Teológia Modlitby V Novej Zmluve

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
PEDAGOGICK FAKULTA
TEOLGIA MODLITBY V NOVEJ ZMLUVE

Diplomov prca
2b00d994-a144-48a7-8d69-b64c3d53c816
tudijn program: Evanjeliklna teolgia

tudijn odbor: 6171 Teolgia
Pracovisko: Katedra teolgie a katechetiky
Vedci diplomovej prce: doc. ThDr. Albn Masarik, PhD.
Bansk Bystrica, 2015
Bc. Michal Vesel
ESTN VYHLSENIE
Tto magistersk prcu som vypracoval samostatne a vetky pouit pramene som
uviedol v zozname bibliografickch odkazov. Dvam shlas k jej bezplatnmu
pouvaniu pre vukov ely, vtane prpadnho zverejnenia na Internete.
Podpis: .................................
POAKOVANIE
Za cenn rady a pomoc pri magisterskej prci sa chcem poakova svojmu koliteovi a
konzultantovi doc. ThDr. Albnovi Masarikovi, PhD. Svojej rodine a kamartom som
van za vetky povzbudenia. V neposlednom rade som van Pnu Bohu, ktor ma
neustle posiloval a vetkm astne previedol.
ABSTRAKT
VESEL, Michal: Teolgia modlitby v Novej zmluve. [Diplomov prca]. Univerzita
Mateja Bela. Pedagogick fakulta; Katedra teolgie a katechetiky. kolite: doc. ThDr.
Albn Masarik, PhD. Stupe odbornej kvalifikcie: Magister. Bansk Bystrica: KTaK PF
UMB, 2015. 73 s.
Cieom tejto magisterskej prce je na zklade prslunch novozmluvnch textov skma
teolgiu modlitby, priom autor v druhej polovici prce kvli jej rozsahu ohraniuje tmu
na modlitbu vaky. Metda prce spova v troch krokoch: (1) vyhada vchodiskov
texty; (2) zhrn ich do teolgie modlitby vaky; (3) porovna dosiahnut vsledky
s cirkevnou praxou. Prv kapitola sumarizuje vchodiskov texty pre skmanie teolgie
modlitby v pavlovskch listoch. Druh kapitola sa teolgii modlitby venuje v dvoch
rmcoch. V irom rmci s skman predpoklady na strane modlitebnka, ktor sa
vzahuj na modlitbu vo veobecnosti. V uom rmci je skman modlitba vaky. Tretia
kapitola analyzuje audio nahrvku jednej verejnej modlitebnej hodiny. Vsledok tejto
tdie, ktor je v zvere zhrnut zdrazuje biblick prstup k modlitbe, jej drazy
a vrazov prostriedky. Dosiahnut teoretick vchodisk maj potencil obohati obsah
a zameranie modlitebnho prejavu v praxi.
Kov slov: modlitba, teolgia, vaka
ABSTRACT
VESEL, Michal: Theology of Prayer in the New Testament. [Masters Thesis]. Matej
Bel University. Faculty of Education; Department of Theology and Christian Education.
Supervisor: doc. ThDr. Albn Masarik, PhD. Degree of Professional Qualification: Master.
Bansk Bystrica: DTCE FE MBU, 2015. 73 pp.
The aim of this Masters thesis is to develop a theology of prayer on the basis of appropriate
texts of the New Testament, while the author in the second part of this study defines the theme
on thanksgiving prayer due to the extent of this thesis. Methodology of the thesis consists of
three steps: (1) to look up source Pauline texts; (2) to summarize these texts into the theology
of thanksgiving prayer; (3) to compare achieved results with church practice. The first chapter
create comprehensive text base for examining the theology of prayer in the Pauline epistles.
The second chapter dedicates to the theology of prayer in two scopes. Preconditions in prayer
are examined in the broader scope, which relate to the prayer generally. In the shorter scope is
examined the theology of thanksgiving prayer. The third chapter analyzes audio record of one
public prayer meeting. Result of this study, which is in the end summarized, emphasizes
biblical approach to prayer, its accents and means of expression. Achieved theoretical bases
have potential enrich prayer content and its focusing in practice.
Key words: prayer, theology, thanks
OBSAH
0
VOD ...................................................................................................... 10
0.1
Vymedzenie tmy .............................................................................................. 10
0.1.1
Vecn vymedzenie ..................................................................................... 10
0.1.2
Vymedzenie vchodiskovch textov ......................................................... 10
0.2
Zdvodnenie voby tmy .................................................................................. 11
0.3
Ciele prce ......................................................................................................... 11
0.4
Metda prce ..................................................................................................... 12
0.5
lenenie prce ................................................................................................... 12
NOVOZMLUVN VCHODISK ..................................................... 13

1.1
Problematika vberu textov ............................................................................... 13
1.2
Metodika vberu textov ..................................................................................... 13
1.3
Pojmov vskyt tmy ........................................................................................ 14
1.3.1
Pojmy reprezentujce modlitebn prosbu .................................................. 15
1.3.1.1 Pojmy , , ............................................... 15

1.3.1.2 Pojmy a ........................................................................... 16
1.3.1.3 Pojmy a ..................................................................... 16
1.3.1.4 Pojmy a ...................................................... 17
1.3.1.5 Pojmy a ........................................................................... 18
1.3.1.6 Pojem ................................................................................. 18
1.3.1.7 Pojem ...................................................................................... 19
1.3.1.8 Pojem ................................................................................. 19
1.3.1.9 Pojem ............................................................................ 19
1.3.1.10 Pojem ............................................................................ 19
1.3.2
Pojmy reprezentujce modlitebn vaku .................................................. 20

6
1.3.2.1 Pojmy , a ......................................... 20

1.3.2.2 Pojem ........................................................................................... 20
1.3.2.3 Pojmy a .................................................................. 21
1.3.3
Pojmy reprezentujce modlitebn oslavu .................................................. 21
1.3.3.1 Pojem ........................................................................................ 21

1.3.3.2 Pojmy a ................................................................................... 21
1.3.3.3 Pojmy a ........................................................................ 22
1.3.3.4 Pojem ................................................................................ 22
1.3.3.5 Pojem .......................................................................................... 22
1.3.3.6 Pojem .......................................................................................... 22
1.3.3.7 Pojem ...................................................................................... 22
1.3.4
In novozmluvn pojmy............................................................................. 23
1.3.4.1 Pojem ......................................................................................... 23

1.3.4.2 Pojem .................................................................................... 23
1.3.4.3 Pojem ...................................................................................... 24
1.3.4.4 Pojem .................................................................................. 24
1.4
Obsahov vskyt tmy ...................................................................................... 24
1.4.1
vodn a zveren priania ....................................................................... 24
1.4.2
alie modlitebn priania .......................................................................... 25
1.4.3
alie novozmluvn pojmy........................................................................ 25
1.4.3.1 Pojmy a ............................................................................. 25

1.4.3.2 Pojem ................................................................................. 25
1.4.3.3 Pojem ......................................................................................... 26
1.5
Vyuitie novozmluvnch vchodiskovch textov ............................................ 26
TEOLGIA MODLITBY ..................................................................... 27

7
2.1
Predpoklady na strane modlitebnka ................................................................. 27
2.1.1
Slabos na strane modlitebnka .................................................................. 27
2.1.1.1 Problm obsahu modlitby ..................................................................... 28

2.1.1.2 Duch sa prihovra ................................................................................. 30
2.1.1.3 udsk slabos a Boia moc v modlitbe .............................................. 33
2.1.2
Vznam fyzickho prejavu modlitebnka .................................................. 33
2.1.2.1 Somatick prejavy vo vchodiskovch textoch ................................... 33

2.1.2.2 Vznam somatickch prejavov vo vchodiskovch textoch ............... 34
2.1.2.3 Vzah medzi somatickmi prejavmi a vntornou pozciou ................. 35
2.2
kla modlitieb .................................................................................................. 36
2.3
Modlitebn vaka.............................................................................................. 37
2.3.1
Adrest modlitebnej vaky ........................................................................ 37
2.3.2
Predmety modlitebnej vaky ..................................................................... 38
2.3.2.1 (ad 1) Predmety obsahujce spiritulnu strnku loveka ..................... 38

2.3.2.2 (ad 2) Predmety obsahujce fyzick strnku loveka .......................... 40
2.3.2.3 (ad 3) Modlitba vaky bez predmetu ................................................... 41
2.3.2.4 Shrn .................................................................................................... 41
2.3.3
Permanentn modlitba vaky za vetko .................................................... 42
2.3.3.1 (ad 1) Permanentnos modlitby vaky ................................................ 42

2.3.3.2 (ad 2) Modlitba vaky za vetko.......................................................... 44
VSKUM ................................................................................................ 46
3.1
Cie vskumu .................................................................................................... 46
3.2
Analza modlitebnej hodiny.............................................................................. 46
3.2.1
Adrest modlitebnej vaky ........................................................................ 47
3.2.1.1 Jei ako Pn ........................................................................................ 48

3.2.2
Jazykov prostriedky vyjadrujce modlitebn vaku ............................... 50
3.2.3
Predmety modlitebnej vaky ..................................................................... 51

8
3.2.3.1 (ad 1) Predmety obsahujce spiritulnu strnku loveka ..................... 51

3.2.3.2 (ad 2) Predmety obsahujce fyzick strnku loveka .......................... 59
3.2.3.3 Shrn .................................................................................................... 61
ZVER .................................................................................................... 64
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV ...................................... 67

Pramene ....................................................................................................................... 67
Literatra ..................................................................................................................... 67
PRLOHA 1 ................................................................................................................... 70
VOD
0.1 Vymedzenie tmy

Nzov prce hovor o prvotnom zmere venova sa teolgii modlitby v celej Novej
zmluve.
0.1.1 Vecn vymedzenie
Vzhadom na rozsah tejto prce nie je priestor na spracovanie kompletnej teolgie
modlitby. K tomuto zveru sme dospeli na zklade prvej kapitoly, v ktorej sme hadali
vchodiskov texty v pavlovskch listoch, ktor sa tkaj modlitby. Ich bohatos ns
viedla k ohranieniu vecnho vymedzenia tmy. Preto, aj ke sme prv as druhej
kapitoly venovali predpokladom na strane modlitebnka vo veobecnosti, nasledujcu as
prce sme vymedzili na teolgiou modlitby vaky.
0.1.2 Vymedzenie vchodiskovch textov
Spracova tak irok klu vskytu tmy modlitby vo vetkch novozmluvnch spisoch
by bolo v rmci magisterskej prce nenosn. Museli sme pristpi k uiemu vymedzeniu
vchodiskovch textov na 13 pavlovskch listov. Toto ohranienie vyplynulo
z konzultci. Nzov Teolgia modlitby v pavlovskch listoch by bol vzhadom na
vymedzenie vchodiskovch textov prce vstinej.
Menovite ide o tieto pavlovsk listy: Rimanom (R), 1. Korinanom (1K),
2. Korinanom (2K), Galaanom (G), Efeanom (Ef), Filipanom (Flp), Koloanom (Kol),
1. Tesalonianom (1Tes), 2. Tesalonianom (2Tes), 1. Timoteovi (1Tim), 2. Timoteovi
(2Tim), Ttovi (Tt), Filemonovi (Filem).1
Krtko sa musme vyrovna s otzkou autenticity pavlovskch listov. Uvedomujeme si,
e modern teologick disciplny, ktor sa venuj autorstvu pavlovskch listov
rozpoznvaj dvojak delenie: (1) autentick (pavlovsk) listy2 a (2) deutero-pavlovsk
listy.3 K tomu kontatujeme nasledovn. Ponajprv, e metda vskumu tejto prce nie je
1
V tejto prci budeme pouva najm preklad Biblie prof. Rohka (ROH). Ak to nebude nutn, pouitie
tohto prekladu nebudeme oznaova skratkou. Ak kvli lepej zrozumitenosti, i vstinosti pristpime
k inm prekladom, budeme ich oznaova nasledovne: SEP Slovensk ekumenick preklad; ECAV
Evanjelick preklad.
2
Vina modernch teolgov medzi autentick pavlovsk listy zarauje tieto: Rimanom; 1. Korinanom; 2
Korinanom; Galaanom; Filipanom; 1. Tesalonianom, Filemonovi. Napr. WILES, G. P. Pauls
Intercessory Prayers : The Significance of the Intercessory Prayer Passages in the Letters of St Paul.
Cambridge: Cambridge University Press, 1974, s. 1.
3
Za deutero-pavlovsk listy sa zva povauj tieto: Efeanom; Koloanom; 2. Tesalonianom; 1.
Timoteovi; 2. Timoteovi; Ttovi.
10
ukotven v historickej postave apotola Pavla a jeho teolgie modlitby. Nm ide o teolgiu
modlitby bez ohadu na rozdelenie pavlovskch listov na autentick (pavlovsk) a deuteropavlovsk.4 K vymedzeniu vchodiskovch textov na pavlovsk listy sme museli pristpi
len z dvodu irokej kly vskytu tmy modlitby v celej Novej zmluve. Na druhej strane
delenie pavlovskch listov na dvojak nebudeme ignorova. Dbme na to, e niektor
citovan zdroje svoj vskum venuj len autentickm listom apotola Pavla. Ich vsledky
nezohaduj cel korpus a preto ich nememe vzahova na vetkch 13 listov. Pri
samotnej prci s listami, ktor s vo veobecnosti rozpoznan ako listy apotola Pavla
budeme pouva na oznaenie autora pojmy apotol, alebo Pavol. Pri deuteropavlovskch listoch sa budeme jednoducho odvolva na autora pavlovskch listoch bez
bliieho urenia pvodnho autorstva. Toto pomenovanie volme kvli repektovaniu
modernch teologickch discipln zaoberajcich sa pvodnm autorstvom biblickch
spisov.
0.2 Zdvodnenie voby tmy

Ako tudent teolgie som si vedom toho, e venova as tdiu pravdy Boieho Slova
je v svislosti s modlitbou vemi dleit, lebo ak nepoznme pravdu, nevieme, ako sa
mme modli. Na druhej strane, ak modlitbu zanedbvame, nevieme poda Psma i.
Medzi veriacimi v cirkvi sa vyskytuje oboje. Deficit tdia Biblie z pohadu teolgie
modlitby a deficit modlitebnho ivota. Tma teolgie modlitby ma zaujala prve z tchto
dvoch dvodov: (1) vskum prce me obohati biblick obsah a zameranie
modlitebnho prejavu a (2) me vies k vej intenzite sprvneho modlitebnho prejavu
v praktickom ivote jednotlivca i cirkevnho zboru.
0.3 Ciele prce

Hlavnmi ciemi tejto prce s: (1) na zklade exegzy vchodiskovch textov zisti
teologick drazy modlitby, truktru jej cieov a kategrie vrazovch prostriedkov;
(2) dosiahnut vsledky bdania porovna s modlitebnou praxou vybranho cirkevnho
zboru.
To znamen, e tto prca chce by vedome novozmluvnou prcou, vyuva metdy
prce novozmluvnch discipln a odpoveda na otzky, ktor patria do danho okruhu.
Podobne CRUMP, D. Knocking on Heavens Door : A New Testament Theology of Petitionary Prayer.
Michigan : Baker Academics, 2006, s. 213.
11
Prca je postaven tak, e kapitoly 1 2 tvoria vchodisk pre 3. kapitolu. Vsledky nho
bdania sumarizujeme v zvere prce.
0.4 Metda prce

V prvej asti prce vykonvame vber vchodiskovch textov poda pojmovho
a vecnho vskytu.
V druhej asti prce texty tematicky zoskupme metdou teolgie Novej zmluvy do
vpovede, ktor predstavuje vsledok bdania. Ten sme kvli rozsahu prce obmedzili
a tematicky sme ho ohraniili na: (1) predpoklady na strane modlitebnka a na
(2) teolgiou modlitby vaky.
Vsledky tohto novozmluvnho bdania porovnme s modlitebnou praxou konkrtneho
cirkevnho zboru, ktor nm pre ely vskumu poskytol nahrvku verejnej modlitebnej
hodiny v rmci svojho pravidelnho bohosluobnho ivota.
0.5 lenenie prce

Prca obsahuje vod, tri kapitoly, zver a zoznam bibliografickch odkazov.
vod podva vstupn nleitosti: vymedzenie tmy; zdvodnenie jej voby; urenie
cieov prce; metda prce; lenenie prce.
Prv kapitola s nzvom Novozmluvn vchodisk v sebe zaha p podkapitol:
(1) Problematika vberu textov; (2) Metodika vberu textov; (3) Pojmov vskyt tmy;
(4) Obsahov vskyt tmy; (5) Vyuitie novozmluvnch vchodiskovch textov.
Druh kapitola s nzvom Teolgia modlitby obsahuje dve podkapitoly: (1) Predpoklady na strane modlitebnka; (2) Modlitebn vaka.
Tretia kapitola s nzvom Vskum skma nahrvku verejnej modlitebnej hodiny.
Obsahuje dve podkapitoly: (1) Cie vskumu; (2) Analza modlitebnej hodiny.
Zver sumarizuje dosiahnut vsledky vo vetkch troch kapitolch.
12
NOVOZMLUVN VCHODISK
1.1 Problematika vberu textov

Pri hadan novozmluvnch vchodiskovch textov v pavlovskch listoch vyvstva
metodologick otzka, ako pristpi k vberu takch textov, ktor maj spojitos s tmou
prce. Stendahl sprvne poznamenva, e nevieme, o Pavol v skutonosti hovoril, ke sa
modlil.5 V pavlovskch listoch nenachdzame modlitby, ktor by mali liturgick
charakter.6 V liturgickch textoch je oslovenie v druhej osobe (Ty) vyhraden Bohu,
zatia o v listoch s takto oslovovan adresti.7 A nae skman texty maj formu listu.
Preto musme dba na to, e v tchto biblickch textoch vdy ide o komunikciu medzi
autorom a udskm adrestom. Vybra sa cestou hadania textov priamo komunikovanch
Bohu by bolo neinn.
o vak nachdzame v pavlovskch listoch je pisatesk tl presiaknut modlitebnm
jazykom.8 Autor nm dva nahliadnu do svojho modlitebnho ivota cez svoje vaky,
elania, napomenutia, prosby, tby a in, ktor adresuje svojim itateom. Coggan si
vma, e Pavlova relna sksenos s Kristom bola zdrojom pre jeho bohat modlitebn
ivot. Ten nsledne poodkrval svojim itateom a posluchom vo svojich listoch
iastone zmienkami o tom, ako sa za nich modl, o im praje, iastone skrze
autobiografick poznmky a iastone cez povzbudzovania k modlitbm samotnm.9
Cieom
alch
podkapitol
bude
snaha
njs
tak
novozmluvn
vchodisk
z vymedzenho poa biblickch textov, ktor bud prnosn pre teolgiu modlitby na
zklade ich jazykovej, ale aj obsahovej prepojenosti.
1.2 Metodika vberu textov

Kee nm ide o teolgiu modlitby, n vskum sa neme zaklada len na
ubovonom, nhodnom vbere niekokch textov vzahujcich sa k tme modlitby. Pre
zskanie komplexnch novozmluvnch vchodsk sme dkladne preli cel pavlovsk
korpus. K tomu sme pouili dve metdy vyhadvania:
5
STENDAHL, K. Paul at Prayer. In: ADAMS, S. - CARROLL, J. (ed.) Interpretation : A Journal of Bible
and Theology. USA: Union Presbyterian Seminary, 1980, vol. 34.
6
Aj ke zvolanie Marana tha (1K 16,22) mohlo patri k liturgii. LONGENECKER, R. N. Prayer in the
Pauline Letters. In: LONGENECKER, R. N. (ed.) Into Gods Presence : Prayer in the New Testament.
Michigan: William B. Eerdmans Publishing Company, 2002, s. 206.
7
LONGENECKER, R. N. Prayer in the Pauline Letters. s. 206.
8
STENDAHL, K. Paul at Prayer. s. 240.
9
COGGAN, D. The Prayers of the New Testament. London: Warwick Lane, 1968, s. 87.
13
(1) Metdu pojmovho vskytu a (2) metdu obsahovho vskytu.

(ad 1) Metda pojmovho vskytu spova vo vyhadan biblickch pojmov, ktor
svisia s tmou modlitby. K nm je priraden zodpovedajci preklad s viacermi
ekvivalentmi. Nsledne s zmapovan texty poda konkordannho vskytu vybranch
pojmov. Musme dba na to, e vskyt danho pojmu neznamen automaticky aj jeho
priamy svis s naou tmou. Preto kad ich pouitie budeme skma aj na zklade jeho
vznamu v kontexte a prepojenosti s tmou prce.
(ad 2) Metda obsahovho vskytu pomha zmapova aj tie biblick texty, ktor
neobsahuj reprezentatvne pojmy svisiace s tmou, no po vznamovej strnke textov ide
o jasn prepojenos.
1.3 Pojmov vskyt tmy

Spomedzi vetkch novozmluvnch spisov, pavlovsk listy obsahuj najv poet
grckych pojmov, ktor svisia s modlitbou.10 Pri snahe zostavi o najplnej zoznam
sme nali celkovo 35 pojmov. K ich vberu sme najskr pristpili cez kategorizciu prof.
Justa v jeho tdi, ktor pre tematick okruh modlitby rozpoznva 16 novozmluvnch
pojmov, ktor sa objavuj v pavlovskch listoch a zrove s pouit v svislosti s tmou
tejto prce.11 Monografia Wilesa, ktor sa zaober modlitbou v autentickch listoch
apotola Pavla nm v naom bdan prispela almi 15-timi novozmluvnmi pojmami.12
Aj pri tak vekom pote u njdench biblickch pojmoch sme pomocou Louw-Nidovho
slovnka n zoznam doplnili ete o alie 4, ktor s uveden v skupine . 33, ktor
v sebe zaha vetky pojmy svisiace s komunikciou.13 Na zklade zostavenho zoznamu
sme hadali relevantn vskyt pojmov z ich celkovho vskytu cez konkordanciu
pomocou softvru BibleWorks.
Poda gramatickch kategri ich delme na: (1) sloves; (2) podstatn men;
(3) prdavn men.
(ad 1) Sloves: (19);14 (3); (2); (1);
(3); (1); (2); (3); (1); (1);
10
LONGENECKER, R. N. Prayer in the Pauline Letters. s. 206.

JUST, F. S. J. Prayer in the New Testament [online] 7/7 2013 [cit. 2015-04-15]. Dostupn na internete:
http://catholic-resources.org/Bible/Prayer.htm.
12
WILES, G. P. Pauls Intercessory Prayers. s. 1.
13
LOUW, J.P. NIDA, E. A. (ed.) Louw-Nida Greek-English Lexicon of the New Testament Based on
Semantic Domains. Vol 1-2. New York: United Bible Societies, 1988, in BibleWorks 9.
14
V ztvorkch uvdzame poet relevantnch vskytov pojmu. Ich poradie zodpoved nslednosti pojmov
v alch podkapitolch.
11
14
(1); (22); (2); (5); (2); (4);

(3); (1); (1); (18); (6); (3);
(1).
(ad 2) Podstatn men: (14); (12); (4); (1); (2);
(11); (9); (5); (2); (3); (2).
(ad 3) Prdavn men: (1).
Delenie pojmov v nasledujcej asti prce na menn a slovesn formy by bolo
bezpredmetn. To malo vznam len pre njdenie kompletnch modlitebnch zmienok
pomocou konkordannho vyhadvania. Preto v alch podkapitolch svisiace pojmy
zdrume na zklade ich slovnej podstaty. Nasledujca prca s biblickmi pojmami podva
informcie o preklade grckeho pojmu, o jeho kompletnom a relevantnom vskyte spolu
s odvolvkami.15
1.3.1 Pojmy reprezentujce modlitebn prosbu
1.3.1.1 Pojmy , ,
Sloveso Hudyma a Prist (alej len H/P) prekladaj nasledovne: (1) modlm
sa...k Bohu; to, o sa od Boha vypros (vymodl)...; (2) iadam si, elm si...16 Panczov
dopluje nasledovn ekvivalenty: vzva niekoho...orodova.17 Kompletn vskyt tohto
pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: R 9,3; 2K 13,7.9.
Sloveso je odvoden od predchdzajceho pojmu a Souek ho jednoducho
preklad ako modli sa. 18 H/P tento pojem dopluj o vznam s vzbou vyprosujem
o19 Tento pojem nie je vyhraden len pre vyjadrenie prosby, ale je mon mu rozumie
aj ako prejavu chvly a veleby.20 Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy
relevantnm a to v: R 8,26; 1K 11,4.5.13; 14,13.14(2).15(2); Ef 6,18; Flp 1,9; Kol 1,3.9;
4,3; 1Tes 5,17.25; 2Tes 1,11; 3,1; 1Tim 2,8.
15
Ke hovorme o kompletnom vskyte pojmu, myslme tm vetky vskyty, ktor sa nachdzaj

v pavlovskch listoch. Pod relevantnm vskytom myslme tak, ktor svis s tmou prce.
16
HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk k Novmu zkonu. Preov: Vydavatestvo
Michala Vaka, 2000, 196 s. 94. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk k Novmu zkonu. Praha:
Praha, 1994, 375 s.114.
17
PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk : Od Homra po kresanskch autorov. Bratislava: Lingea,
2012, s. 573.
18
SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 222.
19
HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 160.
20
PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1059.
15
Podstatn meno poda H/P znamen (1) modlitba; (2) modliteba.21

V pavlovskch listoch je tento pojem vdy pouit v prvom vzname. Kompletn vskyt
tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: R 1,10; 12,12; 15,13; 1K 7,5; Ef 1,16;
6,18; Flp 4,6; Kol 4,2.12; 1Tes 1,2; 1Tim 2,1; 5,5; Filem 1,4.22.
1.3.1.2 Pojmy a
Sloveso H/P prekladaj ako prosm, koho...; modlm sa, alebo
k, ku..; , pre, za.., aby..22 Panczov uvdza alie vznamy:
zvzova...viaza (slovom), zavzova (povinnosou).23 Sloveso nie je vyhraden
pojem pre komunikciu s Bohom, ale v pavlovskch listoch je adresovan aj uom a to
na tchto miestach: 2K 5,20; 8,4; 10,2; G 4,12. Tieto texty vak neprispievaj k tme naej
prce, ktor sa zaober komunikciou loveka k Bohu. Relevantn vskyt pojmu, ktor
reprezentuje modlitebn prosbu nachdzame v: R 1,10; 1Tes 3,10.
Menn forma znamen prosba; modlitba; , za, pre ..24 Panczov
roziruje vznam pojmu o alie vrazy: 1. iados...3. tba.25 Kompletn vskyt tohto
pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: R 10,1; 2K 1,11; 9,14; Ef 6,18 (2); Flp 1,4 (2);
1,19; 4,6; 1Tim 2,1; 5,5; 2Tim 1,3.
1.3.1.3 Pojmy a
Sloveso m tieto vznamy: (1) spomnam si, pamtm si alebo ,
alebo na ..; (2) inm pamiatku.26 Souek to roziruje o tieto preklady: myslie
na niekoho...zmieova sa.27 Tu nejde len o nhodn spomienku, ale o zachovvanie
v pamti takm spsobom, e sa na to neustle mysl.28 V pavlovskch listoch nachdzame
7 vskytov tohto pojmu: G 2,10; Ef 2,11; Kol 4,18; 1Tes 1,3; 2,9; 2Tes 2,5; 2,8.
Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn prosbu nachdzame v: 1Tes 1,3.
Mohli by sme predpoklada, e aj tam, kde autor listu nabda svojich itateov k tomu, aby
21
HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 160. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-esk

slovnk. s. 222. a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1059.
22
slovnk. s. 64.
23
24
slovnk. s. 63.
25
26
27
28
16
pamtali na jeho uvznenie mysl na modlitebn prosbu (Kol 4,18). Kee to s uritosou
nevieme posdi, toto pouitie nebudeme zaraova do relevantnho vskytu.
H/P podstatn meno oznauj ako: (1) spomienka, pamiatka;
myslm na teba neustle 2Tim 1,3; (2) zmienka, spomenutie;
zakadm, ke si na vs spomeniem [v modlitbe] Flp 1,3;
spomnam koho.29 Souek dodva, e pri vzname zmienka ide vdy o zmienky
v modlitbch.30 Pouitie tohto pojmu nachdzame len v pavlovskch listoch a to 7 krt:
R 1,9; Ef 1,16; Flp 1,3; 1Tes 1,2; 3,6; 2Tim 1,3; Filem 1,4. V 1Tes 3,6 autor pe svojim
itateom, e vie o ich dobrej rozpomienke na neho. S uritosou nevieme posdi i ide
o zmienku na modlitbe a tak tento vskyt pojmu nezaraujeme medzi relevantn vskyt.
Dva krt sa jedn o zmienku, ktor je spojen s modlitbou vaky a kontext bliie
neudva, i ide aj o modlitebn prosbu (1Tes 1,2; 2Tim 1,3). Rozoznvame ich
relevantnos, ale v podkapitole pojmov reprezentujcich modlitebn vaku. Relevantn
vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn prosbu nachdzame v: R 1,9; Ef 1,16;
Flp 1,3; Filem 1,4.
1.3.1.4 Pojmy a
Sloveso je vo vzname: nalieham, obraciam sa na koho, prosm koho;
kvli, pre ..; prihovram sa za koho.31 Souek dodva, e pvodne to
znamenalo stretn sa s niekm, potom: obrti sa na niekoho; dovolva sa niekoho.32
Panczov dopluje vznam pojmu: vyzva, iada.33 Kompletn vskyt tohto pojmu je
zrove vdy relevantnm a to v: R 8,27; 8,34; 11,2.
Prbuzn pojem H/P prekladaj ako: prihovram sa za.34
Je to hapaxlegomenon. Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn prosbu
nachdzame v: R 8,26.
29
HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 131. Podobne PANCZOV, H. Grckoslovensk slovnk. s. 833.
30
31
32
33
34
17
1.3.1.5 Pojmy a
Sloveso m tieto vznamy: iadam, ptam o, poadujem si; vyadujem; prajem
si; prosm koho o o; a nieo od ... med. iadam si, prosenm, iadosou
zskavam.35 Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: Ef 3,20;
Kol 1,9. Obe pouitia s v medilnom tvare. Souek dodva, e medzi aktvom a mdiom
nie je podstatn rozdiel.36
Menn forma znamen: iados; prosba; modlitba.37 Kompletn vskyt tohto
pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: Flp 4,6.
1.3.1.6 Pojem
Souek sloveso v infinitve preklad ako: 1. privolva, pozva; vola
o pomoc; 2. vyzva, dohovra; napomna; 3. dovolva sa, prosi, iada;
4. povzbudzova, tei.38 H/P dopluj ete al vznam: prihovram sa.39 Tento
pojem je v pavlovskch listoch pouit celkovo 54 krt.40 Vek poet jeho vskytu so
sebou prina iriu klu vznamov, tak ako to vidme vyie. Avak my nachdzame len
3 vskyty, ktor rozpoznvame ako relevantn a to v: 1K 4,13; 2K 12,8; 1Tim 2,1.41 Kvli
tomu nazerme aj do dvoch slovenskch prekladoch Biblie (ROH a SEP), na zklade
ktorch zisujeme, e prekladatelia v tchto troch veroch na preklad pojmu
volia len tieto dva vznamy: prosi, prihovra sa. To nm pomohlo njs u a presnej
vznam tohto pojmu, ktor je v pavlovskch listoch pouit v svislosti s tmou
modlitebnej prosby. Je potrebn doda, e okrem troch predchdzajcich textov
nachdzame ete jeden, v ktorom nachdzame relevantn vskyt pojmu a to v: 2Tes 2,17.
Ten vak zaraujeme v podkapitole modlitebnho priania, nie prosby.
35
HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 17. Rovnako PANCZOV, H. Grckoslovensk slovnk. s. 92.
36
37
38
39
40
A to na tchto miestach: R 12,1.8; 15,30; 16,17; 1K 1,10; 4,13.16; 14,31; 16,12.15; 2K 1,4(3).6; 2,7.8;
5,20; 6,1; 7,6(2).7.13; 8,6; 9,5; 10,1; 12,8.18; 13,11; Ef 4,1; 6,22; Flp 4,2(2); Kol 2,2; 4,8; 1Tes 2,12; 3,2.7;
4,1.10.18; 5,11.14; 2Tes 3,12; 1Tim 1,3; 2,1; 5,1; 6,2; 2Tim 4,2; Tit 1,9; 2,6; 2,15; Filem 1,9.10.
41
Posledn pouitie sce oznauje komunikciu autora s itatemi listu, no k tme prce prispieva tm, e
nm hovor o napomnan k prosbm a modlitbm.
18
1.3.1.7 Pojem
Podstatn meno prekladme pomocou H/P ako: orodovanie; modlitba.42
Panczov dodva, e me s o modlitbu veobecne, ale najm o modlitbu za niekoho.43
Souek spomna pvodn vznam tohto pojmu: stretnutie, nvteva, potom: audiencia,
odtia: petcia.44 V Novej zmluve sa vyskytuje len 2 krt. Kompletn vskyt tohto pojmu
je zrove vdy relevantnm a to v: 1Tim 2,1; 1Tim 4,5.
1.3.1.8 Pojem
H/P slovesu dvaj takto vznam: zvodm, bojujem, zpasm, namham
sa.45 Pojem je prevzat z atletiky, z fyzickho boja, alebo boja na sde.46 V pavlovskch
listoch je tento pojem pouit celkovo 6 krt. Poda kontextu pouitia tohto slovesa sa
5 krt mysl na zpas ako kresansk ivot a ivot viery vo veobecnosti.47 Relevantn
vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn prosbu nachdzame v: Kol 4,12. Sloveso
dodva modlitbe charakter zpasu.
1.3.1.9 Pojem
Hapaxlegomenon prekladme ako: spolu zpasm, pomham.48 Ide
o boj, podporu, pomoc, spolu s niekm, resp. niekomu na tej istej strane.49 Relevantn
vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn prosbu nachdzame v: R 15,30.
1.3.1.10 Pojem
Sloveso je al hapaxlegomenon. H/P mu dvaj tento vznam:
pomham, podporujem modlitbou.50 Relevantn vskyt pojmu, ktor
reprezentuje modlitebn prosbu nachdzame v: 2K 1,11.
42

44
45
slovnk. s. 18.
46
47
Takto pouitie nachdzame v: 1K 9,25; Kol 1,29; 1Tim 4,10; 6,12; 2Tim 4,7.
48
slovnk. s. 246.
49
50
HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 177. Podobne SOUEK, J. B. ecko-esk
slovnk. s. 250 a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1171.
43
19
1.3.2 Pojmy reprezentujce modlitebn vaku

1.3.2.1 Pojmy , a
Pre sloveso sme nali tieto vznamy: (1) som van, som zaviazan
vakou, akujem...; (2) vyslovujem vaku, akujem komu za ..; alebo
, pre ..; na zklade oho ..; (3) modlm sa.51 Me s o vaku, ktor
vedie ku chvle.52 A na jednu vnimku (R 16,4) ide vdy o relevantn vskyt pojmu a to
v: R 1,8; 1,21; 14,6; 1K 1,4; 1,14; 10,30; 11,24; 14,17.18; 2K 1,11; Ef 1,16; 5,20; Flp 1,3;
Kol 1,3.12; 3,17; 1Tes 1,2; 2,13; 5,18; 2Tes 1,3; 2,13; Filem 1,4.
Menn formu H/P definuj ako: (1) vanos; (2) vzdvanie vaky,
dobroreenie.53 A na jednu vnimku (Ef 5,4)54 ide vdy o relevantn vskyt pojmu a to
v: 1K 14,16; 2K 4,15; 9,11; 9,12; Flp 4,6; Kol 2;7; 4,2; 1Tes 3,9; 1Tim 2,1; 4,3.4.
Prdavn
meno
prekladme
jednoducho
ako:
van.55
Ide
o hapaxlegomenon. Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn vaku

nachdzame v: Kol 3,15. SEP v ztvorke uvdza, e ide o vaku za pokoj, ktor pochdza
od Boha. Preto meme tvrdi, e ide o implicitn vyjadrenie vaky Bohu.
1.3.2.2 Pojem
Pri pojme H/P uvdzaj viacero vznamov. Uvedieme len tie, ktor svisia
s modlitbou vaky: vanos, vaka.56 Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje
modlitebn vaku nachdzame v: R 6,17; 7,25; 1K 10,30; 1K 15,57; 2K 2,14; 8,16; 9,15;
1Tim 1,12; 2Tim 1,3. Ostatn pouitia tohto pojmu bu s tmou modlitby nesvisia,57
alebo ak svisia, zaraujeme ich medzi pojmy reprezentujce modlitebn prianie.
51

slovnk. s. 114.
52
53
54
V Ef 5,4 nie je explicitne vyjadren, i ide o pouitie pojmu vo vzname vaky Bohu.
55
56
57
Ide o tieto texty: R 1,5; 3,24; 4,4.16; 5,2.15(2).17.20.21; 6,1.14.15.17; 11,5; 11,6(3); 12,3.6; 15,15; 1K 1,4;
3,10; 15,10(3); 16,3; 2K 1,12.15; 4,15; 6,1; 8,1.4.6.7.9.19; 9,8; 9,14; 12,9; G 1,6.15; 2,9.21; 5,4; 6,18; Ef
1,6.7; 2,5.7.8; 3,2; 3,7.8; 4,7.29; Flp 1,7; Kol 1,6; 4,6; 2Tes 1,12; 2,16; 1Tim 1,14; 2Tim 1,9; 2,1; Tt 2,11;
3,7.
20
1.3.2.3 Pojmy a
Sloveso H/P prekladaj takto: (1) velebm, oslavujem (Boha); (2) dobrorem
(Bohu); (3) poehnvam; (4) [s Bohom alebo Kristom ako subjektom:] zaham dobrmi
skutkami.58 Panczov roziruje vznam pojmu o tieto ekvivalenty: posvcova,
zasvcova.59 Kompletn vskyt tohto pojmu nachdzame v: R 12,14(2); 1K 4,12; 10,16;
14,16; G 3,9; Ef 1,3. Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn vaku
nachdzame len v: 1K 10,16; 14,16. V tchto vskytoch je vdy subjektom lovek, nie
Boh.
Podstatn meno jednoducho znamen: zveleben.60 Souek dodva:
poehnan,...nech je pochvlen.61 Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy
relevantnm a to v: R 1,25; 9,5; 2K 1,3; 11,31; Ef 1,3.
1.3.3 Pojmy reprezentujce modlitebn oslavu
1.3.3.1 Pojem
Souek sloveso v infinitve preklad takto: 1. chvli, slvi, velebi;
2. oslavova v zmysle: obdari slvou.62 Kompletn vskyt tohto pojmu nachdzame v:
R 1,21; 8,30; 11,13; 15,6.9; 1K 6,20; 12,26; 2K 3,10(2); 9,13; G 1,24; 2Tes 3,1.
Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn oslavu nachdzame len v:
R 1,21; 15,6.9; 2K 9,13; G 1,24.
1.3.3.2 Pojmy a
H/P sloveso prekladaj nasledovne: spievam, ospevujem; ...v srdci.63 Kompletn
vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: Ef 5,19; Kol 3,16.
Souek menn formu predchdzajceho pojmu preklad takto: piese;
chvlospev.64 Panczov udva iriu klu vznamov: alospev, (spievan) bse.65
Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: Ef 5,19; Kol 3,16.
58

slovnk. s. 112.
59
60
HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 93. Rovnako PANCZOV, H. Grckoslovensk slovnk. s. 559-560.
61
62
SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 75. Podobne HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk
63
21
1.3.3.3 Pojmy a
Sloveso m tento vznam: chvlim; spievam chvlospev.66 Kompletn vskyt
tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: R 15,9; 1K 14,15 (2); Ef 5,19.
Menn formu prekladme dvojako: (1) [starozk.] alm... (2) [kres.]
chvlospev.67 Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v:
1K 14,26; Ef 5,19; Kol 3,16.
1.3.3.4 Pojem
Sloveso H/P prekladaj ako: (1) akt. prisubujem, ubezpeujem... (2)
vyznvam o (hriechy, poklesky); (3) zvelebujem koho, o.68 Souek dopluje
druh vznam v medilnom tvare ako vyzna pravdu, vieru, vinu = prizna sa.69
Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: R 14,11; 15,9;
Flp 2,11.
1.3.3.5 Pojem
Podstatn meno H/P prekladaj ako: hymnus, chvlospev.70 Kompletn vskyt
tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: Ef 5,19; Kol 3,16.
1.3.3.6 Pojem
Sloveso prekladme ako: chvlim, velebm, zvelebujem.71 Kompletn vskyt
tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: R 15,11.
1.3.3.7 Pojem
H/P sloveso prekladaj takto: pochvaujem ...; chvlim.72 Panczov dodva
tieto ekvivalenty: velebi...akova...verejne chvli.73 V Novej zmluve je celkovo tento
64
SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 284. Rovnako HUDYMA, P., PRIST, P.: Grcko-slovensk
slovnk. str. 196.
65
66
67
68
HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 82. Rovnako PANCZOV, H. Grckoslovensk slovnk. s. 479.
69
70
71
HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 16. Rovnako S SOUEK, J. B. ecko-esk
22
pojem pouit 6 krt. Z toho 5 krt v pavlovskch listoch a to v: R 15,11;

1K 11,2.17.22(2). Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn oslavu
nachdzame len v: R 15,11. Pri ostatnch pouitiach pojmu sa jedn o pochvalu
adresovan uom.
1.3.4 In novozmluvn pojmy
Ide o pojmy, ktor sme na zklade ich vznamu nevedeli priradi ani k jednej z hore
uvedench skupn.
1.3.4.1 Pojem
H/P sloveso prekladaj ako: (1) hovorm, tram, davotm; (2) ohlasujem,
kem, vyslovujem; (3) oslovujem, rozprvam sa s ..; (4) prednam, zvestujem
(podobenstvo, slovo); (5) renm, chvastm sa.74 Souek upozoruje, e v helenistickej
a hlavne v nz grtine slovo plne stratilo pejoratvny vznam a znamen jednoducho
hovori, vravie, poveda.75 Kompletn vskyt tohto pojmu nachdzame v: R 3,19; 7,1;
15,18; 1K 2,6.7.13, 3,1; 9,8; 12,3.30; 13,1.11; 14,2(3).3.4.5(2).6(2).9(2).11(2).13.18.19.21.
3.27.28.29.34.35.39; 15,34; 2K 2,17; 4,13(2); 7,14; 11,17(2).23; 12,4.19; 13,3; Ef 4,25;
5,19; 6,20; Flp 1,14; Kol 4,3.4; 1Tes 1,8; 2,2.4.16; 1Tim 5,13; Tt 2,1.15. Relevantnos
vskytu pojmu nachdzame v: 1K 12,3.30; 13,1; 14,2(3).4.5(2).6.9(2).13.18.23.27.28.39.
Pouitie pojmu sa v svislosti s tmou modlitby spja s fenomnom hovorenia v jazykoch.
1.3.4.2 Pojem
Sloveso H/P prekladaj ako: vzvam (Pna, jeho meno).76 Panczov uvdza
takto biblick vznam: nieie meno je volan/vyslovovan nad niekm (= osoba/vec
patr nositeovi mena, spravidla Bohu).77 Souek vol pre preklad pojmu v medilnom
tvare tieto ekvivalenty: dovolva sa, vola za svedka;...dovolva sa Boha = vzva.78
Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: R 10,12.13.14; 1K 1,2;
2Tim 2,22. Vdy ide o medilny tvar slovesa.
72

slovnk. s. 97.
73
74
75
76
77
78
23
1.3.4.3 Pojem
Ku samotnmu slovesu H/P udvaj tieto vznamy: (1) zohnam (kolen) ...;
(2) zohnam sa.79 Panczov dopa tieto vznamy: kaka si, klaa sa, skla sa,
zohba sa.80 S vzbou to prekladme ako sklam svoje kolen.
Kompletn vskyt tohto pojmu nachdzame v: R 11,4; 14,11; Ef 3,14; Flp 2,10.
Relevantnos vskytu pojmu nachdzame v: R 14,11; Ef 3,14; Flp 2,10. Posledn dva
texty hovoria o poklone pred Bohom ako symbol uznania Jeiovho Panstva, o je formou
istej komunikcie k Bohu.
1.3.4.4 Pojem
Sloveso Souek preklad takto: klaa sa, pokloni sa, holdova, uctieva
(v orientlnej poklone sa lovek pred bostvom alebo panovnkom vrhal na tvr, alebo
aspo na kolen).81 Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v:
1K 14,25.
1.4 Obsahov vskyt tmy

V pavlovskch
listoch
nachdzame
texty,
ktor
neobsahuj
vyie
uveden
reprezentatvne pojmy svisiace s teolgiou modlitby. Aby sme tieto obsahov svislosti
neprehliadli, pristpili sme ku kontinulnemu taniu vymedzenho novozmluvnho poa.
1.4.1 vodn a zveren priania
Kad jeden z trinstich pavlovskch listov je otvoren a uzavret poehnanm s
prianm (zva) milosti a pokoja pre adrestov. Wiles upozoruje, e v tchto pozdravoch
nie je vyjadren sloveso. Vedie sa preto diskusia, i ide o formu modlitby, alebo len
o stroh deklarciu. Poda Wilesa ide o modlitbu. Po formlnej strnke meme hovori o
prehlseniach, ktor s adresovan itateom listu. No ich obsah nm hovor o zvislosti na
Boej pomoci.82 Preto meme predpoklada, e poehnania a priania boli sasou
autorovho modlitebnho ivota. Tieto texty tak povaujeme za texty svisiace s tmou
prce: R 1,7; 15,30; 16,20; 16;24; 1K 1,3; 16,23; 2K 1,2; 13,13; G 1,3; 6,18; Ef 1,2; 6,23-
79

slovnk. s. 132.
80
81
SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 223. Rovnako HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk
82
WILES, G. P.: The Singificance of the Intercessory Prayer Passages in the Letters of St Pual. s. 36-37.
24
24; Flp 1,2; 4,23; Kol 1,2; 4,18; 1Tes 1,1; 5,28; 2Tes 1,2; 2,17; 3,18; 1Tim 1,2; 6,21;
2Tim 1,2; 4,22; Tt 1,4; 3,15; Filem 1,3; 1,25.
1.4.2 alie modlitebn priania
V pavlovskch listoch nachdzame alie modlitebn priania vo vzname nech Boh
d/uin nieo. Tieto texty svisia s tmou prce: R 15,5; 15,13; 15,33; 1K 16,22; Gal 1,89; 6,16; 1Tes 3,11-12; 5,23; 2Tes 2,17; 3,5; 3,16; 2Tim 1,16; 1,18; 2,25; 4,16.
1.4.3 alie novozmluvn pojmy
V rmci obsahovho vskytu tmy sme vylenili alie pojmy, ktor meme oznai
ako reprezentatvne. Kvli zachovaniu metodologickch postupov ich uvdzame v tejto
podkapitole.
1.4.3.1 Pojmy a
Na dvoch miestach nachdzame zmienku o tom, e skrze Ducha Svtho prichdzame
k Bohu ako k Otcovi. H/P oslovenie zarauj medzi modlitbov oslovenie Jeia
a uenkov.83 To je vemi prnosn pre teolgiu modlitby. V svislosti s grckym pojmom
sa vyskytuje aj pojem . H/P ho prekladaj ako: kria, hlasno vola.84 Pavol
tento pojem pouva k tomu, aby vyjadril slobodu, rados a istotu v modlitbe, ktor
pramen z nho uvedomenia si, e sme Boie deti.85 Relevantnos vskytu pojmu
nachdzame v: R 8,15; G 4,6-7.
1.4.3.2 Pojem
Souek preklad tranzitvne pouitie pojmu (2) ako: prs, pribli sa.86
Panczov dopluje tieto vznamy: prinanie (obet v sprievode), obetn sprievod.87
Kompletn vskyt tohto pojmu nachdzame v: R 5,2; Ef 2,8; 3,12. Relevantnos vskytu
pojmu nachdzame v: Ef 2,8; 3,12. Autor pe o prstupe pohanov a idov v Duchu Svtom
k Otcovi. Toto pouitie pojmu sa tka aj prstupu k Otcovi v modlitbe. V Ef 3,12 ide
83

84
HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 149. Podobne S SOUEK, J. B. ecko-esk
85
VERBRUGGE, V. D. (ed.) New International Dictionary of New Testament Theology. Abridged ed.
Michigan : Zondervan, 2000, s. 495.
86
SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 221. Rovnako HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk
slovnk. s. 159.
87
25
o prstup v dvere vaka Jeiovi Kristovi. Tu je implicitne naznaen prstup tkajci sa

aj modlitby, o naznauj nasledujce vere, kde Pavol skla svoje kolen.
1.4.3.3 Pojem
Souek pojem preklad viacermi ekvivalentmi. Ns zaujma hlavne tento:
pada, spadn...(na zem ako prejav cty).88 Kompletn vskyt tohto pojmu nachdzame
v: R 11,11.22; 14,4; 1K 10,8.12; 13,8; 14,25. Relevantnos vskytu pojmu nachdzame len
v: 1K 14,25. Ide o vzbu s (na tvr).
1.5 Vyuitie novozmluvnch vchodiskovch textov

V tejto
kapitole
nm
ilo
o zmapovanie
sn
kompletnch
novozmluvnch
vchodiskovch textov v pavlovskch listoch, ktor sa dotkaj tmy modlitby. V nich

sme rozpoznali tyri zkladn kategrie: (1) Modlitebn prosba; (2) modlitebn vaka;
(3) modlitebn oslava; (4) modlitebn prianie. Kvli rozsahu prce nebude mon
spracova vetky vchodiskov texty, ani jednotliv kategrie. Avak celkov analza bola
prnosn tm, e nm poukzala na rku vskytu tmy modlitby v pavlovskch listoch
a tak nm pomohla pristpi k uiemu vecnmu vymedzeniu tejto prce. Tto kapitola
tie me by podkladom pre bdanie v inej prci, ktor sa bude zaobera tmou modlitby.
Delenie vchodiskovch textov
v nasledujcich kapitolch poda
pojmovho
a obsahovho vskytu u nebude ma vznam, pretoe cez vyten pojmy a texty sa

dostvame k pavlovskmu obrazu modlitby. Ten sa budeme snai vyhotovi na zklade
exegzy jednotlivch textov (pokia nm to rozsah prce dovol) poda ich obsahovej
prbuznosti.
88
SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 208. Podobne HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk

26
TEOLGIA MODLITBY
V tejto kapitole budeme vyvodzova teolgiu modlitby z vchodiskovch textov, ktor
sme zskali v predchdzajcej kapitole metdou pojmovho a obsahovho vskytu tmy.

Tieto jednotliv texty sa zlievaj do uritch tm, ktor formuj chpanie teolgie
modlitby. A to aj napriek tomu, e niektor tmy nie s zastpene a tak vekm potom
textov. Tto kapitola chce by nie len teoreticky, ale aj prakticky prnosnou pre ivot
jednotlivca i cirkevnho spoloenstva. V prvej podkapitole sa budeme zaobera
predpokladmi na strane modlitebnka. Druh podkapitolu bude tvori teolgia modlitby
vaky.
2.1 Predpoklady na strane modlitebnka

Z vchodiskovch textov dostvame obraz o loveku, ktor sa modl. Nedozvedme sa
len o obsahu modlitieb, ale aj o danostiach, i slabostiach modlitebnka, o jeho prstupoch
k modlitbe, o pecifickej forme modlitby a tie o fyzickch prejavoch v modlitbe. Pre
skmanie predpokladov na strane modlitebnka volme nasledovn mylienkov postup.
Najprv otvorme problematiku slabosti na strane modlitebnka, kee s tmto
predpokladom sa veriaci v modlitbe stretva okamite. To ns povedie k otzke lohy
Ducha Svtho, ktor tejto slabosti prichdza na pomoc v pecifickej forme prhovoru. Na
posledn miesto nho skmania predpokladov na strane modlitebnka zaraujeme
somatick prejav modlitebnka, kee ten sa bez predolch predpokladov stva len
formou, ktorej chba duchovn obsah.
2.1.1 Slabos na strane modlitebnka
List Rmskym nm ponka viacero vchodsk v oblasti teolgie modlitby, ktor si pri
skman predpokladov na strane modlitebnka nememe dovoli nespomen. Jedno z
vchodsk nachdzame v centre tohto listu v 8. kapitole. Cel tto kapitola je teologickou
reflexiou do srdca modlitebnho ivota Pavla, ktor je pln bohatho jazykovho tlu
zmieanho s ako preitou sksenosou slabosti a dvery v Boha uprostred utrpenia.89
V 26. veri tejto kapitoly Pavol kontatuje dve skutonosti, ktor svisia s tmou modlitby:
(1) ke vstupujeme do modlitby, sme konfrontovan s jej obsahom, v om sa prejavuje
naa slabos,90 kee toho, o by sme sa mali modli, ako sa patr, nevieme; a (2) e
89

Ak chceme by exegeticky presn, vdy pod slabosou v R 8,26 musme rozumie tak slabos, ktor je na
strane modlitebnka z toho dvodu, e nevie, o by sa mal modli. Ete treba doda, e ROH preklad uvdza
90
27
Duch prichdza na pomoc naej slabosti...[a] prihovra [sa] za ns nevyslovitenmi

vzdychaniami (ECAV). Poda Crumpa je R 8,26-27 srdcom a duou, sine qua non
[nevyhnutnm predpokladom; pozn. autora], Pavlovej teolgie kresanskej modlitby.91
Zkladnm vchodiskom pre vyvodenie sprvnej teolgie modlitby mus by poznanie
slabosi na strane modlitebnka s m neoddelitene svis pomoc Ducha Svtho v tejto
slabosti.
Ak by sme tudovali prebudeneck kresansk hnutia, zistili by sme, e spolonm
znakom Boch muov a ien, ktor boli vplyvnou sasou tchto hnut bola modlitba.
Whitefield, ktor sa stal vznamnou postavou Vekho prebudenia povedal: Cel dni
a tdne som trvil tvrou k zemi, v tichej i znejcej modlitbe.92 Nielen on, ale aj al
vydvali a vydvaj svedectv o modlitebnom ivote ako o zkladnom kameni
kresanskho ivota. Ako sa vak vyrovnme s kontatovanm apotola Pavla, ktor tvrd,
e nevieme ani to, za o sa mme modli (R 8,26)? i sa Pavol nemodlil, ke psal tieto
slov?...Ale preo to ignoroval? Zrejme preto, e modlitba vbec nie je zzrak zzrakov,
kontatuje Barth.93 Ke lovek pristupuje k Bohu v modlitbe, nejde o snahu poda najlep
vkon. Ve mu, ktor lamentoval nad neschopnosou prednies obsahovo dokonal
modlitbu bol tm istm muom, ktor strvil asto v bdeniach prihovrajc sa za inch
aj za seba. Mnostvo Pavlovch napomenut k prosbm, k oslavm a k vakyvzdaniam
Bohu vo vetkch situcich nm len potvrdzuje jeho vlastn presvedenie, e kad
modlitba je vtan. A to aj napriek slabosti na strane samotnho modlitebnka.94 R 8,26-27
nm odkrva skutonos, e aj napriek dleitosti modlitby v ivote kresana tam
nachdzame slabos na strane modlitebnka. V nasledujcich podkapitolch sa bliie
pozrieme na tto slabos a s ou svisiacu pomoc zo strany Ducha Svtho.
2.1.1.1 Problm obsahu modlitby
Slabos, o ktorej sa tu hovor, pramen z nevedomosti toho, za o sa mme modli.
Nevedomos sa tka obsahu modlitby, nie formy. Toto tvrdenie podporuje aj grcka stavba
slabos v mnonom sle (), zatia o SEP a ECAV uvdzaj slabos v jednotnom sle ().
My sa priklonme k slabosti v jednotnom sle, kee takto to uvdza aj Novum Testamentum Graece. Nestle
Aland (eds.) 4th ed. Stuttgart : Deutsche Bibelgesellschaft, 1994.
91
CRUMP, D. Knocking on Heavens Door. s. 198. Rovnako COGGAN, D. The Prayers of the New
Testament. s. 91.
92
GILLIES, J. D. D. Memories of Rev. George Whitefield. Middletown: Hunt & Noyes, 1839, s. 17.
93
BARTH, K. The Epistle to the Romans. Oxford : Oxford University Press, 1968, s. 316.
94
CRUMP, D. Knocking on Heavens Door. s. 247-251.
28
vety.95 len ns upozoruje, e je objektom naej

nevedomosti.96 Preklad: nevieme, za o sa mme modli, ako nle (ECAV) je preto
sprvny.
Spomnan slabos veriaceho me ma dvojak charakter. Charakter chvkovej
slabosti, ktor by mohla by spsoben naprklad vonkajm utrpenm, o ktorom sa hovor
vo v. 18. asto sa z toho vyvod presvedenie, e autor listu pod slabosou mysl len na
urit situcie v ivote modlitebnka, kedy nevie, za o sa m prihovra, k omu
sa prikla aj Carson.97 Na druhej strane me s o slabos ako neschopnos veriaceho vo
veobecnosti vzhadom na obdobie starho veku, v ktorom vzdych a zatia len v ndeji
oakva nov, obdobie vykpenia.98 Crump dodva, e dokia prebvame v tomto starom
veku, vetci patrme do skupiny tch, ktor s neschopn vyjadri prhovornu modlitbu,
ako sa patr.99 Ak by sme sa predsa len priklonili ku chvkovej slabosti, potom by sme
museli hada odpove na Barthovu otzku o dokonalosti modlitby. Kde by sme mohli
njs modlitbu, ktor by bola tak prenikav, povzbudiv a nesebeck?100 Ak by Pavol
myslel na slabos prejavujcu sa len v uritch situcich modlitebnka, potom by sme
museli v inch situcich objavi prve tento typ dokonalej modlitby. Barth vak alej
kontatuje, e modlitba loveka len demontruje neschopnos takejto modlitby, kee
lovek nie je schopn vystpi zo svojej vlastnej mylienkovej a sksenostnej reality a tak
pristpi k ivmu Bohu.101 Bolo by nesprvne myslie si, e pomoc Ducha Svtho v
modlitbe potrebujeme len v istch situcich, kedy si uvedomujeme nau bezradnos.
Kalvn pokorne vyznva, e v komunikcii s Bohom sme vdy slep, a km Duch Svt
nezane vies nae mylienky svojim svetlom.102
V niektorch pecifickch situcich naozaj me pocit slabosti nabera na intenzite
(napr. modlitba za uzdravenie). Vtedy slov, ktor by sme chceli komunikova Bohu nm
chbaj vo vej miere. No ak tto slabos vnmame menej, sme v nebezpeenstve ini
z naej modlitby zzrak zzrakov bez podpory Ducha Svtho, na ktorho pomoc sme
95
MOO, D, J. The Epistle to the Romans. Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company, 1996, s.
523.
96
CRUMP, D.: Knoching on Heavens Door. s. 204.
97
CARSON, D. A. A Call to Spiritual Reformation : Priorities from Paul and His Prayers. Michigan : Grand
Rapids, 1992, s. 33. Podobne KSEMANN, E. Commentary on Romans. Michigan : William B. Eerdmans
Publishing Company, 1994, s. 240-241.
98
MOO, D, J. The Epistle to the Romans. s. 523.
99
100
BARTH, K. The Epistle to the Romans. s. 316.
101
BARTH, K. The Epistle to the Romans. s. 316.
102
CALVIN, J. Commentary on Romans. [online] Michigan : Christian Classics Ethereal Library,
23/11/1999, 553 s. [cit. 2015-04-16]. Dostupn na internete: http://www.ccel.org/ccel/calvin/calcom38.pdf.
29
v konenom dsledku odkzan neustle. Z R 8,26 teda usudzujeme, e ide o slabos na

strane veriaceho. Tto slabos sa prejavuje tak, e modlitebnk nevie, o by sa mal modli,
ako sa patr. Aj napriek tomu, e veriaci to me preva v rznej intenzite, nejde len
o zdanlivo doasn nemohcnos, ale o pretrvvajcu neschopnos vzhadom na jeho
postavenie v starom veku.
2.1.1.2 Duch sa prihovra
To ns privdza k druhej realite 26. vera listu Rmskym, e Duch prichdza na pomoc
naim slabostiam, a to tak, e sa prihovra za ns nevyslovitenmi vzdychaniami.103
Tento prhovor Ducha je vo v. 27 bliie definovan troma charakteristikami. Ponajprv
to, e ten, ktor skma srdcia (Boh) rozumie tomuto prhovoru Ducha Svtho. Boh vie,
o m Duch na mysli (SEP). Druhou charakteristikou tohto prhovoru je, e sa jedn
o prhovor za svtch, teda kresanov. Nakoniec ns apotol upovedomuje, e ide
o prhovor poda Boha. Tzn. tak, ako Boh chce (SEP). V nasledujcich odsekoch tejto
podkapitoly budeme skma prhovor Ducha Svtho, ktor Pavol pomenoval ako
nevysloviten vzdychania.
Nzory exegtov na prhovor Ducha skrze nevysloviten vzdychania v R 8,26-27
meme rozdeli dvojako. Jedni sa priklaj k tomu, e ide o prhovor Ducha, ktor je
doslova nemono vyslovi (resp. to ani nie je potrebn, a tak to zostva nevysloven)
a preto sa to deje mimo nho vnmania, resp. len skrze aksi vzdychanie.104 In zas tvrdia,
e ide o prhovor Ducha, ktor sa spja s fenomnom hovorenia v jazykoch pri ktorom sa
veriaci spolupodiea.105
V prvom rade je potrebn vyriei otzku, i sa pod slovnm spojenm nevysloviten
vzdychania mysl na tak prhovor Ducha v ns a za ns, ktor nie je mon vyjadri
103
Ete nachdzame jednu zmienku o tom, e bosk osoba trojice sa prihovra za veriacich. A to v R 8,34,
kde Pavol pe, e Jei, ktor je po pravici Boej sa prihovra za ns. Kee s tmto verom sa nespjaj
tak komplikovan prstupy k vkladu ako s prihovranm sa Ducha, bliie to rozobera nebudeme. Stam si
taktie vma, e veriaci m dvoch boskch orodovnkov: jednho v nebi a jednho na zemi; Pna Jeia
Krista po pravici Otca a Ducha Svtho vo svojom vntri. STAM, C. R. Romans. Chicago : Berean
Literature Foundation, 1984, s. 177.
104
Takto kontatovanie nachdzame vo vine exegetickch prc tkajcich sa tejto tmy. Naprklad aj:
MOO, D, J. The Epistle to the Romans. s. 524-526; TALBER, CH. H. Romans. Macon : Smyth & Helwys
Publishing, 2002, s. 220. STOTT, J. R. W. The Message of Romans. Illinois : InterVarsity Press, 1994, s.
245. CRUMP, D.: Knoching on Heavens Door. s. 203.
105
Exegtov, ktor by spjali nevysloviten vzdychania s glosolliou nachdzame v ovea menom pote.
Uvdzame najznmejch: FEE, G. F. Listening to the Spirit in the Text. Michigan : William B. Eerdmans
Publishing Company, 2000, s. 104-105; KSEMANN, E. Commentary on Romans. s. 240-241.
STENDAHL, K. Paul at Prayer. s. 244. Taktie cirkevn otec Origenes (185-253) vo svojom spise De
Oratione upozoruje, e prhovor Ducha z R 8,26 sa me vzahova na modlitbu v jazykoch. TALBER,
CH. H. Romans. s. 220.
30
slovami. V tom prpade by nebolo mon spoji tento fenomn nevyslovitenho

vzdychania s glosolliou, v ktorej ide o slovn vyjadrenie sa. Mon odpove na tto
otzku zaneme hada tak, e sa pozrieme do grckej pvodiny. Podstatn meno
je hapaxlegomenon, ktor Panczov preklad ako: 1. nevysloven, nevyjadren,
2. nevysloviten, nevyjadriten, nevslovn.106 Ide o nevysloviten (1. a.
vzdych, ston, b. vzdychanie, stonanie, 2. vskot107). Moo argumentuje, e toto vzdychanie
(ktor je pre neho metaforou) nememe spja s glosolliou, kee v glosolliach ide
o verblne vyjadrenia sa, zatia o R 8,26 hovor o nevyslovitench vzdychania, ktor nie
je mon vyjadri slovami. Nsledne tak vyvodzuje zver, e sa jedn o fenomn
odohrvajci sa v srdci veriaceho, bez toho, eby to lovek spozoroval.108 Stott
upozoruje, e slovo nevysloviten by bolo lepie preklada ako nevysloven. Draz
teda nie je dan na nemonos vyslovenia, ale na samotn vzdychanie, ktor nie je
vysloven, pretoe to ani nie je potrebn ako to je zrejm z 27. vera.109 Gordon Fee vak
upozoruje, e Pavlova frza nevysloviten vzdychanie je zmenne pouit namiesto
pojmu glosollia kvli kontextu.110 Pavol tak nem na mysli tich modlitbu, ale
modlitbu, ktor je prli hlbok pre slov v zmysle bench slov materinskho jazyka toho,
ktor
hovor [resp. slov takho jazyka, ktorm je veriaci schopn komunikova s
porozumenm].111 Pri skman tohto problmu sa vina komenttorov zaober

samotnm grckym pojmom z oho neskr usudzuj, e jeho pvodn vznam
nekoreponduje s glosolliou. Najpodrobnejie sa tm zaober Moo. Tvrd, e neme s
o glosolliu, kee v R 8,26 sa hovor o prhovore Ducha na pomoc vetkm veriacim,
zatia o poda neho glosollia je Pavlom ohranien len pre niektorch (1K 12,30).112
Tto argumentcia je vak podloen na jednom z viacerch porozumen glosollie, ktor
si vak vyaduje podrobnejiu exegzu a ktor by nsledne mohla prinies in
porozumenie.113 Na druhej strane Fee obhajuje glosolliu v R 8,26 dvoma almi
argumentmi, ktor mu pomohli rozozna nevysloviten vzdychania ako hovorenie
v jazykoch. Po prv, R 8,26-27 v sebe zaha dve rty, ktor s typick pre glosliu e
106

108
MOO, D, J. The Epistle to the Romans. s. 524-526; Podobne TALBER, CH. H. Romans. s. 220.
109
STOTT, J. R. W. The Message of Romans. s. 245.
110
R 8,22-23 hovor o vzdychan stvorenstva, a tie veriacich. FEE, G. F. Listening to the Spirit in the Text. s.
104-105.
111
FEE, G. F. Listening to the Spirit in the Text. s. 104-105.
112
113
Napr. e glosollia je prstupn vetkm veriacim. Tmto sa vak v tejto prce nebudeme zaobera kvli
jej rozsahu.
107
31
Duch sa modl v/skrze veriaceho; a e veriaci tomu nerozumie.114 Druhm dvodom

k prepojenosti s glosolliou je, e Pavol
zmienil nevysloviten vzdychania takm
spsobom, ako keby ilo o nieo veobecne znme vtedajm adrestom. To jedin, o si
pod nevyslovitenmi vzdychaniami mohli predstavi bol fenomn glosollie, ktor sa
v NZ objavuje v 1K 12-14.115
Z hore uvedenho je zrejm, e porozumie prvotnmu vznamu, ktor apotol mienil
nie je jednoduch. Zl prstup by sme videli v snahe obhji glosolliu v skmanom texte
takm spsobom, ktor by viedol k porozumeniu, e slabos veriaceho sa nevzahuje na
modlitbu vo veobecnosti, ale len na pecifick situcie, kedy veriaci pristpi prve
k modlitbe v jazykoch. S tm nememe shlasi. Slabos veriaceho, ako sme u vyie
spomenuli, je tu kvli jeho prebvaniu v prechodnom veku vdy prtomn. Otzkou ale je,
i prhovor Ducha Svtho je kontinulnou zleitosou, ktor nie je obmedzen
prleitostnmi modlitbami veriaceho. Ve Pavol nehovor, e Duch zana so
vzdychaniami prve vtedy, ke zaname zpasi v modlitbch116 To vak meme
obrti a tvrdi, e apotol tie nezmieuje, e sa jedna o kontinulne prihovranie. Je
dobr myslie na R 8,34, kde mme Jeia, ktor sa prihovra za ns azda neustle. Do
pozornosti dme len to, e ak sa Jei, ktor je po pravici Boha v nebesiach prihovra za
ns a zrove sa to deje mimo naej reality, potom meme predpoklada, e Duch, ktor
prebva v ns na zemi sa prihovra spsobom, ktor pravdepodobne nebude naej realite
cudz. Tu prichdzame k predpokladu, ktor navrhol aj Fee, e Pavol psal o veciach, ktor
boli vtedajm adrestom zrozumiten. To znamen, e ak apotol pe o nevyslovitench
vzdychaniach Ducha, ktor prebva v ns, meme predpoklada, e tieto vzdychania nie
s nm vzdialen a nezastihnuten ako o tom przvukuj Moo a Stott. V opanom prpade
by Pavol zrejme pristpil k hlbiemu vysvetleniu vzdychania Ducha. V zvere dodme, e
spja R 8,26-27 s glosolliou je aj na zklade argumentov, ktor tto spojitos pripaj
zd sa zrozumitenejie, ako len hovori o tajomnch vzdychaniach bez nslednho
vysvetlenia tohto javu.117
114
To, e prhovoru Ducha veriaci nerozumie je zrejm z vera 27, kee to, o m Duch na mysli
rozpoznva a Ten, ktor skma srdcia. No prehlsenie, e Duch sa modl v/skrze veriaceho nie je z R 8,2627 dokzaten. Spomna sa len to, e Duch sa prihovra za ns/za svtch, a nie, e tento prhovor sa
odohrva v ns. Aj ke v nasledujcich riadkoch sa ku spojitosti R 8,26-27 s glosolliou priklonme (m
zrove pripustme, e tento prhovor Ducha sa odohrva vo veriacom lovekovi), tto spojitos nememe
obhajova na zklade nesprvnych predpokladov, ktor z exegetovanch verov nevyplvaj.
115
FEE, G. D.: Listening to the Spirit of the Text. s. 104-105.
116
117
Tieto vzdychania ani nie je mon bliie vysvetli, kee in podobn fenomn okrem glosollie
v Novej zmluve nenachdzame.
32
2.1.1.3 udsk slabos a Boia moc v modlitbe

Pri predpokladoch na strane modlitebnka sme vyie skmali slabos modliaceho sa
loveka, kde sme nsledne pristpili k otzke pomoci Ducha Svtho v ivote kresana. Vo
vzahu tchto dvoch skutonost, slabosti nho tela a moci Ducha Svtho je poukzan
na naptie kresanskho prevania. Toto naptie je prtomn aj v otzke modlitby. Tento
paradox slabosti a moci apotol Pavol odkrva aj na ivote Pna Jeia, ktor bol
ukriovan zo slabosti, ale ije z moci Boej (2K 13,4). Fee vemi dobre zhruje Pavla,
pre ktorho pozna Krista znamen pozna moc jeho vzkriesenia a ma as na jeho
utrpeniach (Flp 3,9-10); naozaj, lovek potrebuje najprv pozna utrpenie, aby mohol
uchopi vzkriesenie.118 Zkladom teolgie modlitby mus by uvedomenie si, e jednm
z predpokladov na strane modlitebnka je jeho vlastn slabos, ktor spova v tom, e
modlitebnk nevie, za o sa m modli, ako sa patr. V tom nesmieme zabda na to, e
mme dvoch pomocnkov. Jednho po pravici Otca, Jeia, ktor sa prihovra za ns
pravdepodobne neustle (R 8,34). Druhho v ns, ktor sa prihovra poda Boej vle
skrze nevysloviten vzdychania, ktor sme rozoznali ako modlitbu v jazykoch (R 8,2627). K tej ete treba krtko doda nasledovn. Apotol Pavol sa na glosolliu nepozer ako
na znak vysokho duchovnho spechu, ale skr ako Bo liek na udsk slabos.119
Kvli rozsahu prce sa glosolliu podrobnejie nebudeme zaobera.
2.1.2 Vznam fyzickho prejavu modlitebnka
Tma teolgie modlitby v sebe zaha prejav modlitebnka. Prejavy modlitebnka mu
ma dve roviny: (1) Oblas somatickch prejavov modlitebnka. Pod somatickm
prejavom myslme tak prejav, ktor sa vzahuje k telu, z gr. (telo). (2) Oblas
vntornej
pozcie modlitebnka. Pod dispozciou myslme duchovn a duevn
predpoklady na strane modlitebnka, odohrvajce sa v srdci veriaceho. V tejto

podkapitole sa budeme snai njs sprvny vzah medzi tmito dvoma rovinami
kresanskho prevania na zklade exegzy vchodiskovch textov.
2.1.2.1 Somatick prejavy vo vchodiskovch textoch
V pavlovskch listoch nachdzame zmienky takchto fyzickch prejavov cty pred
Bohom v modlitbe: sklanie kolien (R 14,11; Ef 3,14; 1K 14,25); zdvhanie rk (1Tim
118
119
FEE, G. F. Paul, the Spirit, and the People of God. Michigan : Baker Academic, 1996, s. 144.
33
2,8); padnutie na tvr (1K 14,25); pokrvanie hlavy (1K 11,1-16).120 Modlitebn prejav
v ranej kresanskej cirkvi vychdzal aj zo idovskej praxe, kee v poiatkoch cirkvi idia
tvorili poetn skupinu veriacich. Pri skman somatickch prejavoch modlitebnka
zaneme tam. Zdvihnut ruky boli v idovstve oakvanm postojom pri modlitbe.121 o
sa tka sklania kolien, resp. padnutia na tvr tu plat opak, e v idovskom nboenstve
oakvanm postojom modlitebnka bolo sttie.122 Pokaknutie bolo nezvyajn.
Naznaovalo mimoriadny stupe naliehavosti.123 Z tchto pozorovan teda meme
usudzova, e Pavol ako id bol so spomnanmi somatickmi prejavmi pri modlitbe
oboznmen. Zo Sk 20,36 sa dozvedme, e sm tieto somatick prejavy aj praktizoval.124
2.1.2.2 Vznam somatickch prejavov vo vchodiskovch textoch
Podstatnou otzkou vak je, i jeho zmienky somatickch prejavov vo svojich listoch
maj doslovn charakter, alebo i ide len o symbolick pouitie odkazujc tak na
modlitbu. Tu prichdzame k lingvistickej otzke v svislosti so somatickmi prejavmi
u apotola. Najprv sa pozrieme na R 14,11. Shlasme s Henrym Chadwickom a Johnom
Oultonom, ktor tvrdia, e tu ide o takzvan duchovn kaanie. Ve nememe
predpoklada, e nebesk tel maj kolen takisto ako zemsk. To by viedlo
k absurditm.125 V R 14,11 ide teda o symbolick vyjadrenie. V 1K 14,25 Pavol pri
napomnajcich slovch ohadom duchovnch darov nart situciu, kedy by neveriaci
lovek vstpil do zhromadenia kresanov, ktor by prorokovali. A tak skryt veci jeho
srdca sa stan zjavnmi, a tak padne na tvr, bude sa klaa Bohu a vyznva: Naozaj je
Boh medzi vami! (1K 14,25). V tomto veri sa objavuj oba somatick prejavy, padnutie
na tvr a klaanie sa Bohu. Draz je vak na konverziu neveriaceho a na jeho konen
120
V podkapitole o prejavoch modlitebnka sa budeme venova len zdvhaniu rk a sklaniu kolien, resp.
padnutiu na tvr. Problematiku pokrvania hlavy atkou rozpoznvame ako samostatn tmu z toho dvodu,
e v tejto tme ide o zjavn, relnu skutonos pokrvania hlavy atkou, ktor nie je symbolick a o ktorej
apotol v 1Kor pojednva. Pri pokrvan hlavy ide o vedom odporanie apotola Pavla Korintskm
kresanom, ktor s zasaden v uritom kultrnom kontexte. Ostatn somatick prejavy spomenut vo
vchodiskovch textoch si vyaduj samostatn exegetick prcu, kee pri tchto prejavoch je otzne, i sa
myslia symbolicky, alebo doslovne. Take pri zdvhan rk, sklan sa a padnut na tvr ide viac-menej o
lingvistick a kontextulny problm, zatia o pri pokrvan hlavy ide o kultrny problm. Avak
problematike pokrvaniu hlavy sa v tejto prci kvli jej rozsahu venova nebudeme.
121
FEE, G. D. 1 & 2 Timothy, Titus. Michigan : Baker Books, 1988, s. 76.
122
OBRIEN, P. T. The Letter to the Ephesians. Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company,
1999, s. 209.
123
STOTT, J. R. W. Efeanom. Praha : Nvrat, 1992, s. 115.
124
Toto pozorovanie nevzahujeme na texty, ktor maj deutero-pavlovsk charakter: Ef 3,14; 1Tim 2,8.
125
CHADWICK, H. - OULTON, J. E (ed.) Alexandrian Christianity : Selected Translations of Clement and
Origen. Louisville : Westminster John Knox Press, 1954, s. 324.
34
vyznanie stami.126 Ale tvrdi, e by tu Pavol pouval symbolick re by bolo vzhadom

na zdraznenie dvojakm pouitm vrazov svisiacich so somatickmi prejavmi trochu
neprimeran. Vimnime si vak, e somatickm prejavom predchdza zmenen vntorn
pozcia loveka odohrvajca sa v jeho srdci, o je hodnotovo dleitejie. Zmienka
o sklan kolien autora listu Efezskm z 3. kapitoly 14. vera
sa vzahuje na neho
samho. Tu by pravdepodobne mohlo s len o symbolick re. Pisate listu si bol ist, e
ak pouije frzu kakm na kolen, adresti si to automaticky bud spja s modlitbou.
Naopak literrny vznam by sme mohli podpori odvolanm sa na apotola Pavla v u
spomnanch Sk 20,36, z oho je zrejm, e sklanie kolien praktizoval. To by si vak
vyadovalo aj vskum toho, i autorom listu Efezskm bol skutone apotol Pavol. Rozsah
prce nm to vak nedovouje. Take nakoniec sa priklame k symbolickmu pouitiu
frzy. Poslednm skmanm verom v otzke somatickch prejavov modlitebnka je 1Tim
2,8. Tu sa nespomna len samotn zdvhanie rk, ale objavuje sa tu aj sloveso modli sa.
Z toho usudzujeme, e autor mysl na relne zdvhanie rk. Preo by inak spomnal
samotn akt modlenia sa a hne na to by pouil frzu zdvhania rk len so symbolickm
vznam odkazujc tak na to, o u spomenul? Nemyslime si vak, e autor listu tu
vyjadruje svoju tbu po tom, aby mui pri modlitbe zdvhali ruky, ako keby to bolo
najpodstatnejie. To najpodstatnejie je, e ak veriaci pristupuje u aj k somatickm
prejavom, tak nech sa to deje bez hnevu a hdok (1Tim 2,8). To znamen v sprvnej
vntornej pozcii modlitebnka.
Riziko doslovnho chpania tchto verov spova v tom, e nesprvnym vkladom
drazov pisatea listu sa somatickm prejavom modlitebnka me pripsa dleitej
vznam ako je tomu v skutonosti. A to a natoko, e modlitba by bola inmi
degradovan prve kvli neprtomnosti tchto somatickch prejavov. Fyzick postoj by
tak mohol by hodnotovo dan nad dleitos sprvnej vntornej pozcie veriaceho.
Takmuto vkladu sa musme vyvarova. A to aj v praxi.
2.1.2.3 Vzah medzi somatickmi prejavmi a vntornou pozciou modlitebnka
K somatickm prejavom ete krtko nartneme vzah medzi tmto uctievanm
a uctievanm v srdci, ktor spad do vntornej pozcie modlitebnka. V ranej cirkvi
vstupoval do popredia gnosticizmus, ktor sa niekedy prejavoval silnou askzou
126
FEE, G. D. The First Epistle to the Corinthians. Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company,
1988, s. 687.
35
(oddelenie od hmoty).127 Apotol ns vak upozoruje, e Boha mme oslavova aj svojm

telom (1K 6,20). Napriek tomu, e kontext tejto perikopy hovor o zdran sa sexulneho
hriechu ako o oslave Boha, minimlne bra myln predstavy o tom, e uvanie tela
k oslave Boha nepatr do duchovnho prevania kresanstva. Nae telo je Bom
prvoplatnm vlastnctvom. To stoj v kontraste k pneumatickmu pohadu na telo, poda
ktorho je telo odsden na znik a preto nem iadnu sasn i ven dleitos."128
A tak je nesprvne, ak prlin akcentovanie duchovnej strnky degraduje monos
somatickho kresanskho prevania v modlitbe. S tm shlas aj Kalvn. alej dodva,
e vonkajie prejavy modlitebnka maj dvojak zmysel. Prvm je, e vetky nae dy
vycviujeme ku slve a cte Boha; druhm zmyslom je, e tmito prejavmi meme by
prebuden z naej ahostajnosti.129 Je potrebn poveda, e modlitba mus ma svoj
poiatok v srdci (v duchu), no nesmieme brni jej fyzickm prejavom, ktor vychdzaj
z istej duchovnej zbonosti a primnosti. Aj OBrien vnma kaanie ako nieo, o
pramen z cty, pokory a poddania sa uctievaa pred Bohom.130 Podkapitolu, v ktorej sme
sa zaoberali somatickmi prejavmi v modlitbe ukonme vrokom, ktor ns vedie
k modlitbe so sprvne usporiadanmi prioritami: lovek by mal prs k modlitbe tak, aby
zdvhal najprv svoju duu, a tak ruky, a aby nasmeroval najprv svoju myse k Bohu, a tak
oi.131
2.2 kla modlitieb

Nlez vetkch vchodiskovch textov v prvej kapitole, ktor sa dotkaj tmy
modlitby ns upozornil na irok klu modlitebnch zmienok v pavlovskch listoch. Tie
nm vytvorili tyri zkladn kategrie: (1) Modlitebn prosba; (2) modlitebn vaka;
(3) modlitebn oslava; (4) modlitebn prianie. V vode tejto prce sme naznaili, e sme
museli pristpi k zeniu obsahovho vymedzenia tmy. To sa dotka aj nasledujcej asti
prce. Kvli jej rozsahu sme druh as tejto kapitolu spolu s vskumnou asou ohraniili
na modlitbu vaky. Ostatn kategrie v truktre tejto magisterskej prce odporame pre
al vskum.
127
HANES, P. Dejiny kresanstva. Bansk Bystrica : Zdruenie evanjeliklnych cirkv v SR, 2013, s. 59.
FEE, G. D. The First Epistle to the Corinthians. s. 263.
129
CALVIN, J. Commentary on Acts. [online] Michigan : Christian Classics Ethereal Library, 23/11/1999,
vol. 2, 366 s. [cit. 2015-04-16]. Dostupn na internete: http://www.ccel.org/ccel/calvin/calcom37.pdf.
130
OBRIEN, P. T. The Letter to the Ephesians. s. 209.
131
CHADWICK, H. - OULTON, J. E (ed.) Alexandrian Christianity. s. 323.
128
36
2.3 Modlitebn vaka

V tejto podkapitole teolgie modlitby sa budeme venova modlitebnej vake.
K pochopeniu modlitby vaky ako jednej z podstatnch zloiek kresanskho ivota ns
vedie jednoduch vzva, ktor nachdzame v liste Koloanom 2,7b: ...rozhojujte sa vo
vzdvan vaky (SEP). Ide o vaku, pri ktorej si je modlitebnk vedom, e tto
vanos patr Bohu. Zmienky modlitieb, ktor maj formu vaky nachdzame v 12-tich
pavlovskch listoch z celkovho potu 13.132 Postoj vaky v pavlovskch listoch je
neprehliadnuten, a vo viacerch prpadoch zaber popredn miesto (napr. R 1,8). To s
hlavn dvody, pre ktor sme sa rozhodli, e nasledujcu as prce budeme venova
modlitbe vaky.
Modlitba vaky v pavlovskch listoch m spolon truktru.133 Vychdzajc zo
truktry sa v alch podkapitolch budeme zaobera troma otzkami: (1) adrestom
modlitebnej
vaky;
(2)
predmetmi
modlitebnej
vaky;
(3)
napomenutiami
k permanentnej modlitbe vaky za vetko.

2.3.1 Adrest modlitebnej vaky
Ke vo vetkch vchodiskovch textov spadajcich do oblasti modlitebnej vaky
hadme adresta, zistme, e autor listov komunikoval svoje modlitby zva Bohu,
mysliac tm Boha, ktor je Otcom nho Pna Jeia Krista.134 Stendahl rzne
poznamenva, e objektom modlitby pre Pavla je Boh, nie Kristus.135 Zo Stendahlom
meme shlasi pokia ide o rozsah tzv. autentickch listov apotola Pavla. V tejto prci
vak berieme do vahy cel korpus pavlovskch listov v rmci ktorho zisujeme aj
vskyt modlitby adresovanej Kristu Jeiovi (1Tim 1,12). Avak Jei Kristus je skr
prostrednkom, resp. tm, skrze ktorho sa autor me v modlitbe pribli k Bohu
a Otcovi. Slovn spojenie (skrze Jeia Krista) sa v pavlovskch
132
V liste Ttovi sme nenali zmienky o modlitbch vaky.

Fee tto truktru zha a menuje nasledovn asti: aktivitu modlitebnka (vzdvanie vaky), adresta
(Boh), asov rmec (neustle) a predmet modlitby, ktor svis s itatemi listov a ich kresanskm
prevanm. FEE, G. D. The First Epistle to the Corinthians. s. 36.
134
Zo vetkch vchodiskovch textov spadajcich do oblasti modlitebnej vaky sme zistili, e autor 22 krt
menuje adresta. 16 krt ide len o samostatn oslovenie Bohu (R 14,6(2); 1K 1,4.14; 2K 9,11.15(2); Flp
1,3.4.6; 1Tes 1,2; 2,13; 3,9; 2Tes 1,3; 2,13; 2Tim 1,3; Filem 4. Raz ide o zmienku Bohu, ktor je bliie
opsan ako Otec nho Pna Jeia Krista (Kol 1,3). Raz je modlitebn vaka adresovan Otcovi (Kol
1,12). Dva krt ide o oslovenie Bohu a Otcovi v mene/skrze (nho) Pna Jeia (Krista) (Ef 5,20; Kol
3,17). Podobn tomu oslovenie skrze Jeia Krista raz nachdzame len v samostatnom osloven Bohu (R
1,8). V jednej akovnej modlitebnej zmienke autor jedin krt adresuje svoju modlitbu Kristu Jeiovi,
nmu Pnovi. (1Tim 1,12).
135
133
37
listoch objavuje asto. V ranej cirkvi to bolo zko prepojen so vzdvanm vaky Bohu.136
Modlitbu
vaky
komunikovan osobe
Ducha
Svtho
v pavlovskch
listoch
nenachdzame. Ani v celej Novej zmluve nie je zmienka o modlitbe, ktor by bola
adresovan Duchu Svtmu. Objavuje sa len modlitba, ktor je predkladan (v
Duchu, resp. Duchom).137 Avak v tchto prpadoch Duch Svt nie je adrestom
modlitieb.
2.3.2 Predmety modlitebnej vaky
Na exegzu vetkch textov, ktor zmieuj predmet modlitebnej vaky priestor
nemme. Bud nm vak npomocn vo vskumnej asti v tretej kapitole. No obs
predmety modlitby vaky plne by z metodologickho hadiska bolo neprijaten. Vo
vchodiskovch textov nachdzame skutonosti, ktor mu sprvnym smerom formova
chpanie teolgie modlitby (v tomto prpade modlitby vaky). Predmety modlitebnej
vaky budeme skma v troch kategrich: (1) predmety obsahujce spiritulnu strnku
loveka; (2) predmety obsahujce fyzick strnku loveka. V kategrii . (3) len krtko
spomenieme zostvajce vere, ktor sme nezaradili do iadnej z predchdzajcich dvoch
kategri, kee neudvaj predmety, za ktor je vaka predkladan.
2.3.2.1 (ad 1) Predmety obsahujce spiritulnu strnku loveka
Tie nachdzame v: R 1,8; 6,17; 7,25; 1K 1,4-8; 1,14-15; 1,17-18; 15,57; 2K 2,14; 4,15;
8,16; 9,10-11.15; Ef 1,15-16; Kol 1,3-8; 1,12-15; Flp 1,3-7; 1Tes 1,2-4; 2,13; 3,9-10; 2Tes
1,3; 2,13-14; 1Tim 1,12-14; 2Tim 1,3-5; Filem 4-5.
(a) Viera je prvm predmetom modlitby vaky obsahujci spiritulnu strnku loveka.
T je v pavlovskch listoch zmienen v najvom pote (9x). Zmienky o vake za vieru
nachdzame v: R 1,8; Ef 1,15; Kol 1,4; 1Tes 1,3; 2Tes 1,3; 2,13; 1Tim 1,14; 2Tim 1,5;
Filem 5. Za reprezentatvny text volme R 1,8: Najprv akujem svojmu Bohu skrze Jeia
Krista za vs za vetkch, e vaa viera sa rozhlasuje po celom svete.
(b) Lska je druhm najviac sa vyskytujcim predmetom spomnanej modlitby vaky
(6x). Z toho len raz ide o lsku vzahujcu sa k Jeiovi Kristovi: 1Tim 1,14. Ostatn
zmienky lsky sa tkaj ud, konkrtne adrestov listov: Ef 1,15; Kol 1,4; 1Tes 1,3; 2Tes
1,3; Filem 5. Za reprezentatvny text volme Filem 4-5: akujem vdycky svojmu Bohu
136
137
OBRIEN, P. T. Introductory Thanksgivings in the Letters of Paul. Leiden : E. J. Brill, 1977, s. 204.
Napr. v: 1K 12,3; Ef 6,18.
38
zmieujc sa o tebe na svojich modlitbch, poujc o tvojej lske a viere, ktor m k

Pnu Jeiovi a naproti vetkm svtm.
(c) Milos je alm predmetom modlitby vaky (4x). Zmienky tejto vaky
nachdzame tu: 1K 1,4; 2K 4,15; 9,15; 1Tim 1,14. Za reprezentatvny text volme 2K 4,15:
Lebo to vetko sa deje pre vs, aby milos, rozmnoen skrze mnohch, rozhojnila
akovanie na slvu Boiu.
(d) Boie vyvolenie je alm predmetom modlitby vaky (2x). Zmienky o vake za
vyvolenie nachdzame v: 1Tes 1,4; 2Tes 2,13. Za reprezentatvny text volme 2Tes 2,13:
My vak sme povinn ustavine akova Bohu za vs, bratia Pnom milovan, e si vs
Boh vyvolil ako prvch na spsu a posvtil Duchom a vierou v pravdu (SEP).
(e) Prijatie Boieho Slova, resp. as na evanjeliu je alm predmetom modlitby
vaky (2x). Zmienky nachdzame v: Flp 1,5; 1Tes 2,13. Za reprezentatvny text volme
1Tes 2,13: A preto aj my neprestajne akujeme Bohu, e prijmc od ns slovo zvesti
Boej neprijali ste slov ud, ale - ako je pravda - slovo Boie, ktor aj mocne psob vo
vs veriacich.
(f) Oslobodenie od otroctva hriechu k poslunosti je alm predmetom modlitby vaky
(2x). Zmienky nachdzame v: R 6,17; 7,25.138 Za reprezentatvny text volme R 6,17: Ale
vaka Bohu, e vy, ktor ste boli otrokmi hriechu, stali ste sa zo srdca poslunmi tomu
ueniu, ktor vm bolo zveren.
(g) Vazstvo, resp. triumf (z gr. ) je poslednm predmetom modlitby vaky,
ktor nachdzame na viac ako jednom mieste (2x). Zmienky nachdzame v: 1K 15,57; 2K
2,14. Za reprezentatvny text volme 1K 15,57: Ale vaka Bohu, ktor nm dva
vazstvo skrze nho Pna Jeia Krista.
Vetky ostatn predmety s zmienen len jeden krt. Ide o tieto predmety modlitby
vaky: kad slovo (1K 1,5); poznanie (1K 1,5); obohatenie vetkm (1K 1,5); e apotol
Pavol nekrstil (1K 1,14); kalich, resp. spoloenstvo krvi Kristovej (1K 10,16); hovorenie
v jazykoch (1K 14,18); snaha (2K 8,16); dobrosrdenos (2K 9,11); as na podiele
svtch (Kol 1,12); premiestnenie do krovstva Syna (Kol 1,13); vytrhnutie z moci
temnosti (Kol 1,13); odpustenie hriechov (Kol 1,14); vykpenie skrze jeho krv (Kol 1,14);
trpezlivos ndeje (1Tes 1,3); rados (1Tes 3,9); posvtenie Duchom (2Tes 2,13); spasenie
138
V R 7,25 sa oslobodenm z tela smrti mysl na oslobodenie od hriechu. Otroctvo hriechu je opsan v R
7,14.
39
(2Tes 2,13); posilnenie (1Tim 1,12); postavenie do sluby (1Tim 1,12); uznanie za vernho
(1Tim 1,12); milosrdenstvo (1Tim 1,13).
2.3.2.2
(ad 2) Predmety obsahujce fyzick strnku loveka
Tie nachdzame v: R 14,6; 1K 10,30; 2K 1,8-11; 1Tim 2,1-4; 1Tim 4, 3-5.

(a) Pokrm je prvm predmetom modlitby vaky obsahujci fyzick strnku loveka.
Zmienky o modlitbe vaky za pokrm nachdzame v: R 14,6;139 1K 10,30; 1Tim 4,3. Za
reprezentatvny text volme 1Tim 4,3: ...Boh predsa stvoril [pokrmy], aby ich
s vakyvzdanm prijmali t, o veria a poznaj pravdu. (SEP).
(b) Zchrana od smrti je alm predmetom modlitby vaky. Nachdzame ho v 2K
1,11: ke aj vy spolu psobte modlitbou za ns, aby mnoho osb akovalo za ns za dar
milosti, nm dan skrze mnohch. Predmetom modlitby vaky je dar milosti. V kontexte
2K 1,8-11 neme s o ni in, ako o vyslobodenie z budceho nebezpeenstva ohrozenia
ivota.140
(c) ivot loveka je poslednm predmetom modlitby vaky obsahujci fyzick strnku
loveka. Nachdzame ho v: 1Tim 2,1. Napomnam teda, aby sa predovetkm konali
prosby, modlitby, prmluvy a poakovania za vetkch ud (1Tim 2,1). Kontext 1Tim
2,1-4 viac-menej konkretizuje len predmet prosieb, a tou je spsa vysokopostavench ud.
Pri vake sa me myslie na fyzick poehnanie, ktor sa im od Boha dostva.141 Avak
ak m modlitebnk pristpi k modlitbe prosby za duchovn spsu loveka, vaka za jeho
fyzick ivot bude prtomn, kee ten je nevyhnutnosou k dosiahnutiu spsy. Tto
zmienku tak zaraujeme medzi predmety obsahujce fyzick strnku loveka.
V pavlovskch listoch je vaka (za vs za vetkch) ast. T sa vak
nikdy nevyskytuje oddelene od vyie spomenutch predmetov obsahujcich spiritulnu
strnku loveka. Preto takto zmienky nerozoznvame ako vaku za ivot loveka vo
veobecnosti, ale vdy ako vaku vychdzajcu zo spiritulneho prevania adrestov.
139
Kto je, rob to na es Pna, lebo akuje Bohu... (R 14,6 SEP). Tu sa nemysl na jedenie ako tak, ktor
by samo o sebe bolo vakou Bohu. Moo tu rozoznva kresansk prax modlitby vaky v ase jedenia.
140
OBRIEN, P. T. Introductory Thanksgivings in the Letters of Paul. s. 253.
141
CALVIN, J. Commentary on Timothy, Titus, Philemon. [online] Michigan : Christian Classics Ethereal
Library,
23/11/1999,
338
s.
[cit.
2015-04-16].
Dostupn
na
internete:
http://www.ccel.org/ccel/calvin/calcom43.pdf.
40
2.3.2.3
(ad 3) Modlitba vaky bez predmetu
Tto modlitba je vyjadren v Kol 2,7: Preto, ako ste prijali Krista Jeia, Pna, v om
ite, zakorenen a budovan v om i upevnen vierou, ako ste boli vyuovan, a rozhojujte
sa v dobroreen (ECAV).
Ete nachdzame 5 zmienok modlitby, ktor neuvdzaj predmet vaky: R 1,25; 9,5;
2K 1,3; 11,31; Ef 1,3. Spolonm menovateom tchto textov je slovn spojenie
(poehnan na veky). Tto formu vaky uvdzame z uritmi
metodologickmi vhradami. Musme sa pta, i v tchto textoch ide o modlitbu vaky.
Modlitba vaky a modlitba oslavy s zko prepojen. V prvom storo boli pojmy
a pouvan ako synonym.142 Pojem nevyluuje mysel
oslavy tak isto, ako pojem nevyluuje mysel osobnej vanosti. To vidme
v 2K 1,3.143 Zaradi tchto 5 textov medzi modlitbu vaky je opodstatnen. Za
reprezentatvny text volme R 1,25: Boiu pravdu zamenili za lo a ctu a slubu
preukazovali stvorenstvu namiesto Stvoriteovi, ktor je poehnan naveky. Amen.
2.3.2.4 Shrn
V zvere podkapitoly Predmety modlitebnej vaky dodme, e najzretenejm
rysom tchto textov je dsledn pouvanie a jeho ekvivalentov (,
, at.)...vzdvanie vaky a evanjelium je neoddelitene spojen.144
V svislosti s otzkou drazov, ktor sa v pavlovskch listoch pri zmienkach o modlitbe
vaky vyskytuj sa musme pta, nakoko s tieto modlitebn zmienky pre dnen cirkev
normatvne. Stendahl upozoruje, e nikto z ns nie je v postaven, ktor mal apotol
Pavol. Nikto nepreva jeho ivot. Bolo by nesprvne tvrdi, e Pavol sa snail
o zostavenie uenia o predmetoch modlitieb vaky. Musme dba na to, e pavlovsk listy
s zko spojen s misiou apotola Pavla. Preto tam nachdzame zmienky o modlitbch,
ktor svojm obsahom koreponduj s apotolom a misionrom, ktor oakva skor
prchod Pna Jeia Krista a je plne ponoren do svojho poslania.145 Avak urgentnos
zvestovania evanjelia by mala sprevdza kadho kresana. A tak ns pavlovsk listy
mu posun na nov rove modlitebnho ivota (konkrtne vaky), ktorej draz nie je
antropocentrick, ale skr zameran na Slovo Boie. Meme sa ui sta sa vzjomne
142

144
OBRIEN, P. T. Introductory Thanksgivings in the Letters of Paul. s. 265
145
STENDAHL, K. Paul at Prayer. s. 248-249.
143
41
podporujcou komunitou modlitebnkov. Meme sa radova v extze, v naej vlastnej, aj

z tej, ktor maj in.146
2.3.3 Permanentn modlitba vaky za vetko
Vo vchodiskovch textoch, ktor zaraujeme medzi modlitebn vaky nachdzame
10 zmienok,147 z ktorch zskavame obraz autora pavlovskch listoch o vake, ktor
teolgiu modlitby obohacuje o tieto dva rty: (1) asov rozmer: permanentnos modlitby
vaky a (2) obsahov rozmer: modlitba vaky za vetko.
2.3.3.1 (ad 1) Permanentnos modlitby vaky
T je vyjadren piatimi grckymi pojmami. Po prv je to prslovka ,148 ktor
Panczov preklad ako vdy, stle, v kadom ase.149 Druhm pojmom je prslovka
,150 ktor prekladme ako ustavine, bez prestania, neprestajne.151 Tento
pojem sa mimo pavlovskch listov nenachdza. Tretm pojmom je sloveso so
zporom .152 Panczov medilny tvar slovesa preklad takto: zastavova sa:
prestva...s niem, ustva, upa od nieoho, odpova.153 H/P si vmaj vznam
sloveso so zporom , ktor udvaj takto: stle, bez prestania.154 alie dva pojmy sa
sce vzahuj na modlitbu vo veobecnosti, no je v nej zahrnut aj (vaka). Ide
o pojmy a .155 Prv z nich znamen alej vytrvva...lipn
k niekomu...horlivo sa venova nieomu, by oddan nieomu...pevne sa dra nieoho,
vytrvalo kona.156 Sloveso prekladme ako bdie...by bdel, dva pozor.157
H/P dodvaj tento prenesen vznam: mm oi otvoren.158 Hore uveden pojmy s ich
146

1K 1,4-8; Ef 1,15-16; 5,18-21; Kol 1,3; 4,2; 1Tes 1,2-4; 2,13; 2Tes 1,3; 2,13-14; Filem 4-6. Ete
nachdzame in zmienky o neprestajnej modlitby, ktor ale nepatria do modlitby vaky (napr. R 1,9-10;
1Tes 5,17)
148
Vskyt prslovky nachdzame v: R 1,10; 1K 1,4; Ef 5,20; Kol 1,3; 1Tes 1,2; 2Tes 1,3; 2Tes 2,13;
Filem 4.
149
PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 937. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 192
a HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 66.
150
Vskyt prslovky nachdzame v: R 1,9; 1Tes 2,13.
151
HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 192. Podobne PANCZOV, H. Grckoslovensk slovnk. s. 75 a SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 18.
152
Vskyt slovesa v zpornom tvare nachdzame v: Ef 1,16.
153
PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 967. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 200.
154
155
Vskyt slovies a nachdzame v: Kol 4,2.
156
PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1061. Podobne SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 222
a HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 160.
157
PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 307. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 62.
158
147
42
pestrmi vznamami nm reflektuj bohat modlitebn ivot, ktor autori Novej zmluvy
(v naom prpade pavlovskch listov) poznali.
Na dvoch miestach sa apotol Pavol o permanentnej vake zmieuje ako o svojej
vlastnej sksenosti a modlitebnej praxi v 1 os. singulru Ja (1K 1,4; Filem 4). Na piatich
miestach nachdzame rtu permanentnosti vaky zmienen v 1. os plurlu My (Kol 1,3;
1Tes 1,2; 1Tes 2,13; 2Tes 1,3; 2Tes 2,13). Z toho dva krt ide o vaku, ktor vychdza
z nutnosti, resp. z pozdnosti (2Tes 1,3; 2Tes 2,13). Na dvoch miestach autor pavlovskch
listoch nabda adrestov k tomu istmu typu modlitby, ktor praktizoval nie len on sm,
ale aj v spoloenstve viacerch modlitebnkov (Ef 5,20; Kol 4,2).
Kee v tejto prci nemme priestor na exegeticky rozbor vetkch textov, ktor
obsahuj zmienku o neustlej modlitbe, za reprezentatvny text vyberme Ef 5,18-20:
A neopjajte sa vnom, v ktorom je prostopa, ale bute plnen Duchom
hovoriac si navzjom almami a hymnami a duchovnmi piesami
spievajc a hudc vo svojom srdci Pnovi, akujc vdycky za vetko v
mene nho Pna Jeia Krista Bohu a Otcovi.159
Permanentn modlitba za vetko je v hore uvedenom veri jeden z troch vsledkov,
alebo charakteristk naplnenia Duchom: najprv tam nachdzame hovoriac si navzjom,
potom spievajc a hudc, a teraz akujc vdycky za vetko.160 Tieto particpia s
kontextovo zvisl na imperatve (bute plnen).161 Sloveso je
v imperatve przenta. Take sa tu nejedn o neopakovaten minul udalos, ale
o prtomn sksenos neustleho naplovania sa Duchom Svtm. OBrien ete dodva, e
draz tu nie je kladen na samotn naplovanie sa Duchom, ale skr na asov charakter
naplovania sa, ktor sa deje neustle.162 A tak ak sa veriaci podriauje tomuto imperatvu,
jeho ivot bude charakterizovan tretm vsledkom, neustlou vakou.163
alej sa ptame, i ide o nepretrit vaku takpovediac 24/7, alebo je draz na
pravidelnos opakujcej sa vaky. Alebo s oba vklady sprvnou monosou. Hoehner
tvrd, e asov prslovka vyjadruje kontinulnos modlitby, ktor trv v kadom
159
Tento text budeme povaova za reprezentatvny aj pri exegze v podkapitole 2.3.3.2 Modlitba vaky za
vetko. A to z toho dvodu, e tento ako jedin obsahuje aj druh spomnan rtu modlitby vaky za
vetko.
160
HOEHNER, H. W. Ephesians : An Exegetical Commentary. Michigan : Baker Academic, 2002, s. 542.
161
STOTT, J. R. W. Efeanom. 184.
162
163
Postoj reptania, resp. nevanosti bol jednm z hriechov Izraelskho udu, ktor putoval po pti (1K
10,10). Reptajci duch je nezluiten s Duchom Svtm. STOTT, J. R. W. Efeanom. s. 182. K tomu je
potrebn doda, e ak je vaka vsledkom psobenia Ducha Svtho v ivote veriaceho, nejde o to, e
lovek sa m umelo naui hovori slov vaky. Postoj vanosti je prirodzenm vsledkom toho, o sa
deje medzi veriacim a Bohom.
43
ase, neustle, a nie len v uritch momentoch kresanskho prevania.164 Tento vklad
podporuje aj 1Tes 2,13, kde je pouit asov prslovka , ktorej vznam je
jednoznan. OBrien ma opan nzor a tvrd, e draz je na frekvenciu modlitby vaky.
T m by predkladan pravidelne...(radej ne...neprestajne), pretoe tento vklad
naznauje aj samotn prslovka.165
K Hoehnerovmu pochopeniu neustlej modlitby kontatujeme, e tento vklad je
mon. Takejto modlitby si je vedom aj MacArthur, ktor neustlu modlitbu (unceasing
prayer) zarauje medzi dleit sasti ivotaschopnho kresanskho prevania. Poda
neho si neprestajn modlitbu nememe predstavi ako verblnu komunikciu s Bohom,
ktor sa deje nonstop. Pochopenie modlitby ako formlneho a viditenho javu (ktor
taktie rozoznva ako podstatn) tak posva na rove pochopenia modlitby ako spsobu
ivota, ktor neustva. Kad premanie, skutky a okolnosti sa stvaj prleitosou
komunikova s nebeskm Otcom.166 To ns privdza k porozumeniu modlitby ako
ivotnho postoja pred Bohom. Ten me by rozvjan vo vetkch denno-dennch
ivotnch okolnostiach a to v kadom ase. Modlitba ako ivotn postoj nie je vyhraden
len na urit as. A u vbec nie len na chvu so zavretmi oami.
Na druhej strane, vidme vznam aj v OBrienovom draze na pravidelnos modlitby
vaky. Meme si by ist, e vaka apotola Pavla bola pravidelnou zleitosou, ktor
nevychdzala z nutnosti, ale ktor bola reakciou na pravideln zavanie Boieho
poehnania a zaopatrenia.
2.3.3.2 (ad 2) Modlitba vaky za vetko
T sa nachdza v: Ef 5,20; Flp 4,6; 1Tes 5,18. Tento druh modlitby sa vyskytuje
v dvoch tylizcich. Po prv ako slovn spojenie (vdycky za
vetko). Larkin tvrd, e ide o slovn hraku, ktor zdrazuje komplexnos.167 Po
druh ako slovn spojenie (vo vetkom).
164
HOEHNER, H. W. Ephesians : An Exegetical Commentary. s. 541.

OBRIEN, P. T. The Letter to the Ephesians. s. 313. Tie OBRIEN, P. T. Introductory Thanksgivings in
the Letters of Paul. s. 59.
166
MACARTHUR, J. Alone with God : Rediscovering the Power and Passion of Prayer. Colorado : David
C. Cook, 2006, s. 15-17.
167
LARKIN, W. J. Ephesians : A Handbook on the Greek Text. Texas : Baylor University Press, 2009, s.
127.
165
44
Ak by sme nesprvne chpali slovn spojenie 168 (za vetko), mohlo by

ns to dovies k absurditm, dokonca aj k rhaniam.169 Na sprvne pochopenie vznamu
modlitby za vetko nm ukazuje kontext. Hoehner je presveden, e ke Pavol hovoril
o vake za vetko, tto vaka vychdzala z poehnan, ktor s v tomto liste spomenut
vo vekom mnostve. Vaka za poehnanie me by jednoduch (a v ivote kresana je
oakvan), aj ke mnoho krt pozabudnut. Avak nie vdy zavame ivot pln
poehnania a dobrch vec. Pri takomto vklade textu je vaka vyhraden len pre obdobie
poehnania. Ale o v obdob utrpenia? Je treba myslie na to, e slovn spojenie
(vo vetkom), ktor nachdzame na dvoch miestach (Flp 4,6-7 a 1Tes 5,18) roziruje
zmysel vaky za vetko v obdob poehnania na vaku vo vetkch okolnostiach.
Veriaci by mal zosta Bohu van aj v utrpen. Jeho vaka by mala vychdza
z vedomia, e Boh m vetko pod kontrolou, o by ho mohlo vies k poddaniu sa Boej
suverenite. Mme zostva van, pretoe Boh me skrze utrpenie, ktor zavame
sformova n charakter, trpezlivos a ndej (R 5,3-5).170 Vaka vychdza aj zo
zasbenia, ...e milujcim Boha, povolanm poda rady (Boej), vetky veci slia na
dobro (R 8,28 ECAV). Otzku vanosti za vetko meme potiahnu ete o osi alej.
Mme Bohu akova aj za zlo? Stott tvrd, e Bohu sa zlo hnus, a my nememe
chvli, alebo akova mu za to, o sa Jemu hnus.171 Tento problm riei upriamenm
pozornosti na koniec 20. vera, kde sa pe o tom, e vaka Bohu a Otcovi m by
komunikovan v mene nho Pna Jeia Krista. To znamen, e mme akova za
vetko, o je v slade s Boou Otcovskou lskou a v slade so zjavenm samho seba,
ktor nm dal v Jeiovi Kristovi.172
Namiesto vaky Bohu za utrpenie i zlo meme sstredi nau vanos na Boiu
prozretenos, ktorej si meme by vo vetkch situcich vedom. Z absurdnej vaky
Bohu za hriech v ivote veriaceho sa me sta dvern vyznanie vanosti Bohu za
pomoc pri vyveden z moci hriechu.
168
OBrien upozoruje, e aj napriek monmu prekladu ako maskulna (za vetkch ud), kontext
a paraleln pas z Kol 3,17 navrhuje preklad ako neutra (za vetky veci). OBRIEN, P. T. The Letter
to the Ephesians. s. 313.
169
STOTT, J. R. W. Efeanom. s. 182.
170
171
STOTT, J. R. W. Efeanom. s. 182.
172
STOTT, J. R. W. Efeanom. s. 182-183.
45
VSKUM
Tretia kapitola, tzv. vskumn as, je analzou audio nahrvky jednej verejnej
modlitebnej hodiny konkrtneho cirkevnho zboru v rmci pravidelnho bohosluobnho

ivota v dke 50 mint.173 T bola so shlasom pastora zboru vytvoren v jednom
z cirkevnch zborov Apotolskej cirkvi na Slovensku. Z dvodu ochrany osobnch dajov
neuvdzame mesto v ktorom sa dan zbor nachdza, ale katedra na ktorej je prca
predkladan m archivovan zznam modlitieb pre zamedzenie spochybnenia vskumu.
Analza verejnej modlitebnej hodiny si za svoj zklad berie najm druh as druhej
kapitoly, kde bola skman modlitebn vaka v pavlovskch listoch. Tu si budeme vma
oslovenie adresta modlitby, jazykov prostriedky vyjadrujce modlitebn vaku
a predmety modlitebnej vaky.
3.1 Cie vskumu

Cieom vskumu nie je zhodi primn modlitebn prejav jednotlivch modlitebnkov.
Skr nm pjde o komunikovanie vhodnch podnetov, ktor mu modlitebn vaku
v praxi pribli autentickmu svedectvu Novej zmluvy, konkrtne svedectvu pavlovskch
listov. Taktie cieom neme by skmanie toho, ktor modlitebn vaka m vyiu
hodnotu, resp. ktor je zbyton. Ak sa nejedn o vaku, ktor nepatr Bohu (zlo, hriech),
plat, e akova mme vo vetkch okolnostiach za vetko tak, ako sme to videli
v predchdzajcej kapitole.
3.2 Analza modlitebnej hodiny

Skmanej modlitebnej hodiny sa zastnilo celkom 8 ud. Z toho mui: 5 a eny:
3. iesti z nich svoje modlitby vyslovili nahlas. Jednotliv modlitebnici maj rzny poet
vstupov modlitebnch prejavov. Presne ide o 13 vstupov. Jeden vstup me obsahova aj
viacero modlitieb vaky. Celkom ide o 59 jednotlivch modlitieb, ktor patria do
kategrie modlitby vaky. Tieto modlitby sme po vypout audio zznamu preniesli do
psomnej formy v ktorej sme zachovali chronologick postupnos modlitieb a priradenie
modlitebnch prejavov k modlitebnkom. Tie uvdzame v Prlohe 1. Vetky modlitby s
predmetom skmania nasledujcich riadkov.
173
Poiatonm zmerom vskumu bolo spracova audio nahrvky troch modlitebnch hodn. Tie boli aj
vyhotoven. Vskum sme vzhadom na rozsah prce museli obmedzi na jednu modlitebn hodinu.
46
3.2.1 Adrest modlitebnej vaky

V tejto podkapitole budeme skma, komu modlitebnici (alej len M + slo
modlitebnka; napr: M1) adresuj svoje modlitby.
M1 zana v asti (a) svoju modlitbu vaky predklada pomocou osobnho zmena
Ty v datve singulru bez konkrtneho oslovenia Boha: Sme Ti van.... Modlitebnk
si je aj napriek chbajcemu osloveniu vedom toho, e vaku komunikuje Pnovi. O tom
sved vsunutie oslovenia Pane na konci modlitebnho prejavu. Tto vaku teda
meme zaradi medzi vaky, ktorch adrestom je Pn. M1 vo vetkch ostatnch
astiach svojho modlitebnho prejavu (b, c, d) in pomenovania adresta nepouva.
M2a zana svoju modlitbu oslovenm Pane Jeiu.... alej taktie pouva osobn
zmeno Ty. K tomu neskr pridva oslovenie Pane. M2 si v predposlednej modlitbe
v asti (a) uvedomuje, e svoju modlitbu komunikuje Bohu, ktor je iv. V asti (b) a (c)
M2 pouva tie ist oslovenia, ako v asti (a).
M3 m v modlitebnej hodine dva vstupy. V asti (a) svoju modlitbu vaky zana
oslovenm Pane Jeiu. V asti (b) sa to opakuje. Na konci tejto modlitebnej vaky
pouva strun oslovenie Pane.
M4 v asti (a), podobne ako M1, zana svoju modlitbu vaky predklada pomocou
osobnho zmena Ty bez bliieho oslovenia Boha: akujeme Ti za to... Hne
v druhej vake sa vyskytuje oslovenie Pane Jeiu. T je opakovane doplnen o
oslovenie Pane. Tieto oslovenia sa v nasledujcich modlitbch v prvej asti opakuj. M4
v asti (b) oslovenie Boha obohacuje dvojako. Ponajprv oslovenm Duchu Svt
a neskr Ote.
M5 m v skmanej modlitebnej hodine len jeden vstup. V om okrem pouvania
osobnho zmena Ty nachdzame jedin oslovenie Boha Pane. Pn je modlitebnkom
vnman ako dobr Boh a vern Boh.
M6 m v modlitebnej hodine rovnako jeden vstup. Ten zana takto: Drah mj
Ocko... alej pokrauje pouvanm osobnho zmena Ty a oslovenm Pane. To
neskr dopa o oslovenie Pane Jeiu.
Vo vetkch modlitebnch prejavov vetkch iestich modlitebnkov sme nali 5
osloven Boha. Oslovenie Boha Otca sa vyskytuje v dvoch tylizcich: Drah mj
Ocko174 a Ote. Oslovenie Boha Jeia Krista sa vyskytuje v dvoch tylizcich: Pane
174
Toto oslovenie zodpoved modlitebnmu Abba, Ote (R 8,15). V podkapitole 1.4.3.1 Pojmy
a sme oslovenie Abba rozpoznali ako pojem, ktor sa vzahuje k modlitbe. Toto oslovenie
47
a Pane Jeiu. To prv sa spomedzi vetkch osloven vyskytuje najastejie. Oslovenie

Boha Ducha Svtho sa vyskytuje v jednej tylizci: Duchu Svt. Pouvanie osobnho
zmena Ty v druhej osobe singulru nepovaujeme za samostatn oslovenie Boha, no
vimli sme si jeho ast frekvenciu.
K modlitbe adresovanej Duchu Svtmu krtko dodme, e aj ke novozmluvn
prklad tohto druhu modlitby chba, nesmieme zabda na to, e Duch Svt je sasou
trojice, a e je boskou osobou. Shlasme s kontatovanm Feea, e apotol Pavol rozumel
tomuto postaveniu Ducha Svtho, a e by sa preto mohol k nemu aj modli.175
Novozmluvn formu adresovania modlitieb vak nesmieme ignorova. Problematiku
adresta modlitby veriaceho Piper riei trojinm spsobom takmto kontatovanm,
s ktorm meme shlasi:
Nech tvoja ben, pravideln modlitba je modlitba k Otcovi, skrze Ducha
Svtho v mene Jeia. Ale uvedom si, e Jei a Duch Svt s osoby,
a komunikova s nimi z pozcie zachrnenho hrienika neme by
neprirodzen.176
3.2.1.1 Jei ako Pn
Kee oslovenie Pane, resp. Pane Jeiu je v skmanej modlitebnej hodine
modlitebnkmi pouvan najastejie, venujeme mu pozornos v nasledujcich pr
riadkoch. Prevldajce a najcharakteristickejie oznaenie Jeia je Pn, a to nie len
v pavlovskch listoch, ale v celom pohanskom kresanstve.177 V svislosti s modlitbou sa
budeme snai zodpoveda dve otzky: (1) me lovek adresova svoje modlitby Pnovi
Jeiovi Kristovi?; (2) ak m pre kresana oslovenie Pn Jei Kristus v modlitbch
vznam?
(ad 1) Modlitba vaky adresovan Pnovi Jeiovi sa v pavlovskch listoch vyskytuje
na jedinom miesto:178 A akujem tomu, ktor ma posilnil, Kristu Jeiovi, nmu Pnovi,
e ma povil za vernho a postavil do sluby (1Tim 1,12). Musme myslie na to, e tu
sa nachdzame len na pde modlitby vaky. Naprklad v modlitebnch prosbch (1Tes
zdrazuje osobn vzah modlitebnka k Bohu ako k Otcovi. OBRIEN, P. T. Introductory Thanksgivings in
the Letters of Paul. s. 20-21.
175
FEE, G. D. Gods Empowering Presence : The Holy Spirit in the Letters of Paul. Massachusetts :
Hendrickson Publishers, 1994, s. 364-365.
176
PIPER, J. Should I Pray to the Father, the Son, or the Spirit? [online] 29/8/2014 [cit. 2015-04-16].
Dostupn na: http://www.desiringgod.org/interviews/should-i-pray-to-the-father-the-son-or-the-spirit.
177
LADD, G. R. A Theology of the New Testament. Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company,
1974, s. 1210.
178
To sme u spomenuli v podkapitole 2.3.1 Adrest modlitebnej vaky.
48
3,11-13; 2Tes 2,16-17; 3,5; 3,16), i v modlitebnch prianiach179 (tie sa nachdzaj vo

vetkch pavlovskch listoch) nachdzame ovea v poet modlitieb, ktor s
adresovan Pnovi Jeiovi Kristovi. Ak povstva otzka, i je relevantn adresova
modlitby k osobe Jeia Krista, na zklade autority Boieho Slova meme prehlsi, e
no. Tm zrove vnmame Jeiovu rovnos s Bohom (Flp 2,6). Naozaj, nikde inde
v spisoch nie je tak nzorne preukzan Pavlovo porozumenie rovnosti Syna s Bohom ako
v skutonosti, e Pavol...predkladal modlitbu vzkriesenmu Pnovi tak isto, ako ke to
bene predkladal Bohu samotnmu.180
(ad 2) Oslovenie Pn je prekladom grckeho podstatnho mena . Grudem
rozoznva trojak zmysel grckeho oslovenia . Najprv ako slun, oficilne
oslovenie loveka. Potom ako oslovenie toho, ktor m pod sebou sluhu. Tret zmysel m
svoj pvod v LXX181, kde je tetragrammaton182 183 preloen spomnanm grckym
. udia, ktor ili v asoch Novej zmluvy a rozumeli grcky, bez toho, aby poznali
Septuagintu, vedeli rozpozna, e v sprvnom kontexte oslovenie Pane bolo pouit
zmenne namiesto Boha, Stvoritea vetkho.184 Spojenie oslovenia Pane s osobou
Jeia Krista je v Novej zmluve ast. Tento titul je v pavlovskch listoch rezervovan
vlune
pre
Jeia.185
Srdcom
vyhlsenia
pavlovskch
listoch
je
Jeiovo
Panstvo...dleitos tohto vyznania v pavlovskch zboroch je oividne uveden v tchto

slovch: A nikto neme poveda: Pn Jei, okrem v Svtom Duchu (1K 12, 3).186
Ladd tvrd, e astejie pouvanie titulu Pn namiesto Mesi, alebo Kristus
v pavlovskch listoch vyjadruje snahu pribli sa helenistickmu svetu ktor mesiskemu
titulu nerozumel a tak dobre, ako osloveniu, ktor bolo vyhraden len pre cisra. S tm sa
neoddelitene spjalo Jeiovo kraovanie.187 Pre helenistick svet titul Pn priraden
Jeiovi Kristovi naberalo vznam aj v oblasti uctievania inch bohov. Titul (aj
vo feminne ) bol asto priraovan grckym bohom a bohyniam. V ranej cirkvi
179
Viac o otzke, i pavlovsk priania (poehnania) patria do oblasti modlitby napr. FEE, G. D. Pauline
Christology : An Exegetical-Theological Study. Massachusetts : Hendrickson Publishers, 2007, s. 575-576.
180
FEE, G. D. Pauline Christology. s. 561.
181
Skrten oznaenie pre grcky preklad Hebrejskej Biblie s nzvom Septuaginta, ktor bol bene
pouvan u v asoch Jeia Krista.
182
Z gr. o v preklade znamen tyri psmen.
183
Meno Boha v Starej zmluve.
184
GRUDEM, W. Systematic Theology : An Introduction to Bible Doctrine. Michigan : InterVarsity Press,
1994, s. 152.
185
FEE, G. D. Pauline Christology. s. 561.
186
LADD, G. R. A Theology of the New Testament. s. 1210.
187
LADD, G. R. A Theology of the New Testament. s. 1214.
49
bolo nevyhnut ujasni, e Jei nie je len jednm z alch bohov, ale e je mu vyhraden
prvenstvo a jedinenos.188
Veriaci v modlitbe pristupuj k jednmu Bohu a jednmu Pnovi, Jeiovi Kristovi (1K
8,6). i u si to pri astch zmienkach oslovenia Pane modlitebnici uvedomuj, alebo
nie, modlitbou adresovanou Pnovi vyjadrujeme tri zkladn skutonosti: (1) e
ukriovanho a vzkriesenho Nazaretskho Pna Jeia Krista stotoujeme s Bohom
Starej zmluvy; (2) e Jeiovmu Panstvu rozumieme ako kraovaniu nad naimi ivotmi;
(3) e Jeiovo Panstvo vyluuje akkovek podriadenie sa inm bostvm (proti
modloslube).
3.2.2 Jazykov prostriedky vyjadrujce modlitebn vaku
M1 vo svojich tyroch modlitebnch vstupoch pouva tieto jazykov prostriedky
vyjadrujce modlitebn vaku: (a) Sme Ti van za to...; (b) ...ja Ti chcem ete
vyjadri vaku za to...; (c) chceme [Ti] vyjadri Pane naozaj tak radostn chvlu
a vaku...; (d) akujeme Ti za to... (4x). M1 svoje modlitebn vaky vyjadruje Bohu
zva v plurli, m do svojej modlitby zaha cel okruh modlitebnkov. Raz svoju
modlitebn vaku adresuje v singulri. Spsob vyjadrovania v plurli a singulri budeme
vidie aj pri ostatnch modlitebnkoch. V modlitebnom prejave M1 si vmame vaku,
ktor chce by vyjadren radostnm spsobom.
M2 vo svojich troch modlitebnch vstupoch napriek ich bohatosti vskytu modlitieb,
ktor maj formu vaky obsahuje len jeden vrazov prostriedok: akujeme Ti... (19x).
M2 teda vlun pouva plurl. V tchto modlitebnch prejavoch nenachdzame in
jazykov prostriedky, ktor by mohli obohati vyjadrovac spsob akovania Bohu.
M3 vo svojich dvoch modlitebnch prejavov pouva taktie jeden vrazov
prostriedok vyjadrujci modlitebn vaku: ...ja ti akujem... (2x). M3 teda vlun
pouva singulr. Tak ako u M2, v tchto modlitebnch prejavoch nenachdzame in
jazykov prostriedky, ktor by mohli obohati vyjadrovac spsob akovania Bohu.
M4 m dva modlitebn prejavy v ktorch sa modlitba vaky vyskytuje pomerne asto.
Vdy vak ide len o jeden vyjadrovac prostriedok: akujeme Ti... (19x). M4 teda
vlun pouva plurl. Ani u M4 nenachdzame in vznamn jazykov prostriedky,
ktor by mohli obohati vyjadrovac spsob akovania Bohu.
M5 m len jeden modlitebn prejav. Tu nachdzame tieto vrazov prostriedky: (a)
...chceme by van...; (b) chceme Ti akova...; (c) A ja Ti akujem, e...; (d)
188
SCHNELLE, U. Apostle Paul : His Life and Theology. Michigan : Baker Academic, 2005, s. 297.
50
akujem Ti za to... U M5 nachdzame modlitebn vaku vyjadren dvojako, v plurli,

aj v singulri. V plurlovej forme vaky M5 pridva pojem chceme oznaujci tbu
modlitebnka po modlitbe vaky. Tm M5 dva najavo, e si uvedomuje potrebu
vanosti Bohu.
M6 vo svojom jedinom modlitebnom prejave pouva viacero vrazovch prostriedkov
vyjadrujcich modlitebn vaku: (a) Aj ja Ti akujem...; (b) akujem Ti...; (c)
Chceme ma Pane pln srdce vanosti...; (d) Vopred Ti akujeme...; (e) Sme Ti
vemi van... M6 pouva plurlov aj singulrov formu vaky. M6 vyjadruje tbu
po srdci, ktor je pln vanosti Bohu. V modlitebnom prejave M6 nachdzame
obohacujci prvok vaky, ktor je vysloven vopred. Tmto vrazovm prostriedkom
dva M6 najavo, e predmet vaky je sasou Boej vle aj napriek tomu, e jej
uskutonenie ete nenastalo.
Zo vetkch skmanch vrazovch jazykovch prostriedkov vyjadrujcich modlitebn
vaku s pre alie pozorovania najprnosnejie tieto tri skutonosti: (1) emocionlny
charakter: vaka, ktor je radostn; (2) individulno-socilny charakter: vaka
individulna a kolektvna; (3) asov charakter: vaka za oakvan Boie konanie. Kvli
rozsahu prce sa tmto jednotlivm skutonostiam podrobnejie venova nebudeme.
3.2.3 Predmety modlitebnej vaky
Predmety modlitebnej vaky nebudeme mapova poda jednotlivch modlitebnkov,
ale vetky predmety zhrnieme do jednho celku, ktor rozdelme na dve kategrie:
(1) predmety obsahujce spiritulnu strnku loveka; (2) predmety obsahujce fyzick
strnku loveka. Jednotliv predmety zoradme zostupne poda potu vskytov
v modlitebnej hodine. Pri kadom predmete uvedieme presn citciu modlitby vaky za
ktorm bude nasledova oznaenie modlitebnka, ktor vaku predklad. V tejto
vskumnej asti budeme porovnva prtomnos, i absenciu modlitebnch predmetov
z pavlovskch listov s audio nahrvkou verejnej modlitebnej hodiny. Pri ich absencii
budeme hada ich biblick opodstatnenie vo vymedzenom poli pavlovskch listov.
3.2.3.1 (ad 1) Predmety obsahujce spiritulnu strnku loveka
(a) Boia va. T je v modlitbch okrem pojmu va charakteristick priradenm
pojmu chcie, ti k adrestovi modlitieb. Modlitebnici to vyjadruj nasledovne:
akujeme Ti za to,...e chce, aby sme bliie doli k Tebe. (M2a); ...e Ty ti, aby
sme ili v plnosti tvojej slvy, plnosti Tvojho Svtho Ducha. (M4a); ...e to je Tvoja
51
va...aby sa [Tvoje deti] budovali navzjom, aby sa vedeli povzbudzova navzjom.

(M4b); ...e chce Pane, aby kad dar Ducha Svtho bol v naich ivotoch prejaven.
(M2c); ...e Ty ns posiela, aby sme mohli uzdravova, aby sme mohli kza tak Tvoje
evanjelium Pane, aby mohla by prejaven Tvoja moc a moc Ducha Svtho...e Ty si ns
chce poui do tejto sluby (M2c); ...e Ty tieto veci chce da [duchovn prebudenie
neveriacich ud; pozn. autora] a e nedeje sa to len v inch mestch a tam s lep udia,
ale ty to chce da aj tu do [nzov mesta; pozn. autora]. Preto sme Ti vemi van za to,
o Ty chce nm da. (M6a); ...e to je Tvoja va, aby Tvoje deti sa schdzali (M4b);
...e Ty tieto veci chce naozaj kona [tm sa mysl uzdravenie chorch, ktor s
predmetom modlitby; pozn. autora]...e Ty ns posiela, aby sme mohli uzdravova.
(M2c).
Predmety: (1) priblenie sa k Bohu; (2) plnos Ducha Svtho; (3) budovanie cirkvi;
(4) prejavenie kadho daru Ducha Svtho v ivote loveka; (5) sluba uzdravenia;
(6) sluba kzania evanjelia; (7) prejav moci Ducha Svtho; (8) pouitie v slube
evanjelia; (9) spoloenstvo v cirkvi.
Vaky v pavlovskch listoch vychdzaj z poznania Boej vle. Naprklad vo Flp 1,4-6
je predmetom Pavlovej vaky as adrestov na evanjeliu od prvho da a doteraz.
V iestom veri pokrauje: A som presveden, e Ten, ktor poal vo vs dobr dielo, aj
ho dokon a do da Krista Jeia. Sce netame, eby apotol zmienil konkrtnu vaku
za dobr Boiu vu,189 no vidme, e Pavlova vaka vychdza z poznania Boej vle.
Tou je, aby veriaci vo svojej viere vytrvali. V praxi by sme to mohli formulova takto:
akujem Ti, e dobr dielo, ktor si v nich poal (prijatie evanjelia), chce aj dokona a
do da Krista Jeia. Avak samotn vaku Bohu za Jeho dobr vu v pavlovskch
listoch vyjadren nenachdzame. Krtko posdime ich biblick opodstatnenie z pohadu
pavlovskch listov.
Predmet . 1 je z asti opodstatnen. Podobn mylienku nachdzame v Ef 2,13: ...stali
ste sa blzkymi v krvi Kristovej.190 Tm je vyjadren udalos, ktor nie je opakovan, ale
jednorazov, nie ako postupn, ale ako ukonen. Predmet . 1 vidme aj v upozornen na
blzkos Pnovho prchodu, ktor je spojen s napomenutm duchovnho prebudenia sa
(R 13,11). Blzkos Pnovho prchodu je zrove priblenm sa k nemu, o rozpoznvame
ako Boiu vu. No priblenie sa k Bohu pri Pnovom prchode tie opisuje jednorazov
189
V tomto prpade by sme za dobr Boiu vu mohli povaova dokonanie asti veriacich na prijat
evanjelia a do poslednho da ivota loveka.
190
Slovn spojenie krv Kristova odkazuje na smr Jeia Krista.
52
budcu udalos. Ak by sme chceli hada oporu modlitby vaky za priblenie sa k Bohu
v zmysle postupnho pribliovania sa, museli by sme zjs za vymedzen pole skmanch
textov (napr. Jak 4,8).
Predmet . 2 je mon zahrn do modlitby vaky za Boiu vu na zklade Ef 5,18.
Vzva bute plnen Duchom vyjadruje Boiu vu.
Predmet . 3 je mon zahrn do modlitby vaky za Boiu vu na zklade 1K 14,5.
Tam je vyjadren Pavlova tba horlenia po duchovnom dare (dar proroctva), ktor buduje
cirkev. Boou vou je, aby bola cirkev budovan, napr. aj skrze duchovn dary.
Predmet . 4 je mon zahrn do modlitby vaky za Boiu vu s istm obmedzenm.
Modlitebn vaka hovor o Boej vli, ktorou je prejavovanie kadho duchovnho daru.
1K 12,4-11 upozoruje, e dary Ducha s rzne, ale prejavy sa dej tak, ako chce Duch.
Boou vou nemus by, aby bol prejaven kad dar Ducha Svtho na jednom loveku.
Udeovanie darov nechajme na tom, ktor kadmu udeuje dar, ako chce (1K 12,11).
To znamen, e to me by len jeden z darov Ducha Svtho.
Predmety . 5,6,7,8 by sme mohli zhrn takto: Boou vou je, aby som bol pouit
v slube kzanie evanjelia, ktor m by sprevdzan mocou Ducha Svtho a ktor me
by prejaven aj uzdravovanm. Takto slubu vidme na ivote apotola Pavla (1K 2,4-5
a 2K 12,12). Pavol v 1Tim 1,12 akuje Bohu za postavenie do tejto sluby. Avak ani tto
zmienka nie je uveden spolu s pojmami, ktor by reprezentovali Boiu vu. Ide len
o implicitn vyjadrenie. Napriek tomu, vetky tieto modlitebn predmety vaky
rozpoznvame ako opodstatnen.191
Predmet . 9 je mon zahrn do modlitby vaky za Boiu vu na zklade R 1,12.
Tam apotol ti navtvi rmskych kresanov kvli vzjomnmu povzbudeniu sa. Toto sa
deje len tam, kde je spoloenstvo. Rozpoznvame to ako Boiu vu.
(b) Modlitba je alm z okruhov predmetov modlitebnej vaky. Zva ide o vaku
za monos prstupu k Bohu v modlitbe skrze obe Jeia Krista: akujeme Ti za to,
e...meme vola k Tebe... (M2a); ...e skrze Tvoju krv meme pristupova k trnu
milosti. (M2a); ...e meme pristupova s istotou, e meme pristupova s dverou.
(M2a); ...e Ty ns pouje, e sa meme modli poda Tvojej vle, e vieme, e nae
prosby s vypout. (M2a); ...e sa meme prihovra aj v tejto chvli. (M4a)
...chceme [Ti] vyjadri Pane naozaj tak radostn chvlu a vaku za to, e Ty vypova
191
Rozumieme, e Pavlova sluba bola apotolskou slubou. To, i sluba uzdravovania v svislosti s
kzanm evanjelia je Boou vou pre kadho kresana je otzka, ktorej odpove presahuje rozsah tejto
prce.
53
nae modlitby Pane, a e u mnostvo modlitieb si vypoul Pane a e mnostvo vec si

nm dal, za ktor sme ani neprosili Pane (M1b); ...e Ty si ten, ktor si ns pritiahol, aby
sme mali vo svojom srdci tbu prs a prihovra sa jedni za druhch a akova Ti za
vetky veci, ktor rob a vyvyova Pna Jeia Krista. (M4a); ...e mnostvo modlitieb
a svedectiev mme...192 (M1b).
Predmety: (1) monos volania k Pnovi; (2) prstup v modlitbe skrze krv; (3) modlitba
v istote a dvere; (4) Boie poutie modlitieb; (5) modlitba poda Boej vle; (6) Boie
vypoutie modlitieb; (7) tba prihovra sa.
Ani
pri
tchto
modlitebnch
predmetoch
vaky
nenachdzame
podobnos
s modlitebnmi predmetmi v pavlovskch listoch. Ich biblick podporu sa poksime njs

na inch miestach pavlovskch listov.
Predmety . 1 a 2 je mon zahrn do modlitby vaky na zklade R 10,13 a Ef 2,13.
Vzvanie mena Pnovho je formou modlitby. Vzvanie Pna v modlitbe je umonen
skrze krv Kristovu, kee t ns k Bohu priblila. To sme spomenuli vyie. akova za
to je opodstatnen.
Predmety . 3, 4, 5 a 6 s zko prepojen. Ide o vaku za istotu a dveru, e ak je
modlitba predkladan poda jeho vle, je nie len pout, ale aj vypout. V pavlovskch
listoch je pre tieto predmety prnosn text v Ef 3,12: V om sa odvaujeme pristupova s
dverou skrze vieru v Neho (ECAV). Lepiu oporu modlitby vaky za istotu a dveru
a za vypout modlitbu poda Boej vle by sme museli hada v textoch mimo
pavlovskch listov (napr. id 10,22 a 1J 5,14-15).
Predmet . 7 je mon zahrn do modlitby vaky na zklade Flp 2,13. Apotol pe, e
Boh je ten, ktor v ns psob chcenie i inenie. A to aj v svislosti s modlitbou.
V konenom dsledku je Boh tm, ktor ns k modlitbe vaky privdza.
(c) Duch Svt a jeho psobenie, resp. Boia prtomnos a psobenie Boej moci je
okruh predmetov alch modlitieb vaky: Pane Jeiu, akujeme Ti za Tvoju
prtomnos na tomto mieste... (M2a); ...e Ty si stle s nami... (M2a); ...akujeme Ti
za Ducha Svtho, ktor me prebva v ns. (M2a); ...e Ty ns napa Duchom
Svtm a dva nm k tomu moc. (M2b); ...za moc Svtho Ducha, za jeho prtomnos
v naich ivotoch. (M2c); ...e Tvoja moc, ktor Ti bola dan na nebi aj na zemi Pane, e
je s nami. (M2a); ...e Ty ns predchdza aj k susedom, aby sme im mohli sli, aby
sme sa nehanbili za Tvoje evanjelium a za Tvoje Slovo. (M4b).
192
Tu m modlitebnk na mysli pravdepodobne svedectv, ktor s Boou odpoveou na modlitby.
54
Predmety: (1) Boia prtomnos v naom ivote; (2) naplnenie Duchom Svtm;
(3) moc Ducha Svtho; (4) psobenie Ducha Svtho pred zvestovanm evanjelia.
Ani
pri
tchto
modlitebnch
predmetoch
vaky
nenachdzame
podobnos
s modlitebnmi predmetmi v pavlovskch listoch. Ich biblick podporu sa poksime njs

na inch miestach pavlovskch listov.
Predmety . 1 a 2 je mon zahrn do modlitby vaky na zklade 1K 3,16. Veriaci je
Bom chrmom. Tento chrm je naplnen Duchom Svtm. Naplnenie Duchom sme u
spomenuli vyie (Ef 5,18).
Predmet . 3 je spojen s predchdzajcimi dvoma. Duch Svt je spojen s mocou.
Veriaci tak sasne me akova aj za Boiu moc v jeho ivote.
Predmet . 4 je pecifick vaka. Modlitebnk M4b predpoklad, e Duch Svt
veriacemu pripravuje konkrtneho loveku, ktormu m zvestova evanjelium.
O predchdzan Ducha Svtho pred naou slubou v pavlovskch listoch nenachdzame
spojitos. Museli by sme zjs za vymedzen pole ohraniench textov.193
(d) Spsa je alm okruhom predmetov modlitieb vaky. Tej sa tkaj aj prostriedky
k jej dosiahnutiu: Sme Ti van...e sme Tvoje deti, e Ti patrme... (M1a); ...e Ty
sm hovor o ns, e sme Tvoje deti a e Ty sa k nm priznva pre obe Pna Jeia
Krista. (M4a); ...e Ty si ns prijal Pane... (M2b); ...e sme spasen... (M1a) ...e a
meme pozna... (M2a) ...e si neodoprel ani vlastnho Syna, aby sme mohli prs
k poznaniu Teba. (M1b); ...za Tvoju krv Pane a jedine pre Tvoju krv meme ma
prstup k svojmu Otcovi, a jedine pre Tvoju krv meme ma ist svoje svedomie,
a jedine pre Tvoju krv, ktor tiekla na kri, nae hriechy s odpusten a s prikryt a my
meme ma na sebe ist rcho. (M4a).
Predmety: (1) spsa; (2) Boie priznanie sa k nm; (3) duchovn adopcia; (4) poznanie
Boha (5) obe Jeia Krista.
Predmety . 1,2 a 3 s prepojen. Spsa v sebe zaha Boie priznanie sa k nm ako ku
svojim deom. Podporu pre vaku za spsu nachdzame v 2Tes 2,13. Boia adopcia
v pavlovskch listoch nie je vyjadren vo forme vaky, ale jej opodstatnenos je jasn z R
8,16-17.
193
Napr. Sk 9,1-18, kde Anania predchdza Jeiovo zjavenie sa Pavlovi; alebo Sk 10,3-5 kde Boh
pripravuje apotolovi Petrovi monos sluby Kornliovi.
55
Predmet . 4 nachdzame v pavlovskch listoch ako sas zmienky o modlitbe vaky

v 1K 1,5. Pavol akuje, e veriaci boli v Kristovi obohaten znmosou. Ide o poznanie,
ktor Pavol o pr verov alej vzahuje na ukriovanho Krista (1K 1,23).
Predmet . 5 v zmienkach o modlitbe vaky v pavlovskch listoch nenachdzame tak
priamo komunikovan. V 2K 9,15 je vaka Bohu za jeho dar, ktor sa ned vypoveda.
Nevieme vak, i sa tm mysl obe Jeia Krista. Aj napriek tomu, e zmienku o modlitbe
vaky vyjadren konkrtnejie nenachdzame, vaka je opodstatnen na zklade celho
pavlovskho korpusu, ktorho centrum je Jei Kristus.
(e) Liturgia. Predmet modlitieb vaky sa dotka aj okruhu liturgie: Pane Jeiu,
akujeme ti aj za Slovo, ktor bolo v nedeu kzan. (M2b); ...za kad bohosluby,
ktor tu s, za chvly, za Slovo, alebo okovek. (M6a).
Predmety: (1) kzan Boie Slovo; (2) bohosluby; (3) duchovn piesne.
Predmet . 1 obsahuje predmety . 2 a 3. Zhromadenie veriacich, kde sa ke Boie
Slovo a spievaj sa oslavn piesne nazvame bohosluba.194 Zmienku vaky za
bohoslubu v pavlovskch listoch nenachdzame. Skman modlitba vaky sa zameriava
na jej dve asti: chvly a kzanie Boieho Slova. Zmienku o spievan duchovnch piesni
nachdzame v Ef 5,19. To je spojen s modlitebnou vakou v nasledujcom veri
(Ef 5,20). Vaka vak explicitne nezaha spievanie duchovnch piesn. Boie Slovo je
predmetom dvoch modlitebnch zmienok v pavlovskch listoch: 1K 1,4-8 a 1Tes 2,13.
Modlitba vaky za chvly a za kzan Boie Slovo je tak opodstatnen nie len zo irieho
svedectva Novej zmluvy, ale tie z textov, ktor patria do kategrie zmienok modlitby
vaky.
(f) Boie atribty. Modlitebnici do svojich modlitebnch prejavov pomerne asto
zahrnuli aj okruh Boch atribtov: akujeme Ti Pane za to, e Ty si iv Boh a e Ty si
Bohom ivch... (M2a) ...e Ty nikdy neustva. (M2a) ...e Ty si dobr ku nm
(M1b); ...e Ty si dobr Boh, Pane. (M5a); chceme [Ti] vyjadri...vaku...za tto lsku,
[ktor] nm dva neprestajne (M1b); ,...e Ty m k nm nekonen lsku. (M2b);
...e si nm zjavil ako ns vemi miluje, e si dal svoj ivot za ns. (M2b); ...e ty ns
vemi miluje Pane (M6a).
Predmety: (1) ivot v Bohu a z Boha; (2) Boia nevyerpaten sila; (3) Boia dobrota;
(4) Boia lska.
194
Doslova sluba Pnovi napr. v Sk 13,2.
56
Predmet . 1 v pavlovskch listoch medzi zmienkami modlitby vaky nenachdzame.

Zmienku o ivom Bohu nachdzame napr. v R 9,26, kde Pavol odkazuje na Boha, ktor je
iv. G 5,25 hovor o kresanskom it, ktor pramen z Boieho Ducha. Pre tieto vaky
nachdzame oporu aj v pavlovskch listoch. Pre lepiu oporu by sme museli zjs mimo
vymedzenho poa (napr. Mt 22,32).
v 1Tim 1,12. Ide o zmienku vaky za posilnenie. Posilni me len ten, kto je sm siln.
Pre autora listu 1Timoteovi je to Boh, ktorho jednm z atribtov je nevyerpaten sila.
Nevieme, i ide o fyzick, alebo duchovn posilnenie. Avak tento modlitebn predmet
vaky je opodstatnen.
Predmet . 3 nie je v pavlovskch listoch konkrtne spomenut. Avak o biblickosti
vaky Bohu za jeho dobrotu nememe pochybova. T sa prejavuje v jeho lske
a milosti. Tie s predmetom inch skmanch modlitieb.
v 1Tim 1,14. Ide o lsku, ktor je v Jeiovi Kristovi. Lska je ako predmet vaky
v pavlovskch listoch spomenut ete 5 krt. T sa vak vzahuje na loveka, nie na Bo
atribt.
(g) Boie zaopatrenie. Boie minul, prtomn, ale aj budce zaopatrenie prejavujce sa
aj vo forme darov je alm okruhom predmetov modlitieb vaky: Pane, chceme by
van za ns, za to, o nm dva... (M5a); ...e Ty nm dva sam dobr veci, ktor si
mnoho krt ani nezaslime... (M6a); ...za to, lebo Ty vie o kadej situci Pane, za to,
lebo Ty nm nedva ni zl, ke hovor, e t, ktor a miluj Pane, tak aj tie zl veci
psobia na nae dobro. (M5a) ...za to, o si urobil v naich ivotoch... (M1a).
Predmety: (1) Boie dobr obdarovanie; (2) Boia prozretenos; (3) Boie minul
konanie.
Predmet . 1 je spojen s tm, o nm Boh dva (M5a). Modlitebnk M6a si uvedomuje,
e sa nejedn o zl veci, ale naopak o dobr. Takmer kad modlitebn vaka
v pavlovskch listoch vychdza z poznania, e Boh je darcom dobrch vec, ktor nm
v konenom dsledku slia na spsu. akova za to je opodstatnen. Avak konkrtnu
modlitebn zmienku podobn predmetu . 1 nenachdzame.
Predmet . 2 nie je v pavlovskch listoch konkrtne spomenut. Tto vaka je vak
svojm obsahom biblicky opodstatnen na zklade R 8,26.
57
Predmet . 3 je tak irok, e ju v pozad nachdzame takmer v kadej zmienke

modlitby vaky v pavlovskch listoch. Tto vaka je opodstatnen. Explicitne vak nie je
vyjadren.
(h) Milos je jednm zo samostatnch predmetov vyskytujcim sa medzi modlitebnmi
prejavmi modlitebnkov: Pane, ja Ti chcem ete vyjadri vaku za to, e meme Pane
zava kad de s Tebou Tvoju milos (M1b); ...e Tvoju milos meme zava aj
vo veciach, ktor si vbec neuvedomujeme (M1b); e...Tvoja milos trv stle nad nami
Pane. (M1b); ...e...Tvoja milos je dos vek voi nm Pane. (M6a).
Predmet: (1) milos.
Predmet . 1 sa v pavlovskch listoch v svislosti s modlitbou vaky objavuje na tchto
miestach: 1K 1,4-8; 2K 4,15; 9,15; Flp 1,7; 1Tim 1,14. Milos je jednm z predmetov,
ktor sa v pavlovskch listoch objavuj pomerne asto. Tto vaka je opodstatnen.
(i) Budce Boie konanie, ktor nie je bliie charakterizovan je alm okruhom
modlitieb vaky: Tak Ti akujem za vetko, o Ty Pane ete bude robi v naich
ivotoch. (M6a); ...za to, o ete len urob. Amen. (M1d).
Predmet: (1) budce Boie konanie.
Predmet . 1 nie je v pavlovskch listoch explicitne spomenut. Nachdzame vak
jednu zmienku vaky, ktor minimlne podpor opodstatnenos takejto vaky: 2K 1,8-11.
Vaka je m svoj zklad v ndeji, ktor je orientovan na budce Boie konanie v ivote
loveka. Tto vaka je opodstatnen.
(j) Boie Slovo. V modlitbch vaky sa objavuje aj vaka za Boie Slovo:195
akujeme za to, e Ty nm nedva iba svoje psan slovo, kde s princpy a zsady, ale
Ty nm dva aj svoje hovoren slovo Pane do konkrtnych situci pre konkrtnych ud
na konkrtnych miestach...e ty pre tchto ud m Slovo Pane. (M4b).
Predmet: (1) Boie Slovo.
Predmet . 1 v pavlovskch listoch medzi zmienkami modlitby vaky nachdzame v:
1Tes 2,13. Pavol vyslovuje vaku Bohu za prijatie Boieho Slova medzi adrestmi listu.
Modlitebnk M4b mysl na konkrtne Boie Slovo do konkrtnych situci. Na zklade
2K 3,6 rozpoznvame rozdiel medzi literou, ktor zabja a Duchom, ktor oivuje. Boie
Slovo mus spolupsobi s Duchom Svtm. Tak sa Slovo stva oivujcim a psobiacim
ivot. Vaka za takto Slovo je opodstatnen.
195
To u nie je ako sas bohosluby, ktor sme spomenuli vyie, ale ako denno-denn sksenos kresana
v praktickom ivote.
58
(k) Viera. Viera je jednm zo samostatnch predmetov modlitieb vaky, ktor je

vyjadren nasledovnm spsobom: akujeme Ti za to Pane, e Ty obnovuje nau vieru,
Pane, e ju posiluje... (M2a).
Predmet: (1) viera.
Predmet . 1 je najviac vyskytujcim sa predmetom modlitby vaky v pavlovskch
listoch: R 1,8; Ef 1,15-16; Kol 1,3-8; 1Tes 1,2-4; 2Tes 1,3; 2Tes 2,13-14; 1Tim 1,12-14;
2Tim 1,3-5; Filem 4-5. Tto vaka je opodstatnen. V skmanej modlitebnej hodine sa
vak objavuje len v jednej modlitbe. Tam sa spomna vaka za obnovu viery a jej
posilnenie. V pavlovskch listoch nachdzame zmienku viery, ktor sa rozhlasuje po
celom svete (R 1,8), ktor sa rozmnoila (1Tim 1,14), ktor je nepokryteck (2Tim 1,5),
ktor rastie (2Tes 1,3) a ktor je pravdiv (2Tes 2,13).
(l) Veobecn uznanie Jeiovho Panstva je poslednm samostatnm predmetom
modlitieb vaky: ...e vetky nrody raz pokakn pred tebou a bud vyznva Pane, e
Ty si Pn. (M1a).
Predmet: (1) veobecn uznanie Jeiovho Panstva.
Oporu tejto vaky vidme v R 14,11 a Flp 2,9-11. Ide o relne oakvanie veobecnho
uznania Jeiovho Panstva. Tto vaka je opodstatnen.
3.2.3.2 (ad 2) Predmety obsahujce fyzick strnku loveka
(a) Duchovn rodina je jednm z okruhov predmetov, ktor sa tka fyzickej strnky
loveka v tom zmysle, e sa mysl na jeho fyzick prtomnos. i u ako fyzick
prtomnos jednotlivca, alebo spoloenstva kresanov.
Pane Jeiu, ja Ti akujem...aj za starch tohto zboru Pane (M3b); ...za kadho
jednho loveka, za kadho mua, za kad enu...za ud, ktor ij v tomto zbore, za
kadho jednho z nich (M4a); ...za kadho jednho loveka, ktor nejakm spsobom
cti t potrebu spoloenstvo. (M4b); ...za to, e sa meme stretva (M2a); ...za tento
as, e sme sa tu mohli zs (M3a); ...za tento zbor (M4a); ...za tento zbor Pane do
ktorho mem patri. (M6a); ...za skupinky, ktor bud bva v rmci nho zboru...za
skupinku v [nzov sdliska; pozn. autora], za skupinku v [nzov sdliska; pozn. autora]...
(M4b).
V pavlovskch listoch s zmienky o modlitbe vaky zko spojen s duchovnou
rodinou. Pavol vo svojom liste Rimanom pe: Najprv akujem svojmu Bohu skrze Jeia
Krista za vs za vetkch, e vaa viera sa rozhlasuje po celom svete (R 1,8). Pavlova
59
vaka za vs je ast. Avak konkrtnu vaku za monos duchovnho spoloenstva

a stretvania sa v pavlovskch listoch nenachdzame. Vidme, e v skmanej modlitebnej
hodine sa tento predmet vaky objavuje pomerne asto.
Predmety: (1) jednotlivec; (2) spoloenstvo.
Predmet . 1 v pavlovskch listoch medzi zmienkami modlitby vaky nachdzame na
troch miestach: 2K 8,16; 1Tim 1,3-5; Filem 4-5. Vo vetkch prpadoch je vaka spojen
s jednotlivcami. Nie je to len vaka vo veobecnosti za loveka, ale vdy ide aj o spojitos
s inmi predmetmi ako je snaha, viera, lska. Tieto zmienky vaky v pavlovskch listoch
predmet . 1 opodstatuj, avak nepotame ich medzi modlitby z rovnakm predmetom.
Predmet . 2 sa tka vaky za spoloenstvo. Tto vaka sa objavuje v modlitebnch
zmienkach vaky v pavlovskch listoch vo vekej miere. Vina modlitieb je zameran
na spoloenstvo veriacich. Tak ako pri predmete . 1, vdy ide zrove o prepojenie
o konkrtnej predmet. Avak vaka za spoloenstvo vo veobecnosti je s tm spojen,
a tak je zrove biblicky opodstatnen. Ale aj tu plat, e ich nememe pota medzi
modlitby z rovnakm predmetom.
(b) Boie zaopatrenie je alm okruhom predmetov, ktor obsahuje fyzick strnku
loveka: akujeme Ti za to Pane, e tam kde s [misionri, ktor s predmetom modlitby;
pozn. autora], Ty o nich vie (M1d); ...e ty na nich [nemocnch, ktor s predmetom
modlitby; pozn. autora] mysl. (M2c); ...za nov de, ktor si nm dal (M6a).
(1) Boia fyzick starostlivos.
Predmet . 1 by sme mohli vidie v 2K 1,8-11. Aj ke je pouit slovo milos,
v kontexte ide o vaku za budce oslobodenie loveka z ohrozenia ivota. To predpoklad
Boiu prozretenos, ktor vedie k ochrane fyzickho ivota. Tto vaka je biblicky
opodstatnen.
(c) Fyzick rodina je alm samostatnm predmetom, ktor obsahuje fyzick strnku
loveka: Pane Jeiu, ja Ti akujem...za cel jeho rodinu (M3b); ...za rodinu v ktorej
sme Pane Jeiu...akujeme, e Ty si ns tam dal Pane. Za to Ti akujeme (M6a).
Predmet: (1) fyzick rodina.
Vzva v Ef 6,1 me by podporou pre modlitebn vaku za fyzick rodinu.
V pavlovskch listoch nachdzame zmienky o dleitosti dobrch vzahoch medzi
manelmi aj demi. Tto vaka je biblicky opodstatnen.
60
(d) Zdravie je alm samostatnm predmetom, ktor obsahuje fyzick strnku loveka:
akujem...za zdravie, ktor mme... (M6a); ...za to Pane, e Ty nm dva silu196
(M5a).
Predmety: (1) zdravie; (2) sila.
Predmet . 1 v pavlovskch listoch ako sas zmienok modlitby vaky priamo
nenachdzame. Zdravie vak svis s vakou Boieho obdarovania. To sme skmali
v predmete obsahujcom spiritulnu strnku loveka. Boie obdarovanie sa tka aj
fyzickho zdravia. Tto vaka je biblicky opodstatnen.
v 1Tim 1,12. Ide o zmienku vaky za posilnenie. Posilni me len ten, kto je sm siln.
Pre autora listu 1Timoteovi je to Boh. Tento modlitebn predmet vaky je opodstatnen.
(e) ivot loveka je alm samostatnm predmetom, ktor obsahuje fyzick strnku
loveka: Pane Jeiu, ja ti akujem za...[meno konkrtnej osoby; pozn. autora] (M3b);
ehnme mu v tvojom mene, a akujeme Ti za jeho ivot (M1c).
Predmet: (1) ivot loveka.
Predmet . 1 sa spja s vyie skmanm predmetom vaky za jednotlivca. Konkrtnu
vaku za ivot loveka by sme mohli vidie v 1Tim 2,1.197 Vo Flp 2,27 Pavol pe
o svojom spolupracovnkovi, ktor bol blzky smrti, no Boh mu preukzal milos
a zachoval ho pri ivote. Nepriamo je tak vyjadren vanos apotola nad jeho ivotom.
Tto vaka je biblicky opodstatnen.
3.2.3.3 Shrn
Aj napriek tomu, e kvli rozsahu prce sme sa jednotlivm predmetom nemohli
venova v hlbej exegze, v zzname modlitieb sme nenali ani jednu vaku, ktor by
odporovala biblickmu svedectvu. o sa tka modlitebnch predmetov v skmanej vzorke
pri porovnan s predmetmi vyskytujcimi sa v pavlovskch listoch sumarizujeme
nasledovn:
Musme myslie na to, e ide len o jednu nahrvku modlitebnej hodiny. Absencia
jednotlivch predmetov neznamen ich absenciu v irom kontexte bohosluobnho ivota
cirkevnho zboru. V nasledujcich riadkoch pristpime k zhodnoteniu predmetov, kde
budeme skma ich prtomnos i absenciu skr na zklade ich obsahovej prbuznosti
196
Modlitebnk neobjasuje, i ide o posilnenie, ktor sa tka spiritulnej strnky loveka, alebo posilnenie,
ktor sa tka fyzickej strnky loveka. Avak predpokladme, e v modlitebnej vake je zahrnut aj fyzick
strnka loveka.
197
T sme bliie skmali v podkapitole 2.3.2 Predmety modlitebnej vaky.
61
s krtkym zhodnotenm rozdielov.198 Budeme postupova poda predmetov v porad, ako

s zhrnut v podkapitole 2.3.2 Predmety modlitebnej vaky. Rozdelme ich na dve asti:
(1) Vyskytujce sa predmety; (2) Chbajce predmety.
(ad 1) Vyskytujce sa predmety:
(a) Viera.
(b) Lska. Spomenut len ako Bo atribt. Chba vaka za lsku veriacich.
(c) Milos.
(d) Boie vyvolenie.
(e) Boie Slovo.
(f) Oslobodenie od hriechu. V modlitebnej hodine je draz na odpustenie, nie
oslobodenie.
(g) Vazstvo. V pavlovskch listoch sa v 1K 15,57 mysl na duchovn vazstvo nad
smrou, hriechom a zkonom. To je zahrnut v okruhu spsy.
(h) Kad (Boie) slovo. Vidme spojitos s Bom Slovom.
(i) Poznanie. Spomenut ako poznanie Boha.
(j) Obohatenie vetkm. Tm sa myslia dva predchdzajce predmety, ktor sa
v modlitebnej hodine vyskytuj.
(k) as na podiele svtch. Implicitne zahrnut v okruhu spsy.
(l) Premiestnenie do krovstva Syna. Implicitne zahrnut v okruhu spsy.
(m) Vytrhnutie z moci temnosti. Implicitne zahrnut v okruhu spsy.
(n) Odpustenie hriechov.
(o) Vykpenie skrze jeho krv. Implicitne zahrnut v okruhu spsy.
(p) Trpezlivos ndeje. Implicitne zahrnut v budcom Boom konan, ktor
predpoklad trpezlivos ndeje u veriacich.
(q) Posvtenie Duchom. Implicitne zahrnut v okruhu Ducha Svtho.
(r) Spasenie.
(s) Posilnenie. Spomenut ako predmet obsahujci spiritulnu strnku loveka.
198
V prechdzajcej podkapitole sme pri porovnvan predmetov z modlitebnej hodiny s predmetmi vaky
v pavlovskch listoch zvolili prsnejiu metdu, ktorej cieom bolo sprova len tie predmety, ktor s
prbuzn viac menej na zklade jazykovch vyjadrovacch prostriedkov. Napr. vaka za Boie vyvolenie
v modlitebnej hodine nie je spomenut doslovne. Avak implicitne je zahrnut v okruhu predmetov, ktor sa
tkaj spsy. Preto takto predmety z pavlovskch listov budeme hodnoti ako prtomn aj v modlitebnej
hodine s tmto odvodnenm.
62
(t) Postavenie do sluby. Spomenut v okruhu Boej vli. Vaka za predmet

v modlitebnej hodine vak nie je vyjadren ako minul Boie konanie, ale ako sas
Boej vle, ktor ete len m nasta.
(u) Uznanie za vernho. Implicitne zahrnut v okruhu Boej vli.
(v) ivot loveka. Spomenut ako predmet obsahujci fyzick strnku loveka.
(ad 2) Chbajce predmety:
(a) Vazstvo. V 2K 2,14 nevieme s uritosou identifikova, i ide o duchovn, alebo
fyzick vazstvo. Kontext skr hovor o fyzickom. Vazstvo ako predmet
obsahujci fyzick strnku loveka chba.
(b) e apotol nekrstil. Vzhadom na historicko-individulny kontext tohto predmetu to
nepovaujeme za absenciu v negatvnom slova zmysle.
(c) Kalich, resp. spoloenstvo krvi Kristovej. Vyskytuje sa len v svislosti so slvenm
Veera Pnovej ako sas irieho ivota cirkevnho zboru.
(d) Hovorenie v jazykoch. Tento predmet vaky sa vyskytuje ako sas irieho ivota
cirkevnho zboru.
(e) Snaha.
(f) Dobrosrdenos.
(g) Rados.
(h) Milosrdenstvo.
(i) Pokrm. Vyskytuje sa v ase jedenia ako sas irieho ivota cirkevnho zboru.
63
ZVER
Hlavn tmu tejto prce tvorila teolgia modlitby v pavlovskch listoch. Vzhadom na
rozsah prce sme v jej druhej asti teolgiu modlitby zili na modlitbu vaky.
V prvej kapitole sa nm podarilo na zklade pojmovho a obsahovho vskytu tmy
zmapova sn komplexnos zmienok o modlitbe v pavlovskch listoch. Ich bohatos nm
potvrdila dleitos skmania teolgie modlitby. Rozsiahlej vber vchodiskovch
textov bol nevyhnutn vzhadom na to, e teolgiu sme nechceli tvori nhodne, ale
zameran na celkov svedectvo pavlovskch listov. Vetky vchodiskov texty nm
pomohli vytvori nasledovn kategrie: (1) modlitebn prosba; (2) modlitebn vaka;
(3) modlitebn oslava; (4) modlitebn prianie. Vzhadom na obsiahlos zmienok modlitieb
v pavlovskch listoch a rozsah tejto prce sme museli pristpi k zeniu tmy na
modlitbu vaky, k omu nm poslila aj uveden kategorizcia. Kee sme sa
vchodiskovmi textami nemohli zaobera kompletne, prv kapitolu odporame ako
podklad pre al vskum.
V druhej kapitole sme sa teolgiou modlitby zaoberali v dvoch podkapitolch:
(1) Predpoklady na strane modlitebnka a (2) Modlitebn vaka.
Pri skman predpokladov na strane modlitebnka sme v prvej dospeli k nasledovnm
skutonostiam: (a) Postavenie modlitebnka v starom, hrienom veku m vplyv na jeho
modlitebn ivot; (b) to sa prejavuje v jeho slabosti, pod ktorou rozumieme neschopnos
sstredi sa v modlitbe na tie veci, ktor chce Boh (R 8,27); (c) modlitebnk je odkzan
na Boiu pomoc (d) t nachdza v prhovore Pna Jeia Krista a Ducha Svtho;
(e) prhovor Jeia Krista sa deje v nebesiach, mimo nho vnmania; (f) jednu z foriem
prhovoru Ducha Svtho sme rozpoznali ako hovorenie v jazykoch, ktor sa deje skrze
veriaceho.
V druhej asti sme sa zaoberali vznamom fyzickho prejavu modlitebnka. Tam sme
na zklade exegzy textov, ktor fyzick prejav v svislosti s modlitbou spomnaj (napr.
1Tim 2,8) dospeli k zveru, e takto prejav je v pavlovskch listoch monou sasou
modlitebnho ivota. Pod monou sasou myslme to, e nie je nevyhnut, ani
nadraden nad vntornou pozciu modlitebnka. Naopak, draz vidme v obsahu modlitby,
nie vo fyzickom prejave.
Zrove vak nevidme dvod, aby akcentovanie sprvnej
vntornej pozcie modlitebnka vytlaovalo monos fyzickho prejavu pri modlitbe.

V tretej asti druhej kapitoly sme u nae bdanie zili na modlitbu vaky. Venovali
sme sa adrestovi modlitebnej vaky, kde sme zistili, e v pavlovskch listoch s tieto
64
modlitby adresovan zva Bohu Otcovi skrze Jeia Krista. Modlitbu k Duchu Svtmu
sme nenali. alej sme pomenovali vetky predmety modlitebnej vaky. V zvere tejto
asti sme skmali otzku neustlej modlitby vaky za vetko. Neustla modlitba nm
otvorila nov rozmer modlitebnho ivota ako ivotnho postoja, ktor nie je obmedzen
na zatvoren oi a zloen ruky, ale na nepretrit komunikciu s Bohom. T sa me
dia vo vetkch okolnostiach.
Vo vskumnej asti sme audio nahrvku jednej modlitebnej hodiny skmali v troch
podkapitolch.
V prvej podkapitole sme zistili, e modlitebnici adresuj svoje modlitby ku vetkm
trom osobm Boej trojice. Najviac sa vak vyskytovalo oslovenie Pane, mysliac tm
Pna Jeia Krista. Prtomn bola aj modlitba k Otcovi. Aj napriek tomu, e modlitbu
k Duchu Svtmu sme v pavlovskch listoch adresovan nenali, jej prtomnos
v modlitebnej hodine sme nehodnotili negatvne. Trojinm argumentom sme pripustili jej
monos.
V druhej podkapitole sme na zklade skmania jazykovch prostriedkov vyjadrujcich
modlitebn vaku rozpoznali tri najprnosnejie skutonosti, ktor by mohli by sasou
alieho vskumu: (1) vaka, ktor je radostn; (2) vaka individulna a kolektvna;
(3) vaka za oakvan Boie konanie.
Tretia podkapitola bola najrozsiahlejia. Tam sme vykonali porovnanie modlitebnch
predmetov z audio nahrvky s modlitebnmi predmetmi v pavlovskch listoch. Z toho
vyvdzame nasledujce odporanie pre prax:199
- vzhadom k tomu, e predmet viera je najastejie vyskytujcim sa predmetom
vaky v pavlovskch listoch, odporame przvukova dleitos vaky za vieru. Nie len
za vieru samotnho modlitebnka, ale aj za vieru vetkch jednotlivcov v cirkevnom zbore.
Vaka za zachovanie vo viere me vies k hlbiemu uvedomeniu si, e zmyslom
kresanskho svedectva nie je len zska konvertitov, ale aj ich vies k ivotu uenka,
ktor zachovva vetko (Mt 28,20).
- odporame przvukova dleitos vaky nie len za lsku ako Bo atribt, ale aj za
lsku ako sas charakterovej vlastnosti jednotlivca v ivote cirkevnho zboru. S tm
svis skmanie, i absencia tohto predmetu vaky nevychdza z nedostatku lsky
v cirkevnom zbore.
199
Pri odporan pre prax vychdzame z predpokladu, e jednotliv predmety sa v modlitebnom ivote
cirkevnho zboru nevyskytuj vbec. Ich prtomnos by bolo vhodn posdi na zklade viacerch
modlitebnch stretnut.
65
- zvi, i sa draz modlitby vaky za dobr Boiu vu pre budce postavenie do

duchovnej sluby nem prenies na modlitbu vaky za u uskutonen postavenie do
sluby jednotlivch sluobnkov. To me vies k zveniu efektivity praktickej sluby
namiesto nadbytonho oakvanie Boieho vyslania, ktor sa u mono dvno udialo.
- zvi zahrnutie vaky za snahu do modlitebnho ivota cirkevnho zboru. Tto
vaka je v 2K 8,16-17 (SEP) komunikovan takto: Vaka Bohu, ktor Ttovi vloil do
srdca tak starostlivos o vs, lebo nielene prijal vzvu, ale vo svojej vekej horlivosti
sm od seba sa rozhodol ods k vm. Vaka za ochotnch sluobnkov je namieste.
- zvi zahrnutie vaky za vlastnosti ako dobrosrdenos, ktor sa tka veriacich
a vaky za milosrdenstvo, ktor sa tka Boha.
- skma, i sa vaka za rados zo ivota veriacich vyskytuje v cirkevnom zbore
(1Tes 3,9). Ak no, i takto rados zefektvuje modlitebn ivot.
Tieto prvky je vhodn rozvja tak v kzach ako aj v modlitebnch chvach
a pastorlnych nvtevch.
66
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV

Pramene
Biblia. Ekumenick preklad. Bansk Bystrica : Slovensk biblick spolonos, 2008. ISBN
978-80-85486-48-3.
Biblia : Psmo Svt Starej a Novej Zmluvy. Prekl. Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v.
Bansk Bystrica : Slovensk biblick spolonos, 1991.
Novum Testamentum Graece. Nestle Aland (eds.) 4th ed. Stuttgart : Deutsche
Bibelgesellschaft, 1994. ISBN 3-438-05113-3.
Svt Biblia. Z pvodnch jazykov preloil Prof. Jozef Rohek. 5. vyd. Bansk Bystrica :
Slovensk Biblick spolonos, 2009. ISBN 978-80-85486-53-7.
Literatra
BARTH, K. The Epistle to the Romans. Oxford : Oxford University Press, 1968, 576 s.
ISBN 978-0195002942.
CALVIN, J. Commentary on Acts. [online] Michigan : Christian Classics Ethereal Library,
23/11/1999, vol. 2, 366 s. [cit. 2015-04-16]. Dostupn na internete:
CALVIN, J. Commentary on Romans. [online] Michigan : Christian Classics Ethereal
Library, 23/11/1999, 553 s. [cit. 2015-04-16]. Dostupn na internete:
CALVIN, J. Commentary on Timothy, Titus, Philemon. [online] Michigan : Christian
Classics Ethereal Library, 23/11/1999, 338 s. [cit. 2015-04-16]. Dostupn na internete:
CARSON, D. A. A Call to Spiritual Reformation : Priorities from Paul and His Prayers.
Michigan : Baker Books, 1992, 230 s. ISBN 0-85110-976-4.
CRUMP, D. Knocking on Heavens Door : A New Testament Theology of Petitionary
Prayer. Michigan: Baker Academic, 2006, 345 s. ISBN 978-0-8010-2689-8.
COGGAN, D. The Prayers of the New Testament. London: Warwick Lane, 1968, 190 s.
ISBN: 0-340-02626-X.
FEE, G. D. 1 & 2 Timothy, Titus. Michigan : Baker Books, 1988, 350 s. ISBN 978-1-44123645-6.
FEE, G. D. Gods Empowering Presence : The Holy Spirit in the Letters of Paul.
Massachusetts : Hendrickson Publishers, 1994, 967 s. ISBN Q-943575-94-X.
67
FEE, G. F. Listening to the Spirit in the Text. Michigan : William B. Eerdmans Publishing
Company, 2000, 190 s. ISBN 0-8028-4757-9.
FEE, G. F. Paul, the Spirit, and the People of God. Michigan : Baker Academic, 1996, 208
s. ISBN 978-1-4412-3278-6.
FEE, G. D. Pauline Christology : An Exegetical-Theological Study. Massachusetts :
Hendrickson Publishers, 2007, 707 s. ISBN 978-1-59856-035-0.
FEE, G. D. The First Epistle to the Corinthians. Michigan : William B. Eerdmans
Publishing Company, 1988, 880 s. ISBN 0-8028-2288-6.
GILLIES, J. D. D. Memories of Rev. George Whitefield. Middletown : Hunt & Noyes,
1839, 648 s.
GRUDEM, W. Systematic Theology : An Introduction to Bible Doctrine. Michigan :
InterVarsity Press, 1994, 1264 s. ISBN 0310286700.
HANES, P. Dejiny kresanstva. Bansk Bystrica : Zdruenie evanjeliklnych cirkv v SR,
2013, 429 s. ISBN 80-88945-01-1.
HOEHNER, H. W. Ephesians : An Exegetical Commentary. Michigan : Baker Academic,
2002, 960 s. ISBN 978-1-4412-1055-5.
HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk k Novmu zkonu. Preov:
Vydavatestvo Michala Vaka, 2000, 196 s. ISBN 80-966957-7-0.
CHADWICK, H. - OULTON, J. E (ed.) Alexandrian Christianity : Selected Translations
of Clement and Origen. Louisville : Westminster John Knox Press, 1954, 475 s. ISBN 9780-664-24153-7.
JUST, F. S. J. Prayer in the New Testament [online] 7/7/2013 [cit. 2015-04-15]. Dostupn
na internete: http://catholic-resources.org/Bible/Prayer.htm.
KSEMANN, E. Commentary on Romans. Michigan : William B. Eerdmans Publishing
Company, 1994, 464 s. ISBN 0-8028-0860-3.
LADD, G. R. A Theology of the New Testament. Michigan : William B. Eerdmans
Publishing Company, 1974, 764 s. ISBN 978-0-8028-0680-2.
LARKIN, W. J. Ephesians : A Handbook on the Greek Text. Texas : Baylor University
Press, 2009, 196 s. ISBN 978-1-60258-066-4.
LONGENECKER, R. N. Prayer in the Pauline Letters. In: LONGENECKER, R. N. (ed.)
Into Gods Presence : Prayer in the New Testament. Michigan: William B. Eerdmans
Publishing Company, 2002, 292 s. ISBN 978-0-8028-4883-3.
LOUW, J.P. NIDA, E. A. (ed.) Louw-Nida Greek-English Lexicon of the New Testament
Based on Semantic Domains. Vol 1-2. New York: United Bible Societies, 1988, in
BibleWorks 9.
68
MACARTHUR, J. Alone with God : Rediscovering the Power and Passion of Prayer.
Colorado : David C. Cook, 2006, 217 s. ISBN 978-0-7814-4429-3.
MOO, D, J. The Epistle to the Romans. Michigan : William B. Eerdmans Publishing
Company, 1996, 1012 s. ISBN 978.0-8028-2317-5.
OBRIEN, P. T. Introductory Thanksgivings in the Letters of Paul. Leiden : E. J. Brill,
1977, 309 s. ISBN 90 04 05265 8.
OBRIEN, P. T. The Letter to the Ephesians. Michigan : William B. Eerdmans Publishing
Company, 1999, 539 s. ISBN 0-8028-3736-0.
PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk : Od Homra po kresanskch autorov.
Bratislava : Lingea, 2012, 1327 s. ISBN 978-80-8145-021-1.
PIPER, J. Should I Pray to the Father, the Son, or the Spirit? [online] 29/8/2014 [cit. 201504-16]. Dostupn na: http://www.desiringgod.org/interviews/should-i-pray-to-the-fatherthe-son-or-the-spirit.
SCHNELLE, U. Apostle Paul : His Life and Theology. Michigan : Baker Academic, 2005,
696 s. ISBN 978-1-4412-4200-6.
SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk k Novmu zkonu. Praha : Kalich, 1994, 375 s. ISBN
80-7017-372-6.
STAM, C. R. Romans. Chicago : Berean Literature Foundation, 1984, 331 s.
STENDAHL, K. Paul at Prayer. In: ADAMS, S. - CARROLL, J. (ed.) Interpretation : A
Journal of Bible and Theology. USA : Union Presbyterian Seminary, 1980, vol. 34.
STOTT, J. R. W. Efeanom. Praha : Nvrat, 1992, 263 s. ISBN 80-85495-07-4.
STOTT, J. R. W. The Message of Romans. Illinois : InterVarsity Press, 1994, 432 s. ISBN
ISBN 978-0-8308-1246-2.
TALBER, CH. H. Romans. Macon : Smyth & Helwys Publishing, 2002, 360 s. ISBN 157312-081-2.
VERBRUGGE, V. D. (ed.) New International Dictionary of New Testament Theology.
Abridged ed. Michigan : Zondervan, 2000, 722 s. ISBN 0-310-25620-8.
WILES, G. P. Pauls Intercessory Prayers : The Significance of the Intercessory Prayer
Passages in the Letters of St Paul. Cambridge : Cambridge University Press, 1974, 351 s.
ISBN 978-0-521-20274-9.
69
Prloha 1 Prepis audio nahrvky verejnej modlitebnej hodiny

M1a: Sme Ti van za to, o si urobil v naich ivotoch a vemi sa teme za to, e
sme Tvoje deti, e Ti patrme, e sme spasen a e vetky nrody raz pokakn pred tebou
a bud vyznva Pane, e Ty si Pn.
M2a: Pane Jeiu, akujeme Ti za Tvoju prtomnos na tomto mieste,
akujeme Ti za Ducha Svtho, ktor me prebva v ns.
akujeme Ti za to, e Ty si stle s nami, e Tvoja moc, ktor Ti bola dan na nebi aj
na zemi Pane, e je s nami.
akujeme Ti za to, e sa meme stretva a e meme vola k Tebe a e skrze
Tvoju krv meme pristupova k trnu milosti.
akujeme Ti Pane, e meme pristupova s istotou, e meme pristupova
s dverou.
akujeme Ti za to, e a meme pozna, akujeme Ti za to Pane, e Ty obnovuje
nau vieru, Pane, e ju posiluje a e chce, aby sme bliie doli k Tebe.
akujeme Ti za to, e Ty ns pouje, e sa meme modli poda Tvojej vle, e
vieme, e nae prosby s vypout.
akujeme Ti Pane za to, e Ty si iv Boh a e Ty si Bohom ivch, a my meme
ma ivot v Tebe.
akujeme Ti Pane za to, e Ty nikdy neustva.
M3a (ena): Pane Jeiu, ja Ti akujem za tento as, e sme sa tu mohli zs.
M1b: Pane, ja Ti chcem ete vyjadri vaku za to, e meme Pane zava kad de
s Tebou tvoju milos, za to, e mnostvo modlitieb a svedectiev mme a asto mono
o nich nehovorme, mlme a nechvame si to pre seba Pane, ale o mono nie je dobr, ale
na druhej strane Ti chceme vyjadri Pane naozaj tak radostn chvlu a vaku za to, e Ty
vypova nae modlitby Pane, a e u mnostvo modlitieb si vypoul Pane a e mnostvo
vec si nm dal, za ktor sme ani neprosili Pane, a e tvoju milos meme zava aj vo
veciach, ktor si vbec neuvedomujeme a e Ty si dobr ku nm a tto lsku nm dva
neprestajne a Tvoja milos trv stle nad nami Pane.
akujeme Ti za to, e si neodoprel ani vlastnho Syna, aby sme mohli prs
k poznaniu Teba.
M3b (ena): Pane Jeiu, ja Ti akujem za [meno; pozn. autora], za cel jeho rodinu
aj za starch tohto zboru Pane.
70
M4a: akujeme Ti za to, e Ty si ten, ktor si ns pritiahol, aby sme mali vo svojom
srdci tbu prs a prihovra sa jedni za druhch a akova Ti za vetky veci, ktor rob
a vyvyova Pna Jeia Krista.
Pane Jeiu, my Ti akujeme za Tvoju krv Pane a jedine pre Tvoju krv meme ma
prstup k svojmu Otcovi, a jedine pre Tvoju krv meme ma ist svoje svedomie,
a jedine pre Tvoju krv, ktor tiekla na kri, nae hriechy s odpusten a s prikryt a my
meme ma na sebe ist rcho.
akujeme Ti za to, e Ty sm hovor o ns, e sme Tvoje deti a e Ty sa k nm
priznva pre obe Pna Jeia Krista.
akujeme Ti za to, e Ty ti, aby sme ili v plnosti tvojej slvy, plnosti tvojho
Svtho Ducha.
Pane, akujeme Ti za tento zbor, akujeme Ti za kadho jednho loveka, za
kadho mua, za kad enu.
akujeme Ti Pane za ud, ktor ij v tomto zbore, za kadho jednho z nich.
akujeme Ti za to, e sa meme prihovra aj v tejto chvli.
M2b: Pane Jeiu, akujeme Ti aj za Slovo, ktor bolo v nedeu kzan.
akujeme Ti za to, e Ty si ns prijal Pane, a e Ty m k nm nekonen lsku.
akujeme Ti Pane za to, e si nm zjavil ako ns vemi miluje, e si dal svoj ivot za
ns.
akujeme Ti Pane, e Ty ns napa Duchom Svtm a dva nm k tomu moc.
M5a (ena): Pane, chceme by van za ns, za to, o nm dva, lebo nechce, aby
sme boli van len vtedy, ke nm vyhovuj veci Pane, ale chceme Ti akova za to,
lebo Ty vie o kadej situci Pane, za to, lebo Ty nm nedva ni zl, ke hovor, e t,
ktor a miluj Pane, tak aj tie zl veci psobia na nae dobro.
A ja Ti akujem, e Ty si dobr Boh, Pane.
akujem Ti za to Pane, e Ty nm dva silu a e Ty si vern Boh a nikdy neskon.
M6a (ena): Drah mj Ocko, ja Ti akujem za nov de, ktor si nm dal.
akujem Ti za to, e Ty ns vemi miluje Pane, e Ty nm dva sam dobr veci,
ktor si mnoho krt ani nezaslime, ale Tvoja milos je dos vek voi nm Pane.
Chceme ma Pane pln srdce vanosti za vetko, o Ty nm dva, za zdravie, ktor
mme, za rodinu v ktorej sme Pane Jeiu.
akujeme, e Ty si ns tam dal Pane. Za to Ti akujeme.
Tak Ti akujem za vetko, o Ty Pane ete bude robi v naich ivotoch.
71
akujem Ti ete za tento zbor Pane do ktorho mem patri.

Tak Ti akujem Pane, e tieto priestory nebud stai na to, ako vek zstup ud
prde a bude vola na Teba.
Vopred Ti akujeme, e Ty tieto veci chce da a e nedeje sa to len v inch mestch
a tam s lep udia, ale Ty to chce da aj tu do [nzov mesta; pozn. autora].
Preto sme Ti vemi van za to, o Ty chce nm da.
akujem Ti za kad bohosluby, ktor tu s, za chvly, za Slovo, alebo okovek.
M1c: Pane, v Tvojom slove je napsan, e mme ku Tebe prichdza s vecami, ktor
mme na srdci a e mme ich predklada s prosbou a s akovanm, s modlitbou
a s akovanm Pane.
ehnme mu v Tvojom mene, a akujeme Ti za jeho ivot.
M4b: Pane akujeme Ti za to, e to je Tvoja va, aby Tvoje deti sa schdzali, aby sa
budovali navzjom, aby sa vedeli povzbudzova navzjom.
Preto Ti akujeme aj za skupinky, ktor bud bva v rmci nho zboru.
My Ti akujeme za skupinku v [sdlisko; pozn. autora], za skupinku v [sdlisko; pozn.
autora] Pane a akujeme Ti za kadho jednho loveka, ktor nejakm spsobom cti t
potrebu spoloenstvo.
Duchu Svt, my Ti akujeme za to, e Ty ns predchdza aj k susedom, aby sme im
mohli sli, aby sme sa nehanbili za Tvoje evanjelium a za Tvoje Slovo.
akujeme za to, e Ty nm nedva iba svoje psan slovo, kde s princpy a zsady,
ale Ty nm dva aj svoje hovoren slovo Pane do konkrtnych situci pre konkrtnych
ud na konkrtnych miestach.
Pane, akujeme Ti za to, e Ty pre tchto ud m Slovo Pane.
akujeme Ti Ote, akujeme Ti Pane. Amen.
M2c: akujeme Ti Pane za to, e ty na nich [nemocnch, ktor s predmetom
modlitby; pozn. autora] mysl.
akujeme Ti Pane za to, e Ty tieto veci chce naozaj kona [tm sa mysl
uzdravenie chorch, ktor s predmetom modlitby; pozn. autora].
My Ti akujeme Pane za to, e Ty ns posiela, aby sme mohli uzdravova, aby sme
mohli kza tak Tvoje evanjelium Pane, aby mohla by prejaven Tvoja moc a moc Ducha
Svtho.
akujeme Ti za to, e Ty si ns chce poui do tejto sluby a e chce Pane, aby
kad dar Ducha Svtho bol v naich ivotoch prejaven.
72
akujeme Ti za moc Svtho Ducha, za Jeho prtomnos v naich ivotoch.

M1d: akujeme Ti za to Pane, e tam kde s [misionri, ktor s predmetom
modlitby; pozn. autora], Ty o nich vie
akujeme Ti Pane vo viere za to, o ete len urob. Amen.
73

Teológia Modlitby V Novej Zmluve

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Teológia Modlitby V Novej Zmluve

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

TEOLGIA MODLITBY V NOVEJ ZMLUVE

tudijn program: Evanjeliklna teolgia

Bansk Bystrica, 2015

Bc. Michal Vesel

Key words: prayer, theology, thanks

Vymedzenie tmy .............................................................................................. 10

Vecn vymedzenie ..................................................................................... 10

Vymedzenie vchodiskovch textov ......................................................... 10

Zdvodnenie voby tmy .................................................................................. 11

Ciele prce ......................................................................................................... 11

Metda prce ..................................................................................................... 12

lenenie prce ................................................................................................... 12

NOVOZMLUVN VCHODISK ..................................................... 13

Problematika vberu textov ............................................................................... 13

Metodika vberu textov ..................................................................................... 13

Pojmov vskyt tmy ........................................................................................ 14

Pojmy reprezentujce modlitebn prosbu .................................................. 15

1.3.1.1 Pojmy , , ............................................... 15

Pojmy reprezentujce modlitebn vaku .................................................. 20

1.3.2.1 Pojmy , a ......................................... 20

Pojmy reprezentujce modlitebn oslavu .................................................. 21

1.3.3.1 Pojem ........................................................................................ 21

1.3.4.1 Pojem ......................................................................................... 23

Obsahov vskyt tmy ...................................................................................... 24

vodn a zveren priania ....................................................................... 24

alie modlitebn priania .......................................................................... 25

alie novozmluvn pojmy........................................................................ 25

1.4.3.1 Pojmy a ............................................................................. 25

Vyuitie novozmluvnch vchodiskovch textov ............................................ 26

TEOLGIA MODLITBY ..................................................................... 27

Predpoklady na strane modlitebnka ................................................................. 27

Slabos na strane modlitebnka .................................................................. 27

2.1.1.1 Problm obsahu modlitby ..................................................................... 28

Vznam fyzickho prejavu modlitebnka .................................................. 33

2.1.2.1 Somatick prejavy vo vchodiskovch textoch ................................... 33

kla modlitieb .................................................................................................. 36

Adrest modlitebnej vaky ........................................................................ 37

Predmety modlitebnej vaky ..................................................................... 38

2.3.2.1 (ad 1) Predmety obsahujce spiritulnu strnku loveka ..................... 38

Permanentn modlitba vaky za vetko .................................................... 42

2.3.3.1 (ad 1) Permanentnos modlitby vaky ................................................ 42

Cie vskumu .................................................................................................... 46

Analza modlitebnej hodiny.............................................................................. 46

Adrest modlitebnej vaky ........................................................................ 47

3.2.1.1 Jei ako Pn ........................................................................................ 48

Jazykov prostriedky vyjadrujce modlitebn vaku ............................... 50

Predmety modlitebnej vaky ..................................................................... 51

3.2.3.1 (ad 1) Predmety obsahujce spiritulnu strnku loveka ..................... 51

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV ...................................... 67

0.1 Vymedzenie tmy

0.2 Zdvodnenie voby tmy

0.3 Ciele prce

0.4 Metda prce

0.5 lenenie prce

1.1 Problematika vberu textov

1.2 Metodika vberu textov

(1) Metdu pojmovho vskytu a (2) metdu obsahovho vskytu.

1.3 Pojmov vskyt tmy

LONGENECKER, R. N. Prayer in the Pauline Letters. s. 206.

(1); (22); (2); (5); (2); (4);

Ke hovorme o kompletnom vskyte pojmu, myslme tm vetky vskyty, ktor sa nachdzaj

Podstatn meno poda H/P znamen (1) modlitba; (2) modliteba.21