Zbornk vychdza sfinannm prispenm

radu pre Slovkov ijcich v zahrani

REDAKCIA

prof. Dr. Michal Tr

(hlavn azodpovedn redaktor)

prof. Dr. Miroslav Dudok

prof. Dr. Michal Harp
prof. Dr. Samuel elovsk
 Slovakistick
zbornk

SLOVAKISTICK

ZBORNK

Slovakistick vojvodinsk spolonos

Nov Sad
2007


Slovakistick
zbornk


 Slovakistick
zbornk

Slov
na
vod

Slovakistick vojvodinsk spolonos (Slovakistiko vojvo

ansko drutvo),
zapsan ako vedeck organizcia do registra Ministerstva pre udsk ameninov
prva vBelehrade poda rozhodnutia zo da 17. 11. 2005, je pokraovatekou
niekdajieho Spolku vojvodinskch slovakistov. Kjej zrodu akpsobeniu pod novm
menom prispelo celkov ovzduie vspoloenskom akultrnom ivote vojvodinskch
Slovkov na zaiatku tohto milnia. Napriek rozvetvenej spolkovej innosti prslunkov
naej nrodnosti apoetnm podujatiam organizovanm na miestnej, oblastnej, ba aj
medzinrodnej rovni zostala jedna zloka bielym miestom. Nik nemal na starosti
vydvanie slovakistickho vedeckho asopisu, apreto sa novozaloen Slovakistick
vojvodinsk spolonos rozhodla vprvom kvartli roku 2006 zaloi asopis
sjednoduchm pomenovanm: Slovakistick zbornk. Prv kniha uzrela svetlo sveta pred
rokom. Na 160 stranch bolo uverejnench 14 tdi atri recenzie. Je pochvalyhodn, e
sa redakcii podarilo zska okrem prspevkov domcich autorov dve tdie zo Slovenska.
Verme, e asom nm pol svoje prspevky so slovakistickou problematikou aj autori
zMaarska, zRumunska, zChorvtska, prpadne aj zinch krajn, a tak sa Slovakistick
zbornk stane vpravom zmysle slova medzinrodnm asopisom ae bude opravdivm
ohnivkom vinterregionlnej vydavateskej spoluprci.
Slovakistick zbornk 2, ktor dostvate do rk, je onieo v azachytva
trochu irie spektrum slovakistickch discipln od predolho sla. Zo Slovenska s
zastpen piati autori. Te ns, e ztoho dvaja psobili (jeden znich aj teraz psob)
ako lektori slovenskho jazyka na Filozofickej fakulte vNovom Sade apriinili sa
oodborn zdokonaovanie naich tudentov. Rovnako tak mme rados, e prejavili
zujem on asopis.
Jazykovedn blok vtomto sle pozostva zdeviatich prspevkov, es
prspevkov je zliterrnej vedy akritiky, jeden prspevok zdejn kolstva ajeden
zetnomuzikolgie. Rubrika Recenzie obsahuje p jednotiek ana zver si pripomname
ivotn jubileum Jozefa Mlacka, ktorho nm predstavuje vyberanmi apremyslenmi
(ale iemocionlnymi) slovami Miroslav Dudok.
Pri tejto prleitosti Slovakistick vojvodinsk spolonos akuje radu pre
Slovkov ijcich vzahrani so sdlom vBratislave za poskytnut financie na tlaenie
knihy.

Redakcia


Slovakistick
zbornk


 Slovakistick

zbornk

FRAZEOLGIA AJEJ INTERTEXTOV SVISLOSTI

JOZEF MLACEK, Bratislava

Abstrakt: Vprspevku autor skma veobecnejie, hlbie svislostiintertextovosti vo

frazeolgii avjej vyuvan. Vklad sa zana tou fzou, ke sa na bze textovej lingvistiky, i
terie textu (diskurzu) sleduj textotvorn svislosti i priamo textotvorn potencie frazeolgie.
Zo tdie alej vyplva, e sledovanie intertextovch svislost frazeolgie je produktvnym
krokom vrozvjan celej frazeologickej terie.

Kov slov: frazeolgia, frazma, intertextov svislosti, textotvorn potencie,

frazeologick derivcie, dvojtext, epitext, metatext

Vsitucii, ke frazeolgia ako osobitn disciplna ete donedvna iba hadala

predmet svojho vskumu, ke sa usilovala ojeho ako hovor J. Dolnk funkn
separciu (1997), ba ke tieto ciele mus sledova a po sasnos (porov. napr. ermk,
1993; Chlebda, 1994, Mlacek, 2001), teda vtakejto situcii sa me zda a paradoxnm
kontatovanie, e frazeolgia u dvnejie skma aj textov i aj intertextov dimenzie
svojich jednotiek. Re faktov je tu vak celkom jednoznan. Ak sa naprklad len
vnaich slovenskch relcich pozrieme ztohto hadiska na tridsastrnkov kapitolu
Frazeolgia vRetavrcii zknihy Prspevok ktlu trovskej przy od M. Ivanovej-
alingovej (1964, s. 64-94), ahko zistme, e sasou autorkinho vkladu je viacero
ztakch okruhov uplatovania frazeolgie vtexte, ktor teria neskr vylenila ako
tzv. textotvorn potencie frazeolgie, ba velio je tu aj ztoho, o je pecifickou
problematikou intertextovch svislost frazeolgie (aspo ilustrane tu pripomeme,
e autorka upozornila nielen na ist veobecn filicie, ale aj na hlbie svislosti medzi
niektormi Kaliniakovmi uplatneniami frazm vjeho Retavrcii na jednej strane
aviacermi Fredrovmi spsobmi vyuvanie frazm vjeho komdii Pan Jowijalski
najm na s. 86-87 vcitovanej kapitole). Je evidentn, e takto postupy sa uplatnili
nielen vtakomto konkrtnom opise aiba vslovenskej frazeolgii. Bibliografie
frazeolgie inch slovanskch aj ostatnch jazykov potvrdzuj, e analogick postupy
mono njs vlastne vade.
Nam cieom vak nie je sledova takto prv nznaky textovej aintertextovej
interpretcie pri uplatneniach frazm vtextoch rozlinej tylistickej povahy. Cieom
tohto prspevku je skma veobecnejie, hlbie svislosti intertextovosti vo frazeolgii
a v jej vyuvan. Na takomto pozad teda netreba n vklad zana spomenutmi
konkrtnymi nznakmi takhoto prstupu, teda zana ako sa povie od Adama,
ale zaneme tou fzou, ke sa na bze textovej lingvistiky i terie textu (diskurzu)
skmaj textotvorn svislosti i priamo textotvorn potencie frazeolgie.

Prspevok prebran zo zbornka Studia Academica Slovaca 31 (2002) uverejujeme kautorovmu
ivotnmu jubileu.


Jozef Mlacek

Ak sa aj pri takomto zenom pohade na textov i skr sa tu vslade

sDudkovou terminolgiou (Dudok, 1998) iada poveda textick svislosti frazeolgie
oprieme najm onae domce prce tohto druhu, treba na tomto mieste spomen
nevek tdiu P. uru (1989, s. 101-104), vktorej sa jednak zretene identifikuj
vlastn zklady tejto koncepcie vkladu frazeolgie (autor tu za pvodcu i vlastne
pvodkyu tohto pojmoslovia oznauje sovietsku germanistku I. I. ernyevov),
jednak sa strune naznauj alie kroky vjej rozvjan ajednak sa podva typolgia
textotvornch potenci frazm aj sich odlenm od derivanch potenci frazeolgie, ke
autor vrmci textotvornch potenci hovor konkrtne omodifikanch, kombinanch
atransformanch zmench frazm vtextoch, prpadne aj okombincich uvedench
druhov zmeny (tame, s. 102). Takto zoveobecujce pohady, ale niekedy aj
skonkretizciou na pecifick druhy textov ana pecifick spsoby uplatovania
frazeolgie vnich, nachdzame aj vnajnovch frazeologickch zbornkoch viacej.
Aspo ilustrane tu pripomenieme naprklad prce A. Muschnerovej (EUROPHRAS,
95), T. G. Nikitinovej (v zbornku venovanom 60. narodeninm V. M. Mokijenka,
2000) alebo I. Pranjkovia (EUROPHRAS, 95). Hoci posledne menovan autor u
celkom zretene sleduje medzi textotvornmi potenciami aj intertextovos (ve skma
vzahy medzi aforizmami afrazeolgiou, resp. paremiolgiou), ointertextovosti sa
tu explicitne nehovor. Stmto pojmom sa stretme vinom prspevku ztoho istho
zbornka, ato vo vej analytickej tdii H. Pfandla (1998, s. 663-677). Sledovanie tejto
dimenzie textotvornch potenci frazm je vak ete starieho dta: U vuppsalskom
zbornku EUROPHRAS 90 uverejnil H. Burger tdiu, ktor m rovnak nzov ako
tma tohto sympzia: Phraseologie und Intertextualitt (1991, s. 13-27) aktor vyla
nie dlho potom, ako R. de Beaugrande aW. U. Dressler vo svojom vode do textovej
lingvistiky (1981) vylenili intertextovos ako jednu zvlastnost a podmienok textu
atextovosti. Kee nam pecifickm cieom je sledova vrmci textotvornch
potenci frazeolgie prve ich intertextov rozmer, treba sa na tomto mieste pristavi
pri niektorch aspektoch samej intertextuality, predovetkm pri tch, ktor mu
by relevantn zhadiska uplatovania frazeolgie vtexte, ale aj zhadiska alch
podstatnch otzok celej frazeolgie.
Ak sa vtomto bode oprieme opregnantn formulcie M. Dudka zjeho
citovanej prce, pre nau vahu sa zjeho vkladu ponkaj najm tieto mylienky: 1.
Intertextovos je vlastnosou/schopnosou textu vpja do seba in texty avies snimi
dialg (1998, s. 68). Ktomuto vymedzeniu treba doda, e vzahy medzi prototextom
(pretextom) ametatextom mu by afirmatvne alebo kontroverzn, e me s
ovzahy na rovine celho textu alebo jednotlivch zloiek i ast textu, e me s
onadvzovanie na rovine vznamovej alebo tvarovej, e me s onadvzovanie
otvoren i proklamovan alebo skryt, resp. a utajovan at. Prve tto viacrozmernos
intertextovosti je jednm zpodnetov, ktor viedli ktomu, e sa otejto veliine zaalo
uvaova aj vsvislosti sfrazeolgiou (ale rovnako aj vsvislosti sinmi jazykovmi
jednotkami alebo prostriedkami). 2. Intertextualita nie je vtejto (Dudkovej) interpretcii
jednoducho iba jednou spomedzi siedmich podmienok i vlastnost textovosti atextu,


 Slovakistick

zbornk

ako ich vylenili citovan R. de Beaugrande aW. U. Dressler, ale je to vlastnos inho
rangu, vlastnos znane subjektvna, vlastnos budovan na ostatnch podmienkach
apritom vlastnos, ktor si jeden pouvate jazyka me plne uvedomova, km in
nemus ma onej vhocijakom prpade ani tuenia (pripomeme, e prve vtakchto
svislostiach hovor J. Dolnk ointertextovch znalostiach Dolnk Bajzkov, 1998,
s. 116 vpodobnom duchu pota sintertextovmi skutonosami aj F. Miko vrmci
svojho pojmu sksenostn komplex). 3. Aete jeden dleit moment, ktor je vsostne
relevantn prve vsvislosti snaou tmou: Intertextovos presahuje komunikan
arecepn priestor jednotlivho textu azasahuje textov tradciu akultru ako text.
(Dudok, tame, s. 68). Ajpredchdzajce tzy M. Dudka, ale predovetkm tto
posledn, vzmysle ktorej ointertextovosti mono hovori nielen na rovine konkrtneho
(jedinenho) textu, ale aj na rovine akhokovek nadvzovania na tradciu, ba aj
na cel kultru, dovouje systematickejie aprehbene interpretova i vlastne aj
reinterpretova viacer otzky nielen uplatovania frazm vtexte, ale aj viacer otzky
samej frazeologickej terie isamho chpania frazm, aj ist okruhy ich uplatovania
vtextoch, pri ktorch sa vjednom aj vdruhom prpade tak i onak potalo sich
intertextovosou, ato bez ohadu na to, i sa otejto kvalite hovorilo explicitne, alebo sa
sou potalo iba ticho, implicitne.
Ke teda vnaznaenom koncepte intertextovosti chceme onej hovori nielen pri
pecifikch uplatovania frazm vtexte a v textoch, ale aj na rovine samho fondu frazm,
meme vyjs zbanlne znmej koncepcie mokijenkovskch frazeologickch opozci,
konkrtne najm zopozcie implicitnos explicitnos (Mokijenko, 1976). Pripomeme
si, vakch svislostiach hovor V. M. Mokijenko otendencii kimplicitnosti. Ak trochu
zjednodume jeho interpretciu tejto tendencie pri zrode frazm avich alom vvine,
zaznamenvame tu autorovo kontatovanie, e vchodiskom mnohch znmych (najm
internacionlnych) jednotiek boli krtke slovesn tvary antickej literatry, napr. bjky,
zktorch sa vylpnutm ich tematickho jadra anajm ich ilokunho zmeru utvrali
prslovia alebo im podobn vroky (priam ako medzilnok vtomto implitizujcom
reazci sa ukazuje tzv. byzantsk prslovie, teda tvar, vktorom je popri jadrovom vroku
ete vdy aj nieo zokolnost, ktor odkazuj na prototext), znich sa pomerne asto
alm vypanm tvorili sce ete dos irok, ale u nevrokov anevetn vlastn
frazmy aich alm zhusovanm vznikli vemi kondenzovan, zhusten idiomatick
vrazy sasnej frazeolgie. Za krajn bod sa vtomto vvine poklad ermkovsky
povedan transformcia ustlenej frazmy na jednoslovn vraz, pri ktorom mu
vznika otzky okolo jeho zaraovania i nezaraovania do frazeolgie.
ZMokijenkovho vkladu je vak veobecne znme, e takto postupnos krokov i
vlastne a ich modelovos autor nepoklad za nejak veobecn i dokonca jedin spsob
vkladu vznikania frazm, e sm vid jeho limitovanos najm na oblas tzv. kninch
frazm (najm antickho, biblickho akresanskho pvodu), e teda predpoklad aj
tak spsoby vznikania novch frazm, pri ktorch sa naznaen modelovos vbec
neobjavuje, ako aj spsoby vzniku, pri ktorch sa dokzatene prejavili vo vvine len
niektor zbodov naznaenej tendencie kpostupnosti (o niektorch spomedzi tchto


Jozef Mlacek

odlinch spsobov vznikania frazm porov. nau tdiu Mlacek, 1980). Pripomeme
ete, e na intertextovos prve uvedenho typu frazm mieri aj F. Miko (1989), ke
predovetkm na pozad mylienky, e za kadou takouto frazmou je vlastne cel
prbeh, cel dej (teda vlastne aj prototext), oznauje takto as frazeologickho fondu
ako tzv. kultrnu frazeolgiu ahad spsoby ametdy, ako zachova o najviac znej
aj vsasnej jazykovej komunikcii (o tom porov. aj Mlacek, 1990).
Rovnako je znme, e vrmci sledovanej mokijenkovskej opozcie icelej
koncepcie sa pota aj sopanou tendenciou vrozvoji frazeolgie, ato stendenciou
kexplicitnosti. Vieme, e tu nejde onejak zrkadlov obraz predtm spomnanej
tendencie, e tu teda mme do inenia so zretene asymetrickou opozciou. Napriek
tomu najm pohad do histrie mnohch frazm ukazuje, e mnoh znich vznikli
zjednoslovnch vrazov, e tu ide oprocesy multiverbizan, ktor sa vak ani
zaleka nekonia vdy vznikom novej frazmy amnoh prpady tu ako vnaich
relcich ukazuj najm J. Kaala (2002) aA. Jaroov (2000) zostvaj na rovni
lexikalizovanch spojen nefrazeologickej povahy. Pravda, tu me vznika otzka, i
aj tto tendencia svis so sledovanou intertextovosou. Atu meme kontatova, e
vtakchto elementrnych aplikcich tejto tendencie je intertextovos dos nevrazn,
na druhej strane sa vak iada doda, e vistch komplexnejch prpadoch je celkom
zreten. Mme tu na mysli tak prpady, ako je Rysuova kniha aro porekadiel (jej
zkladn charakteristiku sme podali v42. ronku Slovenskej rei Mlacek, 1977),
vktorej sa jednotliv parmie i frazmy prerozprvaj sistou fabulciou do celch
prbehov. Autor tu teda berie ist prslovie, porekadlo alebo im prbuzn jednotku ako
prototext, od ktorho sa odvja jeho vlastn text nesci vetky znaky metatextu ateda aj
intertextovosti. Tento nov text u, pravdae, nem povahu frazmy i parmie, ale jeho
intertextov sptos svlastnmi jednotkami frazeolgie je tu celkom evidentn.
Uveden prpady jednho aj druhho typu, teda svisiace stendenciou
kexplicitnosti aj stendenciou kimplicitnosti, vak nie s ani zaleka jedinmi okruhmi,
kde sa intertextovos premieta u na rovine samej frazmy a jej vymedzovania, nie a na
rovine jej konkrtneho uplatovania vjedinenom texte. Hoci valch prpadoch ide
opecifickejie oblasti frazeologickho fondu, s to vetko typy, ktor vea naznauj
i priamo vypovedaj ocelej frazeolgii aktor zrove prve cez prizmu sledovanej
intertextuality ponkaj zreten prehbenie explancie niektorch zdanlivo odaench
otzok frazeologickej problematiky. Pristavme sa aspo pri niektorch spomedzi tchto
zdanlivo nesvisiacich aizolovanch typov spojen.
Ako prv ztakchto okruhov mono uvies chpanie hranc cittu afrazmy,
resp. problm frazeologizovania cittov. Ako sa uviedlo vnaej Slovenskej frazeolgii
(Mlacek, 1984), tto hranica sa pomerne dlho urovala prleitostne asubjektvne: ak
sme poznali autora vroku, ilo ocitt, ak sme ho u nepoznali, vrok sa chpal u ako
frazma, resp. parmia. Takto chpanie tie do istej miery sviselo sintertextovosou
(dleit tu boli Dolnkom spomnan atu u citovan intertextov znalosti), jej vnmanie
vak bolo a prli subjektvne. Nov prstup sa zaklad prve u iba na intertextovosti:
Ak sa spojenie dostva aj do inch kontextovch (a teda skutone aj intertextovch)

10
 Slovakistick

zbornk

svislost, ako sa uplatovalo pvodne, potom u ide oskuton frazmu, nie ocitt,
ato bez ohadu na to, i poznme, alebo nepoznme jeho pvodcu. Takto presadenie
pvodnho cittu do odlinch kontextovch svislosti i podmienok nie je nim
inm ako jeho nadviazanm na pvodn, teda cittov vchodisko, anie je zrove
nim inm ako typickm frazeologizanm procesom, pri ktorom predpokladme tak
prznaky, ako desmantizcia, funkn separcia, idiomatizcia at.
Ako relatvne osobitn prpad naznaenho typu mono chpa jednotky, ktor
vznikli frazeologizciou napr. nzvov umeleckch i uie literrnych diel (v naich
relcich ide otak spojenia, ako s such ratoles, tanec nad plaom, tiscron vela,
dreven dedina, svt za dedinou, dmon shlasu, zobran spory apod.), ale ajistch
pecifickch spojen ztakchto diel (tu si zasa poslme takmi prpadmi zo svetovej
literatry, ako s: bojova sveternmi mlynmi, rytier bez bzne ahany, rytier (jej) srdca
apod.). Vjednom aj vdruhom prpade nejde iba oto, e tieto frazmy vznikli priamo
zast textov, ale viacej oto, o sme vyzdvihli aj vsvislosti sfrazeologizciou cittov,
e toti tieto jednotky nes vdy so sebou ist kultrne konotcie, e intertextovos je
priam ich emblmom (porov. citovan Mikov vklad aj nau tdiu okninej frazeolgii
Mlacek 1990).
Ak sme prijali spomnan irie Dudkovo chpanie intertextovosti, ke o nej
hovorme aj pri nadvzovan na tradciu aj cel kultru, nie iba na nejak konkrtny,
individulny prototext, potom tu okrem prve uvedenej problematiky frazeologizovania
cittu patria vlastne vetky tie typy, ktor posk bdate L. Zarba chpe ako zdroje
avchodisk najnovej frazeolgie (Zarba, 1994). Vo svojej analze najnovej
frazeolgie (toto spojenie chpe ako termn, ktorm sa dopa opozcia pojmov aj termnov
tradin frazeolgia anov frazeolgia) vsasnej francztine jednak kontatuje,
e sframi, zktorch sa ria tieto najnovie frazmy (ale aj slov), s predovetkm
tak oblasti, ako politika, ekonmia, propaganda aprostriedky masovej komunikcie,
alej aj tak sfry, ako s port, erotika, populrna hudba, aalie sfry tohto druhu,
ajednak zaznamenva, e pokia ide okomunikan typy, vktorch tto frazeolgia
vznik, ide najm okomunikciu okrajovch spoloenskch vrstiev, okomunikciu
bezdomovcov, narkomanov aim blzkych vrstiev ztzv. vekomestskho polosveta,
ale alej aj okomunikciu mldee, portovch i hudobnch fanikov at. (Zarba,
1994, s. 125 my by sme sem, dodali ete komunikciu vo sfre potaov, internetu
apod., kde evidentne vznikaj nov spojenia na rovni frazeologickch slangizmov
alebo profesionalizmov, ktor vmnohch prpadoch prejavuj tendenciu ri sa do
celospoloenskej komunikcie). Na ilustrciu toho, e vo vetkch takchto prpadoch
me s avemi asto ide prve ojednotky spt aj sintertextovosou, pripomeme
aspo jeden konkrtny prklad, ktor zachytila citovan T. G. Nikitinov vslangu ruskch
hudobnkov zoblasti tzv. populrnej hudby: Vich rei zistila uplatovanie spojenia
pesa pro beluju kozu. Kde sa pri oznaen piesne objavila biela koza? Odpove je
a prekvapujco jednoduch: onou pesou pro beluju kozu je vskutonosti znma
talianska piese Osole mio, ktorej zaiatok znie: Que bella cosa. Hoci ide oprpad
zviacerch strn limitovan, jednako je priamo intruktvnou ukkou technolgie

11
Jozef Mlacek

intertextovho psobenia pri vzniku tejto jednotky, teda prejavom intertextovosti u na

rovine samej jednotky, nie a jej vyuvania vkonkrtnom texte.
Ete na jeden typ frazm, pri vzniku ktorch sa zretene zastuje aj intertextovos,
tu chceme osobitne upozorni. Ide nmkonkrtne owellerizmy. Pri ich analze sme
kontatovali (Mlacek, 1986), e ide ojednotky vnaom jazyku nie dos presvedivo
doloen (uviedli sme, e nae domce jednotky sa zva iba blia kwellerizmom,
e im vak do istho typu vdy voao chba), ale vniektorch nrodnch kultrach
(najm vanglosaskej paremiolgii) ide ojednotky historicky, frekvenne aj funkne
iv abohato vyuvan. Na tomto mieste avsledovanch svislostiach odhliadneme
od uvedench zisten apristavme sa tu iba pri otzke, ako tento paremiologick
ner i druh paremiologickch frazm svis sintertextovosou. Aby sa tento rozmer
wellerizmov ukzal o najzretenejie, pripomeme aspo tie najzkladnejie fakty
onich. Wellerizmy s jednotky sdvojlennou truktrou, ktorej jednou zlokou je
tzv. dictum adruhou tzv. factum. Jadrom je nejak vrok, me nm by prslovie,
porekadlo, citt i in vrok, ku ktormu sa pripja svetn kontrukcia, ktor nejakm
spsobom limituje, modifikuje, prpadne inde posva platnos samho vroku. Ide teda
otruktru: To ato, ako povedal ten aten, ke to ato, resp. otruktru: To ato, povedal
ten a ten aurobil to ato. Aspo tri prklady na ilustrciu: Vade dobre, doma najlepie,
ako povedal sused (otec, brat, kolega...), ke nedostal devzov prsub. Uvidme,
povedal slep hluchmu apobrali sa na nem (farebn) film. Aete prklad, ktor
zachytil J. Glova (2002, s. 65): as s peniaze, povedal ank apripotal kcene
dtum. Uveden truktry aj ich nzorn konkrtne aplikcie potvrdzuj, e vrokov
as jednotky sa u berie ako hotov blok i panel odinakia, zinho textu, atak
intertextovos tu netreba osobitne dokazova. Iba ete pripomeme, e wellerizmus by
prve bez intertextovosti vlastne vbec nemohol vznikn, e teda prve tieto jednotky
patria ktm prpadom, pre ktor je intertextovos podmienkou sine qua non. Nielen
onich, ale aj oniektorch predtm spomnanch prpadoch (byzantsk prslovia,
niektor frazeologizovan citty aviacer spomedzi Zarbom spomnanch druhov
najnovej frazeolgie) plat u vtakchto od konkrtneho textovho zapojenia frazmy
abstrahujcich podmienkach Chlebdovo zistenie (nadvzujce na veobecnejie tzy
A. Wierbickej) otzv. vntornej intertextovosti (Chlebda, 2000 oniektorch alch
momentoch takhoto prstupu budeme ete hovori vzverenej asti tohto textu), teda
opotrebe takhoto irieho chpania samej intertextovosti.
Po celom doterajom texte tohto prspevku by mala nasledova signalizovan
druh as, teda pohad na intertextov svislosti vkonkrtnom textovom vyuvan
frazeolgie. So zreteom na to, e sme vcelej predchdzajcej asti prspevku chceli
ozrejmi aj aplikova predovetkm tzy ointertextovosti u vsamom fonde frazm,
resp. pri istch typoch frazm, nebudeme vnasledujcej asti podva nejak ucelen
pohad na naznaen druh okruh intertextovosti frazm, ale sa uspokojme iba
sniekokmi viac-menej tzovitmi poznmkami ojeho problematike. Aj vtomto
smere mono vyleni viacero osobitnch otzok.

12
 Slovakistick

zbornk

Na prvom mieste sa tu ponka nadviazanie na ten prstup ktextovm aplikcim

frazeolgie, ktor sme vvodnej asti tohto textu pripomenuli tzami zo tdie P. uru
(a cez jeho odkazy aj na ich bdateov). Vakom smere mono teda nadviaza pri naej
tematike na tam predstaven koncepciu textotvornch potenci frazm? Predovetkm
sa domnievame, e tu mono pota so vetkmi tmi potenciami, so vetkmi tam
vydelenmi druhmi zmien vo frazme pri jej uplatnen vtexte, pravda, treba pri kadej
znich prihliada na jej intertextov pecifikciu. Otzka teda znie asi tak, e ak sa ako
prv ztchto textotvornch potenci objavuje modifikan zmena, treba sou pota
aj tu, ale sprihliadnutm nie iba na textovos ako celok, ale prve na tie modifikcie
aiba tie modifikcie, ktor s podmienen intertextovosou ako jednm zo pecifickch
znakov textu. Konkrtnym prpadom prve takto intertextovo pecifikovanch
modifikci i modifikovanch zmien je vnaom chpan, naprklad cel okruh tzv.
prekladovch variantov frazmy. Pripomeme, e ide oprpady lexiklnej obmeny i
modifikcie, ke sa vzujme dosiahnutia cudzieho (inojazynho) koloritu vlo do
zaloenia cieovej (slovenskej) frazmy tak slovo, pomenovanie, ktor, pravdae,
nie je vnaej frazme, ale je zistej strany porovnaten so slovenskm slovom, ktor
je komponentom prslunej frazmy. Teda napr. ak vo variantnej slovenskej frazme
nema ani haliera (halier), koruny, groa (gro) at. vtexte prekladu zneminy sa na
mieste mennej zloky uplatn slovo fenig (feniga), vtexte prekladu zrutiny zasa zloka
kopejky (kopejka), ide prve otento druh modifikanej zmeny. Ak ktomu pridme
veobecne znmu tzu, e preklad je vdy istm typom metatextu, potom aj tento prpad
meme u poklada nie iba za ben textovo podmienen modifikciu, ale konkrtne
za modifikciu uren intertextovo. Domnievame sa, e podobn pecifikciu mono
bez vch problmov njs pri predpokladanch rozlinch konfigurcich uvedench
textotvornch potenci frazm.
Druh vec. Pri pohade na intertextovos frazeolgie treba ma na pamti
nielen veobecn textotvorn potencie frazeolgie, vrmci ktorch sa pecifikuj
ich intertextov realizcie, ale aj vlastn intertextovos a jej veobecne prijman
postupy. Ak sa pomedzi typick intertextov postupy zarauj tak fakty, ako citt,
odkaz, adaptcia, nznak i alzia at., potom zisujeme, e vsvislosti sfungovanm
frazeolgie vtexte ide predovetkm otie prpady, ktor sme vnaej novej monografii
oznaili ako tvre frazm (Mlacek, 2001). Naozaj tu treba pota s takmi realizanmi
formami, ako s rozlin typy variantov, ako s alej frazeologick inovcie aj mnoh
frazeologick derivcie, ako aj aktualizovanie, ako s alej rozlin druhy detruovania
frazmy aj rozlin druhy narok i alzi na frazmu. Ak ktomu ete dodme, e pri
tomto prstupe ide na viacerch miestach oin dimenzie intertextovosti ako pri tch
typoch zmien, ktor sme sledovali vpredchdzajcom odseku, vychod nm poznanie,
e mnoh zprpadov zobidvoch skupn mono ete navzjom prepja, kombinova,
ateda aj poznanie, e kla tchto intertextovch potenci frazeolgie je vemi irok
apestr. Mnoh zkonkrtnych prpadov u nae analzy doloili (na tomto mieste
mono aspo spomen viacer tdie P. uru, J. Glovu, G. Horka, niektor nae
prspevky, ako aj vek poet tdi mnohch alch autorov, ktor pri charakteristike

13
Jozef Mlacek

vyuvania frazm vistom type textov i konkrtnom texte asto odkryli aj prpady
patriace do istch koloniek uvedenej matrice); jednako sa vak ukazuje, e a takto
ucelenej pohad cez textovos aintertextovos vak umouje uri aspo zkladn
parametre tejto matrice atm aj poda ucelenej, komplexnej, ale predovetkm aj
kognitvne fundovanej obraz ouplatovan frazm vtexte.
Ke sa celkom na zver vrtime kcitovanmu Chlebdovmu (2000) vkladu tzv.
dvojtextu, kjeho rozliovaniu epitextu ametatextu vtom istom texte, zisujeme, e ani
cel predtm uveden kombinatorika intertextovch realizci frazm ete nezachytva
vetko, o patr do tmy frazeolgia aintertextovos. W. Chlebda tu ete osobitne sleduje
fungovanie tzv frazeologickch metatextovch opertorov, ktor samy osebe maj asto
platnos metafrazmy. Ke vak domame tieto Chlebdove mylienky odvojtexte
ete alej, dostvame sa cez niektor tzy ooscilcii medzi frazeologickm vznamom
frazmy a doslovnm vznamom spojenia pri istch typoch aktualizovania frazm a
ktomu, e tto dvojtextovos (a teda aj nejak vntorn intertextovos) je tu mon
aj bez spomnanch metaopertorov, e me vyplyn zo samej podstaty frazmy,
ztohto, e sa u vprocese jej vzniku iv spojenie men na dispozin jednotku (Dolnk,
1997).
Aj takto zostrunen pohad na spomnan druh okruh intertextovosti
frazeolgie spolu svahou ointertextovosti u vsamej frazeolgii, vjej jednotkch
naznail a v istch bodoch aj preukazne dokzal, e sledovanie intertextovch svislost
frazeolgie je produktvnym krokom vrozvjan celej frazeologickej terie, pretoe
dva monos odkry niektor tak dimenzie afunkn monosti frazm, ktor sa takto
zretene neukzali pri nijakom inom prstupe kfrazeolgii.

LITERATRA

BEAUGRANDE, R. de DRESSLER, W. U.: Einfhrung in die Textlingvistik. Tbingen 1981.

BURGER, H.: Phraseologie und Intertextualitt. In: EUROPHRAS, 90. Akten der internationalen
Tagung zur germanistischen Phraseologieforschung Aske. Hrsg. C. Palm. Uppsala 1991,
s. 13-27.
ERMK, F.: Povaha univerzlnho ve frazeologii aidiomatice. In: Frazeolgia vo vzdelvan,
vede akultre. Red. E. Krolkov. Nitra: Vysok kola pedagogick 1993, s. 45-52.
DOLNK, J.: Jazykov princpy vo vstavbe frazm. In: Frazeologick tdie. II. Ed. P. uro.
Bratislava: Esprima 1997, s. 36-44.
URO, P.: Textotvorn vyuitie frazeologickch jednotiek. In: Textika atylistika. Bratislava:
Univerzita Komenskho 1989, s. 101-104.
DUDOK, M.: vod do textiky. Bsky Petrovec: Kultra 1998. 150 s.
GLOVA, J.: Dynamika kdu arei. Lingvistick tdie. Nitra: Univerzita Kontatntna Filozofa
2002. 150 s.

14
 Slovakistick

zbornk

CHLEBDA, W.: Pogoda dla badaczy, czyli oinwariancie iwariantach we frazeologii raz
jeszcze. In: Zproblemw frazeologii polskiej isowiaskiej. VI. Red. M. Basaj D. Rytel.
Warszava: PAN 1994, s. 93-108.
CHLEBDA, W.: Metaoperatory vtekste iich osnovnyje funkcii. In: Slovo vo vremeni
iprostranstve. K. 60-letiju profesora V. M. Mokijenko. Sankt-Peterburg. FOLIOPRESS
2000, s. 415-429.
IVANOV-ALINGOV, M.: Prspevok ktlu trovskej przy. Bratislava: Vydavatestvo
Slovenskej akadmie vied 1964. 205 s.
JAROOV, A.: Spracovanie ustlench spojen vo vkladovom slovnku. Nvrh. In: Nov
slovn zsoba ve vkladovch slovncch. Red. O. Martincov J. Svtl. Praha: stav
pro jazyk esk, Akadmie vd esk republiky 2000, s. 43-54.
KAALA, J.: Syntax lexikalizovanch spojen. In: Studia Academica Slovaca. 31. Red. J.
Mlacek. Bratislava: Stimul 2002, s. 100-110.
MIKO, F.: Povaha frazeolgie ajej miesto vsystme jazyka. In: Miko, F. akol.: Frazeolgia
vkole. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo 1989, s. 14-44.
MLACEK, J.: Knin frazeolgia vslovenine. Nov ivot (Nov Sad), 42, 1990, s. 97-105.
MLACEK, J.: Ospsoboch vznikania frazm. Slovensk re, 45, 1980, . 6, s. 268-278.
MLACEK, J.: Rysuovo aro porekadiel afrazeolgia. Slovensk re, 42, 1977, . 5, s. 260-
266.
MLACEK, J.: Slovensk frazeolgia. 2. vyd. Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo
1984. 168 s.
MLACEK, J.: Tvary atvre frazm vslovenine. Bratislava: Stimul 2001. 170 s.
MLACEK, J.: Wellerizmy, problematika ich vymedzenia aprekladania. Jazykovedn asopis,
37, 1986, . 2, s. 157-165.
MOKIJENKO, V. M. Dialektick vztah implicitnost : explicitnost avvoj frazeolgie. Slovo
aslovesnost, 37, 1976, . 1, s. 4-13.
MUSCHNER, A.: Wenn einen Hren und Sehen vergeht. Inkohrenz der Phraseologie. In:
EUROPHRAS, 95. Europische Phraseologie im Vergleich: Gemeinsames Erbe und
kulturelle Vielfalt. Hrsg. W. Eismann. Bochum: Universittsverlag Dr. U. Brockmeyer
1998, s. 565-582.
NIKITINA, T. G.: Pesa pro beluju kozu ibryzgi trapezii (frazeologieskaja nominacija
vprofesionanych argonach). In: Slovo vo vremeni iprostranstve. K60-letiju profesora
V. M. Mokijenko. FOLIO-PRESS 2000, s. 320-330.
PFANDL, H.: Zu Verfahren und Funktion intertextueller Verweise im russischen stdtischen
Alternativdiskurs. In: EUROPHRAS, 95. Europische Phraseologie im Vergleich:
Gemeinsames Erbe und kulturelle Vielfalt. Hrsg. W. Eismann. Bochum: Universittsverlag
Dr. U. Brockmeyer 1998, s. 663-677.
PRANJKOVI, J.: Phraseoligismus und Aphorismus. In: EUROPHRAS, 95. Europische
Phraseologie im Vergleich: Gemeinsames Erbe und kulturelle Vielfalt. Hrsg. W. Eismann.
Bochum: Universittsverlag Dr. U. Brockmazer 1998, s. 709-717.
ZARba, L.: Frazeologia wspczesnego jzyka francuskiego akontekst spoeczny. In:
Zproblemw frazeologii polskiej isowiaskej. VI. Red. M. Bassaj D. Rytel. Warszawa:
PAN 1994, s. 123-138

15
Jozef Mlacek

FRAZEOLOGIJA INJENE INTERTEKSTUALNE VEZE

JOZEF MLACEK

(Rezime)

Autor priloga prouava optije, dublje veze intertekstualnosti ufrazeologiji iunjenoj

upotrebi. Izlaganje poinje onom fazom kada se na bazi lingvistike teksta, odnosne teorije teksta
(diskurza) prate tekstotvorne/tekstogene veze, ili pak direktno tekstotvorne/tekstogene potencije
frazeologije. Iz studije dalje proistie da praenje intertekstualnih veza frazeologije predstavlja
produktivni korak urazvijanju itave frazeoloke teorije.

Phraseology and its Intertextual Connections

JOZEF MLACEK

(Summary)

The author studies more general and deeper connections of intertextuality in phraseology
and its use. The paper starts with the stage at which text linguistics, or discourse theory,
follows text forming/text creating connections or direct text forming/text creating potentials of
phraseology. The paper further stresses that following intertextual connections of phraseology is
a productive step in the development of the whole phraeological theory.

16
 Slovakistick

zbornk

Deiktick identifiktory v pecilnych

komunikanch sfrach:
marketingov komunikcia

Miroslav Dudok, Nov Sad - Bratislava

Jzyk si zmienia i zmienia si nasza wiedza o jzyku.

Jrzy Bartmiski (2001)

Abstrakt: V prspevku sa nastouje otzka vecnho obsahu pojmu marketing a

marketingov komunikcia, uruj sa jej zkladn vektory (asertivita, persuzia, empatia) a z
nich odvoden charakteristick vlastnosti marketingovej komunikcie: stnos, spontnnos,
interaktvnos, improvizovanos, ale aj intertextovos, verejnos, nocionlnos, vecnos, presnos,
sugestvnos jazykovokomunikanch prostriedkov. V druhej asti prspevku sa analyzuj
dominantn deiktick identifiktory v jazyku marketingu, ktormi s personlne deiktik.
Na prklade personlnych deiktk sa uruj zhody i odlinosti medzi marketingovou a stnou
komunikciu.

Kov slov: deiktick identifiktor, marketingov komunikcia, asertivita, persuzia,

empatia.

Situciu vvinu jazyka na rozhran dvadsiateho a dvadsiateho prvho storoia

vemi dobre charakterizuje motto naej vahy: Jazyk vo veobecnosti, ale aj jednotliv
jazyky, najm nrodn jazyky v posttranzinch eurpskych krajinch sa dostali do
dynamickho varu vaka rozlinm initeom a komunikanm vektorom, z ktorch
je vari najmasvnejm demokratizcia jazyka. Do jazyka vstpili nov komunikan
sfry, ktor ete len pred niekokmi desiatkami rokov boli zastreovan vemi
irokmi, v podstate konzervatvnymi a vntorne uzavretmi pojmami, ako naprklad
umeleck, vedeck, publicistick, obchodn at., at. komunikcia. Nov formy
interpersonlnej a verejnej komunikcie pre jazykovho pouvatea nenastavovali u
nepriepusn vzjomn bariry, ale prve naopak, medzi nimi dolo a neustle dochdza
k osmotickmu vzjomnmu prepnaniu, kreniu, prleitostnmu hosovaniu, o pre
pouvatea jazyka predstavuje zven komunikan nroky, resp. zven poiadavky
na komunikan kompetenciu, na jednej strane, ale na druhej strane aj vedomie, e jazyk
nie je nemenn entita, o ktorej sa mono vyjadrova statickmi postojmi, ale dynamick
entita, do ktorej vstupuje sm lovek. Do takhoto novho komunikanho diskurzu
vstpil aj jazyk marketingu ako osobitn manarska disciplna (Donnelly et. al., 1997;
Kita, 2005; Koontz Weihrich, 1998; Kotler Armstrong, 1992 a i.) a ako jeho sasne
paraleln sprievodn vedaj produkt aj dialektick jednota, jazyk reklamy.

17
Miroslav Dudok

Charakteristick pritom je, e sa k jazyku marketingu a jazyku v marketingu

doposia najmenej vyjadrovali jazykovedci (a ke, tak v rmci vkladu pecilnych
komunikanch sfr, jazyka pre pecilne ely, obchodnho jazyka, i v rmci vkladu
argumentanho textu a pod.). Dominantn postavenie tu maj teoretici marketingu a
marketingovej komunikcie, ktor si pritom vmaj hlavne sprvanie sa dialogickch
partnerov, nie dosiahnutie svojho zmeru jazykovmi nstrojmi a prostriedkami.
O marketingu mono uvies irok encyklopedick a vecnoobsahov klu
vkladu, ktor nm ponka teria marketingu a manamentu:
marketing je postup identifikcie, zabezpeovania, predpokladania alebo
ovplyvovania dopytu po tovaroch a slubch,
marketing zvis od trhu,
marketing je obchodn a vrobn politika vychdzajca z poiadaviek trhu
a zameran na dosiahnutie maximlneho ekonomickho efektu v trhovch
vzahoch,
marketing je metda, ktorou sa riadi proces plnovitej realizcie npadov na trhu.
Konenm sudcom, ktor rozhoduje o kvalite npadu, je trh. Zisk z predaja je
odmenou, ale hlavne meradlom spenosti podnikania. Vznik marketingu podmienilo
silie minimalizova riziko, ktor vznik pri vstupe na trh, a maximalizova zisk pri
realizcii zhmotnenho npadu.
V najirch relcich marketing mono chpa ako sas podnikateskej innosti
(pod. M.D.) podniku.
Vecnoobsahov pln pojmu marketing ako relatvne nov termn sa stal
predmetom zujmu aj veobecnch lexikografickch prc vo vetkch jazykoch, kde
sa bene pouva. V slovenine normatvny Krtky slovnk slovenskho jazyka u
od prvho vydania z roku 1987 pojem marketing vyklad ako vskum trhu z hadiska
potrieb vroby a obchodu; usmerovanie hospodrskej innosti poda potrieb trhu
(KSSJ 1987, s. 192).
Do systmu marketingovej komunikcie ako cieavedomho sprostredkovania
informci v zujme ovplyvovania nkupnho sprvania spotrebiteov patria tyri
zkladn metdy: reklama, podpora predaja, public relations a osobn predaj (Kita,
2005, s. 348).
V takomto zornom uhle by sme pri jazyku komunikanej sfry marketingu
asi zbytone hadali nov jazykov prvky, ktor u nepozn tradin jazykoveda. V
novom pecilnom komunikanom diskurze je tu predsa vetko, o pozn aj ben
jazyk: zklady gramatickch, lexiklnych, fonologickch, textickch truktr a pod.,
ibae distribcia tchto jazykovch prostriedkov v marketingovom texte predstavuje
prznakov jazykov substrt, najm vak psobenie jazykovch prostriedkov na
gramatiku vedomia. V tomto priestore mono teda hada spolon prienikov body
terie a praxe marketingovej komunikcie a jej lingvistickej explancie.

Citovan poda populrnej elektronickej encyklopdie http://sk.wikipedia.org/wiki/Marketing.

Tamtie. Porovnaj aj printov vydania, napr.: Kotler Armstrong (1992), Clemente (2004), Kita
(2005) a i.

18
 Slovakistick

zbornk

Polome si teraz otzku (vyplvajcu zo spolonho, interdisciplinrneho

zujmovho poa terie manamentu, jazykovej komunikcie a textiky), ktor s
to charakteristick vektory marketingovho diskurzu a marketingovej komunikcie.
Kovmi pojmami s tu asertivita, vaka ktorej riadiace subjekty v posttranzinom
diskurze neraz boli oznaovan ako agresvni komuniktori, raloci, hoci v liberlnom
trhovom diskurze to m len vemi mlo spolon s agresvnym modelom komunikcie.
alm dleitm kontitutvnym prvkom manarskej a marketingovej komunikcie je
komunikan vlastnos persuzie, ovplyvovania dialogickho partnera. Tretm prvkom
manarskeho diskurzu je empatia. Hoci tieto textan prvky navonok psobia vo vej
alebo menej miere protireivo, ale zrove sa aj funkne prekrvaj, s to zkladn
textualizan prostriedky marketingovho i podnikateskho jazyka, manarskej
gramatiky, i osobitnho marketingovho sociolektu.
Asertivita sa do mentlneho priestoru marketingovej komunikcie dostala v
druhej polovici 20. storoia. V podstate znamen sebapresadzovanie sa. Je protikladom
k persuzii a v praxi sa asto spja s agresivitou. To hlavne preto, e asertivitu v podobe
sboru technk smerujcich prvorado k tm, ktor nedoku obhajova svoje zujmy a
prva, si ako prv osvoj agresvnejia as populcie.
S persuazvnosou sa viae schopnos presvieda dialogickho partnera,
resp. ovplyvova loveka lovekom (Grc, 1988). Aj persuazvnos je zleitosou
v prvom rade komunikanch hier, zaloench na vbere najvhodnejch vrazovch
prostriedkov. Dominantnmi vlastnosami persuazvneho textu je zrozumitenos
prejavu, sugestvnos, intenzita, nzornos, kategorickos, dialogickos (asto vak len
fiktvna), intertextualita, resp. odvolvanie sa na autority a pod.
Tretm komponetom jazykovej a mimojazykovej aktivity v manamente a
nsledne aj v marketingovej komunikcii je empatickos. M vemi vek vznam
hlavne pri harmonizcii cieov organizcie a zamestnancov.
Vetky tieto zkladn parametre marketingovej komunikcie zanechvaj stopu
aj v praktickom jazyku. Prv dva vektory persuazvnos a asertivita s zameran
primrne na potencilneho zujemcu o nejak produkt, tret hlavne na vntropodnikov
komunikan infratruktru. Vetky charakterizuje stnos, spontnnos, interaktvnos,
improvizovanos jazykovokomunikanch prostriedkov, ale aj intertextovos, verejnos,
nocionlnos, vecnos, presnos, sugestvnos, ktor od komuniktora vyaduj ist
trnovanos a predben sksenos, prv ne vstpi do marketingovej verblnej hry.
Pouvanie jazyka je tak v marketingovej komunikcii riaden osobitnou
diskurzvnou stratgiou. Plat to pre jazyk vo veobecnosti, najm pre osobitn jazykov
subsystmy (naprklad terminolgia danho odboru, pecifick vrazov prostriedky),
ako naprklad i pre deiktick prostriedky, ktor sme si zvolili.
Zmerne sme sa rozhodli pre testovanie pragmalingvistickho a smantickho
priestoru deiktk a nie morfologicky motivovanho konzervatvneho pojmu zmeno. V
rmci jazykovej podstaty deiktk v jazyku marketingu, nazdvame sa, treba rozliova
dvojakos tejto textickej entity: na jednej strane napaj psychick priestor proforiem,
na druhej strane indexov/ifterov. V naom komunikane orientovanom prstupe ich

19
Miroslav Dudok

budeme nazva deiktick identifiktory. Vychdzame pritom zo znmych postojov R.

Jakobsona (1957), Y. Bar-Hillela (1954), J. Lyonsa (1977) ainch a aj novej koncepcie
slovenskej deskriptvnej a explananej gramatiky (pozri Dolnk, 2006; Dudok, 2007).

V marketingu ako osobitnej komunikanej sfre s potencilne zastpen

vetky smantick okruhy deiktickch identifiktorov ako v hociktorom inom diskurze
benho hovorenho a spisovnho jazyka.
Ke ide o deixu, v marketingovej komunikcii je vak aisko na personlnej
deiktike. Aby nejak produkt neminul cie, resp. aby si naiel svojho kupca, komuniktor
miesto ja ty personlnych deiktk uprednostuje my vy, prpadne ja vy, ak ide o
vy stupe sebaprezentcie.
V marketingovej komunikcii je to tandardn jazykov postup.

(1) Dkladne vs pripravme na vae nov lohy.

Prihliada sa tu vak vo vekej miere aj na cieov skupinu. V nasledujcich
dokladoch (2) a (3) singulr a plurl deiktora vo vraznej miere oslovuje odlin skupiny
potencilnych adrestov:

(2) Bliie ku Georgeovi Michaelovi a dostane len T-mobile.

(3) Agrokomplex Nitra vs pozva na medzinrodn vetrh [].

Vpove (2) oslovuje predovetkm mladch ud, vo vpovedi (3) sa rta so

irou socilnou skupinou potencilnych nvtevnkov akcie, na ktor ich nabda.
V smantickom bloku personlnych deiktk sa vyleuj dve skupiny deiktk,
a to nielen v rmci pecilnych komunikanch sfr, ale aj v jazyku interpersonlnej
a verejnej komunikcie, ktor predstavuj frekventovan charakteristiku aj ostatnch
jazykov. Mme na mysli personlne deiktik rangu a) a b):
a) ja, ty, on/ ona/ ono, my, vy, oni/ ony a sa;
b) mj, tvoj, jeho/jej/jeho, n, v, ich a svoj/svoja/svoje.
Obidve skupiny personlnych deiktickch identifiktorov predstavuj jazykovo
a komunikane uzavret mnoinu. Podmnoinou a) sa v slovenine, aj v ostatnch
jazykoch, pomenvaj komunikan roly dialogickch partnerov alebo astnkov
komunikcie v momente prehovoru. V marketingovom jazyku s to zkladn deiktory,
ktor pomenvaj alebo odkazuj na produktora textu, hovoriaceho, v tradinej
gramatickej terminolgii je to zmeno 1. osoby a na adresta zmeno 2. osoby;
pasvneho alebo neprtomnho diskurzvneho aktra pomenva alebo na odkazuje
zmeno 3. osoby.

Rovnako len personlne deiktik v etine Peter Karlk (Karlk, 2000) v rmci modifikovanej valennej
terie. V podstate by sme takto klasifikciu mohli v slovenskej jazykovede vypozorova u v akademic-
kej Morfolgii slovenskho jazyka (1966) v rmci lenenia zmen, hoci ide o iastone odlin jazykov
koncepciu od koncepcie, ak prezentujeme v naej vahe.

20
 Slovakistick

zbornk

V benom jazyku referencia ku komunikanm rolm aj pomocou lexiklnych

kategri osobnch zmen je redundantn (Karlk, 2000, s. 147):

(3) Pem. (= Ja pem.)

Je to charakteristika radu jazykov, tzv. pro-drop jazykov, v ktorch sa personlne

zmen nemusia explicitne vyjadri, ak maj funkciu subjektu (Kordi, 2002, s. 12).
Vo flexme -m v slovenskom doklade je u obsiahnut hovoriaci, produktor textu Ja.
V komunikanom, gramatickom a textickom vedom dialogickch partnerov je to
tandardn realizcia vpovede a pouvanie vpovede Ja pem sa zo strany prjemcu
jazykovej informcie pociuje ako sebapresadzovanie. Podobne je to aj v inch
geneticky prbuznch a typologicky blzkych jazykoch. Rozdiel je tu vak v prahu
pragmalingvistickej tolerancie takejto vpovednej realizcie. Naprklad v srbine,
chorvtine a bosniatine v porovnan so sloveninou je priemern stupe glutincie textu
o 0,2 glutinanho stupa vy ako v slovenine, lebo s uveden jazyky tolerantnejie
voi explicitnej realizcii ja-deiktora vo funkcii tematiztora (Dudok, 1988, s. 132).
Svis to aj s osmotickm presahom hovorenho a psanho textu. Explicitn vyjadrenie
pronominlneho subjektu v poskch textoch je tylisticky prznakov, podobne ako v
slovenine, etine, srbine a pod. psan prejav zafarbuje hovorovosou. V rutine,
ktor nie je typickm pro-drop jazykom, je to opane: tu hovorov nuansu pridva nie
explicitnos, ale, naopak, vynechvanie pronominlneho subjektu (Nilson 1982, s. 38
39). Snjeana Kordi zistila, e sa v hovorenej chorvtine a srbine osobn zmen
percentulne realizuj takto: 1. osoba sg. a pl. 47%, 2. osoba 34% a 3. osoba 19%, km
v psanch textoch je situcia nasledujca: 1. osoba 37%, 2. osoba 33% a 3. osoba
44% (Kordi, 2002, s. 14). Marketingovej komunikcii vo vine slovanskch jazykov
zodpoved proporcia explicitnch personlnych deiktorov v hovorench textoch, lebo
tu mme doinenia so simultnnou vmenou loh dialogickch partnerov.
Zastpenos posesvnych deiktickch identifiktorov v marketingovej
komunikcii je tie vemi vysok, ak nie aj vyia ne deiktk rangu a), kee
marketingov jazyk tvaruje okrem asertivity aj persuzia. Naprklad v liste klientom
Max klubu, ktor pozostval z jedenstich viet, personlnych deiktk rangu a) bolo p
a rangu b) sedem:
(4) U teraz si ako darek njdete na svojej karte prvch 200 vstupnch bodov.
Sta sa identifikova poslednmi 9 slami Vaej max karty.
K tmto otzkam, ako aj veobecnolingvistickm parametrom deiktickch
identifiktorov v rmci bene hovorenho a tandardnho jazyka, sa viacej hovor v
inom naom prspevku (Dudok, 2007). V tomto prspevku ns, ako sme to naznaili,
zaujali hlavne personlne deiktik a) rangu.
V marketingovej a manamentovej komunikcii je prah tolerancie voi ja
formantom vy ako v benom jazyku. Vyplva to z asertivity i persuzie ako zkladnch
kontitutvnych vlastnost tchto textov.

Citovan poda Kordi 2002.

21
Miroslav Dudok

(5) Hovorm Vm, e je to prvotriedny tovar.

(6) Ja vm hovorm, e je to prvotriedny tovar.

Kontrukcie (5) a (6) s v marketingovej komunikcii slovenskho jazyka

ben: zameran s na presviedanie potencilneho kupujceho, aby si tovar kpil.
Kontrukcia (6) s personlnym deiktorom v porovnan so tandardnou kontrukciu (5)
naviac signalizuje implicitn dvetok (a vy sa rozhodnite; a vy ako chcete; a vy si kpte,
alebo nechajte at.). Explicitnou realizciou personlneho deiktora ja sa nezvil len
stupe asertivity, ale aj stupe presviedania a ovplyvovania povajceho/prijmatea
hovoriacim/produktorom textu.
Deixa v martektingovej a benej hovorenej komunikcii m mnoh styn
body, ale miera zastpenosti jednotlivch deiktorov nie je v tchto komunikanch
sfrach identick. Pre slovensk jazykov situciu v sasnej hovorenej komunikcii
J. Kesselov za deiktick jadro poklad osobn a ukazovacie zmen, v ktorch sa
akt ukazovania alebo odkazovania realizuje v istej podobe, t.j. bez navrstvovania
alch vznamovch odtienkov (Kesselov, 2005, s.130). Marketingov prejavy s v
prvom rade hovoren prejavy profesionlneho charakteru. Preto sa tu uprednostuje v
slovenskej jazykovej situcii napr. vykanie, pred tykanm, ktor je benejie v bench
hovorench prejavoch, ale aj priamoiara, vecn, nemetaforick deixa. V hovorench
prejavoch je zastpenos metaforickej deixy vyia ne v jazyku marketingovch
prejavov (porov. daje o hovorenej komunikcii Kordi, 2002, Kesselov, 2005). V
realizcii deiktickho subsystmu marketingov komunikcia je bliia k manarskej
komunikcii ne k benej hovorovej, ktor je spontnnejia. Manarsku komunikciu
tie, podobne ako marketingov, charakterizuj hovoren prejavy profesionlneho
charakteru. Vo vyjadrovacch prostriedkoch sa tu odra predovetkm rozdielna
schopnos abstraktnho myslenia a zoveobecovania, odbornos, pracovn zaradenie,
prpadne vzdelanie a socilne postavenie hovoriaceho (Bozdchov, 1997, s. 102).
Ivana Bozdchov pri manarskej komunikcii vypozorovala ist hybridnos na rovni
tandardnch vs. subtandardnch verblnych prvkov vo vetkch troch rovniach
manamentu v eskej jazykovej situcii (vrcholov, stredn, ni manament). Plat
to v znanej miere aj pre marketingov komunikciu. Ke porovnvame naprklad
marketingov prejavy v slovenskej jazykovej situcii a v jazykovej situcii zahraninch
slovenskch enklv, pri enklvnych a diasporlnych prejavoch evidujeme vyiu
frekvenciu ja ty komunikcie, teda aj ist deiktick divergentn stratgie v porovnan
s marketingovmi prejavmi v isto slovenskom jazykovom prostred. alie vskumy
by mali potvrdi alebo vyvrti i, a ak, tak v akej miere, deiktika marketingovch
prejavov svis s textovou tradciou, alebo je skr ovplyvovan statickejou jazykovou
stratgiou danho jazykovho spoloenstva.

22
 Slovakistick

zbornk

Literatra

BAR-HILLEL, Yehoshua: Indexical expresions. Mind 63, 1954, s. 359 374.

BARMISKI, Jerzy et. al.: Wspczesny jzyk polski. Lublin: Wydawnictwo Uniwesytetu Marie
Curie-Skodowskiej 2001. 695 s.
BOZDCHOV, Ivana: Jazyk managementu. In: esk jazyk na pelomu tiscilet. Praha:
Academia 1997, s. 97 104.
CLEMENTE, Mark N.: Slovnk marketingu. Brno: Computer Press 2004. 378 s.
DOLNK, Juraj: Koncepcia novej morfolgie spisovnej sloveniny. In: Slovensk re, ro. 70,
2005, . 4, s. 193 210.
DONNELLY, James H. GIBSON, James L. IVANCEVICH, John M.: Management. Praha:
Grada Publishing 1997.
DUDOK, Miroslav: Glutincia textu v slovenine a srbochorvtine. Nov Sad: Obzor 1987.148
s.
DUDOK, Miroslav: Deiktick identifiktory v jazyku a komunikcii. In: Jazyk a komunikcia v
svislostiach II. Bratislava: Filozofick fakulta Univerzity Komenskho 2007 (v tlai).
GRC, Jn: Persuzia: Ovplyvovanie loveka lovekom. 2. vyd. Bratislava: Vydavatestvo
Osveta 1985. 376 s.
JAKOBSON, Roman: Shifters, verbal categories, and the Russian verb 1957.
KARLK, Petr: Personln deiktika v etin. In: Sbornk prac Filozofick fakulty Brnnsk
univerzity A 48, 2000, s. 147 154.
KESSELOV, Jana: Komunikano-pragmatick status osobnch zmen v sasnej hovorenej
komunikcii. In: Slovensk re, ro. 70, 2005, . 3, s. 129 141.
KITA, Jaroslav a kol.: Marketing. 3. dop. vyd. Bratislava: Iura Edition 2005. 431 s.
KOONTZ, Harold WEIHRICH, Heinz: Management. Praha: East Publishing 1998.
KORDI, Snjeana: Rijei na granici punoznanosti. Zagreb: Hrvatska sveuilina naklada
2002. 227 s.
KOTLER, Philip ARMSTRONG, Gary: Marketing. Bratislava: Slovensk pedagogick
nakladatestvo 1992.
Krtky slovnk slovenskho jazyka. Hlav. red. J. Kaala a M. Pisrikov. Bratislava: Veda
19871, 587 s.; 20034, 985 s.
Morfolgia slovenskho jazyka: Bratislava: Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied 1966.
896 s.
LYONS, John: Semantics 2. London New York Melbourne: Cambridge University Press
1977.
NILSSON, Barbro: Personal Pronouns in Russian and Polisch. Stockholm 1982. 206 s.

http://sk.wikipediahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Marketing

23
Miroslav Dudok

DEIKTI
KI IDENTIFIKATORI U SPECIJALNIM KOMUNIKACIONIM
SFERAMA: MARKETINKA KOMUNIKACIJA

MIROSLAV DUDOK

(Rezime)

Uradu se postavlja pitanje sadrine pojma marketing imarketinka komunikacija,

odreuju se njegovi osnovni vektori (asertivnost, persuazija, empatija) iod njih izvedene
karakteristine osobine marketinke komunikacije: usmenost, spontanost, interaktivnost,
improvizacija, ali iintertekstualnost, javnost, nocionalnost, predmetnost, tanost, sugestivnost
jezikokomunikacionih sredstava. Udrugom delu priloga se analiziraju dominantni deiktiki
identifikatori ujeziku marketinga, koje predstavljaju personalni deiktici. Na njihovom primeru
se odreuju podudarnosti irazlike izmeu marketinke iusmene komunikacije.

Deictic Identifiers in the Sphere of Special Communication:

Marketing

Miroslav Dudok

(Summary)

The article deals with the question of material content in concepts of marketing
and marketing communication. Their basic vectors are appointing (assertivity, persuasion,
empathy). These are the sources of characteristic features of marketing communication: orality,
spontaneity, interactivity, improvisability, as well as intertextuality, publicity, nationality,
materiality, precision, suggestivity of verbal communicative aids. The second part of the article
analyzes dominant deictic identifiers of marketing language, i.e. personal deictics. By example
of personal deictics, accordance and difference between marketing and verbal communication
is established.
(Do anglitiny preloil Vladimr Marko)

24
 Slovakistick

zbornk

Slovensk dialektologick vskumy

vo Vojvodine

Michal Tr, Nov Sad

Abstrakt: Slovensk dialektologick vskumy vo Vojvodine sa zaali sasne s

kontituovanm slovenskej dialektolgie ako osobitnej jazykovednej disciplny na Slovensku.
Po roku 1945 prce na kapitlnom diele Atlas slovenskho jazyka koreponduj s vskumom
slovenskch nre mimo Slovenska.
V prspevku nachdzame aj informcie o slovenskch vojvodinskch dialektologickch
monografich a o vznamnch tdich vojvodinskch slovenskch dialektolgov. Zveren
as je venovan interdisciplinrnym dialektologicko-etnografickm vskumom slovenskho
jazyka vo Vojvodine.

Kov slov: nreie, re, dialektolgia, fonetika, morfolgia, derivcia, etnografia,

Jozef tolc, Daniel Dudok.

1. Pre kontituovanie slovenskej dialektolgie ako osobitnej jazykovednej

disciplny je vznamn rozhranie 19. a 20. storoia (pozri Krajovi, 1988, s. 188
189). Vtedy sa zaali ternne vskumy slovenskch nre uplatovanm lingvistickch
(dialektologickch) metd, aby sa zskali daje o jazykovej truktre nre nepriamou
alebo priamou metdou. Nepriamu metdu u Slovkov prv uplatnil a zostavil dotaznk
Frantiek Pastrnek. Vsledky svojej ankety uverejnil v asopise Slovensk pohady v
rokoch 18931897. Do jeho projektu sa zapojili aj spolupracovnci z dnenej Vojvodiny,
a preto dan obdobie meme rovnako tak povaova za zaiatok dialektologickch
vskumov v Srbsku.
Ako podotka Daniel Dudok (1983, s. 452), s Frantikom Pastrnkom spolupracovali
aj mnoh kultrni dejatelia z naich krajov, ako napr. evanjelick farr Emil Kolnyi z
Hajduice, profesor Jozef Maliak z Iloka, evanjelick farr v Starej Pazove Vladimr
Hurban, uitelia v Kysi Jn Mitek a jeho syn Vladimr, uite v Petrovci Daniel
Bodick, uite v dnenom Jnoku Pavel Jroi, uite v Hloanoch Pavel Kolesr,
stolr v Kysi Pavel Mack. Hoci Pastrnek nenapsal systematick tdiu o nreiach,
uverejnen prspevky predstavuj cenn materil pre opis jednotlivch nre v tch
asoch.
Na autorov uvedench v predchdzajcom odseku nadvzuje Benjam

n Kamenr
zo Starej Pazovy, ktor napsal dialektologick prspevky o nzvoch jedl a npojov
(1902), nzvoch udovch liekov (1903) a nzvoch ninia a nstrojov v Starej Pazove
(1904). Podrobnejie sa o tom zmienil Miroslav Dudok (1997, s. 10).
Priamu vskumn metdu uplatnil v slovenskej dialektolgii Samo Czambel,
ktor plnoval napsa na zklade ternnych vskumov knihu o nreiach. (Pozri

25
Michal Tr

napr. Tr, 2006, s. 174175.) Podarilo sa mu dokoni a vyda iba knihu Slovensk
re a jej miesto v rodine slovanskch jazykov (1906) s podrobnou charakteristikou
len vchodoslovenskch nre, zatia o zpadoslovensk a stredoslovensk nreia
zostali nespracovan.
2. Slovensk dialektolgia zaznamenva pozoruhodnejie vsledky v
medzivojnovom obdob (19181939), o o sa najviac priinili Vclav Vn a Jn
Stanislav. Vclav Vn uplatoval kombinovan metdu: daje zskan z dotaznkov a
korepondenciou spresoval na terne. Syntetick tdiu pod nzvom Slovensk ne
uverejnil v treom zvzku encyklopdie eskoslovensk vlastivda na s. 219310.
Medziinm zdrazuje, e slovensk jazyk je rozren aj mimo hranc eskoslovenska
(spomna aj Vojvodinu), ale jazyk tchto Slovkov zatia nie je preskman a vie
sa o om hlavne z novn. V tdii o troch zkladnch typoch slovanskch nre sa
na niekokch miestach zmieuje o fonetickch a morfologickch charakteristikch
nre niektorch vojvodinskch obc na zklade prstupnho materilu. Aj na dnen
pomery je tdia pouiten a dokumentovan, pokia ns zaujmaj zkladn vlastnosti
slovenskch nre.
Roku 1932 Jn Stanislav uverejnil monografiu Liptovsk nreia, povimnut v
slovenskch relcich. Ide o prv monografiu v slovenskej dialektolgii, ktor neskorm
autorom bola vzorom (modelom). Vo fonetickej asti je opsan vslovnos hlsok na
zklade experimentov konanch vo fonetickom laboratriu Karlovej univerzity v Prahe.
Na s. 7981 autor opisuje vslovnos a v liptovskch nreiach a porovnva ju s
praskou (eskou) vslovnosou, ktor opsal Bohuslav Hla (1929). V svislosti s tm
spomna zven inovos danch spoluhlsok v rei vojvodinskch Slovkov. In
poda Jna Stanislava s danm javom sa stretme aj v niektorch nreiach na Slovensku,
a preto ju vo Vojvodine nemusme vysvetova ako vplyv srbiny na sloveninu, tob
vzhadom na skutonos, e fonologick sstavu jednho jazyka v kontakte s druhm
charakterizuje vraznejia rezistencia, ne je to v lexike a syntaxi.
3. Zlat obdobie v slovenskej dialektolgii nastva po roku 1945. Ako kapitlne
dielo treba spomen Atlas slovenskho jazyka. Ku kadmu mapovmu zvzku vyla ako
osobitn, druh as obsahujca vysvetlivky a komentre. V prvom zvzku je spracovan
fonetika, v druhom zvzku flexia, v treom zvzku tvorba slov a vo tvrtom zvzku
lexika. (Pozri napr. Tr, 2006, s. 175177). Po roku 1945 sa pristupuje organizovane
a intitucionalizovane k dialektologickm vskumom. V rmci dialektologickho
oddelenia Jazykovednho stavu udovta tra Slovenskej akadmie vied utvorili
siln kolektv a do prce na atlase (ternny vskum) sa zapojil aj vek poet tudentov.
In po Vclavovi Vnom v jeho innosti pokraovali v prvom rade Jozef tolc (cel
rad rokov vedci dialektologickho oddelenia) a Eugen Pauliny.
Dialektologick oddelenie a vydavatestv na Slovensku vydali od roku 1945
mnoho monografi a tdi zo slovenskej dialektolgie, ktor zaber pozoruhodn
miesto vo svete slavistickej dialektolgie. Treba podotkn, e Slovensk akadmia
vied organizovala aj dialektologick vskumy Slovkov ijcich mimo Slovenska,
predovetkm v Maarsku, v Posku, v Bulharsku a v bvalej Juhoslvii.

26
 Slovakistick

zbornk

4. Sociologicko-kulturologick aspekty vitality slovenskej nrodnostnej meniny

vo Vojvodine podal prehadne a argumentovane Daniel Dudok (1996 b, s. 131132),
zdrazujc, e Slovci sa prisahovali do dnenej Vojvodiny predovetkm v 18.
storo (presnejie roku 1745 do Petrovca a do Kulpna) a v 19. storo. Vtedy sem
masovo prichdzali aj Srbi, Maari, Nemci, Rusni a in nrodnosti. Okolo 60 000
Slovkov v Srbsku dnes obva predovetkm Bku, v menej miere Bant a najmenej
ich je v Srieme. Na dialektologick vskumy sa hodia hlavne obce s vinovm
slovenskm obyvatestvom (typu Petrovec, Kys, Pivnica, Kulpn, Hloany, Selena,
Padina, Kovaica, Jnok), respektve obce s vekm potom Slovkov (Star Pazova),
ale aj in osady, v ktorch s zastpen prslunci slovenskej nrodnosti.
Daniel Dudok na zklade historickch faktov zdrazuje, e do jednotlivch obc
prichdzali Slovci z rznych krajov, predovetkm z junho strednho Slovenska a
zo zpadnho Slovenska, priom si priniesli svoje tradcie a nreia. V novom prostred
sa v dsledku toho utvorili nreia, ktor nie s identick ani s jednm nrem na
Slovensku, ale na druhej strane ich meme aspo pribline umiestni. Medziinm
prve slovensk dialekty vo Vojvodine prispeli k zachovaniu slovenskej identity. Toti
v kadodennom ivote s zastpenejie od spisovnej sloveniny, ktor sa pouva
obmedzene (kolstvo, veda, literatra, mdi).
5. Existencia vch slovenskch enklv vo Vojvodine uahuje dialektolgom
skma ich. Pre vskum tunajch nre m vznam priekopncka prca Jozefa
tolca. Roku 1965 uverejnil tdiu O pvode a rozvoji slovenskej rei v Juhoslvii
(tolc, 1965, s. 333341). tdia predstavuje zhrnutie neskr vydanej monografie o
exjuhoslovanskch slovenskch dialektoch. Poda pvodnej koncepcie autor chcel
spracova existujce stredoslovensk, zpadoslovensk a vchodoslovensk dialekty.
Pre existovanie osobitnej rusnskej nrodnosti sa vzdal pvodnej koncepcie (nehovor
sa o vchodoslovenskch nreiach) a v knihe Re Slovkov v Juhoslvii s spracovan
tri typy slovenskch nre v dnenom Srbsku a Chorvtsku.
V najnovom obdob slovenskch dialektologickch vskumov za medznk
povaujeme monografiu Jozefa tolca Re Slovkov v Juhoslvii (Bratislava 1968).
Vyznauje sa truktrou obvyklou pre dialektologick monografie vydvan v tch
asoch na Slovensku. Po metodologickch poznmkach a odvodnen ciea autor
prechdza na sahovanie Slovkov do Vojvodiny spracovan v historickch prameoch,
predovetkm u historika Jna Sirckeho (Sircky, 1966). Spomna obce so slovenskm
obyvatestvom v Bke, v Bante, v Srieme a v Slavnsku. Jazykov materil tvoria
fonetick systm (s. 4499) a gramatick truktra (s. 100196), priom autor chpe
pod pojmom gramatika lexikolgiu, morfolgiu a syntax. Na s. 197232 sa uruje
miesto tunajch nre v kontexte nre na Slovensku. Nasleduj nreov texty z
vojvodinskch obc a jeden text zo slavnskeho Ledenika. Znan as prislcha na index
slov a hlsok. In po rozbore zozbieranho materilu autor uzaviera, e nae slovensk
dialekty psobia archaicky, a preto sa hodia na rekontrukciu stavu slovenskho jazyka
na rozhran 18. a 19. storoia.

27
Michal Tr

6. O lepie poznanie terajch slovenskch nre sa osobitne zaslil Daniel

Dudok, donedvna univerzitn profesor na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde
roku 1961 zaloili tudijn skupinu slovensk jazyk a literatra. Medzi kapitlne diela
Slovkov v Srbsku patr jeho monografia Nreie Pivnice v Bke (Martin 1972), ktor
je rozpracovanou verziou autorovej doktorskej dizertcie Slovaki govor sela Pivnice u
Bakoj, obhjenej roku 1966. Ide o monografiu spracovan poda metodolgie slovenskej
dialektologickej koly. Bohat materil sa podva systematicky a okrem zozbieranho
jazykovho korpusu si zasluhuje pozornos interpretcia jazykovch javov.
Metodologick problematika a prchod Slovkov do dnenej Pivnice sa
spracvaj v vodnej kapitole. Na s. 2669 autor opisuje hlsky a hlskov sstavu.
V morfologickej asti (s. 70157) sa podvaj ujatm poradm slovn druhy (vrtane
tvorby slov, obyajne v vodnej asti o danom slovnom druhu). Originlne postrehy
nachdzame v kapitole Miesto pivnickho nreia medzi nreiami slovenskho jazyka
(s. 157170) a k lepiemu poznaniu spracovanho nreia prispievaj aj nreov texty (s.
171201). Resum je dan po srbsky (s. 203208) a po nemecky (s. 209215). Zvukov
a gramatick slovnk je pomerne rozsiahly pre autorovu snahu o komplexn podanie
materilu (s. 216284). V pouitej literatre sa uvdza bezmla 100 bibliografickch
jednotiek (s poznmkou, e ich je viac, pretoe sa asopisy uvdzaj iba raz a autor
siahol po viacerch ronkoch toho istho asopisu).
Na tolcovu a Dudkovu monografiu sa nadvzuje kniha Anny Mariovej Slovensk
nreie Starej Pazovy (Nadlak Bratislava 2006), rozsahovo znane menia (sce 216
strn, ale malho formtu). Autorka sa zamerala najprv na fonetick vskumy (ide o
magistersk prcu Glasovni sistem slovakog govora Stare Pazove, obhjen roku 1981
na Filologickej fakulte v Belehrade). Dan as neskr napsala po slovensky a rozrila
ju, prihliadajc na noviu dialektologick produkciu na Slovensku. Zozbieran materil
vyuila aj na morfologick charakteristiky nreia Starej Pazovy, nu knihu meme
vyui na jeho lepie poznanie. Kniha si zasluhuje pozornos, lebo autorka prihliadala
aj na najnovie fonetick, morfologick a lexiklne zmeny.
7. V snahe lepie pozna slovensk dialekty v Srbsku treba natudova 2. kapitolu
knihy Daniela Dudka O slovenskom jazyku v Juhoslvii (Dudok D. 1996 a) pomenovan
Slovensk nreia v Juhoslvii. Do knihy je zaradench niekoko povimnutiahodnch
tdi, predtm uverejnench v zbornku STUDIA ACADEMICA SLOVACA,
v asopise (roenke) Zbornk Spolku vojvodinskch slovakistov a v zbornkoch
prspevkov o niektorch naich obciach. Dan kapitola sa vyuva aj na vyuovacie
ciele na Filozofickej fakulte v Novom Sade v rmci predmetu slovensk dialektolgia
na tudijnej skupine slovensk jazyk a literatra. tdie mu medziinm posli ako
vzor v metodologickom prstupe k vskumu tunajch slovenskch nre. Syntzou sa
charakterizuje tdia Slovensk nreia v Juhoslvii. Rozsiahly materil nachdzame
v skrtenom prspevku z monografie (neuverejnenej) Vznik obce a nreia Arada v
Bante ako prklad vzniku novch slovenskch obc a nre na zem Vojvodiny. Daniel
Dudok uplatuje v prspevku interdisciplinrny prstup. Opiera sa tak o historick
pramene, ako aj o sociologick determinanty. V svislosti s danou tdiou autor v

28
 Slovakistick

zbornk

Zbornku Spolku vojvodinskch slovakistov 2 (1980) na s. 75 podiarkuje (resum po

srbsky): Kompletn ivot v Aradi a jeho nreie sa v minulosti rozvjali aj v kontakte
s inmi obcami a nreiami slovenskej nrodnosti v Bante a na irom zem, ako aj s
obyvatestvom a jeho jazykom inch nrodnost, o prispelo aj k ich konvergentnmu
rozvoju. In okrem stredoslovenskch charakteristk stredoslovenskch nre u ns
existuj ist pecifickosti v kadom (dedinskom) slovenskom nre (predovetkm v
lexike).
Hodne komparatvneho materilu nachdzame v tdii Miesto hloianskeho
nreia medzi nreiami slovenskho jazyka (s. 154187 knihy O slovenskom jazyku
v Juhoslvii), v ktorej autor porovnva hlskoslovn a tvaroslovn javy v danej obci
s bodmi spracovanmi v diele Atlas slovenskho jazyka a so slovenskmi obcami vo
Vojvodine.
Diachronick lexikolgia sa uplatuje vo tvrtej dialektologickej tdii v knihe
O slovenskom jazyku v Juhoslvii. Tma znie: O zniku slov v slovenskch nreiach
v Juhoslvii. Autor dokumentovane uvdza daje o dynamike slovnej zsoby v
nreiach v dsledku zmien v spsobe ivota a v dsledku technologickho pokroku. Z
danho aspektu je ilustran aj prspevok Michala Filipa (Filip, 198485, s. 83117) o
lexiklnych vpoikch z nemeckho a maarskho jazyka v rei Slovkov v Starej
Pazove. Mnoh z uvedench slov sa nepouvaj, zatia o stpol poet srbizmov.
8. Vzcny materil na vskum nreovej lexiky poskytuje etnografia, o sa
uplatovalo a uplatuje aj na Slovensku. Monografia Rudolfa Bednrika Slovci
v Juhoslvii uverejnen roku 1964 je dobrm metodologickm sprievodcom pre
etnografov, ale mu ju vyui aj dialektolgovia. To ist meme poveda o
monografii Mily Bosiovej Narodna nonja Slovaka u Vojvodini (1987). Mimochodom
poznamenvame, e materil pre Atlas slovenskho jazyka zbierali slovakisti (a vbec
slavisti) a nrodopisci na podklade pokynov vedcich projektu (pozri napr. tolc, 1961).
O relcii dialektolgia etnografia v svislosti s tunajmi Slovkmi sa zmienil Daniel
Dudok (1973, s. 7379). Okrem inho podotka, e dialektolgia ako jazykovedn
disciplna m niekoko stynch bodov s etnografiou. Vysvetlenie mnohch jazykovch
faktov si vyaduje od dialektolga, aby venoval zodpovedajcu pozornos aj inm
initeom, ktor sa v znanej miere zastuj vo formovan niektorho nreia v
uritom historickom obdob. Dialektolg mus pozna dejiny nositeov danho nreia,
ich kultru, spoloensk vzahy a pod. Takisto vzcny materil poskytuj obyaje,
nboenstvo, zujmy, umenie, zamestnanie, bvanie, stravovanie skrtka celkov
hmotn a duchovn kultra nroda. Na druhej strane etnograf mus by oboznmen s
reou udu ako prostriedkom informovania o etnografickch faktoch.
Daniel Dudok spene prenal dialektologick entuziazmus aj na tudentov. Pod
jeho vedenm bolo napsanch okolo tridsa diplomovch prc. Bibliografia Dudkovch
lingvistickch prc je dan v asopise Zbornk Spolku vojvodinskch slovakistov 4
(s. 124131) a 14 (s. 269273). tdia o nre Bskeho Petrovca (Dudok, 1995,
s. 388401) smeruje od diachrnie k synchrnii, priom sa autor zmieuje okrem
inho o zaiatkoch dialektologickch vskumov u tunajch Slovkov. Sociologick

29
Michal Tr

komponenty nachdzame v Dudkovej tdii Vvin Slovkov vo Vojvodine ako ucelenej

kultrnej jednotky (Dudok D., 1996 b, s. 1828), priom sa ako osobitn inite uvdza
jazyk.
9. Etnografick, v menej miere dialektologick prspevky s zastpen v
zbornkoch prc o jednotlivch slovenskch obciach. Aj tieto pramene mu posli
na vskum lexiky v niektorch sfrach innosti dedinskho spoloenstva. Zbornky s
zaraden do prehadu pouitej literatry.
Z najnovch prameov s etnologickou problematikou a s dialektologickmi
prvkami treba uvies dvojjazykov Atlas udovej kultry Slovkov v Juhoslvii/Atlas
narodne kulture Slovaka u Jugoslaviji, ktor vydala Matica slovensk v Juhoslvii so
sdlom v Petrovci (2002). Atlas je vsledok spoluprce tejto intitcie s bratislavskm
stavom etnolgie Slovenskej akadmie vied. Textulnu as pripravili Jn Babiak
a Rastislav Surov (Matica) a autormi mp s Mojmr Bena, Peter Slavkovsk a
Rastislava Stolin (stav etnolgie).
10. Vskum slovenskch nre vo Vojvodine m vznam pre dialektolgiu na
Slovensku a sasne vo vekej miere pomha tunajm Slovkom lepie si osvoji
spisovn sloveninu. Fonologick a morfologick sstava s ovplyvnen nrem, zatia
o na lexiku vplvaj sociolingvistick initele. Poet germanizmov a hungarizmov v
slovnej zsobe ubda od tyridsiatych rokov 20. storoia a zaznamenvame rast srbskch
lexm v nreiach vojvodinskch Slovkov.

Zoznam zbornkov prc oslovenskch osadch, kde s zastpen aj

etnografick, vmenej miere dialektologick prce:

Hloany 1756-1986. Hloany: Miestne spoloenstvo 1986, 368 s.

Hloany 2. Hloany: Miestny odbor Matice slovenskej a Miestne spoloenstvo
1998, 560 s.
Padina. 1806-1996. Zbornk prc. Padina: Miestny odbor Matice slovenskej
1996, 228 s. + (40)
Petrovec 1745-1995. Bsky Petrovec: Zhromadenie obce 1995, 990 s.
Selena 1758-1998. Zbornk prc. Selena Bsky Petrovec: Slovan
Kultra 1998, 946 s.
Star Pazova 1770-1970. Zbornk tdi alnkov. Nov Sad: Obzor 1972, 480
s.

30
 Slovakistick

zbornk

LITERATRA

Atlas slovenskho jazyka. (I/1 iI/2 tolc, Jozef et altera. Bratislava: Vydavatestvo SAV 1968.
II/1 aII/2 tolc, Jozef, Bratislava: Vydavatestvo SAV 1978. III/1 aIII/2 Buffa,
Ferdinand. Bratislava: Veda, 1978 a1981. IV/1 aIV/2 Habovtiak, Anton. Bratislava:
Veda, 1984.)
Atlas udovej kultry Slovkov vJuhoslvii Atlas narodne kulture Slovaka uJugoslaviji.
B

sky
Petrovec

: Matica

slovensk

2002. 117

s.

textu po slovensky apo srbsky + 296
mp (neslovan strany).
BOSI, ila: Narodna nonja Slovaka uVojvodini. Novi Sad: Vojvo
anski muzej 1987. 264 s.
+ fotografie (
neslovan strany)
BEDNRIK, Rudolf: Slovci vJuhoslvii. Bratislava
: Vydavatestvo

slovenskej akadmie
vied 1964. 324 s., 164 fotografi

.
DUDOK, Daniel: Nreie Pivnice vBke. Martin: Matica slovensk 1972. 290 s.
DUDOK, Daniel: Opetrovskom nre vkontexte vvinu tradinej dedinskej spolonosti
aslovenskho nreovho celku vjunej Bke. In: Petrovec 1745-1995. Petrovec:
Zhromadenie obce Bsky Petrovec 1995, s. 388-401.
DUDOK, Daniel: O slovenskom jazyku vJuhoslvii. Bsky Petrovec: Kultra 1996, 204 s.
DUDOK, Daniel: Ovzahu nreovho anrodopisnho vskumu sprihliadanm na vskum
medzi Slovkmi vJuhoslvii. In: Tradin kultra Slovkov Vojvodine. Nov Sad:
Obzor 1973, s. 73-79.
DUDOK, Daniel: Slovensk jazyk vJuhoslvii ajeho vskum. Nov ivot, 35, 1983, . 5, s.
451-459.
DUDOK, Daniel: Vvin Slovkov vo Vojvodine ako ucelenej kultrnej jednotky. In: 250 rokov
ivota Slovkov vo Vojvodine. Beograd Nov Sad: Zavod za udbenike inastavna
sredstva Spolok vojvodinskch slovakistov 1996, s. 18-28.
DUDOK, Miroslav: Vvin slovakistiky. Nov Sad: Spolok vojvodinskch slovakistov 1997. 98
s.
FILIP, Michal: Lexiklne vpoiky znemeckho amaarskho jazyka vrei Slovkov vStarej
Pazove. In: Zbornk Spolku vojvodinskch slovakistov 6-7 (1984-1985). Nov Sad:
Spolok vojvodinskch slovakistov 1987, s. 83-117.
HLA, Bohuslav: Zklady spisovn vslovnosti slovensk ajej srovnn svslovnost eskou.
Praha 1929.
KRAJOVI, Rudolf: Vvin slovenskho jazyka adialektolgia. Bratislava: Slovensk
pedagogick nakladatestvo 1988. 344 s.
MARIOV, Anna: Slovensk nreie Starej Pazovy. Nadlak Bratislava: Vydavatestvo
Ivana Krasku Vydavatestvo ESA 2006. 216 s.
SIRCKY, Jn: Sahovanie Slovkov na Doln zem v18. a19. storo. Bratislava:
Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied 1966. 304 s.
STANISLAV, Jn: Liptovsk nreia. Turiansky Sv. Martin: Matica slovensk 1932. 564 s.
+
12 mp.
TOLC, Jozef: Opvode arozvoji slovenskej rei vJuhoslvii. Nov ivot, 17, 1965, . 4, s.
333-342.
TOLC, Jozef: Re Slovkov vJuhoslvii 1. Zvukov agramatick stavba. Bratislava:
Vydavatestvo SAV 1968. 356 s.

31
Michal Tr

TOLC, Jozef: Zapisovanie nreovch prejavov. Bratislava: Slovensk nrodopisn

spolonos 1961. 64 s.
TIR, Mihal: Slova
ka dijalektologija (Istorijat, sadanjost i perspektiva). Slavistika X (2006),
s. 174-179.
VN, Vclav: Ne slovensk. In: eskoslovensk vlastivda. III. Jazyk. Praha: Sfinx
Bohuslav Janda 1934, s. 219-310.
Zbornk Spolku vojvodinskch slovakistov (takmer vetky sla, ale predovetkm slo 4 a 14,
kde nachdzame i bibliografie prspevkov Daniela Dudka)

32
 Slovakistick

zbornk

Slovaka dijalektoloka istraivanja u Vojvodini

Mihal Tir

(Rezime)

Slovaka dijalektoloka istraivanja u Vojvodini korespondiraju sa poecima slovake

dijalektologije kao posebne lingvistike discipline u Slovakoj. Posle 1945. godine radovi na
kapitalnom delu Atlas slovenskho jazyka (u stvari Slovaki dijalektoloki atlas) odvijaju se
istovremeno sa prouavanjem slovakih dijalekata van granica Slovake.
U prilogu nalazimo i informacije o slovakim vojvoanskim dijalektolokim
monografijama i o znaajnim studijama slovakih vojvoanskih dijalektologa. Zavrni deo je
posveen interdisciplinarnim dijalektoloko-etnografskim istraivanjima slovakog jezika u
Vojvodini.

Slovak Dialectal Research in Vojvodina

Michal Tr

(Summary)

Slovak dialectal research in Vojvodina corresponds to the beginnings of Slovak

dialectology as aseparate linguistic discipline in Slovakia. After 1945 the work on the capital
Atlas of the Slovak Language (i.e. the Slovak Dialectological Atlas) has been done parallel to the
studying of Slovak dialects outside the borders of Slovakia.
The paper offers information on Slovak Vojvodinian dialectological monographs
and on important studies of Slovak Vojvodinian dialectologists. The conclusion focuses
on interdisciplinary dialectological and ethnographic research of the Slovak language in
Vojvodina.

33
Oga Orgoov

Neologizcia aneologizmy vdynamike sasnej

sloveniny

Oga Orgoov, Bratislava

Abstrakt: Neologizciu sme si vstrunom nrte predstavili naprie sbenmi

dynamickmi tendenciami vsasnej slovenine. Jej produkty na rovine slovnej zsoby sme
tak registrovali vspojen stvorenm i preberanm krtkych aj viacslovnch pomenovan,
abstraktnch i konkrtnych oznaen novch pojmov alebo vec vpodobe odbornch termnov
i bench neterminologickch vrazov.

Kov slov: jazykov neologizcia, inovcia, variabilita, neologizmus, ekonomizcia,

terminologizcia, intelektualizcia, internacionalizcia

Knevyhnutnm procesom kontinulne prebiehajcim vrznych ivch jazykoch

patr jazykov neologizcia. Presnejie ide oproces dynamickch inovci registrovan
vslovenine podobne ako vinch prbuznch i neprbuznch jazykoch. Znamen
obohacovanie jazyka onov vrazov prostriedky, ktor je vak sasne vyvaovan
vytlanm menej pouvanch antikvarizovanch prostriedkov na perifriu jazykovej
komunikcie (porovnaj dnes vrazy ako brigda socialistickej prce, zvzk, pioniersky
sub,...). Na druhej strane je bene prinou rozirovania spektra konkurennch
synonm, ktor si vtakejto konkurennej distribcii saby delia sfry svojho vplyvu
apecifikuj svoje vznamy. Tak sa vyprofiloval naprklad reazec pomenovan s
dominantnou vznamovo veobecnejou dvojicou vberov konanie / konkurz: tender
(ekonomick sa na zskanie ttnej zkazky) verejn sa (na nkup tovarov
vttnej averejnej sprve) casting (vber uchdzaov do modelingu alebo oubiznisu),
ktor nie s svojou spjatenosou vone zameniten vkonkrtnych kontextoch.
Neologizan proces m charakter transjazykovej univerzlie ajeho intenzita je
urovan vvinom mimojazykovej skutonosti, sstavnm napredovanm vedeckho
poznania i technickho rozvoja, vposlednch desaroiach osobitne napredovanm
informanch technolgi, ale tie pohybmi azmenami vsocilnej sfre, vpolitike, v
ivotnom tle kultrnych etnk a podobne. Jazyk reflektuje naznaen mimojazykov
vvin prostrednctvom jazykovej prce celonrodnho spektra pouvateov (nielen
spisovateov i kodifiktorov, ale do vekej miery aj medilnych pracovnkov,
expertov vrznych odboroch, prslunkov zujmovch zoskupen, verejne innch
ud, vmenej miere najm pri okazionlnych inovcich aj reprezentantov inch
socioprofesijnch kruhov). Vetky inovcie vnan spolonosou do jej verblneho
komunikanho systmu smeruj kuspokojovaniu novovzniknutch komunikanch
potrieb primrne pomenvacch (pri oznaovan novch reli i pojmov: vtia
chrpka, potaov pirt, nevyiadan reklama / spam), sekundrne povedzme aj
smerujcich ktlovej i emocionlnej variabilite vyjadrovania (porov. hovorov slovo

34
 Slovakistick

zbornk

tange popri neutrlnom vraze tango bielize; familirnejie depka popri neutrlnom
depresia, hanlivejie pomenovanie policajt pred rokom 1989 pri zneutralizovanom
citovom hodnoten toho istho slova dnes). Najmarkantnejie sa inovan jazykov
zmeny odraj na lexiklnej rovine, kde kontatujeme vznikanie / prlev celkom novch
slov i odvodenn od u zafixovanch koreov slov domceho alebo cudzieho pvodu.
Takto produkty procesu neologizcie oznaujeme termnom neologizmy. Vprpade,
ke inovcia prina vznik novej formy aj obsahu, vduchu tandardnej terminolgie
ide otzv. absoltne neologizmy (laptop, DVD, napaovaka), vprpade vlune
vznamovch obmien (metaforickch i metonymickch) pri in u znmych slovch
ide otzv. neosmantizmy porov. tunel = rozkrdanie ttneho majetku, rosnika =
hlsateka poasia. Hoci vtomto zamyslen sa narba silustranm materilom na bze
sloveniny na Slovensku, interpretovan register neologizmov nemono povaova
za nemenn normu dobrej i sprvnej modernej sloveniny. Je toti prirodzen,
e dynamika toho istho jazyka reflektuje mimojazykov teritorilne osobitosti jeho
fungovania vslade sopecifickmi loklnymi reliami i kultrnym zzemm
vnajirom chpan. Ak teda naprklad vojvodinsk slovenina nezaha vregistri
novch pomenovan povedzme niektor nzvy prslunkov politickch strn na
Slovensku (ficovci, snsci,...) i oznaenia novch administratvnych tvarov, intitci
alebo firiem materskej krajiny (VC vy zemn celok; ZMOS zdruenie miest
aobc Slovenska; SBS strna bezpenostn sluba), nejde oprejav nedokonalosti
tohto variantu nrodnho jazyka, ale ojeho jedinenos urovan sociokultrnou,
politickou ainou situciou i komunikanmi potrebami miestnych pouvateov
vojvodinskch Slovkov.
Kee neologizcia a produkty takejto jazykovej kreativity s prejavom
sstavnch pohybov vjazyku, v iadnom komunikanom spoloenstve nemono
rta s permanentne aktulnymi odbornmi alexikografickmi prrukami, ktor by
bez sklzu mapovali takto stav vo vvine slovnej zsoby na asovej osi (zjednoduene
na osi (re)truktrujcej pomenovacie prostriedky vkle od najnovch jednotiek
cez asovo neutrlne, zastarvajce, zastaran, archaick vrazy a po historizmy).
Bohemisti vechch predsa aj vposlednom desaro pripravili hne vjedinom
autorskom kolektve pod vedenm Olgy Martincovej niekoko odbornch podujat aj
publikci orientovanch na otzky neologizcie etiny (porov. zbornky zkonferenci
onovch slovch zroku 2000 a2003, dva slovnky neologizmov vrokoch 1998 a2004
i najnovie sbor tdi vpublikcii Neologizmy vdnen etin zo sklonku roka
2005). Na Slovensku nateraz nejestvuje tradcia vydvania takto pecifikovanch
zbornkov i slovnkov neologizmov azatia nemme kdispozcii ani oporn teoretick
prruky venovan vsostne problematike neologizmov. (Pravda, zujemcovia otdium
tohto aspektu verblnej komunikcie maj kdispozcii okrem znmych kodifikanch
prc aj irie koncipovan astle silne inpiratvnu publikciu odynamike slovnej
zsoby sasnej sloveniny (Horeck akol., 1989) ana internete Slovensk nrodn
korpus stextami, vktorch mono prehadne sledova praktick vskyt novch i
naopak starncich slov.) Stav teoretickej prezentcie nastolenej problematiky je

35
Oga Orgoov

primrne relevantn hlavne pre profesionlov pracovnkov pera. Ben normlni

komunikanti si nezvisle od stavu teoretickej vybavenosti akademickou literatrou
kontinulne prirodzenou cestou aktualizuj svoju jazykovokomunikan kompetenciu,
vnmaj vkadodennej mnohotvrnej komunikanej aktivite vo verejnej, oficilnej i
skromnej sfre prlev fixujcich sa novotvarov anovch vznamov, vkontexte ich
smantizuj apostupne (poda vlastnch sklonov apotrieb) aj aktvne vnaj do
vlastnch prejavov.

Miesto neologizcie vdynamike jazyka

Neologizcia je jednou zdynamickch tendenci vsasnom jazyku.

Je sasou komplexu vzjomne sa prelnajcich anezriedka spolupsobiacich
dynamickch procesov, vyznaujcich sa tendenciami: kekonomizcii, terminologizcii,
intelektualizcii a internacionalizcii. iadna zvymenovanch tendenci nie je
jednostrann, ale je vyvaovan opane psobiacou tendenciou (pozri alej). Nejde
pritom obipolrne ierno-biele opozin trendy, ale skr opohyby v odstupovanej
kle, na vrcholoch ktorej s situovan prototypick (najtypickejie) prejavy danch
tendenci. Neologizciu vnasledujcom nrte prezentujem ako ist integran
faktor, ktor prestupuje naprie vymedzenmi tendenciami. Uplatujc pre systm
jazyka typick formlne ismantick postupy tvorenia (odvodzovania askladania)
a pretvrania slov domceho pvodu alebo preberania slov cudzieho pvodu i ich
vznamov, neologizcia produkuje bu formlne novotvary alebo neosmantizmy (nov
vznamy). Vimneme si podrobnejie spomenut procesy.

1. Ekonomizcia vyjadrovania ako proces, ktorho vsledkom s krtke vrazy:

- ast s abreviatry, teda skratky aznaky povedzme vlexike elektroniky, ale aj
vpolitike pri oznaovan nzvov strn i hnut, vo verejnej sprve apod. (PC, CD
RW; ZMOS, VC);
- typick s tie jednoslovn vrazy zpvodne viacslovnch spojen (bankov
automat bankomat, kreditn karta kreditka; hitov skladba hitovka).
Spomnan vyrovnvacia tendencia (Martincov, 2003, s. 17 - 22) je vtomto
prpade zko spojen svskytom konkurennch vrazovo nkladnejch viacslovnch
pomenovan, ktor niekedy jestvuj paralelne popri skratke, priom distribcia jednej
alebo druhej alternatvy je riaden zsadou adekvtnosti vkomunikcii. Vo veobecnosti
skratky s frekventovane zastpen vstnej podobe vbenej komunikcii naprklad
VC, aj hovorovejie skratkov slovo vcka, km viacslovn vraz vy zemn celok
m prirodzen miesto voficilnej komunikcii i vadministratve. Pravda, nejde vdy
ostriktn debu sfr vskytu, mon je aj neruiv koexistencia ekonomickejieho
aj menej ekonomickho variantu vtej istej sfre (naprklad vadministratve skratka
SAD rovnako ako pln znenie nzvu firmy Slovensk autobusov doprava). Takto
rieenie je ben aj vmasmedilnej komunikcii naprklad pri vobe medzi vznamovo
priezranejm, hoci viacslovnm vrazom veda ekonomickho, no netransparentnho

36
 Slovakistick

zbornk

cudzieho slova i skratky porov. verejn ochranca prv ombudsman; choroba

ialench krv BSE; pomaranov koa celulitda. (S postupnm zdomcovanm
cudzch neologizmov sa preferencie pouvateov pri vobe jednho zo spomenutch
ekvivalentov mu modifikova.) Skratky rovnako ako viacslovn vrazy nie s
zaleka neznme ani vodbornej sfre, priom uprostred kly ekonomickosti /
neekonomickosti mu niekde st hybridy skratiek amultiverblnych vrazov
porovnaj USB k, ISDN linka.

2. Terminologizcia (s opane psobiacou determinologizciou):

podstatou je pohyb slov a / alebo ich vznamov medzi benou aodbornou
komunikanou sfrou, prpadne presun termnu zjednej odbornej sfry do inej pri tzv.
reterminologizcii (naprklad surfova, surfovanie, surfer vportovej terminolgii
adruhotne vterminolgii internetu; ikona vnboenskej lexike ikona vpotaovej
terminolgii). Prehadne mono kontatova, e:
- vsledkom s pomenovania novch (odbornch) reli i pojmov, asto vo
forme neekonomickch zdruench pomenovan elektronick podpis, internetov
kaviare, plov volejbal, hrebeov vzba, plastov okno;
- vsmantickej derivcii odbornho vznamu bez zmeny formy ide oposun vrazu
zbenej slovnej zsoby do odbornej terminolgie v informatike adresa = identifikcia
astnka elektronickej komunikcie oproti prvotnmu neterminologickmu vznamu
slova ako oznaenia miesta bydliska;
- opanou determinologizanou cestou sa zpvodne vznamovo pecificky
zadefinovanch jednotiek stvaj vznamovo vgnejie jednotky so irm uplatnenm
nad rmec pvodnho odboru: time out (so veobecnm vznamom doasn preruenie
nejakej akcie, teda nielen vpvodnom portovom vymedzen oddychovho asu);
- vyie spomenut reterminologizcia ako vznamov posun u jestvujcej
formy zjednej odbornej oblasti do inej me by nsledne kombinovan aj
sdeterminologizciou vprpade prieniku oznaovanej relie do kadodennej
komunikcie irieho spektra pouvateov porov. prefix (v lingvistike = predpona)
vbankovnctve ansledne aj virom pouit = predslie tu.
V odbornej slovnej zsobe maj rozsiahle zastpenie jednak vrazy cudzieho
pvodu (osobitne anglicizmy i amerikanizmy), jednak abstraktn slov, o evokuje
sptos tejto tendencie ajej produktov snslednmi tendenciami kintelektualizcii i
internacionalizcii.

3. Intelektualizcia ( ako kontrapunkt k demokratizcii):

evokuje prenikanie prostriedkov kninosti, terminologickch prostriedkov,
internacionalizmov ako prznakovch prostriedkov spoloensky zvanej, vyberanej,
ba prestnej komunikcie do neutrlneho psma benej komunikcie, m sa zvyuje
pojmov nastenos verblnych prejavov. Me s vmenej miere ouplatovanie
cittovch (nezdomcnench) cudzch slov ako pomenovan mdnych
(importovanch) reli naprklad zoblasti kozmetiky, kuchyne, vonoasovch aktivt:

37
Oga Orgoov

lifting, rucola, tiramisu, farfalle, treking. V slovotvorbe v tejto svislosti mono

upozorni zasa na vysok frekvenciu abstraktnch odvodench i prevzatch pomenovan
stypickmi sufixmi: pri odvodeninch od adjektv je typick dvojica synonymnch
koncoviek ita / -os (multikulturalita, kontraproduktivita; multikulturlnos,
kontraproduktvnos), pri odvodeninch od slovies je vemi produktvna dvojica -(ova)nie
/-ing (lobovanie lobing; monitorovanie monitoring; ale len skenovanie, prsing,...);
od pomenovan amien osb s frekventovan charakterizan abstrakt skoncovkou
-izmus (potterizmus, klausizmus), ale naprklad aj nzvy hnut (satanizmus),... (porov.
Svtl, 2005, s. 54 67). m silnej sklon ksebarealizcii maj tvorcovia takchto
intelektulnych odvodenn, tm s ich krecie jedinenejie, ateda okazionlnejie, ie
spt sprleitostnm aspravidla krtkodobm uplatovanm, nie s trvalmukotvenm
vsystme jazyka;
- sasou tejto tendencie je aj produktvne tvorenie, preberanie apouvanie zloenn
sastmi polopredponami ako akva-, eko-, etno-, euro-, ex-, web-, mega-, giga-, hyper-,
mikro-, nano- (akvapark, ekocentrum, hypermarket,...) alebo poloprponami -mnia,
-flia, -fbia, ...(pedoflia, potteromnia, zooflia,...); osobitne produktvne s hybridn
zloeniny sjednou zlokou slovenskou, naprklad euroradnk, etnohudba, ekobalenie,
expriate, webstrnky, telemost.
Opanou tendenciou vedcou krovnovnemu stavu na osi intelektulnos
demokratickos je posun neutrlnych prostriedkov smerom kneformlnej hovorovosti,
typickej najm vstnej komunikcii. Tu sa optovne objavuj aj ekonomizan sklony
vprofesijnej i publicistickej sfre (porov. jednoslovn odvodeniny od dvojslovnch
spojen: bulvrna tla bulvr, rozkrdanie majetku rozkrdaka, vberov
album vberovka) i etablovanie skratkovch slov typu deseska (od dchodkov
sprvcovsk spolonos), fitka (od fakulta informatiky), prpadne vrazy ako clipko veda
neutrlnejieho clip; pcko veda neutrlneho PC; esbeska veda SBS (porovnaj aj
Kiov-Bakoov, 2006).

4. Internacionalizcia:
je nesporne jednou znajdominantnejch, ale sasne vzhadom na postoje
pouvateov jednou znajkontroverznejch tendenci vtomto prehade. Vsasnosti
sce slovenina registruje vsvise sintenzvnejmi interkultrnymi kontaktmi
prtomnos nepreloitench (tzv. idioetnickch) oznaen exotickch reli
naprklad zfrancztiny, panieliny, talianiny, japoniny,... (ptanque / petang,
sangria, mascarpone, tatami, tsunami / cunami), ale relevantnm vchodiskovm
jazykom donorom internacionlnych slov je nielen vzhadom na sloveninu
anglitina. Hoci sa vo veobecnosti kontatuje dynamick nrast anglicizmov vslovnej
zsobe sloveniny, tieto prostriedky nezostvaj vpreberajcom systme sloveniny
nevlenen. Naopak, drviv vina tchto jednotiek kontinulne aprogresvne
podlieha procesu integrcie (vleovaniu do domceho systmu), ato pravopisne
(porov. ptanque petang), zvukovo [s vslovnosou petank nie pet:k],
gramaticky (prevzat vrazy sa vleuj do ohbacch paradigiem: petang: opetangu),

38
 Slovakistick

zbornk

slovotvorne (petangov, petangista), vznamovou i tylistickou adaptciou. Stupe

zdomcnenia anslednos zdomcovacch krokov nie je prirodzene paulny, ale
diferencovan vzvislosti od mnohch faktorov naprklad od frekvencie vskytu i
od sfry vskytu. Veobecne sa jav, e m je vraz pouvanej (potrebnej pre
reov prax), tm je jeho zdomcovanie dynamickejie akomplexnejie. Osobitn
situcia sa spja sodbornou komunikciou, kde rezistentnejie pretrvva cudzos
porov. vtelefnii: roaming, wap, hands-free, bluetooth, infraport,..; vreklame shortlist,
full service, direct marketing, megaboard,...; vturizme: first moment, all inclusive, last
minute apodobne vmnohch alch odbornch sfrach, kde vkomunikcii expertov
nehroz riziko neporozumenia asasne sa uchovva predpoklad na vyiu vznamov
transparentnos komuniktov prestench cudzou lexikou vnadnrodnom meradle. Pri
cudzojazynch vplyvoch kontaktnch jazykov na sloveninu si zasluhuje pozornos
jav tzv. opakovanej internacionalizcie, ke jeden aten ist pvodn modelov vraz
zo zdrojovho cudzieho jazyka sli opakovane sodstupom asu ako vchodisko
preberania novch vznamov naprklad vprpade viacvznamovho franczskeho
pomenovania au pair slovenina prevzala dvnejie najskr ekonomick vznam
bezplatn vmena hodnt, novie potom vznam oznaujci osobu cudzinku,
opatrovateku det alebo starch ud vdomcnosti za stravu aubytovanie. Pravda, aj
vtejto kategrii internacionlnych inovci sa objavuj okrem npadnejch formlnych
(absoltnych) neologizmov aj nenpadnejie produkty cudzej vznamovej motivcie
vznamov kalky. Tak povedzme pota m my (ktor je neiv anepit), nechcene
me zamrzn i dosta vrus, pokia nie je imunizovan, me by pripojen na sie,
cez ktor ho obas napadn pirti.

Literatra

Horeck, J, akol.: Dynamika slovnej zsoby sasnej sloveniny. Bratislava: Veda 1989, 436 s.
Internacionalizmy vnov slovn zsob. Sbornk pspvk z konference Praha, 16. 18. ervna
2003. Praha: stav pro jazyk esk AV R 2003, 240 s.
Kiov-Bakoov, J.: Neologizcia aneologizmy vsasnch jazykoch. Diplomov prca.
Bratislava: Univerzita Komenskho 2006, 151 s.
Martincov, O. akol.: Neologismy vdnen etin. Praha: stav pro jazyk esk 2005, 248 s.
Martincov, O.: Problematika neologism vsouasn etin. Praha: Univerzita Karlova 1983, 162 s.
Nov slova vetin. Slovnk neologism. Kolektv autorov pod vedenm Olgy Martincovej.
Praha: Academia 1998.
Nov slova vetin. Slovnk neologism 2. Kolektv autorov pod vedenm Olgy Martincovej.
Praha: Academia 2004, 568 s.
Nov slovn zsoba ve vkladovch slovncch. Sbornk pspvk zkonference Praha, 31. 10.
1. 11. 2000. Praha: stav pro jazyk esk AV R 2000, 114 s.
Orgoov, O. Bakoov, J.: Adaptcia neologizmov ako jeden zaspektov ich vleovania
do systmu sloveniny. In: Studia Academica Slovaca. Bratislava: Stimul 2005, s. 65 102.
Svtl, J.: Nov abstraktn pojmenovn. In: Neologismy vdnen etin. Praha: stav pro
jazyk esk 2005, s. 54 67.

39
Oga Orgoov

NEOLOGIZACIJA I NEOLOGIZMI U DINAMICI

SAVREMENOG SLOVA
KOG JEZIKA

Oljga Orgonj

(Rezime)

Neologizacija je u radu predstavljena kroz paralelne dinamine tendencije u standardnom

slovakom jeziku. Njeni produkti na nivou fonda rei se registruju u vezi sa tvorbom, odnosno
preuzimanjem kratkih denominacija i denominacija od vie rei, apstraktnih i konkretnih oznaka
novih pojmova ili stvari u obliku termina i uobiajenih neterminolokih izraza.

Neologization and Neologisms in the Dynamics

of the Contemporary Slovak Language

Oga Orgoov

(Summary)

The paper presents neologization through parallel dynamic tendencies in the standard
Slovak language. Its products at the level of word stock are registered in connection with word
formation, acquisition of short and multi-word denominations, abstract and concrete denotations
of new concepts or things via terms and usual non-terminological expressions.

40
 Slovakistick

zbornk

PODSTATA ADISTRIBCIA NEOLOGIZMOV VSLOVENINE

ASRBINE

Anna Mariov, Nov Sad

Abstrakt: Vprci sa hovor opodstate neologizmov vdvoch blzkych slovanskch

jazykoch. o s to neologizmy; ktor slov sa zarauj kneologizmom; cudzie slov, slov
spozmenenou smantikou; tvorenie adistribcia novch slov. Najv draz sa kladie na
neologizmy tvoren predponami aprefiksoidmi ana cudzie slov.

Kov slov: neologizmy podstata afrekvencia, nov slov, cudzie slov, slov
spozmenenou smantikou vslovenine asrbine

Svvinom vedy atechniky zvuje sa poet informci, o si vyaduje nov

pomenovania javov avec. Sasn jazyky nie s statick uzavret systmy, ale iv
organizmy, ktor sa neustle vyvjaj a reaguj na vonkajie podnety. Jazyk vtomto
procese m primrnu funkciu. Slovn fond nie je merav, ale sa postupne oslobdza
zastaranch slov aslov, ktor sa prestali pouva, adopa sa novmi slovami, tzv.
neologizmami, ktor sa postupne zarauj do slovnka kadho jazyka. Vo vvine
jazyka sa nov slov raz vyskytuj astejie, inokedy zriedkavejie. asov aspekt
uruje chpanie novch slov, ktor sa vyskytuj vuritej dobe, na urit as, suritm
cieom. Ich uplatnenie vsystme jazyka nie je rovnak, uruje ho jazykov prax. Ke
nov slovo vo vedom jednotlivca nahrdza von miesto vplnej miere, rchlejie sa
stva sasou lexiky.
Neologizmy s sasou uritch vednch odborov, apreto sa asto stva, e
ich pouvame bez toho, aby sme poznali aj ich vznam. Smantiku takchto slov asto
poznaj iba odbornci konkrtnych odborov. Neologizmy s nov slov, ktor vznikaj
zkomunikanch potrieb, aby nahradili przdne miesto vslovnej zsobe, ale nie vdy
inov pojmy. Nov slov vznikaj poda pravidiel anoriem tandardnho jazykovho
systmu. Mali by to by motivovan slov, zklad ktorch je zrozumiten aspsob
tvorenia zauvan. Neologizmami sa pomenvaj nov relie, veci, deje, miesta,
nositelia dejov... Pomenovania sa preberaj paralelne svecami alebo pojmami. S
rzne defincie neologizmov, od tch, ktor doslovne oznauj nov slovo, po tie, ktor
oznauj nov pojem. Nevyhnutne sa nastouje otzka, ktor kritri najvstinejie
uruj, ktor slov s nov. Pod neologizmami sa vprvom rade chpu nov slov,
ktor vznikli na oznaenie novch pojmov, vemi asto poda vzoru na cudzie slov.
Poda niektorch lingvistov zaradenm novho slova do aktvneho slovnho fondu
ono prestva by neologizmom, km je poda inch prve to okamih, ke ho treba
povaova za neologizmus. Podobne ako aj in lexiklne jednotky neologizmus tie
treba chpa ako bilaterlny znak, ktorho forma alebo vznam, alebo iforma ivznam
sa vkomunikcii jednho nroda ctia ako nov.

41
Anna Mariov

Vsasnej dobe nemono zaregistrova vetky neologizmy, ktor sa vjednom

jazyku pouvaj, o znemouje utvori celkov obraz o danom jazyku. Mnoh termny
s spolon, spsob tvorenia je rovnak pre viacer jazyky, o ich zbliuje atm sa
stvaj zrozumitenmi.
Nejestvuj jednotn hadisk na pouvanie neologizmov. Vpodstate sa vetci
zhoduj stm, e neologizmy s nevyhnutn, aby sa pomenovali nov relie vuritom
jazyku. Vzahuj sa na to, o je nov, asto modern, vstredn, netradin. Pravidelnm
pouvanm sa zarauj do slovnka astvaj sa sasou neutrlnej lexiky.
Slovenina asrbina s jazyky prli otvoren, ktor ahko preberaj nov
slov, na rozdiel od niektorch slovanskch alebo neslovanskch jazykov, ktor s
zatvoren aktor si radej vetkmi monmi spsobmi tvoria nov pomenovania
vrmci vlastnho jazyka. Chorvtsky jazyk je oproti srbine ovea zatvorenej, km
sa napr. tak maarina skoro vlune vzpiera novm slovm.
Obohacovanie lexiky od osemdesiatych rokov minulho storoia dodnes
bolo ivsrbine ivslovenine pod vplyvom viacerch jazykovch procesov, ako s:
internacionalizcia anacionalizcia, univerbizcia amultiverbizcia, terminologizcia
adeterminologizcia, o je sasou neologizcie. Kad zuvedench procesov
charakterizuje urit pecifick javy.
Dynamick vvin spolonosti ajazyka s tesne spt. Nov slov, ktor do
jazyka prenikaj, s obrazom neustle sa meniaceho sveta. So znikom uritch javov
zanikaj ijednotliv slov, ktor prestvaj plni urit funkciu, alebo sa ona men.
Nomincia alebo pomenovanie hr vjazyku vemi vznamn lohu voblasti lexiky.
Tak sa tvoria nov neutrlne alebo expresvne lexiklne jednotky. Slovnk sa obohacuje
itak, e sa asto preberaj cudzie slov alebo asti slov morfmy. Nov slov
vznikaj itak, e sa dvojslovn alebo viacslovn nzvy nahrdzaj jednm slovom, o
je vsledkom tendencie kekonomickosti.
Najastejie s to jednovznamov slov, len menia as je polysmick alebo
synonymick. Najastejie ide opodstatn men. Podmienkou, aby sa nov pojem stal
sasou lexiky jednho jazyka, je aby sa asto pouval, aby tvoril nov lexiklne
jednotky, ale iekvivalenty. Neologizmy si vyaduj analzu vo vzahu vznam forma.
Nov vznam si obyajne iada nov formu alebo nov tvar, ale takisto nov vznam
mono vyjadri u jestvujcim tvarom, azasa jestvujci tvar me nadobudn nov
vznam. Vjazyku sa me sta i to, e sa archaizmy ahistorizmy zaktualizuj, zan sa
znovu pouva astvaj sa znich neologizmy.
Neologizmy sa obyajne najprv vyskytuj velektronickch aprintovch
mdich ie v publicistike, odkia rozlinm tempom prenikaj do slovnka divkov,
posluchov aitateov. Medilny jazyk najsilnejie vplva na lexiklny slovn fond
ana jazyk vbec, lebo przentuje aktulne tmy, ktor s spt snovou lexikou
novmi slovami. Pouitie neologizmov je spoiatku ohranien, ake sa ich vskyt
ustli, zarauj sa do aktvneho slovnho fondu. Takto spsob preberania slov, ke sa
obohacuje slovn zsoba, vina lingvistov nepovauje za negatvny jav. Sodstupom
asu neologizmy to prestvaj by. asov podmienenos je relatvna, lebo to, o

42
 Slovakistick

zbornk

vuritom ase bolo neologizmom, po dlhom ase prestva by, prenik do neutrlnej
lexiky, alebo vypad zo systmu jednho jazyka.
Vznik neologizmov ovplyvuj charakteristick jazykov rty kadho jazyka
zvl. Vslovenine asrbine neologizmy vznikaj trojako: 1. tvorenm novch slov
pomocou prefixoidov (afixoidov), sufixov alebo skladanm viac slov, 2. preberanm
zinch jazykov, vsasnosti je to najastejie zanglitiny (vpoiky), 3. smantickmi
zmenami, ke u jestvujce slovo nadobda nov vznam, alebo si nov podoba slov
zachovva prvotn vznam.
Neologizmy mono chpa ako inovan elementy vslovnej zsobe: bu
ide onov lexiklne jednotky, nov vznamy alebo in lexiklne spojenie. Niektor
znelogizmov mu ma itylistick hodnotu, napr. ke sa nreov slov preberaj do
spisovnej podoby, zatia o autorsk neologizmy uritm spsobom deformuj jazyk
alebo ho obzvltuj. Nov slov charakterizuj: 1. pomenovanie novho obsahu
novou formou, 2. pomenovanie novho obsahu u znmou formou, 3. pomenovanie
jestvujceho obsahu novm lexiklnym spojenm. Ztoho vyplva, e sa kad
neologizmus rovn novmu jazykovmu znaku vyjadrenmu slovami, vznamom alebo
kombinciou slov.
Neologizmy najastejie vznikaj tvorenm novch slov, ktor je pre kad
jazyk pecifick. Hoci vslovanskch jazykoch jestvuj rovnak zklady aformanty,
spsob tvorenia je pre kad jazyk charakteristick, li sa distribcia avyuitie
uritch formantov. Tak napr. nzvy povolania enskho rodu sa vslovenine
obyajne tvoria sufixom ka avsrbine sufixom ica: hereka, lekrka, riaditeka,
radnka... glumica, doktorica, direktorica, slubenica... Nov slov mu vo
vetkch jazykoch vznika iuniverbizciou, jav sa snaha po skracovan, viacslovn
pomenovanie sa nahrdza jednoslovnm. radn nzvy pozostvaj zo spojenia dvoch
slov ajednoslovn nzvy sa najprv vyskytuj vhovorovom tle alebo vslangu.
Zva bvaj tlovo zafarben, no mu by ineutrlne. Vyskytuj sa vporte, ale
ivinch oblastiach, napr.: diakr, diskr, prekkr, skokan, vkr..., diplomovka,
hladovka, obianka, tlaovka, zjazdovka..., mobil..., matiiar, spolkr... Vsrbine sa
vslovnku vyskytuj prepona, desetobojac, skaka (pretekr vskokoch na lyiach),
km sa ostatn kategrie pomenvaj lexiklnym spojenm, napr.: skaka udalj, baca
diska, skaka uvis, konferencija za tampu, trajk glau... Stva sa, e televzni portov
hlsatelia pouij itermny daljai, visai... Zinch oblast s slov: brzinac, crta,
diska, markica, mlaznjak, nuklearka... Vsrbine sa asto vyskytuj vtejto funkcii
prdavn men, ako s: crtani, diplomski, mesena (mesan lstok), mobilni, roditeljski
(rodiovsk porada)... Neologizmy sa tvoria izo skratiek, napr. vslovenine SAS
sasista... avsrbine GRAS grasovac, NIS nisovac, DES desovac, JUL julovac...
Vslovenine maj vek frekvenciu slangov slov cdeko, dvdko, ememeska,
esemeska, m sa strca podfarbenos aslov prenikaj do neutrlnej lexiky. Vsrbine
sa tu vyskytuje iba univerbizcia, napr.: piemo, aljemo SMS (eSeMeS), kupujemo CD
(CeDe), gledamo DVD (DiViDi)...

43
Anna Mariov

Voboch jazykoch je vexpanzii tvorenie pecifickch novch slov, ktor sa

vzahuj na rzne druhy sa apodujat. Vo vojvodinskej slovenine sa tak okruh slov
tvor najastejie na zklade srbskch pomenovan kalkovanm alebo prispsobovanm,
ako pecifick typ univerbizcie. Tak slov s napr.: olimpijada, kobasicijada,
fijakerijada, kupusijada, sarmijada, pasuljijada...; brucoijada, filozofijada vsrbine
afilozofida, klobsida, sarmida, gulaida, fazulida vo vojvodinskejslovenine,
ktor sa zvl vyskytuj vmedilnom jazyku v novinch.
Dnes je vexpanzii tvorenie zloench slov spjanm najrozlinejch ast.
Odvodzovanie sa potla do zadia. Nov slov sa tvoria bez sufixov, vom je vhoda,
lebo sa tm vyhba alterncim, o je iaduce vo vede, technike avkomunikcii.
Vslovenine av srbine sa pri tvoren novch slov uprednostuje analytickos
aaglutinanos, o je charakteristick ipre in slovansk jazyky.
Pri tvoren zloench slov s na prvom mieste cudzie predpony grckeho
alatinskho pvodu, ktor vodbornej terminolgii maj dlh tradciu aktor sa stali
medzinrodnmi. S plne zrozumiten apouvaj sa bu vpvodnom tvare, alebo
minimlne upraven. Koreov morfmy, ktor si zachovali hlskov sstavu, ale nie
ipvodn vznam asamostatnos, sa vslovenine nazvaj afixoidmi avsrbine ich
Ivan Klajn nazva prefixoidmi. Pri tvoren novch slov maj iba derivan funkciu,
vznam maj obyajne abstraktn afunguj ako morfmovo neurit lexmy. Voboch
jazykoch s vemi produktvne aspjaj sa srznymi slovnmi druhmi. Vpvodnch
klasickch jazykoch sa niektor znich vyskytuj ako samostatn slov, kmin vznikli
skracovanm alebo redukciou aiastone si zachovali smantiku. Pri tvoren novch
slov oba druhy morfm uruj vznam druhej asti slova.
Neologizmy sa spravidla tvoria poda platnch zsad kadho jazyka priom sa
db, aby sa nenaruila norma tandardnho jazyka. asto sa vyskytuj ako kombincia
u jestvujcich truktrnych elementov. Urit morfma sa tak me vyskytn ako
klasick predpona, prefixoid afixoid, samostatn slovo, alebo ako as prvej alebo
druhej asti zloenho slova, o m za nsledok rozlin zapisovanie slova. Raz sa pe
spolu, druh raz spomlkou atret raz samostatne. Nemaj vetky nov slov rovnak
frekvenciu, niektor sa vyskytn iba vuritch textoch anikdy sa nestan sasou
slovnho fondu. In, zvl zodbornej terminolgie, dosiahnu vemi vysok frekvenciu.
Vdnenej dobe sa vo funkcii prefixoidov vo vekej miere pouvaj internacionlne
morfmy, cudzie, ako odraz civilizanch akultrnych vplyvov vrznych oblastiach
jazyka. Tak sa tvoria podstatn men, prdavn men, ale aj in slov, ktor sa tm
spsobom internacionalizuj.

Cudzie slov sa vyskytuj vkadom jazyku, lebo ke sa mieaj udia, mieaj

sa ijazyky. Kad nrod si od inho vypoiia urit slov. Vpriebehu historickho
vvinu Slovci vo Vojvodine preberali jednotliv slov zgrckeho, latinskho, tureckho,
maarskho, nemeckho, najviacej zo srbskho avnajnovej dobe zanglickho jazyka
aSrbi tie zgrckeho, latinskho, tureckho, nemeckho anajnovie zanglickho
jazyka. Cudzmi slovami sa dnes slia tak odbornci, ako ineodbornci.

44
 Slovakistick

zbornk

Neologizmy sa najastejie tvoria tak, e sa internacionlne morfmy predpony

aprefixiody spjaj sdomcimi termnmi. Najfrekventovanejie voboch jazykoch s:
agro-, anti-, auto-, bio-, dia-, disko-, eko-, elektro-, endo-, etno-, euro-, foto-, gama-,
hyper-, hypo-, makro-, mega-, meta-, mikro-, mono-, multi-, para-, post-, pseudo-, rdio-,
re-, ski-, sub-, super-, tele-, trans-, video-... Tak sa agro- obyajne spja stermnmi
zoblast ponohospodrstva achmie: agrobiznis, agrochmia, agrotechnika..., anti-
je predpona, ktorou sa vyjadruje neshlas, rozlinos: antiamerick, antiglobalista,
antikampa antikampanja (nem prznaky ozajstnej kampane), antireforma (proti inej,
nesprvna, zl reforma), antireklama (zl reklama)..., auto- je prvou asou zloench
slov, ktor svisia sautom, alebo vlastn, pvodn, vzahujci sa na seba: autodoplnky,
autopotreby, autokola autodelovi; autobiografia, autochtnny..., bio- sa obyajne
spja so slovami, ktor sa vzahuj na ivot, iv organizmy, organick ltky, alebo je to
krat tvar prdavnho mena biologick: biomasa, biocentralizmus, biografia, biopalivo,
biopredpove bioprognoza, biopsia, biozhradka biobata..., disko- svis shudbou,
platami, kazetami...: diskohudba, diskotka, diskozbava..., (disk-) diskdokej..., eko-
sa vzahuje na to, o svis sekolgiou: ekofilm, ekolieky, ekopolitika, ekopotraviny,
ekovrobky... (vsrbine tento prefixoid nem tak frekvenciu ako vslovenine, napr.:
ekologija, ekoloki, ekolog...). Prefixoid elektro- svis selektricitou alebo elektrickm
prdom: elektropredaja, elekroprstroje, elektrospotrebi... elektroinstalacije,
elektromagnetni, elektroprivreda..., etno- sa vzahuje na ud, udov zvyky, alebo je to
krat tvar prdavnch mien etnologick aetnografick, napr.: etnografia, etnohudba,
etnolgia etnografski, etnolingvistika, etnomuzikolog..., euro-/evro- je spolon
mena ttov E, alebo sa vzahuje na eurpsky: euromena, euronzov, europoasie,
eurosystm, euroek, europort, eurozna evroek, evropeizacija, evroskeptik,
evrovreme..., gama- rozlinmi spsobmi svis sgrckym gama: gamaglobuln,
gamagrafia, gamaskopia gamazraenje...; hyper- (hiper-) m vznam vemi,
prli vek, nadbyton: hypermarket hiperaktivan, hipervitaminoza, hipermarket,
hipermoderan...; makro- m vznam vek, prli dlh, vysok, napr.: makrobiotika,
makroekonmia makroregija, makrostruktura, makrospore...; mega- vo vzname
nadmerne vek: megahviezda, megamarket, megakoncert megabajt, megazvezda...;
meta- m viacej vznamov, jednm znich je cez, medzi, nad...: metafyzika,
metakomunikcia, metatext metajezik, metageneza...; mikro- m opan vznam od
makro-: mikrobusov, mikrofilm, mikrovhy, mikrovlnka mikrospore, mikrotalasna
(penica), mikroflora...; multi- vo vzname mnoho, viac druhov: multiprocesor,
multivitamn mutidisciplinaran, multikulturalan, multimedijalan, multimilioner...;
para- vo vzname paralelnho vskytu sniem regulrnym, prpadne e sa nieomu
podob, alebo ide onejak nahradenie: paradigma, paraplgia, parapsycholgia
paravojni...; pseudo- vo vzname neprav, klamliv, lo: pseudoteria, pseudoobsah,
pseudotolerancia pseudodokumentaran, pseudointeligencija...; rdio- (radio-) vo
vzname, e sa vzahuje na rdio alebo na iarenie: rdioamatr, rdioapart,
rdioterapia, rdiovysielanie radioaktivan, radiogram, radioskopija...; re- je
predpona svznamom sp, znovu, opakovane: redistribcia, redefinovanie, resetova

45
Anna Mariov

readaptirati, reaktivirati, restartovati...; ski- svis slyami alyovanm: skicentr,

skipas, skivlak skiskaka, skisportovi, skistaze...; tele- znamen, e sa nieo prena
na diaku: telemost, telenovela telekomunikacija, telekontrola...; trans- m vznam
cez, prekroenie hranc, smerovanie zjednej strany na druh: transkontinentlny
transverzalan...; video- vyjadruje vzah kobrazovmu zznamu, jeho snmanie
areprodukciu: videokazeta, videoklip, videoprogram, videozznam video-igra, video-
spot, video-snimak, videoteka... Ako prv as zloench slov sa voboch jazykoch mu
vyskytn islovky, napr.: biatln, bilaterlny, dida, trida bilateralan, trijatlon...
Nov slov, ktor takto vznikn amaj nzku frekvenciu, zostvaj iba na rovni
textu anikdy sa nedostan do aktvneho slovnho fondu, km slov s vekou frekvenciou
sa rchlo dostvaj do slovnka. Tak sa do slovnka dostan tak tvary, vktorch sa
internacionlny prefixiod spja sdomcim zkladom, alebo s obe asti cudzie, napr.:
bioenergetika, biopole bioenergija; etnografia, etnohudba etnomuzika; makrobiotika,
makroprstup... Vslovenine sa obas vyskytuj domce synonymn adverbilne
predpony, tak je napr. znovu- apendant kinternacionlnemu re-: redefinovanie
znovudefinovanie, resetova znovunastavi; vsrbine je tu prslovka: redefinisati
ponovo definisati, restartovati ponovo startovati... Vslovenine vtakchto prpadoch
obe asti mu by domce. Prv as takhoto zloenho slova sa men na prefixoid
apeme ho ako jedno slovo, napr.: znovuprerokovanie, znovuzalenenie, znovuzvolen...
(Buzssyov, 2003.)
Neologizmy sa mu tvori ianalogicky, poda inch slov. Tak vslovenine
mme utvoren napaovaku (zo slovesa napaova na cdeko), vsrbine je ekvivalent
reza (poda rezati, narezivati na CD).
Druh spsob vzniku neologizmov ivslovenine ivsrbine predstavuje
preberanie cudzch slov. Dnes vo svete pravdepodobne nejestvuje iadny jazyk,
vktorom sa nevyskytuj cudzie slov. Cudzie slov prenikaj do vetkch oblast
ivota, prostrednctvom vetkch vednch discipln.
Je priam neuveriten, e sa pouva tak vek poet cudzch slov. Zstancovia
istoty jazyka hovoria, e sa zjazyka vytlaj domce slov, priom vina cudzch
slov m vjazyku zodpovedajce ekvivalenty. Poda nich sa cudzmi slovami prikrvaj
nevedomosti, anetreba ich povaova za kvety, ale za burinu. M. Medi sa napr. obva, e
ak to tak bude pokraova, zo srbiny sa stane srboanglitina alebo srbointernacionlny,
eurosrbsk, i srbobelosvetski jazyk. (Medi, 2000) Prslunci kadho nroda s
zodpovedn za istotu svojho spisovnho jazyka, hoci asto siahaj za cudzmi prvkami,
ktor vytlaj domce slov.
Voboch jazykoch neologizmus m ir vznam ne cudzie slovo. Dakedy sa
cudzie vrazy neodvodnene, nekontrolovane anefunkne pouvaj, o vplva na
pokles jazykovej kultry. Cudzie slovo je vtedy dobr, ke je potrebn, vhodne pouit,
ke vjazyku nejestvuje plnohodnotn ekvivalent ake dobre zapad do systmu
jazyka. Ako cudzie sa pociuj tak slov, ktor nie s prispsoben jazykovmu
systmu danho jazyka. ast pouvanie cudzch slov, ktor sa cez publicistick texty
dostvaj do neutrlnej lexiky, vedie kveobecnej zrozumitenosti.

46
 Slovakistick

zbornk

Slov, ktor plne zapadn do systmu au sa nectia ako cudzie, sa povauj

za prevzat slov. Druh skupinu tvoria tak cudzie slov, ktorch vslovnos je
prispsoben domcej. Do tretej skupiny patria slov, ktor si zachovvaj urit
formlne znaky pvodnho jazyka, bez ohadu na to, kedy boli prevzat, napr. urit
hlsky. Novoty hlavne prichdzaj zo zpadu, o svis spolitikou adominantnosou
na medzinrodnom plne. Zinho jazyka sa vprvom rade preber to, o jazyk potrebuje
na spen komunikciu, no obas m siln vplyv imda. Najviacej novch slov m
pvod vanglitine. Vnajnovej dobe sa najv poet neologizmov vyskytuje voblasti
potaovej techniky, vinformatike, vmobilovej komunikcii... Ako najsilnej
dvod, ktor m siln vplyv na preberanie cudzch slov, mono povaova hlad po
informcich aich rchlos rozirovania vo svete, o znemouje tvorenie ekvivalentov.
Na mnohch medzinrodnch konferencich sa napr. komunikuje po anglicky, o m za
nsledok siln rast anglicizmov. Voboch pozorovanch jazykoch je vek poet slov
anglickho pvodu, napr.: auditrium, bekon, biznis, biznismen, brfting, bestseler, ip,
editor, dler, dizajn, dopovanie dopingovanje, geopolitizcia, hacker haker, imid,
kempovanie kampovanje, klring kliring, klonova klonirati, kontejner, lan-paket,
laser, lider, lifting, lzing lizing, mail meil, mailova (posiela maily), marketing,
markr, metropola, mting, monitorovanie monitoringovanje, parking, plej of, rafting,
roming, samit, senator, stres, surfovanje, oping... Vslovenine s v mde slov
modertor, celebrita... ast slov zlatininy a francztiny vsrbine aprispsoben
ivslovenine s: adekvatan, aktuelan, akumulirati, akcenat (draz, aisko), ambijent,
angaman, apelovati, apsurd, arbitar, asortiman, elokventni, fundamentalni, kreacija,
katastrofa, premijer... Sta si otvori napr. Hlas udu abudeme ta: signl, sezna,
klimatolg, infratruktra, protokol, parlament, sent, guvernr, agencia, firma,
ambcie, investcie, fabrika, tempo, privatizcia, komentr, priorita, impozantn,
agrrny, rurlny, komplex, kompatibilita, legislatva, implementcia, exportn,
integran, realizova, harmonogram, disponova, sajt, moment, moratrium, digitlny,
virtulne laboratrium, paleta, volontr... Vspisovnej slovenine asto vznik problm
spsanm. Na zaiatku sa termny preberaj vpvodnom tvare, napr. miss, play off,
puzzle; dealerova, joggingova, neskorie sa postupne adaptuj. Vsrbine sa zva
pu cudzie slov poda vslovnosti, napr.: dizajn, doging, kasting, kliring, menader,
menadment, piling...
Cudzie slov zvl nadobdaj frekvenciu vpomenovan novozaloench
podnikov, vydavatestiev, turistickch kancelri, ale iobchodov, kaviarn, vrobkov,
liekov (napr.: Ars libri, Book, Bookland, -press, -print; Company, trade...).
Meniu as tvoria slov, ktor ani vslovenine ani vsrbine nemaj
ekvivalenty, napr.: agresor, genercia, centar, intriga, interesantan, normalan, perfektan,
referent, skandal; viu as voboch jazykoch predstavuj tzv. votrelci: akuerska,
dermatoloka, infektivna, interna klinika...; armija, apstraktan, konstatovati, lavirint,
maltretirati, masakr, reprezentovati...; broker, kompilcia, konkurencia, konsenzus,
topmodelka, popkorn...

47
Anna Mariov

Vniektorch prpadoch sa cudzie slov iastone prispsobuj danmu jazyku,

ale si zachovvaj bu anglick pravopis, bu anglick vslovnos. Tak sa napr.
vslovenine pouvaj portov termny basketbal, futbal, volejbal... Poda jestvujcich
modelov sa knim tvoria nov tvary: basketbalista, futbalista, futbalov, volejbalista,
volejbalov... Vsrbine sa zasa ktakmto slovm tvoria synonym, napr.: fudbal
nogomet, fudbaler nogometa, fudbalski nogometni, ale je iba koarka aodbojka. V
svislosti sdvoma poslednmi portami sa vyskytuj termny basket (vsrbine je to hra
na jeden k) avolej (zsah do lopty v lete).
Tret spsob vzniku neologizmov svis so smantickou zmenou, ke u
jestvujce slov nadobdaj nov vznam. Sem patria tak domce, ako icudzie slov
zrozlinch odborov arzne druhy slov, napr.: harmonika je hudobn nstroj, ale ivec
podobn harmonike, kbov autobus; kanl je umel vodn tok, ale i to, o sli na
priechod alebo vedenie (ventilan), shrn prostriedkov na diakov prenos signlu
(v rozhlase, vtelevzii), avsrbine m ivznam cesty na prepravovanie tovaru (rzne
kanly, ierne kanly - melinrske...); koktail koktel je vprvom rade alkoholick
alebo nealkoholick npoj pripraven zo zmesi rznych druhov tiav, ale izmes
ovocia, slanho peiva, drobnch kolov; zmerne vytvoren zmes filmov, hudby,
aspoloensk schdza sahkm oberstvenm; rodi raati znamen privdza na
svet deti mlat, ale iprina plody, dva rodu; zelen zelen je vprvom rade ten,
o m zelen farbu, ale inezrel, nie such, krsti mono diea, ale iknihu, infikova
mono organizmus, ale iprogram vpotai, inteligentn je lovek, ale istroj, rozvod
je spt smanelstvom, ale sa pouva ipri rozchode politickch strn, ako ihrov
sklubom, ok je iduevn otras organizmu, ale me by icenov, informan, pam
memorija (na potai)... Pozmenen smantika je ivslovnch spojeniach: obchod
sbielym msom trgovina belim robljem, hra rchle prsty igrati brze prste; pra
peniaze prati novac..., ako ivprpadoch lovec hlv, plov volejbal...; erstv
penzistka, novinrske rie, vernos kolektvu, zasneovan trate (lyiarske), vtvarn
kolnia, manifestcia urobila prv kroky, leteli patn slov...
Nelogizmy sa vprvom rade tvoria preto, aby pomenovali nov pojmy, veci,
deje, ale ipre potreby uritch skupn ud, aby sa originlne vyjadrovali (spisovatelia,
novinri). Na zklade toho vznikaj nov slov, ktor asom zapadaj do jazyka ako
celku, ale ipriliehav slov, ktor charakterizuj urit konkrtne situcie vivote.
Najv poet neologizmov nie je nijako zafarben, patr do neutrlnej lexiky asli
na pomenovanie novch pojmov vspoloenskom apolitickom ivote avoblastiach
vedy atechniky. Priliehav neologizmy sa vytvraj vzhadom na in produktvne slov
avyuvaj sa poda potreby vumeleckom alebo v novinrskom tle. Autorsk alebo
individulne slov tvoria naprklad spisovatelia vmomente prehovoru, aby vyjadrili
pojem, ktor je charakteristick pre urit dobu, miesto, tl alebo autora. Ke autor
chce by originlnym, tvor nov slov spjanm morfm rznym spsobom. Tak slov
vyat zkontextu s ako zrozumiten.
Vsrbine sa as neologizmov nazva kovanicami kalkami. Ide onov
slov, ktor nie s utvoren v duchu jazyka, ale vznikaj poda vzoru z cudzch

48
 Slovakistick

zbornk

jazykov. S to umele vytvoren slov, ktor maj pvod vlatinine alebo grtine
asnaia sa vystihn urit skutonos. Na rozdiel od inch jazykov kovanica ako
pojem m vsrbine negatvny nznak. Najastejie s tlovo zafarben, a expresvne,
aobyajne maj vjazyku svoje ekvivalenty. (tastni, Prilozi prouavanju jezika,
1997/98.)
Mnoh neologizmy vznikaj azarauj sa do slovnho fondu uritho
jazyka, konkrtne slovenskho asrbskho, vaka globalizcii. Nov slov s vernm
obrazom civilizanch akultrnych vplyvov voblasti portu, hudby azvl voblasti
technickch vynlezov: vpotaovej technike, v internete, voblasti e-mailov,
mobilovch telefnov, esemesiek... Vetko to zvl vyuva mlde. Vaka tomu
sa jazyky internacionalizuj tak, e si zachovvaj vlastn identitu, ale sa zrove
zapjaj do medzietnickej amedzinrodnej komunikcie. Internacionalizciu umouje
vysok stupe jazykovej tolerancie, hoci je jazyk, ktor preber cudzie slov, vo
vej alebo menej miere znemonen sli sa vlastnmi prostriedkami. Hovor sa,
e je internacionalizcia star ako svet, no zvis od kadho jazyka zvl, o si
priberie. Internacionalizcia sa najprv prejavuje na povrchovej truktre, vplne
formy v slovnej zsobe, alen potom na gramatickej rovine. Internacionalizcia je
proces spsoben vzrastanm jazykovch kontaktov na celom svete, ktor je pod silnm
vplyvom rozlinch initeov. Internacionalizmy s medzinrodne rozren lexiklne
jednotky, ktor s najastejie slovotvorne adaptovan, adakedy mu by inesklonn.
Vo vine slovanskch jazykov, zvl mench, bada siln unifikan tendenciu
ame djs ikobavm, e jazyk strat svoju identitu, svojrznos.
Na sloveninu ana srbinu internacionalizmy najsilnejie vplvaj
prostrednctvom mdi. Publicistick texty avetky druhy televznych arozhlasovch
relci s nimi presiaknut. ako sa vyhn slovm aslovnm spojeniam, ako s: azylant,
hacker, inicitor, modertor, ombudsman, supervzor; babysitterka, brokerka, ddejka,
manarka...; finalizcia, verejn informovanos, integrcia, internacionalizcia,
liberalizcia (cien), mobilizcia, plynofikcia, privatizcia, pluralita...; ekologickos,
kontraproduktvnos, multijazykovos, multimedilnos..., fundamentalizmus,
satanizmus...; faxovanie, raftovanie, recyklovanie, resetovanie, skenovanie,
sponzorovanie...; faxova, mailova, joggingova, marginalizova, zavrova...; brutlny,
enviromentlny, globlny, medilny, masmedilny, multimedilny...
Cieom tohto prspevku bolo ozrejmi podstatu novch slov aupozorni na ich
vskyt vslovenine asrbine.

49
Anna Mariov

Literatra

Buzssyov, Klra: Zloen slov zhadiska internacionalizcie ainovci. Jazykovedn

asopis, 54, 2003, 1-2, s. 31-50.
Slovnk cudzch slov (Preklad Akademickho slovnka cizch slov. Praha: Academia 1995).
Editori Balov, ubica Bosk, Jn et altera. Bratislava: SPN 2005. 1054 s.
Horeck, Jn: Neologizmy vsasnej spisovnej slovenine. Kultra slova, 20, 1968, 1, s.
6-13.
Klajn, Ivan: Tvorba rei usavremenom srpskom jeziku. Beograd: Zavod za udbenike
inastavna sredstva 2002.
Klajn, Ivan ipka, Milan: Veliki renik stranih rei iizraza. Novi Sad: Prometej 2006.
Laevi, Milica: Neologizam kao leksikografska jedinica. Zbornik za filologiju ilingvistiku.
Novi Sad 1993, s. 137-141.
Mari, Ana.: Neologizmi uslovakom isrpskom jeziku. In: Slavistika, knj. 11. Beograd:
Slavistiko drutvo Srbije 2007, s. 267-273.
Medi, Mile: Najezda stranih rei na srpski jezik. Beograd: Nolit 2000.
Pankov, Marta: Rozvojov tendencie poskej, slovinskej aslovenskej lexiky na prelome
tiscroia. In: XIII. medzinrodn zjazd slavistov vubane. Prspevky slovenskch
lingvistov. Bratislava: Slavistick kabinet SAV, 2003, s. 91-100.
Savi, Svenka: Principi stvaranja neologizama usrpskohrvatskom jeziku. In: Leksikografija
ileksikologija. Novi Sad Beograd 1984, s161-171.
TASNI, Gordana: Neologizmi, kovanice iindividualno oznaene rei uReniku srpsko-
hrvatskoga knjievnog jezika. In: Prilozi prouavanju jezika. 28-29. Novi Sad: Odsek za
srpski jezik ilingvistiku Filozofskog fakulteta uNovom Sadu, 1997/98.

50
 Slovakistick

zbornk

SUTINA I DISTRIBUCIJA NEOLOGIZAMA

U SLOVAKOM I SRPSKOM JEZIKU

Ana Mari

(Rezime)

U radu se govori o sutini i distribuciji neologizama u slovakom i srpskom jeziku.

Analizira se tvorba novih rei. Govori se o stranim reima, o sloenim reima sa internacionalnim
prefiksoidnim morfemama i o reima sa izmenjenom semantikom strukturom.
Zahvaljujui neologizmima, kao nosiocima novih kretanja u drutvu, koji predstavljaju
sliku civilizacijskih i kulturnih uticaja, jezik se internacionalizuje, a time se olakava meunarodna
komunikacija.

The Essence and Distribution of Neologisms

in Slovak and Serbian

Anna Mariov

(Summary)

The paper discusses the essence and distribution of neologisms in Slovak and Serbian.
In addition, the formation of new words is analyzed and the paper focuses on foreign words, on
complex words with international prefixoid morphemes and on words with a change in semantic
structure.
Since neologisms are the carriers of changes in a society and represent the reflection
of international and cultural influences, the language itself becomes internationalized, which
facilitates international communication to a large extent.

51
Anna Makiov

TYPY OSLOVENIA VMATERSKEJ KOLE

Anna Makiov, Nov Sad

Abstrakt: Vprspevku sa uvdzaj rzne typy oslovenia ako spsob nadviazania kontaktu
vprostred materskej koly medzi vychovvatekou ademi. Vo vskume boli zaznamenan
rzne spsoby amodely oslovenia, ktor sa valom texte uvdzaj. Jadrom oslovenia je
pomenovanie percipienta vlastnm menom, prezvkou alebo deiktickm slovom.

Kov slov: komunikcia, oslovenie, diea, vychovvateka, individulne oslovenie,

kolektvne oslovenie, rodn meno

Oslovenie je verblny spsob nadviazania rozhovoru so spolubesedujcim

a zkladn funkcia je nadviaza kontakt. Podstata oslovenia spova v tom, e
percipientovi prejavu adresujeme jeho vlastn pomenovanie a intonciou na apelujeme,
aby obrtil na ns svoju pozornos. Ide o bezprostredn, konkrtnu dorozumievaciu
situciu, kde sa prejavuje vzah medzi expedientom a percipientom. Jadrom oslovenia
je pomenovanie percipienta vlastnm menom, prezvkou alebo deiktickm slovom.
Spsob pomenovania zvis od vzjomnho vzahu medzi expedientom a percipientom.
Tento spsob vyjadrovania sa dostva do popredia predovetkm v hovorovom tle,
ale aj v renckom, administratvnom a okrajovo v niektorch nroch nunho tlu.
V umeleckej literatre oslovenie je prznan pri zobrazovan konkrtnej situcie.
Oslovenie je predovetkm znakom rmcovania prejavu, jeho zaiatku. Ide tu vlastne o
gesto, ktorm sa naznauje, e sa zana rozhovor, priom sa percipient prijmate m
pripravi na prjem informcie. Treba zdrazni, e urit lohu pri oslovovan maj
aj mimojazykov prostriedky. (O tejto problematike pe O. Sabolov: Oslovovanie v
slovenine. 1983.)
loha prostredia pre rozvoj komunikcie a re dieaa je vznamnm faktorom.
Tu v prvom rade dleit lohu a postavenie m rodina a v rodine centrlne postavenie,
dleit miesto a lohu pre zveaovanie komunikcie prvorad lohu m matka,
potom ostatn lenovia uej rodiny, vlastne vetci t, ktor s dieaom priamo a stle
kontaktuj a komunikuj. Aby ten verblny kontakt bol m spenej, mus by s
dieaom rozvinut a nadviazan aj emocionlny kontakt. Okrem rodiny, ktor
je hlavne v najmladom veku vemi dleitm faktorom, dleit lohu v rozvjan
verblnych aktivt m aj matersk kola a sasne aj vychovvateka. Vychovvateka
v predkolskej ustanovizni je zkladnm initeom celkovho, vrtane reovho
rozvoja dieaa. Treba zdrazni, e vychovvateka realizuje celkov svoju vchovno-
pegagogick innos v prvom rade prostrednctvom verblnej aktivity. Preto nie je jedno,
ak tto aktivita bude. Na rozdiel od rodiov a ostatnch dospelch sa vychovvateka
s demi zaober organizovane a premyslene. V prci vychovvateliek najdleitejou

52
 Slovakistick

zbornk

komunikciou je jazykov, verblna komunikcia. Vychovvateka vedie s demi

rozhovory, dialgy, prihovra sa im v malch alebo vo vekch skupinch, o zvis
od situcie. Vychovvateka popri jazykovej komunikcii vyuva aj mimojazykov
prostriedky, najastejie paralingvistick prostriedky (gestikulciu, tn hlasu a pod.).
Vdy komunikuje, bez ohadu na to, i rozprva alebo nie. Obracia sa k deom gestami,
mimikou a pohybmi, zvan je tn hlasu, ale aj postava, vek, dokonca aj obleenie a
pohyby o. J. Brindza vo svojej tdii Bez dorozumenia niet porozumenia (1996) hovor,
e sa robili vskumy rei o a tie ukzali zaujmav poznatky, napr., e chvlenie a
karhanie ovplyvuje pohady iakov. V prpade, ak bol iak chvlen, vtedy sa dva
uiteovi do o astejie, ale ak bol hanen, sna sa zrakov kontakty s uiteom
obmedzi. Z potu pohadov sa d usdi aj miera sympati. iaci, ktorm je uite
sympatick, sa na neho dvaj astejie a dlhie ne t, ktor maj k nemu zl vzah.
Aby komunikcia v predkolskej ustanovizni bola spen, nevyhnutn je stly
fyzick a emocionlny kontakt vychovvateky a dieaa. V rmci tohto kontaktu
najdleitej je verblny kontakt. Verblnu komunikciu v pozorovanch skupinch
charakterizuje silie vychovvateliek, aby dosiahli a udrali disciplnu, aby sa prispsobili
deom, aby ich lepie rozumeli a pochopili, aby udrali zujem o komunikciu. Deti sa
inak sprvali a aie komunikovali v prtomnosti neznmej osoby a nepriaznivo pritom
psobil aj magnetofn. Neskorie sa deti uvonili a celkom prirodzene sa sprvali. Na
predkolskom stupni meme uvies niekoko typov komunikcie: komunikcia diea
diea, diea deti, deti diea, vychovvateka deti, vychovvateka diea, diea
vychovvateka. Z uvedenho vyplva, e na predkolskom stupni kad komunikuje
s kadm.
Aby komunikcia mohla prebieha, expedient, v naom prpade vychovvateka
alebo iak, sa mus priamo obrti na percipienta buto osobnm zmenom alebo
menom. S to urit signly, ktor dvaj impulzy na nadviazanie kontaktu. Stupe
variabilnosti oslovenia zvis od toho, i je adrest znmy alebo neznmy, ako aj
od tylistickho zaradenia prejavu: m je prejav tylisticky ni, tm je oslovenie
variabilnejie, pestrejie, a naopak. Najvia paleta osloven je pri kombincii adrest
znmy skromn prejav, najmenia pri kombincii adrest neznmy verejn prejav.
Osobu, s ktorou chceme nadviaza kontakt, meme oslovova rodnm menom alebo
priezviskom. Oslovenie rodnm menom je viacej dvern, familirne, km oslovenie
priezviskom je oficilnejie, radn. Namiesto oslovenia rodnm menom sa niekedy
pouvaj osobn zmen ty, vy. Pri osobnch zmench stoja sloves, ktor mu
by v jednotnom alebo v mnonom sle. Poda toho, ktor zmeno a ktor slovesn
slo pouvame, hovorme o tykan alebo vykan. Ktor monos si vyberieme, je
to u otzka spoloensk. Je to otzka zdvorilosti, cty a vyjadrovania vzahu voi
loveku, na ktorho sa v dialgu obraciame. Daniela Slanov sa o osloven zmieuje
nasledovne: Oslovenie pokladme za komplexn komunikan funkciu, zaloen
na dvoch zkladnch vlastnostiach: a) kontaktovosti, b) vzvovosti. Oslovenie je

Sabolov, Oga: Oslovovanie v slovenine. In: Slovakistick tdie. Martin: Matica slovensk
1985, s.478.

53
Anna Makiov

impulzom vo vzahu k adrestovi a zrove jeho identifikciou. Komunikan funkcia

oslovenia sa realizuje ako zkladn komunikan funkcia v samostatnom oslovovacom
komunikanom akte, alebo ako sas komunikanho aktu, ktorho jadro tvor realizcia
inej zkladnej komunikanej funkcie; komunikan funkcia oslovenia potom funguje
ako sprievodn komunikan funkcia. V osloven sa odra socilna, psychologick,
geografick a etnick identita jazykovho spoloenstva a preto pri oslovovan treba
poznva a pouva zauvan jazykov relie v kadom jazyku. V rmci komunikcie
sa ako dleit faktor jav identita osoby, s ktorou komunikujeme. Inak bude prebieha
komunikcia, ak je astnkom rozhovoru dospel osoba ainak, ak je to diea. Ke ide o
komunikciu dospelho adieaa, treba prihliada na to, e sa dospel s demi rozprvaj
inak, ne sa rozprvaj s inmi dospelmi. Dospel potrebuje upta a udra pozornos,
o je tm aie, m je via skupina, s ktorou komunikuje. Ak asto oslovujeme, v
tom prpade udrme pozornos. Okrem toho oslovenie v skupine det je nevyhnutn na
oznaenie percipienta, ktormu je ist vpove uren. Najastej typ komunikcie na
tomto stupni rozvoja dieaa je vychovvateka diea, ke vychovvateka oslovuje
jedno diea z celej skupiny. V konkrtnej situcii vychovvatekou bola osoba mladia,
ktor vemi ikovne vedela s demi nadviaza komunikciu a v kadej situcii sa obratne
vynachdzala. Vychovvateka m lohu naui deti rozlinm pravidlm, zkladnm
pojmom o prrode a spolonosti, ktor sa vyskytuj vkol det, zkladnm zrunostiam,
kresli, spieva a hlavne komunikova aakm spsobom m komunikcia prebieha.
Vychovvateka mus v prvom rade dobre ovlda jazyk a zkladn zkonitosti v jazyku,
aby to potom mohla uplatni a prezentova deom. Rozliujeme dva typy oslovenia:
1) individulne oslovenie
2) kolektvne oslovenie

1. INDIVIDULNE OSLOVENIE
V rmci individulneho oslovenia v uvedenom vskume sme zistili, e
vychovvateka pri osloven pouvala hlavne rodn meno, ke chcela nadviaza kontakt
s jednotlivcom, lenom skupiny. Oslovovala hlavne hypokoristickou alebo familirnou
podobou rodnho mena. Individulne oslovenia tvoria podstatn vinu. Kolektvnych
osloven je menej. Ako sme u uviedli, v uvedenom type oslovenia vychovvateka
pouila hypokoristick alebo familirnu podobu rodnho mena. Rodn meno v osloven
sa vyskytuje v nominatve. Uveden meno bolo dievensk alebo chlapensk. Pozcia
rodnho mena nie je ustlen: bu sa vyskytuje na zaiatku, na konci alebo v strede vety.
Ak je oslovenie na zaiatku vpovede, draz je na osloven, na identifikcii percipienta.
Ke je oslovenie umiestnen na konci vpovede, draz je na obsahu vpovede. Rodn
meno me by v osloven umiestnen aj v strede vety. Oslovenie rodnm menom je
viacej dvern, familirne.


Slanov, Daniela: Oslovenie a kontakt v dialgu dospelho a dieaa. In: Studia Academica Slo-
vaca. 26. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul, 1997, s. 148.

54
 Slovakistick

zbornk

a) Hypokoristick alebo familirna podoba rodnho mena

Rodn meno na zaiatku vety:

V: Olinka, porozprvaj nm.
V: Raso mi porozprva.
V: Vierka, a o by si ty dala opici?
V: Jarka je najusilovnejia, no hajde.
V: Ivanko, ktor sa tebe rozprvka pila?
V: Ondro, o vy zaprvate na zmok?
V: Anika, nech a poujem.
V: Janko, ako sa vol ten kvet?
V: Zdenko, ak je v koberec?

Pozcia rodnho mena na konci vety (draz je na obsahu vpovede):

V: o sa ti tam pilo, Igorko?
V: A o jesto ete v splni, Danka?
V: Kto ete nepovedal ni, Branko?
V: o ete, Pako?
V: o sme nespomenuli ete, Andrejka?
V: Ako sa rob smotana z mlieka, Stanko?
V: No to sme povedali, ete niekto, Palk?
V: Ktor to bola rozprvka, Tanika?

Rodn meno v strede vety:

V: Teraz nm rozprva, Pako, kto sa doma star o kravy?
V: Rozmyslite si, Daa, ak ty pozn pekn slov.
V: o ete me by lt, Elenka, vie, o je lt?
Menej ast je oslovenie dieaa pomocou radnej, neutrlnej podoby rodnho
mena, pozcia mena tak me by na zaiatku vpovede, v strede alebo na konci
vpovede, napr.:

b) Oslovenie neutrlnou podobou rodnho mena, napr.:

V: o to symbolizuje, kto mi povie, Mariena?
V: o je ete biele, Zoran?
V: Ivana, ak mte koberec?
V: Ivan, porozprvaj, preo chce by vonku.

Okrem toho, e oslovenie pouvame hlavne na to, aby sme nadviazali

komunikciu, vemi asto vychovvateka oslovenie pouva aj na to, aby upozornila
deti, napomenula, hlavne ke ide o spsob sprvania, aby v triede udrala zodpovedajcu
disciplnu. V niektorch prpadoch sa oslovenie radnou podobou rodnho mena pouva
ako mierna forma trestu, napr.:

55
Anna Makiov

V: Igor, povame sem.

V: Mariena, sedme pekne.
V inch prpadoch oslovenie rodnm menom sa pouva ako mierna forma
upozornenia i napomenutia, napr.:
V: Elenka, vyber prtek von!
V: Janko, vyber prsty von!
V: Ivan, hlasno nm porozprvaj!
V: Vladko, vsta hore a porozprvaj nm, kde si bol vera.
Slanov v citovanej tdii hovor, e rodn meno asto obsahuje i-ov vokatvny
kontaktov element: Zuzi, Ani,Tomi, alebo o-ov subtandardn vokatvny element:
Moniko. (D. Slanov 1997).Takto alebo podobn vokatvne formy oslovenia v naom
vskume sme nezaznamenali.
V rmci tohto druhu oslovenia sa vyskytuje aj oslovenie v kombincii osobn
zmeno + vlastn meno, napr.:
V: A ty, Tanika, nm nieo vyrozprvaj
V: Zdenko, ty nm zarecituje bse Jese!
al typ oslovenia predstavuje oslovenie pomocou spojenia rodnho mena a
priezviska. Tento druh oslovenia sa pouva kvli identifikcii, ke je v skupine niekoko
det s rovnakm rodnm menom. Priezvisk slia nielen na odlenie nositeov
rovnakho rodnho mena, ale v niektorch prpadoch sa nm zvyuje naliehavos alebo
draznos kontaktu, napr.:

c) Oslovenie rodn meno + priezvisko

V: Mirka T.vho nebolieva jazek, porozprvaj nm.
V: Mirko K.ov sa hlsi.
V: Ivana B.ov, voko a nepou.
V: Mariana Fov, nech a poujem.
V: Kto sa hlsi, Janko L.ov.
V: Janko Fov, o by by si ty chcel by?
V: Pako ov nm neporozprval.
V: Pako Dk, ak m ty stromek?
V: Marienka Dov, vsta hore a zarecituj nm bse.
V: Povajte, na akej prechdzke bola Marienka Gov.
(Pri uvdzan dokladovho materilu vynechvame vetky priezvisk,
naznaujeme ich prvm psmenom priezviska a vybodkovanm.) Pouvanie oslovenia
rodn meno + priezvisko sa vyskytuje v reovom prejave vychovvateky vtedy, ak
celkov rz vychovvateky je formlnej, ak existuje uritsi socilna vzdialenos
medzi ou a dieaom.
Z uvedench viet mono uzavrie, e v kadej vete vychovvateka oslovila
konkrtne diea, s ktorm chcela komunikova, teda oslovila ho menom alebo v
niektorch prpadoch pouila dokonca aj meno, aj priezvisko. Vo funkcii oslovenia
najastejie sa pouva osobn meno. V uvedench situcich sa pouvaj hlavne

56
 Slovakistick

zbornk

deminutvne tvary: Samko, Janko, Anka, Anika, Vladko, Jarka, Marienka, Marka,
ubka, ubko, Danka, Pako, Katarnka, Marnka, Vierka, Elenka

al typ individulneho oslovenia je

d) Oslovenie pomocou substantivizovanho privlastovacieho zmena 1.

osoby sg., napr.:
V: Nech sa pi, moja.
V: Po sem, moja.
V: Pekne si nm to vyrozprvala, moja.
Takto sa oslovuj najastejie dievat. Tento typ oslovenia nie je vemi ast.
Tvar privlastovacieho zmena strednho rodu je pomerne zriedkav. Vo vskume sme
zaznamenali aj spojenie prdavn meno a privlastovacie zmeno 1. osoby sg., napr.:
V: Jaj, mil moja, i si krsne povedala.

astej typ oslovenia je:

e) S

pojenie rodnho mena a substantivizovanho privlastovacieho zmena
1. osoby sg. pre musk a ensk rod, napr.:
V: Elenka moja, ako ty pomha mame?
V: Ivanka moja, ako sa vol tvoja ulica?
V: Vierka moja, o ete nos kominr?
V: Marienka moja, ty sa tie rada hrva vonku?
V: Vlastk mj, ale hlasno.
V: Igor mj, Elenka sa u dvno hlsila, chcela nieo poveda.
V: Ivana moja, ktor sa tebe pila?
V uvedench prkladoch tvar privlastovacieho zmena pre musk rod m
nreov podobu mj namiesto spisovnej podoby mj.

f) Individulne oslovenie me by vyjadren opytovacm alebo neuritm

zmenom. Vemi asto vychovvateka pouva tto kolektvnu formu oslovenia,
ke sa obracia celej skupine a oakva jednotliv odpove, oakva, e niektor iak
zdvihne dva prsty a odpovie na poloen otzku, napr.:
V: Kto nm ete porozprva, kde bol v nedeu?
V: o je to, kto mi povie?
V: Ak vetky farby vidme?
V: Kto vie?
V: Kto je ten, o vie rozprva?
V: Ako my to volme?
V: Kto mi to pekne celou vetou povie sm?
V: Chce niekto ete rozprva?
V: i niekto vie, koko dn mme s ete do klky?

57
Anna Makiov

V: A kto nm zahda nejak hdanku?

V: Vyrozprva nm ete niekto?
V rmci tohto typu oslovenia rozliujeme oslovenie vyjadren osobnm
zmenom pre 2. osobu jednotnho sla. Tto forma oslovenia sa pouva v prpadoch,
ke vychovvateka u nadviazala komunikciu s dieaom a kladie mu iba otzky. Pri
tomto type nie je potrebn diea oslovi menom, lebo to u bolo vykonan na zaiatku
komunikcie. Aby vychovvateka pomohla dieau vo vyjadrovan, jednoducho mu
kladie podotzky, napr.:
V: U koho si ty bola v elareve?
V: A koho ty tam m?
V: o si tam robil?
V: Pilo sa ti tam?
V: S km sa ty radi hrva?

g) Mierna forma upozornenia a napomenutia vyjadren slovesom v

rozkazovacom spsobe, napr.:
V: Nerob to so stolikami!
V: Se na pokoji!

h) Metonymick oslovenie, napr.:

V: Koho bol jazek?
V: Teraz tko, chvu sta zatvor!
V: Ok bud na ma kuka.
V: Chvu sta zatvor!
V: Nech vidm vetkm ok.
V: Ok na obraz a ha!
Vychovvateka zanala komunikciu a aby nadviazala kontakt s demi, pouva
hlavne opytovacie a niekedy rozkazovacie vety. Oznamovacie vety maj prevahu
hlavne na hodinch zamestnania (hodiny zamestnania s hodiny materinskho jazyka,
poznvania prrody, hudobnej a vtvarnej vchovy), napr.:
V: Teraz kad bude kresli svojho najlepieho kamarta.
V: Teraz si zaspievame piese Sahovav vtat.
V: Ke je vonku zima, kvety znesieme do izby.
Ete by som chcela spomen, ako reagovala vychovvateka, ke diea pekne
odpovedalo na poloen otzku, alebo v inch prpadoch, ke vychovvateka mono
neoakvala odpove, zdalo sa jej, e otzka bola prli ak na t vekov skupinu.
Vychovvatekina odpove znela: Brav.
V: A o sa ete rob v kuchyni?
D: Var, peie kola.
V: Brav.
Alebo:
V: Ak je v koberec, Jasminka?

58
 Slovakistick

zbornk

D: My mme parkt.
V: Brav.
Takmto spsobom reagovania vychovvateka vyjadruje shlas, zhoduje sa s
odpoveou dieaa, odpove bola vborn, znamenit.

2. KOLEKTVNE OSLOVENIE
Druh typ komunikcie na tomto stupni rozvoja dieaa m podobu vychovvateka
deti, teda vychovvateka sa obracia celej skupine.

a) Ako najfrekventovanej typ kolektvneho oslovenia sa pouva veobecn

podstatn meno deti, napr.:
V: Deti, teraz sa budeme rozprva o vtatkch.
V: Deti, preo je zmrzlina studen?
V: Deti, povedzte, akej farby s margaretky.
V: Ak je zajko, deti?

b) Druh typ kolektvneho oslovenia predstavuje apelatvum deti +

privlastovacie zmeno v pl., napr:
V: Deti moje, kto mi vie pekne zarecitova bse V materskej kole?
V: Deti moje, a teraz v sobotu a v nedeu nechodte do koly.
V: Deti moje, povedzte vy mne, akej farby je sneienka.
V: Deti moje, povedzte vy mne, o my mme v tejto fake?
V rmci tohto oslovenia rozliujeme rzne napomenutia:
V: Deti moje, povajte sem.
V: Deti moje, nedvajte si tak dolu ruky.
V: Deti moje, povajte sem, nebudeme vetci naraz rozprva, lebo potom ni
nerozumieme.
V: Deti moje, ke sme vkole, tak nie s ruky tak.
V: Deti moje, nesmejeme sa!
V dvernejom rozhovore funkciu oslovenia mu prebra aj in slovesn tvary,
ktor vak tu strcaj svoju pvodn smantick npl a stvaj sa kontaktovmi
prvkami (pozrite sa, poujte, povajte, viete), napr.:
V: Povajte sem a povedzte mi takto
V: Nesmejeme sa, ale povame sem.
V: Povajte, o nm Vesnika hovor.
V: Pozrite sa takto
V: No pozrite sem, vetci hadme sem.
V: Povedzte vy mne ete nejak kov, ktor bva ltej farby.
V: Nebudeme hurtuva, uka.
V: Pozrite sa sem, budeme sa rozprva, ako vy pomhate rodiom.

59
Anna Makiov

c) Osobitn skupinu oslovenia predstavuje oslovenie poda pohlavia dievat,

chlapci, napr.:
V: Chlapci, ako sa vy hrte?
V: Ako to dievence riadia?
V: Nech vidm, dievat, o vy budete, ke narastiete vek?
V: Kto nm povie ete z dieveniec?
V: Dievence, a o by ste vy chceli by, ke narastiete?
V: Dievence, o ete treba napota?
V: Dievence, o ete nos kominr so sebou?
Ke ide o slovosledn pozciu oslovenia, aj tu plat to ist pravidlo ako aj
pri individulnom osloven. Oslovenie me by na zaiatku, v strede a na konci
vpovede.
d) Kolektvne oslovenie me by vyjadren aj zmenom, napr.:
V: Vetci kukaj na Marnu.
V: A o ostatn robili?
V: Vy sa tete, e budete prvci?
V: Kde sa vy hrvate, v ktorom ktiku?
V: Ako sa ete hrte?
V: A i vy viete, z oho sa rob sladold?
V: Ktor rozprvky som vm tala?
V: Ktor viete bsniku zarecitova?
Kolektvne oslovenie opytovacm zmenom, napr.:
V: o si myslte, preo?
V: o s pre vs ete pekn slova?
V: o v obchode predvaj?

e) Kolektvne oslovenie slovesom v pl., napr.:

V: o si myslte, o je lepie?
V: o si myslte, preo sa smotana zjavuje navrchu?
V: A teraz mi povedzte, o sa vyrba z mlieka.
V: A tete sa, e budete prvci?
V: Ako sa ete hrte?
V: Nech vidme, kto nm bude ete rozprva.
V: Nech vidme, o nm priniesla jese?
V: Porozmajte, kde ste teraz v nedeu boli a o ste tam robili, ako ste strvili
sobotu a nedeu?
Odpovede det boli vemi krtke. Diea najastejie odpovedalo jednm slovom
na poloen otzku, preto vychovvateka vemi asto upozorovala a zdrazovala
nasledovne:
V: Kde stl domek, kto mi odpovie, pekne celou vetou?
Upozornenia takhoto druhu vemi asto deti akoby si nevmali a aj naalej
odpovedali krtko, jednm slovom.

60
 Slovakistick

zbornk

V: Kto priiel prv ku domeku?

D: Myka.
V: A o jesto v kuchyni?
D: Stoliky.
V: A o me by na stene?
D: Obrzke.
Vychovvateka sa obracala celej skupine det a deti reagovali jednotlivo, poda
toho, ak bola ich schopnos, pohotovos komunikova. Bola to mono aj obava pred
neznmou osobou v triede, ale potom u neskorie t hrdzu prekonali a reagovali,
komunikovali vonejie.

f) V niektorch prpadoch sa vyskytlo aj oslovenie rodnm menom viacerch

adrestov, napr.:
V: Janko, Ivanko, Elenka, povame sem!
V: Kvetka pova, aj tevko pova.
V: Samko, Danka, nech vs poujem.

g) Vychovvateka oznamuje deom nov tmy:

V: Dnes budeme kresli vlny.
V: Deti moje, budeme sa trochu rozprva.
V: Teraz sa obleieme, obujeme a ideme na prechdzku.

h) Upozornenia, napomenutia:
V: Deti moje, pekne sedme!
V: Deti moje, povajte sem, nebudeme vetci naraz rozprva, lebo potom ni
nerozumieme.
V: Deti, umvajte si ruky, lebo ochoriete!
V: Nerozprvame vetci odrazu.
V: Budete hlasnejie rozprva!
V: Chvoku povajte sem!
V: Teraz si sadnite, deti moje!
V: Sme sa dohovorili, e neskeme do rei, no, ale zdvihneme rku.
V tomto type komunikcie vychovvateka upozorovala na pekn sprvanie a
sasne poala deti peknmu sprvaniu. Na tieto pravidl vychovvateka upozoruje
deti dennodenne v priebehu kadodennej aktivity. Najprv sa opytuje, kto je prtomn a
kto neprtomn v klke, iada od det, aby odpovedali, aby sa ohlsili, ke ich vyvol,
potom aby sa pozdravovali, oslovovali osoby, s ktormi plnuj nadviaza kontakt,
pekne sa sprvali poas jedla, aby vedeli pekne sedie, pouva slovk ako akujem,
nech sa pi, prosm.
Uveden typ komunikcie prebiehal na relcii vychovvateka diea,
vychovvateka deti. Na druhej strane mme komunikciu diea vychovvateka.
Zastpenos tohto typu komunikcie je menej frekventovan. Deti oslovuj

61
Anna Makiov

vychovvateku pani uiteka, uiteka. Deti v materskch kolch oslovuj a

pomenvaj svoju pani uiteku najastejie eliptickm pomenovanm uiteka. Tento
typ komunikcie sme zaznamenali vo forme opytovacch viet, napr.:
D: Pani uiteka, mem s von?
D: Uiteka, a preo neme aj star kr? (V tejto vete sa vyskytuje aj vplyv
nreia, dvojhlsku diea vyslovuje ako dlh .)
D: Uiteka, uiteka, vie, o mj pes urobil? (V tomto prpade diea sa obracia
formou ty, nevyk.)
D: Pani uiteka, kedy pjdeme na prestvku? (Pri slovese pjdeme bada vplyv
nreia, namiesto spisovnho vyskytuje sa dlh .)
Alebo oznamovacch viet:
D: Mirko ma bije.
D: Saa mi ned ceruzku.
D: Pani uiteka, ja som u bol na deda Mrza.
D: Pani uiteka, ja budem futbalista.
D: Uiteka, my mme v kuchyni polukoberec.
D: Uiteka, ja mm doma Dedko a repa aj kniku.
D: Uiteka, ja ete pomham ockovi.
D: Uiteka, ja som vera bol na Dunaji.
D: Uiteka, my mme cel katuu
D: Uiteka, ja nemm rada sladkosti.
Komunikcia typu diea diea u det predkolskho veku sa realizuje hlavne v
hre, buto v triede, alebo na kolskom dvore, napr.:
D: Marka, ideme uteka!
D: Peter, daj mi autk!
D: Jarka, ideme sa spa!
Deti medzi sebou komunikuj hlavne tak, e sa oslovuj menom, aby nadviazali
kontakt .
Monolgy vychovvateliek v pozorovanch situcich boli astejie a dlhie
(asto preruovan detskmi otzkami) ako dialgy s demi. Najastejia schma
komunikcie bola: vychovvateka sa obracala celej skupine, teda vychovvateka
zanala komunikciu.
Dospel, ktor s neustle v kontakte sdieatom, mu vemi mnoho vplva na
model komunikcie, ktor diea rozvja. Intervencie mu by priame: dospel, resp.
vychovvateka napomnaj diea a poukazuj na model, ktor povauj za sprvny
alebo nepriamo, ke diea poa diea a vysvetuje mu, ktor s bene zauvan
normy a pravidl, ke sa obracia na dospel osobu V tejto svislosti je vemi zvan
emocionlny a socilny vzah. Ak je diea k niektorej osobe citovo viazan alebo pozn
urit osobu, v kontakte s ou bude na ty, bude tyka, bez ohadu na vekov rozdiel.
Ak ide o neznmu osobu, diea najastejie pouije formu vykania. V slovenine
dokonca aj zkladnm a neprznakovm spsobom uplatovanm pri spoloenskom
styku s cudzmi, neznmymi a starmi umi je vykanie. Pri vykan sa pouva sloveso

62
 Slovakistick

zbornk

v 2. osobe mnonho sla. Vykanie je aj signlom, ktor naznauje ist spoloensk

odstup ud. Je to spsob, ktor pouvaj len star a dospel udia vo vzjomnom
styku. Druh spsob spoloenskho styku je tykanie. Tykanie je ben v dialgoch det a
mldee. Deti rodiom tykaj, tak isto aj starm rodiom a ostatnm starm prbuznm.
Tykanie mono poklada za zkladn a tylisticky neutrlny spsob kontaktovania. (J.
Mistrk, 1984)
V predkolskom veku prioritu maj dialogick prejavy pred monologickmi,
ktor maj prevahu v kolskom obdob. Monologick prejavy na predkolskom stupni
s menej ast a tieto monologick prejavy prechdzaj do dialgu s dospelm, resp.
dieaom. Komunikciu meme sledova medzi vychovvatekou a dieaom, ale aj
medzi iakmi v predkolskom veku. N vskum chpeme ako prspevok k poznaniu
hovorench nepripravench dialogickch prejavov det na konci predkolskho
obdobia.

LiteratRa

BRINDZA, J.: Bez dorozumenia niet porozumenia. In: Sociolingvistick a

psycholingvistick aspekty jazykovej komunikcie. 2. diel. Komunikty z 2. Medzinrodnej
vedeckej konferencie konanej v Banskej Bystrici 6. 8. 9. 1994. Bansk Bystrica: Univerzita
Mateja Bela 1996, s. 133 138.
MISTRK, Jozef: Jazyk a re. Bratislava: Mlad let 1984, s. 127 130.
SABOLOV, Oga: Oslovovanie v slovenine. In: Studia Academica Slovaca. 12. 1983.
Red. J. Mistrk. Bratislava: Alfa 1983, s. 458 468.
SLANOV, Daniela: Oslovenie a kontakt v dialgu dospelho a dieaa. In: Studia
Academica Slovaca. 26. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1997, s. 148 158.
Slovnk slovenskho jazyka. I VI. Red. . Peciar. Bratislava: Vydavatestvo SAV 1959-
1968.

63
Anna Makiov

Tipovi oslovljavanja na predkolskom uzrastu

Ana Maki

(Rezime)

U radu se govori o raznim tipovima oslovljavanja u govoru dece, ali i u govoru vaspitaice u
predkolskoj ustanovi. Navode se pojedini modeli oslovljavanja. Deca izme

u sebe komuniciraju
tako to se oslovljavaju imenom. Vaspitaica takodje zapoinje komunikaciju tako to oslovljava
dete imenom, upitnom zamenicom. U nekim sluajevima vaspitaica se obraa celoj grupi i tada
ne imenuje pojedinano dete.

Types of Addresses at Pre-School Age

Anna Makiov

(Summary)

The paper discusses various types of addresses in the speech of children and teachers
in a pre-school institution and lists some of the models of address. The children communicate
among themselves by addressing each other by their first names. The teacher also begins the
communication by addressing the child by his/her name or an interrogative pronoun. In some
cases the teacher addresses the whole group and then does not address any particular child.

64
 Slovakistick

zbornk

Interdisciplinrny pohad na slovky a sla

Michal Tr, Nov Sad

Abstrakt: V prspevku sa rozober interdisciplinrne problematika sloviek. vodn

as je zameran na slovky a seln mnoiny. Jadro prce tvor relcia slo meranie s
dvoma tematickmi celkami: 1. sla a meranie ako kvantifikan proces a 2. vyjadrovanie
velin a jednotiek.

Kov slov: slovka, slo, seln mnoina, metronomika, meranie, meracia

jednotka.

slovky a seln mnoiny

0. Po takmer dvadsaronej prestvke sa vraciam k slovkm. Moja doktorsk
dizertcia slovky v slovenine a v srbochorvtine obhjen na Filozofickej fakulte
v Novom Sade 5. novembra 1987 vyla v trochu pozmenenej podobe v Novom Sade
a v Bratislave roku 1991 pod nzvom slovky v spisovnej slovenine a v spisovnej
srbochorvtine. V snahe zachova koherenciu textu do monografie som z dizertcie
nezaradil na nvrh posudzovateov kapitolu slo a meranie. Po asovom odstupe sa
mi zd, e si interdisciplinrny prstup k slovkm a k meraniu predsa len zasluhuje
zmienku.

1. Zo smantickho hadiska slovo broj v srbine je bohatie ne v slovenine

m viac vznamov. Povine mu v slovenine stoj ako ekvivalent slo, ale pokia
ide o slovn druh, slovu broj zodpoved v slovenine slovka. Spojenia arapski i rimski
brojevi prekladme do sloveniny arabsk a rmske slice. (In aj v srbine existuje
slovo brojka znamenajce slica.) Teda v slovenine je matematick termn slo a
lingvistick termn slovka.

2. Z obsahu pojmu seln mnoiny (po srbsky brojni/brojevni skupovi) vyplva,

e pojem slo musme chpa omnoho irie ako v benej praxi.
V matematike sa danej problematike venuje nleit pozornos a slo sa ozrejmuje
z najrozmanitejch teoretickch hadsk. Hoci pritom matematika operuje s slom
veobecne a abstraktne, neraz m na mysli prve konkrtne, relne slo. A relne slo
ako tak existuje, nu pri vskumoch nesmie zosta bokom. Mono sce diskutova o
jeho vskyte, o jeho poetnosti (frekvencii), ale jeho existenciu nepopierame.
Aj pri definovan sloviek ako numerickch slov by sa malo prihliada na dan
skutonos. Gramatiky rozoberaj zo slov oznaujcich seln hodnoty len prirodzen
sla a zlomky osobitnmi druhmi sloviek s zkladn slovky a zlomkov slovky.
Mnoina iracionlnych sel zostva zatia nepovimnut. Tak isto sa neber aspo

65
Michal Tr

podmienene do vahy zporn cel sla a zporn racionlne sla, o vak meme
povaova len za relatvny nedostatok dan mnus pri sle oznauje opan slo
k zodpovedajcemu kladnmu slu. Teda bez ohadu na to, i mme do inenia dajme
tomu s slom 3 alebo 3 (napr. teploty sa bud pohybova v hraniciach 3 C a 3
C), z hadiska slovnodruhovho zaradenia aj v spojen 3 (mnus tri) aj 3 (plus tri)
existuje zkladn slovka 3. Nech ns vonkoncom nemli, i slo zapeme psmenami,
ako slovo, alebo slicou (resp. slicami, ak je to dvojcifern alebo trojcifern slo) v
stnej realizcii to me by len a len slovka. Toti aj zpis 4 (slica) aj tyri (slovo
napsan psmenami) vyslovme rovnako. Ete zrejmejie si to meme uvedomi na
zpise slo 30 je deliten iestimi. Nemali by sme tvrdi, e tu mme len jednu
slovku (tvar iestimi), ale s tu dve slovky, z ktorch prv (30) je zapsan
slicami, priom 30 tame tridsa.
Uveden skutonos ber do vahy niektor bdatelia. Ladislav Mikuka (1981,
s. 152 158) sa zmieuje o matematickom texte, ako o symbize dvoch jazykovch
systmov prirodzenho jazyka a formalizovanho jazyka matematiky. Kee
matematika skma a riei kvantitatvne vzahy medzi konkrtnymi a abstraktnmi
objektmi skutonho sveta, v matematickch textoch sa slovky musia vyskytova. V
matematickom zmysle slovky oznauj kvantitatvne hodnoty, poradie matematickch
objektov, kvantitatvne vlastnosti tchto objektov a vzahy medzi nimi. slovky sa
vyskytuj v matematickom texte v dvojakej podobe. Po prv, zapisujeme ich ako slov,
teda psmenami (napr. jeden, dva, tri, tyri...), a v takom prpade s to slovky ako
slovn druh vo vlastnom zmysle slova. Po druh, kvantitatvnu hodnotu vyjadrujeme
selnmi znakmi, ie slicami; v takom prpade ide o potencilne slovky, lebo pri
stnej realizcii sla 1, 2, 3 tame: jeden, dva, tri. Plat to v rovnakej miere tak
pri hlasnom tan textu, ako aj pri tan textu v sebe. V umeleckom tle veci stoja
jednoznane poda platnch zsad slovky peme ako slov, a nie slicami, nu sa
pri slovnodruhovom zaraden nejavia nijak pochybnosti.
V rmci zkladnch sloviek sa v slovenskch gramatikch rozoberaj zlomkov
slovky ako osobitn podmnoina. Ekvivalentmi zlomkovch sloviek v aritmetickch
zpisoch s racionlne sla v tvare zlomku, priom zlomok me ma bu kladn,
bu zporn hodnotu. Aj racionlne sla v desatinnom zpise predstavuj zlomky, a to
tak zlomky, ktor v slade s desiatkovou selnou sstavou maj menovatea 10, 100,
1000 at. Teda aj v desatinnom zpise racionlneho sla ide o pomer dvoch sel o
zlomok.

sla a meranie ako kvantifikan proces

3. S slom vemi asto operujeme aj pri meran ako kvantifikanom procese.

Preto si zasluhuje nau pozornos relcia slo meranie. Modern veda a technika
s nemysliten bez merania, ktor prvom povaujeme za jeden z ich zkladnch
pilierov. Vznam merania stpa najm v dobe vedeckotechnickej revolcie vaka

66
 Slovakistick

zbornk

procesu merania vedeck experimenty vyjadrujeme v selnej forme a spracvame ich

matematickmi metdami.
Meranie teda kvantifikcia sa uplatuje najm vo fyzike, v chmii a v
inch exaktnch vedch a prispieva k ich neustlemu rozmachu. Lene v dnench
asoch sa o vsledky merania (pokia je meranie mon) opieraj a na nich buduj
aj tak vedy, ako s psycholgia, ekonmia, spoloensk vedy a pod. Napriek veo
becnej expanzii merania aj v exaktnch, aj v spoloenskch vedch vsledky v tchto
rozmanitch sfrach innosti s rozdielne. To si plne uvedomuj aj fyzici, ktor sa
zasadzuj o aplikciu veobecnch metodologickch zkladov merania v jednotlivch
vednch disciplnach za repektovania ich vlastnch vedeckch metd. Zameriavaj sa
na zjednocovac proces; innos cieavedome usmeruj, o om okrem inho svedia
medzinrodn metrologick konvencie.

4. Merac proces m svoju dlhodob histriu (pozri napr. Starek, 1977, najm
s. 26 33). Ako mono pota kusy, rovnako je porovnaten aj dka dvoch ty. Dve
tye meme porovnva aj tak, e ich polome veda seba. Od porovnvania sa prelo
k meraniu. Meranie ako urovanie potu mierovch jednotiek spomna u Aristoteles.
Spoiatku sa pod meranm chpalo iba urovanie aditvnych vlastnost (dka, uhol,
plocha, objem, as). A v stredoveku Galileo Galilej preiel na meranie neaditvnych
vlastnost ich transformciou na niektor aditvnu vlastnos. Jeho heslo Mera vetko,
o je meraten, a o nie je meraten, meratenm urobi znamen vek vazstvo
kvantitatvnej metdy. Zana sa uvdza nzov veliina, priom sa pojem danho
termnu postupne spresuje. Poda Maxvella veliina je sin selnej hodnoty velin
a jej jednotky a jej meranm vlastne urujeme poet jednotiek meranej veliiny. Takto
sa meranie definuje v mnohch uebniciach fyziky. Cambell vysvetuje meranie ako
priraovanie sel reprezentujcich vlastnosti, m meranie zaha i kvantifikciu v
takom zmysle slova, ako ju chpeme v metronomike. Rozliuje fundamentlne veliiny
a pomocou nich uren odvoden veliiny (napr. odvodenou veliinou je mern
hmotnos, ktorej seln hodnota je uren podielom selnej hodnoty hmotnosti a
selnej hodnoty objemu).

5. Pri meran s z hadiska selnch sstav zaujmav kvantitatvne pojmy,

vysvetovan Hempelom ako numerick funkcie. Existuje extenzitn kvantita (veliina,
pri ktorej treba dodra pravidlo rovnosti, pravidlo jednotky a pravidlo aditvnosti) a
intenzitn veliina s tmito piatimi zkladnmi pravidlami: 1. pravidlo rovnosti, 2.
pravidlo usporiadania, 3. pravidlo nulovho bodu, 4. pravidlo jednotkovho bodu, 5.
pravidlo tvaru stupnice. Tmito piatimi pravidlami je jednoznane uren Celziova
stupnica teploty. Prkladmi na extenzitn kvantitu s napr. dka, objem, hmotnos.
Kvalitu a kvantitu treba chpa v ich dialektickej jednote. V tejto svislosti Igor
Starek objasuje Timofejevov nzor, e kvalita a kvantita tvoria podsystm dialektiky:
kvalita je urenos predmetu poznania, ktor meme zisova v relcich totonosti
a odlinosti s inmi objektmi pri celostnom rozliovan znakov a kvantita je urenos

67
Michal Tr

rovnako kvalitnch predmetov, ktor sa uruje pri uvaovan znakov z hadiska intenzity
alebo stupa prejavu. Zkladn metdu poznvania kvality a kvantity predstavuje
porovnvanie, priom pre poznanie kvantitatvnych charakteristk m osobitn vznam
porovnva tie znaky, ktor s zkladom potania a merania.
Meranie je irok a rznorod pojem, nu sa metronomika zmieuje o rozmanitch
typoch merania: o urovan potu kusov, o aditvnom meran, o meran intenzitnch a
extenzitnch velin, o meran na bze empirickch truktr (v ktorch jednotka nie je
definovan; napr. merania v psycholgii), o meran zaloenom na porovnvan. Pritom
kad meranie predstavuje premyslen kon a sleduje sa nm konkrtny cie.

6. Metronomika prela poda Igora Starka deviatimi etapami historickho

vvinu, ktor strune charakterizujeme takto (Starek, 1977, 90 n.):
1. urovanie potu kusov a geometrickch rozmerov spojen s jednoduchmi
algebrickmi operciami;
2. urovanie selnch hodnt aditvnych velin;
3. urovanie selnch hodnt neaditvnych velin na zklade ich zvislosti od
aditvnych velin s pouitm jednotky;
4. urovanie selnch hodnt odvodench velin;
5. urovanie selnch hodnt velin na zklade izomorfizmov empirickch a
abstraktnch truktr, ktor nemaj jednotku (napr. v psycholgii);
6. Komplexn spracovanie vsledkov vekho potu meran samoinnmi
potami;
7. automatick meranie v automatickch systmoch;
8. mikrofyziklne merania kvantovomechanicky definovanch velin;
9. merania v tatistickch sboroch/korpusoch.

7. V metronomike sa osobitn pozornos venuje fyziklnym veliinm a v

svislosti s tm fyziklnym meraniam. Pri zavdzan novch fyziklnych velin sa v
plnej miere ber do vahy fyziklne zkony, priom sa jednotliv stupne prslunch
odstupovatench vlastnost uruj fyziklnymi experimentami. Kad sstavu
jednotiek charakterizuje aj voba zkladnch jednotiek.
Teda v praxi sa volia a konvenne ustanovuj jednotky zkladnch velin a nimi
sa definuj jednotky odvodench velin, m sa vytvra sstava jednotiek. Jednotkm
priraujeme dohodnut znaky a dvame im zodpovedajce nzvy. Aj pre nzvy
nsobkov a podielov zkladnch jednotiek pouvame dohodnut znaky. Ich vznam
je rovnak na celom svete s to internacionalizmy grcko-latinskho pvodu. Na
tvorenie definovanch jednotiek (pozri napr. Konen Mankov, 1980, s. 9, a
Jakobovi, 1981, s. 97) slia tieto predpony:

68
 Slovakistick

zbornk

Predpona Znaka Hodnota

exa- E 1018
peta- P 1015
tera- T 1012
giga- G 109
mega- M 106
kilo- k 103
hekto- h 102
deka- da 101
deci- d 10-1
centi- c 10-2
mili- m 10-3
mikro- 10-6
nano- n 10-9
piko- p 10-12
fento- f 10-15
ato- a 10-18

Kad z nich m ustlen miesto a ustlen vznam v sstave.

8. Klasickou fyziklnou sstavou jednotiek je sstava centimeter gram

sekunda (cgs), v ktorej zkladnmi jednotkami s: centimeter (cm) pre dku, gram
(g) pre hmotnos a sekunda (s) pre as. Elektrick veliiny a magnetick veliiny boli
zalenen do sstavy cgs dodatone.
Tzv. technick sstava jednotiek m tieto tri zkladn jednotky: meter pre
dku, kilopond (pvodne kilogram sily) pre silu a sekundu pre as. V Giorgiho sstave
jednotiek s okrem metra a sekundy aj kilogram ako hmotnostn jednotka a ampr pre
elektrick prd.
A po zvolen jednotky mono vyjadri hodnotu fyziklnej veliiny. Tto hodnota
je uren dvoma (niekedy aj viacermi) dajmi: slom (t. j. potom) a jednotkou:

veliina = slo (poet) x jednotka

Poet a jednotka navzjom zvisia. Ak zmenme jednotku, men sa aj seln

hodnota pozorovanej veliiny (napr. vzdialenos dvoch miest vyjadren najprv v
metroch, potom v kilometroch).

9. Rozlin sstavy velin a jednotiek spsobovali mnoho nedorozumen

v odbornej a technickej literatre. silie o unifikciu jednotiek a ich sstav bolo
korunovan roku 1875 v Pari, ke v Svres utvorili Medzinrodn rad pre miery
a zvaia. Zkladn prototypy dky, tiae a neskr aj alch zkladnch velin

69
Michal Tr

boli uloen v Svres a kpie tchto velin si prevzali ostatn astnci spomenutej
medzinrodnej konvencie. Roku 1960 bola XI. generlna konferencia spomenutho
radu, na ktorej zastnen krajiny prijali sstavu jednotiek SI, od roku 1981 zvzn
aj v Juhoslvii (v SSR ju pouvali od roku 1980). Medzinrodn sstava jednotiek m
sedem zkladnch jednotiek: meter pre dku, kilogram pre hmotnos, sekundu pre as,
ampr pre elektrick prd, kelvin pre termodynamick teplotu, kandelu pre svietivos a
mol pre ltkov mnostvo. Okrem toho je ou zahrnutch 20 odvodench jednotiek.
Medzinrodn sstava mier sa vyznauje koherentnosou. Pre kad veliinu sa
pouva len jedna jednotka a z nej sa decimlnou metdou odvodzuj menie a vie
jednotky (vnimkou je sekunda, ak pozorujeme jej pomer k vym jednotkm). Mono
ju uplatni vo vetkch sfrach udskej innosti, vo vetkch vedeckch i technickch
odvetviach.

Vyjadrovanie velin a jednotiek

10. Zkladn prvky merania fyziklne veliiny a ich jednotky sa vyjadruj

pomenovaniami, znakami, schematicky a pod. (Jakobovi, 1981, s. 18 21).
Pomenovanie fyziklnej veliiny vznik dohodou. Slov bene pouvan sa
stvaj termnmi. Pri vobe niektorho z bench slov za pomenovanie fyziklnej
veliiny sa prihliada na jednoznanos typick pre odborn nzvoslovie. Teda jednm
pomenovanm je obsiahnut prve jedna veliina s presne definovanm vznamom.
Dajme tomu geometrick vzdialenos medzi dvoma bodmi sa nazva dka. Slovu
dka sa mu javi ako synonym za uritch okolnost (resp. v uritch prpadoch)
rka, vka, hbka, cesta, rozptie a pod. Lene iba jedno slovo danej mnoiny sa vol
ako pomenovanie veliiny, aby sa tak vyhlo akmukovek nedorozumeniu.
Znaka fyziklnej veliiny (symbol) sa pouva v rmci znakovho systmu
psania. Fyziklne veliiny oznaujeme vekmi alebo malmi psmenami latinky
(zriedkavejie grckymi a hebrejskmi psmenami). Obyajne znaka pripomna
pomenovanie oznaovanej veliiny. Dku veobecne zapisujeme l (poda latinskho
slova longituda).
Vekos fyziklnej veliiny uvdzame algebricky peme sla. Niekedy sa
hod grafick znzornenie, najm ak sa vyjadruje vzjomn pomer, i zvislos dvoch
fyziklnych velin.
Aj pomenovanie jednotky je vecou dohovoru. Pritom pomenovanie zloenej i
odvodenej jednotky obsahuje pomenovania jednotiek javiacich sa ako zloky. Jednotka
rchlosti obsahuje pomenovanie jednotky dky, jednotky asu a ich pomer (dajme
tomu 10 metrov za sekundu).
Jednotky zapisujeme znakami. S to vek alebo mal psmen latinky a grcke
psmeno (omega). Znaka pozostva najastejie z jednho psmena (zaiaton
psmeno pomenovania danej jednotky vo francztine).

70
 Slovakistick

zbornk

Meracie jednotky a ich znaky s normovan (tandardizovan) a v kadom tte

s regulovan zkonmi. Takto jednotky sa nazvaj zkonn meracie jednotky.
Ak tm istm psmenom oznaujeme aj fyziklnu veliinu, aj meraciu jednotku,
tak znaku fyziklnej veliiny zapisujeme kurzvou (ikmmi psmenami) a znaku
jednotky obyajnmi psmenami (m hmotnos, m meter; l dka, l liter).
Psmen latinky a grcke psmen ako znaky velin a jednotiek sa pouvaj aj
v jazykoch, ktorch psmo je cyrilika.

Exaktnos merania

11. O skutonosti sa meme zmieni kvalitatvnym opisom a pomocou

kvantitatvnych ukazovateov (pomocou merania, priom pouvame sla a in matema
tick symboly). V nerozvitch vedch a v zaiatonch fzach vskumu dominuje
kvalitatvny opis. Ale a merania znamenali obrovsk krok dopredu a bez nich exaktn
vedy s priam nemysliten. V spoloenskch vedch vzhadom na komplexnos
spoloenskch javov je metda merania znane redukovan, hoci sa aj tu dosiahli v 20.
storo znan spechy.
Mihajlo Markovi povauje meranie za oznaovanie zmyslami vnmatench
objektov pomocou sel (Markovi, 1981, s. 451). Pojem objekt sa chpe nielen v
konkrtnom zmysle. Nm s zahrnut predmety, vlastnosti, vzahy, javy, procesy
slovom vetko to, o existuje nezvisle od vedomia subjektu a o om mono ma nejak
intersubjektvnu praktick sksenos. Vraz oznai slami chpeme v zmysle da
do vzjomnej svislosti usporiadan mnoinu selnch symbolov so zodpovedajcim
radom objektov. Jednoduchm prkladom je meranie vky a hmotnosti. Lene ke
je u v tom meran zvolen druh selnch symbolov, sme viazan radom pravidiel
platnch pre dan symboly. seln meradl musia by normovan a spoloensky ujat,
aby tak kad jednotlivec mohol bez akost a jednoznane interpretova dan seln
symbol a vedie, s m svis. Kvantitatvna metda je vhodnejia od kvalitatvneho
opisu, pri ktorom sa me dosta do popredia subjektvne hodnotenie (porovnajme
dvojicu nzke teploty : l0 C). Teda meranm dosahujeme maximlnu objektivitu
v dajoch. seln symboly s jednoznan kadmu z nich zodpoved stanoven
kvalita, teda kad seln symbol priraden k objektu (matematickmu, fyziklnemu,
chemickmu) m konkrtny vznam. Ak merac prstroj sm zapisuje daje, tak odbornk
vemi ahko interpretuje zznamy a podva ich ako kvalitatvny opis. Merania a seln
symboly umouj uplatova prostriedky matematickej analzy. Vaka meraniu ako
zdroju empirickch dajov sa poda Mihajla Markovia presne, konkrtne a objektvne
uruj fakt.

12. Spolonou vlastnosou sel a meratench vlastnost je to, e aj sla, aj

vlastnosti s usporiadan. Viemu slu zodpoved vlastnos prejaven vo vej
miere, a naopak. Stva sa sce, e sla priraujeme k usporiadanm mnoinm

71
Michal Tr

objektov, hoci nejde o meranie (napr. numerizcia knh v kninici). V takomto prpade
by sa sce hodili aj in symboly, lene sla maj prednos: a) poradie prvkov si ahko
zapamtme; b) mnoinu usporadovanch objektov mono neobmedzene zvova za
pouitia obmedzenho potu symbolov; c) na kadom mieste v rade je vykonaten
interpolcia ubovonho potu novch objektov bez zasahovania do poradia.
Nejak kvalitu meme mera, len ak je sprevdzan javmi, o ktorch meme
nadobudn empirick sksenosti; musia existova indiktory. Objekty s danou kvalitou,
ie vlastnosou sa v takomto prpade usporadvaj a jednotliv leny charakterizuje
zodpovedajca relcia tranzitvnosti a relcia asymetrinosti.
Meraniu podliehaj aj intenzvne, aj extenzvne kvality. O intenzvnych
kvalitch hovorme vtedy, ak meme uvies len jeden rad spt so stupom prejavo
vania vlastnosti (napr. Mohsova stupnica na urovanie tvrdosti minerlov, obsahujca
10 stupov, priom kad z nich zodpoved tvrdosti uritho minerlu najmeniu
tvrdos s indexom 1 m mastenec a najvou tvrdosou s indexom 10 sa vyznauje
diamant).

13. Ak s meratenmi kvalitami mono kona zkladn potov vkony, a ak

je slo pri pozorovanom objekte dajom o jednotkch danej vlastnosti, hovorme o
extenzvnych kvalitch.
Existuje priame meranie a nepriame meranie. Pri priamom meran zisujeme
hodnotu danej veliiny porovnvanm s jednotkovou veliinou bez sprostredkovania.
Lene niektor veliiny nememe vymera priamo. Technika nepriameho merania
pokroila najm v sasnch priemyselnch podnikoch (napr. uplatnenie tlakovho me
racieho prstroja). Na nmornch lodiach hrbku stien trupu kontroluj ultrazvukovmi
vlnami, o je tie druh nepriameho merania (Svet techniky, 1977, s. 41). Na obrazovke
oscilografu obsluhujci priamo taj hrbku meranej steny. Ultrazvukov metdu
uplatuj aj pri meran vekch hbok. Aj vek vzdialenosti, ie vek dky sa meraj
nepriamo (napr. vzdialenos medzi Zemou a Slnkom, medzi Zemou a Mesiacom a pod.).
Trigonometrick meranie nalo uplatnenie v astronmii, v geodzii a v kartografii.
Najmodernejie a najpresnejie prstroje na meranie vekch vzdialenost s zaloen
na princpe laserovch lov. Modernmi prstrojmi mono mera dku 1/10 000
milimetra a sttisce kilometrov.

14. Aj z tohto strunho prehadu meracieho procesu vyplva, e kvantitatvne

pojmy, resp. kvantitatvne ukazovatele, s vym stupom spoznvania predmetu od
kvalitatvneho posudzovania. Pojmami numerickej kvantity sa poda Bogdana eia
uruj rchlosti procesov, stav pohybov, ako aj vsledky prrodnch a spoloenskch
dian a innost (ei, 1977, s. 50). Prve o seln pojmy sa opiera tatistick
metda, bez ktorej s v dnenej dobe nemysliten vskumy vo vine prrodnch
a spoloenskch vied. Aj pri odvodzovan vedeckch zkonov maj vznamn lohu
kvantitatvne pojmy.

72
 Slovakistick

zbornk

tatistick prstup k jazykovm faktom je celkom ben vec. Jazykoveda

operovala a operuje tak kvalitatvnymi ukazovatemi, ako aj kvantitatvnymi dajmi.
Poda Jozefa Mistrka bez matematicko-tatistickej analzy si dnes u nemono
predstavi hlbiu tylistick analzu textu, ale ani opis slovnka, gramatickch a tematic
kch javov (Mistrk, 1969, s. 9).
tatistick metda sa osvedila takmer na vetkch jazykovch rovinch a lingvisti
ju u uplatnili pri zostavovan frekvennch slovnkov, na zisovanie frekvencie grafm,
frekvencie pdov, frekvencie vetnch kontrukci, v textovej lingvistike a pod. Hoci ta
tistick daje netreba absolutizova, predsa ich musme bra do vahy ako indiktory
uritho stavu v pozorovanej oblasti.

LITERATRA

JAKOBOVI, Zvonimir: Leksikon mjernih jedinica. Zagreb: kolska knjiga 1981. 120 s.
KONEN, Leon MANKOV, Zuzana: ABC meracch jednotiek. Bratislava: Obzor 1980.
320 s.
MARKOVI, Mihajlo: Filozofski osnovi nauke. Beograd: SANU 1981. 793 s.
MIKUKA, Ladislav: O niektorch lingvistickch otzkach symboliky matematickho textu a jej
stnej realizcie. In: Kultra slova, 15, 1981, s. 152 158.
MISTRK, Jozef: Frekvencia slov v slovenine. Bratislava: Vydavatestvo Slovenskej akadmie
vied 1969. 728 s.
STAREK, Igor: vod do metronomiky. Bratislava: Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied
1977.
Svet techniky. Nov Sad: Obzor 1977. 374 s.
EI, Bogdan: Osnovi metodologije drutvenih nauka. Beograd: Nauna knjiga 1978. 338 s.
TR, Michal: slovky v spisovnej slovenine a v spisovnej srbochorvtine. Nov Sad : Obzor
Tvorba a Bratislava: Vydavatestvo Alfa 1991. 120 s.

73
Michal Tr

Interdisciplinarni pogled na brojeve

Mihal Tir

(Rezime)

U radu se pristupa interdisciplinarno brojevima sa lingvistikog i matematikog aspekta.

Uvodni deo je posveen lingvistikom pojmu broj i matematikom pojmu brojni sistem
(numeriki skupovi). Detaljnije se obrauje relacija broj merenje u okviru dveju tematskih
celina: 1. brojevi i merenje kao kvantitativni proces i 2. izraavanje veliine i jedinica. Posebnu
panju zasluuju statistike metode u drutvenim naukama.

An Interdisciplinary View of Numbers

Michal Tr

(Summary)

The paper takes an interdisciplinary approach to the study of numbers from a linguistic
and mathematical aspect. The introduction is devoted to the linguistic concept of number 1 and
the mathematical concept of a numerical list. More attention is devoted to the relation of number
and measurement within two thematic wholes: (1) numbers and measuring as a quantitative
process; (2) expressing size and units. A special focus is put on the statistic methods in social
sciences.

74
 Slovakistick

zbornk

FRAZMY S VULGARIZMAMI V REI PIVNIANOV

ZUZANA TROV, Nov Sad

Abstrakt: Pivniania vemi asto vosvojom nre pouvaj frazmy. Frazeolgia ako
lingvistick veda je vemi zaujmav abohat. To, oom sa vemi zriedkavo hovor ape, s
frazmy s vulgarimami. V
tejto prci je zozbieranch vye 100 (presnejie 120) takchto frazm.
Je to vsledok vskumu frazm charakteristickch pre jazyk Slovkov z Pivnice. V zozbieranch
frazmach sa odra spsob rozmania, ivot a tu je kondenzovan aj udov mdros.

Kov slov: frazmy, frazeolgia, vulgarizmy, Pivnica, pivnick nreie

Obyvatelia kadej slovenskej osady vo Vojvodine s vnieom jedinen.

Pivniania maj takmer plne odlin jazyk (okrem obyvateov katolckej asti Selene
s predstavitelia zpadoslovenskho typu nreia) amono prve preto mnoh hovoria,
e maj akosti rozumie im. Dvody vak mono hada ivnieom inom. Vkadej
osade existuje in spsob komunikcie, in typ humoru. Nie vade sa udia smej tm
istm veciam, nie vade sa udia rovnako vyjadruj. To, o by sa vak dalo kontatova
uPivnianov, tak ustarch, ale ete vdy aj utch mladch, je obrazn vyjadrovanie.
Na to, aby sa takmuto spsobu vyjadrovania rozumelo, potrebn je dobre pozna
frazeolgiu, udov mdros, ale asto treba ma vynikajcu obrazotvornos archle
myslenie.
Ak by sme mali definova frazmu, frazeologick jednotku alebo frazeologizmus,
poda Encyklopdie jazykovedy je to: jazykov jednotka, ktor vznik vznamovm
prehodnotenm austlenm vonho slovnho spojenia, prehodnotenm ustlenho
nefrazeologickho vrazu, alebo odvodenm od existujcich frazm. Tie sa tam
hovor: Sasn frazeolgia vymedzuje frazmy konfigurciou viacerch podstatnch
znakov, najm ustlenosti, smantickej transformcie (prenesenosti, posunu vznamu)
aexpresvnosti, adefinuje ju ako osobitn druh ustlenho slovnho spojenia, ktor sa
vyznauje expresvnosou aobraznosou svojho vznamu. (s. 147-148).
Ke ide ovulgarizmy, takmer vlune sa pouvaj vhovorovom tle
avskromnch prejavoch, lebo sa pohybuj na okraji slovnej zsoby. Maj siln
expresvny prznak. Definujeme ich takto: Vulgarizmy, hrub slov vrazy
vyjadrujce citov postoj kistej skutonosti takm spsobom, ktor sa spoloensky
hodnot ako neprimeran, neslun. (...) Najtypickejie vulgarizmy vak pochdzaj
zoblasti spoloenskho tabu, kde hrubo, bez zjemnenia pomenvaj skutonosti
tkajce sa rozlinch telesnch konov anzvov intmnych ast tela. (Encyklopdia
jazykovedy, s. 480-481). Bolo by naozaj zaujmav sledova, ak je skuton postavenie
vulgarizmov vrei. Otom, e s vulgarizmy tabu, dosveduj islovnky. Napriek tomu,

75
Zuzana Trov

e je frekvencia tchto slov vkonverzcii dos vysok, vslovnkoch sa neuvdzaj. i

sa vak bud, to ete nevieme, lebo zatia vyiel Slovnk sasnho slovenskho jazyka
A-G. VKrtkom slovnku slovenskho jazyka aveszvzkovom Slovnku slovenskho
jazyka ich nemme, atak existuje absencia malej, ale ke ide ofrekvenciu vhovorovom
jazyku vemi vznamnej oblasti vlexike avkadom nrode je to utajen jazykov
poklad civilizovanho nroda. Tak sa vNajkratom slovnku slovenskho jazyka od
Antona Zelenho uvdza skupina vulgrnych aspoloensko-tabuizovanch vrazov,
nadvok, slangovch vrazov, nreovch... Aj tento autor podotka, e neuvdzanie
tchto slov vslovnkoch ns vedie ktomu, e mme chybn mienku, predsudky amty
ojazyku alexike. Mtus otom, e sa vulgarizmy vbec nepouvaj, mono umouje
liei si celkov komplex menejcennosti, alebo i vpresveden, e s udia vzdelanej
akultrnej. To, e s dnes ulice abyty pln vulgarizmov, ete neznamen, e sa skr
vbec nepouvali. Mono ide oto, e ke sa funkne pouij (napr. vo frazmach),
nie je to tak okat, ako ke sa pouij nefunkne, bezdvodne, lebo je dnes u lexika
vemi chudobn auritmi slovami sa vyjadruje takmer vetko mon. Pouvanie
vulgarizmov funkne, alebo nefunkne svis skr sozvyklosami, s morlkou as
tabu. Kadm pouitm nadobda slovo in vznam ain inok. Ke ide o vznam,
rovnak slovo raz me by oznaenm genitli, inokedy hanlivm pomenovanm
loveka alebo niekedy trefnm prirovnanm i hodnotenm situcie. Kad jeden
ztchto vznamov vak nadobudne in inok pri pouit napr. vdebate vkrme, kde
by skr bolo neprirodzen jeho nepouvanie, in na pracovnej porade aplne in vo
verejnom prejave. ie, normlne je, e lovek pouva vulgrne slov diferencovan
sohadom na situciu amiesto avzhadom na svoj osobn morlny imperatv, ktor
funguje, aj ke sa men aposva, o je aj prirodzen. Vulgarizmy treba pouva iba
vtedy, ke si to situcia vyaduje aje primeran. Nikto by sa vpodstate nemal hanbi za
to, e medzi kamartmi hovor inak ako na verejnom mieste, vkole, vprci. Vznam
ainok slova nie s dan objektvne amiera jeho akceptovania nezvis od jednotlivca,
ale od skupiny. Vina ud m pokryteck postoj kvulgarizmom azd sa, e je to
nevykoreniten. Apredsa ich vek vina pouva ainch kvli tomu odsudzuje.
Jedin rozdiel je vo frekvencii asamozrejme aj vtom, o nimi presne oznauj. alia
skutonos je it, e u nastvaj posuny vo vzname vulgarizmov. Treba skontatova,
e vulgarizmy si, rovnako ako vetko, o m svoju skuton funkciu, svoje miesto
vybojuj. Deje sa to postupne. Tzv. tvrd vulgarizmy pomaly prestvaj by hrozbou,
lebo mnohokrt strcaj svoj niekdaj, presne nepecifikovan vznam nieoho
neslunho aurlivho. Vzvislosti od kontextu (o sme u spomnali) nadobdaj
pomerne presne pecifikovan vznam plne inho charakteru.
Pivnick frazeolgia bola predmetom zujmu Pavla ihlavskho, ktor zozbieral
slovensk prslovia, porekadl apranostiky vPivnici atto zbierka vprave Rudolfa
Zatka vyla ivNovom ivote vroku 2004. Tto zbierka obsahuje 445 frazeologickch
jednotiek. Napriek takmu hojnmu potu ani jedna neobsahuje vulgarizmy, take by
sme si na zklade toho mohli pomyslie, e Pivniania vo svojej slovnej zsobe tieto
slov nepouvaj.

76
 Slovakistick

zbornk

Frazeolgii vude patr osobitn miesto. Vo Vojvodine sa tejto vednej disciplne

venoval Michal Filip, ke vZbornku vojvodinskch slovakistov 10 (1988, s. 59-78) ako
vsledok systematickho vskumu uverejnil zbierku 1795 porekadiel, prslov, slov,
nadvok avyhrok zo Starej Pazovy. Vtejto zbierke u mono njs frazeologick
jednotky svulgarizmami. Je to vak ilogick, lebo vyhrky (napr. Ak a xim, tak sa
ecog zasere. // Dostae do rii) anadvky ( napr. prdan, zasram, zaam) obsahuj
vulgarizmy. Vtejto zbierke ich je spolu 45, priom je nadvok avyhrok 14, ale treba
spomen, e pre kad nadvku sa ako osobitn frazeologick jednotka podva nadvka
pre muov aosobitne pre eny (napr. 1717. Zaam. Zaam edom. Zaam edom aj zo
zaanom. // 1718. Zaaica. Zaaica ena. Zaaica ena aj zo zasraicou.). Ke ide
ofrazeologizmy, je ich spolu 30. S to: 3. Aj bi prdou, aj bi zedou. // 7. Aj psi na velk
hbu ser. // 84 Beh ako znasoeniN zatkom. // 85. Beh ako prd vgatx. // 95. Beiaci
sere. // 245. u ako podosra. // 454. Hundre ako id na hove. // 459. Xika mal,
em tak priec. (...) em ako priec. // 478. a506. Xo/ie ako podosra. // 537.
Je pek ako ri naopak. // 607.Kebi jej sta zaiu, na ri bi frfotala. // 1127. Ostu ako
hovno na ceiuku. // 1173. Poeii sa ako braia zhovnom. // 1201. Poze je ri bi,
ke sa zasere. // 1330. Smr ako hovno // 1356. Sprma sa ako la sra. // 1368 Srau,
srau, ae ako sa drau. // 1401 Svoje hovno esmr. // 1433. ecko vie, em evie, e
m svia ri. // 1448 omre/hundre ako id na hove. // 1467. Tak je ako rozmoknutuo
hovno. // 1469. Tak radu za ri klad. // 1494. eplo, loveg bi sa cei sprkaveu. //
1498. Ti si ee en do praxu au, ke soN ja orau asiau. // 1566. Uek, ako kebi ho do
zatku/rii kopou. // 1704. Zaxo sm ako ri zgatou. // 1730. Zber sa ako la sra.
// 1735. Zdoxlo mu vrii hsa avariant toho istho je 1761. Zomrelo mu vrii hsa. Tu
by sme mohli pripota aj slovn hry, jeden typ hdaniek: 275. e m svia ri? e
zarije? // Ak by sme to mali vyjadri percentulne, mohli by sme poveda, e vzbierke
je asi 2,5% frazeologickch jednotiek obsahujcich vulgarizmy.
Vceloslovenskej zbierke slovenskch prslov, porekadiel, slov ahdaniek
Adolfa Petra Ztureckho inapriek tomu, e sa to nedalo oakva, s aj frazeologick
jednotky obsahujce vulgarizmy. Ich repertor je vak minimlny. Poda mennho
registra sa javia frazmy obsahujce slovo hovno, priom sa ono oznauje tak, e je
vo frazme napsan iba prv psmeno aza nm s tyri bodky. S to tieto frazmy:
Bez chuti mal ktik h.... zje // Vitaj h.... vkepeni! // Tak zostal ako h.... na cedilku //
Ke sa h.... na plot prilep, nazd sa, e je na babylonskej vei // Ke sa sedliak stane
pnom, horie smrd ako h.... // Nem horieho smradu, ako ke zh.... tvaroh sprav. //
Zlatom psal, ho.... peatil // M tam h...., nie vtat. Je ich spolu osem. Okrem toho
vtejto zbierke mono njs aj frazeologizmy so slovom a. Je iba jeden, ale sa tto
neslun as nepe inak graficky a znie: Nedobre oproti vetru a.
Vpivnickej frazeolgii sme nali vye sto takchto frazeologickch jednotiek
obsahujcich vulgarizmy. Sotva by sme mohli poveda, e Pivniania viac pouvaj
vulgarizmy. Vihlavskho zbierke mono njs niektor ztchto jednotiek, ale
ako neutrlne (napr. Aj psi na velk hromadu klad) na rozdiel od frazeologickch
jednotiek svulgarizmami (Aj psi na velk hromadu ser). Ide skr oto, e sa udia, o

77
Zuzana Trov

sme u skr hovorili, pretvaruj aurit vrazy sa jednoducho vo vedeckch kruhoch

ignorujnapriek tomu, e s vude frekventovanejie.
Predtm ne uvedieme zoznam frazm svulgarizmami zpivnickho nreia, ete
spomeme, e frazmy tu chpeme virokom zmysle, tak ako je to teraz vsasnej
frazeologickej terii. To s nevetn slovesn amenn ustlen vrazy (frazmy
vzkom zmysle slova), rozlin paremiologick aneparemiologick ustlen zvraty
svetnou asvetnou stavbou, ako s napr. prslovia, porekadl, povrvky... Sporn
prpad vak mu by ustlen nreov frazeologizovan dialogick formuly (e m
svia ri? e zarije). Mohli by sme ich vak zaradi kpovrvkam, ktor vlastne patria
do paremiolgie, do tej asti, ktor tvor sas frazeolgie.
Aete jedna poznmka. Vzbierke sa pouva nreov transkripcia, uplatujca
sa vslovenskej dialektolgii.

Aj psi na velk hromadu ser.

Aj zes, aj prdn, aj zri sisn.
Ana, viserem sa i do kraha. (Chlapec sa zalieal dievau)
Ai cici, ai rici, ai dnej inej veci.
Beha (volakemu) z bablnk okolo rii.
Beha jak znasolen ri.
Be, a sa mu pati ori bxaj.
Bei/xo, jak kebi mal vrii nehasen vpno.
Bi, jag bi ho zhovna zhoel.
Bi jak hovno na lopae / Je mi jak hovnu na lopae
Bi jak hovno pot klobkom.
Bi jak hrukov hovno.
Bi jak na mrzi visran.
Bi jak ran vser.
Bi jak zasran.
Bi eplo jak vrii.
Bol ma bruxo viser sa nasuxo.
Bozaj ma vri.
Buee sra jak a.
o si jak od rii roben / o sa dv jak od rii roben.
(u) jak podesran.
e m svia ri? e zarije. (Slovn hra)
Djs zrii do hlavi.
Dost nohu do rii.
Dost po rii / na ri.
Dost zkola ru azopici ri.
Dr sa (volakeho) jak zasran metlu.

undra jag id na hove.

Erka, m na rii dverk.

78
 Slovakistick

zbornk

Fka (volakemu) do rii.

Gdo prv zveel, ten na em sedel gdo druh odhovra, ri sa mu otvr.
Hamba, ehamba, aj ri patr do g.
Hovno jak ruka.
Hovno! Ze ho rovno. Skadho konca do poli ame it (ke sa deti kdlia).
Xista sa jak hladn sra.
Xista sa/kmotri sa/ rixtuva sa jak hladn sra.
Xoela, blela, svetu sa raela, za keho m si apita vrii.
Xoi jak podesran/posran.
Xoi jak znasolen ri.
Il pes cez oves, visral tam grgolec. Gdo si kzal spva, neh ho ie lza.
J bi som xiel/a zasran palicu atrskala po hlave/xrpe.
J som, o som, sopel pod nosom.
Jak sral, tak sral, ale e sa drl.
Jano, il si ces to nae humisko (il) aviel si tam to velik hovisko (viel), no, to
som j srala. (Slovn hra vdialgu.)
Je tu eplo, jak ke sa uprdne. (je chladno)
Jedna xia ju visere adruh zeere.
Jen, dva, tri, pobili sa bratri. Jeden bel pre paliku, rozdrapel si nohaviku, daje
mamika itku, zaijeme riku.
J, a dok si edohe aj zhubi aj zrii.
Kata spadla do blata, emohla sa vihn, musela sa uprdn.
Kad i to m do rii ru.
Kebi hubu emala, na ri bi prehovorela.
Ke a xim, dosere sa, aj do.
Mal (bvanie) jak priec.
Ma vrii nehasen vpno.
Mesik sv. o, e ma xi? Ale, len ser. o, u id sem.
Mlad evesta, spadla do cesta, emohla sa vihn, musela sa uprdn. A mlad za
do maku sra.
Mlados mu vrii zhila.
Mda sem, mda tam a ri patr do g.
Mj brat m hrozno biser ado suda sa mu viser.
Na rnej zemi sa itko ro ana bl psi ser.
Na keho si? Sam na seba azri na cel svet.
Naenko sra.
ebabri/eprpli sa zhovnom.
emala kvoka ranu, dala si psovi ri lza.
esere, e, ke ju xi, vre. (reaz hdanka)
eskj hojno, zajtr hovno.
Ost jak hovno na lopae.
Ozaj, ozaj, ri mi bozaj.

79
Zuzana Trov

Pasuje jak ri na erbel.

Paxori sa jak xrobk zhovnom.
Plz zhovna mots/bi.
Po smri fuk do rii.
Posra sa do g.
Potom, hovno za plotom.
Poe ei do radu, nasereme hromadu.
Poze ri bi, ke sa posere.
Presra si rep. (Navi mieru)
Pxa sa volakemu do rii (strel/pixl sa volakemu do rii).
Ri mu smr na cinter.
Robi si zhubi ri.
Rovno, rovno, a po kriv hovno. (s)
Smr jak hovno.
Sp, a dok jej slnko do rii nezasv.
Srali, preli, hovn smreli.
Stona jak id na hove.
Straisa/vitrai sa jak smrad zga.
Straxoprt!
Str si kik jazika do rii.
Stri/pixn si prst do rii.
Svrb ma ri.
a proti vetru.
uu-u, uu-u, naserem i do u.
Tak sa naj, e si me dohn aj zhubi, aj zrii.
Tak radu za ri klad.
eplo je jak vrii.
Ti si ee len do praxu al/la, ke som j...
Ti sralo jeden!
To je prt proti slve boj.
U mu ri smr na cinter.
Vikopa/nakopa volakeho do rii.
Vilep mu na ri, abi nekrval.
Vilep mu na ri, tam bue ma tuk maso.
Visra sa i na robotu.
Visra sa volakemu na hlavu.
Via sa na prhlavu.
Vitaj lalia, bl kvet, ke a vim, sral bi he. (Ke sa niekomu nete, hlavne medzi
demi.)
Vitrai sa jak smrad zga.
Vitre si zvolakm ri.
Vizer jak hovno pod klobkom.

80
 Slovakistick

zbornk

Vizer jak hrukov hovno.

Vizer jak posran.
Voda jak piaica/anica. (Tepl)
Vodu pije, vodu je, kho erta sra bue.
Volado ma spomn, vitrel ri zkomna.
Zhovna bi/motz euplee.
Zala piku na paliku apopri ore.
Zasran jeden zasran!
Zasran jeden!
Zaan jeden zaan!
Zavrzn si to do rii.

LITERATRA

Zelen, Anton: Najkrat slovnk slovenskho jazyka. ilina: Archa 1991. 79 s.

Encyklopdia jazykovedy. Bratislava: Obzor 1993. 513 s.
Krtky slovnk slovenskho jazyka. Hlav. red. J. Kaala a M. Pisrikov. Bratislava: Veda 2003.
985 s.
Slovnk slovenskho jazyka. I-VI. Bratislava: Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied 1959-
1968.
Slovnk sasnho slovenskho jazyka. A-G. Bratislava: VEDA 2006. 1134 s.
IHLAVSK, Pavel: Slovensk prslovia, porekadl apranostiky vPivnici. In: Nov ivot 56,
2004, . 7-8, s. 434-440
FILIP, Michal: Porekadl, prslovia, slovia, nadvky avyhrky zo Starej Pazovy. In: Zbornk
spolku vojvodinskch Slovakistov 10. Nov Sad: Spolok vojvodinskch slovakistov
1988, s. 59-81.
MLACEK, Jozef: Zcharakteristiky nreovej frazeolgie Starej Pazovy. In: Zbornk Spolku
vojvodinskch slovakistov 10. Nov Sad: Spolok vojvodinskch slovakistov 1988, s.
47-59.

81
Zuzana Trov

Frazeme savulgarizmima ugovoru Slovaka iz Pivnica

Zuzana Tir

(Rezime)

Stanovnici sela Pivnice u Vojvodini veoma esto usvom dijalektu koriste frazeme.
Frazeologija kao lingvistika nauka je veoma zanimljiva ibogata. Ono oemu se veoma retko
govori ipie su frazeme koje imaju vulgarnu konotaciju. Uovom

radu sakupljeno je iobjanjeno
preko 100 ovakvih frazema. One su rezultat istraivanja frazema karakteristinih za govor
Slovaka uPivnicama. Uprikupljenim frazemama se odraava nain miljenja, ivot, atu je
kondenzovana inarodna mudrost.

Phrasemes with Vulgarisms in the Speech of Slovaks

from Pivnice

ZUZANA TROV

(Summary)

The inhabitants of the village Pivnice in Vojvodina use phrasemes in their dialect very
often. Phraseology is an interesting and rich linguistic science. What is rarely spoken and written
about are phrasemes with a vulgar connotation. For the purposes of this paper the author has
collected over 100 such phrasemes which were characteristic of the speech of Slovaks in Pivnice.
The paper then presents the results of the research of this dialect and shows that these phrasemes
reflect the way of thinking and living, and present the condensed folk wisdom.

82
 Slovakistick

zbornk

DIAGNOSTIKOVANIE DOTERAJCH VEDOMOST

CUDZINCA V ZAIATKOCH VYUOVANIA SLOVENINY
AKO CUDZIEHO JAZYKA

Eva ulenov, Bansk Bystrica

Abstrakt: Vprspevku sa poukazuje na to, e diagnostikovanie jazykovej kompetencie

zo slovenskho jazyka novho klienta komernho uitea je prvou, ale zrove jednou
znajdleitejch fz zaiatkov (individulneho) vyuovania. Vstupn informcie oklientovej
jazykovej kompetencii zo sloveniny nm toti slia ako smerodajn podklad kstanoveniu
plnu vyuovania, na vyberanie gramatiky azaraovanie cvien. Zisovaniu stavu klientovch
vedomost treba venova dostaton pozornos nielen zaspektu vypracovania adekvtneho
aefektvneho plnu vyuovania, ale vneposlednom rade aj na udranie si klienta, ktor na
zklade poiatonch vsledkov svojho uitea me uvaova aj oalej spoluprci snm.

Kov slov: diagnostikovanie, komern uite, individulne vyuovanie,

manament, klient, zaiatonk, mierne pokroil, pokroil

VOD
Prspevok vznikol na zklade zaujmavch sksenost zprce tzv. komernho
uitea slovenskho jazyka. U dlh as sa venujeme o. i. vzdelvaniu cudzch ttnych
prslunkov voblasti nevyhnutnho dorozumievania sa akomunikcie vslovenine,
ktor je pre nich dleit zhadiska ich psobenia vbenej i profesionlnej praxi. Pre
tchto cudzch ttnych prslunkov je slovenina cudzm jazykom aich materinskm
jazykom je teda spravidla in jazyk.
Vprspevku sa sname pribli problmy zisovania stavu vedomost zo
slovenskho jazyka klienta ajeho jazykov kompetencie hne po zoznmen sa uitea
sklientom. Uveden problm je prvou fzou vo vyuovan sloveniny ako cudzieho
jazyka zo strany uitea. Zrove je vemi dleit, pretoe od diagnostikovania jeho
vedomost zo slovenskho jazyka sa odra cel proces vyuovania zo strany uitea,
spsob komunikcie sklientom, vysvetovania gramatiky azaraovanie cvien.
Pod pojmom komern uite budeme vprspevku chpa uitea
slovenskho jazyka pracujceho samostatne, pod vlastnm manaovanm svojej prce,
psobiaceho najastejie ako ivnostnk. Takto uite si sm had klientov, ktorch
vyuuje bu individulne, alebo skupinovo, prpadne sa d naja do rznych kurzov,
ktor organizuje in organizcia auite jej po vykonan svojej prce na zklade zmluvy
fakturuje za svoju prcu.

Cudzincov, ktor vyhadvaj uitea slovenskho jazyka, mono rozdeli

poda ich motivcie ui sa sloveninu, do viacerch skupn:

83
Eva ulenov

1. Cudz ttni prslunci prichdzajci na Slovensko vdsledku vstupu SR do

Eurpskej nie, ato predovetkm pracova. Najastejie ide omanarov avedcich
pracovnkov, vyslanch riadi poboku uritej firmy, realizujcu svoju psobnos okrem
inch krajn aj na Slovensku. Tto pracovnci s nten i na Slovensku adostva sa
do kontaktu so slovenskmi obanmi aintitciami, preto sa snaia naui sa slovensk
jazyk na rovni zkladnej alebo benej komunikcie.
2. alou skupinou s tudenti so zujmom tudova na slovenskch vysokch kolch
auniverzitch.
3. Frekventovan s aj cel rodiny prisahovan za prcou, ktor dvaj svoje deti
ui sloveninu, prpadne ide aj odospelch prbuznch.
4. Stretvame sa aj so Slovkmi narodenmi alebo ijcimi dlh roky na inom zem,
vracajcimi sa do svojej vlasti. Spomenut skupina ud sa, samozrejme, sna vytvori
aj kultrny kontakt so Slovenskou republikou a integrova sa do jej spolonosti.
5. Okrem tchto skupn osluby skromnho uitea slovenskho jazyka sa zaujma aj
(pomerne) menia skupina turistickch sprievodcov cudzincov (alebo cestovnch
kancelri), ktor vo svojej krajine sprevdzaj stle sa zvujce poty slovenskch
aeskch turistov.
Zkladnou snahou pre vetky menovan skupiny je naui sa na dostatonej
rovni komunikova so slovenskmi obanmi a intitciami, a to vo verblnej i psomnej
forme; na privtnej i oficilnej rovni (bliie: ulenov, E., 2005, a).

Okrem toho meme naich klientov deli na zklade alch kritri:

1. vek,
2. stav vedomost (zaiatonci, mierne pokroil, pokroil),
3. zo sksenost zvyuovania cudzincov je mon kontatova ako jedno
znajsmerodajnejch kritri aj prslunos tudenta kslovanskmu nrodu
alebo kneslovanskmu nrodu. (Bliie: ulenov, 2006, b)

1. MANAMENT PRCE S KLIENTOM

Predovetkm je nutn spomen, e v prevanej vine ide o dospelch ud,
ktor sa snaia zska poadovan slubu za urit asov jednotku, na nimi pomerne
presne urenej rovni a s konkrtnym zmerom. S vnimkou organizovanch skupn
pracovnkov uritej firmy (o je pomerne zriedkav) vyhadvaj uiteov slovenskho
jazyka jednotlivci, ktor maj do uritej miery kontrovan predstavu o svojej vube a o
ase jej venovanom, podobne aj o osobnosti uitea. Z tohto dvodu je zo strany uitea
potrebn chpa podobn situciu v rmci trhovho mechanizmu, seba ako prostriedok
na dosiahnutie poadovanho ciea a ako lnok na trhu so slubami. Samozrejme, ned
sa zabda aj na patrin ohodnotenie svojej vemi pecifickej prce, ktor vyaduje
znane vysok fundovanos nielen v oblasti slovenskho jazyka, metodiky vuby, ale
aj pedagogiky a psycholgie. Komern uite je nten sm manaova svoju prcu a
komunikova so svojimi tudentmi ako so svojou klientelou, zabezpeujcou mu zisky.

84
 Slovakistick

zbornk

Pritom je potrebn do uritej miery prispsobi sa svojmu klientovi, predovetkm

z asovho hadiska a zabezpei mu aj urit komfort (napr. njs kompromis v
oblasti miesta vuby, aby vyhovovalo nielen uiteovi, ale predovetkm tudentovi;
zabezpei mu materily na uenie sa, napr. cvienia, prpadne poia alebo odporui
knihu a pod.) (Bliie: ulenov, 2005, a)

2. ZISOVANIE STAVU DOTERAJCH VEDOMOST ZO SLOVENSKHO
JAZYKA U CUDZINCA

Jednm znajzloitejch problmov je zisovanie stavu vedomost zo
slovenskho jazyka ajeho jazykov kompetencie, pretoe na zklade tchto poznatkov
snm komunikujeme, zaname alebo pokraujeme vo vyuovan azaraujeme
cvienia.

Na zklade doterajch vedomost slovenskho jazyka rozdeujeme naich klientov na:

1. zaiatonkov,
2. mierne pokroilch a
3. pokroilch.

1. Zaiatonci s tak klienti, ktor sa doteraz so slovenskm jazykom nestretli

azoznamuj sa snm po prvkrt.
2. Mierne pokroil s tak tudenti, ktor sa so slovenskm jazykom vminulosti
u stretli as schopn komunikova vslovenine na zkladnej rovni: ovldaj
zkladn slovn zsobu; vedia asova sloves na zkladnej rovni (teda
vprzente), avak ostatn asy aslovesn spsoby im robia problm; maj
vedomos oslovenskej deklincii, ale pouvaj ju viac-menej intuitvne.
Psomn prejav je pomerne nedokonal, pretoe sa tudent zatia sna
orientova sa na verblne dorozumievanie.
3. Medzi pokroilch tudentov meme zaradi tch, ktor s vaktvnom
kontakte so sloveninou, ovldaj aj iriu slovn zsobu, vedia pouva aj
synonym slov vzkladnej slovnej zsobe, ovldaj vetky slovesn asy
aspsoby avedia ich aj aktulne pouva. Takto klienti sa sstreuj u
na vzdelvanie voblasti dokonalho psanho prejavu, vslovnosti, prpadne
rozirovania slovnej zsoby.

Dleit je v poiatonch fzach komunikcie so svojm klientom zska

informcie o jeho sasnej situcii; o motivcii ui sa slovensk jazyk; o poiadavkch
na vubu slovenskho jazyka; o jeho predstave o intervale medzi jednotlivmi
sedeniami. Medzi zkladn informcie pre uitea patria:
a) fakty o jeho momentlnych jazykovch zrunostiach a vedomostiach o
slovenine;

85
Eva ulenov

b) dka jeho kontaktu so sloveninou; stupe potreby ovldania nho

jazyka;
c) a predovetkm nm ide o zistenie primrnej potreby v oblasti ovldania
jazyka, teda napr. i sa potrebuje orientova na verblny alebo na psomn
prejav.
Zrove je nutn zo strany uitea nadviaza s klientom aj u priatesk kontakt
zaloen na dvere klienta voi osobnosti uitea a metdam jeho prce, ktor je mon
dosiahnu rozhovormi o jeho ivote, prci, zubch, prpadne ak klient dovol, aj o
jeho rodine, motvoch jeho sprvania, prchodu na Slovensko, o motvoch jeho kontaktu
so Slovkmi a pod.

Pri zisovan stavu vedomost zo sloveniny unho klienta je poda naich

sksenost najlepie predtm, ne zaneme so samotnm vyuovanm, realizova
snm
1. rozhovory. Je dobr rozhovory vies tak, e
- najprv pouvame jednoduch vety hol so zkladnm verbom by, prpadne
splnovznamovmi innostnmi slovesami, ktor sa vyuuj vprvch lekcich
poda knh sloveniny pre cudzincov (pozri pouit literatru), najlepie
s predmetovmi, prechodnmi slovesami. Akuzatv sg. je toti vbenej
komunikcii najfrekventovanej apre cudzincov vprvch fzach uenia sa
sloveniny aj najpochopitenej. Zrove sme nten pouva aj opytovacie
zmen, plnovznamov ohybn slovn druhy aprslovky asu. Obmedzujeme
sa vak stle na pouvanie substantv vsingulri.
- Ke vidme, e klient reaguje, meme sksi zaradi svetia. Ak ho to nezmtie,
meme pokraova vyuitm slovies vprterite azaradme aj substantva
vplurli av ostatnch pdoch, priom vdy, samozrejme, sledujeme, ako klient
zvlda jednotliv gramatick javy. Zrove sa poksime vyuva aj adjektva,
ale vdy len prepozcii vo vzahu ksubstantvu. (Adjektvum vpostpozcii je
nronm javom aj pre pokroilho tudenta.)
- Ak klient zvlda aj tieto gramatick javy, meme vyska jeho schopnos
chpa avyuva verb vkondicionli, imperatve amenn kontrukcie (ktor
s vak tie pomerne nron aj pre pokroilho tudenta).
Javov, ktor treba sledova, je, samozrejme, vea, ato na rovni vetkch
slovnch druhov; nae sksenosti nm vak ukzali, e slovensk deklinan systm
je jeden znajnronejch javov pre cudzinca najm neslovanskho pvodu. Ztoho
dvodu jednoducho sledujeme komplexne schopnos dorozumie sa, ato poda vyie
uvedench postupnost.

Samotn rozhovory vak, samozrejme, nemusia stai na komplexn zistenie

stavu klientovch vedomost.
Raz som sa dostala do kontaktu sarabskm sprievodcom pracujcim pre egyptsko-
esk cestovn kancelriu. Chcel sa zdokonali vetine, prpadne sa ui sloveninu.

86
 Slovakistick

zbornk

Vrozhovore aj na zloitejie tmy, ako napr. ekonomika krajiny, politika apolitick

systm, ivotn rove obyvatestva, zaujmav miesta jeho krajiny, histria, spsob
vroby parfumov at. vedel reagova, dokonca bol schopn bez problmov deifrova
otzky i vysvetli tieto problmy. Zdalo sa, e Arab je vznalosti eskho jazyka na
pokroilej rovni. Valom rozhovore ma trochu zmiatlo, e m problm vysvetli
systm riadenia uritej retaurcie, ktor poznal, isvojej cestovnej kancelrie. Mlil si
iprslovky miesta aasu, nepoznal systm pouvania kondicionlu aimperatvu, mal
vrazn problmy spouvanm plurlu substantv iadjektv. Napriek tomu pomerne
dobre vedel pouva prteritum, futrum ajeho, inak pomerne bohat, slovn zsoba
sa obmedzuje len na urit oblasti reality. Po hlbom zisovan jeho znalost eskho
jazyka som zistila, e priamo vEgypte absolvoval (inak vemi kvalitn) kurz eskho
jazyka araz bol na trojmesanom pobyte vR. Problematiku, ktor takmer bezchybne
vedel vysvetli, vak u opakoval mnohokrt predo mnou eskm aslovenskm turistom
apoznal ifrekventovan otzky na tto tmu. Celkov stav jeho vedomost zeskho
jazyka by vak mohol by hodnoten ako mierne pokroil, avak na pomerne dobrej
rovni.
Stretla som sa aj so tyrmi ruskmi tudentkami, ktor sce rozprvali po slovensky
pomerne plynule, ale vich rei sa vrazne prejavoval vplyv ruskho deklinanho
systmu islovosledu. Preto som ich na zaiatku vyuovania (asi prirchlo) oznaila
ako mierne pokroil, po uritom ase sa vak ukzalo, e ich kompetencia pouvania
sloveniny je na vemi vysokej rovni. Hoci toti mali trocha problm sdeklinanm
systmom substantv anajm pronomn, vemi dobre zasa skloovali adjektva,
ato aj vsg. avpl. Dobre zvldli vetky asy slovies, dokonca vedeli aj oexistencii
predminulho asu vslovenine, vneposlednom rade mali aj naozaj bohat slovn
zsobu, priom vyuvali aj synonymn pomenovania.
Podobnch prpadov bolo viac, ztoho dvodu je potrebn skma ich jazykov
kompetencie hlbie. Tieto vstupn informcie toti slia na postavenie plnu celho
vyuovania.

2. Preto je vhodn poui ako doplujcu, ale pomerne objektvnu metdu, testy
apsomn cvienia.
Ak nemme vbec predstavu otom, sakm klientom budeme pracova, o sa tka
jeho jazykovej kompetencie zo sloveniny, je dobr koncipova test tak, e sa vom
objavia najprv cvienia orientovan na najjednoduchiu konverzciu agramatiku:
- jednoduch vety hol arozvit so zkladnm verbom by ajeho asovanm,
- doplovanie sufixov vskloovan singulru substantv aadjektv,
- cvienia na odhalenie jeho slovenskej slovnej zsoby, napr. formou otzok
(napr.: o rob rno?, Kto je vtvojej rodine? apod.),
- doplovanie aidentifikcia elementrnych prsloviek miesta (vavo, vpravo,
vpredu, vzadu...),
- odpovede na zkladn frzy aich pouvanie.

87
Eva ulenov

Za tmito jednoduchmi cvieniami zaradme cvienia orientovan na nronejiu

gramatiku airiu slovn zsobu, napr.:
- na doplovanie vyasovanch plnovznamovch slov vprzente,
- na skloovanie substantv aadjektv vplurli,
- doplovanie aidentifikcia prsloviek asu apod.
Nsledne pokraujeme op nronejou gramatikou, zaradme teda cvienia
orientovan na:
- svetia,
- konjugciu autosmantickch verb vprterite afutre,
- predlokov spojenia,
- slovesn spsoby,
- iriu slovn zsobu asynonymn rady apod.

3. Sasou tohto testu me by aj analza pretanho alebo poutho textu.

Vtedy dme klientovi preta text ansledne mu bu budeme kls otzky
zneho, alebo ho nechme, aby nm ho prerozprval. Nronejou formou je
prerozprvanie poutho textu alebo odpovedanie na otzky zneho.
Na zklade klientovho prejavu mono sledova:
a) porozumenie textu,
b) jeho slovn zsobu,
c) schopnos komunikcie apouvania gramatickch javov.
4. alou monosou je zisovanie stavu klientovej jazykovej kompetencie
uosb, ktor ho poznaj avedia, ako dlho aakm spsobom bol vkontakte
so sloveninou. Tieto daje vak nie vdy mu fungova ako smerodajn, skr
ich chpeme ako orientan.

Samozrejme, e najobjektvnejie vstupn informcie oklientovej jazykovej

kompetencii zo sloveniny meme zska kumulciou menovanch metd, avak je
potrebn prispsobi sa aj klientovej osobnosti, dstojnosti a situcii. Naprklad s
klienti, ktorm by nebolo vhodn na zaiatku vyuovania posun test scvieniami, a to
zasovch ietickch dvodov. Vkadom prpade je potrebn odhadn psychologick
prstup ku svojmu klientovi.

88
 Slovakistick

zbornk

LITERATRA AZDROJE

ULENOV, Eva a): Problmy cudzincov pri osvojovan so slovenskho pravopisu

vindividulnom vyuovan. In: Bansk Bystrica: Filologick revue, . 1, 2, ro. 8, 2005,
s. 57 66.
ULENOV, Eva b) : Slovenina ako cudz jazyk. In.: Medzinrodn vedeck konferencia
X. kulat stl. Slovo aobraz vkomunikaci sdtmi. Komunikace sdtmi vzrcadle as.
Pedagogick fakulta Ostravsk univerzity. 9. 10. 11. 2006 Katedra eskho jazyka a
literatury sdidaktikou Sbornk pspvk zodborn konference podan katedrou
eskho jazyka a literatury sdidaktikou PdF OU a Kabinetem literatury pro mlde,
jazykov a literrn komunikace PdF OU. Ed.: Nadda Singlov, Eva Hflerov.
BHMEROV, Ada: Slovak for you. Bratislava: Perfekt 2006, 160 s.
DRATVA, Tom BUZNOV, Viktria: Slovenina pre cudzincov. Bratislava: SPN 2005.
DRATVA, Tom BUZNOV, Viktria: Slovenina pre cudzincov. Cviebnica. Bratislava:
SPN 2005.
GAVORA, P.: Ak s moji iaci: pedagogick diagnostika iaka. Bratislava: Vydavatestvo Prca
1999.
MOJEK, L. a kol.: Teoretick otzky pedagogick diagnostiky. Praha: Academia 1987.

89
Eva ulenov

DIAGNOSTIKA DOSADANJIH ZNANJA STRANCA UPOETNOJ

NASTAVI SLOVAKOG JEZIKA KAO STRANOG

EVA ULEN

(Rezime)

Uradu se reava problem kako diagnosticirati znanje stranaca koji su pronali uitelja
slovakog jezika iplaniraju da nastave sa uenjem slovakog. Glavni cilj studenata je da naue
osnovni konverzacijski jezik, ili da poboljaju svoje sposobnosti prianja ipisanja. Usvakom
sluaju, njihov uitelj mora da sazna koji je njihov nivo znanja slovakog jezika pre nego
to se pone sa asovima. Znanje studenata je osnova za pravljenje efektivnog plana uenja i
odgovorajuih tehnika predavanja slovakog jezika.

The Diagnostics of a Foreigners Knowledge at the

Beginners Level of Slovak as a Foreign Language

EVA ULENOV

(Summary)

This paper deals with the problem of how to find out the amount of knowledge of
foreigners who have found aSlovak language teacher and plan to continue studying Slovak.
The students main goal is to learn basic Slovak conversational language, or to improve his/her
speaking and writing abilities. However, their teacher has to find out their level of knowledge
of the Slovak language before classes begin. The students knowledge is abase for making an
effective studying plan and for appropriate teaching techniques of Slovak.

90
 Slovakistick

zbornk

MENINOV LITERATRY AMEDZILITERRNE PROCESY

MICHAL HARP, Nov Sad

Abstrakt: Meninov literatra vznik z vlastnho etnickho celku, ku ktormu prislcha,

vinoreovom ainonrodnom prostred. Spravidla je trojkontextov (kontext celonrodnej
literatry, kontext literatry/literatr spoloenskho resp. ttneho prostredia, vlastn vvinovo-
typologick kontext. Ak je poda literrnej komparatistiky pre nrodn literatru prznan
kategria jednotlivho, apre svetov literatru kategria veobecnho, pre meninov, ako aj
pre in typy pecifickch medziliterrnych spoloenstiev, je to kategria zvltneho.

Kov slov: meninov literatra, medziliterrne spoloenstvo, vvinovo typologick

kontexty, pojem regionlneho aloklneho, Dionz uriin, Arpd
Tzsr, Peter

Zajac

Pojem meninovej literatry relatvne je ahko vysvetli: to je literatra, ktor

vznik vinom spoloensko-etnickom prostred, mimo uritho celku, ktormu etnicky
prislcha. Vo svete existuje vek poet takch literatr ako vsledok rozlinch
spoloenskch attnych premien, ktor odlili urit etnick as od nrodnho
celku. Tak vznik menina, ktor je meninou vo vzahu kinonrodnmu prostrediu,
anie vo vzahu kprislchajcemu etnickmu celku. Len na zem bvalej Juhoslvie
tak meninov literatry boli albnska, maarsk, slovensk, rumunsk, rusnska,
bulharsk, tureck, talianska, esk literatra. Vbliom okol podobn literatry s
maarsk vRumunsku ana Slovensku, slovensk vRumunsku avMaarsku, srbsk
vMaarsku avRumunsku at. Kad ztchto meninovch literatr je pecifick,
podmienen apodmieovan etnicky ahistoricky, avetko to vytvra nemal akosti
vteoretickom stanoven adefinovan veobecnho modelu meninovej literatry.
Avak urit teoretick vchodisk predsa existuj.
Ako prv, nevyvrtitenm faktom je, e meninov literatra je pecifickm
medziliterrnym spoloenstvom. Tento jav ako modelov jav medziliterrneho procesu
definoval Dionz uriin. On sa zmieuje, e nrodn literatra predstavuje pl
jednotlivho asvetov literatra jeho konen opozciu pl veobecnho. Medzi
tmito plmi existuje cel rad medziliterrnych spoloenstiev, ktor vznikli na zklade
rozlinch kritri blzkosti aprslunosti (slovansk literatry, romnske, germnske,
medziliterrne spoloenstvo literatr vo vajiarsku, at.). Uvdzajc rozlin typy
medziliterrnych spoloenstiev, uriin upozoruje, e tu nejde iba oprihliadanie
na tieto zdruenia ako na jav zvltny, situovan medzi jednotlivm aveobecnm.
Skmanie tchto aim podobnch foriem realizcie medziliterrneho procesu poukazuje
toti navye na r ozm an it os v vin ov c h p od b jednak nrodnch
literatr ajednak medziliterrnych spoloenstiev. (uriin, 1985: 174).
Meninov literatry s tie osobitnm druhom medziliterrnych spoloenstiev
arovnako aj osobitnou formou realizcie medziliterrnych procesov. pecifickos

91
Michal Harp

meninovch literatr spova vtom, e bytostne vvinovo sa typologicky uruj

voi niekokm literrnym kontextom: 1. kontext materskej, nacionlnej literatry, 2.
kontext literatry regionlneho alebo ttneho spoloenstva, vktorom vznik, 3. vlastn
vvinov atypologick kontext.
To s zkladn kontexty, ale ich poet nie je konen. Dionz uriin vhesle
Novodob nrodnostn literatra uvdza a p kontextov (uriin, 1993: 19). Okrem
troch uvedench spomna ete vzahy ksesterskm nrodnostnm literatram ako
tvrt avzahy so svetovm interliterrnym procesom ako piaty.
Vzah so sesterskmi nrodnostnmi literatrami ako kontext je dos neurit.
Svis naprklad sotzkou, i existuje jedna meninov literatra vjednom jazyku alebo
ich je viac (maarsk meninov literatra vbec, alebo maarsk meninov literatra
vSrbsku, vRumunsku, na Slovensku, tak isto slovensk meninov literatra vbec,
ale slovensk meninov literatra vSrbsku, Rumunsku, vMaarsku).
Pozastavme sa vak pri termnoch nrodnostn ameninov literatra. Svojho
asu som pre uriinom pripraven zbornk Systematika medziliterrneho procesu
napsal sta Nrodnostn literatry vmedziliterrnom procese (uriin akol., 1988:
138-145). uriin ku kadej stati inch autorov psal komentre kmjmu textu ich bolo
a desa. Jeden zkomentrov sa vzahuje na termn meninov literatra, oktorom
uriin myslel takto: Pojem meninov literatra vpodstate je nesprvny, pretoe
nerepektuje typov ani vvinov pecifickos asvojzkonnos nrodnostnej literatry,
ato tm, e preexponva, ba vlastne absolutizuje spojenie sjazykovo ageneticky
prslunou literatrou. Zrove oslabuje vzby sliteratrou alebo literatrami, sktormi
spoluvytvra urit celok vrmci jednotnho ttneho aspoloenskho tvaru (uriin
akol., 1988: 138-139).
Od roku 1988 dolo kvekm apodstatnm zmenm tak vkontelcich
medziliterrnych spoloenstiev, ako aj vchpaniach uritch spoloenskch
kategri acelkov. Vprvom rade pojem meniny ameninovho stratil tie pejoratvne
konotcie, ktor mu pripisovala socialistick ideolgia. Dolo kvraznm premenm
vkontextovch kontelcich menn (nrodnost, enklv), ktor sa po rozpade
ttnych tvarov zaali spontnne pribliova kmaterskmu nrodnmu kontextu.
To, o vuriinovom komentri vyznelo ako nmietka, svzanos sjazykovo
ageneticky prslunou literatrou, sa stalo primrnym urenm aorientciou meninovej
(nrodnostnej, enklvnej) literatry.
Pripomienky na zdrazovanie ttneho faktoru neboli zriedkav, najm
po roku 1989. Maarsk komparatista na Slovensku rpd Tzsr
sa

zmieuje, e
komunistick totalitarizmus aj na tomto poli hrubo zjednoduoval, ke zavedenm
tzv. kategrie nrodnostnej literatry pokladal otzku za vyrieen a nezvislos
maarskch meninovch literatr od literatry ,v materskej krajine, povaoval za
samozrejmos, rovnako ich organick splvanie s kontextom domcej, nemaarskej
literatry (
Tzsr
, 1998: 60).
Meninovch literatr je teda viacero typov, ale vetky zjednocuje jazyk avzah
knrodnej kultrnej aliterrnej tradic, aich vzjomn pecifickosti vyplvaj zvzieb
stradciou spoloenskho prostredia.
92
 Slovakistick

zbornk

Regin tie me by priestor, vktorom vznikaj kontextov vzby rozlinch

literatr, ato nielen meninovch. Prklad na to je pannsky regin ako zklad vzniku
pannskeho literrneho kontextu apotom aj pannskeho medziliterrneho spoloenstva.
Ktor literatry sa zastuj pri vzniku pannskeho literrneho kontextu? Znrodnch
literatr: maarsk literatra, srbsk literatra vo Vojvodine, chorvtska literatra
vSlavnsku, slovensk na junom Slovensku. Zmeninovch literatr: maarsk
vo Vojvodine, na Slovensku avRumunsku, slovensk meninov vo Vojvodine,
vRumunsku avMaarsku, srbsk meninov vRumunsku avMaarsku, chorvtska
meninov vMaarsku avo Vojvodine.
Treba odliova literatru regina od regionlnej literatry. Veskom slovnku
literrnej terie regionlna literatra je takto definovan: V bnm pojet vechna
literrn dla, vnich se vraznm zpsobem odr autorv vztah kuritmu kraji,
ke jeho zvltnostem spoleenskm, kulturnm ijazykovm, kjeho etnick ipirodn
osobitosti; 2. vum smyslu literatura, kter slou specifickm kulturnm potebm
urit krajov oblasti aspoluvytv mstn kulturn ivot (Vlain: 1084 : 312-313).
Vzah regionlneho aloklneho nie je ekvivalentn. Regionlne nie je vdy
loklne. Loklne vdy predpoklad existenciu nadradenho celku, ono je perifria vo
vzahu kcentru. Na druhej strane jeden celok/as vie by stom reginov.
Teoretickm definovanm problematiky reginov sa medzi inmi zaoberal aj
Frantiek Miko. Svoju tdiu otejto problematike zana takto: Otzka reginu je zaiste
lohou interdisciplinrneho charakteru [...] Tma reginu je toti vsvojej najhlbej
podstate sociologickou, etnografickou, kultrovednou ahistorickou zleitosou
(Miko, 1988: 10). Problematiku kultry reginu Miko pozoroval adefinoval vorganickej
jednote tvorby arecepcie.
Netreba osobitne zdrazova, e medzi pojmami reginu ameniny nie
je znamienko rovnosti. Kad menina vcelku sce je regionlne vymedzen, ale jej
hranice nie s prsne, umouj rozlin prepjania podobnch javov akritickho
konfrontovania sjavmi opanej orientcie.
Vo fungovan regionlnych ameninovch javov dleit lohu maj
kategrie priestoru aasu. Otom psal Peter Zajac: Ak uvaujeme oproblmoch
reginu, musme si najprv uri sradnicov systm, vktorom sa pohybujeme. Je nm
vnajirom zmysle problm priestoru aasu, vliterrnom diele prostredia adiania
avliterrnom procese otzka literrnych situci, literrneho ivota, literrnej kultry
aproblm tradcie (Zajac, 1988: 106). Zajac problematiku loklneho agloblneho
pozoroval vkontexte problematiky tvorby, ktor je jeden zo stavebnch initeov jeho
chpania pulzanej estetiky. Upozornil na dleitos predchdzajcich vskumov tejto
problematiky, predovetkm na prce Oskra epana: Urujce je to, o hbe svetom.
To, o skutone svetom aliteratrou hbe, to bez zbran prekro bariry medzi centrom
aokrajmi, medzi celkom aasami (epan, 1971). Zajac mieni, e vepanovej
koncepcii s dva nov momenty: 1. topografickmu priestoru pridva jasn hodnotov
(topologick) dimenziu nie je dleit, i nieo vzniklo vcentre alebo na perifrii, i
vzniklo vzatvorenom priestore (enklva) alebo na otvorenom, ale i to hbe svetom;

93
Michal Harp

takto formulovan otzka potom prestva by problmom centrum perifria astva sa

otzkou as celok (loklne globlne): Problm centrlneho aperifrneho sme
teda transponovali na problm loklneho agloblneho. Loklne (regionlne pokia sa
ono loklne utvra ako regionlne) je vtejto koncepcii energetickm zdrojom tvorivosti
celho systmu. Globlnos celho systmu sa dosahuje vzjomnm psobenm
jednotlivch singularizovanch zdrojov tvorivosti (lokalt), m sa utvra viacrovov
globlny systm skomplexnou sieou vzahov. Tm sa strca nevyhnutnos uvaovania
na osi centrlne perifrne. Tvorivos reginu sa tak stva podmienkou tvorivosti celho
globlneho systmu, systmov vzby reginu vak podmienkou jeho hybnosti ateda
aj ivotnosti. Unifikcia jednotlivch reginov poda centra na jednej aregionalistick
separovanie na druhej strane tvor len dve strany mince systmovej rigidity (Zajac,
1988: 115-116).
Vskutku to je aj rmec vskumu genzy atypolgie meninovej literatry
vpecifickom medziliterrnom spoloenstve, ale aj vuritch irch medziliterrnych
procesoch. Presnejie povedan, to je literrnohistorick jednotka, ktor prejavuje znaky
tak nrodnej literatry, ako aj znaky medziliterrneho procesu. Nachdza sa niekde na
hranici relatvne pevnch literrnohistorickch celkov, apreto teoreticky aprakticky
inklinuje ktakm historickm formcim, akmi s medziliterrne spoloenstv.
Dleit vchodiskov bod vurovan podstaty meninovej literatry je otzka
jej zaiatku avbec otzka jej genzy. Atie zaiatky je ako uri. Vvin niektorch
meninovch literatr vbvalej Juhoslvii sa viae kroku 1918, teda kutvoreniu
juhoslovanskho ttu. Predtm niektor meninov literatry (napr. maarsk,
slovensk, rumunsk) sa organicky zapjali do nrodnho literrneho celku. Po roku
1918 vznikla podstatne inakia spoloensko-politick situcia: vinch avodlinch
podmienkach tieto literatry (aj irie, kultry) museli na seba prevzia urit nov
funkcie relatvne samostatnho psobenia vo svojom etnickom prostred, hoci sa vzahy
setnickm celkom nepreruili.
Treba zdrazni, e ttny faktor nemus by rozhodujci vkontituovan
uritho literrneho vrazu atypu. Neznamen teda, e literatra maarskho
alebo slovenskho vrazu na zem dnenej Vojvodiny suritmi pecifickosami
neexistovala aj pred rokom 1918, stakmi pecifickosami, ktor nm umouj
hovori oosobitnch meninovch literatrach. Zmena ttnych hranc spsobila
aurchlila urit vonkajie (organizan) avntorn (typologick) transformcie, no
v podstate sa pokraovalo vu existujcej kultrnej aliterrnej tradcii avo vlastnej
vvinovej kontinuite. Vzahy smaterskm literrnym kontextom sa nepreruili, ale
postupne sa zana zapjanie do kontextu literatry novho ttneho tvaru anakoniec
sa vraznejie zana kontituova vlastn vvinovo-typologick kontext meninovej
literatry. Vtomto prpade na vznik relatvne autonmneho literrneho akultrneho
celku vplvali zemepisn danosti. Postupne oslabovali vzahy snrodnou literatrou
asilneli vzahy vpodstate medziliterrneho charakteru. Takto meninov literatra
jednou nohou stoj na pde nrodnoliterrneho procesu adruhou na pde procesu
medziliterrneho.

94
 Slovakistick

zbornk

Ztohto vyplva, e vskum meninovch literatr nevyhnutne pota

sobjasnenm uritch medziliterrnych procesov. Toti meninov literatra so svojou
viackontextovosou vykazuje viac medziliterrnych relci. Realizuje sa vhraninch
genetickch atypologickch priestoroch, ktor mono pochopi ako differentia specifica
vo vzahu kvonkajm kontextom, no tieto pecifik vo vlastnom kontexte asto s
usmernen na vznik osobitnej literrno-typologickej identity. Mono teda poveda, e
pre meninov literatru vpodstatnej miere aforme je prznan kategria zvltneho.
Vychdzame zteoretickej formulcie Dionza uriina, poda ktorho zvltne je
uritm spojovacm ohnivkom medzi jednotlivm aveobecnm (uriin, 1985: 9).
Vtypologickch relcich meninovej literatry kategrie jednotlivho, veobecnho
azvltneho sa prejavuj takto: jednotliv treba pochopi ako kontext nrodnej literatry
aveobec0n ako medziliterrny kontext (svetovej literatry), zvltne ako kontext
medziliterrnych spoloenstiev, ktor sa prejavuje vrelcich kontextu jednotlivho
aveobecnho apecifikuje jeho korelatvnos so veobecnm. Na uritom stupni
vkontexte meninovej literatry vznik tendencia osamostatovania sa od kategrie
jednotlivho afungovania ako novho jednotlivho. Stm prvotnm jednotlivm,
suritm nrodnoliterrnym kontextom, neprestva by vkontakte, ale ich vzahy
u s menej vrelcii nadradenos podradenos, aviac komplementrnos, ba aj
paralelnos.
Odstupovanie meninovej literatry vhierarchii kategri veobecnho,
jednotlivho azvltneho mono aj alej rozpracva, nie natoko cez vzahy
jednotlivho aveobecnho, ale predovetkm definovanm vzahov meninovej
literatry ainch nrodnch ameninovch kontextov, sktormi spoluvytvra urit
medziliterrne spoloenstvo. Tak medziliterrne spoloenstvo vzniklo afungovalo
vbvalom kontexte juhoslovanskch literatr (literatr nrodov amenn bvalej
Juhoslvie). Meninov literatra vtom kontexte bola sasou ich mozaiky, mozaiky,
ktor nevznikla mechanickm spjanm ast, ale vzjomnm integratvnym psobenm
uritch literrnych javov. Takto pochopen meninov literatra nie je podraden
vyvinutejm avm nrodnoliterrnym kontextom, ale sa uruje vo vzahu knemu,
vychdzajc zvlastnch diachronickch asynchronickch danost.
Literrnohistorick materil meninovch literatr dos vrazne poukazuje
na ich vzahy sniekokmi nrodnmi literatrami. Vo vzahu kmaterskm
literatram meninov literatra sa prejavuje cez rozlin manifestcie, ktor maj
charakter vvinovej atypologickej pecifickosti. Prvm vraznejm znakom bola
tematick pecifickos, podmienen zvltnosou etnickho prostredia aprvkami
loklneho koloritu vbec, ktor sasne bol dleitou zlokou pri vytvran vlastnho
vvinovo-typologickho kontextu meninovej literatry. Tmto sa vpodstate zana
urit paralelnos kontextu zvltneho akontextu jednotlivho. Ale to neznamen,
e typologick identita meninovej literatry je zaloen len na prvkoch loklneho
koloritu. Vneskorom vvine tchto literatr mono dokonca sledova opan proces,
silie spisovateov prekonva typolgiu loklneho koloritu.

95
Michal Harp

Treba zdrazni, e kategria zvltneho, ktor je pre meninov literatru vo

vej alebo vmenej miere typologicky prznan, nemala anem len diferencian,
ale aj integran a komplementrnu funkciu, ako aj ich vzjomn kombincie.
Aby tie funkcie aich kombincie vbec mohli fungova, je nevyhnutn vpodstate
jednoduch podmienka: existencia blzkych, prbuznch, resp. dotykovch literrnych
kontextov. Jeden prklad: tto podmienka je takpovediac u imanentne prtomn vo
vvinovej podobnosti adotykovosti slovenskho asrbskho, resp. aj chorvtskeho
nrodnoliterrneho kontextu, medzi ktormi oividne existuj prklady navrstvenej
vvinovej intertextuality. Funkcia meninovej literatry vtakomto medziliterrnom
procese me by aj spojovacia. Staria komparatistika, ktor prevane bola faktografick
apracovala skategriou vplyvu, sa nemohla dosta kpodstate takho medziliterrneho
procesu. Novie teoreticko-metodologick zsady vychdzaj zpodstaty prijmajceho
aprijmanho javu: Prijmajci aprijman jav predstavuj konkrtne literrne
fenomny. Tieto sa zastuj na procese literrneho vzahu nielen svojimi pecifickmi
znakmi, odvodzovanmi zich osobitosti, ale aj vlastnosami irej veobecnej povahy,
vyplvajcimi zich zaradenosti do uritch literrnych systmov. Preto pri vymedzovan
zkonitost vzahu treba vychdza zpovahy apodstaty individulnych vlastnost
literrneho javu sui generis, zvislch od tvorivho subjektu autora, no sasne aj
zdanost podmienench jeho prlunosou kuritmu literrnemu prostrediu. Atak pri
urovan zkonitost recepcie nesta vychdza len zprijmanho aprijmajceho javu
vo veobecnosti, le treba podrobi rozboru aj veobecn azvltne momenty tchto
dvoch zkladnch initeov (uriin, 1975 : 271).
Na zklade tchto uriinovch formulci mono uzavrie, e priestor
prijmanho aprijmajceho javu je literrne konkrtny akonkretizovan. Na to je
mnoho literrnohistorickch prkladov, ktor vlastne umouj pokraovanie uritch
makroprocesov medziliterrnych interakci, kde sa istm spsobom zastuj
jednotliv nrodn literatry patriace do konkrtneho medziliterrneho spoloenstva.
Preto plnoprvnymi lenkami medziliterrnych spoloenstiev nie s len nrodn
literatry, ale aj literatry meninov. Meninov literatry sa teda spolupodieaj
vtakch makroprocesoch. Ich loha afunkcia, samozrejme, nie je stredn, netreba
ju teda preceova, ale ani podceova. Treba predovetkm zdrazni ich funkciu
uritej transmisie. Meninov literatra sa sce nachdza vuritom medzipriestore, ale
vblzkosti dvoch, no asto aj viacero literrnych kontextov konkrtneho medziliterrneho
spoloenstva. Kee je bytostne prepojen stmito kontextami, akosi spontnne sa jej
dostala loha uritho sprostredkovatea medzi nimi (o neznamen, e sa tieto kontakty
nemu realizova aj bez nej amimo nej).
Uveden funkcia transmisie sa manifestuje viacero spsobmi. Mu to by
publicistick aliterrnokritick informcie ojednotlivch literatrach: prslunci
menn s relatvne dobrmi znalcami dvoch literrnych kontextov amu informova
aj ojednom, aj odruhom. alej dleit stupe sprostredkovania medzi dvoma
kontextami je preklad. Aj otomto sa d poveda, e prslunci menn relatvne dobre
ovldaj jazyky uritch nrodnoliterrnych kontextov aprekladaj zjednho jazyka

96
 Slovakistick

zbornk

do druhho. Ale preklad je dleit aj pre samotn meninov literatru, kde me

ma aj kontitutvnu funkciu. To sa me vzahova na meninov literatru generlne,
aosobitne na meninov literatry na zem Vojvodiny, ba aj irie na pannskom
priestore. Meninov literatry na tchto priestoroch sa intencionlne vleuj do
nrodnho, materskho literrneho kontextu, nadvzujc na nrodn literrnu tradciu
apridriavajc sa jazykovch noriem nrodnho spisovnho vrazu. Na druhej strane
urit tematick anrov charakteristiky s vrazom aprejavom literrneho kontextu
prostredia. Prv typologick charakteristiky, ako prejav nrodnej literrnej tradcie
atruktrnych danost, ktor znej vyplvaj, vliterrnom kontexte prostredia (v
juhoslovanskom literrnom kontexte) pravdepodobne bud fungova ako fakt typologicky
zvltneho. Rovnakm spsobom bud fungova aj niektor tlov, nrov, ideovo-
tematick charakteristiky meninovch literatr, ktor s prejav spoloenskch a
literrnych danost prostredia, vliterrnej recepcii avleovan do materskej literatry.
Sledovanm tchto prejavov typologicky zvltneho literrnohistoricky mono podloi
vchodiskov predpoklad, e zkladn obsah teoretickho modelu takhoto typu
meninovej literatry je trojkontextovos. Na zklade tohto vchodiskovho modelu
mono vypracova viacero interpretanch modelov, ktor umonia aj objasnenie
uritch irch literrnych javov. Takto modely by analyticky najinnejie mohli
by na rovni tlov anrov, lebo to s najproduktvnejie zloky literrneho procesu.
Sasne s aj vznamnmi ukazovatemi kategrie veobecnho, indiktormi irch
literrnych procesov, do ktorch s zapojen vetky zodpovedajce kontituenty
medziliterrneho spoloenstva. Kad zloka tohto spoloenstva, kad kontext
nrodnej literatry, teda aj meninov literatra, je zapojen osobitnm spsobom.
Tto pecifickos meninovej literatry je trochu vraznejia, ato nie z aspektu
intenzity typologickho manifestovania uritch literrnych javov, ale z aspektu svojej
hraninej typologickej situcie. Preto je nevyhnutn vykona komplexnej, anajm
viackontextov vskum meninovej literatry ako pecifickej zloky medziliterrneho
spoloenstva, o me prispie kvysvetleniu niektorch literrnych javov vo viacerch
vvinovo-typologickch kontextoch.

97
Michal Harp

LITERATRA

EPAN, Oskr: Literatra medzi centrom aperifriou. In: Literrne bagately. Bratislava:
Tatran 1971.
URIIN, Dionz: Teria literrnej komparatistiky. Bratislava: Slovensk spisovate 1975.
URIIN, Dionz: Teria medziliterrneho procesu. Bratislava: Tatran 1985.
URIIN, Dionz akol.: Systematika medziliterrneho procesu. Bratislava: Veda,
Vydavatestvo SAV 1988.
URIIN, Dionz: Osobitn medziliterrne spoloenstv 6. Pojmy aprincpy. Bratislava:
stav svetovej literatry SAV 1993.
MIKO, Frantiek: Regin ako otzka tvorby arecepcie kultry. In: Regin vnrodnej kultre.
Zbornk prc zIX. konferencie oliterrnom vzdelan vDolnom Kubne 1987. Doln
Kubn Nitra: Oravsk mzeum P. O. Hviezdoslava vDolnom Kubne stav
jazykovej aliterrnej komunikcie PF vNitre 1988.
, rpd: Az irodolom hatroi Hranice literatry. Bratislava 1998.
TZSR
VLAN, tpn akol.: Slovnk literrn teorie. Zpracavol stav pro eskou asvtovou
literaturu SAV. Redigoval tpn Vlan. Praha: eskoslovensk spisovatel 1984.
ZAJAC, Peter: Regin ako problm loklneho agloblneho. In: Regin vnrodnej kultre.
Zbornk prc zIX. konferencie oliterrnom vzdelan vDolnom Kubne 1987. Doln
Kubn: Oravsk mzeum P. O. Hviezdoslava vDolnom Kubne Nitra: stav jazykovej
aliterrnej komunikcie PF vNitre 1988.

98
 Slovakistick

zbornk

MANJINSKE KNJIEVNOSTI IMEUKNJIEVNI PROCESI

MIHAL HARPANJ

(Rezime)

Manjinske
knjievnosti predstavljaju specifine meuknjievne zajednice. One
nastaju i razvijaju se u nekoliko konteksta: 1. kontekst narodne knjievnosti; 2. kontekst
knjievnosti odreenog regiona ili drave; 3. sopstveni razvojni i tipoloki kontekst. Zbog svoje
politekstualnosti, manjinska knjievnost reflektuje kompleks meuliterarnih procesa. Odreujua
kategorija manjiske knjievnosti je posebna. U tom smislu, posebna je veza izmeu individualnog
i opteg. U tipolokim vezama manjinske knjievnosti, individualno predstavlja kontekst
narodne knjievnosti, a opte predstavlja meuliterarni kontekst (kontekst svetske knjievnosti).
Determinativna kategorija manjinske knjievnosti je posebnost. Manjinske knjievnosti imaju
vie prenosnih funkcija (informacija, prevod itd). Na neki nain, one predstavljaju regionalni
knjievni izraz koji stalno stremi da prevazie lokalno i da uestvuje u globalnom. Manjinske
knjievnosti su lokalizovane u posebnom druvenom okruenju koje postaje osnova za razvoj
njihovog knjievnog prostora. Ono, to je posebno karakteristino za njih, je razvojna dinamika
i tipoloka promenljivost.

MINORITY Literatures and Interliterary Processes

MiCHAL HARP

(Summary)

Minority literatures represent specific interliterary communities. They come into being and
develop in several contexts: 1. the context of the national literature; 2. the context of the literature
of a particular region or state; 3. their own developmental and typological context. Due to its
polytextuality, a minority literature reflects complex interliterary processes. The determining
category of a minority literature is the particular. In this sense, the particular is the link between
the individual and the general. In the typological relations of a minority literature the individual
represents the context of the native literature and the general represents the interliterary context
(the context of world literature). Minority literatures have various transmission functions
(information, translation, etc.). In a way, they represent a regional literary expression constantly
striving to overcome the local and to participate in the global. Minority literatures are located
in a particular social environment which becomes the basis for the development of their literary
space. What is especially characteristic of them is developmental dynamics and typological
changeability.
(Do anglitiny preloila Zuzana Hurtajov)

99
Vazoslav Hronec

LIMITY A DOSAHY HVIEZDOSLAVOVEJ POZIE DNES

VAZOSLAV HRONEC, Nov Sad

Abstrakt: Autor prehodnocuje celkov bsnick dielo vekho slovenskho bsnika

Pavla Orszgha Hviezdoslava (1849 1921) na pozad slovenskej i eurpskej pozie jeho i
dnench ias v snahe doptra sa k vberu z jeho tvorby, ktor by korepondoval so sasnou
svetovou poziou.

Kov slov: bsnick vekos, klasickos autorovho vera, sptos emcie s prrodnm
dianm v jeho lyrike, maarsk i nemeck vplyvy, prinutie k zemianstvu vo vznamovch
zlokch bsne.

Prehodnocova Hviezdoslavovu poziu na zaiatku novho tiscroia medziinm

znamen uvaova aj o podmienkach a dosahoch bsnickej vekosti v rmcoch
slovenskej i eurpskej pozie. Je akoe nespochybnitenm faktom, e tento n
bsnik (spolu s Jankom Krom a Milanom Rfusom) patr medzi tie najvynikajcejie
zjavy slovenskho bsnickho Parnasu vetkch ias, lene vade v okol takto jedno
nezvratn tvrdenie nikoho nezavzuje, aby ho bral ako prvoplatn vec. Mlo tu zavi
aj skutonos, e ani s ostatnmi bsnickmi veliinami okolitch, nevemi poetnch
nrodov v podstate nie je inak; iba ns obas mtie zdanliv paradox, e v kadom z
tch nrodov je aspo jeden bsnik (u Slovkov naprklad Jn Ondru), ktorho doma
mlokto povauje za vekho, zato vak svet ho vo vetkom akceptuje ako takho, a
teda svojho.
Problm je neprestajne v tom, e sa na bsnick veliiny v rmcoch kadho
malho nroda ukladaj privek bremen, ktor s poziou nevemi svisia. Takmer
vdy tch najvynikajcejch tam povauj aj za osi viac ne za bsnikov, o tchto
potom nti tylizova sa do pozcie nrodnho tribna, burcovatea, ba proroka, hojne
naduvajceho vlastn ver. Pre tuctovho obana prani neznamen ist, nim
neskalen pozia, ktor by ho mohla nenahraditene zastupova aj v nadnrodnch
kontextoch; vdy oakva od nej ideologick, ba politick gesto, hojne pritakvajce
jeho prahnutiu po vylepovateskch siliach vo vlastnom nrodnom spoloenstve.
Jednm slovom, vid v pozii vynikajci prostriedok na zaehnanie existennej tiesne,
ktor je o to innej, o o t tiese doke presvedivejie zaztvorkova svojm
pivm vrazivom. Bsnici, baiaci po poctch, sa tak dostvaj do zajatia velijakch
ideologickch chimr, bez najmenieho tuenia o tom, e vlastne ubliuj rovnako sebe,
ako aj svojmu nrodu. Sebe preto, lebo vlastn tvorbu privdzaj do polh nevemi
akceptovatench v nadradenejch kontextoch, zatia o nrodu tm, e ho pozbavuj
dstojnho zstupcu schopnho prehovori zo samotnej podstaty vlastnho etnika.
A t podstata je vade rovnak a teda poahky aj uvdzaten na nevek poet

100
 Slovakistick

zbornk

atropologickch kontnt uznvanch vade vo svete. Namiesto toho, aby nrodn

spoloenstvo bsnikovi dovolilo hovori zo samej podstaty udskosti ako takej (lebo
len tm spsobom ho bude mc zastupova), nti ho hovori iba o vonkajkovosti
vlastnej identity, a t sa vdy vyva len v podradnch odlinostiach a nepodstatnch
zvltnostiach, naskrze smienych kdekovek inde mimo vlastnho chotra.
Pavol Orszgh sa do tohto zaarovanho kruhu dostal v okamihu, ke ako
osemnsron nrodnostne precitol; v podstate si vak iba ublil tm, e zaal bsni
po slovensky. Keby bol zotrval pri maarine, dnes by bol eurpskym bsnikom,
pravdepodobne i vieho formtu ne Alexander Petrovi, alias Sndor Petfi. Ale ve,
povieme si, Petfi urobil navlas to ist, o aj Hviezdoslav: spriahol sa s osudom jednho
nroda a prisluhoval mu, dokonca zpalistejie ne jeho slovensk kolega. Vec bola
len v tom, e maarsk nrod bol v Petfiho dobe, na rozdiel od nroda slovenskho,
u dvnejie ttotvorn a teda v tejto asti Eurpy aj ovea repektovanej, take na
pozad takto uspsobenho mimoliterrneho kontextu aj pozia jeho najvynikajcejieho
bsnika spoahlivejie zakotvila v povedom tuctovho Eurpana ne Hviezdoslavova. O
Petfim na tomto svetadiele kdekto osi ete aj vie, o Hviezdoslavovi nevie vonkoncom
ni. Nesta teda ma iba vnimon bsnick talent, a najm vtedy nie, ak nepodnetn
nrodnostn kontext na celej iare tomu talentu nei. Bsnick vekos mus ma
podporu ttotvornho nroda i samostatnho, suvernneho ttu aby sa mohla
zaskvie aj mimo zemia, kde vznikla. V podmienkach, ke nrod je v podradnom
postaven a nevemi rozhoduje o svojom osude, ke je viac objektom ne subjektom,
nikto z jeho bsnickch zastupiteov nikde vo svete vynikn neme. Nie preto, e by
azda na vekos nemal, ale kvli tomu, e jednoducho nem o om psa.
A pritom vbec nejde o fakt, e Hviezdoslavov ver je pre priemernho smrtenka
privemi hermetick a na celej iare nezivn (o azda jeho rovesnk Mallarm je viac
zrozumiten?!), ale v prvom rade o skutonos, e malos pomerov v rmci slovenskho
nroda na prelome 19. a 20. storoia vRaksko Uhorsku diktovala nmu bsnikovi
do pera len veci, u vtedy nevemi vnmaten v najbliom okol, nehovoriac o asoch
budcich.
Priam komicky vyznieva v dnenej dobe Hviezdoslavova snaha vzneenm
bsnickm tlom psa o etnografickch niotnostiach vlastnho nroda. Nezd sa
by vekm bsnikom niekto, kto je schopn s vnivm zaujatm na neuveritench
osemdesiatich stranch do nemoty popisova, ako sa bav ist tuctov baa so svojimi
valachmi na ktoromsi z nespoetnch salaov v Tatrch, alebo na tridsiatich stranch,
o akch to svetobornch veciach sa bavia sedliacke dievat na priadkach. A o om
vlastne je cel Hviezdoslavov Vlkoln (spolu s prevanou asou jeho epiky), ak nie
iba o tch najotrepanejch taafatkch vednho, zadubenho hlivenia na slovenskom
vidieku, kdesi bohu za chrbtom. Iba Hjnikovu enu a zopr kratch bsn (naprklad
Dve rieky, Hj a luh, Dva vky) i fragmentov mono spod tohto tvrdenia vya a (s
trochou zhovievavosti) povaova za akceptovaten aj v dnenej dobe.
O osi lepie je na tom Hviezdoslavova lyrika, ktor sa obas vie aj povznies
nad vedn vidiecky svet ivota, ale vdy iba v prostch konoch splvania emcie s

101
Vazoslav Hronec

prrodnm dianm navkol. V podstate vrcholky dosahuje iba vo sviatonch okamihoch

prekonvania onoho povestnho, vskutku vak zhubnho realizmu celkovho
prinleiaceho obdobia vo vvine slovenskej pozie. Hviezdoslavove bsne - via as
skutone znie ako zvon z olova (Ivan Krasko) a teda pri nstupe slovenskej moderny
mohli by iba odstraujcim prkladom toho, ako poziu za cenu ivota netreba psa.
Preto vlastne Hviezdoslavov nstupca Ivan Krasko v ivote tak mlo toho aj napsal:
lebo mal neprestajne pred oami tie hrubizn zvzky Hviezdoslavovch Sobranch
spisov, doslova plnch nioho. A skutone to dnes groteskne vyzer, e toti z tleho
Kraskovho bsnickho diela mono vydolova do antolgie slovenskej pozie len o
polovicu menej vnimonch bsn, ako z neuveritene rozsiahleho ptnszvzkovho
sbornho Hviezdoslavovho diela.
A predsa je Hviezdoslav vekm slovenskm bsnikom, skutonou nrodnou
veliinou, ktor aj v budcnosti bude treba uznva s primeranou ctou a vnosou.
Nezd sa vak, e by literrna kritika na Slovensku v priebehu celho 20. storoia s
neotrasitenou istotou vedela, v om vz t jeho povestn vekos. Takmer vetky
vbery z pozie tohto bsnika boli v priebehu storoia ideologicky skresovan, a ten
jedin (v edcii Kruh milovnkov pozie z roku 1974), ktor ho mal ako vekho aj
predstavi, stal sa tm najnezmyselnejm poinom, na ak jedno literrne spoloenstvo
je vbec schopn zmc sa. Ide o neuveriten vec, e tento bsnik bol vtedy preloen
do sasnej prostorekej, kolokvilnej sloveniny pravdae poda pokynov jedinej
vtedajej vldnucej politickej strany, poda ktorej literrne dielo je hodnotn len vtedy,
ak je zrozumiten aj pre najirie vrstvy pracujceho udu.
Ve Hviezdoslava vekos je (medziinm) aj v tom, e poas celho svojho
ivota elil nporu rozmaznanho obecenstva (odchovanho na ubozvunosti
Marny, Detvana a Smrti Jnokovej) sprofanizova svoj bsnick vraz v slade s
jeho zgovenm vkusom (o v bsni K jari jadrne aj dosvedil verom i neteklievam
sladko ucha nvyk). Tento n bsnik si neprestajne uvedomoval, e pozia je tou
najvsostnejou zstupkyou neprirodzenho spsobu vyjadrovania, a ak to dakomu
preka, ta ju predsa nemus. boh by to bola pozia, ktor by vetci tali; a vek
as slovenskej pozie aj je bohou, najm preto, lebo sa neprestajne tylizovala do
polh celonrodnej akceptovatenosti.
O vekosti Hviezdoslava sved teda najm jeho komplikovan hermetick
vrazivo, pomocou ktorho obdivuhodnm spsobom dokzal zmajesttni aj tie
najvednejie kony i situcie. Nikdy a ni tam nebolo ponechan nhode; vetko bolo v
slade s tmi najvymi kritriami svetovej bsnickej klasiky. Klasickos jeho vrazu je
tou nenahraditenou kvalitou, ktorou sa slovensk pozia pozdvihuje na rove svetovej
pozie. Iba je nevyhnutn poas prehodnocovateskho silia identifikova vetky tie
bsne i fragmenty, kde to vzneen klasick vrazivo je v dokonalom harmonickom
zvzku s vznamovmi vrstvami textu.
Na prv pohad sa zd, e toho je mizivo mlo v onej zplave bohapustho
verovania o niom, lene v kadom zvzku Hviezdoslavovch Zobranch spisov
pozornm tanm mono objavi dva-tri fragmenty i bsne, ktor vyie spomenut

102
 Slovakistick

zbornk

slad dosahuj. A na konci celkovej tejto mornej prce prehodnocovate zist, e m v

rukch vber z Hviezdoslava, ktor jeho bsnickej vekosti nadobro pritakva.
Niet vekch bsnikov, s iba vek bsne, hovor srbsk literrny kritik
Bogdan Popovi, in zostavovate jednej z najlepch antolgi srbskej pozie vbec.
V podstate vekm bsnikom je ten autor, z diela ktorho sa d v kadom okamihu
vydolova dostaton poet vynikajcich bsn na zostrojenie modernej kniky verov
sznejcej s dobovmi trendmi vnmania pozie ako literrneho druhu. O o je ten
prsny vber rozsiahlej, o to je v aj sm bsnik.
Hviezdoslava vekos vz vak aj vo vzneenosti a majesttnosti bsnickej
vzie, ktor asto iba prostrednctvom tchto svojich vlastnost dosahuje nefalovan
metafyzick kvalitu. Vo vekej asti jeho tvorby je sce tto kvalita vemi asto haten
priam maniaklnym malichernenm, lebo Hviezdoslav patr medzi tch analytickch
bsnikov, ktor kad jav obstupuj zo vetkch monch aspektov odrazu a usvzauj
ho so vetkm, k omu sa vbec mono doptra. V zplave takto uspsobenej bsnickej
rtoriky pozia cintavie na kadom kroku a bsnick vzia, o ako sprvoti vzneen,
sa scvrkva na odstraujce kompendium tch najrozlinejch zbytonch informci.
Tento n bsnik nenapsal dohromady ani tridsa celkov (bsn, fragmentov), v
ktorch by spomenut vzia nebola haten sebe neprimeranmi vsuvkami vyslovene
zneisujceho rzu, take v dnenej dobe tie bsne treba skracova a fragmenty
stmeova na samotn jadro vzie, aby vbec boli vo funkcii modernej bsne. Toho sa
vbec netreba zdrha, lebo ide predsa o poin vyslovene vylepovateskho rzu, ktor,
pri zachovan autentickho vraziva, mal vlastne urobi ete sm autor. Hviezdoslav
toti a po hranicu znesitetenosti naduval svoj vnimon talent, preto je via as
jeho dielo iba bohapust predvdzanie prostrednctvom vraziva. Tento bsnik si bol
neprestajne vedom nepodnetnch a teda i obmedzujcich limitov prostredia; preto ich
kompenzoval klasickm vrazivom toho najrdzejieho razenia.
O Hviezdoslavovej bsnickej vekosti sved najm t zloka bsnickej vzie,
ktor je vo svojej prevanej asti ahistoricky zaloen. To predovetkm vyplva z
nepodnetnosti dejinnho vkua, v ktorom slovensk nrod cel jedno tiscroie hlivel
ako phy nstroj cudzineckch zujmov. S ovea vou nstojivosou to presvit
najm z diel naich klasicistickch bsnikov z prvej polovice 19. storoia, lebo tto
(okrem stredovekho latinistu Martina Rakovskho) ani nemali predchodcov, akch
prve v ich osobch mal Hviezdoslav. Kollrovo silie umiestni vlastn bsnick
akciu do celoslovanskho kontextu, ale aj Hollho nadudsk snaha aktualizova ideu
ttnosti prostrednctvom aktualizovania dejov z svitu slovenskch dejn, je dobrm
prkladom toho, o pozia je schopn podnikn, ke dejiny jednho malho nroda
s na celej iare v zvoze. Dokonca aj samotn vrazivo naich klasicistov malo v
tom zmysle podnecovatesk lohu. Kollrov petrarkistick koncept poetiky a Hollho
klasick ver s prebran z vrcholiacich obdob eurpskych dejn, ke pojem ttnosti
bol u dvnejie vrcholnm princpom organizovania udskch spoloenstiev.
Hviezdoslav si iste uvedomoval v podstate epignske gest rovnako Kollra ako
aj Hollho, preto sa aj rozhodol prostrednctvom vlastnho vraziva reaktualizova

103
Vazoslav Hronec

celkov eurpsku klasiku, nie iba jej jednotliv asti. Jeho bsnick dielo je skutone
edukatvneho formtu, kde sa ska najm nosnos historickch poetk v modernch
asoch. Vec je len v tom, e vznamov strnka vera sa nem o o oprie mimo pheho
bsnikovho privatisima.
A skutone sa treba spta, o vlastne Hviezdoslav dostal do vena z bsnickej
tradcie vlastnho nroda, o o by sa mohol spoahlivo oprie? Toho najvieho, Janka
Kra, si takmer nevmal, lebo sa mu jeho neusporiadan vrazivo iste viac ne prieilo.
Ako mlad bsnik vychdzal sce zo Sldkovia, lene jeho prostorek ubozvunos
mu v procese reaktualizovania celkovej eurpskej klasiky vystai nemohla. Ku
klasicistom mal vlastne bliie, ne k romantikom, a mohlo by sa poveda, e bol vo sfre
vrazu ich nasledovateom; lene obidva himerick kontexty ich celkovej tvorby (ten
celoslovansk a ten vekomoravsk) boli v realistickch asoch z konca 19. storoia
pouiten len vo vzahu k eskm i ruskm relim, ako jedinm dosiahnutenm zo
vetkch slovanskch, spravidla nadradench kontextov.
V ovea vej miere, ne by to asi bol aj sm Hviezdoslav pripustil, vychdza
jeho dielo z maarskej a nemeckej bsnickej tradcie, a tto skutonos treba u raz bez
akchkovek animozt bra ako rozhodujcu vec. Pravdae, nejde o vznamov zloku
poetiky nho bsnika, ale o majesttnos jeho vraziva, ktorou mohol napchnu len z
dokonalho poznania bsnickej tvorby tch najvynikajcejch inojazynch bsnikov.
Preto by u raz bolo treba vyda prv zvzok jeho sbornho kritickho akademickho
diela (avizovanho Stanislavom matlkom ete v polovici pdesiatych rokov minulho
storoia), do ktorho by boli zaraden vetky jeho maarsk i nemeck prvotiny, aby
tto notorick skutonos konene nadobudla platnos neotrasitenej istoty.
Hviezdoslav sa z pochopitench dvodov tmto svojm prinutm, najm
k maarskej bsnickej tradcii, nevemi vystatoval (na vere maarskch bsnikov,
konkrtne na Sndora Petfiho a Endreho Adyho, nadviazal len v bsach Svt
pravda, poete mj, resp. Tak, herolde ty svitajcich asov, zatia o v bsni Tm dnes
milosrdnm Petfiho, nie bez trpkosti, oslovil jeho obianskym priezviskom Petrovi).
Treba si vak vimn, o z maariny vetko preloil, aby sa vbec dolo na kore
samorastlosti takto uspsobenej jeho poetiky na pozad nevemi podnetnej domcej
bsnickej spisby prvej polovice 19. storoia. Jeho prvosienkov nadvznos na
Sldkovia bola krtkotrvajca, zato vak jeho bsnick zrelos nedvojzmyselne
dosveduje, odkia v skutonosti vetry duj. Nejde len o Petfiho, ale v prvom rade
o Jnosa Aranya a Imreho Madcha, a zd sa aj o Mihlya Vrsmrtyho, ktorho asi
vbec neprekladal. Odkaz tchto bsnikov sa stal asou jeho krvnho obehu ete poas
gymnazilnych tdi v Miskolci a na lceu v Kemarku. Nebol vak Hviezdoslav
ich epignom (koniec koncov Petfiho a Vrsmrtyho romantick citovos mu,
ako predstaviteovi realistickho konceptu pozie nevemi zodpovedala), iba tvorivo
zitkoval ich odkaz tm, e vo svojich najvynikajcejch bsach na jednej strane
rozhojnil Vrsmrtyho stotoovanie sa s nekonenmi kozmickmi (zva nonmi)
priestormi, pochopenmi ako priestory due, zatia o Petfi, Madch a Arany mu
naindukovali ideu bsnikovej sptosti s nrodnou postaou, najm v epickej asti jeho

104
 Slovakistick

zbornk

tvorby. Nemeck vplyvy s v jeho veroch v podstate rovnocenn s maarskmi, najm

ke ide o nomumentalitu jeho nonch vzi, ktor obas pripomnaj Goetheho, nie
tak aj Schillera. Zd sa vak, e zasvtene poznal aj Hlderlina (hoci ho pravdepodobne
neprekladal), lebo jeho koncept metafyzickho ozvltovania vzahu k zemi mu bol
vemi blzky, aj ke v podstate ani v jednej svojej bsni (rovnako ako Rfus o sto rokov
neskr) nedosiahol jeho mtick rozmer. Na druhej strane u Pukina a Lermontova sa
Hviezdoslav uil bsnickej triezvosti, tomu odstraujcemu uzemujcemu realizmu,
vdy po hrdlo ponorenmu do blata ozva dedinskho hlivenia a zahnvania, dnes
u (po nespoetnch odstraujcich obmench v socialistickom realizme) na celej
iare neaktulnemu. A je tu, pravdae, aj Shakespeare, dve drmy ktorho Hviezdoslav
preloil a iste poznal celho. Jeho postavy boli u nho bsnika podnecovatemi vn
v jeho lyrike, lene nie v epignskych polohch, ale len ako nenahraditen opora
ustanovujca limity, spoza ktorch sa prepiatos vne v asoch realizmu nesmie dosta.
Vne s u Shakespeara sce neprestajne vybiovan, ale nikdy nie tak extaticky ako u
romantikov (preto ho tto aj nemali v lske), o bolo na Hviezdoslavovu poetiku viac ne
it. Z takhoto konglomertu vplyvov, bez najmenieho nznaku epignstva (okrem
toho mladckeho, podnietenho Sldkoviom), utvoril Hviezdoslav repektovaten
bsnick dielo, ktor sa do povedomia eurpskej pospolitosti nedostalo len pre inertnos
slovenskej literrnej kritiky. Nemono toti oakva, e v zahrani bude niekto do
moru ta celho Hviezdoslava, aby objavil tch dvadsa vynikajcich bsn hodnch
na to, aby boli preloen. Mus sa to urobi doma, a vdy z aspektu kohosi odinakia,
kto je priamo napojen na sasn eurpsku i svetov poziu.
Ke vak ide o Hviezdoslavovo basnick vyzrievanie, treba si na druhej strane
spomen, e tento n bsnik precitol do obdobia, ke romantick citovos bola u
natoko vyerpan, e nim inm, ne phym odrazom reality ju nebolo mon v bsni
nahradi. A ten postup, v podstate veristick, sa onedlho stal uho akmsi nedotknutenm
fetiom, ktor svojou predpokladanou revolunosou mal bsni akoe automaticky
sprostredkova nefalovan metafyzick kvalitu. Keby aspo bolo lo o osi natoko
exkluzvne, ako naprklad o automatick psanie v surrealizme o pr desaro neskr
alebo o postmodern prelnanie nrov z konca 20. storoia, ale lo vlastne len o tuctov
mimezis, ktor hojne obastovalo celkov svetov literatru, ponc jej najstarmi
artefaktmi a nekoniac tmito dnenmi. Tak sa vlastne realistick zobrazovanie scna
stalo u Hviezdoslava tou najvou prekkou v procese osvojovania si metafyzickch
hlbn textu. A je celkom zrejm, e si on to uvedomi nemohol (tak ako si naprklad
vyerpanos romantickho konceptu pozie neuvedomil srbsk bsnik Laza Kosti),
oho dkazom s nespoetn minucizne opisy niotnch reli v mnohch jeho bsach.
Ale to, o Hviezdoslava ako bsnika najviac degraduje, je jeho neutchajca, v podstate
ni nehovoriaca (u vyie spomenut) rtorika, ktor na prv pohad navodzuje zdanie
vekosti a monumentlnosti, ale je iba hatiacim prvkom v dosahovan bsnickej vzie.
Nepatr to vak iba medzi Hviezdoslavove mank; celkov svetov pozia od najstarch
ias a po sasnos je zamoren tm neutchajcim vrvoranm o niom.

105
Vazoslav Hronec

Aj Hviezdoslavovo opieranie o zemianstvo v jeho rozsiahlych epickch

skladbch sa ukzalo na celej iare neproduktvne, lebo (ako sa neskr ukzalo) nemalo
historick perspektvu. Aspo vak pridalo jeho dielu urit vnimonos, najm na
rovni vznamovch zloiek textu. Na jeho tvorbe skutone vidno, e ju pe zeman
(o aj schudobnel), teda ktosi, kto je na vyom civilizanom stupienku ne tuctov
prslunk pospolitho udu. Hviezdoslav sa tm sce nikdy a nikde nevystatoval, ale
zaprie to v sebe nemohol ani v jednej svojej bsni. O to je vlastne aj nstojivejie jeho
prahnutie po zvrchovanom nrode, lebo si zrove uvedomuje, e je schopn ten nrod
(a jemu prinleiacu ttnos) aj zastupova; je toti povolan robi to u aj samotnm
svojm pvodom. Zastupova vak nem o, okrem seba samho, o by sa mu, keby bol
povedzme vRilkeho koi, vytka nemohlo; je vak v koi niekoho, na koho dolieha
iba bezbreh bezoporovos na vetkch rovniach nrodnho i spoloenskho ivota.
Preto je jeho osobnostn bsnick vzia zva existenne laden a vrchol v niekokch
bsach, v ktorch sa metafyzick kvalita tragickho dostva do pozcie existennej
tiesne. Ide o bsne i fragmenty Hviezdnat nebo; Hadm sa, hadm; , vstpi na
nebes; i videli ste horie lstie?; Jak hu Oravienka naa; Na mjho itia cestu krtku;
Mm otvoren oblok; Za jara idc popri cmiteri; Opadlo lstie; Na duiky; Svie, moja
krsopani; Som onen zvuk a in. Podobnm spsobom s existenne vyhroten aj bsne
i fragmenty z jeho epiky, ibae v nich (aj ke s bsnicky povznajco uspsoben)
neprestajne preka i u priokat moralizovanie, didaktizmus alebo proste nezivn
ideogick gesto (naprklad fragmenty Jest cesta k totej dobrej hviezde a Tu lovek stret
loveka z Hjnikovej eny a Na loveenstva bralch z Gbora Vlkolinskho alebo u
spomenut bse Dve rieky).
A tak vlastne musme na konci kontatova, e Hviezdoslav je, iabohu jeden
z najvch slovenskch bsnikov, presne tm istm spsobom ako aj Milan Rfus
o cel storoie neskr. Lene to iabohu, obsiahnut in v hlke Andrho Gida vo
vzahu k Victorovi Hugovi, malo voakedy celkom in cveng na pozad franczskej
bsnickej tradcie ne nae dnes na pozad slovenskej. Lebo Hugo mal aj rovesnka,
ktor sa menoval Charles Baudelaire, ale n Hviezdoslav nemal nikoho podobnho.
Rfus, pre zmenu a chvalabohu takho mal a m; je nm jedin slovensk eurpsky (a
azda i svetov) bsnik Jn Ondru.

106
 Slovakistick

zbornk

LIMITI I DOSEZI POEZIJE PAVLA ORSAGA HVJEZDOSLAVA DANAS

VIAZOSLAV HRONJEC

(Rezime)

Esej predstavlja pokuaj prevrednovanja ukupnog pesnikog dela velikog slovakog

pesnika Pavla Orsaga Hvjezdoslava (1849 1921) na fonu slovake i europske poezije njegovog
i naeg vremena, u nastojanju da se napravi izbor iz njegovog stvaralatva koji bi korespondirao
sa savremenom svetskom poezijom. Na autorovom primeru govori o uslovljenosti pesnike
veliine stepenom dravotvornosti naroda, o klasinosti njegove poetike, o maarskim i
nemakim uticajima na njegovu poeziju, o kvalitetima njegove prirodne lirike i o uticaju kaste
kojoj je pripadao na karakter celokupnog njegovog stvaralatva.

Limits and Range of the Poetry of Pavol Orszgh

HvIezdoslav Today

VAZOSLAV HRONEC

(Summary)

The paper is an attempt to re-evaluate the complete artistic work of the great Slovak poet
Pavol Orszgh Hviezdoslav (1849 1921) from the perspective of Slovak and European poetry
of his time and ours. The paper is trying to make a selection of works from his poetic opus
which would correspond to contemporary world poetry. The author is an example of how poetic
greatness is conditioned by the degree to which a nation has built its state. In addition, there is
mention of how classic his poetics are, of Hungarian and German influences on his poetry, of
the quality of his natural lyricism, and of the influence of his social class on the character of his
whole poetic work.

107
Zuzana Hurtajov

Legendy starej medzinrodnej proveniencie

vknikch udovho tania na zemiach
so slovensky hovoriacim obyvatestvom
vminulosti adimenzie ich outsiderstva

ZUZANA HURTAJOV, Bansk Bystrica Nov Sad

Abstrakt: Prezentovan tdia je prvm krokom smerujcim krehabilitcii legendovho

nru (ivoty svtch) vknikch udovho tania na zemiach so slovensky hovoriacim
obyvatestvom vminulosti (vrtane Dolnej zeme). Zameriava sa na typolgiu aoutsiderstvo
prvotnch svtcov protagonistov v najstarch legendch medzinrodnej proveniencie (o
sv. Mrii Egyptskej, osv. Pelagii, osv. Eustchiovi, oGregorovi aoJurajovi Pustovnkovi).
tdia poukazuje na genologick aspekty najstarch legiend, zvlna ich mylienkovo-
truktrnu nadvznos na predkresansk, najm antick literatru, mytolgiu afolklr a na
biblick aapokryfn literatru. Pozoruhodn je najm deifrovanie pvodne antickch reliktov
vkompozinch truktrach stredovekch legiend. tdia je zrove sondoudo ontotvornej
podstaty legendovho nru, priom stredovek legendy vydvan vudovch knikch
rozdeuje na legendy starej ana legendy mladej proveniencie (prav legendy aneprav
fiktvne legendy). Ztoho potom vyplva diferencicia legendovho nru na legendu alegendov
poviedku.

Kov slov: stredovek, hagiografia, legenda, legendov poviedka, kniky udovho

tania, svtec, outsiderstvo a typolgia prvotnch svtcov, genologick aspekty legendy,
predkresansk/antick, biblick aapokryfn literatra, legendov topoi,kompozin truktra
legendy vudovom tan, ontotvorn aspekty legendovho nru.

Kniky udovho tania ako populrne tanie pre ud boli oddvna

veurpskom priestore javom stojacim vtieni tzv. oficilnej, klasickej literatry.
Vodbornej verejnosti je dnes veobecne znme, e zbavn literatra pre ud,
vminulosti diskriminovan a povaovan za paraliteratru (literatra za hranicami
umeleckej slovesnosti), je prirodzenou sasou kultrneho a literrneho dedistva.
Ignorancia aobas aj prleitostn znevaovanie populrnej literatry literrnou vedou
ju vminulosti odsvalo do polohy nenleitho outsiderstva, nezohadujc fakt, e
po Biblii bol prve tento typ literatry vslovenskch domcnostiach vstredoeurpskom
priestore najrozrenej a najtanej. Niet pochb, e sa vraznou mierou zaslil
oformovanie a fixovanie eurpskeho kultrneho a literrneho povedomia v najirch
vrstvch obyvatestva.

Cieom tdie nie je prezentova fenomn outsiderstva udovch kniiek ako

pecifickej odnoe literatry, kee implicitne aj explicitne sa touto problematikou
zaoberm v inch tdich. Berc do vahy fakt, e doposia neexistuje tandardn

tdia Najstaria anonymn zbavn prza vudovom tan na Slovensku ajej putovanie asom. In: as

108
 Slovakistick

zbornk

klasick ani synoptick mapa komplexnch literrnych dejn, ktor by zahali

lacn tanie ako prirodzen sas literrneho dejepisectva, je potrebn venova
tomuto fenomnu, ktor, mimochodom, stle unik bdateskmu zujmu, nleit
vskumn priestor. Skompletizova mozaiku obrovskho, niekedy a neprehadnho
kvanta populrnej literatry predpoklad vak premyslen, sstreden minucizny
vskum jej jednotlivch zloiek. Jednou znich je aj legendov ner (ivoty svtch),
ktor bol uns vnedvnych asoch absoltnym literrnym tabu. Ide o ner, ktor
sa vspoloenskom a kultrnom rebrku totalitnej spolonosti povaoval za ner
neiaduci,kodliv, patriaci do registra outsiderskch, zakzanch, znevaovanch,
neprijatench a neakceptovatench nrov. Prezentovan tdia je prvm krokom
smerujcim krehabilitcii legendovho fondu vknikch udovho tania uns,
priom popri pokuse otypologizciu podb outsiderstva jeho protagonistov uvauje aj
nad mierou nrovej knonickosti legendy vtan pre ud ajej genologickch prepojen
spredkresanskou slovesnosou.

Ke kresanstvo zaalo zapa od 1. 2. storoia n. l. svetov priestor ias,

paralelne snm sa zana rozvja hagiografick literatra. Jej nre od poiatku plnili
nboensko-vieroun ciele, ich poet irozmanitos postupne narastali a, prirodzene,
supevovanm kresanstva sa ustaovala aj ich mylienkov aformlna truktra (ivoty
bioi, umuenia martyriai, zzraky, videnia, ptnick rozprvania a i.). Spomedzi
hagiografickch nrov sa za urujci, aazda aj najdokonalej ner povauje legenda,
ktor si, vmajc si jej literrnos, dovoujeme nazva krovskm nrom. Je
zaujmav, e legenda v priebehu putovania storoiami prela pozoruhodnm kultrnym
priestorom: km vprvotnch formch kresanstva sa tavala alebo prednala iba
pri spolonej veeri a bohoslubch mnchov v ptnych lavroch, neskr kltoroch,
srozvojom kresanstva sa vnasledujcich storoiach ako exemplum kresanskho
ivota stva sasou verejnej chrmovej liturgie. Po dosiahnut vvinovho zenitu vo
vrcholnom stredoveku (Legenda Aurea, 13. stor.), ke ekonomicky nedostupn, rune
prepisovan kdexov literatru zana vytla lacnejia tlaen kniha, sa legenda (ako
aj in nre pretlan vudovom tan) postupne stva ahie dostupnm nboenskm
aliterrno-zbavnm artiklom. Ekonomick dostupnos tlaenej knihy posva legendu
zchrmovho, achtickho aneskr metianskeho prostredia smerom k jarmonm
vjazyce avliterature. Sbornk zmezinrodn konference. st nad Labem: Univerzita J. E. Purkyn vst
nad Labem 2005, s. 296 301 a doslovy ku knihm: Uteen, zbavn, ale iprkladn rytierske prbehy.
Vybrala, preloila, vysvetlivky, zveren tdiu aedin poznmku napsala Zuzana Hurtajov. Vydanie
prv. Bratislava: Tatran 1980; Doktor Faust (svetoznmy arodejnk). Preloila, vysvetlivky, edin po-
znmku adoslov napsala Zuzana Hurtajov. Vydanie prv. Bratislava: Tatran 1985; Kratochvne, smev-
n, ale iprkladn ibalsk prbehy. Zostavila, preloila, tdiu, vysvetlivky aedin poznmku napsala
Zuzana Hurtajov. Vydanie prv. Bratislava: Tatran 1988; ivot, skutky arozhovory ohavnho Ezopa, ktor
bol znamenit mudrc avychren bjkar, ao vetko kratochvne navyal. Preloila, tdiu, vysvetlivky
aedin poznmku napsala Zuzana Hurtajov. Vydanie prv. Liptovsk Mikul: Tranoscius 1997.

109
Zuzana Hurtajov

stolom, dork kninch kolpoltrov a na pulty lacnch knhkupectiev. ner pvodne

stredovekej vysokej sakrlnej literatry sa vslovenskch podmienkach od ias
baroka a po koniec 19. storoia ocit v repertori veobecne najtanejej, populrnej,
dnenmi slovami paperbookovej literatry.

Legenda ako stredovek hagiografick ner (lat. legenda znamenala to, o sa

malo ta) bola vstredoeurpskom priestore znma od poiatkov jeho christianizcie.
Regin vsrdci Eurpy patriaci do oblasti latinskej kultry poznal dverne legendy
nielen zpadnej latinskej, ale aj vchodnej byzantskej proveniencie. Ich poet
apodoby sa srozvjajcim kresanstvom neustle rozirovali a rozvjali. Kondenzciu
najkvalitnejieho, o sa vstredovekej Eurpe nazhromadilo vpodobe legendovho
nru, predstavuje latinsk zbierka legiend od znmeho stredovekho legendolga
Jacoba de Voragine Legenda Aurea (13. stor.), obsahujca 182 legiend. Skuton poet
legiend znmych vkresanskom svete vak niekokonsobne presahuje poet zahrnutch
vzbierke. Treba vak zdrazni, e Voragineho sbor kumuluje to najkvalitnejie
zmedievlnych vierouno-zbavnch nrov, ktorch ivotnos apopularitu potvrdili
aj nasledujce storoia. Hoci zbierka nebola do dnench ias do sloveniny preloen,
slovensk vzdelaneck akultrne prostredie vdvnej minulosti poznalo tieto legendy
spoiatku zlatinskch zdrojov, neskr z eskch prekladov, ostatn obyvatestvo
zchrmovej liturgie, aneskr, ponc barokom, zeskch reedci udovch kniiek
vydvanchna slovenskom zem aniektor aj zo slovenskch budapetianskych
vydan. Hoci sa vslovenskch podmienkach prekvapujco pretlalo len p
stredovekch legiend eurpskej proveniencie osv. Eustachovi, osv. Mrii Egyptskej,
osv. Pelagii, oGregorovia oJurajovi Pustovnkovi, ich repertor bol zsluhou aj inej
nboenskej literatry, najm Biblie (Evanjeli, Skutky apotolov, Apokalypsa ai.) ovea
ir, napajci nielen vieroun a mravn ciele, ale aj ciele zbavnej, kratochvnej,
oddychovej literatry. Okrem kninej produkcie sa vak vudovom prostred po stroia
hrvali aj poloudov zdramatizovan legendy, najm osv. Dorote asv. Katarne.

Vtdii vychdzam ztchto starch, dnes u vemi ako dostupnch textov kniiek udovho tania:
iwot swat Marye Egyptsk. Kemu pidn gest t iwot swat Pelagie, kagjc hjssnice. W Skalicy,
wytisstn uFrantisska Xaw. karnycla syn. 1855 (z bibliografickch spisov s znme vydania zr. 1874
a 1899);
Pkladn iwot Swatho Ewsstchia, aosedmi spcch mladencch. W Uh. Skalici. Tiskem ankladem
uddi J. karnicla. B. r. (z bibliografickch spisov s znme vydania zr.: 1860, 1871 a 1890);
Kajnik, alebo: [ku sk]ale prikowan Hrehor. Wemi dojmajci aoprawdiw dej. Rozprwka da sta-
rch kronk. W Budapessti, 1899. Tlaou ankladom Kol. Rzsa ajeho man. (okrem tohto s z bibliogra-
fickch spisov znme ete dve budapetianske vydania zr. 1870 a 1894);
Widn [G/J]ika Poustewnka, nkdy Ryte uherskho. [K/kt ]er pak od rozumnch lid za bze dre-
no [g/jest ] atak tm ane jinm zpsobem kten se poskytuje. W Uh. Skalici. Tiskem ankladem Jozefa
Teslka. B. r. (z bibliografickch spisov s znme vydania zr.: 1704, 1712, 1865 a 1901).

Od r. 1992 divadeln sbory na Slovensku kadorone prezentuj hry sduchovnou tematikou na festivale
nboenskch hier vMoenku pri Nitre pod nzvom Gorazdov Moenok. Sasou divadelnej prehliadky
bvaj aj zdramatizovan legendy (Mio A. Kov: Hra osv. Urbanovi, 1995; Pavol Kov: Svetlo zAs-
sisi, 1995; Vladimr Hurban Vladimrov: Jozef zArimatie, 1998 ), doposia sa vak neprezentovala iadna

110
 Slovakistick

zbornk

Vhagiografickch nroch, explicitne vak v legendovom nri, sa od

poiatku ich existencie uplatuj zkladn atribty kresanstva slobodn va, scit
astrach, ktorch absenciu pociovali predkresansk kultry. Kresanstvo budovan
od zkladu na tchto novch pocitovch hodnotch odtartovalo nevdan adoposia
nepoznan pohyb smerom kmodernm civilizcim. Pre prvotnch kresanskch
martrov (neskr kanonizovanch), odhodlanch za nov vieru obetova ivot, to vak
v hodnotovom rebrku postantickej spolonosti znamenalo dehonestujci, neraz krut
odsun za, neskr na okraj vtedy ete pohanskej spolonosti (popravy,pogromy
na kresanov). Cieom najstarch legiend, vrazne poznaench martyrologickou
aurou, bolo uchova pamiatku na starovekch kresanskch muenkov, preto sa v nich
zjavuj aj pravdiv, ba a autobiografick svedectv oich martrstve. Hoci sa postupne
svvinom tohto nru stle viac stupovala miera fantastickosti fabuly, opisy muenia
zostali zvanmi svedectvami odejinch azemepisnch lokalitch starokresanskch
kultov poas stredoveku a do dnench ias. Hrdinovia novej viery, ako mono
nazva tchto prvch svtcov martrov, sa tak zsluhou hagiografickch nrov,
najm vak legendy, doili pozoruhodnej nboenskej aliterrnej dlhovekosti. Hoci sa
vhagiografickej literatre postupne ustaoval stereotypn aznane zidealizovan typ
hrdinu starokresanskho muenka alebo muenky, protagonista sa neubrnil uritm
zmenm, ktor, prirodzene, vyplynuli znovho politickho acirkevnho charakteru
kresanstva. Od 4. storoia sa zanaj toti s oficilnou legalizciou kresanstva
nahrdza prvotn tzv. muenci krvi (popraven pohanskou ttnou mocou, v udovom
tan sv. Eustach) muenkmi poknia akajcneho ivota (v udovom tan sv. Mria
Egyptsk, sv. Pelagia, neskr Gregor), ktor si dobrovone, slobodne zvolili najtvrd
spsob asketickho ivota. Ako solitri, zvlastnej vle outsideri, najastejie ili
vjordnskej alebo egyptskej pti (sv. Mria Egyptsk), iviac sa surovmi bylinami, nah
alebo odet vhandrch sjedinm cieom odini svoje pozemsk hriechy (prostitcia)
azska si ven ivot zrk Spasitea. In typ dobrovonho solitrstva predstavovali
inklzy, ktor, poznaen hriechom (op prostitcia), zamurovan vkobkch sjedinm
okienkom ijc len o suchom chlebe avode oakvali svoju smr vo viere, e sa dokaj
vytenho spasenia (sv. Pelagia). Typom neskorieho solitrstva je postava Gregora,
kde Gregor dobrovone priptan na ostrove o skalu odpykva hriech svojich rodiov,
ktor ako brat asestra zhreili vinceste, oho on bol plodom.
Za prvotn prinu udskho hriechu sa vspomenutch legendch jednoznane
povauje sex. Rozmanit podoby zetickho a rozumovho hadiska pre kresanstvo
neprijatench sexulnych deliktov (prostitcia, incest) rozohrvaj sujety legiend do
neuveritench, a fantastickch podb. Z hrienych hrdinov sa stvaj solitri-
kajcnici, dobrovone odpykvajci svoje pozemsk hriechy, m sa znich vrelnom,
zlegiend znmych zudovho tania, hoci ich zdramatizovan podoby by zaiste uspokojili aprekvapili
rkou ihbkou svojej vpovede itch najnronejch divkov. Opopularite hier osv. Dorote aosv. Ka-
tarne svedia okrem verejnch predstaven aj kratie (skromn) podomov predstavenia potulnch her-
cov priamo vrodinch (v de sviatkov svtcov), ktor sa napr. vokol Nitry hrvali ete poas 2. svetovej
vojny. Podomov rodinn predstavenia sa vskrtenej podobe zameriavali na zveren, najemotvnejiu
epizdu na smr svtca muenka (napr. sd asatie sv. Doroty).

111
Zuzana Hurtajov

pozemskom svete stvaj outsideri, ijci na okraji spolonosti (Pelagia ije na okraji
mesta na Hore Olivetskej), alebo plne mimo nej vnehostinnej piesonatej pti (Mria
Egyptsk), alebo na osihotenej skale vmori aleko od ud (Gregor). Reaz tchto
legiend medzinrodnej proveniencie z udovch kniiek uzatvra in typ legendovho
prbehu o Jurajovi Pustovnkovi, ktor nadvzuje na rske svtopatrikovsk tradcie,
modelovan na putovan fiktvneho uhorskho rytiera Juraja oistcom apeklom, ktor
je na konci svojej pte vaka pevnej viere vKrista odmenen svtoiarou.

Zchronologickho aspektu medzi najstarie historicky doloen postavy

muenkov krvi znmych zudovch kniiek patr sv.Eustach (1. 2. stor.) a
pustovnky-kajcnice sv. Mria Egyptsk (4. stor.) a sv. Pelagia (5. stor.). Kruh tchto,
snajvou pravdepodobnosou relne ijcich postv, uzatvraj dve pseudolegendy
oGregorovi (bez svislost sppeom Gregorom Vekm) aouhorskom rytierovi
Jurajovi Pustovnkovi (obe legendy vznikli v 12. stor.). Vporovnan smuenkmi
krvi ispustovnkami solitrkami s fabuly poslednch dvoch legiend fikciami,
kompilciami mytologickch, biblickch, exemplickch, dobrodrunch afolklrnych
motvov.Ich protagonisti nestelesuj konkrtne historick postavy, bravrne vak
finguj ich existenciu, vyvolvajc zdanie hodnovernosti. Treba vak pripomen, e aj
prv tri najstarie legendy, hoci vznikli vkresanskom staroveku, s dkazom, e u v
asoch ranho kresanstva sa zaala miea pravda sfantziou. Aj vnich sa historick
obraz prenasledovania postupne skresoval, take sa dnes pramene rozchdzaj vdtume
narodenia imrtia svtcov, a suritosou nemono potvrdi ani vyvrti spsob ich
popravy, vek i povolanie (presne sa nevie, i Eustach bol popraven sm alebo scelou
rodinou satm, hoden divm zverom, alebo zaiva zhorel vrozeravench trobch
eleznho bka; alebo i Pelagia bola kurtizna alebo hereka apod.). Zhistorickch
dokumentov je znme, e na miestach poprv muenkov sa u vkresanskom staroveku
stavali menie svtostnky (kaplnky), neskr chrmy. Mono vak usdi, e aj tieto
tri najstarie legendy zudovho tania s napriek mnohm deformcim historickej
reality obrazom stredovekho myslenia, uchovvajc si vrazne dobov kolorit.

Kresansk svtec zudovch kniiek je citovo orientovan hrdina. KBohu

sa pribliuje pomocou kontemplcie. Jeho asketick spsob ivota, skutky iBoia
ochrana jeho osoby prejavujca sa vzzrakoch okolo neho pripomnaj osudy
Krista ajeho uenkov, ktor sa vasoch svojej relnej existencie nachdzali na okraji
spolonosti, alebo za jej hranicami. Stredovek estetika modelovala svtca tak, aby
ho o najvmi pripodobnila trpiacemu Kristovi ajeho iakom. Vychdzala pritom
z doktrny onemenlivosti sveta aBoch princpov aopisovala ho ako idealizovan
typ stradinmi nemennmi vlastnosami, ako s viera, lska pokora, trpezlivos
milosrdenstvo, obetavos avytrvalos. Svtcovi vudovch knikch vak vporovnan
sklasicizujcimi legendami sbeatifikanm zmerom chba priama schopnos
vykonva zzraky, nepriame zzraky vivej ineivej prrode vpodobe Boej
ochrany sa vak okolo jeho osoby neustle dej. Hoci svtci vlegendch neskorej

112
 Slovakistick

zbornk

medzinrodnej proveniencie vystupuj ako staton, niekedy aj ako tvrd bojovnci

za kresansk idely, svtci vudovch knikch nevystupuj ako silov bojovnci
za vieru, ale skr ako pokorn, utiahnut sluhovia Bo, ktor sa, pravda, prejavia obas
aj ako silov postavy vojakov alebo rytierov (Eustach, Gregor, Juraj Pustovnk).
Naznaenm poiatonej charakterovej dvojsmernosti u muskch protagonistov sa
cez apriu pohanstva akresanstva, alebo cez apriu svetskej moci aslvy ansledne
kresanskej pokory abezvznamnosti profiluje psychick odhodlanos, va, najm vak
duchovn a morlna sila hrdinu. U enskch protagonistiek sa problm dvojsmernosti
postv generuje na sujetovej osi sexulnej hrienosti (verejn prostitcia), kde kajcny,
asketick spsob ivota na pti alebo v kobke privdza enu, bval smrten hrienicu,
kBoej spse. V legende oGregorovi sa vak nedovolen sex (incest),svetsk moc
(vojensk aktivity hrdinu pri obrane krajiny) aneuveriten poknie za nevedomky
spchan hriech (oidipovsk motv syn si vezme za manelku vlastn nepoznan
matku) spolu neuveritene mieaj abizarne kombinuj. Vsledkom je nezvyajne
vzruujci, napnav anajm tav prbeh, kompilt motvov rzneho druhu i pvodu.
Legendu oGregorovi mono preto povaova za predchodcu dnenho modernho
kninho i filmovho bestsellerovho venru vsadenho sce dolegendovho
rmca, vyplnenho vak pestrm, vzruujcim adobrodrunm dejom.
Je potrebn pripomen, e musk a ensk protagonisti maj vlegendch
zudovch kniiek jednu rtu zsadne spolon: vich rozhodovan a konan dominuje
dobrovonos vlastnho konania/inu aabsoltne slobodn (osobn) presvedenie
osprvnosti vberu medzi hrienym alebo cnostnm spsobom ivota. Slobodn vobu
loveka hrienika povaujeme vlegendch za dleit historick, psycho-socilny
akultrny jav prezentujci od zkladov nov civilizan hodnoty, ktor kresanstvo so
sebou prinieslo aktor sa neskr vpodobe vierouno-zbavnej literatry prostrednctvom
udovch kniiek medzi itatemi rozirovalo a upevovalo.

Je pravda, e legenda sa ako nboensk aliterrny ner kreovala v stredoveku,

sledujc spoiatku vieroun,neskr aj vierouno-zbavn ciele. Pri jej zrode i formovan
boli sce urujcim anajm inpiranm zdrojom kanonizovan biblick texty (Biblia,
najm Skutky apotolov, rzne podobenstv asentencie zo Starho aNovho zkona), jej
motivick iformlnu podobu vak formovala a dopala aj bohat apokryfn literatra,
ktor sa od ranho stredoveku teila mimoriadnej obube. Hoci sa legenda ako ner
sbene formovala s kresanstvom, jej korene siahaj kantickm rtorickm nrom
kjudicilnym aepideiktickm reiam, preslvench vstaroveku prepracovanmi a pevne
stanovenmi tematicko-kompozinmi truktrami. Uchovvajc vvinov kontinuitu
ado uritej miery koprujc svojich nrovch predchodcov (oslava krov, oslava
bohov), kresansk legenda implikovala vranokresanskej re aj funkcie subverzvne
rozkladn, ktor rozruovali starie kultrne princpy azrove anticipan
ktor postupne vyznaovali aformulovali (formovali) nov (kresansk) hodnoty.

113
Zuzana Hurtajov

Srozirovanm aupevovanm novho nboenstva sa vak tieto funkcie zmieruj,

oslabuj, priom sa postupne sce, ale explicitne posiluj a akcentuj funkcie
normatizujce. Jednou znajfixnejch, nemennch funkci legendy zudovch kniiek
je vak jej veobecne po stroia fungujce ontotvorn psobenie v mravnom a citovom
obohacovan loveka, v zdokonaovan a dolaovanjeho vntornho bytia.
Korene legendy ako nru a znan as legendovch topoi zudovch kniiek
m svoj pvod, ako som u naznaila, nielen vbiblickch aapokryfnch textoch, ale
aj vneskoroantickch aretologickch ahistoricko-dobrodrunch rozprvaniach
i mtoch. Najm antick rtorika ovplyvnila stredovek literatru do takej miery,
e takmer niet nru, kde by sa nedali njs jej stopy, vrtane legendy. Ztohto aspektu
legendy zudovch kniiek rozdeujeme na legendy starej proveniencie (o sv.
Eustachovi, o sv. Mrii Egyptskej, o sv. Pelagii vznikli v 2. a 6. stor.) amladej
proveniencie (o Jurajovi Pustovnkovi, oGregorovi vznikli v 12. stor.).
V legendch starej proveniencie (vetky tri s sasou Voragineho Legendy
Aurey) je mon vystopova jasn torz, fragmenty niekdajch antickch
rtorickch (sdnych aepideiktickch) nrov. Obdivuhodn archaickos astarobylos
vidno u vvodnch legendovch exordich (prologus), kde mono aj dnes po
mnohch stroiach rozpozna zpvodne vieho potu rozmanitch formuliek
topickho charakteru zretene dve: captatio benevolentiae a formulku devtnosti.
Kedysi sa vlegendovch exordich vrazne exponovali aj tzv. etymolgie (vklady
svtcovho mena), ktor sa vak zlegiend v udovom tan vytratili. Vnovch asoch
sa pravdepodobne pociovali ako redundantn, nadbyton prvok, preto ich vydavatelia
tlaiari voficnach neskr vynechvali. Za ich vzdialen odblesk by sa azda
mohlo povaova vlegendovom texte asto pouvan kontantn epiteton, zvyajne
vystihujce svtcovu typick charakterov vlastnos. Za exordiom nasleduje podstatn
anajobsiahlejia as legendy narratio vitae, vyznaujca sa synkrzou antickch
ahagiografickch prvkov. Legendy vudovch knikch zvyajne nezobrazuj ivot
svtca od jeho narodenia (okrem legendovej poviedky oGregorovi), ich prbeh sa
spravidla odvja od zaiatkov jeho dospelosti, ke je schopn sa samostatne aslobodne
rozhodova. U vmladom veku si dobrovone zamiea pohansk spsob ivota
alebo hrieny ivot za ivot muencky alebo kajcny, priom svoju pozemsk p
kon saureolou svtca. Hoci ivot hrdinu zana neskr, in medias res, zvyajne sa
zkratukch digresi dozvedme aj ojeho pvode, mladosti, povolan ispoloenskom
postaven. Vnartorsky pestrejch legendch so enskmi hrdinkami, kde funguje
sugestvna obmena rozprvaov, si svoj hrieny ivot vyrozprvaj hlavn hrdinky
samy. Posluchom azrove zaznamenvateom ich ivotnch osudov je zvyajne
diakon alebo mnch (vyuvajc tieto rozprvania ako prklad pri tan vkltoroch),


Vtlaenej zbierke Legenda Aurea od Jacoba de Voragine zr. 1483 (The Golden Legend or Lives of the
Saints. Compiled by Jacobus de Voragine, Archbishop of Genoa, 1275. First Edition Published 1470. En-
glished by William Caxton, First Edition 1483.) s legendy uveden pod poradovm slom: 56, 150, 161
(In: http://www.fordham.edu/halsall/source/voragine1.html). Voragineho zbierka legiend bola vrokoch
1470 1530 najastejie vydvanou knihou vEurpe.

114
 Slovakistick

zbornk

priom spomienky ien na svoju mlados s pln neuveritench obscnnost

a eroticky ladench dobrodrustiev. Je zaujmav, e legendy zudovch kniiek
neobsahuj kedysi vantike av stredovekch klasicizujcich legendch sbeatifikanm
zmerom dleit as medzi jadrom a zverom tzv. probatio (argumentcia dkazov).
Vstredovekch beatifikanch legendch ide odokazovanie svtosti argumentatio
sanctitatis. Pre legendy zudovch kniiek je vak charakteristick, e hrdinovia
prbehov nie s obdaren schopnosou vykonva zzraky. Aktrom zzrakov je v nich
toti samotn Boh, Kristus aleboPanna Mria. Boie mirakul v tomto type legiend
netvoria samostatn kompozin as ako vantickch nroch alebo vstredovekch
beatifikanch legendch (probatio), ale s rozptlen v deji. Opriazni k svojmu
chrnencovi/vyvolencovi teda dkazy osvtosti tu toti podva sm Boh, ke
svtca/svticu vakch, udsky nerieitench situcich vdy ochrni. Je dleit
pripomen, e naratio vitae vlegendch je obas ukonen abruptne, v Eustachovi
chba napr. cel zveren pas z naratia, kde protagonista spolu so svojou rodinou
zomiera muenckou smrou. Vtexte udovej kniky je tto najdleitejia as nhle
ukonen lakonickou skratkou (itate ju takmer prehliadne), m sa zver naratia
ochudobuje osvoju najdleitejiu emotvnu as. Poslednou kontruknou jednotkou
legendy zudovho tania je peroratio (epilogus) alebo zver, ktor vudovom tan
nem jednotn formu ako vantickch nroch alebo vklasicizujcich (beatifikanch)
legendch. Realizuje sa bu vpodobe rozsiahlejej modlitby, alebo len vjej nznaku
torze, inde sa sugestvne vykresuje nezvyajn, vekolep pohreb svtca sadoranm
podtextom, alebo legendu uzatvra peroratio (epilogus) s moralizujcim obsahom.
Veobecn norma peroratia sa vak vlegendch zudovho tania, tak ako fungovala
kedysi vantickch reiach, u ned uri, pretoe do znanej miery podahla, ako sa
zd, rozkladnm aeliminujcim inkom asu. Vporovnan sexordiom anarratiom je
peroratio (epilogus) zhadiska antickej rtoriky najslabou, prakticky u nefungujcou
zverenou kontruknou asou legendy.
Odhliadnuc od kompozinej truktry legiend vudovom tan je pre tieto texty
ako celok prznan, e s bohato nasten laudanmi formulkami adoranho alebo
invokanho charakteru stransendentlnym obsahom (Boh, Jei Kristus, Panna Mria,
svtec/svtica), spajc tak svoje vieroun poslanie azrove napajc aj estetick
ciele. Legenda vudovom tan aj zsluhou tchto formuliek topov vkombincii
sostatnmi zlokami legendy vyznieva vkonenom efekte ako vekolep panegyrikum
chvly transcendentna, ale ajloveka, ktor svojou vierou, pokorou skromnosou,
trpezlivosou, askzou alskou k Bohu naznauje svoje mon miesto medzi zemou
atransendentnom.
Vporovnan slegendami starieho pvodu je potrebn zdrazni, e mladie
legendy zudovch kniiek, ktor nezobrazuj skuton, historicky doloen postavy
svtcov (ani Jacob de Voragine ich nezaradil do svojej Legendy Aurey),neobsahuj vtakej
podobe aani v rozsahu rezdu antickch rtorickch nrov, ako sme ich vystopovali
vlegendch starej proveniencie. Vporovnan sranokresanskmi legendami tento
fakt jednoznane poukazuje na neskorie storoia vzniku tzv. mladch legiend. Preto

115
Zuzana Hurtajov

je azda vhodnejie aprimeranejie oznai mladie legendov prbehy zudovch

kniiek za legendov poviedky alebo pseudolegendy. Napriek evidentnmu miznutiu
(vytrcaniu sa) prvkov antickch rtorickch nrov vmladch legendch kompenzuj
tieto legendy tento jav tak, e oto odvnejie,smimoriadnou fantziou afabulanmi
schopnosami ich anonymnch tvorcov naieraj do prebohatej apestrej studnice
mytologickch, folklrnych, antickch, biblickch (starozkonnch inovozkonnch)
aapokryfnch motvov, ktor splietaj do nezvyajnch epickch obrazov prbehov.
Stredovek legenda ako priamy nslednk antickch judicilnych aepideiktickch
re a zrove odvny kompilt motvov rozmanitho druhu apvodu vmeniacej
sa historickej perspektve vytvorila tak spolu s inmi slovesnmi nrami spoahliv
fundamentum modernej eurpskej beletrizovanej przy.

Orientan bibliografia

Byzantsk legendy. Vbr text ze IV. XII. stolet. Praha: Vyehrad 1980.
Curtius, Ernst, Robert: Evropsk literatura alatinsk stedovk. Praha: Trida 1998.
De Voragine, Jacobus. Legenda Aurea. In: http//www.fordham.edu/halsall/source/voragine1.html
Legenda Aurea. Praha: Vyehrad 1984. (Editorka Aneka Vidmanov, preklad Vclav Bahnk
aAneka Vidmanov.)
Le Goff, Jacques akol. Stedovk lovk ajeho svt. Praha: Vyehrad 1999.
Le Goff, Jacques. Zrozen oistce. Praha: Vyehrad 2003.
Ludvkovsk, Jaroslav. Antika, echy aevropsk tradice. Brno: Masarykova univerzita 2002.
Prza eskho stedovku. (Editori: Jaroslav Kolr aMilada Nedvdov.) Praha: Odeon 1983.
Svtec ajeho funkcie vspolonosti I. II. Bratislava: Chronos 2006. (Editori: Rastislav Koiak,
Jaroslav Nemec.)

116
 Slovakistick

zbornk

LEGENDE STARIJE ME
UNARODNE PROVENIJENCIJE U
KNJIGAMA NARODNOG TIVA NA TERITORIJAMA SA SLOVAKIM
STANOVNITVOM U PROLOSTI I DIMENZIJE NJIHOVOG
AUTSAJDERSTVA

ZUZANA HURTAJ

(Rezime)

Studija predstavlja prvi korak ka rehabilitaciji legende (ivota svetaca) kao anra u
knjigama narodnog tiva na teritorijama sa slovakim stanovnitvom u prolosti (raunajui i
Donju zemlju). Usredsreuje se na tipologiju i autsajderstvo prvobitnih svetaca protagonista
u najstarijim legendama meunarodne provenijencije (o sv. Mariji Egipatskoj, o sv. Pelagiji,
o sv. Eusthiji, o Gligoriju i o urau Pustovnjaku). Studija ukazuje na genoloke aspekte
najstarijih legendi, naroito na njihovu misaono-strukturalnu nadovezanost na prethriansku,
pre svega antiku knjievnost, mitologiju i folklor i na biblijsku i apokrifsku knjievnost. Panju
zavreuje naroito deifrovanje prvobitno antikih relikata u kompozicionim strukturama
srednjovekovnih legendi. Studija je istovremeno sondaa u ontogeneznu sutinu legende kao
anra. Srednjovekovne legende izdavane u okviru narodnog tiva deli an legende starije i na
legende mlae provenijencije (stvarne legende i nestvarne fiktivne legende). Iz toga proistie
diferencijacija legende kao anra na legendu i pripovetku legendu.

Legends of the Ancient International Provenance in the

Folk-Books on the Territories with the Slovak Speaking
Population in the Past and Dimensions of Their Outsiderness

ZUZANA HURTAJOV

(Summary)

The paper is the first step towards the rehabilitation of the genre of legend (lives of saints)
in the folk-books on the territories with the Slovak speaking population (including Lowland). The
study is aimed at establishing the typology and outsiderness of the earliest saints-protagonists
in the most ancient legends of international provenance (St. Mary of Egypt, St. Pelagea, St.
Eustachius; Gregory, George the Hermit). The study points out the aspects of genealogy of the
most ancient legends, especially their ideal and structural coherence (compatibility) with pre-
Christian, especially Antique literature, mythology and folklore, and with the Biblical (Bible) and
apocryphal literature. The study reveals the original Antique relicts (fragments) in composition
structures of medieval legends. The study also inspects into detail the ontocreative nature of
the legend genre and divides legends into two groups: more ancient legends and younger
legends (real legends and non-real fictive legends). From this point of view the legendgenre is
divided into legend and legends story.
(Do anglitiny preloila Zuzana Hurtajov)

117
Jarmila Hodoliov

BABINKOVA PRZA PRE DETI

(K nedoitej osemdesiatke Michala Babinku: 1927 1974)

Jarmila Hodoliov, Nov Sad

Abstrakt: Popredn vojvodinsk slovensk spisovate Michal Babinka psal

aj pre deti. Je autorom iestich bsnickch zbierok pre deti a dvoch detskch prozaickch knh.
Vprspevku sa vestranne hodnotia knihy Ako rstol Igorko aU aj letme. Poukazuje sa aj na
ich zstoj vdejinch vojvodinskej slovenskej przy pre deti.

Kov slov: Michal Babinka, prza pre deti, autentick pohad na detstvo, detsk
aspekt, rozprvask technika

Michal Babinka sa narodil v Padine, roku 1927 kde skonil tyri triedy zkladnej
koly. tyri triedy gymnzia absolvoval v Petrovci a Paneve. Uitesk kolu skonil
vo Vrci a ako uite psobil v Ostojieve a Padine. Roku 1952 sa zapsal na Vyiu
pedagogick kolu v Novom Sade. V rokoch 1956-1958 bol divadelnm kritikom
v novosadskch novinch Dnevnik. Ako uite psobil neskr v Padine, Ilovai a v
Kysi, ke sa stal novinrom v Hlase udu. Od roku 1969 pracoval vo vydavatestve
Obzor. V rokoch 1970-1974 bol redaktorom Novho ivota. Psal bsne, recenzie,
kritick lnky a literatru pre deti.
Aj ke Babinku poznme vmi ako spisovatea, ktor oslavuje deti najm
verami, o om sved aj jeho es knh pozie, predsa je jeho zjav v detskej prze
pozoruhodnej, hoci vydal len jednu knihu prz (Ako rstol Igorko, 1970), ale s novm
zornm uhlom pohadu spisovatea na svet dieaa. Druh kniha U aj letme vyla mu
posmrtne roku 1981.
(Pozia: Na arkanovom chvoste (1958), Abeceda ske (1961), V troch tuctoch
rozprvka (1962), Sto smevov a jedna slza (1962), Cengik na dobr rno (1968),
Sladk vpredaj (1976).
Poda Michala Harpa (Harp, M.: Pozia a poetika Michala Babinku. Nov
Sad: Obzor 1981, s. 8) prv svoju bse Michal Babinka uverejnil roku 1943, ale prv
jeho bsne pre deti datuj zroku 1949, o dosveduje aj Zuzana ikov (ikov, Z.:
Michal Babinka ako spisovate pre deti. Nov ivot 49, september oktber, 1997, . 9
-10, s. 23 28). Vtedy bol tento n bsnik uiteom v Ostojieve, nu pravdepodobne
ho uitesk povolanie podnietilo psa bsne pre deti, ktor si zapisoval do psanky s
nzvom Sbierka bsn pre deti, kde sa medziinm podpsal aj ako MBStrsky. Psanka
obsahuje spolu desa bsn a poda ich nzvov vidno, e ide o kolsk tematiku z vlastnej
praxe. Bsne obsahuj prvky didaktick, ktor sa nenachdzaj v neskorej Babinkovej
tvorbe: Pred poiatok kolskho roku, o rozprvala trieda?, Do novho kolskho
roku, Preo je uenie lohou prvou?, Jese u ide..., m bude?, o je kto za iaka

118
 Slovakistick

zbornk

potvora nejak, Preo je fyzkultra lohou dleitou?, Rozhovor, Jankova rados a je

tu aj jedna bse o rozhovore chlapcov futbalistov, ktor vak zostala nedokonen.
Je evidentn, e touto svojou tvorbou Babinka nadvzuje na generciu predvojnovch
spisovateov a spisovateliek, ktor sa zdruovali okolo asopisu Nae slnieko.
V tomto obdob Babinka ete nepsal bsne pre dospelch. Zaal ich pravidelnejie
uverejova a od roku 1950 v Hlase udu, Novom ivote, Rozhadoch, udovom
kalendri a v eskom asopise Jednota v Daruvare. Jeho prv bsnick zbierka pre
dospelch Bezbon let vyla u roku 1960. Do detskej przy vstpil v asopise Nai
pionieri roku 1951, kde uverejnil dve krtke faktografick a empirick przy Sviee
mlieko a Straten peniaz s podpisom M. B.
Na zaiatku esdesiatych rokov Babinka vstupuje do przy pre deti s autentickmi
obrazmi detstva a nie u so spomienkami na vlastn detstvo, o bolo prtomn v literatre
jeho predchodcov (v tom istom obdob roku 1961 Juraj Tuiak vydal spomienkov
knihu krtkych prz O bielom jeleovi) a u vtedy sa mu podarilo oslobodi przu od
ustlench didaktickch a spomienkovch abln. Roku 1970 vyla Babinkova kniha
Ako rstol Igorko v edcii Mj ako spolon vydanie Vydavatestva Obzor v Novom
Sade a Vydavatestva Mlad let v Bratislave. Przy z tejto knihy boli uverejnen v
asopise Nai pionieri a v rubrike Detsk ktik v Hlase udu v rokoch 1963 a 1967,
take genercia detskho aspektu u ns zaala nastupova u v rokoch esdesiatych.
Reakcie na novovydan knihu boli rzne. Prv krtku recenziu a prv osobn dojmy
z novej Babinkovej knihy Ako rstol Igorko napsala Anna Makanov (Makanov, A.:
Igorko narstol o s tvorbou pre deti? Nov ivot, 23, janur marec 1971, . 1, s. 76)
v Novom ivote. Stailo podva sa na oblku a hne mi bolo z toho okolo srdca akosi
prjemne. Technick prava a ilustrcie s na takej rovni, e sa d smelo poveda:
podobn knihu pre deti sme predtm u ns nevydali! Ilustrtorka Jitka Kolnsk spolu s
autorom Michalom Babinkom urobili kus dobrej prce.
Makanov sprvne kontatuje, e nikto predtm v naej literatre nepouil tak
formu rozprvania ako Babinka, o dosiahol tm, e sa nedal zvies spomienkam na
vlastn detstvo, ale odhliadnuc od zvykov, venoval sa sasnmu dieau.
Na Rozhovoroch o detskej tvorbe, ktor sa konali 16. novembra 1974 v Bskom
Petrovci, Jn Kme (Kme, J.: Od predkov k potomkom. Nov Sad: Obzor 1987, s. 87-
99) v tdii Sasn stav slovenskej literatry pre deti a mlde vo Vojvodine nehodnotil
Babinkovu knihu ako nieo nov v literatre. Dokonca v porovnan s Muajiho knihou
drobnch prz Mme bystrho chlapca je Babinkova kniha poda tohto nho kritika (v
porovnan s Babinkovou predchdzajcou tvorbou) na klesavej rovine jeho umeleckch
monost, hoci je vcelku ucelenejia ako predchdzajci prozaick experiment nho
tie bsnika Michala Babinku Ako rstol Igorko. (s. 91.) To znamen, e Igorko ako
nov hrdina v naej detskej literatre nebol prijat jednoznane pozitvne s otvorenou
nruou odbornej verejnosti. Jn Kme vid v tejto knihe zvltnosti, jej novtorstvo
definuje opisne, e je to prza zvltna, typick pedocentrick, no sasne i pouujca
a vzdelvajca i vychovvajca do sveta, ktor sa s radostnou objavnosou detskej
zvedavosti odhauje. Jn Kme vyta autorovi, e Igorko je primal na to, aby pochopil

119
Jarmila Hodoliov

slov kaleidoskop, mikroskop, konkurencia, inventr a podobne. Najv klad tejto

przy vid v tajnostkrskej dvernosti medzi dospelm a dieaom a v tom je najv
klad tejto predsa len ete experimentlnej przy pre deti (s. 96).
S Kmeovou kontatciou, e je to experimentlna prza, sa zhodujeme, a tie
mu nezazlievame ani kriticko-opisn charakter jeho kritiky, lebo sprvne vyctil, e ide
o nov druh podania. Avak ani on, ani ostatn recenzenti nevedeli spresni takto druh
podania, kee pravdepodobne nepoznali termn detsk aspekt. Bola to celkom urite
prv naa experimentlna prza pre deti, aj ke sa v oblasti detskho aspektu v rokoch
sedemdesiatych v detskej prze najlepie pohyboval Juraj Tuiak.
Kee kniha vyla v spolonom vydan Mladch liet (Bratislava) a Obzoru
(Nov Sad), vimla si ju aj kritika na Slovensku. Martin Sochor v spolonej recenzii
Babinkovej knihy Ako rstol Igorko a Jozefa Pavlovia (Sochor M.: Michal Babinka
Ako rstol Igorko; Jozef Pavlovi: Baran B. Nov ivot. 40, jl august 1988, . 7
8, s. 494 - 496) po informcii, e Babinka je na Slovensku svojou knihou edinm
hosom a po slovensky pe v cudzom, navye pestrom jazykovom obken, sprvne
kontatuje, e slovensk juhoslovansk literatra je tradinejia a menej nchylnejia
k experimentovaniu ako literatra na Slovensku, o bol dvod, aby v knike hadal aj
negatvne strnky. Ilustrcie v knihe smeruje k tze, poda ktorej sa objavovanie sveta
naivnmi oami dieaa deje antifantazijne a protirozprvkovo. Babinka nikdy nebol
spisovateom didaktickm a vchovnm, a preto je Sochorovo prsne kontatovanie
v svislosti s touto strnkou nesprvne vysloven v kontatcii: Jeho metda znesie
aj in, literrnejie pomenovanie: je prvotnm realizmom s jasnou vchovnou a
vzdelvacou tendenciou. Pokraovanm labikrovho vecnho uiva... Recenzent si
vma aj tylistick rove a rozprvask techniku, ke hovor, e spisovate predsa
nedopustil, aby text klesol do primitivizmu a naisto prestal by zbavnm. Poda
Sochora je to typ przy, ktor pestuje nun beletrizmus naivno-realistickho tlu.
Najviac mu preka, e km Igorko dorastie na prvika, je u do vetkho zasvten
(pozn mota, vrabca, kura, humno). Ani tu sa nezhodujeme s tmto kontatovanm,
lebo dnen diea je zasvten do omnoho nronejch vec. Kritik vyzdvihuje
Babinkovu nesuchoprnu tylistiku.
Nie je jasn, preo je tto Sochorova kritika tak ostr, najm vzhadom na
fakt, e na zver kontatuje, e hriechy z neho [diela] snma aj skutonos, e tento typ
literatry je silnm priemerom v celej lektre danho vekovho stupa. A prve tto
skutonos je dleit a diskutabiln, lebo po pretan knihy sa nm natska vemi
dleit a podstatn otzka: pre ktor detsk vek je napsan kniha Ako rstol Igorko? V
prvom momente itate zskava dojem, e je to kniha psan pre predkolsk alebo pre
mlad kolsk vek, ale po hlbom vstupe do diela sa alej natska otzka, i vbec je
to tak. Na momenty sa zd, e ide o predkolskho hrdinu, ale zrove, e to nie je isto
intencionlna literatra pre deti, lebo recipienta je pomerne ako vyhrani. Nastouje
sa otzka, i je Igorko skutone postava, ktor oami dieaa (ako to naa kritika
zvykla kontatova) sleduje okolit ivot v rodine, na dvore, na dedine, v meste. Pritom
netreba zanedba ani rove psychiky tohto detskho veku, lebo Babinka z Igorka

120
 Slovakistick

zbornk

vymodeloval postavu na svoj vek prehnane inteligentn, o sa prejavuje v komentroch

a odpovediach na poloen otzky, ktor nemono pripsa jednmu klkarovi i
prvkovi, ale pravdepodobne autorovi, ktor by chcel, aby jeho mal hrdina takto vne
o ivote uvaoval bez nejakho prikrovania.
Babinka nm opisuje Igorka od jeho prvch krikov, a km nezane chodi
do koly: mal Igorko je skutone mal. Tak mal, e by sme ho mohli vola Igora.
Alebo Igoriatko. Ale mal Igor urobil tejto jari vek revolciu: zloil vek skku
prvch krokov. A to znamen prinajmenej mnoho: me s aj na vlet po rodiovskom
dvore.
Pri Igorkovch odozvch na okolit svet mu vo vekej miere pomha samotn
autor. A tak prtomnos autora je citen a oividn najm v situcich, ke Igorko ako
zvedav chlapa neustle kladie otzky, ktor sa tkaj nevyerpatenho sveta zvierat:
Preo maiatka mravia? Preo ipiatko ip? Preo sa to vol kaleidoskop? S v
mori aby? Preo s rybiky farebn? Preo ryby nevedia rozprva? at. Motivickm
impulzom je tu detsk otzka, ktor zodpoved veku trojronho dieaa: Preo?
Po otzke nasleduje kontatcia, ktor u nememe pripsa Igorkovi, ale autorovi.
Napr. ke Igorko rozma, preo ryby nevedia rozprva, autor vsva svoje nie
detsk rozmanie: o meme v ivote to u tak bva: spolu so vzneenmi vecami
a otzkami zjavuj sa aj tie obyajn, vedn, takreeno hlpe a hrub. Prve tak
komentre iastone vyvracaj teriu, e sa Igor pozer na svet detskmi oami.
Niekedy autor zana svoje rozprvanie akoby hdankou a potom rozuzlenm a
kontatciou: Vonku je tma, v izbe svetlo a pod svetlom nikoho. Preo nikoho? Preto, e
mama nie je v izbeNaprostred mesta park, v strede parku jazierko, uprostred jazierka
ostrovek.
Ke Igorko rastie, spisovate sa mimovone prezrdza a pripe si vlastn
otcovsk pohad na svojho dorastajceho syna: Mj chlapek je u vek veliknsky...
Mj chlapec nestrp mal veci. Topnky ho tlaia, radej si obuje moje. I moje kravaty
u dkladne oacoval, nebudeme ich skracova, neahaj sa po zemi. Len otcove
nohavice nerd oblieka: ned sa v tom beha. A tak Igorko nielen narstol, ale v naej
detskej prze prerstol svojich vrstovnkov uvaovanm, myslenm, reakciami na
okolit svet a stal sa intelektulne nam najvyspelejm detskm literrnym hrdinom
do roku 1970. A po om sa v prze zanaj zjavova podobne zvedav a inteligentn
detsk postavy. Mono predsa n Igorko nie je tak inteligentn, aby bolo nosn jeho
vlet po dedinskom dvore nazva Prvou Igorovou exkurziou, aby v prze Kto koho?
deti v hre na obchod inventarizovali akonkurovali... Zvltne s aj porovnania v
Igorkovom pozorovan svojho okolia: Piadimukovi je hlava mkk mkuk, ako
hladina jazera. Alebo: Sova je filozof a filozof vrabcom neubli. Babinka ikovne
utvra aj novotvary: sklkohad, jarabohad, strakatohad, kvetohad, hviezdohad,
drobnohad, velioskop, hocioskop, krsoskop... Nepopieraten je vak skutonos,
e je to prv modern kniha krtkych prz v literatre vojvodinskch Slovkov, ktor
vyla v sedemdesiatych rokoch a ktor sa odliuje od predolch spomienkovch knh
autorov z predolho desaroia inm, relnym a zvedavm uhlom pohadu na okolit veci.

121
Jarmila Hodoliov

Roku 1981 vyla posmrtne Babinkova druh a posledn kniha krtkych prz
U aj letme, ktor obsahuje (v asti nazvanej Kniha prv) dvadsatyri prz, predtm
uverejnench v Pionieroch a v Hlase udu, zatia o do asti Kniha druh bola zaraden
zbierka Ako rstol Igorko. Poviedky z druhej asti tohto vberu s v podstate rovnak
ako tie z prvej asti a vyznauj sa detskou zvedavosou. K Igorkovi pribudli nov
hrdinovia Miko, Joko, tevko, ktor sa pohybuj najviac v rodinnom kruhu a tak
potom aj v kruhu rodiov a starch rodiov, zskavaj nov poznatky, ale v antididaktickej
podobe. Najvydarenejie przy s prve tie, v ktorch vystupuj star rodiia, najm
star otec. Pre tieto przy je charakteristick desentimentalizcia starho otca v
poviedkach Rozprvka o jarmonom a O krivde neslchanej! vod do deja je zvyajne
sentimentlny a podobn poviedkam pre deti Jozefa Gregora Tajovskho, dokonca aj
tma je tradin jarmon (najm ke ide o Tajovskho Prv hodinky a o Babinkovu
vyie spomenut Rozprvku o jarmonom), avak po vodnej idylickej vete: Najprv
naim zisti to najobyajnejie: dedina Dedinka m zo tridsa domov a domekov a
Joko m tri roky, vlastne rky. Idyla sa pre Joka kon, lebo rodiia odchdzaj na
jarmok do susednho mesta a Joo zostva sm so starm otcom. V takejto situcii sa
prejav Babinkova ikovnos pribli sa modernm spsobom detskmu itateovi a
pod opak sentimentality, ktor oakvame, ke star otec zostane sm s vnukom a
namiesto rozprvania rozprvok o vle a princeznej zane poka vnuka, posmieva
a vysmieva sa z jeho oakvania, o mu rodiia prines z jarmoku. Tak hunctska a
skuton postava starho otca predstavuje odklon od klasickho stereotypu starho otca,
ktor sa prv raz v slovenskej vojvodinskej literatre v desentimentalizovanej podobe
zjavil prve u Babinku. Starho otcov vsmen monolg prezentuje novovekho
starho otca. Babinka ho podal v neopakovatenej podobe: Ach, o ti len dones z
jarmoku, Joko mj, ako a len prekabtia, chlapina moja... A i ti vbec bud mc
donies, i to uvldzu. Vie ty, ak ak je biely pelendrek? A o, ak ti kpia zaja
chlebk? Alebo figu dreven, rebca z medovej peny, puku z trstiny, delo z bazy, kamin
z cukru, vyvan pagiky... ako to len dovle, ke koa nemaj? A mono, e si
otecko rozmysl a kpi ti maku vo vreci! To by bolo najlepie, t maka vo vreci.
Otecko si prehod vrece cez plece a tu m, Joko, jarmon! Ani Jokov zkern
pln, ktorm sa chcel pomsti za vsmech starho otca, sa nevydar a Joko sa lap do
vlastnho klepca.
Priamy didaktizmus urite nemono pripsa Babinkovm przam, avak podan
v humoristickej podobe s odkazom, e sa netreba pomsti starm, psob sympaticky.
Babinka aj v tejto prze nevedel zosladi vek hrdinu s jeho skutkami. Sm hovor:
Joko m tri roky, vlastne rky. Aj v ostatnch poviedkach uruje vek dieaa, o
nie je nevyhnutn a takm spsobom dva svojim detskm hrdinom nepravdepodobne
inteligentn uvaovanie a konanie, o je v rozpore s ich vekom.
Najvydarenejie poviedky v knihe U aj letme s prve tie, kde opisuje starch
rodiov, m sa vlastne vracia k tradinm motvom v naej literatre, ako to neskr
robili aj Zoroslav Spevk a Tom elovsk. Lene Babinka a jeho hrdinovia maj
sklony hunctsky sa sprva k najstarej genercii. vodn slov a opis postv s

122
 Slovakistick

zbornk

podan vemi strune a v skrtenej podobe: Star mama, ty star mama! T dobrotiv
ako mkk chlieb! Aj udn a zhadn. Po tradinom sentimentlnom opise zvyajne
nasleduje prekvapujco opan kontatcia hrdinu: Pravdae zhadn! Ako to: raz si
celkom hluch a raz sa ti sluch vycibr na nepoznanie? Neprvos u starej mamy! Ako
mohla pou, e v kuchyni scvendala lka? Ako, ke vera popoludn bola celkom
hluch?
Takto tradino-modern vahy, nhle prechody zo sentimentlno-idylickho
opisu klasickej postavy Nmcovej Babiky k modernej odsentimentalizovanej starej
mame a starmu otcovi dnench ias, ktorch v podstate charakterizuje dobrctvo
a lska, podva Babinka realistickejie a skutonejie. S prsni, niekedy nahnevan,
vnuka vedia aj pokarha, nahneva, vysmia a potresta, o je u u Babinku nov
a modern v naej literatre pre deti. Tradin zostvaj lska a prtulnos vnuka k
starm rodiom a opane. Preto v krtkych przach Michala Babinku nenachdzame
ani zbyton deminutva a superlatva, ale vo vetkch jeho przach je prtomn irnia,
sebairnia a pardia. Narcia je ptav a vie prekvapi aj slovnmi zvratmi.
Babinka je ako autor v texte vedome prtomn. Neustle komunikuje s itateom.
Niekedy sa lnia sujetu nara. V takch prpadoch retardan prvky slia, aby
spisovate zdraznil naptie, podiarkol kontrasty a usmernil itatea, aby si sm nieo
domyslel a o veciach uvaoval.
To, o detskho itatea k Babinkovm poviedkam astejie prilka, s vak
aj ilustrcie. V porovnan s knihou Ako rstol Igorko, ktor vydalo novosadsk
Vydavatestvo Obzor spolone s bratislavskm Vydavatestvom Mlad let, kniha U
aj letme je vemi chudobne ilustrovan, len oblka knihy je farebn a v texte je len
niekoko perokresieb. Ilustroval ju Aleksandar Pedovi.
Michal Babinka prv vniesol do naej detskej przy modern tendencie, a preto
mu patr vznamn miesto v dejinch slovenskej vojvodinskej literatry pre deti.

123
Jarmila Hodoliov

BABINKOVA PROZA ZA DECU

(Povodom osamdesetogodinjice od roenja Mihala Babinke)

Jarmila Hodoli

(Rezime)

Istaknuti vojvoanski slovaki pisac Mihal Babinka pisao je i za decu. Autor je est pesnikih
zbirki za decu i dveju dejih knjiga proze. U radu se svestrano ocenjuju upravo dve knjige Ako
rstol Igorko (Kako je rastao Igorko) iU aj letme (Upravo smo poleteli) i odreuje njihovo
mesto u vojvoanskom slovakom proznom stvaralatvu za decu.

Babinkas Prose for Children

(On the Occasion of 80 years since the Birth of Michal Babinka)

Jarmila Hodoliov

(Summary)

The well-known Slovak writer Michal Babinka wrote for children as well. He is the author
of six collections of poems for children and two books of prose for children. The paper offers a
comprehensive view of these two books, Ako rstol Igorko (How Igorko grew) and U aj letme
(We have just started flying), and determines their place in the Vojvodinian Slovak prose writing
for children.

124
 Slovakistick

zbornk

Literrna kritika adejiny slovenskej literrnej

kritiky

Marna imkov Spevkov, Nov Sad

Abstrakt: Literrna kritika, podobne ako sama literatra, m svoj vvin adejiny apatr
jej vznamn miesto v literrnej komunikcii. Vtdii sa zaoberme vchodiskami a zkladnou
charakterizciou literrnej kritiky ako literrnovednej disciplny. Zameriavame sa na rozlin
vymedzenia pojmu ajeho chpania. Vrozsiahlejej asti sa venujeme problematike slovenskej
literrnej kritiky skrze konfrontciu troch diel, ktor systematicky spracovali jej dejiny. Vrmci
toho podvame strun prehad dejn slovenskej literrnej kritiky, najvznamnejch autorov,
diel a literrnovednch publikci, v ktorch pestovali literrnu kritiku.

Kov slov: literrna kritika, dejiny literrnej kritiky, literrna veda, metodolgia.

Predmet a vchodisk

Najzauvanejm chpanm vslovenskej literrnej vede je, e literrna kritika

spolu sdejinami literatry a teriou literatry tvor trojicu literrnovednch discipln
majcich vlastn predmety vskumu, zrove sa navzjom prelnajcich adopajcich.
Zauvan je chpanie jej predmetu, ktorm je konkrtne literrne dielo rozoberan
najmenej zdvoch aspektov: zaspektu hodnotenia aposudzovania, i dielo treba, alebo
netreba zaradi do literrneho spoloenstva. Ak je dielo zaraden do kontextu, potom
sa zaober jeho truktrou, resp. nplou,formou a ich interpretciou. Prihodnoten
arozoberan literrneho diela kritik vyuva existujce poznatky avchodisk terie
literatry. Vprpade, e skma sasn literrny text, ktor prina nov vlastnosti textu,
mus by pripraven na vynanie, resp. vytvranie novch teoretickch vchodsk,
ktor tie vlastnosti obsiahnu. Podobne kritika vyuva vchodisk literrnych dejn,
najm ke hodnot sasn psobenie niektorho diela zminulosti. Pri tchto procesoch
literrna kritika nadvzuje na poznania inch vied, najm filozofie, psycholgie, estetiky
aaxiolgie. Najastejie sa vak hovor okritike ako sprostredkovateke medzi dielom
aitateom aokritikovi ako sprostredkovateovi, ktor m konkrtne literrne dielo
itateovi pribli a vysvetli. Vtejto tdii sa budeme zaobera slovenskou literrnou
kritikou aako jej premeny videli slovensk literrni vedci.
V dejinch literrnej kritiky sa striedali arznili nzory akritri tak na to, o
chpa literrnym dielom, ako aj na to, ako chpa literrnu kritiku. Myslenie oliteratre
existovalo od najstarch ias, autorizovali ho medzi prvmi Aristofanes aLukianos
aako odborn innos kontituovala sa vpodobe filologickej kritiky astredovekej
hermeneutiky. Prechodom cez obdobie klasicizmu v18. a 19. storo sa zana vyvja
publicistick kritika vo forme recenzi, refertov, esej ainch nrov, 20. storoie

125
Marna imkov Spevkov

prinieslo rusk formlnu metdu, trukturalistick kritri hodnotenia, poda ktorch

sa literrny text od neliterrneho odliuje svojou truktrou, navrstvenosou (Ingarden),
odlinosou medzi logikou truktrnej vstavby epiky adrmy na jednej alyriky na
druhej strane (Hamburgerov) at. (Renik knjievnih termina, 1985, s. 338-339).
Na otzku, ktor hodnotiace kritri uplatni v literatre, teoretici tie
neodpovedali jednoznane. Na jednej strane existovali nzory, e je potrebn uri
objektvne kritri hodnotenia, svojrzne knony, no sasne sa formovali nzory,
e literrna hodnota je vsledkom subjektvneho hodnotenia. Stredn prd uznva
literrne hodnoty ako menn kategrie, bez ohadu na to, i zvisia od objektvnych
kritri uritho filozoficko-literrneho smeru, doby, alebo od subjektvnych nzorov
jednotlivch odbornkov-interpretov, resp. posudzovateov, kritikov. Michal Harp
vTerii literatry hovor, e literrna hodnota je premenliv kategria: to, o sa
vminulosti uznvalo ako ist hodnota, valej vvinovej etape mono bude vvinovo
prekonan, alebo naopak... (Harp, 2004, s. 16).
Posttrukturalistick adekontruktivistick nzory priniesli radiklne nzory
na literrnu kritiku a definovanie jej kritri hodnotenia. Jeden zo sasnch srbskch
teoretikov literatry, Boko Tomaevi, vknihe Samorazorne teorije (Sebaniiten
terie) podporuje, vslade s nzormi Valeryho, Genneta, Derridu aBlanchota ist
kritiku, ktor neskma autorov, diela, ale podstaty, aktor bytosti (autorov) adiela
berie len ako popud na rozmanie opodstatch (Tomaevi, 1993, s. 16) Uvedenm
nzorom Tomaevi opa dlhodob chpanie literrnej kritiky, ktor sa m vzahova na
autora adielo aprikla sa kprocesu istej literrnosti, ie kpsaniu ako kotvorenmu
aneobmedzenmu procesu. Vtom zmysle je aj literrna kritika tvorivm psanm,
kreatvnym aliterrnym dielom. Preto poda neho kritri hodnotenia literrneho diela
s zbyton atreba od nich upusti. Citujc Genneta, Tomaevi vysvetuje, do ktorch
apri zapad premanie avskum kritri kritiky, vdsledku oho kritiku nemono
vedecky opodstatni. Tm pdom ani uri presn hranicu medzi kritickm aliterrnym
dielom.
Svojrzne chpanie literrnej kritiky m aj sasn franczsky teoretik Antoine
Compagnon, ktor ju nevid na akademickej pde. Literrnu kritiku chpe ako diskurz
oliterrnych dielach, ktor kladie draz na sksenos atanm opisuje, interpretuje
aposudzuje vznam diel aich inok na (pozornch) itateov, t vak nemusia by
nevyhnutne vedcami i profesionlnymi znalcami literatry. Kritika hodnot, vyslovuje
sdy, pracuje so sympatiami i antipatiami, sidentifikciami aprojekciami: idelnym
miestom je pre u saln, jeho stelesnenm je tla anie univerzita azkladnou formou je
konverzcia (Compagnon, 2006, s. 19).
Zo sasnch slovenskch literrnych vedcov svojrznu a originlnu
charakteristiku kritika podal Oskr epan vtdii Vzah kritiky, esejistiky aliterrnej
vedy: Najvlastnejm kritikovm poom je strun, skrten definovanie podstatnch
t diela (alebo problmu) vzhadom na jeho predpokladan perspektvy, jeho ivotnos,
jeho budcnos. Vkritikovej kompetencii s aj otzky kultrnej politiky ad hoc. Kritik
sa vyjadruje najm vjednotnom sle, vychdza zjednosmernho vzahu dielo ja.

126
 Slovakistick

zbornk

Jeho najpouvanejm slovesnm tvarom by mal by podmieovac spsob prtomnho

asu. Kritik aktualizuje najm otzku ivotaschopnosti diela. Sobubou oivuje
veci preto, aby ich, ak treba, nakoniec umtvil apochoval.1  (epan, 1992, str. 20)
Vposlednej vete vidno epanov postoj k problmu, i kritiku chpa ako vedu, alebo
ako umenie. On ho toti dova akopseudoproblm, lebo kritika me poda neho by
aj jednm adruhm, priom sa on sm viac prikla systmovosti aargumentovanosti,
teda vedeckosti. V Prrunom slovnku literrnovednch termnov od Frantika trausa
sa vhesle literrna kritika uvdza defincia, ktor je dobrm vchodiskom tejto
tdie, kee vystihuje jednak podstatu kritiky ako vednej disciplny,jednak pota so
systematizciou kritickch poznatkov, o je predpokladom podvania dejinnho vvinu:
literrna kritika je disciplna literrnej vedy, sas literrneho procesu, usilujca sa
njs jeho objektvne vvojov tendencie asystematizova ich (traus, 2001, s. 172).
traus alej uvdza zaujmav chpanie rozsahu aobsahu pojmu literrnej kritiky
vjednotlivch nrodnch literatrach atak hovor, e vo franczskej literatre zahrnuje
nre od eseje po odborn interpretciu, vanglosaskej literrnohistorick innos,
kee vychdza zvkladu avvinovho hodnotenia, vnemeckej sa obmedzuje na
hodnotenie, sprostredkovanie medzi literatrou aitateom at. (s. 172).

Slovensk literrna kritika ajej dejiny

Predmetom tejto tdie je literrna kritika ako fenomn, ktor m vlastn

vvin a premeny. Kee sme vodom povedali podstatn veci oliterrnej kritike
ako literrnovednej disciplne, vpokraovan sa venujeme jej dejinm vslovenskom
literrnom kontexte.
Prvm syntetickm dielom, vktorom sa venuje pozornos slovenskej literrnej
kritike cez dejiny, je tvorzvzkov dielo Slovensk literrna kritika 1 4 (Slovensk
literrna kritika, 1977-1984), ktor pripravil kolektv autorov pod vedenm literrneho
historika,kritika, niekdajieho pracovnka Literrnovednho stavu SAV Miloa
Tomka. Druhm kapitlnym dielom vuvedenej oblasti s Dejiny slovenskej literrnej
kritiky od Rudolfa Chmela (1991). Uveden diela sa lia predovetkm metodologickm
prstupom. Vprvom diele je draz na vber najvznamnejch literrnokritickch textov
kadho literrneho obdobia zvl, ktor sprevdzaj odborn tdie. Chmelove Dejiny
slovenskej literrnej kritiky neobsahuj vber zdiela, ale prehad najvznamnejch
kritikov, popis ich diel, publikci apremeny poetk. Vvodnej tdii Slovenskej
literrnej kritiky Tomk ozrejmuje vchodisk, ciele akoncepciu diela. Hovor, e
ide ovahy opecifickch rtch kritiky, ojej postupn emancipciu od hlavnch
spoloenskch odborov, e dielo m odstrni medzeru, ktor dlho existovala
vslovenskej kultre. Tomk akolektv prihliadaj na kultrny a spoloensk kontext
literatry akritiky, m splnili poiadavku marxistickej metodolgie. tvorzvzkov
sbor tvoria lnky, tdie a ryvky zkritickho diela jednotlivch autorov, kad
1
EPAN, Oskr: Vzah kritiky, esejistiky aliterrnej vedy. In: Literrne bagately. Bratislava: Archa
1992. (Ide oreedciu knihy, zorotovanej vroku 1971.)

127
Marna imkov Spevkov

zvzok sa kon zverenou tdiou venovanou literrnemu obdobiu, z ktorho prce

s vdanom zvzku zastpen.2 Slovensk literrna kritika, ako hovor Milo Tomk
vvodnej tdii, zostaven je poda bene pouvanej periodizcie novej slovenskej
literatry (s. 9) a zana sa obdobm slovenskho romantizmu, pretoe to je obdobie,
vktorom sa zana formova modern kritika amyslenie oliteratre sa vymauje
zklasicizmom fixovanch noriem asliedenia za estetickm idelom symbizy pravdy,
krsy adobra. Vskyt kritickch textov pred obdobm romantizmu sa nepopiera, ale
zostva na rovni opisu. Chmelove Dejiny slovenskej literatry obsahuj systematicky
spracovan obdobie pred romantizmom, vktorom s, poda neho, zaiatky kritickho
myslenia. Slovensk literrna kritika 1-4 dva obsiahly, podrobn prehad slovenskej
literrnokritickej innosti,tlov a prstupovjednotlivch vedcov alitertov kdielu,
avak partikulrne asasti ideologicky skreslene. Neuvdza dkladn syntetick pohad
na vvin slovenskej literrnej kritiky, nezachytva anepomenva vntorn imanentn
pohyby. Aj ke toto dielo uvdza detailn prehad textov, nememe ho povaova za
dejiny slovenskej literrnej kritiky vpravom zmysle slova.
Dejiny slovenskej literrnej kritiky od Rudolfa Chmela neobsahuj vber
zkritickch textov, ale vaka metodolgii apredmetu, ktorm s samotn kritick
texty a ich poetika (a nie kultrny aspoloensk vznam), ponkaj in, minuciznej
aprehben systematick asyntetick obraz vvoja literrnej kritiky na Slovensku od
zaiatkov jej formovania po rok 1945.

Metodologick vchodisk Dejn slovenskej literrnej kritiky

Vvodnej tdii Dejn slovenskej literrnej kritiky Rudolf Chmel najprv

konfrontuje viacer metodologick vchodisk. Konfrontuje koncepcie ruskho
autora Kuleova, poskho literrneho vedca Sawiskho, Angliana Welleka
aFrancza Thibaudeta. Vpodstate sa jeho diskurz okritike pohybuje medzi
anglickm afranczskym modelom. Inklinujc kWellekovmu nzoru, ditancuje sa od
Thibaudetovho chpania, ktor oslobodzuje literrnu kritiku od akhokovek estetickho
apoetickho systmu, prisudzujc jej status samostatnej identity, umenia. Wellekova
koncepcia sa na rozdiel od takhoto prstupu vzahuje na objektvnejie chpanie
literrnej kritiky, ktor m poda Welleka obsahova aj literrnu teriu, aj poetiku.
Prklon kuvedenej koncepcii autor explicitne naznauje vvodnej tdii, ale aj neby
toho, on by bol vdiele evidentn. Dejiny obsahuj prehad poetk a poetologickch
tendenci jednotlivch obdob, vzahy areakcie literrnej kritiky na ne, psobenie
kritikov na literatru apoetiku, profily kritikov a publikcie, vktorch uverejovali.
Ak problematiku metodolgie literrnej kritiky vnmame zperspektvy protireivosti

2
Vprvom zvzku autorom tdie Slovensk literrna kritika obdobia romantizmu je Cyril Kraus, zosta-
vovateom druhho zvzku je Ivan Kus atvoria ho kritick state zobdobia realizmu. Zostavovateom
tretieho zvzku azverenej tdie venovanej dielu druhej vlny realizmu je tie I. Kus. Systematick
tdiu tvrtho zvzku, venovanho epoche medzi dvoma svetovmi vojnami, napsal Valr Peko atvo-
ria ju kritiky, polemick texty, vahy, state, lnky, prednky etc. zrokov 1918-1945.

128
 Slovakistick

zbornk

umenie veda, ktor je od zaiatkov prtomn vdejinch myslenia oliteratre, potom

je Chmelov postoj podobn epanovmu. Orientuje sa jednak na kritiku ako umeleck
prejav, vom m blzko kfranczskej kole, ale aj na vedecko-objektvny prstup
kliterrnemu dielu, spoliehajc sa pritom na poetiky aumeleck smery jednotlivch
vvinovch obdob.

Zaiatky slovenskej literrnej kritiky

Na rozdiel od sboru Slovensk literrna kritika 1-4 Chmelove Dejiny, ako sme
u povedali, sa zanaj obdobm pred romantizmom. Vchodisk azaiatky formovania
slovenskej literrnej kritiky Chmel rozdeuje do dvoch fz: prv fzu nazva detskm
vekom vliterrnokritickom reflektovan a zachytva ou obdobie osvietenstva, pokm
druh fzu, ktor sa kryje sobdobm klasicizmu vslovenskej literatre, nazva vekom
dospievania adoformovvania vchodsk. Prv kritick reflexie netkali sa iba reflexi
literatry, ale aj inch teoretickch, umeleckch publikci, resp. kultrnych udalost.
Nachdzame ich najm vPrepurskch novinch (1783-1787), potom vStarch
novinch liternho umn (1785-1786), v Novej cirkevno-kolskej roenke (1793-1795)
avPalkoviovom Tdennku (1812-1818). Vuvedench asopisoch sa uvaovalo
najviac ojazyku ajeho literrnej anrodnouvedomovacej funkcii avsvislost stm
Chmel uvdza autorov Ondreja Plachho, Pavla Telka, Jna Hrdliku aJuraja
Ribaya3. Vtomto vchodiskovom obdob literrnej kritiky sa zjavuje zriedkav
publikcia, ide o jednu zprvch teoretickch knh okritike. Autor Jn Feje zKoc
bol autorom tejto dvadsadvastranovej, po nemecky psanej vahy orecenzentoch
arecenzich (ber Rezenzenten und Rezensionen), ktor bola uverejnen vroku
1809. Kniha bola nron aobsahovala univerzalistick odkazy, m Feje, ako hovor
Chmel, ako aj anacionlnosou si akoby zahatal cestu do slovenskej literatry (str.
17). Napriek tomu uveden brora mala ohlas. Vimol si ju anapsal onej posudok
Karol Juraj Rumy (1780-1847) vjednom zviedenskch asopisov. Rumy bol znmym
polyhistorom apedaggom aokrem inho psobil ako riadite aprofesor karlovskho
gymnzia vrokoch 1816-214. Posudok Fejeovej brorky napsal vroku jej vydania.

3
Ako u vieme, Ribay spolu sPlachm aHrdlikom zaloili Slovansk spolonos vBanskej Bystrici,
vrmci ktorej vydvali asopis Star noviny liternho umn, ktor vak vdsledku finannch nedos-
tatkov po roku zanikli. Vo vojvodinskom prostred Ribay psobil vneskorom obdob. Psobil ako farr
vTori (Savino Selo) vrokoch 1799-1815 (teda a do smrti).
4
Karol Juraj Rumy bol mimoriadnym vzdelancom, tudoval vKemarku, Debrecne, vGtingene, Wol-
fenbtteleavo Wittenbergu. Bol mimoriadnym profesorom matematiky, filozofie anemeckej literatry
na evanjelickom lceu vKemarku, konrektorom aprofesorom grckeho, nemeckho, latinskho afran-
czskeho jazyka, dejepisu azemepisu na gymnziu vTene, rektorom aprofesorom gymnzia vSpiskej
Novej Vsi, farrom vSzolnoku, profesorom dejn afilozofie na evanjelickom lceu vSoproni, profesorom
ekonmie, zoolgie aprrodovedy na hospodrskej kole Georgicon vKesythelyi, prorektorom evanje-
lickho lcea vBratislave, odbornm spisovateom askromnm uiteom vachtickch rodinch vo
Viedni, profesorom uhorskho prva atatistiky, kustdom arcibiskupskej kninice vOstrihome.

129
Marna imkov Spevkov

Onej sa zmienil aj Jn aplovi (1780-1847), etnograf, publicista, advokt5. Recenzie

boli dkazom, e sa zana formova teoretick myslenie oliteratre.
Do prvej fzy formovania literrnokritickho myslenia Rudolf Chmel zarauje
Jozefa Ignca Bajzu, ktor psal ootzkach prozdie (a koncepcie jazyka) vspore s
bernolkovcami, uvdza ho najm na zklade predslovu (predmluvy) kromnu Ren
mldenca prhody asksenosti, vktorej sformuloval koncepciu literatry. Vzaiatonej
fze kritickho myslenia oliteratre boli Juraj Palkovi a Bohuslav Tablic. Tablicove
Pozie, avrmci nich iPamti eskoslovenskch bsniv aneb verovcv, s prvm
literrnohistorickm dielom, ktor obsahuje aj hodnotiaco-vysvetujci aspekt.
Vsvislosti sTablicovou poziou sa znova spomna Rumy, ktor dos prkro recenzoval
ich tvrt zvzok vo viedenskch novinch Intelligenzblatt zur Wiener allgemeine
Literatur Zeitung (1815) atento sd prebral potom aj Palkovi vTdennku.
Druh fzu vo vvine slovenskej literrnej kritiky otvorili Potkov eskho
bsnictv obzvlt prozdie Pavla Jozefa afrika aFrantika Palackho, ktor postavili
prozodick kritri vklasicistickom duchu. Vek vznam vo formovan kritickho
myslenia oliteratre maj afrikove Dejiny slovanskej rei aliteratry (1826)
:
vnich
toti uvdzal teoretick vchodisk literatry azdraznil nronos literatry ako
svojbytnho ideovo-estetickho fenomnu (Chmel, 1991, str. 27) Vtejto fzevek
vznam mala tvorba Jna Kollra, ktor sa kotzkam literatry vyjadruje vjednej
zprvch autointerpretci vdejinch, vtexte Vklad ili pmtky avysvtlivky
kSlvy dcere. Ako uvdza Chmel, v tomto heterognnom tvare s roztraten viacer
jeho vahy oprozodickch problmoch (akceptuje asomieru iprzvun prozdiu),
nrovch (najm vreflektovan sonetu), jazykovch otzkach literatry, jej pecifiky
nrodnej ifunkcie vo vzjomnostnom slovanskom programe (c. d., str. 28). Druhm
mimoriadne vznamnm dielom Kollra, tak pre dejiny literrnej komparatistiky,
literrnej terie ale aj literrnej kritiky, je Oliterrnej vzjomnosti, uverejnenej
vHronke 1836. Vdejinch myslenia oliteratre vyhranen miesto m Jn Holl, hoci
aj jeho dielo oprozodickch vlastnostiach pozie skr patr do dejn literrnej terie.
alm lnkom vo vvine vchodsk slovenskej literrnej kritiky je Karol Kuzmny,
ktor ako redaktor Hronky aautor eposu Bla anovely Ladislav, vktorch formuloval
nzory na literatru, trasoval cestu od klasicizmu kromantizmu, akceptujc vchodisk
apostulty oboch literrnych obdob aestetickch modelov. Soldnu vchodiskov
bzu pre literrnu kritiku, ako hovor Chmel, tvorila prv uebnica literatry, aliterrnej
vchovy Slovesnost (1820) od Jozefa Jungmanna, ktor obsahovala skrtka tak teriu
literatry, ako aj antolgiu eskej literatry.
V zhrnut vchodiskovej fzy formovania slovenskho myslenia oliteratre
mono kontatova, e sa tkala pozie arozprv oprozodickch vlastnostiach,
pokia sa zmienky oprze vyskytuj ojedinele (uBajzu aKuzmnyho), dokonca ako
aj prozaick diela samy. Tie bola neodluitene spt sfunkciou samotnej literatry
vnrodnobuditeskch procesoch.
5
PodaBiografickho slovnka nebol prbuznm vojvodinskho rodka Jna aplovia, kovaickho
evanjelickho farra.

130
 Slovakistick

zbornk

Romantizmus aprv adruh vlna realizmu vdejinch literrnej kritiky

Od vchodiskovch obdob slovenskej literrnej kritiky cez jej dospievanie

azrelos Chmel sa pohybuje cestou trasovanou tmi osobnosami audalosami, ktor
podnecovali literrny vvin. Kprvkom, ktor podnietili vvin auvdzali nov zmeny
do literrneho akritickho myslenia, Chmel sa dostva analzou kritickch textov, o
je zkladn metodologick postup uvedenej monografie.
Poda Chmela tridsiate roky 19. storoia boli obdobm koexistencie dvoch
koncepci literatry, klasicistickej aromantickej. Ku koncu tridsiatych anajm zaiatkom
tyridsiatych rokov sa oraz zretenejie prejavila nov koncepcia literatry zakladajca
sa na bsnikovej individualite, prihliadan na udov slovesnos, vychdzajc
zkoncepci klasickej nemeckej filozofie, najm G. W. F. Hegla. Individulnu koncepciu
literatry, ktor m vyjadrova idely slobodnho nroda, udovos, ale zrove aj
fantziu, citovos atvoriv slobodu, vyniesol po prvkrt tr vPrednkach opozii
slovanskej po nvrate zo tdia vHalle (1840). Skuton zaiatok realizcie novej
koncepcie kritickej innosti le vzaiatku vychdzania Slovenskch nrodnch novn
sbeletristickou prlohou Orol tatrnsky. tr vnej psal, e bude zastpen kritika, ktor
na nae najnovie diela slovensk bystr oko ma aposudzova bude adodva: Bez
kritiky neme sa dobre dari literatra (Slovensk literrna kritika 1, 1977, s. 380).
Avak neskr sa vOrle tatrnskom zdrazovala hlavne spoloensk funkcia literatry,
lebo aj samotn tr vnmal literatru zo zornho uhla kultrno-politickch potrieb.
Slovensk pohady prebrali lohu literrnej tribny. Rudolf Chmel uvdza, e kritika
vpravom zmysle slova mala trovsk genercia iba v Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi,
ale uvdza aj fakt, e spolu so trom poloili zklady literrnej kritiky vromantizme
spsobom, ktor mohli prslunci pokolenia alej rozvja mylienkove inrove.
(Chmel, 1991, str. 64) Hurban aj zmysel svojej tvorby ainnosti videl vkritike, lebo bol
vm zanietencom ivota ako umenia, aposlanm kritiky bolo sli potrebm nroda.
Na zaiatku pdesiatych rokov Hurbanova kritika stimulovala literrnu tvorbuideou o
nrodnej svojbytnosti, mylienkou Slovanstva audstva veobecne, ktormi zasiahla do
vvinu literrnych procesov. Do dejn sa Hurban zapsal rozsiahlou esejou Slovensko
ajeho ivot literrny, ktor zaal uverejova vnovozaloenom asopise Slovensk
pohady vroku 1846. Slovensko ajeho ivot literrny je poda Chmela vrcholnm
Hurbanovm dielom adovtedy jedinm syntetickm dielom voblasti dejn slovenskej
literatry akultry. Pred nm podobn dejiny urobil iba Tablic apo om Vlek Dejinami
literatry slovenskej. Podstatou Hurbanovej koncepcie vvinu literatry je draz na
nrodnej koncepcii, ie vvin literatry spjal svvinom nrodnho ivota. Prihliadal
pritom na estetick kritri, ktor spovali na dobovo aktulnej filozofii Hegla aHerdera.
Sledoval dejiny, ale aj aktulny dosah literatry, vom sa tak spjal historik akritik,
etika sestetikou zrove. V uvedenom Hurbanovom diele sa kontituovala esej ako
ner literrnej kritiky. Kritick pero pestoval vpublicisticky stvrnench ivotopisoch
sasnkov: Benjamina Pravoslava ervenka, Karola tra, Viliama Paulnyho-Ttha
amonumentlneho portrtu udovta tra. Chmel nazva Hurbana svojrznym

131
Marna imkov Spevkov

zakladateskm typom vdejinch literrnej kritiky. Zasadzoval sa za presadzovanie,

ale aj kritiku tvrdho romantickho idelu individualizmu asubjektivizmu vsmere
kmoralizovaniu, o sa vposlednej tretine jeho ivota skonilo vmoraliztorskom
dogmatizme akonzervativizme. Tak sa zprvotnho akcelertora Hurban pred koncom
ivota stal brzdou literrneho vvinu. No svojho asu nielene stl vzkladoch
slovenskch dejn literatry akritiky, esejistiky apublicistiky, ale bol aj mimoriadnym
polemikom. Kritika bola pre Hurbana jednm znajdleitejch prostriedkov boja za
nrodn prva.
Vdejinch kritickho myslenia na Slovensku vznamn lohu zohrala polemika
okolo Zborskho zbierky pozie ehry, ktor znamenala znik klasicizmu adefinitvnu
vhru romantickch idelov. Ako je znme, Zborsk zastval konzervativizmus
aidel veslovanstva. ehry boli napsan vetine aich kritika bola ikritikou a
odrazom literrno-spoloenskch pomerov. Medznkov osobnos Jon Zborsk
bol kontroverzn aako tak sa vymknal zobrazu typickch sasnkov. Poznail
najm 50. a60. roky 19. storoia a jeho nzory spovali vracionalistickej filozofii av
spjan ide klasicizmu, romantizmu arealizmu. Nebol typickm predstaviteom doby.
Vesdesiatych rokoch 19. storoia nebol tak silne konzervatvny ako v zaiatkoch.
Vporovnan srovesnkmi bol relnej, stl pevnejie na zemi, vchodiskom mu bola
klasicistick poetika akritick myslenie prispsoben sasnm pomerom. Znma je
Zborskho tza, e literatra m predstavi minulos, ak bola, prtomnos, ak je,
abudcnos, ak m by o presahuje rmec klasicistickej poetiky, no ete stle nie
je realizmus. Pritom sa ditancoval od svekej romantickej pozie, hovoril, e nem
obuby vtch rozorvanch plodoch horky (Slovensk literrna kritika 1, 1977, s.
394 -395), no vhrady mal aj proti klasicistickmu bsnictvu. Zborskho Rozmluva
obsnictve (1863) je opakom situcie vslovenskej kritike, ktor sa asto pohybovala
vprli abstraktnch polohch apreexponvala sfru fantzie aindividualitu tvorcu. Je
jej protivhou avraznm ukazovateom diferencicie vkritickom myslen zaiatkom
60. rokov 19. storoia.
Vpolemike okolo ehier sa prejavili dvaja kritici, Mikul Dohnny a najm
Jn Kaliniak, ktorho vklady azdvodnenia boli koncepne ucelenejie. Kaliniak sa
kritickou innosou vtomto obdob zapsal aj do dejn literrnej komparatistiky, lebo
vprcach naplno vyuval komparatvne odkazy na svetovch autorov. V60. rokoch
sa prejavil ako redaktor beletristickho asopisu Sokol Pavol Dobinsk. asopis bol
pokusom opokraovanie vtendencich Orla tatrnskeho. Prechodn roky vdejinch
romantickej literrnej kritiky s esdesiate asedemdesiate roky, ke pomaly do
kultrno-literrneho prdu nastupuje realizmus. Prechodnou postavou krealizmu bol
Andrej Trchly-Sytniansky.
Literrna aliterrno-kritick innos udovta tra, Jozefa Miloslava
Hurbana, Jona Zborskho, Mikula Dohnnyho, Jna Kaliniaka, Andreja
Trchleho-Sytnianskeho realizovala sa vpublikcich v almanachoch Tatranka
aNitra, v novinch Slovensk nrodn noviny anajm v ich literrnej prlohe Orol
tatrnsky, najviac vak v Slovenskch pohadoch, vpdesiatych,esdesiatych av

132
 Slovakistick

zbornk

sedemdesiatych rokoch v Sokole aOrle; literrna kritika sa zjavuje aj vPriateovi koly

aliteratry avPebudnskych vedomostiach.

Sedemdesiate roky boli vkritike krzov: boli to roky bez asopisov, kritickch
fr, asy zmien politicko-nrodnch nzorov. Situcia potrvala desaroie, po rok 1880,
ke vOrle vyli Kritick listy medzi Svetozrom Hurbanom Vajanskm aJozefom
kulttym. Oznaili nstup novej vvinovej epochy. Vtom istom ase vOrle uverejuje
Listy ziech mlad Jaroslav Vlek azdrazuje vznam realistickej poetiky. Na
rozdiel od heglovskej romantickej idealistickej estetiky jav sa ako zstancaistej
formy umenia. Na rozdiel od Vajanskho akulttyho, ktor hlsali kontinuitu tradcie,
Vlek sa jav ako zstanca koncepcie vraznej diskontinulnosti. Kontinuita stradciou
Vajanskho akulttyho sa prejavila aj vobnoven Slovenskch pohadov, ktor
kultty redigoval od roku 1890 neprestajne do roku 1916. Vajanskho literrna innos
trvala takmer tyridsa rokov avrazne ovplyvnila genercie tvoriacich autorov.
Jeho idelom bola symbiza nrodnho aestetickho stvrnen vysoko cizelovanou
literrnou formou. Napriek tomu v kritike nebol elitrom, rtal s jej irou psobivosou.
Tie dobre porovnval umeleck aliterrne diela, najm sruskou literatrou. Chmel
ho nazva prvm skutonm predstaviteom thibaudetovskej kritiky majstrov. Na
rozdiel od Vajanskho literrna kritika kulttyho nebola zhadiska istoty nru tak
vznamn. kultty najm pestoval literrnu kritiku ideologickho rzu, kritiku, ktor
mala mravne akultrne psobi na ud, apreto aj vliterrnom diele najviac hadal
ivot ato, o sa na vzahovalo. Vuvedenom duchu je aj kritick aredaktorsk dielo
Jozefa kulttyho. Pri interpretcii literrneho diela podstatn bolo obsahovo-ideov
zameranie diela asociologick kontext. kultty preto nemal porozumenie pre nov
nastupujcu generciu modernistov avSlovenskch pohadoch naprklad Krasko
nenaiel svoje miesto. Nepopieraten je vak kulttyho prnos socilnej analze
skutonosti prostrednctvom analzy diela ako aj jeho ovplyvovanie verejnej mienky
avkusu itateov. Vzcne miesta vo vvine kritiky tohto obdobia patria ete Jaroslavovi
Vlkovi, predovetkm ako literrnemu historikovi, aTichomrovi Milkinovi.
Vsvislosti sliterrnou kritikou realistickho obdobia Chmel uvdza
Tichomra Milkina ako kritika, ktor ani tak vrazne nestimuloval ani nepodnietil vvin
literrnej kritiky. Spomna ho vak ako osobnos, ktor svojou realistickou metdou
vkladu, zapjanm etickch aeticko-konfesionlnych nhadov adkladnou analzou
formlnych zloiek diela vytvorila pozitvny estetick program, ktor m svoje zvan
miesto vdejinch literrnej kritiky.
Veobecne sa kritika prvej vlny realizmu napjala na ivot anebola vznamen
objektvnej estetickej kritiky. Ani kritici pozitivistickej orientcie, akm bol Vlek,
nepsali vplnosti objektvnu kritiku.

133
Marna imkov Spevkov

Modernizcia literrnej kritiky na prelome 19. a20. storoia

Prv asopis, ktor sa postavil proti konzervatvnemu martinskmu centru

reprezentovanmu Slovenskmi pohadmi,Vajanskm akulttym, bol Hlas,
redigovan Vavrom robrom. Hlasisti vak tvorili iba prechodn fzu ku skutonej
modernizcii slovenskej literatry akritiky. Ich prnos kinovcii literrnych tendenci
spoval vpresadzovan socilnej problematiky amravnho obrodenia do literatry.
robrova kritika bola, hovor Chmel, dogmatick aneprispela kpopudeniu literrnej
tvorby. Jedinm umelcom-hlasistom bol Tajovsk. Hlas vychdzal es rokov (1898-
1904). Po om vychdzal asopis Slovensk obzor vrokoch 1907-1908 auprednostoval
sociologick asocilno-politick problematiku. Popud knovm literrnym procesom
priniesol a asopis Sbornk slovenskej mldee vroku 1909, ktor bol asopisom
modernistov. Nadviazali na Prdy (1909-1914, vychdzali aj vmedzivojnovom obdob
ale vpozmenenej podobe). Okolo Sbornka aPrdov sa vlastne formovala nov genercia
litertov, ktor ovplyvnila aj literrnokritick myslenie. VPrdoch uverejovala svoje
prce nov genercia literrnych kritikov: Frantiek Votruba, Bohdan Pavl, Pavol
Bujnk; v nich mala pre seba obsaden rubriku apravidelne sledovala tvorbu Kraska,
Jesenskho aalch autorov modernistov, ale aj ir medzinrodn literrny
kontext. Hlasisti aprdisti boli politick zstancovia kollrovskch aafrikovskch
ide oslovanskej vzjomnosti, resp. neskr nastpili ako echoslovakisti, no to, poda
Chmela, nemalo podstatnej vplyv na literrnokritick prax. Pre toto obdobie kritiky
dleit boli ete asopisy Dennica, ivena, Slovensk tdennk, Slovensk dennk
ain.
Pre vymedzenie literrnokritickch vchodsk slovenskho vojvodinskho
kontextu je dleit, e zaiatkom 20. storoia si vcirkevnch asopisoch nali pdu pre
kritick texty autori zdolnozemskch krajov: Jn ajak, VHV, Jozef Maliak aznmy
komeniolg Jn Kvaala. Kvaala, poda Chmelovch dajov, vCirkevnch listoch
uverejnil tyri kritick texty. Boli to vahov apolemick texty prevane odielach
svetovej literatry: Viera akresanstvo vdvoch novch slavianskych romnoch (bola
to vaha oromnoch H. Sienkiewicza Quo Vadis? aL. N. Tolstho Vzkriesenie)
zroku 1901 a Ibsen aBjrnson. Hlavn ahy ich nboensko-mravnho svetovho
nzoru zroku 1909; potom polemika Mtne amten vody zroku 1910 aRealizmus,
romantizmus aaskza, polemick vaha otroch knihch (T. G. Masaryk: Palack
Idee des bhmischen Volkes; P. Blaho: Hlas; D. Makovick: Poun tanie). Kvaala
uverejnil ete dva kritick texty vSlovenskch pohadoch: Ozvena vdna. Pozdrav
Hviezdoslavov vroku 1903 (tento text bol uverejnen vNovom ivote 1-2/2002, str. 86
pozn. aut.) aTheologia saltans vroku 1908, o bola vlastne polemika sJ. Lajiakom.
Vbibliografickom zozname na konci tejto kapitoly nachdzame po jednom kritickom
texte Jna ajaka aVHV, ajakov oGborovi Vlkolinskom, uverejnenom vNaom
Slovensku 1 vroku 1908 atext VHV Odramatickom umen, uverejnenom vNrodnch
novinch vroku 1914. VNrodnch novinch uverejnil text Albert Marti vroku 1916
pod nzvom Nemme literrnych kritikov. Na druhej strane zbibliografie zisujeme, kto

134
 Slovakistick

zbornk

psal o naich autoroch: Slovensk pohady uverejnili recenziu ajakovej poviedky

Suchoty napsal ju Duan Makovick avyla vroku 1908 a v tom istom roku vyla
recenzia poviedky Pred oltrom zpera Vladimra Hurbana Svetozra v Nrodnch
novinch. O rok neskr oRodine Rovesnch psal Milan Hoda vSlovenskom
tdennku at.
Uveden bibliografick zoznam je vzcnym informanm zdrojom pre
potencilne hlb vskum zaiatkov, resp. dejn slovenskej dolnozemskej literrnej
kritiky.

Kritika vrokoch 1918 a 1945

Rokom 1918 nastal nov historicko-spoloensk kontext, vktorom sa vetko

to, o predtm predstavovalo ilzie, stalo realitou. Dolo kzmene generci kritikov,
priom ani staria ani t mladia nenali seba vnovom kontexte, o zaprinilo mnoh
protireiv nhady na inovcie vliteratre. Na obsiahnutie novho vliteratre bolo
potrebn nov ctenie sveta aliteratry. Tak ani genercia Vajanskho, ani Votrubu a
Roya nenala adekvtnu odpove na nov dobu, km neprila genercia bsnikov:
Smrek, Luk, Beniak, Kostra, Novomesk, Ponian, nadrealisti, potom prozaikov:
Urban, Hronsk, Jilemnick at., ako aj dramatikov: I. Stodola, J. Bar-Ivan. Naprklad
Smrek ete roku 1930 aPonian aj vroku 1940 psali ovekom nedostatku kritiky, ktor
by usmerovala mlad generciu autorov. Poiadavky doby iastone spali Frantiek
Votruba na jednej strane atefan Krmry ako zstanca vajanskovsko-kulttyovskho,
ale aj vlkovskho prdu na druhej strane.
Napriek nevemi optimistickmu zaiatku vliteratre akritike medzivojnovho
obdobia, ako aj tvrdeniu, e okontinuite vliterrnej kritike po prevrate meme hovori
iba podmienene, neskorie dochdza kpluralitnmu vvoju adozrievaniu najm
literrnej kritiky, o sa pretav do obdobia po druhej svetovej vojne. Posledn kapitolu
diela Dejiny slovenskej literrnej kritiky Chmel prevane koncipuje tak, e prehodnocuje
marxistickou kritikou definovan tri prdy vvoja kritickho myslenia, ktor sa od
dvadsiatych rokov diferencuj vslade spoliticko-spoloenskmi svetonzormi
jej zstancov: prv, ktor nadvzuje na predprevratov nrodn tradciu (pohybuje
sa medzi extrmami od nrodniarskeho po udcky), druh je prd eskoslovensk,
ie centristick, liberlno-demokraticky orientovan anajproduktvnej a tret
socialistick. Nedostatkom trojprdovho lenenia je u samotn fakt, e kritika bola
omnoho diferencovanejia od toho, o nkala tto koncepcia. Okrem mylienkovo-
ideologickej prslunosti jednotliv prdy sa odliovali aj metodologickm prstupom.
Vprvom prevldal primt duchovnho, hraniiaci sa so subjektivizmom, vdruhom
vplyv spoloensko-psychologickch hadsk apozitivistickej deskriptvnosti. Vtreom
primt prebralo socilne triedenie, prtomn bolsociologizmus a biografizmus, ktor
napokon vystil vmarxizmus. Prv, nrodniarsko-autonomistick prd sa najmenej
priinil ovvin slovenskej literatry akritiky, reprezentuj ho najviac kritici Bor,
Meiar, Ktnik-mlov. Druh, centristick prd zabral irok spektrum mien od

135
Marna imkov Spevkov

Mrza, Chrobka, Uhlra, Pita, potom Matuku, Chorvtha. Kritikov nadrealizmu

Povaana, Bakoa, imonia nemono zaradi ani do jednho zuvedench prdov,
kee presadzovali nov trukturalisticko-formalistick metodolgiu aj vnroch
literrnej kritky. Napokon ani Matuka aChorvth neboli vlune echoslovakisticky
orientovan, akceptovali nzory tak avicovho prdu, najm Chorvth, ako aj nrodnej
koncepcie (Matuka).
Vpokraovan poslednej kapitoly, ako aj vpredchdzajcich astiach, Chmel
uvdza a analyzuje jednotliv asopisy-tribny kritickch vah oliteratre. Ani jeden
nepestoval vlune iba jednu ideologick orientciu. Autori uverejovali texty inho
svetonzoru od toho, ak prevane pestoval dan asopis. Zaiatkom dvadsiatych
rokov uverejovalo sa v tradinej ivene avznikli dva asopisy: Mlad Slovensko,
ktor postupne nadobdalo avicov orientciu, aVatra, ktor po niekokch rokoch
zakotvila vkonzervativizme aklerikalizme, neovplyvujc vvin literatry. Prdy,
obnoven vroku 1922, zoskupovali prevane prvrencov echoslovakizmu, spomedzi
ktorch vynikli iba Votruba aBujnk, no nepresadili nov koncepciu vliteratre
akritike. Slovensk pohady, redigovan Krmrym, obhajovali stredn cestu
nadvzovanie na tradciu aslovenskos v istej podobe, o vytesnilo na urit dobu
avicovo mysliacich litertov. Sasti to nahradil Andrej Mrz, ke koncom dvadsiatych
rokov zaal vSlovenskch pohadoch uverejova aod roku 1932 sa stal aj redaktorom.
Mrz vak nepatril kavicovm autorom, vmedzivojnovom obdob jeho orientcia
bola pozitivistick (bol zstancom biografizmu, sociologizmu), avak vneskorom
obdob, po roku 1945, sa preorientoval na av stranu. Napriek Mrzovmu prspevku
kbalansovaniu avej apravej koncepcie asopisu, dominantn pravicovos v
myslen akritike Slovenskch pohadov sa ukzala najm poas Slovenskho ttu,
ke sa vnich prejavili Bor, Meiar, Ktnik-mlov. Ako stimulatvny pre kritiku sa
uvdza asopis Eln, redigovan Smrekom, zo zaiatku zPrahy, neskr zBratislavy.
VElne uverejovali Chrobk, Brt, Mrz, Chorvth, Pit, Hlbina, Zbek
aspisovatelia M. Urban, J. C. Hronsk, J. Hruovsk, J. Ponian, E. B. Luk, L.
Novomesk. Ako najstimulatvnej poda Chmela vynikol asopis Slovensk smery
bol, poda neho, liberlno-demokraticky orientovan, nevyluoval ani socialistick
orientciu, bol pokrokov apolemick. Redigoval ho E. B. Luk avrokoch 1933-
1938 bol orgnom Spolku slovenskch spisovateov. Uverejovali vom Pit, Brt,
Luk, Vmo, Gregorov, ale najm traja progresvni autori, do literatry vnajci
nov kritri Mikul Bako, Klement imoni aJn Povaan. Bako aimoni
tu zaali presadzova trukturalistick poiadavky na literatru akritiku. Trojslo
Slovenskch smerov vroku 1938, ktor bolo venovan mladej genercii, vylo aj
osobitne, ako znmy zbornk no anie (1938), prezentujci trukturalistick literrnu
vedu absnick nadrealizmus. trukturalistick kritiku presadzoval priamo Jan
Mukaovsk ako profesor na bratislavskej univerzite vrokoch 1931 a 1937, tie Albert
Prak vrokoch 1921-1933. trukturalizmus podporovali Matuka, Chorvth, Felix
aPit, ktor priblioval aj rusk formalizmus. Medzi asopisy, stimulatvne psobiace
na vvin literrnokritickho myslenia, Chmel uvdza Tvorbu, ktor vychdzala poas

136
 Slovakistick

zbornk

Slovenskho ttu, vrokoch 1940-1944. Redigoval ju E. B. Luk, ktor presadzoval

koncepciu kresanskho humanizmu protestantskej proveniencie. VTvorbe sa
zjednotili predstavitelia socializmu, kresanskho humanizmu anrodniarsko-
echoslovakistickho prdu oproti udckym kritikom, ktorm patrili dennky, ale aj
Slovensk pohady. Koncepne na opanej strane bol asopis DAV, ktor vznikol v
dvadsiatych rokoch 20. storoia (1922) asmenmi prestvkami vychdzal do roku
1937. DAV nadvzoval na sasn eurpske socialistick umeleck aliterrne silia a
Chmel uvdza tri fzy vjeho existencii; v prvej nadvzoval na Mlad Slovensko; v druhej
sa stal politickou tribnou a vtretej sa orientoval na veobecn antifaistick obsahy.
Najvraznejmi autormi vom boli Novomesk, Urx aClementis aOkli, ktor vak
presadzoval aj dogmatick adoktrinrne nzory (najm ke odsdil Novomeskho
zbierku Romboid aPonianove Veern svetl za zradu proletaritu ...).
Vdejinch kritickho myslenia oliteratre existoval aj pokus ozjednotenie
uvedench troch prdov. Spolon platformu si kritici chceli definova na Kongrese
slovenskch spisovateov, ktor sa uskutonil na prelome mja ajna vroku 1936
vTrenianskych Tepliciach. Na kongrese vak okrem Novomeskho refertu
nezapsobil ani jeden vtakej miere, aby sa uveden cie aj dosiahol. Vaka
Novomeskho univerzalistickm nzorom sa vlastne davistom podarilo ideovo dosta
astnkov. Avak Chmel hovor: Hoci na kongrese boli takmer vetci renomovan
predstavitelia slovenskej literrnej kritiky, o stave alohch slovenskej kritiky sa
hovorilo dos chaoticky anekoncepne. (Chmel, 1991, str. 257) Diskutovalo sa skr
otme slovenskej aeskej literatry adolo sa knzoru, ktor u bol evidentn, e obe
literatry sa uberaj vlastnmi vvojovmi smermi.
Vpokraovan monografie Chmel sa venuje kadmu vznamnejiemu
literrnemu kritikovi medzivojnovho obdobia zvl, li ich osobnosti, kritick
orientciu aprnos k vvoju astimulovaniu novch literrnych procesov. Zana
nrodniarsky orientovanm Krmrym, cez achoslovakistu M. Hamaliara (psal o. i.
oVHV), socialisticky orientovanch E. Urxa, D. Okliho, J. Poniana, V. Clementisa,
spomna Novomeskho syntetizujci prstup. Vpokraovan podrobnejie uvdza A.
Mrza (znan as kritickho diela venoval realistickej prze)610, D. Chrobka ako
kritika (ovplyvnenho ruskou formlnou metdou), M. Pita (viac sa venoval pozii),
M. Chorvtha, dlhie sa zastavil pri A. Matukovi, nasledoval J. Felix auzavieral
trukturalistickou kolou (M. Bako, K. imoni aM. Povaan). Osobnos, ktor
uvdza mimo prdov, ako kritika so svojskou koncepciou literatry, ia koncepcia mu je
blzka, je Alexander Matuka. Od zaiatka (1930) presadzoval individulny apolemick
postoj ku slovenskej literatre, ktor na pozad irokho vzdelania vo svetovej literatre
viac-menej hodnotil per negationem. Vsvislosti sMatukom Chmel hovor ospjan

6
Andrej Mrz (1904 B. Petrovec 1964 Bratislava) prispel svojm dielom slovenskej vojvodinskej litera-
tre aliterrnej kritike. Vo vydavatestve Kultra doposia vyiel prv zvzok Vybranch spisov so slo-
venskou vojvodinskou tematikou, vktorom s tri texty: Odlomen vetva (esej oliterrnom diele Gustva
Maralla-Petrovskho), Realistick prozaik Jn ajak aRozhovory ojuhoslovanskch Slovkoch (MRZ,
Andrej: Rozhovory ovojvodinskch Slovkoch. Bsky Petrovec: Kultra 2002. 218 s.).

137
Marna imkov Spevkov

literatry aivota, estetickho setickm, devzy, ktorej bol Matuka dsledn do konca
tvorby. To znamenalo, e vliteratre pozitvne hodnotil iba to, o bolo v nej ivotn
aivotaschopn, preho bol akt psania aktom mravnm, o sa najviac prejavilo vdiele
Portrty slovenskch spisovateov, ktor uverejoval na pokraovanie veskch
novinch Ptomnos. Zo vetkch slovenskch autorov vtomto diele pozitvne
zhodnotil iba Jilemnickho aNovomeskho, vom vidno akoby prklon k avej
strane. Samozrejme, jeho Portrty vyvolali najviac negatvnych reakci, no rozvlovali
pritom hladinu a podnecovali literrny vvin. Neskr, vtyridsiatych rokoch sa zaal
pozitvnejie vyjadrova oslovenskej literatre, poas vojny zmenil ner psania,
zpolemiky prestpil na recenzie anajm profily jednotlivch autorov. Vliteratre aj
naalej hadal to najprogresvnejie. Zpolemika sa potom stal jeden zo zakladateov
ajeden znajvznamnejch esejistov vslovenskej literatre.
Po portrtistickom uvdzan literrnych kritikov, ale aj bsnikov aspisovateov,
ktor zrove psali aj literrnu kritiku, Chmel sumarizuje typologicko-nrov zmeny
slovenskej medzivojnovej kritiky: V poprevratovej literrnej kritike mono popri
mnohch detailnejch prvkoch vypozorova aj niektor dominantn rty. Poda Albna
Bagina je to jednak proces prechodu zbzy nrodnho partikularizmu na platformu
asti na eurpskom literrnom pohybe (v rozpt od Krmryho po kritikov tridsiatych
rokov: Mrz, Pit, Matuka, Chorvth, Felix, Povaan...); alej proces emancipcie
literrnej kritiky (nepochybne vtridsiatych rokoch u zavenej prve spomnanmi
autormi), proces zvedetenia kritiky azobjektvnenie jej kritri (o nebola iba zsluha
trukturalizmu, ale vbec profesionalizcie literrnej vedy) aproces zvyovania
osobnostnej zruky za kritick sd (ten takisto vyvrcholil vtridsiatych rokoch).
(Chmel, 1991, str. 324) Na samotnom konci kapitoly uvdza bibliografick spis
literrnokritickch textov kadho zuvedench literrnych kritikov medzivojnovho
obdobia.
Dejiny slovenskej literrnej kritiky obsahuj es kapitol, ktor tvoria vodn
tdia, vyhraujca predmet aproblm, nasleduj vchodisk, romantizmus, realizmus,
diferencicia amodernizcia literatry akultry, koniac obdobm literrnej kritiky v
rokoch 1918-1945. Kad bibliografick daj, ktor je uveden v zvere jednotlivej
kapitoly, obsahuje nrov charakterizciu, na zklade ktorej zskavame predstavu
ofrekvencii apestrosti literrnokritickch nrov, tie ovvine literrnokritickch
nrov. plne na konci je uveden bohat literatra, zktorej erpal, menn register
aresum po anglicky.

Literrna kritika po roku 1945

Uplynulo ptns rokov od vydania Chmelovych syntetickch Dejn slovenskej

literrnej kritiky po systematick ametodologicky ucelen spracovanie premien
literrnej kritiky obdobia po roku 1945. Kritike druhej polovice 20. storoia sa sce
ete skr venovali (odhliadnuc tu od marxistickho prstupu) napr. Oskr epan vknihe
Literrne dejiny aliterrna veda, aj to vvinu literrnej vedy vrokoch 1945-1966, alebo

138
 Slovakistick

zbornk

vknioke Literrne bagately117, partikulrne sa jej venovali Valr Mikula (Neakanie

na lepie asy, vpodnzve Literrna kritika vera adnes), Michal Harp (Kritick
komentre, Sliterrnou vedou akritikou) ai., avak ani vjednom z uvedench diel
sa autor nezaoberal vlune literrnou kritikou, ale vdy ako sasou literrnej vedy
veobecne. Tomu bolo tak po rok 2006, ke vylo druh, doplnen vydanie Dejn
slovenskej literatry III od Viliama Maroka akolektvu autorov, vktorom autor
definoval pozciu najm literrnej vedy aliterrnej kritiky tohto obdobia.
Po kratej vstupnej asti, vktorej konfrontuje starie (Harpovo) chpanie
literrnej vedy ako jednoty troch discipln (definovan na zkladocheskej anemeckej
tradcie) anovie anglo-americk pragmatick stanovisko, vktorom sa literrna veda
pomenva literary criticism, Marok sa rozhodol, ako hovor aby sa rekontrukcia
nekomplikovala, literrnu vedu akritiku rozleni do osobitnch kapitol.
Literrnej kritike venuje p podkapitol, rmcovanch rokmi spoloensko-
politickch zmien veskoslovensku, ato kritriom, akm sa rozleuj pomery
vliteratre po roku 1945 vbec. Uveden kritri netreba spochybova, lebo podstata
novho prstupu ktomuto obdobiu nespova vo vymedzen inch vonkajch vplyvov,
ale vnovom tan javov, ktor sa vtch historickch obdobiach diali vliteratre.
Marokova analza literrnokritickch pomerov sa sstreuje iba na men aich diela,
aj to nie na pozad poetk doby, ale na pozad spoloensko-politickch pomerov aich
dikttu. Na rozdiel od Chmela, ktor popsal arozanalyzoval publicistick fra apoetiky
jednotlivch obdob, Marok uvdza iba knin publikcie literrnych kritikov.
Vobdob po skonen druhej svetovej vojny po rok 1949 azjazd Zvzu
eskoslovenskch spisovateov bola literrna kritika vyspelejia od literrnej vedy,
lebo sa vpredchdzajcom obdob vyvinula avyzrela na pozad literrneho pluralizmu.
Pluralita nzorov pretrvva aj vtomto obdob apranieruje sa iba klrofaistick prd,
ktor nadal reimu samostatnho Slovenska. Vkritike sa naalej uplatuj A. Mrz,
M. Pit, J. Felix, M. Chorvth, A. Matuka, M. Povaan, L. Novomesk, alenastupuje
i nov genercia: M. Tomk, V. Kochol, K. Rosenbaum ai. Vedce postavenie mal
Laco Novomesk, a to nielen vliterrnom, ale aj vkultrno-politickom ivote, nielen
teoreticky, le i vysokou ttnou pozciou poverenka pre kolstvo akultru, vaka
omu svoje stanovisk realizoval vpraxi. Jeho nzory na literatru uplatovali vpraxi
A. Matuka, M. Chorvth aM. Povaan. A. Matuka sa vtomto obdob poksil
odetrnizovanie Vajanskho (Vajansk prozaik 1946), ale vydanm knihy Profily
poloil zklady utvrania novej, demokratickej arevolunej nrodnej tradcie, m
naznail monos vzdorovania aviiarskemu (proletkultovskmu) vyhadzovaniu
buroznej kultry na smetisko dejn (Marok, 2006, str. 421). To, o sa ani jednmu
zkritikov tohto obdobia nepodarilo, bolo to, e nevystihli existencilne zneistenie
loveka po vojne (Marok). Postupne, vrokoch 1949-1955, v rokoch ideologizovania
literatry, kritika dostva za nedvojzmyseln lohu tzv. prevchovu spisovateov. Je
znme, e sa vtomto obdob marxizovali aj stpenci avantgardy zpredvojnovho
7
epan, Oskr: Slovensk literrna veda vrokoch 1945-1966. In: Literrne dejiny aliterrna veda.
Bratislava: Veda 2002.

139
Marna imkov Spevkov

obdobia atrukturalisti M. Bako aM. Povaan. Literrnos ako prvorad kritrium

vhodnoten diela si zachoval A. Matuka vdielach Nov profily (1950) aVavrny
nevdnce (1953). V tomto obdob zatkli dovtedy ideovho vodcu literatry akultry
L. Novomeskho. Vnasledujcom obdob, vrokoch 1956-1970, do literrneho ivota
vstpili a tri nov genercie. Vprvej s naroden koncom dvadsiatych azaiatkom
tridsiatych rokov 20. st.: J. Boch, C. Kraus, S. matlk, J. tevek, M. Gfrik, V.
Petrk, J. Noge; vdruhej, naroden v polovici tridsiatych rokov anastupujci zaiatkom
esdesiatych rokov: M. Hamada, P. Plutko, V. Marok aza ou aj tretia genercia,
vktorej boli, okrem inch, I. Kadlek, M. tovec aP. Zajac. Vetky genercie sa
stretli vplatforme obhajovania kontinuity vliteratre arehabilitcie proskribovanch
autorov. Vo vlne, ktor trvala na obhajobe ainovcii socialistickho realizmu, sa
ocitol aj A. Matuka spolu s D. Oklim a spisovateom V. Minom. Na druhej
strane sa schematizmus pokal demontova J. Boch. Nov aoriginlny prstup
kliteratre, ktor spoval na vdobytkoch sasnej vedy afilozofie, ale aj osobnho
talentu aintelektulneho afantazijnho presahu ivota poziou (str. 429), nastolil
M. Hamada. V konsolidanch rokoch, 1971-1976 sa vslade spoiadavkou
doby presadzovali D. Okli, A. Matuka, M. Chorvth, K. Rosenbaum, S. matlk,
J. tevek, M. Tomk ai., ako aj niekok aktvni spisovatelia V. Min, V. Mihlik,
M. Lajiak, V. Reisel. Po roku 1976, najm po iniciovan novho programu vyej
kvality socialistickho umenia vtedajm ministrom kultry M. Vlkom vroku 1979,
postupne sa hadaj cesty oivenia pluralitnho modelu aestetizcie, ale aj naalej
pretrvvala lnia obhajcov ideovej strnky literatry (Okli, Peko, Rosenbaum,
Chorvth, Truhl). zko doktrinrne chpanie socialistickej literatry vtomto obdob
snaia rozri ohumanistick idely matlk, tevek, Petrk, Noge, Bagin, Chmel. Ku
koncu osemdesiatych rokov sindividulnym chpanm literatry sa zjavuje genercia,
do ktorej patria P. Zajac, M. tovec, V. Mikula, F. Matejov, Z. Prukov a vdisente
I. Kadlek. Tendencia neidelogizovanho aautentickho premania oliteratre
pretrvvala najm po roku 1989, ke sa zanaj aj procesy prehodnocovania tvorivosti
vpovojnovom obdob. Marokova vzia budcnosti literrnej kritiky nie je optimistick:
...o je azda najdeprimujcejie zistenie, je fakt, e postmodern situcia so svojm
roz/skladom vetkch intitucionlnych, prirodzene zakladajcich aj teoretickch
istt dovtedajieho literrneho procesu, zd sa, u nepotrebuje ani literrneho
kritika ako osobnos, ktor je schopn reflektova aktulny tvoriv proces komplexne
azistho nadhadu. To, o vtejto informane mihotavej atmosfre pretrvva, je
novinov recenzistika, ktor sa poka hodnoti prve vychdzajce diela znijako
nedefinovatenho osobnho vkusu alebo vkusu itatea. (Marok, 2006, str. 436).
Marokova kapitola oslovenskej literrnej vede akritike sa kon zoznamom
pouitej aodporanej odbornej literatry. Na konci Dejn slovenskej literatry III je
menn register avberov register diel.

140
 Slovakistick

zbornk

Vkapitole oliterrnej vede Marok suritmi kritickmi vhradami voi

niektorm Chmelovm preferencim predsa kontatuje, e Chmel vytvoril ojedinel
dielo aj veurpskom kontexte (str. 410). Dejiny slovenskej literrnej kritiky s
svedectvom emancipcie kritiky literrnej od kritiky spoloensko-politickej a doposia
najucelenejm anajsystematickejm, ale aj jedinm monografickm dielom venovanm
metanarcii oliteratre aliterrnej kritike. Spolu sMarokovm prspevkom okritike v
obdob po roku 1945 slovensk literatra, literrna akultrna verejnos zskali prehad
vvoja apremien vlastnch literrnych fenomnov. Dejiny slovenskej literatry zskali
svoju komplementrnu as, bez ktorej je nemysliten tak tdium literatry, ako aj
vchova kliteratre, tm pdom ku kultre apoznaniu vlastnho duchovnho vvinu.
Ku koncu ete poznmka, tkajca sa potencilneho doplnenia, rozrenia
a prehbenia uvedench syntetickch diel o dejiny slovenskej literrnej kritiky vo
Vojvodine. Spoahlivm zdrojom vskumu ich zaiatkov, resp. vchodsk me by
Chmelovo monografick dielo, vrtane bibliografickch dajov na konci kadej kapitoly.
Premeny slovenskej vojvodinskej kritiky nachdzame vpartikulrnych tdich Michala
Harpa, Vazoslava Hronca, Samuela Boldockho, Jozefa Valihoru, Adama Svetlka,
Zuzany ikovej, Petra Andruku, Viliama Maroka.

Literatra

COMPAGNON, Antoine: Dmon terie. Bratislava: Kalligram 2006. 320 s.

CHMEL, Rudolf: Dejiny slovenskej literrnej kritiky. Bratislava: Tatran 1991. 404 s.
EPAN, Oskr: Literrne dejiny aliterrna veda. Bratislava: VEDA 2002. 210 s.
EPAN, Oskr: Literrne bagately. Bratislava: Archa 1992. 192 s.
HARP, Michal: Sliterrnou vedou akritikou. B. Petrovec: Kultra 2005.
HARP, Michal: Kritick komentre. B. Petrovec: Obzor 1986. 211 s.
HARP, Michal: Teria literatry. Bratislava: TIGRA 2004. 283 s.
MAROK, Viliam akolektv: Dejiny slovenskej literatry III. Bratislava: LIC 2006.
Renik knjievnih termina. Beograd: Nolit 1985. 896 s.
Slovensk biografick slovnk I - V. Martin: Matica slovensk 1986 1992.
Slovensk literrna kritika 1-4. Bratislava: Slovensk spisovate 1977-1984.
TRAUS, Frantiek: Prrun slovnk literrnovednch termnov. Bratislava: Spolok slovenskch
spisovateov 2001. 368 s.
TOMAEVI, Boko: Samorazorne teorije. Beograd: Narodna knjiga 1993. 167 s.

141
Marna imkov Spevkov

Knjievna kritika i istorija slovake knjievne kritike

Marina imak Spevak

(Rezime)

U studiji se razmatraju osnovni pojmovi knjievne kritike, njihove razliite definicije i

nauna shvatanja. Najobimniji deo je posveen istoriji slovake knjievne kritike. Porede se tri
najznaajnija dela koja se sistematino bave njenom istorijom i ujedno se prua skraeni uvid u
najznaajnije autore, dela i publikacije od samih poetaka pisanja knjievne kritike u Slovakoj
do danas.

Literary Criticism and the History of Slovak Literary

Criticism

Marna imkov Spevkov

(Summary)

The paper examines the basic terms of literary criticism, their different definitions and
scientific points of view. The largest section of the paper is devoted to the history of Slovak
literary criticism. Three most significant works are compared, which systematically analyze the
history of Slovak literary criticism, simultaneously offering a brief insight into the most important
authors, works and publications since the very beginning of literary criticism in Slovakia until
today.

142
 Slovakistick

zbornk

Lyrick subjekt a bsnick vraz Naty

Hosoveckej

Ivan ua, Bansk Bystrica

Abstrakt: Autor vprspevku Lyrick subjekt absnick vraz Naty Hosoveckej pribliuje
bsnick tvorbu Naty Hosoveckej - slovenskej poetky, prozaiky, autorky rozhlasovch hier,
prekladateky anovinrky. Zameriava sa najm na jej tvorbu osemdesiatych rokov, kedy vznikli
jej najvraznejie bsnick diela adva ju do kontextu tzv. enskej lyriky danho obdobia.
Lyrikinu poetiku absnick vraz demontruje na interpretcii zbierok Hra na tvrt enu aNa
konci nekonena. Poukazuje na jednotliv motvy, ich zreazenie avznam, umeleck vrazov
prostriedky afunknos ich pouitia, ich originalitu ainovatvnos, formlnu strnku bsn ana
diferencie medzi jednotlivmi zbierkami. Prspevok odhauje Hosoveckej svet pozie, lyriky
aich spojenie/stret srelnym svetom aivotom, najm na osi mu-ena.

Kov slov: Nata Hosoveck, lyrick subjekt, bsnick vraz, zreazenie motvov,
ensk lyrika

vodom
Koniec sedemdesiatych a osemdesiate roky dvadsiateho storoia s pre slovensk
lyriku charakteristick aj vstupom viacerch enskch autoriek do pozie. Mnoh z
nich u mali svoje debuty za sebou, in sa zaali umelecky ohlasova prve v uvedenom
ase. Niektor vzbudili pozornos, in upadli do zabudnutia. Spomeme aspo pr
nench poetiek - Danu Podrack (a jej zbierky Mesan milenka, Zimn hostia,
Rubikon), Martu Podhradsk (Vetern studa), Juditu Belkov (Vodnica), Magdu
Baloghov (Zrkadlenie), Natu Hosoveck, o ktorej bude re prve v tomto prspevku,

Nata Hosoveck sa narodila vroku 1954 v Bratislave, jej gymnazilne tdi (1969-1973) anajv-
znamnejia (takmer cel) as jej literrnej produkcie sa viau prve na psobenie vBanskej Bystrici.
Po tdiu urnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskho vBratislave (1973-74) aLiterr-
neho intittu Maxima Gorkho vMoskve (1976-1981), kde absolvovala odbor literrna teria atvorba,
sa vrtila do Banskej Bystrice (v r. 1981), kde ije apsob podnes. Jej prv profesionlne kroky viedli
do medilnej oblasti vSlovenskej televzi pracovala ako asistentka vroby, vosemdesiatych rokoch
ako historika umenia vbanskobystrickom Literrnom ahudobnom mzeu, ist as psobila vslobodnom
povolan ako spisovateka, prekladateka apublicistka (1987-1988) aneskr vtamojom Dome det aml-
dee. Jej odborn profil asksenosti ju priviedli op do novinrskej profesie najprv do banskobystrickej
redakcie Slovenskch nrodnch novn (1990-1998) apotom do Literrno-dramatickej redakcie Sloven-
skho rozhlasu, kde psob a do sasnosti. Vo svojej novinrskej tvorbe sa venuje najm tmam zoblasti
kultry,literatry akrajanskej politiky. Jej rozsiahle publicistick dielo dosahuje takmer tiscku publiko-
vanch prspevkov, najm recenzi, sprv, glos areport. Kvalitu jej rozhlasovch prspevkov ocenila aj
porota vceloslovenskej autorskej sai rozhlasovch hier za hru Kto mus is zkola von zskala prv
miesto (v r. 2000). Ocenen bola aj za rukopis novely Vkriatkovisku (2. miesto) vkategri renomovanch
autorov na Slovenskej literrnej prehliadke vRuomberku (v r. 1996). Vylo jej aj niekoko odbornch a
umeleckch prspevkov vzbornkoch.

143
Ivan ua

i vrazovo expresvnejiu, telesnejiu a z pohadu asti literrnej kritiky (na t dobu)

kandloznu Tatjanu Lehenov (najm pre jej zbierku Pre vybran spolonos a bse
Mal non mora) a in autorky. Vznamn rolu v tom ase (najm v sedemdesiatych
a osemdesiatych rokoch) zohralo vydavatestvo Slovensk spisovate, v ktorom vyla
vina prc spomnanch autoriek.

Nata Hosoveck a jej umeleck vraz

Nata Hosoveck zaala publikova svoje literrne prce ete ako tudentka strednej
koly. asopisecky jej vychdzali v Slovenke, Smere, Kultrnom ivote i v Novom
slove mladch. Pozornos irej odbornej verejnosti si vak vyslila a svojm kninm
debutom - bsnickou zbierkou Strihanie vrkoov (Slovensk spisovate, Bratislava,
1978). Vtvorbe pozie pokraovala vosemdesiatych rokoch. Vo veobecnosti meme
poveda, e prve osemdesiate roky 20. storoia s Hosoveckej poetickmi rokmi
(ak mme na mysli knin kontext) - vyli jej dve vznamn bsnick zbierky Hra na
tvrt enu (Slovensk spisovate, Bratislava, 1983) aNa konci nekonena (Osveta,
Martin, 1987). alie jej prce tentoraz prozaick s spojen so nrom sci-fi, ktor
uverejovala vrznych periodikch, zbornkoch avSlovenskom rozhlase. Dodajme, e
vosemdesiatych rokoch publikovala aj niekoko rozhlasovch poviedok ahier, neskr
aj literrne psma akompozcie. Hosoveck sa vuvedench rokoch ukzala aj ako
brilantn prekladateka zrutiny az bulhariny (1985-1988). U tu sa zaala prejavova
jej druhov a nrov diferencovanos okrem pozie (mimochodom, viacer jej bsne
boli zhudobnen vaka skladateom Alfrdovi Zemanovskmu aJevgenijovi Iraimu
ju oarili aj poviedky anovely. Ako jednej z mla enskch autoriek vosemdesiatych
aneskr aj vdevdesiatych rokoch jej vylo niekoko prz su spomnanou vedecko-
fantastickou tematikou.

Ako sme u naznaili, kosemdesiatym rokom 20. storoia sa viae Hosoveckej

bsnick zbierka Hra na tvrt enu, vydan vroku 1983. Ako sa vnej uvdza,
po majakovskovsky expresvnej dikcii jej debutu njde teraz itate vpozii Naty
Hosoveckej (v svislosti scharakteristikou zbierky Hra na tvrt enu - pozn. autora)
stenej hlas prehbenejie bsnick myslenie. Autorka oproti debutu dozrela
ivotne ibsnicky , percipientovi u ponka emocionlno-reflexvnu poziu, naplnen
ivotnmi sksenosami. Leitmotvom zbierky je emocionlne sklamanie zbostnho
vzahu. Jeho zkladom je jednoznane cit, nie telesnos neuber sa lehenovsky (ani
na rovine vrazu a animotvov), ale zostva vrovine emocionlnej intmnej enskej
vpovede svetu. Hosoveck je vnej (ale napokon ivalch zbierkach, ku ktorm sa
ete dostaneme) reprezentantkou bezprostrednej autoreprezentatvnej lyriky, autor(ka)

Autorkinu bibliografiu 80. a90. rokov uvdzame prehadne na konci tohto prspevku.

Hosoveck, N: Hra na tvrt enu. Bratislava 1983.

144
 Slovakistick

zbornk

sa vyjadruje ksvojim individulnym zitkom pouijc Hrabkovu charakteristiku

tohto typu lyrickej vpovede autor vystupuje sm ako lyrick hrdina, take jeho
osobnos je sasne subjektom iobjektom.
Aj ke sklamanie a boles zlsky sa vin celou zbierkou, medzi jej jednotlivmi
asami meme njs ist diferencie. Vprvej asti, pomenovanej Most je lyrick
subjekt ete schlen do plachosti, je retrospektvou zaitej lsky najm vak jej
nesmelho zaiatku (...vtedy si sa na ma usmial... a ukzal si mi cestu, ... vtedy ke sa
raz mkko dotkla tvoja ruka, horca, such, nen, vhav...) Mu ako adrest lsky je
zahalen do symbolov aalegri (z tohto abstraktnho opisu mua autorka neupustila
vcelej zbierke), itateovi vak dostatone staia skonkrtujce indcie (skratka
muskho, pravdepodobne ruskho mena I. M. K, jeho kockovan koea, lokcia
do Ruska, vktorom, ako sme spomnali, ila aj samotn autorka: ...Moskva sa smeje,
Moskva sa nadchna, Moskvaje prekvapen... a pod.) orelne zaitej lske a osklaman
znej. Tto relatvna impersonlnos dva potencilnemu itateovi (anajm itateke)
monos skolorova si poda seba lyrick svet vzahu mua aeny. Aj samotn
Most/most (poda rovnomennej bsne ztejto asti zbierky) mono pochopi ako dva
brehy musk aensk, spojen jednou lskou (mostom). Tto retrospektva cesty
lsky je zko spt s motvom cesty, resp. odchodu ON ako odchdzajci, liaci sa
(...zrazu sa izba zdala vekou, chladnou aprzdnou) a ONA ako akajca (...a ja som
mala nruie dokorn), o dokresuj aj ast motvy pohadnc (...farebn pohadnice,
ktor mi neposiela...). Odchdzanie,lenie a nvrat s astmi motvmi vo viacerch
bsach (napr. Rozlka sjednm mestom predpokladme, e Moskvou avdsledku
toho ismilovanm muom, za pozornos stoj i bse Nvrat.) Dodajme, e as hr
vHosoveckej pozii dominantn lohu vzmysle akania, zabdania, rozpamtvania
sa i odchodu. Poiaton musk nesmelos sa postupne dostva do rozporu a vytvra
antitzu silnho muskho (munho) elementu, zosobnenho viernom krovi
voi enskej krehkosti a plachosti. Aj t vak nara (aj ke je potrebn doda, e
vexpresvnejej forme len na jednom mieste) a to konkrtne vo veroch:

...obas a chcem vidie vhorcich peklch

atu, pod krehncimi brezami...

Motv akania sa vdruhej asti zbierky Prespanie dostva do polohy prespania

trpezlivosti. Lyrickmu subjektu sa vmi otvra dua aovea viac si uvedomuje
boles zlsky (najm vbsni Vlas), no nevzdva sa a vzdoruje:

Padaj, padaj knohm

- mil...
Za tvoju krutos,
Za vetko, o bolo,
Zapla da.

Hrabk, J.: Poetika, Praha 1977

145
Ivan ua

Za to,
e tvoje ruky plia,
Spauj mi ily,
Za to,
e bi bol.
Nadstav hrdlo liapnem na.

Binarita enskej plachosti verzus muskej sily, nartnut vprvej asti zbierky, je
vdruhej asti vrazne negovan enskou hrdosou, no so zachovanm silnho muskho
elementu. ena je tu vak u rovnoprvnou, vzdorujcou, hrdou akrutou:

...ete vns drieme drobn, horca

anepokojn kvapka hrdej enskej krvi
(To preto n zrak tvrd musk srdcia drv.)

Najkratia, tretia as zbierky, nazvan es kvetov pre teba, pozostvajca zo

iestich sonetov spoved, je akmsi brevirom, kyticou vyznanej lsky prostrednctvom
pozie. Hrdos avzdor sa dostvaj do zadia, vpopred je reflexia nad skutonou
lskou, nad vzahom medzi muom aenou:

...ve netu, e dvno a mm vmoci,

tvoj mun krok, o eny oar,
aj tvoju tenk jazvu na tvri...

Bsne predstavuj konkrtnu spove, emocionlny zitok eny, vedcej

dialg smuom. Prve tu sa dozvedme ozrade lsky zo strany blzkeho loveka (no
neobviuje ho). Naznauje pokrytectvo, falo blzkeho loveka cudz smev, cudzie
pery, ktor epkaj cudzo alebo maska je krut kruto pravdiv...

Retrospektvny obraz cesty lsky autorka zavruje vtvrtej asti Hra na tvrt enu,
ktor otvra mylienkou Honor de Balzaca lska je peazokaz, ktor premiea haliere na
zlat mince azlat mince asto na haliere. Akoby chcela metaforicky naznai premenlivos,
nestlos lsky anhleho citovho vzplanutia, ktor sa postupne me (z)meni na neveru,
odcudzenie aklam. Prve vtejto asti zbierky sa lyrick subjekt najvraznejie odkrva,
skonkretizovva. Hovor ovzahu troch ien Jlie, Ireny aEleny kjednmu (jedinmu)
muovi medzi nimi s t, ktor bili, ale it (i ten), ktor (ktor) sa len hrali (hral). Na
princpe hry autorka li zradu, podvod abezcharakternos astavia ju do opozcie snaivnosou.
Aj napriek zverenmu odkrytiu svislost a enskchmien, meno mua protagonistu tejto
hry, ostva itateovi zahalen rkom tajomstva. Zbierka, okrem u spomnanho vyuitia
sksenostnho komplexu (Hosoveckej lska je zait, relna, sprtomnen, itate m pocit,
e ju zava on sm) anensilne ponkanch ivotnch prvd, je zhmotnen do lyrickho
bsnickho vrazu a v percipientovi vyvolva zreten estetick dojem.

146
 Slovakistick

zbornk

Zpoetologickho hadiska je bohat na metafory, epitet, alzie na literrne diela

arelie (viditen je jej rozhadenos vo viacerch oblastiach, najm spoloenskch
vied), negcie (v snahe vytvori opozitum musko-enskho sveta, vzahu ozajstnej
lsky afiktvnej i predstieranej hry na lsku, antitzy domova asveta apod.)
aanafory. ast je dialg a vntorn monolg op ako rozhovor medzi muom
aenou. Jej bsne s akoby dvernm rozhovorom sitateom. tek do fantzie je
vyjadrenm tby (najm vpodmieovacom spsobe) po vysnvanom muovi (napr.
vbsach Keby si veril alebo Ak...). Hosoveckej istota lyrickho subjektu sa snbi
sistotou pouvanho jazyka (a to nielen vtejto zbierke). Typick je pre u tylistick
vycizeovanos a hra so slovom. Jej Hra na tvrt enu nie je len hrou na rovni
obsahovej, ale izhadiska kompozinho azhadiska formy. Nosnou sasou
kompozcie tejto zbierky je naprklad hra sslami, najm vjej zvere napr. svet m
tyri strany, hra na tvrt enu, es spoved, trojit zrkadl, tvorit nenvis, dvoje sta
umknut, tretie prosia, vtvrtch krik... a pod.) Autorka sa hr seufonickosou slov,
sinterpunkciou (ako s napr. ztvorky, vrazn pouvanie otznikov avkrinkov),
zmerne nara kompozciu bsn cittmi, inovuje, zoslabuje azosiluje vznamy (v
bsni Vrsky vrska, vrska, vrsoka apod.). Vek lohu hr v zbierke (a op
sdvetkom, e nielen v tejto) forma akoby lyrika chcela slovo vtesna do uritej
formy, ale tak, aby ho samotn forma nezvzovala. Naprklad bsne Most, Vazstvo aaj
cel cyklus es kvetov pre teba s zhadiska nrovej formy sonety (es 14-verovch
tvarov) vtejto klasickej forme (navye viaucej sa na poetickos alyrickos ruskej
due aruskej pozie) vyjadrila lyrick obsah sasnka. Originlne s jej oktvy
(bse Rtanie baranov), vbsni Sfinga viae tvorverov strofy sdvojverovmi
(a to vkombincich 4, 2, 2, 4, 2, 2, 4). Hosoveck vzbierke dokzala, e aj klasick
nrov forma je zliten smodernm obsahom ainovcia sestetickosou.
alia Hosoveckej bsnick zbierka Na konci nekonena, vydan vroku 1987,
m spredchdzajcou zbierkou motivicky mlo spolonch prvkov. Akoby lyrick
subjekt vytriezvel znhleho citovho vzplanutia. Vcentre pozornosti u nie je intmne
dvern vyznanie, zaloen naindividulnom emocionlnom sklaman, do popredia sa
dostva lovek ako genus, ako epicentrum bytia (so zachovanm empirickosti) ato na
osi

ohe slnko Zem vesmr

Prve na Natu Hosoveck by sa dal aplikova zoveobecujci nzor

ocharaktere pozie osemdesiatych rokov, ktor postavila otzku subjektu, teda
LOVEKA (pozn. vek psmen autor prspevku) ako astnka dejinnho procesu,
tak, e historick identifikcia loveka so sebou neme by len sprostredkovan
amanifestan, prihlasujca sa, ale e subjekt mus svoju historick prtomnos
potvrdzova dennodenne svojou sksenosou... Zroviny individulnosti sa zana
presva do roviny celospoloenskej teda zhadiska poukazovania na spoloensk

Marok, V.: Za hlbie spojenie pozie so ivotom. In: Romboid, 1/1997.

147
Ivan ua

problmy aotzky. Autorka sa od intmneho (vyjadrenie naptia vo vzahu lyrick

hrdinka jej partner) cez individulne (sumarizcia kadodennch vednch konov)
dostva kveobecnmu so znakmi spoloenskho... Pozitvnym momentom pritom je,
e prelnanie sa uvedench troch rovn je nensiln, m svoju vntrotextov logiku .
Hosoveck sa tu sna jednotliv motvy uchopi filozoficky, no nemoralizuje, nepoa.
Je umelecky vyzretejia, do bsn pretavuje svoju empriu isvetonzor. Je zznamom
istho autorkinho zdvihu nielen smerom kzneprosovaniu analzy vzahov medzi
muom aenou, ale aj smerom kobjavovaniu novej, dynamickej, ateda irozpornejej
aneiluzrnejej harmnie arovnovhy. Aj ke s v zbierke prtomn bsne,
motivicky typick pre Hru na tvrt enu, nadobdaj vak rozmer vieho odstupu
od zobrazovania vzahu muena, zvyuje sa intenzita obraznosti aabstraktnosti, napr.
vbsach Sny, Zaklop, Dvojnoci i Prechdzai stenami, napr.:

Zaklop
a poprechdzaj sa
po mozgovch zvitoch
aby som vedela
e ete existuje
(bse Zaklop)

pecifikom relcie mu/ena sa vtejto zbierke stva nov element

diea. Dodajme, e s predchdzajcou zbierkou je motivicky (i zhadiska hry
sel) najvraznejie spojen bse Kolsky oproti ostatnm je vak vraznejie
metaforickejia. Mozaiku reminiscenci na lsku dotvra autorka vbsni Tak si vstpil.
Ako sme naznaili, motv lsky asklamania, tak typick pre Hru na tvrt enu,
vystriedal vzbierke Na konci nekonena lovek - zasaden do bytia aasopriestoru.
Lyrick subjekt sa stva homo quaerens had najprv svoje miesto na modrej
plante, svoje ivotn pravdy avlastn modus vivendi, svit pred polnocou iseba
sam. Pta sa:

Koko je prvd?
Aktor je t prav?

Kad hadme svoju Atlantdu

Svoje vlaky
Ktor ns odvaj aprivaj
Svoje zlat rybky vstach.
(bse Hadanie II)


Hochel, I.: Zpas na pokraovanie. In: Slovensk pohady, 3/1998.

Marok, V.: Pracovn rok pozie. In: Nov slovo, prloha Nedea, 10/1998

148
 Slovakistick

zbornk

Lyrick subjekt ti vyjs zneistoty (ako vidme v bsni rovnomennho nzvu),

zchranu vid v nvrate kprameom, v pochopen lastoviieho tajomstva ivota, ktorm
je hadanie anjdenie svojho hniezda. Had tu koniec nekonena oporn bod
vlastnho bytia. Na jeho konci nachdza kolsku, nov ivot, novho loveka. Tento
nov lovek sa rod do istho asu apriestoru. Zkladom je teda Zem geograficky,
filozoficky i literrne. Aj preto vzbierke prevldaj prrodn motvy (bsne Ke vychdza
slnko, Zrodenie hr, Voda, Orina, Stromy, Tatry ain.) Jednotliv motvy prrodnch
bsn maj vak svoju funkciu, nie s vyberan nhodne, neocitaj sa vo vkuu, ale
funkne zapadaj do ideovho diapaznu jednotlivch bsn slnko ako svitanie, hory
ako ndej anepokorenos, voda ako kolobeh atajomstvo zrodu, stromy akra ako
korene ivota i nvrat. Hlavn posolstvo, ktor ponka, je mierov budcnos loveka
na Zemi ahumnnos medzi umi.
Jazykov atylistick istota, ktor sme spomnali v kontexte predchdzajcej
zbierky, je typick aj pre zbierku Na konci nekonena. Ukazuje, ako sa autorka vie
hra sjazykom (mvnutie-mmenie, peny, peny, zpeny zroden, vpene kpan, penou
zranen alebo lska lska ben stojme bos abozkvame sa, bos bozky napr.
vbsni Svetlo, alebo ... ptali sa Ptie vbsni Kolsky apod.). Je pln nezvyajnch
aoriginlnych metafor a bsnickch obrazov (napr. nekonvenn prirovnanie jahodov
pena vzmysle krv), zaujme originlna alzia na slovensk ttnu hymnu vbsni
Tatry, alzie na literrne diela apod. ast s anafory absnick otzky. Na eufni
je zaloen bse Sny (psmeno O). Na rozdiel od predchdzajcej zbierky je tto
kompletne bez interpunknch znamienok (s vnimkou zvolan aotzok zmerne
redundantne s pouit vbsni Neistota). Experimentuje svekmi psmenami, ktor
pouva aj vstrede verov (vinou vcezrach verov). ast s iapoziopzy nimi
chce autorka vtiahnu itatea do svojich bsn, chce, aby si utvoril (dotvoril) bse
poda svojho sveta, svojej predstavivosti.
Pouvan vety s ovea kratie asenejie (jeden ver je asto jedno slovo,
ale sjasnou smantickou motivciou, vinou je nosnou sasou bsne), rovnako
krtke s aj jednotliv strofick tvary (najm vprrodnch bsach tvor-verov),
asto pouva matematick znaky, kombinuje hovorov, vedeck aumeleck jazyk
(gravitan pole svojej kadodennosti, molekuly zabudnutia vbsni Vzduchoplavci,
potaov displeje atelesiete v bsni Mm tisc det mimochodom, uvedomme si, e
zbierka vznikala vosemdesiatych rokoch, ke sme sa len zoznamovali spotaovou
terminolgiou, no vHosoveckej jazyku je u zastpen pozn. autor prspevku), je
inovatvna aj na lexiklnej rovni (napr. plurl nenvratn vgenitve pl. nenvratien
vbsni Kroky). Vbsni Opakovanie vkruhu svoj 20-verov strofick tvar kon
verom 20. storoie (teda op slovkou 20) apod.
Bsnick zbierky Naty Hosoveckej Hra na tvrt enu a Na konci nekonena
s nepochybne cennm prspevkom nielen do tzv. enskej lyriky, ale ido novodobej
modernej slovenskej pozie.


Bliie porov. Okli, D.: Odvoch poetkch. In: Pravda, 17. 4. 1984.

149
Ivan ua

Na doplnenie uvdzame aj Hosoveckej prozaick arozhlasov poviedkov

tvorbu, rozhlasov literrne psma akompozcie apreklady hier, viaucich sa ku koncu
rokov sedemdesiatych (poiatky tvorby), k osemdesiatym rokom absnick aprozaick
tvorbu devdesiatych rokov 20. storoia (chronologicky):

Prza poviedky (vyli asopisecky alebo veskoslovenskom rozhlase):

Osamel. In: ud, . 284, 1. 12. 1983
Siedma tvr. In: zbornk sci-fi Sprvy zneznmych svetov, vyd. I., 1988

Rozhlasov poviedky ahry, uverejovan veskoslovenskom rozhlase:

Posledn smev, r. 1983 - poviedka
Siedma tvr, r. 1984 - poviedka
Syn, r. 1985 - poviedka
Dvaja, r. 1985 - hra
Na kopci, r. 1987 - poviedka
Ma pocit domova, 1987 - hra
Hada loveka rozhlasov psmo odiele K. Jarunkovej
Mlanie, r. 1988 - hra

Preklady hier (zbulhariny az rutiny):

ORBADIEV, S.: Kvapka teie kmoru, 1985
MARKOV, E.: Stalo sa vRozove, 1987
CHINOV, I.: Dotyky, 1987
DOBREVA, J.: Augustov cesta, 1988
DOBREVA, J.: Spln, 1988
KOROJOV, A.: Non hlasy, 1988

90. roky:
Pozia:
Ostrovy, Bansk Bystrica: Literrne ahudobn mzeum Bansk Bystrica, r.1994
Ostrovy, Bansk Bystrica: vydavatestvo Spolku slovenskch spisovateov, r.
1996
Odnikia nikam, Bansk Bystrica: vydavatestvo amansk kruh, 1997

Prza:
Osamel. In: zbornk sci-fi Planta Zem potrebuje hrdinov, 1990
Pokus. In: zbornk sci-fi Planta Zem potrebuje hrdinov, 1990

Rozhlasov poviedky ahry, uverejovan veskoslovenskom rozhlase:

Vkriatkovisku, r. 1998 poviedka
Pr mi do snov, r. 1999 poviedka

150
 Slovakistick

zbornk

LITERATRA

HARP, Michal: Teria literatry. Bratislava: 2005.

HOCHEL, Igor: Zpas na pokraovanie. In: Slovensk pohady, 3/1998.
HOSOVECK, Nata: Hra na tvrt enu. Bratislava: Slovensk spisovate 1983.
HOSOVECK, Nata: Na konci nekonena. Martin: Osveta, 1987.
HRABK, Josef: Poetika. Praha 1977.
MAROK, Viliam: Za hlbie spojenie pozie so ivotom. In: Romboid, 1/1997.
MAROK, Viliam: Pracovn rok pozie. In: Nov slovo, prloha Nedea, 10/1998.
UA, Ivan: Nesthajte lastoviie hniezda. In: Svensk Slovak Info, vdsko, 4/1997.

151
Ivan ua

LIRSKI SUBJEKT IPOETSKI IZRAZ NATE HOSOVECKE

IVAN UA

(Rezime)

Autor priloga pribliava itaocu poetsko stvaralatvo Nate Hosovecke, zapaeno ve

osamdesetih godina 20. veka. Upuuje na pojedine motive, na njihovo povezivanje iznaaj, na
umetnika izraajna sredstva ifuncionalnsot njihove primene. Ova pesnikinja se inae istakla
iudrugim oblastima (proza, urnalistika, prevodilatvo).

Lyrical Subject and Poetic Expression of Nata Hosoveck

Ivan

ua

(Summary)

The author explicates the poetic opus of Nata Hosoveck, which was notices in the
1980s. The paper singles out several motives, their connections and significance, artistic means
of expression and the functionality of their application. This poetess is also quite prominent in
other areas as well (prose, journalism, translation, radio dramas).

152
 Slovakistick

zbornk

Slovensk intelektuli prv riaditelia

karlovskho gymnzia

Zoroslav Spevk, Nov Sad

Abstrakt: V prspevku sa rozober as a zstoj tyroch slovenskch intelektulov na

zakladan a pedagogickom budovan prvho srbskho gymnzia, v Sriemskych Karlovciach pri
Novom Sade, vo vtedajom junom Uhorsku a dnenej Vojvodine. Zachytva sa obdobie 1791-
1823, ke ako riaditelia, profesori, ale i zostavovatelia uebnch osnov na karlovskom gymnziu
psobili vynikajci evanjelick vzdelanci Gross, Woln, Magda a Rumy. Ide o vznamn, hoci
nie dostatone znmu zloku bohatch slovensko-srbskch kultrnych vzahov v minulosti.

Kov slov: prv srbsk pravoslvne gymnzium, Stefan Stratimirovi, Sriemske

Karlovce, Jn Gross, Andrej Woln, Karol Rumy, Pavel Magda.

Zakladanie Srbskho pravoslvneho vekho gymnzia karlovskho roku 1791

m dlh historit. Metropolita Vientije Jovanovi (1689-1737) zaloil vKarlovciach
prv srbsk pln stredn kolu (1731-1737); tu vrmci cirkevnej koly Pavla
Nenadovia (1699-1768) psobila veobecnovzdelvacia latinsk kola (Gymnasium
publicum, 1749-1768) azaloeniu karlovskho gymnzia predchdzali snahy, zvery
apoiadavky nrodnch cirkevnch snemov usporiadanch roku 1774 anajm roku
1781 a1790, ktor prispeli ktomu, e prve vcentre nrodnho korpusu (a nie dajme
tomu na perifrii vTemevri) vznikla srbsk vek kola, gymnzium.
Poiadavky vyplvali zo skutonosti, e neexistovali vzdelan akolen
udia, resp. e ich bolo na konci 18. storoia mlo medzi Srbmi severne od Svy
aDunaja. Apodmienky politick (prchod Leopolda II. na trn vrokoch 1790-1792
aurit stupky voi Srbom), personlne (karlovskm metropolitom sa stva Stefan
Stratimirovi 1757-1836) anapokon finann (rozhodnutie bohatho Karlovana
Dimitrija Anastasijevia Sabova, 1726-1806) sa splnili roku 1791. Remeselnk
aneskr spen obchodnk Sabov, pvodom zMacednska, nemal astie vosobnom
ivote: jemu aene Sare zomierali deti jedno za druhm. Zostarnut abom zlomen
Sabov nachdzal techu vpobonosti. Ke sumarizoval svoj majetkov stav, dospel
kzveru, e by mohol vyleni urit sumu na zkladinu, ktor vak neohrozovala, aby
adoptovan Mate, Sarin prbuzn (in il len orok viac ako otim), zostal najbohatm
lovekom vKarlovciach aokol. Ktakmuto Sabovovmu kroku prispel aj miestny
lekr, fyzik Jovan ivkovi. Metropolita Stratimirovi navtvil Sabova vjeho dome
asugeroval mu, aby peniaze poskytol na zaloenie gymnzia, nanajv potrebnho
Srbom. Inicilna doncia inila 20000 forintov aSabovovi sa pripojili poetn bohat

lnok vznikol v rmci vedecko-vskumnho projektu . 149009 Eurpske rozmery zmien sstavy
vzdelvania v Srbsku, financova
nho
Ministerstvom vedy Republiky Srbsko.

153
Zoroslav Spevk

amenej bohat Karlovania. Spravujci orgn patront tvorili piati renomovan

lenovia (medzi nimi aj spomenut ivkovi) na ele smetropolitom Stratimiroviom.
Sabovovu nadciu alegt potvrdil 11. oktbra 1791 cisr Leopold II., m sa vlastne
schvlilo zaloenie gymnzia vKarlovciach. Metropolita Stratimirovi ihne zaal
svnymi prpravami na zaloenie gymnzia. Tento bval viedensk tudent nadchnut
slobodymilovnmi mylienkami alen slobodomurrskeho zdruenia (ako to uvdza K.
Petrovi; 1951, s. 30) si prial, aby gymnzium malo najvy rang, aj ke ide ouebn
pln auebn osnovy, aj ke ide oprofesorov, aaby sa vom mladci vychovvali
vduchu viery anrodnho povedomia, o by vak nesptavalo ich mladistvho ducha.
Vtakejto tbe avtakchto snahch angaoval profesorov zcelho Uhorska, medzi
nimi aj dos Nesrbov. Jednm znich bol Dr. Jn Gross (1759-1839), profesor asasne
prv riadite karlovskho gymnzia. Grossovi bolo vzorom pri zakladan gymnzia
pkostolsk gymnzium (Pkostolie=Pcs). Ke metropolita Stratimirovi zabezpeil
predpoklady na innos (financie, budova, profesori, uebn pln, prpravn ronk),
rozoslal obenk protojerejom, aby kazom audu oznmili, e sa vKarlovciach 1.
novembra 1792 otvra gymnzium, e sa tu bud predna po nemecky apo latinsky
tie ist predmety ako vkrovskch gymnzich ae tu deti bud ma lep dozor ako
vinch mestch. Gymnzium malo es ronkov: prpravn, tri gramatiklne adva
vyie, tzv. humanistick (ronky triedy udskosti). Poda uebnch osnov, ich
cieov atlmoen vyuovanie na gymnziu m trojak el: 1. zska vedomosti, ktor
potrebuje kad lovek, tiaci po vzdelan, bez ohadu na to, i je to kaz, vojak,
obchodnk, pn alebo in; 2. pripravi mlde na akadmich ana samotnej univerzite
na vyie spoloensk triedy vMaarskom (Uhorskom) krovstve; 3. nezaaova
vedomosami pam mldee, le osvieti um apestova vu (K. Petrovi, 1951,
s. 63). Metropolita Stratimirovi nebol spokojn suebnm plnom, poda ktorho
sa pracovalo vmaarskch gymnzich, apreto sa inil vhadan odbornkov, ktor
by vypracovali inak, lep pln. Obrtil sa oradu dokonca na Teodora Jankovia
Mirijevskho (1741-1813), ktor vtedy pracoval vRusku na reforme kl. Stratimirovi
formoval komisiu, vktorej boli okrem Grossa Andrej Woln (1759-1827), taktie
Slovk prijat do gymnzia (v kolskom roku 1794/95), aJovan Lazarevi (1767-1804).
Komisia vypracvala uebn pln auebn osnovy (pod nzvom Ciele avklad nuk,
prednanch na Gymnziu karlovskom mldei srbskej...) adokonila ich vauguste
1798 (sce bez Grossa, pre odchod zKarloviec). Vaka profesorom apo Grossovom
odchode aj vaka novmu riaditeovi Wolnmu uebn pln sa vrazne zameriaval
na sdob prrodn vedy. Poda tohto znmeho Wolnho plnu sa pracovalo a do
roku 1798, teda vrokoch, ke okrem Wolnho zastvali funkciu riaditea al dvaja
slovensk intelektuli Karol Rumy (1780-1847) aPavel Magda (1770-1841). Otomto
uebnom plne riadite Rumy psal vnovinch Srbske novine (21. oktbra 1836, . 42,
s. 346), e bol tak vnimon, e jeho vlastnos aj vNemecku uznvali achvlili.
Jn Gross, Slovk nemeckho pvodu zPezinka pri Bratislave, bol prv riadite
karlovskho gymnzia (1791-1797). tudoval na gymnziu vModre, na evanjelickom
lceu vBratislave, na univerzitch vErlangene avJene. Po odchode z Karloviec

154
 Slovakistick

zbornk

bol riaditeom vModre (1797-1802) aprofesorom arektorom evanjelickho lcea

vBratislave; prednal filozofiu, dejepis artoriku. Odborn kruhy ho uznvali avili
si ho. Aj poetnm srbskm tudentom zostal vnajkrajej spomienke. Za tyri desaroia
pedagogickej prce silne vplval na kultrne aestetick formovanie poetnch
srbskch adeptov. Jeho iakmi boli aj Aleksandar Jankovi, Stevan Markovi aJovan
Filipovi, ttnici srbskho knieatstva, Teodosije Mraovi, belehradsk metropolita,
grf Petar arnojevi, redaktor Teodor Pavlovi (Letopis Matice Srpske, Srpski narodni
list, Srpske narodne novine), Konstantin Bogdanovi, len Srbskej uenej spolonosti
arektor Vekej koly vBelehrade, Aleksandar arkovi, riadite gymnzia vKragujevci
alen Srbskej uenej spolonosti. VKarlovciach napsal uebnicu latinskho jazyka.
Sasnci ho povaovali za ochrancu istho latinskho jazyka aLatinsk spolonos
vJene ho zvolila za svojho estnho lena.
Kosta Petrovi sa oGrossovi vyjadruje len pochvalne: Metropolita Stratimirovi
sprvne rozhodol, ke za profesora ariaditea karlovskho gymnzia vyvolil Jna
Grossa. Bol to vemi vzdelan aschopn lovek, ktor hne na zaiatku prce
vgymnziu poloil soldne zklady zvchovnho ametodickho aspektu (Petrovi,
1951, 74). Zdrazuje jeho uitesk kvality, taktick vzah kiakom anazva ho
opravdivm pedaggom. Metropolita Stratimirovi odporal Grossa ako vbornho
vychovvatea, aj ke odchdzal do Bratislavy.
Po Grossovom odchode zKarloviec roku 1797 patront zvolil za riaditea druhho
Slovka, Andreja Wolnho, ktor tu psobil ako profesor od roku 1794 (na odporanie
Antona Krajla, petianskeho profesora, sktorm si metropolita Stratimirovi asto
psal).
Andrej Woln sa narodil vBanskej tiavnici vrodine banskho inpektora.
Ako 18-ron sa stal sirotou. tudoval filozofiu vPeti, neskr medicnu aodmladi
sa zaoberal botanikou amineralgiou. VKarlovciach psobil vrokoch 1794-1815
ako profesor ariadite gymnzia. Za ivota uverejnil len jednu publikciu Historiae
naturalis elementa (1805 vBudne). Vjeho pozostalosti zostalo 26 rukopisov, zoho
14 venovanch botanike, ostatn s zchmie, mineralgie, zoolgie... Viu as
ivota strvil vmench mestch. Napriek tomu bol dobre informovan otom, o sa
deje vstredoeurpskych vedeckch spolonostiach abol ven ako systematik
botanik, chemik amineralg. Stal sa estnm lenom Mineralogickej spolonosti vJene
alenom Botanickej spolonosti vRegensburgu. Poda neho ajeho objavu pomenovali
jednu rastlinu ajeden minerl.
Woln pobudol vKarlovciach najdlhie zo vetkch osobnost, oktorch sa
tu zmieujeme a dvadsajeden rokov. Vaka vzdelaniu, vchove asprvaniu
sa kuom akiakom si ho vKarlovciach obbili aaj sm zrstol sobbenm
prostredm. Tu sa aj oenil (s Henrietou Zborskou, dcrou dozorcu tovrne na
hodvb vIrigu) astal sa otcom deviatich det (osem dcr ajeden syn). Jeho vplyv bol
rozhodujci vuvdzan ducha sasnch prrodnch vied do gymnzia. Vo vetkch
ronkoch sa poda K. Petrovia uila antropolgia shygienou aprrodn vedy boli
zastpen vo vetkych gramatiklnych ahumanitnch ronkoch. Zaloil prrodopisn

155
Zoroslav Spevk

kabinety, vokol Karloviec avSrieme zbieral rastliny aminerly adopracoval sa

ksvojmu znmemu herbru amineralogickm zbierkam. Herbr (Florae Syrmiensis
seu plantarum in Syrmio sponte nascentium. Anno 1797-1801. Centuria I-III) sa vo
vemi dobrom stave uschovva aj dnes pod kom na karlovskom gymnziu. Veda
kadej rastliny je kaligraficky napsan nzov po latinsky apo nemecky, niekde
aj po srbsky. (Druh dva herbre Wolnho s uschovan vMaarskom nrodnom
mzeu vBudapeti; s to: Notata botanica ad florum Hungariae et Syrmii spestantia
aSpecimen florae Carlovitiensis.) Do vyuovacieho procesu Woln uvdza nzornos
vpodobe prrodnch objektov, rastln, minerlov, obrzkov zvierat. Poda K. Petrovia
si takto prcu vkole vysoko hodnotili patront azahranin odbornci. Wolnho
iaci sa nadchnali jeho vyuovanm (114). Woln vedel zainteresova iakov
ozbieranie zriedkavch exemplrov karlovskej flry, orobenie herbrov, atak sa oni
stali jeho najlepmi pomocnkmi. Napriek vzjomnej nklonnosti arepektovaniu
anapriek snahm patrontu peanmi podporami zadra si Wolnho v Karlovciach
finann akosti tlaia rodinu. Nepomhalo ani to, e mal vbyte ako njomnkov
iakov: suoval ho aj strach pred starobou avemi alekm dchodkom aobavy, e po
jeho smrti manelka nedostane nijak hradu. Po devalvcii anapoleonskch vojnch
kolsk fondy vyschli. Za sprostredkovania svojho dvneho priatea aspolupracovnka
Paula Kitaibela Woln nastpil za riaditea tovrne na vrobu kamenca vMuaji
vBreskej upe. Tu zostal do smrti, roku 1827. Od Karloviec anajvyieho patrna
sa rozlil dojmavm listom (je vgymnazilnom archve acitujeme zneho poda
Petroviovej knihy: Hoci sa potcam pod archou veku (mal vtedy 56 rokov, Z.S.),
okolnosti ma ntia ods zKarloviec azabezpei mojim najmilm kadodenn chlieb
abudcnos. So iaom zanechvam nrod, ktormu som doteraz prislchal ana
ktorho osvetovom pozdvihovan som pracoval. Kmkovek budem i, elm si, aby
karlovsk gymnzium zroden pod vedenm Vaej Vsosti prosperovalo aprekvitalo,
aby prinalo najbohatie plody aaby zotrvvalo vspomienke na zakladateov na veky
vekov (in aevum omne perennet) (117).
Po odchode do Muaja Woln si psal spriatemi zKarloviec apo rchlom
odchode nasledujceho riaditea Rumyho zKarloviec kurtori gymnzia ameania
sa zasadzovali za nvrat Wolnho. Viadosti poda K. Petrovia zdrazuj, e ho
zdob ist morlka acharakterizuje ndhern azriedkav schopnos v oblasti
uenia avzdelvania mldee. Vtedajie gymnazilne fondy vak nemohli vyhovie
poiadavke Wolnho, ktor chcel ma plat 1500 forintov apo smrti pre jeho enu
dchodok vo vke 500 forintov. Atak sa Woln nevrtil do Karloviec.
Po odchode Wolnho zKarloviec patront zvolil za gymnazilneho riaditea
Karola Rumyho.
Karol Rumy, syn obchodnka, sa narodil vSpiskej Novej Vsi (umrel vOstrihome).
Bol spisovate, polyhistor apedagg. tudoval na evanjelickom lceu vKemarku,
na reformtorskom gymnziu vDebrecne, na protestantskej univerzite vGttingene
adoktort filozofie zskal vo Wittenbergu. Zaoberal sa ponohospodrstvom,
hospodrstvom vbec, botanikou aprrodnmi vedami. Propagoval modern

156
 Slovakistick

zbornk

hospodrstvo aekonomick prosperitu. Psal vlatinine anemine, zriedkavo

vmaarine. Bol zstancom nrodnej znanlivosti azasadzoval sa za zbliovanie
Maarov, Nemcov aSlovkov; spolupracoval snemeckmi, srbskmi, chorvtskymi
aslovenskmi asopismi. Psal si so znmymi umelcami avedcami habsburskej
monarchie. Jeho pozostalos pota okolo 60-tisc listov.
Po vobe za riaditea roku 1816 Rumy pokrauje vprci, ktor spene vykonval
Woln dvadsajeden rokov. Okrem prrodnch vied Rumy dobre vedel klasick jazyky
auviedol do koly grcky jazyk. Stal sa kmotrom metropolitovi Stratimiroviovi,
ktormu vaka znmostiam umonil sta sa lenom uenej spolonosti vGttingene.
Lene oskoro ho zaali tlai materilne problmy, ohadom oho si ak vlistoch
Jernejovi Kopitarovi spomna neriadne vplaty. U roku 1819 zaal uvaova
oodchode na lepie platen miesto. Rumy sa nanajv usiloval zachova renom
gymnzia, no poda K. Petrovia nemal pedagogick takt, nevedel zaobchdza so
iakmi, apreto oskoro stratil ich priaze anklonnos karlovskho metianstva (22).
Vemi ambicizny aprchk (hundrosk ntura, ako to povedal Lukijan Muicki)
Rumy sa dostal do priameho konfliktu sKarlovanmi, o len urchlilo jeho rozhodnutie
oodchode. Sauje sa Stratimiroviovi, e sa meania stavaj knemu odbojne ae
viackrt opakovali poiadavku, e si praj ma za riaditea Srba (Petrovi, 22).
Ke bol Rumy zvolen za prorektora evanjelickho lcea vBratislave, odiiel
roku 1821 zKarloviec. ivotn p ho odviedla neskr do Viedne, kde preiel na
katolcku vieru astal sa skromnm uiteom vachtickch rodinch. Nakoniec
zakotvil vuhorskom Ostrihome, kde zomrel v67. roku ivota.
Vjeseni 1821 namiesto Rumyho patront zvolil za riaditea gymnzia Pavla
Magdu, pvodom zRoavy. tudoval vRoave, Kemarku aBratislave, potom na
protestantskej univerzite vJene. Pracoval ako skromn uite, bol profesor ariadite
gymnzia vGemeri, vLevoi, vBanskej tiavnici, voprone, vrokoch 1821-23
vKarlovciach, apotom na reformtorskej akadmii vBlatnom Potoku avSarvai. Od
roku 1834 bol len korepondent Uhorskej akadmie vied. Prednal jazyky, cirkevn
dejiny, dejiny prrody, rmsku anemeck literatru anrodn hospodrstvo apsal aj
geograficko-demografick tdie. K. Petrovi kontatuje, e bol vnemilosti rakskych
vrchnost pre tvrdenie vjednej takej prci, e prrodn bohatstvo umouje Uhorsku
samostatne prei: vrchnosti iadali od patrontu prepusti Magdu zprce. Dvorn
vojnov rada vydala nariadenie, poda ktorho protestanti nemu by riaditemi na
pravoslvnych kolch. Zd sa, e Magda si zskal sympatie vKarlovciach, lebo ho
patront finanne podporoval, kmkovek nenaiel nov pracovisko.
Po vyntenom Magdovom odchode metropolita Stratimirovi na iados dvorskej
vojnovej rady vymenoval za riaditea gymnzia profesora Jakova Geria (1788-
1851). Po tyroch cudzincoch karlovsk gymnzium konene dostalo za riaditea Srba,
ktor pozn povahu aobyaje nho nroda, ktor je schopn vychovva iakov ako
otec svoje deti (Petrovi, 138), sm Karlovania boli spokojn. Geri hne zmenil
Wolnho uebn pln stpla as vierouky na et antropolgie s hygienou, zoolgie,
botaniky amineralgie.

157
Zoroslav Spevk

Literatra

Enciklopedija Novog Sada (knj. 2, 6, 10). Novi Sad 1994, 1996, 1998.
Encyklopdia Slovenska I-VI. Bratislava: Veda 1977-1982.
Graanski portreti 19. veka iz likovnih zbirki Muzeja grada Novog Sada. Novi Sad: Muzej grada
Novog Sada 2001.
Kovijani, Risto: tdie zdejn juhoslovanskoslovenskch vzahov. Martin: Matica
slovensk 1976. 140 s.
Ognjenovi, Vida: Kua starih mirisa (druh vydanie). Beograd: Prosveta 1996. 237 s.
Petrovi, Kosta: Istorija srpske pravoslavne velike gimnazije karlovake. Novi Sad: Matica
srpska 1951. 423 s.
Pit, Milan: Zabudnut tiavnick rodk Andrej Woln. Bratislava: Historick revue 8/98,
ronk IX, . 8, s. 30-31.
Slovensk biografick slovnk, VI. zvzok. Martin: Matica slovensk 1994. 313 s.
ivanovi, or e: afarik uNovom Sadu. In: P. J. afarik (1795-1861). Novi Sad: Matica
srpska 1963, s. 42-106.

158
 Slovakistick

zbornk

SLOVAKI INTELEKTUALCI prvI DIREKTORI KarlovAKE

GImnaziJE

Zoroslav Spevak

(Rezime)

Boravak idelatnost uenih direktora Jana Grosa, Andreja Volnog, Karla Rumija iPavela
Magde usrpskoj pravoslavnoj gimnaziji uKarlovcima uprvoj fazi njenog nastanka irazvoja
(1791-1823) karakterie nastojanje da se ovoj ustanovi da moderan nauni karakter u duhu
evropskog prosvetiteljstva. U tome je naroito vredan panje doprinos Andreja Volnog, znaajnog
srednjeevropskog botaniara, hemiara i mineraloga, tvorca nastavnog plana, usmerenog na
savremene prirodne nauke. Ovaj nastavni plan je vaio prve 34 godine delovanja gimnazije
u Sremskim Karlovcima; po dolasku prvog pravoslavnog direktora su ga korigovali u pravcu
redukcije prirodnih nauka i porasta zastupljenosti veronauke. Delovanje Grosa, Volnog, Rumija i
Magde je znaajan i nezaobilazan segment kako u bogatoj tradiciji prve srpske gimnazije tako i u
kontekstu izuzetno razgranatih i plodnih kulturnih kontakata, koje je potrebno i dalje prouavati
i nepristrasno predoavati javnosti.

Slovak Intellectuals First Principals

of the Karlovci Grammar School

Zoroslav Spevk

(Summary)

Because learned school principals Jn Gross, Andrej Woln, Karol Rumy and Pavel Magda lived
and worked in the Orthodox Grammar School in Karlovci during the first period of its foundation
and development (1791-1823), this institution seems to have established amodern scientific
character in the vein of European Enlightenment. Special attention here should be paid to the
contribution of Andrej Volny, asignificant European botanist, chemist and mineralogist, the
creator of the curriculum which was directed at the natural sciences. This curriculum was used
during the first 34 years of the existence of the Karlovci Grammar School and, when the first
Orthodox principal came, the curriculum was changed so as to reduce the proportion of natural
sciences and increase religious education. The activities of Gross, Woln, Rumy and Magda is
asignificant and unavoidable segment both in the rich tradition of the first Serbian Grammar
School and in the context of well-developed and fruitful cultural contacts that still need to be
studied and impartially presented to the public.

159
Milina Sklabinsk

Konferenciami muzikolgov a hudobnch

odbornkov k cieavedommu a systematickmu
zachovaniu a rozvoju hudobnho dedistva
Slovkov vo Vojvodine

Milina Sklabinsk, Nov Sad

Abstrakt: Autorka popisuje najzvanejie momenty z doterajch konferenci

muzikolgov a hudobnch odbornkov najm z aspektu vedecko-vskumnch innost
domcich a zahraninch muzikolgov, vaka ktorm sa systematicky a permanentne dopa
zatia nedostatone preskman priestor hudobnej terie a jej reflexi na hudobn dedistvo
dolnozemskch Slovkov.

Kov slov: hudobno-teoretick reflexie, identifikcia pecifickost slovenskej

piesne vo Vojvodine, etnomuzikologick vskumy doma a v zahrani.

Oblas hudobnho umenia a tvorby Slovkov ijcich v Srbsku nebola takmer

nikdy vo svojich dejinch zastreen odbornou intitciou, respektve ustanovizami,
ktor by jej podvali systematick a permanentn logistiku. Naopak, boli to prve jed-
notlivci, ktorm vame za rad prspevkov s hudobnoteoretickou nplou publiko-
vanch prevane v srbskch a potom aj slovenskch zbornkoch rzneho druhu. Nap-
riek obasnej intenzivite snahy tchto jednotlivcov takmer nikdy nepsobili spolone
a pravdepodobne je aj to jeden z dvodov, pre ktor sa v oblasti hudby vojvodinskch
Slovkov hromadili otzky, ktor spravidla zostvali bez odpoved. V nedostatku funk-
nch mechanizmov a systematickej podpory sme neraz boli svedkami neodbornho na-
rbania tak s prvkami hudobnej tradcie ako aj s novou slovenskou hudobnou tvorbou a
jej pestovanm vo forme hudobnch festivalov. Na takomto pozad a za podpory novej
intitcie poverenej kultrnou autonmiou Slovkov v Srbsku Nrodnostnej rady slo-
venskej nrodnostnej meniny (zaloenej v roku 2003) bolo iniciovan podujatie mu-
zikologickch fr na tmu Slovensk hudba vo Vojvodine. Pilotn verzia konferencie
si nrokovala prers do permanentnho cyklu, prnosom ktorho by mal by hlavne
posun kvality hudobnho ivota vojvodinskch Slovkov vterii anajm vpraxi. V
rmci vntornej organizcie NRSNM usporadvanie konferenci prebrala komisia pre
hudobn innos Vboru pre kultru NRSNM, m sa zaala nov etapa v hudobnom
ivote vojvodinskch Slovkov. Prspevok, ktor predkladme verejnosti, m prve
cie vyzdvihn oporn body doterajch sstreovan hudobnch odbornkov, lebo
bud zaiste podkladom seriznej hudobnoteoretickej innosti vojvodinskch Slovkov
aj v budcnosti.

160
 Slovakistick

zbornk

Strun prehad uskutonench konferenci a publikovanie zbornkov prc

V roku 2005 zaal pracova na pln obrtky Vbor pre kultru NRSNM a prve
v tomto roku bola usporiadan aj I. medzinrodn konferencia muzikolgov na tmu
Slovensk hudba vo Vojvodine. Konferenciu logisticky okrem NRSNM podporila
mimovldna organizcia Frum Slovkov, zatia o finanne bola tto akcia kryt z
prostriedkov Pokrajinskho sekretaritu pre vzdelvanie a kultru AP Vojvodiny,
Ministerstva kultry Slovenskej republiky a v tom ase Generlneho sekretaritu pre
zahraninch Slovkov. Prv konferencia bola akmsi pilotnm projektom, lebo mala
okrem inho odhali relny stav hudby vojvodinskch Slovkov v novom storo,
ktor nasledoval po dlhom obdob veobecnho padku a najm devastovania v oblasti
kultry v devdesiatych rokoch. Aj ke to stren tma nedeterminovala, program tohto
sstredenia bol zameran prve na etnomuzikologick aspekty kultry vojvodinskch
Slovkov. To priamo znamenalo, e vina aktvnych odbornkov sa vo svojej innosti
venuje prve tomuto segmentu hudby, ale, ia, aj to, e odbornkov na poli hudby je
veobecne mlo a e je mravenia prca zpasi s nahromadenmi problmami, najm
bez jednotnho postoja a uritej veobecnej stratgie ochrany a rozvoja tohto segmentu
kultry.
Kee hudobno-teoretick innos sa bazruje hlavne na psanch dokladoch
a reflexich z hudobnej praxe, bolo v prvom rade potrebn urobi prieskum naich
publikovanch hudobnn.V tomto zmysle bola na konferencii nedocenitene
vznamn as nho jedinho magistra etnomuzikolgie Martina Kmea, v tom ase
osemdesiatronho, ktor sa v celoivotnej prci okrem inho venoval hudobnej analze
slovenskch udovch piesn a ako tak bol jedin oprvnen kriticky sa zmieni o naich
tzv. kapitlnych zbierkach udovch piesn. Vo svojom prspevku vyniesol kritick
postrehy z umenovednho stanoviska ohadom niektorch naich hudobno-spevckych
a v tom zmysle i edinch aktivt, ktorch kuriozita spova aj v dajoch ovskyte chb
vzbierkach udovch piesn, ktor autor vyjadruje vpercentch a odborne zdvoduje
priny, pre ktor k tmto omylom dochdzalo. Na doplnenie obrazu o hudobnch
vydaniach profesorka hudby Anna Medveov pripravila prspevok pod nzvom iv
pamte nroda, v ktorom je podan prierez edinej innosti naich hudobnn od jej
zaiatkov a po sasnos. Zrove, na ucelenie informcie svisiacej s kritickmi
postojmi Mr. Martina Kmea, Mgr.art. Milina Sklabinsk v tom istom zbornku publikuje
prspevok o vzname hudobnoteoretickch reflexi etnomuzikolga M. Kmea, ktorho
etnomuzikologick a hudobno-teoretick bdania predstavuj ojedinel prenikanie do
zkladov hudobnej predstavivosti a hudobnho prejavu vojvodinskch Slovkov. V
prspevku s popsan defincie osobitost a pecifk slovenskej dolnozemskej piesne,
ako aj klasifikcie a kategorizcie, ktor M. Kme stanovil v rmci vskumu hudobnho


KME, Martin: udov piesne Slovkov vo Vojvodine v roku 2000. In: Slovensk hudba vo Vojvodine.
Zbornk prc I. konferencie muzikolgov a hudobnch odbornkov. Nov Sad: Nrodnostn rada sloven-
skej nrodnostnej meniny 2005, s. 41-62.

161
Milina Sklabinsk

materilu tak vzhadom na pvod piesn, ako aj na ich prbuznos s piesami z pvodnej
vlasti. Namiesto doslovu autorka uvdza kompletn spis tdi a lnkov M. Kmea
publikovanch v rznych odbornch publikcich.
Naa muzikologick innos bola znma len sporadicky Slovkom v Slovenskej
republike. Potvrdili nm to eminentn odbornci zstavu hudobnej vedy Slovenskej
akadmie vied prof. PhDr. Oskr Elschek, DrSc., ktor pecializoval systematick
hudobn vedu, etnomuzikolgiu, hudobn organolgiu, psobil na Filozofickej fakulte
Univerzity vo Viedni ana Filozofickej fakulte UK vBratislave, a PhDr. Alica Elschekov
CSc., ktor pecializovala etnomuzikolgiu a svoje poetn odborn prce uverejovala
v slovenskom a nemeckom jazyku. Zaspektu spoluprce naich hudobnch odbornkov
aznalcov vtejto oblasti zo Slovenskej republiky sa na konferencii ukzalo, e konene
priiel as na definovanie konkrtnych spsobov spoluprce, lebo t dovtedajia bola
vlune iba individulna amimointitucionlna. Takto stav mal, ia, za nsledok aj to,
e naimi hudobninami nedisponoval ani len stav hudobnej vedy Slovenskej akadmie
vied, o je vekm nedostatkom pre obe strany. Pracovnci HV SAV predniesli vo
svojich prspevkoch daje oarchvnych fondoch tejto intitcie aotom, vakom pote
vnich participuj dokumenty ovojvodinskch Slovkoch. Zvery ukazuj na to,
e fondy obsahuj nzky poet takchto dokumentov a iba symbolick spoluprcu s
naimi odbornkmi. Prchod odbornkov zo Slovenska tak jednoznane signalizoval
potrebu npravy takejto situcie a viu zainteresovanos oboch strn o lepiu
komunikciu a spoluprcu. T sa aj stala, lebo vemi rchlo nasledovalo pozvanie na
32. Etnomuzikologick seminr do Mojmroviec (Slovensk republika), ktorho tmou
bol detsk folklr a jeho podoby od minulosti k sasnosti. Na tematiku sa zameralo
takmer tyridsa referentov rznych profilov tak erudovanch etnomuzikolgov a
hudobnkov ako aj zanietench hudobnkov, praktikov, vaka ktorm seminr obsahoval
aj mimoriadne vznamn aspekt prezentcie praktickho pestovania hry na tradinch
hudobnch nstrojoch. Seminr prebiehal v organizcii Etnomuzikologickho
oddelenia stavu hudobnej vedy Slovenskej akadmie vied v Bratislave, Katedry
etnolgie a etnomuzikolgie v Nitre, Katedry etnolgie a mimoeurpskych tdi v
Trnave, Slovenskej muzikologickej asocicie a Slovenskho hudobnho fondu. Bola to
prleitos upozorni odbornkov na nae iniciatvy, zabezpei nov kontakty a pozva
alch muzikolgov zo Slovenska na nae konferencie.
Aj vaka asti na tomto seminri sa nm podarilo na druhej konferencii, ktor
sa konala 15. septembra 2006 v Bskom Petrovci, privta etnochoreolga PhDr.
Stanislava Deka, CSc., dlhodobho pracovnka stavu hudobnej vedy SAV, ktor

SKLABINSK. Milina: O vzname hudobnoteoretickch reflexi etnomuzikolga Mr. Martina Kmea. In:
Slovensk hudba vo Vojvodine. Zbornk prc I. konferencie muzikolgov a hudobnch odbornkov. Nov
Sad: Nrodnostn rada slovenskej nrodnostnej meniny 2005, s. 99-111.

ELSCHEK, Oskr: Vskum udovej hudby Slovkov v zahrani so zameranm na fondy udovej hudby
v stave hudobnej vedy Slovenskej akadmie vied. In: Slovensk hudba vo Vojvodine. Zbornk prc I.
konferencie muzikolgov a hudobnch odbornkov. Nov Sad: Nrodnostn rada slovenskej nrodnostnej
meniny 2005, s. 99-38.

162
 Slovakistick

zbornk

participoval vo vskumnom tme, zaoberajcom sa dolnozemskm folklrom, ako

ajeminentnho etnomuzikolga a v tom ase prodekana pre medzinrodn vzahy
a rozvoj Filozofickej fakulty Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre prof. PaedDr.
Bernarda Garaja, CSc. Druh konferencia sa niesla v znamen ochrany nehmotnho
kultrneho dedistva; osobnosti slovenskej etnomuzikolgie, ktor za sebou maj
poetn vskumy apublikcie, si rozdelili snami svoje bohat sksenosti, snaiac
sa pritom, vzhadom na npl konferencie, poda aj vlastn prnos vzachovvan
etnomuzikologickho dedistva Slovkov vo Vojvodine (napr. Bernard Garaj). Okrem
hodnotnch dajov, ktor vaka konferencii azbornku zostan trvalo zachovan,
zahranin odbornci znane prispeli kformovaniu stratgi, zamerajcich sa na
ochranu arozvoj nho dedistva v budcnosti. Zoznamujc sa s aktulnou situciou
a hlavne hierarchiou tunajieho kultrneho zzemia, S. Dek kontatoval: Vlastn
intitucionlna zbezpeka je nevyhnutne potrebn a podobne ako v odbornej oblasti je
treba sa prvorado oprie o dan stav Optovne pripomnam: treba kona, neodklada,
lebo as plynie a stav ohrozenia neprosne pokrauje. V nadvznosti na zvery II.
konferencie, hlavne na potrebu erpa erpa poznatky z ternnych vskumov, pokia
sa to zatia ete d, sme aj na III. konferencii privtali odbornkov zo zahraniia, ktor
sa vo svojej innosti zameriavaj prve na vskumn innosti. Toti III. konferencia
sa konala 06. oktbra 2007 a novinkou v zmysle zahraninej asti bola as Mgr.
art. Jozefa Zifka z rumunskho Nadlaku, aktvneho hudobnka a vedceho udovho
orchestra, vaka ktormu sa hovorilo o etnomuzikologickch vskumoch u Slovkov
vRumunsku, ale aj o konkrtnej spoluprci medzi Slovkmi z oboch krajn. Zo
Slovenskej republiky na tmu vskumu hovorila Mgr. Jana Ambrzov vmene Katedry
etnolgie a etnomuzikolgie v Nitre a hudobn teoretik docent Peter idlk, ktor podal
nekadodenn pohad na hudobn analzu, uprednostujc matematicko-tatistick
analzy dt pri analze udovch piesn. Prnos vetkch zastnench zahraninch
odbornkov je nedoceniten u aj preto, e v prvom rade men obraz o ns samch ako
o komunite, ktor chce stava na pevnch a odbornch zkladoch a ktor chce prebera
sksenosti u organizovanej hudobnovednej oblasti Slovenskej republiky.
V tomto sa vak zhoduj nielen zahranin, ale aj domci odbornci, ktor v
priebehu troch ronkov aktvne prispievali k identifikovaniu chronickch alebo
aktnych problmov z hudobnej praxe. Tak naprklad pozvanie zastni sa na I.
konferencii prijal aj prof. dr Nice Fracile, etnomuzikolg, vedci Katedry muzikolgie
a etnomuzikolgie na Akadmii umenia v Novom Sade, eminentn znalec udovej
vojvodinskej a rumunskej hudby, ktor predniesol prspevok o hudobnej tradcii vo
Vojvodine, o jej kontinuite, zmench, prelnan a perspektvach. Mgr.art. Kvetoslava
Benkov, dlhodob hudobn redaktorka v Rdiu Nov Sad, sa aktvne zastnila na I. a
III. konferencii, ke osobitne posvietila na vlastn zberatesk innos najm ke ide
o udov piesne dolnozemskch Slovkov v kontexte udovch tradci Vojvodiny a

GARAJ, Bernard: Dokumentcia a vskum hudobnho folklru ako dleit aspekty ochrany nrodnho
kultrneho dedistva. In: Slovensk hudba vo Vojvodine 2006. Nov

Sad: Nrodnostn rada slovenskej
nrodnostnej meniny 2006, s. 20-37

163
Milina Sklabinsk

Slovenska. Paed.Dr. Juraj Sdi, hudobn pedagg, zborov dirigent, interpret a skladate,
na I. konferencii prezentoval vsledky sociologickho vskumu o monostiach vyuitia
slovenskej udovej piesne v kolskej a mimokolskej prci vo Vojvodine, na zklade
ktorej obhjil aj titul doktora pedagogiky v Slovenskej republike.
Aj druh konferencia priniesla rad zaujmavch prspevkov nielen zahraninch
host, ako tu u bolo spomnan, ale aj domcich odbornkov. Druh odborn sstredenie si
postavilo za cie debatova oochrane nehmotnho kultrneho dedistva vojvodinskch
Slovkov, presnejie, poukza na spsoby ochrany azachovvania foriem udovho
umenia, predovetkm foriem piesovho, hudobno-tanenho a historiografickho
dedistva Slovkov vo Vojvodine. Ako tak toto sstredenie do popredia vysunulo prve
intitcie, ktor svojho asu bezpodmienene mali tto innos vnplni svojej prce,
no vzhadom na tranzin dobu, ocitli sa vpoloen vyadujcom si vie pochopenie
apodporu prve takch fr, akm bola aj naa muzikologick konferencia. Aj ztoho
dvodu sme oslovili tak intitcie, akou je Vojvodinsk mzeum iRdio-televzia
Vojvodiny, aby sa aktvne zapojili do akcie identifikovania stavu avyhadvania
efektvnych rieen. Vtom zmysle na konferencii ako prednatelia vystpili etnologika
Mgr. Anna Sov-Pintrov v mene Mzea Vojvodiny, kameraman Jozef Maar v mene
Rdio-televzie Vojvodiny ahudobn pedagogika Anna Medveov vmene Gymnzia
Jna Kollra v Bskom Petrovci. Vosvojich prcach vyniesli daje oneblahom stave,
vakom sajednotliv intitcie vtejto chvli nachdzaj, a hovorili aj otom, o je
potrebn urgentne riei. Zbornk prc, vydan onedlho po konferencii, obsahuje p
odbornch prspevkov, v ktorch sa poukazuje najm na zanedbalos naich najstarch
nahrvok slovenskch udovch piesn nachdzajcich sa v Mzeu Vojvodiny, ako aj
na alarmantn stav video-nahrvok vyrobench v Televzii Nov Sad.
Konferencie tmto zaali spa cie a opodstatnili svoju nevyhnutnos,
lebo Komisia pre hudobn innos cel rok, ktor rozdeoval druh konferenciu od
tretej vyuila na vyhadvanie finannch prostriedkov a nsledne aj na dorieenie
problmov, ktor boli diagnostikovan prve na druhej konferencii. V prvom rade sa
v spoluprci NRSNM a Mzea Vojvodiny, za finannej pomoci radu pre Slovkov
ijcich v zahrani podarilo prepsa na digitlne nosie zpisy zo 16 magnetofnovch
psov. Celkov postup digitalizcie operacionalizoval personl Mzea Vojvodiny,
ktor zvolil prehrvajce tdio a staral sa o priebeh digitalizcie archvnej zbierky.
lo o prv prpad spoluprce Mzea s intitciou nrodnostnch rd vbec a vaka
tejto spoluprci a personlu Mzea bude zbierka v dohadnej dobe plne zaopatren.
Digitalizcia archvnej zbierky slovenskch udovch piesn v Mzeu Vojvodiny
predstavuje prklad dobrej praxe ako strategicky, systmovo a cieavedome mono riei
problmy, ktor mme v oblasti hudobnej innosti u Slovkov na tchto priestoroch.
Podobn spoluprca NRSNM by vnadchdzajcom obdob mala pokraova sRdio-
televziou Vojvodiny a to na poli zachovania videozznamov, obsahujcich okrem inho
slovensk etnomuzikologick materil (projekt vypracoval Vbor pre informovanie
NRSNM). Okrem toho na konferencii boli prezentovan prv vsledky najnovieho
vskumu hudobnho intrumentra vojvodinskch Slovkov v obciach Lug, Arad

164
 Slovakistick

zbornk

a Pivnica, ktorho autorkou je Anna Medveov ml. a spolupracovnkmi Miroslav

Hemela a Milina Sklabinsk. Tento vskum je vo fze zhromaovania dajov a na
jeho komplexn zaopatrenie bude potrebn najm alia intitucionlna podpora, lebo
ide o zhromaovanie vekho potu materilu, o evidovanie, zbieranie a archvne
uchovvanie hudobnch dokumentov, akmi s rukopisy, fotografie, nahrvky,
audiovizulne zznamy a pod., ktor s rozptlen po naich osadch hlavne u laickch
zberateov.
Na III. konferencii boli okrem aktulnych vsledkov realizovanch projektov
otvoren aj nov problmy, konkrtne problmy spt so situciou na terne. Toti,
dirigent Juraj Ferk na zklade analzy niektorch naich hudobno-folklrnych festivalov,
ktor sa uskutonili v tomto a minulom roku, hodnotil vstupy jednotlivch skupn a
poukzal tak na padok kvality i vzaovanie sa od pvodnosti naej tradcie, ktor je
v poslednej dobe prznan. Ako sm povedal, aby sme na konferencich nepsobili ako
nejak exkatedra, ktor sa zaober problmami, neevidujc skuton potreby zpraxe,
navrhol hovori intenzvnejie o fenomne naich festivalov, omu bude pravdepodobne
venovan vroku 2008 tvrt konferencia muzikolgov a hudobnch odbornkov na
tmu Slovensk hudba vo Vojvodine.

Tento strun ainformatvny prspevok o usporadvan muzikologickch

konferenci mal za cie posvieti na snahy odbornkov naej hudobnej scny domha
sa o intitucionlne krytie ich aktivt a tm zamedzi rozrenmu populizmu a
prznanmu padku hudobnch hodnt, ktorho svedkami s nie len odbornci z
tejto oblasti. Vedom sme si, e ide o proces, ktorho vsledky bud badaten iba v
budcnosti. Napriek tomu, ak sa na alch troch konferencich dosiahnu aspo takto
vsledky, ako na prvch troch, nae poslanie bude splnen, lebo veci nenechvame
nhode, ale konme ako vyspel komunita, ktor si vie vi hodnoty vlastnej tradcie
asasne vie njs spsoby, ako ju odborne zaopatri, prena, rozvja a vaka nej
zotrvva.

165
Milina Sklabinsk

Konferencijama muzikologa i muzikih strunjaka

do sistematskog i permanentnog ouvanja i razvoja
muzikog naslea Slovaka u Vojvodini

Milina SklabinskI

(Rezime)

Autorka daje pregled i izdvaja najvanije rezultate dosadanjih konferencija slovakih

muzikologa i muzikih strunjaka, akcentirajui njihove nauno-istraivake delatnosti posveene
muzikom nasleu Slovaka u Vojvodini, zahvaljujui kojima se sistematski upotpunjuje i
reflektuje do sada nedovoljno proueno podruje muzike vojvoanskih Slovaka.

Music and Musicology Conferences: a Way to

Systematically and Permanently Preserve and Develop
Music Heritage of Slovaks in Vojvodina

Milina sklabinsk

(Summary)

The author reviews and singles out the most important results of conferences of Slovak
musicologists and experts in music up to now, putting stress on their scientific research activities
dedicated to the music heritage of Vojvodinian Slovaks. These activities systematically complete
and reflect the unexamined area of the music of Vojvodinian Slovaks.

166
 Slovakistick
zbornk

RECENZIE

167
Slovakistick
zbornk

168
 Slovakistick

zbornk

NAD STUDNICOU LITER

R
NEJ SLOVEN
INY

(KAALA, Jn: Slovenina vliterrnej praxi. Martin: Vydavatestvo

Matice slovenskej 2006. 171 s.)

Texty Jna Kaalu zhrnut v knihe Slovenina vliterrnej praxi si zasluhuj

pln pozornos medziinm aj naej kultrnej verejnosti, ibae si musme spoutovanm
prizna n znane obmedzen ben prstup ksasnej kninej produkcii na Slovensku.
Hoci je uns objektvne iba mal kruh zujemcov oslovensk tlaen slovo, atob
ovedeck spisbu, aj tak by iste len kdobrmu poslilo, keby nae skromn, anajm
verejn kninice boli obohaten ooson slovensk knihu.
Aj kniha Jna Kaalu Slovenina vliterrnej praxi patr bezpochyby ktm
osonm knihm pre kadho zns, kto si chce utui svoj vzah kmaterinskej slovenskej
rei. Vznan slovensk jazykovedec ns tu, stojac nad studnicou slovenskho jazyka,
ubezpeuje, e Jazyk ako celok plat ako nevyerpaten prame inpircie udskho
poznania, tvorivosti atvorby azrove aj ako jedinen dokument poznania, tvorivosti
atvorby. (s. 169). Rozborom textov rozlinch autorov arozlinho tylistickho
zaradenia J. Kaala ns vedie ktomu, aby sme jednak poznali, ako naslovovzat autori
doku vslovenine vyjadri aj tie najjemnejie odtiene udskej mysle, ajednak aby
sme si uvedomili, ak nevyerpaten s vyjadrovacie monosti slovenskho jazyka.
Kniha Slovenina vliterrnej praxi je, celkove berc, knihou osasnej
slovenine. Autor tu vistom zmysle prezentuje as vsledkov svojho dlhodobho
odbornho zujmu oslovensk jazyk aorku jeho fungovania vsasnej spolonosti.
V vodnch dvoch kapitolch itate sa me oboznmi skrtkou charakteristikou
sasnej sloveniny, ako aj spojmom literrny jazyk chpanm vo veobecnosti aaj
konkrtne vsptosti so sasnmi slovenskmi podmienkami.
Prv ztchto textov obsahuje es iastkovch tm zoradench pod spolon
nzov Sasn slovenina. Autor tu strunou formou podva nosn informcie
osasnej slovenine. Vychdza zfaktu, e slovenina ako nrodn jazyk je systm
systmov, priom o spisovnej slovenine zdrazuje, e ako sas slovenskho
nrodnho jazyka plat ako reprezentatvna, celonrodn, celospoloensk, kultivovan
akodifikovan forma (s. 10). Tento samozrejm fakt bolo by treba m astejie
drazne przvukova aj uns prve so zreteom na nau jazykov situciu, ato kvli
posilneniu vzahu naej meninovej kultrnej verejnosti kspisovnej slovenine.
Zhadiska azda pretrvvajcich dilem opvode sloveniny m vtchto
vodnch pasach svoje miesto aj takto kategorick poznmka: Slovensk aj
slovansk jazykoveda sa zhoduje vtom, e sasn slovenina ako jednotn nrodn
jazyk je vsledkom pecifickho akontinuitnho vvinu prameniaceho vpraslovanskom
zklade. Slovensk jazyk sa teda vyvinul samostatne zpraslovanskho zkladu
anevznikol na konto inho slovanskho jazyka odtiepenm sa od neho vneskorch
storoiach. (s. 10)

169
Recenzie

Valej tme itate njde konczny prehad vsledkov psobenia slovenskej

jazykovedy od zaiatku 40. rokov podnes zameranho na dosiahnutie m pevnejej
kodifikcie sasnej spisovnej sloveniny na jednotlivch jazykovch rovinch
avpravopise.
Vtme Jazykov situcia vSlovenskej republike vsasnosti autor podva
strun informcie o troch dimenzich jazykovej situcie vSlovenskej republike, ato
o vntrojazykovej situcii sloveniny, potom omedzijazykovej dimenzii sasnej
jazykovej situcie na Slovensku (o sa vpodstate vzahuje nakontakty sloveniny
sinmi jazykmi, ato sjazykmi medzinrodnho dorozumievania, sjazykmi
nrodnostnch menn na Slovensku asjazykmi susednch nrodov) anapokon
omimojazykovej dimenzii sasnej jazykovej situcie na Slovensku (o zahrnuje
psobenie spoloenskch, politickch akultrnych mimojazykovch initeov
avkonenom dsledku i psobeniejazykovej politiky na stav sasnej sloveniny).
Autor sem zaha ete aj stav jazykovho vedomia vnrodnom spoloenstve, ako
ajpostoj pouvateov kspisovnmu jazyku a aj kcelkovmu nrodnmu jazyku.
Vtvrtej iastkovej tme sa autor zmieuje otakej pre spisovn sloveninu
nesporne medznkovej udalosti, ke 15. novembra 1995 Nrodn rada Slovenskej
republiky prijala Zkon ottnom jazyku. Tmto zkonom sa jednoznane vymedzuje
postavenie slovenskho jazyka vo verejnom ivote, ato vradnom styku, kolstve,
vhromadnch informanch prostriedkoch, na kultrnych podujatiach averejnch
zhromadeniach, vozbrojench silch, vozbrojench apoiarnych zboroch, vsdnom
asprvnom konan, vhospodrstve, vslubch a v zdravotnctve. Tmto aktom sa
upevuje nrodnointegratvna anrodnoreprezantatvna funkcia slovenskho jazyka.
Ohadom istch prekok pri uplatovan tohto zkona autor lakonicky kontatuje:
Mono aj tieto prekky svedia ojeho potrebnosti. (s. 16).
Jn Kaala sa desaroia popri vedeckom opise slovenskho jazyka naplno venuje
aj situcii voblasti jazykovej kultry, a tak k tmto vodnm informcim osasnej
spisovnej slovenine zaradil (ako piatu) ajtmu Jazykov kultra na Slovensku, kde
strune nartva sasn stav jazykovej kultry na Slovensku. Zdrazuje, e sama
rove verejnch prejavov je podmienen u bohatosou arozvinutosou spisovnej
sloveniny, ale prve tak aj postojom pouvateov kspisovnej slovenine ajej kultre.
No avsvislosti stouto druhou zlokou jazykovej kultry sneskrvanou tosou
kontatuje, e vsasnosti, najm vposlednch 1015 rokoch, bada mierny pokles
jazykovej rovne vo verejnch prejavoch. Spsobuje to bezpochyby nov mimojazykov
situcia na Slovensku, ke vo verejnom vystupovan celkove pribda poet ud,
ktorm chba primeran jazykov prprava na verejn, teda spisovn vyjadrovanie,
ake veobecne cti ist neochotu repektova overen hodnoty, atak aj hodnoty
jazykov. Tieto nov skutonosti sa potom prejavuj na jednej strane ako ignorovanie
veobecne uznvanch poiadaviek apravidiel spisovnho jazyka ana druhej strane
ako nevhodn, nekritick, neraz priam snobsk preberanie cudzch slov anajm
anglicizmov. Zhadiska kultry slovenskho jazyka s to negatvne trendy, take im

170
 Slovakistick

zbornk

vregulanej jazykovej praxi rozhodne treba venova zven pozornos. Ako vytrval
sledovate sasnch procesov v oblasti jazykovej kultry Jn Kaala uzaviera, e sa
ustanovenia ottnom jazyku SR sce formlne azda najvmi naplnili vArmde
SR (s. 17), ale e faktick napanie ustanoven jazykovho zkona si vyiada alie
silie o zvyovanie jazykovej kultry na vetkch zodpovednch miestach. Snevou
kontatuje, e ustanovenia zkona ottnom jazyku SR sa nenapaj najm vo
vube, vkolstve avhromadnch oznamovacch prostriedkoch. (s. 18) Aprve toto
s pre stav jazykovej kultry kov oblasti, take by sa im mala venova zven
pozornos medziinm aj zhadiska potreby zvyova celkov jazykov kultru. My
sce nemme nijak direktvny akt ohadom pouvania spisovnej sloveniny vnaom
verejnom ivote, ale aj napriek tomu od nho kolstva aprostriedkov hromadnho
informovania viac-menej spontnne, ie vpretrvvan postoja kspisovnej slovenine
zpredolch obdob, tie poadujeme, aby boli piliermi spisovnej sloveniny vnaej
pecifickej jazykovej situcii. In je vak vec, pokia pri takom spontnnom psoben,
teda bez konkrtnych regulanch opatren, dotiahneme.
Tento vodn celok pozostvajci z iastkovch tm osasnej slovenine
uzatvra celkom strun informcia onovodobom vskume slovenskho jazyka, ponc
od roku 1919 apodnes. Celkom na konci tejto vodnej kapitoly autor svoje videnie
situcie slovenskho jazyka formuloval do jednej jedinej vety takto: Dnen situciu
slovenskho jazyka ako vsledok dlhodobho kontinuitnho, hoci nie priamoiareho
aneprotireivho vvinu mono poklada za stabilizovan azrove dynamick
natoko, aby poskytovala spoahliv zklad na al vvin. (s. 19)
Druh zvodnch kapitol stitulkom Slovensk literrny jazykje formulovan
ako podklad na uvedenie itatea do materilov obsiahnutch valch kapitolch,
ktor znho aspektu mono in chpa aj ako vistom zmysle obsiahlejiu ilustrciu
na pochopenie pojmu literrny jazyk.
Naa kultrna verejnos sa s pojmom literrny jazyk vo vzahu kslovenskmu
jazyku zatia ani vne nezaoberala. Skr naopak. Oznaenie literrny jazyk sa
uns toti chpalo hlavne negatvne: ako individulny, nhodn slovensk preklad
srbskho i chorvtskehu termnu knjievni jezik. Zato vak v slovenskej, ba i
slovanskej lingvistike spojenie literrny jazyk ako lingvistick termn nie je iadnou
novou vecou. Medziinm aj v znmom Slovnku slovansk lingvistick terminolgie
I.II. (Ved. red. Jedlika, A., Academia Praha. 1977, s. 592) je heslo literrn jazyk
a jeho ekvivalenty v inch slovanskch aj neslovanskch jazykoch, a teda o.i. aj v
srbine (literarni jezik / jezik umetnike literature). Prve tak aj Jn Kaala oznaenie
literrny jazyk objasuje ako jazykovedn termn, pripomnajc, e vslovenskej
lingvistike sa termn literrny jazyk zjavoval u vminulch obdobiach, e sa jeho
obsah d jasne vymedzi a eprve tak mono osvetli aj vzjomn vzah termnov
slovensk spisovn jazyk, slovensk literrny jazyk aslovensk nrodn jazyk. In
autor sa tu ani nezameral na nejak vyerpvajce spracovanie tematiky slovenskho
literrneho jazyka, skr naopak. Literrny jazyk ako nosn termn vymedzuje hne

171
Recenzie

vvode kapitoly takto: Literrnym jazykom rozumieme jazyk literatry, psomnctva

i slovesnej kultry istho (zvyajne nrodnho) spoloenstva. (s. 20) Onieo niie
explikuje: Literrny jazyk je realizciou psomnej vetvy i lnie spisovnho jazyka na
rozdiel od hovorenej vetvy i lnie, ktor nachod uplatnenie vpoetnch prejavoch
mimo vlastnej literatry. (tame) Potom u nasleduje strun chronologick pohad na
zaiatky realizcie literrneho jazyka slovenskho nroda, a to ponc od predspisovnej
doby, ke literrnym jazykom Slovkov ete boli in jazyky (staroslovienina, latinina,
biblick etina ai.), potom ako aliu etapu uvdza bernolkovinu ako prv zaiatok
spisovnej sloveniny apotom u nasleduje trovina ako veobecne prijat kodifikovan
spisovn slovenina. Dleit je najm fakt, e sa v jazyku trovskej literatry
vpolovici 40. rokov 19. storoia, najm v jedinenej pozii tohto obdobia, plne potvrdili
kvality a ivotaschopnos spisovnej sloveniny. Vtejto svislosti a
utor uzaviera, e pre
udranie arozvjanie spisovnej sloveniny vobdob, ke sa spisovn slovenina iba
zanala upotrebva, ke sa mlad spisovn jazyk mohol opiera iba ozku vrstvu
pouvateov, ke sa spisovn slovenina vdsledku maarizanho tlaku nemohla
pouva v oblasti vedy, ttnej administratvy, kolstva, rozhodujcu lohu zohrala
prve literrna slovenina. Podobn funkciu literrna slovenina bezpochyby zohrvala
aaj dnes zohrva ivnaom meninovom jazykovom spoloenstve.
Prv polovica 20. storoia, teda obdobie jestvovania eskoslovenskej republiky,
priniesla u ist uvonenie, ibae teraz spisovn slovenina musela eli silnm
tendencim ozbliovanie sloveniny setinou. Znovu sa vak ukzalo, e aj vtakejto
situcii jazyk slovenskej literatry, ale u aj slovenskej vedeckej, popularizanej
ainej literatry, fungoval aj ako ochrann hrdza, ktor nedovoovala zastavi prudk
proces osamostatovania sa slovenskho spisovnho jazyka avneposlednom rade
islovenskho nroda. Jazyk krsnej literatry sa vtchto obdobiach u chpal ako
reprezentan podoba spisovnho, ba aj celho nrodnho jazyka.
Ohadom vzahu medzi literrnym jazykom aspisovnm jazykom autor veci
takto spresuje: /.../ literrny jazyk zvyajne zodpoved spisovnmu jazyku. Na
druhej strane tieto dva pojmy atermny nemono stotoni, lebo vliterrnom jazyku
sa upotrebvaj prevdae ako prznakov aj prvky, ktor sa vspisovnom jazyku
nevyskytuj ako ben, naprklad rzne novotvary, autorsk slov, okazionalizmy,
bsnick slov aprostriedky patriace do inch, nespisovnch tvarov /.../. Vtomto
druhom prpade literrny jazyk celkom zjavne prekrauje hranice spisovnho jazyka
aaspo vistch bodoch, istmi svojimi prostriedkami sa dotka hranc celho nrodnho
jazyka. (s. 23) Autor, skmajc vzah generci slovenskch bdateov, spisovateov
ainch kultrnych dejateov kjavu, ktor mono oznai termnom literrny jazyk,
prpadne aj literrna re (s. 24), priiel kpoznaniu, e slovensk jazykoveda m pri
sledovan literrneho jazyka usasnch aj minulch autorov, najm prozaikov, u
dlh adobr tradciu. (Tame.) Ako na potvrdenie uvdza skutonos, e s vklady
jazykovch javov vzkladnch dielach slovenskej jazykovedy spravidla ilustrovan
cittmi zliterrnych diel ae sa teda opieraj opozorn jazykov analzu literrnej
tvorby, o vkonenom dsledku znamen, e literrny jazyk je vlastne dleitm

172
 Slovakistick

zbornk

predmetom pozornosti jazykovedcov u vprvej polovici 20. storoia. Valom obdob,

ako sa roziruje vskumn zklada slovenskej jazykovedy, slovensk literrny jazyk u
predstavuje osobitn vskumn pole. Vdruhej polovici 20. storoia sa tento vskumn
trend alej posiluje. Na vetkch tchto asovch stupoch vskumu slovenskho
literrneho jazyka autor nachdza cel rad eminentnch slovenskch jazykovedcov.
Tak u v60. rokoch 20. storoia tento vskum natoko pokroil, e sa vorganizcii
Jazykovednho stavu udovta tra uskutonili osobitn vedeck konferencie, po
ktorch boli vydan zbornky refertov. Pre kolsk prax sa tie vydvaj zbornky,
vjazykovednch asopisoch sa publikuj rozbory literrnych diel. Postupom asu
sa potom publikuj aj monografick prce, ktor maj u veobecnejie tylistick
zameranie, a sa napokon predmetom vedeckho zujmu slovenskch jazykovedcov
stva teria aprax literrnej komunikcie. Vcelom tomto vzostupnom procese sa plne
afirmovali vetci vznamn slovensk jazykovedci aautor ich men uvdza suznanm.
Osobitn podiel vtakejto orientcii sasnej slovenskej jazykovedy nesporne patr
Jozefovi Mistrkovi ajeho tylistikm, ako aj Frantikovi Mikovi sjeho monografiami
Estetika vrazu (1969) aText atl (1970).
Aj valom obdob aaj vsasnosti sa analze literrneho jazyka venuj
popredn slovensk jazykovedci, literrni historici ateoretici. V sasnosti sa tematika
literrneho jazyka pertraktuje aj vo vzahu kspisovnej slovenine, kjej norme
akodifikcii aaj zaspektu dejn spisovnej sloveniny v20.storo avsvise s tm aj
zhadiska terie spisovnho jazyka ajazykovej kultry.
Vzvere tejto kapitoly autor sce vyznva, e tu podal skr iba nrt
problematiky literrneho jazyka, ato hlavne so zreteom na celkov koncepciu knihy,
ale aj ztohto nrtu, ie konczneho vkladu mono vyai cenn poznatky, oktor
sa d oprie aj pri analze literrnych diel vytvorench hoci aj vnaom prostred.
Vnaej informcii oposudzovanej knihe Jna Kaalu sme sa zmerne zamerali
na vodn kapitoly, aby sme naej verejnosti, ktor me zaujma celkov problematika
spisovnej sloveniny aslovenskej literatry, sprstupnili prve autorov postoj kzvanm
otzkam slovenskho spisovnho jazyka. V kapitolch, ktor tvoria u jadro knihy,
itate me potom zmera cel rku amnohorakos autorovch jazykovednch
analz, vaka ktorm mono nazrie do vyjadrovacieho naturelu jednotlivch autorov
asasne si uvedomi aj nesmierne bohatstvo slovenskho literrneho jazyka.
Aksi prechod od veobecnejch vodnch kapitol k analze diel jednotlivch
autorov alebo jednotlivch vecnch textov predstavuje kapitola otzv. okrdlench
vrazoch vslovenskom jazyku. Je to kapitola Pam literatry vjazyku. Len celkom
strune pripomname, e okrdlen vrazy sa chpu ako pecifick vyjadrovacie
prostriedky utvran prve zliterrneho jazyka. Poznme tak okrdlen vrazy
zo svetovej literatry alebo zbiblickch textov (napr. by i neby, vyhna kupcov
zchrmu, slzav dolie). Autor si tu vma najm okrdlen vrazy, ktorch prameom
je slovensk literatra. Pouvaj sa najm vesejistickch apublicistickch textoch
ako vemi efektn tylistick prostriedok. Zcitovanch vpoved vyberme jednotliv
okrdlen vrazy: cesta zarban, Drak sa vracia, Svtoplukove prty, mldenec

173
Recenzie

slovensk, zabili, zabili troch chlapcov bez viny at. Autor ookrdlench vrazoch
hovor, e nimi sa okrem inho oivuje pam literatry (s. 29). Kapitola vak nie je
koncipovan ako priama analza okrdlench vrazov pouvanch alebo vznikajcich
vslovenskom literrnom jazyku, ale je to vlastne prstupnou formou osvetlen jazykov
akomunikatvna funkcia tchto pecifickch jazykovch jednotiek. Hlavn vhu autor tu
kladie na intertextov lohu okrdlench vrazov ana zoveobecnenie procesu, oktor
ide pri utvran autvoren okrdlenho vrazu zo slovenskho alebo cudzojazynho
psomnctva (s. 30). Zdrazuje, e nie s to nejak relatvne zriedkav, asamm tm
aj zvltne prostriedky, ale prve naopak, e by sa ich dalo nazbiera aj na cel zbierky.
Ako jazykovedec autor takto hodnot okrdlen vrazy: Z vlastnho jazykovho
ajazykovednho hadiska mono poveda, e okrdlen vrazy vslovnej zsobe jazyka
predstavuj pecifick vrstvu viacslovnch ustlench obraznch pomenovan, ktor
s prejavom nevyerpatenej jazykovej tvorivosti danho nrodnho spoloenstva,
najm jeho vznamnch literrnych tvorcov. /.../ Oprvnene sa meme nazdva, e
km vznikaj okrdlen vrazy znrodnho psomnctva, dovtedy ije arozvja sa dan
nrodn jazyk, ako aj dan nrodn spoloenstvo. (s. 32)
Vjedenstich alch kapitolch, ktor s vlastne jadrom knihy, je zoradench
jedens autorovch jazykovednch analz diel rozmanitej nrovej prslunosti.
Tento relatvne irok zber si autor zvolil istee vsnahe predstavi slovensk
literrny jazyk vm irej literrnej praxi. S tu analzy diel zumeleckej literatry
(pvodnej aj rozprvkovej) a potom aj zesejistickej, vedeckej, vedecko-popularizanej
aslovnkovej domny. Pozoruhodn je aj sm vber autorov. Hoci sa dnes u viac-
menej spochybuje metda vberu tzv. vzornch autorov, J. Kaala do svojho korpusu
skmanch textov zahrnul prve autorov, uktorch mohol njs dostatone preukazn
doklady ojemnom, vycibrenom narban so slovenskm jazykom. Predmetom jeho
analz bol umeleck jazyk Viliama Turnyho, Rt Lichnerovej, Klry Jarunkovej,
Jaroslavy Blakovej, jedna kniha modernej przy pre deti autoriek M. tefanoviovej
aZ. Predmerskej, esejistick texty Ladislava akho aVladimra Mina apotom
aj dielo literrneho vedca Stanislava matlka a historick kniha kardinla J. Ch.
Korca. Okrem textov uvedench autorov jazykovednej analze je tu ete podroben aj
Katechizmus Katolckej cirkvi aPrrun lexikn biblickch vied od Jozefa Heribana,
profesora biblickch vied vRme.
U aj ztohto vpotu mono usdi, ako J. Kaala premyslene zostavoval svoju
knihu oslovenine vliterrnej praxi. Cieavedome si vyberal eminentnch autorov, ako
aj texty na reprezentciu slovenskej esejistickej, vedeckej ainej spisby. Cieavedome
vtom zmysle, e jeho cieom tu bolo prezentova sasn slovensk literrny jazyk
vcelej jeho rke abohatosti. U zo samch titulov jednotlivch kapitol mono vytui
tento jeho cie: Jedinen bsnick jazyk Viliama Turnyho, pecifick umeleck jazyk
Klry Jarunkovej, Kultivovan literrny jazyk Jaroslavy Blakovej, udsk azvierac
jazyk v modernej prze pre deti, Poklady jazyka vSlovenskch udovch rozprvkach,
Originlny jazyk vspomienkovej prze Ladislava akho, Neopakovaten esejistick
jazyk Vladimra Mina, Sviei vedeck jazyk Stanislava matlka. Tto irok paletu

174
 Slovakistick

zbornk

zberov realizcie slovenskho literrneho jazyka vpraxi autor doplnil ete aj rozborom
odbornho vyjadrovania, anajm syntaktickej vstavby textu J. Ch. Korca, pohadom
na jazyk atl vkladu kresanskej nuky analzou Katechizmu Katolckej cirkvi
ajazykovm alexikografickm posudkom lexiknovho textu.
Rozbormi takchto rozmanitch textov J. Kaala vpodstate nadvzuje na
tradciu vslovenskej jazykovede zpredolch obdob aaj sm vpredslove priznva,
e chce prispie kaliemu rozvjaniu tejto tradcie (s. 8). Sasne si uvedomuje
i praktick prospenos takejto prce. Predpoklad toti, e svojimi analzami, ich
metodickm postupom me by npomocn aj tudentom slovenskho jazyka pri
tvorbe ich vlastnch diplomovch prc ahoci aj prc pripravovanch sinm cieom.
V tchto jedenstich kapitolch itate me so zujmom sledova autorov rozbor
diel jednotlivch autorov apresvedi sa oprecznosti jeho analzy, oprimeranom
vbere vchodiskovch alebo ilustranch cittov a oautorovej jazykovednej erudcii,
ale aj ojeho prenikavom hodnoten prnosu kadho zvybranch autorov kpoznaniu
bohatosti slovenskho jazyka. Jeho autorsk text sa vyznauje kultivovanm prejavom,
precznosou vrazu, zra zneho snaha vyjadrova mylienku prvkami slovenskho
jazyka, teda bez nenosnho pouvania cudzch slov, ale o treba osobitne vyzdvihn,
cti tu aj autorovu primn lsku kslovenskmu jazyku. Kadou analzou akoby zskal
nov anov potvrdenie onevyerpatench vyjadrovacch monostiach vslovenskom
jazyku. Pri tan cti, e texty v knihe s napsan so zpalom atam, kde sa zpal
spoj slskou kpredmetu skmania, percipient neme zosta ahostajn.
Svoj vrcny vzah kslovenskmu jazyku J. Kaala zvykne aj otvorene
priznva. Takmto Vyznanm jazyku ukonil aj svoju knihu Kultrne rozmery jazyka
zroku 1997 aaj v tejto najnovej knihe m zveren prhovor s titulkom: Namiesto
zveru chvla jedinenosti literrneho jazyka. Nu aj tento n recenzn text bude azda
najlepie uzavrie autorovm sumrnym zhodnotenm literrneho jazyka:
V literrnom jazyku prebieha neprestajn reprodukcia jestvujcich prostriedkov
danho jazyka ako stle potvrdzovanie jestvovania jazyka azrove tvorba novch
prostriedkov ako signl jeho ivotaschopnosti austavinho rozvoja. Literrny jazyk
m tak nenahraditen lohu pri udriavan kontinuity vo vvine naej spisovnej rei
apri rozvjan tradcie spisovnho jazyka.
Literrny jazyk predstavuje teda priam ivotn dimenziu celho nrodnho
jazyka: tm, e dan nrodn spoloenstvo upotrebva arozvja literrnu tvorbu vo
svojom jazyku, star sa oivot, oalie jestvovanie celho svojho nrodnho jazyka,
ale aj oivot, jestvovanie arozvjanie tohto spoloenstva. (s. 169).
Bume tak trochu smel avztiahnime tieto Kaalove vroky aj na dimenziu
slovenskho literrneho jazyka vnaom enklvnom jazykovom spoloenstve. Lene
by sme ktomu potrebovali robi aj jazykovedn rozbory diel naich autorov. Rozbory
zpera Jna Kaalu by nm mohli posli ako cenn vzorov materil.
Mria Myjavcov

175
Recenzie

PRV ZVZOK VKLADOVHO SLOVNKA

(Slovnk sasnho slovenskho jazyka. A-G. Bratislava: VEDA 2006. 1134 s.)

Koncom kalendrneho roka 2006 spod tlae vyiel prv zvzok Slovnka
sasnho slovenskho jazyka znaplnovanch smich zvzkov. Slovensk verejnos
netrpezlivo oakvala na tto udalos, lebo ubehlo tridsaosem rokov odvtedy,
ako vyiel posledn zvzok eszvzkovho vkladovho slovnka, ktor sa nikdy
nedoilreedcie. Medziasom vylo niekoko vydan Krtkeho slovnka slovenskho
jazyka, ale vslovenskej odbornej airej kultrnej verejnosti sa pociovala potreba
zostavi vkladov slovnk vieho rozsahu. Slovnk vyiel vo vydavatestve Veda
Slovenskej akadmie vied vBratislave. Dielo vzniklo vlexikografickom oddelen
ana jeho vypracovan sa podieal cel tm odbornkov. Hlavn redakciu tvoria Klra
Buzssyov aAlexandra Jaroov. Okrem toho na prprave slovnka boli konzultovan
odbornci zrozlinch oblast, ako napr. zlekrstva, zkuchrskej oblasti, informatiky,
letectva, zoolgie, geografie, astronmie, archeolgie, psycholgie azinch vednch
odborov, ktor pomohli zlepi vklad terminologickch hesiel zhadiska odbornej
sprvnosti.
Predkladan lexikografick dielo obsahuje 1134 strn. Meme ho rozhranii na
tri celky. V prvej asti autori hovoria ovchodiskch azsadch spracovania slovnka.
Druh as, ktor je objemovo najobsiahlejia, je slovnkov as. Tret celok je tak isto
slovnkov, ale s v om zahrnut nzvy obc (sdel) na Slovensku.
Prv zvzok slovnka obsahuje 24331 heslovch stat aspolu 30293 heslovch
slov. hrnne vsmich zvzkoch autori naplnovali spracova pribline 200000 slov.
Heslov slovo je vysdzan farebne tunm typom psma. Uvdza sa vzkladnom
pomenovacom tvare. Vslovnku s zachyten slov aslovn spojenia, ktor s zvyajn,
uzualizovan pri vyjadrovan vprslunej komunikanej sfre. Vobmedzenom rozsahu
s zachyten zastaran azastarvajce slov, napr. ernidlo, iga, inovn. Iba zriedkavo
sa vslovnku uvdzaj archaick slov, napr. iera, ieran. Vslovnku s zachyten
aj slov znespisovnej lexiky. Vyznaen s ako slangov alebo subtandardn. Vslovnku
sa vyskytli preto, lebo vbench hovorench prejavoch s frekventovan. Tieto hesl
s vysdzan tunm typom psma, ale nie farebnm, napr. auus, auusov, bonzk,
bonzn, bufek, cigareta, cimra, diplomka, dunst, dunstova, fandi. Citcie sa erpaj
zlexiklnej kartotky Jazykovednho stavu udovta tra aztextov Slovenskho
nrodnho korpusu. Za heslovm slovom cudzieho pvodu sa uvdza vslovnos, ktor
zko svis sgrafickou podobou slova, napr. Avignon [avion], alebo avanturistick
[-t-]. Vslovnos je vdy uveden vhranatch ztvorkch hne za heslovm slovom.
Informcia ovslovnosti sa uvdza pri tch cudzch slovch, pri ktorch sa psan
podoba nezhoduje svslovnosou, alebo vtch prpadoch, ak sa vpraxi robia chyby.
Za vslovnosou nasleduj tvaroslovn daje koncovky naznaujce typ skloovania,
asovania aprtomnos kategrie stupovania. Za tvaroslovnmi dajmi nasleduje
176
 Slovakistick

zbornk

bezprostredne snimi svisiaca slovnodruhov charakteristika. Na konci zhlavia je

vprpade prevzatho slova daj ojeho pvode. Za dajmi vzhlav nasleduje heslov
sta, ktor opisuje rozlin vlastnosti slova, ako s napr. citovo hodnotiace prznaky
vjeho vzname, tlov anormatvna urenos, prpadne zaradenos do niektorho
zvednch alebo technickch odborov. Za dajmi gramatickho atylistickho charakteru
nasleduje vklad, vyznaen menm typom psma. Vklad je oddelen grafickou
znakou od ostatnch dajov. Za vkladom sa uvdza exemplifikcia, spojenia avety,
ktor ilustruj vznam heslovho slova. Na konci kadho dokladu nachdzame prame
citovanej vety. Osobitnou znakou s oddelen viacslovn pomenovania austlen
formuly. Po nich, znovu osobitnou znakou, s vyznaen frazeologizmy aparmie,
napr. ruky/nohy ako cby, v b bva od jazyka ako od mea, sam boekanie
oha nezaleje. Za uvedenou frazeolgiou alebo za parmiou typograficky odlenen
osobitnou znakou sa zarauj lexiklne jednotky odvoden od heslovho slova, napr.
zdrobnen, zvelien, prechlen, dokonav, nedokonav vid, napr. udik, lnoek,
anka, cofn, cignka. Za odvodeninami sa uvdzaj avykladaj sekundrne
predloky, viaclenn prslovky sodkazom na jednoslovn podobu anapokon samotn
odkazy na in hesl. Vymenovan parametre sa nevyskytuj pri kadom hesle avo
vine hesiel s prtomn len niektor znich.
Kad slovo vSlovnku sasnho slovenskho jazyka je zaraden kuritmu
slovnmu druhu. Kad slovn druh je oznaen zodpovedajcou skratkou, o pre
pouvatea nepredstavuje iaden problm. Pri ohybnch slovnch druhoch nachdzame
tvaroslovn daje. Tak pri podstatnch mench muskho rodu sa popri tvare genitvu
singulru uvdza aj tvar nominatvu plurla. Tvary inch pdov sa zarauj vtedy, ak
sa odliuj od zkladnej prpony konkrtneho vzoru, ak dochdza kzmene vkmeni
slova alebo ak s pri ich tvoren pochybnosti (lokl singulru, genitv plurlu, akuzatv
plurlu, intrumentl plurlu). Pri podstatnch mench enskho rodu sa uvdzaj
tvaroslovn prpony genitvu singulru agenitvu plurlu. alie pdy, lokl singulru
anominatv plurlu, nachdzame pri slovch, kde pri tvoren tchto pdov vznik
vhanie. Datv alokl plurlu sa uvdzaj pri enskch podstatnch mench, vktorch
me by neistota vkvantite prpon. Pri podstatnch mench strednho rodu zkladnou
morfologickou charakteristikou je tvar genitvu singulru agenitvu plurlu. Nesklonn
podstatn men s vslovnku vyznaen ako aj dvojrodov substantva.
Ako samostatn heslo vslovnku sa uvdzaj prdavn men vtvare muskho
rodu. Tvary enskho astrednho rodu s vpodobe koncovky. Kategria stupovatenosti
sa uvdza explicitne, km pri supletvnom stupovan nachdzame vetky tvary. Pri
zvieracch privlastovacch prdavnch mench uvdza sa aj tvar loklu singulru,
ak dochdza k striedaniu spoluhlsok. Zindividulnych privlastovacch prdavnch
mien do slovnka s zaraden tie, ktor s utvoren zvlastnch mien apouvaj sa vo
frazeologickch alebo terminologickch spojeniach.
Novm spsobom sa spracvaj vslovnku zmen. Oznaen s slovnodruhovo, ale
aj ich bliie druhov urenie. Novinku vporovnan spredchdzajcim lexikografickm
dielom predstavuje vyjadrenie gramatickej podoby zmena (substantvne, adjektvne,

177
Recenzie

prslovkov alebo slovkov zmeno). Niektor zmen maj uveden cel paradigmu,
km ukazovacie adjektvne zmen maj inventr prpon, ktor sa tandardne pouvaj
pri vetkch zmench sadjektvnou formou. Uveden je zkladn tvar muskho rodu,
podoba enskho astrednho rodu, tvar nominatvu plurlu muskho ivotnho rodu
anominatv plurlu spolon pre musk neivotn, ensk astredn rod.
Pri slovkch sa takisto uplatuje nov spsob spracovania. Okrem
slovnodruhovho oznaenia sa uvdza ich subkategorilna charakteristika (zkladn,
skupinov, zlomkov, nsobn, druhov aradov). Pri uritch slovkch sa tento daj
vynechva, ale sa rozumie, e ide ourit slovku. Pri neuritch slovkch sa tento
daj explicitne uvdza. Pri slovkch nachdzame aj al subkategorilny prznak
vyjadrujci ich formu substantvnu, adjektvnu aprslovkov.
Pri slovesch sa heslov slovo uvdza vneuritku. alej sa uvdzaj tvary 3. osoby
singulru a3. osoby plurlu prtomnho asu, rozkazovac spsob, 3. osoba muskho
rodu minulho asu, prechodnk, inn prastie, trpn prastie, slovesn podstatn
meno. Ako samostatn hesl nachdzame zvratn sloves. Ako samostatn heslov sta
s spracovan sloves tvoriace pry poda lexiklno-gramatickej kategrie vidu. Ak
m sloveso zkladn podobu vnedokonavom vide, uvdza sa sloveso vdokonavom
vide. Pri slovesch sa explicitne uvdza vzba.
Prslovky s vslovnku uveden ako samostatn hesl. Pri nich nachdzame len
slovnodruhov prslunos. Neuvdza sa lenenie, ale pri vlastnostnch prslovkch
njdete druh stupe. Vslovnku sa explicitne poukazuje na vetn funkciu prslovky.
Pri spojkch okrem slovnodruhovho oznaenia sa uvdza ich funkn typ. Ak
ide oformlne toton spojky, spracovan s akoosobitn hesl.
Pri predlokch za slovnodruhovm oznaenm sa dozvedme, sktorm pdom
sa predloka spja.
astice s vyznaen slovnodruhovo apo tomto daji nasleduj vkladov
perifrzy a jednotliv doklady.
Pri citoslovciach sa uvdza zaradenie do slovnho druhu. Vkladov perifrzy
citosloviec jednoznane zaleuj dan slovo kuzvukomalebnm slovm alebo
kvlastnm citoslovciam.
Osobitn skupinu tvoria slov, ktor nemaj povahu slovnho druhu, ako napr.
cittov slov, skratky, znaky, prefixoidy asufixoidy. Tieto slov nemaj vslovnku
vyjadren gramatick kategrie.
Zhadiska prslunosti kjednotlivm tlom lexiklne jednotky vslovnku sa
oznauj ako hovorov, knin slov, odborn slov, ako osobitn skupina sa vyleuj
profesionalizmy, publicizmy, administratvne slov, poetizmy abiblizmy. Poda vzahu
kjazykovej realite vslovnku sa vyleuj prznakovo lexiklne jednotky, expresvne
slov. Vrmci tejto skupiny slov s deminutva, hypokoristik, eufemizmy, detsk
slov, artovn, pejoratvne, vulgarizmy, hrub slov.

Na asovej osi sa vyleuj historizmy, archaizmy, zastaran slov.

Zteritorilneho hadiska vslovnku s etnografizmy (pvodne sa oznaovali ako

178
 Slovakistick

zbornk

nreov slov) aregionalizmy. Nespisovn lexiklne jednotky vslovnku s oznaen

ako subtandardn avysdzan s iernymi tunmi psmenami.
Vslovnku sa uvdzaj aj nzvy zem attov sveta, hlavn mest ttov aniektor
in vznamn mest, napr. Bolvia, Budyn, Caracas, esko, Dagestan, Dakar. Pri
nich nachdzame prslun obyvatesk men, musk aensk, napr. Dagestanec,
Dagestanka. Vslovnku sa uvdzaj aj rodn men, napr. Alfonz, Alica, Alma, Dagmara.
Veda nich je domcka ademinutvna podoba, napr. Fonzo, Alka, Alinka, Almuka,
Da, Daenka. alej sa tu spracvaj nzvy geografickch objektov, ako s rieky,
pohoria, moria, jazer apod., napr. Alpy, Altaj, Dunaj, Dunajec. Vslovnku s zahrnut
aj znaky, ale vobmedzenom pote. Tak s tu skratky viacslovnch vlastnch mien,
zdruench pomenovan, tituly, skratky ttov attnych zoskupen, napr. ap., apod.,
at., l., dr., doc., CSc. Vslovnku sa uvdzaj aj znaky ako presne definovan grafick
symboly, ato znaky chemickch prvkov, znaky jednotiek fyziklnych velin, znaky
jednotiek miery, medzinrodn poznvacie znaky motorovch vozidiel eurpskych
ttov, napr. CZ (esk republika), GB (gigabajt; Vek Britnia), Gd (gadolnium),
Br (brm), Bq (becquerel), Fe (elezo), K (draslk), Cu (me). Najmarkantnej rozdiel
medzi znakami askratkami spova vtom, e za skratkami bodku peme aznaky sa
uvdzaj vekm zaiatonm psmenom abez bodky.
Ako heslo vslovnku sa uvdza nielen slovo, ale nm me by aj viacslovn
spojenie, napr. ierna Hora alebo prefixoid asufixoid, napr. agro-, anti-, bio-, euro-,
grafo-, -graf.
Vslovnku autori spracovali rozsiahly jazykov materil a podarilo sa im riei
otzky zoblasti vslovnosti, morfolgie a slovotvorby. Kee sa vsasnosti vyuvaj
rozlin potaov metdy, vyuil to aj pracovn kolektv pri vypracovan slovnka.
Priebene mali kdispozcii celkov materil Slovenskho nrodnho korpusu, oom
sme mali monos aj priamo sa presvedi poas nvtevy vlexikografickom oddelen.
Tmto spsobom mohli pribli relny stav sasnho slovenskho jazyka.
Pouvatelia dostali do rk vzcne lexikografick dielo, ktor m nielen
celoslovensk vznam, ale je vzcne aj pre slovensk jazykov komunitu vo
vojvodinskom prostred. Slovnk je celkom nov zhadiska vberu lexiklnych jednotiek
a svojou grafickou podobou. Autorom sa podarilo vypracova reprezentatvny slovnk,
ktor podva vstin obraz oslovnej zsobe sasnho slovenskho jazyka. Verme,
e dan lexikografick dielo prispeje klepiemu poznaniu materinskho jazyka abude
vplva na zvyovanie jazykovej kultry pouvateov slovenskho jazyka.

Anna Makiov

179
Recenzie

Nov zvzok nreovho slovnka

(Slovnk slovenskch nre. Zv. 2. L-P (povzchdza). Red. I. Ripka. Bratislava:

VEDA 2006. 1065 s.)

Po dvansronom odstupe od vydania prvho zvzku vyiel koncom

minulho roka vo vydavatestve Slovenskej akadmie vied VEDA vBratislave druh
zvzok slovenskho nreovho slovnka, zplnovanch tyroch. Na 1066 stranch
s spracovan hesla L-P (povzchdza). Vedeckm redaktorom bol, ako ipri prvom
zvzku, prof. PhDr. Ivor Ripka, DrSc., km recenzentmi boli profesori Milan Majtn
aPavol igo. Autorsk kolektv bol omladen. Zminulho kolektvu zostali iba A.
Ferenkov aI. Ripka, ktor zrove tvoria redakciu slovnka. Okrem nich na tomto
zvzku pracovali K. Ballekov, . Dvornick, I. Felixov, A. Kokov, G. Mcskov
aM. Smatana, pracovnci dialektologickho oddelenia v Jazykovednom stave
Slovenskej akadmie vied v Bratislave. Potaov spracovanie oboch zvzkov mal na
starosti V. Benko.
Slovnk zaal vychdza po vydan Atlasu slovenskho jazyka (1968-1984),
vktorom bolo dkladne spracovan hlskoslovie, tvaroslovie, lexika aslovotvorba
slovenskch nre na Slovensku. Na Atlas bola utvoren bohat kartotka z vyplnench
nreovch dotaznkov, zo svislch textov, zmonografi alnkov. Vslovnku
je vedecky opsan lexika slovenskch nre na Slovensku, o m neoceniten
vedeck hodnotu. Vaka slovenskm dialektolgom do rk sa nm dostva syntetick
opis vetkch slovenskch nre stredoslovenskch, zpadoslovenskch a
vchodoslovenskch. (koda, e vystali slovensk nreia mimo Slovenska na zem
Srbska, Rumunska, Chorvtska a Maarska.) Dovtedy sa nreia skmali parcilne
aspracovali sa monograficky alebo vpodobe tdi avedeckch prspevkov. VSlovnku
slovenskch nre (SSN) s preczne spracovan hesl modernm spsobom, prv raz
potaovou metdou, ktor maj oporu vbohatej lexikografickej kartotke. Mono ho
charakterizova ako celonrodn nreov slovnk, ktor m povahu vntrojazykovho
prekladovho slovnka, lebo je zkladnm ekvivalentom ku kadmu nreovmu
slovu spisovn slovensk vraz. Okrem prekladovho je to ivkladov adokladov
slovnk, vktorom s vetky slov aslovn spojenia svisiace sheslovm slovom
bohato dokumentovan nreovmi dokladmi spresnou lokalizovanosou vskytu.
Vek poet reli, ktor s tu zachyten, pomaly zanikaj; oto je via etnologick
hodnota tchto dokladov.
Vslovnku s spracovan hesl, ktor sa vyskytuj na rozlinch zemiach
vetkch slovenskch nre vkonkrtnom vzname. Takto spracovan nreov
lexika bude do budcna zkladnm prameom na vedeck opis parcilnych nre, ale
ivchodiskom rozlinch tdi jazykovch javov slovenskho nrodnho aspisovnho
jazyka.

180
 Slovakistick

zbornk

Na lepie pochopenie irieho projektu Slovnka slovenskch nre pre tch,

ktorm sa do rk dostane iba, alebo najprv, tento druh zvzok slovnka, vrtime sa trochu
kprvmu zvzku. Prv zvzok vyiel roku 1994 as vom na 936 stranch spracovan
hesl A-K. Pre neodbornkov, ale ipre vetkch ostatnch vemi dobre poslia mapky.
Mapka na zaiatku knihy znzoruje voakedajie rozdelenie Slovenska na stolice,
mapka na konci rozdelenie na okresy. Osobitn pozornos si zasluhuje rozsiahla vodn
as (s. 11-50) pod nzvom Koncepcia arealizcia Slovnka slovenskch nre,
vrmci ktorej je es kapitol: I. Zkladn teoreticko-metodologick vchodisk diela,
II. Pramenn zklada SSN, III. Hodnotenie slovnej zsoby spracvanej vSSN, IV.
Spracovanie heslovej state vSSN, V. Pomocn apart VI. Pouit literatra (teoretick
apramenn). Znej sa dozvedme, e vslovnku je selektvne spracovan slovn zsoba
nrodnho jazyka, ktor sa li vjednotlivch oblastiach hlskoslovne, morfologicky
alebo slovotvorne. Tu sa hovor otom, ako je spracovan nreov lexika zaspektu
zemnej diferencovanosti, opolysmii ahomonymii, ovonch a ustlench spojeniach
aofrazeologickch jednotkch.
Kartotka pre nreov slovnk sa zaala budova od r. 1953. Vchodiskom pre
kartotku bol materil zozbieran mnohmi ternnymi vskumami slovenskch nre
vmedzivojnovom apovojnovom obdob, ktor sa potom prleitostne dopala bu
novmi vskumami, alebo sa excerpovalo zneuverejnench alebo upublikovanch
nreovch prc. Vina slov spracovanch vslovnku m spisovn ekvivalent. S
tu inreov slov, ktor nemaj spisovn ekvivalent aoznauj tak relie, ktor
nepoznaj vetci Slovci aktor s charakteristick pre urit lokality.
Heslov slov v SSN s polotune vytlaen,uvdzaj sa abecedne v hlskoslovne
apravopisne tandardizovanej podobe. Uvdzaj sa vzkladnom gramatickom
tvare, vdy ako jednoslovn lexiklne jednotky. Ke nreov slovo nem spisovn
ekvivalent, ani spisovn podobu, mus sa spisovne upravi. Ak je to mon, pod jedno
heslo sa zarauj vetky tvarov ahlskov varianty, ktor s vkartotke, ak nie je, tak
sa vytvraj tzv. spoluhesl, najastejie ako jednovznamov. Za heslovm slovom sa
uvdza slovnodruhov kvalifiktor. Podstatn men sa oznauj skratkami rodov (m.,
., s.), sloves skratkami vidu (dok. nedok.), prdavn men skratkou prd., prslovky
skratkou prsl., astice ast. acitoslovcia cit. Pri zmench, slovkch, predlokch
aspojkch je idruhov urenie. Iba zriedka sa uvdzaj i alie charakteristiky, len
ke je to nevyhnutn. Ke si to lexiklna jednotka vyaduje, uvdzaj sa itylistick
kvalifiktory.
Po hesle sa vztvorke uvdzaj foneticky transkribovan nreov varianty
napsan kurzvou, bez repektovania znelostnej neutralizcie na konci slova
aasimilanch procesov pri variantnch tvaroch.
U sme povedali, e je to vkladov adokladov slovnk. Jednotliv lexiklne
vznamy sa ilustruj dokladovm materilom zprslunch nre, soznaenou
lokalizciou priom sa repektuje poradie vznamov poda frekvencie. Pri takch
lexiklnych jednotkch, ktor sa vyskytuj na celom Slovensku, sa uvdzaj najprv doklady
zo stredoslovenskch, potom zo zpadoslovenskch anakoniec zvchodoslovenskch

181
Recenzie

nreovch oblast. Hniezdovanie je vslovnku uplatnen vobmedzenej miere (napr.

pri podstatnch mench sa uvdaj prechlen,zdrobnen azvelien tvary, pri
prdavnch mench prslovky, pri slovesch opakovacie sloves...).
VSSN sa uplatuj zsady tzv. vernej itateskej transkripcie, ktor nespa
vedeck ciele vplnej miere, ale repektuje irie kultrno-spoloensk ciele slovnka,
vprvom rade publicitu a zrozumitenos dokladov.
Zo slovnka bud ma najv osoh odbornci, vprvom rade jazykovedci
dialektolgovia, ale ivbec odbornci zoblast lexiky alexikografie, etnografie
aetnolgie... Neodbornkom me posli, aby si overili, i je niektor slovo nreov
alebo spisovn, vktorom nre sa vyskytuje, ak m vznamy... No SSN me by
izaujmavm tanm, lebo obsahuje bohat dokladov materil zo svislch textov.
Zhadiska tunajej sloveniny atunajch nre je vek koda, e vSlovnku
slovenskch nre nie s zachyten i lexiklne jednotky, ktor sa vyskytuj mimo
zemia Slovenska. Mnoh hesl zo SSN s pre tunajch Slovkov neznme, ale preto
je uns (vo Vojvodine) dos takch lexiklnych jednotiek, ktor sa nevyskytuj nikde
na Slovensku, alebo sa nevyskytuj vtakom vzname, vakom ich my pouvame.
Poslednou pripomienkou som nemienila ubra na vhe ana dleitosti slovnka.
Slovci, ako ikad nrod, potrebuj nreov slovnk azatia u maj dva zvzky.
Myslm si, e vyjadrm aj mienku inch, e by sme boli radi, keby sme aj ostatn dva
zvzky slovnka mali m skr vrukch, ae tie bud takto kvalitne aobsahovo bohato
spracovan.

Anna Mariov

182
 Slovakistick

zbornk

Literrnokritick rukopis Zuzany ikovej

(ikov Zuzana: Bsnick dielo Viery Benkovej. Bsky Petrovec: Kultra,

2005)

Systematickos, dkladnos a na momenty a punktikrska minuciznos, s

akou Zuzana ikov pristpila k literrnemu textu v monografii Bsnick dielo Viery
Benkovej (vyla roku 2005 vo vydavatestve Kultra v Bskom Petrovci), je iste v
najvej miere uren jej (tvorivou) povahou, no pritom nemono v tom nevidie aj
peiatku, ktor na formovanie takho tlu zanechali jej vek Uitelia, Michal Harp
a Vazoslav Hronec. Sbene s touto evidentnou nadvznosou na modernistick
literrnokritick tradciu vojvodinskch Slovkov v autorkinom rukopise s
postrehnuten aj zjavn odklony, o sa neprejavuje ani natoko v spsobe synchronickej
interpretcie bsnickho textu, teda v jeho metrickom, zvukovom, vrazovom,
tematickom a vznamovom rozbore a zaraden do irch literrnych kontextov, tie
nie vo vskume diachronickho procesu literrnych premien, nakoko predovetkm v
chpan podstaty a praktickho dosahu samotnej literrnokritickej tvorby. Manifestuje
sa to najviac v otvorenosti a priepustnosti ikovej literrnokritickho textu, alebo
inmi slovami povedan v jej vzdvan sa ilzie o monosti vytvrania invariantnho,
teda zatvorenho interpretanho modelu schopnho v plnosti obsiahnu a zrove
definitvne vysvetli kad jednotliv literrny text v celej jeho viacrozmerovosti
a viacvznamovosti. A prve takto ilzia vo vekej miere, no rozlinmi spsobmi
poznaila jednak Harpov trukturalistick, jednak Hroncov fenomenologick rozbor.
V tomto ohade badatene uvonenej prstup ikovej k literrnemu textu je bez
idelu absoltnej objektvnosti i vedeckosti, tie bez nrokov na dosiahnutie konenho
vznamu i podstaty fenomnu, a aj napriek tomu, e sa dkladnou analzou mlad
literrna kritika usiluje spriehadni a systematizova bsnick dielo Viery Benkovej,
predsa sa pritom vyhba klasickej typologizcie a zatvorench modelov a svojou
interpretciou len skromne vstupuje do svojrzneho intersubjektvneho dialgu
(kritickch) recepci pozie tejto naej vznamnej spisovateky. V takomto kontexte aj
sprostredkujca loha literrnej kritiky trat na svojom vzname, take aj v uvdzanej
monografii u nehadme, alebo aspo ja ich nehadm, nejak presn nvody a smernice
na tanie i chpanie pozie Viery Benkovej, ale ikovej knihu vnmam(e) primrne
ako literrny text s estetickou, a len sekundrne so sprostredkujco-informatvnou
funkciu. Z tohto vyplva, e aj kad alie (kritick) tanie pozie Viery Benkovej
bude musie prihliada na ikovej interpretciu, no pritom tto interpretciu bude
v slade s chrenm eliotovskm princpom nevyhnutne nielen modifikova, ale v
mnohch bodoch aj popiera.
To, o si itate monografie Bsnick dielo Viery Benkovej hne vimne, je
jej vrazn faktografickos i dokumentrnos, ktor sa prejavuje predovetkm v
bohatom poznmkovom aparte, prezentujcom dkladn a systematicky spracovan
bibliografick prehad nielen Benkovej bsnickej tvorby, ale aj kritickej recepcie jej

183
Recenzie

pozie. Takmto prstupom k literrnokritickej tvorbe, v ktorom mono njs aj znaky

modernizmom idealizovanho scientizmu, Zuzana ikov si hne v tarte zskava
dveru itatea, ktor sa v plnosti me spoahn na jej erudciu a kompetenciu,
teda dkladn znalos problematiky, ktor v literrnokritickom texte rozober, lebo
je evidentn, e autorka nielene do podrobnost pozn kompletn bsnick dielo
Viery Benkovej, teda jej knine a asopisecky publikovan bsne, ale disponuje aj
kompletnm prehadom rozlinch variantov jednotlivch bsn. Avak interpretan
autoritu si nerealizovan (?), svojho asu ndejn poetka Zuzana ikov zskava aj
sugestvnym, asto a efektno-atraktvnym rozborom jednotlivch bsn, bsnickch
obrazov, metafor, symbolov, prejavujc tak sce exaktne nekontrolovaten, no viac
ako evidentn cit pre poziu, bsnick jazyk, literatru. To prakticky znamen, e ak
si aj itate monografie o pozii Viery Benkovej v slade so sasnm descientizmom
neme exaktne, teda vlune experimentlne overi vek vinu autorkinch
analyticko-syntetickch poznatkov a tvrden, predsa sa me, a autorka ho v tom na
kadom kroku ubezpeuje, spoahn na jej zrunos a kompetenciu kriticky ta a
interpretova poziu.
Moje tvrdenie o otvorenosti ikovej textu navonok popiera vrazne
ucelen, zaokrhlen, teda akoby zatvoren kompozcia monografie, s viac-menej
klasickm vodom, rozborom a zverom. Tradin, povedal by som a kolsk,
rozsahom nevek vod a rovnako koncipovan zver maj v knihe hlavne sceujco-
symetrizan funkciu, zatia o je interpretan draz v jej strednej asti, v ktorej
autorka dkladne analyzuje kompletn, zatia ete stle neukonen bsnick dielo
Viery Benkovej. Tto as je rozdelen do piatich celkov, v ktorch sa chronologicky,
cez tyri tvoriv obdobia sleduj premeny pozie Viery Benkovej, aby sa na konci, vo
svojrznej syntze jej bsnick dielo komparatvne rozanalyzovalo aj v kontexte tvorby
najvznamnejch slovenskch vojvodinskch bsnikov. Napriek postrehnutenmu
drazu na synchronick interpretciu najdleitejch, respektve najhodnotnejch bsn
(niekedy sa dostva dojem aj svojrznej nadintepretcie) ikov ani na chvu netrat
nadhad na dan problematiku a poznatky zskan rozborom jednotlivch bsn vyuva
na syntetick usvzaovanie, no nie v zmysle typologickho redukovania, ale skr
v zmysle nuansovanej (re)kontrukcie dynamiky premien poetiky Viery Benkovej. A
prve takto silie uchopi, povedan slovami Petra Zajaca, pulzciu bsnickej tvorby
Viery Benkovej je jeden z tch najdleitejch, a povedal by som aj najnronejch
cieov, ak si mlad kritika v tejto monografii vytila, a ktor, dovolm si tu trochu aj
axiologickej paulnosti, vo vekej miere aj dosiahla. Jednoducho povedan, po pretan
ikovej knihy itate zskava sugestvny, interpretane dkladne zdokumentovan
prehad premien pozie Viery Benkovej od jej zaiatonckych bsn, najm tch z
prvej uverejnenej zbierky Mjov oia, a po jej zatia posledn knihu lt krajina,
ierne drozdy; ikov v plnosti re-kontruovala vetky tie najdleitejie posuny,
zmeny, odklony, modifikcie, preorientcie a inovcie v poetkinej bsnickej tvorbe,
dokumentujc a ilustrujc to sbene aj priliehavmi verami, ale aj postrehmi inch
kritikov, respektve autointerpretanmi poznmkami samej poetky. Pritom si kritika

184
 Slovakistick

zbornk

neraz vypomha, myslm si, e celkom legitmne, aj niektormi dajmi zo ivota

Viery Benkovej (povedzme vplyv hudby a manela hudobnka, alebo odchod z dediny
do mesta).
Dvody vraznej prahlosti iikovej textu k objektu svojho vskumu netreba
vak hada len v kritikinej odbornej podkutosti i interpretanej zrunosti, ale zrejme
aj v svojrznej empatii i enskej solidarite. Aj ke si na enskosti vlastnej tvorby
Viera Benkov vemi nezaklad, najm nie deklaratvne a feministicky bojovo, predsa
sa v jej pozii nazer aj nieo, o mono definova nielen ako ensk rukopis, ale aj ako
ensk citovos, ktor jej monografistka, z pozcie dcry (namiesto vzahu otcovia
synovia v tomto prpade mono hovori aj o vzahu matky dcry) vemi citlivo,
asto len ensky intuitvne, vnma a zrejme aj preva.
Avak napriek evidentnej komplexnosti ikovej interpretcie bsnickho
diela Viery Benkovej dostvame dojem, akoby tu predsa nieo chbalo. Tento pocit
nedostatku je vrazn najm v asti, v ktorej sa pozia Viery Benkovej skma
z aspektu jej troj respektve viackontextovosti. Kontext slovenskej vojvodinskej
literatry ikov dkladne spracovala tm, e vykonala komplexn komparciu
Benkovej pozie s tvorbou tch najdleitejch slovenskch vojvodinskch bsnikov
v druhej polovici 20. storoia, potvrdzujc tak svoju vnimon znalos tejto
problematiky. Avak v tomto komparatvnom prehade zrejme chybuj niektor alie
kontexty (dolnozemsk, celoslovensk, srbsk resp. juhoslovansk, (stredo)eurpsky,
svetov), z ktorch pozia Viery Benkovej erp, a do ktorch sa integruje. Celkom
okrajovo autorka privdza do svislosti niektor Benkovej bsne respektve tvoriv
obdobia aj s poziou niektorch slovenskch bsnikov (Ivan Krasko, Maa Haamov,
Jn Ondru, Jn Stacho) a na jednom mieste aj so slovinskm bsnikom Danetom
Zajecom, no vyznieva to viac nhodne ako sstavne a premyslene. Zrejm je vak,
e takto vskutku vemi nron komparatvny prehad medzitextovej nadvznosti
je tma pre osobitn vskum, ktorho sa niekto neskorie podujme. Mono aj sama
Zuzana ikov, ktor by v tom bola zaiste najkompetentnejia.
Vetko doteraz povedan (zrejme aj s nemalou mierou sebaprojekcie, teda
pozerania sa na dan problematiku cez prizmu vlastnho chpania literrnokritickho
inu) malo vlastne prvorad cie s neskrvanou spoluasou a porozumenm (lebo
Zuzanu ikov vnmam ako blzku literrnu priateku) poukza predovetkm na
jej cit pre tep doby, teda na jej uvedomovanie si charakteru a podstaty premien, ktor sa
v literatre, ale aj v jazyku a vo filozofii v postmodernej dobe udiali. Tie aj zdanlivm
relativizovanm praktickho dosahu literrnokritickho textu Zuzany ikovej
nechcel som devastova aj jeho celkov zmysel, ktor u zrejme nehadme (aspo ja
ho nehadm) v nejakej objektvnej vedeckosti, ale skr v subjektvnej tvorivosti.
Teda zdrazujc predovetkm tvoriv charakter literrnokritickho textu, a v slade
so sasnm intertextulnym chpanm literatry, poda ktorho kad text hovor len
o inom texte, aj tmto mojm textom som sa predovetkm poksil literrnokritick in
Zuzany ikovej zbavi privnckeho, hoci aj vedeckho charakteru, a v plnosti ho
zrovnoprvni so svojm inpiranm zdrojom spoziou Viery Benkovej.
Adam Svetlk
185
Recenzie

Balkanistick polytematick zbornk

(Studia Balcanica Bohemico-Slovaca VI. Svazek 1. Sekce historie, politologie a

etnologie, s. 3-548. 2. Sekce literrnovdn a kulturologick. Sekce jazykovdn,
s. 549-1164. Brno: stav slavistiky Filozofick fakulty Masarykovy univerzity
Historick stav Akademie vd esk republiky Matice moravsk 2006)

U z bibliografickch dajov o zbornku, ktor predstavujeme slovakistckej

verejnosti, vyplva, e ide o pozoruhodn edin in, ktor mali na mysli organiztori
VI. medzinrodnho balkanistickho sympzia, usporiadanho v Brne 25. a 27. aprla
2005. Skvel organizcia podujatia, jeho plynul priebeh a tvoriv duch a atmosfra v
nemalej miere prispeli k tomu, aby vedeck verejnos dostala do rk zaujmav zbornk,
v ktorom njdu podnetn materily tak odbornci z oblasti spoloenskch vied, ako
aj filolgovia. Na vod treba ete pripomen, e sa o knin vydanie sympziovch
prspevkov priinila plenn editorsk skupina v zloen Pavel Boek, Ladislav
Hladk, Pavel Krej, Petr Stehlk, Vclav tpnek. Cel zbornk redigoval Vclav
tpnek. Tmov prca sa vydarila, lebo zloenie redakcie krylo vetky odbory
zastpen v tejto mimoriadnej publikcii.
Obsah je vytlaen na zaiatku zvzku zbornka Studia Balcanica Bohemico-
Slovaca VI. (s. 5-14). slovanie je prieben prv zvzok sa kon stranou 548
a druh zvzok tvoria s. 549-1164. Pozornos si zasluhuj vodn poznmky
organiztorov sympzia (spomenut plenn redakcia). Okrem inho sa tu podva
historit balkanologickch sympzi v Brne. Vskum Balknu m tu pomerne dlh
tradciu. Vznamne sa o to priinili v 30. rokoch 20. storoia profesor Josef Macrek
a v 60. rokoch vynikajci znalec problematiky Balknu profesor Josef Kabrda;
uveden dvojica vedcov sa postarala o zaloenie Kabinetu balkanistiky a hungaristiky,
svojrzneho vskumnho strediska vo vtedajom eskoslovensku, roku 1966. U o tri
roky sa konalo v Brne I. balkanistick sympzium, koncipovan vtedy ako zasadnutie
eskch a slovenskch balkanistov. alie sympzi, usporadvan pribline v
intervaloch 5-6 rokov, nadobudli medzinrodn rz a z kadho z nich vyiel osobitn
zbornk s nzvom Studia Balcanica Bohemoslovaca. Roku 1994 v Brne prebiehalo IV.
sympzium a roku 2001 V. sympzium.
Ako sa dozvedme z predhovoru (s. 15), na VI. medzinrodn balkanistick
sympzium, ktor sa konalo roku 2005 v historickch priestoroch Moravskho zemskho/
krajinskho mzea v Brne, sa s refertmi prihlsilo 115 bdateov z eska, Slovenska,
Rakska, Slovinska, Chorvtska, Bosny a Hercegoviny, Srbska a iernej Hory,
Macednska a Bulharska. Okrem vydavateov uvedench v podtitulku tejto recenzie
spoluorganiztormi podujatia boli esk nrodn komitt balkanistov, Moravsk
zemsk/krajinsk mzeum a Juhomoravsk kraj. Cieom sympzia bolo predstavi
odborn ametodologick posuny, ku ktorm dolo vbalkanistike za poslednch desa

186
 Slovakistick

zbornk

a ptns rokov, t.j. od doby, ako Balkn preiel brlivmi politickmi zmenami, ktor
doasne oslabili aj vzjomn vedeck kontakty (s. 15-16).
Zvodnch poznmok si zasluhuj zmienku aj slov Iva Pospila opostaven
balkanistiky vrmci sasnej eskej vedy vypovedan na zaiatku sympzia:
Balkanistika avrmci nej tdium filolgi airok historick akultrno-politick
zadie vcelej rke je sasou desiatich tudijnch programov, ktor ponka stav
slavistiky na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity. Ide opodstatn zloku
naej brnianskej univerzitnej slavistiky asasne oodbor, ktor slavistiku posva do
neslovanskej sfry asasne sa zfilolgie celkom logicky dostva do inch humanitnch
aspoloenskch vied. Balkanistika me by teda prkladom arelovho tdia par
excellence... (16)
Vprvom zvzku zbornka Studia Balcanica Bohemo-Slovaca s uverejnen
prspevky prednesen na sekcii histrie, politolgie aetnolgie. Zvodnej tdie
Miroslava Tejchmana esk historick balkanistika za uplynulch desa rokov sa
dozvedme, e historici vdanom asovom rozpt vydali zaujmav diela, ako s Djiny
jihoslovanskch zem, Djiny ecka, Djiny Bulharska, Djiny Makedonie, Djiny
Srbska. alch 45 prspevkov zdanej sekcie bolo zaradench do piatich tematickch
celkov: 1. Starie obdobie Balknskeho polostrova (Byzancia, Rm aSlovania), 2.
Novodob histria balknskych nrodov, 3. esk tty aBalkn, 4. Aktulne problmy
Balknskeho polostrova amedziregionlna spoluprca, 5. Etnick meniny aetnick
stereotypy. Najm tvrt tematick celok vyvolal zujem astnkov sympzia
aso zujmom meme analyzova tdie, autormi ktorch s okrem inch Judita,
touraov, bval vevyslankya eskej republiky vSrbsku iernej Hore (Vybran
problmy ekonomickho vvoje zem Zpadnho Balknu), zstupkya Ministerstva
zahraninch vec R Irena Gtzov (Souasn esk zahranin politika vi zemm
Zpadnho Balknu) azstupca hajtmana Juhomoravskho kraja Igor Poledk
(Mziregionln spoluprce jako pspvek ke stabilizaci Zpadnho Balknu; konkrtne
zmienka opomoci Juhomoravskho kraja umadijskej oblasti vSrbsku).
Do tematickho celku Etnick meniny aetnick stereotypy je zaraden prspevok
Zuzany Trovej pod nzvom kolstvo slovenskej meniny vSrbsku aiernej Hore
(s. 517-523). Nachdzame tu spolu desa refertov, zktorch sa vina tka echov
aSlovkov, ale je tu aj zmienka oGoranoch (na Kosove) aoetnickch meninch
vAlbnsku.
Druh zvzok zbornka sa zana prspevkami, ktor odzneli na literrnovednej
kulturologickej sekcii. Ivan Dorovsk vo vstupnej tdii Mediternne abyzanstko-
balknske medziliterrne spoloenstvo po dkladnom rozbore uzaviera, e vrmci
danho celku mono vyleni tyri osobitn typy: 1. ostrovn typ kultry amentality,
2. mediternno-pontsk pobren kultrny amentlny typ, 3. anatolsko-kaukazsk
typ, 4. balknsky i kontinentlny (vntrozemsk) typ. Na zver podotka, e si jeho
mylienky zasluhuj alie dkladnejie multidisciplinrne tdium, ktor by mohlo
prinies nov pohady na minulos asasnos nrodov Balknskeho polostrova aich
kultr (s. 559).

187
Recenzie

Po tdii Ivana Dorovskho nasleduje kapitola Vzjomn literrne vzby/styky

esko-balknske (literrna spoluprca medzi ttmi vregine). Zprspevkov sa okrem
inho dozvedme onajnovej tvorbe vsrbskej literatre zapektu balkanistiky (Ivan
Negriorac alias Dragan Staji), okninch fondoch vSlovanskej kninici (Slovansk
knihovna) zbulharskej literatry azexjuhoslovanskch literatr, onajstarej srbskej
zbierke prslov zroku 1787 vdiele Josefa Dobrovskho, Vuka Karadia aFrantika
Ladislava elakovskho, ospoluprci eskch, slovinskch achorvtskych divadelnkov
na zaiatku 20. storoia aoinch zaujmavch veciach.
Vcelku Balknska literrna sasnos s tyri prspevky. Nachdzame vnich
zmienku orecepcii novej balknskej tvorby do etiny, osvojrznosti sasnej
macednskej asrbskej drmy (hlavne Biljana Srbljanoviov aDejan Dukovski), o
enskej literatre spisovateliek zBosny aHercegoviny.
Pod zhlavm Filmov tvorba s uverejnen dva prspevky. Dominika Prejdov
(Praha) analyzovala reflexiu juhoslovanskho konfliktu vo filme (z aspektu hadanie
seba adruhho). Predmetom autorkinch vah s filmy Svreni krug (Ademir Kenovi,
1997), Lepa sela lepo gore (Sran Dragojevi, 1996) aSvjedoci (Vinko Brean, 2003).
tdia Jany Dudkovej Fikcia spolonho kultrneho dedistva vsrbskom filme
1989-2005 sved oautorkinej zasvtenosti do filmovej tvorby. Vyznauje sa vedeckou
akrbiou azo tdie sa mono dozvedie onajdleitejch charakteristikch sasnho
srbskho hranho filmu, ktor Jana Dudkov sleduje zrznych zornch uhlov, priom
podva jeho komplexn obraz.
Vliterrnej sekcii je osobitn blok prspevkov (vye 40 strn) na tmu Balkanista
Ivan Dorovsk (z prleitosti jeho 70. narodenn). Ivo Pospil zstavu slavistiky
Filozofickej fakulty vBrne vyberanmi slovami predstavil jubilanta ako vestrann
osobnos. Osobitne sa zmienil oknihe Slovansk meziliterrn shody arozdly (Brno
2004). tdie s tu rozdelen do troch oblast: prv sa tkaj Balknu aproblematiky
junch Slovanov, druh veobecnej metodologickej problematiky medziliterrnosti
atradinej a novej komparatistiky atretie problmov juhoslovanskej moderny
apostmoderny. Pospil povauje Dorovskho za pokraovatea Dyonza uriina. Na
tvorbu Ivana Dorovskho upriamili svetlo aj al autori.
Vstupnm prspevkom vjazykovednej sekcii je tdia Miroslava Dudka Jazykov
identita atandardizcia jazykov vivotnom priestore juhovchodnej Eurpy, in
prednesen na plenrnom zasadan. Vtdii sa okrem inho sleduje jednak zjednocovac
proces srbochorvtiny, jednak v90. rokoch 20. storoia rozpad jazykovej jednoty
na srbinu, chorvtinu abosnianinu. Autor sa zmieuje aj oinch juhoeurpskych
spisovnch jazykoch (slovinina, macednina, bulharina, grtina, rumunina) oami
sociolingvistiky. Tematick celok pod zhlavm Jazyk anrodn identita pozostva zdvoch
refertov, celok Jazykov norma akodifikcia zo tyroch tdi aproblematike transkripcie
(cyrilika ainternet vsasnosti abudcnosti) je venovan jeden prspevok. Pozornos
itatea uptaj najm prspevok Milady Nedvdovej olohe prekladov Svtho psma
pri kodifikcii spisovnch jazykov ujunch Slovanov aprspevok Verice Koprivicovej
oniektorch novch tendencich vbene hovorenej srbine vporovnan setinou.

188
 Slovakistick

zbornk

Po kapitole Text, tl ajazykov kultra (s troma refertmi) nasleduje sedem

refertov takisto spestrou tematikou (slovn zsoba, lexiklna smantika, onomastika,
lexikografia). Michal Tr predniesol prspevok Onomastick agenealogick
knin produkcia vojvodinskch Slovkov podnetn materil na jazykov vskumy
(vydavatesk innos Spolku vojvodinskch slovakistov). Zhadiska transkripcie
(v svislosti sdvojreovmi osobnmi dokladmi uns) treba spomen prcu Ivany
Pivalicovej ozmench pri zpise priezvisk eskho pvodu vSrbsku aChorvtsku.
Zaujmav lexikografick materil nachdzame aj uAny Petrovovej aBojany
Matiovej, ktor sa zmienili orozdieloch apodobnostiach medzi srbskm aeskm
tudentskm slangom.
Kapitola Idiomatika a frazeolgia je zastpen piatimi prspevkami, vktorch
nachdzame materil hlavne zetiny, bulhariny asrbiny. Zaujmav prspevok
porovnvacieho rzu (na prkladoch viacerch slovanskch jazykov) napsala Mria
Dobrkov zBratislavy, in lektorka sloveniny vZhrebe, apomenovala ho
Apelatvna aproprilna lexika vo frezeolgii.
Etymolgiu atvorenie slov spracvaj tri prspevky. Etymologick lexikografiu
na slovanskom juhu na zaiatku novho tiscroia predstavila Ilona Janykov.
Problematika je podan prehadne, priam encyklopedicky. Zkapitoly Gramatick
javy poukazujeme na prspevok Gordany Saviovej Rozdiely v rode slov cudzieho
pvodu v srbine aetine. Zbornk sa kon informciou Davida Blaka oslovinskej
jazykovede vrokoch 2000-2005. Nasleduj ete dve rubriky: program sympzia
azoznam astnkov.
Na zver informcie otomto polytematickom zbornku si dovolme zacitova
posledn odsek zo s. 17 vpreklade do sloveniny: Brnianske sympzium prispelo
kobnove doasne preruench stykov eskch balkanistov skolegami krajn
juhovchodnej Eurpy. Poteiten bola najm pomerne vysok as mladch
bdateov, ktor tvorili skoro polovicu vetkch prtomnch. Ich prspevky priniesli
do rokovania modern metodologick prstupy azrove ukzali, e balkanistika,
ktor sa u od ias svojho zaloenia vyznauje interdisciplinrnym charakterom, m
predpoklady kaliemu rozvoju. Kdoterajm klasickm balkanistickm disciplnam
jazykovede, literrnej vede, historiografii, etnolgii, byzantolgii aosmanistike sa
vposlednch desiatich a ptnstich rokoch pripjaj aj alie odbory, okrem inch
politolgia, sociolgia, antropolgia, historick geografia ain. Balkanistiku ako iroko
koncipovan vedn pecializciu to me len obohati.

Zuzana Trov

189
Slovakistick
zbornk

190
 Slovakistick
zbornk

JUBILEUM

191
Slovakistick
zbornk

192
 Slovakistick

zbornk

Kr slovenskej frazeolgie Jozef Mlacek

Na pt Malej Fatry a Kysuckej vrchoviny v Teplike (dnes Teplika nad Vhom),

len tri kilometre od starodvnej iliny smerom na legendrnu Terchov, narodil sa 30.
jla 1937 Jozef Mlacek. Gnius loci, v ktorom sa zraila kultra otvorenosti mesta a
udov kultra tradinosti, tak zariadil, aby sa z tichho a skromnho chlapca, neskorie
tudenta Fakulty spoloenskch vied Vysokej koly pedagogickej v Bratislave (1955-
1959) vyprofiloval vrazn jazykovedec, frazeolg, translatolg a tylistik, uznvan
v eurpskych meradlch. Na rodisko svojej mladosti i jeho dynamick vvin nikdy
nezanevrel, aj dnes tdenne pasie svoje dobrotiv oi nad povaskmi pastvinami
a nad mkkmi kontrami rodnch hr z bratislavskho rannho rchliku smerom
do Ruomberka, kde je garantom slovakistickho tdia, ktor zakladal na novej
univerzite.
Po vysokokolskom tdiu slovenskho jazyka a histrie v Bratislave vrtil
sa nakrtko na Povaie: v Ruomberku psobil ako stredokolsk profesor (1959
1963) a potom sa u nepretrite s spechom venoval vzdelvaniu modernej genercie
vysokokolkov. Psobil na Katedre slovenskho jazyka a literatry Filozofickej fakulty
Univerzity Pavla Jozefa afrika v Preove, potom v Bratislave: Intitt prekladatestva
a tlmonctva Univerzity 17. novembra, Katedra ruskho jazyka literatry a Katedra
slovenskho jazyka a literatry Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho. V
sasnosti je riadnym profesorom na Katedre slovenskho jazyka a literatry a na
Katedre urnalistiky Filozofickej fakulty Katolckej univerzity v Ruomberku.
Rytmick je aj vedeck, pedagogick a organizan trajektria J. Mlacka:
dizertan prcu obhjil a zskal titul PhDr. roku 1968, kandidtsku prcu a titul
CSc. 1972, habilitoval sa na docenta roku 1980, inauguroval sa roku 1995. Medzitm
s vekm spechom psobil aj ako lektor slovenskho jazyka a hosujci docent na
Katedre slovenskho jazyka a literatry Filozofickej fakulty v Novom Sade (1987
1990) a po nvrate do Bratislavy sa stal vedcim Katedry slovenskho jazyka na FiFUK
(v dvoch volebnch obdobiach, 19901997). Bol tajomnkom poboky Zdruenia
slovenskch jazykovedcov pri SAV v Preove, neskorie Slovenskej jazykovednej
spolonosti pri SAV v Preove (19681973) a tajomnkom Slovenskej jazykovednej
spolonosti Jazykovednho stavu udovta tra pri Slovenskej akadmii vied
(19811987). Zahranin slovakisti a slavisti a domci vedci s obubou spomnaj na
jeho riaditeovanie v Studia Acadermica Slovaca (1991 2005). Bol aktvnym lenom
strednej jazykovej rady (19961999), od roku 1987 je lenom Medzinrodnej komisie
pre vskum frazeolgie slovanskch jazykov a predsedom Slovenskej frazeologickej
komisie, predsedom odborovej komisie doktorandskho tdia translatolgie (1997
2003), lenom a predsedom komisie grantovej agentry VEGA (1995-2001), dlhodobm
lenom redaknch rd asopisov Slovensk re a Kultra slova, vedeckm redaktorom
zbornkov z letnej slavistickej koly SAS, Frazeologickch tdi at.

193
Jubileum

Jazykovednm elvom sa stal temer pred polstorom kolektvnym lnkom

Nvrh sekovej normy nzvoslovia pre bavlnrske krosn publikovanom vRozhadoch
po technike, ekonomike aorganizcii vroby, 1, 1961, . 4, s. 1-8. Svoju celoivotn
jazykovedn drhu (aj publikan) pripomenul roku 1962 lnkom Poznmka kpsaniu
vodzoviek. Slovensk re, 42, 1962, s. 349-359. Potom sa u slovakistick koleso
intenzvne rozkotalo, a to v troch smeroch naraz.
Jozef Mlacek je stelesnenm modernej slovenskej frazeolgie. Je autorom
prvej vysokokolskej uebnice frazeolgie (Slovensk frazeolgia, 1977), ktor je
zrove prvou systematickou prrukou frazeolgie na Slovensku. Pri jej koncipovan
vychdzal z vlastnch parcilnych tdi, ktor publikoval v renomovanch
slovenskch a zahraninch asopisoch a zbornkoch (napr. K vyuitiu frazeolgie v
sasnej slovenskej pozii, Romboid 1968; Frazeolgia v Slovenskom frazeologickom
slovnku P. Tvrdho, Slovensk re 1969; Fakultatvne leny frazeologickej jednotky,
Slovensk re 1970; Zkladn typy ustlenho prirovnania, Jazykovedn asopis 1970;
Bsnick aktualizcia frazeolgie, Slovensk re 1971; Frazeolgia v rozprvkach
Pavla Dobinskho, Kultra slova 1973; O variantoch a aktualizcii frazeologizmov,
Jazykovedn tdie (Jnov zbornk) 1974 at.). V syntetizujcej prci Slovensk
frazeolgia vak nerieil iba zkladn terminologick a vecn otzky slovenskej
frazeolgie, vymedzil tu vedeck diskurz frazeolgie a frazeolgiu odmtizoval a
zabezpeil jej pevn miesto v sstave jazykovednch discipln. Hdam ani netuil,
e tto publikcia bude tridsa rokov pilierovou prrukou slovakistickho tdia na
Slovensku, ale aj Novom Sade, v Zhrebe, v Prahe a Brne, v Bukureti at. Do svojich
frazeologickch vskumov zapjal a zapja nov domce a zahranin sksenosti,
vedomosti, procedry a koncepcie. V tomto kontexte treba na prvom mieste spomen,
okrem kolektvnych publikci, ktorch krstnm otcom bol prve J. Mlacek, autorovu
mylienkovo prenikav monografiu Tvary a tvre frazm v slovenine (2001), 2. vydanie
vylo v edcii Studia Academica Slovaca k jeho jubileu roku 2007.
Ako bdate, ktor sa systematicky zaober frazeolgiou, prof. J. Mlacek
predovetkm poukzal na rozirovanie frazm vslovenine onov anov druhy
aich uplatovanie vtexte. Spomenut tdia J. Mlacka potvrdzuje aktulnos novho
prehodnocovania frazeologickho materilu ajeho klasifikcie, ako i skutonos,
e si aj tto jazykovedn disciplna zaslila uplatnenie novch metodologickch
ateoretickch postupov. Prm aj tu vedie prof. Mlacek, spolu s mladou nepoetnou
generciou slovenskch frazeolgov, zosobnenou Petrom urom.
Mnoh nov podnety ponka teria variantnosti frazm ainvariantnosti frazmy,
i metda tzv. frazeologickej parametrizcie, metdy spojen skomunikatvno-
pragmatickm askognitvnym opisom frazeolgie. J. Mlacek kontatuje, e sa mnoh
ztchto otzok originlne rieili vslovenskej jazykovede na pozad vzniku frazmy,
ale aj vprocese jej vvinu auplatovania vtexte. J. Mlacek sa zameral vprvom rade
na tieto posledn otzky, ke si stanovil cie sledova tvorivos frazm na pozad
aplikcie jazykovch princpov vo frazeolgii. J. Mlacek v tomto diele kompletizoval
obraz otvaroch slovenskch frazm, podarilo sa mu odhali mnoh mlo znme alebo

194
 Slovakistick

zbornk

doteraz celkom neznme vzahy medzi slovenskmi frazmami aprehbi poznatky

oslovenskej frazeolgii. Uplatovanm veobecnejch jazykovch princpov,
oo sa sstavne sna skupina slovakistov na ele sprof. J. Dolnkom, vsledky
jazykovednho bdania slovenskch frazm, ktor J. Mlacek obsiahol vcitovanej knihe,
s vekou vzvou a podnetom nielen pre slovansk frazeolgiu apredstavuj cestu
modernho frazeologickho vskumu vbec. Profesor J. Mlacek svojimi prenikavmi
frazeologickmi tdiami a monografiami inauguroval slovensk frazeolgiu na
modern svetov vedu, za o ho jeho kolegovia na konferencii v Ruomberku, ktor
mu venovali k jubileu, korunovali za kra slovenskej frazeolgie. Nech ije n kr!
Druh oblas vskumu, do ktorej Jozef Mlacek hlboko narel, je tylistika. Korunou
jeho dlhodobho tylistickho zujmu je najnovia jeho kniha Sedemkrt o tle a tylistike
(2007), ktor mu k jubileu vydali jeho mlad kolegovia zo sasnho pracoviska v
Ruomberku. Jeho tdie, ktor publikoval asopisecky, v kontexte slovenskej tylistiky
sme v slovenskej tylistickej tradcii doteraz tali na pozad vrazovej terie Frantika
Mika a vberovej koncepcie Jozefa Mistrka a Jna Findru. J. Mlacek vak pri tichosti
rozpracval aj alie vznamn prepojenie tylistiky s textikou, ktor si sstavnejie
vmal aj vo svojich frazeologickch vskumoch z konca devdesiatych rokov. Ist
rezervy vyspelho tylistickho myslenia, hlavne systematickho, vypozorovala aj
Dana Slanov, a to ju inpirovalo koncipova interatvnu tylistiku. J. Mlacek je vo
svojej tylistickej koncepcii nenpadnejm novtorom. Zapjanm intertextuality do
tylistickej hry otvoril vak dvierka do hlbokej studne so ivou vodou a jazyk prepojil
nielen s lovekom, ale kultrou vbec a bezprostrednm mimojazykovm svetom.
Treou oblasou intelektulneho zujmu, nie vak chronologicky a v profesijnom
zbere, je translatolgia, vzdelvanie a vchova prekladateov. Za vysok rove a
vnos, ktor si tto oblas udskej innosti vyslila na Slovensku a vzahrani,
vek zsluhu m prve J. Mlacek.
Zvanejie prce opreklade publikoval od sedemdesiatych rokov, priom sa
osobitne zaujmal oprekladanie textov zopecilnych komunikanch sfra (odborn
texty) arieil i osobitn translatologick otzky (napr. terminologick otzky prekladu,
vzah jazykovedy aterie prekladu, frazeolgie aprekladu apod.). Ztejto oblasti
publikoval poetn lnky atdie, ktorch vpovedn hodnota sa podnes neznila.
Mono niektor pripomen, naprklad: Otylistike odbornho prekladu. Slovensk
re, 42, 1977, s. 321-326; Niektor novie terie prekladu ajazykoveda. Jazykovedn
asopis, 28, 1977, s. 166-173; Frazeolgia apreklad. Slavica Slovaca, 15, 1980, s.
225--236; Frazeologick varianty aparafrzy ako prekladatesk problm. In: Slavica
Pragensia 24, Praha: Univerzita Karlova 1981, s. 107-114; Wallerizmy, problematika ich
vymedzenia aprakladania. Jazykovedn asopis, 37, 1986, s. 157-165. Je aj koautorom
kninej publikcie Originl/preklad. Interpretan terminolgia. Red. A. Popovi.
1.vyd. Bratislava: Tatran 1983. 383 s.
Jazykovedci v pedagogickej praxi zkonite musia ma irok lingvistick zber.
Vyplva to z charakteru ich povolania a nepreruovanho kontaktu s mladmi zvedavmi
tudentmi. Jozef Mlacek je typickm univerzitnm profesorom: je obbenm

195
Jubileum

pedaggom pre svoje vysok morlne a udsk vlastnosti aj odborn rozhadenos

a nadanie jednoducho a presne formulova i nron otzky jazyka. Nielen tudenti
to vedia oceni, hlavne dnes, ke mtca mimojazykov situcia zrchlenho ivota
zasahuje nielen n jazyk.
My, poddan nrod slovakistick, volme na Tvoju slvu: ivio kr! Drah n
Jozef, dovo mi aj osobne poakova Ti za poudten prstup k jazyku, za Tvoje
smevn a dobrosrden jazykov postoje a k Tvojmu ivotnmu jubileu popria Ti
pevn zdravie a nech Ti jasn myse ete mnoho rokov sli!

Miroslav Dudok

196
 Slovakistick
zbornk

ZOZNAM AUTOROV

ULENOV, Mgr. Eva Fakulta humanitnch vied UMB, Bansk Bystrica, Slovensk
republika

DUDOK, prof. Dr. Miroslav Oddelenie slovakistiky, Filozofick fakulta UNS, Nov Sad
aKatedra slovanskch filolgi UK, Bratislava, Slovensk republika

HARP, prof. Dr. Michal Oddelenie slovakistiky, Filozofick fakulta UNS, Nov Sad

HODOLIOV, doc. Dr. JARMILA Oddelenie slovakistiky, Filozofick fakulta UNS, Nov Sad

HRONEC, Vazoslav Slovensk vydavatesk centrum, Bsky Petrovec

HURTAJOV, Prof. PhDr. Zuzana CSc. - Oddelenie slovakistiky, Filozofick fakulta UNS
Nov Sad aFakulta humanitnch vied UMB, Bansk Bystrica, Slovensk republika

MAKIOV, doc. Dr. Anna Oddelenie slovakistiky, Filozofick fakulta UNS, Nov Sad

Mariov, doc. Dr. Anna Oddelenie slovakistiky, Filozofick fakulta UNS, Nov Sad

MLACEK, Prof. PhDr. Jozef, C

S
c. Filozofick fakulta KU, Ruomberok, Slovensk
republika

MYJAVCOV, doc. Dr. Mria dochodkya, bval zamestnankya na Oddelen slovakistiky,

Filozofick fakulta UNS, Nov Sad

ORGOOV, Doc. PhDr. Oga, CSc. Katedra slovenskho jazyka UK, Bratislava, Slovensk
republika

SKLABINSK, Mgr.art. Milina Vbor pre kultru, Nrodnostn rada slovenskej nrodnostnej
meniny vSrbsku, Nov Sad

SPEVK, prof. Dr. Zoroslav Oddelenie pedagogiky, Filozofick fakulta UNS, Nov Sad

SVETLK, doc. Dr. Adam Oddelenie slovakistiky, Filozofick fakulta UNS, Nov Sad

IMKOV SPEVKOV, Marna Oddelenie slovakistiky, Filozofick fakulta UNS, Nov Sad

UA, PhDr. Ivan - Fakulta humanitnch vied UMB, Bansk Bystrica, Slovensk republika

TR, prof. Dr. Michal Oddelenie slovakistiky, Filozofick fakulta UNS, Nov Sad

Trov, Zuzana Oddelenie slovakistiky, Filozofick fakulta UNS, Nov Sad

197
Slovakistick
zbornk

OBSAH

Slov
na vod ...............................................................5

Jozef Mlacek FRAZEOLGIA AJEJ INTERTEXTOV SVISLOSTI ....7

Miroslav Dudok Deiktick identifiktory v pecilnych

komunikanch sfrach: marketingov
komunikcia..................................................................17

Michal Tr Slovensk dialektologick vskumy vo

Vojvodine.........................................................................25

Oga Orgoov Neologizcia aneologizmy vdynamike

sasnej sloveniny ................................................34

Anna Mariov PODSTATA ADISTRIBCIA NEOLOGIZMOV

VSLOVENINE ASRBINE..............................................41

Anna Makiov TYPY OSLOVENIA VMATERSKEJ KOLE.....................52

Michal Tr Interdisciplinrny pohad na slovky a

sla ...................................................................................65

Zuzana Trov FRAZMY S VULGARIZMAMI V REI PIVNIANOV..75

Eva ulenov DIAGNOSTIKOVANIE DOTERAJCH VEDOMOST

CUDZINCA V ZAIATKOCH VYUOVANIA
SLOVENINY AKO CUDZIEHO JAZYKA ......................83

Michal Harp MENINOV LITERATRY AMEDZILITERRNE

PROCESY .............................................................................91

Vazoslav Hronec LIMITY A DOSAHY HVIEZDOSLAVOVEJ

POZIE DNES ...................................................................100

Zuzana Hurtajov Legendy starej medzinrodnej

proveniencie vknikch udovho tania
na zemiach so slovensky hovoriacim
obyvatestvom vminulosti adimenzie ich
outsiderstva ..........................................................108

198
 Slovakistick
zbornk

Jarmila Hodoliov BABINKOVA PRZA PRE DETI -K nedoitej osemdesiatke

Michala Babinku: 1927 1974) ..........................................118

Marna imkov Literrna kritika adejiny

slovenskej literrnej kritiky .........................125

Ivan ua Lyrick subjekt a bsnick vraz Naty

Hosoveckej ................................................................143

Zoroslav Spevk Slovensk intelektuli prv riaditelia

karlovskho gymnzia ........................................153

Milina Sklabinsk Konferenciami muzikolgov a hudobnch

odbornkov k cieavedommu a
systematickmu zachovaniu a rozvoju
hudobnho dedistva Slovkov vo
Vojvodine ......................................................................160

Recenzie

Mria Myjavcov
NAD STUDNICOU LITER
R
NEJ SLOVEN
INY .........169

Anna Makiov PRV ZVZOK VKLADOVHO SLOVNKA ...........176

Anna Mariov Nov zvzok nreovho slovnka ..............180

Adam Svetlk Literrnokritick rukopis Zuzany

ikovej ........................................................................183

Zuzana Trov BALKANISTICK POLYTEMATICK ZBORNK .......186

Jubileum

Miroslav Dudok Kr slovenskej frazeolgie

Jozef Mlacek ...............................................................193

ZOZNAM AUTOROV ...............................................................197

199
Slovakistick
zbornk

Slovakistick zbornk 2 Slovakistiki zbornik 2

Hlavn azodpovedn redaktor Glavni iodgovorni urednik

Dr. Michal Tr dr Mihal Tir

Graficky upravila Grafiki uredila

Sanja Ninkoviov Sanja Ninkovi

Resum zo srbiny do anglitiny preloila Rezime sa srpskog na engleski jezik prevela

Mr. Biljana Radiov-Bojaniov mr Biljana Radi-Bojani
(pokia za prspevkom (ukoliko iza priloga
nie je inak uveden) nije drugaije navedeno)

Vydala Izdava
Slovakistick vojvodinsk spolonos Slovakistiko vojvo
ansko drutvo
Nov Sad 2007 Novi Sad 2007.

Vytlail tampa
Tampograf, Nov Sad Tampograf, Novi Sad

Nklad 300 Tira: 300

Rozsah 200 strn Obim: 200 strana

CIP - Katalogizacija u publikaciji

Biblioteka Matice srpske, Novi Sad

811.162.4(082)
821.162.4(497.11).09(082)
Slovakistick zbornk. 2 / [hlavn a zodpovedn redaktor Michal Tr ; resum zo
srbiny do anglitiny preloila Biljana Radiov-Bojanoov]. - Nov Sad: Slovakistick
vojvodinsk spolonos, 2007 (Novi Sad : Tampograf). - 200 str,; 24 cm

Tira 300. - Zoznam autorov: str. 197. - Bibliografija. - Rezime na srp. i engl. jeziku uz svaki
rad.

ISBN 978-86-83535-75-0

a) Slovakistika - Zbornici

COBISS.SR-ID 227858695

200