Krv- sanguis

Krv + lymfu = telesné tekutiny

Nie sú to tkanivá tvorí ich tekutá zložka- plazma

Krv má tieto funkcie:

 transport kyslíka z pľúc ku tkanivám a orgánom
 zber CO2 z tkanív a jeho prenos do pľúc
 rozvoz živín z tráviacej sústavy ku tkanivám
 zber odpadových látok metabolizmu a ich transport do obličiek
 rozvoz hormónov, vitamínov a iných dôležitých látok
 rozvoz tepla z tepelného jadra po tele
 udržiavanie stálych osmotických pomerov v organizme
 udržiavanie stáleho pH vnútorného prostredia
 obrana pred cudzorodými organizmami a látkami (imunitná funkcia)

Krvná plazmy a formované elementy + krvné doštičky

centrifugácia Krvná plazma

54% tvorí krvná plazma a 46% formované

KRV
element Biele krvinky
Krvné doštičky

Pomer medzi objemom krvných buniek a objemom

krvnej plazmy sa nazýva hematokrit. Červené krvninky

krvné bunky
 =  hematokrit
krvná plazma

Krvná plazma - voda, soli, glukóza ,krvné bielkoviny

albumíny, globulíny a fibrinogen-najvyznamnejšia
Fibrinogén= veľmi dôležitý, dokaze sa premeniť na
vláknitú bielkovinu – fibrin = umožňuje zrážanie krvi

Pri zrazení krvi sa vytvorí krvný koláč –

koagulu(zrazenina) a krvné serum-neobsahuje
fibrinogén
 Zloženie krvnej plazme:

 je tekutina žltkastej farby (žlté zafarbenie

spôsobuje farbivo bilirubín) Časť vody je
 tvorí približne 55% obsahu krvi, obsahuje viazaná na bielkoviny
90% vody, v ktorej sú rozpustené organické Plazmu tvorí
a anorganické zlúčeniny.
90% vody

Anorganické – soli rozpustné vo vode: NaCl a Na2CO3

= = udržiava stály osmotický tlak a pH krvi 7,4
- vápnik je nevyhnutný pre
* stavbu kost
* zrážanie krvi
Časť vody je voľná

+
* činnosť tkanív (Svalového a nervového tkaniva)

- dôležité látky
Fe-železo, Cu- meď, Mg- horčík, K-draslík, J-jód
glukóza /3,6 – 6,1
mmol/l ,vitamíny , hormóny,
žlčové farbivá a dusíkaté
látky

Organické – bielkoviny: *albumíny - udržiavajú v plazme vodu

( vznikajú v pečeni a sú prenášačmi enzýmov a viažu
sa na ne niektoré hormóny (napr. pohlavné))
*globulíny - obrannú funkciu= vznikajú v lymfatickom tk.

*fibrinogen - vzniká v pečeni= dôležitý pre zražanie krvi

Aktivuje = tromboplastín uložený v krvných doštičkách =

účinkom sa fibrinogén mení na vláknitý fibrin- základ pre
vznik trombu = uzavrie poranenú cievu pri krvácaní.
 Červené krvinky (erytrocyty) - bikonkávne terčíky – spredu sú priehlbené a z boku sú piškotové

v krvi najviac ich je – 5x1012/l u muža

– 4,5x1012/l u ženách nemajú jadro ani
iné bunkové
organely

Obsahujú krvné farbivo - hemoglobín schopné prenášať O2

Hemoglobín má žltozelenú farbu, v hrubej vrstve spôsobujú
a červené sfarbenie
Hemoglobín a može viazať s
 Molekulu kyslíka viaže reverzibilnou väzbou a vzniká
oxyhemoglobín.
 CO2 za vzniku karbaminohemoglobínu

Ak sa naviaže na hemoglobín CO –
vytvorí sa karboxyhemoglobín, ktorý
má väzbu ireverzibilnú,či že
neuvoľňuje sa z hemoglobínu a
nastáva otrava
citlivé na zmenu osmotického tlaku oxidom uhoľnatým.

Ich osmotický tlak sa rovná osmotickému

Erytrocyty vznikajú v kostnej dreni
tlaku 0,85% roztoku NaCl / fyziologický roztok/
majú krátku životnosť 100 – 120 dní
Nižší osmotický tlak napučia a prasknú
Erytrocyty sa opotrebujú stratia energiu a zanikajú v slezine
Uvoľní sa z nich hemoglobín, nastáva hemolýza
Tam ich fagocytujú bunky retikulárneho väziva
Vyšší osmotický tlak zvdašteniu
hemoglobín sa rozštiepi uvoľní Fe, ktoré sa použije
znovu v kostnej dreni na tvorbu erytrocytov
Biele krvinky (leukocyty) - majú jadro a nemajú hemoglobín a v krvi je ich oveľa menej

Väčšina leukocytov sa dokáže pohybovať

Priemerne ich je 4-6x 109/l. amébovým spôsobom a preto dokážu vystupovať
z ciev a prechádzať do tkaniva.

Leukocyty rozdeľujeme na 2 skupiny

Granulocyty Agranulocyty

v cytoplazme majú špecifické granuly, ktoré sa

dajú zafarbiť
Tie ktoré sa nefarbia neutrofilné
farbia zásaditými = bázickými far. bazofilné

farbia kyslými = eozinofilnými far. eozinofilné