1

VRON SPRVA OBVODNHO RADU IVOTNHO PROSTREDIA V BRATISLAVE ROK 2011

Dunajsk luhy, autor: Mat Morong, www.hiking.sk

1 IDENTIFIKCIA ORGANIZCIE
Nzov: Sdlo: Rezort: Kontakt: Obvodn rad ivotnho prostredia v Bratislave Karlovesk 2, 842 33 Bratislava Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky tel.: 02/60 301 706, fax: 02/6030 1758, prednosta@ba.ouzp.sk

Prednosta: Mgr. Michal Drotovn lenovia vedenia: Mgr. Alena Miovichov, vedca odboru ochrany prrody a krajiny Ing. Emlia Prerovsk, vedca odboru odpadovho hospodrstva Ing. Jarmila Hrub, vedca odboru ochrany ovzduia Ing. Oga Rechtoroviov, vedca odboru ttnej vodnej sprvy Obvodn rady boli zriaden po nadobudnut innosti zkona .525/2003 Z.z. o ttnej sprve starostlivosti o ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov v januri 2004. Obvodn rad ivotnho prostredia v Bratislave zabezpeoval vkon ttnej sprvy prostrednctvom tyroch odborov, kancelrie prednostu a oddelenia prierezovch environmentlnych innost. V priebehu roku 2011 preiel rad zsadnmi organizanmi zmenami a znenm potu pracovnkov zo 43 na 38 (k 1.1.2012). Organizanou zmenou boli zruen dve miesta v seku kancelrie prednostu (pvodne odbor, ktor bol zruen), jedno miesto na odbore ochrany prrody a krajiny a jedno miesto na VS. Zrove jedno miesto na zklade rozhodnutia prednostu K P v BA nie je na VS dlhodobo obsaden. Rieenie celkovo povauje O P v BA za nesystmov a pripomienky O P v BA neboli zo strany K P v BA zapracovan. Obvodn rad pri vkone ttnej sprvy v slade s osobitnmi predpismi a plnen ronho plnu hlavnch a legislatvnych loh operatvne spolupracoval s odbornmi organizciami, zriadenmi na ely zabezpeenia vybranch innost na jednotlivch sekoch starostlivosti o ivotn prostredie ministerstvom. V zloitch prpadoch obvodn rad P pri rozhodovan vychdzal z odbornch stanovsk tchto organizci, za ich asti vykonval miestne zisovania a nariaoval opatrenia, zskaval i poskytoval vybran daje pre tvorbu informanho systmu o stave zloiek ivotnho prostredia. Odborn organizcie rezortu P sa aktvne podieali predovetkm na posudzovan koncepnch a zemnoplnovacch podkladov a tvorbe

3 veobecne zvznch predpisov v psobnosti obvodnho radu, intenzvne spolupracovali pri elektronickom spracovvan evidennch dajov. V rmci kontrolnej innosti, ttneho dozoru a pri ukladan sankci obvodn rad koordinoval svoj postup s prslunmi orgnmi ttneho dozoru v rmci SIP. Ako pecilny stavebn rad poda zkona o vodch a dotknut orgn vo vetkch oblastiach vykonvanej ttnej sprvy, spolupracoval obvodn rad P so stavebnmi radmi na zem hlavnho mesta SR Bratislavy. Poda osobitnch zkonov spolupracoval s orgnmi samosprvy pri rieen mimoriadnych situci ohrozujcich ivotn prostredie, vo veciach ochrany prrody a krajiny, zneisovania ovzduia a znekodovania komunlnych odpadov, podieal sa na tvorbe a posudzovan koncepnch materilov alebo programov rozvoja na zem mesta a mestskch ast. V roku 2011 zorganizoval O P v BA jedno stretnutie so starostami mestskch ast a odbornch pracovnkov. Pri vkone miestnej ttnej sprvy obvodn rad dsledne sledoval dodriavanie zkonov a platnch limitov alebo kvt, prostrednctvom ktorch zabezpeoval a kontroloval aj eventulny cezhranin vplyv objektov a innost z zemia Bratislavy na kvalitu ovzduia alebo stav povrchovch vd. V rmci ochrany prrody dbal na ochranu biotopov a druhov eurpskeho vznamu. Vyjadroval sa k projektom predkladanm v rmci prslunch operanch programov so iadosou o finann prspevky z fondov E, potvrdzoval splnenie minimlnych tandardov poda osobitnch predpisov na seku starostlivosti o ivotn prostredie.

2 VKON INNOSTI JEDNOTLIVCH SEKOV OBVODNHO RADU IVOTNHO PROSTREDIA V BRATISLAVE

2.1 Kancelria prednostu koordinovala systm organizcie prce s vntornmi a vonkajmi vzbami na jednotliv organizan tvary obvodnho radu P, metodicky usmerovala organizan tvary a zabezpeovala innos sekretaritu prednostu obvodnho radu P. V rmci svojej psobnosti poskytovala informcie v slade so zkonom . 211/2000 Z. z. o slobode informci, vybavovala sanosti a petcie v zmysle zkona . 9/2010 Z. z. o sanostiach a zkona . 85/1990 Zb. o petinom prve v znen neskorch predpisov. Plne zabezpeovala lohy na seku sprvy registratry: sprstupnenie archivovanch spisov na zklade internej alebo externej iadosti v registratre spisov, zapoianie poadovanej dokumentciu a uloenie odborne spracovanej spisovej agendy pre trval archivciu za roky 2008 2011 za vetky odbory OP v Bratislave. Okrem uvedenho, vylenila registratrne zznamy za roky 1996 - 2003 po bvalch Obvodnch a Okresnch radoch a registratrne zznamy za roky 2004

4 2005 za OP v Bratislave, ktorm uplynula lehota uloenia. Nsledne v spoluprci s Ministerstvom vntra SR - archvom hlavnho mesta SR Bratislavy uskutonila vyraovacie konanie, poda schvlenho Registratrneho poriadku a registratrneho plnu. Kancelria prednostu zabezpeovala metodick usmernenie a zakolenie novch zamestnancov v programe ASU. V podateni zaevidovali a spracovali v programe ASU 23 076 ks podan dolou potou, osobne, faxom, telefonicky, priom v programe ASU je vedench v roku 2011 spolu 28 889 ks evidennch zznamov. V tejto evidencii nie s uveden vybavenia podan a jednotliv kony spojen s vecnm vybavenm podania. Z radu bolo expedovanch a osobne prevzatch 13 253 ks zsielok. Okrem toho pre odbor ochrany ovzduia bolo spracovanch 447 ks zsielok zznamov o vydan rozhodnutia do spisu. V plnom rozsahu zabezpeovala prevdzku telefnnej stredne a podatene pre potreby KP a OP v Bratislave. Kancelria prednostu podala jedno trestn oznmenie za neoprvnene nakladanie s odpadom, kde zaalo u trestn sthanie voi konkrtnej osobe, zrove podala jeden podnet na prokuratru vo veci nezkonnho postupu O P v BA v roku 2010, nslednmu protestu prokurtora bolo radom vyhoven a napadnut stanovisko bolo zruen. Zrove boli kancelriou prednostu poas celho roka zastreovan medilne vstupy (3 tlaov sprvy) a komunikcia s regionlnymi a celottnymi mdiami. 2.2 Oddelenie (pvodne tvar) prierezovch environmentlnych innost bolo vytvoren na Obvodnom rade ivotnho prostredia v Bratislave od 1. mja 2010, vykonva odborn innosti a koordinuje jeho radn postup poda zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov, zkona . 261/2002 Z. z. o prevencii zvanch priemyselnch havri a o zmene a doplnen niektorch zkonov a zkona . 359/2007 Z. z o prevencii a nprave environmentlnych kd a o zmene a doplnen niektorch zkonov. as SEA/EIA poas danho obdobia zastreovali dve zamestnankyne (krtke obdobie v jni 2011 tri zamestnankyne) a as manamentu environmentlnych rizk jeden zamestnanec. V rmci agendy SEA/EIA poas celho obdobia roku 2011 bolo 9 povinnch hodnoten EIA, 40 zisovacch konan EIA, 10 vyjadren k oznmen o zmene innosti a v sledovanom obdob sa nerieila iaden projekt SEA. Oddelenie vykonvalo aj in innosti svisiace s posudzovanm v pote 394 (vrtenie zmerov, vyiadanie doplujcich informci v zmysle zkona, vyhotovovanie sprievodnch listov dotknutm, rezortnm, povoujcim orgnom a dotknutej obci, vyhotovenie oznmen, listy verejnosti, at.) a zastovalo sa urovania rozsahov hodnotenia a asovho harmonogramu na pozvanie Ministerstva ivotnho prostredia SR. Vykonalo aj 20 miestnych ohliadok k zmerom. Zo zisovacch konan tvorili vinu (65 %) projekty obchodnch centier (13 konan) a zariadenia odpadov hospodrstvo (13 konan). Zisovacie konania dopali 5 projektov obytnch sborov, 4 projekty pre port

5 a rekreciu a tri projekty priemyselnej vroby a dva projekty v oblasti dopravy (parkovisk). Do alej fzy posudzovania vplyvov na P preli rozhodnutm v roku 2011 2 zmery. Na seku manamentu environmentlnych rizk bolo doruench 203 podan, ktor boli spracovan 151 spisoch. Nsledne bolo vydanch 52 vyjadren, 50 stanovsk, 10 rozhodnut (z toho v 1 bola uloen pokuta), 1 odvolanie (K P v Bratislave odvolanie zamietol v celom rozsahu). sek si vyadoval spoluprcu (vyiadania) od dotknutch orgnov ttnej sprvy na seku prevencie ZPH u 10 podan, 2 podania boli postpen miestne prslunmu O P (Malacky a Pezinok). sek podal 1 podnet na SI P, KI P v Bratislave pre podozrenie z falovania podkladov konania. Bola vypracovan 1 komplexn sprva z bezprostrednej hrozby ZPH v podniku Slovnaft, a.s. (poiar). sek vedie register podnikov kategrie A a B a ich prevdzkovateov (vrtane registra odborne spsobilch osb). V sasnom stave O P v Bratislave registruje 3 podniky kategrie B a 6 podnikov kategrie A, priom je relny predpoklad, e 1 z nezaradench podnikov sa v etape vstavby nezaradil sprvne. Ako dotknut orgn ttnej sprvy na uvedenom seku vydval stanovisk v procese EIA, vyjadrenia k projektovm dokumentcim v rznych stupoch spracovania, vydval shlasy k zchrannm slubm a k bezpenostnej sprve a v sinnosti s dotknutmi orgnmi ttnej sprvy sa zastnil 4 koordinovanch kontrol. Spolupracuje s vedenm Magistrtu hl.m. SR Bratislavy pri pecifikcii zem, ktor mu by zasiahnut prpadnmi inkami ZPH (tzv. zny ohrozenia). Prostrednctvom orgnov samosprv sprstupoval verejnosti, ktor me by dotknut zvanou priemyselnou havriou informcie o rizikch a opatreniach na ich znenie, plnil databzu enviroportlu systmu ministerstva v danej oblasti. 2.3 Odbor ttnej vodnej sprvy ( alej len odbor) vykonval v roku 2011 innosti na tyroch sekoch ttnej sprvy: na seku ochrany vd, verejnch vodovodov a verejnch kanalizci, rybrstva a ochrany pred povodami. innos odboru bola zameran hlavne na povoovanie uskutonenia, zmeny alebo odstrnenia vodnch stavieb, osobitn uvania povrchovch a podzemnch vd, vyjadrovanie k stavebnm zmerom a zemnoplnovacm dokumentcim, vydvanie shlasov na uskutonenie, zmenu alebo odstrnenie stavieb, zariaden a innost, na ktor nie je potrebn povolenie poda vodnho zkona, ktor vak mu ovplyvni stav povrchovch a podzemnch vd, vykonvanie ttneho vodoochrannho dozoru v rmci svojej psobnosti, ukladanie opatren na npravu a vedenie evidencie o vodch, prejednvanie priestupkov a ukladanie pokt na seku ochrany vd, vodnch tokov a vodnch stavieb. Odbor vykonval miestne etrenia, stavebn konania, kolaudan konania, ttny vodoochrann dozor v rmci svojej psobnosti, zastoval sa na konaniach inch orgnov ttnej sprvy a samosprvy, preberacch konan pri ukonen

6 vodohospodrskych stavieb. Na vetkch sekoch ttnej sprvy odbor priebene poskytoval konzultcie obanom osobne, telefonicky a elektronickou potou. Okrem toho vykonval poradensk, konzultan a odborn pomoc orgnom samosprvy v rozsahu prenesenho vkonu ttnej sprvy. Odbor v roku 2011 vykonal tri kontroly. Kontrola vykonan v M Bratislava Dbravka bola zameran na prenesen vkon psobnosti na seku ttnej vodnej sprvy vo veciach ochrany vd uskutoovanch obcami. Vykonanou kontrolou nebolo zisten poruenie veobecne zvznch prvnych predpisov. Kontrola v spolonosti eleznice SR zameran na ochranu povrchovch a podzemnch vd v svislosti s odvdzanm vd z povrchovho odtoku z manipulanch a stacch plch PHM a inch kodlivch ltok v prevdzkach drby a skladov. Vykonanou kontrolou nebolo v kontrolovanom subjekte na vybranch pracoviskch zisten poruenie vodnho zkona. Kontrola vykonan v lokalite bvalej tehelne Devnska Nov Ves na dajne odkrytej podzemnej vode, ktor mal zava Slovensk odpadov priemysel, a.s. odpadom zistila, e sa jedn o daov vodu a nie o odkryt podzemn vodu. Spolonos predloila vetky poadovan doklady, priom neboli zisten poruenia platnch prvnych predpisov. Ani v jednom prpade nebolo potrebn z kontroly zhotovi protokol. Vodoochrann dozor bol vykonan na toku Koziarka za elom kontroly drby a prevdzky toku. Kontrola bola zameran na dodriavanie povinnosti sprvcu toku. Tie bol vykonan dozor na SMP SLOVNAFT, a.s., Viedensk cesta Po vykonanch vodoochrannch dozoroch neboli zisten poruenia veobecne zvznch prvnych predpisov. Rozsah innosti na seku ochrany pred povodami bol schvaovanie povodovch plnov vlastnkov, sprvcov a zhotoviteov stavieb v inundcich vodnch tokov; vypracovanie povodovho plnu obvodu Bratislava; as na prehliadkach technicko-bezpenostnho dohadu na vodnch stavbch na vodohospodrsky vznamnch tokoch v zemnom obvode Bratislava; povodov prehliadky na drobnch vodnch tokoch v zemnom obvode Bratislava. Dan innos zabezpeovala jedna pracovnka odboru v spoluprci s predsedom obvodnej povodovej komisie prednostom radu. V roku 2011 bol vyhlsen III. stupe povodovej aktivity pri vybreen Lamaskho potoka, poas neho bolo odstrnench 7 iernych stavieb. Rozsah innosti bol rieenie povodovej situcie na Lamaskom potoku, vypracovanie sprv poas povodne a po povodni, vyhodnotenie povodovch kd, spoluprca so sprvcom toku pri odstraovan nsledkov povodne. Na seku rybrstva boli vydan tri preukazy lena rybrskej stre a dvaja lenovia rybrskej stre boli odvolan.

7 V priebehu roku 2011 bol odbor op oslaben o 1 pracovnka, nakoko dve pracovnky rozviazali pracovn pomer dohodou a na odbor bola prijat iba jedna pracovnka. Agenda chbajceho pracovnka bola priebene prerozdeovan medzi ostatnch pracovnkov. 2.4 Odbor ochrany prrody a krajiny ( alej len odbor) vykonval innos na seku ochrany prrody a krajiny poda zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov (alej len zkon) a poda zkona . 15/2005 Z. z. o ochrane vone ijcich ivochov a vone rastcich rastln regulciou obchodu s nimi v platnom znen na seku ochrany exemplrov (CITES). V oblasti ochrany prrody a krajiny rozhodoval v prvom stupni ttnej sprvy o shlasoch na innosti poda 13 zkona v Chrnenej krajinnej oblasti Mal Karpaty, na zem mestskej asti Bratislava Devn mal vyhraden psobnos vo veciach ochrany drevn rastcich mimo lesa, uroval zemn a asov obmedzenie vkonu innost v Chrnenom vtom zem Dunajsk luhy, v sinnosti s vlastnkmi pozemkov zabezpeil ochranu biotopov chrnench druhov, rozhodoval o uplatnench nrokoch na nhradu kody spsobenej bobrom vodnm na lesnch porastoch Lesom SR (spsoben a uhraden koda vo vke 5830,51 ) i o nkladoch na odstraovanie invznych druhov s neznmym pvodcom ich renia (zamietnut). V innosti odboru vak kvantitou dominovali vyjadrenia k investinej innosti a z hadiska asovej nronosti objasovanie podnetov na poruenie zkonov na seku ochrany prrody a krajiny. S cieom zabezpei ochranu vone ijcich ivochov pri zatepovan bytovch domov, ktor sa v urbanizovanom prostred stali ich prirodzenm biotopom, odbor usmeroval stavebn pravy na 74 objektoch, najvznamnejie a najpoetnejie boli zisten hniezdne lokality dovnka tmavho (Apus apus) alebo netopierov (Chiroptera). V rmci preventvnej innosti orgnu ochrany prrody zameranej na zabezpeenie ochrany krajiny a udranie ekologickej stability zemia sa odbor vyjadroval k 27 zemnoplnovacm dokumentom a podkladom na zemiach takmer vetkch mestskch ast a zastnil sa prpravy dvoch projektov pozemkovch prav. Odbor vykonval taktie ttny dozor, kontroln a represvnu innos, ktorej podiel na celkovej agende orgnu ochrany prrody sa neustle zvyuje. V uplynulom roku okrem 3 kontrol zameranch na kvalitu vkonu ttnej sprvy ochrany drevn ochranu chrnench druhov ivochov pri stavebnej innosti (kontrolovan subjekt Bytov drustvo Petralka) a ochrany exemplrov (vo firme AQUARIUM, s.r.o.), rad objasoval 159 doruench podnetov oznamujcich poruenie zkona, z toho 60 sa tkalo pokodenia alebo nepovolenho vrubu drevn, 5 ochrany ivochov, 84 nedodriavania zkazov v chrnench zemiach, a predmetom 10-tich oznmen boli in innosti. V zaatch 73 priestupkovch konaniach bolo vydanch 72 rozhodnut

8 o uznan viny fyzickch osb za spchanie priestupkov, za o im boli uloen pokuty v celkovej vke 9 150 . V 11 konaniach odbor vydal 8 rozhodnut o sprvnych deliktoch prvnickch osb s uloenm finannch sankci v hrnnej vke 7000 , z toho 6 rozhodnut nadobudlo prvoplatnos a 4 pokuty v celkovej hodnote 5500 boli uhraden v roku 2011 Z trov konan uloench v celkovej sume 1008 prvoplatnmi rozhodnutiami o priestupkoch bolo k 31. 12. 2011 uhradench 816 , trovy sprvnych konan predstavovali hrnom 365,09 a poda evidencie Environmentlneho fondu k 31. 12. 2011 bolo vykzan plnenie 0 . V troch prpadoch nepovolench vrubov drevn so spsobenou kodou vieho rozsahu oznmil odbor podozrenie zo spchania trestnho inu poda 305 ods. 1 psm. c) Trestnho zkona orgnom innm v trestnom konan (so zistenou celkovou spoloenskou ujmou 25 894 ), trestn sthanie vak nebolo zaat a veci boli vrten na konanie OP. V dvoch zaatch trestnch konaniach tkajcich sa vrubov drevn v rozpore so zkonom o ochrane prrody a krajiny so spsobenou spoloenskou ujmou 82 035 sdy v roku 2011 vydali rozsudky o osloboden obvinench osb. Vo veciach ochrany drevn odbor rozhodoval ako odvolac orgn o 35 odvolaniach podanch proti rozhodnutiam mestskch ast, z toho predmetom 19 konan boli procesn rozhodnutia starostov o nepriznan postavenia astnka konania a 17 odvolan bolo podanch proti meritrnym rozhodnutiam o vrube. Na seku prijmania oznmen o nlezoch chrnench ivochov v prrodnom prostred alebo pochdzajcich z vonej prrody odbor v roku 2011 zaevidoval 148 poranench, inak handicapovanch alebo uhynutch exemplrov njdench na zem hl. mesta SR Bratislavy. Medzi exemplrmi bolo zastpench 36 druhov ivochov v celkovej spoloenskej hodnote 74951,14 . Na ich zchranu a rehabilitciu, ktor od 1. 7. 2011 op zaala na zklade zmluvy s KP v Bratislave zabezpeova ZOO Bratislava, boli z prostriedkov ttu vynaloen nklady v celkovej vke 8998,13 . V oblasti ochrany exemplrov CITES odbor vykonal 89 registrci exemplrov, vydal 65 preukazov o pvode a uskutonil 146 dohadov pri nezamenitenom oznaovan exemplrov. 3 dritelia vybranch druhov ivch exemplrov, na ktor sa vzahuje povinnos zabezpei testy DNA, si uplatnili prostrednctvom odboru nrok na hradu nkladov spojench s odobratm krvi alebo inho tkaniva 9 exemplrov z prostriedkov ministerstva v celkovej vke 571 . Efektivitu prce zniuje vedenie rznej evidencie a informan systmy, ktor nie s racionalizovan merne technickm monostiam doby. Tie ist daje sa zapisuj do rznych, navzjom nekompatibilnch programov, priom neposkytujcich adekvtne vstupy. Naalej pretrvvali problmy s personlnym obsadenm ttnozamestnaneckch miest a so stabilizovanm pracovnkov, ktorch fluktucia bola op vemi vysok (v roku 2011 dolo na 8 pracovnch pozcich odboru k 4 personlnym zmenm).

9 ast zmeny v pracovnom tme, obsadzovanie miest absolventmi vysokch kl bez osobitnho kvalifikanho predpokladu i znenie potu pracovnkov ete v roku 2010 negatvne ovplyvnili rove vkonov celho kolektvu. V svislosti so zmysluplnou regulciou vyuitia zemia, ktor by mala repektova legitmne limity ochrany prrody a krajiny, a poiadavkami na plnohodnotn informcie o zkonnch obmedzeniach je potrebn poukza na nedostatonos a neaktulnos dostupnch zdrojov, ponc od evidencie chrnench zem v katastri nehnutenost, cez ich oznaovanie v terne a po dokumentciu ochrany prrody, s ktorou ttna ochrana prrody pracuje. Napriek uvedenm problmom pracovnci odboru priebene vybavovali doruen podania, poskytovali konzultcie a metodick usmernenia mestskm astiam, ale aj inm subjektom vo veciach tkajcich sa ochrany prrody, spolupracovali s orgnmi verejnej a ttnej sprvy i ttneho dozoru a zrove vykonvali vetky nevyhnutn administratvne a evidenn innosti svisiace s odbornou agendou. 2.5 Odbor ochrany ovzduia sstredil svoju innos predovetkm na proces rozhodovania, kde boli vydvan rozhodnutia, prvostupov povolenia a uvania stavieb zdrojov zneisovania ovzduia a rozhodnutia o poplatkoch za zneisovanie ovzduia. V pote vyjadren boli v svislosti so zmenou legislatvy zahrnut aj shlasy na umiestnenie, povolenie a uvanie zdrojov zneisovania ovzduia. V rmci vyhodnotenia obchodovania so sklenkovmi plynmi boli vydvan potvrdenia a v svislosti so zmenami v prslunej legislatve boli vydan povolenia na vypanie sklenkovch plynov z prevdzok. V rmci databzy NEIS boli evidovan a kontrolovan informcie a poadovan daje o zdrojoch zneisovania ovzduia v lenen na okresy Bratislava I V. V obvode Bratislava bolo evidovanch 1 316 vekch a strednch zdrojov zneisovania ovzduia( z toho: v okrese BA I je 301 zdrojov, v okrese Bratislava II je 328 zdrojov, okrese Bratislava III je 322 zdrojov, okrese Bratislava IV je 169 zdrojov a okrese Bratislava V je 196 zdrojov), ktor prevdzkuje 754 prevdzkovateov. V poloke Predajca palv databzy NEIS bolo spracovanch tie 94 oznmen o kvalite predvanch palv. V svislosti s nadobudnutm innosti novej legislatvy na seku flurovanch sklenkovch plynov bolo za obvod Bratislava spracovanch 832 oznmen o prevdzke zariaden s obsahom flurovanch sklenkovch plynov. Na odbore ochrany ovzduia boli spracovan a zaslan dotknutm obciam sprvy o prevdzke a kontrole spaovn odpadov, ktor sa nachdzaj v zemnej psobnosti obvodnho radu.

1 V rmci kontrolnej innosti boli v spoluprci so SIP vykonan kontroly u jednho prevdzkovatea. Odbor v svislosti s rieenou agendou vykonal 58 miestnych obhliadok. Odbor ochrany ovzduia sa zastnil na pripomienkovan pripravovanej legislatvy nvrh novely zkona o ovzdu a zkona o ochrane oznovej vrstvy Zeme 2.6 Odbor odpadovho hospodrstva zabezpeoval innos, ktor vyplva zo zkona . 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (alej len zkon) a z 16 zkona . 119/2010 Z. z. o obaloch a prslunch prvnych predpisov. aiskov pracovn npl odboru odpadovho hospodrstva spova najm v nasledovnej innosti: udeovanie shlasov poda zkona . 223/2001 Z.z. najm na nakladanie, zhromaovanie, prepravu, odovzdvanie odpadov, na prevdzkovanie zariaden na zber, zhodnocovanie, znekodovanie odpadov, na zber alebo spracovanie odpadu z elektrozariaden, na zber alebo spracovanie starch vozidiel; rozhodovanie o starch vozidlch poda 51 ods. 5-7 a 9 zkona; uskutoovanie konan o zisovan osoby zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnutenosti v rozpore so zkonom poda 18 ods. 7 a 8 zkona tzv. ierne skldky; vykonvanie registrcie poda 15 ods. 1, 2 zkona t.j. vydva podnikateom, ktorch predmetom podnikateskej innosti je zber, preprava alebo sprostredkovanie odpadov potvrdenie o registrcii; vydvanie vyjadren poda 16 ods. 1 psm. a) a f) zkona najastejie k projektovej dokumentcii v zemnom konan alebo spojenom zemnom a stavebnom konan, k posudzovaniu vplyvov na P, k odstraovaniu stavieb, k zemnoplnovacej dokumentcii; spracovanie databzy RISO regionlny informan systm o odpadoch K ostatnm innostiam seku OH patr: vykonvanie kontrol, prejednvanie priestupkov, vybavovanie sanosti a vykonvanie miestnych ohliadok v prevdzkach zariaden a najm pri rieen tzv. iernych skldok, poskytovanie odbornej, poradenskej a konzultanej innosti so strnkami osobne, telefonicky a elektronickou potou, poskytovanie odborno-metodickej pomoci orgnom samosprvy jednak v rozsahu prenesenho vkonu ttnej sprvy a veobecne v odpadovom hospodrstve V RISO bolo podanch a spracovanch 3892 hlsen (poet prevdzok), o inilo 9631 poloiek odpadov. Priemern vkonnos jednho referenta na odbore v tomto roku je nasledovn: 70 rozhodnut, 189 vyjadren, RISO-1070 poloiek odpadov. Z alej evidencie sa jednalo sprievodn listy nebezpench odpadov (2808), evidenn listy o vrobe a dovoze (2556, programy prevencie, oznmenia o mobilnch zariadeniach, poskytovanie odbornch stanovsk, informcii a in). Z dvodu vekej pracovnej preaenosti je vykonvanch pomerne mlo kontrol v prevdzkach s odpadovm hospodrstvom. Rieenie tzv. iernych skldok sa iastone dar zlepova. stretovou spoluprcou s Hl. m. SR Bratislavy a mestskch ast sa podarilo viu as s nich

1 odstrni aj v tomto roku. Znekodovanie tohto odpadu zvis od finannch prostriedkov mesta Bratislavy a tunajieho sluobnho radu. Vek anonymita medzi obyvatemi v hlavnom meste spsobuje, e zisovanie zodpovednej osoby za umiestnenie odpadu sa sstavne nedar objasova. Z dvodu celoronej preaenosti na seku OH je mono kontatova, e innos je vykonvan najm priamo od stola na kor prce v terne t.j. kontrolou zariaden a prevdzok s odpadovm hospodrstvom.

Obvodn rad v roku 2011 neevidoval petcie a evidoval 3 sanost (pokles z 5 v roku 2010 a 11 v roku 2009). Obvodn rad prijal 32 iadost (o sedem viac ako v roku 2010) o poskytnutie informci poda zkona . 211/2000 Z. z. o slobodnom prstupe k informcim, nebolo podan iadne odvolanie proti neposkytnutiu informcie.

Vyhodnotenie innosti za cel Obvodn rad ivotnho prostredia v BA rok 2011 Poet podan Poet vyjadren / z toho EIA Poet stanovsk Poet rozhodnut Poet odvolan Poet sanost Poet petci Poet podan v zmysle zkona o slobodnom prstupe k informcim In (poda charakteru radu) Poet miestnych obhliadok Poet vykonanch kontrol Poet opatren Poet sdnych sporov Poet registrci exemplrov Poet registrovanch preukazov Poet hlsench havri Celkov hodnota sprvnych poplatkov Celkov hodnota vybranch pokt Celkov hodnota poplatkov za zneistenie ovzduia 23. 076 3. 874/261 654 2. 076 40 3 0 32 17. 108 758 14 6 4 89 164 3 15.054 61. 837,50 1. 935 158