8.

Pasívny transport cez biologickú membránu, iónové kanály a iónové toky

Transport látok z vonkajšieho prostredia do bunky a naopak sa môže uskutočňovať mnohými mechanizmami.

Pasívny transport – transport látok v smere energetického gradientu (z miesta z vyššou energetickou úrovňou na miesto nižšej
energetickej úrovne) bez spotreby energie.

Podľa hlavných mechanizmom prenosu iónov ho delíme :

 Na podskupinu, ktorú charakterizuje zvýšená rozpustnosť iónu alebo jeho solubilizácia v membráne
 Na podskupinu, kde pridaná látka modifikuje štruktúru membrány a umoťňuje transport iónu

Hlavné druhy pasívnych transportných mechanizmov:

 Prenos hydrofóbnych iónov – bez účasti ďalšieho nosiča
 Prenos stabilnej zlúčeniny iónového nosiča(ionofór) s prenášanou látkou (vytvárajú komplex)
 Nosičová štafeta – vzniká vtedy, keď väzba prenášaného iónu na ionofór je slabá a ión počas prenosu preskakuje z jedného
asociátu na inú molekulu ionoforu
 Iónovo – selektívny kanál – účinná látka premosťuje membránu a umožňuje prenos toho istého iónu
 Pór v membráne , ktorý umožňuje neselektívny hydrodynamický tok.

Najznámejšie transportné mechanizmy: difúzia a osmóza.

DIFÚZIA:
- Difúzia je samovoľný proces pohybu častíc v tekutom prostredí z miesta s vyššou koncentráciou na miesto s nižsou
koncentráciou, pričom sa molekuly pohybujú chaotickým tepelným pohybom
- Ľahko difundujúce molekuly cez membrány : O2, CO, N2, NO, rôzne lipofilné nízkomolekulové zlúčeniny.
- Voda difunduje tiež relatívne dobre biologickými membránami cez tzv. prechodové priestory (transitory spaces) (priestory
vytvorené medzi reťazcami mastných kyselín pri ich vzájomnom pohybe).
 . Ustálený stav, v ktorom sa neuplatňujú časové zmeny koncentrácie ani koncentračného gradientu opisuje matematicky
1.Fickov zákon: dm/dt=-D.S.dc/dx

Hmotnosť častíc dm, ktoré difundujú v časovom intervale dt, t.j. okamžitá rýchlosť difúzie (dm/dt), je v každom okamihu úmerné
jednak veľkosti plochy S, cez ktorú častice difundujú, jednak tzv. koncentračnému gradientu dc/dx. Konštantou úmernosti je
koeficient difúzie D. Záporné znamienko pred ním vyjadruje skutočnost, že v mieste, odkiaľ častice difundujú, nastáva jej úbytok.

Stanovenie koncentračného gradientu bunkovou membránou je metodicky veľmi ťažké, jednoduchšie je stanoviť koncentráciu
látky vo vonkajšom a vnútornom prostredí (koncentračný gradient môžeme nahradiť pomerom rozdielu koncentrácií látky(c1b-c2b)
na obidvoch stranách baríery ku hrúbke barieíry d). Pretože hrúbku baríery nepoznáme, zahrňame ju spolu s difúznym
koeficientom do konštanty P-koeficient permeability. 1.Fickov zákon môžeme prepísať do tvaru:
dm/dt=-P.S.( α1.c1- α2.c2) P-koeficient permeability
c1 –koncentrácia látky v roztoku na vonkajšej strane membránh
c2-koncentrácia látky v roztoku na vnúrornej strane membrány
α1 a α2 sú rovnovážne koeficienty dané ako α1=c1b/c1 a α2=c2b/c2
c1b a c2b sú koncentrácie v bariére na jej vnútornej resp.vonkajšej strane

Difúzny tok:
 Je tým rýchlejší, čím je permeabilita bariéry (P.S) väčšia
 Urýchľuje ho väčšia rozpustnosť molekúl disperzného podielu v lipidoch
 Urýchľuje ho prúdenie vody v póroch
 Ovplyvňuje pozitívny alebo negatívny náboj bariéry, ktorý odpudzuje molekuly nesúce opačný náboj.

Facilitovaná(uľahčená) difúzia predstavuje transport látok sprostredkovaný bielkovinami plazmatickej membrány.

Prebieha bez spotreby energie v smere koncentračného gradientu. Látka sa naviaže na transportný proteín na povrchu bunky , ten
zmení svoju konformáciu a látka sa uvoľní do cytoplazmy (takto sa transportujú napr.aminokyseliny). Voda difunduje cez bunkovú
membránu veľmi pomaly a v obmedzenom množstve, je jej transport zabezpečený cez špeciálne vodné kanály – akvaporíny
(bielkovinové štruktúry s priemerom menľím ako 0,2nm).
OSMÓZA:

Je to jav, kedy molekuly rozpúšťadla vnikajú do roztoku cez polopriepustnú (semipermeabilnú) membránu z miesta
s nižšou koncentráciou na miesto s vyššou koncentráciou rozpustenej látky. Osmózu – pohyb rozpúšťadla zastaví hydrostatický
tlak(p=h. ρ .g) pôsobiaci na roztok v protismere, ktorý sa veľkosťou rovná osmotickému tlaku – jeho veľkosť opisuje
Van’t Hoffova rovnica: π=i.ci.R.T , ci = koncentrácia rozpustených látok
i = van’t Hoffov faktor, ktorý udáva počet iónov vzniknutých pri disociácii soli
R - plynová konštant
T- absolútna teplota v

Rýchlosť prenosu vody cez membránu je daná vzťahom dm/dt=k.S.( 1- 2)

Dm/dt – množstvo vody, ktoré prešlo cez membránu o ploche S za jednotku času
k- koeficient priepustnosti
1 a 2 sú osmotické tlaky, ktoré sú po oboch stranách membrány

Zmeny osmotického tlaku spôsobujú objemové zmeny bunky.

Izotonický alebo izoosmotický je roztok, ktorý ma rovnaký osmotický tlak ako je tlak v bunke - nedochádza k žiadnym zmenám
v bunke. Pre ľudské bunky je izotonický 0,9%roztok NaCl(fyziologický roztok) a 5% roztok glukózy.

Hypotonický roztok – nižší osmotický tlak – voda preniká do bunky, živočísna bunka zväčšuje svoj objem a nakoniec praská
(cytolýza), v rastlinných bunkách sa zvýši ich turgor =vnútorné napätie , nakoľko bunková stena zabraňuje prasknutiu.

Hypertonický roztok – vyšší osmotický tlak – bunky strácajú vodu a zmršťujú sa. V rastlinných bunkách dochádza k oddeleniu
plazmatickej membrány od bunkovej steny(plazmolýza).