I4INI STE R S'IVO \If,IrhrTA

S R
Pre=idiurn
policnin6lr
o zboru
'
ndrodnd krjrrind,infl
eilr-,nl[rf,
ndrsdn6 protikoruplrri
;eclno,J..a
Pribinova 2
g 1 S ? Z
B r a t i s l a v a
_Lu-
CVS : PPZ-243 AIKA-PK-B A-2012 Bratislava 18. 09. 2013
U Z N E S E N I E
Podlla
$
215 ods. 1 pism. b Trestndho poriadkutrestnd stihanie, ktor6 bolo zadatdpre
obzvl65t' zdvaLny zlodin zneuiivania prdvomoci verejn6ho dinitella podlia
$
326 ods. 1 pfsm.
a/ ods. 4 pism. b/ Trestndho zilcona a obzvld5t' zdvainy zlodin poru5ovania povinnosti pri
sprdve cudzieho majetku podlia
S
237 ods. 1
pds.
4 pfsm. a/ Trestndho zikona preto, Ze od
mesiaca
jril
roku 2008 v Bratislave nestotoZnqny zdstupca Ministerstva Zivotn6ho prostredia
Slovenskej republiky so sidlom Bratislava, N6m. L. Sfura d. 1 (talej len ministerstvo)
v postaveni verejndho dinitella v rozpore s qstanovenim
$
3 ods. 2 Zdkona NR SR d.
27811993 Zb. o sprdve majetku 5t6tu (dalej len zdkon
().
27811993 Zb.), i napriek tomu, Ze
mal povinnosf chrrinit adbat ozveren;i majetok Stdtu, aby nepriSlo k
jeho
znetlitiu
azmen5eniu, koordinoval cel;f proces predaja piznarrych.jednotiek typu AAU, doho
vysledkom bolo podpisanie pre Slovenskri rgpubliku zjavne nevlfhodnej Zmhsvy o predaji
kv6t skl d.1741200813 zo dira 13.11.2008 medzi ministerstvom zastupen;fm
a spolodnost'ou Interblue Group, Llc., so sidlom 18211 l2I
st. street, So glon98290 U.S.A. (d'alej len Interblue Group LLC),
zastfpenou ktorou Slovenskd republika odpredala spolodnosti
Interblue Group LLC 15 mil. ton COz za sumu 5,05 (152,1O.-Sk/t), do predstavuje celkovri
sumu 75.750.000 (2.282.044.500.-Sk), pridom ponrikand a n6sledne dohodnut6 a zaplalend
cena zajednu emisnri
jednotku
typu AAU bola vzhladom ktrhu s
jednotkami
typu AAU
znadne podhodnotend ketLe v uvedenom obdobi sa na trhu emisn6
jednotka predrivala
minimrilne v dvojn6sobnej vj5ke dohodnutej ceny, dim svojim konanim ukrdtil prijem
Environmentdlneho fondu a tym po5kodil rozpodet Slovenskej republiky o sumu najmenej
66 mil. (2.000.000.000.-Sk) zast avuj e m, lebo nie
je
tento skutoktrestn;fm dinom a
nie
je
ddvod na postripenie veci.
Oddvodnenie
Vy5etrovatell Odboru boja proti korupcii Bratislava, Uradu boja proti korupcii Prezidia
Policajndho ihoru dira 76.72.2009 podlia
$
199 ods. I Trestndho poriadku zalal trestnd
stihanie pre obzvlilXt zdvainy zlodin zneuLivqnia pr6vomoci verejn6ho dinitefa podlla
$
326
ods. 1 pism. ai ods. 4 pism. bl Trestn6ho zikona a obzvISit zavainy zlod;rn poru5ovania
povinnosti pri spr6ve cudzieho majetku podlia
5
237 ods. 1 ods. 4 pism. a/ Trestndho zdtkona
na tom skutkovom ziklade, ako
je
to uvedend vo vfrokovej dasti uznesenia o zadati trestn6ho
stihania.
V priebehu vy5etrovania boli vykonand procesn6 rikony vysluch svedka
po5koden6ho, vysluchy svedkov, boli zabezpedend listinnd doklady, vfsluchy a vyjadrenia
formou doiiadani zr\znych in5titricii v Slovenskej republike a Ziadost'ami o pr6vnu pomoc v
dotknutych krajin6ch, ako i formou.
-
veni svedka bol
ktory v rivode svojej
vypovedi vysvetlil a uviedol, Ze pr6vnym zikladom pre riesenie
probldmu klimatickych
zmienje R6mcoqf dohovor OSN o zmene klimy (dalej len dohovor), prrjaty v roku 1992 v
Rio de Janeiro" Jednym z hlavnjch cielov dohovoru
je
zniZit a dosiahnut' stabilizdciu
konoentr6cii sklenikoqich plynov na irovni, ktor6 este nevyvol6 interferencie s klimatickym
syst6mom. Slovensk6 republika, ako signat6r dohovoru, akceptovala vSetky z|vazky,ldord
z neho vyplyvajf a stala sa spolu s vlidsinou vyspel;fch krajfn sridast'ou prilohy 1 (Annex l).
Sirdasne sa zaviazala nepiekrodif v roku 2000 urovefi emisii skleniko',njch plynov z roku
1990. Samotny dohovor neuprawj e Liadne limity pre zni1ovanie emisii sklenikovych plynov
a aru Liadne ustanovenia upravujrice povinnosti zmlu-mych str6n. Ide teda v podstate
o nezhv dznu deklar6ciu.
Na konferencii str6n dohovoru v roku 1997 v Kj6te bol prijatf tzv. Kj6tsky protokol
k dohovoru, klory sprisf,uje zdvazky pre krajiny. Slovenskd republika Kj6tsky protokol
ratifikovala k 31. 5. 200:2, pridom samotnd znenie protokolu bolo uverejnen6 v Zbierke
zrikcrnov Slovenskej republiky oznlrnenim Ministerstva zahranidnlch veci Slovenskej
republiky
().
13912005 Z.z. Platnosf aridinnost'nadobudol
protokol df,a 16. febru6ra 2005,
V pr:otokole sa stanovujri pmisn6 stropy pretzv. obdobie po roku 2000.
Pre Slovensko pristupenie k protokolu predstavuje zdvazctk, v zmysle ktor6ho v obdobi
rokov 2008
-
2012 neprekrodi urovefi emisii sklenikovych plynov z roku 1990, zniLenti o 8%.
Rovnak6 podmienky platia aj pre ostatnd krajiny Eur6pskej rinie.
S ohfadom na ratifik6ciu protokolu v dlenskych 5t6toc,h Eur6pskej fnie bola priiath
Smernica E. 2003187lES Eur6pskeho parlamentu a Rady o vyfvoreni syst6mu obchodovania s
emisnymi kv6tami sklenikovych plynov v spolodenstve, ktorou sa menf a dopifia smernica
Rady 96l61/ES ( d'alej len smernica).
Podlla dl6nku 12 smernice upravujricej ,,Prenos,
odovzdanie a zruJenie kvdt" platt', ie
,,Clenskd
{tdty zabezpeiia, aby sa kv6ty mohli prendiaf medzi: a) osobami v spoloienstve,
b) osobami v spoloienstve a osobami z tretlch lvajin, kde sil takdto lwdty uznand v sillade s
postupom podfa ildnku 25 bez alqtchkofvek obmedzeni, okrem tych, lctord obsahuje tdto
smernica alebo ktord sil prijatd podfa tejto smernice." .Pod|a dldnku 3 pism. a) ab) smernice
pritom plati, Le
,,lwdta"
znarflend kv6tu opr6viujricu vypustit
jednu
tonu ekvivalentu COz
podas urditej doby, ktor6
je platn6 len na ridely plnenia poliadaviek tejto smernice a ktord
je
prenosn6 v sirlade s ustanoveniami tejto smernice; ,,emisie"
znarnenajri uvollilovanie
sklenikoqich plynov do atmosfdry zo zdrojov v zariadeni.
Smernica
je
kompatibiln6 s R6mcovfm dohovorom OSN o klimatickfch zmenhch,
ako aj s Kj6tskym protokolom, pridom md za ciell prispievat' k ridinnej5iemu plneniu
zixilzkov Eur6pskej rinie a
jej
dlenskych 5t6tov prostrednictvorm efektivneho eur6pskeho trhu
s emisnjmi kv6tami sklenikorn-ich plynov. Spojenie syst6rnu obchodovania s emisiami
sklenikoqich plynov v spolodenstve so syst6mami obchodovania s emisiami sklenikov'-fch
plynov tretich krajin md za ciell zqi5it' finandnri efektivnost dosahovania ciellov zni1ovaria
emisii spolodenstva.
V rrimci slovenskej legislativy bol prijaty zbkon
().
5'7212004' Z.z. o obchodovani s
emisnlimi kv6tami a o zlnene a doplneni niektorych zilkonorr v zneni neskor5ich predpisov
(dalej lenzikona(:.57212004 Z.z.),ktor''-im bola transponovand smernica auptava protokolu
do slovenskdho pr6vneho poriadku. Podlla
$
9 ods. 10 ;zrikona d. 57212004 pIati, Le
,,Nepridelenil
iast' priznan!,ch jednotiek m6ie ministerstvo predaf priamo, sprosnedkovane
alebo na draibe kv6t. Ak priznand jednotlqt predd, pri evidencii prevodu sa primerane pouiijdt
3
ustanovenia
I
12. Pefiaind prostriedky ziskand z predaja priznanych
iednotiek
sdt prijmom
Env ir onm e nt dln e ho
fondl't.
"
Na zfklade zhkona avsrilade s Nariadenim Komisie 8.221612004
z 21' decembra
2004 o normalizovanych a zabezpedenych syst6moch registrov bol kon5tituovany register na
zabezpeiltnie presnej evidencie uyd6u*iu, pridellovania, d12by, prevodu a zruSenia emisnych
kv6t,
jednotiek, bol vytvoreny syst6m
pre obchod emisii v rdmci Eur6pskej rinie a bol
upruvetty sp6sob pouzitia finandnjch prostriedkov ziskanych zpredaia emisii qiludne pre
riSely Enviionmentdlneho fondu. V srilade s Kj6tskym protokolom zikon
(,.
57212004 talej
opr6vnil ministerstvo rozhodnrit' o spdsobe predaja nadbyodnlich emisn;fch kv6t.
Z,ikon E. 57212A04 nad r6mec smernice anariadenia upravil taktiel informadnri
povinnost' ministerstva ohlladom emisii. Legislativa Eur6pskej rinie od dlenskych Stdtov totiZ
nevyZaduje
,
aby zvercjfiovali inform6cie majrice charalcter obchodndho, resp. priemyselndho
tajomsw{ pokiali srivisia s emisiami. Samotn6 nariadenie ustanoveniami dl. l0
(,.
57212004 a
smernica bianketovou norrnou vo svojom dl. 1,7 vytvorila priestor pre 5t6tne organy dlenskych
St6tov na odmietnutie
posky'tnutia ddverqfch obchodnych a priemyselnlich inform6cii'
podlla
dI. l0
(,.
57212004 nariadenia totii, plati, Ze
,,
1. Vietlqt informdcie, vrdtane
informdcif o vlastneni v{etlcych tiitov a o v1etlcych uskutoinenlch transakcidch,
uchovdvand v
rigistroch a v nezdvislom
protokole transakcii Spoloienstva sfi povaiovand za divernd na
,iittq, tiiiely ind ako implementdcia
poiiadaviek tohto nariadenia, smernice 2003/87/ES alebo
vniltroitdtneho
prdva. 2. Informicie uchovdvand v registroch nesmil byf pouiitd bez
predbeZndho silhlasu prislufindho vlastnika ilitu, s vynimkou
prevddzkovania a udriiavania
-tychto
registrov v sdtlade s ustanoveniami
tohto nariadenia. 3. Kaid!' prisluin!' orgdn a
iprdvca |egistra vykondva postupy stivisiace s emisnlmi kvdtami, overenlmi emisiami, dtitami
i XjAttnv*i
jednotkami lin, ak
je nevyhnutnd plnif
ieho
illohy ako pr{sluinit orgdn alebo
,prdrro" registra.",
pridom podfu et. 17 smernice
plati, 2e
,,Rozhodnutia
tykajilce sa
pridelenra t*dt o ipiauy o ,*tttd"h vyiadovand v povolen{ na emisie sklenikovitch
plynov,
-ktor6
vlastn{ prisliSn!,'orgdn, musia byf spristupnend
vereinosti podliehajilc obmedzeniam
ustanovenltmv il. 3 ods. 3 av il. 4 smernice 2003/4/ES'"
Svedok vdalsej dasti svojej vypovede
popisal typy kvot akreditov, ktor6 definuje
Kj6tsky protokol. V r-6mci mechanizmov
protokolu vznikla skupina krajin s prebytkovou
uitancio,i3ednotiek
AAU. Zmyslom Kj6tskeho
protokolu
je znilenie emisii v rokoch 2008 aL
2012 narirovei niZ5iu, ako krajina produkovala v roku 1990. Prdve v tomto dase (rok 1990)
doBlo k z-rnenttm reLimu v krajin6ch strednej a u.ichodnej Eur6py a k prechodu z centr6lne
pl6nova:r6ho hospodarstva k irhov6mu hospoddrstvu.
Prechod bol sprev6dzanlf
prudklfm
ritlmom
priemyselnej u.iroby. Ztohto d6vod
v dotkmrt'.ich krajin6ch. Na rozdiel od infch
dodrlat
pl6novan6 zniLetie emisii v zmysle
mnoZstvom volnfch
jednotiek, ktor6
je
moLn
jednotiek sri Ruskd feder6cia a Ukrajina. Samc
iostatodnlim mnoZstvom
jednotiek pie uspokojenie kompletndho dopytu po tychto
jednotkach
zo stany inlich krajin. Teda pottrku vyrazne
prevy5uje dopyt po tychto
jednotk6ch, pridom
trendom bude pravdepodobne d'a15i posun v neprospech
ponuky.
Moftrost' odpredaja vy55ieho mnoZstva
jednotiek AAU uvedenymi krajinami mh teda za
nasledok obrovslry
ptir*
j"a"otiek AAU na thv porovnani s mnoZstvom
jednotiek AAU, ktor6
m1napredaj k dispoziciiSlovensk6
republika
(v pomere cca 1:60 v neprospech SR).
Jpredpokladom zapojenia sa prislu5nej krajiny do obchodovania s
jednotkami AAU
je jej
dispozicia . n orc"y*i mlchanizrnami,
ktor6 umo2iujri
predaj
jednotiek AAU so zapoientm
syst6mu GIS (Green lavestment Scheme).
(
4
Pr:e tvorbu GIS projektov
je potrebn6 vytvorit'predov5etlcym legislativny rdmec vrAmci
St6tu prerl6vajriceho tak, aby bol prinos zrcalizovanej transakcie poudfiy na environmentiflne
projekty'vlaajine preddvajriceho. Vkrajin6ch svysoftfm podtom vol'nich AAU sa intenzirme
pracuje na zadati predaja jednotiek, pridom niektord ztychto krajin ui pwd
jednotky predali
a ostatn6 planujri zadaf predaj pravdepodobne zadiatkom budriceho roku (rok 2009). Samotr6 pldny
predpoklerdajir predaj r6dovo stoviek mili6nov ton AAU, pridom Slovensk6 republika disponuje
volhlfm c'bjemom pre uveden6 obdobie vo vy5ke 16,5 mili6na ton AAU rodne.
S ohlladom na podet vollnfch
jednotiek na trhu vellky podet 5t6tov, ktor6 predstavujti
potenciSlnych n6kupcov povaZuje za podstatne, aby boli finandn6 prostriedky pochddzajrice
i obchodu s emisiami pouZit6 na tzv.
,,zelen6
projekty", teda boli vyuLitl v prospech
pozitfvneho environment6lneho rozvoja. Nakolko m6 ponuka prevahu nad dopytom, na trhu
trito svoju poZiadavku aj efektivne presadzujri.
S'vedok d'alej uviedol, Ze Slovenskd republika v porormani s infmi lffajinami nanhvyrazny
prebytokAAU
jednotiek
atedanie
je
subjektom na thu, ktory by vedel ovplyvnit'
jeho
dalSi vyvoj.
Fr6ve tato skutodnost' m6Ze vyrazne znehodnotit' hodnotu prebytodn6ho podtu
jednotiek AAU,
ktoqfmi Slovensk6 republika disponuje. V;fhodou, ktoru Slovensk6 republik4 ako krajina prilohy
L v r6moi obchodovania
jednotiek AAU mala bola
jej pripravenost na tento druh transakcii.
Slovenskc malo totiZ zhldadny legislativny mechanizmus pre predaj volinlich emisnich kv6t
vytvorenli od roku 2004.
K.jednotlivym pristupom kmoZnosti vnrZitia prebyku
jednotiek AAU uviedol, Ze
jednotlivd
5t6ty majri rdzne pristupy k moZnosti vyuLttia prebytku
jednotiek AAU. V zdsade
plati, Le vyuhit prebytok na krytie emisnfch narokov v dalSom obdobi
je
nere6lne z dvoch
d6vodov:
-
dohovor a ani protokol nepredstavujri
garanciu, Le d'alSie obdobie obchodovania
s
jednotkami nastane, pretoZe samotn;i protokol predpoklad6 iba
jedno
obdobie
a o podmienkach dal5ieho obdobia sa este st61e vedri rokovania, a
-
existuje moZnost, Ze nebude politicki vdfa vyuZit'
jednotky pre pokrytie narastu emisii,
nakollko politicky
je
ciell cel6ho projektu pr6ve opadnli, tedaznilovanie emisii.
7,toho vyplyva, ile 3t6ty s prebytkom, ako Slovensko, mdZu vyaLif tieto prebytky ako
zdroj spglufinancovania
projektov, ktore musia samozrejme spiiat stanoveqi politicky ciel3, a
to piisplet kvalifikovane k zniLeniu emisii. Je moZn6 in5titucionaltzovat tieto snahy a/' na
rirovef, vl6dou schvSlenfch mechanizmov, ktor6 by o5etrili procedurdlne pripravu, teahzhcitr
aj monitoring Specificklich projektov (GIS mechanizmus). Je moind kon5tatovaf, Ze
v Sloverrskej iepublike existujir projekty men5ieho rozsahu, ktor6 sri schopn6 kumulativne
predstavovat' prispevokkznLeniu emisii. Tieto
je
moZn6 zastre5it' pod Environment6lny fond
v gescii ministeriwa, ktory
je
teda re6lne
jedinym prakticky vyuZitellnfm projektovfm
mechanizmom.
Svedok sa vy,jadril, Ze v sridasnosti sa
javi
ako pravdepodobn6, Ze bude komplikovan6
vytvorerrie predpokiadov pre vznik projektov znadnlho rozsahu, ktor6 by samostatne,bez ich
kumulativneho ipojenia vytvorili narok na
,,u5etren6"
emisie. Takdto projekty predpokladajf
aj vyznixnn6 spolufinancovanie, ako zo strany dom6cich priemyselnych subjektov, tak aj
Siatu. V kontexte sridasnej hospod6rskej situdcie na Slovensku
je
moLnd konitatovaf, Ze
pravdepodobnej5ie
je
vyuZitie kumulativneho efektu viaceqfch menSich projekfov, ako
odak6vanie realizfucie vellk{ho projektu zavyraznej finandnej podpory zo strany srikromnych
subjektov, pdsobiacich v oblasti priemyslu.
-
5
ponuka
na trhu s emisnymi kv6tami podstatne prevy5uje dopyt' Na zadiatku prvdho
kj6tskeho obdobia bol zrealizovanli len malf podet obchodov. Navy5e s vynimkou Slovenskej
ripubl iky,, Ziaden fitifi nezv erej nil sumu, za I<torl emi s ie pre dal.
Z uvedenfch skgtod.nosti vyplyvq 2e pre SR bolo qihodn6 predaj realizovat'v najkratsom
moZnom dasovom horizonte, poLiut trh s emisiami o slovenskd emisie prejavuje zdujem' Je
potrebn6 zd6raznit, Ze sumu ziskanri zapredaj emisii infch 5t6tov nie
je
moZn6 oficidlnymi
prostriedkami zistif
,
ateda nie
je
moilni komparfciou s infmi transfermi emisii overit'
jej
adekv6tnost'.
V roku 2007 doslo kzadatiu komunik6cie medzi ministerstvom
azdujemcami
o moZnostiach
predaja nadbytodnych kv6t. Po rokovaniach so zhttjemcami ako aj na zdklade
predloZerqich ponrilq sa n6sledne vykonala d0kladnej5ia analyza podlla dalej uvedenfch
kritdrii:
w:,hhdzadi k16dli.
ponuka
kaZd6ho uchhdzada sa hodnotila individuflne aj sfhrnne a to tak, Ze sa hodnotilo
kai:d|kritdrium
zvI63t, hodnotilasa ce16 ponuka so zretellom na konednf vysledok sfhrnu
vlet(ich laitdrii sPolodne.
po
zhodnoteni kaZdej ponuky individudlne i sirhrnne sa pristupilo k porovnaniu
ahodnoteniu
jednotlirnych ponuk ato spdsobom, Le sa hodnotili aporovn6vali
jednotliv6
krit6ri6 u kaZd6ho whidzafna hodnotili ,u u poto-ott6vali
jednotliv6 ponuky uch6dzadov v ich
srihme.
Esanaot6zku,ktori z6uj emcovi asazudastni l i rokovaci ch
k o n a n i o v a n i a s o z 6 u j e m c a m i v o s v o j e j q i p o v e d i o d v o l a l n a
dast, spravy, ktor6 bola predloZena vysetrovatellovi
dila 12.08.2009.
K. otSzke ohfadne uzavretiu zmluvy o predaji sklenikoqich
plynov uviedol, 2e dila
13.11.2008 doSlo kuzavretiu Zmluvy opreAaii kv6t sklenikoqich
plynov t" 1741200813
ajfcim, Ministerstvom
Zivotn6ho
prostredia SR zastripen;im
a kupuj ricim, spolodnosf ou Interblue Group LLC zastupenou
ohlladom dalsich obdobi
(2009
-
2012) v zmysle ponuky zo strany Interblue Group
LLC bola dojednan6 vypovedatelind opcia v prospech tejto spolodnosti'
Df,a2.12.2008 bol uzatvorenli dodatok k Zmluve medzi pred5vajricim, ministerstvom
zastriperqfm
a kupujricim, spolodnosfou
Interblue Group
LLC zastupenou
Dira 6.2.2009 bol
dodatok k Zmluve
medzi pred6vajricim ministerstvom
zastripen;fm
I
a kupujiicim, spolodnost'ou lnterblue Group LLC zastripenou
itmluva mit chxakter r6mcovej zmluvy a na du nadviizujrice
dodatky konkretizujti
nieklord
pr6va apovinnosli.
IJzavtorenie Zmluvy ana f,u nadvaztlucich
dodatkov bolo
vysledkom dohodnuty ch zitverov z rokovani zmluvnych str6n.
.V
d'alsej dasti svojej vfpovede chronologicky
popisal sp6sob, ab'm bol realizovany
prevod AAU
jednotiek,"prieo*
uviedol, ze dila 27.11,.2008 bola ministerstvu doruden6
6
Ziadost' spolodnosti Interglue Group LLC na ziklade ktorej spolodnost' poiliadala o prevod 5
mili6nov AAU
j
ednotiek.
Dira 27.11.2008 vydalo ministerstvo pokyn pre Dexia banku Slovensko, a.s., na
prevod
jednotiek
AAU, platnych pre obdobie rokov 2008-2012, v celkovom objeme 5 mil. t
COz zholdingov6ho ridtu Slovenska na holdingovlf ridet spolodnosti Danish Emission
Registry, Personal Holding Account.
Df,a 01 .12.2008 bola ministerstvu doruden6 Ziadost' spolodnosti Interblue Group LLC
naziil<lade ktorej spolodnost' poliadalao prevod 10 mili6nov AAU
jednotiek.
Dia 01 .12.2008 vydalo ministerstvo pokyn pre Dexia banku Slovensko, a.s. na prevod
jednotiel<
AAU, platnlfch pre obdobie rokov 2008-2012 v celkovom objeme 10 mil. t COz
z holdingovdho ridtu Slovenska na holdingovy ridet spolodnosti Danish Emission Registry,
Personal Holding Account.
Diia 03.12.2008 vystavilo ministerstvo faktwu
().
783912008-3 spolodnosti Interblue
Group LLC v zmysle nasledovnych skutodnosti:
(
Emisndjednotky
MnoZstvo
jednotiek
Cena za
jednu jednotku
fiedna
tona CO2)
Faklurovand suma
eislo irdtu
Stdtna pokladnica
SWIFT
IBAN
Prijemca platby
Bukure5tskdul. 4. 813 26Bratislava
Udel platby
Splatnosf
: AAU
: 15.000.000 ton COz
: 5, 05
: 75.750.000
:7000214051/8180
: SUBASKBX
: SK0981 800000007000214051
: Environment6lny fond,
:predaj priznany chj ednotiek AAU
: do 60 dni odo dfia wstavenia fakturv
D6tum vyhotovenia :3. decembra 2008
Ii uhrade kripnej ceny vo vy5ke 75.750.000 doSlo dira 18.12.2008, a to na fdet
Enviroment6lneho fondu.
IIa otSzku, di bola vlSda SR informovan|o odpredaji volhlich
jednotiek
AAU uviedol,
Ze inforrnircia oodpredaji vollnych
jednotiek AAU
-
materi6l d. I037I12008-min bol
predloZenf na rokovanie vl6dy SR dila 8.okt6bra 2008 a, Inform6cia o odpredaji volln;ich
jednotiek AAU
-
materifi i). 7046012008-min bol predloZenj na rokovanie vl6dy SR dia
15.okt6bra 2008.
Predkladacia spr6va ministerstva sa sfstredila na vysvetlenie vtedaj5ieho sridasndho
stavu ako
E
na analyzu predpokladan6ho vyvoja na hhu s emisiami v nasledujricich
mesiacoch.
Na zdklade doteraj5ieho qftzoja predpokladalo ministerstvo, Le na trh v najbliZ5ich
mesiacoch vstupia silni a d6leZiti hr6di na trhu s emisnfmi
jednotkami AAU, ktorymi sf
Ruskd federdcia, Ukrajina a Rumunsko, klor6 m6Zu umiestnit aZ 50 % AAU
jednotiek na
svetovo.m trhu. Pokiali by sa tak stalo, mohlo ddjst' aZ ku kolapsu ceny AAU. Hlavny ddvod,
predo sa uvedend krajiny do procesu obchodovania s AAU
jednotkami
nezapojili bol fakt, Ze
e$te nedisponovali riplne firnkdnfmi mechanizmami, ktor6 by umoZiovali predaj jednotiek
AAU so zapojenim syst6mu GIS, do
je jednjm zo zfrkladnych predpokladov uspokojenia
poZiadavliek zo strany kupujricich apotrebn;ich pre realizdciu kripy apredaja lzv. zelenych
jednotiek AAU.
Vytvorenie prdvneho rSmca na pouiivanie mechanizmu GIS
ie
naviazand na dom6cu
legislativu kaZddho St6tu asIi1i na ozelenenie pred6vanlfch
jednotiek
tak, Ze prinos
ziealizovanej transakcie predaja
jednotiek
AAU
je
viazany zilkonom na priame pouZitie
ziskanfch prostriedkov pre projekty environment6lne zelenl v zmysle usmemeni LINFCCC
(Medzindrodny panel orgaxizhcie spojenych n6rodov pre zmenu klimy). Slovensko malo tento
mechanizmus zvlSdnuli. Krajiny ako Rusko, Ukrajina a Rumunsko sa intenzfvne pripravujir
na zaEatie predaja ich prebykovych AAU
jednotiek, a tento proces uZ nastane v priebehu
zdveruroka 2008.
Vzhtadom kuvedendmu
je
zrejm6, 2e cena AAU
je
velimi nestabiln6 azixoveir aj
objemovy zh$em bude fluktuovat'. Ak laajiny Rusko aUkrajina nebudf regulovat'predaj
AAU, trh bude prebytkovf acena spadne takmer na nulu. Podl'a kritdrii Kj6tskeho protokolu
m6 Slovenskd republika kdispozicii 16,5 mili6na ton vofnlich priznanych
jednotiek COz
rodne, ktor6 mdZe zobchodovat'. V takomto objeme to predstawje prijem do Stftneho
rozpodtu v sume okolo 100 mili6nov Eur, ktor6 sri viazand na zelenl projekty, ateda thto
suma
je podlia
$
9 ods. l0 zitkona(,. 57212004 Z.z. priimom Environment6lneho fondu'
Podla
g
9 ods. l0 zdkonad.57212004 Z.z.mdie ministerstvo predaf uveden6
jednotky
AAU. Pnedaj
jednotiek AAU
je
nevyhnutn;f na pokrytie deficitu finandnych prostriedkov
poskytovanfcti BU pre environment6lne
projekty ministerstva. Ide napriklad o financovanie
pro3"t<tov odpadu, kanalizilcie a vodovodu pre obce pod 2000 obyvatel'ov, ktor6 sa Slovensk6
iepublika zaviazalaElJ zabezpedit' do roku 2013'
K- spolodnosti Interblue Group LLC uviedol,Le spolodnost' sazapojila do rokovacich
konani .mesiac pred vyhodnotenim
jednotlivych ponrik, inform6cie zreime zfskala od
spolodnosti Eranus GmbH. Z vyhodnotenia vyplynulo, Ze spolodnost Interbue Group LLC
dala najvfhodnej5ou ponuku a v dalSom rokovani sa pokradovalo s touto spolodnost'ou. Danit
spolodnc,st' si nepreverovali, uviedol, Ze sri to taki isti obchodnici s emisnfmi kvotami ako aj
ostatn6 r;polodnosti. n"r.*Lri ;-- tejto spolodnosti
I.
zvypisu
z Obchodn6ho registra tejto spolodnosti vyplynulo, Le
je
riadne zaregistrovand a mh
opr6vnenie obchodovaf s emisnym kv6tami.
Na ot6zku, predo Slovensk6 republika, ako
jedin6 krajina predhvalaprebytodn6 emisn6
kv6ty cez sprostredkovatellskri
firmu uviedol, 2e zitkon E. 57212004 2.2., umoZiluje
predaj
priamo, sprostredkovane alebo na btxze. Slovenskd republika vy:uLila moZnosf
sprostredkovan6ho
predaja zanajvyhodnej5ich
podmienok, ktord v tom dase boli. Slovensko
sa rozhodlo v tom Sase predaf emisn6 kv6ty za najvyhodnej5ich
podmienok. Najvyhodnej5ie
podmienky spodfvali z hl3adiska ceny a mnoZstva a okamZit6ho
prevedenia finandn:ich
prostrieclkov na ridet ministerstva.
llu skutodnosti, Ze predpokladom zapojenia sa prislu5nej krajiny do obchodovania s
jednotkami AAU
je jej
dispozicia s funkdnymi mechaniznami, ktor6 umohiujri predaj
jednotiek
"aAU
so zapojenim ry.teo,u GIS a pre tvorbu GIS projektov
je potebnd vytvorit predov5etlc.im
legislatinny-fimrccv r6mci Stdtu pred6vajirceho tak, aby bol prinos zrealizovanej tansakcie pouZity
na- envir:onmentdlne
projekty u trulitt" pred6vajriceho uviedol, Ze vdetci zhqemcovia boli
obozn6meni s tym, Ze vlinos zpredajapredmetn;fch
emisii bude prijmom environment6lneho
fondu. Environmentfllny fond ako n6sledn;i spr6vca tychto finandnych prostriedkov md
povinnosf zo zfkona o environment6lnom fonde pouZit' tieto prostriedky v srilade so
8
zrikonom, preto boli potom aj v zmluve o predaji emisii podpisand dva dodatky. Na priprave
GIS projoktov a hlavne metodiky na vyhodnotenie tfchto GIS projektov odbome orgilny
ministerstva pracovali uZ kg koncu roku 2007. Jednym z projektov bol zateplovaci program
a drutrym projektom bolo
,,Emisnd
svetlo". Po podpfsani zmluvy s trnterblue Group LLC
nebolo rgzhodujricim fakt,orom to, Ze Slovensko nemalo pripraven6 GIS projekty, medzi
rozhodujirce faktory patrila hlavne ponrikan6 cena, no n6sledne pokradovali v priprave GIS
projektov.
K materiflu
(,.
10371,12008-min
predloZendho na rokovanie vl6dy SR dfia 08.10'2008 a
Informricii o odpredaji vofnych
jednotiek AAU
-
materiflu d.1046012008-min
oredloZendho
na rokovanie vl6dy SR dira 15.10. 2008 uviedol,ketieto materi6ly predkladai
Il-na
rokovani vl6dy, ktory i osobne koordinoval koncept tohto materiilu. Zitkladnd ridaje do tohto
materi6lu pripravoval od6or ochrany azmetty kli-y a vkancelhtii-
bol rnateri6l
dopracovanj do konednej podoby,
I
ho osobne predkladal na rokovaniach vl6dy
v oboch piipadoch. V oboch pripadoch iieto materidly vl6da zobrala na vedomie'
Samozrejm e, i,e poznal obsah materiAlov v oboch pripadoch, pripravou tychto materidlov sa
zaoberal prislujnj odbor, Odbor ochrany ovzdu3ia azmeny klimy, za do vkonednom
ddsledku
je
aj rodpovedny, pokiali prispieval do vypracovania materi6lov
,
tak iba odbornymi
radami alebo usmernenim.
Na otinku, predo v danych materiSloch
je
konkr6tne uvedeni i potenciondlny
kupujrici, teda spolodnost' Interblue Group LLC, pridom sf zverejnend v5etky podstatn6
okolnosti moZndho obchorlu uviedol, Le najednej strane ministerstvo moZno poru5ilo nejakd
zauiivanS pravidlS obchodovania, ale fla druhej strane svojim spdsobom vyhl6si1o
pripomienkovanie a moZnosf
.vstupif
do tohto procesu d'alSieho moZn6ho potencionalneho
ra,r3"-".t. Webov6 str6nku Uradu vl6dy SR sledujir v5etky vetvyslanectv6
akreditovand
v Siovenskej republike, ktor6 informujri vl6dy o diani v Slovenskej republike a ktord potom
n6sledne 111oni vystupit'dn tohto procesu. Podas tohto obdobia, kedy to bolo zverejnend aZ do
podpisu zmluvy
-ru
nikto neprihl6sil ani nepoZiadal o vysvetlenie alebo konzultdciu, resp'
neponrikol vySSiu cenu.
K. pdsobeniu
na ministerstve uviedol, Le po vymene
f
dmunedolozu.
.
iltiry
po dom
potom
@ondil
kontakl s ministerstvom a
ministerr;tve sa uZ neobjavoval. S
sa prileZitostne stret6val u ministra,
osobne rremal d6vod r rri* komrurikovat o riloh6ch a priorit6ch odbomlich risekoch sekcie'
dasom sra spoznali osobne.
pdsobii na ministerstve v oblasti
priprave buiricich GIS projektov, no priamo nezasahoval do pripravy GIS projektov,
pripruvoval nejaky podkladwy materiii pre ministra.
'Ltcastnil
sa
jedn6ho rokovania na
ttoio- z6ujemcovia o liripu predrnetnych emisii chceli informilcie o cene, mnoZstve
\r dalSom
vania bol v
obdobne, ako
j
vo svojej vypovedi v procesnom postaveni svedka
mesiaca- ausust roku 2008 do mesiaca mdi roku 2009 zasl|val funkciu
i
a popisal zftkladne pr6vnel
ryj"tislativv
pri. obchodoyani
" :i-T-YTl i
apopisal zfl<ladne pr6vnelrdmce legislativy
pri obchodovani s emisnlmi
kv6tamiffur"
j.ho
nfstupu na funkciul
I
uZ prebiehali rokovania apostupne sa
vyhodngcovali
ponuky
jednottiq;ch z6ujenl,rcov o kripu emisii, on sa rokovani nezidasti.oval,
a dasovom horizonte odpredaja emisii.
l.
9
sri mLL znfime len vysledky vyhodnotenia
jednotlivych ponrik zdujemcov Na z6klade
vyhodnotenlfch ponrik bola vybran6 ako najvyhodnejSia ponuka spolodnosti Interblue Group
LLC, po dom nasledoval sled rokovani medzi zdstupcami ministerstva
-
konkrdtne sekcie
kvality Zivotn6ho prostredia a Statut6mym z6stupcom spolodnosti Interblue Group LLC.. Po
rokovaniach apo vz6jomnej dohode bola dia 13.11,2008 bola uzavret| zmluva apodpisan6
dva dorlatky k zmluve. Prevod
jednotiek
AAU zabezpedovala Sekcia kvality Zivotndho
prostredia ministerstva,k:lory prebehol riadne azo strany kupujiceho bola platba priznanlch
jednotiek
AAU uhradenii na ridet environmentiilneho fondu.
i)alej uviedol, Le vl6da SR bola o predaji volinych
jednotiek
AAU informovand
materi6lom d. 1037112008, predlolenym dia 08.11.2008, pridom tento materi6l i5iel na
rokovania vl6dy ako iniciativny nad r6mec povinnosti vyplyvajricich v r6mci z6kona. Dal5i
materiill, ktoqf bol predloZeny na rokovani vl6dy SR bola inform6cia o odpredaji vollnych
jednotiek
AAU
().
1046012008, ktor6 bola predloLend dira 15.11. 2008. Predmetnd materi6ly
vypracoval odbor ochrany ovzdu5ia atakttei, na materidloch pracoval odbor legislativy,
nakollkcr predloZend materiilly musia spifuf urdit6 n6leZitosti. Po obsahovej striinke sprdvy
vypracovdval odbor ochrany ovzdu5ia, materiily mal na5tudovand, nakollko v pripade otdzok
musel na ne vedief reagovat. Uviedol, Le za pravdivosfou materidlov si stoji, nemysli si, Ze
vpredloZenfch sprdvach uviedli zavddzajirce informdcie. Vo svojej qipovedi sa taktieZ
vy'jadril, Ze vySSie uveden6 materi6ly boli v plnom zneni zverejnend na oficialnej webovej
strrinke Uradu vl6dy SR, pridom zddraznil, 2e ak by pri5la odozva na zverejneny obsah
materi6lov od nejak6ho d'al5ieho zinjemcu o kripu slovenskych emisn;.ich
jednotiek
a tento by
ponrikol ujhodnej5ie podmienky, bol rozhodnuty cely proces predaja so spolodnostou
Interblue Group LLC., zastavif azata(
jednania
spotenci6lnyrn novym
TSujemcom.
V;fpoved v tejto dasti potvrdila i odpoved na doliadarrie zUradu vl6dy
SR, podta ktorej skutodne materiill ministerstva pod E. L037112008 predlo1eny na rokovanie
vl6dy SR bol dria 09.10.2008 zverejnenj na ofici6lnej webovej strilnke Uradu vlSdy SR.
Zdrovei.t dfia 15,10.2008 bol na webovej strilnke Uradu vl6dy SR zverejneny i materidl d.
1046012008 predloZenf na rokovanie vl6dy SR.
l( spolodnosti Interblue Group LLC., uviedol, ie onju osobne neskrimal, nemal nato
ani d6vod, boli mu doru.den6 uZ vyhodnotend konkrdtne ponuky a ponuka tejto spolodnosti
bola najvyhodnejSia. S tejto spolodnosti sa osobne stretol na
jednom
z rokovani.
Zmluvu dostal uZ pripravenri k podpisu. Ohl'adne Zelenych investidniich sch6m uviedol, Ze
tieto sa nedajri pripravif zo dira na defi,
je
to ndrodny projekt ato, Le Slovensko nebolo
pripravend v tom dase na realizhciu GIS projektov bolo rozhodujrice, Ze emisie boli predan6
sprostredkovateliskej spolodnosti. Dalej uviedol, Ze na cenu emisii mh vplyv mnoZstvo
skutodnosti, ktord ovplyviujri cenu, napriklad ekonomika
jednotlivfctr
5t6tov, prebytok emisii
na trhu, hospodarskalaiza a dal5ie. Jeho nilzor vykonanj obchod s emisiami so spolodnosfou
Interbule Group LLC
je
taky, ile Slovensko ziskalo tjmto obchodom znadnd finandnd
prostriedky, ktord mohli 1t5,( poulite na ochranu Zivotndho prostredia, St6tnej ochrany prirody,
protipovodiovd opatrenia a ind. Za tymto obchodom si
jednoznadne
stoji atim, Le sa dany
obchod medializoval a Skandalizoval utrpel pohl'ad na Slovensko.
V d'alSej dasti svojej vypovede uviedol, Le ematika emisii
ia. kde bol
kde bol
Do doby, ked'nastripil do funkciu nemal vedomosti o problematike emisnjch kv6t.
Po svojom n6stupe do funkcie v auguste 2008 sa zadal postupne oboznamovat i s touto
problematikou. Stav v ololasti emisii po jeho
n6stupe bol v Stridiu prebiehajricich rokovanf
s
jednotliqimi
uch6dzadmi na nilkup emisii.
10
K p6sobeniu na ministerstve uviedol, Ze on pdsobil na
ministerstve ui p ie, za akych okolnosti za dostal na ministerstvo
nevedel. Osobne nepoznaT, Liadne bliZ5ie kontakty medzi nimi
I
neboli, na ministerstve sa s nim stretol asi dva kr6t, vedel, Le sa venoval problematike emisif
a mal tuto problematiku na5tudovanir, pravdepodobne on vypracoval materidl
-
vyhodnotenie
aana, u' Lg *. n* sgr , usr i l r ' r t ,
-
' r . . r pr r r l Lr pNuu\ u' r ur Lur ' . t wouvr \ . *
k qfsledkom rokovani a ponuk6m zdujemcov o predaj emisnych kv6t uviest' nevedel' S
I
II
sorn sa rozi5iel asi mesiac po
jeho
ndstupe na funkciu ministra
z ddvodu finandndho vyrovnania zaieho sluZby na ministerstve.
Na ot6zku, predo Slovensko i napriek uZ prebehnutfm urditlfm rokovaniam sa
nesnaZilo predat' emisnd kv6ty priamo
japonskym
spolodnostiam, nakolJko
je podudovania
hodn6 to, ile slovenskd strana vedela, Ze s vypracovanymi GIS projektmi sa cena emisii
vyrazne zvyfi| no i napriek tomu nemala slovensk6 strana zinjem tieto projekty dopracovat'
uviedol, ie zJaponska nemali Ziadneho zhtjemcu. Ak neja$i zhuiemca bol, tak s nfm urdite
nerokoval. Ziadny zjaponskjch obchodnikov neponirkol cenovf ponuku. On pred6val na
ziklade:najvy55ej ponriknutej ceny a trval na tom, aby GIS projekfy boli dopracovand
-
z6ujem bol.
Ku skutodnosti, predo sa na priprave a na samotnom procese predaja emisnych
jednotiek nepodieliali i konkr6tni odborne spdsobili pracovnici Sekcie kvality Zivotndho
prostredia ministerstva uviedol, Le za sekciu bol zodpovedn'f senerdlnv riaditef. ktorv si mal
urdovat' kto bude na akorn
podklade robit'. Za sekciu zodpoiedali-ial
oni si mali stanovit' pracovnikov, ktori budri pracoval pri pfocese predaja
K, tvrdeniu
Le zpozicie vtedaj5ieho rozhodoval
o postupe pri procese predaja emisii, ddval polcyny s k;im
je potrebn6 viest' rokovania a do
akei mlery a mal rozhodnrif i o spolodnosti, s ktorou nakoniec bude podpisand zmluva
o predaji slovenskych emisii, teda Le qfber kupujriceho slovenskych emisii bol
jeho
rozhodnrrtim uviedol, Lenazfklade podkladov, ktord mu dodali anazhl<lade najvfhodnej5ich
podmienok skutodne rozhodol o kupujricom slovenskich emisii. Kritdriom bolo ziskaf
najvy55fu cenu a tomuto predchddzal rad rokovani a vyhodnoteni najlep5ich pontk, pridom
vychhdzalpri rozhodovani vych6dzal zpodkladov aqirhv, ktor6 mu boli predkladan6. Vliber
kupujriceho bolo
j
eho rozhodnutie.
V procesnom postaveni svedka bol vypoduti ,
ktorf uviedol, Ze
od mesiaca
itrl
2006 do augusta 2008 vykonhval funkciu a v fvode svojej vypovede
popisal z(kladn6 pr6vne rhmce legislatfvy pri obchodovani s emisn;fmi kv6tami.
k samotnd-o pro..ru predaja slovensklfch emisnjch kv6t uviedol, Le pripravou prevodu
emisii sa zaoierala se.koia kvality Zivotndho prostredia ministerstva. Vedel uviesf, Ze
prebiehali rokovania s<l zdujemcami o obchod s emisiami. On osobne s nikym nerokoval,
nezridastnil sa na rokovaniach, ani nebol informovany o priebehu
jednotlivych tokovani. Za
jeho p6sobenia vo funkcii neobdrlal Liadny konednf qisledok ztokovania. Nepoznal
ani ponurky
jednotlivlich z;6uj emcov.
V d'alSom
priebehu vyietrovania bol vprocesnom postaveni svedka vypoduty
!
ktory vo svojej v'-ipovedi uviedol, 2e sa zaoberal problematikou emisn;fch
t uOt, f" U"t" ,*lte vtedaj5iemu ,
ktory mal ziniem, aby
mu poradil v otinke zobchodovania emisii, nakolSko Slovensko malo zhuiem
predat' emisie.
Thto otflzka bola na ministersve zdasti uZ rozpracovan6. S vtedaj5im sa dohodli na
poradenstve a v zorientovani sa v tejto problematike. S ministerstvom nemal I'iadne pisomn6
ioverenie
ani dekr6t, na ministerstvo chodil sporadicky v dase, ked bol docestovany
1 1
t-
v Bratislave, nebol oficidJlnym
poradcom ,
pdsobil exteme a dobrovoline'
Na
ministerstve sa stret6val s ministrom, alebo s konkr6tnymi
pracovnikmi ministerstva, viid3inou
Dalej popisal situ6ciu a predpoklady na trhu s emisiami v okolitych
Sffii[Tobdobi,
ked Slovensru r.pnUlika zvaLovala odpredaj AAU. Jeho rilohou bolo
vypracoverf len anallzu trhu s emisnlfmi kv6tami. Z:fdastnil sa neofici6lne na zitklade
oslovenia z ministerswa niektorych rokovani s potencion6lnymi zhuiemcami o kripu
slovensh.fch emisii, no nezasahoval do obsahu rokovania. Probldmy sjeho posobenim na
ministerstve zadali n6sledrre po tom, ked chceli od neho uZ pisomnd spr6vy aon od nich
poZadoval ich finandnd vyrovnanie
jeho
sluZieb, do sa stretlo s nevdllou'
Na ot6zku, do ovplwiuje v'.iSku tvorbl
jednoznaiine odpovedat ned6. Hlavnlf param
neexistoval. Obchod, ll1ory uskutodnila Slovenr
talkoje ho hodnotit',
je
to obchod ako s kaZdr
predalo Slovensko emisie bola dobr6.
Na otdzku, di sa podielial na priprave materialu, ktory bol predloZeny na rokovanie
vl6dy SFi. dria 08.10.200s flkajfci sa inform6cie o odpredaji vofnlich
jednotiek AAU a
ndsledne materi6lu, ktoqf boi piedloZenf na rokovani vl6dy SR dila 15.102008
-
n6vrh na
schv6lenie
predaja priznanlch
ieanotiet<
aau uviedol, Ze v
jrili 2008
.predlozil
I
--l
piro*tty materi6l
-
whodnotenie
a analyza trhu s emisiami,
pridom
- - 1AA- , ^- ^X! +^1
n6sledne na
jesei, ked' som q! na ministerstve nepdsoU]l
9i
na strrinke fo,udY u1691,p1t-d1-1
mater t6l, ktoqi predkl adal
na rokovanie vlidy SR a z
jeho
obsahu zistil, Le gto
inform6cii, hlavne technick6 dast'
je pouZitrl z
jeho materiSlu. Materi6l, ktoqi bol predloZenf
na rokovanie vl6dy SR bolo
3etro
vynoAnotenie a analyza trhu semisiami abol zmeneni
a upravenli do n6leZitej formY.
K spolodnosti Interblue Grory LLC uviedol, Le koncom augusta.roku
2008
?:1*i1
jeho priateli
s ponukou ohlladne
pomoci s technickou
podporou
;;;t"l;t*om v5eobecne okolo emisii. nakollko vedel,Le salimto zaobet6, obozn6mil ho so
- ^ c ! 1^ - - ^ . ^ ^ 1. , ,
ffiojrrorfou
Inrerhl'e
Group LLC as ich zSuimom zobchodovat'
emisie na Slovensku'
iozni,milhois
spolodnosti
' Vzhl' adomk
Ze sa derstvo
nedohodol v zmluvnom vztahu s ministerstvom,
lnterblue, Group LLC a stal sa
zodpovedny za investidnd schdmy, za technickri dast' obchodu.
Na ot6zku, predo Slovensko i napriek uZ prebehnutym urditim rokovaniam
sa
nesnaZilo
predat' emisn6 kv6ty priamo
japonslcym spolodnostiam
a di bol nejaky rosp''
niekoho zfuijem pr.d; emisie
pod
"en-r,
an6siedne
ich obratom
predat' qfhodne dalej
uviedol, ze
3eAnoaucho
povedano ut uv slovensko malo pripravit' Gtrs
qrojekty,
cena by sa
,urrrorr"i*"
"tySitu,
no nevedel uviest, predo toto zo Slovenskej strany nebolo vykonan6'
I{a d'alsiu otiakv, di nevnimal zo strany ministerstva
uverejnenie
inform6cie
s moZnym kupujricim na webe Uradu vl6dy SR ako Spekulativny
postoj zo sttany ministerstva
a di slovensk6 strana nedakala inlich kupctv za lepsiu cenu a za lepsich podmienok uviedol,
le uverejnenie intbrm6r:ie na webe Uradu vibdy SR poznadilo *dil? ich rokovanie
s
japonslc-im obchodnikom
zo spolodnosti Asuka Green Investment, nakofko ich rokovania
,i6itina vy55ej cene v pdpade, Le budri existovaf GIS projekty a nakoniec skondili na cene
8,2 lts tym, Ze budir do noka GIS projekty dodan6'
I( zmluve o predaji slovenskych
emisii uviedol, Ze kto pripravoval zmluvu uviest'
nevedel, Mysli si, Ze zmluvu pripravovalo ministerstvo,
di
ju
v spolodnosti-Interblue
Group
LLC., pripomienkovali uviest' nwedel, no navrhol, aby v zmluve boli uveden6
podmienky'
nado moZno financie
pouZif, tak ako to poZa,ilovala
japonskh strana a aby boli dopracovand
T2
GIS projekty. do sa tlika zmluvy ohtadom
jej
obsahu uviedol, Le moy',no bola pripravend
narychkr.
Na ot6zku, aby sa vyjadril ku skutodnosti, Ze v inform6cii d. 1037112008
-
min.
ministerstvo konitatuj e, Le
,,MZP
SrR sa v sillade s prisluinou legislatfvou (zdkon i. 572/2004)
rozhodlo odpredat' prvltch l0 mil. ton vofnych priznanych jednotiek
AAU', v d'alSom bode
,,v
dalitch ndroinych rok:ovaniach so viethj'mi zdujemcami, MZP SR len u
jednej
spoloinosti
(Interblue Group LLC.,) dosiahlo upustenie od poiiadaviek na kontrolu
financii
a participovan{ na
jednotlivych projektoch. Podmienka, ktord ostala nezmenend, je garancia
MZP SR, ie vynos ztejto transakcie bude prip[san!, na iliet environmentdlneho
fondu".
Z lnlrto kon5tatovani a zjavne vyplyva, Ze ministerstvo sa nesnaZilo dopracovat GIS proj ekfy,
no snaZili sa, aby kupujrici upustil od poZiadavky vypracovania GIS projektov slovenskou
stranou, dim vlastne rimyselne podhodnotili cenu, dim priSla Slovensk6 republika o urditlf
vynos z,predala emisii rliedol, spolodnost' Interblu Group LLC., netrvala na skutodnosti
dohlladu pouZitia finandnych prostriedko,r. Ud"l pouZitia financii boli definovan6 v zmluve
spolu s podmienkou dopracovania GIS projektov. Ndsledne by spolodnost doplatila
Slovensku 1 , do sa nestalo z ddvodu nesplnenia tejto podmienky slovenskou stranou.
Japonskd spolodnosti mali podmienku dohlladu a kontroly nad financiami z emisii, no oni boli
komerdn6 spolodnost' a na tejto podmienke netrvali. Uviedol, Ze nevie sa vy'jadrif, di
slovenskd strana mala vedomost', Ze spolodnosf Interblue Group LLC., rokuje okrem
slovenskej strany i s
japonskou
spolodnost'ou Asuka Green Investment o predaji slovenskfch
emisnych kv6t. Oni nikdy nikomu netvrdili, Ze nakripen6 emisie spotrebujri. Z ich strany to
bol obchod, systdm to dovolloval,tak dand uskutodnili.
Na otdzku, di nie
je
na mieste sa domnievat, ie zneulil znalost' skutodnosti ohlladne
podmienok slovenskej strany pri procese pripravy predaja emisif a tieto pouZil pdsobenim
v spolodinosti lnterblue Group LLC., uviedol, Ze si to nemysli a nid nezneulil, vzhlladom
k tomu, Ze nebol viazarty mldanlivosfou vodi ministerstvu. Na druhej strane ministerstvo
pouZilo
jeho
inform6cie. On
je
obchodnik a
jeho
snahou
je
vykonaf, do najlep5i obchod.
do spisov6ho materialu predloZil
analyza trhu s emisiami, ktorir pripravil pre byval;ich a l
,
ako aj dalSie listinnd doklady.
vo svojej vypovede v rocesnom taveni svedka uviedol" Ze v
spolodn,csti Interblue Group LLC., pracoval ako
I
){Spldou
jeho
prSce bola konkrdtne organizicia projekfu, obchodu s emisiami.
Kompletne viedol
jednania
s kupujricimi, pripravoval predajnri zmluvu na strane druhej, diZe
predaj z;Interblue Group LLC., vodi dal5iemu kupujricemu. Predmetom dinnosti spolodnosti
Interblue Group LLC., bolo zobchodovanie emisii, teda kupa emisif z okolitfch Stdtov
a ndsledny predaj za ridelom zisku. Spolodnosf sa Specializovala na krajiny, ktord neboli
pripravend na vstup do obchodovacej sch6my Kj6tskeho protokolu atl,m p6dom bola ich cena
vyznamne nillia. P6vodnym zitmerom bolo tieto emisie kripif, dopracovat' legislativu,
vypracovaf GIS sch6my atym dvihnrif cenu predmetn--fch emisif na trhu ateda zvyiit ich
bonifikdciu. Potom v druhom kole, ked' bola podpisan6 zmluva s kupujricim, tak n6jst na
kripu do najlacnejiie emisie, ktor6 by kupec akceptoval. Spolodnosf uZ pred
jeho
vstupom do
spolodnosti rozpracovala so Slovenskom proces obchodu s emisiami. Ndsledne Slovensko
zverejnilo na internete detaily z rokovania s na5ou spolodnosfou, dim anulovalo proces
moZn6ho obchodu a pre nich t6ma obchodu so Slovenskom v zhsade skondila. Ndsledne sa
zadali venovat' okolilfm 5t6tom, teda inlfm predrlvajricim (Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina,
Bielorusko a Rusko). Podlla
jeho
nhzoru Slovensko sa b61o podpfsat zmluvu so
spolodnost'ou Interblue Group LLC. Mal dojem, Ze urobil v5etky
krolcy preto, aby zmluLvu nepodpisal, pretoZe sifai. robil ne5tandardnym spdsobom.
13
r,
O vyhodnoteni srifaZe sa dozvedeli z webovej strrlnlcy. Upozornil ich na to
japonsky partner,
ktory sa znazil nad tym, Le za kolko kupujri slovenskd emisie, Nernali vedomosf, ie tdto
inform6cia
je
uverejnend verejne a vlastne ztejto inform6cie vyplynulo, Ze si ich ministerstvo
vybralo ako rispe5neho uc,h6dzada. Boli zarazeni tym, ked tieto informricie o ich spolodnosti
sri verejne znitme. D6 sa povedaf, Ze tymto slovensk6 strana poruSila obchodn6 tajomstvo,
celj princip obchodu. Vnimali to tak, Le cely obchodom tymto padol. Dohodli sa, Ze so
Slovenskou republikou ui:nebudri obchodovaf. V z6lohe mali podpisanf zmluvu s Bulharmi
a Rumunmi, no
japonsky partner trval na tom, Ze emisie musia pochddzat zlrcqiny
svymoZitellnostou prixa. Po uverejneni informdcie na webe, sa domnievali, Le slovensk6
strana zadala tieZ rokovaf s Japoncami a ich
jednoducho
odstavila. TaktieZ uverejnenim
inform6cie na webe, kde bola uverejnend cena, museli vzhlladom na trito skutodnosf zniLit ich
cenu, ktorir mali dohodnutu uZ s
japonskym partnerom, dim vlastne boli ukr6teti o ty55i ,isk..
N6slednr: niekedy koncorn okt6bra 2008 slovenskd strana iniciovala stretnutie t
I
spolodnosti . Doslova zadala slovensk6 strana tladit' uL na podpis zmluvy, d6 sa
povedat okamZite. Zad,ali sa zaujimaf o platbu, kedy vedia uhradit' peniaze. Vel'mi
ministerstvu zillelalo, aby pri5li peniaze, tj. aby boli pripisand na irdte do konca kalendarneho
roka 2008. Dh sa hovorit' o dopracovani obchodu s tymito pred6vajricimi, do vyristilo do
podpisu zmluvy. Uviedol, 2e zmluva bola
,lzavreth
na zilklade podmienok, ktor6 uZ boli
dohodnut6 pred
jeho
vstupom do spolodnosti. Spolodnosf Interblue Group LLC., nebola
sprostre<lkovatel'om, kripila emisie vo vlastnom mene, na vlastn:i ridet
ziskom. Snfm do spblodnosti vstupil i-
vypracov6vanie sch6my, reporting a odbornd dast' veci GIS schdm.
neriesil uZ dohodnutd podmienky, ktor6 boli pripravend pred ich vstupom do spolodnosti.
a zakladateliom spolodnosti
j
e ktorf
je jeho
dlhorodnym
priateliom a spolupracovali na rdznych projektoch. Zije dlhodobo v USA
a venuje sa finandndmu poradenstvu,
je
rispe5nym podnikatellom. Kon
II
uI. okrem neho v spolodnosti pdsobil i
o ktorom uviedol, ie sa uchddzal o moZnost' poslcytovania environmentdlneho por?4gn$vq
konlirdtrre v obchode s emisiami. Mal vedo-ort', Ze o
jeho
sluZby v dase pdsobenia
I
nebol zhujem. Ministerstvo priamo odmietlo
jeho
sluZby.
K spdsobu uzavretia zmluvy uviedol, ie do procesu vstupoval uZ po rokovania
spolodnosti so slovenskou stranou. V tom dase nebolo ist6, Ze prfde k podpisu predmetnej
zmluvy, sk6r opadne. Zo strany ministerstva vnimali tento proces ako Spekulativny s d6vodu,
Ze dakali pod za lep5iu ceil\ za lep5ich podmienok a preto bola
jeho
riloha iriloha n6jst' pre spolodnost' apreu? dohodnutdho kupujriceho
in;ich potencion6lnych predajcov emisii v inych 5t6toch. Vzhladom k tomu, Ze priSlo k zmene
postoju ministerstvav ot6,zke predaja emisii, obnovila savzi\omn6 komunikhcia,
(o
vyristilo
do podpisu predmetnej zmluvy. Zmluvu spracovalo ministerstvo, ktor6 k nfm priSla na
pripomienkovanie, podfa neho
je
zmluvapriliS
jednoduch6 na tento druh obchodu, no oni ako
komerdrry subjekt nemali d6vod
ju pripomienkovaf vo svoj neprospech. Oni doplnili len
odborn6 veci ffkajrice sa GIS projektov, zmluvnh cena bola 5,05 lt, l<torh sa vyplatila
v lehote splatnosti, d'al5im dodatkom k zmluve bola t6to cena zv'-f5en6 o 1 .
Ohladne GIS projektov uviedol, i.e Slovensko nebolo pripravend na realizdciu
Zelenychinvestidnjch schdm. Slovensk6 strana tvrdila, Ze sch6my mhrozpracovan6. Ztohto
vyplynul ipodpis predrrLetnej zmluvy azirovei. podpis dodatku ozvy5eni ceny. Ako
je
znfitne, Slovensku nebolo uhradenfch 15 mili6nov za nenaplnenie zmluvy, toto od6vodnil
nepripravenost'ou ministerstva na vstup do obchodovanej sch6my. PredloZeny materidl, ktory
bol vyddvany zo strany ministerstva za plnerie, absolritne nevyhovoval medzinrirodnym
Standarclom a preto z ich strany nepovaZovali za splnenie dodatku zmlur,y.
14
Na ot6zku, di ministerstvo malo vedomost', Ze spolodnost' Interblue Group LLC',
rokuje okre ridasne i s
japonskou spolodnost'ou Asuka Green Investment,
,urtop.rr.,u
o predaji slovenslcych emisii uviedol, Le podta neho nemalo
o tom veclomosf. Mysli, Le imspominali, Ze slovenskd emisie skondia v Japonsku, ale detaily
ichnezaujimali. Oni im ani viac nehovorili, bolo to ich obchodn6 tajomstvo.
veni svedka bol vypodutY
ktory uvied ol, Le taldiei. oslovili predstavitellov ministerstva
azdrovei predstavili ich spolodnost', ako moZn6ho partnera v urditych obchodnych
dinnostiach. V dase, ked bola rcillna moZnosf vykonat' obchod s nadbyodnymi emisnlfmi
kv6tami ministerstvo ich oslovilo o predloZenie ponuky z ich strany na vykonanie obchodu.
N6sledne na to zmapovali trh avzhladom na akhrSlnu situ6ciu pripravili i vzhfadom na
poZiadavncy ich obchodndho parkrera ponuku, ktoni sme predloZili ministerstvu' Ponuka
vychddzala zviacerych krit6rii, zikladnym krit6riom bol fakt o ak6
jednotky ide, vdruhom
tud" id. o objem
-
mnoZsitvo, tretim podstatnfm faktorom
je
spOsob prevedenia transakcie
samotnej, di ide o spotovd (okamZit6) alebo forwardov6
(budrice) obchody. Tieto kritdri6 sf
zakladnS, ktoi6 urdujf cenu. Ka1ddjedno ztychto kritdrii m6 vsebe mnoZstvo podskupin,
ktor6 rozho{ujri o prvom urdeni ceny. Ndsledne sa uskutodnilo viacero rokovani medzi
ministerstv om za ridasti ich spolodnosti a potenci6lneho obchodndho
partnera spolodnosti
SUMITC,MO Japonsko. Udelom rokovania bolo predstavenie zaltrani(neho partnera. Ziadne
konkr$tne rozhodnutia z rokovania neboli prijat6. Po predloZeni ponuky sme zo strany
ministerstva nedostaii hiadnu odpoved. Ako bola ich ponuka vyhodnotend uviest'nevedel.
Inlich z6rrjemcov a ich ponuky nepoznal.
vedi uviedol, Ze
je
pridom zaliatok komunik6cie
ffm-irt"rrtvom bol niekedy v roku 2008, pridom ich spolodnost'
pisomne oslovila priamo
ministerstvo s tym, Ze ckrcri rokovat' o moZnosti odkripenia prebytku emisnych kv6t. Ich
ponuka spodivala z intern6ho prerokovania v riimci spolodnosti. Konkr6tne mnoZstvo
pripadnjch odkirpenych emisnych kv6t, ktord uviedli v ponuke vychhdzalo z predpokladu
predaja-tak6hoto-*tttzrtuu. Ich ponrikanh cena bota indikativna. Na cenu emisii m6 vplyv
vSeoUecl.'y
prebltok, nedostatok, podmienky kontraktu arizikd s tym spojen6. TaktieZ na cenu
vpllfvajri poa*i.ot y existencie resp. neexistencie GIS projektov. Medzi nimi a ministerstvom
ru urt"tofnilo
jedno
rokclvanie. Rokovanie pozost6valo zprezent6cie ich spolodnosti, resp'
japonsk6ho obchodn6ho partnera, spolodnost' Mizuho Information & Research Institute, Inc',
"Lndnu
spltnri vazbu od ministerstva v tejto veci nedostali. O tom, ako bola ich ponuka
vyhodnoten6 m6 vedomosf z m6dii. Po rokovani sa im uZ, zfstupcovia ministerstva neozvali.
Z ostatnych zhujemcov poznhspolodnosf Menert, s.r.o.? Safa, ostatnych zh,fiemcov nepoznal
anepozi.nlani ilh ponuky. Odmietol akrikofvek ridast' na dohode medzizilujemcarni,
ktor6 by
vyristila k uprednoitneniu spolodnosti Interblue Group LLC., v tomto obchode'
vo svojej
qfpovedi uviedol, Ze
je
ktor6 sa
tVmto druhom obchodu zaober6. Uviedol, ile mali s ministerstvom zdujem zobchodovat' urditd
mnoZsWo emisnych kv6t. Pokiall sa
jednd o AAU
jednotky, informdcie o predaji neboli
zndme,6ola to v tom dase nezn6ma vec, bola to nov6 vec, takZe predpoklady na trhu neboli,
trh sa len rozbiehal. Cenovri ponuku si stanovili sami, nemati podklady ohladne ceny od
niekoho indho, cenu, ktorri si stanovili bola otvoren6, nebola pevne stanoven6, dalo sa s iou
hibat, vsetko bolo otvorenl, zillelalo na d'al5ich rokovaniach. I mnoZstvo bolo stanovend len
obhudo*, bolo to mnoZstvo, ktor6 si trrifali zobchodovaf. Po predloZeni ponuky zmhjarcku
2008 sa ministerstv o uL neozvalo. Na cenu emisii md vplyv vela faktorov, cena ropy, plynov,
ceny surovin, energetika, postavenie klienta, ddveryhodnost klienta,
je
to viac faktorov,
1 5
situ6cia v infch 5t6toch, ponuka, dop:4. Vedel uviest', Ze
jedn;fm z6ujemcom bola spolodnosf
Menert, s,r.o., zo Sale, ktoru pozn6,
je
to vlastne spolodnost', ktor6 podnikd v tej istej oblasti.
Ich ponuliu nepoznal. Nerredel, kto boli da15i z6ujemcovia, Ziadnu inir ponuku nepoznal.
S ur8itost'ou vyftidil dohoclu o kartely, s nikym inym sa na tiito tdmu nebavili, nepoznal
ponuky irrych zilujemcov. Ohfadne spolodnosti Mizuho Information & Research Institute,
inc., uviedol, spolodnost' sa im predstavila ako konzultant pri environment6lnych
projektoch
s dosahonr na konkrdtnych zirkaznikov. di- su spolodnosf zaoberd nevedel, zo spolodnosti
pozn6 len osobu
iI,
no nevie povedat' aku poziciu v tejto spolodnosti
zastupoval. tch spotofr-sfr'vofi spolodnosti Mizuho Information & Research Institute, Inc.,
n.-A Liadny vztah, ich spolodnost' predstavila uvedenri
japonskri
spolodnost' z6stupcom
ministerslv a) zo strany
jzrponskej spolodnosti a ich bola ochota spolupracovaf v othzke
v obchodr-r s emisiami.
V
procesnom postaveni svedka bol vypodutli taktiel
E,
ktory vo
ryi:1*il:'it;iliffi
fi u"ili"**#'x"""ff
kd"
p6*bit do 28.08. 20A9, kedy bol ztejto funkcie odvolany. Uviedol, Le mal za rilohu
z titulu funkcie
I
dorie3if zmluvny vztahmedzi spolodnost'ou llnterblue Group LLC.,
a ministerstvom. Po
leho
ndstupe do funkcie bol predpoklad, Le sa ukondi predmetny zmluvny
vztah,te<IaLe sa zmluva z:u$i, resp. sa odstripi od zmluvy. Vzhladom na to, Ze predmetnd vec
bola ostro siedovana. bola snaha
predmetn:f zmluvny vz(ah ukondif, rnal pokradovat v tejto
veci po
jr:ho predchodcovi
-,
nebol nikym tladenf, resp., nemal Liadne
pokyny,-iii ui, ro strany vkiay, resp- prelnidra ukondit' tento zmluvny vzfah. Podlla neho bolo
io asi na1rozumnej5ie riesenie, nakollko on mal inri predstavu ako bude obchod s emisiami
prebiehai;. Jeho prLdstava bola predat' urdrt-,i balik emisii formou verejno
-
obchodnej srit aZe
amal predstavq aby obchod sprostredkovala
profesion6lna agentata, teda aby emisie
nepredivalo ministerstvo priamym predajom. Predstava bola tak6, Ze konkr6tna agentrira by
odporudilla eventudlneho z6ujemcu na kfpu emisii s najlep5imi podmienkami'
Ciellom bolo teda ukondenie zmluvndho vztahu so spolodnosfou Interblue Group
LLC., no vzhlladom k tomLu, Ze sa im nepodarilo po
jeho n6stupe do funkcie v krdtkom dase
nadviazat kontakt s konatelkou spolodnosti, ani s inym z6stupcom spolodnosti, tento proces
sa predli;ov al. Yzhladom k tomu, Le d;1a 28.08. 2009 bol odvolany- zfunkcie
I,
,y*
pddom td.to vec pre neho skondila.
svedeckei vedi uvi
pridom p6vodnf n6zov sekcie bol
V teito lunkcii pracuje od
nahradila
Pred tym pracovala na
idom m6 na5tudovanf danf blematiku. Nli
bola hlirvne
prevddzl:ovatellom.
*
"aU"tt" ".did" "id
qg
nriamo riadilo ministerstv o zastupend T
sa bavili s kolegami, Z" predo Slov"nsko nepred6va AAU kv6ty, nakofko nemali
vedomosit' o skutodno sti, 2e tento proces predaja uL na ministerstve
prebieha. Na oddeleni
vedeli, ze AAU kv6ty sa musia pt"dut" ved"li, Le napr., desi chcri predat' okolo 10 /t' No
nikto ichL zvederianeoslovil, aby sa podieliali i oni, ako oddelenie na predaji AAU
jednotiek.
Skutodnpst', Ze Slovensk6 predalo ernisne kv6ty sa dozvedeli z po5ty zDexia banky, ktor6
poslala lc6piu vykonan6ho
prevodu emisnlfch kv6t na zalolenie. Bolo to niekedy v mesiaci
decembe,r ioku 2008 . Pamat| si, Ze sa n6sledne opytala
na tento
predaj, rro dostala odpoved, aby sa rad5ej na tuto tdmu nid nepytala. Odpoved'
ju
zatazila a
I 6
pochopila, Ze sa nem6 ohlladne tejto tdmy viac zaujimat'. Nevedela uviesf kto boli
zdujemcovia o kripu slovenskfch emisii, nepoznala ani ich ponuku. Nevedela uviest'
chronol6giu, alcym bol realizovanf prevod AAU
jednotiek.
Uviedla, Le nepoznd z6kulisie
predaja, ale pokiall by sa bol zrealizoval obchod do konca, mala na mysli dopracovanie GIS
projektov, Slovensk6 republika by ziskala viid5iu sumu finandnfch prostriedkov, nakolko
spoluprlica so spolodnost'ou Interblue Group LLC., by podlSa jej
ndzorupokradovala.
l.la ot6zku, di ministerstvo bolo pripraven6 po strdnke odbornej na zrealizovanie
predaja emisii uviedla, Ze pokiat by bola vytvorend odborn6 pracovn6 skupina, tento proces
by bol zvlildnuty na odbomej rirovni, nakofko na ministerstve boli lludia, ktori s touto
problematikou pracovali a ktori sa v nej vyznali, no zo strany os6b, ktor6 proces predaja
zrealizo'vali, z ich strany rreboli tito pracovnici osloveni.
Skutodnosf
,
2e pracovnfci odboru obchodovania s emisnfmi kv6tami neboli prizvani do
Tri to tunkci u zastfval do 31.10.2010. Od 01.1i .2010 bol
odbor z:u5enj a problematika bola zadlenenh do odboru ochrany ovzdu5ia z
jemu
neznitmych
d6vodov, Uviedol, 2e otlzka emisii
je jeho
hlavnd vnd ndplil. Touto problematikou sa na
ministerstve nad'alej zaobert v pozictr Na ministerstve boli na trito
problematiku traja zamestnanci, pridom
i naprieli tomu, Ze odbor bol na zruSeny. Oblasf emisii obsahuje okrem obchodovania s AAU
jednotkami,
hlavne oblast' schdmy obchodovania na eur6pskej urovni. TaktieZ
je
to priprava
legislativy, zapojenie novfch sektorov priemyslu do schdmy obchodovania, Skolenia
overovatellov emisnfch sprdv, alokdcia kv6t na tretie obchodn6 obdobie, koordin6cia registra
emisn;fch kv6t (Dexia banka), priprava vykon6vacich predpisov k dani z emisnych kv6t,
priprava. predaja AAU. Prv6 predaj e zad,ali v roku 2008, mysli, Ze pred tymto rokom sa AAU
jednotky
nepred6vali, zo Studia wditych dokumentov sa cena pohybovala okolo 70 lt.
Slovensk6 republika bola
jednou
zprvychkrajin, ktor6 predaj uskutodnila. Podlla
jeho
nazoru
ak ten, kto realizoval predaj emisii, si mohol, resp. mal moZnost' si cenu emisii zistit'. Jeho
informadny zdroj o cene emisii
je
spr6va Point Carbon 2arck2008. Neoficidlnu spr6vu o ceno
emisii nral i od deskfch kolegov z Ministersfrra Livotneho prostredia dR, podlla ktorej desi
preddvali po 10 /t.
l{a ot6zku, aby sa vyjadril k Informdcii o odpredaji vofnfch
jednotiek
AAU zo dira
08.10.2008, predloZenej na rokovanie vl6dy SR, kde
je
w6dzan6 vposlednom odseku
inform6oie, Le limit emisii, ktor6 m6 Slovenskd republika k dispozicii za rok 2008 nie
je
mo1n6llreniest' do nasledujricich obdobf uviedol, Ze ak sa mysli prenosom do nasledujricich
obdobi, prenos na roky 2009 a nesk6r, tak tvrdenie, Le toto nie
je
moLn6,
je
nepravdiv6.
Emisn6
jednotky
sri platn6 na obdobie Kj5tskeho protokolu 2008 ai, minimillne 2012
a obmeclzenie platnosti na
jednotlivd
roky neexistuje. Emisn6
jednotky
sa mohli a mdZu
pren65al;' v tomto obdobi z
jednotliv;;ich
rokov. K spolodnosti Interblue Group LLC., uviedol,
Ze predrnetnri spolodnosf pozn6len zmedii. nemal pristup k Ziadnym dokumentom ohl'adne
tejio spolodnorti. V
januriri
roku 2010 sa
jeden
lrdt stretol t
I
spolodnosti Interblue
Group LLC.,
I,
jednalo
sa rokovanie vo Svajdiarsku v Ziirichu df,a 20.01 .2010,
kde bol dlenom delegdcie, ktorej ciellom rokovania bolo preuk6zanie pr6vneho n6stupnicfra
Interblue Group (Europa), AG,Zttg, Svajdiarsko po spolodnosti Interblue Group LLC..
Ohfadne Zelenych investidnych schdm uviedol, Ze Slovensko malo v dase predaja
emisii rozpracovanri Zelenu investidnri sch6mu do takmer hotovdho Ethdia. Na Slovensku
environmentrilny fond fuirguje od roku 2004, a tento mechanizmus
je
tou Zelenou investidnou
schdmou. V tom dase neboli stanovend intern6 pravidl| v environment6lnom fonde, Ze
konkrdtne peniaze idri na urdrt.li konkr6tny ridel a to chybalo k dokonalosti zelenej investidnej
t 7
sch6my. Povinnost' vypracovat' Zelene projekty neexistuje, teda neexistuje povinnost' mat'
Zelen.iu investidnri sch6mu, ale ak chcel 5t6t predat'AAU jednotky
za do najvyhodnej5iu cenu,
musel takrito schdmu ponriknut amat
ju.
V sridasnosti sri zrejm6 AAU
jednotky
bez GIS
projektov nepredajn6.
]{a ot6zku, ktor6 konkrdtne okolnosti ovplyviovali, resp. ovplyviujri vy5ku tvorby
hodnoty AAU
jednotky
uviedol, Ze cenov6 rozmedzie urduje ponuka adopyt, ktor;f existuje
na trhu, pridom existuje previs ponuky nad dopytom, viacej
je
na predaj, ako
je
trh schopny
kfpit'. I'onuka
je
diferencovanil, nakofko kaldi krajina md inri investidnri sch6mu. Vf5ku
ceny ovplyvfiuje prdve Zelend investidnd schdma ajej kvalita. Ked' 5t6t garantuje, Ze qfnosy
budri venovan6 na zelenf projekty, tlfm
je
cena vyS5ia. Druh6 vec, do ovplyvfluje cenu
je
kvalita projektu, teda to, kolko sa takymto projektom dosiahne rispory COz. V podstate
existujri dva typy fin6lnyr;h spotrebitellov, ti ktori potrebujri pokryf svoje emisie nakripenymi
jednotkarni.
To sri vl6dy krajin, ktor6 svojimi emisiami presahujri svoj zixazok z Kj6tskeho
protokollu a potom sri to
japonsk6
firmy, produkujrice emisie sklenikovlfch plynov.
\y'
procesnom postaveni svedka bola d' kto16
pracuje na ministerstve vo funkcii pridom uvredla, i.e
sa ventrje otdzkou emisif, resp., environmentdlnou oblastou, md na5tudovanri danri
problematiku, je
ofici6lnym ohniskovlim bodom pre Rilmcoqf dohovor a Kj6tsky protokol.
Uviedla, Ze podfa ofici6lnych pravidiel sekretaridtu pripravilo Slovenskej republike spr6vu
v mesiaci okt6ber roku 2006
,,Iniciaind
sprdva Kjdtskeho protokolu o stanoven[ AAUs",ldorh
bola v mesiaci marec 2007 oficidlne zrevidovand medzinarcdnlfm tfmom odbomikov
andsledne dfia 19.09.2007 bolo zverejnen6 pridelend mnoZstvo AAU pre Slovenskri
republiku na prvd kj6tske obdobie. Slovensk6 republika bola medzi prvymi Styrmi krajinami,
klor6 terrto proces mali pripraven6. Jej angaLovanosf v
Ze v mesiaci februrir 2008 pripravila informdciu pre
o AAU
jednotk6ch,
teda o mnoZstve, o tom, akym spdsobom sa podlia zikona mOZe s nlml
naritbat av zdvere informdcie bola poZiadavkana to, aby si ministerstvo pripravilo strat6giu
predaja. O trito inform6ciu
ju
nikto nepoZiadal, povaZovala to za
jej
odbornf povinnosf
informovaf ministra o tom, 2e zadalo prvd zhvazn6 obdobie Kj6tskeho protokolu a
je potrebnd
sa touto otdzkou zaoberaf a vypracovat' predmetnri strat6giu. eo sa fyka situdcie
a predpoklady na trhu s emisiami v okolitych St6toch v obdobf, ked' Slovensk6 republika
zvaZovala odpredaj AAU uviedla, Ze v mesiaci december roku 2008 sa zu1astniLa na
konferencii zmluvnych strrln dohovoru vPoznani apodlla inform6cii z6stupkyne Point
o informdcii na vl6du SR o predaji AAU
jednotiek
Slovenskej republiky spolodnosti Interblue
Group LLC, za cefiL cca. 5 lt, pridom touto cenou bola prekvapenil. Uviedla, Le po uvedeni
Informdcie na vl6du SR sa
jej
telefonicky pytala odbornidka s uhlikom z dasopisu Carbon
Finance o informdci6ch o spolodnosti Interlue Group LLC., nakolko t6to spolodnosf nebola
zndma ztrhu s emisiami. Informriciu na vl6du SR si prezrela abola som zaskoden6 nielen
cenou, ale hlavne tvrdenim, Ze emisie sa musia predat len v roku 2008. Je to materi6l velmi
priememej frovne aj s fahtic[imi chybami a dudovala sa,le talqito materi6l mohol niekto daf
na rokovanie vl6dy SR. TieZ
ju
zaskodilo, Le
je
tam uvedenf izh,sjemca. teda spolodnosf
Interblue Group LLC, ako spolodnosf, ktor6 uZ
je prakticky vybran6 ako
jedinf
zdujemca. Je
to podfa nej extr6mne zly postup, ripln6 rarita, dan6 poukazuje na neznalosf v tejto oblasti,
podl'a nej obchod uZ bol dohodnuty a po5kodil cel1i kredit Slovenskej republiky v procese
dohovoru. Pri predaji emisii a mali moZnost' si zistit
cenu emisii apodla nej vedeli ocene l0 Clt na trhu. Podl'a nej, ked'chce nieklo pred|vaf
emisie, :zist'uje si cenu a vy5ka ceny bola podfa nej fahko dostupnd. Ona nebola osobou, ktor6
1 8
bola prizvan 6krcalizilcii pnedaja slovenskych emisii, i ked' sa danou problematikou zaoberala
a bola zna.l6veci.
Y z1vere svojej vypovede uviedla, Ze ministerstvo nebolo pripraven6 po str6nke
odbornej na zrealizovanie predaja emisii. MoZno len t'aZko predpoklaclat, I'e za taky kdtlry
das mohli zfstupcovia ministerstvazvlildnut odborne n6rodny proces ptedaia,no
ie
zteime,2e
spolupracovali s niekym, ktory sa touto otfzkou uZ zaoberal a vedel uZ tie as
piaviata ,chlladne environrnent6lnej oblasti, pridom sa domnieva, Le to bol
I
,Ona
a ani ostatnf kolegovia sa nezridastiovali na tomto procese predaja slovenskych
ill*-rcft kv6t, nebol zhujem o i.h odbo*6 sluZby. Podlla
iej
ntzoru vykonany obchod bola
ur1Lajlca zlodejina, bola 1;o hrub6 drzost, do sa tu odohralo ado si rriekto mohol dovolit''
Z profesion6lnelo hlladiska niekto zneuitlnevedomosf, neznalost t6my takymto sp6sobom'
ve zmluvy uviedla, Le ona a ani nikto zo
-
I
zmluvu nevypracov6vali. Standardom
ie,
Le
Na ot6zku,
ilr"-i priprawje konkr6tny ftvar. Nem6 vedomosf o konkr6tnych osob6ch, len o utvare,
ktory vyplf ui ro samotnej zrnluvy. Ddvod, predo nebola zmhwa posriden6 podlia intem6ho
preApisu bdboro* prdvnych sluZieb ministerstva uviesf nevedela, v tom dase sekcie
,r"dodrZiuuali predpisy, boio to celkom behne. Podfa pokynu ministra
(,.312004-8'2
zo di'La
16.Il.2094 na centrilnu evidenciu aform6lno-prhvne
posudzovanie zmhiv, uzattrinanych
ministerstvom
proces mal prebiehat tak, Ze prfslu5nd sekcia si pripravi n6vrh zmlury a tento
predloZi Odboru pr6vnycli sluZieb na formdlno-prfvne
posridenie a prislu5nej ekonomickej
sekcii naL posridenie platobnych podmienok a d'al5ich finandnych otdzok. Pripomienky sa
Standardrro zapracoihvaii do n6vrhu zmluvy a podlla tohto predpisu n6vrh so
zapracovhva"di
pripomienkami tL, nesiel knim na kontrolu, ale i5iel priamo ktomu, kto
zmluvu I
sel to byf vLdy minister, Predmetnir zmlu.w ona a ani nikto z
I
revidel, nakollko im nebola predlolenil'
V d'al5om priebehu vY5{ovania bol ako svedok vypoduti
ktorlf
okrem irn6ho uviedol, Lr> na
do roku 2004 v r6znYch funkci6ch
momentflne sa venuie
konkr6tne
S ituSci a, ked' S lovenskd republika zv aLov ala predaj
emisii b<>la neznitma, nakofko St6ty, ktord zvaLovali
predaj emisii si inform6cie nepred6vali,
nako1ko
jednalo sa o konl<urenciu. AZ n6sledne sa ceny za(ali zverejirovaf. Cena kv6t AAU
nebola zn1ma, nakolko tieto emisie sa nepredhvali na Liadnej btxze, na ich cenu pdsobili
r}znefatritory, di uZ mnoZsitvo, pripravend zelen6 schdmy a d'alsie.
formou oc
1,.
USA bol urul u,Tut*' doyp.*
ako
Uviedol, Ze
jeho
n6P1fi dinnosti
je
;;ffi'. I
USA. Ako registrovany
poskytuje sluZbu
spracrivznria apredkladania zakladajniich listin vUSA. Za tuto sluZbu si irdtuje poplatok
i d o
a viidsina
jeho
klientov
je
zo z6moiia. Jeho klientmi sri advokati, ridtovnici a splnomocneni
zdstupcc,via spolodnosti vzidsinou zPanarny, Svajdialska, Spanielska, Mexika, Gibraltrfuu
v oblastiach ziamych tyn, Le v n ich sidlia tzv.,
,,off-shore"
spolodnosti' Cestuje do z|mona
apodnik.anie vykon6vaprostrednictvom
e-mailovej komunik6cie. Ako registrovanlf zfist]upca
pot
"b,r.;"
mat' kancelSriu v 5t6te, v ktorom
je
zalolen6 spolodnost'. Jeho klienti zvyd,alne
poZiadijtt o konkr6tny 5tirt, v ktorom chcu zaloLif svoj podnik. Mrl kancelitrie alebo zmluvy
t 9
s kancelSriami v rdznych St6toch USA. Uviedol, Ze nie
je pritomny v podnikoch ana
adresiich., ktor6 poskytoval ako
,
ale v5etky dokumenty, klor6 sa
posielajri do
jeho
kancelirii sf mu ndsledne dorudovand. Nie
je
zapojeny do prev6dzky
spolodnosti, ktor6 pom6hal zakladat. Poskytuje len sluZby srivisiace sa zaloienim. Spoliehal
na svojich klientov, Ze vykonajir primerand kontroly, aby sa zabezpedilo, Ze z6morsk6
spolodnosti, ktorym poskytuje sluZby registrovandho zdstupcu sti legitimne spolodnosti.
Uviedol, Ze sf rdzne d6vody, predo medzin6rodnd spolodnosti chcf zaloLit svoje podnikanie
v USA. D6vody sri viidsirnou finandn6ho charakteru kv6li daniam. Viid5ina podnikov chce
zostaf v tajnosti a nechcf, aby sa ich men6 objavovali vo verejnychzinnamoch.
Na ot6zku americkfch vvSetrovacich orednov ako sa stal
spolodnosti Interblue Group LLC., uviedol, Ze dostal e-mail od klienta v Paname, ktory Liadal
o zaloZerrie tejto spolodnosti. Klient
je
vellkf firma v Paname, Overseas Management
Compang, I<torhm6 kancellri po celom svete. T6to spolodnost'poskyuje sluZby
lfkajrice
sa
zakJadaria spolodnosti po celom svete. Zilstupcovia tejto spolodnosti ho e-mailom Ziadali
o zaloLerne spolodnosti Interblue Group LLC., v Etrite Washington. Ndsledne si overil na
strdnke iltdtneho tajomnika 5t6tu Washington, d,i ninov Interblue Group LLC., dostupny.
N6sledne dfia 1 1. 06. 2008 dostal e-mail zo spolodnosti Overseas Management Company,
s uvedenim ird Zenia spolodnosti Interblue Group LLC., a
jej
dlenov
-
II
a Uviedol, Ze v-.f5ka kapit6lu, 500 $, bola vy5ka, ktoni
Interblue Group LLC., poulila na zadatie podnikania a bola poistend medzindrodne uznanou
certifikrioiou. Pripravil Standardnri Listinu o zaloieni spolodnosti Interblue Group LLC., ktoni
zaslal faxom do 5t6tu Washington spolu s prislu5nymi poplatkami. Ohlladne adresy sidla
spolodnosti Interblue Group LLC., 18217 721 st Street, Snohomish, WA 98290, pouZivanej
ako hlavn6 miesto podnikania pre spolodnost' uviedol, le Interblue Group LLC.,
nevykonfvala podnikanie na tejto adrese, bola to adresa na kore5pondenciu. On nikdy na tejto
adrese nebol, ale mysli si, Ze sa
jedn6
o obytn;f priestor, nie o kancelariu. On mf zmluvu
s
I
na pouZivanie adresy v Oregone a Washingtone na ridely
registrovan6ho z6stupcu.
'V
mesiaci december roku 2009 dostal e-mailovri kore3pondenciu od
spolodnc,sti Overseas Management Company, ktor6 sa tykala zruSenia spolodnosti Interblue
Group LLC., spolu s rozhodnutim dlenov spolodnosti o zruSeni spolodnosti Interblue Group
LLC., taktie? dostal i Lir;tinu o zru5eni spolod LL!r_!d spolodnosti
oversear; Management Company s podpismi
"-,
ktoni
potom prredloZil StStnemu tajomnikovi
i rodru.i r:egistradny popllg!_q li{gu
I
Washington. Spolu s touto listinou predloZil
sa rodn6ho poplatku. Uviedol, Le nepozntt
a nikdy sa nestretol s a . Nevie do akei oblasti
podnikarria bola zapojenrl, spolodnosf Interblue Group LLC., nie
je
si vedomy toho, Ze by
spolodncrst' nadviazala kontakt so slovenskou v16dou. Nepodul o zmluve, podfa ktorej
spolodnost' Interblue Group LLC., mala kripit' slovensk6 emisie. Nevedel, Ze spolodnost'
vyvijala podnikateliskd at<livity na Slovensku, predpokladal, Le
ie
to dvajdiarska spolodnosf,
nakollko
jej predstavitelia mali adresy vo Svajdiarsku. Svoju qfpoved' podporil doloZenim
listinqich dokladov, o ktor;ich sa vyjadril vo svojej vlipovedi.
apoLiadal ho, di
1' aktiel, bola zabe:zp e(,end v'1ip ov ed
uviedol, Ze na miesl.e sridasn6ho bydliska,
Uviedol. Le medzi
by na
jeho
adresu n 6 posta urditych spolodnqq4
llidqm
by
ju po
roztried<>nipreposielal Zittttojeho sluZbu rn,r
I
platil rodne
300 $. Zninvov spolodnosti, ktorych kore5pondencia chodila na
jeho
adresu si pamtital nazw
20
Sparrow
Quest
Foundation, Apex Corporate Services
Interblue
rGroup
LLC.. Kore5pondencia obsahovala vypisy
Ziadne konkrdtne men6 si nLepamiital.
(spolodnost'
z laeditnychkariet, vfpisy zbdrtk.
v roku 2008 so sfdlom v 5t6te
wasfiiEton z a6vodu prileZitosti zobchodovania slovenskych emisnych kreditov. Vypllfvajfc
z
jeho Jairsenosti ,pt"doSly"h zamestnani ako srikromn6ho bank6ra v
\",::9:l
On bol ako spolodnosti, no bofi
|
o potencion4lqy"h I
Soolodnost' nezamestn6vala
d'al5ie osoby,
Na Ziadnych rokovaniach
a
sa rokovania viedli, no bol plne oboznamovan;i
ojednotlivych rokovaniach, vedel, Le
rokovania sa vedri na Stdtnej urovni. V dase, ked' spolodnost' Interblue Gropu LLC., urobila
ponuku Sllovenskej republikl, nejestvoval trh s emisiami,
preto nebola urden6 ani ich cena'
bonuka spolodnosii bola verejnh avyLadovala schv6lenie Slovenskou republikou.
Vtzhfadom na to, Ze spolodnost'v roku 2009 n6sledne musela delif negativnej publicite
z ddvodu obchodnych transakcii
jeho
spolodnosti so Slove
ikou, rozhodol sa
zrusif sv.oju poziiiu a spolodnosi Itrt"rblrr. Group LLC..
ndsledne zaloLila
spolodnosJ Inierblue Group (Europe), AG, a ponrikla mu vlastnicky
podiel, no fiito ponuku
oimietol, Vzhtadom na prebiehajricu predvolebnri kampaf, slovensk6 opozicia nesrihlasiaca
spredajom emisnych kreiitov
jeho osobu aspolodnost'negativne
vykreslila. Citrl negativny
tlak zo strany m6dii, no zopakoval, Ze v5etky obchodnd transakcie boli transparentnd, dokonca
zverejnend na webovej strdnke slovenskej v16dy.
Vzhl,adom k tomu, Ze sa urditri dobu zdrloval i v eeskej republike, kde
fI.
bol na z:hklade d,oliadania formou
prdvnej pomoci vypodutlf vprocesnom
ohlladne 6bchodu s emisnymi kv6tami sa neaidastdoval, nemal vedomosti s ak;fmi osobami
postaveni i des(imi vysetlovacimi org6nmi. Opiitovne uviedol, Ze bol spolodnosti
interblue Group LLC., so sidlo v usA. Spolodnosf bola zaloLenh v polovici roku 2008 za
S
uz dlnu
Le m6' vedomosf,
Ze
sobil na ministerstve v
Pozicii
ridelom zobchodovania e,misnych kreditov,
jej
vznlk inicioval on, nakollko sa zaobe#t
investidnou dinnost'ou. Uviedol, L,e ziskal inform6cie, Ze obchod s emisnjmi kreditmi by
mohla byt zaujimavd investidne podnikatefsk6 dinnost'. Spolodnost'
nebola zaloLenh
konkrdtne na obchod so slovenskymf emisiami, ale v5eobecne
lre
obchodovanie s emisnlfmi
povo1en1omi' Form5lnespolodnost' za|oLi|anaj"hoLiados(E,nakolikosazaoberh
torrfo dinnost'ou. iei snolodnost'spravuie
dalSie spolodnosti' Sidlo spolodnosti mu odporudila
on dfval in5trukcie o d'alSom posl.upe. V spolodnos
prospe5rLymi pre obchod. V priebehu rokov 2007-2008 viedol
jednania o obchode s emisnymi
ilreditmi
-nu
ilttu3ine, no z d6vodu nedostatodnej
legislativnej
podpory ukrajinskej strany
krealizdcliobchodu
nedoslo. Z d6vodu vedomosti, Ze Slovensk6 republika chce svoje emisie
zobchodovat, zaslali ponuku slovenskej strane. O podrobnostiach
jednotliqich rokovani so
slovensl:ou stranou sa vyjadrit' nevedel, nakolko sa ich nezridastnil' Ich ponuka sa odvijala od
nimi vylcalkulovanej
""ny,
ktorli povaZovali za zaujimavri. Ponuku podporili r'yplatenim 1 /t
za dopracovanie CfS projektov, ktor6 u slovenskej strany v dase uzaivorcnia zmluvy
2I
absentovali . Zdrovei s
jednanfm
so slovenskou stranou hlladali obchodn6ho partnera, ktory by
od nich slovensk6 emisie odkripil. V obchodnom prostredi bolo v5eobecne znlrne, kto m6
zinjem o kripu emisii. Uviedol, Ze inform6cie o potenci6lnych kupcoch mal uL skdr, ako
vstupili do
jednania
so slovenskou stranou. Ich ciellom bolo nakripit' povolenky, urdity das ich
podriat do doby spracovania GIS projeklov a d'alej ich predat' s GIS projektmi, kde cena uZ
Asuka Green Investment, s
jej predstavitel'mi rokovala
Jednanie o nilkupe apredaji
prebiehali sfdasne. Obchod bol uzatvorcny, zpeiazi, klor6 zinkasovali od
japonskdho
kupca
vo vy5ke I23 mi1' vyplatili dohodnutu cenu Slovenskej republike, rozdiel zostal nejakri
dobu na ridte spolodnosti Interblue Group LLC., ndsledne dast finandnfch prostriedkov
pouk6zali spolodnostiam, ktor6 sa na obchode nejakou mierou podiellali, dasf previedol na
nim vlastnen6 spolodnosti z d6vodu, aby po dobu
jednorodnej
lehoty, ktoru slovenskd strana
malana spracovanie GIS projektov nelelali na fdtoch, aJe zatdbali. V5etky platby poukinand
zo spolodnosti Interblue Group LLC., boli podlo1en6 zmbwami a fakturami, ktord boli
sridast'ou firemn6ho irdtovnictva.
lrla z6ver svojej vypovedi uviedol, Ze medi6lny tlak po realizdcii obchodu bol takj
silny, Ze mal negativny dopad na in6
jeho podnikatellsk6 aktivity a preto sa rozhodol
spolodnost nulrt. V5etky aktiva boli prenesen6 na spolodnost' Interblue Group (Europe) AG..
\y'y5etrovacimi
orgdnmi Svajdiarskej konfederfcie na zfiklade doiiadania formou
L
lqlu v procesnom postaveni svedka vypodutd obdianka
trvale byvajrica
klient spolodnosti
informoval, Ze existuje moZnost nakfpit' od dlenskych 5t6tov EU COz
-
certifikdty typu AAU a tieto predat' japonskym
odberatellom. Odkiall mal tuto inform6ciu
uviest' nevedela. Ne5lo o tajnri informriciu, nakolko Sthty z blfvaldho vfchodn6ho bloku
disponovali nadbytkom COz
-
certifik6tov typu AAU a tieto zarrryStali predaf. Vedel, Le maju
inych klientov, ktori sri dinni venergetickom sektore ai,e imje t6to problematikaznlna.
N6sledne urobili dopyt ma ministerstve s dotazom
likajfcim
sa moZnosti predaja COz
-
certifikdrtov typu AAU. Ministerstvo im odpovedalo, Ze disponuje vol'nlimi certifikatmi.
Medzitym zalolil spolodnost' Interblue Group LLC., ktorri potom vo svojom
predloZila slovenskej strane ponuku. Nasledovalo viacero rokovani
s predstavitelmi ministerstva, do vyristilo k dohode. obchod bol
vl6dy Sll dfia 08.10.2008 predstaveny N6sledne od
ministerstva dostali ndvrh zmluvy. Zo strarry Interblue Group LLC., bol tento nixrhprljaty.
Bola podpisand zmluva spolu s dodatkami, podlia ktorych sa ministerstvo zaviazalo
investovat' v,-fnos zpredaja emisii do zelenych investicii. Preto do5lo krozdeleniu kripnej
ceny na dve platby. Viid5ia platba vo vy5ke 5,05 lt bola vyplatendpri dodanf certifikdtov
a doplatok 1 /t po predloZeni dokladu o tom, Ze skutodne do5lo krealizScii projektov
v oblasti ochrany Zivotndho prostredia. Na toto malo ministerstvo
jeden
rok. Cel1f obchod bol
zdokumentovany ul na uvedenom zasadnuti vlSdy SR a obchod ako taky bol vl6dou SR
prijaty. Ministerstvo n6sledne previedlo certifik6ty na ridet Interblue Group LLC., vedeny
v drinsk,rm registri emisn;ich kv6t. Oni potom vykonali platbu na ridet vedeny v St6tnej
pokladnici. V rrlmci zmluvne dohodnutej lehoty sa ministerstvu nepodarilo zdokumentovat'
projekty v oblasti Zivotn6ho prostredia, resp., ich realizdciu preukinaf. Novovymenovany
Enaj arroku2010pri pust i 1, ZeSl ovenskusat i et oproj ekt ynepodari 1o
zrealizovaf. Preto neexistoval Liadny zmluvny zlkladna vykonanie platby vo vfSke 15 mil. .
IJviedla, Ze v spolodnosti Interblue Group LLC., zastdvala na poliadanie majitella
spolodnosti post
,
do obn65alo zaloienie spolodnosti,
zriadente ridtu v banke, vedenie koreipondencie podlia in5trukcii majitela spolodnosti, ako aj
,
ktor6 vo svojej qipovedi uviedla, Ze
E
na Slovensku
m na zasadnuti
ia. Kuouiircim bola s
22
neskor5ich projektovych manaZdrov
d'alej
platobny styk, zriadenie emisndho fdtu v diinskom registri emisnych kv6t a vedenie
ridtovnfctva. N6sledne, po tom, do dinnost' spolodnosti bola ukondenf, doSlo i k ukondeniu
jej
manddtu,
do sa tyka rokovani so slovenskou stranou uviedla, 2e bola osobne 2-3 fufit
v Bratislave" kde sa stretla so zdstupcami ministerstva, men6 uZ uviesf nevedela poznd len
Sama rozhodovat rokovania konzultovala s ,
ndsledne s
ktory bol s majiteliom
spolodnosti v_
!4atel'skom
vzt ahu a o ktorom uviedla, Ze pred
lfm
pdsobil ako do bol i z ddvodov, predo ho spolodnosf
Interblue, Group LLC., angal,ovala. Ona a boli osobami opr6rmenlfmi
konat' v mene spolodnosti, predstavitelia ministerstva podlia
jej
ndzoru nevedeli kto
hospodrfu:sky stoji za spolodnosfou Interblue Group LLC.. Rokovania s ministerstvom neboli
narodn6, pomerne n-ichlo sa dohodli. Na rokovaniach sa hovorilo o rdznych cenfch, no
nakoniecr doSlo k akcept6cii ponuky 6,05 lt (5,05 +
D
elt.Ich ponuka vychhdzalaz alrJ,uhlnej
situ6cie na trhu s emisnfmi certifik6tmi. Na cenu vplyvala zadinajrica hospodfuska ktiza
f-
a nadbytok AAU certifik6tov,
m Ukraiina Rusko. Ona
nevykonala prisluSn6 zistovania,
jej
boli predloZen6 uZ pripravend
ponuky, ktord predloZila slovenskej strane. Na cenu malo vplyv ito, ie mali z6ujem nakripit'
veli[f objem emisii na
jeden
krdt. Ich ponuka vychhdzala ztrhu, nakol]ko ministerstvo
nestanovilo I<riteri| na predloZenie ponuky, resp., nezverejnilo vopred poZiadavky. Myslf si,
Ze d6vod, predo spolodnost'Interblue Group LLC., zobchodovala slovensk6 emisie
je
taky, Le
ponirkla najvy55iu cenu :zmluvu bolo moZn6 ihned zrealizovat. Dokument predloZenli na
zasadnulie uradu vl6dy llR dfia 08.10.2008 obsahuje oddvodnenie, predo ich spolodnost'
dostala priklep zobchodovat' slovenskd emisie. Teda ddvodmi sri r;fchlost kripy, vy5ka ceny,
ako aj minim6lne poZiadavky ich spolodnosti na GIS projekty, do bolo v protiklade
s
japonslqimi
spolu zdujemcatrti. Mala vedomost, Ze ministerstvu boli dorudend i in6 ponuky
od inych potenciflnych :zdujemcov o kripu slovenskfch emisii. Jej ich
jednotliv6 ponuky
neboli ntimre.Ich
japonsky
obchodny partner pred riou nikdy pri rokovaniach nespomenul, Ze
by mali kontakty s ministerstvom. Predo
japonsky kupec nerokoval priamo so slovenskou
stranou uviest' nevedela. Na ot6zlcu, na do bola spolodnost' Interblue Group LLC., v6bec
potrebndr uviedla, Le bol to sp6sob, ako sa dostat' k certifik6tom, ktor6 potom zobchodovali.
Spolodnosf Interblue Gropu LLC., bola Specifr.ckh tym, 2e
jei
know-how boli kontakty
majitelia, ktory mal velkri sief vzfahov. Na otdzku t'-ikajricu sa ceny, za lctotd spolodnost'
predala COz
-
certifikdty typu AAU
japonskdmu kupcovi odpovedala vyhfbavo, nepamiitd si
na presnf sumu, uviedla sumu pribliZne 8 /t.
Setrovacie d'ale i vfsluch
,
pridom medzi
jeho
hlavn6 trtohy patri tvorba Svajdiarskeho syst6mu obchodovania s emisiami pre podnikatellskd
subjekty a
jeho
hlavny vlfvoj r,ra das po roku 2012wirtanevzhiomnych rokovani so systdmom
obchodc,vania s emisiami EU. Uviedol, Le podlia Kj6tskeho protokolu
je
kaldh krajina
povinn6 viest' vlastny narodnf register emisnych kv6t. Nrlrodn6 registre sri navz6jom
prepojerr6 cez medzinrfu'odn6 kontroln6 miesto (Intemational Transaction Log
-
ITL)
sekretarii6tu OSN pre klimatickd zmeny so sidlom v Bonne. IT[, preveruje pri kaldej
transakcii pravosf pripisania emisnlfch kv6t na ridet na ziklade ich s6riov6ho dfsla
azabeztrtetuje, aby ich dobropis existoval vZdy len na
jednom ridte. Ak sa transakcia
uskutodiiuje len v #mci.EU, preber6 kontrolu hodnovernosti okrem ITL aj kontrolny orgin
EU (Cornmunity Independent Transaction Log
-
CITL) prev6dzkovany Eur6pskou komisiou.
Ak sri identifikovand nezrovnalosti, kontroln6 orgdny transakciu preru5ia. PrincipiSlne
I
23
obsahujii v5etky registre emisnych kv6t okrem Stdtneho ridtu aj ridty pr6vnickych afyzicklch
osdb. Zdsadne neexistujt Liadne obchodnd obmedzenia vo vzf ahu k dobropisom emisii, na
ktord sa vztahuje Kj6to, do znamen6, ile v zSsade sa na medzindrodnej rirovni sa mdZe
presrivat' kaZdit druh ernisn6ho pr6va a certifik6tu. Naproti tomu pouZitie emisnych pr6v
a certifik6tov mOZe byt' regulovan6 narodnymi org6nmi, do znamen6, le napriklad
v eur6pskom syst6me obchodovania s emisiami sa nezapoditavajir tzv.
jednotky pridelen6ho
mnoZstva AAU do dosiahnutia ciellov v zmysle zdvazkov podnikov kznilovaniu emisii,
napriek tomu, Ze podnilcy m6Zu v tomto geografickom priestore s tymito AAU
jednotkami
obchodc,vaf. Ako
je
vySSie uveden6, EU pre svoj vlastn'.f syst6m obchodovania s emisiami
zaviedla vlastnd kontrolnd miesto
-
CITL a vyvinula svoj vlastny systdm obchodovania
s emisiami (EU-ETS), do ktor6ho
je
zapojenych viac ako 10 tis" podnikov. Tymto podnikom
sri pridelovand tzv. EUAs, ako mena obchodovania. EUA
je
oprdvnenie emitovat' metrickri
tonu Crf,z. Mimo syst6mu obchodovania s emisiami EU sa opr6vnenie emitovat' metrickri
tonu COz oznaduje ako AAU. To sa uskutodf,uje preto, aby na
jednej
strane
gti-BfS
mohol
fungovat' nez6visle od vstupu do platnosti Kj6tskeho protokolu a aby sa na druhej strane
mohli uplatilovat' osobitn6 predpisy EU s ciellom, aby mohli by' napr., neleland dobropisy
emisii (tm.
,,Hot
Air" nadbytodnd emisn6 prdva, ktord boli p6vodne pridelen6
u-ichodoeur6pskym 5t6tom aktord v5ak vddsledku hospodrirskeho kolapsu po roku i990
neboli pou1ite a kloqich :z6kladom nie sri liadne efektivne opatrenia smerujrice k zniZovaniu
emisii) rqyhiden6 z EU systdmu obchodovania a tak ich ceny tladend do najviac nadol.
V z6sade existujri pri obchodovani s emisiami tri obchodn6 formy: bilater6lny obchod,
obchodovanie prostredniofvom binz s emisiami a obchodovanie prostrednictvom brokerov
(OTC). Na elektronic(fch burzhch sri k obchodovaniu ponrikand predov5etkfm EUAs
adiastoiine Kj6tske
jednotky
CERs, ERUs ad'alSie dnrhy emisnfch certifik6tov. Ztoho
d6vodu (denn6 obchodovanie) sa vytvlrajt transparentn6 trhov6 ceny tjchto
jednotiek.
Na
elektronickych bwzdch nemoZno obchodovaf s AAUs. Obchod s AAUs sa uskutodfiuje
vyludne na bilaterSlnej urovni alebo prostrednictvom brokerov. Mnohokr6t sa ceny
dosahovand v tychto transakci6ch ani nezverejf,ujri. Okrem toho uzavretie obchodov s AAUs
je
skdr ;zriedkav6, AAUs nemajri Liaden ddtum uplynutia ich platnosti a mdZu byt' 5t6tmi bez
obmedzenia pren65an6 do dal5ieho zdvaznlho obdobia po roku 2012.
Kot6zke, di pri emisnfch certifikatoch sri zn6me nejakd obchodnd obmedzenia, resp.,
di mdiu byf predand akdmukollvek druhu kupujricich (srikromnfm/5t6tnym, bez
geografick6ho obmedzenia) uviedol, Ze Kj6tsky protokol iiadne obchodnd obmedzenia
nezavierlol, av5ak existuiri krajiny alebo regi6ny, ktor6 sri oprdvnen6 pre vlastnd narodn6
syst6my obchodovan ia zav 6dzat tak6to obchodn6 obmedzenia.
Ohl'adne tzv.,
,,Green
Investment Scheme (GIS)" v srivislosti s obchodovanim
s emisiami uviedol, Ze GIS nie
je pravidlami Kj6tskeho protokolu definovany, tento pojem
neexistuje. GIS ponrikajri niektor6 vychodoeur6pske St6ty. T)rmto n6strojom sa qfnosy
zpredajaAAUs
jednotiek
investujir do projektov na ochranu klimy, aby sa dosiahlo efektfvne
znilenie emisii. Tym sa pdsobi proti tzv.,,Hot Air" problematike. Aby sa dosiahla vySSia
hodnovernost', nakupujri predov5etklim eur6pske Stdty prednostne AAUs, ktor6 sri spojend
s sfsklivnymi projektmi zniilovania emisii
-
GIS. Preto dosahujri AAUs s efektivnym GIS
tendend:ne vySSie ceny.
do desk
ry'
vypodutf
a zdnovetit
veni svedka bol formou
Uviedol, Ze pod
jeho gesciu spadal
i predaj emisn6ho prebyku republiky vo forme AAU
jednotiek. V rivode svojej
vypove<le sa vyjadril k procesu realizdcie Kj6tskeho protokolu. Uviedol, Le najviid5im
kupcom AAU
jednotiek je
Japonsko, pretoZe nedok6Ze splnit' svoj redukdny zhvdzok za
f
24
ekonomiicky iinosnfch podmienok len domdcimi opatreniami. Ceskd republika
je
najviid5fm
predajcom AAU
jednotiek
a k prvdmu predaju priSlo koncom mesiaca marec roku 2009
a tieto predaja prebiehajri dodnes.
Ztitulu
jeho
bfvalej funkcie na poliadanie slovenskdho ministerstva sa koncom
mesiaca
jril
roku 200E uskutodnilo_prgggl'nq_ rtrgqutie medzi nfm a predstavitel'mi
slovenskdho ministerstva. ktordho okrem in6ho bola i t6ma
predaja AAU
jednotiek, pridom na
jeho
dotaz o cenovej predstave Slovenskej republiky
o predaj:i AAU
jednotiek
mu predstavitelia slovenskdho ministerstva uviedli, ie sa cena
pohybuje medzi 4 aZ 7 $/t. tdto informdcia ho vellmi prekvapila, nakolSko minimdlne
odakdvania deskej republiky vychddzajfic z vtedajSej situricie o cene emisii boli na frovni
minim6lne l0 Clt. Trito skutodnost' pritomn;im slovenslcym kolegom i oznirmil, do oni nijako
nekomentovali aodiSli. Dalej uviedol, Le po tomto zistenf mal obavy zd'alSieho vyvoja,
nakollko inform6cia slovenskej strany ho viedla k obave, Ze tak6ho cenovd podhodnotenie
m6Ze negativne ovplyvnif ceflr\ za ktoru chce Ceskd republika predat AAU
jednotky.
V dobe, ked sa vySSie uveden6 pracovnd stretnutie uskutodnilo, deskd republika uZ viedla
rokovania o predaji AAU
jednotiek
s niekofkymi potenciflnymi kupcami, kton-imi boli
jednak
5t5ty a i obchodn6 spolodnosti. Urdite
jednali
s Japonskom, konkrdtne s
japonskou
agentfrou
NEDO
Otrew
Energy and Industrial Technology Development Organisation). Pre predaji
desklfch emisii bola rozhodujrica cena, moZnosf vyuLitia ziskanych prostriedkov
k zateplovaniu obytnfch domov a vytvoreniu obnovitelinfch zdrojov energii v nich. Dal5fm
krit6riorn bol spdsob platby a objem zobchodovarrych AAU
jednotiek
v r6mci
jednej
zmhsvy.
Yi:dy p:red konednym odsrihlasenfm dohody na pracovnej rirovni, bola poskytnut6 informiicia
ministrovi, kton_i odsrihlasil zikladnd parametre. Z
jednotliqich
rokovani vyplynulo uzavretie
Styroch zmlttv v roku 2009 ato Japonskom reprezentovanym agentrirou NEDO,
japonskou
spolodnost'ou Mitsui &, Co., Rakriskom a Spanielskom, v cenovej reldcie cca 10 ,1t.
rJ
vlinych zdujemcov boli rokovania dlhodobjm procesom: kde zdujemcovia v detaile
skrimali podmienky na vyuZitie takto ziskanych finandnych prostriedkov deskou stranou.
NakonieC v5etci z6ujemcovia srihlasili s vnrZitim prostriedkov v deskej republike v rilmci
prograffxu
,,Zelend
uspordm". Vo vzfaht k cene v roku 2008 a zadialkom roku 2009 mali
predstavu I0 lt aviac. Viidiina zdujemcov o kripu AAU
jednotiek
ich kontaktovala ako prvi.
Naprfklad ponuka spolodnosti SUMITOMO Co., zo zaEiatkuroku 2009 bola v rozmedzi 6,5
-
7,0 lt,pridom tSto cena bola pre nich neakceptovatelhe nizkaakuzavrctiu obchodu nedo5lo.
St6ty, ktor6 nakupovali mali podmienku, aby ceny boli d6vern6, no z neofici6lnych
zdrojov na pracovnej urovni vedeli, 2e tZ, prebehnutd predaje sa pohybovali okolo ceny 10
aviaclt.
I( spolodnosti Interglue Group LLC., uviedol, Ze predaj slovenskych emisnych kv6t
nezndmej firme ho velmi prekvapil. Spolodnost' na neho pdsobi dojmom ridelov6ho vzniku
aziniku, leda za ridelom
jedindho
obchodu, ktory bol pre Slovenskri republiku krajne
neqfhoclnf. Spolodnosf Interblue Group LLC., nefigurovala medzi zdujemcarni o kripu
deskych emisii.
Y zdverc uviedol, ile podfa
jeho
subjektivneho ninoru uskutodnen;f predaj
slovenslrych emisii spolodnosti Interblue Group LLC., na neho pdsobi ako snaha vyvedenia
verejnfch peilazi Slovenskej republiky do srikromnfch ruk.
lfvrdenie potvrdila i spr6va Ministersfva Zivotn6ho prostredia Ceskej
republiky zabezpe1en6 formou prdvnej pomoci, podfa ktorej Cesk6 republika prostrednictvom
Ministerrstva Livotneho prostredia uzawela v roku 2009 celkom Styri zmluvy o predaji
emisn6tro prebytku a to s Japonskom zastipenym vlddnou organizilciou NEDO na mnoZstvo
40 mil. t, sfkromnou
japonskou
spolodnost'ou Mitsui & Co., Ltd., na mnoZstvo 20 mil. t, so
f-
25
Spanielskom na mnoZstvo 5 mil. t a Rakriskom na mnoZstvo 3,5 mil. t emisnfch
jednotiek.
N6sledne v roku 2010 boli uzatvoren6 dalSie dodatodnd zmluvy na predaj emisnych
jednotiek
s
japonskou
spolodnosfou Mitsui & Co, Ltd., aSpanielskom. Celkove desk6 republika
v danorrL obdobi predala 75 mil. AAUs
jednotiek
z planovanych 100 mil. t. Celkovy finandny
qinos zvy53ie uvedenfclh obchodov dini sumu vySSiu ako 18 mld. Kd, zdoho vyplyva, le
priemenr6 cenaza
jednu
zobchodovanri
jednotku
AAU bola na urovni 9,7 lt.
ktory predmetnri sprdvu vypracoval d'alej uv6dza, ie na rozdiel
od predaja EUAs, CERs, event. ERUs
je predaj AAUs sk6r zaloZeny na bilateftlnej bine
stym,
vze
mL mnoh6 Specifikd. Jednym znajd}leZitej5ich
je
to, Le vrimci zmluvnych
podmienok je jednotkovh
a celkov6 kontrahovand cena ddvernou informdciou. V r6mci
rokovani Ministerstvo Zivotn6ho prostredia dost6valo mnoh6 cenovd ponuky priamo, ostatnd
inform6r:ie v rdznej kvalite sa objavili v mddi6ch, di pri vzitjomnych rokovaniach s d'al5imi
pred6vajricimi.
Obchodovanie na uhlikovom trhu bolo v tom dase silno ovplyviovand svetovou
ekonomickou krizou a odlivom peilazi zkaprthlovych akomoditnych trhov, rormako tak
stratou ddvery investorov, stagnilciou narodnych ekonomik a priemyslu ataktiei,
v neposlednom rade i poklesom emisif atym i dopytom po uhlikoqfch kreditoch. S poklesom
dopyfu po uhlikoqich kreditoch naopak rastie ponukov6 strana.
Iipravu nakladania s
jednotkami
AAU v ieskej republike riesi novela
,,zfkona
d.
69512004 Sb. o obchodov6ni s povolenkami na emisie sklenikoqfch plynri". V novele
je
predov5etkym definovan6 hospoddrenie sjednotkami pridelendho mnoZsfva, klor6 sf
majetkom Ceskej republiky, s ktorymi hospodriri Ministerstvo Zivotndho prostredia.
Prostrierlky ziskan6, zpredaja tlfchto
jednotiek
sri prijmom St6tneho fondu Zivotn6ho
prostredia amolndje ich pouZit len na podporu dinnosti a akcii vedricich kzniLovastru emisif
sklenfkc,vjch plynov v deskej republike. T6to pr6vna istota riesenia GIS bola a
je pozitivne
vnimanttpartnermi pri jednaniach
o predaji jednotiek
AAU.
IJzavretim zmluvy s NEDO a spolodnost'ou Mitsui &, Co., Ltd., predch6dzalo
podpisarrie GIS, kde obe strany (v16da Ceskej repubtiky avlfuda Japonska) prijali spolodn6
pravidl6 pre prev6dzanie GIS. Tdto bola podpisand na zitrdade Memoranda o spoluprrlci pri
prevddzani R6mcovej zmluvy OSN o zmene klimy a Kj6tskeho protokolu. Uzavretie
Memoranda bolo zdkladnou poZiadavkou
japonskej
strany, aby mohlo prist' k budiicim
transferom emisnych
jeclnotiek
z ieskej republiky na zdklade flexibiln;fch mechanizmov
Kj6tskelro protokolu a ziroveil transferu platieb zatietojednotky z
japonskej
strany.
informd,lii a Wskumu. a.s.. v oblasti
I,
pridom v priebehu roku 2008 ho spolodnosti Tokyo Electric Power Co.,
Kansai lElectric Power Co., aTohoku Electric Power Co., poverili, aby uskutodnil prieskum
o predajcoch emisnfch kv6t, do i urobil v rdmci obchodnej dinnosti spolodnosti Mizuho
in5titrit informdcii a vyskumu, a.s.. V rrimci toho sa zo Slovenska objavil
jeden potencion6lny
predajcar emisnych kv6t. V mesiaci febru6r roku 2008 sa zridastnil rokovania so z6stu
slovenske.j ministerstva, ktorych mu predstavil
Rokovania sa zridastnili i predstavitelia spolodnosti Tokyo Electric Power
Co., v rilohe potencion6lrreho kupca. Uviedol, Le ich poZiadavkou pri rokovaniach bolo, Ze
bude potrebny
,,greening" ,
do
je
obmedzujrica podmienka, ktord znanen6, Le predajca
emicnyc,h kv6t musi zisl<. zpredaja emisii pouZif na environmentdlne projekty, teda inak
povedarL6, Ze suma, ktoni zaplati spolodnost' Tokyo Electric Power Co., bude musief byf
{
26
investovand na environment6lne projekty. Na tomto rokovani oni, ako kupujrici a aj slovensk6
strana ak,r preddvajrici vyjadrili nddej, Ze budri viest'kon5truktivne rokovania vedrice k tomu,
aby uzavreli kripno-predajnri zmluw. Na Ziadnych konkr6tnych z6veroch sa nedohodli, v.tom
daie este neboli vhodn6 riitu6cia na to, aby sa dohodla zmluva o emisnlfch kv6tach. balej
uviedol,:Ze podlla listirrndho dokladu
-
zdznamuzrokovaruazo dira21.02.2008, spisandho
pracovnilrom ministerstva mal sa zridastnif na rokovani so zdstupcant slovensk6ho
ministerstva, no podl'a neho, ako i podlla zabezpedenlch listinnfch dokladov a preverovania
on v ten deit, z Japonska .nevycestoval, teda dandho rokovania sa s urditost'ou nezirdastnil.
Preto sa nevedel vyjadrit'ku skutodnosti, ako takfto ziznammohol vzniknrit'.
K osobe
E
uviedol, Ze s tymto sa prqii kr6t stretol pri jedinom
rokovani ,o ,1ou"rrr6ilt*""", ptio"*
-
sa prezentoval ako
"I
N6sledne zo spoloilnosti Tokyo Electric Power Co., priSla poliadavka, aby sa nerobil
iba prieskum, ale sa od predajcu emisn6 kv6ty i nakripili. Nakofko spolodnost' Mizuho in5titrit
inform6cii a vyskumu, a.rj., m6Ze v rdmci svojej dinnosti vykondvat' iba prieskum ateda
nem6Ze vykondvaf ndkup a predaj, zo spolodnosti odi5iel azalolil si spolodnost' Asuka Green
Investment Co., ktor6 mohla vykonat'n6kup ipredaj. Uviedol, Le on osobne mal vrimysle
pokradovat' v rokovaniach so slovenskou S
priamo zo Slovenska.
V mesiac:i september 2008 pri stretnuti s mu tento oznfrmil, Le
slovenskf emisnd kv6ty sa budtr preddvaf cez spolodnost Interblue Group LLC., a preto
d'alSie rokovanie sa majri viest' cez trito spolodnost'. Nfsledne zadal sled rokovani so
spolodnost'ou Interblue Gro kontakbrou osobou bola Na
rokovaniach sa zfidastioval
I,
no mal dojem, Le sa on na qichto
rokovaniach zridastiluje nad'alej ako poradca slovensk6ho ministerstva. Situdciu vyhodnotil
Iak, Le slovensk6 vl6da sa rozhodla pre predaj emisnych kv6t cez spolodnost' Interblue Group
LLc.,nakoLko nie
je potrebnd rokovaf priamo s
japonskou spolodnosfou a takto bude obchod
pre nich.jednoduch5i. Preto si myslel, Ze slovenskhvladaa spolodnost'Interblue Group LLC.,
iri.l.dtto a to ist6 a Ze spolodnosf Interblue Group LLC., konf na zhklade zimreru slovenskej
v16dy.
K. otdzke ceny uviedol,2e oni mali poLiadavku o do najniZsiu cenu, ked'Ze spolodnost'
Asuka Green Investment Co., mala v rimysle kripit' rraraz vellk6 mnoZstvo emisnych kv6t. Aj
spolodnost'Asuka Green lnvestment Co., ako aj spolodnost Interblue Group LLC., pouZfvali
siuZby pr6vnikov pri rokovaniach, konkrdtne detaily zmluvy medzi spolodnosfami dohadovali
pr6vnici. N6sledne po slede zloLitych rokovaniach bola podpisanS medzi spolodnosfami
,tt't[uvu, na zhklade ktorej spolodnost' Asuka Green Investment Co., odkripila od spolodnosti
Interblue Group LLC., emisnd kv6ty pochhdzajfce zo Slovenska v celkovom mnoZstve 15
mil. t za ceflL 8,2 ft, pridom celkov6 suma predstawje hodnotu I27 mil. . Treba povedat, le
spolodnqsf Asuka Green Investment Co., nemala dostatok peftazi na vyplatenie danej sumy'
Peniaze najsk6r dostala od spolodnosti Tokyo Electric Power Co., ainych kupcov a nSsledne
dast ztlichto peiazipouZila nazaplatenie spolodnosti Interblue Group LLC.'
Irtra ot6zku, ak by porovnal podmienky obchodu a kripno-predajnej zmluvy so
spolodngst'ou Interblue Group LLC., s podmienkami, ktor6 by mal v pripade kripy emisnych
kv6t priamo od slovenskej vl6dy uviedol, Ze so slovenskou vl6dou nemali dohodnut6
podmienky, ani cenu predaja. No ked'Ze md v taklichto pripadoch skfsenosti a po tom, ako
dostal or1 spolodnosti Tokyo Electric Power Co., ako od kupujriceho ptikaz na kripu emisii,
odhadol moZnri cenu. ktord sa vellmi neli5ila od dohodnutej ceny so spolodnosfou Interblue
Group I-LC.. Emisie nakripili spolu s GIS projektmi
spolodnost' Atziox Ltd., Nicosia, Cyprus zastupend
IT
27
l{a ziiver svojej vypovede uviedol, Ze koncom mesiaca april2009 ziskal informdcie,
v ktorych sa objavilo podozrenie vodi vtedaj5iemu ministrovi s tfm, Ze
predal slovenskd emisn6 kv6ty za nef6rovo vetmi ruzku cenu a na zdklade toho bol odvolany
zfunkcie
I
Uviedol, Le on osobne nem6 pocit, Ze vtomto obchodnom vztahu boli
podozri'u6 body. Mal vedomost', Ze Slovensko sa snaZilo 2ru5it' zrnluvu so spolodnost'ou
Interblue Group LLC., no v tom dase spolodnost Asuka Green Investment Co., predala
emisn6lcv6ty spolodnosti Tokyo Electric Power Co., a tak ak by Slovensko zru5ilo zmluvu so
spolodn,rst'ou Interblue Group LLC., malo by to vplyv aj na kupno
-
predajnri zmluvu medzi
spolodn,rst'ou Asuka Green Investment Co., a spolodnosfou Tokyo Electric Power Co.,
a preto poliadal slovenskti vl6du, aby zmluvu nezruSilo.
J'aponsk6
vecli uviedol
vyseffo\/acle organy vykonali i uch
februilr roku 2008 sa zridastnil na iednom
ktorv vo svoie
Ze v roku 2008 val ako
v Bratislave, kde predmetom rokovania bol pri
, T
zo spolodnosti, .. Uviedol, Ze rokovanie malo informativny
,
z v r v r \ v
charakter, Liadne konkr6tne zixery vedrice k uzavretiu obchodu dohodnutd neboli. N6sledne
zo spolodnosti Tokyo Electric Power Co., a d'alSich
japonskych
spolodnosti pri5iel prikaz na
n6kup slovenskjch emisii, no spolodnosti Mizuho indtitrit inform6cii a vyskumu, a.s.,
je
len
konzultadnou spolodnosfou, preto odi5iel zo
a zaloZil si spolodnost' kto16
ndsledne uskutodnila kirpu slovenskych emisii cez nejakri sprostredkovatetsku spolodnost
emisie predala nadn6rodrrym
japonskym
spolodnostiam. Podrobnosti o tomto obchode uviest
nevedel, Vo svojej vjpovedi e5te uviedol, Le zhst.upca spolodnosti Tokyo Electric Power Co.,
sa vyjadril, Ze slovensk6 vl6da a spolodnosf Tok.yo Electric Power Co.,
nem6Zu uskutodnit' obchod priamo, ale transakcia sa musi vykonat cez sprostredkovatefa.
D6vod tohto tvrdenia vo
"4ipovedi
nevysvetlil.
bola i ved'
ktoryf okrem in6ho uviedol, i,e rch
spolodncst' dostala v roku 2008 od spolodnosti Mizuho in5titut informAcii a vyskumu, a.s.,
inform6ciu o moZnej ponuke na ndkup emisnlfch kv6t zvfchodne.l Eur6py, ztoho
jedna
ponuka bola na kripu slovenskych emisnfch kv6t. Spolodnost' Tokyo Electric Power Co.,
mala zdujem na kripu emisnych kv6t zo Slovenskej republiky, no ne,mali s kripou emisnfch
kv6t p:riamym ndkupon:L skirsenost'. Preto poZiadali spolodnost' Mizuho in5tittit inform6cii
a vyskurmu, &.s., aby za Slovenska kfpili emisn6 kv6ty a ndsledne im ich predali. No
spolodnost' Mizuho in5tilrit informdcii a vyskumu, a.s.,
je
konzultadnou spolodnosfou,
takrito lransakciu nemohla vykonat. Pr6ve vted
mal v na starostl
azaIoillI
ktord ndsledne nakripila slovenskd ernisn6 kv6ty. Slovensk6
vl6da nLajprv predala emisnd kv6ty spolodnosti Interblue Group LLC., t6 ich predala
spolodnosti Asuka Green Investment Co., atd ich predala ndsledne spolodnostiam Tokyo
Electric Power Co., Kansai Electric Power Co., a Tohoku Electric llower Co.. Na zadiatku
uvaLoval| Ze slovenskd vl6da im emisn6 kv6ty pred6 priamo, z toho ddvodu sa zridastnil
i rokovania so slovenskou stranou, so z6stupcami ministerstva. Na tomto rokovani vy5la od
nich podmienka, Le petniaze ziskand zpredaja emisnych kv6t musia byt po:uZit6, na
environnent6lne projekty. Na tomto rokovani zrldastnend strany vyslovili nhdej a odhodlanie
sa zridastnil na
jednom
rokovani so z6stupcami slovenskej vl6dy
edmetom rokovania bol pripadn;f n6kup slovenskych emisnl;?ch kv6t pre
Electric Power Co.. Rokovani
Er pol ut
28
uskutodnit' obchod s emisnymi kv6tami, v tomto bode sa ro lo. N6sledne
niekedy v mesiaci september alebo okt6ber roku 2008 mu ozndmrl, ie
slovenskd vl6da nepredd emisn6 kv6ty priamo, ale Le dostal informilciu, Le sa budri pred6vat'
cez sprostredkovate'al#,'1'"'o#1,1ffin:,lll'ttr#Hi#?;;ilriti,T's:it
fifr::tJ=:
emi sn6
j
e dnotky, J ffi:ft ;' i3
"5,"rut
j
lt'L'" *TH.' :il.; ??ff ?# ; iffi ,f
i'#
spolodnosf Asuka Green Investment Co., kripila emisnd kv6ty od spolodnosti Interblue Group
LLC., za nil(iu cenu, ako bola dan6 cena, no presnri cenu uviesf nevedel, taktiel sa nevedel
ryjadrit' k cene, za aku Silovensko predalo emisn6 kv6ty spolodnosti Interblue Group LLC..
Moment6lne tuto cenu uZ poznd apodl'a neho cena 5,05 lt bola vel'mi nizka a Slovensko
predalo emisn6 kv5ty nettmeme lacno. K svojej r,fpovedi doloZil dokument
-
zmluvu medzi
spolodnostou Tokyo Ele<,tric Power Company Co., a spolodnosfou Asuka Green Investment
Co., na ziklade ktorej spolodnost' Tokyo Electric Power Company Co., nakripila od
spolodnosti Asuka Green Investment Co., emisnd kv6ty za sumu 9,50 lt. Takisto spolodnosti
Kansai Electric Power Co., a Tohoku Electric Power Co., uzavreli so spolodnost'ou Asuka
Green Investment, Co., kirpno
-
predajnd zmlv,ry za sumu 9,50 elt.
Formou
pr6vne
i do Beleick6ho krril'ovstva bol za svedka
ktory
vo svojej vypovedi potvrdil, Ze Belgicko podas obdobia rokov 2007 af,2009 kripilo pri jednej
transakcii kv6ty vol'nych
jednotiek
emisnych sklenikoqfch plynov v objeme 2 miL ton pri
cene 13 /t, pridom d6tuLm podpisu zmluvy bol 08. 08. 2008. Preddvajricou krajinou bolo
Mad'arsko. I51o o zmluvu, ktor6 bola rzavrctd za tzv., podmienok
,,hard
greening!', to
znarnen|, Ze prijem zteito transakcie musi byt' investovanf do opatreni zaneranych na
redukciu Skodlivych l6tok. Tieto podmienky maju za d6sledok, Le zaplatend cenaje ovel'a
vy5Sia, ako by bola v pripade, keby sa na transakcitt nevzt'ahovali uvedend podmienky. Dalej
uviedol, Ze porovnanie cien emisnych kv6t sa m6Ze uskutodnif iba vtedy, ak by sa transakcie
uskutodnili za rovnakfclh cenovych podmienok. Transakcie s AAU
jednotkami
s
,,hard
greening", obsahujri zdruku, Ze prijmy budri investovan6 na skutodnd zniilenie emisii, easf
prijmov m6Ze byt pouZith na operativne naklady ana niklady vr6mct
,,monitoringu
areportingu". Transakciebez podmienok tzv.,,,hard greening", sanazyvaju,,hot air" astJ
politicky vefmi citliv6. Toto vysvetfuje, predo je
vefky cenovy rozdiel medzi emisiami AAU,
na ktor6 sa vzfahujri, resp., nevzt'ahujri tzv., podmienky
,,hard
greening".
veni svedka bol formou nrdrvne i do Mad
,
kJory uviedol, Le medzi Mad'arskou republikou a Slovenskou
republikou neprebiehali
jednania
t;fkajrice obchodovania s vol'nymi emisn:ihni kv6tami,
uskutodnili sa len ristne politickd jednania
o spoluprfci. Uviedol, Le zo Slovenska poznh
kolegov, ktorf sa zaoberali politikou klimy, ale tito sa nezaoberali predajom kv6t. O kv6tach
informadne jednali
s Loty5skom, Pofskom a ieskou republikou. O tom, ako sa pohybovali
ceny emisnlich kv6t sa dalo orientadne ztabutky uvedenej v periodiku Point Carbonu.
Ohlladne spolodnosti Interblue Group LLc.,uviedol, Letuto spolodnost'pozndzmedii. Podfa
ieho
nhzoru Slovensko v roku 2008 predalo kv6ty za polovidnri cenu. Mad'arsko ponriklo na
predaj 32mil., ton
jednotiek,
pridom predaj sa uskutodnil vobjeme 11,5 mil., ton. Vroku
2007 zad'ali pripravovat
,,zelenlt
projeh" tzv., GIS projekt, pridom v tom dase cena kv6t
znadne zhvisela, di pred6vajrici 5t6t m6 projekt podporovany investidnfm syst6mom do
zelene. Ak existoval investidny systdm do zelene, cena kv6t mohla sa pohybovat v rozpati l0-
-
29
12 lt. Kvalita vyfvorenia zelene mala vplyv na cenu kv6t ai" vo v'.iSke 10-20 %6 naviac.
V rokoch 2007
-
2008 volh6 emisn6 kv6fy boli riplne novfm produktom,
(aLko
sa dali
porovn6vaf s inymi produktmi. Mad'arsko pred6valo emisn6 kv6ty medzi prvymi. Pred6vali
priamo, bez sprostredkovatellov, pri obchode mali poradsov, no nie sprostredkovatefov. Pri
jednaniach
s kupujricimi bol u nich vLdy pritomnli zhstupca Ministerstva financii Mad'arskej
republiky. Odbornici, ktori sa zaoberali predajom emisnych kv6t porovn6vali ceny
jednotiek
AAU s cenami ostatru-ich emisnych kv6t, nakolko
jednotka
AAU nem6 urdenri cenu na burze,
preto ich kai:dy porovndval s cenami inlich
jednotiek
a skrisili ich predat' drah5ie. Podlia
jeho
nitzoru, slovensk6 emisnd kv6ty boli predand znalne pod cenu.
Skutodnosti, ktordr uviedol vo svojom vysluchu
potvrdila i sprdva
Ministerstva pre rozvoj vidieka, sekcie medzindrodnych vzt'ahov a politiky ovzdulia
Madarskej republiky, zktorej vyplyva, Le Madarsko v sledovarrom dasovom obdobi
nenakupovalo kv6ty vzt'ahujirce sa na plyn sklenfkov6ho efektu typu AAU, av5ak realizovalo
predaj
jednotky
takdhoto 1rypu, pridom do5lo lc trom realizhciSm 08.08.2008
,26.09.2008
a 07 .
07.2009. Vroku 2008 Mad'arsko predalo 8,6 mili6nov ton
jednotiek
AAU za 72-13 /t.
V roku 2009 doSlo k predaju 3 mili6nov ton
jednotiek
AAU 2a9,65 /t. Kupujricimi stranami
bolo Belgickd krdfovstvo, Spanielske kr6llovstvo a
japonsk6
spolodnost' Mitshubishi.
Formou prdvnej pomoci bolo zabezpeden6 stanovisko Ministerstva Zivotn6ho
prostredia, vidieka a mora Spanielskeho krriliovstva podfa ktordho v Spanielskom registri sa
nachddzili emisnd
jednotky
AAU pochddzajttce zMatarska, Ukrajiny, Loty5ska a Ceskej
republiky. Cena AAU
jednotiek
v obchodnych dohoddch s emisiami sa pohybovala
v rozmedziT aL 14 lt.
Z vybaven6ho doliadania z Ministerstva Zivotndho prostredia Poliskej republiky
vyplyva, Ze Pollsko vlastnilo treti, do sa do vefkosti tyka, potenci6l v obchodovani s volinfrni
jednotkami
AAU na svete; pribliZne 500 mil. t zaroky 2008
-
2009 (po Rusku a Ukrajine), vo
vztahu k domu
je
krajinou preddvajricou vofnd
jednotky
AAU. Vzhliadom na klauzulu
mldanlivosti, ktor6 sanachddzav zmluvhch o predaji
jednotiek AAU, v predloZenej spr6ve
je
uveden6 len mnoZstvo zobchodovanych emisnych
jednotiek,
bez uvedenia ceny, ktor6 Pollsko
odpredalo v prospech vl6dy Spanielska, Talianska a dvom
japonskym spolodnostiam.
Do spisov6ho materiflu bolo zabezpeden6 vypracovand do1iadanie z Drinskeho
krdfovstva tlikajrice sa vypisu z drlnskeho registra emisn;fch kv6t
-
Danish Energy Agency,
D6nskeho energetickdho riradu, ktord potvrdilo prevod slovenskych emisnfch kv6t
vmnoZsfve 15 mil. t na osobny holdingoqi ridet spolodnosti Interblue Group, LLC., d. DK-
12r - 2671- 0.
Vyjadrenie pri obchodovani s
jednotkami AAU poskytol i Foint Carbon, ktoqi
je
svetovym poprednfm poskytovatelomnezlvislych spr6v, anallz aporadenskych sluZieb pre
Eur6pske a globdlne trhrr s elektrickou energiou, plynom oxidom uhliditym. Komplexn6
sluZby Point Carbonu poskytujri odbomici na informdcie, ktor6 sri k dispozicii na tthu,
prostrednictvom monitorovania zilldadnych informdcii, kliridovych hr6dov na trhu avyvoja
obchodu astrategii.
Zvydajne pri obchodovani sjednotkami AAU sa predpokladl, Le krajiny, ktor6
dosiahli lep5ie hodnoty neZ boli ich ciele amalunirtradnejednotky,
ktord nebudri potrebovat'
na splnenie tychto ciel'ov ich mdZu predat' krajinfm, ktor6 delia faZkostiam pri plneni svojich
ciellov. Kj6tsky protokol upravuje obchodovanie medzi zvrchovanymi uzemixni, ale
ponechdva jednotlirn-im laajindm slobodu voLby pri v;fbere srikromnych subjektov, ktorym
povolia kripit' alebo predat'
jednotky AAU. Niektor6 krajiny (napr. Japonsko a Norni Z6land)
povolili, alebo zvailujt, Ze povolia dom6cim spolodnostiam, aby pouZili
jednotky
AAU, ktor6
ziskajri v zahranidina splnenie dom6cich ciefov.
r
30
Na zdklade skrisenosti krajin, ktord uZ zrealizovali alebo sa pripravovali nealizovat
obchod s programami GIS Point Carbon urobil analyza
,,typickej"
GIS schdmy predaja,
z ktorej vyplyva, Ze spravidla GIS zadina politic[im rozhodnutim: predaf alebo nepredat', do
predat' a kollko predat'. Tak6to rozhodnutie mOZe alebo nemusi byf verejn6, zvydajne v5ak
5t6tne orgriny pri rcalizdcii GIS potrebujri jasnd
a konkr6tne oprdvnenie od v16dy, aby mohli
konaf. Dal5fm krokom
je
priprava pr6vnych a ristarmych podkladov. Vo viid5ine krajin,
v ktorych sa realizovali GIS sch6my, sa schv6lili zikony opisujrice schdmu, stanovujilcu
zodpovednost' vl6dnych org6nov apredpisujirce postupy ekologiz6cie azaobchildzania
s financiami. Vl6da nominuje prislu5nli org6n ako operadnd kontaktn6 miesto pre GIS,
zodpovedne za realizdciu, adohllad vjednotlivych projektoch. Niektor6 krajiny, vrdtane
Slovenska majri inititucie, ktord sri prirodzene vhodn6 na realizdciu GIS (narodn6
environmentdlne fondy zodpovedn6 za rcalizdciu vlddou financovanych ekologickfch
projektov).
Pred samotnou transakciou prebiehajri niekollkomesadn6, di dokonca niekol'korodnd
rokovania o kvalite ekologiz6cie, stupni kontroly kupujriceho nad pridelenymi financiami,
o typoch GIS projektov, rnoZnosti premiestenia technol6gie z kupujricej krajiny, o postupoch
monitorovania alebo overovania, o krokoch v pripade nedodrZania ekologiz6cie. Finandnd
dohody sa m6Zu liSit'v zrivislosti od zmluvy. Financie sa dajri previest priamo do pokladnice
pred6vajricej krajiny, alebo spr6vcovi di na podmienedn6 ridty, mdZu by' uvol'ilovand po
dastiach alebo naraz. Vz.hl'adom k tomu, Ze viidsina kupujricich obstardva a obstardvala
jednotky
AAU z verejnlich prostriedkov, kontrolovanie, poddvanie sprdv a overovanie GIS
je
ddleZit'-im aspeklom pri rokovani o zmluve na
jednotky AAU. Presnf tvar GIS zdvisi od
pristupu, ktor.-i si predhva1frca krajina vyberie. Prvi priekopnici, ktorimi boli Loty5sko,
Madarsko a ieskd republika nastavili systdmy tak, aby v nich mali aktivnu fdast, s ddrazom
na opatrenia prijat6 na ochranu integrity systdmov. Svoje progamy whdzali natrh,,hotov6"
a kupujrici ich bud prijal, alebo odmietol. Ostatnf ponrikali viidsiu flexibilitu a nastavenie
sch6m s aktivnej5ou ridastou kupujricich, aby si ich ziskali.
PodLa Point Carbonu prvh zntrna transakcia sjednotkami AAU bola uzavreth
v septembri roku 2008 medzi Matarskom a belgickou vlSdou, kr6tko na to nasledovala
transakcia medzi Mad'arskom aSpanielskom. Loty5sko adesk6 republika azavreli najviac
transakcii, ka1dh po Styri. Ukrajina uzavrela svoju prvri transakciu v marci roku 2009 na 50
mil. ponrikanych
jednotiek
AAU, zktorych 30 mil. kirpila
japonskd
vl6da a zbytok srikromn6
japonskd
firmy. Zmltxa s
japonskou
vl6dou malafdajne hodnotu 300 mil. . Ceskd republika,
hoci sa zapojila relativne nesk6r, uzavrela najviidii podet transakcii apredala najv2id5i podet
jednotiek
AAU spomedzi vietk.ich prediivajricich krajin. Podfa spr6v bola vtedaj5ia cena 10
ft, no ani vjednom pripade protistrany zmluvn6 ceny azmluvnd podmienlqy transakcii
nezverejnili.
Spravodajskd sluZby Point Carbonu dalej uviedli, Ze po dokondenych transakcidch,
ktord boli predmetom rokovani, trh s
jednotkami
AAU vyrazne ochladne, do sa ndsledne
i potvrdilo. Na to existuje niekofko d6vodov. Po prv6, najviid5i
,,kupec"
na trhu s
jednotkami
AAU
-
Japonsko
-
tL v podstate splnil svoj program ziskania
jednotiek. Po druh6, rokovania
predznamenali budricnosf prebytku vo vychodnej Eur6pe, ktory po roku 2012 velmi rychlo
stratil svoju hodnotu. Podlla vizie, celkovo na trhu sa nevidi taIli vyznamnli dopyt po
jednotkdch AAU. Pravdepodobnj nov;i zdroj dopytu by mohol prisf po zmene
japonskej
politiky dodrZiavania Kj 6tskeho protokolu.
Sprdva Point Carbonu poukazuje v dasti nazvanej,,Doteraj5ie transakcie s priznanymi
jednotkami
-
kontrovenznd obchody" na pripad Slovenska, kde uv6dza, Le Slovensko
v novembri roku 2008 podpisalo zmluvu o predaji 35 mil.
jednotiek
AAU americkej
spolodnosti Interblue Group, LLC.. Nizka cena transakcie
-
okolo 5 v porovnani s trhovou
t-
3 I
priemernou hodnotou 10
-
ako aj ridast' nezn6mej srikromne spolodnosti, ktor6 bola zapisand
do Obchodn6ho registralenpir mesiacov pred uskutodnenim transakcie
vodi v16de. Konkrdtne bola zameranl ttu
-
I,
kbry zmluvu podpfsal. Piit'stranovd zmluvaneobsahovala prdvne n6leZitosti, hlavne
oznadenia #tmca GIS, ktoqf Slovensko nemalo. Kv61i postupn6mu Skand6lu v srivislosti
s predajom jednotiek AAU, Slovensko dokonca odloZilo rokovania o predaji AAU s inymi
potenci6lnymi kupujricimi. Slovensko v5ak 15 mil.,
j
dnotiek AAU, ktor6 uZ boli preveden6
spait' neziska. Prenos
iednotiek
AAU zjednej krajiny na druhri
je
zaznamenany
v Medzin6rodnom protokole transakcii, ofici6lnom registri AAU. Register ponrika len
inform6cie o prenose jednotiek
AAU medzi registrami krajfn, netvddza vlastnikov ridtov
v r6mci registrov krajin anezltomaLd'uje ridaje o transakcidch alebo zmluvirch. To m6 dva
ndsledky: v prvom rade, identita strdn, ktor6 sa zridastnili na transakcii nie
je
verejnou
inform6ciou; v druhom rade, register zazstamendva len prenos, nie transakciu, ktord m6Ze
obsahovat terminovanf dod6vku alebo opciu. To prispieva k neprehlladnosti trhu
sjednotkami AAU aznarnenil. Ze destin6cia prenosu slovensklich
jednotiek
AAU nebola
potvrdend. DirtazregistravSaknaznadujirmoZn6 cesty ichprenosu atedapripisan;fch 15 mil.
jednotiek
AAU bolo prevedenych zo slovensk6ho do
japonsk6ho registra cez drinsky
a Svaj diarsky register.
Zrykonar$ch rikonov vyplfva, Ze Slovensk6 republika, rovnako ako Eur6pske
spolodenstvo prijala zdvazok zniLit svoje emisie na zhklade Kj6tskeho protokolu, na ziklade
ktor6ho
jej
bolo stanoven6 pre prv6 zixdzne obdobie 2008-2012 presn6 mnoZstvo priznarrych
jednotiek
AAU.
Pr6vny rdmec obchodovania s emisnfmi kv6tami v podmienkach Slovenskej
republiky upravuje zikon
(,.
57212004 2.2., o obchodovani s emisnfmi kv6tami aozmeni
a doplneni niektorych zil<onov, ktor;fm bola do pr6vneho systdmu Slovenskej republiky
transponovand smernica .Eur6pskeho parlamentu a Rady d. 20031871F,5 o vytvoreni sch6my
obchodovania s emisn;imi kv6tami sklenikoqirch plynov a ktorou sa dophia smernica
96l6IlES o integrovanej prevencii a kontrole znedisfovania. Zikon d. 57212004 Z.z.
o obchodovani s emisnymi kv6tami a o zmene a doplnenf niektorych z6konov, upravuje
obchodovanie s emisnymi kv6tami sklenikoqich plynov v Slovenskej republike, v Eur6pskej
rinii a medzi osobami registrovanfmi v Slovenskej republike a osobami registrovanymi
v krajin6ch uvedenych v prilohe B Kj6tskeho protokolu (tzv. sch6ma obchodovaria), ako aj
obchodovanie s emisnymi kv6tami znedisttjricich l6tok v Slovenskej republike (tzv. syst6m
obchodovania). Na zil<lade
jeho
ustanoveni
je
vytvoreny zakladny rirmec tak pre
medzindrodn6 obchodovanie s priznanymi
jednotkami podfa Kj6tskeho protokolu (AAU),
ako aj s emisnymi kv6tami COzv ritmci sch6my Eur6pskeho spoloderrstva, ako aj s emisnymi
kv6tami SOzv rdmci dom6ceho syst6mu obchodovania.
Ustredn;fm org6nom St6tnej sprrivy vo veciach obchodovania s emisnfmi kv6tami
a hlavn6ho 5t6fireho doz:oru vo veciach obchodovania s emisnymi kv6tami
je
v zmysle
uveden6ho zifl<ona Ministerstvo Zivotndho prostredia Slovenskej republiky. Predaj emisnlich
kv6t vo vlastnictve Slovenskej republiky upravuje ustanovenie
$
9 ods. 10 zitr<ona(,.57212004
2.2., podla ktor6ho
,,nepridelenil
iasf priznanych jednotiek m6ie ministerstvo predat' priamo,
sprostredkovane alebo na draZbe kvdt.... Peilain,! prostriedlE z{skand z predaja priznanltch
jednotiek sil pr{jmom Environmentdlneho
fondlt".
Podrobnej5i postup ministerstva pre predaji
prebytodnf ch emisnf ch kv6t zikon v5ak ne5pecifikuj e.
PouZitie finandnych prostriedkov ziskanlich z predaja prebytodnych emisnych kv6t
upravuje zikon
(,.
58712004 oEnvironment6lnom fonde aozmene adoplneni niektoqfch
zfl<onov v zneni neskorBfch predpisov, podlia ktor6ho musi byf poskytovanie a pouZitie
prostriedkov fondu v srilade s prioritami a ciellmi strat6gie St6tnej environment5lnej politiky
-
a ^
3 Z
schvdlenej vl6dou Slovernskej republiky ($ 4 ods. 2 uveden6ho ziikona). Poskytovanie
a pouZitie prostriedkov fondu zdkontaxativne upravuje v ustanoveni
$
4 ods. 1.
V5eobecne prdvnym predpisom upravujricim nakladanie s majetkom 5t6tu
je
zakon d.
27811993 2.2.. Uvedeny zikon sa v zmysle ustanovenia
$
1 ods. 2 pism. bl nevzfaht4e na
nakladanie s majetkom St6tu, ktor6 upravujri osobitn6 predpisy. Takfmto osobitnym
predpisom je
a1 zdkon d. 57212004 2.2., oprrlvdujrici ministerstvo predaf emisn6 kv6ty vo
vlastnictve Slovenskej republiky.
Obchodovanie s emisnymi kv6tami bolo podlla Organizalndho poriadku ministerstva
platndho do 09.09.2009 vkompetencii Sekcie kvality Zivotn6ho prostredia, jej priamo
riadenom odbore ochrany ovzdu5ia a zmeny klimy, ktory sa organizadne d'alej dleni na
oddelenie ochrany ovzdu5ia a oddelenie zmeny klimy, do bolo o. i. gestorom kompetencii
ministerstva vyplyvaj ricic.h zo zitkona d,. 57 2 I 200 4 2.2..
Predaj
jednotiek
AAU
je
zaloleny na bilater6lnej bize s tym, Ze mh mnohd Specifik6.
Jednfm znajdllelitej5ich Specifik
je
to, 2e v rinnci zmluvnfch podmienok je jednotkovd
a celkov6 kontrahovand cena ddvemou informdciou. V r6mci rokovania ministerstvo
dostrivalo mnoh6 cenovd ponuky priamo, ostatn6 inform6cie o cene sa objavovali v r}znej
kvalite v spr6vach alebo pri vz6jomnom
jednani
s d'al5imi pred6vajricimi. Vf5ka ceny na trhu
vpripade AAU
je
vldy tvoren6 dohovorom kupujriceho apred|vajiceho aje zdvislh od
viacerych faktorov. Dia 24.06.2008 spolodnosf Interblue Group, LLC., dorudila na
ministerstvo ponuku, vklorej vyjadrila zdujem okripu 15 mil. AAU
jednotiek
zacenu4,95
/t. Spolodnosf Interblue Group, LLC., ndsledne dira 14.07.2008 pisomne potvrdila novri
ponuku adresovanit ministerstvu s plinovanfm objemom ndkupu 15 mil.
jednotiek
A-LIJ za
cenu 5,05 /t s platnost'ou ponuky 30 dni (do 14.03.2008).
Podfa ridajov z webovdho sidla medzinarodnej burzy Bluenext www.bluenext.eu sa
CER kredity (Certified Emission Reduction
- jednotka
certifikovandho zniisnta emisii)
obchodovali v auguste 2008 na rirovni medzi 19 ai:,20 ll CER kredit. Polovica z hodnoty
CER kreditu mohla predstavovat hodnotu AAU
jednotky
bez Zelenej investidnej sch6my tj.
9 ai I 0 / AAU.
K priebehu predaja emisnych kv6t
je
nutnd uviest', ie v roku 2007 sa zadala
komunikiicia medzi Ministerstvom Zivotn6ho prostredia SR so ziiujemcami o moZnostiach
predaja.nadbytodnjch kv6t. Rokovacie konania boli realizovan6 so spolodnosfami MENERT,
s.r.o., Sata, WMJ Company, s.r.o., Bratislava, Interblue Group LLC.,(USA), NEDO
(Japonsko), ERANUS
$emecko),
a Genesis Energy (Novy Z6land). Po uskutodnenych
rokovaniach so zdujemcami, ako aj na zhklade predloZen;ich ponrik ministerstvo vykonalo
vyhodnotenie podmienok spolodnosti, ktord mali zh.tjem na odkripeni priznarrychjednotiek
AAU. Vyhodnotenie bolo zarrcranl na qfber najvhodnej5ieho obchodn6ho pafinera
z hlladiska mnoZstva odkripenfch
jednotiek
a najvlihodnej5ej cenovej ponuky podfa
konkr6tnych danych kritdrii. Ako najqfhodnej5ia bola posriden6 ponuka od spolodnosti
Interbue Group LLC., v:ziladom na ponriknutu najvy55iu kripnu cenu, zhvdtzok odobrat
najviid5ie mnoZstvo a splatnost'kripnej ceny. Df,a 13.11.2008 do5lo uzavretiu Zmluvy o
predaji kv6t sklenfkovfch plynov E. 17412008/3, pridom podlia obsahu md tdto zmluva
charakter rrimcovej zmluvy. Dira 02.12.2008 doSlo kuzavretie dodatku d. 1, ktory upravuje
podmienlry doplatenia dasti kripnej ceny a dira04.02.2009 k uzavretiu dodatku d.2 k zmluve o
predaji emisnlich kv6t. K rihrade kripnej ceny vo vlf5ke 75.750.000 do5lo dia 19.12.2008.
Podstatnou skutodnost ou nevyhnutnou pre posridenie trestnoprdvnej zodpovednosti
konkr6tnych os6b
je,
Le v dase procesu v;fberu zmluvn6ho paftnera a tzatvorenia obchodu
neexistoval exaktny trh s priznanymi emisn;;imi kv6tami a tento trh neexistuje ani v
sfdasnosti. Cena emisif sa tvori v dase, vyludne len na ziklade ponuky a dopytu a tento typ
r
J J
obchodov nie
je
nijako Standardizovany. Objem volinfch emisnych kv6t AAU moZnich na
predaj vysoko prevy5uje dopyt a z tohto ddvodu
je
trh deformovany z hliadiska tvorby ceny.
Vlf5ka ceny za predaj emisnfch kv6t
je preto vyruzne zdvisl| od dasu uzatvilraria a realizhcie
kontraktu, trvania zmluvy
fiednorazovl.i
predaj, alebo r6mcovd zmluva), spdsobu rihrady
kripnej ceny (
jednorazovl
vyplatenie kripnej ceny, alebo po dastiach).
Podfa zabezpedendho vy'jadrenia Odboru obchodovania s emisnymi kv6tami
ministerstva vy5ka ceny na trhu v pripade AAU
je
vLdy tvoren6 dohovorom kupujriceho
apreddvajriceho aje zdvisl| od viacerych faktorov. Medzi hlavn6 faktory tvorby ceny AAU
patria:
-
momentSlny stav ponuky AAU a dopytu po AAU namedzinhrodnej sc6ne;
-
cena CERkreditov (obvykle Al\U:ll2 hodnoty CER, aktudlne lCERZl);
-
predpokladanyvyvoj obchodovaniapo roku 2012;
-
predfvan6 mnoZstvo;
-
ponrikand moZnosti redukcie COz prostrednictvom realizhcie projektov v rilmci
Zelenej investidnej sch6my (GIS), predov5etkfm kvalita Zelenej investidnej
sch6my;
-
dohodnutdkirynacena v ui.realizovanich obchodoch s AAU;
Pri ponrikanych moZnostiach redukcie COz prostrednictvorn realizhcie Zelenych
investidnych sch6m sa beni do irvahy najmii nasledovn6 aspekty:
- ziskane financie nenahradzujri uZ alokovan6 prostriedky na projekty redukcie COz;
-
vySka redukcie COz;
-
sp6sob alok6cie finandnlich prostriedkov (dot6cia, river, ziiruka);
-
spdsob
'qfberu
projektov, moZnost' spolurozhodovania o vybere projektov;
-
priame monitorovanie implementhcie projektov, resp., pod6vanie sprdv;
-
dasovy rdmec implementdcie projektov;
-
othzkakonfliklu so sch6mou St6tnej pomoci a pravidlami verejn6ho obstar6vania;
-
transparenfirost'procesu;
-
moZnost' transferu technol6gii zfuaiiny kupujirceho'
Vzhlladom na fakt, Le priznartd
jednotky AAU sa priamo na trhu neobchodujri, ich
cenabez zelenej investidnej schdmy (GIS) sa pri obvyklych transakciSch podita ako polovica
spotovej trhovej ceny CEI{ kreditov:
1 AAU:1/2 CER
I AAU a 1 CER kredit sa pritom rovnajri ekvivalentu
jednej
tony COz.
Nemenej d6leZitou skutodnost'ou
je,
le nie
je
moZn6 objektivne porovnat' aposridif
podmienky za ktorych boli realizovand predaje v okolitych krajin6ch len z hl'adiska ceny
a objemu, pretole okrem Slovenskej republiky doteraz 1iada lnajina. nepristripila k do i len
diastodn6mu zverejneniu ;zmhiv
likajricich
sa predaja emisnych kv6t.
Ako
je
vySSie uveden6, podlla pr6vnej ripravy bolo obchodovanie sjednotkami AAU
plne v kompetencii ministerstva, ktor6 mohlo amd1e prebytodnd
jednotky predat' priamo,
iprostredkovane alebo na draibe kv6t. Z vykonan;fch fkonov najmii z vysluchu
jednotlivych
svedkov
jednoznadne
vypl;iva, Ze v pripade predaja emisii ide o Specifickf &uh
34
obchodovania, ktorf prebieha v inom ako obvyklom reZime a
je
odborne veLmi n6rodny.
V uvedenom kontexte
je
preto nutnd kon5tatovat', Ze prisfup predstavitellov ministerstva
krealizhcii uveden6ho obchodu vzhlladom na
jeho
zlolttost bol najmii po odbomej str6nke
nedostatodnj.
Z wkonanirch d6kazov vyplyva, Ze osobami zodpovedn;;imi za
a realizdciu oredaia emisii Interblue G LLC.. boli
venl
postaveni
vykonu St6tnej spr6vy rnLinisterstva, ktord do tej doby vZdy zabezpedovala formdlno-vecn6
posridenie n6vrhu zmluw 8,. 17412008/3 podlia vtedy platndho a ridinn6ho pokynu ministra
Zivotn6ho prostredia SR d. 3/2004-8.2 zo dda 16.1I.2004 na centr6lnu evidenciu a formdlno-
pr6vneho posudzovania zmluv, uzatvfuarrych ministerstvom, bola z tohto procesu vynechanf.
Ako vypllirua z Iistin materialov uvedeny n6vrh zmluvy nebol tejto sekcii predloZeny na
form6lno-pr6vne posridenie v zmysle dl. I bod 1 pism. c) pokynu.
predloZend na rokovanf vl6dy SR a ndsledne na rokovani vl6dy SR dfia 15.10.2008 bol
prerokovany N6vrh na schviilenie predaja priznanych jednotiek
AAU, pridom pomeme
nezvy(,ajnd
je
najmii skuLtodnost', Le
je
tam uvedeny i zfi4emca, teda spolodnost' Interblue
Group LLC, ako spolodnost',|<lorirul,bola vtom dase prakticky vybranhvpoziciijedin6ho
zdujemcu i s uvedenim ponrikanej ceny.
Zdroveije v predmetnych materi6loch uveden6
,,MZP
SR md k dispoz{cii v roku 2008
celkovy limit v objeme 16,5 Mt vollnltch priznanj,ch jednotiek
AAU. T'ento limit nie
je
moind
preniesf do nasledujdtcich obdobi. Pri nevyuiit{ predmetnlch kv6t tieto prepadnil".
V kontexte s dl. 3 ods. 13 Kj6tskeho protokolu ide
jednoznadne
o nepravdivd tvrdenie,
nakollko podlia uvedendho dlfurku Kj6tskeho protokolu
je
moZn6 preniest'nevyuZitd jednotky
AAU do nasledujriceho obdobia (tzv. Banking). Z uvedendho vyplfva, Ze predmetn6
materiilli, ktord boli zo strany ministra predloZend na rokovanie v16dy SR v mesiaci okt6ber
roku 2008 obsahovali ridelov6 inform6cie.
Trestn6ho dinu poru5ovania povinnosti pri sprdve cudzieho majetku podl'a
$
237 ods.
1, ods.4 pism. a/ Trestndho zdkona sa dopusti ten, kto indmu spdsobi Skodu tym,2e poruSi
v5eobecne zhvaznym pr6vnym predpisom ustanovenf povinnost' opatrovat' alebo spravovat'
cudzimajetok asphchatakym dinom Skodu vellk6ho rozsahu.
Podlla
$
4 zak. E.57512001 Z. z. oorgarrizhcii dinnosti vl6dy aorgartizhcii ristrednej
St6tnej spr6vy v zneni neskor5ich predpisov ministerstvo riadi aza
jeho
dinnosf zodpovedri
minister.
V5eobecnlim prdvnym predpisom, ktory reguluje prdvne vzfahy v srivislosti s
nakladanfm majetku Stritu
je
ztl<on E. 27811993 Z. z. o sprdve majetku St6tu. V ustanoveni
$
3
ods. 2 tohto zdkona sri dand opr6vnenia a povinnosti spr6vcu, av5ak podl3a
$
1 ods. 2 pism. bl
cit. zftkona terfio zikon sa nevzt'ahuje na nakladanie s majetkom Stdtu, ktord upravujri
osobitnd predpisy.
Z uvedendho ddvodu bolo o stanovisko k aplik6cii zdkona d,. 27811993 Z. z. o spr6ve
majetku 5t6tu vo vztahuk obchodovaniu s emisnymi kv6tami po1iadane Ministerstvo financii
SR, ktor6
je
gestorskym org6nom pr6vnej fpravy tjkajricej sa spr6vy majetku 5t5tu
je,
do
35
vyplyva z ustanovenia
$
37 zikona i). 57512001 Z,z. o organizdcii dinnosti vl6dy aorganizilcii
ristrednej St6tnej spr6vy v platnom zneni.
Zo stanoviska z Ministerstva financii SR k moZnej aplikricii i in6ho prfvneho predpisu
na oprdvnenie apovinnositi spr6vcu majetku 5t6tu na obchodovanie semisnymi kv6tami,
vypl;iva nasledovnd:
upravuje spr6vu majetku vo vlastnictve Slovenskej republiky vo
verejnoprospeSnej a nepodnikateliskej sf6re, ktoni vykondva spr6vca majetku
5t6tu. Tento zdkon sa podla
$
1 ods. 2 pism. bl zdkona d. 27811993 Z.z.
o sprive majetku 5t6tu nevztahuje na nakladenie s majetkom Stiitu, ktor6
upravujri osobitnd predpisy. Na ridely tohto zdkona majetkom 5t6tu sri podlia
$
2 ods. 1 veci vo vlastnictve Slovenskej republilcy vrrltane finandnfch
prostriedkov, ako aj pohladdvky a in6 majetkov6 prdva Slovenskej republiky.
Ked'Ze ernisn6 kv6ty moZno povaZovat' za majetkov6 pr6vo vo vlastnictve
Slovenskej republiky, na preddvajriceho, teda Ministerstvo Zivotndho
prostredia SR sa vz(ahovalipr|va a povinnosti sprilvcu majetku 5t6tu podlia
$
3 ods. 2 zilkona t,.27811993 Z.z. o spr6ve majetku Stdtu.
podlia zil<ona E. 57212004 Z.z. o obchodovani s emisnymi kv6tami vyftiden6
s poukazom na
$
1 ods. 2 pism. b/ zfkona d). 27811993 Z.z. o spr6ve majetku
3t6tu, Citovand ustanovenie ziil<ona o spr6ve majetku 5t6tu vyjadrqe vzhh
zdlcona o sprdve majetku StAtu ako v5eobecn6ho predpisu k osobitnim
predpisom, ale len v rozsahu, v akom tento predpis osobitne upravuje
nakladanie s majetkom Stdtu. Uplatiuje sa tu interpretadnh zdsada
,,lex
specialis derogat legi generali"
,
teda, Ze osobitr;f predpis md prednost' pred
v5eobecnym predpisom.
svoju p6sobnost'na nakladanie s majetkom 5t6tu podl'a osobitndho predpisu,
av5ak nevyhidil uplatnenie prdv apovinnosti spr6vcu majetku 5t6tu. Pojem
,,
nakladanie
" je
uLs| neZ poj em,, spr dv a
". Sprdva maj etku Bt6tu
j
e podlia
$
3
ods. I a 2. srihm prhv apovinnosti, ktor6 sprdvcu opr6vfuju zvereny majetok
Stdtu drilaf
,
tLivat adisponovaf snim (nakladat'). Sprdvca
je
opr6vneny
a povinny majetok Sthtu u1iva( na plnenie riloh v rilmci predmetu dinnosti
alebo v srivislosti s nim, naklada( s nim podlia tohto zdkona, u;drliavaf ho
v riadnom stave, vytsLivat v5etky pr6vne prostriedky na
jeho
ochranu a dbat,
aby s nedo5lo najmii k
jeho po5kodeniu, strate, zneulitiu alebo zmen3eniu.
Z uveden6ho stanoviska
je
zrejme, Le na sprdvu emisnlich kv6t sa vztahule zfkon d.
27811993 Z.z. o spr6ve majetku St6tu, kde v
$
3 ods. 2
je
tpraven6 opr6vnenie a povinnost
sprdvcu majetok Stdtu uZivat na plnenie riloh v rfmci predmetu dinnosti alebo v srivislosti
s nim, udrliava( ho v riadnom stave
,
vyu1ivat v5etky prdvne prostriedky na
jeho
ochranu
adbat, aby nedo5lo k
jeho poSkodeniu, strate, zneulitiu alebo zmen5eniu.
slovenskych emisnfch kv6t, ktor--i bol zavfsenli dfia 13.11.2008, kedy do5lo uzavretiu Zmluvy
o predaji kv6t sklenikov,.ich plynov d. 1741200813.
Napriek viaceqfm neStandardnfm postupom a rozhodnutiam opisanych
v predchridzajicich dastiach uznesenia zo sl'lrarry uvedenych osdb, tieto nepostadujri pre
36
vyvodenie ich ffestnoprdrrnej zodpovednosti za obzvl65t' zdvaLny zlodin znetrtivania
pr6vomoci verejn6ho dinitel'a podl3a
$
326 ods. 1 pfsm. a/ ods. 4 pism. b/ Trestn6ho zhkona
aobzvl61( zdvaLny zLodin poruSovania povinnosti pri sprdve cudzieho majetku podla
S
237
ods. 1 ods. 4 pism. a/ Trestndho zdkona.
Trestndho dinu zneuLivania pr6vomoci verejn6ho dinitella podfa
$
326 ods. 1 pism. N,
ods. 4 pism. b/ Trestn6ha zbkona sa dopusti verejny dinitell, ktor..i vrimysle spdsobit'indmu
Skodu alebo zadovdZit' sebe alebo in6mu neopr6vneny prospech, vykon6 svoju privomoc
spdsobom odporujricim z6konu atakymkonanlm spdsobi Skodu veLkdho rozsahu.
Podfa
$
12S ods. 1 Trestndho zilkona verejnym dinitellom sa na ridely tohto zdkona
rozumie okrem inych osdb aj dlen v16dy, 5t6tny zamestnanec alebo zamestnanec org6nu
St6tnej spr6vy, ak sa podielana plneni riloh spolodnosti a Stdtu apouLiva pritom prdvomoc,
ktorii mu bola v rilmci zodpovednosti za plnenie t'.ichto riloh zvercnil. Pre trestnri
zodpovednosf a ochranu verejn6ho dinitella sa podlla
jednotliqfch
ustanoveni tohto zilkona
vyladuje, aby trestny din bol sp6chanf v srivislosti s
jeho pr6vomocou a zodpovednosfou.
Na naplnenie skutkovej podstaty trestn6ho dinu zneuZivartia pr6vomoci verejn6ho
dinitella podlia
$
326 Trestn6ho zlkona sa vyZaduje, aby sa dinu dopustil Speci6lny subjekt, tj.
verejnlf dinitef, ato
jednou
ztaxativne uvedenych foriem konania, pridom zhlladiska
zavinenia rimysel pdchatella okrem konania musi zahfiiat' aj rimysel spdsobit' indmu Skodu
alebo zadovaZit' sebe alebo in6mu neopr6vnen;i prospech. Zakonn! znak v dtmysle spisobit'
indmu ikodu charakerizuje pohnritku konania phchatela, ktor6 sa musf preukhzaf . Za Skodu
v zmysle tohto ustanovenia treba povalovaf tak Skodu materiiilnu, ako aj nemateri6lnu.
Znakom v ilmysle zadovd.iif sebe alebo indmu neoprdvnenlt prospech sa rozumie akdkollvek
neopr6vnen6 majetkovd alebo materi6lne zvfhodnenie, na ktord by pdchatelS alebo in6 osoba
nemali pr6vo.
Pojem vykondva svoju prdvomoc sp1sobom odporujilcim zdkonutrebavykladat tak,Le
ide o obchddzartie zikorr- alebo in6ho pr6vneho predpisu vydandho na ziklade zikona.
Pdchatell teda vykon6va dinnosti vypljvajrice mtr zpr6vomoci timyselne v rozpore so
zdkonom alebo pr5vnym predpisom, ktorf uprawje
jeho pr6vomoc. Ide o poru5enie alebo
obchhdzarrte konkr6tneho zikona alebo konlr6tneho pr6vneho predpisu vydan6ho na zdk<Lade
z(tr<ona. V pripade vykon6vania pr6vomoci verejn6ho dinitella sp6sobom odporujfcimzdkonu,
verejny dinitell musi konat' aktivne, tj. komisivne.
Na naplnenie obligat6rnych znakov skutkovej podstaty uveden6ho trestn6ho dinu
nepostaduje zistenie, Ze Speci6lny subjekt
-
verejnf dinitell vykon6val svoju pr6vomoc
spdsobom odporujricim zrlkonu, ale zfroveil sa vyZaduj e, aby tak verejny dinitell konal
v irmysle spdsobit' in6mu Skodu alebo zadov6Zit' sebe alebo indmu neopr6vneny prospech.
Uvedeny motiv ako zloLka subjektivnej strrinky konania phchatefa, ktorli iniciuje
jeho
konanie, musi byt' pr evkflzany .
Podlla
$124
ods. 1 Trestn6ho zdkona5kodou sa na ridely tohto zdkonarozumie ujma na
majetku alebo re6lny ribytok na majetku alebo na pritvach poSkoden6ho alebo
jeho
in6 ujma,
ktor6
je
v pridinnej srivislosti s trestnym dinom, bez ohlladu na to, di ide o Skodu na veci alebo
na pritvach. Skodou sa na ridely tohto zdkona rozumie aj ziskanie prospechu v pridinnej
srivislosti s trestnlirn dinom.
Funkcion6r alebo pracovnik md postavenie verejn6ho dinitella len pri qfkone dinnosti
vyplyvajricej z
jeho pr6vomoci azodpovednosti. Podstatny vyznarn mh znak pr6vomoci,
ktorou sa rozumie najmii oprdvnenie rozhodovat' o pr6vach a povinnostiach obdanov
a orgatizdcii. V pojme prdvomoc
je
vldy obsiahnuty prvok moci a rozhodovania.
37
Bez ohladu na spdsob a formu
jej
realizilcie, pr6vomoc vZdy musi obsahovat' prvok
moci a prvok rozhodovania. Pre posfdenie, Le osoba v postaveni verejn6ho dinitela
realizovala prdvomoc vzrnysle
$
128 ods. 1 Trestn6ho zdkona, musia byf sridasne splnen6
nasledor,rnd p o dmienky :
a) musf ist o rozhodovanie o pr6vach alebo povinnostiach fyzickycha pr6vnickych osdb,
b) opr6vnenie rozhodovall musi byt' explicitne priznand Ustavou SR, ristavnfm ziikonom
alebo zikonom, a
c) tak6 rozhodovanie musf obsahovaf prvok moci a prvok rozhodovania.
Prvok moci a rozhodovania ako sridast' pr6vomoci verejn6ho dinitella
je jednym
z rozhodujricich znakov umoZilujricich identifikovaf pr6vomoc verejnych dinitefov. Znamend
nielen to, ile verejn;i dinitel
je
opr6vneny konaf o pr6vach a povinnostiach infch, ale tiei, to,
Ze toto
jeho
konanie
je
vynrititelhd donucovacou mocou St6tu. Mimoriadne vyznamny aspekt
plynirci z prvku moci spodiva v tom, Ze qikon pr6vomoci realizovarry formrllnym di
neform6lnym pr6vnym fkonom
je
vidy
jednostrannlfm prdvnym fkonom nez6vislym na v6li
subjektu, vodi ktordmu smeruje alebo ktor6ho sa Iyka, averejny dinitell
je
limitovany vlfludne
platnou prdvnou ripravou.
I
bol v dase pripravy a realizilcie procesu predaja emisnfch
jednotiek
f, ktont
je
podlla
$
128 ods. 1 Trestndho poriadku verejnym dinitel3om, pretoie
vpozua-ovanom pripade, samotqf proces predaja emisnych kv6t apodpis zmluvy moZno
povaZovat' zarozhodovaci akt
I
v r6mci
jemu
zverenej zodpovednosti a pr6vomoci.
Ako
je
vySSie uveden6, skutkovej podstaty trestn6ho dinu poruSovania povinnosti pri
sprdve cudzieho majetku podlla
S
237 Trestndho zif,<ona sa dopusti ten, ktory in6mu sp6sobi
Skodu tym,2e poru5i v5eobecne zhv'aznym prdvnym predpisom ustanovenri povinnost' alebo
povinnost' uloZenri prfvoplatnfm rozhodnutim sridu alebo vyplfvajricu zo zmluvy opatrovaf
alebo sprav ov af cudzi ma.j etok.
Poruiit' opatrovat alebo spravovat ctdzi majetok znarrcnh konat' (ale tieZ tak6ho
povinnosti opomenrit) v rozpore s konkr6tnym obsahom v5eobecne zdv'azneho prdvneho
predpisu, prrlvoplatn6ho rozsudku alebo zmluvy, ktor6 p6chatela zava-zttjri k okruhu a rozsahu
urditych neopomenutellnfch aktivit. Talqimito konaniami m6Zu byt ned6sledn6 uplatiovanie
sankdnfch prostriedkov vodi zmluvnej strane, nevym6hanie
jej
zmluvnych povinnostf,
uza1rhranie nevyhodnych zmhiv ku Skode spravovan6ho majetku, zadllenie tohto majetku,
hospodarenie smerujrice od pdvodn6ho vysok6ho zisku po nepriaznivf finandnri situdciu
a pod. .
Obj eh om uveden6ho trestn6ho dinu
j
e cudzi maj etok.
Podstatou predmetndho trestn6ho dinu
je
teda poruSovanie povinnosti pri spr6ve
cudzieho majetku, ktorlirnL vznikl5koda bez ohfadu nato, di sa pdchatell obohatil alebo nie.
Teda nevyhnutnym predpokladom vzniku trestnej zodpovednosti
je poru5enie
povinnosti a v pridinnej sirvislosti s poru5enim povinnosti aj n6slednlf vznlk Skody"
Skodou sa rozumie zmen5enie hodnoty opatrovan6ho alebo spravovandho cudzieho
majetku, ku ktorej by nebolo do51o, ak by majetok bol opatrovany alebo spravovany riadne.
Zhtadiska subjektivnej strdnky sa vyZaduje fmysel, ktorf musi zahifraf aj poruSenie
konkr6tnej povinnosti opatrovat' alebo spravovat cudzi majetok.
Subjelctom tohto trestn6ho dinu mdZu byt len fyzicke osoby (aj v pripade, akkonalu za
osobu prdvnickri), ktor6 sri podfa v5eobecne zdtvazndho prdvneho predpisu, rozhodnutia sridu
debo Lduvy povinn6 vybavovat zdielitosti infch os6b, pokiall
je
v tom zahtntrt| ai
3 8
povinnost' starostlivosti o ich majetok. Aplikdcia tohto ustanovenia prichhdza do rivahy
v pripadoch, v ktorych sa nepreukdLe, ie by uvedend osoby rimyselnlfm poru5enim povinnosti
opatrovat' alebo spracovat cudzi majetok obohatili seba alebo in6ho, ale preuk6Ze sa len
sp6sobenie Skody nie malej na cudzom majetku. Podstatou tohto trestn6ho dinu
je
konanie (aj
opomenutie konania), ktoqim vznikh Skoda na cudzom majetku tym, Le subjekt poru5i podlia
zdkona mu uloZenri alebo zmluvne prevzatt povinnost' opatrovat' alebo spravovat ctdzi
majetok. V tomto zmysle
je
ustanovenie o poru5ovani povinnosti pri spr6ve cudzieho majetku
subsidi6me k inym ustanoveniam osobitnej dasti Trestn6ho z|kona, najma k trestn6mu dinu
sprenevefy.
Klfm pod opatrovanim cudzieho majetku treba rozumiet' prevaZne jeho
ochranu pred
po5kodenfm, znidenim zrlebo obdobn;fm znehodnotenfm,
jeho
spravovanie
je
spojen6
s aktivnym pristupom povinn6ho, pretole predpoklad6
jeho
zvelatovanie, resp., d'alSie
aktivne nakladanie s nfm s ciel'om dosiahnutia zisku.
Cudzim majetkom
je
srihrn majetkovych hodn6t, tj. nielen veci, ale aj pohliad6vok
ainych prdv apeniazmi ocenitelinfch d'al5ich hodn6t, ktor6 nepatria hoci len diastodne
p6chateliovi.
Zitkon i). 21811993 Z.z. o spr6ve majetku 5t6tu uprar,.uje sprdvu majetku vo vlastnictve
Slovenskej republiky vo verejnoprospe5nej a nepodnikateliskej sfere, ktoni vykon6va spr6vca
majetku 5t6tu a to 5t6tna rozpodtov6 organizdcia a 5t6tna prispevkovS organizdcia, 5t6tny fond,
verejnopr6vna in5titucia, ak na zftklade zdkona spravuje majetok Statu, in6 pr6vnick6 osoba,
aknaziklade zitkona spravuje majetok 5t6tu.
Spr6vca
je
opr6vneny a povinnli majetok uiivat na plnenie riloh v rdmci predmetu
dinnosti alebo v srivislosti s nim, nakladat' s nim podlia tohto z6kona, udrLiavat'ho v riadnom
stave, vyuLivat v5etky pr6vne prostriedky na
jeho
ochranu a dbat', aby nedo5lo najmii k
jeho
po5kodeniu, strate, zneuLititt alebo zmen5eniu.
Z hlladiska subjekttvnej strdnlqt trestn6ho dinu poruSovania povinnosti pri spr6ve
cudzieho majetku sa vyZaduje rimysel, ktory musi zahfilaf aj poru5enie konkrdtnej povinnosti
opatrovat'alebo spravovat'cudzi majetok. Podlla
$
15 Trestndho zil<onaje trestny din
sp6chany tmyselne,
,,ak
p6chatell chcel spdsobom uvedenym v Trestnom zitkona poru5it'
alebo ohrozit zdujem cltrlneny tymto z6konom, alebo vedel, Ze svojim konanim m6Ze tak6
poru5enie alebo ohrozenie sp6sobit,aprepripad, Ze ho sp6sobi, bol s tym uzrozumeny".
Pri skrimani, di boli naplnend znaky skutkovej podstaty trestndho dinu podlla
5
237
ods. 1 ods. 4 pism. a/ Trestn6ho zirkonaje v5ak podstatn6 zist'ovat' skutodne dosiahnutel'nri
(trhovri) ceil1 zaktoni by bolo moi.nd spravovanlf (opatrovan;f) majetok predat'.
Zhodne tvrdenia
Slovensk6 republika predala vol'n6 emisn6 kv6ty za najvy55iu ponrikanri kripnu cenu a vliSku
hodnoty emisnlfch
jednotiek
nie
je
moLne objektivne vyvr6tif, nakofko ako uZ bolo uvedend
okrem Slovenskej republiky Liadna zhajin nezverejnila obsah zmluvnl;ich podmienok za
ktord predali vofn6 emisn6
jednotky.
Zvykonanych vlfsluchov svedkov azabezpedenlich listinnlfch materi6lov nebolo
objektfvne moLne posridit'vyhodnost', iesp. zjavnu nevyhodnost'uzavretej r6mcovej Zmluvy
o predaji kv6t sklenikovych plynov
(' .
1741200813 zo dira 13.11.2008.
Podfa
$
126 ods. 1 Trestn6ho zikona sa vychddza z ceny, za ktoru sa vec, ktorri bola
predmetom ritoku, v dase a v mieste dinu obvykle pred6va. Ak vliSku Skody nemoZno takto
zistif
,
vychddza sa z ridelne vynaloZenych n6kladov na obstaranie rovnakej veci alebo
obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predo5l6ho stavu.
2e
39
Ak nemoZno urdif vf5ku Skody alebo ujmy ani
jednfm
zo spdsobov podlla odseku 1
alebo ak stvifine pochybnosti o spr6vnosti vySlcy Skody alebo takto urdenej ujmy, urdi sa
jej
vy5kanapodklade odborndho vyjadrenia alebo potvrdeniapr6vnickej osoby, ktorej pdsobnosf
alebo predmet dinnosti poskytuje zlntku objeklivnosti urdenia Skody alebo ujmy; inak sa
vy5ka Skody urdi na podklade znaleckdho posudku.
Vy5ka Skody sa podlia uvedenych ustanoveni urduje na z6l<7ade principov trhov6ho
mechanizmu
,
tj. na ziil<Lade ponuky a dopytu, dim
je
urdovan6 cena, za ktorri sa vec obvykle
pred6va.
Pri predaji akdhokolvek majetku
je preto nutnd vZdy vychildzat ztoho, Ze ponuka
a dopyt nemajri kon5tantnir hodnotu (podobu) a pravidelne sa menia. Navy5e cena z6visi aj od
in;fch skutodnosti napr. obdobia predaja, od toho, di pred6vajrici potrebuje okamZit6 finandn6
prostriedky a podobne. Napokon nemoZno opomenrit' ani skutodnost', Ze pre pred6vajriceho
m6Ze byt', podfa okolnosti pripadu, v'-ihodnejSou ponukou niZ5ia suma, ktord sa mh zaplatrt
ihned', ako suma vySSia, ktor6 sa mhplatit postupne v spl6tkach v priebehu niekollklfch rokov.
Vzhlladom na Specifik6 predaja emisnych
jednotiek
AAU (v r6mci zmluvnych
podmienok
je jednotkovd
a celkovd kontrahovand cena d6vernou inform6ciou, neexistencia
riadneho trhu a pod.), nie.je objektivne molnd ato ani formou znaleckdho posudku, stanovif
pre ridely trestrdho stihania vy5ku pripadnej Skody, tak ako to predpokladf ustanovenie
I
126
Trestn6ho z(tr<ona.
Pre vyvodenia trestnoprdvnej zodpovednosti nepostaduje poulif len
jednoduch6
matematick6 vypodty spodivajrice v ndsobeni objemu a ceny zal<torf, emisie pred6vali okolit6
krajiny, resp. cenu emisnfch
jednotiek
AAU v dase podpisu zmluvy. Nakotko ako uZ bolo
uveden6 v pripade predaja emisii ide o druh obchodovania, ktory prebieha v Specifickom
reZime a
je priamo zdvisly od viacerych podmienok.
Skutodnost'ou, ktor6 m6 podstatnf vlznarn pre posridenie konania zodpovednych os6b
vo vzfahu, di ich konanim doSlo k spdsobeniu Skody
je
najmii samotn6 Zmluva o predaji kv6t
sklenikoqfch plynov d,., 1741200813, ktorh ma charakter rdmcovej zmluvy (zmluva bola
uzatrorcnh do roku 2dl'2) s pevne stanovenou kripnou cenou 5,05 /t po ce16 obdobie
platnosti zmluvy.
Z uvedenej rdmcovej zmluvy vyplyva, Ze spolodnosf Interblue Group LLC., kripila
slovensk6 nadbytodn6 kv6ty COz. T6to zmlwa bola zmenend a doplrren6 dvoma dodatkami
vdecembri roku 2008 afebruari 2009. Zmluva ajej dodatky obsahovali tri k1'udov6
ustanovenia. Po prv6, spolodnost' Interblue Group LLC., kripila 15 mil. emisnfch kv6t za
cenu vo vfske 5,05 /AAU. Po druh6, spolodnosf lnterblue Group LLC., mala zaplatif
dodatodnri cenu 1/AAU na environment6lne projekty, ato sumu 15 mil. . Po tretie,
spolodnost' Interblue Group LLC., mala zmluvou podpisand opdn6 prdvo na kfpu
dodatodnjch 35 mil. emisnych kv6t zap6vodnri cenu na obdobie Styroch rokov, teda do roku
2012. ZSnikom zmluvy di uZ v ddsledku ziniku spolodnosti Interblue Group LLC., alebo
v d6sledku odstripenia od zmluvy doSlo k uvollnenitviazanych 35 mil.
jednotiek
AAU, ktord
by inak boli viazand do konca roku 2012 aSlovensk6 republika by bola povinn6 ich
spolodnosti Interblue Group LLC odpredat zazmluvnri cenu 5,05 /t'
Zo zabezpedenych cien emisii rryplyva, Le cena AAU
je
vel'mi nestabiln6 azfuovei ai
objemoq;i zdqem kupujircich fluktuuje. Ako uZ bolo viackr6t uvedend, ide o Specificky druh
obchodovania, ktory prebieha v inom ako obvyklom reiime a
je
odborne vellmi ninodny, na
cenu emisnfch kv6t ovplyviuje viacero falftorov, ktoqfmi sri napr. doba predaja, ponuka,
dopyt, vstup d alSich krajin s prebytkom emisii na trh a in6. Podlla spr6vy Point Carbonu, ako
40
i podlla anallzy Financeport6lu.eu., cena emisnych
jednotiek
AAU sa v roku 2012 zniiila na
urovefi 4-6 lt. V sridasnLej dobe sa cena
jednej
tony emisnych
jednotiek
AAU pohybuje na
cenovej urovni I-2 .
Dalej
je
nutn6 uviest', ie zvykonanych ddkazov nebolo zisten6, ieby v dase predaja
emisii spolodnosti Interblue Group LLC., existovali dal5i z6ujemcovia, ktori by chceli alebo
mohli ponuknuf v dase predaja emisii vySSiu sumu ako 5,05 /t. V tejto srivislosti
je potrebnd
uviesf, Ze suma 75.750.000 bola tzv. ridtovn6 hodnota, ktord vSak nemusi a v praxi dasto ani
nezodpoved6 skutodne nealnej hodnote spravovan6ho majetktr) za ktorir by boli emisn6
jednotky
predand v danom dase na trhu.
Po zadovdZeni, vykonani avyhodnoteni v5etlqich na vec sa vzfahujricich d6kazov
auvitleni v5etklich okolnosti pripadu jednotlivo
i v ich srihrne moZno kon5tatovaf, Ze
v posudzovanom pripade tu absentuje konanie'zodpovednych os6b v rozpore s konkr6tnym
obsahom v5eobecne zdvazndho pr6vneho predpisu a spdsobenie Skody St6tnemu rozpodtu
Slovenskej republiky. Poukazujem tiei.na skutodnost', Le naprocese predaja sa v
jednotlivfch
5t6di6ch urditl;im sp6sobom zridastnilo viacero kompetentnl;ich os6b, ktord v konednom
d6sledku zodpovedali za svoju oblast'p6sobnosti, pridom zaich poZiadavky, postupy alebo
stanoviskd, nie
je
moilnl vodi nim vyvodzovat' trestno-pr6vnu zodpovednost'.
Podlla
$
2 ods. l0 Trestndho poriadku (prvd veta), orgfny dinn6 v trestnom konani
postupujri tak, aby bol zisteny skutkovf stav veci, o ktorom nie sri d6vodn6 pochybnosti, a to
v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Podlla
$
215 ods. I pism. b) Trestndho poriadku, prokurdtor zastavitrestn6 stihanie, ak
nie
je
tento skutok trestnym dinom a nie
je
d6vod na postupenie veci.
Podfa
$
215 ods. 4 Tresbr6ho poriadku, zastavit trestnd stihanie podl'a odseku 1
je
oprdvnen;f aj policajt, ak nebolo vznesend obvinenie.
Nakol'ko v posudzovanej veci nebolo preukdzand naplnenie zdkonnych znakov
skutkovej podstaty trestndho dinu poruSovanie povinnosti pri spr6ve cudzieho majetku podfa
5
237 Trestn6ho ziil<ona, ani trestn6ho dinu zneulivanie pr6vomoci verejndho dinitella podlia
$
326 Trestndho zikona, ani indho trestn6ho dinu uveden6ho v osobitnej dasti Trestn6ho
z6kona, bolo potrebnd vo veci rozhodnrit' tak, ako
je
uvedend vo qfrokovej dasti tohto
uznesenia.
POUdENIE: Proti tomuto uzneseniu
je pripustnd st'aZnost', ktoni
je
mohnd podat'
u vy5etrovatelaPZ do 3 dni od ozniimenia uznesenia. St'aZnost' md odkladny ridinok.
#:h
Vy5etrovatel PZ: