EKONOMICK UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODN FAKULTA

Evidenn slo: 16200/I/2012/2726558890

VPLYV GLOBLNEJ FINANCIALIZCIE NA BANKOV SEKTOR

Diplomov prca

2012

Bc. Richard Pokorn

EKONOMICK UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODN FAKULTA

VPLYV GLOBLNEJ FINANCIALIZCIE NA BANKOV SEKTOR

Diplomov prca

tudijn program: tudijn odbor: koliace pracovisko: Vedci zverenej prce:

Medzinrodn obchod 6225 Medzinrodn podnikanie Katedra medzinrodnho obchodu Doc. Ing. ubo Pavelka, PhD.

Bratislava 2012

Bc . Richard Pokorn

estn vyhlsenie estne vyhlasujem, e zveren prcu som vypracoval samostatne a e som uviedol vetku pouit literatru.

Dtum: 17.4.2012

......................................................

Poakovanie akujem vedcemu mojej diplomovej prce Doc. Ing. uboovi Pavelkovi, PhD. za cenn rady, konzultcie a najm as, ktor mi popri psan venoval.

ABSTRAKT
POKORN, Richard: Vplyv globlnej financializcie na bankov sektor. Ekonomick univerzita v Bratislave. Obchodn fakulta; katedra medzinrodnho obchodu. Vedci zverenej prce: Doc. Ing. ubo Pavelka, PhD. Bratislava: OF EU, 2012, 65s Cieom zverenej prce je prostrednctvom financializcie analyzova priny nrastu pekulatvnych finannch operci realizovanch v bankovnctve a nsledne odhadn budce tendencie vvoja vo finannom sektore ovplyvnenho snahami o vyiu rove regulcie a zdaovania na globlnej rovni. Pri pohade na historick, ale aj aktulne dta sa poksime porovna rozdielne procesy a trukturlne zmeny vo finannch systmoch krajn sveta a zrove poukza na nevyhnutn potrebu koordincie a vzjomnej spoluprce medzi nimi v sasnch podmienkach. Prca je rozdelen do 4 kapitol a obsahuje 17 grafov. Prv kapitola je venovan objasneniu pojmovho apartu, ktor je nevyhnutn k porozumeniu danej problematiky. Na pozad historickch faktov a udalost, poukazujeme na neustle posilovanie lohy a podielu finannho sektora a jeho vplyv na tvorbe hodnoty v relnej ekonomike. V alej asti sstredme pozornos jednotlivm problmom a zlyhaniam bankovho sektora, ktor vraznou mierou prispeli ku globlnej krze ako takej. V zverenej asti sa koncentrujeme na charakteristiku hlavnch faktorov a sprievodnch javov svisiacich s financializciou v podmienkach globlnej ekonomiky a ich vplyv na bankov sektor. Na zklade nadobudnutch poznatkov a vedomost analyzujeme a hodnotme sasn trukturlne zmeny a udalosti v kontraste s nzormi inch autorov. Vsledkom rieenia danej problematiky je poukza na sasne problmy finannej sfry, na konkrtnych prkladoch vysvetli podstatu navrhovanch stratgi systmov rizik. Kov slov: Financializcia, sekuritizcia, kreditn derivty, rekapitalizcia, pekulcia, morlny hazard a v neposlednom rade zdrazni potrebu spoluprce jednotlivch krajn v snahe eliminova

ABSTRACT
POKORN, Richard: The impact of global financialization on the banking sector. University of Economics in Bratislava. Faculty of commerce, Department of International Trade. - Thesis Supervisor: Doc. Ing. Lubos Pavelka, PhD. - Bratislava: OF EU, 2012, number of pages 65 The aim of the thesis is to analyze the causes of financialization through the increase of speculative financial operations carried out in banking sector and then estimate the future development trends in the financial sector affected by efforts for a higher level of regulation and taxation at the global level. Looking at the historical and current data we try to compare different processes and structural changes in the financial systems of the world and to highlight the urgent need for coordination and mutual cooperation between them in current conditions. The work is divided into 4 chapters and it contains 17 graphs. The first chapter is devoted to the clarification of the main terms that are necessary for better understanding the issue. Against the backdrop of historical facts and events, we point out continued strengthening of the share of financial sector and its impact on value creation in the real economy. In the next chapter we focus attention to the problems and failures of the banking sector, which contributed significantly to the global crisis. In the final section we concentrate on the characteristics and main factors and the accompanying phenomena of financialization in a global economy and their impact on the banking sector. Based on acquired knowledge we analyze and evaluate the current structural changes and events in the contrast of other authors opinions. Result of the issue is to point out the current problems in the financial sector, to explain the nature of the proposed strategies on concrete examples and to stress the need for cooperation of countries in order to eliminate systematic risk. Key words: Financialization, securitization, credit derivatives, recapitalization, speculation, moral hazard

OBSAH
VOD .................................................................................................................................... 8 1 SASN STAV RIEENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANI . 10 1.1 1.2 DEFINCIA A OBJASNENIE POJMU FINANCIALIZCIA ................................................ 10 HISTRIA BANKOVNCTVA ...................................................................................... 10 Bankovnctvo v 20. storo ........................................................................... 11 Bankovnctvo v 21. storo ........................................................................... 13 Gaussian Copula funkcia ako nov monosti pekulci .............................. 17

1.2.1 1.2.2 1.3 1.4 1.5 1.6 2 1.3.1

PEKULATVNE OBCHODY ....................................................................................... 14 OBCHODOVANIE NA BURZCH A NA OTC TRHOCH ................................................. 19 KREDITN DERIVTY .............................................................................................. 20 SEKURITIZCIA ....................................................................................................... 25

CIE PRCE............................................................................................................ 28 2.1 HLAVN CIE A IASTKOV CIELE PRCE ............................................................... 28

METODIKA PRCE A METDY SKMANIA................................................. 29 3.1 3.2 3.3 3.4 CHARAKTERISTIKU OBJEKTU SKMANIA ................................................................ 29 PRACOVN POSTUPY ............................................................................................... 30 SPSOB ZSKAVANIA DAJOV A ICH ZDROJE, .......................................................... 31 POUIT METDY VYHODNOTENIA A INTERPRETCIE VSLEDKOV ........................ 31

VSLEDKY PRCE A DISKUSIA ....................................................................... 32 4.1 BANKOV SEKTOR V PREDKRZOVOM OBDOB - PRINY ZLYHANIA ....................... 32 Makroekonomick initele ............................................................................ 33 Problm sekuritizcie ................................................................................... 34 Nedostatky v riaden rizika a systm odmeovania manamentu ................ 35 Zlyhanie ratingovch agentr....................................................................... 41 Morlny hazard ............................................................................................ 43 Rekapitalizcia a zchrana bnk.................................................................. 45

4.1.1 4.1.2 4.1.3 4.1.4 4.1.5 4.2 4.3 4.2.1

BANKOV SEKTOR PO VYPUKNUT KRZY A PO SASN STAV ............................. 45 ZHODNOTENIE HYPOTZ STANOVENCH V ZVERENEJ PRCI .............................. 56

ZVER ............................................................................................................................... 58 BIOBLIOGRAFICK ODKAZY .................................................................................... 59

ZOZNAM ILUSTCI A ZOZNAM TAULIEK Graf 1 Rozdiel medzi dlhou a krtkou pozciou ............................................................. 15 Graf 2 Zisk/strata pri pekulci na vzostup ceny podkladovho aktva (uzatvorenie dlhej pozcie) ....................................................................................................................... 16 Graf 4 Cenov vvoj komodt vo svete v obdob Janur 2000 - september 2011 ........ 17 Graf 5 Swap kreditnho zlyhania - schma ..................................................................... 21 Graf 6 verov dlhopis - schma ..................................................................................... 22 Graf 7 Swap celkovch vnosov - schma ....................................................................... 23 Graf 8 Zjednoduen truktra CDO .............................................................................. 24 Graf 9 Sekuritizcia ........................................................................................................... 26 Graf 10 Celkov svetov dlh v porovnan s HDP v rokoch 2002-2010 ........................ 33 Graf 11 Odmeovanie CEO manarov v USA pred rokom 2006 , priemer ............... 38 Graf 12 Giniho index prjmov diferencicia poda krajn za rok 2006-08 ............. 39 Graf 13 Objem vydanch AAA ratingov s fixnm rokom vo svete ............................ 42 Graf 14 Rast HDP v % vo vyspelch ekonomikch v rokoch 2000- 2011 .................... 50 Graf 15 Miera nezamestnanosti v% vo vyspelch ekonomikch v rokoch 2001-2011 51 Graf 16 Vvoj cien CDS krajn sveta od roku 2005 ....................................................... 53 Graf 17 Reakcia trhov na QE/LTRO ............................................................................... 54

VOD
U od 60. rokov minulho storoia ekonmovia ako H. Magdoff a P. Sweezy oraz astejie poukazovali na situciu v kapitalistickch ekonomikch, ktor bola charakterizovan narastajcim objemom finannch transakci v relnej ekonomike a presun tvorby zisku do finannho sektoru na kor relnej produkcie. Zdrazovali a varovali pred rastcim trendom v podobe ivota na dlh bez adekvtneho rastu miezd. V poslednch dvoch desaroiach zaznamenal finann sektor nebvali rozmach, o dalo priestor pre vznik novch odbyt pre kapitlov nadbytky. Problm vak spoval v tom, e tento nadbyton kapitl, bol oraz astejie a v narastajcich objemoch pouit na pekulcie do dlhopisov, cennch papierov a rznych komodt, na rozdiel od toho aby bol investovan do vrobnch technolgi a podporoval tak rast HDP. To viedlo k tomu, aby sa v tejto svislosti zauval oraz astejie nielen medzi odbornkmi diskutovan pojem financializcia. Postupne sa zadlovali nielen domcnosti, ale aj banky a ostatn finann intitcie v snahe zarobi z poianch peaz alie peniaze. Prostrednctvom sekuritizcie prenali riziko na in subjekty, a tak sa bankov sektor stval oraz kreatvnej aj vzhadom na benevolenciu v legislatvnej oblasti. Logickm vystenm tchto tendenci bolo prasknutie hypotekrnej bubliny v USA, o sa v prostred globalizcie a vzjomnej interdependencie krajn prenieslo do celho sveta v podobe hospodrskej krzy . V snahe zachrni situciu sa vldy rozhodli zakroi a to mnohmi spsobmi, o v niektorch prpadoch viedlo k ich vraznmu zadleniu a neschopnosti splca svoje zvzky. Cieom naej prce bolo poukza na vplyv tejto globlnej financializcie na ekonomiku jednotlivch ttov a detailnejie sa zamera na bankov sektor. Poukza na jeho slab miesta, dvody zlyhania a nedostatky. Prve v tejto rovine sa objavuje mnostvo rozdielnych nzorov na rieenie danej problematiky, a tak isto aj na jednotliv priny nespechu. Snaili sme sa da do kontrastu nzory inch autorov a analyzova nimi navrhovan alternatvy rieenia s pomocou vyuitia mnohch vedeckch metd. Odhadn priebeh realizcie a mon dopad tchto navrhovanch scenrov a opatren. Najvm problmom a kritickm bodov mnohch odbornch diskusi sa stvaj tmy ako regulcia v bankovnctve vo forme zdaovania, rekapitalizcie, kapitlovej primeranosti, odmeovania, i riadenia rizika. alou samostatnou kapitolou s pekulatvne opercie na finannch trhoch. V snahe objasni tto obrnu a vemi aktulnu problematiku sme sa

rozhodli tto tmu spracova v naej diplomovej prci. Na pozad historickch udalost dvame do konfrontcie nzory viacerch autorov a na zklade toho vypracovvame vlastne zvery a odporania.

1
1.1

Sasn stav rieenej problematiky doma a v zahrani

Defincia a objasnenie pojmu financializcia
Pojem financializcia sa v sasnosti medzi ekonmami spomna oraz astejie

a stva sa aj predmetom mnohch odbornch diskusi. Avak faktom je, e samotn vraz je pomerne nov a defincia nie je jednotn. Pri hadan a snahe objasni tto problematiku sme sa stretli s mnohmi vysvetleniami a formulciami. Gretta Krippner sa vo svojej knihe Capitalizing on crisis: The political origins of the rise of finance venuje aj histrii financializcie a dva do kontrastu defincie viacerch autorov. Niektor pod financializciou rozumej narastajci vplyv finannch systmov kapitlovho trhu nad bankovm finannm systmom, in nasleduj Hilferdinga a tento termn pouvaj v svislosti s rastcou politickou a ekonomickou mocou tzv. rentierskych tried. alia defincia, ku ktorej sa prikla pomerne vea autorov, prezentuje financializciu ako obrovsk nrast obchodovania na finannch trhoch a vzniku nespoetnho mnostva novch finannch nstrojov. A poda samotnej Krippnerovej, tento termn charakterizuje urit vzor akumulcie zisku, ku ktorej dochdza oraz astejie prostrednctvom finannch tokov a operci ako samotnm obchodom a tovarovej produkcie 1 Z uvedenho je zrejm, e financializcia me ma mnoho podb a foriem prejavu a preto zhrn vetky interpretcie do jednej defincie by bolo asi vemi obtiane. Pre porozumenie danej problematiky je potrebn pribli niektor historick fakty a udalosti tykajce sa vvoja finannho sektora.

1.2

Histria bankovnctva
Prvopoiatky bankovnctva v Eurpe sa datuj do druhej polovice 14. storoia.

Prv depozitn banka bola zaloen v Bentkach v roku 1361, v Amsterdame v roku 1609 a vo vdsku v roku 1661. V tomto prpade vak nelo o bankov intitcie ako ich poznme dnes. Neexistovala iadna budova a bankrmi boli zva zlatnci, ktor poiiavali peniaze za odmenu.
1

KRIPPNER, G. R. 2011. Capitalizing on crisis : The political origins of the rise of finance. [s.l.]: Harvard University Press, 2011. 240 s. ISBN 978-0674050846

10

Situcia sa vak zmenila koncom 17. storoia v Anglicku, ke sa podarilo tmto zlatnkom zredukova obrovsk dlh kra Wiliama, ktor narstol v dsledku vojny s Franczskom. To im prinieslo nebvali spech a repekt. V roku 1694 bola oficilne zaloen Bank of England a zo zlatnkov sa stali bankri. To umoovalo krovi poiiava si peniaze na zbrojenie a veriteom to prinalo obrovsk zisky vo forme rokov. Nsledne zskali prvomoc od kra razi mince a udia zaali uklada svoje spory do vldou schvlench bnk a poskytova piky niekoko-nsobne vie ako boli ich vlastn rezervy. Od tej doby sa podstata bankovnctva prli nezmenila o om svedi aj citt Sira Williama Pitta zo Snemovne lordov z roku 1770: Za krovskm trnom stoj nieo vie ako sm kr. 1.2.1 Bankovnctvo v 20. storo Ani dvadsiate storoie neprinieslo zmenu, prve naopak v USA roku 1913 sa niekoko bankrov zilo v Jekyll Island (tt Georgia) a diskutovali o nvrhu na vznik nieoho, o neskr bolo odshlasen kongresom ako Federal Reserved Board, znmy pod skratkou FED. USA v tomto obdob prebrala pozciu svetovho ldra ako po finannej tak aj priemyselnej strnke. Eurpske krajiny sa po prvej svetovej vojne u USA vrazne zadlili a kee Ameriku vojna prli nezasiahla, zavala vrazn hospodrsky rozmach. Len 16 rokov po vzniku, FED vyvolal najviu hospodrsku krzu v dejinch. Vtedajiu chybu v monetrnej politike priznal aj sasn predseda FEDu Ben Bernanke, ktor sa dlh roky zaober prve Vekou hospodrskou krzou. Dovolil toti to, aby ekonomiku zaloen na sporch, nahradila ekonomika zaloen na ver. Ku zmene dolo a po nstupe Roosvelta, ktor pochopil, e moc v rukch Wall Streetu nepovedie k zdravmu vvoju ekonomiky, a tak poveril kongresmanov Henryho Steagalla a Cartera Glasse, vypracovanm bankovch zkonov, ktor boli znme ako The Emergency Banking Relief Act a Glass-Steagall Act I a II (alej G-S). Prv zkon skonfikoval skromnkom zlato, m potvrdil, kto v skutonosti vldne v krajine tj. bankri. A za pomoci ministerstva financi podporil otvorenie zdravch bnk. Do bankovho systmu sa vrtili miliardy USD, o viedlo k stabilizcii systmu. Prv G-S zkon predefinoval depozita a zahrnul do nich aj komern a vldne obligcie. Druh G-S zkon oddelil investin bankovnctvo od komernho. Tento zkon zakazoval aby mohla by jedna banka inn sasne ako obchodn, investin a aj poisovacia. Tieto zmeny boli sasou Roosveltovch proti krzovch opatren znmymi ako New Deal. Trvalo to vak

11

len 65 rokov km sa podarilo bankrom z Wall Street v roku 1999 za vldy Clintona op tieto zkony zrui. V sasnosti sa asto stretvame s mylnou predstavou, e FED tzv. americk centrlna banka, je vldou kontrolovan a verejn intitcia. Avak opak je pravdou. Federlny rezervn systm sa sklad zo skromnch finannch spolonost, ktor dokopy vytvraj obrovsk finann kartel a nepodlieha kontrole a dozoru Kongresu.

Uvdzame zoznam 16 skromnch bnk tvoriacich americk federlny rezervn systm: Citigroup, Inc., New York, NY J.P.Morgan Chase & Co., New York, NY Bank of America Corporation, Charlotte, NC Wachovia Corporation, Charlotte , NC Wells Fargo & Company, San Francisco, CA Bank One Corporation, Chicago, IL. Taunus Corporation, New York, NY Fleetboston, Financial, Boston, MA U.S. Bancorp, Minneapolis, MN ABN Amro North American Holding Company, Chicago, IL HSBC North America, Inc., Buffalo , NY Suntrust Banks, Inc., Atlanta, GA National City Corporation, Cleveland, OH The Bank of New York Company, Inc., New York, NY Fifth Third Bancorp, Cincinnati, OH BB&T Corporation

okujce je vak zistenie, e za tmto zoznamom sa skrva ete jeden krat a to zoznam hlavnch akcionrov tchto bankovch intitci, ie skutonch majiteov FEDu: THE ROTHSCHILDS LONDON

12

 THE ROTHSCHILD BERLIN THE LAZARD BROTHERS PARIS IZRAEL SEIFF ITALY KUHN-LOEB COMPANY GERMANY THE WARBURGS AMSTERDAM THE WARBURGS HAMBURG LEHMAN BROTHERS NEW YORK GOLDMAN SACHS NEW YORK THE ROCKEFELLERS NEW YORK2 Zarajca je skutonos, e len niekoko ud ovlda v podstate svetov finann systm a rozhoduje o tom akm smerom sa uberie. Pri tejto prleitosti nm ned nespomen citt jednho z najvch bankrov sveta a zakladatea bankrskej dynastie Rothschildovcov, Mayera Amschela Rothschilda (1743 - 1812): "Dajte mi moc vydva a ovlda peniaze nroda a potom mi bude jedno, kto tvor zkony".3 Prv a posledn lovek, ktor sa postavil proti bankrom a poksil sa im vzia moc ovlda peniaze, bol americk prezident John Fitgerald Kennedy. Jeho nespokojnos spovala v tom, e federlna vlda USA emitovala bankovky len prostrednctvom FEDu a za poskytnut piky musela plati rok. Vydanm dekrtu . 11 110 zo da 4. jna 1963 sa poksil vrti ttu stavn prvo vydva peniaze, a tak prikzal emitova bankovky, ktor boli oznaen na zadnej strane ako U.S. Bank notes na rozdiel od tch pvodnch, ktor sa lili nzvom Federal Reserve Note. Po atentte koncom roka 1963 boli tieto bankovky stiahnut z obehu.

1.2.2 Bankovnctvo v 21. storo

Rozvoju bankovnctva v poslednch desaroiach vrazne napomohli nov informan a komunikan technolgie. V dsledku deregulcie a liberalizcie svetovho obchodu a pohybu kapitlu sa vytvoril priestor pre nov pekulatvne praktiky a tvorbu
2

VAKO, T. 2009. Piny a dsledky financializace. In: Scientia et Societas. ISSN 1801-7118, 2009, ro. 5, . 1, s. 29-35. 3 CIBIK, C.2012. In Bankri ako Amschel Bauer Rothschild a J.P.Morgan vs FED a tlaenie peaz od Richard Mills [online]. Dostupn na internete: < http://financnytrh.com/bankari-ako-amschel-bauerrothschild-a-j-p-morgan-vs-fed-a-tlacenie-penazi-od-richard-mills/a6563>

13

novch finannch nstrojov, ktor umouj investorom nielen zabezpeova svoje investin aktivity, ale aj doslova vsdza na vvoj rozlinch udalost. To umouje investorom aj za relatvne mal iastky dosahova obrovsk zisky. Je vak potrebn poznamena, e rovnak riziko podstupuj aj pre prpad straty. Tvorba zisku vo finannom sektore v priebehu poslednch desiatok rokov rastie exponencilne a na kor vrobnch odvetv. To spsobuje, e sa kapitl zo samotnej ekonomiky odlieva a koncentruje sa v rukch jednotlivcov. Naprklad nadnrodn koncerny v rokoch 2004-2005 v Nemecku zaznamenali nrast vnosov z akci a o 100% aj napriek tomu, e ekonomika stagnovala. Podobn situcia v tomto obdob bola aj vo Franczsku 50% , v Japonsku 70% a v USA to inilo 35%4. Avak v obdob krzy sa zchrann balky tvoria najm z peaz daovch poplatnkov. Tieto skutonosti viedli k tomu, aby sa odbornci a vedci zaoberali danou problematikou, o neskr viedlo k tomu, e sa v tejto svislosti zauval pojem financializcia. Ide teda o rastcu dleitos finannch trhov, intitci a finannej elity vo fungovan hospodrstva ako aj jej riadiacich intitci na nrodnej ale aj medzinrodnej rovni.

1.3

pekulatvne obchody

pekulciou sa na finannch trhoch rozumie vypotav obyajne s rizikom spojen innos, najm obchodn, ktorej cieom je dosiahnutie rchleho a o najvieho zisku, alebo inch vhod. Ide tu o techniku kpy a predaja uritho podkladovho aktva (napr. CP, komodita ) na zklade zmien kurzov alebo ich cien.5 Pri tejto prleitosti je potrebn odliova pojmy pekulcia a zaistenie (tzv. hedging). Podstata zaistenia spova v tom, e zaistite sa sna zbavi rizika z monho nepriaznivho budceho vvoja podkladovho aktva na finannch trhoch. pekulatvne obchody s benmi leglnymi praktikami v oblasti financi. Nie s protizkonn, dokonca niektor zdroje uvdzaj ich priazniv inky na finann trhy. Z asovho hadiska ich rozleujeme na promptn a termnov. Pri promptnch obchodoch napr. pri CP dochdza k okamitmu dodaniu a aj k zaplateniu v stanovenom
4

VAKO, T. 2009. Piny a dsledky financializace. In: Scientia et Societas. ISSN 1801-7118, 2009, ro. 5, . 1, s. 29-35. 5 PIAEK, J., KRAVK, M. 1999. In Filozofick encyklopdia [online]. Dostupn na internete: <http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvs_/spekulacia_ekonomia.html>

14

kurze (spravidla sa uvdza lehota do 3-4 dni) . Investori mu pekulova na rast alebo pokles cien podkladovho aktva. Pri pekulcii na vzostup investor cenn papiere predva s oakvanm, e cena porastie a vo vhodnom okamihu ich pred. Podobne je to v prpade pekulci na pokles cien, tzv. krtkymi predajmi (short selling). Na priblenie a porozumenie podstaty pekulcie na dlh a krtku pozciu ilustrujeme nasledovn graf.

Graf 1 Rozdiel medzi dlhou a krtkou pozciou

Zdroj: Vlastn spracovanie poda: Michal Stupavsk, 2011. In X-trade brokers CZ, Dostupn na: <http://www.xtb.cz/forex.php?p=2&cid=30061> V sasnej dobe na vine rozvinutch kapitlovch trhoch me investor akciu preda bez toho aby ju vlastnil a prve to umouje mnohm subjektom doslova vsdza na pohyb cien obchodovanch aktv. Zsadn rozdiel medzi krtkym predajom a normlnou transakciou je, e pri normlnom dlhom nkupe je aktvum najprv nakpen a neskr predan, i u so ziskom alebo stratou a dochdza k zmene vlastnctva aktva. Pri krtkom predaji je postup opan, akcia sa najprv pred a neskr nakpi. Investor vak akcie nevlastn, ale prostrednctvom maklra si ju akoby doasne vypoiia. 6 Prklad: Investor sa rozhodne pekulova na rast menovho pru EUR/USD. Nakpi 1 lot (1 kontrakt) uvedenho menovho pru. Tm, e nakpil zskal dlh pozciu a pekuluje na posilnenie Eura, ktor touto transakciou nakpil. Nominlna hodnota jednho lotu je
6

BREZA, P.,2012. In pekulcie <http://bankovnictvo.ic.cz/2.html>

s cennmi

papiermi.

[online].Dostupn

na

internete:

15

v tomto prpade 100 000 EUR. Pkov efekt je 1:100 alebo inak povedan, blokovan mara na jeho zaloenom te bude predstavova 1% z nominlnej hodnoty kontraktu. V prpade, e Euro posiln o 1%, potom jeho pkov efekt spsob to, e zarob 100 nsobok alebo 100% svojej poiatonej investcie (blokovanej mare). Inak povedan, pohyb podkladovho aktva o 1 % v prospech investora mu zdvojnsob vku jeho vkladu. Dleit vec je to, e vku pkovho efektu stanovuj vinou brokersk firmy poda rizikovosti danho podkladovho aktva. Tak naprklad v prpade akci, bude pkov efekt omnoho ni, o znamen, e blokovan mara bude predstavova vyie percento z nominlnej hodnoty kontraktu a nsobenie ziskov a strt bude tm pdom menie.7 Nasledujci graf znzoruje vvoj zisku resp. strt pri pekulovan na finannch trhoch. Ako prklad sme zvolili uzatvorenie dlhej pozcie. Graf 2 Zisk/strata pri pekulci na vzostup ceny podkladovho aktva (uzatvorenie dlhej pozcie)

Zdroj: Vlastn spracovanie poda: Michal Stupavsk, 2011. In X-trade brokers CZ, Dostupn na: <http://www.xtb.cz/forex.php?p=2&cid=30061>

Vlastn spracovanie poda dajov spolonosti X-trade brokers esk republika

16

O pekulatvnych obchodoch sa od nepamti ved rozsiahle debaty o ich priaznivch i nepriaznivch inkoch na trhy. Zatia o jedni tvrdia, e ich regulciou a obmedzenm by dolo k vyej volatilite na finannch trhoch, druh poukazuj na ich lohu, ktor zohrali v krzovom obdob, ke pekulanti vyhnali ceny komodt nahor po tom, o sa prepadli akciov indexy v dsledku prepuknutia finannej krzy. Vraznej nrast cien komodt toti pozorova prve v dobe, ke vypukla krza na svetovch finannch trhoch. Ako sa postupne situcia zhorovala, rstlo aj tempo rastu cien. Tto skutonos znzoruje aj nasledujci graf. Graf 3 Cenov vvoj komodt vo svete v obdob Janur 2000 - september 2011

Zdroj: World Economic Situation and Prospect, 2012, s.79. Dostupn na internete: <http://www.un.org/en/development/desa/policy/wesp/wesp_current/2012wesp.pdf>

1.3.1 Gaussian Copula funkcia ako nov monosti pekulci

Pri hadan prin vzniku globlnej finannej krzy, ktor zaala v USA a preliala sa v dsledku globalizcie do celho sveta sa mnohokrt dopracujeme ku rznym lnkom a publikcim o hypotekrnom trhu USA a jeho zlyhan. O administratve americkho

17

prezidenta a jeho predvolebnej kampani subujcej kadmu bvanie. Vzniku novch finannch nstrojov a o nezodpovednom prstupe ratingovch agentr a podobne. Uveden skutonosti s pravdiv avak ide skr o dsledky aj ke ako sa vrav, vetko zo vetkm svis. Skuton priny a prvopoiatky treba hada mono hlbie ako je zrejm na prv pohad. Zaiatkom roku 2000, David X. Li mono ete netuil ak nsledky bude ma jeho objav, resp. vsledky jeho prce. Vytudoval ekonmiu na prestnej univerzite v ne a po obdran titulu PhD. zo tatistiky v Kanade o neho ihne prejavila zujem spolonos JP Morgan Chase8. Za cie svojej prce si zvolil neahk lohu a to urovanie korelcie medzi dvoma rznorodmi udalosami. Podarilo sa mu to jednoducho a to pomocou elegantnho matematickho vzorca. Na tom by ete nebolo ni zlho, pokia by tento vzorec nezdomcnel u bankovch analytikov pri posudzovan rizika pri jednotlivch cennch papieroch. V originly sa tento vzorec nazval Gaussian copula9 function (Gaussova kopula funkcia) a prostrednctvom Lho modelu sa finannm expertom otvorili vo svete financi obrovsk monosti a nov prleitosti. Tto metdu nakoniec zaali pouva mnoh investori investujci do dlhopisov, banky na Wall Street, ratingov agentry a dokonca aj regulan rady. Po dobu piatich rokov sa zdalo, e tto arovn rovnica je zzran a ide o nov prelom vo finannej matematike. Hovorilo sa dokonca o Nobelovej cene. Pokm finannci dosahovali obrovsk zisky a situcia na trhoch bola priazniv, obchodovalo sa vo vekom v miliardovch objemoch. Napriek mnohm varovaniam o nedostatkoch Lho funkcie, nielen z akademickej pdy, sa nepodarilo zastavi jej vyuvanie. Uvatelia Liovej rovnice sa nezamali nad tm, o by sa mohlo sta ak by sa trhy zaali vyvja opanm smerom. Prv praskliny na finannch trhoch sa objavili ete pred rokom 2008 a neskr viedli k obrovskm prepadom, ktor pohltili miliardy dolrov a otriasli v zkladoch svetovm finannm systmom.10 Tento detruktvny proces urchlila aj deregulcia finannho sektora v USA a u spomnan zruenie GlassSteagalovho zkona, ktor rozdeoval investin bankovnctvo od komernho. Nie je

JP Morgan Chase jedna z najstarch finannch intitci v Spojench ttoch americkch s viac ako 200 ronou histriou. Dostupn na: <http://www.jpmorganchase.com/corporate/About-JPMC/about-us.htm> 9 Copula v tatistickej terminolgi kopula oznauje vzjomn prepojenie dvoch alebo viacerch premennch 10 SALMON, F. 2009. Recipe for Disaster: The Formula That Killed Wall Street, In: Wired Magazine 2009.[online]. Dostupn na: <http://www.wired.com/techbiz/it/magazine/17-03/wp_quant?currentPage=all>

18

vak na mieste kls vinu Dr. Limu, za bankrot na Wall Street. Sm sa vyjadroval na adresu svojej prce tm, e len mlokto porozumie vznamu jeho prce. Na bliie porozumenie danej problematiky je vak potrebn na vod objasni spsob obchodovania na kapitlovom trhu, systm fungovania brz a niekoko zkladnch pojmov.

1.4

Obchodovanie na burzch a na OTC trhoch

Burza je pecifick organizovan trh, na ktorom kupujci, predvajci

a sprostredkovatelia realizuj obchody so zastupitenmi tovarmi, cennmi papiermi, cudzmi menami, derivtmi a almi finannmi nstrojmi.11 Pri tom samotn podkladov aktvum, teda predmet obchodovania, nemus by k dispozci. Zkladn charakteristiky a znaky burzy s: organizovan forma trhu, ktor vytvra podmienky pre obchodovanie inch subjektov a podlieha prsnej regulci zo strany ttu, na burze mu obchodova len lenovia, obchoduje sa na zklade presne vymedzench pravidiel a len s vybranmi podkladovmi aktvami, pre burzu je charakteristick neprtomnos obchodovanho tovaru, pravideln opakovatenos trhu, napr. v dennch alebo tdovch odstupoch, ide o tandardizovan podmienky obchodovania (zmluvy, ktovanie a in.), existencia ztovacieho mechanizmu, ktor zabezpe platbu, resp. aj dodvku z uzavretch burzovch obchodov. Burzy plnia niekoko funkci a existuje ich viacero typov poda druhu obchodovanho aktva, poprpade spsobu obchodovania. Existuje mnoho delen, poznme burzy termnov, promptn, komoditn, burzy cennch papierov a in. V neposlednom rade treba spomen ete jeden druh obchodnej platformy a to OTC trhy. Na rozdiel od burzy ide o neintitucionalizovan trh cennch papierov, derivtov a inch finannch nstrojov. Objem a poet finannch nstrojov na OTC je vrazne vy a v sasnosti
11

BAL, P. a kol., 2005, Medzinrodn podnikanie. 4. Vyd. Bratislava: Sprint, 2005. 571s. ISBN 8089085-51-2

19

predstavuj jeden z najrchlejie rastcich oblast svetovho hospodrstva. S mnohmi modernmi finannmi nstrojmi je mon obchodova len na tchto trhoch, nakoko burzy maj striktne vymedzen pravidla a s regulovan. OTC spoiatku plnili funkciu trhu, kde sa obchodovalo telefonicky a s cennmi papiermi, ktor nespali kritria pre obchodovanie na burze. Vinou ide o vone prstupn sekundrny trh, kde nie je vymedzen iadne centrlne obchodn miesto ani as obchodovania . Ide o jeden z najmenej regulovanch trhov, kde neexistuj iadne pravidl ani predpisy ako sa m obchodova. Psobia tu vak regulan orgny, ktor dohliadaj na rozlin aktivity bankovch a inch finannch intitci. Skmaj systmy obchodovania, devzov opercie, mieru kurzovho rizika a zameriavaj sa pri tom na bezpenos a zdravie tchto intitci. Na OTC trhoch sa uskutouje vina devzovch transakci. Neoddeliten sas OTC tvor trh kreditnch derivtov, ktorch vznik sa datuje do 90-tch rokov 20.storoia v USA. Rchlo sa vak rozril do Eurpy a objem obchodov vrazne narastal. Postupom asu sa vyvinulo niekoko druhov kreditnch derivtov.

1.5

Kreditn derivty
V naej prci sme sa rozhodli venova bliiu pozornos prve tmto vybranm

nstrojom finannho trhu, najm vzhadom na ich zku svislos a prepojenie s pojmom financializcia. Trh kreditnch derivtov sa povauje za jeden z najrchlejie sa rozvjajcich trhov s derivtmi v poslednch dvoch desaroiach. Ide o kontrakty, pri ktorch vka roku (odmeny) zvis od verovej schopnosti jednho alebo viacerch subjektov spolonost, krajn. Ide o vemi sofistikovan nstroj na finannom trhu, ktor dovouje spolonostiam s vysokm verovm zaaenm zabali toto riziko a nsledne s nm obchodova, do konca ho po mench astiach preda investorom. Avak slovo preda nie je plne presn, nakoko predajca kreditnho (verovho) rizika mus za tento presun na investorov plati. Preto sa v tejto svislosti pouva spojenie verov ochrana, alebo poistenie kreditnho rizika. S kreditnmi derivtmi sa obchoduje vlune na trhoch OTC a rozdeujeme ich do tyroch zkladnch skupn a to kreditn forwardy, futurity, swapy a opcie. V praxi sa vyskytuje mnostvo rznych a sofistikovanch kreditnch nstrojov a asto ide aj o kombinciu, ktor spja viacer vlastnosti vyie uvedench zkladnch skupn. Medzi ben druhy kreditnch derivtov patria: Swapy celkovch vnosov (Total Return Swaps - TRS),

20

Kreditn dlhopis (Credit Linked Note - CLN), Swap kreditnho zlyhania (Credit Default Swap - CDS).

Najrozrenej druh kreditnho derivtu je Credit Default Swap (CDS). Z ekonomickho aspektu je CDS podobn benej bankovej zruke. Predmetom zmluvy je toti poistenie proti padku (default) a neschopnosti konkrtnej spolonosti splca. Kupujci toto poistenie sa zavzuje k uritm pravidelnm platbm (tvrrone, polrone, rone) a za odplatu zskava krytie pre prpad vzniku kreditnej udalosti referennho aktva. Vznik kreditnej udalosti zrove znamen ukonenie CDS. Ak vak kreditn udalos nenastane, je hodnota CDS v dobe splatnosti nulov, t.j. predvajci zaistenia nem voi kupujcemu iadne zvzky. tandardn CDS sa vydvaj k dlhopisom12 a v sasnosti existuje trh s tmto nstrojom takmer pre kad spolonos alebo krajinu, ktor dlhopisy vydva. Graf 4 Swap kreditnho zlyhania - schma

Zdroj: Jlek, J.2005. Finann a komoditn derivty v praxi. Praha: Grada Publishing, a.s., 2005. s. 525
12

Dlhopis - dlhopisom sa vo veobecnosti rozumie dlhov cenn papier kapitlovho trhu prinajci pevn rokov vnos. Ide o cenn papier, s ktorm je spojen prvo majitea poadova splcanie dlnej sumy v menovitej hodnote a vyplcanie vnosov z nej k uritmu dtumu a povinnos emitenta tieto zvzky plni. [online]. Dostupn na internete: <http://www.euroekonom.sk/poradna/ekonomicky-slovnik/?q=dlhopis>

21

Kreditn dlhopis (Credit Linked Note - CLN) je asto vnman aj ako kolateralizovan CDS, to znamen, e je poskytovan vmenou za cenn papiere (najastejie bankm). Kupujci dva predvajcemu hotovos a dostva vnos s aktv, ktor s podkladom CLN. Ak niektor z aktv zlyh, investor nesie vetky straty. Graf 5 verov dlhopis - schma

Zdroj: Vlastn spracovanie poda BMO Capital Markets, 2012. Dostupn na <http://www.bmocm.com/products/marketrisk/credit/notes/default.aspx>

Rovnako zaujmavm nstrojom je Swap celkovch vnosov (TRS). V podstate ide o repliku celkovch vnosov veru, m umouje syntetick nkup, resp. investciu do kreditnho aktva. Ide o urit mechanizmus na vytvorenie verov alebo cennch papierov.13

13

KADEROV, A., 2010, Rozdelenie kreditnch derivtov: VEGA .1/0547/08: Bratislava, Ekonomick univerzita,2010,6s

22

Graf 6 Swap celkovch vnosov - schma

Zdroj: Vlastn spracovanie poda BMO Capital Markets, 2012. Dostupn na <http://www.bmocm.com/products/marketrisk/credit/notes/default.aspx>

alm vznamnm predstaviteom skupiny derivtov je Collateralized Debt Obligation (CDO). Tento truktrovan produkt niektor zdroje zarauj medzi kreditn derivty, in ho definuj ako bilann produkt odvoden od kreditnch derivtov 14. V podstate ide o cenn papiere kryt naprklad dlhopismi, hypotkami, vermi i pikami, pri ktorch majiteovi plynie prjem po dobu ich vlastnenia. Poda druhu aktva, ktorm s kryt sa aj alej delia. Charakteristick je aj ich rozdeovanie do troch zkladnch tried poda stupa rizikovosti : senior (hodnotenie AAA), mezzanine (hodnotenie AA alebo BB) a junior (neohodnoten, najviac rizikov).

14

MAOVK, M., 2008, K verovej krze v USA, In Finann trhy [online]. 2008. Dostupn na <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1402 . ISSN 1336-5711>

23

Graf 7 Zjednoduen truktra CDO

Zdroj: Vlastn spracovanie poda Octagor Credit Investors, 2011. Dostupn na internete: <https://www.octagoncredit.com/cdo-basics.htm> Prve CDO sa najastejie spjaj s prasknutm hypotekrnej krzy v USA a nslednou finannou krzou v roku 2008. Americk banky poskytovali piky a very bez posudzovania bonity klienta, teda jeho schopnosti splca a nsledne tieto toxick aktva zabaovali do balkov (v ang. pool) s vysokm ratingom, take pre investorov sa javili ako vhodn investcia. Tmto spsobom sa ich banky zbavovali a rizik tak prechdzali na investorov. Svoju lohu tu zohrali aj ratingov agentry, ktor podhodnotili rizikovos tchto CDO, dokonca sa vrav, e boli podplcan. Neschopnos splca hypotky z dvodu rastu rokovch sadzieb tak viedla k obrovskm vpadkom prjmov bnk, ktor nsledne neboli schopn vyplca odmeny tm investorom, ktor vlastnili tento intrument. To vetko viedlo postupom asu k prasknutiu bubliny a pdu niektorch vznamnch svetovch finannch intitci ako Lehman Brothers alebo Bear Stearns. Ako sme u spomnali vznik a vvoj CDO svis s vynjdenm Gaussovej kopula funkcie, finannm matematikom Davidom X. Leem v roku 2000, kedy po prvkrt zverejnil a prezentoval tento vzorec vo svojej prci.

24

1.6

Sekuritizcia
Sekuritizciou sa rozumie proces premeny nelikvidnch finannch aktv na

obchodovaten nstroje kapitlovho trhu. Taktie me s o zdruovanie jednotlivch truktrovanch aktv (pohadvok, CP, verov) do balka, ktor je potom alej postpen tretej osobe. Na balk, vytvoren z podkladovch aktv, s emitovan CP kryt peanmi prjmami z aktv portflia (asset backed securities ABS). Proces sekuritizcie sa zaal rozvja ako investin produkt v 70. rokoch v USA.

Medzi najastejie sekuritizovan aktva patria pohadvky: bnk z poskytnutch komernch verov, bnk z poskytnutch hypotekrnych verov, bnk z poskytnutch spotrebnch verov, bnk z poskytnutch tudentskch piiek, bnk z poskytnutch verov majiteov kreditnch kariet, z prenjmu nehnutenost, leasingovch spolonost z uzavretch leasingovch zmlv, poisovn z predpisu poistnho, spolonost verejnch sluieb za budcu dodvku energie, vody, plynu, obchodnch spolonost z poplatkov za franchisingov prva, vld z poplatkov za aobn prva, vld z poplatkov za pouvanie dianic15

15

TRUCHLY, P. 2011, Sekuritizcia aktv, In Investin bankovnctvo.[online]. Dostupn na internete: <www.derivat.sk/files/truchlyfolieprednasok/15-SekuritizaciaAktiv.doc>

25

Graf 8 Proces sekuritizcie

Zdroj: Vlastn spracovanie poda WEIS,K., 2009. ProPublica. Dostupn na: <http://www.propublica.org/article/making-home-affordable-loan-modifications-denied806> Proces sekuritizcie je pomerne jednoduch, ale za to vemi sofistikovan. Pre ilustrciu uvdzame schmu, na ktorej je uveden nzorn prklad sekuritizcie, ktor pozostva z niekokch krokov. 1. Na zaiatku vetkho stoja zva obyajn udia, jednotlivci, rodiny tiace po vlastnom bvan, a tak poiadaj o hypotekrny ver. 2. Vzhadom na vemi lukratvny biznis do tohto procesu vstupuj asto rzni sprostredkovatelia, brokeri, ktor za provziu sprostredkuj vybavenie veru. 3. Poskytovatemi verov, piiek s vek finann domy, banky, ktor po poskytnut hypotky okamite predvaj tieto pohadvky rznym investinm bankm (tzv. packagers), aby zskali likvidn prostriedky. Tie ich nsledne zabauj do balkov (tzv. pools). Problm hypotekrnej krzy USA spoval v tom, e do tchto balkov sa astokrt zamieali aj very, ktor nespali poadovan tandardy vldou sponzorovanch agentr ako Fannie Mae a Freddie Mac. 4. Hypotekrnym zlonm listom takto zabalenm do balkov je nsledne pridelen rating od ratingovch agentr ako napr. Standart & Poor, Moodys, ktor tak pomhaj investinm bankm vytvra truktrovan cenn papiere (tzv.

26

Morgage-backed securities - MBS), ktor sa stvaj atraktvne pre investorov. V podstate ide o cenn papiere kryt aktvami, presnejie pohadvkami z nesplatench hypotekrnych verov. 5. Na zklade ratingu sa rozdeuj do jednotlivch tran poda rizikovosti. Investori po celom svete tieto MBS nsledne skupuj.

Ako sme u uviedli, sekuritizcia je sofistikovan proces a v bankovnctve sa vyuva u niekoko desaro. Avak z jej vyuitia plyn urit vhody a rizik. Zkladnm predpokladom sekuritizcie je riadne a vasn splatenie pohadvok, ktor tvoria podkladov aktva. alou poiadavkou je rovnorodos tchto aktv, aby sa z nich dali vytvra homognne skupiny (tzv. pools). Jej vhoda spova v tom, e napomha finannm subjektov prekonva krtkodob problmy s likviditou. Pri sprvnom rozdelen pohadvok poda lehoty splatnosti vie subjekt s vysokou pravdepodobnosou predpoveda svoje finann toky. Ak vak djde k sekuritizci toxickch aktv, ako v prpade subtandartnch hypotk v USA (subprime mortgages) prostrednctvom u spomnanho truktrovanho finannho produktu CDO, hrozia vne problmy. Tu je vak op dleit poznamena, e vznamn lohu pri posudzovan kvality aktv zohrvaj ratingov agentry, ktor im prideuj rating. Preto je nesmierne dleit, aby pristupovali k tomuto procesu profesionlne a objektvne a aby sekuritizcia neslila len ako prostriedok na recyklciu finannch aktv i finannho odpadu.16

16

JLEK, J.,2006 Derivty, hedov fondy a offshorov spolenosti. Praha: Grada Publishing, a.s., 2006. s. 39

27

2
2.1

Cie prce
Hlavn cie a iastkov ciele prce
Hlavnm cieom tejto diplomovej prce je prostrednctvom financializcie

analyzova priny nrastu pekulatvnych finannch operci realizovanch v bankovnctve a nsledne odhadn budce tendencie vvoja v oblasti finannho sektora ovplyvnenho snahami o vyiu rove regulcie a zdaovania na globlnej rovni.

Z formulovanho hlavnho ciea vyplvaj nasledovn iastkov ciele: 1. Objasnenie a zadefinovanie zkladnho pojmovho apartu svisiaceho s danou problematikou a na pozad historickch udalost analyzova priny vzniku financializcie. 2. Analyzova sasn problmy a vvojov tendencie vo finannom sektore a na konkrtnych prkladoch zhodnoti navrhovan legislatvne rieenia na regulciu v bankovnctve. 3. Analyzova problematiku pekulatvnych operci vo finannom sektore

a poukza na ich lohu pri vzniku globlnej finannej krzy. V prci sme si stanovali nasledovn hypotzy, ktor sa poksime po uskutonen kvalitatvnej analzy potvrdi, poprpade vyvrti. H1: Vplyvom globlnej hospodrskej a dlhovej krzy djde k zmene orientcie finannch subjektov v oblasti dosahovania ziskov. Prejav sa to najm v znen zujmu o poskytovanie verovch transakci a preferovan obchodov s cennmi papiermi a rznymi truktrovanmi produktmi s vyou a rchlejou mierou nvratnosti. H2: V dsledku sprsnenia dohadu a zavedenia direktv v podobe dan z finannch transakci a z bankovch aktv djde k obmedzeniu finannch operci pekulatvneho charakteru. H3: verov tiese, ktor prepukla po bankrote obrovskch finannch korporci obmedzila ich vzjomn kooperciu a podpsala sa pod zvenie nrokov na zabezpeenie verovch pohadvok bnk.

28

3
3.1

Metodika prce a metdy skmania

Charakteristiku objektu skmania
Objektom skmania tejto diplomovej prce bol bankov sektor, ktor meme

povaova za dominantn zloku svetovho finannho systmu a jeho vvoj vznamne ovplyvuje celkov vvoj ekonomiky v jednotlivch ttoch. Z toho dvodu je kladen vek draz na to, aby boli banky finanne stabiln a prosperujce. Bankov systm spravidla pozostva z centrlnej banky a siete komernch bnk a ich vzjomnch vzahov. Centrlna banka sa podiea na tvorbe menovej politiky, zatia o komern banka vystupuje ako pecifick bankov subjekt. Dleit lohu v tomto sektore zastvaj aj intitcie zabezpeujce dohad nad innosou bnk. Bankov systmy jednotlivch krajn s rozmanit a ich formovanie je podmienen konkrtnymi historickmi a ekonomickmi podmienkami tej ktorej krajiny. Z regionlneho hadiska sa v prci primrne zameriavame na porovnanie eurpskeho a americkho bankovho systmu, ktor s v poslednch rokoch najviac vystavovan legislatvnym, ale aj trukturlnym zmenm. Vplyvom globlnej financializcie je na komern banky zo strany nadnrodnch kontrolnch intitci vytvran oraz v tlak v snahe eliminova systmov rizik. Z asovho hadiska v prci analyzujeme situciu a zmeny v bankovom sektore pred rokom 2006, ktor je charakterizovan a spjan s vypuknutm finannej krzy v USA a obdobm nasledujcim a po sasnos. Funkciu centrlnej banky v USA pln Federlny rezervn systm (Fed) a jeho organizcia vychdza z rozdelenia zemia na 12 oblast, priom v kadej z nich funguje jedna federlna rezervn banka. Na rozdiel od ECB m skromn charakter a peniaze vydva a poiiava ttu za rok. To jej umouje vykonva niektor innosti flexibilnejie a prunejie reagova na ekonomick problmy. Na druhej strane predstavuje monopol, o znamen, e pre svoju innos nem prirodzen protivhu. V Eurpe je situcia rozdielna. Od 1.1.1999 tu funguje nov systm centrlneho bankovnctva, pozostvajceho z tzv. Eurosystmu, ktor je tvoren Eurpskou centrlnou bankou (ECB) a nrodnmi centrlnymi bankami lenskch ttov eurozny a Eurpskeho systmu centrlnych bnk (ESCB) tvorenho z ECB a nrodnch centrlnych bnk lenskch ttov Eurpskej nie. Primrnym cieom ESCB je udriava cenov stabilitu

29

a podporova zkladn lniu hospodrskej politiky nie. Pre dosiahnutie uvedench cieov je preto nevyhnutn jej politick nezvislos.17 Neoddelitenou sasou bankovej sstavy s komern banky, ktor maj skromn charakter a s typickm trhovm subjektom, ktorho primrnym cieom je dosahova zisk. Svoje prjmy si zabezpeuje mnohmi innosami na finannch trhoch v podobe operci s cennmi papiermi, poskytovanm verov, vkladmi a mnohmi inmi slubami a transakciami.

3.2

Pracovn postupy

K naplneniu hlavnho a vedajch cieov prce sme vyuili nasledovn vedeck metdy:18 Abstrakcia prostrednctvom tejto metdy sme vylenili podstatn charakteristiky skmanej problematiky, o nm umonilo prenikn do podstaty javu a vymedzi zkladn pojmy a defincie. Vsledkom bolo izolovanie podstatnch javov od nepodstatnch, a tak umoni priestor pre vyuitie analzy. Analytick metda nm umonila rozleni dan problematiku na jednotliv zloky, pecifick vlastnosti a identifikova svisiace procesy. Hlbie poznanie jednotlivch ast nm umonilo lepie pozna jav ako celok. Metda syntzy dopa a nadvzuje na analzu a v prci nm poslila na mylienkov zjednotenie jednotlivch ast vylenench prostrednctvom analzy do jednho celku a tak nm umonila pozna vntorn truktru samotnho jadra problematiky. Indukcia tto metdu sme vyuili pri odvodzovan zverov na zklade pretudovania empirickho materilu, najm teda z historickch faktov. Dedukcia dopa indukn metdu a v prci nm slila na vyvodenie konkrtnejch poznatkov zo veobecnch.

17

BEOV, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: Edcia ekonmia, 2005. ISBN 80 8078 031 5. pouit strany 228 232 18 GONDA, V. 2009, Metodika vedeckej prce. Bratislava :Vydavatestvo Ekonm, 2009, ISBN 978 -80-2252797-2.

30

 Komparatvne metdy jedny z najdleitejch pouitch metd v naej prci, ktor nm umonili porovnva urit javy a procesy so skutkovm stavom a na zklade toho sme jednoduchie formulovali zvery a odporania. Pri zskavan teoretickch poznatkov a formulovan zverov sme erpali z odbornej literatry slovenskch aj zahraninch autorov.

3.3

Spsob zskavania dajov a ich zdroje

Pri zhromaovan dajov sme erpali najm zo sekundrnych informanch

zdrojov v psomnej, ale aj elektronickej forme. Vyuvali tlaen a elektronick odborn asopisy, publikcie a mnoh vedeck prce. V analzach sme spracovvali daje z vronch sprv slovenskch, ale aj medzinrodnch intitci, ktorch innos spad a svis s problematikou naej prce. Pri hodnoten vsledkov realizovanej kvalitatvnej analzy a tvorbe zverov sme sa inpirovali aj videozznamami z odbornch konferenci uverejnench prostrednctvom internetu na webovch strnkach intitci alebo v medilnych prehliadaoch a databzach.

3.4

Pouit metdy vyhodnotenia a interpretcie vsledkov

V kvalitatvnej analze sme vyuvali metdu porovnvania skmanch prvkov

s cieom stanovi ich zhodn alebo rozdielne znaky. Pre lepiu interpretciu jednotlivch skutonost sme vyuili grafick znzornenie pozorovanch javov. Vsledky kvalitatvneho skmania sme objasnili pomocou slovnej interpretcie a nsledne sme ich dvali do kontrastu s tvrdeniami inch autorov zaoberajcich sa touto problematikou.

31

4
4.1

Vsledky prce a diskusia

Bankov sektor v predkrzovom obdob - priny zlyhania
Po vypuknut finannej krzy v roku 2007, ktor vystila nsledne do globlnej

recesie prakticky trvajcej dodnes sa zaalo vynra na povrch mnostvo diskusi a polemk o potrebe prsnejch opatren v bankovnctve. Objavuj sa vak aj nzory, ktor prve naopak dvaj vinu nezmyselnej a zbytonej regulci v tomto sektore. V nasledujcej asti sa detailnejie pozrieme na dan problematiku v predkrzovom obdob a poksime sa porovna situciu a mieru regulcie v bankovnctve. Na konkrtnych opatreniach, resp. ich absencii poukeme na ich efektivitu a dopad. Za vznikom a priebehom krzy sa nachdza cel komplex faktorov a ich vplyv sa umocnil aj v dsledku ich vntornej prepojenosti. Medzi tie najastejie spomnan zaraujeme: presadzovanie politickch zujmov prostrednctvom rozrenia dostupnosti bvania, najm v USA, zlyhanie ratingovch agentr v dsledku neobjektvneho udeovania ratingu, vytvorenie priestoru na vznik novch finannch nstrojov typu CDO, CDS o umonilo sekuritizova aj toxick aktva, neustly tlak bankovho sektora na presadzovanie tlu ivota na dlh, pekulcie na finannch trhoch, rozsiahle prvomoci a monosti bankrov a nedostaton adekvtna zodpovednos, nedostaton monitoring verovch procesov a nzka pozornos venovan rizikm na finannch trhoch.19

Tmito faktormi sa tie podrobnejie venuje tzv. Larosierov sprva (zverejnen 25.2.2009), ktor vznikla na podnet Eurpskej komisie s cieom vypracova odporania na posilnenie spoluprce v oblasti dohadu nad finannm systmom na eurpskej rovni, a tm obnovi dveru v tento systm. Tto sprva, ktor vypracovala skupina odbornkov na ele so Jacquesom de Larosierom (bval riadite medzinrodnho menovho fondu)
19

MREK, K. 2009. Priny a projevy souasn krize ve finannm sektoru. In: Scientia et Societas. ISSN 1801-7118, 2009, ro. 5 ,. 3

32

prezentuje niekoko odporan a taktie predklad radu otzok tkajcich sa regulcie finannch trhov. Medzi hlavn priny rovnako zarauje zlyhanie ratingovch agentr, nedostatky v riaden rizk, odmeovan manamentu, corporate governance, v globlnej intitucionlnej slabosti, resp. nedokonalosti a taktie urit vzjomne prepojen shrn makroekonomickch initeov. V nasledujcej asti sa bliie venujeme uvedenm prinm a pomocou grafickho znzornenia detailnejie poukazujeme na jednotliv faktory zlyhania.

4.1.1 Makroekonomick initele

Ako problmov kombincia makroekonomickch velin sa vo svete ukzala nadbyton likvidita. V USA ju ete k tomu dopala kombincia s nzkymi rokovmi sadzbami a pomerne nzkou inflciou v relnej ekonomike. oraz astejie sa zosiloval trend ivota na dlh, a tak miera zadenosti vo vyspelch ekonomikch rstla vrazne rchlejie ako samotn HDP, o znzoruje aj nasledovn graf. Graf 9 Celkov svetov dlh v porovnan s HDP v rokoch 2002-2010

Zdroj: Market Oracle, 2012. Dostupn <http://www.marketoracle.co.uk/Article34109.html>

na

internete:

33

Na zklade historickch dajov uvedench v grafe meme kontatova, e verovanie ekonomiky a neustle zadlovanie nielen verejnho sektora neprina potrebn rast domcej produkcie. Z uvedenho tie vyplva, e tempo rastu zadenosti vrazne prevyuje tempo rastu HDP. Aj napriek narastajcemu objemu verov a zadlovaniu sa nielen domceho obyvatestva v jednotlivch krajinch, vldy stle nepociovali potrebu zakroi a sprsni monetrnu politiku. Inflan tlaky v niektorch ekonomikch vak nakoniec aj tak zvazili a rokov sadzby vytlaili nahor. Scenr, ktor nasledoval je u zrejm a bliie sme ho popsali aj v teoretickej asti.

4.1.2 Problm sekuritizcie

Banky a finann intitcie v prostred s nzkymi rokovmi sadzbami hadali na trhu nov investin monosti a medzery, ktor by mohli vyplni s cieom zvi svoje zisky. Jednou z prleitost bol nedostatone regulovan finann trh a priestor na tvorbu novch finannch nstrojov, ktor umoovali bankm zbavova sa tzv. toxickch aktv. V dsledku toho mohli poskytova aj nzko bonitnm a finanne negramotnm klientom svoje bankov produkty (napr. subprime hypotky20). Tieto pohadvky sa konvertovali na cenn papiere kryt aktvami, tzv. ABS (Asset Backed Securities) a formou ich sekuritizcie sa stvali nstroje ako CDO. Tie sa alej rili prostrednctvom spolonost, na tento el vytvorenmi, tzv. SPV (Special Purpose Vehicle) spravidla so sdlom v krajinch s preferennm daovm rimom, alebo inak povedan v daovch rajoch. Problm sekuritizcie spova prve v rozren jej monost. Banky tak mu zniova mnostvo poskytovanch verov, a tak spa oraz prsnejie podmienky kapitlovej primeranosti. Ide o to, e s narastajcim potom poskytnutch verov mus banka zvyova objem vlastnho kapitl. Ten je vak drah a nkladnej ako cudz kapitl. Najm ak jej ide v prvom rade o to, aby maximalizovala svoje zisky a najlepie v o najkratom ase. V takom prpade je pre u jednoduchie zastva rolu akhosi sprostredkovatea, ktor na jednej strane nakpi a nsledne o najvhodnejie a rchlo
20

Sub-prime hypotky- vznik v USA, ide o piky poskytovan iadateom s nedostatonou verovou histriou, ktor by za normlnych podmienok nespali poiadavky na poskytnutie tandardnej hypotky . [online]. Dostupn na: <http://ec.europa.eu/internal_market/finservicesretail/docs/finfocus/finfocus4/finfocus4_cs.pdf>

34

pred. V neposlednom rade netreba zabda na fakt, e sekuritizciou banky zniuj svoje rokov a verov riziko. Na nasledujcom zjednoduenom prklade najlepie pochopme motivciu bnk k sekuritizci. Banka poskytne hypotekrny ver na hodnotu 100 000 USD s lehotou splatnosti na 30 rokov. Ako zruku zriadi zlone prvo na nehnutenos. S klientom sa dohodne na mesanch spltkach vo vke 500 USD. Povedzme, e spltka zahruje aj fixn rok. Ak predpokladme, e klient v priebehu svojho ivota nebude ma finann problmy a svoj zvzok za 30 rokov splat, banka tak me rta s pravidelnm mesanm prjmom 500 USD. A o ak nastane druh alternatva a klient jednho da prestane splca? Banka ma na vber dve monosti. Bu zska nehnutenos a t me nsledne speai, a tak zska urit obnos finannch prostriedkov alebo tto pohadvku sekuritizuje a vytvor z nej cenn papier. Ten s malou finannou provziou zska vhodn rating od renomovanej ratingovej agentry a nsledne ho prostrednctvom CDO pred na kapitlovom trhu. To jej ete navye umon zska v objem peaz v krtkom ase a eliminova prpadne riziko z nesplatenia. A ak by to nestailo tak zdrazujeme, e zniovanm objemu verov tak banky nemusia dodriava oraz prsnejie pravidl kapitlovej primeranosti, o im umouje vek as ziskov vyleni na odmeny a provzie TOP manamentu. Sekuritizciu vak nemono hodnoti len na zklade udalost v uplynulch rokoch poznaench krzou. Vyaduje si hlbiu a podrobnejiu analzu. Jej primrnou lohou je z nelikvidnch aktv vytvori obchodovaten cenn papiere a samozrejme transfer kreditnho rizika. Problm nastva vtedy, ak tento proces prestva by transparentn a sekuritizuj sa aj nekvalitn a rizikov podkladov aktva. Postupom asu v takomto prpade dochdza k rozptylu rizika aj na viacer subjekty na finannom trhu. Je potrebn poznamena, e sila a prepojenos subjektov a procesov v podmienkach globalizovanej ekonomiky je oraz silnejia, a preto treba kls v doraz na kontrolu a monitoring systmovho rizika.

4.1.3 Nedostatky v riaden rizika a systm odmeovania manamentu

Vraznou mierou na naruen stability a dvery na finannch trhoch sa podieali prve nedostatky v oblasti riadenia rizk. Privea pozornosti sa vo veden korporci

35

venovalo na dosahovanie krtkodobch cieov a ziskov, na rozdiel od dlhodobej prosperity samotnch investci. Meme kontatova, e samotn systmov riziko bolo dlhodobo podceovan. V tejto svislosti je potrebn finann riziko rozliova na tzv. systmov a komern. Systmov riziko meme zadefinova ako riziko udalosti, ktor spsob pokles ekonomickej hodnoty a dveryhodnosti a sprievodn nrast neistoty vo vraznej asti finannho systmu, ktor je s najvou pravdepodobnosou dostatone vek na to, aby mal vznamn negatvny dopad na relnu ekonomiku. Pri tom nejde o konkrtnu udalos, ale skr o pravdepodobnos jej nastatia.21 O komernom riziku hovorme zva v svislost s finannou situciou jednotlivch subjektov napr. korporci. Prkladom me by kurzov, kreditn i menov riziko a nemono ho spja so systmovm, nakoko sa spja so samotnm produktom alebo prslunou spolonosou a posudzujeme ho na mikroekonomickej rovni. Doposia sa systmovmu riziku nevenovala dostaton pozornos, a finann krza poukzala na dleitos a potrebu jeho dohadu. Pri posudzovan rizk na makroekonomickej rovni treba hodnoti dan situciu z pohadu toho, i ide o tzv. too large to fail alebo too interconnected to fail. Toto tvrdenie potvrdzuje aj sasn zoznam intitci, ktor boli v rmci ttov EU vyhlsen za prli vek a prepojen s finannm systmom na to, aby skrachovali. Komplikovan truktrovan finann produkty ako CDO (v mnohch prpadoch ilo a o niekoko vrstiev CDO) vyadovali sofistikovan podobu hodnotenia rizika. Tej sa vak systm nedokal. Situciu o to viac komplikovala netransparentnos vznamnch segmentov finannho trhu z jednotlivch finannch intitci a nedostatok znalost o vekosti alebo umiestnen verovch rizk. Na druhej strane sa rizik prostrednctvom sekuritizcie rozptlili naprie finannm systmom. Z toho dvodu sa zaala na trhoch objavova v oiach investorov nedvera a neistota v kvalitu verovch portfli. Rovnako zlyhala aj corporate governance mnohch finannch intitci nakoko samotn predstavenstv a senior manari mnohokrt akoby neporozumeli riziku niektorch novch truktrovanch finannch produktov, a tak neodhadli adekvtnu mieru rizika. Rovnako nemono prehliadnu skutonos, e systm odmeovania v niektorch bankch bol orientovan na dosahovanie asto krt a diskutabilnch ziskov a k realizci

21

MAKUCH, M. 2007. Finann konglomerty a stabilita finannho systmu. [online]. [s.l.]: 2007. Dostupn na internete: <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1360>

36

krtkodobch cieov. Odmeny a bonusy viedli manarov k nadmernmu podstupovaniu rizika. Dlhodob plnovanie bolo skr vnimkou ako pravidlom a samotn akcionri vytvrali tlak na manament, aby zvyovali cenu akci spolonost a prinali oraz viac zisku pre nich vo forme dividend, o v zsade nekoreponduje s dlhodobmi ciemi, stratgiou a budovanm hodnt podniku.22 Cieom bnk bolo preda o najv poet produktov, maximalizova objem poskytnutch verov a to bez toho, aby sa intenzvne zaoberali rizikom. Systm bol nastaven tak, e aj keby banka skrachovala, obdrali by vysok odstupn bez akejkovek penalizcie, nakoko zodpovednos nemali takmer iadnu. Po pde americkej investinej banky Lehman Brothers v roku 2008 sa varovn signly zaali ri rchlejie a finann trhy sa ocitli pod tlakom paniky a straty dvery. Udalosti, ktor nasledovali, podnietili uiu spoluprcu medzi vldami USA a EU, aby navrhli systmov zmeny a upokojili situciu na trhoch. Ivana Dostlov z Intittu eurpskej integrcie, NEWTON College, a.s. uvdza v asopise Scienta et Societas lnok s nzvom Regulace odmovn ve finannm sektoru jako opaten ke snen podstupovanch rizik, kde zobrazuje truktru celkovho zrobku manara. Tto kompenzcia pozostva z pevnej a pohyblivej zloky. Fixn tvor zkladn mzda a variabiln pozostva z bonusov, ktor s zvisl na vkone. Set tvor celkov vku kompenzcie manara (tzv. total cash compesation). K tomu vetkmu ete prinleia rzne formy peanch a nepeanch benefitov vo forme zdravotnej starostlivosti, platench dovoleniek, ivotnho poistenia, dchodkovho sporenia, odstupnho nazvanho zlat padky, mobilu, rznych lenstiev v kluboch, pouvanie firemnch limuzn i lietadiel, finann poradenstvo a mnoho alch. Popri tom vetkom ete aj urit dlhodob stimuly, kam zaraujeme naprklad akcie a in opn programy.23

22

MREK, K. 2009. Priny a projevy souasn krize ve finannm sektoru. In: Scientia et Societas. ISSN 1801-7118, 2009, ro. 5 ,. 3. 23 DOSTLOV, I. 2010. Regulace odmovn ve finannm sektoru jako opaten ke snen podstupovanch rizik. In: Scientia et Societas. ISSN 1801-7118, 2010, ro. 6 ,. 1

37

Graf 10 Odmeovanie CEO manarov v USA pred rokom 2006 , priemer

Zdroj: Standard &Poor's, 2010 dostupn <http://www.emeraldinsight.com/books.htm?chapterid=1870858&show=html>

na:

V priebehu 90-tch rokov sa systm odmeovania CEO (Chef Executive Officer) zdokonalil a postupne sa zaal sklada z viacerch variabilnch zloiek, ako znzoruje vyie uveden graf. Spomnan trend sa stal natoko populrnym a najm motivanm, e fixn plat v priebehu nasledujcich rokov narastal len rovnomerne a takmer k exponencilnym rozdielom z roka na rok dochdzalo prve vo variabilnch zlokch. To umoovalo manarom dosahova obrovsk zisky, ktor ale nie vdy koprovali spechy ich spolonost. Takmer priepastn rozdiel medzi vrcholovmi manarmi a priemernmi pracovnkmi psobil asto a demotivujco. Poda tatistickch dajov agentry Standard&Poors z roku 2008 vyplva, e priemern celkov plat najlepie 500 platench CEO manarov v USA sa pohyboval na rovni 10,4 milina USD, poda asopisu Forbes v roku 2008 tto iastka inila 12,8 milina USD.24 Pre porovnanie uvdzame ron plat americkho prezidenta za rok 2010, ktor sa pohybuje okolo 400 000 USD rone vrtane odmien, ktor s vo vke 50 000

24

COVIELLO, Ch., 2008, Historic CEO Compensation. [online]. [s.l.]: In: Forbes, Dostupn na internete: <http://www.forbes.com/2008/04/30/ceo-pay-historic-lead-bestbosses08-cx_sd_0430flash.html>.

38

USD a nepodliehaj dani z prjmov.25 V roku 2006 len priemern bonusy (lenstv v kluboch, pouvanie firemnch limuzn, lietadiel a pod.) 386 najlepie platench CEO predstavovali sumu vo vke 438 342 USD. Ak by chcel Amerian poberajci minimlnu mzdu zarobi uveden iastku, trvalo by mu to 36 rokov. Tto skutonos potvrdzuje aj Giniho index, poda ktorho USA patrilo v krzovom obdob medzi krajiny s najvou nerovnosou v prjmoch.

Graf 11 Giniho index prjmov diferencicia poda krajn za rok 2006-08

Zdroj: CIA, World Bank, 2011. Dostupn <http://www.economonitor.com/nouriel/2011/10/17/full-analysis-the-instability-ofinequality/>

na:

Pri hlbej analze a pri pohade na historick dta zistme, e v prpade USA index ete v predkrzovom obdob dosiahol level, ktor bol naposledy zaznamenan v roku 1928 tesne pred Vekou hospodrskou krzou, ke ekonomika ete dosahovala vrchol. Alarmujce je tie zistenie, e rozdielnos prjmov u obyvatestva sa oraz viac zvyuje u krajn nazvanch ako Emerging Markets teda rchlo rozvjajcich krajn ako je na, Brazlia, India i Rusko. Giniho koeficient26 u tchto krajn z roka na rok rastie, o potvrdzuj aj najnovie daje z magaznu Harvard Business Review zo zaiatku roku

25

THE ECONOMIC TIMES. 2010, In Obama's salary $400,000 per annum and subject to tax . [online]. [s.l.]: Apr 7, 2010 . Dostupn na internete: <http://articles.economictimes.indiatimes.com/2010-04-07/news/28389033_1_salary-second-termlegislation> 26 Giniho koeficient - je indiktor peanej chudoby, predstavujci nerovnomernos prjmovho rozdelenia. Je to pomer kumulatvnych podielov populcie usporiadanej poda rovne ekvivalentnch disponibilnch prjmov ku kumulatvnym podielom disponibilnch prjmov nimi zskanch . [online]. Dostupn na internete <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=7539>

39

2012, kde sa na u dostala pred Spojen tty.27 Slovensk republika sa v tomto hodnoten s koeficientom 25,9 z roku 2010 nachdza pod priemerom EU 27, ktorej hodnoty dosahuj 30,5
28

(hodnota 100 znamen najvyiu nerovnos tz., e vetky prjmy

sa koncentruj u jednho subjektu, hodnota 0 naopak znamen absoltnu rovnos medzi prjmami v ekonomike). Pri pohade na platy CEO v Eurpe z viacerch sprv a analz vyplva, e podobn trend ako v USA, aj ke o osi miernej, prevlda aj v eurpsky krajinch. Poda poslednch prieskumov spolonosti Proxinvest z roku 2011 dolo v porovnan s rokom 2010 op k vraznmu nrastu celkovch remunerci (vrtane akciovch opci, odmien a bonusov). Sprva uvdza ako prklad priemer celkovch platov tyridsiatich najvych franczskych CEO, ktor vzrstol o 34% v porovnan s rokom 2010 na 4,11 milina Eur. Avak tieto hodnoty stle nedosahuj priemer s obdobia pred rokom 2006 kedy dosahovali vku a 5 milinov Eur. Tento trend bol spozorovan nielen vo Franczsku, ale aj v ostatnch vyspelch krajinch Eurpy. Tto sprva okrem inho rovnako poukazuje na urite abnormality ako je obrovsk nrast v zkladnch platoch a bonusoch, ktor dokonca presahuj maximlne limity z predchdzajcich rokov. Ide najm o vek bankov domy v Eurpe. Je na mieste sa zamyslie, i zrovn toto je ten sprvny spsob ako bojova s globlnou recesiou.29 Treba vak poznamena, e modely odmeovania manamentu zvisia aj od uritch kultrnych a socilnych charakteristk danho ttu a preto pri hlbej analze danej problematiky je potrebn rozliova o ak krajinu i teritrium ide. Americky model je agresvnej a zaloen viac na podpore vkonnosti o v ase konjunktry predstavuje vyiu produktivitu, ale aj vie riziko. Eurpa jednotn model neuplatuje nakoko je vntorne vemi heterognna o sa tka socio-kultrnych kritri. V Spojench ttoch rovnako prevlda individualizmus a sklon k vonmu podnikaniu viac ako v Eurpe, kde prevlda skr zamestnaneck mentalita a vie socilne ctenie. Preto ma v Eurpe tradin vznam bankovnctvo a v USA skr dominuj kapitlov trhy. Tomuto odpovedali v pred krzovom obdob aj legislatvne nroky na kapitlov primeranos bnk.

27

HUSANOV F.,IZRAELI O.., 2012, How Much Inequality Is Necessary for Growth?. [online]. [s.l.], In: Harward Business Review, 2012. [cit. 31.3.2012]. Dostupn na internete: <http://hbr.org/2012/01/how-muchinequality-is-necessary-for-growth/ar/1>. 28 EUROSTAT, 2012, Gini coefficient [online]. [s.l.], 23.3. 2012. Dostupn na internete: <http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ilc_di12&lang=en>. 29 Proxinvest, 2012, Report on CEO conpensations, [online]. Dostupn na internete: <http://www.proxinvest.com/index.php/en/news/read/171.html>

40

Zatia o v Eurpe to inilo 8% , Lehman Brothers30 v obdob defaultu mala podiel vlastnho kapitlu vo vke 5%, Merril Lynch31 dokonca len 3 %.32

4.1.4 Zlyhanie ratingovch agentr

Hodnotenie ratingovch agentr m v sasnej dobe charakter oligopolnho odvetvia a to s pomerne vysokmi vstupnmi barirami. Ide o typick prklad nedokonalej konkurencie na finannch trhoch. U v 90. rokoch sa vo vyspelch ekonomikch regulan orgny snaili sprsni pravidl a zavies urit opatrenia najm o sa tkalo transparentnosti, povinnosti zverejova urit informcie, nakladanm s neverejnmi dajmi a predchdzania nepoctivm praktikm. Zo strany ratingovch agentr avak prli vek zujem nebol a od orgnov chbala dostaton pozornos a tlak. Ete v 70.rokoch zostavila americk Komisia pre cenn papiere (U.S. Securities and Exchange comission SEC) zoznam uznvanch agentr pre hodnotenie americkch vldnych dlhopisov, na ktorom boli veden agentry, ktor v podstate dodnes ovldaj ratingov trh USA, avak ich sluby s vyuvan investormi a krajinami po celom svete. Hovorme o Standard&Poors, Moodys a Fitch. Ich pozcia na trhu bola oraz viac posilovan a to aj vaka ttnym nariadeniam, ktor prikazovali bankm obstara hodnotenie pre urit typy cennch papierov. S ohadom na uveden informcie meme kontatova, e subjekty boli oraz astejie nten opiera sa o hodnotenie ratingovch agentr. Paradoxom je vak fakt, e kontrola samotnch agentr a ich innost prakticky neexistuje dodnes. Otzku ich regulcie nastolila a svetov finann krza, na ktorej vrazn podiel maj prve ratingov agentry hodnotiace verov riziko. Poukazuje sa na skutonos, e tieto kreditn ratingov agentry vne pochybili a podcenili riziko, ke udeovali AAA poprpade Aaa hodnotenia truktrovanm finannm nstrojom typu CDO. Takto rating sa toti udeuje tandardnm ttnym alebo korportnym dlhopisom. Tieto spletit truktry CDO asto zahali v sebe aj tzv. sub-prime hypotky a kee ich histria je pomern mlad, agentry nedisponovali potrebnmi metodolgiami na relne ohodnotenie kreditnho rizika tchto produktov.

30

Lehman Brothers - americk investin banka, ktorej bankrot v septembri 2008 odtartoval rozsiahlu finann krzu vo svete 31 Merril Lynch - americk investin banka (v sasnosti ako divzia Bank of America) 32 DOSTLOV, I. 2010. Regulace odmovn ve finannm sektoru jako opaten ke snen podstupovanch rizik. In: Scientia et Societas. ISSN 1801-7118, 2010, ro. 6 ,. 1,

41

Nasledujci graf ilustruje objem vydanch AAA ratingov v priebehu rokov 1990 a 2009 vo svete, v pomere k celkovmu objemu vydanch dlhovch cennch papierov.

Graf 12 Objem vydanch AAA ratingov s fixnm rokom vo svete

Zdroj: Financial Times, 2011, Dostupn <http://ftalphaville.ft.com/blog/2011/07/15/623881/the-aaa-bubble/>

na:

Investori radi obubuj bezrizikov dlhopisy, otzka znie i ich je vo svete potrebnch toko a i naozaj s tzv. risk-free? Informcie uveden v grafe pochdzaj zo sprvy vydanej Bankou pre medzinrodn ztovanie (BIS - Bank for International Settlements) a Bazilejskm vborom pre bankov dohad. Graf znzoruje kontinulny nrast objemu Asset-Backed Securities (cenn papiere kryt aktvami) s vysokm kreditnm ratingom a do roku 2006, kde dosahoval vrchol. V spomnanom roku dosahovali tieto aktva s fixnm rokom a 50%, o v absoltnom hodnotovom vyjadren inilo takmer 5 000 bilinov USD. Pri hlbej analze tchto dajov dospejeme k zveru, e skoro polovica svetovch dlhovch cennch papierov bola poda ratingovch agentr prakticky bez kreditnho rizika. Z celkovho objemu v roku 2006 tak samotn ABS predstavovali 64% v porovnan s verejnm dlhom, ktor inil 27%. 2% reprezentovali skromn dlh 8% patrili ostatnm produktom. Rovnako zaujmav je aj zmena, ktor nastala po vypuknut krzy. Investori sa pod hrozbou straty svojich aktv odvracali od ABS a radej inklinovali k bezpenejm ttnym dlhopisom. Tomu zodpoved aj ich enormn nrast po roku 2007. Za tmto javom sa skrva niekoko udalost a faktov, ktor podnietili tento vvoj na finannch trhoch. Kee v obdob recesie sa vldy jednotlivch ttov snaili ekonomiku oivi, vsledkom toho boli v roku

42

2009 nzke rokov sadzby centrlnych bnk. V rmci zchrannch operci si tty vypoiali obrovsk objemy finannch prostriedkov, za ktor ruili svojimi dlhopismi. To sa ale nsledne prejavilo v ich zvench rozpotovch deficitoch. V tom ase sa vak pre investorov tento scenr javil ako bezpen aj vzhadom na op vysok rating zo strany agentr. Prv problmy Grcka sa zaali objavova v polovici roku 2009 a pretrvvaj a dodnes. Na mieste sa preto rt otzka, i by prve analzy podobnch rizikovch scenrov nemali byt predmetom ich innost.

4.1.5 Morlny hazard

Morlny hazard bva tie povaovan za jeden z hlavnch faktorov, ktor prispeli k sasnej finannej a hospodrskej krze. J. Urbna z prvnickej univerzity UK definuje morlny hazard ako urit situcie, v ktorch m subjekt chrnen pred monm rizikom sklon chova sa inak, ako keby mal byt prpadnmu riziku skutone vystaven.
33

Najastejie sa tento pojem spomna v svislosti s odmeovanm a rozhodovanm manarov vo finannch spolonostiach. Prejavuje sa ako snaha o maximalizciu vnosov zvl v situcich, ke dan subjekt nenesie pln zodpovednos za svoje rozhodnutia a hrada prpadnch strt prechdza na niekoho inho. V prpade bnk ide v podstate o akciov spolonosti a akcionri ruia len do vky prostriedkov vloench do akci. Prve s podobnm spomnanm scenrom sa od pdu Leahman Brothers stretvame pomerne asto. Finannm problmom sa nevyhli ani eurpske banky, ktor dosiahli vrazne straty nielen v dsledku toxickch investci, ale aj masvnymi vbermi vkladateov a investorov v dsledku vypuknutia paniky a nedvery na trhoch. Vo vine prpadov tak musel nsledne zasahova tt v podobe veritea poslednej intancie. Zd sa e, jedinm faktorom psobiacim proti morlnemu hazardu bankrov a finannkov tak bola len mon strata reputcie. V doterajom vvoji sa stretvali snahy o silnejiu regulciu finannch trhov (najm v krzovch obdobiach) so snahami o ich zmiernenie, resp. deregulciu. Tieto strety vak asto krt odrajli zujmy finannch a bankovch skupn. Prkladom z histrie me by zruenie Glas-Steagalovho zkona v USA, ktorho zruenie prispelo k vytvoreniu prostredia otvorenejieho k reniu rizk vo finannom sektore.

33

URBAN, J. 2010. Morln hazard v manaerskm odmeovn. In: Motiv8,[online]. Dostupn na <http://motiv8.cz/management/moralni-hazard-v-manazerskem-odmenovani.html>

43

Morlny hazard zvyuje u finannch intitci pravdepodobnos, e bud riskova viac ako by si mohli dovoli, kee aktva a kapitl, ktor obhospodaruje nie je ich vlastn. Ak sa k tomu ete prid ochrana vkladu, alebo nebodaj garancia ttu z dvodu ohrozenia systmovho rizika (tzv. too big to fail), nebezpeenstvo morlneho hazardu rastie. Ako prklad z praxe by sme uviedli hypotekrne intitcie Fannie Mae a Freddy Mac, ktor svoju veritesk stratgiu postavili na domnienke, e ako vldou sponzorovan podniky s nimi kapitlovmi poiadavkami ako skromn intitcie bud mc poiada tt o pomoc vdy, ke sa neobvykle vysok poet ich klientov dostane do platobnej neschopnosti.34 Vernon Smith, nosite Nobelovej ceny za ekonmiu nazval tieto dve intitcie agentrami, ktor s implicitne garantovan peniazmi daovch poplatnkov.35 Vsledkom tejto stratgie, je fakt, e tieto politicky motivovan piky a hypotky boli nakoniec v roku 2008 preveden do sprvy ttu. Podobnch prpadov existuje viacero. Monos prevencie morlneho hazardu na rovni podniku je priamo mern forme a spsobu vedenia, nastavenm formm odmeovania a predovetkm uplatovania osobnej zodpovednosti za prijat rozhodnutia a spsoby chovania a to ako na rovni vrcholovho manamentu, tak aj na rovni vetkch kovch zamestnancov a zamestnancov podniku veobecne. 36 Na zmiernenie morlneho hazardu v manarskom odmeovan mu vo veobecnosti sli dva hlavn nstroje. Prv spova v snahe vyhn sa asymetrickej motivanej truktre manarskeho odmeovania, ktor jednostranne bonifikuje optimistick varianty (situcia, ke manarske rozhodovanie zvyuje zisk alebo hodnotu firmy) a minimlne alebo vbec nezohaduje negatvne scenre, ktor ved ku stratm a poklesom hodnoty podniku. Druhm spsobom je stanovi motivan program tak, aby boli finann zujmy manarov lepie zladen predovetkm so zujmami dlhodobch driteov akci (strategickch vlastnkov) a v slade s dlhodobmi ciemi spolonosti a nie so zujmami krtkodobch pekulantov. Jednm z prvch zkonov tohto druhu sa stal americk Emergency Economic Stabilization Act of 2008 (Zkon o zchrannej ekonomickej stabilizcii z roku 2008), ktor
34

GREGG, S. 2009. Keynes, morlny hazard a hospodrska krza. In .tde. ISSN 1336-653X, 2009,19, s.15 35 BOUCHARD T.C., KOCH V.J., 2009, In America for sale : how the foreign pack circled and devoured Esmark, Santa Barbara :Praeger, 2009. s.57. ISBN 978-031-3376-788 36 URKOVA, H., 2012. In Morlny hazard a jeho prevencia. [online]. Dostupn na: <http://www.controlling.cz/pro-media/zpravy-pro-tisk/pdf_press/1315235514.pdf>

44

zakazuje tatutrnym orgnom firiem, ktor zskali vldnu finann pomoc, poskytova vysok odmeny svojim manarom. alie navrhovan zkony obmedzuj vrazne zdaovanie odmien manarom, predovetkm bankovch bonusov.

4.2

Bankov sektor po vypuknut krzy a po sasn stav

4.2.1 Rekapitalizcia a zchrana bnk

Po prepuknut finannej krzy v USA v dsledku prasknutia realitnej bubliny koncom roka 2006 sa pod vplyvom globalizcie a vzjomnej interdependencie ekonomk tto krza prostrednctvom kanla agregtneho dopytu preliala do nrodnch hospodrstiev jednotlivch krajn. Tento jav bol nsledne sprevdzan poklesom dopytu, spotreby tovaru a sluieb, investci, rastom nezamestnanosti a celkovm tlom a spomalenm ekonomickho rastu vo svete. Po tchto scenroch nasledovali okamit snahy o zmiernenie a upokojenie situcie na svetovch trhoch zo strany veriteov poslednej intancie ako MMF, ECB, FED a Svetovej banky. V tejto svislosti sa oraz astejie spomnaj pojmy ako rekapitalizcia alebo zottnenie bankovch subjektov, ktor maj vo svojich portflich okrem inho aj dlhopisy problmovch ttov. V prpade zottnenia prichdza do vahy niekoko alternatv: Zvenie zkladnho imania banky kapitalizciou pohadvky ttu voi nej vzniknutej v minulosti Odkpenie doterajch podielov akcionrov banky zo strany ttu za symbolick cenu pod podmienkou poskytnutie ttnej garancie veriteom, e o svoje pohadvky voi banke neprdu Odkpenie zdravch aktv problmovej spolonosti po jej rozdelen 37

V praxi vak exituj ete alie a podrobnejie metdy. V prpade USA tento ozdravn proces dostal pomerne sofistikovan nzov tzv. Kvantitatvne uvoovanie (Quantitaive Easying - QE). V podstate ide o odkpenie kodlivch aktv a zvenie objemu peaz v ekonomike. Zatia o v Eurpe sa zauval pojem rekapitalicia.

37

PAVELKA, . 2010. Financializca ekonomk a jej vplyv na rast globlnych rizk. In Finann manament a controlling. ISSN 1335-1982, 2010, . 4, s. 237.

45

Urchlen uveden opatrenia bnk v snahe zachrni finann intitcie si vyiadali nemal finann prostriedky v dsledku oho nsledne dolo k obrovskmu zadleniu krajn, o sa odrazilo v ich verejnch dlhoch. V USA dolo k okamitmu schvleniu tzv. zchrannho balka v hodnote 700 mld dolrov, z ktorch vina sa cez niektor zachraovan banky len preliala s cieom uspokoji poiadavky veriteov a za 125 mld. USD, ktor kapitlovo posilnili 9 bnk, administratva zskala cenn papiere v hodnote 62,5 mld. dolrov. tt zskal 6 % podiel v Citi Group a 7,8 % podiel v Bank of America.38. Zatia o v USA sa zamerali na stabilizciu bankovho sektora, v Eurpe sa zaali objavova prv zaiatky dlhovej krzy v podobe narastajcej zadlenosti, ktor zaleka prevyovali maastrichtsk kritria. V sasnosti je u znme a rozren pomenovanie tchto krajn ako PIIGS39. Aj napriek direktve Basel II40, ktor upravovala od roku 2006 v krajinch E podmienky kapitlovej primeranosti41, sa nepodarilo zabezpei stabilitu na finannch trhoch, a tak sa do problmov dostali aj najvie eurpske banky. Preto vldy museli pristpi k rekapitalizcii tchto bnk vstupom do ich zkladnho imania, m zskali kontrolu nad ich innosou, ale aj prebrali zodpovednos. Ako sa neskr ukzalo, problm Basel 2 spoval v tom, e na hodnotenie kreditnho rizika mali banky na vber z troch metd. Ilo o tandardizovan prstup zaloen na externom ratingu, alej zkladn prstup zaloen na internom ratingu a pokroil prstup zaloen tie na internom ratingu. Ako sme u v predchdzajcej kapitole spomnali, ratingov agentry zohrali dleit lohu prve pri hodnoten spomnanho rizika, a tak dochdzalo ku skresovaniu informci o skutonej hrozbe. V neposlednom rade netreba zabudn, e aj vaka novm sofistikovanm truktrovanm produktom na finannch trhoch sa banky efektvne zbavovali svojich verov, o im umoovalo spene obchdza resp.
38

BACHR V., 2009, Hospodrska krza namiesto ekonomickho rastu, [online]. [s.l.], In: Chemendik, 2009. Dostupn na internete: <http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=979&c=Vladislav_Bachar_Hospodarska_kriza_namiesto_eko nomickeho_rastu> 39 PIIGS krajiny E najviac postihnut dlhovou krzou, P - Portuglsko, I Talianko, I rsko, G- Grcko, S - panielsko, Zdroj: Vlastn spracovanie 40 Basel II - predstavuje revziu pvodnej dohody o kapitli (Basel I), ktor bola prijat v roku 1988. Situcia postupom asu ukzala, e pvodn revzia nebola postaujca na potreby bankovej praxe, a tak v roku 2006 implementovali krajiny E prostrednctvom smernc toto nariadenie. Basel 2 vedie k zmene vpotu kapitlovch poiadaviek smerom k rizikovo citlivejm prstupom a tie k zveniu poiadaviek na riadenie rizk v bankch resp. mechanizmy riadenia a procesy ktor sa v bankch uskutouj. Minimlna rove kapitlovej primeranosti bola stanoven na 8 %. Zdroj: Slovensk bankov asocicia, [online]. [s.l.], In: Basel II, [online]. Dostupn na internete : < http://www.sbaonline.sk/sk/projekty/basel2/zakladneinformacie/> 41 Kapitlov primeranos bnk - ide o viacero ukazovateov, najvznamnej z nich je tzv. Cooke-Ratio (capital assets ratio), definovan ako pomer kapitlu k stu tzv. rizikovo -vench aktv a verovch mimo svahovch poloiek. Zdroj: NBS, [online]. Dostupne na internete: <http://www.nbs.sk/_img/Documents/BIATEC/tkac2.pdf>

46

spa nariadenia kapitlovej primeranosti. V praxi to funguje tak, e banka me vku kapitlovej primeranosti ovplyvni (zvi) niekokmi spsobmi. Bu zvenm kapitlu, alebo znenm objemu rizikovo-vench aktv. Navenie kapitlu banky emisiou cennch papierov pri rovnakom vnose neobubuj prli akcionri, nakoko tak dochdza k zniovaniu hodnoty akci a to nsledne vedie k zniovaniu vlastnckych podielov. Druhou alternatvou je znenie objemu rizikovo-vench aktv tm, e znia objem poskytnutch verov s vymi rizikovmi vhami. o me znamena, e sa zameraj na bezpenejie aktivity ako naprklad nkup ttnych dlhopisov a podobne. Tto alternatva vak v obdob dlhovej krzy v Eurpe oraz viac saovala podmienky, kee sa objavovali krajiny, ktor mali oraz vie problmy so splcanm svojich dlhov. Investori tak stratili dveru na finannch trhoch. Ako aj historick dta potvrdzuj, neustle zmeny a inovcie v bankovom sektore si vyaduj kontinulnu kontrolu, monitoring a aktualizciu regulci. Preto bola nepochybne nutn revzia BASELu II. K tomu dolo v Novembri 2010 na summite v Soul, ke vedci predstavitelia G20 schvlili nov dohodu o kapitli BASEL III a nov rmec Rady pre finann stabilitu (FSB). V tomto prpade ide o cie obmedzi morlny hazard systmovo dleitch finannch intitci42. Okrem novch pravidiel tkajcich sa kapitlu, nov dohoda BASEL III priniesla niekoko zmien a nvrhov na opatrenia tkajce sa zlepenia dohadu nad finannmi derivtmi, celkovm dohadom nad systmovm rizikom, autorizciou hedgovch fondov od uritej vekosti a ich informanou povinnosou. Jednm z pomerne dleitch krokov bolo prijatie zkona o povinnej registrci s priamym dohadom nad ratingovmi agentrami , ktor nadobudlo platnos ete v roku 2010. V tom istom roku bola schvlen aj americk verzia tohto zkona s podobnmi ustanoveniami. Sasou tejto dohody s aj nove tandardy, ktor by mali obmedzi motivciu bnk bra na seba nadmern rizik a mali by vies k eliminci krzovch faktorov. Banky by tak mali by odolnejie voi prpadnm krzam bez mimoriadnej vldnej pomoci. Implementcia tohto rmca je naplnovan na rok 2013 a postupne a do roku 2019.43 Je vak namieste pta sa, i tento pomerne dlh asov horizont neprinesie op len sklamanie, stratu asu a v neposlednom rade aj peaz. Situcia na finannch trhoch sa

42

Systmovo dleit finann intitcie - s finann intitcie, ktorch nhodn zlyhanie me vaka ich vekosti, zloitosti a systmovej prepojenosti, spsobi vznamn naruenie irieho finannho systmu a hospodrskej innosti. 43 THE BASEL III ACCORD. [online]. Dostupn na internete :<http://www.basel-iii-accord.com/>

47

men z roka na rok a niekedy to vyzer, e banky akoby boli vdy o krok vpred a regultory sa zaoberaj niem, o u nie je plne to najaktulnejie a najpodstatnejie.

4.2.2 Zdaovanie bnk

Podobnm nvrhom s cieom regulova finann trh a zavies opatrenia, ktor by zamedzili nielen bankm podstupova privek riziko a dosahova neprimeran zisky boli diskusie o dani z rznych finannch transakci a bankovch aktv. Proti bankovej dani prirodzene vystpil bankov sektor, ktor varoval, e ak by k zavedeniu takejto dane dolo, najviac by utrpeli klienti bnk a mohlo by to vies aj k ohrozeniu oivenia v E. V prpade dani s finannch transakci sa hovorilo najm o ultra rchlych a krtkodobch presunoch kapitlu tzv. short selling, ktor nevytvra prakticky iadnu relnu hodnotu. Netkala sa bankovch depozt a na jej akumulciu by bol vytvoren pecifick fond, ktor by alej slil naprklad na prpadne financovanie deficitov ttov alebo na boj proti globlnemu otepovaniu. Rozsiahle debaty, ktor sa viedli medzi najvymi predstavitemi E dlh roky nakoniec viedli k vyhlseniu nemeckho ministra financi Wolfganga Schubleho da 26.3.2012, e : tzv. Tobinova da tie nazvan daou Robina Hooda nem v Eurpe ancu na spech.44 Medzi hlavnch zstancov patrilo Nemecko a Franczsko, proti rzne vystpili krajiny ako Vek Britnia, Holandsko, ale aj esk republika. Samotn mylienka zdaovania finannch transakci pochdza ete z roku 1971, kedy ju navrhol ekonm a nosite Nobelovej ceny James Tobin s cieom odradi investorov od krtkodobch pekulci, spsobujcich krzy a nestabilitu na finannch trhoch. Avak tto teria sa zaklad na multilaterlnom a synchronizovanom zaveden v prostred bez daovch rajov. Prve tto premisa je jedna z najviac kritizovanch, kee sasn podmienky a situcia vo svete nenasveduje tomu, e by tieto krajiny s preferennmi daovmi reimami neexistovali. Stotoujeme sa s nzormi niektorch odbornkov v tvrden, e zavedenie podobnej dane z finannch transakci nem v aktulnych podmienkach globlnej ekonomiky opodstatnenie a zavedenie takhoto kroku by mohlo vies k odlivu

44

AKRMAN L., 2009, Schuble: Da "Robina Hooda" nem v Evrop anci na spch. Zkusme nco jinho., [online]. [s.l.], In: IHNED.CZ, 2012. [cit. 4.4.2012]. Dostupn na internete: <http://byznys.ihned.cz/zpravodajstvi-cesko/c1-55195150-schauble-dan-robina-hooda-nema-v-evrope-sancina-uspech-zkusime-neco-jineho>.

48

kapitlu a presmerovanie finannch transakci a aktivt prve do krajn s takmto reimom. Neplnos a nekomplexnos tohto nvrhu sa poksime ilustrova na nasledujcich relnych situcich a faktoch. Nie vetky devzov obchody s toti pekulatvnej povahy a rozli ich od tandardnch transakci je takmer nemon. Vzhadom na to, e mnoho tchto operci firmy uskutouj pri exporte s cieom zaisti sa voi kurzovmu riziku, mohlo by to vies k zveniu ich nkladov. pekulcie na devzovch trhoch nemusia by vdy len kodliv. Maj aj svoje vhody, kee s zaloen na kurzovch rozdieloch prispievaj k akejsi samoregulci a k vyrovnvaniu tchto diferenci

Domnievame sa, e jedinou alternatvou a zrove podmienkou na zavedenie takejto dane by musela by akceptcia vetkch zastnench ttov. Keby vak aj na to vyspel tty pristpili, stle by existovali daov raje, kam by svoje transakcie tieto medzinrodn finann intitcie koncentrovali. Problematika daovch rajov a finannch offshore centier je vak u kapitola sama o sebe, ktor by si zaslila samostatn pozornos.

4.2.3 Regulcie a vvojov tendencie vo finannom sektore po roku 2006

Jedna zo zsadnch problmov finannho systmu je, e zatia o samotn transakcie prebiehaj na medzinrodnej rovni, regulcie a dohad s brzden na rovni nrodnej.45 Zatia o u v Jny 2010 americk prezident podpsal jeden z najrozsiahlejch zkonov o finannej regulci od ias Vekej hospodrskej krzy, ktor zahruje mnostvo opatren od zaloenia novej Rady pred dohad nad finannmi slubami (Financial Services Oversight Council), cez povinnosti registrcie Hedgovch a inch pekulatvnych fondov a po komplexn regulciu derivtov vrtane CDS, v E sa na radiklnejch rozhodnutiach dohodn nevedia. Meme kontatova, e to je jeden z hlavnch dvodov, ktor spomauje hospodrske oivenie v krajinch E a najm Eurozny. Niektor euroskeptici dokonca vravia o jej monom rozpade. Aj napriek tmto procesnm rozdielom medzi USA a EU, sa
45

VIHLKOV, I.. 2010. Globalizace a krize . Ve: Grimmus, 2010. 95 s. ISBN 978-80-87461-01-3.

49

stle objavuj rozdielne nzory na regulciu finannho systmu ako takho. Liberlne orientovan ekonmovia tvrdia, e regulcia je len kodliv zsah lohy ttu do ekonomiky. Na druhej strane sa objavuj argumenty socialistov, ktor tvrdia, e zaveden a navrhovan reformy s stle prli mierne. Poda Ilony vihlkovej prav priny krzy treba hada v relnej ekonomike a nie na finannch trhoch. Udalosti vo finannom sektore svisiace so vznikom novch produktov a netransparentnm obchodovanm, zlyhvan ratingovch agentr, nedostatky v systme odmeovania manamentu a pod. s len sprievodnmi javmi. Hlavnm problmom je poda nej v nadspotrebe na kor nadmernho zadlovania. Rovnako poukazuje na urite paradoxy v globlnej ekonomike, ktor nie s plne v slade s teriami ekonomickho rastu. Aj ke dolo v roku 2010 k uritmu oiveniu ekonomk, vrazn zsluhu na tom mali prve monetrne politiky FED-u a ECB, ke prostrednctvom nzko roench zdrojov zabezpeovali likviditu bankm. Zhodujeme sa s nzorom autorky, e bez rastu zamestnanosti ku kontinulnemu a hlavne dlhodobejiemu ekonomickmu rastu nedjde. Tento tzv. Jobless growth ilustruj aj nasledovn dva grafy. Prv znzoruje rast HDP vo vybranch vyspelch ekonomikch a druh vvoj miery nezamestnanosti od roku 2000. Graf 13 Rast HDP v % vo vyspelch ekonomikch v rokoch 2000- 2011

Zdroj: Thompson Reuters, 2011. Dostupn <http://www.macrobusiness.com.au/2012/04/charting-the-rba-5/>

na

internete:

50

Pri pohade na uveden dta meme kontatova, e pribline v polovici roku 2009 dolo k miernemu oiveniu vo vetkch uvedench reginoch, avak tento nrast ako sa ukzalo neskr bol len doasn. Tento scenr koreponduje s udalosami svisiacimi s rekapitalizciou bnk najm v USA a E v snahe zachrni ich. Avak v dsledku nadmernho zadlenia ttov sa hospodrska krza pretransformovala na krzu dlhov. Graf 14 Miera nezamestnanosti v % vo vyspelch ekonomikch v rokoch 2001- 2011

Zdroj: Thompson Reuters, 2011. Dostupn <http://www.macrobusiness.com.au/2012/04/charting-the-rba-5/>

na

internete:

Poas uvedenho obdobia a dodnes nedolo k vznamnmu nrastu zamestnanosti. Koncom roku 2009 sa rast nezamestnanosti spomalil len v USA a Japonsku a a v roku 2011 zaal dosahova mierne pozitvne vsledky, avak v krajinch Eurozny naalej pretrvva rastci trend. A to najm v dsledku dlhovej krzy, ktor sa vsosne dotka eurpskych krajn. V prpade Japonskej ekonomiky ide u o dosiahnutie druhho dna. K tak vraznmu druhmu prepadu v priebehu roku 2010 vak prispeli aj prrodn katastrofy ako zemetrasenie, tsunami a vbuch jadrovej elektrrne vo Fukuime. K situcii neprispieva ani pretrvvajca dlhov krza a neistota v Eurozne. Nrast cien dlhopisov v Eurpe vyvolali na japonskch akciovch trhoch obavy, o sa odrazilo zaiatkom aprla 2012 aj v ich poklese.46

46

KUBOYAMA, N. 2012, Japanesse Stock Drop as Europe dept Crisis Concern Flares., [online]. [s.l.], In: Blomberg Businessweek, 2012. Dostupn na internete: <http://www.businessweek.com/news/2012-04-05/japanese-stock-drop-as-europe-debt-crisis-concern-flares>

51

Ani posledn prognzy na najbliie roky nenasveduj tomu, e by sa vrazne oivenie svetovho hospodrstva malo dostavi v blzkej dobe. Poda analz a sprvy spolonosti Ernst&Young z marca tohto roku vyplva, e v horizonte tyroch rokov nedjde k nrastu HDP v krajinch Eurozny o viac ako 2,1% rone. A o je najhorie, e ani miera nezamestnanosti vrazne nepoklesne. 47

4.2.4 Alternatvne scenre vvoja

Jednm z najvch problmov vo finannom sektore po vypuknut krzy je zmrazenie verovej aktivity (tzv. Credit crunch) a nedvera na trhu, ktor pretrvva prakticky do dnes s vnimkou malch impulzov oivenia. Medzitm sa objavuj rzne informcie o bankrotujcich bankch, ktor neodhadli mieru rizika svojich investci. Neistota tak postupne doahla praktick na vetky subjekty na trhu. Investori nedveruj bankm a s opatrn a stria si svoje investcie. Samotn banky zvili rokov sadzby a zdraeli very, aby predoli krzovm scenrom, a tak sa uchlili k alternatve nakupovania ttnych dlhopisov. Postupne sa vak ukazuj aj samotn tty ako vysoko zadlen s neschopnosou splca svoje dlhy, o ete viac znsobilo riziko bankrotu niektorch bnk. Konenm spotrebiteom tak neostva ni in ako sa tejto situcii prispsobi a obmedzi svoju spotrebu na kor spor. Vemi zaujmav je pohad na nasledujci graf, ktor znzoruje narastanie nedvery a neistoty na finannch trhoch vo svete a to prostrednctvom vvoja obchodovanch objemov s CDS.

47

Ernst&Young, 2012, Ernst & Young Eurozone Forecast -Spring edition - March 2012, [online]. UK, 2012, 8s Dostupn na: <http://www.ey.com/GL/en/Newsroom/News-releases/Media---Press-Release---Bruisingshort-term-outlook-for-Eurozone-financial-services>

52

Graf 15 Vvoj cien CDS krajn sveta od roku 2005

ZDROJ: KOSTERICH,R., CFA, 2011. In Mapping Risk Today. Dostupn na: <http://isharesblog.com/blog/2011/11/07/mapping-risk-today/> Rozdiel v hodnotch CDS poukazuje na mieru rizikovosti jednotlivch krajn. Inak povedan ak je nkladn pre investorov sa poisti proti pravdepodobnosti bankrotu krajiny. Uveden graf poukazuje na skutonos, e v priebehu poslednch rokov vnmali investori urit skupinu vyspelch ekonomk ako viac rizikovejiu ako tzv. emerging markets (rozvojov krajiny). Dokonca sa d poveda, e rozvinut trhov ekonomiky sa pod tlakom ekonomickch zmien a udalost rozdelili na dve skupiny a to na krajiny stabiln a na tie, ktor s vnmane investormi ako prli rizikov. Medzi krajiny zaraden do kategrie hight risk patria v sasnej dobe Portugalsko, rsko, Taliansko, panielsko a v neposlednom rade Grcko. Tto zmena v rizikovosti krajn vo svete, by mohla by jeden z dvodom preo si myslme, e by sa u nemuselo pozera na vetky rozvojov krajiny ako na rizikov, ale naopak mohlo by is prve aj o urit istotu pre investorov ako defenzvny nstroj vzhadom na pretrvvajcu dlhov krzu vo vyspelch ttoch. Situcia v Eurpe naalej nenasveduje tomu, e by sa nedvera z trhov vytrcala aj vzhadom na fakt, e dochdza neustle k opakovanm cyklom v zmench rokovch

53

sadzieb na medzibankovom trhu. Tieto tendencie len potvrdzuj snahu ECB upokoji finann trhy o sa jej, ale z dlhodobho hadiska prli nedar. V decembri 2011 a vo februri 2012 ECB pristpila k alej alternatve uvoovania likvidity na trhy a to v podobe tzv. LTRO48. Efektvnos tchto operci vak uke as nakoko zlepenie situcie na finannch trhoch neodra automaticky zlepenie v relnej ekonomike. Na nasledujcom grafe najlepie vidie ak s reakcie na tieto nstroje monetrnej politiky i u americkho FEDu alebo Eurpskej centrlnej banky. Na zklade nich mono deklarova urite predikcie budceho vvoja. Graf 16 reakcia trhov na QE/LTRO

Zdroj: Thompson Reuters Datastream, 2012. Dostupn <http://alphanow.thomsonreuters.com/2012/04/is-it-quantitative-easing-and-notfundamentals-that-has-driven-stocks-higher/>

na:

Graf uvdzame najm kvli reakcim trhu na snahy centrlnych bnk oivi ekonomiku prostrednctvom zvenia likvidity na finannch trhoch. Pri pohade na historick reakcie MSCI indexu
49

si myslme, e aj opercie ECB bud ma len doasn

rastci trend, o me vyvola nrast transakci pekulatvneho charakteru ako to bolo aj

48

LTRO - Dlhodobejie refinann opercie (Longer-term refinancing operations ) s refinann reverzn obchody, ktor sa uskutouj mesane a zvyajne so splatnosou troch mesiacov. Ide o nstroj menovej politiky. Tieto opercie sa zameriavaj na to, aby poskytovali zmluvnm stranm dodaton refinancovanie na dlhie obdobie a realizuj ich NCB formou tandardnch tendrov. V tchto opercich sa Eurosystm spravidla nezameriava na to, aby trhu signalizoval zmery menovej politiky, a preto obvykle kon ako prijmate rokovch sadzieb. Zdroj: NBS, [online]. Dostupne na <http://www.nbs.sk/sk/menovapolitika/nastroje-menovej-politiky> 49 MSCI index - Index MSCI World patr medzi najpouvanejie benchmarky intitucionlnych investorov. Jeho bzu tvor okolo 1 600 akciovch titulov v 24 vyspelch ekonomikch, poskytuje globlnym investorom geografick diverzifikciu. Je tandardnou vobou pre investorov, ktor nechc by zvisl od vvoja v jednom konkrtnom teritriu a hadaj nstroj pre iriu diverzifikciu. Zdroj: Vlastne spracovanie

54

v USA

pri

prvej

vlne

kvantitatvneho

uvoovania.

V svislosti

s uvedenmi

skutonosami zastvame nzor, e spomnan nstroje a snahy nepoved k dosiahnutiu dlhodobejieho hospodrskeho rastu. Okrem silnejceho tlaku na banky vyvjanho zo strany politikov a jednotlivch vld, komplikuje situciu v krajinch Eurozny aj slabnca mena. Krajiny E by sa mali v o v najkratom ase dohodn a prija jednoznan direktva v oblasti tieovho bankovnctva, nevytvra priestor pre pekulatvne obchody a najm zamera vntorn politiku ttov na zniovanie miery nezamestnanosti, vytvori priazniv podmienky na podnikanie nielen zahraninm, ale aj domcim firmm. V sasnosti sa toti vina reforiem stle nachdza v legislatvnom konan, o je poda autorov primrnym jadrom problmu. Prkladom s opatrenia tkajce sa kapitlovch poiadaviek pre bankov sektor, obmedzenie nadmernej expozcie voi subjektom tieovho bankovnctva, zlepenie poiadavkok na zverejovanie a v neposlednom rade zamedzi monostiam kreatvneho tovnctva. Okrem povinnosti registrcie ratingovch agentr je potrebn prija dodaton legislatvne opatrenia na posilnenie postupu udeovania ratingu. Treba vak ma na zreteli, e bankov sektor je oraz viac kreatvnej, a tak si bude neustle hada priestor a medzery k dosahovaniu vych ziskov. Preto je nevyhnutn neustly dohad, transparentnos a vasn informovanos. Myslme si, e Eurpska nia by sa mala preto sstredi prioritne na svoje vlastn problmy. Predikcie autorov vak ostvaj naalej pesimistick, nakoko zastvaj nzor e, v systme fraknho bankovnctva dochdza k neustlemu multiplikanmu efektu peaz, o vedie ku kontinulnemu narastaniu dlhov. Preto tieto zdanliv rastov impulzy v ekonomikch s len sekundrnym odrazom splcania dlhu vytvorenm novho dlhu, k omu poda autorov neme dochdza vene. Kee v sasnch podmienkach sa monos bankrotu nepripa, priklame sa k nzoru Kamila Boroa50, e existuj potom u len dva dlhodobejie vvojov scenre. Prvou alternatvou je, e centrlne banky vykpia vek as dlhu od ttov, domcnost a firiem od komernch bnk a nsledne im ho jednoducho odpustia alebo djde v dsledku vysokej inflcie k rapdnemu znehodnoteniu tchto dlhov ako to bolo aj v prpade USA po druhej svetovej vojne.

50

BORO, K. 2012. Preo sa krza napokon skon inflane. In X-trade Brokers SK. [online]. Bratislava, 2012, [cit. 7.4. 2012]. Dostupn na <http://xtbsk.blogspot.com/>

55

4.3

Zhodnotenie hypotz stanovench v zverenej prci

Na zklade dkladnch analz bankovho sektora uskutonench v podmienkach

sasnej hospodrskej a dlhovej krzy meme potvrdi prv hypotzu, e: Vplyvom globlnej hospodrskej a dlhovej krzy djde k zmene orientcie finannch subjektov v oblasti dosahovania ziskov. Prejav sa to najm v znen zujmu o poskytovanie verovch transakci a preferovan obchodov s cennmi papiermi a rznymi truktrovanmi produktmi s vyou mierou nvratnosti. V dsledku zvenia objemu likvidity na finannch trhoch v podobe operci ako LTRO a kvantitatvneho uvoovania realizovanch zo strany ECB a americkho FEDu v snahe obnovi dveru medzi bankami, dolo k predpokladanmu nrastu operci pekulatvneho charakteru. Najm v Eurpe tieto opatrenia umonili bankm poia si vek objem finannch prostriedkov pri nzkych rokoch a za tie nsledne kupovali dlhopisy rizikovch ttov s vysokm kupnom. alou alternatvou bolo investovanie do akciovch a komoditnch trhov s cieom dosiahnu vyie vnosy, o sa odrazilo aj v nraste hodnt tchto indexov. Negatvnymi externalitami sa tak stvaj doasne nadhodnoten akciov indexy a rast cien komodt na svetovch trhoch bez akejkovek pridanej relnej hodnoty. V prpade druhej hypotzy sme museli pristpi k jej zamietnutiu, nakoko sme predpokladali, e: V dsledku sprsnenia dohadu a zavedenia direktv v podobe dan z finannch transakci a z bankovch aktv djde k obmedzeniu finannch opercie pekulatvneho charakteru. Vzhadom na nejednotnos nzorov na uveden problematiku predstaviteov jednotlivch krajn, nebolo mone zavies radiklnejie opatrenia. V prci sme poukzali na potrebn konsenzus vetkch zainteresovanch strn v prpade zavadzan spomnanch daovch direktv a rovnako sme kldli draz aj na problematiku offshore finannch centier alebo inak povedan, daovch rajov. Predpokladom potvrdenia tretej premisy bolo dokzanie, e: verov tiese, ktor prepukla po bankrote obrovskch finannch korporci obmedzila ich vzjomn kooperciu a podpsala sa pod zvenie nrokov na zabezpeenie verovch pohadvok bnk. Zmrazenie verovej aktivity (tzv. credit crunch) nielen smerom ku konenm spotrebiteom a korporcim, ale najm medzi bankami samotnmi sa po roku 2006 stalo dlhodobm trendom na bankovch trhoch. Snaha eliminova verov rizik, vystila

56

do zvenia poiadaviek na kolaterl51. K tejto skutonosti prispeli aj urchlen legislatvne opatrenia zo strany medzinrodnch intitci.

51

Kolaterl - Hodnota zabezpeujca bankov ver (naprklad nehnutenosti, hnuten majetok, cenn papiere, drah kamene, a pod. Ist vka peanch prostriedkov, ktor banka vyaduje ako zruku, e klient dodr svoj zvzok, hne po uzavret obchodu je tto pean iastka vinkulovan na cte klienta v prospech banky a predstavuje maximlnu vku straty, ktor je klient ochotn v prpade nepriaznivho vvoja akceptova. Zdroj: Euroekonm.[online]. Dostupn na: <http://www.euroekonom.sk/poradna/ekonomicky-slovnik/?q=kolateral>

57

Zver
Financializcia reprezentuje pomerne rozsiahlu problematiku, ktor je v sasnch podmienkach globalizcie a vzjomnej interdependecie ekonomk sveta, oraz astejm predmetom rznych odbornch diskusi. V tejto prci sme sa preto zamerali na definciu zkladnch determinantov vzniku financializcie, ktorej sprievodnm prejavom poslednch desaro je nrast objemu finannch transakci pekulatvneho charakteru bez vytvrania relnej pridanej hodnoty. Z tohto dvodu s tak ekonomiky vystavovane oraz astejm vkyvom a turbulencim. Za hnaciu silu tchto zmien povaujeme bankov sektor, ktor je zaloen na fraknom systme charakterizovan multiplikanm efektom tvorby peaz. Zkladnm postultom pre analyzovanie jednotlivch faktorov determinujcich vvojov tendencie v bankovnctve, bolo zadefinovanie kovch pojmov. V vode sme sa taktie zamerali na priblenie historickch udalost, ktor nm umonili lepie pochopi svislosti. V praktickej asti sme venovali pozornos najm dsledkom zlyhania a aktulnym problmom regulcie v bankovnctve v podmienkach globlnej hospodrskej a dlhovej krzy. Prostrednctvom grafov sme analyzovali historick fakty, o nm nsledne umoovalo vyslovova vvojove predikcie a predpoveda trendy vo vybranom sektore. Prnos tejto diplomovej prce vidme predovetkm v jej komplexnom pohade na aktulnu problematiku v oblasti regulci v bankovnctve so pecifickm zameranm na opercie pekulatvneho charakteru. Na pozad historickch udalost poukazujeme na chyby a omyly zaprinen nielen vldami a medzinrodnmi intitciami, ale aj samostatnmi trhovmi subjektmi. Pri hodnoten vybranch skutonosti dvame do kontrastu rozdielne nzory odbornkov a sname sa zauja vlastn postoj. Na zklade nadobudnutch teoretickch poznatkov a realizci kvalitatvnych analz vyjadrujeme v zvere tejto prce stanoviska k jednotlivm hypotzam, ktor sme pri urovan cieov vymedzili.

58

BIOBLIOGRAFICK ODKAZY 1. ALLEN, T. 2012. Euro area inflation estimated at 2.6% In Eurostat news release euroindicators, 2012. 50 vyd. Dostupn na internete: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-30032012-AP/EN/230032012-AP-EN.PDF 2. BAL, P. a kol., 2005, Medzinrodn podnikanie. 4. Vyd. Bratislava: Sprint, 2005. 571s. ISBN 80-89085-51-2 3. BARBER, S. 2012. It is quantitative easing, and not fundamentals, that has driven stocks higher? In Alphanow. [online]. Dostupn na internete: <http://alphanow.thomsonreuters.com/2012/04/is-it-quantitative-easing-and-notfundamentals-that-has-driven-stocks-higher> 4. BASENESE, L. 2011. Bank of America: Screaming Bargain or Just Another Value. In Wallstreetdaily. value-trap/> 5. BEOV, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: Edcia ekonmia, 2005. ISBN 808078-031-5 6. BERGGREN, T. 2011. Zottnenie bank- vhodn obchod pre daovch poplatnkov? In SAXOBANK. [online].Dostupn na internete: <http://www.mediadom.sk/zostatnenie-bank-vyhodny-obchod-pre-danovychpoplatnikov/> 7. BOHM, A., MUKOV, K. 2010. Poitovnctv a regulace finannch trhu. Praha: Proffesional Publishing, 2010. 184 s, ISBN: 978-807-431-03-5 8. BOUCHARDT.C., KOCH V.J., 2009, America for sale : how the foreign pack circled and devoured Esmark, Santa Barbara :Praeger, 2009. s.57. ISBN 978-031-3376-788 9. BURINSK, B.2008. Pohled do histrie : jak zaala velk hospodrska krize v roce 1929. In iDNES.CZ. [online].Dostupn na internete: http://finance.idnes.cz/pohled-dohistorie-jak-zacala-velka-<hospodarska-krize-v-roce-1929-p7g/bank.aspx?c=A081022_135219_bank_bab> 10. CIBIK, C.2012. In Bankri ako Amschel Bauer Rothschild a J.P.Morgan vs FED a tlaenie peaz od Richard Mills [online]. Dostupn na internete: < http://financnytrh.com/bankari-ako-amschel-bauer-rothschild-a-j-p-morgan-vs-fed-atlacenie-penazi-od-richard-mills/a6563> [online]. Dostupn na internete: <http://www.wallstreetdaily.com/2011/08/26/bank-of-america-screaming-bargain-or-

59

11. DERIVAT, 2010. Derivty Termnovan obchody. In Finann trhy. ISSN 13365711 [online].Dostupn na internete: <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=627> 12. DURDEN, T. 2010. Transatlantic Financial Risk Invert: European Bank Default Risk Greater Than American For First Time. In Zerohedge.[online].Dostupn na internete: <http://www.zerohedge.com/article/transatlantic-financial-risk-inverts-european-bankdefault-risk-greater-american-first-time> 13. EKONOMIKA.SME, 2010. Eurpsky parlament chce obmedzi pekulatvne obchody.[online].Dostupn na internete: http://ekonomika.sme.sk/c/5424813/europskyparlament-chce-obmedzit-spekulativne-obchody.html> 14. Ernst&Young, 2012, Ernst & Young Eurozone Forecast -Spring edition - March 2012, [online]. UK, 2012, 8s [cit. 5.4.2012] 15. EURACTIV, 2012. Finann krza. [online].Dostupn na internete: <http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/financna-kriza-000227> 16. EUROEKONOM, 2012. Velk hospodrska krza.[online].Dostupn na internete: <http://www.euroekonom.sk/ekonomika/hospodarska-kriza/velka-hospodarska-kriza/> 17. EURPSKA KOMISIA, 2012, Tieov bankovnctvo In Zelen kniha, Brusel, 2012, dostupn na internete: http://ec.europa.eu/internal_market/bank/docs/shadow/greenpaper_sk.pdf 18. FEDERAL RESERVE DIRECTORS: A study of Corporate and Banking Influence, 1976 [online].Dostupn na internete: <http://www.theforbiddenknowledge.com/hardtruth/ownership_federal_reserve.htm> 19. FOSTER, J.B, MAGDOFF, F.. 2009. Velk finann krize. Ve: Grimmus, 2009. 160 s. ISBN 978-80-902831-1-4. 20. FTI JOURNAL, 2011. The Impact Of Global Financial Reforms.[online].Dostupn na internete: <http://www.ftijournal.com/article/Executive-Compensation-A-NewSolution-to-an-Old-> 21. GAPERK, V. 2009. Velk hospodrska krza sa opakova nebude. In Finweb. [online].Dostupn na internete: <http://finweb.hnonline.sk/c1-38683500-velkahospodarska-kriza-sa-opakovat-nebude-span-class-koment-komentar-dna-span> 22. Global Financial Stability report. 2012, In : IMF. [online]. Dostupn na internete :<http://www.imf.org/External/Pubs/FT/GFSR/2012/01/index.htm> 23. GREGG S.2009. Keynes, morlny hazard a hospodrska krza. In .tde ISSN 1336653X, 2009,19, s.15

60

24. Huerta de Soto, J.: Penze, banky a hospodsk krize. Praha: ASPI, Liberln institut, 2009, ISBN 978-80-7357-411-6. 25. IIP, R.,2010, Kvantitatvne uvoovanie, Bratislava, TRIM Broker, 2010, dostupne na : http://www.trimbroker.com/dokumenty/TRIMBroker-QE-v1-101219.pdf 26. JAKOBSEN, S. 2012. Bankov system sa rca. In Finweb.[online].Dostupn na internete: <http://finweb.hnonline.sk/c1-55152400-bankovy-system-sa-ruca-span-classkoment-komentar-span> 27. KADEROV, A., 2010, Rozdelenie kreditnch derivtov: VEGA .1/0547/08: Bratislava, Ekonomick univerzita,2010,6s 28. KARPI, J. 2012. Budi Euro In Euro Krza. 2012,INESS, . 13, dostupne na: http://eurokriza.sk/Files/budiseuro/BudizEuro%2013-2012.pdf 29. KERCH, M. 2012. LPS home price index Shows U.S. home prices accelerated Their decline to 1.1 percent in December. In Multivu. [online].Dostupn na internete: <http://www.multivu.com/mnr/55026-lender-processing-services-lps-applied-analyticshome-price-index-hpi> 30. KOVOV, M., 2004. The New Basel Capital Accord - BASEL II, In Finann trhy, [online]. 2004. Dostupn na internete: <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=2> 31. KRACK, L. 2012. Finann derivty: obchodujte s poasm, poistkami a exotikou. In trhy.mesec.cz. [online].Dostupn na internete: <http://trhy.mesec.cz/clanky/financniderivaty-obchodujte-s-pocasim-pojistkami-a-exotikou/> 32. KRIPPNER, G. R. 2011. Capitalizing on crisis : The political origins of the rise of finance. [s.l.]: Harvard University Press, 2011. 240 s. ISBN 978-0674050846 33. KRUGMAN, P. 2009. Nvrat ekonomick krize. Praha: Vyehrad, spol. s r.o., 2009. 176 s. ISBN 978-80-7021-984-3. 34. LAZAREVI, A. 2008. Spekulatvn obchody. In Finmag. [online].Dostupn na internete: http://www.finmag.cz/cs/finmag/investice/spekulativni-obchody/> 35. LEE, X.D., 2000. On Default Correlation: na A copla Function internete: Approach.[online].Dostupn

<http://www.maths.lth.se/matstat/kurser/fmsn15masm23/default.pdf> 36. LIPKOV, . 2011. Medzinrodn hospodrske vzahy. Bratislava: Sprint, 2011. 436s, ISBN 978-80-89393-37-4 37. LIS, J. a kol.: Ekonmia v novej ekonomike. Bratislava: Edcia ekonmia, 2005. ISBN 80 8078 063 3.

61

38. LOUNSBURY, M. 2008. Research in th sociology of Organizations. ISSN: 0733558X. [online].Dostupn na internete: <http://www.controlling.cz/pro-media/zpravypro-tisk/pdf_press/1315235514.pdf> 39. MARGETINY, P. 2012. Lacn peniaze spechom? In Finweb. [online].Dostupn na internete: <http://finweb.hnonline.sk/c1-55353390-lacne-peniaze-uspechom-to-sotva> 40. MAOVK, M., 2008, K verovej krze v USA, In Finann trhy [online]. 2008, dostupn na http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1402 . ISSN 1336-5711 41. MEDICAL&FINANCE, 2012. Indexov fondy bud vnosnejie, no ud nenadchn[online].Dostupn na internete:< http://www.mfc.sk/?dochodkove-sporenieaktuality&sprava=indexove-fondy-budu-vynosnejsie-no-ludi-nenadchnu > 42. MILLS,R. 2012. Sovereign Debt, Gold and Okuns Law In The Market Oracle. [online].Dostupn na internete: <http://www.marketoracle.co.uk/Article34109.html> 43. MITCHELL, D. J.: Consumer Spending is a Symptom of Prosperity, not the Cause. 17. 9. 2009, Dostupn na internete <http://danieljmitchell.wordpress.com. > 44. NBS, 2006. Metodolgia merania rizk a stresovho testovania, In Sprva o vsledkoch analzy 2.PDF 45. NBS, 2011. Dohad nad finannm trhom.[online].Dostupn na internete: <http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom> 46. NBS, Vron sprva 2010, Eurpske zleitosti a medzinrodn spoluprca, Kapitola 8. 08.pdf 47. OMEO, 2009. Vybran tmy aktulnej situcie vo svetovej ekonomike, Bratislava, 2009. [online] 5s. [cit. 5.4.2012] Dostupne na internete http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_B0855CC64EBC81AEC125769 4004A39AB_SK/$File/Podklad_pre_PV_SR_091203.pdf 48. ORHANGAZI, O., 2007. Financialization and the US economy. Northampon, MA: Edward Elgar, 2007. 385s. ISBN 978-184-720-594-0 49. PAVELKA, . 2010. Financializca ekonomk a jej vplyv na rast globlnych rizk. In Finann manament a controlling. ISSN 1335-1982, 2010, . 4, s. 236. Dostupn na: http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/SVK2010/VS10_kap slovenskho finannho sektora, 2006. Dostupne na: http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad%5CORM%5CAnalyzy%5C2006P-

62

50. PAVELKA, . 2011. Determinanty finannej, hospodrskej a dlhovej krzy krajn a ich vplyv na ekonomiky ttov E. In Alternatvne rieenia vo sfre medzinrodnho marketingu. Bratislava: EKONM, 2011. s.80-93, ISBN 978-80-225-3297-6. 51. PAVELKA, L., 2009, Krza globalnej financializcie a nov finann architektra. In Ekonomick asopis. ISSN 0013-3035, 2009,. 8, s 804-819 52. PAVELKA,. 2008. Morlny hazard svetovch finannch. In EUGENERATION institci[online].Dostupn na internete: <http://www.eugeneration.com/Programms/moralny_hazard.pdf> 53. PINTER, L.,2011. Kreditn derivty a swapy kreditnho zlyhania PIIGS krajn v rokoch 2006- 2008. In Finann management, 2011, ronk XI. slo 1, Str. 16 20, Dostupne http://www.asocfin.sk/domains/asocfin/UserFiles/Files/FM2011_1_cely.pdf 54. POTOV BANKA, 2012. Kapitlov trh SR, In Tdenn komentr PABK, 9.tden 2012, dostupn na: http://pabk.hu/_img/Documents/slovensk%C3%A9%20dokumenty%5Co%20n%C3% A1s%5CKK%5C2012%5CKK%202012_9t.pdf 55. RULE, D., 2001. The credit derivates market: its development and possible implications for financial stability, Financial stability review, Bank of England, dostupn http://www.bankofengland.co.uk/publications/Documents/fsr/2001/fsr10art3.pdf 56. SALMON, F. Wired Magazine 17.3, Recipe for Disaster: The Formula That Killed Wall Street, 23.2.2009, dostupn na: http://www.wired.com/techbiz/it/magazine/1703/wp_quant?currentPage=all 57. SIEGEL, J. 2011. Investice do akci: Beh na dlouhou tra. Praha: Grada, 2011. 295s. ISBN 978-802-473-860-4 58. PAK, V. , 2010. verov derivty -:- Bakalrska prca. Brno -:- Masarykova univerzita, -2010. 43s. 59. TURC, B. 2005. Obchodovanie s finannmi derivtmi. In Finann trhy. ISSN 13365711.[online].Dostupn na internete: <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=73> 60. VIHLKOV, I.. 2010. Globalizace a krize . Ve: Grimmus, 2010. 291 s. ISBN 978-80-87461-01-3. 61. SZPYRC M., TEJ. J., 2011. Vvoj Bazilejskch dohd o kapitli a implementcia BASEL III -:- International Scientific Conference YOUNG SCIENTIST. Koice -:Technick univerzita v Koiciach, Ekonomick fakulta, -2011. 340s. na: na:

63

62. TRADING by-country>

ECONOMICS,

2011,

Government

Bond

Yield-

10

Year

Notes[online].Dostupn na internete: <http://www.tradingeconomics.com/bonds-list63. TRIM BROKER, 2009. Vek hospodrska krza I.[online].Dostupn na internete: <http://www.cikomodity.com/trhovy-komentar/komentar-velka-hospodarska-krizai_05042009.htm> 64. URBAN, J. 2010. Morln hazard v manaerskm odmeovn. In: Motiv8,[online]. Dostupn na <http://motiv8.cz/management/moralni-hazard-v-manazerskemodmenovani.html> 65. VAKO, T. 2009. Piny a dsledky financializace. In: Scientia et Societas. ISSN 1801-7118, 2009, ro. 5, . 1, s. 29-35. 66. VLEK, M., 2008. Spekulatvn obchody podniku na trhu finannh derivt -:Bakalrska prca. Brno -:- Technick univerzita v Brne, Podnikatesk fakulta-stav Finannctva, -2008. 51s 67. Workie, M. T.: Zsadn turbulencie globlneho ekonomickho prostredia: hospodrsky cyklus alebo extern oky? In: Workie, M.T. a kol.: Vvoj a perspektvy svetovej ekonomiky globlna finann a hospodrska krza, priny, , vchodisk. Bratislava: E SAV, 2009, ISBN 978-80-7144-175-5, s.1538. 68. World Economic and Financial Survey, Global financial stability report, Containing Systematic Risks and Restoring Financial Soundness, April 2008, IMF. Dostupn na: <http://www.imf.org/external/pubs/ft/gfsr/2008/01/pdf/text.pdf> 69. World economic outlook: Growt resuming, danger remain. 2012, In : IMF. [online]. Dostupn na internete: <[http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/01/index.htm> 70. X-TRADE BROKERS CZ, 2012. Finann pka.[online].Dostupn na internete: <http://www.xtb.cz/vzdelani/zacatecnik/uvod-do-forexu/222054>

64