Biochémia krvi

Obsah

• Zloženie krvi
• Biochemické funkcie krvi
• Proteíny v krvi
• Metabolizmus erytrocytov
• Koagulácia
 Krv
• Krv (lat. sanguis, gr.
haima) je z morfologického
• červená, veľmi dôležitá,
hľadiska mezenchýmové biologická tekutina
tkanivo, ktorého bunky cirkulujúca v krvných
(hemocyty) sa pohybujú v cievach
tekutej medzibunkovej
hmote (krvnej plazme).
• Z fyziologického hľadiska
je krv rôznorodá tekutina
pozostávajúca z krvných
buniek a krvnej plazmy.
 Krv
• hlavná súčasť vnútorného prostredia organizmu
– ktorej úlohou je privádzať živiny a kyslík a odstraňovať
splodiny látkovej výmeny
• u všetkých stavovcov - a teda aj človeka - je
vnútorné prostredie veľmi zložité a netvorí ho iba
jedna tekutina,
– rozoznávame tri druhy tekutín, ktoré slúžia pre
výživu, látkovú výmenu a prúdia v tele:
– krv, tkanivový mok a miazgu.
 Krv - fyzikálne parametre
• Objem: muži 5 - 6 L, ženy 4 - 5 L - normovolémia
– hypovolémia – krvácanie, vracanie, hnačka, dehydratácia
– hypervolémia – gravidita, intenzívny šport, nadmerný
príjem tekutín, vysoké nadmorské výšky
• Krv tvorí asi 7 - 8 % telesnej hmotnosti
• Viskozita = 4 – 5.3 v porovnaní s vodou (viskozita 1)
• pH krvi je 7.36 - 7.44
• Teplota je 38 C, o niečo vyššia než "normálna",
telesná teplota
• Salinita (slanosť) = 0.9 %
• Osmolarita = 300 mOsm
 Funkcie krvi
• Transportné funkcie: transport vody,
elektrolytov, dýchacích plynov, živín, tepla,
transport hormónov, enzýmov, vitamínov,
cytokínov ... účasť na reguláciách metabolických
procesov, transport liekov, toxínov ...
• Regulačné funkcie: udržiavanie stálosti
vnútorného prostredia (pH, osmotický tlak ...),
regulácia metabolizmu cez transportované látky
• Špecifické funkcie: obranná funkcia, schopnosť
zrážania - bráni vykrvácaniu
 Transportné funkcie krvi
• Respiračná
– transport O2 z pľúc do tkanív
– transport CO2 z tkanív do pľúc
• Výživová
– transport “potravy” z GIT do tkanív (buniek)
• Vylučovacia
– transport „odpadu“ z tkanív do obličiek (močovina,
kys. močová, voda)
• Regulačná
– transport hormónov, vitamínov, enzýmov, cytokínov ...
 Regulačné funkcie krvi
• Regulačná
– obsah vody v tkanivách - voda sa vymieňa
prostredníctvom cievnych stien tkaniva (intersticiálna
tekutina)
• Stálosť vnútorného prostredia - homeostáza
– pH (7,4 ± 0,04),
– osmotický tlak: osmolalita (280 - 300 mOsmol),
onkotický tlak
• Teplota tela
– voda - vysoká tepelná kapacita, tepelná vodivosť a
výparné teplo
– typická tvorba tepla je 3 000 kcal/ deň
 Špecifické funkcie krvi

• Ochranná – imunita
– protilátky, antitoxíny, biele krvinky
– imunitná odpoveď – ochrana organizmu
• Hemostatická funkcia – zástava krvácania
– fibrinogén, trombín
– fibrinolýza

Transportná aj regulačná funkcia úzko

súvisia so zložením krvi
 Zloženie krvi

krvná
plazma

biele krvinky
krvné doštičky

Hematokrit: podiel
červené
krvinky ObjemEry /Objemkrvi

Muži: 0.41 - 0.50

sedimentácia krvi Ženy: 0.36 - 0.44
 Zloženie krvi
– 70 mL na kg telesnej hmotnoti
– suspenzia buniek v nosnej tekutine (plazme)
• bunky – 40 - 50 % obj.
• plazma – 50 - 60 % obj.
Krvné bunky – hemocyty Krvná plazma
• Červené krvinky (erytrocyty) - - tekutina – proteíny v roztoku
transport kyslíka, 5x106/mL - krvné sérum, fibrinogén, protrombín
(krvný koláč = krv – krvné sérum)
• Biele krvinky (leukocyty) -
- rovnako ako intersticiálne tekutiny
imunita, 7x103/mL
• voda (90 %)
• Krvné doštičky (trombocyty) - • rozpustené plazmové proteíny
zrážanie, 3x105/mL • iné rozpustené látky
 Krvná plazma

• Krvná plazma - tekutá zložka krvi, tvorí 4 %

celkovej hmotnosti tela:
– je to žltá, transparentná tekutina, ktorá má mierne
zásaditý charakter (pH = 7.3 – 7.5)
– objem: 2.8 až 3.5 L
• Časti: krvé sérum, fibrinogén, protrombín
• Pomer medzi objemom krvných buniek (najmä
Ery) a objemom celej krvi sa nazýva hematokrit
– normálne hodnoty u mužov: 46 % a u žien:  41 %
 Krvná plazma: 55 %
• Zloženie:
– 90 - 92 % voda (je priesvitná s nažltlým sfarbením),
buď voľná, alebo chemicky viazaná na bielkoviny,
– 6 - 8 % plazmatické proteíny,
– 2 % organické látky:
• nutrienty nevyhnutné pre tvorbu ATP a prežitie (sacharidy –
Glc, lipidy - MK, cholesterol, TAG; AMK)
• odpadové látky (kyselina mliečna, amoniak, močovina,
kreatinín, kyselina močová, bilirubín)
– 1 % anorganické látky: elektrolyty, nevyhnutné na
udržanie vitálnych bunkových procesov
• ióny: Na+, K+, Ca2+, Mg2+, Cl−, HCO3−, HPO42−, SO42−
• dýchacie plyny: O2 a CO2
 Zloženie krvnej plazmy
Aminokyseliny; 0,76%
Lipidy; 5,76% Prealbumín; 0,30% Sacharidy; 0,04%
Peptidy;
0,03% Vitamíny; 0,13%
Dusíkaté látky; 0,59%
Anorganické látky; 3,49%
Fibrinogén; 3,03%

IgG,A,M,D; 12,84% Albumin; 41,46%

Transferín;
0,20%

Hemopexín;
0,73%
Haptoglobín; Globulíny; 22,25%
4,04%

Ceruloplazmín; 0,40%

Glykoproteíny; 1,37%
α2-GP; 0,61%

Antichymotrypsín; Antitrypsín; 1,52%

0,46%
 Proteíny plazmy
• viac ako 200, celkové bielkoviny: 60 - 80 g/L
• najviac zastúpené sú:
– albumíny: 35 - 50 g/L
- globulíny (a1,a2, b, g): 25 – 40 g/L
– fibrinogén: 1.5 - 3.5 g/L
• pôvodne klasifikované zónovou elektroforézou
pri pH 8.6
• rozdelenie - na základe molekulovej hmotnosti
 Proteíny plazmy: 6 - 8 %
• Albumín (60 %) → udržiavanie koloidného
osmotického tlaku krvi (75 – 80 % onkotického
tlaku plazmy),
– 41.5 % je v plazme (35 – 53 g/L)
• Globulíny (36 %)
– α a β globulíny transportné glykoproteíny, napr.:
• TBG (thyroid-binding globulin) – transport tyroidných
hormónov
• Transferín – transport železa
– γ globulíny sú protilátky → imunoglobulíny napr. IgG,
IgA
• Fibrinogén (4 %) → zrážací proteín
 Plazmatické proteíny
• Tvorba: prevažne hepatocytmi
• Elektroforetickým delením 5 - 6 frakcií:
- 0. prealbumín (0.025 g/dL)
- 1. albumín (4 g/dL)
- 2. globulíny α1,
- 3. globulíny α2,
- 4. globulíny β,
- 5. globulíny γ
 Funkcie plazmatických proteínov
• Transportná funkcia: ióny, MK, hormony, lieky ...
– albumín (MK), ceruloplazmín (Cu2+), transferín (Fe),
lipoproteíny (LDL, HDL)
• Udržiavanie suspenznej stability krvi
• Podiel na viskozite krvnej plazmy
• Nutričný význam: rýchly zdroj AK a energie
• Udržanie stáleho objemu plazmy: COP
• Účasť na procesoch zrážania krvi: hemostáza (plazmatické
faktory zrážania); prevencia trombózy (antikoagulačné
proteíny)
• Účasť na imunitných reakciách: imunoglobulíny, zložky
komplementu
 80 Å
30 Å
Albumín

• Dominantný proteín plazmy:(40 - 48 g/L

• MR 67 000, 1 neglykozylovaný reťazec, 585 AK
– veľa: Lys, Arg, Glu, Asp; málo Trp, Met
– molekula v tvare srdca, 50 % a hélix, 17 disulfidových
mostíkov
– veľmi flexibilná molekula, zmena tvaru v závislosti od
prostredia a väzby ligandov
• Syntéza: hlavne pečeňové bunky
– t0.5 v obehu: 14-20 dní, 14 g/deň/70 kg dospelého
– 0.4 mg syntetizované za hodinu na g pečene
 Albumín - distribúcia
• Zásoba: 3.5 - 5 g/kg hm. tela
– 70 kg zdravý dospelý má 250 - 300 g
• Distribúcia zásob: 40 % intravaskulárne - v plazme, 60 %
extravaskulárne - IC/interstícium
– IS koncentrácia: pľúca (28 g/L), koža (18 g/L), svaly (13 g/L),
tukové tkanivo (7.4 g/L), pečeň, srdce, obličky a slezina
• Kolobeh: kontinuálny návrat albumínu do systémovej
cirkulácie lymfatickou drenážou; ~ 10 % je viazaný v
tkanivách a nie je dostupný pre návrat do cirkulácie
• Straty: väčšina reabsorbovaná
– obličkami prejde denne niekoľko g
– strata < 20 mg/deň; GIT ~1g/deň
 Albumín - degradácia
• Molekula albumínu prejde ~ 15 000x cirkuláciou
• ~14 g/deň/70 kg dospelého, t.j. ~5 % celotelového
obratu proteínov
• Štiepenie: vo väčšine orgánov tela, vo svaloch a
koži 40 - 60 %, v pečeni 15 % (napriek vysokému
obratu proteínov), 10 % v obličkách, 10 % v GIT
- konečným produktom degradácie sú voľné AK, ktoré
prispievajú k poolu AK
• Mechanizmus:
- vychytanie konformačne modifikovaných molekúl
(glykácia, oxidácia, starnutie) - väzba na povrchový
receptor → tvorba vezikuly → fúzia s lyzozómami
 Albumín - funkcie
• udržanie onkotického tlaku – 75 - 80 % albumín
- relatívne nízka molekulová hmotnosť
- reguluje distribúciu vody
• transport látok: MK, AK ....
- v pečeni naviazanie MK a transport do tkanív
- zdroj AK pre tkanivové bunky (pinocytóza), 60 %
albumínu v tkanive (intersticiálna tekutina)
• nutrícia tkanív
• antioxidačná ochrana
• udržanie ABR
 Albumín – transport
Transport endo/exogénnych látok:
• MK s dlhým reťazcom
• bilirubín
• žlčové kyseliny
• hormóny Štruktúra:
• 3 homológne
• katióny
domény I, II a III
• voľné radikály - každá má
• lieky/toxíny subdoménu A a B
- každá subdoména
má 4-6 α-hélixov
 Albumín – transport
Väzbové miesta: mnoho, pre rôzne látky vrátane liekov
• napr. 7 pre AK, 2 pre vápnik, 3 pre tyroxín, FA1 – hém,
bilirubín; N koniec – zinok
• počas hypoalbuminémie je častá hyperlipidémia a zvyšuje sa
toxicita bilirubínu
 Albumín – antioxidačná ochrana

• Uvoľňovanie voľných radikálov a lipoperoxidov počas

zápalu sa považuje za hlavnú príčinu poškodenia tkaniva
• Albumín dokáže viazať bakteriálne toxíny a toxické
látky vznikajúce počas zápalu
• Viaže Cu2+, Fe2+, HClO, H2O2, SO2−., OH−., NO,
peroxynitrit, bilirubín (aktivuje lipoperoxidáciu),
oxysteroly
• Strata antioxidačnej funkcie albumínu po glykácii
 Albumín – udržiavanie ABR
• mnoho Lys, Arg, Glu, Asp – výborná pufračná kapacita
− náhle zmeny pH → pufrovanie albumínom?
• väzba H+ na albumín → uvoľnenie Ca2+ z väzby a naopak
- ~ 40 % Ca sa transportuje vo väzbe na karboxy skupiny (Glu/Asp)
- posun o 0.1 pH spôsobí zmenu konc. ionizovaného Ca2+ o 0.04 -
0.05 mmol/l
- hladina celkového vápnika sa pritom nemení
• metabolicky aktívny je ionizovaný vápnik
- príklad: RAL pri hyperventilácii → disociácia H+ z karboxy
skupín, uvoľnenie väzobných miest pre vápnik → naviazanie Ca2+
→ pokles ionizovaného Ca2+ v krvi → zvýšenie neuromuskulárnej
dráždivosti → kŕče
 Globulíny
• glykoproteíny s rôznym podielom sacharidovej zložky
- nerozpustné v čistej vode, rozpustné v zriedených roztokoch
solí (krv),
- majú vysokú viskozitu – pri zvýšenej koncentrácii menia FW-
Fahraeus–Westergren test
- syntéza v pečeni alebo bunkách imunitného systému
• delia sa podľa pohyblivosti v géle v el. poli na:
- α (α1, α2) globulíny
- β (β1, β2) globulíny
- γ globulíny
• funkcie:
- ABR
- transport (kovy, vitamíny, hormóny, lieky)
- enzýmy/regulácia/koagulácia
- imunita, APP, Ig
 g-globulíny - imunoglobulíny
• 20 % plazmatických proteínov
– predstavujú skupinu proteínov variabilnej štruktúry
– imunoglobulíny
• Funkcie
– primárnou funkciou je viazať antigén (imunitná
odpoveď)
– sekundárna funkcia je doplniť väzbu (po antigéne)
• Syntéza
– v lymfocytoch (T a B)
– ako reakcia na prítomnosť antigénu (“cudzie”
makromolekuly, vírusové častice a pod.)
 Imunoglobulíny
• najznámejší imunoproteín sa
nazýva imunoglobulín G
variabilná
• má mol. hmotnosť 160 000 a časť

je zložený z 2 ťažkých a 2
ľahkých reťazcov, navzájom
spojených S-S mostíkami konštantná
• oba reťazce majú konštantnú časť

a variabilnú časť, ktorá

odpovedá za väzbu
špecifického antigénu
• každý tetramér obsahuje 2
väzbové miesta Proteíny, vylučované lymfocytmi B
 Imunoglobulíny
Proteíny v tvare Y:
• 2x ľahký reťazec a 2x ťažký reťazec
• disulfidové mostíky
• glykovaný reťazec Ťažký reťazec
Ľahký Väzba
reťazec antigénu

Sacharidová časť
moduluje rozpoznávanie a
afinitu k receptorom
 Imunoglobulíny
• Ig – 5 izotypov podľa ťažkého reťazca (α, γ, ε, δ, µ)
– IgA, IgG, IgE, IgD, IgM
• Tvorba polymérov: dimér IgA, pentamér IgM; IgG, IgE,
IgD – monoméry
• IgA, IgM – „sekrečné Ig“ spojené J reťazcom (fragment Ig
receptora), chráni pred degradáciou HCl
 Funkcie Imunoglobulínov
• IgG – identifikujú mikroorganizmy alebo lýzu
• IgE – inhibujú parazity; podieľajú sa na
alergických reakciách
• IgD – neznáma
• IgA – základ pasívnej imunity materského
mlieka, aglutinačné infekčné agens v
mimotelových sekrétoch, prítomné v slzách,
hlienoch
• IgM – identifikujú mikroorganizmy alebo lýzu
 Plazmatické proteíny
Frakcia Proteín Funkcia
Albumíny Prealbumín (transtyretín) T3, T4, komplex s RBP (retinol viažúci proteín), APP(-)
Albumín APP(-), MK, BIL, Cu, Zn, Ca, Mg, xenobiotiká, hormóny
α1-globulíny Antitrypsín, Antichymotrypsín Inhibítory proteáz, APP (proteíny akútnej fázy)
Protrombín Neaktívna forma koagulačného faktora II, APP
Tyroxín-viažúci globulín T3, T4
Kyslý glykoproteín, APP
Transkortín Kortizol, APP
α2-globulíny Ceruloplazmín Metaloproteín viažúci Cu2+ pôsobí ako oxidáza, histamináza
Antitrombín III APP, inhibítor proteáz, inhibuje zrážanie krvi
Haptoglobíny App, glykoproteíny viažuce Hb uvoľnený z Ery
Antiplazmín APP, inhibítor proteáz
Plazminogén Serínová proteáza, fibrinolýza
Makroglobulín Inhibítor proteáz
Retinol viažúci proteín (RBP) APP(-), transport retinolu
Vitamín D viažúci proteín Vit D
β-globulíny Transferín APP(-), viaže a transportuje Fe3+
Hemopexín Bielkovina viažúca voľný hém
Fibrinogén APP, koagulačný faktor I
CRP APP, aktivácia komplementu
γ-globulíny IgG hlavne Neskoré protilátky
IgA Protilátky na ochranu slizníc
Menší podiel IgM, IgD, IgE Skoré protilátky, Receptory pre B-Ly, Reagíny
Fibrinogén Koagulačný faktor I
 Krvné bunky

• Reprezentujú 45 %
celkovej krvi
• Červené krvinky
(erytrocyty) -
transportujú O2 a CO2
• Biele krvinky
(leukocyty)
• Krvné doštičky
(trombocyty)
 Červené krvinky
• Ak neberieme obsah vody, viac ako 97 %
tvorí hemoglobín
• Tvoria sa v kostnej dreni
– pred vyplavením do krvného obehu strácajú
jadro, preto je ich životnosť iba 100 - 120 dní
• Zanikajú v pečeni a slezine
• Normálny počet erytrocytov je u muža
6.3- 5.3 x106/L, u ženy 3.8- 4.8x 106/L
• ATP je tvorené anaeróbne, erytrocyty
nekonzumujú kyslík, ktorý transportujú;
nemajú mitochondrie!
 Červené krvinky
• Hlavnou úlohou červených krviniek je prenos kyslíka
z pľúc do tkanív a oxidu uhličitého z tkanív do pľúc
– kyslík sa v pľúcach viaže na hemoglobín (150 g/L muži,
140 g/L ženy) - vzniká oxyhemoglobín
– hemoglobín má schopnosť viazať aj oxid uhoľnatý - CO
(vzniká karboxyhemoglobín), ktorý sa na hemoglobín
viaže oveľa ľahšie a pevnejšie ako kyslík, čo môže
viesť až k smrti
• K tvorbe hemoglobínu je potrebné železo (Fe)
– to sa využíva zo starých rozpadnutých erytrocytov,
nedostatok železa spôsobuje chudokrvnosť
Membrány erytrocytu

•Zloženie:
– glykokalyx
– lipidová dvojvrstva
– membránový skelet
•Dôležité úlohy:
- deformovateľnosť,
flexibilita povrchu
- adhézia na iné b
- imunitné
rozpoznávanie
 Krvné skupiny
• Na povrchu Ery sú antigény (antigén - látka, ktorá vyvoláva
imunitnú odpoveď)
- existuje 26 systémov krvno-skupinových antigénov - dané geneticky
- jeden systém pozostáva z jedného alebo viacerých antigénov
• ABO systém – sacharidové determinanty – súčasť
glykoproteínov alebo glykosfingolipidov
- môžu byť aj v sekrétoch napojené O-glykozidovou väzbou na mucín
- tvoria sa proti nim protilátky zodpovedné za aglutináciu krvi (aglutiníny)
 Metabolizmus erytrocytov
• Glukóza - zdroj energie
– glykolýza generuje ATP a 2,3-bisfosfoglycerát (2,3-BPG)
• Pentózo fosfátová cesta produkuje NADPH
• Syntéza glutatiónu - antioxidačný obranný systém
 Metabolizmus erytrocytov
glykolýza
Glukóza – substrát pre syntézu energie
• GLUT1 – transport Glc, integrálny membránový proteín (12
membránou-prechádzajúcich skrutkovíc)
• inzulín-nezávislý transportér
1. zdroj ATP
• laktát - koncový produkt
• pokrýva 90 % energetickej potřeby Ery
2. tvorba 2,3-bisfosfoglycerátu (2,3-BPG)
• hlavná reakčná cesta spotreby Glc v Ery
• 2,3-BPG – regulátor afinity kyslíka k Hb
• špecifická väzba 2,3-BPG na deoxyhemoglobín znižuje afinitu
kyslíka k hemoglobínu a uvoľňovanie kyslíka v tkanivách
 2,3-bisfosfoglycerát
• Alosterický efektor hemoglobínu:
– viaže sa na deoxyhemoglobín (centralná dutina schopná
väzby 2,3-BPG)
– znižuje afinitu O2 k hemoglobínu
• Klinické aspekty:
– u ľudí adaptujúcich sa na vysokohorské prostredie
alebo u fajčiarov, je koncentrácia 2,3-BGP v krvi
zvýšená (nízky prísun kyslíka)
– fetálny hemoglobín má nízku afinitu k BGP a vyššiu
afinitu ku O2 - uľahčuje to prenos O2 pre plod cez
placentu
Efekt 2,3-BPG na afinitu O2 k hemoglobínu a biosyntéza 2,3-
BPG z intermediátu glykolýzy - 1,3-bisfosfoglycerátu

BPG zvyšuje uvoľňovanie kyslíka z hemoglobínu

 Fetálny hemoglobín

• Afinita O2 k fetálnym a
materským červeným
krvinkám
• Fetálne červené krvinky majú
vyššiu afinitu ku kyslíku než
materské červené krvinky
– pretože fetálny hemoglobín na
rozdiel od materského
hemoglobínu neviaže 2,3-BPG
 Pentózo fosfátová cesta v erytrocytoch
• Generuje NADPH - redukcia glutatiónu (eliminácia
H2O2 vznikajúceho v erytrocytoch)

Klinické apekty:
• Glukóza-6-fosfát dehydrogenáza – deficit:
– spôsobuje hemolytickú anémiu (zníženie produkcie NADPH –
znížená ochrana proti oxidačnému stresu – oxidácia
hemoglobínu a vznik Heinzových teliesok, peroxidáciu
membránových lipidov a hemolýzu)
– hemolytickú krízu zhoršujú niektoré lieky (primaquine,
sulfónamidové antibiotiká) a potraviny (fazuľa)
– najbežnejšia enzýmová nedostatočnosť na svete (100
milliónov ľudí)
 Glutatión
syntéza v erytrocytoch

• Kofaktor glutatión
peroxidázy
‒ odstraňuje H2O2 vznikajúci
v erytrocytoch
• Podieľa sa na metabolizme
kyseliny askorbovej
• Zabraňuje –SH skupinám
proteínov sa oxidovať a
zosieťovať
 Glutatión
Eliminácia H2O2 a organických hydroperoxidov
Oxyhemoglobín
O2
Superoxid dizmutáza
Hemoglobín Superoxid
H2O2
O2•-
kataláza
Methemoglobín
reduktáza Methemoglobín
redukovaný glutatión
½ O2+H2O
NADP+ GSH

Glutatión
Pentózo Glutatión peroxidáza
fosfátová cesta reduktáza

NADPH GSSG
oxidovaný glutatión
H2O
 Odstránenie H2O2
1. kataláza: 2 H2O2 2 H2O+ O2
– viaže Fe3+ hémovú skupinu na aktívne miesto
2. glutatión peroxidáza: H2O2 + 2 GSH GSSG + 2 H2O
– odstraňuje H2O2 prepojením jeho redukcie na H2O s oxidáciou
redukovaného glutatiónu (GSH)
• glutatión reduktáza
– znižuje oxidáciu glutatiónu späť na jeho redukovanú formu
GSSG + NADPH + H+ 2 GSH + NADP+
– NADPH – z pentózo fosfátovej cesty (glukóza-6-fosfát
dehydrogenáza)
• kooperácia glutatión peroxidázy a katalázy
– koncentrácia H2O2 sa zvyšuje – kataláza sa stáva dôležitejšou
(vysoká Km pre H2O2)
 Nízko-molekulové antioxidanty

α-tokoferol (vitamín E)
• prítomný v membráne erytrocytov
• zabraňuje peroxidácii lipidov (chain-breaking antioxidant)
α-TocH + LO2• α-Toc• + LO2H

Kyselina askorbová (vitamín C)

• prítomná v cytoplazme
• recykluje α-tokoferol
• dehydroaskorbát reduktáza (GSH-závislá) regeneruje
askorbát
 Hemoglobín (Hb) - štrutúra
• globulárna bielkovina s
transportnou funkciou
• zloženie - oligoméry zložené z 2
párov 2 typov jednoreťazcových
podjednotek α a β, ktoré sa líšia
primárnou štruktúrou
• každá podjednotka obsahuje ako
prostetickú skupinu jednu
hémovú skupinu
• každá hémová skupina
obsahuje ión Fe2+, ktorý je
schopný viazať molekulu O2
 Kyslík viažúci Hb
• krv musí transportovať 600 L O2 z pľúc do tkanív
každý deň
– len málo O2 je v plazme – je málo rozpustný
– takmer všetok je viazaný a transportovaný na Hb
erytrocytov
– Hb môže niesť 4 molekuly O2, po jednej na každom
reťazci a, po jednej na každom reťazci b
• väzba O2 na 4 hémové miesta: Hb  O2  HbO2
• normálny hemoglobín: HbO2  O2  Hb (O2 ) 2
muži:14 - 18 g/dL plnej krvi Hb (O2 ) 2  O2  Hb (O2 ) 3
ženy:12 -16 g/dL plnej krvi Hb (O2 ) 3  O2  Hb (O2 ) 4
 Hemoglobín
• v červených krvinkách
transportuje O2 z pľúc do tkanív
väzbou na hém a CO2 z tkanív do
pľúc väzbou na globín
– oxyhemoglobín
– deoxyhemoglobín
• rovnovážne konštanty sú rôzne
- väzba prvého O2 má pomerne nízku
afinitu,
- 2., 3. a 4. - oveľa vyššia afinita
- kooperačný efekt
 Hemoglobín
• tvorba oxygenovaného Hb - HbO2; hemoglobín s
naviazanými 4 molekulami kyslíka, ktorý je krvou
transportovaný do tkanív tela
• kyslík sa uvoľní z hemoglobínu, vystúpi z krviniek a použije
sa pre oxidácie v rámci metabolizmu
• hemoglobín bez kyslíka - deoxygenovaný Hb
-
• CO2 se premení v červených krvinkách na HCO3 a
+ +
vzniknutý ión H sa naviaže na deoxygenovaný Hb - HbH
• v pľúcach vstupuje kyslík, ktorý sa naviaže na
deoxygenovaný Hb a vznikne HbO2
+ -
• uvoľnený H zreaguje s HCO3 a za účasti
karbonáthydrolázy sa rozpadne na CO2 a H2O
• CO2 difunduje krvnou plazmou do pľúc a je vydychovaný
Transportu kyslíka a oxidu uhličitého
 Transport dýchacích plynov

Vplyv pH, teploty, CO2 a 2,3-BPG

Saturačná krivka pre Hb a

Mb
 Zvýšnie acidity – disociácia O2
 
HHb  O2  HbO2  H
• Naviazanie O2 je spojené s uvoľnením H+
– pH klesá, koncentrácia [H+] sa zvýši, potom sa rovnováha
posunie doľava
– % saturácie klesá, viac disociácie pre daný pO2
• Tkanivá majú nižšie pH ako pľúca vzhľadom na CO2
ktorý uľahčuje uvoľňovanie O2 do tkanív
• Hb versus Mb
– Hb nesie O2 do tkanív, kde sa uvoľňuje rýchlo, keďže pO2 je
nižší
– Mb ukladá O2 vo svale, aby bol k dispozícií bunkám, v
tkanivách sa uvoľňuje veľmi málo
 Hemoglobinopatie
• veľké množstvo mutácií hemoglobínu, iba zlomok má
škodlivé účinky
• choroby s poruchou štruktúry reťazca globínu (HbM, HbS)
– spôsobujúce hemolytické anémie – kosáčikovitá anémia,
nestabilné hemoglobíny
– znižujúce shopnosť prenášať kyslík – methemoglobinémie
• choroby s poruchou syntézy reťazca globínu - talasémie
Hemoglobín M
• výmena histidínu (E8 alebo F7) v α alebo β-reťazci tyrozínom
• železo v héme je v oxidovanej forme ako Fe3+ (methemoglobín)
stabilizované tyrozínom
• Methemoglobín nemôže viazať kyslík
Talasémia
• genetické poruchy syntézy globínových α alebo β-reťazcov (α alebo
β-talasémia)
 Glykozylovaný hemoglobín (HbA1)
• Vzniká ak je hemoglobín vystavený vysokej hladine glukózy
• ne-enzymatická glykozylácia (glykácia) – väzba sacharidu na proteín
• Normalna hladina HbA1- 5 %; nahromadenie HbA1- v dôsledku
zvýšenej koncentrácie glukózy
• hladina HbA1 je úmerná priemernej koncentrácii glukózy v krvi
počas predošlých týždňov; u jedincov s nedostatočne kontrolovaným
diabetom boli zaznamenané zvýšené hodnoty glykovaného
hemoglobínu (monitoring pacientov)
Sacharid CHO + NH2 CH2 Proteín

Sacharid CH N CH2 Proteín

Amadoriho reakcia
Schiffová báza

Sacharid CH2 NH CH2 Proteín

Glykozylovaný proteín
 Koagulácia
• Ochranná reakcia organizmu vedúca k zástave krvácania
uzavretím poranenej cievy
• Zabezpečujú ju tzv. koagulačné faktory – prevažne
enzýmy (okrem IV, V, VIII)
• Kaskáda proteolytických reakcií – aktivovaný
proteolytický enzým odštiepi fragment a premení ďalší
neaktívny enzým na aktívny, adhézia
• Koncový produk: zrazenina – trombus tvorený Tr, Ery a
fibrínovou sieťou
 Názov Syntéza Koagulačné
I Fibrinogén pečeň
II Protrombín pečeň
faktory
III Tkanivový tromboplastín pečeň • Krátky polčas rozpadu
- odrážajú aktuálnu
IV Ca
syntetickú schopnosť
V Proakcelerín pečeň pečene
VII Prokonvertín pečeň • Vitamín K dependentné
VIII Antihemofilický faktor slezina - II, VII, IX, X
IX Christmasov faktor slezina • Iné faktory:
- Kalikreín
X Stuartov faktor pečeň - Kinín
XI Antihemofilický faktor C pečeň - Fibronektín
XII Hagemanov faktor slezina - vonWilebrandov faktor
- Fosfolipidy
XIII Faktor stabilizujúci pečeň
- Doštičkový faktor III
fibrín
 Koagulačná kaskáda
• Signál: poškodenie tkaniva
• Cesta tkanivového faktora
(pôvodne vonkajšia cesta)
- uvoľnenie TF III
(integrálny membránový
lipoproteín)
• Cesta aktivovaná kontaktom
(pôvodne vnútorná cesta):
odhalenie negatívne nabitého
povrchu endotelu/kolagénu –
aktivácia Hagemanovho
faktora XII
• Obe aktivujú tretiu spoločnú
cestu faktora X, trombínu a
fibrínu
 Fibrinogén – zrážací faktor I
• Funkcia: koagulácia
D E D
• Štruktúra: hexamér
– 2 x 3 reťazce (α, β, γ) pospájané disulfidovými mostíkmi na N-
koncoch reťazcov α a β sa nachádzajú fibrinopeptidy A a B
- MW 340 000, známa sekvencia aminokyselín (3 000); 6
polypeptidových reťazcov, 2a (67,000), 2b (56,000), 2g (47,000)
• Rozpustný plazmatický glykoproteín, syntetizovaný v
hepatocytoch
a
b
g
disulfidický mostík
 Model štruktúry fibrinogénu
zložený z troch reťazcov: α, β, γ.
• Fibrinogén sa premieňa na fibrín účinkom trombínu
– pri tomto procese sa odštiepujú z fibrinogénu dva
fibrinopeptidy A a dva fibrinopeptidy B
(šesťuholníky označujú polysacharidy)
 Fibrinogén – zrážací faktor I
• FBG sa počas tvorby koagula mení na vlákna
nerozpustného fibrínu (faktor Ia)
• Premenu (polymerizáciu) katalyzuje trombín
(serínová proteáza) - odštiepuje fibrinopeptidy A
a B (2A a 2B) a pripojí konce zostávajúcich
proteínov najprv end to end, potom zosieťuje
bočnými stranami
• stabilizácia faktorom XIII
trombín
Fibrinogén Fibrín
 Fibrinogén
• všimnite si posun monoméru fibrínu o polovicu dĺžky fibrínovej
molekuly
• v "mäkkej" zrazenine sa fibrínové monoméry združujú len
nekovalentnými väzbami medzi "gombíkmi" a - b, vyčnievajúcimi z
fibrínovej molekuly a komplementárnymi väzbovými miestami, ktoré
sa exponujú vyštiepením fibrínopeptidov A a B
• v "tvrdej" zrazenine sa fibrínové monoméry ešte kovalentne spájajú
izopeptidovými väzbami (znázornené čiernymi čiarami)
 Zrážací faktor XIII
• Fibrín stabilizačný faktor – vznik izopeptidovej väzby
• Transglutamináza – Ca2+ dependentná
– transamidačná reakcia medzi zvyškom lyzínu jedného a zvyškom
glutamínu druhého monoméru fibrínu
– izopeptidová väzba prepojuje fibrínové monoméry v "tvrdej"
zrazenine

Lyz Gln

γ-glutamyl-ε-lyzil izopeptidová väzba

 Protrombín – faktor II
• Syntéza v pečeni, vit K – dependentný, väzba na
fosfolipidovú dvojvrstvu
• Aktivácia premenou na trombín prebieha protrombinázovým
komplexom (faktor Xa)
- trombín zohráva úlohu pri aktivácii trombocytov a faktora V
- schopnosť adherovať na odhalené kolagénové vlákna
Vitamín K dependentné zrážacie faktory
• II, VII, IX, X – protrombín, prokonvertín,
Christmasov a Stuartov faktor
• Vitamín K je nevyhnutný počas kotranslačnej
modifikácie – premeny Glu na γ-
karboxyglutamát (Gla)
– Gla – v prítomnosti Ca2+ umožňuje väzbu
koagulačného faktora na fosfolipidovú dvojvrstvu
trombocytov
– γ-glutamyl karboxyláza
– vitamin K reduktáza
Úloha vitamínu K pri karboxylácii kyseliny
glutámovej na γ-karboxyglutamát (Gla)
Štruktúra vitamínu K a jeho antagonistov
- dikumarolu, pelentanu a warfarinu
 Fibrinolýza
• Potom ako koagulum splní svoju funkciu, dochádza k
jeho rozpadu fibrinolýzou
• Fibrinolýzu katalyzuje plazmín (serínová proteáza,
glykoproteín)
• Syntéza prebieha v pečeni ako zymogén –
plazminogén
– premena plazminogénu na aktívny plazmín môže prebiehať
viacerými enzýmami (tPA – tkanivový aktivátor
plazminogénu, urokináza, kalikreín, faktor XII)
plazmín
Fibrín Degradácia (FDP)
 Fibrinolýza
• Aktívny plazmín degraduje fibrín na tzv. FDP -
fibrín degradačné produkty (D-dimér dôležitý
diagnostický marker pri trombózach/embóliách)