Zdroj: Vlkov, V.

: Socilna komunikcia policajta (na pomoc policajnej praxi), Zbornk psychologickch a

sociologickch prc . 5, Odbor vzdelvania a psycholgie SPS MV SR, Bratislava, 1998.

Socilna komunikcia policajta (na pomoc policajnej praxi)

ijeme

dobe

obrovskho

technickho

rozmachu

kybernetickch

systmov, v ktorch udsk komunikciu nahrdza oraz viacej komunikcia s

potaom. Napriek tomu zostvaj oblasti udskej innosti, kde je nevyhnutn
vzjomn komunikcia medzi umi. K takm oblastiam udskej innosti patr aj
komunikcia policajta s obanom.

Prslunk Policajnho

zboru (policajt) pri vkone svojej prce denne

komunikuje s umi, mnohokrt je lnkom prvho kontaktu obana s polciou a

na zklade toho si oban utvra obraz o polcii a aj vzah k nej. Tento obraz je
zvisl od toho, ako v konkrtnej situcii doke policajt pohotovo a prune
myslie, i je schopn citlivo reagova na podnety, ak m zsobu vedomost a
ako doke komunikova s obanmi.

Poznatky modernej psycholgie o medziudskej komunikcii mu vekou

mierou

prispie

rozvoju

osobnosti

loveka,

zvyovaniu

kultry

medziudskch vzahov a k celkovmu zlepeniu socilnej atmosfry v

spolonosti. Malo by by samozrejmosou, aby patrili k zkladnej vzdelanostnej
vbave kadho policajta.

lovek ije v udskej spolonosti. Hovorme, e je socilny tvor. V tejto

spolonosti sa zarauje do relnych spoloenskch skupn, zapja sa do socilnej
reality, vytvra a buduje si individulne vzahy, socilne vzahy, stva sa
astnkom socilneho styku, socilnej komunikcie, socilnej interakcie i
socilnej percepcie (Krivohlav, Praha 1988).

V rmci socilnej reality existuj dve roviny vzjomnch vzahov, a to

rovina

spoloenskch

(neosobnch,

formlnych

vzahov)

rovina

interpersonlnych (medziudskch, osobnch vzahov), ktor s navzjom

160

V priebehu jednania policajtov s obanmi me dochdza aj ku

konfliktom a drobnm nedorozumeniam, ktor bvaj sprievodnm znakom
policajnej profesie. Vyskytuj sa asto nezvisle na sprvan

zakroujcich

policajtov. Zdrojmi takchto konfliktov mu by:

zdroje funkcionlne - vyplvajce z profesionlnej role policajta;
zdroje individulne - vyplvajce z osobnosti a jednania policajta;
zdroje konfliktov, vyplvajce z osobnosti a jednania obana.
Najastejie k tmto nedorozumeniam dochdza vtedy, ak sa uplatuje v
jednan policajtov formlny, autoritatvny, neprofesionlny

prstup. Policajti

stelesuj v rade situci prevane obmedzovanie individulnych cieov v

prospech verejnho poriadku a dodriavania zkonov. Povaha policajnej prce
vyaduje kontakt s relatvne pecifickou, obmedzenou asou populcie, ktor
odmieta polciu, m k nej negatvny postoj a tento postoj aj otvorene prejavuje.
Tu je dleit nhad policajtov na mienku takejto skupiny. Policajti s z titulu
svojej profesie oprvnen usmerova, kontrolova a obmedzova sprvanie
inch (nie ubovolne, ale poda platnch zkonov a inch prvnych noriem). Y
benej praxi s jednotlivci, ktor sa neidentifikuj so stanovenmi pravidlami,
nerepektuj a poruuj ich a t u j e policajt z radnej moci povinn presadzova
dodriavanie stanovench prvnych noriem bez vnimky. Psobenie policajta v
takejto situcii v sebe nesie tie potencilne zdroje konfliktov pri jednan s
obanmi.

Aj

nadvzovanie novch vzahov a kontaktov me

spsobova

policajtovi akosti (poiaton nesmelos, ostych). V prvej fze nadvzovania

kontaktu by mal dba na to, aby bol prv dojem o om priazniv. Dleit miesto
tu zaujma pozdrav, smev, prjemn vystupovanie a snaha vyhba sa rozporom,
konfliktom a nedorozumeniam.

169

Policajti ovplyvuj sprvanie obanov aj svojou prtomnosou. asto ich

odrdzaj od neadekvtnych, protiprvnych spsobov konania. Tu loha policajta
psob tak, e vzbudzuje u inch nervozitu, zkos, obavy, strach a signalizuje
pravdepodobnos trestu. Napr. nepozorn a dekoncentrovan vodi, ktor zbad
v sptnom zrkadle policajn auto, zneistie. Rob si vitky, i nieo nespsobil.
V takomto aktulnom psychickom stave sa zvyuje jeho nepozornos, me
prehliadn napr. sveteln signalizciu a spsobi dopravn nehodu. Siln pocity
strachu mu meni sprvanie jednotlivca, mu vyvolva agresvne reakcie,
ako je tok, ale aj regresvne reakcie, ako je napr. nik alebo tek. Strach me
spsobi agresvny konflikt s policajtom, priom nemus s o zlyhanie
konajceho policajta.

Policajt pri vkone svojej prce bva asto frustrtorom, pretoe sa stva
initeom, ktor obmedzuje monos dosahovania individulne vytench
cieov uritej skupiny ud. Takmer vo vetkch situcich, kde policajt zasahuje,
vyvolva v astnkovi policajnho jednania frustran stavy. Preto je potrebn,
aby policajti chpali agresivitu ako jednu z prirodzench variant sprvania (ako
reakciu na frustrciu) a sami sa nenechali vyprovokova k protiagresii.
K

profesionlnemu

vystupovaniu

policajta

patr

schopnos

sebaobvldania. ktor umouje utlmi tendencie reagova protiagresiou. Aj voi

frustrovanmu a emocionlne vyladenmu obanovi je potrebn zachova
profesionlny ditanc (vo verblnom i neverblnom prejave, napr. kudn,
nezven hlas, jasn, vecn a zrozumiten formulcie, vykanie, primeran
vzdialenos a pod.).

Zdrojom drobnch konfliktov a incidentov me by aj npadn a

vyzvav nosenie zbrane, ktor me vyvolva u vnmajceho jedinca agresvne
prejavy (efekt viditenosti zbrane je v protiklade s laickou predstavou, e zbra je
chpan ako zruka bezpenosti ozbrojenho jedinca). inky viditene nosenej
170

zbrane s na sprvanie a prevanie vemi siln. Mu sa prejavi ako nik

(podriadenie sa) alebo tok (napadnutie ozbrojenho jedinca). Preto sa odpora
pri vkone sluby nevystavova zbra demontratvne do zornho poa
zastnench osb. Aj uniforma vplva na pocity a postoje obanov. Me
spsobova odmietav alebo negatvne naladenie. Vnmanie uniformy zle na
konkrtnom prostred a zvis aj na celkovom postoji k polcii. Ak m niekto s
polciou negatvne sksenosti, me priebeh jednania vies ku konfliktom s
policajtom.

Zdrojom konfliktov v styku s obanmi me by aj vek policajta

(uplatuje sa generan faktor) alebo nedostatky v profesionlnom prejave a
vystupovan policajta. Takto postup sa vnma ako neprimeran danej situcii.

Zdrojom konfliktov me by aj prtomnos nezastnench, tzv. tretch

osb (prizerajci sa, susedia, rodinn prslunci), kedy sa me jedinec
prejavova agresvne, arogantne alebo tone. V zaovch situcich (ako s
dlhodob konflikty, frustrcie, problmy, stresy) dochdza k zniovaniu
fxustranej tolerancie. Vsledkom je popudliv a podrden reagovanie na inak
ben situcie (tak u obana, ako aj u policajta). Tu je dleit si uvedomi, e
policajt je voi obanovi v roli profesionla a je povinn kultivova svoju
individulnu odolnos na za (osvoji si jednoduch postupy na odbravame
naptia, podrdenosti, pocitov nespokojnosti). Primeran zvldnutie jednania s
aktulne frustrovanm obanom doke policajt pomocou prvkov sebaovldania
a to tak, e sa nenech vyprovokova, tlm protiagresiu, vytvra podmienky pre
vecn prejednanie zleitosti. Treba bra do vahy aj fakt, e obania s vemi
vnmav na vystupovanie policajtov na verejnosti. Niekedy mu prejavy navy
policajta, niektor jeho zautomatizovan pohyby, ale aj netrpezlivos a neochotu
vypou si argumenty, alebo subjektvn stanovisk druhej strany povaova zo
strany policajta za nezdvorilos alebo nezujem. Aj to me spsobova
nedorozumenia alebo konflikty. Pri jednan policajta s obanom sa vyskytuje
171

fenomn precitlivelosti policajtov voi verblnemu odporu obanov, ktor s

zlostn, nezdvoril, mlo podrobiv a pod. Pri kontakte s nimi policajti maj
tendenciu k silnej podrdenosti a mu reagova emocionlne nevhodnm
spsobom. Mu sa necha vyprovokova a uplatova agresvnejie prvky pri
rieen situcie.K protiagresii dochdza najm vtedy, ak tto obania pouvaj
rzne vhovorky na ospravedlovanie svojho sprvania a snaia sa preds
sankcim. V niektorch situcich pouovania a napomnania obanov, hlavne v
autoritrskom podan, dochdza k tzv. defenzvnej komunikcii. Vtedy sa oban
cti by zahnan do kta preto, e policajt neakceptuje jeho argumenty, alebo
jeho re obsahuje prvky poniovania osobnosti, pouva devalvujce vroky typu
vo vaom veku u by ste sa mohli sprva ina", alebo tieto rozprvky mete
hovori svojej babike" a pod. V profesionlnom vystupovan by policajt nemal
pouva tento spsob komunikcie.

Ako konfliktogenn zdroj psob nemonos i neochota policajtov

poskytova informcie obanom. Zvedavos obanov mono povaova za
prirodzen reakciu. Odmietnutie vysvetlenia, napr. o je vs do toho", spsobuje
nepriazniv naladenie obana pre alie konanie. Oban toto vnma ako
neprimeran vystupovanie, a preto je treba, aby policajt, ak neme poskytn
presn informcie, podal aspo strun vysvetlenie. Mnohokrt samotn
prtomnos polcie vyvolva zvedavos a snahu zska vysvetujce informcie.
Preto by policajt mal pota s uritou dvkou informci pre obanov.

O priebehu a vsledku jednania policajta s obanom rozhoduj asto piv

okamihy tohto stretnutia, tzv. prv dojem. Aktulny psychick stav, pocity a
postoje policajta sa priemetaj do jeho vystupovania, do jeho verblnej i
neverblnej komunikcie. Napr. podrdenos, povenos alebo pocit vlastnej
prevahy spsobuje, e sa vytvor nepriazniv prv dojem a policajt je vnman
ako poven, arogantn, tvrdohlav, je prekkou innho jednania. Je
potrebn,

aby

policajt

vystupoval

otvorene,
172

neutrlne,

aby

zachovval

profesionlny iinid a ditanc. Pri kadom naruen verejnho poriadku alebo

prestpen uritej normy sa uplatuj objektvne aj subjektvne initele. Preto by
mal policajt vypou aj subjektvny nzor obana na vec, nielen sledova svoje
objektvne hadisko. Oban vinou m snahu o zachovanie pozitvneho
sebaobrazu. Policajt by sa mal snai doplni a klasifikovane posdi objektvnu
strnku udalosti a z psychologickho hadiska navodi pocit spoluasti na jej
prejednvan.

Dleit je udriava komunikciu v popisnej, vecnej podobe,

nepouva hodnotiace vroky, ktor toia na sebactu obana.

elom policajnho konania je ukoni naruovanie prvnych noriem a

zkonov, alebo mu zamedzi. Policajt mus pozna nielen znenie, ale aj zmysel
presadzovanch predpisov. Mus by schopn zrozumitene vysvetli dleitos
a zmysel tchto prvnych noriem tomu, kto sa s nimi nestotouje, alebo ich
prekrauje (napr. vysvetli, preo je tu obmedzen rchlos, preo je zakzan
parkovanie). Pri presadzovan platnch noriem si op mus uvedomi, e tu
uritm spsobom obmedzuje obana a psob ako frustrtor (vyvolva u neho
frustrciu). Oban sa me cti nahnevan, podrden, sklaman, niekto
reaguje agresvne. Preto by mu mal policajt navrhn nhradn alebo alternatvne
rieenie (napr. monos zaparkovania na inom parkovisku). Takto komunikcia
vedie k redukcii frustrcie a k poklesu podrdenosti obana.

Policajt mus v celom rade situci zakroi okamite, by aktvny od

zaiatku jednania. Pri stretnut s agresvnymi jedincami by mal ma vhad do
situcie, vedie sa rchlo zorientova v udalosti. Zkladom sprvnej orientcie je
aj aktvne povanie. M inok ventilu, vzbudzuje sympatiu a umouje
policajtovi kls obanovi otvoren otzky. Na utlmenie agresie je vhodn
pouitie takch komunikanch technk ako je sebaovldanie (pevn rozhodnutie
zdra sa protiagresie), empatia (schopnos vcti sa do rozpoloenia agresora) a
komunikan schopnosti

(pripravenos pouva re

ako

psychologick

prostriedok na ovplyvnenie agresora). Kladenie otvorench otzok m odbra

173

afektvne naladenie obana. Vhodnou formulciou otzok prejavuje policajt

zujem o vec a ochotu zaobera sa problmom. Je treba vyvarova sa monch
provokcii vo verblnej i neverblnej komunikcii. Vhodn je kontrolovanie sily
hlasu, povzbudzovanie k hovoru, opakovanie formy otzok a vytvorenie
vhodnch zverov. Po ukudnen situcie vznikne priestor pre obvyk policajn
jednanie. Tu by mal policajt vyui vlastn argumentciu, ale zrove akceptova
argumenty obana, ktor s oprvnen, pochopiten a zrozumiten (no mte
pravdu", chodca ste svojm sprvanm neohrozili, ale...", snam sa vi do toho,
e tvrdte..."), a potom uplatni policajn hadisko, vyui zsadn argumenty a
predloi objektvny pohad na vec.
r

pecifickou innosou policajtov je vypovanie. Je to zvltna forma

socilneho styku (rozhovoru) medzi vypovajcim a vypovanm. Pre vedenie

vypovania

vypracovan

urit

zsady.

Nadvzovanie

kontaktu

vypovanou osobou predstavuje jeden z najdleitejch momentov v priebehu

celho vypovania. Ide tu o ochotu komunikova a vypoveda. Vypovajci tu
psob ako aktvny lnok. Zkladom jeho komunikanej schopnosti by mal by
tie dobr orientan odhad osobnosti vypovanho, uvedomenie si, i je
neurotick, plach, vystraen, agresvny, neprimn, elovo obratn alebo
profk".

Na ten potom nadvzuje taktika vypovania. U neurotika by mal

policajt psobi ukudujco a navodi priazniv atmosfru. Plach a vystraen

osobu by mal povzbudzova k vypovedaniu. U profesionla by mal zvoli
okamit resp. direktvny presun na vyjadrenie sa ku kritickej okolnosti.

Tu by mal policajt zvoli inn postupy. Mal by vedie sprvne

otypova"

vypovan osobu a poda toho voli vhodn prstup. Vsledok

vypovania a kvalitu vpoved ovplyvuje celkov atmosfra vypovania.

Dobr atmosfra psob priaznivo na udriavanie komimikcie pri zskavan
informci. Podporuje utvranie vpoved, zniovanie vskytu pamovch chb
a skreslen, ochotu hovori pravdivo a plne. Vypovanie je pre vypovanho
174

spravidla stresovou situciou. Vypovan preva siln emcie, ako s strach,

obavy, podrdenos, m agresvne tendencie a pod., ktor psobia negatvne na
poznvacie procesy (rozpomnanie, reprodukovanie, znovupoznvanie). Tu hr
dleit lohu vhodn vonkajie prostredie (miestnos a jej vybavenie, izolcia
od ruivch vplyvov) a najm vypovajci a jeho spsob verblnej i neverblnej
komunikcie. Netrpezliv, ttiv alebo prehliadajci prejav negatvne ovplyvuje
atmosfru vypovania a me vyvolva strach a zvyova tak riziko
nespoahlivej vpovede. V takchto situcich je vemi dleit aj loha
sebapozorovania

sebakontroly

na

strane

vypovajceho

policajta.

Vypovajci by si mal uvedomi, e tu psob aj fenomn sugestibility. Preto

mus dba na to, aby nekldol vypovanmu sugestvne otzky.

Vypovajci

sa

sstreuje

na

premlanie

kladenie

otzok,

registrovanie verblnych i neverblnych prejavov vypovanej osoby a zrove

na zvaovanie vierohodnosti jej vpovede. Takisto mus sledova vlastn pocity a
prejavy a ovlda vlastn emcie (ak mu je vypovan osoba vemi
nesympatick, vyvolva v om negatvne pocity). Mal by zachovva empatick
prstup (pochopi jej pocity, uvedomi si, o by robil na jej mieste on, preva
jej svet v sebe samom).

To znamen pova tak, e sa vva do vntornej

pravy rozprvanho obsahu. Pri takomto empatickom chpan ahie objav,

kde s vo vpovediach nevyjasnen, neist, nepravdiv prvky, kde je nieo, o
chce ten druh zamla. Me pochopi viac svislost a dlhie zakrva ciele a
taktiku svojho vypytovania.
Na pozitvnom obraze polcie sa vrazne podiea inn vystupovanie
policajta na verejnosti, pri jednan s obanmi. Pretoe vina policanch
innost je zaloen na kontakte s umi, mimoriadnu lohu tu zohrva
schopnos policajta komunikova s umi v rznych situcich. Ukazuje sa ako
naliehav loha pri vzdelvan policajtov, aby boli dobre psychologicky
pripraven. Aby si osvojili tak poznatky jednotlivch psychologickch discipln,
175

pomocou ktorch by sa zdokonaovali v schopnostiach sebapoznvania a

sebapresadzovania, poznvania a posudzovania inch ud, boli pripraven na
zvldavanie krzovch, stresovch a konfliktnch situci, dokzali pochopi
psychologick zklad rznych situci policajnej praxe a adekvtnou a innou
komunikciou napomhali k rieeniu a vyrieeniu tchto policajnch situci.

Zoznam pouitej literatry:

Buda, B.

Empatia. Nov Zmky, Psychoprof 1994

rtkov, L.

Policejn psychologie. Praha , Support 1996

Erneker, J.

Socilna komunikcia v policajnom manamente.

Bratislava, A PZ SR 1994

Hyhlk, F.-Nakonen, B. :

Mal encyklopdie souasn psychologie. Praha,

SPN 1977

Krivohlav, J.

Jak si navzjem lpe porozumme. Praha, Svoboda

1988.

176

prepojen. V rmci spoloenskch vzahov sa utvraj osobn vzahy a kad

osobn vzah patr do roviny existujcich spoloenskch vzahov. V kadom
spoloenskom styku sa obidva druhy tchto vzahov (osobn aj neosobn) jednak
odhauj, prejavuj a realizuj, ale sa aj vytvraj a menia.

Pri stretnut sa dvoch (i viac) ud je najzretenejm prejavom ich vzahu

prve to, o si navzjom oznamuj a spsob, akm si to oznamuj. Napriek tomu,
e pri stretnut s inm lovekom nemus padn ani jedno slovo, komunikcia
prebieha, pretoe naprklad pohady, vzjomn vzdialenos, mimika a in
neverblne prejavy maj svoj obsah a vyjadruj urit vzah.

Komunikcia

je

teda

odovzdvanie

informci

medzi

astnkmi

socilneho styku a me ma slovn, verblnu a mimoslovn, neverblnu formu.

Typickou formou medziudskej komunikcie je re a prostriedkom hovorenej rei
je jazyk. Re ako zkladn nstroj udskej komunikcie sli na vyjadrenie
mylienok, postojov, nzorov, prian, poiadaviek a pod. Re me ma
hovoren, psan a posunkov formu.

Pretoe

komunikcia

prebieha

vdy

konkrtnych

socilnych

podmienkach a vzahoch (organizanch, technickch, kultrnych a pod.),

hovorme o socilnej komunikcii. Socilna komunikcia (poda Ernekera, 1994)
je sasou a zkladom socilnej interakcie (vzjomnho kontaktu ud).
Realizuje sa na zklade vzjomnho porozumenia a pochopenia a ovplyvuje
myslenie, sprvanie a konanie jednotlivcov i socilnych skupn. Jednanie s umi
chpeme ako socilny styk, v ktorom sa prejavuje komunikan, interakn a
percepn strnka, to znamen, e udia si odovzdvaj informcie, spolupracuj
medzi sebou a navzjom sa ovplyvuj.

Jednanie s udmi - socilny styk je dennou sasou ivota policajta. Od

sprvneho a innho jednania s umi zvis do znanej miery jeho pracovn
161

spenos a asto i ivotn spokojnos. Schopnos inne jedna s inmi umi

bva odlin a je dan jednak individulnymi vlastnosami kadej osobnosti,
jednak rozdielnou vchovou (rzne vchovn praktiky a vzory v rodine i v
kole), ale aj vlastnm aktvnym dotvranm spsobov jednania s umi. Ide o
tzv.

komunikan

spsobilosti,

ktor

ovplyvniten

vchovnm

sebavchovnm psobenm a prispievaj k zvyovaniu efektvnosti jednania s

inmi umi. Pre inn jednanie s inm lovekom je dleit nielen vecn
porozumernie informci, ale aj pochopenie odovzdanej informcie (o chcem
dosiahnu a ak inok chcem informciou vyvola). V komunikcii je na prvom
mieste obsah verblneho oznmenia ,ale urit as oznamovanej informcie m
neverblnu podobu. Neverblne prejavy, ako s mimika, gest, dka a smer
pohadu o, vzdialenos a pod., ale aj neobsahov strnka rei (rchlos rei,
hlasitos, pauzy), mu spresni obsah odovzdvanej informcie. Neverblne
prejavy vznikaj spontnne. Nepodliehaj vedomej kontrole, to znamen, e si
ich neuvedomujeme. Neverblne prejavy, ktor sa vyskytuj v komunikcii pri
socilnom styku, pomhaj odhadn aktulny psychick stav partnera, jeho
postoj k nm aj k celej situcii socilneho styku. V komunikcii obas dochdza
k poruchm, a to vtedy, ke pvodca informcie a jej prjemca chpu informciu
(jej zmysel a vznam ) rozdielne. Najastejie chyby v komunikcii vznikaj
vtedy, ak jej astnci chpu rozdielne vecn obsah informcie, napr. v otzke
Ako sa mte?" ( v zmysle zujmu o partnera, nie o vecn obsah), ak chpu
rozdielne apelan rove, napr. v otzke o to robte?" (najastejie u ud so
znenou sebadverou),

ak chpu rozdielne vzahov rove, napr. v otzke

Ako to so mnou rozprva?" (u ud podozrievavch, chorobne vzahovanch,

ktor naprklad i smev chpu ako vsmech) a ak prehliadaj sebaprezentan
rove toho, kto hovor (napr. v zlosti povie to, o neskr utuje).

Postavenie policajta v spolonosti vyplva formlne zo zkona. Jeho

innos je zameran na zaisovanie zkonnosti, verejnho poriadku, bezpenosti
a pod. Socilne uznanie a prest policajnej profesie s spoluurovan obrazom,
162

ktor si o polcii utvraj obania. Vina policajnch innost je zaloen na

kontakte s umi, na socilnom styku. Ide tu najastejie o krtkodob kontakty,
ktor nevyplvaj z osobnch preferenci, ale s uren spoloenskm
zaradenm. Takto sa policajti stretvaj a komunikuj s rznymi jedincami, asto
v socilne komplikovanch a psychologicky vyhrotench situcich. Je treba, aby
boli dobre psychicky i fyzicky na takto kontakt pripraven. Aby aspo
orientane

ovldali

odhad

osobnosti,

problematiku

stresu,

agresivity,

ovplyvovania inch a pod. Medzi zloit situcie z hadiska komunikcie patr

napr.:
jednanie policajtov (poriadkovej a dopravnej sluby) s obanmi;
jednanie s agresvnymi jedincami;
jednanie s duevne naruenmi jedincami;
jednanie s pchatemi a obeami trestnch inov;
odovzdvanie neprjemnch sprv (napr. o mrt blzkej osoby);
situcie rodinnch sporov;
vyjednvanie s rukojemnkmi;
zabezpeenie vhodnho sprvania nhodne prtomnch v situcich ohrozenia;
zvldavanie stresovch situcii;
rieenie davovch situci (demontrcie, futbalov stretnutia);
situcie vypovania a pod.

Je dleit, aby policajt vedel rozli situciu tandardn, obvykl,

zvldnuten rutinnm postupom, od situcie konfliktnej, stresovej, kedy je
nevyhnutn voli odlin taktiku jednania s obanom.

Pri vetkch tchto situcich by mal by policajt pripraven adekvtne

komunikova, uvedomova si zkonitosti socilnej komunikcie vo verblnom
prejave a zrove aj fakt, e do kadej situcie zasahuje aj neverblnym
komunikovanm.

163

V policajnej praxi treba prihliada aj na to, e v loveku pracuj emcie.

lovek

sa

emocionalizuje,

preva

stav uritej

rozruenosti,

vntornej

podrdenosti a naptosti. To sa prejavuje navonok ako pripravenos reagova

agresvne, tone, impulzvne alebo nikov, zbrklo. Emocionalizciu jedinca
me vyvola naprklad ton komunikcia policajta, domnel alebo skuton
poniovanie osobnosti, nepriazniv prv dojem, ktor na strane policajta
obsahuje prvky nadradenosti, zreten netrpezlivos alebo aj nava policajta,
ktor me by vnman obanom ako nezujem alebo arogancia: Ochotu obana
komunikova (spolupracova a vypoveda) podporuj prejavy policajtovej
trpezlivosti a stretovosti, tvoren verblnym i neverblnym spsobom. S
vkonom policajnej profesie je spojen aj za a urit druh stresu, ktor
policajt vnma ako subjektvne prevan rozpor medzi tlakom situcie a
pripravenosou na jej zvldnutie. Tu zle od osobnosti kadho policajta, od
jeho psychickej odolnosti, ako takto zaov situciu zvldne. V kadom
prpade vak takto situcia kladie vysok nroky na jeho komunikan
schopnosti.

V policajnej praxi je dleit orientan, laicky odhad normality

konkrtneho jedinca. Pri posudzovan osobnosti policajt asto rob zvery na
zklade pozorovania prejavov jej sprvania a neberie do vahy silu situanho
vplyvu. Preto me dochdza k chybm pri posudzovan osobnosti (niektor
situcie priamo provokuj urit spsoby sprvania, bez ohadu na individulne
rozdiely v osobnostiach zastnench (obecenstvo na futbalovom tadine,
skupina demontrantov a pod.). Zdrojom takejto chybovosti me by aj
haloefekt - efekt prvho dojmu, spojen so spontnnym vznikom sympati alebo
antipati (bez nejakho rozumovho zdvodnenia). To znamen, o je viditen
na prv pohad, ovplyvuje vystupovanie a vzjomn sprvanie jednajcich
osb. V situcich prvho kontaktu prebieha utvranie prvho dojmu a vyvolva
vo vnmajcom pozitvne alebo negatvne pocity. Pozitvny prv dojem vyvolva
pozitvny postoj k inej osobe, a naopak, negatvny prv dojem evokuje negatvny
164

postoj k nej. Negatvny prv dojem sa aj aie zmen. V policajnej praxi sa

mu uplatni tieto psychologick mechanizmy a spsobi drobn konfliktn
situcie medzi policajom a obanom (u dopravnej a poriadkovej polcie). V
takom prpade treba dba pri jednan s obanom na:
- zsady profesionlnej etiky,
- uvedomenie si, ak dojem u obana vyvolva policajt pri prvom kontakte s nm,
- sebaprezentciu policajta, ktor zodpoved jeho profesionlnej roli (napr. jeho
autorita, schopnosti, prehad o situcii,...),
- nepodliehame prvmu dojmu o astnkovi policajnho jednania.

Policajti sa asto stretvaj s jedincami, ktoich vystupovanie je

neobvykl, podivn, nenormlne

a prejavuje sa napr. ako ohrozovanie a

napdanie rodinnch prslunkov, vstrelky v sprvan na verejnosti a pod.

Takisto sa stretvaj astejie s naruenmi osobnosami (medzi osobami, proti
ktorm sa vedie trestn konanie, aj medzi odsdenmi, je viacej osb mimo
psychick normu). Policajti sa mnohokrt riadia intuciou,

ale t me by

nepresn. Preto je vhodnejie riadi sa zkladnmi kritriami na posdenie

normality, akmi s:
npadn

dezintegrcia

osobnosti

(urit

svojrznos,

nezdranliv

komunikcia, jalov vroky);

prznaky socilnej zvislosti alebo obtianosti (v uritom veku by mal by
lovek schopn samostatne pracova, nadvzova trval vzahy a pod.);
obvyklos sprvania v tatistickom slova zmysle (u viny ud);
benos zistench prejavov sprvania z hadiska zodpovedajcej socilnej
situcie (urit tandardy v sprvan alebo v komunikovan celkom uritej
profesijnej skupiny). Dleit je prihliada aj na vek a profesiu posudzovanho
jedinca a na socilny kontext, v ktorom sa jedinec pohybuje (napr. u
mladistvch neochota vypoveda, demontratvne odmietanie policajtov a
pod.).

165

Pri jednan s duevne naruenmi jedincami sa odpora :

* nepouva nsilie;
* vytvori atmosfru dvery;
* zachova nadhad nad situciou;
* nenechva jedinca bez dohadu;
* vyuva informcie od dotynej osoby na vlastn komunikciu (pta sa na
podrobnosti);
* repektova

osobnos

dotynho

uritch

medziach

(nenecha

sa

manipulova);
* neurova diagnzu, ale radej presne popsa npaditosti sprvania, zisti a
overi si doplujce informcie;
* poksi sa

o primeran, nensiln vyrieenie situcie komunikanmi

prostriedkami.

Je treba, aby bol policajt dobre psychicky pripraven na jednanie s

takmito jedincami. Mal by si uvedomi, ak pocity me vyvola dotyn v jeho
vntri (napr. strach, odpor, zujem, nadradenos, podradenos, zlos a pod.), ako
sa situcia bude vyvja (i dotyn chpe rolu policajta), i me vyui pre
vzjomn komunikciu a interakciu nejak realistick prvky sprvania sa
dotynej osoby, i m monos dan situciu s niekm prediskutova alebo sa
poradi. alej je treba si uvedomi, e kad sprvanie je motivovan, urovan
jednak vntornmi, ale aj vonkajmi stimulmi, a vedie tieto motvy analyzova.

Policajt by mal by pripraven aj na prejavy hromadnho sprvania

obanov, (kedy dochdza k uvoneniu morlnych zbran, vyskytuje sa u nich
prehnan smelos, drzos, nezodpovednos, uvonen vne, pocity anonymity a
dojem, e vetci predsa robia to ist ). Prejavy takho sprvania psobia
zaaujco na policajta, ktor by mal ma vhad do tchto situci.

166

Policajt sa vo svojej praxi asto stretva aj s agresvnym sprvanm, s

rznymi formami kriminlnej agresivity (neplnovanej, bez prpravy, ale aj
premyslenej, programovanej), aj s agresivitou v rodine. V tchto situcich
zava pocit neistoty a strachu, m obavy o vsledok zsahu, asto dopredu
neme spoahlivo odhadn stupe jeho rizikovosti. V takchto situcich
vystupuj mimoriadne do popredia jeho komunikan schopnosti. Mal by sa
autosugestvne na zkrok vylaova. Pozitvnmi sebaintrukciami typu som
kudn, ovldam sa, v podobnch situcich som bol spen, vyjde to i dnes,
budem vemi pozorn, budem pozorne sledova dej, budem reagova primerane a
prune, nenechm sa vyprovokova a pod." by sa mal koncentrova na zkrok.
Pri rieen rodinnch konfliktov by sa mal zamera na oddelenie zastnench
strn, zaistenie bezpenosti osb a aktvne povanie ich rozprvania. Policajt by
mal svojm vystupovanm u spornch strn podporova chu komunikova, da
monos vyjadri sa, jednotlivm stranm poveda vetko zo svojho pohadu.
Cieom aktvneho povania by malo by umoni komunikciu medzi
konfliktnmi stranami, usmerova takto komunikciu, podporova uvaovanie
a

racionlny prstup ku konfliktu. Je treba, aby komunikcia bola zreten,

objektvna, bez zaujatosti jednotlivch strn. Nemal by pouva jednostrann

vyhlsenia, vitky, mal by da monos jednotlivm stranm diskutova,
ponknu rzne zorn uhly pohadu a rzne monosti rieenia problmu (nie
tvrdi, kto je pchate a kto obe).

Aj pri jednan s lovekom, ktor preil krzov zitok , pri kontakte s

obeou, alebo s pokodenm, je treba voli citliv a sprvny psychologick
postup. Po odoznen (uplynut) kritickej situcie je vemi dleit aj vyuitie
neverblnej komunikcie, a to:

zrakov kontakt (hadie do o, vyjadri povzbudenie a podpora);

primeran dranie tela (nie odklame sa od obete, alebo celkom vzpriamen

postoj);

167

 zachovanie si primeranej vzdialenosti od obete (ktor vyhovuje zastnenm

stranm);
o kontrolovanie hlasitosti, rchlosti a rytmu hovorenho prejavu (tu je vhodn
hovori tlmenm hlasom, pomalie, s dlhmi prestvkami, vytvra dojem
trpezlivosti a ohaduplnosti);
aktvne povanie (ke hovor obe, treba, aby policajt pozorne poval, resp.
empaticky mlal, psobil ukudujcim dojmom).
Je vhodn aj osobn vyjadrovanie, napr. mm pocit", myslm si"a pod.,
m sprostredkva pocit zujmu a asti. Nevhodn s neosobn formulcie typu
bolo by

dobr",

,je

stanoven"

a pod.

alej je vhodn vyjadrenie

samozrejmho. Ide o uistenie, e pokodenmu u ni nehroz, e lohou polcie

je pomc mu. Obete asto dvaj policajtom aj podrobn otzky a policajt by
mal uisti obe, e jej reakcie a stavy s ben. Mal by by nestrann, mal by
vyjadrova rolu citlivho loveka, napr. ,je mi to, o sa stalo", musm vm
da zopr neprjemnch otzok", ani mne to nieje prjemn".

Policajt by mal vystupova primerane asertvne, to znamen, komunikova

primne, otvorene, mal by primerane vyjadrova a presadzova svoje mylienky,
city, nzory a postoje, ako pozitvne, tak aj negatvne. Asertvne sprvanie sa
zaklad na uvedomen si suverenity a slobody osobnosti, ako svojej, tak aj inch.
Tu je

dleit

odli agresvne

sprvanie,

(urit vynucovanie,

vydieranie, netoleranciu, urky a pod.) od pasvneho sprvania

ntlak,

(stupivos,

nerozhodnos, servilnos, neschopnos adekvtne sa presadi a pod.). Policajt sa

sprva asertvne vtedy, ke doke vyjadrova to, o si mysl, ako situciu vid a
o cti, ke doke poiada o lskavos a sm ju poskytn. Ale aj odmietn
iados o lskavos a sm odmietnutie bez pocitov ponenia prija. Ide tu o
repektovanie partnera, schopnos cti dstojnos inch, by ochotn na
kompromis, ale aj zmeni nzor.

168