Umberto Eco Interpretcia a nadinterpretcia

VOD
V tejto knihe njdeme 3 tdie Umberta Eca. Okrem jeho tdi kniha prina
prspevky niekokch najvznamnejch osobnost, ktor pracuj v oblasti filozofie,
literrnej terie a kritiky.
Kniha je vraznm prspevkom do diskusie o vzname textu a je uren aj pre tch, o
sa zaujmaj o literrnu teriu, o otzky, ktor so sebou prina problm interpretcie.
Tto kniha obsahuje upraven texty Ecovch prednok z roku 1990, prspevky 3
astnkov seminrov a Ecovu odpove.
UMBERTO ECO svetoznmy romnopisec, popredn teoretik semiotiky (veda o
znakoch), profesor semiotiky na Bolonskej Univerzite je rodk z Piedmontu, tudoval
filozofiu na Univerzite v Turne. Pripravoval kultrne programy pre TV, psobil na
rznych univerzitch ( Turn, Milno...), pracoval aj ako editor pre vydavatestv. Od
roku 1975 je vedcim Katedry semiotiky na Univerzite v Bologni. Publikoval tucet knh,
ktor vznamnm spsobom prispeli do oblasti estetiky, semiotiky a kultrnej kritiky.
Je plodnm novinrom a irokej verejnosti sa predstavil ako autor Mena rue, ktor sa
stal svetovm bestselerom. Eco rozvja svoj nzor na to, ako me zmer diela uri
hranice monch interpretci. Slovo interpretcia zaala nadobda svoj vznam a v 2
pol. 20. stor. a znamenala pochopenie vetkch vtvorov udskho ducha.
Eco sa predstavil prednkami a na jeho tvrdenia reagovali 3 lenovia seminrov:
1. Richard Rorty sa zaober rozdielom medzi interpretciou textu a jeho pouitm.
Poda jeho nzorov sa Eco pridal predstavy, e text m podstatu.
2. Jonathan Culler vo svojom prspevku polemizuje s Ecom aj s Rortym. Culler sa
obhajcom novch prstupov oznaovanch ako teria. Jeho prspevok obhajuje to, o
Eco oznail ako nadinterpretcia. Culler polemizuje o tom, i by sa nzov
nadinterpretcia lepie nevystihol nzvom podinterpretcia. Culler tvrd, e ideou
literrbych tdi ako disciplny je prve pokus systematiky pocopi semiotick
mechanizmy literatry.
3. Christine Brooke Roseov sa zaober otzkami tkajcimi sa podstaty a cieov
nru, do ktorho patria Ecove vlastn beletristick diela a ktor nazva dejinami ako
paliimpset. Ako autorka romnov a kritika svoj prspevok zana klasifikciou toho,
ako sa sasn beletria poka prepracova dejiny tm, e transponuje modality asu a
miesta.

Po prednesen prspevkov nasledovala iv diskusia.

Vo svojej odpovedi na tto diskusiu Eco, odporujc protikladnm argumentom Rortyho
a Cullera, znovu vyhlasuje, e medze rozsahu legitimnej interpretcie sa uruj
vlastnosami samotnho textu. Poukazuje aj na to, e vetci diskutijci hadaj v praxi
za rozmanitmi textami, napsanmi jednm autorom, ist druh jednoty presvedenia a
senzibility. V slade s tmito si Eco dovouje hovori o Interpretci a nadinterpretci.
INTERPRETCIA A DEJINY
Umberto Eco
Umberto Eco napsal mnoho diel, v ktorch sa zaober rznymi mylienkami. Naprklad
v knihe Opera aperta (Otvoren dielo) obhajoval aktvnu lohu interpreta pri tan
textov, ktor maj esetetick hodnotu. Vo svojich novch prcach (napr. A Theory of
Semioties, Semioties and the Philosophy of Language) pracoval na mylienke
neohranienej smizy.
Niktor kritiky tvrdia, e jedinm spoahlivm tanm textu je zavdzajce tanie, e
text m by iba piknikom, kde autor prina slov a itatelia zmysel. Eco spomna, e
niekto pred rokmi tvrdil, e je mon robi veci pomocou slov. Interpretova znamen
vysvetli, preo tieto slov mu robi rozlin veci tm, ako s interpretovan.
Existuj dokumenty, ktor dokazuj, e jestvuje aspo jeden prpad, ke mono
poveda, e dan interpretcia je zl. U toto samo sta na vyvrtenie hypotzy, e
interpretcia nem nijak verejn uznan kritria.
V jednej zo svojich prc tvrd, e okrem zmeru autora a zmeru interpreta jednoducho
vytkaj z textu tvar, ktor bude sli jeho vlastnmu cieu, existuje tretia monos:
zmeru textu.
Ak knihy hovoria pravdu aj v prpade, e si protireia, potom kad ich slovo mus by
alziou, alegriou. Aby sa dalo pochopi mystick posolstvo obsiahnut v knihch, bolo
nevyhnutn za vpoveami ud hada zjavenie, a to tak, ktor by bolo zvestovan
samotnm bostvom prostrednctvom vzie, sna alebo vetby. A tak je pravda
stotoovan s tm, o nie je povedan, alebo o je povedan zahalene a o treba
pochopi za alebo pod povrchom textu. Km pre grcky racionalizmus vec bola pravdiv
iba potia, pokia mohla by objasnen, teraz je pravdivou vecou najm to, o
vysvetlen by neme.
Vesmr sa stva jednou vekou zrkadlovou sieou, kde akkovek individulny objekt
tak zrkadl, ako aj oznauje vetky ostatn.
Hermetick myslenie tvrd, e m je n jazyk neuritej a mnohoznanej a m viac

pouva symboly a metafory, tm vhodnej je na pomenovanie jednoty, v ktorej

dochdza k prebvaniu protikladov, ale tam kde prevldne prekrvanie protikladov,
tam sa rca princp identity.
Interpretcia je v dsledku toho nekonen. Pokus hada posledn, nedosiahnuten
vznam vedie k tomu, e pripustme nikdy sa nekoniaci prd a premykovanie
vznamov. Kad predmet i u pozemsk alebo nebesk, ukrva tajomstvo. Deje sa
tak v stlom pohybe smerom k poslednmu tajomstvu. Nijak posledn tajomstvo vak
neexistuje.
Idey klasickho hermetizmu sa neustle pretvrali, zrove sa stle o nich
polemizovalo, sailo a objavovalo osi nov no nakoniec toto poznanie preilo ako
marginlny jav napr: Mylienka vyjadren Paulom Valrym, pre ktorho (nejestvuje
pravdiv zmysel textu), je hermetick.
V tradci grckeho racionalizmu znamen pravdiv poznanie existencie v protiklade k
jednoduchmu vnmaniu alebo mimike.
V rannom kresanstve vak toto slovo znamenalo metaracionlne, intuitvne poznanie,
dar poskytnut bostvom. Gnostick odhalenie hovor v mystickej

forme, ak je

boskos sama so sebou. Svet vytvoren omylom je nepodarenm vesmrom. medzi

dsledky tohto nepodarku patr as, deformovan imitcia venosti. Gnosticizmus si
vypracoval odmietav syndrm tak voi asu ako aj voi dejinm. Gnosticizmus na
rozdiel od kresanstva nie je nboenstvom pre otrokov, ale pre pnov, preto sa
gnostick pvod vid v dvornej lske. Je vea nzorov na gnostick korene. Jedny ich
vidia v romantickom idealizme, druh e s vynlezom burocie, ba existuj udia ktor
hovorili o gnostickch prvkoch v marxizme a leninizme. Jung pretavil aj problm z
hadiska znovuobjavenia pvodnho ega. Hermetick a gnostick dedistvo spolone
vytvraj syndrm tajomstva.
Text je do nekonena otvorenm vesmrom, kde interpret me objavova nekonen
mnostvo vzjomnch spojen. Povinnosou jazyka je ukza, e to o om meme
hovori, je iba shrn opozci. itate mus predpoklada, e kad riadok textu skrva
nejak al

vznam, e slov ukrvaj nevypovedan. Skuton itate chpe, e

tajomstvom textu je jeho przdnota.

Nikto by nemohol poveda, e text akonhle sa oddel od svojho autora (a je zmeru) a
od konkrtnych okolnost vpovede, vzna sa vo vkuu nekonenho radu monch
interpretci.
Interpretcia mus hovori o nieo, o mono niekde njs a istm spsobom
repektova.
NADINTERPRETOVANIE TEXTOV

Umberto Eco
V Interpretci a dejinch som sa zaoberal metdou interpretovania sveta a textov,
zaloenou na individualizci vzahov spolupatrinosti, ktor spjaj mikrokozmos a
makrokozmos.
Tto moja hypotza je historicky veobecnejia a zameriava sa na zdraznenie
interpretanho kritria (nazvam ho hermetickou semizou).
Uvdzam zoznam kritri, pomocou ktorch mono spja obrazy alebo slov:
1, prostrednctvom podobnosti
2, prostrednctvom metonmie a homonmie
3, prostrednctvom innie a kontrastu
4, prostrednctvom slova a znaku
5, prostrednctvom podobnosti mena
6, prostrednctvom typu a druhu
7, prostrednctvom pohanskho symbolu
8, prostrednctvom nrodov
9, prostrednctvom znakov zverokruhu
10, prostrednctvom bench charakteristk
11, prostrednctvom hieroglyfov
12, prostrednctvom vzahov medzi orgnom a funkciou
Ako vidie niekedy s ani 2 veci podobn a v uritom kontexte sa objavuj spolu.
Zakadm, ke si myslme, e sme objavili nejak podobnos, ona iba poukazuje na
aliu podobnos a tak donekonena.
Hermetick semiza spova na tom ak s si 2 veci podobn, jedna sa me sta
znakom druhej a vice versa. Takto prechod do podrobnosti k semize vak nie je
automatick. Hermetick semiza praktizuje vemi odvne podozrievav interpretciu
lebo sa riadi zsadami ahkej prstupnosti a vyuva princp falonej tranzitvnosti. O
dsledku sa predpoklad a interpretuje sa ako prina svojej vlastnej priny.
Niekto me namieta, e na to, aby sme definovali zl interpretciu, potrebujeme
kritriu definovania interpretcie dobrej. Ja si naopak myslm, e meme akceptova
ist druh Popperovej zsady, poda ktorej plat, e ak neexistuj nijak pravidl, ktor
pomhaj uri, ktor interpretcie s najlepie, existuje aspo pravidlo na urenie
tch zlch.
Ako nhle sa text stane pre ist kultru posvtnm stva sa predmetom procesu

podozrievavho

tania,

teda

predmetom

toho,

je

nepochybne

prebytkom

interpretcie.
Dante ako prv povedal, e jeho pozia vyjadruje prenesen vznam, ktor treba
objavi za a pod doslovnm vznamom.
Thoms Kulm poznamenva, e na to, aby bola nejak teria akceptovan ako
paradigma, mus sa zda lepia ne in speriace terie, ale nemus nevyhnutne
vysvetli vetky fakty, ktormi sa zaober.
V texte existuje stla asocicia medzi fnickou podobnosou slov in praesentia a
fnickou podobnosou slov in absentia. Text zvis od vylenenia izotopie. Greimas
definuke izotopiu ako sbor rozmanitch smatickch kategri, ktor umouj
jednoliate tanie prbehu.
Klasick spor sa usiloval njs v texte alebo to, o chcel poveda autor alebo to, o
povedal text nezvisle od zmeru autora. Zmer textu sa neobjavuje na povrchu textu.
O zmere textu sa ned hovori iba ako o vsledku domnienky zo strany itatea.
Iniciatva itatea v zsade spova v tom, e vyslov domnienku o zmere textu. Text
je nstroj vynjden na to, aby vytvoril svojho modelovho itatea. Tento itate nie je
autorom jednej sprvnej domnienky.
Vntorn sdrnos textu kontroluje inak nekontrolovaten pohntky itatea.
V mojej predstave interpretcia textu ako odhalenia stratgie, ktor sa zameriava na
vytvorenie modelovho itatea, koncipovanho ako idelny nprotivok modelovho
autora, je pojem zmeru empirickho autora celkom nani.
MEDZI AUTOROM A TEXTOM
Umberto Eco
Kad akt tania je zloitou transakciou medzi kompetenciou itatea (itateovmi
poznatkami o svete) a charakterom kompetenciu, ktor postihuje dan text, aby bol
tan spornm spsobom. Mnoh spisovatelia zdrazovali vo svojich dielach rozdiel
medzi interpretovanm a pouvanm textu. Ak vak chcem text interpretova, musm
repektova jeho kultrne a jazykov pozadie.
Medzi empirickm a modelovm autorom jestvuje postava tretia, viacmenej terick, a
nazval ju Hranin Autor alebo Autor na pomedz na pomedz medzi zmerom tej
ktorej udskej bytosti a zmerom jazykovm, ktor demontruje stratgiu textu. V akte
tania sa interpretcia a pouitie spolu neoddelitene splvaj.
Prekladmi sa me text znehodnoti, ba me djs k napsaniu takej vety, ktor autor
nenapsal. Toto sa stalo aj Ecovi v romne Meno rue, ke oponoval, e vetu

najvym astm je ma to, o m nikdy nenapsal. Medzi nedosiahnutenm

autorovm zmerom a zdvodnitenm itateovm zmerom existuje transparentn
zmer textu, ktor vyvracia neudraten interpretciu. Aj v knihe Meno rue mus by
autor pripraven eli rozmanitm interpretciam takhoto nzvu. Spisovatelia, mu
vo svojich dielach uvies empirickho autora, aby zdraznili jeho nepodstatnos a
optovne potvrdili nroky textu.
Je dleit pochopi rozdiel medzi textovou stratgiou ako jazykovm objektom, ktor
maj modelov itatelia pred oami (tak, e mu pokraova nezvisle od zmerov
empirickho autora) a prbehom rastu tejto textovej stratgie. Ak m text mravn
ponauenie, je nm to, e osobn ivot empirickch autorov je v istom pohade ete
nevysvetlitenej

ne

ich

texty.

Medzi

mysterizou

histriou

tvorby

textu

nekontrolovatenm pomalm pohybom jeho budcich je text ako text ete stle
uspokojujcou prtomnosou, bodom, ktorho sa meme dra.
ODPOVE

/ ZVER /
Umberto Eco

(V vode som spomnala, e v knihe sa nachdzaj aj prspevky troch vznamnch

osobnost v oblasti filozofie. Neskr uvdzam ich strun kritiky na Umbertove
prednky. Teraz predkladm Ecovu odpove na ich pripomienky, dotazy a postrehy).
Prspevok Richarda Rortyho je vynikajcim prkladom pozornho tania mojich
rznych textov.
Zameral sa na niektor domnel protireenia a uzavrel to tm, e existuj rodinn
podobnosti medzi rozmanitmi textami jednho autora, a e vetky tieto rozmanit
texty mono chpa ako textov sbor, ktor by sme mali skma z hadiska jeho
vlastnej sdrnosti.
Ke pem teoretick text, pokam sa od nespojench ostrovekov sksenost dospie
ku konkrtnemu zveru, a ten ponkam svojim itateom. Ak s nm moji itatelia
neshlasia, alebo ak mm dojem, e ho nesprvne interpretovali, spochybujem ich
interpretcie. Odmietam tvrdenie, e text me ma hocijak zmysel, ale akceptujem
vak tvrdenie, e text me ma vea zmyslov.
Rortyho interpretcia bola vemi hlbok a prenikav. U neho zostva text parametrom
svojich akceptovatench interpretci. Nazdvam sa (ako itate, nie ako spisovate),
e vdy tame emocionlne, prostrednctvom reakci, inpirovanch lskou alebo
nenvisou.
Interpretcia textu zaha:

a, jeho literrnu podobu

b, itatea, ktor ta z hadiska danho (horizontu oakvania)
c, kultrnu encyklopdiu, ktor obsahuje dan jazyk a reaz predchdzajcich
interpretci toho istho textu.
Shlasm s Cullerom, e nadinterpretcia je plodn, shlasm s ideou podozrievavosti.
Rorty sa ptal, na o potrebujeme vedie, ako funguje jazyk. ctivo odpovedm:
nielen preto, e spisovatelia tuduj jazyk, aby sa im lepie psalo (pokia sa pamtm,
na toto kldol draz Culler), ale aj preto, e div (teda i zvedavos) je zdrojom
vetkho poznania a poznanie je zdrojom poteenia. Je jednoducho krsne odhali,
preo a ako je dan text schopn produkova toko dobrch interpretci.
__________________________________________________________________
Zdroje:
0 (Array)