3. 3.

2023

Funkcia biomembrán

1. ohraničujú bunku a jej organely (kompartmenty)

2. zúčastňujú sa na transporte molekúl

3. podieľajú sa na metabolických premenách

BIOMEMBRÁNY
4. podieľajú sa na transformácii energie

5. podieľajú sa na informačných procesoch

 majú pre život bunky zásadný význam

membránový charakter nemajú:
bunková stena, púzdra, inklúzie, ribozómy, cytoskelet

Zloženie biomembrán Štruktúra lipidov

fluidomozaikový model
 sú zložené z LIPIDOV a BIELKOVÍN  tvoria kvapalnú kryštalickú dvojvrstvu fosfolipidov
LIPIDY
- 100 rôznych druhov
 fosfolipidy
hydrofilné hlavy

 membrána drží pohromade hydrofóbnymi interakciami

Dynamický systém – laterálna (bočná) difúzia, rotácia,
„flip-flop“ pohyb
hydrofóbne chvostíky
 stupeň kvapalnosti membrán určujú mastné kyseliny

1
 3. 3. 2023

Modulátory fluidity bunkových membrán

Funkcia lipidov
1. zastúpenie nenasýtených mastných kyselín (zmeny
pri hydrogenácii cis-nenasytenýchh zvyškov mastných
 štrukturálna kostra membrán
kyselín, pri oxidácii nenasytených lipidov a pod.)
 miesto, kde sú zakotvené proteíny
2. pomer cholesterol/celkové lipidy

3. pôsobenie niektorých biologicky aktívnych látok

(inzulínu, lokálnych anestetík, etanolu atd.)

4. fyzikálne a chemické vplyvy (teplota, tlak, pH,

membránový potenciál, koncentrácia Ca2+)

PROTEÍNY
Druhy proteínov
A) integrálne – vnútorné proteíny ( IP )
B) periférne – vonkajšie proteíny ( PP )
dvojakého typu :
1. PPP typ = periférne proteíny periplazmového
typu (hydrolytické enzýmy, väzbové proteíny)
2. PPS typ = periférny proteín spektrínového typu

2
 3. 3. 2023

r. 1972 (do roku 1998) Singer a Nicolson

Funkcia proteínov
ŠTRUKTÚRA
FLUIDO-MOZAIKOVÝ MODEL
BIOMEMBRÁN
 prispievajú k štrukturálnej celistvosti membrány (membrána – polotekutá štruktúra s
rôznymi proteínmi zakotvenými či
pripojenými na dvojvrstvu lipidov)
 pôsobia ako enzýmy

 pôsobia ako pumpy prenášajúce látky

na proteíny a lipidy sa môžu viazaťsacharidy, potom

vytvárajú glykoproteíny a glykolipidy
v živej bunke sú membrány v dynamickom stave,
najmä fosfolipidy sa pohybujú v bočnom smere

r. 1998
- SFINGOLIPIDY sa organizujú do samostatných oblastí ŠTRUKTÚRA
(obohatené sú cholesterolom) = polorigídne membrán. BIOMEMBRÁN

Cylindrický tvar Pyramidálny tvar

mikrodomény = LIPIDOVÉ RAFTY, ktoré plávajú v
Polárna
tekutejšom mori GLYCEROFOSFOLIPIDOV hlava

Nepolárny
chvost
- rafty sa zhlukujú a vytvárajú RAFTOVÉ ZHLUK
glycerolfosfolipidy cholesterol sfingolipidy

- každý raft obsahuje osobitný súbor proteínov

proteíny pôsobia ako receptory, rôzne senzorové
Tekutá fáza Tekutá fáza
molekuly alebo prenášače signálu Polotuhá fáza - RAFTY

3
 3. 3. 2023

PROTEÍNY
Tvorba membrán
syntéza: EB - na drsnom ER
PB - na ribozómoch viazaných na CM
1. syntéza membránových zložiek – proteínov a lipidov
transport:
2. vlastné formovanie membrán z týchto zložiek
a) kotranslačným transportom
b) prenosom proteínu do membrány bunk. organel
LIPIDY
syntéza : EB - v hladkom ER
transport je spojený s posttranslačnou modifikáciou
baktérie na CM (na strane obrátenej
(chemickou premenou proteínu )
k cytoplazme )
transport : EB – tzv. výmenné proteíny
rýchlosť tvorby komponentov membrán je rôzna:
minúty-hodiny

(niekoľko minút-fosfatidylglycerol v nerastúcich baktériách

40 dní-sfingomyelín v mozgu krysy)

CYTOPLAZMOVÁ MEMBRÁNA

mitochondrie
lyzozómy Endoplazmové retikulum

chloroplasty

4
 3. 3. 2023

Funkcia CM
Tvar CM
 ohraničuje cytoplazmu
 podľa tvaru bunky
 uplatňuje sa ako osmotická membrána regulujúca
transport látok =semipermeabilná membrána
Štruktúra CM
 ako pri biomembránach
na vonkajšej strane CM sú nadviazané oligosacharidy –
tzv. GLYKOKALYX

-existujú rôzne deriváty a modifikácie CM, ktoré majú

funkčné postavenie

Modifikácie cytoplazmovej membrány

Modifikácie CMzáhyby Výbežky
Výbežky a hlboké

5
 3. 3. 2023

Pseudopódie (panôžky) Pinocytárne vezikuly

TRANSPORT LÁTOK

1) podľa stupňa zložitosti

a) špecifické transportné mechanizmy
b) nešpecifické transportné mechanizmy

2) podľa potreby metabolickej energie

a) pasívny transport (nevyžaduje energiu)
b) aktívny transport (vyžaduje energiu)

I. PROSTÁ DIFÚZIA
Typy transportu  vzniká na základe koncentračného spádu
 transportujú sa :
- malé a málo polárne molekuly
I. PROSTÁ DIFÚZIA - močovina , glycerol , CO2
- hydrofóbne molekuly – O2, N2 , benzén
II. OSMÓZA - H2O smerom k prostrediu s vyššou koncentr.
III. PRENÁŠAČOVÝ TRANSPORT - látky rozpustné v tukoch voľne prechádzajú
lipidickou dvojvrstvou ( steroidné hormóny )
IV.TRANSPORT MAKROMOLEKÚL
ENDOCYTÓZOU
V. TRANSPORTNÉ SYSTÉMY PROKARYONTOV

6
 3. 3. 2023

II. OSMÓZA

 javy súvisiace s tokom H2O (difúzia vody)

Prostredie : izotonické ( izoosmotické )
hypertonické ( hyperosmotické )
hypotonické ( hypoosmotické )

Akvaporíny – špecifické proteínové kanály

Osmotické javy :
 ŽIVOČÍŠNA BUNKA – plazmoptýza, plazmorýza
 RASTLINNÁ BUNKA – plazmolýza,
deplazmolýza

Lýza (rozpad) červených krviniek

(hemolýza)... plazmoptýza Plazmolýza (RB)

Hypertonické prostredie Hypotonické prostredie

Plazmorýza (zmrštenie) červených krviniek

7
 3. 3. 2023

III. PRENÁŠAČOVÝ TRANSPORT

 prenášaná látka pri prenose reaguje so špecifickou

bielkovinou membrány – prenášačom
(nešpecifický, špecifický)

 transportujú sa : glukóza
aminokyseliny
ióny
Uľahčená difúzia
„ping-pong“ mechanizmom
(3 fázy – rozpoznanie a zachytenie, zmena konformácie a prenesenie (ATP?),
uvoľnenie a obnova konformácie)

B) Aktívnym transportom
prebieha: - riadený prenos látok proti koncentračného spádu
- ide o enzýmové reakcie katalyzované transportnými
A) Uľahčenou (riadenou-sprostredkovanou) difúziou adenozíntrifosfatázami (ATP – ázami).

- prebieha v smere koncentračného spádu - zabezpečuje:

- nevyžaduje energiu
(hexózy u živočíchov) • príjem živín z okolia s menšou koncentráciou substrátu

• rovnováhu koncentrácií iónov na oboch stranách

membrány
(dôležité pre udržanie osmotického tlaku a reakcií)

8
 3. 3. 2023

aktívny transport

Druhy aktívneho transportu

a) primárny aktívny transport

 potrebuje ATP
 4 prenášače Na+ K+- ATPáza (3 Na von, 2 K dnu)
Ca2+- ATPáza
H+ K+- ATPáza
H+-ATPáza (protónová pumpa, H von)

sekundárny primárny
fotosyntéza
ak.transport ak. transport

b) sekundárny aktívny transport

- vyžaduje metabolickú energiu IV. TRANSPORT MAKROMOLEKÚL
- je spojený s prestupom inej látky, iónu po konc.spáde ENDOCYTÓZOU
 symport -látka prechádza po koncentr. spáde,
uvoľňuje energiu pre transport látky druhej
transportovanej v rovnakom smere
 antiport – druhá látka sa transportuje v opačnom 1) jednoduchá endocytóza
smere
a) fagocytóza=prijatie tuhého materiálu vychlipením
CM
b) pinocytóza = prijatie kvapalného materiálu

9
 3. 3. 2023

fagocytóza pinocytóza
2. receptorom sprostredkovaná endocytóza
pomocou “ obalených mechúrikov “
vznikajúcich invagináciou – vychlipením CM
v oblasti bunkového povrchového receptora

V. TRANSPORTNÉ SYSTÉMY PROKARYONTOV

 majú rovnaké základné mechanizmy ako EB

 naviac majú fosfotransferázový systém = skupinová
translokácia = špeciálny aktívny transport

BUNKOVÉ POVRCHY

10
 3. 3. 2023

• chemické zloženie: peptidoglykán

BUNKOVÁ STENA
(„vstupenka do sveta prokaryotov“) =
Bunková stena prokaryontov lineárny polymér derivátov glukózamínu +
retiazky aminokyselín
Chemické zloženie
 základnou zložkou je PEPTIDOGLYKAN, ktorý plní
funkciu opornej kostry

 G+ baktérie – mohutná vrstva peptidoglykanu , ktorá

je
vyplnená kyselinou teichovou
G- baktérie – tenká vrstva peptidoglykanu

Bunková stena rastlín

Chemické zloženie

 proteíny, lipidy, celulóza, pektínové látky, lignín,

hemicelulóza

Štruktúra
úplne diferencovaná bunková stena má 3 časti :

G-: periplazmový priestor, vonkajšia membrána

(lipoproteín, lipopolysacharid); chemická ochrana,
voľný prestup molekúl, antigénne vlastnosti...

11
 3. 3. 2023

a) stredná lamela
c) sekundárna stena
 vzniká transformáciou plazmatickej platničky
 je tvorená rovnobežnými celulózovými
v procese cytokinézy
mikrofilamentami,
 nemá celulózovú mikrofilamentovú kostru
 tvoria ju pektínové látky a lignín
 obsahuje aj hemicelulózu , pektín , lignín
 spája dvojice susedných bunk . stien
 má 3 vrstvy : 1. vonkajšia
2. stredná
3. vnútorná
b) primárna stena
 obsahuje celulózové mikrofibrily póry – cez ne prechádzajú plazmodezmy
 tvoria ju: celulóza, hemicelulóza, pektín, proteíny

12
 3. 3. 2023

Syntéza bunkovej steny

Funkcia
Prebieha v 4 etapách
1. vznik plazmatickej platničky v ekvatoriálnej mechanická
rovine v anafáze
štrukturálna
2. vznik strednej lamely
zúčastňuje sa na prenose iónov do bunky
3. tvorba primárnej bunk. steny
reguluje osmotické pomery
4. tvorba sekundárnej bunk. steny
 morfogénna funkcia pri cytokinéze

- ECM je vonkajší obal bunky, ktorý je sekrétovaný

bunkami

Tvoria ho:
EXTRACELULÁRNY MATRIX
1. Dlhé semikryštalické vlákná – sú najmä z
kolagénu
2. Elastická sieť vlákien – sú tvorené
proteoglykánmi; fibronektín, elastín, laminín

13
 3. 3. 2023

Funkcia ECM: Bunkové spoje a kontakty

1. slúži ako opora buniek
2. napomáha pri adhézii buniek
3. napomáha pri delení buniek, pohybe a
bunkovej diferenciácii počas embryonálneho
delenia
4. zúčastňuje sa pri hojení rán a obrane proti
infekcii
5. zachytáva veľké molekuly
• Živočíšne a rastlinné bunky usporiadané
do tkanív/pletív, orgánov a orgánových
sústav
• Vzájomné ovplyvňovanie a komunikácia
medzi bunkami
• RB – plazmodezmy (voda, malé molekuly,
polypeptidy, RNA)
• ŽB – tesné spoje, desmozómy a vodivé
spoje

Membránové spoje a kontakty

b) tesné spoje (splynutie membrán susedných buniek)
a) desmozómy (kotvové spoje) (bránia priechodu látok do medzibunkových
 mechanická funkcia, šírka 0,3 – 0,5 µm priestorov a usmerňujú ich na určený povrch,
 tvar – podobný zrnku kávy napr. epitelu)

 môžu byť : A) spoj bodový – gombíkovitý tvar

B) spoj pásový(adhezívny) – tvorí kruhový
pás okolo obvodu bunky

14
 3. 3. 2023

c) vodivý spoj
 fyziologická funkcia
 hydrofilný kanál spája cytoplazmu susedných buniek
– prechádzajú ním látky

d) spojky a kontakty
 vznikajú ako spojky medzi susednými bunkami:
A) ZONULA OCCLUDENS
B) ZONULA ADHAERENS

15