Intenzvne vyuitie majetku

Jakub Kapiiak

I
M

Vea ud zbankrotuje preto, e

privea investovali do przy ivota.
Zruinova sa pre poziu je cou.
Oscar Wilde

* * *

ako njs protikladnejiu dobu, ne bola t, vktorej sa rodil

bsnik Kapiiak. U roku 2006 sa Kapiiak ako ptnsron
podiea na ileglnej innosti adostane sa do vzenia. Zvlastnch zitkov spozn, o je to tlak. Je vnmav kumeniu, ale
jeho rozhad je obmedzen. Imponuje mu sasn bsnick
tvorba, ale uvedomuje si, e chce tvori inak. Zane nabera
vedomosti arutinu samostatnm tdiom. Vzdialenos od
tartu do ciea sa asto jav ako nekonen.
Poziou sa Kapiiak zaal vne zaobera a na strednej
kole, kde naiel novch priateov, ktor si vimli jeho talent
anabdali ho kbsnickej tvorbe. Predovetkm to bol Vlado
imek. imekom lomcoval hnev majstra aKapiiakom zase
nepokoj adolescenta.
Na druh de som napsal bse. Boli to len ryvky. Zl.
Neuverejnil som ich nikde. Bola noc. Prednam vere imekovi.
Dodvam: Vere jednho mjho znmeho. Vlado zastal. Obzrel
si ma. Zreval: To si ty napsal! Ve ty si genilny bsnik! To, e sa
omne vyslovil stakm grandiznym anezaslenm epitetom,
ma poteilo. Celho ma vtedy pohltili bsne. Vten veer som sa
celkom neakane stal bsnikom.1
Tak sa zrodil bsnik. Cesta od zanajceho bsnika kbsnikovi vyzretho gesta bola vemi namhav avyiadala si vea hevnatosti. Bsnika na nej akali mnoh nstrahy
atragick kolzie.
Vdy vak slskou spomnal na imeka, ktor ho zasvcoval do pozie.

1 Z Kapiiakovho e-mailu Michalovi Rehovi

z 25. septembra 2008.

Moja bohma

Mojimi hlavnmi nepriatemi s spermie, sekrty

avaginlne avy.
Vyhbam sa ich kontaktu smojou sliznicou, ktor sa nachdza
vhrdle, vagne, konenku, na pike penisu avmoovej rre.
Vyhbam sa priamemu kontaktu genitli aich treniu.
Vdy sprvne pouvam kondm: Pred pouitm skontrolujem
dtum expircie. Neotvram ho zubami, ani nonicami.
Skontrolujem, i mm sprvnu stranu rolovania. Chytm rezervor
medzi palec aukazovk avytlam zneho vzduch. Rezervor
stle drm medzi palcom aukazovkom, a km druhou rukou
nezrolujem kondm dole ku koreu penisu.
Kondm pouvam pri kadom sexe do zadku, vagny
aj fajke.
Pouvam kondm aj na sexulne hraky anikdy ho
nezabudnem vymeni pri ich pouit zjednho/-ej partnera/
-ky do druhho/-ej, alebo zjednho otvoru do druhho
(zadok, vagna).
Kondm si nezabudnem navliec ani na prsty pri prstovan
vagny i zadku svojho partnera/-ky.
Pouvam rukavice pri drden povy, klitorisu, genitli
aj zadku.
Pouvam barirov ochranu pri orlnom sexe lzan vagny
alebo zadku: Zkondmu si vyrobm rku. Najskr odstrihnem
piku kondmu, potom ho pozdne prestrihnem, rozrolujem
amm rku.
Pred orlnym sexom ani po om si neumvam zuby,
ani nekloktm stnymi vodami.

15

Ak mm vstach ejakult, vypujem ho, vyplchnem si sta

istou vodou, zuby si neumvam, ani nepouvam stnu vodu
anajmenej hodinu ni nejem.
Pred sexom si nerobm klystr.
Ak mm ejakult vzadku, upnem si asnam sa ho vytlai
von sahovanm svalov, viadnom prpade si nerobm vplachy,
ani si neskam ejakult vybra von prstami.
Ak robm niekomu fajku bez kondmu, vyhnem sa vstreku do
st.
Ak mm anlny sex, vyhnem sa vystreknutiu ejakultu do
zadku.
Pouvam lubrikant pri kadom anlnom sexe, ale nielen vtedy,
pouvam ho aj pri prstovan avdy vtedy, ke je prirodzen
lubrikcia nedostaton.
Po nikom nepouvam vlhk uterk na utieranie genitli.
Nebozkvam sa slovekom, ktor m na stach opar alebo
herpes, ani sa snm nedelm ospolon pohr i prbor.
Ak mm na stach opar alebo herpes, nikomu nerobm orlny
sex.
Pred sexom si vonm okom prezriem partnerovu/-kinu
oblas genitli azadku aak zbadm okovek podzriv,
vyhnem sa kontaktu stouto oblasou.

16

Som sprvny chlapec?

predstavujem si slo v trojici:

v laboratriu vpotovej techniky
v informanom stredisku
ke len na chvu prerui prcu
v informanom stredisku vytiahnu rybu:
kedy mem ma s niekm intmny styk?
o mm robi aby na ma leteli dievat?
ke len na chvu by prcu preruili aspo traja
v informanom stredisku vytiahnu rybu:
je to mil ponuka na sob?
o mm robi aby na ma leteli dievat?
ke len rno zaa preruovanou sloou

17

Ke saka prehta

Kdesi za Moskvou. Va brezovho hja.

Kmsi vyciciavan zaepkm:

, , ,
2

Pozn to cel naspam. Viem, e deifrova

intertextov odkazy
je pre teba hraka. T reciprocita vaka cudziemu textu
Rekontextualizcia a vak znepokojuje. Nieo pi.
Vedz, prosm,
e pre tto chvu som len tvoj. Milujem abim zodratch,
tvrdch chlapov!
Takch ako si ty. Jeden za vetkch. Mj 3,
moja 4.
Bez kontnt. Zostali len premenn.
Vhbke srdca vak predsa primnos.
Carpe diem, carpe diem... opakujem.
Aty len saj akr...
A km
Modrast ilka pulzuje na chlapcovom hrdle,
ke saka prehta, ako zpovinnosti.
Boe! Ach, vetko je to len tak obyajn habajovtina.
2 Jedno dieva je aj na severe/pripomna mi ho v kadom
smere (preloil Jn Zambor) 3 = chlapec, mldenec
4 = agan

18

Rzny strih rzne zdoben

nohy ma zaviedli a k dialektickmu mysleniu

presne tam kde som viac rigorzny menej rigorzny

moju myse zamestnva vroba ivtikov

praskot textlie hovor praskot textlie
praskot textlie hovor zdumivo
praskot textlie hovor ivtiky na prasknutie
moju myse nenavne prenasleduje balast scna

19

Trma-vrma

Do vagny sa ti zaiadalo: zabdnu

Preo si tak zmeravel?
Sn a neodrdza: davot a madganica?
Vari sa ti brid: udsk pyr?
Si a: stiesnenos?
Ako hluch s dverami
Z vravy vynieva
Nie je ti pochuti: spoin v trme-vrme?

20

Sem (insistova)

1
puding je horci a tel tie
mus sa poui ohreblo lebo penis ako akceptova
ohreblo je horce
ohreblo oddeuje tel
trieska to krpe to vrzka to
2
M. krtel je pekn
M. Karhan nie je pekn
povedal mi hold it in
rybu poslcham
ryba zdchla
som hlta meov
3
zajac je napr. zelen a mkk
syr mi je napr. bliie ako hocktor z futbalovch superhviezd
no tak Jozef vezmi do st ksok msa

21

A ty si tu strieka

riekami sa realizuje
kam sa sem ond
ty: vopchajko_striekacia pito ka
sebarealizuje sa zavlaovanm
ty: postrekova
zave ale t svoju tinktru: dopraj aj mne
sem
mne
jj pandravu

22

Koloto v stach,
za uchom kore

mrkva za uchom a cmanie sumca

Dvame sa zava na profil osoby s mrkvou za avm uchom.
Priamo. Pohadom na mrkvu zostrojme priamku. Kolmica.
Oranov. Kpili ju na trhu.
sumek ma u omna
jazyk a sumec: pustili sa do seba
v tuhom klbku do seba zahryznut
nie je miesta pre oboch
jeden mus z kola von
sm sumec v poli

23

Slubukonajci nstroj

Si nstrojom pre mj jazyk

Trningovou plochou
Poviem:
Nahraditen
ahko nahraditen
Situciu vak nekontrolujem
Mj arbav jazyk sa vleie 3 km za ostatkom
Si nstrojom
Ktor mnou vldne
Som pod dozorom svojho nstroja
Pri pokuse o uzurpciu moci hrebienok spasne
Konm len to o mi dovouj moje schopnosti
Len trnujem a nechvam sa usmerova
Nstroj ako kad in

24

Intenzvne vyuitie majetku

u niekoko hodn sa usilujem demontova strmienok

postupne nadobdam oboie
a nachdzam samho seba v rozlinch grafoch
po hodinch mrnych pokusov
ctim e chrbtica prenechala svoje miesto kladivu
uvaujem o posuvnom meradle

25

Cie je veliinou budcnosti

Zl jazyky hovoria opredasnom konci.

Ja sa vposlednej dobe sstreujem na analzu apri. Kcieovej
rovinke sa iadna bytos jakiv nepribli, najm ak vezmeme do
vahy storoie, vktorom ijeme.
Kontakt shranicou ns vdy obohat, napr. hranin ivotn
situcia (boj ohol ivot, smr blzkeho loveka at.). Nahliada
na kad zjednotlivn inak. Kontakt shranicou prina
svoje ovocie.
Vpamti si treba dra zkon hraninej uitonosti.
i je pravda tam, i inde, mali by sme pokraova
vanalzach, ale hlavne by sme mali vloi nau snahu
do zveaovania medziudskch vzahov.
ijeme v21. storo. Vstoro rizika. Vstoro hraninom.
Hranica medzi spechom anespechom je tenk ako krdlo
mota.
Vo veobecnosti nm nae konanie prinesie zisk alebo
stratu.

26

Odovzdanos

15. jna 2014

pod starou vbou
vtureckom sede
odovzdvam sa zuraniu potoka apovievaniu vetra
aivot neprestajne prdi:
koruliarka brzdi hladinu
kobylka ske zbodae do trvy
trasochvost sa ozva zkoruny
oscilujem si tu vtureckom sede: medzi Miurinom
aiarislavom
vseptembri 2015 bude dokonen City Arena
ak sa podar udra sasn kder pokope:
kreatvny Vlasko
glov Sabo
mlad Schranz
dynamick Mikovi
vbrnke Rusov5
ak sa vytiahnu t najlep zjuniorky
posiln sa obrana
dotiahne sa roden kanonier
len sa tak pohri do sezny 2015/2016
amputcia vedomia

27

azrazu: na ramene mi zavitor skorka

kontemplujem?
kontemplujem

5 Tesne po slvnostnom otvorenm City Areny (22. augusta

2015) vak musm kontatova, e z klubu odili viacer zo
spomnanch futbalistov. Postupne odili Dobrivoj Rusov (Piast
Gliwice), Ivan Schranz (po krtkom hosovan v Sparte Praha
je ale u sp), Jn Vlasko (Zaglebie Lubin) a Erik Sabo (PAOK
Saln). Predovetkm s odchodmi Jna Vlaska a Erika Saba sa
bude ak vyrovna a zatia neprili adekvtne nhrady, hoci
po rozpaitom vode sa k dobrm vkonom rozohral Aldo
Baz (bval opora AS Trenn). Aspo brankrsky post sa
podarilo stabilizova vydarenmi podpismi zmluvy s uboom
Kamenrom a mladm Adamom Jakubechom a to ete v klube
stle psob odchovanec Matej Strapk. (Poznmka pvodne
reagovala na priebeh sezny 2015/2016. Dnes u viacer
uveden daje nie s platn.)

28

Kamsi sa mi skryl (aranjaka)

kam si sa mi skryl Batman?

nemienim a hada donekonena
sn som a niem neurazil

pohren do vakovakch pol

kulmincia blzo
predo mnou slabo zmapovan systm bankovnctva
naposledy otestova fungovanie internetbankingu
vanaprastha
kto a kedy naposledy videl Batmana?

29

Pokus o marginalizciu Jakuba

Kapiiaka

na stavbe pracuj mocn chlapi

na stavbe sa usilovne pracuje
Jakub Kapiiak nebude potrebova pracovn odev
prca Jakuba Kapiiaka nespova v obsluhe pomocnho vozka
pomocn vozk ako aj mocn dlane Jakubovi Kapiiakovi
odteraz neslia
Jakub Kapiiak obsluhuje pomocn vozk
Jakub Kapiiak m mocn dlane
na stavbe pracuj mocn chlapi
vetko je pripraven u od 6:00
vetko je pripraven na astrlnu turistiku

30

Je to tak zenov

1 Mso
Chpanie msa, to je to, o o sa snam. Mj talentovan mozog
tpe. Mso v stach ako kov. Dokem sa pozbiera? S msom
nie s iadne arty.
Patrik hovor: Najskr vykva, pripravuje sa,
no predsa sa ak.
2 Rozlka s dualitou
Patrikovi
Pre ma osobne je k to ist ako paradajka.
Rovnak pitok z konskej salmy ako z paradajkovej polievky.
Rozlka s dualitou sa vydarila, Patrik mi ukzal svojho koa.6

6 Rozlkovej oslavy sa zastnilo nespoetn mnostvo mojich

a Patrikovch kamartov.

31

Zrdnik komunikcie

inky mimiky s zanedbaten

Gest bez nosnch informci
Verblne/neverblne prostriedky nezasadzuj dery
Vo finlnej fze sam zlyhania
Sprostredkova informcie:
Mrnostiedivej? Paromu paromskmu?
daj:
Zniujci hladinu mojej nevedomosti? Hrom aby ma pobil?
Od subjekt-objektu k subjekt-objektu:
od: nskej tudentky filolgie
cez: retaurtorku ikon
a: tlmonku z talianiny
k: Alranovi ktovieakej pecializcie
Poneviera sa medzi komunikantmi
V: znach oddychu
Bodaj by a: Preskoilo? Porantalo? Oarovalo?

32

Nadbsnik

rno sa vloi do istho chrupu

pri mrdnut plecom mrdn celm telom
vetky hromy a blesky presmerova do mihnutia obv
12:45 13:15: upriami sa na tcu
av oko pevne ukotven v rezni
prav nech sa plaho v zemiakovej kai
klvesy notebooku stlam dlaami
v monitore zadvan po krk
kreslo mi je trupom
Presahuje prtomnos.
Ako konr rozkvitnut presahuje ponad plot.
Mocn, svalnat, zdrav lovek naich snov
spravil u prv, nezadraten krok do zajtrajka.

33

Prspevok
k experimentlnej pozii

***
A oi na vtky
Jn imonovi
Na konriku sed vtik.
up ho k namrznutej mlke!
Jazkom naber studen vodu.
Mil.
Usmievam sa.
Po chvli sa vraciam k problmu
intertextuality a autoreferennosti.
a vtky ku mne.
***
V korune stromu osi ramot.
Pozriem nahor:
Hrdzav veverika.
Ufrngla.
Stratila sa.
Veselie sa u kra ani ned.
A tob nie psa.
***
Nohy ma nes svetom.
Ujedm si z neho.
Tak insitne, tak veselo.

34

Ve zbava, veseliny:
ih! hopsa! tiny-tiny
Juj, tak insitne, tak veselo
***
Na slnieku mi je dobre.
Vyhrievam sa ako kocr.
Takto sa mus cti pnboko.
A potom:
Pem bsen.
Kadmu slovu sa njde svoje miesto.
Vyslovene: pnboko.

35

Nbreie Dunaja 12. mja 2015

sedenm sa privdzam do bodu varu

stadia sa vydvam na alek cestu
letm ako nepohnut p
a v zvere bsne pridm meno jednho
z priekopnkov mod. slov. pozie
jedinm vihom dodm bsni na presvedivosti
zaradm sa do rchlejieho pruhu
a rozkrtim koles
a mono zamotm nieko ko hlv
a mono nastolm otzku o autorsky
motivovanom a nemotivovanom v bsni
venovan Jnovi Smrekovi
autorovi aj takchto verov:
Raz pjdem ja, syn severa,
navtvi jun more,
zakotvi v kokosovej hore,
i z bannov

36

Utrpenie experimentlneho
bsnika na Slovensku

m menej mme enu radi, tm ahie sa jej zapime.

A. S. Pukin
Ak je dieva raz piou, ned sa ni robi.
Balla

Venova sa experimentlnej pozii:

tvorivo rozvja postupy starch kolegov,
zvyova si odbornos,
konceptualizova na pokanie,
tylizova opreteky,
zakadm sa skoncentrova na svoj vkon,
postupne sa sta neoddelitenou sasou
mozaiky sasnej slovenskej pozie.
By:

37

neodolatene anachronick,
iadan,
intertextulny,
autoreferenn,
interliterrny,
a navye aj krotite lyrickho subjektu,
ktor len zisuje, ako nm lomcuj emcie.

S to sn itate ky, o sa sem dovalili?

S tam sn aj literrne kritiky?
A vedkyne?
Neklam ma vlastn zmysly?
Ach, kurva, ve to vetko s faniky!
Pte do pie, vy kurvy!
Jebliny!
Suky vyjeban!
Som sn nejak hviezda Blaugranas i El Galctico?!?
A experimentlny bsnik:
Neustle vrazne a naivne dekadentn.
Vrazne romanticky dekadentn.

38

, smr! Som tvoj.

udia sa cel dni topia v individualizme.

Utpaj sa v iadzi svojho ega.
Akoby nectili zodpovednos za druhch.
Akoby si neuvedomovali, e u len tm, e s, prekrauj
hranice bytia druhch a osudovo do zasahuj.
O ivote tu neme by ani rei.
Ctim, e treba nieo urobi.
Odhodlal som sa bojova proti tomu antiivotu.
Odhodlal som sa bojova samovradou.
Samovradou, ktor bude zauchom vyaniu
individualizmu a egocentrizmu.
Samovradou, ktor bude rozlepenm o.
Smr ubliuje predovetkm druhm.
Naruuje rovnovhu vzjomnej zodpovednosti.
Prve preto po kadej samovrade nevyhnutne
uskutoujem zmtvychvstanie.
A takto som sa dostal mimo asov os,
mimo chronolgiu a objektivitu.
Dni, tdne aj mesiace s mi cudzie.
Mj personlny as umtvuje a redefinuje
objektivitu chronolgie.
Stotouje sa s asom lyrickho subjektu.
Ke lyrick subjekt vybieha spoza stodoly...

39

Takto sa odpravujem.
Ako na hojdake.
Bsnik ani jeho lyrick subjekt nehodnotia pohyb asu
ako vvinov, chronologick a kauzlne usporiadan rad
ani v rovine ontologickej, ani v rovine hodnotovej, o je
ostatne z venostnho uhla pohadu pochopiten.7

7 Eli, Anton. Demiurg i reptajca trstina? Lyrick subjekt

v ruskej romantickej, postromantickej a neoromantickej pozii.
Bratislava: Univerzita Komenskho, 2008. Str. 41.

40

Namiesto dialektiky nastpil ivot

Fiodor Michajlovi Dostojevskij

Pocta Johnovi Cageovi

Anonym: Bez nzvu

eleznin stanica Trnava, 10. oktbra 2012
Neznmy umelec sa rozhodol zvukovou intervenciou ozvltni
priestor elezninej stanice vTrnave. Zreproduktorov vhlavnej hale ana nstupiskch sa vprestvkach (priestoroch) medzi
hlseniami (omekan, prchode i odchode vlakov) rinuli
ako identifikovaten zvuky. Pravdepodobne ilo okrtku
nahrvku alebo jeden sek znahrvky, prpadne to mohol by
ryvok zo skladby tohto anonymnho autora. Suritosou ale
mono poveda, e ilo oaksi zvukov sluku.
Vtomto roku sa u usporiadalo mnoho vstav avytvorilo sa mnoho umeleckch diel na poes Johna Cagea kstmu
vroiu jeho narodenia. Na Slovensku tak diela vytvorili
Milan Adamiak alebo Peter Machajdk. Vpodobnch intencich treba vnma aj toto anonymn dielo. pecifickos tohto
diela nespova iba vjeho odkaze na Johna Cagea. Autor tak
aj vystpil zuzavretho priestoru galri aintervenoval do
verejnho priestoru. Touto intervenciou vyruil cestujcich
(dostal ich do role posluchov) zbenho kadodennho
stereotypu. Vyruenie chpem ako impulz, ktorm chcel autor
sptne upriami pozornos cestujcich na ich stereotyp. Nie
vak na stereotyp ich bench aktivt, no sptne chcel strhn
ich pozornos na zvuky obyajne vypajce priestor okolo
nich. Ruiv moment cestujcim ukzal, e osi je in azaalo
im to pvodn chba. Ako keby chbalo to zvyajn, pvodn

45

(predintervenn) ticho. Pvodn ticho vskutonosti nie je

tichom, takisto ide ozvukmi vyplnen priestor. Autor teda
poukazuje na dleitos vnmania kadodennosti so vetkm,
o so sebou prina. Nemus sa to, samozrejme, tka iba zvukovej strnky kadodennosti. Me takto aktivizova viacer
zo zmyslov azobyajnej kadodennosti sa me sta zvltny
asvojsk priestor. Nemus s iba oaksi idylick povzbudenie,
aby si udia uvali kad de aboli stmto novonadobudnutm spsobom ivota spokojn, zmyslov aktivizcia me
vies k alm a alm aktivizcim v rmci jednho loveka
(duchovn, socilna, obianska at.).
Autor svojou anonymitou vytvra naozaj otvoren dielo.
Toto dielo si toti nememe stotoni so iadnou predchdzajcou tvorbou inho empirickho autora. Nememe ho
kategorizova azaradi do prieinku sniektorm zempirickch
autorov. Dielo sa nm prezentuje len ako dielo, nie vak ako
dielo niekoho, tento niekto je tu svojou anonymitou utlmen.

46

Zreten moment apatie

Anonym: Performance
OC Galria Trnava, 23. februra 2014
Obyajn nedea vobchodnom centre Galria vTrnave.
Zamorfnch prdov ud smerujcich zjednho obchodu do
druhho sa nenpadne, asi o14:10, ktosi vyleuje. Zostva st
asi 10 m od pultu so suenm ovocm atekvicovmi semiakami. Stoj nealeko od vchodu, zrove vak jeho poloha neudiera na prv pohad do o uom vchdzajcim dnu. M na sebe
portov ierno-modr zimn bundu ahned nohavice. Zhlavy si dva dole iernu iapku avopch si ju do vrecka bundy,
ktor si rozopne. Uke sa tmavoerven triko. Nevzbudzuje
iadny zujem okolia. Nevma si ho ani predavaka suenho
ovocia, skmsi sa zhovra po telefne. Mladk sa rozhliadne
okolo seba, zvrecka vytiahne mobil, pozrie na askryje ho. Ide
do pokaku, chvu tak zostva, sad si na zem anapokon si lha
na chrbt. Pohad uprie do stropu. Len sa tak dva ale.
Onieko ko seknd knemu pribehne jeden manelsk pr
vstrednch rokoch apani vdchodkovom veku. Zrejme sa obvaj, e mu prilo nevono ausiluj sa zisti, vom je problm.
Mladk vak neodpoved auprene had pred seba. Po chv ke
pribehne pracovnk ochrannej sluby. Aj on sa poka zisti,
o sa deje ai nem nhodou mladk zdravotn akosti. Ani
na jeho otzky mladk nereaguje. Postupne sa okolo zanaj
zbieha udia, ke vak divci nevidia iaden progres, pober sa
alej avystriedaj ich al. Po chvli si niekto zdavu vimne, e

47

veda mladka je na podlahe nalepen mal papierik. Mal tvar

obdnika so stranami pribline 6 a3,5 cm. Kpodlahe bol prilepen priesvitnou lepiacou pskou. Na papieriku bolo napsan
jedno slovo Performance apod nm dtum 23. 02. 2014.
Ukzalo sa, e ke bol vpokaku, lepil na dlku tento
ttok, pomenvajci jeho performance resp. deklarujci, e
vbec ide operformance.
Prejde asi 5 mint advaja pracovnci ochrannej sluby mladka vynaj pre zpriestorov obchodnho centra apoloia
ho tak, aby nezavadzal pri vchode, asi 15 m napravo odo dver
kstene nkupnho strediska. Ke ochrankri zjdu sp dnu,
okolo mladka sa op pomaly zanaj zbieha udia. Je ich tam
ete len zopr avtedy mladk vstane apomalm krokom sa bez
jedinho slova poberie pre.
Takto vyzeral cel priebeh performance mladho neznmeho umelca. Ak bol vak vznam tohto vetkho? Ak stanoviskom ktomu zauja?
Ja som uvaoval nasledovne:
Vmladkovom umeleckom geste je pomerne zreten moment apatie. Tto apatia m minimlne dve rovne.
Predovetkm je to apatia voi okoliu. Nazvime tto apatiu
fyzickou. Umelec sa bez ohadu na okolnosti aokolie rozprestrel vnkupnom centre. Nebrnil sa, ke ho vynali. Voi
okoliu sa teda fyzicky sprval apaticky pasvne arezignovane
kvlastnmu telu amanipulcii snm. Fyzick apatia bola vak
vdan moment sprevdzan tie mentlnou apatiou vo forme
nevmavosti aahostajnosti kokoliu. Toto meme oznai za
prv rove umelcovej apatie.
Druh predstavuje to, ako pristpil kvlastnej umeleckej
intervencii. Nedal osebe vedie takmer ni. Zanechal po sebe
iba mal ttok, ktor vak vzpt po jeho vynesen zmizol.

48

Arovnako ako zmizol tento ttok, zmizol aj on. Dleitm

prvkom pri tejto performance je aj nzov miesta, kde sa odohrala obchodn centrum Galria. Mono kontatova, e
takto zrove posiluje efekt umeleckosti svojej aktivity, no
rovnako ho tie ironizuje anachdzame vom aj siln spoloensko-kritick oste.
Dostvame sa do miesta, kde prvotn azjavn moment apatie zana sublimova. Ukazuje sa, e performance je iba, takpovediac, formlne apatick. Apatia prvej rovne tu sli ako
nstroj pre apatiu druhej rovne, m dochdza kjej celkovej
suspendcii. Zd sa, e navonok apatick gesto, nasten nevmavosou aahostajnosou, je skr gestom vzdoru avzbury
ateda svojm pravm opakom.
Proti omu vak umelec vzdoruje? Proti omu sa bri?
Ako pri kadej performance vo verejnom priestore, aj tu je
prtomn silie strhn pozornos nhodnch divkov kistmu
problmu. Autor tu tylizciou vlastnho tela do podoby nehybnho umeleckho objektu do priestorov nkupnho centra
snzvom Galria, akoby upozoroval na problm recepcie.
Nememe tto performance vnma iba ako kritiku nevmavosti ud kumeniu alebo ksvojmu okoliu adianiu vo svojej
bezprostrednej blzkosti. Skr sa mi vid, e by mohol autor
poukazova na to, ako sa postupne umenie intitucionalizciou
uom odcudzilo a do takej miery, e pomenovanie galria
sa pouilo pre nkupn centrum. Okrem doslovnho prebratia
tohto pomenovania centrum prevzalo aj konotcie snm spojen, privlastnilo si ich, aistm spsobom ich sprstupnilo ktormukovek znvtevnkov. Krsne, prestne auznvan sa stalo
prstupnm komukovek. Nemyslm si vak, e by tto performance bolo mon vnma ako pokus oprinavrtenie umenia
kuom. Domnievam sa, e autor si pridobre uvedomoval

49

nemonos realizcie nieoho podobnho apredovetkm

prvoplnovos tohto gesta vrti umenie sp kuom. Navye
by gesto bolo pln bolestnskeho ptosu neuznanho umelca.
Ztoho nsledne vyplynula aj apatick metda popsan vyie.
Zd sa mi, e sme sa dostali do bodu, kedy meme op osi
spochybni. Tentoraz je to predchdzajce tvrdenie ovzbure
obsiahnutej vtejto performance.
Me vbec nieo, o nem iadne ambcie, by prejavom
vzdoru? Je naozaj apatia iba prostriedkom? Nie je apatia aj prostriedkom aj vsledkom? Me by apatia vnman ako prejav
vzbury avzdoru? Apatia me by prvotnm hbateom, me
vak pri geste vzbury do nej op vysova?
Mono prve recepciou tohto vstupu sme pomohli autorovi prekona jeho apatiu. Amono sme spravili presne to, o
nechcel, aby sme spravili. Mono bolo autorovm cieom skoni nepovimntm. Mono si prial, aby si ho vimol iba ktosi
zperifrie. Mono si elal, aby jeho vstup zostal marginliou.
Doprajme mu teda teraz trocha pokoja.

50

Priestorom sebaprojekci

Nra Ruikov patr na Slovensku ketablovanm poetkm.

Vydala viacero zbierok. Naposledy to bola zbierka Prce &
Intimita (ASPEKT, 2012). Rozhodol som sa vak siahnu po
jej debute zroku 1998 snzvom Mikronauti (Drewo asrd)
abliie sa pozrie na vodn bse ztejto zbierky (str. 7 8).

erven bodka
okolo nej biely kruh
a veobjmajci ruov
cel rozostrenm zjemnen
rua v ase
mnostvo vrstiev
odhalila v rane
rana je priestorom sebaprojekci
uzol (v nej) dotykom so sebou
kontakt rk
uzol iar ivota
ruka novorodenca a starca
ich podoba (v nej) splynula

51

zrazu sa vid v zrkadle

ako na seba nepozer
zaostruje detail
celok nevnma
vetko ponor do tmy
zasvie pku
ukazujcu jedin miesto pokoja
uprostred mnohch miest inu
ad pod ktorm je jasno
osi o sa vrivo rozbauje
v tomto bode svetla
mal anjel v iarivej maternici
vetky ierne panuchy
visia dole lonom
nad tvojm spiacim dieaom
ako strne zvierat
nad tvojm nahm dieaom
vis adov vajce
na tvoje zzran diea
padaj kvapky
hrotom nadol
a driapu vzduch
ktor spolu dchate

52

Prv tvorverie vytvra jednoduch obraz. Akoby sa pred naimi oami zjavovala jednoduch abstraktn maba: erven
bodka /okolo nej biely kruh/aveobjmajci ruov/cel rozostrenm zjemnen. Prezentuje sa iba prv zrakov dojem zobrazu,
popu sa najzkladnejie anajzretenejie rty danej maby.
Tto maba sa zrove dos podob ilustrcim vzbierke, iernobielym abstraktnm mabm, ktor s tie akoby zoskupen okolo bodu (bodky). Bodkou s navye oznaovan aj
bsne bez nzvu. Tto bodka sa nachdza aj miesto nzvu
interpretovanej bsne. Musm vak prizna, e tieto abstraktn ilustrcie nadobdaj poas tania rzne vznamy, otom
ale teraz re nebude. Po prvotnom pretan vodu bsne sa
pred nami zjav maba. Nemus to vak by vhradne fyzicky
jestvujca u realizovan maba, rovnako me s ozpis
vtvarnka, ktor si takto jednoducho zaznamenal svoj npad.
Nech je, ako chce, mme pred sebou vere nesce vprvom
rade vizulnu informciu. Po tchto prvch tyroch veroch
teda pracuje naa predstavivos na vizulnej rovni atakto sa
tvoria prvotn asocicie. Zrove nie je nevyhnutn vybra sa
cestou vizulnych asocici. Meme tie zosta na textovej
rovni, to znamen pri hypotze, e ide ozpisky neznmeho vtvarnka, sliace ako pomcka. Napokon by ns aj tto
cesta priviedla hlavne kvizulnym asocicim, pretoe by ns
primla uvaova otejto bu plnovanej mabe alebo ovizulnom vneme zapisovatea alebo oprpadnej u realizovanej
mabe, ktor zapisovatea zaujala.
Nasledujce trojverie u nie je tak jednoducho vizulne
uchopiten ako predchdzajce vere. Do bsne vstupuje
al element. Stynm bodom sa tu me javi farebnos.
Rua, podobne, ako aj rana, sa spjaj spodobnmi farbami
zprvej strofy (erven aruov). Sama osebe bola prv strofa

53

otvoren pomerne irokmu mnostvu asocici. Druh strofa

zuuje interpretan priestor resp. koriguje ho. Kovou sa
mi tu vid najm rana. Ranu tu mono chpa ako t erven
bodkuzprvej strofy. Avak lepie povedan ako bod smnostvom vrstiev, odhaovanm ktorch sa dostaneme a do
centra. Vtomto zmysle je tie zaujmav obraz rue vase,
ktor postupne strca lupene, ie vrstvy, a nm odkryje svoju
centrlnu as bod. Dvod, preo je dleit prepracova sa
ktakmuto centrlnemu bodu, je uveden valch dvoch veroch. Tie vyhrocuj predovetkm existencilnu problematiku
subjektu. Predtm ale treba poveda, e ranu tu vnmam so zvyajnmi konotciami, to znamen sbolesou, utrpenm apod.
Kprvmu zverov rana je priestorom sebaprojekci mono
pristpi nasledovne: pri utrpen (nie je pecifikovan akom)
si lovek vytvra osebe predstavy aprehodnocuje ahad sm
seba. Utrpenie sa stva priestorom alebo podnetom pre vahy
osebe, t. j. priestorom sebaprojekci. Vdruhom veri, ktor
znie uzol (vnej) dotykom so sebou je kovm prve obraz
uzla, ktor predstavuje styn bod vrane, t. j. to, o je pvodom
utrpenia. Uzol me znai komplikciu alebo ako rieiten
situciu, teda op sa d hovori outrpen. Ak sa nieo zauzlilo, zva to znamen, e sa to skomplikovalo. Zrove sa ale
vytvorili podmienky pre sebaobjavovanie asebapoznvanie.
Dalo by sa poveda, e prve za takchto podmienok sa subjekt
bsne usiluje nahliada svoje bytie. Komplikcie mu by
nstrojom introspekcie. Utrpenie svojimi negatvami implikuje budce pozitva. Tento uzol alebo pvod utrpenia vak
nie je iba aktivizujcim prvkom vivote subjektu, je aj tm, o
harmonizuje aupokojuje. Uzol sa d definova ako kontakt so
sebou samm, presne ako ke urobme uzol na nrke, ktor sa
prve vtomto bode dotka samej seba.

54

Na aliu strofu sa pozrime vcelku: kontakt rk/uzol iar ivota/ruka novorodenca astarca/ich podoba (vnej) splynula. Ete
stle budem hovori ouzle ako opvode utrpenia. Aj tto strofa
alej rozvja tento motv. Od jednotlivca vak postupuje alej
adochdza tu kzoveobecneniu. Deje sa to takto. Vo svojom
utrpen lovek nie je sm. Pri utrpen nie je nevyhnutn fyzick
prtomnos alieho loveka. Upokojujco psob u samotn
vedomie oexistencii inch trpiacich.
Dos bolo outrpen. Pome na aliu strofu.
Tto strofa nadvzuje na vod. Pre tto strofu je charakteristick prca srozostrenm, ktor vidno aj vvode. Pre
istotu strofu pripomeniem: erven bodka /okolo nej biely
kruh/aveobjmajci ruov/cel rozostrenm zjemnen. Ide
otakmer toton obraz. Vtejto strofe je tie pohad upriamen
na jeden bod avetko naokolo rozostren (zaostruje detail/
celok nevnma). Vprvej strofe sabstraktnou mabou (ako som
to nazval) je takisto vnmanie upriamen na jeden bod srozostrenmi okrajmi. Za vznamn moment tejto asti bsne tie
povaujem zmenu perspektvy zneosobnej na osobnejiu, t. j.
na druh osobu jednotnho sla. Predchdzajce vere mu
znamena aksi vntorn monolg alebo vahu subjektu, ktor
zrazu precit (zrazu sa vid vzrkadle), no op upad do predchdzajceho meditatvneho stavu (ako na seba nepozer /
zaostruje detail / celok nevnma).
Smotvom zaostrenia arozostrenia, resp. priblenia
avzdialenia, pracuje Ruikov na celej ploche doteraz interpretovanho textu. Nejde tu iba ovizulne zaostrenie arozostrenie, ak vidno vprvej apotom aj (vnateraz) poslednej
strofe, no aj ovznamov. Tomuto vznamovmu zaostreniu/
rozostreniu som sa nepriamo venoval u vyie. Ide predovetkm ozoveobecnenie spojen sutrpenm (od jednotlivca

55

kcelku nastva rozostrenie). alej ho mono postrehn aj

vasti suzlom resp. sbodom, kde sa na nieo zaostruje pozornos, akoby sme zrozostrenho obrazu prepracvali kjasnm
akonkrtnym obrazom.
Ako vidno, Ruikov vdoteraz interpretovanej asti textu
obsiahla veudsk problmy, ktor trpili udstvo poas celej
histrie. Meme ju preto pokojne zaradi kalm ve km
mysliteom akmi boli dnsky filozof S. Kierkegaard alebo
rusk velikni psychologickho romnu F. M. Dostojevskij i L.
N. Tolstoj. Vo svojej interpretcii som vak nten skoni pri
tejto asti bsne zo str. 7. Zvyok, teda str. 8, u nedosahuje relevantn kvalitu. Istotne existuje vea argumentov proti tomuto
mjmu kroku, no ako pe samotn Nra Ruikov vinterpretovanej asti bsne (dokonca vposlednch dvoch veroch!):
zaostruje detail/celok nevnma.
Napokon som sa rozhodol text ukoni uvedenm dvoch
alternatvnych zakonen bsne:

Toto je prv znich:

erven bodka
okolo nej biely kruh
a veobjmajci ruov
cel rozostrenm zjemnen
rua v ase
mnostvo vrstiev
odhalila v rane

56

rana je priestorom sebaprojekci

uzol (v nej) dotykom so sebou
kontakt rk
uzol iar ivota
ruka novorodenca a starca
ich podoba (v nej) splynula
zrazu sa vid v zrkadle
ako na seba nepozer
zaostruje detail
celok nevnma

A tu je druh:

erven bodka
okolo nej biely kruh
a veobjmajci ruov
cel rozostrenm zjemnen
rua v ase
mnostvo vrstiev
odhalila v rane
rana je priestorom sebaprojekci
uzol (v nej) dotykom so sebou

57

kontakt rk
uzol iar ivota
ruka novorodenca a starca
ich podoba (v nej) splynula
zrazu sa vid v zrkadle
ako na seba nepozer
zaostruje detail
celok nevnma
vetko ponor do tmy
zasvie pku
ukazujcu jedin miesto pokoja
uprostred mnohch miest inu
ad pod ktorm je jasno
osi o sa vrivo rozbauje
v tomto bode svetla
mal anjel v iarivej maternici
vetky ierne panuchy
visia dole lonom
nad tvojm spiacim dieaom
ako strne zvierat
nad tvojm nahm dieaom
vis adov vajce

58

na tvoje zzran diea

padaj kvapky
hrotom nadol
a driapu vzduch
ktor spolu dchate8

8 Tto as bsne je na kokot. Je treba ju odstrni.

59

O neekologickom sprvan
lyrickho subjektu
Dominika elinskho
Mlad bsnik Dominik elinsk vo svojej debutovej zbierke bsn
okovek in (Ps vno, edice Stl, Praha 2010) na str. 22 uvdza
nasledujce dva vere (stanovisk): Trpne triedenie odpadu,
ktor ni nezachrni avdy ten najv humus hodm do plastu.
U na prv pohad je zrejm, e soboma stanoviskami nie je vetko vporiadku.
Najskr upriamim svoju pozornos na prv sporn stanovisko.
Vom sa triedenie odpadu oznauje za trpne. Navye dajne
ni nezachrni. Obyajne vrazom trpny oznaujeme oemetn i prekrnu situciu, vktorej sa lovek cti nesvoj, nie vo svojej
koi, neprjemne. Znamen to, e pre lyrick subjekt elinskho
bsne je separovanie odpadu niem neprirodzenm, niem, o
mu spsobuje rozpaky. Tu mono postrehn zkladn problm
uvaovania lyrickho subjektu oseparovan odpadu. Napriek
haldm informci oseparcii mu tto innos spsobuje zkos
aneprjemn pocity. Toto povaujem za zsadn problm lyrickho subjektu, ak je re oprvlastku trpne vsvislosti striedenm
odpadu. Lyrick subjekt toti zrejme chod po svete so zavretmi
oami.
Len tak na okraj pre ilustrciu dnenej masvnej odpadovej osvety pouijem prklad zprostredia mesta Trnava. Vtomto
meste zaiatkom kalendrneho roka 2012 dostali jeho obyvatelia
informatvne letky oseparovan avvoze odpadu. Bolo ich vytlaench 25 000 kusov. Dokonca aj samotn radnica prispela na
vytlaenie letkov vsume 1 000 Eur. To nie je vetko. Podobn letky dostvaj Trnavania do svojich schrnok viackrt do roka.

60

Som presveden, e aj pri minimlnom sil by lyrick

subjekt zamenil svoj prvlastok trpne za vstinej, napr.
efektvne, preczne, poctiv, pravideln apod. Mono by tie
stlo za zvenie nabudce situova subjekt bsne do prostredia niektorho ztrnavskch sdlisk apouvaova, i pohra sa
spsycholgiou subjektu ajej prpadnmi zmenami vplyvom
prostredia aaktivity mestskho zastupitestva alebo obianskych aktivistov.
alou problematickou asou tohto vroku je myln predstava, e triedenie odpadu ni nezachrni. Toto tvrdenie takisto nie je vnajlepom poriadku. Je predsa dobre znme, e 1 tona
zberovho papiera zachrni a 17 stromov, taktie, e ak sa vrti do sklrne 1 milin sklenench flia apohrov, uetr sa pri
vrobe novch vrobkov a 300 ton sklrskeho piesku, 1000
ton sdy, 60 ton vykurovacieho oleja, 0,76 mil. m3 zemnho
plynu amnoho elektrickej energie, alej, e zrecyklovanch
PET flia sa vyrbaj odevy aaj to je znme, e recyklciou 1kg
eleznho rotu sa uetr 2 kg uhlia, 4 kg eleznej rudy, 4 min.
a20 sek. prce. Takto by sme mohli pokraova alej. Preto jednoznane plat, e triedenie odpadu me prispie kzchrane,
resp., ako je uveden zopr riadkov vyie, spore, napr. prce,
zemnho plynu, vykurovacieho oleja, eleznej rudy apod. Preto
by bolo vhodn pvodn stanovisko Trpne triedenie odpadu ktor ni nezachrni preformulova naprklad nasledovne:
Preczne triedenie odpadu prispieva ketreniu prrodnch zdrojov, alebo jednoducho takto Recyklciou 1 kilogramu eleznho rotu sa uetr 2 kilogramy uhlia, 4 kilogramy eleznej rudy,
4 minty a20 seknd prce.
Teraz sa pustm do druhho vroku, ktor dokumentuje nezodpovedn sprvanie lyrickho subjektu. Dvod je prost, ak
niekto vhod (pouijem elinskho vraz) humus do ndoby

61

urenej na plasty, znehodnot tak cel jej obsah. Zrove tak

zmar silie mnohch inch ud. Tu u sa dotkame nielen ekologickch zsad, ale aj tch morlnych aetickch. Dodriavanie
kvality separovanho odpadu m vek vznam pre triedenie
odpadu. Rovnako je dleit si uvedomi, e do kontajnerov
nemusia patri vetky druhy plastov, to zvis iba na danej obci
ajej schopnosti recyklova vetky druhy, alebo len niektor (najastejie s to PET fae). Preto navrhujem prehodnoti aj toto
stanovisko. Upraven by mohlo vyzera naprklad takto: Do
kontajneru urenho pre plast hodm vdy iba plasty, lebo pokia
je do zbernch ndob umiestnen aj zmiean odpad, me djs
kznehodnoteniu celho obsahu zbernho vozu.
Domnievam sa, e na zver, namiesto zbytonch rozbujnench rekapitulci, posta iba znovu uvies obe sporn stanovisk po prave.
Preczne triedenie odpadu prispieva ketreniu prrodnch
zdrojov.
Do kontajneru urenho pre plast hodm vdy iba plasty, lebo
pokia je do zbernch ndob umiestnen aj zmiean odpad, me
djs kznehodnoteniu celho obsahu zbernho vozu.

62

Gesamkunstwerk TTSK

Tibor Miku: ARTefakTTSK

GJK vTrnave, 3. janura 31. decembra 2013
Galria Jna Koniarka vTrnave op oije nekonvennm
umenm. Vsasnosti vrcholia prpravy najnovieho projektu
galrie. Je veobecne znme, e galria dlhodobo stagnuje.
Zgalrie takmer vymizli nvtevnci ahovor sa oproblmoch
so zostavenm vstavnho plnu na budci rok.
De 3. janur 2013 vak bude znamena koniec vetkm
problmom. Prve 3. janura o18:00 hod sa bude kona oficilne otvorenie rok trvajceho projektu predsedu Trnavskho
samosprvneho kraja Tibora Mikua snzvom ARTefakTTSK.
Tibor Miku sa zpozcie toho najpovolanejieho rozhodol
prakticky vyriei vetky zkladn problmy, suujce galriu.
Angauje sa na poli umenia vdvojakej lohe ako umelec
aako verejn inite. Oo ale pjde vprojekte ARTefakTTSK?
Priestory galrie sa stan novm domovom ipracoviskom
Tibora Mikua. Vrmci projektu sa rozhodol opusti svoj
doteraj domov vSuchej nad Parnou aaj priestory kancelrie.
Svoj ivot na najbli rok zasvt galrii. Zgalrie nebude
poas tohto obdobia vychdza acel jeho osobn iprofesijn
ivot bude prebieha vhradne vtchto, pre verejnho initea,
netandardnch priestoroch.
U na prv pohad ide ovemi zriedkav, no zaujmav
amnohovrstevn poin, na ktorho jednotliv vrstvy sa bliie
pozrieme vnasledujcej asti textu.

63

Prv ne sa do toho pustme, uveme ete jednu informciu, svediacu oaltruistickom duchu celej tejto performancie.
Tibor Miku toti ohlsil, e sa na najbli rok vzdva platu,
vyplvajceho zjeho funkcie atieto financie sa pouij na nkup kolskch potrieb pre socilne znevhodnen deti zTTSK
abud tie prerozdeovan medzi socilne slabie rodiny.
Toto sympatick gesto meme chpa aj ako gesto solidarity
sobanmi TTSK, ako ich sm predseda familirne nazva,
vneahkom ase veobecnho uahovania opaskov.
Teraz u prejdime kjednotlivm vznamovm vrstvm
projektu ARTefakTTSK. Ak sme vvode spomenuli niektor
zproblmov galrie, tak prve tento projekt bude istotne npomocnm pri ich rieen, o sme vlastne u aj stihli naznai.
Avakom zmysle me by npomocnm? Vezmime si prv zo
sasnch hlavnch problmov galrie atm je vstavn pln
na nasledujci rok. Ako sme uviedli vvode, ARTefakTTSK
trv cel kalendrny rok 2013 arazom je po problme
sprogramom. Druhm problmom je nvtevnos. Azda nebudeme tvrdi hlpos, ke povieme, e svojou prtomnosou
bude Tibor Miku vekm lkadlom pre vetkch milovnkov
umenia akomunlnej politiky. Navye, ak sa drme faktu,
e Miku nebude zgalrie vychdza, bude to znamena
mnostvo pracovnch nvtev, o sa logicky premietne aj do
celkovej nvtevnosti za dan kalendrny rok.
alou vrstvou je vrstva vznamovej mnohoznanosti
na rovni umeleckej komunikcie. Vsvislosti stouto
akciou meme hovori orznych vznamovch vrstvch.
Hlavnm stavebnm prvkom vznamu je nzov. Ten vsebe
nesie viacero kovch informci. ARTefaktTTSK. Do o
hne udr kapitlky. Tie tvoria dve samostatn jednotky
ART aTTSK, ktor meme deifrova ako umenie

64

(zanglickho slova art) aTrnavsk samosprvny kraj

(veobecne znma skratka TTSK). Miku tu jasne vymedzuje
priestor svojho psobenia. Na jednej strane je to umeleck
(alebo ideov) priestor ana tej druhej je to priestor trnavskej samosprvy (politick alebo teritorilny?). Priestorov
vymedzenie zrove sli na identifikciu autorovch
myslov spojenie umenia apolitiky. Autor operuje sasne
na dvoch rovniach ako umelec aako predseda TTSK. Pre
cel tento projekt je charakteristick oscilcia medzi dvoma
plmi. Jeden pl je reprezentovan praktickm vznamom
projektu (rieenie problmov) adruh vyplva zumeleckej (so
vetkmi konotciami, ktor so sebou tento prvlastok nesie)
podstaty projektu.
Aj pri nasledujcich vahch, tkajcich sa prve onej
umeleckej podstaty, budeme vychdza znzvu. Ten sa d
ta aj takto: Artefakt TTSK. To me znamena Artefakt
Trnavskho samosprvneho kraja. Artefakt ako umelo vytvoren predmet patriaci Trnavskmu samosprvnemu kraju. Tu
sa stretvame so sebatylizciou plnou sebairnie, no zrove
obsahujcou znepokojujcu informciu. Miku prirovnva
sm seba kumelo vytvorenmu predmetu, ktor m svojho
majitea. Relativizuje aproblematizuje existenciu jednotlivca
prostrednctvom vzahu kvyiemu celku. Nivelizuje loveka
na rove vsledku nejakho procesu. Draz sa kladie na
artefakt ako na majetok alebo na vtvor Trnavskho samosprvneho kraja. Takto sa autor usiluje sprostredkova trze
autrpenie zexistencie verejnho initea aupozoruje na
svoju udsk podstatu. Tibor Miku napa svoj projekt a
po okraj existencilnym naptm, ke si uvedomuje, e je do
svojej funkcie volen obyvatemi kraja, ktor ho svojou vobou, takpovediac, vytvraj. lovek ako vsledok socilneho

65

procesu je takisto vemi zaujmav interpretan rovina tohto

projektu. Tento proces sa tu primrne chpe politicky (volebn
systm). Miku sa stal predsedom TTSK na zklade vsledku
volieb jeho pozcia vyplva zprocesu, urujceho jeho alie
bytie bytie predsedu. Autor sa usiluje sprostredkova vlastn
vedomie seba samho ako vsledku socilneho konsenzu aprve tmto vedomm sa vymauje zneosobnej determinovanosti
onoho socilneho konsenzu avytvra existencilne naptie.
Zd sa, e projekt je aj praktickou realizciou autorovch
ide apovinnost ako verejnho initea, no prina tie pecifick informciu, dotkajcu sa oblast morlky, etiky aontolgie. Autor prakticky analyzuje procesy fungovania systmu,
vaka ktormu sa dostal do svojej funkcie.
Zvyie uvedench vah vyplva, e oumen vtomto prpade musme hovori iba vsvislosti spolitikou resp. opolitike iba
vsvislosti sumenm, lebo prve cez politiku sa prepracujeme
kumeniu. Tento projekt tie musme vnma ako politicky
angaovan. Preto meme hovori oumelecky angaovanom politickom projekte. Zvyajn pojem politick umenie je
vtomto prpade neadekvtny. Ide tu doslova ovpd politiky do
umenia. Samozrejme, vtom najlepom zmysle slova.
Miku sa zatia nikdy neprezentoval ako umelec. Poznme
ho ako odbornka na energetiku, poslanca, predsedu TTSK,
publicistu (editorily vupnom spravodaji Rodn mj kraj)
alebo karatistu. Ide ojeho prv umeleck projekt anavye
nesmierne zaujmav. Istotne sa oplat sledova jeho al
umeleck vvoj. Dfajme vak, e nezostane iba pri tomto
jednom artefakte. Pre autora, ktor zaal svoju umeleck
kariru tmto grandiznym projektom, je nesmierne dleit,
aby mu nestpla slva do hlavy aaby nezaspal na vavrnoch.
Existuje dokonca perspektva predenia tohto projektu, o

66

me vyvola pochybnosti oautorovch umeleckch schopnostiach, alebo aj vyvola otzku, i takto konanie nepovedie
kstagncii Tibora Mikua ako umelca.

67

cta k tradcim, zodpovednos

za budcnos

Dokumenty oinnosti pravicovo-oportunistickch, antisocialistickch akontrarevolunch sl vSSR vrokoch 1968 1969

GJK vTrnave, 11. aprla 28. aprla 2015
Od 11. aprla do 28. aprla 2015 bude ma odborn ilaick verejnos TTSK (ale aj celej Slovenskej republiky) monos zhliadnu vstavu dokumentov, ktor rozprvaj prbeh opodlej
innosti oportunistickch aantisocialistickch skupn vSSR
vrokoch 1968 1969. Vstava je vlastne reprzou rovnomennej
vstavy zroku 1972 vZpadoslovenskom mzeu vTrnave.
Hlavnou zmenou je jej lokalizcia do priestorov Kopplovej vily
GJK vTrnave. Riadite GJK sa rozhodol pre optovn zorganizovanie tejto, vminulosti mimoriadne spenej, vstavy po
dlhch 33 rokoch. Dvod je pomerne prost. Pripomen si osi
zhistrie avzmysle hesla cta ktradcim, zodpovednos za
budcnos nadviaza na tradcie zobdobia 70. rokov minulho storoia aalej ich rozvja.
Vstava prezentuje vtedajie koncepcie ideologickho boja
medzinrodnho imperializmu proti socializmu. Pre vtedajie
imperialistick koncepcie bolo charakteristick upanie od
primitvnych foriem antikomunistickej propagandy zobdobia
studenej vojny, t. j. od zatlaovania komunizmu pod hrozbou
pouitia vojenskho nsilia. Imperialistick zpad prve vtedy
dospel knzoru, e ztaktickch dvodov treba diferencova
ideov apolitick boj proti jednotlivm socialistickm krajinm ato poda ich historickch, ekonomickch apsychickch

68

zvltnost. Kzkladnm taktickm ametodickm princpom

vtedy patrili predovetkm:
usilova sa opolitick aideologick
zdeformovanie spoloenskho vedomia,
podnecova nacionalizmus,
podnecova apodporova zmeny, ktor
by viedli kprestavbe politickch
pomerov vtle zpadnej demokracie.
Takto negatvne princpy zaali prenika aj do SSR avystili
do prikrovania kapitalizmu azamlovaniu jeho vykorisovateskho charakteru, ato najm vrokoch 1968 1969. Vstava
dokumentuje rozkladn aktivity pravicovch oportunistov.
Tie boli zameran hlavne na protinormalizan kampane.
Protittne ivly organizovali tudentsk trajky, demontrcie, rozlin memorand aakcie, vktorch sa odzrkadlili
ultimatvne poiadavky oportunistickch sl. Vaka zmenm
vPredsednctve asekretarite V KS sa podarilo tieto neblah aktivity zastavi. Postupne boli zfunkci odvolan alebo sa
svojich funkci vzdali vetci aktri protispoloenskej innosti.
irok verejnos sa postupne dozvedela, ak bolo skuton
pozadie tzv. obrodnho ademokratizanho procesu.
Zorganizovanie podobnej vstavy vbec nie je spiatonctvom. Jej posolstvo je aj dnes iv, aktulne aaj ona me
prispie kneahkmu zpasu opravdu vase veobecnej li,
ke sa prekrcaj historick fakty. Vdnench asoch medilnej manipulcie apretvrky, ke aj tie najzjavnejie klamstv
sa vydvaj za pravdiv arelativizuj skuton spoloensk
hodnoty, je tto vstava svetlom zpochodne prinajcej ndej,
e pravda ete me napokon zvazi, ae nae silie, ktor
vkladme do boja proti betilnemu nadnrodnmu globlnemu neoliberlnemu kapitalizmu, tomu najrdzejiemu zlu,

69

nevhajcemu vzia na seba akkovek formu od individulnych prosystmovch posluhovaov cez mimovldne organizcie, sliace americkm imperialistickm zujmom a po
nadnrodn korporcie, vyvajce zisk ztch najbiednejch
ast planty Zem, aktor s schopn drancova u aj na spleniskch, len aby naalej mohli hromadi svetov bohatstvo vo
svojich pazroch pokvrnench nezasychajcou krvou svojich
obet. Prve preto vtam snesmiernou radosou iniciatvu GJK
rozprva prbehy znaich dejn.

70

Obsah

13

ako njs...

15
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
29
30
31
32
33
34
36
37
39

Moja bohma
Som sprvny chlapec
Ke saka prehta
Rzny strih rzne zdoben
Trma-vrma
Sem (insistova)
A ty si tu strieka
Koloto v stach, za uchom kore
Slubukonajci nstroj
Intenzvne vyuitie majetku
Cie je veliinou budcnosti
Odovzdanos
Kamsi sa mi skryl (aranjaka)
Pokus o marginalizciu Jakuba Kapiiaka
Je to tak zenov
Zrdnik komunikcie
Nadbsnik
Prspevok k experimentlnej pozii
Nbreie Duanja 12. mja 2015
Utrpenie experimentlneho bsnika na Slovensku
, smr! Som tvoj.

45
47

Pocta Johnovi Cageovi

Zreten moment apatie

51
60
63
68

Priestorom sebaprojekci
O neekologickom sprvan lyrickho
subjektu Dominika elinskho
Gesamkunstwerk TTSK
cta k tradcim, zodpovednos za budcnos

Jakub Kapiiak (1991, Trnava)

po dokonen tejto knihy preleal dva tdne na zpal mozgu.

Intenzvne vyuitie majetku

Copyright Jakub Kapiiak, 2016

Vydalo obianskej zdruenie Literis, Bratislava 2016

Grafick prava: Juraj Kor
Jazykov prava: Terzia Vlkov
Pouit fotografia: Andrej Zacko
Tla: www.malografia.sk
Vydanie prv.
Edcia Kloaka.
Vetky prva vyhraden.
ISBN (broovan) 978 80 971502 4 2
ISBN (pdf ) 978 80 971502 5 9
Kniha vyla na vlastn nklady autora v pote 100 kusov.
Cena vtlaku: 6
slo vtlaku: