24. 2.

2023

Delenie chemických látok

CHEMICKÉ ZLOŽENIE
BUNKY
Prvkové zloženie živej a neživej hmoty je
kvalitatívne zhodné, rozdiely sú v kvantite. 1) Biogénne prvky
a) makroelementy - tvoria 99,9 % váhy buniek
(„Prach si a na prach sa obrátiš!“) (C, H, O, N... P, S, Ca, K)

Biogénny prvok – chemický prvok b) mikroelementy = stopové prvky

nachádzajúci sa v živých organizmoch. - tvoria 0,1 % váhy buniek

1 2

• 2) Anorganické látky - tvoria 1-2 %

ovoda – H2O
osoli (popoloviny)
oplyny – NH3, CO2...
COHN SPK NaCl CaFe Mg
(Cohn zo Spolku priateľov kníh si osolil kávu horčíkom)

3 4

1

H2O
 tvorí 70 – 95 % bunkovej hmoty
 polárna molekula, vodíkové väzby:
 súdržnosť/kohézia (transport proti gravitácii)
 adhézia/priľnavosť
 povrchové napätie (pohyb po hladine)
 hmotnostná tepelná kapacita
 evaporácia/vyparovanie
 rozdielna hustota v skupenstve
 rozpúšťadlo
5 6
H2O
 chemický aktivátor - umožňuje disociáciu
anorganických a organických látok
 vyskytuje sa v organizme v dvoch formách
A) voľná (93%) – vo vakuolách,
v medzibunkových priestoroch,
v transportnom systéme
B) viazaná (7%) – cytoplazme
7 8
24. 2. 2023
H2O
 univerzálne disperzné prostredie pre živú hmotu
 rozpúšťadlo pre väčšinu organických a anorganických
látok
 stabilizátor štruktúry a určuje funkčnú aktivitu
makromolekúl
 umožňuje transport živín v bunke a z bunky
 tepelný vodič - udržiavanie teploty v organizme
• 3) Organické látky – tvoria 98%
bielkoviny (enzýmy), lipidy, sacharidy, nukleové
kyseliny
1) Nízkomolekulové látky
aminokyseliny, peptidy, lipidy, sacharidy,
nukleotidy
2) Vysokomolekulové látky
polysacharidy, bielkoviny, nukleové kyseliny
3) Zložené vysokomolekulové látky
nukleoproteíny, lipoproteíny, glykolipidy,
peptidoglykány = glykoproteíny
2
 24. 2. 2023

Funkcia chemických látok Bielkoviny

AMINOKYSELINY (AK)
štruktúrna – stavebná funkcia
= stavebný material
(bielkoviny, lipidy a polysacharidy)  sú organické látky – kyseliny, v ktorých jeden alebo viac
vodíkov je nahradených -NH2 skupinou, prípadne
metabolická funkcia obsahujú skupiny -OH, -SH, fenylovú
= katalyzátory alebo regulátory chemických procesov • je známych 120 AK, v bielkovinách sa ich vyskytuje 20
(soli, enzýmy, vitamíny) Rozdelenie aminokyselín
1) podľa elektrochemických vlastností
zásobná funkcia a) neutrálne
= zdroj energie alebo substrát na tvorbu vlastného b) kyslé (prevaha – COOH skupín)
materiálu bunky c) zásadité (prevaha – NH2 skupín)
(sacharidy, lipidy)
9 10

Neutrálne aminokyseliny Zásadité aminokyseliny

Kyslé aminokyseliny

11 12

3
 24. 2. 2023

Vzájomné reakcie aminokyselín

2) podľa chemických vlastností
a) alifatické (alanín, serín ... )  vzájomnou reakciou aminokyselín vznikajú dipeptidy,
b) aromatické (fenylalanín, tyrozín ) tripeptidy až polypeptidy, kde sú navzájom viazané
peptidovou –CO –NH –
3) podľa nutričných vlastností

a) esenciálne
(valín, leucín, lyzín, izolencín, arginín, methionín,
treonín, fenylalanín,tryptofán, histidin, tyrozin)

b) neesenciálne
(glycín, kyselina glutámová, glutamín)

13 14

BIELKOVINY ( PROTEÍNY )
2 AK = dipeptidy

peptidy obsahujúce do 10 AK = oligopeptidy sú základné zlúčeniny živej hmoty ( spolu s NK )

majú mol. hm. od 100 000 do niekoľko miliónov

obsahujúce 10 až 100 AK = polypeptidy

Zloženie bielkovín
 obsahujúce 100 až niekoľko tisíc AK = bielkoviny - aminokyseliny pospájané peptidickou väzbou do
polypeptidových reťazcov

15 16

4
 24. 2. 2023

Primárna štruktúra

Štruktúra bielkovín -poradie AK v polypeptidovom reťazci

 polypeptidové reťazce sú v priestore určitým spôsobom

orientované a vytvárajú veľmi zložitú trojrozmernú
štruktúru tzv . kvartérna štruktúra
Sekundárna štruktúra
-geometrické usporiadanie

17 18

Terciálna štruktúra -priestorové usporiadanie reťazcov
α – helix a β – skladaný list môžu mať:
globulárny – klbkovitý tvar
fibrilárny – vláknitý tvar
Rozdelenie bielkovín
1) Podľa štruktúry
a) fibrálne – vláknité
majú mechanickú funkciu a kontraktilnú funkciu
(napr. kolagén, keratín, myozín, fibrinogén)

-priestorové usporiadanie opakujúcich b) globulárne – korpuskulárne = sféroproteíny

Kvartérna štruktúra sa podjednotiek sú hlavnou zložkou cytoplazmy, enzýmov a DNA
chromozómov
(napr. albumíny, globulíny, pepsín, trypsín, históny)

19 20

5
 24. 2. 2023

3) Podľa nebielkovinovej zložky

2) Podľa rozpustnosti
A) jednoduché bielkoviny
a) albumíny – rozpustné vo H2O (obsahujú len bielkovinovú zložku)
b) globulíny – nerozpustné vo H2O
B) zložené bielkoviny

a) nukleoproteíny (bázické bielkoviny + NK)

b) glykoproteíny (proteín + sacharid, najmä manóza

a galaktóza)
vyskytujú sa v chrupke a ako ochranné vrstvy
povrchu tela živočíchov

21 22

c) fosfoproteíny (bielkovina + H3PO4)

4) Podľa biologickej funkcie
napr. kazeín
d) chromoproteíny (bielkovina + farbivo :
karotenoidy, chlorofyly, hemoglobín)
e) metaloproteíny (bielkovina + kov:
napr. dýchacie enzýmy)
f) lipoproteíny (bielkovina + tuky,
najmä fosfolipidy)
napr. vyskytujú sa v biomembránach
a) štruktúrne (stavebné látky)
b) katalytické (enzýmy, hormóny)
c) transportné (prenos látok, hemoglobín)
d) pohybové (aktomyozín)
e) obranné (imunoglobulíny)
f) zásobné (rastlinné kryštaloidy uložené vo vakuolách
resp. cytoplazme)
g) nutričné (zdroj potravy)
h) zmyslové (rodopsín oka)

23 24

6
 24. 2. 2023

SACHARIDY

Rozdelenie sacharidov

sú organické látky zložené z C, H, O ich deriváty a

zložené sacharidy obsahujú aj P, S, N A) podľa chemických skupín, ktoré obsahujú

a) aldózy = polyhydroxyaldehydy, obsahujú -OH a –CHO

b) ketózy = polyhydroxyketóny, obsahujú -OH a =CO

25 26

27 28

7
 24. 2. 2023

C) podľa počtu sacharidových molekúl

B) podľa počtu uhlíkov v molekule
a) triózy (3C) – glyceraldehyd
b) tetrózy (4C) – erytróza
c) pentózy (5C) – arabinóza, ribóza, ribulóza
d) hexózy (6C) – glukóza, manóza, fruktóza
e) heptózy (7C) atď .
a) monosacharidy – jeden cukor
b) disacharid – dve molekuly cukru – sacharóza
c) trisacharid – tri molekuly cukru atď .
d) polysacharidy = glykány – viac molekúl cukru
- homoglykany =polyméry jednoduchých neutrálnych
monosacharidov
- heteroglykany = komplexné polyméry rôznych
derivátov monosacharidov

29 30

Najvýznamnejšie disacharidy glykogén

škrob
sacharóza – glukóza + fruktóza

celulóza
laktóza – galaktóza + glukóza
chitín

maltóza – glukóza + glukóza

kyselina hyalurónová

31 32

8
 24. 2. 2023

Biologický význam sacharidov v bunke

1) ako zdroj energie pre metabolické procesy
2) ako zložka podporných a ochranných štruktúr
(bunková stena – celulóza v rastlinnej BS
medzibunková hmota živočíšnych buniek-
- glukozoamín)
4) zúčastňujú sa na osmotických procesoch
5) v spojení s bielkovinami môžu byť súčasťou
membrán - receptory
6) sú rezervnými látkami rastlinných buniek (škrob) a
živočíšnych buniek (glykogén)

3) zložka genetickej informácie ( v DNA a RNA )

33 34

Sacharidy metabolizmu

Sacharidy membrány

35 36

9
 24. 2. 2023

LIPIDY
 sú organické látky nerozpustné vo vode ale rozpustné
v organických rozpúšťadlách

 sú to estery alkoholov a vyšších mastných kyselín

alkoholy : glycerol (C- 3), cetylalkohol (C – 16),
cerylalkohol (C – 26), mericylalkohol (C –30),
sfingozín (C – 18)
mastné kyseliny :
a) nasýtené (rovný alebo rozvetný C – reťazec)
b) nenasýtené (jedna alebo dve dvojité väzby)
c) cyklické

37 38

Rozdelenie lipidov

1) jednoduché lipidy

A) tuky (glycerol + 3 mastné kyseliny- MK)

B) vosky (vyšší alkohol + MK)

C) steroidy (sterol + MK)

39 40

10
 24. 2. 2023

FOSFOLIPIDY
2) zložené lipidy

A) glykolipidy
glycerol + 2 MK + sacharid

B) fosfolipidy
glycerol + 2 MK + H3PO4-cholín, serín, etanolamín

41 42

Biologický význam lipidov v bunke

NUKLEOVÉ KYSELINY

1) zložka biomembrán – základná stavebná zložka

lipidy

2) zásobná látka – rezervné a energeticky bohaté

látky

adipocit-tuková bunka

43 44

11
 24. 2. 2023

Druhy NK

DNA, obsahuje 2-deoxyribózu a A, G, C, T

RNA, obsahuje D-ribózu a A, G, C, U

Štruktúra NK

DNA – dvojzávitnica = dva reťazce polynukleotidov

- vodíkové väzby A - T, C – G

RNA – jednovlákno polynukleotidov

45 46

DNA

 nositeľ základnej informácie bunky

 poradím báz v jej molekule je kódovaná primárna
štruktúra bielkovín
 je to dvojzávitnica (lineárna, kruhová)
 vyskytuje sa predovšetkým v jadre EB (malé množstvo
je v mitochondriách a plastidoch)
 jej množstvo je vo všetkých bunkách daného druhu
konštantné
 s bielkovinami tvorí nukleoproteíny

47 48

12
 24. 2. 2023

Štruktúra DNA
RNA
Primárna poradie nukleotidov, ktoré sú v reťazci
štruktúra  tvorí sa na základe matrice DNA
viazané 3',5'-fosfodiesterovou väzbou
 vyskytuje sa v základnej cytoplazme, v jadierku,
v ribozómoch, (málo v mitochondriách a plastidoch)
dva polynukleotidové reťazce špirálovité  s bielkovinami tvorí ribonukleoproteíny
Sekundárna  existuje päť typov RNA, líšia sa funkciou a stavbou:
štruktúra stočené, ktoré sú viazané vodíkovými väzbami
dvojitý α-helix
1. ribozómová RNA – rRNA
2. informačná – mediátorová RNA – mRNA
stočenie dvojzávitnice v priestore do
Terciárna 3. transferová RNA – tRNA
štruktúra tzv. superhelixu
(superšpiralizovaná DNA) 4. heterogénna jadrová RNA – hnRNA
5. malá jadrová RNA – snRNA

49 50

Štruktúra RNA

Primárna poradie nukleotidov, ktoré sú v reťazci

štruktúra viazané 3',5'-fosfodiesterovou väzbou

Sekundárna
štruktúra
je oveľa rôznorodejšia ako v prípade DNA

Terciárna
štruktúra

51 52

13
 24. 2. 2023

Nukleotidy
NUKLEOTID
 sú zlúčeniny dusíkatého heterocyklu typu purínu
alebo pyrimidínu s penózou (ribóza, 2-deoxyribóza) a
H3PO4
zásada= báza sacharid fosfát
(purín, pyrimidín) (ribóza, deoxyribóza) (zvyšok H3PO4)  významné nukleotidy
ATP – adenozíntrifosfát
UDP – uridíndifosfát
NUKLEOZID CDP – cytozíndifosfát
cyklický AMP – adenozínmonofosfát
cyklický GMP – guanínmonofosfát
NAD – nikotínamidadeníndinukleotid
acetyl-CoA - acetylkoenzým A

53 54

14