Professional Documents
Culture Documents
F||trocn jednotko odstroujc
z o|ejovch systm turb|n mkk ko|y
C1Cvotn|sh kemovol un|t, vku
l|lttocnl jeJnotlo oJsttoujlcl z olejovch systemu tutoln
mlle loly
tovych provozovatel turbin vysledky test zcela ole[edo l0Cschopna [imat veskeremekkekaly.
predclla ne[en ocekavani C.C.1LNSLN A/S, ale prl- 1ednim z mist, kde se C1C vPU ukazalo byt velml
nesla [ednoznacne a presvedclve dkazy prl efektlvni prl odstranovani mekkych kal z ole[etur-
odstraneni mekkych kal z ole[ovehosystemu tur- bin [epopsano na nasledu[ici textu:
bin a tim l vyrazne snizeni celkovych flnancni
naklad provozovatel techto turbin.
v zasade [e flltracni [ednotka C1CvPUvysoce [em-
nym OPP-L|NL (obtokovym) flltrem typu HDUpra- Llektrarna pracu[ici v kogeneracni rezlmu s kom-
blnovanym cyklem - vykon 95Mw.
Sestava -pouzite turbny:
2 plynove turbiny General Llectrlc 42 Mw (celkovy
vykon 84Mw).
l parni turbinu Alstom ll Mw
Ole[ova nadrz l plynove turbiny 42 Mw: 6 00 l
Plnoprtocne flltry ole[oveho system 2 x 5
mlkron
Provozni teploty ole[e:
Zasobnik ole[e: 66 C
Axlalni lozlsko: 66 C
Turbiny: 80 C
Prevodovka: 85 C
Generator : 64 C
Zjisteny probIem:
Prl provedenem rozboru vzork ole[e se ukazala
cu[icim v provozu flltrace0FF-LIN to 0FF LIN
vysoka MPC (Membrane Patch Kolorlmetrlcka)
(obtokov fiItrace vne obtoku).
hodnota 62 LL oznacu[ici rlzlko pritomnostl
Zarizeni [e osazeno speclalni flltracni vlozkou C1C
mekkych kal vznlka[icich v dsledku degradace
VRI (Varnish RemovaI Insert), ktera [e svou kon- ole[e [ez [e dsledkem - nedostatecne a nekontl-
strukci ve flltracnim rezlmu prl rizenem chlazeni nualni/nepretrzlteflltraceole[e.
VysIedky provoznho testu C1C VRU nergy-
works artagena, IberdroIa, SpaneIsko:
7ribo7echnika /2014
lustratorELVQRGHVN
na od- 1edna se o komblnacl odvodneni a flltracl ole[e. Klaslcka flltrace [e schop
stranlt z ole[e vodu a neclstoty do Nasazeni tohoto stupne [e ekonomlcke do l %
obsahu vody v ole[l. Skloubenim techto technolo- l m. Ale co s neclstotaml pod
glckych proces ziskame vsechny technlcky
l m, ktere zstaly vsystemu!
dostupnepostupy clsteni ole[e.
Po [eho naplneni se uvolnu[i
Zarizeni mohou slouzlt l [ako flltracni a precerpava-
a dostava[i se opet do noveho,
ci stanlce. Pro tento ucel sezvoli pouzevhodny flltr,
pripadneflltrovaneho ole[e. Po vel-
nebo komblnaceodvodneni s flltraci. System rizeni
ml kratke dobe se dostaneme do
[evellce[ednoduchy, regulacea nastaveni pristro[
stadla, [ako pred vlastni vymenou
[eplynula. Uvsech model [evyuzivana k rizeni pro-
ole[e. Pokud chceme odstranlt ze
cesu clsteni elektronlka, S|MAT|CS7, ktera umoznu-
systemu a z ole[e tyto neclstoty,
[e vyrazne prodlouzlt max. vykon zarizeni oprotl
nemzeme zatim pouzit [lnou
konvencnimu provedeni. Lldsky faktor [e nutny
technologll nez elektrostatlcke
pouze k lnstalacl zarizeni, [eho nastaveni a udrzbe.
clsteni.
Ostatni [evseplneautomatlckeprl vysokem stupnl
provozni bezpecnostl.
Pro zachyceni neclstot se nepouziva[i zadne flltry,
ale speclalni, patentovane clstici vlozky, ktere [sou
usazeny mezl elektrodaml a prl nekonecnem
prtoku se do nlch dle polarlty pevne zachycu[i
elektrlcky nablte castlce neclstot. Konstrukce vlo-
zek zamezu[e [e[lch opetovnemu uvolneni do sys-
temu. Casovy prbeh procesu clsteni se stanovi na
zakladeprvotni analyzy kvallty ole[e.
Tim, ze vlozky neobsahuj zdny kov a umeIe
hmoty, [e [e[lch llkvldace bezproblemova. Pos-
tupu[e se ste[ne [ako u mastnych latek. vellkost cls-
2 2
tici plochy [e od 4,574 m do 54,9l5 m . Se zarizeni-
ml lzepracovat l bez clstici vlozky na 50% vykon.
Clstici, mobllni l staclonarni zarize- Pristro[e [sou doporuceny na hydraullcke, mazaci
ni [sou konstruovana tak, aby byla ole[e rady H, HL, HLP, C, CL, CLP, dale pak na rezne
schopna vyclstlt male, ale l velke a PAO 8asls-syntetlckeole[e. Pokud bychom [echte-
ob[emy ole[. Dodavana [sou ve ll nasadlt l na [lne typy ole[, [e doporuceno tuto
dvou provedenich. Prvni varlanta otazku predem konzultovat s vyrobcem zarizeni.
nabizi pouze hrube a nasledne Kapaclta pristro[ dovolu[epodlevellkostl proclstlt
elektrostatlcke clsteni. Toto uspo- kazdorocne od 2 300 - 2l0 000 l ole[e a to podle
radani [e vhodne pro ole[, kde [e doporuceni mlnlmalnelx za rok.
obsah vody do 500 ppm. Tam, kde Zde vychazime z dlouholetych zkusenosti a poz-
[e obsah vody vyssi [ak 500 ppm, natk. Pro vlastni dostatecnou a pohotovou kon-
lzedo systemu prldat dalsi stupen. trolu kvallty ole[ [e mozne doporuclt prenosnou
Fres ve|kou c|nnost k|os|ck |||troce se ve||ce dobre up|otuje | techno|og|e
e|ektrostot|ckho c|stn o|eje. Ir|bo|og|ckou ono|zou je prokzno, ze
vce jok80 %poruchsystmje zoprc|nno je|chznec|stnm.
C|stn o|ej progres|vn
e|ektrostot|ckou techno|og|
Olej ieJ o o cco 300 hoJ|nch c|stnl
7ribo7echnika 5/2014
43
kontrolni laborator. 8ehem kratke doby lze z[lstlt vy narok na tuto vymenu, vyclsteni nadrzea nutne
kdekollvkvalltu ole[es patrlcnym prvotnim zapro- servlsni ukony byl cca 24 hodln. Z dvodu sllneho
tokolovanim, ktere poslouzi [ako doklad a porov- zneclsteni hydraullckeho ole[e dochazelo
nani, [ak se zvysovala clstota ole[e, ktery byl
proclsten elektrostatlckou clstlckou ole[.
Komponenty do prenosne laboratore lze doplno-
vat.
VIiv znecistene kapaIiny - prkIady
1ake [sou dsledky psobeni zneclstene kapall-
ny v systemu! Napriklad u zubovych hydro-
generator a motor dochazi ke zvetsovani vle,
snlzovani tlaku l prtoku, zadirani kluznych ploch
vallvych lozlsek. Podobne problemy se vyskytu[i
l u lamelovych hydrogenerator a motor. Uaxlal-
nich a radlalnich pistovych hydrogenerator
k vypadkm u hydromotor pump, prlbllzne
lx tydne se vyskytla ne[aka porucha u hydromo-
tor. Aby se snizlly prosto[e, byly hydromotory,
misto pevneho napo[eni, prlpo[eny na system
pomoci rychloupinani. Tyto naklady na vymenu
clnlly ca 500LUP.
Po provereni problemu a navrzeni reseni bylo
rozhodnuto, zapo[lt zarizeni Prless do systemu,
aby doslo ke snizeni naklad, prosto[ zarizeni
a k za[lsteni bezporuchoveho provozu a prodlou-
zeni pouzltelnostl ole[e.
Prl plne produkcl bylo do systemu napo[eno
zarizeni Prless Dl6 a zaha[eno lntenzlvni clsteni
ole[e, bez preruseni vyroby, v celkove delce cca
6 tydn. 8ehem prvniho tydne clsteni doslo
k vypadku [ednoho hydromotoru a [eho nasledne
oprave. v prbehu nasledne doby clsteni [lz nedo-
slo k zadnemu vypadku hydromotoru. Obsah
neclstot v hydraullckem ole[l byl snizen o 90 %.
Protoze pomoci elektrostatlky byly odstraneny
l oxldacni produkty a mlkrocastlce, kontrolni mere- a motor se to pro[evu[e zvetsenim vli, snlzova-
ni vykazala hodnoty, kterese[lz pohybovaly vtole- nim tlaku, zadiranim ploch a pist.
rancich uvadenych vyrobcem u noveho ole[e. U ventll a rozvadec dochazi rovnez ke zvetseni
Po ukonceni clsteni se v prbehu nasledu[icich vli, omilani funkcnich hran, ztratam tesnostl
l2mesic nevyskytly zadnezavady u vsech l2hyd- a nekdy az funkcnostl, k ucpani trysek, coz vede
romotor. Teprve po l2 mesicich bylo z[lsteno az k vyrazeni funkceridiciho stupne.
mirne zvyseni neclstot. Na zaklade tohoto z[lsteni
bylo zopakovano proclsteni ole[. Od ukonceni
konomicke vyhodnocen: prkIad z autopr-
teto akce nemame zadne lnformace o tom, ze by
mysIu
doslo k ne[akym vypadkm.
Soucasti lakovaci llnky pro nastrlk velkych plecho-
Na zakladeapllkaceelektrostatlckeho clsteni ole[e
vych dil [e l2 pump, ktere [sou pohaneny hydro-
doslo k uspore naklad ve vysl pres 20 000 LUP.
motory. v hydraullckem systemu [e pouzlt hyd-
Soucasne nebyla nutna zadna vymena ole[e, coz
raullcky ole[ HLP 46 v celkovem mnozstvi 3 500 l.
byla dalsi uspora ve vysl pres 3 500 LUP, bez
Z dvodu vysokeho vytizeni zarizeni nebylo
vypadku produkce a pracovniho casu.
mozne provest pravldelnou vymenu ole[e. Caso-
5/2014 7ribo7echnika
44
[ednim mobllnim zarizenim lze postup-
Shrnut prnos teto technoIogie:
nevyclstlt vsechny uvedenetypy ole[.
vyrazne snizeni naklad, prosto[, ne-
u zarizeni docill-
kvalltni vyroby, podstatne zvyseni zlsku.
lo vyrazne prodlouzeni casu clsteni na
Omezenim vymeny ole[ setri zlvotni
max. vykon. Pizeni provozu zarizeni [epo
prostredi.
nastaveni plneautomatlcke.
odstranu[e vsechny pevne a opotrebe-
nevyzadu[i zadnou zvlastni kontrolu.
nim vznlkle neclstoty od 0,05 m, kaly,
vysoka zlvotnost a spolehllvost.
slemy. Klaslcka flltrace neodstrani necls-
ekologlcka llkvldaceceleho zarizeni.
toty pod 1 m.
rychle a efektlvni clsteni, diky speclalni-
Pomoci systematlcke udrzby ole[e lze vyrazne
mu provedeni clsticich vlozek a virlvemu
usporlt naklady a ellmlnovat zavady v hydraullc-
proudeni. 1e docilena vyssi clstota ole[e
kych systemech. Pozhodu[ici [e, aby udrzba ole[e
v nesrovnatelne kratsi dobe a prl pod-
byla pravldelna a vysledky byly dokumentovany.
statne nlzsich nakladech nez [e u kon-
Pouze prl dslednem vyuzlti optlmalni technlky
vekcnich metod.
clsteni se mze dostavlt pozadovany uspech.
neovllvnu[e zadna tekuta adltlva, od-
Pravldelnou kontrolou, analyzou [ednotllvych tes-
stranu[e teplotou a tlakem poskozene
t ole[, lzeprede[it vznlku problem, vcas [evyre-
molekuly (polymerove oxldacni produk-
slt, anlz by doslo k porusesystemu.
ty).
Llektrostatlcke clsteni ole[ neni [en odstraneni
nevyzadu[e zadny flltr, pracu[e nepretr-
neclstot z ole[e, ale pomoci ole[e l z celeho syste-
zltea lze[eprovozovat soucasnes klaslc-
mu.
kyml flltraceml.
bezproblemovou llkvldacl pouzltych
velml dobre zkusenostl s touto technologli ma[i
patentovanych clsticich vlozek. Neob-
ne[en zahranlcni, ale l flrmy v Ceske a Slovenske
sahu[i kov, umele hmoty a proto se llkvl-
republlce. 1evellcepotesltelne, zesepostupnezvy-
du[i [ako napr. mastnehadry.
su[e za[em a tato splckova technologle se stava
prl clsteni ole[e mze provozni zarizeni
soucasti technologlckych postup clsteni ole[
plne produkovat. Nemusi byt odstave-
u stale vetsiho poctu flrem, ktere [sou sl dobre
no.
vedomy [e[iho vyznamu pro zvyseni ekonomlky
zvysu[e uclnnost stro[, protoze nedo-
a kvallty provozu. Z toho takeplynou vyrazneuspo-
chazi k vypadkm, zpsobenym napr.
ry naklad za udrzbu zarizeni, nakup ole[,v tlsi-
zanesenim ventll, vydrenim valceatd.
cich/stotlsicichLUP rocne.
sezarizenim lzepracovat vsudetam, kde
[e potreba za[lstlt clstotu systemu,
Konzultace a poradenstvi k zavedeni teto progre-
pripadne ole[ovych naplni, tzn. l provo-
slvni technologle [sou samozre[mosti. vse [e
zech tezkeho stro[irenstvi, keramlckem
chraneno nemeckym a evropskym patentem.
prmyslu, letectvi, automobllovem
Zarizeni dlsponu[i CL a TUv certlflkatem a splnu[i
prmyslu atd.
podminky Zakona Prohlaseni o shode.
odstranu[e vodu z ole[e do 500 ppm bez
Oldrlch wlesner, bokl-TZ
snizeneho efektu clsteni.
Mlchael Prless, Prless GmbH
ve vyclstenem ole[l [e obsah vody cca
l00ppm
moznost odstranlt
vodu z ole[e, eko-
nomlckedo l%
by-pass pri po[ky
umoznu[i zacho-
vat konstantni tlak
vnadrzl
rychla navratnost
vlozenych prostred-
k
vyuzltim elektronlky se
boki-7Z
8ozetlce 54, 399 0l Mllevsko, CZ
Tomas Kara-|vansky, tel.: +420 737 l8l 949,
Oldrlch wlesner, tel.: +420 604 269 l7l
e-mall: lnfoQbokl-tz.cz
www.boki-tz.cz
Zveme Vs ve dnech
do nas expozice v haIe V, stnek 026
29. 9. - 3.10. 2014
na MSV rno
7ribo7echnika 5/2014
45
takychto velkych otackovych hodnotach sa uz 0brbacie stroje pre HSM
vyzadu[u speclalne obrabacle stro[e alebo naklad- Nastup HSM (Hlgh Speed Ma-
neupravy stava[uclch stro[ov. chlnlng) technologleso sebou prl-
nasa nove naroky v oblastl kon-
strukcle obrabacich stro[ov. |de 17
o uplne nove koncepcne rlesenla |SCAP prlnasa SP|N1LT - unlkatne patentovane
a lch agregatov. Na obrabanle zarladenle, prenastro[es malym prlemerom, poha-
mensich suclastok su potrebne nane chladlaclm medlom vlastneho obrabacleho
mensle nastro[e a prl pouzlti stro[a, na ktorom [elmplementovane, prlcom otac-
progresivnych reznych materla- ky vretena stro[a mzu nadobudat male hodnoty
loch nastro[ov sa uroven reznych blizlacesa a[ k nule. Nove,SP|N1LT vretena" su urce-
parametrovposuva k vyssim hod- ne pre polo - a dokoncovacle obrabacle apllkacle,
notam. Napr. na obrabanle ocelo- ako [efrezovanle, vrtanlea brusenle. SP|N1LT nle[e
vych casti forlem, beznevc (l50- urceny ako nahrada vretena stro[a, ale skr ako
250) m/mln, budu (prl prlemere upgrade exlstu[uceho stro[a. Poskytu[e vyssi
nastro[a D 3,0 mm) vychadzat vykon, lntenzivne[sle obrabanle, vysslu kvalltu
otacky na vretene n l000 . vc/ n . povrchu a spsobu[e predlzenle zlvotnostl
D (l5 923 - 26 540) ot/mln. Prl nastro[a. Otacky vretena [e mozne kontrolovat
SPIN
5/2014 7ribo7echnika
46
Estet|ck rove vrobkov je podm|enen t|okomtrhu o vyzoduje |ntenzv-
ny |novocn cyk|us. Dnes je vcs|no vrobkov beznej dennej spotreby vyr-
bonz p|ost|ckch hmt ||sovonm. Vrobo||sovod|e|, |or|emozpust|ek pre
mens|e vrobky, tok, oko je osobn e|ektron|ko, mob||n te|e|ony, je no
progrome spec|o||zovonch d|e|n o prevdzok. M|n|otur|zc|o vrobkov
o pouz|t|e exot|ckch moter||ov s| preto vyzoduje |ntenz|||kc|u reznch
porometrov.
Fych|c:I : penicze
Fre HSM - vysokorch|ostn obrbon|e
uz bez spec||neho obrboc|eho strojo
valcove s prlemerom stopky 20 mm, ktore
prostrednictvom (wlreless) bezkontaktneho pre-
mozno upnut do LP32l9- 20utesnenych kllestln.
nosu. SP|N1LT[evybaveny on-llnezobrazenimsku-
tocnych otacok nastro[a prl obrabani. Autonomny
Pre lmplementaclu na stava[ucl CNC obrabaci
dlsplay zobrazu[etleto hodnotyvrealnom case.
stro[ [enutnesplnlt nasledovnepozladavky:
Prletok chladlace[ kvapallny cez hlavnevreteno
Vyhody
stro[a.
Kratsi cas obrabanla - vysoka posuvova
vysokotlakove chladenle: mlnlmalne 20 bar,
rychlost vdsledku vysokeho poctu otacok.
max 40bar, odporucany rozsah (25-35) bar.
vysoka uclnnost - az o 65 % zvysenle
Prletok: mlnlmalne l2 l/ mln, odporucany
produktlvlty v porovnani s obrabanim na kon-
rozsah (l8- 25) l/ mln.
vencnom ,nizkootackovom" stro[l.
Uroven flltracle chladlace[ kvapallny: mlnl-
Uspora energle - vreteno stro[a [e v neclnnostl,
malnel00 m.
zatlal co [eSP|N1LT vprevadzke.
vysoka presnost - vynlka[uca
kvallta povrchuvdakaoptlmallzo-
vanym podmlenkamobrabanla .
Plug & play - [ednoducha
lnstalacla na exlstu[uclch stro-
[och bez ake[kolvek upravy.
Predlzena zlvotnost nastro[a -
ako dsledok optlmalnych rez-
nych podmlenok a lntenzivneho
tryskoveho chladenla.
Moznost obrabat a[ na stro[och s mlnlmalnyml
0bIast vyuzitia
(5 -l0) ot/mln., alebo nulovyml otackaml hlavne-
SP|N1LT zarladenle by malo byt vyuzivane pre
ho vretena.
apllkacleso stopkaml nastro[ov do 6mm preucln-
Text: Peter Tapa[, 8ranlslav Sefcovlc, |SCAP SP
ny prlemer nastro[aaz do prlemeru 3,5mm. Mzu
byt apllkovane na rznych CNC obrabacich
stro[och s vnutornym chladenim vretena s ml-
nlmalnym tlakom 20bar.
SP|N1LT [e k dlspozicll v troch typoch upnutla na
vreteno obrabacleho stro[a:
|ntegralne 8T30, 40, D|N6987l 40, CAT 40,
HSK63, CAMP|X C5, C6.
|ntegrovany LP32 kuzel so speclalnou utaho-
vacou matlcou, vhodny pre vsetky standardne
LP32ukoncenla vretlen.
7ribo7echnika 5/2014
47
vton|e no ssttuhu ltezovon|e no ssttuhu ltezovon|e
ISCAR SR, s.r.o.
k muzeu 3
010 03 ZiIina, SL0VAkIA
7eI: +421 (0) 41 5074301
e-maiI: info@iscar.sk
Pozyvame Vs
pocas MSV rno na nvstevu
nasej expozcie v haIe F, stnok 45
29. 9. - 3.10. 2014
www.iscar.sk
Konstrukcne keramlcke materlaly dostou a prlaznlvyml trlbologlckyml vlastnostaml,
nlektoryml svo[lml vlastnostaml ako [e nizky koeflclent trenla, vysoka oteruvzdor-
prevysu[u vlastnostl kovov a lch nost, dobra odolnost vocl zadleranlu a pod.
zllatln. Dokazu lch nahradlt v apll- Pouzltle keramlckych materlalov pre apllkacle
kaclach, prl ktorych su vlastnostl v motoroch [e zau[imave na[ma z hladlska trenla
kovovnedostacu[uce. a opotrebenla v dvo[lcl keramlka-keramlka alebo
Konstrukcna keramlka [e urcena ocel-keramlka. Priklady apllkaclekeramlckych dlel-
predovsetkym pre pracu vo vy- cov v trlbologlckych uzloch v spalovacom motore
sokotepelne namahanych kon- su uvedenevtab. l.
strukcnych uzloch , resp. na vyro-
bu nastro[ov pracu[uclch casto- keramicky ventiI
krat v extremne narocnych pod- Lfekt vyuzltla keramlckych
mlenkach. Od tychto materlalov castl motora llustru[e pri-
sa vyzadu[e vysoka tvrdost, oteru- klad vyroby keramlckeho
vzdornost, odolnost vocl oxldacll, ventllu (obr.l). Prl vhodne[
chemlcka stablllta, odolnost vocl konstrukcll znlzu[u kera-
creepu a tepelnym sokom alezaro- mlcke suclastky vo ventllo-
ven a[ dostatocna hodnota lomo- vom rozvodezotrvacneslly,
ve[ huzevnatostl. reduku[u trecle slly a zlep-
1ednym z na[atraktivne[sich kera- su[u stupen plnenla mo-
mlckych materlalov pouzivanych tora. Z toho vyplyva moz-
v automoblloch [e nltrld kremika, nost zvysenla poctu otacok
ktory sa vyznacu[e vysokou tvr- a vykonu, pripadne uspory
Snohou kozdho outomob||ovho vrobcu je zskof s| svojho zkoznko. Io
je h|ovn dvodpreco vrobcovenuje znocn pozornosf vvoju o op||kc|
novch moter||ov o techno|og|. K|os|cky vyrbon kovov sc|ostky uz
v scosnost| v mnohch prpodoch n|e s schopn sp|of pozodovon pre-
vdzkov nroky. I tohto dvodu socoroz v|oc dostvojdo popred|onov
konstrukcn moter||y, ktor mojpredpok|ody sp|of nrocn poz|odovky
nojm z h|od|sko mechon|ckch o tr|bo|og|ckch v|ostnost. Medz| tokto
moter||ypotr oj konstrukcnkerom|konobze S| N , S|C oIrO .
3 4 2
5/2014 7ribo7echnika
48
Kerom|ck moter||y
v outomob||ovom pr|emys|e
Suclastka
vyrobca
motora
Typ motora
Datum
zavedenla
vyhody
Patka vahadla ventllu
Mltsubushl
Nlssan
s lskrovym zapalovanim
l984
l987
mensle opotrebenle
vedenle vstrekovace[ dyzy Cummlns dlesel l989
mensle opotrebenle,
nlzsla hodnota emlsli
Gulka nastavu[uca pallvovu dyzu Cummlns dlesel l992 mensle opotrebenle
Castl hlavneho valca tlakove[
brzdy namahane na oter
Cummlns
dlesel
l993
mensle opotrebenle
7oo. 1 Al|lc|o 5| N v solovoclch mototoch
3 4
Oot. 1 letom|cl vent|l
pohonnych hmt, a to prl sucasnom zlepseni kva- [a z vysokopevne[ ocele su ovlnute uhlikove vlak-
llty vyfukovych plynov. Keramlckeventlly v porov- na. Zotrvacnik [e ulozeny v ocelove[ skrlnl, v ktore[
nani s kovovyml su lahsle. Merna hmotnost ocele musi byt vakuum, co [e zabezpecene speclalnyml
-3
[e 7,9 g.cm , kym merna hmotnost Sl N [e lba tesnen lam l. vakuum [e potrebne z toho dvodu,
3 4
-3
zeprl obvodove[ rychlostl zotrvacnika Mach 3,3by
3,2g.cm . vzhladom na lch nlzslu zotrvacnu hmot-
vplyvom vzduchoveho trenla doslo k prudkemu
nost, mzu byt klukovy hrladel a s nim suvlslace
narastu [eho teploty az na 400 C. Kedze mazanle
castl motora mensle. 1e mozne usetrlt 4 -l0 kg
[e vo vakuu velml obmedzene, hrladel sa pohybu-
hmotnostl motora v zavlslostl od poctu ventllov.
[e na hybrldnych keramlckych lozlskach - keramlc-
Pomerne vysoka cena keramlckych ventllov
kegulky a ocelovekruzky (obr. 2).
zabranu[evsucasnostl serlove[ vyrobe. vyznamnu
ulohu bude zohravat apllkacla keramlckych ventl-
keramicke piestne kruzky lovvhybrldnych motoroch.
Dalsle keramlcke suclastky, ktore su v sucasnostl
predmetom zau[mu su
Lozisk
keramlcke plestne kruz-
Kovokeramlcke (hybrldne) lozlska sa v automobl-
ky (obr.3). Prl novsich
lovom prlemysle vyuziva[u na doslahnutle dlhse[
postupoch sa na plestne
zlvotnostl a vyssich vykonov. vyrobcovla spalova-
kruzky apllku[u keramlc-
ke alebo kovokeramlcke
povlaky. Tle sa nanasa[u
pomocou plazmoveho,
alebo lonoveho luca.
Keramlcke plestne kruz-
ky musla vyhovovat vla-
cerym krlterlam. Predovsetkym musla poskytovat
vysoku odolnost protl zadleranlu, vysoku odol-
nost protl vylamovanlu, vysoku pevnost, vysoku
odolnost protl korozll a to prl nizkych vyrobnych
nakladoch.
Dalsiml predstavltelml keramlckych konstrukc-
nych materlalov vyuzivanych v automobllovom
prlemysle su materlaly na baze karbidu kremka. cich motorov sa snazla o zvysovanle uclnnosti
Ma podobne vlastnostl ako nltrld kremika, ale agregatov hlavne pomocou preplnovanla.
vyznacu[e sa lepsou odolnostou vocl opotrebe- Turboduchadla su vsak zarladenla, ktore su tepel-
nlu. Z tohto dvodu [e pouzivany v keramlckych ne velml namahane a ulozenle hrladela sl vyzadu-
brzdach a spo[kach. [e velml spolahllve mazanle. Hybrldne lozlska sa
tym stava[u stalevlac vyhladavanym rlesenim. Dal-
siml zarladenlaml su ulozenla hrladelov v prevo- keramicke brzdne kotuce su vyrobene z karbldu
dovkach, ulozenla nabo[ov kolles alebo a[ hlavne kremika spevneneho uhlikovyml vlaknaml
lozlska ulozeni klukovych a vackovych hrladelov. (obr. 4). Uspesne sa
v te[to dobe [e znlzovanle neprlaznlvych odporov apllkovall na spor-
a z toho vyplyva[uca ekologla hlavnym aspektom tovych a luxusnych
prl navrhovani motorovych vozldlel. Ako priklad cestnych motoro-
praktlckeho pouzltla keramlckych lozisk v naroc- vych vozldlach zna-
nych prostredlach sa da pouzlt apllkacla tychto clek Mercedes, Pe-
ulozeni vzarladenlach, ktoresluzla na rekuperaclu rrarl, Porsche, Audl
klnetlcke[ energle prl brzdeni v serlovych a prete- a Lambor ghl nl .
karskych vozldlach. Mechanlcky system lntegro- 1edlnym llmltu[u-
vany k prevodovke vozldla zachytava klnetlcku clm faktorom tych-
energlu prl spomalovani a brzdeni a uvolnu[e [u to brzdnych kotu-
prl akceleracli. System vyuziva technologlu zotr- cov[elch velml vyso-
vacnika, ktory [e doplneny o varlator. Okolo nabo- ka cena.
7ribo7echnika 5/2014
49
Oot. 3 letom|cle |estne
ltzly o |est
Oot. 2 lyot|Jne loz|slo
Oot. 4 8tzJo s letom|clm
otzJnm lotcom znocly AuJ|
vyhody keramlckych brzdnych kotucov:
vysoka odolnost protl oteru - predstavu[eaz 4x
dlhslu zlvotnost,
vysoky brzdny vykon,
zvysena odolnost vocl znlzovanlu brzdneho
uclnku prl opakovanom brzdeni,
nlzsla hmotnost oprotl klaslckym ocelovym
kotucom.
keramicke trecie spojky patrla medzl na[novsich
predstavltelov v apllkacll keramlckych materlalov
v automoblloch, predovsetkym v sportovych
a zavodnych, ako napr. monoposty Pormule l,
vozldla Pla GT a pod. Spo[ku vyuziva[ucu keramlcky
materlal pouzlla a[ spolocnost Porsche vo vozldle
Carerra GT (obr. 5). |ch hlavnou vyhodou [e uspora
hmotnostl az o 50%ako to udava flrma Porsche. Na
zaklade uda[ov Porsche, keramlcka spo[ka v auto-
moblle Carrera GT [e o polovlcu lahsla (3,5 kg) ako
konvencne vyrabana spo[ka vo vozldle 9ll Turbo.
Dalsou vyhodou [e [e[ pevnost oblozenla ktora [e
az 3 000 MPa. 1e[ zlvotnost [e ovela vyssla ako prl
beznych spo[kach.
Oblozenle sa vyraba z karbldu kremika spevnene-
ho uhlikovyml vlaknaml, co zarucu[evybornu odol-
nost protl opotrebenlu a vysoku tepelnu odolnost.
Tato trecla spo[ka [e na[mensla v trlede superspor-
tovych automobllov. vyroba tychto spo[ok [e
pomerne zlozlta, co sa odzrkadlu[e na lch vysoke[
cene. To [e hlavny dvod preco sa zatlal pouziva[u
len vsportovychautomoblloch.
|ng. Zuzana Gabrlsova, PhD.,
|ng. Alena 8usllova, PhD.
Ustav technologli a materlalov
S[P STU v 8ratlslave
5/2014 7ribo7echnika
50
Oot. 5 5ojlo s letom|clm| tteclm| elementom| znocly
Potsche
Na kullckovych sroubech zavlsi presnost poloho-
vani llnearnich posuv na obrabecich stro[ich.
K dosazeni pozadovane presnostl [e treba vysoce
presnych kullckovychlozlsek. Dvourada kullckova
lozlska s kosouhlym stykem [ednoznacne proka-
zala svo[l skvelou vykonost v techto apllkacich.
1ako predni svetovy vyrobce kullckovych sroub
a vallvych lozlsek, spolecnost NSK vyuziva ne[mo-
derne[si vyrobni a materlalove technologle tak,
aby kontlnualneoptlmallzovala vykonnost a pres-
nost techto komponent.
S radou 8S8D ma[i vyrobcl obrabecich stro[
pristup k lozlskovym [ednotkam, ktere se mohou
pochlublt kompaktni konstrukci a snadnou mon-
tazi. 1edna se o dvourada kullckova lozlska s ko-
souhlym stykem sestykovym uhlem 60 vuspora-
dani do "O"(zady k sobe).
Konstrukce umoznu[e absorbcl velml vysokych
axlalnich zatizeni v obou smerech. Obe rady lozl-
sek [sou vcl sobe predepnuty, coz za[lstu[e vyso-
kou presnost a tuhost pohonneho system.
Lfektlvni kontaktni tesneni lozlska se vyznacu[e
nizkym trenim a vyvlnem tepla.
Modern obrbc stroj e vyzoduj
ku||ckov srouby, kter jsou schopny
presn, rych|e o e|ekt|vn po|ohovot
obrobek nebo cst| stroje. Konstrukce
o porometry |oz|sek rody 8SFJ8SN od NSK
sp|uj tyto pozodovky.
Loz|sko pro
Pada lozlsek 8S8D [e dostupna ve dvou provede- vyrobnim zavode v Peterlee (UK). v soucasne
nich, prirubove provedeni vne[siho krouzku rady dobe [sou evropske prode[ni aktlvlty NSK podpo-
8SP umoznu[e primou montaz [ednotky na stro[, rovany vyrobniml zavody v Anglll, Polsku
rada 8SN[eurcena pro standardni montaz dotele- a Nemecku, loglstlckyml centry v Holandsku, Ne-
sa. Lozlskove [ednotky [sou dodavany s tukovou
naplni za[lstu[ici dlouhou zlvotnost, u obou pro-
vedeni [emoznost domazavani.
Lozlskove [ednotky rad 8SN/8SP umoznu[i svym
uzlvatelm snadnou a rychlou montaz. Namisto
kompllkovane lnstalace spo[ene s nastavovanim
predpeti dvou samostatnych [ednoradych kullc-
kovych lozlsek s kosouhlym stykem mohou nyni
vyrobcl obrabecich stro[ pouzivat vysoce kvallt-
ni kompaktni [ednotky, [e[lchz predpeti [e [lz
nastaveno z vyroby.
0 spoIecnosti
mecku a Anglll a technologlckyml centry Spolecnost NSK (Nlppon Selko Kabushlkl Kalsha)
v Nemecku, Anglll, Prancll a Polsku. Spolecnost zaha[lla svou clnnost v roce l9l6 a vyroblla prvni
rovnez dlsponu[e rozsahlou siti autorlzovanych kullckova lozlska na uzemi 1aponska. Za dobu sve
dlstrlbutor. exlstencespolecnost NSKLtd. vyvlnula kompletni
sortlment lozlsek, ktera se prodava[i po celem
svete a velkou merou prlspela k vyvo[l v rznych Charakteristiky produktu
odvetvich ekonomlky a k pokroku v oblastl tech- Dvourade lozlskove [ednotky s kosouhlym sty-
nlky. kem
NSK vyuzlla svo[l odbornost a zkusenost rovnez Stykovy uhel 60
prl vyrobe presne llnearni technlky, komponent Kontaktni tesneni s nizkym trenim
pro automobllovy prmysl a vyrobk z oblastl S mazacim tukem
mechatronlky. Od roku l960 spolecnost NSK Montazni otvory pro primou montaz (8SP)
aktlvne pronlka na zahranlcni trhy. v soucasne
dobe ma NSK vice nez 26 tlsic zamestnanc Vyhody produktu
v 29 zemich a sve produkty vyrabi ve vice nez Absorpceaxlalnihozatizeni vobou smerech
30zavodech po celem svete. Moznost domazavani behem provozu
v roce l963 byla otevrena prvni evropska poboc- Snadna montaz
ka NSKvnemeckem Dusseldorfu, vrocel976spo- vyrobcem nastavene predpeti
lecnost zaha[u[e vyrobu v prvnim evropskem Text a foto: NSK
7ribo7echnika 5/2014
51
podporu
ku||ckovch sroub
kontakt pro Ceskou repubIiku :
AIes oda
7eI./Fax: +420 545 216 428
MobiIe: +420 724 796 102
-maiI: boda-a@nsk.com
Web: www.nskeurope.com
kontakt pre SIovensku repubIiku :
MirosIav Matasovsky
7eI./Fax: + 421 35 641 8541
MobiIe: + 421 907 263 257
-maiI: matasovsky-m@nsk.com
Web: www.nskeurope.com
omezena a maxlmum dosahovanych tvrdosti
1lz ve fazl navrhu soucastky by
[e okolo 50 HPc pro materlaly do l0 mm tloustky
se mel konstrukter zamyslet nad
steny)
otazkaml tyka[iciml se zvoleneho
2 Hridel z materlalu ll l09, llbovolna delka -
materlalu. Casto se stava, ze kon-
cementovat x mm, kallt a popustlt, dodrzet
strukterm, kteri vetslnou nema[i
hzivost 0,05 mm (kdyby mel nekdo povedomi praxl anl vzdelani v oboru tepel-
o tom, ze ll l09 [e vyrabena [ako neuklldnena neho zpracovani, [e k dlspozlcl
ocel, dvodll by, zedeformacena hridell budeprav- [akasl prirucka materlal z polovl-
depodobnevradu l nekollka mm) ny mlnuleho stoleti, nebo v lep-
3 Nozez materlalu l93l2, sirka l00mm, delka sim pripade z doby o neco poz-
500 mm, tloustka l0 mm - kallt a popustlt na de[l. Takovy konstrukter potom
zna pouze materlaly CSN l2 050, X HPc, dodrzet rovinnost do 0,1 mm (kdyby
l4 220, ll l09, l9 3l2 a l9 436. s l ko nstrukter l technolog uvedomlll, ze vsechna
O tom, ze exlstu[i velml kvalltni pnuti vnesena do materlalu se vyrelaxu[i prl tepel-
l zahranlcni ekvlvalenty, rzne nem zpracovani, tak by uvazovall s vetsiml pridav-
mlkrolegovane modlflkace nebo ky na brouseni, zvlast pokud nozenebyll mezlope-
dokonce ocell vyrabene [lnou nez racnezihany)
konvencni metodou, nema[i anl 4 Noze s vybrousenym ostrim z materlalu
l9 436 kallt a popustlt na 63 HPc, po prvnm zdani. vysledkem [e draze vyrobe-
na soucastka, ktera prl[dena tepel- pouzit se ostr vyIamuje (kdyby mel konstruk-
ne zpracovani s pozadavkem ter moznost vldet pod mlkroskopem karbldy
napr.: ,vellkostl Gronska", tusll by, ze pouzlti tohoto
l Soucastka o prmeru 50 materlalu pro soucastky s tenkym ostrim,
mm, delka l00 a vice mm, malyml zuby cl podobnyml tvary, povede k [e[lch
plnostenna z materlalu l2 050 - okamzltemu vylamovani)
58 HRc 5 Soucastka z materlalu l4 220 urcena kallt a popustlt na (kdyby
k cementacl a kaleni ma na povrchu drazku pro se nekdo obtezoval podivat do
materlalovych tabulek, z[lstll by, pero. Drzka byIa obrobena na cisto a po kaIen
ze pro kalltelnost l2 050 [e velml
se sthIa nebo rozthIa (aha, zase nlkdo nlc
V prox| tepe|nho zprocovn se costo setkvme s ,rek|omocem|", kter se
tkoj nepr|mren krtkho z|votnho cyk|u soucstky. Ikoznk se
zprov|d|odomnv, ze nov|n je neodborn proveden tepe|n zprocovn.
Io je, bohuze|, ve|m| cost omy|. No kvo||t tepe|nho zprocovn
somozrejm ve|m| z|ez, presto sebe|eps tepe|n zprocovn nemze
o nedokze retusovot chyby, kterch se dopust||| konstruktr| c|
techno|ogov pr| vo|b moter||u o predep|sovn techno|og|e tepe|nho
5/2014 7ribo7echnika
52
V||v zvo|enho tepe|nho zprocovn
no z|votnost soucstek o nstroj
VIN-NEVIN I FkAXE IEFELNHO IFkACOVN
cneL
netusll o teorll deformaci v tepelnem zpracovani). kesnizeni zlvotnostl). Sladlt vsechny tyto predpo-
6 Hridel llbovolneho rozmeru z llbovolneho klady neni [ednoduche a [e proto dobre vedet, co
nltrldovatelneho materlalu s vnltrni dirou H7 se lze nebo nelze ocekavat od tepelneho zpracova-
ni: ma nitridovat 0,4 mm tak, aby vnitrn dra
l 1e nalvni domnivat se, ze dosahneme zstaIa nezmenen (neni pridavek pro zmenu
tvrdostl, ktere [sou mlmo moznostl zvoleneho rozmeru). Hridel nebyla nl[ak mezloperacne ziha-
materlalu. Spravna volba materlalu [e zakladem na (problem [e ste[ny [ako v predchaze[icim bode,
uspechu! 1e dobre udrzovat sl prehled l o zahra- navic [e potreba vedet, ze prl nltrldacl vzdy naros-
nlcnich znackach oceli a [e[lch pouzlti. 1edna znac- terozmer soucastky alespon vradu 0,0lmm).
ka ocell mze mit velml rozdilnou kvalltu podle
toho, ktera hut [i vyroblla. Pokud [de o nastro[ove Priklad by se dala uvest cela rada, dokonce
materlaly, exlstu[e na trhu ple[ada oceli vyrabe- bychom mohll obodovat [e[lch nesmyslnost.
nych praskovou metalurgli (vyborne nahrazu[i Zamerem vsak [e ukazat na techto prikladech, ze
napr. PO s mene vhodnou karbldlckou struktu- chyby, ktere [sme popsall, vzdy povedou k fatalni-
rou), dale o moznostl uzlti mlkrolegovanych oce- mu snizeni zlvotnostl soucastky, nekdy do[de k [e[i
lich napriklad borem, ktere pomohou tam, kde [e llkvldacl driv, nez se vbec pouzl[e. Chyby vsak
za normalnich okolnosti mala prokalltelnost byly ve vsech uvedenych prikladech udelany [lz
a potrebu[l pouzit nizkolegovanou nebo nelego- mnohem drive, nez se prlstoupllo k tepelnemu
vanou ocel. zpracovani. A tepelnym zpracovanim se [lz nedalo
2 Neumime zazraky, ktere lze nazvat [ako bez nlc zachranlt.
deformacni tepelne zpracovani. Doporucu[l kaz-
demu absolvovat alespon zakladni semlnar pora-
dany kazdorocne Asoclaci pro tepelne zpracova-
ni kov na tema ,Deformace v tepelnem zpraco-
vani" nebo semlnar ,Co by mel vedet konstrukter
o tepelnem zpracovani".
3 vynechanim mezloperacniho zihani neu-
setrite! Zmeny rozmer nastanou o to vetsi
behem flnalniho tepelneho zpracovani.
4 vynechanim pridavk na brouseni take neu-
setrite! vzdy nastane ne[aka deformace, [de [en
o to [aka. Spolupraci s kalirnou nebo odbornikem
na tepelnezpracovani vsak lzepridavky optlmall-
zovat.
5 Zazraky se nede[i. Materlal nakoupeny ve
spatnem vychozim stavu (velkeprlmarni karbldy,
dendrltlcka struktura a podobne nehomoge-
nlty) nelze naslednym tepelnym zpracovanim
opravlt!
1ak z podnadplsu vyplynulo, nema tento
prispevek detallne analyzovat priclny nizke zlvot-
nostl dil, ktere prochaze[i tepelnym zpracova-
nim. Cilem bylo poukazat na neustale se opaku[i-
ci zasadni nedostatky v konstrukcni a technolo-
glckedokumentacl, sekteryml sekalirny setkava-
[i a temer denne se s nlml musi vyporadavat. Tyto Ma-ll soucastka stesti, ze [e vyrobena z vhodneho
nedostatky vazne llmltu[i volbu technologle materlalu, vhodnyml technologlckyml postupy,
tepelneho zpracovani a [sou steze[ni prl hodno- zpracovana vhodnou technologli tepelneho zpra-
ceni vllvu tepelneho zpracovani na zlvotnost covani, pak obvykle neni dvod, aby [e[i predpo-
soucastek a nastro[. kladana zlvotnost nebyla dodrzena (za predpokla-
|ng. Petra Prlknerova, |ng. Otakar Prlkner du, zene[dek havarll nebo [lnym vllvm vedoucim
7ribo7echnika 5/2014
53
Noze z motet|lu 19 312 - zloznll nem ilJovel
no otousenl o tol ozoJuje lol|t ,oez Jelotmocn l
Cementovot 3 mm, lol|t oez Jelotmocn o JoJtzet tozmt
vn|tinlch Jtl
Povrch soucastl [e bombardovan kullckaml, ktere Technologle tryskani [e [ednou
psobi [ako drobna kladivka a mechanlcky tuto z ne[rozsirene[sich mechanlckych
povrchovou vrstvu zpevnu[i. Po urclte dobe stag- uprav povrchu. Tryskani ma velke
nace se zacina opet pro[evovat o tuto apllkacl zvy- uplatneni ne[en [ako preduprava
seny za[em. 1e to zpsobeno predevsim tim, ze povrchu pred nanasenim ochran-
kullckovani za[lstu[e prl mlnlmalnich nakladech nych povlak protl korozl, ale l [a-
podstatne zvyseni nekterych mechanlckych, ale ko konecna uprava pro zlepseni
l koroznich vlastnosti [ako [e vrubova houzevna- mechanlckych vlastnosti materla-
tost, odolnost protl unave, opotrebeni, snlzu[e lu. vlastni efekt tryskani se usku-
nebezpeci korozniho praskani, mezlkrystalove tecnu[e vrhanim drobnych caste-
koroze apod. Zlepseni mechanlckych vlastnosti
zarucu[e zvyseni zlvotnostl soucasti, vyssi spolehll-
vost, popripade umoznu[e zmenseni rozmer
a hmotnostl soucasti nebo pouzlti menekvalltniho
materlalu prl zachovani ste[ne zlvotnostl. Kullcko-
vani se rovnez pouziva k tvarovani casti nebo ce-
lych dil, k odstranovani porovltostl apod. Dnesni
uroven technologle kullckovani [e na kvalltatlvne
vyssi urovnl. 1ekladen draz predevsim na prisnou
kontrolu vlastniho procesu a optlmallzacl para-
metr kullckovani.
0bIast nejcastejsho vyuzit:
- pruzlny (sroubove, llstove) cek tryskaciho prostredku velkou
- torzni tycea hridele rychlosti na povrch predmetu.
- hnaci ustro[i (ozubena kola a hridele, pastorky) Dopadem castlc na predmet se
- o[nlce meni klnetlcka energlena pracl for-
- lopatky turbin mou opracovani nebo tvareni
- dily pro letecky prmysl z lehkych slltln povrchovevrstvy.
- svary
1aky je rozdI mezi kIasickym
Kullckovani se od klaslckeho tryskani llsi prede- trysknma kuIickovnm
vsim tim, ze zde [sou pouzivana kulata zrna tryska- Tvareni povrchove vrstvy otryska-
ciho prostredku. 1lz maly obsah nekulatych castlc vani m kul ovl tyml castl ceml
mze negatlvne ovllvnlt vysledny efekt. Castlce tryskaciho prostredku [e zname
urychlene pneumatlcky nebo mechanlcky dopa- pod nazvem kullckovani nebo bro-
da[i velkou rychlosti na povrch soucastl. 8ehem kovani (angllcky shot-peenlng).
Spo|ecnost 1.Iousesk s.r.o. se spec|o||zuje no poskytovn s|uzeb v ob|ost| tryskn
o ns|ednch povrchovch prov. Frce ve vzkumu, d|ouho|et zkusenost|, pocet
reo||zoc o rznorodost zokzek jsou dostotecnou zrukou pro nose zkoznky. Frovoz
spo|ecnost| je vyboven mnozstvm rznch zorzen, kter umozuj otryskvot soucst|
v s|rok sk|e tvor, ve||kost | moter||. V prpod op||koc u zkoznko d|sponujeme
mob||n tryskoc techn|kou. Vts|no tryskocch zorzen o prs|usenstv je konstruovno
ovyrbnonos spo|ecnost oto umozuje pruzn reogovot nopozodovkyzkoznko.
5/2014 7ribo7echnika
54
Iechno|og|e tryskn joko konecn
provo povrchu [ku||ckovn}
velml kratkeho casu narazu psobi lokalni velml vrstve zmensu[i nebo [e[ dokonce meni na priznl-
vysoka sila, ktera zpsobu[e plastlcke pretvoreni ve tlakove. Protoze skoro vsechna poskozeni
povrchu. Prl dopadu vytvori castlce v povrchu korozni unavou nebo koroznim praskanim vznlka-
malou prohluben, pod kterou dochazi k plastlcke- [i na povrchu soucastl, pro[evu[e se priznlvy efekt
mu toku a natahovani povrchovych vlaken (obr.l). zpevneni povrchove vrstvy a psobeni tlakoveho
vnltrni vlakna, ktera ne[sou napinana nad mez klu- napeti l prl techto nebezpecnych namahanich.
Meren intenzity kuIickovn
Ucelem kullckovani [evytvorlt rovnomernou zpev-
nenou vrstvu, ktera zavlsi na lntenzltekullckovani.
Tato lntenzlta se neda zachytlt primou cestou.
1ednim z neprimych zpsob mereni [e metoda
podle 1. O. Almena. Postup spociva v tom, ze se
normallzovany merici pasek ([eho rozmery, tak
zu, sl uchovava[i pvodni pruznost a brani vdllata- l [akost materlalu a tepelnezpracovani [sou presne
cl povrchovym vlaknm. Dochazi k vytvoreni rov- stanoveny) upne do rovnez normallzovaneho
novahy, prl ktere relatlvne tlusta vrstva vnltrniho pripravku a takto se vystavi uclnku dopada[icich
materlalu drzi nizkym tahovym napetim tenkou castlc tryskaciho prostredku. Po otryskani sepovo-
povrchovou vrstvu ve stavu vysokeho tlakoveho li upinaci srouby pripravku a zkusebni destlcka se
napeti (obr.2). Do[de-ll k zatizeni soucasti vne[si vy[me. Z dvodu vznlku pnuti se destlcka po uvol-
sllou, bude vysledne napeti rovno algebralckemu neni prohne. Prhyb slouzi [ako meritko lntenzlty
souctu zbytkoveho pnuti po kullckovani a napeti kullckovani. Meri se [ednoduchym lndlkatorovym
zpsobeneho zatizenim. vyslednerozlozeni nape- pristro[em (obr. 4).
ti [eznazorneno na obr. 3.
l- zbytkovepnuti po kullckovani
2- napeti od vne[siho zatizeni
3- vyslednenapeti
Pro vznlk a sireni trhlln [sou vzdy nebezpecna taho- Uda[e o lntenzlte kullckovani se tedy provadi for-
va napeti v povrchove vrstve. Zmeny zpsobene mou vysky prhybu na normovane zkusebni des-
kullckovanimtoto tahove namahani v povrchove tlcceAlmenova testu. Sledu[eme-ll vellkost prhy-
7ribo7echnika 5/2014
55
Oot.1 vl|v JooJu cst|ce
Oot. 3 vsleJne tozlozenl notl
Oot. 2 kozlozenl zoytloveho notl v tuiezu soucst|
o jeJnosttonnem lul|clovnl
Oot.4 Zusoo mienl tuhyou
1 - |nJ|ltotov ilsttoj
2 - milcl sel
bu v zavlslostl na case expozlce, ziskame saturacni ml castlceml. Z tohoto dvodu vznlkl po[em plos-
krlvku (obr. 5). ne pokryti, ktere vy[adru[e pomer mezl zasahy
pokrytou plochou a celou, kullckovanim upravo-
vanou plochou. Na obr.6 [e povrch s plosnym
pokrytim cca 55 %. Pro dosazeni vyssiho stupne
pokryti [e treba umerne prodlouzlt cas kullckova-
ni. Kontrola plosneho pokryti se ne[caste[l prova-
di pomoci lupy nebo mlkroskopu.
0ptimIn tryskac prostredek
1ednim z ne[dlezlte[sich parametr [e volba optl-
malniho tryskaciho prostredku. Pro kullckovani [e
ne[caste[l pouzivan ocelovy granulat o tvrdostl 46-
Doba kullckovani se provadi do dosazeni saturac- 53 HPC. Pro upravu nezeleznych materlal [ako
niho bodu. To [e takovy bod, ve kterem se vyska
oblouku nezvysu[e o vice nez l0%po zdvo[naso-
beni doby expozlce. v tomto bodenamerena hod-
nota prhybu odpovida stanovenelntenzltekullc-
kovani. Dalsi srovnavaci hodnoceni vychazi z pred-
pokladu, ze se kullckovani provadi ste[nou
rychlosti (tlakem vzduchu) a pod ste[nym uhlem
dopadu a pouzivane kullcky ma[i ste[nou vellkost,
hmotnost, tvar a tvrdost. 1estll-ze nemze byt
dosazeno predepsanelntenzlty kullckovani vesta-
novenem case, znamena to, ze rychlost tryskaciho
prostredku [e prills nizka, nebo [eho vellkost [e [sou Al, Mg nebo Tl vsak ocelovy materlal nevyho-
protl pvodnim parametrm mala. vu[e. Prl pouzlti oceloveho granulatu vznlka
Pro mereni [sou pouzivany trl normallzovane nebezpeci, ze na povrchu soucastl zstanou
tloustky zkusebnich pask (N, A, C) vhodne pro mlkrocastlce oceloveho materlalu, ktere mohou
rzne rozsahy lntenzlty kullckovani. Ne[caste[l se nepriznlveovllvnlt zlvotnost celesoucastl. v tech-
vyuziva typ destlcky ,A" (tloustka l,30 mm). to pripadech se dava prednost sklenenym (balo-
Podstatne sllne[si typ pasku ,C" se potrebu[e tam, tlne) nebo keramlckym kullckam. 1edna se o lnert-
kde se [edna o mereni vetsich lntenzlt kullckovani. ni materlal, ktery nezpsobu[e kontamlnacl povr-
Typ pasku ,N" se naopak vyuziva pro mereni chu. 8ez ohledu na materlal tryskaciho prostredku
malych lntenzlt napr. prl kullckovani hllnikovych musi byt abrazlvo vzdy kulate a ste[nomerne
slltln v leteckem prmyslu pomoci sklenenych vellkostl (dleM|L-S-l3l65C).
nebo keramlckych kullcek. Uda[e ziskane na vzor-
ku ,N" [sou prlbllzne trlkrat vetsi nez uda[e ze vzor- Pouzltelnetvary tryskaciho prostredku:
ku ,A", ktere [sou zase asl trlkrat vetsi nez uda[e ze
vzorku ,C". Doporucenepouzlti pask, kdy [emere-
ni ne[presne[si, [evrozsahu 0,l-0,5mm.
Nepouzltelnedeformovanetvary:
Nepouzltelneostrohrannetvary:
Technologle kullckovani ma velml slroke uplatne-
Prl kullckovani [enutne, aby byla rovnomernezasa- ni. 1eto predevsim tam, kdestavpovrchovevrstvy
zena cela pozadovana plocha soucastl dopada[ici- hra[e dlezltou roll v zlvotnostl cele soucastl.
5/2014 7ribo7echnika
56
Oot.5 5otutocnl li|vlo tuhyou slu no cose
Oot.6 Povtch s losnm oltytlm 100 o 55
8lahodarny vllv kullckovani se ne[vyrazne[l pro[e-
vu[eu naslednych dil:
vysledek kullckovani [e vsak ovllvnen celou radou
faktor. 1e[lch nespravnou volbou se nedosahne
maxlmalniho uclnku a v nekterych pripadech
mzedo[it l kezhorseni vlastnosti soucasti.
PrsIusenstv pouzvane pri kuIickovn
Almen sly N,A oC tomienl |ntenz|ty lul|clovnl
0chyllomt tomienl tuhyou
Notmol|zovon Jtzl Almen slu
Voo|lnl Jynom|cl tvtJomt
Potovnvocl tovoznl m|ltoslo
|ng.vladlmir Marek,
l.Tousenska s. r. o.
7ribo7echnika 5/2014
57
sroubove pruziny zvyseni zlvotnostl az o 1 000 %
ozuben koIa 1 000 %
torzn tyce 600 %
svary 200 %
ojnice 100 %
Moter||y budcnost| 1.cosf
No spec|||ck prpody so pouzvoj spec||-
ne urcen moter||y, ktor so vyznocuj
v|ostnosfom| zobezpecujc|m| dostotocn
z|votnosf ce|ej op||kc|e. Novovyv|nut
moter||y prevysuj v|ostnost| k|os|ckch
moter||ov, h|ovne co sotko|ch hmotnost|,
pevnost| oopt|ckchv|ostnost.
AerogeI
Medzl zau[imave speclalne materlaly patri aerogel,
ktory sa nazyva zamrznuty dym alebo modry
dym. Obsahu[e 99,8 %vzduchu a vyzera ako pevna
-3
pena s hustotou do 3 kg.m . Na[lahsle verzle vyro-
bene v Lawrence Llvermore Natlonal Laboratory,
-3
Llvermore, Kallfornla doslahll hustotu len l,9 kg.m
-3
(hustota vzduchu [e l,2 kg.m ). Prvy bol vyrobeny
na zaklade SlO , dalsle na baze nanocastic uhlika
2
a Al O . Aerogel bol prlpraveny ako vysledok spo-
2 3
locneho vyskumu NASA a AspenSystems, |nc. vysu-
sanim gelu, tvoreneho zmesou oxldu kremlclteho
(SlO ), kvapalneho oxldu uhllclteho (CO ) a etanolu
2 2
v extremnych podmlenkach. Z te[to zmesl sa za
obrovskeho tlaku uplne odstranlla kvapalna zlozka
(superkrltlcke vysusenle). 1edlne tak nedoslo k zde-
formovanlu kremlclteho gelu a k zrutenlu kremiko-
vych bunlek. vznlklo teleso s nlekolkyml mlllardaml
krystalov kremika, ktore navza[om drzla sllne mole-
kulove vazby. Tento materlal ma vela pozoruhod-
nych vlastnosti vratane vysoko dendrltlcke[ struk-
tury, extremne nizke[ tepelne[ vodlvostl (od 0,03 do
-l
0,004w.mK ), co z neho robi vynlka[ucl tepelny lzo-
lant s teplotou tavenla l 200 C. Aerogel [e vdaka
svo[lm fyzlkalnym vlastnostlam na[lepsi tepelny
lzolant s na[menslou hustotou pevne[ latky.
Aerogel udrzi 2 000 nasobok svo[e[ vlastne[
hmotnostl.
|ng. Petra Kvasnova, PhD.
Unlverzlta Mate[a 8ela v 8anske[ 8ystrlcl
Aetoel(vlovo olo teeln |zolont
vz|oc| |oo 2 o tehlo (vtovo v-
z|oco 2,5 l
Pro mazani vallvych lozlsek [eurce- Mazn pIastickymmazivem
na slroka nabidka plastlckych Za normalnich provoznich podminek se pouziva
mazlv a ole[, a to vcetne tuhych plastlcke mazlvo pro mazani vallvych lozlsek vevet-
mazlv, napr. pro extremni pod- slneulozeni.
minky. volba spravneho mazlva ve srovnani s ole[em ma plastlcke mazlvo tu
zavlsi predevsim na provoznich vyhodu, ze se lepe udrzi v ulozeni, predevsim v ulo-
podminkach, t[. na teplotnim roz- zeni se slkmou nebo svlslou hrideli, a dale prlspiva
sahu, rychlostl a na vllvu okolniho k utesneni ulozeni protl vnlknuti neclstot, vlhkostl
prostredi. nebo vody.
|dealni provozni teploty lze dosa- Prills velke mnozstvi mazlva zpsobi prudky narst
hnout, pokud [e lozlsko naplneno provozni teploty, zvlaste prl vysokych otackach.
mlnlmalnim mnozstvi mazlva, kte- Zpravldla by melo byt naplneno plastlckym mazl-
re vsak [este za[lsti spolehllvou vem pouze lozlsko, zatimco volny prostor v telese
funkcl. 1estllze ma vsak mazlvo by mel byt vyplnen mazlvem [en zcastl. Lozlsko by
plnlt [este dalsi ukoly, [ako napr. se melo nechat ,zabehnout", aby se plastlcke mazl-
vo mohlo rovnomerne v lozlsku rozprostrit, resp.
prebytecne mazlvo mohlo z lozlska unlknout,
a teprve pote [e mozne zvyslt provozni otacky na
maxlmalni resp. provozni hodnotu. Na koncl za-
behu vyrazne klesne provozni teplota, coz ukazu[e,
ze doslo k rovnomernemu rozprostreni plastlckeho
mazlva vulozeni.
U lozlsek, ktera ma[i pracovat s velml nizkyml otac-
kaml a musi byt dobre chranena protl zneclsteni
a korozl, [e vhodne vyplnlt cely volny prostor telesa
plastlckym mazlvem.
V0LA PLAS7ICkH0 MAZIVA
Prl volbe plastlckeho mazlva [e nutno vzit v uvahu
ne[dlezlte[si vlastnostl, [ako napr. konzlstencl,
potrebu adltlv LP/Aw, vlastnostl zakladni ole[ove
zlepslt tesnlci uclnek, chlazeni slozky (teplotni rozsah mazlva, protlkorozni vlast-
apod., musi byt pouzlto vetsi nostl atd.) a vlskozltu zakladni ole[oveslozky.
mnozstvi.
Mazaci schopnost naplne mazlva
konzistence
v ulozeni casem klesa vllvem
Podle klaslflkace NLG| (Natlonal Lubrlcatlng Grease
mechanlckeho namahani, starnu-
|nstltute) [sou plastlcka mazlva rozdelena do rz-
ti a zneclsteni. Z tohoto dvodu [e
nych konzlstencnich trid. Pro mazani vallvych lozl-
nutne v pravldelnych lntervalech
sek [sou pouzivana plastlcka mazlva zahustena
doplnovat a menlt plastlckemazl-
kovovyml mydly konzlstencni tridy l, 2 a 3.
vo resp. flltrovat a menlt ole[.
Ne[pouzivane[si plastlcka ma[i konzlstencl 2.
Jest||ze m vo||v |oz|sko spo|eh||v procovot, mus bt sprvn nomozno,
oby nedos|o ke styku tzv. kov no kov mez| vo||vm| t|esy, obznm|
drohom| o k|ec. Moz|vo rovnz chrn povrch |oz|sko prot| opotreben
o koroz|. Vo|bo vhodnho moz|vo spo|u se zpsobem mozn pro kozd
jednot||v u|ozen je neobycejn d|ez|t, stejn joko sprvndrzbo.
5/2014 7ribo7echnika
58
Mozn vo||vch |oz|sek
loz|slo nolnne lost|clm moz|vem
Plastlcka mazlva s nlzsi konzlstenci [sou vhodna Domazvac intervaIy
pro nizke provozni teploty nebo pro lepsi cerpatel- Domazavaci lntervaly pro lozlska s otace[iciml se
nost. Plastlcka mazlva konzlstencni tridy 3 [sou vnltrniml krouzky na vodorovnych hridelich za nor-
doporucovana predevsim pro ulozeni se svlslou malnich provoznich podminek a pro clste prostre-
hrideli, prlcemz[epotreba pod lozlska umistlt krou- di lzez[lstlt vdlagramudomazavacich lnterval prl
zek, ktery budezabranovat unlku mazlva z lozlska. provozni teplote 70 C v zavlslostl na otackovem
cisle, prislusnem souclnltell lozlska a pomeru C/P.
Aditiva P/AW Domazavaci lnterval [e prlbllzna hodnota, ktera
Trvanllvost lozlska mze byt negatlvne ovllvnena plati pro provozni teplotu 70 Ca kvalltni plastlcke
nedostatecnou tloustkou mazaciho fllmu, ktery mazlvo s llthnym zahustovadlem/mlneralnim ole-
nezabrani styku kov na kov mezl vrcholky nerov- [em. Pokud [sou provozni podminky lozlska odlls-
nosti stykovych ploch. 1ednou z moznosti, [ak ne, [e treba prlzpsoblt domazavaci lntervaly sta-
odstranlt tento nepriznlvy stav, predstavu[i prisady novene podle dlagramu domazavacich lnterval
LP (Lxtreme Pressure velml vysoky tlak). vysoke prl provozni teplote70 C.
teploty vyvolane mistnim stykem vrcholk nerov-
nosti aktlvu[i tato adltlva, ktera snlzu[i opotrebeni Postuppri domazvn
v miste styku. vysledkem [e hladsi povrch, nlzsi volba zpsobu domazavani v zasade zavlsi na ulo-
napeti vmistestyku a prodlouzeni trvanllvostl. zeni a domazavacim lntervalu:
Prisady Aw (Antl-wear protl oderu) [sou z hledls- Doplneni mazlva predstavu[e vhodny
ka funkce srovnatelne s prisadaml LP, tzn. ma[i postup, [estllze domazavaci lnterval [e kratsi nez
zabranlt styku kov na kov. Proto se prisady LP a Aw sest mesic. Takove reseni umoznu[e nepreruso-
vetslnou nerozllsu[i. Oba typy se vsak llsi zpso- vany provoz a v porovnani s nepretrzltym doma-
bem clnnostl. Hlavni rozdil spociva v tom, zeprisa- zavanim zarucu[enlzsi ustalenou teplotou.
dy Aw vytvare[i ochrannou vrstvu, ktera prllne Obnoveni naplne plastlckeho mazlva [e
k povrchu. vrcholky nerovnosti mezl sebou spise v zasade doporucovano, pokud [sou domazavaci
klouzou, nez aby dochazelo k [e[lch kontaktu. lntervaly delsi nez sest mesic. Tento postup [e
casto pouzivan vramcl planu udrzby lozlsek.
Viskozita zkIadn oIejove sIozky Nepretrzlte mazani [e zvoleno, [estllzepred-
Ma-ll sevytvorlt dostatecny mazaci fllm, musi mazl- pokladany domazavaci lnterval [e kratky, napr.
vo mit za provozni teploty urcltou mlnlmalni vlsko- vllvem neclstot nebo [estllze [lne postupy doma-
zltu. vhodnost mazlva [e popsana vlskoznim zavani [sou nevyhodne vzhledem k obtiznemu
pomerem, ktery [e pomerem skutecne vlskozlty p ristupu k lozlskm.
a vlskozlty, ktera [esteza[lstu[espravnemazani, prl- Lozlska by mela byt na zacatku zcela naplnena
cemz obe hodnoty [sou stanoveny pro mazlvo prl plastlckym mazlvem, zatimco volny prostor by
provozni teplote. mel byt vyplnen [en zcastl. v zavlslostl na zvole-
nem zpsobu doplnovani mazlva [sou doporuce-
na nasledu[ici mnozstvi plastlckeho mazlva v pro- D0MAZAVANI
centech volneho prostoru vtelese: vallva lozlska musi byt domazavana v pripade, ze
40%prl doplnovani z boku lozlska zlvotnost pouzlteho plastlckeho mazlva [e kratsi
20%prl doplnovani do stredu lozlska nez predpokladana provozni trvanllvost lozlska.
vhodne mnozstvi mazlva pro doplneni z boku Lozlsko [e nutno domazat [lz tehdy, kdyz [e [este
lozlska lzestanovlt zevztahu mazani lozlska uspoko[lveza[lsteno.
Delku domazavaciho lntervalu ovllvnu[e mnoho
a pro doplneni do stredu lozlska clnltel, [e[lchz vza[emna zavlslost [e velml slozlta.
1edna se predevsim o typ a vellkost lozlska, otacky,
kde provozni teplotu, druh plastlckeho mazlva, prostor
Gp mnozstvi plastlckeho mazlva, ktere [e potre- v ulozeni a okolni podminky. Z tohoto dvodu lze
ba doplnlt |g| uvest pouze zakladni doporuceni zalozena na sta-
D vne[si prmer lozlska |mm| tlckem vyhodnoceni. Domazavaci lnterval [e defl-
8 celkova sirka lozlska |mm| novan [ako doba, po [e[imz uplynuti [e 99 %lozlsek
Text: |ng. 1osef Thurlng, apllkacni lnzenyr SKP CZ, stale[estespolehllvemazano.
7ribo7echnika 5/2014
59
Treci uzol v mleste rezu [e tvoreny trleskou Prezovanle ako druhy na[frekven-
tvarovanou celom rezne[ hrany nastro[a a ob- tovane[si spsob trleskoveho
robenou plochou dohladzovanou chrbtom obrabanla kovov a lch zllatln [e
rezne[ hrany nastro[a (obrazok l). Prave trenle typlcke pouzltim procesnych medli
trlesky po cele rezne[ hrany nastro[a spsobu[e - na[caste[sle emulzli. Kedze emul-
nadmernezatazenlerezneho kllna. zla [e roztok dvoch kvapalin s pred-
Moznostl modlflkacle uclnku rezne[ slly od rezne[ pisanym vza[omnym pomerom (na[-
percento hrany nastro[a na vyslednu morfologlu povrchu caste[sle sa predplsu[e
ole[ove[ zlozky, ktore sa pohybu[e odobrate[ trlesky zmenou koncentracle emulzle
v lntervale 2 - l0 %), zmena tohto v rozsahu 40 %- 0 %zobrazu[e obrazova databa-
pomeru za (obrazok 2, 3 a 4) doplnena o obrazok povrchu ma vplyv a[ na vysledne
trlesky prl chladeni mlesta rezu prudom vzduchu. vlastnostl emulzle. Zmenou kon-
Ako z uvedenych obrazkov na strane 59 vyplyva, centracle emulzle apllkovane[ do
rozdlely v morfologll povrchu trlesok su evldent- mlesta rezu mzeme modlflkovat
ne. vznlknuterozdlely su spsobenezmenou kon- uclnky rezne[ slly od rezne[ hrany
centracle emulzle. Parametre frezovanla boll nastro[a. vysledkom modlflkacle
pocas celeho procesu frezovanla konstantne. mze byt lepsla kvallta obrobene-
Ak [e mozne tvrdlt, ze povrch trlesky [e negativ- ho povrchu, vyssla produktlvlta,
v, napri nou koplou obrobeneho povrchu, mohla byt mor- mene[ vynutenych presto[o -
klad z dvodu potreby vymeny fologla obrobeneho povrchu velml podobna
opotrebovaneho nastro[a a pod. povrchu trlesky.
V|oc oko 80 % procesov tr|eskovho obrbon|o kovov o |ch z||ot|n so reo||zuje pouz|tm
n|ektorho z procesnch md| [emu|z|o, o|ej}, ktor je op||kovon do m|esto beru
tr|esky. C|e|omop||kc|e je znz|f tep|otu v m|este rezu, ktor negotvne vp|vo no trvon||-
vosf reznej hrony nstrojo o no jeho z|votnosf, oko oj vytvor|f sv|s| o dostotocne t|oku
odo|n vrstvy moz|vo, ktor zm|ern|o negotvne obrozvne, odhezvne o d||zne c|nky
obrbonho moter||u no |unkcn p|ochy reznej hrony nstrojo. Ivo|en spsob op||k-
c|e procesnho md|o do m|esto rezu [h|ovne smer prden|o md|o o jeho objem} by
mo| zobezpec|f rezn prostred|e, ktor je v ce|om svojom objeme tvoren procesnm
md|om.
5/2014 7ribo7echnika
60
Vp|yv koncentrc|e emu|z|e
no mor|o|og|u povrchu tr|esky
Meznesri nlikdcie recesnehe meJin:
1 - ol|lc|o tocesneho meJ|o no vzn|-
lojcu tt|eslu
2 - ol|lc|o tocesneho meJ|o meJz|
vzn|lojcu tt|eslu o celo teznej htony
nsttojo
3 - ol|lc|o tocesneho meJ|o meJz|
ootooen ovtch o chtot teznej htony
Ootzol 1: 0oet tt|esly z m|esto tezu, moznost| ol|lc|e tocesneho meJ|o Jo m|esto tezu
7ribo7echnika 5/2014
61
40%
35%
30%
25%
20%
15% 10% 5% voda
vzduch
Rezn
rychIost
v
c
[m.min
-1
]
Posuv
v
f
[mm.min
-1
]
Posuv
na zub
s
z
[mm]
Posuv
na otcku
s
n
[mm]
HIbka rezu
a
p
a
e
[mm]
0rcky
vretena
n [ot.min
-1
]
Vykon motora
P
mot
[kW]
28,l3 63,00 0,0468 0,28l 20 - 40 224 2,5 - 4,5
Ootzol 2: Votet|l: C45, lmulz|o: 1Cl l8s+l O, 5soo ltezovon|o: Pln zoet ltezy
2
Zvacsenle 80x
40%
35%
30%
25%
20%
15%
10%
5%
voda
vzduch
Ootzol 3 : Votet|l: C45, lmulz|o: 1Cl l8s+l O, 5soo ltezovon|o: Ptot|oezne ltezovon|e
2
40% 35% 30%
25%
20%
15%
10%
5%
voda
vzduch
Ootzol 4 : Votet|l: C45, lmulz|o: 1Cl l8s+l O, 5soo ltezovon|o: 5oezne ltezovon|e
2
Zvacsenle 80x
Zvacsenle 80x
7ooullo 1 : Potomette ltezovon|o
v tabulke l su uvedene pouzlte parametre frezovanla, prl ktorom boll odobrate vzorky trlesok.
Na obrazku 5 su spsoby frezovanla, ktore boll Ob razok 6 a tabulka 2 poplsu[u nastro[ pouzlty
pouzlteprl experlmentoch. prl frezovani.
5/2014 7ribo7echnika
4
Ootzol 5: Pouz|te ssooy ltezovon|o t| ltotch ool| oJo-
otote tt|esly
Ootzol 6: volcovo - celn stolov ltezo
D
l
|mm|
L
|mm|
l
l
|mm|
Pocet
zubov
MK Materlal Pouzltle
40 l88 63 6 4 HSS
- Automatova a konstrukcna ocel do 600 Mpa
- Konstrukcne llate ocele do 850 Mpa
- Zuslachtene ocele do 900 Mpa
- Llatlna do 240H8
7ooullo 2: Potomette nsttojo
Text a foto: |ng. Marek Hrabcak
Zveme Vs na XII. Odbornou konferenci spojenou
s proIongac certifikovanch diagnostik
TRIBOTECHNIKA V PROVOZU A DRZB
poradanou pod zastltou M|N|STLPSTvA PPUMSLU A O8CHODU CP
3. llstopadu 20l4 - pondeli - Prolongace certlflkovanych osob
4. a 5. llstopadu 20l4 - utery a Streda - KONPLPLNCL
Akce se kona v OPLA hotelu Devet Skal Snezne-Mllovy
Organlzatorl konference :
TP|POSLPv|S Celakovlce, vladlslav MAPLK
ASOC|ACL TLCHN|CKCH D|AGNOST|KU CLSKL PLPU8L|K, o.s.
HLAVNI 7MA7A k0NFRNC
- ProbIematika paIiv a maziv motorovych vozideI
- Provozn zkusenosti s automobiIovymi a prmysIovymi oIeji
- ApIikace pIastickych maziv
- Provozn zkusenosti s maznma udrzbou stroj
- VIiv cistoty maziv na provozn spoIehIivost stroj
k0NFRNC 1 URCNA
0dbornkm, firmm a vsem uzivateIm strojnch ceIk a zarzen, kter se zajmaj o probIematiku
mazn, udrzby a spoIehIiveho provozu jejich zarzen. 1e urcena take pracovnkmservisnch organizac a
Iaborator anaIyzujcch paIiva a maziva s cIem zjistit soucasny stav a predpovedet budouc chovn
strojnch system pomoc metod tribotechnicke diagnostiky. V neposIedn rade je konference
doporucena i vsemkonstruktermmodernch strojnch agregt, kdy je uceIne jiz ve fzi konstrukcnho
nvrhu resit prsIusne trec uzIy pomoc tribotechnickych zkonitost s nsIednou voIbou vhodneho
maziva jakozto konstrukcnho prvku.
Obecne [sou adltlva prisady, ktere Stanoveni mnozstvi degradacnich (oxldac-
zlepsu[i vlastnostl ole[. Adltlva ze nich) produkt odstredovanim
skuplny antloxldant ma[i za cil
[ak predesila nazve omezlt oxldacl v nasem podnlku [sme take vyuzivall [en metodlky
mazlva. PT|P a z vyse [menovanych dvod [sme byll nuce-
v mlnulostl ne[rozsirene[si a plne nl zavest dalsi zkusebni metodlky. Z dvodu
vyhovu[ici metodlka pro z[lsteni pristro[oveho vybaveni, znalosti postup a ceny
mnozstvi adltlv - antloxldant byla [smevybrall vroce20l0tyto zkusebni metodlky:
lnfracervene spektroskople (PT|P). Stanoveni mnozstvi degradacnich produkt
Na zaklade zbytkoveho mnozstvi na membranovych flltrech (0,l, 0,2, 0,45
antloxldant se stanovovala zbyt- a 0,8 m). Postupvychazel z normy CSNLNl2
kova zlvotnost mazaciho ole[e ve 662).
smyslu oxldacni stablllty. Tato moz- Oxldacni test PPvOT dleASTMD2272.
nost ale v posledni dobe selhava, Llnearni voltametrleLSv.
protoze fenollcke antloxldanty se |nfracervenespektroskoplePT|P.
nahrazu[i amlnovyml, [e[lchz slg- Sub[ektlvni posouzeni barvy membranoveho
nal v PT|P spektrech [e velml prob- flltru.
lematlcky. Proto [sou neustale hle- Po urclte dobe soubezneho provadeni vsech
dany nove metodlky, [ak stanovlt vybranych metodlk melo do[it k vyhodnoceni a sta-
zbytkovou zlvotnost mazaciho noveni [en ne[uclnne[si metodlky, kterou bychom
ole[e ve smyslu oxldacni stablllty. daledo budoucna vyuzivall.
Ukazka dalsich metodlk pro stano- Z dvodu dlouhodobe nedostupnostl merlciho
veni mnozstvi antloxldant, mnoz- pristro[e na LSv [sme byly nucenl od teto metodlky
stvi oxldacnich produkt: upustlt.
Kolorlmetrlcke mereni (MPC) Pro testovani byly vyuzlty turbinove ole[e provozo-
dleASTMD7843-l2 vane v realnych soustro[ich. Presny prehled
Oxldacni test PPvOT dle soustro[i [ev tabulcec. l.
ASTMD2272
Metodlka kvantltatlvniho sta-
noveni stinenych fenol a aro-
matlckych amln dle ASTM
D697l-0 (ll nearni volta-
metrleLSv)
Stanoveni mnozstvi degra-
dacnich (oxldacnich) prodk-
t na membranovych flltrech