Masarykova univerzita

Filozofická fakulta
Ústav slavistiky

Bc. Eva Klčová

Poľsko-slovenská medzijazyková
homonymia

Magisterská diplomová práca

Vedúci práce: Mgr. Roman Madecki, Ph.D.

Brno 2011
 Prehlasujem, že predložená práca je mojím autorským dielom, ktoré som
vypracovala samostatne na základe uvedených zdrojov a literatúry.

V Brne dňa 30. 11. 2011 …....………………………….

(podpis)

2
 Za odborné rady ďakujem vedúcemu magisterskej diplomovej práce Mgr.
Romanovi Madeckému, Ph.D., ktorého prednášky a semináre boli pre mňa po celé
štúdium veľkým prínosom, a taktiež Dr hab. Marii J. Papierz, profesorke na
Jagelovskej univerzite v Krakove, za jej ochotu, ústretovosť a pomoc pri písaní tejto
práce. Špeciálne poďakovanie patrí mojej kamarátke Lidke Krówke, s ktorou sme
zažili veľa zábavy pri objavovaní nových falošných priateľov a bez ktorej by táto
práca asi nevznikla.
3
Obsah:

I. Úvod.................................................................................................... 6

II. Charakteristika jazykových systémov............................................. 8

2.1. Jazyková typológia.............................................................................. 8
2.2. Jazykové typy......................................................................................9
2.2.1. Izolačný (analytický) typ..................................................................... 9
2.2.2. Aglutinačný typ ..................................................................................10
2.2.3. Flektívny typ........................................................................................ 11
2.2.4. Interoflektívny typ............................................................................... 11
2.2.5. Polysyntetický typ............................................................................... 11
2.3. Slovanské jazyky z diachrónneho a synchrónneho hľadiska............... 12
2.3.1. Klasifikácia jazykov............................................................................ 12
2.3.2. Západoslovanské jazyky a ich spoločné znaky................................... 12
2.3.3. Západoslovanské jazyky a rozdiely medzi nimi.................................. 13

III. Problematika medzijazykovej homonymie................................. 14

3.1. Homonymia......................................................................................... 14
3.2. Polysémia.............................................................................................15
3.3. Vznik homoným.................................................................................. 16
3.4. Medzijazyková homonymia, zradné slová alebo falošní priatelia....... 17
3.4.1. Klasifikácia medzijazykových homoným........................................... 18
3.4.2. Celkovo a čiastočne zradné slová........................................................ 18
3.4.3. Štylisticky zradné slová .................................................................... 18
3.4.4. Gramaticky zradné slová.................................................................... 19
3.4.5. Slovotvorne zradné slová............................................................... 20
3.4.6. Ďalšie delenie zradných slov............................................................... 20

IV. Praktická časť.......................................................................... 21

4.1. Zradné slová v preklade....................................................................... 21
4.2. Anketa..................................................................................................24

4
4.2.1. Rozbor odpovedí.................................................................................. 25
4.3. Slovníček.…........................................................................................ 28

V. Zhrnutie.............................................................................................. 65
VI. Resumé................................................................................................66
VII. Literatúra............................................................................................68

5
I. Úvod

Témou mojej magisterskej diplomovej práce je poľsko-slovenská medzijazyková

homonymia, alebo aj inak nazývané zradné slová. Veľmi zjednodušene, ba až laicky
povedané, sú to slová, ktoré sa buď píšu, alebo znejú rovnako, ale v každom jazyku
znamenajú niečo iné.

„Ty študuješ poľský jazyk? Prečo? Veď sa dohovoríš...“ („Veď to je skoro taký istý
jazyk...“, „Veď to musíš už všetko vedieť, keď je to také podobné slovenčine...“ atď.)
To boli najčastejšie reakcie na moju odpoveď na otázku, čo študujem. Aj to je jeden z
názorov na učenie sa príbuzného jazyka. Pretože máme pocit, že mu rozumieme.
Samozrejme, že čiastočne to je pravda. Poľština a slovenčina, spolu s češtinou a dolno a
hornolužickou srbčinou, patria do skupiny západoslovanských jazykov. Takže by sa
mohlo zdať, že študovanie takýchto jazykov je veľmi jednoduché. Určite je
poľahčujúcim faktorom podobný fonetický, alebo lexikálny systém jazyka. Ale práve
slovná zásoba, ktorá sa nám môže javiť na prvý pohľad jasná, môže byť zradná.

Potom je tu druhý názor, že štúdium príbuzných jazykov môže byť ťažšie, ako
štúdium úplne cudzích jazykov, z iných jazykových rodín alebo skupín. Zmenšuje sa
riziko pomýlenia sa, pretože pristupujeme k jazyku ako k niečomu novému a učíme sa
ho od základov. Nemôžeme sa spoliehať na podobnosť s naším materinským jazykom.
Avšak naučiť sa hoci len fonetický systém takej čínštiny, môže byť veľmi zdĺhavé a
náročné.

Na každom z tých tvrdení je niečo pravdy. Štúdium pokrvného jazyka je ľahšie už

len z toho dôvodu, že rýchlejšie pochopíme jazykový systém. Pre Angličana je také
skloňovanie nepredstaviteľné a nepochopiteľné. My to však môžeme naopak ľahko
podceniť, pretože sa nám zdá, že je to to isté. Vyplýva z toho jediné, že každá minca má
dve strany.

V teoretickej časti sa zaoberám jazykovou typológiou, jazykovými typmi, na

vytvorenie všeobecnej predstavy o jazykovom systéme slovenčiny a poľštiny. Ďalej sa
zameriavam na lexikálne vzťahy v jazyku, čo to vlastne znamená medzijazyková
homonymia, ako sa delí a ako môže ovplyvniť užívateľov jazyka.

6
 Praktická časť, ktorá bola pre mňa základom, pozostáva z príkladov chýb v preklade,
na základe prekladov slovenských kníh do poľštiny, ďalej z ankety, ktorú som
vytvorila, ako praktickú ukážku zradných slov a slovníka, ktorý tvoria slová, s ktorými
som sa v praxi stretla.

Cieľom mojej diplomovej práce je poukázať na tento jav a priblížiť ho nielen

študentom polonistiky, ale aj bežným používateľom jazyka, ktorí sa s medzijazykovou
homonymiou stretli v bežnom živote. Aby sa mohli vyvarovať trápnym situáciám, ktoré
môžu nastať. Alebo aby sa aspoň pobavili na niektorých výrazoch, tak ako som sa
pobavila ja, keď som sa s nimi stretla po prvý krát.

7
II. Charakteristika jazykových systémov

Jestliže je správné, že jazyk je systém, je třeba uvažovat o tom,

jak jednotlivý rys souvisí s jinými rysy jazyka,
jednolivá změna s druhými změnami v jazyce.
To se snaží poznat typologie.
Vladimír Skalička

2.1. Jazyková typológia

Jazyková typológia je lingvistická disciplína, ktorá sa zaoberá klasifikáciou a
konfrontáciou jazykových systémov, bez ohľadu na ich genetickú príbuznosť.1 Medzi
hlavných predstaviteľov typológie v 19. storočí patrili jazykovedci ako W.Humboldt a
A. Schleicher. Postupne sa touto jazykovednou disciplínou začali zaoberať aj u nás. Na
Slovensku je to spomedzi mnohých V. Krupa, J. Sabol, v Poľsku napríklad T.
Milewski. V susednom Česku sa na túto oblasť zamerali hlavne V. Skalička, K.
Horálek, ale aj E. Lotko, ktorý sa venoval typológii češtiny a poľštiny.
Typológiu delíme na toľko oblastí, koľko ma celkový systém jazyka. Čiže
najčastejšie je to typológia fonologická, morfologická, syntaktická a lexikálna.
Typológia sa taktiež delí na synchrónnu a diachrónnu. To má zabezpečiť, že budú
správne pochopené a vysvetlené vnútro a mimojazykové faktory, ktoré ovplyvňujú
formovanie jednotlivých jazykových typov2.
Typológia nie je jedinou disciplínou, ktorá používa metódu porovnávania. Sú to
historicko-porovnávacia jazykoveda, konfrontačná (kontrastívna) jazykoveda a areálová
jazykoveda. Historicko-porovnávacia jazykoveda je založená na teórii, že sa príbuzné
jazyky vyvinuli z jedného prajazyka. Konfrontačná, skúma vzťahy medzi jazykmi z
hľadiska súčasného stavu, môže však porovnávať aj nepríbuzné jazyky. Areálová
lingvistika sa zaoberá rozložením jazykových javov v priestore.
Hlavnou úlohou typológie je porovnávať nielen spoločné, ale aj rozdielne jazykové
javy a skúmať vzťahy medzi nimi. Hlavným zdrojom skúmania sú ešte nekodifikované
vyjadrenia užívateľov jazyka, aby mohli byť zachytené najnovšie vývojové tendencie.

1
E.Lotko, Polština a čeština z hlediska typologického, Olomouc 1981
2
Viac o jazykových typoch v kapitole 2.2.
8
2.2. Jazykové typy
Jazykový typ je súbor štruktúrnych vlastností, ktoré sa zvyčajne vyskytujú spoločne
a navzájom sa doplňujú (Lotko 1981:11). Podľa Skaličky sú jednotlivé typy tzv.
typologické konštrukty. Jazyky sa od týchto konštruktov do určitej miery odchyľujú.
Taktiež nemôžeme povedať, že nejaký jazyk patrí výlučne do jedného jazykového typu.
V každom jazyku sa nájdu znaky viacerých jazykových typov. Jazyk priradíme do
určitého typu na základe prevládajúcich znakov.
Pri analýze jedného jazyka je potrebné zvlášť skúmať spisovný jazyk a zvlášť
nárečia, pretože tie sa môžu značne líšiť od jazykového typu spisovného jazyka.
V typológii rozlišujeme niekoľko jazykových typov. Najčastejšie sú uvádzané:
izolačný (analytický) typ, aglutinačný typ, flektívny typ, introflektívny typ a
polysyntetický typ.3 Pre lepšiu predstavu, si jednotlivé typy stručne charakterizujeme.

2.2.1. Izolačný (analytický) typ

V tomto type sa gramatické tvary tvoria pomocou osobitných slov. Typickým
znakom je nemennosť (izolovanosť) plnovýznamových slov. Vzťahy medzi
jednotlivými slovami sa väčšinou tvoria pomocou predložiek alebo pomocných slovies,
a nie gramatickými koncovkami, ako sme zvyknutí v slovenčine alebo poľštine. Do
tohto typu zaraďujeme západoeurópske jazyky, ako angličtinu alebo francúzštinu.
Slovosled hrá v izolačnom type jazyka významnú úlohu. Má gramatickú funkciu, to
znamená, že určuje význam vety. Je evidentný rozdiel, ak v angličtine povieme Peter
killed a lion. (Peter zabil leva.) alebo A lion killed Peter. (Lev zabil Petra.). V
slovenčine a poľštine by sa zmysel vety, vďaka gramatickým koncovkám, nezmenil
(Peter zabil leva. Leva zabil Peter./Piotr zabił łwa. Łwa zabił Piotr.).4
V týchto jazykoch sa nepoužíva časovanie, skloňovanie, slovné druhy sa málo
rozlišujú a nedochádza k odvodzovaniu slov pomocou prípon. Sklon k analytickému
vyjadrovaniu sa prejavuje napríklad v tvarosloví slovies. Sloveso spievať po francúzsky
(chanter) bude v predminulom čase j´avais chanté, v druhom predminulom čase j´eus
chanté, v druhom budúcom čase j´aurai chanté, v minulom infinitíve avoir chanté atď.

3
J.Oravec, Súčasný slovenský spisovný jazyk, Bratislava 1988:27-29
4
Príklad je môj vlastný.
9
(Lotko 1981:12). Tento jav môžeme spozorovať miestami aj v slovenčine (spievala
som, spievala by som), na rozdiel od poľštiny (śpiewałam, śpiewałabym).

2.2.2. Aglutinačný typ

Slovo „aglutinačný” pochádza z latinského agglutinare, čo znamená „zlepiť”.
Gramatické kategórie sa v aglutinačnom type jazyka vytvárajú pomocou osobitných
prípon, ktoré sa pripájajú k slovnému základu. Typickým predstaviteľom tohto typu je
maďarčina, turečtina, fínčina, ale aj japončina, arménčina a iné.
Pomocou prípony sa vyjadruje pád, číslo a posesívnosť. Lotko uvádza ako príklad
turecký ev (slovensky dom), evler (domy), evlerin (moje domy), evlerimiz (naše domy),
evlerimizde (v našich domoch).5 Kvôli tomu dochádza k mnohopočetným odvodeninám
podstatných mien a slovies.
K ďalším znakom týchto jazykov patrí jednotné časovanie, menej časté používanie
vedľajších viet a vokálna harmónia. Vokálna harmónia znamená, že sa koncová slabika
prispôsobí samohláske v kmeňovej slabike.
Aglutinačné prvky sa objavujú aj v slovenčine, najmä ako stále prípony niektorých
slovesných tvarov. Poľština sa v daných príkladoch so slovenčinou nezhoduje.
1. Prípona -ť v neurčitku napr. volať, kradnúť (v poľštine prípona -ć, -c,
napr. czytać, biec).
2. Koncovka -c v prechodníku napr. volajúc, kradnúc (rôzne koncovky -ąc,
-szy, napr. czytając, napisawszy)6.
3. Prípona -m v 1. osobe jednotného čísla napr. volám, kradnem (poľština
má sufixy -m, -ę, napr. czytam, piszę).
4. Rovnaké zakončenie slovies v 3. osobe množného čísla minulého času
na -li napr. ženy, chlapi, deti volali, kradli (rozdiel na základe rodu -li, -ły,
mężczyźni czytali, kobiety pisały).

5
E.Lotko 1981:13
6
V slovenčine sa vyskytuje prípona -vší (volavší), ale patrí do kategórie činného príčastia
minulého, ktoré sa skloňuje podľa vzoru cudzí. V poľštine má príponu -szy imiesłów przysłówkowy
uprzedni (čiže prechodník), ktorý sa neskloňuje.
10
2.2.3. Flektívny typ
Najznámejším a asi najprirodzenejším typom jazyka, je pre nás práve flektívny typ,
pretože sem patrí väčšina slovanských jazykov (vrátane slovenčiny a poľštiny), ale aj
latinčina, gréčtina, lotyština, litovčina atď.
Jednou gramatickou príponou, vyjadríme viaceré gramatické kategórie. Tým, že sa
jednotlivé slovné druhy (podstatné mená, prídavné mená, číslovky) navzájom zhodujú v
gramatických kategóriách, môžeme vo vetách používať rôzny slovosled a nezmení sa
tým ich význam (na rozdiel od izolačného typu, ako už bolo spomenuté vyššie).
Tento typ sa vyznačuje tvorením väčšieho množstva vedľajších viet, rozlišovaním
slovných druhov, ako aj ich skloňovania, vokalickými koncovkami. Z hľadiska
morfológie sú slovenčina aj poľština flektívne typy, doplňované aglutinačnými,
analytickými a polysyntetickými prvkami (Oravec 1988).

2.2.4. Introflektívny typ

Ako už názov napovedá, ide taktiež o ohybný jazykový typ. Rozdiel však spočíva v
tom, že sa menia hlásky v základe (uprostred) slova. Hovoríme o jazykoch ako arabčina,
hebrejčina, nemčina, angličtina. Mení sa tak kategória čísla, ang. tooth (zub) a teeth
(zuby), kategória času, ang. sing, sang, sung (1., 2., 3. deklinácia slovesa spievať),
vytvorenie nového slova, arab. sadíqun (priateľ), sádiqun (úprimný). Tento jav sa u nás
vyskytuje len zriedkavo. V slovenčine napr. žena, žien, v poľštine napr. przyjaciel,
przyjaciół (priateľ, priateľov).

2.2.5. Polysyntetický typ

Slová sa neskloňujú ani nečasujú. Dôležitým a výrazným znakom v takomto type
jazykov, je tvorenie nových slov skladaním, tzv. kompozitá. Môžeme sa s tým stretnúť
najčastejšie v nemčine, ale ani v slovenčine nám nie je tento jav úplne neznámy.
Vyskytuje sa hlavne v skladaní neplnovýznamových slovných druhov (predložky,
častice, spojky napr. sponad, isteže, čožeby). V polysyntetickom type jazyka sa strácajú
rozdiely medzi plnovýznamovými a neplnovýznamovými slovami. Zväčša je jediným
rozdielom intonácia. K polysyntetickému typu zaraďujeme čínštinu a iné
východoázijské jazyky.

11
2.3. Slovanské jazyky z diachrónneho a synchrónneho hľadiska
Skôr, než sa dostaneme k rozdielom a podobnostiam v lexikálnej rovine medzi
slovenčinou a poľštinou, je potrebné si aspoň stručne vysvetliť, ako vyzerajú naše
jazykové systémy. Ak by sme sa chceli venovať príčinám vzniku medzijazykovej
homonymie, je prirodzené, že naše bádanie by muselo začať už v období praslovančiny,
ktorá ja spoločná pre naše jazyky. Skúmanie tohto problému z diachrónneho hľadiska
by bolo však také rozsiahle, že by sme len na túto tému mohli napísať samostatnú
prácu. Preto sa mu nebudem priveľmi venovať, avšak je nevyhnutné spomenúť aspoň
základy vývoja našej jazykovej rodiny.

2.3.1. Klasifikácia jazykov

Slovenčina a poľština sa spolu s češtinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou,
ruštinou, ukrajinčinou, bieloruštinou, srbčinou, chorvátčinou, bulharčinou, slovinčinou,
macedónčinou, bosniačtinou a čiernohorčinou zaraďujú do rodiny slovanských
jazykov7. Z početných zhôd v rôznych rovinách jazyka vyplýva, že všetky tieto jazyky
sa vyvinuli z jedného prajazyka, ktorý nazývame praslovančina. Vznik praslovančiny
nie je možné presne určiť. Najčastejšie sa uvádza rozpätie od polovice 2. tisícročia p.n.l.
až do polovice 1. tisícročia n.l.. Jazyky sa postupne v priebehu storočí začali
diferencovať na tri skupiny: západnú, východnú a južnú. Do západoslovanských
jazykov patrí čeština, slovenčina, poľština a lužické srbčiny. Východoslovanské jazyky
sú ruština, ukrajinčina, bieloruština. Juhoslovanské jazyky, ktorých je najviac, delíme
na srbčinu, chorvátčinu, bulharčinu, slovinčinu, macedónčinu, bosniačtinu a
čiernohorčinu. Zánik slovanskej jednoty sa datuje približne na 8. - 9. storočie n.l..

2.3.2. Západoslovanské jazyky a ich spoločné znaky

O tom, že jazyky susedných krajín patria spolu so slovenčinou do jednej jazykovej
skupiny, svedčí už len sám fakt, že aj laik vidí, že sú si naše jazyky podobné. Hlavnými
spoločnými znakmi sú8:

7
V niektorých materiáloch sa medzi slovanské jazyky zaraďuje aj kašubčina, polabčina, severná
slovinčina a rusínčina. V dnešnej dobe, sú tieto jazyky buď mŕtve tzn. došlo k silnej asimilácii
(polabčina), alebo tvoria dialekt jazyka (kašubčina, severná slovinčina, rusínčina).
8
R.Večerka 1997:26
12
 1. Prízvuk. Všetky jazyky majú dynamický a stály prízvuk. V slovenčine,
češtine a lužických srbčinách je na prvej slabike (iniciálny), v poľštine pripadá
na predposlednú slabiku (paroxitonický).

2. Zachovanie skupiny kv, gv (slov. kvet, hviezda; čes. květ, hvězda; poľ.
kwiat, gwiazda; dls. kwět, gwězda; hls. kwět, hwězda), na rozdiel od východných
jazykov, kde došlo k zmene na cv, zv (rus. cvet, zvezda).

3. Zachovanie skupiny dl, tl (slov. mydlo, radlo; čes. mýdlo, rádlo; poľ.
mydło, radło; dls. a hls. mydło, radło) vo východnej a južnej skupine sa
nezachovala.

4. Zmena tj a kt na c, v poľštine a slovenčine dj na dz, v češtine a lužickej

srbčine na z (slov. svieca, noc, medza; čes. svíce, noc, meze; poľ. świeca, noc,
miedza). Na porovnanie, v ruštine je č, ž (sveča, noč, meža), v macedónčine
mäkké k, g (sveka, nok, mega), bulharčine št, žd (svešt, nošt, mežda).

2.3.3. Západoslovanské jazyky a rozdiely medzi nimi

V rámci skupiny západoslovanských jazykov došlo k ďalšiemu deleniu na tri
skupiny. Na skupinu česko-slovenskú, lechickú (kam patrí poľština) a lužickú.
Jednotlivé skupiny sa líšia od seba hlavne nasledujúcimi znakmi:

1. Nosovky. Zachovanie nosoviek ę, ą v poľštine, denazalizácia (zánik) v

ostatných jazykoch (poľ. ręka, pięć; slov. ruka, päť; čes. ruka, pět; dls. ruka,
pěś; hls. ruka, pjeć).

2. Kvantita samohlások. V poľštine a lužickej srbčine zanikla, v česko-

slovenskej skupine ostala zachovaná, plní dištinktívnu funkciu (mení sa význam
slova) napríklad slov. sud (nádoba) – súd (štátny orgán).

3. Slabikotvorné spoluhlásky r, l. V slovenčine a češtine ostali, v poľštine a

lužickej srbčine sa vokalizovali (slov. vŕba, vlk; čes. vrba, vlk; poľ. wierzba,
wilk; dls. werba, welk; hls. wjerba, wjelk).
13
 4. Praslovanské skupiny tort, tolt, tert, telt. V slovenčine a češtine došlo k
zmene na trat, tlat, trět, tlět (slov. krava, hlava, breh, mlieko; čes. kráva, hlava,
břeh, mléko), v poľštine a lužickej srbčine vznikli trot, tlot, tret, tlet (poľ. krowa,
głowa, brzeg, mleko).

III. Problematika medzijazykovej homonymie

3.1. Homonymia
Prv, než sa začneme venovať medzijazykovej homonymii, je potrebné definovať,
ako sa homonymia uplatňuje v rámci jedného jazyka.
Pojem homonymia je charakterizovaný ako rovnaké znenie slov rozličného
významu, alebo aj ako rovnozvučnosť.9 Poľskí jazykovedci k pojmu homonymia
pristúpili nasledovne. Roman Laskowski ako prejav homonymie uznáva „wypadki
reprezentowania dwu różnych wyrazów gramatycznych przez fonologicznie identyczny
segment tekstu odpowiadający wyrazowi tekstowemu (ciągowi wyrazów tekstowych)“
(1984:21). Tadeusz Milewski zase o homonymii hovoril v prípade keď „jeden wyraz
odpowiada dwóm lub więcej klasom zjawisk“ (1968:80).
Pri delení homonymie sa stretávame s viacerými variantmi. Najčastejšie sa stretneme
s rozdelením na:
1. úplnú (lexikálnu) – dochádza k zhode v grafickej a zvukovej forme, slová patria
do rovnakého slovného druhu a gramatickej kategórie (zhodujú sa v celej
paradigme), napríklad slov. čelo, zámok, poľ. bal, zamek

2. neúplnú (čiastočnú)10 – homonymá sa líšia v gramatických tvaroch, napr. slov.

večer (podstatné meno, príslovka), mať (sloveso, podstatné meno), poľ. koło
(slov. koleso, vedľa; podstatné meno, príslovka), piec (slov. pec, piecť; podstatné
meno, sloveso)

9
J.Kačala – M.Pisárčiková – M.Považaj, KSSJ 4, Bratislava 2003
10
Občas natrafíme na pojem homoforma –forma aj zvuk sa nemenia, ale slová patria k inému
slovnému druhu, alebo majú inú gramatickú kategóriu apod.
14
 Okrem tohto delenia narazíme aj na pojem nepravé homonymá, kam zaraďujeme
homografy a homofóny.
Homografy sú formálne (graficky) zhodné, ale zvukovo odlišné napr. slov. krásne a
krásne (tvrdá a mäkká výslovnosť -ne), poľ. zamarzać a zamarzać (slov. zamŕzať
[zamarzač]; ponárať [zamažač]).
Homofóny sú naopak formálne odlišné a zvukovo zhodné. Napríklad slov. biť a byť
(udierať, jestvovať) a poľ. morze a może (slov. more, možno).
Horecký delí homonymiu na lexikálnu (úplná zhoda), morfologickú (sem zaraďuje
neúplnú homonymiu) a fonetickú (homofóny).11

3.2. Polysémia
Významnú a neodmysliteľnú úlohu v lexikológii 12, spolu s homonymiou, tvorí
polysémia (mnohoznačnosť). Slovo s rovnakou formou má viacero významov, avšak na
rozdiel od homonymie, medzi nimi existuje vzťah.
Vytváranie nových pomenovaní pomocou slov, ktoré už v jazyku používame, je
prirodzenou súčasťou lexikálneho systému. Ide o takzvanú ekonomizáciu v jazyku. V
dnešnej dobe, kedy je náš jazyk priam zahltený neologizmami, ktoré označujú veci, pre
ktoré máme ekvivalent v našom vlastnom jazyku (míting=stretnutie, fitness
centrum=posilňovňa), je to viac než potrebné.
Príkladom polysémie sú slová ako slov. myš (1. zviera, 2. počítačová myš, ktorá
svojim tvarom pripomína myš - zviera), nos (1. na tvári, 2. nos lietadla - tvorí výraznú,
prednú časť), v poľ. język (slov. jazyk; 1. orgán v ústach, 2. spisovný jazyk -
dorozumievací prostriedok), klucz (slov. kľúč; 1. na otváranie zámkov, 2. otvára sa ním
hudobná skladba).
Je ľahké si zameniť polysémické slová s homonymickými, pretože hranica medzi
nimi nie je taká výrazná. V slovníkoch sú najčastejšie rozlišované pomocou horného
indexu 1 2 3
pred slovom (homonymia) a poradovým číslom 1.,2.,3. atď. za slovom
(polysémia).

11
J.Horecký – P.Ondrus – J.Furdík, Súčasný slovenský spisovný jazyk. Lexikológia, 1980
12
Náuka o slovnej zásobe, slove, vlastnostiach slov a slovných spojení a ich vzájomných
vzťahoch.
15
 Jednou z metód ako zistiť, či ide o polysémiu alebo homonymiu, je porovnanie
gramatických a slovotvorných vlastností lexémov. V prípade viacvýznamových slov sú
gramatické a slovotvorné formy rovnaké. Napríklad13:

boj 1. vojenské ozbrojené stretnutie, bitka

2. veľké úsilie o dosiahnutie istého cieľa
Príklad na opačný jav tzn. rozdielnu gramatickú formu lexémov, si môžeme ukázať
na slove čelo, ktoré je polysémické a homonymické zároveň.

1
čelo 1. predná časť hlavy nad očami
2. predná, frontálna časť niečoho
3. vedúce, popredné miesto, postavenie

2
čelo hudobný nástroj, violončelo

Aj keď sa slová v obidvoch významoch skloňujú rovnako, k výrazným rozdielom

dochádza v slovotvornej časti. Na tomto príklade je opäť možné vidieť, že polysémia
má takú istú gramatickú formu.

3.3. Vznik homoným

Najčastejším zdrojom vzniku homoným, v rámci jedného jazyka, je rozpad
polysémie. Pri jej rozpade vzniknú dva od seba nezávislé výrazy. Tento typ homoným
je výsledkom sémantického rozvoja lexému a predstavuje homogénny typ
homonymie.14 Jeho analýza spočíva v skúmaní spôsobu a času, ako došlo k rozpadu
významov. Výstižným príkladom je slovenské slovo pero15:

pero 1. jednotlivá zložka pokrývky vtáčieho tela

2. nástroj na písanie alebo kreslenie (atramentom, tušom)

13
Príklady (Horecký 1980)
14
Š. Peciar, Vzťah polysémie a homonymie. in Jazykovedné štúdie, Bratislava 1981:225-228
15
KSSJ 4 2003
16
 V minulosti, keď sa na písanie používali husacie perá, bol tento lexém polysémický.
Avšak neskôr, keď sa husacie perá prestali používať a novovzniknutý nástroj na písanie,
ktorý nemal nič spoločné s vtáčím perím, začali nazývať perom, lexémy sa stali
homonymami.
Ku vzniku homoným slúži taktiež preberanie cudzích slov, alebo ich kalkovanie.
Môžu byť efektom fonetickej zhody, výslovnosti alebo grafickej formy slova s cudzím
výrazom, napr. vyššie spomínané slovo čelo (violončelo), ktoré bolo prebrané z
taliančiny.
Homonymá môžu byť aj výsledkom derivácie. V takom prípade môžeme hovoriť o
slovotvornej homonymii (prerobiť – 1. utrpieť finančnú škodu, 2. prepracovať).

3.4. Medzijazyková homonymia, zradné slová alebo falošní priatelia

Ako bolo uvedené v predošlých kapitolách, k homonymii dochádza v rámci jedného
jazykového systému. Jazykovedci sa už od nepamäti zaoberajú komparatistikou
jazykov, diachrónnou či synchrónnou. Práve pri synchrónnej konfrontácii slovnej
zásoby, lexikológovia prišli na množstvo podobností. Avšak slová, ktoré sú na prvý
pohľad identické (graficky alebo foneticky), môžu mať úplne iný význam. O tom sme
sa už predsa poučili v rámci jedného jazyka. Ak hovoríme o homonymii v rámci
viacerých jazykov, tieto slová môžu spôsobiť veľa omylov a nedorozumení. Lotko
definuje zradné slová v poľštine ako „také lexikálne jednotky, ktoré sú v oboch
jazykoch zhodné alebo podobné, ale významovo alebo/a štýlovo odlišné”.16
Existuje niekoľko pomenovaní pre medzijazykovú homonymiu (Kollár, Vlček).
Stretávame sa s pojmami zradné slová (Lotko), pułapki leksykalne, aproksymaty
(E.Tokarz), či falošní priatelia, poľ. fałszywi przyjaciele, fran. faux amis, nem. falsche
Freunde, rus. ložnyje druzja (Pančíková 1993:5).
Trochu ináč vymedzujeme termín zradné slová v geneticky vzdialených jazykoch.
Jedná sa o tzv. internacionalizmy, výrazy prebrané z gréčtiny alebo latinčiny.
Všeobecne teda ide o medzinárodné slová, na rozdiel od jazykov geneticky príbuzných,
kde majú slová spoločný pôvod.
Medzijazyková homonymia nespôsobuje problémy len prekladateľom a tlmočníkom,
ale aj bežným používateľom jazyka. Pravdepodobne veľmi nechápavo sa zatvári Poliak,

16
E.Lotko 1997:110
17
keď ho ponúknete čerstvým chlebom (poľ. czerstwy = starý). Takýchto príkladov je
veľa, bližšie sa s nimi oboznámime v praktickej časti.

3.4.1. Klasifikácia medzijazykových homoným

Existuje viacero variácií delenia zradných slov, podľa rôznych kritérií. V našom
delení vychádzame z delenia M. Pančíkovej (1992:8) a E. Lotku (1997:110). Pre lepšiu
prehľadnosť delíme zradné slová do štyroch kategórií.17

3.4.2. Celkovo a čiastočne zradné slová

Zradné slová môžu byť jednovýznamové alebo viacvýznamové (polysémické).
Polysémické zradné slová rozdeľujeme na:
• celkovo zradné - všetky významy sú odlišné, napr. slov. sok (poľ. rywal)
a poľ. sok (slov. šťava)
• čiastočne zradné - niektoré významy sú zhodné, iné sa líšia; to
spôsobuje, že sú nebezpečnejšie, pretože niektoré z významov pre nás môžu byť
neznáme, napr. slov. list (tri významy: 1. správa napísaná na papieri, 2. list
papiera, 3. list stromu) a poľ. list má len jeden význam (správa napísaná na
papieri)

3.4.3. Štylisticky zradné slová

Zradné slová nemusia byť zradné len zo sémantického hľadiska, aj keď takých je
najviac, a práve tým sa venujem v praktickej časti. Štylisticky zradné slová sú formálne
aj významovo zhodné, ale zradnosť spočíva v štýlovom zafarbení. Slová, ktoré sú v
slovenčine neutrálne, môžu byť v poľštine štylisticky zafarbené, alebo naopak. To môže
viesť k zlej štylizácii textu pri jeho preklade.18

poľ. muzyka (neutr.) slov. muzika (nár.)

bagaż (neutr.) bagáž (zastar.)
szpital (neutr.) špitál (nár., slang.)
17
Príklady v ďalších častiach čerpám z E. Lotko, Různé pohledy na zrádná slova v polštině a
češtine, in Synchronní konfrontace češtiny a polštiny, 1997:110-129; M. Pančíková, Zradné slová
v poľštine a slovenčine, Bratislava 1993; M. Papierz, Wyrazy zdradliwe w języku polskim i słowackim
18
Konkrétny príklad je v kapitole 3.5. Zradné slová v preklade.
18
 wieczerza (zast.) večera (neutr.)
polewka (zast.) polievka (neutr.)
gips (neutr.) gyps (slang.)

3.4.4. Gramaticky zradné slová

Nebezpečenstvo sa prejavuje v mennom rode substantív. O týchto slovách sa hovorí
aj ako o tvarovo zradných slovách (Lotko 1997:120). Najčastejšie sú to slová prevzaté z
neslovanského jazyka. Slovenčina im priraďuje ženský rod, na rozdiel od poľštiny, v
ktorej majú tieto slová prevažne mužský rod.

poľ. adres (m.) slov. adresa (ž.)

bank (m.) banka (ž.)
etap (m.) etapa (ž.)
temat (m.) téma (ž.)
gotyk (m.) gotika (ž.)
montaż (m.) montáž (ž.)
garaż (m.) garáž (ž.)
reportaż (m.) reportáž (ž.)
benzyna (ž.) benzín (m.)
witamina (ž.) vitamín (m.)

Sem môžeme zaradiť aj geografické názvy, najmä vlastné mená miest. Kým v
slovenčine máme tú Budapešť, Bukurešť, Viedeň či Toruň alebo Poznaň, v poľštine sú
tieto názvy v mužskom rode.
Okrem podstatných mien sa gramatická (tvarová) zradnosť týka aj slovies a
prídavných mien. Slovné spojenia sa líšia napríklad v pádoch.

poľ. chcieć czegoś (G.) slov. chcieť niečo (A.)

potrzebować czegoś (G.) potrebovať niečo (A.)
myśleć o czymś (L.) myslieť na niečo (A.)
podobny do kogoś (G.) podobný komu/na koho (D./A.)
dostępny dla kogo (A.) dostupný komu (L.)

19
 Lotko do tejto kategórie zahŕňa slová, ktoré sú tvarovo zradné na základe ich
textového zapojenia. Napríklad poľ. pokusa (lákadlo) a slov. pokus (eksperyment). Na
prvý pohľad tieto slová zradné nie sú, ale pri zmene tvaru a vložení do textu, už to tak
byť nemusí. Napríklad vo vete Ulegał dalszym pokusom., slov. Podliehal ďalším
pokusom. Správne by malo byť Podliehal ďalším lákadlám. (1997:122).

3.4.5. Slovotvorne zradné slová

Slovotvorné základy slov nemusia nutne patriť k zradným slovám. Avšak problém
nastáva pri ich derivátoch (odvodeninách). Napríklad výrazy poľ. pan a slov. pán majú
ten istý význam, deriváty poľ. pański – slov. panský vo význame pańskie zwyczaje –
panské zvyky sú taktiež synonymické, avšak slov. pánsky (pánsky oblek, pánska obuv)
je do poľštiny prekladané ako męskie (męskie ubranie, obuwie męskie). Podobne ako
sloveso slov. prať – poľ. prać. K zradnosti dochádza až pri odvodeninách slov. pračka
(poľ. pralka) a poľ. praczka (slov. práčka – žena čo perie).
Ťažkosti v preklade nastávajú aj pri frazeologických spojeniach. Slová v nich použité
majú ekvivalent, ale prekladajú sa ináč.

poľ. słony rachunek slov. mastný účet

gruba ryba veľké zviera
gwiazdka z nieba modré z neba
wino wytrawne suché víno
robić z igły widły robiť z komára somára

3.4.6. Ďalšie delenie zradných slov

Podľa pôvodu sa homonymia delí na:
• heterogénnu19 (vznik náhodnou zvukovou podobou významovo
rozdielnych slov napr. erb/erb, žúr/żur)
• homogénnu (z pôvodne rovnakého základu napr. kraj, kvas/kwas,
sľub/ślub)

19
Ondruš, Sabol 1981
20
 Pančíková rozdeľuje medzijazykovú homonymiu na gramatickú, lexikálno-
gramatickú a lexikálnu.(1993:9)
• gramatická – rovnaká forma, rozdiely sú v gramatických javoch (pád,
rod)
• lexikálno-gramatická – zvuková zhoda, ale významový a funkčno-
gramatický rozdiel (chyba, bez)
• lexikálna – vonkajšia zhoda, patria do toho istého slovného druhu
(sľub/ślub)

Medzijazykové homonymá môžu byť rozdelené podobne ako tzv. nepravé

homonymá, ktoré sme spomínali vyššie, na:
• homografy – formálne úplne totožné tzn. majú rovnakú grafickú a
fonetickú podobu (napr. bal, doba, stan, stolica, akademik, okres)
• homofóny – rovnaká fonetická podoba (šanovať/szanować)
Slová zvukovo alebo graficky čiastočne obmedzené, sa delia podľa rozdielu vo
význame na:
• úplne odlišné napr. láska/laska, meškať/mieszkać
• čiastočne odlišné napr. posteľ/pościel
Niektorí jazykovedci (Kollár, Vlček), ich zaraďujú medzi paronymá (slová, ktoré sú
formálne podobné, ale význam majú úplne iný). Občas sa stretneme aj s pojmom
pseudohomonymá.

IV. Praktická časť

4.1. Zradné slová v preklade
Základným kameňom pre dobrý preklad, je dobrá jazyková príprava. Nejedná sa len
o slovnú zásobu, ale aj o teoretické znalosti, dobré poznanie rozdielov medzi jazykmi,
spisovnej normy obidvoch jazykov. Porovnávanie jazykov pomôže prekladateľom nájsť
vhodné ekvivalenty. Ako povedal J. Levý: „Cílem překladatelovy práce je zachovat,
vystihnout, sdělit původní dílo, nikoliv vytvořit dílo nové...“ (1983:83).
Pri prekladaní príbuzných jazykov si musíme dať obzvlášť veľký pozor na zradné
slová, alebo tzv. falošných priateľov. Formálna zhoda, alebo podobnosť, môže často

21
spôsobiť, že pod vplyvom materinského jazyka, si neuvedomíme rozdiel vo význame
slov. Často spomínaný citát poľskej prekladateľky M. Wisłowskej je natoľko výstižný,
že mi nedá ho nespomenúť: „Wiem z własnego i cudzego doświadczenie, że najłatwiej
potknąć się nie na słowie trudnym, wyszukanym, należącym do terminologii
specjalistycznej, lecz właśnie na tym najprostszym, nie budzącym podejrzeń, niby to
znanym, zrozumiałym, ale – czy to przez podobieństwa dźwiękowe, czy to przez afiliację
znaczeniową – stanowiącym właśnie niebiezpieczną pułapkę.” (Balcerzan 1977:436)
Na konkrétnych príkladoch si uvedieme chyby, akých sa prekladateľ dopustil.
Ukážky pochádzajú z poľského prekladu slovenských kníh V. Pankovčína.
V troch ukážkach sa stretávame s čiastočne zradným slovom hej.
poľ. hej 1. výkrik (hej ty!)
2. pozdrav (z ang. hey; slang.)

slov. hej 1. výkrik (hej ty!)

2. súhlas, áno (nespis.)

Slovo hej má síce v slovenčine aj poľštine jeden rovnaký význam, ale ten druhý je
úplne iný. V ukážkach je vidieť, že v slovenčine bolo hej použité práve v druhom
význame, ako súhlas. Pre poľského čitateľa, ktorý nepozná slovenský jazyk, je tým
pádom slovo hej v texte, nie nezrozumiteľné, skôr nepochopiteľné. V daných vetách
totiž nemá význam.

[1]
-To musieli być Berberowie – wyjaśniłem Hargalce – skoro byli na czarno i rozgrywało
się to na Saharze.
-Heej? A ty skąd to wiesz?
-Z książek – powiedziała mama – nic nie robi, tylko te głupoty o dzikusach i Indianach
czyta. Nie, żeby się pomodlił, albo ojcu pomógł.20

20
V. Pankovčín, Bude to pekný pohreb, 1997, preklad J.Bukowski, To będzie piękny pogrzeb,
2009:21
22
[2]
-Co mówi? – spytał Wielki Dziadek, który był głuchy.
-Że brat nieboszczyk chce mu żonę udusić.
Dziadek się zamyślił.
-Hej, bywają takie prypadki. Tak samo dusił starą Bireszkę jej mąż, co go zabiło w
lesie.21

[3]
Wieczorem ojciec stłukł talerz, a ja na to, że skorupy przynoszą szczęście, ale mama
powiedziała, że hej, tylko żeby to nie był już trzeci talerz w tygodniu.(2006:34)

V ukážkach [4], [5] a [6] vidíme chybnú interpretáciu štylisticky zafarbených slov.
Kým v slovenčine je výraz polievka a variť neutrálnym výrazom, v poľštine je výraz
warzyć a polewka zastaraný. Polewka sa dnes používa len v slovnom spojení czarna
polewka, ako názov tradičnej polievky zo zvieracej krvi, alebo vo frazeologickom
spojení dać/dostać czarną polewkę (= odmietnuť niekoho; kedysi ak chceli dievčatá
odmietnuť mládenca, ktorý sa o nich uchádzal, uvarili mu czarną polewkę).
Výraz fajczę je v poľskom jazyku nespisovné slovo, ktoré označuje fajčenie fajky.
Keďže v texte je ďalej spomenutá cigareta, nie je to správny preklad. Slovo fajčím je v
slovenčine neutrálne. Slovo zwykniesz, je v porovnaní so slovenským zvykneš si
(neutr.), zastarané a v dnešnej dobe naň môžeme natrafiť v nárečí na česko-poľskom
pohraničí.
[4]
Pan Petio zawsze jednego z nich ostrzyże, co jest wielkim świętem, ale kiedy strzyże
pana Szalamahę, no to wtedy jest już wyjątkowa chwila: wówczas pan Welias warzy
fasolową polewkę, na którą wszyscy już od rana się cieszą.
-Na fasolową najlepsza woda jest tutaj. Tylko wtedy polewka ma odpowiedni
smak.(2006:47)

Výraz bandurky, je vo východoslovenskom nárečí označenie pre zemiaky.

Prekladanie nárečových slov je občas obzvlášť zložité, hlavne preto, že takéto výrazy

21
V. Pankovčín, Marakéš, 1994, preklad J.Bukowski, Marakesz, 2006:92
23
nemusíme ovládať ani v rámci svojho materinského jazyka, nieto ešte v cudzom jazyku.
Avšak nepreložiť daný výraz je tak trochu nezodpovedné, pretože čitatelia ostávajú v
nevedomosti. Poľština výraz bandurky nepozná, ani ako nárečové slovo.

[5]
Wyskoczy z łóżka, zacznie się krzątać przy kuchni, poczęstuje palinką (doktora), a jak ją
odwiedzą inne baby, to ponarzeka, ile ma roboty: świnie jeszcze nie żarły, kurom trzeba
dać ziarna, ogród zarasta chwastem, na obiad pierogi z bandurkami trzeba uwarzyć...
jakby w domu nikogo innego nie było.(2006:60)

[6]
-Hej22! – odezwało się coś przy szopie. Był to mój starszy o trzy lata kuzyn, Emil
Klimak.
-Co tu robisz?
-Fajczę. Chcesz? – zapytał i podał mi zapalonego papierosa. Wciągnąłem trochę dymu
i zaraz się zakrztusiłem.
-Już dawno nie paliłem – usprawiedliwiłem się.
-Zwykniesz – powiedział i dał mi się jeszcze raz sztachnąć.(2006:41)

V uvedených ukážkach sme mali možnosť sa bližšie oboznámiť s niektorými typmi

zradných slov. Zámerne som nenavrhovala iný preklad, pretože to by som mohla robiť
jedine na základe originálneho textu.

4.2. Anketa
Na Slovensku sa často stretávame s názorom, že poľštinu nie je potrebné sa učiť,
pretože sa človek vždy nejako dohovorí. Na východnom Slovensku tento názor platí
obzvlášť, dokonca sa stupňuje tvrdením, že sa človek dohovorí takmer bez problémov.
Práve preto som sa rozhodla, vyvrátiť tento názor, aspoň trochu, formou ankety, v
ktorej išlo o preloženie viet z poľštiny do slovenčiny. Vety obsahovali zradné slová a
boli zámerne vytrhnuté z kontextu, tak aby sťažili respondentom ich preklad.

22
V tomto prípade je lexém hej použitý správne.
24
 V dotazníku boli nasledovné vety23:
 W domu mamy tylko czerstwe pieczywo. (Doma máme iba staré pečivo.)
 Musiałem kupić 4 letnie opony. (Musel som kúpiť 4 letné pneumatiky.)
 Piotr ma duże mieszkanie. (Peter má veľký byt.)
 O mamo, jak ta zupa pachnie! (Ó mami, ako tá polievka vonia!)
 Po operacji nastąpiła znaczna poprawa. (Po operácii došlo k značnému
zlepšeniu.)
 Pies ratowniczy szukał w gruzach trupy. (Záchranársky pes hľadal v troskách
mŕtvoly.)
 Ten pierścionek od niego jest bezcenny. (Ten prsteň od neho je veľmi cenný.)
 Ale ta panna ma dużo rzeczy! (Tá slečna má ale veľa vecí!)
 Mamy uchylne okna w samochodzie. (Máme výklopné okná v aute.)
 Poszłam do sklepu z sukniami ślubnymi. (Išla som do obchodu so svadobnými
šatami.)

4.2.1 Rozbor odpovedí

Skupina respondentov pozostávala zo 40 študentov gymnázia vo veku 17. až 18.
rokov, v meste Humenné, ktoré sa nachádza na východe Slovenska. Miesto uvádzam
zámerne, pretože východoslovenské nárečia majú najbližšie k poľštine, v porovnaní so
zvyšnou časťou Slovenska. Vety dostali napísané na papieri, ale boli im nahlas
prečítané. Teraz sa pozrime bližšie na jednotlivé odpovede.

1. W domu mamy tylko czerstwe pieczywo. (Doma máme iba staré pečivo.)
Samozrejme, tak ako sa dalo predpokladať, vo všetkých odpovediach bolo uvedené
čerstvé pečivo ako preklad. Prekvapivé však bolo preloženie slov w domu mamy ako v
dome mamy, resp. v maminom dome.

23
Prikladám k nim hneď aj preklad, pre neskoršie porovnania. Hrubým písmom sú vyznačené
zradné slová. Vyznačené sú len v tejto práci, pre lepšiu orientáciu. Vety sú mnou vymyslené pre tento
účel.
25
 2. Musiałem kupić 4 letnie opony. (Musel som kúpiť 4 letné pneumatiky.)
V tejto vete uviedlo 15 žiakov správnu odpoveď tzn. gumy (pneumatiky), avšak všetky
správne odpovede boli od chlapcov, ktorí chodia zrejme často nakupovať práve takýto
sortiment do Poľska.

3. Piotr ma duże mieszkanie. (Peter má veľký byt.)

V tomto prípade opäť žiadna správna odpoveď, všetky odpovede obsahovali slová
meškať, meškanie.

4. O mamo, jak ta zupa pachnie! (O mami, ako tá polievka vonia!)

Jednoznačne najlepšia veta, pretože študenti preložili slovo pachnie ako vonia až 22-
krát, čo je viac ako polovica. Tu sa práve ukázala príbuznosť východoslovenského
nárečia s poľštinou, pretože v spisovnej slovenčine slovo páchnuť znamená smrdieť.

5. Po operacji nastąpiła znaczna poprawa. (Po operácii došlo k značnému

zlepšeniu.)
Vo viacerých odpovediach sa opakovalo slovo zlepšenie, čo sa dalo usúdiť z kontextu.
Niekoľkokrát sa objavovalo aj slovo bolesť alebo komplikácie. Samotné slovo poprava,
slovenský „ekvivalent“, sa vyskytlo 3-krát.

6. Pies ratowniczy szukał w gruzach trupy. (Záchranársky pes hľadal v troskách

mŕtvoly.)
Slovo szukać, je na Slovensku už všeobecne známe, takže v tomto prípade všetci
opýtaní vedeli, že znamená hľadať. V prípade slova trupy, 8 odpovedí súviselo s
významom slova (telá, ľudia), čo sa dá vyhodnotiť ako správna odpoveď. Avšak
najčastejšie hľadal pes podľa študentov kosti, prípadne potravu (granule), až 14-krát.

7. Ten pierścionek od niego jest bezcenny. (Ten prsteň od neho je veľmi cenný.)
Opäť jedna z viet kde boli jednoznačné odpovede. Všetci študenti uviedli ako preklad
pre bezcenny slovenské homonymum bezcenný.

26
 8. Ale ta panna ma dużo rzeczy! (Tá slečna má ale veľa vecí!)
Panna bola najčastejšie prekladaná ako pani. Slečna bola použitá len 3-krát, aj keď táto
veta nebola priamo zameraná na toto slovo. Rzeczy preložilo ako reči 39 študentov, iba
1 študent správne, tzn. veci.

9. Mamy uchylne okna w samochodzie. (Máme výklopné okná v aute.)

Medzi časté odpovede patrili sformulovania ako špinavé, otvorené, alebo zatvorené
okná. Ani jedna odpoveď nebola správna, ale ani v jednej sa nevyskytlo slovo úchylné.

10. Poszłam do sklepu z sukniami ślubnymi. (Išla som do obchodu so svadobnými

šatami.)
Táto veta mala študentov zmiasť trošku viac, keďže slovo sklep je taktiež české slovo,
ktoré znamená po slovensky pivnica. Tá sa objavila v 2 odpovediach. Inak sa študenti
sklepom nenechali zmiasť, a správne ho preložili ako obchod. Čo sa týka sukni
ślubnych, len jedna odpoveď bola presná, čiže svadobné šaty. Poväčšine išlo o pekné
sukne, prípadne sľubné sukne.
Pre lepšiu prehľadnosť správnosti odpovedí (prekladov) pripájam graf.

Anketa
Správnosť odpovedí
100,0%
90,0%
80,0%
70,0%
60,0%
správnosť

50,0%
40,0%
30,0%
20,0%
10,0%
0,0%
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
vety

Obrázok 1: Správnosť odpovedí, graf vypracovaný samostatne

Touto anketou sa v podstate len potvrdila teória, že študenti na východnom

Slovensku budú mať síce trochu výhodu v celkovom porozumení poľštiny, avšak
zradné slová sa nenadarmo volajú zradné.

27
4.3.Slovníček
Tento mini slovníček nie je slovníkom možno v pravom slova zmysle, pretože nie je
písaný takou formou, akou sa slovníky píšu. Avšak mojim cieľom bolo práve napísať
takúto zjednodušenú formu, aby bola čitateľnejšia a zrozumiteľnejšia.
Výrazy, ktoré sa tu vyskytujú som získala počas môjho štúdia, na niektoré som
natrafila náhodou, iné som zas neskôr vyhľadávala cielene. Je dôležité si uvedomiť, že
toto je len výber z falošných priateľov. Takýchto slov je oveľa viac. Samozrejme sa
zradné slová v reálnych situáciách opakujú (raz ako podstatné meno, inokedy ako
sloveso, alebo prídavné meno), ale tu som sa rozhodla uvádzať ich len v jednej forme.
Niektoré slová vytvárajú takzvané łańcuchy, spojenia zradných slov, ako napríklad:
pl. skoro ≠ sł. skoro = pl. prawie ≠ sł. práve = pl. właśnie≠ sł. vlastne = pl.właściwie
Avšak pre lepšiu orientáciu som takéto slová uvádzala osobitne. Samotné heslo je
tvorené z:
poľský výraz ≠ slovenský výraz
poľský výraz = preložený do slovenčiny
slovenský výraz = preložený do poľštiny
pl. Príklad poľskej vety s použitím zradného slova.
sł. Príklad slovenskej vety s použitím zradného slova.

28
 A

akademik ≠ akademik
akademik = sł. vysokoškolský internát
akademik = pl. członek akademii nauk
pl. To jest bardzo nowoczesny akademik.
sł. Ten akademik je na svoj vek veľmi moderný.

artysta ≠ artista
artysta = sł. umelec
artista = pl. cyrkowiec
pl. Była znakomitą artystką. Jej obrazy są wspaniale.
sł. Artista si polámal nohu.

29
 B

bajka ≠ bájka
bajka = rozprávka
bájka = pl. bajda (exp.), bajki Ezopa
pl. Czytałem ładną bajkę.
sł. Ezopove bájky majú vždy ponaučenie.

baletka ≠ baletka
baletka = sł. balerínka
baletka = pl. baletnica
pl. To są bardzo ładne baletki!
sł. To sú krásne baletky!

bałwan ≠ balvan
bałwan = sł. snehuliak
balvan = pl. wielki kamień, bryła
pl. Na dworze stoi duży bałwan.
sł. Dole svahom sa kotúľal veľký balvan.

bania ≠ baňa
bania = sł. nádoba, kopula, fľaša
baňa = pl. kopalnia
pl. W bani było jeszcze parę litrów wody.
sł. V bani sa nachádzalo osem baníkov.

bezcenny ≠ bezcenný
bezcenny = sł. veľmi cenný
bezcenný = pl. bezwartościowy
pl. Dla niej był ten pierścionek bezcenny.
sł. Zdedil bezcenný obraz.
30
blizna ≠ blizna
blizna = sł. jazva
blizna = pl. znamię
pl. Na czołe ma nieładną bliznę.
sł. Súčasťou kvetu sú aj blizna a tyčinky.

boisko ≠ bojisko
boisko = sł. ihrisko
bojisko = pl. pole bitwy
pl. Na boisku jest już cała drużyna.
sł. Na tomto bojisku sa odohrala najťažšia bitka.

brak ≠ brak
brak = sł. nedostatok
brak = pl. bubel
pl. Brak innych możliwości.
sł. Tie noviny sú strašný brak.

bratanek ≠ bratranec
bratanek = sł. synovec
bratranec = pl. kuzyn
pl. Tomasz jest mój bratanek.
sł. Tomáš je môj bratranec.

brązowy ≠ bronzový
brązowy = sł. hnedý
bronzový = pl. spiżowy
pl. Ma brązowe włosy i jasne oczy.
sł. Táto socha pochádza z doby bronzovej.

31
burza ≠ burza
burza = sł. búrka
burza = pl. giełda
pl. Zapowiada się niezła burza.
sł. Sledovali pohyb akcií na burze.

bywały ≠ bývalý
bywały = sł. svetaskúsený
bývalý = pl.były
pl. Jego kolega jest bywałym znawcem.
sł. Je to jeho bývalý kolega.

32
 C

całować ≠ cálovať
całować = sł. bozkávať
cálovať = pl. bulić
pl. Chciałbym cię pocałować.
sł. A teraz musí cálovať.

ciasto ≠ často
ciasto = sł. cesto
často = pl. często
pl. Przygotowałam to ciasto.
sł. Varíte často?

ciśnienie ≠ tesnenie
ciśnienie = sł. tlak
tesnenie = pl. dławica, docisk
pl. Ciśnienie było znacznie wyższe niż się spodziewałam.
sł. To tesnenie bolo príliš veľké.

cudny ≠ cudný
cudny = sł. prekrásny
cudný = pl. cnotliwy
pl. Cudny jest ten piesek.
sł. Kedysi boli dievčatá oveľa viac cudné.

ćma ≠ tma
ćma = sł. nočný motýľ
tma = pl. ciemnota, ciemno, ciemność
pl. Ćma jest widoczna na każdym kroku.
sł. Vôkol nás sa rozprestiera dokonalá tma.
33
czerstwy ≠ čerstvý
czerstwy = sł. starý
čerstvý = pl. świeży
pl. W domu mamy tylko czerstwe pieczywo.
sł. Nakupujeme vždy len čerstvé pečivo.

34
 D

długopis ≠ dlhopis
długopis = sł. pero
dlhopis = pl. zapis dłużniczy
pl. Japończycy produkują długopisy o wysokiej jakości.
sł. Snažil sa predať svoje dlhopisy.

doba ≠ doba
doba = sł. deň (24 hodín)
doba = pl. epoka, okres
pl. Trwało to chyba więcej niż dobę.
sł. V tej dobe už to bolo viac ako očividné.

dowcip ≠ dôvtip
dowcip = sł. vtip, žart
dôvtip = pl. spryt
pl. Słyszałam ostatnio super dowcip.
sł. Medzi jeho dobré vlastnosti patrí humor, odvaha a dôvtip.

dowód ≠ dôvod
dowód = sł. preukaz, doklad
dôvod = pl. powód
pl. Proszę pokazać dowód osobisty.
sł. Nemáš na to žiaden dôvod.

droga ≠ droga
droga = sł. cesta
droga = pl. narkotyk
pl. Polskie drogi są niebezpieczne.
sł. Drogy sú veľmi nebezpečné.
35
drzewo ≠ drevo
drzewo = sł. strom
drevo = pl. drewno
pl. W tym parku zobaczysz najstarsze drzewo w Polsce.
sł. Nenos drevo do lesa.

dziwak ≠ divák
dziwak = sł. čudák
divák = pl. widz
pl. On jest taki dziwak.
sł. Každý divák si príde na svoje.

dywan ≠ diván
dywan = sł. koberec
diván = pl. kanapa
pl. W moim pokoju mam niebieski dywan.
sł. Máme doma nádherný starý diván.

flaki ≠ fľaky
flaki = sł. dršťky
fľaky = pl. plamy
pl. Na obiad jadłem flaki.
sł. Po čučoriedkach vždy ostanú fľaky.

frajer ≠ frajer
frajer = sł. macher (pot.)
frajer = pl. chłopak
pl. Jaki z niego frajer.
sł. To je môj nový frajer.
36
 G

gady ≠ hady
gady = sł. plazy
hady = pl. węże
pl. Wśród gadów znajdują się i krokodyli.
sł. Niektoré druhy hadov sú dnes obzvlášť rozšírené.

groch ≠ hroch
groch = sł. hrach
hroch = pl. hipopotam
pl. Nikdy nie jadłam nic co się nazywa groch.
sł. Pribudol k nim nový hroch až z Afriky.

gruby ≠ hrubý
gruby = sł. tučný
hrubý = pl. brutalny, brutto
pl. Piotr jest taki gruby, że go zwykła winda nie uniesie.
sł. Peter bol k nej veľmi hrubý.

CH

chyba ≠ chyba
chyba = sł. asi, iba ak
chyba = pl. błąd
pl. No to chyba nie.
sł. To bude asi chyba.

37
 I

istota ≠ istota
istota = sł. bytosť
istota = pl. pewność
pl. Pierwsza ludzka istota, którą się pojawiła po tygodniach.
sł. Je to taká moja istota.

jagoda ≠ jahoda
jagoda = sł. čučoriedka
jahoda = pl. truskawka
pl. Mam ochotę na lody jagodowe.
sł. Najradšej mám jahodovú zmrzlinu.

38
 K

kibel ≠ kýbeľ
kibel (pot.) = sł. záchod, WC
kýbeľ (nár.) = pl. wiadro
pl. Idę do kibla.
sł. Treba im zaniesť aspoň kýbeľ vody.

kochać się ≠ kochať sa

kochać się = sł. milovať sa
kochať sa = pl. podziwiać
pl. Bardzo się kochamy, już od wielu lat.
sł. Kocháme sa pohľadom na krásnu prírodu.

kolej ≠ koľaj
kolej = sł. železnica
koľaj = pl. tor
pl. Oto najnowsza kolej.
sł. Vlak prichádza na piatu koľaj.

komórka ≠ komôrka
komórka = sł. bunka, mobilný telefón
komôrka = pl. spiżarka
pl. Kupiłem sobie nową komórkę.
sł. Súčasťou bytu je aj malá komôrka.

koniecznie ≠ konečne
koniecznie = sł. nevyhnuteľne
konečne = pl. wreszcie
pl. Konto bankowe musi pracownik koniecznie posiadać.
sł. Konečne ste sa vrátili z dovolenky.
39
korzenie ≠ korenie
korzenie = sł. korene
korenie = pl. przyprawy
pl. Na pierwszy rzut oka są widoczne mocne korzenie.
sł. Používa veľmi silné korenie.

kraj ≠ kraj
kraj = sł. krajina
kraj = pl. skraj, województwo
pl. Działamy na terenie całego kraju.
sł. V našom kraji žije veľa nezamestnaných ľudí.

krzesło ≠ kreslo
krzesło = sł. stolička
kreslo = pl. fotel
pl. Każdy ma w domu przynajmniej jedno krzesło.
sł. Naše kreslo stojí na tom istom mieste už desať rokov.

kryminalista ≠ kriminalista
kryminalista = sł. trestaný človek, kriminálnik
kriminalista = pl. kryminolog
pl. Nikt nie chce mieć w rodzinie kryminalistę.
sł. Stal sa z neho vynikajúci kriminalista.

kupa ≠ kúpa
kupa = sł. veľa, kôpka (napr. stolice)
kúpa = pl. kupno
pl. Piesek zrobił ładną kupę.
sł. Je to jednoznačne výhodná kúpa.

40
 L
laska ≠ láska
laska = sł. palica; kočka, pekné dievča (slang.)
láska = pl. miłość
pl. Dziadek szedł parkiem z laską pod pachą.
sł. Láska je to najkrajšie, čo môže človek v živote zažiť.

len ≠ len
len = sł. ľan
len = pl. tylko
pl. W dzisiejszych czasach jest bardzo trudne kupić len.
sł. Len mi nehovor, že si to nevidela.

lewica ≠ levica
lewica = sł. ľavica
levica = pl. lwica
pl. Teraz ma władzę lewica.
sł. Taká levica sa nebojí ničoho.

lis ≠ lis
lis = sł. líška
lis = pl. prasa, tłocznia
pl. Z lisem spotyka się człowiek bardzo rzadko.
sł. Originálny lis na hrozno dnes už človek tak ľahko neuvidí.

lustro ≠ luster
lustro = sł. zrkadlo
luster = pl. żyrandol
pl. Nie mogła się nie patrzeć w lustro.
sł. Velikánsky luster pútal každého pozornosť.

41
ładny ≠ ladný
ładny = sł. pekný
ladný = pl. powabny
pl. Jesteś bardzo ładną dziewczyną.
sł. Ako správna baletka, má ladné pohyby aj mimo javiska.

łóżko ≠ lôžko
łóżko = sł. posteľ
lôžko = pl. łoże
pl. Musimy sobie kupić nowe łóżko.
sł. Má zničené nechtové lôžko.

łupież ≠ lúpež
łupież = sł. lupiny
lúpež = pl. grabież
pl. Łupież jest bardzo nieprzyjemne zjawisko.
sł. Lúpež je čoraz častejší jav v našej spoločnosti.

łyżwy ≠ lyže
łyżwy = sł. korčule
lyže = pl. narty
pl. Idziemy sobie pojeżdzić na łyżwach.
sł. Každú zimu si užívame na lyžiach.

42
 M

mecz ≠ meč
mecz = sł. zápas
meč = pl. miecz
pl. Jest to długi, ale ciekawy mecz.
sł. Meč, ktorý držal v ruke, bol ťažký a dlhý.

mech ≠ mech
mech = sł. mach
mech = pl. worek
pl. Mech w ogrodzie przy domku nie jest nic niezwyczajne.
sł. Ako sa to v správnom mlyne dalo čakať, všade bol samý mech.

mężatka ≠ mužatka
mężatka = sł. vydatá
mužatka = pl. kobieta o męskim wygłądzie
pl. Jestem mężatką już ponad 20 lat.
sł. Mužatka s takým menom, to sa nevidí tak často.

mieszkanie ≠ meškanie
mieszkanie = sł. byt
meškanie = pl. spóżnienie
pl. Ma duże mieszkanie.
sł. Má veľké meškanie.

miłość ≠ milosť
miłość = sł. láska
milosť = pl. łaska
pl. Zrobił to z czystej miłości.
sł. Ona to spravila len z milosti k nemu.
43
 N

napad ≠ nápad
napad = sł. útok
nápad = pl. pomysł
pl. Nawet nie zdąrzył zareagować, taki błyskotliwy napad to był.
sł. Dostal skvelý nápad, ako mu prejsť cez rozum.

nastrój ≠ nástroj
nastrój = sł. nálada
nástroj = pl. instrument
pl. Dzisiaj jest w dobrym nastroju.
sł. Je ťažké naučiť sa hrať na hudobný nástroj.

niebieski ≠ nebeský
niebieski = sł. modrý
nebeský = pl. niebiański
pl. Ma przepiękne niebieskie oczy.
sł. Jej hlas znel ako nebeská hudba.

niezbędny ≠ nezbedný
niezbędny = sł. nevyhnutný
nezbedný = pl. swawolny
pl. Czasami jest wybór niezbędny.
sł. Malý Janko vie byť poriadne nezbedný.

notować ≠ notovať
notować = sł. zapisovať
notovať = pl. nucić
pl. Proszę sobie notować, co będę mówiła.
sł. Po tomto kurze by ste mali vedieť správne notovať.
44
 O

obecny ≠ obecný
obecny = sł. súčasný, prítomný
obecný = pl. nagminny
pl. Na tej lekcji jestem zawsze obecny.
sł. Obecný úrad s rozšírenou pôsobnosťou.

obłok ≠ oblok
obłok = sł. oblak
oblok = pl. okno (nár.)
pl. Ten obłok ma kształt węża.
sł. Tie obloky sú strašne špinavé.

obłuda ≠ obluda
obłuda = sł. pretvárka, pokrytectvo
obluda = pl. potwór
pl. Taką obłudę już dawno nie widziałam.
sł. Mami ja sa bojím, tam na mňa vyskočí obluda.

obnosić ≠ obnosiť
obnosić = sł. chváliť sa
obnosiť = pl. znosić (ubranie)
pl. Ale się obnosi, patrz.
sł. Tie šaty sú už značne obnosené.

odbiór ≠ odbor
odbiór = sł. odber
odbor = pl. wydział
pl. Odbiór może być jednorazowy albo każdy wtorek.
sł. Pre aký odbor si sa rozhodla?
45
odchody ≠ odchody
odchody = sł. výkaly
odchody = pl. odjazdy
pl. Na ulici było pełno odchodów.
sł. Odchody vlakov sa každú chvíľu menia.

odmiana ≠ odmena
odmiana = sł. zmena
odmena = pl. nagroda
pl. Jaka jest odmiana tego słowa?
sł. Aká bude moje odmena?

odporny ≠ odporný
odporny = sł. odolný
odporný = pl. ohydny
pl. Moim zdaniem jesteś dosyć odporny, żeby go przekonać.
sł. Podľa mňa je hrozne odporný.

okres ≠ okres
okres = sł. obdobie
okres = pl. powiat
pl. W danym okresie tutaj nikt nie mieszkał.
sł. V tomto okrese majú žiaci najlepšie študijné výsledky.

opakowanie ≠ opakovanie
opakowanie = sł. obal
opakovanie = pl. powtarzanie
pl. Opakowanie jest częścią prezentu.
sł. Ako sa hovorí, opakovanie je matkou múdrosti.

opona ≠ opona
opona = sł. pneumatika
opona = pl. kurtyna
46
pl. Spadła na niego opona.
sł. Na konci predstavenia spadne opona.

owad ≠ ovad
owad = sł. hmyz
ovad = pl. Bąk bydlęcy
pl. Z owadów mu się podobają tylko motylki.
sł. Keď ma uštipne ovad, tak dostanem alergickú reakciu.

47
 P

paczka ≠ páčka
paczka = sł. balík; skupina ľudí
páčka = pl. rączka
pl. Kupili paczkę papierosów.
sł. Tá páčka nefunguje tak, ako by mala.

palec ≠ palec
palec = sł. prst
palec = pl. kciuk
pl. Małe dzieci liczą tylko na palcach.
sł. Každý má len dva palce na rukách.

panna ≠ panna
panna = sł. slečna
panna = pl. dziewica
pl. Panno Agnieszko, kiedy przyjadą?
sł. Vo svojich 32 rokoch bola ešte stále panna.

pewność ≠ pewnosť
pewność = sł. istota
pevnosť = pl. twierdza
pl. Dla pewności, proszę to jeszcze raz sprawdzić.
sł. Dobytie tejto pevnosti netrvalo dlho.

pieczeń ≠ pečeň
pieczeń = sł. sekaná
pečeň = pl. wątroba
pl. Na obiad mamy pieczeń z ziemniakami.
sł. Pečeň s ryžou je jeho obľúbené jedlo.
48
piękny ≠ pekný
piękny = sł. krásny
pekný = pl. ładny
pl. Wczoraj był piękny dzień.
sł. Také pekné dievča nemôže ostať na ocot.

piłka ≠ pílka
piłka = sł. lopta
pílka = pl. piła
pl. Dzieci się bawią z piłką na boisku.
sł. S pílkou sa deti hrať nesmú.

płazy ≠ plazy
płazy = sł. obojživelníky
plazy = pl. gady
pl. Żaba jest typowym przedstawicielem płazów.
sł. Žaba určite nepatrí medzi plazov.

płyn ≠ plyn
płyn = sł. tekutina
plyn = pl. gaz
pl. Zapomniałam kupić płyn do mycia naczyń.
sł. V byte nám uniká plyn.

poczuć ≠ počuť
poczuć = sł. pocítíť
počuť = pl. słyszeć
pl. Chciałbym poczuć to, co ty.
sł. Nič som nepočula, pretože tam bol veľký hluk.

podobać się ≠ podobať sa

podobać się = sł. páčiť sa
podobať sa = pl. być podobnym
49
pl. Bardzo mi się ta dziewczyna podoba.
sł. Podľa mňa sa to dievča na mňa podobá.

pogoda ≠ pohoda
pogoda = sł. počasie
pohoda = pl. spokojność
pl. Jaka będzie jutro pogoda.
sł. Dnes sa cíti celkom v pohode.

pokład ≠ poklad
pokład = sł. paluba
poklad = pl.. skarb
pl. Na pokładzie było wiele osób.
sł. Piráti našli dávno stratený poklad.

pokuta ≠ pokuta
pokuta = sł. pokánie
pokuta = pl. mandat
pl. Najważniejszą częścią jest pokuta.
sł. Ešteže nešiel rýchlo, inak by dostal pokutu.

pokój ≠ pokoj
pokój = sł. izba
pokoj = pl. spokój
pl. To jest jego nowy pokój.
sł. Dajte mi prosím všetci pokoj.

poprawa ≠ poprava
poprawa = sł. zlepšenie
poprava = pl. kara śmierci, egzekucja
pl. Po operacji nastąpiła znaczna poprawa.
sł. Ani to netrvalo dlho a došlo k poprave.

50
popierać ≠ popierať
popierać = sł. podporovať
popierať = pl. zaprzeczać
pl. Rodzice popierają swoje dzieci.
sł. Už to nemusíš popierať, všetko už vieme.

poseł ≠ posol
poseł = sł. poslanec
posol = pl. goniec
pl. On jest chyba jedynym normalnym posłem.
sł. Poslovia museli byť rýchli a spoľahliví.

posłaniec ≠ poslanec
posłaniec = sł. poslíček
poslanec = pl. poseł
pl. Torbę mi przyniósł ten sympatyczny posłaniec.
sł. Poslanec sa preriekol pred kamerami.

post ≠ post
post = sł. pôst
post = pl. funkcja, miejsce
pl. Post będzie trwał przynajmniej dwa tygodnie.
sł. Na ten post sa ideálne hodí.

pościel ≠ posteľ
pościel = sł. posteľné prádlo
posteľ = pl. łóżko
pl. Zmieniłaś już sobie pościel?
sł. Posteľ by sa mala vyberať s rozumom.

powód ≠ pôvod
powód = dôvod
pôvod = pl. pochodzenie
51
pl. Jaki jest pana powód na wizytę?
sł. Aký je váš pôvod?

pożegnać ≠ požehnať
pożegnać się = sł. lúčiť sa
požehnať = pl. błogosławić
pl. Zapomniałem się z nią pożegnać.
sł. Otče, požehnáte mi?

praczka ≠ práčka
praczka = sł. práčka (žena, čo perie)
práčka = pl. pralka
pl. Zatrudia cztery praczki.
sł. Naši susedia majú najmodernejšiu práčku.

prasa ≠ prasa
prasa = sł. tlač
prasa = pl. prosiak
pl. Prasa jest nadal potrzebna dla ludzi.
sł. Keď sa vyváľal v tej špine, vyzeral ako také prasa.

prawie ≠ práve
prawie = sł. takmer, sotva
práve = pl. właśnie
pl. Prawie nie zdarzyłam na pociąg.
sł. Práve som na teba myslela.

przepona ≠ prepona
przepona = sł. bránica
prepona = pl. przeciwprostokątna
pl. Niezbędna do oddychania jest też przepona.
sł. Prepona je najdlhšia strana v trojuholníku.

52
przerazić ≠ preraziť
przerazić = sł. vyľakať
preraziť = pl. przebić
pl. Był zupełnie przerażony.
sł. Keďže bol úplne prerazený, nedalo sa s ním už nič robiť.

przezwisko ≠ priezvisko
przezwisko = sł. prezývka
priezvisko = pl. nazwisko
pl. Jakie jest twoje przezwisko z dzieciństwa?
sł. Aké je tvoje priezvisko?

przyprawy ≠ prípravy
przyprawy = sł. korenie
prípravy = pl. przygotowania
pl. Ciekawe, jakie są do tego potrzebne przyprawy.
sł. Zaujímalo by ma, ako budú prebiehať prípravy.

pustynia ≠ pustatina
pustynia = sł. púšť
pustatina = pl. pustelnia
pl. Pustynia jest miejscem gdzie nie ma żadnej wody.
sł. Čakala ich len nehostinná ľadová pustatina.

puszcza ≠ púšť
puszcza = sł. prales
púšť = pl. pustynia
pl. W puszczy żyje tyle zwierząt, że się ich nie da policzyć.
sł. V púšti žije veľmi málo zvierat.

puszka ≠ puška
puszka = sł. plechovka
puška = pl. flinta
53
pl. Kupiłem czteri puszki piwa.
sł. Vezmeme si dve pušky a pôjdeme do lesa.

pyszny ≠ pyšný
pyszny = sł. vynikajúci
pyšný = pl. dumny
pl. Twoje pierogi są takie pyszne!
sł. Vaši rodičia na vás musia byť pyšní.

54
 R

ręcznik ≠ rečník
ręcznik = sł. uterák
rečník = pl. mówca
pl. Nie wiesz gdzie jest mój ręcznik?
sł. Tak ako iní senátori, aj on je skvelý rečník.

rosół ≠ rôsol
rosół = sł. slepačia polievka
rôsol = pl. galaretka
pl. Nie jest nic lepszego niż rosół mojej mamy.
sł. Rôsol mi vôbec nechutí.

rozczulić się ≠ rozčúliť sa

rozczulić się = sł. rozcítiť sa
rozčúliť sa = pl. zdenerwować się
pl. Przy oglądaniu filmu się bardzo rozczuliła.
sł. Strašne sa rozčúlil keď ho zbadal.

ruszyć ≠ rušiť
ruszyć = sł. pohnúť
rušiť = pl. przeszkadzać
pl. Proszę cię tylko o to, żebyś niczym nie ruszył.
sł. Dobrý deň, neruším?

rzecz ≠ reč
rzecz = sł. vec
reč = pl. mowa
pl. To jest moja rzecz!
sł. To je moja reč!
55
 S

siostrzenica ≠ sesternica
siostrzenica = sł. neter
sesternica = pl. kuzynka
pl. Lidka jest moją siostrzenicą.
sł. Má tri sesternice.

słonecznik ≠ slnečník
słonecznik = sł. slnečnica
slnečník = pl. parasol przeciwsłoneczny
pl. Czy można w sklepach kupić taki zwykły słonecznik?
sł. Dnes som si nevzal slnečník a celý deň má svietiť slnko.

słoweński ≠ slovenský
słoweński = sł. slovinský
slovenský = pl. słowacki
pl. Które słoweńskie miasto jest najbardziej znane?
sł. Ako sa volá najvyšší slovenský vrch?

słusznie ≠ slušne
słusznie = sł. správne
slušne = pl. grzecznie
pl. Postępował słusznie.
sł. Na návšteve sa choval slušne.

skład ≠ sklad
skład = sł. zloženie
sklad = pl. magazyn
pl. W tym składzie nie jest zawarta witamina A.
sł. Chýbajú nám nejaké veci, ktoré mali byť v sklade.
56
skoro ≠ skoro
skoro = sł. ak, keď
skoro = pl. niemal, wcześnie
pl. Skoro o tym mowa, to możemy się spotkać jutro.
sł. Len aby ste tam neprišli príliš skoro.

skusić ≠ skúsiť
skusić = sł. neodolať
skúsiť = pl. spróbować
pl. Bardzo mnie to kusi, żeby tam pójść.
sł. Raz by som chcela skúsiť potápanie so žralokmi.

sok ≠ sok
sok = sł. džús, šťava
sok = pl. rywal
pl. Lubię sok pomarańczowy.
sł. Bol to sok akého by si nikto neprial.

sopel ≠ sopeľ
sopel = sł. cencúľ
sopeľ = pl. wydzielina
pl. Wszędzie na dachach było widać sople.
sł. Keď som chorý, tak mi stále tečú sople.

spokojny ≠ spokojný
spokojny = sł. pokojný
spokojný = pl. zadowolony
pl. Zapowiada się spokojny wieczór.
sł. Bol s jeho výkonom viac než spokojný.

spódnica ≠ spodnica
spódnica = sł. sukňa
spodnica = pl. halka
57
pl. Podoba mi się ta czerwona spódnica.
sł. V dnešnej dobe nosia spodnice len staré babky.

stan ≠ stan
stan = sł. stav
stan = pl. namiot
pl. Niestety był w złym stanie.
sł. Kvôli tej tme som sa ocitol v zlom stane.

staw ≠ stav
staw = sł. rybník
stav = pl. stan
pl. Stawy są pełne ryb.
sł. Po dlhšej dobe je opäť v dobrom stave.

starość ≠ starosť
starość = sł. staroba
starosť = pl. troska, opieka
pl. Kto wie gdzie skończymy na starość?
sł. Pokiaľ viem, tak ho má na starosť Valéria.

statek ≠ statok
statek = sł. loď
statok = pl. dwór, gospodarka
pl. Płyniemy na statku już dwa dni.
sł. Na novom statku sa už cítim ako doma.

stawka ≠ stávka
stawka = sł. sadzba, tarifa
stávka = pl. zakład
pl. Jeśli jest stawka za wysoka, to będziesz szukać innego rozwiązania.
sł. Stávka bola jasná, kto vyhrá platí druhému pivo.

58
stolica ≠ stolica
stolica = sł. hlavné mesto
stolica = pl. stolec, kupa
pl. Jaka jest stolica Słowacji?
sł. Koprologické vyšetrenie znamená, že veterinár testuje vzorku stolice.

stopa ≠ stopa
stopa = sł. chodidlo
stopa = pl. ślad
pl. Może, dlatego, że jestem wysoka mam duże stopy.
sł. V našich srdciach ostanú po ňom navždy stopy.

strój ≠ stroj
strój = sł. oblečenie
stroj = pl. maszyna
pl. Strój kąpielowy mam zawsze niebieski.
sł. Priviezli nám nový stroj na výrobu hračiek.

suknia ≠ sukňa
suknia = sł. šaty
sukňa = pl. spódnica
pl. W innych kulturach mają suknie ślubne też w czarnym kolorze.
sł. Ženy v určitom veku by už nemali nosiť sukne nad kolená.

ślub ≠ sľub
ślub = sł. sobáš
sľub = pl. obietnica
pl. Ślub będzie prawdopodobnie w maju albo czerwcu.
sł. Dal mi svoj sľub a ja verím, že ho dodrží.

szukać ≠ šukať
szukać = sł. hľadať
šukať = uprawiać seks (nacech.)
59
pl. Szukają swoich znajomych z Ameryki.
sł. V tomto prípade príklad nebudem uvádzať zo zrejmých dôvodov.

T
trup ≠ trup
trup = sł. mŕtvola
trup = pl. tułów
pl. Trzymał się hasła iść po trupach.
sł. Krajčír mu musel zmerať dĺžku trupu.

ubezpieczenie ≠ ubezpečenie
ubezpieczenie = sł. poistenie
ubezpečenie = pl. upewnienie
pl. Auto z przyczepą musi pani ubezpieczyć.
sł. Sprievodca ju ubezpečil, že všetko bude v poriadku.

urok ≠ úrok
urok = sł. pôvab
úrok = pl. oprocentowanie
pl. Jego urok polega na jego niebieskich oczach.
sł. Pri daných splátkach je úrok 3,5%.

ustawa ≠ ústava
ustawa = sł. zákon
ústava = pl. konstytucja
pl. Według tej ustawy ma pan prawo do wypowiedzenia umowy.
sł. 1. septembra oslavujeme Deň Ústavy Slovenskej republiky.

60
 W
ważny ≠ vážny
ważny = sł. platný, dôležitý
vážny = pl. poważny
pl. Ten dokument jest nadal ważny.
sł. Vladimír sa snažil byť vážny.

wesele ≠ veselé
wesele = sł. svadba
veselé = pl. wesołe
pl. Rodzice zazwyczaj przygotują wesele.
sł. Ich zážitky boli len veselé.

wiadomości ≠ vedomosti
wiadomości = sł. správy
vedomosti = pl. wiedza
pl. Już nie mogę odbierać żadnych wiadomości.
sł. Anna si neustále zlepšuje a rozširuje svoje vedomosti.

władza ≠ vláda
władza = sł. moc
vláda = pl. rząd
pl. Władza i pieniądze, tego chcą ludzie osiągnąć.
sł. Bola zostavená nová vláda.

właśnie ≠ vlastne
właśnie = sł. práve
vlastne = pl. właściwie
pl. Właśnie o tym mówiłam.
sł. Už si ani nepamätám o čom som vlastne hovorila.

61
wobec ≠ vôbec
wobec = sł. voči
vôbec = w ogóle
pl. Ich stanowisko wobec UE jest proste.
sł. Vôbec netuším, ako budem ďalej postupovať.

wróg ≠ vrah
wróg = sł. nepriateľ
vrah = pl. morderca
pl. Dla niej jest każdy wróg.
sł. Hľadá sa vrah štyroch ľudí.

wypadek ≠ výpadok
wypadek = sł. nehoda
výpadok = pl. przerwa
pl. Rano doszło do poważnego wypadku samochodowego.
sł. Dnes večer dôjde k výpadku elektrickej energie.

62
 Z
zadzwonić ≠ zazvoniť
zadzwonić = sł. zavolať
zazvoniť = pl. zabrzęczeć
pl. Miałeś do mnie zadzwonić wczoraj popołudniu.
sł. Keby si zazvonila pri dverách, tak by som ti otvorila.

zachód ≠ záchod
zachód = sł. západ
záchod = pl. toaleta, WC
pl. Pójdą dalej na zachód aż w końcu przyjdą do tego miasteczka.
sł. Niekto vydrží nechodiť na záchod aj celý deň.

zakład ≠ základ
zakład = sł. závod, podnik; stávka
základ = pl. podstawa
pl. W tym zakładzie zajmują się produkcją krzeseł.
sł. Základ tvorí cesto z múky, mlieka a vajíčka.

zakon ≠ zákon
zakon = sł. rád
zákon = pl. ustawa
pl. Ten zakon jest tutaj już 180 lat.
sł. Podľa zákona máš na to plné právo.

zakonnik ≠ zákonník
zakonnik = sł. rehoľník
zákonník = pl. kodeks
pl. Przyszedł między nas nowy zakonnik.
sł. Zamestnanec sa okrem iného riadi hlavne Zákonníkom práce.

63
zamknąć ≠ zamknúť
zamknąć = sł. zatvoriť, ukončiť, zamknúť
zamknúť = pl. zamknąć (na klucz)
pl. Zamknęłaś okno?
sł. Zamkla si dvere od bytu?

zapach ≠ zápach
zapach = sł. vôňa
zápach = pl. smród
pl. Wokół nas czuć zapach trawy i siana.
sł. Z kanála sa šíril nepríjemný zápach.

zawieść ≠ zaviesť
zawieść = sł. sklamať
zaviesť = pl. zaprowadzić
pl. Jeśli mu na 100 % ufasz, możesz się szybko zawieść.
sł. Mohli by ste ma rýchlo zaviesť do nemocnice?

żałoba ≠ žaloba
żałoba = sł. smútok
žaloba = pl. skarga
pl. Żałoba narodowa odbyła się w tym roku tylko raz.
sł. Žaloba proti veľkým spoločnostiam je v Amerike na dennom poriadku.

64
V. Zhrnutie
Cieľom mojej magisterskej diplomovej práce, bolo poukázať na problematiku
medzijazykovej homonymie.
Tejto téme som sa mimovoľky venovala počas celého môjho štúdia, hlavne pri
študijnom pobyte v zahraničí, kde som na takýchto falošných priateľov natrafila na
každom kroku, pri bežných konverzáciách.
Je pochopiteľné, že sa v rámci prednášok a cvičení z gramatiky nemôžeme do hĺbky
zaoberať všetkými javmi, ktoré sa v jazyku, prípadne jazykoch, vyskytujú. Preto
vznikla táto práca, aby bola akýmsi pomocníkom, alebo príručkou pre študentov, ktorý
majú záujem dozvedieť sa niečo viac o poľskom, prípadne slovenskom jazyku.
Aj na základe príkladov z knižky, alebo ankety je možné vidieť, že sa tento jav
celkom podceňuje. Chce to naozaj veľkú prax a neustály kontakt s jazykom, aby si
človek zradné slová plne uvedomoval. Pri odpovediach v ankete bolo vidieť, že si
študenti začali uvedomovať, že tie vety sú tzv. chytáky, a preto pri niektorých slovách
nepoužili ich slovenský ekvivalent, hoci sa taká možnosť priamo naskytla. Avšak reálne
situácie sú celkom iné, človek musí reagovať pohotovo.
Táto diplomová práca má zaujať, nemá nudiť a zároveň by mala byť prínosom do
skutočného života. Pretože aj Vám sa môže stať, že sa ocitnete, v tom lepšom prípade
v zábavnej, v horšom nepríjemnej, situácii. Napríklad vyhodíte nejaký bezcenny kus
papiera, alebo Vás niekto bude chcieť vziať na statek a pre Vás bude nepochopiteľné,
načo Vám budú plávacie vesty, alebo sa len budete rozprávať o dreve a on o drzewie.

65
VI. Resumé
Międzyjęzykowa homonimia, fałszywy przyjaciele tłumacza lub zdradliwe słowa, to
są wyrażenia, które oznaczają, w uproszczeniu, słowa, które się albo piszą, albo czytają
tak samo. Z tym zjawiskiem możemy się spotkać w ramach jednego języka np.
słowackie sud-súd, babka-bábka itp. Oprócz właśnie takiej homonimii, przy
poszerzeniu badań językowych na więcej języków, okazuje się, że dane zjawisko
pojawia się również na przestrzeni języków innych krajów, najczęściej sąsiedzkich.
Celem niniejszej pracy magisterskiej, jest przybliżenie zjawiska międzyjęzykowej
homonimii studentom języka polskiego oraz innym ludziom, którzy chcą poszerzać
swoja wiedzę i znajomość języka polskiego.
Praca jest podzielona do na część teoretyczną i część praktyczną. W części
teoretycznej wprowadzam czytelnika ogólnie w problematykę języków, co to jest
typologia językowa, jakie typy języków są rozróżniane, jakie mają cechy. Dalej też
wspominam grupę zachodniosłowiańską, jakie wspólne i na odwrót, osobne cechy mają
języki w ramach tej grupy, dlaczego w ogóle należy mówić o grupie, jako takiej.
Po ogólnym wstępie, zaczyna się część, która już dotyczy właśnie zjawiska
międzyjęzykowej homonimii. Na początku omawiam homonimię, polisemię, jak
działają w ramach jednego języka, później przytaczam stanowiska znanych
językoznawców na temat fałszywych przyjaciół.
Ostatnią część poświęcam klasyfikacji homonimów międzyjęzykowych, które się
głównie dziełą na całkowicie i częściowo zdradliwe słowa, zdradliwe słowa pod
względem stylistycznym, zdradliwe słowa pod względem gramatycznym, zdradliwe
słowa pod względem słowotwórczym.
Drugą, większą część mojej pracy tworzy praktyczna część.
Znalezienie błędów w tłumaczeniu uważam za bardzo istotne, ponieważ, znalezienie
takich błędów nie jest wcale takie łatwe, jak się może wydaję. W tłumaczeniu książek
Václava Pankovčína, autora ze Słowacji, znalazłam sporo takich błędów, które
umieszczam w niniejszej pracy. Chodzi głównie o słowa częściowo zdradliwe, albo
zdradliwe pod względem stylistycznym. Mimo to, największym błędem jest samotna
nazwa książki, po sł. Bude to pekný pohreb i polski przekład jest To będzie piękny
pogrzeb, gdzie zamiast piękny powinno być ładny.

66
 Dalszą częścią jest ankieta, wypełniona przez studentów liceum ogółnokształcącego
na wschodzie Słowacji. Studenci mieli do przetłumaczenia 10 zdań po polsku, które
zawierały zdradliwe słowa (jedno, ale też więcej). Na podstawie odpowiedzi, ich
przeanalizowaniu, można stwierdzić, że studenci, już po parę zdaniach zrozumieli, że są
to pułapki językowe. Dlatego też bardzo rzadko pojawia się homonimum słowackie,
jako odpowiednik do polskiego zdradliwego słowa. Najczęściej studenci próbowali
dowiedzieć się poprawny sens zdań, albo dopasować słówko zamiast zdradliwego,
które by według nich odpowiadało. Do wyników ankiety umieszczyłam też graf, żeby
było widoczne, które zdania były dla nich najłatwiejsze, i które były trudne.
Ostateczny rozdział tworzy słownictwo. Umieszczyłam tutaj zdradliwe słowa,
z którymi się w rzeczywistości spotkałam. Są całkowicie zdradliwe, pod innym
względem zdradliwe słowa tutaj nawet nie umieszczałam, bo chociaż się z nimi
spotykam na codzień (nazwy miejscowości – inne rodzaje itp.), te nie spowodują
kłopotliwe albo nieprzyjemne sytuacje, którym warto zapobiec.
Przykładowe zdania, które znajdują się pod każdym polsko-słowackim połączeniem,
sama wymyśliłam, tak żeby mniej więcej pokazywali zdradliwość tych słów.
Oczywiście, w rozmowie zawsze będzie jakiś kontekst, ale zdarzają się sytuacje kiedy
nam tego kontekstu brakuje.
Nie jest możliwe, żeby były tutaj zawarte wszystkie pułapki językowe, nawet nie
większość. Moim celem było przedstawić słownictwo, które jest praktycznie na codzień
używane, w zwykłych sytuacjach.
Mam nadzieję, że praca, którą napisałam, będzie również przydatna jak przyjemna
do czytania, i że może na podstawie tej pracy powstają pewnego dnia duże opracowania
na ten temat.

67
VII. Literatúra

Bańkowski A.: Etymologiczny słownik języka polskiego, Warszawa, 2000.

Buffa F.: Z poľsko-slovenských jazykových vzťahov, Prešov, 1998.
Dolník J.: Lexikológia, Bratislava, 2007.
Furdík J.: Slovenská slovotvorba, Prešov, 2004.
Horecký J., Ondrus P., Furdík J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Lexikológia,
Bratislava, 1980.
Kačala J., Pisárčiková M., Považaj M.: Krátky slovník slovenského jazyka 4, Bratislava,
2003.
Kucała M.:Polszczyzna dawna i współczesna. Studia i szkice, Kraków, 2000.
Lotko E.: Polština a čeština z hlediska typologického, Olomouc, 1981.
Lotko E.: Různé pohledy na zrádná slova v polštině a češtine, in Synchronní
konfrontace češtiny a polštiny, Olomouc, 1997.
Nagórko A.: Zarys gramatyki polskiej (ze słowotwórstwem), Warszawa, 1998.
Oravec J., Súčasný slovenský spisovný jazyk, Bratislava, 1988.
Ondruš Š., Sabol J.: Úvod do štúdia jazykov, Bratislava, 1981.
Pančíková M.: Zradné slová v poľštine a slovenčine, Bratislava, 1993.
Pankovčín V.: Bude to pekný pohreb, 1997, preklad J.Bukowski, To będzie piękny
pogrzeb, 2009.
Pankovčín V.: Marakéš, 1994, preklad J.Bukowski, Marakesz, Wołowiec, 2006.
Papierz M.: Krótka gramatyka języka słowackiego, Warszawa, 1994.
Peciar Š. (red.):Slovník slovenského jazyka, Bratislava, 1959–1968.
Peciar Š.: Vzťah polysémie a homonymie. in Jazykovedné štúdie, Bratislava,1981.
Pekarovičová J., Vojtech M.:Slovacicum. Súčasné Slovensko, Bratislava, 2006.
Szymczak M. (red.): Słownik Języka Polskiego PWN, na podstawie Słownika Języka
Polskiego, pod red. M. Szymczaka, wyd. 1., t. I-III, Warszawa
1978–1981 (Suplement, pod red. M. Bańki, M. Krajewskiej, E. Sobol,
Warszawa 1992; wyd. 1. scalone, 6. dodruk zmieniony, t. I-III,
Warszawa 2002), 2009.
Urbańczyk S. (red.): Encyklopedia Języka Polskiego, Wrocław-Warszawa-Kraków,
1994.

68
Večerka R.: Staroslověnština, Brno, 1997.
Wróbel H.: Gramatyka języka polskiego, Kraków, 2001.

Iné zdroje

Encyklopedyczny serwis on-line PWN, adresa:

http://encyklopedia.pwn.pl
Pravidlá slovenského pravopisu 3, Bratislava 2000, adresa:
http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf

69