B E D E K E R

UCTOVNlCTVA

ni
-rl
a

1 •ij o
O o
en o
O rH
Anna Bastincova
o
•6 W3
(U O
rH in
M H
^>iCN
>*
VYSLEDOK
HOSPODARENIA
 Obsah
Predslov

1 Podstata a vyznam vysledku hospodarenia 7

2 Tvorba a struktiira vysledku hospodarenia 12

Prfklad 1 Vypocet vysledku hospodarenia pred zdanenfm danou z prfjmov 16

3 Analyza faktorov ovplyvnujiicich vysledok hospodarenia 19

3.1 Naklady 19
3.2 Vynosy 22
3.3 Vecna a casova suvislost' nakladov a vynosov 25
Prfklad 2 Naklady budiicich obdobi 32
Priklad 3 Komplexne naklady budiicich obdobi 33
Prfklad 4 Vydavky buducich obdobi 34
Prfklad 5 Vynosy buducich obdobi 35
Priklad 6 Vynosy buducich obdobi - casove rozlfsenie prijatych dotdcif
na obstaranie dlhodobeho majetku 36
Priklad 7 Prfjiny buducich obdobi 37
3.4 Splatna dan z prijmov 38
Prfklad 8 Uprava vysledku hospodarenia pred zdanenfm na zaklacl dane
z prijmov (vysledok hospodarenia pred zdanenfm zisk,
po zdanenf uctovna strata) 42
Priklad 9 Uprava vysledku hospodarenia pred zdanenim na zaklad dane
z prijmov (vysledok hospodarenia pred zdanenim strata,
po zdaneni zvysenie uctovnej straty) 43
Priklad 10 Uprava vysledku hospodarenia pred zdanenim na zaklad dane
z prijmov (vysledok hospodarenia pred zdanenfm zhodny
s vysledkom hospodarenia po zdaneni) 43
Prfklad 11 Vypocet splatnej dane a vysledku hospodarenia po zdanenf danou
Autorka © prof. Ing. Anna Bastincova, PhD., 2007 z prijmov 45
3.5 Odlozena dan z prijmov 49
Lektorovali: Prfklad 12 Odlozena dan z rozdielu medzi uctovnymi a dariovymi
prof. Ing. Anna Slosarova, PhD. odpismi 54
doc. Ing. Jan Mazik, CSc. Priklad 13 Odlozena dan pri zmene sadzby dane z prijmov 57
Prfklad 14 Odlozena dan - prvy rok uctovania 57
Prve vydanie, 2007 Prfklad 15 Odlozena dan k zasobam, ku ktorym bola vytvorena
opravna polozka 58
Prfklad 16 Odlozena dan k pohladavke, ku ktorej bola vytvorena
Toto dielo ani ziadna jeho cast sa nesmie reprodukoval; bez suhlasu majitela prav. opravna polozka 58
Priklad 17 Odlozena dan k uctovnej rezerve 59
ISBN 978-80-8078-144-6
 •^
Priklad 18 Odlozena dari k zaviizkom z neuhradenych zmluvnych pokut, penale, ._ J -t
iirokov z omeskania a neuhradeneho najomneho fyzickej osobe 60 PfCClSlOV
Priklad 19 Odlozena dan z danovej straty 60
Priklad 20 Odlozena dan k pohl'adavke z nezinkasovanych zmluvnych pokut „. ,, ... . , , , , . „ , , . , , ,, ,. ,
penale, iirokov z omeskania ' 6l Cielom podmkama v trhovomprostredije dlhodoba ekonomicka prospenta
Priklad 21 Odlozena dan pri nepenaznych vkladoch do zakladneho imania ° podnikatel'skych subjektov podmienend dosahovanim zisku. Zisk sa povazuje
obchodnych spolocnosti 62 za zdkladny motivacny faktor a sucasne za predpokladany (preferovany) vysle-
Prfklad 22 Vplyv splatnej a odlozenej dane na vysledok dokpodnikania. Pri ekonomickych rozhodnutiach sucasni ipotencidlni inves-
hospodarenia po zdaneni 63 tori vyzaduju informdcie o financnej situdcii podniku a o jeho vykonnosti.
3.6 Ocenovanie majetku a zavazkov 64 Vykonnost'podniku mozno merat'pomocou dosahovanych vysledkov hospodd-
11 aclil - 66 renia - zisku/straty. Tiito informdciu mozno vyuzitfpriposudzovani efektwnos-
ti vynalozenych a dodatocne vkladanych zdroiov. Hlavnym zdrojom informdcit
4 Prezentacia vysledku hosnodarenia
' v uctovnei, zavierke
t,,inv,i^u V60
j ,-,
o vykonnosti ^ •/ je• vysledok
podniku * , ^ , hospodarema
, ^- • prezentovany
„ 1 ' "vovykazeziskov
- - , " •,

5 Rozdelenie vysledku hospodarenia 71 a Stmt'

Priklad 23 Rozdelenie vysledku hospodarenia (zisku) . . '.. '.'. '.'.. '. ' ' . ' . ' ' . [ ' . 74 Publikacia je zamerana na moznosti zistovania vysledku hospodarenia
Priklad 24 Usporiadanie straty 7' v uctovnictve podnikatel'ov, na tvorbu a strukturu vysledku hospodarenia, ana-
lyzit faktorov ovplyvnujucich vysledok hospodarenia pred zdanenim a po zda-
6 Vysledok hospodarenia podia IAS/IFRS 77 neni danou zprijmov a jeho prezentdciu v uctovnej zavierke (vo vykaze ziskov
Priklad 25 Zostavenie vykazu ziskov a strat podl'a IAS/IFRS , 83 a strdt) zostavenejpodl'a slovenskejprdvnej upravy a podl'a medzindrodnych
standardov pre financne vykazovanie (IAS/IFRS).
1 tiprava vysledku hospodarenia podl'a IAS/IFRS na zaklad dane z prijmov 87 Obsahpublikdcieje rozdeleny do osmich kapitol. Teoreticke vychodiskopre
riesenie danych problemov tvoriprvd kapitola, v ktorej je charakterizovany
8 Uplny vysledok hospodarenia podl'a IAS/IFRS 90 vysledok hospodarenia ako komplikovany ukazovatet zahfnajuci viacero su-
vislosti, existujuce metddy jeho zistovania a objektivne zhodnotenie ich pred-
• 92 nosti a nedostatkov. Sucasny sposob zistovania vysledku hospodarenia a jeho
D n , n, , ,„ , struktura, ktord respektuiepotreby ekonomickeho rozhodovania a umoznuje
Prfloha: Ramcova uctova osnova pre podnikatelov 94 . ' .. . , . , , . , , . , , ,
-' * merame vykonnosti viacerymi sposobmi v sulade so slovenskou uctovnou le-
gislativou, je obsahom druhej kapitoly.
Tretia kapitola je zamerana na hlbsiu analyzu faktorov ovplyvnujucich vy-
sledok hospodarenia, predovsetkym na ndklady a vynosy ako zdkladne zlozky
vysledku hospodarenia s dorazom na ich vecnu a casovil suvislosta moznosti jej
zabezpecenia. Osobitnd pozornost'v rdmci tejto kapitoly je venovand splatnej
dani zprijmov a odlozenej dani zprijmov, pretoze ako danove ndklady vyraz-
nym sposobom ovplyvnuju proces tvorby a celkovu vysku vysledku hospodare-
nia po zdaneni, ktoryje urceny aj na rozdelenie medzi vlastmkov (akciondrov)
formou podielov na zisku a dividend. Z faktorov ovplyvnujucich vysledok hos-
podarenia je vymedzeny samostatny priestor aj metodam ocenovania majetku
a zavazkov (pretozepriamo ovplyvnuju vysku ndkladov a vynosov) a infldcii.
Prezentacia vysledku hospodarenia v uctovnej zavierke - vo vykaze ziskov
a strdt -je obsahom stvrtej kapitoly, z ktorej vyplyva, ze hlavnou ulohou vykazu
je nielen poskytnut'informdcie o celkovom vysledku hospodarenia a o financnej
 vynosnosti podniku za dane obdobie, ale aj umoznit analyzu povodu zis-
ku/straty (t.j. z akych cinnosti pochddza) a odhadnut'buduci vyvoj.
Piata kapitola uvddza vsetky moznosti rozdelenia vysledku hospoddrenia,
ktore su v sulade s prdvnou upravou, vmitroorganizacnymi pravidlami, resp,
rozhodnutim oprdvneneho orgdnu. Vzdvislosti od dosiahnuteho vysledku hos-
poddrenia obsahuje tak sposoby rozdelenia zisku, ako aj sposoby usporiadania
straty a ich uctovne zobrazenie.
Vzhl'adom na zdkonnu povinnostzostavit individudlnu uctovnu zdvierku
podl'a IAS/IFRS vybrane podniky zist'uju a prezentuju vysledok hospoddrenia
v sulade sprislusnymi standardmi. Preto suposledne tri kapitoly (6, 7, 8) veno-
vane tejto specifickej problematike. Siesta kapitola jezamerand naproblemy vy-
sledku hospoddrenia a poziadavky najehoprezentaciupodl'a Rdmcovej osnovy
zostavovania a prezentdcie uctovnej zdvierky a podl'a IAS 1 - Prezentdcia uc-
tovnej zdvierky (predovsetkym vo vykaze ziskov a strdt). Siedma kapitola,
v nadvdznosti na pozadovanu strukturu vysledku hospoddrenia a povinnost'
tychto podnikov vypocitata odviest splatnu dan zprijmov v sulade so zdkonom
o dani zprijmov SR, uvddza metodicky postup pri uprave vysledku hospoddre-
nia zisteneho podl'a IAS/IFRS na zdklad dane z prijmov, z ktoreho sa vypocita
splatnd dan. Osma kapitola respektuje snahu IAS/IFRS zvysit' vypovedaciu
schopnost'uctovnych informdciiaj v oblasti vysledku hospoddrenia. Ide opozia-
davku poskytnut' informdcie o celkovej vykonnosti podniku, ktoru vyjadruje
uplny (komplexny) vysledok hospoddrenia. Obsahuje zlozky uplneho vysledku
hospoddrenia, sucasny a ocakdvany stavjeho zist'ovania a prezentdcie v uctov-
nej zdvierke.
Publikdcia obsahuje teoreticky vyklad jednotlivych ciastkovych problemov,
ich uctovne zobrazenie a aplikdciu na praktickych prikladoch (spolu 25). Vjej
zdvereje uvedend literatura azoznam aktudlnych prdvnych predpisov suvisia-
cich s danou problematikou.
Publikdcia je urcend manazerom a uctovnikom pri zist'ovani vysledku hos-
poddrenia, analyze faktorov a ovplyvnovani vysledku hospoddrenia pred zda-
nenim, pri vypocte splatnej a odlozenej dane z prijmov, ako aj pri prezentdcii
vysledku hospoddrenia podl'a slovenskejprdvnej upravy i IAS/IFRS.
Z hl'adiska obsahu moze byt' vhodnou studijnou pomockou pre ucastnikov
specializovanych kurzov a semindrov, pre studentov strednych a vysokych skol
ekonomickeho zamerania a odbornu ekonomicku verejnost'.
Vyslovujem pod'akovanie lektorom publikdcie, prof. Ing. Anne Slosdrovej,
PhD., a doc. Ing.Jdnovi Mdzikovi, CSc., za cenne rady apripomienky smerujuce
k skvalitneniu jej obsahu.
Autorka
PODSTATA A VYZNAM VYSLEDKU
HOSPODARENIA
Vysledok hospodarenia (zisk/strata) je dolezitym financnym ukazovatelbm, kto-
ry vyjadruje uspesnosf a efektivnosf podnikatelskej cinnosti najma vo vzfahu k vlo-
zenemu kapitalu. Je zakladnym informacnym zdrojom a meradlom financnej
vynosnosti vlozeneho kapitalu podnikvi za prislusne uctovne obdobie. Charakteri-
zuje v pefiaznej forme, s akym efektom prebieha v danom podniku kolobeh majet-
ku a vyjadruje, ci majetok vlozeny do podnikania vo forme vstupov je mensi alebo
viicsi ako ocenene vysledky vo forme vystupov.
Podl'a zakona o uctovmctve vysledok hospodarenia predstavuje oceneny vysled-
ny efekt cinnosti daneho podniku (uctovnej jednotky) dosiahnuty v uctovnom ob-
dobi. V uctovnictve ho mozno zistil: za urcite obdobie (mesiac, rok), a to ako zdroj
prirastku alebo ubytku majetku. Sledovanim dosiahnutych ziskov/strat v casovom
rade, analyzou zmien v polozkach vynosov a nakladov, porovnanim dosiahnutych
vysledkov s vysledkami podobnych podnikov mozu investori a ostatni pouzivatelia
uctovnych informacii zhodnotif uspesnosf transakcii uskutocnenych v danom ob-
dobi a odhadnuf buduci vyvoj. Vysledok hospodarenia je nezastupitelhym vstup-
nym udajom pri financnej analyze podniku, predovsetkym pri vypocte rentability
a pri vypocte ukazovatel'a zisku na akciu (EPS). Tento ukazovatel'je povinnou sucas-
tou udajov prezentovanych v uctovnej zavierke zostavenej podl'a medzinarodnych
uctovnych standardov - IAS/IFRS. Vysledok hospodarenia je ukazovatel', ktory za-
hfria mnozstvo suvislosti:
• ako komplexny ukazovatel' vynosnosti vlozeneho kapitalu sa uplathuje ako za-
kladne kriterium pri rozhodovanJ o vsetkych vyznamnych otazkach podnikania
(napr. o objeme vyroby, o novych vyrobkoch alebo o novych investiciach),
• ako dolezity zdroj akumulacie financnych prostriedkov je nevyhnutnym pred-
pokladom existencie a d'alsieho rozvoja podniku,
• ako nastroj stimulacnych efektov posobi na aktivitu a iniciativu zamestnancov,
• ako vychodiskovy ukazovatel' na stanovenie danovych povinnosti podniku voci
statu sluzi na vypocet zakladu dane z prijmov (dane zo zisku) podniku.
Teoreticky mozno vysledok hospodarenia (zisk/stratu) v uctovnictve zistil: dvo-
ma sposobmi:
a) metodou zalozenou na zasade akrualnosti (z angl. accrual, t. j. uznanie fi-
nancnych prinosov transakcii v case, ked'vznikli, nie v case, ked' sa za ne pri-
jimaju ci vydavaju penazne prostriedky),
b) metodoxi zalozenou na baze penaznych tokov.
 1 Podstata a vyznam vysledku hospodarenia } podstata a vyznam vysledku hospodarenia

Pri pouziti metody zalozenej na zasade akmalnosti sa vysledok hospodarenia vy- Vynos moze znamenat!:
pocita z rozdielu vynosov a nakladov bez ohl'adu na to, ci majii vynosy formu penaz- a) prirastok penaznych prostriedkov (napr. pri predaji vyrobkov, tovaru, slu-
nych prijmov a naklady predstavuju sucasne penazne vydavky alebo nie. Ak sii zieb v hotovosti),
vynosy vyssie ako naklady, ide o zisk, v opacnom pripade vznika strata. Vysledok b) prirastok ineho nepenazneho majetku (napr. pri predaji vyrobkov, tovaru,
hospodarenia (zisk/strata) sa odvodzuje z celkoveho zvysenia, resp. znizenia pe- sluzieb na faktiim, ked' ma vynos podobu pohl'adavky voci odberatel'ovi),
iiazneho i nepenazneho majetku, nielen z prirastku alebo iibytku penaznych pros- c) znizenie, resp. zanik zavazku (napr. pri uhrade najomneho za podnikove
triedkov. byty alebo inych sluzieb zrazkou zo mzdy zamestnancov - podniku vznika
Pri metode zalozenej na baze penaznych tokov sa transakcie spojene s vynosmi vynos z titulu poskytnutej sluzby svojim zamestnancom, ktorym si znizi cel-
a nakladmi redukujii na tie, pri ktorych sa uskutocnila sucasne zodpovedajuca zme- kove mzdove zaviizky voci nim).
na vo vyske penaznych prostriedkov, t. j. penazne prostriedky boli prijate (pri vyno- Naklady predstavujli znizenie ekonomickych uzitkov v uctovnom obdobi, kto-
soch) alebo vydane (pri nakladoch). Pri tejto zasade zisk vznika vtedy, ked' re sa da spolahlivo ocenif, a to vo forme znizenia majetku alebo zvysenia zavazkov.
prevysujii prijmy nad vydavkami. V opacnom pripade vznika strata. Obidva tieto pripady v konecnom dosledku znizujii zisk bezneho obdobia a maju za
Obidve z uvedenych metod maju svoje prednosti i nedostatky. Metoda zalozena nasledok znizenie vlastneho imania.
na baze penaznych tokov nepodava komplexny obraz o vysledkoch podniku, pre-
toze ignonije tie aktivity, ktore sa prejavuju zvysenim ci znizenim nepenaznych ak- Naklad mozno povazovaf za zlozku vysledku hospodarenia, ak doslo
tiv. Naopak pri zisfovani vysledku hospodarenia na akrualnej baze sa zohl'adnuju k znizeniu ekonomickych uzitkov v uctovnom obdobi, ktore ma za nasledok
vsetky transakcie, ktore sa tykaju vynosov a nakladov, hodnotia sa aktivity podniku
komplexnejsie. Vysledok hospodarenia je v tomto pripade objektivnejsim merad- znizenie majetku (aktiv) zvysenie zavazkov
lom dosiahnutych vysledkov vo vziahu k vynalozenemu usiliu v danom obdobi, Vy-
sledok hospodarenia zisteny na akrualnej baze vsak neposkytuje informacie Naklad moze znamenal!:
o schopnosti podniku ,,zarobif svojou cinnosfou peniaze, nevyhnutne na splaca- a) ubytok penaznych prostriedkov (napr. pri uhrade cestovneho zamestnanco-
nie zavazkov. Tie sa platia peniazmi, nie ziskom. To mozno zistit vjaizitim metody vi, uhrade najomneho vlastnikovi majetku),
zalozenej na baze penaznych tokov. b) ubytok ineho nepenazneho majetku (napr. pri vydaji materialu zo skladu do
Sucasne uctovnictvo vo svete je zalozene na metode akrualnosti. Na zistenie sta- spotreby),
vu a pohybu, t. j. prirastkov a ubytkov penaznych prostriedkov z jednotlivych pod- c) zvysenie, resp. vznik zavazku (napr. pri fakturacii spotrebovanej elektrickej
nikovych cinnosti vyuziva samostatny vykaz o peiiaznych tokoch. energie, plynu, vody).
Zakladnymi zlozkami, ktore determinuju vysledok hospodarenia pri aplikacii Vynosy a naklady posobia na vysku vlastneho imania, pricom vynosy vlastne
metody akrualnosti, sii vynosy a naklady. imanie zvysuju, naklady ho znizuju. Tieto vztahy vyjadruje nasledujuca tabulka.
Vynosy predstavujli zvysenie ekonomickych uzitkov v lictovnom obdobi, kto- Tabulka 1/1
re sa da spolahlivo ocenii, a to vo forme zvysenia majetku alebo znizenia zavazkov. Vplyv vynosov a nakladov na vlastne imanie (vlastny kapital)
Ekonomickym uzitkom sa rozumie moznost' priamo alebo nepriamo prispiet; k toku AKTiVA (majetok) PASiVA (zavazky) VLASTNE IMANIE
penaznych prostriedkov a ekvivalentov penaznych prostriedkov. Obidva uvedene
VYNOS zvysenie zvysenie
pripady v konecnom dosledku zvysuju zisk bezneho obdobia a maju za nasledok zvysenie
VYNOS znizenie
zvysenie vlastneho imania.
NAKLAD znizenie znizenie
Vynos mozno povazovaf za zlozku vysledku hospodarenia, ak doslo NAKLAD zvysenie znizenie
k zvyseniu ekonomickych lizitkov v lictovnom obdobi, ktore ma za nasledok
Vynosy predstavujli hruby prirastok ekonomickych uzitkov, pretoze na ich do-
I siahnutie treba vynalozit (obetovaf) urcite naklady. Az po odpocitani nakladov, kto-
zvysenie majetku (aktiv) znizenie zavazkov re s nimi siivisia, sa zisti cisty vysledok - zisk alebo strata.
 10 Podstata a vyznam vysledku hospodarenia Podstata a vyznam vysledku hospodarenia 11

Vynosy zahfnaju trzby a ostatne vynosy z beznych prevadzkovych a financiiych Vysledok hospodarenia bezneho uctovneho obdobia zisteny vo vykaze
transakcii, t. j. z hlavnej cinnosti podnlku, ale aj ine vynosy, ktore sa vzdahuju na iskov a strat podava informaciu o vynosnosti podniku, ale nie informaciu
hlavnu alebo vedlajsiu cinnost', resp. na ostatne transakcie bezneho obdobia vrata- celkovej vykonnosti (o uplnom vysledku hospodarenia) za dane uctovne obdo-
ne nerealizovanych ziskov. bie Tuto informaciu by sme ziskali, keby sme k zisku/strate bezneho uctovneho ob-
Naklady zahfnaju predovsetkym naklady siivisiace s beznymi prevadzkovymi dobia pripocitali ine vynosy, ine naklady, nerealizovane zisky a straty, ktore
a financnymi transakciami (napr. libytok vyrobkov a tovara pri ich predaji, spotre- v danom obdobi vznikli a boli zobrazene priamo vo vlastnom imani.
bu materialu, energii, odpisy, mzdy ...) a tiez ine naklady, ktore sa vzfahuju na hlav- Uvedene suvislosti mozno vyjadrii takto:
nu alebo vedlajsiu cinnost, resp. na ostatne transakcie bezneho obdobia vratane
nerealizovanych strat. VW'OSY, NAKLADY, INE VYNOSY, INE NAKLADY, NEREALIZOVANE ZISKY A STRAIT
Ine vynosy a ine naklady, nerealizovane zisky a straty sii rozneho charakteru. Prezentovane ovplyvnujuce priamo vlastne
Tieto vynosy a naklady vznikaju: vo vykaze ziskov a strat i imanie v suvahe (prostrednic-
• v dosledku udalosti, ktore podnik nemoze ovplyvnit svojou cinnost'ou (napr. tvom u£tov uftov 4lx, 428,
vysledok hospodarenia za uctovne obdobie resp. 429)
zmeny kurzov cudzich mien, zmeny realnych hodnot niektoiych zloziek majet-
ku, zivelne pohromy a pod.),
• na zaklade rozhodnutia manazmentu podniku (napr. ukoncenie cinnosti divi-
zie, predaj nehnutelhosti a pod.). V Y N O S N O S T podniku
Uvedene skutocnosti, v ramci ktorych vznikaju vynosy a naklady, maju rozdiel-
ny vplyv na vysledok hospodarenia prezentovany vo vykaze ziskov a strat a na vlast- V Y K O N N O S T podniku (uplny - celkovy vysledok hospodarenia)
ne imanie prezentovane v siivahe. Niektore vynosy a naklady (predovsetkym cast;
inych vynosov, inych nakladov, nerealizovanych ziskov a strat) sa uctujti suvahovo. Vzajomny vzl!ah suvahy a vykazu ziskov a strat pri zist'ovani vysledku hospodare-
To znamena, ze zvysenie majetku ci znizenie zavazkov sa zobrazi siivziazne s pri- nia za uctovne obdobie a uplneho - celkoveho vysledku hospodarenia (resp. vynos-
slusnou polozkou vlastneho imania. Ide napr. o: nosti a vykonnosti podniku):
SUVAHA VYKAZ ZISKOV A STRAT
MD n
ty i
• bezodplatne prijaty majetok od spolocnfkov Strana aktiv Strana pasiv
Oxx, Ixx 413
I. Neobezny majetok I. Vlastne imanie VYNOSY
• zmena realnej hodnoty cennych papierov a podielov uctovanych na licte 063 • z beznej cinnosti '
- zvysenie ocenenia 063 414 • ine vynosy (cast)
vklady, vybery vlastnikov +/-
- znizenie ocenenia 414 063 • nerealizovane zisky
• zmena hodnoty podielovych cennych papierov a podielov uctovanych II. Obezny majetok ine vynosy, ine naklady, zisky/stra-
na uctoch 061 a 062 pri oceneni metodou vlastneho imania ty, ktore priamo ovplyvnuju vlast- - NAKLADY
- zvysenie ocenenia 061, 062 414 ne imanie +/- (413,414,415,416) • z beznej cinnosti
- znizenie ocenenia 414 061, 062 • ine naklady (cast)
nerozdel, zisk min. rokov (428) • nerealizovane straty
• vyznamne opravy chyb nakladov a vynosov minulych uctovnych obdobi
neuhrad. strata min. rokov (429)
uctovane na ucte 428, 429 (nie na uctoch nakladov a vynosov) 428, 429 rozne ucty
HI. Ostatnfi aktiva vysledok hospodarenia za ^" — vysledok hospodarenia za
lictovnc obdobie zisk +/strata - uctovne obdobie zisk +/strata -
Kazdy naklad prezentovany vo vykaze ziskov a strat znizi vlastne
>tne imanie a kazdy
\"ynos prezentovany vo vykaze ziskov a strat zvysi vlastne imanie.. To vsak II. Zaviizky
vsak plati
plati (ako
vyplyva z uvedeneho iictovneho zobrazenia) aj pre transakcie charakteru inych vy-
larakteru inych vy-
nosov, inych nakladov, nerealizovanych ziskov a strat, ktore sa nevykazujii vo vyka- III. Ostatne pasiva
evykazujii vo vfka- —
ze ziskov a strat.
 Tvorba a struktura vysledku hospoddrenia 13

Obsahovu naplri pravnej lipravy obsahuje nasledujuca schema:

TVORBA A STRUKTURA VYSLEDKU
HOSPODARENIA Schema 2/1
Tvorba a struktura vysledku hospodarenia podfa uctovnej legislativy SR

Zakon o uctovnictve Postupy uctovania pre podnikatelbv

Vynosy a naklady ako zakladne zlozky vysledku hospodarenia by mali byf za- uklada povinnost' stanovuju
chytene a vykazane v take) strukture, aby poskytovali relevantne informacie pre a) uctovat' skutocnosti o vynosoch, a) sposob zistenia vysledku hospodarenia
ekonomicke rozhodovanie. Preto je potrebne rozlisovat: medzi tymi polozkami vy- nakladoch, vysledku hospodarenia - pred zdanenim danou z prijmov
nosov a nakladov, ktore vznikaju z beznej cinnosti podniku, a tymi, ktore vznikaju b) vykazovat' skutocnosti o vynosoch, - po zdaneni danou z prijmov
z ostatnych, nahodnych, neopakujiicich sa cinnosti. Informacia o povode polozky nakladoch, vysledku hospodarenia
je dolezita pri hodnoteni schopnosti podniku vytvarat: penazne prostriedky a pe- b) clenenie vysledku hospodarenia podia
nazne ekvivalenty v buducnosti. Napr. nahodne cinnosti, ako su predaj alebo iny c) zohl'adnif predpokladane rizika cinnosti
sposob vyradenia dlhodobeho majetku, poskodenie majetku v dosledku zaplav, a straty, ktore su zname ku diiu - z hospodarskej cinnosti,
poziarov, sa pravdepodobne nebudu casto alebo pravidelne opakovat:. Pri ta- zostavenia uctovnej zavierky - z financnej cinnosti,
komto rozlisovani poloziek je potrebne zohladnit: charakter podniku a jeho cin- prostrednictvom - z mimoriadnej cinnosti,
nosti. Naklady a vynosy, ktore vznikaju pri beznych cinnostiach jedneho podniku, - rezerv, c) obsahovu napln jednotlivych cinnosti,
- opravnych poloziek, z ktorych vznika vysledok hospodarenia
mozu byf nahodne, neobvykle vzhl'adom na iny podnik. Rozlisovanie vynosov
a nakladov z roznych hfadisk tiez rozsiruje moznosti merania vynosnosti podniku - odpisov,
(navratnosti investicii, zisku na akciu). Preto vysledok hospodarenia by mal obsa-
d) respektovaf vsetky ostatne vseobecne
hovaf aj danove naklady, zisk/stratu z beznej cinnosti pred zdanenim a po zdaneni uznavane uctovne zasady, predovsetkym
dafiou z prijmov, zisk/stratu z mimoriadnej cinnosti, a to pred zdanenim a po zda- - zasadu verneho a pravdiveho zobrazenia vysledku hospodarenia,
neni danou z prijmov, a cisty zisk. - zasadu opatrnosti,
V iictovnej legislative Slovenskej republiky su konkretizovane poziadavky na - zasadu akrualnosti,
klasifikaciu a sposob uctovania vynosov a nakladov tak, aby vykazany vysledok - zasadu vecneho suladu vynosov a nakladov,
hospodarenia (vo vykaze ziskov a strat) bol porovnatelhy s vysledkom hospodare- - zasadu casoveho suladu vynosov a nakladov.
nia podniku v predchadzajiicom obdobi, ako aj s vysledkami hospodarenia inych
podnikov. Podl'a postupov uctovania pre podnikatelbv (ako to vyplyva aj z uvedenej sche-
Do vysledku hospodarenia zisku/straty z beznych cinnosti sa mozu zahfnal vy- my) vysledok hospodarenia z hladiska potrieb ekonomickeho rozhodovania
nosy a naklady, ktore boli vysledkom nahodnych cinnosti v ramci beznej cinnosti. tvoria tri zlozky:
Tieto vynosy alebo naklady vsak mfizu vyznamne ovplyvnit' za dane obdobie vysku a) vysledok hospodarenia z hospodarskej cinnosti,
zisku alebo straty, a tym aj financnu situaciu a vynosnost: podnikatel'skych aktivit b) vysledok hospodarenia z financnej cinnosti,
podniku. Preto ich ma podnik zverejnit' v poznamkach. Ide napr. o predaj podniku, c) vysledok hospodarenia z mimoriadnej cinnosti.
predaj pozemkov, budov, vkladov v obchodnych spolocnostiach a pod.
Hospodarska cinnost' je prevadzkova cinnost', ktora suvisi s predmetom
Tvorbu a strukturu vysledku hospodarenia (zisku/straty) v ramci uctovnej legis-
Podnikania daneho podnikatel'skeho subjektu, cinnost vykonavana na podporu
lathy Slovenskej republiky upravtije zakon o uctovnictve (zakon c. 431/2002 Z. z.
prevadzkovej cinnosti a suvisi s hospodarskou cinnostou okrem financnych cinnos-
v zneni neskorsich predpisov) a opatrenie MF SR c. 4455/2003-92, ktorym sa usta-
1:1 a mimoriadnych cinnosti.
novujii podrobnosti o postupoch uctovania a ramcovej lictovej osnove pre podni-
Financna cinnost'je cinnosl:, ktora suvisi s financnymi operaciami.
katefov uctujucich v siistave podvojneho uctovnictva v zneni neskorsich predpisov
(d'alej len postupy uctovania pre podnikatelbv). Hospodarska cinnost' spolu s financnou cinnost'ou sa povazuje za beznu
 14 2 Tvorba a struktura vysledku hospodarenia
Mimoriadna cinnost: sposobuje vznik nakladov a vynosov, ktore nesiivisia
s beznou cinnostbu, a preto sa nepredpoklada, ze sa budu opakovat: casto alebo pra-
videlne. Vysledok hospodarenia z mimoriadnej cinnosti vznika napr. v dosledku:
• skody sposobenej zivelnou pohromou,
• ostatnych transakcii a udalosti mimoriadneho charakteru vzhl'adom na beznu
cinnost: (najma vysledok z postupenia a ukoncenia hospodarskej cinnosti alebo
casti hospodarskej cinnosti podniku).
Tieto skutocnosti mozno schematicky vyjadrit; takto:
Struktura vysledku hospodarenia Schema 2/2
VYSLEDOK HOSPODARENIA VYSLEDOK HOSPODARENIA VYSLEDOK HOSPODARENIA
Z HOSPODARSKEJ CINNOSTI Z FINANCNEJ CINNOSTI Z MIMORIADNEJ GNNOSTI
VYSLEDOK HOSPODARENIA Z BEZNEJ CINNOSTI
Sucasny sposob zist'ovania vysledku hospodarenia v uctovnictve
Podia postupov uctovania pre podnikatelbv (§ 9 Zisfovanie vysledku hospodare-
nia v uctovnictve) vysledkom hospodarenia moze byt zisk alebo strata, pricom pre
potreby merania vynosnosti viacerymi sposobmi postupy lictovania rozlisuju;
a) vysledok hospodarenia pred zdanenim danou z prijmov,
b) vysledok hospodarenia po zdaneni danou z prijmov.
Vysledok hospodarenia pred zdanenim danou z prijmov sa zisti ako roz-
diel vynosov uctovanych na uctoch uctovej triedy 6 - Vynosy a nakladov uctova-
nych na uctoch uctovej triedy 5 - Naklady okrem uctov 591, 592, 593, 594, 595
a uctov vnutroorganizacnych vynosov a vnutroorganizacnych nakladov.
Vysledok hospodarenia po zdaneni danou z prijmov - uctovny vysledok
hospodarenia, ktorym moze byt: uctovny zisk alebo lictovna strata - sa zisti ako roz-
diel vynosov uctovanych na uctoch uctovej triedy 6 - Vynosy a nakladov uctova-
nych na uctoch uctovej triedy 5 - Naklady.
Vysledok hospodarenia / hospodarskej cinnosti vznika zo vsetkych bez-
nych transakcii podniku, ktore nepatria do financnych a mimoriadnych cinnosti. Je
to rozdiel medzi vynosmi a nakladmi z hospodarskej cinnosti. Zisfuje sa ako rozdiel
vynosov uctovanych na uctoch uctovych skupin 60 az 65 a na ucte 697 - Prevod vy-
nosov z hospodarskej cinnosti a nakladov uctovanych na uctoch uctovych skupin
50 az 55 a na ucte 597 - Prevod nakladov na hospodarsku cinnost::
Vysledok liospodiirenia sticet vynosov na uctoch siicet nakladov na uctoch
z hospodarskej cinnosti uct. skupin 60x az 65 (-697) uct. skupin 50x az 55 (-597)
fvorba a struktura vysledku hospodarenia 15
Vsledok hospodarenia z financnej cinnosti predstavuje rozdiel medzi vy-
i a nakladmi z financnych operacii. Zisfuje sa ako rozdiel vynosov uctovanych
llOS'i£toch uctovych skupin 66 a 67* a na ucte 698 - Prevod financnych vynosov
na dkladov uctovanych na uctoch uctovych skupin 56 a 57* a na ucte 598 - Prevod
financnych nakladov:
Vysledok hospodarenia siicet vynosov na uctoch sucet nakladov na uctoch
z financnej cinnosti uct. skupin 66x a 67x (-698) uct. skupin 56x a 57x (-598)
Pozndmka:
Od 1. januara 2007iictovci skupina 57a 67 niejezaradend v rdmcovej uctovej osnovepre
podnikatel'ov (nemd stanovenu obsahovii ndpln).
Vysledok hospodarenia z mimoriadnej cinnosti predstavuje rozdiel me-
dzi vynosmi a nakladmi z mimoriadnej cinnosti. Zistuje sa ako rozdiel vynosov uc-
tovanych na uctoch uctovej skupiny 68 a nakladov uctovanych na uctoch uctovej
skupiny 58:
Vysledok hospodarenia sucet vynosov na uctoch siicet nakladov na uctoch
z mimoriadnej cinnosti uct. skupiny 68x uct. skupiny 58x
Vysledok hospodarenia z beznej cinnosti predstavuje rozdiel medzi vy-
nosmi z hospodarskej a financnej cinnosti a nakladmi z hospodarskej a financnej
cinnosti.
Proces tvorby a celkova vyska vysledku hospodarenia zavisi od nakladov a vy-
nosov, ktore sa sledujii na jednotlivych uctoch uctovej triedy 5 - Naklady a 6 -
- Vynosy. Tieto ucty su v ramcovej uctovej osnove urcene na sledovanie vzniku,
resp. prirastkov a ubytkov nakladovych a vynosovych druhov pocas uctovneho
obdobia. Vysledok hospodarenia za uctovne obdobie sa zisfuje ku dnu, ku ktore-
niu sa zostavuje lictovna zavierka, preuctovanim konecnych stavov uctov nakla-
dov a konecnych stavov uctov vynosov na uzavierkovy ucet 710 - Ucet ziskov
a strat. Tento ucet umoznuje nielen vypocet vysledku hospodarenia za uctovne
obdobie, ale aj zistenie podrobnej struktury nakladov a vynosov podl'a cinnosti
'« uctovne obdobie.
16 2 Tvorba a struktura vysledku hospoddrenu, ba a stru.ktti.ra vysledku hospodarenia 17

PRIKIAD1 ~et vysledku hospodarenia pred zdanenim danou z prijmov v Sk:

Vypocet vysledku hospodarenia pred zdanenim daiiou z prijmov '°C- hospodarskej cinnosti: zisk + 485 000 (rozdiel vynosov nakladov z hospo-
Podnik mal ku koncu uctovneho obdobia na uctoch uctovej triedy 5 - Naklady a 6 - Vyno- darskej cinnosti)
sy taketo konecne stavy (v Sk): z financnej cinnosti: strata - 45 000 (rozdiel financnych vynosov a financ-
nych nakladov)
5 - Naklady 6 - Vynosy
z beznej cinnosti: zisk + 440 000 (sucet vysledku hospodarenia z hospodar-
skej cinnosti a financnej cinnosti)
501 - Spotreba materi;ilu 6 991 000,- 602 - Trzby z predaja sluzieb 14 477 000,- d) z mimoriadnej cinnosti: 0 (rozdiel mimoriadnych vynosov a mimoriadnych
511 - Opravy a udiiiavanie 246 000,- 641 - Trzby z predaja DNM nakladov)
a DHM 365 000,- c) vysledok hospodarenia pred zdanenim: + 440 000 (celkove vynosy - celkove
naklady okrem uctov uct. sk. 59 - Dane z prijmov)
513 - Naklady na reprezentaciu 2 000,- 642 - Trzby z predaja materialu 119000,-
710 - licet ziskov a strat
518 - Ostatne sluzby 4 198 000,- 648 - Ostatne vynosy z hospodar-
skej cinnosti 382 000,- Naklady na hospodarsku cinnost' Vynosy z hospodarskej cinnosti
iict. skupiny 50 - 55 14 858 000,- iict. skupiny 60 -65 15343000,-
521 - Mzdove naklady 1 540 000,-
Vysledok hospodarenia z hospodarskej cinnost : zisk 485 000,-
524 - Zakonne socialne poistenie 543 000,-
Financne naklady Financne vynosy
527 - Zakonne socialne naklady 146 000,- uct. skupiny 56 - 57 46 000,- iict. skupiny 66 - 67 1000,-

531 - Dan z motorovych vozidiel 28 000,-

Vysledok hospodarenia z financnej Hnnosti: strata - 45 000,-
538 - Ostatne dane a poplatky 42 000,- + 440000,-
Vysledok hospodarenia z beznej finnosti pred zdanenim: zisk
541 - Zostatkova cena predaneho Mimoriadne naklady Mimoriadne vynosy
DNM a DHM 308 000,- iict. skupina 58 0 uct, skupina 68 0

545 - Ostatne pokuty, pensile

Mimoriadny vysledok hospodarenia pred zdan enim: 0
a uroky z omeskania 1 000,-
Celkovy vysledok hospodarenia pred zdanenim: zisk 440000,-
546 - Odpis pohl'adavky 6 000,-

548 - Ostatne naklady na hospo-

darsku cinnost'
551 - Odpisy DNM a DHM
Naklady z hospodarskej cinnosti
562 - Uroky
568 - Ostatatne financne naklady
Financne naklady
Mimoriadne naklady
328 000,-
Poziuimka:
472 000,- Postup vypoctu vysledku hospodarenia po zdaneniajeho uftovne zobrazenie je uvedeny
v d'alsej fasti publikdcie.
14858000,- Vynosy z hospodarskej cinnosti 15 343 000,-
Uzatvorenie uctov nakladov a vynosov uctovnym sposobom, t. j. preuctovanim
37 554,- 662 - Uroky 1 000,- ich konecnych stavov na ucet 710, predstavuje len uctovno-technicku stranku zis-
8 446,- fovania vysledku hospodarenia. Na spravne vycislenie vysledku hospodarenia treba
2:'bezpecii, aby naklady a vynosy zahfnali vsetky polozky, ktore sa vzfahuju na cel-
46 000,- Financne vynosy 1 000,- kovii cinnosi podniku v danom obdobi. V zmysle zasady opatrnosti to znamena pre-
0,- Mimoriadne vynosy o,- niietnut: do vysledku hospodarenia aj vsetky ocakavane rizika a straty, ktore
sP6sobuju znizenie vysledku hospodarenia.

aturova u l . 4
01745 Pov. Bystrica
18 2 Tvorba a struktura vysledku hospoddrenii(
Z vecneho hl'adiska zistenie vysledku hospodarenia znamena:
posudit: (overif)
• realnosf uskutocnenych transakcii v oblasti vynosov a nakladov, t. j. ci ski;,
tocne vznikli, ci su opravnene a preukazne (nie fiktivne),
• vecnu a casovii suvislosf vynosov a nakladov daneho obdobia,
• spravnost! klasifikacie vynosov a nakladov z beznej cinnosti (t. j. z hospodarskq
a financnej) a z mimoriadnej cinnosti,
vycislif splatnu dan z prijmov,
vycislit: odlozenii dan z prijmov,
4. zistii vysledok hospodarenia
• z beznej a mimoriadnej cinnosti pred zdanenim danou z prijmov,
• z beznej a mimoriadnej cinnosti po zdaneni danou z prijmov,
• vysledok hospodarenia - cisty zisk, resp. stratu za uctovne obdobie.
ANALtZA FAKTOROV
OVPLYWUJUCICH VYSLEDOK
HOSPODARENIA
Vznik vynosov a nakladov ako zakladnych zloziek vysledku hospodarenia je spo-
• f so zmenami (prirastkami a ubytkami) majetku a zaviizkov, preto sposob ich
ceiiovania priamo ovplyvnuje vysku vynosov a nakladov a v dosledku toho aj
vvsku vysledku hospodarenia. Ak existuje v krajine inflacia a nezohl'adni sa primera-
nvm sposobom v oceneni majetku a zavazkov, ani vysledok hospodarenia nevypo-
veda o skutocnej vykonnosti podniku.
Z uvedenych logickych siivislosti vyplyva, ze proces tvorby a celkovu vysku vy-
sledku hospodarenia ovplyvnuju predovsetkym:
a) naklady a vynosy - ich vecna a casova suvislosf,
b) splatna dan z prijmov,
c) odlozena dan z prijmov,
d) pouzite ocenovacie metody, inflacia.
3.1 Naklady
Podnikatel'ska cinnost: je charakteristicka pohybom vstupov (vlozeneho majetku)
a ich iicelovou transformation na fmalne vykony. Tento transformacny proces je za-
lozeny na kombinacii vstupov v zavislosti od zlozitosti technologickeho procesu,
organizacnej struktury, systemu riadenia a pod. V transformacnom procese sa spotre-
buvajii vlozene vstupy - odcerpava sa majetok, vznikaju naklady. Naklady podniku
predstavuju vynalozenie ekonomickych zdrojov pri uskutocnovani podnikovych vy-
konov v penaznom vyjadreni. Urcujucim prvkom procesu vzniku a priebehu nakla-
dov v podniku su fmalne vykony. Podnikove vykony su nositel'mi nakladov. Vznik
a priebeh nakladov podniku je uzatvoreny vytvorenim finalnych vykonov a ich reali-
zaciou odberatelbm, zakaznikom. Racionalnost uskutocnenia finalnych vykonov je
icz konecnym meradlom racionalnosti priebehu nakladoveho procesu podniku.
Predpokladom ucinneho ovplyvnovania a sklimania nakladov je ich detailnejsie
c enenie. Pri posudzovani a riadeni hospodarnosti, efektivnosti a zistenia vysledku
hospodarenia je podstatne:
a) druhove clenenie nakladov a
b) ucelove clenenie nakladov.
 20 3 Analyza faktorov ovplyvnujucich vysledok hospoddreniL Affftl^za faktorov ovplyvnujucich vysledok hospodarenia 21
3

Druhove clenenie nakladov - vyjadruje povod, prvotnu formu nakladov pt nase ucely je vyznamne podotknui, ze rezijne naklady netvoria jeden ho-
dy
ich vstupe do cinnosti podniku. Za zakladne nakladove druhy sa pritom povazujil ogenny celok, pretoze vznikaju v roznych fazach cinnosti podniku. Vo vyrobnych
• spotreba materialu, ' rvaroch vznika vyrobna rezia, pri nakupe a manipulacii so zasobami vznika zasobo-
• spotreba prac a sluzieb (prepravne, najomne, opravy a udrziavanie majetki cia rezia, ktora moze byt sucasfou vyrobnej rezie. lliadenie a sprava vyvolava
apod.), ziiik spravnej rezie. Prave tato struktura clenenia nakladov sa vyuziva pri ich pre-
• mzdove a ostatne osobne naklady vratane nakladov na zdravotne a socialne poij zentacii vo vykaze ziskov a strat s ucelovym clenenim, kde sa vykazuju:
tenie, • naklady na predane vyrobky, resp. vlastne naklady vyroby (zahfnajuce jednot-
• odpisy dlhodobeho nehmotneho majetku a dlhodobeho hmotneho majetku, kove - priame naklady a vyrobnii reziu),
• financne naklady, • odbytove naklady,
• dane z prijmov (splatna dan, odlozena dan). • naklady na spravu.
Druhove clenenie nakladov odpoveda v zasade na otazku: co bolo spotrebova Z uvedeneho vyplyva, ze ulohou uctovnictva v oblasti nakladov je poskytnut:
ne, t. j. ake dnihy majetku, nakupovanych prac a sluzieb za uctovne obdobie. Zc take informacie, ktore pine uspokojuju:
syntetickych uctov nakladovych druhov nemozno ziskaf odpoved'na otazku, kde sa a) poziadavky na ich prezentaciu vo vykaze ziskov a strat externym pouzivate-
naklad vynalozil (na aku cinnost:, v akom vnutropodnikovom litvare, prip. na aky Ibm (s druhovym clenenim nakladov alebo ucelovym clenenim nakladov),
ucel - na aky vyrobok, sluzbu). b) poziadavky vyplyvajuce zo zavaznych pravnych predpisov (uctovnych, da-
Z druhoveho hl'adiska mozno naklad chapat: ako akekol'vek odcerpanie majetku novych a i.),
ktore znizuje dosiahnuty vynos. Naklady v tomto pripade zahfnaju nielen vydavky c) vseobecne uznavane uctovne zasady,
nevyhnutne vynalozene na zabezpecenie podnikovych vykonov, ale aj vydavky na d) nevyhnutnu ochranu podniku pred zverejnovanim informacii tykajticich sa
vytvorenie pracovnych a socialnych podmienok zamestnancov, na reprezentaciu jeho vniitornej strukttiry (utvarovej, vyrobkovej).
podniku, na plnenie danovych povinnosti, roznych sankcnych platieb a inych ubyt Podl'a postupov uctovania pre podnikatelbv sa uplatfiuje prezentacia nakladov
kov v dosledku posobenia mimoriadnych vplyvov. s druhovym clenenim nakladov. Uctovne jednotky, ktore maju povinnosf zostavo-
Uvedena struktura clenenia nakladov sa vyuziva pri ich prezentacii vo vykazc vaf individualnu uctovnu zavierku podl'a IAS/IFRS, maju moznosd volby na zaklade
ziskov a strat s druhovym clenenim nakladov. vlastneho rozhodnutia.
Ucelove clenenie nakladov vypoveda o torn, na co, na aky ucel boli naklady Triedenie nakladov v uctovej triede 5 - Naklady umoziiuje zistif naklady osobit-
obetovane a s ktorymi cinnosiami je spojene uskutocnovanie zakladnych podniko- ne za hospodarsku, financnu a mimoriadnu cinnost a v suvislosti s tym zistit vysle-
vych aktivit (s vyrobou, predajom, spravou). dok hospodarenia porovnanim nakladov s vynosmi v rovnakom cleneni.
Uvedeny sposob clenenia suvisi s racionalnym rozhodovanim a kontrolou pri
meranosti vynalozenych nakladov s cielbm zistit', na aky ucel boli naklady vynaloze- Clenenie nakladov v uctovnictve Tabulka 3/1
ne, co bolo pricinou ich vzniku. Ucelove clenenie nakladov kladie doraz na icli
50 - Spotrebovane ivikupy
funkciu - ucel. Toto clenenie sa uskutocnuje na roznych urovniach. Najskor sa na-
klady rozclenia do jednotlivych okruhov cinnosti (hlavnej, pomocnej, vedl'ajsej) 51 - Sluzby
a v ramci nich sa potom podrobnejsie clenia podl'a jednotlivych druhov cinnosti, 52 - Osobne nuklady
technologickych stupnov a pod. Ide o skupiny nakladov bezprostredne vyvolanc Naklady na hospodarsku cinnost'
53 - Dane a poplatky
technologickym procesom danej cinnosti (napr. spotreba papiera v hlavnej tlacia
renskej vyrobe) a nakladov vynalozenych na ucel vytvorenia, zabezpecenia a udrza- -iLlJne naklady na hospodarsku cinnost'
nia podmienok racionalneho priebehu danej cinnosti (napr. naklady na osvetlenie, -HjlOdpisy a opravne polozky k dlliodobemu majetku
kurenie v tlaciarni, upratovanie).
2ll2inancne naklady Financne naklady
Vacsina technologickych nakladov, ktore mozeme priamo priradil: k jednotkf
vykonu, su jednotkove (priame) naklady. Cast: technologickych nakladov, ktore ne i?JlMimoriadne naklady Mimoriadne naklady
mozno priamo priradil; k vykonom, spolu s nakladmi na obsluhu tvoria rezijne na -^^^Daiie L prijmov a prevodove iicty
 3 Analyzafaktorov ovplyvnujtidch vysledok hospoddreni, Anatyza fahtorov ovplyvnujucich vysledok hospodarenia 23
22

V podnikatel'skej praxi je potrebne zvazovat! prislusnosf konkretnych ucto\h pripadov uhradu vovynalozenycli nakladov,
vzfahu k obsahu jednotlivych uctov uctovej triedy 5 - Naklady
zabezpecenie zisku (rentabilitu trzieb),
pretoze ich naplh v postupoch uctovania pre podnikatel'ov je stanovenii ramcovi rast podniku a podielu na trhu.
a vytypovanie vsetkych potencialnych nakladov nie je vycerpavajuce. To si vyiadv Vynosy (predovsetkym trzby z predaja vyrobkov, sluzieb, tovaru) su jednym zo
je posudzovat! uctovne pripady podia ekonomickej naplne uctov nakladov s prj akladnych faktorov tvorby vysledku hospodarenia (zisku/straty) daneho obdobia,
hliadnutim na to, ci ide o naklady na hospodarsku, financnu alebo mimoriadrn nreto je nevyhnutne stanovit: moment ich uznania za vynos. Snaha o co najrychlej-
cinnosi: a sucasne s prihliadnutim na pravne predpisy (najmii dariove zakony, Ob sie uznanie a vykazanie vynosu, ak nie su splnene stanovene podmienky, moze viesi
chodny zakonnik, Zakonnik prace, Obciansky zakonnik a i.). k yykazaniu fiktivneho zisku, ktory sa nikdy nepremeni na peniaze. Keby sa vysle-
Ucty nakladov su vysledkove ucty, pretoze sliizia na vypocet vysledku hospodj dok hospodarenia v uctovnictve zisfoval na baze penaznych tokov, vynos by vzni-
renia, t. j. zisku alebo straty, ktory je po uprave podl'a zakona o dani z prijmov precl kol, uctovalo by sa o iiom a vykazal by sa v uctovnej zavierke az v momente
metom zdaiiovania. Preto je potrebne, aby podnik zabezpecil oddelene sledovanii penaznej uhrady za podnikovy vykon. V uctovnictve zalozenom na akrualnej baze
poloziek dolezitych na vypocet dane z prijmov priivnickych osob, a to formou ana nie je pre uznanie, vznik vynosu dolezity moment uhrady. Vynosy mozno uznaf vte-
lytickych uctov k syntetickym uctom uctovej triedy 5. Je to nevyhnutne najmii pi dy, ked' sa vymenna transakcia (dodanie vykoiiu) uskutocnila a podnik ziskal vyme-
tych iictoch, na ktorych sa sleduju naklady len ciastocne uznane zakonom o dan nou za svoje vykony penazne prostriedky alebo prislub na ich ziskanie. Vynos je
z prijmov, resp. inym sposobom limitovane (napr. zaplatene - nezaplatene) na do ,,zasluzeny" vtedy, ked' podnik splnil vsetko, co bol povinny urobif na to, aby bol
siahnutie, zabezpecenie a udrzanie prijmov. opravneny mat ekonomicky uzitok reprezentovany vynosom. Podl'a realizacneho
Z uvedeneho vyplyva, ze otazka komplexneho posudenia uctovneho pripadu jt principu je vynos uznany len vtedy, ked' je zarobkovy proces dokonceny, takze pre-
pri iictovani nakladov prioritna. Treba respektovat! tak hl'adisko potreby realnycl ukaznosfou vynosu je vymenna transakcia, ktora sa uskutocnila.
informacii pre podnik, ako aj danove hl'adisko. Koncepcia uctovania nakladov za Vyska vynosu vznikajuca z danej transakcie je obvykle urcena zmluvou medzi
kotvena v postupoch uctovania pre podnikatel'ov vytvara zakladny ramec pre vyjac! podnikom a kupujucim (zakaznikom, odberatelbm) alebo uzivatel'om majetku
renie pravdiveho obrazu o podnikatel'skej cinnosti (nakladoch). Na vyjadrenit a predstavuje vysku penaznych prostriedkov, resp. penaznych ekvivalentov, ktore
realnej urovne nakladov na uskutocnovane vykony v beznom uctovnom obdobi je podnik dostane za svoju dodavku. Pri predaji v hotovosti sa vynos rovna hodnote
potrebne vyuzivat: aj ucty casoveho rozlisenia. prijatej sumy penaznych prostriedkov. V pripade, ze podnik poskytol odberatel'ovi
obchodny uver (pri predaji na fakturu), vynos sa rovna vyske pohl'adavky z obchod-
neho styku. Ak je narokovana protihodnota odlozena dlhodobou pohl'adavkou, vy-
nos sa zauctuje v siilade s nou, t. j. s ohladom na casovu hodnotu penazi.
3.2 Vynosy Ulohou uctovnictva v oblasti vynosov je poskytnut informacie, ktore:
• su nevyhnutne na prezentaciu udajov v uctovnej zavierke (vo vykaze ziskov a strat),
Efektivnost' hlavnej, zarobkovej cinnosti podniku mozno hodnotit podl'a dosiali • splnaju poziadavky vyplyvajuce zo vseobecne zaviiznych pravnych predpisov,
nutych vysledkov vo vzfahu k celkovym vynalozenym nakladom. Pri posudzovam • su v sulade so vseobecne uznavanymi iictovnymi zasadami,
efektivnosti je nevyhnutne skumat nielen vziah vysledkov hlavnej, zarobkovej cin- • zabezpecuju ochranu podniku pred zverejnovanim informacii, ktore sa tykaju
nosti a nakladov, ktore sa ucelovo viazu na finalne vykony, ale aj moznosf ich reali jeho vnutornej strtiktury (utvarovej, vyrobkovej).
zacie na trhu (odberatelbm, zakaznikom). Peiiaznym ekvivalentom realizovanycl1 Tieto poziadavky akceptuje financne tictovnictvo. Vynosy - ich vznik, zvyse-
vykonov sii vynosy, ktore predstavujii definitivne overenie ticelnosti vynalozenycli nie a znizenie - sa zachytavajii prostrednictvom vynosovych uctov v uctovej trie-
nakladov. Vynosy znamenaju prirastok majetku, ktory nastava realizaciou podniko de 6 - Vynosy. Charakteristikou obsahovej naplne jednotlivych druhov vynosov,
vych vykonov - predajom vyrobkov, tovarov, poskytovanim sluzieb, alebo znizenit specifikaciou zasad a sposobov ich uctovneho zobrazenia sa zaoberaju postupy
zaviizkov - dlhov podniku. Prejavuju sa najcastejsie v penaznej podobe. Ziskane pe "ctovania pre podnikatel'ov.
nazne prostriedky su pre podnik nevyhnutne na financovanie obnovy beznych pod Ucty uctovej triedy 6 - Vynosy zobrazuju:
nikatel'skych aktivit, vyznamne ovplyvnuju jeho financnu situaciu. Vynosy ak' a) vynosy z externeho styku (t. j. prvotne vynosy), ktore obsahujii zisk z realiza-
penazny ekvivalent predanych v-ykonov podniku predstavuju: cie vykonov,

•
 24 Analyza faktorov ovplyvnujucich vysledok hospoddren,, ,nctlyza faktorov ovplyvnujucich vysledok hospodarenia 25
\

b) vynosy, ktore eliminuju (vylucuju) vplyv nakladov a sucasne znamenaju ;i nasa ivarodna pravna uprava velmi strucna a vseobecna, je zamerana predovset-
prirastok aktiv - ide o vynosy zo zmeny stavu vnutroorganizacanych zasoi 'mi na uctovno-technicke problemy zachytenia vynosov a ich preukazania.
a z aktivacie vykonov vlastnej cinnosti,
c) vynosy, ktore predstavuju protipolozky k nakladom zauctovane v minulyy
uctovnych obdobiach - ide napr. o zuctovanie komplexnych nakladov b^ 3-3 Vecna a casova suvislost'
ducich obdobi,
d) ine vynosy (napr. vynosove uroky, kurzove zisky, vynosy z precenenia oh nakladov a vynosov
chodovatelhych cennych papierov a i.).
Triedcnie vynosov uplatnene v lictovej triede 6 - Vynosy umoznuje zistif vynos< V uctovnictve zalozenom na akrualnej biize vysledok hospodarenia ovplyvnuju
osobitne z hospodarskej, financnej a mimoriadncj cinnosti a sucasne pri porovnan vsctky naklady a vynosy, ktore s danym obdobim casovo a vecne suvisia.
s nakladmi aj vysledok hospodarenia v rovnakom cleneni. Naklad ovply\'nuje vysledok hospodarenia na principe priameho vzfahu medzi
vynalozenym nakladom a nejakym uzitkom, ktory sa prejavuje v urcitej polozke vy-
Clenenie vynosov v uctoviiictve Tabulka 3/. nosu. Vychadza sa zo skutocnosti, ze urcita transakcia ci udalosf vyvola jej zodpove-
60- Trzby za vlastne vykony a tovar
dajiici vynos i naklad. Tato zasada sa oznacuje ako vecna zhoda vynosu s nakladom,
ktory mu bol obetovany alebo tiez princip priradbvania vynosov a nakladov. Zabez-
61 - Zmeny stavu vnutroorganizacnych zasob pecenie vecnej porovnatel'nosti vynosu s nakladom je v sucasnej praxi zalozene na
62- Aktivacia Vynosy z hospodarskej cinnosti uznani (vymedzeni) vynosu bezneho obdobia. To znamena, ze sa vymedzi najskor
vynos, ktory patri do daneho uctovneho obdobia z hl'adiska casu, t. j. casovo sa roz-
64- Ine vynosy z hospodarskej cinnosti
lisi, a k tomuto vynosu sa priradi s nim siivisiaci naklad.
65- Zuctovanie niektorych polozick z hospodarskej cinnosti Sucasne treba viviest, ze vysledok hospodarenia ovplyvnuju aj take vydavky
(povazovane za sucast nakladov), ktore nie su spojene so ziadnym buducim eko-
66- Financne vynosy Hnancne vynosy nomickym uzitkom, napr. pokuty, penale, uroky z omeskania, kurzove straty, ale-
68- Mimoriadne vynosy Mimoriadne vynosy bo ktorych ekonomicky uzitok nemozno kvantifikovaf (napr. naklady vynalozene
69- Prevodove ucty na vyskum).
Na zaklade tychto skutocnosti mozno konstatovat, ze naklady zahrnute do vy-
sledku hospodarenia su dvojakeho druhu:
Zasadnou otazkou pri uctovani na tychto lictoch, ako uz bolo uvedene, je urcc 1. naklady spojene s vynosmi, ktore v tomto obdobi vznikli (vecna zhoda),
nie kriterii na uznanie vynosu, t. j. dna uskutocnenia uctovneho pripadu. Tato skii 2. naklady spojene so samotnym casovym obdobim (casova zhoda).
tocnosl: ma vyznam nielen pre spravne zaiictovanie vynosov, ich vykazank
v uctovnej zavierke (vo vykaze ziskov a strat), ale aj pre spravne vycislenie zakladi 1- Vecna zhoda (suvislosf) nakladov a vynosov
dane z prijmov a dane z pridanej hodnoty. Den uskutocnenia uctovneho pripadt Niektore naklady su priamo spojene s vynosmi - ak podnik neziskal trzby za
upravuju postupy lictovania pre podnikatelbv, kde zo znenia § 2 mozno odvodit, zt pfedany tovar, neexistuju ani naklady predaneho tovaru. Taketo naklady sa zahfna-
dnom uskutocnenia uctovneho pripadu je den, v ktorom dojde k splneniu dodavky ju do vysledku hospodarenia len vtedy, ked'vzniknu im zodpovedajiice vynosy.
a uctovna jednotka ma k dispozicii potrebne podklady, ktore dokumentuju tvito Takisto to plati aj pre vyrobky - ak podniku nevznikli trzby za predane vyrobky,
skutocnost. Pri nehnutel'nostiach je dnom uskutocnenia uctovneho pripadu u pre ncm6ze byt vysledok hospodarenia za dane obdobie ovplyvneny nakladmi spojeny-
davajuceho den odovzdania nehnutefnosti nadobudatel'ovi na zaklade zmluvy, a ti' mi s ich vyrobou. To znamena, ze k trzbam za vyrobky musia byt priradene tie niikla-
aj v pripade, ak vlastnictvo nadobudne az povolenim vkladu do katastra nehnutel ay, ktore sa tykaju tychto predanych vyrobkov. K trzbam za vyrobky vyrobene
nosti, ale do nadobudnutia vlastnictva nadobudatel' nehnutemost: uziva. v niinulom obdobi nemozno priradil; ani naklady na vyrobky vyrobene v beznom
V porovnani s upravou relativne prisnych kriterii na uznanie a vykazanie vyno °bdobi, ani naklady na nedokoncenu vyrobu tohto obdobia. Dovodom je to, ze vy-
sov pri predaji tovaru a poskytnuti sluzieb napr. v IAS 18 - Vynosy z beznej cinnosti r°oene a nepredane vyrobky, podobne aj nedokoncena vyroba, musia byf vykazane
 27
Analyzafaktorov ovplyvnujucich vysledok hospoddrenk nalyza faktorov ovplyvnujucich vysledok hospodarenia

ako aktiva (zasoby vlastnej vyroby), bez ohl'adu na to, ci podnik pouziva druhov, •/vy ° vlastne naklady vynalozene na vyrobky, ktore boli v danom obdobi
clenenie nakladov alebo ucelove clenenie nakladov. Vyska vysledku hospodarenj predane, ale vyrobene boli v predchadzajucom obdobi.
musi byt v obidvoch pripadoch vykazana na rovnakom principe, i ked'k nemu mo; po tejto uprave oproti trzbam za predane vyrobky musi byt v nakladoch vykaza-
no dojst: z formalnej stranky odlisnym sposobom. -' taka vyska, ktora zodpoveda suctu vlastnych nakladov predanych vyrobkov, na-
Pri klasifikacii nakladov podia ucelu sa naklady na nedokoncenii vyrob kladov na spravu, nakladov odbytu a ostatnych nakladov na hospodarsku cinnosf.
a hotove vyrobky premietaju najskor siivahovo bez toho, aby sa vykazali ako naklai podl'a postupov uctovania pre podnikatel'ov sa v Slovenskej republike
(a teda neposobia na vysledok hospodarenia). Do nakladov (a nasledne do vysledki (i v niektorych d'alsich krajinach) vecna zhoda vynosov a nakladov v hospodarskej
hospodarenia) sa premietnu az pri ich predaji, a to vyske vlastnych nakladov, kton cinnosti zabezpecuje scasti upravou vynosov, scasti upravou nakladov.
boli na ne vynalozene, bez ohl'adu na to, v ktorom obdobi. Pri klasifikacii nakladoi Zvysenie stavu zasob vlastnej vyroby sa uzna ako vynos s odovodnenim, ze vy-
podia ucelu je zabezpecena vecna zhoda vynosov a nakladov v oblasti hospodarskt robky budu v buducom obdobi predane (podobne aj nedokoncenii vyroba, poloto-
cinnosti. vary) a J c v nich s velkou pravdepodobnosfou obsiahnuty buduci ekonomicky
Do nakladov bezneho obdobia sa vsak v plnej vyske zahrnu spravne naklady, od uzitok. Preto sa k nakladom spojenym s vytvorenim tychto zasob priradi im zodpo-
bytove naklady a ostatne naklady na hospodarsku cinnosti, Vsetky tieto naklady s; vedajuci buduci uzitok, vyjadreny ako specificka polozka vynosov (reprezentuje
z dovodu zasady opatrnosti pri oceneni zasob vlastnej vyroby ,,hradia" z vysledku ich uctova skupina 61 - Zmeny stavu vnutroorganizacnych zasob).
hospodarenia bezneho uctovneho obdobia. Mo/no to vysvetlif aj tak, ze naklady neboli vynalozene zbytocne, su obsiahnute
v prirastku majetku.
Typicke uctovne pripady na zabezpecenie vecnej zhody nakladov a vynosov Opacny pripad nastane, ked" podnik predal v beznom obdobi vyrobky, ktore vy-
pri klasifikacii nakladov podl'a ucelu robil v minulom obdobi. Tato transakcia sa prejavi ako vynos (trzba), oproti ktore-
mu nie su v beznom obdobi obsiahnute reciprocne naklady. Preto sa k trzbam za
P. c. Text MD D tieto vyrobky musia priradit: naklady, ktore boli na ne v minulom obdobi vynaloze-
1, Naklady (priame) vynalozene na nedokoncenii vyrobu ne. Tym sa uvedu do vecnej zhody suvisiace vynosy a naklady a vyjadri sa spravne
(spotreba materialu, mzdy, zakonne zdravotne a socialne poistenie) 121 112,331,336 vyska dosiahnuteho vysledku hospodarenia. Podobne sa postupuje pri celkovom
2. Naklady (nepriame) charakteru vyrobnej rezie priamo suvisiace s ne- znizem sta\ai nedokoncenej vyroby a polotovarov vlastnej vyroby, ku ktoretnu do-
dokoncenou vyrobou (spotr. energie, odpisy ...) 121 321, 07x, 08x, ... slo pocas daneho uctovneho obdobia (tato uprava sa opal: uskutocni prostrednic-
tvom specifickej polozky vynosov - uctov iictovej skupiny 61).
3. Naklady charakteru spravncj rezie, odbytovej rezie a ostatne
Upravy tykajuce sa vecnej zhody vynosov a nakladov upravou vynosov sa pri
naklady na hospodarsku cinnost' 5xx Ixx, 2xx, 3xx
kazdom druhu zasob uskutocnuju na samostatnom vynosovom ucte uctovej skupi-
4. Prevod hotovych vyrobkov na sklad 123 121 ny 61, a to:
5. Trzby za predane vyrobky 211, 311 601 611 - Zmena stawi nedokoncenej vyroby
612 - Zmena stavu polotovarov
6. Ubytok vyrobkov v dosledku ich predaja (vo vyske vlastnych
nakladov pripadajucich na predane vyrobky) 5xx* 123
613 - Zmena stavu vyrobkov
Tieto polozky mozu vykazovaf zostatok na strane Dal (pri zvyseni stavu prislusne-
* Ide o ucet Naklady na predane vyrobky. ho druhu zasob) alebo na strane Ma daf (pri znizem stavu prislusneho druhu zasob).
Informacie o zmenach stavu zasob vlastnej vyroby a o ich oceneni vlastnymi na-
Pri klasifikacii nakladov podl'a druhov sa vsetky naklady daneho obdobia kladmi sa sleduju vo vnutroorganizacnom (manazerskom) uctovnictve, odkial' sa
zuctuju najskor vysledkovo, t. j. do nakladov bezneho uctovneho obdobia, a potom preberaju do financneho uctovnictva. Prepocet zmeny stavu sa uskutocnuje za kaz-
sa vyska tychto nakladov upravi tak, aby bola vecne v siilade s trzbami. To znamena, v druh zasob vlastnej vyroby osobitne, pricom jeden druh zasob moze vykazovaf
ze naklady sa: Zvysenie stavu, iny druh znizenie stavu.
• znizia o vlastne naklady vynalozene na vyrobky v danom obdobi vyrobene, ale Vo vykaze ziskov a strat sa uvedie celkova vysledna suma. Reprezentuje ju agre-
nepredane, 8°vana polozka Zmena stavu vnutroorganizacnych zasob, ktora sa uvadza lined' za