Masarykova univerzita

Filozofická fakulta

Ústav jazykovedy a baltistiky

Baltistika

Katarína Chlupíková
Priamy predmet v litovčine v porovnaní so slovenčinou
Bakalárska diplomová práca

Vedúci práce: Mgr. Michal Vaněk

2011
1
 Prehlasujem, že som diplomovú prácu
vypracovala samostatne a použila len
uvedené pramene a literatúru.

_______________________________
2
Obsah
1. Úvod 4
2. Predmet v slovenskom jazyku 5
2.1. Priamy predmet v akuzatíve v slovenskom jazyku 7
2.2. Priamy predmet v genitíve v slovenskom jazyku 10
3. Predmet v litovskom jazyku 11
3.1. Priamy predmet v akuzatíve v litovskom jazyku 13
3.2. Priamy predmet v genitíve v litovskom jazyku 15
4. Porovnanie priameho predmetu v slovenskom a litovskom jazyku 18
5. Popis rozboru rozdielnej voľby pádov priameho predmetu 19
6. Rozbor rozdielnej voľby pádov priameho predmetu 24
7. Zhrnutie praktickej časti 42
8. Záver 44

3
 1. Úvod

Témou tejto bakalárskej práce je priamy predmet v litovčine v porovnaní so

slovenčinou a to konkrétne konkurencia akuzatívu a genitívu. Ide o záležitosť podmienenú
mnohými faktormi. Danú problematiku uvádzame v kontrastívnom pláne litovsko-
slovenskom.

V prvej časti práce sa venujeme tejto problematike na teoretickej rovine. Čerpáme

z gramatík oboch jazykov, pričom sa zameriame hlavne na definovanie priameho predmetu
a pády, v ktorých sa tento vetný člen môže vyskytovať. Zhrnieme, v čom sa výklady
jednotlivých gramatík zhodujú a v čom sa líšia. Následne popíšeme spôsob, akým sme
pristupovali k skúmaniu daného javu.

V ďalšej časti na základe nami vopred excerpovaného materiálu analyzujeme dôvody

voľby daného pádu predmetov v konkrétnych prípadoch litovských originálov a navrhneme
slovenský preklad. Predpokladáme, že na základe tejto časti práce budeme schopní
sumarizovať, aké kritériá sú rozhodujúce pre voľbu genitívneho pádu a čím sa tento pád
významovo líši od akuzatívneho pádu.

Základnými zdrojmi pre teoretickú časť sú Dabartinės lietuvių kalbos gramatika1,

Lietuvių kalbos sintaksė2, Slovenská syntax3 a Morfológia Slovenského jazyka4. Pre praktickú
časť sme volili texty súčasných litovských spisovateľov Romualdasa Granauskasa a Broniusa
Radzevičiusa.

Zmyslom realizácie tejto bakalárskej práce je uľahčiť dôsledným preskúmaním daného javu
štúdium litovského jazyka študentom poukázaním na jav, s ktorým sa stretnú pri používaní
tohto jazyka. Zároveň táto práca môže byť oporou v prekladateľskej činnosti, a to
predchádzaním nepresností v slovensko-litovských prekladoch.

1
AMBRAZAS, Vytautas.: Dabartinės lietuvių kalbos gramatika. Vilnius : Mokslo ir enciklopedijų leidybo
institutas , 2006.
2
LABUTIS, Vitas.: Lietuvių kalbos sintaksė (II dalis). Vilnius : Vilniaus universiteto leidykla, 1994
3?
ORLOVSKÝ, Jozef.: Slovenská syntax. 3. opravené a dopl. vyd. Bratislava : Obzor, 1971
4
DVONČ, Ladislav.: Morfológia slovenského jazyka. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied,
1966.
4
 2. Predmet v slovenskom jazyku

Gramatika slovenského jazyka5 definuje vetný člen predmet takto: „Predmet je

určujúci vetný člen vyplňovacej determinovanej syntagmy. Jeho určeným členom je sloveso
(poprípade adjektívum, zriedkavo aj substantívum), ktoré rozvíja vo vzťahu rekcie.“
Slovenská syntax6 dopĺňa, že predmet označuje osobu, zviera, vec konkrétnu aj abstraktnú,
ktorú dej priamo zasahuje alebo sa jej dotýka

Predmet vyjadrujeme niekoľkými slovnými druhmi7:

1. podstatným menom ( a to vo všetkých pádoch okrem nominatívu a lokálu)

2. spodstatneným prídavným menom

3. zámenom

4. číslovkou

5. slovesom

6. príslovkou

7. spojkou

8. citoslovcom

9. inými výrazmi

Predmet môže byť:

1. holý, teda taký, ktorý už nemá vzťah s nijakým jemu podradeným vetným
členom

2. rozvitý, a to jemu podradeným vetným členom

3. viacnásobný, zložený z viacerých predmetov. Pri viacnásobnom predmete

však treba zdôrazniť, že ním môžu byť len predmety v tej istej väzbe
k slovesu, pričom môžu aj nemusia byť spojené priraďovacími spojkami. Ak

5
PAULINY, Eugen.: Slovenská gramatika (Opis jazykového systému. 1. vyd. Bratislava : Slovenské
pedagogické nakladateľstvo, 1981. s. 264
6
ORLOVSKÝ, Jozef. : Slovenská syntax. 3. opravené a dopl. vyd. Bratislava : Obzor, 1971. s. 80
7
ORLOVSKÝ, Jozef. : Slovenská syntax. 3. opravené a dopl. vyd. Bratislava : Obzor, 1971. s. 81
5
 to tak nie je, nejde už o viacnásobný predmet, pretože ide o vyjadrenie
rozličných vzťahov.

Akčné predmetové slovesá sú buď prechodné alebo neprechodné a sú vo vzťahu rekcie

s predmetom vo všetkých pádoch okrem nominatívu a lokálu. Prechodné slovesá sú ponajprv
činnostné, akčné slovesá.8 Obyčajne sa viažu s bezpredložkovým akuzatívom, teda priamym
predmetom, čím sa vyčleňujú proti neprechodným slovesám, ktoré majú predmet v iných
pádoch. Priamy predmet však môže byť v slovenčine vyjadrený aj genitívom, prípadne
inštrumentálom. Dôraz treba dávať na zohľadnenie rozdielu medzi výlučným a združeným
predmetovým akuzatívom, a to z toho dôvodu, že prechodné slovesá môžu mať okrem
predmetu v akuzatíve aj ďalšie predmety. V prípade združeného akuzatívu sa môže vyskytnúť
ako akuzatív konečného (datívneho), tak aj prechodného(inštrumentálneho) objektu.
Neprechodné slovesá sú buď nepredmetové alebo majú predmet v iných jednoduchých
pádoch, alebo v pádoch predložkových. Špecifickým prípadom predmetu je predmet
v neurčitku.

Ako sme už uviedli, vetný člen predmet môže vystupovať v slovných druhoch (a
v prípade niektorých z nich v rôznych pádoch) v rekcii k prechodnému alebo neprechodnému
slovesu. Takto teda vyčleňujeme predmet priamy a nepriamy. Priamym predmetom je
najčastejšie bezpredložkový akuzatív.

Orlovský9 neuvádza možnosť väzby prechodného slovesa s iným pádom než

bezpredložkovým akuzatívom a jedine ten označuje pojmom priamy predmet. Partitívny
a záporový genitív vníma ako predmet nepriamy. Slovenská morfológia 10však uvádza
partitívny a záporový genitív vo funkcii predmetového akuzatívu, a to práve pri prechodných
slovesách.

Nepriamemu predmetu slovies sa ďalej nebudeme venovať. Naša práca jeho funkciu
neskúma.

8
DVONČ, Ladislav.: Morfológia slovenského jazyka. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied,
1966. s. 408
9
ORLOVSKÝ, Jozef.: Slovenská syntax. 3. opravené a dopl. vyd. Bratislava : Obzor, 1971. s. 83
10
DVONČ, Ladislav.: Morfológia slovenského jazyka. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied,
1966. s. 172- 175
6
 2.1. Priamy predmet v akuzatíve v slovenskom jazyku

Výskyt substantíva v akuzatíve vo funkcii priameho predmetu je podmienený

prechodnosťou slovesa. Medzi týmto predmetovým slovesom a predmetom v akuzatíve je
tesná závislosť, jej gramatickým vyjadrením je rekcia.

„Výlučný akuzatív je jediným objektom pri výrazne činnostných slovesách, ktorých

dej prechádza na objekt bez obmedzenia“.11 V prípade použitia tohto predmetu musí byť ten
schopný v pasívnej konštrukcii prevziať nominatívny pád (rozoberať problém – problém je
rozoberaný, budiť deti – deti sú budené).

Združený akuzatív ako konečný objekt je oproti výlučnému akuzatívu predmetom

„slabším“. Vyskytuje sa po slovesách majúcich v sebe údaj smeru a popisuje premiestnenie
určitej veci na objekt. Premiestňovaný objekt je v inštrumentáli, objekt, na ktorý je
premiestňovaný, v akuzatíve (naložiť voz uhlím, obdarovať matku darom).Tento akuzatív je
možno obmeniť na typický konečný predmet v predložkovom páde alebo v datíve (naložiť
uhlie do voza, kúpiť matke dar). Gramatika slovenského jazyka12 uvádza spojenie triasť rukou
ako priamy predmet v inštrumentáli. Ako sa však ďalej píše, takéto prípady sú na rozhraní
predmetu a príslovkového určenia. Väčšinou ide o priamy predmet v rekcii so slovesami
zmyslového vnímanie a slovesami, ktoré značia „opatriť niečo niečím“.

Združený akuzatív vystupuje aj ako prechodný objekt, a to v prípade, že je sloveso vo

vzťahu rekcie ešte s ďalším objektom nasledujúcim po tomto. Ocitá sa v spojeniach so
slovesami, ktoré sú v rekcii ešte s druhým, obsahovým akuzatívom (učiť deti báseň, stálo ju
to veľa peňazí).

Orlovský13 určuje niekoľko druhov akuzatívov:

 akuzatív stavový

používa sa na vyjadrenie zmeny stavu, okolnosti predmetu (chytiť rozum do

hrsti)

 akuzatív obsahový
11
DVONČ, Ladislav.: Morfológia slovenského jazyka. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied,
1966. s. 160
12
PAULINY, Eugen.: Slovenská gramatika (Opis jazykového systému). 1. vyd. Bratislava : Slovenské
pedagogické nakladateľstvo, 1981. s. 265
13
ORLOVSKÝ, Jozef.: Slovenská syntax. 3. opravené a dopl. vyd. Bratislava : Obzor, 1971. s. 279-284
7
 (mám ženu, deti a dom)

 akuzatív výsledkový

vyčleňujeme akuzatív bezprostredne zasiahnutého objektu od tzv.

výsledkového akuzatívu. Výsledkový akuzatív predmetom opisuje výsledok,
ktorý docielime ukončením deja ( rezať slamu- rezať sečku ).

 akuzatív vzťahový

(otca bolí hlava)

 samostatný akuzatív

teda akuzatív majúci vetnú platnosť samostatne (Vodu!)

 akuzatív príčiny

v prípadoch, kedy častica čo plní funkciu opytovacieho zámena prečo

(Čo tu len tak stojíš?)

 akuzatív pri adjektíve dlžný

(Koľko som ti dlžný?)

 akuzatív spôsobu

(Čítal slovo za slovom)

 absolútny akuzatív

(Stojí, plné oči sĺz)

 akuzatív vnútorného predmetu

podstatné meno predmetu má ten istý koreň ako sloveso vety (zaspievať
pieseň, túžiť túžbu)

 akuzatív miery

(mať štrnásť rokov)

8
  akuzatív citový

(bodaj ho čert bral)

Priamy predmet v genitív. Hoci je pre priamy predmet typickým pádom akuzatív,
vyskytuje sa aj v genitíve. To sa deje v prípadoch, kedy má objekt slovesa partitívny
(čiastkový) a záporový význam a v prípadoch, kedy predmet v genitíve vyžaduje sloveso.

2.2. Priamy predmet v genitíve v slovenskom jazyku

9
 Predmet v partitívnom genitíve sa vyskytuje vo vzťahu rekcie s prechodnými
slovesami. Vyjadruje čiastočné zasiahnutie daného objektu alebo jeho veľké množstvo (alebo
množstvo naznačené predponou slovesa alebo situáciou). Partitívny genitív sa vyskytuje vo
väzbe so slovesami dokonavými, slovesami s formantom si a slovesami s predponami
upresňujúcimi množstvo: pri-, na- u- do, od-, po-, o-.

Záporový genitív popisuje obmedzenú účasť deja na veci a využíva sa pri použití
záporného slovesa vo vete. Zápor býva navyše často zdôraznený aj hlasom, záporovým
prívlastkom či časticou, použitím sg. na mieste pl. V dnešnej spisovnej slovenčine už však nie
je záporový genitív väzbou živou, skôr literárnou. Obyčajne sa používa v prípadoch,
v ktorých by mohol byť použitý aj partitívny genitív. Ďalej sa vyskytuje vtedy, ak je zápor
zosilnený záporným zámenom (nijaký, žiadny) alebo časticou ani.
Je dôležité zdôrazniť, že záporový genitív popiera predmet celkovo. V prípadoch
popierania konkrétneho objektu, vyčlenenia objektu voči inému či v spojení s doplnkom sa
používa akuzatív.

Slovenský jazyk používa genitív aj v prípadoch, ak je dej nejakým spôsobom

obmedzený, napr. časovo. Takýto genitív sa používa aj v prípade, že podstatné meno
predmetu označuje vec nedeliteľnú (požičaj mi noža).

Gramatika slovenského jazyka 14uvádza aj zoznam slovies vyžadujúcich genitív, ktorý

však nie je podmienený partitívnosťou alebo záporom. Takýto genitív označuje obmedzenú,
ohraničenú alebo inak vymedzenú účasť alebo príznak. Týmito slovesami sú reflexíva tantum,
teda slovesá, ktoré nemajú nezvratný pendant, so zámenom sa (zriecť sa, strániť sa, báť sa…)
a si (všímať si, obľúbiť si…). Niektoré reflexíva tantum so zámenom si s predmetom genitíve
však už v dnešnom slovenskom jazyku majú akuzatívny predmet (zaslúžiť si, všímať si).

3. Priamy predmet v litovskom jazyku

14
PAULINY, Eugen.: Slovenská gramatika (Opis jazykového systému). 1. vyd. Bratislava : Slovenské
pedagogické nakladateľstvo, 1981. s. 153- 159
10
 Dabartinė lietuvių kalbos gramatika15definuje prechodné slovesá ako tie, ktoré značia
aktívny dej subjektu s vplyvom na konkrétny objekt, obyčajne vyjadrený akuzatívom.
Narozdiel od nich neprechodné slovesá označujú dej zasahujúci len subjekt a preto v ich
prípade priame zasiahnutie objektu nie je potrebné.

Litovská syntax definuje predmet ako doplňujúcu časť vety, ktorá často sémanticky
pomáha prísudku vytvoriť prísudkové označenie. Predmetom obyčajne označujeme vec, alebo
iný objekt, ktorý je nejakým spôsobom vtiahnutý do sféry prísudku. 16 Najčastejšie jej funkciu
plní podstatné meno alebo spodstatnené zámeno v akuzatíve, genitíve, datíve, inštrumentáli,
v pádoch s predložkami, pomenej prídavným menom a slovesnými tvarmi ako neurčitkom,
gerundiom alebo participiom.

Spôsob, akým je predmet vťahovaný do sémantiky prísudku závisí aj od valenčných

vlastností prísudku a formy predmetu.17

Predmet bližšie určuje prísudok a doplňuje jeho význam. Predmet vo vzťahu

s prísudkom odpovedá na otázky ko? kam? ką? kuo? su kuo? apie ką (teda genitívnu, datívnu,
akuzatívnu, inštrumentálnu, inštrumentálnu a akuzatívnu s predložkami) a podobne.18

Labutis19 uvádza štyri spôsoby členenia vetného členu predmet, a to podľa štruktúry,
podľa vzájomného pôsobenia s prísudkom (formálne), podľa obsahového a výrazového plánu.

Delenie predmetov podľa štruktúry:

 celkový, teda vyjadrený jedným slovom, ale kombináciou slov, nemajúcich jasné
syntaktické vzťahy

 zložený, teda vyjadrený spojením slov

Podľa výrazového plánu a gramatických vzťahov s prísudkom vyčleňuje predmety

bezpredložkové, predložkové a neohybných tvarov (najčastejšie slovesných)

Podľa vzťahu s prísudkom ďalej definuje predmet priamy, nepriamy a vzdialený.

15
AMBRAZAS, Vytautas.: Dabartinės lietuvių kalbos gramatika. Vilnius : Mokslo ir enciklopedijų leidybo
institutas , 2006. s. 285
16
LABUTIS, Vitas.: Lietuvių kalbos sintaksė (II dalis). Vilnius : Vilniaus universiteto leidykla, 1994. s. 49
17
LABUTIS, Vitas.: Lietuvių kalbos sintaksė (II dalis). Vilnius : Vilniaus universiteto leidykla, 1994. s. 49
18
LABUTIS, Vitas.: Lietuvių kalbos sintaksė (II dalis). Vilnius : Vilniaus universiteto leidykla, 1994. s. 49
19
LABUTIS, Vitas.: Lietuvių kalbos sintaksė (II dalis). Vilnius : Vilniaus universiteto leidykla, 1994. s. 50
11
 V litovskom jazyku je za priamy predmet považovaný bezpredložkový predmet
v akuzatíve, genitíve, zriedkavo datíve (Būsi nuolaidus visiems, Kuo aš jam kenkiu?).Tieto
musia byť schopné vo vete, v ktorej je použitý pasívny slovesný tvar zmeniť pád na nominatív
(šeimininkė apdengė stalą – stalas buvo apdengtas šeimininės).20

Priamy predmet sa vyskytuje najčastejšie v akuzatíve. Výnimku tvorí prechod slovies

do záporu, a teda automatická zmena pádu priameho predmetu na genitív a skupina slovies
vyžadujúca genitív prednostne. Takisto ako v slovenskom jazyku v litovčine existuje
združený predmet akuzatívu s inými pádmi alebo konštrukciami s predložkami. Je to v týchto
prípadoch21:

 spojenie/väzba veľkosť či množstvo vyjadrujúceho slova so slovom v genitíve

(Prisidėjai kišenes obuolių. Šiemet jie prikirto šimtą vežimųrugių.)

 spojenie podstatného mena v priamom predmete a podstatného mena v inštrumentáli

s predložkou su

(Pamėgink medaus su agurku.) (V. Krėv)

 väzba akuzatívneho alebo genitívneho objektu so slovesnými formami padalyvis

a dalyvis

Kieme pamatė atvažiuojant mešką. Jau ir gegutę vakar kukuojant girdėjau.

(J.Jabl)

3.1. Priamy predmet v akuzatíve v litovskom jazyku

20
AMBRAZAS, Vytautas.: Dabartinės lietuvių kalbos gramatika. Vilnius : Mokslo ir enciklopedijų leidybo
institutas , 2006. s. 487
21
http://ualgiman.dtiltas.lt/papildinys1.html
12
 Bezpredložkový akuzatívny predmet je najčastejšie používaným predmetom.
Poukazuje na úplnosť objektu a jemu typické ohraničenie množstva.

Podľa Dabartinė lietuvių kalbos gramatika22 akuzatív vystupuje vo funkcii priameho

predmetu v rekcii s tranzitívnymi slovesami:

1. nepredponovými aj predponovými

(pa-statyti namą, pa-sakyti tiesą)

2. nepredponovými, ktoré v prípade použitia predpony prechádzajú do vzťahu

s akuzatívom iného podstatného mena

(ganyti avis- nuganyti dobilus, siūsti drabužius- apsiūti šeiminą)

3. predponovými, ktorých nepredponový ekvivalent prechádza do vzťahu s inými pádmi,

či už predložkovými alebo nepredložkovými

(apieškoti namus- ieškoti namų)

4. pohybu používajúcimi predpony ap(i)-, per-, pra-, ktoré môžu byť v rekcii
s bezpredložkovým aj predložkovým akuzatívom

(apėjo ežerą/ apie ežerą)

5. slovesami vo vzťahu so substantívnym predmetom toho istého koreňa

( dainuoti dainą, vargti vargą)

Podľa litovskej syntaxe23 si akuzatívny predmet žiadajú najmä tieto skupiny prechodných
slovies:

1. slovesá fyzickej aktivity, pri ktorých je objekt priamo a celkovo zasiahnutý,

transformovaný, alebo sú menené jeho podmienky

( Nuėdė oželis žalias rūteles, Lėta kiaulė giliąšaknį knisa,)

22
AMBRAZAS, Vytautas.: Dabartinės lietuvių kalbos gramatika. Vilnius : Mokslo ir enciklopedijų leidybo
institutas , 2006. s. 509
23
http://ualgiman.dtiltas.lt/papildinys1.html
13
2. slovesá označujúce hovorenie, myslenie, rôzne postrehy, vnímanie a pocity
(kalbėti, sakyti, galvoti, mąstyti, mokėti, suprasti, žinoti, jausti, mėgti, mylėti,
gerbti)

Darbas meistrą giria. Mokėtų raštą – žinotų kelią (P. Cvir). Atsimenuduoną iš
grikių ir pjuvenų (P. Cvir). Kasiulienė užmiršo savo nesusipratimus ir barnius su
sūnumi. (V. Krėv)

3. slovesá označujúce vlastníctvo, príslušnosť, získanie niečoho:

Turiu brolį kalvelį. Tai mes gavom tą laišką ir daugiau nė vieno. (P. Cvir).

4. niekoľko neosobných slovies:

(skaudėti, sopėti, gelti, mausti, niežėti): Argi aš kalta, kad tau dantį skauda... (J.
Avyž). Visą amžių dejavo: tai jamšonkaulį skauda, tai jam ranką gelia, tai šis, tai
tas (I. Simon). Petį gėlė dideliai. Abiem mum lygiai sopėjo širdį. (Vaižg)

5. litovský jazyk má niekoľko desiatok slovies (medzi nimi aj neprechodných), ktoré

sa viažu s akuzatívnym predmetom toho istého koreňa. Takýto akuzatív je
nazývaný „figūra etimologica“ a vyskytuje sa najmä v textoch ľudovej slovesnosti,
prevažne v piesňach a žalospevoch. Cieľom takéhoto predmetu je priblíženie
významu slovesa. darbą dirbti, vargą vargti, miegą miegoti, dainą dainuoti, kelią
keliauti, karą kariauti, raštą rašyti. Pavyzdžiui: Aš išdainavau visas daineles. Aš
ne miegą miegojau–tai dūmužę dūmojau. Pasakėlę pasakoja,poringėlę porina
apie tuos pasaulius... (V. Krėv). Ar kūlę kūlė, ar mynę mynė, ar molę malė – visa
Napalys dirbo netingėdamas (Vaižg).

3.2. Priamy predmet v genitíve v litovskom jazyku

14
 V postavení priameho predmetu okrem akuzatívu vystupujú aj iné pády, najčastejšie
genitív.

Litovský jazyk má skupinu slovies, ktoré si vyžadujú priamy predmet v postavení

genitívu. Takýmito slovesami sú tie, ktoré opisujú:

 túžbu (norėjimas), úmysel (siekimas), hľadanie (ieškojimas) a podobne: norėti, geisti,

ilgėtis, laukti, trokšti, tikėtis, pavydėti, klausyti, klausytis, teirautis, reikalauti, ieškoti,
dairytis, siekti, žiūrėti, mokytis, laikytis,…
 strach (bijojimas), vyhýbanie sa niečomu (vengimas) a podobne: bijoti, išsigąsti,
baidytis, drovėtis, gailėti(s), saugotis, vengti, …
 stratu (netektis) alebo naopak dostatok (pakankamumas): stigti, stokoti, trūkti, užtekti,
pakakti, reikėti, …
 väčšie množstvo objektu a to pridaním prefixov pri-, per-, at-, už- k tranzitívnym
slovesám
 otázku(klausymas), prosbu(prašymas): klausti, melsti/madauti, prašyti, …
Sloveso prašyti môže naraz zasahovať predmety. Takto sa môžeme stretnúť so
spojeniami prašyti tėvą pinigų a prašyti tėvo pinigų. Prvý predmet označuje osobu, na
ktorú sa s prosbou obraciame. Obecne sa však tento (prvý) predmet častejšie objavuje
v akuzatíve.

Tieto slovesá sa však môžu vyskytnúť aj v spojení s neurčitkom ďalej v rekcii

s predmetom.
V tomto prípade sa menný predmet vyskytuje ako v akuzatíve, tak aj v genitíve (napr. bijo
nosies laukan iškišti, ale reikia bernioką aprengti).

Tranzitívne slovesá vyžadujúce priamy predmet v akuzatíve pridaním predpony ne-,

teda záporovej predpony, menia túto podmienku na priamy predmet v tzv. záporovom
genitíve(parašyti laišką ale neparašyti laiško). To platí aj v prípade, ak je v spojení
s vyčasovaným slovesom s predponou ne- neurčitok tranzitívneho slovesa. Priamy predmet
tohto slovesa v neurčitku bude takisto v genitíve, a to aj pri druhom či dokonca treťom
pripojenom neurčitku. Vyskytujú sa však aj prípady, kedy prevládne rekcia neurčitku

15
vyžadujúceho priamy predmet v akuzatíve. Je teda možné dvojaké použitie, napr. neužmiršk
grąžinti knygos/knygą.
Labutis24 však uvádza, že rekcia neurčitku prevláda len v prípadoch, kedy je záporové
sloveso od neurčitku oddelené niekoľkými slovami.

Ak je prvým predmetom vyčasovaného litovského slovesa neurčitok, ktorý ďalej ešte

má rekciu so substantívnym priamym predmetom, je často tento predmet v genitíve, aj ak by
daný neurčitok vyžadoval skôr akuzatív.

Okrem menného priameho predmetu sa vyskytuje aj priamy predmet v neurčitku a vo

forme padalyvis. (Padalyvis je nesklonný a nečasovateľný tvar tvorený zo slovesného kmeňa
majúci rysy ako slovesa, tak aj príslovky).

Podľa Lietuvių kalbos sintaksė25 funkciu priameho predmetu zastáva tak ako
v slovenskom jazyku aj čiastkový (partitívny) genitív, ktorý obyčajne vystupuje vo vzťahu
s tranzitívnymi slovesami. Používa sa v dvoch prípadoch:

1. keď podstatné meno predmetu označuje určitú hmotu (masu) objektu, ktorá je
deliteľná

2. keď je objekt počítateľný, množné číslo volí genitív. Podstatné mená označujúce
nepočitateľné, ale deliteľné objekty vystupujú buď ako singulárne, alebo len ako
plurálne. Ich spoločná vlastnosť je tá, že nemôžu byť upresnené číslovkou alebo iným
určujúcim atribútom. Partitívny genitív počítateľných vecí sa volí teda v prípade, že
dané substantíva majú aj plurál.

Plurál vyjadruje čiastkovosť objektu alebo jeho neurčité množstvo a to používajúc

slovesá, ktoré by majúc celkový objekt, alebo objekt presne určeného množstvo použili
akuzatívny predmet.

Rovnako ako v slovenskom jazyku aj v litovčine genitívny predmet môže vyjadrovať

časové obmedzenie deja (paskolink man kirvio).
24
LABUTIS, Vitas.: Lietuvių kalbos sintaksė (II dalis). Vilnius : Vilniaus universiteto leidykla, 1994. s. 52
25
http://ualgiman.dtiltas.lt/papildinys1.html
16
 V litovskom jazyku sa však na rozdiel od slovenského objavuje objekt abstraktných
javov, ktorý môže vystupovať aj v akuzatíve, aj v genitíve a výber pádu je zložitý. Mení totiž
význam len jemne. Ak je však tento objekt upresnený (či už zámenom, alebo prídavným
menom), litovčina znova volí akuzatív.

Špecifickým prípadom použitia genitívneho predmetu je tzv. tikslo reikšmės

kilmininkas, teda genitív vyjadrujúci účel, cieľ, zámer. Takéto použie je možné len vo vzťahu
so slovesami s významom pohybu alebo jeho prerušenia (eiti, važiuoti, vykti, bėgti, skristi,
grįžti, rinktis), podávajúcimi alebo naopak zamietajúcimi podnet k pohybu (siųsti, varyti,
leisti, kviesti, prašyti, apsistoti), výmenu alebo zmenu pozície daného objektu ( atsisėsti,
pasodinti, gulti, klauptis, atsistoti, pasilenkti).

Takýto význam má genitív podstatných mien vyjadrujúcich:

a) konkrétne veci (v tomto prípade je väčšinou genitív v spojení s neurčitkom): išėjo

vandens, pakvietė arbatos, siekė puodelio, išleido avių ganyti,…
b) abstraktné pojmy (najčastejšie jedenie, dobu oddychu, sviatky a pod.): pakvietė
vakarienės, atsigulė pogulio, išvyko gastrolių,…
Ak je podstatné meno predmetu slovesné, genitív je synonymom neurčitku: sėdo
vakarienės/vakarienauti, išvyko atostogų/atostogauti,…

4. Porovnanie priameho predmetu v slovenskom a litovskom jazyku

17
 Oba jazyky definujú predmet rovnako. Jeho funkciu môžu zastávať rovnaké slovné
druhy a vzhľadom k nim a ich vzťahom k slovesám prechodným či neprechodným
vyčleňujeme predmet priamy a nepriamy.

V oboch jazykoch priamym predmetom je bezpredložkový akuzatív a ďalšie pády,

a to:

1. datív (v slovenčine aj inštrumentál)

2. partitívny genitív

3. záporový genitív

Je však potrebné upozorniť na fakt, že zatiaľ, čo slovenský jazyk chápe záporový

genitív ako zápor celkový, ktorý zdôrazňuje popretie predmetu ako celku, oproti
akuzatívu, ktorý popiera konkrétny predmet. Litovský jazyk volí genitív ako predmet
slovesa so záporovou predponou ne- v každom prípade.

4. genitív použitý vzhľadom na časové obmedzenie

5. slovesný neurčitok

Litovčina však oproti slovenčine používa predmet vo viacerých slovesných formách,

nie len v neurčitku a genitíve substantíva u slovies primárne voliacich akuzatív. Práve
genitívny predmet je najmarkantnejším rozdielom medzi gramatikami a v našej práci
sa mu budeme venovať do väčšej hĺbky

5. Popis rozboru rozdielnej voľby pádov priameho predmetu

18
Pri popise problematizovaného javu budeme postupovať nasledovne:

1. Na začiatku vyčleníme skupiny slovies vo vzťahu s genitívnym predmetom, ktorým sa

nebudeme v práci hlbšie venovať. Tieto skupiny definujeme a na príkladoch
uvedieme, z akého dôvodu nepovažujeme hlbší popis výberu pádu priameho predmetu
za potrebný.

2. Po vyčlenení a objasnení týchto druhov priamych predmetov sa budeme venovať

slovesám, ktorých voľba medzi akuzatívom a genitívom nie je úplne jednoznačná.
Tieto prípady takisto rozčleníme do niekoľkých skupín a toto členenie definujeme.

3. V každej z týchto skupín uvedieme niekoľko prípadov, ktoré sme skúmali hlbšie.
Dané prípady budeme popisovať nasledovne:
1) Uvedieme slovné spojenie obsahujúce priamy predmet v genitíve jednotného
alebo množného čísla.
2) Ak to považujeme za potrebné, dané slovné spojenie priblížime kontextom.
3) Popíšeme dôvod voľby tohto pádu.
4) Uvedieme spojenie daného slovesa (alebo slovesa významovo blízkeho,
gramaticky konajúceho rovnako) s priamym predmetom v akuzatíve. Dané
spojenia
 vyberáme z nami skúmaných textov
 vyberáme z jazykového korpusu litovčiny
 navrhujeme na základe vlastných lingvistických poznatkov
5) Voľbu akuzatívu v priamom predmete zdôvodníme.
6) Poukážeme na prípadné významové rozdiely spojení zapríčinené rozdielnou
voľbou pádov priamych predmetov.
7) Situáciu porovnáme so slovenským jazykom
4. Na základe poznatkov získaných pri skúmaní daných javov priblížime spôsob
a motiváciu voľby pádu priameho predmetu, definujeme ju a porovnáme s definíciou,
ktorú uvádza litovská gramatika.

19
 Medzi prípady spojení, ktoré v práci nebudeme skúmať hlbšie, zaraďujeme:

1. záporový genitív
2. spojenia s použitím slovies vyžadujúcich genitívny priamy predmet
3. tzv. tikslo kilmininkas, teda genitív cieľa, účelu
4. predmet vo väzbe so slovesom so špecifickou predponou podporujúcou genitívnosť
predmetu

Zdôvodníme, prečo tieto spojenia ďalej do práce nezaraďujeme:

1. Záporový genitív volia slovesá pravidelne, a to vždy, keď prijmú záporovú predponu
ne-. Počas nášho výskumu sme sa nestretli s prípadom, kedy by sloveso s touto
predponou volilo iný pád priameho predmetu než práve genitív. Táto pravidelnosť môže
byť porušená v prípadoch, kedy vyčasované sloveso so záporovou predponou je vo
vzťahu s predmetom v neurčitku a práve tento slovesný predmet je ďalej vo vzťahu
s predmetom v podstatnom mene. Takto je predmet schopný vystupovať aj v akuzatíve.
V týchto prípadoch je voľba pádu priameho predmetu pravdepodobne ovplyvnená tým
slovesom, ktoré je dôležitejšie z významového hľadiska spojenia. Tvrdíme, že práve
rekcia tohto slovesa sa prejaví na páde priameho predmetu
2. Spojenia s použitím slovies vyžadujúcich genitívny priamy predmet sú takisto
pravidelnou záležitosťou. Ich zoznam a motiváciu sme bližšie popísali v teoretickej časti
práce. Pravidelnosť tejto voľby môže byť takisto porušená väzbou vyčasovaného slovesa
s neurčitkom a následne s menným predmetom. Takýmto prípadom venujeme samostatnú
časť pri konkrétnom popise spojení slovies s genitívnym predmetom.
3. Tento druh genitívneho predmetu sme bližšie definovali v teoretickej časti.
Pripomíname, že ide o genitív slúžiaci na vyjadrenie cieľa, k čomu využíva väzbu
s neurčitkom a(alebo) s vyčasovaným slovesom pohybu.

V nasledujúcej časti objasníme prípady genitívu cieľa a vyčleníme ich voči ostatným
genitívnym predmetom.

20
 Ako prvé uvádzame prípady, kedy genitív cieľa nasleduje po slovese pohybu a po ňom
nasledujúcom infinitíve. Podľa Dabartinės lietuvių kalbos gramatika26 akúto väzbu litovský
jazyk volí v prípade, že daným cieľom je konkrétna vec.

ėjo pasižiūrėti liūto

eis pažiūrėti laikrodžio

jis eina atnešti pieno iš šulinio

einu griovio kasti

išbėgtų vaikai atkelti vartų

eidamas parsivesti arklių pats sau sakė...

eiti pieno vežti

eidavo kapoti užsitvenkusio ledo (Netrukus pasiimdavo kirtiklį ir kastuvą ir eidavo

kapoti užsitvenkusio ledo.)

atėjo pasiimti lavono (Artimieji, kai atėjo pasiimti lavono, buvo sutrikę)

pūsti žaizdro (Arba graibsto uknolius, rausiasi tarp gelžgalių, o jeigu ką nutveria,
lyg atsiprašydami puola pūsti žaizdro ar padavinėti įrankių.)

Vaitkus išėjo į kiemą atsinėšti krepšio su maistu.

V prípade, ak je predmetom konkrétne vec, gramatika litovského jazyka uvádza, že

tento predmet býva vo vzťahu k neurčitku. V týchto prípadoch to však tak nie je
a predmet cieľa je vo vzťahu nie s neurčitkom, ale s vyčasovaným slovesom
pohybu. Význam však ostáva nezmenený.

jis važiavo joms mišinio

išėjo molio (-Kame yra tėvas? –Išėjo molio į paupį …)

26
AMBRAZAS, Vytautas. Dabartinės lietuvių kalbos gramatika. Vilnius : Mokslo ir enciklopedijų leidybo
institutas , 2006. s. 551
21
 išėjo duonos ir cigarečių (Jau jis išėjo į parduotuvę duonos ir cigarečių, gal
negrįš labai girtas,…

Litovská gramatika uvádza prípady, kedy má podstatné meno predmetu

rovnaký koreň so slovesom (miegas-miegoti). V takýchto prípadoch sú toto
podstatné meno a sloveso synonymami.

vakare gulsis miego

Takisto aj v tomto spojení by podstatné meno predmetu, teda slovo miegas

mohlo byť nahradené slovesom miegoti.

prigulkim pokaičio

Ide o rovnaký prípad. Pokaitis, teda oddych, zdriemnutie ako abstraktné

podstatné meno môže byť nahradené jemu synonymným slovesom pokaičiauti.

4. predmet vo väzbe so slovesom so špecifickou predponou podporujúcou

genitívnosť predmetu

V nami skúmaných textoch sa objavilo niekoľko prípadov slovies s predponou pri-

majúcich priamy predmet v genitíve. Samotná táto predpona genitívnosť predmetu
motivuje jedným zo svojich významov – väčšie množstvo predmetu. Gramatika
litovského jazyka27 túto predponu takto definuje a to spoločne s ďalšími
predponami (per-, at, už).

Dokazujú to aj nasledovné prípady:

priskins motinai tų lapų

prisigėręs mirties bakterijų

prisodino medelių - šermukšnių, klevelių, obelaičių

priskynė apynių

prisiskink rožių žiedų, dar žolių visokių, krūmų lapų prisirauk ir mesk į vonią
27
AMBRAZAS, Vytautas. Dabartinės lietuvių kalbos gramatika. Vilnius : Mokslo ir enciklopedijų leidybo
institutas , 2006. s. 510
22
 pripiltų tau ten makaronų

prisigeria švedmečio vėjų

K týmto spojeniam zaraďujeme aj ďalšie:

Durnaropių gal apsirijo, - šūkteli Vizgirdžiokas.

V tomto prípade totiž samotné sloveso vyjadruje veľké, dokonca nadbytočné

množstvo predmetu, a teda priamo si žiada genitív.

6. Rozbor rozdielnej voľby pádov priameho predmetu

23
 V nasledujúcej časti práce uvedieme niekoľko príkladov spojení, kedy si prechodné
sloveso volí ako priamy predmet podstatné meno v genitíve a zároveň nejde o prípad skôr
vyčlenených genitívnych priamych predmetov. Každý prípad samostatne podľa skôr
uvedeného postupu definujeme a objasníme. Kvôli prehľadnosti každý príklad a jeho
objasnenie číslujeme, z praktických dôvodov však tento číselný zoznam neuvádzame
v obsahu práce. Predpokladáme, že čitateľ práce litovský jazyk ovláda a preto litovské
originály neprekladáme.

1. Išmaukė tėvo alaus…

Visi laksto, skuba, per rankas keliauja puodukas alaus. Kristupas atnešė - vaišinkitės.
Išmaukė tėvo alaus ir Juzukas. Dabar kaip apkvaitęs. (Radz.)

Použitie genitívu značí, že činiteľ deja „do seba nehodil“ (maukti- dosl. hádzať do
seba, zhltnúť) celé otcovo pivo, ale len jeho časť. Tomu však odporuje slovesná predpona iš- ,
ktorá obyčajne označuje dokonanie či uzavretie deja a doplňuje tak akuzatívny predmet.
Možnosťou je pôsobenie slovesnej predpony iš- na konkrétny hlt nápoja, ktorý činiteľ deja
požil, čo by sa nevylučovalo s partitívnosťou genitívu.

…vedėjas, išmaukęs butelį vyno, … (Gran.)

…sėdi ir maukia vyną. (Gran.)

V prvom z týchto prípadov použitie akuzatívu dopĺňa celistvosť a úplnosť predmetu.

Už samotné predmetové podstatné meno (butelis) je označením množstva, ktoré je dané,
celkové. Predpona iš- ešte dopĺňa túto celistvosť tým, že značí, že dej bol dokonaný,
ukončený.

V druhom prípade vysvetľujeme použitie akuzatívu tým, že autor chcel podtrhnúť

druh nápoja a vyčleniť ho oproti iným, teda nejde primárne o množstvo nápoja, ale o jeho
druh (pije víno, nie pivo). Oproti prvému príkladu použitia akuzatívu však teraz nie je vôbec
jasné množstvo predmetu.

Slovenčina by v prípade genitívneho predmetu postupovala inak. Vždy, keď je dej

dokonaný a je to ešte zdôraznené predponou vy-, žiada si toto sloveso predmet v akuzatíve,
a teda preklad hodil do seba/zhltol otcovo pivo.

24
 Pri prípadoch, kedy litovský originál volí akuzatívny predmet, je slovenský preklad
rovnaký a genitív sa nepoužíva.

2. jis įbruko kišinėn cigarečių… (Gran.)

Genitív je zvolený vzhľadom k neurčitému množstvu objektu. Autor žiadnym

spôsobom neuvádza, či ide o krabičku cigariet alebo ich konkrétny počet. Tvrdíme teda, že
autor takto zdôrazňuje podstatu predmetu, a nie jeho množstvo. To ostáva bližšie neurčené.

…paslapčiomis grūdo į chalato kišenes cigaretes, degtukus, kuriais apsirūpino iš anksto.

(Radz.)

V tomto prípade je použitý akuzatív. Aj keď množstvo nie je spresnené prívlastkom,

domnievame sa, že práve zvolený akuzatív poukazuje na konkrétne množstvo, teda všetky
cigarety, ktoré mal činiteľ deja pri sebe. Takisto je použitý aj akuzatív slova degtukai.
Zápalky, pokiaľ ide o ich väčší počet, sú obyčajne prenášané v krabičke alebo spoločnom
obale, a ten býva plurálom podstatného mena toho, čo obsahuje označovaný. Dáva mu tak
znak celistvosti a uzavretosti.

Slovenský preklad by volil pri oboch predmetoch akuzatív. Bola by síce možná voľba
partitívneho genitívu, no takéto prípady nie sú časté a čiastkovosť predmetu by bola skôr
definovaná samostatným slovom (pár cigariet, niekoľko cigariet …).

3. prineša vaikų

…prineša, prineša jie žmonėms vaikų, paskui patys nuo jų rankos žūva… (Gran.)

Dôvod voľby genitívu je neurčitý či čitateľovi nejasný počet predmetu. Ide o fakt,
nejde o konkrétne deti konkrétnych ľudí, uviesť počet týchto detí je viac menej nereálne.
Autor takto daným pádom poukazuje aj na opakovanie deja, jeho dlhšie trvanie. Predpona pri-
naznačuje význam doplnenia objektu o ďalšie množstvo, a to ďalší dôvod voľby genitívu.

…jis žmoną ir vaikus išvaręs. (Gran.)

25
 V tomto prípade je čitateľovi predmet priblížený viac než v prípade použitia genitívu.
Ide o deti konkrétnej rodiny, a preto autor volí akuzatív, aj keď počet detí nie je uvedený. Ten
však ani nie je tak dôležitý, ako je podstatný dopad na rodinu, ktorej členmi deti sú.

Vieniems vaikus atneša, kitus pasigamina patys tėveliai. (Radz.)

Akuzatívny predmet je motivovaný dvoma faktami. Jedným z nich je jeho vyčlenenie
oproti iným, v tomto prípade oddelenie detí jednej skupiny osôb od detí druhej. Takisto je
však predmet spresnený, konkretizovaný na určité skupiny ľudí, čo mu dodáva význam
celistvosti.

Slovenský jazyk by v prvom prípade bol schopný použiť genitív priameho predmetu
len so slovesom v minulom alebo budúcom čase, najlepšie vo vete s bližšie určeným časovým
údajom. Takto by bolo poukázané na množstvo predmetu väčšie než obyčajne (toho roku
priniesli detí). Ďalšie dva prípady by rovnako ako v litovskom origináli volili akuzatívny
predmet, keďže ten označuje čitateľovi známy a konkrétny objekt.

4. pasėdavo aguonų

… pasodindavo keletą jurginų kelmų, pasėdavo aguonų, kurių skaisčios, vėjų išdrabstytos
liepsnelės ilgai plazdėdavo žolėse per didžiausius karščius. (Gran.)

Samotný objekt vystupuje vo forme, ktorá je nepočítateľná a na vyjadrenie množstva

je potrebné jej bližšie určenie váhou alebo zaberajúcim priestorom. Samotná slovesná
predpona pa- môže podľa Dabartinės lietuvių kalbos žodynas28 poukazovať na malé množstvo
predmetu.

…jis darže kastuvu sodina bulves ar skabo jaunus agurkus. (Gran.)

V tomto prípade ide o sadenie konkrétneho množstva zemiakov, ktoré činiteľ mal.
V prípade spojenia jaunus agurkus je akuzatív ešte podmienený aj vyčlenením tohto objektu
voči iným, napr. starým uhorkám. Predmet je teda určený, jeho množstvo ohraničené a z tohto
dôvodu je zvolený práve predmetový akuzatív.

Slovenčina sa v prvom prípade nevyhýba ani predmetu v genitíve, ani v akuzatíve.

Genitívnym predmetom by predmet nabral významu malého či, naopak, neprirodzene

28
AMBRAZAS, Vytautas. : Dabartinės lietuvių kalbos gramatika. Vilnius : Mokslo ir enciklopedijų leidybo
institutas , 2006. s. 405

26
veľkého množstva. Podobne pri druhom spojení by slovenčina takisto postupovala rovnako
ako litovčina, teda voľbou akuzatívu. Ten by volila vzhľadom na konkrétnosť predmetu.

5. Turėdamas gražaus laiko, mokiau save išminties, taip pat nuoširdumo ir teisybės (Radz.)

Spojenie tureti gražaus laiko je v genitívnej rekcii z dôvodu bližšieho neurčenia

napriek tomu, že má substantívum laikas ešte vzťah s podradeným adjektívom. To do istej
miery upresňuje predmet, no nie jeho časové trvanie, ktoré by práve v tomto prípade bolo
potrebné na použitie akuzatívu. Autor teda takto žiadnym spôsobom nekomentuje, ako dlho
dej prebiehal.

Sloveso mokyti vystupuje vo vzťahu rekcie s predmetom ako v genitíve, tak aj

v akuzatíve. Genitívny predmet volí vtedy, ak ide objekt väčšieho rozsahu, nenaučiteľný ako
celková jednotka. Učenie sa múdrosti, srdečnosti, ani pravde sa nedá ukončiť, resp. úplnosť
naučenia nie je dokázateľná. Naopak prípad motina geriau jį suprato nei dabar, kai jis žmonių
kalbą išmoko, poukazuje na fakt, že činiteľ zvládol naučiť sa daný jazyk celkovo a používať
ho. Ukončenie tohto deja je spresnené aj predponou iš-. Takýto význam má aj ďalší prípad …
mokėjo visą eilėraštį atmintinai ir nepadarė nė vienos klaidos (DLKT). Akuzatívom značí
celistvosť predmetu, čo je spresnené aj prívlastkom visas.

Slovenčina by na rozdiel od litovčiny použila v prvom prípade predmet v datíve (učiť

sa pravde,…), a tým by poukázala na cieľ, ktorý sa dejom snažíme dosiahnuť. V druhom
prípade, kedy by aj sloveso bolo spresnené predponou na-, by bol zvolený akuzatív,
podporujúci význam celistvosti a ukončenia.

Turiu aš laiko jam varnas ganyti (Radz.)

Genitív je volený z dôvodu neurčitosti a neznalosti času deja. Podstatný je ale aj fakt,
že veta má pôsobiť výsmešne, ironicky, a teda má podať informáciu o opaku.

Na spojenie slovesa turėti a podstatného mena laikas sme v excerpovaných a

analyzovaných textoch nenarazili, a to ani na prípad, kedy by bola lexikálna jednotka laikas
v akuzatíve rozvitá bližšie určujúcim prívlastkom.

27
 Slovenský jazyk je schopný v danom prípade použiť genitívny preklad predmetu, no
ten nepovažujeme za prvotnú voľbu. Tou by bol akuzatív.

6. jis buvo turėjęs mažų vaikų,…

(... todėl sanu papratimu ir neędavosi atgal, be to, šmonai irgi buvo prisakęs taip daryti)
(Gran.)

V tomto prípade genitív priameho predmetu označuje neurčité množstvo objektu,

napriek tomu, že je predmet priblížený a vyčlenený oproti iným možným predmetom
prívlastkom. Rozprávač nepotrebuje poukázať na fakt, že činiteľ deja má určitý počet detí,
naopak, chce zdôrazniť fakt, že má voči nim povinnosť (a to práve kvôli prívlastku, ktorým je
predmet priblížený), preto predmet neupresňuje akuzatívom. Bližším neurčením počtu či
množstva vyjadruje, že ich bolo mnoho.

"Aš turiu tėvą". (Radz.)

Jei turi protingus vaikus, tai ir pats turi elgtis protingai,… (DLKT29)

V prvom prípade je akuzatív úplne prirodzený, ide totiž o jednotné číslo nedeliteľnej
veci. V druhom prípade je akuzatívny predmet spresnený prívlastkom, ktorého význam je
dôležitý, keďže sa naň autor ďalej odvoláva. Tvrdíme teda, že v tomto spojení prívlastok
prevláda nad faktom, že množstvo objektu nie je dané.

V literatúre sa so spojením slovesa turėti s genitívnym a akuzatívnym predmetom (a to

veľmi často práve podstatným menom vaikai) stretávame veľmi často. Vo všetkých nami
nájdených prípadoch bola motivácia použitia daného pádu rovnaká.

7. Baltosios skardžio smėly jie aptinka kaukolių, kitados ten, matyt, buvo kapai; žmonių
kaulų atranda ir pušynėlyje,… (Radz.)
Oba genitívy sú použité vzhľadom k faktu, že autor chcel poukázať na neurčité
množstvo objektu. Takto je navyše zjavné, že dôležitý je práve obsah objektu/objekt sám,
a nie jeho kvantita. Slovo kaulai je síce spresnené prívlastkom žmonių, čím ho vyčleňuje

29
http://donelaitis.vdu.lt/index.php
28
oproti kostiam zvierat, no ani tento fakt zrejme nie je dôležitejší, než neznáme množstvo
objektu, a preto nebol schopný pôsobiť silnejšie.

Panašų (išmirusių gyvūnų griaučių, ietigalių, kirvukų) Albinas rado savo darže,…
(Radz.)

Opäť ide o genitív označujúci neurčité množstvo, početnosť a rôznorodosť. Autor

takto poukazuje na dôležitosť významu objektu a nie na jeho konkrétny počet. Predmet
takisto nie je vyčlenený voči ostatným určitým špecifickým adjektívom, použité adjektívum
panašus samo ponúka možnosť rôznorodosti.

Kur jo skaisčioji Esmeralda, kurią apglėbęs kuprius numirė ir po daugelio metų giliame
katedros rūsy žmonės surado jų [jos ir Kvazimodo] griaučius,… (Radz.)

Predmet je v akuzatíve z dôvodu, že aj keď ho autor neupresňuje prívlastkom, čitateľ

už z predchádzajúcich častí textu vie, že ide o kostry daných dvoch postáv. Predmet je teda
priblížený množstvom aj druhom.

V prípade, kedy by slovenský jazyk volil genitívny predmet, tak ako litovčina v prvom
prípade, bolo by poukazované na veľké množstvo daného predmetu. Ak by takýto fakt nemal
byť zdôraznený, ale počet predmetu by nám bol neznámy, zvolený by bol akuzatívny
predmet. V prípade akuzatívnych predmetov v týchto spojeniach by slovenský jazyk volil
rovnaký pád.

8. jam duos garuojančių bulvių

Vien apie vakarienę pagalvojus, gerklę ėmė gniaužyti spazmai - ir vakarienei, aišku, jam duos
garuojančių bulvių. (Radz.)

Ide o neurčité množstvo objektu. Aj keď je predmet upresnený prívlastkom, ten

žiadnym spôsobom nekomentuje množstvo. Kvôli významu prívlastku však môžeme tvrdiť,
že zemiaky boli v nádobe a práve z tej mu bola daná ich časť. Ide teda o partitívny genitív.

…sėdint ant gėrybių skrynios, duoti žmogui dvi bulves - nėra didelis dosnybės perteklius.
(DLKT)
29
 … puriai pabyra, atiduodama jai gražias bulves.(DLKT)
… nors ir čia, Latvijoj, kepdavo duoną, kasdavo bulves, kitus darbus dirbdavo taip pat kaip ir
Žemaitijoje.(DLKT)
Prvý z nich volí akuzatív z dôvodu číslovky dva, ktorá definuje množstvo objektu,
uceľuje ho. Druhý prípad je spresnený prívlastkom gražus, ktorý ho vyčleňuje oproti iným
predmetom. Tretí prípad poukazuje takisto na vyčlenenie tohto predmetu oproti iným druhom
rastlín.

Slovenčina je schopná prekladať daný predmet aj genitívom, aj akuzatívom (dala

mu zemiakov- dala mu zemiaky.), pričom genitívny predmet bude mať partitívny význam

9. ji turėjo jėgų

Ji draskėsi labai ilgai, kol tik turėjo jėgų, paskui nuleido galvą, …(Gran.)

V tomto prípade je možné uviesť, že genitív je použitý vzhľadom k faktu, že objekt

označuje neurčité či neúplné množstvo. Genitív v tomto prípade môže naznačovať, že
nejde len o jeden druh sily či spôsob jej zapojenia, ale naopak, ide o silu fyzickú, tak aj
psychickú. Genitív môže byť tiež podmienený časovým údajom (Ji draskėsi labai
ilgai,...), ktorý značí, že nejde o jednorazové použitie sily, ale jej dlhšie zapájanie do
činnosti. Genitív podporuje aj samotná abstraktnosť podstatného mena jėga, a teda
nemožnosť jeho ohraničenia.

Problémový je v danom prípade fakt, že autor použil plurál slova jėga. Ako sme už
uviedli, môže to byť práve z dôvodu zapájania sily fyzickej aj psychickej.

Ako protiklad uvádzame spojenie vanduo turi visas išvardintas savybes.

Tarsi reikia, kad turėtų, tad puolama į vonią pilti ne makaronų, o visokių tetrasodium
etidronate ir pan. Tačiau vanduo turi visas išvardintas savybes, tik jos skleidžiasi taip
pašnibždom, jų sluoksnis toks plonytis, kad žmogus paprastai jau ima bijoti. (šiaurės
atėnai30)

Slovo savybė je takisto ako jėga abstraktom, v tomto prípade však nejde o neurčité
množstvo. Ako autor uvádza (visas išvardintas savybes), ide o konkrétny počet
30
http://www.culture.lt/satenai/#komentarai
30
 vymenovaných vlastností, predmet je ohraničený (nie však samo substantívum ako také,
ale jeho počet), a preto nie je dôvod použiť genitív. Objekt je pevne daný, a teda vystupuje
v akuzatíve.

Slovenčina by v prípade oboch týchto spojení postupovala rovnako, teda prekladmi

Snažila sa, kým mala síl,… , Voda má všetky vymenované vlastnosti¸ a to z rovnakého
dôvodu ako litovčina. Podľa nás je motivácia slovenského prekladu pre použitie týchto
pádov totožná s originálnym textom.

10. dar atsivešiu dezodoranto ir ir išpurkišiu… (Gran.)

V tomto prípade ide o genitív jednotného čísla, čo je problematické. Dezodorantas je

objekt nedeliteľný, preto sa domnievame, že genitív nemôže značiť neurčité množstvo a nie je
teda partitívny. Je teda možné, že autor volí genitív z dôvodu nepriblíženia prívlastkom, o aký
druh objektu ide. Druhou možnosťou môže byť snaha o zvýraznenie veľkého množstva
predmetu.

Ji prašė atsiųsti aspirino. Aš nupirkau gero, Bajerio. (Radz.)

Sloveso atsiųsti takisto vystupuje primárne vo väzbe s predmetom v akuzatíve. V

tomto prípade však druh daného aspirínu nie je dôležitý, ide skôr o jeho účinok. Plurál daného
substantíva neprichádza do úvahy, keďže singulár označuje liek ako celok, krabičku či
balenie, a takisto aj jednu tabletku či dávku. Nie je ale možné chápať voľbu genitívu ako časť
jednej dávky.

Spojenie slovesa nupirkti s genitívom singuláru definuje neurčité množstvo.

Nedozvedáme sa, aké množstvo aspirínu činiteľ kúpil. Hoci je predmet upresnený
prívlastkom, ten mu nedáva definíciu množstva, ale naopak, skôr kvality.

Slovenský jazyk by v prípade prvého spojenia genitív nevolil, a to práve z dôvodu

nedeliteľnosti, celistvosti objektu. Pri preklade druhého spojenia by síce genitív bol možnou
voľbou, a teda by značil časť z celkového množstva, ale za používanú ju však rozhodne
nepovažujeme a tvrdíme, že ako v písanej, tak aj v hovorovej reči by primárnou voľbou bol
akuzatívny predmet.

31
11. visokių gėrybių atvelka upė
Pavasariais jiems visokių gėrybių atvelka upė... (Radz.)

Aj keď je predmet bližšie určený prívlastkom, ten sám doplňuje rôznorodosť objektu.
Genitív predmetu pridáva význam neurčitého, veľkého množstva.

Jis atsikėlė ir į laužą atvilko dar malkų. (DLKT)

Predmet upresňuje slovo dar, ktoré poukazuje na fakt, že pridaním/dovlečením

predmetu sa zväčšila už jeho skôr existujúca časť. Genitív je teda podmienený zmenou počtu,
jeho nekonkrétnosťou.
Niekur nebesidairydamas daktaras Benas pūtuodamas atvilko tris sunkius žodyno tomus į
senų knygų knygyną (DLKT)
Predmet je bližšie určený konkrétnou číslovkou, a tak je akuzatívny pád predmetu
jedinou voľbou. Predmet je konkrétny a jeho množstvo je nám známe.
Vos atvilko visas gėrybes nuo autobuso stotelės į suklypusią (DLKT)
Aj v tomto prípade vieme, o aké množstvo predmetu ide. Práve kvôli významu
prívlastku genitívny predmet nie je možný.
Slovenský jazyk by volil rovnaké predmetové pády ako litovčina. V prípade použitia
genitívu ich volí práve kvôli zdôrazneniu veľkého množstva a kvôli významu prívlastku
predmetu. V ďalších prípadoch, kedy je bližšie určené množstvo predmetu, by slovenčina
použila akuzatív.

12. tris kartus atsigėrė iš šulinio vandens (Gran.)

Hoci je v tomto prípade čiastočne spresnené, aké množstvo vody činiteľ deja vypil,
genitív volíme z dvoch dôvodov. Prvý je, že voda zo studne nebola vypitá všetka, a teda
genitív môže byť partitívny a druhý ten, že nie je jasné, koľko tekutiny každý jeden „raz“
napitia obsahoval. Samotná predpona at- vyjadruje väčšie množstvo a podľa gramatiky
litovského jazyka často vyžaduje práve genitívny predmet.

…paėmė vandens taurę su ledukais ir atsigėrė didelį gurkšnį, įbedusi žvilgsnį į Rikį. (DLKT)

32
 V tomto prípade je množstvo jasne definované samotným významom predmetového
podstatného mena - hlt. To je ešte doplnené o prívlastok, adjektívum - veľký. Máme teda
jasný prehľad o množstve aj druhu predmetu a akuzatívny predmet je namieste.

Slovenský preklad by volil rovnaké pády ako litovské originály: v prvom prípade
genitív, práve na vyjadrenie neurčitého a malého množstva, v druhom akuzatív, z dôvodu
jasne definovaného predmetu.
13. Duokš degtukų, -ištiesė atgal ranką.(Gran.)

Genitív predmetu je zvolený z dôvodu neurčitého, čitateľovi a aj činiteľovi neznámeho

množstva. Je takýmto spôsobom zdôraznené, že činiteľ deja nežiadal jednu zápalku, ich určitý
počet alebo krabičku zápaliek. Genitív tohto predmetu nás upozorňuje viac na druh a spôsob
využitia predmetu, než na jeho množstvo.

Jei ji paprašys atiduoti degtukus, sakysiu pamaniusi, jog tai saldainiai… (Radz.)

V tomto prípade, naopak, ide o celkový počet zápaliek, ktoré má činiteľ pri sebe, teda
objekt je ohraničený, konečný aj bez toho, aby sme vedeli jeho počet.

Slovenský preklad by volil v oboch prípadoch akuzatívny predmet, aj keď v prvom

prípade je väzba s genitívnym predmetom možná. Poukazovala by na partitívnosť, teda malú,
vybranú časť predmetu.

14. galėjo įsimesti to mišinio į ratus (Gran.)

Genitív je volený z dôvodu neurčitosti množstva. Podľa kontextu nie je pre dej
podstatné, koľko danej zmesi bolo, ale to, že bolo potrebné ju naložiť pred odchodom, teda
v podstate bola akýmsi symbolom poberania sa.

Fenšo pasakė man ketinąs mesti studijas.(DLKT)

Tai anaiptol nėra nesėkmė - mesti mokslus, mano žingsnis buvo žengtas tik dėl…(DLKT)
Oba prípady poukazujú na úplné zasiahnutie predmetu, jeho ukončenie. Na to nie je
potrebný ani prívlastok podstatného mena predmetu, ani predpona slovesa, ktorá by toto

33
naznačovala. Samotný akuzatív predmetu v oboch prípadoch úplné zasiahnutie definuje do
dostatočnej miery.

Slovenský preklad by volil rovnaké pády predmetov ako litovský originál. Pri
spojení įsimesti to mišinio į ratus z dôvodu vyjadrenia neúplného množstva predmetu,
v ďalších prípadoch akuzatív, a to práve z dôvodu celistvosti.

15. Rytoj turiu reikalų… (Radz.)

Autor nekonkretizuje, o aký druh povinností ide. Podstatné v tomto prípade je, že ich
je viac než jedna. Za voľbou genitívu môže stáť aj snaha akoby zahaliť podstatu daných
povinností, podporiť bližšie neupresnenie počtu a druhu. V tom prípade teda chápeme
genitívny predmet ako predmet neurčitého množstva, ale aj ako predmet podporujúci
neurčitosť svojej podstaty.

Apie kitus savo anūkus sakydavo: "Jie turi tėvus – nebadaus. (Radz.)

Samotné podstatné meno vyžaduje akuzatívny predmet. Rodičia (tėvai) sú dvaja a toto
množstvo je nemenné.

V prvom prípade je slovenský jazyk schopný použiť genitívny predmet, ten by však
jednoznačne poukazoval na veľké, priam ťažko zvládnuteľné množstvo daných povinností
a vyjadroval by akýsi povzdych. V druhom prípade by aj slovenský jazyk jasne volil
akuzatívny predmet, a to z rovnakého dôvodu ako litovčina.

16. į ūkines prekes atvežė dvicolinių vinių ir langam kito… (Gran.)

V tomto prípade takisto ide o neurčité množstvo objektu, hoci to je spresnené

prívlastkom.

atsinešo maisto kvapą, arba, šastelėjęs kaip koks žvėriūkštis (Radz.)

Slovo kvapas ako abstraktum by mohlo stáť aj v pozícii genitívneho predmetu.

Akuzatívom autor zdôrazňuje celistvosť predmetu.

34
 Slovenský preklad môže v prvom prípade použiť genitív predmetu, tomu sa tak ale
dostane významu veľkého množstva. V druhom prípade by genitív mohol byť použitý, len ak
by predmet nebol spresnený prívlastkom.

17. nupirksiu pieno (Radz.)

Genitív predmetu označuje jeho neurčité množstvo. Poukazuje takto na to, že je

podstatnejší obsah než množstvo objektu.

Tevas klausinėja, ką skauda, ką jam nupirkti,... (Radz.)

Akuzatív predmetu poukazuje na určitosť predmetu. Kupujúci sa chcel dozvedieť, aké

konkrétne veci treba kúpiť. Takouto otázkou teda očakáva konkrétnu (akuzatívnu) odpoveď.

Slovenčina by v oboch prípadoch volila predmet v akuzatíve. Genitívny predmet by

však sloveso - kúpiť bolo schopné použiť v prípade, že by bolo doplnené o predponu na-.
Takto by genitívny predmet označoval väčšie množstvo objektu.

18. Paimsiu alaus, paėmiau vyno

-Tai tau prasta dūšia?- stojasi Mineikis. – Paimsiu alaus. Jis lieka sėdėti, delnais
atsirėmęs į nukramtytuosius kraštus…(Gran.)

-Alaus nėra, - sako Mineikis, - paėmiau vyno. Toks rūgštus, tai sueis už alų. (Gran.)

V tomto prípade ide o objekt neurčitého či neúplného množstva. Činiteľ deja totiž
nevzal všetko pivo, resp. víno, ktoré bolo k dispozícii (podľa kontextu poň šiel do obchodu).
Ak by bol v danom prípade použitý akuzatív, značilo by to, že vzal všetko pivo z obchodu
a iné tam už neostalo, poprípade by akuzatív mohol odkazovať na určitý špecifický druh tohto
nápoja.

- Va šitą aš paimsiu. Ir šitą, - Rimantas traukia iš vienos ir iš kitos krūvelės knygas,

bet prie jo prišoka draugai. (Radz.)

Opakom nám je veta, v ktorej činiteľ deja berie práve konkrétne objekty, knihy. Nie je
možnosť vziať si jej len časť, kniha ako objekt je celistvá, preto nie je dôvod použiť genitív.

35
 Akuzatívnym predmetom je ešte zvýraznený fakt, že činiteľ deja konal postupne, bral
si knihy z viacerých hromádok.

Slovenčina v oboch prípadoch volí akuzatívny predmet. V prvom z dôvodu

konkrétnosti druhu nápoja, v druhom z rovnakého dôvodu ako litovský originál.

19. rytoj po darbo atvešiu tau žvyro (Gran.)

Voľba genitívu je podmienená už samotným významom podstatného mena predmetu.

Štrk je nepočítateľné podstatné meno, a teda ak chceme definovať jeho množstvo, musíme ho
bližšie určiť iným podstatným menom. V tom prípade by však už stratilo toto podstatné meno
funkciu priameho predmetu. Takto genitív jednoznačne naznačuje, že množstvo privezeného
štrku je neurčité, neznáme a môže poukazovať aj na privezenie časti štrku, ktorý činiteľ má.

…atnešdami stulpais sūkuriuojantį sniegą ar vieškelio dulkes ir išgąstingą galvijų

maurojimą. (Radz.)

V tomto prípade definujeme podstatné mená priamych predmetov sneh a prach ako
látkové označenie a voľbu akuzatívu chápeme práve ako vyčlenenie týchto predmetov voči
iným. Ich množstvo známe síce nie je, ale tento fakt je v tomto prípade nepodstatný. Oba
predmety sú bližšie definované prívlastkami a táto konkretizácia takisto súvisí s voľbou
akuzatívu.

Slovenský jazyk je schopný pri preklade postupovať rovnakým výberom pádov ako
litovský jazyk. Genitívny predmet v prvom prípade by tak naznačoval, že ide o menšie
množstvo oddelené z celku. Aj v druhom prípade je slovenský jazyk schopný voliť medzi
genitívom a akuzatívom, pričom genitív by znova poukazoval na čiastkovosť objektu
a akuzatív by, podobne ako v litovčine, množstvo predmetu vôbec nepovažoval za potrebné
zdôrazniť.

20. pjauna sūrio, įsipila pieno iš uzbuno

(Seni žmonės, lašinių jiedu jau nebevalgo: pjauna sūrio, įsipila pieno iš uzbuno.) (Gran.)

Ide o opakovaný dej, o konkrétnosti predmetu teda nemôžeme hovoriť. Genitív

predmetu takisto poukazuje na to, že z celkového množstva predmetu bola dejom oddelená
jedna časť, teda na partitívnosť.

36
Vaje, svečias! Vėl virdulį kūrė, sūrį pjovė, sodino, nurenginėjo,…(DLKT)
Eik, diedą pasitik, nuimk kepurę, pjaustyk sūrį! - beldžia į duris.(DLKT)
V oboch uvedených spojeniach akuzatív poukazuje na úplnosť, celistvosť predmetu,
a teda aj dokončenie deja.

Slovenský jazyk je schopný v týchto spojeniach použiť ako genitívny, tak aj

akuzatívny predmet. V prípade genitívu (nakrájať syra) takto definuje malú časť z celkového
množstva, zatiaľ čo akuzatív, takisto ako v litovskom jazyku, odkazuje na úplnosť predmetu.

21. Dar užsivirino arbatos ir atsigulė,… (Radz.)

Genitív daného predmetu označuje jeho neurčité množstvo. Predmet nie je spresnený
(množstvo, druh a pod.), je tak teda možné, že ide o šálku čaju a takisto aj o väčšie množstvo.

Dieve mano, kaip sunku šitaip grįžti. Vėl virti arbatą - tik sau. Vėl atsigulti ir galvoti - vienai.
…sodintų sau gėles ir virtų arbatą savo naujoje virtuvėje,… (DLKT)

Dané prípady použitím akuzatívu poukazujú práve na druh nápoja, vyčleňujú ho

oproti iným.

Slovenský jazyk je schopný postupovať rovnako, a to prekladom navaril si čaju, ktorý

neurčuje presné množstvo, resp. navaril si čaj, ktorým definuje druh nápoja.

22. Eik, parneši degtinės… (Radz.)

Genitív je volený z dôvodu snahy o naznačenie neurčitého množstva. Predmet je nám

známy, no nie je ani priblížený jeho druh.

Barmenas atneša degtinę ir sultis. (DLKT)

V tomto prípade pravdepodobne ide už o dopredu objednané nápoje. Sú teda pre

činiteľa deja konkrétne a určené množstvom a vylučujú partitívnosť. Navyše je takto
zdôraznená druhovosť (dva rôzne nápoje vedľa seba).

37
 V prípade, ak by bol predmet prvého spojenia do slovenského jazyka prekladaný
genitívom (choď, prines vodky), získal by predmet význam malého množstva. Preto
preferujeme akuzatívny preklad. V druhom prípade slovenský jazyk volí zásadne akuzatívny
predmet, a to z dôvodu konkrétnosti predmetu.

23. pinigo ji turi kaip šieno (Gran.)

Toto spojenie bolo pre nás problémové, nie však voľbou genitívu. Už prirovnaním
kaip šieno je naznačené, že daného objektu bolo veľa, genitív je teda volený z dôvodu
početnosti, veľkého množstva. Predpokladali by sme teda, že predmet bude vystupovať
v množnom čísle, nie je to však tak. Dané podstatné meno existuje aj v množnom čísle, ktoré
by takisto zdôrazňovalo početnosť predmetu. Tvrdíme teda, že voľba jednotného čísla môže
byť podmienená snahou o zachovanie rytmiky vety.

Slovenský jazyk je takisto schopný operovať s jednotným číslom tohto podstatného

mena vyjadrujúc číslo množné (nákup za lacný peniaz). V tomto prípade však jasne volí
množné číslo (má peňazí ako sena), pričom genitívny pád predmetu je použitý z rovnakého
dôvodu ako v litovskom origináli.

24. Kertu lažybų

Kertu lažybų, kad iš šito žmogaus nieko doro nebus, - pasakė Albinas, dusdamas nuo slogaus
palatos oro (Radz.)

V tomto prípade ide o idiomatické vyjadrenie. Sloveso kirsti teda vo vzťahu

s podstatným menom lažybos vždy vyžaduje genitív. Slovo lažybos je pomnožným
podstatným menom. A podobne, teda v genitívnej rekcii, je vo vzťahu aj so slovesom eiti
(toto spojenie má rovnaký význam a je rovnako idiomatické).

Jazykový korpus litovčiny uvádza aj formy v akuzatíve, a to napr. v spojení so

slovesami (pra)laimėti, prakišti, mušti,… lažybas. Porovnávanie tohto výberu však do našej
práce nezahŕňame, a to z dôvodu pravidelnosti voľby genitívneho predmetu.

25. bijo laukan nosies iškišti.

Nieko jiems nėra negalima, nepasiekiama, nors sutemus kitas bijo laukan nosies
iškišti. (Radz.)
38
 Toto spojenie je pre nás problémové. Je totiž potrebné určiť, či je genitív predmetu
zvolený kvôli slovesu bijoti, ktoré genitív automaticky vyžaduje, alebo ako vyjadrenie
neúplného celku objektu (teda prípadu, že by „nevystrčil celý nos“). Literatúra totiž uvádza
niekoľko prípadov spojení týchto dvoch slovies s predmetom nosis, a to ako v genitíve, tak aj
v akuzatíve. Litovská gramatika však uvádza, že v spisovnom jazyku prevláda na takýchto
miestach používanie genitívu (uvádza to v prípade so záporom a nie slovesom vyžadujúcim
genitív, obe však obyčajne konajú rovnako, a teda tento fakt prenášame aj k takémuto
prípadu).

…išgirdę patrankų dundėjimą bijo pro duris nosies iškišti,… (DLKT)

…kol nepraaušo, moteriškė bijojo iš trobos ir nosį iškišti. (DLKT)
Gyveni saugioje dėžėje ir bijai iš jos iškišti nosį. (DLKT)
Tokiais vakarais dauguma miestelėnų bijo nosį iškišti laukan, todėl man patinka tuščios
gatvės ir šiurp… (DLKT)
Žozefiną, kurį laiką bijojusią iškišti nosį iš „Dangiškųjų migdolų“,… (DLKT)
Kodėl ji visada tamposi savo namą su savimi, bijo iškišti nosį; gal mano, jog už namelio sienų
… (DLKT)
…bet ar dėl to bijosime iškišti nosį į lietų skalaujamą, vėjų šiūruojamą pasaulį? (DLKT)

Ponúkajú sa nám teda možnosti partitívneho genitívu a slovesa vyžadujúceho

genitív. Textový výskyt však častejšie poukazuje na spojenie s akuzatívom, preto
predpokladáme, že v nami skúmanom prípade išlo o partitívny genitív, teda činiteľ sa nielenže
bál vystrčiť nos, ale i jeho časť.

Slovenčina by v tomto prípade volila akuzatívnu rekciu.

26. siektų šaukšto

39
 Kas rytą jis suplūkdavo dešimtis kilometrų per pusnis, kad vakare kaip žmogus, iš
didelio kelio parėjęs ar kokius sunkius darbus nuveikęs, pargrįžtų į šiltą tėvų trobą ir,
parodęs mokytojų pribraukytus sąsiuvinius, siektų šaukšto. (Radz.)
Tylėdamas nusivoždavo kepurę ir, pasidėjęs čia pat ant suolo, siekdavo šaukšto.
Valgydavo skalsiai,…(Radz.)

Siekti šaukšto v tomto prípade chápeme ako popis prostriedku k začatiu činnosti.
V oboch prípadoch podľa nás nejde o samotné uchopenie predmetu, ale o fakt, že práve tým
uchopením či dosiahnutím lyžice začne jedenie. Ide teda o spôsob obrazného popísania
činnosti, a to práve predmetom k tejto činnosti používaným. Takýto výklad by viedol
k definícii týchto prípadov ako genitívov cieľa (tikslo kilmininkas). Dabartinės lietuvių kalbos
gramatika31 však v zozname slovies, ktoré sú schopné takto konať, sloveso siekti neuvádza.

Šitaip tu žiūrėdavai ir į savo bernioką, į vešlius, besiraitančius plaukus, į jo rankas ir,

kai matydavai, kaip jis, krypuodamas pečiais, eina prie durų, siekia velkės, sakydavai sau:
matai... matai, ką reiškia meilė. (Radz.)

Podobne ako pri spojení siekti šaukšto ide aj teraz o činnosť, ktorá dopomáha k inej.
Uchopením či dosiahnutím závory dverí dostáva činiteľ možnosť dvere otvoriť či zatvoriť,
a práve túto činnosť má spojenie uvedené vo vete naznačiť.

Prigimtis, vėliau jį gundydama fiziniu artumu ir kamuodama besaikiais geiduliais,

sieks savo tikslo - norės būti pagausinta, bet mažai kuo jį tepraturtins. Tačiau ko siekė jo
prigimtis tais metais? (Radz.)

Genitív slova tikslas, ktoré je (v tomto prípade) abstraktom, nám podsúva problém pri
voľbe pádu týchto slov. Cieľ sa nedá dosiahnuť čiastočne (to podporuje aj jeho vysvetlenie
a bližšie určenie ďalej v texte), preto partitívnosť ako možnosť voľby genitívu nepripúšťame.
Dabartinės lietuvių kalbos žodynas 32 vysvetľuje jeden z významov slova siekti takto: stengtis
įgyti, laimėti, a práve pri tomto spojení uvádza len genitívny predmet. V tomto prípade teda
sloveso siekti vyžaduje od predmetu genitívny pád.

sau su šakutė siekdavo duonos ar sūrio… (Gran.)

31
AMBRAZAS, Vytautas. Dabartinės lietuvių kalbos gramatika. Vilnius : Mokslo ir enciklopedijų leidybo
institutas , 2006. s. 551
32
http://www.lki.lt/dlkz/
40
 Ide o neurčité množstvo objektu. Činiteľ deja nedosahoval na celý bochník chleba či
na celý kus syra, ale na krajec a na kúsok zo syra, a práve partitívnosť je vyjadrená genitívom.

Slovenský jazyk volí rovnaký pád, a to z rovnakého dôvodu, teda kvôli partitívnosti.

Kiti vaikščiojo apsikaišę strėlėmis, su lankais, kaip indėnai: klykaudavo it laukiniai,

mamutą nukovę. Jie pirmieji pasiekė Siaurės ašigalį, išlandžiojo tropikus... Skraidino
pirmuosius lėktuvus per Lamanšą, vaikščiojo jų sparnais... (DLKT)

Virš rasotų miškų plaukia mėnuo, klaidžioja rūkai. Sustojęs kur papievyje, pasiklauso -
iš visų jis vėliausiai gula. Laikas plaukia ir plauks, kol pasieks Didįjį Vandenyną. (DLKT)

Význam slovesa siekti v tomto prípade Dabartinės lietuvių kalbos žodynas 33 uvádza
ako eiti, vykti a tento význam mu nedovoľuje označiť pád neurčitosťou, čo v daných
prípadoch nepripúšťajú ani významy podstatných mien predmetov. Na spojenie slovesa siekti
a podstatného mena v akuzatíve sme v excerpovaných a analyzovaných textoch nenarazili, ale
Dabartinės lietuvių kalbos žodynas34takéto prípady uvádza, a to s významom dosiahnutia
konkrétnej hmotnej veci.

7. Zhrnutie praktickej časti

33
http://www.lki.lt/dlkz/
34
http://www.lki.lt/dlkz/
41
 Excerpovaný materiál bol vyberaný z viacerých textov. Vyčlenili sme niekoľko
slovných spojení, kedy sa priamy predmet toho istého slovesa vyskytol ako v genitíve, tak aj
v akuzatíve. Dôvod voľby týchto pádov sme sa snažili objasniť v komentároch po každom
spojení. Na základe tejto analýzy sme schopní tvrdiť, že genitívny priamy predmet sloveso
volí v prípadoch, kedy vyjadruje:

 partitívnosť predmetu
 neurčité množstvo predmetu
 nadmerné množstvo predmetu
 doplnenie predmetu o jeho ďalšiu časť (väčšinou za podpory slovesnej predpony pri-)
 zatiaľ neukončený prebiehajúci dej
 rôznorodosť objektu
 časové obmedzenie deja
Naopak, akuzatívny predmet litovský jazyk volí v prípade:
 konkrétnosti predmetu
 bližšieho určenia predmetu (množstevného, niekedy aj vlastnostného)
 vyčlenenia predmetu voči iným predmetom
 ukončenosti pôsobenia na predmet

Slovenský jazyk volil genitívny predmet len v prípadoch, kedy spojenie prísudku
s predmetom vyjadrovalo malé či nadmerné množstvo objektu, a v prípade časového
obmedzenia. Tvrdíme teda, že možnosti litovskej voľby sú pestrejšie. V prípadoch, kedy
slovenčina je schopná použiť genitívny predmet v rovnakých spojeniach ako litovský jazyk,
volí tak druhotne, teda prevláda rekcia s akuzatívnym predmetom. Genitívny predmet je často
vnímaný ako archaický.
Počas analýzy konkrétnych spojení sme sa stretli s niekoľkými problémami. Prvým
bola voľba singulárneho predmetu v genitíve v prípadoch, kedy jasne vyjadroval väčšie
množstvo. Takéto prípady však boli ojedinelé. Výber jednotného čísla sme neboli vždy
schopní zdôvodniť, domnievame sa, že môže byť volené na základe rytmiky vety.
Ďalším problémovým prípadom bolo spojenie vyčasovaného slovesa vyžadujúceho genitívny
predmet s neurčitkom a následným priamym predmetom. Ten sa vyskytoval ako v akuzatíve,
tak aj v genitíve. Na základe excerpovaného materiálu tvrdíme, že pád predmetu je
prispôsobený v danej vete tomu slovesu, ktorého význam prevažuje.
42
 Zhrnieme teda: motivácia voľby pádu priameho predmetu v litovskom jazyku nie je
vždy jasná napriek niekoľkým pravidlám. Slovenský jazyk pády volí pravidelnejšie a aj keď
je schopný túto pravidelnosť porušiť, toto porušenie je považované za čiastočne zastaralé.

8. Záver

V litovskom aj slovenskom jazyku sa objavujú priame predmety tranzitívneho slovesa

v niekoľkých pádoch. Najčastejšími z nich sú bezpredložkový akuzatív a bezpredložkový
genitív. Tieto pády každý jazyk volí na základe niekoľkých kritérií. Niektoré z nich sú
43
v oboch jazykoch rovnaké, iné sú schopné pôsobiť na voľbu pádu len v niektorom z nich. Na
základe analýzy excerpovaných materiálov tvrdíme, že voľba litovského jazyka je pestrejšia
a rozdielne pády (akuzatív a genitív) v rekcii s tranzitívnym slovesom sú schopné vyjadriť aj
menšie významové rozdiely. Slovenčina volí genitívny pád len v troch prípadoch (na
vyjadrenie malého množstva, veľkého množstva a na vyjadrenie časového obmedzenia deja).
Väzby, kedy by bol slovenský jazyk schopný použiť genitívny pád predmetu tak ako
litovčina, nevolí tak často z dôvodu zastaralosti takejto konštrukcie.

Voľby litovského jazyka sme popísali, no vyskytlo sa niekoľko prípadov, kedy bolo
objasnenie dôvodov voľby pádu a čísla predmetu problémové. V prípade nami excerpovaných
spojení sme túto voľbu boli schopní popísať, no pravidlo pre takéto vlastnosti predmetu nie
sme schopní určiť. Na to by bol potrebný ešte dôkladnejší výskum. Preto si myslíme, že táto
práca môže slúžiť ako súbor nami predložených poznatkov a materiálov, ktoré umožnia
ďalšie a hlbšie skúmanie pádov priameho predmetu. Literatúra slovenského aj litovského
jazyka totiž poskytuje veľké možnosti skúmania týchto väzieb, a opačne, vhodné využívanie
významových rozdielov použitím jednotlivých skúmaných pádov v tvorbe či prekladateľskej
činnosti obohatí výrazovú pestrosť oboch jazykov. V tomto vidíme prínos a perspektívu našej
práce.

Primárna literatúra

1. AMBRAZAS, Vytautas.: Dabartinės lietuvių kalbos gramatika. Vilnius : Mokslo

ir enciklopedijų leidybo institutas , 2006. s. 285

44
 2. DVONČ, Ladislav.: Morfológia slovenského jazyka. Bratislava : Vydavateľstvo
Slovenskej akadémie vied, 1966. s. 172- 175

3. LABUTIS, Vitas.: Lietuvių kalbos sintaksė (II dalis). Vilnius : Vilniaus

universiteto leidykla. 1994

4. PAULINY, Eugen.: Slovenská gramatika (Opis jazykového systému). 1. vyd.

Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1981

5. ORLOVSKÝ, Jozef.: Slovenská syntax. 3. opravené a dopl. vyd. Bratislava :

Obzor, 1971

6. Karoliniškių gimnazijos mokytojo Algimanto Urbanavičiaus svetainė [online].

Dostupné na internete: <http://ualgiman.dtiltas.lt/papildinys1.html>

7. Dabartinės lietuvių kalbos žodynas [online]. Vilnius: Lietuvių kalbos institutas

2010. Dostupné na internete: <http://www.lki.lt/dlkz/>

Sekundárna literatúra

1. GRANAUSKAS, Romualdas.: Su peteliške ant lūpų: rinktinė. Vilnius: Presvika,

2000. s. 116- 206

2. RADZEVIČIUS, Bronius.: Priešauršrio vieškeliai. Klasikinė lietuvių literatūra

(antologija). Dostupné na internete: < http://antologija.lt/texts/61/main_l.html>

3. Dabartinės lietuvių kalbos tekstynas [online]. Kaunas: Kompiuterinės lingvistikos

centras 1998-2011. Dostupné na internete: <http://tekstynas.vdu.lt/>

4. ŽILIONYTĖ, Akvilė - NAVAKAS, Kęstutis.: Visi laiškai – žirafos [online].

Šiaurės Atėnai 2010. Dostupné na internete: <http://www.culture.lt/satenai/
#komentarai>

45
46