PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

K MOŽNOSTIAM VYUŽITIA NÁRODNÝCH KORPUSOV V

TRANSLATOLÓGII UMELECKÉHO TEXTU

Bakalárska práca

Prešov 2017
Tomáš Matuškovič
 PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE
FILOZOFICKÁ FAKULTA

K MOŽNOSTIAM VYUŽITIA NÁRODNÝCH KORPUSOV V

TRANSLATOLÓGII UMELECKÉHO TEXTU

Bakalárska práca

Študijný program: Anglický jazyk a kultúra – Nemecký jazyk a kultúra (PANB)

Študijný odbor: 2.1.35 prekladateľstvo a tlmočníctvo
Školiace pracovisko: Inštitút slovakistiky a mediálnych štúdií
Školiteľ: Mgr. Ivana Hostova, PhD.

Prešov 2017
Tomáš Matuškovič
 Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že som záverečnú prácu vypracoval samostatne na základe svojich

vedomostí s využitím informačných zdrojov uvedených v zozname bibliografických odkazov.

Prešov 17. 5. 2017 .………………………………….

2
 Poďakovanie

Chcel by som sa poďakovať svojej školiteľke, Mgr. Ivane Hostovej, PhD. za čas
strávený pri konzultáciách, za pomoc a cenné rady, ktoré mi pomohli pri písaní tejto
bakalárskej práce.

3
Abstrakt
MATUŠKOVIČ, Tomáš. K možnostiam využitia národných korpusov v preklade umeleckého
textu [bakalárska práca]. Prešovská univerzita v Prešove (Prešov, Slovensko). Filozofická
fakulta. Inštitút slovakistiky a mediálnych štúdií. Školiteľka: Mgr. Ivana Hostová, PhD. Stupeň
odbornej kvalifikácie: bakalár. Prešov: FF PU, 2017. 42 s.

Táto bakalárska práca sa zaoberá využitím korpusov v translatológií umeleckého textu.

Skúma deminutíva a deminutívne sufixy v umeleckých korpusoch originálnych a prekladových
textov a v paralelných korpusoch. Práca sa skladá z teoretickej a praktickej časti. V úvode práce
je načrtnutá hypotéza, ktorá obsahuje predpoklady výsledkov výskumu. Teoretická časť práce
obsahuje vymedzenie termínov korpus, korpusová translatológia, korpusová lingvistika, opis
výskumov v oblasti korpusovej translatológie a lingvistiky, a charakteristiku deminutív vo
viacerých jazykoch. Praktická časť tejto bakalárskej práce obsahuje metódy výskumu, viacero
výskumov deminutív a deminutívnych sufixov v rôznych korpusoch, predpoklad výsledkov a ich
vyhodnotenie. Záver práce sa vracia k hypotéze stanovenej v úvode a analyzuje získané
výsledky.

Kľúčové slová:

Korpus. Deminutívum. Sufix. Výskyt.

4
Abstract
MATUŠKOVIČ, Tomáš. Towards the Possibilities of the Use of National Corpora in Literary
Translation Studies [Bachelor thesis]. University of Presov (Prešov, Slovakia). Faculty of Arts.
Institute of Slovak and Media Studies. Supervisor: Mgr. Ivana Hostová, PhD. Degree of
qualification: Bachelor. Prešov: FF PU, 2017. 42 p.

This bachelor thesis deals with the use of corpus in Translation Studies dealing with
literary texts. The thesis researches diminutives and diminutive suffixes in the corpora of original
and translation literary texts and in parallel corpora. The thesis consists of theoretical and
practical part. The introduction introduces the hypothesis which describes the expected results of
the research. The theoretical part contains the definition of the term corpus, Corpus Translation
Studies, corpus linguistics, characterization of existing research in Corpus Translation Studies
and corpus linguistics,and characterization of diminutives in various languages. The practical
part of this bachelor thesis contains research methodology, several researches of diminutives and
diminutive suffixes in various corpora, expected results and its evaluation. The conclusion
evaluates the hypothesis from the introduction and analyses the results of our research.

Key words:

Corpus. Diminutive. Suffix. Incidence.

5
 OBSAH

ZOZNAM TABULIEK .............................................................................................................................. 7

ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK ....................................................................................................... 8

ÚVOD ........................................................................................................................................................... 9

1 TEORETICKÁ ČASŤ....................................................................................................................... 10

1.1 Čo je to korpus? ............................................................................................................................. 10

1.2 Korpusová lingvistika .................................................................................................................... 11

1.3 Korpusová translatológia ............................................................................................................. 12

1.4 Výskumy v oblasti korpusovej lingvistiky a translatológie ...................................................... 12

1.5 Výskumy v oblasti korpusovej translatológie ............................................................................. 14

1.6 Deminutíva ...................................................................................................................................... 17

1.7 Vyhľadávanie v korpuse ............................................................................................................... 22

2 PRAKTICKÁ ČASŤ............................................................................................................................. 24

2.1 Výskum č. 1 .................................................................................................................................... 24

2.2 Predpokladané výsledky............................................................................................................... 25

2.3 Výsledky .......................................................................................................................................... 27

2.4 Výskum č. 2 .................................................................................................................................... 31

2.5 Predpokladané výsledky............................................................................................................... 31

2.6 Výsledky .......................................................................................................................................... 33

2.7 Výskum č. 3 .................................................................................................................................... 34

2.8 Predpokladané výsledky............................................................................................................... 35

2.9Výsledky ........................................................................................................................................... 36

ZÁVER ....................................................................................................................................................... 39

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ..................................................................................... 40

6
ZOZNAM TABULIEK
Tabuľka 1 Výskyt deminutív v originálnych a prekladových textoch..........................................26
Tabuľka 2 Hľadanie výskytov k deminutívu miláčik v paralelnom korpuse................................29
Tabuľka 3 Výskyt deminutív v prekladoch z angličtiny, nemčiny a ruštiny.................................32
Tabuľka 4 Výskyt deminutívnych sufixov v umeleckých origináloch a prekladoch....................36

7
ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK

SNK Slovenský národný korpus

PZK Pražský závislostný korpus

FGP Funkčný generatívny popis

8
 ÚVOD

Vďaka vývoju počítačov sa posunul nielen vývoj jazykovedy, ale vytvorením korpusov sa
okrem iného urýchlili a spresnili aj výskumy v oblasti translatológie. Korpus ponúka množstvo
uhlov, z ktorých je možné jazyk skúmať. Napomáha študentom jazykovedných odborov aj
odborníkom z praxe. Zahŕňa zväčša celé texty, a tak je možné skúmať nielen vybranú jednotku,
ale aj jej kontext.

Cieľom tejto bakalárskej práce je oboznámiť čitateľov s korpusom a skúmať jeho

využitie v translatológie umeleckého textu. Predstavíme v nej fungovanie korpusov, viacero
výskumov v oblasti korpusovej lingvistiky aj translatológie. Na skúmanie využitia korpusov sme
si zvolili preklad deminutív a deminutívnych sufixov. Hypotéza, z ktorej vychádzame, sa opiera
o predpoklad, že v originálnych textoch sa nachádza viac deminutív ako v prekladových textoch,
pretože charakter slovenského jazyka umožňuje použitie deminutív viac ako cudzie jazyky, ktoré
tvoria väčsinu obsahu Slovenského národného korpusu. Po uskutočnení výskumu naše výsledky
rozanalyzujeme a zhrnieme.

9
 1 TEORETICKÁ ČASŤ
1.1 Čo je to korpus?

Mona Bakerová definuje korpus ako zbierku akéhokoľvek písomného textu v

spracovanej alebo nespracovanej podobe. Počas ostatných rokov sa však táto definícia menila v
troch dôležitých smeroch. Korpus dnes najčastejšie znamená zbierku textov v strojovo
rozpoznateľnej podobe, ktorú je možné rôznymi spôsobmi automaticky alebo poloautomaticky
analyzovať. Korpus už viac-menej nie je obmedzený iba na písomné texty, ale zahŕňa tiež
hovorený jazyk a môže obsahovať obrovské množstvo textov na rôzne témy z rozličných zdrojov
od mnohých autorov a rečníkov. Jediným prvkom korpusu, ktorý sa môže meniť, je povaha a
rozsah textov, ktoré obsahuje. Napríklad The Brown korpus (korpus štandardnej americkej
angličtiny, 1 mil. slov) a LOB korpus (Lancaster-Oslo/Bergen korpus britskej angličtiny, 1 mil.
slov) pozostávajú z úryvkov textov, pričom každý úryvok má asi 2000 slov a sú vyberané viac-
menej náhodne v rámci špecifických žánrov. Iné korpusy, ako napr. Cobuild/Bank of English
korpus (medzinárodný korpus angličtiny, asi 200 mil. slov) pozostáva naopak z celých textov
bez ohľadu na rozsah konkrétneho textu. (Baker 1995)

Podľa K. Pala sa jazykovým korpusom rozumie vnútorne štrukturovaný, unifikovaný a

obvykle i oindexovaný, a ucelený rozsiahly súbor elektronicky uložených a spracovaných
jazykových dát väčšinou v textovej podobe, organizovaný so zreteľom k využitiu pre určitý cieľ.
Vzhľadom k tomu, že ide o veľmi rozsiahly súbor dát, na prácu s korpusom sa využívajú
tzv. korpusové manažéry. Tie umožňujú v korpuse vyhľadávať a zobrazovať výsledky
(tzv. konkordancia), ktoré je potom možné ďalej spracovávať či ukladať (Pala 1996).

Fernandes rozširuje Bakerovej myšlienku a poskytuje pre výraz korpus použitý v

kontexte CTS (Corpora in Translation Studies – korpus v prekladových štúdiách) oveľa
špecifickejšie konotácie ako tradičné definície. Tieto konotácie sú spojené so štyrmi hlavnými
atribútmi: elektronická forma, veľkosť, reprezentatívnosť (rovnomernosť výberu) a otvorenosť.

Elektronická forma – dlhé roky bolo slovo korpus spojené iba s tlačenými textami, ale po
príchode počítačov je už takmer výlučne spojené so zbierkou textov v elektronickej podobe,
ktoré sa dajú čítať a analyzovať automaticky.

10
 Veľkosť môže byť chápaná vo viacerých zmysloch. V kontexte CTS je kvalitatívny
aspekt relevantnejší ako kvantitatívny. Ďalším dôležitým aspektom je použitie celých textov
namiesto úryvkov z nich. Korpusy obsahujúce celé texty sú oveľa užitočnejšie ako tie s
úryvkami. Celé texty totiž umožňujú skúmať nielen slová, frázy a vety, ale aj štruktúru textu,
jeho celistvosť, sformovanosť textu do kapitol, odsekov, paragrafov atď.

Reprezentatívnosť v tomto prípade znamená rovnomernosť výberu. Pri tvorení korpusu

musia výskumníci vedieť, nakoľko reprezentatívny je korpus, ktorý vytvárajú, a či slúži svojmu
účelu. Výber textov je teda dôležitý nielen z hľadiska veľkosti, ale aj z hľadiska štýlu, témy, atď.
Otvorenosť znamená flexibilitu korpusu, ktorá by mala výskumníkom umožniť
odpovedať na špecifické otázky ich výskumu. Inými slovami, výskumníci vďaka otvorenosti
korpusu môžu vyberať a využívať texty tohto korpusu na rôzne porovnávania a štúdie.
Korpus teda nie je iba veľká zbierka písaných textov alebo hovoreného materiálu, ale aj
zbierka strojovo rozpoznateľných celých textov, ktoré sa dajú automaticky alebo
poloautomaticky analyzovať (Fernandes 2006).

1.2 Korpusová lingvistika

Český jazykovedec Čermák vymedzuje termín korpusová lingvistika. Uvádza, že je to

časť a podoba lingvistiky, ktorá študuje jazyk prostredníctvom korpusov a od nich odvodenej
metodológie. Ako pomerne mladá disciplína zavisí ako na rozvoji korpusov, tak aj na
metodológii ich výstavby a od samotného začiatku pred pár desiatkami rokov je nutne prepojená
s reálnymi textami, či už písanými alebo hovorenými. Vyhýba sa teda akýmkoľvek
experimentom a introspekcii, ktorá nie je založená na dátach. Korpusy ale, samozrejme, neustále
rastú a od včerajšieho uspokojenia sa s miliónmi, resp. desiatkami miliónov textových slov sa
dnes už prechádza až k miliardám slov. Slovenčina už, našťastie, dnes patrí k tomu druhému
pólu a korpusy, ktoré v nej stále rastú, nijak nezaostávajú rozsahom ani spracovaným za tými
najlepšími v Európe (Čermák 2006).
Korpusová lingvistika sa dnes už dostala do etapy vývoja, kedy má konečne k dispozícii
relatívny dostatok dát. Tam, kde sa doterajšia lingvistika uspokojovala s triedením, zaraďovaním
a škatuľkovaním izolovaných faktov a poznatkov s občasnými výnimkami do tried a skupín, sa

11
dnes vyvíjajú metódy a rozvíja sa poznanie o súvislostiach a spoluvýskytoch týchto faktov i
celých skupín, ktoré sa nazývajú syntagmatické či kolokačné, kombinatorické a pod.

1.3 Korpusová translatológia

Napriek faktu, že korpusová translatológia je mladšia ako korpusová lingvistika, má svoje

pevné miesto medzi oblasťami výskumu. Za posledné desaťročia sa tento odbor rapídne rýchlo
vyvinul a dodnes vznikajú nové výskumy, pričom translatológovia často využívajú pri svojich
skúmaniach práve korpusy. Pri väčšine výskumov vychádzajú odborníci najmä z poznatkov
Mony Bakerovej, ktorá sa vo svojich prácach venovala strojovému prekladu. Ako píše, „vývoj
korpusovo založených techník v terminológii a strojovom preklade je povzbudivý” (Baker 1995,
s. 2). Tento vývoj bol a stále je veľmi dôležitý aj v rámci rozvoja rôznych ďalších teoretických a
pedagogických oblastí ako napr. kritika prekladu.

1.4 Výskumy v oblasti korpusovej lingvistiky a translatológie

Oblasť korpusovej lingvistiky síce neexistuje dlhú dobu, no aj napriek tomu môžeme
nájsť množstvo rôznych výskumov, ktoré vznikli práve vďaka korpusom. Keďže korpusy
obsahujú zväčša písané texty, je možné skúmať rôzne aspekty jazyka, textov, štýlov, ale aj
konkrétne slová, predpony a prípony či autorov, ich prejav a mnoho ďalšieho.
E.Hajičová opisuje využitie korpusov na overovanie lingvistických hypotéz. Na príklade
Pražského zavislostného korpusu (PZK) sa Hajičová snaží dokázať, že „anotovanie jazykového
korpusu poskytuje jedinečnú príležitosť na overenie lingvistickej teórie” (Hajičová 2002a in
Hajičová 2006, s. 118). Uvádza niekoľko hypotéz a ukazuje, ako sú tieto hypotézy na základe
anotovania PZK na tektogramatickej (podkladovej) rovine testované a k akým výsledkom
uvedené testy viedli. Vybrané hypotézy sa týkajú javov aktuálneho členenia vety, vlastností
syntaktickej štruktúry a analýz diskurzu. Všetky výskumy boli uskutočnené použitím rôznych
vybraných korpusov. Hajičová pracuje so zachytením aktuálneho členenia vety aj v anotačnom
scenári tektogramatickej roviny. Na to slúži atribút TFA, teda topic-focus articulation, s
výberom troch hodnôt, ktoré odrážajú kontextovú zapojenosť či nezapojenosť daného uzlu: t

12
označuje kontrastné kontextovo zapojené uzly, c označuje nekontrastné kontextovo zapojené
uzly, f označuje kontextovo nezapojené uzly. Globálne členenie vety na základ (T, topic) a
ohnisko (F, focus) sa vo Funkčnom generatívnom popise (FGP) opiera o hypotézu formulovanú
Sgallom v roku 1979. Funkčný generatívny opis je pojmový rámec pre formálny popis
jazykového systému ako celku uplatňujúci závislostnú syntax a zachytávajúci vzťahy medzi
jednotkami rôznych rovín jazykového systému. Vznikol na Karlovej univerzite v Prahe
začiatkom šesťdesiatych rokov.
Pri prvej hypotéze rozoberá členenie vety na základ (T, tj.o čom veta hovorí) a ohnisko
(F, tj. o čom vypovedá základ vety), ktorý možno odvodiť z charakteristiky jednotlivých uzlov
vety ako kontextovo zapojené alebo kontextovo nezapojené. Hajičová sa pridŕža viacerých
pravidiel pre určenie základu (T) a ohniska (F), na základe anotácie viet v Pražskom
závislostnom korpuse. Následné výsledky dosiahnuté implementáciou algoritmu a ich
vyhodnotenie ukazujú, že na určenie hranice medzi základom a ohniskom,tentokrát pre češtinu,
je v princípe rozhodujúca kontextová zapojenosť či nezapojenosť hlavného predikátu a členov,
ktoré sú na ňom priamo závislé. Inak povedané, na určenie hranice medzi základom a ohniskom
je určujúca kontextová zapojenosť či nezapojenosť hlavného slovesa. Potvrdilo sa tiež, že
(ručná) anotácia korpusu z hľadiska aktuálneho členenia je uskutočniteľná aj pri zložitých vetách
z “reálnych” textov. (Hajičová 2006)
V druhej hypotéze pracuje Hajičová s pojmom hĺbkového slovosledu, tj. „lineárneho
usporiadania prvkov tektogramatického zápisu vety.” (Hajičová in Čermák, Blatná 2006, s. 121)
V tomto poňatí hĺbkový slovosled zodpovedá tradičnému pojmu výpovednej dynamickosti, ako
poznáme u J. Firbasa. (Hladký 2003). Podľa tejto hypotézy “V ohnisku vety zodpovedá hĺbkový
slovosled členov priamo závislých na slovese kánonickému usporiadaniu typov závislostných
vzťahov (systémové usporiadanie).” (Hajičová in Čermák, Blatná 2006, s. 122) Na testovanie
hypotézy Hajičová využíva:
a) určenie ohniska vety na základe automatického členenia vety na základ a ohnisko
b) návrh systémového usporiadania, v tomto prípade pre češtinu, ako bol formulovaný vo
FGP, a
c) povrchový slovosled danej vety.
Aj keď toto pozorovanie ukazuje iba určitú tendenciu pre kontextové zapojenie jednotlivých
typov syntaktických vzťahov, je zaujímavé, že sa tu svojim spôsobom odráža postavenie týchto

13
typov na stupnici podľa systémového usporiadania. Ak ide o pozíciu voľných určení, je tu možné
vidieť rozdiel medzi určeniami miesta a času, ktoré sú v tradičnom poňatí u Firbasa chápané
prototypicky ako kulisy, teda v podstate kontextovo zapojené okolnosti deja, zatiaľ čo určenie
času tento predpoklad spĺňa (55,30% výskytov tohto doplnenia má TFA hodnotu t a 11,75%
výskytov hodnotu c), pri určení miesta prevláda hodnota f (59,40%). (Hajičová 2006)

1.5 Výskumy v oblasti korpusovej translatológie

Bakerová opisuje viacero výskumov v oblasti korpusovej translatológie. Píše tiež o
arabskej lingvistke menom Shamaa, ktorá robila výskum (1987), pri ktorom manuálne spočítala
výskyt bežných anglických slov ako day (deň) alebo say (hovoriť) v arabských novelách. Prišla k
výsledkom, že tieto slová sa oveľa častejšie vyskytujú v anglických prekladoch ako v
originálnych anglických textoch. Toto nezvyčajné rozloženie slovnej zásoby v prekladoch oproti
originálom má podprahový efekt na spôsob, ktorým reagujeme na prekladané texty a prispieva k
identifikácii textu ako prekladu. Bakerová píše, že takýto typ výskumu môže byť dnes už
uskutočnený na oveľa väčších korpusoch a zároveň môže dopomôcť k porozumeniu povahy
prekladov, a taktiež povahy procesov vďaka ktorým tieto preklady vznikajú. (Baker, 1995)
Korpusové techniky môžu byť aplikované aj pri skúmaní pedagogiky. V ďalšom
výskume, ktorý bol vytvorený v nemčine, H. Vermeer tvrdí, že štatistická informácia je potrebná
k dosiahnutiu ekvivalencie na úrovni povrchovej štruktúry, napr. pri aliterácii, rytme,
štatistickom rozložení slovnej zásoby apod. Príklady, ktoré porovnáva sú nasledovné:
 priemerný počet slov vo vete v modernej nemčine je 12
 Goetheho priemerná veta má 24 slov
 literárna latinčina má priemerne 24 slov vo vete.
Vermeerov návrh teda je, že Goethe by mal byť preložený do literárnej latinčiny s
priemernou frekvenciou 48 slov vo vete, nielen s cieľom reflektovať porušenie normy ako takej,
ale aj rekonštruovať rozsah takéhoto porušenia. Vermeer priznáva, že takáto štatistická
informácia môže slúžiť len ako približný indikátor. Nie je však pochýb, že tento typ informácie
by mal byť prekladateľovi k dispozícii, nech ho už využije akokoľvek. Operácie opísané vyššie
poskytujú prístup k štatistickým informáciám takmer hociktorého prvku textu vrátane
priemerného počtu slov vo vete. (Vermeer 1987)

14
 Je všeobecne známe, že každý jazyk pozostáva z radu lexikálnych a gramatických slov.
Lexikálne slová sú vo všeobecnosti slová “o niečom” a zvyčajne patria do niektorej z kategórií
ako substantíva, adjektíva alebo verbá. Gramatické slová patria do uzavretých radov ako
pronominá a prepozície. Lexikálnou hustotou (lexical density) sa rozumie percentuálne
vyjadrenie lexikálnych a gramatických slov v danom texte alebo korpuse. Vypočíta sa vydelením
počtu lexikálnych slov celkovým počtom slov v texte alebo korpuse a následným vynásobením
výsledku číslom 100, čo vytvorí presný počet percent. Ako uvádza Stubbs, lexikálna hustota
písanej angličtiny je vyššia ako hovorenej, pričom výsledky interpretuje viacerými spôsobmi.
Písaný text je narozdiel od hovoreného relatívne kontextovo neviazaný. Písaný text je tiež do
značnej miery upravovaný a prepracovaný, pričom sú odstránené redundantné prvky a repetícia,
zatiaľ čo hovorený text musí byť zrozumiteľný v reálnom čase, čo znamená, že musí byť
predvídateľnejší. Lexikálne slová sú menej predvídateľné ako tie gramatické, pretože patria do
otvorených kategórií, týchto slov existujú tisíce. Teda, v slovnom spojení, ktoré Stubbs uvádza –
pint of milk (pinta mlieka), pint (pinta) predpovedá of (konjunkcia, neprekladá sa) oveľa viac než
of predpovedá milk (mlieko). Of môže predpovedať mnoho vecí ako napr. bitter (horké pivo),
lager (ležiak), beer (pivo), a ak nebereme do úvahy kolokačné obmedzenia, môžeme sem
priradiť celý rad substantív, ktoré v angličtine existujú. (Stubbs 1986)
Podobne, Headland (1981) a neskôr aj Larsonová (1984) podávajú príklady, kde
porovnávajú text, vnímaný ako “náročný” kvôli veľkému množstvu informácií, ktoré obsahuje, s
rovnakým textom v zjednodušenej verzii alebo s jednoduchším textom s rovnakou témou. Texty
použité v oboch prípadoch sú dostatočne krátke na to, aby mohli byť analyzované manuálne a
Bakerová (1995), teda mohla vypočítať príslušnú lexikálnu hustotu. Každý z týchto príkladov
vykazoval rozdielnu lexikálnu hustotu. Texty, vnímané ako náročné mali vyššiu lexikálnu
hustotu ako tie prezentované ako “jednoduchšie” (43% proti 33% v prípade Headlanda a 52% ku
44% v prípade Larsonovej textov). V tomto prípade nezáleží na type použitej slovnej zásoby ani
na rozsahu textov. Skúmanie lexikálnej hustoty môže priniesť zaujímavé zistenia ohľadom
povahy rôznych textov. Ak by sme napr. zistili, že celková lexikálna hustota korpusu anglických
prekladov je výrazne nižšia ako pri anglických origináloch, mohli by sme argumentovať, že
prekladatelia využívajú tento prvok, vedome či nevedome, na to, aby kontrolovali rozsah
informácií, a aby vytvorili texty prístupnejšie pre nových čitateľov.

15
 Frankenberg-Garciová prostredníctvom korpusov porovnávala zdrojové a cieľové texty.
V rámci tohto výskumu rozoberala aj fenomén tzv. explicitácie. Explicitácia je proces prekladu
informácie, ktorá je zamlčaná (implicitná) iba v zdrojovom texte a priamo vyjadrená (explicitná)
v cieľovom texte. Tento jav sa pokladá za jednu z prekladových univerzálií. Štúdia sa snaží
prostredníctvom korpusových technológií objasniť zložitý vzťah medzi prekladom, dĺžkou textu
a explicitáciou. Lingvistka zdôrazňuje dôležitosť spoznávania prostriedkov, ktoré skracujú alebo
predlžujú preklad a robia ho viac alebo menej explicitným už počas translačného procesu a
zároveň analyzuje explicitáciu z pohľadu textovej dĺžky. Snaží sa upozorniť na problém
porovnávania textovej dĺžky medzi jazykmi a na to, že explicitácia sa javí ako vnútorný prvok
pri prekladoch dokonca aj vtedy, keď neobsahujú viac slov ako zdrojové texty. Východiskom pri
tomto skúmaní je korpus.
Explicitácia je nevyhnutná v prípade, že je prekladateľ prinútený gramatikou cieľového
textu pridať do textu informáciu, ktorá sa vo východiskovom texte nenachádza. Táto informácia
sa môže alebo nemusí explicitne vyjadriť v cieľovom texte a zväčša ide o snahu prekladateľov
vytvoriť text, ktorý bude pre čitateľa v cieľovom jazyku jednoduchší na pochopenie. Autorka
využíva príklady anglických a portugalských textov, ktoré zozbierala z korpusu. Ilustruje na nich
nevyhnutnosť explicitácie, kde napríklad opisuje nevyhnutnosť označiť v portugalskom preklade
pohlavie doktora (female doctor – doktorka), pričom v anglickom origináli je táto informácia
vynechaná (iba doctor – doktor). V portugalskom jazyku je nevyhnutnosť označenia pohlavia v
takýchto prípadoch. Explicitácia však môže fungovať aj opačným smerom. Portugalčina je totiž
jeden z jazykov, ktorý povoľuje vynechanie pronomina, ak je pragmatický alebo gramaticky
pochopiteľné. V origináli teda v niektorých prípadoch prekladatelia nepoužívajú pronominá (v
tomto prípade privlastňovacie), čo ale v preklade neplatí. V anglickom preklade autor musí
presne učiť pronominum (napr. her/his – jej/jeho), inak by čitateľ nevedel určiť pohlavie danej
postavy, je tu teda nevyhnutné aplikovať explicitáciu.
Opakom nevyhnutnej explicitácie je vedomá explicitácia (voluntary), ktorá nie je
výsledkom gramatiky cieľového jazyka. Vychádza z vedomého rozhodnutia prekladateľa
zjednodušiť text alebo z podvedomého zásahu, ktorý je súčasťou prekladového procesu.
Pridaním adverbia so (takže) na začiatok anglickej vety, napriek tomu, že sa v portugalskom
origináli nenachádza, prekladateľ vyjadruje prepojenie súčasnej vety (So you like her too? –
Takže, tebe sa tiež páči?) s predchádzajúcou, vďaka čomu je text explicitnejší a pochopiteľnejší.

16
To isté sa môže stať aj pri preklade z anglického jazyka. Vedomá explicitácia označuje termín,
ktorý pokrýva každú formu explicitácie, ktorá nie je nevyhnutná, ale zjednodušuje text a
približuje ho recipientovi.
V tejto štúdii Frankenberg-Garciová skúma celkovo 16 anglických a portugalských
zdrojových textov. Zatiaľ čo 5 portugalských prekladov obsahuje menej slov ako ich anglické
originály, zvyšných 11 (3 anglické a 8 portugalských) obsahuje viac slov ako ich zdrojové texty.
Výsledky tiež ukazujú, že nárast v počte slov je viditeľný viac v preklade z portugalčiny do
angličtiny ako naopak. Tieto výsledky však nemusia byť pravidlom, keďže jeden jazyk môže
naťahovať počet slov viac ako iný. Celkovo štúdia tvrdí, že tento nárast počtu slov v prekladoch
je spôsobený skôr rozdielmi medzi originálom a prekladom, než lexikálno-gramatickými
rozdielmi medzi portugalským a anglickým jazykom. Predpoklad, že cieľové texty sú dlhšie a
explicitnejšie ako originály potvrdzuje aj vedomá explicitácia. Odborníci tiež zvyknú tvrdiť, že
niektorý jazyk je slovne bohatší ako iné a to je tiež jeden z dôvodov, prečo sú prekladové texty
dlhšie, resp. kratšie, záležiac na cieľovom jazyku. (Frankenberg-Garciová 2009)

1.6 Deminutíva

Deminutívum, zdrobnené slovo, resp. zdrobnenina má ako slovo pôvod z latinčiny, minutus
znamená malý alebo drobný. Vyjadruje expresívny lexikálny prostriedok, ktorý má kladné citové
zafarbenie. V slovenčine sa deminutíva tvoria príponami (-čka/ička, -čko/ičko, -ka/-ko,
očka/ôčka, atď.). Tvoria silnú vrstvu expresívnych pomenovaní. Môžu mať rôznu štylisticko-
sémantickú funkciu, závislú od toho, v akom kontexte sa použijú. Majú hypokoristický
charakter, ak vyjadrujú citový, ba až familiárny vzťah (mamka, malilinký, Peťko, psík,…)
Taktiež môžu byť pocitované ako výrazové prostriedky detskej reči (spinkať, babka, myšička,
holúbätko apod.) alebo pôsobia kontrastne ku kontextu a tým ho zjemňujú (dvojmetrový mužíček,
maličký bager atď.).

V slovenskom jazyku sa deminutíva tvoria príponami. Tu je zoznam niektorých z nich aj s

príponami podľa Mika (1966):

 -ík, -ek/ček, -ok: psíček, baránok, holúbok, ujček, tatíček, synáčik, synček, samček,
nováčik, chudáčik

17
  -ky: vlčky (alebo vlčkovia)

 -ka: cibuľka, slamka

 -ka: gazdinka, mamka, Miška, Paťka

 -ička: mamička, sestrička,

 -iatko: prasiatko, mačiatko,

 -íčko: slovíčko, vajíčko,

 -očka: sliepočka,

 -ôčka: kvapôčka, Dorôčka

 -ätko: bábätko, žriebätko, holúbätko

 -čik: miláčik,

 -čky: pomaličky, potichučky

 -uška: Magduška, tetuška

 -ko: čielko, rebierko, teliesko, vlákenko, zvieratko, mestečko, a väčšina adverbíí ako
napr. sladučko, tichučko, jemnučko, čistučko, kratulinko, slabulinko, atď.

V anglickom jazyku je deminutívum podľa Schneidera forma slova, ktorá sa používa na

vyjadrenie „maličkosti” určitého objektu, intímneho vzťahu k objektu alebo osobe alebo na
vyjadrenie silných pozitívnych pocitov k objektu, resp. osobe. Pojem „deminutívum” je zvyčajne
spojený so slovami, ktoré označujú už spomínanú veľkosť, resp. v tomto prípade maličkosť a
taktiež so slovami, ktoré vyjadrujú určitý postoj. Tento postoj môže byť buď pozitívny alebo
negatívny, tj. buď láskyplný/milujúci alebo hanlivý/pohŕdavý. To záleží na špecifickom
vzájomnom pôsobení lingvistických a situačných faktorov v danom kontexte. „Deminutívne
prípony sa spájajú s akýmikoľvek substantívami alebo menami, aby im dodali milšiu alebo
familiárnejšiu formu” (Sinclair 2002, s. 188) Tieto slová sú používané najmä deťmi, ale aj
dospelými, hlavne keď chcú vyjadriť náklonnosť, a sú neformálne. Deminutíva v angličtine
môžu byť tvorené aj skracovaním z vlastných mien (napr. Jen pre Jennifer alebo Dick pre
Richard) alebo sú to vlastné mená tvorené deminutívnou príponou (ako napr. Bobby pre Bob).

18
 V anglickom jazyku sa deminutívne formy slov tvoria vonkajšími zmenami, napr. bird + ie =
birdie (vták-vtáčik) alebo drop + let = droplet (kvapka-kvapôčka). Prípony sú teda hlavným
prvkom pri tvorení anglických deminutív. V tomto sa slovenčina a angličtina nijak výrazne
nelíšia. Rozdiel však nastáva pri niektorých špecifických slovách. Ako ďalej píše Schneider,
pridanie niektorých deminutívnych prípon zahŕňa zmenu výslovnosti, resp. prítomnosť iných
zvukov ako v pôvodnom slove. Ako príklad uvádza:

 dear + ling = darling (zlatko/zlatíčko)

 goose + ling = gosling (mláďa husy)

 mom + y = mommy (mamka) (Schneider 2003)

Podľa Sinclaira angličtina využíva na tvorbu deminutív mnoho sufixov. Veľa z nich sa dnes
už využíva veľmi zriedkavo, niektoré dokonca kedysi mali pejoratívny význam, ďalšie
pochádzajú z rôznych iných jazykov ako latinčina, taliančina, francúzština alebo holandčina.
Deminutíva sú v angličtine všeobecne veľmi málo používané ako v hovorenej komunikácii, tak
aj v literatúre. Tu sú niektoré z nich aj s príkladmi:

 -aster: poetaster (podradný básnik)

 -cule (niekedy bez c): molecule (molekula)

 -culus: calculus (výpočet)

 -el: chapel (kaplnka), tunnel (tunel)

 -ella: Cinderella (Popoluška)

 -en: kitten (mačiatko), woolen (vlnené/ý/á)

 -ster: gangster (gangster, zločinec), youngster (mladík)

 -et,-ette: wallet (peňaženka), kitchenette (kuchynka)

 -ie: ladie (dáma), cookie (sušienka)

 -il: pencil (ceruzka), codicil (dodatok)

 -ine: tambourine (tamburína), figurine (figurína)

19
  -ish: táto prípona môže byť pridaná takmer ku každému substantívu na vytvorenie
adjektíva vyjadrujúceho spojenie alebo podobnosť medzi dvoma objektmi, vecami. Napr.
greenish (dozelena, zelený)

 -kin: napkin (obrúsok), mannequin (manekýn/ka)

 -let, -lette: omelette (omeleta), roulette (ruleta)

 -ock: hillock (hromada, kopec), matlock

 -rel: mongrel (kríženec)

 -y: daddy (ocko), puppy (šteňa).

Ako môžeme vidieť, mnoho z týchto zdrobnenín má na prvý pohľad podobný pravopis a
takisto znejú podobne ako v slovenčine. Je to spôsobené najmä vplyvom cudzích (najmä
európskych) jazykov, z ktorých prípony alebo priamo celé slová pochádzajú. (Sinclair 2002)

Pri recenzovaní svojho vlastného prekladu Tolstého Kruzerovej sonáty a Turgenevovej Prvej
lásky v odbornom časopise Kultúra slova, ktorý vydáva JÚĽŠ v Bratislave, autorka článku prišla
na zaujímavé zistenia. Tvrdí, že už nebola tako mierou pod sugesciou originálu ako prvýkrát, ale
vnímala preklad ako slovenský artefakt. Uvedomila si, že frekvencia deminutív v ruštine a
slovenčine nie je vyrovnaná. V ruštine podľa nej treba citlivejšie zvažovať ponechanie, resp.
odobranie deminutíva. Intuitívne autorka začala deminutíva potláčať. Podnet k tomuto prišiel od
nezávislého recenzenta, ktorý nie je ani prekladateľ, ani ruštinár, ale pri čítaní prekladu z ruštiny
sa mu zdali niektoré časti daného diela „až komicky neznučké” (s. 202). Po tom ako začala
deminutíva eliminovať a nahrádzať ich menej expresívnymi výrazmi sa na ňu zniesla vlna
kritiky, keďže deminutíva v ruských dielach častokrát niesli ironický podtón a boli esenciálnym
prvkom mnohých diel.
Ako ďalej píše, deminutíva patria medzi expresíva a oproti nocionálnym, teda pojmovým
výrazom majú štylistickú vlastnosť, že sú názorné, konkrétne, ich účinok je veľmi silný a v texte
sú neprehliadnuteľné. Okrem kvantitatívnej stránky vyjadrujú tiež citový postoj k oznamovanej
veci a slúžia:

 Na označenie menšej veľkosti, ako je zvyčajná,

 Na vyjadrenie nežného, kladného citu hovoriaceho subjektu alebo zjemňujúceho opisu,
 sú vhodné aj ako ironizujúce prostriedky pre svoju výraznú semantiku,

20
  niektoré slúžia ako gradačný prostriedok na zvýšenie emotívnosti či poetickosti textu,
najčastejšie sú to tie, ktoré sú tvorené sufixami.

V niektorých prípadoch môže byť medzi deminutívom a základným slovom významový

rozdiel, napr. stan – stánok, list – lístok, hodiny – hodinky. Slovenčina ponúka veľmi bohatú
škálu deminutív a ich štylistická funkčnosť je rozmanitá. V preklade z ruštiny do slovenčiny, ale
ani z iných jazykov, teda nenáchádzame žiadny problém. Predsa ale autorka porovnáva viacero
príkladov a zisťuje, že niekedy preklady z ruštiny môžu vyznievať až „komicky nežne.” Pokúša
sa zistiť, čo spôsobuje túto neželanú komickú nežnosť. Preklad ruských deminutív v skúmaných
textoch bol veľmi dôsledný a presný, konkrétne „kus za kus.” Táto dôslednosť pri preklade je
nepriateľom vernosti a umeleckej pôsobivosti, namiesto zjemnenia výrazu či irónie vzniká
komickosť. Príčinu hľadá v porovnaní prekladov slovenských autorov do ruštiny. Výsledky sú
pozoruhodné. Pri porovnaní štyroch slovenských autorov v preklade do ruštiny, príklady takmer
presne potvrdili predošlé intuitívne poznanie, že frekvencia deminutív v slovenčine a ruštine je
rozdielna. Ruština je podľa slov autorky „nežnejšia a maznavejšia.” (s.205) Napríklad to, čo v
slovenčine bežne vyjadrujeme adjektívom malý, je v ruštine takmer vždy vyjadrené deminutívom
– maleňko, maleňka, maleňkoje, atď. V prekladoch do slovenčiny sa takéto príklady dôsledne
prekladajú deminutívom 1.stupňa – maličký. Na overenie zisteného faktu, že aj napriek tomu, že
v systéme slovenského jazyka je rovnaké množstvo deminutív, resp. má slovenčina navyše aj
slovesné deminutíva, v slovenskom texte je ich menej a sú menej frekventované, autorka využíva
ešte jeden dôkaz, a tým je osvedčená metóda spätného prekladu. Viacerí prekladatelia vo
výcviku prekladali vybrané ruské texty do slovenčiny, pričom vedeli, že je potrebné sa zamerať
práve na deminutíva. Výsledky boli znova veľmi zaujímavé. Uvedené príklady sú opäť
dôkazom, že sugescia prototextu je veľmi nebezpečná, a preto sa prekladateľ musí proti nej
vedome brániť, aby sa nedopustil neadekvátnych posunov. Pri prekladaní deminutív, ale aj
hypokoristík, čiže domáckych slov, ktoré obyčajne označujú pozitívny alebo aj bližší vzťah k
označenej veci a s deminutívami sa častokrát prekrývajú (napr. vlastné mená ako Miško, Maťko,
Matúško, ale aj všeobecné mená – hanlivé či ironické: bojko, straško), je potrebné si neustále
uvedomovať veľmi silný štylistický účinok týchto slov. Ak sa v slovenskom preklade vyskytujú
v hypertrofovanej podobe alebo sú použité nevhodne, nepôsobia ako zjemňujúce alebo
nevyjadrujú gradovanie, ale vyznievajú v texte rušivo a môžu narušiť celkovú tóninu rozprávania

21
alebo autorský zámer. Autorka ďalej upozorňuje na dôležitosť kontextu pri výbere deminutív. V
slovenčine je veľká variabilita a deminutíva možno vytvoriť prakticky od každého substantíva,
príslovky aj adjektíva a narozdiel od ruštiny (aj češtiny) máme veľmi produktívnu skupinu
slovies s príznakom deminutívnosti, tvorených od slovesných základov s deminutívnymi
sufixami (plačkať, hryzkať, kyvkať, robkať, bežkať, atď.). Adjektíva poznajú niekoľko stupňov
expresívnosti: napr. od slova pekný – peknučky, peknulinký, peknulilinký, existujú ale aj také
adjektíva, od ktorých sa netvoria žiadne expresívne tvary, ani „zmenšujúce”, ani „zveličujúce”
(napr. bosý, mŕtvy, nebohý).
Z uvedeného nám vyplýva, že deminutíva, hypokoristiká aj augmentatíva sú v slovenčine
štylisticky obmedzené, zatiaľ čo v ruštine sa vyskytujú takmer neobmedzene pri každom
adjektíve i adverbiu. Slovenčina a ruština sú typologicky veľmi príbuzné jazyky, ale predsa
badať značnú odlišnosť v emotívnosti a vo vyjadrovaní expresivity, preto netreba ani k
deminutívam pristupovať mechanicky. Je dôležité citlivo zvážiť mieru ich použitia, pretože sú
silným prostriedkom na vyjadrenie expresívnosti. (Dvořáková-Žiaranová 1985)

1.7 Vyhľadávanie v korpuse

Čermák stručne opisuje vyhľadávanie v korpusoch. Ako píše, základnou formou štúdia
korpusu a zdrojom hľadanej informácie je konkordancia, ktorú po zadaní rýchlo ponúkne
korpusový manažér (pre češtinu i slovenčinu sa využíva Bonito). Konkordancia je súpis všetkých
výskytov hľadaného slova, javu, kombinácie a pod., ktoré v podobe zvláštneho riadku pre každý
výskyt (podľa potreby s udaním zdroja, lémou atď.) vytvára súbor, ktorý je možné ďalej
študovať. Usporiadanie riadku je obvykle typu KWIC (Key Word in Context), kde hľadané slovo
je uprostred riadku. Veľkosť takéhoto riadku (jednoducho rozšíriteľná), čo je v podstate
vystrihnutý relevantný kus korpusu vložený do konkordancie, je závislá na potrebe mať ten či
onen rozsah kontextu k dispozícii. Ďalších možností ponúkaných korpusovým manažérom je
samozrejme viac, sú to najrôznejšie štatistiky, spoluvýskyty a ich frekvencie a hodnoty podľa
rôznych štatistických meraní, distribúcia v korpuse podľa žánrov. Je tu tiež možnosť vytvoriť si z
celkového korpusu svoj vlastný a špecifický virtuálny podkorpus, orientovaný napr. len na určitý
žáner alebo texty podľa publikácie apod. Najčastejším predmetom štúdia podľa Čermáka v takej
konkordancii sú ale kolokácie, štatisticky významné a teda programovo vyčlenené kombinácie,

22
ktoré užívateľovi ponúkajú užší výber k štúdiu a zároveň zachytávajú príznačné textové
chovanie hľadaného slova (tvaru) alebo lémy. Podľa Čermáka, je teda lingvisticky korpus zdroj
informácií, a korpusová lingvistika predovšetkým súhrn metód ako z korpusu objektívne
vydobyť potrebnú informáciu.
Korpusy sa dnes využívajú v rôznych oblastiach a miera ich zapojenia do práce a štúdia
je v porovnaní s dobou pred 10-15 rokmi ohromujúca, pričom je stále na vzostupe. Ako rastie
dôveryhodnosť korpusových dát, zaviedli sa už viaceré termíny vyjadrujúce túto väzbu ako napr.
korpusovo-riadený prístup (corpus-driven approach), čo znamená že svoje výsledky zakladá iba
na korpuse a stojí proti korpusovo-založenému prístupu (corpus-based approach), ktorý
vychádza z korpusu, ale podľa potreby ho dopĺňa inými zdrojmi, popr. vlastnou introspekciou.
Ak vynecháme možnosti využitia a skutočné využitie korpusov mimo lingvistiku (história,
sociológia, matematika, komputačná veda atď.), korpus sa v dnešnej dobe v lingvistike využíva
všade tam, kde je to kvôli dátam výhodné a nie sú to nutne iba aplikované vedy, ktoré ale
prevažujú. Patrí k nim lexikografia, jazyková propedeutika, preklad a ďalšie. (Čermák 2006)

23
 2 PRAKTICKÁ ČASŤ

V praktickej časti sme skúmali deminutíva a deminutívne sufixy v rámci rôznych korpusov,
či už s originálnymi textami alebo prekladmi. Svoju hlavnú hypotézu sme načrtli v úvode tejto
práce. Vyhľadávali sme v korpusoch umeleckých textov, kde je všeobecne výskyt deminutív
vyšší oproti ostatným, čo spôsobuje najmä detská literatúra a vyššia expresívnosť týchto textov.
Vyhľadávanie nie je náročné, pokiaľ si vopred určíme, čo a akým spôsobom chceme
vyhľadávať.

2.1 Výskum č. 1
Všetky získané údaje pochádzajú z databázy Slovenského národného korpusu, ktorá je
umiestnená na webovej stránke http://bonito.korpus.sk/. Najprv je potrebné zaregistrovať sa, po
zaregistrovaní môžeme plne využívať všetky funkcie korpusového manažéra SNK Bonito.
Ovládanie všetkých funkcií manažéra sa môže zdať zložité, ale po nadobudnutí určitej praxe
užívateľ môže vyhľadať čokoľvek čo ho zaujíma, resp. čo potrebuje.
Väčšina z 30 vybraných deminutív pochádza z publikácie od F. Mika (1966) Morfológia
slovenského jazyka (s. 75, 80, 116, 132, 150, 579, 587). Sú doplnené o deminutíva, ktoré sú
vhodné pre porovnanie s niektorými z vybraných, napr. psík – psíček, synáčik - synček.
Použité korpusy:
 prim-7.0-public-img, org (podkorpus umeleckých originálnych textov, spolu 65 009 205
výskytov)
 prim-7.0-public-img, trn(podkorpus umeleckých prekladových textov, spolu 121 447 308
výskytov).

Pri vyhľadávaní v korpuse sme postupovali nasledovne: Každé slovo sme si vyhľadali
dvakrát. Najprv v korpuse umeleckých textov, kde sme si pri typoch textov navolili iba
originálne texty [org] a zároveň pri typoch hľadania možnosť Lema [lema], vďaka čomu sme
vyhľadávali všetky obmeny daného slova (slovo vo všetkých pádoch, číslach). Druhýkrát sme
každé slovo vyhľadali rovnako v korpuse umeleckých textov, ale navolili sme si iba prekladové
texty [trn] a taktiež sme vyhľadávali lemy [lema]. V prvom stĺpci je hľadané slovo. V druhom
24
a štvrtom stĺpci tabuľky je uvedený počet výskytov daného slova v danom podkopuse. V treťom
a piatom stĺpci nájdeme percentuálne vyjadrenie počtu výskytov voči celému podkopusu,
v ktorom sme vyhľadávali. Toto číslo je pre náš výskum najdôležitejšie. Všetky tieto čísla sú
zaokrúhlené na 2 desatinné miesta-5.

2.2 Predpokladané výsledky

V našom výskume sme pri vyhľadávaní slovenských deminutív vychádzali
z predpokladu, že v originálnych textoch bude výskyt deminutív vyšší ako v prekladových
textoch. Dôvodom je najmä silné expresívne zafarbenie, ktoré v sebe deminutíva nesú. Pri
origináloch sa autori neostýchajú používať silne citovo zafarbené slová, najmä pri detskej
literatúre, čo však neplatí napr. pri anglickom jazyku, ktorý používa veľmi málo deminutív,
a teda pri použití tohto prvku v preklade chýba opora v origináli. Prekladatelia teda spravidla
nemajú výrazný dôvod vložiť do svojho prekladu deminutívum. Na druhej strane sú však
deminutíva v nemeckom alebo ruskom jazyku časté a používajú sa aj v písanej reči. Prekladatelia
z rôznych jazykov zasa môžu mať tendenciu zmierňovania expresívnosti niektorých výrazov, čo
sa môže stať aj pri deminutívach. Počet výskytov v konkrétnom podkorpuse je pre nás až
druhoradý, smerodajný a najdôležitejší je pre náš výskum percentuálny výskyt voči celému
korpusu, ktorý tým pádom tvorí 100 %. Výsledky boli zaokrúhlené na veľmi malé čísla, keďže
celkové podkorpusy sú obrovské. Nasledujúci výskum originálov a prekladov potvrdí alebo
vyvráti tento náš predpoklad.

25
 Tabuľka 1 Výskyt deminutív v originálnych a prekladových textoch

Počet výskytov Počet

v originálnych výskytov
Slovo % %
textoch (public- v prekladoch
img, org) (public-img,
trn)

psíček 159 0,25-5 411 0,34-5

psík 1 541 2,37-5 1 081 0,90-5

mláďatko 345 0,53-5 72 0,06-5

synáčik 226 0,35-5 279 0,23-5

synček 676 1,04-5 1 093 0,90-5

človiečik 763 1,17-5 746 0,61-5

chlapček 1 790 2,75-5 2 280 1,88-5

chudáčik 305 0,47-5 481 0,40-5

miláčik 1 349 2,08-5 4 350 3,58-5

mestečko 2 871 4,42-5 3 884 3,20-5

zvieratko 1 195 1,84-5 991 0,82-5

samček 141 0,22-5 180 0,15-5

rebierko 54 0,08-5 193 0,16-5

vajíčko 1 698 2,61-5 1 783 1,47-5

semienko 361 0,56-5 512 0,42-5

zrnko 1 114 1,71-5 1 359 1,11-5

cibuľka 260 0,40-5 214 0,18-5

sladučko 10 0,02-5 7 0,006-5

tíško 1 288 1,98-5 2 056 1,70-5

26
 slabunko 7 0,01-5 87 0,07-5

slabučko 123 0,19-5 273 0,22-5

slabulinko 61 0,09-5 37 0,03-5

pomaličky 875 1,35-5 1 668 1,37-5

potichučky 10 0,02-5 410 0,34-5

ľahučko 398 0,61-5 353 0,30-5

blizučko 26 0,04-5 15 0,01-5

blizunko 1 0,002-5 1 0,0008-5

nováčik 233 0,36-5 745 0,61-5

vlákenko 19 0,03-5 39 0,03-5

kratulinko 0 0,00 1 0,0008-5

Spolu 17 899 27,53-5 % 25 601 21,08-5 %

2.3 Výsledky
V tabuľke 1 môžeme vidieť výskyt rôznych deminutív v origináloch i prekladoch.
Celkový počet výskytov deminutív je vyšší v prekladových umeleckých textoch – 25 601 slov,
čo tvorí 21,08-5 %. Napriek vyššiemu celkovému výskytu ako v origináloch – 17 899 slov, je
percentuálne vyjadrenie voči celému korpusu vyššie práve v originálnych textoch – 27,53-5 %,
čím sa potvrdil náš predpoklad. Táto skutočnosť je spôsobená tým, že korpus prekladových
textov je až o približne 56 miliónov výskytov väčší. Pre náš výskum je ale dôležitý práve
percentuálny údaj.
Najvyšší výskyt medzi originálmi sme zaznamenali pri slove mestečko – 4,42-5 % (2 871
výskytov), čo ale neplatilo medzi prekladmi, kde sa najčastejšie vyskytovalo slovo miláčik –
3,58-5 % (4 350 výskytov). Najnižšiu frekvenciu v originálnych textoch sme zase zaznamenali pri
slove kratulinko – 0 % (0 výskytov) a pri slovách blizunko a kratulinko v prekladoch s 0,0008-5
% (1 výskyt). Slová s 10 a menej výskytmi v korpusoch sa zriedka používajú aj v hovorenej reči

27
a sú vytlačené na úplny okraj slovnej zásoby. Naopak, napr. slovo chlapček s 2,75-5 % (1 790
výskytov) v origináloch a s 1,88-5 % ( 2 280 výskytov) v prekladoch sa aj napriek veľmi dlhej
existencii stále drží v jadre slovnej zásoby, preto je jeho výskyt veľmi častý nielen v detskej
literatúre. Dôvodom je najmä široká využiteľnosť tohto slova. Dôležitými pre náš výskum boli
slová, ktoré sa vyskytovali častejšie v prekladoch ako v origináloch. Z 30 skúmaných je takýchto
slov 9 a 1 slovo sa vyskytovali rovnako často v origináloch aj v prekladoch. Môžeme teda
povedať, že približne tretina z našich deminutív sa vyskytovala častejšie v prekladoch ako v
origináloch. Napriek tomu, že to nie je viac ako polovica, nie je tento počet zanedbateľný.
Väčšinou išlo percentuálne o malé rozdiely ako napr. pri slovách slabučko – 0,19-5 % (123
výskytov) v origináloch a 0,22-5 % (273 výskytov) v prekladoch alebo pomaličky – 1,35-5 %
(875) v origináloch a 1,37-5 % (1 668) v prekladoch, alebo pri slove rebierko – 0,08-5 % (54) v
origináloch, v prekladoch je to 0,16-5 % (193). Výskyt tohto slova, najmä v prekladoch je
spôsobený vplyvom cieľového jazyka. Najčastejšie sa toto slovo spája s pomenovaním pokrmu –
grilované rebierko/rebierka. V slovenskom jazyku sa inak tento pokrm nenazýva, preto je tu
vždy použité deminutívum. Ustálený výraz v spojení s adjektívom grilovaný je výraz
rebierko/rebierka, nikdy nie rebrá. Slovo vlákenko je totožné s 0,03-5 % v origináloch (19) aj
prekladoch (39). Čo je ale zaujímavé, pri niektorých slovách sme zaznamenali enormný rozdiel
medzi jednotlivými korpusmi. Ide o slovo miláčik s 2,08-5 % (1 349) v originálnych textoch a
3,58-5 % (4 350) v prekladoch, ktoré je zároveň najfrekventovanejším slovom spomedzi
prekladov. Napriek tomu, že toto slovo je považované za deminutívum a na prvý pohľad sa zdá,
že je vytvorené deminutívnym sufixom, nie je to tak. Toto slovo nemá žiadny slovotvorný
základ, z ktorého by vychádzalo, takže funguje výhradne ako deminutívum a nepociťuje sa pri
ňom derivovanosť tak, ako pri bežných deminutívach, ktoré vznikli pridaním sufixov k ich
základom. Takýto častý výskyt medzi prekladmi môže byť spôsobený najmä anglickými
ekvivalentmi honey (doslovne med), darling (drahý/á, miláčik) alebo sweetheart (miláčik), ktoré
majú silné expresívne zafarbenie a používajú sa rovnako ako miláčik na oslovenie milovanej
osoby. Slovo miláčik je teda jedným z najčastejšie používaných ekvivalentov anglických honey,
darling aj sweetheart.
Pre spresnenie nášho zistenia sme si pomohli pararelným anglicko-slovenským korpusom
umeleckých textov, kde sme si vyhľadali slovo miláčik. Celý korpus má 92 095 106 výskytov.
Toto slovo sa tu vyskytuje 3443-krát, čo tvorí 3,74-5 % tohto korpusu. Je to viac ako v

28
umeleckých origináloch aj prekladoch. To potvrdzuje, že toto slovo prekladatelia využívajú
často. Čo nás však zaujíma viac, sú pôvodné anglické slová, z ktorých bolo preložené. Paralelný
korpus nám cez Paralelné vyhľadanie umožňil zistiť, ktoré slovo bolo preložené ako miláčik.
Navolili sme si teda v možnosti Lema zdrobneninu miláčik a v Paralelnom hľadaní cez
Jednoduché hľadanie postupne honey, darling a napokon sweetheart. Výsledky ukazujú, že
najpoužívanejším z našej trojice je darling s 1,29- 5% (1 188 výskytov), ďalším je slovo honey s
0,50-5 % (461), a tretím je sweetheart – 0,42-5 % (386). Tieto zistenia potvrdzujú náš predpoklad,
že zdrobneninu miláčik prekladatelia najčastejšie používajú pri preklade týchto troch slov.
Dôvodom najvyššieho výskytu práve pri slove darling bude fakt, že miláčik je priamym
slovenským ekvivalentom tohto anglického slova. Prekladatelia sa teda najčastejšie prikláňajú k
použitiu práve tohto slova. Zvyšných 1,53-5 % (1 408 výskytov) bolo zväčša tvorených inými
slovami špecifickými pre daný text, resp. vyplývajú z kontextu. V niektorých prípadoch sa slovo
vyskytovalo iba v slovenskom preklade a veľkú skupinu zastupovali aj úpravy našich troch slov,
ktoré sú väčšinou slangové, aby zapadali do atmosféry textu, napr. hon (skratka od honey) alebo
darlin’ (vynechanie posledného písmena, nahradenie apostrofom, špecifické pre anglický slang).
Pre lepší prehľad sme vytvorili tabuľku.

Tabuľka 2 Hľadanie výskytov k deminutívu miláčik v paralelnom korpuse

honey darling sweetheart Spolu

Celkový výskyt 461 1 188 386 2 035

% 0,50-5 % 1, 29-5 % 0,42-5 % 2, 21-5 %

Ďalším slovom, ktoré malo väčšie zastúpenie v korpuse prekladových textov, je slovo
nováčik, ktoré je v podstate veľmi podobné slovu miláčik. Takisto aktuálne nevychádza zo
žiadneho priameho základu, napriek tomu, že tiež nesie deminutívny sufix. Napriek tomu je v
Morfológii slovenského jazyka od F. Mika (1966) uvádzané ako deminutívum, takisto ako v
prípade slova miláčik. Jeho výskyt je presne o 0,25-5 % vyšší v prekladoch (0,61-5 %, 745
výskytov) ako v origináloch (0,36-5 %, 233 výskytov). Tu takisto môžeme predpokladať, že počet
výskytov bol ovplyvnený angličtinou, ktorá pre toto slovo pozná viacero ekvivalentov.

29
Najčastejšími podľa paralelného korpusu sú novice, newcomer, rookie, outsider. Väčšina z nich
sa prekladá ako nováčik. Ďalším slovom, pri ktorom ale nešlo o tak veľký rozdiel, je slovo
psíček. Frekvencia tohto slova v originálnych textoch bola 0,25-5 %, v prekladových 0,34-5 %.
Slovo psík, ktoré vychádza z rovnakého základu a líši sa len sufixom zaznamenalo v origináloch
značne vyšší výskyt (2,37-5 %, 1 541 výskytov) ako v prekladoch 0,90-5 %, 1 081 výskytov).
Sledujeme teda zaujímavý jav, kedy pri rozhodovaní o počte výskytov rozhodoval sufix, keďže
toto slovo má v oboch prípadoch rovnaký základ. Pomocou paralelného korpusu sme zistili, že
najčastejším ekvivalentom pre obe zdrobneniny je slovo dog, resp. slovné spojenie little dog. To
potvrdzuje, že angličtina má oproti iným jazykom veľmi málo deminutív. Slovenčina sa pri
preklade z angličtiny práve v takýchto prípadoch môže javiť ako nežnejší a jemnejší jazyk.
Ďalšie ekvivalenty ako napr. doggie alebo hound tvoria zvyšnú časť výskytov, ktorá je ale veľmi
malá.
Dvojice slov, ktoré v našom výskume vychádzali z rovnakého slovotvorného základu,
sme mohli taktiež sledovať a mohli sme porovnať rozdiely medzi výskytmi v origináloch a
prekladoch. Ďalšou dvojicou boli slová synáčik a synček. V prvom prípade ide o zastaraný výraz,
ktorý sa v dnešnej dobe používa veľmi zriedkavo. Pri tejto dvojici sme však neobjavili žiadne
výrazné rozdiely, obe slová majú častejší výskyt v origináloch a rozdiely sú minimálne. Tieto
minimálne rozdiely zapríčiňuje rozmanitosť textov, ktoré korpus obsahuje. Sú to texty aj
súčasné, ale aj staršie, v ktorých sa výraz synáčik používal bežne. Rovnaká vyrovnaná situácia
nastala aj pri dvojici blizučko – blizunko. Zaujímavá je dokonca trojica slabunko – slabučko –
slabulinko. Prvé dve slová sa častejšie vyskytli v prekladoch ako v origináloch, čo vyvracia
hlavnú hypotézu nášho výskumu, že deminutíva budú častejšie v origináloch. Najčastejšie
využívaný výraz medzi originálmi z troch spomínaných bol slabučko – 0,19-5 % (123 výskytov),
najmenej zase slabunko – 0,01-5 % (7 výskytov). Medzi prekladovými textami dominovalo
rovnako slabučko – 0,22-5 % (273) a najmenší výskyt sme zaznamenali pri slove slabulinko –
0,03-5 % (37). Môžeme povedať, že frekvencia výskytov pri tejto trojici nebola prekvapivá a
odzrkadľuje reálne používanie v bežnej komunikácii aj v rôznych umeleckých textoch. Po
nahliadnutí do paralelných korpusov sme zistili, že slabučko i slabunko sa najčastejšie vyskytli v
paralelnom anglicko-slovenskom korpuse. To potvrdzuje, že angličtina je najprekladanejším
jazykom do slovenčiny. Obe deminutíva boli prekladané z rôznych výrazov, najčastejšie však z
takých, ktoré mali neutrálnu alebo negatívnu konotáciu (faint, faintly, weakly, wanly).

30
 Náš predpoklad, ktorý sme si stanovili pred začiatkom výskumu, sa potvrdil. Napriek
tomu, že na prvý pohľad sa zdá, že počet samotných deminutív v prekladoch bol celkovo vyšší
(o 7 702 výskytov), tento údaj je irelevantný a skresľujúci. Je to spôsobené veľkosťou
umeleckého korpusu prekladových textov. Taktiež nás ale nezaujíma konkrétny číselný výskyt
jednotlivých deminutív, ale skôr percentuálny výskyt v rámci celého daného korpusu.
Percentuálne vyšší výskyt deminutív sa potvrdil v korpuse umeleckých originálnych textov –
27,53-5 %, čo je až o 6,45-5 % viac ako pri umeleckých prekladoch – 21,08-5 %

2.4 Výskum č. 2
Pri tvorení Tabuľky 2 sme sa snažili vyhľadať rovnaké deminutíva znova v korpuse
umeleckých textov (prim-7.0-public-img) a v typoch textov sme si pri možnosti [doc.origlang]
navolili najprv [eng], potom [ger] a pri poslednom hľadaní [rus], čo nám umožnilo vyhľadať
všetky slovenské preklady, ktoré vychádzajú z anglických, nemeckých a nakoniec ruských
originálov. Pre tento výskum sme si vybrali 25 deminutív a všetky percentá sme znova
zaokrúhlili na 2 desatinné miesta-5.
Použité korpusy:
 prim-7.0-public-img, [doc.orgl=eng] (podkorpus umeleckých textov, ktoré vychádzajú
z anglických originálov, 76 729 099 výskytov)
 prim-7.0-public-img, [doc.orgl=ger] (podkorpus umeleckých textov, ktoré vychádzajú z
nemeckých originálov, 4 410 450 výskytov)
 prim-7.0-public-img, [doc.orgl=rus] (podkorpus umeleckých textov, ktoré vychádzajú z
ruských originálov, 3 318 801 výskytov).

2.5 Predpokladané výsledky

Pri nasledujúcom výskume budeme porovnávať 3 korpusy, z ktorých 2 sú relatívne rovnako
veľké. Sú to texty z nemeckých originálov a ich prekladov, ktorých korpus má skoro 4,5 mil.
výskytov a texty prekladov z ruských originálov, ktorých korpus má asi 3,3 mil. výkytov. Korpus
textov pochádzajúcich z anglických originálov je neporovnateľne väčší a dá sa predpokladať, že
s viac ako 76 miliónmi výskytov bude mať väčšina deminutív v našom výskume najčastejší
výskyt práve v korpuse anglických textov. Je to spôsobené najmä faktom, že angličtina je
najprekladanejší jazyk a zároveň jazyk, v ktorom vychádza najviac publikácií. Môže sa však

31
stať, že angličtina bude najsilnejšie zastúpená iba čo sa týka počtu výskytov, ale kvôli veľkosti
korpusu sa deminutíva môžu ľahko stratiť, a tak nebudú mať až také vysoké percentuálne
vyjadrenie. Zaujímavé tiež bude sledovať výskyt deminutív v prekladoch z nemčiny a ruštiny.
V oboch jazykoch sú deminutíva silne zastúpené. Náš výskum nám umožní vďaka korpusu
zistiť, ktorý z týchto jazykov má väčšie zastúpenie deminutív. Predpoklad je, že ruský jazyk
bude mať viac deminutív ako nemecký, keďže korpus ruských prekladov je o trochu menší
a pri ruskom jazyku majú prekladatelia vyššiu tendenciu zjemňovať výrazy. Deminutíva sú
v ruštine bežné ako v hovorenej reči, tak aj v písaných textoch, čo nám potvrdila aj štúdia
spomínaná v teoretickej časti tejto bakalárskej práce. Zároveň bola najmä v histórii v slovenskom
jazyku silne zastúpená ruská literatúra, a to aj detská, v ktorej nachádzame najviac deminutív. Je
to spôsobené najmä bývalým režimom a faktom, že korpus pozostáva aj z textov z tohto obdobia.
Zdrobneniny v angličtine sú veľmi zriedkavým javom, preto aj napriek veľkosti korpusu
anglických originálov bude pravdepodobne percentuálne zastúpenie deminutív vyššie v ruštine aj
nemčine.

Tabuľka 3 Výskyt deminutív v prekladoch z angličtiny, nemčiny a ruštiny

Slovo doc.orgl= % doc.orgl % doc.orgl= %

=ger rus
eng

psíček 76 0,10-5 2 0,05-5 16 0,48-5

psík 623 0,81-5 87 1,97-5 40 1,21-5

mláďatko 40 0,05-5 5 0,11-5 6 0,18-5

synáčik 90 0,12-5 26 0,60-5 18 0,54-5

synček 589 0,77-5 27 0,61-5 41 1,24-5

človiečik 379 0,49-5 24 0,54-5 25 0,75-5

chlapček 1 276 1,66-5 53 1,20-5 96 2,89-5

miláčik 3 395 4,42-5 129 2,92-5 59 1,78-5

32
 mestečko 1 961 2,56-5 145 3,29-5 124 3,74-5

zvieratko 587 0,77-5 78 1,77-5 17 0,51-5

samček 45 0,06-5 3 0,07-5 2 0,06-5

rebierko 137 0,18-5 6 0,14-5 5 0,15-5

vajíčko 1 020 1,33-5 20 0,45-5 28 0,84-5

semienko 338 0,44-5 16 0,36-5 3 0,90-5

zrnko 597 0,78-5 92 2,09-5 47 1,42-5

cibuľka 152 0,20-5 10 0,23-5 3 0,90-5

sladučko 3 0,004-5 1 0,02-5 0 0

tíško 1 122 1,46-5 212 4,81-5 29 0,87-5

slabunko 62 0,08-5 0 0 2 0,06-5

slabučko 174 0,23-5 2 0,05-5 25 0,75-5

slabulinko 23 0,03-5 0 0 0 0

pomaličky 714 0,93-5 90 2,04-5 90 2,71-5

potichučky 128 0,17-5 7 0,16-5 37 1,11-5

ľahučko 178 0,23-5 19 0,43-5 23 0,69-5

nováčik 504 0,66-5 56 1,27-5 21 0,63-5

Spolu 14 213 18,52-5 % 1 110 25,17-5 % 757 22,81-5 %

2.6 Výsledky
Výsledky boli možno trochu prekvapivé, ale najviac najvyšších výskytov, až 12, sme
zaznamenali pri textoch, ktoré pochadzajú z ruských originálov. Z nemčiny to bolo 9 výskytov a
len 5 najvyšších výskytov bolo pri textoch pochádzajúcich z angličtiny. Potvrdil sa nám teda
predpoklad, že kvôli veľkosti korpusu pri angličtine sa deminutíva „stratili“ a tvoria len veľmi
malé percento celého korpusu – 18,52-5 %. Napriek tomu sa v tomto korpuse nami vybrané

33
deminutíva objavili až 14 213-krát, čo je oproti 1 110 výskytom z nemčiny a dokonca iba 757
výskytom z ruštiny veľmi vysoké číslo. Aj keď korpus textov pochádzajúcich z ruských
originálov mal najviac najvyšších výskytov, percentuálne bolo najviac deminutív v korpuse
textov z nemčiny – 25,17-5 %, čo je naozaj prekvapivé, keďže ruština je bohatšia na zdrobneniny
ako nemčina. Najviac výskytov voči celému korpusu, a to 4,81-5 % bolo zaznamenaných pri
slove tíško v korpuse z nemčiny (počet výskytov – 212), čo bolo o viac ako 3-5 % oproti
angličtine a takmer 4-5 % oproti ruštine. Najčastejším ekvivalentom slova tíško v paralelnom
nemecko-slovenskom korpuse umeleckých korpusov bolo slovo leise, ktoré je priamym
ekvivalentom a najlepšie ho vystihuje. Najvyšší počet výskytov ale zaznamenalo slovo miláčik –
3395, ktoré tvorí 4,42-5 % celého korpusu textov pochádzajúcich z anglických originálov.
Najmenej percent sa zase vyskytlo pri slovách slabunko a slabulinko, ktoré sa v textoch z
nemčiny nevyskytli ani raz a v textoch z ruštiny to bolo iba slabunko 0,06-5 % (2 výskyty).
V našom porovnávaní nemeckého a ruského jazyka sme zaznamenali vyšší výskyt pri
ruských slovách, a to v 15 prípadoch. Iba v jedinom prípade to bolo o viac ako 1-5 %, slovo
chlapček v prekladoch z ruštiny tvorí 2,89-5 % (96 výskytov), zatiaľ čo v prekladoch z nemčiny
je to len 1,20-5 % (53). Vo zvyšných 9 prípadoch, kedy mali slová viac výskytov v prekladoch z
nemčiny ako z ruštiny mali 3 slová výskyt vyšší o 1-5 % alebo viac. Najfrekventovanejšie slovo
celkovo bolo, ako sme už spomínali, tíško, ktoré sa vyskytlo v textoch z nemčiny niekoľkokrát
viac ako v textoch z ruštiny. Ďalšími slovami s podobne častým výskytom sú miláčik a zvieratko.
Okrem týchto slov boli tieto dva korpusy veľmi vyrovnané. Z toho môžeme súdiť, že
prekladatelia využívajú pri prekladoch z týchto jazykov deminutíva približne rovnako. Oba
jazyky sú relatívne bohaté na deminutíva a oproti angličtine sú bežnejším prvkom jazyka. Pri
voľbe či nevoľbe deminutíva ide predovšetkým o jazykovú interferenciu, čo môže byť ďalším
dôvodom, prečo sa v textoch z ruštiny i nemčiny vyskytuje viac deminutív ako v tých z
angličtiny.

2.7 Výskum č. 3
V našom ďalšom výskume sme sa pozreli na deminutívne sufixy opäť z pohľadu rozsahu
výskytov v korpuse. Tieto výsledky by mohli byť pri mnohých sufixoch skreslené, pretože často
je sufix zároveň súčasťou slova (avšak nie ako sufix). To spôsobuje, že pri našom vyhľadávaní
napr. deminutív so sufixom –ík, by medzi nájdenými výskytmi zastupovali veľkú časť slová ako

34
čašník, panovník alebo kyslík, ktoré nie sú zdrobneninami a nenesú žiadnu deminutívnu príponu,
resp. môžu byť deminutívami, ale iba po pridaní iného sufixu. To by značne skreslilo naše
výsledky. Z tohto dôvodu sme si pre náš výskum vybrali 5 deminutívnych prípon, pri ktorých sa
takéto slová nevyskytujú vôbec alebo iba vo veľmi malom množstve, ktoré nijak výrazne
nezasahuje do výsledkov. Relevantnosť sme overovali cez tabuľku frekvencie jednotlivých slov,
ktorú nám ponúka korpusový manažér. Vďaka tomu sme mohli pre naše porovnávanie vybrať
nasledovné sufixy: -ček, -íček, -čik, -čko, -ička. Znova sme vyhľadávali v korpusoch umeleckých
originálnych textov a umeleckých prekladových textov. Pri typoch textov sme si navolili org,
alebo trn a dané sufixy sme si navolili cez možnosť CQL - [lemma=".*xyz"], kde sme “xyz”
nahradili konkrétnym sufixom, napr. [lemma=".*ček"].
Použité korpusy:
 prim-7.0-public-img, org (podkorpus umeleckých originálnych textov, spolu 65 009 205
výskytov)
 prim-7.0-public-img, trn (podkorpus umeleckých prekladových textov, spolu 121 447 308
výskytov).

2.8 Predpokladané výsledky

Môžeme sa len domnievať, ktorý zo sufixov bude mať najčastejšie zastúpenie v korpusoch.
Bude zaujímavé rozdiely vo výskytoch sufixov -ček a -íček, pričom budeme môcť určiť akú
veľkú časť slov so sufixom -íček budú tvoriť slová so sufixom -ček. Znova môžeme
predpokladať, že percentuálne bude viac slov s danými sufixami v origináloch ako v prekladoch.
Všetky percentuálne údaje sú tentokrát zaokrúhlené na 2 desatinné miesta-4 kvôli lepšej
prehľadnosti.

35
 Tabuľka 4 Výskyt deminutívnych sufixov v umeleckých origináloch a prekladoch

Sufix Počet výskytov % Počet výskytov %

(org) (trn)

-ček 39 407 6,06-4 44 958 3,70-4

-íček 8 802 1,35-4 11 622 0,96-4

-čik 21 625 3,33-4 25 152 2,07-4

-čko 27 215 4,19-4 26 236 2,16-4

-ička 86 675 13,33-4 105 918 8,72-4

Spolu 183 724 28,42-4 % 213 886 17,61-4 %

2.9 Výsledky
Z tabuľky môžeme vidieť, že sa znova potvrdil náš predpoklad.
Percentuálne bolo v korpuse umeleckých originálnych textov skoro o 11-4 % viac slov s
deminutívnymi príponami ako v korpuse umeleckých prekladových textov. Konkrétne je to
28,42-4 % ku 17, 61-4 %, pričom ale opäť v celkových výskytoch vedú preklady s 213 886
výskytmi, oproti 184 724 pri origináloch. Zistili sme, že slová so sufixom –íček tvoria skoro
štvrtinu slov s príponou –ček v origináloch, a o trochu viac ako štvrtinu v prekladoch.
Najčastejším sufixom bol sufix ženského rodu, a to –ička, najviac medzi originálmi 13,49-4 % s
87 675 výskytmi a tiež aj medzi prekladmi s 8,72-4 % a 105 918 výskytmi. Zisťovanie frekvencie
pri jednotlivých príponách prinieslo zaujímavé výsledky. Najčastejšie sa pri jednotlivých
sufixoch v origináloch objavovali tieto slová (pre lepšiu prehľadnosť a porovnávanie s
predošlými výskumami sme znova zvolili zaokrúhľovanie na 2 desatinné miesta-5):

 -ček – domček (2 354; 3,62-5 %)

 -íček – balíček (1 106; 1,70-5 %)
 -čik – vtáčik (2 427; 3,73-5 %)
 -čko – mestečko (2 871; 4,42-5 %)
 -ička – stolička (7 754; 11,93-5 %)
 Spolu – 25,40-5 %

36
V prekladových umeleckých textoch boli pri jednotlivých sufixoch najfrekventovanejšie tieto
zdrobneniny:

 -ček: darček (3 950; 3,25-5 %)

 -íček: balíček (3 288; 2,71-5 %)
 -čik: miláčik (4 350; 3,58-5 %)
 -čko: mestečko (3 884; 3,20-5 %)
 -ička: stolička (18 800; 15,48-5 %)
 Spolu – 28,22-5 %

Výsledky nám zaznamenali vysoký výskyt slova stolička v origináloch (11,93-5 %) i v

prekladoch (15,48-5 %). To môže byť spôsobené častým výskytom tohto slova v bežnej reči a
zároveň aj nepociťovaním derivovanosti, napriek tomu, že toto slovo naozaj je deminutívom, so
základom v slove stolica. Je to taktiež najčastejšie sa vyskytujúca zdrobnenina v oboch
korpusoch v rámci nášho výskumu č. 3. Hneď za ňou nasledoval medzi prekladmi už spomínaný
miláčik (3,58-5 %) ktorý ale nebol druhým najfrekventovanejším deminutívom medzi originálmi.
Predbehlo ho mestečko s 4,42-5 %. Vzorka piatich najfrekventovanejších deminutív pri našich
piatich vybraných deminutívnych príponách vyvracia našu hlavnú hypotézu. Po sčítaní všetkých
výskytov najfrekventovanejších slov sme zistili, že v origináloch tieto slová zaberajú 25,40-5 %
celého korpusu, zatiaľ čo v prekladoch je to viac, 28,22-5 %. Tento rozdiel nie je nijak závratný,
ale s istotou môžeme povedať, že vyvracia našu hypotézu, keďže v prekladoch tieto slová
zaberali väčšiu časť korpusu ako v origináloch. Vďaka tomu zároveň vieme, že sa v rámci
jednotlivých deminutívnych sufixov vyskytovalo ešte množstvo ďalších slov, ktoré vypĺňali
zvyšné percentá a bolo ich viac ako výskytov najfrekventovanejších deminutív, keďže v
celkovom súčte všetkých piatich sufixov sa hypotéza naopak potvrdila. Spozorovali sme tiež, že
pri odpočítaní oboch najčastejších výskytov, a teda odpočítaní slova stolička pri oboch
korpusoch, nám vychádzali približne rovnaké čísla, dokonca sa hypotéza v prospech originálov
(13,47-5 % proti 12,74-5%) znova potvrdila.
Zaujímavým, hoci pre náš výskum irelevantným, bol výskyt slova
bicylililililililililililililililililíček (1 výskyt; 0,002-5 %) v korpuse umeleckých originálov, ktoré sa

37
vyskytlo v diele od D. Heviera – Nevyplazuj jazyk na leva (2003). Toto slovo dokonale ilustruje
silu expresivity deminutív v detskej literatúre, aj keď pri tomto výraze by sa už dalo polemizovať
o prekročení hranice expresivity.
Pri tomto výskume teda môžeme vidieť, že o potvrdzovani či vyvracaní našich hypotéz
rozhodoval častokrát len výskyt jediného slova. To svedčí o rozmanitosti slovenského jazyka, čo
potvrdzuje aj pestrá paleta deminutív, a tiež fakt, že ktorékoľvek substantívum v slovenčine
môžeme premeniť na deminutívum.

38
ZÁVER
V dnešnej dobe je už pre človeka takmer nepredstaviteľný život bez počítača. V mnohých
prípadoch je to podobné aj vo vzťahu translatológ – korpus. Veľkosť dnešných korpusov
napomáha uskutočniť relevantné výskumy v mnohých oblastiach translatológie, ako bolo možné
pozorovať aj v našom výskume. Teoretická časť, v ktorej sme opísali viacero výskumov
spojených s korpusom, a taktiež možnosti jeho použitia, nám poskytla základ pre naše výskumy
v praktickej časti.
Hlavnou hypotézou tejto práce bolo overiť výskyt deminutív v originálnych a
prekladových textov. Až na niekoľko výnimiek môžeme potvrdiť, že naša hypotéza sa potvrdila.
V našich výskumoch sme pracovali s umeleckými korpusmi originálov a prekladov a s viacerými
paralelnými a porovnateľnými korpusmi. V priložených tabuľkách je z celkového hľadiska jasne
vidieť vyšší výskyt deminutív a deminutívnych sufixov v origináloch. Elektronické korpusy už
nie sú hudbou budúcnosti – už teraz sa zo dňa na deň častejšie využívajú v rôznych oblastiach
výskumu. Pevne veríme, že sme našou prácou splnili stanovený cieľ a taktiež zvýšili povedomie
o korpusoch medzi laickou verejnosťou i odborníkmi.

39
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BAKER, Mona, 1995. Corpora in Translation Studies: An Overview and Suggestions for
Future Research. John Benjamins Publishing Company, ISSN 0924-1884.

ČERMÁK, František a Renata BLATNÁ, 2006. Korpusová lingvistika: Stav a modelové

přístupy, Praha: Nakladatelství lidové noviny/Ústav českého národního korpusu, ISBN 80-7106-
861-6.
DVOŘÁKOVÁ-ŽIARANOVÁ, Ružena, 1985. Kultúra slova, Roč. 19, č. 6, s. 202-209,
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, Slovenská akadémia vied, Bratislava. Dostupné z:
http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1985/6/ks1985-6.pdf
FERNANDES, Lincoln, 2006. Corpora in Translation Studies: revisiting Baker’s typology.
Dostupné z: http://www.translationindustry.ir/Uploads/Pdf/8217-24982-1-PB.pdf
FRANKENBERG-GARCIA, Ana, 2009. Are translations longer than source texts? A corpus-
based study of explicitation. in BEEBY, A., RODRÍGUEZ, P., SÁNCHEZ-GIJÓN, P.
(eds.), Corpus use and translating, Amsterdam and Philadelphia : John Benjamins.
HEADLAND, Thomas N., 1981. Information Rate, Information Overload, and Communication
Problems in the Casiguran Dumagat New Testament. Notes on Translation.
HLADKÝ, Juraj, 2003. Language and function: to the memory of Jan Firbas,
Amsterdam/Philadephia: John Benjamins, ISBN 978-90-272-1558-1.
KUČERA, Henry, FRANCIS, Nelson W., 1967. Computational analysis of present-day
American English, Providence, Brown University Press.
LARSON, Mildred L., 1984. Meaning-Based Translation: A Guide to Cross-Language
Equivalence. Lanham, New York and London: University Press of America.
MIKO, František et al., 1996. Morfológia slovenského jazyka, Bratislava: Vydavateľstvo
Slovenskej akadémie vied. Dostupné z: http://www.juls.savba.sk/ediela/msj/msj-lq.pdf
PALA, Karel, 1996. Informační technologie a korpusová lingvistika, Zpravodaj ÚVT MU.,
ISBN 1212-0901.
SCHNEIDER, Klaus P., 2003. Diminutives in English, 2003, Tübingen: Niemeyer.

SHAMAA, Najah, 1987. A Linguistic Analysis of Some Problems of Arabic to English

Translation. Oxford University. [Ph.D. Thesis.].

SINCLAIR, John, 2002. Word-Formation: Prefixes and Suffixes, London: Collins Cobuild
English Guide.

40
STUBBS, Michael, 1986. Lexical Density: A Computational Technique. Talking About
Text. Discourse Analysis Monograph. University of Birmingham: English Language Research.
VEDA Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie vied (kolektív autorov). 2012. Jazykovedné štúdie XXXI, Rozvoj
jazykových technológií a zdrojov na Slovensku a vo svete : (10 rokov Slovenského národného korpusu),
Bratislava, VEDA, ISBN 978-80-224-1391-6.

VERMEER, Hans J., 1987. “What Does It Mean to Translate?” Gideon Toury, ed. Translation
Across Cultures. New Delhi: Bahri Publications.

QUIRK, Randolph et al., 1989. Grammar of Contemporary English, London: Longman.

Dostupné z:
https://docs.google.com/viewer?a=v&pid=sites&srcid=ZGVmYXVsdGRvbWFpbnxnb256YWx
vZnVlbnphbGlkYXphZ2FsfGd4OjI0OWFiZjMyMjMxZmE3NjQ

Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV.

Dostupné z: http://korpus.juls.savba.sk a https://bonito.korpus.sk

Funkčný generatívny popis. [online]. [cit.2.mája 2017]. Dostupné z:

https://www.czechency.org/slovnik/FUNK%C4%8CN%C3%8D%20GENERATIVN%C3%8D
%20POPIS

The Brown Corpus of Standard American English. [online]. [cit. 30.apríla 2017].
Dostupné z:
http://www.essex.ac.uk/linguistics/external/clmt/w3c/corpus_ling/content/corpora/list/private/bro
wn/brown.html

The Lancaster-Oslo/Bergen Corpus. [online]. [cit. 30.apríla 2017].

http://www.essex.ac.uk/linguistics/external/clmt/w3c/corpus_ling/content/corpora/list/private/LO
B/lob.html

41
 ANALYTICKÝ LIST
Autor Tomáš Matuškovič

Názov práce K možnostiam využitia národných korpusov v translatológii

umeleckého textu

Jazyk práce Slovenský

Typ práce Bakalárska práca

Nadobúdaný Bakalár
akademický titul

Počet strán 42 s.

Univerzita Prešovská univerzita v Prešove

Katedra

Študijný odbor Prekladateľstvo a tlmočníctvo

Študijný program Anglický jazyk a kultúra – nemecký jazyk a kultúra

Mesto Prešov

Vedúci práce Mgr. Ivana Hostová, PhD.

Konzultanti práce

Dátum odovzdania 18. 5. 2017

Dátum obhajoby 31.5.2017

Kľúčové slová v SJ Korpus. Deminutívum. Sufix. Výskyt

Názov práce v AJ Towards the Possibilities of the Use of National Corpora in

Literary Translation Studies

Kľúčové slová v AJ Corpus. Diminutive. Suffix. Incidence

42