat o n0s vo vz5ah! k n0m, to 3e pravda, len v neobmedzenom rozmerov 7oha vo vz5ah! k vy22e3 bytosti, a3 keD presah!3e v2etky hrani-e konenosti tie nastav sp&5 na aspekty boha, e iadna analKIia s niem niekedy tak ?h-ete by5 vysok0, ale to, o zost0va by5 rozhodn!t. v konene3, povolenie, sk6r pri3at0 priamo do oka. :iekoko /vah o zmysle oblasti kra3iny, ktor. d0va3/ 2irok priestor k hypot.ze, s/ zaraden. do prlohy.
n0sledn.m! pripevnenie na /vahy, ktor. v n0!ke o posmrtnom ivote by5, aby sme sa

po!va3/ nasled!3/-e pozn0mkaF hlavn0 okolnos5, v ktorom analKIia n02ho 3a sa nepodar s zmyslov-h orI0nov kra3iny, 3e to, e na2e vlastn. zmyslov. orI0ny zdiea3/ trvania -el.ho n02ho tela, Av2ak, kra3ina i-h zmyslov. orI0ny, pokia ide o 3eden tak 3e v 3eho iv-h tvorov, ne!st0le obnovovan0. ' te3to s/vislosti orI0ny s/ sk6r pre-hodn., po tom v2etkom, a3 hmotn obr0zky s viazanmi to po-it, ako by sme erpa5 do d!2e bytost skrze na2e oi, ako -el0 na2a st0le3 oko s0m, alebo dokon-a porovna5 trval. zmyslov. orI0ny, alebo ho n03dete t! ako to tak bva, vo vy22-h oblastia-h Z$eies v 3ednom, ktor. sa l2ia v ni2e3. T! 3e oko, ako to bolo

e2te 2pe-i0lne kaps!le alebo shell okolo vytvoren.ho v Bom obraz, ktor sa vr0til pozostatky, ak 3e obraz s 3eho po-itom podmienok pre-h0dza, a v2ade zost0va po pre-hode ve-n/ zmen!, ktor0 vytvorila po-it, po-it orI0n, v ktor. sa konalo, vavoG kontrast, n02, nepo-hybne ovea masvne32ie, a e sama sk!tonos5, z0roveB m0 op&5 pln zmysel varhany kra3iny podobn. vnmanie tela nie 3e tak 2pe-i0lne kaps!le okolo seba, kto 3e sp&5 rob trestn in UV , tak, e to v sebe sp03a 1!nk-ie masvne zmyslov.ho orI0n! a e1em.rne obraz. Ale to nie 3e ani reaIova5 na to, len !mel., Cednotia-i my2lienk!, ak ste 3ednod!-ho nie 3e to zane -h-ie5, aby sa zasadila o analKIi! medzi nami a Zemo! v2etkmi detailmi, o nie 3e dovolen. poda na2i-h prin-pov, a e 3ednotia-i idea by sa zdr0hal a3 z dr!he3 strany, ale analKIia plat iba kade3 z strane, na ktor/ to naoza3 3e, a sl/i na vysvetlenie. A tak 3e n0!ka o nadpozemsk. ve-i, kde sa o rovnak. miesto v z0vislosti na akt!0lnom bestand na2i-h telesn-h sl!ieb pre tohto sveta, ktor. 3e potrebn. !vaova5 o pomin!tenosti rovnak-h z0visl-h d6sledky pre posmrtn ivot, !k0za5, e 3e potrebn., sk6r analKIie ist. s pomin!ten. Tale a3 1yzi-k/V, obraz v na2i-h oia-h, ne s na2e3 st0le3 o vzia5 do /vahy i bez, e 3eden m6e n03s5 v Bom ve-n rozpor s !vedenmi /vahami. ra3ina 3e teraz ani 3ednod!-h. opakovanie loveka, ale iba odr0a i-h vz5ahy na v2etk-h stran0-h, oskoro to, oskoro z te3to strany v Bom od. Take lovek 3e asovo nastavenia e9ist!3/-e3 zmyslov orI0n pre /vahy tka3/-e sa 3eho ivot terazG pr-hav. obrazy /vah, ktor. sa vz5ah!3/ k 3eho posmrtnom ivote.
UV

' sk!tonosti, ak ne-h-ete, aby sa na -el/ kra3in! s0m na pri pohade na to, ako zmyslov.ho orI0n! e2te vy22 -elok.

". 8o stavu4 pokroku a cie0e vvo1a kra1in-.

Absol/tna vhodo! v2ky a plnosti rozvo3a, ktor0 kra3ina m0 pred Bo! dole a 3e !sporiadan !d, nemono zameni5 s prb!znm, o zost0va sk6r inverzn vz5ah. (V lietadlo, na z0klade v&2e3 pokoro! a 3ednostrannosti poz-ie, lovek m0 dosiahn!5 a splni5 dosiahol a stretol vas a ah2ie samit a kr!h, o m6e dosiahn!5 a splni5 v2etky a mal. r0tky ivot posta!3e, 3e si o tom, o sa m6e sta5 na neho v6be- ni2ieG 8ie5a, m!, star m!, ako blzko 3e to v2etko dohromadyG Hoskoro sa ! a vyst!p!3e z ni2ie poda miery 3eho s-hopnost a sl a sl/il 3eho ivot kr!h. Ale so zemo!, 3e t! Dal2, vy22 /el za predpoklad!, eG , me m!sia sp<Ba5 v&2 kr!h. A tak Daleko, m6eme poveda5, e vid na zemi v ase svo3ho vlastn.ho rozvo3a, ale napriek tom! vemi -hrbta proti plne vytvoren. !dske3 bytosti. 46e by5 monos5 o navrhn!t0 na v2eobe-ne3 polohe pozemskm, individ!alizovan, so sk/senos5ami v z0kladne3, rastln, zvierat a !dsk-h e9isten-io! a Ont$i-kel!nIen, 3e tak nevslovne vek0, e tis-e rokov k vyerpani! a dokonenie to v2etko ako 3eden deB s/. ad !d na te3to strane 3eden ivot do-h0dza, pretoe len kr0tky asov /sek na to, ako mal. 3ednostrann Ont$i-kel!nIsmomentG 7!d/-nos5 b!d/-nosti. A ak m6eme vystopova5, tie vidme priebeh evol/-ie na zemi iba v diza3ne, rozvode a poradie element0lov, ale to, o m!sel nies5 semen0 v2etk.ho orIani-k.ho diza3n! v sebeG potom v post!pn-h vtvory orIani-k-h svetov, a potom, o pri2iel k !Dom a

!dstv! v Dal2om vzdel0van !dstva a i-h vplyv na Zem. 'orbli-kend ale vidme, iadny konie-.
(V

40me v2ade t! len !d tohto sveta v ok!. 'zhadom k tom!, podstatne odli2n. od vy22ie !veden-h /vah by sa vo vz5ah! k !Dom posmrtn ivot a svo3 os!d na venosti, v ktore3 i-h obdrali s natoko, e m! b!de pom0ha5 a3 naDale3 a pokraova5 v pr0-i na Dal2om vvo3i vedome3 mysle, a to dokon-a e2te vy22ie zisky ak-i disk!tova5 o tom, ako !enie o posmrtnom ivote.

To 3e v sk!tonosti, kra3ina 3e st0le Daleko od svo3i-h rozvo3ov-h -ieov, kad n0s ! nieo hlb2ie do h<bky pohad. Hlovek po!3e ako die5a, a vyzer0 to zv2i5 mo- 3ednotliv-a, bez toho by to dokon-a, aby vo vz5ah! k sebe navz03om, bez vnma5 ani z0pas, ani kon1likt z toho a vzia5 do /vahy, a ak die5a zane ho pam&ta5, take ho nepozn0te na G mnoho l0tka sa prvkr0t predstavila nim, ale na3aste32ie 3ednotky 3eho vedomia viazan, Qn-hained mimo-hodom, skr0tka, a v snahe zletkzit v2etky kompatibiln., preb!di5 disk!si! a rozpory. A ako v poznan 3e v z0vete, ak-ieG nie 3e tam iadny pevn, bezpen, 3ednotn -ieG ak-ie t! a teraz 3e v rozpore, pretoe ak-ie a za3traG die5a nevie, o -h-eG Jno, m6ete poveda5, e to naoza3 -h-e; Z toho vyplva, vlak v okamih!, p6vab s/asnosti. Ale m via- die5a rastie, tm via- v2etko 1!nI!3e spolone a navz03om sa via- vz5ahy sa vyv3a3/, take Dal2ie mosty, take Dal2ie rozpory vynikn/5, a vdy novo vznika3/-e rozpory ved/ k st0le vy22e3 ods/hlasenie. ' ide0lnom lovek vyvin!l iadny intelekt!0lne3 s!bstan-ia 3e bez pod2vky na strane dr!he3, nie 3e 3edin motor v rozpore via- niektor b!d/G v2etko 3e spra-ovan., spo3en. s vy22mi my2lienkami zameranmi na posledn-h, pevn-h -ieovG protireia ! vier!, vedel, o-hotn, a odpor!3e ni vo viere, vedia-, o-hotn. A to neprin02a osob! do tohto ide0lneho vvo3a, ale tak t!p k disk!sii a rozpory v tom s asom, ne-h0va strano! to, o rob nie 3e m0lo, m6e ho. :a3d6leite32-h a [erteste Teraz !va!3me t! na zemi, a to 3e e2te Daleko od dosiahn!tia tohto -iea dokonal. vnorenie spra-ovanie, niektor. z vkazov, vn/torn poko3 v2etk-h svo3i-h d!-hovn-h -hvG 3e ovea via- v plne3 vn/torne3 pr0-i a vo vn/torn-h sporov. 'zhadom k tom!, -el. n0rody lea5 s i-h t/bami a n0pady takmer oddelen. od hlavne3 pokrok! vvo3a !dstva, d!-hovne spo3en iba valn. zhromadenie vy22ieho vedomia sa v zost0va3/-e3 asti zamieta s/ st0le tvrd, kres5anstvo, islam, pohanstvoG pretoe to b!de e2te dospie5 k dohode o na3vy22e3 ob3ektov vedomost a Tra-htensG st0le z/ri vo3na o nadvl0d! a materi0lne vhody medzi n0rodmi. Ale a3 na Zemi 8!-ha pra-!3e v sebe, a !dia na3via- odahl-h sa ale post!pne vtiahn!t do zre5azenie v2eobe-n.ho priebeh! vzdel0vania sa alebo kles0, ak i-h ne-h-ete doda5, e kol0 a Dalekosiahle rozpory v poznan a viery a ak-ie vdy !silova5 o to, nov2ie, vy22ia a komple9ne3 dohody. A prv. hlavn. nedokonalos5 3e ale klk!, take podmienka v&2e3 dokonalosti. Tie nasled!3/-e pozorovanie m6e zda5, e n0s vznamn.F 8ie5a sotva pam&t0 pred-h0dza3/-i deB, to rob pr0ve tak m0lo na deBG kad nov

deB berie sa v novom n0rok!G lovek nevie ni o tom, o -til ako die5a, myslenie, trpel a ktor. bolo vykonan.. %am&5 vyv3a post!pne s my2lienko!, by5 opatrn so sk/senostG a st0le 3asne32ie post!pne re-enzie a predvdavos5. Ale tam s/ len niektor. z na3star2-h rozpr0vok a niektor-h skor-h 3ednod!-h-h !dalost, ktor. sa po prvkr0t vzb!dila vedomia z driemot, e -ez to v2etko zab!dn/5 na zvy2ok na3pevne32 lep2ie vo svo3e3 mysli a smer! d0va vplyv na d!-ha. :ie 3e rozdiel vidme v pam&ti !dstva z prv-h 2t0tov !hasen, na3/tle32ieho vek! !dstva s0m len o starostlivosti o s/asnosti. @istori-k0 pam&5 asov d0vny-h, staros5 o b!d/-e obdobia v st0ly-h zariaden a in2tit/-ie s/ len prino! vznikn!te3 !dstva. Ale niektor. star. mty a niektor. 3ednod!-h. ak-ie, ktor0 zap0lila prv/ !dstvo od svo3ho d!-hovn.ho sp0nk!, ten, ktor -ez to v2etko zab!dn/5 na zvy2ok s/ na3via- pevne pr3em do pam&te !dstva a konal !k0zal -est! k i-h d!-h!. Ale koko !dia na Zemi s/ st0le bez histKrieG koko s/ st0le naive, zo dBa na deBE
4ono, e osoba, nie posledn, ako neskor. prod!kt kra3ine po mnoh-h ! pred-h0dza3/-e vtvory, ktor. sa doplnia i-h rozvo3 3e. :iektor. disk!sie o te3to monosti mono n03s5 v prlohe na piat! ast. Av2ak, ale v sk!tonosti by nemal by5 nasledovan neskor2-h !Dmi orIani-k. vtvory, aby sa vvo3, ktor. bolo dosiahn!t. s nm a skrze neho na zem iste s prpravo! a vorbedinIend pre neskor2ie Ont$i-kel!nIsz!stand rovnak., teda 3eho pred-h0dza3/-e3 e9isten-ie a pre i-h b!d/-nos5 by nemali by5 povaovan. za straten.G 0no, s ohadom na onom svete a osobo!, by nemal by5 straten a3 pre pozemsk. bytie a konanie, ale 3eho d!-h st0le Iehends by5 v spore na vy22e3 proIresvny vvo3 zemsk.ho I!le sa zapo3i5, keD inak na2e b!d/-e /vahy o posmrtnom ivote s/ leIitmne. Sovnako ako kra3ina rob krok sp&5, tak ako tak, e 3eden m! za dr!hm, o prispieva k 3eho Dal2iem! vvo3!, !mrieG 'yhral v2etko, o zost0va tro-h! zdvihol v Bom, tak m0lo 3e kra3ina rob krok sp&5, keD -el. !dstvo spadne narazG 3e to sk6r pokrok v podobnom zmysle, e Ta3 keD len v podriadenom s1.reV, ako z neho rob lovek s0m, keD zomrie naraz, sk6r ne len k zmene v ivoto-h 3eho ast, t3 iastone zomrie5. Ceden potom m6e pta5, i kra3ina 3e stanoven tak Ont$i-kel!nIsepo-hen iba v podriaden-h -reat!rely oblastia-h, i ! sa 3edn0 o 3ednotliv. bytosti, ne-h ! sa !i5 po -el-h vtvory, alebo analoIi-kmi -el.ho loveka raz /plne k nieni! 3eho 1yzi-ke3 invent/ry na obet tohto spolon.ho z0klad! by mohlo by5 realizovan. len konenm poklesom na slnk!, ako lovek zomrie z n0vrat! do kra3iny, z ktore3 boli odobrat.G a to 3e ! v kap. NNN. bolo pripomen!t., e aspoB ni nie 3e absol/tne nemon.. Ce toti nesporn., ale robi5 to lep2ie, aby sa ot0zky, ktor. nem6! dotkn/5 na2e3 vek z0!3em, a m6e by5 zodpovedan0 len hypot.z o hypot.z sk6r ne a!sz!tie1en, potom !ri5 kvali1ik0-i!.

46e by5 po!en o sebe lovek; ,n potreb!3e ot-a, a vo svete, aby tak !robili. 46e by5 po!en o sebe !zemnenie; Tie potreb!3e ot-a a svet, aby tak !robili. Cednotliv. potreby pozemsk.ho ot-a a pozemsk svet mimo nehoG ra3ina nebesk.ho ,t-a a nebesk.ho vonka32m svetom. Ak tam bol iadny svet mimo kra3iny, kra3iny -hba nielen vonka32ie, ale a3 vn/torn. sprievod-om nebesk.ho poriadk! hviezd TvIl.'N.VG tam by iadny 7oh nad zemo!, take sa my2lienka 7oha nem6e rozv3a5 v BomG ale on vyvin!l sa -ez v2eobe-ne32, z -el-h bli, bosk. sprostredkovanie v Bom, a t0to my2lienka 3e, v ktor-h vo v2etk-h zatemnenie a ne3asnosti, v ktorom on sa ob3avil na prvom miesteG vedomia na Zemi zv2i na vr-hol, o 3e na3vy22ia a posledn -ie v tom, na3aste32ie bindendste kapela vo svo3i-h 1orm0-h Tpozri vN.V. Ale vyerpa5 t/to my2lienk! do nekonene3 a vene3 vo svo3e3 plnosti, aby sa 3eho v2k!, 3eho z0very d!r-hz!bilden, to 3e samo o sebe v n/dzi nekonen! a venosti. Take kra3iny ako v2etky bytosti 3e posledn0 sada

nedosiahn!tenm -ieom 3eho v2kyG ale kon2tantn priebeh v smere -iea 3e potrebn. povaova5, e sa ako proIresvne kontin!0lne plnenie -iea. Tento post!p nie 3e plyn!l, 3e to len odrazovG tak, e men2ie kroky zab!dovan. do v&2-h. A bol to krok pre !dstvo a !dske3 zv0en na3d6leite32ie zo v2etk-h, kto ako prv !drel pevn smerom k! konen.m! -ie! !dsk.ho vedomia. Ak bol; ". 8 hierarchicke1 3trukt,r- sveta. 'idte, po tom v2etkom, keD d0me na Zemi ako vy22 na loveka, zvierat a rastln, aby sa to, ako by kra3ina len vy22i! /roveB rovnak.ho s-hodisko, ale lovek 3e naoza3 na3vy22ia /roveB pozemsk-h s-hody , 3e t! ni podobn.. Nba dom, v ktorom 3e -el0 s-hodisko postaven0, 3e st0le nieo a3 matersk. na3vy22e3 /rovni. Tento dom 3e kra3ina. :a3vy22ia, o vedie k von.m! /rovni stre-hy, t3 loveka, ako vdy, na vr-hol a v2etky zvl02tne body tohto dom! ako na3vhodne32, -el dom a okrem vidie5 obrovsk. nebaG ale dom na sebe tento samit b!de, ale via- a vy22e3 stredne3, ne samotnom s!mmite, ktor sa zr/til, bez toho dom! v ni, zatia o dom bez ni-h, ktor. ved/ do otvoren.ho, na3vy22i! /roveB iba 4iss na3vy22e3 sledovanie. A to by bola len v prpade, -hbal lovek a !dstvo na Zemi. Teraz, v2ak, poskyt!3e n0m priesk!m! Zeme k !Dom a na -elom svete zemi, dr!h rebrk Tprpadne s via- medzist!pBovV 3e miesto, kde s/ 3ednotliv. etapy nie s/ postaven. veda seba navonok, ale medzi sebo! navz03om. O9ist!3e lovek, zviera, rastlina !ritm sp6sobom s!sedov na rovnake3 /rovniG Zem 3e horn st!peB, v ktorom s/ in2talovan. spolone ako ni2-h /rovnia-h, svet 3e na3vy22 v priebeh! v2etk-h 10z, v ktore3 sa kra3ina op&5 zalenen s inmi svetovmi in2tit/-iami. T0to dr!h0 v0ha nie 3e v tesne3 blzkosti prve3, ale zah=Ba 3e v BomG Tak, e kad0 bytos5 nesie na 3edne3 10ze dr!h.ho vodia m0 hierar-hi-k/ 2tr!kt/r! v2etk-h bytost v zmysle prve3 v sebe, z ktor-h na3vy22ia 3e, e v2etky vz5ahy rodi 3e na3viakompletn. v sebe. ,ba typy /prav, ale plat pre d!-hovn a telesn v 3ednom.
To nem!s by5 vhodn., ak 3e pomer toho, o lovek m0 na ivo-hy a rastliny s/ ni2ie, ale s!sedsk. -harakter! v zmysle prve3 rady et0p, z pomer! toho, o kra3iny do !d, zvierat a rastln, i-h pod-a by5 !sporiadan. bytosti na /ely dr!h.ho -harakteriz!3e rozdiely, ktor. v0m vymenova5 !Dom zvr-hovan/ bytos5, ako zvierat0 a rastliny, kra3iny @orn. bytosti loveka, zvierat0 a rastliny. Av2ak, to nie 3e presne v po!it 3azyka, aby tento rozdielG a posledn vraz, a preto tokov asto nie 3e dobr0, zvya3ne vy22ie vraz bez rozdiel! pre n0s obo-h, ale vemi rozdielne podmienky, 3e n!tn., a pone-ha5 na pripo3enie sa rozhodn/5 medzi vznamy. Av2ak tam, kde 3e to konkr.tnym zd6razBovanm dr!he3 pomere !robi5 prv skonila, som sa rozl2i5 vdy na vr-hole a vy22ie v !renom zmysle, a prem2a5 o v2etkom vzname @orn0 2pe-i1ikovan-h pevn-h vdy tak, e 3e teda iba pre3avom vy22e3 Tpoda okolnostV dvo3ak vklad povolenie. :a rebrk! v prvom zmysle, e zvierat0 m6! by5 vdy ob3edna5 iba orientan. sp6sobom, pretoe prin-p rovnak iadne pevn. stanovenie povolenia. :ikto neb!de ma5 toko sl!2nosti, aby volania loveka na3vy22ie pozemsk. bytosti medzi zvierat0 -i-av-ov vy22ia ako ryby, aby boli vy22ie ako ervy, zvierat0 v6be- vy22 ako rastliny, ale presn. poradie nekon0. :iektor. zviera 3e vy22ia, po !ritom komple9!, vz03omne komple9! Dal2-h vz5ahov, a to asi nie 3e mon. mera5 hodnot! t-hto komple9ov a3 po bezpenom rozsah! a zv0i. S ohadom na intelekt!0lne3 St!1enba!es v dr!hom zmysle, 3eden m6e myslie5 porovna5 pomer horn.ho do doln.ho prrode sa pomer vy22e3 /rovne podmienok, ktor. s/ zahrn!t. medzi nimi. Toto porovnanie !rob v2etko z 3edne3 strany, ale nie od ine3. ,n rob tak -elkom Daleko, ako

3e mon. v matersk-h po3my, ako 3e vt0k, v2etk-h podriaden-h ide, myslie5 ako obsah!3/-e k!ra-ie m&so a SperlinI, impli-itn.G ale len impli-itn., nie 3e e9pli-itn., a t! le rozdiel. Top termny s/ v podstate v s/lade s, ako sa povznies5, pr0zdny re0lny-h pravidiel, alebo m6e by5 na dob! ne!rit/, len rozsah prpadn-h rezerv rastie s nimiG ale s top mysli !stanovenia sk!ton rozsah. @orn. po3my s/ ment0lne abstrak-ie z v&2ieho rozsah! sk!tone3G horn0 d!-hovia rie2i5 2ir2i! 2k0l! d!-hovne3 reality s0m

:ie 3e to, ne-h0 sa pta5 sami seba, medzi d!-hom loveka a d!-ha kra3iny, ani medziprod!kty; ' sk!tonosti, 3eden st0le hovor liehovn nad 3ednotliv-om a pod, ktor. z -ele3 kra3iny. %revl0da v kade3 rodine, kad. korpor0-ie, kad. zdr!enie, kad0 obe-, kad n0rod, ako 3eden povedan., zvl02tne d!-h, a predov2etkm d!-ha !dstvaG okrem toho, e iadna z t-hto d!-hov pripis!3e rovnak. individ!0lne nez0vislosti, alebo osobnosti ako d!-ha 3edin-a na ni2i! a d!-hom kra3iny na horne3 /rovni. Ani poznanie ani -h-ie5 rodin!, n0rod, atD !zatv0ra v 3ednotnom vedomie sama od, ani nem0 tak. kom!nite !-elen/ s/stav! vlastn.. Sk6r, 3ednotn. vedomie ako 3ednotn.ho s!b3ekt!, iba individ!0lny lovek pri-h0dza na 3edne3 strane podriadi5 kom!nity, na dr!he3 strane, -el0 kra3ina, 3e podriaden v2etkm pozemske3 kom!nity sami, a to iba v tom, e si na s/hrne Ho a na ni-h Ce3 kapela, ako medzi sebo!, pretoe kad v sebe. Ale v prpade, e horn0 d!-h, ale kad0 kom!nita, ktor0 obsah!3e, spol! natiahol 2pe-i0lny 3ednotn0 aspektov, !r!3e a vr0til sa !r poda tohto konkr.tneho 3eden m6e ovplyvni5 to v Bom nespr0vne pravdepodobne bra5 ako zvl02tny d!-h. To v2ak b!de a3 naDale3 !kaz!3/, ako z in.ho sveta e9isten-ie loveka povznesie nad svo3e s/asne3 dobe takm sp6sobom, e to m6e, v2ak, vidie5 vy22i! /roveB, ne s/asn. individ!0lneho lovekaG 0no, ako d!-hovia posmrtn ivot m6e tie sprostredkov0va3/ prepo3enie kom!nity tohto svetaG ktor. rist!s 3e na3v&2m prkladom. Ale toto spo3enie nie 3e treba povaova5 za tak., ktor. tvoria d!-ha posmrtn.ho ivota od d!-hov te3to svetov. spoloenstvo, alebo zabera3/ vemi vst/pi5 dokon-a ani dos5 na to, ani by sa spo3i5 s i-h individ!ality, ale len on m6e 3eho iv. Lort ovl0danie !rit.ho pohad!, odkaz e2te nie 3e nez0visl d!-h, ale tie sa vyskyt!3/ v in-h aspekto-h 3eho p6sobnos5o!, ost0va ako bolo rozhodn!t. na dr!he3 strane 3e do iadny-h d!-hov tohto sveta, ale naopak presah!3e 3!. Ak. s/ pre-h0dza3/ do posmrtn.ho ivota, a to a3 napriek tom!, e sa m6! ob3avi5 v tomto svete retroaktvny d!-hmi ako pomo-nk pre horn/ d!-ha viaza5 this-svetskG ale m!s op!sti5 -elkov. dokonenie obvodov-h v2etk-h pozemsk-h ob- @orn0 d!-ha. %odrobn rozbor t-hto vz5ahov, ale patr k n0!ke o posmrtnom ivote. O2te mene3 ne !dsk-h spoloenstiev, b!deme samozre3me vzd!-h, more, pekeln. sily, m6e prisp6sobte ako zvl02tne bytosti, ako pohan !robilG pretoe tie asti kra3iny, na pomo- nies5 d!-ha na zemi iba v spo3enGako sme nedr dy-h, prli2, na2a krv, h<bka na2i-h tiel pre seba ako individ!0lne3 d!2e, loisk0 bytost, ale 3ednod!-ho !dra5 prispieva k vytvoreni! nosne3 d!-hovne3 bytosti. onie- kon-ov, 3e to stelesnenie 2pe-i0lny podzemn. priestory pod prave3 a stelesnenie hviezd tie spr0vne tvrdil n0zor, e hlavn. prrodn. s1.ry prizna5 v6be- personi1ik0-iaG iba spo3il s pohanmi v n0boenstve, to, o s nami vo vedeG vekos5 a 5ak. ovl0datenos5 sk!tone 3ednotn.ho -ele3 kra3ine a dotierav. ivos5o! svo3i-h 3ednotliv-h ast

zviedol !sporiada5 zbierk! k!sov -elk!, pre kolek-i! toko zvl02tne -elok, a3 keD oni mali tvori5 iba 2pe-i0lny /tok body rovnake3 3ednotn.ho -elk!. 'edomie 3ednotn.ho kon-entr0-ia bola straten0, alebo -el0 ve- bola sama o sebe tak e2te nieo zvl02tneho pri3at0 veda diely a osobn. TPaeaV. 'sledkom 3e pripotan k t.me. Ce nesporn., keD b/rka reve, kra3ina sa trasie, z0plava reve, pr!iny, 25avy erpan0 zo zeme nahor, v2etko, o nie 3e ahosta3n k po-itom kra3iny. To nie 3e len po-it z toho, o !dia -tia, a zvierat0 z ni-h na3m&, ale ako zmeny v na2e3 krvi beh, pre-hod z n02ho dy-h!, vyk!rovanie a -hladenie z n02ho tela, okrem toho, o odr0a na3m& zmysly, n02 zdrav roz!m podiea5 via-, silne32ie a 2ir2ie s/ tieto zmeny, b!de to poda povahy ivota na Zemi. Ale to v2etko b!de, na to vemi po-it, len na zemi, ale nie zvl02tne bytosti v Bom. Zale3 vznik0 ot0zka, i potom, o na Zemi vyskyt!3e ako individ!0lne prostrednk medzi lovekom a svetom, s/ t! a3 3ednotliv. medziprod!kty vy22e3 /rovni medzi kra3ine a vo svete, a tmto d!-ha kra3iny a d!-ha sveta. 4ono to nie 3e na3lep2ie ponori5 sa do te3to ot0zke ovea prpade, e nie s/ potom n03s5 v2etko. 'zhadom k tom!, via- sa pozrieme Dale3 na vr-hole, via- z0vraty o, a to iba v oia-h 7oha na -ele3 versa mier! a bezpenosti znov!G tie b!deme naDale3 na n0s -el0 nadstavba vdy na3d6leite32ie !dsk. na3bli2e3 nadradene3 /rovne -elk! a -elok samotn-h 10z. 4edzitm, m6ete zv2i5 5akosti monost, a to m6e by5 !iton., aby proti nim op&5 inmi prostriedkami. Xelom d0va5 prezent0-i! na aspoB pot!-hy, vo vz5ah! k take3, b!de disk!sia stretn/5 v dodatk! k te3to asti. >'idm, e na te3to St!1>, na ktor. som bol poiadan, ni, ak mo3e oi vynikn/5 mo-, keD to spadne. hlboko vidm podo mno!, a hlb2ie sa vdy zanepr0zdnen ivot arm0dy, o sa hemia navdy zdvihn/5 , ale keD sa pozriem >, tak som ni nevidel, ale svetlo, natoko, e dosiahne dole po rebrk! hore, nie; tak to tie dosah!3e, pravdepodobne medzi mno! sto3 ovea vy22i! 1orm! a podstat!, na3vy22, medzi I!vern.rom Alone A3 vidie5 3! oslepilo va2m svetlom, me 3eho sila po2lem len nzke vyzer0. >

TSAkert, m/d ros5 z !rod zen -h NN YY 1V

Text original
(V.

Contribuu a millorar la traducci

" . Od :oha a sveta. >A tam s/ rozdielne

p6sobenie, ale 3e to 7oh, ktor p6sob v2etko vo v2etk-h (V

?or. (Y, +.

Take %avol hovor, a to b!de hlavno! t.mo! na2i-h nasled!3/-i-h /vah. Ako by sa poveda5, nielen kv6li p6sob v2etko vo v2etk-h, ale tam 3e v2etko vo v2etkomG ale oba3a s/ rovnak.. "ebo ako by mohla by5, o nep6sob, a p6sob to, o nie 3eG a to b!de ma5 vplyv na v2etko, o 3e, m!s by5 samo o sebe nieo, o 1!nI!3e. Ale 7oh 3e rozpoznan iadny obya3no! 1r0zo! z0pas!. A 7oh nem6e ani po-hopi5 inak ako v takm sp6sobom, e v2etky pripsan0 na neho, o 3e; 40 to preto, e %a!l sa sklad0; Jno v tom, ako vea sp6sobov, ako nem6e po-hopi5; >S!mma, 3eho slov0 v2etky ve-i sa sklada3/.> >A3 keD m0me vea o poveda5, take nem6eme dosta5 e2te. r0tko, on sa var.>
YV

Sir. `^, Y_, Y)

Tak sme sa nakonie- m!sie5 hovori5 Sir. Ale ak sa nem6ete dosta5 to, mali sme nedlho potom; Ale 7oh nie 3e tak Daleko mimo dosah! pre n0s, e sme nemohli dosiahn!5 ni m! ale, e 3eho bohatstvo predov2etkm o na2e natoko bohat0, e sme sa s -elo! svo3o! naberanie nemohli vyerpa5 ako 3eho stvorenia ho. Ale a3 3a m6eme !robi5 v rovnake3 dobe ako predmet a horn/ hrani-! na2i-h pozorovan, e 3e horn limit pre -el svet a na -elom svete sa dosiahn!ten0 a /vahy mono !-hopi5. ' tomto zmysle, oak0vame nasledovn. 3eho a 3eho pohad na svet, n0s obra-ia skoro po tomto, teraz na te3to strane. "ebo ho-i sa o Bom povedalF ,n s0m 3e v2etkoG 3e to st0le len str0nka o na to poveda5, a len sp6sobom, ako m!sel poveda5. #. koncep;n+ aspekt-.

eD 3eden hovor o 7oh!, m6e by5 vo via- ako 3ednom zmysle, sa stalo. 80 sa v 7oh!, len po-hopi5 prin-p d!-hovn, e dominantn. vl0dne v alebo o -haraktere, alebo na -elom svete ako typi-k predstavite navonok z3avn. ve-i, a tak sa to stane v2ade v /zkom slova zmysle, 0no, na2e n0boenstvo !zn0va, iadny in vznam. A preo by mali, kde 3e to len o vz5aho-h z mysle do mysle, nene-ha3te 7oh bra5 iba ako ist d!-h, oblasti, aby sa 0no. 4edzitm zabraB!3e tak nie 3e, a to m6e prispieva5 len na intmny vz5ah, ktor e9ist!3e medzi 7ohom ako d!-h a 3eho materi0lny svet 3avov zd6razni5, silne32, keD sme tento hmotn svet 3avov, sk6r ne tv0r 7oha v 2ir2om slova zmysle, sk6r ne na vonka32e3 strane boske3 e9isten-ie vidia sami seba ako nieo, o oak0va, e 7oh! sa patr, rovnako ako my telo sa v !2om slova zmysle eli5 sk!tone3 vn/torne3 di d!-hovn.ho loveka, vyzera3/ v 2ir2om zmysle, ako vonka32e3 strane loveka samotn.ho, pre loveka, s oak0va sa, o v2ak neznamen0, e prroda s boskm d!-hom, telo s d!2o! rovnake3 v2ke a opr0vnenosti 3e, ni o povahe i-h vz03omn vz5ah 3e st0le rozhodn!t.. 46e2, ale tie a3 podstave- so so-ho! asi raz spol! ako stati-k.ho obraz! vzhad tak, ako sk!tone tvoria v istom zmysle -elok, inokedy vy22ia v tomto -elk!, so-ha, pozrite sa na seba, na ktor. sa konene doraz, ale bez sokla by nebolo kompletn. -elok, okrem toho, e si neple5te s podstav-i so-hy a podrte pre pravtka. Take teraz m!sme a3 v tomto dok!mente, v ktor-h to nie 3e len to, vz5ah konen-h d!-hmi bosk.ho d!-ha a kontrast bosk.ho d!-ha proti prrode, ktor0 sa kon0 vdy od !rite3 strany, ale a3 z in-h aby sa podran intmny vz5ah s boskm d!-hom prrody, e2te via- prinies5 tak, ako sa to stane inak, 3e 7oie meno, v z0vislosti na pohade a /el! oskoro v bli2ie, niekedy v 2ir2om slova zmysle, ako skoro sme obya3no! so-ho! 7osk.ho 8!-ha na podstave- z hmotn.ho sveta, teraz sa -el so-hy a podstave- v 3ednom ok!. %orovnanie, e ak 3e v niektor-h ohado-h, v andreer ohade 3e !rite vhodne a vysvetlivkami, ako 3e to mon., aby !ntri1tiIG pretoe 8!-h 7o 3e tak tro-h! ako na2e d!2e m=tvy-h mimo 1yzi-k.ho sveta, ale pre3av!3e sk6r rovnako ako i-h imanentn. iv0 bytos5, alebo inak, Tale b!deme vysvetova5 ako strieda5V prroda sama 3e boh toho ist.ho imanentn. trval.ho prkaz! . Av2ak tm, e abstrah!3e od i-h prenikani! zost0va s 7ohom alebo i-h zr!2enie v 7oha oddeli5 a potom sa vdy vyskyt!3e s -harakterom "o$ proti nieom! vy22iem! veri5 tom!, o v !2om slova zmysle, ne 7oha. Ce ale prirodzen., e sa m6e sta5, e 3e potrebn. na svo3om mieste, Dal2ie verzie tohto po3m! d63s5 k 7oh!, ak tak0to diskrimin0-ia abstrak-io! nemono vyhovie5 miesto ! n0s rob viatvrdil ako inde, pretoe inde, rozvod 7oha a prrody via- sa kon0 alebo mene3 pre sk!ton. %o odobrat podstat! 7oha a rovnak. porovnan ako intelekt!0lne bytosti, loveka, dokon-a a3 hlb2ie sa k odber! m6e v d!-hovnom byt samotn.ho, aby sa prelna3/, take a3 prsne32ie verzia po3m! 7oha vznikn/5. 7oh 3e ako 3ednotn -el. d!-h!, ako absol/tny d!-h, !niverz0lny d!-h, rodia-e3 sa pod nm individ!0lna d!2a stvorenia ako 3eho as5 bytosti d!-hovne3 tv0r na a, podobne ako na !dsk.ho d!-ha, ako 3ednotne v2etky pod nm kon-ipovan

predov2etkm dlhodob a vrazn. my2lienky ako 3eho d!-hovn0 as5 bytosti m6! by5 porovnan. via- ako a Ale to by len bolo tak zl., nabral z 7oe3 3ednotliv-h d!-hov, ne nabral z na2e3 mysle, my2lienok mimo neho, e okrem rovnak.. Cedn0 sa o isto vn/torn/ alebo abstraktn. protiklad k tom!, o 3e t!, e 3ednotn -elok a 3eho s/as5o! prrody, presn opak toho, sk!ton alebo e9tern.. @o-i oddelenie 3ednotliv-h ast, vdy sklon zost0va plet/ dva, pretoe by to -el v2etko, tak to sa nezhod!3e sa, mimo seba, alebo nie 3e vidie5, to hovor, e to niekedy ma5 e9tern n0protivok, zatia o st0le z0kladnm prvkom k!s tvor. "en 3eho doplnok k -elk!, m!s by5 tv0ro!, ale tento doplnok 3ednod!-ho nie 3e -el0, ktor0 b!de vysporiadan0 sami sa m!sia prispie5. oko by to -el., ak 3e kad0 as5 3e pravdepodobn., e !dra5 svo3 doplnok na -elok, pretoe kad doplnok 3e in0, a to v2etko -el0 ve- b!de pre2pikovan ako to bolo, kad.ho., "en na inom mieste Sk6r -elok, to 3e to, o v2etko oddelenie asti -h0pe v 3ednom, to m0 svo3e plnosti, namiesto 3eho medzier.
'zhadom k tom!, boskom-d!-h! ako 3ednotn -elok na2e individ!0lne 3ednotliv. destil0ty samy o sebe m6! by5 tie povaha alebo bosk. telo ako 3ednotn -elok na2e individ!0lne 3ednotliv. orI0ny, ako sa 3ednotne v2etky 3eho 3ednotliv. orI0ny -ez a elia na2e telo, ale len preto, e povaha na2e3 orI0ny, orI0ny n02ho tela inbeIrei1t vhodn.. A3 t! 3e v2ak vemi ast0 z0mena abstraktn. vn/torne3 kon1ront0-ii so sk!tonm hlasom. Hlovek 3e vdy naklonen nie 3e oak0va5 3eho telo v prrode, ale a3 !dra5 /plne re0lne, el e9terne, -ez to v podstate tie len doplnkom 3eho tela do -ele3 prrody, ktor0 3e v porovnan.

:apriek tom! v in-h, a e2te via- do h<bky sp6sobom, ale m6e by5 abstrak-ie, a tm sp6sobi5 nad-a kon1ront0-ii v oblasti pam&ti, ktor. sa pred-h0dza3/-e naoza3 re2pektova5 bohat, ale nezhod!3e s tm, preboha, ako v2eobe-n d!-h Tv na3!2om slova zmysleV v2etky roz!mn. -el., kon1ront!3e s 3ednm prie-hodom -ez to sp03a5 odkazy a body na /zem 3ednotliv-a, betKn!, a3 roztrit a to ist. znova a, ho-i v sk!tonosti Iener0l nee9ist!3e bez 3ednotliv-ov, ako boli pri3at., 3e prepo3en.. Take na3vy22ie, na3lep2ie, na3via- v2eobe-ne po!iten. v n0s a v2et-i d!-hovia, v ktore3 sme sa v2et-i n03s5 kapel!, ako 7o pr0-e a i3e v n0s a mimo n0s, ale my sa na-h0dza by iadna kapela po na2om konkr.tnom detail!, ako v tom, o sa na 7oha by5 my2lienka ako sp03a3/-i !niverz0lny podstaty podv0ho! a porovnanie. Sovnako ako n02 d!-h ako d!-h v !2om slova zmysle pre v2etky v2eobe-n. vz5ahy a hadsk, Tako s/ kryty vy22ie vedomie, /s!dky, z0very, tka3/-e sa hadiska dobr., pravdiv., kr0sneV, ktor on, konkr.tne, individ!0lne 3eho prezent0-ie plo-ha Tzobrazenie spomienky, 1ant0zie, konkr.tne kon-epty a my2lienkyV, spo3en. s oblas5o! a3 spo3en. s podrobnos5ami abstrak-ie m6! by5 porovnan. via- ako a, bez ohad! na st0le i3e a pohyb!3e sa v sk!tonosti tieto 1!nk-ie. A3 tmto sp6sobom patr 7oha a oblas5 vytvoren-h d!-hov od seba, naoza3 nie.
Zatia o vy22ie !veden. veda seba bolo to, e sa pozriete na d!-hovnom poli kedysi ako 3ednotn -elok, potom poda svo3ho individ!0lneho as5 bytia, a to, o sa ob3av v obo-h zobrazenia-h opak dopad0, ako by to bola dvo3it0, 3e s/asn0 sk!tonos5, e nie d!2evn. ,blas5 analyz!3/ v dvo-h smero-h do /vahy, a po dvo3itom monos5o! alebo vykon0vania te3to analzy 3e dvo3ak. To sa vysvet!3e to dobre analKIovm dvo3ak prst!p, ktor !moB!3e na2e telo. %otom, o m! m6e by5 rozobera5 v s/lade s tzv syst.mami, ktor. pre3d/ v -elom rozsah!, iastone !zatvorte 3!, s5 do v2etk-h orI0nov v asti, pre3s5 okolo ne3ak.ho ni-h, 0no, zada3te do seba i navz03om a a odkaz na t/to -est! v2etk-h orI0nov sa na 3edne3 strane, na dr!he3 strane, aby v0m 1orm!l0r ako nervov syst.m, -ievny syst.m, syst.m koo!, a potom znova v orI0no-h, ktor. s/

tvoren. a prepo3en., ako mozoI, oi, 3azyk, p/-a, srd-e, al/dok, peeB, slezina, atD, ale 3e samozre3me pri bli2om pohade, e ostr a kompletn0 analza na niektor. z obo-h sp6sobov, ako 3e to mon., a preto iadny ostr porovnanie obo-h perspektvG a e i-h vykon0vanie 3e podmienen. predov2etkm vysoko! miero! neistoty, z ktor-h analKIov 3e tie pravda, v d!-hovn-h oblastia-h. %redov2etkm sa zistilo, e mozoI, srd-e, vyskyt!3/ s/asne v2etko okolite3 koe ako orI0ny, $orein vst/pi5 do v2etk-h hlavn-h syst.mov, a ako hlavne3 asti, -entraliz0-ia 2pe-i0lny-h z0kladn-h syst.mov, na na3vy22i! n0pady a z0roveB ako d!-hovn-h d6vodov, alebo !zly v2etky v2eobe-ne v d!-h!, rovnako ako v n0s mono povaova5 za v2eobe-n. @a!ptzentra 2pe-i0lne vz5ahy. Tie na -ele3 prrody samo o sebe by mohlo roz2ri5 dvo3ak prst!p, a3 keD ostr detailn. prevedenie rovnak. 5akosti alebo nemonos5 predmet! ako v na2om tele.Ako na3v2eobe-ne32e3, ktor pre-h0dza v2etky alebo inbeIrei1t do vesmr! by mohlo by5, za as a na tom, ktor. pre-h0dza3/ atD ! vlastnte do seba v pohybe, tvare, ako porovnaten. 3ednotliv-a na2e tel0 svet tela, alebo vy22ia a svetov-h syst.mov. :a2e tel0, ako s/ syst.my a orI0nov n02ho tela s/ samy o sebe len v pomere k komplik0-ie a podriaden t-h vek-h v2eobe-nos5 a zvl02tnosti. :esk6r sa !vid, rovnako ako z0kladn. opoz-ii d!2e a tela, 7oh a prroda zaloen iba na d!0lne zobrazovanie rovnak.ho z0kladn.ho -harakter!, s!b3ektvne a ob3ektvne, aby rovnak0 z0kladn0 podstata, akon0hle sa ob3av v priebeh! ment0lne s0m, inokedy as5ami 'zhad, o vyhr0 t-hto ast -ele3 opak, ako 1yzi-k. alebo prrodn 3av.

'sledkom b!de stai5 e2te Dale3 vysvetli5 tieto rozpory, ktor. s/ povaovan. za ovea 2ir2 alebo !2 vznam 7oe3, z ktor-h na3dlh2ia zost0va, o v2etko sa d0 oak0va5, e k 7oh! bez odpot!, ktor v6be- e9ist!3e d6vod. Termn svet zdiea ne3ednoznanos5 po3m! 7oha, poda rovnak-h ot0ok. Ak 3e v na32ir2om slova zmysle, -el0 oblas5 d!-hovne3 a hmotne3 e9isten-ie, sa vypota bez oddelenia abstrak-ie 7oh!, poBatie sveta sa zhod!3e s poBatm 7oha, a dostaneme panteisti-k. pohad na svet v plnom slova zmysle. :02 n0zor 3e ten, ktor tm, e dr na3dlh2 verzii po3m! 7oha pre pro1esion0lne b0ze, a dr!h/ verzi! pr0ve len k odber! pozost0va3/-eG ho-i oni ale tak. povolenie, sk!tone plat !iton. pre rozvo3 vn/torn-h ve- reIiKn! e9isten-ie, ak vst/pi nielen vyr0stol v 1akti-k. n0mietky proti na3dlh2ia verzia, poda ktor.ho r6zne pohady na svet n02ho odpor!3/ mene3 ne 3e3 pr!h! pod-alebo . Z obya3n.ho T@eIelova panteizm!V, ale e lovek zvya3ne 3ednod!-ho -h0pe, teraz pod panteizm! l2i na2e3 $esentli-hst tom!, e na2e -el. vedomie a tmto vedomm vesmr! snma v niekok-h na3vy22e3 vedom. bytie, ale v bene3 -el vedomia do Sozmanitos5 3ednotliv-h bytost Tpoda prsne @eIelova verzii a3 obya3n. pozemsk. stvoreniaV sa vyp/25a. ' !2e3 verzie kon-ept! 7oh vst!p!3e do sveta s 7ohom, sk6r ne zhodova5 s nmG by sa nazva svet, ktor zost0va ako kontrast a odpoinok po odbere 7oha z -ele3 oblasti e9isten-ie. Take svet pad0 b!D len s prrodo!, ako typi-k vonka32 svet 3avov, spol!, alebo dokon-a tkala e2te d!-hovn. bytosti a vz5ahy, ale iba vtedy, ak k nim d63de, ako 3ednotliv-i a v niektor-h prpado-h. me po3em 7oha a svet sa vdy obr0ti5 v s/vislosti prin02a t/ vhod!, e sa oba3a tie vysvetli5 seba. %otom a3 na so!visi-i-h v6be-, sdlime, ak vezmeme do /vahy podmienky 7oh a svet v b!d/-nosti oskoro, oskoro potrebova5 Dal2 v !2om slova zmysle, sa v te3to, dnes v te3 1r0z!, bez n0s, a to na3m& v tom zmysle, v ktorom sa to stane zakadm, keD vysvetli5G e by bolo potrebn. !robi5 vea slov, vdy sa zaober0

e9presno! slov.Teraz na2e vroky o 7oh!, zd0 sa, e si navz03om odpor!3/ potom, o zaznie slovo, niekedy, keD sa zd! z r6zny-h konte9to-hG ale na3prv !va!3me kad zvl02tne v i-h konte9te, a potom konte9t t-hto vz5ahov, ktor 3e tie vysvetlen., take v2etko b!de m0lo. 46ete makl.r nakonie- nebol na po!itie slova 7oha a 3eho !niverz0lne z0kr!ty, Dale3 pozri ve-. >'eD kr0ovstvo 7oie sto3, nie 3e slovo, ale v mo-i. ^V %ovedal, ale a3 "!therF 7oie slovo m0 mnoho vznamov, okrem toho, e pr0ve len to, o spr0vne !zna5, e zast0val zbon na3via- 1rommend Ale. 1akti-k. po!itie slova zbon na3via- vy!i3e, m6e to prs5,., a b!de ten, ktor dokon-a s/as5o! sk!tkove3 okolnosti 7oha, vr0tane toho zbon.ho a zbonosti, ohranien k pravde poda :a3n0padne32ie 3e len pravda to, ktor0 m6e plne zbon, to 3e to, e 3e vklad 7oieho slova alebo slovo 7oh, a oba3a s/ z0visl. na sebe. s0m 7oie slovo m6e by5 len to, o slovo vyklad0, 7oh pravdy na na3moderne32ie. Tieto pravdy ale m6! e9istova5 s r6znymi z0vitmi po!itie slova.
^V

( Zbor. `.Y*.

A3 keD sa m6e zda5, e na3bli2 verzia, po ktore3 sa k 7oh! 3e ako v2eobe-n d!-h sveta detailov, n02 prakti-k z0!3em v&2iny 3e splni5, e poiadavky na 3edne3 strane st0le prtomn. v 7oha, all$altendes, v2eved/-i, na strane dr!he3 o obmedzenosti, vad!, hrie2nosti, v oblasti 3ednotliv-ov nemono vidie5 so zlmi bytos5ami podiea3/. A nie s/ v rozpore 0noG len to, e nema3/ n0s klama5, ako 3e tom! a prli2 ahk. prehliadn!5 pravd! o vz5ah!, alebo popiera5, e s/ priamo zahrn!t. v na32ir2om verziiG potom nem6e dra5 zdanliv/ vhod!. 40 rada tie demon2trova5 prakti-k z0!3em bezprostredneG ale zaznamenan v 1akti-k. rozpore s na3dlh2o! verzie, m6! aspoB plne !spoko3i5, ale s!b!3e, e b!de na3dlh2ia verzia, ni ner!2 od 7oha, a3 tie !spoko3enie bez ake3kovek zr0ky, po riadnom sebe 2pek!l0-ie, e hadisko, meradlo , d6vod, z0ver dokonalosti, dobrota, m/dros5, kdekovek, nie 3e v 3ednotliv-ovi, na3m&, ale ako -elok, ktor zah=Ba odpor!en. 3ednotliv-a, ale nem6e e9istova5 mimo a bez neho, 3e teda tm, o z0vis na individ!0lnom seba m6ete n03s5 iadny zlomG s5 na probl.my 3ednotliv-ov samotn-h iste32ie zv&2!3/, !zdravenie a zmierenie te2 sa, ak to nie 3e na rozdiel od pravidla dobr.ho -elk! navonok, ale 3e takmer einIetan. Ale t0to /vaha m6e pokraova5 iba vyv3a5 v z0vislosti na i-h plno! v0ho!. adop0dne n0m 7oh 3e vo v2etk-h z0kr!t0-h, kde m6! ma5 svo3e slovo, vea, v2emoh/-i, v2evedia-i bytos5 na3vy22e3 kvality pobyt!, so v2etkm, o patr spol! s tmito z0kladnmi -harakteristikami. Ale teraz sa m6eme pta5 a arI!mentova5 vea, ale to, o vz5ah vlastne 7oh, 7oh ako d!-h prrody alebo hmotn.ho sveta k n0m, a ak naoza3 vz5ah medzi 7ohom a prrodo!, 7ohom n0m, o vz5ah! na2e3 d!2e na2i-h telo, na2a myse sa 3eho detaily, aby venovali pozornos5 bez ohad! na to v6be- vzv! pre porovnanie, asG posledn, alebo dokon-a na3m& ak 3e to v6be- d0 tie d!-ha alebo po -elom svete, a potom zase, e 3eho vlastnosti. To s/ z0van. ot0zky, a -h-/ by5 povaovan. za v0ne. Ale

dovote mi, aby som len p0r my2lienok na akt!0lny-h podmienka-h, ako 3e naprklad mne sa zd0, e v&2ina by -h-ela da5. A 3a sa nie vdy stava5 3eden -ez dr!h.ho, ale zaa5 znova z r6zny-h !hlov, take m6ete vidie5, ako sa r6zne -esty ved/ k rovnak.m! -ie!, alebo doplnenie te3to zml!vy v /spe-h.

:. na1v-335 z.kon sveta a vz9ahov ich s0obodu. d6vodov pre e<istenciu :oha. => :o, niektor., ktor. za-hytil int!-i! rozmanit. veda seba a za sebo!, na all$&rts viditen. 1raIment0-ie v prrodnom a d!-hovnom svete mono len 5ako predstavi5, e v2adeprtomn. a st0le rovnak. esen-ie -el0 ve- v 3ednom dominantn. a kravat!. 'zhadom k tom!, o vid na tomto svete; "0tka v2ade rozptlen. a kon-entr!3e sa vo tis-kr0t 1orm0-hG na3pevne32 tm bystrm okom a konen. zers-hlie#bar st0le v niektor-h astia-h, ast-, a nakonie- a3 atKmyG Xinky s5 von a tam z tela do tela, z asti-e na asti-eG %ohyby sa pretna3/ v rozmanit-h -est0-hG ?entraliz0-ia 3e dos5, ale kde ben -entr!m; O9ist!3e dostatok z0kony, ale s/ denominovan. odli2ne pre kad/ oblas5 inak. A ako v oblasti tela, to 3e miesto, kde d!-hovia. ad0 myse 3e in0 e9terne opakG nikto nevie presne, ako sa to stane v dr!he3G nie tak -elkom, odkia po-h0dza od seba, kamkovek ideG sa zhromaD!3/, rozptyl, dav, poh0Ba5 sebaG %SN:ZN% 3e dos5, ale e2te spor o vz5aho-h s prin-pmiG Xely, 3e t! dos5, kde -ieom /ely; :ie 3e hodin!, nie deB, iadne miesto 3e Dal2 bezpen.. :e$ vdy rodia nov. ve-i. Nnde na ne3ak in sp6sob, ako na to. ?el0 ve- sa zd0, len aby sa 3ednotlive- vdy to, aby sa 3edine- z nieoho -elk!.
`V

:asled!3/-e /vahy s/ t! obnoven. z niekok-h !hlov pohad! v prlohe a rozv3a5.

Ale len povr-hnos5 n02ho pohad!, nie 3e h<bka, o m!sme alova5, ak -h-eme nieo hneD 3eden a ob3av sa z3ednotil na svete. Sme preh<bi5 len mierne vzhad, a tak sme sa na3prv rozpozna5 oblasti 1yzi-ke3, ale e dve nebesk-h telies, i ! t!, i ! biliKny kilometrov odtiato, i ! dnes, pred alebo po biliKno-h rokov, ma3/ rovnak /inok od seba 3ednod!-ho vdy a v2ade a vdy sa spr0va3/ rovnako proti sebe, v prpade, e sp<Ba3/ len za rovnak-h podmienok, to znamen0, e pri rovnake3 hmotnosti, v rovnake3 vzdialenosti, s rovnako! poiatone3 r-hlosti a op&5 smeromG tie snaha o i-h pohybe ost0va vdy a v2ade rovnak0. T! m0me aspoB 3eden prpad, kedy nieo, o zost0va rovnak. identi-k. medzi vzdialenmi priestorov a asovG prevl0da rovnak. pr0vo t/ a all$eIe, dnes a vdy, a prepo3en. tak, e na3vzdialene32ie priestory a asy, a3 keD len vo vz5ah! k 1yzi-km !dalost, ale rovnako ako ! ment0lne3 n0silia. A rovnako ako 3e ist., e, v prpade a kde dve nebesk. teles0 rovnako! za r6zny-h podmienok na i-h hmotnosti, vzdialenosti, r-hlosti a smer!, sa zd0, e nikde a nikdy rovnakm sp6sobom k sebe navz03om a spr0va5 sa k sebe navz03omG oni sa ob0va3/, ako I&lts bosk. z0kaz. 4ohli by sme to tie mysl, e by to mohlo myslie5 z dvo-h nebesk-h telies, tak a tak za3tra, take t!,

na inom mieste v priestore, spr0va5 sa tak dnes za rovnak-h podmienok; A potom znov! kona5 za in-h okolnost rovnak., take to, o sa de3e v ase, na 3ednom mieste, dr!h as, in. miesto, anIinIe ni nebeske3 !dalosti by 3ednod!-ho nes/vis v priestore a ase od seba; Ale nie 3e to tak. ad0 izba a zakadm, keD 3e sk6r ide o to, o zana svet telo 3e viazan tm, o -ele3 miestnosti, -el/ dob! sa viae rovnakm sp6sobom, nikdy a nikde odtrhne. Sovnak z0kon, ktor sa rozprestiera medzi nebesk-h telies, zasah!3e a do st!dne do toho, 0no, dos5 o ni-h, aby i-h na3hlb2ie h<bky do 3eho stred!, im d0va a3 do -entra, okolo ktor.ho v2etko, o v rok! a ma3/ spolone a v ktore3 !zatv0ra v2etko, ako by sa svet tela len :a3pevne32ia !zly v2etk-h oblohy obal! okolo a -ez sl!ky p0sk!. %o selbiIem z0kony, poda ktor-h slnko l0ka na zemi, a kra3iny pri5ah!3e mesia-, kra3ina tie tiahne kameB, sa sna v2etky asti na zem s0m proti sebe a rozobra5 pr0ve preto, e 3e i-h -entrom a ak.kovek pozemsk. telo 3eho 2pe-i0lne -entr!m . %o selbiIem z0kony, poda ktor-h oben0 dr0ha Zeme !zavret. sa do kr!h!, Zem samotn0 m0 za5at. do klbka, e more prliv kr!hy okolo tohto sveta a zvrhn/5 rieky v te3to z0plave. Ce to ale, e 3e to z0kon, ktor riadi v2etky tieto /inky, na v2etk-h ostatn-h miesta-h, v inom okamih! inak sem tam v nebi i na zemi, z0vanos5 -nosti s0m Dale3 nie 3e !veden. inak, do v2etk-h t-hto vplyvov, to e2te nie 3e v rozpore so z0konom, 3e to sk6r len preto, e tie ovl0da r6zne /spe-hy s r6zny-h okolnost. 'zhadom k tom!, telo nem0 zab!dn/5 na z0kaz, s0m, niekedy sa spr0va3/ rovnako za r6zny-h okolnost, v ktor-h sa stret0va3/. Ale niekde, niekedy okolnosti s/ op&5 rovnak., /spe-h 3e op&5 rovnak, i ! v nebi alebo na zemi, alebo medzi nimi, to rob iadny rozdiel. A dobre ten, kto vie, ako sa ve-i t! a teraz, v s/lade so z0konom, tie zn0my ako vdy a v2ade po ve-i dosta5. Take z0kon 3e s/lad so sebo! samm nie 3e v mnohosti a rozmanitosti okolnost a /spe-hy, ktor. sa ovl0da. Ce to rozpolten. a roztrie2ten. v2ak, e kvitne v na3pestre32ia bohatstve 2pe-i0lny-h 1!nk-iG tak tro-h! roztrie2ten. z0vod zmietan0 rozv3an r6zny-h kvetov a listov. ,p&5 plat, e rovnak prin-p zost0va a!tokrati-ky pravidl0 vo v2etk-h bohatstvo 2pe-i1i-k. rty. 4noh by z pohad!, e svet 3e orIani-k -elok, z0kladn0 prpo3ka na-hspArten tohto -elk!, pokia mono roz!mn. hmotnosti boli !miestnen. na sk!tonos5, e v2eobe-n. vlak!, ktor riadi v2etky orI0ny navz03om, e na3vzdialene32ie vesmrna tela post!pne e2te pridal pohyb Aspire hada5 seba, keD -til svo3! e9isten-i! z diaky. A v tom spova !rit0 v0ha. Ale e2te nie 3e tak vek, ako toho ist.ho z0kona vlak!, vlak s0m dominantn, medzi t! a teraz a vzdialen-h miest a asov. T!, len m0lo zost0va sk!tone zhodneG pretoe tie atrak-ie oslab!3e sa vzdialenos5o!, take 3e a3 nepostrehn!ten na dlh. vzdialenosti, a to, kapela svetov sa zd0 slabn/5 a mizn/5G ale platnosti z0kona oslab!3e, nikdy a nikde zmizne, a e oslabenie a vyerpanie konen. mnostvo sily s di2tan-ova5 sa na-h0dza vo v2adeprtomn. identi-k. platnosti, aby som tak povedal diamantnen trvanlivos5 z0kona od6vodnen.. Tento v2adeprtomn platnosti, neo-hve3n trvanlivos5 z0kona 3e ovea podstatne32ie, via- intmne, pevne32 kapela vesmr!, ne ten vlak, po/va5 iba z0kony, a s odstredivo! silo! bo3!3/-i nem6e dosiahn!5 -ie pri3atia, a to ako telo otoi5 o rovnak listy, 3e v2ak v rozpore so z0konom vlak! bez ot0ania a iadny kontakt.

Take m!sme hovori5 v Iravitan z0kon s 3eho silo! neviditen kr0 sveta, vl0d-a v2etk-h nebies, v2etk-h iasG Slnko a Zem vo svo3i-h dr0ha-h, kad 4ote svo3e miesto vy!ovania na slnk! alebo kra3ine, sl!ba vykon0va v na3r6zne32-h 1orm0-h a zvyky, bol od zaiatk!, a b!de na veky. 46eme potom tak vemi, vemi prekvapen, ak 1ran-/zsky matematik povedal, Iravit0-ia 3e 7oh; Ceho -hyba, v2ak, 3e v sk!tonosti nikto in ako, e sa pozrel na 3ednostrann.ho materialisti-k.ho hadiska obya3n. prznaky a /inky z0van., a z0vanosti a sk6r po!k0zal na 7oha ako n0zov prpad!, ktor v2ade a po kadom vz5ah! vidie5 a interpretova5 sk!tone iba po -ele3 3eho obvode, v2ky a h<bky 7oe3, a3 keD vdy interpretova5 ibaG pretoe st0le to nie 3e on s0m, pretoe ako 3e to s nebesk-h telies a z0vanosti /inkov, 3e to bli2ie, 3e ! v2etk-h ve-, v2etk-h !dalost a pod!3at vo svete v6be-, 1yzi-ke3 a psy-hi-ke3. Ak 3! sled!3eme v oblasti me-hani-ke3, 1yzik0lne, -hemi-k., bio, voda, oheB, vzd!-h, zem, v kra3ine, slnko, mesia-, vzdialene3 st0li-e, na alebo z !d, zvierat0, rastliny, kamene, vo vedom alebo bezvedomia, v ktorom vdy a v2ade rovnak0 vzia5 miesto a smer a vz5ah, 3e rovn0 a r6zne za r6zny-h okolnost, a ako sa zmenia okolnosti alebo s/ podobn., ako /spe-hy. 'zdialenos5 priestore a ase nez0le. To plat a3 v2eobe-ne32ie, ako v2eobe-ne, to m6e by5 len 3eden '2eobe-ne plat, e na v2etky v2eobe-n. z0kony ak-ie ako allerallIemeinstesF edy a kde sa tie ist. okolnosti opak!3/, a ktor. m6! by5 tieto okolnosti, potom sa vr0ti5 sp&5 tie rovnak. /spe-hy, za in-h okolnost, ale a3 Dal2ie /spe-hy UV
UV

sa po-hopi5, e 3eden z t-hto okolnost, a to nielen vonka32ie, ale a3 vn/torn. okolnosti ve-, kad priraditen rozhodne o e9isten-ii v2eobe-ne, pota5. Absol/tna poz-ie v priestore a okamih! v ase, ale nemono pota5 medzi okolnosti, ktor. ma3/ vplyv na !dalosti ako oni dostan/ iba svo3e odhodlanie tm, e e9ist!3e a de3e. S/ $esentli-hst opr0vnen. !stanovenia hmotnos5, vzdialenos5, !miestnenie, -hemi-ke3 kvality, r-hlosti, zr-hlenia a smer sk!penstvaG v kadom d!-hovnom vedomie os!d! ao tom, o nevedomky vst/pi do take3. %ozrite sa na -est! e2te prlohy.

:ie 3e to len po 3ednom, po tom v2etkom vz5ah 3e ne3ak priestor, kedykovek s/vis s tm, o sa de3e v kade3 ine3, a to, o priestor a rozdelenie sa de3e v miliKno-h a biliKno-h kilometrov i rokov, po tak v2etk-h ohado-h s/vis, ako by to bol 3eden z d6vod. :iekoko tvorov prist!p!3e vo v2etk-h miesta-h a aso-h, -ez v2etky tela a mysle. Tento z0kon, ktor sa vyhl0sil, 3e pravda, na3vy22 z0kon na svete, 3ednod!-h vo svo3om vy3adren, e roz!mie die5a, -h!dobn. na 1arby, ktor. b!dete -hodi5 okolo, bez toho aby sa na neho pozrel, zl obsah, ktor nikto si mysl, e 3e to, aby sa nieo z toho , samozre3me, e sa nezd0 za t/ h0dk! nesto3, len o tom hovori5G ale rozsiahla a mnohotv0rna vo svo3i-h z0vero-h, e na3v&2 m!dr-i nem6! by5 vyerpan. a s0hG asto zle odhadla a nepo-hopen a poprelG a nikdy !znan. poda 3e3 hodnoty a plne po-hopi5 3eho zmysel a /plne vyvin!t 3eho d6sledky. Ho sa stane, a ako sa nieo !robi5, a tam, kde sa nieo de3e, a ak sa nieo stane, to sa stane len v s/lade s tmto z0konom. '2etky 2pe-i0lne z0kony !dalosti s/ iba prpady tohto vr-hol!G pretoe z0kon znamen0 len to, o !r!3e, e dnes sa ve-i t! a do-h0dza k kadom vz5ah!, za et$el-hen okolnost, ako v2ade inde, a inde. Av2ak,

n02 z0kon poskyt!3e rovnak. vo v2etk-h vz5ah, za v2etk-h okolnost naraz. Ce to len rob z0kony na z0kony, podriadi5 sa m!. '2etky 2pe-i0lne priny, sily s/ iba prpady a priny, sily p6sobia-e na z0klade tohto z0kona, vytv0ranieG a tak to od6vodnen. z hadiska pr0va a termn! silo! z0kona, pretoe 3e to nieo, o len prino! dr!h.ho, za predpoklad!, e !kaz!3e, e to, o nasled!3e, t! a teraz, a to za rovnak-h podmienok all$&rts a vdy z toho vyplva, inak by bolo len n0hodn. Ceden po dr!hom sa. Ceden vid len pr0-! ako sila, v ktor-h sa /spe-h povahy okolnost z0vis p6sobia-e leI0lne. Ale na3vy22 z0kon stanov!3e, e v2etky /spe-hy vdy a v2ade z0vis z0kon o povahe okolnost. A3 bez z0kona 3e kontin!ita as! a priestor!, kapela, ktor0 siaha Daleko vdy a v2adeG ale nie len, e to len Dal2ie spo3en. s Dal2o!, v2ak prekrva z0kon na svete naraz Daleko, to 3e tie v s/lade s kon-ep-io! pomal, nee1ektvny, v2ak od6vodni5 na2e pr0vo po3em iba interak-ie samotn.ho. %re to 3e len to, o 3e prino! mnoh-h, a to 3e 3edino! prino! rad!, o 3e za rovnak-h okolnost opakovane, vdy a v2ade, aby bolo mon.. 'Daka kon-ep-ii innosti, ale z0vis na kon-ep-i! sk!tonosti v BomG pretoe to m6e p6sobi5 len to, o sk!tone 3e, a 3e len naoza3 to, o m6e 1!nIova5. Nba takto e9isten-ie reality nie 3e z tohto z0kona, pretoe na rozdiel 3edn.ho k dr!h.m! 3e dan0 okamite. :ikto nem6e dok0za5, e to b!de m!sie5 plati5 tak m0lo, e niekto m6e dok0za5, e tam m!s by5 sk!tonos5, pr0-aG ale 3e pravda, e 3e aktvny a 3e pre!k0zan. sk!tonos5o!G len tak m6ete ma5G take to nie 3e len neinn my2lienka ve-, ale d6kazy a -harakter rokovan o -ele3 sk!tonosti, po3em samotne3 reality 3e zaloen0 bytos5G ale ako to vysvet!3e po3em reality, 3e rovnako vhodn., a3 !nprovable, v2etky d6kazy o realite. %re v2etky analKIie, v2etky ind!k-ia, kad okr!h 3e v6be- o tom, o 3e, v sk!tonosti, boli a b!d/, vykon0va len na /ely tohto z0konaG a ak 3e obvod nepodar dos5 asto, to nie 3e z0kon, ktor zlyh0, nie p6sobia-e bytosti, ktor. si protireia, ale len my sme tie, ktor. s/ v rozpore so z0konmi v na2i-h aplik0-i0-h. 4edzitm sa n02 z0kon na3v2eobe-ne32, o si predstavi5, ale 3e to tie nesie prin-p 3eho partik!lariza-e do na3men2-h podrobnost v sebe. %re kad in s/bor ve-, a to by bolo tak zvl02tne, po ktore3 tie vedie 3e3 osobitn z0kon s nm, ktor vdy znov! potvrdil, kedy a kde sa tie vra-ia rovnako! kompil0-i!, a potvrdil iba len pre tento 3edin typ kompil0-ie. 'ezmite dve masy Y libry na Y nohy vzdialenosti, sa dve masy ^ libry na ^ nohy vzdialenosti, ale vytiahn!5 a3 keD v pr0zdnote na niekoho, ale len pre tento konkr.tny typ kompil0-ie platn.ho pravidlaG ale toto pravidlo plat pre v2etky opak!3/-e priestorov a v2etk-h ias, a tak 3e to vdy pravidlom. %retoe nie 3e ni tak zvl02tneho na svete, ktor 3e podriaden nie 3e z te3 i one3 strany kom!nity, pozrite sa na v2etky podivn. s0d podmienok, a tm sa na neho vz5ah!3/ z0kony ak-ie, interak-ie orIanizova5 v2eobe-n. a nakonie- ten na3v2eobe-ne32 a ktor nie 3e viazan iadnym konkr.tnym -ie!, ale v2etky sa viae. Tak sa v2etky 1yzik0lne z0kony pre 2pe-i0lny okr!h okolnost, za via- v2eobe-n-h 1yzik0lny-h z0konov, ktor. !prav!3/ 2ir2 okr!h okolnostG v2etky z0kony d!-ha ni mene3 pod v2eobe-ne32 d!2evne3. Take, tam s/ Daleko za Iravitan. navy2e, nieo, e vlastnosti, ktor. sme obdivovali o t-h medveDov, a teraz nesie iba pln. neobmedzen. rozmery, niektor.

na -elom /zem e9isten-ie sk!tone toton0 ! kra, ve-i, ven, v2adeprtomn, All$altendes , administratvne, v2etky ak-ie, v2etky !dalosti v ase a priestore, prrody a sveta d!-ha v 3eden-viazanie, ale nie otro-ky z0v&zn.G iba tak Daleko vr0ti5 v s/lade so z0konom v2ade a za v2etk-h okolnost Sovnak /spe-h op&5 vr0ti ako za rovnak-h okolnostG ale nikdy a nikde /plne obr0ti5 znova, a z0kon nevyad!3e ho. Svet pokra!3e Iehends vyv3a3/-i sa do nieoho nov.ho a odli2n.ho v2adeGstar, miestna nikdy nem6e by5 rozhod!3/-e pre nov., vzdialenos5, lebo z0kon vyad!3e len pre opakovanie rovnak-h /spe-hov za rovnak-h okolnostG , tor. v2ak st0le zost0va3/ rovnak. iba z !rit.ho 2tvr5rok!, a tak nes/ pokraovanie z star.ho v nove3, star. spin s novm, miestne s 8asiIen, ale nov., o nie 3e d6vodom in, ak to 3e nov. a odli2n., m6e. %redstavme Ak si, e svet 3e st0le e2te pomerne nov0, take tam bol v s/lade so z0konom napriek tom! v2etko okolo vone. 8e1in!3e ani, o, ani ktor mal by5 prv /spe-h, prv okolnostiG to !r!3e ani nevie, e to m!sel by5 s0m ako prv. A my sme si mysleli, na3vy22ie bytie, svet poda na2i-h pr0vny-h predpisov od zaiatk! do vytv0rania a zariaDovan, pretoe to bol potom s-hopn vytvori5 a !sporiada5 v2etko tak, ako to bolo, aby bola viazan0 nieo, 0no, to bol v pr0ve na zaiatk! iadna indik0-ia , po ktorom by mohla by5 zaloen0G to zostalo isto preto zamietol vo svo3om vonom !nvorbestimmte seba!renie. "en to, o 3e raz nastaven, mal by5 z0v&zn pre v2etky nasled!3/-e. Take by to mohlo vytv0ra5 z0kony v2etk-h ve- samotn-h sa slobodyG 0no, na3vy22 z0kon s0m o sebe mohol by5 my2lienka vytvoren slobody, pretoe v 3eho podmienka-h presne nie 3e ni, o n0m tie zar!!3e 3eho realit!, v2ak, to zar!!3e sami v2etky reality. '2etky prv0 na svete, m6e v2etko nem6e by5 na okolnostia-h, ktor. sa vyskyt!3/ inak a inde, ktor. tvoria predmet, i ! sa pozrie5 na n0s vedome alebo nevedome, 3e tak tvar ako von. vznika3/-eho, +V, a ak 3e svet ako -elok a 3ednotliv. oblasti na a na nov., vyvin!t !rit. str0nky so v2etkmi star-h neporovnaten., z0sada von.ho pres!n! zo sveta sa de3e ako -elok, ako 3e v n0s a na2e vedomie a rokovan do nehoG my sami sme pomo-nkmi na -el von.ho prepnanie. :a2a sloboda 3e v horne3 sloboda sama o sebe s/as5o!, take dostane nem0 iadne pravidlo pred!renie neho a m6e 3e3 nedal iadne pravidlo, pred!renie, ale a3 /as5 v ni-h podrobne pom0ha 3e3 vl0dne 'orbestimm!nIen pre b!d/-nos5, zada3te in. To stanov!3e, ako a3 nov-h okolnost, ako ona sama 3e tie s/bor s novmi okolnos5ami, pretoe nov. d6kazy vdy nov., naDale3 a navdyG ale kad nov 3e iba 3edno! novo!G a ni 3e tak nov0, e to nie 3e mon. as5 star-h a ostatn..
+V

A3 keD sa br0ni ni, len slobod! myslie5 na vedomie vo vz5ah!, konz!lt0-ie do /vahy, e v2etky na2e podvedomie, ale vst!p!3e do vy22ieho vedomia alebo st/pa v BomG ale pre n0s, tento aspekt nebol spoiatk! zamestn0va5.

Take napriek tom! zost0va, e na3vy22 z0kon all$&rts, ven. a nerozbitn. dlhopisy, ale top ako na2e vlastn. slobody plnom rozsah!. %r0vo a sloboda nie s/ v rozpore, ako sa tak asto hovor, ale na3vy22 z0kon 3e tie na3vy22 prin-p slobody imanentn.. :aopak, m0 slobod! pre seba ako na3vy22 z0konodar-a. Ho sa ni pred alebo m0, o by bolo rovnak., m!s by5 vypra-ovan0 v s/lade s tmto z0konom

slobodne a nov o11, kde by sa 3eho determinateness, a kad lovek rob naoza3 len po str0nke, ktor0 3e pre neho nov., a %rispieva tak nov. !stanovenie svet!, e teraz preva!3/, 3e pre v2etky epizKdy, mimo-hodom, o rob, ako pred nm a robi5 s nm. Qril sa via- a via- 3eho bval o-hotn a robG pretoe kad bval v6a a opatrenia v Bom p6sob reI!lan 1aktor pre b!d/-e !dalosti a ak-ie, kde sa okolnosti pred-h0dza3/-eho v6le a rokovania v istom zmysle vdy vr0ti5G ale v niektor-h ohado-h id/, ako dosta5 star von, star. vz5ahy nikdy sa opak!3/ v plnom rozsah!, a tak po!3e slobod! !ri5 tak alebo onak, nikdy /plne bezpen a zana nov ivot s novo! svieos5o!. 8okon-a a3 prrodovede- z0kony v0i iba do te3 miery, nov., ako sa vra-ia v nove3 stare3, !robil tak iba z pos/denia ! nevydal a vyad!3e via- ne len to, o kedysi bolo, vdy vr0ti5 rovnak-h okolnostG To m! zar!!3e na2e pr0vo. %re nov., bvale3 nere-yklovaten. okolnosti, e -h-e nov. z0kony, okrem toho, e sa vdy ob3av hore, o 3e iba z0konmiG z prv.ho, o tam bol, a on m6e -h-ie5 ni vysvetova5. Sloboda n02ho pr0va tak sa m! iadny z0znam. :a2e na3vy22ie z0kon m0 tak svo3! stran! obmedzenia alebo n!tnosti, a 3eho strana slobody, alebo vyst!p!3e n!tnos5 a sloboda v Bom 3ednotky na na na3vy22e3 /rovniG Take tam m6e by5 vy22ia n!tnos5 a nie vy22ie ako sloboda, leia-e v 3eho poBat do 3edn.ho. Sovnak absol/tno! n!tnos5o! 3e po rovnak-h okolnost vdy a v2ade rovnak., r6zne okolnosti svedia vdy a v2ade r6zne /spe-hy, ni sa z tohto m!2t!G ale m!s to by5 samo o sebe odvoden0 tak, e p6vodne to potrebn. a st0le ne-h0va nekonen/ slobod! okolnost, ako /spe-hy. A v2ade sme 2li, m63 nieo isto vidie5 :evyhn!tn. vo svete, ktor 3e poda z0kona, 3e iastone /spe-h slobody, iastone z0kladom slobody, 3ednak k podstatn.m! s/vislosti so slobodo!. 46eme abstraktn. z0kony nevyhn!tnosti zo sveta, ale e9ist!3/, a nie kona5 tak ist a abstraktn. vo svete, as, naopak, sloboda nie ako abstraktn i-h hern. me-haniky vo svete, ako dobre m6eme veri5. Sovnako ako v2etky pr0vne termn 3e vzhadom k na3vy22iem! pr0ve, 3e tie rovnak st!peB a vzor !dsk-h z0konovG take lovek "eIalism hodn. toho mena iba v s/lade s, pretoe odr0a na3vy22ie a na3v2eobe-ne32ie z0konnosti v loveka, vedom.. Ale to, o iadame "eIalism v !dsk-h /zemia-h; me z0kony o povahe !d a ve- sa ob3av, sa slobodo! na str0nka-h to, o m6e by5 zadarmo, s potrebo! str0n, ktor-h, o i-h n/tiG , me, akon0hle b!d/ stanoven., tie pevn. a nedotkn!ten. manip!l0-i! a dranie 3edno! r!ko!, dospel-h, na dr!he3 strane, s/ sama o sebe z tak.ho r0d!, ktor zabraB!3e i-h praskn!ti!G e pon/ka3/ v2etky sily, aby v i-h prospe-h, pretoe inak by sa nikto nem6e dra5 a l0sky, ne-h a3 sloboda -estovania, 0no, pravda, e diskr.tnos5 sama o sebe a e2te !moB!3/ Dal2 vvo3 sit!0-ie ako -elk! a 3ednotliv-a, tak nad0-ie sama na . 'a2a sila b!de iba hlavn0 obva-ia Dal2ieho vvo3a iba soldne podpor! von.ho pohyb!, 3eho t!hos5, sloboda na dr!he3 strane by mal ma5 iba mo-, v tom zmysle, a v s/lade s pr0vnymi predpismi, nie 3e v rozpore s pr0vnymi predpismi a zvrhn/5 z0kony mie2a5, vvo3 m6e nasta5 iba ako pokra!3/-o! vstavbo!, nie ako znienie sk6r rozvin!t. a

!zemnen. ?el0 pr0vna /prava 3e sama o sebe e2te m6e pokraova5 zisti5, ako okr!h okolnost a3 naDale3 !r!3e, na ktor. sa vz5ah!3e. 'dy s/ z0kony, ktor. ma3/ by5 vykonan. s ohadom na v2etky okolnosti, ktor. pri-h0dza3/ do /vahyG za rovnak-h podmienok 3e v2ade rovnak., plat pre nerovn. :erovn.G kad by mal by5 nimi viazan ako dr!h sa priamo pred nimi v s/lade s tm, o m0 spolon. s ostatnmi, a bez po tom, o typi-k pre neho, by mal kad, keD pros s nimi za rovnak-h okolnost. '2eobe-n. z0kony by mali by5 podriaden. zvl02tne a v2et-i si spol! navz03om. W!dsk. "eIalism teraz plne neodr0a tento ide0l, ale horn0 m! dokonale vyhov!3e, a e lovek pre loveka prezeranie 3e plne neodr0a ani to nie 3e v rozpore s na3vy22m z0konom, !konenie 3eho platnosti, ale iba zv2enie 3eho vy22i! v2eobe-ne32ie platnos5. Zr!2 lovek 3e !dsk z0kon, e rozbi3e teda na3vy22 z0konG on m6e nikdy rozs5 sa s -elo! svo3o! slobod!, 3eho hrie-hG sa -hov0 inak, ne in, pretoe on 3e in, alebo preto, e to o Bom sa l2ia, a to a3 v prpade, e okolnosti, pokia !dsk.ho pr0va, e ak s/ obe rovnak.. W!dsk. pr0va nemono ako v2etky vn/torn., vonka32ie okolnosti zaisti5 o na3vy22i! byt!. '2etky d0va5 a po na2i-h !dsk-h pr0v 3e sama o sebe len /spe-h na3vy22ieho z0kona Ceho pravidl0 na /zem vedom.ho ivota, sk!tkov, a v2etky rozbi5 to ist., nie 3e to mene3. %ravidl0 v2etk-h !men, pravidl0 v2etky ob-hody, pravidl0 v2etk-h 3azyka, kade3 z0kazke, skr0tka, v2etko, o !dia v0ia navz03om, s v2etk! slobod!, z ktore3 v2etko pre2iel, a op!stil 3!, m0 rovnako ako 3eho prin-p v na3vy22om z0konomG m0 ma5 asy vnimky tis-, ale prenasledovali a na dno, sl/i iba potvrdi5 na3vy22ie pravidlo. 8o IanI! a slobody po -elom svete na3vy22 z0kon stanov!3e svo3 vlastn individ!0lny preitie, alebo n0m ale tak/ z0r!k! pom0ha. "ebo, poda z0kona, /inky pokraoval Iehends z0vis na prin0-h r6zny-h ve-, vdy nasled!3e ,statn. stro3e a ni sk!ton.ho bez /ink!, vsledok, sa vz5ah!3e a3 !dsk/ individ!alit!, o 3! odli2!3e od ostatn-h, vDaka kr!h! /inkov, n0sledkov ktor. vyplva3/ z 3eho e9isten-ie t!, navdy pre, a to a3 v prpade, e osoba, zd0 sa rozpadn/5 ni2ie, 3e kr!h /inkov n0sledkov sto3 za t/ zostal na zemi svo3e3 e9isten-ie ani 3eho 3ednotliv. bytosti v 2ir2-h kr!ho-h, v ktor-h 3e %ra-oval t! ni2ie poda n02ho n0zor!, zd0 sa sk!tone rozplyn!l, a3 naDale3 dost0va5, a3 keD skryt z n0s, ktor preili, ale 3asn, t3 vedomie seba sam.ho, v d6sledk! vedom.ho bytia pre seba. Smr5 s0m tam b!de spravova5, aby t/to stran! v bezvedom na vedomie nad tm, -is-vedomia sa !kaz!3e, tesnos5 2rky, pozemsk do nebesk.hoG pretoe lovek 3e dnes kra3ina, kra3iny, v ktore3 i3e v b!d/-nosti namiesto 3eho tesne3 tela, a /astn-i sa sta5 i-h vy22ia an3elsk povahy, z neba.Toto 3e kr0tka predvdavos5 vo vsledk!. :avy2e, rovnako ako ! !d, 3e so v2etkmi ve-ami, len to, e to, o nem0 vedomie alebo iadny s!b3ekt vedomie samo o sebe, ne-h sa iadna tak0 ako vsledok, alebo sa m6! znov! zap0li5 vn/tri Zavy podmienky vsledkov. Ale teraz v posledne3 e9isten-i! 7oha, 3eho sk!tonos5 a pravd! pre v2etky vlastnosti, ktor. poad!3eme od neho 3e dra5 n0s ne2kodn. zar!en0 sk!tonosti, e pravidlo na3vy22ieho z0kona, e 3edin., o -hba, 3e 7oh s0m, a 3eho vedomia k sebe,

aby sa v2etko, o s na3vy22mi z0konmi na d6kaz svo3e3 e9isten-ie ako vedom. bytosti, pretoe 3edin., o -hba, aby sa v posmrtnom ivote !, a m0me z in.ho sveta vedomia, dokon-a a3 na na3podstatne32ie d6kazy z0konov ma5 na2e ta3!pln. vedom. e9isten-ie. %retoe sme nemali spozna5 1!nIovanie na3vy22ieho pr0va v niektor-h ve-ia-h, ven., v2adeprtomn., all$altendes, v2emo-n, v2etky sk!tonosti a to nielen tm, e ide, ale 3e sama o sebe len here-tvo, v2etko tok z kra3iny do rizikov-h !rbedinIendes, as! a priestor!, prrody a d!-ha v 3eden kleno!t a z0v&zn., a napriek tom! slobodn a sloboda 3ednotliv-a vonos5 ne-ha5 tvori5, 0no, n0m za na2e vlastnm verbArIendes bytost; A nie s/ v2etky rovnak., o -h-eme od 7oha, take 0no, sme ho -harakterizova5 od v2etk-h ostatn-h bytost; Ho tak potreb!3eme 7oha; Ale len by5 vedom a o 3e len prostredn-tvom pln.ho vedomia. Aby bolo 3asno, m6eme 3! okamite a /plne mimo n0s realizova5 vo 1!nIovan pr0vny-h predpisovG to 3e nemon., ale m!sme tie nevyad!3eG by sme inak nikdy a nikdy n03s5 7oha a pre iadny z0ver mimo n0s, o ni via- ne vedomie niektor-h na2i-h blny-h, pretoe sme hadali d6kazy v rozpore v ad3e-to, pretoe nikto nem6e okamite rozpozna5 vedomie mimo seba sam.hoG na preto, e s0m m!s by5 iba za seba. Ale sta, keD sa ale vidie5, ako mo- v rokovan tohto z0kona z atrib/tov 7oha, e iba poskyt!3/ -hba, o 3e mon. vidie5 podstat! ve-, nie n0m, ale s0m o sebe. Tak to 3e, ale. A n0m !kaz!3e na3vy22 z0kon nielen v2etky atrib/ty 7oha, s vnimko! t-h, ktor s/ m! patr ako vedom. bytosti, ale sk6r na na3vy22e3 /rovni, ak ne-ha3/ v2etky z0kladn. rysy vedomie s0m by5 viden, bez vedomia na3vy22e3 /rovni samotn.ho. 'zhadom k tom!, obra-iame svo3 pohad na na2e vlastn. vedomie, kde m6eme o-eni5 sami, o 3e vedomie, nie 3e rovnak v podstate poskytovate pokra!3/-e odkaz! z Pe$esenen na tento a nasled!3/-e, ale neviae vzdialen0 a zblzka, min!los5 a b!d/-nos5 do 3edn.ho, nerie2i to v tis-kami odli2nost v r0m-i nerozdrven-h roztrie2ten. 3ednotkyG sa, e nie 3e 3eho strane von.ho vvo3a a viazan 3eden z bval-h a3 Andres, e nehovor do 3edne3 d!2e a tela, 0no, to neobsah!3e v2etky tieto sp03a3/-i vlastnosti a3 v s/vislosti s 3ednotko!; Ale z0kon na svete 3e 3ednotka presne rovnakmi vlastnos5ami, okrem toho, e ho poslali do neobmedzen-h rozmerov, zatia o na2e vedomie len obmedzen.. Ale 3e to 3ednota vlastnost pre n0s, ale e2te nie 3e pln. vedomie samo o sebe, ale len 7r/sen to, zd0 sa, ako by sa len s!-h0 tvoria kostr! v ivom tele vedomie, 3e to rovnak0 3ednotka vlastnost ako !niverz0lny z0kon n0s vo v2etk-h, o sa vo svete !zn0van. by5 tie len Camenn. z vedomia sveta, ktor. sme s-hopn, ako tak, len pril0ka5 nie 3e -elkom s0m. Jno, sme bezpene kon2tatova5, e a3 vo svete za s!-h-h driev vedomie, e i3e m&so ne-hba. :a2e vedomie samo o sebe s tm 3ednot! vlastnos5o! 3e potrebn. povaova5 za m&so tohto m&sa s noho! te3to nohy. To m0 samozre3me 3ednot! vlastnost pr0ve len do te3 miery, do ake3 pr0vo na svete s 3eho pri3man. do ne3 a na2m myslenm, o-hotn, po-it, ak-ie po stran0-h slobody a preva!3e n!tnos5. :iet div!, e sa v2ak, e tento z0kon, a3 keD povaha na2e3 samotn. vedomie, ale patr k iadnym konkr.tnym odrazom rovnake3 nezobraz, pretoe to 3e presne to, v detaile na vedomie rovnak.ho 1orm!l0ra len svo3pomo-ne. :evedome, to

3e o tom, ako v bezvedom nikdy st/pa vedomie, 2pe-i0lne odraz! na svetlo prin02a Tporov. kap. 'NNV. A tak m!s by5 a3 so z0konmi sveta vo svetovom vedomia. 7!de p6sobi5 v platnosti a ak-ie, ale nezobraz!3/ na3m& vo vedom svetaG 2pe-i0lny /vah o svo3e3 pr0-i, sa pre3av!3e ako stiahn!t kon-ept.
:akonie-, m6eme vidie5 v2etko iba prostredn-tvom n02ho vedomiaG ale teraz n03deme na kr0tko v mierne odli2n-h slov, rovnak. ako ! sk6r povedal, e a3 -el konte9t, -el0 sekven-ia z toho, o sa zd0 na2e vedomie, e 3e odvoden z vonka32ieho stanovenie a n0m predstav!3e vonka32 svet s0m, sa riadi rovnakmi z0konmi ako konte9t a vsledkom n02ho vlastn.ho vn/torn.ho seba!renieG %reto sme a3 v konte9te, a d6sledkom pri3atia n0s mimo determinanty rovnak z0kladn -harakter ako v n0s. :iektor robia, ako by -el z0kon prrody 3e pren02an iba z n02ho d!-ha do prrody n0sG m0me na mysli len 1orm! mysle samotne3, ktor. sme ob3ektivizova5 sami seba v prrode, pretoe sme n/ten povaova5 3e vo 1orme na2e3 mysli, bez -harakter! 3e a na rozdiel od n02ho pohad! pripada3/-a na z0konnos5o! s0m. S0m, s5 sp&5 k podstate "eIalism !znan.ho n0s dok0e rozpozna5 na3bezpene32ie Qntri1tiIkeit tento pohad. Sk!tonos5, e v are0li !stanovenia, ktor. n0s ovplyvB!3/ tak vonka32ie, rovnak0 ako vdy, vdy nasled!3e nerovn. !nej!als, 3e nieo, o nem6e po-h0dza5 z na2e3 mysle, v tomto komple9e, bez toho, aby na seba a v2etky rovnak. a r6zne !stanovenia tohto komple9! sat. "atter veri5, ale m6e by5 len z0leitos5 vemi s!b3ektvny idealizm!s, a dokon-a to m6e by5 odmietn!5 kv6li n02m! pr0ve. Ale nemali by sme sa s tm vysporiada5 teraz.

:ie s-e, e by sme ob3avili e9isten-i! 7oha ako vemi vedom. bytie o n0s vhradne z vl0dy !niverz0lne pr0vaG ale 3e to znamenie zo v2etk-h, a v2etko ostatn. m6e ma5, na3m& k 7oh!, z0kladne3 a 3adra. Ale to, o iadny l/ka na neho, sta nasledova5 smer, a dokon-a sa spo3ili smero-h. '2etko, o sme sa !k0za5 d!-ha v pozemskom, ale teraz m6ete pribli5, vykona5 d6kaz vo vy22om zmysle pre 7oha vo svete. Aspekty analKIie s nami, vz5ah s nami, na2a dospelos5 sa od ne3, i-h zv2enie nad nami, n02 vz5ah v Bom, v2etko opakova5 len tak. zmeny a rast, ktor 3e ! e9isten-ia 3e nad nami, Dal2 st0le nad, ale 3e na kad.ho, to 3e v2etko blzko, vr0tane s!mmite v vedom.ho -elk!, 3e pre!k0zan. sk!tonos5o!. Ale my sme !naven a zdesen, vysok0 dlh0 -esta s5 znova, aby a3 naDale3 na3vy22i! a posledn. :a2e s-hopn to; 'yzer0 to t! smer a -ie. A nie, e sme -tili, e 7oh bol vdy len hada5 vyvodzoval, e on bolG nie, e sa m!sme snai5 hada5 pre neho, dokon-a 3e na3silne32 d6kaz, e on bol, a e sme hadali ho v2ade, a od zaiatk!, na3silne32, e m!sme hada5 pre neho. Ale ako Daleko b!deme m!sie5 zase sp&5, a ako Daleko s5 dopred!, dokon-a a3 presvedi5 a poda rei. %ozostatky ine3 dobe a na inom prleitos5 vyhraden., to sa l2i od seba doteraz vyhraden..:ehovoria- o 7oh!, ale z toho, e pod 7om a nad nami a n02 ivot sto3 za to 3e naoza3 to, o sme si stanovili pred nami vlastne t!, a3 keD tenden-ia hovori5 o 7oh!, v2etko bolo len m=tve telo. Tak sme sa ! pta5 sa na b!d/-nos5F Ce 7oh; Nba miadame Dale3, ale tak 3e 7oh; 7!deme sa m!sie5 spta5 na tak/ ot0zk!. 'zhadom k tom!, ako 7oh 3e zvr-hovan a konen Ako v2et-i tvorovia pod 7ohom a na2e3 vlastne3 b!d/-nosti z0visG a prav0 znalosti, ktor., ako 3e to dokon-a s/asne konen. a k/. A my by sme si 7oha ako tak. 3e potrebn. i-h v2etky >na2e z0very by sa -hytil niG pretoe len !kaz!3/, ako m!sme ma5 7oh n0s n/ti ho hada5 a ned0vno veri5, e ho m0me. Ale

teraz, e viera by m! prde konen/ odpoveD, z0ver pri-h0dza a na kon-i, d0 m! r!k! viery.
'y22ie !veden. /vahy o pr0ve na svete dotkn/5 kad.ho nastavenia, as5 s tmi, ktor ,ersted ned0vno v dvo-h dok!mento-h T>d!-h prrody> a >prrodn. vedy a h!manitn. odbory vzdel0vania>V bV vyvin!la. Str!ne povedan. to ist. vy3de na nasled!3/-eF ' prrode, nevyerpaten. rozmanitos5 a ven0 vmena 1oriem a pohybov, to !kaz!3e, ale tie obdiv!hodn/ 3ednot!, spolon v2ade podstat! spova3/-! v drasti-k. preva!3/-i v2ade s nm zodpoveda3/-e 3eho z0konnos5. >8obre, o m6e nastavi5 nemenn0 a z0roveB predstav!3e rozli2ova-i! 1!nk-i! vo ve-i, 3eho povah!, a as5, ktor0 sa doteraz zdiea5 s ostatnmi, by5 nazvan i-h podivn. bytosti. 46eme preto, e prrodn. z0kony, poda ktor.ho ve- 3e vyviedol, dohromady tvoria i-h zvl02tnos5. >'2etky prrodn. z0kony tvoria, ale Tpoda zdr!enia v2eobe-n. a 2pe-i0lne konene na3v2eobe-ne32ie, na3vy22V, >3ednotka, ktor0 myslela na i-h /innos5, tvor podstat! -el.ho sveta.> :a3vy22 z0kon prekra!3e >, ktor m6e by5 vy3adren pomo-o! slov /plne.> TAk sa nemlim, ale vraz 3e n03den vy22ieV. >%oDme teraz presk/ma5 bli2ie tieto z0kony, zistme, e ma3/ tak dokonal/ harmKni! s d6vod!, e m6eme poveda5 pravd!, 3e z0kon o zhode prrody v e podlieha pravidl0m roz!m!, alebo sk6r, e prrodn. z0kony a z0kony roz!m! s/ 3ednm. re5aze- prrodn-h z0konov, ktor. s/ podstato! kade3 ve-i v 3eho /innos5, take sa m6e zda5 ako prirodzen. n0pad, alebo sk6r, ako prirodzen. my2lienky . povaovan A pretoe v2etky z0kony prrody spolone tvoria 3ednotk!, take cel% svet #e v%ra!om nekonene# veob#ma#,ca m"lienke, e #e s pl"nule b%vania a kona#,ce vo vetkom, preto sm #eden. Nnmi slovami, svet #e len !#avenm kombinovan tvoriv sila a d vod 6ostvo_V - :o, !rite po-hopi5, ako m6eme rozpozna5 ra-ionalit! prrody, pretoe spova v niom inom, ne e d6vod s0m rozpozn0 vo ve-ia-h. Ale my sme tie po-hopi5, na dr!h/ stran!, preo 3e na2e kno$ len slab obraz vek.ho -elk!G pretoe na2e d6vod, a3 keD v s/vislosti v i-h p6vod!, ktor m0 nekonen, 3e v konenom sebavedomie a 3e s-hopn odtrhn/5 iba podmienene, ako to. >

Tento dok!ment obsah!3e n0zor ,ersted reprezentovane3 vstine32ie ako bval, a 3e nasled!3/-i vBatok z neho.
bV

Za tmto /elom, od >Spirit o1 :at!re> s +( >1yzi-k. a d!-hovn. s/ neoddeliten. 3ednotn v iv-h my2lienok na boha, ktor.ho diela s/ v2etky ve-i.>
_V

Fez oh,ad( na d4vod zhod. 6ersted vzh,adom na zkon. pr*rod. s nao( veci% zd sa mi% 0e nmietk. proti jeho zo1razenie# ?ep5i sa mi to% hovoria zkon. pr*rod. do vah. ich slad so zkonmi roz(m(% prirodzen2ch m.lienok ale1o npadov pr*rod.% ako m.lienk. a ide. nie s 0iadne zkon.% a vice versa# +zh,adom k tom(% zkon. m40( a pravdepodo1ne 1. mala 1. chpan tak% a1. sme sa dostali na vedomie% ako posledn2 vetko na sveteL a m.lienk. s ovldan* zkon.% ako v poslednej do1e tie0 vetko na sveteL ale zd sa mi% koncept ale1o SprachverAechsel(n"% preto identi>ikova zkon.% ako tie s npadmi ako tak2# Mk s zkon. pr*rod. naozaj konzistentn- so zkonmi roz(m(% tak0e to m40e 1. aj d4vod% pre5o sa domnieva% 0e aj d4vod% pre5o sa v pr*rode vldne% a tak si m.slia% 0e NrstedL len samotn- zkon. nehovoriac m.lienk.# Ho vedie k m.lnej predstave% a s ,ahko skr.t- pr*le0itosti# ' sk!tonosti, identi1ik0-ia prrodn-h z0konov s prrodnmi my2lienok vsledok, ktor z ni-h 3e teraz sp6sob!3e ahk. !dra5 nahrad sk!ton. my2lienky tmito z0konmi a nepozera3te sa

na vedomie vo svete, napriek my2lienke, e 3e iba vedomie. W!dsk roz!m sa pre3av!3e v myslen, kad vie, e priamo -ez 3eho vedomia, o to 3e, ale d6vod prrody by v niem vonka32m, ktor 3e s-e tie zn0my ako my2lienka, ale nie 3e to v tom zmysle, v ktorom na2e my2lienky preto, e prrodn. z0kony s/ teraz e2te nie. %reto, vedom0 d!-h prrody v zast/pen ,ersted nie 3e akt!0lne prielom, s vnimko! v mene 7oha. Tie by som v2ak -h-el vyhl0si5, e prrodn. z0kony sa z0kony roz!m! s/ zhodn. alebo 3eden, ako 3e vy3adren ,ersted. :a2m prim0rnym pr0vom 3e samozre3me prrody a d!-h! spolon.ho, pretoe to 3e ben. ako histori-ky na3vy22i! v2etky e9isten-ie, ale ak sa 2pe-ializ!3/ z0konov poda oblast, kde sa vykon0va3/, ale tie sa 2pe-ializ!3eme v z0vislosti na rozmanitosti prrody a d!-ha. Ako sa zd0 samotn0 myse a ako sa zd0 vrazom d!-ha v prrode, 3e sk!tone re0lna presne s/vis, ale kon-epne nie /plne red!kova5 na kad/ Dal2-h z0konov, a to 3e potrebn., aspekt diverzity rovnako dobre by5 vedom toho, ako aspektom z0pas!. :em6em n03s5 ani z0kon Iravit0-ie v d!-h!, ani z0kony /s!dk! a d!2evn. zdr!enia v prrode, na v&2ine niekoko analKIio! s nm. Ale m63 n0zor m6e by5 n02 na3vy22 z0kon, pr0ve preto, e 3e spolon s prrodo! a d!-hom, pretoe !zly obo-h zv0i5, odkia sa roz-h0dza3/. 4edzitm s/hlas xrsted kadom prpade n0s s/hlas s tm, e kladie d6raz na hadisko, ktor. vo v2eobe-nosti v s/lade so z0konmi prrody a d!-ha, ho-i ne2pe-i1ikovan0, a d6kaz o e9isten-ii a 1!nIovan v2eobe-ne3 d!-hovne3 bytosti, 7oha, v prrode 3e t! sk/man0 . 'z5ahy z0kona o slobode xrsted nebol povaovan za v detaile. Tma 3e z0kladn0 my2lienka, ktor0 sa riadi5 na2e vlastn. pozorovania, ! vy3adril v poiatko-h 1ilozo1ie. Zdieam v tomto ohade nasled!3/-! pas0 z Sytierske3 de3n 1ilozo1ie TN. Y()V sF >8ioIenes Apollonia na3prv snail !k0za5, e v2etky ve-i m6! po-h0dza5 iba z prvotn.ho bytia, a tm, ako sa hovor, aby 3eho !enie a nepo-hybn d6vod. To z toho odk0zal na d6kaz, 3e n!tnos5 v2eobe-ne !zn0va5 partnerstve a spol!pr0-i !trpenie medzi ve-i, ktor. by nemali by5, ak nie v2etky A 3e. >Zd0 sa mi,> povedal, >v6be- ni, o znamen0, e z 3edne3 a te3 iste3 zmeni5 a by5 rovnak. A to preto, e v prpade, 3e samozre3me to, o 3e v tomto svete, p6dy a vody, a zvy2ok z toho, o sa ob3av v tomto svete, ak by, e nieo 3e tro-h! in, ne ostatn, e sa l2i od osobitne3 povahy, a to ist. 3e, !ms-hlAIe v mnoh-h smero-h a trans1ormovan0, aby sa mohlo sa premie2a v iadnom prpade sa navz03om, ani by mali prospe-h alebo 2kody sp6soben. na strane dr!he3G tie m6e by5 rastlina nerastie zo zeme, ani zviera, ani ni in. nikdy neb!de, pokia to nebolo nariaden., aby 3e to rovnak.. >Ale vzhadom k tom!, ako 3e to teraz tak,> a potom to v2etko zmenilo rovnak od in-h Hasy Dal2ie, a vr0ti sa do rovnak.ho -hrb0t. >- Tak 8ioIenes bol v2eobe-ne interak-ie ve-, ktor. pre!kaz!3/, e svet 3e bytos5, ktor0 mala spolon p6vod a spolon rozvo3.> Ako ahk., aby zv0ila, m0 v na2i-h /vah0-h n0zor, poda ktor.ho >v2etko, o sa zmenilo od a pre neho a to ist.,> a na ktore3 spol!pra-!3e a spolone !trpenie ve- na z0klade ob3avili len ostre32ie a 3asne32ie.

$. :oh ako na1v-33ie b-tosti vo vz9ahu k svetu in/orm.ci5. ' te3to hierar-hi-ke3 2tr!kt/ry, sme sa zaoberali Tv vV, kde s/ ni2ie /rovne vstrel, a horn., 7ohom st/pa, v na32ir2om slova zmysle, pretoe v2etky o e9isten-ii a plnos5 a dokonalos5 pova!3/ sa o v2etkom, a 3e preto, e v2etko, o len krok , ale on s0m vedie ho k @orn ni, ani tie povaova5 za 10z! s0m. Sk6r ne dozvedie5 sa o v2etky 10zy, 3e, e 3edinen0 svo3ho dr!h!, v niektor-h ohado-h vemi l2i od v2etk-h /rovn pod nm, v niektor-h ohado-h 3e v2etky podoba5, ,te, Stvoriteovi, prototyp, meranie a n6 3e v2etky, poda h!manitn-h poda strane telaG nadasov o

/zemnom naoza3 sk!ton. bytosti, nie tak v2ak, e as, e priestor, ktor realita z predmet! hlboko pod nm, nie, e v2etok priestor a v2etk-h ias a v2etk-h sk!tonost s/ -h0pan. v Bom, roz!m, pravda, e v Bom n03s5. :ekoneno a 3ednoty, o s/ dve sla, take m6ete pota5 s 7ohom. 7oh 3e 3eden a v2et-i, 3eden na v2etk-h zlomenn, ale nepor!2en s0m, vesmr v2etk-h Oinern, kde kad z ni-h m0 tis-e, 3e zaiatok, stred, konie-, pohlten v kr!h!, v -entre v2etk-h kr!ho-h, v kr!h! v6be- -entra, 3e v2etko rozl2enie rozpory, posledn0 kapela. Ale kto -h-e, aby sa rozp!stil s0m 7oh, nevid ni, ale rozpory, ktor -h-/ vyst/pi5 zo svo3ho IanI!, prde do kon1likt! so sebo! samm, v rozpore s ostatnmi, v rozpore so v2etkmi. :e-h kad lovek, ktor sa narodil, m0 3edin ote-, ale p6vod rastie mnohos5, ako 3eden ide horeG pretoe dva s/ 3eho dedkovia, a 2tyri nad nm a nad nm 6smi-h predkovG a st0le via- a via-, tm vy22ia m6ete vyliez5. oko si myslte, e teraz dobre vedom toho, e ste boli predkovia v prvom zaiatk!; %ribline nekonene; :ie via- ako m!a. A ena, s ktoro! splodil nikoho, bol s0m len z 3eho rebra. Take sa zd0, rastie povah! alebo mnostvo svetov s kado! 10ze na v0s hina!1steiIst o v0s. Zal2i! /roveB nad vami, to 3e ten, Zem, 10za nad nm slnko s niekokmi plan.t, ktor. zv2ili nad nm -el/ 4ilky [ay arm0d! s<nk, s/hlasil, e v syst.me, b!de krok -ez to by5 syst.m t-hto arm0d, ktor. zais5!3e via- arm0dy, ne ak.kovek arm0de slnka 3e 3eden. oko svetov-h syst.mov sa konene d0 horn/ plo-h!; A3 len 3edin zo v2etk-h, ten boskG ?el svet 3e len 3eden, a v2etky syst.my, arm0dy, Slnko, Zem, 4esia-, ktor. po-h0dza3/ z 3edn.ho a len 3edn.ho spo3en. v e2te v 3ednom. Svet v tele 3e v2etko viazan na telo 7oha skrze remeB z0konov, svet d!-hov na v2etky d!-h! 7oe3 skrze remeB z0konovG a -el. 7oie telo a v2etky 7o 8!-h do 3edne3 bytosti, 7oh, skrze remeB z0kony. A t0to kapela 3e v2ade rovnak0. A to v2etko slobod! vo svete prep!k0 iba vdy erstv. vetviky, kvety z tohto kmeBa 7oieho z0kona a napriek tom! zost0va st0le kmeB. 4eria lovek! priestor pre iary, pal-e, LAssen, Ollen, 4ilesi, as v sek!nd0-h, min/ta-h, hodin0-h, dBo-h, tdBo-h, mesia-o-hG ale z0kladn rozmer v2etko to nie 3e mal, ale 3e vekG ak0 vek0 3e kra3ina a ako dlho dob!, v ktore3 dosiahne rot0-ii okolo seba, o 3e 2tandardn0 vekos5, 3edin na zemi loveka pevn., a v2etky men2ie miera iba na zlomok, sakra e9ist!3/ !veden. inak. Take teraz posledn z0kladnm meradlom v2etk-h sk!tonost a podstaty sveta, nie mal, ale vek, naoza3 na3v&2 zo v2etk-h, 7oh alebo 7o vlastn. opatrenia. %tate saF to m6e robi5 z0kladn rozmer, ktor sa ti nad v2etkm, kto n03s5 zlomok nekonen!, vz5ah!3/-e sa na konen; Ale nad r0me- v2etk.ho, ale tie siaha nad v2etkm, ahne si na v2etko, o od seba, a opatrenia s0m v2etk-h vo vz5ah! k nie s0m, ale na kad Dal2G kad 3! potreb!3e v kadom okamih!G a 3ednod!-ho nemyslG a mohol bez neposlednom opatrenia nie hrie-h, ne-h ! 3e to s va2o! noho!, b!de to n03s5 my2lienk!G a preto ani n03s5 krok, a preto nerobte to. %0ska 3e rozmer. Ce blika3/-e z0kon, ktor pre-h0dza -elo! 7oie bytie, po kadom z ni-h, kedy a kde sa to de3e, o 3e pre seba,

kedy a kde sa inak vykon0va, v om rovn. a nerovn. medzi nimi, ale ktor0 na o m6e by5 na dr!he3 strane, m6e nie vlastn. sloboda 7oha, nie po-hopi5. Ho odli2!3e dr!h bytost, ktor. 2t0t na r6znom st!pni k sebe, o nazna!3e pre-hod k 7oh! od a vr0tane v2etk-h 10z, do absol/tneho poradiaG o ma3/ spolon., ktor 3e zaloen vhradne -elkom, ist. a plne v 7oh!. Ak0 bytos5 sto3a-a, m0 st0le svo3 vonka32 svet, e2te Dal2ie bytosti, ako 3e on, opanG rovnako ako to sa zdvihne vy22ie, m0 v&2i! v tom, e sa to isto s0m o sebe, 3e !ren0 sk6r sami, vr0tane zo determinant e9isten-ie via-. Ale 7oh, ako -elok bytia a innosti, stal sa via- e9terne proti iadnym vonka32m svetom mimo seba, iadna bytos5G ,n 3e 3eden a 3edinG v2et-i d!-hovia vmie2a3te do vn/torn.ho sveta 3eho mysli, v2etky teles0 vo vn/tornom svete 3eho telaG isto kr/i samo o sebe, 3e !ren0 nieo zvonk! via-, !r!3e iba zvn/tra seba tm, e vr0tane v2etk-h e9isten-ie determinanty. miadny tvor na svete 3e v2etko 3eho vlastn0 bytos5, kad sa vynoril z horne3 /rovne, ktor0 konkretizovan. s0mG loveka so zvieratami, rastlinami pri2iel od matky zeme, kra3iny s 3e3 s/roden-ami z horne3 nebeske3 s1.re. ad mohol iba nasta5, z ktor-h kad m6e naDale3 e9istova5 veda dr!he3, ktor0 vznikla na SelbiIer 3avisk!, dokon-a a3 po poslednom d6vod! len v -elk! len. Av2ak, Dale3 3e to predov2etkm obsah!3e via- tvoriv-h sl v sebe, take sk6r na 3ar a dr via- v sebe, medzi sebo!, ktor dop<Ba in. ve-i m! zostane okrem nieo o sebe, o to 3e, o to 3e doplnen.. Ale 7oh, a 7oh 3e spravodliv, rovnako ako Stvoritea a stvorenia samotn.hoG /plne 3eho vlastn tvor-a, nie 3eho vlastn0 bytos5, vzr0stol z nioho, pretoe zo seba, dod0va, nadov2etko, 3e sama o sebe /plneG v2etko, o 3e z neho vyrastie, roz2ren o neho s nm. Ho 7oh, ale a3 st0nky s 3eho stvorenia, m0 e2te odr0a5 3e3 v2k! a n0dher!. miadny tvor 3e tak nzka, a tak mal0, e nie 3e 7oh -h-el pre oblas5, ktor0 st0le vid hlb2ie medzi sebo!G iadny tvor tak vysoko a vek, e nie 3e nieo vy22ia a v&2ie, a napriek tom! konen 7oh m! abspieIelte vo vy22ie a 2ir2ie p6sobnos5o!, z 3eho zovretia op&5 medzi sebo!. ,n s0m 3e nazvan obraz 7oha, ale -ez to 3e kra3ina a -ez to slnko sa i-h st0do plan.te. To 3e v&2ie, pln2ie, iarive32ia obraz 7oha ako !dsk. bytosti a nie ako kra3in! s v&2o! p6sobnos5o!, zo v2etk-h !d po-hopi5, dokon-a a3 na zemi medzi sebo!. okokr0t bol lovek m0 pozemsk. bohmi pr0vomo-ami, kokokr0t slnko volal 7ohaE Ale 3e to naoza3 7oh; Ce to Dal2 /roveB sa zobraz len v 7oha na zemi, a predov2etkm pozemsk. ve-i, Dal2ie, nie na3v&2, posledn. 4! zdvihne oi st0le nahor, keD vid, e nie 3e ni, 3eho pohad 3e samo o sebe ni. ?el. nebo so v2etkmi svo3imi hviezdami, an3elmi otv0ra, nem6e pri3a5, e nem6e po-hopi5, e nem6e po-hopi5G hlb2ie prenik0 tak hlboko, e 3e len. ?ez v2etky prezrie5 z konene let my2lienka, ale m6ete n03s5 iadny konie-, 3e st0le konene !naven0. A tak pre-hod zrkadlo a as5 -hodby s0m el a my2lienkami z vy22e3 do st0le nad tm, e sa okrem nekonen., v rovnake3 dobe, 7oh pre-h0dza 3eho vlastn. v2ke a nekonena.

' istom zmysle 3e -el 7oh 3e pre n0s na3Dale3, pretoe na3vy22i! bytos5. Ako tak, to 3e ako to 3e Daleko od n0s a 3e 5ak., dokon-a nemon., pretoe vedel, vyerpa5 -el kr!h na horn. a doln., vy22-h a ni2-h zvl02tnos5o!, ktor/ obsah!3e, a aby n0m dal v 2pe-i0lny-h e1ektov odkazy na neho. ' tomto ohade sme ovea bli2ie k zemi. A3 keD sme v2et-i v Bom, ako v BomG ale o koko via- 7oh presah!3e n0s ako kra3in!, v ktore3 sme sa v2et-i s!sedsk., tak a3 s!sedsk., e lovek m0 asto rozdelen do mnoh-h obrazov 7oha, to bolo prli2 blzko a zdalo sa preto prli2 vek, aby sa prepsa5 to v2etko v 3ednom . Ale z dr!he3 strany -ele3 7oe3 3e n0m op&5 bli2ie ne ak0kovek zvl02tne bytosti, m6eme len v Bom, ktor hada3/ -elok, okamit0 podpora a n03s5 podpor! a potrebn. ve-i, na3vy22ie a na3d6leite32ie, o v2etky bytosti, 3e to, o oni m6! ma5 len priamo z -el.ho 7oha, ktor 3e v niektorom z ni2-h /rovn, a iadne osobitn. interak-ie, aby z ni2-h /rovnia-h od6vodnen. pre seba a m!s obsahova5 a rozhodol sa preto, e nie 3e rozdelen do 1rak-i, ale len raz praskne mono poveda5, vemi preto tie n!tn. pre ni2ie /rovne do konkr.tneho sprostredkovanie pomo-o! horn-h pos-hod k 7oh!, 0no bez konkr.tneho sprostredkovania 3e s-hopn -ez ne, ale horn. a doln. stvorenia sa rovn0 okamite a zraz! erstv. z -el.ho 7oha. :a3v2eobe-ne32e3 sila ivota ako na3aste32ie konen z0konnosti a /elnosti v prrodn-h !dalostia-h, prost 1akt, d!-hovn.ho vedomia a na3vy22ia aspekty dobr., nie, to 3e pravda, prekr0sna, vr0tane kad.ho 3e vedome alebo nevedome v -ene, i a3 s0m neroz!mie patr k tom!, o sa pr0ve od6vodnen. iba v e9isten-i! -ele3 7oha, a ktor. odr0a3/ individ!0lne niektor. z ni-h vo svo3e3 mysli alebo v 3eho mysli a -h-e tohto zrkadlenie, pr0vo plody m!sia by5 v -ele3 7oe3 mysle a srd-a aby si to otoi5 vpravoG inak 3e to polliter, 2kvrnit., nepravdy, o odr0a, a tie v sebe nesie demIem&#e ovo-ie. %reo potreb!3eme o sprostredkovan na3lep2-h stvoren na zdola nahor bytosti s/ 2pe-i0lne 1!nk-ie, ktor. s/ st0le e2te o nieo ni2ia, QnIanzes. 7oh 3e 7oh s0m. Ako to 3e, ale s nap&tm re5az-a; ad0 iastoka re5az-a 3e na inom miesteG ale to m0 sil!, e to presah!3e, nie z konkr.tneho miesta, v ktorom sa na-h0dzaG to 3e m0 ! -el.ho re5az-a, a preto m6e ma5 s0m. :ap&tie -el.ho re5az-a m0 okamit. a rovnomerne vo v2etk-h astia-h re5az-a. Teraz m6e kad0 asti-a sa pohyb!3/ v r6zny-h listo-h poda toho, ako to 3e v blzkosti stred! alebo na kon-i, alebo via!zlovG ale e m6e niekedy ho3da5, a e v2etky vibr0-ie dohodn/5 na z0kladnom liste, ktor 3e len v priebeh! -el.ho 3edn.ho krov.ho ast- nap&tie -el.ho re5az-a. miadny in s bosko! mo-o!, ktor0 siaha -ez -el svet a -el. hierar-hi-ke3 2tr!kt/ry sveta, v2etky 2pe-i0lne pohybliv. a -tenie a myslenie 3e v na3v2eobe-ne32om sp6sobom s/vis a PooIle. Ale nielen na3aste32m z0kladom ivota, po-it, my2lienka 3e !veden samostatne s -elo! 7ohom, a3 na na3vy22 vr-hol, na3vy22i! kon-entr0-i!, ktor0 vd!5 zastavi5. Sovnako ako nap&tie re5az-a v 3edne3 asti-i re5az-a alebo ake3kovek 2pe-i0lne3 kombin0-ie i-h ast-, horn. melodi-k a harmoni-k. h!dby zah=Ba lea5 v 3edinom tKne, alebo 3edne3 kombin0-ia tKnovG s/ to len plne od6vodnen. iba v -elk!. Qrobte nieo niekde, -el0 ve- m6e -ti5, a kad z ni-h sa hod mene3 -elk!,

to 3e ni vavo. A tak 3e to so 2pikovmi kryty na svete, 1yzi-ke3 a d!-hovne3.

>:a mieste 'ed )V 3e rozpr0van z rokovania sp6sobmi, ktor. s/ o te3to problematike na rozpako-h, o na2a d!2a a o 7rahm 3e, za predpoklad!, e 7rahm alebo pozemn. v2etk-h ve- 3e spolon0 d!2a. 4/dri . pri3ma5 in2tr!k-ie o o kr0ovi, ktor sa pta na 3edn! po dr!he3, o zboB!3/, ako 3e v2eobe-n d!2a odpovede, ktor/ dostane vymenova5 ak/kovek as5 prrody, a 3eden s n0zvom neba, dr!h. slnko, Tretia vzd!-h, len piaty a 2iesty vody a zemn. :apriek tom! v2etky tieto odpovede !spoko3i5 kr0a nie neba, len hlavn., slnko, oko, vzd!-h dy-h!, .ter tr!p!, vode podbr!2k! a kra3iny nohy d!2a sa m! ! 3e potom to, e !-tievali v2etky iba individ!0lne bytosti, a teda iba individ!0lne priania m6e by5 /astnkom., ale !-tieva5 s0m 3e to, o pre3av!3/ vo v2etk-h astia-h sveta, a ktor zboB!3em v2eobe-n. pote2enie a 3edlo b!de poehnan vo v2etk-h sveto-h, vo v2etk-h bytostia-h a vo v2etk-h d!2. > TSytiersky Pes-he. %hilos z N. (Y_V
)V

Jzi3sk. res. 'NNN s. `+^ 1

%. !3eobecn+ vedomie sp.1a1,ce1 v :oha. ' 7oom vedomie posledn prepo3en. a v2etko teie do 3edn.ho -elk! spol! to, o 3e vidie5 vo svo3om svete ni2e3 a vy22e3 prrodne identi-k., po-it, my2lienka, -h-el, 3e po-it, a b!de podstato! a3 biliKny kilometrov Daleko od sebaG %riestorov0 vzdialenos5 3e -elkom ahosta3n., a asov rozsah, a to a3 po nespoetn-h roko-h, pokraoval ako 7oha ako rovnak ob3ekt int!-ia, rovnak kon-ept, rovnak n0pad v sebe, -ti5 a vidie5 3e to, o sa stalo iba priestor a as na Dal2ie . Ale nie tak si to myslie5, ako by to, o 3e ni2ie bytosti vyzera3/, myslie5, -ti5, z horne3, ako 3e 8!-h Zeme, znova, a potom sa pozrel z 7oha op&5, my2lienka, po-it, by. Ale myslie5 si myslel, horn0 myse 3e myslia, e skrze n0s, v n0s, a 7oh v horne3 d!-h! a -ez horn/ d!-ha. Cedn0 sa o !nik0tny n0pad. Ako v prpade, kr!hy do seba, na3v&2ie kr!ni-e teraz s/ de-k0 nie 3e op&5 od seba zvn/tra, ale sk6r 3e v interi.ri samotnom. Toko pohody, ni2ie a vy22ie, 3e zaznamenan v rovnake3 my2lienky alebo po-ity /-ty, oddanosti, l0sky k 7oh! samotn.m!, predov2etkm, niektor, e kde s/ naoza3 3ednotn0, a to a3 v myslen, po-ity 7oha v Bom m0 ohnisko, ale nie tak, e sa tm prepad0 by osobitn. vz5ahy s 3eho individ!0lne, sk6r to tie -ti ako kad z dr!he3 strany, dr!h0 sa k ne3 bol v t-h my2lienok na neho, na sebe, e -ti k ne3 a 3e3 Tvorba z/astB!3e.:iektor. v2etko be v Bom a3 v r6zny-h v2et-iG a tak to vyar!3e z 3ednoty myslenia a -tenia, ktor pri2iel k nem! z r6zny-h str0n na vedomie op&5 l/e v r6zny-h smero-h od. 4y2lienka alebo po-it, ktor 3e b!den v Bom a od ktor.ho on odpovedal podnety s0m 3e len 3eden. :a3v2eobe-ne32, ktor. s/ v2etky bytosti toton. ma5 na sebe, a ktor. teda 3av iba ako 3eden v 7oha, zatia o kad hovor, e to !robili 2pe-i0lny, z0kladn po-it 3ednoty vedomia ako 3eden v mnoh-h sp6sobov, ako sa -ti na , my v2et-i m0me od 7oha v 7oh!G 3e to ako my, m0me to ako onG ale ako 3ednota vedomia 3e konkretizovan. v kadom z n0s, e sa -ti s kadm v kadom z n0s zvl02tne. ?. )a1v-33ia odmena 1ednot0ivch b-tost5 k :ohu.

4edzitm, o na3vy22 7oh nap<Ba v2etko a zavrie vyhr0 3eho stvorenia, plnenie a !konenie 3eho e9isten-ie, ktor. na3via- vedom. re1le9i! boske3 podstaty v tomto ma3etk!, ktor z0roveB 7oh-vedomia z hadiska stvorenia popsanm vyhr0va na3vy22ia /el 3e3 tmto m6e by5 poloha. S vedomm 6o&a, ne to, ktor- bude c&pe vetko, o #e !nme a mono o *om !nme nie #e !nme. Ceden by mal vedie5, o v6be- poznaten vo svete, tak sa potreboval len vedie5, o vie o sveteG a $ot >povedal v2etko ostatn., a nevedel 3edn! ve-, e nikto nevie v2etko, by> v2etky 3eho vedomosti po astia-h. Hasto sa zd0 by5 v rozpore to, o sme sa dozvedeli od sem a tam. 'ieme, e to nie 3e ako 7oh, ktor 3e tie zava v2etko, o s tm, o le medzi nimi, o sa skrva za oba, o 3e okolo obo-h, a rozhodol takto, o 3e nad obo3m. 'zhadom k tom!, z0roveB 3e rozpor sk!pina a rie2en. A v2etky protiklady, tam 3e toko ne3 s/, konene s/hlasil a zdvihol do 7oieho na3vy22e3 3ednotk! vedomost. to sa tm istm sprostredkovateskm odkazy, ktor. nesie 7oh /plne kompletn v sebe, z 7oieho -elk! odr0a vy22i! sprostredkovanie v sil! 3ednotliv-a, ktor 3e tmto zalenen zrkadlo pravdy a sl0vy 7oha, a n0stro3e, pravdy a 3asnosti 3ednotliv-a i Dal2ie d!r-hz!bildenG ale keD rastie vo v2etk-h 3edin-a, st/pa vy22ie do 7oha ako -elk!. A ak 7oh vie v2etko, vie, na2e my2lienky, take vie, na2e potreby, tak vie, e na2e !trpenie, tak vie, e na2i t/b!G biele b!bon ako 3eho vlastn0G tak, e m0 v2etky m/dros5, tak 3est, e v2et-i -h-/, m!sia by5 tie radi, e zase !trpenie vo vzd!-h!G ale viem, e 7oh 3e s0m na3v&2ia m/dros5G rob v2etky ostatn. k niom! a !driava posledn st0le dol!.
>' m/drosti 3e obl0iky boske3 mo-i, a l/ sl0vy '2emoh/-eho. , pretoe to 3e lesk ven.ho svetla, a nepo2kvrnen. zrkadlo 7oe3 mo-i, a obraz 3eho dobroty. > T[eish. b, YU, Y+V , pretoe 3eho m/dros5 3e nad v2etkmi ve-ami. 7oie slovo, :a3vy22ieho, 3e prameBom m/drosti, a ven0 prik0zanie 3e i-h zdro3om. to in by mohol vedie5, ako m/dros5 m!s zska5 a m/dros5 >. T. O--l!s. (F`-+V >:ehovor, %0n vid nie pre mBa, ktor iada v nebi pre mBa; 4edzi tak vek/ hromad! :emysl si, e maG ; To, o som proti takm vekm svetom ha, -el0 nebesia nebies, pretrepte more a kra3in!. hory a /dolia -hve3/, keD stra2G by nemal vidie5 do tvo3ho srd-a; >TO--l!s. (+, (U 11V

7 6oom !m"sle sa bude !visie, ako #e&o, s naou vlastnou v le do&odn, nedostatok v le vetk%c& b"tost v sebe, ma#, o nic& iadn" prospec&. to -h-e v tomto zmysle, na nedostatok, ktor 3e v2etko, ale -h-eme vedie5, e sa b!de pota5 ako /as5G lebo tak to pota5 pre 7oha, ale ni s0m seba, a v2et-i o-hotn s/et 3e st0le zhrn!tie 7o ne-h-em. Ceho v6a 3e vdy 3eden, a ak sa roz-h0dza3/ vea sem a tam, keD n0s dr pohromade. %oriadok okovek !d b!de z0visie5 od pot! 7oe3 v6le. Pabs iadny 7oh, bolo by to da5 a3 mor0lk!, ani zvyk, nie pl!k!, ani vpravo. ad, kto m0 v6! 7oi!, ale preto, e kad m0 to rovnako ako ostatn., a to nielen od 7oha, ale tie 7oh!, ktor m0 v6! na v2etko, take nem6eme sk!tone od seba a mimo na3vy22e3 ob3edn0vky p0dom, e to pod v6a. A

kto ide proti poriadk!, b!d/ ma5, a kto si mysl, e zvrhn!tie, b!de spada5 pod nohami a e b!de st/pa5 vy22ie. Ale kto !zn0va o-hotn, ona vezme hore, a kto 3e3 pom6e vyliez5 s0m, 3edn.ho dBa sta5 vysok vy22ie.
>O9isten-ia z0kona, ktor !r!3e stav loveka a prirad, 3e zaloen na vedomie !d pr0vneho slobody. Toto vedomie m0 lovek 7oha, z0kon 3e bosk poriadok, ktor dal !Dom, ktor zdvihol 3eho vedomia bol. ' povedom !d, sady pr0vo prs5 do e9isten-ie. Ale akm sp6sobom sa dostan/ do !dsk.ho vedomia; Ce mon., aby rovnak rozdiel ako n0boenstvo - a z0kon s0m o sebe 3e pre !d, ktor nie s/ od-!dzil zo znalosti 3eho p6vod!, ktor 3e s/as5o! n0boenstva. Z0kon vst!p!3e do !dsk.ho vedomia, iastone na nadprirodzen. sp6soby z3avenie - na2e posv&tn. knihy psa5 prv z0kon hovor k 7oh!, - iastone na prrodn. sp6soby !dsk.ho d!-ha 3ednoroden mysle a in2tinktom, kde 3e sk!ton tvor-a skryt., a pr0vo ako stvorenie !dske3 mysle sa ob3av, naoza3, v 3eho Dal2om rozvo3i a vzdel0van !dsk/ prod!k-i! vyzer0 nielen, ale 3e. >T%!-hta, ?!rs!s in2tit/-i. NS Y^V

Sme veden 7ohom ako st0do na 2irok., dlh. obklad. ad, kto v plemenne3 slobody m!s s5 a do !rit-h medz, ako -h-e. A tak v2etko hem navz03om, 3eden oto doprava, Dal2ie doava, 3eden ide pre v smere Dal2 proti ne3, t! 3e 3edna sko -riss--ross, tam zakr0da3/ Dal2 pomaly, 3edna 3e dr!he3 znane pokroila, Dal2ie Daleko za sebo!. A napriek tom! po -elom bleibts vdy st0do, a !dr!3e -el vdy presne smer, v ktorom 7oh pr0ve riadi. A nikto nem6e a mal by by5 pokia sa od-hy!3/ od -iest, alebo s5 sp&5 alebo zosta5 st05 tam so v2etko! svo3o! slobod!, e by sa stratilG 7oh !rite privies5 3! sp&5 a enie ho vpredG iadna z ni-h nie 3e dan0 pr0vomo- -hybova5 -ez 3eho d!2evne -hor v r0m-i st0da alebo k=da sp6sobom st0do s0m, sk6r reak-i! -el.ho st0da 3e st0le trva5 na -hyb!3- sp6soby m/dreho loveka k 3eho vlastn. -ieleG pretoe nikto nem0 ho, a koko s/ o-hotn. stromy, ktor. boli nakonie- riaden0 tvrdo! rano! na 7oe3 -este pokra!3e, kde in id/. %rde b/rka, -el. st0do -hvenie, !teka3/ v2et-i od sebaG rovnako ako b/rka pre3de, v2et-i s/ sp&5. ' b/rke samotne3, ale pastier bol e2te tamG 0no pastier to bol asi s0m, kto ho vzr!2!3e silne32 hybnosti %ohromy, spl0-hla pr3myG Teraz id/ r-hle32ie. 'y nevidte pastiera, vidte ho nepost!p!3/, nevra-a3 sa ako pozemsk. pastiera pred alebo po ov-e. Ce to rozpr0vka; 'y ho nevidte zvonka, pretoe to m0te v sebe, nie, keD 3e3 3eden pre teba, ale -el k=de, a to nielen !dsk. st0do, obloha v2etky st0do, k=de nem6e by5 s0m, ako a3, keD ide. 'Daka tom! 3e mon. s0m pastier, ani 3eden str0-a na to na $ebe z -el.ho st0daG e m6e d63s5 k strate iadneho 0no, mal by strati5 k!s seba. To 3e rozdiel od bosk.ho predov2etkm pozemsk.ho pastieraG 'y3dem von, a to 3e len preto, e 7oh s0m predrad nad v2etkmi ostatnmi, pr0va, ale tie tla pred ostatnmi. to sa zbone s5 spol! vo vlak!, keD 7oh hovor 3eho pokrok, ,7S 3e tie kysl, a ktor odmietol bylin!, ktor0 l0ka pre z -esty b!d/-eho pasienky myslenia, ktor. 3e v2etky s!b, ktor 3e ist., zbonG ale ten, kto in 7oi! silne32ie 3ednotky po-it, post!p!3e v r0m-i, ktor 3e tie -til rados5 a sil! /inne32ie, pretoe m0 7oha sk6r ako ostatn, a b!de raz dopred!, keD sa konene op&5 plat, z0padk! !driava5 a pasienky. Za to, o 3e smer a z0mer, riadi 3eho st0do v 7oha; 'dy len s5 na -h!d0 -este na -h!d0 dri1t; :e-hoDte na to, ale s5 za nmG zo s!-h-h pastvn, ktor. sa stali na kr0sne zelen. pastvinyG ziemts ako 8obr.ho %astiera.A pretoe pastier ne3de z 3eho

st0da, ale v tom, st0do pre-hod b!de 3eho vlastn. zariadenia, sa tie -ti sm&d, hlad sinI!lars BomG a b!de a m!s ho presvedi5, vo svo3e3 dobe, aby ho !spoko3ila s0m v sebe. Teraz nem!ste nad0va5 pastiera, e, individ!0lne st0da nie 3e pevne vies5 k! k0bl!G e a3 opanm m0 miesto v play konatn s pr0-o!G ak iba -el. st0do so v2etkmi 3edinm min!le po-h0dza, kde 7oh -h-eG 7oh so v2etkmi vzperami a neo-hote 3ednotliv-a dosiahn!5 to, o -h-e ako -elok. +#dite svo#u spoko#nos uspoko#i 6o&a ako to&o, kto #e v o na#v(e# mone# uspoko#enie vetk%c& #e&o na#v(ie spoko#nosti prde be! pocitu spoko#nosti. To 3e svedomie mier a rados5 svedomia, o 3e na3vy22ia pote2enie, na3vy22ie vn/torn. dobro, pravda, blaenos5. :a3v&2m pote2enm pre n0s 3e., Nba ! pote2enie z :a3vy22ieho, vyhr0va ! n0s %ote2enie z :a3vy22ieho, 3e kra3n. pote2enie, na3v&2ie -el.ho panstva. ' Bom 3e -h0pan v2etky sp0s!, 3e t! -h0pan -el pote2enie, ktor. nie 3e zdro3om v&2ie !trpenieG 3e t! -h0pan -el !trpenie, ak. zdro3e v&2e3 radostiG tam sa sporia o tom, o 3e lep2ie, a mier, keD 3e ist.G vn/tri v2etk-h vylieenie -horobyG vn/tri v2etk-h zlep2enie hrie-h, a potom, o sa v pok!tovom zmierenia. T, ktor -h-/ k/pi5 na3vy22ie vn/torn. dobro, niekoko 3e to mon., po!ite na3v&2ie -el. panstvo. Teraz 3e m0lo re2pektova5 mal.ho nie pote2enieG :ie, vy!va -elok, potom 3e d6leit., aby !silova5G ale 3e tie na3men2 doteraz i-h mal0 n0plas5 z vek-h lieebn-h oblastia-h, to kaz ni via-.Ak -h-ete zv2i5 na3v&2ie -el. panstvo, prasniky nies5 boles5 a !trpenie a prinies5 tisobetG bo3ova5 v prospe-h konen.ho mier! a bo3ova5, nie kv6li !trpeni!, nie kv6li h0dky, nie pre pote2enie dobro a pre dobro mier!. miadna obe5 m6e zap0i5 sa 7oh!, to 3e pravda, obe5G on len k!p!3e v&2ie mnostvo stratene3 leinre, 'en Temporal zabilG iadna obe5 m6e zap0i5 sa 7oh!, e 3e to obe5 za sebaG v2etko, o obetova5 -el/ dobr, 3e vemi dobr raz za sebaG ale -h-ete len poko3 na tebe, 7oh b!de popiera5 v0s sank-i a !trpenie. ?el. panstvo 3e poklad 7oe3 vl0dne v2etkm. '2etko, o robte, e ide v kr!h!, na v&2ie alebo men2ie, asto v -!dze3 kra3ine Daleko za hrani-ami, a i 3e d0vno zab!dn!t., take keD idete na a zbiera5, tak 'iels s-hopn. nies5G potom kehrts sp&5 s 3eho kostm!, sa vyloi5 na v0s. ' sk!tonosti, to bolo hovoril, keD to pri2lo od teba, odplata, ak dirs dobva5 to, o zarobil v PehnG a nie 1indets t! -esta sp&5, take bleibts Zale3 s/, pretoe vie, e 1indets iste, ako kad m0 s5. Take vysla5 dobr sk!tok, nepta3te sa, v ktor-h vzdialenos5, a rameno 3e priamo von silo!, e sa vr0ti, akon0hle s dobro! kostm!, a prin02a to len !trpenie, keby to bolo len pre v&2ie pote2enie. Tak to ide Dale3 do n02ho 7oha, to 3e ven poriadok. Ale vy, bez ohad! na to, i 3e odmena z pra9e pravideln %0na !, ne-h p2e to svo3ho /t!, i ! sa tka posmrtnom ivote si, pozrie5 sa na 3eho tv0ri len to, o sa tam p2e, pozri, toto 3e va2a odmena ak v2etky mzdy, aka5, o nikdy nem6eG dr!h., ak pozastaven0, b!dete a3 naDale3 malo zr!2i5.
Slovo -ht 3e t!, aby nedo2lo k dezinterpret0-ii v vea v2eobe-ne pri3at0 ako zdrav roz!m. 7li2ie 3e zaloen0 prin-p t! vyvin!t vo svo3om prspevk! >:a na3vy22e3 dobr/ "eipz., (_`+.> a v nasled!3/-om po3ednan >:a prin-pe pote2enie z ak-ie> v Li-hte 1ilozo1ie. Co!rnal, 7.

vNv. :L (_`_. S. (

7 6oie meno a vec &lsi s,&las a cti, ako to&o, ktor% !#ednocu#e vetk" veci v sebe, ma#, men, ktor- nema#, o nic& iadn" do&odu, poda vonka#ie a vn,tornv!a&". ' te3to dohody, b!deme vola5 v2etky bratov, v2et-i z n0s -tia ako doplnok k sebe navz03om, a prizna5 sa k 7oh! ako ten, kto rob v2etko iba -el0 n0s naoza3 odli2!3e. A ako prasniky, e zaneme predov2etkm samotn.ho 7oha len ako 6smy, nie 1raIment0-ia e2te pohansk vo svo3om vlastnom z0!3me a e sa nepozer0 za to hodinky, !viaza5 st!ha nie 3e in, ne to, o m0. Tam, kde ! 7oh rozpad0 v mnohosti, o by ti tvorovia potomG kde okrem 7oha m!ltipli-ity pad0, o by sa liei5 por!2enie mnohosti;
>Ce to neopsaten., o boli !ren. na zavesenie na poklady poznania a mor0lky !dske3 rasy na kon-epte 3ednoty 7oieho ,dvr0til sa od povier, a teda a3 modl0rstvo, zver0ky a ohavnosti privileIovan. bosk por!-hyG., Si zvykli na to, v2ade 3ednota /el! ve-, a preto post!pne v2ma5 prrodn. z0kony m/drosti, l0sky a dobra, tak v kadom rozdeova-m 3ednotky v porad, por!-hy prinies5 temn. svetlo. 'o svete sa o termn ,ne Stvoritea na svete T-osmozV, vyroben tie odrazom rovnak., myse loveka, aby sa dozvedel, a m/dros5, poriadok a kr0s!. > T@erder U+ v y >8!-h! hebre3ske3 po.zie,> pr0-a NSV >"en vedomie 3ednoty v2etk-h v 7oha mysli, z ktor-h mor0lne3 v6le a mor0lne3 akn0 sho$, pozera5 sa vdy a zv2i5 ovl0dan po-ity, pretoe sa kry3e s na3hlb2mi po-itmi priny na2e3 prrody. io!rsel1 pozna5 7oi! z0roveB vedomie 3ednoty a rovnosti v2etk-h v 7oh!, predstava !dstva, ktor. sk!ton sp6sob, ako i-h nikdy nekonia-o! vzvo!, 3e v sk!tonosti dokonal v tom, e po-ity a ide0lne predpoklad0, zahrnieme v2etko, o !dsk/ tv0r nesie s sa rovna5-d0va5 l0sk!, pretoe to 3e v 7oh! sa zah=Ba To nie 3e len tie po-ity, ktor. by sme mohli nazva5 mor0lny s0m, zv2en. na d6sto3n. sebavedomie, n02 z0kladn v6a 3e potom len da5 l0sk!, mor0lne st05, -., ale a3 t, ako sa zdalo nepo-hopiten. sk!tonosti, zo s/-it! t! 3e otvoren0 na do3emn. 3asnosti. Ak mil!3eme disky !d nedobrovone3 imp!lz, take 3e to len tm, e kona3/ 3ednotk!, ktor0 i-h sp03a v 7oha s nami, 3e to vnmanie zdiean. intimity 7oha. > TSmrek, >The 1ilozo1i-k. doktrny pr0vneho 2t0t!, a zvyk.> (_U*. Str Y^V

7iera, nde#, lska medve8 k 6o&u, ako ten, ktor% to vetko pravda istota vier", d,9am, e v poriadku splnenie vetk%c& u!dravu#,ce# lsk" nos kapela sama o sebe, #e o ne viera, iadna nde#, iadna lska. '2etky viera, n0de3 v2etk-h, v2et-i l0ska 3e m0rne, nzke, /zke a n!dn., nema3/ 3e spo3en s 7ohom, nevyl!!3e ho v 7oha. to ver v d!-hov veda neho, d!-h nie 3e o tom, kto v0i len povery. :0de3e sa na-h0dza na pozemsk. ve-i pri-h0dza k! kon-!G ale nad pozemskm, 7oh ide s prostriedkami bez kon-a. "0ska, ktor0 po-h0dza z 3edin.ho s!sed s!seda 3e smrtenG l0ska, ktor0 m0 po-it, e sa m!s pozera5 na 7oha, nesmrten. : umen 6udovanie c&rm 6o a !dobi a oslavova ;e&o nedeu ako to&o, kto m cel% svet ako #e&o c&rm postavili a v"!dobili, a v nedeu bol stanoven% ako de* oslav" po dieloc&, nie #e umenie. ?el svet 3e 7o -hr0m, a v2ade, m0 sa v ne3 zmapovan. a popsan. 3eho tisstr0n, na -el/ ve-, ale iba ako -elok, tm /plne naplnil. A nie vy22ia !menie loveka 3e s-hopn vykon0va5, a to na3m&, aby sa 7o -hr0m /plne a zska5 ako tak.

>%am&ta3te si, e 7oh prebva v tvo3om lone, a zo znesv&tenie -hr0m! vdy !2etril, si kr&nkst 7oha vo v0s, ak ste 1rMhnest sa iadost, a o via-, ak ste stMhnest v zlom vlastn. tr0penia. 7oh zost/pil na svete Ak -h-ete !vidie5 na vlastn. oi, ho b!de2 obetova5 v6B! s istmi zmysly d-ha5, on sa na teba pozer0 a -ti a mysl a hovorG . 8r!m o had0te po-it, myslie5 a hovori5, 3e bosk. svetlo > T S A k e r t , > m / d r o s 5 b r 0 h m a n y . > T N S + V

Ale lovek 3e len 7oia as5, 0no len as5 3eho asti, a po-it, e 3e to len tak0, a preto spo3i5 stava5 s ostatnmi, in -hr0m, ktor mal obraz 3ednoty a vekosti a sl0ve na32ir2ie -hr0m, 3eho stre-ha obraz oblohy stre-hy, a pop2e v 7oha, ako m! opsal vo svo3om svete a 3eho !d s0m, a 3e v 7oh!, oslavova5 sl0vnostn. stretn!tie s rei, spev! a h!dby, a posv&tn-h obradov, ako -ez v2etky , ako %0n v2etk-h sl0ve, ako v2etko dobr. dar-! a 1ini2ery, ako nariaD!3e, 3e dobr sk!tok a s/ pre poehnanie, a po pra-ovn-h dn tie d0va dovolenk!. 'zhadom k tom! d63s5 v2et-i, ktor boli rozptlen v ver$i-henen dn v sl!be %0novi v pr0-i spol! sa pred nm vo svo3e3 r/-ho, s 3ednm z ni-h, ktor vedie re k %0novi. Tv0r, ktor0 bola predtm sklonil k pr0-i, iba ob-hodn. re2pektovanie, ktor. 2t0t teraz zadarmo a k nem!, oko mysle k %0novi d!-hov, 1yzi-k0 3eho pozemske3 kr0se. Ten sa te2 z vonka32ieho lesk!, na ktor. oni sami pra-ovali, ale viem, e to vyzera5 pekne zvn/tra ani zvonk!, pri3a5 d!-hovn/ sil!, ktor0 prenik0 3emnos5, e v2etko kr/ky splnen0 vo v2etk-h h<bky. A v2et-i sa zhod!3/, aby m! poDakoval za pr0-!, /stretovos5, odmena tis- hlasov, ako keby to bolo hlas, nie 3e iadny rozporG po!5 3eho v6! na Dal2 tdeB a s5 od toho, aby sa radovali a3 mzd! posledn v 3eho stra-h! a 3eho l0sky s/asne. Qmenie m6e hodova5 s 1arbami a tKnmi, ale ona ide obra5 konene, ak 3e k dispoz-ii, a to vdy v sl!be na3vy22ieho !mel-a. 'ea %etite a o -ht oka, ako !dsk. vroby !menie, ale bleibts len les5 a Tand, vermaIs nie 3e nieo blzko pri v2etk-h 7o-h diel, 3asne32ie a vedomosti, aby n0m 3asne32ie a hlb2ie vies5 na myse, keD svet priamo, to m6e s0m. 'a2e miesto 3e prli2 vek, !dia vyzera3/ prli2 kr0tky, nem6e naraz obsiahn!5 -elokG %ravidlo o 7oh! m0 hlbok vznam, !dsk0 myse prenik0 a3 do spomalenia re5aze sa samostatne, nie -el re5aze-, tm via- sa ponor, tm via- to stmavenieG take teraz 3e as !k0za5, v malom zrkadle na povr-h!, ktor vo veke3 prli2 vek. pre n0s, pre n0s h<bky prli2 hlbok. a temn. h<bko!. A pretoe !mele- kresl svet k 7oh! v mal-h vidme v 3eho pr0-i teraz a3 svet a -ti5 dy-h 7o v BomG keD sa zdvihne h<bky na povr-h, vidme v iare kr0sy pravda 3asne32ie a -ti5 sa, ako li-en-ia 3e len na3vy22 lesk svetlo pravdy samotne3, o tie prid0va %remenenie k osvieteni! sveta. Qmenie, ktor. osl0vil, keD ni nie 3e spr0vna !menia a hl/pa, ona sa m6e po-hv0li5, e 3e sebestan. To sa podob0 iba 'erkl&r!nIss-hein hlavn. sv&t-a sa -ele3 svo3e3 kr0se. To, e rob sv&t viditen. ako svetle svo3i-h vlastn-h vr-holov, 3e to, o s0m rob pozn0mky kr0sna. Sv&t premieBa /et, a to 3e d6vod, preo n0vrh z0kona sv&t-h. :a3v&2 sv&t, ale e 3e sv&t 7oh. to nad0va5 -h-/ !menia, e bosk0 -ez Sens!al oblieka3/ do bohosl!by, d!-h, ktor by mal s5 len na d!-hovne3 bytosti /platk! poda vzhad!, zmysly mie2a3te, ne mie2a5 d!-ha, karh0 7oh s0m, ktor bol obleen pre n0s v tomto svete zmyslov, nevie, e pr0vo !menie nie 3e 3eden via- prezleen myse, sk6r priesvitn. rob 2aty,

e 2aty na tele a skrze telo d!-ha iba svetl. a 3asn. k!pKnyG m0 zmyslov podnet zl !menia, ale nie zmysle l0nk! priamo do o. Qmenie nie s/ len v sl!be ?irkvi. hirok0 3e i-h miesto, i-h bohat. tkaniny. Ale to 3e len kostol m6! by5 spo3en. v pravom slova zmysle !menia v i-h sl!b0-h v2etk-h !men. A inak b!de pon/ka5 s !menm, ako s !Dmi, ktor sa nie vdy spol! i3/ v kostole, a vytvori5, ale aby sa zmysel -irkvi v i-h konkr.tny-h domo-h a v2etky svetsk. zapo3enie a disperzie, v ktore3 ma3/ v /mysle listy, ktor. zost0va3/ v2ade sl!obn-i S!preme a bratia navz03om.
Ar-hitekt/ra, so-h0rstvo, maliarstvo, !menie vzdoby, oratKri!m, po.zia, h!dobn. n0stro3e a hlasy, mimika a Iest0 v obrado-h, v2etko m!s prispie5 nielen k oslave k!lt!, ale m6e tie prispie5 k zv2eni! 3eho e1ektvnosti. ?el0 ?irkev 3e ako 3edin n0stro3, postaven, hral r6zne !menia v svornostiG a kad prde na 3avisk! s vkonom, ako nikde inde. ' kostolne3 k!pola obl/ky DalekoG vea sa ti vysokoG zvonek rezon!3e mo-ne vonG varhany vn/tri. Toko hlasy niektor-h kam spieva5 tak vysoko ob3ekt spieva iadny in sonI tak pln tKn, nem0 re, tak posv&tn. ti-ho vl0dne inak v niektoromG v iadnom vyobrazenie kr0sy a vzne2enosti m6e splni5 takGnikde n0dhera ozdoba s d6sto3nos5o!, aby bol 3eden, nikde 3e ti-h Iesto vrazom tak hlbok. vn/torn. pohyb, ako v kostole. A to 3e v2etko dohromady, myslenie, -h-enie, po-it, v2et-i povstali v 3ednom smere, smere, e poda toho, o kto vzn02a nad v2etkmi. A pretoe -el0 h<bka viery a !menia 3e ! tak vyerpan, e akon0hle by to k!lt, kreslenie od te3to h<bky, zv2i 3eho sil!, alebo; :o 3e t! e2te Dal2ia 10za, kde sa !menie v2et-i zd!G ale iba e9terne, pokia ide o spolonosti, bez sk!ton.ho vn/torn.ho p0s!, rozptyl! a rozptlen.. Spieva3/-i miesto rei, striedanie rei a spev!, ako sa zd0 iba ako neprirodzen. a z$itteriontov-ako zviera sk0kanie tanen. -!dzin-ov medzi, obraz m0 len vzdialene vzhad kr0syG n0dhera 3e pozl0tko, -til v2etko predstieral. %reo; To, o sp03a !menie, teraz na to nie 3e ani vo s1.re svetske3 rozptlenie. 'zhadom k tom!, e 3e len vea !menia. Qmenie, !menie, ale 3e len 3eden, m6e by5 iba ten, e 7oh m0 na3v&2 !mele- s0m ! niektor-h poloiek.

Samozre3me, kto z n0s by bol s-hopn vo v2etk-h >sk!tone dosiahn!5 na3vy22i! odr0a v 3eho znalosti plnos5 a 3ednot! 7oieho poznania /plne, s 3eho v6! do 7oe3 -h-/ v2etko a niekedy sa plne zska5 pote2enie z 7oha a v2ade, na v2etk-h stran0-h, aby si sa vo vonka32-h a vn/torn-h v&zieb spoloenstvo s 7ohom, vdy mono n03s5 v2etky viery, v2etky n0de3e, v2etk.ho dokonenie l0sky v 7oh!, vdy-ky po-it, ako pra-ovnk v -hr0me 7oom a von z -hr0m! a pozrite sa naG ale 3e to ide0lne, po ktorom sa m6e !-h0dza5G a 3edine- 3ednod!-ho nem6e, a mala by by5 nastaven0 na -ieG :0boenstvo, veda, !menie, vl0dne, spr0vanie, -el0 !dsk.ho ivota na -elom svete m6e a mala by ma5 v2eobe-n smer ne3, a m dlh2ie podrobne32ie oni d!r-hz!bilden vyhad0vanie. Tento s/bor patr k 7oh! ?h-ete na seba, a tak sa de3e, pokia ide o vedenie te3to -este, e vzdelanie zo zeme pomo-o! samotn.ho 7oha, z ktor-h sme hovorili, ktor/ heranz!heben st0le via- k 10ze pozemsk-h ve- medzi sebo!, v sebe, 3e vdy vy22ia sa snaia roz2ri5 a tm zvy2!3e sa vy22ia. 7oh nem0 st/pa5, rovnako ako my, via- ne vonka32ie, ale vn/torn. /rovni. A v2etky ostatn. nebesk. teles0, koko sa zvya3ne l2ia od seba navz03om, v ake3 d<ky id/ od seba, v tomto ohade, e v2et-i id/ 3ednm smerom. Ceden a ten ist 7oh, ktor v2etko nesie vedomie seba sam.ho, ona vy-hov0va v2etky povedomie o 3edn.ho a toho ist.ho 7oha, seba sam.ho, a 3e teda samo o sebe by5 si vedom, ako

sa dosta5 vy22ie navz03om vyhr0va Dal2 /tok pre3dite na neho. Ako lovek, ! ktor-h 3e vy22 zmysel preb!dil, ktor -h-/ zska5 zo zskavania nov-h /ton-h !hly pohad! st0le vy22ie a 3asne32ie povedomie o svo3e3 vlastne3 prirodzenostiG vr0tane asti seba sam.ho nad v2etkm, o on a rozpozna5 7oha vo vn/tri seba v 7oh!. Teraz samozre3me niektor hovoria, e proti tom!, o sa t! hovor o 7oh!, e 7oh 3e len !iton vyn0lez kBazi a vl0d-ovia na Zemi, alebo n0pad, ktor rob m!a, zrkadlov obraz loveka vyhoden od neho v tom v2etkom, alebo slovo vo 1ilozo1i-ke3 knihy, vhodn. robi5 ve-i poda myslenia toho, alebo v bezvedom stvorenia prrody, alebo vonobeh! had0 a myslenia v d0vne3 v2ky na -elom svete. Ale vy m0te tak/ vier!, to 3e potom na svete, o b!dete sami, o v0m b!de vo svete; Tak kde 3e v02 -ie, potom kde 3e v02 smer, potom kde 3e va2a n0de3G potom to, o 3e va2e prv., o 3e va2a posledn0; %rv b!de pote2enm dBa a posledn 'zdanie sa pre venos5. A ak 3e to prv a posledn zo v2etk-h naoza3, e m63 dr!h 7oha, 3e to len preto, e im 7oh n/ti sa br0ni5 svo3e vedomosti, n0zory a z0mery v 3eho smereG a raz prde deB, keD n/ti svo3e vedomosti, vier!, o-hotn s0m.
>7ez bostvo 3e pre !d, ani /el, ani -ie, ani n0de3e, len tras/-i sa b!d/-i, ven stra-h z kade3 tmy a v2ade nepriate -haos v kade3 !mele-ke3 z0hrady n0hody., Ale s bostvo v2etko 3e raden prospe2n., a v2ade a vo v2etk-h priepas5o! m/drosti. > TCean %a!l. Selina, :a-hl. NS +bV

S0d, ale lovek, e 7oh ho vyvolil, aby m! zrkadlo, v tom ovea v&2 zmysel, ne mnoho hlb2ie povahyG pretoe nie 3e tak, ako sa to m0 so v2etkmi ostatnmi tvormi. Semeno praskne vy2iel z temnoty do svetla, neba pri-h0dza3/ a od-h0dza3/, to 3e 7rave :e$ [orldE vet otv0ra poh0r, slnko svieti do nehoG 7oh to -tia sa rastliny, kvety, na rastliny, kvety, ako zakadm, take preb/dza nov ivot v BomG ale s !Dmi, kde len !dia, ako 3e lovek s0m, aby sa b!d/-e vy22ie prostriedky na to, 3asne o v2etkom, vekm a 3asnm boha. :ie lovek !vedom!3e svo3ho 7oha ibaG ale ! loveka iba vo v2etk-h smrten-h bytost sa zdvihne na vedomie 3eho vlastn.ho vedomiaG z pozemsk.ho hadiska len samozre3meG ale 3e to pr0ve preto, e na3vy22ie k pozemske3. F. priebeh vvo1a duchovn+ho a0ebo svetov+ho vedomie Ho sme ! povaovan za skvel prklad Tkapitola NvV, o ktore3 sme ! po-hopili konen -ie v ok!, ktor. m6! teraz alebo sa obr05te na kr0tky pozornos5 na to a3 po 3eho v2eobe-nom pokrok!. %ozrime sa, ako neskor. ako na zemi vemi !vedomel lovek pri2iel o po tok-h tvorov na hlb2e3 /rovni vedomia, e v ele, rovnako ako !dstvo samo i-h povedomie sa zvy2!3e st0le vy22ie, st0le sa ! prem2a5 o sebe, 7oh! a prirodzenosti ve- ako nakonie- vyvin!la kad, kto v rovnakom smere, take b!deme pravdepodobne m!sie5 !zna5, e to bola tra5 o -elkove3 smere svetov.ho vedomie vyvin!t. v ktoromG pretoe, ako by sme i-h spozna5 inak, ne len to, o od n0s rozpoznaten-h o tom; Ale ako 7oh 3e die5a, ktor. -hytil nie 3e tak od zaiatk! /plne porovnaten.

bl0znovstvo a zmyselnosti; 'zhadom k tom!, nevyvol0va iadn! !dsk/ tvorb!, aby na; 46e to by5 akkovek in s 7ohom, ak -h-eme !zavrie5 od loveka k 7oh!; 4!sia by5 r6zne, za predpoklad!, e die5a o p6vode a samotne3 e9isten-ie 3e in ne 7oh od poiatk!G iba m6! by5 rovnak., o zost0va v platnosti, a to a3 st0va platn., Dale3 ideme od die5a5a mimo die5a v ase a priestore, ktor n0m pribli iba 7oh!. Tm to, a3 keD, a tak sme pri2li k ,t-ovi a matke, ktor boli m/dre32 ako die5a, a ako sme sa s5 Dale3, na tvorive3 m/drosti, ktor zaloil m! s0m lenG ktor. nemohli by5 die5a, a nie ote- die5a5a. Teraz, prv m/dros5 3e iste myslel, e ona 3e tak m/dry, e 3e sk6r ako die5aG ale bola o ni mene3 3e b!bon, a to 3e /plne odli2n pre 7oha ako pre die5a. 8ie5a 3e s/as5o! -el.ho sveta a m0 -el svet e2te st0le za 3eho poiatk!G e to, o to s nm 3e in ne 7oh. Teraz 3e takisto vypotan na 3eho vzdelanie v priebeh! -el.ho pre-a s/asnkov, sa narodil rovn0 dost0va5 od svo3i-h rodiov, in-h os6b, na svet okolo vzdel0vanie, a nikdy rozv3a5 d!2evne, bez tohoG a !dia, ktor vzdel0va3/ sa dria sp&5 v i-h pre-a o-svetov-h pedaIKIov. Svet s 7ohom, ale m!sel vzdel0va5 sami na zaiatk! ve-i vzdel0va5 z isto vlastn-h prostriedkov, i-h invest-ie v -ene od poiatk! a3 aktva na 3edn.ho, nie len sami ako -elok, ale a3 mnoho det z m!ov v sebe, i-h vzdel0vanie dokon-a po/val 3e3 sebavzdel0vanie.Ce to v2etko 3e3 vlastn. !itelia a v2et-i 3e3 vlastn. 2t!denti. 7oh m0 veda neho vsk!tk! nem0 rodiov, za sebo!G ale mlad boh 3e, aby som tak povedal, s/asne ot-a, !itea, vy-hov0vatea Star.ho 7ohaG o 7oh zam2al v 3eho mladosti, predstieral, e 3e sk/sen v sebe, o 3e to, o ! starn!tia. Ak sk6r 7oh, aby vyzeral ako die5a, on sa stal ako -hlape- rista, ktor !il star2ie sp6soby, ale 7oh 3e a3 star2 sp6sob a 3e postaven0 ako tak. !enie, ktor. m! pri-h0dza od -hlap-ov, len Dale3, ne do to by mohol -hlape-, doktrna e2te star2ie sp6soby. %reo ak.kovek n0sledn. as predtm, dole, ale -el. mnostvo, na ktorom sto3, a3 od6vodnen. len -el. skor2e3 dobe. To ist. plat o syna loveka, ale v2ka, do ktore3 lovek hovor, 3e to tak, v2ka 7oh! zaloen vhradne svo3e vlastn. skor2e3 doby, ale len tm, e 7o skor2e3 dobe. A zatia o 7oh 3e st0le z 3edne3 strany na vek!, rastie od dr!he3 a sp&5 do mladostiG a3 preto, e vek v dobe nove3 3ednotliv-i s/ vdy mlad v BomG !enie sk6r ako zo star.ho 7oha, a preto lovek zane s bl0znovstvom. Cedinm d6vodom, preo die5a 3e tak nov a hl/pe, pretoe ako nov0 br0na by sa mala otvori5 t/ star/ m/dros5 vtiahn!t do, vDaka za nov smer, s novm nad2enm. 4edzitm, die5a, star.ho boha star. dozvie sa na!il star 7oha skrze nov 3e nov, vymysl v ni-h sami nov, vyvol0va v2etky poklady z nov-h, ktor. sa zhromaD!3/ v detaile ni-h, v -elk!, stavia ho do ob-hod! s !Dmi a !dsk0 histKria k vy22e3 aktivite a vy22e3 evol/-ie by sa mohlo sta5 len 1yzi-k. osoby, a tento poklad potom kad dostane prostredn-tvom vzdel0vania a ivota, to a to a zarasten. pri3man-h libier na. 4ali by sme teraz poveda5, pretoe z 7oha, ale nesk6r so1istikovane32ie ako bval, v skor2e3 vada bola; Ale iadna in0 z0vada, to bolo, keD podmienen k post!p! do vy22e3 3a, a ak0kovek skor2 as sto3 v te3to s/vislosti nesk6r a nesk6r kad vo vz5ah! k nasled!3/-e3G ' tomto ohade sa svet nikdy neprde tak, len preto,

e to 3e d6vod, preo v2et-i post!p!3/-i a3 s veko! -h!5o! na nieo o s/asnom navia- e2te [alkinIG v tom spova sila ven.ho priebeh! vvo3a. ' na3bli2e3 dobe, v2ak, ako v neskor-h OstKn-ov, 7oh 3e dos5, ale v rovnakom nedostatok bezpre-edentn. sp6sobom /loho! sveta v 2t0te by bol za stav! pomo-o! bol len sp!sti5 v poriadk!, a 3e dokonalos5 7oha hada5 nie v dosiahn!tie obmedzen.ho s!mmite, ale v nekonenom pokrok!. ' take3, ale e -el 7oh v kadom okamih! 3e vr-hol nielen v2etk-h prtomn-h, ale a3 v2etk-h v min!lostiG len on s0m m6e by5 vy22ia ako s0m, a to a3 naDale3 Iehends v priebeh! as!. Ak by sme -h-eli, aby bval stav nazval 7oh minim!m voi nesk6r, ale na2a nzka doba nzkosti by nesp<Ba. @ovorme nzka, o 3e mal okrem vy22e3, alebo to, o nie 3e na vysoke3 /lohy. Ale za v2etk-h okolnost v2etko, o 3e mal k 7oh!, a za v2etk-h okolnost dostaton. 7oh na3vy22 /loha zmizne proti v2etkm konen-h /loh. Nba pre seba, nesk6r 7oh pozera5 sa dole, ale z0roveB !zn0va tm prvm, ktor sa zdvihol k 3eho s/asne3 v2ke. 7val 7oh nie 3e proti prpadn.m! minim!m, pretoe koreB 3e ni2ia ako kveteG ale ako kedysi kvitn/-a kon -el0 rastlina 3e ni2ia ako sk!tone prosper!3/-e a prekvita3/-i ni2ia ako e2te vy22ia kvitn!tia. Ale to 3e pravda len napoly, pretoe svet nie 3e rast od mal-h a po vek., ako v samotnom z0vode sa nepod0va zvonk!, bol vek a siln na zaiatk! tohto d0t!m!, a tie darilo dobre od zaiatk! r0d dnes, len v inom sp6sobom, ako 3e tom! dnesG v2etko i2lo viado len obraz, sk6r ne tis- na3m& teraz prosper!3/-e svety, a v kadom z t-hto tis-ov mal-h kvitn/-i-h rastln s/ prtomn., v d6sledk! post!pn.ho rozpad! sveta na 3ednotliv-a. Take by sme nemali myslie5, e 7oia e9isten-ia bola ovl0dan0 die5a5a alebo s!rov.ho divoke3 sp6sobom od zaiatk! -ez zmyselnosti. Sk6r, 7o ira-ionalita dominoval od zaiatk! zmyseln. ako dnes. Ale rovnako ako z0ver, -h-eme inak dovoli5 tak. t-hto obmedzen m6e vies5 k na2e3 predstavivosti do pravek., kde 7oh nie 3e doteraz sa posadil d6vod!, pretoe bol navrhn!t s roz!mom a 3eho primeran. opatreniaG potreb!3e iba >povedal d6vod, a in bol vykonan. Sk6r ne prekroi5 svo3 d6vod od zaiatk! s0m a 3eho pr0-a, on bol sk6r v prve3 v2et-i n0rast! vstavby a roz2renie prv.ho z0klad! vlastn.ho rast!, erstv. obrovsk zmysel sveta.%o prv., on polo z0klad pre zmyseln. vzhad, priprav!3e 3eho podstat!, rozdeova5 to do veke3 masy, n/ti5 i-h do bezpen-h -est0-h a ide potom do poriadk! na3m& bezpene3 Qmel-i rovnak., vemi i3e vo 1yzi-kom svete a spriada a akty, vytv0ranie a tak, aby bola zaisten0 vy22ia, m via- sa s roz!mom /plne v 3ednom a st/pa, a tm mene3 sa prem2a o tvorbe a vytvoren-h prest0vok s0m v okamih! stvoreniaG len to, e lovek s0m !mele- m!s by5 na3prv vzdelan 7oe3 vl0dy k po-it! istoty, e 7oh prebva od zaiatk!, pretoe 7oh 3e ven -elok, a !mele- len na-hIeborner as5. Ale !mele- vytvoril dielo, a v bodo-h vytv0ranie odpoink!, m6e si myslie5 o tom, ako, s tm, o stvoril, a to ho m6e 5ai5 pre b!d/-nos5. 7oh sa pozer0 na 3eho diel a s0m sp&5, a to a3 samotnm !mel-om sp&5 na to, o stvoren. skrze neho a presk/manie potom sa vr0ti do predvdavosti, a tak 3eho d6vod st/pa vy22ie a vy22ie nad zmyseln. z0kladneG ale nie zmyselnos5 to 3e tm, e z tohto d6vod! bol zr!2en, ale to samo o sebe zdvihol sa od kon-epn.ho zmyselnosti v st0le vy22e3, aby medzi sebo!.

7iblia sama o sebe hovor, e dostal tak. >A 7oh povedalF 7!D svetlo, a bolo svetlo A 7oh videl, e svetlo 3e dobr., .. %retoe 7oh oddelil svetlo od tmy a nazval svetlo dBom a tm! nazval no-o!.> A tak to ide Dale3 a idete pre dnes. 7oh stvoril hlavne len ve-, ktor0 rob v2etko viditen.G 0no, o 3e viditen. iba na zemi, l0tky, esen-ie, ob3ekt, prostriedkov zmyslov.ho vnmania, rozhodol takto 1yzi-k.ho sveta. @ovor, ako 3e tom!.Teraz nasled!3e prv. pozorovanieG 7oh vid, o !robil, a ako sa zist, e 3e dobre, e stavia na Bom Dale3G z toho vyplva, rozdielG Z toho tie vyplva znenG tak to ide dopred!G on rob neba svetla a nastav s0m na posledn.ho m!a proti, s d!-hom svo3ho d!-ha, a Dale3 s nm hovori5, v d!-h! svo3e3 mysle, obraz 3eho, a riadil z0leitosti, ktor. m! boli svedkami v Bom. 8o te3 doby, 3eho d!-h hovoril iba s tm, o vo ve-i 1yzi-k.ho svetaG a 3eho an3eli, pre-spravodliv, tak !robilG vedom od sam.ho zaiatk!, ale vedome sa oto dozad! na vedomie. G. :o*ia dobrota a z0o vo svete. Ce na3vy22 7y5 sebavedom, tak to b!de zasiahn!t zl b!de len s0mG pretoe a3 keD to m6e zmeni5 t/to v6!, ako proti nem!, ako v2etko v Bom. Ceho v6a m6e by5 len dobr.G a pretoe vid v2etko v 3ednom, a vid ho, nie 3e nedostatok vedomost k osvieteni! t/to v6!. Ale 3e tam zlo na svete, poda na2i-h predst0v zl.G nem6eme zbavi5, a -h-/, aby sa e2te zbavi5. to erIrAbelt, ako to sto3 s 3eho p6vod; Ako 3e to v s/lade s tm, o iadame od 7oha; Ce to 5ak0 ot0zka, a napriek tom! boli prli2 5ak. pre -el svet. eby 7oh -h-el zlo, boles5 !d a hrie-h, e 3e zl 7oh. Ce-li 7oh dovolil zlo, pretoe by to zabr0ni5, ale on 3e leniv boh. eD pri2iel 3eho -est! znova, e 3e slab 7oh. Ako zm&ten som ma tam; ad, kto sa sna ho v 3eho vlastnm sp6sobom, od6vodnen. 7oe, ako on 3e s-hopnG dAnkts ma, ako na3lep2ieF Zlo nepri2iel z v6le 7oe3 vo sveteG 3eho v6le a 3eho iny len 3e tam zdvihn/5 3!, a 3eho vedomosti a 3eho vkon 3e dos5 na to. :e-h zlo pri-h0dza, zd0 sa, len v oblasti /da3ov a ot0a sa v priebeh! as! v priebeh! vekov.A po -ele3, ale m6eme mera5 ven.ho 7oha, ako -elok, 3e ven. To tie pri2lo to 7o dovolenia vo sveteG e to nie 3e dovolen. by5 !bovon0, potrest0 ho a porazil ho s v6o!. :ebol ani proti 7oe3 v6li vo svete, aby 7oh mal pred e9isten-io! zl-h my2lienok zla a len slab. v6le, ktor. by nemali vznikn/5G ale v ni2e3 oblasti pri2iel do sveta, kde nie 3e, ale to, o b!de horn, horn 4yse 7oha prebieha, ktor0 3e m! dan0 d6vod bytia, a ve- 3e !veden robi5, inak ako na2e vlastn. o-hotn a myslenia. Ceho v6a bola sk6r proti zl! vo sveteG A3 keD to nie 3e len na strane dr!he3, a to a3 na podpor! dobre3, ale oba3a s/ v rovnakom smereG rovnako ako !dsk0 v6a 3e len proti zl! po Bom, alebo s/visia-e, m0 by5 volan. ' tomto zmysle potom samozre3me sa toto zlo proti 7oe3 v6li. ,n nie 3e ani zlo, ani leniv, e2te slab 7ohG zost0va podobn n0m, obrazy 7oha, ale 3eden ar-hetyp -ez v2etky podobizne.

'zhadom k tom!, zost0va e2te vea, o ktor. nem6em n03s5 poslednG 'iem si predstavi5, e. Ale o viem, -h0pem, a myslm toF Sa stane, pretoe v2etko, o sa de3e v na2e3 d!2i, s na2o! v6o!; :ezobraz bezpoet nedobrovone v Bom, z nevedom-h i vedom-h ni2i! in2tinkty; :ie 3e to mo3e vlastn. vedomie b!de iba horn. odkaz v mo3e3 d!2i, ktor0 sa sna vies5 v2etky na zdieanie osveden-h -ieov, ktor. sa mi zd0, len pre mBa na3lep2ie, harmKnia a mier medzi vedomia a svedomia, my2lienky a po-ity, a3 keD 3eden ne-h-elo, a sna sa dosiahn!5 prosper!3/-e pokrok na v2etky prek0kyG Ho sa nezmest do te3to /lohy, ako dlho zvraty a zmenami a postihn!t, km sa prid0va k, a to /plne zapad0 do toho konene, podpor!3e tok svo3ho v2eobe-n.ho pokrok! a ako m0vn!tm pokrok! potreb!3e s0m; 7!de e9istova5 v 7oh!, s0m, 3eho d!2a, ktor0 z na2e3 strany, vzorka l2i; Ak 7oh stvoril d!2! z nioho ako senior v6!; :i proti svo3e3 v6li Ti ! 3e !bovone pre seba, -erti1ik0tyV vo vz5ah! k tom!to vr-hol! sa ob3av v 3eho vedomia; %otom, samozre3me, e by sa iadne zvl02tne bytosti v 7oh!G pretoe len to, e 3eho ni2ia v6a a pohon 3e mon. rozr!2i5 svo3ho vr-hol! v 2pe-i0lnom sp6sobom, z ni-h rob zvl02tne bytosti v BomG by v2etky ni2ia b!de po-hovan v horne3 asti asopis!, kde by sme boli; 7y nemal by5 len :a3vy22 7oh zvr-hovan/ v6o!, riadidl0, ved/-i, ktor sa snaia vies5 v2etko na3lep2ie v2eobe-n-h -ieov, ktor. s/ teraz povaovan. za na3lep2 byt v 7oha a pre 7oha, harmKnia a mier medzi v2etkmi znalos5ami k dosiahn!ti! a viera, v2etky my2lienky a po-ity, rovnako ako individ!0lne odola5, a prosper!3/-im pokrok na v2etk-h prek0ok hadalG Ho sa nezmest do te3to /lohy, ako dlho zvraty a zmenami a postihn!t, km sa prid0va k, a to /plne zapad0 do toho konene, podpor!3e tok svo3ho v2eobe-n.ho pokrok! a ako m0vn!tm pokrok! potreb!3e s0m; Teraz a !dske3 ! nie 3e dobro a zlo v z0vislosti na 3ednotliv-a, ktor pri-h0dza do ne3 v ni2-h oblastia-h 3eho mysli, ale v s/lade so smerom, 3edine- berie svo3! horn/ v6! tka3/-e sa orIaniz0-ie a riadenia to ako -elok, v s/lade s s preva!3/-o! pohad! v 3eho vy22ie !vedenom zastre2!3/-e3 vedomia. Ce-li zl., e pri-h0dza do 3eho vedomia, len motvom pre neho 3e zlep2i5 3! a liei5, a podporova5 dobr., aby Dale3 rozv3ali, tak 3e to dobr. A tak b!deme m!sie5 hovori5 7oh dobre, napriek v2etk.ho zla, ktor. sa 3avia ako 3edin0 vo svo3om svete, ak nie na3vy22ie v6a 3e tvor-om, ale lieite a lep2ieG ak ale m dlh2ie a m via- sme sa poda s-h.my ve- v ase a priestore, via- prominentn. horn. potrebnosti tenden-ie, via- svieti sna robi5 ve-i vies5 k dobr! a pr0ve kon -iele, take to, o v n0s ako zlo mal, individ!0lne a Stredne3 ob3avia, a3 asov/ podmienk! dobr. v ven a vy22 zmysel. Ale my naoza3 vidie5 all$eIs, ako zlo m!s sl/i5 znii5 zlo, ktor. zlo samo o sebe m!s by5 zdro3om dobr/ ve-; Z potreby vznikol -el pokrok !dstva, a kad nov n/dzov prin02a nov vvo3G kad kameB /raz! s/ nov. krdla. Trest na seba po2koden, zlo, ale potom ide, aby sa zabr0nilo ne3ak. nov. zlo, iastone zlep2i5 hrie2nikovi s0mG a ak 3e !loen trest, 2t0t, ktor nie 3e dosiahn!t0, to 3e len as5 trest! 7oha, -hoDte pre, km to podariloG IelinIts nie t!, z toho vyplva, nov ivot, e ide oG :apokon 3e potrebn. !spie5 e2teG d6sledky hrie-h! rast/ ako hrie-h rastie a ako sa trestne3 pos!ny vyroben. v d6sledkov bez hovoriaG rastie, km to rastie nad zlom zmysle. Hi ! t!, v prpade, e v2etky rovnak.. S/ v2etky pr/ty konene

opotrebovan., pleten. hrie2nika s0m, kalenie 3e /plne rozp!stG potom konene si 3e ist, e sa zatvrdil pevn0. A3 keD niektor. dobr. m!s trpie5 zlo, ktor. len as5 zla vo svete, e m!sG ale ak sa m6e sta5 to, m! sl/i ibaG vydr to !rite m!s prs5 poehnanie, take v&2ie, m dlh2ie sa mohol sta5 v dobre3, a m dlh2ie odmena sa pos!n!la. T! alebo tam, v2etky rovnak.. A3 v kadom 2t0te s/ n0boensk. a pr0vne in2tit/-ie, ktor. sa riadia v tomto zmysle, viera, poznanie, !dia napospol remza. Av2ak, by tieto zariadenia nevznik0 slep/ in2tinktom loveka, ktor ide len -hvkov. pote2enie, ale iba prostredn-tvom vedome3 v6leG ale nemohol vznikn/5 len z 3edne3 v6le !d!, ale len nieo, o d0va v6! !d, a to a3 v konte9te, a t! ! tak rob stop! vy22ia b!de tvrdi5, e s-e len sami seba okamite -elkom nahlas, o v2etky 3ednotlive- b!de tie leG ale 3e stav e2te nie 3e -el0 ve-, dokon-a a3 kra3ina e2te nie 3e -el0 ve-, len svet s 7ohom 3e -el. ad z ni-h m0 st0le v&2 -elok. %okia ide o individ!0lne !dske3 v6le prispel, aby tieto dobr. in2tit/-ie prs5 do e9isten-ie, m0 3! iba, pokia ide o poiadavky na mono v kadom prpade to v2eobe-ne32 a viapra-ovala 3eho poiadavky v Bom, lep2ie zariadenie. Tenden-ia n0boenstva a spravodlivosti 3e v kadom 2t0te lep2ie po -el/ dob!, ne 3e tenden-ia 3edin-a 3e, v priemere, a 3e s-hopn, keD 3ednotlive-, ani n0boenstvo a pr0vo 2t0t! Dale3 rozv3a5 a zlep2ova5, 3e to len tm, e pred-h0dza3/-e :0boenstvo, platn. pr0vne predpisy a nov0, vy22ia pohad na Iener0lneho bola zameran0 na to, ako by bolo mon., vytrhn!t. z -elk!, a bez toho, e pri3al 3eho vz5ahy a trendy d!-hovn. samo o sebe, nieo plati5 pre -el/ ve-; Zobraz sa Ceho v6a ako riaden z na3vy22e3 v6le, ktor0 zv&z!3e v horne3 pripo3enie, rovnako ako vr-hol b!de op&5 posilBova5, a nie konen v6a !robi5 to tak, e nekonen by sa nena2iel ani podporova5 a zlep2ova5. Ho 3e dobr., aby v2etky vy22ie !veden., ale lovek m6e ma5 !bovon. n0stro3e pre toto dobroG tm, e 3eho v6! v podriadenosti k vr-hol!, e b!deG ale ak to nie 3e svo3vone priebeh dobr0 zhora vyplva, m!s sa to !robi5 ne3ak deB, ale. Take teraz 7oia v2emoh/-nos5 n0m nie 3e skr0ten, ak sa 3ednod!-ho neber/ 3eho v2emoh/-nos5 ako bezodne3 kon-ept, ale veri5, ako to 3e v s/lade s kon-ep-io! na3lep2ie z 7oha. :ie 3e v2emo-n, e by iba v prpade, e nem6e po-hopi5, o -h-e, alebo -h-el to, o nemohol, alebo v prpade, e zlo v6a 3eho na3vy22 tro-h! obmedzen0, pretoe od6vodnen.G alebo ak nieo by vznikn/5 ani -ez neho, v Bom. Teraz v2ak vyvst0va tie a3 zlo sa s nm, v Bom, a to nielen 3eho v6!G Ceho v6a 3e sk6r len vtedy, nedobrovone !sporiada5 v ni2-h zmyslov v Bom vznikn!t. vo vy22om zmysle a riadi5. Ale ak si naoza3 -h-ete v2emoh/-nosti nie !r0a5 7oha, e v2etko, o sa de3e, o sa de3e poda 7oe3 v6le horne3, vidie5 na vlastn. oi, ako za-hr0ni5 sv&t, zhovievav 7oh e2te. Ale 3a -h-em 3eho v2emoh/-nos5, sk6r sa tak, e si m6e robi5 o -h-e, a e v2etko, o -h-e, 3e dobr., nie 3e dobr. len ako -elok a v2eobe-ne, ale e 3e kad 3edine- raz zbonG ale nie to, o 3e vo svete, z0kladn. @ad0m v2etko okrem v6le 7oe3, a3 keD nie na rozdiel od 7oha, ako som rad2e3 vidie5 d6vod, proti ktor.m! sa v Bom stavia svo3! sil! a aktivit! 3eho horne3 v6le s0m, ako lovek, 3eho kra3iny. Znamen0 to, e zlo posledn p6vod vysvetli5; :o, tak m0lo, ako vo svete a 7oieho p6vod!. Ce tam s 7ohom, a nakonie- som sa opta5, nie 3e d6vod, preo 3e tam s 7ohom, pretoe 3a neviem, doteraz po-hopi5, tak m0lo viem po-hopi5

akkovek prv p6vod. Toto 3e rozhodn!t., kde pohad na stvorenia nie 3e dostatone v prve3 priny. Qrite neviem, ako horn v6a by mohla by5 tam, ak nie nieo pod nm, o !moB!3e 3eho pr0-e 3e to mon.G ale nem0m 2pe-i1ikova5, preo sa to m!selo nies5 s nm monos5 bolesti a hrie-h! v sebeG Ca si nemyslm, e ako m6e pote2enie bez kontrast! nev6li zo strany e9ist!3/-i-h znamen0 pre mBa -el svet, samozre3meG ale preo bola t0to zariadenie na svete robil s0m, t/ba 3e mon. len s boles5o!; S ne-h!5o!, ale nakonie- v2etko z0vis zlo spoloneG svet, ktor ablie1e v iste3 hrie-h! pr3emne3 evol/-ie 7oe3 v6le, samozre3me by sa mi to ako koleso, ktor. ablie1e tr.nova5 v0h! bez /nik!G ale preo tam nem6e by5 tak svetov as, v prpade, e nem6e by5 tak0 r!ke hodinky; ' 3edin. stvorenie prleitos5 s0m o sebe m6e by5 spo3en s zle3 -esty a 3eho reality s realito!, pretoe iba v oblastia-h 3ednotliv-h tvorov, tam 3e zlo, nie v -ele3 7ohaG ak 3e vznam -elk!, ktor 3e v2etko dobr.G ale preo stvoril bytosti pre seba, preo boli s-hopn !robi5 len tak. !dalosti nastan/; A3 m6! by5 d6vody nahromadi5 d6vodyG ' ak.hokovek d6vod!, b!de nov0 ot0zka nahromadi5 a sp6sobi5 iadn! odpoveD na z0klade d6vodov. Take by som rad2e3 postavi5 poko3ne s mo3m vsk!mom. "en preto, e som sa dra5, to 3e to, o potreb!3em vo svete plnom zla, pretoe raz tam, o ma t/ba po nieom m6em stava5 svo3! n0de3, e zlo nie 3e tam 7oia v6a, a vdy novo vytvoren., :aopak, 3eho v6a proti zl! 3e tam Dale3 a tam sa -hyst0 zdvihn/5 a liei5, a m6e ma5 za n0sledok od v2etk.ho, o nemal zvy2ova5, a liei5 sa zmieri5, a vedie5, ako sa zlep2i5 v priebeh! as! v priebeh! vekov , a3 keD by sa bez ohad! na to, ak0 vek0 ob-h0dzkaG Ceho vedomosti a zr!nosti posta!3/-e pre tento /el, a dlh2 a v&2 ob-h0dzka, v&2ie a v&2ie -ie, ale preo ?ieom nie 3e /plne dosiahn!5 rovnak. v2ade a v2etko naraz; Tie neviem o ni via-, ne viem, preo na svete, preo som e2te nie 3e rovn. a do kon-a. %retoe 3e horn0 7oia v6a nad dBom, niekedy zl., niekedy dobre3 v6le stvorenia, o 3e -elkom dobr., myslm teraz, tam s/ na spodne3 t/by a averzie horne3 bytost v 7oh!, aby m! poehnan 7oh, nie 3e na rozdiel od 3ednotliv-h samotn-h !d nad spodno! pote2enie a bolesti, ktor0 sa viae sa na detaily, zaber0 horn. t/b! zo2vanie na zv0enie, o 3e pr3emn. 1aktor do -elk!, ne len na vedomie dobre3 -este v -elk!, v zmysle -elk!, a po-it spoko3nosti s 7ohom, ktor n0m rastie z ne3 rados5, ktor0 prekon0va v2etky ni2ie t/b! Daleko, nie mene3, samozre3me, ne/bos5 o okovek, zo2vanie na vedomie ne-h!5 voi horne3 -elk! boh, ktor prekon0va v2etky ni2ie boles5. Ale len bval vedomia, a tm 3e zo2it na3vy22e3 pote2enie ako tak m6e spadn/5 v 7oha, pretoe on ako -elok ako -elok nem6e odola5. Aby sme vedeli, v2et-i ste 3edno v p0tran s nm, n0m d0va horn. pote2enie, a on 3e vdy na -el 3eden s0m so sebo!. Ako sa v2ak -ti na2a ni2ia b!d/ tie 5ahan hna-ie sily s, take to 3e a3 na2a men2ia rados5 a boles5 v sebe, 3e z ni-h 3e nad2en, okrem toho, e rovnako ako my, a nie ni2ia b!de tro-h! proti svo3e3 zvr-hovane3 v6le mo-i, rovnako ako ni2ie boles5, ktor/ -ti s nami a v n0s, nem6e !robi5 ni proti 3eho na3vy22 pote2enie, ale pozdvihn!tie a zladenie v2etk-h ni2-h averzie a vedomie toho smer!3e t/ba nesie sa tak dobre vo svo3e3 horne3 pote2enie ako dobrm zdro3om propaI0-ie pote2enie. Ce 3eden z na2i-h vemi d!2e potopen0 v no-i !trpenia, to 3e to 0no, preo nie 3eho

Daleko za visel zreniaG t0to no- 3e pre neho len tieB vo svetle naplnen. obrazyG ,braz by nielen kr0sna bez tieBa, bolo by to v6be- ni. Ale svetlo 3e t/ba zmierenia !trpenie. A 7oh to pre n0s na3lep2ie, ktor !dr!3e na2e 25astie a ne25astie samo o sebe, svo3e vlastn., rdze blaenos5 z0le, e !nIehoben ni zl.ho, !nbe1riedet ods5; Ho keD sa len zvonka sa pozrie5 na na2! bied!, ako sme bieda obr0k v handr0-h, hodme penny; Ale teraz sa -ti v2etk! na2! boles5 rovno >ako my, len in do te3 miery ako my, ako sa s/asne -tia 1r0z! a rie2en a rollover v radosti pred. (*.V
(*V

Tieto posledn. /vahy s/ tro-h! odli2n. vo svo3e3 pr0-i na na3vy22ie dobro s. (` 11, take sa len na na3!2,

ale by sa nezmest na pln/ verzi! kon-ept! 7oha TviD strana ^^V.

>7laenos5 nie 3e len preto, aby poehnanie seba, sp0sy a nie len dve, e neb!de s0m, 7lessedness nie 3e prli2 vea, len pre v2etky, . m6em pote2i5 len sp0s! -el.ho sveta to "enore m!sia by5 ne25astn. a andre viem o zvl02tne poehnanie %rosm, zv0te vytrhol z neho 3e3. zab!dn!tia a blaenos5 nem6e by5, sk6r poznanie 3e s0m blaenosti. b!bon nem6e bestehn blaenos5 na zemi, pretoe t! poehnan vidie5 toko QnselnIe. A my2lienka len 3e blaenos5 na zemi, to ne25astn-i tie poehnal by5. niekto vedie5, ktor. so sebo! nesie horlivos5o! v 3eho asti na v2eobe-n., ako s/ sp0so!. , ale 7oh pozn0 -est! k samotnm v2etk-h r0n, b!bon 3e iba poehnan 7oh, vo ho len vy m6ete by5 za to. > TSA-kert, >m/dros5 br0hmany.> NS U_V

Ak sa tieto /vahy do-ela 2iel do mysle, ktor sa na-h0dza v my2lienke 7oha v bitterest sm/tk! /te-h! v2etkm /te-h!. , m!s to by5 lep2ie s tebo!, pretoe 7oh i3e, e 7oh i3e vo v0s, vy i3ete v 7oha, 7oha, va2e !trpenie nielen vonka32 vzhad, ale -tia a3 s vami, a v2etky svo3e sily a zdro3e, m0 v&2i! sil! a prostriedky, ktormi 3e zamestnan ne!st0le presadzova5 zvy2ovanie zla. Za tmto /elom, priviezol nielen svo3e s-hopnosti, ale tam, kde ne-h-/ bohat, n/ti Daleko za vami, 0no, konene dostal -ele3 svo3e3 sily, v rozsah! pre v2etk-hG a3 keD sa v0m zahn!t ako zl doprav-! alebo 3eho z0st!p-om, na3prv v predne3 asti v2et-i pra-ova5 proti nem! a n/ti5 sa s sank-i, kde to potreb!3/G b!bon ned0va3te r!ky do lonaG to -h-ete osl0vi5, zlo by r0s5, km sa v2ak zaali mie2a5 a zska5 ne3ak/ pr0-! by zlyhalG len on m0 tam dole e2te tam na svo3e mal. r!ky v&2i! vy22ia r!neG ktor zbiera, keD si !robil a va2e nie 3e v2etko e2te !robi5 s nm. 7oh sa ne!nav, keD ste !naven. ?hba 3eho mo- nie 3e /spe-hom venos5 va2e, a nie po /spe-ho-h doasnosti. Ce-li 7oh i3e mal a kr0tky, ako 3e va2a one t!, a v02 ivot t! svo3ho -elk!, bolo by to !rite pon0ha5 pred 3eho a svo3 konie- a3 zlo, b!de, e sa nosia v sebe. Ale ven 7oh vie, ako sa aka5G vie, e m dlh2ia 3e hlad, radostn/ stos5, tvrd2ie pr0-e, tm v&2i!

sil!, e vyhr0 3eden deB 3eho stvorenia. Take b!Dte trpezliv, pretoe 3e 7ohG e nie 3e m0rne. Ho sa v0m zd0, zdarma pre tento svet, to nie 3e pre posmrtn ivotG a posmrtn ivot nie 3e pre po tomto ivote ni. Sk6r, le 3edno z na3kra32-h a /tk2n-h na3bohat2-h aspektov n02ho !trpenia a smrti, e keD rad z !trpenia nemon. za okolnost tohto ivota, ivot s0m o sebe 3e tak nov. obraty, ktor. nielen /plne nov. podmienky sa vyskyt!3/ v tomto vz5ah!, ale e a3 n02 pozemsk vytrvalos5 a -vienia vo vytrvalosti !trpenia sa n0m poskyt!3/ na3-enne32 ma3etok pre posmrtn ivot. :0!ka o b!d/-i-h ve-, b!de 3eho Dal2 rozvo3. H. @o 1e v u*3om s0ova zm-s0e4 1eho :oha a proti :ohu b-9A ' 2ir2om slova zmysle sme v2et-i 7oh, v2etko 3e 7oh v6be-G ale len preto, e 3e to v2etko, m!s e2te poskytn/5 zvl02tny vznam, keD hovorte o niekom, e 3e s 7ohom, 7oh sa alebo sa v Bom, e on bol m! 7o, bol proti 7oh!, 7oh proti nem!. A tak to 3e. %reto, e sme v2et-i v 7oh!, nie sme v2et-i rovnakm sp6sobom v 7oh!G sk6r e9ist!3e mnoho sp6sobov, ako by5 v 7oh!, pretoe e9ist!3/ sp6soby, ako s/ v2eobe-ne. Tak, obya3n a v!lI0rne, zl a dobr m! 3e teraz ale v /plne inm sp6sobom v 7oh!G a to v2etko 7oh m0 pre ne a3 pre v2etky 7oha, /plne in vz5ah. 40 7oieho 8!-ha v -ele3 smere pre ven. dobro, ale to neznamen0, e 3eden as smer!3/-e tmto smerom s5, ako v rieke, plav0ky a mnohokr0t el proti pr/d!, ale to m!s by5 nakonie- s -elo! potoka do mora. 'ea 3ednotlive- sa m6e s5 proti ?el0 horn0 7oe3 v6le, rovnako ako mnoho 3ednom motore proti horne3 v6a v n0s, napriek tom!, e oba pohon a t/ba v n0s. A v tomto zmysle 3e mon. poveda5, v pravom slova zmysle vea 3ednotliv-aF To 3e proti 7oh!, ktor 3e e2te st0le v podstate v 7ohaGAv2ak, 7oh, alebo vola3te bosk., o b!D patr iba -el. 7oha ako v2adeprtomnosti a v2eved/-nosti, alebo v obmedzene3 na okolnosti, a snaha o bosk.ho -elk! -elkom isto a 3asne odr0a vedomosti alebo sa zmen v kr0s! ivota stelesBoval, alebo v kostmo-h a p6sobia-e v smere z, ktor0 3e sama o sebe 3e hlavn hriade v smere 3eho pr/denia. Take to m6e by5 teraz nem6e by5 zle a iadny rozpor v tom, n03s5, ak b!deme oskoro !2ie, akon0hle sa ostatn. zmysly n0m posl/i dobre v tomto ohade. &. :oh ako %uch vo vz9ahu k 1eho /-zick vzhBad svete. CC.> ' e9perimento-h, pomer bosk.ho 8!-ha , aby 3eho materi0lny svet 3avov na z0klade 3asn.ho pohad!, da3te n0m da3te si pozor, aby hadali svetlo e2te za svetla. %oDme z 3edn.ho asto disk!tovan. t.zy zF ,b3av sa d!-h a detekovan priamo s0mG ale nie myse m6e vedie5, in.ho d!-ha nieo in. ako vonka32mi 1yzi-kmi prznakmi, ale ber/ d!-hovn. 3a ni priamo na vzhade. 'iem, e si svo3ho d!-ha iba tvarom a p6sobenm va2e telo, slovo, pohad, v2etko navonok 1yzi-k-h prznakovG 8!-h 7o, ak to presah!3e mo3e3 mysle, a ako Daleko to napadne, ale za to, e iba skrze m.di!m interak-ie prrodn materi0l. 8okon-a a3 to, om! verm na slovo %sma a m63 !ite od 7oha, nie 3e priamo vznikn!t. k! mne v podobe mysli, ale pri2iel k! mne len -ez m.di0 svetla a zv!k!. %o-hyb!3em, e ak -h-em zisti5, i va2e telo, i povaha m0 d!-haG pretoe som okamite m6ete zisti5 ni v Bom d!-ha, zatia o m63 d!-h a 7oh 3eho d!-h sa ob3av v bezprostrednom sp6sobom sami, e patr k po-hybnostiam. (Y.V '2etky

d!-hovn. v na32ir2om zmysle slova d!-hovn, aby zmyseln po-it, ako na3vy22 z ni-h patr, ako tak, 3e vdy o to, vzhad!, alebo 3e ale ako tak v okamih!G Av2ak, telesn., 1yzi-k. i ako kdekovek len nikto in ako s0m sa ob3av, pretoe inak by to bolo d!-hovn., a my zm&ten0 slov0. Ak by niekto -h-el poveda5, keDF 4o3e nervy vnma s0m seba a zd0 sa, s0m o sebe v tomto zmysle, ale ako vnma s0m seba, 3e to len 3eho po-ity, neb!deme hovori5 to nervy, ale nervy pro-esG in m! m!s sk6r v tv0r, aby ho !zna5 za hmotn a ve-n. rokovania nervKzny. A ako s/, ale dva. Ce niekto -h-e poveda5F 4ozoI sa zd0, aby s0m o sebe vo svo3i-h vznamn-h pro-esov ako d!-h!, ale, ako sa zd0, len hovori5, e 3e 3edno, nie mozoI, ale pro-es mozI!G Dal2ie sa k nem! znov! tv0r, to m6e by5 viden. ako materi0l na spra-ovanie materi0l! beIri11enes mozI!. Cazyk sa oddel, ako a3 na to, e to, o alebo ako sa zd0, e sama o sebe, le na strane d!2e alebo mysle, 3e to, o, alebo, ako sa zd0, Dal2ie, na strane, telesn0, materi0lne ve-i. Ale o keD sa oba3a ob3avia, 3e v2ak v podstate ak oba3a rovnak., a vzhad, len in.
((V

' 1olIends nartol pohad na vz5ah 1yzi-ke3 a d!2evne3 3e vyvin!t v ne3akom detaile v

osobitnom dodatk! k te3to kapitole, ale t! len do te3 miery, pri3at. na prezeranie te3to 'erh&ltnises, ako postavenie na3aste32-h aspektov vz5ah! bosk.ho d!-ha do hmotn.ho sveta 3avov TprrodaV sa zdalo potrebn.. eD all$&rts !znal probl.my disk!tova5 z0kladn. po3my z 1yzi-ke3 a d!2evne3 3asne a vstine, pretoe oba3a ako reprezent0-ia t! a dodatok k il!str0-i! navz03om, keD som hadal, tie kad z ni-h, aby sa 3asn. a z0v&zn. na neho, ktor0 si vyiadala ne3ak. rekapit!l0-ia v prlohe. (YV >Za to, o lovek vie, o v lovek!, bez d!-ha loveka, ktor 3e v Bom, tak a3 biela . nikto, ve-i 7oie bez 7oieho 8!-ha > T( Por. Y, ((V,

' sk!tonosti, spolon0 podstata 3e d!-hovn. 3a vzhad a telesn vzhad pre in ako 3a pod. 'n/torne sa zd0 a3 tak, in0 e9terne takG ale to, o sa zobraz i-h. A nie 3e div!, e to 3e tak odli2n 3av ako d!-hovn a telesn. To 3e tak povaovan /plne odli2n-h !hlov pohad!, v z0vislosti na tom tak ako tak sa zd0, e by vn/torn., t! mimo 3edn.ho. A3 z in-h vslovne n0zory, ale ! vidie5 3edna ve- in0, keD 3eden odde, vznik0 bli2ie alebo Dale3, samozre3me, tm sk6r, ak 3edna zo v2etk-h vonka32ie i vn/torn., /strednm bodom o tam, kam ob3ekt a s!b3ekt do /vahy sa zhod!3/ v 3ednom. To 3e nieo /plne in., ne v2etky vy3adr!3/ n0zory, kde oba3a s/ vdy od seba. To potom tie z0le na /plne odli2n vzhad, sk6r d!-hovn. ne 1yzi-k.. Tento d!-hovn alebo sel1-3avy tak m6! tie by5 vdy len 3eden, pretoe tam 3e len 3eden vn/torn !hol pohad!, m6e zhodova5 predmet a ob3ekt iba 3ednm sp6sobomG v2ak, 1yzi-k vzhad m6e by5 a v kra3n-h poloh0-h a Dal2-h str0n. 'zhadom k tom!, e 3e v2ak rovnak0 z0kladn0 podstata, o sa 3av sa ako mysle a tela, ako ostatn., a potom obidva reimy v so!visi-i-h a vmeny podmienenosti m!s zmeni5G a tak 1yzi-k vzhad in.ho, ale m6e tie sl/i5 ako vonka32ie -harakteristiky, ako vraz d!-hovne3 vlastn vzhad dr!he3, ale ved/ len nepriamo rovnak. pozn0mkyG 3eden m0 -harakter interpretova5 prhovor len pr0vo na

sel1-p!blik0-ia vedie5. A ako by to malo by5 v tomto vz5ah! v s/lade s na2imi z0vermi, 3e to naoza3 3e. To dokaz!3e, s/asne platnos5 my2lienky, ktor0 3e z0kladom. Teraz 3e tie rovn0 vysvetli5, preo -!dzie bytos5 m6e po tom, o 3eho intelekt!0lne nikdy neob3av okamite, ale a po 3eho 1yzi-ke3 strane n0mG , %retoe to 3ednod!-ho z0sadn vz5ah mysle a tela, 3e to rovnak. ako to, o sa zd0 by5 d!-h s0m, proti sebe sa 3av ako orI0n alebo orI0ny v ine3 1orme. Zal2ie by sa, e sa zhod!3e s nami /plne alebo iastone, by5 za-hyten 3eho d!-hovnm strane /plne alebo iastone z n0s priamo. Take si myslme, e v sk!tonosti 3e vz5ah medzi 7ohom a nami. ,n za-hytil v2etky na2e d!2evn.ho priamo ako tak, 3eho, pretoe sme sa /plne z3ednot s as5o!G ale iba as5 3eho d!-hovne3 okamite rozpoznan ako tak, pretoe sme m! len zhodova5 s as5o!G Zvy2ok sa n0m 3av ako 1yzi-k. a materi0lne here-k/ prrody. ' tomto ohade m0me spolon., ale v r0m-i d!-hovn.ho sel1-p!blik0-ia s 7ohom, sme tie nemono povaova5 za e9tern. m!, e v rovnakom zmysle ako lovek proti dr!he3 3e e9tern.. '2etky 2t/die, ktor. sme -h-eli sk/ma5 pole e9isten-ie, bohat iba na intelekt!0lne3 a materi0lne reime rovnak0. Z 1!ndament0lneho sama prroda, ktor0 3e predmetom dvo-h reimo-h v 3ednom, ni nem6e poveda5 via-, ne e 3e to len 3eden, ktor m0 obo3strann/ vyzna!3/ s-hopnos5o! obo-h reimo-h, ako d!-hovn0 bytos5, za predpoklad!, e sa, ako telesne, ak nie 3e in ako on s0m 3e s-hopn zobrazova5. 40rne sme sa snaili identi1ikova5 nieo, o za tmito pre3avmi, v2etky na2e znalosti, ktor. ma3/ by5 povaovan. a3 len ako zvl02tne !stanovenia n02ho d!-hovn.ho vlastn vzhad. 7lia-e sa, zistme, e a3 po -elom tele sa /t!3e iba o na2e3 d!2e, iba telo z n0s, e 3e !renie 3eho znalosti v na2om vlastnom vzhade. Nnt!-ia, po-it, e som vyhral, keD som prem2a5 o in. telo, 7etas Tso v2etkm, o som n03s5 nieo via- o zdr!en ako vlastnos5, !r!3/-i telo hinz!z!denken prleitostiV patr vdy mo3! d!2!, alebo vlastn. z3avenie. To sa v2ak d!2a alebo sel1 vzhad, ktor in evok!3e vo mne a aby mi 3eho telesn0 zobraz 3e /plne odli2n0 od vlastn vzhad, po/val s nm ako 3eho vlastn0 d!2a, aby 3eho bioloIi-k 3av, ktor som vyhral v mo3e3 d!2i, a 3eho vlastn. sel1-podoba, vdy dva zosta5G pr0ve preto, e sa vyskyt!3/ na in.ho !hla pohad!. %osledn v2etko m6e !k0za5, kedy sa dra5 len v d!2i a d!-ha, ktor 3e tie vzhad tela, a preto !delil int!-ie, po-it, ktor sa preb!dil v mo3e3 d!2i in/, rovnak.ho mo3om 1yzi-kom vzhade, m0 rovnak. ' Dal2m sp6sobom, 3e prakti-ky nemon. hovori5 o bioloIi-ke3, 1yzik0lne3 vzhad. %re div0ka, v2etko rie2i tak v kontempl0-ii v d!2i, vlastne3 p!blik0-ii naG ale to sa nespozn0, take po-it z toho vyplva, sa samozre3me na tom, e niektor. !stanovenia na2i-h vlastn-h 3avov s/ stim!lovan. nieo mimo n0s, a tieto predpisy teraz sl/i n0m k -harakteriz0-ii bioloIi-k., 1yzik0lne povah! ob3ekt!, ktor 3e stim!l!3e.
>T0 ve- 3e, okrem teba, lebo si 3e tam odde!3e od v0s, ale to 3e tie vo v0s, pretoe d!s rozpozna5 vo v0s. zdvo3n0sobil, take 3e to a3 z$ieIestaltiI. ' rozpore s tm b!dete z$iespaltiI. :apriek tom! rozpor sa zvy2!3e znii5 na sG . 'ol0 v0s len !rovna5 rozpor sa v0m p0i na3vn/torne32-h ve- obraz hovor! /pln/

. &!#re Alebo sa pozrite na vn/torn obraz zrkadlov nie ste sami na svete, to 3e tie zrkadlo kde ty si e2te vzhliadol. > TSA-kert, >m/dros5 br0hmany.> NN, s Y(V

'o vzdialene3 zobrazenie, zistme, e t! nem!s by5 dva3a !dia, ktor sa vz03omne proti sebe, tak, e hmotn rozpozna5 Dal2ie. Sovnak0 osoba m6e ma5 a3 as5, ktor0 patr k sebe, a to prostredn-tvom ine3 asti, ktor. m! patr, a zmyslov.ho orI0n! pre detek-i! ne 1yzi-k.G ale m!s to by5 len Dal2ia as5, to 3e do-ela d6leit.. Take vidme okom nohe toho ist.ho s!b3ekt!, do ktore3 patrG sa samozre3me oko nemohol vidie5 3eho 1yzi-k stav po, pretoe 3e s-hopn opan.ho postavenieG len 3eho vnmanie, e m0 s0m o sebe ako vlastn vzhad, alebo to vedie k seba-ob3avenie -elk!, ale noha 3e v porovnan. ?el0 kompil0-ie n6h, o, mozI!, atD, nem6e vidie5 v2etko v 3ednom, ako 1yzi-ky iG ale Tak to pova!3/ v6be- ako nosi na2e3 mysleV sa ob3av v -elk! len i-h d!-hovne3 strane ako d!2eG ale vzhad tela, z r6zny-h str0n kles0 a v male3 miere na vlastn pre3av te3 d!2e vyplva3/-e zo vz03omn.ho porovn0vania oka, !-ha, prstov ako vnmav-h orI0nov proti zvy2k! tela, ktor0 po/vala na d!2i ako -elok, a na v2etko, o zmysly 3ednotlivo po-hopenie, vdy /toia na d!2! -elk! s 3e3 v2eobe-nom povedom a mnoh-h v2eobe-n-h re1eren-i v Bom obsiahn!t-h, pre. (^.V
(^V

LyzioloIi-ky analyzovan. s/ vlastne v2etky zmyslov. vnemy, ktor. od6vodB!3/ po-it telesnosti na v2etk-h t-h !d, vr0tane spolon-h po-itov, ako 3e boles5, hlad, sm&d, atD sa zska3/ vz5ahy 3eho nervov.ho syst.m!, k! zvy2k! telaGa vzhad -iele, d!2a e9tern. telesnosti na3m& vz03omne3 porovn0vanie 3ednotliv-h e9tern-h prenosn-h zmyslov-h orI0nov proti ob3ekty Tpozri prloh!V, a to a3 prostredn-tvom nervov, s/vis na 3edne3 strane s -elm komple9om nervov.ho syst.m!, ktor0 !zatv0ra hlavn. !zly v mozI! , na dr!he3 strane, kresli5 -ez sprostredkovanie senzori-k.ho orI0n! vonka32ie podnety. 86kladne32ie a via-, na3m& s ohadom na loveka, ktor. ma3/ by5 vykonan. sa bra5 do /vahy zobrazenG ale t! prin-p proste vdy p0dny remanentn/ reprezent0-ie 3e einI&nIli-hste, bol predloen, a preto i-h nie 3e n!tn. reaIova5 na 1yzioloIi-k. detaily a iastone orientovan-h hypot.zG nie 3e vr0ten na veda seba nervov.ho syst.m! a 3ednotliv-h ast nervov.ho syst.m!, k! zvy2k! tela, ale v2eobe-ne len 3edne3 asti tela proti dr!he3G ktor. m6! !dra5 d6kladn. zv0enie na pam&ti, e v2etky po-ity telesnosti, ale ned0vno zaloen0 v6be- pre n0s vz5ah, ktor postaven z veda seba nervov.ho syst.m! alebo zvy2kom prrodn.ho telo rastie. eD oko vid noh!, 3e vlastne len n0vrh, ktor dostane zrakov.ho nerv! -ez zvy2ok oka z pred n6h, ktor rob to vyzera5 noh!. Zvy2ok na asti tela, ale vdy rovnako dobre ako podmienk! 1yzi-k po-it ako nervov syst.m, pretoe by s0m nervov.ho syst.m!, m6eme ma5 tak m0lo, ako zvy2kom tela samotn.hoG nervov syst.m a to nielen kv6li 3eho po-ity, ale a3 3eho s-hopnos5 vnma5 z0kladn. spo3enie so zvy2kom tela.

' sk!tonosti, potr!bia 3avy, ktor. zskame vydelenm n02 -el zvy2ok -elk!, a aby n0m na2e telo sa ob3av ako tak, horn0 3ednotn. sel1-3avy zariadi5 sami, ako v na2om -elk! a3 naDale3 medved, -el0 t0to d!2a -el, a pokles v podriadenom -este do na2e3 d!2e, ale ktor sa tka dokon-a ani niektor. vy22ia vz5ahy, ktor. nie s/ zahrn!t. v t-hto 3ednotliv-h vnmanie medzi sebo!. %odobne, to 3e potom tie s 7ohom. 'id sa svo3imi tvormi, ako asti, orI0ny 3eho tela, zatia o ostatn. elia tieto asti tela a ven!3e sa 3eho horne3 a dolne3 vedomia vedomie dopady na tom, ako m6eme v2etky 3ednotliv. vnemy !nesrer zmysleG ale

bez ak-hkovek bytost alebo inak orI0nov ob3ektvne vnmanie to individ!0lne, tam by bola iadna Dal2ia 1enom.n vonka32ieho materi0l! telesnosti 7oha, ne bez zmyslov-h orI0nov pre n0s. To pova!3eme teraz tro-h! d6kladne32ie. 'zhadom k tom!, e 3e tak na -este 8!-ha, 7oh i len v d!-h! mono vnma5 priamo, o patr k nem! sa ob3av s0m. Ale v2etko, o m! patr, o z neho rob v2eved/-i. :a2e d!-hovn. sel1-pre3av 3e iba men2ia as5 3eho. ,n eleznine3 s-e iba v 3ednotliv-h d!-hov svo3i-h tvorov, by len v tom vedomia, by sa zr/ti do rovnake3, pretoe kad vie, len aby na2iel s0m seba. 40me v2ak dos5 d6vodov zisten., e tom! tak nie 3e, e na2a prekrva s v2eobe-nm vedomia. A teraz -el 7oh vo svo3e3 -elistvosti, plnosti, dokonalosti nem0 ni proti, tak to tie sa vyskyt!3e v na3vy22-h oblastia-h sebe, ktor. zre3e viseli nad v2etkm, iadnym vznamnm zmen0m vo vonka32m svetom Ie$ahrbar nad, ani ak0kovek in0G ak by to bolo isto d!-h. Ale v oblasti podriaden-h 3ednotliv-h bytost, ktor. ma3/ n0protivok, vzhad hmotn.ho sveta nastane vn/torne pre ni-h mimo a m!seli zloi5, pretoe materi0l, vzhad v6be-, len v opak toho, o sa m! zd0, e sa zd0, odohr0va. :i v2ak nebr0ni tom!, aby to, o sa postav v nieder oblastia-h b!de roz!mie5 a3 vo v&2om dohode. 7oh m0, tm, e v2etko d!-hovn. vo svete, s0m o sebe, a3 svo3e zmysly, sledovanie 3eho stvorenia, a tm zmyseln svet 3avov v sebe, rovnako ako 3e to s ohadom na na2e telo, ale len ako spodne3 asti v sebe, o ktorom sa 3eho v2eobe-n. povedomie a vy22, k -elk! a horne3 divzie -elk! viazan. vz5ahy naprie /tokov. Take materi0l 1enomen0lny svet nie 3e ni2ia ako 7oha, ale ni2ia v 7oha, ak vezmeme do /vahy iba 7oha v 2ir2om slova zmysle. Samozre3me, e sme ha s na2imi zmyslami p/he mimo n02ho tela, ale 7oh sa pozer0 na n0s v 3eho svete. :ie 3e to nieo in.; :o iadna analKIia medzi 7ohom m6e a m!s sp<Ba5 v2etky n0sG ale t! nie 3e vznamn0 od-hlka. %oDme vysvetli5 -el/ vz5ah k 1otoIra1ii. %rem2a3te o strom, ktor m6e vnma5, o sa de3e v ne3, a to, o sa dotkne ho navonok. ,n m6e -ti5 vlak 2tiav prostredn-tvom svo3ho kmeBa, 3eho vetvy, 3eho listyG a tak premyslene vlak v telesn, tak s/drne bol vlak intelekt!0lny-h SpArens. Ale strom tie -ti5, ako tento vlak men sa s kadm n0dy-hom listov svetlom, vetrom, hmyzomG sa m6e -ti5 ako e9tern zmyslovmi, ktorm sa stanov!3e, ktor. odhalia m! prtomnos5 in.ho. Ale rovnako sa b!de -ti5 ako e9terne zmyseln de1in-ie, ak 3eden z 3e3 listov dr!he3 nedotkn!t0. To 3e as5 strom! samotn.ho, ktor dr!h dotkol, nemen -harakter vonka32ieho zmyslov.ho vnmania. "en n0m po-ity, ktor. sme vyhra5 v tom, e na2e asti tela individ!0lne stim!lova5 3edin-a, rovnake3 povahy ako to, o naoza3 vonka32mi podnetmi n0m posla5 ob3av. Teraz si tie mysl, kon0re a lstie strom! boli kren. via- a via-, e 3e h!ste32ia listove3, nakonie- sa tak blzko, e kor!na 3e h!st0 balkyG kon0re a lstie v Bom zost0va3/ nemene3 navonok voi sebe navz03om. Teraz 25ava s0m pr/d, tm, e pre3de, teraz t!, teraz tam via- prie-hody, listy teraz t!, teraz tam via- stlaen, pohybova5 proti sebeG a vst!p /inky, ktor. m6! by5 povaovan. za vn/torn/ s!da, st0le d0va zmyseln. po-ity v balk!. :a2a hlava s 3eho ily kon0rov a lstia mozoI 3e ako balkG a krv 3ednod!-ho potreb!3e via- t! a pre3s5 tam, vidme, iskry alebo zv!k,

na2e !2iG 0no v2etky ti-h. pam&ti obrazy, ktor. n0s klama5 paranorm0lny-h 3avo-h, ako 3e, e ak neb!de visie5 na ti-h-h tlae alebo 5ah! por/-h, v in-h Silent /inky, ktor. spada3/ pod tento aspekt. Spolone zovret0 p&s5, alebo oboma r!kami tie takto balk 3e, v ktorom vybran. prsty a dlaB i-h tlak na seba a i-h pohyb r!ky striedavo po-it vz03omne v balk!, ako e9terne. Ale teraz svet 3e takto balk v tis-o-h /da3e Dal2ie /da3e eliaG a vlak a tok /inkov, ktor. pre-h0dza3/ po -elom svete, v2eobe-ne naliehanie tok v2etk-h hn!tia a hn!tia vdy vytv0ra nov. poiadavky na vmen! 3ednotliv-h -harakteristk a 3e sama o sebe vdy nov pokra!3/-i-h tm !ri5. 7o 8!-h m6e -ti5 sa ako v2eobe-ne -el vlak !dalost, -ti 3!, rovnako ako pokraovanie -ele3 svo3e3 mysle, a tie sled!3e v2etky 3ednotliv. !stanovenia, z interak-i ast sveta 3e nzke zmyseln. !stanovenia 3eho mysle. Samozre3me, e tieto asti s/ v Bom, ale vidme len pre seba, e a3 diely pred n0s stavia e9terne v in-h astia-h a zmyseln po-it, sk!tone m6e vzb!di5 navonok vyzera5 %rel!de v i-h bo3i proti prekraovani!G kr0tky nieo nov. sa vyskyt!3e ako spodn0 de1inovanie na2e3 vedome3 mysle, a mono oiv!3e spomienk! na materiales e9isten-ie m! ho ve-n. vonka32e3 e9isten-ie sama o sebe -tite. %oda pred-h0dza3/-e3 m6e by5 /vaha, sme an$andten na pozemsk-h tvorov vo vz5ah! k zemi Tpri3at.ho v 2irokom slova zmysleV, v 2ir2om slova zmysle pre v2etky 3ednotliv. bytosti s ohadom na 7oha plati5. 46! by5 ne3akm sp6sobom, okrem toho, e nem!ste preh0Ba5 porovnan za svo3imi hrani-ami, ako zmyslov-h orI0nov, alebo sa -h-ete zobrazi5 ako nosi zmyslov-h orI0nov, prostredn-tvom ktor.ho si, ako sme vyhra5 na2i-h zmyslov-h orI0nov, -ieom vzhad hmotn.ho sveta.
S ohadom na vy22ie !veden. /vahy sa ob3avia na prv pohad vraz!F %rroda 3e v 7oh! a 7oh imanentn. a od6vodnen., i ! ako 7oha v prrode, imanentn.. %re v2etky, ktor. vyplva z povahy, sa ob3av Dale3 v 7oha vedomiaG ale 7oh-vedomie dosiahne ani nevslovne s vy22i! odmen! ne to, ktor. nikde sa ob3av v prrodeG 7ez ohad! na vy22ie d!-hovn. odkazy s/ op&5 spo3en. tak nerozl!ne k tom!, na z0klade toho, o 3e navonok iastone priamo z prrody, iastone otv0ra hlb2 z0ver! v podobe e9terne ,b3avi5, a !rvat o na3via- sa vr0ti5 k prrodnm podmienkam, keDe v2ak vrazom 7oieho 8!-ha vl0dne v prrode, 3e imanentn., rovnako, len v in-h ohado-h, m6! by5 povaovan. za. Ak -h-ete, ale tie vykon0va5 hadiska i-h kon1ront0-ia miesto a3 keD to zadran aspekt sk!tone3 3ednoty 7oha a prrody, tak to b!de e2te nestalo abstrak-ie prklad, bez toho, aby vst/pili do rozpor! s pred-h0dza3/-imi aspektmi, ak 3edin sa star0 o to, aby rozvode abstrak-ie sa zamieBa5 s re0lnym rozvod!. Sovnak, ktor 3e predmetom materi0l! a d!-hovne3 strane e9isten-ie, m6e v sk!tonosti ani z hadiska -elkov.ho sel1-pre3av ako 7oieho 8!-ha, alebo ako 7oha par e9-ellen-e, a potom znova -reat!rely z hadiska vonka32ieho vzhad! toho i onoho konkr.tneho bod! pohad! ako prirodzen 3av alebo povaha absol/tne do /vahy. Ale vonka32ie alebo prrodn 3av, ktor 3e vdy vyhral 2pe-i0lnymi bytos5ami a len z !rit-h miest nie 3e re0lne na rozdiel od sel1-pre3av 7oe3G ale pad0, ako ! bolo vidie5, v male3 miere, aby to ist.G 7oh sa pozer0 hore -ez 3eho stvorenia, prrody a vyhr0 svo3! int!-i! ako 3eho, a to ist. -el., o individ!0lne bytos5 a 7oh sa ob3av po individ!0lne3 bytos5 vo vonka32om int!-i! ako prroda, zobraz sa po -el/ dob! ako bosk.ho 8!-ha, take z te3to strany nie 3e tam iadny sk!ton oddelenia poda toho, o 3e int!itvne a Ans-ha!ende 3e v podstate rovnak. 4edzitm sa br0ni st0le robi5 to, abstrak-ie, prrodn 3av, pretoe sa vyskyt!3e ! -reat!rely 3ednotliv-h stanovsk, b!rin! do /vahy -el. bosk. vlastn pre3av a rovnak. z0kladn. prrodn. naopak vola5 povahy alebo 7oha, v z0vislosti na tom, i e9terne z pohad! mizn/-e proti -ele3 3ednotliv-h n0zorov 3e, alebo 3e

detekovan na vn/torn-h poz-i0-h v -ele3 samo o sebe. Spor o tom, i sa poveda5, e prroda 3e 3edno s 7ohom, alebo nieo in., ne 7oha, alebo nieo v 7oha, alebo 7oh nieo tak.ho -harakter!, rozp/25a Dale3 !veden0 v slovnom spore o Z0le na tom, v ktorom priestore a sp6sob, ako aplikova5 kon-ep-i! alebo slovo 7oie, a kto vrazy, in. v e2te -h-/ poroz!mie5G to m6e by5 odli2n., e m6! e9istova5, ale v2etky rovnak. sk!tkov. okolnosti a aby priamo alebo nepriamo, tie ist. prakti-k. z0very. "en m!ste ma5 kdekovek v slov0-h s0m, ale z0kladn. vz5ahy disk!tovali. 'o veke3 slobody, ktor/ som po ve-ne3 vysvetlenie z0kladn.ho vz5ah! medzi 7ohom a prrodo! v n0zve tohto pomer! v z0vislosti od okolnost a s/vislostia-h, ale vyhn/5, ako vraz, e prroda, 7oh 3e nieo mimo prrod! sk6r ako 7ohaG pretoe len vemi n/ten vklad rovnak s predloenm z0kladnom zobrazen sa !k0e -ompatibleG:a dr!he3 strane sme vemi dobre prroda, vonka32ia strana alebo vonka32 vzhad alebo pre3av boha m6e vola5 seba. 8okon-a a3 nieo nad prrodo!, b!deme ma5 monos5 pozrie5 sa na 7oha, e inbeIrei1t v ine3 verzii Tako 3eho vonka32 vzhad k sebeV, keD vezmeme vy22ie !veden. slovo v tomto skor2om zmysle nadradene3 ap.v bolo, e to bolo e sme sa len -h-ete vola5 vy22e3 d!-hovnosti -ez zmysly z0klade svetov.ho 7oha. "en -ez nesmie zamieBa5 s von.

'. povaha ich hDbke a p0nosti ako vraz :o*ieho %ucha. eD sa pozrieme na m!a vonk!, a to na3m& v 3eho na3!2a-htile32ie asti, 3eho tv0r vzhad, take si myslme, e vidme v niektor-h ohado-h zrkadlo mysle. :iektor. ve-i, ktor. m6eme ta5 ako e9terne, o sa de3e v 3eho d!2i. Ale ak v2etko; Qrite nie. 'y3adr!3e s0m o sebe nie 3e v2etko povr-hn pohad. Ale to nie 3e len vieme, e b!de v 3eho mozI! a 3eho nervov-h pro-esov vonstatten, e s/ de1initvne, pevne32 vz5ah s 3eho d!2o! pro-esov, ne to, o vidme navonokG ako 3! pozn0me vo v2eobe-nostiG ale na3m& nem6eme riadi5. To, o vidme vonk!, 3e len vonka32 obrys vn/torne3 orIaniz0-ie, vonka32ie podhor vn/torn., vyvin!la na33emne32ie detaily, na 4anniI1a-hste komplikovan., s/vis poda vy22ieho r0d! vn/torne3 slobode, ale pone-ha5 priestor pre man.vrovanie pohyb!G ktor. s/ via- d6leit. pre myse. (`.V Sme hlboko nikdy plne po-hopi5 zvn/tra, na myse znamen0 vz0-ny. Ce to iastone kv6li skryte3 prli2 hlbok. asti okr!h! alebo prli2 vysok0 pre myse. :em6eme nepozera3te sa za lebko!, a my sme nemohli prenikn/5 do hlbn mozIov.ho tkaniva, a to a3 v prpade, e nesp<Ba 3emnos5 3e3 2tr!kt/ry a pohyb!, a podarilo sa m! a3 tak, take by to konte9t a okolnosti T0to 2tr!kt/ra a hn!tia presk/mal, ktor. s/ d6leit. pre vznik d!-hovn-h hn!tia. tom! v2etk.m! m!sme hlb2ie a hlb2ie, a teda 5a2ie a oraz n0rone32ie okr!h. Ale m6eme, pretoe vedel, e, ale to 3emn., vyvin!t., spletit, vy22ia pomery zaleBovania t! a vo vz5ah! k d!-h!, pozeral sa bli2ie k nem! prs5 a nemal by strati5 zo zretea v2eobe-n.ho hadiska svo3e3 e9isten-ie a 7ez!Ies, nie d!-h da5 pr0zdn! kaps!l!.
(`V

Ce potrebn. n03s5 iadny rozpor v tom, e poda skor2-h materi0l! len v vzhade by malo by5 pre in.ho, pretoe, ako 3e vidie5 t!, 3e to vea ve- sa skrva, aby sa ob3av na ostatn.. 'zhadom k tom!, e sa v2ak m6e povaova5 za materi0lne ve-i len vtedy, ak v0s v2ak vznik0 v my2lienka-h na vonka32ie aspekty pohad!, do kon-a roka e9terne pozorovan-h 3avov pred, s nm spo3en., 3e to, ako by sa to e2te ob3av na povr-h!, keD d0te pre vonka32ie bari.ry mohol poloi5 @idden iba br/si5 3emnos5 zmysle poadovane3. To patr k doteraz prezentovan., vyvin!t materi0l. 8es n0m okamite rozoznaten vznamnosti ako d!-hovn 3e v2ade vea. %ozri dodatok na vN.

Ak0 3e pravda o lovek!, 3e pravda o 7oh!. %rroda, ako sa zd0, na povr-hn-h pohadov dr na istom pln. vy3adrenie 7oieho 8!-ha, 3e rovnak0 ako !dranie tv0r osoby pre ist pln. vy3adrenie 3eho mysle. Ho by sme prehliada5 svet, telo 7oha, priamo von, 3e v2ade len vonka32 hr!b obrys a podhor na3lep2ie k Dal2iem! lenenie a nekoneno s0m besondernder, ktor. s/ spo3en. vy22ie pr0va, sloboda 3e st0le e2te priestor ne-ha5 pohybmi smerom, iba 1raIment Dalekosiahle b!de identi1ikova5 a hlbok vz5ah 1ormy a pohyby, ktor. m6! vyzera5 identi1ikova5 ved! a pozrie5 sa, ale nikdy /plne. Jno na3hlb2ie vsk!m, na3ostre32ie myse, na33asne32ie pohad, na3vy22ie kombin0-ie medzi sebo! na vn/torn. zariadenie a tkaniv0-h materi0lov, z0kony, n/ti n0s kl0s5 hol. dokon-a tak Daleko, ako veda 3e teraz hol.G hr!b pohad, ni z toho v2etk.ho, nabr/sen., ale to 3e e2te n03s5, tm via- 3e n03den. 'zhadom k tom!, 7orn prrody prehlb!3e tm via-, m via- sa b!deme snai5, aby ho vy!va5, a na2a orIaniz0-ia 3e a3 s na3hlb2ie h<bky. %okia ide o 3edn.ho z na2i-h na3v&2-h vsk!mnk hovor, e T?osmos NNN YU.VF >Nntmne vedomie prest!p!3e prrodovede- v prezent0-ii kozmi-k-h rozmerov, e poet svete 3azdy, 1ormatvne a kreatvne sily nie vyerpan, ktor. tak Daleko od priama pozorovanie a analza 3avov n03den-h >G a 3e st0le povaovan za toho, o Cei2 Sir T`^, ^+V, e pred tis- rokmiF >'idme 3eho pr0-e na3mene3, pretoe ovea v&2ie s/ st0le skryt..> Ale to v ta3nosti, o sa pre3av!3e via- a via- a v priebeh! doby, a3 keD nehr0 v izol0-ii, pretoe dra5 3ednotlivo vedy, ale vo svo3om -elk! st0le nepresk/man. ka!z0lny a vmena ?onne9ion d6leit/ /loh! v 7oh!, ne to, o sa ob3av na povr-h! s!rov.. Z povahy vsk!m! demontova5 iba 7oie telo, ako 3e ten n02, ale 3e to st0le rob 2a-hy a nervy, ktor. p6sobia v !nseImented tele, a a Samozre3me sa roz!mie len i-h 1yzi-k. interak-ie v prrode, pretoe za /elom i-h interpret0-i! na pam&ti, 3eden m!s ako len predpoklada5, a neber/ 3ednotliv-a, ale v konte9te. Take m0te samozre3me pravd!, keD vezmeme do /vahy povah! tak -h!dobn a hr!b a povr-hn., ako pri-h0dza3/ od seba v predne3 asti vedy, ako 3e z pohad! vedy v&2ino!, non-kriti-k a bohat nies5 8!-ha 7oieho. Ce to len vonka32ie 2kr!pina vn/torn. nevysvetliten.ho obsah, rozk/skovan v2et-i z0v&zn. vz5ah!G o to m0 na pokrytie n0kladov na h<bk! a bohatos5 te3to 3ednoty 7oieho. Samozre3me, e !dia b!d/ hovori5F Ho stava5 na prirodzen-h pro-eso-h, m6! pre3avova5, ale v na3vy22e3 prpade m6e by5 iba zmyseln. d!2e pro-esy. 'nma5 !rit. zv!ky alebo 1arby, m!sia by5 niektor. nervov. pro-esy pokraova5 v n0sG as5 na sebeG ale vy22ie d!-hovn. nem6e nervovmi pro-esmi alebo 1yzik0lny-h pro-esov na v2etky opr0vnen., vy3adren., s/ zast/pen.G to m0 iadny zvl02tny vz5ah via-. A rozhodne to nem0 tak 3edine- t-hto pro-esov, ale sk6r na z0kazk!, sekven-ie, rovnak odkaz. 'zhadom k tom!, kto nem0 v poriadk!, sekven-ie konte9t materi0l!, rozmery vy22ieho a ni2ieho r0d!, dokon-a poad!3/ vy22ie d!-hovn., ktor. ma3/ by5 pri3at. ! n0s, tak preo nie tie by5 s-hopn. pri3a5 s0m seba; W!dsk. telo 3e !rite postaven na vy22i! porad ako zviera-ieho tela, ako s/ elipsy lnie

vy22ieho r0d!, ne priamko!, a3 keD 3e mon. ako atomisti-k/ sa rozklad0 v podobn-h prvkov. %ohyby v !dskom tele s/ !rit. podmienky vy22ieho r0d!, ne e v tele zviera5a. Tak vy22ieho r0d!, ne 3e zloit svet po v2etk-h 3eho podob0-h a hn!tie nie 3e niG pretoe iadna matematika sa pohyb!3e v rozmedz od !renia poradia. To 3e nekonen, aspoB pre n0s neso!mkliteln. porad. %reo 3e svet tak, e by nemal by5 dostatone vy3adri5 7oh!, nies5, keby svetov poriadok materi0l, ale rovnako dobr. ako v2etky na2e tovar prekro d!-hovn.; :ielen v2ka alebo h<bka, 2rka a prrody 3e nevslovne v&2, ne sa zd0 priamo na 3ednotliv-a. 4edzitm m!sme veri5, e v2etko, o my !dia od prrody sa zd0, ob3av!3e a3 v 7oha, obr0tili sme sa ani veri5, e to, o sa n0m 3av od prrody, v2etko 3e to, o sa zd0 by5 v 7oh!. %re v2etky, ktor. sa ob3avia na m!a, v2etko 3e to, o 3e ni2ie, vy22ie bytosti ako !dia zo zobraz prroda, 0no, b!de vydan0 sa v ivote prrody. Zmysly ne3ak. in. zviera vst/pi do prrody inm sp6sobom. Take 7oh vyerpania prrod! s tis-n0sobne zmysly v kadom smere, zo v2etk-h str0n. Ako -h!dobn kontrast, 3e pohad na 3edn! osob!. oko 3e prli2 vek pre neho prli2 mal na to by5 ovea ovea, ovea prli2 blzkoG ale v -ele3 boha-So!led svete vdy vyvol0 bytos5 z ine3, a int!-ie sa zaober0 dr!h0, dop<Ba dr!h. A po v2etk-h t-hto zmyslov-h kvalt prrody a d!-hovn. odkazy v 7oha, s/ pre Irab, e nem6e spadn/5 pln/ v2k! a plnos5 v !dskom vedom, ktor. sa m6e vyvin/5 iba -ez 3eho vlastn. zmysly z0klad, a3 keD s/ s tm, o 3e v Bom 3e spolonkom, kon1rontova5 a m6! kri5.Z0kladom vy22e3 d!-hovnosti v 7oha, 3e z tohto hadiska nevslovne v&2ie a st0le veri5, keD -h-/ vyzera5 k n0m, ak sme sa zastavili na to, o kad z n0s, take to, o sa m6e ob3avi5 na v2etk-h m!ov od prrody. L. bezvedomia a smrti v bo*sk- in3pirovan+ pr5rodou. Ce-li -el0 prrody bosk d!-h 3e pln, to nie 3e tm, e kad k!s rovnak 2pe-i0lny seba-vnma3/-e myse bola pln0. oko medvede v na2om tele v iba nies5 d!-ha pripo3enie -elokG ale tam s/ 2pe-i0lne oblasti, ako 3e oko, !-ho, ktor. tie nes/ nieo 3ednotliv-a. 'zd!-hov. vlny a kamene preto m6! spoahn/5 iba po v2etkom -el.ho so!visi-i-h 7oha alebo 3eho podriaden. bytosti, a ako tak. s/ tzv m=tve. :evedia ni o sebe, -ti sa ni samo o sebeG s/ z0visl. iba o-sponzor m/drym, sentientn mysli, od6vodB!3e samo o sebe iadny zvl02tny po-it, ak i-h e9tern. int!-i!, ale nie i-h vlastn. vn/torn. pro-es. A tak m6eme tie asto hovor na -hv! o opoz-i! iv-h a m=tvy-h, ale iba pripomen/5 Dal2 okamih, e to, o 3e m=tve sama o sebe, ale prospe2n 3e vy22 ivot, blok, pokia nie 3e kon2tr!k-ie. A vstavba bytov-h domov a kade3 d!2e s/ ovea ovea malty. ad, kto sa pozer0 na 3ednotliv. bloky a malty, alebo na okovek, ale !miestnil na zhromadenia-h, alebo ob3edna5 pohodlne odstr0ni5 d<ky vedy a vedy, o 3e samozre3me 7oh nem6e vidie5. (. stvorenia sveta. Ak d!-hovn m0 by5 v2ade pripo3en0 k materi0lnym ve-iam, take sa zd0, e nie 3e stvorenie svetaG prroda bola od venosti s 7ohom v rovnak/ dob!, 7oh m0 zo zaiatk! len i-h vlastn vzhad. Ale asi 3e ne3ak0 v0ha, pokia ide o stvoren

sveta. Teraz, v2ak, kad, kto vedie 7oh stvoril z nioho na svete, ale hovor, e iadna absol/tna ni, proste ni z i-h vonka32ieho vzhad!G ale vn/torn. bohatstvo by Tpoten-i0lneV, m!s ! by5 obsiahn!t. v 7oom d!-hovne3 bytosti a 3edino! sk!tono! vonka32 vzhad do2lo iba ak.si vzdanie sa svo3e3 prirodzenosti, a na vst!pe z neho tento 1enomen0lny svet. A m0me na mysli to, iba to, e 7oh m0 t/ mo- zamietol svet po n0s, ale dala len tie rozdiely v sebe, e lovek 3e zaloen0 e9terne vnma in proti dr!he3, take 3e t! vn/torn vraz, bolo ako e9tern od-!dzenie sk6r, ktor svet ob3avil. Svet vy2iel z neho, to znamen0, e nie, ona vyst/pila z ne3, ale pri2iel len z neviditene3 7oe3 vonka32m viditenosti atDG ne-hal svet nepatr a zostal na v2k!, ale zv2ila a3 tm, e im po-hopi5 sami sebaG ale to 3e tie Qntersi-hbeIrei1en Nnsi-hbeIrei1en. %rroda by sa v kadom prpade n0m to !kaz!3e sk6r ako tie, ktor. s/ ! vyroben. z 7oha v d!-h! alebo orI0nov, ktor., alebo ktor. sa ob3avili. 8o te3 doby to bola prtomn0 len vo svo3om ma3etk!. Teraz m6ete samozre3me poloi5 ot0zk!, i od zaiatk!, alebo z t-hto bytost alebo orI0nov venosti v Bom, a teda a3 povaha zaiatk! tam 1enom.n!. Ale b!dete niekedy vr0ti5 na zaiatok, take si m6ete len ded!k-io! od teraz.Zoberme si teraz priebeh vvo3a sveta, -el.ho alebo dokon-a 3edin. stvorenie na svete, keD 3e pred nami, vidme partik!lariza-e a obrys, iba st0le vpredG tak, e samostatn. keD opakovane spo3en s vy22m pohad!G ale iba na oddelenie a 2tr!kt/ry samotn. z0klady 'orI&nIiIer sled!3eme ide0lne toto zariadenie vo venosti dozad!, take 3e ist., divzie spoiatk! ako si myslie5, e e9ist!3e, dorazme v predstav0-h do stav!, kedy povaha alebo 1enomen0lny svet e2te nie 3e vytvoren to preto, e boli vytvoren. iadne bytosti alebo in2tit/-ie, ktor. s/ alebo prostriedky, ktor. by sa mohli ob3avi5. Ale m6e e9istova5 nekonen. n!tkanie k vytvoreni! zaiatk!.Nste, prv b!de alebo t/ba po vytvoren samotn. bolo len vemi v2eobe-ne, pretoe to 3e len obavy o 2irokom v2eobe-nom z0!3me z /da3ovG 3eden obrie, keD sa -el svet hmoty naraz, a odstr0ni5 v na3lep2om poriadk!, pretoe 7oh t/il stretn/5 od zaiatk! s0m, take prenasledovanie, on potom 2iel na ovl0danie iba do Dal2ieho rozvo3a a prostredn-tvom vzdel0vania vo svete. Ale my sme to tr/1al., aby sa pok/sili popsa5 primitvne podmienky 7oha a svet bli2ie, o bl0zon m6e poiada5 via- ne desa5 m/dri m!i m6! odpoveda5. Nba dopyt vytvorenie kon-ept! vo v2eobe-nosti by mala by5 dostatone potrebn. !robi5. 80 sa opta5, i nebol ne3ednotnos5 typ!, ktor sp6sobil svet vyzera5, stave poiaton.ho vedomia 7oha. Hi ! 3e to, b!de to vykon0va5 iba, e prv vedom akt 7oe3 bol prv akt stvorenia v rovnak/ dob!, alebo ak -h-eme pozna5 ani prv zaiatok, e vedomie 7oha od venosti bol tvorivo aktvny. Ce vdy zost0va pravdo!, e my tie m6eme prezrie5 z !r0n! Zanite sa sklad0 svet hmoty s 7ohom, ak oak0vame, e rovnak 3av za na3zadne32o! sk!ton d6vod rovnak a3 ako hmotnom sveteG ako mo- in.ho, o sa skrva za hmotn.ho pre3av!, ale ako d6vod i-h, a vo 1orme rovnake3 by mali by5 predloen., oak0vame ve-n. oblasti s0m, ne ako .ter! a vzd!-h! vibr0-i0m, elektri-k.m! pr/d!, na3men2ie 1yzik0lne asti-e, z ktor-h v2etky sa nikto nikdy nevidel, take a -til, ako 3e prezentovan0, a sk!tone sa predklad0 po spo3en s Xink!3/. Tak to bolo, keD sa -h-e obr0ti5 vytv0ranie 2tr!kt/r a naDale3 presadzova5 pr0vne zaiatk! z3avenia, od

zaiatk! alebo od venosti niekok-h vln0-h, tkanie, tras, ho3da3/-! sa svetlo vo vesmre nazna!3/, e z pohad! prrodoved-a 1orma m6e by5 predloen0 do .ter! pohyby a m6e by5 na pobyt v s/vislosti s tmto 1yzi-km svetom 3avov, ale na zaiatk! orIanizova5 sa len vo vemi odli2ne3 podobe, ako s!b3ektvny po-it svetla a riadi5 a v6le kvasia-e po-it v tom na3lep2om slova zmysle roz!mn. dohody ob3avil. A s rozvo3om tohto r0d! pri2li vidie5 na proroka, a tm odstr0ni5 hmotn svet ob3ektvne z ma3etk! vzhad! v re0lnom vzhade. Ce to zostane k tom!to k!rz! iba hr!b pok!s o prisp6soben ve-i na na2e my2lienky, ktor. nakonie- id/ nad r0me- v2etk-h na2i-h kon-eptov, 3a tie nevidm mo- !zdravenie vo v2etk-h /vah0-h o tom, ako vznikol svet, ale iba ako od stare3 bolo nariaden., st0le via- a via-, take sa m6ete vr0ti5 sp&5 na dob! ne!rit/ na z0vit prbeh! a konie-, bez toho, aby pri2iel na naoza3 prv alebo posledn. 7!dem n/ten, ale na posledn, take myslm, e to asi ako t!, vdy erbMtiI sa prizna5, e toto myslenie sa to okolo nemysliten. pre n0s.
:ie 3e bez za!3mavosti, mono interpretova5 ako bibli-k, a tak s/vis s 3e3 perzsk. ozmoIKnia v zmysle pred-h0dza3/-i-h nar0ok a z0roveB pomerne zn0me pohady na prrod!. %oda bibli-ke3 ozmoIKnia vytvoril a 76h oddelil svetlo a tm! ako prv, nesk6r iba 3ednotliv. bytosti svetla, hviezdy, take na tvorb! animovan-h bytost bola zah03en0 ob3avila TviD kap. 'NV. %o perzsk. ozmoIKnia nepoznaten ! n0s prvotn. TZervan AkereneV sa ob3av ako z0klad ake3si vlastne3 tvorby, -ez ktor na3prv ,rm!zd, 8!-h Svetla, Ahriman, d!-h temnoty rozdiel!G Ahriman, ale tie spoiatk! svetl a zvr0ten., e a nesk6r v tme, a zaali sa dohadova5 s ,rm!zd, kto pokraoval vytvori5 svet a orIanizova5. To m6e by5 1yzi-ky m0 vyklada5 v tom zmysle, e na zaiatk! bola -el0 miestnos5 pln0 iaria-i svet hmotyG ale pretoe svetlo hmotnos5 zaala zovrie5, zatmie sa tmto by5 s/as5o! vesmr!, svetlom a temnoto! zaal po miestnosti arI!mentova5 tm, e svetl0 hromadn.ho stret!, akon0hle sem via-, teraz tam via-. '2etko pozitvne tvary a !sporiadanie b!d/-eho sveta, ale od te3 doby vy2iel z ob-hod! svetla hmoty. Tento 1yzi-k vklad nie 3e v rozpore s psy-hi-ko!. Ho sa navonok sa ob3avil ako svetlo alebo by sa zda5, tak sa 3eden na vonka32e3 poz-ii 1yzi-ky hmataten. kon2tr!kn. /silie by sa dokon-a -ti5 3asn. a -tiiadostiv, a tie -ti5 opan. /inky, ktor. mali nasta5 s vvo3om protikladov vo svete. 7iblia ako perzsk mt!s naznaova5 vedomie te3to svetove3 tvorive3 innosti konzistentn. v tom, e 3e mon. !sk!toni5 slov0 ThonoverV 7oha alebo ,rm!zd, stvorenie sveta. ,rm!zd vytvoril teraz na b Amshaspands ako na3vy22 liehovn v kr0ovstve svetla a -nosti a ako asistenti vzdialen. vytv0ranie a poriadk!, ale e on s0m bol 2.1 medzi nimi. T0to tvorba Amshaspands zodpoved0 tvorbe hviezd v 7ibliiG na3m& preto, e pam&ta5 si i-h slo sedem na sk6r pri3at. sli-! sedem bosk-h !-tievali plan.t Tvr0tane Slnka a 4esia-aV. Lyzi-ky toF obya3n svetla zaala rozvies5 v niektor-h hviezdny-h hmotnos5o!, take na3v&2ia T,rm!zdV bol v stred! preva!3/-i, a to plne viedlo potom k dr!h.m!, dr!h Ont$i-kel!nIen, podobn tom!, ako m0me teraz p6vod planet0rneho syst.m! a myslte, e analKIi! svetov.ho syst.m!. "en to, e si myslme, e v2et-i m=tvi a bezd!-h, o perzsk mt!s m0 nesporne presvediv a vzia5 hlb2ie. Ce driteom hviezdy len stvoren sebe rovn ako vy22ia vzr!2en-h Tete individ!0lne bytosti, a dokon-a a3 7iblia sa za-hovali stopy spomnan.ho rozhodn!tia. T%ozri kap. 'NV

). ot.zka4 ;i 1e ,;e0n. pr5rodn+ vtvor- sa ob1avi0i vedomm tvoriv, ;innos9 a0ebo nevedome p6sobiace si0- pr5rod-. eD vezmeme do /vahy mimoriadn! !itonos5 v prrode pr0-i, -h-e n0m asto bedAnken ne by sa prrody s /myslom. Take podobn. s/ i-h zariaden ! n0s, ktor. robme s /myslom. Ak by niekto po!i5 n0stro3 pre videnie do na2i-h tiel, nemohol myslie5 na zhod!, alebo da5 na lep2ie miesto, keD 3e na2e oko vyroben a

pripevnen. :aoza3 za n0sledok iba tie starostlivom zv0en, na3via- vedom.ho z0mer! na !d, na vonka32e3 strane, ktor. sa !platB!3/ v podobn-h n0stro3ov pre pomo-n. nap03anie pre pohad, ako sa ! dlho prispel k videni! sama v sebe. 4ohol by niekto by5 vhodne32ie z0klad pre st0tie a -h6dz!, predstavi5 prepra-ovane32ie r!k! "anIen, dotyk, hry a manip!l0-i!, pretoe m0me; !ra vo va3-i rastie nadran tip na zadne3 strane zob0ka, o va3en. 2kr!piny psal s0mG r0tko potom pad0 z Spitz-hen. Ako roztomil. vymyslel Zd0 sa, e, ale to 3e len roztomil prklad toho, o vidme v na3v&2-h all$&rts ako na3men2m meradle. Ale kokokr0t sme hovorili o /elnosti prrody. Teraz niektor hovoria, e to nevyzer0 tak, ako by sa v2etko! vedomm z0merom predloen.ho po!i5, ale 3e to naoza3 tak, len v tomto prpade nem6e by5 z0merom prrodn. hovor, ale 7o z0mer. 4al s vedomm a v6o!, ktor robil v2etko /eln. pomo-o! sily svo3e3 mysle. %ovaha sem len tak Daleko do /vahy, ako sa zbavi5 v6! 7oi! epizKdy. ,n b!de, a to sa stane, rozk0zal, a to tam sto3. %ovaha i-h vlastn-h slep-h sl by nikdy tak m6e prinies5 /eln. prst!pov. -esty. Ak tom! tak nie 3e 7oh vl0dol vedie5 a -h-/ v ne3, v2etko ostatn. bolo v avom k sebe rozbit. Nn, v2ak, !driava5 pri vedom z0mer iba na vzhad, myslie5 si, e prroda sa oak0va5, e v2etky /eln. svo3imi vlastnmi z0konmi, bez toho, aby po!enie z vedom.ho d!-ha, ktor m6e prina a n0sledok.:evedomia 1!nIovania prrody 3e rovn !rit. vroden. prakti-kosti. Take poDme v2et-i robia. Ak sa e2te st0le veria v 7oha, e ho hada3/ sk6r pred alebo za alebo nad alebo veda, ako v prrode a ne-ha3te 3! ako d!-h via- 3edna5 iba o lieh!, alebo ho ne-ha5 s5 ani do ta3omstva, ktor. bezvedomia s !menm vedomie -vienie v prrode. %oda niektor-h, pohodlie 3e teda v povahe, e 7oh m0 povah! spoiatk! robil !k0zalo Tabsol/tna idea bola navonokV, ale a3 preto, e 3eho my2lienky a ra-ion0lne tenden-ie v prrode, ako to stelesB!3e, na vonka32 vzhad, vkon zskalG ale prroda 3e ale teraz na rozdiel od nehoG o 3e e2te zvl02tne vznik0 !iton0 v tom, 3e vsledkom t-h Qreinbild!nI bosk-h ide a prakti-k-h tenden-i v ni-h, v z0vislosti od model! a na rovnake3 teraz zvl0da bez prsady vedomia Dal2ie a dostane sa post!pne z nevedomia do vedomia rast/-e ! zvierat a konene op&5 lovekom tvoriv. vedomie. Ale m63 st0nok na /rovni asov.ho vedomie vy22ie !veden., dokon-a sa na 7oi! p6vodn/ my2lienk! s0m ako ten, ktor od zaiatk! nevedome, neskoro v lovek! vedomie seba sam.ho sa preb!dil. :amiesto toho, e 7oh stvoril loveka s vedomm, teraz lovek s vedomm s0m vytv0ra boha bohom preb!di5 vedomie iba v !dsk. vedomie seba sam.ho. T na3prv zv0i5 [eltba! od 7oha, ako stava5 dom !Dmi. Z0merom v6a s n0padom postavi5 dom, ide pred, a 3e prino!, e dom 3eho zariadenie ako vhodn. v prospe-h d!-hov, ktor i3/ a r!kov&5 3e vytvoren0.4ateri0lov. prevedenie 3e vemi z0visl0 na vedome3 d!-hovne3 prin!. Tieto Dal2ie vono a3 !dsk. telo na3prv sp6soben. v bezvedom /eln. p6sobenie prrody, e nikto nevie, o to vytv0ra, ani d6vod, preo robia to, a dokon-a a3 dnes vznik0 kad nov !dsk. telo nevedome kona3/ 1yzi-ke3 sily, a to iba v konenom tele prival vedomia, a to b!D s0m o sebe v d6sledk! prirodzen.ho vvo3a v bezvedom, alebo implantova5 do nadprirodzenm sp6sobom nadprirodzen.ho 7oha.

Str!ne povedan., v zmysle na prv pohad, to 3e, aby sa vedomie v2ade v popred, v zmysle dr!h.ho v pozad vhodn-h prrodn-h vtvorov. "en to, e niektor z dr!he3 !zatv0ra3/ prv OinIeb!rt %ohodlne trendy v prrodne3 pred-hod-! tvoriv. vedomieG ale teraz by mal pom6-5 s 3e3 vlastno! nevedomia veno nevedome pokraova5, ale prrodnG zatia o in m6! by5 len post!pne zvy2ova5 v dolne3 asti nevedom. povahy vedomia, i 8!-ha 7oha. Av2ak, ani predtm, ani sa m6! po v tom i onom zmysle by5 pr0va, ale iba pred a po a S. '2etky tieto n0zory s/ st0le len polovi-a, e -h-/ zr!2enie v -elk!. %redov2etkm prv0F :e-ha3me svet navdy by5 postaven ako domG ale vidme prli2 v0ne, ako sa ve-i zaa5 stava5 dom. Samozre3me, e !dsk z0mer, b!de 5aha5 materi0l! kon2tr!k-ie a po, a to 3e v2etko v z0vislosti naG 3e teda s 7om z0merom a medzi zodpoveda3/-imi 2tr!kt/rami prrody. Ale pretoe lovek sa pohyb!3e /mysel 3e s0m o sebe len v d!-hovne3 b!dovy, materi0l pr0zdny; mivoty -el.ho d!-ha loveka, ne sa vytvor hmataten dom, ani nebol vo 1yzi-kom domaG a nem0 robi5 podivn dom s n0stro3mi te3to osobitne3 k nem!, a on sa mohol o ohnedem; Jno nem0 iadny in z0mer, ako to !robi5, a e ak.kovek in. innosti tela, had0me na3lep2ie v mozI!, s/ ! predmetom vyvola5 Dal2 pohyb pa a n6h na vkone dr!h. z0mer! sil0-h; A3 keD sa mnoh domnieva3/, myse i n03dete t! pokra!3e a rozp/25adlo sledova5 iba z nastavenia na innos5 mozI! a to 3e pr0-a pa a n6hG ale v sk!tonosti -el0 1yzi-k0 interak-ia s -elm d!-hovnm be, ale z0roveB z n0s, a keD 3e ist. d!2evne3 pr0-e nasledova5 !rit. 1yzik0lne n0s, zd0 sa, e dosiahn!tie tohto -iea m6e iba, 3e !rite viazan rovnako d6leit., aby st0vk! ne3ak. 1yzi-ke3 pr0-eG a nielen 3e sledova5, a vnmav b!de ma5 svo3 2pe-i1i-k odkaz na d!-h!. Tam 3e /plne v na2om telesnom ak-ii iadna medzera, $ohinein na d!-ha S-hob, aby na sp!stenie pre pohyb 1yzi-k.ho p0ky v n0sG ale v2etky 1yzi-k. p0ka na n0s op&5 riaden 1yzi-ke3G nikde nie 3e prer!2enie vo 1yzi-kom pripo3en a 1yzi-k/ aktivit!, kam by mohol nahradi5 nieo, o myse 3e tie nie 3e na3men2G ale -el 1yzi-k prenos 3e naive len v d!-h! a kad p0ka n02ho tela vyvol0va v6be- len preto, e riadi as5 v2eobe-ne in2piroval zariaden, a dr!h zasa, pretoe to 3e takto. 'y22ia r!-h v mozI! neprebieha, pretoe vy22ie d!-hovn. porad m! pred-h0dza, ale preto, e 3e i-h vy3adrenieG ako my2lienky be na vy22i! odmen!, pohyby v mozI!G 3edna s dr!ho!. 8om, ktor lovek stavia v prpade potreby s vedomm, z0mer, b!de, len preto m6! vznikn/5 ako vhodn., pretoe materi0l porad, ktor. 3e predmetom tohto vedomia, tento z0mer, b!de to v mozI! s0m a n/ti /eln. vo vy22om zmysle zah=Ba p6sobia-e na materi0li vn/torn.ho sveta do hmotn.ho sveta mimo do i-h zmene v tom zmysle, /el! my2lienky. W!dsk. telo 3e sk!tone s/as5o! rovnake3 povahy, patria do teh0l a maltyG 3e samo o sebe zakorenen., aby 3e3 z 3e3 /el! a v plne3 vz5ah!3eG preo by nie on m6e -ielene sp&tne na to; Av2ak, konen n0pad by bol s-hopn ani premiestni5 kameB, ani pres!n/5 r!k!, ani trias5 mozI! vl0kno, keD nie s/ na vibr0-ie v mozI!, alebo o to m6e by5 za pohyb! inak popraven, ktor 3e teraz i-h /inok tie a3 naDale3 propaIova5 von na pai a kamenn-h ma3etk!. Ak0 3e pravda o na2e3 mysle a tela, m6! by5 teraz preveden. do 7oieho 8!-ha a

prrody, len s tm rozdielom, o 3e to, e sme s/as5o! 7oha a -elk!. O9ist!3/ v prrode ni via-, ne v na2om tele 3e medzera, $ohinein 8!-h 7o S-hob s -ieom vyvola5 pohyb 1yzi-k.ho p0kyG ale v2etky 1yzi-k. p0ky op&5 5ahan 1yzi-ke3G nikde nie 3e prer!2enie vo 1yzi-kom pripo3en a vo 1yzi-kom 1!nIovania prrody, nikde nieo, o myse by 3! nahradi5, a3 tie na3men2ie nie, ale -el 1yzi-k prenos i3e len skrze 8!-haG ako a3 povah! na2i-h tiel, a kad0 p0ka hbe v6be- len preto, e s/as5o! v2eobe-n.ho d!2o! prenos!G 4yse nem0 vyzdvihn/5 a!to v prrode ako koBa, ktor sa oak0va, napriek tom! tla 3! ako balk pred nimi, ale prroda 3e ako k6B -hod s0m, a tam leal bez pohn!tia a bez d!2e by sa rozpadne ako m=tvy k6B. Ale pr0ve z tohto d6vod!, a tak dlho, ako to p63de v d!-h! 7oha, 3e tie nieo, o vlastn v tele prrody, a e m0 zase ne3ak 1yzi-k /spe-h. Teraz sa vedom0 my2lienka 7oh to -h-el po tom v2etkom, sk6r to, o z toho vyplva v prrode, ako ten, ktor ide r!ka v r!ke t/ map!, ale rovnako tak dobre v okamih!, keD sa na2e d!-hovn. vedomie spol!pra-!3e s nasled!3/-imi, hmotn-h innost, my nie vedome my2lienka ako tak0, 3e v6a k sl!b0m a zd6vodni5 materi0lne vykon0vanie v6o!, b!de to dobre s v6o! 7oo!G prroda 3e bez 7oha na p6sobia-e sily a aktivity rovnak-h darekov ako e9terne v okamih! ak-ie ako my, t0to pr0-a e9terne na-hIehend, to 3eho b!de st05 za svo3imi novo s/asn-h sl a aktivt /inok toho, o 3e zast/pen0 na sl!by a e t0to interak-ia 3e rovnako z0sadne3 povahy ako d!-hovne3 pr0-i 7oie, nem6eme vidie5 pohad z n02ho -reat!rely pohad!, 3e vykona5 nasled!3/-eG 3e to proste len pre3avom boske3 d!-hovne3 pr0-e samostatne z0robkovo ob3avi5 na 3eho tvorov, ktor nema3/ vlastn -el/ 7oha, ale v stred! 3eho pr0-a sto3. Ak nie 3e v2ak -harakter, ako 7oie telo, ni mimo seba, nie ako vonka32 7oie dielo sa b!de kona5 o sebe tak, ako sa ve-i ! n0s. Ale a3 ! n0s, nie 3e n!tn., aby to, o hbe vn/tri vhodnm a s vedomm, 2renie /inok vonka32 svet. To m6e vytvori5 vea domov v interi.ri, a to nielen pred, ale bez toho, aby sa v6be- na vonka32e3 domovG a ako my2lienkov. be interne /eln. v Bom, 1yzi-kom nosii myslenia. 'ea m6e by5 prep!sten v pohybe 1!nk-i a konatn, ktor. sa vz5ah!3/ len na 3eho vlastn. telo. A3 keD, ako 3e lovek raz m0 vonka32 svet a rodia v z0vislosti na tom, tenden-ia sa b!de vdy kona5 s nm, z!rA-kz!$irken tm, e kon0 za seba sam.ho k sebe. Ak v2ak telo 7oha nie 3e ni mimo seba, -el r!2n ivot -ieavedom. innosti a vratn. innosti b!de vdy rozhodn!t. v Bom, a dokon-a a3 na2e ak-ie s/ mimo n0s, aby tak !robili. '2etky primeran. pohyby v Bom iastone na tak. hlbok. vn/torn., skryt od n0s, na2e vlastn. skryt. mozoI spra-ov0va podobn., 0no, oni ma3/ s in-l!sive, znenie, k! ktor.m! -h-ete vytvori5 vy22i! my2lienkov. pro-esy, 3ednak na tie v&2ie pre e9tern. int!-i! na deB pre-h0dza, na2e zbene3 vy2etrenie. len lea5, na2e konatiny pohyby porovnaten. s a inkl!zvne, v ktorom iba interne NmaIinary pri-h0dza k svetl!, ale ktor. napriek tom! m6! -hyti5 -ez telo samotn.ho 7oha neprekro, ako 3e t0 na2a o n0s. Hi naoza3 obraz, ment0lny obraz toho, o -h-e znov! vytvori5 v prrode, tvorba pred-h0dza v 7oha, sa m6e ob3avi5 po-hybn.. %orovnanm 7oi! v6! s na2e3 v6li, b!dete ma5 to, aby ste sa !istili, v6le a n0sledne predstav!, o 3e !ren., 3e naoza3 s nami e2te pred popravo!G ale to vyad!3e inokedy zase prav opakG okamih, kedy

-h-e, sakra stalo v okamih!, keD velil, a peklo st0nk!, a tak s rados5o! dovolen. predstavi5 a -h-/ v 3ednom 3eseB, av2ak sme sa pre3s5 na my2lienke, aby-Irat!lantov asto dlho pred rozhod!3/-im aktom v6le v n0s. Svet by mal by5 len ako myse hra 7oha, nesled!3/ hry mysle. Tie sa zd0, e keDe 7oh nem6e dopadn/5 v rovnakom zmysle z toho, ako sme si mysleli o ve-i ! m!sela by5 ve- sama o sebe. Toko !miestnenie. To samo o sebe nevedie dole. 'n/tri n0s 3e my2lienka, obraz a 3asn obraz, napriek tom!, e oba3a, ale dva, a bval nie 3e tak pri-h0dza do n0s, aby na povr-h, ohranien bioloIi-k. pro-esy spo3en. ako dr!h, a3 keD !rite nie v6bebez tak.ho pro-es!. A tak by to mohlo tie by5 3asn. dve a ment0lny obraz v 7ohaGTak, e kad ideoloIi-k obraz, t3 kad0 realiz0-ia ve-i vo viditene3 pre 3eho stvorenia, a skrze ni-h svo3 vlastn n0zor, a3 ment0lny obraz pred nami p63de v Bom, s/vis s inm, mene3 priame pre-h0dzanie na povr-h! prrodn-h pro-esov, a to iba v 2pe-i0lne3 poznate si plne vyzret. ment0lny obraz bol premenen na iv obraz. :e lovek 3asne do2lo a3 v prrode, s ivm telesnosti, boli iste v2eobe-ne32 hlbok. prirodzen. pro-esy sk6r, e pripraven. svo3 p6vodG teleoloIi-k vz5ah medzi lovekom a -ele3 prrody dokaz!3e !, e nebol izolovan, a to zabraB!3e ni veri5, e ment0lny obraz !d, nadviazala na t-hto v2eobe-n-h nzko poloen-h prrodn-h pro-esov plne imanentn. teleolKIia v 7oha, ktor 3e e2te len nesk6r na il!stratvny sk!ton m! obr0zk! konsolidovan. Sozdiel podobn-h okolnost v n0s by sa zdalo, len to, e s nami ment0lny obraz vznik0 iba z int!-ie obraz!G vidme nieo, a potom n0m pripomna3/ to, a teraz men na my2lienky pre na2e /elyG ale naopak, int!-ia obr0zok er$A-hse s 7ohom od myslenia obr0zk!G km sa vn/torne pred otoil si-hs, potom v ivosti von. Ale kad0 nov0 my2lienka 7o obraz, rovnako ako sa od svo3i-h pred-h0dza3/-i-h 1ilozo1i-k-h vtvory by mohla vemi dobre vyr0s5, a tie to by5 len nov. vhodn. zmeny sp6sobia nov. tvoriv. v6leG take, naprklad, prsl!2n. orI0ny !dsk.ho tela, 0no, nebol vytvoren na poiatk! stvorenia, s ktorm pri2iel na obavy z pred-h0dza3/-eho v roz3man prrody zariadenia-h, zvierat0 predtm vytvorili, rastliny a i-h sp6sob ivota sa zvy2ok mohol, ako ostatne v prrodn. pro-esy, prostredn-tvom ktor-h vnmame sp6sob!3e vznik loveka, iste e9isten-ie skor2-h vtvorov z/astnil posilB!3/. :a dr!h/ stran!, sme v vorbemerkter, ment0lny obraz premeni5 3asn., prostriedky, ktor. samy o sebe patr n0m v2etkm. 'iem si predstavi5, naprklad !rit pohyb alebo poloh! m63ho tela iba interne pred a potom sp!stite ho so svo3m telom. T0to my2lienka 3e ! spo3en0 s ist-h mozIov-h pro-esov, prevedenie 3e potom 1yzi-k akt, ktor 3e ment0lny obraz trans1ormovan do il!stratvny obraz!. 46eme vo veke3 otrasy zemsk.ho telesa, ktor0 pred-h0dzala vytvoreni! orIanizmov alebo si priniesol so sebo!, aby som tak povedal, ha, vek. pohyby tela, prostredn-tvom ktor.ho vn/torn ment0lny obraz stvorenia v iv obraz toho ist.ho trans1ormovan., t3 vyst/pila do reality. ' t-hto tvorov naoza3 kra3ina zobraz sa zahrn!tm samotn-h zvierat v nove3 sit!0-ii, ktor0 3e ! !loen0G a t0to nov0 lokalita 3e e2te ovea, aby sa tieto bytosti tak, ako s/, ako 3e !miestnenie, ktor. som dal mo3e telo 3e d6leit., aby si iv obraz toho v mo3om ok!. :a int!itvne obr0zk!, ale potom tie stanovi5 vy22ie d!-hovn. vz5ahy. Ale bolo by ne25astn., 1ortz!spinnen t/to analKIi! prli2 Daleko. :iekedy s/ podmienky, ktor. n03deme prli2 5ak. -h-ie5, aby to, aby rozhod!3/-i /s!dok.

Ce ist., e len do te3 miery, ako to reaI!3e na tak.to my2lienky, /mysel, v6a 7oia s na2o! 3e porovnaten., inak by ste mohli len obrazne hovor o tom, a3 keD e2te bez vedome3 ak-ie a m/dreho in2tinkt, ak !mon tento vraz z 3eho hier 3e bezpen., by iari5 z 7oieho stvorenia. :0boensk z0!3em b!de vdy prednos5 predstavy o dr!h!G a lovek vid, e kontempl0-ie prrody neodpor!3e im na3mene3G ho-i rovnak0 nem6e ospravedlni5 s0m. Ako m6! dok0za5, e tie naoza3 hlbok-h prrodnmi pro-esy spo3en. s vy22o! vedomia; 4ohol nema3/ samy !k0e, e aby n02 mozoI spra-ov0va znepoko3!3/-e obrazyG len tie, ktor. naoza3 ma3/ v s/vislosti s tmito pro-esmi, ktor. leali na z0very prrodn-h vied 3e len d0va d6kazG a analKIie odtia 3e povolen.. Teraz, keD ale raz za d!-hovn. dielo 7oie prirodzen0 interak-ia 3e v podstate viazan na na2i-h /vah a poriadok a pripo3enie k boske3 d!-hovne3 [altens v pra-ovnom prrody sa odr0a na n0s, tak samozre3me nie 3e div!, ak e2te vea v2etko len na to prirodzen0 interak-ia 3e tlail, a pretoe len sebavedomie 7oha ob3avi5 t! nie 3e navonok vidie5, to 3e asto dokon-a odmietn!t alebo odstril. Ale mohli by sme rovnako dobre poprie5 e9isten-i! vedomia, z0mer, pretoe sme ho vidie5 len kr0tko, ale s r!kami a nohami, len zvl0dn!5 telo e9terne ! !dG sme sa l2ia od seba, a nie lovek. Ale !s!dz!3eme na svo3 z0mer, ak tak !robme n03dete v zaob-h0dzan, ako zvl0dn!5 sami s po-itom z0mer!. 7!deme tak m6-5 !robi5 s 7ohom. %oDme sa tro-h! bli2ie na te3to strane prezeranie. Hi ! 3e lovek v, a veda seba s vytv0ranm povedomia, ako to !rob znova v sl!be vedomia, niekedy a3 a5 plody s vedomm, ne-ha5 ne3ak/ in/ /rod!, ho-i latter vdy s odkazom sp&5 na svo3e vlastn. vedomie. Sme ale tie zvr0ti5G a ako odv0ne inverzie spoiatk! zda5, e m dlh2ie tm via- sa !k0e roz!mn., poveda5, o prde na sl!by vedomie, ktor 3e tie vznikol s vedomm, m6e by5, e sa neob3avila s/kromn a neb!de sa 3etziIem vedomie 3eG a ten tie ahko zameni5 s tm, e nedo2lo s vedomm. 'emi asto m0 ni2i! vedomie a nesk6r plody, v&2ie a star2ie zasiate, a teraz si myslia, e oni s/ slep s/- zarasten.. ?esty, po pre3dite zemi, S-h!en, kostoly s/ postaven. a zariaden.G Larm0r m0 plody t-hto zariaden, ne by boli v2etky z seba, a mysl si, e vytrvalos5 po-hopi5, a3 3a sa dan z nezd0 sa, e m! to nevyhn!tn.. 'id to ako prrodn. n!tnos5, ako z rast! na poli, a pretoe nemal ni robi5 s 3eho mysli, e si nemysl, e 3e potrebn. nap&tie vedomie, nastavi5, a e2te st0lo erhatten to v poriadk!. r0 3e len na3v&2ie povaai, a rovnako ako on m6e by5 hovoril, e 3eden ho mohla za-hr0ni5, a vlastne -el Iovernmentnll !2etri5G ako 3e s0m bl0zon, -ti sa s0m, a mysl si, e s0m tie zska5 odmen!. Tieto ponohospod0ri s/ v2et-i via- i mene3 v z0vislosti na -elom svete. 4y sme nepostavili s0m, s/ sk6r s0m postaven do nehoG take si myslme, e teraz, keD to bolo potrebn., rast/-e v te3to oblastiG nikto nemal na nieo, o by malo by5 vykonan., 3e my2lienka, ako sme sa o tom prem2alG v2etko, o vytvoril, bez na2i-h vhod a myslenia bol, kedy vznikli bez klady a re1le9ieG Tento zaa5 presne tam, kde sme zaaliG a keD si z n0s tak pekne a skonil s oami a mozIom, pripraven hada5 a prem2a5, a prroda okolo n0s, tak kr0sna a hotovo, vidia- a 3e potrebn. zv0i5, aby

to v2etko 3e bez !vaovania a myslenia, ako 3e to v tme, skonil, a dokon-a nie dost0va5 na2e sho$ a myslia si darek, ktor vyr0bame slep. povah! hada3/ a myslenia bytost v Bom. Teraz k 7oh! na3v&2o! povaa 3e, a my pravdepodobne tie, e by sme mohli !robi5 bez neho. Ak. vedomosti, o-hotn, myslenie, pretoe v2etko, o vznik0, bez toho, aby a pokra!3e Dal2ieE Ale sme naoza3 nikde in-h d6vodov, tam n0m to myslm, ako ponohospod0r; %er1ektn. ako v2etky pr0-e, ktor. lovek m6e pripo3i5 k sl!b0m vedomia s vedomm, e zist, e 3eho vlastn. telo ! pripraven, aby tak !robiliG iba vonka32e3 zloky si m6ete !robi5, ktor. v0m pom6! k te3to sl!beGale to, o ma3/ na mysli z0kona, ktor z tela s0m na to; Take myslm, e teraz, 3e vedomie, s ktorm sme sa, aby tieto zloky n0sledne na2e tel0 k sl!be vedomia, len so zloko! bvale3 7e$!#tseinstat, prostredn-tvom ktor.ho bol vykonan na2e telo samo o sebe k tom!. Cakobi hovorF >Ten, kto !robil oko, nemal by vidie5, kto !robil !-ho, nesmie po!5;> A 3a hovorm, Ten, ktor na prv pohad, by nemal vidie5 via- ne Dalekohad !robil oko len mal., bezvznamn. v sebe vy-hov0vate; Ten, kto !robil !-ho, nemal by po!5, ako sa d0 len 5ako zlep2i5 sebemen2 -hyb! !-ha s !-hom tr!bk!; ' sk!tonosti, ak by sme, aby n0stro3e, ktor. zodpoveda3/-im sp6sobom zasiahn!5 v prrode mimo n0s, m6eme sa pozrie5 na ostatn., dokon-a a3 n0stro3e, ktor. sa z boha o ive3 prrode, vhodn. vst/pi5 do neho.:a2e vonka32ie interven-ie v ne3 3e vn/torn0 pr0ve pre ne. Sme vn/tri rovnak. n0stro3e, ktor. potreb!3e pri vedomG treba to 3ednod!-ho znamen0, e na2e vedomie. '2etky vonka32ie n0stro3e, teraz, e potreb!3eme vhodn. s vedomm, m!sme tie !robi5 to vhodn., s vedomm. N-h !itonos5 z0vis vea na tom. Nba v prpade, e s/ e9tern. n0stro3e, nem6eme im poveda5, na2e vedomie, alebo na2e vedomie nem6e zdiea5 to, ani to, o robme, o sme e2te potrebova5. Ale bolo to v iadnom prpade nie mene3 vedomie, aby boli !iton. ako potreb!3/. 4alo by to by5 vo vn/torn-h n0stro3ov prrody m6! by5 r6zneG Skontrol!3te vn/torn., mene3 n0ron/ vedomie, ako vonka32ie rozhodovanie, ale keD vn/torn. potrebova5 toko volanie ako vonka32ie tiesni; Nba rozdielom b!de, e, pretoe nie sme vonka32ie, ale vn/torn. n0stro3e prrody, b!d/ n0m nieo o svo3i-h myslia-h m!sm poveda5, alebo m6eme zdiea5 svo3e vedomieG o nie 3e pravda na2i-h vonka32-h n0stro3ov vo vz5ah! k n0m. Ce to divn., e veria v iadnom prpade, e mene3 vedomie patril, vedom., a vytvori5 v bezvedom n0stro3. Sk6r vedomie n0stro3e interne vyrobene3 m!s dok0za5 s0m na vedomie vn/torn-h 4a-h kon-o-h. S nami, via- a vy22ie vedomie 3e 3ednm z ni-h, -el $orkshop 1!nkn. v so!visi-i-h nastavi5 alebo vym2a5 3ednotliv. n0stro3e 3e v p0rovan SiTi pre -el/ dielB!, tak potom 3e potreba pre osobitn. /ely 3edin.ho n0stro3a v Bom. Tie z toho b!deme %rsl!2n m6e pri3a5 na vn/tornom pro-ese a potreb!3/ n0stro3e prrody, v ktorom na2e vonka32ie robi5 a robi5 s0m so sebo! pad0. 7oli sme /eln. vyna2iel a zariaden. v s/vislosti -elom dielne prrody, a teraz sl/i iadne zvl02tne /el v Bom. Tak, vy22ie vedomie po!l, aby sa n0m v tomto v2eobe-nom s/visia-i-h, ako nesk6r potrebova5 na3m&. A len vedomie tohto po!itia 3e n02.

Ak by sme nieo !robi5 a potom 3e potrebn. vedomie 7ra!-hens zane a potom, o n0stro3 skonil v nove3 2pe-i0lne3 s/bor, a 3e to in0 1orma vedomia z 7ra!-hens ako z vroby, a3 keD obe vedomie 7ra!-hens a vroby, spada3/ v rovnakom d!-h!. Tak tam bol tie pri tvorbe loveka bezpo-hyby osobitn z0kon, v ktorom vedomie vy!itie 3eho orIani-k.ho zariaden preb!dil ako 3eho vlastn. vedomie po zaloen sa stalo e2te predtm so v2eobe-ne32m vedomia v 2ir2om konte9te. 7y5 vedom toho, o sa k nem! z v2eobe-n.ho vedomia ako 3eho ma3etok, ktor si predstav!3e svo3 ma3etok v Bom, potom osoba, !v0dza v2eobe-n. po!itie zariaden, v s/vislosti s ktormi bolo vyroben., a to na3m&, pokra!3e od prrody, a prroda prisp6sobi5 st0le via- a via- 2t!doval. Ceho vedomia mono -h0pa5 ako 2pe-ializ0-i!, Dal2 vvo3 v2eobe-n.ho vedomia v osobitne3, ale nie ako vplod bezvedomia. To 3e analKIia medzi nami vykona5, pokia ide o intern. n0stro3e prrody a na2e e9tern. n0stro3a z0vis s0m o sebe len preto, e na2a pr0-a e9tern. n0stro3e ako pokraovanie na vn/torn. tvorivos5 prrody, o seba a ob3avil vz5ahy okolo n0s, m6e ansehnG k prrode s/ a3 na2e vn/torn. vonka32ie n0stro3e n0stro3e, a s rovnakm v2eobe-n.ho povedomia, s ktormi sa roz!me3/ na2e vedomie, ale tie preber0 po!itm n02ho vonka32ieho doznieva, a3 keD ma3/ ni pre seba. %reo teda dosiahn!5 n0stro3e a pr0-e, ktor. vytv0rame, ale nie to, o my sami v2imli vytvoren v n0s a do kon-a; Ak nie, i m6eme n0s ansehn ako n0stro3a, ktor vytvoril boh animovan -harakter iba vtedy pokraova5 v pr0-i s Bo! samo o sebe, zv2i5 !itonos5 na2e3 pr0-e sk6r; Ale to 3e tie prpadG pretoe toko na2i-h r/k, n6h, o prekona5 na3dokonale32ie, o m0me, aby im pomohla vytvori5, m6e ale bval pridanm stro3ov, lod a a!tom, na posledne Dalekohad! a mikroskop!, vkon 3e rovnak alebo vemi zlep2ila by5. "en sme to v2etko len iba ako stim!l0tory, Zobrazi5 prsada k tom! v ovea vznamne32ie a dokonale32ie z0klade toho, e vznikla za vl0dy vy22ieho vedomia. Za v2etko, o 3e v6be- ni, ako to !robi5 nielen mene3 dokonal0 ako r/k a n6h a o, ale m6e a3 bez neho. "ibra rastie sp03ko!G ale sp03ka 3e preto st0le mene3 ako libr!G take libra zaloen0 bosk. vedomie via-/elov. zariadenie rastie -ez sp03ky, ktor. prid0me do n02ho vedomiaG a3 keD sp03ka s0m 3e ovea men2ia. A vemi po-hopiten., e m6eme zada5 iba 3eden vea o vhodnosti bosk-h stvoren, pretoe na2a myse i len kopa talentov 7osk.ho 8!-ha. Za to 3e to, o n03deme v na2i-h vlastn-h tov0rBa-h st0le zl0, 3e to preto, e sme vznamne inhibovan0 a viazan. v na2e3 pr0-i v2eobe-ne32ie, ne n0s -elkov-h -ieov /vahy. 'ea prek0ky povahy, e nem0me dos5 prekona5, by tie nemali by5 prekonan., pretoe sl/i v2eobe-ne32 /ely. Ako 3e to v2etko 3e, v2ak, v inom pohade, poda ktor.ho !dsk. vedomie, sk6r ne nat0anie, aby bolo z k!1ra vy22ieho vedomia, sk6r vyplva z kmeBa bezvedomia, 3eho telo 3e tvoren. v bezvedom prrodn-h sl, a to iba v konene3 vedomie rozbi3e tam bez pred-h0dza3/-eho vedom.ho tvorive3 innosti; 'zhadom k tom!, e s/ dvakr0t dva sp6soby /eln.ho kreativity, ktor ne-h-/ vyzera5 ako niektor. z n0s vo vy22om prin-pe.%o L!nkn. vytvoren v bezvedom, take !dsk. telo, a potom Xeln vytvoren s vedomm znova, loD !d, a vedome vytvoril 3e mene3 dokonal.

ne podvedome stvoren-h ve-, mal0 zloka /elnosti vyad!3e v&2ie a vy22ie vedomie, ako vek in, ktor b!de vyadova5 ni v6be-G nevedomie 3e via- ako vedomie. A tam vznik0 kontrast k medzi vn/torno! a vonka32o! /elnosti v pr0-i, bez toho, aby zdvihol vo vy22e3 3ednote. W!dsk. telo vytv0ra samo o sebe !iton. v sl!be neho raz prde vedomie, loD 3e vhodne postaven. -!dzine- k nem! a k sl!be ak.hokovek -!dzieho vedomia. %otom, o n0s v2ak spad0 pos0dk! a loD a v2etko, o posledn v boha, v -ele3 ive3 prrody a pon/ka v2etko vybavenie 3e rovnak. :a3vy22ia 'edomie, z ktor-h k nim do2lo, a 2li v2et-i von z rovnak.ho vedomia, ktor. op&5 sl/i. Ce v2ak d6leit., bli2ie medzi prvm stvoren loveka 7ohom a 3eho n0sledn. opakovanie rozli2ova5. Ak sa pozrieme na vtvory, ktor. s/ !sk!toBovan. na loveka samotn.ho, zistme, e vemi rozdielne /rovne vedomia odohr0va, poda toho, ako 3e nieo prvkr0t /eln. vytv0ra, vym2a, alebo len opakovane vymyslel, m6eme hovori5 o vonka32-h alebo vn/torn-h vyn0lezov . S m pozornos5 a ktor. pretvorenie vedomie prvkr0t !mele- rob so-h!, spisovate nap2e knih!, niekto vym2a /eln. stro3, niekto vyvin!t !rit odpaova-ie sekven-ieG ale iba prv ob3av a vyn0lez o-h!tnali toto nap&tieG potom nm alebo inmi so-ha 3e obsaden tis-kr0t, tis-kr0t dotla knihy, vyn0lez napodobnil tis-kr0t, tis-kr0t opakovan. sekven-ie strebyGpolovin alebo -el bez vzdialene32ie pozornosti a nap&tie vedomia. Take to m6e by5 s vstavbo! loveka a v2etky prsl!2n. :at!rba!ten. %rv ob3av a vyn0lez loveka, rovnak vhodn. nov. zariadenie sa konal bezpene so zv2enm vedomm, ale ak lovek $iederholentli-h vdy postaven. z nov.ho, proste len to, o 3e nov. na seba !d do novo tie zv2en. nap&tie vedomia z 1ormy. Tie sa st0va kad vytvorenie nov-h prostriedkov hmotn-h pro-esov in-h ako opakovanie. Sovnako ako prv m! bol hera!sIeze!It od prrody, e 3e ! kon-ipovan0. A ak s/ v2etky ostatn. psy-hi-k. pro-esy zah=Ba3/ in. hmotn. 1yzi-k., tak by tie mohla by5 obr0ten na Dal2-h 1yzik0lny-h pro-esov, ktor. p6vodne3 tvorby, na ine3 /rovni vedomia, ako vytv0ra5 modern. repliky loveka. O9ist!3/ !rite /plne odli2n. pro-esy, ktor. p6sobia v mozI! b0snika, keD vytv0ra svo3! b0seB prvkr0t, a ak on alebo in, to len znov! preta5. 4imo-hodom, v kade3 iter0-ii, ak 3e to bval, aspoB nieo relatvne nov a ist trvania, ale vo vz5ah! k okamit.m! obnoveni! pred, o tie m6e vytvori5 nov/ zv2enie vedomia, 3ednod!-ho nie 3e porovnaten s tm, ktor sprev0dzal prv akt stvorenia domin!3e. 86vodom, e opakovanie sl!by berie toko bezvedom ako prv vskyt rovnak., 3e to, e prv0 elektr0rne, zariadenia, n0stro3e, zariadenie vznikli pred, smer, da5 sil! !tv0ra5 pomo- opakovanie, ktor0 vyad!3e /el.:o, to volalo, ale pred tmi, tam boli, a to a3 len vedomie innos5, ktor. prin02a3/ v tom zmysle, /el!, a to pri vedom innos5 nie 3e teraz op&5 potreba v prrode s0m. So-ha, kniha, pota, bezpre-edentn. zariadenie v sebe s/ tie rastliny, ktor. zostali pozad! rezd!, pamiatky, re1eren-ie z pred-h0dza3/-eho vedome3 innosti, s vnimko! a v n0s. Tento prin-p siaha hlboko do n0s, ako Daleko za namiG @abit, -vienie, vypra-ovanie v2etk-h na2i-h zariaden, v2etko zskavanie zr!nost v n0s z0vis na akviz-ie t-hto vn/torn-h zariaden. Ale o to ide mimo n0s, 3e vdy len nieo, o v n0s ako

v niekok-h v&2-h d!-hovn-h a hmotn-h bytost m0 analKIov priestor. Take teraz sa !dia kedysi vytvorili zariadenie, in2tal0-ia, priniesol do sveta, ktor !ah!3e n0sledn/ re-prod!k-i! tm, e nariadi 1ormatvne aktivity na konkr.tne stopy, a tm 2etr na vedomie, o bolo prvkr0t, kedy 3e to potrebn., aby sa tento syst.m .
A3 s in2tinkty zvierat, ako 3e tento prin-p pri-h0dza3/ do /vahy. Qkaz!3e sa, e zvierat0 oko 3e vroden. zr!nosti a vedomosti, tak zarasten0 bez i-h vedomia, m!sme prebera5 s vedomm sp6sobom, aby n0s ako prv zska5G pav/k remeslo tkanie, vedomosti o tom, ako m0, aby sa koris5 a liebeG vela !menie stava5, pretoe vedel, kde m0 hada5 med. 'ykona3te zvierat0 a zisti5, ak0 3e i-h in2tinkt 3e nastaven, pretoe sa na!ilG ako sme sa n03s5 in sp6sob, ako vyrie2i5 to, o sme sa raz na!ili robi5 a ako m0me ak p!d k o keby sme po!vali to na!i5. :ap&tie vedomia, s ktormi sme sa m!seli !i5, odpadne v neskor2om Pebra!-h a b!de post!pova5 iba nov, novela op&5 vyad!3e. Ale bez !enia, nikdy by sme pri2li hra5 Dale3 pozn0mky tak bez vedomia list!. 40m do3em, ak na!en. zr!nosti, ale /plne rovnak. in2tinktvny, take s na3v&2o! pravdepodobnos5o! z0ver m6eme !robi5, e a3 prroda m!sel na!i5 in2tinktvna s-hopnosti a zr!nosti svo3i-h zvierat mal len na!i5 s vedomm, 3e po!i5 nesk6r s polpenzio! v bezvedomG preto to trvalo tak dlho, ne si to priniesli a do vytvorenia zvierat. A na ake3kovek pred-h0dza3/-e3 tvorby zvierat nieo nov. prrody, ktor/ 1ortba!te neskoro na!il. 7oh prem2a a odv0dza Iehends nov.. ,n trasie ve-i nie s/ tak z r!k0va, ako si niektor mysliaG ale nepo-hybne ovea hlb2 my2lienka a zmysly ako my vytv0ra diela oraz v&2e3 dokonalostiG kad z 3eho pred-h0dza3/-i-h vtvorov m! d0 z0klad nov-h vyn0lezovG sa !ia od sebaG ale naoza3 ! samo o sebe. Ako by sa inak n!dn ivot 7oh!. :ie 3e n!tn., aby boh iv0 prroda, na!il in2tinktvna s-hopnosti a zr!nosti, ktor. einIebiert svo3e zvierat0 ako prv, a ! t-hto zvierat samy o sebeG 46eme sa na!i5 vea ve- v ine3 1orme, a zapo3i5 sa do in-h 1oriem. %re primeranom a vhodnom pln/ kombin0-io! mnoh-h 2pe-i0lnymi 1!nk-iami v myslen a konan, zskame s-hopnos5 nov-h 1!nk-i, ktor. a potom, opakovanm in2tinktvny s-hopnosti. Ako by nat!re -ez kombin0-i, ktor. boli pred i-h tam prv-h zvierat, pri2li nastavi5 tento seba a svo3 sp6sob ivotaG a nov. kombin0-ie t-hto 3ednod!-h-h zvierat a i-h vonka32-h vz5ahov spol! !sadl orIani-k. vyn0lezov. Sk!tonos5, e tieto vyn0lezy s/ naoza3 pln. kombin0-ie 3edno/elov. /spe-h, dokaz!3e z teleoloIi-k.ho so!visi-i-h s0m tm, e sto3 medzi sebo! a s okolitm svetom. adop0dne, 3a len verm, e pav/k tak razia $eb v polovi-i bezvedom, i-h "etm 2tart bez -harakter! 3e raz prde na to nevadilo, ale nastavi5 pre tento /el, keD b!dem vidie5 tk0, ktor spriada svo3e pl0tno, bez toho, aby e vedomie pred-h0dza ma5 vyna2iel tkanie a !il ho. Sozdiel medzi pav/ka a [eber 3e 3ednod!-ho to, e rovnak vrobok 3e pred-h0dza3/-e !enie 3e votkan. do zriadenia pav/ka pri naroden, o lovek [eber len s0m m!s hineinver$eben !enie tkanie. Ale vedomie !enie, ktor. n0m -hba v pav/ka patr k v&2m [eber, od ktor.ho pav/k s0m o sebe 3e len 3eden lenG a !enie loveka 3e samo o sebe 3edno! r!ko!, as5, na dr!he3 strane, obraz 3eho !enie.

Zariadenia, zariadenia v n0s, ktor zostali pozad! zvy2ky vedome3 innosti, m6! by5 povolan v bezvedom, ale nie s/ naoza3 po-hopi5 sami za sebaG s5 sk6r vrazne tvar a smer, o v -ele3 na2e3 vedome3 innosti, vzdialen, prispieva3/ k 1ormovani! vea rovnak, s/ povinn. 0no, ako z0klad nov-h a vy22-h 3avy vedomia. "ebo ak vedomie raz !robil vkon pri opakovan rovnake3 !st!p!3e st0le via- a via-, ale d!-h 3e preto v bezvedom v6be-, ale teraz 3e aktvny v odlieta3/-e vypra-ovanie a zmene, vy22ie vy!itie a kombin0-ie sk6r Or$irkten a to, o sa obozn0mil. Q sme sa na!ili ta5 tak zn0me, e iadne nap&tie z vedomia, e sa via- spozna5 psmen0, za-hyt0va vznam %sma vysporiada5 sa s nami zapo3en-h %ozna5 psmen0 ako v bezvedom z0klade te3to vy22e3 aktiviteG sme sa len na!ili pravidl0 aritmetiky s n0maho! vedomie, ako sme 3! praktizova5 potom nevedome v aplik0-i0-h a zan/

pravdepodobne hada5 vy22 pravidiel o tak vdy rob, e na seba v bezvedom as5 v v2eobe-ne32-h 3avov vedomie, iastone vy22 3eden, 0no z0sadn 4itbedinI!nI vy22ie vedomie, 3e s0m o sebe, ako v prpade, e vy22ie vedomie neb!de ma5 tento z0klad, e by mal p6sobi5 len ako ni2ia vedomie sk6r vytvori5 tak.. :espoetn. ve-i v prrode, myslm, e v2et-i m6eme by5 v bezvedom zariaden a rastliny v prrode pozor!hodne pevn. na, si m6ete prezrie5 z pohad! zvy2k! 3eden deB vedom.ho pro-es!, ktor st!hne, ako to bolo, 1akt sa kry2taliz!3e, ako s/ prrodn. vedy naoza3 veril, v2etko 3e dobr. sa raz tek!tiny a mobiln., a len post!pne spevnil. Teraz, keD sa podnikom 1estivaly st0le tek!tiny a mobiln., ale na nerozoznanie s vloen. do syst.m!, v ktorom 3e orIani-k. a neorIanizovan e2te rozviedli, bolo to z 3eho vlastn-h pohybov na vedomie 3avy tohto syst.m! do te3 miery, kedy sa v2etky 3avy vedomia telesn. pohyby ako z0klad! zah=Ba3/G Teraz sa vykon0va pomo-o! pevne3 smermi pom6-5, e poskyt!3e vedom. pohybov. pro-esy, a v tom, e !moB!3e v&2 rozvo3 pro-esov vedomia. To znamen0, e vedomie !d a zvierat kr0ovstvo teraz pohyb!3e iba v spo3en s pevno! zemi, a -el svo3 ivot, tkanie sa smerom, o i-h ovplyvBovanie a mohol vyvin/5 len na z0klade te3to pevne3 zemiG ale akon0hle tam bol e2te iadna pevn0 zem na Zemi, a vedomie zviazan. potom e2te v pohybe pro-esov pod vplyvom samotn. kra3iny zaali by5 rozdelen. prv, ktor vy/stil v prve3 pevn/ p6d! 3e vyl/en. Take sa d0 v6be- poveda5, e 7oh postavil od zaiatk! a do svo3ho tela s vedomm, a v te3to stavby spad0 a3 zo zeme a !mel-h stavieb. onie- kon-ov, kto m0 vemi zl 3ednostranne hada5 v bezvedom prve3 matk! vedomia. Sk6r 3e to naopak miesto vedome3 p6vodne po-h0dza z bezvedomia, bezvedom po-h0dza z podvedomiaG raz kad. prv.ho stvorenia nieoho nov.ho sa de3e s 3asnm vedomm, kad. opakovanie, ale ak 3e to len hr0 star, pri-h0dza do bezvedomia alebo semi-vedomiaG a tie vedom. pro-es!, zariadenie op!st s0m nevedom. rezd! vo via- i mene3 dlhodob.ho ma3etk!. To v2etko v bezvedom 3a 3e v bezvedom, ale len st/pa v v2eobe-ne32om vedom, a d0va rovnak d6vod pre vy22 vvo3 Tpozri kapitol! 'NN.VG 0no, 3e to nevyhn!tno! podmienko! tohto vy22ieho vedomia, ktor nemohol zdvihn/5 tak vysoko, bez toho by to v bezvedom. A3 keD to m6e tie s5 Dale3 z podvedomia vedomia, preb!den zo sp0nk!, ale iba 3eho vlastn, ktor len sa ob3avil od seba-vedom. a dokon-a v niektor-h v2eobe-ne vedom. pri3atie sa. %o-h0dza5 len z vedomia a by5 @endes e2te v v2eobe-ne32e3 nevedom vedomie m6e znov! s5 do vedomia. ' podvedom samo o sebe nie 3e mo-, aby sa stala vedomiaG svet by bol v bezvedom od zaiatk!, boli by zostali tam navdyG kameB nikdy preb!dil zo svo3ho sp0nk!G ale lovek rob to, i to malo vedomie pred sp0nk!, a ten, ktor obsah!3e ho, ani vedomie m0. Samozre3me, 3eden sa odkaz!3e na va3-ia, k!ra-ie vedomie vyvin!la z tmy nevedomia, na tele loveka samotn.ho, len vedomie vyp!kne ako kor!nky pri naroden, v ktore3 tak nevedomky vznikli /el plne orIaniz0-ie.Tak, oni hovoria, e to b!de so v2etkm vedomm vo svete. Ho by mohlo by5 lep2ie obraz pre seba zo svo3ho rozvo3ov.ho sveta s/asnosti, ako z rozvo3ov-h orIanizm! s0m; T! 3e z0itok, 3ednod!-h, barG sme to zov2eobe-ni5 iba.

Jno, my sme sa vda5 iba len nepatrneG nem0me zov2eobe-ni5 k!s, kde 3e -elok. :ie dlho -h-em zaobera5 v prvom rade na to, e vlastne m0me t! ni zo sk/senosti, ale len vklad v kr!h!. Tie pro-es vvo3a ml0Da vo va3-i, plod v materni-i, ktor. s/ vnman. in2tinktvna diza3n! diskov z0vis predov2etkm iadne sk/senosti, 3e naoza3 mon., a preto nie 3e z0kladom teKrie z opan.ho predpoklad!, aby sa, pretoe pam&ti tvorov niekedy po narodenia preb/dza die5a sa niekoko rokov po naroden, iadne pam&5ov. rezervy, take mene3 3edn.ho roka pred narodenm, a3 keD po-it by. Av2ak, vyp!stme predpoklad vdy platn0G pretoe na v&2ine i2lo, ale z vemi zmyseln. povedomia t! ot0zky. Ale 3a som sa opta5, v2akF de ste niekedy videli va3-e, z ktor.ho si vedom sliepky pri2iel, na rozdiel od re-vynor z vedom.ho sliepka; ' prpade, e die5a, ktor. bolo kedysi mal by5 vedom odli2n. narodil z vedome3 matka, 3eho poal vedom. ot-om; Ce to v6be- nie len tak by5 !miestnen na podmienka-h va3-ia sa narod die5a, ako rozv3a5 seba do leIiend, pra-!3/-i bytosti; A vid nielen vedomie, e sa vyv3a v latter, vo vz5ah! k esen-ie, z ktor.ho nov0 bytos5 3e sel1-vytvoril; 4imo-hodom, bolo by to -elkom !ntri1tiI 3ednostranne len porovna5 svet od zaiatk! s nastaveno! va3-ia. 7ol svet od poiatk!, va3-ia, a tak bolo len toko sliepky na nehoG pretoe kto by poloil va3-e na svete; ,na sa postavila. miadny vt0k tam bol pred Bo!, nie hniezdo veda ne3. Ale va3-ia as5 vt0k a hniezdo. Ho 3e to va3-ia z toho d6vod!, e e2te vo svete, svet m6e by5 naprklad len s0m o sebe. Take to m6e by5 pri3at. iba ako vt0k, va3-ia a hniezdo v 3ednom. Ho rie2i5 s0d vo svete obmedzen-h ve-, iastone po niektore3 bok po bok!, ako 3e k!ra-ie m&so a va3-ia a hniezdo, ktor. treba hada5 v kra3ine a kryte star.ho pred a po, a na strane s/asne, take bezvedomie va3ka a vedomia sliepky . Ako m6e kombinova5; :ie 3e ni in. ako vedome3 -h!ti 3edla v bezvedom soli. Sme tak asto vidie5. 7ezvedomia, nie 3e v rozpore ani vedomie, ale 3e nieo, o vo v2eobe-nom povedom nerozoznanie, patrG , Ale nie 3e to bez vedomia Tpozri kap. 'NNV. Teraz v0m a3 potom, ani ni3ako zvl025 v -ene privies5 k vedomi! vo vedom len nevedomeG ale nie preto, e bol v bezvedom, to !vedom!3e, ale preto, e v2eobe-n. vedomie sama seba v 1!nk-i a zmien, ktor. sa ozna!3/ ako nevedomia predtm v Bom obsiahn!t-h. Take vedom0 sliepky zatvorene3 svet od zaiatk!, va3-ia z bezvedomia na nepoznanie v, ale nie na 3ar z nehoG tie, e nie 3e mon., aby ho veda seba, nie 3e tam iadne miestoG to zostane navdy s hniezda. Nba v 3e3 z0kr!t0-h niektor-h konen-h vedomie v bezvedom slepaie va3-ia veda neho, a vytv0ra vedom. bezvedomie slepaie va3-ia a to op&5 na vedome3 sliepk!. 'edomie konen-h tvorov 3e vlastne periodi-k0 1!nk-ia tm, e vdy zmen as od as! sa bezvedomia. Ale ak by ste vyl/i5 zo sk!tonosti, e 3e to s -elo! vedomie sveta, a tak sme p!tovaliG preto, e 1rekven-ie pre 3ednotliv-a z0vis na koles0-h a kmitania v -elk! z Tak sme si to sk6r, n03s5 v materi0li Tkapitola NNNV, a to sa nel2ia v d!-hovne3. eD lovek sp niekedy /plne, ste tie vidie5 v6be-, svet /plne spa5 alebo zmeni5 -el0 medzi sp0nkom a bdenm; Ak Ameri-a sp, preb!d O!rKp!, a ak sa O!rKpa preb!d, sp Amerik!. 'lna vedomie l0ka, aby som tak povedal, 3ednotliv-om a -ez, ako prlivov0 vlna na mori prde na neho a pre-h0dza, ten deB prde k nem! a pokra!3eG ale to, o sa na neho, sme sa ne2lo e2te. ,b3av sa via- ideme 3ednotliv-om ako -elok, via- ne modi1ik0-ia distrib/-ie, ktor. sa zobrazia na 3ednotliv-a ako

zmen! vekosti. 'edomie sveta niekedy pri2iel prli2 kr0tky, keby, ako to 3e a prli2 obya3n, v2etky 1!nIovania prrody dr nevedome, ktor0 nespad0 do n02ho vedomia, a sk/senosti, m/dry ako vyhad0vanie, kde to po povahe ve-i iadne sk/senosti listyG ak nie, e berie do /vahy, e to, o v bezvedom konkr.tneho prod!kt! sa de3e vo vedom v2eobe-ne32 vroby od6vodnen. a nem6! by5 s/as5o! take3, a mnoho kr0sny-h a 1!nkn. z0zemie !d a zvierat, ktor. teraz naoza3 prde do bytia a kona5 bez zvl02tneho vedomia ako, si mysl, e to ist. sa bezvedomia prv vyna2iel a zariaden.. %otom to m6e !rite zda5, e vedomie 3e iba materi0l alebo :a-htreter bezvedomieG potom v bezvedom sa m6e 3avi5 ako m/dry alebo m/dre32ie ako vedomiaG %re iste, v-hova die5a5a v materni-i 3e >m/dros5, sila a kr0sa> sa kon0, o 3e a nesk6r v preb!denie vedomia die5a5a s0m nikdy nem6e plne !spoko3i5. ' istom zmysle, a3 keD vdy b!de hovori5 o tom, e vea, s5 e2te o na3vhodne32-h aktivt a zariaden prrody, v bezvedom, a vznik0. 463 my2lienkov m6! e2te bea5 tak roz!mn. samo o sebe, m63 svet 1ant0zie st0le tak pekn. by5 Dale3 zv2en0 na tak vysok/ /roveB m63ho vedomiaG ale -ieavedom. pohyby v mo3om mozI!, ktor. patria k zast0vke s i-h Lalter to v2etko by z toho som priamo ni neviem, pretoe nie s/ ako tak. predmetom vlastn vzhad presne. Ho vidm, to, myslm, e na z0klade svo3ho vn/torn.ho hadiska, ale pr0ve len v podobe my2lienok a predst0v sk!ton.G alebo sa ob3avia sami presne v te3to podobe, a to si vyad!3e nielen opane3 strany, ale tie pozor pitva !dsk-h mozIov a analz! mnoh-h tis-ov viditen-h podhor mozIove3 aktivity v ivote, len aka3/ na to dosta5, e s mo3imi my2lienkami tro-h! mo- s5 spol! v mozI!. 7ol som tak v rozsah!, v ktorom tieto hn!tia nie s/ si toho vedom. ' tomto zmysle 3e v2etko spoiatk! v bezvedom v prrode, ale boli !nIe$!#t v podstate sk6r to, o nie 3e bezprostredne spada3/ do povr-hove3 zmyslov.ho vnmania, ale iba analza na strane bytost post!pne odha!3eG ktor tie by to pitva inde vo svete, pokia nesl/il, o bolo predtm v bezvedom alebo !nIe$!#t, aby ozn0mili; %retoe 8!-h 7o vytvoril stvorenie, bol so svo3m prvm hore pohad vzhad i-h tela a vzhad prrody, v ktore3 s/ v2etky orI0ny vr0tane, pre ni-h, a okamite dan0 im za to, ale len povr-hn., ako prv v preb!den vznam kles0. ?el svet zdobia i-h 1arby a i-h dade a tkanie, ako sa sl!2 v oia-h tistvorov odr0a naraz pl0val v d6sledk! v2etk-h t-hto tvorov v ase pred alebo v 7oha vedomiaG ale vn/torn. tvoriv. sily prrody a v temn-h hlbin0-h zeme, mora, telo sa potopila prirodzen. pro-esy pra-oval, a ako tak, nevedome alebo !nIe$!#t v 7oha od poiatk!. 7oh potreboval v diele stvorenia, materi0lne sily a prostriedky na svete, m!sme n02 mozoI, nervy a svalov syst.mG-h-eme nieo, a mozoI, nervy a svaly pre plnenie v6le, bez n02ho tm predstavi5 materi0l! mozI!, nervov-h a svalov-h hr! ako tak/, pretoe v6a a riadi5 vykon0va5 a po-it /spe-h! kon vkon dokon-a len sel1-p!blik0-ie mozI!, nervov a svalov hra, 3e to, e sme sa potom presk/ma5 po svo3om vyst/pen sp6sobom pra-ne -ez vonka32ie pozorovanie a pitve a nikdy /plne presk/ma5 3e. Cednod!-ho, ako r!ky a nohy s vnimko! na povr-h!, vidme okamite, a !miestni5 ho priamo pred v6leG rozpozna5, o 3e dn!, 3e len 3edna ve-, ktor/ za posledn-h 2t/di, ktor0 nie 3e 7oh !robil od zaiatk!, pretoe nemal potrebova5 k tvorbe. Sily, nasledoval ho od zaiatk! ako die5a v mozI! vl0kien a

nohy bez 2t!dovane3 i-h anatKmie. Take v2etko, o sme post!pne ob3avova5 podstat! prrodn. vedy, a to, ako to vo vede sa dozvieme sa oak0valo vedome v 7oh!, ale 7oh pre2iel nevedome tieto sily a prostriedky 3!G nevedome, ak nevedel o 1orm0-h n02ho ob3ektvneho my2lienky, ako sa vyvin!l tento sebestanG ale vedome tak Daleko ako vlastn pre3av v2etko, o bolo v 3eho mysli. :02 priesk!m interi.r! prrody, ktor. vdy m6e d63s5 len prostredn-tvom obnaenie nov-h povr-hov, ale pad0 a3 na Dal2ie stanovenie bosk.ho vedomia. Z rozmanitosti t-hto aspektov a /vah poda v2eobe-ne32 8o2li sme k z0ver!. 7olo by to vemi kr0sny n0hoda, e prroda 3e vyvin!t pomo-o! svo3i-h sl, /el! a z0mer! ni /zke z3avne s0m o sebe s tako! !rito! tenden-io! k /elnosti, pokia nie s/ skryt. pr0vne predmet tak. tenden-ie na 1!nIovanie t-hto sl mohol dra5. A 3e pravdepodobn., e nie 3e prek0ko! pre n0s, e a3 ob3ektvne, ktor. nie s/ !veden. v prrodn-h sl ma3/ tenden-i! spadn/5 do d!-hovn.ho sel1-pre3av, ktor po/val na 1!nIovanie prrodn-h sl, ktor. sa n0m zda3/ k vonka32iem! pohad! ako tak.. Ako mal ako :ervenerzitter!nI po-it v sebe, ale navonok sa ob3av :ervenerzitter!nI patr po-it ako vlastn. p!blik0-ie, tak m0lo s/ materi0lov. tenden-ie prrody samo o sebe konie-, tenden-ie, ne ktor. s/ platn. iba vo vedom a vo vedom, ale to m6e da5, ako 3e naprklad dokon-a a3 vzhad spol!patrinosti a z0kony hmotn-h /spe-hov t-hto tenden-i zodpoveda3/ z0kona /spe-hov na mysli, sel1-vzhad. Ceden m6e vypra-ova5 na t/to t.m! doteraz. Zistili sme, e v sebe v2etko, o nesie -harakter bolesti alebo sa n0m 3av z pohad! zla, /stavne psy-holoIi-k. tenden-ia nesie t0to neo-hota k odstr0neni! tohto zla konie- vy/tovanie, v2ak, "!st1!l, o sa n0m 3av ako dobre (U V , sa !sil!3e o !dranie alebo zv2enie svo3e3 preb/dza v n0s. Ale na psy-holoIi-k. tenden-ie zodpoveda3/-e 1yzi-ke3 s/visG koho to svrb, 2kriabe sa, kto vid nieo pr3emn.ho, zmen 3eho pohad preG koho ak-ia sa zd0 by5 dobr. a pohyb!3e sa 3eho /dy a potom, ak nie 3e, e v rozpore s proti-hodnmi tenden-iami, ktor. spada3/ do rovnak.ho prin-p!, nadv0ho! v opanom smere b!de, alebo e9tern. prek0ky boli prtomn.. Teraz m6eme predpoklada5, e v2etko, o prin02a po-it nev6li vo svete, a to nielen d!2evn., ale a3 tmto koherentn., sk!tone vrazom rovnak-h vykon0va3/-e 1yzi-k. p!lt /inky, v2ak, triIIery, v2etko proti tom!, o prin02a po-it radosti vo svete, /inky, ktor. ma3/ tenden-i! !dra5 alebo zv2i5 pote2enie, a e od te3 doby to bol prpad zo zaiatk! po d6kladne3 -elom svete 3ednomysen.ho s/bor! pr0vny-h predpisov a v2eobe-n-h vz5ahov, svet zaiatk! z0roveB psy-hi-ky a 1yzi-ky v tomto zmysel si ob3ednali, a st0le pokra!3e, ako to !robi5. Samozre3me, asto m0 na2! snah! pre n0s nie 3e rovn. /spe-h!, a akkovek dr!h /spe-h! listy v na2e3 d!2i n0sledk!, ktor prezieravosti alebo predt!-ha b!d/-nosti a !praven vznik0 smer p6sobenia ake3kovek n0sledne3 predvolenom nastaven. %reto, a3 vo svete d!-ha 3eho, sa iba rozdiely medzi nami, e sk/senosti zo svetov.ho d!-ha, Iener0l, dosah!3e na -elom svete, a teda a3 3eho o primerane3 predvdavosti alebo oak0vania v2eobe-ne32ie a pre pos/denie b!d/-i-h svetov-h podmienok b!de vykon0va5 via- dostatok -harakter! ako 3e t0 na2a, ktor0 poda dok0e ospravedlni5 a3 tie na3lep2ie opatrenia pre -el svet na dnes s-e nie vdy sa ob3av na na2e3

individ!0lne3 a bezprostredn. z0!3my ako tak., take m6eme veri5 v tis-o-h prpadov, to ne3de na3lep2 a na3m/dre32 sp&5 na -elom -hv!, ale to sa len to na3lep2ie a na3bystre32-h pre n0s na3m& a !prostred. Sami m6ete klama5 tis-kr0t v detaile, zatia o 7oh nem6e klama5 -elok, 0no, on po!va na2! il/zi! o na2om vlastnom z0!3me, aby sa prostredn-tvom pokrok! ako -elk!. S odkazom na sk/senosti d!-hovne3 stran! v n0s a 7oha d!-hovn. n0sledky listy, ktor. ma3/ vplyv na na2e b!d/-e /silie a opatrenia, odd! s tm spo3en. 1yzi-k. n0sledky po materi0lne3 strany, ktor. vy3adr!3/ pridr!en vplyv na materi0lne /spe-hy tak, e konie- sveta pre d!-hovn. a materi0lne strane s/asne sa smer, ako sme na ne pozera5. To nem0 5akosti ho predstavi5 zo v2eobe-n-h /vah, a3 keD nem6eme sledova5 ho do 2pe-i0lnehoG a st/pa sk/senosti nikde v rozpore s tmto prst!pom, kedy neb!d/ m6-5 ospravedlni5 s0m o sebe same3.
(UV

46eme tro-h! pr3emn opovrhn!tie a -h-ete nieo ne/bos5 %lnG ale len preto, aby v&2ie alebo vy22 pote2enie alebo zisk, k odvr0teni! v&2ie alebo vy22ia boles5, rados5 a boles5 s/ t!, aby sa v 2ir2om slova zmysle, take pote2enie a boles5 svedomia s vyl/en.. %ozri mo3e3 strane. Y^^ -itovane3 po3ednanie o prin-pe pote2enie z ob-hod!.

O. O obav-4 *e :o*5 %uch bude ,;tovan pripo1en5m k pr5rode sa z.va*nos9ou ich potrebou rovnak+ medzu. %o n0s, 7oh 3e viazan ako myse, take pevne na svo3om hmotnom svete a tento hin$ieder!m k 7oh!, e obe innosti 3e iba s a -ez seba. Tm, bo3 prizna5, e s/ dve obavy, e by sa mal naoza3 sami vyzdvihn/5 a pi-k !p by sa malo !vaova5 iba pr0vo, ktor. si navz03om odpor!3/F raz /tova5 7oha z0vanosti prrody, potrebo! 3e zviaza5, znov!, aby podstat! slobody 7oha bezpr0vie nekontrolovaten.. Sovnako ako, povedzme, kedy my2lienka na 7oha, nem6e s5 bez toho, aby nieo ide r!ka v r!ke s prrodo!, a m6e s5 len poda toho, ako to ide r!ka v r!ke s prrodo!, 7oh v s/lade so z0konmi prrody, m!s z0visie5 sk6r ne aby i-h ovl0dn!5 , von d!-hovn. hn!tie 7oie e2te e9ist!3/; :eb!de slabn/5 pod zotrvanosti hmoty, ktor. ma3/ by5 strh0van.G n!tkanie prirodzen. potrebnosti podahn/; Ako m6e pr0vo a pr0vne priebeh prrode, na ktor. prrodovede- re2pektovanie medz!, st0le dr, pretoe 3e st0le prrodn. vedy mon. v prpade, e here-k. d6vody prrody s d!-hovno! d6vody 7oh vdy dosta5 do kon1likt!, 3eho sloboda na dr!he3 strane kad.ho moment m6e zmeni5 reI!lovan. hr! svo3i-h pr0vomo-; %reto sa sna oslobodi5 7oha a prrody od seba, ako 3e to mon., a 3e presveden, Dale3 sa m6ete dra5 i-h od seba, aby lep2ie ako sl/il ako ist kop z obo-h absol/tne3 mo-iG a pretoe st0le nie 3e /plne oddelen., 3eden sa domnieva, aspoB i-h vz5ah tak von. a e9terne ako 3e to mon.. %rroda vdy zostane nieo in. ako 7oha, e 0no, ale 7oh, ktor 3e i-h povahaG ona bola via- ne do3em, nie vrazom 3eho -harakter!. Ale pr0ve sk!tonos5, e 3eden tak napoly, zh=Ba vz5ah prrody k 7oh!, ako e9terne, le ak.kovek riziko, e 3eden -h-e, aby sa zabr0nilo. Ak -h-ete, aby 7oh vemi 3ednod!-h. a zadarmo, a z0roveB za-hova5 prirodzen. pr0vo pred kadm zasahova5 svo3! slobod!, m!s sa b!D 7oh a prroda !zatv0rame navz03om vemi,

vemi na mieste vzhadom na seba, alebo ako pevne a priamo viaza5 k sebe, k prrode , dal 7oh 7oh v prrode takmer imanentn.. Orstres nem6! alebo neb!d/, pretoe a3 tm, e prroda na rozdiel od 7oha, ale nema3/ odvah! op!sti5 svo3 vz5ah k nem!G letztres m6ete, ste do /vahy 5akosti, ktor. ! nesie vonka32ie spo3enie medzi prrodo! a 7ohom pre 7oi! slobody a pr0va prrody, e2te 5a2ie, aby sa e2te via- intmne32 pre varovanie tohto odkaz!. A keD b!dete -h-ie5 !voni5 sl!k!, 3eden v rovnak do-h0dza. Ako 3e to s nami; Za5aenie 2tyridsa5 libier na -hrbte by som n0m pravdepodobne zda5 5ak., s telom a mysle !tl0a5 a br0ni5 svo3 von prie-hod, mali by sme odoln. proti opotrebeni!G ale zd0 sa n0m, pretoe na2i ma3itelia sp&5 5ak.; eD -est!3/-i na dlh-h tras0-h sa vea 3edla, prik0zal im, tak dlho, km 3! nos navonokG %om0ha im by5 sebestan s, ako sa premeni5 v rovnakom m&sa a krvi. Tak ne-h to 3ednod!-ho prirodzen., e pripo3 svo3 7oha navonok ako z05a alebo z05a, pretoe b!dete m6-5 nie /plne odtrhn/5 od neho, sa obr0til sk6r do 3eho tela a krvi, tak to znamen0, e v rovnakom asovom podpory prestan/ 7oha a 7orn, ho obvini5, ako to -hod s 3eho d!-h i3e a pohyb!3e sa, a on s Bo!. To sa m6e zda5 Lyzi-k0 n0s pre5aenie v6be-, 3ednod!-ho len preto, e nem6eme prs5 na -el/ prrod! v takom vn/torn vz5ah mie2an. ako 7oh, ktor po/val ako stelesnenie v2etk-h d!-hov prrody, ako stelesnenie v2etk.ho materi0l!, interne. :a2e telo samo o sebe m6e naoza3 niekedy sa n0m 3av ako z05a, take ak 3eden len 3e !naven, alebo zomrieGale nie preto, e po/val na2e3 mysle, ale preto, e ! dos5 po/val s nm, 3eho zmeny zana3/ nez0visle na na2e3 mysli, 3ednod!-ho nes/vis ktor. ma3/ by5 vykonan. do na2e3 d!2e, na2e3 d!2e a emK-ie v rovnake3 vyerpan. Sovnako ako 7o 8!-h, aby sa zan/ -hradn/5 v dadi prrody, by sa zan/ e9istova5 nez0visle na Bom a s5, to by sa -til ako z05a z neho. Nba v prpade, e sa prelna v -elom na3vn/torne32ie a prest!p!3e v2etko, o spad0 !sved!3/-e. 8okon-a a3 na3vy22 d!-hovn m6e z05a 1yzi-k/, robi5 to. S/visia-e, ne-ti, keD 3e viazan len tak priamo, pretoe krok d!-hovn.ho a telesn.ho -vienia id/ r!ka v r!ke v 3ednom Slov0 b0sne, pozn0mky h!dby nev0i tak na vy22-h d!-hovn-h vz5ahov, -vienie 3e !ren. sk6r k i-h vy3adrenie. 8okon-a a3 my2lienky v na2i-h hlav0-h s5 len v spo3itosti pohyby de3e v na2e3 hlaveG ale -time o t-hto hn!t ako z05a, ako obmedzenie na2i-h my2lienok; :em0me po-it, s vnimko! rovnako ako my2lienka. To m!s by5 in s :a3vy22m, ktor. pova!3e v 7oha; A3 tento pohyb m6e tvori5 z0klad v 3eho povahe, ako sa tieto pohyby id/ my2lienky na 7oha, a s5 ako my2lienky, ktor. id/ tieto pohybyG ale 7oh m6e by5, tak nev0ha3te a ahko, ako by sme pam&ta5 nieo, 0no n02 bezplatn s0m o !k0k! 3eho viazan iba na !rit. asti 3eho prirodzenosti. Ale via- ne za5aenie hmoty bo3me otro-tva potreby pre 7oha. Teraz v2ak n!tnos5 prrody mono iba vtedy, 3av ako p!t0 na 7oh!, keD si myslia, e to navonok do3em. A pretoe s/ tak asto ovplyvB!3e n0s e9terne a sily, 3e3 d0me ahko tie ma3/ podobn zmysel pre 7oha, v ktorom tvrdil, povah! ve- nem6e ma5 pre neho, pretoe vdy zost0va vo vn/tri. Zal2m d6vodom 3e vonka32ie v&zby v tele a vn/tornm p0sme rovnak. s0mGktor. br0nia von.m! pohyb!, to aby bolo v6bemon.. Ako by sa telo v6be- e9istova5 bez toho, aby tak0 a kona5; A 5a2ie s/, a vone32 pohyb, ale a3 zd6vodni5, a niekedy pohodlne32ie, aby sa im dostane v

priebeh! stavby tela, lep2ie s/. Z0kony, v2ak, na ktorom 3e prirodzen0 n!tnos5 zaloen. s/ hlasne32ie vn/torn. p0smo bosk. telo, ktor. nes/ tento znak v na3vy22om zmysle, mene3 hr!bo iba v prpade, 2a-hy a nervy, ktor. dria na2e telo. Ale 7oh by pravdepodobne neprospe-h; :emon. 3e -ti5 z0konn-tvo, ktor0 3e zakorenen0 v 3eho povahe s0m, prek0k! v 3eho bytia 7ohaG ale asi by to bolo v prpade, ak to z0kon prrody e9terne opak by, na ktor.ho pevn/ opoz-i!, aby sa zlomi5 3eho v6!. A potom b!de tento odpor kvapaliny pre 7oha, e 7oh potopen0 v prrode s0m. A3 keD si lovek mysl, e prrodn. z0kony by teda 7oh neinhib!3e pretoe po-h0dza3/-e od 7oha, ale a3 3eho vn/torn. bytosti s/hlasi5, bez ohad! mali ho teraz e9terne. Ale malo by to by5 d6vod, preo to neinhib!3e 7oha, m6e m! br0ni5 samozre3me len ako mal, ak ste e2te da5 7oha vo vn/tri. To 3e potom len hlasova5 tak blzko s 3eho povaho!. Ale v rozpore o z0konnosti v 7oha slobody; ZhrBme len z0konn-tvo sk6r v2eobe-n. a vysok0, take v2eobe-ne a vysok. m6! by5 zhrn!t. iba hore, ako sa sl!2 '2eobe-ne plat, e na3vy22ie bosk. z0konnos5, sa !k0zalo, 0no, sme predtm videli Tv prkladeV, ako namiesto toho, aby sa von n!tnosti s/asne in2tr!!3e svo3e miesto. A bez ohad! na to, ako sloboda a n!tnos5 tolerova5 podmienok na3vy22ieho z0kona so sebo!, asi 3eden m6e arI!mentova5, 3e v kadom prpade ist., e si spol! navz03om. ' na2i-h vlastn-h myslia-h a !kaz!3eG m0 svo3! stran! slobody a 3eho bok! n!tnos5 otro-tvaG Sloboda v tomto prpade nedo-h0dza z toho, o 3e pevne stanoven0 z0konom 8!-ha pripad0 na strane 3eho potreby, ale sloboda vyhradz!3e si miesto v dolne3 asti te3to potreby. :e3svobodnk32 v6a nie 3e v rozpore s psy-holoIi-kmi z0konmi. Sloboda nevzn02a iadne pr0vne predpisy d!2evn.ho ak-iG ale to, o sloboda !ri5, e 3ednod!-ho nie 3e stanoven0 z0konom, ale sloboda sama o sebe m6e by5 z0kon. To m6e by5 v n0s tak, ale 3e sama o sebe len vlet alebo as5 z toho, o 3e v 7oh!. Ale i 3e to tak v 7oha 3e d!-h, tak preo nie v 7oe3 prirodzenosti, alebo v s/vislosti s tmto d!-hom, hmotn svet; Zasahova5 do slobody d!-ha nie pr0vo, ako by mali zasahova5 do prrody, vy3adrenie d!-ha; Ce to doteraz nie 3e v n0s pravda. :a2e telo patr k hmotn.m! svet!, k prrodeG ale 1yzioloIi-k. z0kony s/ nar!2en. ako mal ako psy-holoIi-k poda slobodne3 v6le aktivt. Ce to len ako pr0vny n!tnos5 8!-ha sa pre3av!3e v pr0vnom n!tnos5 prrody, ako a3 slobod! d!-ha tam, kde i-h /zem, vy3adrova5 sa v zodpoveda3/-e3 vone3 prrode a ako si spol! v prrode, rovnako ako v d!-h. 'znik0 v na2i-h d!2evn-h pro-esov toko, e 3e nevysvetliten., nepredvdaten. po v2etk-h pred-hod-a, b!de to tie v prpade bioloIi-k-h pro-esov, ktor vy3adr!3e d!-hovn.. Cednm z ni-h 3e to 5a2ie pri3a5 ako ostatn., take -h0pan z hadiska pohad! !dr!3e myse iba pre vlastn pre3av rovnak. bytosti, ktor0 sa 3av ako sebe 1yzi-ky ostatn.. %rroda, telesn, ak-ie Dale3 samozre3me sloboda d!-ha v2ade, v ktorom 3e vrazom slobodn.ho d!-ha len. Nba vtedy, ak ste -h-eli poprie5 deterministi-k, e v d!-hovnom vork&me nieo tak., 3eden by m!sel poprie5 v telesnom pre3ave a nem6e poprie5. Spor ale t! odtiato oddeme Dal2ie. Samozre3me, e s/ vemi zvykn!t iba spota5 potrebn. pr0-e pre prrod! a vonk! len na d!-h!G ale len preto, e v0m neprirodzen. rozdelenie obo-h predpoklad0, e lovek potom -h-e tm dok0za5. Ale t!, sloboda a n!tnos5 neodde!3e. 46ete ma5

toko slobody v prrode, ako v d!-h!, a tak 3e potrebn. v d!-h!, rovnako ako v prrode, ak sa nielen nastav!3e d!2! z prrody, ale v prrode, t3 tam, kde to bolo vdy 3eho vonos5 pre!k0zalG a kde sa inak pre3av!3e na2a vlastn0 myse 3eho slobod!, rovnako ako v na2e3 prrode k -ele3 prsl!2n.ho orI0n!; Samozre3me, ak si odrezal as5 so starostlivos5o! o prrod!, ktor0 sa pre3av!3e na slobod!, tak iba plo-h! o potrebe sebeporoz!mkn zost0va vavo. Tie m6ete -h-enie, ak b!de slovo !dra5 slobod! len pre myse predpisyG ale ve-, o to 3e protikladom slobody proti n!tnosti, ale spad0 do 1yzi-ke3, rovnako ako v d!-hovne3, ak, a to ako 1yzi-ke3 sebavy3adrenia, s!b-poz-ie slobodn.ho d!-ha. To 3e pravda len v hre orIani-ke3 b!deme niekedy n03s5 stopy toho, o sme zvykn!t ako kombin0-i! pota5, na slobod!, v2etky rovnak.. ?el nekonen svet b!dova vo vekom 3e 3asne v s/lade so z0konmi nevyhn!tnosti. %okia sa 3edn0 iba v slab-h vrstiev vo svetovom tele st!pBa 1le9ibility, ktor0 3e 7oh; Ale ak to 3e probl.m, nem6! n03s5 v iadnom inom pohade, ktor sa konal rovnako dobr0 ako v na2e; A op&5, mali by sme to povaova5 pr0vne n!tnos5 nieo zl.. Tie -el0 hra na2e telo ide z0kony sledovan. 1yziolKI poda potreby. A vo svo3i-h nepatrn-h pohybov mozI!, m6eme podporova5 von. hadanie bez my2lienky. 4! 3e teraz len odrazom 7oha t!. ?el0 hr!b0 spodn0 stavba 7oieho sveta, pretoe m!sme veri5, n!tnos5 predmetG sloboda vl0dne v 3emne32e3 s/hr! pro-esov, do ktor-h vst!p!3/ na2e vlastn. slobodn. pro-esy. Av2ak v2etky svety pohybova5 smerom k sebe navonok z0kony n!tnosti, vyvin!t-h v histKrii a bohatstvo 7oieho bytia na v2etky bosk. slobody. Sloboda m0 svo3 priestor na svete, ako v n0s, a 3eho /zemie patr k n0m v te3to oblasti na svete. " . ).bo*ensko7praktick+ a poetick pohBad. :02 prin-p 3e tak str!neF 8!-hovia m!ov patr do vy22e3 d!-ha, ktor sa viae v2etky pozemsk. ve-i do 3edn.ho, a to patr 7oh!, ktor sa viae -el svet v 3ednom. 8!-h kra3iny nie 3e vrazn medzi nami a 7ohom, ale 3e iba median0, 7oh sa s/as5o! sa zvl02tnym sp6sobom Ty NNV, ale m0me vdy na3v2eobe-ne32, na3vy22ie, na3lep2ie, na3d6leite32ie, len priamo z -el.ho boha a m6e vyhad0va5 len v tom T ap.vN. ?, 8V. Take zost0vame vdy 7oh. Ale na2e zlo nie 3e pripisovan0 k 7oh!G pretoe 7oh 3e -el0 ve-, my sme len diely, zlom, a vy nem6ete robi5, o len 3ednotlive- ako tak z0le, -el atrib/t. O9ist!3e zlo iba v ni2-h oblastia-h 3ednotliv-a, b!d/ v 7oh! 3ednotliv-aG nie 3e 7oia v6a, horn. t!, ale to 3e preto, e proti zl!, a ob-hodn. 7oha, zdvihn/5 3! v priebeh! as! a liei5 Tkapitola vN. PV. ?el0 prroda 3e animovan boskm d!-hom, a ako sa na2a d!2a len tovar skladom k!sov d!-ha kra3iny a vy22ie bosk d!-h, na2e tel0 s/ len 1otky, k/sky tela na zemi, a vy22ie bosk. telo, prrody. Ale hovorte, e nezostane po v2etkom zlom doktrny, dohadova5 sa s n0boenstvom a mor0lko!, e som ! ako nez0visl0 myse mi 7oh el na3v&2 nez0visl d!-h, ale, myslm, e bez ohad! na to, i poit alebo bez sprostredkovania, a v Bom ako odkaz v tele, alebo my2lienky v mysliG 7oh myslenie zapo3en. v prrode, sk6r ne nad to povznies5;

Som vymyslel toto !enie, to prizn0vam, dokon-a a3 vo svo3om n0boenstveG nemyslte si, e pre seba to, o v0m prizna5G ale verm, a nie 3e proti tom!to vy!ovanie n0boenstva a mor0lky, ale ne-h-ete veri5 tom!, o sa prizna5, e prin02a kon1likt vo svo3om n0boenstve a mor0lky. ,dpoveDF :ie prizna5 si, e 7oh 3e riedlom, tvor-a va2e3 mysle 3e; Ale to, o myse vytv0ra d!-hovn, ktor sa ho op!sti5G pretoe 3e sk6r len v BomG a ak 3e 7oh vytv0ra n0lad!, sme si mysleli, e len d!-hovia, sme. my2lienky len na obsah, v ktorom 3e aktvny Ako on bol 7oh, ak nie 3e in0 pr0-a by sa v ne3, ako v n0s; Teraz sa vytv0ra ni2i! d!-hmi prostredn-tvom m.dia horne3. %rostredn-tvom sprostredkovanie vr-hole, ale st0le e2te ni2ie v Bom. Ale ne-ha3me rokovaniaG iba n02 vz5ah s 7ohom postara5 sa o teraz, e i-h v2etky sprostredkovanie -ez okamite. A nemyslite si !vedomte, pre seba a myslm, e 3e to kr0sne slovo, e 7oh i3e v tebe a v2etko a pohyby a iny a ak 3e, a vy v Bom; mi3e a pohyby a /kony, a to 3e tie v tom, o navonok proti; Take to, o odde!3e va2e v!ba via- na2i-h; A nemyslite si, e pre 7oha 3e v2etko 3asn. a transparentn. vo va2e3 d!2i k 3adr!G ,n pozn0 na3skryte32ie z0k!tia svo3ho srd-a; Ale m6e d!-h 3asne vidie5 v d!-h! nad; :ie 3e to pr0ve naopak, e to nem6em !robi5;Nba vlastnmi obsah! !nikn/5 mysli ni. A to hovorte 7oh, 3edin 7oh, ktor nem0 iadny in veda neho; Ale ak tam s/ d!-hovia, ktor v Bom, e nie 3e ani tro-h!, len na3vy22i! d!-h medzi mnoho. %re vy22i!, ne b!deme, ale da5 e2te 3e. %retoe m0me pohanstvo s na3vy22m d!-hom v horne3 a mnoh pod nm, dole k n0m. Ale ne-h-ete pohanstva. Take nem6ete -h-ie5 7oha, ktor nad nami v2etkmi, a n0m dal n0lad! st0le, ale len my v Bom. "en 3e to naoza3 ne3ak boh, ktor vo svo3e3 plnosti zah=Ba v2etky d!-h, tam 3e, pretoe porod. A to hovorte 7oh, nekonen 8!-h, 8!-h vesmr!; Ho in., ale st0le e2te via- ne s ohadom na svo3e hrani-eG ktor0 vedie tro-h! z nekonen.ho mnostvaG v0m ale po3em nekonena, 3e takmer prli2 mal. pre 7oha. A nie 3e 7oh v2adeprtomn, v2emo-n, ven d6vod alobyG 3eho dom nebaG Slnieka s5 -ez neho, a hviezdyG :o list pad0, bez toho aby m! zo strom!, ani vlas z hlavy tvo3e3. ,hranien, ale nie neba a zeme, sami so svo3m telomG %reto nesmie by5 v2adeprtomn a v2emo-n 7oh vo v2etk-h prrody a v2etk-h bytost, a b!de m! a sl/i m! v2etky pr0vomo-i; A nie zavol0te all-mil!3/-i 7oha, v2etko dobr.; H l0sk! a l0skavos5, ale mohol by by5 v&2 ako ten, kto vie, l0ska nie 3e k rozvod! pre seba a svo3e d!-hmi, o rob 3e, predstiera nosti >, e to ide, nem6ete !robi5 inakG a on to naoza3 3e, len to, e to nie 3e to, o rob to i ono, nie, o 3e to v2etko !robil to s0m v 3ednom rob na -elom svete. A nie 3e 7oh milosrdn v rovnakom ase a AllIere-hte; Ale kto by bol milosrdne32, ako ten, ktor m6e by5 tie zl lovek nem6e obsadenie plat ako dobr., 3e potrebn. obr0ti5 3eho zl a 3eho zloba vlastn poko3, a ktor s/asne

rovnako ako zlo raz tam, Tkto m6e poprie5, 3e to zl. a3 pre n0sV, ktor sa m0 zlo, ktor. niia ostatn., trest proti hrie2nikovi vr0ti zvr0ti5 hrie2nika, t! alebo tam, raz m!s splni5, aby mohli by5 3eho vlastn. vn/torn. !spoko3enie. A nemyslite si, e 3e na3vy22 pon!kaF milova5 7oha nadov2etko a svo3ho blneho ako seba sam.ho; Ale ak -h-e2 milova5 7oha nadov2etko, 3e Daleko a vysoko nad v2etkm, ktor nie 3e 7oh, ktor nielen roztiahol r!ky na v2etko, v2etky vy22ie v2etk-h medveDov na srd-e, kto m6e !robi5 iadn! 2kod! na venosti, z ktor-h s0m netrpel, v ktore3 b!dete ma5 v2etko pozrie5 sa na to, o tr0pi v0s, ktor. m0te v2etko veri5, e to, o si pra3ete, a to a3 t! v prvom zaiatk! pre v0s ho3da5 3eho spravodlivos5, v ktor.ho nedokonene3 sama o sebe, pozrime sa o 3e 3eden deB pridelen0, kto ho mil!3e roz!m! a rokovania v z0!3me take3to l0sky. A kto m6e milova5 svo3ho blneho lep2ie, ako brat milova5, ako biele, pretoe 3e to -hladn a vzdialen k nem!, nie, pevne prinav k nem! v ob-i rovnak.ho :a3vy22ieho 8!-ha, 3edno telo s nm z m&sa toho ist.ho orI0n!, a zviazal ho ako dvo3a dvo3a, e2te pred tm, ne op!st telo, ktor. mala na sebeG pretoe ! ste op!stili 7oha, ktor v0s nesie. A tak v tom, o sa prizna5 slovami presne rovnak/ doktrn!, ktor/ som prizna5, e vyzna5, ale neverm, e 3e, a v rozpore io!rsel1 sami dobre, m!ste samozre3me lek-ie sa zd0 divn., e ver, v2etko, o vyzn0va, a svo3e vlastn. rozpory odpor!3e. Ale sk!tonos5, e ona rob, ona vyhrala len to na3lep2ie. @ovor2 o Nndes boha, 2k6lky a zdro3 v2etk.ho d!-ha, ktor i3e vo v0s a splieta a 3e, a vy v Bom, srd-e, m0selni-e, :iektor, Nn1inite, v2adeprtomn, v2eved/-i, v2emo-n, v2et-i-mil!3/-i, All Pood, All-milosrdn, AllIere-hten, b!dete -h-ie5, aby tie op&5 b!dete eli5 vonka32ie na to, ako b!dete eli5 svo3ho blneho v0s, a vy sa postavte proti svo3m! blnem!, ako by to pre v0s nie 3e iadna p0ska v 7oha, m0te pravd!, odi2iel, ve- medzi vami, 7oh hore, vysoko na oblohe, ste na kra3iny, medzi nebom a zemo!, ktor0 medzeryE Jno, m6ete zdvihn/5 7oh nakonie- a3 nad -elm svetom a versto#est z neho zlo, ktor. on robil to, poprie5 v2etko, o povedal, km rozdelen. v2etky dlhopisy, ktor. si len !zn0van., a tm znii5 na3lep2ie poehnanie svo3e3 viery. Ako Daleko 3e pre v0s na miesto, kde i3e, a ako blzko to 3e pre mBa. 7!deme bo3ova5, ale raz to, ktor.ho modlitby m6e by5 /spe2ne32 b!dete, naopak obra-ia svo3e my2lienky k 7oh!, alebo 3a, ktor tak vznik0 v 7ohaG , %retoe to !k0e. Ale koko teraz st0le ver v modlitbeG , %retoe to ! !kaz!3e. :e-h 7oh to po!3e, star0 sa o, kto vie, kto sa odv0i veri5, tak to rob to -elkom skoroG v podstate 3e to asi len pr0zdna dy-h, ver1lieIend s Dal2mi obl0iky nad zemo!, zvr-hovane 3eho stoli-e. Ce to tak s my2lienko!, e i3e vo mne a splieta a 3e, a 3a v Bom; Ako 3eden z mo3i-h my2lienok, ktor. vzr!2!3e ma tro-h! na mBa, tak som si, myslm, dobre sa tie stim!lova5 modlitebn. 7oha, kto som. 4odlitby s mo3m sam.ho 7oha 4ono som sledova5 mo3e my2lienky, mono nie, z0le na mne to vyzer0 dobreG 7oh ako modlia-i sa d!2a. Ale viem, e medzi mno! podporova5 nekonen. my2lienky a mo3a myse nie 3e medzera, ktor0 by mala by5 prv0 3azda -ez, tak po!3em nieo od neho, a to ma te2, e 7oh i-h m0 modlitba, rovnako ako okamite po!5, ako mi mo3a myse , iadny kameB 3e pri3at 7ohom. Tie som si ist, e mo3a

myse sa star0 o 3eho kad si myslel, e akkovek n0znak niektor. pr0-e v Bom, !r m! nieo, a3 keby to k opak! toho, o to 3e, e sa m! zd0 o zl.G ale bez vsledk!, nie 3e ni v d!-h!, a kad nasled!3/-i prst!py v tomto d!-h! sp&5 na 3eho prine. A tak to 3e pote2!3/-e mi, e viem, e nem6em modli5 nadarmoG mo3a modlitba sama o sebe prebieha v rade d6vodov, ktor. p6sobia v 7oe3 mysli, ako kad n0vrh v mo3e3, a navrh!3e konie- epizKdy sp&5 k! mne. A keD som zbiera5 sil! -ele3 svo3e3 d!2e v modlitbe a spolone so smerom a vz5ah k -ele3 d!-ha v zmysle na3lep2ie, tak som si !vedomil, e to asi m6e ma5 r6zny vplyv a vznam ako tvrdenie, e spolon. a 3edin0 my2lienka 3e vo mne 7oha. A m via- som sa modli5, a teple32ie sa modlm, a Dal2ie navrhovatelia z3ednoti5 v rovnake3 modlitbe, bezpene32ie, myslm, sto3 pred !delenm, ako mo3a myse iste32ie sled!3e, tm via-, m via- n0siln. a Dal2ie my2lienky potom niektor., aby ho povzb!di5 k nieom!. Take a3 z0pal modlitby a -irkevn. spoloenstvo nie 3e m0rna. Ale iadna modlitba m6e prin/ti5 7oha, pretoe si myslel, e spr0vne poskytn/5 to, o nem6em n/ti5 individ!0lny n0vrh, myslm, e preto, e pre tak, aby 3! nasledovalG ale to, o dr 7oh 3e dobr, to 3e dobrG a on m0 ni dobr.ho ne dobr., take som prosm len asi nieo, o nie 3e v zmysle dobr/ ve-. @ovorte, , bl0znovstvoF eD som 7oh, 3e 7oh, ktor sa modl k sebe, !-tieva s0m seba, i som to. Ale ako, si 7oh, pretoe vy, zostanete v 7oha, nem0te nekonene proti 7oh!; Ce na3men2 moment a -el 3e rovnak0; %okia nie 3e vo mne tro-h! myslenie a tro-h! t/ba es5 da5 -el/ svo3! d!2!, nos bo3 s5 proti mysli, niekedy vr0ti5 na -ele3 mysle, zv0te, o na3via- dos5 pre neho, ho povzb!di5, aby m! Dale3 ved/ k -ie!; Ce to zl n0pad, e ma vzr!2!3e; A3 bombardova5, som potlai5G ale nie som o sebe zlos5, keD som sa ho ne-ha5 prs5 do konen.ho miesta !renia v pohode, len premiestBova5. Take 7oh potrest0 zl.ho d!-ha, ktor 3e 3eho s/as5o!G ale on nie 3e zl d!-h, ako 3e sym1Knia nie 3e disharmKnia, ktor0 obsah!3e zr!2enie tohto !znesenia. Star obraz, vysvetli5 e9isten-i! zla s 7ohom, ale to len mont0 vysvetli5 e9isten-i! zla v 7oha, nie 3e to samo o sebe zl. by5 via- pre 7oha. %retoe ak sym1Knia sv0r! povolen., s Bo!, ale na rozdiel od ne3, a nevyrie2en. e9istova5 v Bom, a tak 3edin sp6sob, ako by pretrpie5 proti spo3it. a sv0r!. A napriek tom! elme ako v&2ino! zlo proti 7oh! predG ven zvar z nevyrie2en zl 7oh d0va ven vyhnanstva zlo 3e ven. peklo. A niekto m6e lep2ie p6sobi5 vo svete po prik0zan milova5 7oha a blneho, pretoe vie, e nie vaIna 3e medzi nm a 3eho s!sedom, a3 na3vzdialene32ie v 7oha a proti 7oh!G e to, o rob kad0 z ni-h, o rob 7oh;Ale 7oh nie 3e len 3edna sama o sebeG v2etko, o m0 v sebeG nie, potom to, o rob2 to a to, nie, o robte z dobre3 v6be- na svete, 7oh !robil ako /itk!G ot0zka >teda nie 3e, i ak sa ma, i 3e to, i 3e, i e9ist!3e, i e9ist!3e, i dnes alebo za3tra, spta3te sa>, ako 3e to na3lep2ie pre -elok, pre ven., pretoe sa to stane len 7oh -elok, Oternal. Hi !, i ostatn, to 3e v2etko 3ednoG oba3a s/ 7oh, tam nie 3e iadny rozdielG tak 3ednod!-ho to !robi5 s0m, to Dal2ie, rovnako ako to 3e, sta da5 -el/ ve- a pre v2etky asy, to po pon/k, ktor. s/ !miestnen. v tomto zmysleG to s/ bosk. prik0zania.

Ale to, o hovorm dobr; Ak 3e zmysel 7o-h prik0zan; S/ !veden. z zatvrdn!tosti; ?h-ete-%laIe pre loveka; :i som rozpozna5, ako 3e t0to zmysle, e dostatone !spoko3enie -elk!, za v2etky n0klady spo3en., bol zaisten o mono a rastG e nie v2et-i hlasovali pre seba a to, o 3e na3drah2ie k nem!, na in-h n0kladov, ale ma3/ v2et-i dohromady a da5 dohromady po tom, o hada3/, o sa d0 v2etko dohromady na3via- ho3ne a spoko3nos5G a to 3e presne to, o 7oh m0 !spoko3i5 v&2in!, keD -ti, so v2etkmi, prenik0 v2etk-h a o -ti osobne o v2etkom, pripo3enie -elk! -ti. ' tomto zmysle, bosk. prik0zania. T'eIl. ap.vN. OV Ceden m! ne-h-e ni in., ne svo3e vlastn. pote2enieG in hovor, si zasl/i len v obetovan seba sam.ho pre dr!h-h. Ten 3e rovnako ako ostatn. -hybn. Ho va2a 1ant0zia zr!2 -ht -elk!, ktor hre2, to sa de3e s vedomm a v6leG %ozrite sa na to, o si rozbi5 nie vlastn. pote2enie, tak, e sa nieo strat -el0 pote2enm, e ste hrie-h!, sa de3e s vedomm a s/hlasom. %retoe 7oh -h-e, rovnako ako od v2etk-h ostatn-h rekrean-h /rody va2e3 d!2e a tela, ako by mal teraz okres ktor.ho starostlivosti sa na3prv aplikovan na v0s, hor2 ako 3eho vkon, na strane dr!he3, ktor/ nastavil; "en pozor, aby si myslia, e len zmyseln. pote2enie 3e 7oie pote2enieG "en pozor, aby si myslia, e to, o ste zskali v radosti t! a teraz, 3e tie rovn0 zisk! pre -elok, tak pre 7ohaG "en pozor, e -h-e, aby oak0va5, e lep2ie s va2o! slab. po-hopenie, ako dlho oak0va sa -ez v -elk! v bosk-h prik0zan. Nba v tom, o 3e !vonenie, si von. S/ to vek. svorky, nie 3e individ!0lne priania, ale v2eobe-ne sp0sa, ktor0 nesie v2etky individ!0lne priania ako mal. plodyG pretoe to, o 3e posledn na 3edne3 bob!le, i 3e t0to vetva nesie, i ! to, i tento rok nosia, i ! toG iba drv nieo s v6o!G starostlivosti alebo zlomok krky dos5 s0m poehnal alebo k zatrateni!. :ie obetova5 pre dr!h-h, ani obetova5 ostatn, e 3e to, o sa pota na3via- ned0vno, kto -h-e sl/i5 7oh!G ale tro-h! kr0tky pote2enie, i ! 3e to tvo3a alebo mo3a, o-hotn obetova5 vek ven dosiahn!tie -ez v2etky zdro3e pote2enie, kde 3e obe5G ale asto plat tie iba erpa5G a to, o 3e obetovan., e rozbi3e rovnako ako bohat2ie poehnanie v inom miesteG inak to bol iadny sk!ton obe5G pretoe 7oh ne-h-e prs5 o niG ale vyhra5 tm, e pohyb!3e asto. , v2etk-h nzka, ako by to v&2i! rados5, pote2enie pote2enie, radosti, pre rados5, e sa vzn02a ako hol!bi-a nad zeleno! osiva, ktor. 3e pote2enie, rados5, pote2enie vo ve-ia-h samotn-h pote2enie d0va5 rados5 d0va 3e, a m v&2ie, tm vy22ia 3e t0to t/ba, t0to rados5, t0to l0skavos5, v kadom 2ir2om konte9te, Dale3 doplnenie -tim, alebo realizova5 zabezpeenia, podmienky pote2enie, radostiG a t0 spr0vna osoba nie 3e t! !loen. 3eho t/b! in.ho obsah!. T0to vy22ia rados5 3e 7oh so mno!, ak 0no, som poskytol svo3e kostmy, ktor. v na32ir2om so!visi-i-h, nie t/i, ale zdro3e pote2enie vo svete 3e na3dlh2i! dob!, v zmysle podporovanie 25astie, mier a poehnanie. A 3a b!dem ma5 to vy22i! rados5 v 7oh!, pretoe viem, e nie 3e mon. nastavi5 in., ne v zmysle konen-h a na3via- mon-h PenAIens pre mBa a v2etk-h, svo3e -ity ako 3eho vlastn. sebestanosti nie odde!3e od 3eho stvoreniaG a ak nie, v2etko, o 3e teraz, ako to -h-em, 3a viem, e 7oh s0m trp so mno!, v ni2-h oblastia-h 3eho bytia, a m0 vo svo3e3 horne3 mo-i a 3e3 horn0 vedomosti prostriedky, aby ma !poko3il s nm v rovnake3 dobeG ale e vie, e m6e, a 3a viem, e m6e, e ho a d0va mi z0roveB na3vy22o! dostatonos5.

Ako sa l2i v2etko 3e, e keD som 7oh smerom von a myslm, e 3e d!-hovne pr0zdny priestor medzi mno! a mo3i koleIovia-m!i m!sia. %okia nie 3e nieo vzdialene, o sa t! okamite rozpadne v2etko, o t! viazan v 3ednom, to v2etko nepo-hopiten., o samozre3me t!G v2etky m=tve z0kony, ktor. t! iv. motory; Sk!tone nie 3e m0lo, keD som predal presvedenie, e som, a nie 7oh!, v 7oh!. Ale 0no, 3a som sa k 7oh!, sme v2et-i len vn/tri, nie navonok opak. Nba zm&ten, 3e to -hyba, e sme vdy sp0-ha5 naoza3. to sme naoza3 my2lienky, n0zory, opakG 0no, hovorme im n0padyG , Ale to nie 3e mene3 teda zosta5 v n0sG Sk6r, iv2ie sme to eli5 sami, tm via-, e patr k n0m, aktvne32 dokaz!3e na2! myse v ni-h, a aktvne32 sa !k0e, e 3e v na2e3 mysli. Tv0ro! v tv0r proti horne3 pam&ti nie 3e ako in0 osoba, proti in.m! orI0n!. Sovnako -hybn. Samozre3me, e to bolo, keD sme si mysleli, okolnosti 7oh teraz nem6e by5 inak, pokia ide o, ako na2a myse 3eho vlastn. my2lienkyG sme 7oh sk6r nevslovne seba, e2te silne32, sebavedome32, ako, ako sme my2lienokG kokokr0t sa n0m to povedal, ale 3e to len preto, e 7o 8!-h st0le nevslovne seba, e2te silne32ie, v&2ie sebavedomie, ne 3e t0 na2a, a preto a3 bytosti, ktor. ma3/ na3v&2i! as5 3eho povahy, m!s by5. Ale to nerob n0m via- o 7oh!, ak s/ na2e my2lienky oddelen. od n0s, to n0s spo3en0 s nm len naive, neznamen0, e sme, ale e sme via- mene3 v 7oha, e 3e, e m0me na mysli sk6r pre 3eho vyerpan. via- 3eho prirodzenosti. T%ozri kap. vN. V Ale myse smer!3e svo3e my2lienky, take m6e my2lienka a d!-h proti sebe, o on s0m po!l s0m ho prezentova5 tie, e 3ednod!-ho 3e, povzb!dz!3e ho, tak ako tak, individ!0lne v2et-iG a3 keD nie kad to rob, ale rob to navdy. A tak sa m6eme pta5 sami seba k 7oh!, realizova5 ho s nami, rovnako ako sme to len mohli, aby ho stim!lova5 v obo-h smero-h, 3ednotliv-a k -elk!. 70snik a 1ilozo1 vyzn0va3/ rovnak/ doktrn!, ktor. vyzn0vameG !dia vola3/ @osana a 2renie palmov. ratolesti, pretoe m!s by5 stanoven0 v meste, a kri!3/ rovnak/ doktrn!, pretoe ona -h-e zmies5 do -hr0m!, a 3eho vlastn. !en-i poprie5. Take akon0hle prehovoril (V >s /smevom a zmysl!pln0> b0snik, zbierame ako v2et-i ostatn, pretoe to povedal iak obdivoval a mie2a sa ako von peni-e, ktor. sme vzali -hlap-ov, v2et-i stra-h z nebezpeenstva a za3atia prekonanie - a letel do miestnosti, aby sa starostlivos5 o matk! star0 o -hlap-a tie.
(V

O-kermann 3e konverz0-ia. NN ^`b

>7l0zonE eD ste !verili v 7oha, take by nemalo by5 prekvapenm pre v0s.
Ce to sl!2n pohybova5 svet vn/tri, stara5 o prrod! v sebe v prrode, take to, o i3e v Bom a splieta a nikdy 3eho sila, nikdy neminie svo3 n0zor.

7oh in2piroval vt0ka s tmto v2emo-nm in2tinktom zl.ho proti 3eho -hlap-i, a to ist. by sa poda v2etk-h iv-h ve- v2etk-h prrody, svet by nem6e e9istova5E Ale v prpade, e bosk0 mo- sa 2ri v2ade a /inne ven0 l0ska v2ade. > Ako som povedal, kr0sna, kad vol0G ale b0snik povedal. Ce to prli2 dobr., aby to bola pravda. Tak hovorme inde, tesnenie 3e na3hlb2ie pravdy zobrazova5 iba v

na3kra32ie 2aty a kr0sa a pravda s/ spo3en. v na3hlb2om koreBom. Ale my neverme znova, o hovorme. Ako by sme mali veri5 tom!, o hovormeG nei3/ b0snikmi -el0 prroda, nie 3e spo3en i-h v2etky dohromady psy-hi-ky; 4odlme sa a !veri5, ale potom, o e prroda 3e m=tva, a to nielen prroda, roztrie2ten0 myse sama o sebe v /da3o-h. Samotn. b0sni-i, nem0me verstatten veri5 tom!, o hovoria, a oni tom! veria rovnako v&2ino! nie 3e sama o sebeG take 3e v2etko pokryte-tvo a klamstv0. to nepozn0, ako b0snik, -h-eme sa opta5, in. ne tie, sp&5 t/obne pozrel do doby, kedy to bolo e2te dovolen., aby sa v0ne b0snik s viero!, e v2etko 3e animovan. v povahe vy22-h bosk-h slG potom sa obzrel, ako po ase sa teraz straten.ho b0snika ra3aG ktor nevedia, ako to, e ho nezn02ali, e on len si prial, to by bolo to, o toko hinnahm, ako vyplva z neho. Za ako radi hrali, ale a3 s menami a prbehy, ktor. on -h-el vola5 sp&5G ale e b0snik 3e tie zmysel, v ktorom sa zv&2ila, a dokon-a a3 pr!iny z mysle b0snika iv op&5 -h-el vr0ti5 ako pravd!, na verda-hte k nem!. Samozre3me, via- sebavedomia, ne ten, kto na2iel 7oha, dnes sa na na3men2i! vt0kov, s0m povedal, so starm n0zvom a pomin!ten. rozpr0vke 3e ven0, o stratil, si myslel, e e9isten-ia na3vy22ieho d!-hovn.ho s/-it! e9isten-ie ni2ia. Ale nie, e on veril, e v tomto kon1likte, ale e on sm/til pre neho, e 3e d6vod, preo sme ho zaaloval. Av2ak, m!s tam by5 nieo, o v podstate to, o. v6li hmle, ktor0 pokrva na2e oi, on. vieka, a tak sme ho zatvori5 dobrovone, a to prostredn-tvom obrovsk-h svetiel a n0s n/ti, ako to bolo zopakova5 2ialenstvo v om bol mlad m! 3asne otvoren :emysleli sme si, ze v bezd!-h., bezbon-h prrode, ak neb!deme hineintrAIen s predstavivos5o! znova, o sme 3! okradol s po-hopenm a presvedenia, dokon-a a3 samozre3me nem6ete okradn/5, ale n0s od-!dzil v i-h pos!dzovan.
4edzi modern. b0snikmi viem, nikoho, kto by si myslel, zo ivota, preva!3/-i vo v2etk-h 3ednotliv-h liehovn a vo v2etk-h povahe 7oha aste32ie, kra32ie a hlb2ie s peiatko! presvedenie, sk6r ne ako zvya3ne, len v poeti-k. 'erblAm!nI, vyhl0sil ako SA-kert, tak som tak mo- sa na !miestnenie m! /-t!. T! 3e mal0 zbierka t-h, v ktor-h skoro v2etky boli predloen. n0!k! o 7oom vz5ah! k 3ednotlivm d!-hov a prrody 3e obsiahn!t0 3ednak v priamy-h prhovoro-h, iastone n0znaky, ktor. m6! by5 interpretovan. v rovnakom zmysle. :ie lep2ie, viem, !k0za5, e t0to doktrna, ktor0 nie 3e len poeti-k ist, ktor 3e vyvin!t /plne in ako poeti-k. hadsk, a to a3 poeti-k. ,d SA-kerts m/drosti 7rahmins, didakti-k0 b0seB vo 1raImento-h. Ak vzne2en. z0zraky na mlad.ho m!a, sa hovor v 3asnom sne 7oh !robil. A keD sa preb!d s po-itom kr0sy, vyzn0va3/ radostne py2n. 8osah!3e to m!a A ak 3e pravda, akon0hle to zre3e, spozn0te 3!, rob to v !Do-h, 7oha, ktor nem6e by5 oddelen od neho. TTNS )V W!dia sto3a za to hovori5 o tom, 3e to, o !dia robili, . s prrodo! a 7ohom, sa m63 d!-h poradia m/dros5 Nndie zab!dn!t. histKrie

. sk!tonosti, e, prroda a d!-h spr0vy od samotn.ho 7oha A tak 3e3 2t!dent, som sa tie, o som vlastnil @otovo a !robil videl, zab!dol 7ohom v 7oh!, a pozn0 len 3edn! ve- st0le a viem, e 3e /plneF 7oh 3e 8!-h S!n >a povah! svo3ho lesk!. TTNS ^)V 8a3 si dol! 30stvo, a v bostvoE 30stvo 3e tak tesn, bostvo tak Daleko. 7!Dte samiE ,n s0m -h-e, aby a3 v0m sollest, ktor. m6ete pozna5 s0m seba, e 3e s0m tvo3 vlastn. :ezab!dniteE ste len zab!dli, ne-ha3te siE 'dy si pam&t0 3eho. , ak -h-ete po!5 vo v0s, vy ! len spomen/5, Tak hovor nahlas, ste, s/ a s/ mo3e vlastn.. TTNS `YV :ie 3e pripraven na svete, to 3e ven0 v6a, a i-h sloboda nem6e ohrozi5 va2e. totem s oz!benm to nie 3e v rozpore s tebo!, si ivot in2tinkt v ne3, vek alebo mal. , b!dete !silova5 o i-h -ie sa v2et-i d!-hovia kr/ky, a iba vtedy, ak 3e va2a myse 3e3 pom0ha, b!de sa vyhra5. TT. NN, s (bV

' prpade, e vedomosti s tm, e zhodn. A$are 3e stredom sveta. iba vo vedom, o n03dete 3e n03den de vzhad pripo3en do interi.r!. iba vo vedom, keD 7oh vstal z m=tvy-h, m! naoza3 , a do3en. va2e priania. ste myslel to, e nebol dan k v0m, i3e vo v0s a rob v0m a svet i3ete. TT. NN, s Y(V Som d!-h nedea >emitovan.ho svetla, a tieto l/e s/ nespoetn. mnostvo. Sme slnka spolone i-h v2etky dohromady, ale 3e 3eho vlastn. svetlo pre kad.ho l/a. , z0zrak!, ,ne S!n 3e v2etky i-h v2etky dohromady, a v2etky vek. nedea >v kade3 mal. lietadlo. TT. NN, s YYV

7oh 3e !mzirkt ak.hokovek priestor! bez as!, pretoe 7oh 3e tam, a potom, kde a kedy sa 3edn0. A 7oh 3e v2ade, a 7oh pra-!3e po -el/ dob!G . 'dy 3eho as, a v2ade 3eho miesto Ce to -entr!m, oblas5 ako to 3e, [eltend >a zana 3eho [e-hsela!seinha!-h. TT. NN, s Y^V :o, n0pad prin02a -el svet von, si mysleli, e koho 7oh, a nie si myslie5, , br0na. im myslte, bezpo-hyby vznik0 svet, a bez toho, ak si $eIdenkst, b!d/ neviditen.. d!-h vznikol z svet, a Dale3 v d!-h!, myse 3e d6vod, pre ktor v -hrbte, e sa to. 8!-h .ter! v6Ba 3e to !zavret0 v Bom, a hviezda hmla sa zdvihla na vslnie. @mla 3e rozloen vo vzd!-h! a vo vode, A blato 3e kra3ina a kameB, a vsadba >a zviera-ie posledn0. A !dsk0 1orma, v ktore3 !dsk d!-h preb!dil 7om dy-hom, a on, e p6vodn d!-h -hv0ly. TT. NN, s Y`V 8!-h loveka /plne -ti dve ve-i, z0vislosti /plne a nez0visle na sebe bez. z0vislosti od rozsah!, v ktorom sa !driava 7oha v mysli, a to bez ohad! na to, kde m0 pred sebo! svet. 'orm ote- neslobodn -ti tak syna z dom!, 3a- ale pravdepodobne akon0hle vy3de von. TTh. NN, s `bV Zistil som ti, kde som, K :a3vy22, k! mne otoi5, na zaiatk! som 5a n03s5 a n03s5 v0s na kon-i. %rv. Ndem po Bom, str0-a s0m seba v tebe, k z0ver!, spy$are m0m ne3ak., z teba sa rod . Ty si ten zaiatok, ktor dokon s0m od seba, konie- oto sp&5 na zaiatok. A v stred! ste si to, o 3e, a 3a som preto, e ste v stred! ma. TTh. NN, s +_V Si opoz-ie, -hv0li5 rozpory, a kad rozpor sa zdvihne vo v0s. rozpory >, v zapleten. d6vod!, topi5, a to top, kde ste videl 8!-ha. Svet nie 3e na v0s, a vy ste nie 3e v tom, len ste na svete, svet 3e vo v0s.

TTh. NN, s +)V 463 kabriolet som, e 3e a 3e a bolo, ?hy5te s0m 8einnIen, ktor0 3e nemenn0. >%retoe si ten, kto si, a s/ thenll by5 vyE Tam pr/di z va2e3 bytosti, mo3e bytie tvo3 sa. 3a by som >kad/ no- ma, som bol straten, a boli kad deB, ako e sa nenarodil, eby som nevedel, e som rovnak0, kon-ipovan %retoe 3a v tebe, ktor 3e niekedy hotela. TTh. NN, s bYV :ie si Trop1e, rozmazanie v o-e0ne, vy ste 1Ahlest ako d!-h vene !r s0m. ,d na3vy22ieho d!-ha nem!ste -ti5 'ers-h$imm!nI v na3vy22om d!-h! !ren0, ale na seba!renie. TTh NNN. S. ((UV %o-hb o tom, i lovek m6e myslie5 na3vy22e3 zmizne, keD priamo na va2e myslenie Seest. ad, kto si mysl, e vo va2e3 mysli; . :a3vy22ia d!-h s0m , kto po-hyb!3e o tom, i on s0m -h-e by5 mysliten.; 'o my2lienky, ktor. ma3/ zni5 my2lienkyF "en preto, e si mysl, e 7oh v tebe, m6e2 prem2a5 o 7oh!. TTh NNN. S. ((+V Ca pozn0m od 7oha, a som tak s0m . 463 sebavedomie sa o 7oh! ' vedomia 7oha ne3de z m63ho vedomia, vst!p!3e ako die5a v ot-ovom dome. TTh NNN. v. (()V %retoe nie 3e vek prin- v 2irokom kra3ine k/zlo mie2a5 v kadom 3ednotliv-ovi, a, ako ty mi -h-e2, e 7oh a3 Iener0l >som ob3ednal The [orld>, a nie vl0dne v 4ale3. :apriek tom! 3e iste prin-a tm, e 3eho kra3ina 3e 3azdi5, zasah!3e sem a tam s 3eho vlastne3 e9isten-ie. A boli v2adeprtomnos5 ako 7oh, a3 prepoian na neho, tak sa >to nie 3e 3azda, a v2et-i ho m!sia vies5. v2adeprtomn 7oh nie 3e vo sveto-h a to ako s/ sk6r v 3eho svetle. ,n s0m 3e asi na3v&2 na3v2eobe-ne32,

pretoe v Bom v2etky Oinzelste, na3men2. TTh.NNN. %. (Y* 1V 7oh 3e myslite, inak by som sa na to, ale myslm, e som len 3a pod nm. 7oh 3e p!rposer, inak keby som mal via- ako on, m63 vlna, ale vy3de z 3eho v6le. bol s myslenm, s ?h-ete, aby va2e mlanie pred, zlatkoE si mysl, e vo v0s a -h-e. TTh.NNN. S (Y_V to 7oh nie 3e -ti5 v sebe, a v2etky s1.ry ivota, ktor.ho ste sa nepre!k0e d6kazy ho. to ho v2ade vid, o -h-ete ho !k0za5; 8r!m -h-em zmieni5, sa svo3m d6kazy 7ohE koneneE ?h-e2, aby som dok0zal, e som sn0D; 'erm, e >3e 5ak. si myslte, e> Ca to nie 3e mo3a myse. TTh NNN. v. (`YV 7!D lovek bez 7oha, o 3e to realitaE A bessres 3e zviera, rastlina, take kameB. , pretoe kameB a vsadba >a zvierat0, a3 keD k 7oh! neviem, ale vie sa o ni-h, e s/ m! neroztrhne, neb!dete od 7oha, bezbon, e si s0m, lovek, -tite sa s nm, a popiera3/ zdr!enia. TTh NNN. v. (``V Storm znienie, to znamen0, e ak sa mi riaden, de potom ty ma -h-e2, kde by 7oh nemal nosi5. ,d 7oha, v2etko 3e pri3man. a !mr!nIen, a 3a 3eho, nie mo3a, som naplnen od neho. '2ade tam, kde vidm 'idm 7oia mi klin /primne len po-hybnos5 3e !zavret, nie 3e n0de3. :ap03an zo siete, 3e to len zmysel za zavreli, 8r!m 3e, e otvori5 sa mno!, pretoe som otvoren k nem!. TTh NNN. v. (`UV Ako slnko s5 vea iarenia zeme nahor, . Ak -h-ete 7oha, l/ v kadom ve- srd-i ' tomto l/a z0vis na ve- spolone s 7ohom, a kadF spra-ova5 sk!tonos5, pri2iel od 7oha. ,d ve-, aby sa ve-i s5 bokom iadny takto l/, len vea zm&ten. 7on. i-h v2etky dohromady.

' t-hto svetiel m6ete nikdy vidie5 ve-, Temn sept!m sa vdy oddelene od neho v0s. vo va2om 3et sk6r m0te k 7oh! st/pania, a v te3 ve-i dol! 3eho lietadlo m0te tenden-i!. potom obzri ve-, ako to 3e, nie 3e, ako sa zd0, eD vid2 kombin!3e 3! s seba v 7oh!. TTh N' s Y`UV Take plat vo v0s 3e ten, kto !dr!3e tento svet, tak tie pravda, e 3e vo vn/tri a nie mimo sveta. :apriek tom! v Bom 3e svet, pravda v Bom ste, 3e to vo v0s st0le len svet s0m o sebe . m si nemyslm, e m6! rozpory, ,, e nie, e ste vyhral myslenie 7oha. TTh 'S YUYV

Tie v ?her!bini- p/tnika z AnIel!s Silesi!s Tnar. (+Y`V, 3eden n03de toho n0zor!, e lovek v 7oh! a 7oh v lovek!, vemi vea a vemi rozhodn!t0G len to, e tento pomer nie 3e dostatone odl2i5, aspoB vo vraze rovnosti alebo identi1ik0-i! 7oha s lovekom a loveka s 7ohom, ale 3edine- nesmie by5 prirovn0van k -elk!. 4imo-hodom, AnIel!s Silesi!s sa dral v predslove k take3 identi1ik0-i!, a niektor. k/zla Tako Th N. (Y+ (^+ NN b` (YUV s/ tie v zmysle rozdiel!. N sp!stite nasled!3/-e YV F
YV

%reF AnIel!s Silesi!s a Saint 4artin, p!blikoval 'arnhaIen von Onse. Tretie vydanie, (_`).

Prv. kniha.

_ 7oh nem 6e i5 bezo mBa. 'ie m, e bezo mBa 7oh nie 3e, kto

teraz i3e, Ak >:e mysl m, e 3e potr ebn. vzda 5 sa d!-h a !trp enia. ) 40m to od 7oha, a 7oh ma. Sk!tonos5, e 7oh 3e tak poehnan, a i3e ohn >zisk, m0 tak dobre na mBa, ako som dostal od neho. (* Som ako 7oh, a 7oh ako 3a. Som tak vek ako 7oh, on 3e tak mal , ako som, ,n

nem 6e, neb! dem sa o mBa pod nm. . (_. :emyslm, e rovn 7oh! 7oh ma mil!3e via- ako sebaG m0m ho r0d via- ako 3aF Tak som m! rovnako ako mBa d0 pre. +_ abyss vol0 dr!h. %riepas5 mo3e3 mysli vdy vol0, kri na priepasti 7oe3, povedz mi, o 3e hlb2. b^ 4! bol 7o ivot. %redtm, ne som sa stal tro-h!, pretoe som bol 7o ivotF on /plne venovan0 s0m pre mBa 7!bon. b) 7oh pom0ha vollkommne ovo-ie. to ma dokonalos5 ako 7oh, ze si pra3e prehovori5, by ma pred prest0vko! svo3e3 vnne3 r.vy. __ Ce to v2etko v !Do-h. %retoe m0m r0d, ale, K lovee, poiada5 o nieo via-, %retoe b!dete dra5 vo v0s ob3a5 7oha a v2etky ve-i; )* bostvo 3e zelen0. 7ostvo 3e m63 d/sE o 3e zelen0 a kvitne od ma, e 3e to 3eho heilnIer d!-h, o dian motorov. )+ 7oh nerob ni bezo mBa. 7oh nerob ma bez 3edin.ho mal-h ervovF zskanie >:e-h-em s nm, m!s sa hneD 3e zhadzova5.

(** Ceden m0 dr!h. 7oh 3e pre mBa toko, keD som sa ho na-h0dza, 3eho povah!, 3a m! m6e pom6-5, keD milova5 priemer. . (*U 7o obraz nosm 7o obrazF v prpade, e -h-e besehn, tak to m6e by5 len vo mne, a ktor ma radi, sa stalo. (*+ 3eden v dr!h. :ie som ale 7oh, a 7oh ma nem0 vnimk!, som 3eho svit a ahk, a 3e to m63 okrasn.. ((U 'y s0m m!s by5 na slnk!. som s0m m!s by5 slnko, som so svo3imi l/mi natrie5 bez1arebno! mora okolo bostv0. %rostredn-tvom !dstvo 7oha. (Y( ?h-ete sa -hyti5 perle5ov rosa vzne2en. bostvo, take 3e potrebn., aby vytrvalo dra5 sa svo3ho loveenstva. . (Y) [i-ked >po-h0dza od v0s 7oh nie 3e ni in. ako dobrF znienie, smr5 a boles5, a to, o sa nazva zlo, lovek m!s by5 len vo v0s. (^+ Ako 7oh resteth vo mne. m!ste by5 do-ela nahlas, a sto3 v :o -ak 7oh ha v tebe, a s&n1tiIli-her S!hn!,

Y** 7oh 3e ni Tzvierat0 ma3/V. 7oh 3e naoza3 ni, a tak to 3e nieo, tak 3e to len na mne, ako sa erkiest som sa k nem!. Y*` 4! iste32-h na3vy22e3 ve-. :i sa mi zd0 by5 vysok0F Ca som t0 na3v&2ia ve-, pretoe a3 bezo mBa 7oh s0m 3e mal. Y^b 'n/tri 3edna sa modlia v poriadk!. 4!, take b!dete -h-ie5 vedie5, o to znamen0, aby sa modlili /primne, sonll s5 do seba, a poiada5 8!-ha 7oieho. Y^_ Z0kladn. modlitba. to i3e "a!tern srd-a, a ide do ristove3 -esty, vea !-tievan 7oh s0m v sebe sa. Yb+ Ceden zaiatk! a kon-a. 8r!h.ho 7oh 3e m63 posledn konie-. Ak m0m by5 zaiatok, take verIeh $eset odo mBa, a 3a v Bom. %ruh. kniha. b` 4!s2 by5 zboBovan. ?hristian, nie 3e to natoko, e som sa len som 7ohF 4!sm !robi5 m63 sp6sob, ako tie 7oie 25ava rastie vo mne. (YU 4!ste ma5 podstat!. 7oh s0m 3e kr0ovstvo nebesk.F -h-e2 sa dosta5 do neba, m!s 7oia podstata v ktore3 ste pri2li. (Ub 7oh na pohad v sebe.

Ako m63 7oh 3e Iestaltnt; ?hoDte sa pozrie5 na seba, kto beholdeth sa v 7oh!, 7oh sa pozer0 na hodnot! tr!e. (_* lovek 3e ni, 7oh v2etko. Ca nie som 3a, ani vyF ste pravdepodobne som 3aF 8r!m 80vam v0m 7oh s0m OhrIebAhr. Y*b 7oh 3e ivot vo v0s. :ie 3e to vy, kto tam bvaF pretoe tvor 3e m=tvy, ivot, ktor rob i3ete vo v0s 3e 7oh.
Eeden m(s* sp4so1 v2znam celk( pr*rod. o0iv(je a h,adanie nho d(cha v Foha zr(enie poh,ad na po-zi( menej% 0e v.dr0* prezentci( po-zie sm% 0e je schopn2 vzdelva m.se, v poetickom zm.sle% t2m% 0e veci pozrime sa na h,ad*sk% ktor- (de,(j po-zie miern. tok# Ho mo0no (r5ite c*til i1a pri vzdelvan* v tom zm.sle% stala pop(lrno( z nichL preto0e 1snik m(s* 1. zalo0en2 na sp4so1e poh,ad( na jeho 5as% a pravdepodo1ne m40e pom4c in2 iniciova% ale nie sa poh.1ova v inom% ako je 5as zoznmi# +pl.v% ktor2 mal int(*ci(% hind(istov na ich po-zie% mo0no teraz (vies% 5o mo0no o5akva v tomto zm.sle% samozrejme% npoveda% i1a na% pre nesmieme m.slie% 0e zm/tok indick-ho sp4so1 poh,ad( na najv.*ch a najkraj*ch spechov v tejto o1lasti (0 1oli schopn* vies#

>' poeti-k. opisy prrody, to !kaz!3e, ako indi-k b0snik prroda st0le vyzera5 inmi oami, ne sme zvykn!t z n02ho n0boensk.ho hadiska. :a3m& 3e vdy n0boensk hr6za, z ktore3 sa v kontempl0-ii prroda 3e pri3at0., ma3est0tnos5 rovnak., i-h lesk, i-h bohatstvo ho prem6e, a tm pre zskanie popis!, a3 keD sa to stane len obas, a patr k vonka32iem! s-en.rie, ale v s/asne3 dobe nez0visl vznam. v2ak Dale3, prirodzen. tvary indi-k b0snik sa lovek s0m na3via- d6verne s/visia-i. ,ni s/ ako !dsk. pre3avy bosk.ho ivota., to nie 3e len poeti-k0 li-en-ie, ak 3e -el0 prrodn. prostredie loveka reprezentovan ako snmanie, kedy !dsk0 prirodzenos5 sa v-ti5 pta sa, keD sa optal, i m! 3eho rados5, 3eho sm/tok 3e3 povie. > TS-haller, listy s. U`V Hi ! 3e to hovorte, e sme 7oie konatiny, ale ak lenovia 7oh, vr0tane lenov na zemiG >:ie 3e to dos5, aby si o n0s myslia, ako 7o konatn; A samozre3me to bolo dos5, ak to b!de pravda, len neinnosti my2lienka. Ale my sme toi5, nie len st0le m0rne sa obr0ti5 na prasli-i prezeranie okolo seba, z0vit rovnak na z0klade sk!tkov-h okolnost ve-i, o, zistme, e to bol 3eden v prirodzen d6sledok na2e3 vlastne3 individ!0lne3 in2pir0-ie pre !niverz0lne anim0-ie a zvr0ti5 iba /stredn. len individ!0lne anim0-ie hviezd ide. '2etko, o bolo napsan. v te3to knihe, 3e len prst prie-hod, ktor sk<zol na -ievke v tomto smere hore a dole zo skaly.

Tie, stredn0, ktor0 m0 7oha a postaven s ohadom znamen0 medzi nami, nie nadarmo pre !spoko3enie vy22i! a teple32ie potreby. :a 3edne3 strane, 7oh tak sa zv2i o 3edn! /roveB v na2e3 predstavivosti, na dr!he3 strane sa dost0vame k sebe a tm z0roveB o 3eden krok bli2ieG a nakonie- sme pri2li do te3to 10zy, v2et-i vyzdvihn!tie spolone k 7oh! v d6vernom vz5ah! s ostatnmi, ako keD sme mali, aby n0s rozptli5 v p6dny-h bezstavov-ov a rozpadla. ' opanom prpade n0m 7oh zdal prli2 blzko, prli2 Daleko vo vzdialenosti vekosti od d0me iba na3vy22ie 2tandardy !dstva v Bom, a napriek tom! s/asne tie pres!n/5 ho predov2etkm !dsk obzor. Ale teraz sa n0m zd0, e ne3de len o na2om vlastnm roz!mom a -itom, ale a3 o d6vode a -tia sami ! vysoko nad !Dmi. %otom, o bol 7oh, ako vea veda 3e lovekG :ebolo ni, o medzi nami a 7ohom ako vparov post0v, a my sme merali vea 7oo! pomo-o! mal-h !d. Teraz vidme vea vysok-h pevne zaloen0 vee tk0sky stav nad nami, a 7oh sto3 nielen ako vy22 ne v2etky, ale v2etky s/ naoza3 len iv. stavebn. kamene 3eho, sama o sebe by5 postaven iv, 2t0t, a odha!3/ n0m na3mo-ne32 intern-h noriem 3eho mieste v2etky vonka32ie, z0roveB !dra5 klky, spr0vny smer dosta5 sa do vysoke3 rebrka 3eho pozorovan, na !nersteiIli-hen, nebolo vst!p z 7oha, ale n0rast v 7oha v ivote a prezeranie n02 os!d. A zatia o 7oh 3e tak vysoko nad nami, on 3e tie vemi blzko k n0m, 0no, len sa stal -elkom blzko, pretoe sme ! odpova5 iba vo v2eobe-ne3 rovine v Bom a i5, len na3vy22ie a posledn vz5ah sa v Bom, v2etky zdiea5 i-h s nami, ale s/ tie tka vemi zvl02tnym sp6sobom nm iven0 a 3e riaden0 zvl02tnym spr0v-om, ktor 3eho as5. 8!-h kra3iny 3e !zol, -ez ktor sme v2et-i zapo3en do 7ohaG e by bolo lep2ie, keby sme zer1latterten vone v Bom; Ce to p&s5, v ktore3 sme zh=Ba 7ohaG e by bolo lep2ie, keby i-h otvoril, a rozptlen. n0s; Ce to odbor, ktor n0s !dr!3e ako 7oh lstie na stromeG e by bolo lep2ie, keby sme i2li z -esty z tohto odvetvia; Alebo by bolo lep2ie, keby tie !zly, namiesto toho, aby s0m obva-ia v&zba, m=tve pletenie, keD ti p&s5 st!hol, ak to !s-hn!t. vetvy; A nez0le na tom, i sme si vedom odkaz! tie, e sme si v d!-h! o n0s, nem6! by5 tesn., aktvny, sk6r tesne -ez vedomie toho vo vy22om zmysle, ako bola od prrody e2te; Ak -h-ete vedie5, e 3eden 3e dr!h brat, 3e e2te nieo /plne in.ho vz5ah! k nem!, ako to 3e by5 nah.
>4! sa opiera ako prrodn 3edin-a e2te v tme 3ednotky /zko prelna s -elo! Orddasein !dske3 rasy, -ez to dosah!3/-i dole do hlbn vytvorenie p6vod! s/ s Allenom 3edne3 a po!va a3 pri v2etk-h -tia-i-h interne isten. Tteda 3e3 na3hlb2ia /rovni n02ho . nedobrovon. s/-it pre zvierat0V, ale pohlavia m!s dohna5 z te3 n!dn., prehistori-k. 3ednotky do vedome3 3ednoty !dstva, a to 3e to, ako pro-es svetov-h de3n, vr0tane obsah! v2etk-h prakti-k-h n0padov :a2m z0kladnm z0merom 3e pozrie5 sa na to, o. m6! vz03omne dop<Ba5, ako sa p6vodne S/visia-eF l0ska 3e to z0kladn0 v6a >. TC@ Li-hte, >Lilozo1. 8oktrny pr0va, spr0vy a zvyk!,> s (bV

7ol to nie vdy lovek zvyk a zvyk - m!s asi tak zakorenen v hlboke3 t/by pozrie5 sa medi0-io! medzi sebo! a 7ohom, sprostredkovanie vy22mi osobnosti; Hoskoro, >s an3elmi, nebesk. bytosti, oskoro !dia, ale za hrani-e ben.ho !dsk.ho 3edin-a, 3edn.ho na dr!h.hoG 3eden nezdalo by5 dos5. Ale v2etko, o potreb!3eme horne3 'ermitteler v prvom zmysle, elanie mono d/1a5, e to

na3lep2ie, o m6ete !robi5 an3eli, ktor. sme na2li, aby splnil v povahe nebesk-h bytost, kra3ina sama o sebe 3e 3eden. Ce @ort a str0-a v2etk-h ve- pozemsk-h, lovek sa m!, samostatn0 mnoina v2etk-h nebesk-h str0-ov pozemsk.ho lovekaG m0 telo ako vy, b!dete -h-ie5 v2etko telesn. a hmatatene m0 d!-ha, ako ste vy, myse nad va2e3 mysli, pretoe sami patrte. :ene-ha3te sa modli5 k ne3G 7oh 3e !-tievanieG v pravom modlitb0-h sa -el d!-h smer! d!-ha -elk!G ale zboB!3em ho a sl/i5 m!, sl!obnka 7oieho. 46ete to !robi5, a to s obe5o! dym!, ktor. s/ len dym, ale preto, e s/ dobr., kr0sne, pravdiv., a vy ste ho podporova5 spr0v!, b!de v0m sl/i5 znova. Ho robte to, o robte v0s, take plat -el d!-h i3e p6dy a ivota v2etko, o individ!0lne tkan. do ne3 a rokovaniaG a to, o s tebo! rob, rob s0mG nie 3e tam iadny rozvod. A koho si m! sl/i5, b!dete sl/i5 7oh!. %okia ide o na3lep2 pozemsk ob3edn0vky akt!, 0no opravi5 s0m, t3 s/asne kona5 v z0!3me nebesk.ho poriadk!, aby o na3lep2ieG 0no len tm, e rob to, e m6ete liei5 to. :ee9ist!3e iadna -esta a most k 7oh! prostredn-tvom modre3, len -ez z0hrad!G ak by ste mali pozrie5 na Preen v modre3 1arbe. Nnak mysl2, e seinst 3ednotliv. pozemsk. bytostiG !i5, ale b!dete sa -ti5 ako v konte9te, v ktorom ste -ez horn/ d!-h! so v2etkmi ostatnmi pozemsk-h bytost. Ale to nie, e m=tvy, myslm, e 5a naive, ako ste s d!-hmi v2etk-h tvo3i-h bratov, a v2et-i, ktor boli pred tebo!, a b!de po tebe, zavolal vyplni5 ivoty horne3 8!-ha, ktor i3e vo v0s v2etk-h, a '&zby a 3e, a povedal 3e3, a v !rite3 asti v5azstvo k 7oh!, a to tak, aby a3 7oh zmil!3 as5, b!dete m!sie5 sl/i5 z0!3em a on sa pridal b!dete hromadi5 a str0-a, pomo-o! a e darleiht v0m libr!, s ktoro! b!dete mnoi5, a z0roveB miesto, kde b!de2 a!st!n to. Samozre3me, 3e to len potrebn. !ri5 a doma v presveden, e zska mo-, prinies5 poehnanie. ,n 3e prli2 divn., zd0 rovnak0 pre n0s prli2 vek, -h-el, aby sa to -el/ -est!G /asn Zd0 sa, e n0m pr0ve obrovsk0, p/25, v tom, e str0-ame sami sebaG%oDme d!-hovne r0s5 len, sk0ka5 svo3e zdro3e, potom 3e to in.. Ale ak -h-ete !dsk prostrednka k 7oh!. 7erie si na na2e3 o ristovi; :ie, d0va v0m to poskytn/5 lep2ie da5 vy22i!, nad!dsk. a loveka, a n03de prostrednka s0m v sebe, 3eho pozemsk s nadprirodzen. Teraz -h-/ presk/ma5. " . 'res9anske1 veci.
@o-i in. nad0-ie nikto nem6e poloi5, ne ktor 3e poloen, ktor 3e Cei2 rist!s. (V

:o opta5 kres5an, o si robi5 s kres5anstvom; :ie s/ v2etky nov. ve-i; Q rist!s len niekedy hovoril o tom;
(V

( ?or. ^ ((

%tam sa naopakF e niekedy v rozpore, a 3e t! v rozpore to, o rist!s hovoril; Ale tam, kde bol dokon-a hovori5 o ristoviG :emali by sme teraz v2et-i hada3/ odli2n. od toho, o sme predtm hadali ho, na2iel ho, e ! nema3/ pre sprostredkovateov, @eilkAnder a spasitea; A bolo to e2te hovori5, tak sa to 3etz!nd. onie- kon-ov, hovorm v0m, e zosta5 >kres5ansk, a nie rie2i5 svo3! zml!v!, nie, posilni5 3! a znii5 via- o tom, e 3e vznam pr0-e, ktor0 3e t! tkan.. niha, ktor0 hovor o Bom, o ktore3 hovor, hovoril, hovoril po -el/ dob! poda neho Daleko znie do zeme, Daleko -ross--o!ntry, a napriek tom! hlas naDale3 2ri, s tKnom r/ry, kniha, z ktore3 svetlo tiekla poehnanie 3e op!-hn!t. nad zemo!, pravdepodobne via- ako zdrav roz!m vie a -h0pe, nemala by by5 znienG ktor m6e vytrhn/5 3!; To znamen0, e kmeB 3e st0le a poh0Ba -ez -el/ dob!. :a zhnit. lstie v Bom, nem0m zavola5 im zelen0G oni nerobia k!1orG ale 3e pevne stanoven0 a korene v rovnak-h b/rok, z ktor-h asi por!2en lesy. 4al by som poprie5 kres5anstvo so svo3m !enm; H d6vod t0to doktrna 3e vyrasta5; 7ol @eath vymyslie5 a privies5 i-h; :ie som so v2etkm o11 dobr0, ste vyst/pila zo svo3e3 kra3iny, na 3e3 stonke, 3e3 listy via-, ani 2t0t v 3eho z0rodk!G to, o robm inak ako pom0ha5 tlai5 pln. preb!denie k svetl! slnka a hviezdG raz, ale m!s by5 3asne v2etko e2te sp v tme bezvedomia. Ale vy neverte, e 3e to rovnak., koreB a stonk! a listy a b!d a kvetyG ale 3e to st0le rovnak., ni sa vytrhn!t. z rista t!, ani ten na3men2, a nem6e by5 vykorenen.G pretoe 3edine rist!s m6e r0s5 samy o sebe a v2emo-n.ho povahy ve-i, m!s r0s5 skrz v2etko, o -h-e r0s5, pretoe s/ 7oie. to m0 doktrna ma na!il od 7oha, ktor 3e m63 Stvorite, ,te- m63, ktor 3e vo v2etk-h a skrze v2etky, vene :iektor., Nn1inite, v2evedia-i, v2emoh/-i, All Pood, v2etko mil!3/-i, AltIere-hten a All-milosrdn; Ho som mohol robi5 so v2etkmi n0rodmi, 7oe, ako by som mohol postavi5, a3 naDale3 stava5, stava5 vy22ia; to ma na!il, e na3vy22ie prik0zanie, ktor. 7oh a lovek sa zalam!3e do zml!vy; %ozrite sa na pohanov, viem to dobre, pretoe to bola na3vy22ia, b!de na3lep2ie, obanov svo3e3 vlastne3 kra3iny, alebo dokon-a !dia zab3a3/ na poes5 svo3ho 7oha; to m0 pevn/ hovoren. slovo k! mne >:eb!de s vami, ak v2etko sa zd0 dobre vykonane3, a ni2ie s tm, si ba!nst v02 b!d/-i dom>; tor vdy varoval, aby som ta3ne !dral pri zatv0ran s!rov. a vlastn/ m/dros5 by mi povedie temne3 -esty, pre od 7oha, od viery v mo3e3 spasenie, len som pre2iel mier! pomo-o! v2etk-h zm&tk!, vorhaltend ako mi 3asn -ie; :emyslm, Dak!3em 3e rist!s dlho skryt. ma vedie za r!k!, nem0m vedome toko nerobia to, ako sa vedie, ale nemohol od-hli5 od sp6sob!, kedy som bval v r!ke, vlak pravdepodobne spArend, ale ved/-i nie 3e vidie5G a ma nakonie- viedlo k vysoke3 hore, ako tam bola bol 2irok obloha bola naive, boli v2etky hviezdy, a spieval -el/ -en! 3edn.ho. %ozrela som sa sp&5 na zm&ten tak, e som i2iel, hmla v2et-i, teraz za mno!, hr6za z pohanov, ktor i-h teraz za mno!, a pomyslel si, a pomyslel si, ktor viedol ma k te3to 3asnosti; Zraz! poskyt!3e >on predo mno! v vysokm svetelnm vzhad! a hovorF> 7ol som to. A nakonie-, som to vDam 3em!. A vek. nebezpeenstvo, ale bol

straten na mo3e3 -este, na tok-h svo3ho boha, keD som i2iel !liko! o take3 povahy, e sk!tone rist!s nem0 7oh 3e3 odhalG o m0 odkryl na2ielG midia to bola len s!-h0 stoli-a 7oh, roztrhan. na vzdialenom vesmre boli v pohanstva len 7oh /dy. %retoe rist!s !stanovil svo3! noh! na stolike na3vy22ie na3iste32ie miesto, a dosah!3e sa ho za r!k! a 5ah0, ako som zail to vo mne, e !dia z no-i a -haos tam dole vo svetle3 v2ky, z0le na 3ednom vdy na strane dr!he3, a vdy dlh2ia re5az-aG posledn -el !dstvo 3e vyhotoven0G ktor sa zaober0 iba 3eden intelekt!0l v 7oom kr0ovstve nebesk., o 3e to, o potreb!3ete hlavne !robi5, a 7oh tie zbiera5 tela konatiny sp&5, a riadi5 nov vietor nad vodo! nov. stvorenie, ktor. nov dy-h pri-h0dza3/ do prrody, m=tvi vsta5 a d!-hovia i3/, a pohybova5 sa tam, kde sa len kamene, hrob a tr0vy. Sk!tone tis-e :eviem, o sa m! Dak!3em, a Dak!3em, aby ho o toG popiera3/ a vysmieva3/ sa ho v6be- dobre. ?h-e2 poveda5, e v2etko bolo individ!0lne odo dne2ka a vera32ka, odtia teda ot-a, matky, !dia, orI0n kr0a, vid rast listy, nie ne3ak. hlbok. korene, vid hlbok koreB, a to v rovnakom ase vysok. mnostvo listov. rist!s povedalF :e-ha3te die5atk0 s5 k! mne a nebr0Bte im, lebo takm patr nebesk. kr0ovstvo.:e-h-eli sme v2et-i priniesli ako deti k! ristovi, pretoe sa 3eho slov0 e2te v bezvedom, nie vsl!-h, nie 3e nap&t, len vlak a tlak 3eho poehnanie r!ky snmanie, a posadil sa na poehnanie, nie 1i9n. nezmazatenm stopy, ak sa s0m -h-/ znii5 to, o bolo kedysi mal, aby n0s viedol -ez v2etky pok!sy n02ho vedomia, protivnka dra5 proti v2etkm d6vodom, vyvin!t-h po dom0-ky tkan s0m, o tie vdy kon inak, ako by slovo 7oie prli2 prost a zastaran.; To by sa stalo n0m v2etkm neba. Teraz m0 poehnanie det viery, bez toho aby sme o tom vedeli, asto bez toho, aby -h-el 3!, 3e st0le prtomn0, 3edn0 sa n0vyk!, stra-h, svedomie, i ! nem!s pozna5 ristaG 0no nie len to, o ide do kad.ho srd-a v mladosti za detsky, 3e to, o ho drG sa pridal do zbor!, ktor 3e sponzorovan a !driavan., ako v kostolo-h, na !li-ia-h, v radni-i a s/dom v zmysle !enia sa !il, k0zal a pre a pri2iel a nariadil, aby !il rist!sG i sa vykon0va v tis-o-h nie 3e v 3ednotliv-h prpado-h na -elom ale 3e, sta5 -h-e ako vonk!, kde sa !dia -h-/ in, !dia s!d-a, 3a sa modlm, aby tam, kde nie 3e s!d-a, a iadny 3ednotlive- m6e vplyv /nik!, ak -h-e prli2G na o-hran! p6dy, vzd!-h! a ivota, v2etko okolo 3e kres5anG meno ristovo, m6ete popiera5 prin! rista v0s n/ti, ne-h sa v0m to p0i rovnakoG v tis-o-h 3ednotliv-h ve-, ktor. odvr0ti5 sa od neho, andnll pobyt!, ak nie 3e zadarmo prip/tan k nem!, k nem! prip/tan e2te prostredn-tvom tohto 2irok.ho p0sma na tovar, ktor obtek0 v2etky kres5anstva, ktor. nene-h0va v0s, ak i-h -h-/ tie ne-ha5 to, o ste rista plat, ak ne-h-ete, aby sa na to. @ovorte, a3 medzi pohanmi bolo dos5 dobraG ale nebolo vedomie, e, v ktore3 s/ v2etky na3lep2ie naposledy pripo3en. @ovorte, prroda a !menie sa ani n0m e2te priniesol rista, ktor pri2iel, aby n0s z pohanovGpravdepodobne pri2iel z n0s pohanov 3eG ale iba prostredn-tvom kres5anstva, m!s pre3s5, oistili, sakra d63deme k zbonG 0no rist!s m!s ivi5 sami, m!s 3es5 vea, m!s pi5 ktor. pripada3/ vek 3eho telo, to v2etko prde k ivot! a lieenie, v2ak, to bolo leniv s pohanmiG %reto padla pohanstva. '02 oak0va, e rist!s so v2etkm ako -hyba, o -hba na kres5anovG :ie 3e

m=tvy pr0-a 3e, ale e on zaloilG s/ vy hnev0, e sa oak0va, e a3 rast -ez v0s, keD 3e as pre to rastie; 80te na ristovi v2etko, o m! e2te klesla, ale bval m!s spada5 ako dlhG ale to bolo potom zrel. !, e by to mohlo spadn/5; :ie 3e to tak, e na2iel to, o m!s by5; 46ete prinies5 a3 o ristovom hlavnm v2etky >krv, ktor0 bola preliata 3eho mene a na 3eho meno svo3e3G ale to 3e krv z vemi rovnak.ho zdro3ov.ho l0sky, tiekla z ristove3 vlastne3 krviG a -h-ete vidie5 S-heel k tom!, e od te3 doby kmeB m!sel krv0-a5, m!s krv0-a5 vetvy rast/; To 3e tak tis-kr0t zlo vl0dne od kres5anstva, ktor. nie 3e z rista 3e v2etko >?hristian vina. Sta sa pozrie5 do ristove3 vlastne3 trans1orm0-ie, vlastn v!b!. 4!ste 3! ta5, preta3te si to znova, keD !il, pre, ako to !robil a trpelG s0mG a na neho nie 3e v2etko, e t, ktor nes/ 3eho meno. :a3lep2ie a na3iste32ie, o viera a l0ska k 7oh! a !Dom bolo predmetom k nem!, to bolo v2etko plyn!li spolone >do bod!, kedy sa prvkr0t vzr0stol ristaG , Z ktor.ho bol vyroben -elokG , So v2etkmi 3eho zmysly, myslenie, kostmy 'zal 3! do seba, a toky 3e sp&5 z 3asn.ho bod!, nie 3e v doktrne len v ak-ii, ivot, smr5G -ez kad pKr prenikla to z neho v -ele3 kra3ine. Tak ist, tak vysoko, take nikto sv&t 7oh !miestnil pred nami, !miestnen0 tak vysoko, no o na3vy22i! pon!ka vo sveteG 0no niektor. @eath 3e nasledoval, 3e tam ! 3e star0 zml!va, ako 3e okrem in.hoG dal ho na v2etko, o i-h poiadal o ivote, on 3e !zavret0 so smr5o!, ktor0 in pon!k! len i5, o 3e prekona5 zlo vo svete. Ale predov2etkm star-h dobr-h, ktor0 zskala pevne32 z0klad nm, nov. a vy22ie my2lienka st/pa v ristovom !en, prev0dzkovane3 v 3eho rokovanG to by mal ma5 kad, kto si hovor kres5an, a ktor0 m0 k nem!, a ver v rista ako o ktorom toto slovo sa stalo telom na zemi, ktor m6! vola5 seba kres5an, e nevyzn0va ne3ak/ sad! 1anatikaG pretoe to 3e to, e m6eme poveda5, rist!s 3e prostrednk. Ce to n0!ka o nebeskom kr0ovstve venovala, sa neviditen, to v2etko 3e s/as5o!G to 3e ten, kto prv st<py -irkvi 3e postaven, vidie5, v2et-i by mali zhromadi5 v 3edne3 a te3 iste3 k0zneG mnoho prbytkov 7oie boli predtm rozptlen. na zemiG kad l/, ktor 3e dom m63ho ot-aG pretoe rist!s pri2iel, aby na zemi, -el 7oh! 3edinm domovom pre niektor. niektor., to 3e 3eho viditen0 -irkevG a st0le !kaz!3e na to vysoko v nebeskom dome, a !kaz!3e, z /zkosti z temnoty tohto sveta do v2ky a s ohadom na posmrtn ivot. Sk!tonos5, e 3e nastaven0 na3vy22ia ako z3edno-!3/-i a na3vzdialene32ie 3e nastaven ako s/bor m!s z3ednoti5 a na3lep2ie ako na3vy22i!, ktor0 nebola pred nm, e m! nie 3e po Bom, pretoe on to !robil.
>Tak iDte, !te v2etky n0rody a krstite i-h v mene ,t-a i Syna i 8!-ha Sv&t.ho. , a ! i-h po/va5 v2etko, o som v0m prik0zal. > T4at/2 Y_F. (). %ozri 4ar- (+, Y*V >Alebo 3e 7oh 7oh midov, m0 sa to a3 pohanov; Jno, samozre3me tie z pohanov. . 'idie5, e 3e 3eden 7oh >TSimanom ^F Y), ^*V >:ie 3e iadny rozdiel medzi midom a Pr.kom, a to 3e v2etko, obzvl025 3eden %0n, bohat voi v2etkm, o ho zavola5.> TSim (*, (YV

>A %eter otvoril /sta a povedalF. Tak som vnma5 pravd!, e 7oh nehad na osob!F Ale v kadom n0rode ten, kto sa ho bo3 a in spravodlivos5, 3e pri3at s nm>Akty, (*, ^` ^UV

Qrite nie s0m v2etky zhromaden. pod nm a poh0Ba ov-e st0le via- vo svo3e3 prek0k!, e 3e na3lep2ie, na3iste32ie lovek, ktor sa niekedyG m!s >by5, samozre3me, 3e sa podarG ale to samo o sebe to ne!robilG%ravdepodobne bol ne3ak, a3 keD nie toko, ale tak /primn. zmysle /plne 7oh!. Tie to sa nestalo, e sa posilnil a vyisti5 star. !enie o vek. mnostvo 7oieho vyvolen.ho !d! sa, e tam st0l dlho a dlho bol ti-hoG ale to bolo to, o v2etko pod nm !zavrela dohod! a v2etko b!de tak, ktor sa e2te m!sia dohodn/5, e to v2etko z pohad!, z ktor.ho s0m dohoda zo v2etk.ho 3e mon. my2lienka dohody, na3prv sa vedomie do vedomia pozemsk.ho sveta priniesol, a prostredn-tvom !enia a i5 ivotn imp!lz k 2reni! a stlaenm t/to my2lienk!, e v2et-i !dia -tia ako deti rovnak.ho m0lo, ale dobr konie- 7oha, ako oban via- ako toto tomto ivote mimo dosiahn!tie nebesk.ho kr0ovstva, a ako bratia k sebe navz03om, hada5 v tomto zmysle a kona5. To bolo asi in., pretoe idia si mysleli, e oni mali len spasenie !delen. 7ohom, a v2etky ostatn. n0rody vyraden. na zemiG ktor bol pravdepodobne odli2n, ako pohania, namiesto toho, aby hadal 7oha v p!tom l0sky, a to a3 myslel, i-h bohovia v !dske3 nezhodyG ktor 3e pravdepodobne e2te in s islamom, kde nen0vis5 k inm vieram a e9tern-h ob-hodn-h aktivt v0i rovn0 l0ske a ak-ie v zmysle l0sky k blnem!, ktor pozn0 len slep/ vier!, !mva a potal modlitby za kres5anov d6verne srden. poroz!men s 7ohom YV A o 3e dobra, tam 3e e2te stopa ristaG beda m!, e nebol /plne postaven naG o z neho rob spada3/ do b!d/-nosti.
YV

bo3ova5 na neveria-i-h a s$inI me proti nim 3e 3ednm z (Y l0nkov islam!.

T, ktor ako rist!s to vedel, povedal, e v2et-i !dia by sa mala tka5 a kom!nikova5 a ma3/ kv6li svo3e3 sp0sy, ako lenovia 3edn.ho tela; %otom, o sme videli iba rozptlen. 3ednotliv-a a n0rodyG 8ivine in-h n0boenstiev nemohol vo svo3om zm&tk! !dske3 n0boenske3 harmKnie alebo sa vzn02al tesne nad tyransk.ho loveka a !dia i2li spolone navonok, ale 3e vn/torne viazan0. to 3e posv&til ako rist!s s0m vyber0 a dlhopisov z l0sky k 7oh! a sebe navz03om pre IanI, ktor teloG , tor m0 svo3e vlastn. preliat! krv v smrti, e tiekol -ez vek. osvie!3/-e telo; %re vlasti 3e niektor. pravdepodobne prstre2ok, ale kto 3e prstre2ok pre -el/ !dsk/ ras!, ktor0 ako rist!s si spomen!l, e tam 3e -el !dstvo, pre ktor. by sa dalo tie prstre2ok 3e v2etko; %reto rist!s 3e Spasite, e vyrie2il v2etky 3edn! kapel!, v ktore3 sa !dia nemohli navz03om, dlhopisy zbran, s ktormi by mala pri3a5G !robil to do 3edn.ho, v2etko v 3ednom obklop!3/-eho kapely. %reto rist!s 3e Spasite, e m0 zlomen. koreB hrie-h!, !dske3 3e2itnosti, sebe-tvo a vlastne3 v6le. 'yk/pen neho a 3e blaenos5 Ie$&rtiI podobne3 istoty, ako sa m0 7oh, ktor pri2iel skrze prklad rista, !enia, sk!tky zmyslov-h podielnikom, ktor ho lets n03s5 svo3! sp0s! len v mieri s 7ohom a tmi, ktor s/ pod 7oo! s nm. :ee9ist!3e iadna ven0 rados5, ako v te3to poloheG a nie :ebesk. kr0ovstvo m6e by5, ako medzi tmi, ktor s Bo!

s/hlasiaG kad m6e dokon-a otvori5 dvere tm, e otv0ra dvere svo3ho srd-a tohto posto3aG Ale 3e to rist!s, ktor dal v2etky prave3 2pky na r!ke. %red rist!s pravdepodobne mal kad, kto -h-el pr0va, dobr., !2a-htil., pra-oval pre dobro !dstva a postaven na vy22i! vda3, -h-em to by5 midia alebo pohania, ani vo vy22om zmysle 7oha, ako v bene3, e s/ v2et-i v /plnom boh, rovnako ako zlo, ale ide proti mysli 7oe3. Ti lep2ie, ale i2iel s 7oo! mysli, nasledoval 3eho -elkov priebeh. Ale to 3e in e2te, mitIehn v priebeh! a neviete, odkia prde na vlak, ani kedy vlak ide, a ani neviem, e tam 3e ven v2eobe-ne vlak. 'zhadom k tom!, e 3e mierne odli2n0 od ne3G pretoe 3eden z 3eho S-hi-ksales a -ie zost0va neistG pretoe si nem6e vies5 ostatn-h bezpene. Ale zvy2ovanie povedomia o !ritom spolonom vlak! 3asn., dokon-a a3 pre3s5 hr6zami smrti v priebeh! tohto a in. 3ednotkyG to 3e Dal2 st0le. A e rist!s !robil. Take by nikto nemal by5 odmietn!t, a na3mene3 na rista, e my2lienka, ktor0 vst/pila do vedomia !dstva skrze rista, bol vdy podvedome konal v ne3, a mal svo3i-h !enkovG ako by to bolo ven. a vene pravdiv. n0pad, pokia nie s/ ! prevaovali od nepam&ti, aby pohania a midia v zmysle kona5 rovnako a v tomto smere by mohla by5 res5ania pred ristom bol; Ale 1irma a spolon smer, ale mohli zaa5, aby t/to my2lienk! ivota !d nielen v tom zmysle, e oni tie zaali vykon0va5 s vedomm toho, e bola nov0, vy22ia OinIeb!rt rovnak. !dskosti, a dokon-a a3 kad0 3ednotliv0 my2lienka a ak-ia by mohla by5 ist, e zdrav roz!m ibaG a a od te3 doby lovek mohol poehnania spasenia plne oak0va3/, e zska5 a !va5 si, ktor. mono n03s5 t! iastone pln., spravodliv., bezpen. s vedomm dobr.ho po-it! a dobr/ m!2k!, naladenie s 7oo! v6o! a dohody v dobre3 s ostatnmi, iastone pre t-h, ktor b!d/ stava5 na nadpozemsk.ho nov vst!p do kr0ovstva rista a tmto spolonos5, ktor0 sa spo3ila t! ! poda svo3i-h noriem a m!s n03s5 t! spo3ili e2te vo vy22om zmysle, a vo vy22e3 vedom.ho vz5ah!. Ale bez toho, aby vedel, o o ristovi sa vz5ah!3e na roz!m! a poda dohody, nestratil. To, o -hba, b!d/ vyhr0. StieI ale rist!s s0m dol! do pekla.@ovorme o b!d/-nosti. Ho t! !veden. 3adro a podstat! kres5anstva, tak 3asn., ako to bolo zd6raznen. t!, samozre3me, nebolo ot0zko! na2e3 kedysi vemi obmedzen pohadG Dal2ie sa n0m svieti, v ktorom sme len radi, e vzal pero z r!ky, r0d, e som vyhral svo3, vlastn svetlo a svo3! vlastn/ bezpenos5, ktor.ho 25astn, tmto sa zaloi5 t/to pr0-! a3 na pevne3 zemi.
Sozvin!t pohad na podstat! kres5anstva 3e v sk!tonosti iba para1r0zo!, ktor. d6kladn0 znalos5 -irkevn-h z0leitost TbielaV vyvin!la takisto d6kladne vo svo3e3 knihe >7!d/-nos5 protestantizm!, pre3avy vzdelan>.

Sovnako tak, ako 3e kr0sna, ako pravda, ale 3e to pohad na kres5anstvo. To z n0s rob e2te via-, a plne po-hopi5, o rist!s sto3 nad v2etk-h !d a svo3! -irkev ako dovolenk! b!de vl0dn!5 nad -elo! zemo!Gzmier!3e -el spor nomin0lny-h hodn6t, pretoe poradie, ktor. oni arI!ment!3/, 3e ! z povahy, 3e tvrd. 3adro pre pripo3enie zo v2etk-h str0n, ale nie m=tvy, alebo len privative, ale 3azd! na iv/ Lort postavy, a napriek tom! pevn0 a vemi a zostane z3ednoten, ako 3e to zvoneky a p25alky tie l2ia, kad vy22 vvo3, vzdel0vanie a prostredn-tvom vzdel0vania v ivote, !men a

vedomosti, ani sloboda a priestor, aby sa tmto korene z0kladov kres5anstva iba pevn., tip m!s by5 iba i st/pa5 vy22ie z n0s rob iada5 via- nervKzny, alebo horlivo sa h0da5 o tom, o zlato, e troska v %sme, e v2etky troska zlato, ak v2etko zlato iba troskaG zlato, to svieti a3 -ez v2etky trosky. Alebo sa v0m zd0, svetlo ve-, ktor0 3e tam len 3edna ve-, ktor0 sa 3av ako bytos5, 3adro a -entr!m kres5anstva t!; Tie by sa rad2e3 mo-G v poko3i a e v d6sledk! da5, e m6e by5 a m6e by5 nazvan kres5anomG a zaa5 znova h0da5, o to 3e. Take b!dete rad2e3 ma5 vea ako skala, a v2etky e!ere pilenre len zrazil zo skaly na3lep2ie. Tak ale b!Dte radi, e ste miesto mnoh-h, v ktorom 3e v2etko, o sa rozhodol, vea na to, o 3e potreba. 8es Zak!3em dos5, a prli2 vea, a 1andet nie na 3edn! ve-, a to samo o sebe postih vea. Teraz nebol toko, tak dlho, >ost0va v 3ednom, teraz nepo2kodz!3e spor tak dlho,> povedal len zabil vea. Tak dlho, ako >ste z3ednoten v tom 3ednom, a viem, e ste o kres5ano-h, take b!dete ma5 zadarmo v2etky> in. myslenie, 4y, s alebo vo vz03omnom rozporeG Ce to proste neodol0 3edenG take to nie 3e v rozpore s sp0se. ' tomto zmysle kolektvne a !znanie kres5anstva :e-h-em popiera5 rista, ale napriek tom!, e 3e !enkom !enkov %0na, tak ako tak, pretoe som leal iastone pokrva3/-i vek/ as5 toho, o mnoh pravdepodobne oak0va, e 3eho kres5anstvoG to nie 3e v2etko rista, o kres5an robi5 takG niektor. id/ Daleko nad r0me-, o tom, o rist!s !il, e nie 3e na od-hode, to 3e n0rast o !enie 3ehoG tm nes/hlasm s mnohmi, o si protireia v dne2nom kres5anstveG rist!s nie 3e v rozpore s0m, ale on a kres5ania. 'lastn. ristovo !enie, ktor 3e sv&t, a rista sv&tm, prinieslaG via- ne !enie a 3eho ak-ie bol posv&tn a bol 3ednm s 3eho !enm. Saz som pri2iel do mesta pln.ho pal0-ov a domov z teh0l, tv0rni-, mramor!, v2etko 3e to vhodn. a pravidelne stavan, dobre plies5 a 3eden -ez v ornament! na in-h z0!3em-ov. Ale v stred! st0la star0 kabna, neobratne, aby iadny zmysel !Dom, plne poklopy, otvory, temnom k/te, ni do seba zapad0G to bola -hba3/-e driaky, traky, st<p-eG z0zrak, e sa len dral. A 3a som sa smial na -hate, zvy2ok star.ho semibarbarske3 dobe hovoril tak kr0sne, bohat. mesto, aF Za3tra 3e to nezmysel. A keD som sa vr0til po sto rokov, s!5 boli v2etky domy a pal0-e okolo, /lomky alebo prestavan0, a in post0vali niekde inde, poda nov.ho pravidla, a pre nov. /ely. Star0 -hata st0la !prostred star. miesto, bez zmeny, s poklopmi, dier, temnmi z0k!tiami, rovnako ako Shah >som !robil v deB, pred sto rokmi, keD sa zlomil z!b as!, l0manie v2etko. A znov! po sto a znov! po sto rokov to bolo vdy tak, star0 -hata st0le rovnak, ale okolo v2etk.ho nov.ho. Ako som povedal, eD m0 7oi! mo-. A z domov a pal0-ov pri2lo vea -hor a niektor. >Qnaven a zbytone Daleko v !li-ia-h, a nemohol obnovi5, a pomohol nie lek0raG ale kto 2iel do bar0k!, ktor s0m vyzeral, e potreb!3e lek0ra, bola zdrav0 a 25astn0. %otom som povedal, t! bva 7oia sp0sa. A keD som vst/pil do -hye, ako som videl, kto poloil r!k! na -hor. a !naven., z ktor-h boli !zdravenG a 3a som si !vedomil, rista. Star0 -hata, nevhodn. na !dsk/ /ely, zle zostaven-h poda pravidiel !mel-h, s poklopmi, dier, temnmi z0k!tiami, -hba3/-e z0tvorky, zloen. z0tvorky, podpier,

o 3e %smo sv&t.. 4! sa na B! pozrie s !dskm poroz!menmG o 3e trvanliv, nie 3e to vsme-h posmievai, ako m6! !dra5 pr0-! a3 na bohat. trh! psiem, kr0sne, na ne!Ie1AIten, pln. 3asn-h m/drosti m!ov, s dobre prepo3en-h a osveden-h viet; 46! vzia5 s; A napriek tom!, v2etky psma, na3lep2 a na3-hytre32, ktor trva3/ na ven. i-h doktrn!, vypr2, da5 prednos5 v 3azde ostatnm s ostatnmi novmi v!by. %sanie 3e a b!de zloi5 star., a 8!-h rista ako %0na a opatrovnkom b!de robi5 to znova a znova 25astn0 a zdrav0 v2etk-h, ktor sa k nem! -hor a !naven, pretoe iba tak dlho, >po1lakova5 vonk!. Hi kad vplyv i-h Qrsa-h; Tak tedaF Ho 3e Qrsa-h, e 7iblia, napriek v2etkm medzier, ne3asnost, protikladov, zl. stanie tis-roia, -entr!m, zast0vka, poehnanm pre tis-e, mono miliKny 3e; ' t-hto v0d s0m o sebe nie 3e. Take ak st0le m6! e9istova5 a3 tam, pretoe v2etko -hba, vytv0ra dielo loveka mohol hovori5, pretoe by m!sel klesn/5 na v2etky pravidl0 !mel-h, ako 3e !dsky nepo-hopiten., e e2te sto3, tak to m6e da5 !Dom mo- neb!de, o obdr . Sovnak. -hyby, e posmievai posme-h, len s/ na3silne32ie svede-tvo, e 3e dran bosk. n0silie. Tak ale neb!D tak stra-h z 7iblie skry5 po2kodenie pokrytia a odmietn!5 i-h kad0 pr0-a loveka sa hanb, samozre3me, a by sa hanbi5. '02 skryt len 7oh! 3e3 skryt. vady, s ktormi sa pr0-a loveka nemohla vydra5. Ho z0le na tom, k 7oh!, ak to dr a vyzer0 kr0sne v s/lade s na2imi pravidlamiG kad kameB a tr0my bolo dobr. pre neho, zostaven 3ednm sv&tm d!-hom k pr0-iG ale to bolo ! sv&t.ho slova zmysle, ale to bolo s !dskmi r!kami, a rist!s, pomo-nk a s0m %0n poloil iadny r!k! na to vonka32ie pr0-eG Take nie 3e vhodn0 pre v2etk-h, nevo3de v2etko. Ale len tr0my, kamene s/ tie, ktor. sa nezmestia. A kto nav2tvil a 2t!doval v dome na tr0my, kameneG Sta, keD len %0n prebva v Bom bezpene a ahko k n03deni!, a ahko n03s5 pomo- s nm. A nie 3e to tak; 7r0na vidie5, kto m0 vady s starostlivos5o!, -ie, ktor 3e3 bol odmietn!t. Ste t!G ale ten, kto ven!3e pozornos5 tom!, o s0m hada5 a o hada5 s0m, kto nevid, pretoe to vyzer0, e 3e vn/torn bytia a hada5, kde bva, kto 3e bez viny, a keD vid, e nem6e sa o neho stara5, pretoe nie s/ postaran. o 7oh!, nie starostlivos5, ktor zast!p!3e 7oha v Bom.
%red-h0dza3/-e 3e de1in-ia kr0sne miesto, ktor. som na2iel v knihe ako prem2av kres5an ako Ieni0lny !mele-, a znie takto Tz kor0lok, >Z rozpory %sma> (_U* S, _` ..VF >Hlovek by si myslel, e stavba na tak. neist. a kolsav. d6vod! ako doktrin0lne s/stavy %sma sa zd0 by5 dlh0, pretoe by sa rozpadli, take a3 pri tmav2ie, mene3 3asnm !enm, e nikto m!sel vyhra5. Ale lo a ha, nepo-hopen doktrna a blaene, a kon2tr!k-ia 3e siln a nepohybliv, ako by to boli zaloen. na ven-h skal0-h. To 3e zar0a3/-e, ako sil! a st0le priazniv /inok k0zanie, e 3e tak hl/py, e sa skry5 svo3e tv0re m!s by5 pred v2etke3 m/drosti tohto sveta, a to nielen lek0ri, ale a3 2t!dentov na lavik0-h 2koly. A t!, tm, e m! r!k! na obrovsk. nezvratn. vsledkov kres5anstva, sme tie nezistili d6kazy o tom, e a3 -ez v2etky na2e [iderbellens 3ednostrann myse, ale v evan3eli! sila 7oia, ktor0 !moB!3e po-hopenie obozretn.ho niom!. > Take 3e pravda, na3m& 7iblia pre seba to, o 3e v 7ibliiF >%re bl0zniv. 7oie 3e m/dre32ie ako !dia a 7oia slabos5 silne32ia ako !dia. Ho po-hab. ve-i sveta, si vyvolil 7oh, povedal, e by bolo, aby zahanbil m/dry-h, a slab. ve-i tohto sveta 7oh vyvolil, aby mohol zahanben, o 3e siln.. A m0 re a mo3e ohlasovanie nebolo s l0kavo! slov0 !dske3 m/drosti, ale v dok0zanie 8!-ha

a mo-i >T(.?or l, YU, Yb,. Y, `V.

' d!-h! som sa raz vidie5 n0dhern. b!dovan -haty pro3ekt, skvel., e -h-e v ne3 zmizne, s mnohmi br0nami, vysokmi veami, pestro maovanmi oknami a v2etk-h st0d sa, lobz!sinIen 3!. ?hal!pa, ale 3e st0le v te3 stare3. A t0to -hata 3e -el0 3adra, na3posv&tne32ie d!nIeon v Bom, -el0 ve- by sa >letelo iba 1arebn pokrmG ako kedysi dral v pohanstva nov. -hr0me star !nhe$n kameBa ako na3posv&tne32ie, kde ot-ovia na3prv vedie5, svo3ho 7oha. Ale t! 3e via- ne kameB, 3e t! obva-ia sk/senos5 ot-ov samotn.ho 7oha kr0sne svetlo prelomenie okien obrovsk. b!dovy a vyar!3e z podlahy a na sten0-h a na -hate, v ktorom 3e premenen.hoG ale z -hatre rozbi3e svetlo, ktor. svieti zo srd-a vo v2etk-h srd-ia-h, ' te3to veke3 b!dove -h-em pom6-5 vyb!dova5, nem6em !vidie5 dokonalos5. Ale ako to, ale 3e mon., e 7iblia, keD 7oie slovo a dielo, i ! lovek str0vil n0m toko vady podiea na v2etk-h stran0-h; Take vyvol0va ot0zk! prv/, ako to bolo mon., ale e svet, ktor 3e 7oie dielo, 7oie slovo tie, take vea -hb prispieva na v2etky strany; Ce 3ednm z mon-h, 3e to tie Dal2. 7iblia 3e samozre3me v inom zmysle 3e bosk alebo IottbeIeistet pr0-e ako in. rastliny na svete. To 3e tie to, ale nie 3e obya3no! 7oh. 'y sami s 7ohom odr0a 3eho svet nedostatkovG ale potom, e 7oh tm via- presvit0 pre t-h, ktor ho tam hada5, viavady Zd0 sa, e t, ktor 3! hada3/, svieti -ez tieto vady s0m a zd0 sa, v2etky -hybyG @o-i oni s/ vdy tam, ak -h-ete hada5 pre ne, a st0le via- a via-, m via- sa potom sk/man.G 7oh s0m 3e tie st0le via- a via-, m via- sa ho hada5 v Bom. To 3e zmysel 7iblie. 7oh sa z3av!3e v 7iblii, nevie, ako to 3e nikde, s/ sk6r vzorom, ako si ho m!sia hada5, m!s hada5 vo svete, so v2etkmi 3eho -hybami, ktor. zatia nie s/ 3eho. 7osk, na3vy22ie, -el, ven0, a ven0 sprievod, ktor pre-h0dza mnohosti a 1raIment0-ia, kon1likt! a po-hb o tom, zo v2etk.ho ni2i! !dske3 a svetsk., a to a3 v 7iblii, nie 3e abstraktn. prep!sten z t-hto v0d 3e sk6r len 3asne32 vedom. a siln v Bom ob3avil v platnosti. to sa na tom A, na3vy22ie, -el0 re2pekt!3e, zl. nie s/ vady, ktor. s/ len vonka32ie, ale. Hasto s/ dokon-a len zdanliv.
'o vy22ie !vedenom bibli! kor0likov Tstr. ((V 3e n03den n0padn obraz z 3edn.ho d6vod! mnoho a len zdanliv. rozpory v 7iblii vysvet!3e, spova v tom, e my, alebo akt!0lne podmienky a sk/senosti, ktor. tvoria z0klad pre psanie 7iblie sa bli k 3azyk!, prli2 Daleko sa dosta5 kamkovek n0m a3 dal v pravom -entre i-h n0zor! m6e tam, kde sa m6e ahko sta5 potom, e r6zne spr0vy, ktor. predstav!3/ to ist. z r6zny-h str0n, zd0 sa obsah!3e rozpory, ale v sk!tonosti, e neklame. >"en si predstavte, e niekto vyrastal v s!ter.ne a ma3/ v sebe iadny obraz sveta rastln. ' rozhovore svo3i-h priateov, v2ak, kto pri-h0dza a od-h0dza s nm, padol m! s/pera pripomienky k 3edne3 a te3 iste3 rastliny, ako 3e naprklad /era sklenkov-h Dale3. hovor 3eden obas z ne3, ona rastie na v2k!, in., ktor. rast/ do h<bky, akon0hle to 3e vyhlasoval, e ona bola zakorenen0 na mieste, inokedy, e pre2li -el/ z0hrad!. Ako to 3e teraz, kedy tak priatelia s/ pre, ale to v2etko iv. int!-ia -hba, m6ete zska5 obraz tohto zariadenia, b!de sk6r na -el/ rastlin! na s-estieG;, e tam nie 3e pre neho. To 3e tie venovan0 tm, kto sa ptal psma na i-h obsah, bez toho, aby podmienko! a bez vklad! viery. >

O9ist!3/ arI!menty o tom, i 7iblia bola vytvoren0 boske3 in2pir0-ie, ak

nie. Teraz v0m, e sp6soben0 dotykom 7oe3 v2etko na3lep2ieG ale plat t! to via- ne p/hy n0znakG vietor z ne3 vy-h0dza, ide po -ele3 kra3ine a dod0vok tis- p!sinky, a nezastav sania a st0le silne32 a silne32 /dery, a pravdepodobne to pristane vidie5 ovea via- dy-h 7oe3 v t-hto vetrov, ako odvoden0 a okrem prieben-h mal-h pr-hav-h p!sinky, 3eden pozemsk z!$eht dr!he3. 4ohol by !dsk0 bytos5, alebo mohli r6zni !dia, ktor psali v 7iblii, aplik!3te 3! s0m svo3im slabm dy-hom to vietor, ktor teraz tak rozsiahla, plodn., nesmrten ran! z ne3; Ho by mohli prispie5, ne !dia bez 7oha na triV , tak i-h !dske3 slabosti a rozpory boli Tpretoe v2etko vy22ie p0smo 3e v 7oh!V, a oni 3e3 pomohol, ale vietor 1/ka siln a3 -ez v2etky tieto nedostatky. Tak to 3e vy22ia t!.
^V

%ozri v te3to kapitole. 'N. @, C.

Ceden by mohol predstavi5, e b!dete ma5 pravd! a dobro n02ho n0boenstva, a to a3 bez 7iblie m6e ma5F :o, tak nieo in. by mal reprezentova5 7ibli!G Ale 7oh 3e tak raz poehnal i-h a!tormi otvori5 k ne3 zdro3 sp0sy pre v2etky asy, a to milos5 nem6eme odvr0ti5 sa od ni-h, a napriek tom! -h-ete po!i5, a to a3 bez n0s pripravil o to ist.. Sieka nem6e !p-ha5 zdro3, z ktor.ho tiekla bez !p-h0vania s0mG nem6e, pretoe by m!sel proti tok! s0m. To m6e konie-kon-ov by5 sp0sy vo vy22-h a komple9n. zmysel n0pad pre !dstvo, ako vst/pil rist!s na svete a 3e str0vil v 7iblii k n0m. To 3e d6vod, preo t0to my2lienka pretrv0va a pokra!3e stlaenm tlaidla na veky. A nielen e9istova5 a kona5, via- a via- sa na5ah!3e, km rast/ a prevzia5 kontrol! nad -elo! kra3ino!. rist!s m6e len r0s5, nie nepomin/. Ale on nem6e len e9terne rastG rist!s nie 3e m=tvyG to, o z ne3 vy-h0dza, ktor. 3! pre3de sp&5 do neho, predklad0 m! 3e 3ehoG ktor0 podpor!3e 3eho ve- m! patr. A tak Daleko, myslm, a3 !enie te3to knihy 3e, e iastone a iastone patr k nem!, za predpoklad!, e, a tak Daleko to dobr.. ' sk!tonosti, nie ako zn02an a len v isto vonka32om vz5ah! k na2e3 v!by pripo3 k! kres5anstv!. 46ete len rozv3a5 a prosperova5 na 3eho z0kladni, o m! s-e ni, o by to nemal bra5 po 3eho poiatonom 25astie razG ale asi s nm stretn/5 bohat, o m! m6e sl/i5 raz a m!s sl/i5. %ozrime sa teraz podrobne32ie tieto vz5ahy, v ktor-h na2e !enie 3e 3adro a podstata kres5anstva. Z0kladno! my2lienko! kres5anstva sa odv3a po dvo-h str0n v prsl!2n-h vy!ova--h kon-eptov kr0ovstvo neba a posmrtn.ho ivota. %rv0 str0nka tohto vy!ova-e3 kon-ept, e sa stret0vame na3m& s dr!hm v nasled!3/-i-h astia-h tohto dok!ment!, ktor sa zaober0 b!d/-imi ve-ami. res5anstvo nie 3e len teoreti-k. !enie o kr0ovstve nebeskom a posmrtnom ivote, ktor 2ren.ho rista do svo3ho spovednka, ale a3 sk!ton. sprostredkovanie na3vy22-h /spor poehnanie nebesk.ho kr0ovstva a posmrtn ivot pre ni-h -ez 3eho osob!, aby viera v medi0-ii ho bolo po!5 -ez 3eho osob! do tohto sprostredkovan. %otvrdenie tohto sprostredkovanie, ktor0 sa zdala by5 v rozpore d6vod 3e, by5 od6vodnen. v na2e3 v!by.

%oDme sa pozrie5 sp&5. :ebesk tvor pri3ma sprostredkovanie medzi 7ohom a nami v2etky vz5ahy v6be- o pozemsk. obya3n 3e spr0v-om v2etk-h na2i-h pozemsk-h ve-, na3via- materi0l! ako tie d!-hovn., na3ni2ie as na3vy22ia, a to bez rozdiel!G 3e matka, sestra a o nie pre n0s. Ale t0to bytos5 -h-e by5 sprostredkovan, dokon-a a3 vo svo3i-h na3vy22-h z0leitos5o! s 7ohom takm sp6sobom, e v2etky ni2ie, "o$, vlastn smer, ovo-ie a lieiv. pri3ma5 3e, a m6e by5 dokon-a n03s5 iba v na3vy22e3, o 3e 3eho prkaz t-hto medi0torov, v Tna obo-h stran0-hV W!dsk. tak, e toto nebesk. bytosti ako -elok a to nielen !dsk. prostrednk nem6eme nahradi5, ale m6e s0m iba v loveka, v syn loveka, ako 7iblia hovor, e si od neho, ale v tomto miesto, n03deme ho v rovnakom ase. 'ysvetlme v na2e3 vlastne3 mysli, ako 3e to v d!-h! 3e o n0s, nesmieme zab!dn/5, e 8!-h Sv&t na n0s vo svo3i-h prostriedkov m0 v2etky d!-hmi, tak my n0zory, n0pady, my2lienky, n0pady. S6zne my2lienky vznika3/ v !dskom d!-h!, spolon. a !2a-htil, tohto a tohto obsah!. '2etky ma3/ svo3e d6sledky. Ale nie v2etky d6sledky v2etk-h my2lienok s/ rovnako d6leit. pre -el d!-ha, rovnak Dalekosiahle a vznamn.. Ce to pravdepodobne prde okamih, kedy my2lienka preb/dza, d0va :a3vy22iem! smere po -el svo3 b!d/-i ivot a myslenie, vo v2etk-h my2lienok a v2etky innosti riadi tm, a na breh! rieky, via- i mene3, nie e ho len zamestnan, ale v2etky o ho tr0pi, dost0va vplyv adresy 3eho myse. :ie pre prv ml0dee 3e vzia5 tak/ my2lienk!, alebo hovorme ivot riadenia n0pad, dlhom hadan, e9perimenty asto pred-h0dza, plavbe a zhon! to a to, ale asto pri-h0dza osvietenie zdanlivo n0hle, v neakan. !dalosti, v prpade nepredvdan-h dobrodr!stvo, nikdy nepripraven v2ak my2lienka rozbitie z dlho, sn0D spia-e nen0ron intelekt!0lne S&mlein pre ktor. v2ak podlaha d!-ha okolo von. a 3ednod!-h2ie vyhr0 S&mlein priestor a rastie st0le rozpadol po podlahe. Ale as 3e potrebn. pred tm, ne sa 5aha5 -el ivot nadvl0dy te3to my2lienkyG mnoh sa nezmest in. draho-enn. my2lienky a n0vyky ! zanaG asto pri5ah!3e op&5 t!, tam, vytv0ra spory a nezhody v d!-h!G b!de prekona5 my2lienk!; A keD neb!de prekona5, aby nebol ten prav, a len pr0vo 3e na3via- v bo3i a bo3ova5, pretoe v2etko, o na rozdiel prekona5, zatia o ostatn. bo3!3/ a h0da3/ sa skr0ti5 tm, e oni sami sk6r 3e treba prekona5. Ale tam, kde sa nieo prekona5, vznik0 mier, a !spie5 poda vekosti, ne v5azstvo 3e -el d!-h poko3n a niektor. sa hodia k podpore v2etko, v2etko 3e viazan v -elk! a von, ner!2en v detaile. To znamen0, e vy22ia my2lienka od te3 doby na vl0d-ov v d!-h!, predstav!3e -el/ d!-ha v 3eho na3vy22e3, na3lep2 zmysel, a to nielen na3v&2ie, ale a3 na3lep2ie, pretoe len dobr. sila m0 zviaza5 pevne. :ie z0sado! 3e, e sa viae zlG zbavi5 p0sk!, ktor 3e len 3eho myse. Take teraz pos!nie -el vvo3 mysli pod nadvl0do! tohto n0pad!, ako tento vvo3 mohol by5 povaovan len ako prprava na B!. A -hodia r-hle32ie a prosper!3/-e pre, keD v2etky sily, ktor. by inak odol0va3/ po-hb o tom, 3e asto roztrie2ten. a vo vz5ah! na mnoh. /ely, sel1-protireia s0m spor!, teraz niektor vo vz5ah! k niekokm poslednm /el!. Av2ak tm, e rozhodol, viazanie, be1riedend, r.ia vl0dne vy22ia myslenia po -el/

mysl, e sa vyskyt!3e v rovnake3 dobe sa ako prostrednk medzi -el.ho d!-ha a nieo o -ele3 d!-h! s0m, pretoe len my2lienka na nieo, o a3 napriek ?el d!-h zv5azil, viazanie, be1riedend, !enie sa tie zaober0 Dal2m a vy22om zmysle, 3e monos5 pred<enia prsl!2n-h vplyv sa do d!-ha do nehoG 0no n0pad rozhodn!tie v mysli s0m o sebe m!s by5 e1ekt v re0lnom vy3adren nieoho preva!3/-i nad d!-homG iadny podvod m6e pra-ova5 do bytia. @o-i vy22ia my2lienka nie 3e vdy potrebn. doplni5 v my2lienka-h na kade3 my2lienky s vedomm, take 3eho panovania bolo o BomG ale on m!s vyhra5 spr0vn! sil! nad ostatnmi my2lienkami tie as ob3avil dlho sa porovnateno! vedomie !prostred ni-h, m!sel -hodil medzi nimi dokon-a 3e v ni-h previes5, pretoe in2pir!3/-e my2lienk! nezanik0 v ni-h, ale vyv3an dominantn v ni-h a i-h vlastn rozvo3. %retoe v tomto ivote, medzi nimi vyhr0va prv. body bval.ho ivota na ni-h, v ni-h, a tak nemal by5 !praven iba v ide0lnom ivote, ale v re0lnom ivote s/ prev0dzkovan. na vkone a real li1e pra-ovn-h vz5ahov, o v zobrazenie sa za-hyti5. :o neinnosti a!sIesponnener my2lienka sta k tom!, v tele, m!s >povedal previes5, vplyv na telo, 3e p6sobi5 na telo ivota. Ale teraz 3e to e2te, a3 keD 3eho telo tam, keD zanikne dlh., vonka32ie bytie, -ez ktor.ho sprostredkovanie bol vroden v mysli. Ale ptate sa, 3e tam v kade3 !dske3 mysle ako my2lienka, /plne m! domin!3e v dobrom slova zmysle a riadenieG -h-e len preb!di5 kad tak; oko i5 a do kon-a za deBE Ce pravda, e nie 3e v kadom lovek!, ako my2lienka, e ne-h-e preb!di5 v kade3 !dske3 bytosti, akoG by mal by5 len v take3 preb!den, zd0 sa, len t! a tam odvolanie 3ednotky via- i mene3 dar, a kde 3e na3lep2ie !spie5, pretoe to 3e v -ele3 svo3e3 kr0seGnie, ale dok0em -elkom. Ale len dokaz!3e, e od te3 doby 3e kad -hybn bytos5 pre seba sam.ho, e to, o nem6e n03s5 v sebe, m!s sa snai5 dop<Ba5 s ostatnmi. :ee9ist!3e iadny !dske3 bytosti nema3/ tak. sprostredkovatea, ale pretoe nikto nem6e ma5 ho /plne pre seba, pokia nie 3e s0m prostrednkom, take by to malo ma5 len !dstvo, d!-ha !dstva, alebo d!-ha kra3iny, pre d!-ha !dstva 3e t! len skrze neho a v Bom. Ale kad d!-h vyhra5 podiel na 3eho vy22i! sprostredkovanie. T0to vy22ia sprostredkovanie teraz nie 3e len kv6li d!-h! pozemsk.ho sveta ako v n0s od 3edne3 my2lienky, ale ani 3eden pozemsk d!-h, ktor po ne3ak/ dob! sa a -hodil medzi inmi pozemskmi d!-hmi v tele t! na zemi, ale ten, ktor vo svo3om ivote a myslen na 3edne3 strane a priviedol k vedomi!, ktor.ho prv z0vit !pnanie do re0lneho ivota, ktor pokraoval a pokraoval -ez zabali5 v2etky @linen. d!-ha podriaden. !dsk-h d!-hov do kapely, na mier!, harmKnii a prave3 benm sp6sobom i-h !renia do m6ete nain2talova5 a zska5 hoG ktor. s/ v2etky pozemsk. d!-hmi m!s prida5 k vene3 sp0se, ktor. ma3/ by5 poehnan. a b!de t! alebo tam prida5 raz. Ako 3e napsan. TLil Y, (*V, ktor0 v mene Cei2a kad. koleno sklon, ve- na nebi a3 na zemi, a3 pod zemo!, a T( or. (U, YUV, e m!s kraova5, km m! dal v2etky svo3e nepriateov pod 3eho nohy. Tak a3 rist!s 3e na3vy22 v pozemsk-h svetov-h vz5ahov dominantn., i-h vy22ia vz5ah s 7ohom v na3iste32om slova zmysle sprostredk!3/-e3 d!-haG nie 3e d!-h

pozemsk.ho, zatia o on s0m 3e v Bom, ale z0st!p-a :a3vy22ieho a na3sv&te32ie, v d!-h! kra3iny, ktor. ovplyvB!3/ v2etky i-h dostal, tm via-, m dlh2ieG i syn, odtlaok 7oha -elk! v-pozem25anov. "en neberte, ak -h-ete vidie5 rista vznam pre kra3in!, rist!s, keD -hodil v -h!dobn-h 2at0-h, v mal-h idovsk-h os6bG on nemal, b!de kam da5 hlavn.G pretoe len m0lo, niektor. po-hybn., niektor. len napoly poroz!menia, nasledovalG pretoe ho tlail a !kriovaliG To 3e len zrnko ristaG vidie5 na strome, ktor 3e st0le rovnak Mrnleins ktor. vzr0stli z toho, odtiene na -elom svete -h-/, aby sa na tieB, ist. svetlo sveta, b!de vdy svieti5G ma3/ tenden-i! kr0li pred nm v pra-h!G pretoe 3eden -hv0li svo3! matk! poehnal v -ele3 zemiG ako vzrastie na kostoly, kre, na ktorom bol pov2en st0nkov, zlat o BomG m/dry hod v2etky >svo3e vedomosti pri 3eho noh0-hG 1arby a tKny sa tla !, -h-e sl/i5 v2etkm ristaG od 3esene post!pne stare3 idoly okolo. To 3e vonka32ia len, 3e ovea 2aty a zloka iba k vn/torn.m! ristoviF Ale 3eho vkon m6e 3! pozna5 z neho. :eth0ehem a 'a0v.rie.
:arodil sa v 7etleheme, The n0m ivot priniesol, a alv0rie !robil, . ns kr prerazi5 silo! smrti som i2iel veern. breh, stanie, -ez rann. kra3ine, a v&2ie, nikde som videla , ako 7etlehema a alv0rie. Ak. s/ sedem divov starovek.ho sveta vytrhol, ako 3e irdns-hen :apriek sile zab3anie pred nebesk/ mo-E 'idel som tam, kde som sa vlni5 r0d, padl-h v i-h trosk0-h, a sto3 v ti-he3 Ploria iba 7etlehem a alv0rie. [ay 3e3 &Iyptnis-hen pyramdyE ' ktorom len tma z hrob!, nie 3e smrti mier!, aby lovek postavi5 be1li#. '02 Sphin9 >v kolos0lny vekosti, 8alo by sa to vyrie2i5 Zemo! mivot 3e ta3omstvo, ako sa to stalo -ez 7etlehem a PolIote . %ozemn. ra3 na Soknabade, predsieB v2etky r!e z ShirazE A v korenenom breh! mora si %alm Parden v NndiiE vidm na svo3i-h iaria-i-h -hodieb e2te s5 na smr5 s tmavmi znakmi. vhadE Tvo3 ivot, pretoe z 7etlehema a alv0rie.

46ete aaba, ierny kameB p/25, na /p&t pol sveta sto3 st0le sp<Ba s0m so sebo! teraz, >a len prsia v0m, sporo osvetlene3 tvo3e mesia-E 4esia- 3e v predne3 asti S!n >bled, a rozdrv v0s, postava @ero , 'i-toria dostane 7etlehem a alv0rie. , tie v pastorane3 3asl -h-el narodi5 die5a, A, !trpenie !trpenie na kri kostry E vzali z n0s tr0penia postieka Zd0 sa, e p-ha nzka, to 3e kr aroIan-ia proti/stavn.G Tie pokora b!tnre zavrie5 > ' 7ethlehem a alv0rie. r0li pri2iel k !-tievanie pastierom hviezd!, obetn bar0nok, a n0rody zaali p/5 do prieneho nap&tia. To i2iel do bitky b/rky svet, ale kr na triesky, ako v-hod a z0pad bo3 videl do 7etlehema a alv0rie. TS!-kert 3e Zobran. b0sne N' s Y`_V

@ovorteF %o va2i-h !enie rist!s bol len kra3iny. A my sme si mysleli, e to bol kr0 neba. %oda va2e3 viery sa m!s >da5 m! in rist!s pre kad/ in/ hviezd!G pretoe v2et-i b!d/ st0le potrebova5G koko i-h by tam by5 >toG tak prosm do /vahy. ale na2a iba 3ednm z mnoh-h ?h-eme niekoho, kto 3e s 7ohom. A ma5 ho tak 0no. rist!s v 7oh!, 3eden s 7ohom, 3e iba v tele a. 8o mnohosti, ale to zostane asi tak 3eden na v2k! 7o rist!s, e 7oh sp03a v2etky, a3 potom, o strany 3eho, v5azia-i, zladenie, a pre v5azstvo a zmierenie na venosti z0!3m!, na3vy22i! svetsk. a konen-h obet nie 3e shyinI l0sk!, len hod zrkadlov obraz do kade3 hviezdy, nie d!t., nie pln0 podstaty. Sovnak bosk po-it, zmysly, kostmy, rovnak. slovo, lebo tak 3! nazva 7iblia, ktor0 sa pohyb!3e v 3edne3 nad v2etkmi svetmi, poad!3/ z3ednotenie v2etk-h, e vo v2etk-h sveto-h, v l0ske, a oistenie v2etk.ho zla, toto slovo ako sa stalo telom v ristovi na zemi, samozre3me, m!sel by5 rovnako ako m&so na ak.kovek in. hviezdy, viaza5 a vyk/pi5 d!2e tamtoG ale ak to ide do, koko hviezd, tak 3e to vdy 3eden z 7oha, a zost0va rovnak0, ni nem6e by5 rozptlen. pre, rozpada3/ niG rist!s kad0 hviezda m0 v2etko, to 3e rovnako ako ostatn., 3e -elkom rod zo 3e to -elkom v Bom zostal s tm, o m! rob s ristom, s 3eho zmysly, kostmy, b0sne, my2lienky, ako by to bolo in.. dispoz-ii s/ synovia rovnak.ho ,t-a rovna3/-! sa rovn0 rovnak. na vlasy, o kad rob m! r6zne iba v

tele, v ktore3 m!sia -hodi5, oko, !-ho, na top0nky, obleenie a ak. zvoneky a p25alky, ad lovek poda toho, ako 3eho in-h hviezdG Syn loveka, m!a. Ako tak @att >povedal irdns-he bratov, ako 7o syn, m0 nebesk, vytv0ra ako on, pretoe 7oh dal s0m seba do in-h hviezd, ako na zemi s 3eho silo! l0sky. A ak by sa arI!mentova5 s neba bratmi na priority nad0val svo3e3 pozemske3 !enkov, pretoe oni sa h0dali b!bon; Teraz si asi mysl, e rista, ktor 3edn.ho dBa 2iel dole, sa ! predtm il na zemi, ale teraz 3e sp&5 vo v2ke, odkia pri2iel, 7oh, s0m vysoko nad nami. Sme rist!s, my ! ho potreb!3eme, m0me 3eho dedistvo, da3te n0m vo svo3om dedistve. Sady a poklady viery, n0de3e a l0sky, pozostal-h z neho, e 3e dedistvo, ktor. ho nahrad n0m, tak sme sa zapn/5G m!sme vDane rist!s st0le pam&ta3/, ale len ako loveka z min!losti, ktor 3e teraz vo vzdialene3 v2kyG iba b!d/-nos5 op&5 dohna5 s nm. Ceho myse v2ak m6eme poveda5, prebva medzi nami, v n0s i3e, prebva vo svo3e3 ?irkvi, i3e v srd-ia-h veria-i-h a zbonG ale, e m0me na mysli len to, o 3e viazan. v na2i-h myslia-h v 3eho mysli a ide. :o dohad st0le vedie zhora -ez svo3e -irkviG oni sami, v2ak, preil len 3eho pam&ti, e nevlastnil. A -h-ete i-h ma5 tro-h! hlb2ie, a naoza3 to, a m0 a3 iv.ho rista ma5 nieo v sebe, nielen meta1ori-kyG tak to 3e povaovan. za bl0znovstvo a povier, pretoe rist!s 3e ! kon-a. Sk!tone a3 keD, ak by to tak bolo, bolo by to len m0rne, d!t. bytosti po -elom ?histent!m, a tak sme v2et-i visel spol! len menoG a len to, e rist!s v znalostne3 sp6sobom ako kres5ania sami insIemein to v0ne, alebo kno$ i3e vo svo3e3 ?irkvi, nie ako vonka32ie, nie vn/torn. d!-h, ktor !dr!3e -irkev naiveG rovnako ako svet naDale3 e9istova5 len o iv, e 7oh prebva v poznan i-h -est!, nie z, ale v tom, ako sme sami myslie5 alebo vedie5 insIemein. Ak 3e to pravda, dokon-a povedal, o rist!s a 3eho !en-i tak asto, a to, o by v&2ina !d na obya3n/ hr! so slovami, e rist!s m0 3eho telo v 3eho zbor! a -irkvi, take m0me len sami podieali na 3eho obleen. A keD sme sa nepostavili nie v2et-i, ako rista, n02ho model! sme postavili telo na onom svete v !, a v 3ednom s nm, ako by sme sa mali n03s5 v posmrtnom ivote s nm tv0ro! v tv0r;Ale kde 3e, mali by sme by5. Ale o tom b!d/-nos5 v !enie o posmrtnom ivote. @o-i doktrna d!2e z hviezd nie 3e ristovo !enieG ale tie nie 3e v rozpore s ristovm !enmG Zobraz sa iba -!dzie kres5anstva po ob3aven vedomost, ale to nie 3e v s/lade so zmyslom a podstato!G nie 3e s/as5o! d6vod!, a preto nie 3e prv kres5anstvaG m0me ristaG ale teraz m!s prs5 po prv. na to a siln. n0sobi5, rist!s zost/pil prinies5 sp0s! !dstv!, aby bol /el ristovho !enia, sk!tky. Ceden m!s >povedal si o mnohosti !d, ktor. pevne a priamo pripo3i5 k sebe v 7oha, nie rozptli5 3e3 pohad medzi vekm potom vzdialen-h svetov, bytost, o !dstvo sp0sa spoiatk! nez0vis, alebo dokon-a zdanlivo vrazn aliIn medziahl-h vo hviezda-h medzi lovekom a 7ohom, ako by to mohlo by5 e2te povaovan za tak, a tak blzko k pohanstva pohanske3 povahy by hrozilo, e privies5 sp&5. Ale v2etko 3e inak, poda ?hristi zdr!enia a Dal2 rast s0m odli2ne. , d6vod, pre ktor poloil, sa n0zory by mali naDale3 p!tova5G ktor. by mali rovnak len rozptlen., m6! sa zhromaDova5G res5anstvo 3e teraz opr0vnen obohati5 o

tom, o by sa stratila dovtedy rista. rist!s hodil v2etko bohatstvo, aby n0s viedol k ist.m! 3asnm zdro3om v2etk.ho bohatstvaG ale bohatstvo nie 3e vdy prehral s nami o neho. res5anstvo vyad!3e roz2renie a posilnenie o!t$orksG neba s an3elmi, robme to tak. Ak rist!s hodil v2etk-h !d v p!tom l0sky a to s/vis v 7oha, 3e potom nazvan, povote t/to zapletenie a zapo3i5 sa do 7oha, a nie dos5, ale vytvori5 pevn., keby sme tie !kaz!3/ poiaton !zol tohto odkaz! v 7oha; Av2ak, !zol odkaz! d!-hov 3e s0m d!-h. To 3e d!-h na zemi. Teraz bol vypra-ovan spolone iba raz bli2ie a d6verne v ristovi, e !zol, tak, e 3e !zol vo vy22om zmysle st05 ako predtm. A ktor. by sme mali by5 st0le vedom. A to 3e v rozpore s !enm rista, ak b!deme kombinova5 d!2e v2etk-h hviezd v 7oha, ako rist!s d!2e v2etk-h !d; "en to, e to nie 3e len e9terne rist!s !robil pre !d v slov0-h, ako to robme na hviezdy a to len mon.G ale sk!tkom a hmot! a ivotG nielen !k0zal odkaz, ale 3e sama o sebe vytvoren0 v na3vy22om a na3lep2om slova zmysle, o 3e samozre3me in. rist!s 3e iv oko, ktor. prehliada v2etky k=dle na zemi v 3ednom a vypitvan. a rob si t!k. Ale my sme d!t. Dalekohad na zrak, ktor 3e zaloen na k=de neba. A on n0m poiiava ani 3eho oko, tak len spadn/5 na s-estie pohansk-h /ty v potr!b.
To 3e pohad z 3edne3 anim0-ie z hviezd nie 3e v rozpore s p6vodno! z0klady kres5anstva, 3e mon. posteriori tm dok0za5, e ste pr0ve na2li v prv-h dob0-h kres5anstva nie 3e ka-rstvo v tomto pohade, ak samotn. 7iblii t! asi nie 3e mo- vonk!. :iektor. z ni-h, na3m& preto, e -irkevn ote- ,riIenes, dokon-a vyhl0sil, priamo pre t/to vier!. :esk6r, samozre3me prev0ili neIatvny n0zor. %re dok!menty nasled!3/-! pas0 z %etavii teolKIa. 8oImati-k. T.. NNN s (`+VF >@an eandem Topinion, j!ae Astris A:N4ATO trib!itV %orro e9 A-ademia et %ro1ane philosophia s!mptam ?hristianis A!rib!s importavit ,riIean A? ridi-!lis et anilib!s -ommentis st!diosor!m SQN in1e-it AnimosG j!ae et v primo libro de %rin-ipiis ?apite Septimo lati!s O9pKsito leI!nt!r, et v ?ommentariis ad Noannis evan3eli!m obiter N:SOSTA. !bi za Astris ipsis s!spi-at!r pass!m 3es5 rista f!inetiam f!arto "ibro -ontra ?els!m ill!d idem dNsore asserit, a- tam spiritali "!-e, j!am adspe-tabili p!tat ill!minatos, L!iss. Si f!ido etiam illa. j!ae s!nt v ?oeli, inj!it, astra Animalia ratione praedita s!nt, et "!-e -oInitionis Nll!minata s!nt a Sapientia, j!i est n0dhera "!-is Aeternam Otenim sensibile ipsor!m ob3em op!s est vesmr opi1i-is. intelliIibile vero 1orsitan et illor!m, atj!e eor!m e9 libero arbitrio pro1e-t!m >. >%orro j!i s!b nomine %omphili ApoloIiam edidit za ,riIena, interpolatam z S!11ino, de j!a alibi disp!tam!s, diversas v e--lesiis sententias esse di-it de ?oeli l!minarib!sF j!ae alii animantia 3es5 p!tant ratione praeditaF alii nie f!ido Sens!i @aberaF ne!tros z aliis haereti-os -enseri tamen . ipse v0m ,riIean v %rooemio "ibror!m de %rin-ipiisF 8e Sole, inj!it, et "!na et Stellis, !triem animantia sint na e9anima, pre3av!3e non tradit!r >. >%raeter oriIen s!pposititi!s j!oj!e ?lemens v libro ' Se-oInition!m v eadem versat!r ,pinion Ap!d j!em %eter Advers!s sim!la-ror!m -!ltores de-lamans si- loj!it!r.; T/ erIo Adora insensibilem, -!m !n!sj!isj!e habens Sens!i in ea f!ido ?redo adoranda, j!ae 8eo s!nt La-ta et habent Sens!i id est Sole et l!na, vel stellas, omniaj!e, j!ae s!nt et v ?oeli S!per Terrae. C!st!m enim p!tant, non ea j!ae La-ta s!nt za m!ndi 4inisterio, sed ipsor!m, et toti!s m!ndi -reator 8eber venerari. Pa!denty enim etiam @AO? -!m Nlle et adorat!r -olit!rF .. in libenter a--ipi!nt, !t es5 -reatoris -reat!rae de1erat!r 'idet!r Ambrose et Oide a11inis ,pinion, in non Cerome :am perspi-!e d!bitare sebe A!I!stine aka 1ass!s est, -!m aliis v lo-is non mn!s dil!-ide sens! ?arere

?oelestia illa korp!sy do-!erit >. Tam teraz nasledova5 %etavi!s pr0-! na proti-hodn. n0zory in-h -irkevn-h ot-ov.

%avol hovor TSimanom ^, ^(VF Ako; %otom sme vypr0zdB!3eme viero! z0kon; Qrite nieE :a rozdiel sme stanovi5 z0kon. Ak hovorme, koneneF Ako; %otom sme, aby strat! viery skrze poznanie; Zaleko i ! 3e toG 0no, sme nadviaza5 na vier! skrze poznanieG ale obnovi5 to, ale tie vyad!3e nov. znalostiG ale znalosti by by5 slep, bez toho, aby star. viery. A tak sme v2etko, o vieme o nebi a3 na zemi, dohromady, aby bolo 3asn., e m vy22ia 3e znalos5 3e postaven, vy22ia !enie rista a rozbate 3! a pevne32ie 3eG znalos5 sama o sebe, ale iba s nm.
>' -irkvi %0na, ale obe pohlavia by nemala s5 -esto! od ivota k smrti, ale vdy iv2ie, be$!s#terem ivot. SloIan kres5anske3 teolKIie sa nazva vpred, -ieom 3e presn. a dostatone 3asn0. To 3e teraz via- ako inokedy teolKIie b!d/-nosti, t3 ten, ktor preil pri-h0dza3/-e Iener0-ie evan3elia v nerozl!ne3 priatestvo s vedo! ako ven.ho ivota poklad na nov vkonne32 l0sky. > TPap, oment0r k OvanIel. Cohannes. ^. vyd l (_`*. v. `*.V

" ! 8.vere;n+ ,vah-4 historick+.

%oDme sa na z0ver, s niektormi /vahami sp&5 do vst!p!. A3 keD predstava, e hviezdy s/ vy22ie d!2o! bytosti, teraz -h-e, aby sa zmestili e2te v iadne3 z na2i-h vede-k-h a n0boensk-h syst.mov a zd0 sa, e 3e to proti prirodzen.m! odtok! z prv.ho non2alantn kr0sne3 sp6sob pohad! na prrod!, prim0rny z3avenie bosk.ho na loveka. '2etky n0rody, m6eme st0le po/va5 v detstve, tak vea e2te v na3kra32om vek! ml0dee do ne3, 0no, niekoko tis- rokov i po !ritom vvo3i, hada5 7oi! sk6r ne mimo alebo nad prrodo!, 7oh d0 telo d!-h!, rozveden. a to ako s vnimko! nieG pretoe viem, e to nie 3e rozvies5 na seba. Sl!ba 3e prrodn sl!ba. ' prrodn-h sl!by, ale sl!ba hviezd sa ako na3viavznan individ!aliz0-ie bosk. 3edne3 horne3 mieste. ' sk!tonosti, 3eden m6e arI!mentova5, e tam bol !-tievan nie aste32ie, a pevne32ie a vy22ia vo v2etk-h prrodn-h ob3ektov ako s/ hviezdy, pred v2etkmi Slnka a 4esia-a. W!dia, ktor ma3/ takmer ni in. spolon., Pr.-i, %erania, hind!isti, PrKnska, :ado$essier atD atD v2etky sa zhod!3/ v tomto presveden z0pase, na3lep2 d6kaz, e nie s/ to poial si od seba navz03om, ale erpali zo zdieane3 prrodn. zdro3e. Ce to viera v bostvo hviezd v sk!tonosti inak ako na zvl02tnosti, ktor. viera midov, 4!slims, a, prid0me, sami proti sebe -harakterizova5 kres5anov. Tieto 1!nk-ie b!d/ z !d, verili iba v s/lade s, pretoe ma3/ od ostatn-h !d, ktor vedia o tom, a ak niektor z ni-h zomrie, v2et-i idia, moslimovia a kres5ania, a or0n a 7iblia by bola znien0, bolo by navdy s 3!daizmom, Nslam, kres5anstvo, v osobitnom zmysle, v akom sa teraz proti sebe sto3aG ak sa rovn0 v2eobe-ne3 a ven. pravdy, ktor.

kres5anstvo s ostatnmi n0boenstvami iastone spolon. a iastone mimo ne3, b!de m!sie5 opakovane tvrdil, znovaG ale nie 3e si ist, e by sa sami -tili, ako !-tievanie hviezd. Tie by v prpade v2et-i Pestirnanbeter !mierali, vdy zaa5 znova, ak sa !dstvo znova beIMnne, pretoe tam s/ za!3mav. priny To vyplva z povahy ve-i a !dia sami na a domorod. sp6soby. Ak. s/ tieto prleitosti; ' n0dhera, vzne2enos5, v2ka, neprst!pnos5, nez0vislm sp6sobom, ta3omn poriadok hviezd, z0vislos5 loveka a -ele3 prrody v s/lade s na3d6kladne32ie a na3v2eobe-ne32ie vz5ahy z /inkov i-h vl0dy poas dBa a roka a rozhodol takto ob-hody, n0de3e a /rody loveka. @lavn. 3e lovek 3e na3vy22ia, id/ nevslovne vysoko nad hlavo!G e svieti v2ade po -ele3 kra3ine. '2etky pravidl0 ivota v ase, v2etky prr!ky -ez rozahlosti priestor! pod i-h klob/ka. Hlovek sa nesmie pozera5 do slnka, tak siln, e sa svieti, ale on m6e v2etko vidie5 len i-h z0sah!. ,na pokra!3e, a v2et-i sa preb!dG pri5ah!3e kvety, vt0ky volanie, o sa odr0a v rybnk! a rosyG to vonia a spieva k ne3. Hlovek sa ne!va!3e, o to znamen0, ale to bez toho sa domnieva, 3eho vznam tvrdia, a to tm sk6r, m mene3 si mysl, a rozhodne presne32ie, 3e to mene3 o tom, ako sa konene, via- myslG ako na3vy22 rozvo3a d6vod! mono n03s5 iba vsledok prv.ho splodeni! boh in2tinktom. 'erme, e hl/po, e divosi by5 oslepen 3asom Slnka a 4esia-aG rovnako pravd!, keD hovor, e sme slep, v2ak 0no. 'idme, ni via-, ne vek. iarovky vo hviezda-h, a pravdepodobne tam s/ svetla, ale tie, ktor. zap0lil s0m, kto sami pre3s5 halo!, ktor. osvet!3/, a na2e ivotn. lampy vyiv!3/ 3!. Ho nema3/ ni via-, ne na2e lampy, a primitvne !d, proste ni, ale s pohadom v2etko, o ma3/ via- v 3ednom zhrn!l, keD povedalF O9ist!3e 7oh d!2 bytostiG ale my sme stratili pohad, ktor vid v2etko naraz, a vidie5 tak nevslovne mnoho a mnoho !d v pam&ti, e sme asi ! videli, o to 3e na3d6leite32ie. To m0 prslovieF >. ,n 3e tak !il, e nem6e k0za5> Ale my sme sa !ili, e ne-h0p! podstat! k0zanie. A pretoe neroz!mieme, ak b!deme dra5 tie, ktor. st0le po-hopi5, preo sa tak hl/poG ale t! 3e proste nieo, o sa m!s dra5, ako na2i-h mysl dopred!, ako to pri2lo na na2e stratili na2e po!itie po-hopenie samotn.ho. :iektor iste Zd0 sa, e to 3e dos5, aby viedli -el. prrodn. vn!kn!tia viery hviezdy, aby vyvr0tila ho s nm. Ale mne sa zd0, nie 3e presvediv. porovnanie, sk!tonos5, e m0 tak. prirodzen. priny a prleitosti k z0ver!, e tie m0 svo3 z0klad v prrode. Ak sa iadne tak. prirodzen. nab0danie, b!de ma5 iba raz v ase a mieste, vytv0ra vzhad, ako, a a potom by sa dalo hovori5 o podvode. Ale 3e tam naoza3 tak0. 8okon-a in2tinkt zvierat 3e sk!tone spr0vne veden prrodnmi prleitostia-h, e sme 3ednod!-ho ne-h0p!, rovnako ako so zvieratami. Hlovek a !dstvo, ale nie mene3 rodia s in2tinktom, ktor. id/ len na vy22-h rastln !dstva v s/lade s na vy22i!. Ho sa mlad m! 3azdy hviezdy vier!, m6! by5 len z rovnak.ho zdro3a, ako e nikdy predtm nevidel let! vt0kov z ni-h, nikdy rozvin!t0 kra3ina z0visl0. Ale 3e to tam. 4anelstvo mysle lod a kompas vymyslel, o vedie k tom!, mali e9isten-i! vzdialene3 kra3iny, v d!2i i na krdla-h vt0ka, ktor nem0 n0zor. Take to m6e trva5 dlh/ dob!, ne ak.kovek de1initvne z0very, vedie n0s sp&5 k viere vo vy22e3 d!-hovne3 podstate z hviezdG ale e lovek 3e riaden veri5 v to pred v2etkmi okr!hmi, dokaz!3e, ako vea alebo via- ne ak.kovek n0sledn. z0very pre spr0vne

zaloenie vo viere. Ale v prpade, e lovek a !dstvo rastie, in2tinkt 3e straten0, a on !zn0va prsnk matky, matka, znie ! -h0pe. %retoe !dsk in2tinkt nie 3e tak odoln ako ! zvierat, ale z predne3 myse pra-!3e, preto, aby ho znii5G 0no, to by malo by5 tak. 'idme teda, v hr!b-h n0rodov, ako s/ teraz, a v histKrii, via- ne len 3eho pozostatky, 3eho prer!2enia, ako -elok, ist., bezpen., pln.. Jno len prv. kroky, ktor. rob nepoko3n st05 !dsk roz!m, ako vykona5 na3v&2i! s-estie s/. %reto, to m6e tie by5 ist, e neistoty, v0havosti a klam! veri5 s!rovn n0rody ne-hba. "en nie v2etko m6e by5 tak void te3to viery, ako si ho !dra5, ak sa vyvin!la ako prirodzen rast s trvalmi hlavnmi a z0kladnmi 1!nk-iami, ktor. pre-h0dza3/ v2etkmi aber0-i, a prid0me, len keby to bola pravda, v2etky smery Nrr!nI zhrn/5, aby sme mali naoza3stn -elok. A tak vidme stran! by sa dop!stil v tom, e niekedy 3edna :a3vy22ia 7ytos5 v mnohosti bytost, ktor-h 3ednota by to malo zosta5, ale sk6r rozvin/5, rozpadlaG miesto 7oha, tam sa skoro iba bohomG Hoskoro horne3 bytos5 rozpadla sp&5 do trieskyG tak sa oskoro mori a vo vzd!-h!, a lesy, nesl/i skaly, nieo v6be-, ktor. 3ednotlivo padli do oka, a napriek tom! len vo vy22-h s/hrnn-h pota ako 3eden. Ale keD sme si vedom te3to strane -hyby v primitvne viery, na z0klade sk!tonosti, e 3e potomkom svo3ho ist.ho 3ednod!-h.ho prve3 prinyG take b!deme e2te m!sie5 pozrie5 na to e2te stran0-h pravdy, in1orm!3te n0s o odkaz na tento p6vodn zemi a 3eho okoliaG ale to, o by to st0le plat, ak nie 3e povaha v2eobe-ne zost0va iv0, a ! v6be- nie rozdelen. do 3ednotliv-h a3 iv. bytosti na loveka a zvierat0 tie. Ale to 3e st0le pravda, nem6e by5 ot0zka pre Ierei1teste d6vod!, e pozera5 sa -ez v2etky hviezdy, ako na3vy22 individ!aliz0-ie bosk., pretoe naoza3 vynikn/5 ako tak0 primitvne viery predov2etkm. ' naliehav-h prpado-h STAS sl!ieb, ktor. s/ v prrode a !Dom, m6e to v podstate len zar0a3/-e, a to sn0D v rozpore s hmotnos5o! kladieme na t/to t.m!, ob3av, e to ist. nie 3e naoza3 vemi Dalekosiahly v primitvne3 n0rodmi tvrdil, ako si samozre3me m6ete poveda5, len to, e on robil na3lep2ie tvrdil. Teraz tie 3eden z0vod bol pravdepodobne pr0zdny priestorG ak ale "ea1s poda r6zny-h str0n a na3via- enerIi-k vhonky, take ak zahrnieme a3 listy rast/-e na 3eho -harakter a potreb!. :ie mene3 prirodzen. a nevyhn!tn., ale rastie mlad.ho m!a s presvedenm, e hviezdy s/ od 7oha d!2o! bytosti, keby to vyb!-hne v kadom bode tohto rozhodn!tia. 86vody, pre ktor. m6! by5 ahko rozpoznan. 'zhadom k tom!, !-tievanie nebesk-h telies ako bohov namiesto 7oh ! obsah!3e myln/ predstav!, v myslia-h p0d!, ako zaal 3ednotk! zab!dn/5 v mnohosti a strati5G take 3e na dr!he3 strane, zab/dania a str0-a detaily Dal2ie podrobnosti, pokia ide o rovnak. -hyby, len to, e na3d6leite32ie in1orm0-ie s/ na3mene3 predmet. @viezdy nad nami nie 3e 3edin, v ktorom len rozko2n v podstate v2etko 7oh z3avil, a po realiz0-ii v2etk-h 7oe3 via-, alebo dokon-a od zaiatk!, e 3e vo svo3e3 3ednote a rozmanitosti z0roveB nema3/ dos5 pre 3ednotliv-a, 1rak-ie !dstva sa podieali na !-hopenie r6zne strany v2etk-h 7oha, pretoe to zviera, e smer in2tinkt! takto. S ohadom na v2etky smery dohromady, take 3e op&5 -el. :aprklad, niektor., ktor. vyzera3/ na -ele3 oblohe smer!3/-e -elistvos5 i-h bez ohad! na 3ednotliv-h nebesk-h telies !-tievaliGvenovan0 ostatnm, pohad via- na

zem !enie, na3lep2ie pozemsk-h sl prrody i-h !-tievania, a hadal vo v2ke ast, vzd!-h, more, hory, stromy, zvierat0, ni vyhra5 -el/ ve- znov! ! straten.. :iektor. n0rody s/ niekedy tak n!dn., take zost/pi tak hlbok. divok., e oni len myslie5 na Dal2ie 1yzi-k. potravn a potrieb. Ce vdy zost0va pravdo!, e e9ist!3e prirodzen0 sl!by kdekovek sta5, e svet zanaG a3 v seversk-h d!-hov a d!-hov sl!by st0le stra2 all$&rts v prrode, a e nad v2etky hviezdy boli zosobnen. ako bosk0 bytos5 zvl02tne a nesl/i, na3m& tie n0rody, ktor sa podieali a3 na z0rodok vy22e3 k!lt/ry v sebe. me a3 bibli-k0 predstava an3elov sa pest!3e z ni-h, bolo spomen!t. sk6r. A /asn. a vznamn., m!s sa n0m 3av, e s tako! prino! roztrie2ten.ho zv0enie pozemsk-h sl prrody, ktor. sa !rite nepodarilo !platni5 svo3 vplyv, ale a3 na Zemi, a to nielen v stare3 klasiky, ale v ovea S!der n0rody !-tievanie !il ako bytos5.
Ako vek bol 2renie hviezdy sl!by od nepam&ti, 3e lep2ie, aby bolo 3asno, keD p63deme do detailov na to. (V
(V

:a zaiatk! nasled!3/-e3 3e z veke3 asti erpan. z 4einers >de3n n0boenstva>, pravdepodobne nie 3e na3lep2 zdro3, kde sa 3edn0 o ostr/ kritik!, ale t! dos5, ak sa vz5ah!3e len na prehliadli roz2renia ob3ekt!.

Q-tievanie slnka a mesia-a medzi Pr.kmi a Simanmi, 3e dos5 dobre zn0my. Ale tie sme si t/to /-t! medzi n0rodmi, ktor. sa na-h0dza3/ v spiso-h klasi-k.ho starovek!, v na3v&2om rozmere, ako OIyp5ania, %erania, Asrania, ?halde3gm, Srania, Leniania, Sktov, 4assaIetae, Arabov, Nndov, keltsk. a Ierm0nske n0rody . 4en0 ,siris, @el, 7el, 7al, Abel, AlaIabal!s, kolos, atD s/ v r6zny-h kra3in0-h na slnk!G Nsis, 4ithra alebo 4ader, 4ylitta, Alytta, ?abarete, Mlila%
Mstarte% Oerceto at= na mesiac# Sovnak !-tievanie 3e tie n03den v star-h 1nsky-h a slovansk-h kmeBov YV , per!0nske3, :orth Ameri-an Sedskins, 4alabar, obyvatelia onIa ^V atD Zale3 slnko a mesia- 3e obzvl025 obya3n !-tievanie plan.ty, ktor.ho bol zn0my v dobe antiky, so zahrn!tm Slnka a 4esia-a b, teda poet dn v tdni, a posv&tnosti pot! b v6be-. 'o vy22ie !veden-h n0rody, ktor-h klasi-k starovek zmieB!3e !-tievanie plan.ty sa zd0 by5 do-ela bol ako v2eobe-ne ako slnko a mesia-.A3 medzi hind!istami, Arm.nsky, Lormosanern okrem in.ho, e nastane. %er!0n-i !-tievan okrem Slnka a 4esia-a a %le30dy `V The rovnak. hviezdy, 3e !-tievan Tap!3ern, hr!b !d v C!ne3 Amerike. UV %re Lnmi hviezda zvl02tne vyznamenanie 'eke3 4edved obdrali +V , atD Spoiatk! sa zd0, e hviezdy na oblohe, pretoe s/ v2ade v platnosti, !-tievanie slnka a mesia-aG nesk6r asto antropomor1ism!s sa !-hytila, a !-tievanie !st/pila do -hr0m!, priraden. k symbolom a h!manizovane3 obrazy t-hto hviezd, take nakonie- namiesto prirodzen.ho tela asto /plne h!manizovane3 !dia pri2li, ale ktor, 3eho -harakteristika a vznam prrodn. orI0ny poial. %erania mali dlh. Jzie, Ir.-ke ostrovy a OIypt bol podmanil si, ako sa st0le !-tievali slnko a mesia- bez v2etk-h -hr0mov a s6-h. Nba Arta9er9es 4nemon na slnk! a mesia- vyb!dovali -hr0my a postavil so-hy. ,braz Slnka, odohr0va3/-i sa v kry2t0li, presvitalo stan! 8ari!s. bV %od podobnm obrazom sa %eoni modlil _V a %er!0n-i )Vna slnk!. %. Si-ard (*V n03den v eIyptske3 skaln vklenok, v ktorom bolo slnka prezentovan. vo 1orme loveka, obklopen. l/e tv0ri a !prostred s obe5ami a obe5ami kBazov. 4edzi Arabmi rohat pl0tky boli symboly mesia-e. Pr.-i

zaloili mesia- s rohmi a slnko s l/mi z ((.V '2etky z !veden-h ikon a s6-h boli straten. posledn vo v&2ine vek-h n0rodov v oblasti !dsk-h podobn. obrazy. 8okon-a a3 vo dni, @erodot!s prezentovan. ako ,siris ako Nsis v !dsk-h post0v predstav!3/ iba 3eden z dr!he3 s !hkop1e alebo s rohmi kravy o11. Sovnak historik videl a po!l v -hr0me 7el!s v 7abylone nikto in ako lovek-ako so-hy. 7ronzov. so-hy 1eni-k.ho 4olo-h bol v neskor2-h dob0-h !dsk-h podobn., okrem toho, e !dsk tr!p 3e kladen na hlav! tea5a. ,ni natiahol svo3e r!ky, v ktore3 dali de5om, ktor. boli obetovan k ne3 po tom, o oni robili so-hy red hot. (YV %erania predstaven v neskor2-h dob0-h 4ithras ako kr0sne mladosti a mesia- v enske3 podobe na dvo-h koles0-h ko2ka pred, ktor bol 5ahan dvoma koBmi. Ak -h-ete vy3adri5 zmeny mesia-, dali obraz rovnak-h tro3ak.ho !m$!ndenes tv0r s hadmi, (^V elti vo 'eke3 7rit0nii si myslel, e slnko ako kr0sne vlasy bohatm mladkom, ktor nem0 poh=da3/ kr0sne d-.ry m!ovG a nesk6r :em-i tvorili 4esia- v podobe m!a nosi5 nov. rohat mesia- na prsia-h. (`V3e zn0ma kolos0lny obraz slnka, ktor st0l nad v-hodom do prstav! Shodos. (UV
YV

%ri-hard, prrodne3 histKrie !dske3 rasy lye. Th NNN. ,dbor l S. ^Yb. ^^`. `_*.
^V `V UV

"indemann, Pes-he. 'N. `b UY U^ 8obrizho1er, @ist. de Abiponib!s Q. (*^ 8obrizho1er, "?% (*`
Prichard% ?at(r"esch# Hh III# 6d1or l p 2P

6:

bV

S!per sv&tost0nok, !nde zo v2eobe-n.ho -onspi-i %osset!, imaIo Solis ?rystall in-l!sa 1!lIebat. ?!rti!s NNN. ^
8:

Pello(tier% Qist# de 5el*te R% S la Qa.e v rok( &P'0#

)V

Zarate, @ist. de la -onj!zte ste %.ro!. Amst. ' rok! (b**. N. (U Si-ard, 4em s!r lnOIypte. p (b+

(*V

&&:

(YV (^V (`V (UV

7eyer ad Selden!m s. YUb %hilip T!rre -l 8reyer 'erm. S-hr T(bU`V NN, s b)_ %lin. ^`, b.

:0dhern. slnko -hr0m e9istoval v nao v "o!isiane, a v %er! hpanieli na2li n0dhern. S!n Temple, z ktor-h na3m& -hr0m vynikal v ?!z-o, v ktorom boli steny povaovan. za zhora dol! po -elom zlatom. :ad olt0rom 3e obraz slnka na zlatom tanieri neobvykl. hr/bky. Nnkovia dali sami seba za synov Slnka. 4esia- mal vzne2en -hr0m, ktor.ho steny boli prekryt. strieborn list v %er!. , hviezdne3 !-tievanie star-h %eranov a Nndov A3 nasled!3/-e in1orm0-ie 7!rno!1 a ?,"O7S,, e2te zdiea5 Tpo %ri-hard v >:at!ral @istory o1 the @!man Sa-e>, Th NNN 8iv Y. str `YV. SF >' monoIra1i0-h 7!rno!1 o maIi-k. 1ilozo1ie a !-tievanie 7oha, zistme, e my2lienky starovek-h %eranov neboli tak ra1inovan. a meta1yzi-k, pretoe !k0zali nov2ie spisovatelia.

Svetlo, ktor. bolo predmetom !-tievania nebolo, ako sa predpokladalo, stvoren.ho svetlo, z ktor.ho vytvoril, 3e len odrazom. >svetlo, vzia5 abstraktne,> povedal 7!rno!1, >nie 3e predmetom !-tievania v Zoroastrian knih0-h, ale svetlo slnko, mesia- a hviezdy.> Nde o >l!mina sine %rin-ipio e9 sebe ?reata>, ako sa nazva3/ v 'endidad Sadeh. perzsk n0boenstvo 3e pozostatkom d0vne3 !-tievanie nebesk-h telies, ktor0 Zoroaster modi1ikovan-h a nazdoben, ale nie 3e potlaen. 7!rno!1 porovn0va tento !-tievanie materi0l! svetla s %eranmi sa sl0vnym Payatri z !rodzen-h, modlitbo!, ktor0 sa vyskyt!3e na niekok-h miesta-h vo '.da-h a bez po-hb 3e pozostatkom d0vne3 !-tievanie @indov. To bol preloen ?olebrook taktoF >Tento nov a n0dhern -hv0lospev, o brilantn., vesel0 slnko, n0m pon/kol by5 spoko3n tmito slovami bane. Zale3 sa t/ba d!2e, rovnako ako 3emn lovek had0 ob3ekt svo3e3 l0sky, by r0d slnko, s vhadom v2etky svety na2e o-hran-a. > >4yslime na /-tyhodne3 svetle boske3 S0vitr, bolo by to vies5 na2e my2lienky -tihodn.ho m!a, sprev0dzan po-hopenie, poDme pozdravi5 bosk/ S0vitr s obe5ami a -hv0lospevy ..> S0vitr 3e koment0tora, ktor ?olebrook nasledovala, ako vraz >bosk.ho Stvoritea, ktor 3e svetlo z vesmr!> pri3at.G Ale S0vitr znamen0 iba >slnko>. - S. [ilson "e9i-on, a ?olebrook, na '.d, 0zi3sk-h. Ses 'ol _, s. `**, okt0va edG i O. 7!rno!1, O9trait dn!n -ommentaire et dn!ne no!velle trad!-tion de 'endidad Sade, ln!n des livres de Zoroastra. :o!v. Co!rnal. Jzi3sk.. H ^, > T. TeolKI v St!dent a re-enzie (_`)V Ako Daleko pod severoameri-k-h n0rodov nap0da !-tievanie slnka a mesia-, nasled!3/-e vBatok z papiera NP 4Aller na my2lienky vek.ho d!-ha na severnom Ameriania -h-eli na!i5F >'2eobe-ne mnohobostva z Sedskins 3e zl/enina 3!ne3 bezprostredne3 prrody !-tievania a severne3 d!-ha !-tievania, ktor. spolone roztaven.ho k modl0rstv!. C!ne3 !-tievania prrody, st0l v ele slnene3 k!lt bol vykonan v -ele3 C!ne3 a Stredne3 Ameriky 2renie, a bol tie -til v starovek! , t3 pred imiIr0-ii severn-h kmeBov, v kra3in0-h starovek.ho me9i-k.ho -is0rstva. ,d !rit-h okolnost, ale teraz sa zd0, e pri3at. v kra3in0-h s/asne3 Spo3en-h 2t0tov a 7ritsk. Amerike pred divok.ho lov-a pop!l0-ie kra3iny z h!ste3 pop!l0-ie -ivilizovan-h kra3in0-h bol tie, kde to slnko sl!ba sa konala ....... %otom, o tento prrodn sl!by Tt3 na i-h z0kladeV, teraz !-tievan im TSedskinsV body, ktor. sto3a v -ele3 prrody, aby i-h /inky, ako vek a sl0vny, a -vienie na d!2! a os!d !d siln vplyv, take in ako slnko mesia- a hviezdyG %le30dy sa nazva tanenk a taneni-aG ShootinI Stars s/ bosk. bytosti, rovnako ako d/ha a pol0rna iaraG medzi prvkami 3e oheB na vr-hole, ktor 3e obzvl025 !-tieva3/ 8ela$areG potom post!p!3te poda hromy a blesky, b/rky a kr!pobitie, pramene, potoky, rieky, Seenn, o-e0ny, skaly a stromy, rastliny a dokon-a a3 -el. lesy, ktor. s/ obdaren. reiG ?hippe$&er ma3/ kr0sny leIiend o p6vode 4orninI Star, -ez zmeny od letom a zimo!, a podobneG na 4inIost&mmen sa 4andans a 4Mnitarris bohyne rastlinne3 r2e 3e zn0ma ako star0 ena, ktor0 nikdy ne!miera, !-tievali. T[ied, NN (_Y (Y(V ...... '2eobe-ne, v2ak, bol !-tievanie vek. -entr0lne hviezdy, ako slnko sl!ba nie 3e na dne 4ississippi sa konala iba s Apala-hiten na Lloride a nao, ale tie v2etkm severn-h kmeBov ako "eni "enape-ako 4inIo a n0rody na z0padne3 strane v Severne3 Amerike, ako ali1ornania a i-h s!sedmi, a potom na [akos-h a [ot3&ken. 'o 'irInii sa obetoval slnen. tabak a postavil na 3e3 poes5 pyramdy a st<py, ktor. s/ zast/pen. .... Ak :ado$essier /den., take sa obr0tili svo3e tv0re k slnk!, !k0zal 3e3 ?al!met alebo 1a3k! mier!, povedal, dym, slnko E ..... ' tomto bezprostredne3 prirodzen. 3e teraz zah=Ba5 sl!b! zvierat ..... T0to prrodn0-!-tievanie, toto !-tievanie nebesk-h telies a zvierat z0vis na presne predstav! o b!d/-i-h d!2 dohromady, a ho-i oni s/ zvya3ne navrhn!t. tak, aby 3eden predpoklad0, e miIr0-ia z !dske3 d!2e prostredn-tvom obo-h nebesk-h telies, ako zvierat0. 46ete zastavi5 hviezdy sdiel zosn!le3 d!2e (+V , alebo 3eden ver, e s/ samy o sebe por!ite. (b.V Tak zornika k boli neskore3 4Mnitarri .....

(+V (bV

'ollmer Hl0nokF ,tsistok. [ied, NN (UY

<ozmolo"ick2 hist8rie 1ola m.lienka tie0 kosmo"onick2 herectvo% a ako slnko ale1o o1loha 1oh 1ol tie0 Greator# Preto medzi hind(istami% 1oh slnka% je tie0 s5asne Oemi(r"# + Per( je tie0 1oh slnka% Greator# Te najv.* 1oh si1*rskej nrod. 0ije nielen v ne1i ale1o na slnk(% ale stle to slnko sm v tomto d(ch( 9St(hr% rel ale1o S# 2DD:% a ve,k- jarn- >estival. zost(p 1oha Slnka je oslavovan2 9BUrres% Vzijsk- $.then"esch# ''#: ##### Z Jedskins sm je koncipovan jej ve,k2 d(ch ako 1oh slnka# Ho 1olo *s von nieko,ko mien z% rovnako ako Qarako(annentakton znamen% 0e sa via0e na slnko% a Q(rons MreskoAi% IroW(ois M"riskove s slne5n- 1ohovia#Mvak% in- medzi 1ohom slnka a ve,k-ho d(cha rozliova# OelaAare je Foh ne1ies najv.* 1oh% slnko% dr(h2# 9@oskiel#: Vno% dokonca (ctieval @enapestamm na GhippeA/er Qoci ve,k2 d(ch $anedo% ale ani slnko% ani mesiac# Heraz% ak no% avak v niektor2ch @eni @enape +e,k2 O(ch je (ctievan2 menej ako 1oh slnka% tak (r5ite na Xlorida ,(d*% ktor* Mpalachiten% ?atchez% at=% vrtane jedn-ho v2znamn-ho v2nimk(# Mle tie0 v in2ch @eni @enape% ako sa ztok.% ve,k2 d(ch 1ol (ctievan2 ako slnko% a znov( na inom @eni @enape mierovej rrk. slnka o ve,k2ch sviatkoch na <itsch $anit( osvetlen2ch na po5es% a 0en. maj pri v2chode slnka ich Oeti dar# +eo1ecnejie% njdeme vak aj ve,k2 d(ch ako slne5n2 1oh (ctievan2 v $in"ost/mmen# Pn 0ivota% ale1o star2 m(0% ktor2 nikd. ne(miera% preto0e oni 5asto hovoria +e,k2 O(ch% je 1(= samo slnko% ako sa $andans% $Unitarris% Flack>oot% ale1o to% 5o chce poveda to ist-% Pn 0ivota m svoje s*dlo v slnko# ?adoAessier (dr0a slnko pre Stvorite,a% m40ete o1etova to najlepie z lov(% prv2 d.m z potr(1ia a modli sa k nej pri v2chode slnka ##### Ako teda asto na Sibri na3vy22 boh a v2eobe-ne neba a slnko z0roveB TSt!hr Y``V, take o ni mene3 z3ednotil Nroj!ois Preat Spirit AIriskove a @!rons Aresko$i oba po3my z neba a slnka v sebe. Nnak v2ak, 'ek 8!-h 3e asto !-tievan rovnako ako 7oh neba. > Ako sa zozn0mi5 a3 star 1ilozo1i, na z0klade pohad! na prrod! a prrodn. pohad! na ve-i sa vy-h0dza e2te via- ako dnes, pohad na anim0-i! prrody v2eobe-ne a v s/vislosti hviezd sa men na3m&, rovnako ako nasled!3/-e pas0e z ?i-ero, 8e nat!ra deor!m !i5. (_.V
(_V ' Nonians

bosk-h

s/ spomen!t. len str!ne. Ce andersher zn0me, e Thales v2etko pln0 bytost st0le.

"ib N. iapky. (( ?rotoniates a!tom Al-maeo, f'N soli et "!nae relij!isj!e siderib!s animoj!e praeterea divinitatem dedi5 .... %ytaIoras -ens!it, anim!3e 3es5 poda nat!ram rer!m ,mneo intent!m et -ommeantem, e9 j!o animi nostri -arperent!r .... venophanes, n0stro3e ad3!n-ta, ,mne, j!od 3es5 do nekonena, 8e!m vol!it 3es5 .... %armenides ?,:TN:O:T AS8,S "!-is orbe, j!i -inI -oel!m, 8e!m appello .... ?. (Y Ndem T%latKnV v Timaeo et di-it et v "eIib!s, et m!nd!m esse 8e!m, et -oel!m, et astra, et terrae, et Animos, et eos, j!os ma3or!m instit!tis a--epimns .... ?. (^ Aristoteles modo 4enti trib!it ,mneo divinitatem, modo m!nd!m ips!m 8e!m di-it

esse, modo A"NQ4 j!emdam prae1i-it 4!ndo eij!e OAS partes trib!it, !t Sepli-ation f!adam m!ndi 4ot! SeIat atj!e t!eat!r, t!m -oeli ardor 8e!m esse di-it .... veno-rates 8O,S esse di-it o-toF f!inj!e eos, j!i v Stellis 'aIis nominant!r, Qn!m, j!i e9 omnib!s siderib!s, j!ae s!nt Nn1i9 ?oeli, e9 dispersis kv0zi membris simple9 sit p!tand!s 8e!sF Septim!m Sole ad3!nIit, o-tavarnj!e "Q:A. O9 eadem %latonis s-holastika %onti-!s @era-lides p!erilib!s Lab!lis re1ersit "ibrosF m!nd!m t!m, t!m mentom divinam 3es5 p!tatF errantib!s etiam Stellis divinitatem trib!it, sens!j!e 8e!m s/kromia, et e3!s esse v!lt 1orm0m m!tabilemG eodernj!e m libro r!rs!s Terrae et -oel!m re1ert v dezodorantov. :e- vero theophrasti in-onstantia 1erenda est 4odo enim 4enti 8ivin!m trib!it prin-ipat!m, modo ?oeli, t!m Antem SNP:NS siderib!sj!e -oelestib!s. :e- a!diend!s e3!s a!dtor Strato, 3e j!i %hysi-!s appellat!r, j!i omne vim divinam v nat!ra sita 3es5 ?O:SOT, j!ae -a!sas IiInendi, a!Iendi, min!endi habe, sed -0rom omni sens! et 1iI/ra. ?. (` aliis libris TZenoV ratione j!amdam, ktor. ,mneo nat!ram rer!m pertinentem, vi divina a11e-tam 3es5 p!tat. To ist. Astris ho- idem trib!it, t!m Annis, mensib!s, annor!mj!e m!tationib!s .... ?leanthes, j!i ZenKnom a!divit, t!m ips!m m!nd!m esse di-it 8e!m, t!m toti!s :at!rae 4enti atj!e Animo trib!it ho- nomen .... ?. (U Ait enim T?hrysipp!s Stoi-!sV vim divinam v ratione 3es5 positam et :at!rae v !niversae atj!e Animo prvky, ips!mj!e m!nd!m esse di-it 8e!m et e3!s animi LQSN,: !niversae, t!m e3!s ipsi!s prin-ipat!m, j!i v mente et ratione verset!r, -omm!nemj!e rer!m nat!ram !niversae atj!e omnia ?,:TN:O:TF t!m 1at0lne vim ipsa et ne-essitatem rer!m 1!t!rar!m, iInea praeterea et O!m, j!em ante 8i9i, Aether, t!m ea, j!ae nat!ra atj!e 1l!erent manarent, !t et AfQA Tet terrae,V et aeraG SKlom, "Q:A, Sidera, !niversitatemj!e rer!m, j!a omnia -ontinerent!rG @omines atj!e etiam eos, j!i Ossent immortalitatem -onse-!ti. "ib NN ?. (( T7alb!s Stoi-!s FV :at!ra est iIit!r. j!ae -ontineat m!nd!m ,mneo e!mj!e t!eat!r, et ea f!ido non sine sens! atj!e ratione. ,mneo enim nat!ram ne-esse est, j!ae non solitaria sedie5 nej!e simple9, sed -!m in. atj!e 3!n-ta ?onne9, alij!em @abera v sebe prin-ipat!m, !t v @ominy mentom v 7el! j!iddam prirovnanie mentis, !nde oriant!r rer!m appetit!s .... 'idem!s a!tom v partib!s m!ndi Tnihil est enim vo via-/elovom 4!ndo, j!od non sit pars vysok-h 2k6lV N:OSS Sens!i et ratione. ' ea parte iIit!r, v j!a m!ndi prinies prin-ipat!s, @AO? N:OSS ne-esse est et a-riora f!ido et ma3ora. f!o-ir-a Sapient m!nd!m esse est ne-esse nat!ramj!e OA4, j!ae res omnes komple9ema Tene, %er1e-tion rationis O9-eller, eoj!e 8e!m esse m!nd!m, omnemj!e vim m!ndi nat!ra divina -ontineri. ?. (Y A!diam!s enim kv0zi %latonom j!emdam 8e!m philosophoramF knika pla-eto d!o 3es5 4ot!s, Qn!m s!!m, alter!3/ e9tern!mF 3es5 Antem divini!s, j!od ips!m e9 sebe s!a spony moveat!r, j!am jaod p!lz! aIitet!r alieno. @!n- a!tom 4ot!. v Solis animls 3es5 ponit, od iisj!e pin-ipi!m 4ot!s 3es5 d!-t!m p!tat. f!apropter, f!oniam e9 m!ndi Ardore v2esmerov. 4ot!s orit!r, 3e a!tom non podpaa alieno imp!lz!, sed s!a Spona movet!rF nepriatestvo sedie5 ne-esse est O9 j!o e11i-it!r animantem esse m!nd!m. Atj!e e9 ho- j!oj!e zroz!miten poterit v eo N:OSS intelliIentiam, j!od est m!nd!s ?erte 4elior !lla j!am nat!ra. Qt enim est n!lla pars -orporis nostri, j!ae non minoris sedie5, j!am ipsi nosmet s!m!sF si- m!nd!m !niverz!m %l!risy 3es5 ne-esse est, j!am partem alij!am vysok-h 2k6l. f!od si ita est sapiens sedie5 4!nd!s est ne-esse. :am B! ita, 3es5 hominem, j!i est pars m!ndi, f!oniam rationis parti-eps est, esse j!am %l!risy m!nd!m ,mneo, oporteret. ?. (U T7alb!s Stoi-!s FV atj!e @A? m!ndi divinitate perspe-t, trib!enda est eadem siderib!s divinitasF j!ae e9 parte mobilissima p!rissimaj!e Aetheris IiIn!nt!rGnej!e Qlla praeterea s!nt admi9ta nat!ra s!nt totaj!e ?alida perl!-ida atj!e, !t ea j!ojae re-tissime et animantia esse et sentire atj!e intelliIere di-ant!r .... f!a znov! f!!m Solis iInis similis eor!m iIni!m sedie5, j!i s!nt v -orporib!s animanti!m, Sole j!oj!e animantem 3es5 oportet, et f!ido relij!a astra, j!ae oriant!r v Ardore -oelesti, j!i vel

.ter -oel!m nominat!r. f!!m enim alior!m, animanti!m ,rt!s v terra sedie5, alior!m v aj!a, v aereo alior!m, abs!rd!m 3es5 Aristotela videt!r v ea parte j!ae sit ad IiInenda Animalia aptissima, zviera PNP: n!ll!m p!tare. Sidera a!tom aethere!m z0st!p-a lek0ra obtinentF j!i est et semper f!oniam ten!issim!s aIitat!r et 'iIet, ne-esse est, j!od v eo zvierat IiInat!r, id et sens! a-errimo et mobilitate -elerrima 3es5. f!a znov! f!!m v Aether astra IiInant!r, -onsentane!m est v 3eho Sens!i N:OSS et intelliIentiam. O9 j!o e11i-it!r v deor!m n!mero astra 3es5 d!-enda. 8okon-a sa na!il ale9andri3sk mid %hilo !zn0va bosk/ d!-hovn/ povah! hviezd, povedal o ni-hF

tV

To 3e povedal, aby bol obdaren vedomie zvieratG ale kad 3e isto d!-hovn0 bytos5, skrz naskrz !2a-htil/ povah! a bez v2etk.ho zla.

Tak vek v0h! som dal na poiatk! !dstva s prrodnmi sl!bami, a medzi nimi predov2etkm s hviezdo! sl!ieb, tak som to, ale nie 3ednostrann.. 8okon-a a3 kres5anstvo, 3!daizm!s, islam nedo2lo n0hodne, ale s/ 3eho z0kladn. momenty po nevyhn!tnom priebeh! !dske3 evol/-ie, a ak naoza3 oni sami by m!sel by5 povaovan vo svo3e3 2pe-i1i-kosti ako zr!2en, keD prem2al pre z osobitn-h d6vodov, ktor. sa vyskyt!3/, a i-h trvanie, Zatia 3e tak myslenia od 1inann-h prostriedkov, kto sl/il raz a navdy v sk!tonosti predvolanie !rit. /ely vo svetovom porad, a3 keD tro-h! dovol !ntri1tiIe !bov6le, ako by sme mali myslie5 pre all$&rts opak!3/-e vzr!2!3/-e priny prirodzen. a hviezdy sl!by. Ho svetov poriadok m6e prs5 iba na svetlo raz, ale s ven-h n0sledkov, 3e naoza3 o ni mene3 z0v&zn. ne to, o sa !kaz!3e all$&rts. <num , sed Leonom .4yslm, e to 0no, ale sami, a ma5 to vyhl0sil dostatone, do venosti, do konen.ho v5azstva, o v konenom d6sledk! v2adeprtomn., pravidl0 kres5anstva, v2etky 3eho skvel. ven. okamihy po, a e mnoho a mnoho detinsk. momenty pohanstva v2ade m!sel by5 pre, a to neznamen0, e by sme nemali zab/da5, ako rist!s vst/pil do pozemsk.ho sveta, s0m ako na3vy22 !dsk pre3av bostva k !-tievani!, e ho vid ako nosite na3vy22ie a na3lep2ie sprostredkovanie loveka s boskm, vr0ti5 sa do s!rove3 !-tievanie slnka a mesia- k p0d! sp&5. Ho m6e by5 tie sp6soben. vy22ie !veden-h /vah, nie 3e to preto, e nie 3e -ieom, o dost0vame a prines, ale a3 to, e pohanstvo zah=Ba nielen detinsk. prvky, ale z0klad pravdy, ktor. kedysi v b!d/-om ase sa pravdy kres5anstva zladi5 vo vy22e3 -elok a b!d/ a3 prispieva5 ist rovnak., rovnak. nov. vhonky na siln. :e-ha3te divo-hov po tom v2etkom sa modli5, aby slnko a mesia-, sa modl k 7oh! mene3, ak sa len modlia v6be-, a 7oh ho po!3e mene3, 7oh po!3e v2etko; Zr!2 ale ote- 3eho die5a, ktor. 3e st0le e2te prli2 vek0, teraz pred oami, teraz m6e by5 koleno z 3eho ob3atia, hra5 na odeve s tmto a tmto IombkyG tak to 3e, keD divo-h teraz toto, teraz, keD detek!3e a vek., 7oh!G ale iba zmyseln m!, detinsk., o to 3eG e dospel by mala by5 zameran0 na v2etky, pretoe len -elok 3e v2etko d6sto3nos5, v2etko bohatstvo, v2etko za pomo-i v2etk-h /te-hy. ' iadne3 ine3 doktrny, to 3e

ako pevne stanoven0 ako kres5ana, a na2m z0merom nie 3e tam, b/ra5 tento z0klad, ale k 3eho /pln.m! naplneni! prenikn/5 -ele3 neobmedzen. zmysle. :a3m& v tom zmysle, na3via- neobmedzen. plnenie, ale e 7oh ako 3edna vyvol0va v2etko bez odizolovania ni o 3eho mo-i v 3ednom ohade, 3e v niektor-h ohado-h n0vrat k vst!p!, kde e2te nenastal rozpor medzi kres5anstvom a pohanstvom. %retoe nie 3e pohanstvo, ako i-h m6! sl/i5 k! kres5anstv!, ale samotn z0klad, z ktor.ho tiekla pohanstva a kres5anstva mono reIenerova5 v premenenia pohanstva kres5anstvom a omladenie kres5anstva pohanstva 3e 3asn.. %otom sa -el0 prroda b!de i5 znov!, a an3eli op&5 kladen na i-h r/-ha svetla previes5 vidie5 nad nami. Take, myslm, e 3e rozhodn!t. v priebeh! vvo3a !dsk.ho poznania. Av2ak, to 3e totoF ' ide0lnom v-hodiskovom stave, z ktore3, samozre3me, od-hlka zane ihneD po r6zny-h str0nka-h, take vidme iba stred t-hto od-hlok od diverIen-ia smero-h !d 3e sk!ton0 3ednota 7oha a prrody, d!2e a telo, a3 napriek 3eho po-hybnosti zatiahla, st0le oddelen. iadn! kon-epn. rozdelenie, ale preto e2te nie 3e zadan r6zne str0nky alebo pohady na i-h zv0en seba. '2etky momenty, ktor., rozoznaten pre prezeranie nesie t0to 3ednotka sama o sebe, s/ st0le nevyvin!t, v Bom nest0lyG 3e to, e va3-ia !na!1Ies-hlossene viery, ktor. sme ! predtm hovorili, a e9tr.my t! !veden tak, aby t0to osoba ne3akm sp6sobom v stave na3viadokonal. poznanie, akmkovek inm sp6sobom, v ktorom 3e nedokonal. znalosti nar. 40 -el/ pravd!, ale len vemi s!rov., a v neposlednom rade 3asnos5 o okamihy te3to pravdyG e 3e m/dre32ie ako na3m/dre32 medzi nami a detinsk. ako v&2ina detinsk. na2i-h 2kol0kov. 8va proti-hodn. n0zory e9ist!3/ na p6vodn stav loveka, e 3e na3via- nedokonal., e on bol na3dokonale32, take oba3a s/ v poriadk!, mono n03s5 prepo3en..Teraz, v2ak, lovek by nemal st05 v ne3ednoznanos5 a nevedomia 3ednotliv-h str0nok a momentov e 3ednota a pravda, ale 3e rovnak0 a i-h spr0vny vz5ah k sebe navz03om a by5 si vedom v2etk.ho, o do inenia 3ednotky. ' tomto k!rze rozvo3a teraz sa mli tis-kr0t, e vypadne, e na3dokonale32ie v niektor-h ohado-h stave b!de 3eho prv /plne venovan0 poznani! k/sok po k/sk!, tm, e po stran0-h k/sky s vnimko! -elk!, 3e to i-h pr0vo vo vz5ah! k -elk!, nedok0e rozpozna5 e ! vid, pretoe on rob prli2 vea te3 i one3 3edin-a, alebo zm&ten oddelenie v kontempl0-ii s oddelenm vo ve-i. Ale ani s tm, e sa !ia 3ednotliv. str0nky a k!sy v i-h individ!0lny-h okolnost vdy lep2ie spozna5 navz03om, a znalos5 t-hto individ!0lny-h vz5ahov vdy roz2ren., a v2etky roz2renia vo vede zisk zem, pripo3i5 sa sam. od seba zase spol!, proti-hodn. sto3any, Spolone Timm konie-, a tak sa tla via- a via- k zotavenie po 1/zii v 3ednote a pravde, e doteraz nebol rozp!sten v prvom stav! znalost. Tak lovek vyhr0 op&5 posledn plne3 z3edno-!3/-e3 ]bers-ha!!nI -elk!G ale s ostrm, 3edin. 3e v2etko spr0vne s-heidendem a verknAp1endem n0zory. 4edzi kon-ami a na zaiatk! 3e bohatos5 a plnos5 vvo3a, ale a3 Ab$eI a spor. Ce pravdo! sp6sobom, rovnako ako !mele-k. dielo, ktor. 3e len pozdvihol /plne a kr0sna pred !Dmi, potom rozlenia poda neho a tmto znien na 3ednotliv-a, aby dobre, konene sp&5 do pln.ho -elk!, kde to b!de prevodovka a do 3eho /pln.ho

vplyv! a vznam!, 3e zostavenG Teraz vid 3! v rovnakom tvare op&5 ako ! videlo s!rov vzhadG to 3e e2te vst/pil do hlbok vhad nielen do s!rov-h n0zory. 8o te3 doby, d63de k veke3 neistote a nes/hlas 3edn!, 0no pam&5 -elk! a novinky zostavy 3e pravdepodobne /plne straten., a keD 3e vznam !znan v2etky individ!0lne pr0vo, to n/ti sa sp&5 do zostavy.
>%rroda TmyseV sp03a v2ade, a myse odde!3e v2ade, ale d6vod 3ednotn [ieber, take lovek 3e, ne sa zane 1ilozo1ova5, bli2ie k pravde ako 1ilozo1, ktor doteraz IeendiIt 3eho vy2etrovanie.> TS-hiller, >:a est.t. vzdel0va5 !d.>, str )YV

Take sme teraz m!seli by5 ist t-hto det ne!veriten., pravdepodobne mal pravd! v -elk! a S,@O:, ale iadny rozvin!t. vedomie, iadne pravidlo o -hva-h, kedy by rovnak0. ,n bol tak ist s0m sebo!, e sa zapot0-al z kad.ho k!dovom vplyv!, take nie 3e 3asn. o sebe, e dal ne3ak. podvodn. k!pKny, tak m0lo s-hopn. po-hopi5 3edin-a s -elok, z0roveB, e akkovek pok!s s5 do detailov, ne-h strat -el/ ve-. %reto sa tie /plne ist0 a dobr0 a pln0, pretoe poskyt!3e -elkov/ analz! ide0lne sp&5 na zaiatok !dstva ako veno od samotn.ho 7oha, n03s5 niekde, sn0D nikdy sa na-h0dza5 skrzG %rvm krokom, vlastn. vedomie !dstva sa vo svo3om vvo3i, nar!2en. alebo znien. nieo, o 3eho p6vodne3 istote a dobrote a ho3nosti, t! po tomto, tam v tomto smereG ale to, o detstvo stav !dstva na zaiatk! mono n03s5 na na3spoahlive32ie a na3via- konzistentn., ale po!kaz!3e na ist. rdze pln. 3adro, a pozostatky, to hovorme znova, e prroda 3e 7oh in2piroval, e 3ednotliv. mon2tr0, e via- ako -hyti5 @!man stanie, 3e pln0, a hviezdy, na3vy22 z ni-h. '2etky sple5 a zm&tok pohanstva v2etky 3asnos5 svieti ni-h by. ZhrBme si hlavn. smery rozvo3a, poda ktor.ho z t-h prvotne3 sama rozpadla ne3ak/ vier!, teraz tro-h! bli2ie, m6eme rozl2i5 dva. Ceden smer triedenia 3e to, e bez oddelenia od 7oha a prrody, tela a d!2e, 7osk0 seba 2pe-i1ik!3e iba 2ir2ie v 2irokom spektre prrodn-h 1oriem. Sotva nieo zostalo na svete, ktor. by neboli !-tievan ako bosk, a3 kamene, pilotov, odpadky, l/pan-h koo!. '2etko sa zd0 by5 s-hopn dovoli5, alebo nieo znamena5 pre loveka, ktor presah!3e sil! a vznam 3eho vlastn. povah!, rovnak alebo vy22 vitalita Zd0 sa, e m! /astnkom. T!, ako sme videli vy22ie, my2lienka alebo po-it all-sp03a3/-e3 3ednotky, ktor. ahko zahyn/5 /plne, a ob3av!3/ sa dokon-a a3 zvr-hovane3 bytosti prrody len ako 3eden nad a veda Dal2ie podrobnosti. Tak 3e tom! ! v&2iny pohansk-h n0boenstievG v sk!tonosti t! spova podstata prav.ho pohanstva, ktor0 sa na-h0dza v n0boenstvo Pr.kov na3vy22e3 %remenenia %0na. Ak S-hiller hovorF k obohateni! medzi v2etkmi tmito bohmi m!sel s5, to m6e by5 obr0ten poveda5, e Pr.-i bohat svet bohov bolo na /kor 3edn.ho 7oha. Ale m0me vek, mo-n, moh!tn, starovek. n0boenstv0, ktor za-hov0va 3ednot! s m!ltipli-ity v rovnak/ dob!, a poveda5 o tak m0 v tomto smere rovnak klasi-k vznam ako kres5ansk.ho pohad! na opanom smere. Ce to n0boenstvo @indov. A allIe$altiIes prrodn. bytosti, ktor. sa tkali -el/ ve-, t! sa pre3av!3e iba v tis-kr0t r6zny-h 3ednotliv-h tvarov. Ce to mon2tr!Kzne n0boenstvo, ktor. rodia z lona na3hlb2ie pravdy

na3odv0ne32ie nevyvin!tie. vasenia ivot sa vln v tomto n0boenstveG tam 3e bohatstvo, ho3nos5, nie preosievanie 3asnos5, nie zAIelndes opatrenia. 8!2a 3e vdy ako v k/pa-e3 hr!bohmotnosti a zdvihne sa len vrhn/5 sa do nov.ho. 8!-h nie 3e premietan z0leitos5, ale zapleten a zm&ten v i-h bl!disk!. Ce to pokrok, ale len ven. kr!hy.
Ce potrebn. rozli2ova5 ne3akm sp6sobom medzi diza3n! hind!isti-k.ho n0boenstva, ktor. v na3star2-h dok!mento-h rovnak, '.dy do-h0dza, a nesk6r a3 dne2ne3 podoby tohto n0boenstva. :a3star2ie diza3n 3e ovea 3ednod!-h2ie, ne nesk6r. @ind!isti-ke3 n0boenstvo sa st0va 1arebne32ie, via- zm&ten, pestre32ie a vielspaltiIer, stal sa Dale3 a Dale3 od monosti ob3asnenie. %re -harakteristiky s/asne3 sit!0-ie, ako 3e na niekok-h miesta-h sl/i5 od spisov 4ission, e by to dok0za5, rovnako ako vo v2etk-h vzne2enosti a pravdy z0klade i-h n0boenstva, ktor. a3 kres5ansk mision0ri, nem6e pom6-5, ale robi5 spravodlivos5, ale prin-p ist. poBatie a sk!ton.ho po!itia To ist. prde /plne straten. alebo v6be- -hba, a !rite to b!de m6-5 znov! vst/pi5 iba prostredn-tvom kres5anstva, prelnanie 7oha, -elk!, ktor s0m !-tievanie a 7oh si zasl/i by5 nazvan, a sinI!lars svetsk. ve-i 3e /plne pre v pra9i tohto n0boenstva. >> Som vene bol a b!de venG Som prino! v2etk.ho, o v dopol!dBa32-h hodin0-h, o vo veern-h hodin0-h, o, o, o sa de3e na severe, na 3!h!, v nebi a3 na zemiG Ca som v2etkoF pravda a myse, 3asnos5 a svetlo zo svetla, z vesta a niite, na zaiatk! a na kon-iF Som nekoneno >>. ' tak-hto a podobn-h vrazov ne-ha5 psma @indov 7rahma, pravek.ho boha, hovori5 o sebe, -ele3 hind!isti-ke3 !d, ale ako by sa odpovede, priznalF >> Jno, to 3e pravda, vene poehnan, nemenn. svetlo v2etk-h ias a miest. Tvo3a m/dros5 !zn0va tis-e a tis-e z0konov, a napriek tom! b!dete kona5 vdy zadarmo a robia v2etko pre sl0v!. 'y sami sa naoza3 poehnan, m0te na sebe podstat! v2etk-h z0konov, obraz v2etke3 m/drosti, si po -elom svete v s/asne3 dobe, v2etky ve-i. >> >To v2etko s/ vzne2en. vrazy, mil itate, a niektor z v0s si mono skoro znie ako 7iblia 3azyk!. Ale d0 ni za nm, 3emn. b!blinky s/ t, ktor, keD /tote potom k nim bli2ie, aby sa do oka, rozptyova5 v niom. @a F 7rahm 3e v2etko a oskoro sa stane daDov mrak, oskoro klas k!k!ri-e do ovzd!2ia, vody, slnen.ho svit!, 0no na v2etko, dokon-a a3 na3men2ie stvorenia, take sa zhod!3e na kon-i so svetom ist. a rozmazan. Iener0lny eDe pre. %rezent0-ia @indov v2etko, o 3e vidie5 3e s/as5o! 7ostva, take neb!dete prekvapen, e br0hmani, ako niektor na 3edne3 strane hovor! ven-h a nemeraten-h bosk-h bytost, na dr!he3 strane zase, poet i-h bohov do ^^* miliKnov bolo !veden. naopak b!dete pta5. %reo sa modli5, ale v !rit-h dBo-h hind!isti-k.ho rya, na ktor/ inak to dobre m6ete o-h!tna5 hoblk na stol0rsk! a dosky pero a atrament, ktor m! 3eho n0boensk nezmysel; napsal .... :a t-hto ^^* miliKnov bohov 7rahma, Stvorite, 'i2n!, vesta, Shiva, niite 3e n0m. $. > TPra!le, OvanIeNis-h "!theran listy misie (_`+. v. )*.V, vyplva3/-e z dennk mision0rov "ee, Pordon a %rit-hett v roko-h (_((-(_(`G v 'izaIapatam vo v-hodne3 NndiiF >8nes sme sa dostali do s!sedne3 dediny na m!a, ktor vy3adril pob!r!3/-e my2lienky proti n0m, bostvo pre3avi5 v podobe osla, poBatie 7oha ako.> Svetove3 d!2a >nie 3e dos5 pre t/to potopene3 asti !dstva, pretoe s/ tvoren. 3eden svet a v2etko, o 3e v Bom obsiahn!t., 3e samotn0 podstata tohto bostv0, n0boensk. indi0nov, preto nem0 iadne v0hanie, na3via- opovrhn!tiahodn ve- na prepi-hn!tie 3eho predstavivos5, aby !-tievali ako bosk., remeseln-i a preto l!ky pred 3eho :0stro3e, pred tm, ne zane pra-ova5 s to ist. ako priazniv. a n0morn-i sa modlil k lodi, ktor0 ho potrebn., aby 3! sp&5, aby ho zase 25astn. >

8r!h smer separ0-ia 3e, ako to bolo kolmo na pred-h0dza3/-! alebo rezy interne vo dvo-h, kde prv vonka32 mon2tr0 s/, alebo prest0vky v take3. %retoe ak v

pred-h0dza3/-om smere 7oe3 zost0va potopen0 v prrode, d!-hovn. a telesn ,ne prev0dza iba do nov-h tvarov a lenenie vonka32mi vplyvmi, na dr!he3 strane, v dr!he3 rozdelenie sa v tom, e 7oh roztrhan. od prrody, ako bvanie d!-h 3e3 m=tve tv0re, vyberan ako nadraden. bytosti nad nimi, prrodn predmet, nie tam, kde to bolo asi einIetan. %o te3to 1ilozo1i-ke3 sp6sobom, sila medzi nami, 7oh n0boenstva a povahe vedy sa navz03om, take vysvetlil, e len slab. pav/ie vl0kna roz3manie a niektor. vrazy, ktor. v0m -hba5, ani sa sled!3/ vo svo3i-h d6sledko-h, i-h prepo3enie. ' prrode, ide v2etko m=tve pravidl0 a z0kony. 7oh pri2iel ako niektor v nekonene3 osamelosti a nesmierne3 v2kyGna2e r!ky sa zdvihn/5 k nem!G ale samy o sebe nesta na nehoG kresl s r!kami v 3eho povaheG ale nevieme, o m0 robi5. Z plnosti bosk. svetlo ivota, ktor len zaplnil -el svet, niekoko iskier zostali iba ! !d a zvieratGa3 rastliny s/ straten. v no-iG to 3e, ako zosta5 po 3asnom dni iba rozptlen. hviezdy na nebiG v takom no-i viedol n0s tmto smerom. To 3e, ako s devast0-io! a prosper!3/-e kra3iny, i3e st0le !klad0 iba do 3ednotliv-h pevnos5o!, to s/ tel0 m!ov a zvierat, v2ak, prstene, v2etko 3e op!sten. Ako 8!-h a prroda /padok, tie sa rozpad0 na d!-hovn/ s1.r! v sebe. 40me len d!-hmi veda seba, ! v kapele rovnak.ho na3vy22ieho d!-ha, ktor s0m o sebe sk6r len vemi povr-hne o tom. Ako 3e mon., e to tie viaza5 d!-hov, potom, o vst/pil do prrody, zatia o oni zostan/ rovnak. spr0vanie v 2pe-i0lny-h /krytov. 'zhadom k tom!, d!-ha oblasti, prrodn. rozpad0 s0m o sebe. Ako m6e telo, d!2a, aby sa, ale id/ r!ka v r!ke v 3ednom, by5 v s/lade s tm svo3e peniaze; OkoloIi-k. a neorIanizovane3 obra-ia pr!dko k sebe navz03om. A znova a znova, aby i-h oddel. :a obo-h stran0-h alebo aspekty rovnake3 ve-i, d!2a, myse, dve asti te3 iste3 ve-i. 8!2a prine k tel!, pri-h0dza a od-h0dza s nm, d!-h !nikne z tela v ase smrti, d!-h d!-hov po. Ale telo teraz odmietol a3 d!2!, ktor. -h-ete ho ne-ha5 len ako zvy2kov., a hovor, mo3a ivotn0 sila ho rob prli2 dobreG pretoe to 3e konene doh0Ba k nem! a ivotne3 sily z, a rob v2etko, o posledn 3eho me-hani-k/ pevnos5. A tak odde a odde!3e sa bez prestania a 3e vdy 3asn. a vdy zroz!miten pre na3via- individ!0lne a vdy m=tve a vdy rozpor!pln. -elk!. 4yse sa bo3 tela, ktor. on s0m oivil, ako m=tvola, a hovor len to, e odr0dza mon. z neho, ho mohol za-hr0ni5 pred 3eho os!dom. Telo sa bo3 d!-ha, 3eho ob3edn0vanie %rinzip, a myslia si rovnak d6raz na iba r!2i5 vo svo3om !znesen. '2etko, o -ti prekliatie tohto spor! a h0dok st0le pokra!3e. ' tomto smere sme sami e2te v stred! v -ene. %0i sa n0m zavola5 modern kres5an, pretoe to 3e dne2n kres5ania. :ie, e rist!s s0m b!de ma5 rovnak d6vod, nie e by patril k podstate kres5anstva, rovnak v tom zmysle, e sme hovorili. rist!s s0m nikdy roztrhan. 7oha od prrody, 3e vz5ah medzi 7ohom a prrodo! nehovor v6be-, to len nerozhodne. Zal2m bol 3eho ob ,n iste povedal a prik0zalF 7oh 3e 8!-h a t, ktor ho !-tieva3/ ho m!s !-tieva5 v d!-h! a v pravde. Sovnako ako 3a som d!-h a mo3e3 iadosti m!sia by5 zaslan. nie do in.ho !dsk.ho tela, ale d!-haG to, e nepopieram, e m0m telo, a e Dal2ie m0 telo. Take nie 3e odopret0 ani slovom ristovm, e 7oh 3e d!-h a telo v prrode sa sa ne!del, pokia to ist. s pr0vom, aby m! plies5 d!-ha neho a aby poiadavky na s nm zm&ten, rovnako ako pohan , a e2te robi5 hind!istov. Ce to proste nie vdy ma3/ as

venova5 pozornos5 k tel! a as ristovho bola na3m& doba re2pektova5 telo, !veden0 hodnota v0ene3, e zv5azil v preva!3/-e3 pohanstva rozp!sti5 a podstat! oisti5 tm, ist0 ako 3e to mon. zast0vky v d!-hovne3. Teraz, e rist!s, to v2etkopro1esion0lne isto naplB!3/-e, len 3eden si v2imol, o bolo pozorovan. nie, potom, potom sa !rite vznamne prispela k tom!, aby sme dr!hm poh=da5 -elok, a tak sa n0m pohon! v smere, v ktorom sme st0le lipn/.
:a3m& v skor2-h dob0-h kres5anstva pri2iel s /plno! ahosta3nos5o! vz5ah! 7oha k prrode /pln. opovrhn!tie k prrode a prrodnm znalost rob!stn. Dale3 tm, o lovek ako 3eho d!-hovn.ho vz5ah! s ristom pred a po pohanstva a idovstva, 7oha napsal do srd-a, ako 3edin. psmo, ktor. 3e potrebn. ta5 sto3 za zv0enie. A ako znalos5 prrody pri2lo !-ti5 znova 2iel na 3eden, 3e vidie5, ako nieo, o nem0 ni na pr0-i, a to nielen v !vaovan, ale a3 v te3 ve-i s vedomm bosk-h ve-. To v2ak nebr0ni tom!, aby pohad z 3edne3 anim0-ie prrody, e si z hviezd, vDaka svo3e3 nezniiten. vitality !reinIebornen as od as! opakovane vyzval Dale3, bez toho, aby mohli by5 ist, erpa5 -el kres5ansk sveton0zor do in.ho vlak!. Spomnam si v te3to s/vislosti na prrodne3 1ilozo1ie stredovek! T(+. a (b. storoiaV, ktore3 z0st!p-ovia sa ?ardan!s, Telesi!s ?ampanella, Piordano 7r!no, 'anini, %ara-els!s, okrem in.ho patr. 'a2e n0pady s/ vemi /zko s/vis s na2o! a tmi z anti-ke3 1ilozo1ie prrody.

Ale smer kres5an 3e ten, ktor poh0Ba o sebe ,krem toho 3e spr0vnym smerom. A to, o sa m6e -hba5 na tomto smere dokon-a a3 teraz, nesmieme zab!dn/5 na neo-eniten zisk, ktor sa pest!3e dopred!, a v ktorom 3e vy22 motvom 3e evidentn., e sme m!seli zosta5, ako dlho na Bom. ,ddelenie 7oha od prrody, telo d!2a v kres5anskom pohade na svet m0 nevysloviten. vhod!, e m0me dve strany bytos5, ktor0 m6e by5 do /vahy v z0vislosti od rozdiel! hadiska naoza3 rozveden, z ktor-h kad sa d0 rozozna5 3asne pre seba a toto poznanie 3e potrebn. sa !i5. 7oh stiahol 3eho vzne2en. osamelosti prrody, a d!-h !d, nasledovali ho, to bolo e2te via- doma s nmG ako ist hlbok intmny vz5ah s 7ohom nikdy nemohol r0s5, tak /asn n0pad 7oha m6e prs5 nikdy, ak loveka 7oh vzal len v rovnak-h svetsk-h zapletenia, v ktorom on s0m -til rozpait, a on v ktor.ho ob3asnenie 3e st0le tak m0lo rada vedela. 8o !dsk.ho d!-ha tv0ro! v tv0r s0m 7oh, bol !rite vedom svo3i-h vlastn-h obmedzen a p0n a silyG ako by mohol by5 3ednotlive- inak vdy s 7ohom - ale 7oh 3e len -el0 ve- - mi9 a zmias5 a 7oh s nm mali Tm6eme 3! vidie5 na hind!istamiV tak dlho, ako len do polovi-e 3asnosti o 3eho vz5ah! ako 3eden d!-h bol na neho ako !niverz0lny d!-h. Tm, Dale3 zhrn!l podstat! bez 7oha, sa prvkr0t dozvedel, po-hopi5 i-h pravidl0 a i-h pr0vaG ako by mohol niekedy by5 s-hopn na neho dosiahn!5, tak dlho, ako si myslel, e a!tokrati-ky vl0dne e2te nez0konn imaIin0rny d!-h v BomG stra-h, ale napriek tom! prrodn. vedy, na dotyk prrody ako iv.ho telaG -el0 povaha vsk!m! by do2lo v prpade, prroda bola vdy povaovan0 za iv.ho tela. 8!-hovn. a prrodn. m!sel by5 povaovan iba v 2pe-i0lny-h oblastia-h, aby sa %0n v2etk-h 2pe-i1k 8ern si 3e vedom aG ale to b!de za predpoklad!, e na3bezpene32ie a tm zabezpe!3e, e s/ veden. na 2pe-i0lny-h oblastia-h. "en to, o vdy samostatn0 /vaha tak m0lo 3e posledn Z!l&nIli-he, ako vdy nedelen.. %ln. svetlo pravdy a pravdy 3asnosti spova sk6r v tom, e si !vedom!3eme, ako rozs!dky na kad. zobrazenie, ktor. 7oh a prroda, telo a d!2a, vy22ia vid, ktor0 i-h sp03a. %ohansk. a modern kres5ansk pohad na svet ma3/ tak tvar, 3eden ako ostatn.,

separ0-ia, ktor. potreb!3/ zmizn/5 razG a to sa m6e sta5 v prpade, e nie s/ dop<Ba5 e9terne s tm, o zostalo z ake3kovek ve-i, ale prenikn/5 dovn/tra. %ohanstvo e2te !dra5 pri ivote v 3eho ako vdy roztrie2ten. tvary vedomie sk!tone3 vn/torne3 3ednoty 7oha a prrody, tela a d!2e, vz5ah medzi 7ohom a lovekom, ako dnes, ale rozhodne nie ako bval kres5anstvaG e kres5anstvo m0 vo v2etk-h 3eho 2tiepenie a separ0-ia z0kladn.ho syst.m!, ale iv vedomie visel zrenia na v2etko, o sa konala ! v2etk-h podriaden-h bytost neporovnaten. prstro3e a v2ky a 1ormoval sa do prakti-ke3. :o myslm, pohanstvo, rozklada3/-e sa 3asnos5 kres5anstva, v2ak, kres5anstvo, hlavn. momenty e9isten-ie pokra!3e Iehends pod leia-e, rozl2enie a !konenie platnosti v2etk-h 3eho n0vrhov proti, teraz alebo v vn/torn rozvod spolone, v s/lade s, ako 3e to o v2etk-h 3edin okamih 3asne32ie, tie nesie tak iv, nakonie- presvediv sklon k re-link a na3vy22ia dohoda zo zvl02tny-h momentov, a tmto k zmiereni! z0roveB svo3ho vlastn.ho sv0r! a rozkol! s porazenm pohanstva. Take b!de to 3eden deB po to, o zost0va vene pravdiv. v Bom, nie veda obnovi5 v kres5anstve, a tm pom6-5 sami, aby sp<Bali nedostatky dne2n.ho kres5anstva, ktor. zatia nie s/ nedostatky ristovi, a aby ho k=mi5 nov/ sil!. Nba v n0s a skrze rista 3e -esto! k sp0se, ale -esta e2te nie 3e ! kon-a, a tam 3e e2te vea, o 3e napsan. vy22ie, ktor. m!sia by5 splnen. sa k ne3. Ako 7oh op&5 /plne vst/pi do prirodzenosti loveka 3e ! ako divn. elom k 7oh!, 3e tie prevedenie bostvo v zmyselne3, h!maniz0-ie bosk.ho, znov! otvoril dvere, len nie s!rov. pred-h0dza3/-e n0vrhy a h!maniz0-ie G ale 7oh 3e teraz prrodn obohaten0 o v2etk-h vysok-h kvalt, ktor. m! dal kres5anstvaG 7oh-lovek nevie, kto dosiahne individ!0lne hrdinstvo a !iton. vyn0lezy, ale kto abspieIelt 8ivine v na3iste32om slova zmysle, a na3vy22ia v pozemsk-h vz5ahov. ' nad-h0dza3/-om rozhodol takto obr0tenie na kres5anstvo strat ni in., ne to, o nikdy nebolo a nikdy sa ho sptal zisk s0m rist!sG iba neI0-ia, strat ho, ktor. s/ vo vy22-h poloh0-h -ez samotn/ i-h neI0-ie. To b!de tie prs5 s 3eho 3asnm presvedenm o 3eho v2eob3ma3/-a l0sko!, svo3imi vekmi n0de3ami na vonom priestranstve v prrode a liehovn, to v2etko-svetl. s 3eho prenikavo! 3asnos5o!, v2eob3ma3/-a a z3ednotenie, pretoe to 3asn. samo o sebe a z3ednoten0. %ohanstvo kedysi r0stol ako bylina v2etk.ho dr!h! s/ na spodne3 zemi, r6zne vers-hr&nkend, kra3in! o 5ahanieG :iektor. kvety sa to, niektor. b!riny. Semen0, ale spova dlho nen0padn vr0tane, !zatv0ra vo svo3om malom bi-ykli a povedal, aby bol -el bi-ykel. Ale eimlein sp v Bom, eimlein 3e rist!s, vy22e3 strane do neho na posteli, a keD pri2iel as, ako sa preb!d, rozbi3e semeno, ktor. sa rozpadne, zrno k!k!ri-a vy3de, len mal. a vemi deprimovan z tr0vy a b!riny okoloG vdy vy22ia rastie ako priame k!1ra, dostane silne32, niekedy silne32, pohony. orene v2ade okolo, vytiahne 25avy, n/ti s0m, byliny a b!rin! zomrie prstene, kvety !miera3/G koreB 3e vdy Irad >hore, ako Palt sa len dosta5 pre zo zeme, aby sa konene korene -el/ Zem ako 3eden balk, e v2etko, o v Bom 3e pripo3enG Ho bolo von., to 3e v2etkoG kde s!-he3 p6dy bolo, 25avy s5 hlboko v do3enG priestor tam, ale v dezol0tnom stave, i to b!de eliminova5 kmeB, ale st/pa listy bohat. blAtenarm, len blzko k zemi, o samo o sebe b!rin!, ale b!rin! pom0ha Dal2 s nadran/ strane kolesaG zo strom! Zd0 sa, e konene !naven sami, len m0rne vdy rodia nov.

poboky, to ide a vyzer0 to iba me-hani-ky a zn0myG km ten 3eden deB v novom "enza z vr-hol! kmeBa a kor!na prest0vky, s/ str0nky na bi-ykel kazia, a batoinov priestor sa teraz vykon0va s0m v p2trosy, o in.ho rozptlen. r0stla v spodnom pos-hodG a !dr!3e -el0 partia naraz do 3asne3 oblohe, ani 3e to rovnak. 25avy, ktor. kedysi tvorili byliny okolo seba, ale nie rovnak. sily via-, star bohatstva a star. bohatstvo, ale op&5 narodil 3ednotky vo v2ke. :i2ie orene to !robil a svetlo zhora. Z0hrada, ktor0 strom sto3, 3e z0hrada neba. Tam sto3 strom s tis-kami Dal2mi stromami. ,d poiatk! kra3iny sto3an ako strom v z0hrade nebaG ale v in-h, vy22 zmysel vek! a kvetov, ktor. b!d/ 3edn.ho dBa st05 v Bom. Tie !dsk. die5a pri naroden 3e ! vea v s!rovom slova zmysleG ale to trv0 vea, e 3eden s0m o sebe a svet z3ednoten vo vy22om zmysle. Tak 3e v2ak zo zeme prs5. 8r!h. va3-e, prv pripomna3/-e reIener!3e v Ont$i-kel!nIsla!1e !dstva, koniestar.ho a zaiatok nove3 .ry, ale m0 in/ sil! ne prv. a 2kared. ako. 't0k, ktor po-h0dza od ne3, a nie ako orol m!-hy bo3!3/-i-h veda s!pa a hol!bi-a nad zemo!, ale a3 samotn. kra3iny, ktor0 m0 orly, s!py a v2etky men2ie vt0ky v sebe, v s/lade s pravmi vt0-tvom po oblohe, 7oh nov. r0no pieseB spieva. To znamen0, e sa n0boenstvo, ktor. 3e res5anstvo b!d/-e dni ! s5 do spor! s inmi n0boenstvami na zemi, ale porazi5 v2etky tvrdia, n0boenstvo, pretoe to tie zmier!3e rovnak. ra3iny prospieval tak k 3ednote a 3asnosti sa s0m -hv0li 7oha v s/lade s -hv0lo! in-h hviezd. Cedn0 sa samozre3me pozer0 do Daleke3 b!d/-nosti, len sl/i, aby sa namiesto psania tohto l0nk!G pretoe vdy zost0va po2etilos56! za star-h ias. Tla 3! ale preto, aby nov. dobe; Ako svetl. lesy a z0hrady s/ ! zo star-h ias. St0le via- a via- ide von na sviee a radostn/ hna-i! sil!, po.zi!, na zelena3/-e ivot. :0boenstvo, veda, !menie, vdy zatieni5 Dal2ie oblasti, ale zerbl&ttern, nes-hopn sa Ie$&ltiIen svo3e pevn. rozpory, via- a via- saG iadny iv viera a ivot zdro3 be via- -el/ ve-. A rovnako ako na 3eseB o sk!tone3 povahe te3to doby do-h0dza len 3eden tam, keD op!st bohatstvo 3e na3v&2, rast prekroil na3via-. Jno, naoza3, m0me bohat. na 3eseB, ale m0me a3 pokroile3 10ze pokles!. A zatia o sa te2me dospelosti, 3e stra-h n0s pred listy pas-e. Ale kad p0d m!s nasledova5 nov pr!ino!G a kad0 nov0 3arn0 ide -ez star von, kde m=tvy zost0va rok-star, ale st0le riadi5 a kvety ven.