odborn recenzia

Jozef Mistrk tylistika

MISTRK, Jozef, tylistika 3., upraven vyd. Bratislava : Slovensk

pedagogick nakladatestvo, 1997. ISBN 80-08-02529-8
Kniha m 598 strn. Autor knihu rozdelil do tyroch kapitol: I. Vrazov prostriedky
textu a tlu; II. Kompozcia textu; III. tylistika textu; IV. Klasifikcia tylov. Kniha tie
obsahuje Predhovor a vod. Na koci knihy sa nachdzaj: Literatra, Register a Obsah. Autor
prehadne rozlenil kapitoly na podkapitoly pomenovan poda pojmov, ktor v nch opisuje.
Prv vydanie schvlilo Ministerstvo kolstva SSR da 28.5.1984 ako vysokokolsk
ebnicu pre filozofick a pedagogick vysokch kl a pre Divadeln fakultu VMU. Vylo
v r. 1985.
Tto kniha, sma kniha J. Mistrka v tomto obore, je najrozsahlejia kniha, ktor sa
zaober tylistikou, ako sm autor povedal v predhovore prvho vydania: Obsahuje
komplexn, systematicky usporiadan opis vrazovch prostriedkov a vedeck vklad
o vstavbe a tylistickch vlasnostiach textu. Predstavuje najm vsledky mojej
vedeckovskumnej prce v oblasti terie textu a jazykovednej tylistiky.
V vode autor hovor o dejinch, sasnom stave a perspektve tylistiky. Autor
predstavuje rozvoj tylistiky od antickch db, cez rmske obdobie, stredovek a po nov vek.
Predmet alch kapitol nadobudol vo vete: Novovek na jednej strane zachovva kontinuitu
s Cicernovmi, resp. Aristotelovmi tylistickmi princpmi, na druhej strane, otvra cestu
tylistike ako samostatnej vednejdisciplne popri poetike a rtorke. Okrem toho autor hovor
o teriach tylu (individualistick, emocionlna, formalistick, funkn at.), o uoch, ktor
prispeli k rozvoju tylistike: Michail Vasilijevi Lomonosov, Vilhelm von Humboldt,
K. Vossler, L. Spitzer, Charles Bally, ai.
Pomenoval koly tylistiky a predniesol sasn stav tylistiky po pokrokovch
zmench v technike a vede v druhej polovici XX. st.: Takto vek zmeny nemohli
nezanecha vrazn stopy vo vvine jazyka a nemohli nepoznai vvin v oblasti
jazykovednch a pecilne tylistickch bdan. Pre nae storoie je prznan predovetkym
relatvne osamostatovanie jazykovednej tylistiky od literrno-vednej, resp. terie literatry.
alej hovor o zkladnch pojmov tylistiky, analze a interpretcie textu a o metdach
tylistickho vskumu.
V prvej kapitole Vrazov prostriedky textu a tlu o jazikovch vrazovch
prostriedkov, ktor vylenil do troch podkapitol: Lexiklne vrazov prostriedky, Gramatick
vrazov prostriedky a Mimojazykov vrazov prostriedky. V rmci lexiklnych vrazovch
prostriedkov hovor o: zkladnom slovnom fonde, substancilnej lexike, procesulnej lexike,
kvalifikujcej lexike, deiktickej lexike, gramatickej lexike, historicky prznakovej lexike,
odbornej lexike, expresvnej lexike, o lexike detskej rei, lexike cudzieho pvodu,
frazeologickej lexike, tylistickej hodnote slova at.

V rmci Gramatickch vrazovch prostriedkov hovor o: gramatickch kategri,

kategrie mennho rodu, kategrie sla, kategrie pdu, kategrie stupovania, kategrie
spsobu, kategrie slovesnho rodu, kategrie zhody at.
V tretej podkapitole hovor o: vizulnych prostriedkov, grafike, interpunknch
znamienkch, atylistike, gestyke at.
Kompozcia textu obsahuje tyri podkapitoly: Vylenenie a definovanie pojmov;
Tektonika textu; Architektonika textu; Atektonika textu.
V prvej podkapitole vyleuje a definuje pojmy: text, textry, prototext, metatext,
primrny text, sekundrny text, subtext, tma, sujet, fabula, gramatika (lingvistika textu) at.
V Tektonike textu hovor o: vntornch vlokch, odseku, exurzoch, kapitole,
vode,prolgu, epilgu, autorskej rei, priamej rei at.
V Architektonike textu hovor o: slohovch postupoch, dramatickom dialogu,
klasifikcii a tipolgii komuniktov, scenre, reklamnch textov, plagtov at.
V rmci tylistiky textu hovor o tylistickej diferencicii a tlotvornch initeov.
V poslednej kapitole klasifikoval tyly ako primrne a sekundrne. Do primrnych
tlov zapojil: nun tl, administratvny tl, publicistick tl, renick tl, esejistick
tl, hovorov tl, umeleck tl. Ako sekundrne tly pomenoval: agitan tl, archaick
tl, biblick tl, diplomatick tl, komixov tl, expresvny tl, familirny tl,
skeptick tl, telefonick tl, vulgrny tl, verblny a neverblny tl, vysok tl,
patetick tl at.
Mistrkova tylistika sa odliuje od podobnch knh na jednej strane strunosou
a priamosou rei a na druhej strane svojou rozsiahlosou, najm v nej Mistrk zachytil vetky
hlavn pojmy tkajce sa tylistiky. Kniha si me zska itateov krsou preciznch,
presnch definci, ako je npr. defincia tylistiky: tylistika je nuka o vbere a spsobe
vyuvania jazykovch, mimojazykovch alebo umeleckch prostriedkov a postupov
uplatovanch v procese komunikcie.
Knihu mu pouva aj t, ktor sa prvkrt stretvaj so tylistikou ako aj t, ktor si
potrebuj iba vysvetli niektor pojmy.
Ivan Radi