BIOCHÉMIA

 odbor chémie zaoberajúci sa chemickým zložením živých organizmov a reakciami,

ktoré prebiehajú v ich telách
 tradične sa delí na dve vetvy, ktoré ale spolu úzko súvisia:
1. statická biochémia – skúma štruktúru, vlastnosti a funkcie prírodných látok
2. dynamická biochémia – študuje chemické deje v organizmoch (metabolizmus)

ZLOŽENIE ŽIVÝCH ORGANIZMOV

1. anorganické látky – voda, minerály (Ca, Mg, K, Na, Fe, ...)
2. organické látky (používa sa aj označenie prírodné látky)
a) lipidy
b) sacharidy
c) bielkoviny
d) nukleové kyseliny
e) produkty metabolizmu týchto látok
 LIPIDY

 heterogénna skupina prírodných látok nerozpustných vo vode

VÝZNAM A FUNKCIE
1. stavebná – biologické membrány
2. energetická – zásoba a zdroj energie
3. ochranná – obaľujú orgány a chránia ich pred mechanickým poškodením
4. termoregulačná
5. rozpúšťacia – rozpúšťanie vitamínov A, D, E, K
6. špecifická – niektoré hormóny a vitamíny majú lipidickú štruktúru

ROZDELENIE LIPIDOV

1. jednoduché – sú to estery mastných kyselín

a) acylglyceroly – tuky a oleje
b) vosky

2. zložené – obsahujú aj ďalšiu zložku

a) fosfolipidy
b) glykolipidy

3. izoprenoidné – štrukturálne sú dosť odlišné, ale majú podobné vlastnosti

a) terpény
b) steroidy

Acylglyceroly

 estery mastných kyselín s glycerolom

 glycerol je trojsýtny alkohol, esterifikovať sa môže jedna, dve alebo všetky tri -OH
skupiny
 delíme ich na tuky a oleje

štruktúra skupenstvo pôvod

TUKY nasýtené tuhé živočíšny
mastné kyseliny (výnimka – kakaové
maslo)
OLEJE nenasýtené kvapalné rastlinný
mastné kyseliny (výnimka – rybí olej)
  nenasýtené MK s viac ako jednou dvojitou väzbou sú esenciálne

VLASTNOSTI A VÝZNAM
 v čistom stave sú to bezfarebné látky bez chuti a zápachu
 prírodné tuky a oleje sú zmesou viacerých acylglycerolov
 na vzduchu sa ľahko oxidujú → žltnutie – reťazce MK sa štiepia za vzniku
zapáchajúcich nižších karboxylových kyselín, aldehydov alebo ketónov
 vysoká energetická hodnota – ich oxidáciou sa získa takmer dvojnásobok energie
oproti sacharidom
 nadmerný príjem tukov spôsobuje obezitu
 zdravšie sú rastlinné oleje s vysokým obsahom nenasýtených MK, dôležité sú ω-3 a
ω-6 MK → správna tvorba bunkových membrán, znižujú riziko vzniku krvných
zrazenín, udržujú správnu hladinu cholesterolu, znižujú krvný tlak, zlepšujú pamäť;
ich zdrojmi sú ryby, orechy, ľanové a tekvicové semiačka
 niektoré rastlinné oleje možno použiť ako obnoviteľné zdroje energie (repkový olej
– bionafta)
 niektoré oleje po rozotretí na väčšiu plochu vysychajú a vzniká fermež (pravá fermež
sa vyrába zahrievaním ľanového oleja bez prístupu vzduchu) – náterové hmoty

STUŽOVANIE LIPIDOV
 kvapalný rastlinný olej sa premieňa na tuhý → výroba margarínov
 pôvodne sa používala katalytická hydrogenácia – naviazanie vodíka na dvojitú
väzbu – premena nenasýtenej MK na nasýtenú – pri tomto procese však vznikajú aj
trans-mastné kyseliny, ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi a zvyšujú tiež riziko
vzniku cukrovky
  v súčasnosti by sa mala používať interesterifikácia – výmena celého zvyšku MK za
iný

HYDROLÝZA LIPIDOV
 štiepenie na základné štruktúrne zložky – glycerol a tri reťazce MK
 kyslá hydrolýza – napr. účinkom H2SO4
 zásaditá (alkalická) hydrolýza = zmydeľňovanie – namiesto MK dostaneme jej soľ
 enzymatická – prebieha v našich telách pri trávení lipidov pomocou lipáz

Vosky

 estery MK s vyššími jednosýtnymi alkoholmi (cetylalkohol – 16C, stearylalkohol –

18C, myricylalkohol – 30C)
 sú odolné voči hydrolýze
 rastlinné – ochranná vrstva na listoch a plodoch (kutikula)
 živočíšne – stavebná funkcia (včelí vosk), ochrana orgánov (vorvaňovina)
 používajú sa v kozmetickom a farmaceutickom priemysle

Zložené lipidy
 ich molekuly obsahujú okrem glycerolu a zvyškov mastných kyselín aj ďalšie zložky

Fosfolipidy
 ich molekuly sú tvorené štyrmi komponentami:
1. glycerol
2. zvyšky MK
3. zvyšok H3PO4
4. dusíkatá látka

 sú amfifilné → ich molekuly majú polárny a nepolárny koniec

 polárny koniec označujeme ako hydrofilný (hydrofilná hlavička)
 nepolárny koniec označujeme ako hydrofóbny (hydrofóbny chvostík)
 tvoria CPM a membrány ostatných membránových organel, kde vytvárajú typickú
fosfolipidovú dvojvrstvu
 Glykolipidy
 ich molekuly obsahujú tri komponenty:
1. alkohol (glycerol alebo sfingozín)
2. zvyšky MK
3. sacharid viazaný glykozidovou väzbou

 nachádzajú sa na povrchu buniek, umožňujú medzibunkovú komunikáciu, imunitné

reakcie

Steroidy
 látky prevažne živočíšneho pôvodu odvodené od steránu

 delíme ich do troch skupín:

1. steroly
2. steroidné hormóny
3. žlčové kyseliny
 Steroly
 väčšina z nich slúži ako prekurzory pri syntéze ostatných steroidných látok
 na základe pôvodu ich delíme na zoosteroly a fytosteroly
 najvýznamnejším zoosterolom je cholesterol
CHOLESTEROL
 dôležitý štrukturálny komponent bunkových membrán
 nevyhnutný pre syntézu vitamínu D, steroidných hormónov a žlčových kyselín
 v krvi je transportovaný prostredníctvom lipoproteínových častíc; na základe ich
hustoty ich rozdeľujeme na LDL (low-density lipoprotein) a HDL (high-density
lipoprotein)
 HDL častice transportujú cholesterol smerom do pečene, kde sa môže využiť na
syntézu iných látok → “dobrý cholesterol”
 LDL častice transportujú cholesterol z pečene k ostatným bunkám tele → “zlý
cholesterol” → jeho zvýšená koncentrácia v krvi vedie k tvorbe plakov v cievach →
ateroskleróza → hrozí upchatie cievy
 potrava s vysokým obsahom nasýtených MK zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi

Steroidné hormóny
1. Pohlavné hormóny – testosterón, estrogény, gestagény
2. Hormóny kôry nadobličiek – kortikoidy (kortikosteroidy)

Žlčové kyseliny
 produkované v pečeni, vypúšťané do dvanástnika
 emulgujú lipidy
 kyselina cholová, kyselina deoxycholová

Terpény
 látky rastlinného pôvodu
 tvorené pospájanými izoprénovými jednotkami
 podľa počtu izoprénových jednotiek ich delíme na
1. monoterpény – 2 izoprénové jednotky (mentol, limonén)
2. diterpény – 4 izoprénové jednotky (retinol = vitamín A)
3. triterpény – 6 izoprénových jednotiek (skvalén – na syntézu sterolov)
4. tetraterpény – 8 izoprénových jednotiek (beta-karotén)
5. polyterpény – veľa izoprénových jednotiek (kaučuk, gutaperča)