TRANSPORT LANOK CEE MEMBRANY

2
 LEKÁRSKA BIOCHÉMIA |

TRANSPORT LÁTOK CEZ MEMBRÁNY

anka funguje ako autonómny systém (reguluje se stsi tonsosdzvanále zaroveh komi
Bunk
kuijøsvoekasim postedim vmneu iok Do bunky si ensnenvané poehné slea
uzkskykavyiueiji apudoveliky alche goóslny pezheé n iné fiekzieongeimu lae
ayhem sk saziatoctuje n tsvni bukovej membrim, korá oddefije buku od elg
ioieho pestedia vymena litok sa ralizje niclen madzi buskouaencelulimym Pog,
diineojmus soni memtnin jadotlivyých kompanmemtw kunky, teda modá cysskim be
a organelami (mitochondrie, endoplazmatické retikulum, jadro atd).
Membriny su nhvorené fosfolipidovou dvojvstvou, ktorej séastou sú aj bielkovimy. Tisn
miżu bi s membrinou 2ociované perilérne – nasaudajú na ponch membrány, s kms y
spojene pomocou elekarostatických sil alebo vodikových mósikov, aleho si hielkoviny umiog
sené inegrilne – leme nmviazané na membránu pomocou hydofibnych intemisii. Znydi
takéto proteiny prechádzajú celou membránou a 0značujeme ich transmembránové. 0d zas,
penia jelsotlivyých ziatick v membrine závisi tzv stupen fusdiny hekutosti) membria, kin
wyjadruje, ako fahko sa lipidové molekuly v rovine dvojvrstvy pohy bujú. Stupeh fuidiy mo
hriny pri danej teplote závisi od fosfolipidov a povahy uhlovodikových retazcov =čim temijle
a pravidelnejšie si reiazce usporiadané, tým je membrána viskóznejšia a menej tekutá. Kne
uhlovodikové retazce zvyšujú tekutost' dvojvrstvy (menšia miera komunikácie medzi koncani
suly). Každá dvojitá väzba vytvára nepravidelnost, ktorá stažuje tesné usporiadanie reia.
molekul
cov =lipidy s väčšim obsahom dvojitých väzieb sú tekutejsie. Vzivočišny ch bunkách je tekuog
membrány znižovaná pritomnos'ou cholesterolu, ktorý v membráne vypliuje medzery medr
susednými fosfolipidovými molekulami.
Transport ltok cez membrány buniek sa uskutočinje viacerými spósobmi a je podimienanj
štruktúrou membrány. Podľ'a energetickej potreby môžeme transport látok cez membrány m0z
deliť na pasivny a aktivny. Pri pasívnom transporte prechádzajú transportované látky v smere
koncentračného spádu (po koncentračnom gradiente) a teda takýto transport nevyżaduje dodanie
energie. Pri aktivnom transporte sú látky transportované proti koncentračnému gradientu (do pro
stredia s vyššou koncentráciou transportovanej látky) a takýto proces vyžaduje dodanie energie
na prekonanie koncentračného rozdielu. Transport látok je do veľ'kej miery realizovaný pomocou
prenášačovej molekuly (bielkoviny) – prenášača lokalizovaného v membráne. Iba látky nepo.
lárme (0, N.), pripadne malé polárme molekuly (etanol, močovina), prechádzajú membránou cez
mikropóry bunkovej membrány a nevyžadujú transportnú bielkovinu.
Ak je cez membránu transportovaná prenášačom len jedna látka, hovoríme 0 tzv, unipor-
Re. Uniportný transportný systém je napríklad glukózový transportér (GLUT) v plazmatických
abránach buniek, ktorým vstupuje glukóza z krvi do bunky (obr. 2.1).

26
 RANSPORT LÁTOK CEZ MEMBRANY
glukóza v krvi
S mmol/I)

GLUT

(enTrHe

glukóza intracelularne Vyuzitle I KOzy

(<5 mmol/I) v bunke

Obr. 2.1

Glukózový transporter GLU

(zdroj ikon: biorender.com

Ak dochádza súčasne k transportu dvoch prenášaných látok, hovoríme o kotransporte. Ko-

transportný systém môže slúžiť na prenos dvoch látok rovnakým smerom – symport, alebo
opačné strany membrány – antiport. Príkladom symportného kotransportného systému je naprí-
klad prenášač H.PO aniónu cez vnútornú mitochondriovú membránu, pričom sa na prenášač
súčasne viaže aj protón (H') a obidve látky sú prenášané do matrix mitochondrie. Príkladom pr
antiportný kotransportný systém je prenášač C a HCO; aniónov v membráne erytrocytov (obr.
2.2). Ak sa erytrocyt nachádza v krvi, ktorá preteká tkanivom, erytrocyt pre tkanivo uvoľní 0,
a vychytá Co,. Oxid uhličitý je v erytrocyte enzýmom karboanhydráza premenený na kyselinu
uhličitú. Táto čiastočne disociuje na HCO; a H', pričom HCO; prechádza do krvi výmenou
CI, V erytrocyte v plúcach dochádza potom k opačnej výmene: HCO; sa transportuje do eryt
cytu a Cl do l
HCo,

tkanivo

karboanhydraza
H(0 IU3

CO, #" ( HCo, + H" + HCo,

karboanhydráza CI

plúc
1ca

HCo; CI
Obr. 2.2
Znázornenie transportných proceso v erytrocyte
(zdroj ikon: biorender.com)

27
 LEKÁRSKA BIOCHÉMIA |
Aj miomi mitchontivá membeim obshie viaso anipong ch tampojch
o KRPADP mansokiza (da munix miochvadie sunsportie ADe imeov a Ae hg
me dagoolet, smpona pe mulit mualaceti, sanponr pre apunie glamit, vaang
pre HPO, /OH.

2.1 PASÍVNY TRANSPORT

Pi pssinom tnunsporte prchúdzjú lisky cz membrimy vstmete konoentrainiho gadan,

prilom pe poln b temporovanich molekil avyuiva koncestmatný gradiens preniimnej lia
Dodeie enegie uz mieje potebné. Pasivny transport rmoadefujeme na difiziu a sprositrelkoa
difúziu.
Pri difúzi sa procesu prenosu cez membránu priamo nezičasthujú bielkoviny membrány, Ne
poláme molekuly, pripadne malé polime molekuly prechádzajú cez lipidovú dvojvstvu meg,
briny eez mikmpiry bunknvej membriny. Voda prechádn cez plazmatické membriny difzin
(kedże je to malá molekula), Smer pohıybu vody cez semipermeabilnú membránu je riadený osmg.
tickými pomermi na oboch stranách membrány. Voda prechadza z prostredia s nižšim osmotickjm
tlakom do prostredia, kde je osmotický tlak vyšši (osmóza). Proces transportu vody jednoduchng
difüziou je však pomalý, kedže sa jedná oppolármumolekulu, preto väčsina vody prechádza ce
akesi membrinové kanály – akvaporíny. Sú to malé membránové integrálne proteiny tvora
póry v membráne, ktoré sprostredkujú prestup vody. V tomto pripade sa jedná o sprostredkovani
difúziu, ked že je potrebný protein umožhujúci tento transport. Akvaporiny sú bohato zastipen
membráne buniek proximálnych tubulov obličky av membráne erytrocytov
Medzi transportné proteiny umožiujúce sprostredkovanú difüziu patria:
proteiny tvoriace póry v membráne pre transport vody (akvaporiny) a iónov – siú neusáile
otvorené a priepustné,
iónové kanály – ich otváranie je regulované,
prenášačové proteiny
onové kanály na rozdiel od jednoduchých mikropórov sú iónovo selektivne – prechádza
nimi len určitý druh iónov. Širka kanálu určuje, aký veľký ión móże cez kanál prechádzat. Náboj
aminokyselinových zvyškov prítomných v polypeptidovom ret'azei kanálu určuje, či je to kanál
pre katióny alebo anióny. Na rozdiel od pórov kanály sú v pokojovom stave uzatvorené a aż po
stimule sa otvárajú a prepúštajú ióny v smere koncentračného gradientu. Podl'a signálu, ktorý
spúšť'a otvorenie kanálu, rozdel'ujeme iónové kanály na napät'ovo závislé, otvárané väzbou li.
gandu na väzobné miesto a kanály otvárané kovalentnou modifikáciou.
Napäťovo závislé kanály (VGC – voltage-gated channels) sú súčasťou membrán vzrušivých
buniek a ich otvorenie spôsobuje depolarizácia membrány. Depolarizačná vina dosiahne miesto
kanálu, dochádza k jeho otvoreniu a ióny v smere koncentračného gradientu prechádzajú n
druhú stranu membrány (obr. 2.3). Tieto kanály majú význam napr. pri prenose vzruchu v nervo-
vom systéme (Na'-kanály) a tiež vyplavovaní Ca’ iónov z0 sarkoplazmatického retikula buniek
kostrového svalu pri kontrakcii (Ca-kanály).
Prikladom pre iónové kanály, ktorých otváranie riadi väzba ligandu (obr. 2.4), je nikotínový
receptor napr. na nervovo-Svalovej platničke. Receptor je iónovým kanálom pre Na'.
Z presynaptického zakončenia motoneurónu vyplavený acetylcholín sa naviaže na nikotínový
receptor, ktorý je zabudovaný vo vzrušivej membráne svalovej bunky a tým sa otvorí kanál pre
ióny sodika. Tie prechádzajú v smere koncentračného gradientu, teda do vnútra svalovej bunky
a na vnútornej strane membrány vyvolávajú depolarizáciu za vzniku akěného potenciálu. Dal

28
 ANNSPORTLATOK CZ MENibRANNT

Napät'ovo-závislý lónový kanál

kanál zatvoreý mál otvoreý

++++ 1AI

00
+

Obr. 2.3
Znázornenie principu otvorenia napätovo závislých iónových kanálov
(zdroj ikon: biorender.com)

4ganuom teguioVany 10novy Kana

ligande kanál zatvorený la0ál onVO)ey

00Nn

Obr. 2.4
Znázornenie princípu otvorenia iónových kanálov regulovaných väzbou ligandu
(zdroj ikon: biorender.com)

príkladom pre takýto typ iónového kanálu sú kanály pre ióny vápnika lokalizované v membráne
endoplazmatického retikula buniek hladkej svaloviny. Tieto sú otvárané väzbou inozitoltrisfos-
fátu (IP.), zlúčeniny tvoriacej sa v bunke ako druhý posol po aktivácii signálnej dráhy, ktorej
podstatou je aktivácia fosfolipázy C cez G-proteíny.
Vápnikový kanál otváraný kovalentnou modifikáciou (fosforyláciou) (obr. 2.5) sa nachádza
v membráne kardiomyocytov a jeho fosforylácia je sprostredkovaná aktiváciou signálnej dráhy,
ktorej podstatou je tvorba cyklického AMP (CAMP) prostredníctvom membránovej aktívnej ade-
nylátcyklázy, cAMP aktivuje proteinkinázu A, ktorá fosforyláciou kanálu zabezpeči jeho otvore-
nie a presun iónov vápnika do bunky.
Transport iónov cez plazmatickú membránu sa môže realizovať aj prostredníctvom ionofórov,
Ionofóry sú zlúčeniny, ktoré tvoria v lipidoch rozpustné komplexy s katiónmi a týmto spòsobom

29
 LEKÁRSKA BIOCHÉMIA |
Inou modifikáciou regulovaný lónový kanál

kanál otvoreý

fostorylacia

ADP9 000

PU

Obr. 2.5
princípu otvárania iónových kanálov regulovaných kovalentnou modifkáciou
(zdroj ikon: biorender.com)

ufahčujú ich transport cez membránu. lonofóry móžu svojou aktivitou zmeniť fyziologieké lo .
centméné gradienly, čo vedie k nerovnováhe iónov medzi vnútrobunkovým a extracelulámm
prostredim, zmene pH, pret'aženiu bunky vápnikom, peroxidácii lipidov a narušeniu plazmaic.
kých membrán. Na báze ionoförov fungujú aj niektoré antibakteriálne a antifungicidne pósobiae
látky valinomycín (prechod K), gramicidin (prechod K, Na').
Prenášačový protein (transportér) je bielkovina zabudovaná do štruktúry membrány, kiri
wykazuje vlastnosti, aké nachádzame u enzýmov: je saturovateľný prenášanou lákou, vykanie
specificitu k prenášanej látke a možno ho inhibovať' analógmi prenášanej látky alebo famako.
logicky. Mechanizmus transportu móže byť vózny. Móže transportovat látku cez membránu tuk
že po jej naviazani difunduje s ñou v membráne, alebo mòže dójst' k jeho rotácii v membráne,
Niektoré transportéry (označované aj ako translokátory) po väzbe prenášanej látky zmenia svoju
konformáciu a tak dôjde k prenosu látky z jednej strany membrány na druhú.
Sprostredkovanou difúziou pomocou prenášača sú do buniek transportované viaceré látky. Pri.
kladom je transport glukózy z krvného riečiska do buniek ıkaní pomocou transportérov GLUT.
Kedže koncentrácia glukózy v krvi je vyššia ako v bunkách, glukóza je po väzbe na prenáka
a po jeho konformačnej zmene transportovaná do bunky. Výnimkou je transportér v membráne
pečeñových buniek (GLUT 2), ktorý je obojsmerný. Pri vysokej koncentrácii glukózy v krvi je
glukóza transportovaná do hepatocytu, kde je rýchlo metabolizovaná. Avšak pri nízkej koncenl
rácii glukózy v krvi (hypog|ykémia) sa glukóza v pečeñových bunkách uvoliuje z glykogénu
alebo sa tvorí v procese glukoneogenézy, čím nastane situácia, že v bunke je vyššia koncentrácia
glukózy ako v krvi, a teda dochádza k väzbe glukózy na prenášač z vnútormej strany membrány
a glukóza je transportovaná naopak z hepatocytu do krvi.
Glukóza nie je z krvného obehu do všetkých tkaniv trasportovaná automaticky za každej si
tuácie. Glukózové transportéry GLUT distribuované v plazmatických membránach niektorých
tkaniv sú „inzulín závislé“, Pre vstup glukózy z krvi do takýchto tkaniv je potrebné vyplavenie
inzulínu do krvi, ktorý zabezpečí redistribúciu GLUT do plazmatickej membrány a umožní týim
1o tkanivám využivať glukózu ako zdroj energie. Medzi takéto prenášače patria GLUT 4, ktoré
chádzajú v tukovom tkanive, bunkách kostrového svalu alebo myokardu.

30
 TRANSPORT LÁTOK CEZ MEMBRÁNY

Tabul'ka 2.1 Ty y glukózových transportérov (

izoforma GLUT lokalizácia v tkanivách komentár

GLUT I väčšina buniek: bariéra krv-tkanivo, Km =5 – 10 mmol/

g, endotelové bunky
pečeh, pankreas (fB-bunky), Km = 20 – 40 mmol/I
GLUT 2 tubulárne bunky obličky, enterocyty
(bazolaterálna membrána)
GLUT 3 neuróny Km =|- 5 mmol/I
GLUT 4 akové tkanivo, myokard, kostrový sval| inzulín závislé, induktívne
GLUT 5 cenké črevo, bunky glie ransport fruktózy
transport glukózy z ER po
GLUT 7 pečei defosfory lácii glukóza-6-fosfátu
enzýmom glukóza-6-fosfät fosfatáza

2.2 AKTÍVNY TRANSPORT

Základnou charakteristikou aktivneho transportu je, že pri tomto type transportu dochádza
k prenosu látky cez membránu proti koncentračnému spádu (gradientu). Z termodynamického
hľ'adiska je taký transport možný len viedy, ak je pri transporte dodávaná energia. Pritom dochá-
dza k vzostupu vol'nej energie systému, na rozdiel od pasívneho transportu, kde vol'ná energia
systému klesá. Aktí nym transportom sa prekonáva vysoký koncentračný rozdiel. Napríklad pri
transporte aminokyselín to môže byť pomer koncentrácie l:300, pri tvorbe žalúdočnej kyseliny
je pomer koncentrácie protónov v parietálnej bunke ku koncentrácii v lúmen žalúdka aż i: 10.
Transport látok proti koncentračnému gradientu zabezpečuje prenášač alebo translokátor.
Donorom energie pre transport látky proti jej koncentračnému gradientu je ATP alebo gradier
iónov. Podl'a toho rozdel'ujeme aktívny transport na primárny (energia z hydrolýzy ATP) a:
kundárny (energia z gradientu iónov).

2.2.1 Primárny aktivny transport

Pri primárnom aktívnom transporte prenášač (bielkovina s ATPázovou aktivitou, často 0zna—
čovaná ako pumpa) viaže prenášanú látku, čo vedie k hydrolýze ATP s následnou fosfory láciou
prenášača. Výsledkom je konformačná zmena transportnej bielkoviny. Tým sa prenesie prenáša
ná látka na opačnú stranu membrány – proti jej koncentračnému gradientu. Následné uvol'nenie
prenášanej látky vyvolá defosfory láciu prenášača a návrat do pôvodnej konformačnej polohy.
Prenášač móže transportovať látky iba jedným smerom (jednocestná pumpa), alebo môže pra-
covať ako výmenná pumpa, ak prenáša dva ióny proti sebe, oba však proti koncentračnému
gradientu. Pre väzbu ATP ako substrátu do aktívneho centra ATPázy sú potrebné ióny Mg". Bez
Mg" iónov by hydrolýza ATP bola spontánna. Tento typ ATPáz sa označuje ako P-typ ATPázy
a je inhibovaný vanadátom. Patria sem napr. Na'-K -ATPáza, H -K -ATPáza, Ca’-ATPáza. Dal-
ším typom je V-typ ATPázy nachádzajúci sa v lyzozómovej membráne alebo v plazmatickej
membráne osteoklastov a tubulárnych buniek obličky, Tento typ ATPázy zabezpečuje transpor
otónov do lyzozómov, osteoklastov alebo z tubulárnych buniek obličky (H-ATPáza). Veľ'ku
roto
pro

31
 LEKÁRSKA BIOCHÉN

sepin tamprnjeh protinox pe peaos lieka spaeby APhorin t ABC tran tiny
ATP hinding esetle tramsponers), Róme ABC tsponévy attivne peiigji cez memiran
sacharidy, aminokyseliny, peptidy, toxiny, ióny. Poškodenim génu pre ABC transportér chloridn
vjch onov (tn. CFTR geno) mmpr. vznikaá zivatné genetické ochorenie cysticki fbnóra. Oim
njeho klasickjch „pimp" existugje aj tzv. miochondriová FE-ATPáza ktorá sa machádza vo
puitomej miochomdrionej membráne. Tento enzým katalyzuje tverbu ATP zADP aP smaon
do mnisx miochondne. Energia pre tato typ trorby ATPsa využivaz grdienta Hl' knn, ony
2ov je tvorený
sa cez ATPázu vybija. Kedže gradient protónow v procese terminálnej oxidácic z ie.
oxidście koenzyýmov NADH aFADH, hovorime o tvorbe ATP oxidativnou fosforyláciou (po.
robnosti v kapitole 3.8 Tvorba ATP v živých systémoch).
Najzmimejsim prikladom primámeho aktivneho transportu je transport iónov Na z buky
aK" do bunky, ktorý zabezpečuje Na -K-ATPáza (obr. 2.6). lde o integrálny membránový po
tein pritomný vo všetkých živočišnych bunkách, s vysokým zastupenim napr. V tubulámych bu.
kich obličky, v neurónoch, erytrocytoch. V pokojovom stave je koncentrácia iónov Na' mimo
bunky (extrceluláme) okolo 145 mmoll av bunke (intraceluláme) 5 - 10 mmoll. Naopuk, o.
Rosólová koncentrácia iónov K' je okolo 140 mmoll a extraceluláma 5 mmol/. Na -K--ATPan,
ktorá udržiava takúto distribúciu iónov sodika a draslika, sa skladá z dvoch typov podjednotiek
a ß, pričom každá podjednotka sa v štruktúre transportéra vyskytuje dvakrát ( .). al-pod.
najú väzbové miesta pre ióny Na' aK, ako aj fosfätov (ATPa ADP), a sú zodpovedné
za translokáciu iónov a hydrolýzu ATP na ADP a anorganický fosfät. Hlavná čast a-podjednotky
je lokalizovaná v cytosóle a pozostáva z velkej cytosólickej slučky tvoriacej nukleotid viah.
ce a fosforylačné domény a malú cytosólickú slučku. -podje notkyviažu sacharidový retazse
orientovaný z vonkajšej strany membrány. ATPáza sa vyskytuje v dvoch základných konformá.
ciách E, a Ey. V konformácii E má vysokú afinitu k iónom Na' a ATP, zatial čo v konfomácii
E, má nizku afinitu k ATPa vysokú afnitu k iónom K. Po vzostupe iónov Na' v cytosóle bunky
dochádza k väzbe 3Na' na Na'-K--ATPázu, výsledkom čoho je prenos fosfätu z ATP na zvyšok
3Na* disociácin Na

fosforylácia na Asp 000

000
ATP ADP
3Na*

2K

0e
H.PO,

2K

Obr. 2.6
Mechanizmus fungovania (zdroj
Na“-K-ATPázy. E1, E2 - konformačné stavy enzýmu
ikon: biorender.Com)

32
 TRANSPORT LÁTOK CEZ MEMBRANY

kyseliny asparágovej („Asp) na al-podjednotke enzýmu. Dochádza k fosforylácii ATPázy z

by acylfosfätovej makroergickej väzby. Výsledkom tejio modifikácie enzýmu je konforma.
ná zmena, prechod do konformácie E a uvolnenie 3Na' mimo bunku. Nisledne saz vonkajßej
strany membrány na a-podjednotku ATPázy viažu 2K" ióny, čo aktivuje defosforyláciu enzýmu
Enzýym nadobúda póvodnú konformáciu Ej, do vnútra bunky sa uvolnia 2K' ióny a celý pro
transportu iónov sa móže znovu opakovať
Reakcia katalyzovaná Na'-K -ATPázou:

3Na'(intra) + 2K (extra) + ATP +H,0 3Na(extra) + 2K (intra) + ADP +H,PO,

(Mg"')

Aktivitou tohto enzymu sa ud

udržiava na vnútormej strane membrán záporný pokojový potenciál
v porovnaní s vonkajšou stranou membrány, teda vnútro buniek je zápome nabité (čo je dóležité
hlavne pre vzrušivé bunky). Veľ'kosť' tohto zápomého náboja je rozdielna (od -50 mV do -90 mV)
závislosti od typu bunky (napr. neuróny = -70 mV, myokard = -80 mV), pričom táto ATPáza
vedie k zmene napätia o 5 – 10 m V. Pre zachovanie elektroneutrality na oboch stranách membrá-
ny dochádza súčasne s transportom 3Na iónov Na" -K-ATPázou aj k prechodu 1CF von z bunky
(kedže do bunky idú 2K').
Podobný transportný systém – H-K-ATPáza sa nachádza v membráne parietálnych buniek
sliznice žalúdka a transportuje H ióny do lúmenu žalúdka (proti gradientu rádovo 10°), výmenou
za K, ktoré idú do bunky. Reakcia katalyzovaná H--K-ATPázon
H (intra) + K (extra) + ATP+ H,0 H(extra) + K (intra) +ADP + HPO.
(Mg?)

Ðalším prikladom pre primámy aktivny transport je Ca-ATPáza, ktorá transportuje ióny
vápnika von z bunky. Ide o jednosmemý transportný systém, podielajúci sa na udržiavaní nízkej
koncentrácie iónov vápnika v bunkách. Kedže ióny vápnika zohrávajú v bunkách dôležité re-
gulačné úlohy, je dóležité udržiavať ich nízku koncentráciu v bunkách. Koncentrácia Ca'’ v po-
kojovom stave je v bunkách veľmi nízka: okolo 100 nmol/l (10" mol/) v porovnaní s koncen-
tráciou vápnika v krvi, ktorá je rádovo 10’ mol/I. Po vzostupe koncentrácie vápnika v cytosóle
bunky dochádza k aktivácii Ca’ -ATPázy. Tento enzým je lokalizovaný nielen v plazmatických
membránach buniek, ale aj v membráne mitochondrií resp, endoplazmatického (ER)/sarkoplaz
matického (SR) retikula, kde sú intracelulárne zásoby vápnika v bunkách. Zvlášť vysoké aktivity
tejto ATPázy sa nachádzajú v membráne sarkoplazmatického retikula buniek kostrového svalu,
kde tvorí tento enzým až 90 % proteinov membrány. Ca' -ATPáza tvorí len jeden polypeptidový
ref'azec a mechanizmus transportu iónov je rovnaký ako pri ostatných ATPázach.
Po vzostupe iónov vápnika v cytosóle bunky sa 2Ca' viažu na enzým, čo vyvolá fosforyláciu
azzýmu a konformačnú zmenu transportéra. lóny vápnika sa pretransportujú bud do extracelu-
lármeho prostredia, alebo do ER (SR), prípadne mitochondrií. Po ich uvoľ'není dôjde k hydro-
lytickému uvol'neniu fosfátu a regenerácii pôvodnej konformácie Ca’ -ATPázy. Ca' -ATPáza
v membráne endoplazmatického/sarkoplazmatického retikula sa 0značuje SERCA (sarco/endo-
Ismic reticulum Ca-ATPase). Reakcia katalyzovaná Ca' -ATPázou:
plash

2Ca'(intra) + ATP + H,0 2Ca’ (extra) + ADP +H,PO,

(Mg"')

33
 LEKARSKA BIUHEMIA /

K jednosmemým ATPizam pari aj npe. H-ATPáiza, ktorá tespertuje protóny Taáki,

potónové pumpy sa mchidnija muprktad v membrinsch hyzozieav (udržiwvajú kyslé i
mui) alebo vubulimych bunkich oblišky kde sa podielajú na vylakovani práieov do mok
(hlavne v situáciách, kedy stúpa produkcia protónov v organizme).
2.2.2 Sekundárny aktívny transport

Sekundámy aktivmy trasport je založený na tom, že na membráne sa vytvori najskór ga

dient kónow (najeastejsie Na" alebo H) a enenrgia tohto gradientu sa využiva na transpont laik
proti koncentračnému gradientu. Gradient iónov, teda podmienky pre transport určitej láky pri
jej koncentmačnému gradientu, je udržiavaný prislušnou ATPázou za spotreby ATP. Kedże AIP
sa nevyužżiva priamo a traasport peenákanej ltky, ale na udržiavanie podmienok pre samdn
ransport, hovorime o sekundámom aktivnom transporte. Prikladom je transport glukózy do e
lemocytov z lumenu čreva alebo do tubulánmych buniek obličky z primámeho filrátu (obr. 27)
Tento glukózový transponér je spriahnutý s gradientom iónov sodika, preto sa označuje SGLI
(sodium-dependent glucose cotransporter). Po prijme sacharidovej potravy sa glukóza postup.
ne uvofhuje z polysacharidov až disacharidov a následne sa z lúmenu tenkého čreva postupne
vstrebáva cez enterocyt do krvi. Cez luminálnu membránu sa glukóza do enterocytu transpor.
tuje sekundámym aktivnym transportom (SGLTI). Tento prenášač pre glukózu najskór naviaże
z extracelulámeho priestoru 2Na", čo umožní väzbu glukózy. Následnou konformačnou zme.
nou transportéra sa do cytosólu enterocytu dostáva spolu s iónmi sodika aj glukóza. Ide teda
o symportný prenos. Po vzostupe iónov Na' vcytosóle enterocytu sa aktivuje Na -K-ATPán,
ktorá za spotreby ATP transportuje 3Na' z bunky výmenou za 2K. Týmto sa neustále udržuje
a koncentrácia Na' v bunke ako v extracelulárnom pro di, teda podmienky pre absorpeiu

Lúmen čreva Enterocyty Krv bulárne bunky Moč

sGLT1 2Na'
Na“
2Na
i
glukóza glukóza
glukóza GLUT1
GLUT2
sGLT
glukóza
giuRO2da

2Na'
2Na' d * Na*
Na" /K -ATPáza sGLT72. Na'
D- Na'
"
glukóza glukóza
B uKULd
GLUT2

Obr. 2.7
Vstrebávanie glukózy z potravy do enterocytu - sekundárny akti ny transport (SGLT1)
azenterocytu do krvi - ulahčená difúzia (GLUT 2).
Spätná resorpcia glukózy z primárneho filtrátu (moču) do tubulárnej bunky – sekundárny aktivny
cransport (SGLT1, SGLT2) az tubulárnej bunky do krvi – ulahčená difúzia (GLUT1, GLUT2)

34
 NVl|| |Alok Ml MANNY

plukóry z polny- Do knvi sa nisledne plukozaz enterocyti transportuje pavnym transportom

(uhahéenou ditiziou) hlavne prostrednlelvom GLUT2 iranportéra.
Do enteroeytuz éreva sa podobnýn transportnýn mechanizmom, z využitia grdientu Na
jónov, prenišaju l galaktóz a aminokyseliny, Rovnakým mechanizmom sa spllne resorbuje
plukóza z primámeho filtritu do krvi. Do tubulimych buniek obliéky vstupuije sekundámy
aktivaym transportérom spriahnutým so vstupom jonoy Na do bunky (SGLT|a SGLT2) a do
krvi u'ahèenou difzlou,

Prikladom na výmenný transport (pričom sa látka prenála sekundámym aktivnym transpor

to) je transport iónov Ca' cez plazmatickú membránu von z bunick (napr v kardiomyocytoch)
Pri tomto type transportu SI využiva oplí'energla gradientu Na' lónov, ktoré vstupujú do bunky,
Jde o tv, Na'/Ca" výmenaník (NCx - Na'Ca'exchanger), Niu transportnú bielkovinu sIa viažu
2Na' z extracelulámeho priestonu, ktoré prechádzajú po gradiente do bunky výmenou za ICa'
z bunky von proti gradientu

Ako zdroj energie pri sekundámom aktívnom transporte sa využiva aj prolónový gradient,
Napríklad v membráne synaptiekých vezikúl v axonálnom zakonéení neurónov sa nachádzajú
trsportéry, ktoré využivajú gradient protónov (Hl prechádzajú z vezikuly) na transport neu
ransmiterov do synaptických vezikül. Ide o výmenný transportný systém. Protónový gradient je
udržiavaný H-ATPázou (V typ ATPázy),

2.2.3 Skupinová translokácia

Tento typ transportu patrí medzi aktívne transporty, pričom prenášaná látka vstupuje do men
brány, kde za enzýmového pôsobenia dochádza k jej modifikácii alebo reakcii s inou látkou
av takejto forme je transportovaná do bunky, Po transporte do cytosólu dochádza k regenerácii
jej póvodnej podoby. Prikladom takéhoto transportu je transport aminokyselín z krvi do buniek
hepatocytov alebo spätná resorpeia aminokyselin do tubulármych buniek obličky (obr. 2.8), Nia
Glutation (GGSHI)
AD +H PO,
AK e 1
17I SIetaa

cys-gly elycin

phu (ys

–glutaryleyklotrasferdza cystein

ADP4H PO,
AK intracelulárne

lul

ADP+I,PO,

UDI 4 ,0

Transport AK do buniek pomocou skupinovej translokácie

35
 LEKÁRSKA BIOCHÉMIA |

ish tanspor s vyušiva akivitn enzýma pglutamyliramsterizy (omtenie o1gluamle

peptidáza) (7-GT).
Penisani uninokyselins (AK) reaguje prstrednictvom 1GT s tipeptidom gluatine
(rgiaamkyseimtghycia)za vmiureltamyl-AK a eysein ghycimav oyloile hei
Aminokyselina je nisledne veytosóle wvolnená a odštiepi sa S-oxoprolin. Ten sa polom Sn
prolinizva za spotreby ATP meni na glutamit, ktorý sa využije na regenericiu gluatiónu pe
lu s eysteinom a glycinom. Vizba eysteinu aj glycinu do molekuly glattiónu tież wyhasie
dodanie energie vo forme ATP. Regenerácin glutatiónu teda spotrebuje 3 molekuly ATP. Pe
adime tento typ transportu, karj sa využiva aj pi pren0se peptidov do bumniek, k akihneg
lypu tvramspotu jGT puri k induktivnym enzýmom, jej symézu indukuijú nape barbiung
alohl, Stamovenie tohto enzýmu v sére sa vy živa pri diagnostike hepatálnych ochoe
napr ty picky v sére stúpa pri poškodeni hepatobiliámeho systému pri cholestáze alebo prialke
holovom poškodení pečene.

2.3 TRANSPORT MAKRO OLEKÚL CEZ MEMBRÁNY

Transport makromolekúl (bielkoviny, lipoproteiny) cez biologické membrány je spojený s he

kálnou prestavbou membrány. Ak sú makromolekuly alebo častice transportované do bunky,
adocytózu. V pripade transportu von z bunky hovorime o exocytóze. Mechanizmus endo-
cytózy spočiva v tom, že transportovaná látka je do bunky „pohltená“ vo forme cytoplazmatic.
kých vezikúl označovaných endozóm. Medzi endozómy patria pinozómy (vznikajúce pri pino.
cytóze), fagozómy (pri fagocytóze) a endozómy s receptormi. Ich priemer býva okolo 0,3 -Ium
Pri endocytóze móże isť o tzv. klatrin závislú endocyt zu, ktorá je hlavným typom endocytózy
v živočišnych bunkách (obr. 2.9), ale existuje aj tzv. klatrin nezávislá endocytóza, ktorá nevyż
duje pritomnost klatrinu (obr. 2.9). Klatrin nezávislý typ endocytózy môže byť realizovaný pro
strednictvom tvorby tzv. kalveol (vezikuly velké asi 50 –60 nm), na ktorú sú potrebné iné type

leidoVY 1a
(kalveola)

Obr. 2.9

sport makromolekuI ao Dunk(zdroj

pomocou Klatrin ZaVISieja Klatrin nezavISiej enaocyt zy
ikon: biorender.Com)

36
 TRANSPORT LÁTOK CEZ MEMBRANY

integrúlnych a perifémych proteinov ako je klatrin, napx. kaveoliny a kaviny. Kalveoly su časti
plazmatických membrán s mierme odlišnou štruktúrou ako ostatná časť' membrány. Sú bohat-
šie na cholesterol, ktorý je akumulovaný okolo transmembránových proteinov a glykoproteinov
a patria do skupiny tzv. lipidových rafov. Takýmto typom endocytózy móžu byť' transportované
do bunky niektoré typy vírusov, ale aj albumín alebo kyselina listová.
Prikladom receptorom sprostredkovanej klatrin zá vislej endocytózy je napr. transport železa
alebo cholesterolu z krvi do buniek. Železo (ked že vo volnej forme by bolo toxické) je v krv
nom riečisku transportované vo väzbe na transportnú bielkovinu transferin, ktorá viaže dva ióny
železa v oxidačnom stupni Fe. Podobne cholesterol je v krvi transportovaný vo forme lipopro-
teinových častic. Tieto (hlavne LDL častice) sú jeho výhodným zdrojom pre bunky, ktoré ho
nevyhnutne potrebujú na výstavbu membrán alebo sa syntézu steroidných látok. Bunky, ktoré
takúto makromolekulu alebo časticu potrebujú prijať, syntetizujú a do plazmatickej membrány
zabudovávajú receptor, ktorý je špecifický pre danú makromolekulu aalebo časticu. Po kontak

makromolekuly (ligand) s receptorom sa vytvorí v membráne bunky priehlbina (jamka) obklo-

pená z vnútormej časti bunky klatrinom (jeden z najdôležitejšich proteínov obklopujúcich mem
bránu v mieste receptorov), následne sa „odškrtí“ z membrány vezikula. Táto v cytosóle bunky
splýva s dalšimi menšími vezikulami, čim sa vytvára endozóm. Endozómy obsahujú protónové
pumpy, ktoré udržiavajú v ich vnútri kyslé prostredie (pH5 –6). Kedže väzba ligandu a recepto—
ra je najsilnejšia pri pH okolo 7, v tomto kyslom prostredí sa ligand uvol'řuje z väzby na receptor
pre potreby bunky. Membrána z vezikuly spoločne s receptorom nie je zvyčajne degradovaná
lyzozómovými enzýmami, ale sa vracia späť do plazmatickej membrány, kde môže byť opäto
použitá.
V sekrečných vezikulách dochádza k opačnému procesu, teda uvol'neniu napr. sekrečných
bielkovín von z bunky – exocytóza. Vytvorená sekrečná bielkovina sa v Golgiho aparáte obalí
membránovou štruktúrou za vzniku vakuoly, tá putuje k membráne bunky, spojí sa s ňou a biel-
kovina sa uvolní do extracelulárneho priestoru.

2.4 TRANSPORT REDUKOVANÝCHEKVIVALENTOv D0 MITOCHONDRIE

Redukovaná forma nikotínamidadeníindinukleotidu (NADH), označovaná tiež ako reduko-

vané ekvivalenty, sa z energetického hl'adiska môže využit iba v mitochondrii, a to v procese
Rerminálnej oxidácie (kapitola 3.9).
Značné množstvo NADH však vzniká aj vcytosóle bunky, predovšetkým pri dehydrogenácii
3-fosfoglyceraldehydu v glykolýze, ale tiež účinkom niektorých iných cytosólových dehydro-
genáz. Mitochondriová membrána je pre NADH nepriepustná, a tak membránou mitochondrie
je cytosólová hotovosť NADH oddelená od NADH v mitochondrii. Bunka je však schopná vy-
užiť redukované koenzýmy pre tvorbu energie v dýchacom reťazci mitochondrie. Využíva t
činky na prenos redukovaných ekvivalentov z cytosólu do mitochondrie. Principom takéhoto
prenosu je, že sa elektróny spolu s protónmi z NADH účinkom dehydrogenáz prenášajú na sub-
strát (dihydroxyacetón alebo Oxalacetát), takto sa vytvoria člnky – glycerol-3-fosfátový alebo
malátový, a tie môžu prechádzať cez membránu do matrix mitochondrie, Elektróny z čInkov
sa tam účinkom mitochondriových dehydrogenáz prenášajú bud na FAD alebo NAD' za
vzniku redukovaných foriem koenzýmov a môžu byť tak využité v dýchacom reťazei pre syn
tézu ATP.

37
 LEKAR5KA bIUUhIVIIA |

2.4.1 Glycerolfosfát-dihydroxyacetónfosfátový člnok

Glyerolíosfidiy dmyacetóníosftovyý tlnok je znázonený na obrizku2.10 Cyioólne
ghcerol-3jsfat dehyogemicow sa pri ghkolyze vyherený dl drovactónfosfit roding
ns glycerol- 3-fiosfit, prikom ako dowor vodikov sa využije NADH *l. Z ghycero-3-fostie
sa redukované ekvivalenty prenášajú na prostetickú skupinu miiochondriovej glycerol-3-faski
delnurogenizy (na FAD), ktori je lokalizovaná na vomkajsej strane vnitomej mitochondriove
membrany. Z redukovancho flavinového koenzýymu sa redukované ekvivalenty presivajú pous,
rednictvom ubichinónu na komplex III dýchacieho retazca. Dihydroxyacetónfosfit sa vrai ds
cytosólu.
Zhladiska zisku ATPvdýchacom reiazci je tento spósob prenosu redukovaných ekvivalktior
pre bunku menej výhodný, pretože z FADH vzniká iba 1,5 molekuly ATP.

(YTosóL MIToCHONDRIA

CH, O CH, O
CH CH
CH, 0- CH,-0-
glycerolfosfát lycerolfosfát
NAD. FAD
gl cerollosle glycerolfoslat
dehydrogenáza) ydrogenáza)
AU
1L

CH, CH, OH
c o0
H-0- CH 0-p
dihydroxyacetónfosfát dihydroxyacetónfosfát

Obr. 2.10
Schéma glycerolfosfát-dihydroxyacetónfosfátového činku
pri prenose redukovaných ekvivalentov z cytosólu do mitochondrie

2.4.2 Malát-aspartátový člnok

Malát-aspartátový činok využiva na prenos redukovaných ekvivalentov malát aje znázomený

na obrázku 2.1L. Vyžaduje prítomnosť dvoch enzýmov, malát dehydrogenázy a aspartát-amino
transferázy (AST), a to v cytosóle aj mitochondrii.
Cytosólové redukované ekvivalenty sa účinkom malát dehydrogenázy prenášajú na oxalace
tát za vzniku malátu. Ten prechádza do mitochondrie, kde spätne pôsobenim mitochondriovej
malát dehydrogenázy sa ekvivalenty prenášajú na NAD za vzniku Oxalacetátu a NADH +H,
ktorý sa möže využiť' v dýchacom reť'azci, čo poskytne bunke 2,5 ATP. Pre Oxalacetát je vŠak
mitochondriová membrána nepriepustná a tak tento vstupuje do transaminačnej reakcie s gl
tamátom za katalytického účinku aspartátaminotransferázy (AST). Vzniknutý aspartát spolu
s 2-oxoglutarátom prechádza do cytosólu, kde sa spätnou transaminačnou reakciou regeneruje
UAd Cldl,

38
 TRANSPORT LÁTOK CEZ MEMBRAN

Zwvedený ch prenišačových systémov má pre živočišne bunky väčSi význam malát-aspartáto-

kém, ktorý zvlást' intenzivne využívajú bunky srdcového svalu a pećene,

(YTosOL MII uHUNDRIA

oi O

n00c-CH, CH coO HO0c-CH, CH-coO

malát malát

NAD' 4
malot mald
debydrogenáza) dehydrogenáza
▇
co0
0
O0c-CH c-co0 HO

oxalacetát oxalacetát

glutamát glutamát

amináza) insamindz
| NH
2-oxoglutarát - -2-oxoglutarát s
CH, CH co HO0c CH, CH coO
asparto

Obr. 2.11
Schéma malát-aspartátového člnku
pri prenose redukovaných ekvivalentov do mitochondrie

39