KRA JINA PRE ĽUDÍ

RE VITA L I ZÁC I A Č I E R NO H RO NS K E J D OLIN Y

Straté gia rozvoja

2018–2 0 2 8

HISTÓRIA (1909) PREPRAVA DREVA (1909–1982)

TURISTIKA (1992–∞) PERSPEKTÍVA: REGIONÁLNA ŽELEZNICA

(2028–∞)

KRAJINA A ĽUDIA
HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ ČHŽ
NAVRHOVANÉ RIEŠENIA NA TRASE ČHŽ
EKOSTABILIZÁCIA KRAJINY A EKOLOGIZÁCIA DOPRAVY
ETAPY A ROZPOČET REALIZÁCIE
Ing. Aleš Bílek, doc. Ing. Peter Jančura, PhD. Ing. Katarína Zrníková, PhD.
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
U ž vyše 30 rokov sa snažíme udržať a skvalit-
OBSA H nitňovať život v povodí rieky Čierny Hron.
V krajine, ktorej takmer 100 rokov určoval kaž-
dodenný pulz technický unikát a dnes Národ-
ÚVOD .............................................................................................................................. 3 ná kultúrna pamiatka – úzkorozchodná lesná
železnica.
1. KRAJINA A ĽUDIA ČIERNEHO HRONA ................................................................... 4
Čiernohronská železnica (ČHŽ) za pomoci dob-
1.1 Prírodné podmienky .................................................................................... 4 rovoľníkov, nadšencov a priaznivcov dosiahla svoj
1.2 História osídlenia ......................................................................................... 5 pôvodný cieľ, určený a odsúhlasený Uznesením
vlády SSR č.6 z 18. 1. 1988 – stala sa vyhľadáva-
nou turistickou atrakciou. ČHŽ v súčasnosti už nie
2. HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ ČIERNOHRONSKEJ ŽELEZNICE .................................... 8 je len vecou niekoľkých nadšencov a dobrovoľ-
níkov, stala sa trvalou súčasťou života a rozvoja
3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ ..................................... 10 turistiky v miestnych obciach i celom regióne.
3.1 Chvatimech – dopravný úzol, symbol baníctva ......................................... 11 V roku 2013 udelila Rada Európy Čiernohron-
skej železnici prestížne ocenenie – Cenu za krajinu
3.2 Hronec – technické zázemie ČHŽ, symbol hutníctva ................................. 12 2012–2013. Zisk tohto významného európskeho
3.3 Svätý Ján – prírodné zaujímavosti ............................................................. 16 ocenenia nás prinútil
3.4 Šánske – hospodársky dvor, symbol poľnohospodárstva .......................... 17 opätovne sa zamys-
lieť nad možnosťou
3.5 Čierny Balog – hlavná stanica ČHŽ, symbol lesných železníc ................... 18 oživenia, trvalého
3.6 Dobroč – konečná stanica ČHŽ .................................................................. 20 a rozumného spra-
3.7 Vydrovo – lesnícky skanzen, symbol lesníctva ........................................ 21 vovania krajiny pre
3.8 Obnova hlavnej trate a obstaranie vozidiel ............................................. 22 plnohodnotný život
človeka v nej. Spolu
s tímom vtedajších
4. EKOSTABILIZAČNÉ OPATRENIA A EKOLOGIZÁCIA DOPRAVY V ÚZEMÍ ........... 23 i dnešných dobro-
voľných brigádnikov
5. SÚHRN PLÁNOVANÝCH AKTIVÍT A CELKOVÝ ROZPOČET ................................. 26 železničky sme preto
oprášili naše pôvod-
ZÁVER  .................................................................................................................................. 27 né sny, vízie a pro-
jekty z vtedajšieho
URBIONu Banská
„Sú krajiny, ktorých sa dotknú dejiny. Bystrica na vznik
Sú krajiny, ktoré ozdobila príroda Kontinuálneho mú-
svojou neopakovateľnou krásou, zea z rokov 1981– života miestnych
a sú krajiny, kde sa obidve vlastnosti spájajú. –1983 a pripravili nový projekt s názvom: Krajina
To je aj náš výnimočný príbeh.“ pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny.
Hlavným cieľom stratégie je dosiahnuť úroveň
regionálnej železnice s celoročnou pravidelnou
dopravou.
Jeho uskutočneniu budú predchádzať nasle-
dovné úlohy:
● renovácia a modernizácia existujúcich úsekov tra-
tí (v hlavnom úseku s možnosťou elektrifikácie)
● výstavba vytipovaných nových úsekov tratí (Osrb-
lie, Urbanov Vrch)
● zatraktívnenie jednotlivých staníc a zastávok
vrátane technickej infraštruktúry
● rekonštrukcia historických vozidiel
● obstaranie moderných vozidiel
● zriadenie nového technického zázemia pre opra-
vy, údržbu a deponovanie vozidiel
● zavedenie systému pravidelnej údržby tratí
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
Na fungovaní lesnej železnice sa priamo podie-
ľajú aj ďalšie stránky. Súvisiace úlohy teda budú:
ÚVOD
rozšírenie stravovacích a ubytovacích služieb,
dobudovanie a údržba dopravnej infra­štruktúry
(cyklistické, bežecké, lyžiarske, pešie chodníky s in-
štaláciou príslušných objektov), rea­lizácia ekosta-
bilizačných a zelených opatrení v krajine. Zároveň
sú všetky tieto úlohy príležitosťou na spoluprácu
príslušných subjektov a pracovnými možnosťami
pre miestnych obyvateľov.
V súčasnosti už železničku nechápeme len ako
technickú pamiatku a múzeum železničnej úzko-
rozchodnej techniky, ale ako súčasť krajiny. Pre
návštevníka znamená spôsob ako sa zoznámiť s
okolitou prírodou a zaujímavosťami krajiny.
Lesnú železnicu považujeme za hlavnú tepnu
územia, na ktorú priamo nadväzujú ďalšie atrakti-
vity a hodnoty, končiac celkovou kvalitou krajiny.
Z krajinárske-
ho hľadiska sú
na jednej strane
hodnoty krajiny
a ich sprístupne-
nie návštevníkom
a na strane druhej
riziká krajiny
a ich odstránenie
ekostabilizačnými
úpravami.
Forma revitali-
zácie bola zvolená
s ohľadom na už
existujúce atrak-
tivity cestovného
ruchu i potreby
každodenného
obyvateľov tak, aby sa tieto dva často rozdielne
pohľady v krajine navzájom dopĺňali a prelínali.
Železnička by takto mohla napĺňať 4 funkcie:
● pravidelná osobná doprava
● turistická atrakcia
● nákladná doprava
● muzeálna expozícia
Turistický ruch je až vtedy prínosom pre krajinu,
keď umožňuje i miestnym obyvateľom
dostatočne profitovať z jeho rozvoja.
Cestovný ruch a s ním spojené služby sú
pre náš región hlavnou perspektívnou a trvalo
udržateľnou alternatívou rozvoja.
Predkladaný materiál je otvorený, preto každý
ďalší návrh alebo pripomienka sú vítané.
Ing. Aleš Bílek, riaditeľ ČHŽ
3
 Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

1.1 Prírodné podmienky Lesy 1.2 História osídlenia

A H
podárstvom, najmä keď sa začali rozvíjať banícke

1. KRAJINA A ĽUDIA ČIERNEHO HRONA

k by sme hľadali špecifické miesta v rámci
Karpát na našom území, určite by sme ne-
vynechali údolie Čierneho Hrona, hlavnú dolinu
Balockých vrchov, do ktorej sa zbieha celá sústava
rozvetvených dolín. Balocké vrchy sú súčasťou
Veporských vrchov v Slovenskom rudohorí, priam
uprostred Slovenska. Zo severu sú obklopené Níz-
kymi Tatrami (predeľuje ich Horehronské podolie),
z východu Poľanou s ktorou vchádzajú do Zvolen-
skej kotliny a na juhozápade prechádzajú do Spiš-
sko-gemerského krasu a Stolických vrchov.
Mapa 1: Geomorfológické jednotky územia
Typický obraz krajiny vytvárajú vrchoviny až
hornatiny s dlhými dolinami Veporských vrchov,
porastené pôvodnými bukovými, jedľovo-bukovými
lesmi a vo vyšších polohách jedľovo-smrekovými
a smrekovými porastmi (dnes je však veľká časť
porastov hlavne v nižších polohách vysadená ne-
pôvodnými smrekovými porastmi). V blízkosti sídel
v strmších svahoch je typické terasovité usporia-
danie lúk, pasienkov a políčok porastených línia-
mi drevín. Hlavnou tepnou krajiny je rieka Hron,
do ktorej sa v obci Valaská vlieva Čierny Hron.
lboké čierne lesy, po ktorých táto krajina do-
stala názov, sú to, čo spolu s reliéfom vytvára
výrazný fenomén krajiny. Lesy Veporských vrchov
patria k najrozsiahlejšiemu lesnému komplexu
na Slovensku, ktorý siaha od Zvolenskej kotliny
na západe až po východné časti Slovenského Ru-
dohoria siahajúce ku Košickej kotline. Táto skutoč-
nosť vytvára toto miesto naozaj prírodne hodnot-
ným. Pôvodne bolo územie porastené bukovými
a bukovo-jedľovými lesmi horských polôh. Pestrý
obraz krajiny zmiešaných rôznovekých lesov je
narúšaný smrekovými monokultúrami, holorubmi
a lesnými zvážnicami.
V širšom území sa nachádzajú dva národné par-
ky – Nízke Tatry a Muránska planina, a chránená
krajinná oblasť Poľana. Najzachovalejšími časťami
prírody ostali len ostrovčeky prírodných rezervácií.
Asi najznámejšie sú NPR Dobročský prales, NPR
Klenovský Vepor, NPR Ľubietovský Vepor, NPR
Fabova Hoľa, NPR Malá a Veľká Stožka, NPR Zadná
Poľana atď. Lokálne sú zaujímavé meandre riek
(horný úsek Hrona, dolný úsek Čierneho Hrona)
a potokov (Kamenistý potok).
dolie v okolí Čierneho Hrona vytvára histo-
ricky i prírodne oveľa širší územný kontext.
Pre pochopenie jeho vývoja a dnešného význa-
mu je potrebné dať ho do súvisu s ďalšími obca-
mi Horehronia až po Banskú Bystricu. Prírodné
podmienky, a to hlavne pestrá geológia a chlad-
nejšia vrchovinová klíma tohto kraja, predurčila
svojim obyvateľom nie najľahší život. To čo spája
tieto obce je práve baníctvo, ktoré sa začalo
rozvíjať v 13.–14. storočí a súvisí so založením
väčšiny obcí tohto regiónu. Na samotnú ťažbu
priamo nadväzovalo hutníctvo a drevorubačstvo.
Na mnohých miestach môžeme nájsť historické
haldy, štôlne, povrchové dobývky, šachty alebo
pingové polia.
Územie bolo od 15. storočia osídľované aj va-
lašskou kolonizáciou. Okrem baníctva a lesníctva
sa obyvatelia tohto kraja teda živili aj poľnohos-
a lesnícke technológie a zaniklo Rakúsko-Uhorsko.
Limitujúce však naďalej ostali prírodné podmien-
ky – chladno, vlhko, menej úrodná pôda, strmé
svahy. Obraz poľnohospodárskej krajiny vytvárali
hlavne lúky a pasienky so stádami oviec a hovä-
dzieho dobytka. Orná pôda sa vyskytovala najmä
vo forme terasovitých políčok.
Obce tohto regiónu vznikali ako potočné rado-
vé alebo skupinové zástavby popri Hrone a men-
ších potokoch. Špecifikum predstavuje napríklad
obec Čierny Balog, ktorá vznikla z pôvodných
malých osád. Neodmysliteľnou súčasťou boli aj
obydlia valaských pastierov – salaše. Typickou
obytnou stavbou v dedinách bol karpatský dreve-
ný zrubový dom s podlomenicou. Úzkorozchodné
železnice boli okrem Čierneho Balogu (najväčšia)
aj v Závadke nad Hronom, menej známe v Muráni,
Polomke, Lopeji, Rázotčne.

Dobročský prales
Rieka

Č ierny Hron pramení v Balockých vrchoch, kde

sa do jeho koryta vlieva množstvo menších po-
tokov a do Hrona ústi v obci Valaská. Rieka Čierny
Hron je tým, čo túto krajinu formo-valo. So svojím
údolím bol prvou komunikačnou osou kraja.
Pohľad do údolia Čierneho Hrona, časť Dobroč Popri ňom stúpali prospektori, ktorí tu hľadali
rudné ložiská. Pri ňom vznikli aj prvé drevoru-
bačské osady. Po Čiernom Hrone sa splavovalo
až do 20. storočia drevo. Má dĺžku 25,8 km. Svo-
je pomenovanie dostal podľa farby svojej vody
na sútoku s Hronom (bielym). Jeho voda sa javila
čierna, lebo na jeho dne bol humus pochádzajúci
z historických pralesov, ktorý odnášali prívaly vody.
Z hľadiska prírodných pozoruhodností je najzaují-
mavejší posledný úsek Čierneho Hrona pred ústím
do Hrona. Tvorí ho údolie kaňonovitého charak-
teru. Má dĺžku 8,3 km, z čoho 6,4 km tvorí hlboko
zaklesnuté údolie až tiesňava s meandrami.
Dolná časť Čierneho Hrona s meandrami Mapa 2: Ilustratívna mapa využitia územia v minulosti
4 5
 Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
Čierny Balog v minulosti
Čierny Balog
Ú dolie Čierneho Hrona bolo pokryté obrovský-
mi pralesmi až do 15. storočia a ľudoprázd-
ne. Od konca 15. storočia pre veľkú vzdialenosť
uhorskí panovníci obmedzovali návštevy tohto
územia. To využili valašskí pastieri a začali prenikať
do týchto končín so svojimi stádami oviec a kôz.
Rozhodujúcim je rok 1545, kedy banské a hut-
nícke podnikanie prevzal do rúk štát. Lesy v širo-
kom okolí Banskej Bystrice boli vyčerpané. Bolo
teda treba hľadať nové zdroje drevných hmôt –
bohaté lesy, ktoré by umožnili plnú prevádzku
v baniach a medených hutách v Banskej Bystrici.
Na pozvanie Habsurského cisára Ferdinanda I.
sem prišli okolo r. 1550 drevorubači z alpských
krajín, ktorí vedeli ťažiť drevo a stavať vodné diela
na jeho splavovanie. Tí tu začali zakladať prvé
osady, ktorých pôvodný skrátený názov bol Han-
dle. Spočiatku to boli oddelené osady a usadlosti,
neskôr sa vyformovala dnešná potočno-cestná
kompaktná zástavba. Baločania sú známy svojou
svojráznou povahou. Nie náhodou sa tento kraj
nazýval Spojené štáty balocké.
Valaská
O bec sa spomína od roku
1528. Vznikla na Ľupčianskom
hradnom panstve. V 15. storočí ju
dosídlili valasi, ktorí sa pôvodne
zaoberali chovom oviec a dobytka.
V 18.–20. storočí pracovali pre-
važne v okolitých pílach a žele-
ziarňach. V roku 1926 premiestnili
z Podbrezovej na Piesok výrobu
tupozváraných plynových rúr.
Robotníci dochádzali z okolitých
obcí a bývalých banských, hutníc-
kych a uhliarskych osád. Piesok je
6 7
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
Formy obživy
1. KRAJINA A ĽUDIA ČIERNEHO HRONA
sídlenie krajiny do oblasti Čierneho Hrona
primárne formovala banská činnosť a s ňou
spojená potreba dreva. Skoro zabudnutým feno-
ménom miestnej krajiny bolo aj baníctvo. Pri Čier-
nom Hrone nájdeme dodnes stopy po kutačkách
a na okolí sa zachovalo aj viacero baní. Záujem
o ťažbu železných rúd podmienil potreba a rozvoj
železiarstva. Hutníctvu od 14. storočia dominovali
železiarne v Hronci. Významné stredisko hutníctva
Valaská zrubová koliba až nad rámec Slovenska, ktoré si zaslúži samo-
statnú pozornosť. Uhliarstvo bolo významnou
súčasťou hutníckych regiónov. Drevené uhlie sa
miestna časť, ktorá do roku 1883 patrila k Hroncu, vyrábalo v uhliarskych míľach, ktorých tu boli stov-
vznikla koncom 18. storočia okolo závodu, patria- ky. Uhlie slúžilo ako hlavná surovina na redukciu
ceho k hrončianskemu železiarskemu komplexu železných rúd a tavbu farebných kovov. V 15. sto-
(www.e-obce.sk.). ročí sem prichádza vlna valašského osídlenia.
Sprievodným javom valaskej kolonizácie je odles-
nenie v horských oblastiach a vznik holí, vysoko
Hronec položených pasienkov, ako sú napríklad Tlstý Javor
V
znikol pri sútoku Čierneho Hrona, Osrblianske- a Obrubovanec. Dodnes je tu salašníctvo živé.
ho a Kamenistého potoka ako osada v chráne- Dominantným fenoménom histórie krajiny sa však
nom kráľovskom území – poľovníckom revíri – Zvo- stalo v 16. storočí lesníctvo a ťažba dreva. Spracovanie kľuchtov v minulosti
lenský les. Založil ho v roku 1357 strážca v revíri
Pavel. V 15. storočí bolo územie osídľované ban-
skou kolonizáciou – ťažba železnej rudy, výroba
a spracovanie železa. V 16. a 17. storočí, železiareň
v Hronci ako „pomocný podnik“, zabezpečovala
železným náradím a výrobkami erárne bane a huty
na prioritnú výrobu vzácnych mincových kovov
v Banskej Bystrici, Kremnici a v Banskej Štiavnici.
Skutočným centrom železiarskeho priemyslu
sa stal až koncom 18. storočia. V roku 1795 tu
postavili vysokú pec. Vznikol Hrončiansky železiar-
sky komplex, kotrého centrom bol práve Hronec.
Komplex zahrňoval sústavu baní, spracovateľské
závody, huty (maše) a finálne spracovanie železa.
Pre región bolo zaujímavé prepojenie ťažby želez-
nej rudy a jej spracovanie až po finálny výrobok.
Hronec bol významným strediskom hutnícta v bý-
valom Rakúsko-Uhorsku (www.e-obce.sk).
Doprava dreva do doliny fľúdrom Terasovité políčka Handelcov
Hronec v minulosti Transport dreva úzkokoľajkou v minulosti, Čierny Balog
 Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
História Čiernohronskej železnice
T
ak ako z prírodného hľadiska prirodzenú tepnu
v krajine tvorí rieka Čierny Hron, tak z ľudské-
ho hľadiska sa touto tepnou stala lesná železnica.
Je výraznou komunikáciu a na dlhé obdobie mala
väčší význam ako štátne a lesné cesty.
Pred výstavbou lesných železníc sa drevo
splavovalo. Pozostatkom tohto spôsobu prepravy
dreva je klauzúra (tajch) Hrončok na Kamenis-
tom potoku a viacero iných zvyškov tajchov, rizní
a flúdrov. Začiatkom 20. storočia bolo plavenie
dreva nahradené železničnou dopravou.
Úzkorozchodná Čiernohronská železnica sa
vyznačuje viacerými zvláštnosťami:
● špecifickými podmienkami krajinného prostredia;
● bola to najdlhšia úzkorozchodná železnica
na Slovensku, s najväčším rozsahom tratí;
● bola to najdlhšie prevádzkovaná lesná železnica;
● významnú časť železnice sa podarilo zachovať
a čiastočne obnoviť.
Z technického hľadiska to bola štandardná
lesná železnica s rozchodom 760 mm, s tradičným
vozovým parkom parnej a neskôr motorovej trak-
cie. Železnica spájala krajinu pozdĺž vodných tokov
a kopírovala hlavné a vedľajšie údolia Čierneho
Hrona. Ich tvar a sklon umožnil vybudovať roz-
siahlu železničnú sieť.
Etapy vývoja:
● vznik, budovanie, výstavba (1907–1949),
42 rokov;
● prevádzka (1909–1982), 73 rokov, dĺžka 132 km;
● záchrana a následná obnova (1982–1993);
● obnovená prevádzka (1992–2011), úsek 14 km;
● v roku 2009 bolo 100. výročie existencie;
● rozšírenie prevádzky (2011–2012), úsek 4 km
na Dobroč.
Záchrana železničky
A j ČHŽ mala nasledovať
osud ostatných lesných
železníc – rozhodnutím vlády
SSR mala byť celá do roku
1985 zlikvidovaná. Príči-
nou bol nástup motorizácie
a zdokonaľovanie automobi-
lov. Prevádzka bola ukonče-
ná 31. 12. 1982. Po skončení
prevádzky ostalo zachova-
ných 17,6 km, tzn. 13 per-
cent pôvodného rozsahu.
Železnička bola určená
na likvidáciu a zošrotovanie.
Veľká časť koľajníc a vozové-
ho parku sa aj zošrotovala.
8 9
Stavba úzkorozchodnej železnice
Nakladanie dreva do vozňov
Transport dreva úzkorozchodnou železnicou
Mapa 3: Pôvodné a súčasné trasy Čiernohronskej železnice
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
Ešte v roku 1982 sa z podnetu posledného vý- V roku 2002 začali budovať Lesy Slovenskej
pravcu lesnej železnice Klementa Auxta podarilo republiky, š.p. vo Vydrovskej doline Lesnícky
2. HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ ČIERNOHRONSKEJ ŽELEZNICE
miestnym aktivistom SZOPK v Hronci pretlačiť zá- skanzen, ktorý sa postupne stal prirodzeným
pis ČHŽ do Ústredného štátneho zoznamu kultúr- cielom cestujúcich ČHŽ. Okrem histórie a pro-
nych pamiatok. Kontinuálnu prácu na zreštauro- pagácie práce lesníkov slúži tento skanzen i ako
vaní a znovu sprevádzkovaní ČHŽ potom iniciovala prirodzená „učenbica v prírode“ pre environ-
skupina architektov z URBIONU Banská Bystrica. mentálne vzdelávanie a lesnú pedagogiku.
Vznikla tradícia bezplatných pracovných táborov Plánované je vybudovanie celoročnej Európskej
STROMU ŽIVOTA, ktorá trvá dodnes. lesnej školy.
Súčasnosť Čiernohronskej železnice
P revádzka ČHŽ bola obnovená 1. 5. 1992. V sú-
časnosti ČHŽ premáva denne počas letnej tu-
ristickej sezóny od Veľkej noci do 30. 9. Prevádzka
je zabezpečovaná na úseku trate z Chvatimechu
do Čierneho Balogu a do Vydrovskej doliny – spo-
lu 14 km. V roku 2012 bola s podporou Európskej
Únie otvorená obnovená trať z Čierneho Balogu
do miestne časti Dobroč v dĺžke 4 km. Vlakový
Oprava trate
Začiatky záchrany železničky
personál sa stále skladá z dobrovoľníckych bri-
gádnikov, ktorí tak pokračujú vo svojej činnosti
započatej v roku 1983. Finančný efekt osobnej
dopravy však nestačí na pokrytie prevádzkových
nákladov, o nákladoch na ďalšiu rekonštrukciu ani
nehovoriac.
Od roku 2001 je dopravcom – prevádzkovate- Turistický ruch na stanici v Čiernom Balogu
ľom dopravy Čiernohronská železnica, nezisková
organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby.
Okrem letnej sezóny premáva ČHŽ počas celého
roka na objednávku, pre cestovné kancelárie,
skupiny historikov, fotografov a vo vyhlásených
dňoch napr. na Mikuláša, Silvestra, Fašiangy
a pod. Medzi rokmi 2001–2004 bola na železničke
obnovená i pravidelná nákladná doprava reziva z
píly Jánošovka do Hornca (prekládka do vozňov
ŽSR), ktorú ukončila až prekvapivá likvidácia píly
Jánošovka – píly so 150 ročnou tradíciou. Na jej
pozemkoch je v súčasnosti iba drevosklad a pre-
pravu dreva zabezpečujú dnes výhradne nákladné
automobily.
Celoročná návštevnosť ČHZ v rokoch 2009–2017
 Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
Vízia
C
ieľom predkladaných návrhov a ich následnej
realizácie, je dosiahnuť úroveň regionálnej
železnice.
Hlavná trať Chvatimech – Hronec – Čierny
Balog – Dobroč (16 km) sa po zdokonalení in-
fraštruktúry a získaní moderných vozidiel stane
regionálnou železnicou s celoročnou pravidelnou
dopravou.
Interval spojov (takt) bude v stanici Chvatimech
nadväzovať na pripravovaný integrovaný dopravný
systém železníc a autobusov na Horehroní (spoje-
nie Banská Bystrica – Brezno – Telgárt). Celoročná
rýchla, ekologická a bezpečná doprava pre všetky
vrstvy obyvateľov prispeje k obmedzeniu indivi­
duálnej automobilovej dopravy v obciach i k odľa-
hčeniu mesta Brezna.
Okrem toho bude možné v rámci obce Čierny
Balog využívať úsek trate Nový krám – Dobroč
(7 km) pre ešte hustejšiu pravidelnú taktovú
dopravu (deti do školy, občania k lekárovi, do kos-
tola, na návštevy a pod.). Úsek trate Čierny Ba-
log – Vydrovská dolina (4 km) zostane turistickou
muzeálnou atrakciou – lesnou železnicou s pravi-
delnou prevádzkou historických parných vlakov
pre návštevníkov Lesníckeho skanzenu.
Moderné vlaky (Waldenburg, Švajčiarsko)
Obsah a štruktúra návrhov
Predkladaná stratégia predstavuje návrhy
pre jednotlivé významné body na trase ČHŽ
(1. Chvatimech, 2. Hronec, 3. Svätý Ján, 4. Šán-
ske, 5. Čierny Balog, 6. Dobroč, 7. Vydrovo ) –
pozri mapu na str. 14–15. Posledný ôsmy bod sa
týka obnovy trate a obstarania vozidiel. Každý
bod trasy obsahuje súpis už zrealizovaných pro-
jektov a návrh nových s potencálnymi zdrojmi
financovania a rozpočtom.
Ide predovšetkým o dobudovanie existujúcich
úsekov, doplnenie vybraných úsekov tratí, zatrak-
tívnenie jednotlivých staníc a zastávok, zrekonštru-
ovanie technického zázemia – dielní a vozidlového
parku, zaobstaranie moderných vozidiel, oprava
starých a historických vozidiel (prebieha neustále)
a pravidelná údržba zvršku tratí (stále prebieha).
10
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
Širší kontext 3.1 Chvatimech – dopravný uzol, Čo sme už zrealizovali?
symbol baníctva
3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ
Riešené územie vidíme ako kontinuálny atrak- Hrubú stavbu stanice vo Chvatimechu, kto-
tívny priestor od Ľubietovej cez chatu pod Hrbom, Stručná vízia rá pozostáva z hrubej stavby staničnej budovy,
A
Tri Vody, Osrblie, Hronec, sv. Ján, Čierny Balog, nástupišťa, dotiahnutej technickej infraštruktúry,
Dobroč až po sedlo Zbojská, ktorý v súčasnosti ko už bolo spomenuté, našim zámerom je parkoviska, provizórneho bufetu a WC. Na budovu
dosiahnuť úroveň regionálnej železničnej
prestavuje súbor neprepojených fragmentov. stanice je vydané stále platné stavebné povolenie.
dopravy, pričom stanica vo Chvatimechu bude
Uzlovými bodmi sú chata pod Hrbom, Chvati- nadväzovať na dopravný systém železníc a auto- Obdobie: 2010–2013
mech, Čierny Balog a sedlo Zbojská (pozri mapu busov na Horehroní (spojenie Banská Bystrica – Zdroje financovania: vlastné
na str. 14–15). Brezno – Telgárt). Investovaná suma: 52 394 €
Našim cieľom je
nájsť ich kontext. Hlavnou úlohou bude teda dokončenie samot- Čo máme v pláne zrealizovať?
nej stavby stanice a jej areálu.
Informačne, ko- Cieľom návrhu je vytvoriť reprezentatívny
munikačne a sym- Popri stanici prechádza cesta I. triedy č. 66, vstupný areál na začiatku funkčnej úzkororozchod-
bolicky ich prepo- ktorá je zároveň cestou projektu Route 66. Stanica nej železnice. Areál by pozostával zo samotnej sta-
jiť. Preto sa návrhy sa nachádza vo východiskovom bode do Nízkych ničnej budovy a nástupišťa, informačného centra,
netýkajú len Tatier a Horehronia. V jej blízkosti vedie cyklotra- bufetu (reštarurácie), WC a parkoviska. Lemovaný
samotných bodov by bol násypom, ktorý by ho oddeľoval hlavne
trasy, ale zasahujú od rušnej dopravy pri štátnej ceste.
aj do širšieho oko-
lia a kompetencií Uvažuje sa, že súčasťou areálu by mohla byť
ďalších subjektov. ukážka časti podzemnej bane. Pripomínala by
tunajšiu všadeprítomnú banskú tradíciu. Súčasne
Samotné body by bola atrakciou, ktorá by aktívne vypĺňala čas
(zastávky) trasy medzi jednotlivými vlakmi. Dominantou areálu
sú východiskom Vysoká pec Tri vody bude železná skulptúra.
pre ďalšie turistic-
ké ciele. V spolupráci s ďalšími subjektmi by sme Obdobie: pred ukončením obnovy trate 2020
chceli prispieť k tvorbe alebo zatraktívneniu turis- Potrebná projektová dokumetácia: realizačný
tickej infraštruktúry jednotlivých miest v obciach:
projekt areálu (zatiaľ spracovaný len architekto-
stravovacie a ubytovacie služby, cyklotrasy, be-
žecké trasy, náučné chodníky, vyhliadkové miesta, nický zámer)
informačné tabule, uzly, prístrešky, lavičky, a pod. Možné zdroje financovania: Obec, VÚC, Združe-
V súčanosti obec Čierny Balog realizuje projekt nie cestovného ruchu, fondy
Zrekonštruovanie cyklotrasy Nový Krám – Sv. Ján. Predpokladané náklady: 200 000 €
Súčasný stav a vízia
sa. Je východiskom pre žltú turistickú trasu, ktorá
vedie cez lyžiarsky vlek s najstaršou sedačkovou
lanovkou v SR, až na sedlo Hrb (turistický
uzol). Ďalšími možnosťami sú napríklad vy-
budovanie náučného chodníka ku skale
a kaplnke „pod Riťou“, alebo zriadenie
vodáckeho nástupištia a kempu.
Dobudovaná stanica Chva-
timech sa takto môže stať
regionálnym dopravným
uzlom, hlavným infor-
mačno-turistickým
centrom, nástup-
ným bodom pre
celý región. Môže
slúžiť aj ako pre-
stupný terminál
verejnej osobnej
dopravy medzi
Turistická infraštruktúra (prístrešok, náučná tabuľa, ČHŽ, ŽSR, SAD.
cyklochodník, náučný chodník) Návrh výslednej podoby stanice a areálu vo Chvatimechu
11
 Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
3.2 Hronec – technické zázemie ČHŽ,
symbol hutníctva
Stručná vízia
O bec Hronec považujeme za symbol hutníctva,
preto by na námestí mohla vzniknúť repre-
zentatívna expozícia hutníctva. Zároveň tu môže
fungovať sezónne informačné centrum.
Hlavným zámerom je revitalizácia námestia,
na ktorom vznikne krytá kolonáda.
Ďalšia rozsiahla obnova sa týka pôvodných
dielní lesnej železnice, kde postupne obnovuje-
me hlavné technické zázemie – ústredné dielne
pre vozidlá ČHŽ. Zároveň by tu mohlo vzniknúť
malé múzeum historických vozidiel, traktorov
a parných strojov (rekonštrukcia pôvodných
garáží a budovy stanice ŽSR) ako aj muzeálna trať
normálneho rozchodu z Chvatimechu do Hronca
(v spolupráci s Dopravným múzeom a ŽSR).
V pláne je tiež výstavba nového depa a depo-
zitnej haly pre zimné uloženie nových moderných
vozidiel pre pravidelnú verejnú osobnú dopravu
v priestore pôvodnej úzkorozchodnej stanice ČHŽ.
Ďalšou možnosťou je aj sprevádzkovanie a rozší-
renie prekladiska nákladnej dopravy, nákladného
terminálu – zapojenie prevádzky Zlievarní a drevo-
skladu do systému ekologickej železničnej dopravy.
Súčasný stav dielní v Hronci
Námestie v Hronci
Otvoreným ostáva návrh vybudovania odbočky
Hronec – Osrblie (7 km) po pôvodnom železnič-
nom telese, ktoré by mohli využívať okrem tu-
ristov a miestnych obyvateľov aj biatlonisti (vy-
žadovalo by to obnovu fungovania Biatlonového
areálu). Skromnejšou alternatívou je vybudovanie
trasy len 1,6 km do lokality tzv. „Gosan“ na konci
12
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
obce, ktorá by obnášala sezónnu zastávku, pre- Čo máme v pláne zrealizovať? 2. Dielne, depo a stanica
vádzku zlievarenskej dielne s umeleckou výrobou,
3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ
1. Námestie Ďalší plánovaný projekt sa týka dielní v Hronci,
odlievanie liatinových výrobkov, základnú vybave-
ktoré sa nám podarilo majetkoprávne vysporia-
nosť pre návštevníkov. Námestie tvorí hlavný návštevný uzol obce dať. Zámerom je dielne zrekonštruovať a obnoviť
Súčasťou nášho zámeru je aj sprístupnenie
a obnova ďalších zaujímavostí Hronca, a to histo-
rických expozícií výrobkov, liatinového mostu, sta-
Hronec. Priestor umožňuje vybudovanie krytej
kolonády s polyfunkčným zameraním. V nej majú
byť zabudované muzeálne repliky objektov tech-
tu hlavné technické zázemie pre vozidlá. V Čier-
nom Balogu a Chvatimechu budú len prevádzkové
strediská. Využitiu a rozdeleniu jednotlivých tratí
rých budov, Zvonice, cintorína, Žabiarne, strelnice, nológie spracovania železnej rudy. a ich funkcií bude zodpovedať i vozidlový park –
mašného jarku, náučných chodníkov. Dôležitou súčasťou návrhu je dopravné napoje- moderné vozidlá pre rýchlu a pravidelnú regionál-
nie námestia. Cieľom úprav je vyriešenie hlavnej nu dopravu, zrekonštruované vozidlá pre potreby
plochy námestia na oslavy a expozíciu hutníctva. turisticky atraktívnej a nákladnej prevádzky, histo-
Unikátne na tomto návrhu je, že reprezentuje celý ricky cenné citlivo zreštaurované vozidlá pre do-
postup spracovania rúd, od drvenia rúd, cez reduk- kumentáciu a prezentáciu dejín lesnej železnice.
ciu, až po finálne spracovanie skujneného železa.
Najvýznamnejším objektom bude tzv. Slovenská Obdobie: 2020
pec, historicky typický hutnícky objekt používaný Potrebná projektová dokumentácia:
na spracovanie upravenej železnej rudy redukciou. existuje projektový zámer
Možné zdroje financovania: ČHŽ, VÚC, fondy
Potrebná pojektová dokumentácia: vyhotovená Predpokladané náklady: 1. etapa 400 000 €
Možné zdroje financovania: Obec, VÚC, (bez moderných vozidiel)
Združenie cestovného ruchu, fondy
Liatinový most v Hronci
Predpokladané náklady: 90 000 €
Zaujímavým riešením by bolo vybudovať stálu
cyklotrasu Hronec – Osrblie – Tri vody – Ľubietová
pre elektrobicykle (trasa síce existuje, ale je nároč-
ná pre bežné bicykle). Práve na tejto trase by sa
mohli inštalovať liatinové umelecké skulptúry, ktoré
vytvoria súčasne symbolickú a informačnú jednotu
krajiny. K tomu patria tiež informačné tabule, prí-
strešky, viewpointy s jednotným dizajnom. V loka-
lite Tri vody sa nachádza torzo vysokej pece. Trasu
možno rozšíriť odbočkou cez vrchol Hrb, známy ako
geografický stred Slovenska a križovatku značených
peších, cyklistických a lyžiarskych trás na severnom
okraji Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Vizualizácia námestia v Hronci Príklad dielní zo Švajčiarska
Čo sme už zrealizovali?
Spoločnú zastávku pre autobusy a vlaky ČHŽ.
Dizajn zastávky rešpektuje historické motívy hut-
níckeho kraja. Vysporiadanie majetkoprávnych
vzťahov ústredných dielní ČHŽ a pozemkov pre
ich rozšírenie.
Obdobie: 2016
Zdroje financovania: obec Hronec,
vlastné a súkromné
Investovaná suma: 75 000 €
Zastávka v Hronci (zrealizovaný návrh) Návrh námestia v Hronci
13
 Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ

Mapa 4 : Navrhované riešenia bodov trasy ČHŽ
(podkladová mapa: www.mapy.cz)
14 15
 Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny

3.3 Svätý Ján – prírodné zaujímavosti 3.4 Šánske – hospodársky dvor, Čo máme v pláne zrealizovať?
symbol poľnohospodárstva ● autokemping spojený s ekofarmou

3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ

Stručná vízia

O kolie lokality Svätý Ján Masarykovo údolie Stručná vízia Obdobie: 2020

je zaujímavé hlavne z prírodného hľadiska.
Skalná roklina s vodopádmi, antecedenté údolie
Čierneho Hrona a výrazne vystupujúce skalné
útvary ponúkajú vytvorenie dobrodružno-náučné-
ho chodníka. Skalné útvary sa nachádzajú pri súto-
ku potoka z rokliny s Čiernym Hronom.
Za obnovu stoja aj mosty, chata a kaplnka
v skale. Vedie tu cyklotrasa smer Hrončok, Sihla,
Tri Vody. Chýba tu komunikačné prepojenie na ly-
žiarske stredisko Hlobišov a do Osrblianskej doliny
na Hruškovo (Chata Drotár, Chata Poniklec).
Čo sme už zrealizovali?
● vlaková zastávka ČHŽ
● stánky a posedenie na usporiadanie
spoločenských akcií
Obdobie: 1994
Zdroje financovania: vlastné
Investovaná suma: 12 450 €
Posedenie na Sv. Jáne
L
Potrebná projektová dokumentácia: 
okalita Šánske ponúka priestor pre založenie existuje len projektový zámer
ekofarmy – ukážky tradičných foriem horské- Možné zdroje financovania: ČHŽ, VÚC,
ho poľnohospodárstva, hlavne chovu tradičných obec Čierny Balog, fondy
domácich zvierat. Predpokladané náklady: 65 000 €
V územnom pláne je taktiež zakotvený návrh
autokempingu ako možnosť lacného ubytovania
pre návštevníkov so všetkou náležitou infraš-
truktúrou. Návštevníci autokempingu ako aj
iní záujemcovia by mali možnosť navštíviť túto
farmu, dozvedieť sa viac o chove hospodárskych
zvierat, či skúsiť jazdu na koni alebo starostlivosť
o zvieratá.
Čo sme už zrealizovali?
● vybudovaná zastávka a prístrešok pre turistov
Obdobie: 2013
Zdroje financovania: vlastné
Investovaná suma: 2 302 €

Čo máme v pláne zrealizovať?

Zámerom je sprístupniť lokalitu Roklina dob-
rodružno-náučným chodníkom. Trasa je volená
tak, aby v minimálnej miere zasahovala do prírod-
ných prvkov, vodopádov, a spadnutých stromov.
Vedená je po bočných svahoch rokliny. Náročné
hlbo­ké úseky by boli premostené lanovými mostmi.
Hlavné úpravy sú stabilizácia chodníka na po-
merne strmom svahu, vyhliadkové plošiny
na miestach, kde je dobre vidieť vodopády. Hlbo-
ké časti rokliny preklenú lanové mostíky, čím sa
vytvorí aj dobrodružný prvok prechodu roklinou.
Obdobie: 2019
Projektová dokumentácia: vyhotovená
Možné zdroje financovania: ČHŽ, VÚC, fondy
Predpokladané náklady: 35 000 € Roklina na Sv. Jáne Výhybňa Šánske Ukážky chovu a starostlivosti o hospodárske zvieratá

Príklad lanového mostíka Trasa navrhovaného náučného chodníka Príklad autokempingu (Vadaš)
16 17
 Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
3.5 Čierny Balog – hlavná stanica ČHŽ,
symbol lesných železníc
Stručná vízia
O bec Čierny Balog je v súčasnosti centrom
turistického ruchu celého Mikroregiónu
Čierny Hron a stanica ČHŽ v Čiernom Balogu plní
funkciu hlavného nástupného bodu s náležitou
infraštruktúrou (parkovisko, informačné centrum,
pokladňa, bufet, reštaurácia, toalety). Zároveň je
tu sústredené technické zázemie Čiernohronskej
železnice.
Z dôvodu odľahčenia tohto priestoru sa
stanica postupne premení len na prevádzkové
stredisko.
Všetky vozidlá a ich servis budú mať základňu
v centrálnych dielňach v obci Hronec, kde vzniknú
v tejto súvislosti aj nové pracovné príležitosti.
V areáli bývalej píly Jánošovka navrhujeme
ďalšie parkovisko a depozitnú halu pre nočné
a zimné uskladnenie vozidiel a techniky ČHŽ.
Postupná dostavba prekladísk dreva na vhod-
ných miestach za hranicami obce a na drevoskla-
de v areáli bývalej píly Jánošovka umožní ďalej
minimalizovať ťažkú nákladnú dopravu dreva
automobilmi obcou a previesť ju aspoň čiastočne
späť na železnicu.
Otvoreným návrhom ostáva prepojenie ČHŽ
s lyžiarskym a rekreačným strediskom Urbanov
vrch (vybudovanie odbočky trate Krám „Pred
Sitárka“, prístupová cesta, parkovisko), ktoré zatiaľ
nenašlo oporu v územnom pláne obce.
Pre pohodlnú dostupnosť do všetkých častí
obce bude dôležité upraviť a kultivovať chodníky
a cyklochodníky. K atraktivite obce prispievajú aj
oddychové plochy vo forme parkov alebo menších
zelených zón s lavičkami, informačnými tabuľami
a ostatným príslušenstvom.
Na turistických okruhoch obce by bolo vhodné
vybudovať viacero rozhľadní (Urbanov vrch, Lúčky,
Koreňová, Pustý vrch – táto bude realizovaná už
v roku 2018). Taktiež pamätník SNP by bolo dobré
zaradiť medzi atraktívne miesta a vyznačiť k nemu
prístupové cesty.
Ďalšou možnosťou je sprevádzkovanie reme-
selného domu, ktorý by mohol fungovať v spolu-
práci s folklórnym súborom Kýčera v niektorom
z nevyužívaných domov v centre obce (prípadne
v Lesníckom skanzene ako Letná škola remesiel
spolu a Európskou lesnou školou).
Návrhy zakotvené v územnom pláne sú:
● vybudovanie kúpaliska a športového areálu
za kultúrnym domom
● revitalizácia priestoru bývalej píly.
18
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ
Hlavná stanica ČHŽ – Čierny Balog
Návrh využitia píly Jánošovka
a jej súčasný stav
Príklad moderného depa (Švajčiarsko)
Čo sme už zrealizovali?
● 1992 – obnovená prevádzka ČHŽ
do Vydrovskej doliny, obnovené
vlaky vedené parnou lokomotívou
● 1993 – obnovená trať až do Hronca,
pribudla ďalšia parná lokomotíva
● 2001 – obnovená nákladná doprava
reziva z píly Jánošovka do Hronca
(trvala len do roku 2004) Čo máme v pláne zrealizovať?
● 2002 – zrekonštruovaný a otvorený úsek trate ● skvalitniť ubytovanie pre dobrovoľníkov
z Chvatimechu do Hronca, obnova unikátneho v podkroví garáží a múzea
historického motorového vozňa M 21.004 ● vytvoriť ubytovanie pre turistov v podkroví
● 2012 – otvoril sa obnovený úsek trate z Čierneho nad reštauráciou
Balogu do miestnej osady Dobroč a pribudli dva ● dokončiť haly vozňového depa vrátane
zrekonštruované parné rušne a niekoľko nových prevádzkového zázemia
osobných a nákladných vozňov
Umývacia linka (Švajčiarsko) ● obnoviť pamiatkovo chránenú budovu
Priestory stanice Čierny Balog sme postupne horného depa
z demolačného stavu premenili na živé turistické ● vybudovať centrálne ekologické vykurovanie
centrum. Obnovili sme koľajisko, prevádzkové objektov pre celoročnú prevádzku
budovy stanice, vznikla staničná reštaurácia a mú- ● postaviť parkovisko a depozitnú halu
zeum. Vybudovali sme zázemie pre dobrovoľníkov, v priestoroch bývalej píly
garáže budovy i pre údržbu a opravy vozidiel. ● skvalitniť technické podmienky
Vznikli nové toalety, nástupištia, informačné cen- pre bežnú údržbu vozidiel
trum, pódium i bufet. Celý pamiatkovo chránený
Obdobie: 2018– trvalo
areál sme nanovo oplotili dreveným plotom a za-
Potrebná projektová dokumentácia:
bezpečili jeho osvetlenie i elektronické stráženie.
v rôznych stupňoch rozpracovania
Obdobie: 1983–2018 Možné zdroje financovania: 
Zdroje financovania:  ČHŽ, obec, VÚC, fondy
vlastné, fondy, štátny rozpočet, granty Predpokladané náklady: 
Investovaná suma: cca 25 mil. € 20 000 až 2 mil. € podľa jednotlivých projektov
Príklad zrenovovaného depa (Maďarsko)
19
 Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
3.6 Dobroč – konečná stanica ČHŽ
Stručná vízia
S tanica Dobroč je zatiaľ konečnou stanicou
vlakov ČHŽ. Súčasne je východiskovým bodom
žltého turistického chodníka do Dobročského
pralesa a prepojenia s Mikroregiónom Muránska
planina smerom na Zbojskú a Tisovec.
Do stanice Dobroč by mohla premávať aj
lokálna pravidelná verejná doprava – železničná
linka naprieč obcou Čierny Balog (medzi stanica-
mi Nový Krám – Dobroč a späť). Slúžila by hlavne
miestnym obyvateľom napr. na cesty do školy,
do kostola, alebo k lekárovi...
Zaujímavosťou trate do Dobroče je, že vedie cez
ligové ihrisko miestneho futbalového klubu – me-
dzi tribúnou a hracou plochou, čo je svetová rarita.
Atraktívna vyhliadka na obec Čierny Balog
a okolitú krajinu je z kopca Pustý vrch. Na ňom je
navrhnutá rozhľadňa (realizovať sa bude v roku
2018), pozemná lanovka, alebo detský tobogán.
Ďalej je v pláne zatraktívniť využitie ihriska na-
príklad inštaláciou detskej megapreliezačky a pod.
Realizátorom je obec Čierny Balog.
Veľmi vhodným prepojením dvoch turisticky
zaujímavých lokalít (Čierny Balog – Chlípavica –
sedlo Zbojská – Tisovec) je ich dopravne spojenie
elektrobusmi. Záujem o toto pravidelné spojenie
je pomerne veľký, otázkou zatiaľ zostáva, kto ho
Vláčik prechádzajúci cez ihrisko počas zápasu, Dobroč
Príklad elektrobusov z Thajska
20
bude prevádzkovať. Existuje i možnosť budúceho
predĺženia jestvujúcej trate po pôvodnom telese
lesnej železnice v obidvoch smeroch (Dobročský
prales i Zbojská).
Čo sme už zrealizovali?
● obnova trate z hlavnej stanice ČHŽ do Dobroče
Obdobie: 2011–2012
Zdroje financovania: Grant EÚ HU/SK
Investovaná suma: 935 168 €
Čo máme v pláne zrealizovať?
● stavba rozhľadne Pustý vrch, školu. Škola by slúžila na celoročné študijné výlety
detská megapreliezačka
Obdobie: 2018–2020
Potrebná projektová dokumentácia: existuje
Možné zdroje financovania: obec, ČHŽ
Predpokladané náklady: 50 000 €
Príklad detskej megapreliezačky
Príklad rozhľadne
Príklad tobogánu (Tatrabob)
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
3.7 Vydrovo – lesnícky skanzen, Čo máme v pláne zrealizovať?
symbol lesníctva ● spoločnú stanicu a nový vstupný areál
3. NAVRHOVANÉ RIEŠENIA VÝZNAMNÝCH BODOV ČHŽ
na zastávke Lesnícky skanzen
Stručná vízia ● koncovú stanicu „Pred Obrubovanskou“
L esnícky skanzen vo Vydrovskej doline, ktorého
zriaďovateľom je štátny podnik Lesy SR Banská
Bystrica, je jednou z konečných zastávok ČHŽ. Skan-
● v súvislosti s Európskou lesnou školou expozíciu
typickej stanice karpatskej lesnej železnice
● skvalitnenie zázemia pre turistov
zen vytvára vhodnú tematicko-poznávaciu trasu Obdobie: 2018– trvalo
a tým výrazne napĺňa potenciál Vydrovskej doliny.
Potrebná projektová dokumentácia:
Dlhodobým zámerom zriaďovateľa skanze- v rôznych stupňoch rozpracovania
nu je v rámci areálu vybudovať Európsku lesnú Možné zdroje financovania: 
ČHŽ, obec, VÚC, fondy
žiakov a študentov a environmentálnu výchovu. Predpokladané náklady: 
Zatiaľ je na tieto účely zriadená v blízkosti skanze- 5 000 – 1 mil. € podľa jednotlivých projektov
nu lesná učebňa.
Definitívne ukončenie trate vo Vydrovskej
doline by sme chceli v tejto súvislosti posunúť
priamo k Európskej lesnej škole v hornej časti
Lesníckeho skanzenu. Súčasťou predĺženia by
mala byť expozícia typickej stanice karpatskej
lesnej železnice, tak ako existovali v minulosti
s pracovným názvom Nevera po slovensky (podľa
rovnomenného úspešného filmu, ktorý sa natáčal
práve v tejto lokalite). Projekt existuje, zatiaľ však
nemáme súhlasné stanovisko Lesov SR. Príklad turistickej infraštruktúry (Jasná)
V kontexte s celoročnou prevádzkou ČHŽ je mož-
né i ďalšie doplnenie infraštruktúry:
● v priestore medzi koncom obce a začiatkom Les-
níckeho skanzenu doplniť stravovacie a ubytova-
cie služby, ako aj detské ihriská, verejné ohniská
a iné atrakcie pre detí a turistov.
● cyklochodník a chodník z obce pre peších k exis-
tujúcemu náučnému chodníku
● využitie existujúcich chatiek a tábora organizácie
Vydra v Lesníckom skanzene
Čo sme už zrealizovali?
● zrekonštruovaná trať do Vydrova, zastávka, bu-
fet – Koliba Vydrovo, stanica Vydrovo-Korytárske
● expozícia lesných železníc v odbočke Korytárske Príklad cyklochodníka (Tatranská kotlina)
Obdobie: 1992–2018
Zdroje financovania: 
vlastné, fondy, štátny rozpočet, grant EÚ HU/SK
Investovaná suma: cca 2,5 mil. €
Stanica vo Vydrove Príklad typickej karpatskej železnice
21
 Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
3.8 Obnova a modernizácia hlavnej trate
Chvatimech – Čierny Balog
Z ákladným predpokladom ďalšej ekonomicky
udržateľnej existencie ČHŽ je získanie pros-
triedkov pre vykonanie obnovy a modernizácie
hlavnej trate Chvatimech – Čierny Balog (12 km).
Zatiaľ čo nadväzné úseky tratí Čierny Balog – Dob-
roč (4 km) a Čierny Balog – Vydrovo (4 km) boli
s pomocou financovania z grantov EÚ celkovo
obnovené a rekonštruované v rokoch 2011–2015,
hlavný úsek Chvatiemech – Čierny Balog a predo-
všetkým jeho stredná časť Výhybňa Šánske – Hro-
nec bol naposledy obnovovaný iba svojpomocne
v rokoch 1983–1993.
Ide o najkrajší ale súčasne prevádzkovo najzlo-
žitejší úsek s mnohými oblúkmi a umelými stavba-
mi. Súčasťou obnovy železničného zvršku i spodku
bude v niektorých úsekoch i čiastočná moderni-
zácia – napriamenie trate, zvýšenie prevádzkovej
rýchlosti i zvýšenie bezpečnosti prevádzky, zabez-
pečenie úrovňových priecestí s hlavnými cestami
a tiež riadenie a zabezpečenie jázd vlakov.
Čo máme v pláne zrealizovať?
● obnova a modernizácia železničného zvršku
a spodku 12 km trate
Obdobie: 2019–2022
Potrebná projektová dokumentácia: Projekt je
pripravený, je potrebné ho konkretizovať
Možné zdroje financovania: VÚC, štát, fondy
Predpokladané náklady: 5 mil. €
Ponuka na opravu hlavnej trate
22
Obstaranie moderných vozidiel
pre celoročnú verejnú osobnú dopravu
V yužívanie infraštruktúry ČHŽ iba pre sezónnu
prepravu turistov považujeme za nehospo-
dárne a ekonomicky trvalo neudržateľné. Čierny
Balog je pomerne veľká obec s vyše 5 tis. obyva-
teľmi, roztiahnutá v 13-tich pôvodne drevorubač-
ských osadách na dĺžke vyše 10 km. Veľká časť
obyvateľov dochádza a presúva sa do školy, k le-
károvi i za povinnosťami v rámci obce, za štúdiom,
prácou a inými účelmi do Podbrezovej i Banskej
Bystrice – v tomto smere neexistuje priame cest-
né prepojenie a obyvatelia preto využívajú v stú-
pajúcej miere individuálnu automobilovú dopravu
okľukou cez Brezno.
V nadväznosti na pripravovanú modernizáciu
a zrýchlenie dopravy na hlavnej železničnej trati
Brezno – Banská Bystrica – Zvolen – (Bratislava/
Žilina) je preto možné využiť ČHŽ i pre pravidelnú
verejnú dopravu.
Predpokladom tohto využitia je obstaranie
vhodných moderných vozidiel, ktoré by umož-
nili celoročnú ekologickú rýchlu a komfortnú
verejnú dopravu i na ČHŽ. Zhodou okolností sa
ide v najbližšom období (do roku 2022) výrazným
spôsobom modernizovať vozidlový park na dvoch
obdobných úzkorozchodných železniciach s rovna-
ký rozchodom 760 mm v Rakúsku (Zillertalbahn)
a vo Švajčiarsku (Waldenburgbahn).
V rámci našej dlhoročnej spolupráce, tradičnej
výmene skúseností a pomoci úzkorozchodných
železníc v Európe i na svete, je predpoklad sko-
rého začatia vzájomných rokovaní na úrovni VÚC
alebo štátu. S ohľadom na ich postupné vyraďova-
nie pre nepotrebnosť je možné uvažovať s veľmi
nízkou alebo dokonca nulovou cenou.
Vozidlá na úzkorozchodnej trati - Waldenburg
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
Ekostabilizačné opatrenia v krajine
R
4. EKOSTABILIZAČNÉ OPATRENIA A EKOLOGIZÁCIA DOPRAVY V ÚZEMÍ
ozvoj cestovného ruchu a návštevnosti regió-
nu musí zahŕňať aj bezpečnosť a udržateľnosť
využitia krajiny.
Hlavnými rizikami v krajine sú: povodne, erózia
pôdy a svahové zosuvy. Všetky majú rovnakú príči-
nu, ktorou je neprimeraná distribúcia vody v kra-
jine. Nasledujúci návrh ekostabilizačných opatrení
v riešenom území bol prebraný z projektovej štú-
die Adaptačné opatrenia na zmenu klímy na úze-
mí obce Čierny Balog (JANČURA a kol., 2016). ČHŽ
je otvorená spolupracovať s jednotlivými subjek-
tami pri realizácii ekostabilizačných opatrení.
Všeobecne môžeme povedať, že ide hlavne o:
● zabezpečenie ochrany stabilizujúcich častí krajiny, Rozvodnená zerodovaná lesná cesta po daždi
lesov, nelesnej drevinovej vegetácie, mokradí,
nádrží a pod.
● návrh a realizácia ekostabilizačných opatrení
na zlepšenie distribúcie vody v krajine a eliminá-
ciu škôd spôsobených ekologickými hrozbami
Opatrenia v lesnej krajine
Údolie Čierneho Hrona predstavuje silný
potenciál pre zachovanie fungovania kultúrno-prí-
rodnej krajiny. 80-percentná lesnatosť územia ho
predurčuje na zabezpečenie ochrany hlavne tých
častí lesa, ktorý je svojou rôznorodou štruktúrou
ukážkovým príkladom distribúcie vody v povodí. Vybudovaná odrážka na odvedenie vody z lesnej cesty
Ide hlavne o lesy s dobre vyvinutou humusovou
vrstvou na priepustných substrátoch, ktorá má
vysoký potenciál akumulácie vody.
Návrhy
● postupná úprava drevinového zloženia a vekovej
štruktúry porastov
● zvyšovanie zastúpenia jedle v bukových poras-
toch aj kvôli zmene kvality opadanky
● udržanie súčasnej výmery lesov s podrastovým
a výberkovým spôsobom hospodárenia
● pestovanie smrekových porastov s vysokým Drevená prehrádzka v eróznej ryhe na zachytávanie splavenín
podielom smreka len v mikroklimaticky najvhod-
nejších polohách
● realizáciu ťažby porastov a jedincov napadnutých
lykožrútom
● znižovať zastúpenie smreka v mikropovodiach
s vyšším výskytom podkôrneho hmyzu
● zabrániť vzniku „jednorazových“ nových zvážnic
(eróznych rýh)
● optimalizácia lesnej dopravnej infraštruktúry
● revitalizácia bývalých lesných ciest
● doplnenie odrážok (zvodníc) na podmáčané úse-
ky nespevnených lesných ciest
● stabilizáciu vodných tokov
Murovaná prehrádzka na spomaľovanie vodného prúdu
23
 Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
Opatrenia v poľnohospodárskej krajine
Manažment a reštrukturalizácia prvkov poľno-
hospodárskej krajiny možno v obci Čierny Balog
popri vodohospodárskych opatreniach považovať
za jedno z osobitne významných adaptačných
opatrení pre zmenu klímy. Samotné návrhy sa
dotýkajú:
● zatrávnenia a zalesnenia poľnohospodárskej
krajiny
● zvýšenia retenčnej schopnosti pomocou línio-
vých prvkov nelesnej drevinovej vegetácie
● posilnenia vodostálosti pôdy jej pravidelnou
údržbou s prídavkom organickej hmoty
● výstavby technických prvkov (priekopy, rigoly,
Sieť zerodovaných poľných ciest prielohy, terasy, poldre, retenčné pásy, malé
vodné diela)
● údržby poľných ciest vybudovaním odrážok,
nezvyšovať počet poľných ciest
Kostru zelenej infraštruktúry pritom tvoria
historické krajinné štruktúry (terasy) na poľno-
hospodárskej pôde a zachovanie ich obhospoda-
rovania, je jedným z najdôležitejších odporúčaní
pre adaptačné opatrenia.
Opatrenia v urbanizovanej krajine
Čierny Balog a jeho pôvodné osady sa nachá-
dzajú v bezprostrednej blízkosti toku Čierny Hron
Záchytná nádrž s valom
a jeho prítokov. Na základe modelov SVP Banská
Bystrica je zrejmé, že veľká časť zástavby je v inun-
dačnom území. Približne od Q50 je územie zápla-
vovo rizikové. Pre názornosť, prietoky 80–120 m3
majú tendenciu zaplaviť okolie riečneho koryta.
Pri riešení tak rozsiahleho územia ako je ka-
taster a povodie toku III. rádu je niekoľko mož-
ností „vyhnúť“ sa povodniam. V prvom rade sú
tu spomínané geomorfologické vlastnosti krajiny.
Tie určujú možnosť zachytenia retenčného obje-
mu prívalových vôd. Druhou je retenčná schop-
nosť štruktúry krajinnej pokrývky. Jej možnosti sú
obmedzené. Približne nad 30–40 mm zrážok je
retencia tak obmedzená, že prakticky všetky vody
Terasovité polia, Čierny Balog z prívalového dažďa stekajú do povodia. Tretím
zásadným faktorom sú vlastnosti recipientu a jeho
kapacita.
V krajine je možné budovať systém malých,
stredných a veľkých vodozdržných objektov
(prehrádzky, hrádze, poldre, malé vodné nádrže).
V intraviláne je možné budovať bazény, jamy,
močidlá, vodné parky v nadväznosti na tok.
Na súkromných parcelách sú v móde dažďové
záchytné jamy, tzv. dažďové záhrady.
Dažďová záhrada
24
Ekologizácia dopravy v území
Komplexnosť návrhov súvisí aj s ekologizáciou
dopravy. Je dôležitými prvkom atraktivity územia.
Naše návrhy spočívajú v nasledujúcich bodoch:
● modernizácia – nákup moderných elektrovozňov
a celková oprava existujúcej hlavnej trasy ČHŽ
● minimalizácia individuálnej automobilovej
dopravy: vytvorenie integrovaného systému
verejnej osobnej dopravy ČHŽ, ŽSR, SAD,
pokračovanie v realizácii cyklochodníkov
a chodníkov celým územím
● dopravné prepojenie elektrobusmi (Dobroč –
Chlípavica – Zbojská – Tisovec) a cyklobusmi
● čiastočné prevedenie nákladnej automobilovej
dopravy na ČHŽ: postupná dostavba prekladísk
Priamy vplyv dopravných línií na krajinu
pozostáva z viacerých faktorov:
1. Priestorové nároky
Priestorové nároky železničného telesa sú pria-
mo ovplyvnené spôsobom dopravy. Zo všetkých
dopravných systémov úzkorozchodné železnice
majú najmenšie nároky na priestor. V priečnom
reze sa pri rozchode 760 mm šírka železničnej
pláne pohybuje v rozmedzí od 2,6 do 3,3 metra.
Koruna cestného telesa sa pohybuje v rozmedzí
od 4,2 do 6,5 metra, okrem vplyvu násypov. Záber
pôdy pre diaľnice je dvoj až trojnásobný oproti
železnici.
Záber pôdy diaľnicou a železnicou
2. Vplyv dopravných telies na ekológiu územia
● bariérový efekt
● zmeny charakteru krajiny a biotopov
● vytvorenie migračných trás inváznych druhov
Z uvedeného vyplýva, že narastaním počtu
dopravných komunikácií sa tieto vplyvy zvyšujú
a čoraz viac negatívne ovplyvňujú prírodné pro-
cesy. Navrhovanou ekologizáciou dopravy sa tieto
vplyvy môžu čiastočne zmierniť.
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
3. Environmentálne vplyvy dopravy
4. EKOSTABILIZAČNÉ OPATRENIA A EKOLOGIZÁCIA DOPRAVY V ÚZEMÍ
Závisia od intenzity a charakteru dopravy.
Vytvárajú fyzikálne znečistenie: vplyv na mikro-
klimatické pomery, hluk a vibrácie, mechanické
vplyvy a chemické znečistenie: znečistenie plyn-
nými, tekutými a tuhými látkami. Modernizáciou
a prevedením dopravy z automobilovej na verejnú
osobnú dopravu sa tieto vplyvy dajú znížiť vo veľ-
kej miere.
Železničná doprava je tiež 8-krát menej toxická
oproti osobným automobilom a 30-krát oproti
nákladným automobilom. V neposlednom rade
zaťaženie okolia hlukom na železnici má periodic-
ký a na diaľnici trvalý charakter.
4. Vplyv dopravy na estetiku krajiny
Staršie technické pamiatky prekvapujú svojim
integrovaným poňatím: začlenenie do krajiny, voľ-
ba materiálov, vedenie trás, priestorové nároky.
Predstavujú prístup, kde človek je súčasťou krajiny
a prostredia, nelíši sa a nevyčleňuje sa z neho.
Čiernohronská železnica je príkladom citlivé-
ho osadenia stavby do prostredia. Minimalizácia
priestorových nárokov sa prejavila aj v úspornom
vedení trasy v zúžených úsekoch. Napríklad nepo-
škodila najcitlivejšie scenérie údolia toku, ktoré
majú charakter meandrov a tiesňav. Svojou mier-
kou, nenápadnosťou a začlenením do prostredia
sa stáva niečím, čo treba chrániť a zachovať.
Moderné úzkorozchodné vlaky
Žitnoostrovský cyklobus
25
 Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
T rvalé nadšenie hlavných aktérov záchrany
Čiernohronskej železnice a získané skúsenosti
5. SÚHRN PLÁNOVANÝCH AKTIVÍT A CELKOVÝ ROZPOČET
s realizáciou dlhodobých plánov a cieľov jej po-
stupnej obnovy dávajú dobrý základ k úspešnému
naplneniu tohto projektu.
Vďaka ojedinelej mnohoročnej spolupráci dob-
rovoľníkov, neziskového sektoru, štátnej správy,
samospráv i podnikateľov v tomto regióne exis-
tuje už teraz pomerne zaujímavé územie povodia
rieky Čierny Hron (Hrončianskej a Vydrovskej
doliny), prepojené unikátnou úzkorozchodnou
železnicou.
Všetky predkladané plánované aktivity nadvä-
zujú na už úspešne zrealizované činnosti, ktoré
postupne rozširujú a dopĺňajú.
Cieľom je vytvorenie modelu trvalo udržateľné-
ho územia, atraktívneho nie len pre návštevníkov
a turistov, ale predovšetkým pre domácich oby-
vateľov, pre ktorých bude hrdosťou a radosťou tu
trvalo žiť a pracovať.
Súhrnná tabuľka plánovaných aktivít a rozpočet
Logá hlavných aktérov a spolupracovníkov:
26
Základom úspešnosti správy akéhokoľvek
územia je udržanie jeho unikátnosti – v našom
prípade veľmi výraznej prírodnej a historicky pod-
loženej unikátnosti, pri zachovaní jeho atraktivity
aj pre bežný život.
Predkladané aktivity preto vytvárajú priestor
predovšetkým pre ľudí, ktorí v tomto území žijú,
alebo do neho prichádzajú. Realizácia tohto pro-
jektu prinesie do krajiny nové impulzy, pracovné
príležitosti i rozvoj, ktorý nebude závislý od trvalej
štátnej alebo inej pomoci, ale bude sebestačný
a ziskový pre miestny obyvateľov.
Predpokladom úspechu je prehĺbenie už exis-
tujúcej spolupráce, zapojenie všetkých samospráv
i štátnej správy do prípravy a realizácie jednotli-
vých aktivít – predovšetkým do získavania finanč-
ných zdrojov. Skúsený realizačný tým je potom
zárukou ich efektívneho a zmysluplného využitia –
železničku i jej okolie zachraňujeme, obnovujeme
a rozvíjame už vyše 35 rokov.
Krajina pre ľudí – Revitalizácia Čiernohronskej doliny
Ú zemie ohraničené údolím Hronu, Nízkymi
Tatrami, Veporskými vrchmi a Poľanou
ZÁVER
odjakživa ponúkalo človeku nespočetné množ-
stvo darov – nerastov i lesného bohatstva. Je to
územie poznamenané ťažkou prácou v baniach,
spracovaním rudy, či ťažbou a prepravou dreva.
Svojho času to bolo územie s najdlhšou úzkoroz-
chodnou železnicou na Slovensku, ktorej však
v období po druhej svetovej vojne začala vznikať
výrazná konkurencia – asfaltové cesty.
„Nové, dokonalejšie mechanizmy odstránili
namáhavé a nákladné približovanie dreva ku tra-
tiam lesných železníc v údoliach. Spevnené lesné
cesty sa zarývali hlboko do odlesňovaných svahov Čierny Balog získal Cenu za krajinu roku 2012–2013
a šplhali sa až k samotným hrebeňom hôr. Široké
asfaltové cesty začali prekrývať úzke koľajničky
v machu. Slovo ekológia poznal v tej dobe málo-
kto, nafta stála menej ako sódovka a romantika
vône dymu a ihličia nemohla konkurovať dosiah-
nutým hrubo-tono-kilometrom. Cestovný ruch bol
v tej dobe spájaný skôr s luxusným autokarom,
než s vŕzgajúcimi vagónikmi, ťahanými špinavou
parnou lokomotívou...“ (Aleš Bílek)
Dnes je tomu už inak. Ľudia presýtení mestom
a často unavení z neustáleho zhonu si veľmi radi
oddýchnu a spomalia v hrkotajúcom vláčiku, ktorý
sa romanticky kľukatí v osviežujúcej Čiernohron-
skej doline.
Čierny Balog má niekoľko prvenstiev: Postupnou realizáciou tohto komplexného
● je mernou jednotkou čistoty ovzdušia projektu môžeme prinavrátiť plnohodnotný
na Slovensku život do jednej z najlesnatejších,
● Dobročský prales je najstaršia zákonom najčistejších a najprírodnejších častí
chránená rezervácia na Slovensku, rástla Slovenska.
v ňom najväčšia jedľa v Uhorsku, ktorú volali
„matka jedlí“
● v čiernobalockých lesoch založili roku 1813
prvú lesnú škôlku a semenisko na pestovanie „Táto krajina pripomína babkinu truhlu.
sadeníc v Uhorsku. Otvoríš ju a zrazu ti v srdci zavonia materina
dúška, suchý kvet lipy a majorán.
Táto krajina pripomína chrám.
Chorál o človeku v nej znie bez prestania.
Studničky na jej medziach sú plné chladnej
svätenej vody, vysoko na horských lúkach
v gotických vežiach zelených katedrál nežné
spieže oviec zvonia a vôňa rumančeka ľahučká
ako závoj svadobný potichu klesá do údolia.
Táto krajina pripomína chrám.
V pásiku modrých dymov nad dedinou vonia
živica – vrchársky tymian.
Keď vchádzaš do tejto krajiny, chcel by si
pokľaknúť, ukloniť sa po pás a srdcom zabúchať
na dubové dvere. Ale darmo, je otvorené a spoza
nich ťa víta ľudský hlas.
Nekľakaj! Veď si jeden z nás! A nie si v kostole!
Chlieb a soľ ťa čaká na stole.“
Mikuláš Kováč, zo zbierky Básne, 1984: Táto krajina
27
 KONTAKT

Čiernohronská železnica, n.o.

Hlavná 56, 976 52 Čierny Balog
tel./fax.: 048/61 91 500, e-mail: chz@chz.sk
IČO: 319 088 11, DIČ: 202 163 7266
bankové spojenie : VÚB Brezno 1523666551/0200
http://www.chz.sk/

Autori textov: Aleš Bílek, Peter Jančura, Katarína Zrníková

Zdroje fotografií: Archív ČHŽ, Aleš Bílek, Peter Jančura, Čiernohronská lesní dráha: Karel Zeithammer,
2009, Čierny Balog: Ján Zemko a kol., 1975, Po nás púšť a potopa: Michal Kravčík a kol. 2012)
Autori máp a návrhov: Peter Jančura, Alica Mlynarčíková, Katarína Zrníková
Grafická úprava: Katarína Zrníková
Internetové zdroje: www.e-obce.sk

Vydala: Čiernohronská železnica, n.o. v roku 2018

Tento dokument bol realizovaný s finančnou podporou Balkánskej únie. Za obsah tohto dokumentu je
zodpovedná výhradne ČHŽ a za žiadnych okolností nemôže byť považovaný za stanovsiko iných subjektov.
Interný a nepradajný materiál ČHŽ.
Kopírovanie a komerčné využitie bez súhlasu pôvodných autorov je zakázané.