3

1/2014
Ronk 24
Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku
Som Rm. Narodil som sa v meste, chodm na
pravideln zdravotn prehliadky. no, priznvam,
preventvne zdravotn prehliadky u zubra som za
posledn rok zanedbal. Nemal som toti as, kvli
prci. Mm aj rodinu, o ktor sa treba stara. Neve
rili by ste, ale jeden trojron syn mi zaberie dos
asu. U je to o osi lepie, kee popri rodine
a prci som ukonil tdium na vysokej kole. A
sem tam mm aj stres, ke myslm na spltku
hypotky alebo ke podvam daov priznanie.
asto sa zamam nad tm, i som vbec ete
Rm, lebo vbec nepasujem do vstupov z rznych
vskumov. Poda nich by som mal by nezamestna
n, so zkladnm vzdelanm, v nejakej segregova
nej asti dediny. A pred chatrou by mi v
tridsapke pobehovalo minimlne p det. Navy
e by ma u pomaly malo nahlodva nejak ocho
renie poas toho, ako by som si v rmci mnohch
rmskych reforiem odpracovval svoju socilnu
dvku.
Sociolgovia, etnolgovia, antropolgovia, pro
gnostici, pedaggovia, psycholgovia, genetici, le
kri... Pre mnoh vedn odbory s Rmovia roky
objektomskmania. V uplkoch na ministerstvch,
v kancelrich obianskych zdruen alebo za dve
rami odbornch pracovsk vysokch kl s mnoh
vskumy, ktor sleduj a pozoruj Rmov z rz
nych strn. Za poslednch desa rokov sa uskuto
nilo mnoho odbornch konferenci, na ktorch ns
uili, ak vlastne sme.
Naozaj je vina vskumov o Rmoch o nich?
Alebo je to skr o chudobe.
Iba v tomto roku sme sa mali monos obozn
mi s tm, ako je to s nam zdravotnm stavom.
Umierame skr oproti majoritnej spolonosti. Je
skoria mrtnos prznakom etnicity alebo chudo
by? S zven rizikov ochorenia Rmov przna
kom etnicity alebo skr chudoby?
V tomto vydan novn sa venujeme aliemu
vskumu, ktor okreminho zistil, e do roku 2030
bude na Slovensku ete viac Rmov. Autor progn
zy priznal, e skmanie Rmov je v podstate aksi
exotika. Na Slovensku sa ale neskma prodnos
inch menn. Oslovili sme preto odbornkov
s otzkou, i s takto vskumy potrebn. No oslo
vili sme aj druh skupinu obyajnch ud. Ako to
dopadlo, sa dozviete v tomto sle.
Roman onka, fredaktor Romano nevo il
u
I
l
u
s
t
r

c
i
a
J
.
G
.
M
a
n
d
e
l
SERA STRANA 2 SPRAVODAJSTVO
slo 1/2014
2. august je dom spomienky
na obete rmskeho holokaustu.
Presne pred 70timi rokmi v noci
z 2. na 3. augusta 1944 bolo pri
likvidcii najvieho koncen
tranho tbora pre Rmov
v OsvienimeBrezinke v plyno
vch komorch zavradench
2900 Sintov a Rmov.
Poas druhej svetovej vojny
zahynulo celkovo 300 tisc R
mov. Patrili k milinom ud
skch obet, ktorch ivot sa pre
menil na popol v peciach nacis
tickch koncentranch tborov.
Km idia na likvidciu svojho
nroda pouvaj slovo holo
kaust, ktor v grtine znamen
splenie, Rmovia svoju cielen
likvidciu v koncentranch t
boroch oznauj rmskym slo
vom poraimos poieranie.
O rmskom holokauste m
me aj sedemdesiat rokov od
tchto udalost len stroh a ne
dostaton informcie, aj preto
je rmsky poraimos oznaovan
ako utajen.
Je dleit si toto obrovsk
mnostvo obet neustle pripo
mna, o to viac, e sa u strcaj
a slabn iv svedectv tch, kto
r holokaust preili a tiene minu
losti op vychdzaj z temnch
hbok udskch du, zdraznil
splnomocnenec vldy SR pre
rmske komunity Peter Pollk.
Rmsky poraimos neme zo
sta zabudnutou, odloenou a za
mlovanou kapitolou v naich de
jinch. Vyzvame obce a mest,
mimovldne organizcie, cirkvi
a komunitn centr, aby si pripo
menuli rmske obete nacizmu,
pretoe takmer v kadej obci boli
nevinn udia z rmskej komunity
vo vojnovch asoch oznaen za
asocilov, a to znamenalo tran
sport do pracovnch a koncen
tranch tborov.
rad splnomocnenca vldy
SR pre rmske komunity pod
poruje aktivity, na ktorch si R
movia a majoritn obyvatestvo
spolone pripomen smutn
udalosti spred 70 rokov. Zasl
ia si to Rmovia, pre ktorch
malo vojnov prenasledovanie
tragick nsledky, i t, ktor toto
utrpenie preili. Pripomnanie
si nezmyselnej likvidcie Rmov
m vznam pre vzjomn
repekt, ohaduplnos, i u zo
strany Rmov alebo majority,
a pre nae budce spolunava
nie.
Vzdajme ctu mtvym, ktor
svojm utrpenm a smrou vyk
pili mier v Eurpe. A vzdajme c
tu tm, ktor prejavili udskos
a odvahu pomha odsdenm
na smr v koncentranch tbo
roch aj za cenu ohrozenia vlast
nho ivota. Nech nm neustle
pripomnaj, e udsk ivot je
najvyia hodnota a udskos je
zbra, ktorou tto najvyiu
hodnotu mme a musme brni.
Bratislava, Dunajsk Streda, Bansk Bystrica, Hanuovce nad Top
ou na tchto miestach si Rmovia 1. a 2. augusta uctili obete holo
kaustu a pripomenuli si tak 70. vroie likvidcie rmskeho tbora
OsvienimBrezinka. V rokoch 19391945 v Eurpe zahynulo viac
ako 300 000 eurpskych Rmov. Spomienkov podujatia organizo
val rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity, obianske
zdruenie In Minorita (v Banskej Bystrici) a Intitcia pre romologic
k vskum, metodiku a praktick aplikciu (v Dunajskej Strede).
Z iniciatvy splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity sa
v Dme svtho Martina uskutonila oma, ktor celebroval J. E.
Mons. ICDr. Stanislav Zvolensk, PhD., bratislavsk arcibiskup
metropolita. Oma bola spojen s hudobnm vystpenm rmskej
gospelovej kapely LOND z obce So.
Je dleit si toto obrovsk mnostvo obet neustle pripom
na o to viac, e sa u strcaj a slabn iv svedectv tch, ktor ho
lokaust preili a tiene minulosti op vychdzaj z temnch hbok
udskch du, zdraznil vo vyhlsen splnomocnenec vldy SR pre
rmske komunity Peter Pollk.
Vence sa kldli aj v priestoroch Pietnej siene Mzea SNP v Ban
skej Bystrici, kde sa uskutonilo u desiate spomienkov podujatie
a piety akt v rmci projektu Ma bisteren!. Takzvan Norimbersk
rasov zkony o rskom obianstve a ochrane nemeckej krvi klasifi
kovali Rmov, podobne ako idov, ako element zabraujci isto
te rasy, o v nacistickom Nemecku znamenalo predurenie na hro
madn vyvradenie, uviedla organiztorka podujatia Zuzana Ku
manov z OZ In Minorita.
V rokoch 19391945 v Eurpe zahynulo viac ako 300 000 eurpskych
Rmov. Jeden z najvch koncentranch tborov, v ktorom boli inter
novan cel rmske rodiny, bol v OsvienimeBrezinke. Jeho brnami
prelo viac ako 21 000 osb. Likvidcii tbora predchdzalo splynovanie
2897 rmskych muov, ien a det v noci z 2. na 3. augusta 1944.
(red), Ilustran foto:
Verejn zkazky ponknu prcu aj Rmom
V programovom obdob 20142020 bud mc obce prostrednctvom
verejnchzkaziekfinancovanchz prostriedkov Eurpskej nieponknu
prcu nezamestnanm Rmom. Pjde o zkazky, ktormi sa zlep in
fratruktra v najkritickejchlokalitchs prtomnosourmskychkomunt.
Poda splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity Petra Poll
ka spolonosti, ktor sa bud uchdza o verejn zkazky v rmci opa
tren zameranch na marginalizovan rmske komunity v Operanom
programe udsk zdroje pre programov obdobie 20142020, bud
musie povinne vyui potencil miestnej pracovnej sily.
rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity povauje socilny
aspekt voverejnomobstarvan za jedenz kovchnstrojov, ktor me
prispie k zvyovaniu zamestnanosti dlhodobo nezamestnanch Rmov.
Povinnos zamestna pri realizcii verejnch zkaziek urit per
cento dlhodobo nezamestnanch Rmov plnujeme uplatova v ob
ciach s prtomnosou rmskej komunity, ktor s zaraden do Atlasu
2013. Namzmeromje, aby obce uplatovali socilny aspekt najm
vo verejnch obstarvaniach stavebnch prc. To znamen pri rege
nercii sdel, podpore bvania pre obyvateov komunt a socilnej in
fratruktre, uviedol v tlaovom vyhlsen Peter Pollk.
Pre praktick overenie tohto novho opatrenia sa socilny aspekt
stal dobrovonmkritriomvo vzve Podpora infratruktry vzdelva
nia marginalizovanch rmskych komunt s vzbou na Loklne strat
gie komplexnho prstupu, ktor zverejnil Riadiaci orgn pre Regio
nlny operan program da 3. 7. 2014. Infratruktra vzdelvania je
podporovan ete z programovho obdobia 20072013, ale bude
sli na zskanie sksenost, ktor mono vyui pri nastavovan vziev
so socilnym aspektom vo verejnch zkazkch v rokoch 20142020.
Socilny aspekt vo verejnomobstarvan poda radu splnomoc
nenca vyuvaj mnoh lensk krajiny E.
(red), Zdroj: minv.sk
(BRUSEL, 4. aprla 2014) In
tegrcia Rmov zaujala vaka
zosladenm krokom Eurpskej
komisie pevn miesto v politic
kom programe v celej Eurpe.
Poda novej sprvy o pokroku
lenskch ttov dosiahnutom
vo vykonvan rmca Eurpskej
nie pre vntrottne stratgie
integrcie Rmov, ktor bola
prezentovan na treom eurp
skom samite Rmov v Bruseli, sa
u pomaly zanaj preukazo
va prv vsledky tkajce sa
zlepenia ivota Rmov.
Rmec Eurpskej nie, ku
ktormu sa ldri E v roku 2011
zaviazali, zaviedol po prvkrt
v histrii pevn postup tkajci
sa koordinovanch opatren v ob
lasti integrcie Rmov. O dva ro
ky neskr ministri jednotlivch
ttov jednomysene prijali histo
ricky prv prvny nstroj na rov
ni E zameran na integrciu R
mov a zaviazali sa vykonva s
bor odporan Eurpskej komi
sie, ktorch cieom je zni soci
lne nerovnosti medzi Rmami
a ostatnm obyvatestvom v ty
roch oblastiach: vzdelvanie, za
mestnanos, zdravotn starostli
vos a bvanie.
Aktulna sprva komisie posu
dzuje pokrok dosiahnut vo vy
konvan rmca E od roku 2011
a uvdza nielen pozitvne prkla
dy, ale aj oblasti, v ktorch by ma
li lensk tty vynaloi alie
silie. Aj ke problmy pretrvva
j, bada u zlepenia: viac rm
skych det navtevuje zariadenia
predprimrneho vzdelvania,
rastie poet programov mentor
stva na pomoc Rmom pri hada
n zamestnania, ako aj progra
mov pre meditorov s cieom vy
rovnva rozdiely medzi rmsky
mi a nermskymi komunitami
v oblasti bvania a prstupu ku
zdravotnej starostlivosti. Vaka
novm nariadeniam Eurpskej
nie o pouvan finannch
prostriedkov E musia lensk
tty v obdob 20142020 poui
20 % prostriedkov z Eurpskeho
socilneho fondu na socilne
zalenenie.
Pred tyrmi rokmi sa vina
lenskch ttov o tmu integrcie
Rmov nezaujmala. Teraz sme
vaka zosladenm opatreniam
svedkami zmien, uviedla pod
predsednka a komisrka E pre
spravodlivos Viviane Redingov.
Rmec E pre vntrottne stra
tgie integrcie Rmov predstavu
je historick medznk, ktor vie
dol k tomu, e sa vldy lenskch
ttov zaali na najvyej rovni
zavzova k siliu o zlepovanie
integrcie Rmov. Samozrejme,
e za jeden de nememe zvrti
storoia vylenia a diskrimin
cie, ale tm, e sme dostali tto
problematiku na pevn miesto
politickho programu Eurpy,
sme dosiahli zlepenia. Za posled
n tri roky sa naprklad zvila
as rmskych det na predpri
mrnom vzdelvan. Ako al
krok by som si vedela predstavi
cielenejie pravidl a nstroj fi
nancovania, ktor by boli osobit
ne venovan Rmom, aby sa za
bezpeilo, e sa financovanie
dostane tam, kde je potrebn.
ivot marginalizovanch rm
skych komunt sa poda Lszloa
Andora zlep len vtedy, ke zais
tme, aby sa primeran finann
prostriedky pouili na inn
podporu vntrottnych stratgi
integrcie Rmov. lensk tty
by mali integrciu Rmov zohad
ni aj pri prprave svojich politk
v oblasti vzdelvania, zamestna
nosti, zdravotnej starostlivosti
a bvania. Teraz nastal pre len
sk tty as, aby poas nastvaj
ceho sedemronho finannho
obdobia zaistili otzke zalenenia
Rmov prioritn postavenie pri
erpan finannch prostriedkov
E, dodal eurpsky komisr pre
zamestnanos, socilne zleitos
ti a zalenenie L. Andor.
Napriek tomu, e rmske ko
munity naalej elia chudobe, so
cilnemu vyleniu a diskrimin
cii, v sprve sa uvdza pokrok,
ktor 28 lenskch ttov do
siahlo.
Hlavn zistenia s tieto:
Vzdelvanie: Dobr vsledky sa
dosiahli, pokia ide o zaistenie
toho, aby vetky rmske deti
ukonili primrne kolsk
vzdelvanie. Prkladom je zv
enie asti na predprimr
nomvzdelvan vo Fnsku z 2 %
na 60 %. V Maarsku bol prijat
nov zkon, na zklade ktor
ho bude povinn dvojron
predprimrne vzdelvanie pre
vetky deti. Podobn povinn
dvojron obdobie predpri
mrneho vzdelvania sa za
viedlo v Bulharsku. V rsku
existuj tzv. koovn uitelia,
ktor sprevdzaj koujce ko
munity. Zrove vak bude po
trebn vynaloi alie silie na
rieenie problematiky segreg
cie v bench kolch vo viace
rch krajinch E.
Zamestnanos: Poas posled
nch tyroch rokov dolo k nie
kokm pokusom zlepi za
mestnatenos Rmov, ale iba
zriedkavo ich sprevdzali syste
matick opatrenia, pokia ide
o stranu dopytu na trhu prce,
zameran na boj proti diskrimi
ncii a na motivciu zamestn
vateov. Medzi subn opatrenia
patr: odborn prprava mento
rov pre Rmov, ktor si hadaj
zamestnanie v Raksku, medi
tori v oblasti zamestnanosti R
mov financovan z Evo Fnsku
a programpre rmskych porad
cov v oblasti zamestnanosti
v panielsku.
Bvanie: lensk tty napre
dovali, pokia ide o podporu
zalenenia Rmov prospen
ho pre rmske aj nermske ko
munity, ale mal projekty sa
musia v Eurpe rozri, aby
priniesli vsledky. Medzi dobr
postupy patria: 38 meditorov
v oblasti bvania v Belgicku,
miestne pracovn skupiny v Ber
lne, Nemecko, ktorho cieom
je podpori akceptciu Rmov
ako susedov a integrova ich
v rmci komunity.
Zdravie: Viacer krajiny sa za
merali na zlepenie prstupu ku
zdravotnej starostlivosti pre
najzranitenejch Rmov. Vl
da vo Franczsku sa zaviazala
zni finann prekky prstu
pu k zdravotnej starostlivosti.
V Rumunsku a panielsku sa in
vestovalo do prpravy medito
rov v oblasti zdravia v rmskej
komunite. Zabezpeenie z
kladnho zdravotnho poiste
nia je v niektorch lenskch
ttoch stle problmom.
Diskrimincia: Opatreniami Eu
rpskej komisie sa vo vetkch
lenskch ttoch zaviedol pev
n prvny rmec na rieenie dis
krimincie, ale tty musia zv
i svoje silie, pokia ide
o uplatovanie a presadzovanie
prvnych predpisov v praxi.
Vntrottne orgny pre rov
nos zohrvaj v tejto oblasti
kov lohu. Na Slovensku sa
zaviedli doasn vyrovnvacie
opatrenia (pozitvna diskrimi
ncia) pre Rmov.
Financovanie: alou vzvou
zostva pridelenie dostato
nch finannch prostriedkov
na integrciu Rmov. Po prv
krt sa mus 20 % prostriedkov
Eurpskeho socilneho fondu
dostupnch pre programy len
skch ttov poui na socilne
zalenenie (zvenie v porovna
n so sasnm priemerom vo
vke 15 %). Pokia ide o finan
n obdobie po roku 2020, Eu
rpska komisia preskma al
ie monosti zlepenia finan
nej podpory pre zalenenie R
mov, a to naprklad aj prostred
nctvom osobitnho nstroja.
Samit Eurpskej nie
o Rmoch
Sprva bola predloen v ase,
ke sa miestni, vntrottni a eu
rpski politici stretli so zstupcami
obianskej spolonosti, aby pre
diskutovali pokrok v oblasti in
tegrcie Rmov na treom samite
Eurpskej nie o Rmoch. Cieom
samitu bolo zhodnoti, ako sa im
plementuj vntrottne stratgie
integrcie Rmov, ktor na zkla
de rmca E kadorone predkla
daj lensk tty, a i zlepuj
kvalitu ivota rmskych komunt.
Pribline 500 zstupcov intitci
nie, nrodnch vld a parlamen
tov, medzinrodnch organizci,
obianskej spolonosti, ako aj miest
nych a regionlnych orgnov, vy
jadrilo svoje nzory tkajce sa do
terajch vsledkov a alieho zlep
ovania integrcie Rmov v budc
nosti. Rmov zo Slovenska na sa
mite zastupoval Peter Pollk, spl
nomocnenec vldy Slovenskej re
publiky pre rmske komunity, Kl
ra Orgovnov, riaditeka Rmske
ho intittu, Martina Balogov
Slobodnkov z Krajskej asocicie
rmskych iniciatv.
lensk tty mu erpa fi
nann prostriedky E na projek
ty socilnej integrcie, vrtane
projektov na lepiu integrciu
rmskeho obyvatestva v oblasti
vzdelvania, zamestnanosti, bva
nia a zdravotnej starostlivosti.
V rokoch 20072013 bolo na pro
jekty socilnej integrcie vylene
nch celkovo 26,5 mld. eur. V no
vom finannom obdob 2014
2020 bude prostrednctvom Eu
rpskeho socilneho fondu na in
vestcie do udskho kapitlu, za
mestnanosti a socilneho zalene
nia pridelench najmenej 80 mld.
eur. Aspo 20% z prostriedkov
pridelench na Eurpsky socilny
fond (pribline 16 mld. eur) mus
by v sasnosti vylenench na
socilne zalenenie. Cieom je za
bezpei primeran finann
zdroje na integrciu Rmov. len
sk tty s zodpovedn za sprvu
tchto prostriedkov. V zujme po
moci poskytla Eurpska komisia
lenskmttomusmernenia otom,
ako maj vypracova operan pro
gramy tkajce sa erpania finan
nch prostriedkov E a projekty
v oblasti zalenenia Rmov, aby sa
zaistil inkluzvny prstup a lepie rie
enie potrieb Rmov.
(red),
Ilustran foto: Jozef Ferenc
u Peter Pollk. Foto: R. onka
SPRAVODAJSTVO SERA STRANA 3
slo 1/2014
Projekt vytvor 250 novch
pracovnch miest na pozcie
pedagogick asistent, z nich
200 bude psobi v zklad
nch kolch a 50 v mater
skch kolch. Vznamn je aj
materilna podpora, v rmci
projektu koly zskaj didak
tick balek v hodnote 10ti
sc eur, ktor bude obsahova
naprklad hudobn nstroje,
zhradn nradie, kuchynsk
vybavenie, ale aj socializan
balek i didaktick hraky.
Projekt inkluzvnej eduk
cie (PRINED) je op zamera
n na vzdelvanie det a iakov
z marginalizovanch rm
skych komunt a nadvzuje na
praxou overen projekt Vzde
lvanm pedagogickch za
mestnancov k inklzii margi
nalizovanch rmskych komu
nt (MRK1) a podobn projekt
v prostred materskch kl,
Inkluzvny model vzdelvania
na predprimrnom stupni
kolskej sstavy (MRK2 ). Do
nrodnho projektu sa me
zapoji 100 zkladnch a 50
materskch kl. Kritriom v
beru zkladnej koly je, aby ju
navtevovalo minimlne 12
a maximlne 70 percent ia
kov zo socilne znevhodne
nho prostredia, v prpade
materskch kl je to miniml
ne p iakov zo socilne zne
vhodnenho prostredia.
Som vemi rd, e sp
ame v spoluprci s minister
stvom kolstva a metodicko
pedagogickm centrom pro
jekt, ktor vychdza zo zsad
rmskej reformy a ktor vraz
ne zmen vchovu a vzdelva
nie rmskych iakov na Slo
vensku tak, e rmski iaci ne
bud neoprvnene koni
v drahch pecilnych zklad
nch kolch, ktor nm vy
chovvaj profesionlnych po
berateov socilnych dvok,
ale naopak, dopome, aby t
to iaci nadobudli lepie po
znatky, ktor bud predpokla
dom ku zskaniu kvalifikcie,
uviedol v svislosti so spuste
nm projektu splnomocnenec
vldy SR pre rmske komunity
Peter Pollk.
Podstatnm prnosom pro
jektu je vytvorenie inkluzv
nych tmov, ktor bud tvori
pedagogick zamestnanci a od
bornci (psycholg, pecilny
pedagg, lieebn pedagg,
resp. socilny pedagg). Bud
psobi v kolch a aj v terne
a pracova s demi, ktor ne
navtevuj matersk kolu
a maj rok pred nstupom na
plnenie povinnej kolskej do
chdzky. Ich cieom je, aby sa
v o najvej miere zabrnilo
neodvodnenmu preraova
niu det do pecilnych zklad
nch kl (Z).
Vznamnou aktivitou je
zavedenie celodennho v
chovnho systmu v zklad
nch kolch, ktor u dnes
oceuj koly zapojen do
pilotnho projektu MRK1.
Zmyslom celodennho v
chovnho systmu (CVS) je
okrem trojhodinovej zuj
movej innosti aj hodinov
prprava na vyuovanie. Tm
sa vytvor priestor na aliu
prcu so iakmi a pome
sa im adaptova sa a vzdel
va sa, m sa vytvoria pod
mienky na ich uplatnenie sa
po skonen kolskej do
chdzky.
Projekt je financovan pre
vane z eurofondov z Opera
nho programu Vzdelvanie.
Nklady predstavuj takmer
16 milinov. Potrv do no
vembra 2015.
(red), zdroj: prined.sk,
foto: Jozef Ferenc
Integrciu Rmov maj podpori
nov komunitn centr
Na Slovensku by do konca roka 2014 malo vznikn 54 novch
komunitnch centier. V nich by sa poda radu splnomocnenca vl
dy SR pre rmske komunity mali poskytova komplexn socilne
sluby, ktor maj prispie k socilnemu zaleovaniu.
rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity pripravil
v roku 2013 tandardy komunitnch centier zameranch na prcu
s marginalizovanmi komunitami, ktorch cieomje pecifikova a i
dentifikova sluby alebo aktivity, ktor sa v centre maj realizova.
rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity spolupracoval
s Regionlnym operanm programom (ROP) pri prprave vzvy na
predkladanie iadost na podporu komunitnch centier zamera
nch na posilovanie socilnej inklzie, uviedol v tlaovom vyhl
sen Peter Pollk, splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity.
Poda informci z radu splnomocnenca, na vzvu reagovalo 68
oprvnench iadateov obc, ktor sa uchdzali o finann
prostriedky zo zdrojov E z celkovho balka finannch prostried
kov vo vke 200 milinov eur, ktor v programovom obdob
20072013 bolo mon vyui na rieenie problmov v MRK. Obce
sa mohli zapoji v skupine oprvnench aktivt: Budovanie, rekon
trukcia, modernizcia a vybavenie komunitnch centier ako zaria
den obianskej infratruktry zameranch na posilovanie socil
nej inklzie. V rmci dvoch hodnotiacich kl bolo schvlench 54
iadost v celkovej vke 11 091 205 eur.
Spojenm vzvy ROP s nrodnm projektom Komunitn centr,
ktor spustil Fond socilneho rozvoja sa podar zabezpei nielen ma
terilne podmienky a priestor pre socilne odkzanch ud, ale aj pra
covn podmienky a prprava kvalitnch komunitnch pracovnkov,
povedal Peter Pollk, splnomocnenec vldy pre rmske komunity.
Zoznam schvlench obc v rmci vzvy ROP2.1b2012/01:
Btovce, Beovce, Bystrany, Bystr, aa, Doany, Giraltovce,
Hanuovce nad Topou, Hruov, Chminianske Jakubovany, Iaov
ce, Jasov, Jelava, Kamenn Poruba, Levoa, Litava, Mlinec, Mal
Slivnk, Krompachy, Mojmrovce, Moldava nad Bodvou, Mun, Mu
r, Mtne Ludany, Olejnkov, Ostrovany, Partiznske, Peovsk No
v Ves, Petrovany, Prakovce, Prenov, Radoina, Raksy, Raslavice,
Sabinov, Saurov, So, Spisk Podhradie, Spisk Hrhov, Star
Kremnika, Stropkov, Sverov, Svinia, arovce, Tekovsk Luany,
Toporec, Uli, Varhaovce, Vechec, Vek Lomnica, Vek Meder,
Vranov nad Topou, Zbudsk Dlh, Zvolen.
(red), zdroj: USVRK
De Rmov si pripomenuli vstavou fotografi
Obianske zdruenie In Minorita pri prleitosti Medzinrodn
ho da Rmov pripravilo v Krajskommzeu v Preove intalciu do
bovch fotografi Jozefa KolarkaFintickho zachytvajcu Rmov
z okolia Preova v rokoch 19301960 a intalciu panelovej vstavy
Prbehy z fotografi. Vernis sa uskutonila 8. aprla 2014 v priesto
roch Krajskho mzea v Preove. Kurtorkou vstavy je etnografka
Zuzana Kumanov, PhD.
Jozef KolarkFintick (18991961) psobil ako dedinsk uite vo
Finticiach. Mal vestrann zujmy, viedol spevokol, venoval sa zberu
udovch piesn a slovesnosti, zaujmal sa o Rmov, histriu, archeol
giu. V jeho pozostalosti zostalo asi 550 fotografi, asi dvesto z nich je
z rmskeho prostredia. Datovan s do obdobia rokov 19301960. Fo
tografie zachytvaj predovetkm rmskych muzikantov, autorovch
priateov, ale aj momentky z tborenia, podomovho predaja a trhov.
Vstava Prbehy z fotografi ponka pohad na lokality z Kolar
kovch fotografi v sasnosti. Snahou bolo stotoni postavy z foto
grafi, dozvedie sa nieo o ivote tchto ud a zachyti zmeny, ktor
v lokalitch nastali. Zmer sa podaril, a tak vznikla vstava, ktor do
kumentuje ivot Rmov v iestich lokalitch a ponka pohad na
spoloensk zmenu, uviedla. Z. Kumanov.
(red), foto: R. onka
Pri prleitosti Medzinrodn
ho da Rmov, ktor si Rmovia
pripomnaj 8. aprla, pripravilo
Ministerstvo vntra SR, rad spl
nomocnenca vldy SR pre rmske
komunity v spoluprci s Rozhla
soma televziou Slovenska kultr
ne podujatie v priestoroch Di
vadla Jona Zborskho v Preove
s nzvomAmaro dives N de.
V kultrnom programe vyst
pili poda radu splnomocnenca
popredn rmski umelci a hu
dobn skupiny. V rmci galave
era sa zaplnenej sle divadla
predstavila Gitana, Anna Olho
v, Tom Botlo Zoltn Rth, Pa
trik iga, Kmeovci, hudobn
skupiny Simply Family, duo
Sabrosa, Kajko, Gypsy Kings Re
vival, Skromn hudobn a dra
matick konzervatrium z Koc
a rumunsk hudobn skupina
The Zuralia Orchestra. V progra
me vystpila aj nermska kapela
Komajota z Preova.
V rmci podujatia udelil splno
mocnenec vldy SR pre rmske
komunity Peter Pollk ocenenie
Romipen. elom ceny Romipen
je vyjadrenie spoloenskho uzna
nia osobm, ktormsa cena udeu
je a prezentovanie pozitvnych v
sledkov ich innosti v rmskych
komunitch pred irokou verej
nosou. O udelen ceny rozhoduje
komisia, ktor tvoria vedci za
mestnanci radu splnomocnenca
vldy SR pre rmske komunity,
uviedol pre RN Peter Pollk.
Za prnos v oblasti zlepovania
politickho a ekonomickho po
stavenia Rmov zskal ocenenie
Romipen Gejza Adam. Za prnos v
oblasti zlepovania kultrneho
a vzdelanostnho rozvoja Rmov
bol ocenen etnolg a romista Ar
ne B. Mann. Tretm ocenenm bol
Marian Kaleja, pastor Apotolskej
cirkvi, za prnos v oblasti rozvoja
vzahov medzi Rmami a majorit
nou spolonosou a za prnos
v oblasti pozitvneho vnmania R
mov obianskou spolonosou.
Text: Roman onka,
foto: Jozef Ferenc
u Marian Kaleja, pastor Apotolskej cirkvi (na fotografii vpravo), si prevzal ocenenie od splnomocnenca vldy SR pre rmske
komunity Petra Pollka. Foto: R. onka.
u PaedDr. Gejza Adam, PhD. Pedagg, politik. Po vobch
v roku 1990 sa stal poslancom Federlneho zhromadenia
SFR za Verejnos proti nsiliu (VPN). Psobil ako
predseda Rmskej obianskej iniciatvy. V roku 2009
zaloil nov politick subjekt Stranu rmskej koalcie
(SRK). Bol inicitorom vzniku Strednej umeleckej koly
v Koiciach, ktor od roku 1992 viedol ako riadite.
Zaslil sa aj o vznik detaovanho pracoviska Bl. Z. G.
Mallu Vysokej koly zdravotnctva a socilnej prce sv.
Albety, ktor vznikla v Koiciach v roku 2007.
u Arne B. Mann, PhDr., CSc. Vytudoval Filozofick fakultu
Univerzity Komenskho v Bratislave v odbore nrodopis.
Psob ako samostatn vedeck pracovnk v stave
etnolgie Slovenskej akadmie vied v Bratislave od roku 1983.
Je driteom Pamtnej medaily udelenej prezidentom
Slovenskej republiky R. Schusterom a Nadciou Solidarita
pri prleitosti Pamtnho da obetiam holokaustu
a rasovho nsilia, 9. septembra 2003 za vedeck prcu
o rmskom holokauste. Vo svojej publikanej a vedeckej
prci sa venuje hlavne rmskej tme.
SERA STRANA 4 ROZHOVOR
slo 1/2014
Pre Amerianov som trochu viac oplen, hovor newyorsk Rm
Wiliam Bla m slovensk
korene. Jeho rodiia utiekli zo
Slovenska po prchode vojsk
v roku 1968. Vytudoval ma
nament, pracoval pre audtor
sk spolonosti a skma rmsky
holokaust. Wiliam Bla (45) sa
dlhodobo venuje pripomnaniu
vyhladzovania Rmov nacista
mi. Rodk z New Yorku so slo
venskm obianskym preuka
zom priniesol na pietnu akciu
k 70. vroiu rmskeho holo
kaustu v poskom Krakove film
od kanadskho reisra Aarona
Yegera, v ktorom on a Rmovia
zo Slovenka opisuj holokaust.
Preo je dleit si pripo
mna rmsky holokaust?
Kad lovek aj nrod by mal
pozna svoju histriu. Nejde len
o dejiny Rmov, ale celho stre
doeurpskeho reginu. Rmsky
holokaust nie je iba nieo, o sa
stalo a nezopakuje. iaci v ko
lch takmer nemaj ancu sa
dozvedie o rmskom holokaus
te. Ja som sa dozvedel, lebo mi
o tom hovorili rodiia a sm som
si hadal informcie. V esku bo
lo takmer 90 percent Rmov vy
hladench, na Slovensku nie. To
s zaujmav historick fakty.
Ako vnmate, e sa o rm
skomholokauste zana hovo
ri verejne?
Moja mama bola vemi rada,
e som mohol prehovori vo fil
me o tejto tragdii. Bolo to pred
tyrmi rokmi a dnes u traja zo
svedkov neij. Rmovia dnes
nemaj vea asu, aby zdoku
mentovali ich holokaust. Potre
bujeme o om hovori, robi fil
my, psa knihy. Verejnos stle
nem dostatok informci o rm
skom holokauste.
Vea mladch Rmov nevie
o rmskom holokauste. Preo
ostal akoby v tieni toho idov
skho?
Dokumentrny film kanad
skho reisra Aarona Yegera sa
venuje vyvraovaniu Rmov
poas II. svetovej vojny. Medzi
svedkami, ktor spomnaj na
ivot v koncentranch tboroch
hovoria i koick Rmovia.
Dodnes naprklad nemme
jednotn nzov pre vyhladzova
nie rmskej populcie poas II.
svetovej vojny. Nacistick reim
preili len mlad Rmovia. T ne
chodili vtedy ani do kl, neve
deli psa, ani ta. Nevedeli sa
po vojne domc nejakho od
kodnenia, lebo neovldali le
gislatvu a nariadenia. Po nich
prila alia genercia, ktor
o holokauste u vedela iba vemi
mlo. Rmovia, ako aj ostatn
obete nacistov, nehovorili doma
vemi o tboroch a vyhladzovan.
Neexistovala rmska inteligen
n elita, ani iadne dokumentr
ne centrum, ktor by spomienky
preivch uchovalo.
Vai rodiia pochdzaj zo
Slovenska, odkia presne?
Moji rodiia pochdzaj zo z
padnho Slovenska, otec sa naro
dil v Skalici, mama na Myjave.
Obaja sa presahovali do Bratisla
vy, kde ili a do augusta roku
1968. Ke prili rusk vojsk,
otec u nevidel na Slovensku
iadnu budcnos. Utiekol do
Viedne. Mama, moji traja bratia aj
sestra za nm prili o dva tdne.
Najskr chceli s do vajiarska,
ale nepodarilo sa im to. Ke
prila monos zaa nov ivot
v Spojench ttoch, shlasili.
Vy ste sa teda narodili u
ako Amerian.
no, narodil som sa v New
Yorku v roku 1969, ale na Slo
vensku som bol mnohokrt.
m sa vai rodiia ivili po
prchode do Spojench t
tov?
Otec ete na Slovensku praco
val ako chemick ininier so za
meranm na vbuniny. Mama
pracovala ako sestrika v nemoc
nici. Po emigrcii otec najskr
zanal ako ank, pretoe neo
vldal anglick jazyk. Po nieko
kch rokoch zskal prcu ako
analytik v poisovni. Dval sprvy
o tom, ako sa bezpene vyrbaj
vbuniny, ak postupy pri ich
vrobe treba dodra. Mama po
prchode do Spojench ttov u
zostala v domcnosti, kde sa sta
rala o tyri deti.
Take cel rodina teraz ije
za ocenom?
Matka, sestra aj jeden brat
tam ij, najstar brat pred nie
kokmi rokmi zomrel a otec sa
po rozvode presahoval v roku
2002 sp na Slovensko. Ja som
il v Spojench ttoch 22 rokov,
na University of New York som
vytudoval medzinrodn ob
chod a financie.
Z biznisu k aktivistom
Ako sa vytudovan eko
nm dostane k tme rmske
mu holokaustu?
Moji rodiia preili II. svetov
vojnu, naastie neboli v iad
nom tbore. Pamtaj si, ako sa
ilo v slovenskom tte a o sa tu
dialo s Rmami. Doma nm
o tom asto hovorili, o sa dialo,
ke prili Nemci a o sa dialo,
ke prili Rusi. Ma u od det
stva zaujmala histria, preto
som hadal viac informci o ho
lokauste. tal som knihy, poze
ral filmy. Snail somsa dozvedie
nieo viac. Po absolvovan koly
somiiel praxova do audtorskej
spolonosti Ernst&Young. V Spo
jench ttoch sa bez pracovnch
sksenost ako had dobr za
mestnanie. Vimli si, e ovldam
slovensk jazyk, tak mi dali po
nuku na prcu v ich praskej po
boke.
Dostali ste sa do Prahy a o
bolo potom?
V esku som plnoval osta
rok, maximlne dva, nakoniec
som tam zostal osem rokov. Bolo
to v auguste 1992, ke tam ame
rick investori hadali partnerov na
podnikanie po zmene reimu. Ne
chcel som tam osta i cel ivot,
mojm snom bolo dosta sa do
hlavnch eurpskych poboiek
v Londne alebo Berlne. Probl
momvak bolo vzdelanie, tak som
sa rozhodol vrti sp do koly.
Na University of Chicago som ete
dva roky tudoval manament,
kde maj jeden z najlepch MBA
programov. Po skonen koly
som chcel zska miesto v londn
skej alebo berlnskej centrle. Zis
til som vak, e sksenosti z v
Avri phiras o manamentos, kerelas bui an
dro auditorska kompaniji u kerel o rodipen pal
o romano holokaust / porrajmos. WiliamBla (45)
lungo vacht kerel o rodipen pal o murdaripen, so
kerde o nacista le Romenge. Uias andro New
York, hin len slovaiko themutnengri karta, pre
pharipnaskri akcija ki o 70 bera pal o romano
holokaust / porrajmos andro poliko Krakov an
as o filmos khatar o kanadsko reiseris Aaron Ye
ger, kaj ov the o Roma andal e Slovakia vakeren
pal o holokaust / porrajmos.
Soske kampel te leperel pro romano holo
kaust / porrajmos?
Sako manu the e nacija musaj te prindarel
peskri historija. Na dal a pal e Romengri historija,
no pal o savoro makareuropakro regijonos. O ro
mano holokaust / porrajmos nane a vareso, so pes
ahias u imar pes na ahela. Ohave andro koli na
chuden o ajipen te danel pal o romano holokaust
/ porrajmos. Me pal oda sikhiom, soske miri fa
meija mange phenas, u korkoro rodavas o infor
maciji. Andro echiko murdarde di o 90 procenti
Romen, pre Slovaiko na. Ola hine interesantna his
torikane fakti.
Sar dikhen pre oda, hoj pes pal o romano ho
lokaust / porrajmos vakerel makar o manua?
Miri daj sas but rado, hoj man sas o ajipen te va
kerel andro filmos pal e kadi tragedija. Oda sas an
glo tar bera u adaives imar trin dene, so lepere
nas, na diven. Le Romen akana nane dosta vacht,
hoj te keren e dokumentacija pal o holokaust / por
rajmos. Kampel pal oda te vakerel, te kerel o filmi,
te lekhavel o pustika. Le manuen mekh nane dosta
informaciji pal o romano holokaust / porrajmos.
But terne Roma na danen pal o romano ho
lokaust / porrajmos. Soske ahias andre bibol
dengri uhain?
Di adaives amen nane jekh nav va o murdari
pen pre romai populacija andro II. Lumakro mari
ben. O nacistikano reimos predide a o terne Ro
ma. On na phirenas andro koli, na danenas te pi
sinel, ai te genel. Nai sas te chudel varesavo
poiiben pal o mariben, soske na danenas dosta
pal e legislativa the o hakaja. Pal lende avas aver ge
neracija, savi pal o holokaust / porrajmos imar
danelas frima. ORoma, sajekh sar o aver dene, sa
venge o nacista kerde o bilahipen, khere na vake
renas but pal o tabora vaj o murdaripen. Na sas ai
e romai inteligencijakri elita, ai isavo dokumen
tano centro, savo o leperibena kidelas u ikerelas.
Tumari fameija avas andal e Slovai, khatar?
Miri fameija hii khatar o zapadno Slovaiko,
o dad uias andre Skalica, e daj pre Myjava. So duj
dene gele Braislavate, kaj divenas di o august
1968 bereskro. Kana avle o rusika slugaa, o dad
ima na dikhelas isavo avipen pre Slovaiko. De
naas andre Vijee, e daj, mire trin phrala the
e phen avle pal leste pal o duj kurke. Pais kamenas
te dal andro vajcariko, no oda na resle. Kana avas
o ajipen te astarel nevo divipen andro Jekhetane
Thema, gele pal oda.
Tumen uian sar Amerikanos.
He, uiomandro NewYork andro ber 1969, ae
pre Slovaiko somas buterval.
So tumari fameija kerelas, kana avas andro
Jekhetane Thema?
Odad mekh pre Slovaiko kerelas bui sar o che
micko ininijeris, leskro kotor sas o eksplozivna
materijali. E daj sas e sasipnaskri phen andre pita
a. Pal e emigracija o dad kerelas sar o pinciris,
soske na danelas e angikai hib. Pal o varesave
bera chudas e bui sar o analitikos andre poisov
a. Kerelas o reporti pal oda, sar pes mites keren
o eksplozivna materijali, save utara musaj te kerel
andre lengri produkcija. E daj pal oda so avle andro
Jekhetane thema imar ahias khere, kerelas pal
o tar havore.
Avka, savori fameija akana beel pal o baro
pai?
E daj, e phen the jekh phral odoj been, o nekh
phureder phral anglo varesave bera muas u o dad
mukhas la da u andro ber 2002 geas pale pre Slo
vaiko. Me beavas andro Jekhetane thema 22 ber
a, pre Univerzita andro New York avri phirom
o makarthemutno bikeipen the financiji.
Andal o biznis o aktivistas
Sar pes o sikhardo ekonomos chudel ki
e tema pal o romano holokaust / porrajmos?
Miri fameija geas prekal o II. Lumakro mari
ben, bachtales, na sas andro isavo taboris. ike
ren andre goi, sar pes divelas andre slovaiko
them, u so pes adaj ahelas le Romenca. Khere
amenge but pal oda vakerenas, so pes ahelas, ka
na avle o emci u so pes ahias, kana avle o Rusi.
Imar cikipnastar davas pal e historija, va oda ro
davas buter informaciji pal o holokaust/porraj
mos. Genavas o pustika, dikhavas o filmi. Kamavas
te danel vareso buter.
Pal e kola geom te kerel pro praks andre audi
torikai firma Ernst&Young. Andro Jekhetane The
ma pes phares rodel lahi bui bi e buakri historija.
Dikhle, hoj danav e slovaiko hib, avka mange di
ne e bui andre lengro kotor andre Praha.
Chudan pen andre Praha u so sas pais?
Miro planos sas te ahel andro echiko jekh
ber, maksimum duj bera, no ahiom odoj ochto
bera. Oda sas andro august 1992 kana odoj o a
merikakre investora rodenas le partneren va
o biznisos, kana pes paruas o reimos. Na kama
vas odoj te ahel te divel savoro divipen, miro
suno sa ste chudel pes andro nekh bareder euro
pakre kotora andro Londin vaj Berlin. O proble
mos sas e edukacija, va oda geompale andre ko
la. Pre Univerzita andro Chicago mekh duj bera
phiravas pro manamentos, odoj hin jekh makar
o nekh feder MBA programi. Kana agorinom
e kola, kamavas te chudel o than andro londinsko
vaj berlinsko centrala. No arakhom avri, kaj
o daiben andal e vichodno Europa andro miro
kotor nane but vana.
The avka pro agor gean pale andre Europa?
Arakhom e bui andre michovsko kancelarija
andro Microsoft. No ikerom odoj avri a ov
hon. Pais pal man chudom andre poisova, kha
tar man pal o tar bera bihade pais pal o baro pa
i. Ahiom odoj mekh duj bera u geom andro
aver auditorikai firma andro kanadakro Toronto.
Kana geom andre Kanada e burza peas, avas bari
kriza u but manua naade e bui. Avka ahiom
bibuakro the me.
Pal oda geom sar o na poindo buarno andre
organizacija Roma Community Centre. Kadi kere
las bui nekh buter pal e bari migrano vlna le Ro
mengri andal o echiko the Slovaiko. Pais pretho
vavas u utinavas le fameijenge te kerel savore do
kumenti u mukhipena, so lenge kampelas.
Kerahas o urnalistikane konferenciji, e komu
nikacija le medijenca u mangahas te phenel o ai
pen pal o divipen so hin le migranten. Jekh ives
pal mande avas o reiseris oleha, hoj keren o fil
mos pal o romano holokaust u kamen man andre
oda filmos.
But Amerikana na prindaren len Romen
Andre soste hino o averipen makar o divi
pen le Romengro ke amende u andro Jekheta
ne Thema?
Oda hin phares te phenel, soske miri fameija i
kana na beelas andre osada. Va oda na danav
presno, savo hino o tradino romano divipen,
soske on divenas sar sako aver manu. Sas len
o kher, phirenas andre kola, sas len bui. Sar o ave
ripen makar lende the aver dene andre lengri ge
neracija sas len bacht, hoj gele te beel andro baro
foros, na beenas pre vichodno Slovaiko, va oda
len iko na dikhelas sar andal e osada.
Andro Jekhetane Thema oda hin vareso aver.
Odoj i nane, kana phenav, hoj som amerikakro
Roma, som Amerikanos u oda hin nekh buter.
O manua odoj na keren o averipen makar o irsko
Amerikanos, panijelsko Amerikanos vaj romano
Amerikanos. O aipen hin, hoj odoj but dene ai
na danen, ko aes hine o Roma. Dikhen le Romen
sar olen, so khelen, giaven u baaven pre gitara vaj
pre lavuta.
Prekal o tumaro dikhiben, sar pes divel le
Romenge pre Slovaiko?
Me gindinav, hoj lengro divipen dal goreder.
Varesave mire prindarde denen, save avle andro
90.te bera andre Kanada, hin paiv andre lende.
Mukhle o uiben, hoj sako pre lende banges di
khel, aven andal e bilahi kultura u hin len andre
lende vareso, va soske musaj te ladal. O paaben
andre peste, oda makar o Roma andro echiko the
pre Slovaiko na dikhom. Andro USA pen o havo
re sikhon, hoj sako kultura anel varesavo pozitivno
moipen, adaj na. Kana pes phenel adaj e romai
kultura, e majorita dikhel o divipen andre osada,
o oripen, mel vaj le lavutaren. No da nane e roma
i historija.
Te na vakeraha, i na ela aver
So musaj te avel aver, hoj pes e Romengri si
tuacija te laharel?
Oda hino o regijonalno problemos andro buter
thema. Gindinav, hoj nane laho kamiben andre
themeskri administracija, hoj te keren, so musaj te
kerel: te arakhel o aipena sakone themutneskre.
Na musaj te kerel varesave pecijalna utar, save
thovena e romai minorita pro feder than. Dosta
ela, te o them arakhela le themutnen bi te dikhel
pre etnicita. Kana andre kola beel o romano ha
voro pa o parno havoro, e sikhavi nati te
mukhel, hoj o aver havore te phenen, hoj pa leste
na beena, soske hino Cigan u hino melalo. The
oda havoro hino the themutno, sar sakones, the
les hine o aipena. O problemos le Romengro hi
no the oda, hoj frima keren bui sar o sikhavne,
o policajta, o hasia, oda utinelas andre lengri
integracija.
Kerde tuke varekana e diskriminacija, soske
sanas o Rom?
a jekhvar. Oda sas andro ber 1997, kana
davas andre prasko elektrika. Sas man trikos,
chari cholov, na somas randlo. Avka mange jekh
phureder goro chudas te phenel, hoj te na alavav
e blaka, e paca, hoj te na mearav vareso u a te ter
uvav u na alavav man. Geom oda te phenel pre
policija.
Paav, hoj te pen ajse incidenti chudena andre
policajna tatistiki, a avka pre lende aj te sikavas.
Andre bui pes mange i ajso na ahias. Dikhenas
pre mande sar pro Amerikanos so les bute pekas
o khm. Sakovar phiravas andro laho ancugos, par
no gad u ukar kamai. ikaske na avas pre goi,
hoj aj te avav romano. U andre miri sfera sas jekh
principos, hoj varesave phuipena pen na phuen.
Preklad: Erika Godlov
u Wiliam Bla. Foto: R. Siv (SME).
slo 1/2014
TMA SLA: VSKUMY O RMOCH SERA STRANA 5
chodnej Eurpy v mojej oblasti
nemaj vek vhu.
Aj tak ste sa napokon vrti
li do Eurpy?
Naiel som si prcu v mnchov
skej poboke Microsoftu. Ale vy
dral som tam iba es mesiacov.
Nsledne som sa tam zamestnal
v poisovni, odkia ma po tyroch
rokoch poslali nasp do zmoria.
Ostal som tam ete dva roky
a prestpil do alej audtorskej
spolonosti v kanadskomToronte.
Po prchode do Kanady vak
spadla burza, nastala vek krza
a zaalo sa prepanie. O prcu
som tak priiel aj ja.
Preto som sa ako dobrovonk
prihlsil do organizcie Roma
Community Centre. T sa vtedy
venovala najm vekm migra
nm vlnm Rmov z iech a Slo
venska. Op som tam pracoval
ako tlmonk a pomhal vybavi
rodinmvetky potrebn povole
nia a dokumenty. Robili sme tla
ov konferencie, komunikovali
s mdiami a snaili sa vysvetli
prbehy migrantov. Jednho da
za mnou priiel reisr s tm, e
pripravuj film o holokauste
a chc ma ma vo filme.
Mnoho Amerianov
nepozn Rmov
V om sa li ivot Rmov
u ns a v Spojench ttoch?
ako mi je na to odpoveda,
lebo moji rodiia nikdy neili
v osade. Preto neviem presne,
ako vyzer tradin rmsky
ivot, lebo oni ili ako kad dru
h lovek. Mali dom, vzdelanie,
prcu. Na rozdiel od ich rovesn
kov mali astie, e sa presaho
vali do vekho mesta, neili na
vchode Slovenska, preto ich ani
nikto nepovaoval za osadnkov.
VSpojench ttoch je to plne
in. Tam ni neznamen, ke po
viem, e som americk Rm. Som
Amerian, a to je hlavn. udia sa
tam nerozliuj na rskeho Ameri
ana, panielskeho Ameriana i
rmskeho Ameriana. Pravdou je,
e mnoh tam ani nevedia, kto s
v skutonosti Rmovia. Predstavu
j si cigov, ktor tancuj, spieva
ja hrajna gitare alebohusliach.
A z vho pohadu, ako sa
ije Rmom na Slovensku?
Poda ma sa ich ivot zhoruje.
Niektor moji znmi, ktor prili
v 90. rokoch do Kanady, maj seba
dveru. Zbavili sa pocitu, e kad si
onichmysl iba nieozl, pochdza
j zo zlej kultry a maj v sebe nie
o, za o by sa mali hanbi. Sebad
veru u Rmov som si na Slovensku
ani v esku nevimol. V USA sa od
detstva vyuuje, e kad kultra
prina nejak pozitvnu hodnotu,
tu nie. Ke sa povie rmska kultra
tu, majorita si predstav ivot v osa
de, chudobu, pinu alebo hudobn
kov. Ale to nie je rmska histria.
Ke budeme mla,
ni sa nezmen
o by sa malo poda vs
zmeni, aby sa situcia Rmov
zlepila?
Je to regionlny problm nie
kokch ttov. Myslmsi, e chba
ochota ttnej sprvy, aby robili, o
maj robi: Chrni prva kadho
obana. Netreba robi nejak
zvltne opatrenia, ktor by rm
sku meninu zvhodnili. Sta, ak
tt bude chrni svojich obanov
bez ohaduna etnicitu. Kev kole
sed rmske diea veda bieleho
spoluiaka, uiteka by nemohla
dovoli, aby ostatn deti povedali,
e nebud veda neho sedie, lebo
je Cign a je pinav. Aj ten chla
pec je oban ttu, ako kad in
a m svoje prva. Problmom R
mov je aj to, e mloz nichpracuje
ako uite, lekr, policajt, hasi,
m by sa integrovali.
Zaili ste niekedy diskrimi
nciu, pretoe ste Rm?
Iba raz. Bolo to v roku 1997,
ke somcestoval v praskej elek
trike. Mal som triko, krtke
nohavice, bol som neoholen.
Tak ma jeden star pn zaal
upozorova, aby som sa neo
pieral o okno, o ty, aby som ni
nezapinil a len stl a nehbal sa.
Iiel som to nahlsi na polciu.
Verm, e ak sa bud takto
incidenty hlsi a dostva do po
licajnch tatistk, tak len vtedy
meme na ne upozorova. Vpr
ci sa mi ni podobn nestalo.
Brali ma ako trochu oplenho
Ameriana. Vdy som chodil
v kvalitnom obleku, bielej koeli
a peknch topnkach. Nikoho
ani len nenapadlo, e by sombol
Rm. V mojej oblasti navye pla
tilo nepsan pravidlo, e na nie
ktor otzky sa nepta.
Text a foto: Rudol Siv.
Rozhovor bol prevzat
so shlasom dennka SME.
Na strnke sme.sk
bol publikovan da 4. 8. 2014
Potrebujeme vedie, koko bude na Slovensku
Rmov v roku 2030?
Prognostick stav Slovenskej akadmie vied (SAV) v polovici
mja predstavil verejnosti populan prognzu Rmov do roku
2030 ako jeden z cieov monografie s nzvom Reprodukcia rm
skeho obyvatestva na Slovensku a prognza jeho populanho v
voja. Riaditeka stavu Martina Lubyov pri tejto prleitosti po
vedala, e monografia m okrem inho odstrni mty o rmskej
populcii. Vinov spolonos m obavy, e Rmov tu bude pod
statne viac. Potvrdzuje to aj samotn autor prognzy Branislav
procha, poda ktorho slovensk spolonos vnma sprvy o rm
skej menine vemi citlivo. Zvery skmania vak ukazuj, e R
mov bude naozaj viac. Vyvstva preto otzka, i s takto skma
nia v skutonosti potrebn.
Zverejnen fakty
Poda informci zverejnench v tlaovej sprve Slovenskej aka
dmie vied je monografia vsledkom niekokoronho silia o po
znanie charakteru reproduknho sprvania rmskeho obyvate
stva na Slovensku. Obsahuje okrem inho aj analzu plodnosti
rmskych ien, venuje sa potratovosti a mrtnosti v tejto asti oby
vatestva, ale aj jej zdravotnmu stavu, ako aj irm svislostiam
populanho vvoja. Naprklad rovni vzdelanosti i miery segre
gcie.
Poda SAV bol jeden z poslednch relatvne presnch oficil
nych dajov zaloench na zklade tzv. etnickho prstupu, ke
bola prslunos k rmskemu etniku pripsan treou osobou (s
tacm komisrom) na zklade vopred dohodnutch pravidiel, ete
v roku 1980. Poda vtedajch vsledkov stania udu ilo v roku
1980 na Slovensku pribline 200tisc Rmov, o predstavovalo
tyri percent populcie. Novodob stania z rokov 1991, 2001
a 2011 u pracuj s deklarciou rmskej nrodnosti stavanou
osobou, a aj preto naprklad posledn cenzus hovor o pribline
120tisc osobch rmskej nrodnosti. Relne odhady vak pracu
j s potom 414 a 435tisc Rmov (v zvislosti od variantu prog
nzy). Do roku 2030 by poet Rmov v nzkom variante mohol
vzrs a na 547tisc osb a vo vysokom variante by dokonca
prekroil rove 634tisc osb.
SAV zrove kontatuje, e pri naplnen uvedench prognos
tickch scenrov by vha rmskej populcie o 16 rokov mohla
vzrs z predpokladanch sasnch 8 percent na 10 a 11,4 per
centa.
Vyuijeme dta?
Splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity Peter Pollk ve
rejne prezentuje, e vskumov, stratgi a koncepci sme tu od roku
1990 mali u dos, no situcia Rmov sa nezlepila. Podobn nzor
m aj na tto monografiu. Na otzku, i je vhodn zisova repro
dukn sprvanie Rmov a i maj tieto dta nejak vyuitie, odpo
vedal len strune: Nemyslm si, e informcie pomu rieeniu
problmov v rmskych komunitch. Otom, ak s problmy v rm
skych komunitch vieme u desiatky rokov. Vieme, e v osadch je
viac det a vysok nezamestnanos, dleit pre ns s vak rieenia
a sstredenie sa na zlepenie vzdelvania det a vytvranie novch
pracovnch miest.
Poda Zuzany Ploovej, vskumnky a koordintorky projektu
Zdrav komunity, nie je vhodn zisova reprodukn sprvanie R
mov. Ich reprodukn sprvanie nem ni spolon s etnicitou, ale
s chudobou, a v tomto duchu by teda mohli skma radej repro
dukn sprvanie chudobnch. Tieto poznatky vak mme a op by
len objavovali tepl vodu. Ako alej dodala, takto vskumy prine
s len alie stigmy. Prehlbovanie nenvisti a predsudkov voi R
mom, ufonizovanie Rmov ako takch, ponmanie tejto skupiny
ako inho druhu loveka, alebo naznaovanie vzniku novho pod
druhu Homo sapiens. Podopieranie hypotzy, e s in ako ostat
n udia.
Opan nzor m Alexander Muinka z stavu rmskych tdi
Preovskej univerzity. Je presveden o dleitosti sledovania re
produknho sprvania Rmov na Slovensku. Podobne ako v al
ch diskusich aj tu panuje mnoho stereotypov a mtov, za
loench na vemi malej znalosti problematiky a absencii objektv
nych dajov, vskumov a tdi. O skutonosti, e Rmovia maj
odlin reprodukn a demografick sprvanie asi nepochybuje
nikto. Uveden kontatovanie vak logicky generuje mnostvo al
ch otzok, ku ktorm vak poznme len iaston alebo vbec
iadne odpovede, upozornil.
Poda Daniela koblu z rozvojovho programu OSN v samot
nch demografickch analzach nespova problm. Problm
spova skr v kontexte, v ktorom sa takto analzy produkuj.
Vzhadom na histriu a sasn prax interetnickch vzahov na
Slovensku je potrebn by si vedom citlivosti tmy ako je demo
grafick obraz alebo reprodukn sprvanie rmskej populcie.
K neiaducim efektom me djs prve nesprvnymi a nevhod
nmi medilnymi interpretciami zskanch vedeckch poznat
kov.
Populan prognzu vnma pozitvne Rastislav Rosinsk, ria
dite stavu rmskych tdi Univerzity Kontantna filozofa
v Nitre. Poda jeho slov me daje o zvyujcom sa pote Rmov
niekto vnma cez optiku xenofbie a prezentova negatvne. Ja
sa na ne pozerm ako na nov vzvu, ke existuj relevantn da
je o tom, e ich poet bude pravdepodobne narasta. Spolonos
u nebude mc ignorova ich oprvnen poiadavky, robi z nich
neustle spoluobanov a podobne. Ich poetnos by mala by
novou vzvou pre kolstvo, socilny systm, trh prce, aby s R
mami relne potali a pomhali im zbavi sa prejavov kultry
chudoby.
Ivan Hriczko, riadite neziskovej organizcie Proregio, pre RN
uviedol, e vyuitie tchto dt je najvmprnosompre tt. Kraji
na potrebuje neskreslen a pravdiv informcie o stave problmo
vch otzok. Prnosom je monos prpravy novch strategickch
materilov, ktor napomu riei momentlne nerieiten situ
ciu chudoby, hladu a alch faktorov, ktor trpia Rmov ijcich
v rmskych osadch.
Text: Roman onka
Prezentovan vedeck prca, ktor je vsledkom spoluprce
Prognostickho stavu SAV a Vskumnho a demografickho cen
tra INFOSTAT predstavuje v podstate druh as zamanej tril
gie populanch prognz. Autori Branislav procha, Boris Vao
(Vskumn a demografick centrum INFOSTAT) a Branislav Bleha
(Prrodovedeck fakulta UK) u v jeseni prezentovali prcu Pro
gnza vvoja obyvatestva v okresoch Slovenskej republiky do ro
ku 2035. A koncom tohto roka by mala vyjs poda riaditeky Pro
gnostickho stavu SAV M. Lubyovej tretia monografia, venovan
charakteru rodn a domcnost na Slovensku a ich monho vvoja
do budcnosti.
Branislav procha: Vzahrani s ben
prognzy zaloen na etnickomprincpe
Koko bude na Slovensku Rmov? Pohad do budcna priniesol
prognostik Slovenskej akadmie vied Branislav procha vnovej mo
nografii snzvom Reprodukcia rmskeho obyvatestva na Sloven
sku a prognza jeho populanho vvoja. Autor priznva, e zpo
hadu demografickho sprvania predstavuj Rmovia veurp
skom priestore nieo exotick.
Reprodukn sprvanie R
mov z pohadu tatistk sme
mali u v minulosti. Verejnosti
ste ukzali aktulne sla a pro
gnzu vvoja do roku 2030.
Komu s tieto dta uren?
Kto m by hlavnm itateom
tchto vstupov?
Analza reproduknho spr
vania rmskeho obyvatestva vy
pracovan vminulosti nedoke
reflektova na zmeny, ktormi re
produkn sprvanie tohto etni
ka prechdza. Navye, uveden
monografia je vsasnosti vypra
covan prostrednctvom viace
rch pokroilch metd, ktor sa
urmskeho obyvatestva nikdy
neaplikovali aumouj tak no
v pohad. Hodnotenie minulch
dajov nehovor ni osasnosti.
Prca je venovan irej vedeckej
obci, ale m ambciu sta sa aj
akmsi nvodom pri nastavovan
rznych politk vrznych sf
rach. Sasne by mala plni funk
ciu akhosi vyvracania niektorch
stabilnch stereotypnch omylov.
Preo je zaujmav skma
a sledova reprodukn spr
vanie Rmov?
Reprodukcia rmskeho obyva
testva je vzhadom na charakter
uniktna, minimlne zeurpske
ho pohadu. Je to jedin popul
cia veurpskom priestore, ukto
rej ete nebola doven demo
grafick revolcia, teda kvantita
tvnokvalitatvna transformcia
reprodukcie. Vetky populcie, aj
populcia Slovenska, tmito zme
nami u preli, len urmskej vi
die znan asov oneskorenie.
Navye, bez analzy reprodukn
ho sprvania anajm analzy naj
novch dajov nedokeme rele
vantne kontruova populan pro
gnzy, ateda nevieme odpoveda
ani na elementrnu otzku, koko
by na Slovensku mohlo by Rmov,
ak maj truktry apodobne, o
samozrejme predstavuje zklad pri
rieen akchkovek loh aotzok.
Realizuj sa aj prognzy re
produknho sprvania inch
nrodnostnch menn ij
cich na Slovensku? Ak nie, ak
je prina neskmania aj inch
menn? S takto dta pre
spolonos nezaujmav?
Vsasnosti nemm vedo
mos, e by niekto vypracoval pro
gnzu za in nrodnostn skupi
nu. Vzahrani s vak ben pro
gnzy zaloen dokonca na etnic
kom princpe naprklad popul
cia iernych, bielych, ltch
apodobne. Pred rokomsomzaal
pracova na prognze osb ma
arskej nrodnosti, ale zatia sa mi
ju nepodarilo dokoni.
Nemyslm si, e by tieto daje
boli nezaujmav, ale maj jeden
hik nrodnos je deklarovan
aak sa pozriete do vsledkov s
tan za posledn tri dekdy, tak s
tam zrejm nezrovnalosti vo vvo
ji. Nevieme preto presne poveda,
zoho vychdza. URmov to bol
cenzus zroku 1980, kde s daje
asi najspoahlivejie, presn. Okrem
toho, problematike populanho
prognzovania sa na Slovensku
venuj profesionlne traja udia
aokrajovo je to mono 56 alch
osb. Vzahrani s to cel od
born tmy, ktor maj na starosti
jednotliv parcilne tmy napr
klad regionlne prognzy, nrod
n prognzy rznych typov
vzdelanie, nboenstvo, etnick
truktra, domcnosti. Priorita na
Slovensku je kladen predovet
km na nrodn prognzu aregi
onlne prognzy.
Poda zverejnench infor
mci m monografia odstrni
aj mty o rmskej populcii.
Na druhej strane, v mdich s
prezentovan informcie, e
v roku 2030 bude kad desia
ty Slovk Rm. V om a ako m
tto monografia mty odstr
ni? Nespsobia takto tatisti
ky naopak v spolonosti ete
viu agresiu voi Rmom?
Titulky vmdich nememe
viadnom prpade korigova aani
za ne nezodpovedme. Urite ste
si vimli, e na Slovensku je mo
mentlne tendencia psa bombas
tick titulky avprpade Rmov to
poda mjho nzoru plat dvojn
sobne. astokrt sa pritom stva,
e ke si otvorte apretate doty
n lnok, zistte, e je bu onie
om inom, respektve je to len
okrajov informcia, ktor prezen
tuje titulok adraz je kladen na
plne nieo in. Poda mjho n
zoru to vychdza aj ztoho, e oby
vatestvo Slovenska, atka sa to do
znanej miery aj novinrov, m
medzery vdemografickom vzdela
n apublikuj, ke to mem
otvorene poveda, informcie tak,
ako sa im hodia do konceptu.
Vtomto prpade ide oviac ako
len o daj o desiatich percentch.
Na Slovensku je pri analze spolo
enskho diskurzu majoritnej po
pulcie zrejm, e populan v
voj, prrastky, plodnos, s vemi
frekventovan tmy anavye s to
tmy, oktorch vie kad vetko.
Populcia Rmov je vysok, neme
n sa, rastie aochvu bude Rmov
viac ako Nermov. Vldne strach
a panika, e sa zrmskej minority
stane majorita, o je u takm u
dovm folklrom. Naa monogra
fia si prve dala za cie vyvrti ten
to primrny stereotyp na zklade
relevantnch empirickch dajov.
Ak somto sprvne pochopil,
monografia m teda, okrem
inch vec, upokoji majoritn
spolonos v tom, e Rmovia
nebud o pr rokov vinou?
Nie je to primrna funkcia, skr
je to snaha oempirick uchopenie
problematiky reproduknho spr
vania spokusom okontrukciu
populanej prognzy. Primrne
sme teda neli do prce stm, e
ideme vyvrti nieo, ale skr sa
pozrie na dan otzky empiricky
teda ma nieo, oo sa d oprie.
Neverm, e by akkovek vsledky
mohli upokoji majoritn spolo
nos. Stereotypy s tak zait, e
jedna monografia nem ani naj
meniu ancu okovek zmeni.
Skr pjde ojej odsdenie, pre
toe plne nepodporuje to, o si
vetci myslia, e nastane.
Vskumu Rmov sa poda
zverejnench informci venu
jete u desa rokov. o vs do
viedlo prve k tejto menine?
Vo svojej profesijnej praxi sa ve
nujem skr inm otzkam. Analza
reproduknho sprvania Rmov
na Slovenskuje skr moja zujmov
innos popri prci, nadvzujca na
mojudiplomovprcuadizertan
prcu. Vpodstate systematicky po
kraujem vdlhodobom vskume.
Akosomu psal, Rmovia spopu
lciou, pri ktorej je vea mtov a po
loprvd zpohadu reprodukcie.
Tie som si kldol otzku , i s tie
stereotypy, ktor prevldaj vne
rmskej spolonosti zaloenna ne
jakch pravdivch zkladoch alebo
je to len skutone neznalos vvoja
populanch systmov, historick
ho vvoja populcie Slovenska apo
dobne. Navye je to jedinen po
pulcia. Zpohadu demografickho
sprvania predstavuj Rmovia
vtomto eurpskom priestore nieo
exotick. Bez urky.
Ak predol sksenosti
mte s rmskou meninou?
Srmskou meninou nemm
iadne negatvne ani pozitvne
vzahy. Je to isto na osobnom
profesijnom zujme, ie ni na
politick ani in objednvku. Vet
ky nklady si platm zvlastnho
vrecka. Tla bola financovan smi
nimlnym rozpotom, take dao
vch poplatnkov to nestlo ni.
o viac ovplyvuje repro
dukn sprvanie Rmov? Chu
doba, v ktorej ij alebo je to
len samotn etnicita?
Charakter reproduknho
sprvania ovplyvuje predovet
km to, e ete nie je ukonen
jej transformcia. Vdemografii
tento proces dostal oznaenie
demografick prechod, demogra
fick revolcia. Slovensk popu
lcia prekonala demografick re
volciu vprvej polovici 20. storo
ia, kmurmskej populcie m
me prv znmky, e ktomu do
chdza a v70tych rokoch 20. sto
roia.
Ukazuje sa, e jej dynamika je
v zkom vzahu s mierou segre
gcie, priom plat, e u osb
ijcich v segregovanch osadch
tto zmena zaala neskr a m aj
najmeniu dynamiku preto aj
neskr skon.
Zmena reprodukcie v rmci
demografickej revolcie nem
ni spolon s etnicitou, rasou
ani nim inm. Je to veobecne
platn koncept. Preli ou vetky
vyspel populcie a aj vina po
pulci z rozvojovch krajn (v
nimkou je vina africkch po
pulci), ie je to proces, ktorm
jednoducho prejd vetky popu
lcie, rmsku nevynmajc.
Vprpade segregovanch R
mov vak skutone plat, e cel
komplex znevhodnen, ktor
dostal vsocilnych vedch nzov
socilna exklzia, m vplyv na
charakter reprodukcie, dynami
ku jej zmien, atm aj na celkov
populan vvoj. ie nie je to len
ochudobe, ktor sa chpe ako
ekonomick znevhodnenie, ale
je to okomplexe znevhodnen.
Text: Roman onka,
foto: Gabriel Kuchta, SAV
SERA STRANA 6 TMA SLA: VSKUMY O RMOCH
slo 1/2014
Poksim sa na tieto tri anke
tov otzky odpoveda v jednej
odpovedi. Vemi strun odpo
ve je no. Reprodukn spr
vanie sa obyvatestva je tma,
ktor je dlhodobo sledovan
nielen v modernej dobe, ale m
hlbok historick korene. Otom
by bolo mono hovori vemi dl
ho, dkazomoho s predovet
km dve samostatn vedn dis
ciplny demografia a historick
demografia (ale naprklad aj rov
nomenn akademick asopis
Historick demografie
1
, ktor u
od roku 1967 vychdza v rmci
eskej akadmie vied). Demo
grafick, resp. reprodukn spr
vanie obyvatestva ako celku,
ako aj jeho pecifickch skupn,
tvor zkladn zloku tatistic
kch a demografickch vsku
mov u viac ako jedno storoie.
Demografi a mnoh al socilni
vedci sleduj demografick spr
vanie obyvatestva nielen v cel
kovom makropohade, ale aj
v rznych mench i detailnej
ch celkoch. Sleduje sa napr
klad demografick sprvanie
v reginoch i mestch a obciach
(spomnan B. procha sa podie
al rovnako na prognze vvoja
obyvatestva v jednotlivch okre
soch Slovenska, naprklad v prci
Prognza vvoja obyvatestva v o
kresoch Slovenskej republiky do
roku 2035
2
alebo Populan vvoj
v okresoch Slovenskej republiky
2009
3
).
Demografick zisovania sa
pokaj odpoveda na konkrt
ne poiadavky ttnych a mno
hch alch intitci. Rovnako
ako pri inch vskumoch je naj
dleitej cie vskumu. V tom
to kontexte je mon sledova aj
demografiu a reprodukn spr
vanie rznych etnickch skupn.
Poda mjho nzoru je sledova
nie demografickho a reproduk
nho sprvania etnickch sku
pn o to dleitejie, ak ide o sku
piny, ktor vytvraj prve v rm
ci sledovanej tmy diskusie. In
mi slovami, pokia je odlin re
produkn sprvanie Rmov
alebo skupn, ktor s takto
oznaovan predmetom odbor
nch a verejnch diskusi, potom
je vemi dleit zska a posky
tova relevantn kvantitatvne
dta k otznej tme. Pokia ne
poznme reprodukn sprva
nie, zostvaj diskusie bezo
zmyslu a pln dojmov. V tomto
smere je sledovanie reproduk
nho sprvania Rmov z akade
mickho pohadu legitmne.
Aj osobne som presveden
o dleitosti sledovania repro
duknho sprvania Rmov na
Slovensku, pretoe podobne
ako v alch diskusich, aj tu
panuje mnoho stereotypov a m
tov, zaloench na vemi malej
znalosti problematiky a absencii
objektvnych dajov, vskumov
a tdi. O skutonosti, e R
movia maj odlin reproduk
n a demografick sprvanie asi
nepochybuje nikto. Uveden
kontatovanie vak logicky ge
neruje mnostvo alch ot
zok, ku ktorm poznme len
iaston alebo vbec iadne
odpovede. Naprklad, ak hovo
rme o odlinom reproduk
nom sprvan Rmov, o kon
krtne mme na mysli? V om je
in? Je rovnak vo vetkch
rmskych komunitch? Je odli
nos dan etnicky alebo socil
ne? Odliuje sa reprodukn
sprvanie Rmov od reproduk
nho sprvania skupn s rovna
kou socilnou pozciou v majo
rite? Existuj regionlne rozdie
ly v reproduknom a demogra
fickom sprvan Rmov? Ako
meme zisten rozdiely vysvet
li? Dochdza k zmenm v re
produknom sprvan sa skupi
ny? Ak s zmeny reprodukn
ho sprvania a ako ich meme
vysvetli? Podobnch otzok si
demografi, ako aj socilni vedci
klad desiatky alebo stovky.
Som preto vemi rd, e na Slo
vensku sa pokrauje v demogra
fickch vskumoch a e nedjde
k prerueniu uritej kontinuity,
ktor reprezentuj v minulosti
vskumy Arne B. Manna a v s
asnosti prce Borisa Vaa a Bra
nislava prochu.
aliu zsadn rove ot
zok predstavuj spsoby vyui
tia demografickch vskumov
v praxi. Znovu sa v tomto smere
odvolvam na osobn skse
nos, ktor dokazuj aj posled
n prce Branislava prochu.
Pokia sa obrtime na serizne
Vskum reproduknho sprvania
Rmov z pohadu odbornkov
V samotnch demografickch
analzach nespova problm
1 Zisovanie demografick
ho obrazu populcie je tandard
nm nstrojom socilnych vied,
ktor pomha identifikova z
kladn vvojov trendy spolo
nosti. Prrastok obyvatestva, p
rodnos i mrtnos sa me
zisova v rznych rmcoch n
rodnch i nadnrodnch, a pre
rzne skupiny obyvatestva, ktor
mu by definovan etnicky ale
bo regionlne. V samotnch de
mografickch analzach nespo
va problm. Problm spova
skr v kontexte, v ktorom sa tak
to analzy produkuj. Vzhadom
na histriu a sasn prax inte
retnickch vzahov na Slovensku
je potrebn, aby sme si boli vedo
m citlivosti tmy, akou je demo
grafick obraz alebo reproduk
n sprvanie rmskej populcie.
K neiaducim efektom me
djs prve nesprvnymi a ne
vhodnmi medilnymi interpre
tciami zskanch vedeckch po
znatkov.
2 Zisovanie demografick
ho profilu populcie a progn
zovanie demografickho vvoja
je dleit pre poznanie vvojo
vch trendov spolonosti. Z
le na konkrtnom kontexte, i
sledovanie demografie nrod
nost alebo etnickch skupn
me by povaovan za vhodn
a prospen. Vo Franczsku na
prklad, vzhadom na (aspo
v terii) siln asimilan ideol
giu, je z princpu odmietan
mylienka existencie svojbyt
nch etnickch skupn. Na Slo
vensku sa Rmovia po roku
1990 profiluj ako samostatn
nrodnostn skupina, take
skmanie demografickch tren
dov v rmci nej m urit legiti
mitu. Je potrebn vemi citlivo
zvaova najm komunikovanie
takchto tdi na verejnosti,
aby nedochdzalo k zjednodu
eniam a dezinterpretcim,
ktor stia stereotypy, politick
populizmus a rasizmus.
Daniel kobla, sociolg,
Rozvojov program Organizcie
Spojench nrodov
(UNDP)
Dta vnmam ako vzvu pre
nastavenie novch politk
1 Akkovek dta, ak s
zozbieran v slade s etikou
vskumu, s zrkadlom danej do
by. Dta o reproduknomsprva
n akhokovek etnika sa zbieraj
dlhodobo a systematicky. Pozitv
ne hodnotm, e niekto sa odbor
ne venuje aj tejto problematike
vo vzahu k Rmom.
2 Dta o reproduknomspr
van patria medzi daje zkladn
ho vskumu, bez priamej aplikcie
do praxe. Pre spolonos zname
naj vziu, ako asi bude o niekoko
rokov vyzera rozloenie spolo
nosti. daje o zvyujcomsa pote
Rmov me niekto vnma cez
optiku xenofbie a prezentova
negatvne. Ja sa na ne pozermako
na nov vzvu, ke existuj rele
vantn daje o tom, e ich poet
bude pravdepodobne narasta.
Spolonos u nebude mc igno
rova ich oprvnen poiadavky,
robi z nich neustle spoluoba
nov a podobne. Ich poetnos by
mala by novou vzvou pre kol
stvo, socilny systm, trh prce,
aby s Rmami relne potali a po
mhali im zbavi sa prejavov kult
ry chudoby.
ANKETA: Ako vnmate rzne vskumy
o Rmoch? Potrebujeme ich?
Maro Lichner, zvra, Detva
i to povaujem za potrebn? Neviem, preo ns vedci podrobuj
osobitnmu skmaniu. Neviem, o potrebuj zisti. Odlinosti, za kto
r by ns majorita mohla ete viac odsudzova a potvrdi si svoje pred
sudky? Ak praktick vznam maj vbec tieto prieskumy, do ktorch
sa investujnemal peniaze? Myslmsi, e sdleitejie tmy tkajce
sa Rmov, ktor by sa mali riei. No na druhej strane, ak neprekroia
rmec etiky, tak nech skmaj, mono aj na nieo uiton prdu.
Miroslav Daniel, invalidn dchodca, Unn
Vskumy na tmu Rmovia na Slovensku s poda ma zbyto
n, lebo doterajie prieskumy a ich vsledky k niomu pozitvnemu
neviedli. Poda ma dokonca nejak vskumy a ich vsledky ete
viac prehlbuj nenvis voi Rmom. Naprklad prieskumy a odha
dy ohadne populanho nrastu Rmov vyvolali medzi majoritou
len nevraivos a pocit ohrozenia. Pritom tieto odhady s viacme
nej diskutabiln.
Ivan Tokoli, socilny pracovnk, Hlink nad Hronom
Poda ma Slovensko nepotrebuje viac vskumov a tdi v oblasti
rmskej problematiky. Za dleitejiu povaujem primn snahu
politickch piiek v pouit u zskanch dt a nslednej tvorby pro
gramov, kde tt prevezme hlavn zodpovednos pri ich realizcii.
Simona Bangov, ternna socilna pracovnka, Trnava
Vskumy o Rmoch by mali by predovetkm vskumami o u
och. Pretoe my sme udia rovnako ako in, nie nejak druh zvierat,
ktorm hroz vyhynutie. Lime sa socilnym a ekonomickm
prostredm, v ktorom ijeme, lime sa kultrou i tradciami, ale
iadny vskum nm nedoke da prcu, ani vyriei katastroflnu
chudobu v rmskych osadch a getch.
Jaroslav Olh, tatutrny zstupca obianskeho zdruenia
DAR Detvianska aliancia Rmov, Detva
Nemm ni proti vedeckm vskumom, nech sa tkaj ohoko
vek. No samotn vskum by mal ma aj nejak dvod a v konenom
dsledku by mal prinies aj nejak konkrtny vsledok. Mm pocit,
e vina vskumov venovanch Rmom ni pozitvne nepriniesla,
take ich povaujem za zbyton.
Lucia Vlauhov, predsednka mimovldnej organizcie
Klejoro ando jlo / K v srdci, iar nad Hronom
Prognza o prrastku Rmov do roku 2030 iba ete viac rozdchala
vne rasisticky zmajcich ud a prehlbuje nenvis, predsudky voi
rmskemu etniku. Osobne si myslm, e tieto skmania a ich zverejo
vanie prina viac kody, ne osohu. Komu pomu tie skmania? Nao
sdobr? Mala sommonos ta rzne diskusn fra a reakcie diskutu
jcich k tejto tme, ktor boli pln rasizmu. Myslm si, e absoltne nie
s potrebn a dokonca mmobavy, aby sa niekedy nezneuili voi nm,
Rmom. alia vec, na Slovenskuje dos nrodnostnchmenn, ale ani
jednu neskmaj tak, ako rmsku meninu. Ptam sa, preo?
Viera ndorov, obianska aktivistka, tatutrna zstupky
a mimovldnej organizcie Klub aktvnych ien na Sloven
sku, Sere
Tma vskumu o Rmoch ma vemi rozuuje, mm negatvny
postoj k tejto tme, ktor vyuvaj rzne skupiny vo svoj prospech
a v prospech tej ktorej veci, alebo udalosti. Validita vskumu je vte
dy dobr, ak sa porovnva a je zameran na valdne vsledky pre
viacnsobn vzorku. Nie na uren vzorku, ktor nemaj s m po
rovna a mu len vyui pre svoj el. Tieto vskumy doviedli R
mov do koncentrkov, nakoko podobn tatistiky mali v minulosti
k dispozcii obce a farsk rady, ktor daje poskytovali. tatistiku
vak nemono vyui, ak nem podloen skutone valdne hodno
ty, tm myslmhlavne rznorodos rmskej komunity. Poda mjho
nzoru takto vskumy nie s potrebn. Ani jedna tatistika, ktor
sa zrealizovala, nebola kompletn a daje boli modifikovan.
Mgr. Radko Tokr, socilny pracovnk, Koice
O ktor konkrtne vskumy sa jedn ? Nemm poznatky o nejakch
spracovanch vsledkoch vskumov a ich monej aplikovatenosti v pra
xi. Naposledy somtrochu tudoval poznatky prof. Bernasovskho z Pre
ovskej univerzity, ale priznmsa, e s rozpakmi. Zavalo mi to geno
cdnymi protirmskymi pozorovaniami v danej skmanej oblasti.
Ldia Kotlrov, dchodkya, Topoany
Rzne vskumy o Rmoch s poda ma plne zbyton a na
ich realizciu sa vynakladaj vek financie, ktor by sa dali vyui
lepie. Poda ma iba zbytone vyvjaj tlak a naptie medzi majori
tou a Rmami, ria sa rzne nepravdiv dezinformcie, ktorm sa
mozrejme majorita ver a m urit obavy. Vedci by lepie urobili,
keby zaali rozma o tom, ako zlepi situciu Rmov, aby sa ne
vracali choroby do komunity, o ktorch sme si u mysleli, e nebu
deme o nich viac pou. Lene s rastcou biedou a zlou finannou
situciou ns Rmov sa zaali objavova oraz astejie infekn he
patitdy, tuberkulza, svrab a in choroby. Preto je moja odpove
zporn. Nie, nepotrebujeme ich vskumy a prognzy!
Ing. Jozef Mezei, PhD., Intitt spoloenskch vied Rmov,
Bratislava
Prognza vvoja obyvatestva Slovenska a kontrukcia prognostic
kch scenrov o prrastku Rmov do roku 2030 je zaloen na vsled
koch podrobnej analzy plodnosti repektujc nielen transverzlny,
ale predovetkm generan pohad a obhajuje normatvny argu
ment etnokultrnej spravodlivosti pre rmsku nrodnostn meni
nu na Slovensku. Pri interpretcii tohto vvoja je potrebn do vahy
bra aj efekt zmeny vekovej truktry, ku ktorej dolo opravou bilan
cie prostrednctvom vsledkov stania obyvateov, domov a bytov
2011, ktor je zameran na presadzovanie politk rovnosti prleitost
a zlepovanie participcie menn na rozhodovacch procesoch.
Na zklade vsledkov vskumu sociografickho mapovania rm
skych komunt sa jasne a zrozumitene pomenuje situcia socilnej
a kultrnej integrcie a identifikuj prpady samosprvnych politk,
ktor vyuvaj intersektorlny prstup, ie prepjaj opatrenia v ob
lasti nerovnost v zdrav (v prstupe k prevencii, k zdravotnej starostli
vosti, v sasnomzdravotnomstave, morbidite, mortalite, at.), bva
n a infratruktre s inmi kovmi oblasami, konkrtne so zamest
nanosou a vzdelvanm. V neposlednomrade, poznatky zskan z v
sledkov vskumu nmumouj stanovenie budcich priort a nart
nutie monost pre zdokonalenie socilnych politk Slovenskej re
publiky a vyuvanie trukturlnych fondov z Eurpskej nie v oblas
ti bvania a infratruktry pri rieen socilneho vylenia najm
v marginalizovanch rmskych komunitch.
Pripravili: Brao Olh, Roman onka
Odbornkov sme sa ptali:
1 Myslte si, e je dobr a vhodn zisova reprodukn
sprvanie Rmov?
2 o mu poda vs takto vstupy prinies do relneho ivota
spolonosti a samotnm Rmom?
3 Maj poda vs takto dta nejak vyuitie?
u V roku 2030 bude na Slovensku viac Rmov. Je vyia prodnos znakom etnicity alebo chudoby?
Na fotografii rmska osada v obci Rudany. Foto: Jozef Ferenc
TMA SLA: VSKUMY O RMOCH SERA STRANA 7
slo 1/2014
Branislav procha: Reprodukcia rmskeho obyvatestva na Slo
vensku a prognza jeho populanho vvoja. Bratislava, Prognos
tick stav SAV, 2014, 177 strn.
Jednmz cieov, ktor dlhodobo demografi sleduj, je zmena re
produknho sprvania prechod od demografickej reprodukcie
k demografickej revolcii. Tento zkonit proces charakterizuje
predovetkm pokles rovne mrtnosti a prodnosti. Dsledkom
je proces demografickho starnutia, ktor sa v rovine truktry rodi
ny prejavuje prechodom od neplnovanho potu det k plnova
nmu. U v roku 1987 vyjadrili esk demografi Kvta Kalibov
a Zdenk Pavlk nzor, e tento zkonit demografick proces zaal
prebieha aj u rmskej populcie, a to po druhej svetovej vojne, resp.
od 60tych rokov 20. storoia, priomrchlejie sa prejavil v eskch
zemiach ako na Slovensku. K tmto zveromdoli na zklade vsled
kov stania udu, domov a bytov (kde boli Rmovia stacmi komi
srmi bez ich vedomia osobitne evidovan), ktor bolo mon do
roku 1989 doplni evidenciou cignskych obyvateov vtedajch
nrodnch vborov. Rmske obyvatestvo bolo vnman ako celok,
o malo nepochybne vznam pri komparcii s dajmi za cel popu
lciu (ktor o. i. zahrovali tie rmsku populciu). Kee rmske
obyvatestvo na Slovensku je z hadiska socilneho a kultrneho
znane diferencovan, pouit metda nemohla postihn rozdiel
nosti v demografickom sprvan v jednotlivch typoch rmskych lo
klnych spoloenstiev.
Napriek tomu, e po roku 1989 vylo niekoko demografickch
tdi venujcich sa reproduknmu sprvaniu rmskeho obyvate
stva, vo verejnosti prevldaj nzory o vysokej prodnosti rmskych
ien, o ich skorom vstupe do materstva a rodiovstva, o opakova
nch prodoch do konca reproduknho obdobia, ktor stia asto
do katastrofickch scenrov o budcej poetnej prevahe rmskeho
obyvatestva. Takto nzory vychdzaj jednak zo zoveobecovania
dajov zo segregovanch rmskych osd, jednak z neznalosti zkoni
tost demografickho vvoja maj teda charakter nebezpench et
nickch stereotypov. Z tohto dvodu treba pozitvne privta publik
ciu Branislava prochu z Prognostickho stavu SAV.
Autor pracoval s dodnes publikovanmi vsledkami vskumov.
Vlastn vskum uskutonil v 20 obciach, kde rmske obyvatestvo
tvor tri tvrtiny a viac z celkovho potu obyvateov. Analyzovan
sbor spracoval za obdobie rokov 19922012. Vsledky analzy pou
kazuj naprklad na zkonit proces zniovania potu narodench
det na jednu enu, stle vyiu mrtnos Rmov v porovnan s ce
lou populciou Slovenska a hor zdravotn stav. Autor si je vedo
m, e vsledky vskumu podvaj len obraz v skmanch lokali
tch a nemono ich teda zoveobecova, v kadom prpade vak
potvrdzuj nstup a postupn prehlbovanie zmien v reproduk
nom sprvan, teda postupnho presadzovania sa procesu demo
grafickej revolcie.
Publikcia Branislava prochu svojou odbornou argumentciou
nabrava v majoritnej spolonosti existujce etnick stereotypy (ka
tastrofick scenre) o demografickom sprvan Rmov, poukazuje
na zkonit proces zmien postupn presadzovanie demografickej
revolcie. Ako u predchdzajce vskumy u eurpskeho obyvate
stva potvrdili, tento proces je determinovan socilne s rastom
ivotnej rovne obyvatestva sa presadzuj i jeho jednotliv znaky
(naprklad vyiu prodnos nahrdza plnovan rodiovstvo, zvyu
je sa vek doitia, zlepuje sa zdravotn stav). Tieto zvery s dleit
najm pre orgny ttnej sprvy vo vzahu k Rmompri kontruovan
socilnej, vzdelanostnej, zdravotnej a zamestnaneckej politiky.
Arne B. Mann
a remeselne dobre spracovan
(zvraznenie autora) vedeck
vskumy, takmer vdy zistme, e
situcia v rmskych komunitch
je diametrlne odlin od obra
zu, ktor nmposkytuj mdi i
laick diskusie, i sa jedn o po
ty Rmov, ich ivotn podmien
ky, dajn zvislos na socil
nom systme a jeho zneuvanie,
neochotu Rmov pracova, alko
holizmus a podobne. V prpade
vetkch menovanch tm kvalit
n analzy a vskumy vrazne
korigovali alebo plne vyvrtili
rozren laick predstavy.
A to je aj prpad otzok spoje
nch s reproduknm sprvanm
Rmov. Publikcia Branislava
prochu jasne dokazuje, e na
priek skutonosti, e v rmskych
komunitch zaznamenvame vy
iu natalitu ako v majoritnej po
pulcii, rozdiel v natalite majori
ty a rmskych komunt nie je na
toko vek, ako ho vykresuj
rozren laick a medilne dis
kusie. A ako potvrdili u vsku
my Arne B. Manna v 80. 90. ro
koch minulho storoia, repro
dukn sprvanie Rmov s istm
asovmposunomv princpe ko
pruje reprodukn sprvanie
majority. prochova prca poda
ma jasne ukzala, e v sas
nosti odlin reprodukn spr
vanie Rmov nie je problmov,
ba prve naopak. V kontexte re
produknho sprvania majorit
nej populcie ho meme vn
ma ako pozitvny jav, kee
u majoritnej populcie doch
dza nie k nrastu, ale poklesu.
o je poda ma jednoznan
negatvum, je vyuvanie popu
lanho potencilu zo strany
ttu a ochota slovenskej spolo
nosti investova do tohto poten
cilu.
Investcia do udskho po
tencilu bola vdy jednou z naj
dleitejch snh sprvcov
zemia i u to boli jednotliv
panovnci alebo vldy. o in
ako investcia do udskho po
tencilu boli v minulosti napr
klad snaha lka imigrantov do
Ameriky alebo rzne vhody po
nkan presdlencom, ktor po
tureckch vojnch osdovali
tzv. Doln zem. Koniec koncov,
neby investci do udskho po
tencilu, nemme na Slovensku
ani mnostvo dedn, ktor
v stredoveku vznikli vaka vho
dm ide naprklad o dediny za
loen na tzv. valaskom prve.
Ani mest ako Koice, Bratislava
i Martin by bez investci minu
lch vld nedosiahli svoju ve
kos.
Ak teda mu ma demo
grafick analzy prnos pre spo
lonos a konkrtne pre R
mov? Bez jasnch dajov nebu
de mon vyvraca mnoh mty
a stereotypy. Bez jasnch faktov
nememe efektvne argumen
tova zoi voi kompetentnm
a presvieda ich, aby investova
li do tohto doposia vemi mlo
vyuitho potencilu. Ak to ne
urobme, vea stratme vetci,
o naprklad ete v roku 2009
jasne spotali Anton a ubica
Marcininov v prci Straty z vy
lenia Rmov
4
. Prca okrem
inho uvdza, e zapojenm R
mov do trhu prce by v roku
2030 slovensk ekonomika
mohla zska pribline 11%
HDP. Bez relevantnch a kvalit
nch informci nebudeme
schopn nastavi zmeny v kol
stve, na trhu prce, v infratruk
trnych investcich. Inmi slo
vami, budeme tpa a striea
naprzdno a neefektvne vyna
klada zdroje.
A na zver by somchcel uvies
jednu vemi osobn poznmku.
Smako prslunk nrodnostnej
meniny na Slovensku trochu aj
zvidm Rmom, e takto prce
a vskumy maj. Bol by som ve
mi rd, ak by sme podobn
vskumy a tdie mali z prostre
dia RusnovUkrajincov, aj ke sa
na druhej strane trochu obvam,
e by to bolo asi smutn tanie.
Reginy, v ktorch RusniUkra
jinci ij, maj vemi nzku nata
litu a skr tam prevlda odchod
mladch a prudk starnutie
populcie.
Alexander Muinka,
stav rmskych tdi,
Preovsk univerzita v Preove
1 Pozri viac
http://eu.avcr.cz/Casopisy/Histo
ricka_demografie/
2 Dostupn na
http://www.infostat.sk/vdc/pdf/
Prognoza_okresy_SR_2035.pdf
3 Dostupn na
http://www.infostat.sk/vdc/pdf/
popvyvojokrsy.pdf
4 Dostupn na
http://www.iz.sk/downloadfiles
/sk/osfstratyzvyluceniaromov
.pdf
3 Ako som u spomnal, dta
vnmam ako vzvu pre nastavenie
novch politk pre rezorty kolstva,
prce, zdravotnctva a podobne.
Sksenosti ns uia, e udia ijci
na okraji spolonosti (a as R
mov sa nachdza prve tam) sa ne
doku spoloensky integrova
bez pomoci inch. Pre rezorty je to
vzva venova konene viu po
zornos tmto skupinm osb
a pripravi dostatok pracovnkov
pre prcu s nimi (naprklad pri pr
prave budcich uiteov, socil
nych pracovnkov, zdravotnho
personlu), nastavi systm na
monosti znenia prejavov kult
ry chudoby, ktor sa vrazne preja
vuj v tchto skupinch. Ve aj sa
motn nrast populcie je najvy
u obyvateov osd a mladch ud
so zkladnm vzdelanm.
Rastislav Rosinsk, riadite
stavu romologickch tdi,
Univerzita Kontantna
filozofa v Nitre
Vea potomkov je fenomn
chudoby, nie etnicity
1 Kee som v prvom rade
biologika, vnmam veci trochu
inak. lovek je aj tvor biologic
k, je sasou prrody a funguje
poda rovnakch biologickch
pravidiel, ako akkovek in iv
tvory. S tmto faktom sa proste
mus pota. Funkciou jedinca
je zachovanie druhu. Je to pou
ka ete z uebnc zkladnej ko
ly. Je plne prirodzen, e orga
nizmy ijce v permanentnom
existennom ohrozen investuj
skr do mnostva potomkov.
Akoby podvedome rtali s tm,
e nie kad potomok sa doije
reproduknho veku. Vea po
tomkov je fenomn chudoby,
nie etnicity. Vezmime si napr
klad udsk populcie v chudob
nch krajinch Afriky alebo zie,
kde maj udia tie viac det, pri
tom tam neexistuje iaden soci
lny systm, a teda nemaj na
om parazitova, ako si to as
to verejnos mysl. Tie si vimni
me naprklad Nemcov, ktor ij
relatvne v blahobyte a pry maj
nula a jedno diea. Nai star ro
diia ijci v chudobe mali takis
to viac det. Toto nie je uvedo
mel proces, ale biologick. Ne
poskoila demografick krivka
prve po obdob, ke vlda tak
vrazne znila dvky? Rada by
som vedela, ak znmku mali
zodpovedn osoby z biolgie, ak
vymysleli takto asn opa
trenie. Moja odpove teda je, e
nie, nie je vhodn zisova repro
dukn sprvanie Rmov. Ich re
produkn sprvanie nem ni
spolon s etnicitou, ale s chu
dobou a v tomto duchu by teda
mohli skma radej reproduk
n sprvanie chudobnch. Tieto
poznatky vak mme a op by
len objavovali tepl vodu.
2 Stigmy. Prehlbovanie ne
nvisti a predsudkov voi R
mom, ufonizovanie Rmov ako
takch, ponmanie tejto skupiny
ako inho druhu loveka, alebo
naznaovanie vzniku novho pod
druhu Homo sapiens. Podopiera
nie hypotzy, e s in, ako
ostatn udia. V nedvnej minu
losti bol zruen pojemHomo sa
piens prve z dvodu, lebo exis
tencia tohto poddruhu naznau
je, akoby mohli existova aj in
poddruhy. Neexistuj. Rmovia
nie s geneticky nijak odlin od
ostatnch ud, ich deti nie je
aie vzdelva ako deti z majori
ty, nemaj v krvi rodenie vie
ho potu det ako ani koovanie.
Neexistuje rmsky gn, takisto
ako neexistuje idovsk, i ma
arsk. Takto vskumy by sa ur
ite nemali tka nejakej etnickej
i nrodnostnej skupiny, lebo to
len podsva stoliku eugenikom,
a toto sme tu u predsa mali.
Vetci vieme, ako to dopadlo
a tieto postupy boli odsden
krajinami celho sveta.
3 Aj ke zmer zskavania
tchto dajov je ozaj nesprvny,
vsledky takchto vskumov by
mali poukza na alarmujci stav
politk smerovanch na najchu
dobnejie vrstvy obyvatestva.
Mali by by priamymdkazom, e
tieto politiky s zl a poruujce
udsk prva a dstojnos. V ni
om inom prnos tchto vsku
mov nevidm. Skr ich pova
ujem za kodliv a dehonestuj
ce. Zadvatelia si asi vbec neuve
domuj, ako nimi doku love
ka urazi. A na zver si poiiam
vrok mjho kolegu: Pomaly u
bud skma, ak farbu m rm
ska stolica v zime a ak v lete.
Myslm, e tto mylienka hovor
za vetko.
Zuzana Ploov, projektov
manarka a vskumnka,
Asocicia pre kultru, vzdel
vanie a komunikciu
Chudoba a hlad nem farbu
a strach je siln nstroj
1 Monografia populanej
prognzy Rmov do roku 2030,
ktor sa stala vznamnou tmou
na Slovensku vyvolva v uritch
skupinch strach. Na strane dru
hej vak me poskytn hodnot
n a relne informcie o charak
tere reproduknho sprvania
rmskeho obyvatestva na Slo
vensku.
Je skutone dleit sprvne
prezentova vskum, nakoko
mnoho expertov na rmsku
problematiku v tom bude hada
aj zmerne a pekulatvne me
dzierky zberu etnickch dt
a mon zneuitie proti Rmom.
Ide o citliv tmu, ktor si zasli
nae pozastavenie a relne za
myslenie nad dvodom a potreb
nosou tohto vskumu.
Krajina nedoke navrhn
rieenia problmovch otzok,
ku ktorm patr aj otzka probl
mov Rmov ijcich v rmskych
osadch a enklvach v naej kraji
ne, bez kvalitnho poznania sku
tonho stavu Rmov a zrove
pripravi strategick plny pre
alie obdobie, ktor zabezpeia
rozvoj, stabilitu a obiansku spo
kojnos v Slovenskej republike.
Zber dt aj v rmci tejto asto dis
kutovanej tmy je neoddelite
nou sasou pre pomoc uom,
ktor ij pod hranicou chudoby.
2 Presne vieme, o trpi R
mov v osadch a enklvach na
jednej strane si uvedomujeme, e
bez presnch dajov nedo
keme nastavi systm rieenia,
a preto je nutn vedie, komu a a
ko ideme pomha, ale na druhej
strane katukujeme Rmov do
pecilneho obalu, o v kone
nom dsledku spsob ich op
tovn vylenie z prostredia ma
jority! Ako lovek zaoberajci sa
intenzvne otzkami rieenia
problmov Rmov mem otvo
rene poveda, e krajina potrebu
je vedie, komu ide pomha, na
koko je to beh na dlh trate.
A preto prnos tchto informci
vnmam ako neoddeliten s
as sprvneho smerovania a na
stavenia opatren v naej krajine,
ktor maj prispie k celkovmu
rozvoju a stabilite krajiny.
3 Vyuitie tchto dt je naj
vmprnosompre tt. Krajina
potrebuje neskreslen a pravdiv
informcie o stave problmovch
otzok. Prnosom je monos pr
pravy novch strategickch mate
rilov, ktor napomu riei mo
mentlne nerieiten situciu
chudoby, hladu a alch fakto
rov, ktor trpia Rmov ijcich
v rmskych osadch. Aj monogra
fia, ktor mme monos ta
potvrdzuje fakt, ktor Rmov tr
pi a to je absoltne vylenie
z prostredia majority a z toho vy
plvajce akosti a problmy. Je
naase si uvedomi, e prve se
gregcia, diskrimincia, chudoba
s hlavnm dvodom socilneho
naptia medzi Rmami a ostat
nm obyvatestvom v naej kraji
ne. Dfam a verm, e prve tieto
informcie prines do procesu
rieenia problmov Rmov nov
svetlo a posun v procese pomoci
a solidrnosti do spolonosti.
Mgr. Ivan Hriczko,
riadite Proregio n.o.
u Alexander Muinka tvrd, e bez relevantnch a kvalitnch
informci nebudeme schopn nastavi zmeny v kolstve,
na trhu prce, v infratruktrnych investcich.
Foto: Roman onka
u Rudany (2009). Ilustran fotografia: J. Ferenc
u Sasou rieenia rmskej problematiky s aj konferencie, seminre, kolenia. Ich vstupy
zva konia zaloen v uplkoch. Ilustran foto: Roman onka
u
P
r
i
p
r
a
v
i
l
:
R
o
m
a
n

o
n
k
a
slo 1/2014
SERA STRANA 8 REPORT PROJEKTY
Podtatransk obec Pribylina le dvadsa kilo
metrov na vchod od Liptovskho Mikula. Jej
obyvatelia s prvompyn na turisticky atraktv
ne okolie horsk lky s chatami, doliny, znme
hotely ako Permon, Kriv i chatov oblas Hr
dovo. Turisti z celho reginu prdia kad v
kend na podujatia do pribylinskho skanzenu.
Slovensko i zahraniie sem pravidelne prichdza
na dovolenky v letnej a zimnej sezne. Domci
maj cel desaroia prleitos privyrba si
slubami v segmente turizmu. Viacer tomu
prispsobili svoje obydlia i pracovn zameranie.
M to ale jeden hik. V Pribyline sa hanbia za
rmsku osadu blzko centra dediny. Segregciu
obec roky neriei, kvalita ivota rmskych spolu
obanov sa zniuje, a tak sa aj situcia v medzi
udskch vzahoch zhoruje.
Ekonomick oakvania
z turizmu verzus skryt osada
Mono aj preto si obyvatelia v komunlnych vo
bch volia takch zstupcov, ktor podporuj
schopnos obce preda sa nvtevnkom. Zd sa, e
tento ekonomick el stoj nad vetkm a postup
ne mizne elementrna empatia a spravodlivos
v obianskych vzahoch. Obec prioritne investuje
do prvkov drobnej architektry chodnkov, lavi
iek, altnkov, mostkov, pltikov i kvetinov.
Kos sa, zamet, upratuje, mauje. Majoritnej a ma
jetnejej skupine obanov zle na tom, aby bola
dedina na prv pohad pekn, aby sa v nej turistom
pilo a zostali tam na niekoko noc.
Odvrtenou tvrou je mal rmska osada Pod
brehom, kde ij miestni chudobn Pribylinania u
desiatky rokov. Komunita Pod brehom le pri poto
ku o niekoko metrov niie, ako je obec. Nie je ah
k njs zku uliku, ktorou sa z centra dediny od
bo do osady, pretoe je nenpadn a asfaltov,
ako vetky ostatn. Sta prejs niekoko metrov, a tu
ben cestika kon. Nasleduje nespevnen a pra
n, sam jamy, vmole a v ase daa blato, o sa le
p na topnky a fka na nohavice.
Absoltny zkaz rozvoja
Mal osada psob tie ako skanzen. Na rozdiel
od toho vsostne slovenskho je iv a pln ud.
V pribylinskej osade ije tristo Rmov v niekokch
malch domekoch bez vody a socilnych zariade
n. Miestni hovoria, e sem starosta zaiel mloke
dy. Ak musel, tak len na okraj osady ku jedinmu
vekokapacitnmu kontajneru. Vo volebnom roku
2014 sa vraj ukzal astejie a v polovici jla priiel
s tm, e bude pravidelne kontrolova osadu. Spo
lu s predsedom urbru vyvesili tabuku s textom:
Pozemkov spoloenstvo bvalch urbarialistov
obce Pribylina ako vlastnk pozemku p. . 4961/
503, k. u. Pribylina a Obec Pribylina ako prslu
n stavebn rad vyhlasuj absoltny zkaz v
stavby na uvedench pozemkoch. V prpade ziste
nia akejkovek ileglnej vstavby bud vzniknut
ierne stavby okamite asanovan v zmysle sta
vebnho zkona! Tento oznam je teda vsledkom
niekokoronch iadost miestnych Rmov o lega
lizciu svojho bvania. Chceli si kpi alebo dlho
dobo prenaja pozemky uveden na tabuli. Predse
da urbru Michal Krlik sa na diktafn nechcel k ni
omu vyjadri. Bokom od ostatnch povedal, e ia
den prenjomani kpa predmetnho pozemku ne
prichdza do vahy. Viac nepovie. Starosta obce Mi
lan Koht sa pochvlil, e poas dvoch volebnch
obdob (temer osem rokov) nepovolil ani jednu
nov prihlku na trval pobyt v osade, pretoe je
neleglna. Opiera sa o stavebn zkon a alie z
kony, ktor upravuj spsob prihlasovania
trvalho pobytu.
Predtm leglna, dnes neleglna?
Histria dokumentuje, e koovn Rmovia,
ktor nemali sksenos s vlastnctvompdy, posky
tovali po stroia rzne a iadan sluby sedliakom
na zklade stnej dohody. Pri obchode nerieili
iadne zmluvy, iadne papiere. Stiskom ruky dvoch
partnerov, vinou miestneho richtra i gazdu
s vajdom komunity dohodli podmienky spolupr
ce. Ke im bolo umonen usadi sa na konkrt
nom pozemku od panovnka, vlastnka pdy, i na
riadenmreimu, zskali leglne miesto (poda pr
va platnho v tom ase) na postavenie svojich pr
bytkov. Tieto momenty nikto nezachytil ani do
zmlv, ani do katastra nehnutenost. Napriek to
mu o leglnosti jednoduchch prbytkov donedv
na nikto nepochyboval, dokonca boli domekom
prideovan evidenn a spisn sla.
Akoby sa trendom tretieho tiscroia na sloven
skom vidieku stalo vyhlasovanie rmskych osd za
neleglne, opierajc sa pritom o sasn znenie
stavebnho zkona a chbajce zznamy o vlast
nctve i uvan pdy v katastroch nehnutenost.
Niektor volen zstupcovia obc v sasnosti ha
daj spsoby, ako znemoni svojim Rmom z osa
dy riadny obiansky ivot. Zlepenie ivotnej rov
ne obyvateov osady alebo ich integrcia nie je cie
om. Sta, ke s podporou stavebnho zkona vy
tvoria v osade stavebn uzveru. Ak by zkaz stava
v rmskej osade vyvili vytvorenm novch pod
mienok pre tchto obanov, naprklad postavenm
socilnych bytov, nemusme namieta. Ale o ak t
to monos obec nechce vytvori? Vznikne patov
situcia. To je bezmocnos tchto ud, bezmoc
nos. Akkovek dobr va zo strany Rmov k ni
omu nevedie, povedal Milan Paan, ktorho rodi
na ije v osade Pod brehom. On sm tu vyrstol,
ne sa odsahoval a postupne si vybudoval nov
ivot. Toto bola osada aj predtm, a aj alej tu bu
de osada. Nech tie pozemky prenajm, tm pdom
uahia tmto uom ivot. Na rade prce mu
dosta prspevok na bvanie, bud si mc riei
svoj ivot inak. Ale tu ide o to, e si udia mu aj
hlasivky vykria. Pn Paan je presveden, e k
om ku zlepeniu kvality ivota pribylinskch oba
nov z osady Pod brehom je legalizcia ich bvania
formou prenjmu pozemkov.
Romodrom pripravuje pomoc
Organizciu riadi z Prahy rmska charizmatick
ena, Marie Gailov. Zdruenie Romodrom psob
v smich krajoch eskej republiky od roku 2001.
Na webovej strnke romodrom.cz s podrobne po
psan innosti tejto organizcie aj s ilustranmi
prpadovmi tdiami. Zkladom s socilne
sluby a vzdelvacie programy pre ud, ktor s
ohrozen socilnym vylenm, alebo sa ocitli v ne
priaznivej ivotnej situcii. Pomhaj tmto uom
hada rieenia v ich neahkch situcich a posil
ova vlastn kompetencie pri riaden svojich osu
dov. Pani Marie hovor, e u dvno neplat, e Ro
modrom pomha iba Rmom. Dnes u 30% klien
tov socilnej pomoci pochdza z majoritnho oby
vatestva. Romodrom realizuje v echch ternne
programy, socilnu rehabilitciu, odborn socilne
poradenstvo, vzdelvacie programy. Pracovnci
zdruenia poskytuj socilnoaktivizan sluby
pre rodiny s demi a prevdzkuj nzkoprahov za
riadenie pre deti a mlde.
Marie Gailov zaloila obianske zdruenie Ro
modrom Slovensko, aby podporila socilne vyle
nch ud a pomohla im lepie sa integrova do
spolonosti. Svoju odborn intervenciu smeruje
do Pribyliny. Ako to chce dosiahnu? Pre RN pove
dala: Prvm krokom je urobi nezvisl monito
ring, pretoe samosprva nieo hovor, ale realita je
niekde plne inde. My samozrejme budeme praco
va so vetkmi umi. T potreba tu je. Ktokovek
sa ku nm prihlsi o slubu, dostane ju. Pretoe do
socilneho prepadu sa u dostva aj majoritn spo
lonos a stretva sa s tmi istmi problmami, ako
nai udia. Take je potrebn riei vetkch bez
vnimky.
Dlhodob plny jej umonia uskutoni zdro
je z Eurpskej nie, od slovenskej vldy aj firem
nch sponzorov. Okrem socilnej prce s rodi
nami chce zabezpei zdravotn pomoc, hygie
nick aj antikoncepn osvetu, hada pracovn
prleitosti pre chudobnch. Viem si predstavi,
e situciu v Pribyline sa podar stabilizova
v spoluprci s miestnou samosprvou, socilny
mi a pracovnmi radmi ttnej sprvy. Vedela
by som si predstavi, e by sa spracoval pracovn
projekt pracovn v tom zmysle, e by sa tu uro
bila firma, a potom sa njde niekto, kto nm t
prcu d, rozvja svoje npady Marie Gailov.
Vid celkom presne, ak typy innost by miestni
socilne odkzan udia mohli robi. S to hlav
ne manulne prce mui pri isten lesa, pre
eny m pripraven projekt kreatvnej vroby
priamo v osade: Ak urobme komunitn cen
trum, tam by mala by diela, v ktorej by sa eny
nauili i patchworkov deky, a tieto produkty
s rmskymi motvmi meme s predva do
Nemecka. Znie to ako utpia, ale v prpade tej
to manarky mono uveri, e sa plny stan re
alitou.
Text a foto: Ingrid urinov
Sra, patrnka nenvidench
O tom, ako sa ctia Rmovia
v Eurpe, veavravne vypoved aj
to, ku komu sa utiekaj a koho
prosia o pomoc. Patrnkou eu
rpskych Rmov je Sra, ochran
kya nenvide
nch. Na de jej
uctievania bol sta
noven 24. mj.
Na jej poes R
movia z celho
sveta konaj pte
do Romeria del
Rocio v panielskej
Andalzii a do
franczskeho Sain
tesMariedelaMer,
o sa d vone pre
loi ako Svt M
ria z mora. Rmo
via sa tu stretvaj
od polovice minu
lho storoia. P
sa kon vdy 24.
a 25. mja. U
v predveer pte sa
konaj modlitby
a 24. mja nasledu
je snmanie relikvi
rov svtej Mrie Sry. Na druh
de sa kon procesia a znovu
vyzdvihnutie relikvirov. Tto p,
na rozdiel od inch pt, m aj
spoloensk a socilny vznam.
Dohovraj sa na nej sobe, uza
tvraj sa obchody, odovzdvaj
sa dleit informcie. Pte s
spojen s tbou po cestovan
s prejavom rmskeho charakte
ru, vyjadrenm rmstva od vekov
spjanho so slobodomysenosou,
vonosoua presvanmsa z miesta
na miesto.
Poves hovor, e svt Sra
alebo Kali Sra, i niekde ierna
Madona bola enou tmavej pleti.
Zrejme preto si prve ju Rmovia
vybrali za svoju patrnku. Existu
j zmienky o putovan za touto
svticou u z roku 1855. Procesie
so sochou svtej Sry vak cirkev
povolila a v roku 1935.
Pri soche svtej Sry sa dod
nes ptnici modlia, zapauj
svieky, hladia ju rukami a boz
kvaj sochu po tvri, prosia
o uzdravenie, prespvaj pri nej.
V de procesie ju zahalia do
rch, ktor jej ako dar prina
ji. Potom sa sprievod na ele so
sochou svtice vydva k moru.
Ptnici so sochou vchdzaj do
vody vo viere, e voda ich oist
a uzdrav. Na druh de, 25.m
ja, procesia pokrauje u aj so
sochami Mri. Dochovan le
genda toti hovor, e Sra bola
Rmka a so svojm kmeom ila
na pobre mora. Potom, o sa
jej v sne zjavili eny volajce
o pomoc, zobudila sa, a la na
breh mora. Len o odloila aty
a vkroila do vody, rozbren
more sa utilo. Sra za pomoci
svojich iat vytiahla na breh dve
topiace sa Mrie. Poda legendy
malo s o Mriu Salome a M
riu Magdalnu. Tie Sru pokrstili
a spolu rili kresanstvo. S
vak aj nzory, e kult svtej Sry
je ritul uren indickej bohyni
Kali, ktor si Rmovia so sebou
priniesli zo svojej indickej
pravlasti. Panuje aj nzor, e je to
zvyk svisiaci s iernou bohy
ou, ktor uctievali pred prcho
dom kresanstva.
Tento rok za svtou Srou pu
tovali op ptnici zo Slovenska.
Boli medzi nimi aj Rmovia
z Roavy. O svojich dojmoch
z putovania do Franczska po
rozprval Peter ervek. Hovo
ril, e bolo asnm zitkom
by sasou ohromnho zhro
madenia Rmov z celej Eur
py, ktor sa prili pokloni svtej
Sre, vyprosi si od nej pomoc
a ochranu pre seba a svoje rodi
ny. Modlitby striedal spev, veer
sa tancovalo. Pestros vldla nie
len odevom ptnikov, ale aj kul
tre, ktorou sa tu prezentovali.
P bola prleitosou na du
chovn posilnenie, ale ponkla
i stretnutia so zaujmavmi u
mi. Mnoh tu nali novch priate
ov, nov monosti, i aspo no
v pohad na svet a hrdos na
svoju rmsku kultru. Bolo tam
strane vea ud. Ani sa nedalo
medzi ulikami mesta rchlo po
hybova. Vetko bolo preplnen,
retaurcie ovali temperament
nou hudbou rznych nrodnos
t, tanenci a hudobnci hrali
a tancovali. Srdcom mi lomcoval
pocit astia, dleitosti a hrdos
ti na rmsku komunitu, do kto
rej patrm. Naplnen sila modli
tieb bola skutone dojmav.
Miestami sa mi chcelo plaka,
povedal Peter, oividne znovu
prevajc okamihy pte a po
kraoval, e je ak opisova to
mnostvo zitkov a pocitov:
Treba to prei. P sa kon
kad rok. Dfam, e op bu
dem mc by jej sasou.
Devla rmske oznaenie
Boha, patr k najstarm slovm
v slovnku Rmov. Ich kresan
sk ctenie je vemi emotvnym
prejavom viery. Modlitba m pre
nich podobu osobnho rozho
voru s Bohom. Vinou vo for
me prosby, alebo vaky.
Boh je ten, kto pomha R
mom zvlda od vekov neahk
osud, chudobu, odcudzenie, vy
lenie, ale i dodriava etick
hodnoty. Hlavnm nstrojom
boej pomoci s poda Rmov
prbuzn, rodina. Boh je pre R
mov najvyia hodnota, sila, ku
ktorej sa lovek obracia. Rmo
via spravidla ku vzahu s Bohom
nepotrebuj kaza ani kostol.
asto je tomu tak i preto, e ani
u mnohch kazov a v kosto
loch vbec nepociuj prijatie.
V kostole sa ctia nevtan. A ako
vnmav a citliv udia nemaj vo
zvyku chodi tam, kde ich nepri
jmaj. Kostol nahrdza domci
oltr, ktor je takmer v kadej ro
dine. Vyobrazenia Panny Mrie
alebo Jeia, najastejie v podo
be dobrho pastiera, s ast
v rmskych obydliach. Aj v naj
chudobnejej chatri je bene vi
die obrzky svtch. Hoci len vy
strihnut z farebnho asopisu
alebo cirkevnho kalendra.
Text: Daniela Obasnkov,
foto: pt.wikipedia.org
u Starosta oznamuje obanom Pribyliny z osady Pod brehom, e kad nov iernu stavbu zval
(vavo v klobku predseda urbru Michal Krlik, v strede starosta Milan Koht).
u erstv oznam umiestnili na jedin zdroj
vody v osade.
slo 1/2014
REPORT PROJEKTY SERA STRANA 9
Bol zaiatok przdnin. Telefo
novala som s riaditekou zklad
nej koly v obci, kde ije nemlo
Rmov. Saovala sa mi na neist
asy. Vraj u maj z bvalej plne
organizovanej koly len dvoj
triedku. Aj to nevedia, i im na
budci kolsk rok rady
umonia, aby kola fungovala
ako vlani. Teraz by v nej mali by
u len siedmaci a smaci. Sam
rmske deti!
Z bvalej veliknskej koly je
u len chab zvyok tried a ia
kov. Asi naisto zanikneme,
alovala sa mi riaditeka, s kto
rou somsa stretla pred tromi rok
mi. Vtedy som do tejto vekej
koly prila spolu s kolegom
v rmci projektu Odsden na
spolunavanie v dobrom. Na
premietnutie filmu a na besedu
po projekcii dokumentu o spo
lunavan som vzala moju star
iu priateku, ktor si moju pr
cu vi a zdiea mj nzor, e
spolunavanie Rmov a bie
lych na Slovensku je jedin
mon alternatva, ak tu chceme
jedni i druh v pokoji i a vycho
vva svoje deti. Moja priateka
na podujatie pozvala svojho zn
meho, miestneho kaza. Staros
ta priiel na pozvanie riaditeky
koly.
U poas besedy bolo jasn,
e najv problm so spolu
navanm nemaj deti, ale pn
starosta. Po besede si u pri kve
v riaditeni vbec nedval servt
ku pred sta. Dal mi jasne naja
vo, e mnou pohda, lebo sa za
stvam cignov. Naa diskusia,
ktor sledoval kaz, riaditeka
koly i moja priateka, sa zmeni
la na hdku. Rozhodla som sa ta
kto komunikciu zastavi argu
mentciou: Ako chcete i v tej
to dedine? Rmovia odtia neod
du. Nemaj kam, navye s tam
oddvna doma. A vy? Oddete
pre azda vy, len aby ste neili
s Rmami? Vykopete svojich mt
vych a pjdete niekde, kde R
movia nie s? Hovorte, e vy,
dnen starosta, ste chodili do
koly spolu s Rmami a e mte
medzi nimi kamartov. Ako sa
maj naui i spolu dnen de
ti, ak im neumonme by spolu?
Vyrasta v jednej kole? Hra spo
lu futbal? Moje argumenty sta
rostu rozlili. S krikom, zlos
ou a depektom odiiel zo ko
ly. Kaz sa snail zmierni jeho
konanie a povedal mi, e by som
nemala presta chodi po ko
lch, besedova s demi, ale e
besedova by bolo potrebn aj
s dospelmi. Robte dobr pr
cu. Ale ak, povedal. A mne
to ocenenie z jeho st padlo v t
chvu vemi dobre.
as plynie. Situcia v rm
skonermskych vzahoch sa vy
hrocuje. Tichko, ako polievka
pod pokrievkou bubl a naber
na sile. udia, oraz viac sa pre
padvajci do chudoby, vinia zo
svojej neradostnej a oraz bied
nejej existencie Rmov, ktor
v chudobe ij odjakiva. Pomaly
som u aj zabudla na jednu z be
sied v istej kole. Na rozzren
ho starostu s jasnm prklonom
k rasizmu. Aj to, e ma pri ne
skorom stretnut v meste neod
zdravil, ma u prebolelo. Odsu
nula somto vo svojej mysli. Vet
ko mi oivil jeden telefonick
rozhovor a priznanie riaditeky,
e situcia sa od naej nvtevy
v kole vyvjala nedobrm sme
rom. Take sme boli u vs v pra
v as? ptam sa. Bolo to obdo
bie, kedy sa bolo treba sprvne
rozhodn. Take sme s vziou
dobrho spolunavania prili
v hodine dvanstej! A klopali na
srdcia i rozum kompetentnch!
lovek me prinies uom v
ziu, ohe, ktor me zapli ich
srdcia, ale i a udra ten ohe
u musia t udia sami.
V spomnanej obci sa rodiia
det z majority rozhodli, e bud
svoje ratolesti radej dva do
okolitch kl, ako by mali by
v jednej kole s Rmami. To, o
si tie deti na adresu Rmov vypo
uj doma, ani nemusm vedie.
Deti nzory svojich rodiov a star
ch srodencov so zaujatm pre
zentuj. Nakoniec v kole ostali
len sam rmske deti. Zrazu je
kola vek pre tch pr iakov.
Zbyton s aj mnoh uitelia.
Z priekopy, ktor bola medzi R
mami a majoritou je odrazu prie
pas. Z jednej strany na druh
nevidie, nepou, ale vbec to
mu tak nemuselo by. Chce sa mi
poveda, e napriek premrnen
mu asu sa ete stle d vvoj
zvrti. Ete sa d zs z kratej ces
ty. Len by sa v uoch musela ob
novi udskos, zmizn pcha
a njs si priestor pochopenie.
A ani by si nahlas nemuseli
priznva, e narobili chyby. Sta
ilo by, ak by sa t udia, ktor ud
vaj tn v spolonosti, v obci,
v kole rozhodli, e u star chyby
opakova nebud.
Text: Daniela Obasnkov
ilustran foto: Jozef Ferenc
P.S. Prbeh vbec nie je vy
myslen. Je o jednej z obc na
vchode Slovenska. Len je smut
n, e takch obc, ktor sa tv
ria, e maj obanov prvej a ob
anov druhej kategrie, je na
Slovensku viac.
Kvalita vonoasovch aktivt iakov poas
przdnin je mern finannm monostiam rodi
ny. Detsk tbory i dovolenky s pre deti z osd
nerelnym snom, a tak s cel leto v tom istom
prostred, v osade a dedine, kde ij po cel rok.
Pomhaj rodiom pri zabezpeovan chodu do
mcnosti, vlia nkupy zo vzdialench obcho
dov, istia koberce, zametaj, stria mladch
srodencov alebo zbieraj s rodimi lesn plody i
radie do pece. Mlokedy sa im pritraf stretn
novch ud i zai nieo zaujmav.
Tri tdne s Amerianmi
Obianske zdruenie Jekh Drom z liptovskho
Vaca pozvalo v lete 2014 americkch misionrov a
trikrt, vdy na jeden tde. Prv skupina prila ete
v mji, aby poas kolskho roka spolupracovala
s miestnou zkladnou kolou na oiven hodn an
glickho jazyka. Americk misionri baptistickej
cirkvi z Georgie chodili priamo na vyuovanie a ko
munikovali so iakmi poas piatich dopoludn. ko
lci sa zaujmali o jazyk a nov slovka, pretoe sa
chceli so sympatickmi cudzincami zhovra. Vedci
tmu Shane McNary z organizcie Baptist Cooperati
ve Fellowship pre RN vyhodnotil mjov pobyt ako
spen: Riaditeka a zstupkya koly mi povedali,
e deti zskali viu motivciu pre anglick jazyk
a pozvali ns, e meme prs zase na budci rok.
Po odchode prvej skupiny zaal pripravova al po
byt krajanov na posledn jnov tde. Na druhej
misii bolo nron to, e skupina bola vek prices
tovalo 22 ud z americkej Georgie. S organiztormi
a lekrom z cirkvi prilo 17 mladch ud, tudentov
strednch a vysokch kl z USA. Cel tmbol dopre
du pripraven na kadodenn hry s rmsky
mi demi. Mali perfektne nacvien rzne druhy sku
pinovch hier. Ke prili do Vaca, venovali sa
deom z osady Dolinka vo vekovej kategrii od 6 do
14 rokov, ale prijali medzi seba aj dospelch z osady,
ktor sa chceli zahra, i sa zapoji do portovho
drustva. Pri portovch hrch ako futbal, volejbal a
bedminton sa na starom vaeckom ihrisku nerobili
iadne rozdiely medzi umi a vetci sa vyvali v po
hybovch aktivitch s prslunmi pravidlami.
Baptisti, evanjelici a katolci ahali za jeden
povraz
Vetky tri cirkvi spojili svoje zdroje a zapojili sa
pre spech nronej aktivity. Zahranin tmubyto
val popradsk baptistick cirkevn zbor vo svo
jom domeku vo Vaci. So stravovanm pomhalo
miestne dieczne centrum. Organizane sa an
gaovali dobrovonci zdruenia Jekh Drom Vaec
a miestna evanjelick mlde. Ameriania sa dopo
ludnia venovali kresanskej vchove a diskusim
s rmskymi demi z osady Dolinka. Preberali tmy
ako rozhodovanie sa v ivote i desa boch prik
zan. Zaali sme postupne, vysvetlili sme im, ako sa
maj sprva a o budeme robi. Nepovedali sme,
e deti musia by kresania. Ale povedali sme im, e
ivot sa d lepie i v kresanskch spoloen
stvch, popisuje Shane McNary. Jedna lekcia bola
o prikzan, e nepokradne. Shane, ktor ije u
roky v Koiciach, hovor vemi dobre po slovensky.
Spsob komunikcie s rmskou mldeou nm
prezentoval v prvej osobe: Samozrejme, e ne
me kradn, lebo potom susedia stratia k tebe
dveru. Ke chceme bva v spoloenstve komuni
ty, nememe robi veci, ktor kodia druhmu.
Poda neho bolo nron zauja vie deti a udra
ich vu zotrva v skupine. Prirodzen autorita a pr
jemn vystupovanie tohto mua zohralo zrejme
svoju lohu, pretoe si dokzal zska aj mlde.
Ke sme mali aktivity so starmi iakmi zo pecil
nej koly, stalo sa nm, e najprv nechceli prs, le
bo nerozumeli tomu, o ich ak. Nakoniec prili a
bolo vborne. Myslm, e im bolo dobre, lebo nikto
neodiiel a dokonca prili poobede nasp, pove
dal Shane McNary o druhej misii. Hovor, e si uve
domuje, e za tde toho neme zmeni vea, ale
ver, e postupne a opakovane sa to d. Nikdy ne
meme strati nau vieru. Jeden chlapec povedal,
e mono ich deti bud in, lebo sme tu boli. Bud
si pamta, e jeden rok prili do Vaca ialen Ame
riania a hrali s nimi volejbal, smeje sa.
Deti potrebuj hru a pozornos dospelch
Predsednka zdruenia, socilna pedagogika
Martina eov povauje za dleit venova
deom dostaton pozornos poas vonho asu
a pripravova imzaujmav aktivity. Z pedagogiky je
znmou skutonosou, e vychovvate poas hry
ahie dosiahne dodriavanie pravidiel a m tak
monos efektvnejie pracova na vchovnom for
movan dieaa. Odmenou je spokojn diea pln
zitkov a spokojn dospel, ktorho diea viac
repektuje. Na tvorivch dielach sa mladie deti
uili vlajky rznych ttov, alebo si rozvjali jemn
motoriku navliekanm korlok a vyvanm. Myslm
si, e program bol pekn. S vmi demi sa prebe
rali rzne biblick tmy, volili si medzi dobrom
a zlom, lenivosou a usilovnosou. Hlavnou tmou
bolo sprvne rozhodovanie sa v ivote. Bolo to za
meran na starie deti, ktor chodia do pecilnej
koly, aby si vedeli vybra budcnos a pokraovali
so vzdelvanm. Vetko sa robilo zbavnou a tvori
vou metdou, formou hry, povedala Martina e
ov. Oceovala aj spsob komunikcie a priprave
nos misijnho tmu: Mlad Ameriania sa rchle
nauili men det, ktorch bolo vye tridsa a komu
nikovali s nimi sce anglicky, ale snaili sa naui via
cer slovensk slov.
Upravili verejn priestranstv
Tret tm psobil vo Vaci posledn jlov
tde a venoval sa prci so socilne znevhodne
nmi rodinami v samotnej obci. Dobrovonka
zdruenia Jekh Drom a dlhoron ternna socilna
pracovnka Daniela eov sa angaovala s celou
rodinou a pomhala pri organizanom zabezpee
n neobvyklho podujatia. Po skonen americ
koslovenskho letnho podujatia sme sa sptali,
ako ona vnma jeho efekty pre svoju obec: Vetko
prebehlo plne super. Posledn turnus nebol za
meran na prcu s rmskymi demi, ale v doobed
ajch hodinch sme pracovali s nezamestnanmi
z obce a dvali sme do poriadku okolie domu smt
ku a pamtnka padlch. Zakpili sme sadenice
kvietkov a okrasnch krkov, nazbierali iky a vysy
pali nimi okolie. Niekoko ud ma u zastavilo
a chvlilo nae zdruenie Jekh Drom za aktivity,
ktor sme zrealizovali. Posledn skupina pozost
vala zo iestich dospelch ud z americkho ttu
Missouri. Oni sa rozhodli pomha nmu zdru
eniu spolu s rodinou Shane McNaryho. Chceli ns
v prvom rade vidie a pochopi, s m sa borme
a ako tu ijeme, o by sme potrebovali. Boli nesku
tone pripraven, priniesli pes kufrov materilu
ltky, korlky, stuky, nite. Rodina Shane McNary
ho zakpila za peniaze americkch baptistov ijacie
stroje tu na Slovensku a priviezla ich do Vaca au
tom. Rodiny, s ktormi sme spolupracovali boli so
cilne odkzan, rmske aj z majority. Pracovali
sme s nimi v kultrnom centre spolone ili vre
cka na telesn vchovu a vtvarn vchovu pre
svoje deti do koly, potom ete vanke a in po
trebn veci. Dianne McNary, manelka Shane, pra
covala s dospelmi a druh skupina pracovala
s demi, ktor si tam robili pre seba drobn pred
mety. Popoludajie programy sme venovali stret
nutiams dchodcami. Spolone si spievali a uili sa
spieva na country hudbu. Jeden veer strvili Ame
riania s evanjelickm spevokolom.
Duchovn boj
Vdy na zaiatku stretnutia bolo Slovo Boie. Na
rozlkovom veierku mali deti program, kde za
spievali piesne. Na zverdostali vrecko naplnen
vecami, ktor si vyrobili poas celho tda. Da
niela eov nm povedala aj oemocionlnej a du
chovnej strnke akcie: Deti boli vemi vyteen
aza rodiov mem poveda, e boli aj slzy. S to
udia, ktor vinou ij izolovane, ateraz boli
spolu aprospelo im to. Ja osobne to vnmam ako
vek dobro aj pre Rmov aj pre bielych. Je to po
trebn aurite pre rmske deti vletnch mesia
coch vemi dleit, aby sa zbytone netrali ane
mali tie svoje agresvne hry. Predsa len nieo dobr
pouj amu sa otom rozprva, apritom nieo
robi. Vnmame to ako tak duchovn boj. Pevne
dfame, e viacer udia znaej dediny pochopia,
e t prca je vemi dleit. Dostala somndhern
deku modlitieb zbaptistickho kostola vAmerike.
Na tej deke robili rzni udia akad uzlk
predstavoval modlitbu za niekoho zmojej rodiny.
Tri misionrske tmy zamerickej Georgie pripra
vila baptistick organizcia Baptist Cooperative Fel
lowship, ktor u rok intenzvne podporuje
zdruenie Jekh Drom. Obianske zdruenie si kladie
za cie pomha rmskym rodinm vsegregovanej
osade Dolinka nealeko Vaeckej jaskyne. Letn mi
sie podporil okrem miestnych cirkevnch zborov aj
obecn rad, ktor poskytol poas troch tdov
priestory kultrneho centra na aktivity s obyvatemi
obce, ktor sa boria svlastnou chudobou.
Text a foto: Ingrid urinov
u Podvanie lopty v zstupe.
u Shane McNary sa aktvne zapjal do hier s demi.
slo 1/2014
SERA STRANA 10 KULTRA
Naa kapela m u tradciu skoro tristo ro
kov. Nai predkovia pochdzali z najstarieho ro
du muzikantov z Podpoania. Hudba sa v naej
rodine dedila z genercie na generciu. Ke r
tam chlapcov, ktor nm doma dospievaj, tak
sme u siedma genercia tohto muzikantskho ro
du. Hrme star podpoansk, hrochosk tl
a naa hudba sa vdy hrala bez cimbalu, alebo
bez nejakch modernizci. Vdy sme zostali pri
husliach, kontrabasoch a basch. Dvod bol jed
noduch. Muzikanti chodili hrva po lazoch, po
dedinch a nevldali by so sebou nosi ak n
stroje, ako je cimbal. Kede sem tam prespvali aj
v horch, tak s cimbalomby pred medveomute
kali vemi ako, povedal bratislavskmu publi
ku na podujat Tanen dom Vladimr BerkyPa
l star. V tento mjov veer zavtali Palovci
do Bratislavy, aby hrali tradin podpolianske
piesne pre astnkov Tanenho domu, ktor sa
uili pod vedenm intruktorov tancova.
Predstavte nm rod rmskych muzikantov
Palovcov?
N rod Palovcov je z Podpoania, presnejie
z obce Hrocho. M star histriu. D sa poveda, e
moji predkovia boli zakladatelia toho starho tlu.
Odovzdvali to svojim deom, synom, vnukom,
pravnukom, prapravnukom. A my to stle hrme.
Nai predkovia chodili hrva kadetade po Podpoa
n, po pnoch, na svadby. Mj otec, aj star otec mali
piatich synov. Bola to teda rodinn muzika. Ke bo
lo treba, tak si pribrali aj alch muzikantov. Naa
muzika nebola smerovan k tej originl cignskej
hudbe. Vdy hrali to, o sa pilo aj majorite. Doma
sme drali tak tradciu, e sa nerobila cignska kul
tra, ale vdy t podpolianska. Nai nespievali, mali
na to rozkazovaov. Od nich sa uili nov pesniky,
ale vdy ich hrali po svojom. Vymysleli nejak mel
diu, tl, cifru a hudba bola tm krajia, ale nikdy ju
nezahrali tak isto. udia, ktor sa v tom vyznaj, tak
pouj, e u to nie je to, o to bolo pred hodinou.
Ak vek rodina ste v sasnosti?
Sme poetn, rozvetven rodina. Mme prbuz
nch na Slovensku aj v echch. V sasnosti sa tejto
hudbe venuje z rodiny okolo dvadsa ud. Na jed
nom pdiu by to bolo ohromn. Hrvame pesniky,
ktor udia u aj pozabdali. Oslovili sme naich sta
rch pamtnkov na Hrochoti, ktor maj okolo
osemdesiat rokov. Oni nm pospomnali tieto pes
niky a tradcie. Potomsme hadali aj v archve, u sta
rho otca, ktor m nahrvky z roku 1920 a povali
sme aj nahrvky od Karola Plicku. Tie star pesniky
s ndhern. Je to plne in, tak zabudnut svet.
Akm spsobom sa vo vaej rodine dedila
hudba?
U ns je tento folklr zauvan. koda je, e niek
tor u donaj tie nov veci, meldie a slov. Ale
my si drme t nau meldiu. Nepustme ju. Ned sa
to voi nmu dedistvu. Mj otec bol najmlad syn
starho otca Jna BerkyhoPala. Boli piati bratia
a p sestier. Aj dievat hrvali na husle. Povinne sa
to uili. U ns ani lovek nevedel, ako sa k hudbe
dostal. Ja som tie hne synom kpil husliky a hud
bu povali aj vo dvoroch u susedov. Mj ocko zo
mrel pred dvomi rokmi. Spolu so strkom, ktor zo
mrel tie nedvno, nm vdy hovorili: Nepustite to,
nepekulujte. T meldia, tnina, mus by. Ja hrm
na kontrabas, ale vetci ovldame viac nstrojov. So
mnou hraj moji synovia a bratovi synovia. Mme
doma aj mench synovcov. Teraz tu nie s vetci. Je
ns vea a nemme toko prostriedkov na dopravu,
aby sme chodili vetci. Nae deti ume vdy t star
hudbu. U sme ich dali aj do hudobnej koly, aby
ovldali techniku, ale nie nadlho. Aby neboli inde.
Sname sa udra to star. Mme aj spevkov, ktor
spievajstar spev, o sa spieval predsto rokmi. Tieto
spevy s nahrat aj na CD, ktor sme tento rok vydali.
S tamtie spevy v takomstarosvetskompodan. Ma
li sme dlhiu odluku, nehrvali sme, no u sa naa au
tentick hudba dostva do povedomia. udia si vim
li, e sme sa vrtili a teia sa z toho. Teraz sa u zame
riavame aj na in nre, ale len takou formou zbavy.
Chceme, aby sme vedeli zahra aj pesniky z inho
kraja, ke v om hrme.
Kam chodte hrva?
Hrvame najm na oslavch, semtam na svad
bch. Svadby sa u moc nerobia. Mm pocit, akoby
u ani neboli na dedine v mde. Je to koda, lebo tie
svadby boli krsne. Tento rok plnujeme sfilmova s
naimi obanmi a so sborom svadbu na Hrochoti.
Star udia bud musie zasadn a pospomna na
tie tradcie. Tie chodme hrva po festivaloch. Naa
hudba je mono pre niekoho ako strviten, pre
toe sa s takou muzikou mlo stretvaj. My sme tu
ale na to, aby sme ju dali do povedomia.
o pre vs znamen hudba?
Znamen pre ma vetko. Mm z toho a zimo
mriavky. Je to kus histrie. Keby ste boli u ns v dedine
a povali tunajiuhudbu, tak nemuste ta ani knihy.
T hudba vmto vetko povie. O naomprostred, pr
rode, o dobrote ud. Vetko vm povie. U ns nevie
me, o je diskrimincia. My mme spolon cintorn,
evanjelick a katolcky, popritom my, Cigni, sme len
katolci. Kmotrovci sme s umi v dedine. Naa hudba
aj spja. Nielen v naej obci, ale aj v priahlch obciach.
udia ns maj v cte a my si to vemi vime. Vedia si
pri naej muzike aj zaspieva. Kad si sce nedovol
spieva, ale niektor sa osmelia.
Kto s rozkazovai?
Rozkazovai nie sRmovia, ale bieli z dediny. Tra
dcia pochdza z nroda bvalch zbojnkov. T hist
ria je nieo krsne. Naa hudba je troku ak na po
chopenie, je bez spevu. Muzika zvrazuje pocit prro
dy a to, o je pecifick pre Hrochoana zbojnka,
gazdu. Je to vdy o charaktere loveka, preto je aj t
pesnika vdy in. M in rytmus. Hudbou vieme vy
jadri aj hnev. Niekedy to bolo aj na ostrie noa medzi
muzikoua rozkazovami. Hrochosk muzika je prve
zko spt s hrochoskmi rozkazovami, ktor sa
v pesnikch prekraj a spevkrozkazova tm chce
vdy nieo poveda. Ostatn mali voi nemu repekt.
Ke chcel rozkza, druh sa musel najskr opta to
ho, o rozkazoval pred nm. Niekedy sa to rieilo aj
psami. U ns je to tak. Stle sa traduje, e ideme
hra aj do krmy. Sname sa udriava tie tradcie.
Spomenuli ste, e vaa hudba spja. Ak je
spolunavenie Rmov a majority v Hrochoti?
U ns dokonca aj Hrochoania vedia po cign
sky. Najm t star, ale aj mlad, naprklad synovi
kamarti. Odovzdvame si to, je to tie akoby trad
cia. My nebvame v osade. Niekto by mono pove
dal, e to je osada, ale bvame mieane. My mme
susedov bielych. A nai susedia vedia cignsky. R
no ma sused zdrav po cignsky. loveku to dobre
padne. Teraz, odkedy op hrvame, sme si nali
vea priateov. Zvykn prs aj k nm na Hrocho.
Ideme spolu na chatu, hrme a zabvame sa.
Tento rok ste vydali hudobn CD. Ak mte
alie plny?
Odkedy sme vydali CD, mme rzne plny. Pl
nujeme u druh. Na omale chceme obnovi t na
ozaj star hudbu, ten krsny tl a spev. Vrtime sa
o vemi vea rokov dozadu. Dokeme to, lebo m
me svojsk hudbu, mme to ctenie, pretoe tam
ijeme a vieme o om to je. Poznme tch ud. Pl
nujeme tie, aby ns bolo m viac v naej muzike.
* * *
Amari kapela hii tradicija imar ki o trin el bera.
Amare purane sas khatar e nekh puraneder baaldi fa
meija tele Poana. Obaavibenpes andre amari fameija
delas generacijatar ki e aver generacija. Kana dikhav the
le haven, save amenge khere baron, imar sam e eftato
generacija andre odi baali linija. Baavas o purano te
lepoanakro, hrochoiko tilos u amaro baaviben pes
sakovar baavel bi e cimbala, vaj bi e varesavi moderni
zacija. Sakovar ahiam pa e lavuta, bare bugovi the
o bugovi. Soske, oda hin lokhes te phenel. O lavutara
phirenas te baavel pal o lazi, pal o gava u na sas len
dosta zor te phiravel ophare intrumenti, sar hii e cim
balma. Soske varekana sovenas the andro vea, la cim
balmaha phares denaenas le rihendar, phenas le
manuenge andre Braislava pro kidipen Kheibnaskro
dromo Vlaimir BerkyPala phureder. Pre oda majovo
rai avle o Palaovci andre Braislava, hoj te baaven
o tradina telepoanova gia va o dene andro Kheib
naskro kher, save sikhonas te khelel tel o intruktora.
E purai fameija le romane lavutarengri andal
e Hrocho o Palaovci. O lavutara di adaives baa
ven o tradina gia andal e Hrocho the telepoana av
ka, sar sas andro purane bera. Nekh buter pes unel
o baaviben sar kerdo phuvatar, pre lavuta, pre bari
bugova, pre bugova. O Palovci avri dine ada ber
o CD tel o nav Hrocho o Palaovci the lengre ama
la uchudle e nominacija khatar o RAdio Head Awards
2013 andre anrovo kategorija rootworld music.
Phenena amenge vareso pal e baali Pala
ovsko fameija?
Amari Palaovsko fameija hii andal e Tele Poana,
khatar o gav Hrocho. Lakri historija hii purai. aj
pes te phenel, hoj mire purane manua kerde kada pu
rano tilos. Denas len dureder pengre havorenge, le
havenge, le vnukenge, pravnukenge, prapravnuken
ge. U the amen oda sakovar baavas. Amare phure da
da baavenas pro but thana Tele Poana, ki o raja, pro
bijava. Mire dades, the mire papus sas pand have.
Oda sas e fameijakri muzika. Kana kampelas, akhare
nas the avere lavutaren. Amari muzika na sas sar origi
nalno romano baaviben. Sakovar baavenas oda, so
kamelas e majorita. Khere ikerahas ajsi tradicija, hoj
pes na kerelas e romai kultura, ae sakovar odi tele
poansko. Amare dene na giavenas, odoj sas aver ma
nua, so lenge phenenas so te baavel. Lendar sikho
nas neve gia, no sakovar len baavenas, sar on kame
nas. O manua, save prindaren e tema, avka unen,
hoj imar oda nane sajekh, sar sas angel jekh ora.
Savi bari hii e fameija akana?
Sam jekh bari, buchi fameija. Hin amen fameija
pre Slovaiko the andro echiko. Akana baaven ka
di muzika ki o bi dene andal e fameija. Pre jekh
podijum oda elas but laho. Baavas o gila, save
imar o manua bisterde. Geam pal o amare phure
manua pre Hrocho, hin len ki o ochtovarde bera.
On penge leperde pal ola gia the tradiciji. Pais ro
dahas the andro archivos, ko o papus, leskro baavi
ben hino pro audijo andal o ber 1920 u unahas the
o nahravki khatar o Karol Plicka. Ola purane gia hi
ne but ukar. Oda hii aver, ajsi bisteri luma.
Sar pes andre tumari fameija delas o baavi
ben dureder?
Ke amende hino ada folklor tradino. Zijan, hoj
varesave dene anen imar ola neve bua, o melodiji
the o lava. No amen peske ikeras odi amari melodi
ja. Na mukhas la. Oda musaj te ikerel sar amare
phure. Miro dad sas o nekh terneder havo mire pa
puskro, o Jan BerkyPala. Sas pand phrala the
pand phea. The o haja baavenas pre lavuta. Mu
saj sas te sikhol. Ke amende o manu ai na dane
las, sar pes dochudas ki o baaviben. The me jekhva
restar cinom le havorenge cikne lavuti, o baavib
en unenas the andal o pae khera. Miro dad muas
anglo duj bera. Jekhetane le kakoha, savo sajekh
muas na but angomis, amenge sakovar phenenas:
Ma mukhen oda, ma keren pekulacija. Kadi melo
dija, e toina, oda musaj te ahel. Me baavav pre ba
ri bugova, no sako jekh amendar baavel pro buter
intrumenti. Manca baaven mire have the le phra
leskre have. Hin amen khere the o terneder havo
re. Akana adaj nane sako deno. Amare havorenge
sakovar sikhavas kadi purai muzika. Imar len di
am the andre muzikakri kola, hoj te sikhon pal e
technika, no na te ahen but. Hoj te na chuden pen
pro aver than. Zumavas len te ikerel o puraipen.
Hin amen the o dene, so giaven, ajse purane gia,
sar pen giaven anglo el bera. Ola gia hine the pro
CD, savo diam avri kada ber. Odoj hine the o gia
andal e purai luma. Lungeder na baavahas, no
imar pes amari etnikai muzika chudel makar o ma
nua. O manua dikhle, hoj sam pale u hine loale.
Akana imar das the pal o aver anri, no a avka lo
khes. Kamas, hoj te danas te baavel the o gia pal
o aver thana, kana varekaj baavas.
Kaj phiren te baavel?
Baavas nekh buter pro kidipena, varekana pro bi
java. O bijava pen imar but na keren. Avka dihol, hoj
imar pro gava nane andre moda. Oda nane mite,
soske ola bijava sas but ukar. Kada ber hin amen
o planos te kerel o filmos, jekhetane amare manuen
ca the le suboriha, pal o bijav andre Hrocho. Ophure
der manua musaj te beel tele u te leperel pro tradici
ji. Sajekh phiras te baavel pro festivali. Amari muzika
aj te avel varesave manuenge phareder pro uiben,
va oda, hoj ajsi muzika but na arakhen. No amen sam
adaj the vaoda, hoj la te sikavas le manuenge.
So hin prekal tumenge e muzika?
Oda hin mange savoro. il man olestar marel. Oda
hinjekh kotor historija. Te sanas ke amende andro gav
u unenas amari muzika, na musaj te genel o kiki.
Adi muzika tumenge savoro phenela. Pal o amaro
than, pal e priroda, pal o manuengro lahipen. Savo
rotumenge phenela. Ke amende na danas, sooda hin
e diskriminacija. Hin amen e jekhetai mulai bar,
evanjelicko the katoicko, pro sajekh than amen, o Ro
ma, sam a katoika. O kirve sam le manuenca andro
gav. Amari muzika amen thovel jekhetanes. Na a an
dro amaro gav, no the andro pae gava. O manua
amenge den paiv u oda hin amenge but ku. Danen
penge pa e amari muzika the te giavel. Na sako peske
mukhel te giavel, no varesave dene troman.
Ko hine o rozkazovaa?
O rozkazovaa nane o Roma, ae o parne gavut
ne. E tradicija hii khatar o manua, save sas ora an
gleder. Kadi historija, oda hin vareso but ukar. Ama
ri muzika hii sikra phari pro achauviben, na giavel
pes. E muzika zorarel o uiben andal e priroda
u oda, so hino pecifikano va o deno andal e Hro
cho o or, o chulaj. Oda hino sakovar pal o manu
ikano charakteros, va oda the e gii hii sakovar
aver. Chudel o aver ritmus. Prekal e muzika danas
te phenel the pal e choi. Varekana oda sas the sar
o maribne makar e muzika the o rozkazovaa.
E hrochosko muzika hii paes ki o hrochosko roz
kazovaa, save andro gia vakeren u o giutnorozka
zovais oleha sakovar kamel vareso te phenel. Oaver
dene leske denas repektos. Kana vareko aver ka
melas te rozkazinel, musaj sas te mangel le dene
star, so rozkazinelas anglal leste, hoj les te mukhel.
Varekana mangelas phare vastenca. Ke amende oda
hin avka. E tradicija hii, hoj das te baavel the an
dre karma. Zumavas te ikerel kadi tradicija.
Phenan, hoj tumari muzika cirdel le manu
en jekhetanes. Sar diven o Roma the e majo
rita andre Hrocho?
Ke amende the o parne dene andal e Hrocho
danen romanes. Nekh buter ola phureder, no the
o terneder dene, sar o amala mire haveskre. Oda
amendas jekh avreske, oda hinthe vareso sar tradicija.
Amen na beas andre osada. Vareko aj te phenel, hoj
oda hii e osada, no amen beas avere denenca. Pa
amende been o parne. Akana, kana pais chudam te
baavel, arakhamamenge but amalen. Oda hin mites
le manueske. Varekana aven pal amende andre Hro
cho. Das jekhetane pre chata, hin amenge mite.
Ada ber keran o baavibnaskro CD. Save
hine tumare aver plani?
Kanastar keram o CD, chudam te kerel buter
plani. Imar te keras o dujto. Pre oda kamas te baa
vel odi aes purai muzika, oda ukar tilos the gi
avipen. Daha but bera, aes but bera andro pu
raipen. Oda aj te resel, soske amen hin jekh pe
cifikai muzika, hin amen o uiben, soske odoj
divas u danas pal soste oda hin. Prindaras ole
manuen. Hin amen the o planos, hoj te avas so
majbut dene andre amari muzika.
Text: Paula urinov
foto: Vladimra Hradeck.
Preklad do rmskeho jazyka: Erika Godlov.
u Star rod rmskych muzikantov z Hrochote Palovci. Hudobnci dodnes hraj tradin hrochosk a podpolianske pesniky tak, ako existovali
v minulosti. Prevlda najm zemit zvuk tradinch slikovch nstrojov ako husle, kontrabas a basa. Palovci vydali v tomto roku CD
s nzvomHrocho Palovci a ich priatelia a boli nominovan na ocenenie Radio Head Awards 2013 v nrovej kategrii rootworld music.
slo 1/2014
KULTRA SERA STRANA 11
Komponovanie hudby odtartovalo
nult ronk festivalu v Pribyline
Kultrny dom vPribyline aje
ho okolie vyuvala poas troch
przdninovch dn zvltna skupi
na ud. Dospel aj deti sa dorozu
mievali miestami rukaminohami,
poklopkvali na rzne predmety
aprrodniny, dupkali nohami, vy
vaovali na seba oi aasto sa smia
li. Zo sly kultrneho domusa oz
vali zvuky neznmych hudobnch
nstrojov aobas znej vybiehali
rmske deti vbielych trikch slo
gom podujatia. Trojdov hudob
n improvizcia vyvrcholila divo
kou prty na rmsky spsob. Krs
ne upraven udia vetkch veko
vch kategri, elegancia ajsmr
tanenej energie divkov zaskoili
nielen zahraninch lektorov.
Workshop skladby
Viedli ho vdi, ktor pricestova
li do Pribyliny na pozvanie organi
ztorov nultho ronka festivalu
rmskej kultry. Aktivitu zrealizo
valo obianske zdruenie Ro
modrom Slovensko ako svoj prv
projekt. Financovali ho zdotanej
kapitoly radu vldy na podporu
kultrnych aktivt aumeleckej tvor
by. Vysokokolsk pedagg hudob
nej kompozcie Anders Flodin si
prizval svojich bvalch aj sas
nch tudentov z univerzity. Hu
dobnci Simon Berggarden a Seth
Reino Ekstrm viedli spolu snm
skupinov prcu sdemi. Zosady
Pod brehom ich prilo 32 vo veku
od10 do16 rokov. Tri skupinky de
t spolushudobnkmi navali zvu
kom vprrode. Na vlastn improvi
zcie vyuvali skaly, stromy, vodu,
fae aj svoje hlasy, i dupot nh.
Zmaterilov, ktor deti vterne
nali, komponovali skladbu. Vkul
trnomdome impomhala dvojica
tudentov hudby, Emelie Sjstrm
aRobert Drewstad, ktor si hovoria
Dunja. Deti si skali hru na bicch
hudobnch nstrojoch pvodom
zJunej Ameriky sexotickmi n
zvami ako bongos akongas. al
nstroj marimba, pochdzajci
zAfriky, pripomnal n cimbal.
Zvltne zvuky vydval aj tibetsk
krutoles zloen zviacerch kovo
vch misiek. Na deoch bolo vidie,
e ich fascinovala vlastn kreatvna
prca a objavovanie zvukov, ktor
sa uili pod odbornm vedenm
ovlda a kultivova.
ir zmysel festivalu
Trojdov festival hudby, tan
ca, spevu avizulneho umenia
smedzinrodnou asou vyvr
cholil vsobotu 5. jla 2014 za
asti temer dvoch stoviek ud.
Cieom projektu bolo eliminova
socilnu izolciu komunity pro
strednctvom prce sdemi, ml
deou aich rodimi. Na festivale
okrem vdskej dvojice Dunja vy
stpili miestni rmski hudobnci
aspevci zPribyliny. Slovensk
Beyonc, spevka Gitana, roz
prdila krv prtomnch avyvolala
tanen oia, vktorom sa ocitli
deti, rodiia, zahranin hostia,
starosta obce aj organizanoob
slun personl podujatia. Edu
ard onka sprevdzal divkov
programom vo dvojici sMriou
Gailovou. Riaditeka eskho Ro
modromu ho oslovila, aby podu
jatie moderoval spolu sou.
Ke Marie prila apovedala, e
chce zaloi poboku Romodro
mu na Slovensku, bol som rd.
Viete, ja nepoznm na Slovensku
mimovldnu organizciu, ktor
by mala 90 kmeovch zamest
nancov. Aesk Romodrom ich
m. Pre ma je Romodrom zru
ka kvality, vysvetlil dvody, pre
o as prijal.
Festival nebol jednorazovou ak
tivitou. Marie Gailov plnuje vPri
byline pokraova prcou sdemi
aich rodimi, vytvori komunitn
centrum so socilnym slubami
a psobenm socilnych ternnych
pracovnkov ako i pecializovanch
lektorov v pripravovanej klke
vosade Podbrehom. Riaditeka Ro
modromu povedala, e sa do Priby
liny rozhodla s vaka svojej pria
teke Beate Greggersen, ktor ju
pozvala na Slovensko. Pracujeme
sneziskovkami vMaarsku, robili
sme sBulharmi, kamsomcestovala
dva roky. Mj otec bol Slovk aako
som u povedala, mm voi nemu
pocit dlhu, pretoe mi hovoril: Tak
ty tamrob veskua na Slovensko
nejde? Aj preto zaala pred dvo
ma rokmi robi na Slovensku. Naj
prv chodila ako turistka, zoznamo
vala sa sprostredm aumi. Do
osady Pod brehompriviezla dva ka
miny obleenia od sponzora Ken
velo. Na zimu obliekli cel osadu.
Knajblim plnom M. Gailov
uviedla: Slovensk poboka zaala
psobi vtomto roku au m teraz
za sebou prv projekt. Na jese ro
bme monitoring, zmapujeme pro
stredie. Zistme, vakom prostred
udia vosade ij, koko ich tam je,
ako s na tom deti, koko ich je
vpecilnych kolch, na zklad
nch kolch, koko je tam neza
mestnanch, sakmi problmami
sa tto udia stretvaj, pretoe ne
m zmysel iba psa arobi projek
ty. Ja musm i projekty na mieru
klientele.
Text: Ingrid urinov
foto: Ingrid urinov,
Jan urina
Tanen dom s nzvom Z radov Rmov
V Bratislave sprevdzali vubu rmskych tancov legendr
ni Palovci z Hrochote
V mji 2014 sa v bratislavskomKultrnomcentre Dunaj uskuto
nilo alie pokraovanie cyklickho projektu Tanen dom, teraz
pod nzvom Z radov Rmov alebo Od Rma do Rma. Tanen do
my organizuje u dvansty rok obianske zdruenie Dragni. Venu
je sa vube tradinch tancov pre laikov, ale aj pre lenov bratislav
skch folklrnych sborov.
Dnes je tu vie percento laikov. Chceme, aby spoznali rmske
tance, ale celkovo vyuujeme nielen tance zo Slovenska. Mali sme aj
hudobnkov a tance z Rumunska, i Maarska. Na tanench do
moch vyuujeme rzne tanen reginy a tlotvorne sa venujeme
tancom z rznych krajov Slovenska, povedal Fero Morong z ob
ianskeho zdruenia Dragni.
Veer bol rozdelen na niekoko ast. Prv as tanene viedol
Vlado Michalko, ktor m vemi blzko k rmskej tematike a k rm
skym tancom. Po absolvovan odboru choreografia udovho tanca
Vysokej koly mzickch umen v Bratislave sa venuje udovm tan
com zo strednho a vchodnho Slovenska, a najm rmskym tan
com. U sa od svojich priateov z osd na Slovensku, ale aj
v Transylvnii. Vlado Michalko a intruktorka Libua Bachrat roz
delili astnkov na ensk a musk skupinu. K tancu im hrala u
dov hudba Michala Nogu. S to bieli muzikanti, ktor prebrali cha
rakterov tl hrania po rmskych muzikantoch z oblasti aria, vy
svetlil Fero Morong. Prve zo aria, konkrtne z Petrovian, s rm
ske tance, ktor sa v Bratislave vyuovali. Lektori viedli ud od jed
notlivch krokov a po ucelen tanen zostavu. Zaiatok tanca
odrtaval Vlado Michalko vdy po rmsky: Jekh, duj, trin, tar...
Pokia sa eny ladne vytali a lskali prstami, mui sa poriadne zapoti
li. Rmske tance sa odseba odliujsvojmprovanm. Prve princpp
rovania rob ten tanec inm a tento princp je pecifick v kadom regi
ne. Niektor tance s skonho charakteru, in pomalho i naopak
rchlehocharakteru. Snaozaj plnerozdielne, zdraznil FeroMorong.
Po prestvke sa na pdiu rozloili muzikanti zo starho rmskeho ro
du Palovcov z Hrochote. Nai predkovia pochdzali z najstarieho ro
du muzikantov z Podpoania a hudba sa v naej rodine dedila z genercie
na generciu. Naa muzika nebola smerovan k tej originlnej cignskej
hudbe. Vdy hrali to, o sa pilo aj majorite. Doma sme drali tak trad
ciu, e sa nerobila cignska kultra, ale vdy t podpolianska. Nai nespie
vali, mali na to rozkazovaov. Od nich sa uili nov pesniky, ale vdy ich
hrali po svojom, povedal frontman kapely Vladimr BerkyPal, ktor
hr na kontrabas. Palovci teda hrali charakterov tl technk, ktor s
typick pre lazy na Podpoan. Tanen lektor Jn Michalk vyuoval vr
chrske prov tance typick pre Hrocho. Na Podpoan je pecifick, e
kad jeden tanenk je osobit, povedal na vod astnkom.
Po lekcich jednotlivch tancov pokraovali udia v tancovan
a zbave. Tanen dom mal vborn atmosfru a bol zaujmav aj
tm, e rmsku hudbu z reginu aria hrali Nermovia a muziku
ku klasickm podpolianskym udovm tancom hrali rmski muzi
kanti z rodu Palovcov.
Text: Paula urinov
foto: Vladimra Hradeck
u Gitana roztancovala cel slu.
u Tieto deti s vemi ikovn, talentovan. Ale to je mlo. Potrebuj sa ui vkolch, vedie
jazyky, profesijne sa vzdelva, aby ili alej. To je odkaz pre Rmov rodiov, lebo vea
znich si neuvedomuje hodnotu vzdelania. Treba ich prebudi, ahlavne prebudi zujem
umladch ud. Proste, ukza im to, e maj monosti, ale aj povinnosti s na stredn
kolu azska svoje remeslo, aby alej pracovali, pre RN povedal Eduard onka zradu
splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity.
u Zava: Anders Flodin, Simon Berggarden, Robert Drewstad
aMilan Koht.
u Marie Gailov aEduard onka.
ISSN 13383027
Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hiveovilanov, ktor sa rozhodujcou mierou priinila o ich udranie a rozvoj.
Vydavate: Zdruenie JEKHETANESPOLU, sdlo zdruenia a redakcie: Jarkov 4, 080 01 Preov, (a fax: 051/7733439, email: redakcia@rnlweb.org, www.rnlweb.org, fredaktor: R. onka. Jazykov korektorka: I. urinov.
Redakcia Preov: Jozef Ferenc, Roman onka (conka@rnlweb.org), Daniela Obasnkov (zstupkya fredaktora). Spolupracovnci redakcie:
Detva: Brao Olh ((0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovsk Hrdok: Ingrid urinov ((0905/897 754). Preklady do rmskeho jazyka: Inga Lukov, Erika Godlov. Sadzba: Martin Hajduk. Tla: Rotaprint Koice.
Nklad: 3000 ks. Evidenn slo 375/08. Objednvky novn prijma redakcia. Neobjednan rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje prvo krtenia, jazykovej a tylistickej pravy prspevkov itateov.
w Uverejnen nzory sa nemusia zhodova so stanoviskom redakciew Vydvanie novn je podporen radom vldy SR program Kultra nrodnostnch menn 2014.
Obnovu technologickho vybavenia na vydvanie novn podporilo Ministerstvo vntra SR, rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity.
Za obsah projektu zodpoved vlune obianske zdruenie Jekhetane Spoluw