UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

Filozofická fakulta

JAZYKOVÁ KULTÚRA VYBRANÉHO REDAKTORA

Viktória Némethová
Seminárna práca

Nitra, 2022 Bc. Natália Grolmusová

OBSAH
ÚVOD ........................................................................................................................................ 3
1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV ..................................................................... 4
1.1 Jazyk, reč, jazyková kultúra ........................................................................................ 4
1.2 Jazykové roviny ........................................................................................................... 4
1.2.1 Lexikálna rovina ................................................................................................... 5
1.2.2 Zvuková rovina .................................................................................................... 5
1.2.3 Syntaktická a morfologická rovina ...................................................................... 5
1.2.4 Štylistická rovina .................................................................................................. 5
2 METODIKA A CIEĽ PRÁCE............................................................................................ 6
3 JAZYKOVÁ KULTÚRA VYBRANEJ REDAKTORKY ................................................. 7
3.1 Lexikálna rovina ............................................................................................... 7
3.2 Zvuková rovina ............................................................................................... 11
3.3 Syntaktická rovina .......................................................................................... 13
3.4 Morfologická rovina ....................................................................................... 14
3.5 Štylistická rovina ............................................................................................ 14
ZÁVER..................................................................................................................................... 15
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ................................................................................... 16
ÚVOD
Pod jazykovou kultúrou môžeme chápať to, do akej miery vyhovuje stav jazyka požiadavkám,
ktoré sú kladené na spisovný jazyk. Jazyková kultúra nám slúži na definovanie jazykovej praxe
spoločnosti a predstavuje akýsi dobový obraz jazyka.
S vývojom modernej novej doby súvisí aj vývoj jazyka. Z laického pozorovania
spravodajstva si aj spoločnosť uvedomuje, že do popredia sa dostáva obsah správy, informácia,
a na jazykový prejav redaktora a moderátora sa mierne zabúda. Žijeme v dobe, v ktorej sa okolo
nás zhromažďuje množstvo informácii a udalostí. Tieto informácie nám prinášajú vo veľkej
miere média. Ich úlohou je informovať poslucháčov a divákov v čo najkratšom čase. Aj to je
dôsledok toho, že moderátori a redaktori majú často málo času na prípravu, pôsobí na nich stres
i nervozita a ich prejav stráca vysokú úroveň. Spisovnosť jazyka sa vytráca, čo by sa v médiách
a obzvlášť v spravodajstve nemalo diať.
V prvej časti našej práce vymedzíme základné teoretické pojmy, ako sú napríklad už
spomínaná jazyková kultúra, jazyk, reč a ďalej stručne popíšeme jednotlivé jazykové roviny.
V druhej časti seminárnej práci sa budeme venovať jazykovej kultúre redaktorky
spravodajskej televízie TA3, Viktórii Némethovej. TA3 je súkromná spravodajská televízna
stanica na Slovensku. Oficiálne vysiela od 23. septembra 2001. Televízia prináša domáce
správy zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Redaktorka Viktória Némethová je redaktorkou
domáceho spravodajstva. V televízii TA3 pôsobí od roku 2017. V. Némethovú sme si pre
analýzu v našej práci vybrali náhodne. Zamerali sme sa na jej päť reportáží, a to z rokov 2019,
2021 a 2022. Rozhodli sme sa tak z toho dôvodu, aby sme mohli v závere skonštatovať či sa jej
úroveň jazykového prejavu skúsenosťami vyvíjala.
Jej jazykový prejav budeme skúmať pomocou kvalitatívnej obsahovej analýzy. Budeme
vychádzať z piatich konkrétnych reportáži a budeme si všímať chyby, ktorých sa redaktorka
dopustila. Následne, nájdené chyby priradíme k lexikálnej, zvukovej, syntaktickej,
morfologickej a štylistickej jazykovej rovine.
V závere práce zhrnieme výsledky analýzy a odpovieme na položené výskumné otázky.
Zhodnotíme jazykový prejav V. Némethovej a aj to, či sa jej prejav v reportážach vyvíjal na
základe skúseností nadobudnutých praxou.

3
VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
V prvej kapitole našej práce definujeme základné pojmy pre lepšie chápanie problematiky.
Medzi základné pojmy patria: jazyk, reč, jazyková kultúra, jazykový úzus, norma a kodifikácia.
Ďalej definujeme jednotlivé jazykové roviny, z ktorých budeme v práci vychádzať.

1.1 Jazyk, reč, jazyková kultúra

Á. Kráľ a A. Rýzková (1990, s. 25 – 26) definujú jazyk (langue) ako systém výrazových
prostriedkov a ako nástroj na formovanie myšlienok. Využívame ho na zachytávanie
objektívnej skutočnosti a na vyjadrovanie jazykovo sformovaných myšlienkových obsahov
artikulovanými zvukmi.
Reč je realizácia tohto abstraktného jazykového systému (parole), ďalej pod ňou
rozumieme ľudskú schopnosť tvoriť artikulované zvuky a ich pomocou sa dorozumieť
(langage) (Kráľ – Rýzková, 1990, s. 25 – 26).
Pojem jazyková kultúra je vysvetľovaný rôzne. V našej práci pokračujeme
parafrázovaním definície od vyššie spomínanej dvojice autorov (Kráľ – Rýzková, 1990, s. 24 –
28). Jazykovú kultúru môžeme chápať dvojako. Na jednej strane je to úroveň jazykovej praxe
spoločnosti, je to stav jazyka v súvislosti s tým, ako ho používajú jeho používatelia. Na druhej
strane chápeme jazykovú kultúru ako určitý proces, vývin tejto jazykovej praxe. Á. Kráľ a A.
Rýzková rozlišujú kultúru jazyka a kultúru reči. Aj keď sa obe sféry navzájom ovplyvňujú,
ideálny stav, ktorý by nastal, ak by sa kultúra jazyka a kultúra reči prekrývali, je v praxi
nedosiahnuteľný, pretože kultúra reči nie je vždy a všade rovnaká. Nízka jazyková úroveň
niektorých televíznych alebo rozhlasových redaktorov nemusí nutne značiť všeobecnú nízku
kultúru slovenčiny, pretože predstavuje len časť používania slovenčiny. Avšak, keďže je
nemožné odčleniť jazyk od jeho nositeľa, či jazykovej praxe, nízka jazyková kultúra celej
spoločnosti bude mať negatívny vplyv na jazykovú kultúru (Kráľ – Rýzková, 1990, s. 28).
Na základe vyššie uvedeného, v našej práci budeme pod pojmom jazyková kultúra
rozumieť práve kultúru reči – úroveň jazykovej praxe v konkrétnych jazykových prejavoch.

1.2 Jazykové roviny

Pri klasifikácii chýb v jednotlivých reportážach redaktorky sa budeme pridŕžať rozčlenenia
chýb jazykových prostriedkov podľa toho, v ktorej rovine jazykového systému sa chyba prejaví.
Ide o týchto päť konkrétnych jazykových rovín: lexikálna, zvuková, syntaktická, morfologická
a štylistická.

4
1.2.1 Lexikálna rovina
Za základnú jednotku lexikálnej roviny jazyka považujeme slovo. Všímame si ho z rôznych
hľadísk: z lexikálneho významu, formy, etymológie a vzniku slova. Tento podsystém
považujeme za najviac dynamický, pretože v slovnej zásobe jazyka dochádza stále k častým a
rýchlym zmenám: vznik a zánik slov, preberanie slov z cudzích jazykov a pod. V rámci
lexikálnej roviny spoznávame slová a ich lexikálne významy, typy slov, tvorenie slov, vzťahy
medzi slovami, členenie slovnej zásoby, preberanie slov i slovníky (Papuga, 2019, s. 160).

1.2.2 Zvuková rovina

„...fonetika je jazykovedná disciplína, ktorá skúma materiálne javy a procesy zvukovej reči z
hľadiska ich fyzickej stavby a s ohľadom na ich funkciu pri dorozumievaní. Fonetika teda
skúma fyziologickú činnosť rečových orgánov pri hovorení, tvorenie hlasu, artikuláciu,
akustické vlastnosti hlások, slabík, slov a reči vôbec. Fonetika sa zaoberá zvukovou stránkou
reči“ (Sičáková, 2002, s. 27).

1.2.3 Syntaktická a morfologická rovina

„Syntax je náuka o konštrukciách skladoch, vetách súvetiach, o syntaktických vzťahoch medzi
členmi konštrukcii a o spôsoboch a prostriedkoch, ktorými sa tieto vzťahy vyjadrujú"
(Nižnikova, 1994, s. 5). Syntax úzko súvisí s morfológiou, tvorí s ňou gramatickú stavbu jazyka.
Jednotkami syntaxe sú syntagma a veta a jednotkami morfológie sú morféma a slovo.
Morfológia opisuje slovo ako samostatnú jednotku, syntax si všíma slovo ako komponent
konštrukcie vo vzťahu k inému slovu a kladie dôraz na druh vzťahu. Syntax opisuje konštrukcie
zo slov, morfológia opisuje vlastnosti a kategórie jednotlivých druhov slov (Oravec –
Bajziková, 1982, s. 7).

1.2.4 Štylistická rovina

„Štylistickú rovinu jazyka vyčleňujeme ako nadstavbovú, ako rovinu, ktorú tvoria vzťahy
medzi jazykovými prostriedkami z predchádzajúcich jazykových rovín z hľadiska tvorenia
textu ako štylisticky kompatibilného celku. Používateľ sa snaží, aby bol text adekvátny,
vhodný, primeraný určitej komunikačnej situácii a pod. Textom napĺňa aj určitú funkciu
(funkcie) a zámer, od čoho takisto závisí štylistická podoba textu“ (Papuga, 2019, s. 188).

5
METODIKA A CIEĽ PRÁCE
Metodika seminárnej práce pozostáva z kvalitatívnej obsahovej analýzy, pričom našou
výskumnou vzorkou bude redaktorka domáceho spravodajstva televízie TA3, Viktória
Némethová. Výskumným materiálom budú reportáže redaktorky, v ktorých budeme skúmať jej
jazykový prejav. Vychádzať budeme z piatich konkrétnych reportáži, ktoré sú z rokov 2019,
2021 a 2022.
V rámci analýzy jazykového prejavu si budeme všímať chyby, ktorých sa redaktorka
dopustila a následne ich priradíme k príslušnej jazykovej rovine.
Výskumné otázky našej práce:
1. Aké chyby robí redaktorka vo vybraných reportážach?
2. Čo spôsobuje výskyt chýb v prejave redaktorky?
Hlavným cieľom našej seminárnej práce bude na základe teoretických východísk
analyzovať a zhodnotiť jazykový prejav vybranej redaktorky a odpovedať na určené výskumné
otázky.

6
JAZYKOVÁ KULTÚRA VYBRANEJ REDAKTORKY
3.1 Lexikálna rovina
V rámci lexikálnej roviny sa venujeme nasledujúcim najčastejším chybám ústneho jazykového
prejavu redaktorky: klišé, floskuly, parazitické slová, neprimerané opakovanie slov,
anglicizmy, bohemizmy, hovorové slová, postrehli sme aj katachrézu a paronomáziu.
„Klišé sú slová a slovné spojenia, ktoré častým a mechanickým používaním stratili svoj
pôvodný význam a pôsobia v texte ako prázdne slová znehodnocujúce text" (Mistrík, 2002, s.
90). Floskuly sú „prázdne, bezinformačné slová, ktoré vznikajú častým používaním slovného
spojenia, stávajú sa niečím očakávaným a prestávajú fungovať ako jazykovoštylistická
zvláštnosť“ (Magalová, 2008, s. 111). Klišé a floskuly patria medzi najväčšie nástrahy, pretože
redaktor sa dostáva do situácie, keď musí improvizovať. V prípade nepripravených redaktorov,
improvizácia so sebou prináša aj nechcenú uvoľnenosť hraníc jazykových noriem. V živých
vysielaniach sú jazykové nedostatky spôsobené aj tým, že redaktor musí niekedy rýchlo
zareagovať na vzniknutú situáciu, viesť rozhovor a dostáva sa do časovej tiesne. Spisovnosť
a kvalita jazykového prejavu sa automaticky zníži. Redaktor sa snaží predovšetkým priniesť
veľký a presný obsah správy. V jazykovom prejave redaktorky sme niekoľkokrát zaznamenali
aj parazitické slová, ako napr. „ehm“, „uhm“, ktoré predovšetkým môžu vznikať v spontánnom
prejave, a to kvôli dlhému premýšľaniu nad slovami, ktoré chce vysloviť vo svojej výpovedi.
Výskyt opakovaných slov v ústnom prejave redaktorky TA3 bol taktiež vo veľkej miere
zastúpený. Opakovanie výrazov môžeme definovať aj ako „použitie slova, slovného spojenia
alebo vety dvakrát alebo viackrát za sebou“ (Mistrík, 2002, s. 125). Neprimerané opakovanie
slov sme zaznamenali najmä v spontánnom ústnom jazykovom prejave redaktorky. Postrehli
sme aj výskyt opakovania začiatkov slov i gradáciu slovných výrazov. Redaktorka mala často
predpripravený text s poznámkami k vysielanej reportáži, no aj napriek tomu sa v jej prejave
vyskytlo mnoho chýb. Výskyt opakovania slov vo vysokej miere ovplyvňuje predovšetkým
nervozita a nepripravenosť redaktorov, a to najmä počas živého vysielania.
Spozorovali sme aj hovorové slová. Analýza redaktorkiných reportáži nám ukázala, že
sa zvykne vyhýbať hovorovým slovám a dodržiava formálne vyjadrovanie a jazykovú kultúru.
V jazykových prejavoch redaktorky sme postrehli i katachrézu a paronomáziu.
„Katachréza (gr. katachrésis = chybné použitie) je spojenie logicky nespojiteľných slov, pri
ktorom sa uplatňuje protirečenie v prívlastku“ (Pavlovič, 2015, s. 47). „Paronomázia (gr. para
= vedľa, onomadzó = menujem) je slovná hračka, ktorá spočíva na zámernej zámene zvukovo
zhodných alebo podobných slov“ (Pavlovič, 2015, s. 52). Katachréza aj paronomázia sa

7
využívajú najmä v umeleckých textoch, keďže ide o slovné hračky. Redaktorka ich, podľa
nášho uváženia, nepoužila zámerne, skôr išlo o chyby z nepripravenosti v rámci živých
vstupov.
Ďalšou pozorovanou skupinou sú anglicizmy a bohemizmy. V jazykovom prejave
redaktorky sme nezaznamenali výrazne anglicizmy. Použité anglicizmy súviseli najmä
s aktuálnym dianím vo svete. S odstupom času sa nižšie spomenuté slová, pravdepodobne,
nebudú považovať za „pravé“ anglicizmy. Počas analýzy sme spozorovali iba jeden
bohemizmus. Podľa jazykovej poradne „slovenská príslovka vlani aj prídavné mená vlaňajší (v
nárečiach aj laňajší) a lanský majú spoločný (všeslovanský) pôvod s českou príslovkou loni a
prídavným meno loňský“ (JazykovaPoradna.sk, 2012). V rámci analýzy považujeme nájdené
slovo za bohemizmus, no nie len v prejave redaktorky, ale aj v prejave mnohých ľudí, slovo
„vlani“ je bežne používaným slovenským slovom. „Podľa súčasnej kodifikácie sú spisovné dve
podoby prídavného mena: lanský a vlaňajší“ (JazykovaPoradna.sk, 2012).
V našom výskume sme identifikovali napríklad tieto nedostatky:
Klišé, floskuly, parazitické slová:
1. „Tak my sa nachádzame na bratislavskom Devíne, kde hladina Dunaja stúpla na takmer
sedem metrov“ (Némethová, 2021 b).
2. „No ako môžete vidieť za mnou, tak voda mierne zaplavila pamätník, ktorý sa nachádza
pod devínskym hradom a cesta je tu tak pre cyklistov neprejazdná“ (Némethová, 2021
b).
3. „Podľa hlavného mesta však táto úroveň nepredstavuje vážne riziko záplav“
(Némethová, 2021 b).
4. „A na záver len dodám, že situáciu monitorujú vodohospodári aj na ďalších vodných
tokoch na Slovensku“ (Némethová, 2021 b).
5. „Podľa vodohospodárov je situácia na vodnom toku Dunaja v týchto týždňoch bežná,
ech, a tiež odborníci dodávajú, že hladina rieky sa bude ešte mierne zvyšovať, avšak
počas utorka by sa situácia mala stabilizovať“ (Némethová, 2021 b).
6. „No a na záver len dodám, že mnohí kritici však hovoria, že takto prišlo mesto o
niekoľko parkovacích miest“ (Némethová, 2019).
7. „Tak ja sa už nachádzam v komunitnom centre v bratislavskom Novom Meste, ktoré je
určené prevažne pre ľudí z Ukrajiny, ktorí sa už vlastne udomácnili tu v Bratislave a
zároveň sa tu na tomto mieste môžu stretávať vo svojom voľnom čase“ (Némethová,
2022).

8
 8. „Pán Kusý, na úvod si teda povedzme, že prečo ste sa rozhodli pre tento projekt“
(Némethová, 2022).
9. „Tak Dušičky sa nesú opäť v tieni pandémie, napriek tomu sú cintoríny plné ľudí“
(Némethová, 2021 c).
10. „No a o tom, ako sú zabezpečené, aké protipandemické opatrenia fungujú, tak o tom už
povie viac riaditeľ pohrebníctva Marianum, pán Róbert Kováč“ (Némethová, 2021 c).
11. „Čo sa týka bezpečnosti, tak v týchto dňoch je tu naozaj množstvo sviečok, umelých
kvetov. Ako vlastne je táto bezpečnosť zabezpečená“ (Némethová, 2021 c).
12. „Na porovnanie, keď v roku 2013 bol vyhlá-vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity,
hladina Dunaja v Devíne dosiahla vyše deväť metro-metrov, teraz je to, ehm, takmer
sedem, ako som spomínala“ (Némethová, 2021 b).
13. „Aké opatrenia platia, protipandemické opatrenia platia, ehm, na týchto cintorínoch?“
(Némethová, 2021 c).
14. „Uhm, sú tu napríklad aj policajti?“ (Némethová, 2021 c).
15. „Uhm, po sviatkoch je tu vlastne aj téma odpadu“ (Némethová, 2021 c).
16. „Uhm, ďakujem veľmi pekne za rozhovor“ (Némethová, 2021 c).
Neprimerané opakovanie slov a opakovanie začiatkov slov
1. „Prajem pekné ráno, tak my sa nachádzame na bratislavskom Devíne, kde hladina
Dunaja stúpla na takmer sedem metrov. No ako môžete vidieť za mnou, tak voda mierne
zaplavila pamätník, ktorý sa nachádza pod devínskym hradom a cesta je tu tak pre
cyklistov neprejazdná“ (Némethová, 2021 b).
2. „Podľa vodohospodárov je situácia na vodnom toku Dunaja v týchto týždňoch bežná,
ech, a tiež odborníci dodávajú, že hladina rieky sa bude ešte mierne zvyšovať, avšak
počas utorka by sa situácia mala stabilizovať“ (Némethová, 2021 b). – gradácia
3. „Situa-situáciu monitoruje slovenský vodohospodársky podnik spolu s hasičmi“
(Némethová, 2021 b).
4. „Na porovnanie, keď v roku 2013 bol vyhlá-vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity,
hladina Dunaja v Devíne dosiahla vyše deväť metro-metrov, teraz je to takmer sedem,
ako som spomínala“ (Némethová, 2021 b).
5. „A na záver len dodám, že situáciu monitorujú vodohospodári aj na ďalších vodných
tokoch na Slovensku“ (Némethová, 2021 b).
6. „Komenského námestie v Bratislave sa nachádza v centre mesta za budovou
Slovenského národného divadla a námestie bolo vybud-vybudované v 18. storočí a do
roku 1972 sa tu nachádzal park“ (Némethová, 2019).

9
 7. „Návštevníci tohto priestoru môžu mestu dávať podnety ako by tento priestor mal
vyzerať“ (Némethová, 2019).
8. „Tak ja sa už nachádzam v komunitnom centre v bratislavskom Novom Meste, ktoré je
určené prevažne pre ľudí z Ukrajiny, ktorí sa už vlastne udomácnili tu v Bratislave a
zároveň sa tu na tomto mieste môžu stretávať vo svojom voľnom čase“ (Némethová,
2022).
9. „Čo všetko tu môžu robiť a aké informácie, aké užitočné informácie tu nájdu?“
(Némethová, 2022).
10. „Prajem pekný deň. Tak Dušičky sa nesú opäť v tieni pandémie, napriek tomu sú
cintoríny plné ľudí. No a o tom, ako sú zabezpečené, aké protipandemické opatrenia
fungujú, tak o tom už povie viac riaditeľ pohrebníctva Marianum, pán Róbert Kováč,
dobrý deň prajem. Pán Kováč, na úvod si teda povedzme, že vlani boli cintoríny
zatvorené, teraz už môžu byť teda otvorené. Bratislava sa teda v Covid Automate
nachádza v oranžovej fáze. Aké opatrenia platia, protipandemické opatrenia platia,
ehm, na týchto cintorínoch?“ (Némethová, 2021 c).
11. „To znamená, že sú potrebné napríklad rúška? Napríklad, videli sme tu ľudí s rúškami
alebo s respirátormi, sú teda povinné?“ (Némethová, 2021 c).
12. „Ľudia nakupujú už častejšie umelé kvety alebo napríklad stále tie umelé?“
(Némethová, 2021 c). – taktiež, použitie slova v logickom rozpore s ostatnou vetou
Hovorové slová
1. „Mesto tu vybudovalo oddychovú zónu, nachádza sa tu niekoľko miest na sedenie,
pribudli kvetináče a milovníkov stolného tenisu určite potešia aj dva pingpongové stoly“
(Némethová, 2019). – správne sú stolnotenisové stoly
2. „Tak Dušičky sa nesú opäť v tieni pandémie, napriek tomu sú cintoríny plné ľudí“
(Némethová, 2021 c). – zároveň deminutívum
Katachréza (Némethová, 2021 c)
1. „Tak Dušičky sa nesú opäť v tieni pandémie, napriek tomu sú cintoríny plné ľudí.“
Paronomázia (Némethová, 2021 c)
1. „Ako vlastne je táto bezpečnosť zabezpečená?“
Bohemizmy (Némethová, 2021 c)
1. „Pán Kováč, na úvod si teda povedzme, že vlani boli cintoríny zatvorené, teraz už môžu
byť teda otvorené.“
Anglicizmy
Monitorujú, Covid Automat, pandémia

10
3.2 Zvuková rovina
Dôležitou zásadou zvukovej kultúry reči je ortoepická správnosť, no aj artikulačná zreteľnosť,
intonačná pestrosť a jednoznačnosť, logicky správne a nerušivé dýchanie či funkčné využívanie
vlastností hlasu (Kráľ, 2009, s. 31).
V analýze zvukovej roviny si budeme všímať nedodržiavanie kvantity krátkych a dlhých
samohlások, ďalej výslovnosť spoluhláskových skupín, nedodržiavanie pravidiel asimilácie a
intonáciu. Jednou z najrozšírenejších a najdiskutovanejších chýb je nahrádzanie palatálneho ľ
tvrdým l.
Chyby, ktoré redaktorka urobila v jazykových prejavoch môžu byť spôsobené
západoslovenským nárečím, nepripravenosťou a stresom v živých vysielaniach. Jej ústny
prejav je občas rýchly a nekoncentrovaný.
V našej práci sme zaznamenali nasledovné chyby:
Nedodržiavanie kvantity krátkych a dlhých samohlások
1. „Komenského námestie v Bratislave sa nachádza v centre mesta za budovou
Slovenského národného divadla [divadlá] a námestie bolo vybud-vybudované v 18.
storočí a do roku 1972 sa tu nachádzal park“ (Némethová, 2019).
2. „Návštevníci [naštevníci] tohto priestoru môžu mestu dávať podnety ako by tento
priestor mal vyzerať“ (Némethová, 2019).
3. „Prajem pekné ráno [rano]“ (Némethová, 2021 b).
4. „No ako môžete vidieť za mnou, tak voda mierne zaplavila pamätník, ktorý sa nachádza
pod devínskym [devínkým] hradom a cesta je tu tak pre cyklistov neprejazdná
[neprejazna]“ (Némethová, 2021 b).
5. „Situa-situáciu monitoruje [mntruje] slovenský vodohospodársky podnik spolu
s hasičmi“ (Némethová, 2021 b).
6. „Tak ja sa už nachádzam v komunitnom centre v bratislavskom Novom Meste, ktoré je
určené [úrčené] prevažne pre ľudí z Ukrajiny, ktorí sa už vlastne [vlasne] udomácnili
tu v Bratislave a zároveň sa tu na tomto mieste môžu stretávať vo svojom voľnom čase“
(Némethová, 2022).
7. „Pán Kusý [Kusy], na úvod si teda povedzme, že prečo ste sa rozhodli pre tento projekt“
(Némethová, 2022)..
8. „Čo všetko tu môžu [mošu] robiť a aké informácie, aké užitočné informácie tu nájdu?“
(Némethová, 2022).
9. „Koordinujete to možno [móžno] aj s ďalšími mestskými [meskými] časťami, alebo
[alebó] niečo takéto funguje len tu, v Novom meste“ (Némethová, 2022).

11
 10. „Napríklad, videli sme tu ľudí s rúškami alebo s respirátormi, sú teda povinné
[povinne]?“ (Némethová, 2021 c).
Výslovnosť spoluhláskových skupín (Némethová, 2021 c)
1. „Ako vlastne [vlasne] je táto bezpečnosť zabezpečená.“
2. „Po sviatkoch je tu vlastne [vlasne] aj téma odpadu.“
3. „Uhm, čo sa týka bezpečnosti, tak v týchto dňoch je tu naozaj množstvo [mnostvo]
sviečok, umelých kvetov.“
Nedodržiavanie asimilácie (Némethová, 2021 c)
1. „Tak [tag] Dušičky sa nesú opäť v tieni pandémie, napriek tomu sú cintoríny plné ľudí.“
2. „Aké opatrenia platia, protipandemické opatrenia platia, ehm, na týchto [týkto]
cintorínoch?“
3. Uhm, sú tu napríklad aj policajti [polisajti]?
4. Uhm, po sviatkoch je tu vlastne aj téma odpadu [otpadu].
Nahrádzanie palatálneho ľ tvrdým l
1. „Podľa slovenského hydrometeorologického ústavu, ide o prvý stupeň varovania
povodňovej aktivity, avšak situácia je zatiaľ [zatial] pokojná“ (Némethová, 2021 b).
2. „Podľa hlavného [hľavného] mesta však táto úroveň nepredstavuje vážne riziko
záplav“ (Némethová, 2021 b).
3. „Tak ja sa už nachádzam v komunitnom centre v bratislavskom Novom Meste, ktoré je
určené prevažne pre ľudí [ludi] z Ukrajiny, ktorí sa už vlastne udomácnili tu v Bratislave
a zároveň sa tu na tomto mieste môžu stretávať vo svojom voľnom [volnom] čase“
(Némethová, 2022).
Intonácia
Musíme zhodnotiť, že redaktorka robí veľa chýb v oblasti intonácie. Nedodržiava klesavú
kadenciu na konci oznamovacích viet. Jej tempo reči je veľmi rýchle, nedodržiava pauzy, a tak
často nie je zrejmé miesto, kde veta končí. Týmto spôsobom vznikajú dlhé a nezrozumiteľné
súvetia. Všetky tieto nedostatky sme spozorovali v štyroch reportážach, okrem jednej, ktorá
nebola živým vstupom, a tak bol text prečítaný primerane.
1. „Tak my sa nachádzame na bratislavskom Devíne, kde hladina Dunaja stúpla na takmer
sedem metrov ↑“ (Némethová, 2021 b). – stúpavá kadencia na konci oznamovacej vety,
táto chyba sa opakuje pomerne často
2. „Prajem pekné ráno, tak my sa nachádzame na bratislavskom Devíne, kde hladina
Dunaja stúpla na takmer 7 metrov, no ako môžete vidieť za mnou, tak voda / mierne /
zaplavila / pamätník /, ktorý /sa nachádza / pod / devínskym hradom a cesta je tu teda

12
 pre cyklistov neprejazdná“ (Némethová, 2021 b). – dôraz za každým slovom, zároveň
žiadna výrazná pauza, ktorá by dlhé súvetie rozčlenila

3.3 Syntaktická rovina

V syntaktickej rovine sme sa zamerali najmä na výskyt defektných a nelogických konštrukcii
a zároveň nesprávneho slovosledu. Všímali sme si hromadenie predložiek, nadmerné
vyjadrenie podmetu a uvádzame aj príklad na elipsu (výpustku).
Keďže výskumnou zložkou boli najmä spontánne prejavy, aj keď redaktorka mala
predpripravené materiály, dopustila sa niekoľkých syntaktických chýb. Syntaktické chyby sú
úzko späté s predchádzajúcimi rovinami. Tým, že redaktorka bola v strese, mala vysoké tempo
reči či nekládla dôraz na správne pauzy, často uvádzala defektné a nelogické vety.
Uvádzame niekoľko príkladov:
Defektné a nelogické konštrukcie viet (Némethová, 2019)
1. „Komenského námestie v Bratislave sa nachádza v centre mesta za budovou
Slovenského národného divadla a námestie bolo vybudované v 18. storočí a do roku
1972 sa tu nachádzal park.“ – vety mali byť rozčlenené, spojka „a“ je použitá zbytočne,
teda ide aj o hromadenie predložiek
2. „Na porovnanie, keď v roku 2013 bol vyhlá-vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity,
hladina Dunaja v Devíne dosiahla vyše deväť metro-metrov, teraz je to sedem, ako som
spomínala“ (Némethová, 2021 b). – redaktorka chcela zlúčiť viacero informácii do
jednej vety, no v závere si uvedomila, že danú informáciu už sprostredkovala
3. „Po prístavbe Slovenského národného divadla v 72. sa v parku stalo parkovisko,
magistrát hlavného mesta plánoval už dávnejšie vybudovať opäť park na tomto území,
avšak do súťaže sa nikto neprihlásil“ (Némethová, 2019). – súvetie znie nelogicky, vety
by mali byť rozčlenené, slovosled vety taktiež nie je vhodný
4. „Ako to vidíte vy, ľudia nakupujú už častejšie umelé kvety alebo napríklad stále tie
umelé?“ (Némethová, 2021 c) – redaktorka opakovaním rovnakého slova narušila
logickosť vety
Nadmerné vyjadrenie predmetu
1. „Tak my sa nachádzame na bratislavskom Devíne, kde hladina Dunaja stúpla na takmer
7 metrov“ (Némethová, 2021 b). – redaktorka často začína vstupy zámenami „my“, „ja“
2. „Tak ja sa už nachádzam v komunitnom centre v bratislavskom Novom Meste, ktoré je
určené prevažne pre ľudí z Ukrajiny, ktorí sa už vlastne udomácnili tu v Bratislave a

13
 zároveň sa tu na tomto mieste môžu stretávať vo svojom voľnom čase“ (Némethová,
2019).
Elipsa
1. „Po prístavbe Slovenského národného divadla v 72. sa v parku stalo parkovisko“
(Némethová, 2019). – v 72. roku

3.4 Morfologická rovina

V rámci morfologickej roviny sme sa zameriavali na nesprávnu predložkovú väzbu, nesprávne
skloňovanie a časovanie. Počas analýzy jazykových prejavov sme nezaznamenali vyšší výskyt
chýb, respektíve skoro žiadny. Uvedené ukážky nie sú veľmi zásadnými chybami v prejave,
nenarúšajú súvislosť či podstatu jazykového prejavu.
Uvádzame zaznamenané príklady: (Némethová, 2021 b)
1. „A na záver len dodám, že situáciu monitorujú vodohospodári aj na ďalších vodných
tokoch na Slovensku.“– na ďalších slovenských vodných tokoch
2. „Na porovnanie, keď v roku 2013 bol vyhlá-vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity,
hladina Dunaja v Devíne dosiahla vyše deväť metro-metrov, teraz je to sedem, ako som
spomínala.“– správna je väzba s predložkou „pre“

3.5 Štylistická rovina

Štylistická rovina si všíma výber slov z hľadiska rôznych okolností vplývajúcich na konečnú
podobu textu. Ak sa slovo do vety „nehodí“, môže dôjsť k narušeniu štylistickej normy
(Papuga, 2019, s. 188). Pod štylizáciu spadajú ostatné štyri jazykové roviny. Z tohto dôvodu,
za štylistické chyby môžeme označiť všetky vyššie spomenuté: hovorové slová, opakovanie
výrazov, nelogické vety, atď. Za štylistickú chybu sa dajú označiť aj tvary prechodníkov
a príčastí slovies: stúpajúca hladina, bol vyhlásený tretí stupeň.
Redaktorka, ktorej jazykový prejav sme analyzovali, nemala vždy vhodnú štylizáciu, čo
prikladáme čiastočnej nepripravenosti v živých vysielaniach, ale aj stresu a nervozite.
Formálnosť, objektivita či informačná funkcia boli v jej prejavoch dodržané.
V rámci lexikológie sme uviedli príklad na hovorové slová: pingpongové stoly
a Dušičky. Pri syntaktickej rovine sme uviedli ukážku, v ktorej je nedodržaná logickosť vety:
„Ako to vidíte vy, ľudia nakupujú už častejšie umelé kvety alebo napríklad stále tie umelé?“
(Némethová, 2021 c).

14
ZÁVER
Hlavnou témou našej seminárnej práce bola jazyková kultúra, konkrétne jazykový prejav
redaktorky spravodajskej televízie TA3 – Viktórie Némethovej. V prvej časti práce sme sa
venovali vymedzeniu základných pojmov pomocou odbornej literatúry. Definície nám priblížili
problematiku, na základe ktorej sme sa v druhej časti práce venovali kvalitatívnej obsahovej
analýze.
Pre našu prácu sme si vybrali päť redaktorkiných reportáži, ktoré boli odvysielané
v rokoch 2019, 2021 a 2022. Našim cieľom výberu reportáži bolo spozorovať zmeny kvality
jazykového prejavu redaktorky. Reportáže sme si vyhľadali v online archíve Televízie TA3.
V metodickej časti práce sme si vymedzili dve výskumné otázky. Prvou výskumnou
otázkou sme zisťovali, aké chyby robí redaktorka vo vybraných reportážach. Analýzou sme
zistili, že najviac chýb sa redaktorka dopúšťala v oblasti lexikálnej a zvukovej jazykovej
roviny. Zároveň nám to prinieslo odpoveď na druhú výskumnú otázku, ktorou sme zisťovali,
čo spôsobilo výskyt chýb v prejave redaktorky. Reportáže, ktoré sme si vybrali, boli prevažne
vysielané v živom vysielaní. Práve tento fakt nám ukázal, že V. Némethová nemusela byť
dostatočne pripravená, z jej hlasu sme mohli počuť nervozitu a stres, ktoré sa prejavovali
výberom nevhodných slov, opakovaním slov, nelogickými konštrukciami viet
a v neposlednom rade nevhodnými pauzami a rýchlym tempom reči.
Reportáž, ktorá bola odvysielaná v roku 2021 a, bola vopred pripravená, nespozorovali
sme v nej žiadne jazykové chyby redaktorky. Jej prejav bol plynulý, zvolila vhodné tempo reči,
správne artikulovala a dodržiavala vhodný slovosled.
Výberom reportáží z rôznych rokov sme zistili, že jazykový prejav V. Némethovej sa
neodvíjal od skúseností, ale od jej pripravenosti, vonkajších a vnútorných vplyvov. V živých
vysielania bola redaktorka neistá a úroveň jazykového prejavu nebola vysoká. Naopak, vo
vopred pripravenej, zároveň prečítanej reportáži sa V. Némethová cítila istejšie a odznela bez
chýb.

15
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Jazyková poradňa.SME.sk. 2012. Myslím si, že slovo lanský je nespisovný čechizmus. Je to
tak?. 2012. [online]. [citované 2022-04-12]. Dostupné na internete:
<https://jazykovaporadna.sme.sk/q/2677/>.

KRÁĽ, Á. 2009. Pravidlá slovenskej výslovnosti. Martin : Matica slovenská, 2009. 423 s. ISBN
978-80-7090-907-2

KRÁĽ, Á. – RÝZKOVÁ, A. 1990. Základy jazykovej kultúry. Bratislava : Slovenské

pedagogické nakladateľstvo, 1990. 128 s. ISBN 80-08-00280-8

MAGALOVÁ, G. 2008. Frazeologizmy v printovom spravodajstve In Médiá a text II. Prešov :

Prešovská univerzita v Prešove, 2008. ISBN 978-80-8068-888-2. s. 109 - 116.

MISTRÍK, J. 2002. Lingvistický slovník. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo,

2002. 294 s. ISBN 80-08-02704-5

NÉMETHOVÁ, V. 2019. V. Némethová o zmenách na Komenského námestí. In Správy.

[Spravodajská relácia televízie TA3]. Odvysielané dňa 29.7.2019. Bratislava : Televízia TA3.
[online]. [citované 2022-03-30]. Dostupné na internete:
<https://www.ta3.com/clanok/155618/v-nemethova-o-zmenach-na-komenskeho-namesti>.

NÉMETHOVÁ, V. 2021 a. Školské lavice sa postupne zapĺňajú, brány škôl otvára aj Nitra?. In
Hlavné správy. [Spravodajská relácia televízie TA3]. Odvysielané dňa 26.4.2021. Bratislava :
Televízia TA3. [online]. [citované 2022-04-05]. Dostupné na internete:
<https://www.ta3.com/clanok/199293/skolske-lavice-sa-postupne-zaplnaju-brany-skol-otvara-
aj-nitra>.

NÉMETHOVÁ, V. 2021 b. V Devíne stúpla hladina na takmer sedem metrov, mierne zaplavilo
pamätník. In Ranné správy. [Spravodajská relácia televízie TA3]. Odvysielané dňa 19.7.2021.
Bratislava : Televízia TA3. [online]. [citované 2022-03-30]. Dostupné na internete:
<https://www.ta3.com/clanok/206730/v-devine-stupla-hladina-na-takmer-sedem-metrov-
mierne-zaplavilo-pamatnik>.

16
NÉMETHOVÁ, V. 2021 c. K Dušičkám patrí aj návšteva cintorínov. Ako vyzerajú počas
zhoršujúceho sa epidemického stavu?. In Žurnál. [Spravodajská relácia televízie TA3].
Odvysielané dňa 1.11.2021. Bratislava : Televízia TA3. [online]. [citované 2022-04-10].
Dostupné na internete: < https://www.ta3.com/clanok/216885/k-dusickam-patri-aj-navsteva-
cintorinov-ako-vyzeraju-pocas-zhorsujuceho-sa-epidemickeho-stavu>.

NÉMETHOVÁ, V. 2022. Bratislavské Nové Mesto otvorilo komunitný dom pre ukrajinských
utečencov. Ako bude fungovať?. In Žurnál. [Spravodajská relácia televízie TA3]. Odvysielané
dňa 14.4.2022. Bratislava : Televízia TA3. [online]. [citované 2022-04-16]. Dostupné na
internete: <https://www.ta3.com/clanok/233818/bratislavske-nove-mesto-otvorilo-komunitny-
dom-pre-ukrajinskych-utecencov-ako-bude-fungovat>.

NIŽNIKOVÁ, J. 1994. Praktická príručka slovenskej skladby 1. vyd. Prešov: PhDr. Štefan
Franko, SLOVACONTACT, 1994. 80 s. ISBN 80-901417-5-7

ORAVEC, J., BAJZİKOVÁ, E. 1982. Súčasný slovensky spisovný jazyk - syntax. 1. vyd.
Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982. 272 s.

PAPUGA, J. 2019. Kompendium slovenčiny. 2019. 336 s. ISBN 978-80-971287-5-3

PAVLOVIČ, J. 2015. Náuka o slovnej zásobe. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej

univerzity, 2015. 106 s. ISBN 978-80-8082-928-5 [online]. [citované 2022-04-12]. Dostupné
na internete: <file:///C:/Users/natal/Downloads/pavlovic-jozef-nauka-o-slovnej-zasobe-
2015.pdf>.

SIČÁKOVÁ, Ľ. 2002. Fonetika a fonológia pre elementaristov. Prešov : Náuka , 2002. 118 s.
[online]. [citované 2022-04-15]. Dostupné na internete:
<https://www.unipo.sk/public/media/11339/fonetikaIIIa.pdf>.

17