3. 3.

2023

TVAR: elipsovité trojrozmerné cytoplazmové organely

RIBOZÓMY
DRUHY: 1. prokaryotické ribozómy... 70 S
2. eukaryotické ribozómy.... 80 S

(S – Swedberg, 10-13 s
sedimentačný koeficient – čas, za ktorý sedimentuje
ribozóm pri ultracentrifugácii)

Zloženie prokaryotického a eukaryotického ribozómu

VEĽKOSŤ: 15 – 20 nm prokaryot. r. : 14 – 18 nm
Prokaryotický (70 S) Eukaryotický (80 S)
eukaryot. r. : 23 – 30 nm
veľká podjednotka:
(submikroskopické častice) veľká podjednotka:
60S
50S
rRNA: 28S + 5,8S
rRNA: 23S + 5S
+ 5S
proteíny: ~ 31
proteíny: ~ 49
CHEM. ZLOŽENIE: malá podjednotka: malá podjednotka:
30S 40S
Prokaryot. ribozóm : 35 % proteínov, 65 % r RNA rRNA: 16S rRNA: 18S
proteíny: ~ 21 proteíny: ~ 33

Eukaryot. ribozóm : 60 % proteínov, 40 % r RNA

1
 3. 3. 2023

Formy: Polyribozóm

(v cytoplazme, v chloroplastoch, mitochondriách)

Veľkosť ribozómových agregátov:

závisí od dĺžky m RNA
napr. – pri tvorbe hemoglobínu - mRNA je spojená s
8 ribozómami
- pri tvorbe myozínu - m RNA je spojená až 60-80
ribozómami
Životnosť ribozómov v bunke:
- ribozómy sa neustále obnovujú .
napr. hepatocyty obnova trvá 4 – 5 dni

Počet ribozómov v bunke:

viazané ribozómy
100 000 až niekoľko miliónov ribozómov

2
 3. 3. 2023

Vznik a tvorba ribozómov:

rozhodujúca úloha - jadierko
VNÚTROMEMBRÁNOVÝ
SYSTÉM
Funkcia ribozómov:
proteosyntéza

1. ENDOPLAZMOVÉ RETIKULUM (ER)

2. GOLGIHO APARÁT (GA)

3. LYZOZÓMY (L)

4. MEMBRÁNOVÉ MECHÚRIKY
a) VAKUOLY (Va)
b) MIKROTELIESKA (Mi)

■ ohraničené sú jednoduchou membránou

Vnútromembránový systém = jadrový obal, ER, GA, lyzozómy, rôzne typy
vakuol a cytoplazmová membrána... rôzne membrány

3
 3. 3. 2023

 je systém vnútrobunkových kanálikov, cisterien a

vezikúl tvorených membránami, ktoré sa navzájom
prepletajú a spájajú

 spájajú zároveň aj rôzne organely a povrch bunky s jej

vnútrom a jadrom
ENDOPLAZMOVÉ RETIKULUM
( transportný systém bunky )

Štruktúra
 tvoria ho : rúrky s priemerom 50 – 100 nm
mechúriky a cisterny – široké 40 – 50 nm

Formy – druhy
drsné – granulárne (DER)
na povrchu sú prichytené ribozómy

hladké – agranulárne (HER)

nemá ribozómy , môže prejsť na DER

4
 3. 3. 2023

Funkcia

Výskyt 1. transportná funkcia

u všetkých typoch buniek okrem červených krviniek  transportuje H2O, elektrolyty, mastné kyseliny,
 blízko jadra bielkoviny
2. syntéza bielkovín
Veľkosť  prebieha v DER sa syntetizujú intracelulárne –
 tvorí 4 – 26 % celkového vnútrobunkové a extracelulárne = mimobunkové
objemu buniek bielkoviny
(v nadmernom a rozklad zle zbalených či poškodených bielkovín
množstve je v bunkách posttranslačná modifikácia
pankreasu, pečeňových
bunkách) 3. syntéza lipidov
 prebieha v HER

4. detoxifikácia – odstraňovanie škodlivých látok

Funkcia
GOLGIHO APARÁT
5. zdroj pre syntézu nových membrán v bunke (transportný systém bunky)
 vlastné membrány
 membrány GA
 membrány lyzozómov
 čiastočne membrány mitochondrií

6. uskladňovanie Ca2+ iónov

5
 3. 3. 2023

 je systém hladkých membránových jednotiek , ktoré  má polarizovanú štruktúru :

utvárajú rozličný počet cisterien , vezikúl a vakuol cis strana = proximálna strana = regeneračný pól –
orientovaná k ER
trans strana = distálna strana = sekréčny pól – tvoria sa
tu sekréčne mechúriky

 základná jednotka GA = Golgiho cisterny

4 – 8 cisterien = diktyozóm
súhrn všetkých diktyozómov = Golgiho aparát

Tvorba a úprava Tvorba

makromolekúl
slúžiacich na lyzozómov
export z bunky
- transportné
mechúriky z ER
splývajú s cis GA
- transport do
trans GA
(vychlipovaním,
spájaním)
- Vychlípenie
exportnej
vezikuly

Transportná
funkcia

6
 3. 3. 2023

Funkcia

sú lytickým oddelením bunky

LYZOZÓMY
(tráviaci systém bunky) predstavujú tráviaci systém bunky

prebieha tu vnútrobunkové trávenie a lýza ( rozklad )

 odbúravajú sa tu vlastné opotrebované štruktúry ale

aj baktérie a cudzie čiastočky

Tvar
 rôzny , podľa druhu
primárny lyzozóm – guľatý 0,25 – 0,8 µm
Typy lyzozómov:
Štruktúra
1. PRIMÁRNY LYZOZÓM 1. jednoduchá membrána
2. matrix – obsahuje 60 rôznych hydrolytických
- obsahuje membránu a tráviace enzýmy enzýmov : glykozidázy, peptidázy, lipázy, nukleázy,
2. SEKUNDÁRNY LYZOZÓM fosfatázy

- primárny lyzozóm + substrát

3. TERCIÁLNY LYZOZÓM (ZVYŠKOVÉ
TELIESKO) pH 4,5
- zvyšok po trávení

7
 3. 3. 2023

Vznik lyzozómov
1) priamo z ER
2) z odštiepených mechúrikov Golgiho aparátu =
primárny lyzozóm
sekundárny lyzozóm=po splynutí primárneho lyzozómu
so substrátom dochádza k jeho rozkladu
terciálny lyzozóm – obsahuje len zvyšky rozloženého
substrátu, nazývajú sa aj reziduálne
telieska

Štruktúra
1. jednoduchá membrána 2
2. matrix - tvorí ho jemne zrnitá hmota
- zloženie: viac ako 40 rôznych enzýmov
MIKROTELIESKA
dýchacie organely bez elektróntransportného systému (oxidáxy , katalázy – rozkladajú H2O2 O2 + H2O,
na tvorbu ATP dehydrogenázy, aminotransferázy,
enzýmy oxidujúce mastné kyseliny,
enzýmy glyoxylátového cyklu )

8
 3. 3. 2023

PEROXIZÓMY
Tvar
guľatý,elipsovitý , zriedka tyčinkovitý
Štruktúra
1. jednoduchá membrána
Veľkosť
2. matrix s enzýmami
priemer 0,5 – 1,5 µm
 jedna alebo viac flavínových oxidáz
(prenášajú elektón na O2 za tvorby H2O2 )
Počet
 katalázy ( rozklad vznikajúceho H2O2 )
 rôzny , závisí od metabolickej aktivity bunky
 transaminázy, peroxidáza, glykolatoxidáza
Vznik  obsah a zastúpenie enzýmov sa môže meniť
 membrána -preliačením kanálikov a cisterien HER v závislosti od pletív, orgánov
1
 enzýmy- syntetizujú sa na polyribozómoch v cytosole

Druhy – podľa výskytu

 živočišné - pečeňové a obličkové bunky 1

 rastlinné - listy C3 – rastlín 2
Funkcia GLYOXIZÓMY

Živočiš.bunka- spolupráca s mitochondriami, Štruktúra

- zúčastňujú na oxidačných procesoch
Zelené rastliny - spolupráca s mitochondriami a
chloroplastami
- listové peroxizómy – pri fotorespirácii, tvorbe CO2 a
iných procesoch spojených s
oxidáciou glykolátu u C3 – rastlín
.
1. jednoduchá membrána
2. matrix – obsahuje enzýmy
cyklu kyseliny glyoxálovej a mastných kys.
hydrolázy, urikázy
(zúčastňujú sa na premene zásobných lipidov na cukry)

9
 3. 3. 2023

MULTIVEZIKULÁRNE TELIESKA
Štruktúra
1. jednoduchá membrána
Výskyt 2. mnoho menších vezikúl (50 – 70 nm veľkých), ktoré
 v bunkách endospermu klíčiacich semien sú
obsahujúcich lipidy zložené :
a) jednoduchá membrána
Funkcia b) vnútorný obsah
 zúčastňujú sa na premene zásobných lipidov na Výskyt
cukry,ktoré sa využívajú ako zdroj energie pri  u rastlinných buniek , u živočišných buniek – najmä
raste zárodku klíčiacich semien s veľkou sekréčnou činnosťou

Funkcia

Živočíšna bunka
 pri odburávaní nadbytočných a opotrebovaných
sekrétov v endokrinných a exokrinných žľazách VAKUOLA

Rastlinná bunka
pri prenose stavebných látok z bunky do bunkovej
steny

10
 3. 3. 2023

Tvar mení sa v procese rastu, vývinu a

Výskyt
Veľkosť diferenciácie buniek
 v rastlinnej bunke
zrelá bunka- tvorí až 80-90% objemu bunky
 u prvokov - pulzujúce a tráviace vakuoly
Štruktúra
 kvasinky tonoplast
trojvrstvová membrána
(semipermeabilná)

bunková šťava

Chemické zloženie závisí od

metabolizmu
druh orgánu, pletiva funkcie vývojového štádia
fyziologického stavu

Vznik 1. z ER a GA (vezikuly, mechúriky...)

2. zo sferozómov (mikrotelieska, tuk)
(vakuolizácia)
Funkcia
1. Osmotická
2. Lytická
3. Zásobná

11

Osmotická funkcia
Pulzujúca vakuola – prvoky vypudzujú nadbytok vody
Zásobná funkcia
Obsah vakuol
1. sacharidy – glukóza , fruktóza , sacharóza , inulín
2. alkoholový cukor - manit, sorbit
3. alkaloidy = dusíkaté zlúč. vyskytujúce sa vo forme solí
4. triesloviny = fenolové deriváty
5. glykozidy = deriváty cukrov, farbivá bunkových štiav
(antokyány, flavóny)
6. organické kyseliny – jablčná, šťavelová, citrónová,
aminokyseliny – asparagín, tyrozín leucín,
glutamín
3. 3. 2023
Lytická funkcia
 r. 1968 MATILE A MOOR – vakuoly sú v RB
funkčnými ekvivalentami lyzozómov živočiš.buniek
Druhy vakuol
1. Vezikulárne a provakuolárne útvary rastl. buniek
 obsahujú hydrolytické enzýmy + kyslú fosfatázu
2. Centrálna vakuola
 tá sa považuje za sekundárny lyzozóm, kde sa
ukladajú zásobné látky, produkty metabolizmu
(sacharidov, aminokyselín, org. kyselín, proteínov, farbív)
Potravinová vakuola - prvoky
7. minerálne látky – K+ ( 400 x viac ako Na+), oxalát,
Ca2+, Mn2, sírany, fosforečnany, dusičnany, chloridy
8. bielkovinové látky - hlavne v bunkách semien
vytvárajú sa a) bielkovinové telieska = aneurónové zrná
b) kryštaloidy – spojené sú bielkoviny so
šťavelanmi
9. tuky – kys. steárová, palmitová, olejová – v podobe
tukových kvapiek v bunk. šťave, cytoplazme,
plastidoch, semenách, hľuzách, plodoch
10. slizy – len u rastlín (mrkvovité, hluchavkovité)
11. kryštalické inklúzie: šťavelan vápenatý
kremičité telieska
PLYNOVÁ VAKUOLA - sinice
12