You are on page 1of 72

0HEX - povrchov pravy kva||tn a rych|e

ron|k: V||. - 5|2014 - cena 3 C


Tvrd chromovn| - Tvrd | konvenn| e|oxovn| - 6|novn| 6hem|ck n|k|ovn| -
Techno|og|e tvrd e|oxovn| na nov modern| automat|ck ||nce
w
w
w
.
L
c
m
e
x
.
c
z
www.bomex.cz - tte na stran 12
w
.
c
.
c
w
w
L
m
e
x
z
N0V|NKA
LozIsk ZVL - 46 rokov
kvaIIty svetovho standardu
IVL SLOVAKIA, o. s.
No ston|cu 22
010 0 I|||no
PROFES ONALNY PR STUP PRE SVETOVY PR EMYSEL
00VlIV|k |00l|I|k |0l|!K
:I|0I||:|\ ||||M\:||
|0|N0|0:|0|||:|\ ||||M\:||
|l0|N\ ||||M\:||
0t|||||:|\ ||||M\:||
|N||0|I|t|\ ||||M\:||
t|M|NI||:|\ ||||M\:||
|||||||N:|\ ||||M\:||
|k|lM\!l|Nl k|||KkC|l |0l|!K
||||M\:||N| |||\0|0\|\
||||I|0M0I0|\
|0|0N\
||||| I|t|N|||
C||||||| | |0M|||:0|\
|0|||\N||0\| I||I|
:|0I|\, |||\0|0\|\,
M0I0|\ | N||||\\
|0|||\N\t| ||0:I|||||0\
C|:I| 0|||||t|t| :I|0I0\
Dvojmesacnk 7ribo7echnika vydva:
Techpark, o. z. - reglstracla vykonana 22. l0. 2003 pod c. vvS/l-900/90-22538
|CO: 37 904 647, |C DPH: SK 202l800869
SdIo vydavateIa a adresa redakcie: Pltnicka c. 4, 0l0 0l Zlllna, Slovakla
Tel.: +42l 4l 500 l6 56 - 8, Mobll: 0905 206 227
L-mall: redakclaQtechpark.sk, redakclaQtrlbotechnlka.sk,
www.trlbotechnlka.sk
0dborny garant: |ng. 1ozef Domlnlk, CSc., e-mall: domlnlkQtechpark.sk
Sefredaktorka: |ng. Dana Tretlnikova, e-mall: tretlnlkovaQtechpark.sk
0bchodn riaditeIka: Mgr. Zuzana Augustinova, e-mall: augustlnovaQtechpark.sk
Redakcia:
8c. Lva Kucerova, e-mall: kucerovaQtechpark.sk
|ng. Mlchal Chromek e-mall: redakclaQtechpark.sk
Crafika: Graflcke studlo vydavatelstva TechPark Zlllna
Rozsiruje: vlastna dlstrlbucna slet, MLD|A PP|NT KAPA 8ratlslava
Lvldencne cislo: Lv 4960/l4
Datum vydanla: august 20l4
Pocnik vydavanla: 7. rocnik
|SSN l338-0524
Obclanske zdruzenle na rozvo[, vedy, technlky a vyvo[a -
7ribo7echnika 5/2014
3
vzenl c|totel|o,
ollz|oc| so sttojtsly veltth v 8tne je tllez|tostou vtt|t so t slovom| l oltulnej o c|tl|vej teme,
ltotsmeuz nosttnloch7t|ootechn|ly tettoltovol|. 1e totoolem stJ|osttojtslych otlouznch
oJootovnovysolch slolch oun|vetz|tch.
Vozno so to ouJe n|elomu zJot ttochu zvel|cene, ole l tejto toolemot|le so neJvno velm|
lt|t|cly vyjoJt|l oj nov tez|Jent Zvozu t|emyslu no 5lovenslu. PoJlo neho scosne stuJ|jne
totomy nelotesonJujs otteoom| toxe. Alo|nol s| vysvetl|t nojeJnej sttoneoltny neJostotol
tolch toles|l olo je lonsttultet, technol, metolut o oJ. o no sttone Jtuhej tostc| ocet
,J|lomovonch nezomestnonch. v Amet|le tolm luJomhovot|o 0|-P| (J|sloceJ etsons o vetu,
n|e je toz|oJne l|chot|ve osloven|e. Aj leJ moznoolem|zovot s |ntettetc|outohtonzvu, osoc|c|o
s neum|estn|telnm| oosolventm| sll je tu oc|v|Jn o nesochyon|teln. Pteco o zo olch ololnostl
n|eltotl oosolvent| nenochJzoj t|metone solocensle ulotnen|e o oeztostteJne o sloncenl
sloly utuj no toJy tce/ Comu vJocl tol Jlez|te o etseltlvne oJvetv|e t|emyslu olo je
sttojtstvo zo to, ze ttl no neJostotol mloJch |nz|n|etov o techn|lov/ Alotmujc| je tllloJ
nemenovonej techn|clej un|vetz|ty, ltot ztus|lo loteJtu cost| sttojov o Jeslt|tlvnej eomett|e.
0voJom ool vtoj nezujem stuJentov. l tomu n|et, co JoJot. Aj leJ mozno t|ust|t, ze stJ|um
tolch teJmetov olo je stot|lo o Jynom|lo, cost| sttojov, tuznost o evnost, motemot|lo o oJ.
je tozle o |Je z n|ch sttoch, teJso, chyoo je ztejme n|elJe |nJe o m hlos|e lotene olo |oo v tostej
stuJentslej selulc||. 5tuJent ool oJjolz|vo selulont, no tom so neJ n|c zmen|t. lJe len o to,
co mu v tomtosmete solocnost Jovoll o ole lometenc|e mu t|Jell. Pt|ncl l|noncovon|o vysolch
sll oJlo octu stuJentov je slce v oJstote stvny o stovoJl|v, ole choo v om tvol, ltot oy
etcentulne zohloJovol oj |ch ulotnen|e no tthu tce v oJoote, ltot stuJovol|. utc|te oy to
t|selol t|toJzenej selelc|| stuJ|jnch oJootovomoznooj l ot|mol|zc|| octuvysolch sll.
vzenl loleov|o, tentovoJnll s| somoztejme net|vlostuje lohusos|teloon| nemomolc|u
vyt|es|t somlnon lenomen, ole m oyt oJnetom no zomyslen|e. Alo tlocove meJ|um soo|oce
tve v televontnej oolost| s| tmto lnl lunlc|u toototo o oulot|ztoto sttojtstvo o jeho
netozluc|telneho sutnllo - tt|ool|e. 8llz|oc| so V5v v 8tne, no ltot vs stJecne ozvome, je
l tomuJootoutllez|tostou. loc| tentoltt oez vlostnej exozlc|e, ouJemetom somoztejmetltomnl
o toJ| so s vom| sttetneme o oJovzJme nojnovs|e vyJon|o coso|sov 7t|ootechn|lo o 7echn|lo
ovyocujemes| voseoJnety onvthy. 7eslmesonosttetnut|eohlovnenoJols|uloJnsolutcu.
1ozel 0om|n|l
Srdecne vas zveme
na veletrzni stanek spolecnostl
ARC0-HY70S s. r. o.
a partnerskych flrem
APGO HTOS Protech, s. r. o.
ULRICH HYDR0AU70MA7Ik s. r. o.
ARC0-HY70S s. r. o. , Delnlcka l306, CZ, 543 l5 vrchlabi
Tel.: +420 499 403 lll, fax: +420 499 403 420, e-mall: lnfo.czQargo-hytos.com, www.argo-hytos.com
2014
Dne 29. 9 az 3. 10. 2014
PaviIonV, stnek csIo 147
Pidici a regulacni technlka Plltracni technlka System udrzby kapalln
We produce fIuid power soIutions
ULRICH HYDR0AU70MA7Ik s. r. o. Pflegrova 9, CZ 6l3 00 8rno
Tel.: +420 323 673 043, fax: +420 323 673 047, e-mall: ulbrlchQulbrlch.cz, www.ulbrlch.cz
0bsah:
Uvodnik 3
Ulbrlch 4
vrtani hlubokych otvor a frezovani
tezkoobrobltelnych materlal 6, 7
ZvLSLOvAK|A, a.s. rozvi[a novepro[ekty
a servls prezakaznikov 8, 9
Deset let AnocoteLlmlted CP vCeskePepubllce l0, ll
Tvrdeeloxovani z produkceflrmy 8OMLX l2, l3
Malehydraullckeagregaty pro usporu energle l4, l5, l6
Pro[ektovanl a provoz povrchovych uprav l7
vllvteploty na hydraullckeole[e- zneclsteneole[e l8, l9, 20
Panuc 2l
MSv 8rno 20l4 22, 23
Kovosvlt MAS 23
Antlkorozni uprava kov mlkrolamelarnim zlnkem 26, 27, 28
Parker Klttlwake- prevencla [ena[lacne[sla oprava 29
Sames - strlekaclezarladenla e-1et2 30, 3l, 32
Aktlvgalvanlzer 33
Plltracni [ednotkaodstranu[ici
z ole[ovych systemturbln mekkekaly 34, 35, 36
Kvallta pallva [e[i predpokladany vyvo[ 38, 39, 40
Ohlednuti za veletrhem O&S veStuttgartu 40, 4l
Clsteni ole[ progreslvni elektrostatlckou technologli 43, 44, 45
PreHSM- vysokorychlostneobrabanle
uz bez speclalneho obrabacleho stro[a 46, 47
Keramlckematerlaly vautomobllovom prlemysle 48, 49, 50
Lozlska pro podporu kullckovych sroub 50, 5l
vllvzvoleneho tepelneho zpracovani
na zlvotnost soucastek a nastro[ 52, 53
Technologletryskani [ako konecna
uprava povrchu (kullckovani) 54, 55, 56, 57
Materlaly buducnostl 57
Mazani vallvych lozlsek 58, 59
vplyvkoncentracleemulzlena morfologlu povrchu trlesky 60, 6l, 62
Provozni zkusenostl s merenim mekkych kal 63, 64, 65
Kvapallny preautomatlckeprevodovky 66, 67, 68, 69
Ohlladnutleza: Neclstoty vmazlvech a moznostl
[e[lch odstraneni pomoci flltrace 70

Molykotedo dchodu nep[de 24, 25
7ribo7echnika 5/2014
5
nou hloubku. Provedeni s lehce pozmenenou geo- DIouhe a pruzne vrtky pro nej-
metrli [e pak vhodne l pro obrabeni tltanu. | tyto mens prmery
vrtaky fungu[i s vne[sim chlazenim az do 30 x D vrtani do 50 x D, lntegrovane chla-
a pro hloubky do 50x D[sou pak opatreny vnltrnim zeni, verze l pro obrabeni tlta-
chlazenim. vrtaky CrazyDrlll Plex [sou k dodani nu. Svycarsky vyrobce reznych
s prmery odstupnovanyml po 0,0lmm (skladem nastro[, flrma Mlkron Tool, kterou
[sou pak prmery po 0,05 mm). na ceskem a slovenskem trhu
S temlto nastro[l se tak otevira[i nove moznostl prl
obrabeni malych a hlubokych otvor, ktere mohly
byt dosud reallzovany [en nakladnyml metodaml,
[ako [e elektroerozlvni nebo laserove obrabeni.
CrazyDrlll Plex umoznu[e lntegracl tohoto obrabe-
ni do normalniho pracovniho cyklu na obrabecich
centrech nebo soustruznlckych automatech a tim
l usporu casu a naklad.
Nskokpri frezovn tezkoobrobiteInych mate-
riI
Plrme Mlkron Tool se podarllo dosahnout naskoku
zastupu[e spolecnost SK Technlk, vefrezovani nerezave[icich oceli, tltanu, slltln chro-
predstavlla revolucni tvrdokovove mu a kobaltu a super slltln. v kazdem ohleduzlepsl-
vrtaky pro male otvory: CrazyDrlll
Plex dlsponu[e pruznosti HSS
nastro[, presnosti a zlvotnosti
tvrdokovovych vrtak a diky pro-
dlouzene vodici castl potrebnou
pruznosti prl obrabeni l za ztize-
nych podminek. Nyni prlchazi na
trh nova vylepsena verze s prme-
ry od 0,3 do l,2 mm, urcena pro
hloubky vrtani az 50 x D! |ntegro-
vane chlazeni ve stopce vrtaku
uclnku[epresnena brlty a garantu-
[e optlmalni chlazeni a odvod
trisek l prl vysokych otackach.
Takto kontrolovany proces [e pak
dlezltym faktorem uspesneho
vrtani. Aby byl zarucen primy
prbeh otvoru, vystredu[e se ne[-
prve pllotnim vrtakem (CrazyDrlll
Plexpllot) do hloubky 3 x D a sou-
casne v [ednom kroku l vrta do
hloubky 7x D. Naslednesepak vrta
v [ednotllvych krocich po 0,5 az l y nove konclpovane frezy doposud moznevysled-
l x D, dle materlalu, az na konec- ky frezovani a to mnohonasobne. Plati tak nova
5/2014 7ribo7echnika
6
Vrtn h|ubokch otvor o |rzovn
tzkoobrob|te|nch moter||
meritka pro reznou rychlost, prisuv, vykon, zlvot- spatne tepelnevodlvostl, by se nastro[ prills zahral
nost a kvalltu povrchu. O to vice [e pak ceneno, ze a brlty by se spallly. Pouzlti chlazeni [e tedy nutne.
techto vysledk bylo dosazeno vyhradne prl U mlkrofrez od flrmy Mlkron Tool prochaze[i stop-
obrabeni tzv. tezkoobrobltelnych materlal. kou nastro[etrl nebo ctyrl chladici kanalky a vedou
Prl obrabeni nerezave[icich oceli dochazi diky spat- paprsek chladici kapallny az k brltm. vysledkem
ne tepelne vodlvostl techto materlal k extremni-
mu zahrati a tim l k rlzlku rychleho opotrebeni
nebo poskozeni nastro[e. Dalsim dlouhodobym
tematem [e take vykonnostni faktor a kvallta povr-
chu. Prezy CrazyMlll Cool od flrmy Mlkron Tool [sou
celotvrdokovove stopkove nastro[e s lntegrova-
nym chlazenim v prmerech od 0,3 do 6 mm, ktere
[sou vhodne pro obrabeni drazek nebo kapes do
plneho materlalu, tvarove frezovani a dokoncova-
ni. Sdruzu[i operace hrubovani a dokoncovani, se [e cilene a lntenzlvni chlazeni tam, kde [e to oprav-
soucasnym vysokym vykonem, dlouhou zlvotnosti du nutne. Soucasne dochazi k nepretrzltemu
a mnohonasobne lepsi kvalltou obrabeneho po- vyplachu trisek, ktere by mohll negatlvne ovllvno-
vrchu. Techto vysledk [e dosazeno na zaklade vat proces frezovani a kvalltu obrabeneho povr-
nekollka faktor. Prvnim [e zakladni materlal, nove chu.
vyvlnuty tvrdokov s mlkronovyml zrny, ktery spl- v pomeru k malemu prmeru frezy [sou chladici
nu[e [ak pozadavky na pevnost tak l houzevnatost. kanalky zvoleny relatlvne velke. Dsledkem [e
Podstatna [e l konstrukce nastro[e s reznou geo- velky ob[em proudici kapallny, ktera tak mzepo[-
metrli, ktera [e speclalne navrzena (ne[en) pro mout vznlkle teplo a odvest [e[ z mista rezu.
obrabeni nerezave[icich oceli, kde se vsak ukazu[i vyhodou [e l to, ze neni nutne splnovat zadne
vsechny prednostl. Komblnace rznych geo- zvlastni pozadavky na flltracl a tlak chladici kapall-
metrlckych vlastnosti vede pak k pozadovanemu ny, takze nastro[e mohou byt nasazeny s vyhoda-
vysledku. Pobustni brlt, radlalni podbrus a cilena ml l na konvencnich obrabecich stro[ich. Po-
preparace rezne hrany [sou zodpovedne za vyso- kud dnes platll doporuceny uber prl frezovani dra-
kou kvalltu a stabllltu rezu. Dlezlty podil na zlvot- zek do plna 0,l - 0,2 x D, [e mozne s frezaml
nostl ma take povlak, rovnez speclflcky pro tezko- CrazyMlll Cool dosahovat hodnot l - l,3 x D.
obrobltelne materlaly. Diky extremne nizkym koe- S az petlnasobnou vyssi reznou rychlosti prl srov-
flclentm treni a snizene aflnlte oprotl ocell se natelnem posuvu [e pak mozne dosahnout zvyse-
netvori zadne narstky. K tomu se prldava l vysoka ni uclnnostl frezovani l0x az 20x! vellce za[imave
odolnost protl oxldacl a tvrdost l prl vysokych [e, ze se [edna o tezkoobrobltelne materlaly, kde
teplotach. To pomaha udrzet teplotu vpripustnych rozdily ve vykonu [sou o to vice vldltelne[si.
Tresnlckou na dortu [e pak kvallta obrabeneho
povrchu, kde ackollv se [edna o frezovani do plna,
[sou hodnoty Pz 2 - 3x lepsi nez [e bezne u kon-
vencnich frez. Skladem [e k dlspozlcl kompletni
program standardnich frez l pro rzne apllkace
v hodlnarskem a medlcinskem prmyslu s pr-
mery od 0,3 do 6 mm.
Ludek Dvorak, www.sktechnlk.cz
hodnotach a nedochazi tak k prepaleni brlt, coz
se pozltlvne podeplsu[e na zlvotnostl nastro[e
a kvallte obrabene plochy. Podstata lnovace souvl-
si l s chlazenim. Obecne plati, ze obrabeni za sucha
neni u nerezave[icich oceli mozne, protoze diky


7ribo7echnika 5/2014
7
MSV rno,
29. 9. - 3. 10. 2014
haIa P, stnek 22
Prikladom hlbse[ spoluprace ZvL tepelnemu spracovanlu kruzkov na balnlt, ktore [e
SLOvAK|A, a. s. so zakaznikom [e narocne[sle ako bezne[sle kalenle na martenzlt,
zavedenle vyroby a dodavka stvor- ale v prevadzke poskytu[e vysslu huzevnatost
radovych valcekovych lozisk pre
ulozenle hrladelov vo valcovacich
stollclach. |de celkom o 5 velkost-
nych typorozmerov s oznacenim
PLC5ll-600, PLC5ll-60l, PLC5ll-
602, PLC 5ll-603 a PLC 5l2-
60l.Lozlska boll vyvlnute ako
nahrada dotera[sleho spsobu ulo-
zenla pomocou klznych lozisk s ole-
[ovym mazanim od konkurencne-
ho vyrobcu, prlcom clelom zmeny
ulozenla bolo spresnlt vyrobu val-
covane[ ocele, a tym zabezpeclt
nutnost nlzsich pridavkovna mate-
rlall a zvyslt spoko[nost svo[lch lozisk a vacslu rozmerovu stalost. v ramcl rlesenla
odberatelov. pro[ektu sa ZvL SLOvAK|A, a. s. zaoberala a[ pozla-
davkou na navrh mazlva, [eho mnozstva v [ednom
Samozre[mostou prl dodavkach [e lozlsku a domazavacleho cyklu.
vysoka rozmerova presnost, uplna
zamenltelnost vnutornych kruzkov Prl navrhu vhodneho mazlva sme vychadzall
lozisk [edneho typu, [ednoduchost zo speclfik, ktore prl ulozeni hrladelov valcovacich
lch montaze do vonka[sleho bloku stolic exlstu[e, a tou [e moznost pritomnostl vody
(vonka[si blok s valcekml [edo dom- vo vallvom prlestore. vzhladom na tuto skutoc-
cov montovany nezavlsle od mon- nost sme v spolupracl s vyrobcom mazlva navrhll
taze vnutornych kruzkov na hrla- mazlvo, ktore dobre odolava psobenlu vody
del). Lozlska musla zaroven zaruco- a zaroven [e vhodne a[ pre ostatne prevadzkove
vat moznost urclteho axlalneho podmlenky vo valcovnlach - dobra korozivna
posuvu vnutornych kruzkov oprotl odolnost, vysoka odolnost vocl velkym tlakom
vonka[sim blokom. v suvlslostl a dobra teplotna znasanllvost. vlastnostl mazlva
s vysokym zatazenim lozisk a na- samozre[me musla splnat a[ pozladavky pouzltla
rocnostou prevadzky vo valcovace[ v centralnom mazacom systeme, pouzivanom
llnke sme prlstuplll ku chemlcko- koncovym zakaznikom. Naml navrhnute mazlvo
V cose neust|e so zvysujcej konkurenc|e v rmc| ce|osvetovho trhu je
zk|odnou |ohou kozdej spo|ocnost|, ktorchce udrzof svoje postoven|e no
trhu ozrove nopredovof neust|e rozvjon|e svoj|ch s|uz|ebopreh|bovon|e
spo|uprce so zkoznkom. Inomen to n|e|en dodvky kvo||tnch
vrobkov, o|e oj rozs|rovon|e spo|uprce o poskytovon|e r|esen, ktor
zochdzoj oj zo bezn moznost| poskytovon koto|ogovm| vrobkom|.
V tokomto trende krcooj IVL SLOVAKIA, o. s.
5/2014 7ribo7echnika
8
IVL SLOVAKIA rozvjo nov
projekty o serv|s pre zkoznkov

[e na baze komplexneho sulfonat-vapenateho mydla [ednotllvych stupnoch urclla ZU, nasledne
so zakladovym mlneralnym ole[om a LP/Aw prisadaml vramcl ZvLSLOvAK|A, a. s. bola urcena trvanll-
-wP GPLASLCSX 400. vost [ednotllvych lozisk.
v sucasne[ dobe prebleha postupne nasadzovanle vyssleuvedenekroky, ktorenasa a. s. reallzu[e,
lozisk do prevadzky valcovne, ktore zacalo na zaclatku samozre[me nle su [edlnyml, ktoryml sa snazi-
roka 20l4. v spolupracl s konecnym uzivatelom od
casu osadenla lozisk neustale sledu[eme spravanle sa
lozisk pocas prevadzky. Uzivatel bude vyhodnocovat
uspesnost celeho pro[ektu z hladlska nakladov pocas
dlhsleho obdobla. Dalsou oblastou, v ktore[ ZvL
SLOvAK|A, a. s. lntenzivne[sle poskytu[e svo[e sluzby
zakaznikom, [e navrh novych konstrukcnych rleseni
pomocou 3D CAD systemu - AUTODLSK |NvLNTOP,
pripadne tvorby 3D modelov sucasnych vyrobkov
standardnehosortlmentu.
Prl rlesenlach pozadovanych zakaznikom prlstupu[e
ZvL SLOvAK|A, a. s. a[ k spolupracl s externyml organl-
zaclaml, ako Zlllnska Unlverzlta, Trnavska Unlverzlta
v oblastl napatovych analyz, materlalovych rozborov
pripadne s lnyml speclallzovanyml pracovlskaml podla
zadane[ problematlky. Prikladom take[to spoluprace
mze byt vypocet prevodovky v oblastl sil vznlka[uclch
prl zaradeni [ednotllvych prevodovych stupnov
suvlslaclch reakcli v podpornych lozlskach a nasled-
nym vypoctom trvanllvostl lozisk. Zakaznikomzadane
me prlsplet k vysse[ spoko[nostl zakaznika
a ulahcenlu [eho prace. Tymto smerom bude
ZvL SLOvAK|A, a. s. pokracovat a[ nadale[
s clelom rozsirenla naml poskytovanych slu-
zleb.
Text: |ng. 8ranlslav Dubec,
hlavny konstrukter ZvL Slovakla
uda[e, rozmerovy nacrt prevodovky, velkostl ozube-
nych kolles, vstupny krutlacl moment, casove vyuzltle
[ednotllvych prevodovych stupnov, boll urcu[uclml
podmlenkaml na zaklade ktorych sme vedell poskyt-
nut zladany vysledok.
vypocet preblehal v dvoch fazach - zatazu[uce slly prl





7ribo7echnika 5/2014
9
ZVL SL0VAkIA, a. s.
Na stanicu 22
010 09 ZiIina
www.zvIsIovakia.sk
Anocote Llmlted CP o. s. [e soucas- mlkrolamelarnich zlnkovych povlak (ZlncPlake-
ti brltske spolecnostl Anochrome Coatlngs - PlZn.) Dacromet se stal [en okra[ovou
Group, ktera se zabyva slrokou zalezltosti a misto ne[ Anocote Llmlted ziskala
skalou povrchovych uprav kov.
Angllcka spolecnost byla zaloze-
na v r. l946 a [ako prvni zacala
nabizet neelektrolytlcke zlnkova-
ni pomoci zlnkovych mlkrolamel
na uzemi UK. Spolecnost Anocote
Llmlted CP o. s. byla zalozena
v r. 2004 v Hradcl Kralove, [ako
sesta flrma patrici do angllcke sku-
plny Anochrome Group. Plrma
sidli v byvalem arealu CKDPlotlste
nad Labem, ktery po letech zaci-
na znovu ozivat a do budoucna
se pocita s tim, ze by mohl byt llcencni povoleni na potahy vsech ctyr hlavnich
vyznamnym prmyslovym par- evropskych l svetovych barev PlZn, kteryml [sou
kem. Magnl Lurope, NOP Metal Coatlngs, Doerken MKS
a Atotech.
Pred l0 lety, kdy flrma zaha[ovala
svou vyrobu vHradcl Kralove, nabi- Krome zminenych povrchovych uprav flrma nabizi
zela pouze [ednu povrchovou l mechanlcke a chemlcke za[lsteni zavltovych spo-
upravu Dacromet. Nyni se [e[i pro- [, ktere poskytu[i vysokou odolnost protl samo-
dukce rozsirlla na vsechny typy volnemu uvolneni sroub. Pouzlte materlaly vyka-
Acko||v by se do|o rct, ze 10 |et nen pozoruhodn d|ouh dobo, v rych|e
rostoucm o mncm se trhu s prmys|em je to obdob, kdy stoj zo to
oh|dnout se zpt, pr|pomenout s| zoctky o srovnot je s vs|edky, kterch
||rmodosohuje dnes.
5/2014 7ribo7echnika
10
Deset |et Anocote L|m|ted Ck
v Cesk kepub||ce
zu[i velml dobre tesnici vlastnostl a nepropouste[i vyhodou PlZn protl elektrolytlcky nanasenym
vetslnu beznych chemlckych latek, m[. vodu, ole[e, povlakm [e to, ze pevnostni srouby nepodleha[i
mazlva, brzdovou kapallnu, apod. efektu vodikove krehkostl a antlkorozni odolnost
odpovida vysokym pozadavkm speclflkaci auto-
Povrchove upravy, ktere flrma produku[e, [sou moblloveho prmyslu.
pouzivany v automobllovem, elektrotechnlckem
a leteckem prmyslu, vestavebnlctvi a vzeleznlcni Anocote Ltd. CP pouziva metodu antlkorozniho
ochranneho povrchu kov hromadnou metodou
Dlp Spln. Tato llnka nove generace mlnlmallzu[e
problem tzv. recessflll, tedy zalevani hlavlcek
u lmbus a slepovani plochych dil. Llnka
DlpSpln na nanaseni barev byla spustena v roce
2004 po ukonceni schvalovacich proces vllvu
na zlvotni prostredi. Plrma take pravldelne dba
na pravldla ochrany zlvotniho prostredi se vseml
zakonnyml pravldly a predplsy.
Kvallta vyroby byla od zacatku za[lstena podlecer-
tlflkace|SO 9000. v roce 20l3 byla flrma audltova-
na dle |SO TS l6 949, cimz vyhovu[e zakaznikm
dodava[icim do automoblloveho prmyslu. Plrma
poskytu[el00%garancl, zeu pevnostnich sroub
a pruzln, na ktere se protlkorozni ochrana apllku-
[e, nedochazi k vodikove krehkostl. U vyrobk
[e zarucena vysoka antlkorozni odolnost (600 -
l000) hod NSS.
1ako darek ke svemu l0. vyroci sl flrma poridlla
vyrobni llnku k rucnimu strikani dil, kterym
rozsiri dosavadni produkcl a poskytne svym
dodavatelm vetsi rozsah nabizenych sluzeb
v ne[lepsi mozne kvallte. velkou vyhodou flrmy
[sou l dostupne ceny, relatlvne kratka dodaci
lhta a lndlvldualni pristup k pozadavkm zakaz-
nika. Lze tedy rict, ze diky vsem, kdo od sameho
pocatku az dodnes usllu[i o ne[lepsi moznou kva-
lltu produkt a sluzbu svym zakaznikm, ma
flrma Anocote Llmlted CP s. o. velky potenclal rst
l do budoucna.
doprave, atd. v soucasne dobe roste predevsim
automobllovy prmysl a s nim l naroky [ednotll-
vych vyrobc. Automobllky pozadu[i vedleantlko-
rozni odolnostl [este dalsi vylepsu[ici vlastnostl
povrch. Od nlch prlchaze[i pozadavky na za[lsteni
koeflclent treni, na zvysenou odolnost protl
oteru nebo barevne odllseni dil. Za timto ucelem
byly vyvlnuty rzne varlanty vrchnich nater (top
coats). Plrma Anocote se snazi vy[it vstric temto
Fax: +420 495 221 334
pozadavkm, proto nabizi kompletni sluzby v ob-
maiI: saIes@anocote.cz
lastl vrchnich nater a [e schopna za[lstlt temer
www.anocote.cz
vsechny pozadavky na povrchy PlZn.
Anocote Limited, Czech RepubIic branch o.s.
AreI CkD c.p. 626
50101 Hradec krIove
Czech RepubIic
7eI.: +420 495 221 331
7ribo7echnika 5/2014
11
Lloxovani neboll elox cl anodlcka 7vrde eIoxovn/tvrdy eIox
oxldace [e elektrolytlcky proces, Anodlcky oxldovy povlak [ehoz prlmarniml vlast-
ktery [e vyuzivan k vytvoreni nostml [sou oteruvzdornost a korozni odolnost
ochranne oxldove vrstvy na povr- Nomlnalni tloustky vrstvy [sou vetslnou
chu hllnikovych soucasti. Tloustka 25 - 50 m, v zavlslostl na dane slltlne [e mozne
vrstvy ste[ne [ako [e[i zabarveni dosahnout tloustky vrstvy az l00m (0,lmm)
zalezi na podkladove slltlne hllniku Mlkrotvdost se vyrazne llsi, v zavlslostl na slltlne,
a provoznich podminkach eloxo- sepohybu[e od 200 do 500 Hv
vani. vytvorena oxldova vrstva zlep- Namerene hodnoty mlrkotvrdostl nelze korelo-
su[e funkcni vlastnostl podkladove vat s oteruvzdornosti povlaku, oteruvzdornost [e
slltlny, zvysu[e predevsim korozni srovnatelna s nastro[ovou oceli nebo tvrdochro-
odolnost, tvrdost a oteruvzdornost mem
eloxovanych dil. Lloxovani [e priz- Odpovida |SO l0074, LN 2536, 8S 5599, M|L-A-
nlvek zlvotnimu prostredi, protoze 8625, AMS 2468
oxldacni proces [e posilenim prlro-
konvencn eIoxovn/eIox
Meni povrch hllniku na mechanlcky a korozne
odolny oxldovy povlak, ktery lze zaroven vyuzit
k dekoratlvnim ucelm
Lloxovani v kysellne sirove nachazi uplatneni
predevsim ve stro[irenskych, stavebnich a archl-
tektonlckych apllkacich
zene oxldace hllniku, takze nepro-
Tloustka vrstvy [e mozna dle ucelu povlaku od
duku[e tezke kovy anl [lne skodllve
5do 20m
a nebezpecnevedle[si produkty.
Odpovida |SO 7599, LN l2373, LN 2284, M|L-A-
8625
0becne vIastnosti
Oxldova vrstva vrsta do a vy-
Pouzit
rsta z podkladoveho materlalu,
Spotrebltelske vyrobky: soucastl spotreblc
nenanasi se na podklad [ako
(lednlc, sporak, kavovar, televlzor, atd.)
u pokoveni nebo nater, ale [e
Archltektonlcke a stavltelske prvky: prduchy,
lntergrovana primo do podkla-
kryty, ramy, schranky, atd.
du
Automobllovy a letecky prmysl: komponenty
Lloxovany povlak ma vysoce
pro motorova vozldla, panely, vika, kryty, atd.
usporadanou porezni strukturu,
Stro[irensky prmysl: odlltky, tyce, mrize, obrabe-
ktera umoznu[e [eho zabarveni
ne hllnikove castl, atd.
a utesneni
Sportovni potreby: soucastl lodi, prives, kol, lyzi,
Anodlcky zoxldovana vrstva [e
atd.
barevne stala a elektrlcky nevo-
Dily pro textllni prmysl, nabytek, rzne reklamni
dlva
vyrobky.
No poctku tohoto roku by| zohjen p|n provoz no nov modern outomot|ck e|oxovoc
||nce. Ioto poctocem rzen ||nko, konstruovno s vyuz|tm nejmodernjsch techno|og|,
nmumozn ze|ekt|vn|t prov|de|n dosohovn kvo||ty o zoj|st|t sv|zn dodvky zokzek ke
zvsen spokojenost| nos|ch zkoznk. Iprovoznn tohoto zorzen nm zrove umozuje
dop|n|t stvojc techno|og|| o nov nobdnout nos|mzkoznkmtok techno|og|| tvrdho
e|oxovn. Ivrd e|oxovn je pojempouzvon pro onod|ck ox|dov pov|ok h||nku, jehoz
pr|mrnm| v|ostnostm| jsouotruvzdornost okorozn odo|nost.
5/2014 7ribo7echnika
12
IVkD ELOXOVN z prccukce firmy 8OMEX
Tvrd eIoxovn poskytuje hIinkovm
dIm otruvzdornost srovnateInou
s nstrojovou oceI nebo tvrdochromem.
Provozovna: dodac adresa
1asenice 795
75501 Vsetn
Cesk repubIika

CHMICk NIkL0VANI
L0X0VANI
CIN0VANI
7VRD CHR0M0VANI
DOkONAL
kvALl1A
POvkChOvYCh
uPkAv
N0VINkA:
7VRD L0X0VANI
SdIo: fakturacn adresa:
0kruzn 410
75501 Vsetn
Cesk repubIika
7eI.: 00 420 571 803 363
Fax: 00 420 571 803 377
-maiI: info@bomex.cz
0MX - CZ s.r.o.
1lz [smesl zvykll, zesvetovi vyrobcl kovanych regulacnich pohon vsak doposud neby-
obrabecich stro[ u prilezltostl ly v tomto ohledu zohlednovany ,male" hydraullcke
veletrh predstavu[i nove rady agregaty s vykony v[ednotkach kw, kdy sepripadne
svych vyrobk s ohromu[iciml uspory energle zdaly natollk bagatelni, ze se proste
parametry, co se tyce vykon, zanedbavaly.
rychlosti, cas a produkce. S pos-
tupnym zvysovanim cen energli Klaslcke reseni maleho hydraullckeho pohonu
a v Lvrope preferovanou snahou d oposud sp ocivalo v pouzlti konstantniho cerpa-
o snlzovani emlsi se vsak otevira dla, ktere dobi[i akumulator (tzv. akumulatorovy
dalsi smer nazirani na novy vyro- pohon) a v mezldobi [e cerpadlo odlehcovano
bek, a to [espotreba energle. Tento odlehcovacim ventllem. Dalsi reseni, uzivane
trend, casto podporovany vzletny- ze[mena pro tvrdsi pracovni cyklus, [e komblnace
ml slogany o snlzovani uhlikove cerpadla s regulaci na konstantni tlak s hydraullc-
stopy, zamezeni oteplovani pla- kym akumulatorem. 1e samozre[me pravdou, ze
nety, zelene technologll a eko- oba systemy [lz energll setri, napriklad u dalezmlno-
deslgnu, zacina byt dlezlty vaneho konkretniho pripadu se postupnym vyvo-
l z hledlska prestlze flrem, [e s nim [em preslo (pro ldentlcky typ stro[e ) z ne[starsi kon-
argumentovano prl zadostl o ne[- strukce s cerpadlem bez odlehcovani s elektromo-
rzne[si dotace a kupodlvu [e[ torem 3 kw na system s odlehcovanim cerpadla
berou v potaz take zastancl pros- a elektromotorem 2,2 kw az na pouzlti regulovane-
tych kupeckych poct. ho cerpadla s elektromotorem l,5 kw. Ovsem pro
novou radu stro[ se l zde rysoval urclty potenclal
Pro hydraullcke pohony s vyko- uspor a s tim seob[evlla l snaha [e[ vyuzit.
nem mnoha kw bylo [lz drive bez-
ne dodavat tyto pohony s regulac- Pllosofle byla nasledu[ici: Take agregat s elektromo-
niml cerpadly, popripade s elek- torem l,5kw vokamzlku nuloveho odberu stalepro-
tromotory s frekvencniml menlcl. duku[e urcltou ztratovou energll, ktera [e odvadena
Oba tyto druhy pohon ma[i sve ve forme tepla pryc. 8yl proto zadan agregat, ktery
nesporne vyhody a [e[lch pouzlti [e,trvale pod tlakem a prlpraven k pouzlti, ale bez
zavlsi na pozadovanem vykonu, [akekoll spotreby energle". Pro tyto agregaty sevzllo
presnostl regulace, druhu provozu oznaceni Start - Stop.
a v neposledni rade na zvyklos-
tech toho ktereho prmysloveho Podobne [ako u automobll system 8lueMotlon
segmentu. Z dvodu ceny soflstl- vypina motor prl stani na krlzovatkach, tak l Start -
Jednm ze s||nch odvtv, kde Hydoc reo||zuje sv dodvky, jsou v nepo-
s|edn rod vrobc| obrbcch stroj. HYDAC v tomto spektru nobz vesker
h|ovn ||u|dn systmy pro hydrou||ck ogregty stondordn, kompoktn | vyso-
kot|ok, mozoc, ch|odc o |||trocn ogregty, nzko | vysokot|ok stredov
ch|ozen nstroj, kompresorov o nporov ch|ozen pohon o e|ektroroz-
vodcov skrn, jokoz | hydrou||ck systmyvyvozovn vreten.
5/2014 7ribo7echnika
14

Mo| hydrou||ck ogregty
pro sporu energ|e





Stop agregaty ve chvill nuloveho odberu vypi-
na[i kratkodobe elektromotor a tim setri energll,
ktera by [lnak byla marena a odvadena [ako ztra-
toveteplo. Navic sedruh provozu elektromotoru
zmeni z Slna S3, coz daleumozni zmenseni elek-
tromotoru. Start - Stop technologle spolu s dal-
siml technlckyml trlky umoznu[e reallzovat
velml za[imave uspory elektrlcke energle, a to
l ve spektru vykon, ktere byly doposud opomi-
[eny.
Pro vyse zmineny konkretni pripad byla za uce-
lem overeni skutecnych energetlckych uspor
provedena srovnavaci mereni pro ldentlcky pra-
covni cyklus. |lustracni vysledky [sou uvedeny
na obr. la obr. 2.
Na obr. l [e zaznamenan maly hydraullcky agre-
gat se standardni technologli, vyuziva[ici pro
usporu energle regulovane cerpadlo, prepocte-
na rocni spotreba (pro konkretni stro[ a konkret-
ni vyrobek) clni cca 4300kwh, na obr. 2[ezazna-
menan agregat se Start - Stoptechnologli, ekvl-

SpoIecnost Hydac CmbH, SuIzbach, SRN
byIa zaIozena v roce 1963. 0d poctku sveho
psoben se zabyvaIa dodvkami hydrauIic-
kych komponent a posIeze ceIych fIuidnch
system.
Dnesn Hydac InternationaI se 7 500 pracov-
nky, 50 dcerinnymi spoIecnostmi po ceIem
svete a sirokym portfoIiem fIuidnch prvk
a system, je partnerem pro firmy z nej-
rznejsch prmysIovych obIast. 0d vyrob-
c stroj a zarzen, zpracovateIskeho, auto-
mobiIoveho a energetickeho prmysIu az
po mobiIn techniku, je Hydac dodavateIem
s 50-ti Ietou zkusenost a kompIexnm
prstupemke kazdemu zkaznkovi.
www.hydac.cz
www.hydac.com
kontakty:
teI. +420 381 201 711,
hydac@hydac.cz

HYDAC -
Vs kompetentn partner
ve fIuidn technice
Oot. 1 Zznom oJotoveho touJu elelttomototu -
stonJotJnl lonsttulce otetu
Oot. 2 Zznom oJotoveho touJu, 5tott - 5to otet
valentni rocni spotreba [e pro tento samy pripad [ako u automobll l ve stro[arlne plati, ze celkova
menenez 2000kwh. vysledna spotreba [e dana velkou mnozlnou
Dalsi vyvo[ vteto oblastl sledu[edetallnespotrebu
energli na [ednotllvych hydraullckych prvcich.
Ne[nove[l [e optlmallzovana spotreba elektrlcke
energle na spinacich magnetech hydraullckych
rozvadec. v konektoru magnetu [e lntegrovan
elektronlcky modul, ktery prl sepnuti napeti
poskytu[e plny proud pro za[lsteni velke prestavo-
vaci sily, ale po prepnuti pouze udrzu[e snizenym
malych vylepseni. Mala uspora energle na agrega-
tu, komblnovana s malou usporou energle napr.
na chlazeni (prl nahrade kompresoroveho za napo-
rove) a [lnyml ,malyml" usporaml da na [ednom stro-
[l v rocnim uhrnu nekollk tlsic kwh. Navic - pokud
ma zakaznik takovych stro[ vhale50.
proudem polohu magnetu v koncove poloze.
U dlouhodobe sepnutych hydraullckych ventll Prl dnesni konkurencl na trhus vyrobniml stro[l, kdy
mze do[it ke snizeni odberoveho prikonu z l9 w se vyrobcl snazi zdraznlt veskere technlcke vyho-
na cca llw. 1akkoll se tento rozdil zda mallcherny, dy sveho produktu (a snizena spotreba energle [e
prl trvalem sepnuti mzeclnlt rocni uspora na [ed- v soucasnostl zavazny argument), se [evi HDAC
nom [edlnem ventllu takrka 60kwh. [ako nane[vys kompetentni partner.
Lze namitnout, ze pripadna uspora nekollka kwh
za pracovni den neni zadny velky zazrak, aleste[ne
Text: Zbynek Kanla, HDAC
www.hydac.cz
www.hydac.com
5/2014 7ribo7echnika
16
engIish abstract
Small hydraullc power unlts, always ready to operatlon, but no consumlng of electrlc power.
Power unlts wlth Start - Stop technology, for energy efflclency, thanks to swltchlng - off the
electrlc motor ln the moment of zero oll offtake.
Oot. 3 Atet se 5tott - 5to technolo|l
Oot. 4 vzJuchove chlozenl lll5

11. - 12. brezna 2015
v hoteIu Pyramida, Praha 6
konference je urcena pro siroky okruh posIuchac
Pripravovany programzahrnuje:
V rmci akce nabzme firmmtyto formy prezentace:
- ma[ltelelakoven, galvanlzoven a zln-
koven, konstruktery, pro[ektanty, technology povrchovych uprav, pracovniky marketlnku,
vyrobce, dlstrlbutory a uzlvatelenaterovych hmot, bezpecnostni technlky, pracovniky stat-
nich spravy, odbornych skol a dalsi.
Konference kona se ve spolupracl s Asoclaci koroznich lnzenyr, Ceskou spolecnosti
povrchovych uprav, Asoclaci ceskych a slovenskych zlnkoven, Asoclaci vyrobc naterovych
hmot CP, zastupcl mlnlsterstev, vedecko-vyzkumnych ustav, vysokych skol, statnich
organ, ceskych l zahranlcnichflrem, medlalnich partner.
Konferencl udelu[e[lz opakovanepodporu Hospodarska komora CP.
leglslatlve,
- lnformace o progreslvnich technologlich a zarizenich povrchovych uprav, naterovych
hmotach, zarovem zlnkovani, galvanlckem pokovovani a dalsich,
- problematlku provozu, emlsi, odpadnich vod, hyglenu a bezpecnost prace,
protlpozarni opatreni,
- pro[ektovani povrchovych uprav,
- exkurzl na pracovlstepovrchovych uprav,
- dlskuzni vecer.
Konference [e prilezltosti k navazovani kontakt a prezentacl.
- aktualni zmeny vplatne
- strankovou lnzercl ve sborniku
- kratke vystoupeni zastupce flrmy v programu konference
- stoly k provadeni obchodni, propagacni a konzultacni clnnostl
www.jeIinkovazdenka.euweb.cz
40 L7 7RADIC = ZARUkA kVALI7Y a SP0LHLIV0S7I
Konference prlnasi novlnky
z leglslatlvy a oboru povrchovych
uprav ,
[e kazdorocne zarazena mezl
akredltovane vzdelavaci programy CKA|T.
F0RM0USk0LNI
Informace a rezervace:
PhDr. Zdenka 1elinkova, CSc. - PPK
Korunni 67, l30 00 Praha 3,
Tel./fax.: +420 224 256 668,
1ellnkovaZdenkaQseznam.cz



41. konferenci s mezinrodn ucast
PR01k70VANI A PR0V0Z
P0VRCH0VCH UPRAV
kataIyztory, ktere deflnu[eme [ako castlce 7ypy znecisten
urychlu[ici ne[aky proces (reakcl), ale samy se ve Zneclsteni mzeme rozdellt do tri
vyslednou reakcl nemeni (castlce kov vznlka[ici zakladnich skupln. Zneclsteni TvPDL
opotrebenim, urclta ole[ova adltlva). (kov, prach, bruslvo). MLKKL (oxldac-
ni produkty ole[e a produkty reakce 1iskrove vyboje v ole[ovych flltrech vznlka[ici
adltlv ole[) a vODA (volna, vazana). prl prchodu ole[e flltrem. Diky treni dochazi
Ne[vetsi procento celkoveho zne- ke vznlku statlcke elektrlny, ktera [lskrovy vybo[
clsteni a take ne[vice provoznich vytvari. Teplota dosahu[e az l0 000 C. Nasledne
problem v hydraullckych syste- dochazi ke krakovani molekul a tim l degradacl
mech [e tvoreno prave tzv. MLKKM ole[e.
ZNLC|STLN|M. Samotna oxldace
7epIota ole[e [e vytvarena nebo pripadne
Dalsim velml nebezpecnym vllvem psobicim na urychlovana nekollka vllvy, psobici-
vznlk oxldaceole[e[eTLPLOTA. Za ldealni provozni ml na hydraullcky ole[.
teplotu hydraullckych ole[ povazu[eme teplotu
ZkIadn vIivy urychIujc oxidaci +45 C. Kazdym [e[im zvysenim o l0 C se proces
oxldacedvo[nasobneurychlu[e. Pokud [etedy hyd- oIeje:
kysIk, kde se atmosferlckym tla- raullcky ole[ vysoce tepelne zatezovan, vytvare[i
kem prl teplote 20 C rozpusti v rop- se oxldacni produkty v ole[l velml rychle. 1estllze
nem ole[l cca 8 -l0 % ob[. vzduchu. nedo[de k [e[lch odstraneni, zacnou se tyto pro-
Mala mnozstvi vody a kysliku [sou dukty usazovat na kovovych plochach (steny nadr-
proto vzdy vole[l pritomna. ze, potrubi) a nabalovat na sebe dalsi vrstvy necls-
Az 85 % prob|m v hydrou||ckch zorzen je zpsobeno znec|stnmo|eje.
Fred tmto prob|memvoruj | odborn stud|e. Iep|oto hydrou||ckho o|eje je
jednmz |oktor, kterov||vuje stov o|eje o|e h|ovn | somotnchodstroje.
5/2014 7ribo7echnika
18
V||v tep|oty no hydrou||ck o|eje
Inec|stn o|eje

Datum zkousky Zkouska: Membrnov uItrafiItr POPIS ZNECISTNI
0,8 m: Stupe znecistn: 1 2 3 4 5
24.11.2010 kontroIn rozbor 1: jemn znecistn, bl membrna, tmr neviditeln znecistn
2: souvisl znecistn mensho rozsahu, membrna slab zbarven
ProsI mnozstv oIeje VzhIed oIeje: 3: souvisl znecistn vtsho rozsahu, membrna stredn zbarven

4. souvisI znecistn vtsho rozsahu, membrna siIn zbarven
vse 5. extrmn znecistn, ze vzorku oleje 50 ml neproslo ml
fixacn papr Posouzen mikroskop, 50x zvtsn: oxidacn produkty
CeIkov necistoty mg/kg:
NAS: SO:
Doporucen: pravideIn osetrovn ELC
Datum zkousky Zkouska: Membrnov uItrafiItr POPIS ZNECISTNI
0,8 m: Stupe znecistn: 1 2 3 4 5
27.7.2011 kontroIn rozbor 1: jemn znecistn, bl membrna, tmr neviditeln znecistn
2: souvisl znecistn mensho rozsahu, membrna slab zbarven
ProsI mnozstv oIeje VzhIed oIeje: 3: souvisl znecistn vtsho rozsahu, membrna stredn zbarven

4. souvisl znecistn vtsho rozsahu, membrna siln zbarven
25mI. Z 50 mI. 5. extrmn znecistn, ze vzorku oIeje 50 mI neprosIo 25 mI !
fixacn papr Posouzen mikroskop, 50x zvtsn: oxidacn produkty kovov otry
CeIkov necistoty mg/kg: TEPLOTA OLEJE: 64C
TEPLOTA CERPADLA: 75C
NAS: SO: Znecistn je dkazem opotreben stroje. Pri takovmto stavu znecistn hroz
zvsen riziko poruch a tm vyss nkIady na provoz stroje.
7oo. c. 1 vsleJly olejovch zlousel no m|ltol|lttu 0,8 m. Zmno stovu oleje v tuohu 7 mslcu.


tot. Takto nastartovany proces [evelml tezkevkrat- zneclsteni NL1LN z ole[e, ale l z CLLLHO
kedobevyreslt. HDAPUL|CKLHO SSTLMU stro[e. 1ak na to!
Tabulka c. l nam ukazu[e, [ak za relatlvne kratkou Preventlvni udrzbou. Ta nam rika [asne a strucne:
dobu vznlka velke zneclsteni u ole[e proteka[iciho ,neceke[te na poruchu, udrzu[te hydraullcky sys-
pres extremnetepelnenamahanemisto. tem stro[e v naproste clstote a prede[dete proble-
Zkousky mereni byly provedeny na hydraullckem mm". Graf c. l a 2 ukazu[e zavlslost zneclsteni na
valcovem llse. Teplota byla snimana na dvou teplote u [ednoho z valcovych lls v prbehu [ed-
mistech. Na nadrzl llsu a na cerpadle. Pozbory noho roku. Na tomto stro[l byla zavedena systema-
ole[ byly provedeny pomoci mlkroflltru o porozl- tlcka pece o ole[e metodou LLC (elektrostatlckym
te 0,8 m. Na koncl roku 20l0 byla namerena clstenim ole[), vlz graf c. la graf c. 2.
teplota ole[e + 64 C a teplota cerpadla + 75 C
(tzn. tro[nasobneurychleny proces oxldaceole[e!).
8ehem 7 mesic doslo k razantnimu narstu zne-
clsteni a tim l k dalsimu narst teploty. Neclstoty ve
vznosu (ty, kterese[estenestlhly prlchytlt na steny
atmosferlcke nadrze a potrubi) proteka[i hydrau-
llckym okruhem pres cerpadlo. To [e vice a vice
zatezovano a dochazi k [eho prehrivani. v tomto
pripadeteplota cerpadla dosahla krltlckehodnoty
+83 C (vlz tab. c. l). vztah mezl zneclstenim a
teplotou ole[e(pripadnene[teple[siho mista vhyd-
raullckem okruhu, pres ktere ole[ proteka), [e tedy
zre[my. Da se ale tento problem odstranlt!
Odpoved [e ano. Pokud [sme schopnl odstranlt

7ribo7echnika 5/2014
19
Ctol c. 1 Ptuoh znec|stnl ohem jeJnoho tolu
Ctol c. 2 Ptuoh teloty cetoJlo ohem jeJnoho tolu
Prvni clstici cyklus byl zaha[en
na zacatku roku 20llna cca 400
lltrove nadrzl llsu. Tento stro[ [e
pro flrmu klicovy. v pripade
poruchy se okamzlte zastavi
vyroba na cele hale. Proto byl
udrzbou vybaven velml drahym
ole[em odolava[icim vysokym
teplotam. Pozbory vsak ukazaly,
zeanl draheole[e ne[sou schop-
ne po delsi dobu velkou teplot-
ni zatez snaset. Po prvnim clste-
ni ole[e se podarllo zredukovat
celkovezneclsteni o 70%. Doslo
k mensimu namahani cerpad-
la, a tim l k poklesu teploty.
Nlcmenedo cca 5mesic seletl-
te neclstoty (oxldacni produkty)
usazene v systemu stro[e zacaly
opet uvolnovat, vice namahat
cerpadlo a teplota opet razant-
ne stoupla. Diky pravldelnostl
clsticich cykl vsak permanent-
ne klesa[i [ak celkove neclstoty
(usady v systemu stro[e), tak
l teplota. Stro[ prestava hlaslt
chyby, udrzba poukazu[ena bez-
problemovost stro[e. |nvestlce
do oprav[lz ne[sou treba.
Zver
Tepelneztraty, energetlckeztra-
ty, x-nasobne urychleny proces
oxldace ole[e, vysoke rlzlko
poruch, kratsi zlvotnost stro[e,
to vse mze mit na svedomi
vysoka teplota v hydraullckem
systemu, vlz obr. l, obr. 2, obr. 3
a obr. 4.
1e znamo, ze vyrobni flrmy
ne[vice prodelava[i na prosto-
[ich. Pokud ma stro[ poruchu,
vyroba se zastavi, flrma nevy-
delava. Pokud chceme udrzovat
stro[e ve l00 %kondlcl, musime
se zamerlt na veskere druhy
problemu, ktere se u hydraullc-
kych zarizeni ob[evu[i. vysoka
teplota ole[e patri [ednoznacne
k [ednim z nlch.
Text: 1an Comorek,
KLLLNTLK, spol. s r.o.
5/2014 7ribo7echnika
20
Oot. 1 CetoJlo l|su + ohleJ no cetoJlo l|su tetmolometou (vtovo Jole
Oot. 2 lyJtoul|cl nJtz l|su + nJtz l|su oJ tetmolometou (vlevo nohoie

Oot. 3 o 4 5nlmel znec|stnl no memotn oJ m|ltosloem ieJ o o c|stnl
(to lesl ochoenl vel|lost| cst|c je no snlmlu i|lozen l|Jsl vlos
Jeden dodavatel
nekonen monosti
FANUC je, dky tem zkladnm skupinm produkt,
jedinou spolenost v tomto sektoru, kter intern vyvj a
vyrb vechny hlavn komponenty. Kad detail hardwaru
i softwaru prochz adou kontrolnch a optimalizanch
proces. Vsledkem je vynikajc funkn spolehlivost a
dvra spokojench zkaznk na celm svt.
The colour of automation.
WWW.FANUC.EU
FANUC Czech s.r.o.
U Pekaky 1A / 484
180 00 Praha 8 Libe
Czech Republic
MSv sa v parnych rokoch kona sa nezucastnla MSv, ale lba speclallzovanych veltr-
v rozsirene[ podobe ako komplex hov. |de o Medzlnarodny zllevarensky veltrh
nlekolkych prlemyselnych a tech- POND-LX, Medzlnarodny veltrh zvarace[ technlky
nologlckych veltrhov. Domlnan- wLLD|NG, Medzlnarodny veltrh technologli pre
tny odbor obrabacich a tvarnla- povrchove upravy PPOP|N-TLCH a Medzlnarodny
clch stro[ov sa predstavi na specla- veltrh plastov, gumy a kompozltovPLASTLX. veltrh
llzovanom veltrhu |MT, ktory [ena[- zahrna osem speclallzovanych odborovych celkov
vacsou prehlladkou svo[ho druhu od materlalov a komponentov pre stro[arstvo az
v stredne[ a vychodne[ Lurope. po dopravu a loglstlku. Hlavnou temou bude opat
vzhladom k absencll na[vacsleho prlerezovy pro[ekt AUTOMAT|ZAC|A - meracla, rla-
veltrhu LMO tu vystavovatella dlaca, automatlzacna a regulacna technlka.
ob[ednava[u vacsle plochy a chys- Pokracu[e uspesny pro[ekt Transfer technologli
ta[u sa predvlest vlac zau[imavych a lnovacli, do ktoreho sa zapa[a[u ceske l slovenske
exponatov. Tlez odbory zllevaren- technlcke vysoke skoly. v sprlevodnom programe
stvo, zvaranle, povrchove upravy nebude chybat medzlnarodne stretnutle podnlka-
a spracovanle plastov su sllne[sle telov Kontakt- kontakt, veltrh pracovnych prilezl-
zastupene, pretoze nlektore flrmy tosti v technlckych odboroch 1obPalr MSv, konfe-
5/2014 7ribo7echnika
22
V 8rne so od 2. . do 3. 10 2014 uskutocn uz 5. rocnk Medz|nrodnho
strojrskeho ve|trhu. S|ovensko tu bude po Nemecku druhm nojvcsm
zohron|cnm vystovovote|om.
No MSV 8rno so ocokvo
pocetn s|ovensk cosf
rencla a vystavka 3Dtlace alebo lnteraktivna prezen-
tacla ballace[ llnky PackaglngLlve.
O ucast [evelky zau[em, ktory zodpoveda sucasnemu
ozlvenlu prlemyselneho dopytu. vystavovatella roz-
slru[u expozicle a avlzu[u mnozstvo novlnlek. Plochy
v na[atraktivne[sich pavllonoch su uz pat meslacov
pred zaclatkom takmer vypredane. Usporladatella
preto ocakava[u, ze veltrh bude vacsi ako mlnuly rok,
kedy sa ho zucastnllo l 482 vystavu[uclch flrlem z 28
kra[in a pozrelosl ho 7l447navstevnikovz 55kra[in.
MSv 8rno sa dlhodobo tesi vysokemu zau[mu
slovenskych vystavovatelov, ktori ho a[ vdaka geo-
graflcke[ blizkostl stale poklada[u za,svo[". Slovensko
[epoctom prlhlasok na[vacsim zahranlcnym vystavo-
vatelom po Nemecku, co korespondu[e s ob[emom
vza[omne[ obchodne[ vymeny. Na[vlac slovenskych
flrlem sa predstavi na medzlnarodnom veltrhu obra-
bacich a tvarnlaclch stro[ov |MT, kde chysta[u roz-
slahle expozicle tradlcni ucastnicl MAK|NO 8ratlslava
a TPLNS SK Trencin. Nebudu chybat spolocnostl
PATPOM-TLCHNOLOG, O8LCO, SAPL-TLCH alebo
STATON. Slovenske flrmy ma[u zau[em tlez o plastl-
karsky veltrh PLASTLX, kde budu vystavovat okrem
lneho flrmy SPoweP product, Plastcom, CASPPO
alebo |ng. Castulik. Po mlnulorocne[ premlere sa do
8rna vraca[u spolocnostl |Nv|TA (materlaly a kompo-
nenty pre stro[arstvo), T & T (obrabacle stro[e), D-S-C
Slovensko (zvaracla technlka), AMPCO Metal (mate-
rlaly a komponenty pre stro[arstvo) alebo speclallsta
na lnovativne loglstlcke rlesenla CL|T Technlcal
|nnovatlon. K uplne novym vystavovatelom patri
napriklad Lkoenergo automatlzacnatechnlka (mate-
rlaly a komponenty prestro[arstvo).
Poprl lndlvldualnych expoziclach sa chysta spoloc-
na prezentacla slovenskych flrlem pod zastltou
Mlnlsterstva hospodarstva SP. |nformacle o tradlc-
nom Slovenskom narodnom dnl na MSv, dalsich
sprlevodnychakclach a zau[imavostlach z pripravvel-
trhu na[detena . www.bvv.cz/msv

5/2014 7ribo7echnika
24
Mo|ykote cc cchccu nepjce
Znacka Molykote', ktera predlonl oslavlla sve predstavovat. 1lz od zacatku druhe polovlny
sedesate narozenlny [e na trhu s prmyslovyml mlnuleho stoleti sl stabllne udrzu[e svo[i celni
mazlvy natollk znama, ze neni treba [l detallne pozlcl a to predevsim kvll nemalemu
sortlmentu v oblastl prmyslovych mazacich
tuk, kde konkuru[e ne[enom tem bezne
pouzivanym, ale vynlka l na pomyslne hrane
fyzlkalnich zakon. velml dlezltou a v praxl
stale vice pouzivanou skuplnou mazlv [sou tzv.
kluzne laky, kde Molykote' nabizi ne[vetsi
sortlment ze vsech vyrobc v teto oblastl.
Kompletnost sortlmentu prmyslovych mazlv
za[lstu[i ole[e, dlsperze, davkovaci zarizeni atd.
Spravne pouzivani mazlv Molykote' vede
ke snizeni vyrobnich naklad a vyznamne
zefektlvnu[e proaktlvni udrzbu. Saml se m-
zete presvedclt o tom, [ak moc mzete diky
trlbotechnlcke optlmallzacl redukovat vysl
vaslch vyrobnich naklad. Toto know how lze
ziskat na [ednom z Molykote' semlnar. Dalsi
moznosti, [ak z[lstlt vysl vaslch uspor [e pouzl-
ti tzv. Molykote' Calculatoru, (zatim pouze
v nemclne), ktery [e k dlspozlcl na webove
adrese:
http://www.dowcornlng.de/de_DL/content/
molykote/LnergySavlngsCalculator.aspx
V Ceske repubIice kovymparametrmsvych pro-
se v posIednch dukt, a to i tam, kde dosud
I e t e c h ve I i c e technoIogie Iepen mozn
uspesne rozv- nebyIa. NejIepsm vysIedkem
j pouzit pr- nasazen IepideI ve vyrobe
mysIovych Ie- a nahrazenm pvodnch
pi deI znacky postup je zjednodusen,
PRMA0ND. urychIen a zIevnen ceIeho
AngIick znac- procesu. PRMA0ND m
ka IepideI je pre- nekoIik zkIadnch nosnych
devs m znm skupin produ kt: anaerobn
v zpadn vrope pro Iepen a tesnen kovovych
a ve svete. soucst, kyanoakryItov
V CR m ambice se IepidIa se sirokym spektrem
vyrazne podIet na ino- pouzit, jedno a dvousIozkove
vacnch procesech dky spic- produkty (epoxy), UVIepidIa
Fermobond se



Zatim posledni novlnkou v nabidce spolecnostl tlumlc s regulaci, tlumlce s pevne nastavenou
UL8P|CH [sou produkty nemecke flrmy weforma, tuhosti, tezkou radu, nouzove tlumlce, tlumlce
[e[imz vyrobnim programem [e konstrukce a vy- rotacnich pohyb, hydraullcke brzdy, pryzovevaky
roba hydraullckych tlumlc naraz. Nabizena az po plynove vzpery nebo speclalni provedeni
paleta tlumlcich prvk obsahu[e od klaslckych tlumlc pro paletovedorazy. Samozre[mosti [ecela
skala prislusenstvi vc. moznostl prlpo[eni na
elektrlcke ridici a kontrolni systemy pomoci cldel
polohy. Za zminku [lste sto[i vyrazny narst
tlumiciho vykonu u klaslckych tlumlc diky
systemu HLL|X (az o 300 %). Splrala Hellx v telese
umoznu[e skrceni prtocnych otvor ve vytlacne
kalene trubce, to umoznllo odstranlt regulacni
pouzdro a podstatne zvetslt plochu pistu a tim
l mnozstvi prl[ate energle. 8yla samozre[me
pozltlvne ovllvnena l zlvotnost tlumlce.
weforma nevyrabi ,na sklad", ale montu[e z [ed-
notllvych soucastek pouze ty typy, ktere [sou
ob[ednany, to umoznu[e velml pruzne reagovat
na pozadavky zakaznika (rzne rozmery prl-
po[ovacich zavlt, delky pistnlc cl teles tlumlc,
montaz speclalnich tesneni, plneni rznyml typy
ole[, apod.). Timto systemem vyroby se dari plnlt
dodaci terminy l u ne zcela beznych typ do
2tydn.
www.ulbrlch.cz/weforma.htm
7ribo7echnika 5/2014
25




a strukturI- ZIe zitosti tykajc se nvr-
n akryItov hu vhodneho IepidIa, pomoc
IepidIa. pri zkousen produktu, pri
M o z n o s t zavden do vyroby i udrzby,
pouzit Iepi- res technici PRMA0NDU
deI najdete z firm y ULR ICH HYDR0-
v j a k e m- AU 70 MA7Ik dIe moznost
koIi oboru prmo u zkaznk v provozech
pr mys I u, a konstrukcnch kanceIrch.
strojrenstv, V technicky sIozitejsch pr-
medi c i nI n padech mme veIkou pod-
technice, eIek- poru techni ckeho centra
tronice, eIektro- PRMA0ND v angIickem
t echni ce, I et ect v Winchesteru.
a samozrejme i v udrzbe. www.uIbrich.cz
spsn prosozuje
v ceskmprmys|u
We|ormo t|um|ce : vy::|mi vykcny
Kdyz [sme temer pred desetl lety trolytlcky nanasenym povlakm [e to, ze pevnostni
zaha[ovall vyrobu v Hradcl Kralo- srouby nepodleha[i efektu vodikove krehkostl
ve, nabizell [sme pouze [ednu a take to, ze antlkorozni odolnost odpovida
povrchovou upravu Dacromet. vysokym pozadavkm speclflkaci automoblloveho
Nyni se nase vyroba rozsirlla na prmyslu. Povlaky PlZn vydrzi prl testech v solne
vsechny typy mlkrolamelarnich komore l vice nez l 500 hodln a prltom [e tloustka
zlnkovych povlak (Zlnc Plake nanesene vrstvy do l6 mlkron. To umoznu[e
Coatlngs - PlZn). Dacromet se stal bezproblemovou prchodnost zavlt prl flnalni
montazl. Pouzltim antlkorozni ochrany PlZn na
pruzlny a pruzne koliky uplne vyloucime moznost
vodikove krehkostl a zabranime tak [e[lch
prasknuti.
Po dobu psobeni vCechach [smeziskall urcltezku-
senostl a na zaklade naslch znalosti chcl timto clan-
kem podporlt pracl naslch obchodnik, kteri nabi-
ze[i produkty Anocote Llmlted na ceskem trhu. Od
sameho prvopocatku clnnostl Anocote Llmlted
v Cechach se setkavam s malou znalosti technolo-
gle PlZn ve stro[irenskych vyrobnich zavodech, pro
ktere [e technologle urcena. Neni se co dlvlt,
protoze tato technologle vzesla ze spoluprace
automobllek v USA a 1aponsku v osmdesatych
letech mlnuleho stoleti a k nam se dostala pozde.
Kdyz [sem v roce 2004 zacinal [ako obchodnik
AnocoteLlmlted s marketlngem PlZn, povedomost
o PlZn byla mlnlmalni, temer zadna. Nyni setechno-
[en okra[ovou zalezltosti a namisto logleprednasi na unlverzltach. velkou pomoci nam
toho Anocote Llmlted ziskala [sou odborne semlnare a vystavy organlzovane
llcencni povoleni na potahy vsech odborniky z CvUT. | tak ve flrmach stale prevlada
ctyr hlavnich evropskych l sveto- poptavka po ,klaslckych" elektrolytlcky povrsich
vych vyrobc barev PlZn, kteryml nanasenych v galvanovnach. Podle lnformaci
[sou: Magnl Lurope, NOP Metal vyrobc barev PlZn se v USA pouziva tato
Coatlngs, Doerken MKS a Atotech. povrchovka ve vice nez 50 %produkce vsech pev-
Povrchy mlkrolamelarnim zlnkem nostnich sroub a ocekava se, ze podobna sltuace
byly vyvlnuty a [sou urceny pre nastane l v Lvrope, kde se podle ste[neho zdro[e
devsim pro pevnostni srouby do lnformaci pohybu[eme na urovni 30 %. v Cesku
automoblloveho prmyslu. vedle teto hodnoty [este anl zdaleka nedosahu[eme, ale
toho barvime l [lne mensi kovove ocekavame rychly trend rozvo[e povlak PlZn l u
dily [ako vyllsky, vykovky a drobne nas. Chcl proto popsat nasl pracl a moznostl, ktere
obrobky. vyhodou PlZn protl elek- flrmam vCesku AnocoteLlmlted CP nabizi.
F|rmo Anocote ||m|ted Ck, o. s. provd ont|korozn povrchov provy kov
m|kro|ome|rnm z|nkem[F|In} nonsenmnee|ektro|yt|cky hromodnm zpsobemv ko-
sch- tokzvonmetodo D|pSp|n. Ved|e ont|korozn ochrony nobzme jest op||koc| uts-
ovn ozoj|sfovn zv|tovchspoj.
5/2014 7ribo7echnika
26
/nIikcrczn| prcvc kcv
mikrc|cme|crn|mzinkem


Metoda antlkorozniho ochranneho povrchu kov prvky. Sluzbu provadime [ako doplnek k antlko-
materlaly PlZn se provani hromadnou metodou roznim povrchovym upravam. Tyto prvky [sou
v llnkach Dlp Spln. Pro [ednoduchost barveni v souladu s pozadavky speclflkaci automobllek
popisl asl takto: Oclstenedily nasypanedo pracov- podle D|N 267-27 a D|N 267-28. Z[ednodusene
niho kose se ponori do barvy a potom se odstredi.
Nasledu[e chemlcko-tepelna reakce v pecl
a ochlazeni. Cely proces barveni se provadi mlnl-
malne dvakrat, nekdy l vicekrat podle pozadavk
natloustku naneseneho povlaku nebo podlepoza-
davk na antlkorozni odolnost v neutralni solne
mlze (NSS test). vedle toho exlstu[i [este metody
Dlp Dry, kde se ponorene dily pomalu vytahu[i
z PlZn lazne (barvy) a potom nasledu[e zase tepel-
ne vytvrzeni. Potom lze PlZn nanaset strikanim
a vytvrzenim.
Automobllky pozadu[i vedle antlkorozni odolnos-
tl [estedalsi vylepsu[ici vlastnostl povrch. Od nlch
prlchaze[i pozadavky na za[lsteni koeflclentu treni,
na zvysenou odolnost protl oteru nebo barevne
odllseni dil. Za timto ucelem byly vyvlnuty rzne
varlanty vrchnich nater (top coats). Napriklad
vozy vw pozadu[i pro montazni ucely koeflclent
treni s hodnotou 0,ll, Pord ma pozadavek 0,l5
atd. Anocote vychazi temto pozadavkm vstric
a tak nabizimekompletni sluzby v oblastl vrchnich mzeme tyto prvky rozdelovat podle druhu
nater. Nabizime zakladni provedeni ve stribrne naneseneho materlalu, a to na tzv. mechanlcke
nebo cerne barve. Dale nabizime modre a zelene za[lsteni zavltovych spo[ nanesenim plastu a na
odstiny na zakladni stribrny nater. Mame vrchni tzv. chemlckeza[lsteni.
natery organlcke a anorganlcke s mazadly l bez Pro mechanlcke za[lsteni nabizime dve barevne
nlch. 1sme schopnl za[lstlt temer vsechny poza- varlanty plast. 8lueNylon Patch [emodry nylono-
davky kladenena povrchy PlZn. Pro nazornost prl- vy nalltek ve tvaru kapky (nekdy se mzete setkat
po[u[l tabulku c. l, ve ktere uvadim vsechny s drive uvadenym obchodnim nazvem Tufflock),
varlanty povrchovek, ktere dodavame l s [e[lch nebo cerveny nylonovy nalltek ve tvaru kapky
konecnyml vlastnostml. (mzetesesetkat s obchodnim nazvem Lslok). Pro
AnocoteLlmlted apllku[etakezavltoveza[lstovaci obe barevne komblnace modre nebo cervene


7ribo7echnika 5/2014
27

Mechanicke
zajisten zvit
Chemicke zajisten zvit
ApIikace
|ue ny|on
patch
Red ny|on
patch
8cotchgr|p
2353
8cotchgr|p
2510
Precote
80
Precote
85
Precote
J0
MateriI Ny|or Ny|or Epoxy Epoxy A|ry|l A|ry|l A|ry|l
arva Vodr Cerver Vodr 0rarzov Ruzov Tyr|ysov Z|ul
7epIotn rozpet
o
C -5 az 150 -5 az 150 -10 az 150 -10 az200 -50 az 1Z0 -50 az1Z0 -50 az120
DeIka apIikace 1 - zv|lu 1 - zv|lu 1 - zv|lu 1 - zv|lu 1 - zv|lu 1 - zv|lu 1 - zv|lu
SkIadovateInost reorezer reorezer > 2 ro|y > 2 ro|y > 1 ro|y > 1 ro|y > 1 ro|y
7esnc schopnost Mpa N/A N/A > 20 > 20 > 20 > 20 > 20
V nabdce mme take veImi poptvany zvitovy tesnc prpravek Precote 5 bIe barvy
tooullo c. 1
kapky nabizime [este naneseni po celem obvodu tesne pred montazi. v tomto pripade [sme schopnl
zavltu, co zaroven zavlt utesni. nabidnout vhodnou varlantu k vaml pouzivanym
Chemlcke za[lsteni zavltovych spo[ znamena lepldlm. 1sme prlpravenl za[emcm zodpovedet
predapllkovane naneseni mlkrokapsulovych dotazy a zkonzultovat technlcke dotazy nebo vas
lepldel, ktere po naneseni na naslch llnkach navstivime a provedeme odbornou konzultacl
zatuhnou do lnertniho stavu. Predapllkovane a prezentacl vsech sluzeb, ktere Anocote Llmlted
mlkrokapsulove lepldlo se aktlvu[e az prl montazl nabizi. Povrchove upravy bezne za[lstu[eme az na
po dotazeni zavltoveho spo[e. Timto zpsobem [e nektere kompllkovane vy[lmky v tydennim
za[lstena unlformlta vsech sroub urcenych pro dodacim terminu.
montaz v casovem rozpeti pouzlti az do tri let od v Anocote vam radl poskytneme vsechny dostup-
apllkace(prl [e[lch spravnem skladovani). Nabizime ne lnformace, doporucime vhodnost naml nabize-
nasledu[ici komblnace: Precote 85, Precote 80, nych povrchovych uprav a doplnk. Padl vas osob-
Precote 30, Precote l5, Scotchgrl p 2353 ne navstivime, provedeme prezentacl a ukazeme
a Scotchgrlp 25l0. Tyto varlanty mohou nahradlt vzorky naslch apllkaci. Mate za[em se dozvedet
l [lna lepldla, ktera se take nabize[i v pred apllkova- vice!Kontaktu[tenas na tel. c.: 0042049522l33l
nem stavu, nebo nahradi lepldla, ktera seapllku[i az 1an Houstek
5/2014 7ribo7echnika
28
tooullo c. 2
Zakladni antlkorozni natery PlZn

vrchni natery vylepsu[ici fyzlkalni vlastnostl potahu

Nazev barvy
Tloustka
vrstvy 8 um
Tloustka
vrstvy l2 um

Neobsahu[e
mazadlo
Obsahu[e
mazadlo
Cerna
barva
vodikova
krehkost
NOP Metal Coatlngs Lurope (vyrobce barvy Geomet)

Geomet 32l 600hod NSS l 000hod NSS
Geomet 500 600hod NSS l 000hod NSS
Geomet 720 800hod NSS l 200hod NSS
Plus l0 Zvysena
oteruvzdornost
Plus vL, ML,
TnT, Gleltmo
Geoblack NL


DOLPKLN MKS (vyrobce barvy Delta Protekt a Delta Seal DS)

DLLTA KLl00 600hod NSS l 000hod NSS vH 300
vH30l, vH 3l5
DS Sllber
DS 8lack
GZ
NL
MAGN| LUPOPL (vyrobce barvy Magnl)

MAGN| 565 (846
+ 8l8)
600hod NSS l 000hod NSS N/A
Magnl 8l8 N/A NL
ATOTLCH (vyrobce barvy Zlntek)

Z|NTLK 200 600hod NSS l 000hod NSS
Zlntek Top

Zlntek Top L
Z|NTLK 3008 720hod NSS cerny zaklad

Obsahu[e
Techseal
8l.
NL
Na vsechny vyse uvedene zakladni natery nabizime vrchni natery s mazadlem TnT a Gleltmo


Systemy Parker Klttlwake su urce- nych casti zarladeni. |deo splckovy pristro[ na monl-
ne pre detallnu analyzu stavu fll- torovanle stavu zarladeni s extremnou cltllvostou
tracnych systemov a prevadzko- na rozvi[a[ucesa poruchy.
vych kvapalin, monltorlng emlsli Na analyzu kontamlnacle ole[a [e napriklad ldeal-
rznych plynov, akustlckych ny nastro[ ANALLXfdMplus. Ten merla uvolnene
zmlen a vlbracli, ktore su spsobe- kovove neclstoty vznlknute v dsledku opotrebe-
ne poskodenim zarladeni. Tleto nla vo vzorkach ole[a alebo mazacleho tuku
produkty su vyuzivane predovset- odobranych prlamo zo stro[ov. 1e vhodny k teren-
kym v lodne[ doprave, prl tazbe nemu l laboratornemu pouzltlu a umoznu[e
ropy a zemneho plynu, vyrobe podrobnesledovat zarladenlea predist tak naklad-
elektrlcke[ energle l pre obranne nym presto[om. Skvelym pomocnikom na okamzl-
systemy, no uplatnenle na[du a[ te zls tenle a rozhodnutle, cl [e nutny servlsny zasah
vbezne[ stro[arske[ vyrobe. na zarladeni, [e tlez vyhrlevany vlskozlmeter Parker
Produkt MHC 8earlng Checker [e Klttlwake, ktory v ramcl mlnut poskytu[e laborator-
nepresnevysledky o vlskozlteole[a.
1adrom ponuky Parker Klttlwake na testovanle
ole[ov[evsak bunka D|G| Test Cell, poskytu[uca [ed-
noduche a presne vysledky meranla obsahu vody
v ole[l. vdaka svo[mu prehladnemu dlgltalnemu
dlsple[u s pokynml a vysledkaml, baterlou so zlvot-
nostou pat rokov (l0 000 testov) a zabudovane[
pamatl sa testovacla bunka D|G| Cell stala celosve-
tovo oblubenou metodou testovanla ole[ov na
zeml a[ na morl.
Portfollo Parker Klttlwake doplna[u profeslonalne
monltorovacle sety, ako napriklad D|G| Pleld Klt
obsahu[ucl test vlskozlty, TAN test, test neclstt
novy, unlkatny rucny pristro[, a tlez nastro[e na monltorlng obsahu vody v ole[l
poskytu[ucl servlsnym technlkom D|G| water ln Oll Test Klt a tlez test koeflclentu cel-
[ednoduchy a rychly spsob ana- kove[ zasadltostl (T8N).
lyzy stavu a spravnostl mazanla vsetky tleto profeslonalne nastro[e vam pomzu
lozisk. MHC-8earlng Checker kon- ochranlt vase zarladenla pred zbytocnym opotre-
trolu[e vysokofrekvencne akustlc- benim a poskodenim a usetrla vam tak nemale
keemlsle- slgnaly prlrodzenevznl- naklady na opravy.
ka[uce prl zhorsenom stave rotac- www.parker.cz
Fod znockou Forker K|tt|woke ponko svetov |der v ob|ost| techno|og|
pohybu o r|oden|o, spo|ocnosf Forker Honn|||n, produkty pre podrobn
mon|torovon|e stovu |||trocnch systmov, kvo||ty prevdzkovch kvopo|n
onstroje pro ono|zuchoduzor|oden.
7ribo7echnika 5/2014
29
Forker K|tt|woke -
prevenc|o je noj|ocnejs|o oprovo
VlC 8eot|n Checlet te onolzu stovu o mozon|o lozlsl
Ovladaci panel CPN457
Sames sa zameral na trl hlavne seg-
Strlekacla plstol Mach-1et-Gun
menty trhu a to na flnalnu upravu
v automobllovom prlemysle, na
Funkcia a popisstriekacej pistoIe
flnalnu upravu vo vseobecnom prle-
Punkcla rucne[ strlekace[ plstole spociva v apllkacll
mysle a na speclalne flltracne syste-
prasku elektrlcky nablteho vysokym napatim [ed-
my. Pod flnalnou upravou rozumle-
notkou zabudovanou v strlekace[ plstoll, ktora
me elektrostatlcke nanasanle mok-
dodava az 80 kv a ll0 A. Staci stlacenle spuste,
re[ l praskove[ farby. Nakolko sa
ktorespusti dodavku energlea elektrlckenabi[anle
spolocnost |DLAL-Trade Servlce
prasku.
spol. s r. o. zaobera dodavkou pras-
kovych lakovni a [e vyhradnym
Plstol [evybavena nasledu[uclml prvkaml:
zastupcom spolocnostl Sames
v Ceske[ l Slovenske[ republlke, rad
by som vkratkostl predstavll a popi-
sal rucne elektrostatlcke zarladenle
Sames e-1et2. Zarladenle[evo vyho-
toveni s vlbracnym stolom(vT) a a[
s fluldlzacnym zasobnikom (P).
Sektor 1: Cervena LLD dloda pod kazdou lkonou
zodpoveda postupne zvolene[ napatove[/prudo-
ve[ charakterlstlke. volba [ednotllvych charakterls-
tik [emozna len prl uvolnene[ spustl.
Sektor 2: Ovladanlemnozstva prasku.
Znizenlemnozstva prasku
Zvysenlemnozstva prasku
Sektor 3: Tento sektor sa pouziva na volbu pre-
dom naprogramovane[ charakterlstlky napatle/
prud.
Prl spusteni sa rozsvletl LLD dloda pod lkonou
,deflektora a stlacenletlacitka ,U/| umozni zvolenle
[edne[ zo styroch U/| charakterlstik.
konstrukcia vozka
vozik ,e-1et" [e vybaveny nasledu-
Funkcie a popisovIdacieho moduIu
[uclml komponentaml:
Ovladaci modul zobrazu[e pouzlte parametre
vlbracny stl na ulozenle krablce a umoznu[e lch nastavenle, ktore sa mze menlt
s praskom pomocou styroch tlacitok na prednom panell.
Spo|ocnosf Somes bo|o zo|ozen v roku 147 no vrobu o predoj e|ektrostot|ckch gene-
rtorov vyv|nutch vo |ronczskomnrodnomcentre pre vedeck vskum. Kont|nu|ne
vysokonopfov genertory s| rch|o zsko|| vznomn pozc|u vo vcs|ne vskumnch
cent|er vdoko vn|mocnmvkonovmrovn|omo bezpecnost|. Kvo||tn e|ektrostot|c-
k str|ekon|e so postupne sto|o h|ovnou c|nnosfou Somes-u o vsetku svoju energ|u od
konco 70-tych rokov venovo| tomuto rostcemu sektoru. V roku 2001 Somes vstp|| do
skup|nyEXEL Industr|es osto| soSomes Iechno|og|es.
5/2014 7ribo7echnika
30
Somes - str|ekoc|e zor|oden|o e-Jet2

5/2014 7ribo7echnika
32
Prednastaveneprogramy: Predn strana ovIdacieho moduIu CRN457
(1 Al | lc| o l o-
Obsluha ma pristup k menu cez 7 obrazovlek
chouttyslou
(oznacenychA az G) a k vychodze[ obrazovke:
(2 Al|lc|o Jellel-
A: Pegulacla mnozstva prasku a volba prednasta-
totom
venych programov(charakterlstlkaU/|)
(3 Al|lc|o lovo-
8: Nastavenle pridavneho vzduchu a volba pred-
vehotslu
nastavenych programov
(4 Ptesttel
C: Pucnenastavenlenapatla a prudu
D: Pezlm clstenla
L: Hlstorla detekovanych zavad
P: Nastavenle zobrazeni (kontrast atd.) a lndlka-
cla verzlee-1et
G: volba typu zarladenla (vlbracny stl alebo
Lxlstu[e trlnast moznosti nastavenla mnozstva
fluldlzacnyzasobnik)
prasku, [ednou z nlch [e nula. Obsluha mze zob-
razlt mnozstvo prasku na ovladacom module
,CPN 457". Mrak prasku sa naplnu[e s lndexom od
0 do l2. Po spusteni strlekace[ plstole [e mnozstvo
prasku rovne 0 (nulovy prletok). Mnozstvo prasku
sa mzevollt bez toho, aby bolo treba stlaclt spust.
Popispredneho paneIu
0bIast 1: Predna strana modulu ma styrl tlacitka
Graflcke lkony umlestnene nad kazdym tlacitkom
lndlku[u ucel tlacitok
0bIast 2: Sektor dlsple[a lndlku[estavparametrov
Napriklad: Pre obrazovku A [e mnozstvo prasku
jektorovy bIokCS 130
nastavene na 9. Mrak na vystupe zo strlekace[
L[ektorovy blok [e prlpevneny na fluldlzacnom
plstole [e naplneny clastocne (9/l2) a predom
zasobniku alebo v praskovom centre. 1e vyrobeny
naprogramovana U/| charakterlstlka zodpoveda
z kovoveho tela, na ktore su napo[ene hadlcky pre
charakterlstlke deflektoru (kruhove[ strlekace[
transportny vzduch a privod prasku do plstole.
tryske)
Sacla trublca nasava prasok venturlho tryskou
a dopravu[e ho do strlekace[ plstole. L[ektorovy
0bIast 3: Ukazovatel aktualne[ hodnoty napatla
blok [epneumatlcky rladeny modulom.
a prudu
StrlekaclezarladenleSames e-1et2poskytu[ekom-
blnaclu ergonomlckych a technologlckych vylep-
0bIast 4: l) Pismenove oznacenle aktualne[ obra-
seni, vacslu kvalltu lakovanla, kvalltny vysledny
zovky (A-G)
povrch, casovu usporu prl vyrobe l nlzsle naklady
na nahradnedlely.
2) Typzarladenla (prevlbracny stl sym-
Mllos Sedlak
bol ,v", prefludlzacny zasobnik ,P")
Cesk spoIecnost
pro povrchov pravy
7s zve na

48. ceIosttn aktIv gaIvanIzr
Termin: J. a 4. unora 2015
|isto konni:
Hotel Custav |ahler,
Krizov ul. 4, JIhlava
vice lnformaci o aktlvu ziskate:
PhDr. Drahomira Ma[erova,
Lesni 2946/5,
586 03 1lhlava
Tel.: 737 346 857,
L-mall: cspuQseznam.cz
|edIlni partner:
casopIs TrIboTechnIka
Casto nekvalltni a nekontlnualni castlc stro[niho zarizeni. Toto se v pripade turbin
(obcasna) flltrace ole[e vede k [eho de[e vetslnou prl odstavkach anebo kdyz turbina [e
degradacl, ktera nasledne vede l n a kratsi dobu zastavena, cimz dochazi k poklesu
k vytvareni vedle[sich produkt tzv. provozni teploty ole[e. Mekkekaly sepak zacina[i ve
mekkych kal (pryskyrlc/nalep). vellce kratkem casovem lntervalu shlukovat/tvrd-
Takoveto zneclsteni ole[evellce[em- nou a vytvari povlak, ktery neprodysne uzavira
nyml castlceml techto mekkych veskere [ednotllve castl stro[niho zarizeni, [ako [sou
kal nelze odstranlt standardniml ventyly, rozvody, povrchy a dosedaci plochy lozl-
mechanlckym at [lz plnoprtocny- sek, prevodovek a vkonecnefazl uzavrou cely vnltr-
ml flltry, ktere[sou umisteny vole[o- ni povrch mazaciho systemu. Tato tenka, ale vysoce
lepkava vrstva mekkych kal [e schopna praktlcky
vyradlt celou elektrarnu z provozu.
1e zcela bezne, ze usazene mekke kaly zpsobu[i
v prvni fazl predevsim zalepeni servoventyl, ktere
timto zneclstenim /zalepenim znamena[i znacne
kompllkace prl opetnem uvedeni turbiny do pro-
vozu. Lepkavy charakter mekkych kal zachycu[e
na sebe tvrde a vetsi castlce neclstot z nedostatec-
ne vyclsteneho ole[e a vytvari tzv. abrazl - brusny
efekt. 1ednotllve dosedaci plochy castlc zarizeni
[sou pak natollk zdrsneny, ze psobi [ako smlrkovy
papir, coz vyznacne zrychlu[e opotrebeni techto
soucasti a [enutne[ecaste[l menlt.
Dalsim vysoce negatlvnim [evem usazenln
mekkych kal [e [e[lch uclnny lzolacni efekt. v praxl
to znamena, ze vrstva mekkych kal usazena na
dosedacich plochach, napr. lozlsek znemoznu[e
odvod tepla. Nasledne dochazi k [e[lch vyssimu
zahrivani a vymeniky tepla/chladlce nastaci teplo
dostatecne odvadet, protoze [sou zaneseny usaze-
nlnaml mekkych kal a ma[i snizenou uclnnost.
C.C.1LNSLN A/S DANSKO bylo proto v poslednich
vem systemu stro[e. Nelze [e rovnez letech svedky dlouhodobe pretrvava[icich vaznych
odstranlt anl [akymlkollv elek- provoznich problem elektrarenzpsobenych pra-
trostatlckyml flltry. Dvodem [eroz- veusadaml mekkych kal, a to [ak u parnich, tak pre-
pustnost techto kal v ole[l, ktera devsim u plynovych turbin.
zacina [lz prl teplote40C. Tento fakt se u C.C.1LNSLN A/S DANSKO stal hlav-
1emne castlce mekkych kal ma[i nim dvodem zaha[eni vyvo[e a konstrukce nove-
svou povahou polarni charakter a ho flltracniho zarizenl C1C VRU(Varnish RemovaI
adsorbu[i/vazi se na dlpolarni Unit). Nove vyvlnuta flltracni technologle C1C "
(chladne[si) kovove povrchy vsech vPU prl provoznich zkouskach u rady rznych sve-
CJC " |||trocn v|ozky urcen pro CJC OFF-LINE [obtokov} |||try C.C.JENSEN
AJS Dnsko jsou od svho prvopoctku vyrbny ze sms drevnch
ce|u|oz, kter svou vysokou |||trocn schopnost o vysokou jmovost cst|c
nec|stot udrzuj o|ej ve vysok ISOJNAS c|stotn hodnot o tmprogres|vn
zomezuj jeho strut o degrodoc|.
/2014 7ribo7echnika


F||trocn jednotko odstroujc
z o|ejovch systm turb|n mkk ko|y
C1Cvotn|sh kemovol un|t, vku
l|lttocnl jeJnotlo oJsttoujlcl z olejovch systemu tutoln
mlle loly
tovych provozovatel turbin vysledky test zcela ole[edo l0Cschopna [imat veskeremekkekaly.
predclla ne[en ocekavani C.C.1LNSLN A/S, ale prl- 1ednim z mist, kde se C1C vPU ukazalo byt velml
nesla [ednoznacne a presvedclve dkazy prl efektlvni prl odstranovani mekkych kal z ole[etur-
odstraneni mekkych kal z ole[ovehosystemu tur- bin [epopsano na nasledu[ici textu:
bin a tim l vyrazne snizeni celkovych flnancni
naklad provozovatel techto turbin.
v zasade [e flltracni [ednotka C1CvPUvysoce [em-
nym OPP-L|NL (obtokovym) flltrem typu HDUpra- Llektrarna pracu[ici v kogeneracni rezlmu s kom-
blnovanym cyklem - vykon 95Mw.
Sestava -pouzite turbny:
2 plynove turbiny General Llectrlc 42 Mw (celkovy
vykon 84Mw).
l parni turbinu Alstom ll Mw
Ole[ova nadrz l plynove turbiny 42 Mw: 6 00 l
Plnoprtocne flltry ole[oveho system 2 x 5
mlkron
Provozni teploty ole[e:
Zasobnik ole[e: 66 C
Axlalni lozlsko: 66 C
Turbiny: 80 C
Prevodovka: 85 C
Generator : 64 C
Zjisteny probIem:
Prl provedenem rozboru vzork ole[e se ukazala
cu[icim v provozu flltrace0FF-LIN to 0FF LIN
vysoka MPC (Membrane Patch Kolorlmetrlcka)
(obtokov fiItrace vne obtoku).
hodnota 62 LL oznacu[ici rlzlko pritomnostl
Zarizeni [e osazeno speclalni flltracni vlozkou C1C
mekkych kal vznlka[icich v dsledku degradace
VRI (Varnish RemovaI Insert), ktera [e svou kon- ole[e [ez [e dsledkem - nedostatecne a nekontl-
strukci ve flltracnim rezlmu prl rizenem chlazeni nualni/nepretrzlteflltraceole[e.
VysIedky provoznho testu C1C VRU nergy-
works artagena, IberdroIa, SpaneIsko:
7ribo7echnika /2014

l|lttocnl vlozlo C1C vkl (vAkNl5l klVOvAl lN5lk7


o Jeset| Jnech tovozu. vts|no mllch lolu je
o 10 Jnech tovozu C1C vkuz hyJtoul|cleho oleje
oJl|lttovno.
CIC eff-||ae (e|teke) f||tr
a f||traca| separater
CIC f||traca| |eIk pre secha
6rah e|e[e)ch me6|| a kapa||a
SkALDA spoI. s r. o. , regionIn zastoupen a distribuce
0ff-Iine fiItrace C1C (C. C. 1NSNDnsko) pro CR a SR
Zahradn 927, 39165 Bechyn, Cesk repubIika
teI.: +420 604 48 48 23, e-maiI: skaIda.fiItration@emaiI.cz,
www.skaIda.eu
Prvotni problemy provozu turbiny [sou zpsobeny 1ednim z techto zarizeni se u provozovatel ener-
zanesenim plnoprtocnychflltr servoventyl hyd- getlckych zdro[ stava l flltracni [ednotka C1C"vPU
raullckeho systemu mekkyml kaly, kdy clnnost ser- vyrobceC.C. 1LNSLNA/S DANSKO.
voventyl [epak z vetsi castl omezena,
Navrzene resen C.C.1NSN pro odstranen
mekkych kaI
Plltracni zarizeni: C1C "vPU HDU 27/l08 Pv-
L2ClC2C3PDv.
Prutok v C1CvPU: 60 l/hod.
Prtok cerpadla v rezlmu offllne celkem: 250 l/hod.
Provadeni rizene chlazeni.
VysIedky testu po napojen C1CVRU
0chranazivotnho prostred
Hodnota MPCklesla z 64az na 24v prbehu l0dn
Z hledlska ochrany zlvotniho prostredi [e napo[eni
provozu turbiny s C1CvPU.
flltracnich [ednotkk C1C " vP| zcela evldentni. 8ez
Naslednevzorky prl odberu na vstupu C1CvPUuka-
napo[eni C1C " vPU v pripade turbin bude muset
zall hodnotu MPCl2.
[akakollv elektrarna vymenlt ole[ ne[pozde[l po
4 letech provozu. S ohledem na pomerne kratkou
Prnosy pouzitm C1C VRU pri provozu parnch
dobu [sou veskere s tim spo[ene naklady, [ako napr.
a pIynovych turbn
samotna tezba ropy, proces [e[i raflnace, doprava a
Prl vymene 6 500 lltr mlneralniho ole[e Mobll DTL
dlstrlbuce atd., vellce narocnou, drahou a pro
832 musite v pripade Spanelska pocitat s prmer-
zlvotni prostredi vysocezatezovou polozkou.
nou cenou ole[e 3 LUP za lltr. Nasledne se musi prl-
Provozni trvanllvost se prl spravne a nepretrzlte fll-
pocitat sazba v LUP za pocet hodln prl odstavce, at
tracl a napo[enim C1C vPU mze prodlouzlt az na
[lz vynucenevymenou ole[enebo provadenim revl-
dobu l0, l5 nebo l 20 let provozu, anlz by byly
zeturbiny. v pripadezdeuvedenekogeneracni [ed-
vyznamne ohrozeny [eho vlastnostl. C.C. 1LNSLN
notky [sou para a odpadni teplo turbin dodavany
A/S DANMAPK prispiva | svym novym vyrobkem
do systemu nedaleke raflnerle vyrabe[ici polyme-
k ochranezlvotniho prostredi.
rlckekomposlty.
Llektrarna [e svyml dodavkaml energli zapo[ena do
komplexniho energetlckeho retezce a pripadna
odstavka dodavek at [lz z [akychkollvdvod ma za
nasledek penallzacl stran odberatele v hodnote
3 360 LUP/hod. A dale pak nahrada odberatell za
nedodanou paru. 1edna seo nacitatelnehodnoty.
Proto provozovatele teto elektrarny, tak [ako mno-
ho ostatnich voli lnvestlcl do vsech dostupnych
zarizeni, ktere mohou prkazne ellmlnovat provoz-
ni poruchy a nasledne horentni flnancni ztraty pro-
vozovatel elektraren na pokutach.
vlz. obr.
Vyzdejte si daIs nezvazne informace nejen
o C1C VRU, aIe o ceIemvyrobnmprogram C1C
0FF-LIN (obtokove fiItrace) na adrese:
ernard S. SkaIicky M. A. C0,
SkALDA, spoI. sr. o.
Vyhradn zstupce a distributor C.C.1NSN AS
Denmarkpro Ceskou repubIiku a SIovensko
-maiI: skaIda.fiItration@emaiI.cz
7eI.: +420 603 48 48 23
/2014 7ribo7echnika

Plnotutocn 5 m|ctonov l|ltt setvoventylu zonesen


ovlolem mllch lolu.
vsleJly memotnoveho testu c|stoty oleje o 10 Jnech
tovozu C1C vku(vAkNl5l klVOvAl lN5lk7

fiItrace oIej
fiItrace obrbcch kapaIin
odstraovn vody z oIeje
diagnostika cistoty oIej ISO 4406/1999
provozovn TotaI FIuid Management
Tresov 654
675 31 JemnIce
mobII : +420 603 711 82
teI. l fax : +420 568 451 508
e-maII : Info@receo.cz

www.receo.cz
P0VR6h0VE |NZ|N|ER8TV0 2014
23. - 21. 10. 2011 lole| luoerl, vyso| Talry, 3|overs| repuo|||a
K dlspozlcl [e navrh normy pro prode[l oznaclt, obvykle se oznacu[e symbolem
smesnou motorovou naftu na L-l0. Pallvo mohou pouzivat vozldla vyrobena po
evropske urovnl, [e[i zavedeni lze roce 2000, presny seznam vozldel a [ednotllvych
predpokladat vroce20l5. Pro toto typ [e k dlspozlcl u [ednotllvych vyrobc. v CP se
pallvo [sou navrzeny dve alternatl- toto pallvo zatim na trhu neob[evllo, pravdepo-
vy s obsahem PAML v rozmezi dobnym dvodem [e stari vozoveho parku v CP.
l5 az 20 % ob[. a 25 az 30 % ob[. Sou casn y prode[ benzlnu [edne oktanove hladlny
K dlspozlcl [e l technlcka speclflka- s rznym obsahem etanolu by mohl zpsobovat
ce pallva na bazl HvO CwA l5940. l problemy v dlstrlbucnim procesu a soucasne
Dale se predpoklada zasadni s presnou deflnlci obsahu bloslozky. Ne[lepsim
zmena voblastl zazehovych moto- resenim by bylo vyuzlti LT8L, pro ktere prl pouzlti
r a pallv s vysokym obsahem eta- ve vozldlech neplati zadna omezeni a neovllvnu[e
nolu az do 25%v/v. Pro tato pallva [eho uzltne vlastnostl, etery neovllvnu[i anl tlak par
se predpoklada pouzlti maloob[e- anl prbeh destllacni krlvky.
movych motor s vysokym kom- v ramcl uvedene smernlce [e nutne mlnlmalne do
presnim pomerem l3 az l4, ktera roku 20l8 v CP zachovat na trhu benzln s obsahem
budou mocl vyuzit vysokeoktano- kysliku do 2,7%m/m (max. 5%v/v etanolu). v sou-
vecislo pallva s vysokym obsahem casne dobe se uvazu[e l o vyvo[l vozldel pro auto-
etanolu. mobllovebenzlny s obsahem nad l0%ob[., uvazu-
[e se s obsahem az 25 % etanolu. 1ednalo by se
o vyvo[ zcela novych vozldel s nizkoob[emovyml PaIiva pro zzehove motory
motory se schopnosti vyuzit vysoke oktanove cislo Pro zazehove motory se pouziva
takovych pallv. Tato vozldla by mela motory s vys- automobllovy benzln, prevazne
sim kompresnim pomerem v rozmezi l3 az l4, ale ve dvou oktanovych hladlnach
vyvo[ vozldel a vytvoreni [akostni speclflkacepred- 95 a 98. v norme CSNLN228 doslo
poklada dobu cca do roku 2020. Soucasti vyvo[e [e v roce 20l3 k zasadni zmene.
ne[enom vytvoreni noveho typu motoru, alel nove Krome dosavadniho druhu, ktery
speclflkace pro tento typ pallva. Znamena to pro- mohl obsahovat kyslikate latky az
verlt pouzltelnost vsech pouzivanych zkusebnich do obsahu kysliku 2,7 % hm., [e
metod, napr. prl stanoveni oktanovych cisel bude nove mozne pouzivat l automobl-
nutne zavest nove standardy pro oktanova cisla lovy benzln s obsahem kysliku az
nad l00[ednotek na uhlovodikovebazl. do 3,7%hm. Znamena to moznost
Predpoklada se l zmena pozadavk na prbeh pouzit pridavek etanolu az do
destllacni krlvky, dlezlta bude l nutnost zmeny ob[emu l0 % anebo etery az do
zakladovych benzln pro zachovani vysledneho mnozstvi 22 % ob[., nebo kombl-
llmltu pro tlak par 60kPa. Kzadani tohoto vyvo[e[e nacl etanolu a eter. Dalsi kyslika-
potrebna uprava evropske leglslatlvy, na kterou se te latky, t[. vyssi alkoholy se ve
staleceka. vetsi mirenepouziva[i.
v novele speclflkace pro automobllovy benzln Automobllovy benzln s obsahem
v roce 20l3 byl zaveden llmlt pro obsah manganu. kysliku do 3,7 % hm. se musi prl
V soucasne dobe probhaj zmeny v pozadavcch na emise C0 vozideI a soucasne
2
jsou stanoveny pozadavky na snzen emis C0 z dopravy (6 % snzen pro
2
rok 2020). DsIedkem jsou nejen pozadavky na technick vyIepsen vozideI,
aIe i zmeny v pozadavcch na technicke standardy paIiv. Zsadn zmeny probehIy
v roce 2013, pro Ietosn rok se pripravuje noveIa normy pro motorovou naftu,
technicke zmeny probehnou i v norme pro FAMCSNN14214.
5/2014 7ribo7echnika
38
Kvo||to po||v o jej predpok|don vvoj


Krome snizeni llmltu pro obsah manganu se davkem pro automobllove benzlny, dvodem [e
v budoucnostl ocekava zavedeni llmltu pro obsah moznost pouzlti prisad s obsahem manganu [ako
zeleza. 1esnaha vyznamneomezlt moznost pouzl- modlflkator spalovani. 1e snaha podobne [ako
ti vsech kovovych prisad do benzlnu, predevsim u au tom o bllovych benzln obsah kov omezlt.
z dvodu [e[lch negatlvniho vllvu na katalytlcke 1e prlpravovana metoda pro stanoveni kov
systemy, emlse a zlvotni prostredi. v kvalltatlvnich v motorove nafte. Dvodem [e predevsim proble-
pozadavcich na automobllove benzlny L5 a Ll0 matlka tvorby usad vpallvovem systemu, ze[mena
nelze predpokladat v ne[bllzsi budoucnostl zadne ve vstrlkovacich. Dosavadni prace ukazu[i na to,
radlkalni zmeny. S ohledem na zprisneni pozadav- ze by tvorbu usazenln mohla podporovat pritom-
k na emlse by mohlo ve druhe polovlne tohoto nost kov (Pe, Mn, Zn, Cu, Mg, Ca, K, Na). Dalsi
desetlleti vsak do[it ke zprisneni pozadavk na zmeny se chysta[i pouze v pouzlti zkusebnich
obsaholefin a aromat a benzenu. Pozadavky na norem, kde se [edna napr. o zavedeni alternatlvni
dodrzovani emlsnich llmlt vedou k pozadavkm metody pro stanoveni cetanoveho cisla a prbehu
na ldentlflkacl a hodnoceni destllacniho zbytku destllacni zkousky metodou slmulovane destlla-
podle CSN LN l6270. Predevsim se [edna o nega- ce, metodou plynovechromatografle.
tlvni vllv vysokovroucich podil (nafta) a podilu Prlpravu[e se vydani evropske normy pro smes-
PAML. Tyto slozky ma[i negatlvni vllv na tvorbu nou motorovou naftu. Obsahu[e dve moznostl
usad, zvyseni emlsi HC a funkcnost katalytlckych koncentrace PAML l5 az 20 % a 25 az 30 % ob[.
system. v neposledni rade ovllvnu[i tyto latky 1akostni pozadavky se shodu[i se soucasnyml
redeni a zlvotnost ole[ove naplne. S budouciml pozadavky uvedenyml v CSN656508. v navrhova-
zmenaml standard pro automobllovy benzln ne evropske norme[ekladen draz na nizky obsah
lze predpokladat l zavedeni zkousek pro hodnoce- kontamlnant(voda, neclstoty), ktere[sou srovna-
ni vllvu pallva na clstotu pallvoveho systemu telne s pozadavky na motorovou naftu. Pallvo [e
a spalovacihoprostoru motoru. navrhovano pro uzavrene vozove parky, kde to
Dalsim druhem pallva pro zazehovemotory [epall- schvali vyrobcevozldla.
vo L-85. Pallvo [e urceno pouze pro tzv. ,flexl fuel" Z dalsich [akostnich ukazatel [e nutno zdraznlt
vozldla. Soucasne pallvo L-85 [e konclpovano na pozadavek na oxldacni stabllltu smesnemotorove
oktanovou uroven nad l00 [ednotek, ale predpo- nafty, ktera [e podobne [ako u motorove nafty sta-
klada se uprava motor pro lepsi vyuzlti vysokeho novena na mlnlmalne 20 hodln. Pro splneni llmltu
oktanoveho cisla motoru pro kompenzacl nlzsi [enutneprl vyrobeSMN30prldat antloxldacni pri-
energetlcke hladlny pallva. Od cervence 20ll sadu, splneni llmltu nelzedosahnout [en obsahem
byla zavedena evropska norma pro toto pallvo antloxldantu, ktery [e prldavan prl vyrobe PAML.
CSN P CLN/TS l5293, v ne[bllzsi budoucnostl by Plneni llmltu pro obsah vody (max. 250 mg/kg)
mela probehnout novellzace tohoto standardu neznam ena v sou casne praxl zadny problem.
v navaznostl na novelu normy pro kvalltu etanolu Dlezltym poznatkem [e l nutnost overeni funkc-
LN l5376. Predevsim se [edna o upravu pozadav- nostl prisad pro zlepseni CPPP. Podle doporuceni
k na kontamlnanty typu chlorld a siran, vzhle- normy pro motorovou naftu l smesnou motoro-
dem k tomu, ze tyto latky se vyznamnou merou vou naftu [e vhodne pouzlti teto prisady az do
podile[i na tvorbeusad vpallvovem systemu. vysledneho produktu. Pokud to nelze za[lstlt, [e
nutne overlt kompatlbllltu pouzltych prisad.
Pallva s vyssim obsahem PAML[sou cltllva na manl- PaIiva pro vznetove motory
pulacl behem dlstrlbucniho procesu, [e nutne Pro vznetovemotory se pouziva [ako pallvo moto-
venovat pozornost l mlkroblologlcke kontamlna- rova nafta. v soucasne dobe se pouziva motorova
cl, ktera mze vyznamne ovllvnovat uzltne vlast- nafta s pridavkem az 7 % v/v blopallva, dale se
nostl techto pallv. ze[mena v nakladni doprave pouziva smesna
Krome metylester ole[ a tuk se vyuziva[i l pall- motorova nafta (SMN 30-8 30) l PAML v l00 %
va vyrobena hydrogenaci a naslednou lsomeraci podobe [ako pallvo 8l00. Krome pridavku PAML
primo rostllnneho ole[e. Tato pallva ma[i prlbllzne sepouziva l pridavek bloslozky veformeHvO(hyd-
ste[ne destllacni rozmezi [ako motorova nafta, rogenovane rostllnne ole[e). v soucasne dobe [e
pouze se llsi vyrazne uhlovodikovym slozenim. prlpravena novela technlcke normy pro motoro-
Neobsahu[i praktlcky zadne aromatlcke a oleflnlc- vou naftu. Zasadni zmenou [e pouze zavedeni
keuhlovodiky, ma[i nulovy obsah siry, ma[i vynlka- llmltu pro obsah manganu, ktery [eshodny s poza-








7ribo7echnika 5/2014
39
[ici cetanova cisla, velml dobrenizkoteplotni vlast-
nostl, mlnlmalni emlse pevnych castlc a nespale-
nych uhlovodik. 1akostni pozadavky pro tento
druh pallva [sou deflnovany ve speclflkacl CwA
l5940. v soucasne dobe se v omezene mire pouzi-
va tento produkt v urcltem pomeru pridavku do
motorove nafty. Toto pallvo [e mozne pouzit [ako
pridavek do motorove nafty pro mirne kllma az do
ob[emu cca 30 %ob[. Prave uhlovodikove slozeni
bez obsahu aromat ma za nasledek horsi mazaci
schopnostl pallva. Prl pouzlti tohoto pallva prl vys-
sich koncentracich se predpoklada doplneni dalsi
zkousky pro overeni mazacich schopnosti. Mazaci
schopnost lze zlepslt pridavkem odpovida[ici pri-
sady nebo malym pridavkem obsahu PAML. Proto
[sou tato pallva vhodna pro pripravu premlovych
pallv s vysokym cetanovym cislem a vybornyml
nizkoteplotniml vlastnostml. HvO [sou [ednou
z moznosti pouzlti zvyseneho obsahu blopallv
v motorove nafte. To by umoznllo dalsi moznost
pro splneni llmltu snizeni emlsi CO pro rok 2020.
2
Soucasnebudepotreba zahrnout tato vyspela blo-
pallva do leglslatlvy tak, aby byla stanovena [edno-
znacna pravldlapro [e[lch vyuzlti.
Krome uvedenych zmen lze predpokladat do
budoucnostl l zmeny ve slozeni motorove nafty.
Ze[mena se to tyka zvyseni pozadavk na cetano-
vy lndex a cetanove cislo, uprava prbehu destl-
lacni krlvky (snizeni teploty 95 % predestllovane-
ho ob[emu), dalsi redukce obsahu polyaromat
a zavedeni llmltu pro obsah aromat podobne
[ako u automobllovych benzln a zprisneni poza-
davk na mazlvost a mechanlcke neclstoty pro
pallva pro vznetove motory. Zavedeni zmen
vesmes pozltlvne ovllvnu[icich emlse, bude zna-
menat zvyseni naklad na vyrobu, a proto rychlost
[e[lch zavedeni budezavlsla na ekonomlckesltuacl
a leglslatlvnich zmenach prl[atych vramcl LU.
Zver:
v souvlslostl se zprisnu[iciml llmlty regulovanych
emlsi a se stanovenyml pozadavky na usporu skle-
nikovych plyn se predpoklada[i zmeny ve slozeni
pallv. Krome zavedeni benzlnu L l0 se uvazu[e
o zmene koncepce motor pro pallva Ll0+.
Prlpravu[e se zavedeni smesne motorove nafty
v ramcl LU s obsahem do 20 %ob[. nebo do 30 %
ob[. PAML. Lze predpokladat rozsireni pouzlti
vyspelych blopallv, v ne[bllzsi dobe ze[mena HvO.
Pealne zmeny budou zavlsleze[mena na prlpravo-
vaneevropskeleglslatlve.
Text: |ng. vladlmir Treblcky, Csc.
5/2014 7ribo7echnika
40
F|rmo bm|core Go|vonotechn|k GmbH se
no tomto ve|etrhu prezentovo|o rodou
vrobk, kter mohou bt vhodn
vyuz|te|n rodou vrobc s go|von|ckm|
povrchovm| provom| v Cesk | S|oven-
sk repub||ce.
Oh|dnut zo
l. UmicoreAnIaufschutz 616 PIus predstavu[e
novou lazen pro nabehovou ochranu stribra
a [lnych kovovych povrch. Uprava [e zalozena [lz
na prlnclpu nanoblotechnologle, bez zlvotni
prostredi ohrozu[icich komponent. vhodna [e pro
zavesova, bubnova l prbezna zarizeni. Povrchy
takto upravene [sou dlouhodobe chraneny pred
nabehovou oxldacl, zvysu[e se odolnost protl
korozl, pa[ltelnost a elektrlcke vlastnostl ne[sou
ovllvneny.
2. Niphos 966 [e lazen pro elektrolytlcke vyluco-
vani povlak nlkl-fosfor ([ako alternatlva k che-
mlckemu nlklovani). Povlaky [sou pouzivany [ako
konecne nebo [ako mezlvrstvy spolecne s tvrdym
chromovanim v hydraullckem a automobllovem
prmyslu. vyznacu[e se [ednoduchou obsluhou,
povlaky [sou velml odolne protl oteru (tvrdost az
l200Hv) a odolneprotl korozl.

3. Auruna 311 kobaltfrel [e nova lazen bez legu--
[iciho kovu kobaltu, splnu[ici smernlcl PoHS
a privetlva k zlvotnimu prostredi. vllvem velml
dobre aktlvacni schopnostl [e lazen vhodna

7ribo7echnika 5/2014
41
k primemu zlaceni nerezovych oceli a [lnak obtiz- 6. RhodunaDiamondright [e novou rhodlovaci
ne pokovltelnych paslvnich materlal v technlcke lazni s garantovanym leskem, brllanci a svetlosti.
l dekoratlvni oblastl. vyznacu[e se dale rychlosti vylucovani a rovno-
mernosti nanaseni. Protl dosavadnim typm lazni
4. Auruna 5300 [e nova lazen bez legu[icich kov (TD, 1l) umoznu[e bezporezni a beztrhllnkove
nlklu l kobaltu. vhodna [e pro dekoratlvni a tech- nanaseni vrstevaz do tloustky 5m.
nlcke upravy. v dekoratlvni oblastl [sou vyhodou
zlutea lesklepovlaky nezpsobu[ici alergle. v tech- 7. Anoden PLA7IN0D MM0l87
nlcke oblastl [e vyhodou vysoka rychlost nanaseni LOC a l87 SO [sou nove anody
a nizky, stabllni kontaktni odpor. vhodne pro kysele medici elek-
trolyty. vyvlnuty byly pro potre-
5. MIRALL0Y - lazne umoznu[ici nanaseni slltlno- bu snizeni spotreby cltllvych
vych povlakCu-Sn-Zn [ako alternatlvu k nlklo- organlckych slozek v techto
vym povlakm, ktere zpsobu[i alergle. Tyto lazne laznich. 1e[lch speclalni upra-
[sou [lz v celem svete velml rozsirene. Povlaky lze vou oxldy lrldla a tantalu se
snlzu[e primy kontakt orga-
nlky lazne s aktlvni elektro-
katallcky psobici vrstvou.
Pouzltim se prodluzu[e
zlvotnost lazni a zlepsu[i
se podminky nanaseni
(rozsah proudove hus-
toty, rovnomer-
nost nanaseni).
vsem pripadnym za[emcm, [ako zastupcl teto flr-
my, radl poskytnemebllzsi lnformace.
nanaset dleslozeni vezlutem a bilem odstinu, [sou Solld Galvanotechnlk s.r.o.
velml odolne protl korozl a nabehu, rovnomerne |ng. Mlloslav Palan
a z technlckeho hledlska dlamagnetlcke. www.solldgalva.cz
ve|etrhemO&S ve Stuttgortu



Umicore CaIvanotechnik CmbH
ChemikIie pro pokovovn
-drahymi kovy (Au,Ag,Rh,Ru,Pd,Pt),
-sIitinovymi kovy (Cu,Sn,Zn)
-anody 7i/Pt

0mya (CIariant) AC
ChemikIie a barvy
pro upravu hIinku a sIitin hIinku
Zastoupen zahranicnch firem
www.so||dgo|vo.cz
Galvanotechnik, s.r.o.

SoIid CaIvanotechnik, s.r.o. Ledec nad Szavou


7eI.: 00420 e-maiI: paIan@soIidgaIva.cz 604 460 782
OCHRANN ETIKETY
Nalepenm naich ochrannch
etikiet na faktry dvate najavo
aktvnu starostlivos a nekompro-
misn prstup k termnu splatnosti
vystavenej faktry.
FINANN A KREDITN INFORMCIE
Finann produkty slia svojimi inform-
ciami predovetkm ku zniovaniu
objemu nedobytnch pohadvok,
minimalizcii potu dlnkov i
neplatiov a vberu vhodnch
obchodnch partnerov. Umouj
dkladn preverenie obchodnho
partnera ete pred samotnm uzavretm
obchodu. Vaka vhodnmu vberu a
sprvnemu nastaveniu platobnch
podmienok vrazne znite
nklady na vymhanie, prpadne
poistenie pohadvok.
OBCHODN A MARKETIN-
GOV INFORMCIE
Ak mte zujem expandova a
njs novch zkaznkov, radi
by sme Vm v tom pomohli.
Nechcem Vm ale preda
databzu v krabike s mnost-
vom kontaktov. Naim cieom je
Vaa spokojnos a V itok a teda
novo zskan zkazky. Preto by sme s
Vami radi konzultovali Vae konkrtne
potreby a predstavy a navrhli Vm
optimlne rieenie.
Bisnode Slovensko, s.r.o.
M. R. tefnika 379/19, 911 60 Trenn, T: 032-7462640, E: info@bisnode.sk, W: www.bisnode.sk
hradu faktry
sledujem
e v systm
e
Monitoringu platobnej
disciplny slovenskch
ULHP

lustratorELVQRGHVN
na od- 1edna se o komblnacl odvodneni a flltracl ole[e. Klaslcka flltrace [e schop
stranlt z ole[e vodu a neclstoty do Nasazeni tohoto stupne [e ekonomlcke do l %
obsahu vody v ole[l. Skloubenim techto technolo- l m. Ale co s neclstotaml pod
glckych proces ziskame vsechny technlcky
l m, ktere zstaly vsystemu!
dostupnepostupy clsteni ole[e.
Po [eho naplneni se uvolnu[i
Zarizeni mohou slouzlt l [ako flltracni a precerpava-
a dostava[i se opet do noveho,
ci stanlce. Pro tento ucel sezvoli pouzevhodny flltr,
pripadneflltrovaneho ole[e. Po vel-
nebo komblnaceodvodneni s flltraci. System rizeni
ml kratke dobe se dostaneme do
[evellce[ednoduchy, regulacea nastaveni pristro[
stadla, [ako pred vlastni vymenou
[eplynula. Uvsech model [evyuzivana k rizeni pro-
ole[e. Pokud chceme odstranlt ze
cesu clsteni elektronlka, S|MAT|CS7, ktera umoznu-
systemu a z ole[e tyto neclstoty,
[e vyrazne prodlouzlt max. vykon zarizeni oprotl
nemzeme zatim pouzit [lnou
konvencnimu provedeni. Lldsky faktor [e nutny
technologll nez elektrostatlcke
pouze k lnstalacl zarizeni, [eho nastaveni a udrzbe.
clsteni.
Ostatni [evseplneautomatlckeprl vysokem stupnl
provozni bezpecnostl.
Pro zachyceni neclstot se nepouziva[i zadne flltry,
ale speclalni, patentovane clstici vlozky, ktere [sou
usazeny mezl elektrodaml a prl nekonecnem
prtoku se do nlch dle polarlty pevne zachycu[i
elektrlcky nablte castlce neclstot. Konstrukce vlo-
zek zamezu[e [e[lch opetovnemu uvolneni do sys-
temu. Casovy prbeh procesu clsteni se stanovi na
zakladeprvotni analyzy kvallty ole[e.
Tim, ze vlozky neobsahuj zdny kov a umeIe
hmoty, [e [e[lch llkvldace bezproblemova. Pos-
tupu[e se ste[ne [ako u mastnych latek. vellkost cls-
2 2
tici plochy [e od 4,574 m do 54,9l5 m . Se zarizeni-
ml lzepracovat l bez clstici vlozky na 50% vykon.
Clstici, mobllni l staclonarni zarize- Pristro[e [sou doporuceny na hydraullcke, mazaci
ni [sou konstruovana tak, aby byla ole[e rady H, HL, HLP, C, CL, CLP, dale pak na rezne
schopna vyclstlt male, ale l velke a PAO 8asls-syntetlckeole[e. Pokud bychom [echte-
ob[emy ole[. Dodavana [sou ve ll nasadlt l na [lne typy ole[, [e doporuceno tuto
dvou provedenich. Prvni varlanta otazku predem konzultovat s vyrobcem zarizeni.
nabizi pouze hrube a nasledne Kapaclta pristro[ dovolu[epodlevellkostl proclstlt
elektrostatlcke clsteni. Toto uspo- kazdorocne od 2 300 - 2l0 000 l ole[e a to podle
radani [e vhodne pro ole[, kde [e doporuceni mlnlmalnelx za rok.
obsah vody do 500 ppm. Tam, kde Zde vychazime z dlouholetych zkusenosti a poz-
[e obsah vody vyssi [ak 500 ppm, natk. Pro vlastni dostatecnou a pohotovou kon-
lzedo systemu prldat dalsi stupen. trolu kvallty ole[ [e mozne doporuclt prenosnou
Fres ve|kou c|nnost k|os|ck |||troce se ve||ce dobre up|otuje | techno|og|e
e|ektrostot|ckho c|stn o|eje. Ir|bo|og|ckou ono|zou je prokzno, ze
vce jok80 %poruchsystmje zoprc|nno je|chznec|stnm.
C|stn o|ej progres|vn
e|ektrostot|ckou techno|og|
Olej ieJ o o cco 300 hoJ|nch c|stnl


7ribo7echnika 5/2014
43
kontrolni laborator. 8ehem kratke doby lze z[lstlt vy narok na tuto vymenu, vyclsteni nadrzea nutne
kdekollvkvalltu ole[es patrlcnym prvotnim zapro- servlsni ukony byl cca 24 hodln. Z dvodu sllneho
tokolovanim, ktere poslouzi [ako doklad a porov- zneclsteni hydraullckeho ole[e dochazelo
nani, [ak se zvysovala clstota ole[e, ktery byl
proclsten elektrostatlckou clstlckou ole[.
Komponenty do prenosne laboratore lze doplno-
vat.
VIiv znecistene kapaIiny - prkIady
1ake [sou dsledky psobeni zneclstene kapall-
ny v systemu! Napriklad u zubovych hydro-
generator a motor dochazi ke zvetsovani vle,
snlzovani tlaku l prtoku, zadirani kluznych ploch
vallvych lozlsek. Podobne problemy se vyskytu[i
l u lamelovych hydrogenerator a motor. Uaxlal-
nich a radlalnich pistovych hydrogenerator
k vypadkm u hydromotor pump, prlbllzne
lx tydne se vyskytla ne[aka porucha u hydromo-
tor. Aby se snizlly prosto[e, byly hydromotory,
misto pevneho napo[eni, prlpo[eny na system
pomoci rychloupinani. Tyto naklady na vymenu
clnlly ca 500LUP.
Po provereni problemu a navrzeni reseni bylo
rozhodnuto, zapo[lt zarizeni Prless do systemu,
aby doslo ke snizeni naklad, prosto[ zarizeni
a k za[lsteni bezporuchoveho provozu a prodlou-
zeni pouzltelnostl ole[e.
Prl plne produkcl bylo do systemu napo[eno
zarizeni Prless Dl6 a zaha[eno lntenzlvni clsteni
ole[e, bez preruseni vyroby, v celkove delce cca
6 tydn. 8ehem prvniho tydne clsteni doslo
k vypadku [ednoho hydromotoru a [eho nasledne
oprave. v prbehu nasledne doby clsteni [lz nedo-
slo k zadnemu vypadku hydromotoru. Obsah
neclstot v hydraullckem ole[l byl snizen o 90 %.
Protoze pomoci elektrostatlky byly odstraneny
l oxldacni produkty a mlkrocastlce, kontrolni mere- a motor se to pro[evu[e zvetsenim vli, snlzova-
ni vykazala hodnoty, kterese[lz pohybovaly vtole- nim tlaku, zadiranim ploch a pist.
rancich uvadenych vyrobcem u noveho ole[e. U ventll a rozvadec dochazi rovnez ke zvetseni
Po ukonceni clsteni se v prbehu nasledu[icich vli, omilani funkcnich hran, ztratam tesnostl
l2mesic nevyskytly zadnezavady u vsech l2hyd- a nekdy az funkcnostl, k ucpani trysek, coz vede
romotor. Teprve po l2 mesicich bylo z[lsteno az k vyrazeni funkceridiciho stupne.
mirne zvyseni neclstot. Na zaklade tohoto z[lsteni
bylo zopakovano proclsteni ole[. Od ukonceni
konomicke vyhodnocen: prkIad z autopr-
teto akce nemame zadne lnformace o tom, ze by
mysIu
doslo k ne[akym vypadkm.
Soucasti lakovaci llnky pro nastrlk velkych plecho-
Na zakladeapllkaceelektrostatlckeho clsteni ole[e
vych dil [e l2 pump, ktere [sou pohaneny hydro-
doslo k uspore naklad ve vysl pres 20 000 LUP.
motory. v hydraullckem systemu [e pouzlt hyd-
Soucasne nebyla nutna zadna vymena ole[e, coz
raullcky ole[ HLP 46 v celkovem mnozstvi 3 500 l.
byla dalsi uspora ve vysl pres 3 500 LUP, bez
Z dvodu vysokeho vytizeni zarizeni nebylo
vypadku produkce a pracovniho casu.
mozne provest pravldelnou vymenu ole[e. Caso-
5/2014 7ribo7echnika
44















[ednim mobllnim zarizenim lze postup-
Shrnut prnos teto technoIogie:
nevyclstlt vsechny uvedenetypy ole[.
vyrazne snizeni naklad, prosto[, ne-
u zarizeni docill-
kvalltni vyroby, podstatne zvyseni zlsku.
lo vyrazne prodlouzeni casu clsteni na
Omezenim vymeny ole[ setri zlvotni
max. vykon. Pizeni provozu zarizeni [epo
prostredi.
nastaveni plneautomatlcke.
odstranu[e vsechny pevne a opotrebe-
nevyzadu[i zadnou zvlastni kontrolu.
nim vznlkle neclstoty od 0,05 m, kaly,
vysoka zlvotnost a spolehllvost.
slemy. Klaslcka flltrace neodstrani necls-
ekologlcka llkvldaceceleho zarizeni.
toty pod 1 m.
rychle a efektlvni clsteni, diky speclalni-
Pomoci systematlcke udrzby ole[e lze vyrazne
mu provedeni clsticich vlozek a virlvemu
usporlt naklady a ellmlnovat zavady v hydraullc-
proudeni. 1e docilena vyssi clstota ole[e
kych systemech. Pozhodu[ici [e, aby udrzba ole[e
v nesrovnatelne kratsi dobe a prl pod-
byla pravldelna a vysledky byly dokumentovany.
statne nlzsich nakladech nez [e u kon-
Pouze prl dslednem vyuzlti optlmalni technlky
vekcnich metod.
clsteni se mze dostavlt pozadovany uspech.
neovllvnu[e zadna tekuta adltlva, od-
Pravldelnou kontrolou, analyzou [ednotllvych tes-
stranu[e teplotou a tlakem poskozene
t ole[, lzeprede[it vznlku problem, vcas [evyre-
molekuly (polymerove oxldacni produk-
slt, anlz by doslo k porusesystemu.
ty).
Llektrostatlcke clsteni ole[ neni [en odstraneni
nevyzadu[e zadny flltr, pracu[e nepretr-
neclstot z ole[e, ale pomoci ole[e l z celeho syste-
zltea lze[eprovozovat soucasnes klaslc-
mu.
kyml flltraceml.
bezproblemovou llkvldacl pouzltych
velml dobre zkusenostl s touto technologli ma[i
patentovanych clsticich vlozek. Neob-
ne[en zahranlcni, ale l flrmy v Ceske a Slovenske
sahu[i kov, umele hmoty a proto se llkvl-
republlce. 1evellcepotesltelne, zesepostupnezvy-
du[i [ako napr. mastnehadry.
su[e za[em a tato splckova technologle se stava
prl clsteni ole[e mze provozni zarizeni
soucasti technologlckych postup clsteni ole[
plne produkovat. Nemusi byt odstave-
u stale vetsiho poctu flrem, ktere [sou sl dobre
no.
vedomy [e[iho vyznamu pro zvyseni ekonomlky
zvysu[e uclnnost stro[, protoze nedo-
a kvallty provozu. Z toho takeplynou vyrazneuspo-
chazi k vypadkm, zpsobenym napr.
ry naklad za udrzbu zarizeni, nakup ole[,v tlsi-
zanesenim ventll, vydrenim valceatd.
cich/stotlsicichLUP rocne.
sezarizenim lzepracovat vsudetam, kde
[e potreba za[lstlt clstotu systemu,
Konzultace a poradenstvi k zavedeni teto progre-
pripadne ole[ovych naplni, tzn. l provo-
slvni technologle [sou samozre[mosti. vse [e
zech tezkeho stro[irenstvi, keramlckem
chraneno nemeckym a evropskym patentem.
prmyslu, letectvi, automobllovem
Zarizeni dlsponu[i CL a TUv certlflkatem a splnu[i
prmyslu atd.
podminky Zakona Prohlaseni o shode.
odstranu[e vodu z ole[e do 500 ppm bez
Oldrlch wlesner, bokl-TZ
snizeneho efektu clsteni.
Mlchael Prless, Prless GmbH
ve vyclstenem ole[l [e obsah vody cca
l00ppm
moznost odstranlt
vodu z ole[e, eko-
nomlckedo l%
by-pass pri po[ky
umoznu[i zacho-
vat konstantni tlak
vnadrzl
rychla navratnost
vlozenych prostred-
k
vyuzltim elektronlky se

boki-7Z
8ozetlce 54, 399 0l Mllevsko, CZ
Tomas Kara-|vansky, tel.: +420 737 l8l 949,
Oldrlch wlesner, tel.: +420 604 269 l7l
e-mall: lnfoQbokl-tz.cz
www.boki-tz.cz
Zveme Vs ve dnech
do nas expozice v haIe V, stnek 026
29. 9. - 3.10. 2014
na MSV rno
7ribo7echnika 5/2014
45
takychto velkych otackovych hodnotach sa uz 0brbacie stroje pre HSM
vyzadu[u speclalne obrabacle stro[e alebo naklad- Nastup HSM (Hlgh Speed Ma-
neupravy stava[uclch stro[ov. chlnlng) technologleso sebou prl-
nasa nove naroky v oblastl kon-
strukcle obrabacich stro[ov. |de 17
o uplne nove koncepcne rlesenla |SCAP prlnasa SP|N1LT - unlkatne patentovane
a lch agregatov. Na obrabanle zarladenle, prenastro[es malym prlemerom, poha-
mensich suclastok su potrebne nane chladlaclm medlom vlastneho obrabacleho
mensle nastro[e a prl pouzlti stro[a, na ktorom [elmplementovane, prlcom otac-
progresivnych reznych materla- ky vretena stro[a mzu nadobudat male hodnoty
loch nastro[ov sa uroven reznych blizlacesa a[ k nule. Nove,SP|N1LT vretena" su urce-
parametrovposuva k vyssim hod- ne pre polo - a dokoncovacle obrabacle apllkacle,
notam. Napr. na obrabanle ocelo- ako [efrezovanle, vrtanlea brusenle. SP|N1LT nle[e
vych casti forlem, beznevc (l50- urceny ako nahrada vretena stro[a, ale skr ako
250) m/mln, budu (prl prlemere upgrade exlstu[uceho stro[a. Poskytu[e vyssi
nastro[a D 3,0 mm) vychadzat vykon, lntenzivne[sle obrabanle, vysslu kvalltu
otacky na vretene n l000 . vc/ n . povrchu a spsobu[e predlzenle zlvotnostl
D (l5 923 - 26 540) ot/mln. Prl nastro[a. Otacky vretena [e mozne kontrolovat
SPIN
5/2014 7ribo7echnika
46
Estet|ck rove vrobkov je podm|enen t|okomtrhu o vyzoduje |ntenzv-
ny |novocn cyk|us. Dnes je vcs|no vrobkov beznej dennej spotreby vyr-
bonz p|ost|ckch hmt ||sovonm. Vrobo||sovod|e|, |or|emozpust|ek pre
mens|e vrobky, tok, oko je osobn e|ektron|ko, mob||n te|e|ony, je no
progrome spec|o||zovonch d|e|n o prevdzok. M|n|otur|zc|o vrobkov
o pouz|t|e exot|ckch moter||ov s| preto vyzoduje |ntenz|||kc|u reznch
porometrov.
Fych|c:I : penicze
Fre HSM - vysokorch|ostn obrbon|e
uz bez spec||neho obrboc|eho strojo
valcove s prlemerom stopky 20 mm, ktore
prostrednictvom (wlreless) bezkontaktneho pre-
mozno upnut do LP32l9- 20utesnenych kllestln.
nosu. SP|N1LT[evybaveny on-llnezobrazenimsku-
tocnych otacok nastro[a prl obrabani. Autonomny
Pre lmplementaclu na stava[ucl CNC obrabaci
dlsplay zobrazu[etleto hodnotyvrealnom case.
stro[ [enutnesplnlt nasledovnepozladavky:
Prletok chladlace[ kvapallny cez hlavnevreteno
Vyhody
stro[a.
Kratsi cas obrabanla - vysoka posuvova
vysokotlakove chladenle: mlnlmalne 20 bar,
rychlost vdsledku vysokeho poctu otacok.
max 40bar, odporucany rozsah (25-35) bar.
vysoka uclnnost - az o 65 % zvysenle
Prletok: mlnlmalne l2 l/ mln, odporucany
produktlvlty v porovnani s obrabanim na kon-
rozsah (l8- 25) l/ mln.
vencnom ,nizkootackovom" stro[l.
Uroven flltracle chladlace[ kvapallny: mlnl-
Uspora energle - vreteno stro[a [e v neclnnostl,
malnel00 m.
zatlal co [eSP|N1LT vprevadzke.
vysoka presnost - vynlka[uca
kvallta povrchuvdakaoptlmallzo-
vanym podmlenkamobrabanla .
Plug & play - [ednoducha
lnstalacla na exlstu[uclch stro-
[och bez ake[kolvek upravy.
Predlzena zlvotnost nastro[a -
ako dsledok optlmalnych rez-
nych podmlenok a lntenzivneho
tryskoveho chladenla.
Moznost obrabat a[ na stro[och s mlnlmalnyml
0bIast vyuzitia
(5 -l0) ot/mln., alebo nulovyml otackaml hlavne-
SP|N1LT zarladenle by malo byt vyuzivane pre
ho vretena.
apllkacleso stopkaml nastro[ov do 6mm preucln-
Text: Peter Tapa[, 8ranlslav Sefcovlc, |SCAP SP
ny prlemer nastro[aaz do prlemeru 3,5mm. Mzu
byt apllkovane na rznych CNC obrabacich
stro[och s vnutornym chladenim vretena s ml-
nlmalnym tlakom 20bar.
SP|N1LT [e k dlspozicll v troch typoch upnutla na
vreteno obrabacleho stro[a:
|ntegralne 8T30, 40, D|N6987l 40, CAT 40,
HSK63, CAMP|X C5, C6.
|ntegrovany LP32 kuzel so speclalnou utaho-
vacou matlcou, vhodny pre vsetky standardne
LP32ukoncenla vretlen.
7ribo7echnika 5/2014
47

vton|e no ssttuhu ltezovon|e no ssttuhu ltezovon|e
ISCAR SR, s.r.o.
k muzeu 3
010 03 ZiIina, SL0VAkIA
7eI: +421 (0) 41 5074301
e-maiI: info@iscar.sk
Pozyvame Vs
pocas MSV rno na nvstevu
nasej expozcie v haIe F, stnok 45
29. 9. - 3.10. 2014
www.iscar.sk
Konstrukcne keramlcke materlaly dostou a prlaznlvyml trlbologlckyml vlastnostaml,
nlektoryml svo[lml vlastnostaml ako [e nizky koeflclent trenla, vysoka oteruvzdor-
prevysu[u vlastnostl kovov a lch nost, dobra odolnost vocl zadleranlu a pod.
zllatln. Dokazu lch nahradlt v apll- Pouzltle keramlckych materlalov pre apllkacle
kaclach, prl ktorych su vlastnostl v motoroch [e zau[imave na[ma z hladlska trenla
kovovnedostacu[uce. a opotrebenla v dvo[lcl keramlka-keramlka alebo
Konstrukcna keramlka [e urcena ocel-keramlka. Priklady apllkaclekeramlckych dlel-
predovsetkym pre pracu vo vy- cov v trlbologlckych uzloch v spalovacom motore
sokotepelne namahanych kon- su uvedenevtab. l.
strukcnych uzloch , resp. na vyro-
bu nastro[ov pracu[uclch casto- keramicky ventiI
krat v extremne narocnych pod- Lfekt vyuzltla keramlckych
mlenkach. Od tychto materlalov castl motora llustru[e pri-
sa vyzadu[e vysoka tvrdost, oteru- klad vyroby keramlckeho
vzdornost, odolnost vocl oxldacll, ventllu (obr.l). Prl vhodne[
chemlcka stablllta, odolnost vocl konstrukcll znlzu[u kera-
creepu a tepelnym sokom alezaro- mlcke suclastky vo ventllo-
ven a[ dostatocna hodnota lomo- vom rozvodezotrvacneslly,
ve[ huzevnatostl. reduku[u trecle slly a zlep-
1ednym z na[atraktivne[sich kera- su[u stupen plnenla mo-
mlckych materlalov pouzivanych tora. Z toho vyplyva moz-
v automoblloch [e nltrld kremika, nost zvysenla poctu otacok
ktory sa vyznacu[e vysokou tvr- a vykonu, pripadne uspory
Snohou kozdho outomob||ovho vrobcu je zskof s| svojho zkoznko. Io
je h|ovn dvodpreco vrobcovenuje znocn pozornosf vvoju o op||kc|
novch moter||ov o techno|og|. K|os|cky vyrbon kovov sc|ostky uz
v scosnost| v mnohch prpodoch n|e s schopn sp|of pozodovon pre-
vdzkov nroky. I tohto dvodu socoroz v|oc dostvojdo popred|onov
konstrukcn moter||y, ktor mojpredpok|ody sp|of nrocn poz|odovky
nojm z h|od|sko mechon|ckch o tr|bo|og|ckch v|ostnost. Medz| tokto
moter||ypotr oj konstrukcnkerom|konobze S| N , S|C oIrO .
3 4 2
5/2014 7ribo7echnika
48
Kerom|ck moter||y
v outomob||ovom pr|emys|e

Suclastka


vyrobca
motora


Typ motora


Datum
zavedenla


vyhody

Patka vahadla ventllu
Mltsubushl
Nlssan
s lskrovym zapalovanim
l984
l987
mensle opotrebenle
vedenle vstrekovace[ dyzy Cummlns dlesel l989
mensle opotrebenle,
nlzsla hodnota emlsli
Gulka nastavu[uca pallvovu dyzu Cummlns dlesel l992 mensle opotrebenle
Castl hlavneho valca tlakove[
brzdy namahane na oter
Cummlns

dlesel

l993

mensle opotrebenle


7oo. 1 Al|lc|o 5| N v solovoclch mototoch
3 4
Oot. 1 letom|cl vent|l




pohonnych hmt, a to prl sucasnom zlepseni kva- [a z vysokopevne[ ocele su ovlnute uhlikove vlak-
llty vyfukovych plynov. Keramlckeventlly v porov- na. Zotrvacnik [e ulozeny v ocelove[ skrlnl, v ktore[
nani s kovovyml su lahsle. Merna hmotnost ocele musi byt vakuum, co [e zabezpecene speclalnyml
-3
[e 7,9 g.cm , kym merna hmotnost Sl N [e lba tesnen lam l. vakuum [e potrebne z toho dvodu,
3 4
-3
zeprl obvodove[ rychlostl zotrvacnika Mach 3,3by
3,2g.cm . vzhladom na lch nlzslu zotrvacnu hmot-
vplyvom vzduchoveho trenla doslo k prudkemu
nost, mzu byt klukovy hrladel a s nim suvlslace
narastu [eho teploty az na 400 C. Kedze mazanle
castl motora mensle. 1e mozne usetrlt 4 -l0 kg
[e vo vakuu velml obmedzene, hrladel sa pohybu-
hmotnostl motora v zavlslostl od poctu ventllov.
[e na hybrldnych keramlckych lozlskach - keramlc-
Pomerne vysoka cena keramlckych ventllov
kegulky a ocelovekruzky (obr. 2).
zabranu[evsucasnostl serlove[ vyrobe. vyznamnu
ulohu bude zohravat apllkacla keramlckych ventl-
keramicke piestne kruzky lovvhybrldnych motoroch.
Dalsle keramlcke suclastky, ktore su v sucasnostl
predmetom zau[mu su
Lozisk
keramlcke plestne kruz-
Kovokeramlcke (hybrldne) lozlska sa v automobl-
ky (obr.3). Prl novsich
lovom prlemysle vyuziva[u na doslahnutle dlhse[
postupoch sa na plestne
zlvotnostl a vyssich vykonov. vyrobcovla spalova-
kruzky apllku[u keramlc-
ke alebo kovokeramlcke
povlaky. Tle sa nanasa[u
pomocou plazmoveho,
alebo lonoveho luca.
Keramlcke plestne kruz-
ky musla vyhovovat vla-
cerym krlterlam. Predovsetkym musla poskytovat
vysoku odolnost protl zadleranlu, vysoku odol-
nost protl vylamovanlu, vysoku pevnost, vysoku
odolnost protl korozll a to prl nizkych vyrobnych
nakladoch.
Dalsiml predstavltelml keramlckych konstrukc-
nych materlalov vyuzivanych v automobllovom
prlemysle su materlaly na baze karbidu kremka. cich motorov sa snazla o zvysovanle uclnnosti
Ma podobne vlastnostl ako nltrld kremika, ale agregatov hlavne pomocou preplnovanla.
vyznacu[e sa lepsou odolnostou vocl opotrebe- Turboduchadla su vsak zarladenla, ktore su tepel-
nlu. Z tohto dvodu [e pouzivany v keramlckych ne velml namahane a ulozenle hrladela sl vyzadu-
brzdach a spo[kach. [e velml spolahllve mazanle. Hybrldne lozlska sa
tym stava[u stalevlac vyhladavanym rlesenim. Dal-
siml zarladenlaml su ulozenla hrladelov v prevo- keramicke brzdne kotuce su vyrobene z karbldu
dovkach, ulozenla nabo[ov kolles alebo a[ hlavne kremika spevneneho uhlikovyml vlaknaml
lozlska ulozeni klukovych a vackovych hrladelov. (obr. 4). Uspesne sa
v te[to dobe [e znlzovanle neprlaznlvych odporov apllkovall na spor-
a z toho vyplyva[uca ekologla hlavnym aspektom tovych a luxusnych
prl navrhovani motorovych vozldlel. Ako priklad cestnych motoro-
praktlckeho pouzltla keramlckych lozisk v naroc- vych vozldlach zna-
nych prostredlach sa da pouzlt apllkacla tychto clek Mercedes, Pe-
ulozeni vzarladenlach, ktoresluzla na rekuperaclu rrarl, Porsche, Audl
klnetlcke[ energle prl brzdeni v serlovych a prete- a Lambor ghl nl .
karskych vozldlach. Mechanlcky system lntegro- 1edlnym llmltu[u-
vany k prevodovke vozldla zachytava klnetlcku clm faktorom tych-
energlu prl spomalovani a brzdeni a uvolnu[e [u to brzdnych kotu-
prl akceleracli. System vyuziva technologlu zotr- cov[elch velml vyso-
vacnika, ktory [e doplneny o varlator. Okolo nabo- ka cena.



7ribo7echnika 5/2014
49
Oot. 3 letom|cle |estne
ltzly o |est


Oot. 2 lyot|Jne loz|slo
Oot. 4 8tzJo s letom|clm
otzJnm lotcom znocly AuJ|
vyhody keramlckych brzdnych kotucov:
vysoka odolnost protl oteru - predstavu[eaz 4x
dlhslu zlvotnost,
vysoky brzdny vykon,
zvysena odolnost vocl znlzovanlu brzdneho
uclnku prl opakovanom brzdeni,
nlzsla hmotnost oprotl klaslckym ocelovym
kotucom.
keramicke trecie spojky patrla medzl na[novsich
predstavltelov v apllkacll keramlckych materlalov
v automoblloch, predovsetkym v sportovych
a zavodnych, ako napr. monoposty Pormule l,
vozldla Pla GT a pod. Spo[ku vyuziva[ucu keramlcky
materlal pouzlla a[ spolocnost Porsche vo vozldle
Carerra GT (obr. 5). |ch hlavnou vyhodou [e uspora
hmotnostl az o 50%ako to udava flrma Porsche. Na
zaklade uda[ov Porsche, keramlcka spo[ka v auto-
moblle Carrera GT [e o polovlcu lahsla (3,5 kg) ako
konvencne vyrabana spo[ka vo vozldle 9ll Turbo.
Dalsou vyhodou [e [e[ pevnost oblozenla ktora [e
az 3 000 MPa. 1e[ zlvotnost [e ovela vyssla ako prl
beznych spo[kach.
Oblozenle sa vyraba z karbldu kremika spevnene-
ho uhlikovyml vlaknaml, co zarucu[evybornu odol-
nost protl opotrebenlu a vysoku tepelnu odolnost.
Tato trecla spo[ka [e na[mensla v trlede superspor-
tovych automobllov. vyroba tychto spo[ok [e
pomerne zlozlta, co sa odzrkadlu[e na lch vysoke[
cene. To [e hlavny dvod preco sa zatlal pouziva[u
len vsportovychautomoblloch.
|ng. Zuzana Gabrlsova, PhD.,
|ng. Alena 8usllova, PhD.
Ustav technologli a materlalov
S[P STU v 8ratlslave
5/2014 7ribo7echnika
50

Oot. 5 5ojlo s letom|clm| tteclm| elementom| znocly
Potsche
Na kullckovych sroubech zavlsi presnost poloho-
vani llnearnich posuv na obrabecich stro[ich.
K dosazeni pozadovane presnostl [e treba vysoce
presnych kullckovychlozlsek. Dvourada kullckova
lozlska s kosouhlym stykem [ednoznacne proka-
zala svo[l skvelou vykonost v techto apllkacich.
1ako predni svetovy vyrobce kullckovych sroub
a vallvych lozlsek, spolecnost NSK vyuziva ne[mo-
derne[si vyrobni a materlalove technologle tak,
aby kontlnualneoptlmallzovala vykonnost a pres-
nost techto komponent.
S radou 8S8D ma[i vyrobcl obrabecich stro[
pristup k lozlskovym [ednotkam, ktere se mohou
pochlublt kompaktni konstrukci a snadnou mon-
tazi. 1edna se o dvourada kullckova lozlska s ko-
souhlym stykem sestykovym uhlem 60 vuspora-
dani do "O"(zady k sobe).
Konstrukce umoznu[e absorbcl velml vysokych
axlalnich zatizeni v obou smerech. Obe rady lozl-
sek [sou vcl sobe predepnuty, coz za[lstu[e vyso-
kou presnost a tuhost pohonneho system.
Lfektlvni kontaktni tesneni lozlska se vyznacu[e
nizkym trenim a vyvlnem tepla.
Modern obrbc stroj e vyzoduj
ku||ckov srouby, kter jsou schopny
presn, rych|e o e|ekt|vn po|ohovot
obrobek nebo cst| stroje. Konstrukce
o porometry |oz|sek rody 8SFJ8SN od NSK
sp|uj tyto pozodovky.
Loz|sko pro





Pada lozlsek 8S8D [e dostupna ve dvou provede- vyrobnim zavode v Peterlee (UK). v soucasne
nich, prirubove provedeni vne[siho krouzku rady dobe [sou evropske prode[ni aktlvlty NSK podpo-
8SP umoznu[e primou montaz [ednotky na stro[, rovany vyrobniml zavody v Anglll, Polsku
rada 8SN[eurcena pro standardni montaz dotele- a Nemecku, loglstlckyml centry v Holandsku, Ne-
sa. Lozlskove [ednotky [sou dodavany s tukovou
naplni za[lstu[ici dlouhou zlvotnost, u obou pro-
vedeni [emoznost domazavani.
Lozlskove [ednotky rad 8SN/8SP umoznu[i svym
uzlvatelm snadnou a rychlou montaz. Namisto
kompllkovane lnstalace spo[ene s nastavovanim
predpeti dvou samostatnych [ednoradych kullc-
kovych lozlsek s kosouhlym stykem mohou nyni
vyrobcl obrabecich stro[ pouzivat vysoce kvallt-
ni kompaktni [ednotky, [e[lchz predpeti [e [lz
nastaveno z vyroby.
0 spoIecnosti
mecku a Anglll a technologlckyml centry Spolecnost NSK (Nlppon Selko Kabushlkl Kalsha)
v Nemecku, Anglll, Prancll a Polsku. Spolecnost zaha[lla svou clnnost v roce l9l6 a vyroblla prvni
rovnez dlsponu[e rozsahlou siti autorlzovanych kullckova lozlska na uzemi 1aponska. Za dobu sve
dlstrlbutor. exlstencespolecnost NSKLtd. vyvlnula kompletni
sortlment lozlsek, ktera se prodava[i po celem
svete a velkou merou prlspela k vyvo[l v rznych Charakteristiky produktu
odvetvich ekonomlky a k pokroku v oblastl tech- Dvourade lozlskove [ednotky s kosouhlym sty-
nlky. kem
NSK vyuzlla svo[l odbornost a zkusenost rovnez Stykovy uhel 60
prl vyrobe presne llnearni technlky, komponent Kontaktni tesneni s nizkym trenim
pro automobllovy prmysl a vyrobk z oblastl S mazacim tukem
mechatronlky. Od roku l960 spolecnost NSK Montazni otvory pro primou montaz (8SP)
aktlvne pronlka na zahranlcni trhy. v soucasne
dobe ma NSK vice nez 26 tlsic zamestnanc Vyhody produktu
v 29 zemich a sve produkty vyrabi ve vice nez Absorpceaxlalnihozatizeni vobou smerech
30zavodech po celem svete. Moznost domazavani behem provozu
v roce l963 byla otevrena prvni evropska poboc- Snadna montaz
ka NSKvnemeckem Dusseldorfu, vrocel976spo- vyrobcem nastavene predpeti
lecnost zaha[u[e vyrobu v prvnim evropskem Text a foto: NSK




7ribo7echnika 5/2014
51
podporu
ku||ckovch sroub
kontakt pro Ceskou repubIiku :
AIes oda
7eI./Fax: +420 545 216 428
MobiIe: +420 724 796 102
-maiI: boda-a@nsk.com
Web: www.nskeurope.com
kontakt pre SIovensku repubIiku :
MirosIav Matasovsky
7eI./Fax: + 421 35 641 8541
MobiIe: + 421 907 263 257
-maiI: matasovsky-m@nsk.com
Web: www.nskeurope.com
omezena a maxlmum dosahovanych tvrdosti
1lz ve fazl navrhu soucastky by
[e okolo 50 HPc pro materlaly do l0 mm tloustky
se mel konstrukter zamyslet nad
steny)
otazkaml tyka[iciml se zvoleneho
2 Hridel z materlalu ll l09, llbovolna delka -
materlalu. Casto se stava, ze kon-
cementovat x mm, kallt a popustlt, dodrzet
strukterm, kteri vetslnou nema[i
hzivost 0,05 mm (kdyby mel nekdo povedomi praxl anl vzdelani v oboru tepel-
o tom, ze ll l09 [e vyrabena [ako neuklldnena neho zpracovani, [e k dlspozlcl
ocel, dvodll by, zedeformacena hridell budeprav- [akasl prirucka materlal z polovl-
depodobnevradu l nekollka mm) ny mlnuleho stoleti, nebo v lep-
3 Nozez materlalu l93l2, sirka l00mm, delka sim pripade z doby o neco poz-
500 mm, tloustka l0 mm - kallt a popustlt na de[l. Takovy konstrukter potom
zna pouze materlaly CSN l2 050, X HPc, dodrzet rovinnost do 0,1 mm (kdyby
l4 220, ll l09, l9 3l2 a l9 436. s l ko nstrukter l technolog uvedomlll, ze vsechna
O tom, ze exlstu[i velml kvalltni pnuti vnesena do materlalu se vyrelaxu[i prl tepel-
l zahranlcni ekvlvalenty, rzne nem zpracovani, tak by uvazovall s vetsiml pridav-
mlkrolegovane modlflkace nebo ky na brouseni, zvlast pokud nozenebyll mezlope-
dokonce ocell vyrabene [lnou nez racnezihany)
konvencni metodou, nema[i anl 4 Noze s vybrousenym ostrim z materlalu
l9 436 kallt a popustlt na 63 HPc, po prvnm zdani. vysledkem [e draze vyrobe-
na soucastka, ktera prl[dena tepel- pouzit se ostr vyIamuje (kdyby mel konstruk-
ne zpracovani s pozadavkem ter moznost vldet pod mlkroskopem karbldy
napr.: ,vellkostl Gronska", tusll by, ze pouzlti tohoto
l Soucastka o prmeru 50 materlalu pro soucastky s tenkym ostrim,
mm, delka l00 a vice mm, malyml zuby cl podobnyml tvary, povede k [e[lch
plnostenna z materlalu l2 050 - okamzltemu vylamovani)
58 HRc 5 Soucastka z materlalu l4 220 urcena kallt a popustlt na (kdyby
k cementacl a kaleni ma na povrchu drazku pro se nekdo obtezoval podivat do
materlalovych tabulek, z[lstll by, pero. Drzka byIa obrobena na cisto a po kaIen
ze pro kalltelnost l2 050 [e velml
se sthIa nebo rozthIa (aha, zase nlkdo nlc

V prox| tepe|nho zprocovn se costo setkvme s ,rek|omocem|", kter se
tkoj nepr|mren krtkho z|votnho cyk|u soucstky. Ikoznk se
zprov|d|odomnv, ze nov|n je neodborn proveden tepe|n zprocovn.
Io je, bohuze|, ve|m| cost omy|. No kvo||t tepe|nho zprocovn
somozrejm ve|m| z|ez, presto sebe|eps tepe|n zprocovn nemze
o nedokze retusovot chyby, kterch se dopust||| konstruktr| c|
techno|ogov pr| vo|b moter||u o predep|sovn techno|og|e tepe|nho
5/2014 7ribo7echnika
52
V||v zvo|enho tepe|nho zprocovn
no z|votnost soucstek o nstroj

VIN-NEVIN I FkAXE IEFELNHO IFkACOVN
cneL


netusll o teorll deformaci v tepelnem zpracovani). kesnizeni zlvotnostl). Sladlt vsechny tyto predpo-
6 Hridel llbovolneho rozmeru z llbovolneho klady neni [ednoduche a [e proto dobre vedet, co
nltrldovatelneho materlalu s vnltrni dirou H7 se lze nebo nelze ocekavat od tepelneho zpracova-
ni: ma nitridovat 0,4 mm tak, aby vnitrn dra
l 1e nalvni domnivat se, ze dosahneme zstaIa nezmenen (neni pridavek pro zmenu
tvrdostl, ktere [sou mlmo moznostl zvoleneho rozmeru). Hridel nebyla nl[ak mezloperacne ziha-
materlalu. Spravna volba materlalu [e zakladem na (problem [e ste[ny [ako v predchaze[icim bode,
uspechu! 1e dobre udrzovat sl prehled l o zahra- navic [e potreba vedet, ze prl nltrldacl vzdy naros-
nlcnich znackach oceli a [e[lch pouzlti. 1edna znac- terozmer soucastky alespon vradu 0,0lmm).
ka ocell mze mit velml rozdilnou kvalltu podle
toho, ktera hut [i vyroblla. Pokud [de o nastro[ove Priklad by se dala uvest cela rada, dokonce
materlaly, exlstu[e na trhu ple[ada oceli vyrabe- bychom mohll obodovat [e[lch nesmyslnost.
nych praskovou metalurgli (vyborne nahrazu[i Zamerem vsak [e ukazat na techto prikladech, ze
napr. PO s mene vhodnou karbldlckou struktu- chyby, ktere [sme popsall, vzdy povedou k fatalni-
rou), dale o moznostl uzlti mlkrolegovanych oce- mu snizeni zlvotnostl soucastky, nekdy do[de k [e[i
lich napriklad borem, ktere pomohou tam, kde [e llkvldacl driv, nez se vbec pouzl[e. Chyby vsak
za normalnich okolnosti mala prokalltelnost byly ve vsech uvedenych prikladech udelany [lz
a potrebu[l pouzit nizkolegovanou nebo nelego- mnohem drive, nez se prlstoupllo k tepelnemu
vanou ocel. zpracovani. A tepelnym zpracovanim se [lz nedalo
2 Neumime zazraky, ktere lze nazvat [ako bez nlc zachranlt.
deformacni tepelne zpracovani. Doporucu[l kaz-
demu absolvovat alespon zakladni semlnar pora-
dany kazdorocne Asoclaci pro tepelne zpracova-
ni kov na tema ,Deformace v tepelnem zpraco-
vani" nebo semlnar ,Co by mel vedet konstrukter
o tepelnem zpracovani".
3 vynechanim mezloperacniho zihani neu-
setrite! Zmeny rozmer nastanou o to vetsi
behem flnalniho tepelneho zpracovani.
4 vynechanim pridavk na brouseni take neu-
setrite! vzdy nastane ne[aka deformace, [de [en
o to [aka. Spolupraci s kalirnou nebo odbornikem
na tepelnezpracovani vsak lzepridavky optlmall-
zovat.
5 Zazraky se nede[i. Materlal nakoupeny ve
spatnem vychozim stavu (velkeprlmarni karbldy,
dendrltlcka struktura a podobne nehomoge-
nlty) nelze naslednym tepelnym zpracovanim
opravlt!
1ak z podnadplsu vyplynulo, nema tento
prispevek detallne analyzovat priclny nizke zlvot-
nostl dil, ktere prochaze[i tepelnym zpracova-
nim. Cilem bylo poukazat na neustale se opaku[i-
ci zasadni nedostatky v konstrukcni a technolo-
glckedokumentacl, sekteryml sekalirny setkava-
[i a temer denne se s nlml musi vyporadavat. Tyto Ma-ll soucastka stesti, ze [e vyrobena z vhodneho
nedostatky vazne llmltu[i volbu technologle materlalu, vhodnyml technologlckyml postupy,
tepelneho zpracovani a [sou steze[ni prl hodno- zpracovana vhodnou technologli tepelneho zpra-
ceni vllvu tepelneho zpracovani na zlvotnost covani, pak obvykle neni dvod, aby [e[i predpo-
soucastek a nastro[. kladana zlvotnost nebyla dodrzena (za predpokla-
|ng. Petra Prlknerova, |ng. Otakar Prlkner du, zene[dek havarll nebo [lnym vllvm vedoucim









7ribo7echnika 5/2014
53

Noze z motet|lu 19 312 - zloznll nem ilJovel
no otousenl o tol ozoJuje lol|t ,oez Jelotmocn l
Cementovot 3 mm, lol|t oez Jelotmocn o JoJtzet tozmt
vn|tinlch Jtl
Povrch soucastl [e bombardovan kullckaml, ktere Technologle tryskani [e [ednou
psobi [ako drobna kladivka a mechanlcky tuto z ne[rozsirene[sich mechanlckych
povrchovou vrstvu zpevnu[i. Po urclte dobe stag- uprav povrchu. Tryskani ma velke
nace se zacina opet pro[evovat o tuto apllkacl zvy- uplatneni ne[en [ako preduprava
seny za[em. 1e to zpsobeno predevsim tim, ze povrchu pred nanasenim ochran-
kullckovani za[lstu[e prl mlnlmalnich nakladech nych povlak protl korozl, ale l [a-
podstatne zvyseni nekterych mechanlckych, ale ko konecna uprava pro zlepseni
l koroznich vlastnosti [ako [e vrubova houzevna- mechanlckych vlastnosti materla-
tost, odolnost protl unave, opotrebeni, snlzu[e lu. vlastni efekt tryskani se usku-
nebezpeci korozniho praskani, mezlkrystalove tecnu[e vrhanim drobnych caste-
koroze apod. Zlepseni mechanlckych vlastnosti
zarucu[e zvyseni zlvotnostl soucasti, vyssi spolehll-
vost, popripade umoznu[e zmenseni rozmer
a hmotnostl soucasti nebo pouzlti menekvalltniho
materlalu prl zachovani ste[ne zlvotnostl. Kullcko-
vani se rovnez pouziva k tvarovani casti nebo ce-
lych dil, k odstranovani porovltostl apod. Dnesni
uroven technologle kullckovani [e na kvalltatlvne
vyssi urovnl. 1ekladen draz predevsim na prisnou
kontrolu vlastniho procesu a optlmallzacl para-
metr kullckovani.
0bIast nejcastejsho vyuzit:
- pruzlny (sroubove, llstove) cek tryskaciho prostredku velkou
- torzni tycea hridele rychlosti na povrch predmetu.
- hnaci ustro[i (ozubena kola a hridele, pastorky) Dopadem castlc na predmet se
- o[nlce meni klnetlcka energlena pracl for-
- lopatky turbin mou opracovani nebo tvareni
- dily pro letecky prmysl z lehkych slltln povrchovevrstvy.
- svary
1aky je rozdI mezi kIasickym
Kullckovani se od klaslckeho tryskani llsi prede- trysknma kuIickovnm
vsim tim, ze zde [sou pouzivana kulata zrna tryska- Tvareni povrchove vrstvy otryska-
ciho prostredku. 1lz maly obsah nekulatych castlc vani m kul ovl tyml castl ceml
mze negatlvne ovllvnlt vysledny efekt. Castlce tryskaciho prostredku [e zname
urychlene pneumatlcky nebo mechanlcky dopa- pod nazvem kullckovani nebo bro-
da[i velkou rychlosti na povrch soucastl. 8ehem kovani (angllcky shot-peenlng).
Spo|ecnost 1.Iousesk s.r.o. se spec|o||zuje no poskytovn s|uzeb v ob|ost| tryskn
o ns|ednch povrchovch prov. Frce ve vzkumu, d|ouho|et zkusenost|, pocet
reo||zoc o rznorodost zokzek jsou dostotecnou zrukou pro nose zkoznky. Frovoz
spo|ecnost| je vyboven mnozstvm rznch zorzen, kter umozuj otryskvot soucst|
v s|rok sk|e tvor, ve||kost | moter||. V prpod op||koc u zkoznko d|sponujeme
mob||n tryskoc techn|kou. Vts|no tryskocch zorzen o prs|usenstv je konstruovno
ovyrbnonos spo|ecnost oto umozuje pruzn reogovot nopozodovkyzkoznko.
5/2014 7ribo7echnika
54
Iechno|og|e tryskn joko konecn
provo povrchu [ku||ckovn}


velml kratkeho casu narazu psobi lokalni velml vrstve zmensu[i nebo [e[ dokonce meni na priznl-
vysoka sila, ktera zpsobu[e plastlcke pretvoreni ve tlakove. Protoze skoro vsechna poskozeni
povrchu. Prl dopadu vytvori castlce v povrchu korozni unavou nebo koroznim praskanim vznlka-
malou prohluben, pod kterou dochazi k plastlcke- [i na povrchu soucastl, pro[evu[e se priznlvy efekt
mu toku a natahovani povrchovych vlaken (obr.l). zpevneni povrchove vrstvy a psobeni tlakoveho
vnltrni vlakna, ktera ne[sou napinana nad mez klu- napeti l prl techto nebezpecnych namahanich.
Meren intenzity kuIickovn
Ucelem kullckovani [evytvorlt rovnomernou zpev-
nenou vrstvu, ktera zavlsi na lntenzltekullckovani.
Tato lntenzlta se neda zachytlt primou cestou.
1ednim z neprimych zpsob mereni [e metoda
podle 1. O. Almena. Postup spociva v tom, ze se
normallzovany merici pasek ([eho rozmery, tak
zu, sl uchovava[i pvodni pruznost a brani vdllata- l [akost materlalu a tepelnezpracovani [sou presne
cl povrchovym vlaknm. Dochazi k vytvoreni rov- stanoveny) upne do rovnez normallzovaneho
novahy, prl ktere relatlvne tlusta vrstva vnltrniho pripravku a takto se vystavi uclnku dopada[icich
materlalu drzi nizkym tahovym napetim tenkou castlc tryskaciho prostredku. Po otryskani sepovo-
povrchovou vrstvu ve stavu vysokeho tlakoveho li upinaci srouby pripravku a zkusebni destlcka se
napeti (obr.2). Do[de-ll k zatizeni soucasti vne[si vy[me. Z dvodu vznlku pnuti se destlcka po uvol-
sllou, bude vysledne napeti rovno algebralckemu neni prohne. Prhyb slouzi [ako meritko lntenzlty
souctu zbytkoveho pnuti po kullckovani a napeti kullckovani. Meri se [ednoduchym lndlkatorovym
zpsobeneho zatizenim. vyslednerozlozeni nape- pristro[em (obr. 4).
ti [eznazorneno na obr. 3.
l- zbytkovepnuti po kullckovani
2- napeti od vne[siho zatizeni
3- vyslednenapeti
Pro vznlk a sireni trhlln [sou vzdy nebezpecna taho- Uda[e o lntenzlte kullckovani se tedy provadi for-
va napeti v povrchove vrstve. Zmeny zpsobene mou vysky prhybu na normovane zkusebni des-
kullckovanimtoto tahove namahani v povrchove tlcceAlmenova testu. Sledu[eme-ll vellkost prhy-




7ribo7echnika 5/2014
55
Oot.1 vl|v JooJu cst|ce
Oot. 3 vsleJne tozlozenl notl
Oot. 2 kozlozenl zoytloveho notl v tuiezu soucst|
o jeJnosttonnem lul|clovnl
Oot.4 Zusoo mienl tuhyou
1 - |nJ|ltotov ilsttoj
2 - milcl sel
bu v zavlslostl na case expozlce, ziskame saturacni ml castlceml. Z tohoto dvodu vznlkl po[em plos-
krlvku (obr. 5). ne pokryti, ktere vy[adru[e pomer mezl zasahy
pokrytou plochou a celou, kullckovanim upravo-
vanou plochou. Na obr.6 [e povrch s plosnym
pokrytim cca 55 %. Pro dosazeni vyssiho stupne
pokryti [e treba umerne prodlouzlt cas kullckova-
ni. Kontrola plosneho pokryti se ne[caste[l prova-
di pomoci lupy nebo mlkroskopu.
0ptimIn tryskac prostredek
1ednim z ne[dlezlte[sich parametr [e volba optl-
malniho tryskaciho prostredku. Pro kullckovani [e
ne[caste[l pouzivan ocelovy granulat o tvrdostl 46-
Doba kullckovani se provadi do dosazeni saturac- 53 HPC. Pro upravu nezeleznych materlal [ako
niho bodu. To [e takovy bod, ve kterem se vyska
oblouku nezvysu[e o vice nez l0%po zdvo[naso-
beni doby expozlce. v tomto bodenamerena hod-
nota prhybu odpovida stanovenelntenzltekullc-
kovani. Dalsi srovnavaci hodnoceni vychazi z pred-
pokladu, ze se kullckovani provadi ste[nou
rychlosti (tlakem vzduchu) a pod ste[nym uhlem
dopadu a pouzivane kullcky ma[i ste[nou vellkost,
hmotnost, tvar a tvrdost. 1estll-ze nemze byt
dosazeno predepsanelntenzlty kullckovani vesta-
novenem case, znamena to, ze rychlost tryskaciho
prostredku [e prills nizka, nebo [eho vellkost [e [sou Al, Mg nebo Tl vsak ocelovy materlal nevyho-
protl pvodnim parametrm mala. vu[e. Prl pouzlti oceloveho granulatu vznlka
Pro mereni [sou pouzivany trl normallzovane nebezpeci, ze na povrchu soucastl zstanou
tloustky zkusebnich pask (N, A, C) vhodne pro mlkrocastlce oceloveho materlalu, ktere mohou
rzne rozsahy lntenzlty kullckovani. Ne[caste[l se nepriznlveovllvnlt zlvotnost celesoucastl. v tech-
vyuziva typ destlcky ,A" (tloustka l,30 mm). to pripadech se dava prednost sklenenym (balo-
Podstatne sllne[si typ pasku ,C" se potrebu[e tam, tlne) nebo keramlckym kullckam. 1edna se o lnert-
kde se [edna o mereni vetsich lntenzlt kullckovani. ni materlal, ktery nezpsobu[e kontamlnacl povr-
Typ pasku ,N" se naopak vyuziva pro mereni chu. 8ez ohledu na materlal tryskaciho prostredku
malych lntenzlt napr. prl kullckovani hllnikovych musi byt abrazlvo vzdy kulate a ste[nomerne
slltln v leteckem prmyslu pomoci sklenenych vellkostl (dleM|L-S-l3l65C).
nebo keramlckych kullcek. Uda[e ziskane na vzor-
ku ,N" [sou prlbllzne trlkrat vetsi nez uda[e ze vzor- Pouzltelnetvary tryskaciho prostredku:
ku ,A", ktere [sou zase asl trlkrat vetsi nez uda[e ze
vzorku ,C". Doporucenepouzlti pask, kdy [emere-
ni ne[presne[si, [evrozsahu 0,l-0,5mm.
Nepouzltelnedeformovanetvary:
Nepouzltelneostrohrannetvary:
Technologle kullckovani ma velml slroke uplatne-
Prl kullckovani [enutne, aby byla rovnomernezasa- ni. 1eto predevsim tam, kdestavpovrchovevrstvy
zena cela pozadovana plocha soucastl dopada[ici- hra[e dlezltou roll v zlvotnostl cele soucastl.
5/2014 7ribo7echnika
56
Oot.5 5otutocnl li|vlo tuhyou slu no cose
Oot.6 Povtch s losnm oltytlm 100 o 55
8lahodarny vllv kullckovani se ne[vyrazne[l pro[e-
vu[eu naslednych dil:
vysledek kullckovani [e vsak ovllvnen celou radou
faktor. 1e[lch nespravnou volbou se nedosahne
maxlmalniho uclnku a v nekterych pripadech
mzedo[it l kezhorseni vlastnosti soucasti.
PrsIusenstv pouzvane pri kuIickovn
Almen sly N,A oC tomienl |ntenz|ty lul|clovnl

0chyllomt tomienl tuhyou
Notmol|zovon Jtzl Almen slu
Voo|lnl Jynom|cl tvtJomt
Potovnvocl tovoznl m|ltoslo
|ng.vladlmir Marek,
l.Tousenska s. r. o.
7ribo7echnika 5/2014
57
sroubove pruziny zvyseni zlvotnostl az o 1 000 %
ozuben koIa 1 000 %
torzn tyce 600 %
svary 200 %
ojnice 100 %

Moter||y budcnost| 1.cosf
No spec|||ck prpody so pouzvoj spec||-
ne urcen moter||y, ktor so vyznocuj
v|ostnosfom| zobezpecujc|m| dostotocn
z|votnosf ce|ej op||kc|e. Novovyv|nut
moter||y prevysuj v|ostnost| k|os|ckch
moter||ov, h|ovne co sotko|ch hmotnost|,
pevnost| oopt|ckchv|ostnost.
AerogeI
Medzl zau[imave speclalne materlaly patri aerogel,
ktory sa nazyva zamrznuty dym alebo modry
dym. Obsahu[e 99,8 %vzduchu a vyzera ako pevna
-3
pena s hustotou do 3 kg.m . Na[lahsle verzle vyro-
bene v Lawrence Llvermore Natlonal Laboratory,
-3
Llvermore, Kallfornla doslahll hustotu len l,9 kg.m
-3
(hustota vzduchu [e l,2 kg.m ). Prvy bol vyrobeny
na zaklade SlO , dalsle na baze nanocastic uhlika
2
a Al O . Aerogel bol prlpraveny ako vysledok spo-
2 3
locneho vyskumu NASA a AspenSystems, |nc. vysu-
sanim gelu, tvoreneho zmesou oxldu kremlclteho
(SlO ), kvapalneho oxldu uhllclteho (CO ) a etanolu
2 2
v extremnych podmlenkach. Z te[to zmesl sa za
obrovskeho tlaku uplne odstranlla kvapalna zlozka
(superkrltlcke vysusenle). 1edlne tak nedoslo k zde-
formovanlu kremlclteho gelu a k zrutenlu kremiko-
vych bunlek. vznlklo teleso s nlekolkyml mlllardaml
krystalov kremika, ktore navza[om drzla sllne mole-
kulove vazby. Tento materlal ma vela pozoruhod-
nych vlastnosti vratane vysoko dendrltlcke[ struk-
tury, extremne nizke[ tepelne[ vodlvostl (od 0,03 do
-l
0,004w.mK ), co z neho robi vynlka[ucl tepelny lzo-
lant s teplotou tavenla l 200 C. Aerogel [e vdaka
svo[lm fyzlkalnym vlastnostlam na[lepsi tepelny
lzolant s na[menslou hustotou pevne[ latky.
Aerogel udrzi 2 000 nasobok svo[e[ vlastne[
hmotnostl.
|ng. Petra Kvasnova, PhD.
Unlverzlta Mate[a 8ela v 8anske[ 8ystrlcl
Aetoel(vlovo olo teeln |zolont
vz|oc| |oo 2 o tehlo (vtovo v-
z|oco 2,5 l
Pro mazani vallvych lozlsek [eurce- Mazn pIastickymmazivem
na slroka nabidka plastlckych Za normalnich provoznich podminek se pouziva
mazlv a ole[, a to vcetne tuhych plastlcke mazlvo pro mazani vallvych lozlsek vevet-
mazlv, napr. pro extremni pod- slneulozeni.
minky. volba spravneho mazlva ve srovnani s ole[em ma plastlcke mazlvo tu
zavlsi predevsim na provoznich vyhodu, ze se lepe udrzi v ulozeni, predevsim v ulo-
podminkach, t[. na teplotnim roz- zeni se slkmou nebo svlslou hrideli, a dale prlspiva
sahu, rychlostl a na vllvu okolniho k utesneni ulozeni protl vnlknuti neclstot, vlhkostl
prostredi. nebo vody.
|dealni provozni teploty lze dosa- Prills velke mnozstvi mazlva zpsobi prudky narst
hnout, pokud [e lozlsko naplneno provozni teploty, zvlaste prl vysokych otackach.
mlnlmalnim mnozstvi mazlva, kte- Zpravldla by melo byt naplneno plastlckym mazl-
re vsak [este za[lsti spolehllvou vem pouze lozlsko, zatimco volny prostor v telese
funkcl. 1estllze ma vsak mazlvo by mel byt vyplnen mazlvem [en zcastl. Lozlsko by
plnlt [este dalsi ukoly, [ako napr. se melo nechat ,zabehnout", aby se plastlcke mazl-
vo mohlo rovnomerne v lozlsku rozprostrit, resp.
prebytecne mazlvo mohlo z lozlska unlknout,
a teprve pote [e mozne zvyslt provozni otacky na
maxlmalni resp. provozni hodnotu. Na koncl za-
behu vyrazne klesne provozni teplota, coz ukazu[e,
ze doslo k rovnomernemu rozprostreni plastlckeho
mazlva vulozeni.
U lozlsek, ktera ma[i pracovat s velml nizkyml otac-
kaml a musi byt dobre chranena protl zneclsteni
a korozl, [e vhodne vyplnlt cely volny prostor telesa
plastlckym mazlvem.
V0LA PLAS7ICkH0 MAZIVA
Prl volbe plastlckeho mazlva [e nutno vzit v uvahu
ne[dlezlte[si vlastnostl, [ako napr. konzlstencl,
potrebu adltlv LP/Aw, vlastnostl zakladni ole[ove
zlepslt tesnlci uclnek, chlazeni slozky (teplotni rozsah mazlva, protlkorozni vlast-
apod., musi byt pouzlto vetsi nostl atd.) a vlskozltu zakladni ole[oveslozky.
mnozstvi.
Mazaci schopnost naplne mazlva
konzistence
v ulozeni casem klesa vllvem
Podle klaslflkace NLG| (Natlonal Lubrlcatlng Grease
mechanlckeho namahani, starnu-
|nstltute) [sou plastlcka mazlva rozdelena do rz-
ti a zneclsteni. Z tohoto dvodu [e
nych konzlstencnich trid. Pro mazani vallvych lozl-
nutne v pravldelnych lntervalech
sek [sou pouzivana plastlcka mazlva zahustena
doplnovat a menlt plastlckemazl-
kovovyml mydly konzlstencni tridy l, 2 a 3.
vo resp. flltrovat a menlt ole[.
Ne[pouzivane[si plastlcka ma[i konzlstencl 2.
Jest||ze m vo||v |oz|sko spo|eh||v procovot, mus bt sprvn nomozno,
oby nedos|o ke styku tzv. kov no kov mez| vo||vm| t|esy, obznm|
drohom| o k|ec. Moz|vo rovnz chrn povrch |oz|sko prot| opotreben
o koroz|. Vo|bo vhodnho moz|vo spo|u se zpsobem mozn pro kozd
jednot||v u|ozen je neobycejn d|ez|t, stejn joko sprvndrzbo.
5/2014 7ribo7echnika
58
Mozn vo||vch |oz|sek

loz|slo nolnne lost|clm moz|vem
Plastlcka mazlva s nlzsi konzlstenci [sou vhodna Domazvac intervaIy
pro nizke provozni teploty nebo pro lepsi cerpatel- Domazavaci lntervaly pro lozlska s otace[iciml se
nost. Plastlcka mazlva konzlstencni tridy 3 [sou vnltrniml krouzky na vodorovnych hridelich za nor-
doporucovana predevsim pro ulozeni se svlslou malnich provoznich podminek a pro clste prostre-
hrideli, prlcemz[epotreba pod lozlska umistlt krou- di lzez[lstlt vdlagramudomazavacich lnterval prl
zek, ktery budezabranovat unlku mazlva z lozlska. provozni teplote 70 C v zavlslostl na otackovem
cisle, prislusnem souclnltell lozlska a pomeru C/P.
Aditiva P/AW Domazavaci lnterval [e prlbllzna hodnota, ktera
Trvanllvost lozlska mze byt negatlvne ovllvnena plati pro provozni teplotu 70 Ca kvalltni plastlcke
nedostatecnou tloustkou mazaciho fllmu, ktery mazlvo s llthnym zahustovadlem/mlneralnim ole-
nezabrani styku kov na kov mezl vrcholky nerov- [em. Pokud [sou provozni podminky lozlska odlls-
nosti stykovych ploch. 1ednou z moznosti, [ak ne, [e treba prlzpsoblt domazavaci lntervaly sta-
odstranlt tento nepriznlvy stav, predstavu[i prisady novene podle dlagramu domazavacich lnterval
LP (Lxtreme Pressure velml vysoky tlak). vysoke prl provozni teplote70 C.
teploty vyvolane mistnim stykem vrcholk nerov-
nosti aktlvu[i tato adltlva, ktera snlzu[i opotrebeni Postuppri domazvn
v miste styku. vysledkem [e hladsi povrch, nlzsi volba zpsobu domazavani v zasade zavlsi na ulo-
napeti vmistestyku a prodlouzeni trvanllvostl. zeni a domazavacim lntervalu:
Prisady Aw (Antl-wear protl oderu) [sou z hledls- Doplneni mazlva predstavu[e vhodny
ka funkce srovnatelne s prisadaml LP, tzn. ma[i postup, [estllze domazavaci lnterval [e kratsi nez
zabranlt styku kov na kov. Proto se prisady LP a Aw sest mesic. Takove reseni umoznu[e nepreruso-
vetslnou nerozllsu[i. Oba typy se vsak llsi zpso- vany provoz a v porovnani s nepretrzltym doma-
bem clnnostl. Hlavni rozdil spociva v tom, zeprisa- zavanim zarucu[enlzsi ustalenou teplotou.
dy Aw vytvare[i ochrannou vrstvu, ktera prllne Obnoveni naplne plastlckeho mazlva [e
k povrchu. vrcholky nerovnosti mezl sebou spise v zasade doporucovano, pokud [sou domazavaci
klouzou, nez aby dochazelo k [e[lch kontaktu. lntervaly delsi nez sest mesic. Tento postup [e
casto pouzivan vramcl planu udrzby lozlsek.
Viskozita zkIadn oIejove sIozky Nepretrzlte mazani [e zvoleno, [estllzepred-
Ma-ll sevytvorlt dostatecny mazaci fllm, musi mazl- pokladany domazavaci lnterval [e kratky, napr.
vo mit za provozni teploty urcltou mlnlmalni vlsko- vllvem neclstot nebo [estllze [lne postupy doma-
zltu. vhodnost mazlva [e popsana vlskoznim zavani [sou nevyhodne vzhledem k obtiznemu
pomerem, ktery [e pomerem skutecne vlskozlty p ristupu k lozlskm.
a vlskozlty, ktera [esteza[lstu[espravnemazani, prl- Lozlska by mela byt na zacatku zcela naplnena
cemz obe hodnoty [sou stanoveny pro mazlvo prl plastlckym mazlvem, zatimco volny prostor by
provozni teplote. mel byt vyplnen [en zcastl. v zavlslostl na zvole-
nem zpsobu doplnovani mazlva [sou doporuce-
na nasledu[ici mnozstvi plastlckeho mazlva v pro- D0MAZAVANI
centech volneho prostoru vtelese: vallva lozlska musi byt domazavana v pripade, ze
40%prl doplnovani z boku lozlska zlvotnost pouzlteho plastlckeho mazlva [e kratsi
20%prl doplnovani do stredu lozlska nez predpokladana provozni trvanllvost lozlska.
vhodne mnozstvi mazlva pro doplneni z boku Lozlsko [e nutno domazat [lz tehdy, kdyz [e [este
lozlska lzestanovlt zevztahu mazani lozlska uspoko[lveza[lsteno.
Delku domazavaciho lntervalu ovllvnu[e mnoho
a pro doplneni do stredu lozlska clnltel, [e[lchz vza[emna zavlslost [e velml slozlta.
1edna se predevsim o typ a vellkost lozlska, otacky,
kde provozni teplotu, druh plastlckeho mazlva, prostor
Gp mnozstvi plastlckeho mazlva, ktere [e potre- v ulozeni a okolni podminky. Z tohoto dvodu lze
ba doplnlt |g| uvest pouze zakladni doporuceni zalozena na sta-
D vne[si prmer lozlska |mm| tlckem vyhodnoceni. Domazavaci lnterval [e defl-
8 celkova sirka lozlska |mm| novan [ako doba, po [e[imz uplynuti [e 99 %lozlsek
Text: |ng. 1osef Thurlng, apllkacni lnzenyr SKP CZ, stale[estespolehllvemazano.




7ribo7echnika 5/2014
59

Treci uzol v mleste rezu [e tvoreny trleskou Prezovanle ako druhy na[frekven-
tvarovanou celom rezne[ hrany nastro[a a ob- tovane[si spsob trleskoveho
robenou plochou dohladzovanou chrbtom obrabanla kovov a lch zllatln [e
rezne[ hrany nastro[a (obrazok l). Prave trenle typlcke pouzltim procesnych medli
trlesky po cele rezne[ hrany nastro[a spsobu[e - na[caste[sle emulzli. Kedze emul-
nadmernezatazenlerezneho kllna. zla [e roztok dvoch kvapalin s pred-
Moznostl modlflkacle uclnku rezne[ slly od rezne[ pisanym vza[omnym pomerom (na[-
percento hrany nastro[a na vyslednu morfologlu povrchu caste[sle sa predplsu[e
ole[ove[ zlozky, ktore sa pohybu[e odobrate[ trlesky zmenou koncentracle emulzle
v lntervale 2 - l0 %), zmena tohto v rozsahu 40 %- 0 %zobrazu[e obrazova databa-
pomeru za (obrazok 2, 3 a 4) doplnena o obrazok povrchu ma vplyv a[ na vysledne
trlesky prl chladeni mlesta rezu prudom vzduchu. vlastnostl emulzle. Zmenou kon-
Ako z uvedenych obrazkov na strane 59 vyplyva, centracle emulzle apllkovane[ do
rozdlely v morfologll povrchu trlesok su evldent- mlesta rezu mzeme modlflkovat
ne. vznlknuterozdlely su spsobenezmenou kon- uclnky rezne[ slly od rezne[ hrany
centracle emulzle. Parametre frezovanla boll nastro[a. vysledkom modlflkacle
pocas celeho procesu frezovanla konstantne. mze byt lepsla kvallta obrobene-
Ak [e mozne tvrdlt, ze povrch trlesky [e negativ- ho povrchu, vyssla produktlvlta,
v, napri nou koplou obrobeneho povrchu, mohla byt mor- mene[ vynutenych presto[o -
klad z dvodu potreby vymeny fologla obrobeneho povrchu velml podobna
opotrebovaneho nastro[a a pod. povrchu trlesky.
V|oc oko 80 % procesov tr|eskovho obrbon|o kovov o |ch z||ot|n so reo||zuje pouz|tm
n|ektorho z procesnch md| [emu|z|o, o|ej}, ktor je op||kovon do m|esto beru
tr|esky. C|e|omop||kc|e je znz|f tep|otu v m|este rezu, ktor negotvne vp|vo no trvon||-
vosf reznej hrony nstrojo o no jeho z|votnosf, oko oj vytvor|f sv|s| o dostotocne t|oku
odo|n vrstvy moz|vo, ktor zm|ern|o negotvne obrozvne, odhezvne o d||zne c|nky
obrbonho moter||u no |unkcn p|ochy reznej hrony nstrojo. Ivo|en spsob op||k-
c|e procesnho md|o do m|esto rezu [h|ovne smer prden|o md|o o jeho objem} by
mo| zobezpec|f rezn prostred|e, ktor je v ce|om svojom objeme tvoren procesnm
md|om.
5/2014 7ribo7echnika
60
Vp|yv koncentrc|e emu|z|e
no mor|o|og|u povrchu tr|esky

Meznesri nlikdcie recesnehe meJin:
1 - ol|lc|o tocesneho meJ|o no vzn|-
lojcu tt|eslu
2 - ol|lc|o tocesneho meJ|o meJz|
vzn|lojcu tt|eslu o celo teznej htony
nsttojo
3 - ol|lc|o tocesneho meJ|o meJz|
ootooen ovtch o chtot teznej htony
Ootzol 1: 0oet tt|esly z m|esto tezu, moznost| ol|lc|e tocesneho meJ|o Jo m|esto tezu






7ribo7echnika 5/2014
61







40%

35%

30%

25%

20%
15% 10% 5% voda
vzduch


Rezn
rychIost
v
c
[m.min
-1
]
Posuv
v
f
[mm.min
-1
]
Posuv
na zub
s
z
[mm]
Posuv
na otcku
s
n
[mm]
HIbka rezu
a
p
a
e
[mm]
0rcky
vretena
n [ot.min
-1
]
Vykon motora
P
mot
[kW]
28,l3 63,00 0,0468 0,28l 20 - 40 224 2,5 - 4,5

Ootzol 2: Votet|l: C45, lmulz|o: 1Cl l8s+l O, 5soo ltezovon|o: Pln zoet ltezy
2
Zvacsenle 80x


40%

35%

30%

25%

20%
15%

10%

5%

voda

vzduch
Ootzol 3 : Votet|l: C45, lmulz|o: 1Cl l8s+l O, 5soo ltezovon|o: Ptot|oezne ltezovon|e
2


40% 35% 30%

25%

20%

15%

10%

5%

voda

vzduch

Ootzol 4 : Votet|l: C45, lmulz|o: 1Cl l8s+l O, 5soo ltezovon|o: 5oezne ltezovon|e
2

Zvacsenle 80x

Zvacsenle 80x
7ooullo 1 : Potomette ltezovon|o
v tabulke l su uvedene pouzlte parametre frezovanla, prl ktorom boll odobrate vzorky trlesok.
Na obrazku 5 su spsoby frezovanla, ktore boll Ob razok 6 a tabulka 2 poplsu[u nastro[ pouzlty
pouzlteprl experlmentoch. prl frezovani.
5/2014 7ribo7echnika
4

Ootzol 5: Pouz|te ssooy ltezovon|o t| ltotch ool| oJo-
otote tt|esly

Ootzol 6: volcovo - celn stolov ltezo
D
l
|mm|
L
|mm|
l
l
|mm|
Pocet
zubov
MK Materlal Pouzltle
40 l88 63 6 4 HSS
- Automatova a konstrukcna ocel do 600 Mpa
- Konstrukcne llate ocele do 850 Mpa
- Zuslachtene ocele do 900 Mpa
- Llatlna do 240H8

7ooullo 2: Potomette nsttojo
Text a foto: |ng. Marek Hrabcak
Zveme Vs na XII. Odbornou konferenci spojenou
s proIongac certifikovanch diagnostik
TRIBOTECHNIKA V PROVOZU A DRZB
poradanou pod zastltou M|N|STLPSTvA PPUMSLU A O8CHODU CP
3. llstopadu 20l4 - pondeli - Prolongace certlflkovanych osob
4. a 5. llstopadu 20l4 - utery a Streda - KONPLPLNCL
Akce se kona v OPLA hotelu Devet Skal Snezne-Mllovy
Organlzatorl konference :
TP|POSLPv|S Celakovlce, vladlslav MAPLK
ASOC|ACL TLCHN|CKCH D|AGNOST|KU CLSKL PLPU8L|K, o.s.
HLAVNI 7MA7A k0NFRNC
- ProbIematika paIiv a maziv motorovych vozideI
- Provozn zkusenosti s automobiIovymi a prmysIovymi oIeji
- ApIikace pIastickych maziv
- Provozn zkusenosti s maznma udrzbou stroj
- VIiv cistoty maziv na provozn spoIehIivost stroj
k0NFRNC 1 URCNA
0dbornkm, firmm a vsem uzivateIm strojnch ceIk a zarzen, kter se zajmaj o probIematiku
mazn, udrzby a spoIehIiveho provozu jejich zarzen. 1e urcena take pracovnkmservisnch organizac a
Iaborator anaIyzujcch paIiva a maziva s cIem zjistit soucasny stav a predpovedet budouc chovn
strojnch system pomoc metod tribotechnicke diagnostiky. V neposIedn rade je konference
doporucena i vsemkonstruktermmodernch strojnch agregt, kdy je uceIne jiz ve fzi konstrukcnho
nvrhu resit prsIusne trec uzIy pomoc tribotechnickych zkonitost s nsIednou voIbou vhodneho
maziva jakozto konstrukcnho prvku.
Obecne [sou adltlva prisady, ktere Stanoveni mnozstvi degradacnich (oxldac-
zlepsu[i vlastnostl ole[. Adltlva ze nich) produkt odstredovanim
skuplny antloxldant ma[i za cil
[ak predesila nazve omezlt oxldacl v nasem podnlku [sme take vyuzivall [en metodlky
mazlva. PT|P a z vyse [menovanych dvod [sme byll nuce-
v mlnulostl ne[rozsirene[si a plne nl zavest dalsi zkusebni metodlky. Z dvodu
vyhovu[ici metodlka pro z[lsteni pristro[oveho vybaveni, znalosti postup a ceny
mnozstvi adltlv - antloxldant byla [smevybrall vroce20l0tyto zkusebni metodlky:
lnfracervene spektroskople (PT|P). Stanoveni mnozstvi degradacnich produkt
Na zaklade zbytkoveho mnozstvi na membranovych flltrech (0,l, 0,2, 0,45
antloxldant se stanovovala zbyt- a 0,8 m). Postupvychazel z normy CSNLNl2
kova zlvotnost mazaciho ole[e ve 662).
smyslu oxldacni stablllty. Tato moz- Oxldacni test PPvOT dleASTMD2272.
nost ale v posledni dobe selhava, Llnearni voltametrleLSv.
protoze fenollcke antloxldanty se |nfracervenespektroskoplePT|P.
nahrazu[i amlnovyml, [e[lchz slg- Sub[ektlvni posouzeni barvy membranoveho
nal v PT|P spektrech [e velml prob- flltru.
lematlcky. Proto [sou neustale hle- Po urclte dobe soubezneho provadeni vsech
dany nove metodlky, [ak stanovlt vybranych metodlk melo do[it k vyhodnoceni a sta-
zbytkovou zlvotnost mazaciho noveni [en ne[uclnne[si metodlky, kterou bychom
ole[e ve smyslu oxldacni stablllty. daledo budoucna vyuzivall.
Ukazka dalsich metodlk pro stano- Z dvodu dlouhodobe nedostupnostl merlciho
veni mnozstvi antloxldant, mnoz- pristro[e na LSv [sme byly nucenl od teto metodlky
stvi oxldacnich produkt: upustlt.
Kolorlmetrlcke mereni (MPC) Pro testovani byly vyuzlty turbinove ole[e provozo-
dleASTMD7843-l2 vane v realnych soustro[ich. Presny prehled
Oxldacni test PPvOT dle soustro[i [ev tabulcec. l.
ASTMD2272
Metodlka kvantltatlvniho sta-
noveni stinenych fenol a aro-
matlckych amln dle ASTM
D697l-0 (ll nearni volta-
metrleLSv)
Stanoveni mnozstvi degra-
dacnich (oxldacnich) prodk-
t na membranovych flltrech

Prspevekm za cI seznmit ctenre sprovoznmi zkusenostmi pri sIedovn mnozstv oxidacnch


produkt (mekkych kaI) a aditiv (antioxidant)v turbnovych oIejch. 0xidacn produkty vznika-
j pri deji nazyvanemoxidace. 0xidace je jev zceIa prirozeny a probh temer v kazdemmazanem
systemu pri styku oIeje se vzdusnymkysIkem. Zvysen tepIota a daIs podmnky, napr. kataIyza
oterovymi kovy, prbeh oxidace jeste urychIuj. 0xidace probh na uhIovodkovych C-H vaz-
bch a produkty oxidace jsou rzne kysIkate Itky, zejmena ketony, aIdehydy, etery, kyseIiny
a estery. 7y mohou dIe podIehat kondenzacnma poIymeracnmreakcm.
5/2014 7ribo7echnika
Frovozn zkusenost|
s mrenmmkkch ko|
Popls soustro[i

Pocet stro[

Klaslflkace ole[e

Parni turbina,

turbokompresor

6

|SO vG 46

D|N 5l5l5/l L-TD

Ole[e dvou vyrobc

Sroubovy

kompresor

3

|SO vG 46

D|N 5l5l5/l L-TD

Ole[e dvou vyrobc

7ooullo c. 1 PiehleJ testovonch sousttojl
7ribo7echnika 5/2014
63
Namerene vysIedky
Prl prvnich testech bylo z[lsteno, ze osm soustro[i
vykazu[e velml podobne vysledky (obsah antloxl-
dant dle PT|P 80 az 90 %, PPvOT 450 az 500 ml-
nut, hmotnost na membranovem flltru 0,l m
25az 35mg/kg,)l prl odllsnedobeprovozovani ole-
[ove naplne. U [ednoho turbokompresoru byly
dosazeny znacne odllsne hodnoty (obsah antloxl-
dant dle PT|P 75 %, PPvOT 4l8 mlnut, hmotnost
na membranovem flltru 0,l m 69 mg/kg). Tento
ole[ dosahoval ve srovnani s ostatniml horsi
vysledky - vyssi obsah degradacnich produkt,
nlzsi obsah antloxldantu a nlzsi oxldacni stabllltu.
podstavne vetsiho rozptylu nez hodnoty pro
Dalsi rozbor provadeny po cca 3 mesicich potvrdll
zavlslost mnozstvi antloxldant na dobe provozu.
predesle hodnoty. Na zaklade vysledk doslo
Toto sl vysvetlu[l schopnosti reprodukovatelnostl
k rozdeleni stro[ na dve skuplny. Prvni skuplna -
metodlky PPvOT [ak [euvedeno l vllterature.
ole[e v poradku, provoz bez omezeni. Druha sku-
Dale byla stanovena vza[emna korelace mezl
plna reprezentovana [ednim soustro[im vykazu[ici
mnozstvim antloxldant a oxldacni stabllltou dle
zvysenemnozstvi oxldacnich produkt. Na obraz-
PvOT. 8yla ziskana exponenclalni zavlslost s rela-
ku c.l [e pro srovnani ukazka membranove-
tlvne malou chybou. Pro tento ucel byla vyuzlta
ho flltru 0,l m pro stro[e z prvni skuplny (vlevo)
data z obou skupln stro[. Na grafu c.3 [e zobraze-
a z druheskuplny (vpravo).
na ziskana zavlslost.
Prl hodnoceni mnozstvi antloxldant z dlouhodo-
beho hledlska (vyuzlta l starsi data) [smesedostaly
k predpokladanemu zaveru - s dobou provozu
dochazi k poklesu mnozstvi antloxldant v maza-
Prl hodnoceni mnozstvi degradacnich produkt
na membranovych flltrech u prvni skuplny z dlou-
hodobeho hledlska [sme predpokladaly, ze se
s dobou provozovani bude mnozstvi oxldacnich
produkt zvysovat. Tento predpoklad se rovnez
potvrdll, co nas ale prekvapllo byla velml pomala
zmena a velky rozptyl namerenych hodnot. Na
grafu c. 4 [e trend namerenych hodnot.
Sub[ektlvne hodnocena zmena barvy na mem-
cim ole[l. Na grafu c. l [e zobrazen prbeh mnoz-
branovem flltre[erovnez mlnlmalni.
stvi antloxldant v mazacim ole[l v zavlslostl na
dobe provozu. Obdobny vysledek dostaneme Mnozstvi degradacnich produkt pro soustro[i
kdyz zobrazime prbeh PPvOT na dobe provozu druhe skuplny bylo podstatne vetsi. 1lz prl prvnim
vlz graf c. 2. Namerene hodnoty PPvOT dosahu[i odberu (odpracovanych 25 867 hodln) byla hod-

Ootzel c. 1 Vemotnove l|ltty 0,1 m


Ctol c. 1 Ptuoh mnozstvl ont|ox|Jontu v zv|slost| no Joo
tovozu
Ctol c. 2 Ptuoh ox|Jocnl stoo|l|ty kPvO7 v zv|slost| no
Joo tovozu
Ctol c. 3 Zv|slost ox|Jocnl stoo|l|ty kvO7 no mnozstvl
ont|ox|Jontu
5/2014 7ribo7echnika
64

nota na membranovem flltru 0,l m 69 mg/kg. Prl dena v poradi ctvrta flltrace s 3 bunl-
clnovym flltrem, ste[na flltracni stanlce. Mlnlma prbehu 37 l68 hodln provozu byla dosazeno [lz
bylo dosazeno 4 dne flltrace. Na grafu c. 5 [e zachy- l22 mg/kg. | presto, ze kod clstoty byl dle |SO
cen prbeh zectyr flltracl. 4406/87 l6/l3, byla pokusne nasazena flltrace
mazaciho ole[e. Celkova napln [e cca 7 000 l. Plltraci
Ste[ne prbehy byly ziskany l pro membranove fll- pres bunlclnovy flltr (5 m) doslo osmy den k pokle-
try 0,2, 0,45a 0,8 m. Na obrazku c. 2[eprbeh foto- su hmotnostl oxldacnich produkt na hodnotu
grafli membranoveho flltru prl flltracl c. 3. 42mg/kg. llden byla hodnota 39mg/kg. 23den fll-
trace doslo k narstu na hodnotu 56 mg/kg. Doslo
l k vyraznemu zesvetlani zkusebniho flltru. Po ne[a-
ke dobe provozu turbokompresoru doslo opet
k narstu oxldacnich produkt, proto byla opet apll-
kovana flltrace. Prbeh mnozstvi oxldacnich pro-
dukt v zavlslostl na dobe flltrace byl shodny [ako
PieJ zoctlem 1Jen 2Jen
vmlnulem pripade. To znamena, zezezacatku flltra-

ce doslo k vyraznemu poklesu mnozstvi oxldacnich
produkt na hodnotu cca 42 mg/kg po osml dnech
flltrace. Po dalsi dobu flltrace [lz neklesalo mnozstvi
oxldacnich produkt, ba naopak. Dale byla prove-
5Jen 6Jen 11Jen

19Jen 25Jen l|lttoce
Zver
Na zakladevysledk z tri let trva[iciho experlmentu,
kdy [sme soubezne testovall ctyrl rzne metodlky
[sme pro potreby naseho podnlku tuto
sadu test pro ziskani znalosti o obsahu mnozstvi
antloxldant a oxldacnich produkt.
Prl kazdem rozboru turbinoveho ole[e budou pro-
vedeny tyto zkousky:
a. Stanoveni mnozstvi antloxldant metodlkou
PT|P.
b. Kolorlmetrlcke mereni MPCDLL ASTMD7843-
l2 (1edna se o presne kvantlflkovani barvy
membranoveho flltru. Norma vydana az v roce
20l2).
c. Stanoveni hmotnostl zachycenych oxldacnich
produkt na 0,45 m.
Prl poklesu mnozstvi adltlv pod 50 %noveho ole[e
buderovnez provadenal metodlka PPvOT.
Text:
mlcronovym

|ng. Martln Holek, Ph.D.


stanovlll
Ootzel c. 2 Vemotnove l|ltty 0,1 m v tuohu l|lttoce
Ctol c. 4 Ptuoh mnozstvl JetoJocnlch toJultu v zv|slos-
t| no Joo tovozu
Ctol c. 5 Vnozstvl ox|Jocnlch toJultu v m/l v zv|slost|
no Joo l|lttoce
7ribo7echnika 5/2014
65
v porovnani s motorovym ole[om, nostl. Prl teplote okolo l50 C zlvotnost kvapallny
kvapallny pre automatlcke prevo- prudko poklesne a prl 200 C nastava samotna
dovky nle su vystavene takym destrukcla, degradacla kvapallny pocas nlekol-
narocnym prevadzkovym pod- kych mlnut. Potrebne lnformacle suvlslace s vy-
mlenkam. Z dvodu zneclstenla vo[om, sortlmentom a apllkaclou kvapalin pre
nle [e v nlch pritomna zladna automatlcke prevodovky v praxl budu uvedene
pohonna latka, alebo kondenzac- vnasledovne[ castl.
ne produkty zo spalovacleho prles-
toru vpripadeprefukov, sadzea lne Histria, vyvoj a sortiment
nezladuce latky. Pozornost vsak Z hlstorle [e zname, ze prva kvapallna (clsty mlne-
treba venovat na[ma mechanlc- ralny ole[) pre automatlcke prevodovky bola pou-
kym neclstotam, ktore vznlka[u zlta pre prevodovku pod nazvom ,Hydra - Matlc
v pripade opotrebovanla z trecich model l80" v roku l939 a to pre automobll vyra-
platnlclek, prevodov a lozisk, ktore bany od roku l940pod nazvom Oldsmoblle. Treba
su pritomne v automatlcke[ prevo- uvlest, ze automoblly nemall vtedy este spo[ku.
dovke. Treba vsak uvlest, ze mnohe v roku l949spolocnost GM(General Motors) pred-
prevodovky ma[u flltraclu kvapall- stavlla kvapallnu pre automatlcke prevodovky
ny a tak [e zabezpecena [e[ clstota. pod nazvom Type A, ktora bola v roku l957 upra-
Stava sa, ze naprlek tomu v nlekto- vena a uvedena pod nazvom Type A, Suflx A, spe-
rych pripadoch neclstoty zostava[u clflkacla (TASA). Ostatni vyrobcovla automobllov
v systeme(nlzsla uclnnost flltracle), pouzivall tleto kvapallny pre automatlcke
clrkulu[u, zvysu[e sa opotrebova- prevodovky az kym Pord v roku l960 a Chrysler
nle a treba vykonat vymenu kvapa- v roku l964 nepredstavlll vlastne speclflkacle.
llny. Pre zlvotnost kvapallny [e roz- v roku l967 GM predstavll novu speclflkaclu
hodu[uca prevadzkova teplota kva- a vyrobok pod obchodnym nazvom Dexron. Pord
pallny. v automatlcke[ prevodovke uvledol v tom lstom roku kvapallnu pod nazvom
vznlka trenle, ktore produku[e Pord Type P. v roku l977 to bola kvapallna pod
teplo. Na[ma prl vyssom zatazeni nazvom Pord Type C1 , ktora bola porovnatelna
prevodovky vznlka teplo, ktorezvy- s kvapallnou GMDexron ||. v rokoch l960 az l970
su[e prevadzkovu teplotu kvapall- boll trecle charakterlstlky speclflkacli Pord a GM
ny. Normalna prevadzkova teplota znacne rozdlelne. Pord uprednostnoval tzv. tvrde
kvapallny [e v rozsahu od 80 do radenle ,hard shlft", ktore sl vyzadovalovyssi koe-
90 C. Mnohe kvapallny mzu vsak flclent statlckeho trenla ako [e dynamlcky koefl-
odolavat prevadzkovym teplotam clent. Modlflkatory trenla sa preto v tychto kvapa-
okolo 90Ca to az nlekolko tlsic kllo- llnach nemohll pouzivat. GM, Chrysler a dalsi
metrov. Ak sa prevadzkova teplota vyrobcovla uprednostnovall maksi spsob rade-
zvysl na l00 C, tak zlvotnost kva- nla s predlzenim spo[enla spo[ok a lamlel.
pallny velml klesa nlekedy az na Pozladavky na koeflclent statlckeho trenla boll nlz-
polovlcu [e[ predpokladane[ zlvot- sleako dynamlcky koeflclent. Preto kvapallny vyza-
kvapaIiny pre automaticke prevodovky A7F (Automatic 7ransmission FIuids) maju
v sucasnej dobe narastajuci trend co sa tyka ich spotreby a rozsahu pouzitia a to
najm v osobnych automobiIoch. Z toho dvodu narast aj zujemmotoristickej
verejnosti o informcie, ktore suvisia s ich pouzvanma odporucanmjednotIivych
druhov v prevdzke automobiIu.
5/2014 7ribo7echnika
66
Kvopo||ny pre outomot|ck prevodovky





dovall prisady, modlflkatory trenla. v tom case a rozdlelnost [ednotllvych speclflkacli upozorno-
nebolo moznekvapallny vza[omnemlesat cl dopl- vall na[ma europskl vyrobcovla.
nat.
v roku 2004 Pord predstavll novu speclflkaclu,
Postupne po roku l980 boll snahy z[ednotlt specl- kvapallnu Mercon SP, vyrobenu exkluzivne pre
flkacle pre kvapallny zo strany spolocnostl Pord, pouzltle v 6 rychlostnych prevodoch pre pohon
ktora predstavlla, kvapallnu pod obchodnym na zadne kolesa. Tato kvapallna nle [e zlucltelna
nazvom Mercon, Toyota T-|v, Chrysler MS 7l76(AT- s ostatnyml Pord ATP kvapallnaml. v roku 2005GM
P+3), alena[ma spolocnostl GM, ktorauvledla kva- uvledol prevadzkovu kvapallnu v speclflkacll
pallny Dexron || a |||. 8oll vsak a[ dalsi vyrobcovla. Dexron ||| v ,H" verzll. Dexron ||| H a Mercon SP
Na zaklade toho sa kvapallny oznacovall ako ma[u lepslu stabllltu protl chvenlu a treclu zlvot-
,Dexron/Mercon" kvapallny pre automatlcke pre- nost. v porovnani s Dexron/Mercon kvapallnaml
vodovky. Sltuacla pretrvavala az do roku l990 so z 90 rokov Chrysler ATP+3 a 4, GM Dexron ||| H
snahou o zlepsenle platnych speclflkacli, ktore a Mercon SP ma[u omnoho lepslu oxldacnu stabl-
zahrnovall pozladavky vyplyva[uce, napr. z pouzi- lltu. v roku 2003Toyota a dalsle dve [aponske spo-
vanla CvT (Contlnuously varlable Transmlsslon), locnostl ohlaslll vyvo[ ATP kvapalin a to tzv. Puel
plynula zmena prevodu, zlvotnostnenaplnea dal- Lconomy ATP kvapallny. vysledkom bolo uvede-
sle pozladavky. Okrem toho sa rleslla pozladavka nle ATP kvapallny pod obchodnym oznacenim
na nizkoteplotne vlastnostl kvapallny, teda dyna- Toyota ATP wS. Kvapallna ma vyborne nizko
mlcku vlskozltu prl - 40 C. 1e[ hodnota nemala teplotne vlastnostl, dynamlcka vlskozlta prl
prekroclt max. hodnotu 20 000 cP. vzhladom na - 40 C [e 9 000 cP, co ma vyznamy vplyv na uspo-
uvedene pozladavky sl kvapallny vyzadovall ru pallva. v nasledovnom prehlade v tabulke c.l,
na[ma novekvalltne[slezakladoveole[e. uvedleme kvapallny pre automatlcke prevodovky
a lch nizkoteplotne vlastnostl, dynamlcku
v tomto case sa na[ma [aponski a amerlcki vyrob- vlskozltu (cP), hodnotenu prl - 40C.
covla automobllov nevzdavall mysllenky na
vytvorenle unlverzalne[ speclflkacle pre ATP
kvapallny. Proces zacal na[ma s uvedenim
nove[ speclflkacle Pord Mercon v v roku
l996, Dalmler Chrysler MS 9602 (ATP+4)
v roku l998 a Alllson TLS-295 v roku l999.
Nove kvapallny mall omnoho lepsle nizko
teplotne vlastnostl, oxldacnu stabllltu a tre-
cle charakterlstlky. Naprlek tomu zladna
z uvedenych kvapalin nemohla splnat vset-
ky pozladavky dane[ speclflkacle. Nebolo to
dlho mozne vzhladom na dostupnu techno-
loglu prisad, teda moznost upravlt kvapallny
Dexron/Mercon tak, aby splnall vsetky
pozladavky novych speclflkacli. Zlepseneniz-
koteplotnevlastnostl su potrebnekvll elek-
tronlckemu systemu pouzivanemu v auto-
matlckych prevodovkach. Lepsla oxldacna
stablllta a nizko teplotne vlastnostl nutla
pouzivat kvalltne[sle zakladove ole[e. 8ezne
zakladove ole[e naprlek tomu, ze sa pouzi-
va[u rzne depresanty, znlzovace bodu
tuhnutla, nesplna[u nizkoteplotne vlastnostl. v prehlade[ea[ ATP kvapallna od GMobchodneho
Zvysovanim vyroby hydrogenovanych zaklado- oznacenla Dexron v|, ktora bola uvedena do pre-
vych ole[ov podla AP| skupin ||., |||. a syntetlckych da[a v roku 2006 pre GM Hydra - Matlc 6L80 pre
ole[ov skuplny |v. (PAO) sa to mze doslahnut. 6 rychlo stnu automatlcku prevodovku pohon na
v tom case, vzhladom na sortlment kvapalin ATP za dn e kolesa. Dexron v| teraz nahradi Dexron ||.





7ribo7echnika 5/2014
67
tooullo c.1
Nzov A7F kvapaIiny

Rok uvedenie
do predaja


Dynamick
viskozita
v cP pri - 40 C

GMType A / Suflx A l949 / l957 64 000
Pord Type P l967 55 000
GMDexron l967 55 000
GMDexron || l967 50 000
Pord Type C1 l977 50 000
Pord Mercon l992 20 000
GMDexron ||| l993 20 000
ATP + 3 l993 20 000
Toyota T - |v l993 l9 000
Pord Mercon v l997 l3 000
ATP + 4 l998 l0 000
Pord Mercon SP 2004 7 500
Toyota ATP wS 2005 9 000
Pord Dexron v| 2006 ll 500

Genulne Honda ZL ATP, speclalna ATP
a |||. a kvapallna ATP mze byt pouzlta v GM, alebo
kvapallna preHonda prevodovky, okrem CvT
v dalsich automatlckych prevodovkach, kde sa
Mltsublshl Dlamond SP - || & SP |||, speclalna
formulacla ATP kvapalin pre Mltsublshl
prevodovky
Nlssan 1 - Matlc, speclalna formulacla ATP
kvapallny preNlssan prevodovky
Toyota Type T, T-||| & T-|v, speclalna formulacla
kvapalin preToyota a Lexus prevodovky
Dexron ||| / Saturn, speclalna ATP kvapallna pre
Saturn
v tabulke c. 3 [e prehlad sucasneho odhadovaneho
percentualneho zlozenla trhu prevodovlek pre
osobne automoblly v Lurope. |de o uda[e, ktore su
dostupne a ma[u poskytnut len vseobecny pohlad
na sucasny stav. |de o porovnanle pomeru medzl
pouzivall kvapallny ATP Dexron ||. a |||. Na obraz-
mechanlckyml a automatlckyml prevodovkaml.
ku c. l uvadzame porovnanle ATP kvapalin GM
vseobecne mozno povedat, ze sa da ocakavat
Dexron v| a GMDexron |||.
Z obrazku kruhoveho dlagramu
[ednoznacne vyplyva, ze funkcne
a kvalltativne vlastnostl GMDexron
v| v porovnani s GM Dexron ||| su
v celom rozsahu vyssle. |de na[ma
o oxldacnu stabllltu a zlepsene tre-
cle vlastnostl, t.[. treclu trvanllvost
a zlvotnost. v tabulke c. 2 uvedleme
typlcke vlastnostl a kvalltativne
ukazovatele prenovu ATP kvapallnu
(Dexron v|).
narast automatlckych prevodovlek. To znamena a[
narast spotreby kvapalin ATP.
FormuIcia A7F kvapaIn
Pormulacll kvapalin ATP pre automatlcke
prevodovky [e venovana rovnaka pozornost ako
napr. motorovym ole[om. Kvapallny ATP sa
pouziva[u v lnych prevadzkovych podmlenkach
ako motorove ole[e a[ ked samotne formulacle
a obsah prisad su podobne. Co do vyberu
zakladovych ole[ov a [ednotllvych druhov prisad
patrla medzl na[komplexne[sle mazlva . Zlozenle Pozladavky na ATP kvapallny su rzne podla
beznych komercnych kvapalin ATP pozostava pozladavlek [ednotllvych vyrobcov automobllov.
prlbllzne zo 70 %zakladoveho ole[a a 30 %prisad. Su uvadzane vo vyrobnych llstoch, speclflkaclach
Nove zlozenle ATP kvapalin v sucasnostl a treba lch respektovat. Na doplnenle lnformacli
predstavu[u 55 %prisad a 45 %zakladoveho ole[a. uvedleme a[ odporucanla dalsich vyrobcov na
Nove zakladove ole[e ma[u poskytnut pozadovanu pouzltle ATP kvapalin pre automatlcke prevodov-
vlskozltu ATP kvapalin. vzhladom na dane ky:
apllkacne pozladavky sa pouziva[u na[ma 8Mw LT ll4l alebo LA 2634, speclalne
zakladove ole[e podla AP| skuplny ||., |||. a |v. (PAO). formulovanekvapallny ATP pre8Mw
oot. 1
5/2014 7ribo7echnika
68
tooullo c. 2
kvaIitatvne ukazovateIe

Pozadovane
Hodnoty

Klnematlcka vlskozlta prl 40 C, cSt 29,5
prl l00 C, cSt 5,83
Dynamlcka vlskozlta prl - 40 C, cP ll 500
vlskozltny lndex, v. |. l45
Teplota vzplanutla, C 220
Parba cervena

tooullo c. 3

Druh prevodu a rok uvedenia do pouzvania

0dhad v %

Mechanlcke prevodovky (MT) 77
Automatlcke konvencne prevodovky (AT), l948 l4
Kontlnualne varlabllne prevodovky (CvT), l990 l
Automatlcke prevodovky, 6 a 7 stupnove (AMT), 2002 6
Dvo[ spo[kove prevodovky (DCT), 2004 2


Klnematlcka vlskozlta zakladoveho ole[a prl l00 C naznacu[e, ze [e kontamlnovana chladlacou
[e v rozsahu 5,5 az 6,5, alebo 6,8 az 7,8 cSt. v tomto kvapallnou. Problem vznlka prl unlku chladlace[
pr i pade s a zohl adnu[ u pozl adavky na kvapallny z ole[oveho chladlca. vtedy treba
nizkoteplotne vlastnostl kvapalin, s clelom vykonat opatrenla okamzlte, na[caste[sle vymenlt
mlnlmallzovat straty prl cerpani, co ma vplyv a[ na celu napln kvapallny ATP. Ak sa v kvapallne ATP
spotrebu pallva. Na zlepsenleuzltkovych vlastnosti tvorla bubllny alebo peni, [e to na[ma z dvodu
ATP kvapalin sa pouziva l0 alebo vlac druhov preplnenla kvapallny ATP (vysoka uroven hladlny
prisad. |dena[ma o tleto prisady: kvapallny).
Prisady Aw/LP - predlzu[u zlvotnost prevodu
Modlflkatory trenla - upravu[u trecle pomery vym en a k vapallny ATP sa ma podla vseobecneho
a zmensu[u chvenle odporucanla vykonavat po 40 000 az 60 000 km,
Antloxldanty - predlzu[u zlvotnost kvapallny alebo kazde2az 3roky. v pripadetazke[ prevadzky
Prisady na stabllltu tesnenla - znizenle unlku raz do roka, alebo po 25 000 km. Prl vymene treba
kvapallny vypustlt pvodnu kvapallnu ATP, vymenlt fllter
Detergentne a dlsperzantne prisady - udrzu[u a system naplnlt novou kvapallnou. Co sa tyka
clstotu a kontrolu[u usadenlny preplachu celeho systemu, neodporuca sa ho
Protlkorozneprisady - kontrola korozle, hrdze roblt, pretoze dane prisady v kvapallne ATP
Protlpenlace prisady - zlepsu[u hydraullcku zabezpecu[u clstotu mazacleho systemu.
funkclu kvapallny Zlvotnost kvapallny ATP zavlsi od prevadzkovych
Prl formulacll kvapalin ATP [e rozhodu[ucl spravny podmlenok. |de na[ma o prevadzkovu teplotu,
vyber zakladoveho ole[a a zlozenle [ednotllvych ktora by nemala byt vyssla ako 90 C. Nove typy
druhov prisad a lch vza[omna vyvazenost. Nlekedy kvapalin ATP ma[u dlhslu zlvotnost, napr. GM
su pozladavky a[ na lch farbu, vnu, malu toxlcltu D ex ron v | ma zlvotnost az l60 000 km prl
a dostatocnevysoky bod vzplanutla a horenla. normalne[ prevadzke. v pripade tazke[ prevadzky
80000km.
kontroIa a vymena A7F kvapaIn
Treba prlpomenut, ze nlektore automatlcke Pravldelna kontrola zamerana na mnozstvo
prevodovky nema[u odmernu, kontrolnu tycku kvapallny ATP v prevodovke [e velml dlezlta.
hladlny kvapallny. vtedy sa kontrola kvapallny Pre automatlcke prevodovky, ktore pracu[u
vykonava pomocou kontroly z plnlaceho otvoru, v normalnom prevadzkovom rezlme [e potrebna
ktory [e bud na lave[ alebo prave[ strane pravldelna kontrola vysky hladlny kvapallny, ktora
prevodovky. Na odmerne[ tycke [e casto uvedeny musi byt medzl oznacenim na odmerne[ tycke
a[ nazov kvapallny ATP, resp. [e[ speclflkacla. vzdy (mln. - max). Ak [e uroven kvapallny nizka,
treba pouzivat kvapallnu ATP podla odporucanla prevodovka sa mze pomaly preklzavat alebo
vyrobcu. Ak su pochybnostl, tak nazov kvapallny zasuvat. Ak [e uroven hladlny kvapallny prills
ATP mozno zlstlt bud v navode na obsluhu, alebo vysoka, kvapallna sa mze mlesat so vzduchom
dostupnych odporucacich tabulkach, resp. obratlt (zavzdusnenle) cim vznlka[u problemy v radeni
sa na odbornikov. rychlostl, preklzavanle a hluk. Kontrola sa ma
vykonavat vtedy, kedma prevodovka prevadzkovu
teplotu. v mnohych automoblloch sa to robi vtedy, Zver
ked motor bezi naprazdno a prevodovka [e mlmo Automatlcke a hydrodynamlcke prevody ma[u
prevadzky. Odporuca sa pomocou rychlostne[ v porovnani s mechanlckyml prevodml nlekolko
paky radlt cez kazdy prevodovy stupen a tak vyhod. |de napr. o [azdu v meste, kde [e caste[sle
vykonat kontrolu urovne hladlny kvapallny a tym pozladavka na [azdu ,stop a start", ma[u
zabezpeclt [e[ spravne odcitanle. Prl normalnych automatlcky menlc otacok a len dva pedale. Ako
prevadzkovych podml enkach [e spotreba bolo uvedene, da sa ocakavat lch narast, a teda a[
kvapallny mlnlmalna. Nizka uroven hladlny narast spotreby kvapalin ATP. Uvedene lnformacle
kvapallny naznacu[e unlk, prlesaky kvapallny. ma[u poskytnut motorlstlcke[ vere[nostl prehlad
Odporuca sa vlzualna kontrola tesneni, na[ma o sucasnom stave v te[to technlcke[ oblastl a tlez
tesnenla hnacleho hrladela. lnformacle o uzltkovych vlastnostlach a pouzivani
ATP kvapalin vautomobllove[ praxl.
Zakalena kvapallna (mllecno-hnedy vzhlad) |ng. 1ozef Stopka
7ribo7echnika 5/2014
69
70

Seminr:
Autori:
Necistoty v mazivech a moznosti jejich odstranen pomoc fiItrace
Mgr. va Svecov, VIadisIav Marek
Dne ll. 06. 20l4 se konal semlnar na K celkovemu odstraneni neclstot se pouziva cela rada flltrac-
tema NLC|STOT v MAZ|vLCH v hotelu nich system. Z techto dvod zdebyla ukazana rada metod a
Lony vKozovazech u Mochova. ob[asnena vhodnost [ednotllvych typ system pro praktlcke
Poradatelem semlnare byla spolecnost vyuzlti. Odstraneni vsech typ zneclsteni umoznu[i rznekom-
TP|POSLPv|S Celakovlce a ATD CP. blnace flltracnich zarizeni. Prednase[ici podrobne technlcky
Semlnare se zucastnllo 63 odbornik, vyhodnotlll vyhody l problemy prl clsteni rznych typ ole[.
kteri sevenu[i daneproblematlce.
Tema semlnare bylo voleno z dvodu Prednsky
vyznamneho problemu poruchovostl Starnuti a degradace prmyslovych ole[ v provoznich pod-
stro[. 1e statlstlcky prokazano, ze poru- minkach, Doc. |ng. Petr Kozak, CSc.
Znehodnoceni mazacich ole[ vllvem kontamlnace, typy
neclstot, |ng. Pavel Pzlcka, Ph.D., TOTAL CLSKA PLPU8L|KA
s.r.o.
Dlagnostlcke metody pouzivane prl sledovani a hodnoceni
clstoty pallv a mazlv, vladlslav Marek, Trlfoservls
Typy flltraci pouzivanych u prmyslovych kapalln, |ng.
Andre[ Zatvarnlcky, PhD., LCOP|L, s.r.o. Mlchalovce
Praktlcke priklady vyuzlti vysokorychlostni odstredlve sepa-
race, |ng. Padek Dolezal, Alfa Separ s.r.o., Praha
vseobecne zakladni lnformace k elektrostatlckemu clsteni
chy v mazacich systemech [sou zpso- ole[, Oldrlch wlesner, bokl-TZ, Mllevsko
beny ze 70 %neclstotaml v pouzivanych vyznam obtokove flltrace na [akost ole[ a provozni spolehll-
ole[ich. Neclstoty [sou vzdy [ak organlc- vost stro[, |ng. Padko Molcanyl, LCOP|L, s.r.o. Mlchalovce
ke, tak anorganlcke. v posledni dobe se Provozni zkusenostl s merenim mekkych kal, |ng., Martln
vyrazne ob[evu[i tzv. mekke kaly vznlka- Holek, Ph.D. ,Ceska raflnerska a.s.
[ici oxldacniml pochody v mazlvu. Dale Semlnar byl ukoncen prohlidkou vystavy automobll vyrabe-
se zvysu[e celkove zneclsteni prachovy- nych v soclallsmu. Prednasky byly na vysoke urovnl a bohata
ml castlceml a ne vzdy dobre provade- dlskuze potvrdlla za[em o problematlku. Predseda[ici pozval
nou udrzbou. na llstopadovou konferencl. ucastniky
0HLIADNU7I za:
Proc u ns!
Firma Anocote Vmnabz tymodbornk, kter navrhnou pro Vs nejvyhodnejs resen.
Rdi Vs navstvme prmo u Vs a zajistme odborny vykIad o teto nove metode zinkovn.
- llcence pro vsechny evropske vyrobce system se zlnkovyml mlkrolamelaml PlZn
- nabizime vam vse ze zlnkovych mlkrolamel co [e dnes v Lvrope na ,trhu"
- l00 %garance, ze nedo[de k vodikove krehkostl u pevnostnich sroub a pruzln
- kontrolovany koeclent treni - u zavltovych spo[
- na rozdil od galvanlckeho zlnku vysoka antlkorozni odolnost 600 - l 000 hod NSS standardne
- ceny, ktere vas pri[emne prekvapi
- technlcka podpora z materske flrmy z UK
- vlastni solna komora
- vellce kratka dodaci doba
- moznost urgentniho vyrizeni
- nabizime take predem apllkovane zavltove [lsteni
- dale mame automatlckou llnku na strikani brzdovych kotouc
- lmbus a torx srouby s temer nulovyml zalltky barvy
- vyroba pro automobllovy prmysl podle |SO/TS l6949:2009
fl
C
Take [e mozne navstivlt nasl rmu.
Anocote Limited, Czech RepubIic branch o.s.,
Areal KD c.p. 626, 50l0l Hradec Kralove, Czech Pepubllc
Tel: +420 495 22l 33l / Pax: +420 495 22l 334 / Lmall: salesQanocote.cz
Nobzme Vmnee|ektro|yt|ck z|nkovn pomoc
z|nkovch m|kro|ome| od vsech svetovch vrobc
www.onocote.cz
Nasi speciaIizac je:
- zlnkovani pomoci zlnkovych mlkrolamel PlZn systemy:
-
Scotchgrlp, 8lue Nylon Patch a Ped Nylon Patch
- robotlcke s ani brzdovych k

predem apllkovane zavltove [lstici systemy:
Precote,
trik otouc
SpoIocnost ISCAR SR njdete 29. 9. - 3. 10. 2014
pocas veItrhu MSV rno v haIe F, stnok 45
Novst|vte nos| expoz|c| no MSV 8rno v pov||one E, stnek 0088 2. . - 3.10. 2014
Geomet DeIta Protekt Magni Zintek
Mini obrbe n dotaen k dokonalosti
Mal. Siln. Vkonn. Zkrcen obrbcch as a zven posuv. Nov nstrojov systm Mini
dosahuje vynikajcch eznch parametr pi vnitnm obrbn oceli a litiny. Je ideln pro mal
otvory 6 a 20 mm a hloubky zpich do 8 mm pi ce zpichu 0,74 a 3 mm. To ve umouj
nov ezn destiky Mini se spkanou geometri a lep kontrolou tsky pro snen ppadnch
prostoj. Systm Mini Vm nabz vysok vkon pi krtkch dodacch termnech. www.sktechnik.cz
ZAPI CHOVN UPI CHOVN FRZOVN DREK OBREN DREK TVAROV FRZOVN VRTN VYSTRUOVN
pavilon P
stnek . 022
HORN NSKOK V TECHNOLOGI I
Tel. +420 545 429 511 Fax +420 545 211 275 info@sktechnik.cz www.sktechnik.cz
www.sktechnik.cz

You might also like