Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra bankovníctva a poisťovníctva

Analýza štruktúry majetku firmy

Analysis of the balance sheet items of the firm

Bakalárska práca

Autor: Diana Škultétyová

Bankový management

Vedúci práce: Ing. Radoslav Tušan, PhD.

Banská Bystrica Apríl, 2011

1
VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej

literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej

tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať
v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej
databázy elektronických vysokoškolských prác.

Diana Škultétyová

V Košiciach, 30.4.2011

2
POĎAKOVANIE

Touto cestou sa chcem poďakovať Ing. Radoslavovi Tušanovi, PhD. za odbornú pomoc pri
vypracovaní bakalárskej práce.

3
ANOTÁCIA

Cieľom mojej bakalárskej práce je vykonanie analýzy štruktúry majetku podniku. V prvej
časti sa nachádza teoretické vymedzenie tejto problematiky od samotnej podstaty
účtovníctva, cez charakterizovanie typov majetku podniku až po finančnú analýzu
štruktúry firmy a všetko s ňou súvisiace. Po teoretickom vymedzení skutočnosti, že každý
podnikateľský subjekt pre efektívny výkon svojej podnikateľskej činnosti musí disponovať
určitým majetkom, ktorého štruktúra a množstvo závisia predovšetkým od predmetu,
rozsahu a odvetvia podnikania, nasleduje vykonanie samotnej analýzy najprv položiek
súvahy a potom vybraných analytických ukazovateľov. Záverečná časť bakalárskej práce
je konštruovaná tak, aby obsahovala reálne návrhy a odporúčania v rámci zistených faktov
na rozoberajúcu tému.

ANNOTATION

The object of this thesis is to perform analysis of the structure of assets of company. The
first part is theoretical determination of this issue from the very nature of accounting,
trough the characterization of types of business assets to the financial analysis of the
structure of the company and everything with it. After the theoretical definition of the fact
that each business entity for the efficient performance of their business must have
acertain property, the structure and amount depend mainly on the subject, scope and
business sectors, followed by first carrying out its own analysis of balance sheet itemsand
selected analytical parameters. The final part of the thesis is designed to includerealistic
proposals and recommendations within established facts on discussing the theme.

4
OBSAH

ÚVOD ................................................................................................................................... 7

1 ÚČTOVNÍCTVO A MAJETOK ................................................................................... 8

1.1 Účtovníctvo a účtovná závierka .............................................................................. 8

1.1.1 Historický vývoj účtovníctva .................................................................................. 8

1.1.2 Úloha a funkcie účtovníctva ................................................................................. 10

1.1.3 Právna úprava účtovníctva .................................................................................... 12

1.1.4 Účtovná závierka .................................................................................................... 13

1.1.5 Uzavieranie účtovných kníh.................................................................................. 14

1.1.6 Súvaha ...................................................................................................................... 17

1.2 Majetok ................................................................................................................. 19

1.2.1 Faktory ovplyvňujúce majetkovú štruktúru ........................................................ 20

1.2.2 Kolobeh majetku..................................................................................................... 21

1.2.3 Členenie majetku .................................................................................................... 23

1.2.4 Neobežný majetok .................................................................................................. 24

1.2.5 Obežný majetok ...................................................................................................... 26

2 FINANČNÁ ANALÝZA ............................................................................................. 27

2.1 Fázy finančnej analýzy ......................................................................................... 29

2.2 Druhy finančnej analýzy ....................................................................................... 30

2.3 Elementárne metódy finančnej analýzy ................................................................ 31

2.3.1 Analýza prostredníctvom stavových ukazovateľov ........................................... 32

2.3.2 Analýza prostredníctvom pomerových ukazovateľov ....................................... 34

2.3.3 Vzťahy medzi jednotlivými pomerovými ukazovateľmi .................................. 40

3 CHARAKTERISTIKA A ANALÝZA SPOLOČNOSTI MPC CESSI a.s. .............. 43

5
 3.1 Charakteristika podniku ........................................................................................ 43

3.2 Analýza podniku ................................................................................................... 44

3.2.1 Analýza položiek súvahy....................................................................................... 44

3.2.2 Ukazovateľ likvidity .............................................................................................. 47

3.2.3 Ukazovateľ rentability a výsledku hospodárenia ............................................... 48

3.2.4 Ukazovateľ kapitálovej štruktúry ......................................................................... 50

3.2.5 Ukazovateľ aktivity ................................................................................................ 52

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ............................................................................... 58

ZOZNAM TABULIEK ....................................................................................................... 60

ZOZNAM SCHÉM ............................................................................................................. 60

ZOZNAM GRAFOV........................................................................................................... 61

ZOZNAM PRÍLOH............................................................................................................. 61

6
ÚVOD
Problematika podnikania, ekonomiky a účtovníctva ma zaujala už na strednej ekonomickej
škole. To je hlavný dôvod výberu témy analýzy štruktúry majetku podniku pre bližšie
spracovanie v bakalárskej práci. Otázka štruktúry majetku firmy obsahuje jedinečnosť,
nakoľko neexistuje presne stanovená štruktúra majetku podniku, a preto je na každom
podnikateľovi individuálne, akú štruktúru majetku si zvolí pre svoj podnik.
Každý podnikateľ si obstaráva majetok za účelom, aby mu priniesol čo najväčší prínos,
ekonomických úžitok a aby prispel k zväčšeniu jeho trhovej hodnoty, a to vo forme
peňažných prostriedkov alebo vo forme iných zložiek majetku.
Majetok predstavuje pre podnikateľa budúce zhodnotenie, prínos, ekonomický úžitok. Jeho
správnym využívaním a hospodárením s ním dosiahne podnikateľ zisk. Preto je aj
sledovanie majetku, jeho štruktúry, stavu a zmeny jednou zo základných úloh účtovníctva.
Cieľom práce je teoreticky vymedziť úlohu účtovníctva a finančnej analýzy štruktúry
firmy, vykonanie analýzy položiek súvahy a jednotlivých analytických ukazovateľov a
následné vypracovanie návrhov a odporúčaní v oblasti majetkovej štruktúry firmy.

7
1 ÚČTOVNÍCTVO A MAJETOK

1.1 Účtovníctvo a účtovná závierka

1.1.1 Historický vývoj účtovníctva

Účtovníctvo sa historicky považuje za nástroj zaznamenávania skutočností, ktoré sú jeho

predmetom. Účtovníctvo sa postupným vývojom transformovalo na osobitnú ekonomickú
vednú disciplínu, ktorá je zameraná na skúmanie a určovanie podmienok na zobrazovanie
konkrétnych informácií, javov a situácií (Máziková, 2009, s.18).
Účtovníctvo chápané ako veda aj ako praktická činnosť sa zaoberá zberom,
zaznamenávaním, triedením, sumarizáciou, interpretáciou a odovzdaním účtovných
informácií všetkým jeho používateľom takým spôsobom, aby na základe nich mohli
prijímať príslušné podnikateľské rozhodnutia.

Podvojné účtovníctvo od svojho vzniku bolo koncipované tak, aby umožnilo zisťovať
mieru zhodnotenia kapitálu vloženého vlastníkom do podnikania, inak povedané, mieru
zhodnotenia vstupov získaných na trhu výrobných činiteľov vo vzťahu k výstupom
získaným ich premennou:

ý ý á

miera zhodnotenia [1]
 ý á

Tým zároveň účtovníctvo poskytovalo aj prehľad o finančnej situácii výrobcov,

obchodníkov a bankárov. Vyvíjalo sa ako nevyhnutný nástroj na zistenie toho, či sa
v procese hospodárenia podniku zachovala majetková podstata vlastníka, čo nie je možné
zistiť bez vyčíslenia výsledku hospodárenia za určité obdobie (Soukupová, 2004, s.14).

Vo vývoji prešlo účtovníctvo niekoľkými významnými historickými etapami. Na začiatku

vývoja to bola jednoduchá - primitívna evidencia, ktorá sa postupne zdokonaľovala
a rozvíjala s rastom výrobných síl a spoločenskou deľbou práce, výmenou výrobkov,
tovarov, vznikom peňazí atď.

8
V prvotnopospolnej spoločnosti bola podľa archeologických nálezov „evidencia“ veľmi
primitívna. Vždy sa používal spôsob evidovania najmä v závislosti od toho, kde človek žil,
v akom prostredí a aký materiál mal v dispozícii na evidovanie (zárezy do dreva, viazanie
uzlov, kde boli šnúrky rozlíšené rôznymi farbami, kde každej prislúchal nejaký majetok).
Niekoľko tisícročí pred naším letopočtom vyspelejšie národy (napr. Egypťania) začali
používať tzv. obrazcové písmo, kde si rôznymi znakmi, obrázkami, zakreslili uzavretý
obchod. Neskôr vznikali systematické zápisy na zvláštny druh trstiny – papyrus, z ktorého
sa začali vyrábať vzácne papyrusové zvitky, ktoré používali pisári. Okrem papyrusu boli
obľúbené materiály plátno a koža.
Začiatky podvojnej sústavy účtovníctva sa objavujú už v 13. storočí v Taliansku. Prvou
tlačou vydané „pojednanie“ o podvojnej sústave pochádza z roku 1494 z Benátok od
talianskeho autora Lucu Pacioliho (Máziková, 2009, s.9-10).

Obsah klasického finančného účtovníctva, ponímaného ako účtovanie o stave a zmenách

položiek sa postupne rozšíril o ďalšie významné vonkajšie súvislosti. Tieto súvislosti
vyplývajú z nevyhnutnosti rešpektovať vo finančnom riadení podniku zákonitosti
a pravidlá finančného trhu.
Moderné chápanie finančného účtovníctva je spojené s existenciou trhovej ekonomiky, pre
ktorú je charakteristická sústava navzájom prepojených trhov, zahŕňajúcich nielen trh
výrobkov, prác a služieb, ale aj trh výrobných faktorov. Významnou zložkou trhu
výrobných faktorov je finančný trh. Finančný trh zahŕňa trh peňažný a trh kapitálový,
prípadne aj ďalšie napríklad trh devízový, trh drahých kovov.
Prechod finančného účtovníctva z jeho klasickej do modernej podoby bol poznačený
postupným vývojom podnikania aj prostredia, v ktorom podniky pôsobili. Bol
charakterizovaný týmito vývojovými znakmi (Soukupová, 2008, s.14 - 15):
1) rast kapitálových spoločností,
2) oddeľovanie vlastníctva od manažérskych funkcií, účtovníctvo neslúžilo len
podniku ale aj externým používateľom účtovných informácií,
3) náplň účtovných výkazov sa začala upravovať – nastupuje regulácia účtovníctva,
4) zvyšovanie úlohy účtovníctva s rozvojom ekonomických vied,
5) rozvoj teórie a praxe manažmentu prináša potrebu využitia matematicko-
štatistických metód,
6) osobitnú úlohu plní účtovníctvo ako zdroj informácií na daňové účely,
9
 7) vývoj účtovníctva zvýšil význam účtovníckej profesie, no zároveň nastolil aj
požiadavku vysokej odbornosti a etického správania sa.

1.1.2 Úloha a funkcie účtovníctva

Ako vedná disciplína musí mať účtovníctvo definované základné pojmy, ako napríklad:
• objekt skúmania, ktorý globálne tvoria jednotlivé skupiny informácií, javov
a udalostí,
• subjekt skúmania, ktorý predstavuje najmenšia možná ekonomická jednotka, ktorá je
povinná viesť účtovníctvo,
• základné časové intervaly pre skúmanie stavových, intervalových a tokových
ukazovateľov a pod.

Účtovníctvo ako každá iná vedná disciplína musí mať vytvárané prostredie, ktoré určuje
podmienky pre jeho teoretický vývoj, ale aj pre uskutočňovanie účtovníctva v praxi.
Prostredie je vytvárané a usmerňované najmä rôznymi princípmi, zásadami, postupmi,
ktoré zahŕňajú jednak požiadavky teórie, ale aj praxe. Účtovné informácie potrebujú rôzni
používatelia, ktorí majú rôzne informačné požiadavky (Máziková, 2009, s.18).

Funkcie účtovníctva podľa (Soukupová, 2004, s.14) :

dokumentačná
o množstvové a hodnotové zobrazenie majetku (stroje, zariadenia, zásoby a pod.)
o zobrazenie záväzkov (dlhov – koľko, komu, splatnosť a pod.)

informačná - pre všetkých záujemcov a používateľov ako sú:
o vlastníci, príp. spoluvlastníci,
o vedenie podniku (ak nie je totožné s vlastníkom),
o daňové úrady,
o zamestnanci,
o odberatelia a pod.

kontrolná – kontrola hospodárností a rentabilnosti

základňa pre rozhodovanie – pre podnikové rozhodnutia v oblasti:
o nákupu,
o skladovania,
10
 o financovania,
o objemu a sortimentu výroby a pod.

Cieľom účtovníctva je podávať verný a pravdivý obraz majetkovej, finančnej a výnosovej

situácie účtovnej jednotky. S cieľom splniť stanovený cieľ a podľa obsahu svojho
predmetu používa účtovníctvo rôzne metodické prostriedky kde patria účtovné doklady,
oceňovanie, účty a podvojný zápis, inventarizácia a účtovné výkazy, resp. účtovná
závierka (Máziková, 2009, s.18).

Predmet účtovníctva podľa (Soukupová, 2008, s.13) tvoria informácie o stave majetku
(jeho štruktúre), zdrojoch majetku (ich štruktúra), nákladoch, výnosoch, výsledok
hospodárenia (tvorba a použitie), príjmoch a výdavkoch (peňažné toky).

Kvantitatívne charakteristiky účtovníctva

Plnenie funkcií účtovníctva predpokladá, že účtovné informácie vyhovujú určitým

kvalitatívnym charakteristikám. K najdôležitejším kvalitatívnym charakteristikám podľa
(Máziková, 2009, s.18) účtovných informácií patria:
 relevantnosť – pomáhajú používateľom predvídať vývoj v budúcnosti, alebo im
poskytujú spätnú väzbu potrebnú na vyhodnotenie vopred prijatých rozhodnutí či
prognóz,
 objektívnosť (nestrannosť) – účtovné informácie majú byť preukázateľné,
overiteľné a nezaujaté,
 včasnosť, aktuálnosť – účtovné informácie majú byť včasné, aktuálne v čase, kedy
ich používateľ neodkladne potrebuje a majú sa vykazovať za taký časový interval,
aby uspokojili potrebu používateľov,
 zrozumiteľnosť – účtovné informácie majú byť jasné a stručné, logické, nie
zbytočne komplikované,
 porovnateľnosť – najmä účtovných výkazov – je potrebné, aby sa položky výkazov
a hospodárske operácie spoločné rôznym podnikom rovnako merali, t.j. oceňovali
a vykazovali.

11
1.1.3 Právna úprava účtovníctva

Právna úprava účtovníctva v rámci SR

Štát reguluje podmienky pre účtovníctvo prostredníctvom právnej úpravy účtovníctva

v Slovenskej republike. Dôvodom je skutočnosť, že štát je jedným z významných
externých používateľov informácií z účtovníctva. Právna úprava účtovníctva vychádza
primárne z informačných potrieb kladených na účtovníctvo, ktoré možno členiť podľa
(Máziková, 2009, s.21) na dve skupiny:

interné potreby – správne zaznamenať informácie, javy a situácie v účtovníctve
v konkrétnych účtovných jednotkách,

externé potreby – správne prezentovať informácie z účtovníctva.

Podnikateľské účtovné jednotky (obchodné spoločnosti), ktoré spĺňajú veľkostné kritériá

stanovené zákonom o účtovníctve, sú povinné zostavovať individuálnu účtovnú závierku
podľa IFRS – Medzinárodných štandardov finančného vykazovania (Soukupová, 2008,
s.52).

Právna úprava účtovníctva v rámci EÚ

Systém európskeho práva pre oblasť účtovníctva a základnú právnu úpravu účtovníctva na
Slovensku tvoria zákony, opatrenia, metodické pokyny, medzinárodné štandardy
finančného vykazovania v znení prijatom EÚ.
Pre užitočnosť získaných informácií musia byť porovnateľné ako v čase i v priestore, t.j. za
jednotlivé subjekty v Slovenskej republike, v Európskej únii i v celosvetovom meradle. Ak
chceme zabezpečiť dodržanie zásady verného a pravdivého zobrazenia skutočností
a ostatné účtovné zásady, musíme dôkladne poznať metodiku účtovníctva.
Členstvo v Európskej únii zaväzuje Slovenskú republiku zapracovať do vlastnej právnej
úpravy právne normy, ktoré sú platné pre všetky členské krajiny Európskej únie. Pre oblasť
účtovníctva sú pre Slovenskú republiku záväzné najmä nasledujúce smernice Rady
Európskej únie:

12
 o 4. smernica Rady z 25. júla 1978 o účtovnej závierke o spoločnosti niektorých
právnych foriem (78/660/EHS),
o 7. Smernica Rady z 13. júna 1983 o konsolidovanej účtovnej závierke
(83/349/EHS),
o smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite
ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorá
nahradila 8. smernicu Rady z 10. apríla 1984 o požiadavkách kladených na osoby
oprávnené vykonávať povinné overovanie podkladov účtovníctva,
o ďalšie smernice dopĺňajúce už spomenuté smernice, napr. pre poisťovne, pre
banky a iné finančné inštitúcie (Máziková, 2009, s.22).

1.1.4 Účtovná závierka

Z časového hľadiska obsah účtovníctva tvoria podľa (Soukupová, 2008, s.52-53):

 Bežné účtovníctvo znamená formalizované systematické účtovanie účtovných prípadov
počas účtovného obdobia, účtovania účtovných prípadov, ktoré sa účtujú iba ku dňu, ku
ktorému sa zostavuje účtovná závierka a uzatvorenie účtovných kníh účtovnými
zápismi.
 Vypracovaná účtovná závierka je výsledkom súhrnu všetkých prác, ktoré účtovná
jednotka musí vykonať na konci účtovného obdobia, a výsledkom ktorých je
vypracovaná účtovná závierka. Na konci účtovného obdobia každá účtovná jednotka
bilancuje výsledky svojej činnosti, aby mohla prostredníctvom účtovnej závierky
poskytnúť používateľom informácií z účtovníctva informácie o finančnej situácii ku
dňu, ku ktorému zostaví účtovnú závierku, a výnosnosti činnosti vykonávanej
v končiacom sa účtovnom období.

Účtovná závierka má v informačnom zabezpečení analytika osobitné miesto z dvoch

dôvodov. Prvým dôvodom je, že do účtovnej závierky podniku sa veľmi komprimovaným
spôsobom premieta celý reprodukčný proces podniku. Dozvedáme sa z nej, za akých
podmienok sa realizoval, aký bol jeho priebeh a výsledky. Na relatívne malom priestore je
sústredených veľa dôležitých informácií. Druhým dôvodom je, že údaje účtovnej závierky

13
vecne, časovo a formálne správne vypovedajú o činnosti podniku (nemožno to však
absolutizovať, rôzne účelové korekcie či úpravy údajov sú možné), čo je v prípade
mnohých podnikov verifikované audítorom.
Štruktúra účtovnej závierky, spôsob jej zostavovania, a teda i výkazy, ktoré ju tvoria, sa
líšia podľa toho, či podnik účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.
Podvojne sa účtuje u subjektov registrovaných v Obchodnom registri, ostatné subjekty
účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva.
Podvojné účtovníctvo sa nazýva tiež finančným účtovníctvom. Je koncipované tak, aby
vyústilo do vyčíslenia finančného výsledku – hospodárskeho výsledku (Zalai, 2007, s. 42 -
43).

1.1.5 Uzavieranie účtovných kníh

Účtovná uzávierka je činnosť spojená s uzavieraním účtovných kníh za pevne stanovené

účtovné obdobie, výsledkom ktorej je zostavená účtovná závierka, ktorej obsahom sú
podľa (Soukupová, 2008, s. 53):
1. uzávierkové práce
Uzávierkové práce, ktoré sa v účtovnej jednotke členia na dve relatívne samostatné časti:
účtovnú analýzu a daňovú analýzu. Najdôležitejšou prácou, ktorá sa musí vykonať pred
uzatvorením účtovných kníh, je inventarizácia, ktorou sa preukazuje vecná správnosť
účtovníctva a tiež reálnosť ocenenia majetku, záväzkov, vlastného imania, nákladov
a výnosov. Účtovníctvo plní tiež nezastupiteľnú úlohu pre vyčíslenie základu dane
z príjmov účtovnej jednotky a samotnej dane z príjmov, o ktorej sa účtuje. Z prác
uskutočňovaných pred uzatvorením účtovných kníh vyplynie potreba účtovania
závierkových účtovných prípadov a upravujúcich závierkových účtovných prípadov.

Schéma 1 Uzávierkové práce účtovnej jednotky

účtovná analýza inventarizácia
uzávierkové práce ostatné práce
účtovnej jednotky
daňová analýza výsledkom je vypracované
Zdroj: (Soukupová, 2008, s. 54). priznanie k dani z príjmov

14
 2. uzatvorenie účtovných kníh
Po zaúčtovaní všetkých závierkových a upravujúcich závierkových účtovných prípadov sa
môžu uzavrieť účtovné knihy. Účty hlavnej knihy sa uzavierajú účtovnými zápismi
(výsledkom sú uzávierkové účty 710 – Účet ziskov a strát a 702 – Konečný účet
súvahový).
3. zostavenie účtovnej závierky
Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom
účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovná závierka tvorí
jeden celok. Štruktúru účtovnej závierky vymedzuje zákon o účtovníctve a opatrenie
o účtovnej závierke.

Účtovná závierka tvorí celok a musí obsahovať zákonom stanovené všeobecné náležitosti
(Máziková, 2009, s.29):
a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo,
fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
b) identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené,
c) deň, ku ktorému sa zostavuje,
d) deň jej zostavenia,
e) obdobie, za ktoré sa zostavuje,
f) podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej
jednotky, alebo podpisový záznam fyzickej osoby, ďalej podpisový záznam osoby
zodpovednej za jej zostavenie a osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva.

Cieľ účtovnej závierky

Cieľom účtovnej závierky je poskytovať informácie jej používateľom o finančnej situácii,

výnosnosti a peňažných tokoch podniku. Cieľ sa zabezpečuje dodržaním základnej zásady
podvojného účtovníctva v trhovej ekonomike – zásady verného a pravdivého zobrazenia
(Soukupová, 2008, s.55).

15
Používatelia účtovnej závierky

Schéma 2 Používatelia účtovnej závierky a ich špecifický informačný záujem

Investori riziko spojené s investovaním, rentabilita

investície schopnosť výplaty dividendy
Zamestnanci stabilitu podniku, ziskovosť, schopnosť
odmeňovania, pracovné príležitosti
Poskytovatelia pôžičkového kapitálu včasné splatenie pôžičky a úroku
Dodávatelia a iní obchodní veritelia včasná úhrada pohľadávok
Zákazníci dlhodobá existencia podniku, možnosť odbytu
Vláda a jej inštitúcie možnosť regulovať činnosť podniku, určovať
daňovú politiku, podklady pre štatistické
informácie
Verejnosť trendy a vývojové tendencie podniku

Zdroj: (Soukupová, 2008, s. 29).

Štruktúra účtovnej závierky

Schéma 3 Štruktúra účtovnej závierky (ÚZ)

identifikácia účtovnej jednotky
všeobecné náležitosti identifikácia ÚZ z hľadiska času
podpisové záznamy
súvaha
súčasti výkaz ziskov a strát textová časť
poznámky informácie o účtovných zásadách a metódach
doplňujúce informácie k výkazom ÚZ
prehľad zmien vlastného imania
prehľad peňažných tokov
Zdroj: (Soukupová, 2008, s. 54).

16
1.1.6 Súvaha

Všeobecné vymedzenie súvahy

Súvaha je základnou bilanciou účtovnej závierky, ktorá poskytuje informácie o finančnej

situácii účtovnej jednotky (Soukupová, 2008, s. 69).
Pojem súvaha pochádza z latinského výrazu bilanx libra (bi=dva, lanx=miska), tj. váha
s dvoma miskami kde je potrebná rovnováha. Rovnováha spočíva v rovnosti medzi
majetkom a zdrojmi majetku (Máziková, 2009, s.49).
Súvaha je prehľadné usporiadanie majetku v členení na druhy majetku (strana aktív)
a zdroje majetku (strana pasív) účtovnej jednotky v peňažnom vyjadrení k určitému
dátumu. Súčet na strane aktív sa musí rovnať súčtu na strane pasív (Soukupová, 2008, s.
59) .

Úloha súvahy

Úlohou súvahy, ako zdroja informácií o finančnej situácii účtovnej jednotky a jej finančnej
stabilite, je podľa (Soukupová, 2008, s. 69) odpovedať na tri základné otázky:
1. aká je výška a štruktúra majetku,
2. aká je výška vlastných zdrojov majetku - vlastných zdrojov financovania majetku,
3. aká je výška záväzkov účtovnej jednotky k súvahovému dňu v členení na dlhodobé
a krátkodobé a ich štruktúra.
Základom zostavenia súvahy v podvojnom účtovníctve je bilančná rovnica (rovnováha):
majetok = zdroje majetku

Modifikácie základnej súvahovej (bilančnej) rovnice podľa (Máziková, 2009, s. 52):

majetok = vlastné imanie + záväzky
záväzky = majetok – vlastné imanie
vlastné imanie = majetok – záväzky
neobežný majetok + obežný majetok = vlastné imanie + záväzky

17
Účtovná jednotka zostavuje súvahy vždy k určitému dátumu na rôzny účel, resp. z rôznych
dôvodov. Podľa toho, z akých dôvodov, pre koho, a kedy sa zostavuje, sa rozlišuje viacero
druhov súvah, viď schéma 3.

Schéma 4 Členenie súvah

SÚVAHA

EXTERNÁ individuálna riadna ročná INTERNÁ

konsolidovaná mimoriadna polročná
priebežná štvrťročná
mesačná

Zdroj: (Máziková, 2009, s.54).

Druhy súvah

Podľa toho, komu sú informácie zo súvahy určené, rozlišujeme:

Externá je určená pre externých požívateľov – finančných analytikov, veriteľov,
dodávateľov, odberateľov, daňové úrady. Individuálnu zostavuje každá účtovná jednotka.
Konsolidovaná je zostavená za konsolidovaný celok – skupinu účtovných jednotiek, bez
ohľadu na ich sídlo (materská/dcérska spoločnosť). Riadnu zostavuje účtovná jednotka
k poslednému dňu účtovného roka. Mimoriadnu zostavuje, keď nastane mimoriadna
udalosť a to pri vzniku jednotky, pri zlúčení viacerých jednotiek, pri konkurze, likvidácií.
Priebežná sa zostavuje v priebehu účtovného obdobia.
Interná sa zostavuje predovšetkým pre potreby účtovnej jednotky a podľa potreby sa
určuje ich periodicita, či už ročná, polročná, štvrťročná či mesačná (Máziková, 2009, s.
54).

18
 Schéma 5 Zjednodušená schéma súvahy
Strana aktív Súvaha ku dňu.... Strana pasív
A. Neobežný majetok A. Vlastné imanie
I. Dlhodobý nehmotný majetok I. Základné imanie
II. Dlhodobý hmotný majetok II. Kapitálové fondy
III. Dlhodobý finančný majetok III. Fondy zo zisku
IV. Výsledok hospodárenia minulých
rokov
V. Výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie po zdanení
B. Obežný majetok B. Záväzky
I. Zásoby I. Rezervy
II. Dlhodobé pohľadávky II. Dlhodobé záväzky
III. Krátkodobé pohľadávky III. Krátkodobé záväzky
IV. Finančné účty IV. Krátkodobé finančné výpomoci
V. Bankové úvery
C. Časové rozlíšenie C. Časové rozlíšenie
Spolu majetok Spolu vlastné imanie + záväzky

Zdroj: (Šlosárová, 2009, s. 171).

1.2 Majetok

Podstatná časť predmetu účtovníctva je podľa (Máziková, 2009, s. 36) zameraná na

sledovanie stavu a pohybu majetku. Svoju pozornosť preto zameriame na objasnenie tohto
pojmu, jeho druhy, formy a zloženie majetku.
Na uskutočnenie podnikateľskej činnosti potrebuje každý podnikateľský subjekt majetok.
Jeho množstvo a štruktúra závisí od charakteru, ale aj rozsahu podnikateľskej činnosti.
Podnikateľský subjekt, ktorý je zameraný na výrobu napríklad cestovín, potrebuje na
vykonávanie výrobnej činnosti predovšetkým výrobné priestory, v ktorých bude môcť
uskutočňovať svoju podnikateľskú činnosť, potrebuje strojové zariadenia a prístroje atď.

19
Zároveň sú k podnikateľskej činnosti potrebné rôzne druhy zásob (materiál, nedokončená
výroba, polotovary, výrobky, tovar atď.), ako aj istá suma peňažných prostriedkov či už
v hotovosti alebo uložených na bankovom účte, ale aj počítač a potrebný softvér. Majetok,
ktorý podnikateľský subjekt má, svojou podnikateľskou činnosťou zveľaďuje a chráni.
Eviduje ho v peňažných jednotkách v mene EUR a podľa potreby aj v jednotkách
množstva.

Právne normy upravujúce majetok

Majetok je podľa (Máziková, 2009, s.36) upravený dvomi právnymi normami:

Obchodný zákonník definuje majetok podnikateľského subjektu ako obchodný
majetok, čo predstavuje súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľskému
subjektu a zároveň slúžia alebo sú určené na jeho podnikateľskú činnosť

Zákon o účtovníctve definuje majetok ako:
o súčasť aktív, ktorá je výsledkom minulých udalosti,
o je takmer isté, že v budúcnosti zvýši ekonomické úžitky účtovnej jednotky,
o dá sa spoľahlivo oceniť,
o sa vykazuje v podvojnom účtovníctve v účtovnej závierke v súvahe.

1.2.1 Faktory ovplyvňujúce majetkovú štruktúru

Majetková štruktúra je veľmi diferencovaná. Závisí na technickej náročnosti výroby, ktorá

ovplyvňuje podiel fixného majetku, ďalej odvetvie, kde firma patrí, napr. niektoré odvetvie
má prevahu v budovách, stavbách, iné v software, licenciách, čo vyjadruje technickú
náročnosť výroby. Ďalej je zloženie majetku ovplyvnené stupňom rozvinutosti peňažného
a kapitálového trhu, čo ovplyvňuje finančný majetok dlhodobý (patrí do účtovnej triedy 0)
a krátkodobý (patrí do účtovnej triedy 2).
Silná závislosť majetkovej štruktúry je na konkrétnej ekonomickej situácii a orientácii
firmy a jej hospodárskej politiky. Pri zvyšovaní rentability rastom zisku na jednotku tržieb
vedie k tlaku na znižovanie vlastných nákladov zavádzaním novej techniky, čo sa prejaví
v raste fixného majetku. V ďalšom prípade pri preferovaní zvyšovania rentability cestou
zrýchlenia obratu vloženého majetku bude znamenať zmeny v obežnom majetku – jeho
nárast na úkor fixného majetku (Štangová, 1998, s. 45).
20
Štruktúra majetku plní dve funkcie. Je to rozširovanie majetku a zaisťovanie určitého
stupňa likvidity.
Rozšírenie majetku podniku môže zaistiť len taký majetok, ktorý je schopný priniesť
podniku niečo naviac. Túto vlastnosť majú napríklad stroje, na ktorých možno vyrobiť
kvalitné výrobky, ktorých predaj prinesie podniku zisk. Nakúpené akcie môžu priniesť
podniku zisk. Z tohto pohľadu by bolo žiaduce, aby tento majetok bol, čo najväčší.
Ale podnik musí byť aj likvidný, mať majetok, ktorý je schopný premeniť sa na peniaze.
Ak majú byť splnené, obidve funkcie musí sa finančnou analýzou dospieť ku
kompromisom (Marušin, 2000, s. 13).

1.2.2 Kolobeh majetku

Každá účtovná jednotka uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť s cieľom dosiahnuť

kladný výsledok hospodárenia. Účtovná jednotka, ktorá vykonáva napríklad výrobnú
činnosť, vyrába určité výrobky, obchodnú činnosť, nakupuje a predáva tovar, poskytuje
výkony vo forme služieb.
Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutne potrebný majetok. Napríklad účtovná jednotka
zameraná na výrobnú činnosť si za peňažné prostriedky obstaráva od dodávateľov
materiál, ktorý spracúva vo výrobe, a dlhodobý majetok (stroj), ktorý aj keď nemení svoju
podobu, sa používaním opotrebúva. Z peňažných prostriedkov platí zamestnancom mzdy
a uhrádza dodávateľom faktúry za dodanú spotrebovanú energiu, za opravy strojov a pod.
Vo výrobe vznikajú pôsobením živej práce na materiál výrobky. Tie odpredáva
odberateľom, čím realizuje svoju produkciu. Za odpredané (realizované) výrobky inkasuje
od odberateľov peňažné prostriedky, zvýšené o zisk.
Ak sa z tohto hľadiska pozeráme na jednotlivé zložky majetku, ako aj jeho zdrojov,
vidíme, že sú v ustavičnom pohybe a ich stavy sa menia z jednej formy na druhú. Možno
povedať, že pri uskutočňovaní podnikateľskej činnosti dochádza v rámci podniku k istému
prúdeniu hodnôt (Máziková, 2009, s. 57).
Váhy jednotlivých položiek kolobehu majetku sa dajú štandardizovať z viacerých
pohľadov a to ako právnymi predpismi upravujúcimi účtovníctvo Slovenskej republiky,
tak aj intenciami odporúčaní podľa Medzinárodných štandardov účtovného výkazníctva,
IFSR (Soukupová, 2008, s.116).

21
Fázy kolobehu majetku

V bežne fungujúcej účtovnej jednotke sa tento proces prúdenia hodnôt nezastaví

a ustavične sa opakuje. Tieto stále premeny majetku z jednej formy na druhú a jedného
zdroja na iný sa nazýva kolobeh majetku. Ak sa podrobnejšie pozrieme na jeden cyklus
kolobehu, identifikujeme v ňom tri základné fázy:

zásobovanie,

výroba,

realizácia.

Schéma 6 Kolobeh majetku vo výrobnom podniku

Peňažné prostriedky
III.fáza I.Fáza

Odberatelia Dodávatelia

Mzdy zamestnancov,
Predaj výrobkov úhrady faktúr za spotrebu
elektrickej energie a pod.

Dlhodobý majetok
(napr. budova, stroj),
Hotové výrobky Materiál

Výroba výrobkov

II.Fáza
Zdroj: (Máziková, 2009, s. 58).

22
 V prvej fáze kolobehu, vo fáze zásobovania, sa uskutočňuje obstarávanie neobežného
a obežného majetku. Vznikajú tým záväzky voči dodávateľom. O koľko sa zvýšia stavy
neobežného a obežného majetku, o toľko sa zvýšia záväzky. Pri úhrade záväzkov sa
znižuje stav peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankovom účte.

V druhej fáze kolobehu, vo fáze výroby, dochádza k spotrebe materiálu, spotrebe

energie, polovýrobkov, ktoré celou svojou hodnotou vchádzajú do vyrábaných výrobkov
alebo iných výkonov. Stroje, zariadenia, budovy (neobežný majetok) sa vo výrobe
opotrebúva postupne, a tak jeho hodnota tiež vchádza do hodnoty výrobkov, podobne ako
vynaložená práca zamestnancov, ktorá sa vyjadruje mzdami. Vznikajú tak rôzne druhy
nákladov, ktoré spôsobujú, že výsledkom podnikateľskej činnosti v tejto fáze kolobehu sú
zhotovené výrobky, prípadne iné výkony.

V tretej fáze kolobehu, vo fáze realizácie, sa uskutočňuje predaj výrobkov, prípadne

iných výkonov. Predajom vznikajú výnosy a súčasne aj pohľadávky alebo príjem peňazí
v hotovosti. Úhradou pohľadávok sa zvýši stav peňažných prostriedkov na účte v banke,
resp. v hotovosti. Suma peňažných prostriedkov, ktoré podnikateľský subjekt získa za
predané výrobky, prípadne iné výkony, by mala byť vyššia ako hodnotové vyjadrenie
jednotlivých súčastí majetku a ostatných vstupov, ktoré sa vynaložili na výrobu a predaj.
Tento rozdiel prejavuje zisk (Máziková, 2009, s. 57-58).

1.2.3 Členenie majetku

Schéma 7 Členenie majetku z viacerých pohľadov, napríklad:
 podľa pôsobenia majetku v prevádzkovom  neobežný majetok
cykle  obežný majetok
 podľa hľadiska času  dlhodobý majetok
 krátkodobý majetok
 podľa formy, v akej sa majetok nachádza  nehmotný majetok
 hmotný majetok
 finančný majetok
 podľa likvidnosti majetku  najlikvidnejší majetok
 menej likvidný majetok
 najmenej likvidný majetok
Zdroj: (Máziková, 2009, s. 37).

23
Dlhodobý majetok je taký majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba
splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako
jeden rok. Doba použiteľnosti tohto majetku súvisí s účelom jeho obstarania, pričom pri
neobežnom majetku sa predpokladá doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok. Doba
splatnosti dlhodobého majetku súvisí len s pohľadávkami, pri ktorých je stanovená doba
splatnosti.
Za krátkodobý majetok sa považuje majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá
doba splatnosti a vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac
jeden rok.
MAJETOK = DLHODOBÝ majetok + KRÁTKODOBÝ majetok
Neobežným majetkom sa rozumie taký majetok, ktorý je obstaraný so zámerom používať
tento majetok na vykonávanie podnikateľskej činnosti dlhší čas, obvykle viac rokov.
Charakteristickým znakom tohto majetku je, že pri používaní nemení svoju pôvodnú
formu, používaním sa iba postupne opotrebúva, čím sa jeho hodnota postupne prenáša do
novovytváraných výkonov (Šlosárová, 2009, s.48-50).

1.2.4 Neobežný majetok

Medzi neobežný majetok patria:

• Dlhodobý nehmotný majetok, za ktorý sa považujú zložky majetku, ktorých ocenenie je
vyššie ako 2 400 € a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok. V prípade, že ocenenie
nehmotného majetku sa rovná sume 2 400 € alebo je nižšie a doba jeho použiteľnosti je
dlhšia ako jeden rok, môže sa účtovná jednotka rozhodnúť, či ho bude považovať za
dlhodobý nehmotný majetok. Patria sem:
o aktivované náklady na vývoj,
o softvér,
o oceniteľné práva,
o goodwill,
o ostatný dlhodobý nehmotný majetok (Sedlák, 1995, s. 52).

24
• Dlhodobý hmotný majetok podľa (Máziková, 2009, s. 38-39) predstavujú všetky:
o pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké diela, zbierky a predmety
z drahých kovov bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu,
o samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné
technicko-ekonomické určenie, dobu použiteľnosti dlhšiu ako jeden rok a ocenenie
vyššie ako 1 700 € ,
o pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky
(vinice),
o základné stádo a ťažné zvieratá bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu - kone, kravy,
o otvárky nových lomov, pieskovísk a hlinísk, technická rekultivácia a technické
zhodnotenie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku.
V prípade, že ocenenie hmotného majetku sa rovná sume 1 700 €, alebo je nižšie a doba
jeho použiteľnosťou je dlhšia ako jeden rok, môže sa účtovná jednotka rozhodnúť, či ho
bude považovať za dlhodobý hmotný majetok, ktorý delíme aj na:
a) odpisovaný – stavby, samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí,
pestovateľské celky trvalých porastov, základné stádo a ťažné zvieratá
b) neodpisovaný – pozemky, umelecké diela a zbierky, ostatný dlhodobý hmotný
majetok,
c) hnuteľné - dopravné prostriedky, stroje, prístroje, zariadenia, inventár,
d) nehnuteľné - budovy, haly, stavby, pozemky, mosty (Šlosárová, 2009, s.48).

• Dlhodobý finančný majetok predstavujú podľa (Máziková, 2009, s. 39):

o cenné papiere a podiely dcérskej účtovnej jednotke, v spoločnosti s podstatným
vplyvom, realizovateľné cenné papiere a podiely a dlhové cenné papiere držané do
doby splatnosti,
o pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou v konsolidovanom celku,
o dlhodobé pôžičky,
o umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú obstarané
na účel dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov.

25
1.2.5 Obežný majetok
Druhú skupinu tvorí obežný majetok. Je to majetok, ktorý sa priamo viaže na
prevádzkový cyklus a predpokladá sa jeho premena počas jedného roka. Patria sem:
• Zásoby, ktoré sú charakteristické, že pri uskutočňovaní podnikateľskej činnosti –
prevádzkovom cykle - sa obvykle spotrebúvajú naraz (jednorázovo), ako je to napríklad
pri materiály. Ide o majetok, ktorý sa po spotrebúvaní musí pri ďalšej výrobe nahradiť
novým. Vo forme hotových výrobkov alebo tovaru je určený na predaj. Do zásob patria
nasledujúce druhy obežného majetku(Šlosárová, 2009, s.28):
o materiál (suroviny, pomocné látky, prevádzkové látky, náhradné dielce, obaly) ,
o nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a zvieratá,
o tovar (najmä predmety nakupované na účely ďalšieho predaja v nezmenenej
podobe).
• Pohľadávky, ktoré predstavujú časť majetku v prevádzkovom cykle. Poznáme
dlhodobé alebo krátkodobé. Dlhodobé pohľadávky sú s dohodnutou dobou splatnosti
alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu dlhšou ako jeden rok.
Pohľadávky vznikajú pri odpredaji výkonov. Je zrejmé, že ich úhradou sa menia na
peňažné prostriedky.
• Krátkodobý finančný majetok sú peňažné prostriedky, ekvivalenty peňažných
prostriedkov a obchodovateľný finančný majetok. Peňažné prostriedky predstavujú
peniaze v hotovosti, ktoré má účtovná jednotka v pokladnici. Podstatnú časť peňažných
prostriedkov predstavujú prostriedky uložené na účtoch v bankách. Peňažnými
ekvivalentmi sa rozumejú kolky, poštové známky, telefónne karty, stravné lístky a pod.
Obchodovateľným finančným majetkom sú krátkodobé cenné papiere, ktoré
predstavujú vysoko likvidný majetok (sú náhradou peňazí) (Máziková, 2009, s. 39-40).

Schéma 8 Základné členenie majetku

MAJETOK
NEOBEŽNÝ MAJETOK + OBEŽNÝ MAJETOK

DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK ZÁSOBY

DLHODOBÝ NEHMOTNÝ MAJETOK POHĽADÁVKY
DLHODOBÝ FINANČNÝ MAJETOK KRÁTKODOBÝ FINANČNÝ MAJETOK
Zdroj: (Máziková, 2009, s. 40).
26
2 FINANČNÁ ANALÝZA

V súčasnosti sa neustále mení ekonomické prostredie a spolu s týmito zmenami dochádza

k zmenám rovnako vo firmách, ktoré sú súčasťou tohto prostredia. Úspešná firma sa pri
svojom hospodárení bez rozboru finančnej situácie firmy už nezaobíde. Najčastejšie
rozborová metóda – finančné ukazovatele – spracovaná v rámci finančnej analýzy sa
využíva pri vyhodnocovaní úspešnosti firemnej stratégie v nadväznosti na ekonomické
prostredie.
Existuje celá rada spôsobov, ako definovať pojem „finančná analýza“. V zásade
najvýstižnejšou definíciou je však tá, ktorá hovorí, že finančná analýza predstavuje
systematický rozbor získaných dát, ktoré sú obsadené predovšetkým v účtovných
výkazoch. Finančné analýzy v sebe zahŕňajú hodnotenie firemnej minulosti, súčasnosti
a predpovedania budúcich finančných podmienok.

Schéma 9 Časové hľadisko hodnotenia informácií

hodnotenie minulosti skúmanie perspektív
Čas
finančná analýza finančné plánovanie
Zdroj: (Růčková, P., 2010, s.9).

Vývoj finančnej analýzy

Pôvod finančnej analýzy je pravdepodobne rovnako starý ako vznik peňazí. Finančné
analýzy sa spočiatku vyznačovali predovšetkým tým, že znázorňovali absolútne zmeny
v účtovných výsledkoch. Jej metódy sa postupom času vyvíjali od najjednoduchších
k zložitým. Kolískou moderných metód sa stali Spojené štáty americké začiatkom 20.
Storočia, odkiaľ sa šírili do Európy (Králová, 2009, s.7). Postupom času sa však ukázalo,
že súvaha a výkaz ziskov a strát sú zdrojom kvalitných informácií pre zisťovanie
úverových schopností podniku. Primárne išlo o zachovanie likvidity podniku a tým aj
o schopnosť prežiť.

27
Obsahové vymedzenie finančnej analýzy

Hlavná úloha finančnej analýzy je pripraviť podklady pre kvalitné rozhodovanie

a fungovanie podniku. Je zrejmé, že existuje úzka spojitosť medzi účtovníctvom
a rozhodovaním o podniku. Účtovníctvo predkladá z pohľadu finančnej analýzy do určitej
miery presné hodnoty peňažných údajov, ktoré sa však vzťahujú iba k jednému časovému
okamžiku, a tieto údaje sú izolované. Aby mohli byť tieto dáta využité pre hodnotenie
finančného zdravia podniku, musia byť podrobené finančnej analýze.

Finančná analýza má svoj zmysel z časového pohľadu v dvoch rovinách:

1. fakt, že sa pozrieme do minulosti a máme šancu hodnotiť, ako sa firma vyvíjala až
do súčasnosti,
2. fakt, že finančná analýza nám slúži ako základ pre finančné plánovanie vo všetkých
časových rovinách. Umožní nám preto ako plánovanie krátkodobé spojené
s bežným chodom firmy, tak aj plánovanie strategické súvisiace s dlhodobým
rozvojom firmy.
Finančná analýza nespadá len do finančného riadenia, ale svoj vplyv má taktiež na firmu
ako celok. Je napríklad súčasťou marketingovej SWOT analýzy. Objektívne sa pri
spracovávaní finančnej analýzy jedná o identifikáciu slabín vo firemnom finančnom
zdraví, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k problémom, a silných stránok súvisiacich
s možným budúcim zhodnotením majetku firmy. Finančná analýza má svoj význam nie len
vo vnútri firmy, ale taktiež z pohľadu z vonku. Napríklad vnútorné finančné analýzy
ukazujú zamestnancom, kde smerovať hodnotenie firemnej likvidity alebo možnosti
zamerania výroby (Růčková, 2010, s. 9-10).

Z vecného hľadiska má podľa (Štangová, 1998, s. 126) finančná analýza 3 oblasti:

• analýza potrieb a finančných zdrojov (zachycuje toky finančných prostriedkov),
• analýza finančnej pozície a ziskovosti (určenie trhovej hodnoty, likvidity,
zadlženosti, výnosovosti atď.),
• analýza podnikateľského rizika (sledovanie rizika z hľadiska investovania hlavne
do cenných papierov, analýza miery rizika a návratnosti...).

28
Ciele finančnej analýzy

K základným cieľom finančného riadenia podniku sa dá zaradiť predovšetkým

dosahovanie finančnej stability, ktorú je možno hodnotiť pomocou dvoch základných
kritérií (Růčková, 2010, s. 10):
a) schopnosť vytvárať zisk, zaisťovať prírastok majetku a zhodnocovať vložený
kapitál – toto kritérium je považované za najdôležitejšie, nakoľko postihuje
podstatu podnikania ako takého,
b) zaistenie platobnej schopnosti podniku – je to síce na prvý pohľad cieľ druhotný,
nakoľko si treba uvedomiť, že bez platobnej schopnosti väčšinou neexistuje
možnosť naďalej fungovať a predznamenáva koniec podnikateľskej činnosti.

2.1 Fázy finančnej analýzy

Bez ohľadu na zameranie, objekt a rozsah má proces vykonávania finančnej analýzy isté
všeobecne rešpektované postupy, fázy (Sedlák, 1995, s. 247-248):
1. Sústredenie východiskových údajov má pre spoľahlivosť analýzy rozhodujúci význam.
Len z vecne správnych údajov možno konštruovať ukazovatele charakterizujúce
skutočný priebeh transformačného procesu. Spoľahlivosť týchto údajov preveruje vo
väčších podnikoch nezávislý audítor.
Audit je podľa (Ricchiute, 1994, s. 26) systematický proces objektívneho získavania
a vyhodnocovania dôkazov, týkajúcich sa informácií o ekonomických činnostiach
a udalostiach, s cieľom zistiť mieru súladu medzi týmito informáciami a stanovenými
kritériami a prehlásiť výsledky zainteresovaným záujemcom. Audit je proces skúmania
a prehlásenia. Pri audite finančných výkazov organizácií sa skúmaním rozumie
systematické zhromažďovanie a hodnotenie dôkazov ako základne pre dopracovanie sa
k názoru, či tvrdenia manažmentu obsiahnuté v účtovných výkazoch spoločnosti
odpovedajú zo všetkých významných hľadísk všeobecne prijatým účtovným zásadám.
2. Konštruovanie a výpočet pomerových ukazovateľov má za cieľ kvantitatívne vyjadriť
základné vzťahy medzi sústredenými údajmi tak, aby čo najjasnejšie charakterizovali
stav a vývoj finančných procesov a výsledkov podniku. V praxi sa uplatňujú rôzne
rozsiahle sústavy pomerových finančných ukazovateľov. Vnútorne ich možno členiť na
viacero problémových okruhov napríklad:
29
 • ukazovatele likvidity - celková likvidita, čistý pracovný kapitál,
• ukazovatele obratovosti kapitálu viazaného v podniku - doba obratu celkového
majetku,
• ukazovatele finančnej štruktúry - zadlženosť,
• ukazovatele rentability – miera rentability vlastného kapitálu.
3. Porovnanie ukazovateľov so zvoleným základom. Bežné je používanie troch
porovnávacích základov:
− Porovnávanie skutočných ukazovateľov s ukazovateľmi predpokladanými vo
finančnom pláne podniku. Výsledok ukazuje nielen ako sa darí plniť zámery, ale
dáva aj podklady pre skvalitňovanie finančného plánu podniku na budúce obdobie.
− Porovnávanie s rovnakými podnikovými ukazovateľmi z predchádzajúcich období.
Na základe toho možno identifikovať oblasti, v ktorých dochádza k zlepšeniu,
a oblasti, kde sa podnikové výsledky zhoršujú.
− Porovnávanie podnikových ukazovateľov s priemernými ukazovateľmi
dosahovanými súborom podnikov v danom odbore podnikania. Podnik konfrontuje
svoje výsledky s výsledkami konkurentov. Používanie tohto kritéria je typické
najmä pri externej finančnej analýze.

4. Vyhodnotenie výsledkov a návrh opatrení je záverečnou a pritom najdôležitejšou fázou

každej finančnej analýzy. Musí dať v prvom rade odpoveď na otázku: Prečo? Aké sú
príčiny rozborom konštatovaného stavu a vývoja finančného hospodárenia podniku?

2.2 Druhy finančnej analýzy

Z hľadiska časovej orientácie existujú 2 postupy analýzy (Štangová, 1998, s. 126-127):

• ex-post hodnotí súčasnú situáciu a zisťuje príčinu, ktoré ju ovplyvnili. V rámci nej
firma rieši nasledujúce otázky: zabezpečiť spoľahlivú údajovú základňu, zvoliť
postup tak, aby rešpektoval logickú a chronologickú nadväznosť krokov, vyvodiť
objektivizujúce závery. Hodnoty pre túto analýzu firma získava zo súvahy
a výsledovky a ide o zistenie finančnej stability a výnosovej situácie. Obmedzenie
tejto metódy je v tom, že popisuje minulosť, na ktorej sa už nič nedá zmeniť.

30
 • ex-ante analýza poskytuje rozhodovací proces tiež veľmi cenné poznatky. Táto
metóda bola vyvolaná potrebou predikcie, predpovede finančného chovania sa
firiem a možnosťou korekcie negatívnych tendencií vývoja, resp. jeho predikcií
skôr, než tieto tendencie prepuknú do vážnejších porúch, resp. kolapsu firmy.
Analýza podnikov a spoločností sa prevádza s ohľadom na otázky, ktoré s jej pomocou
majú byť zodpovedané. Je však nutné prihliadnuť k postaveniu spoločnosti v rámci
príslušného odvetvia a národného hospodárstva. V rámci jednej spoločnosti sa dajú
prevádzať len časové porovnania, pričom je nutné sledovať, či nedošlo pri danom subjekte
k zásadným zmenám, ktoré by mohli toto časové porovnanie ovplyvniť. Analýza
spoločnosti sa sústreďuje na stav spoločnosti a na jej predpokladaný vývoj, pričom sa
prevádza ako analýza kvalitatívna, ktorá však primárne nevychádza z finančných
informácií firmy (image spoločnosti, kvalita manažmentu a úroveň riadenia, štruktúra
vlastníctva, likvidita akcií na kapitálovom trhu, ekológia), tak analýza kvantitatívna
(vychádza z účtovných výkazov danej spoločnosti). Dôležité je aj členenie analýzy podľa
(Růčková, 2010, s. 16) na:
• internú, ktorá sa dá označiť za rozbor hospodárenia podniku, ktorý vychádza nie
len z finančných informácií, ale taktiež z informácii z manažérskeho (vnútropod-
nikového) účtovníctva a z dát štatistických, plánovaných a kontrolných,
• externú, ktorá sa opiera o zverejňované a inak dostupné finančné informácie.

2.3 Elementárne metódy finančnej analýzy

Schéma 10 Elementárne metódy finančnej analýzy
elementárne metódy

analýza stavových ukazovateľov horizontálna , vertikálna analýza

analýza rozdielových a tokových ukazovateľov analýza fondov, analýza cash flow
analýza sústav ukazovateľov Du Pontov rozklad, pyramídové rozklady
priama analýza intenzívnych ukazovateľov ukazovateľ rentability, aktivity, zadlženosti,
(pomerové ukazovatele) likvidity, trhovej hodnoty, cash flow ...

Zdroj: (Růčková, 2010, s. 44).

31
2.3.1 Analýza prostredníctvom stavových ukazovateľov

Horizontálna analýza

Horizontálna analýza firmy hľadá odpoveď na otázky: O koľko sa zmenili jednotlivé

položky finančných výkazov v čase alebo o koľko percent sa zmenili jednotlivé položky
v čase? Percentuálne vyjadrenie je výhodnejšie v okamžiku, kedy potrebujeme
uskutočnený rozbor podrobiť hrubšiemu skúmaniu, porovnávaniu s výsledkami podniku
v rovnakom predmete činnosti. Vyjadrenie v absolútnych číslach však nezavrhujeme,
nakoľko nám umožní objektívnejší pohľad na jednotlivé položky z hľadiska ich absolútnej
dôležitosti. Naviac absolútne vyjadrenie je vhodné pre internú analýzu a plánovanie
ďalších položiek. Percentuálne vyjadrenie je naopak vhodné pre komparáciu s inými
firmami, nakoľko úroveň finančných prostriedkov v každej spoločnosti je odlišná
a komparácia je možná len v relatívnom vyjadrení.
Rozbor môže byť spracovaný buď v medziročnom porovnaní ako reťazový index, alebo
môže byť uskutočnené porovnanie s vychádzajúcim obdobím pomocou bázického indexu.
Cieľom horizontálnej analýzy je však v obidvoch prípadoch absolútne aj relatívne odmerať
intenzitu zmien jednotlivých položiek. V praxi je bežnejšie využívanie reťazových
indexov, nakoľko medziročné porovnanie má vyššiu vypovedaciu schopnosť (Růčková,
2010, s. 43).
bežné obdobie
percentuálna zmena $ ' ( 1 x 100
predchádzajúce obdobie

Horizontálna analýza súvahy spoločnosti MPC CESSI a.s. (viď. príloha č. 4).

Horizontálna analýza výkazu ziskov a strát spoločnosti MPC CESSI a.s. (viď. príloha č. 5).

Vertikálna analýza

Vertikálna analýza podľa (Králová, 2009, s.20) taktiež analýza „po stĺpcoch“ je ďalšia
obľúbená a pomerne jednoduchá metóda finančného rozboru. Predstavuje percentuálny
rozbor základných účtovných výkazov. Cieľom vertikálneho rozboru je zistiť, ako sa
jednotlivé časti podieľali napríklad na celkovej bilančnej sume a z hľadiska časového
zistenia pohybu v nastavení majetkového a finančného portfólia. Vzhľadom k tomu, že
vertikálny rozbor je vyjadrovaný v percentách, je možné ho využiť taktiež pre porovnanie

32
s firmami v rámci rovnakého predmetu podnikania alebo obecne s odvetvovými
priemermi.

Pri výpočte vertikálnej analýzy postupujeme tak, že jednotlivej položke daného účtovného
obdobia súvahy vzťahujeme k celkovej bilančnej sume. Vypočítané hodnoty je potom
dôležité správne interpretovať. Ide nám o rozbor kapitálovej (strana pasív) a majetkovej
štruktúry podniku (strana aktív) (Růčková, 2010, s. 43):
Kapitálová štruktúra vypovedá o tom, z akých zdrojov majetok vzniká. Základným
cieľom kapitálovej štruktúry firmy je vyhodnotiť zdroje financovania. Celková veľkosť
zdrojov financovania závisí predovšetkým na veľkosti firmy (čím väčšia firma, tým väčšie
nároky na financie), na využitie techniky a technológií, ďalej na rýchlosti obratu kapitálu
a taktiež na organizácii predaja. Prekapitalizovaná spoločnosť neefektívne využíva kapitál
a dochádza k tomu, že je dlhodobým kapitálom krytý aj obežný majetok.
Podkapitalizovaná spoločnosť má problémy financovania bežnej činnosti firmy. K tejto
situácii môže dôjsť len prechodne v dobe expanzie. Vždy by však kapitálová štruktúra
mala byť taká, aby sa firma nedostávala do platobnej neschopnosti.
Majetková štruktúra firmy hodnotí zloženie stálych a obežných aktív firmy a je závislá
na predmete činnosti ( v obchodných spoločnostiach prevládajú zásoby tovaru, pri
výrobných podnikoch zásoby výrobkov a materiálov, u energetických spoločností
prevažuje investičný majetok). Majetková štruktúra je závislá taktiež na finančnej politike
firmy (či dáva prednosť likvidnej či investičnej stratégii).

Pri interpretácii vždy máme na pamäti predmet podnikania danej firmy, nakoľko podľa
toho sa budú líšiť výsledky hodnotenia. Priemyselná firma obecne dáva prednosť
vlastnému kapitálu. Obchodná spoločnosť vo väčšej miere využíva krátkodobé zdroje
financovania a ich kapitálová štruktúra je viac naklonená k cudzím zdrojom financovania,
rovnako ako stavebné spoločnosti, ktoré však vo svojej štruktúre dávajú prednosť
dlhodobým finančným prostriedkom.
Vypočítané hodnoty – zmeny – sa okomentujú, prípadne sa dedukuje ďalší vývoj hodnôt
v čase. Jedná sa o jednoduchú a obľúbenú metódu finančnej analýzy. Jej nedostatkom je,
že nie je možné zistiť príčiny zisteného vývoja (Králová, 2009, s.18).

Vertikálna analýza spoločnosti MPC CESSI a.s. (viď. príloha č. 4).

Vertikálna analýza výkazu ziskov a strát spoločnosti MPC CESSI a.s. (viď. príloha č. 5).

33
2.3.2 Analýza prostredníctvom pomerových ukazovateľov

Likvidita

Likvidita je podľa momentálna schopnosť firmy uhradiť k určitému dátumu splatné

záväzky (Králová, 2009, s.27). Likvidnosť je určitá vlastnosť majetku, ktorá predstavuje
schopnosť premeniť sa na peňažné prostriedky.
K hodnoteniu likvidity je dôležité zaujať postoj vzhľadom k rôznym cieľovým skupinám,
ktoré budú využívať výsledky finančnej analýzy. Každá z cieľových skupín bude
preferovať inú úroveň likvidity. Pre manažment podniku môže nedostatok likvidity
znamenať v konečných dôsledkoch zníženie ziskovosti, nevyužitie príležitosti, stratu
kontroly nad podnikom, čiastočnú alebo celkovú stratu kapitálových investícií. Vlastníci
podniku budú preferovať skôr nižšiu úroveň likvidity, nakoľko obežné aktíva (krátkodobý
majetok) predstavujú neefektívnu viazanosť finančných prostriedkov, čo môže znižovať
rentabilitu vlastného kapitálu. Veritelia podniku budú spojovať nedostatok likvidity
s odkladom inkasovania úrokov a istiny, s ich čiastočnou alebo úplnou stratou. Vo veľmi
podobnej pozícii budú zákazníci a dodávatelia, nakoľko znížená likvidita môže viesť
k obmedzenosti alebo nemožnosti plniť zmluvy a dochádza k strate vzťahov (Růčková,
2010, s. 49).
Likvidita je teda dôležitá z hľadiska finančnej rovnováhy firmy, nakoľko príliš vysoká
miera likvidity je nepriaznivým javom pre vlastníkov podniku, nakoľko finančné
prostriedky sú viazané k aktívam, ktoré nepracujú v prospech výrazného zhodnocovania
finančných prostriedkov a „ukrajujú „ tak z rentability (Králová, 2009, s.27).
Pomerové ukazovatele likvidity sú súčasťou výročných správ akciových spoločností
a bežne sa objavujú ako súčasť hospodárskych analýz. Použitie týchto hodnôt naráža na
určité problémy spojené s názvom ukazovateľa, s jeho obsahom a s jeho kvantitatívnou
hodnotou. Na základe jediného čísla sa veľmi zložito vytvárajú závery, a preto sa odporúča
tvorba dlhšieho časového radu.
Všeobecne sa dá povedať, že ukazovatele likvidity majú tvar podielu toho, čím možno
platiť k tomu, čo je nutné zaplatiť. Z hľadiska názvu a obsahu ukazovateľov sa spravidla
používajú tri základné ukazovatele:
.žé í
likvidita 1.stupňa celková likvidita [2]
á.é /áä/0

34
 .žé í1/á.0
likvidita 2.stupňa pohotová likvidita [3]
á.é /áä/0

2čý 34
likvidita 3.stupňa peňažná likvidita [4]
á.é /áä/0

čistý pracovný kapitál obežný majetok ( krátkodobé záväzky [5]

Zdroj: (Růčková, 2010, s. 48-50).

Rentabilita

Rentabilita je miera schopnosti podniku vytvárať nové zdroje, dosahovať zisk použitím
investovaného kapitálu (Králová, 2009, s.36). U týchto pomerových ukazovateľov sa
najčastejšie vychádza z dvoch základných účtovných výkazov, a to z výkazu ziskov a strát
a súvahy. Tieto ukazovatele slúžia k hodnoteniu celkovej efektívnosti danej činnosti. Jedná
sa o ukazovatele, ktoré jednoznačne budú najviac zaujímať akcionárov a potencionálnych
investorov, avšak aj pre ostatné skupiny majú svoj nesporný význam. Ukazovatele by
v časovej rade mali mať rastúcu tendenciu.
Všeobecne je rentabilita vyjadrovaná pomerom zisku k časti vloženého kapitálu. Zisk je
kategória sama o sebe veľmi široká. Pre finančnú analýzu sú najdôležitejšie tri kategórie
zisku (Růčková, P., 2010, s.51-57):
a. EAT(zisk po zdanení, čistý zisk) – odpovedá časti zisku, ktorú môžeme deliť na
zisk k rozdeleniu (dividendy prioritných a kmeňových akcionárov) a zisk
nerozdelený (slúži k reprodukcií v podniku). Vo výkaze zisku a strát ich nájdeme
ako výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie. Kategória čistého zisku sa
využíva vo všetkých ukazovateľoch, ktoré hodnotia výkonnosť firmy (Štangová,
1998, s.130).

789 zisk po zdaneníčistý zisk [6]

b. EBT(zisk pred zdanením) – prevádzkový zisk už znížený alebo zvýšený o finančný

a mimoriadny výsledok hospodárenia, od ktorého ešte neboli odpočítané dane.
Využíva sa tam, kde chceme zaistiť vyrovnanie výkonnosti firiem s rozdielnym
daňovým zaťažením.

7=9 EAT A daň z príjimov z bežnej činnosti [7]

35
 c. EBIT(zisk pred odpočítaním úrokov a daní) – odpovedá prevádzkovému výsledku
hospodárenia. Vo finančnej analýze sa využíva tam, kde je nutné zaistiť
medzifiremné porovnanie. Vychádza z faktu, že aj keď budú mať firmy rovnaké
daňové zaťaženie, majú rozdielnu bonitu z hľadiska veriteľského, kde by mohla
výška úrokov ovplyvniť náhľad na tvorbu výsledku hospodárenia v hlavnej
podnikateľskej činnosti.

EBIT EBT A nákladové úroky [8]

K zisteniu rentability sú používané v praxi najviac tieto ukazovatele:

čý /
ROArentabilita aktív [9]
Hé í

Ukazovateľ vyjadruje celkovú výnosnosť kapitálu bez ohľadu na to, z akých zdrojov boli
podnikateľské činnosti financované. Je to ukazovateľ hodnotenia minulej výkonnosti
riadiacich pracovníkov. Finančná štruktúra je v tomto prípade irelevantná, hodnotí sa
schopnosť reprodukcie kapitálu. Vstupujú tu všetky oblasti podnikateľskej činnosti, tj.
bežná, finančná a investičná činnosť.

čý /
ROErentabilita kapitálu [10]
é 3

Ukazovateľ vyjadruje mieru zhodnotenia všetkých aktív spoločnosti financovaných

vlastným aj cudzím kapitálom. Rentabilita kapitálu komplexne vyjadruje hospodárenie
spoločnosti. Čím vyššia hodnota ukazovateľa vychádza, tým lepšie ako pre akcionára, tak
pre veriteľa (Králová, 2009, s.39).

/
ROS rentabilita tržieb [11]
ž.0

Ukazovateľ vyjadruje schopnosť dosahovať zisk pri danej úrovni tržieb, teda koľko podnik
dokáže vyprodukovať efektu na 1 Euro tržieb.

36
Zadlženosť

Zadlženosť podľa (Růčková, 2010, s. 57) vyjadruje skutočnosť, že podnik používa

k financovaniu aktív vo svojej činnosti cudzie zdroje, teda dlh. V reálnej ekonomike
neprichádza k úvahu, že by podnik financoval všetky svoje aktíva výlučne z vlastného
alebo naopak len z cudzieho kapitálu. Podstata analýzy zadlženosti je hľadanie
optimálneho vzťahu medzi vlastným a cudzím kapitálom. Vypočítané hodnoty sa spravidla
neporovnávajú s presne určenými štandardizovanými výsledkami, posudzujú sa
individuálne v každom sledovaní tohto ukazovateľa (Králová, 2009, s.49).

Kapitálová štruktúra býva v rôznych prameňoch finančných teórií definovaná ako štruktúra
dlhodobého kapitálu, z ktorého je financovaný dlhodobý majetok. Z hľadiska kapitálovej
štruktúry musíme ale pripomenúť, že do kategórie dlhodobého kapitálu prirodzene nepatria
len cenné papiere, ale taktiež vlastný kapitál a dlhodobé záväzky, z ktorých najdôležitejšou
položkou sú dlhodobé bankové úvery. Pre hodnotenie kapitálovej štruktúry je však
najpodstatnejšie, že hodnotíme pomer medzi vlastnými a cudzími zdrojmi financovania.
Kapitálová štruktúra má zásadný význam pre kvalitný rozvoj podniku a rovnako
podmieňuje jeho zdravý finančný rozvoj.

Existujú rôzne pohľady na kapitálovú štruktúru podľa zainteresovanosti, no najdôležitejšie

sú pohľady veriteľov a akcionárov. U veriteľov platí, že riziko veriteľa je tým vyššie, čím
vyšší je podiel cudzieho kapitálu na celkovom kapitále. Ak si podnik stále požičiava,
vzrastá riziko neplnenia záväzkov a veritelia by mali od takejto firmy požadovať vyššie
úrokové sadzby. Pohľad akcionárov je taktiež dôležitý, nakoľko aj oni nesú riziko
v závislosti na rozsahu dlhového financovania. Čím väčší je podiel dlhového financovania,
tým rizikovejšie sú akcie. No dovolíme si pripomenúť, že pri vhodnom pomere cudzieho
a vlastného kapitálu je aj tu možno dosiahnuť vyššiu výnosnosť. Medzi základné
ukazovatele zadlženosti patria nižšie uvedené, no môže ich byť o mnoho viac, nakoľko ich
zloženie je závislé od analytických zvykov danej firmy.

H/í á
Debt ratio ukazovateľ veriteľského rizika [12]
Hé í

Ukazovateľ veriteľského rizika podľa (Králová, 2009, s.44) vyjadruje, ako sa na

financovaní majetku firmy podieľajú cudzie zdroje. Pod pojem cudzie zdroje patria
krátkodobé záväzky, bankové úvery, rezervy, dlhodobé záväzky, časové rozlíšenie na

37
strane pasív. Obecne platí, že čím vyššia je hodnota tohto ukazovateľa, tým vyššie je
riziko veriteľov. Tento ukazovateľ je však nutné posudzovať v súvislosti z celkovou
výnosnosťou podniku a taktiež v súvislosti so štruktúrou cudzieho kapitálu. Vysoká
hodnota tohto ukazovateľa môže byť z hľadiska držiteľov kmeňových akcií priaznivá
vtedy, ak je podnik schopný dosiahnuť vyššie percento rentability, než je percento úrokov
platené z cudzieho kapitálu. Veritelia obecne preferujú nízke hodnoty ukazovateľa. No
platí, že aj pri finančne stabilnom podniku môže dočasný rast zadlženosti viesť k zvýšeniu
celkovej rentability vložených prostriedkov.

ý á
Equity ratio koe2icient samo2inancovania [13]
Hé í

Plní funkciu doplnkového ukazovateľa k ukazovateľu veriteľského rizika a ich súčet by

mal byť približne 1. Vyjadruje proporciu, v ktorej sú aktíva spoločnosti financované
peniazmi akcionármi. Je považovaný za jeden z najdôležitejších ukazovateľov zadlženosti
pre hodnotenie celkovej finančnej situácie, no hlavne je dôležitá jeho nadväznosť na
ukazovatele rentability.

LMNO
ukazovateľ úrokového krytia [14]
áé ú0

Ukazovateľ sa používa na to, aby firma zistila, či je pre ju ešte dlhové zaťaženie únosné.
Udáva, koľkokrát je zisk vyšší než úroky. Neschopnosť platiť úrokové platby zo zisku
môže byť znakom blížiaceho sa úpadku (Růčková, 2010, s. 57-60).

finančné charakteristiky a odporúčané hodnoty podľa (Strážovská, E., 1997, s.57):

H/ /4
miera zadlženosti x 100 P 70% [15]
é /4

H/ /4
celková zadlženosť x 100 P 50% [16]
í 

ú0 
úverová zadlženosť x 100 P 50% [17]
é 3

38
Aktivita

Aktivita meria schopnosť spoločnosti využívať investované finančné prostriedky

a viazanosť jednotlivých zložiek kapitálu v jednotlivých druhoch aktív a pasív. Tieto
ukazovatele vyjadrujú najčastejšie počet obrátok jednotlivých zložiek zdrojov alebo aktív
alebo dobu obratu. Ukazovatele aktivity podľa (Růčková, 2010, s. 60-61):

ž.0
obrat aktív [18]
Hé í

Ukazovateľ vyjadruje viazanosť celkového vloženého kapitálu.

 /á. / .žé .. T UVW

doba obratu zásob [19]
ž.0

Ukazovateľ udáva, ako dlho sú obežné aktíva viazané vo forme zásob. Platí, že čím je
vyššia doba obratu zásob, tím lepšia je situácia. Dobu obratu zásob je možné počítať
detailnejšie za jednotlivé druhy zásob – materiál, nedokončenú výrobu, hotové výrobky,
tovar (Králová, 2009, s.34).

ýš ľá / .žé .. T UVW

doba inkasa pohľadávok [20]
ž.0

Ukazovateľ vypovedá o tom, ako dlho je majetok v podniku viazaný vo forme

pohľadávok, resp. za ako dlho sú pohľadávky v priemere splatené. Doporučená hodnota je
samozrejme bežná doba splatnosti faktúr. Časový horizont, ktorý by mohol byť
považovaný za optimálny, by mal však spĺňať kritériá obchodnej politiky firmy. Ak je táto
doba dlhšia, znamená to nedodržanie obchodno-úverovej politiky zo strany obchodných
partnerov.

3á ýš /áä/ / .žé .. T UVW

doba splatnosti záväzkov [21]
ž.0

Ukazovateľ udáva, ako rýchlo sú vyplatené záväzky firmy. Môžeme konštatovať, že doba
splatnosti záväzkov by mala byť dlhšia ako doba splatnosti pohľadávok, aby nebola
prerušená finančná rovnováha vo firme. Výsledky môžu byť veľmi užitočné pre veriteľov
aj potencionálnych veriteľov, ktorý z nich môžu zistiť, ako firma dodržiava obchodno-
úverovú politiku (Růčková, 2010, s. 60-61).

39
2.3.3 Vzťahy medzi jednotlivými pomerovými ukazovateľmi

Podľa (Knápková, 2010, s. 121-122) aj keď je možné pomocou množstvo ukazovateľov

spočítať, akú má podnik napríklad zadlženosť, rentabilitu, aktivitu či likviditu, nemusí byť
výsledok hodnotenia výsledkom jednotlivých oblastí jednoznačný. Príkladom môže byť
uspokojivá zadlženosť (napr.40%), ale podnik má v pohľadávkach 60% z hodnoty aktív,
čo poukazuje na možné problémy z hľadiska schopnosti splácať záväzky. Iným príkladom
môže byť podnik, ktorý vykazuje vysokú bežnú likviditu, ale má vysoké zásoby a vykazuje
nízky obrat zásob. Z príkladov je zrejmé, že je nutné porovnať vzájomné väzby medzi
jednotlivými oblasťami hodnotenia a vidieť situáciu komplexne.

a) zadlženosť a likvidita
Vysoká zadlženosť môže viesť k zníženiu likvidity. Pre posúdenie vzťahu vývoja likvidity
a zadlženosti u konkrétneho podniku je nutné analyzovať štruktúru cudzích zdrojov
z hľadiska doby ich splatnosti. Pokiaľ má podnik vysoký podiel krátkodobých, rýchlo
splatných zdrojov a nízku hodnotu obežných aktív voči hodnote krátkodobých cudzích
zdrojov, môže mať problémy s likviditou. Pokiaľ má vysoký podiel dlhodobých cudzích
zdrojov, tento problém nemusí vzniknúť.
b) likvidita a rentabilita
Vysoká likvidita znamená schopnosť splácať svoje krátkodobé záväzky, čím sa
predpokladá dostatočne vysoké množstvo obežných prostriedkov vo forme hotovosti,
finančných prostriedkov na bežnom účte, pohľadávkam a zásobách. Z držby tohto druhu
majetku však neplynú skoro žiadne výnosy, naopak dochádza k umŕtveniu vloženého
kapitálu, čo logicky vyústi do zníženej rentability podniku.
c) aktivita a rentabilita
Efektívne využitie aktív, ktoré sa prejavia vo vysokom obrate aktív či iných dielčich
položiek, povedie k zvýšeniu rentability. Napríklad podľa (Strážovská, 1997, s.121)
nasledujúci rozklad, ktorý znázorňuje, ak je rentabilita aktív ovplyvnená jednak výškou
ziskovej marže a jednak obratom aktív. Sú odvetvia, ktoré majú rentabilitu aktív vysokú
vďaka vysokej ziskovej marži, naopak existujú odvetvia, ktoré využívajú výhody v podobe
vysokého obratu aktív.

40
 d) likvidita a aktivita
Likvidita dáva do pomeru obežný majetok s krátkodobými cudzími zdrojmi, ukazovatele
aktivity merajú obrat jednotlivých položiek súvahy. Je nutné vzájomné ovplyvňovanie
týchto oblastí hodnotenia pozorne sledovať. Napríklad podnik, ktorý vykazuje nízku
likviditu, ale má dlhšiu dobu splatnosti záväzkov ako dobu splatnosti pohľadávok,
problémy s likviditou mať nemusí (Knápková, 2010, s. 122).
e) zadlženosť a rentabilita
Vyššia zadlženosť môže prispievať k vyššej rentabilite, alebo naopak môže na rentabilitu
pôsobiť negatívne. Pokiaľ podnik dokáže s cudzími zdrojmi pracovať efektívne, potom
zvýšená zadlženosť podniku pôsobí na rentabilitu vlastného kapitálu pozitívne. Vzťah
rentability a zadlženosti ovplyvňuje pôsobenie finančnej páky.

Finančná páka nám vzniká, ak prevrátime hodnoty koeficientu samofinancovania, tj. ak

celkové aktíva vydelíme vlastným kapitálom. Králová, 2009, s.45).

Pomocou tohto pomerového ukazovateľa sa dá vyjadriť zadlženosť podniku. Čím vyššia je

výsledná hodnota ukazovateľa, tým menší je podiel vlastného kapitálu na celkovom
financovaní a tým je vyšší podiel cudzích zdrojov. Vysoká hodnota finančnej páky
predstavuje vysokú zadlženosť.

Schéma 11 Závislosť vývoja rentability vlastného kapitálu a úrokovej miery cudzích zdrojov

ROE > i

ROE = i

ROE < i

Zdroj: (Adriana Knápková, 2010, str.123).

Obrázok vyjadruje závislosť vývoja rentability vlastného kapitálu (ROE) a úrokovej miere
cudzích zdrojov (i). Z obrázku je evidentné, že ak je výnosnosť vloženého kapitálu vyššia
než cena úročných cudzích zdrojov, pôsobí finančná páka pozitívne a použitie cudzieho
kapitálu prispieva k zhodnoteniu vlastného kapitálu. Ak bude priemerná úroková miera
z cudzích zdrojov vyššia než rentabilita vloženého kapitálu, hovoríme o negatívnom
pôsobení finančnej páky. Rozhodnutie, či sa má podnik viac zadlžovať, musí vychádzať

41
z analýzy schopnosti podniku zarobiť nakúpenými aktívami viac, ako platí úroky za
požičaný kapitál (Knápková, 2010, s. 121-123).

42
3 CHARAKTERISTIKA A ANALÝZA
SPOLOČNOSTI MPC CESSI a.s.

3.1 Charakteristika podniku

MPC CESSI a.s., Mlynská 22, 052 01 Spišská Nová Ves je moderný priemyselný
komplex, ktorý tvoria tri výrobné závody:
• Mlyn,
• Pekáreň s cukrárňou,
• Cestovináreň.

Základné imanie spoločnosti predstavuje 3 298 000 €.

Súčasná akciová spoločnosť bola založená 1. mája 1992, avšak historicky nadväzuje na
takmer 200-ročnú mlynskú výrobu v meste Spišská Nová Ves.
Rok 2009 poznamenali predovšetkým dôsledky svetovej finančnej a hospodárskej krízy,
ktoré neobišli ani potravinársky priemysel na Slovensku. Zníženie dopytu zo strany
spotrebiteľov malo za následok pokles výnosov v spoločnosti o 22,8 % oproti
predchádzajúcemu roku. Tento pokles bol dôsledkom zmeny nákupného správania
obyvateľstva, z titulu oslabovanie národných mien okolitých štátov (najmä Maďarska a
Poľska), ktoré výrazne zvýšilo dovoz rôznych tovarov, ktoré sa stali pre Slovákov
lacnejšie.
Zníženie kúpnej sily Slovákov, výrazný odliv kupujúcich do zahraničia a dovoz lacných
tovarov zo zahraničia spôsobilo pokles cien na tuzemskom trhu.

Metódy a ciele riadenia spoločnosti vychádzajú z politiky riadenia spoločnosti a sú

zamerané predovšetkým na: zvyšovanie kvality výrobkov, rozširovanie výrobného
sortimentu, udržiavanie technického stavu budov a zariadení, modernizáciu výrobných
zariadení formou investícií s využitím prostriedkov zo štrukturálnych fondov, kvalitu
ľudských zdrojov, znižovanie zaťaženia životného prostredia.

43
3.2 Analýza podniku
3.2.1 Analýza položiek súvahy

 na strane aktív podniku

Tabuľka 1 Vývoj na stane aktív podniku

Majetok 2007 2008 2009

Neobežný majetok 9 374 062 8 621 772 9 522 322
Obežný majetok 9 650 401 9 259 786 6 374 562
Časové rozlíšenie 4 249 2 863 3 164
Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné pracovanie).
pracovanie)

Graf 1 Vývoj na strane aktív podniku

Štruktúra majetku
100%

80%
Časové rozlíšenie
60%

40% Obežný majetok

20%
Neobežný
0% majetok
2007 2008 2009

Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie).

spracovanie)

Tabuľka 2 Vývoj vybraných položiek na strane aktív

Obežné aktíva 2007 2008 2009

Zásoby 4 427 338 5 033 088 3 676 587
Materiál 3 807 342 4 510 500 3 137 514
Výrobky 577 541 453 830 321 539
Tovar 36 215 38 006 54 574
Krátkodobé pohľadávky 4 149 4 127 4 063
Finančné účty 4 981 976 4 103 234 2 668 839
Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie).
spracovanie)

44
 Graf 2 Vývoj vybraných položiek na strane aktív

Štruktúra obežného majetku

6,000,000
5,000,000
4,000,000
3,000,000
2,000,000
2007
1,000,000
0 2008
2009

Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie).

spracovanie)

Z hľadiska majetkovej štruktúry môžeme považovať aktíva spoločnosti za primerané jej

podnikateľskej činnosti. Pomer
Pomer neobežného majetku je 48:52. Podnik disponuje vysokou
hodnotou dlhodobého hmotného majetku a zásob. Celkový stav majetku k 31.decembru
2009 bol 15 900 049 EUR a v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol nižší o 11,1%, čo
predstavuje pokles o 1 984 737 EUR.. Neobežný majetok vzrástol o 900 551 EUR, pričom
dlhodobý nehmotný klesol o 9 655 EUR, dlhodobý hmotný vzrástol o 905 675 EUR
a dlhodobý finančný vzrástol o 4 531 EUR. Nárast dlhodobého hmotného majetku
zapríčinili poskytnuté preddavky na zásobníky cestovín,
cestovín, nákup baliacej linky,
automatizácia a finalizácia balenia cestovín. Spomínaný nárast ďalej ovplyvnil nárast
hodnoty pozemkov firmy. Pokles stavu pohľadávok z obchodného styku k 31.12.2009
ovplyvnil pokles výroby v roku 2008 o 22,8% , a zrýchlenie inkasa pohľadávok.
V dôsledku poklesu výroby a priaznivej situácii na trhu s obilím došlo aj k výraznému
poklesu zásob o 26,9%
9% a tým aj k poklesu výrobnej spotreby (Výročná správa MPC
CESSI
ESSI,, a.s.,2009).
a.s.,2009)

45
 na strane pasív podniku

Zdroje
Vlastné imanie
Záväzky
Časové rozlíšenie
Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie).

100%
80%
60%
40%
20%
0%
2007

Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s.,

Tabuľka 4 Vývoj vybraných položiek na strane pasív

Záväzky
Rezervy
Dlhodobé záväzky
KDB záväzky
Bankové úvery
Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie)

Graf 4 Vývoj vybraných položiek na strane pasív

Štruktúra záväzkov
100%

80%

60%

40%

20%

0%
2007 2008

Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie)

V štruktúre pasív došlo v priebehu roka 2009 k zvýšeniu podielu vlastných zdrojov na
celkovom imaní na 55,4%, oproti 48,7% v roku 2008. Hlavným dôvodom bolo zníženie
bankových úverov o 2038 382 EUR, čo je v porovnaní s rokom 2008 pokles o 40,4%.
Tento pokles bol ovplyvnený predovšetkým
predovšetkým poklesom obežného majetku, v dôsledku čoho
sa znížila potreba krátkodobých úverových zdrojov na financovanie prevádzkového
kapitálu. Cudzie zdroje predstavujú 44,6%ný podiel na majetku. Podstatný podiel tvoria
predovšetkým bankové úvery, ktoré predstavujú
predstavujú sumu 3 011 220 EUR, čo je 42,4%
z cudzích zdrojov, ktorých výška je v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížená o
2 038 382 EUR. Krátkodobé
Krátkodobé záväzky vo výške 1 642 924 EUR, čo je 23,2% cudzích
zdrojov a výnosy budúcich období vo výške 2 069 741 EUR, čo je 29,2% cudzích zdrojov.
Spoločnosť v roku 2009 nepociťovala finančné problémy, dokázala uhrádzať svoje
záväzky k spokojnosti veriteľov (Výročná správa MPC Cessi, a.s.,2009).

3.2.2 Ukazovateľ likvidit

likvidity
Tabuľka 5 Vývoj likvidity podniku
Likvidita
Likvidit 2007 2008 2009
obežné aktíva 9 654 650 9 262 649 6 377 726
KDB záväzky 9 806 684 8 630 574 6 723 884
celková 0,9845 1,0732 0,9485
bežná 0,5330 0,4901 0,4017
pohotová 0,0476 0,0291 0,0094
Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie)
spracovanie).

Graf 5 Vývoj likvidity podniku

Vývoj likvidity
1.2000
1.0000
0.8000
likvidita

0.6000 celková
0.4000 bežná
0.2000 pohotová
0.0000
2007 2008 2009
obdobie

Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie)

spracovanie).

47
Likvidita je podľa momentálna schopnosť firmy uhradiť k určitému dátumu splatné
záväzky. Likvidnosť je určitá vlastnosť majetku, ktorá predstavuje schopnosť premeniť sa
na peňažné prostriedky.

o I. stupňa vyjadruje stupeň solventnosti podniku, momentálnu schopnosť úhrady

záväzkov. Spoločnosť disponuje nízkym objemom vysoko likvidných prostriedkov,
ktorými je okamžite schopná uhradiť svoje krátkodobé záväzky. Odporúčaný interval
hodnoty tohto ukazovateľa je 0,2 – 0,5. V prípade tejto spoločnosti je pohotová
likvidita 0,0094. Je potrebné upozorniť, že krátkodobý cudzí kapitál obsahuje aj bežné
bankové úvery, ktoré podnik považuje za najlikvidnejšie aktíva. Hodnotíme úroveň
pohotovej likvidity za nízku, ale nie kritickú.
o II. stupňa v nadväznosti na pohotovú likviditu zahŕňa okrem finančných účtov aj
krátkodobé pohľadávky a časové rozlíšenie aktív. V roku 2009 dosiahla úroveň
0,4017, čo je pokles oproti roku 2008, keď bola na úrovni 0,4901. Odporúčané
hodnoty sú v rozpätí 1,0 – 1,5.
o III. stupňa resp. celková likvidita podniku je na úrovni 0,9485 čo považujeme za
priaznivé nakoľko odporúčaný interval pre tento stupeň likvidity je 1 – 0,2 (Výročná
správa MPC Cessi, a.s.,2009).

3.2.3 Ukazovateľ rentability a výsledku hospodárenia

Tabuľka 6 Vývoj rentability podniku

Rentabilita 2007 2008 2009
Rentabilita aktív (ROA) 0,0111 0,0143 0,0315
Rentabilita vlastného imania (ROE) 0,0245 0,0294 0,0568
Rentabilita tržieb (ROS) 0,0105 0,0112 0,0299
Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie).

48
 Graf 6 Vývoj rentability podniku

6.00%
Vývoj rentability
5.00%

4.00%
rentabilita
3.00%

2.00% ROA
ROS
1.00%
ROE
0.00%
2007 2008 2009
obdobie

Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie).

spracovanie)

Tabuľka 7 Vývoj hospodárenia podniku

Výsledok hosp.
hosp. 2007 2008 2009
EAT Zisk po zdanení 211 578 256 005 500 500
EBT Zisk pred zdanením 276 107 248 223 621 251
EBIT Zisk pred zdanením a úrokmi 484 332 472 104 685 060
EBITDA
Zisk pred zdanením, úrokmi, odpismi,
odpismi, amortizáciou 2 070 437 1 881 570 1 874 960
Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie).
spracovanie)

Graf 7 Vývoj výsledku hospodárenia podniku

Vývoj výsledku hospodárenia

4,000,000
3,500,000
výsledok hospodárenia

3,000,000
2,500,000 EBITDA
2,000,000 EBIT
1,500,000 EBT
1,000,000 EAT
500,000
0
2007 2008 2009
obdobie

Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie).

spracovanie)
49
Ukazovatele rentability (výnosnosti) vyjadrujú výnosnosť, resp. ziskovosť podnikového
úsilia. Hodnotia všeobecnú efektívnosť využitia vloženého kapitálu do podnikateľskej
činnosti bez ohľadu na jeho zdroj. Ich úroveň a vývoj ovplyvňujú úroveň a vývoj likvidity,
aktivity a zadlženosti.
Rentabilita aktív (ROA) vyjadruje výnosnosť celkových aktív vložených do
podnikateľskej činnosti, resp. mieru zhodnotenia celkového majetku podnikaním. Na jedno
euro celkového majetku vloženého do podnikania podnik vyprodukoval 0,032 EUR zisku.
Zhodnotenie vlastného kapitálu vloženého do podniku vyjadruje ukazovateľ
rentability vlastného imania (ROE). Miera zhodnotenia je 5,7 %, teda na jedno euro
vlastného kapitálu pripadá 0,056 eur zisku.
Rentabilita tržieb (ROS) vyjadruje ziskovosť tržieb, ktorá je na úrovni 3 %.
Ukazovatele rentability hodnotíme pozitívne, hlavne z dôvodu, že vykazujú rastúcu
tendenciu.
Vývoj hospodárenia má stúpajúci charakter, čo poukazuje na postupne sa zvyšujúci zisk
(Výročná správa MPC Cessi, a.s.,2009).

3.2.4 Ukazovateľ kapitálovej štruktúry

Tabuľka 8 Vývoj kapitálovej štruktúry

Kapitálová štruktúra 2007 2008 2009
záväzky/aktíva 0,4188 0,3874 0,3160
vlastné imanie/aktíva 0,4532 0,4868 0,5538
dlhodobé záväzky/vlastné imanie 0,0342 0,0286 0,0274
úrokové krytie 2,33 2,11 10,74
celková zadlženosť 54,7% 51,3% 44,6%
úverová zaťaženosť 28,6% 28,2% 18,9%
miera samostatnosti 45,3% 48,7% 55,4%
Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie).

50
 Graf 8 Vývoj kapitálovej štruktúry

Vývoj kapitálovej štruktúry

60.0%
50.0%
celková zadlženosť
40.0%
30.0% úverová zaťaženosť
20.0%
10.0% miera
samostatnosti
0.0%
2007 2008 2009

Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie).

spracovanie)

Ukazovatele štruktúry kapitálu vyjadrujú a kvantifikujú rozsah použitia cudzieho a

vlastného kapitálu na financovaní potrieb podniku. Čím je väčší podiel vlastného kapitálu
na celkovom kapitáli,
kapitáli, tým je podnik stabilnejší a nezávislý. Na druhej strane vlastný
kapitál je spravidla pre podnik drahší, preto je dôležité
dôležité stanoviť primerané zapojenie
vlastného a cudzieho kapitálu.

Zamerali sme sa celkovo na štyri základné ukazovatele:

Prvé dva ukazovatele bezprostredne vypovedajú o kapitálovej štruktúre podniku.

• Miera samostatnosti,
samostatnosti, ktorá vyjadruje rozsah použitia vlastného kapitálu je 55,4 %, čo
predstavuje nárast oproti roku 2008 (48,7 %).
• Zadlženosť je na úrovni 44,6 %, čo je pokles oproti roku 2008 (51,3 %).
• Bankovú úvery podniku tvoria 18,9 % z celkového kapitálu, teda takmer polovicu
cudzích zdrojov. Táto hodnota by mala byť menšia ako 50 % čo podnik dosahuje.
• Úrokové krytie vyjadruje koľkokrát prevyšuje zisk hodnotu úrokov, ktoré musí podnik
splatiť. Ukazovateľ je na úrovni 10,74 čo znamená že zisk desaťnásobne prevyšuje
nákladové úroky. Odporúčaný interval
interval je 3 až 5 (Výročná správa MPC Cessi,
a.s.,2009).

51
3.2.5 Ukazovateľ aktivity
Tabuľka 9 Vývoj aktivity podniku
Obrat 2007 2008 2009
obrat majetku 1,06 1,27 1,05
obrat zásob 4,57 4,52 4,55
obrat neobežného majetku 2,16 2,64 1,76
Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie)
spracovanie).

Graf 9 Vývoj aktivity podniku

Vývoj obratu
5.00
4.50
4.00 obrat majetku
3.50
3.00
obrat

obrat zásob
2.50
2.00
1.50 obrat
1.00 neobežného
0.50 majetku
0.00
2007 2008 2009
obdobie

Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie).

spracovanie)

Tabuľka 10 Vývoj doby obratu vybraných položiek

Aktivita 2007 2008 2009
doba obratu neobežného majetku 157,74 142,33 207,59
doba obratu majetku 343,43 286,83 346,63
doba obratu zásob 79,90 80,72 80,15
doba inkasa pohľadávok 89,91 65,81 58,18
doba inkasa pohľadávok
pohľ z obchodného
obchodného styku 63,99 63,54 54,89
doba splatnosti krátkodobých záväzkov 37,83 23,79 35,92
doba splatnosti záväzkov z obchodného styku 27,44 14,18 26,04
Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009, vlastné spracovanie).
spracovanie)

52
 Graf 10 Vývoj doby obratu vybraných položiek

Vývoj doby obratu

400.00

350.00 doba obratu neob.maj.

300.00
doba obratu majetku
250.00
doba obratu

200.00 doba obratu zásob

150.00
doba inkasa pohľadávok
100.00

50.00 doba inkasa pohľ.z

obch.styku
0.00
2007 2008 2009 doba splatnosti KDB.záv.

obdobie
doba splatnosti záväzkov z
obch.styku

Zdroj: (Ročná správa MPC CESSI a.s., 2009,vlastné spracovanie).

spracovanie)

Zobrazujú efektívnosť využívania podnikového majetku. Vyjadrujú dobu obratu aktív

alebo počet obratov za analyzované obdobie. Vždy berieme do úvahy analyzované obdobie
merané v dňoch. Za tržby považujeme tržby za predaný tovar a tržby z predaja vlastných
výrobkov a služieb.
Na základe analýzy sa dospelo k záveru, že doba obratu krátkodobého majetku sa oproti
roku 2008 skracuje, teda počet dní kým sa príslušná zložka majetku speňaží v tržbách je
menší.
Medzi najvýznamnejšie ukazovatele doby obratu patrí doba inkasa pohľadávok a doba
splácania záväzkov.
záväzkov. Ako vyplýva z analýzy, podnik z dlhodobého hľadiska skracuje dobu
inkasa pohľadávok a splácania záväzkov. Pre získanie prehľadu o platobnej disciplíne
podniku sme výber pohľadávok a záväzkov zúžili na skupinu obchodných krátkodobých.
Musíme konštatovať, že doba splatnosti krátkodobých záväzkov z obchodného styku je
kratšia (26
(2 dní) ako doba inkasa krátkodobých pohľadávok z obchodného styku (55 dní),
čo síce
íce svedčí o dobrej disciplíne skúmaného podniku, ale táto skutočnosť má vplyv na
nízku likviditu podniku, ako bolo vyššie spomenuté.
53
Pri analýze ukazovateľov doby obratu je potrebné sledovať dobu obratu zásob, ktorá je 80
dní. Zároveň ukazovateľ obratu zásob je na úrovni 4,55 čo znamená že zásoby sa v
ročných tržbách obrátia 4,5 krát.

Doba inkasa pohľadávok v spoločnosti je v priemere 58,2 dní. Znamená, že od dátumu

fakturácie odberateľom výrobkov a služieb im odberatelia zaplatia v priemere do 58,2 dní.
Všeobecne sa považuje za lepší výsledok, čím je priemerný počet dní menší. Z tohto
ukazovateľa sa dozvedáme o platobnej disciplíne odberateľov spoločnosti.

Doba úhrady záväzkov Vašej spoločnosti je v priemere 36 dní. Znamená, že od dátumu

vzniku záväzku, uhradíte svoj záväzok v priemere do 36 dní. Všeobecne sa považuje za
lepší výsledok, čím je priemerný počet dní menší. Prirodzene, že každý podnikateľský
subjekt radšej inkasuje ako platí. Treba však vziať do úvahy, ako spoločnosť bude vnímať
okolie ale hlavne dodávatelia (Výročná správa MPC CESSI, a.s., 2009).

54
ODPORÚČANIA
Nakoľko cieľom práce bolo teoreticky vymedziť úlohu účtovníctva a finančnej analýzy
štruktúry firmy, vykonanie analýzy položiek súvahy a jednotlivých analytických
ukazovateľov teraz nasleduje vypracovanie návrhov a odporúčaní v oblasti získaných
výsledkov pri sledovaní vybraných ukazovateľov.
Zistená celková likvidita sa dotýka vrchnej hranice odporúčaného intervalu a zároveň
obežná a pohotová likvidita sa prikláňajú k najnižším limitom daných ukazovateľov, preto
by sme odporúčali rozloženie rizika v oblasti odberateľov. Znamenalo by to, aby sa
spoločnosť nezameriavala len na veľkoobchodné siete ale aby pokryla aj sieť
maloobchodov a malých živnostníkov, aby v prípade straty veľkého odberateľa vedeli
nahradiť danú stratu zo zisku viacerých menších odberateľov. Ďalej by sme navrhovali
o zvýšenie podielu vyplácaných pohľadávok v hotovosti u spomínaných malých
obchodníkov, čím by sa zvýšil ukazovateľ likvidity podniku spolu s dobou inkasa
pohľadávok.
Vývoj tržieb za predaný dlhodobý majetok stagnuje a preto by sme navrhovali zhodnotenie
využiteľnosti majetku, tj. predaj nepotrebného majetku a využitie získaných zdrojov
v rámci potrebných investícií.
V oblasti tržieb za služby nastal pokles oproti minulými obdobiami a vylepšenie vidíme
v uskutočnení reklamy, resp. jej zlepšení, vo vyhlásení rôznych súťaží či už zaujímavými
množstevnými zľavami pri odbere tovaru, preniknutie na zahraničný trh.
Z dôvodu väčšieho množstva viazaných finančných prostriedkov v oblasti materiálu
a zásob považujeme za dôležité analyzovanie ponuky cien aktuálnych dodávateľov,
prípadne vytvorenia návrhu na rôzne množstevné zľavy aktuálnym dodávateľom.
Z pohľadu využívania cudzích zdrojov vo forme úverov nastávajú dve možné alternatívy
postupu do budúcna. Buď sa spoločnosť pokúsi o rýchlejšie splácanie zapožičaných
prostriedkov a navýši si splátky na úkor zníženia viacerých výdavkov, alebo v rámci
zníženia nákladov prostredníctvom zníženia splátok úveru investuje do rozvoju podniku,
reklamy a inovácií.
V oblasti napredovania značky spoločnosti by sme navrhovali aktívne pokračovanie
v začatých projektoch Systému manažérstva bezpečnosti potravín a Systému
environmentálneho manažérstva. Taktiež k zvýšeniu aktivity pri získavaní certifikátu

55
štandardu od renomovanej medzinárodnej certifikačnej spoločnosti SGS, kde pri hodnotení
v roku 2010 bola spoločnosť ohodnotená úspešnosťou 97,71% .

56
ZÁVER

Riadenie, sledovanie a analyzovanie majetku je významné pre každú firmu. Očakávaná

výška efektov plynúca z riadenia majetku vo firme má dopad na obrat firmy, celkovú
podnikateľskú kultúru firmy, obchodnú politiku či už z pohľadu dodávateľa alebo
odberateľa, atď.
Ukazovatele analýzy majetku umožňujú zhodnotiť úroveň hospodárenia a efektívnosť
využívania majetku podniku. Hodnotenie sa uskutočňuje vo vzťahu k rôznym súvahovým
položkám, t. j. k tržbám, záväzkom, zisku, výnosom atď. Primerané využitie majetku je
základom zdravej finančnej situácie podniku. V neefektívne využívanom majetku sú
potom zbytočne viazané finančné zdroje, čím sa zvyšujú aj náklady financovania s
priamym negatívnym dopadom na celkovú rentabilitu a likviditu podniku. Identifikáciou a
predajom neefektívne využívaného majetku možno dosiahnuť efektívnejšie zhodnotenie
takto uvoľnených finančných prostriedkov.
Pri vypracovávaní hodnotenia zistených výsledkov bolo potrebné venovať veľkú
pozornosť nie len samotným číslam ale vzájomným väzbám medzi ukazovateľmi
a odporúčaným limitom hraníc výsledkov.
Nevyhnutným predpokladom uskutočňovania výrobného procesu podniku, ako je aj
sledovaný podnik MPC CESSI, a.s. , je existencia podnikových výrobných faktorov.
Rozhodujúcu úlohu z nich majú potenciálne elementárne výrobné faktory, ktoré pôsobia v
podnikovom transformačnom procese prostredníctvom svojej činnosti (stroje, zariadenia),
alebo prostredníctvom statických funkcií ako ochrana hodnôt pred zničením (budovy).
Tieto súčasti podnikových výrobných faktorov tvoria dlhodobý majetok podniku spolu
s obežným majetkom ako sú zásoby, tovar, materiál.
Bakalárska práca bola konštruovaná tak, aby bola najprv z teoretického pohľadu postupne
priblížená podstata finančnej analýzu majetku podniku a následne praktické predvedenie
získaných informácií z teoretickej časti.

Verím, že sa mi cieľ podarilo splniť a že so spracovaním v mojom podaní vybranej

problematiky ako odborníci budete súhlasiť.

57
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
BIBLIOGRAFIA
1 KNÁPKOVÁ, A. - PAVELKOVÁ, D. Finanční analýza - komplexní průvodce
s příklady, 1. vyd. - Praha : Grada, 2010. 205 s. ISBN 978-80-247-3349-4.
2 MARUŠIN, J. Finančný manažment podniku. Košice: Ekonomická fakulta TU, 2000.
105 s. ISBN:80-7099-473-8.
3 MÁZIKOVÁ, K. - BOUŠKOVÁ, D. - MATEÁŠOVÁ, M. Účtovníctvo A. 1.vyd.
Bratislava: Iura Edition, 2009. 198 s. ISBN 978-80-8078-294-8.
4 RICCHIUTE, N. Audit. Praha: Victoria Publishing, 1994. 792 s. ISBN 80-85605-86-
4.
5 RŮČKOVÁ, P. Finanční analýza, 3.rozšírené vyd., Praha: GRADA Publishing,
2010. 139 s. ISBN 978-80-247-3308-1.
6 SEDLÁK, M. a kol. Podniková ekonomika. 1.vyd. Bratislava: Elita, 1995. 256 s.
ISBN 80-85323-73-7.
7 SOUKUPOVÁ, B. a kol. Účtovníctvo vo finančnom riadení. 1. vyd. Bratislava:
SÚVAHA, spol. s r.o. , 2008. 300 s. ISBN 978-80-89265-08-4.

8 SOUKUPOVÁ, B.- ŠLOSÁROVÁ, A.- BAŠTINCOVÁ, A. Účtovníctvo. 2.vyd.

Bratislava: Iura Edition, 2004, 638 s. ISBN 80-8078-020-X.

9 STRÁŽOVSKÁ, E. – CIBÁKOVÁ, V. Ako analyzovať podnikateľský proces

v obchode a službách. Bratislava: Sofa, 1997. 132 s. ISBN 80-85752-21-2.
10 ŠLOSÁROVÁ, A. Účtovníctvo B. 1.vyd. Bratislava: Iura Edition, 2009. 272 s.
ISBN 978-80-8073-244-3.
11 ŠTANGOVÁ, N. Finančné riadenie firmy. Košice: Štoffek s.r.o., 1998. 152 s. ISBN
80-88896-22-3.

12 ZALAI, K. a kol. Finančno-ekonomická analýza podniku. 6.vyd. Bratislava :

SPRINT vfra, 2007. 355 s. ISBN 978-80-89085-74-1.

58
ELEKTRONICKÉ DOKUMENTY

1 MPC CESSI a.s. Výročná správa 2009. [online].Spišská Nová Ves, 2010. [cit.2011.04.
30.].
Dostupné na internete:<http://www.mpc.sk/_dokumenty/file/Vyrocne_spravy/
Vyrocna_sprava_MPC_CESSI_2009.pdf>.
2 MPC CESSI a.s. Ročná správa 2009. [online].Spišská Nová Ves, 2010. [cit. 2011.04.
30.].
Dostupné na internete:<http://www.mpc.sk/_dokumenty/file/Informacie_emitenta_CP
/2009/Rocna_sprava_MPC_CESSI_2009.pdf>.
3 MPC CESSI a.s. Ročná správa 2008. [online].Spišská Nová Ves, 2009. [cit. 2011.04.
30.].
Dostupné na internete:<http://www.mpc.sk/_dokumenty/file/Informacie_emitenta_CP
/2008/Rocna_sprava_MPC_CESSI_(2008).pdf>.
4 MPC CESSI a.s. Ročná správa 2007. [online].Spišská Nová Ves, 2008. [cit. 2011.04
.30.].
Dostupné na internete:<http://www.mpc.sk/_dokumenty/file/Informacie_emitenta_CP
/2007/Ro%C4%8Dn%C3%A1%20spr%C3%A1va%20NBS%20(2007).pdf

59
ZOZNAM TABULIEK
Tab. 1 Vývoj na strane aktív podniku................................................................. 44
Tab. 2 Vývoj vybraných položiek na strane aktív.............................................. 44
Tab. 3 Vývoj na strane pasív podniku................................................................ 46
Tab. 4 Vývoj vybraných položiek na strane pasív.............................................. 46
Tab. 5 Vývoj likvidity podniku.......................................................................... 47
Tab. 6 Vývoj rentability podniku....................................................................... 48
Tab. 7 Vývoj hospodárenia podniku.................................................................. 49
Tab. 8 Vývoj kapitálovej štruktúry..................................................................... 50
Tab. 9 Vývoj aktivity podniku........................................................................... 52
Tab. 10 Vývoj doby obratu vybraných položiek.................................................. 52

ZOZNAM SCHÉM
Schéma 1 Uzávierkové práce účtovnej jednotky.................................................... 14
Schéma 2 Používatelia účtovnej závierky a ich špecifický informačný záujem...... 16
Schéma 3 Štruktúra účtovnej závierky..................................................................... 16
Schéma 4 Členenie súvah......................................................................................... 18
Schéma 5 Zjednodušená schéma súvahy.................................................................. 19
Schéma 6 Kolobeh majetku vo výrobnom podniku................................................. 22
Schéma 7 Členenie majetku z viacerých pohľadov.................................................. 23
Schéma 8 Základné členenie majetku....................................................................... 26
Schéma 9 Časové hľadisko hodnotenia informácií................................................... 27
Schéma 10 Elementárne metódy finančnej analýzy................................................... 31
Schéma 11 Závislosť vývoja rentability vl. kapitálu a úrokovej miery cudzích zdrojov..... 41

60
ZOZNAM GRAFOV
Graf 1 Vývoj na strane aktív podniku...................................................................... 44
Graf 2 Vývoj vybraných položiek na strane aktív.................................................... 45
Graf 3 Vývoj na strane pasív podniku...................................................................... 46
Graf 4 Vývoj vybraných položiek na strane pasív................................................... 46
Graf 5 Vývoj likvidity podniku................................................................................ 47
Graf 6 Vývoj rentability podniku............................................................................. 49
Graf 7 Vývoj hospodárenia podniku........................................................................ 49
Graf 8 Vývoj kapitálovej štruktúry........................................................................... 51
Graf 9 Vývoj aktivity podniku................................................................................. 52
Graf 10 Vývoj doby obratu vybraných položiek........................................................ 53

ZOZNAM PRÍLOH
Príloha 1 Účtovná závierka MPC CESSI a.s. k 31.12.2007
Príloha 2 Účtovná závierka MPC CESSI a.s. k 31.12.2008
Príloha 3 Účtovná závierka MPC CESSI a.s. k 31.12.2009
Príloha 4 Vertikálna a horizontálna analýza súvahy spoločnosti MPC CESSI a.s.
Príloha 5 Vertikálna a horizontálna analýza výkazu ziskov a strát spoločnosti
MPC CESSI a.s.
Príloha 6 CD – bakalárska práca v elektronickej podobe

61
 Príloha č. 1

Účtovná závierka MPC CESSI a.s. k 31.12.2007

62
 Príloha č. 2

Účtovná závierka MPC CESSI a.s. k 31.12.2008

63
 Príloha č. 3

Účtovná závierka MPC CESSI a.s. k 31.12.2009

64
 Príloha č. 4

Vertikálna a horizontálna analýza súvahy spoločnosti MPC CESSI a.s.

65
 Príloha č. 5

Vertikálna a horizontálna analýza výkazu ziskov a strát spoločnosti MPC CESSI a.s.

66