ROBERT OWEN

PEDAGOGICKE
SPISY

1960
‖:.()vI→ NSKЁ PEDAGOGICKЁ NAKLADATELSTVo v BRATISLAVE

」
:ビ 翻 喧
… …
 ＦＩＩＩＩ
/
.l il,/メ

ガ
V'

ZIVOT A DIELO ROBERTA OWENA

Konconl XVIIIo storoё ia zaこ ala sa mechanizovat priemyseina
Vゾ rObav AngHcku. Je to obdobie revoluこ nohO prevratu vo v′ ―
robe ako aj verkych zmien v spoloё enskych vztahoch。

口
s sovE 1。 粘 鵠 露 :sttё Tヽ ::鶴 」l¶ 猟 i織 淵 ￨:T:::鋼 d:棚 :
kapit61u, na drvhej stranё zase r07興 n020Vanie nemajetnё ho
proletariatu, vystavenё hO ZarobkOvej neistote a vykoristovaniu,
prinitettё hO predavat kapitalu svOju pracovni silu 7a kattd,Cり
podrnienok. "Rozmachom priemyslu na kapitalistickom podklad9
3a chudoba a bieda pracujucich mas stala priam ttivotnou pod―

事器ヽ 宙管tま e嘱 殿響:L騰 胤 塊tittj"1錮

Signatura:
i pti'- Eielor バ j島
nOrr1261nyrn, pravideinゾ m a v danブ ch pOdrnienkaCh jeT
bol etttё
dine m02,ゾ 黎 SpOsobom vゾ rOby.Ale uを vtedy zaprlこ inil krikrave
sOcialne nezrovnalosti, natlaこ il bezpristreこ nё obyvaterstvo do
｀
五ajhorこ ich bydllSk Verkゾ ch rniest tt rozruこ il vttetky trOdttn0
●lta pOVOdu, patriarchalnehO pOdriadovania a rodiny ― prel
l惚 h:l]『 礎漁 晋
:讐 i勇 Tttu霊 ,瑠 i翼 徹 覺『 媚麗
ぎ乱‰ 品
nOV」 Ch pomerov, z dediny do mesta, z polnohospodarstva d9
priemyslu, zo stabilnSich Zivotnych podmienok do denne sa me-
niacich a neistich."l
a zadiatkom XIX. storodia
h6thё [6
nebolo. Remeselnici boli skoro znideni. Robot-
nici pracovali za velmi nizke mzdy a vo velmi zlich pracov-
nlyich podmienkach denne 16-18 hodin. Rodinv robotnik*ov,Zili
v- neuveritelne zlych bytovfch potfmienka"illlbi-"ilu*d dscrmo-

■1「 l「 vali-iehiiEjrudfEnuJ5te chorO6fl ' Tovdrnici vyuZivali lacn(r prdcu

降 .

4 , Iメ ,、
Zien a nedospelych detl (tvorili asi tri Stvrtiny pracuj0cich
v tov6rfiach). Deti brali obybajne za uEfiov zo sirotincov, spo-
l K. Marx― F. Engels: Vybrand spisy, zv. II, Bratislava 1953, str. 106,
nemeck6ho prekladu R6bert Owen Pedagogische Schriften ■10, 111‐
PreloZil dr. J6n Mih6l
lodne ich ubytovali a bez ohladu na ich telesny a du5evny
vivin museli pracovat denne B-14 hodin.-f
Robotnictvo nemalo nijakej zdkonnej oc'lfhany a ani z6kony
o udfioch sa dlho neuviedli do praxe. Nespokojnost rdstla, kapi-
talistick6 vykoristovanie stdvalo sa 6ora2 nezndsitefnejilm a n6-
mezdne pracujrici pok0Eali sa o ndpravu jednak demon5trdcia-
mi, ba i pokusmi o povstanie, a jednak nidenim priemyseln;fch
strojov, v ktorlfch videli zdroj svojej. biedy. Tieto diny pra-
cujrlcich vl6da krvavo potl66ala a zastra5ila prisnymi opatre- .
niami a omedzenim prava zhromaZClovat sa a slobody tlade. I
Dlhorodnd vojna engtict<a s Franc0zskom spdsobila rist danfT
a cien potravin a ani po vojne (roku l-815) nezlepSili sa po-
mery pre pracuj0cich, ale naopak, nastala hospod6rska kriza,
nebolo odbytu a velmi st0pla nezamestnanost.
V Anglicku vlSdli od politick6ho kompromisu (1689) velko-
stackdri s vodcami finanEnej a priemyselnej burZodzie. Tlto
sa bezohladne usilovali vytaZit do najviac z prdce proletari6tu
pre seba a udrZiavat ho na uzde.
V tychto dasoch do5lo sice k masovlim hnutiam, ba aj pokro-
ndrodov (ListovO do nebe, Labyrint svё ta, Felicitas gentis a
lla」 mu Vこ enaprava)。
1)ochopit zakonitOsti spoloё enskё ho vゾ VOja a uskutoこ nit spolo―
ёensko― politickё reformy na ,,rozumov′ 0● Zakll10Ch“ pokOこ ali
sa osvietenci a materiansti XvIII. storoё ia. Z tゾ chtO Sa najviac
pribllを 1l k historickё mu matё rializmu Ant9n Barnava (1761-
1793), ktory utt hradal sivislosti medzi spoloこ enskym a hospo―
d`rskym v′ vinOm. A Morelly v "BaSiliade“ (1755)a v "ZakOn,
nfku prirody“ (1755) naё rt01 u乏 obraz komunistickej spoloこ ―
nosti.Tlto bojovaH uZ aj proti zakladOm burttoaznei spoloこ nosti,
ale neboli revoluё ni a zmenu spoloこ enskych a politickych p。
「
merov oこ akavali Od vychovy a p6sobenia socialne refOrmn′ ch
idei na myslenie rudi。
Na spoloこ ensko nazOry francizskych materialistov nadviazali
silu

ａ ｏ
ｐ ｓ
ｒ ｐ

¨  ¨
a
kov6 kruhy anglickej burZodzie sa doZadovali reformy voleb-
n6ho prdva, ale e5te v z6rodku ich udusili a ,,aktami o za-
pch6vani (rst" znemoZnila vl6da sebamen5i prejav nespokojnosti.
Robotnicka trieda bola e5te politicky nezrel6 na samostatnt
politickt akciu, lebo ,,proletari6t, ktory sa z tychto nemajet-
n;ich mds len pr6ve ako kmef, novej triedy oddeloval a bol
eite celkom nesp6sobily na samostatnt politick0 akciu, javil
sa ako stav utl66anli a trpiaci, ktor6mu sa mohlo pomdct v naj-
lep5om pripade zvonku alebo zhora, kedZe sdm bol bezmocnf."t
S pokusmi pomdct pracuj0cim ,,zvonku alebo zhora" stret-
neme sa v dejindch uZ od zaEiatku vyvinu burZodznej spolo6-
nosti. V Anglicku ui v XVI. storodi vystripil Tom65 Morus
(L478-1555) na obranu ubiedenich a hladujricich sedliakov, t6da zvyBovania spolodenskej vliroby, ale aj ako jedind met6da
ktorych Slachta ndsilne vyh6fiala z ich pozemkov a naErtol ko- produkcie vSestranne rozvinutlich ludi."3
munistick6 spolodensk6 zriadenie na vymyslenom ostrove Ut6pia. f'R6bert Owen narodil sa14. m6jaL77L v Newtone (Se-
-vernf Wales). Jeho otec bol sedldrskv ma-ister a pri tom mal
S kritikou spolodenskych pomerov a s n6vrhmi na ich spra-
vodlivej5ie usporiadanie sa stretneme aj v XVII. storodi. V Ta- aj obchod so Zelezom a bol-TfloStmajstrom a richtdrom. Owen
v-

liansku vo spisku ,,Slnedni Stet" horlil Tom55 Campanella す

(1568-1659) za novl spolodenskd usporiadanle s drtami komu- 臨
nistick6ho poriadku. Aj n55 Jdn Amos Komensky usiloval'sa tt「 訳丁雨F―
o zlep5enie spolodensklich pomerov a za vzdjomn6 porozumenie ( pupi l- teaiheTfirsi'--
striZnym tovarom
2 K. Marx a F. Engels: Vybran6 spisy, zv. II, Bratislava 1955, str. 107. 3 RL Marx: Kapital, zv. I, Bratislava ■955, str. 515。

7
 ご 課 運用rrT 7■ __

Ｖ
。ｈ
svojom rodisku. Ale aj svoju at6mov0 te6riu. Zalali sme sa povaZovat' z;r filozol'ov."r
tomtO case maI V tejto spolodnosti sa zozndmil Owen s jej zaklrrrlrrt.cl'orrr 'l'rr..
乏〒 m55om Percivalom, ktorf sa vyznadil v boji o zal<orr rrn oclrrrrrrrr
n6boZen detskej prdce.
jom desiatom roku silny dojem, Ze v kaZdom ndboZenstve, ako 織窮器需盤譜 淵躍唱鏃器
↓ 「
譜11常冊語 )IuPOSOblll"na_1・ o/vl:lt:11(ヽ

:=雛Fr [IE:]IttFl肌
剛
sa ono teraz vyuduje, je niedo v z6kladoch faloSn6."a
」 rozSiril sa okruh
Nesl<or5ie 留癬説
osobnych 淵‖
Owend'vych zn6r1io,.ilI
I'ohtt.

u al o ota aj s ndrodohospodarmi (Maithus, James Mill, Ricardo, .lr.r'r'rrr.y

na n SVO
-'"
Bentham), s ktorymi mdval ostr6 diskusie. Bentharn lrol n.i
u Flin uz po ale jeho spolodnikom v New Lanarku.
Za do obchodu Satt- Zivotopisci Owena nemaju rovnak6 n6hLady na to, irl<o sir
a. KoKu ■/9o 3ooll 百 百 S mec Jonesom a zriadia oboznamoval Owen s udenim franc0zskych materialis[ov, lrli-
modernO, strojmi zariadenfi textilku so 40 robotnikm .hladmi Johna Locka, J. Rousseaua, Adama Smitha a inyclr.
kom dase Owen je osvietenskyrn malerialistom a nadviizuje na uionic
y DTffikwatera, v-EffiEj-placovalo 500 robotnikov. franc0zskych materialistov, najmti svojimi n6hladmi na spoloc-
shir Ъ61i v tomt。 こase d61彦 itё obchodn0 ,nost a na funkciu prostredia pri formovani charakteru dlovel<rr.
a priemyseln6 stredisk6. Owen :t/ n6hlade na s0kromn6 vlastnictvo sa Owen rozchddzal s llran-
bornik, ale a.j ako ctizskymi materialistami, ktori vlastnicke prdvo povaZovali zir

zak{zal liru-a
a v to . KedZe
aby sa stal Owen aj spolumaji-
L…
<och (1895) vystrlpil z pod
telom tov6rne, po Styroch rokoch podniku individua, bol filozoficklfm z6kladom a vlichodisl<om
v ktorej sa stal
熱標批覧言i』:∬Tl
, pokusov o reformu vychovy a spolodnosti. V tomto nezorL.
:i裂 ual Owen ai
zotrval konca svojho ZivoLa. Za Zivotnu (lohu si
aZ do konca
v obchode ,,objavit prostriedky, ktor5imi by sa dali zlep5it Zivotnd
a priemysle, ale a rffi€rV chudobnych a robotni{<ov, a to prospe5nym spdsobom

露
Sp
琵 驚
lま 争
Ъ
1芦 1:弔
「57F:思 IIF::最 Isllkこ
lenorn Spo19こ nosti Manchesibr
)ty, v ktorej sa schadzali vyni―
pre ich zamestndvalelov."6 -7
lia obchodnlich cest6ch zo#mil sa Owen v Glasgowe s tt"r-
kajrici udenci (chemik John Dalton, R6bert Fulton, vyndlezca a kazalelom Davidom Dalesom, ktor6ho devdtndst-
parnych lodi a pod.). V tejto spolodnosti vystrlpil Owen s via-
cerymi prednd5kami: O rozvoji textiln6ho priemyslu, O vzta-
hoch medzi v5eobecnym Stastim a pra]<tickou mechanikou,
O uZitodnosti vedenia, O pOvode n1,zorovf,Osobitne si oceiloval
:Iぶ rc蹴 ::議 股 l謂 罵v:警 tF『 箇i譜18誌 T斎
zn6most s chemikom Daltonom. Vo svojom Zivotopise spomina: Ft置 拙 肛 鋭 鰍 9■ vttv1901■ 1",v哺 9Ⅲ 祀?や こCn_
曲 認武
,,Mnoh6 vedery boli sme v .jeho izbe spolu a mali sme zaujimav6 5 Citovan6 podla Ovodnej itlldie Dr. Karola Heinz-G0nthera v knihc:
diskusie o n6boZenstve, mravnosti a podobnych ot6zkaeh, ako
Robert Owen: Piirlagogische Schriften, Berlin 1955, str. 14.
aj o najnov5ich objavoch vo fyzike a ch6mii. Tu vytvoril Dalton 6 R. owen: Otdzky a odpovede uverejnen6 v Londlfnskych Listoclr
dfia 30. VII. 1817・ iCitovanO pOdra -こeskё ho prekladu v

零
Owcrr:
4R6bert Owen: Neve16s 6s Tttsadalom, Budapest 1957, str. 55z Vybran6..spisY, fllospfic・ ka knihovna, Praha 1960, str. 65。

，
8

1位
■.II

,)
I
,1,
Y
,i 6 pl6ny a zaviedol aj svoj prvy pedagogickli potugil
' gf, sko-reformn6
O tomto pokuse pi5e Owen vo svojom Zivotopise: ,,Vlastn6'
sk0senost a Ovahy ma presveddili o tom, Ze ludskd prirodzenost
vo svojej podstate je dobr5, vychovatelnd a vzdel6vatefn6; Elo-
vek svojim narodenim dostal sa do takEho prostredia. Ze ko-
ne6ne m6Ze byt aj dobry., m0dry, bohaty a blaZeny a so svojimi
druhmi mdLe Zit v pokojnom porozumeni, len 6o potladi a vy-
kynoZi podvody, surov6 a hrub6 omyly a skazenost dne5n;fch
dias. Tak som citil, Ze za tento vzneBeny ciel treba obetovat bez
ak6hokolvek v6hania a rozmy5lania svoje spolodensk6 postave-
nie, majetok, ba aj Zivot. A rozhodol som sa, Ze potladim kaZd!
odpor a rispeSne uskutodnim svoju ideu alebo zomriem v z6-
Pase"'7'
Lanarkskri tov6refi zaloiil Dales roku 1784 pri clydskom vo-
dop6de, aby vyuZil jeho vodn0 silu. Bol to kraj chudobnf a
riedko osidleny. Aby ziskal a trvalo usidlil robotnikov spo-
medzi Sk6tskych sedliakov, ktori neboli zvyknuti od r6na do
vedera robit v tov6rni, postavil pre nich obytn6 domky. Ale
podet dospelych robotnikov na prevddzku nijako nestadil, a preto
z edinburghsk6ho sirotinca prijal 500 nedospelych deti (vo veku
6-B rokov). Dales podla Owena nelutoval finanEn6 prostriedky,
.aby slu5ne zaopatril deti. Vystaval pre ne priestrannfi budovu,
staral sa o dobr0 stravu a 6isty oblek, zaistil lekdrsku pomoc
a uditelov. Deti sa po skondeni pr6ce v tov6rni udili vo veder-
nfch hodindch.
Owen v New Lanarku nenaiiel lep5ie pracovn6 a Zivotn6 pod-
mienky pre robotnikov, podobali sa podmienkam ostatnfch to-
v6rni v Anglicku. Robotnici Zili v biede a kvitli ner.esti. Ani
vyudovanie deti po_dlhotrvajOcej prdci (od 7. do 18. hod.)
nemalo vlisledky.l,iEnoh6 deti zakrpateli nielen telesne, lei,
i du5evnel stali--EJ'trpaslikmi: ba niektor6 sa stali kalikam[{
Celodennd prdca a vfchova veEer boli detom tak€ taik6, Ze
mnoh6 zutekali a takmer v5etky s cnivou netrpezlivostop oda-
k6vali koniec sedem-, osem- a deviitrodn6ho vyudovanial Svoje
udf,ovstvo skqnEili deti zvyEajne vo svojom trindstom"lZ p:dt-
ndstom rokg;[KedZe sa v tom veku e5te nemohli samy opatrit
a nepoznali e5te ani svet, odchddzali zvd65a do Edinburghu
alebo do Glasgowa, kde na mladikov a devy striehne mnoZstvo
poku5eni, akd bVvaj0 v kaZdom velkom meste. Mnoh6 detl padll
foku5eniam za obel."Fl
7 Robert Owen: Nevel6s 6s T6rsadalom, Budapest 1957, str.
- pozri textov0 6ast str.
E R6bert Owen: Novlf ndzor na spoloEnost
x-: --+qb,r !,;;"1"q1i"fill!!llt--I
::::
Takyto bol stav robotnikov a deti, ked priBiel Owen do New
Lanarku. Owen v tom Ease sa uZ teorqficky pripravil, aby urobil
ndpragg,_Vo svojej redi pri otv6rani'Liffifr6TfEfro+tr-eha-
;tEffi x-):L*i,H5,'-'i;*i",i,xT"ffi ffi"ll:
zistit rozsah a pr[fig5g-.pepristojnosti a biedy, ktor6 jednoBtEj
doliehaj0 na kaZdo triedu spdl6ffi6sti, a-IajsJ3pplgig[gy-_1a
ich odstrdr*enie."e
/twen, ako sme uZ aj spomenuli, pri Eygiiqhxetgmruf*hn.linoch
+v y chdd#.. v_*".&
z-fr2y, ","2S d I o .p egiy$ym.*Ergqgtskm...p r o s tr e d i a.
,Charakter Eloveka je rlplne determinovanll problreairn -Zie pro-
t
stredie vytvSra zli charakter, dobr€ prostredie zase dobrlf I
,charakter.JAlebo slovami Owena: ,,Tomu, kto m6 nejak6 vedo- [
mosti o pdobl6me, je jasn6, Ze dlovek je vytvorom svojho pro-
.stredia a v skutodnosti v kaZdej chvilke svojej existencie je
presne tlim, dim ho robi ruka v ruke s jeho prirodzenymi vlast-
nostami prostredie, do ktor6ho ho zaradili... Je predsa jasn6,
nakolko je to len moZn6, Ze dlovek nemd ani najmenif vplyv
na utvdranie 6o len jednej zo svojich schopnosti a sil, tak ako
ani na zvl6Stny a jednostaj sa meniaci spdsob, podla ktor6ho
st tieto sily a schopnosti, tak du5evn6 ako telesn6, v kaZdom
individuu organizovan6."10 Takto potom Elovek nemd svoju in-"1
dividudlnu v6lu a nie je ani p6vodcom zlych ndklonnosti a skut- [
kov a nem6Zu ho trestat alebo odmefiovat. t
Z tohto potom nasleduje-- Ze treba tak upravit prostredie,
aby sa ludia stali dobr;im!/Owen je presvedden! a veri, ,,Ze
Iudia dnes uZ m6Zu lepiiE-zvl6dnut prostredie, Eo ovplyvfiuje
dieta od jeho narodenia, a nakolko toto prostredie m6Ze ovplyv-
fiovat ludskli charakter, uZ nadi3iel das, ked Zijrice pokolenie j
bude m6ct tak ovlddnut prostredie, Ze z nast6vajricej generdcie . i
vychovajri vcelku tak6 Ziadrice charaktery, do nebudri v roz-
pore s ludskou povahou."lt ,,
r{;gqn, podobne ako franc0zski materialisti XVIiI. storodia, ?
,udil Ze starlf a vtedaj5i spololensky poriadok sa zakladd na'
omyloch a nevedomostiach a preto novli spolodensky poriadok
musi s4 vybudovat na pravde a na vede a len potom zabezpei.l
blahobyt v5etkych ludi. lTreba predov5etklfm . oslobodif "IM"styp
od oniylov a nepravdy pravym vzdelanim a vychovou. Pravda,
i vychova ako s0dast prostredia musi sq gplne zmenit. Vy-
I
'1i
t n6b"" Owen: Prejav k obyvatelom New Lanarku 1. jan. 1816 pri
otv6rani Ustavu pre formovanie charakteru. pozri textovri iast st.-.
rd R6bert Owen: Zprdva gr6fstvu Lanark - pozri textov0 dast str.'i25.-
g.$p-------------..,1
298.
rr R6bert Owen: Zpr6va gr6fstvu Lanark - pozri textovri East str. 125.
52.
-
11
-
 chqglfshfuzmenit;
癬螺錨辟品鮒轟鍮
d“
五ぶ而面百 ↓ 鰍
ta蘭
6ael。
tiu, lebo len blah9byt a
Ftt鮒 :枢 li岬 隠島 淵灘
lebo

￨。
こ
tastie
attЛ
ζ 搬矮饉鰹 u ttaξ 職 I
celej spoloこ nosti m6乏 ёzaruこ iだ
・
)
Owen nepren
a pros
POdra
p
v dialё kti 壼わ巌ホ om

rozumniL↓
lgLUIFÅ 画面孔 11群 ご
「ktori
vfchOvu, m6Й
LA`Ze五
」gl菖 ユ
emeじτ 〃rよ脚五I「 :揃
蔽 稼
I灘 蕩き
」
“
itiT雌.￨畿￨
rakter celej spoloこ nosti sa podstatne zlepこ 1, a
f椰
Ze sa tym
lJu。

nikomu neuこ kodl, mtlsi to vこ etkゾ nl len Osoを it.``12
Pr
a utv
teru adeni. Utvori[ nov6
a spravne prostredie, pOn10cou kt6f6h6 百 百…bd narOllenia m62e
vychovdvat rozumn6 bytost, je popri zaisteni hmotn6ho blaho*
bytu najv?i65im probl6mom a ndstojdivou rilohou spolodnosti.
,,Utvdrat Zivotne podmienky, ktor6 dovolia spr6vnu vychovu
dlovel<a, je ndrodnou Olohou a povinnostou, pridom inteligencia
ndroda musi prevziat vedtcu 0lohu a ndrodny kapitdl zase reali:
z5ciu."l3
,- ,,.' .Owen prestavbu spolodnosti, zmenu prostredia, nechce usku.
todnit revoludne, ale pomocou ,,zttora',| od vlddy a za porozu.
_-ff
- - menia vlSdnricich tried. A upozorf,uje, Ze vlddririca trieda ne-
musi sa obdvat pokusov prestavby spolodnosti a v57chovy, pretoZe
nielen- pracujrici, ale aj oni bud0 mat z nej prospeih. ,,Hoci
rozsiahle ba sk6r univerzdlne musi byf nov6 usporia*
danie spolodnosti, aby sa zbarzila taikosti, ktbr6 dnes prevl6-
daj0, toto usporiadanie treba uskutodnit v mieri a-pokoji
s dobrovolnou podporou a so srdednym suhlasom vsetkych-strdh
a vietkych nd'odov." L,udia budri spokojni, ich spr6vanie bude
regulovan(,: rozumom a vedomosti, ktor6 si rlichlo zad.ov€ftia,
vylr"rdia u nich ak0kolvek t0Zbu po vysad6ch a poct6ch. ,,Ich
myseL buclc clobro informcvand, ich schopnosti zhl'aclavat vztahy
pridin a niisledl<ov sa nat,ol'ko vypestuiti, Ze poznajfi, Ze i po-_
vysenie medzi privilt-,govan6 stavy by bolo pre nictr iba vaznor,r
ujmou a prinieslo by zaiste ich potomstvu len neoclhaclnutelnu
stratu intelektu a ratlost.i, rovnako lkodlivo im, ako ai spolod-
nosti. Bud0 tccla maf vic.tky pohn0tky, aby sa neplietli clo p6ct
a_ vysad vy5Sich stavov, a ostanO celkom spokojni vo svo;om
vlastnom Zivotnom postavepi."14
Marx v iII. t6ze k Feuerbachovi: ,,Materialistick6 udenie, Ze ludia
sO produktom prostredia a vychovy, Ze teda zmeneni ludia sri
rak―
produktmi in6ho prostredia a zmenenej vlichovy, zabida, i,e
prdve ludia menia prostredie a Le s6m vychovdvatef musi byf
vychov6vany. Preto dospieva nevyhnutne k tomu, Ze deli spo-
lodnost na dve dasti, z ktorych jedna je povznesend nad spo- ヽ鷲
lodnost (napriklad u R6berta Owena). Zhodu zmien prostredia
a ludskej dinnosti moZno porozumiet a racion6lne ch6pat len
ako prevratnti prax."15
Ide tu o protiredenie v z5kladnej t6ze Owena. Ak je Elovek
determinovany prostredim, musel teda byt nim determinovan$
aj Owen a nemohol by menit prostredie pre pracujticich v New
Lanarku. Owen v5ak meni prostredie len pre pracujricich a tdin-
n5i zdsah odak6va od hospoddrsky a politicky nadradenych 驚
vrstiev.
Podlla Marxa zmena prostredia, zmena spolodensk6ho po-
riadku, mOie sa uskutodnit len prevratnou, revoludnou pra-
xou. Owen odakdva zmenu spolodensk6ho poriadku od novej
v;fchovy a od premeny Zivotnych podmienok za pomoci ,,zhora" l t
a evoludne.
Owen nepoznd triedny boj a jeho ndvrhy alebo pokusy o zme-
nu prostredia mali sk6r len charakter ppikladu, ako by sa mali 驚
portrprru odstrafiovat gpolodensk6 protillddy-{<ior6 vrnikli def-
bou pr6ce a vyvojom vyrobnych sil. V podstatu v5irobnych
vztahov neprenikol, ale vzhLadorn na vtedajBi stav vyvoja vy-
robnych sil nemohol e5te ani v plnej hibke poznat ich podstatu.
Ale v praxi, ,,6iste obchodnfm sp6sobom," ako to poznamen6va
Engels, ,,nov6 mocn6 vyrobn6 sily, ktor6 doteraz sltiZili iba na
obohacovanie jednotlivcov a na porobovanie mds, poskytovali
Owenovi zdkladiru na pretvorenie spolodnosti, a boli tym ur-
den6 na to, aby pracovali ako spolodn6 vlastnictvo vietklfch
i

u,
メ‐ :
-iba pre. spoloine. "b-laho v5etklf ch."16

′′ＩＩト
12-Red p6na owena na sldvnosti, usp.riadanej p.d jcho prcdsecrnictvom
v roku LBl2 v Glasgowe na podcsc Jozefa Lancaitc'r'a pozi'i tcxtovf dast 夕 IⅢ (; V New Lanarku ,\pok0sil sa Owen jednak upravit pracovn6
str. 29. - 1 G Avotn6 podmieliky robotnikov a osvetou ich prevychovdvat l
13 R6bert owen: Kniha
o rnravnom svete pozri tcxtov0 dast str. 13g. 畿 :ゝ

ーＪ
u R6bert Owen: Vybran6 spisy - knihovna, praha
filosofickd 1960, str. -lt *. vrur" F. Engels: VybranO spisy, zv. II, Bratislava 1952, str. 565.
136 a 150. - 16 "
F. Engels: Anti― Duhring, Bratislava ■954, str. 215.

L2
13

‐‐ 薇 ■■ ‐ ￨::
 「i「T .‐ ..■ アi ● I J鴨 口F「 覇 」」
=■

Deti pO desiatom roku mohli pracovat v tovarni cez dei, ale l

veё er museli navltevQvat veこ erni こkolu, ktora mala podObn′ ザ
.

￨
uё eb,ypll■ 0、 9 191naこ k01a.
Owenovi sa podarilo po mnohych sporoch so spolumajitelom
キ 狐 vystavit novri Skolskri budovu s tlstrednym k0renim pre v5etky
Owen zniZil praqAglu_iAs_lgbgtfrJkov na**l1,hodin, zviidiil tri stupne. V tejto budove bola aj dit6refi a spolodensk6 miest-
f strojov6 zariaddnie ;-touami a a;ieaol vetiinie . zvylir mzdy nosti.
robotnikov a zaloiil podporny fond pre chorych, invalidov a star- Nielen deti zamestnan6 vo vyrobe sa dalej vzdel6vali, ale
, coy. Opravil alebo postavil nov6 domy a zalozil konzum.lobmedzit 1

' vy6ap alkoholu a zaviedol volenO obecn0 sprevu.lVvpldcal Owen sa staral aj o d'alSie .vzde!6vanie a v:fchovu dospel:fch. Pre i
' robotnikom nezamestnanlim za Styri mesiace,Ted;'sa premzdu tichto sa urpordctivali iirdcina$ti/'E rc;Ztittiu'"xrutt(rri:o'lzdbavnd I
ne_ podujatia.
' dostatok surovin v tovdrni nepricovalo. Za osobitn6 vykony
Vyznamn6 je, ie Owen v udebnom pl6ne vymedzil tretinu
, vypl6cal pr6mie a pre povzbudeiie k viidsim v)rk;;;; zaviedol vyudovacieho
,,silent monitor", to jest farebn6 drievka, ktorymi sa zazname_ I usk t pokrokovrl zdsadu t
' ndvala vlikonnost, do sa potom odrazilo aj vo vyplate robot- d vzdelavanie
*Iikov. Pri tychto opatreniach sa zvy5iia proaut[ivita a zisk. popri zameE!
owen zak6,al zamestn6vat v tov6rni deti'mladrie ako desat-
"E
l?flodnC a zriadil pre deti od 6 do I0 rokov denn0 Skolu a pre
ot6zku v tov6rfiach zamestnanych deti a jed-
nadobudnutie si z6kladn6ho vzdelania robotnic-
;i starSie deti, zamestnan6 v tov6rni, zase vedernrl Bkolu. Roku kych deti.
i d.809 zriadil 5k6lku (Infant school)'pre deti od 2. do 6. roku. n臨 )冨V潟 1獅 u:::
f 3,ffi ,Yffil","":
.j""#"',i,?f:l
"1,
3;l' o?,"# kuse v
霞y鮒 1職 講
「∬Ψマ 』
u棚 配
konll ●
podla ndvodu owena vychovdvali mal6 d,eti. zakdzal aeli bit pre

zd:汚 駕∴ ::∫
(1:i:)Ptti獅 驚
￨
nazOr● 6》 。 m6c… potOm i veci,naJma zo zahrad,p。 11
Campanella (1620), Gerrard Winstanley (1651), William Petty
(L647), John Bellers (1695), Morelly (1755) a zo sridasnikov
a lesov). Deti sa uё lli v ttk61ke spievat a tancovat a robili r6zne
te場 najmd Rousseau (1761), Fourier (1829); prakticky uskuto6-
吼ぶ:ie輩羅vyuこ 。
vatte盤 fiovat toto spojenie v tom dase zadali Pestalozzi a Fellenberg.
uこ ov〔 廻詮
Od噌
J=g迦 堅邊L里盤量重上国堕重
ika百
亀慮盤露鳳』
Tl:h脇 こ
. Pre-"ffidU"'skupinu
Owen pred svojim pokusom nepoznal e5te pr6ce uvedenych
autorov. NeskorSie sa mu dostala do rrik kniZodka Johna Bel-
「 1鶴 -hodiiry.CiJednotliv6
サ
vymedzrl
融 ′
ymed21 v rozvtT"tr'*f,ei1ii6""'tii
鞄霧ihき 1ヽ

樹 鮮
predmety sa striedali po pol hodine. Do skupiny vedirych od_
vyudovacie
bor-ov patrili: ditanie, pisanie, poEitanie, prlrodopis, zemepis
a dejepis;' do skupiny gymnastiky: tanec,-hudba, poudovanie
● o spolodenskom spr.Svani a vojensk6 cvidenia. V r6mei pro_
duktivnej prdce udili sa dievdence sit a opravovat iaty, chlapci
zase pracovali v z6hrade a na poli. proti ivojej voli, na ziaaost
spolumajiiela tovdrne a rodidov, pripustil aj - naboZensk0 vy_
chovu, ale bola to sk6r _mravn6 vychova bez k-onfesijneho zame-
rania. Vo vyudovani klddol d6raz na n6zornost a na tvoriv6
m.yslenie. '*-" "":-,lil;,,,
lersa: ,,Navrh na zriadenie pracovnej koleje pre Stridium v5et-
kSich uZitodnlich remesiel a polnohospod6rstva". Pri tejto pri-
leZitosti spomina, Ze svoje spolodensk6 n6hLady si vytvdral
pozorovanfm, premsr5llanim a pokusom, ale nijako si nerobi n6rok
na prvenstvo. Pr6cu Bellersa si velmi ceni: ,,Jeho spis sa mi
zdal tak neobydajng a cenny, Ze ked som ho objavil, dal som
ho doslovne vytladit, aby sa mohol spoluzviazat s mojimi roz-
pravami o tomto predmete."l7
17 R6bert Owen: Vybrano spisy
― fi10sOfick` knihOvna, Praha 1960, str.
74.(OtiZky a Odpovede)

14 15

二 ご
1111111二 EEElll目 ￨11日 ￨￨
 rozglr'llo sn nielon,leorctic.k6--rrzdelanie, ale ctrl,apci_gg*glohli I
v.yutllf v niekto_rqggemesle. oripa4$e i vo viacerfch remeslSch.
l-.--_=---
I V,Eracovnej vichove Ziadal owen, aby sa uplatiloffili aj tech-
,, nicliE novosti-E'*?H'fion6lnej5ie formy pr6ce. V predn65kach
v Manchestri (1837) Ziadal, aby sa star5im detom ,,sprostred-
l<<rvali vedomosti hlavnych zdsad a praktik v pokrodilej5ich
a pre Zivot uZitodnej5ich remesldch a najmd tak6 vedomosti,
lctor6 ich urobia schopnlimi produkovat najv?id5i zisk, totiZto カプ
ゎ

ν げ
produkty vyroben6 v kr6tkom dase a najvy5Bej hodnoty, s naj-
v?id5im uspokojenim seba samlich a v prospech spolodnosti."zl
Podrobne vychovrti vyznam pr6ce a spojenia vyudovania;1
: jll[*,i,il![-fr :x?].*"I: i",f #Li#?],Y,i"!131,,T13?t#slFV
-J6-frillastne posledn6 zhrnutie Owenovho n6hladu na trlto otfiz- i
ku. PovaZujem za uZitodn6, aby sa s nim ditatel obozndmil pria-
mo preditanim prisluin6ho p6vodn6ho textu, preloZen6ho v tejto
k盤
き
、 肛8"dn
tivil igtav Pesta ° vo Svaidiarst<u.
podnikol′ Owen i vaこ こiu cestu,_ po Eur6pe a na―

胤 脚 蹴 lf腑 :掘血
￨
vこ tivil
V翼
Ix織 謝躍朧血澄繋翻喘L器繊:t ∫
V rku.
じ
Kniha 卜^"_1″ ゃ
Sirokli z6ujem. Ministersklf ^月 _^A_ T=.,^"体
predseda
` ^“
ハ1
Liverpol
prijal Oweria na audiencii a knihu rozposlal vlddam Eur6py a
Amer:iky. Zau j imali sa o fi u vrrznamns.*ss_qby*kUlgg:nA{gr^- tiuspo-
ddrskeho a potitick6ho Zivota. Fridrich IiI. poslal Owenovi?i6-
dailu q vo vlastnorudnom liste mu sluboval podla jeho vlfchov-
n1ich, z{sad organizovat prusk6 Skolstvo, nakolko to pomery
dovc4lia.
New Lanark v rdkoch 1815-1825 je cielom mnohfch n6v3tev.
a sulad Prich6dzali ministri, vyslanci, knieZat6 a aj rusklf c6r ho na-
vBtivil. Kentsk6 knieZa, otec krdlovnej Vikt6rie, spriatelil sa
s Owenom a podporoval jeho snahy.
Vysoko hodnotil prdcu Owena v New Lanarku F. Engels:
Bkolopovinnost (od ,,Obyvatel'stvo New Lanarku, ktor6 postupne vzr6stlo na 2500
os6b, pdvodne zloZenl z najrozlidnejBich a viid5inou znadne
― filosoficka knihovna, Praha 1960, str. 21 R6bert Owen: Six Lectures deHvered in Manchester 1857 - citovan●
:Iilill::[in6 spiSy podra Gotth01d Krapp: Marx und Engels uber die verbindung des Unter―
禰
richts mit p:oduktiver Arbeit und die polytechnische Bildung, Berlin 1958,
'O Tamtte, str. 147. str. 83.

16 2 Pedagogick6 spisy
17

轟 喘… ■鰤 ¨
卸ヂ
Ⅷ彗鯰
路譴髯
&電 胤,I癬 」壺
d謝 電鷹算繭 世 11nl: ,,dO Stavu hroznOho nebezpeこ enstva, z ktorё ho snttd u差
￨)tlde mottno vyviaznut“ 23. A Йiada, aby snern vydal zttkon,
:1(ヽ

卜し
￨1難 き 1轟l:書 :響 軌胤榊驚地 i職 恥壁
l rastajicu generaciu. on vynaこ iel materskё ttkoly a po prv′
n〔
1:111lllzl pracovnゾ こas v tovariaCh SO strojovゾ m zariadenim
1 12 hodin, a to s pol druha hodinovou prestavkOu na jedlo:
raz ich tu zaviedol. Od druhё ho roku prichadzali deti do こkoly,
kde sa zabavali tak dobre, 乏e sa im nechcelo domov. Kゾ rrl jehO
a孟 織 認 TC盤 脚
:観 6V∫ :留 吼″電 癬電 議出
a。 i灘 :
zamestnat ako こest hodin denne;
konkurenti ntitili robotnlkov pracovat trinast a乏 こtrnast hO_ 5. nepripustit deti ani po dosiahnuti desiateho rokuido to‐
din, pracovalo sa v New Lanarku iba desat a pol hodiny. Ked varne, pokiar sa nenauこ 1li こ
itat, pisa, a こ tyri aritmeti9kё `kony
bavinarska kriza prinitila zastavit prevadzku na こtyri mesiace, a dievさ ence okrem tOho aj こ it obyこ ajny oblё k.
vyplacal nepracujucirn rObOtnlkorn dalej plni mzdu. A pritom Odvolava sa na svOje dobr6 skisenosti a dovo16va sa v16dy,
hodnota podniku vzrastla na viac ako dvojnasobOk a pOdnik 乏e azda neda prednost hanebnё mu zisku tzkej vrstvy, ked
22
vynattal majiterOm att do konca hojnプ zisk・ “ tento ide na ここ et blahobytu mnoho mili6nov rudI.
Owen sa potom usiloval zlskat poslancov, aby sa jeho navrh
prerokoval v snemeo Podarilo sa mu to a snem vyslal kornisiu,

￨
￨

navat deti v n-oci.

ndvat deti noci. 1 W
Toto z6konn6 ustanovenie tovdrnici nereSpektovali, zlep5enie'
nartalo aZ po odhlasovani tov6renskeho zdkona v roku \Wq
Treba zaznamenat, Ze Owen v boji o tpravu pracovn6ho dasfi
St￡ dvandst rokov neustal. Roku 1850 zaloLil spolodnost Society for National Rege-
rtl躍 艦獣 酢
:離惨甲魂雀 i neration, ktor6 Ziadala zavedenie osemhodinov6ho pracovn6ho
Samozrejme, E3ili ten s n6vrhom na ёasu.
zru5enie ciel a druhf dast Owenovho ndvrhu zamietli. Owen spaJal so
potom cestoval po Anglicku a zbieral d6ta o stave anglick6ho
priemyslu a o postaveni robotnikov. V letdku ,,Pozn6mky o lply- Fz置 Va10 tO
akdtna
ve priemyseln6ho syst6mu a ndvrhy, ako by sa mohli zlep5it 'pIゾ

證鞭鸞聾劉鸞璽麟難
tie zloZky, ktor6 najviac Skodia zdraviu a mravnosti" predloZil
n6vrh anglick6mu snemu (18L5) na obmedzenie pr6ce detl v to-
vdrf,ach. Vychddzal z tvahy o vplyve priemyselnej revol0cie inV― fesil「 v xvHIo storoこ 1 1znikli Fozliё nё こkoly,naJma za
v Anglicku na charakter zamestndvatelov a r:ohotnikov a za- podPory filantropov a biblickych sp。 1。 こ nOstf. zname b01l cha―
meral sa hlavne na ikodliv6 ridinky detskej prdce v tovdrhach
na telesnf a duBevny vyvin. PiSe:- ,,Zamesin-6vatef sa d6a na
zamestna-ncov ako na p0he n6stroje zisku, zaLial do v nich sa
vytv6rajri hrub6 a divok6 povahy" a upozorfruje, Ze ak sa ne- :
zaved0 m0dre opatrenia zdkonn6, tak6to pomery uvrhnri kra-
22F. Engels: Anti― Dthring, Bratislava ■954, str. 214. 'l :tOb(,1・
L Owen: VybranO spisy, _ fi10soficka knihOvna, Praha 1960,
!l,1:,
“
18 19

彙 Ⅲ編 Ш 崎 ■ ‐
 navrh na zaveden
Illeda a velkd nezamestnanost prin0tili vlddu. cirkvi a vedtce
瞥慟蘭丁…na yzd :l酬:二 rrsrrbnosti hospoddrskeho a politick6ho livota zaoberat sa otAz-
lF軍五
il:iサ Iili(1:ill、

(roku 1820), ale

翻
lancov
TFtta.eこ te Porn,pena1 29 p懇鳳 躊 瀬 藤 瀬 m山 画 m● 鼈
vyrie5eais*^,nedpEIatku-.uditel"et**ca--re*tnm,to-"iase*ffiiiinili*-Bell t
a LanffisIer.- zavedenim pomocnych uditelov spomedzi Ziakov. il
Tento-syst6m sa potom ult
Royal Lancasterian Association, ktor6ho dlenom bol aj Owen.
Owen podporil aj finandne Lancastera a Bella a odporirdal ich,
lebo v ich syst6me videl za vtedaj5ich okolnosti vhodny sp6sob,
ktor;f umoZfiuje za5kolit velky podet deti. Mal v5ak vyhrady,
najmii proti obsahu vzdel6vania a vychovnej str6nke. ,,I prie-
mern6mu pozorovatelovi musi byt jasn6, Ze deti podla sp6sobu
dr. Bella alebo Lancastera udia sa, pravda, ditat, pisat, poditat
a Sit, predsa si osvojujri tie najhor5ie n6vyky, a tak sa m6Zu
stat nerozumnymi ludmi na cely Zivot. A hoci za n6pravu vo
vyudovacich met6dach dakujeme Dr. Bellovi a p6nu Lancaste-
rovi, omyly, ktor6 sa i pomocou ich vychovnych syst6mov v5te-
povali do udenlivej duie dietata, pochddzajri e5te z dias, ked
z nevedomosti verilo sa kaZd6mu nezmyslu."24 Owen tu md
hlavne na mysli jednostrann6 ndboZensko-konfesijn6 zameranie
obsahu vzdel6vania u Bell-Lancestera, ako i v anglickom Skol-
stve v6bec. A preto vyslovuje i poZiadavku:,,Kecl sa teda vo
v5eobecnom vychovnom systeme pre chudobnSTch vyZaduje za-
viest najlep5iu vyubovaciu met6du, malo by byt eite Zelatelnej-
5ie, aby vyudovanie dostalo najlep5i obsah."z5
鳥:駅出盤h五
zaviedlA vBeobecnd opovl
a spoloё nosti sa 26kOnnё ho usporladanla nttodnohO
望
vztthva面 ギTW甲
慰 」b&vydanプ 諺 縦野瀑彎彎響型
躍:ll‖
_Nl.稀 …
咀型壼争
ot6zkyl]セ
Praktickё potrbby iieこ it sp610こ ensk6itli:Ⅲ ￨:] hmot―
a zlepsovat
nё a dugevnO podrnionky pracuj`cich mis rozvljali Owenov
nazOr na sp01oこ enskё reformy novブ rni a pokrokovゾ rni prvkanli。
Do vゾvoja nahradu na rieこ enie spoloこ enskej otazky podstatne
zasiahla hospodarska kriza po ukonこ eni napoloonskych vojen.
Vynorila sa aktu61na ot`zka rieζ it nezamestnanost, ktori cel―
kove alebo ёiastoё ne postihla takmer dvo tretiny obyvaterstva
v Anglicku.
Irou nezamestnanosti. Zriadila sa aj osobitn6 parlamentn6 ko.
￨ rnlsia (roku 1816), ktor6 mala preskrimat stariie zdkonodarstvo
1 o chudobe a otdzku nezamestnanosti. Na podnet kentsk6ho knie-
iula zaloZila sa spolodnost Association for the Relief of the
Manufacturing and Labouring Poor, ktorej Elenom bol aj Owen.
U.uI Veduce kruhy v Anglicku poktiali sa zmierf,ovat nezamest-
nanost formou milodarov a podp6r. Owen i5iel re6lnejiou ces-
tou. V marci 1B17 podal ndvrh vyboru Spolodnosti a parla-
mentnej komisii, v ktorom hlad6 nieleq t biedu
nezames ′ch
nechce mi enstvo, ale aby si sami pracu d&r irici zaistovali
regulovanim prof,uFffiity a
(dom6ce kol6nie, naz'jva ich aj poLnohospoddrske osady alebo
sLredisk6 produktivity pr6ce). Podal podrobny situa6ny, orga-
nizabny a finandny plSn na ich zriadovanie. Mali to byt v skud
todnosti druZstevn6 osady, priemerne asi s 1000 osobami, zalo-[,
Zen6 na kolektivnej prdci a kolektivnych vlidavkoch s ulohamifft {
rozvijat sa aj kultrirne.
Owenov plSn odmietla nielen parlamentnd komisia, ale i Spo-
lodnost. Owen neustripil z bojiska, ale svoj pl6n rozvinul v lon-
dynskych novindch v dlSnkoch ,,Ot€tzky a odpovede" a ,,Nddrt
niektor5Tch omylov a bied, ktor6 rastri z minul6ho a terajiieho
s[avu spolodnosti, s objasnenim niektorych zvldStnych vyhod,
klrrr6 m6Zu vyplyntt z organizavania nezamestnanych prislu5-
nil<ov pracujucich tried do Polnohospoddrskych a priemyselnych
:も
os6d jednoty a spoluprdce, obmedzenych na obyvatelstvo od
ll00 do 1500 os6b". A ked Owen zistil, ie vyslali proti nemu
tnjnych emis6rov, aby ohovdradkami pracovali proti jeho pl6nu,
lozhodol sa usporiadat verejn6 zhromaidenie v City of London
'l'nvcr. Dvarazy vyst(lpil, a to:14. a 21. augusta 1817. Obe redi,
ktor6 predniesol na sch6dzkach, uverejnil v londynskych novi*
n/rr:h. Owen takto nielen hlb5ie osvetlil a zd6vodnil svoj pldn,
rrlt: lrrAnil sa aj proti Otokom, najmti klerik6lov a maltuziSnov.
Nrr schddzke 21-. augusta 1817 otvorene sa rozi5iel s cirkvou,
Itrlo vyl-rlSsil: ,,Dnes, v t0to hodinu, tetaz, prasknfi put6, aby sa
rrz rrlkrly nezavreli, dokial bude svet svetom. Ak6 ndsledky bude
nrrrl'llrrlo odvdZny 6in pre mf,a sam6ho, je mi tak jedno, ako
fl lrrrrlo zajtra daZdivo alebo pekne. Nech sO n6sledk! ak6kol*
５

2{ R6bert Owen: Novy ndzor na spolodnos{

- pozri tc.xtov0 East str.
５

25 Robert Owen: Novy nSzor na spolodnost pozri textov0 dast str.

-
21
20

に 二 _ ヽ 」
 １付
導′η
vek, p6jdem za svojou povinnostou vodi v6m a svetu; i keby lade ` rovnosti
to mal byf posledny podnik m6jho Zivota, budem spokojny
a isty, Ze som Zil pre ddleZity ciel. - Dalej Vdm, priatelia, po-
viem, Ze sa V6m dosial brdnilo, aby ste poznali, do je skutodn6 to komtna
Btastie; omyly stdli v ceste, hrub6 omyly. Spojovali sa so z6- ndtroZensko-asketickej sekt!, ktor0 zaloZil Georg Rapp s ne-
kladnymi ndukami kaZd6ho n6boZenstva, v ktorom boli doteraz rncckllmi vystahovalcami roku 1815. elenovia tejto kom0ny Zili
Iudia vyudovani. Vfsledok? Urobili dloveka najned6slednejBim,
najtbohejBim zo Zij0cich tvorov. Omyly tlichto n6zorovych sri-
stav premenili ho v slab6ho, nemysliaceho tvora, ztrivo bigot-
n6ho a fanatick6ho alebo biedne pokryteck6ho. Keby sa tieto
vlastnosti preniesli nielen do navrhovanlfch os6d, ale i do raja,
'nebol by uZ viac rajom... Nepatrim k V55mu n6boZenstvu
a k nijakdmu vyznaniu, v ktor;ich bol svet dosial vyudovanf. rokovaniach(5。 februara)vyhhSi■ sa lSFVa。 …
9iCl'Iny´
nazov
ZdA sa m| ie sri spojen6, lenZe v omyle, mnoZstve omylov... 2 osady bol:New Harm9,y199mTunity Of Equality(Nova Har―
mala na
Zatiaf , priatelia, som spokojnli, ak ma nazfvate nevercom, bdrs mony - osada rovnosti). VY
si aj myslite, ie som najvtidBi nidomnik a darebdk, aklf kedy nosti, povinnosti
body
Zil; ani t5im sa nestane to, do tvrdim, pravdou o pismeno men- vlastnictva,
pre]avu, tl.

Ｎｔ
ｗ ”
ｅｒ
5ou."2o
zaklad vanle じ
Proti maltuziSnom dokazoval, Ze kaZdS odbornik v polnohos- Z,0

ｅ
；
／何 メ
pod6rstve vie, 2e robotnik, zamestnany v polnohospoddrstve a.i Harm

′
bez strojov mdZe produkovat Sest 16,z viac potravy, ako m6Ze
skonzumovat,aza pomoci vedeckych znalosti aj desatndsobne viac.
Peter Laddnyi charakterizuje Owenove home colonies takto:
,,PlSnovand kol6nia e5te nie je komunistickou osadou, e5te
vychidza zo v5eobecnej moZnosti kapitalizovat sa samotnllm
robotnikom a jej cielom nie je radikdlne zrevolucionovanle
spolodenskych pomerov, ale len ich racion6lne usporiadanie
v podmienkach kapitalizmu pre zorganizovanie spoloEenskej
prdce a odstr6nenie nezamestnanosti."2T
Ked.Ze n6vrh Owenov odmietla vl6da a tieZ aj ndrodohospo-
d6rske kruhy, vydal 25. aprila 1819 ,,Ohlas k robotnikom" 1An
Adress to the Workingclasse), v ktorom poukazuje, Ze novri spo-
loEnost mOZu uskutoEnit len robotnici. V tomto dase kandidoval
Owen do snemu, ale pri volb6ch nepre5iel.

躙 轟
spoloこ nost,

20R6bert Owen: Vybranё spisy

一 filosofick` knihovna, Praha L 1960, str. 28 R6bert Owen: Ostava, zakony a nariadenia
109 a l10.
27 Ladanyi P6ter: Robert Owen ёlete ― もtidia uverejnena v lknihe: Ro-
bert owen: Neve10s 6s Tarsadalom, Budapest 1957, str. 566. :::楓 ∬観器 「ζ
lftttdttIT七 鋸 tfり lera v

22 25

￨
 ° 1髯
胤lL鶏 :謂 理群l躙
ko161iu,…
14 WO颯魚_駒 脳'淵
聰 指げ舅 轟珈 :
Slm dal rody, ak0 Anglicka. ‥ Itttη
zanikla :ll揺
v roku 1845.冨
malゾ Ch detr。 V L こtudiu
し 0 neJ
v 5k6lke. ale na ro
￨

ek
obraz
deti Od troch ale dopisal ju ibg
: ￨ Na tomto stu sa uz
poznatky z prirodopisu eplsu a
upni, vo vekovorn rorrbtiti od osem do dvanSst nepriateloch mal mnoho privrttencovo A hoci beho_pokusy skry―
rokov ζa ёfta 111, vyuё Oval sa , Z壁 vaju v sebe mnohe
vaJo zrnk1r a naznadujrffistfiv
mnoh6 pokrokov€ zrnkd naznidu;1ro$y-v bu-b;-
rnepis, de, S a rganlckou
′ v domacnosti, na poli a jednakO
i"%',i" nevedel sa tplne zapojit do vtedajこ ie
hnutia, ba dostal sa aj do sporu s chartistami. A na konci Zivota
Na poslednom stupni, pre mlSdeZ od dvandst aZ Bestnd neostal bezvyhradne verny svojmu svetov6mu ndhfadu, upadol
k6ア do stareck6ho a iraciondlneho bhiznenia a hladal ritechu vo Spi-
ritizme.
「 z umeleckeli-T$ffifl- Zomrel vo svojej rodnej obci 17. novembra 1858.
Nemottno s urこ itostou vediet, こi tento uこ ebnゾ p16n sa usku― Zivot a dielo R6berta Owena najlep5ie zhodnotime slovami
toこ nil v plnom rozsahu. Pravdepodobne v znaё nej rnierに ,a F. Engelsa: ,,Prechod ku komunizmu bol medznikom v Oweno-

詐
vom Zivote. Dokial' jeho dinnost bola jednocluchou filantropiou,

燃 螺撼殿蠍椰部」
堪 donS3ala mu bohatstvo, v5eobecn(r chvdlu, 0ctu a sl6vu. Vteay
bol najpopulirnej5im dlovekom v Eur6pe. .. No len do vystripil
so svojimi komunistickymi te6riami, ukSzal sa rub mince...
vyhnali ho z oficiSlnej spolo6nosti; ignorovany iladou, schudob-
器冒 a I響脚暉
轟 砕‐ ngny v ddsledku nerSspeBnych komunistickych pokusov v Ame-
rike, ktor6 pohltili celli jeho majetok, obrdtil ia rovno na ro-
91∬ eγ
,

botnicku triedu a pracoval v jej prostredi e5te I0 rokov. KaZd6

蹄 il蟹 財IttN撫轟 鮒 彗 spolodensk6 hnutie, kald! spolodenskf pokrr:k, ktory sa v pro-
najma v prOspech pracujucich. spech robotnictva dosiahol v Anglicku, poji sa k Owenovmu
Stredobodorn iehO こinnosti stala sa ot6zka zriadovania smen―

:盤 慧ヂ 遂淵I苧 都福晶恥翻翻il
T6to- spolodnosf mala-osvetovO a propagandistick0 (rlohu. BOz-
Iξ

こir 睦L鳳″ldRy… 5直 コ
Ⅲ 琵冒磨摩コ扇日凛 自自喘 罵尾田澤び五ho spoloё nost sa
=曇 「
dobre a roku 1841 mala asi 100 000 ёlenov v gestdesiatich
a塊
躙 _鋸 靴深黎踏矧溺麗置野電〕
di spdOこ en―
:蹴 1'。 tξ 鍍置LSa mden 6 0回
/ム
mto
:l♀
ё
ase uroЫ 1 0wen eこ t ttmpOdめ nt ・ Fo Engels: Anti― Dthring, Bratisiava 1954, str. 216.
・

24 25
 ‖ PEDAGOGICKE SPISy
ROBERTA OWENA
＝
一
 ｐｌ
HORE SA, SYNOVTA! REC PANA OIVENA
NA SLAvNOSTI USPORIADANEJ POD JEHO PREDSEDNICTVOM
V ROKU 1812 V GLASGOWVE NA POCEST JOZEFA LANCASTERA
Hore sa, synovia svetla i Stastia
a zoLeite d6mona 5k6l z tr6nu:
Nepriatela, zvodcu tmav6ho zraku, veravaを eni panil
do sa horlivcovi li5ka, mudrcovi vysmieva,
Kod sa ujfmam slova,aby som k vttm prehovoril,citim,ako
6o duie otravuje a bl6znov straii. sa nehodiFn na 01ohu, ktori by som chcel spinito som v cell(om
Hore sa, konajte a uk6Zte svetu, novej situacii. Nem6vam verejnO prejavy. Len silnゾ zmySel pre
Ze ste povolani strdZcovia pokoja a dnosti' pOvinnost a osobitna prOsba p. Lancastera ma pohH, 乏e som
prevzal predsednictvoo Preto vas prOslFn, aby ste boli verrni
Pre6 s blahotom, v ktorom niet Zivola, zhovievavl k mojirn nasledujucirn vプ vOdOm.
so Ziarlivou meravostou a klamlivlim leskom; Najd61eグ itejζ Frn ttelanlrn tohto zhromattdenia je napomahat
ohei pravdy nech bldi jasnym ohiom! dobri a primerani v′ choVu tych, ktorym sa dostala len z16
Nech je priroda vaSou uditelkou;
udte sa od ne;, ako citit a mysliet na inlich,
ako dat ruky a srdce v prospech inych' 盤 軸 抒 螂 鎚 量節躍 置世
｀
Hore sa! Len dinY dokazujO svetu, Preto nevyhnutne treba uvaを υ′ α
′
it nielen Zれ 7t tOhto podujatia,
Ze ste povolani str6Zcovia pokoja a Enosti'l
ッ
lil尋 醤繁
1:i争 [i::J{ll;i111:整 hぶ 謂
P下
電::1旗 ゑ
::3Y〕 号
馨:誕
u″
諸 ;1:1鑑 庶1旨 ち 朋7':'薦 誠L:斎 謝 現れ s凡 ♂場篤み
:椰 鱗 鐵 憮 聯 還
r』

雌f鮮ン
pozorujme duttevnё i telesn6 rozdiely obyvaterov rozliё nゾ chkrajOV・
Odkiar pochadzaji tieto vζ eobecnё telesnO a duζ evnё rozdiely?
Si vrodenё a こ i vznikaji na p6de, kde sme sa zrodili?

ノ
ノ
:om mustme u 1 me ne]a na toto pro―
I
B6sef, venovand detom interndtu v New lIarmony. Uverejnend v Easo- stredie, di m6Zeme zvladnut ked anO, dO
pise New Harmony Gazette z B. okt6bra 1825. akej miery.
2B 29
 A len na tomto zdklade e na ttom, ut
1'Povedzme,乏 ep塾 劇 mヽ 理 盤 Sidlime__ls亜 」 OoCet d9tl hned po
ich narodeni do dalekゞ Ch kraJ面 こ6doV2dttme domorodcOm a po―
nechame ich面 MOtteme pochy,Ova1 0^Ч ゞ S"dtu?Nlヽ ,let9
i deti by sa qle[--bez-Jynr-4g[y*[ahrmi*gki
「 .sO..domoro.{S,L aj
I' kebv mali akrikolvek charakter. probl6m"
A podobne,- keby sa uskutodnila vymell lubovoln6ho poEtu
-6lenom a preto
novoiodeniat zo ,,3polodnosti priatetov"r, ktorej je n65 din6ch
ctenli host Jozef Lahcaster, a z opov-rhovanej spolotnosti, ktor6
od detstva Toto v5tepuje mla-
obyva zasa londynsku Stvrt St. Giles2, vyr6stli by deti zo ,,Spo- distv6mu duchu svo ty a n6hlady vtedy, ked dojem zane-
lodhosti priatelov" a boli by tak6, aki srl Elenovia spolodnosti chiiva takmer nevymazateln6 stopy, ktor6 sa neskorSie sotva
zo St. Giles, t. j. boli by hotovi na kaZdli zlodin, kym deti zo daj0 celkom odstrdnit.
St. Giles by sa vyrovnaii 6lenom ,,Spolo6nosti priatelov". stali Tu m6me to hlavn6 zlo a naSou prvou Olohou by malo byt,
by sa z nich dobr-6 a mravn6 charaktery, tak6, ako sri Elenovia aby sme ho odstrdnili.
,,spolodnosti priatefov". Poskytnime najniZSim spolodenskim vrstvdm rozumn0 vy-
' At< sO vysledky tak6to (a podistlim nik o tom nezapochybuje)' chovu, ktor0 mdZeme teraz lahko realizovat, a ch_A_f_Akte_r cqlej
potom m6Zeme podstatne vpl.yyat na prostredie, k_tor6- ovplyv- spoloEnosti sa podstatne zlep5i. KedZe sa tlfm nikomu neu5kodi,
huje charakter; ked konSme triodla tejto z5sady a vZdy ju m6me musi to vSetkym len osoZit.
piea ofanii, m6Zeme pre spoloEnost ovela viac urobit, neZ ako Lente toto sa ned6 dosiahnut iba n6mahou jednotlivcov. Aby
sme sa dosial i len pok05ali. sme dosiahli vytydeny cie[, musime v5etci spojit svoje sily
Teraz prejdime priamo na to, ako pouZit t0to z6sadu. V tomto a dobrli vysledok ospravedlni na5e podujatie.
meste a v i-efro pfedmestiach sri tisice deti, ktorlfm na z6klade PouZime teda kaZdy prostriedok, do mdme naporridzi, aby
ich spolodensk6tro stavu budri v5tepovat vcelku ndsilne z16 sme vzbudili z6ujem tych, ktorych slovo v meste nejako plati
ndvyky a chudobu, ak vy, p6ni, a na5i spoluobdania nezasiah- alebo do maj0 akli-taklf vplyv, aby nad5ene podporovali Lan-
nete a neprekazite zlo. casterovu vlichovn0 sristavu pre chudobn6 deti a pridinili sa
Nevdham vyhl6sit: prostriedky s0 vo va5ich rukdch. M6te ich o jej roz5irenie, kym keZqq qi,"f" ch,udobn edostane
a som presveddeny, Ze ich pouZijete. svoje miesto v jednej z tychto Skdl.
聾 neェ _v61ec_raⅢ kl:_4墜 蜂製彗塑翌型 Tam sa musia Ч .

ch aこ rl …Iudi, bo sa i, do je - pre nictr

iltrti Uy ste Eftitat: Ak6 prostriedky mdme nateraz na-'
porridzi? Odpoved6m: n55 priatel Jozef Lancaster ich pripravil;
sO vdm k dispozicii; ak sa jeho vyznamn6 opravy a novoty na
poli vychovy'j vhodne pouZijO, umoZni n6m to tEinne splnit
na5u rilohu bez velkych ndmah a vfdavkov.
I ,,SpoloEnost priatelov" je protestantskd sekta, ktor0 pozn6me dnes pod
jej p6vodnou prezfvkou ,,Qutiker" (t. i. traslavi). Lancaster bol QuEkerom.
2 St. Giles je Etvrt chudoby v Londine, Porovnaj opis Fricdricha Engelsa
v spise ,,Postavenie robotnickej triedy v Anglicku". Nakladatefstvo Dietz
Verlag, Berlin 1952, str. 59.
3 Owen me na mysli Bellom a Lancasterom pouiit0 monitori6lnu Ekolskti
sristavu. V nej ustanovili pomocnikov, a to umoZiovalo lacno vyuEovat velk$
podet deti naraz.
50
Ak dosiahneme cier, zabezpeこ lFne budicim pokoleniam sluζ nゾ
乏ivot, ba eこ te i viac.
Skoly, v ktorゾ ch vyuこ uj6 deti cez dei, tak isto m6Й u byt
i veこ ernプ rni a nedernゾ rni こ
k01ami pre obこ anov a cudzincov, na
ktorych sa uZ nevztahuje こ kolopovinnost, aby sa vzdelavali vO
veё ernych hodinach a v nederu.
V′ Sledky takej kombinovanej sistavy discipliny a vychovy
v chudobnejζ ich spoloこ enskゾ Ch triedach budi na osoh celej
nosti, こo som uZ i prv kongtatoval. Ak sa toto nem6Й e za…
"po19ё vSeobecne, bude uspech pomerne maly.
vlest
Nebude mat zmysel vychovttvat dobre iba niekolkyCh, keご
vLё こinu こ asu budi travit s mnohゾ Πli nevzdelanゾ rni a skazenゾ rni
51

¨
 detmi. Ich mravy a ndvyky nam budo ustavidne zmensovat
fdinok na5ej pr6ce pri vychove mal6ho podtu aeti.
zT_do sa tu prihovdram, nie je abstraktnou te6riou: m6Ze sa
pouZit v,praxi bez vetkych taZkosti. Teraz mdte vsetky potrebn6
prostriedky, alebo ich m6Zete ziskat bez velkej nimahy; sri
k dispozicii -osoby, pripraven6 a ochotn6 prevziat sprdvu; a dri-
fam, ze s ich pomocou sa m6Zem zaviazat rychlo realizovat cerli
pl6n.
Ale hlavnli d6vod tohto podujatia nesmieme nechat dlhsie
mimo na3ej pozornosti.
priatela Jozefa Lancastera, tohto vyznamndho
-.8"? na-Bho
dloveka, ktoreho prozretelnost akoby stvorila ,u itto velkrl
a dobrri vec, boli by vietk_y na5e poliusy mdrne; bez jeho po_
moci- zdala by sa ndm-tak6 prdca, ak0 meme na mysli, na6zaj
neuskutodniteLnou, ,4" sme sa do nej ani nepustlfi.
-Ay
Preto sa ani nepokri5am, aby som na5e city ,rylaarit slovami;
ui9ryt i,e by sa to ani nepodaiilo:
pripit -- bglo- by to neiluditeln6 -s na zdrdvie"inu nem6Zeme
pravicllami vysokovdZenej
n6boTenskej obce, ktorej dlenom jea, ^ale
navrhuje"m, any sm6
mu v5eobecnym potleskom vysloviii svoju ,srdedni vaatu.
Nov6 pofiatie spolodnosti,
ESEfE
o zdsade tvorenia charakteru a o jej pouZiti v praxil
i," .-:!.k0k:l'uek. charalcter, najle.p.si praue tak ako najhorSi, naj-
tupll, yko qi najinteligentnejsi moino nunitit kaEdej spotoii_
nosti, ba cel1,mu suetu, ak pouZijeme urEit€ prostried\g, ktor6
uladdri mojil u hojnej
' .taEkosti zoobstaraf - miere k dispozicii, atebb si ich m6iu bez
."
od krdlovsk6ho zmierovacieho sudcu Lanarck6ho grofstva
v Lanarcku Londyn 1_813
Viliomoui Wilbertorceoui, Esq., M. p.z
識 僻驚
贈絣蝙 ‰ 摯
黙iり lW灘 鸞 i駆灘獅革
{‖
52
VysokovdZeni pane!
Z radov osobnosti naiich dias, ktor6 vo verejnom Zivote majf
urditri rilohu, sa zd6, Ze predov5etkym Vy uskutodf,ujete v praxl
zdsady, o ktorfch sa pi3e v tejto eseji.
Pri v5etkych velmi d6leZitich probl6moch, ktor6 sa rie5ia
v sen6te8 kde sa z0dastfiujete na z6konodarstve, nedali ste sa
vo svojich rozhodnutiach ovplyvnit falo5nlimi stranickymi alebo
ndboZenskymi predsudkami. Nakolko v6bec m6Zeme nezaujate
rozhodovat, zd6 sa, Ze VaBe rozhodnutia sa zakladajfi na d6-
kladn5Tch znalostiach ludskej povahy a spravodlivom oceneni
svojich bliZnych. Preto V6m venujem ttto esej nielen ako zvy-
dajnf prcjav 0cty, ale skdr z pouinnosti, ktord ugZ,aduje uznat
VaBo Bl'achet.n6 Osilie a V6E neziStnli postoj.
I)ovol'tc mi predsa, aby som V6m ozn5rmil, Ze plnenie tejto
ltooinnosti mi sp6sobuje osobitnu radost. Moja znalost tudi
rtttiiclL dias mi nedovoLuje predpokladat, 2e i Vy s6m bez vlast-
ncho ndzoru mdZete v plnej miere hodnotit praktick€ uyhodg
do vzniknri, ak bez najmenSej odchylky budeme konat podla
zasad, ktor6 rozoberieme na nasledujucich strSnkach. Tym me-
nej to m6Zeme odakdvat od prv6ho n6ladov6ho stanoviska ve-
rcjnosti.
Kfo navrhne noui a cudziu met6du, musi predbeZne politat
s ti1m, Le ho budri povaZovat za jedn6ho z tych dobr|ch l'udi,
ktor'.fch nazyvajri ipekulujricimi fantastami a mystickymi pro-
rrrlirrri. Tito v5etci by sa pravdepodobne rychlo zalali pridfZat
Irolov.yt:h hc'siel, ktor6 sa tlichto problemov iba povrchne doty-
lirr.iu. lrr.sir:!, do sri v priamom rozpore so skutodnostou. Vyn6-
Iczrir loli2 navrhne svoju met6du verejnosti len potom, ked ju
ui rlvrrrlsrrtl rokov dopodrobna vysk0Bal.
Alc rrrrltr .ic spokojng, lebo vie, Ze najpresnej5ie vliskumy
a slolrotltrV vyrok e5te lep5ie, ako by som to mohol ja urobit,
dokaZu vil'irzr.rsldvne vlfsledky, dosiahnut6 podla zdsad, za ktor6
teraz llo.jrr.ic.
Dufam, zc ked nadobudnete tie ist6 sk0senosti, budete mi
pomaha[ v scnirte, aby brali zretet na moje z6sady. Ostdvam
s hlbokou 0c[ou, velacteny pane,
V65 oddanli a poniZeny sluZobnik
ROBERT owEN
New Lanark Mills
s owen m6 na mysli anglick$ parlament.
t Pedagogickc splsy 53
 P

Britskej uerejnosti flrvrrtl blr:tlu, ktord dnes dolieha na ludstvo je najviid5ou

I tlllrou
Priatelia a krajania!1 V65ho J<rajana
Venujem V6m trito esej, lebo VaSe najd6leZitej5ie a najpod-
statnejSie zSujmy sa tzko spdjaj(r s tym, o 6om tu bude re6. 'l'opirrtilcom o u\etkgm
l'ud'om, 6o zamestnduaji ur\itg potet
V tejto eseji poukazujem na chyby a opisujem prostriedky, rtlltt,tltrth'oo, preto bez m6iu urobit' opotr"iioi-iOy
ktor5imi ich moZno odstr5nit. KedZe sri to chyby na5ich pred- .umraug a citgtaZ,kosti
:tloh'ottri'ouuli suojich robotnikouz
kov, patri im urditd ricta potomstva. Preto u nikoho z na5ej
generdcie ich nepovaZujte za hriech. Vo vlastnom zdujme si S.rrr..tal< ako vy podnikateLom, ktory chce zardbat peniaze.
nebudete ani Zelat a nebudete ani poZadovat, aby sa tieto chyby ..
N, l<.<l'Ze som dlh6 roky kpnal podla i6sad, ktor6 v mnohych
preddasne odstraiovali. OsoZn6 zmeny sa m6Zu diat iba na z6- vlckrr:h _boli v prikrom rozpore s tymi, podla ktorych vds vy-
klade dobre premyslenych a spr6vne pouZitlich pl6nov, ktor6 .lrrv{ivali, a pretoze moje konanie pre }nych a ,rine sam6mu
sa rozumne zavedf a n6stoj6ivo uskutodnia. grrlrrfrsulo finandn6 vyhody, r6d by sbm objasnil tie cenn6 z6-
Ked zistime pridiny zla, u2 sme sa dostali o d6leZitlf krok errrly, uby ste vy a va5i podriadeni mohli -mat z neho oZitok.
dalej. Prv6, do urobime, je, 2e sa budeme usilovat n6jst naj- V, dvoch uZ uverejnenych esejach som niektor6 z nich uZ
pohodlnejBi a najridinnejii prostriedok na odstrdnenie tohto vysvr:tlil. Na nasleduj0cich strdnkach vysvetlim este dalsie zd-
zla. Objavit tento prostriedok a vyskir5at jeho ridinok v praxi errrl.y, a to so zrete{om na iednoilivosti 6 ich praktickom pouziti
bolo mojou Zivotnou 0lohou. KedZe dlhorodn5imi skrfsenostami n vzhl'adom na osobitn6 miestne okolnosti, v akych som musel
som na5iel prostriedok, ktory sa d5 bez taZkosti pouZit a roz- I
1lt'rrt:ovat vo svojom podniku v New Lanarku.
hodne je tdinnlf, zo srdca si Zel5m, aby ste ho osoZne uplatnili. 'l'lcto podrobn6 opisy vdm ukdZu, Ze som povaZoval
Ale budte presveddeni, pevne a hlboko presveddeni, ie z6- nr slrojmi a s kaZdou inou dastou svojho podniku odludi spolu
zaEiitku
sady, na ktor:1ich stavia ,,I{o,y6 pof,atlg ;gqlod-.gOsJi", s0 prav- xvoJoj spr6vcovskej dinnosti za jednotny ,y"i6-, zloZeny
div6, neskryvajd v sebe oslepuj(ice,Tcianliv6 pravdy a Ze tento z ttrnohych dasti. Bolo . "moj"ou
zdujmom a povinnostou
spis uverejiujem z distych pohn0tok. Preto skfmajte tieto z6- ttt'1;rrnizovat v5etko tak, ryojiry
aby kazdd. ruka, ako i-l<azaa spruZina,
sady do najmen5ich podrobnosti a vniknite do nich bystrym krrtrly zdvih6k a kaZd,6 koieso bezchybne trngo;uli, u -iak do-
zrakom, porovnajte ich s faktom, zndmym uZ od nepamriti, Hlrrlrll. pre majitela do najvddsi finandirli zisk. rtnohi'z-v6s pria-
a so v5etkou vedou. ktor6 dnes ovlSda svet. Konajte tak, rrro ul<o podnikatelia poznali vv-hoay znLdn6ho strojov6ho pirku,
aby prostriedky, do sa odpor0dali, alebo sa budt odporridat klury je- cieluprimerane zariadeny a dobre tunguje. - -
do VaSej pozornosti, ziskali Vaiu d6veru, aby ste nemali ani Z, skrisenosti ste poznali aj rozli6n6 virobn6"vysteaty, ktor6
najmeniiu pochybnost, ani najmeniie podozrenie. Zdsady znest err do-sahujri jednak tym, ie podnik je disty, poriadne "a aob""
kaid'! prieskum a prieskumom a porovn6vanim sa vryj0 do rrrrladeny a vZdy
Va5ej duie tak pevne, Ze Vds i Vaie deti m6Ze pripravit o ne ,.1( zrsa preto, Ze _len ,r-51q "giiadeni lotrebdvaio opravy, a jed_
-nemohol
podnik bor rpinavy, neporiadny a
-srirne
len smrt. rr,;rrcrusit vyrobu, takZe cely pohnik potreLoval opravu
Zadnite bez obdv sk0mat a porovn6vat, nel'akajte sa zdanlivych a pracoval iba ndrazovo.
taZkosti, ale konajte verni duchu a zdsaddm, ktor6 Vam od- sa hospod6ri fsporne a vedenie podniku je
porridam. TaZkosti prekon5te doskoro a Ospechy V6s nemin0, . Y tr.ygrl
rlrilrr'('. y*N-pripade
vykon_ sa deje v pokoji , poriuati-aim
takZe napokon poloZite pevn6 z6klady pre Stastny vfvin ludstva. ,'krvrr Zelany vysled.ok. V druhom flripade " 'musi nastat ao-
Nech VaSe bezodkladne a spolodn6 Osilia v tejto veci pom6Zu , - opat
a p*lnik_m6Ze poskytntt len chaoticky a nejasny porrtLa. vs"l"i,
ndjst spdsoby a prostriedky pre vystavbu nov6ho spolodensk6ho fu nrr zudastiujri na vyrobnom procLse, slarajt sa nespot<oj_
a Zivotn6ho poriadku, v ktorom sa z roka na rok bude odstra- nvrrl , stroje st v zlom stave, lakze niet spoluprdce a m6Ze
Hlr l,r'flcovat iba s velkymi stratami.
t P6vodnd venovanie druhej eseje, Druh6 venovanie vEetkllch Styroch
eseji v nasleduj0cich vydaniach. t V,,,,r*1" k tretej eseji.

54
55
 o
?
, Ked sa starostlivou opaterou mftvych strojov m6Zu dosiahnut ril,. vylrri..zbytodn6mu
tilr.n(r,''iatiry vZdy boli v vyradovaniu, ale i spr6vnc rr,z.r.rrrl
stave. Z tohto pirri,ut.k,, u,,,,,
tak6 osoZn6 vysledky, ak6 vysledky m6Zeme dakat potom, ked
Ztvym strojom, ktor6 sO e5te zdzradnej5ie konStruovan6, ve- rtt'l,l vy.vorlit priroclzenydobiom
zdver, zu-Lst" ciilivcjsi ir ri<rrrrprir<._
nujeme podobnri pozornost ? vt,r'.lsr zi.vy I'udsky mechaniz-gr ry sa..mohor
Ir,lry srrrc jcho sitri a vykonnost rolvijali frod.lrrr. zr.,r'iirr,
Ked si osvojite spravne vedomosti o tychto Zivych strojoch
a o ich zvl6Stnom mechanizme, o ich silSch, ktor6 sa automa- rlvor;l lry bola, keby sme droveka orzati r u,"froiior.
8iri"i";
i;,r,rfi ,1,,,_
rr zr,lr.rr{rdzali s nim priatel'sky, aby sa ,'1,,,,.i,,,tt,,r
ticky regulujrl, ked sa vyndjde a pouZije vhodnd pruZina pre tim vetmi'.,,,;r,'r{r,,,,rr,,-
pohyb ludske.i hnacej spravy, potom pozndte prav0 cenu dlo- v.ll rrri jcho dusev,a.podstatu *i;trro myslenie. D"i;; sir i,.,,r,,r
veka a budete ochotni dastej5ie venovat svoje my5lienky svojim trrillrrvrrtl (oraz vrid5mi zdokonalit Erovetar
lr,vrr r', rl,sl.to_dnymi a
prrria"r.L.'t,,,,,n*,,,
ii'tym, ako aj svo.jim mrtvym vlirobnlfm prostriedkom. Zistite, grol lr,lrrryrni .vyZivnr.i p;i;;;il;"il^;'i;;;i
latkami, afy teto bolo v dobrej p."".,r"":i ,i,
rr.,, zrr,,r
Ze ludi moZno lahko vychovat a pouZit, aby sa znadne zvyiil
finandny zisk, a pritom, aby sa ludia vo velkej miere stali irl,.v rr,r',,ir' alebo preddasne ho vyrartiJn<li.il.,
Stastnyimi. iilir*'r'rr,sLi""mo-tro,.uskodit,
potvrdili sprdvnost tydirto
Bude[e i nadalej vyddvat velk6 sumy peiazi za najlep5ie -p"eapottaati,. ortt,,,,l.y
rtrvlorlll st.roje do britsk.rich tovdrrii, zaobchddzalo
sa s Clrvr,-
l'rrrr'li1'1'1p mdlo vynimibt ako s arurroraa;;m-r'"*ui"l"cnn.yrr-
zostavene stroje z dreva, mosadze alebo zo ieleza, na ich udr- -risiu"itln]u"'s-ur,,vrrr,
Ziavanie, na bezpebnostn6 opatrenia proti nepotrebnlim vfrob- at.,J,rrr' ovela viac pozornosti
nim poruchdm a preddasnemu opotrebeniu strojov? Budete rl'r'v. rr l<ovov ako starostrivostivenouuri
o telesnri a duievnri s[rirr.r<rr
11l0v0l<rr--Len pozorujte t-ento probl6rn
i nadalej venovat roky intenzivneho Stridia, aby ste poznali me- ), 1 1'r.,,,t ako vyrobn6 ndstroje mozno vznirne;sie-raotlol,,tir
pravom svetle a zistil.,
chanizmus tychto mftvych strojov, aby ste zvv3ili ich produk-
Vyt'ol)u tovaru. 1,,.,,
tivitu a s matematickou presnostou vypo-itali ich jednotliv6
? komplexn6 pohyby? - Ale ked zakalkujete pr:iLom das presne
na minttu a k tomu vlidavky, aby ste docielili hddam aspoi
diastodnf zisk, n_cmali by s[e vari myslict i na to, di by ste
dast svojho dasu a svojho kapilalu nemohli vyhodnejEib pouZit
na zlep5enie svojich Ziv'lch strojov? Z vlastnej skfisenosti, ktoi6
ma nemdZe klamat, vas r:bezpedujem, Ze takto uloZeny kapitSi
a na to obetovany das nedoniesol by pri dostatodnych odbor-
nych manipuladnych vedornostiach len pdt, desat, plitn6st, ale
dasto piitdesiat, ba mnoho 16z i sto percent 0rokov.
Na zlep5enie ludskych pracovnii ch sil som. Venqval vela 6asu
a znadnli kapitdl. Ale doskoro i das i peniaze, do som vloZil do
podniku v New Lanarku, donesri vyie piitdesiat percent Orokov,
ale o krdtky das zvy5i sa zisk o sto percent v porovnani s p6-
vodne investovanSim kapitdlom. Podnik aj nadalej zlep5ujem,
a preto nateraz dosahujem len polovidn5T zisk, aky by bol, keby
zlep5enie bolo skonden6.
Z poznatku, akyT osoh dondBa primerand opatera strojov, ne-
bolo rozm5TSlajtcej hlave naozaj taZko vyvodif zaver, Ze podobnd
opatera a starostlivost, venovan6 Ziv;im pracovnyTm sildm, by
mali poskytnrit aspofr podobne vyhody. Vysvitlo, Ze sa stdv
rnrLvych strojov podstatne zlep5il, ked zlepSili ich Zivotnost,
a Ze podstatou sporivosti je udrZiavat stroje v distote a poriadku
a pravidelne ich zdsobovat najlep5imi pohonnSimi l6tkami, aby
JO
57
 (
S駕 ,vd(lzam v tychto esejaeh, s0 vhodn6
:理 L￡:観:::ギ sI:背 Ъ aま 讐 鶴v罪露 障 ∬■虚 :濫 : kL,r6 bv bez viditel'nyctr zmie, ,l"uo na pral<tir:l<(r ,,rrlr.r,rrlrr,
Ы
edy,ktori d dnes bn t-;ri;;;i;,,,1,,r]il,,
rl.dku mohli z kroka na krok oosirarorat tazkrsLr ,(.rx,.
1議 よ既bζ葛督 1::d:嚇 itluoskei vludSrov a-nespokojnost- budricich-poddany"fr. - -"' lrrrrrrir.it.lr
"
spis predostretrT -Vasej kralovskej vysoJti--je vysr.rrk.r,
kt鍛 盤 ::;::V認 」 ari魁 ち∬:l:1∫ 棚 alttJ麗 艦蹴島 m(rhav6ho a zdihdv6h" sl.iil"'p;;'v [udi, ,rr*
nie rej prvrrrrv, rrr<rr
a neomylnej skutoこ nosti, je uprirnn′ m ttelanirn opisuj. v starych regend,ch, utu utn"rruchddzame i.I; ; iiv.r.,
AUTORA v slov6ch a dinoch ivojich bliZnych.
Pravda, v minulosti innohl,ich iudi vedome klamali,
JOた ο たrdJο υsた θ
υ」sο s′ J
j sndd povie, Ze sa d6 niekto-zasa vermi pr"ra"fodoune a rrlr.l<lo
′
θgθ た′
ουιBri`sた cJ r`ぶ θ
・3 Ale i to je pravda,_ Ze podobnc re8i pouZili uZ proti krrrrrrrrr,.
a mohli bv ich pouZit pfoti vsetkvm, 8o ir"aJ*ri'"zitoruc mn.rrvr,
Pane! formy. ,.,,-
Nasiedujuce stranky SOm venoval Vaこ ej krarOvskei vゾ sOSti Mohlo by sa poveda.t
nie pretO, aby som sa Vam pOdlizoval tak, ako to robievali prihovSrame, ako -i to,invch'z6iad,
Ze predsa z6sady, za ktor6 so trr
z klamnych
-Ltigly
i ndhlahov"alebo 6o zvieali tuolrtr.,, ,.v-
v rninulosti vysokopostavenё osobnosti. Tento spis potrebuje f]vyait z,aivej a f,rr_
sk6r vaSu blahosklonnost, lebo ho zostavil poddanゞ Vaこ ej riこ e, tdzie..dobr.omysefn6ho nad5enia. fenZe tieto";;;;;i;"jz6sady sa rltll
こlovek, kt9ry vこ etky malichernё pochybnosti odtisol bokorn len p3slajt .najinterigentnejBim a najmridr"jsi- -r,Luail*ilsi"r.,,,i,,*.
preto, aby pomahal teitO rlこ ik こtastiu nakorko m6乏 e. Hoci boli na ttto nlacu vyzvand, vere;ne
VaSa kralovska vysOst a vこ etci vlad6ri narOdOv musia uznat, ni.iqt<6 nespiavn" ,iueiy,-'z;-;o to"yhi6"iii -r;fiy,
zJ ncnr,,t,tt
乏e tak veqice triedy, ako i rudia ni乏 こ lch stavov musia dnes
lijst
sotva niekto zamietne, lebo ia
ir.o" kr.r.(r
neopov'Zi p""nv[r""i o rr:]r
zndSat vera krivdi sprdvnosti.
Tieto esさ jё :グ ktOrych tito je Stvrtou,som naplsal,aby som -
Ak sa dokdZe, Ze tieto z6sady st v zhode s kaZdou zn6mou

l榊 毛
lkutodnostou, ktord sa dnes *62" i po"&-na"rt'] morr,
●
∬踊胸轟》
1聾椰
軸騰
i輔警 1え
ly,"r;:,"
zdsady byt doskoro "r*,n-"t
"""nlisii
nez n"jrfli'fr"aotly
eo ak6 velka hy bor; vyhody, mohlo by zavedenie takych
"v_
鑽 '船
篇‰守猥器庶 epleI話 :1露 ヽ:ll:謬 孟 *ffi
i

#;,i;i.,)]
=窯
predkOv. Keby sa navrh dOstal do zakOnnika, ktorё ho by sme
Sa potom pridFttali bez najmenこ ej `chylky,Inali by poddani tejto
aI 1■,通抑 曲 薦 轟 品 2鳳 壌 L朋 ¨』 L doEasnv,"o,.,",,1?
IX:.1:T:-q:1n^1,-'-"1i_p"io"a-r"",rp.iaiiiatli."vffi
ke,v_F■ :'?i:]if*r
pli鷺
riこ eavこ etci rudia z tOho verkゞ OsOh。
ralttittth 01ξ lllf彗 :ly〔 勇 し
:札 itだye高 °
1:ざ IC:」 i::II:書 ;』
vagu krarovsk` vゾ SOSt a vodcov dejin inych narOdOv uこ ili,
′暉ギ￨1軍1:∫ lrEll I_4型 申 C'り 僣 品ぽ 甘 :￨
覇 √藤叢レ
blI¥Jttψ LI読
_Z pΨ 41a.￨プ Cilじ 易
t:「
孝e by mali plnit povinnostio Ale v terajこ orn faloこ nom spoloこ en― i、
il

置部 熱″雫 艦JT鷺 」 詰Stti響 お

skom poriadku nie je to mottnё ani pri najvaこ こ om nadani a pri
najlepこ ich imysloch jednotlivcov。
Z tohto pochadza nespokojnost rudl, v prospech ktorゾ Ch Sa
F藁 :∬
Iovskej vysosti.
話軌∫ tさ pOttadujerne od vaさ Oj`k rn―

utvorili, ale,o utVOria vlady, akO i detronizacia a neistota pa―

novnlkov. 藉鶏i借 ⅧЪ
乱盤 器 z艦譜erl〃 晋1∴ 1肝 鴨 霊
lttIJ ttuき
M6乏 eme s abso16tnou istotou konこ tatovat,乏 e子 osaOy,ktOrё
XeF・ 姜
'

Ll″ ぽ氣 1111」
空 壁PlイF,可b品 ¨し 誌r導 ■1
蹴1:、 ,電 い ■_摯 y,1中 16憂
‡ 五ごBrg苫 ∬ЪttF7出 ,
計 ∬ 縄艦 躍 鍵h譜 臨 臨 鶏
e諸 I西
殺 嘱 騰?biT,^bご 1亜 iザ￨￨五 百 ち
艦 響事 締 織
.酬 鶴 鶏 雪 そ :I手 卜 脱 蹴Ⅲ
"ア
lⅢ f事 i品
鵡 ::彎 1常 oll聖 1普 _響
sa budu dottadttt pOd 6ど ざ l訂 子Lご 憾 erIIII轟 違=th&艦
A「 j得 :ざ ∬
I

=Uyざ ￨

38
31)
 t
zasa st6va do najmen5ich podrobnosti jgviskam l7i a chaosrl.
moze Zaruclt
ktOr′ Takfto je stav na svete eBte dnes; utrpenie a bibda sn zviii'-
Slli a ustaviEne sa zviid5ujfi a volajri p6'tidinnfch crpntrcnloch.

鱗藁
癬騨暴
… Ak 3a to e5te bude dlh5ie odkladat, vysledkom budt: vit-'olrcctt5l
chaos.
;;A16-," povediati, do e5te nepre5tudovali problEm doklrrrlno,
vern6ho sluZobnika ,,pokusy o reformu sa uZ dasto robili, no v5etky zlyltirll. '/,1<t
Vaこ ei kralovskei Vコ SOSti, sa teraz tak rozmohlo, Ze si s nim nevieme rady, prud.jc t.Btr.
AUTORA taky prudky, Ze ho nemoZno zasLavit. MdZeme sa len sLt'trclto-
vat, alebo sa trpezlivo odovzdat svojmu osudu a pozerat, rrl<o
prinSSaj0 jeho riavy smrt a skazu, lebo vBetky rozdicly rnt:dzl
prdvom a nepr6vom sa zotreli."
Takto sa hovori dnes a tak6 ndhlady o velmi ddleZitych prob:
ESE」 O UTVARANl CHARAKTERU l6moch vlddnu vSeobecne. Ale ak nid nepodnikneme prot.i l.otttu,
ndsledky budri riZasn6. Keby zdkonodarci d6kladne presl<rjmrrli
p6ldiv6 problCmy a pousilovali sa zadrZat prfdy mohutneho zlrr

_ IⅢ 管γ Ⅲfi二 ↓ヽぃ凛ゝ
a potom ich celkom odstrdnit namiesto toho, aby zastSvali t.a-
kyto ndhfad. Ohromne by si zv$3ili autoritu aj tym, keby molrll
zabudn0t na malichern6 a zahanbujtce Skriepky ndboZensl<yr:lr
〆ヽ

瞳藤湛麟 選
obci a strdn.
４、

酬 轟轟
e, aby ,abadala__早 napom6h〔 〕〕 l〔

｀ … ふ66西
Na‖ ぎ d∫ 丁百硯百 ご 「 O ktorych sa tu hovori,sa utv4田 lI

na z6klade rozsiahlej a vy5e dvadsatrodnej sk0senosti. Za tcttlo

das sa sprdvnost a vyznam tychto ndhladov potvrdili mnolryml
pokusmi. Aby autorovi nemohli vyditat pren6hlenost a prctl-
pojatost, dal svoje zdsadn6 n6hlady a z nich vyplyvajfice tlO-
sledky premysliet, skd5at a presk(mat niekolkym najudorr'.1 '
Efm a najmrldrejSim a najpovolanejSim osobnostiam. Keby boll
do len pri jednej z6sade zistili chybu, boli.by ju odhalili, lclrtr
tak im kdZe zmysel pre povinnost a vecny z6ujem; ale nooprtl<
verejne usridili, Ze tieto z6kladn6 ndhlady st nesporne pr{rv-
div6 a maj0 velkli prakticky viznam.
V presveddeni, Ze autorove zisady sri sprdvne, pokritl:tt.lt
s d6verou vo svojej prdci a vyzyva v5etkych do potlroLrncj
a volnej diskusie. Diskusiu si Zel6 v zdujme ludstva - v t.{-
uJme svojich bliZnych - ktorfch mili6ny musia zn6iat l<rivtlv.
Keby sa tieto nepr6vosti dostali na svetlo, museli by vlSd<:ovlt
gveta zvolat: ,,M6Zu sa tak6 veci diat bez toho, aby sme o rtit'lt
Io len tu5ili!" Ale sa deirl - a najsrdcervrlcej5ie zprSvy, ktor('
sa dostali do verejnosti podas diskusie o zotrodovani trot'tto
chov, neodhalili smutnejSie sc6ny, ak6 sa odohrSvajfi a stdvrtJri

40
 青 辮 翻 踊 ‖ 1鼎『 こ 穏l州 胤鰭y』
1。
utナ
ぶ鵠ぶ tSIき Lぷ 飢 職乳 :綿 習 」糧
じ
1よ
ittTふ卵
7現
V穏 ぷ潔l√ :r∬ ル
k器
:Iプ

じ晰≒ 1」 意 電鷺Ll謂 躍地i選1「 雷Ъ

l。 翻翼::♂ すle細 譜 i

鵬ち 熟:¶li]島 ill:オ 驚需淋瀧j紺 :L蕗麗t翼隠 aMa

nWT電
:【

器訛su mk nebude s面 d bez rozmyde亜 a utvarat

t雪
i鵬 1艦1際￨モ 1謝 電r論:meaflttFttttta識:蹴 r駐
a盟 k擦
lif肌 淵 :盟 孔 f鷺 詰竃 ttTttk勝 i宮
i:里
[Xζ

,跳 」 ぶ堀器鷺::鯛 r境謂乏 y:∬ ふ imifbち 9T乳 朧子

charakter iednO,merne formoval, こo muselo mat za 五五sledok

鮮 な鮮 襴 I墓 :鶏 種 裁 価 職 縫
´ za ktori sa tu prihovarame, こoskoro zbavi rudi vこ et_
zasada,
kyσF‐ 百Πlieこ nych a nerozumnゾ ch poVier, ktorё pomocou neve…

鍵岬 ぶ描1鶴 attlZ蕩 鶏湯 よlettt認」 c:r餓∬1ヂ 襟

dobry こ

驚婁電 晨跳
in, ktorO sa mnoZia do nekoneё na, zjednotia sa do J,「
avnプ m v口 yVOm znemb乏 籠1
√ :鵠 nサ :霊 attjm勾
vこ ade na svete. Touto z6sadou je
systё m a napび k硼 …■び…ll a 1警 苗di
ぶ′αs′ JO し
rα
lす れれο
σl

po;znduarne a ktorym sd Do suojej praxi uSeobe,cne sprauujeme.

T'oto dosiahneme len sprdrsanim, ktorgm .fd napomdha i Slastie
pospolitosti.
Lebo prasila, ktor6 m6 v moci cely svet a prenikd nim na-
vidomodi, stvorila dloveka tak, Ze sa musi vyvijat od celkovej a
nevedomosti k urditfm poznatkom. Ich medze nem6Ze vyme-
dzit sdm, lebo zistuje, Ze-jeho osobn6 Stastie rastie len natofko,
nakolko sa s6m usiiuje zvad5ovat Stastie svojich bllZnllch.'TEto o
z6qadlneprip0sta ani vynimku ani obmedzenie a zdd sa, Ze
ffdfivo je ochotn6 uzndvat a h6jit trito zdsadu ako dosi naj-
cennej5ie zo v5etklich bl6h, akych sa mu doteraz dostalo. thyby
v3etklfch protirediacich si motivov by sa mohli zdat jedno-
znaEnymi a neve-f,.9;y1q$l,--ktor6 ich zavinila, sa stane vSetkfm
Niel NlllligLJ塾 二kel verejnost nagej krajiny a vこ eobecnd
狐 takd jasn5, 26'i--najsprostej5i musia zamietnut tieto chyby.
42 43
︱Ｉ
Ｌ
 Zv16こ tne udalosti v siこ asnosti podstatne prispeH k tomu, 乏o
nastal terajこ i stav a khesnlla sa cesta vこ etkゾ m pOStupnym pl五 _
novanゾ m zmenam.
Ba i niekdajこ l vladar Franc`zskal, hoci bol pod vplyvom ililliiii]iill― 謬
kraine こkOdlivei Ctibattnosti, pomahal pri tOrn, lebo otriasol to, こo sarni nesmu mat. Iく edttё sa
takto vyvolava nepriaterstv0
v zakladoch poveru a nabOzensky fanatizmus, ktOrё v Eur6pe vy10こ enゾ ch,l ktOri sa pravom citia
hlboko urazen′ nli, nepria―
Od starOこ ia こoraz vaこ こrrli mOhutneli, taktte napokon natorko
9J鮮 terstvO, ktorё je takё verkё akO poё et vyl■ こenych, nutt preto

鰹 yL桑 :椰 r鮒 『
嘘鶉 盤房 観
nlizne i こlaStie uprednostnenゾ ch tried. A tak anl ony nemaj6
nijaky d6vod, aby sa pridF2ali tohto vゾ chOVnё ho systё mu.

選鍮 辟重
徽 i肌絲 ギ 瀾
ktorych sa rudstvo doteraz vychovava10, prepinal potom v praxl
att do krajnosti, odhalil tak ich chyby a nikoho nenechal v po―
chybnostiach o ich smutnych prameЙ och, z ktorych vyvlerali. V′ Vin,musl sa vytvorit taka skutOё nost, ktora tietO sebeckё
Tieto udalosti, pri ktorych padli za obet, schudobneli, alebo
priこ li O svojich priaterov rniHony rudl, p6jdu z ist do ust
a v budicich pokoleniach vzbudia pravi predstavu o z6sadach・
=l″
usiha bezpodrnieneこ ne zmarl, lebo naozaj spravodlivゾ duch,
ktOrゾ pottaduje rovnakё pravO pre vこ etkych, prenikne i do をi―

votnej praxe.
ktorё chceme teraz uskutoこnit v praxio Preto by mali mat
Privilegovana trieda by preto konala najm6drejこ ie, keby
i tieto udalosti pre nasledujuce pOk01enia trvali hodnotu. nom priaterstve spolupracovala s t′ rni trie―
Lebo hroznё nasledky Napoleonovei vlady vyV01aH velkゾ od―
por proti vSetkゾ m nahradOrn,ktorё by mohli navadzat na vieru,
`prirnne
danli, a v srdeこ
ktorё ani zdalexa nezamゾ こ raj6 dOtゾ kat sa Zdanlivゾ ch
Vゾ Sad privile9ovan′ ch, ole chcti nap9平 6hat iba zv16こ tne こtastie
労e takO spravanie je poё estnё a vhodnё , abyこ loveka, こ o sa tak tychto tried: ako i vこ ёobe9n′ blahObyt spoloё ,osti. Keby si pri―
sprava, urObilo こ tastn′ m.
vile9ovan6 triedy toto rozmysleli, mohli by sa naozaj tak spra―
PoslednO vyn61ezy a opatrenia d6stojnё ho pana drt ,911, vat, ako sme spomenuli. Tak bude svet bez obこ ianskej vojny
9■ ettt∬ a revo16cie, bez vojny a krviprelievania, bez neё akanej zmeny,
0 3r織 艦 :il嶽 識 ど 堺 鶴」鶴 漱 riR』 ド濯 F::
plynie pre prispOsobivi duこ u dietata z v′ ChOVy podra ich sys=
tOmu.2
0baja utt dostatoこ ne dokaz011, 2e vこ etky opatrenia na poll
ハ︱
︲︲ ︲ ︲ ︲ ︲ ︲ ︲ ︱ 、 １

vychovy, o ktorych sa teraz uvaを u]e, m6乏 u sa s uspechOm vy,

konat bez obavy z rozこ arovaniao Preto vttdy oboch budi poこ ltat
Ｊ

medzi najvaё ζlch dobrodincov lvdstva, lebo dosah ich oprav

sa nem6乏 e obmedzit iba na Britskё ostrovy. V budicnosti by
htti∬
１１ １ 、、

鮮i驚螂 I NapOleon I.
:選 :颯 輝饉IttW籍 : 贈 椰 静掘:蠣縦∬摯6朧t慨
j呪 hlk潔 '職
2 Andrew Ben (1755-1832), 」oSeph
Lancaster (1771-1858). O ich he‐
V■ lelも :::鳳 慨 鶴ir:1普 rttt刷
∫ 1。 鳳 ボ 継
‐
::場 :で
『 撻■出
1° 儡
dI唯 :::T竃 .ldttc殿 灘 diV° :'器ユ オ
vali r9zumnё plany.v `コ Cん οprdん ο
θんsα tttts`4α brん れ滋′6ο んαJ―
li‐

' inedzi tisic ■808.

3 0wen tu detmi, EssenBena
kritizuje a Lancastera, 乏e vychidzaJ` z vlaStnfCh nA― υご αζ ぶ υJcυ ι κ ac`` υ αobr′ cん れdυ yた οο ん κα χαιんο αr“ ん夕 (た ι ο″σ
― ″α J′ `Zα ′
ηθαzJ′ ,α bly sα sオ α zれ ブθん′んα′ pο たry′ cり 。Ncsた Orζ Jθ l
boを enskych nahradOv __ Lancaster bol QuakerOm, Bell anglikanom _ a vy―
｀
luこ uj● zo svojich こ k01 deti rodiё ov inё ho vierovyznania. Podrobny postoj Jθ ん ′rebα rOz視 494θ υtyθ んOυ dυ α′ α“
`ブ Jθ ん`α ηθ″αηθ ‐
prdca cプ c′ apr′ ′
Zau」 a1 0Wen k Benovi a Lancasterovi vo ζtvrteJ eSejl. ￨ : sれ er″ ο υα′.Tα た 0れ dυ υたびα′ αたOυ ′θ
んουαbッ れα J`υ zb“ α υん ブθん￨
“ `ザ

44 45
 urrtcnL
X?;U^:1^1,iZo, napomdhat Stastie kaZd.Eho ied,notliuca bez toho, potc5ili nedinn6ho rojka, 6o vo svojej kutici sice mysli, ale
vo svete nikdy nekond, ale aby zaktivizovali v5etkich fudi,

Ｆ ・    卜 ｙ
9:'"*!uhto d"obridenia niekotto ughitili len'preto, 2e patri k ur-
．
■ ¨︱ １ １ →・

f^_11ott!lurouuznaniu, k uriitej slrane, k uiiltemu narodu alebo ul<6zali spolodnosti jej pravrS zdujmy a upozornili verejnost na
2-':-y-"ti:i ,ri. Nautku a uubhoua okrem mato ugnimiek za- najd6leZitej5i probl6m, na ktorf sa v6bec poukdzat dA: ur-obit

¨
”一
6q ,iurkr7- ,riroi,iu,'vgiroatost"a telesnrt stlu, tebo tlouek cglq!gfg_d!9_ gpatqgnia pre r.gz.ump(r. vi-qhovu charakteruruffi*
１■︱

::-':-.

一
Ｆ
zdrouQ-Uf ilaitnltm ten't)t'6tl\;"'ltli€t*pbd'statou jeho iiuotu si ohromnych m6s obyvatcls[va, ktor6 sa nateraz nech6vajri rast
.'ulo o spdtcoiny duch. tak, Ze pdchajri po celom svete doraz viac zlodinov.
^=^:Y
3' .9o )a t"lnrnn zorivie a du5evnd rovnov6ha v celom Zivote Majri sa problemy disto miestneho a dasov€ho vyznamu, kto-
::::?l vVsokej staroby nenaru5ili, nespftan6 v65ne, ktor6 sri
povahj a zaviiujo dnes velko a ustavidne sa
rSich konedne rieienie prispeje len na to, aby sa hmotny zisk
odial jednej triede a dal druhej, aby sa p0tala defi po dei
l|lji,\.',{uoske"j
stastrquuqu
nicail Luaitva, treba- pritom tak usmerf,ovat, aby e5te dalej pozornost politikov a ministrov, aby sa posielali
*,jllr \i:\"Itrdstva pomdhali zviid5ovat, a nie nidit. prosebnd listy a delegdcie z rozvetvenfch z6ujmovych polno-
*of t' tr)tlv.
:.'^11. jasn6, Ze vdt'
-tento*gz.natok y.Segbgglle roziiri, bude-in-ffie' *nez taz- "' hospoddrskych a obchodnych kruhov ? Nemd byt Stastie mili6-
r.L#il . :sia-r u aiffi"e'- riieser.-3?f nov chudobnlich, napoly vyhladovan5Tch, nevzdelanidh' a bez
""51*,1*,"5nit a s matematickou presnostou sa m6Zu pre 6lo- vfchovy, ktor5ich podet sa na tychto ostrovoch z hodiny na
*1,:.t''I-qlit pomery, ktor6 musia pomaly napomahat jeho Stastie. hodinu fantasticky zviid5uje, dostatodnou pohnOtkou na na-
lo1'. ^lDotoEnosf*ireskorsie"-vBiio'becnet urie, ze tieto zdsady pisanie prosebn6ho listu a vyslanie delegdcie alebo na vytvo-
ill^]ql!.tdt a obstoja na nevyhnutnej, prisnej skri5ke, ked' renie rozumn6ho ridinn6ho zdkona ?
:1:::: 'nej mvsli a v pevnom presveddeni vzdelancov i nevzde- Nie! PretoZe sme dostali takri vlfchovu, Ze nevShame vysliedif
113u".\*otued6"ia ako irav6, kbd moc nepremozitelnej pravdy' a potrestat zlodinnost, aby sa uskutodnili ciele, ktor5ich vysledky
l1l:=.fS'. kaZdei falo5nosti, vBtepi tieto zdsady do du5e ludi v porovnani s tymito vzne5enymi ulohami sri bezvyznamn6, aby
po3'^'\\" ich sme im obetovali roky svojho Zivota a mdrnili mili6ny. A predsa
ten smrt bude m.6ct oclstrdnit, potom sa stane ich
*.Y?lt',.u praxi jasnym a nebude robit nijak6 taZkosti. sme nepodnikli ani jediny krok po pravej ceste, aby sme za-
T:i'.: 'ltVrn nito ".,"rrni" predpoklacl at, ie by z tychto zdsad branili zlodinom a zmiernili nesmierne titrapy, do utlddajri dnes
ludstvo.
l]9-IlnYlnitnut do ten ni;meniie zlo. NielenZe so neBkocln6, MajO tieto nesprdvne zdsady vlad6rov sveta urdovat na vedn6
'otloli",tyuaju z nich dOsledky, ktor6 kaZdg jednotlivec v spo-
.^-:,j.\:..vita radlej ako hociktor6 in6. veky osud ludstva? Ked nie, ako a kedy nastane obrat?
l::,tr\ <liin:ich spo"lodenskych triedach by mohli niektori ludia Tieto d6leZit6 Ovahy budri obsahom nasledujricej eseje.
i:::r',':., ^s najlepiim umyslom povedaf: ,,Toto v5etko ie u teorii
-lu."
-"^l]il}nl",jcmni
pou:,:.. a krdsne, ale iba rojkouia moZu uerit o ich
tto trito pozndmku m6Ze a ma nasledovat iba t6 od-
..-.!Y-?UJe sa tieto zaiadg ui pouZiti u praxi s uel'kgm ispechom. Druhd eset
:i:1it',\-\,:hy tejto p.u*d sa-:iiikazali'za mrioTio roi.o, pie dva-
""Hj^y l'utii

Ｖｔ
v \u# r,"nurku v 5k6tsku, v Mnichove, i Baro.- zasad prvej..eseje sa dalej vysvetluJri
""t\ (olorrii chudobn5ich vo Fredericksoorde.)a

Ｃ
a iastodne v praxi pouZivajO
--;). eseie neboli napisan6 preto, aby nabridali uvazovat,
uvaZovat, , aaby
:「
ι - ,,M6Zeme dflfat, Ze nepriatel'stvo raz prestane, a to i vtedy, ked sa ned6
dosiahnut tpln6 zhoda. I ked nem6zeme- nid vykonat, aby vs6tci uoti ieanej
ξ:親 :Tゞ SkЮ ora kd6ma chudobn′ Ch V hdan“ 囀 prO宙 nd
D“ nth∝
ボ 隈私
llTttkQヽ
「響∫ 謂躙 股
IS器 '"酬
i螂 鸞 1ぷ :鸞 嘘i(辮
I:L“ l調 ti:1躍l鼈lj器
jtIT瀑 la螢
きち
鴨 踏 乱ヒ_
mienky, predsa sa chceme pok0sit urovnat rczlftnl mien[y...
List p6na Vansittartal velebn6mu dr. Herbertovi Marshovi.
xヾ il鷺 撃l::よ濾
l∬ Tヽ υ
胤ざ議昇 笛 ざ
∵醤
ぷ甲
」 騨
e錨 .賓
i輔
niギ ;1降
lЪ
輝
器
::買 曇 I irlciioi'al Vansittart
｀口 i鵞
嶺どIM面 懃鮒ぶ驚絲籐鸞
Cl10va vznida kobma pre l潔
chudobn」 ch,na 就
1li轟
ktori
:番
sa tu 穏 kerl vystripil zo Stdtnej
Bible Missron". Herbert 鮮 i獅 ]哺!謀 澪T疑誓
鰹轟ギ詣
46
47
 urrtcnu titibu napomahat -stastie kaZd1ho jednotliuca bez toho,
abg z tohto d.obrodenia niekoho ughilili len preto, 2e patri k ur-
|it1mu uierougznaniu, k uriitej strane, k urtitemu narodu alebo
,!_ k uriitej rase. Naugkg a ugchoua okrem malo ugnimiek za-
; bezpetia uSetkgm zdrauie,-aUtrudldsf ii tAlbsni silu, lebo dlouelc
rp
m6Ze bgt Stastngm len fiedA, ked'Tadstatou ieho Ziuota si
$ zdrau1 telo a spokojng duch.
' Aby sa telesne zdravie a du5evnd rovnov6ha v celom Zivote
aZ do vysokej staroby nenarulili, nesp0tan6 v65ne, ktor6 sO
dastou I'udskej povahy a zaviflujri dnes velkd a ustavidne sa
zviid5ujricu biedu l'udstva, treba pritom tak usmeriovat, aby
Etastie ludstva pomdhali zvdd5ovat, a nie ni6it.
Ak sa tento- poznatol!*y$-epbggne__{9$iri, bude jasn6, Ze val-
Sina biedy, ktor0 musia {q{ia dnes znd$df;-sr,*ffi626^-bEZ taZ-
kosti odstr5nit a s matematickou presnostou sa m6Zu pre dlo-
veka utvcrit pomery, ktor6 musia pomaly napomahat jeho Stastie.
I Ked spotodnosd "neskor5ie v5eiobecne uzn6, Ze tieto zdsady
mOZu obstdt a obstoja na nevyhnutnej, prisnej skriSke, ked
sa v jasnej mysli a v pevnom presveddeni vzdelancov i nevzde-
lancov osved6ia ako prav6, ked' moc nepremoZitelnej pravdy"
zbaven6 kaZdej faloinosti, vStepi tieto zdsady do du5e Iudi
tak, Ze ich len smrt bude m,6ct odstr6nit, potom sa stane ich,
pouZitie v praxi jasnym a nebude robit nijak6 taZkosti.
Medzitym nik nesmie predpokladat, ie by z tychto zdsad
mohlo vzniknrit do len najmeniie zlo. NielenZe su ne3kodn6,
ale vyplyvaji z nich ddsledky, ktor6 kaZdy jednotlivec v spo-
lodnosti vita rad5ej ako hociktor6 in6.
V rozlidn5ich spolodenskych triedach by mohli niektori ludia
predsa s najlep5im rimyslom povedat: ,,Toto v5etko je u te6rii
uel'mi prijemne a krdsne, ale iba rojkouia moiu uerit u ich
realizdciu." Na trito pozn6mku m62e a rnd nasledovat iba t6 od-
poved', Le sa tieto zasadg uE pouZili u prari s uel'kgm uspechom.
(Uspechy tejto praxe sa ukdzali za mnoho rokov pre dva-
tritisic ludi v New Lanarku v Sk6tsku, v Mnichove, v Bavor-
sku; v kolonii chudobn5ich vo Fredericksoorde.)a
Tieto eseje neboli napisan6 preto, aby nabddali uvaZovat, aby
a !'rcrierickso6rd, kol6nia chudobnSich v holandskej provincii Drenthe;
zaloZend roku 1B1B ,,Dobrodinnjm spolkom" (Maatschappij van weldadigheid).
Spolok dal vo Fredericksoordc postavit asi 200 domov; tam na5lo zamest-
nanic a pristreiie asr 1 000 chudobnjch. Z Holandska sa roz5irila my5lienka
i prax kol6nie chudobnych do Belgicka, Holitajnska, napokon i do Bavorska)
kde v blizkosti Mnichova vznikla kol6nia pre chudobnjch, na ktort sa tu
Owen odvoldva.
46
PrLc3ili nedinn6ho lojk,a, do vo svojej kutici sice mysli, ale
vrr svete nikdy nekona, ale aby zaktivizovali vsetkyah rudi, i
ukdzuli .spolodnosti jej prav6 zdujmy a upozornili ver6jnost na i
nujdolezitejsi probl6m, na ktorf sa vObec poukdzat dd: urobit
cckrnirodue gpglJenia pre rozumnrl vlichovu charakteru-tffiF
ohromnlich mai <ibyvatclstva, ktor6 sa -nateraz nech6vai0 rast i
tuk, Ze pdchaj0 po celom svete doraz viac zlodinov. I
Majt sa problemy disto miestneho a dasovOho vyznamu, kto-
r17ch konedn6 rieienie prispeje len na to, aby sa-hmotny zisk
odial -jednej triede a dal druhej, aby sa pritala Oefi p-o Aei'
este -dalej pozornost politikov a ministrov, aby sa pbsielali
proseb-n6 delegdcie z rozvetvenlfch z6ujniovych pofno-
-listy a obchodnych
hospodarskych a kruhov ? Nem6 byl Btastie mili6-
nov chudobnych, napoly vyhladovanych, nevzdelanych a baz
vychovy,- ktorych podet sa na tychto ostrovoch z hodiny na
hodinu fantasticky zvddsuje, dostatodnou pohnritkou na na-
pisanie prosebn6ho
-_listu a vyslanie delegdcie alebo na vytvo-
renie rozumn6ho ridinn6ho z€rkona?
Nie! Pretoze sme dostali takri vychovu, Ze nevdhame vysliedit.
a potrestat zlodinnost, aby sa uskutodnili ciele, ktorl,ich vysledky
v porovnani s tymito vzneBenymi ulohami sl bezvyznamne, aby
sme im obetovali roky svojho Zivota a mdrnili mili6ny. A predsl
9me nepodnikli ani jedinli krok po pravej ceste, aby sme za-
brdnili zlodinom a zmiernili nesmierne otrapy, do utlhdalri dnes
Iudstvo.
Maj0 tieto nespr6vne z6sady vlad6rov sveta urdovat na vedn6
veky osud fudstva? Ked nie, ako a kedy nastane obrat?
Tieto d6leZit6 Ovahy budri obsahom nasledujrlcej eseje.
Druhu eseJ
26sady-_ prve j-_es e j e
sa d ale j vysvetluJO
a diastodne v praxi po-uZivajt
- ,,M6Zeme drifat, Ze ne_priatefstvo-.raz prestane, a to i vtedy, ked sa nedd
dosiahnut opln6 zhoda. i ked nem6zeme'nid vykonat, anv us,itci--uoli jednej
mienky, predsa sa chceme pokrlsit urovnat rori,dn6 mienfr.;----- ---'
List p6na Vansittartal velebn6mu dr. Herbertovi Marshovi,
t I'riciroia; vansittart. (126_6--18s1), nesk6r lord Bexrey; anglickf politik,
ked vystrlpil zo Stdtnej sluzby,. dlhoro6nll prezident ,,e".itisir" ana" roreign
-
Bible Missron". Herbert Marsh (17b7-r.9.0),-
-
biskup v"eeteruoroulrr.
47
 1瓶耽隷囃麒騰輸1鑽 紹 薄 ittF翼 評」
鶯郡 l鸞
瑞絨颯鞭 l重磁押翻 緞 ‐
蓋 『 乱&甜ち胤撃ぽζ
F品 ∬聰「り
欝潟「讐
町ぼ¶ t鷺 :島 ,篭
:善

鳥琶:Ъ憮
6t盤 t9:L「
黒∫蹴 梶場′賢
驚嚇 1鑽 囃灘 1驚 ふ』鶏 θ。 驚 ′脱 蹴 ∬Ъ ゾ
:]電
19平
htttttp∬
hξ ]聞 ::ゝ :肝
,彿 Aヽ :il配
:

_
ん
ο
1獅1瀾Ⅷ 曲 鮒 犠 mttr租 爆揺W排警猟 {燃驚警
Vyuこ ove,ia a nauё it iё h: ak°
軍 蜆∫ I:ζ ll富 :κ ,1∫ :9孝
FSた

ich kontr919, taktte napriek vこ etkゾ nl nerOZumnゾ rn tサ rdё hiam, lJeを

priこ inilol m kritika toho, ёo je faloこ nё , rnava こastO
rnuky, kゾ
osudnO nasledkyo Pravda presvedこ l rozunl, ak vie jednotlivec
犠 鼈 濶 蝙 ipine schopne usudzovat. Kritika vzbudzuje hned nenavist,
紺
同 zbavujё rozum skutoこ nej funkcie a urobi z neh6 neuЙ itoこ ni
Deti si beζ vゾ nirnky pasivne a podra z6zraё nOho planu stvO_1 hraこ ku. Ale preこ o by sme mali rozsievat zα υぶe nenavist? Ne―
renё byt9sti,ktorO pri pozornej a trvalej Staro,tliVOSti a presnej ukazuj` tietO Z6Sady celkom jasne, Йe ani nerozumnё ndhrady
a zvyky, こo vladnu dnes na celom svete, nem6乏 五0‐ pri1lsat na
iPSl濡 ll評 嶋
露 機 盤FFt姦 ど糧 鍵響IJttr路m
i」 t爵
maji naj■ o71iFnttζ ie,‐ SChOpnosti, predsa sa im dostala vこ etkゾ
tarchu をljocemu pokoleniu? Ved pravdepodobne pochadzaj`
z omylu alebo z toho, 乏e sa rudia hanebne preriekli:

憾瑞ぎ
爾聡 鶯署
螂瞳 :粋 T嘘
[
還ё 麟。
鮮椰品 蠍眸i鮒畿 i曼 ∫
彎 鋳
nemohh prist na harmonickё usporiadanie zttsad o vytvarani
Oharakteru,a preto ani nevedeli,ako ich treba pou乏 lvat v praxi。
:Itttani:卵翼tTT撚ミ 鵠j絆 移i肥 :∫ It出 :盟 Naζ i predkovia uこ 1li to, こo sa sanli nauこ ili, priこ om konali tak,
p:誌 VLふ ako ich predkovia, ktori si takto dlho podrЙ ali pevn6 zvyky,
、:[:etta∬ 磐 ::髯 九ど‰ 盤 ふ 設 ぶ 轟 :L∬ 牌 よ 鋼 kゾ rn nevynaこ li lepこ ie postupy a obyё aje, aby si tieto osvojili。
｀,議 ∫;ム 腸謂ⅧiZtttttb:。 ∬r:焼 I v pritomnosti uこ 1li rudia svoje deti tak ako predtゾ m, preto

el!麗
:=nT嘲 為Y:二 i。 ich nem02eme karhat za chyby, ktorё boli v ich vゾ ChOVnプ ch
?戚 sustavach。 こO akO nespravne a こ kOdlivё by boli toto vyuё ovanie
Ittё ttLttpttt竜 ￨::el議 :21濡 ξ
'」
。見ll橘 雷l a ststavy, z6sady, na ktorych sa budu]u tieto ese]e, sa zle
L翻 α porozurnia a ich duch sa celkom faloζne pochopl, ak vznikne

‐T稲 胤ぷlln]品 %籠 曹 l温:CI:,6叡 ll柑 毛￡∬彙 lё nen6サ ist,alebo i len na]menこ l nttznak nechuti proti tym rudOm,

府:ur霧 ‰fttl鼠 ∫
。 T聾鷲島.電 :::ytぶ :器
淵朧鮮 榊 蠅榎燃鳥欄 雌 1°
'鳳
a strany boll od prvei chVlle svojei OXiStencie vychovavani v0
i」
ノ”

4 PedagogickO spisy 49
(

￨′
‐
′
‐
・ ―
―
 viere, Ze takto konat je ich povinnostou a vlastnlim z6ujmom,
6im, prirodzene, pokraduj0 len v tradicii svojich predkov. Obo-
zn6mte ich s distou pravdou, doZidte im Easu skriiat ju a zistif,
Z9 Iq zhoduje so v5etkymi predtym zistenymi pravhami. N6_
sledok toho bude prav6 uznanie- tejto pravdy. prezrddzame
velkri slabost, ked poZadujeme s(rhlas sk6i, ako sme ludi pre_
sveddili. S0hlas by mal nasledovat len potom, ked s0 tudia
ui, presveddeni. Je vel'mi nerozumne a neodpustitel,n6,
-.naozaj
poZa-dujeme uz6very bez toho, aby sme pouvaZoviti o prob-
|9d
l6me. Takf postup nem6 zmysel a Skodi rozumu.
V tomto zmysle sktmame svoj probl6m dalej. Fakty, ktor6
sa pomaly roz3irili od tych 6ias, do vynasli knihiladiarslie ume-
nie, ukazujri dnes chyby v syst6moch na5ich predkov tak zjav-
ne, ie ich musia uznat v5etky spolodensk6 tri-edy a nevyhnutne
sa postarat o vydanie novich z6konov, aby sa vyhlo -chaosu,
ktorli musi nastat, ked uZ i najnevzdelanej5i 6loveft bude m6ct
zistit nerozumnost a krikl'avri nespravodlivost zdkonov, podla
ktorych sa dnes vlddne.
- --Podl'a tychto zdkonov sa vymeriavajri tresty za cel1y' rad roz-
liEnich dinov, ktor6 sa povaZuji za zlodiny,.h.eci ludia, do zlo-
6in spdchajri, byvajri spravidla. tak,v,,11chovdvani, Ze si osvojujri
len vedomosti, ktor6 im umoZfiujri verit, Ze konajri aZ velmi
mravne.
Ako dlho mdme e5te priptitat, Ze z pokolenia na pokolenie
sa vychovdva.iri zloEinci a nah6fiaj0 potom ludi ako zver v lese,
klim sa beznddejne nechytia do klepcov a osidel z6kona ? Ale
ak zamenime pomery chudoby, ktor6 musi v5etko zndsat a nik
ju nepofutuje, za svet t1/ch, do ZijO v lesku, majri hodnosti
a pr6va, zasadli by na lavicu obZalovanych nevinni a zloEinci
na sridnu stolicu.
Keby sa dneSni sudcovia ri5e boli narodili a vychovali medzi
chud-obnlfmi a vydedenymi v St. Giles alebo v podobnom pro-
stredi, neboli by uZ akiste ddvno, v predpoklad.e,-Ze zdedili dost
energie a schopnosti, nddelnikmi zlodincov a nemuseli by pre
ttlto svoju prevahu a udatnost tr:piet vo vdzeni, vo vyhnanstve
alebo i smrt postripit? MOZeme i len chviLku zavfrhat vo viere,
Ze chlapi, ktorfch na zdktade sudcami d.nes vydanych z6konov
odsridili na smrt, keby sa boli narodili a vychov6vali v podob-
n-om prostredi ako tito sudcovia, Ze i niekolki z tfchto Chlapov
ako sudcovia by boli vynSSali podobn6 odporn6 roziudky o teraz
takych ctenlfch zdstupcoch prdva.
Ak si otvorime odi- a pozbrne sa poobzerdme, zbad6me, ako
sa dOkazy hromadia. Je zlo tak6 mal6, Ze si ho v6bec nevBimame
50
上
olobo ho povaZujepe za tak'S kaZdodenn,j zjav, Ze si' riim ne.r
mtlme vdZne hlavu ldmat? A majt n6m rozprdvat vZdy dalej,
,,ho pravSi das pre vyskumy tohto druhu e5te nepriSiel, Ze
rvoJu pozornost musime s(stredit na d6leZitejSie probl6my
0 tcnto zatial odloZit, klim budeme mat viac 6asu a pokoja?"
T5im, do sri ochotni zastdvat tento ndhlad, odpoveddm: ,,Dajte
sa viest svojou ldskou k bliZnemu alebo jednoducho svojim
zmyslom pre spravodlivost a pobudnite niekolko hodin v Stdt-
nych viizniciach hlavn6ho mesta a pokojne so skuto6nim st-
citom si vypodujte zprdvy rozlidnych vdzilov o svojom Zivote
a o Zivote ich podetnych pribuznlich. Dopodujete sa od nich
fakty, ktorym treba venovat osobitnO pozornost, lebo ndm od-
haluj0 muky, biedu a nespravodlivost. Z rozliln'fch dOvodov
tu nechcem podrobnej5ie rozoberat, o dom ste v civilizovanom
5t6te prv v6bec nemohli verit a tob6Z predpokladat, Ze po st6-
rodia dovolili roz5irovat to zlo tam, kde celkom blizko bilo
srdce britskej pr6vovedy." Ale prav6 pridina tohto stavu, ktorll
je v Oplnom rozpore s kaZdou ludskostou obyvatelov na5ej
krajiny, vysvetluje sa skutodnostou, 2e sa na z6klade jasnlfch
a zdravych zdsad nenavrhol e5te praktick5i prostriedok na od-
str6nenie tohto zla. LenZe z6s-q-{y, ktor6 sa v tom ,,Novom po-
fiati spolodnosti" uvSdzajO, poukazuji nd uetmi jednoduchg
prostriedok, ktorg ako rnnoh€ kaZdodenn€ prdce bg sa dal bez
uiit-iich faZkosti pouEit, pridom uueden€ taZkosti tahko mdZu
zdolaf i tudia s priemerngm praktickgm nadanim.
Ako sa to dd v praxi lahko uskutoEnit, dozvieme sa zo zpr6,.
vy o nasledujircom, nie prili3 rozsiahlom experimente.
V roku L7B4 zaloZil nebohy p6n Dale z Glasgowa pradiarei
na bavlnu nedaleko lvodop6dov na rieke Clyde (iitaj: klajd)
v gr6fstve Lanark v Sk6tsku. V tom Ease sa zakladali prv6 tor
vdrne na spracovanie bavlny na severe krdlovstva.
Energia, ktor0 mali dod6vat vodop6dy, bola p6nu Dalovi pod-
netom, aby postavil na tomto mieste tov6refi. Okolit6 polia
neobr6bali, obyvatelstvo bolo chudobn6 a nepodetn6. Cesty
v susedstve boli v takom zlom stave, Ze len tamoj5ie obyva-
telstvo poznalo vodopddy, ktor6 sri dnes tak6 povestn6.
Aby nov0 tov6reil zdsobili potrebnymi pracovnlfmi silami,
museli srne presidlit nov6 obyvateLstvo. LenZe to nebola lahk6
Oloha. Ved kaZdli Sk6tsky sedliak, Eo vyrdstol v norm6lnych
pomeroch, opovrhoval priicou v tovdrfiach na spracovanie ba-
vlny, ktord trvala od r6na do vedera. Ako ziskat robotnikov,
ost6vali len dve moZnosti. Bud sa pokrlsit priberat sem deti
z rozlilnych chudobincov krajiny, bud nahov6rat rodiny, aby
51
“
 sa usadili v blizkostl tovdrne. Aby mali deti kde umiestit, po-
'stavili velkri budovu, v ktorej bfvalo napokon piitsto deti,' Eo
do5li zviid5a z edinburghsklich chudobincbv. Tielo deti museli
Zivit, zaodievat a vychovdvat. p6n Dale prevzal trlto {rlohu
d venoval sa jej s - dobre zndmou neflnavnou l6skou, ktor6
ho charakterizovala. Pre robotnicke rodiny vystavali dedinu.
Domy prenajimali za mierny poplatok rodin6m, ktorlich dlenov
mohli ziskaf za tovdrensklich robotnikov. Ale nechut do prdce
v tov6rni bola v tom Ease vcelku takd velk6, Ze len ludia bez
priatelov a bez zamestnania, alebo ludia bezcharakterni boli
ochotni zridastnit sa na experimente, pravda, okrem skromn;fch
vlfnimiek. LeZ ani ludia tohto druhu neprichddzali v dostatod-
nom podte, aby sa podnik rnohol beZne rozvijat. UZ to bolo
velkou ldskavostou, ked sa tak6 individu6 usadili v dedine. Ked
ich podudili, stali sa pre fodnik takymi hodnotnfmi robotnikmi,
Ze ich nemohli zaradit do pr6ce bez ohladu na ich osobn6 Ze-
lania a sklony.
Pdn Dale musel pracovat zviid5a daleko od tovSrne, ktorrl
za trl alebo Etyri mesiace zriedka navStivil na dlh5ie ako na
niekolko hodin. Preto bol nriteny zverit vedenie podniku nie-
kolkym podriadenym, ktori boli na trito 0lohu aspofi diastodne
schopni.
Kto pozn6 fudi, Iahko si m6Ze predstavit charakter tak6ho
pozbieran6ho a kadejako pozhdian6ho obyvatelstva. preto
netreba osobitne zd6razfiovaf, Ze za taklich okolnosti sa t6to
spolodnost pomaly rozpadla. KaZd! robil, Eo si myslel, Ze je
spr6vne, a neresti a nemrav nadob0dali velk6 rozmery. Oby-
vatelstvo pomaly Zivorilo v biede, bol spdchanlf takmer kaZd!
zlodin, takZe sa rozmohli dlioby, choroby a v5eobecn6 biedd.
Tento stav sa zhorBil e5te ist;fm postojom, ktorlf vyplynul takto
z chv6lyhodn6ho zdmeru, zost6vat.svedomite verny svojim z6-
sad6m. TotiZ celf podnik bol pod silnym vplyvom istej ndbo-
Zenskej spolodnosti, ktor6 celkom jasne a rozhodne ddvala pred-
nost ist}im ndboZenskfm n6hfadom; verejni privrZenci tejto
uprednostflovanej viery tvorili vysadn0 vrstvu robotnictva.
Detski domov robil celkom ini dojem. Dobrotivlf majitel ne-
-_
Setril vydavky, aby chudobnim detom sprijemnil iivot,-nakolko
sa len d6. Miestnosti boli priestrannd, vZdy dist6 a dobre vetra-
h6, strava vydatnd a veLmi dobr5, Satstvo na mieru a prak-
tick6. Aby sa predch6dzalo chorobdm a jestvuj0ce sa uZ
mohli liedit, na to bol st6ly lekdr; aby deti mohli tak vyuEovat
a vychovdvat, ako to vyZadovala ich siLudcia, pozyvali -najlep-
$ich uditefov, akych len mohli n6jst v krajine -Dozorom
pove-
52
― ヽ
一 一 ― ― ― ロ
一
一
tovall priatelskfch a dobrosrdednlich ludl. Teda, na prvf pohfad
nlE nechybalo, aby sme tento domov nemohli povaZovat za
lde6lne miesto pre l6sku k'bliZnemu.
LeZ aby sa mohli zn5Sat vydavky tejto dobre premyslenej
v$chovy s jej zariadeniami a prispievat na vydrZiavanie cel6ho
podniku, rozhodne museli deti pracovat celf rok od Siestej
rdno do siedmej veder. Po pracovnom dase sa zadalo s ich
vfchovou. SprSvcovia verejnych chudobincov chceli z predstie-
ranej sporivosti len vtedy posielat im zveren6 deti do tovdrnl
na spracovanie bavlny, ak podnikatelia bud0 prijimat uZ deti
vo veku Sest, sedem a osem rokov. Tak musel pdn Dale za-
mestndvat deti tohto veku, alebo celf podnik zastavit, hoci ho
bol len prdve otvoril.
Nedalo sa predpokladat, i,e by tak6 mlad6 deti mohli ne-
prestajne, hoci s prestdvkami na rafiajky, na obed a na vederu,
r6no od 5i€stej a ve6er do siedmej pracovat a potom e5te i vo
vlichove robit velk6 pokroky. Naozaj to i tak bolo. Lebo mnoh6
deti zaostali nielen telesne, leZ i du3evne, zakrpateli; ba nie-
ktor6 sa stali mrzdkmi. Celodennd prSca a vychova veder boli
detom tak6 taZk6, Ze mnohrS Easto zutekall a takmer v$etky
oEakdvali s t0Zobnou netrpeziivostou koniec sedem-, osem-
a deviitrodn6ho vyuEovania. Svoje udfiovstvo skondili deti zvy*
Eajne vo svojom trin6stom aZ piitndstom roku. KedZe sa v tom
veku e5te nemohli samy opatrit a nepoznali e5te ani svet, od-
chddzali zvddSa do Edinburghu alebo do Glasgowa, kde na
mladikov a devy striehne mnoZstvo poku5eni, ak6 byvaj6 v kai.-
dom velkom meste. Mnoh6 deti padli tymto poku$eniam za
obet.
Dalove opatrenia a ndmahy pripravit tymto detom prijemnf
a Stastny Zivot, sa napokon zmarili. Dale deti naverboval a po-
tom zamestnal, lebo bez pr6ce ich nemohol vydrZiavat. Ale
dokiat mu boli zveren6, urobil v5etko, do m6Ze urobit dlovek
v danej situ6cii pre svojich bliZnych. LenZe nebolo sprdvne:
z chudobincov posielat deti na robotu, lebo boli priliS mlad6.
Bolo by byvalo potrebn6 podrZat tieto deti eite Styri roky
dlhiie a vychovdva{. Takto by sa mnohlim z uvedenych chSib;
bolo dalo predist.
Ak opis prdce udfiov z chudobincov v na5ich tovdrfiach v naj-
lep5ich a najludskej5ich pomeroch je pravdivly' a neprehnany,
ako to potom musi vyzerat tam, kde vl6dli najhor5ie pomery?
P6n Dale starnul. Nemal syna, ktory by bol mohol zaujat
Jeho miesto. Ked videl, Ze jeho namdhav6 rlsilie zlepEit,
Zivotn6 podmienky svojich bliZnych a urobit ich Stastnlfmi--
郡
ロ ー ー ー ー J‐ ‐ ― ― ‐ 由 目 自 ビ ロ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ‐ ■
 ノ
`る
tn5 tak6 ndsledky, ak6 sme prdve opisali, nie div, Ze sa chcel
utiahnut z. cel6ho podniku. Predal ho niekolkym anglickim ob-
chodnikom a tovdrnikom, z ktorych jeden prevzal sprdvu pod-
niku, v ,ktorom vlddli spomenut6 pomery, a po dom6cky sa
zariadil medzi robotnickym obyvatelstvom. Tento dloveke sa
zridastnil predtym na spieve vett6fro podniku nedaleko Man-
chestra, ktorli zamestn6val vela robotnikov. V5ade sa mu po-
darilo ddslednym pouZivanim istych vieobecnych zdsad zlep5it
mravy svojich podriadenlich, takZe sa medzi robotnickymi ka-
mardtmi v tej istej dinnosti vidy vyzna6ovali slu5nou Zivoto-
sprdvou. Bol si vedomy svojich predo5llich rispechov vo v5Tchove
anglick6ho charakteru. Nepoznal vBak ndhlady a zvyky svojich
novych podriadenych, a preto zadal svoju prdcu ako cudzinec.
NiZSie triedy v Sk6tsku, ako aj v inych krajindch pod vply-
vom mnohyich predsudkov nen6videli v tom dase v5etkych cu-
dzincov ako svojich predstavenych, ale najmii Anglidanov, zkto-
rych sa sice niekolki usadili v Skotsku, leZ ani jeden v bliz-
kosti New Lanarku. I to sa vie, Ze Sk6tsky sedliak a robotnik
velmi dobre pozorujri a velmi jasne m6Zu usudzovat. V tomto
pripade boli robotnici, prirodzene, za to, ie novi pdni, do kripili
tovdref,, chclo z podniku vytaZit do najviid5i zisk. Pravda, v pod-
niku boli e5te vtedy mnoh6 neporiadky, z l<tor5ich taZili robot-
nici. Robotnici tovdrne boli proti direktorovi nepriatelsky na-
ladeni: a plni predsudkov, raz preto, Ze bol cudzinec a do5iel
z Anglicka, druhli raz opiit preto, lebo bol n6stupcom pdna Dala,
ktory, im ako majitet sotva robil taZkosti, takZe konali zviid5a,
ako sa, im p6dilo: Po tretie preto, lebo novy direktor nie je
toho isteho n6boZensk6ho presveddenia, nuZ a v5eobecne boli
tej mienk_y, ie vtaj nov6 nariadenia a predpisy vydan6 pre to-
vdrefi budrf len na to, aby z ich pr5ce vyZmlikali dim viid5i
zisk, ako sa robotnici dasto vyslovili.
Potom odo diia jeho prichodu do tovdrne pouZili vBetky mys-
liteln6 prostriedky, aby zmarili zdmery nov6ho direktora, ktor6
chcel uskutodnit. Dva roky trvala pravideln5 vojna medzi nim
a robotnictvom, v kt<irej sa napddali a brdnili predsudky a z16
obydaje robotnikov bez toho, aby novlf sprdvca dosiahol velky
Ospech, alebo mohol presveddit robotnikov, ie to mysli destne
a pre ich dobro m6 tie najlepSie rlmysly. No nestratil trpezli-
2
Tu hovori Owen o sebe. Vo svojom nasleduj0com vyklade rozpisuje sa
o svojej dinnosti, ked p6sobil ako riaditel tovArne na spracovanie bavlny
Drinkwaters v Manchestri, ako aj o svojej robote ako spr6vca tov6rne
,,Chorlton Twist Company". Porovnaj r1vod, odsek II.
54
Ψ
製 = .二 _
vos:t, svoju dobrri ndladu a vieru v ist;f rispech svoiich zdsad,
no ktor5ich staval svoj postoi.
Napokon zvitazili tieto z6sady. Obyvatelstvo nemohlo dalej
odporovdf riOpfdbtajn6mu a dobre usmeriovan6mu priatelsk6mu
zaobch6dzaniu, ktor6 vSetklim prisluhovalo spravodlivost. I-udia
zadali pomaty a obozretne novdmu direktorovi ddverovat, a tak
rastom d6very mohol z kroka na krok realizovat svoje plSny
a robotnikov pretvdrat na lep5ich ludi. Bez toho, aby sme lu-
hali, mdZeme povedat, Ze v tych dasoch mali robotnici takmer
v5etky neresti a len niekolko dnostnych vlastnosti, ak6 poznii
soci6lna spolodnost. Krddei, a pokrytectvo boli ich hlavnym
zamestnanim. lenivost a opilstvo charakterizovali ich mravy'
loZ a klamstvo formovali ich spr6vanie, Skriepky v osobnom
styku a v ndbolenskych otdzkach vypifiali ich kaZdodenny Zivot.
Jednotni boli len vo svojej fanatickej a d6slednej nendvisti
vodi srrojim zamestn6vatelom.
Tu bola teda priazniv5 prileZitost vysk(rSat ridinnost praktic-
klich zdsad, ktor6 sa povaZovali vhodn6 na utv6ranie charak-
teru. Podla toho si ?ostavil sprdvca svoj pl6n. Potreboval
ur6itli das, aby vysliedil cely rozsah zla, proti ktor6mu bojoval,
a poznal skutodn6 jeho Zriedla, z ktorlich vyviera a ktor6 ho
Zivia. Zistil. Ze vBade vlSdli len ned6vera, neporiadok a-"pgzhgda,
lenZe chcel zaviest poriadok a vzbudit vz6jomnti d6veru a po-
rozumenie. Preto zaial pouZivat najrozmanitej5ie prostriedky,
aby odstr6nil nepriapniv6 pomgry, v aklfch robotnici dosiaf
Zili, a nahradil ich inymi, 6o mali maf lep5i vplyv. Direktor
Eoskoro priSiel na to, Ze takmer v5ade v spolodnosti bola na
dennom poriadku krSdeZ a na celom okoli sa pestovalo po-
krytectvo. LeZ aby sa toto zlo odstrdnilo, nevymeral sa ani
len jeden z6konit;f trest a nikoho nezavreli ani na hodinu, ale
zaviedli sa kontroly a urobili sa in6 obrann6 opatrenia. Robot-
nikom, ktorych na tento ciel Skolili a najlep5ie vedeli diskutovat
so svojimi kamarStmi, strudne a jednoduchymi slovami im
vysvetlili priame vyhody, ak6 by mali z in6ho sprdvania. St-
' dasne pouk6zali robotnikom i na to, ako by mohli svoju ener-
giu spr6vnej5ie a uZitodnej5ie vyuZit, a tak bez nebezpeden-
stva a bez toho, aby sa dostali do redi, naozaj viac zarobit,
ako prv zarobili svojou zlodinnostou. Takto bolo vZdy taZ5ie
spdchat zloEin a zlo6in sa pritom lahSie zistil. Statodnd usi-
lovnost sa stala n6vykom a ludia sa nauEili uZivat. ovocie
dobr6ho spr6vania.
I proti pijanstvu sa bojovalo. Ved0ci oddeleni vystupovali
proti nemu pri kaZdej prileZitosti, rozumnej5i spolupracovnici
55
 poukazovali jednotliveom na Skodlivd a ni6iv6 ndsledky neresti こas a peniaze venovat iba svojej vlastnei ndbO】 enskej spoloこ ―
vo chvilke, ked patridnf uZ zasa triezvy musel trpiet za svoju nosti, a tak obetovat sektarske」 sebevornOsti, co ]e horSie ako
predo5lri nemiernost. Krdmy a hostince odstrdnili z bezpro- najmenこ i nabOЙenskゞ z`pal, ktory pre spoloこ nost sa zda verrni
-prl-
strednej blizkosti pribytkov. Robotnici zistili, ako zdravo a こkodhvym a nezmyselnジ m. Daktorゾ dobrOmyselnゾ fanatik vnう こ a
Jemne je mierne Zit, pomaly mizlo pijanstvo a mnohi, do pred- r鰍 eζ
tim byvali notorickymi pijanmi, vyznaEovali sa st6lou triez- 記ム出 ギ :lTttt■ cI躙 ,‰ ξ i驚 電 ギ
vostou. こ10Vek Zela.
Lii a klamstvu sa vodilo tak isto. Trestali sa opovfhanim.
a statoこ n′
=鑑
TakOto fakty a spravanie tOhto druhu odstrania naboン ensk′
Ich z16 n6sledky sa v kr6tkosti vysvetlili a robilo sa v5etko i寵
moin6, aby sa napomdhalo destnd a riprimn6 sprdvanie. PdZitok
a viditeln6 vyhody, do vyplynuli z tohto postoja, mali doskoro 票I:Li 鬼∫器詔:詰奮a器 ∫
盤職
T堰 17観鋸
za ni{sledok, Ze sa robotnici vzdali svojho nerozumn6ho a ne-
sprdvneho konania, takZe potom zmizla i bieda, kto;ti zapridinilo 進 蹴ぎ
tyttЪ 』 ■藷躍 」
普 i胤謂響 貧酬 難 ￨

ich predo5l6 spr6vanie.

Proti nezhode a sporu sa pouZivali podobn6 prostriedky. Ak nem62e mat zlO nasledky. '
sa spory medzi jednotlivymi str6nkami samy od seba neurov-
nali, dostal sa pripad pred direktora. Krivda bola zvti65a viac- Tie istё z6sady sa pouttili, aby sa zamedzili nemravnё vztahy
menej na oboch stran6ch, preto sa podla moZnosti velmi medzi pohlaviarni.Proti takゾ m stykOm sa bojovalo a takO styky
nakrStko vysvetlila. Str6nkam sa odpor06alo, aby si navzdjom boli vこ eobecne biragovano. od oboch ― mutta i Йeny ―‐ sa
odpustili a pomerili sa. Potom sa im navrhol jednoduchli a nie vymahala pe五 諺 ita pOkuta za priestupok, a to v prospech pod―
tak lahko zabudnutel'n$ prostriedok, najcennejSie pravidlo pre pornej pokladnice obce。 (TltO pOkladnica vznikla, ked kattd′
ich budtice sprdvanie, ktor6ho vlihody zistia v kaZdej chvilke robotnik zaplatil こ estdesiatinu svojho zarobkuo s tymito pe_
svojho Zivota, totiZz niazrni disponovali robotnici sarni a pOuttivali ich na podporu
,,Ze v bud0cnosti by sa mali zo v5etkych sil pousilovat, aby chOrych, ranenゾ ch pri nehodach a na podporu starcov。 ) Ale
si vzdjomne pripravili Etastnli a prijemny Zivot, lebo doteraz ak sa mutt alebo ttena raz previnili voこ i verejn′ nl zakOnOm
v5etky sily mrhali len na to, aby sa navzdjom do biedy nltili. a mravom spoloこ nosti, neprinitili vinnlkov, aby sa hned stali
Keby si toto krdtke ponaudenie podrZali v pamtiti a pri kaZdej z nich rudia mimO zakona, aby sa citili vydedencarni a v biede
prileZitosti ho pouZili, stvorili by si na tomto mieste Eoskoro hynulio DaH irn rnoЙ nost polepこ it sa, aby sa mohH navratit
raj, kym teraz ho menia v peklo, a to na z6klade krajne ne- k svojirn dobrゞ m priatelom a poё estn′ m pribuzn′ m.Tak Zrnizla
spr6vnych ndhfadov." Pokus sa urobil a strdnky poZivaj0 ovocie i tatO nerest takmer uplne, こO by bol predtym sotva niekto
svojho nov6ho sprdvania. Vyjavy u direktora byvali Eoraz こakal.
zriedkavej5ie a nateraz sa sotva vyskytne v6Zny spor. Uこ 益ov nebraH viac z chudobincovo PodpOrovali robotnikov
Znadmi nechut vzbudila i skutodnost, Ze privrZencov ist6ho s poこ etn′ nli rOdinarnl,こ o chceli zostat,a stavali pre nich vhOdn6
vierovyznania rozhodne uprednostfiovali. Tento stav sa odstriinil a priestrannёdomy.
!,!m, Ze nikoho neuprednostfiovali a v5etklfch rovnako napom6- Prax, zamestnavat v tOvariach こest― , sedem― alebo osem―
hali, ktori sa v rozlidnSich n6boZenskfch spolodnostiach -dobre
sprdvali. Dalej aj tym, Ze sa navrhlo, aby sa dlSnky viery v5et-
kych ndboienskych spolodnosti rovnako ctili, lebo ved- vBetci i:塾選l煙 離 卜群∬1爵 輝
繋葬塩轡 ・聾
:難 ぶ :
museli verit v urdit6 dogmy, ktor6 im vStepovali, takZe v tejro
veci v5etci boli v rovnakej situdcii a nik nemohol povedat, ktor6
i嘱li欝織 掘認醜騰f榔静
磐響 辮‐
viera je pravd a ktor6 nepravS. Podobne v5etkych rovnako i請
uEili ctit si podstatu ndboZenstva a nekonat tak, ako u6ia liudi
dnes: nectit si obsah a podstatu ndboZenstva a svoje vlohy, 獄 亀
hi唸 蒔ler調器昔講 盤誕∬ 1歌 l基
︱︱︱︱︱ヨ

56 57
ndjst viac dasu pre qichovu svojich deti, rozhodne by tak
konali, ako sa navrhovalo.)
Za p:at rokov, od piateho do desiateho roku Zivota, ubili sa
deti v dedinskej Skole ditat, pisqt .q "poiicat. Zaviedli sa uZ alebo
sa zaved0 vSetky dobr6 novinky na poli vichovy. (Aby sa vyhlo
neprijemnostiam, ktor6 by sa mohli vyvolat, keby sa zaviedlo
na Skole ist6 vierovyznanie, pobddajt sa deti, aby ditali knihy
s vieroudnymi dl6nkami krestansk6ho n6boZenstva, ktor6 sO
spolodn6 v5etk5im vierovyznaniam.) Takto sa m6Zu deti vyudo-
vat a dobre vychov6vat, kfm ngzaen0 pravidelne praCovatt"Da-
lej je d6leZit6, aby cel6 vyudovanie bolo pre" deti pdZitkom
a rob!!-q-".jp."Ia.dost, lebo takto viiE5mi ttZia po zadiatku ako po
konCi vyudov-gn_ia. Preto robia potom tak6 velk6 pokroky. M6-
Zeme 1?da'celkom spokojne tvrdit, Ze nie deti sri na vine, ak
sa nevyvinf z nich tak6 charaktery, ak6 si zvtid5a ZelSme.
Mohla by to zavinit i okolnost, Ze uditelia a rodidia nepoznajrl
dobre povahu dloveka.
Kym sa diali tieto zmeny, usporiadali sa i vnttorn6 pomery
"
spolodnosti.
Obytn6 domy sa mnoZili, ulice sa opravovali, nakupovali sa
najlepiie potraviny a preddvali sa za nizl<e cenv bez straty,
pridom sme presvieddali robotnikov, aby svoje v5idavky upra-
vovali podla svojich prijmov. Palivo a Satstvo dostdvali tak
isto. Nepodnikali sme ani najmen5i pokus zbavit robotnikov v5i-
hod alebo ich oklamat.
Preto mizli pomaly nendvist a nepriatelstvo robotnikov vodi
cudzincovi. Zadal sa"t63it plnej d6vere a robotnici sa presved-
dili, Ze ni6 z16 nezamy5la proti nim a chce iba zviid5it ich
Stastie, a to jedine na takom z6klade, na ktorom to bolo trvale
moin6. Pri zav1dzani novych oprdv zmizli vBetky taZkosti. Ro-
botnikov prosili, aby boli rozumni a podla toho konali. Tak sa
obe strany te5ili neoceniteln5im vlihoddm tohto obnoven6ho po-
riadku. Robotnici sa stali usilovnymi, disciplinovanymi. zdravy-
mi, verne prilinuli k svojmu pdnovi a naZivali vo vzdjomnom
pokoji. Na druhej strane zasa majitelia sotva potrebovali kon-
trolu a uZ z holej oddanosti mali vtid5i zisk, akSi by boli mohli
dosiahnut inymi prostriedkami ne? V2djbmnou d6verou a dobro-
tou. Takto vplyvali zdsady na dospqlych, ktorych predo5l6 oby-
6aje boli tak6 z16, Ze horBie uZ ani nemohli byt. Pritom sme
z{sady pouZivali v praxi v nepriaznivych pomeroch. (Azda nie-
kto si bude mysliet, Ze robotn_ic}_q gp^e*g_ nemala pristup k ostat-
nej spolo6nosti. LenZe toto tiy'bol-n6'riprAvny predpoklad, lebo
Elenovia robotnickej obce sa denne a kaZdri hodinu stykali
58
so susednfm obyvatelstvom, ktor6 bolo ovela podetnej5ie. Krd-
Iovsk6 meste6ko Lanark je od tovdrne iba -na milt, mnohi
prichddzali odtiaL denne pracovat do tovdrne, takze celkovf
st-yk- medzi starym a novym mestom sa e5te i teraz obvykl6
udrZuje.)
Opisal som tento pokusny podnik so v5etkymi podrobnostami.
Obmedzen6 prax tychto z6sad nie je take d6leiitd, ako jasnlf
a presny opis samotnych zdsad, aby sme ich dobre pochopili,
a tgk potom v kaZclej robotnickej obci a v hocakych pomer-och
mohii lahko pouZit v praxi. osobitn6 fakty bez tohio d6kladn6ho
opisu m6Zu sice jednotlivca zaujimat, alebo prekvapit, ale ne-
m6Lu mat - ako sa to ukaZe - skutodnri hodnotr_r samotnych
zdsad. Ale ak ndm opis zSsad umoZni trocha rie5it probl6m,
pokus sa celkom iste musi osveddit ako istli prostriedok, ktorf
di
porn6Ze obnovit mravn6 a ndboZensk6 z6iady svet-a Lym, Ze !',
uk6Ze, odkial sa beni rozlidn6 n6hlady, mravy, neresti a dnosti i:
tudi a ako sa najhor5ie alebo najlep5ie z"i5i"f.,to uGstnoiii
s matematickou presnostou mdZu v5tepit dorastajriCemu poko- ,\
1
leniu.
r
_ Tudq netvrclme viac, Ze sa bieda a zlodin nedajri zamedzit,
alebo ze '.r budtcom pokOleni sa nedajri celkom vslobecne vv- 'r
pestovat rozumn6 vlaslnosti. Ak sa ludia stdvajri dnes zlodin-
cami, navidomodi nie je tomu na vine jednotlive6, ale spolo- l
_.
denske zriadenie, v ktorom patridn6ho vychovali. odstriflme (
pomery, ktor6 umolilu}o, aby ia v povahe dloveka vyvinul zlo-
din,abudepoz1obinoch.Nahradmetietopomerynbvymi,taki],/
utvorenymi, Ze pom6Zu dlovekovi vytvorifl n6vyky pre poriadok, | ,
pravidelnost, miernost a usilovnost, nuZ a tieto vlasfnosti sa L" i r
vypestujri. Urobme sprdvne a spravodliv6 opatrenia, hned sa l"
budeme .te5it plnej d6vere njZ5ich tried. Konajme vzdv
z6sad ni6im neotrasitelnej lSsky k bliZnemu, piidom poua.leme_p.odla i
a zac_hovdme podl'a moirnosti rnenej prisne prostriedky, litore
potrebujeme na to, aby sme zlodincom prekazili priamo po-
Skodzovat spolodnostl. potom zmizni pomaly aj zlotiny, ktbr6
pdchaj0 dnes dospeli, lebo ani dlovek s najhor5imi charakte-
rov5imi sklonmi by nemohol iba v pripade nevylieditet,nej po-
mdtenosti dlho odporovat vplyvu pevnej, urditej, spiavne
usmeriovanej a d6slednej blahosklonnosti. Taky postup fuae
viade, kde ho pouZiju, najistej5ie a naj6dinnejEie-odstiadovat
zlodin a vBetky ikodliv6 a nevhodn6 n6vyky. pokus, o ktorom
prave b。 la reこ , dokazuje, 2e tieto tvrdenia niё tu hypOtozou
alebo sivou te6riou. Tieto princrpy m6ジ eme pokojne chapat ak0
v19。 he理 。 Zas9d賂 ″, ktOF' P1111早 pre Vttetky¨ 11員 yた Ch
_∼
。
PIR¨ Iietkゾ
59
 Fudi a pre Vこ etky Ok01nOsti. Naiblittζ le by sa mohli pouttit pri ,ffLl Takto sa dosiahne najrychrejri prakticky pokrok,
prllettit6Sti, ked chceme porobit rozunnn6 opatrenia, aby zloё in 'lY*'I aleGe:rie.
prestal pokOこ at na svete a aby bolo taZkё p6chat ho, priё om \ {\ sa vyluduje pri iom sklon k taporu a rozum ztski das, aby Iebo
po-
ёinnё rudskё sily spravne usmerЙ ujeme a こloveku pripravlme maly zlomil moc. tradidnych Bkodrivych pieo;rdt;;.
tOrkO nevinnゾ ch radOSti a oddychu, ako mu patrio Aj o to sa prvEho zla bude kliesnit testu odstrbneni, ar"r.eii". odstrdnenie
Tdto vhodnd
treba starat, aby nebolo priё iny na ttiarlivost, spor a hnev prileZitos{
-by mala nastat Eoraz dastej5ie, ao;; -poif" ,"it-
a namiesto nich budit city, ktorO vyvolaj` harmonickO spr五 一 TgtJ"ky, ate podla geometricky stripajlcuiro" ,"d;; kli,i.-i"n ,"_
drici
vanie a vz6jomni dOveru vこ etkych こlenOv robotnickej obce。 tohto syst€mu-nepocitia nevysiovne urpor.o:i"iJ'l veruerro
Vこ etko musl usmeriovat veこ ne platna laska, ktOrej ttiarivゾ jas prospechu svojho vlastn6ho postupu.
vさ etkゾ nl dokatte, 2e jestvuje aprixnna tittba zmnottit a nie . K9"- sa
tpadok -kond pog{a
v dobrom }f-chig z6iad, tam nem6Ze nastat ani
diete, tebo dim hojnej5i. ,;-p;;;;ruji-rar"ay,
zmenSit こtastie rudl.

‐
:L晟翻[eFtth覇 雌l蠅経蝋 棚 r
tilr trv6cnejii bude pokrok.
- Teda do prek6Za zaviest taky poriadok v skutodnosti v cerom
5t6te? Akiste nid okrem .o"i"i^"i
dediny, ktora mala vyこ e dvetisic obyvaterov, hOci jednostaJ !q; t;+"idz"q,
pridili sem novi rudia. Ale kedtte sa v pritOmnosti nedejこ viac potom mozno predpokladat, ze briiski ,ato"Laa""o"ia
potom neprezradia tento prostriedok svojim ,polu"nArnim, e5te ani
nijako zazraky, nik nebude tvrdit, 芝 e v takゾ ch pOmerOch buda ked
teraz utt vこ etci rudia rozumni a statoこ nl a nespravia viac chybu` uZ bude v5eobecne zn6tmj? Nie, som presveddenSi, Ze
ani kr6f,
Sw蝋
Lentte po pravde sa m6乏 e povedat:siこ lenrni spoloこ nosti,ktOrej ani ministri. ani Darlament, ale ani nejakd nauoz"ensta-;]ilpi;;
3]"9o. politickd stiana nebudri nariaomori konat nespravodlivo.
ル
Ⅲ:榊備
mottno dakovat, 乏
翌
醜織肺 鰐 :螺 軍
e v uvedenom こase sotva vymeraH zakonit′
NeZelali ri u3 riprimne a z Eist6ho .rA"u pri;r;;;;ilffi;;i
tostiach zlepiit Zivotn6 podmienky podAanl;cfr; [;d,'lu
vrhli praktick6 opatrenia na zrepienie, tt6rc'r" *orrrii*pouZit .,u_
trest a z obyvaterOv nik si nepodal prosbu o podporu. Na uli― bez toho, aby ohrozovali bezped"o'"t Siat"f
ciach nevidiet opitych a deti sa uё ia i vychovavaji vさ kole bez Pre najbliZ5iu.bud0cnost m6Ze platit iba jedna uskutoInitelnd
vymeriavania pok6t. .rozumn6 reforma, ktor6 sa d6 vykona{ v tomto Ftii"-ilu, n"-
V tejto robotnickej obci v16dne vcelku usilovnost, sebaOvll― bezp.eienstva. Reforma, ktore"j uy sa mari zridastnit vsetci
danie, prfjemnゾ a ZdravJ sp6sob ttivota, slovom, こ tastie a spO―
a vpet|<y s-trqny, a ,to ra;e-,reforiri"vy_chovy * ;;;;;ftdzania
s chudobnymi, nevedofiimi," "iieVzdela;iy.i, ;:p-. .rr;ti;W=.ffi:
り
寵:澤istteilsλ ″嗜
吼∫ざ誂u窺 露‰t[t胤 ぶ:rttl rastenymi alebo so zle vychovanymi medzi britsk:fm
stvom. pre tento ciel ia m6z6 zoitavit obviratef_
:rll _
1

sa pouttij6 sこ istゞ m rozumOnl,mohli by zreformovat i najnerest― Filfl"'j;d;Jduchy,

nejこ iu spoloこ nost,aka dnes eJ uskutodniteln5i pJfu1, ktbry by ani ni;menei neotriordvai
Stoveka
kattdi Zelaterni pOvahu. vo w alebo dast spolodnosti.
, Overa llahSie stat ako v malorn
‐ speSne pouを
■ it, rnusl sa tera
zmenit, presne a d6kladne sk

淵鰯手
癬恥 了重瑞
￨『
F ttS鵬 噛
Pri tomto postupe by sa mala podnikndt i najmenζ ia zmena,if
ktorou sa m6Й e dosiahnut dobrゾ ここ inOk, hOci len pre zmenu」

"濫
samu.Ba podra mottnosti zmena by sa mala diat pomaly,aby ju
nebolo ani badat, ale pritom ju vЙ dy usmerЙ ovat na ttiadice l

60
61
| a- v5etci dajri prednost tejto robote pred kaZdou nestatr-rdno, I
II Skodlivou dinnostou. Je nepochybne zdujmom kaZdej vlSdy I
umoZnit takt vychovu a vyLvorit tak6 pracovne moZnosti, lebo I
obe veci sa daj0 v praxi bez taZkosti uskutodnit.
Prvy ciel', ako sme uZ spomenuli, dosiahneme pomocou vy:
chovndho'syst6mu, ktor5i zahrnie ce157 nSrod; druh5i tym, 2e
vlSda pripravi pre nezamestnanSTch robotnikov zdsoby prdce,
ak v5eobecny dopyt po pracovnfch silSch v celej krajine nie je
taky velky, aby sa mohli zamestnat vSetci robotnici. KaZcl(r
zvlSStnu prdcu treba konat s rimyslom na zisk n6roda. Pospo-
litost musi rr,at z nej vyhody a musi uhradit potrebn6 rozpod*
tov6 vydavky.
Tento Uaro_dnV vychovnf pl6n by mal obsahouat v5etky
modcrnffiiiil;a pof-rr6ffiE} bel toho, aby bral ohl'ad iba
na zvla5tny syst6m jednotlivca. Nesmie ugtiiit ani jedno. dieta
britsk6ho obdana. Taky postoj by poukazoval na nezndsanli-
vost a nespravodlivost vodi vyltden5im, a tak krikl'avo a vi-
ditel'ne by krivdil spolodnosti, Ze by som sa velmi musel
rozdarovat nad charakterom svojich krajanov, keby sa naSiel
do i len jeden, ktory m6 vplyv v cirkvi a v State, kto by chcel ._ Tretia esej
spravit tento pokus. Nie je naozaj ani priemcrnemu dlovekovi
celkom jasn6, ie kaZdy dal5i pokus vynucovaf nlboZcnske vy- Zitsa.dy preUor"_,-",.r,"^r_uj"
sady bude mat za n6sledok bezodkladne isty zdnik teraj5ej
cirkvi, ba i,e ohrozi to i St6tne zriadenie ?
situ6c ji,,pra v"d "3 pouZiy"jri
u,"ipJ[on predsa zv iturdttej
v
azi
Niekto si m6Ze mysliet, Ze ministri a parlament by mali aj nad omylom..:
in6 d6leZitr6 probl6my na pretrase. To je jasn6 pravda, leZ ne- Na konci druhei e,seJe..:me sftibili,
n6jdu sa vZdy vzne5en6 n6rodn6 Olohy, ktor6 si nSrokujri ich { ktore sa teraz usi<urodn,i ;-N;;ilna".kq Ze
,zreferujeme o pliinoch,
zdujem? A m6Ze sa dat na pretras d6leZitej5i probldm pre celok, /, Zivotnych pomerov onyvatersiia. pre darEie ziepsenie
ako je probl6m tvorenia charakteru a blahobytu kaZd6ho obdana prakticky system' pomocou ktor6ho 6are; bt sa mar nadrtnrif
v ri5i? Problem, ktorf pri spr6vnom a rozumnom rieSeni by,-1l'",r vihodne zrepsenia medzi treba vSeobecne zaviest
umoZnil zvy5it prijmy kr6lovstva ovela vii65mi, neZ by to bolofi(.'{"
teraz moLn6 podl'a nejak6ho in6ho pl5nu. LenZe do akli ddleZit;f
v celom Zjednotenorn "nuaonnviri a pracujricimi triedami
f.iaf,ou"tr"J^'r"
je probl6m St6tnych prijmov, md len druhotny vyznam, ked T6to zprdva sa nevyhnutnou, aby sa
ide o Zivot, slobodu a blaho na5ich spoluobdanov, ktorjch dnes zdsad, d il;;Jra spodivajti do
mohlo nazriet do 1!6za.la len trocha
pl6ny aurora,
a tak ich odporridar, aby'.;
kaZd0 hodinu obetujO, lebo chgbaji ilinnd zakonite opatrenid,, il;;i; praxi.
ktor€ bg zabrariouuli zlodinom.. A m6 sa eEte vdhat s rie5enim . . {ko sme uZ v druhej eseli obSasniii.'"riaar"TirpiEio
Zivotne tak6ho d6leZit6ho a vfznamn6ho probl6mu ? utatro onyv,iJrti#.Ne* rariurr-J ^-r
[L,r' utlilrut ir"",]i:i#r;l 3I:
Md uplgnit eSte rok, ts ktorom ugchouduaji deti zu zloEincou,
za do potom uo suojom desiatom, duadsiatom alebo tridsiatom
rolcu musia umierat? Tento stav je dlh5ie akiste nemoZnf;
￨`
ム :lrt*:*ii;iT#;;+*;;*rl.i,*'*:"l:#litHrtx?
Keby sa predsa len zavdhalo, museli by sa brat na zodpovednost Toto boro taZ.ie dosiahnut, ako
sprSvne vychovat dieta od
malidka, do sa pri cerk-ovori"'rira"r#_charakteru
Elenooia parlamentu a zdkonodarcouia pritomnostl podLa pris-
nych a nestrannl/ch zdsad spravodlivosti, lebo nepouZili pro* vyl(onat, kim pri odstrafioviri
;-;;;;"ovani pevnenajlahsie d6
v.tepenich
62
65

n6vykov ide o postup, pri ktorom treba bojovat proti priamemu
odporu hlboko zakorenenfch citov ludskej prirodzenosti.
Ale sprdvny a d6slednlf postoj predsa len umoZnil, Ze sa star6
n6vyky zlep5ili, a to v ovela viid5ej miere, ako to sprdvcovia
podniku odak6vali.
Zdsaty sa tvorili ddkladnlim Sttdiom tudskej prirodzenosti,,
a preto museli mat fspech.
Ale pre obyvatelov New Lanarku sa predsa len pomerne m6lo
vykonalo. Eite sa im nevitepili najd6leZitejiie schopnosti, ak6
vyZaduje domdcnost a spolodensk6 sprdvanie: ako sa d6 naj-
Ospornej5ie pripravovat pokrm, zariadovat vkusne byt a vZdy
ho distotne a v poriadku udrZiava{. Ale do bolo e5te d6leZi- ,'}b
tej5ie, vychovdvat svoje deti a urobi{ ich hodnotnypi dlenmi 1i
spolodnosti, to sa eiie ilenauEili.-DaleJ nevedeli ani to, Ze jest-
vuj0 ist6 z6sady, ktor6 ked sa sprdvne pouZijtl v praxi. roz-
[rodne m6Zu pom6ct tomu, Ze sa ludia vo vz6jomnom styku
budri spr6vat spravodlivo, otvorene, fprimne a blahosklonne.
Do tlfch Eias bolo nevyhnutn6 zaviest ist6 ustanovizne, a tfm
utvorit pre ludi nov6 pomery, ktor6 by ich mali pomaly pri-
pravit na to, aby si beLnl zrudnosti a spoloEensk6 sprdvanie
osvojili tak, aby sa stali pevnou s0diastkou ich bytosti. Preto
postavili v strede podniku budovu, ktorrf, chceme pomenovat
,,Nov57m tstavom". Pred touto budovou bolo oploten6 miesto.
Toto miesto md byt ihriskom pre deti dedinskych obyvatelov,
na f,om sa mdZu hrat od dias, ako sa zadn0 udit behat, kym
nep6jdu do 5koly.
Kto si navykol deti bedlivo pozorovat, vie, Ze pr6ve v prvlfch i
rokoch Zivota sa v5tepi mal6mu dietatu vela do-bF6hil-alebo I
zl6ho, alebo si
-tlieta -
samb osvoji dobr6 alebo 216 vlastnosti. I
Tak sa jeho duch a cele bytost uZ zvdlla sprdvne alebo ne-
spr6vne formuje prv, ako dosiahne druhy rok Zivota, mnoh6
trval6 dojmy sa v5tepia koncom prv6ho roku, ba uZ po Siestich
mesiacoch. Preto sa detom, ktorlich rodidia v6bec neboli, alebo
boli zle vychovani, velmi krivdi v detstve alebo mladosti, do
do vyvinu charakteru.
Aby sa toto zSkladn6 zlo, ktorfm trpia deti chudobnych a pra-
cujricich tried, mohlo odstr6nit, alebo aby sa mu mohlo podla
moZnosti delit, spojilo sa toto miesto s \q1q(m fqtqvom.
Na ihrisko majd deti volnlf pristup, len do m6Zu samy behat'I
a sri pod dozorom os6b, ktor6 sa vyudili, ako treba s detmi f
zapbehldzat. ,
KedZe Stastie dloveka z6tvisi hlavne, ak nie uZ riplne, od jeho
vlastnlfch a jeho spolubliZnych citov a n6vykov, a kedZe sa viet-
64
r
kym detom m6Zu v5tepit lubovoln6 city a n6vyky, je nndmlenr
d6leZit6, aby sa v detoch pestovali tie city a ndvyky, l<tor.(r nu-
pom6Zu ich Stastie.
Preto kaZd6mu dietatu, ked vstripi na ihrisko, povit.rrrc zr.o*
zumitelnou redou, Ze ,,nikdy nesmie urazit svojich spolulrr.frt.ov,
ale naopak, musi sa zo v5etkych sil pousilovat, aby inyr:lr rrrolrilo
Stastnymi." Toto jednoduch6 pravidlo pri sprdvnom por'ozunr(,nl
a n6vykoch, do vyplyni z praktickEho pouZitia tohto pr.irvirllrr,
by malo udinne odstrariouat u1etkg nepristojnosti, ktor<: rloltr-rr:
drZali suet u biede a u neuedomosti, u pripade, Ze sa dctslttt,t)tu
duchu neuStepili nijakd opadn€ zasadg. Toto jednoduche pravirllo
je lahko udit a bez taZkosti sa ho moZno i naudit. III;rvnfr
tloha dozorcov je v torn, aby nedovolili detom nev5imat si pr.a*
vidlo v praxi. Ak star5ie deti 6o len raz zak0sili ohromnC' vV-
hody tak6ho spr6vania, svojim prikladom iste doskoro nakrial.nrr
mlad5ie, aby konali podla tej istej zdsady. Stastie, ktor6 zati.ir,i
tieto mal6 skupinky svojim rozumnym spr6vanim, prispc.ic
k tomu, Ze sa pravidlo bude v5ade rfchlo zachov6vat. |Jhvyl<y,
ktor6 si osvoja deti v mladlich rokoch t'jm, Ze budri jednost;r.j
konat podla tohto pravidla, utkvejrl pevne v detskej du5i. I)c-
t'om nebude viac na tarchu nasledovat toto pravidlo, spr:iaLclin
sa s nim a - ako sa dasto hovori - pozdd sa im celkom llri-
rodzenym.
Teda, ked uvdZime, do n6m poddvajri naSe zmysly o povahe
iloveka a ignorujeme div6 a pochab6 te6rie, podla ktorfch I'urli
dosial na celom svete vychovdvali, potom 0dajnri sizyfovsl<u
prdcu formovat rozumnli charakter dloveka vykondme llez Lai.-
kosti a presne, a to hlavne prv, ako zadne vlastnd v;fchova
dietata.
Takto vdas formovanf charakter bude vZdy na prospech trrl<
jednotlivcovi, ako i spolodnosti. Lebo, ked rozum, do lr:n ra./.
poznal pravdu, neda sa jej dojem v d6sledku prirodzenvch vlirs{ -
nosti n65ho organizmu zotriet, len ak patridny nezoSalic alt_.lro
nezomrie; naproti tomu sa musi vZdy uznat chyba, ak ju r:lrr.c*
me niekomu, kto sa jej dopustil, vysvetlit. A tak cielom ihr.isl<ir
bude toto:
;, Nakolko je to nateraz moZn6, dieta sa izoluje od nespravncho
,4zdsahu
tsL) V svojich e5te nevychovanych a nevzdelanych rorlit:ov.
I Rodidom sa u5etri strata dasu a zbavia sa strachu a slarosl.i,
I ktor6 im vznikajri Leraz tym, Ze musia dozerat na deti orl .lrvilr',
'.,, i;o rleti zadnfi chodit, ai, po chvilu, kym zadnri chodit do il<ol.y.
｀1猟ttti潟 露陽alλ P富 話dtte鶏1黒LSI欝 出 T〕 III躍
5 l'r(1ilflo{rlckd spisy
65
k′ m jeSt a spat sa vrati zasa pod ochranu rodiこ ov, priこ om
doこ asna odluka by mohla vzajomn■ 16sku pravdepodobne len
utu乏 ovat。
IhriskO je i rniestom sch6dzok pat― att desatroこ nゾ ch deti pred
a po vyuこ ovani a okrem toho i cviliこ tOnl, ktorё ho cier sa vy―
svetll neskorこ ie. Ba treba postavit aj ochranni strechu, pod
ktori sa deti utiahnu v zlom poこ asi.
Na toto vこ etko sa m6乏 e pouttit ihrisko pri Skole.
Vttetci rudia, ёO si na zaklade svOjich pozorovani nadobudli
vedomosti o povahe こloveka, vedia, 乏e こlovek v kaを dej situac五
sa potrebuje zo svojej stalej a pravidelnej prace zOtavit, nech
by to bola praca hocaka,ba ked sa mu nedovoll neζ kodna a ne―
vinna zibava, zaobstar5, alebo musi si ju zaobstarat sarn, ktOra
mu poskytne doё asnё vypatie, hOci by boH jej prostriedky a乏
vermi こkOdHvO. Lebo こlovek, ktor6ho nerozumne vyuこ ovali, sa
d6 overa rahこ ie viest priamyFni pOcitrni ako rozmyslenゾ mi tVa―
.ぽL蝙 よ
harni.
lr絲 蝙 We鮮ず 細蕗
Na to bola p6vodne u Mal to byt dei vこ cobecnejし
radosti a こ tastia vさ etkゾ Ch rudi. Ale na z`klade nespr6vnych
a prepiatych nahl′ adOv sa こ asto zvfha v dett tmarskej povery
a duこ evnej tyranie, ale je to dei, ked sa naёisto popusti uzda
sebevornosti a p6乏 itkarstvu, こo ma verrni こkOdlivO n6sledky. Tu
jedno zavinilo druhO, sebevornost a p62itkarstvO si bezpeё nゾrni
n6siedkarni poverё ivej askё zy a duこ evnej tyranie. Zbavte rud―
skё ho ducha nezmyselnゾ Ch OkOv povery, vychovajte ho podra
tych z6sad, o akych narn hOvOria skutky, ktorё pozndme Od
zaё iatku sveta az po dneこ ny den, ze su ]edine spravnymi za_
sadarni, mohH by sebevornost a p6ラ itkarstvO navttdy zrYliznit.
Ved tak6 乏ivotna sprava nie je ani pritomnプ m ani budicirn z6-
ujmom rudstva. Lentte こlovek je vttdy v putach jednoho alebo
druhё ho nahradu pOdra navykOv, ktOrё sa mu od detstva do―
stali do vena.
V mnohゾ ch krajOCh SkOtska neprinaこ a nedera robOtnlkovi
nijakё nevinnё a osviettujice zotavenie. Ba robotnici, こ o celゞ
tゾ乏dei akO zakliati sedia pri svojej robote, bez karhania ne―
m6乏 u lst ani na ёerstvゾ vzduCh a vorne sa pohybovat, hoc ich
priroda pozゾ va a iCh Zdravie to vyttaduje.
』1磁 爵暴照郡it器 ぜ∬:i噌鷺
砲驚‖
66
Toto sprdvanie sa zviha zavSe v pokrytectvo a dasto zavifiuje
celkom opadn$ postoj. Nidi kaZdi pravy, 6estny, Slachetn5T a
tprimnli cit. Mnohlfm sa bridi a Zenie ich do ndrubia opadnlich
neresti. Zavie zavif,uje du5evn0 temnotu. Kotvi v hhiposti
a samo sa nidi.
Dokial vl6dnu v niektorej krajine zvrdtend mravy, poukazo-
valo by to na neznalost ludskej prirodzenosti prehreSit sa proti
timto mravom prv, ako by sme presvedEili pospolitost o jej
omyle.
Aby sme sa mohli postavit proti zlu, Eo vzniklo zo zneuZitia
nedele, bolo treba v inych dfloch t'$Zdna usporiadat nevinn6 z6-
bavy pre tych robotnikov, ktori bez preruBenia pracovali a kto-
rych prdca bola v zime takmer monot6nna. Obyvatelia New
Lanarku musia obr6bat v lete svoje z6hrady a zemia6niske, po-
znaji prechddzky, ktor6 podnikaj0 pre udrZanie svojho zdravia
a preto, aby sa vZdy z novej str6nky kochali v prirode; ved
pohlad na prirodu nie je len najlacnej3ia, leZ i najnevinnejiia
￨
zdbava, ktor6 mdZe urobit niekomu radost, nuZ a v5etkych ludi
moZno bez taZkosti vychovat tak, aby sa vedeli kochat v pri-
rode.
Ale v zime sa nem6Zu obyvatelia takto zabdvat. Pracujri denne
okrem nediel desat a tri Stvrte hodiny a v tomto Ease kon6
kaZd! vcelku tr1 istri prdcu. Sktsenosti n6s poudili, Ze zdravotny
stav a n6lada obyvatelstva st v zime vidy trocha hor5ie ako
v lete, 6omu by mohli byt na vine spomenut6 pomery.
Tieto rivahy nevyhnutne uk6zali, Ze pre nevinn6 zdbavy a ro-,
●
zumn6 zotavenie treba stvorit miestnosti.
Ale mnohi dobromyselni ludia, s ktorymi rozumne zaobchS-
dzali, a tak ich i vychovali, nepoznajd sprdvanie tlich vrstiev
niZ5ich tried a mohli by si mysliet, Ze tak6 opatrenie by mohlo
nevyhnutne vyvolat chaos a neporiadok. Naproti tomu sa v5etci
spr6vaj0 velmi sluine a vysvit6, Ze podnik je pre zdravie, n6-
ladu a celkoqf du5evny a telesnSi stav vietkych zridastnenich
velmi vhodny. Keby nastal nepokoj, bud0 mu na vine len ludia,
ktori sa bez znalosti ludskej prirodzenosti pokt5ajri viest tak6
podniky.
VZdy platilo, plati a i v bud0cnosti bude platit, Ze znaine
l'ah5ie je nahovorit ludi na dnostnd alebo rozumn6 sprdvanie,
ked sa im postar6me o slu5nf a nevinnt z6bavu a zotavenie,
ako ked ich bez zmyslu n(time podrobovat sa nev6li, do budi
Icn nen6vist a odpor a potom dasto tak6 pocity proti sebehod-
notnej5im veciam len preto, Ze sa nasilu spdja s tym, v dom niet
zmyslu.
67
 Dosial sa zd6, Ze tlovek vZdy a vBade na svete bojoval ako
slepec proti svojmu vlastn6mu Btastiu, a tak m6lo poznal, ak6
mal6 vedomosti mal o slnednej s0stave pred
lileom.
Kopernikom a Ga-
#""".-"..--.---.- - If鶴 鋤餌Ttti峰 !護翌 :L彎 轟囃挽
sluttby a nadvazovat medzi sebou tprirnnё
退 priaterstvO. skratka,
Mnohi z na5ich rozumnych a udenych predkov si ttito neve-r'i tento omyl zavihuje v kaを dom ohrade len biedu.
domost uvedomovali a velmi sa ponoiovali na jej 46sledky, pii-,j Tento omyl nesrnie dalej vladnut, lebo kattd′ dei Sa こoraz

／
dom'-"niektori z tychto rozumnych predkov diaitirdne odporrldafi,{ jasnejこ ie ukazuje, ガθJ“ αsた コCん αrα た′er Sα bez υ′れゴ
′ηたy υガαIJ

１
pouZit zr{sady, ktore jedine m6Zu oslobodit svet od mizernvch} r観

１
ndsledkov nevedomosti. 協 #切 :%荒 1朋:た:,姦 競 &窃 :r″χ競 ソ 競 甥 :協

︲
Ale das pre oslobodenie ludsk6ho ducha eBte nenadiBiel, svet α δ グ, αα′αουeれ α4dん ′ ααy αんαυyた y, た rO reprezeκ ′j■ s“y,

︲
nebol e5te na to zrel'$. Dejiny uplatfiovali neotrasitelny zdkon “ rび 夕jtt αOυ rdα αJtt jeん οSprdυ αれゴ `ο ο ご
θ. Pre′ Jο υc″ κたαy ηe=
“
ι

︱
こο
prirody, Ze dlovek nesmie preddasne striast zo seba zSvoj ne-

︱
“ουαιSυ Oj υ sオ れ′cんαrα ヵ′
fο r“ θr α んeb“ αe ′ ο οz4ι んι たαtJ αれ,
vedomosti, 7e musi trpezlivo vydkat, kym zSsada pravdy pre- υb“ αttcれ Os′ `α “
nikne vnfitorn6 jadro, ktor6 je e5te zahalen6, aby t6to z6sada Tito d61ettiti skutoこ nost sme nepoznali na zttklade divej a ho―
`。

dodala klidiacemu zrnu dostatok Zivota a sily, aby mohlo zniest'

jasn6 svetlo dfia.
Kto v poslednych pHtdesiatich rokoch pozorne sledoval rdz
a rozsah duchovnych prridov vo svete, musi zbadat, Ze sa dejti
d6leZit6 zmeny a dlovek sa zber'6 vyst(rpif o d'alSi d6leZity stu-
pei po prikrej ceste poznania, ktorej najvy55i bod - ako sa
vidi - bude schopny dosiahnut na zdklade svojich prirodzenych
sil. Pozorujte udalosti letmej pritomnosti, hl'adte, ako sa v5etci
Iudski duchovia h1fbu, berte na vedomie, ako pod chvilou pri-
beraj(r na sile a Zivosti a stroja sa rozbrhat svoje put5. Ale
v dom je podstata tychto prevratnych udalosti? Ak pozorne
sk0mame fakty pritomnosti a minulosti, ktor6 sme zdedili po
knihtladiarskom umeni, potom dostaneme uspokojujricu od-
poved.
Odprvoti na celom svete v5etky diny spodivali na predpoklade,
Ze kaZdy i'lovek sdm formuje svoj charakter, a preto s6m zod-
povedd za vSetky svoje city a ndvyky, takZe zashthuje sdasti
pochvalu, sEasti trest. KaZdd spolodensk6 zriadenie, ktor6 sj
lludia vybudovali, kotvi na tfchto nespr6vnych z6saddch. LeZ
ak ich statodne skr.imame, nedok5zalo by sa len to, Ze ich ne-
moZno podopriet sk0senostou, ale hiavne to, le s[ v priamom
rozpore so v5elkymi sktsenostami .a prejavmi naiich zmyslov"
Toto nie je len bezvyznamny omyl,, do nema z16 nasledky,
ale rozhodn6 velmi zavaina chyba; 'ktor6 ovplyvfruje vietky
opatrenia, majOce ak5i-talcy vztah k dloveku od detstva. Tdto
chyba by mohla byd jedinym a skutodnym Zricdlom vletk6ho
zla. Ona plodi a Zivi nevedomost, nendvist a z6vist, hoci bez
tohto nesprdvneho pojmu o dloveku by mohli vladnut iba mOd-
置 躍 lマ y灘 麗『 ld器 きil i l::〕 1塊 Tt織 誦 T葛 蹴 i
a spravania rudskej pOvahy v najrozliこ nejこ lch Okolnostiach。
Mohlo by sa uk6zat, 2e toto poznanie je len zaverOnl, vyvode`
nゾ m Z Verkё hO, na tpln′ dOkaz postaこ ujiceho poこ tu faktov.
te貯 鷺ξ[I16F亀 :CW%!椰 1■ 1:LT:男 織 :tI理謀耐 ￨″ ≒こ:
teraz jednoducho zvestovat tito pravdu, aby bola kattdё mu
rozurnnё mu ё lovekovi hned zrozurniterna.Ludia by Si uvedornili,
乏e irn predkovia vこ teplli mravy divゾ ch rudottratov, ale mOhli
im vこ tepit naj19pこ ie mravy,ktOrych poznavacimi znamienkami
Si najvaこ こ ia dObrota a naivyこ こ ia midrost. Tゾ mtO ,OZnanlln by
vzneこ enゾ ,akO Si to rudia m6乏 u i len predstavit;ale rodiё ia,uこ i`
telia a z6konodarcovia by si mohli こoskoro uvedonlit i to, Йe
deti mottno vychovat i za mrandravych, klarnliv′ ch sebeckych,
nespitan′ ch, pomstivゾ Ch, krviЙ l乏 nivゾ ch a ― prirodzene i za
sprostychi nё rOzumnゾ ch a neこ tastnゾ ch rudl, ako i to, ″ e pO_
mocou vゾ choVy sa m6Й u vyvinit z deti muttnl, spraV9olvl,Ivё Iニ
korysl, disciplinovanl, energickl, priaterski a dObrotivl luoio,
t. ]. rozumne, midre a こ tastlivO charaktery. Tietb zasady sme
poznali prostredn,ctvom skutoこ nosti, ktorO si vttdy napo・
radzi a nem6Й e ich popriet ani naivaこ こ
1 9ё nius; ba najstarost‐
￨

rost, dOvera a l6ska. I Juggernaut i Juggurnaut, indick6 boZstvo.

6B 69
 V″
livej5i prieskum by mohol ukdzat, Ze neposkytuj0 nijakd mo7-
nosti za0toiit.
Bolo by teda rozumn6 zmy5lat a konat v rozpore s faktami,
ktor6 sa ndm v na5om najbliZ5om okoli podchvilou natiskajt,
ako i v rozpore s tym, do n6m vravia na3e zmysly?
Vezmite na zodpovednost najm0drejiie a najudenej5ie osob-
nosti na5ich dias, vyzvite ich, aby povedali pravdu, mohli by
pritom povedat i to, ie uZ d6vno vedeli, na akych nespr6vnych
zdsaddch spodiva spolodnost. Ale doteraz vo v5etkych krajindch
urdovala verejnri mienku zmes predsudkov, bigotnosti a fana-
tizmu, do v5etko bolo vyplodom najdiv5ej fant5zie bezhranidnej
nevedomosti, kym najosvietenejSi Iudia sa neopovaZovali od-
halovat omyly, hoci boli urdtLlivl, vyzyvav6 a zjavn6.
Stastie pre ludstvo, i,e nerozum uZ doskoro prestang .vf6dnut.
Strach z neho uZ popustil a Eoskoro ho doniitia zmizn(tf. z tejto
zeme a nikdy sa nevr6tit. Lebo teraz nielen rozumni a rozmiB-
lajrici ludia pozn6vaj0 nepristojnosti, ale pozn6vaj0 ich i vo
vSetkych vrstvilch spolo6nosti, takZe Eoskoro i najsprostejEi
bude vediet', o 6o ide.
Jednotlivci, do nepoznajrl svoje skutodn6 z6ujmy, by sa mohli
pok0sit a zamedzit Eirenie tychto poznatkov, ale keby vysvitlo,
Ze fakty s0hlasia s tym, do n6m navr6vaj0 na5e zmysly, a teda
sa nedajri popriet, nebude moZno prekazit vyvin, lebo by mohol
zdolat vSetky prek6Zky.
Tieto z6sady sO v te6rii take pravdiv6, ako sa ukdzali v praxi
osoZn6, ked ich spr5vne pouZivame. Predo e5te dalej zatajovat
Iudovlim masdm tieto d6leZit6 v5ihody ? Mohol by to byt zlo6in
zotrvat na jedine praktickych opatreniach, ktor6 rozumny dlo-
vek m6Ze pochopit, aby sa zmenBila bieda ludstva a zvii65ilo
Jellei:alll?sp01。
こnost takё d61ettit6 otazky Sktrna a skOこ a`
teraz verejnost. Ukatte sa, こ i sa charakter こloveka ηa i nadalej
j:島 i胤
糧熙竃,∬ ‰驚 ∫:『 悧
zumnOmu こlovekovi, alebo こi
鮒 1霊 路こ
譜駈:よ∫:T:I
utv6ranie charakteru sa ma diat
肝″
配撮謂鵠 ::露 :踏鷲「激a=。 品 I網
鶴孟濯1ま
「 m6Й e dnes po,chybovat ani jeden normalny こ
lovek.
."., Nevedomost a bieda sa budri m6ct navZdy zahnat a natrvalo i
.,- - nastolit vlSda rozumu, m0drosti a Stastia len vtedy, ked tieto;
'k' i zdsad,y bud0 vSade zndme.
Odpor0ban6 zdsady bolo treba takto podat, aby sme sprdvne
pochopili in6 dasti Nov6ho Ostavu, ktord opiSeme teraz.
70
Teraz chcem vysvetlit cief, ktorf majri splnit Skola, predn6s-
kovd miestnost a kostol.
Kto e5te mdZe ako-tak mysliet, bude mu jasn6, Ze pri teraj-
Sej vychove si te6ria a prax priam protiredia. Takto vznikajri
trval6 rozpory, hltposti a nezmyseln6 tvrdenia, ktore kaZdy do-
skoro zisti u svojho suseda bez toho, aby si uvedomil, Ze kon6
podobne. Ponaudenie, ktor6 sa pod6va v Skole, v prednd5kovej
sieni a v kostole, m6 sa postavit proti tomuto zlu a odstr6nit
ho, pridom sa poukSZe na to, ak6 neoceniteln6 vyhody by mala
spolodnost, keby le6ria s praxou harmonizovali. Na poschodi
Nov6ho ristavu je Skola, prednS5kov6 siefl a kostol; takto sa mii
vykonilvat priamy vplyv na utvdranie charakteru dedin6anov.
Dd v a t m aTffi-I68ffi tarf m lFrrb-dp Ey Z a p r e d p iffil ,l r d tiill6
I
za pravidlami" md pomerne mdlo zmyslu, ak sa nepriprauuji
opatrenia, podl'a ktorgch bg ich ugchouduali talc, abg dobre ko-
nali. Tak sa stane vychova l'ufli, ktorlich dosial v6bec nevy-
chovdvali alebo zle vychov6vali, pryou velkou rilohou v zdujme
spolodnosti. T6to skutodnost ovplyvni v5eiky opalrenia, kior6
sa urobia-v spojitosti s Novym rlstavom.
eas, v ktorom podliehaj0 deti poriadku v Skole a na ihrisku,
by mal poskytnrit kaZdrl ZelatelnO prileZitost vzbudzovat, pesto-
vat a upevflovat tie city a n6vyky, do s(r na prospech jednotliv-
eovi a spolodnosti. Pravidlo, s ktorlfrn sa obozndhilo dvojrodn6
{. dieta pri vstupe na ihrisko, totiZ, ,,Ze sa musi usilovaf robif
(/
"
Stastnlimi svojich kamar6tov", sa mu musi podla tohto pl6nu
, +Ii
vstupe.do Skoly v5tepit do duBe. prvou uditelovou rilohbu je
q' vlfchovdvat zverenych Ziakov tak, aby v praxi naozaj vZdy konili
I poaLa tejlo zdsady. Toto je jednoduch6 pravidlo, ktor6ho jasn6
\a-zjavrre-Zmirllfnenie sa m6Ze doskoro podat uZ malym d6tom.
Ked budri starSie, mohli by si na plnenie tohto pravidla navyk-
nrit, a tak samy pocitit' jeho uZitodn6 n6sledky, taki.e potom
lepiie pocitia a porozumej0 v5etky jeho ddleZit6 vplyvy na Zivot
spolodnosti. :':
Toto je teda z6klad, na ktorom sa majrl pestovat praktick6!
ndvyky deti, nuZ a teraz prechddzam na vyklad nadstavby.
Okrem znalosti podstati a praktickeho pouZivania spomenu-,
t6ho praviflla maj0 sa deti v Skole naudit i ditat a ditan6mu
rozumiet, dalej ditatelne a plynne pisat a sprdvne pochopit
i zdkladn6 pravidl6 poditania, aby ich porozumeii a bez -taZkosti
mohli pouZivat. Dievdence sa musia udit okrem toho i Sit, stri-
hat a zhotovovat pre rodinu uZitodn6 druhy odevu. Ked si
dievdence tieto zrudnosti uZ v dostatodnej miere osvojili, musia
rad-radom pracovat vo verejn;fch kuchyniach a v jeddlfiach,
71
 “ stravu a udrZiavar do_
;|J""::t"XV.,iSお
mll19ギ uprl?Tl
te l」3,:*?::y^:dravo o tom. ako verrni sa rudsky unl poζ kodil neznalostou pre―
,淵酎
岨 Smご
I』 alご
桑Ъ
」
U8yttj`uat dobre tttat a tttanOmu dOこ 1ゾ Ch a terajこ lch met6d. Preto je naozaj o61e2it6, aby duch
r。 od narodenia dostaval iba takё predstavy, cO sa navza]om zho―
du]u, si v salade so vgetkゾ rni Znamyrni faktarni stvorenia, a
preto ,l pFOVdiVO・ Dnes sa vこ tepuji detom odo dha ich naro―
denia nespravne nahl'ady O nich samゾ ch a o ludstveo Nanliesto,
aby sa ukazal detOnl isty sp6sob, ako si udrЙ at zdravie a ziskat
こtastie najvaこ こlrlli sa namahame, aby sme ich zatlaё ili inゾ m
smerorn, kde ёakaju na ne len rozpory a omyly.
Konajme v praxi od prvej chvl
teraz odporiこ anё ho plttnu a υυ Jι

ヽ
cれ θυy, utt v lnladosti sa vyvini
鸞 ,現 svojich skutoこ nゾ Ch Vedomosti a

Ⅲ ∬h蠍離剣》
,lell_聾 ,t,Ⅲ pOdeVaj重
搬造鸞 事油薄響 vlastnosし l daleko prevプ こia nieler
starOこ i a pritomnosti, ale tieto n(
こlrn v skutoё nosti su, tOtitt rozumnゾ rni a Vyこ こ
lmi bytostarni.
I Pravda, tatO zmera sa nemo孝 9 vSkut6こ hit ttibd‐ 五 五em6乏 e ju ′F,‐
vyvolat ani magia ani zazrak, ab,‐ ζl ldosiahol cier, musi sal l`「
vydobyt z kroka na =rok a na tO bude potrebna tvrda praca
dlhych rOkOv. Lebo rudia, ktorych Od narodenia nespravne vy―
X i* majri poskytnrir uuat."ort]" JTii,::l:",,?.T,uJ,,,Hpiyaui?
t s tr7m, do die{a najrep.ie uこ ovali a dnes maji v spoloこ nosti vplyv a podra tOho kOnaj■ ,

porra,:p"i:;"-O.r,i,i ktorych こ innost urこ uj6 i nespravne nahrady ich predkov, budu
i poznatky, ktor. t,i."p* pillchauzat na sa, pravdai namahat tieto zmeny prekazit. Kto od rnladi sistav…
poiorrnie_.icdnoLlivca, al<e .si
r. pravdepodobne zvolii neskorsie ne nadobidal iba nespravne predstavy a pokladal ich potom za
{I "u;ilzitoen"r:,q g najpotrebnej.ie. Ale de_
tom vzdv treba podat.ri;;;-i;It-tak pravdivё , pravdepodobne sa rozhodne pousiluje odovzdat ich
pochopit a jednoirivosr-'p6l3*'iooro-nne;rl,r",-rilr;, mohti aj ° °
" sevne silv dietata a jeho vnima,Ia vysverit, r.ea, sri du_
_schopnost na to suce.
Ked sme dieta pre trteir""rreo"rniu-pii_"rr"""
鮮 1轟臨 ,pttSL竃と
富:CTaWiЪ 鑑 ■嚇勝Ъ 思 ￨
Opatrenia si teda nevyhnutnO, aby sa mohlo
こlrn skOr zakroこ it
udirel' nesmic roJri.*o -pr-"fast, pripravili, proti tornuto straこ nё nnu a hroznё mu zlu.
priteziio.tl^
",i-" r.io.l..,_u ponrjka
J;il; Toto hlradisko ukazalo, 乏e neこ kodi pripravovat opatrenia, aby
, ft:'i;il, Ij.l,T' [, 1?,
u
::.t,^,1,i.; ;" i# J;i'a nerozr - i∫
tWT認鶏 撃 計 零皇fF諸:ittχ 雀 躙
aI:労
」
ud
路
zabavami.
:ё

Pre toho, koho zle vychovavali a vyuこ ovali, mohli by byt tieto
prednaこ ky bezcennO. ノ
ヽtakych je dnes verao Lebo vOこ こ
ia こast
obyvaterstva na celom svete je utt rnimO veku, ktOry sa hodl
pre Vゾ uこ bu, teda nem6Й e dostat rozumni ヤ ′OhoVu・ Preto si
titO rudia Osvojlli zvOこ こ
a len predstavy a navyky, ktor6 vznikli

脚桝W T朧
z nelogickゾ Ch asOciacii a zo zvratenej v′ uこ by.

72
(醐群 イ ′

上
a Vプ raZn′ .うalej sa ma dospelゾ m VySvetlit, ako nalo乏 ia so svo‐ spoこ etnO prOtiChodnO Fnienky, こkriepky a utrpenia, ktOrё
jirn zarobkOrn najv′ hodnejこ ie, a ako pouttiji svoje doplatky,
aby si utvorili zaklad, ktory ich zbavi strachu z budicej nidze l svetom a rozdvojll ludl, bol
a bez ohradu na chyby dneSnё ho spoloё enskё ho zriadenia
vnukne irn rozumni d6veru vo vlastni pracu a dObri zivoto― lVt』 :;1::ざ 晨瀧ttP讐 品:3
spravu, bez こoho sa v rodine nem6乏 u ani vyvinit ani oё akavat
peVn, Charakter, spokojnost a p6hodlnゾ Zivoto Mladetti sa m6乏u
davat aj Otazky o pokroku, ktorゾ dosiahla pri ziskavani uttitoこ ‐
nゾ Ch VedOmOsti, priこ Orn jej treba dat i mottnost,aby pre lepttie
ujasnenie jednotlivゾ ch prOblё ■ov i Sama mohla k16st otazky.

J晶 瀾 蹄 :I詳 '畿ぶ‖
蠅 椰
davkoch, mohli by si pracujdce triedy a s nirni spolu i cela 宙喘躙 盟i」 6翻
r穐 淵鳥 n:電 ♂ ,ti.

spoloこ nost v najvaこ こ ej lniere napomahat.

Ved malo by sa uvattit, 2e preυ α ″れa,.こ αsF_Obyυ α′
θ′s′ υαsα pO‐ ぶ譜 ξ》轄ё覆眠織F電 :
跳項簿塁躍h rudi,ktorych
続 滋鶴考
懲ノ稔嚇 鮮軍群磁 lch a naj―
iaj` za najm6drejこ
a zamestnanci v domacnosti vO vaこ こej lniere, ako to daktori
rudia, こ。nevenuji vプ vinu detskё ho ducha zvlaStnu pOzornost, l=霧 e3,努 鷺ti3
啜驚:∬enie,ktOrё
i len predpokladaj通 。Spravne vyChOvavat deti v daktorom pro― 1vne uこ je v iednO_
a翻 t跳
stredi je naozaj nemoを nO,ak sa rudonl tOho prostredia od rnladi
nedostalo dobrej v′ choVyo Cena dobrych sluhov by sa mala ilS∬ 猟憲 [藷 lTt肛
primerane hodnotit tymi,こ 。 zaZlll rozdiel medzi vermi dObrymi
a verrni zl′ nli Sluhovskynli duchnli. 濡Ittti粗 詳鶴c:需 雪::
t珊1聾L:Lぷ糧
ｒ
PosiednOこ ast zamジ こ
ranё ho zariadenia Novё ho ustavu musirne

日
te opFsat.Ide o ark,vll● ._,ф ●e,ktOrohO mienka je hra_

Ｆ
eこ

︰
diskorn najvOこ こej d61ettitosti a najvyこ こ
ieho zaujmu, lebo vraj
poznanie pravej povahy nabottenstva navttdy zabezpeこ 1 こ
ludstva. Lebo len rozpory:
tastie
こO VZnikli z nedostatoё nej znalosti
′ 闊∫
識磋 n鵠
鮒選
tohto problё mu, zavinili dodnes vaこ こ iu こast dnegnej biedy
a eこ te vttdy prinaさ aju rudOm utrpenie。
Jedin6 bezpeこ nё krit6riunl pravdy je v tonl, 乏 e sa pravda

鱗舗職騨
vttdy zhoduje sama so sebou a nemeni sa, hoci hradirne na Йu
z hociktorOho stanoviska a hoci ju porovnavame s こirnkorvek,
k′ m naprOti tOmu omyi nezndさ a tito skuさ ku a tOtO porovnanie,
lebo vttdy privttdza na nezmyselnё uzavery.

最
胤 棚 鮒欄鮮彎
I描彙1職馨
a odhallte nezmysel, sprostost a slabost, z こ
oho vypl′ vaji ne―
i
癬 驚ま
離鮮
75
74 =liギ
 ￢
≠
deni na vedn6 muky,,, Ale_ priroda sa vo v5etk;lch svojich die- ked tento cier ie utt na dosah ruky?Nie,pokoj, pohodlie,dobri
lach .jednostaj usiluje zbivit droveka tt;il;-';;;riiysernlich povest, aki mame u mnOhゾ Ch, ba i ttivot sam by Sme mohll
predstdv.
v boji proti tゾ mto predsudkom obetovat, lebo zasady, na kto―
!9ru, moji
.budriceho oklam-ani spoluobdania, verte mi v zaujme svojho
Stastia, ie pri sprdvnom nazerani n6m fikty nSsho
rych sa zaklada pravё pOznanie, musia predsa napokon vこ ade
zvitazit.
okolia ba jednomyselne dokdZu, Ze v5etky
byt nesprdvne, rebo tud.skd u6r'a nema ntiitci1i"moc aog_y TatO dolettiti udalost,jedini v dejinach rudstva,predpovedaj`
musia. -uk6Zu, tak presvedこ ivo preto, lebo poznanie, z ktorё ho toto presved―
predstauami 6loueka, dlouek musel a u budrtcnosti tiei nad ёenie poch6dza, sa nenadobudlo z akejsi pochybnej legendy
bude
mttsiet uerit u to, to zded,it arebo 6o ,ri ,aiii-
ii"i""iirn
koch a. po suojom okoli. preto je krajne ,r"ror.,-rrO, i"O
precr- tmarskyCh a nevedomゾ ch StarOこ l rninulosti, ale z tych jedno¨
ni"t to duChゾ Ch a jasnych faktOv, s akfrni sa Stretavame dnes na celom
y1:i^ig- T:,IJ9.y gloy* by mbhor byr kedysi ,r"nn sveteo Ak tymto faktom, tymto naozaj zjavenゾ m dielam prlrody
Karnany, odmeneny alebo trestan!, za predsudky,"r,uarl"y
ktor6 venujこ ludia patriё ni pozornost,bude rudstvOこ oskoro takё pre―
sk6r v5tepili. mu uZ
vychovanO, ba sk6r na to donitenё , 乏e pozna vこ eobecno chyby,
, _Z6kladne
om.yly vsetkych syst6mov, ktor6 dlovek dosial stu_ ktorё mu vこ tepili.
oovar' su na vine tomu, Ze sa bieda v takom rozsahu rozsirila Teda z6sada, na ktorej sa maji zakladat v Novom ustave vy―
medzi ludstvom. Lebo, nesprdvne ndhtady priitili^-iudi verid

翻 螂 警競 隈∫ l通 鮮 滞
v nemoznost: este i dnes ich nadare5 u"rii ia"tAiai podobnli
nezmyser, e5te vzdy sri nSsredkami biieda u ,r,ioru. - diragu;tll 1毬 l多 ￨
navidomodi tento bid. ne5tastia, tento najzalostnej;i;;

『 鍔謬・ Vゾ Znarn:
usuir.5itri ndこ ho podniku maju podstatnゾ '
omqlgv, t0to-pliagu ludstva a zavedte tie sprdvne ziisady, 0遥
毎
ktor6
sa dok6zali ako pravdiv6, Iebo sa v5eobecne zhoduj0 aJat
nam 0 nネ Vetttk響 rttVl■ ]:標 ittfr離 ;Lp::
to potvrdzujri i na5e potom nepozndm" *rir" nendvist, zvyこ aine i zdravゾ m Sebectvom.
'7mt4sfV.
pomstivost a trizbu Ekodit
lyojim bliZhym,
uprimnd blahosklonnost a -l6skyprne
ale znasantivost,
-vo Clovek sa rOdl so sklonrni pre zvieracie pudy alebo so 2ia―
sprivanie budo vz|- 0 dostou udrЙ at si ttivot, rnat z neho p62itok a zachovavat hO. Ak
io3-"9r-" gtyku vyznadovat fudsiy charakter.
-rro
Majt v5etci Ludia od krila az posredn6ho sedliaka na ce-
lom svete trpiet komplikovanri a vel,mi rozsirenri n0dzu. hoci
poznajf jej pridiny^a prostriedky na jej oastGnenie;;; predsa
i.ch pepaj. pouZit? A. pridina ;; p;;r;
-iejto"rieoy
dat ludstvu na vedomie^ bez toho, aby sa neurazili hlboko za- nem6Ze
korenen6^ predsudky vsetkych- rato - pr6ca je prna
ktor6 m6zu zdorat ien taZkostf,
-I.udii, do vidia vyznamn6 praktick6 vy-
hody,- vyplyvajrice z realizdci6 tyctrto zdsad, a m6Zu
nut do boja proti tymto taZkojtiam. sa nakriat_
ako taZko by
.bolo zaistit pevny tejto velkolepej
p:3vd.9 v celej spolodnosti pre ^surov6-z6irlad
omyly, i.to"*-^dote"u,
vstepili ludstvu. bri presnom a aoitadnom"
predsa mohlo dokizat,' ze teriz nav"iinutc zdsady iii"rilu." by sa
dit nijakej triede, alebo ani ten jedn6mu dl;;;[r:'N;liat, nem6Zu Bko- Niet dvoch ludi, u ktor5ich by sa presne vyvinuli rovnakd
celom svete niet dloveka tak v n"alchudobnejsej, ato-v"nalno- na sklony a schopnosti. Odtial'to pochadzajO rqp.digly v nadani
hatsej triede, ktory by hojne netaiil- ,verel,enia tyi"tto z6sad,, a rozdielne dojmy, nazyvane prijemnymi alebo neprijemnymi,
'｀ ktor6 robia tie ist6 predrnety na rovnak6 osoby, ale i mal6
i
リ
tar<b neoceniterne, doreziic i-rvarc vi;_
*:.,u:i::.T^p,o:l:-e
nooy' maJu mat potom osobn6 rlvahy do len na chvilku vyznair,
rozdiely medzi ludmi, ktor5Tch 16z sa ut'",aral zdanlivo za podob-
nSich okolnosti.
76 77
 diastodnd porucha mysle, alebo nedostatodny tisudok. Takto
nesprSvne vychovdvajf dnes v5etkich ludi a oAtiat pochddzaj0
rozpory a bieda na svete.,

鰤Ψ
Nesprdvne fundamentalne ndhlady, ktor6 sa dnes od mladi j
v5tepuj0 v5etkfm ludom a zaviflujrl potom v5etky dal5ie omyly,
kotvia vo viere, Ze ludia si sami formujri svoj osobny charakter .

a je to vraj ich zdsluha alebo Skoda, ak6 zvl65tne predstavy ,7

sa im v detstve vBLepili prv, ako mali dostatodn6 schopnosti I

a sktsenosti tieto predstavy alebo n5hlady pos0dit alebo za-
mietnut, a to predstavy a ndhlady, ktor6 sa pri vySetreni uk6-
zali v rozpore s objektivnymi faktami svojho okolia, a teda
nesp16vnymi.
Tieto nesprdvne predstavy uvrhli d6vno svet do ne5tastia
a eSte vZdy Siria v5ade biedu a utrpenie.
0 Jedinoy pfiiinou. tohto zla je dodnes nezna[ost ludskej po-
r vahy, kym jej nasledkami je v5etko to ne5tastie a bieda, do
doliehali a doliehajfi na ludi, ak odhliadneme, prdvda, od neh6d.,
chor6b a smrti. Ale utrpenie, ktore zavinilo nehody, choroby
a smrt, sa podstatne zvddSilo t57m, Ze dlovek nedostatodne

聾紺 λ掛響∫
poznal sdm seba.

翻ξ 輔聾
ttζ
対ぷ]僻 elovek kond dnostne a vo svoj vlastny prospech podla toho,
nakolko jeho triZbu po osobnom Stasti, alebo jeho sebeckosf
usmerfiuj0 prav6 poznatky; ale zasa na druhej strane bude
konat zvdEia podla toho, nakolko ho ovplyvfluj0 nespr6vne
predstavy alebo nakolko si nenadobudol prav6 vedomosti, takZe
ndsledkami tak6hoto konania sri zlodiny, ktor6 zapridif,ujri ne-
konedn0 biedu. Preto treba podniknrit teraz v5etky rozumn6
opatrenia, aby sa odhalili chyby .a medzi ludmi sa roz5irili prav6
vedomosti vo zv5r5enej miere.
Ak sfr pravdy znlme, kaZdy dlovek by sa mal nevyhnutne
usilovat a napomdhat Stastie druh6ho, Eo Zije v okruhu jeho
p6sobnosti, lebo jasne a bez najmenBej'pochybnosti si uvedomi,
Ze v takom postoji sa prejavi podstata zdrav6ho egoizmu, do
je pravym Zriedlom oso-bn6ho Stastia. ,B

Tu je teda pevny zaktaa, nd ktbi'orii sa m6Ze vybudovat Ziv6,

prav6 a dist6 ndboZenstvo, ktor6 m62e zabezpedit dloveku spo-
kojnost a Stastie bez toho, aby vzniklo nov6 utrpenie.
Toto bude predovSetkVm ulohou religi6znej dasti ristavu v New
, Lanarku: -

I pouZit v praxi Lieto najd6leZitejSie pravdy o utvdrani

charakteru.
I uditef. Toto st fundament6lne zdsddy, podl'a ktoi;]r-ih lioft6
II V5etkym ludom sa daj0 na vedomie 0radne, takZe sa
o nich mdZe diskutovat a m6Zu sa podrobit prisnemu a pres-
n6mu prieskumu.
78 79
 Teda dovolte, aby ludia, do sa zdajrl najmridrej5imi a naj-
sktsenej5imi, v rozlidnych Statoch a ri5ach a celej zemi skt-
mali tieto zSsady aL do zdkladov, porovndvali ich s jestvujri-
cimi faktami, a keby sa ukdzal tiei rozporu, alebo najmen5ia
chyba, zverejnite to, nech niet viac omylu.
Ale keby z5sady zniesli prisnu skrl5ku a vysvitlo by, Ze sa
v5etky zhodujri s kaZdlfm zndmym faktom a s0 teda pravdiv6,
potom ndm dovol'te vyhlSsit, Ze dlovek sa st6va rozumnou by'-
tostou s pomocou dloveka a Ze sa bieda doskoro m6Ze vyob-
covat zo sveta.
KedZe som vysvetlil hlavny ciel ihriska, cvidi3ta, Skoly, pred-
nSSkovej siene a kostola, musim vysvetlit e5te ciel vojenskych*
cvideni, ktore som uZ spomenul vo svojom referdte o ihrisku,
aby s;om uzavrel opis Nov6ho rlstavu. To cheeme urobit teraz.
Keby vietkych vychovali ako rozumnych ludi, vojensk6 ume-
nie by prestalo mat cenu. Ale dokial' sa dasti ludstva v5tepuje,
●       １、
Ze ludia 'si sami formujri svoj charakter, od malidka ich e5te
vZdy vychov6vaj0 nerozumne mysliet a konat, t. j. nendvidiet
tych ludi, ktorym v5tepili in6 city a ndvyky a pokladat si za
povinnost bojovat proti t57mto, dotial sa musi pre svoju bez-
p9dnost i najrozumnej6i ubit brdnit 4sa. A kaZdfi spolodnost,
y'ktorej vl6dne tento novi poriadok, ale ktord je ohkolesend
zle vychovanymi ludmi, by si mala osvojit zrudnost v tomLo
smrtonosnom umeni, aby premohla nerozumnych ludi a udrZala
Aby sa toto vykonalo bez taZkosti do najlep5ie, kaZdf Elovek
by mal byt tak vycviEeny, Zeby v pripade Otoku 6o najlep5ie
mohol br6nit spolodnost, ku ktorej patri. Tento uZitodnST cief
by sa dosiahol iba vtedy, keby sa predvidali vhodn6 opatrenia
pre vycvik v5etkych mladikov v nar6bani zbraf,ami a pre osvo-
jenie si vojensk6ho remesla.
Aby sme uviedli priklad, ako lahko a udinne sa toto d6 vy-
konat na Britsklfch ostrovoch, treba mladikov, ktorrieh vyudujrl
a vychovdvaj0 v Novom Ostave v New Lanarku, vycviIitl v tomto
smere. elovek, do md dozerat na deti na ihrisku, musi vediet'
s mladikrni cvidit a vStepovat im zrudnost. Tieto cvidenia sa
musia dasto preberat. Neskor5ie maj0 dostat mladici pu5ky.
ktor6 sri vdhou a velkostou prisp6soben6 veku a telesnej sile
mladikov; potom by ich molrli udit vykondvat a chdpat i zlo-
ZitejSie vojensk6 cvidenia.
Ak sa tieto cvidenia bud0 sprdvne konat, mohli by v znadnej
miere pomdhat zlep5ovat zdravie a duievnli stav mladikov, ale
BO
i prifdat ich driednemu a sluBn6mu drZaniu tela, pozornosti,
Sikovnosti a poriadku.
Mladikov presveddirne o nevyhnutnosti tlfchto cvideni, ked
im povieme, Ze niektori z icln bliZnych sri diastodne pomiiteni
a t57mto pre nesprdvne ndhlady predkov v5tepili z pokolenia na
pokolenie zdeden6 pocity zav5e ai do Sialenstva vybidovanej
nendvisti vodi ludom, 6o mali in6 pocity a ndvyky. Mladikov
poudime aj o tom, Ze vojnu sm0 viest len preto, aby sa delilo
ndsilnostiam tlfchto Sialencov, a to i v tomto pripade podla
moZnosti nepostupovat tvrdo, vZdy len so zretelom, aby sa
zabrdnilo zllfm nSsledkom prepiatych n6silnosti Sialencov, so
zretelom na moZnost liedit ich z choroby.
Predvidavymi a vhodnymi opatreniami v niekolkych rokoch
by sa mohlo skoncovat so v5etkymi vydavkami a nepristojnosta-
mi, do sa tlika miestneho vojska a mohla by sa zaviest st6la
brann6 moc, ktord svojou diselnou silou, disciplinovanostou a z6-
sadovostou by bola ovela vhodnej5ia pre obranu. T6to brannd
moc by bola pre vdZny pripad vZdy v pohotovosti a spolodnost
by nestr6cala pritom ako teraz produktivne a cenn6 pracovne
sily. V$davky, ktor6 by sa tymto jednoduchlfm sp6sobom uSet-
rili, by (rplne stadili a umoZnili vllchovu v5etkych chudobnych
a pracuj0cich tried.
Pre obec New Lanark sa predvida e5te jedno opatrenie, bez
ktor6ho by zdStrIf-p6drflk ne0plnf.
Toto zariadenie md umoZnit jednotlivcovi, aby si svojou roz-
vahou, m0drostou a vlastnou usilovnostou r4!93P*il-Xlg-g}a-
robu gpatefq q-do;!ogv.
'ferajSi-ffiotniCi podniku prispievajri na lpglLz ktor6ho do-
stdvaj0 urdit0 podporu, ked pre chorobfl alebo pre starobu
nevlSdzu pracovat. Ale z tohto fondu m6Zu dostdvat iba exis-
tendn6 minimum. Leni,e iste je Ziadrice. aby robotnici podla
moZnosti mohli trdvit bezstarostne das, ked uZ takmer bez
prestania pracovali pol storodia.
Preto chceme vystavat vo velmi peknom okoli v blizkosti
dne5nej obce krSsne a pohodln6 obytn6 domy so zdhradami, ob-
kolesenlimi a chrdnen5Tmi velkfmi parkmi. V tychto treba uro-
bit cestidkV, po ktorych sa bude m6ct prechddzat verejnost,
aby jej Zivot plynul podla moZnosti do najprijemnejBie a naj-
pohodlnejiie.
Tieto byty so v5etklimi vlisadami, ako je pouZivanie verejnych
cestidiek na prechddzky v parku atd., sa maj0 stat vlastnictvorn
tych robotnikov, do dobrovoXne kaZdli mesiac zaplatia svojmu
zdrobku prirneranyi prispevok, ktori by po istom dase sta6il na
0 P€d8g09lck6 sptsy 81
 丁︱
旧
＝
旧
旧

krlpu takych domcov a na utvorenie. fondu, z ktor6ho by

hr porlnik patril niekolkym ridastindrom, ktori reprezentovali
Ｉ
Ｉ

nici tyzdenne, robot-

mesadne alebo stvrtrodne'd;il;;iilostatodn,i
旧

podporu pre svoje Zivobytie, ked obyvaj-o ;;ju ;;;'domovy. rozlll:n6 n6hlady, ukazalo sa nevyhnutnfm n6jst prostriedky,
ulr.y sa pri kaZdom zlep5eni dosiahol hmotny zisk, ktory by
旧

Vv-{?ytv na Zivobytie
.sa_m6Zu.pre tazherro j"*;;ii;"" vetmi
輛

zniZit, ak sa urobia l,ahko atrri:ll uspokojit obchodn6ho ducha.

uskutodnituf;"e oput.""lu, aby sa
＝

v3,etkv_ potreby tychto robotnikov uspokojili

'l'ctlo toto je v5etko, do sa dosial pre Btastie tejto obce, ktor6
u"i tuzr.""ii. KedZe poi'ila 2000-3000 du5i, urobilo, pravda, je len malou dastou
︱
ｌ
ｌ

robotnici sri uZ tak vychovani, bud0

-g"irr"tit
prrspevok, ktory je pre tento ciel potrebny.*uri,-ioa"todny ---r' *
胴

Iolro, do by sa dalo dosiahnut skutodne bez taZkosti, keby neboli

珊

podniku v.{t.t:pili ludom nesprdvne ndhLady. Pri zostavovani tlichto pl6-

]ato ada.p! ,y1dv. qo3kqtn_l- robotirikom pokojny, bez_
剛

stastnsi pohlad,-tit*ze "kaZdodenne nov sa nevychddzalo jedine z rivah, do by boli opatreniami, dik-
ryd"f p;a""'";;dri vyko-
胴

ndvat radostnej5ie v lepiej ndlade I pr6ca sa im pozd6 Iovirnymi pravlimi z6sadami, ktor6 by poskytli iloveku najviid5ie
,i[rrst.ic, ale to, do sa pri teraj5ich nerozumnych poriadkoch, ak6
Ш

-? po_
merne l'ah_kou a prljemnou. Xto pracuje-e5te v
tovirf,i, pri_
副

ro$1eq6, Zq. ny dasto navStevova^l svd;ictr Uvuuf,"fr-f.ilegov 3e srr zuhniczdili v celom podniku, d6 v skutodnosti dosiahnut.
田

priaterov, do po.dlhorodnej a Noch by boli tieto opatrenia pre velk6, uZ spomenut6 taZkosti;
piaci nLoii;--.'pozitt o,,,
□

.tazkej l'o rl<(r nedokonal6, predsa sa vidi, Ze taky postup, ked ho pres-
ｌ

obyva.jri svoje jednodu_ch6.i nerpe6n6 domovy- Tenio.styt<

Ｉ

︲
口

mohol, pravda, obom dastiam roibotnictva uribil;;lL by nr, slilimu dlovek, do vie pochopit tieto nov6 poriadky, poskytne
１

radosti,
□
Ｈ

pri trocha rivahe by mohri prist na velmi ,rpor.ojiue mvsrienlv. rrridrrrsnt: tovdrensk6mu robotnikovi ovela podstatnejBie prijem-
Ｉ

stari robotnici sa- bu(ri -.e5it, 7re vychovari -, noril i a podnikatelovi podstatnej5i zisk, ako sa to dodnes inde
□
︱︱

Ｉ
Ｈ
︱

disciplinovllvctr p^*9jle u.valujricich [udi, i;kZ" dosiahlo.

Ｈ

? p6zit6k ,o .uo;";
"i"t'usitovn;7crr,
Alc kto md skfmat tieto nov6 ustanovizne? Nielen a len
□
Ｉ

Ｉ
︲

starobe m6zu mat z kazd6i rozumnej prijemnosti, ako

︱

︱
︲
臼

olrt:hodnik, Eo pokladd za zndmku chorobnej fantdzie, ked niekto

︲

︱
︱

poskytuje
!91ajsi slav spolodnosri;" i mladi ; ?l;;i';obotnici
︲

︱
︱

nunfr na mysli len priamy osobnlf zisk; lebo v5etklich obchod-

田

sa bud0 te5it,
︲

︱
︱

lebo s]edirjri ten isty ciel' a vii"rrova lch v tom

nll<ov vychovali tak, Ze vSetky svoje schopnosti venujir iba
Ⅲ
︲

︱
︱

hatila, aby s_voje peniaze, svoj das a svoje zdravie mrhali

＝

vym .a.nespotanim Zivotom. basto im musia prist na um leni- jctllnc.i rilohe: lacno kupovat a draho preddvat. Preto tich ob-
Ⅲ
＝
＝

tieto clrorlnikov, do maj0 v tomto mridrom a Sl'achetnom umeni oso-

田

g.ngaopni my3lienky a kto. v pllej.d6vere aii" ,-irrjemnostt

＝

lrlln(r rlspechy a skfisenosti. pokladajt v obchodnom svete za

ｌ
ｌ
ｌｌ ＝

tohto druhu a bezpedne smie p-oritit v starobe s bezstarostnou

＝

rrturlro prcdvidavlich ludi, ktori majri znadn6 vedomosti, naproti

国
＝

nez6vislostou, uZ vopred m6 z toho diastoen" ,"ao"t.-x"c

＝

u" lorrrrr rlruhych, io sa usilujri zlep5ovat mravn6 spr6vanie svojich

︱
︱
︱
Ｉ

teda na tento tmysel jprdvne- pozerdme, vysvitne, Ze ma

︱

velkf zrrrrtostnuncov a zviid3ovat ich Stastie, pokladajt za div5ich fan-

Ｉ
Ｉ ︱

s"polodrio.t, pie majiteta . zvrilEt qfhodn6

︱

:xzj1r1n.glT.pre
馴

"r.5-imnohorako pocitia, Irrtrlttv.

︱

uclnKy tychto opatrenl sa veru takie srim

＝

Arrl suclcovia z povolania nem6Zu posudzovat tieto zariadenia;

Ⅶ

u"j nezodpovedal pravde, by Ja jori"i

︱

19,,1 \-tory .b{ ^by uf.o n"r_ lVrlrlo l'udl zakona vzdelali nevyhnutne tak, aby sa vZdy usilo-
ｌ
ｌ ︱

ocrva nyperbola. Le.nlt tieto vyhodne vfsl-edky mali

＝

predsa vrrll rrkuzovat nepravdu ako pravdu, alebo obe dat zakapat v zlo-
ｌ
ｌ

len-zodpovedat skutodnostiam, i tea tuaia ,r"utaii, ako

＝

' prakticky dosiahnut a_ nepoznajri eite z6sady, rrtoro-,o aa;u

sa
＝

Zllorn lnb.yrinte, a tak potom ospravedlnit nespravodlivost. Ani

ｌ
ｌｌ ︱

zakra- lrolllit:i a ich privrZenci nemdZu vykonat tento pokus; sO v za-

ｌ
ｌ ︱

dom opatreni, 6o umoZnili tak6" vfsledky.

︱

Jnll yrredsudkov svojich strdn, ktor6 ich risudky podfarbujO

ｌ
ｌ ＝

teda pldny, ktor6 sa toho 6asir v New Lanarku usku-

. |otg.sri-alebo rr i'rrilo lch nritia, aby skutodnd blaho obce, ako i svoje vlastn6
︱
ｌ
ｌ

todiujri v bud0cnosti zadnri realizovat pr" uuiriu

＝

zivotnych podmienok obyvatelstv". vsutt y ip"ei*io ,iepsenie llrr,lovrrli zdanliv6mu, ale celkom opadn6mu osobn6mu zdujmu.
ｌ
ｌ ＝

i'a zasa-
︱

Arrl t,ukzvani hrdinovia a dobyvatelia so svojou suitou nie st

ｌ
ｌ

d6ch, ktor6 som uz vysveilil, hoci dodnei ru i"t i&nnost

＝

ob- elltolrltl rrrr tento vyskum, lebo ich vychovali v duchu, Ze ich
︱
ｌ
ｌ

medzovala miestnvmi predsudkami a neod6voa""r:r-i-"ahladmi

＝

nlnvnou, lrrl<rner neocenitel'nou povinnostou je vrhat ludi do bie-

ｌ
ｌ
︱

obge. susedstva," af.o-i ,ufaStffii

Pri 1kaZdom onatreni, ktor6 sa !o*"rmi v podniku.
︱

rly rr rrrrporrrdrivat vojnov6 kataklizmy

obyvatelov, sa bral zretey na vladnrice
v iau3r.[- a'v ]rospectr
"obflonesprdvne n6hl,ady; ked_ Atrl lk"riri alebo l'udia skvel6ho zovilaj5ku nemdZu vykonat
Ilrrlo vVrktrm: sfr od mladi na to vychovdvani, aby klamali a boli
82
35
 丁
klamani, aby neskutodnost pokladali za skutodnost a Zili Zivo.
tom lZi a na to nasledujricej nespokojnosti a biedy.
, TobOZ sa nemdZe zverit toto vy5etrovanie uradn5im privrZen-
com a z6stancom rozlidn;ich, navz6jom sa potierajricim n6bo*
Zenstvdm na celom svete, lebo mnohi ich privrZenci velmi
horlivo roz5irujO fantasticke dogmy, ktor6 nevyhnutne len zo-
slabuj0 duSevn6 sily dloveka a pom6hajO zvedfiovat jeho biedu.
' Preto nem6Zu tieto zdsady a praktick6 opatrenia, ktor6 od-
por0daj0, posudzovat ludia, ktor;fch vychovali a e5te i nadalej
Zij0 v ne5tastn;yich pomeroch. Naproti tomu pokojne a ne-
Stranne maj0 skfmat a posudzovat z6,sady a opatrenia ti ludia
v5etkych tried a stavov, ktori si do istej miery uvedomili omyly,
v strede ktorych Zi}o, l'udia, ktori pocitili nepreniknutel'n0
du5evnri tmu, do ich obkluduje a vrricne si Zelajrl odhalit pravdu
a v5ade ju nasledovat, do kde by viedla, Iudia, ktori pbznajri
napokon neodluditelnfi vz6jomnost, do je medzi individudlnym
a spolodenskym, osobnym a v5eobecnym Stastiml
UZ sa kon5tatovalo a zopakuje sa eite raz, Ze sa tieto na-
vzh,jom pospd;dn6 z6,sady osveddia sta neomylne pravdive a zne-
S0 i najn6straZnej5i a najotvorenejii ritok. KedZe tieto zSsady
stelesfiuj{r neotrasitel'nrl pravdu, zachvdtia doskor:o cehi spo-
lodnost aZ po najkrajnejBie kondiny sveta, lebo ,,mldanie ne-
zadrLi ich pokrok a odpor len ur5Tchli ich vtivin a roz5irenie".
Ked tieto zdsady rozoZen(r nepreniknutelnri hmlu, do zahalovala
flosial ludskli um a obkt'uduje ho eSte i dnes, do sa predsa
toskoro stane,'potom sa vysvetlia presnejiie a podrobne neoce-
hiteln6 uZitodn6 fldinky, ktor6 musia vyplyn0t zo v5eobecn6ho
praktick6ho pouZitia tychto z6sad, a Lud;om sa d6razne ukdZe,
aby o nich nemohol nik zapochybovat.
: Ale teraz' prechddzame na Stvrtri esej, aby sme zistili, ak6
zlep5enia sa,,m6Zu prakticky uskutodnit pri teiaj5om stave brit-
sk6ho obyvateLstva:
, Sturtd esej
Z6,sady predchddzajtcich eseji
': &plikujeme na vlddu
,,Je neporovnatefne lepsie nedopustit zloEiny, ako ich trestat.,.
. ,,Preto vlddna forma, ktord nedoptlta nevedomost a teda i zloEiny, stoJt
vysoko nad tou, ktor6 podporovanim nevedomosti nevyhnutne ZiEl zfuEinom
a neskor5ie oboje tresce."
84
(licllom kaZdej vl6dy je robit BtastnSTmi aj t5ich, ltl()r'\'nr :in
vl{rrlne, aj tych, do vlSdnu.
'l'cda najlep5ou vl6dou je t5, ktord najv?idBiemtt poi'lrt l'ttrli,
vlitd6rov a poddanych v praxi zabezpedi najviii:iic sl';rrlir'.1
V jednej z predo5lych eseji sme povedali - do srt tlir i grt nli
t.ic:l<y dokdzat -, aby dloveka mohli pomaly tak vyclrovrl'v lirtz
tlc.j dasti sveta, aby Zil nepoznajric chudobu, zlodin a trr:r;l,lillrv
srr podnikli vhodn6 opatrenia; v5etky tieto z16 s0 lcn tuislt'rlli,rtttl
rozlidnych nesprdvnych vychovnych a vl6dnych forit rtt, tt;r:;lt'tl .
l<ami ch5ib, 6o vznikli z vel'kej neznalosti l'udskej povir lt.y.
Je velmi d6leZit6 odhalit tfto neznalost a ukdzaI prosl rit'rlltv,
l<tor:6 maju vynikaj0ci tidinok.
Povcdali sme i to, i,e dloveka moZno vychovat, aby si or;voiil
kaZdy cit, kaZdli n6vyk a kaZdy charakter; nik, kto prcrlpolilrrtl;r,
:r.t: poznd lludsk0 povahu, nepoprie, Ze vlada mOie fot'tttovrrl'
u dlenov kaZdej nez6vislej spolodnosti najlepiie, alebo nrr.ilrorlio
charaktery.
Ak teda vl6da kaZdej kra.jiny m6 povinnost, ktorfi musi splnil'
prv ako vietky ostatn6, tak t6to jej povinnost je v lorn, rrlr.y
hned urobila vhodn6 opatrenia, Zeby sa obyvatelstvu vil.cpili lir:
city a nSvyky, ktor6 tak jednotlivcovi, ako i spolodnosLi z;rlrr':r
pcdia najtrvanlivejSie a najpodstatnejSie vlihody.
Sk(rmajte vydobytky predchddzajfcich stSrodi, slerlujl-c l)o-
l<rok trichto vydobytkov v nasleduj0cich st6rodiach aZ po tlrrci-
nV defr a povedzte, di tieto vydobytky obsahujri naoza.i nir,i'o
r:cnn6, do by skutodne mohlo pomdct urobit ludi eStc illirst-
no.iSimi.
Napriek v5etk6mu lesku vzdelanosti, do sa rozvija v rrri
lillnc,t:h knih, ktor6 sa podnes napisali, a eEte i dnes zdobi rru;rl
I lrri:, prvy krok na ceste za ludsk3im Stastim ostal n()zuiinrv,
rrlr,lro si ho masy Iudstva neviimli.
IlolcZity poznatok, na ktory poukazujeme, je v tom, 7c ,,r,r.li.
rrlrrrC' pokolenie m0Ze yyqhoyqt ce16 nov6 pokolenie nr)vzrl,'l;r .
nVrrri a ne5tastnymi, alebo vzdelanymi a Stastnllmi l'ut['rrri".
l'r'i vVskume sa ukdZe, ie tttto jednoduchd teza obsahrr.ic .itrllrr
z.ir,rlrroduchych, ale predsa d6leZit;lch zdkonov svotir, l<lory
nrllrrrlilir a potvrdila skusenost a ktory, len do sa l'rrrli;r r; ntnlr
rll)r)/niifniil, sa nedd dlh5ie popierat, alebo uvddzita'. y poclrylr
I I r lurt,arule vplyv .Jeremyiio Benthama (1748-1.832) rra t )wln;r VLr
r!,,l,'nr r;1rlsc ,,Introduction to the Principles of McraI arrrl l.r,r;irlirti,rrr"
( l;llll) lr l/nfrvtrl sa Bentham k etickej a pr6vno-filozoficl<c.i zirs;itrlr', ;rrz,r
rl,r rrl' i. trrr.lviuc S{astia pre do najviidii podet obyvatcl'stvir. owt.rrovrr ri,r
, lrrlrrrr r,llkrr .lt. zaviazan6 Benthamovej myilienke.
 nost. Stastnd bude vl6da, ktor6 si tento poznatok prvd osvoji
teoreticky a potom prakticky pouZije.
Aby sa tento z€tkon zaviedol ponajprv v naiej krajine, s vrtc-
nym Zelanim navrhujeme vlSde Britskej svetovej ri5e istlf po-
stup: o tomto ndvrhu d6kladne a podrobne diskutovat a keby
sa tento postup aj uk6zal ako qiskum a pre ludi by sa osveddil
ako jedind vlSdna forma bez rozporu, a teda rozumn6, nech sa
postupne a z kroka na krok zavedie, aby nahradil Skodlivri po-
litiku, ktor6 dnes vlSdne v Stdte.
Zalneme teda s opisom, ako moZno pouZit trito z6sadu v pra-
xi bez toho, aby sa i len dasti spolodnosti Skodilo. Lebo ist6
taZkosti robia len d6tum a sp6sob jeho realiz6cie a potom
praktick6 pouZite.
Toto sa ndm ujasni, ked uv6Zime nasledujrice. Hoci prostd
istota v najjednoduch5ich faktoch musi jasne dokSzaf pravdi-
vost tohto principu, aby sa ho nik neopovdZil dakedy verejne
napadntt a hoci jeho praktick6 pouZitie bude mat Eoskoro
tolko vihod, do si ludia nateraz ani len predstavit nevedia,
predsa tak te6ria, ako i prax sa zavedf do spolodnosti, ktorri
vznikla a bola vychovand na zdsad6ch, ktor6 ludom tejto spo-
lodnosti v5tepili nabisto opadn6 city a ndvyky. Tieto city a n6-
vyky natolko zrdstli s detmi za telesn6ho a du5evn6ho vlivinu
od mali6ka, i.e ich chyby m6Ze odhalit a odstr6nit len jedno-
duchost a nezdolateln6 sila pravdy.
Preto sa musi zabrdnit zlym n6sledkom nahlej zmeny, aby,
ludia, ktorych dosial vychovavali v nevedomost_i, sa pomaly I
zbavovali du5evnej tmy, a tak mohli prichddzat k rozumov6mu/
poznaniu, Eo md umoZnit' na5a zdsada. Preto na tych miestach'
tmy m6Zeme zalihat i svetlo prav6ho poznania len pomaly, aby
sme mu neskor3ie 6oraz vdd3mi umoZnili vzbiknut natolko, na-
kolko to znes(r vyvijajfce sa schopnosti 6loveka.
Ak postupujeme dalej podla svojho pldnu, musime zamerat
svoju pozornost na skutodny stav britsk6ho obyvatelstva, aby
sme zistili priEirly velkych a vlSdnficich nepristojnosti, na kto-
16 sa teraz vietci ponosujri.
Vysvitne, Ze prame_flo.ry. yipjk:ien. t:fchto 7ie-l je 49v,9$-gp9st,
poch6dzajOca z nespr6vn5rch-nahladov, ktor6 vSteaili naSi- pied-
kovia teraj5iemu pokoleniu, ale predov5etkim z uefk1ho onrglu,
ie tudia sami utudraji suoj ulastng clwrakter. Lebo dokiaf
bud0 v5tepovat detom tieto protirediace, a teda nezmyseln6
n6hlady, nem6Ze sa naskytnft ani najmen5ia moZnost vzbudit
pravri l6sku a milosrdenstvo pre kaZd6ho.
Ale ak znidime trlto hydru ludsk6ho neSfastia, t0to tupitelku
kaZdej rozumnej zSsady, trito obludu, ktord dosial' ir(:innc z:r-
tlala kaZdy pristup k pravej blahosklonnosti a k al<tivncj llrske
k bliZnemu, potom zakotvi ludsk6 Stastie sta na bralc, oclkial'
ho nikdy viac nezvrhn0.
Tohto nepriatel'a ludstva moZno teraz lahko zni6i[.
Vyviedte ho spod tmav6ho, tajomn6ho zdvoja, ktor5i ho rlo-
dnes skryval pred zrakom sveta, len chvil'ku nech posvicli nafr
jasn6 svetlo mudreho dfia, nuZ a tdto obluda sta by sa zl'akla
vlastnej o5klivosti, hned zmizne, aby sa nikdy viac nevrdtila.
Aby sa utvoril sprdvny zdklad pre rozumnlli poriadok, od-
str6flme nezmyseln6 udenie a z neho vyplyvajuce h6sledky, aby
len to platilo ako sviit6, do sa dok6Ze ako pravdiv6 na z6klade
vedne platnej zhody s faktami. '''sriiffi*rLr
Ked sa t6to ddleZitd pr6ca skondi, a musi sa uskutodnit prv,
ako sa urobia in6 opatrenia, aby sa urobila z dloveka rozumnd
_1bytost, treba najprv odstrdnit zdkony jednotlivlich ndrodov,
-'l ktorfch z6kladom je hlavne toto nesprdvne udenie, 6o dnes
I t,eboplati v5ade, takZe obyvatelstvu sa v3tepi takmer kai.d! zlodin.
i, tieto zdkony st tak osnovan6, Ze musia splodit cel0 retaz
' zlodinov, do potom vZdy aj nasleduje.
.t" Niektor€ z najd6leZitej5ich z6konov, o ktor6 tu ide, podpo-
lrujri spotrebu li"ehovin, lridom sa na z6klade z6konov upria-
nostfiuj0 a rozmnoZujrl putiky, ktor6 nazyvajri krdmami a ob-
chodmi s liehovinami, kde zvddzaji nevedomych a ne5tastnych.
Mdme na mysli aj zdkony, ktor6 chr:6nia a za z€rkonitfi vyhla-
sujf hru Stasteny chudobnych pod menom itdtna lot6ria; dalej
tie, ktor6 z6kerne pod pld5tikom starostlivosti o chudobnSich
nidia skutodn6 sily krajiny; napokon myslime i na trestn6 pr5-
vo, ktor6 pri dneSnom nerozumnom z6konodarstve pokladaj0
nevyhnutne za potrebn6, aby zarudili norm6lny Zivot spolod-
nosti.
Mili6ny faktov v na5om okoli dokazujrl spr6vnost tychto
v5ivodov. Tieto fakty hovoria takym jednoznadnym a hlasnilm
.lnzykom, Ze sa d6 sotva predpokladat, aby ho dakto nemohol
r'ozumiet.
'l'ieto skutky nahlas zvestujri celdmu svetu, Ze nevedomost
,plrl-urli, uprednostfiuje a mnoZi city a.diny, ktorych nesleAkom
, rrrusl byt osobn6 a vieobecn6 ne5tastie, Ze potom. ked' nadldu
I rlr, nfsledky, neodstraiuje sa pridina, ktord ich zavinila, leZ
rrlvotl<lmost nab6da ludi vynachddzai a pouZivat tresty, ktor6
nn lrovrchn6mu pozorovateLovi zdaj0 hddam obmedzovaf toto
1rr.r, rgrolodnost Skodlivd zlo, kym v skutodnosti tieto tresty len
lrrri'nc zviidiujt nepristojnosti.
87
 √

Naproti tomu mridrost hlad5 pramefr kaZd6ho zla, 6o sa zardnlim hrdm, dim zavinili choroby a vraZdy' Dnes -sa- vliroba
vynori, a podnikne vhodn6 opatrenia, aby odstrdnila pridinu u-"poti"fu liehovin z6konom podporuje; roane sa udeluje tisice
nepristojnosti, a tak je potom spokojn6 a celkom presveddend, licihcii majitetom skliepkov s lieflovinami a nepotrebnlfch
licencii, pri-
Ze dosiahne svoj ciel'. [ieiu-; St6[ne zakony uieulO dnes pridel tychto tychto zakonov
Teda tak pozer6 m0drost, alebo inymi slovami triezvy a jed- dom sa h6dam ani jedcn p6vodca alebo z5rstanca
noduchy rozum na rozlidn6 city a diny, ktor6 zavif,ujri dnes i-"iniiru pieto, koiko tcaid' ieden z-tychto st6nkov denne pri-
biedu v spolodnosti, takto bude pokojne a d6sledne htadat ;p;j;"k tomu, aby sa .ozmioZovali zlodiny, choroby, bezcharak-
pridinu tSichto citov a dinov a hned urobi vhodne opatrenia, ternosti a osobne nciLastia.
aby ich odstrdnila. f.rfa-" toda svoiich spoluobbanov i nadalej v-y-'stavovaf poku-
Kecl sa takto vzbudila pozornost, mohlo by vysvitn0t, Ze pri- Seniu, ktor'(:tntr, ai<,r vieme, mnohi z nich nem6Zu odolavat pre
6inu t5ichto citov a dinov britsk6ho obyvateLstva treba hladat r"o;,i tcrit.iiitt vychovu poku5eniu, do robi svoie obete ne-
v zdkonoch, ktore sme uZ uviedii, a v in;ich, o ktor5ich sa e5te o<ltif nr rrti, i.r: pomaly z do6asnej pomiitenosti, ktor0 zavinili
zmienime. ol<olili l'rrrlirr svojim prikladom alebo svojou v5Tchovou' zolalejt
Aby sa odstr6nili 216., (.o doliehajd na spolodnost, musia sa irrri'istrr, irlclu,r ,piOt,i do choroby, 6o vyvoldv.a yiac. ako detskti
tieto nezmyselne zdkony pcmaly zru5it alebo zmenit. Britskd slirlrost', irlcbo je "
pridinou du5evnych muk a hr6z, ktor6 potgm
0stava v teraj5ej svojej forme sa vyborne hodi a znesie tak6 ,.,.lli,,rrr' ticho, ale tym obinnejSie ochromujt t giaY. Iudsk0
zmeny bez toho, aby vznikli nejak6 5kody, ktore sa vZdj, inak5ie sr:hoJrnost, do napombha osobn6 alebo vleobecn6 Stastie?
vyskytnrl pri vyn0tenlfch alebo zle pripravenfch zmen6ch. vrOZ" trritsk6 viaaa i nadalei zotrv6vat na takychto zdkonoch
Lei ako rivodom na zadiatku ndrodnllch opatr:eni na zlep5enie of"nr.-,la prednost zriadeniu, ktor6 vychovdva fudi' abv vymys-
stavu obyvatelsLva treba fiprimne a bez bodn;ich mvilienok leli tak6 z6kony a reprezentovali s celou svoiou vShou?
otvorene vyhl6sit, Ze nikoho zo Zij0ceho pokolenia neokradn0 (V roku 1756 prijali v parlamente z6kon -
o d6chodky, ktor6 teraz m6., alebo ktor6 mu boli r:radne a 25,- s nasleduj0cim itvodom:
"poZivanie liehovin a pelenky velmi rozSirilo naima
konite prisriden6. ,,ke-Clie sa
, ,,iZSi"t, a spodnych triedach, kde toto neprestajn'6 a.nadmier-

重
NajbliZiie opatrenie pri n6rodnej reforme by malo byt
odvolat v3etky dogr.ny Btdtnej cirkvi, ktore ju zoslabujri ludi a zneschopfiuig.ich pre
.,r plii" podkopdvl vtidsine zdravie
ich,
dia pre f,u nebezpedenstvo. Ale aby sa zabrdnilo z|$m 1:ill uzitodn0'pr6cu a zamestnanie, kazi ich mravy a dr6zdi aby
kom neuv6.Zen6ho prevratu, m6 zostat cirkev tak, ako je, lebo hoklovali vSctkym moZnl'-m nerestiam, kedZe sa z!-Q ndsledky
pri starej tradidnej dstave m6Ze i sama vel'a ziskat. n"-i",'r,,,tr,t poZivania liehovin neobmedzia na terajsiu a
generS-
ciu, at" zasiiihnu i t uAt:ce pokolenia a m6Zu znidit zruinovat'
-liehovin'
vζ 螺 槻 ,:器 篭 ns211.静 ギぷ L』 留 胚 kettLri: toto kral'ovslvo..." Aby sa obmedzil predajnik nesmie okrem kupdit
so svedonllm veriacich, zruこ it. Toto opatrenie by hadam lepこ iei infch uzncseni sa z toho d6vodu uzniesli, Ze
ako ka2dё inO pomaha10 upev五 ovat narOdni cirkev i こtat. Ta_ s "liehovinami bcz licencu, ktorlf st6l na rok p6itdesiat funtov
kyto rozumnゾ postOj by hned pomohol zo sveta vこ otkfm teO― Sterlingov.
logick′ mspOrOm, ktoro ludl len mata a rOzsievaju vこ oobecn■ Zpriva zmierovacicho l<rd1'ovsk6ho sudcu v qr6fstve Middle-
nezhodu. ,""', janu6ra l73B oznamuje, Ze vo Westminsteri, Holborne
Najbl膨 こlm opatrenfnl narOdnej reformy sa mali zruζ it alebo a v Towerskom a trinsbury,skom okrese okrem Londrin-a
a southwarku - bolo 7 044 domov a6oskliepkov, y ktorfch
;::器 li」 晋醜LttT'kkttr:鑑 辮蹴』
『∵1:mt11》 pr"aa""ri v drobnom vercine alkohol a zmierovaciemu sud-
2 Tests zaviedli podLa anglick6ho zAkona z roku 1675 ('lestact).
lovi hldsili, pritom sa v5ak predpokladalo, Ze skutodnri podet
Tento
zdkon poZaduje, aby vietci Stdtni zamestnanci uzn6vali za hlavu cirkvi Vゾ dost, aby sme uk6zali z16 ndsledky tlich-
:L留 ll』 [:漸 ξ 」::】 き￨
kr6t'a a osve dili sa proti uicnirr katolicl<ej cirkvi o prijirTlani. Tymto boli
vylirEeni zo St6tnych Oradov najmii katolici, ale i vBetci privrZenci pro- to zakonov v pravo平 svetle. Teda zvY3me dane na vfrobu
testantsklich siekt. Len v roku 1829 pripustili inovercov do gtatnych riradov. palenky, aby stala viac ako in6 prostriedky norm6lnej spotreby.

BB
89
剛
Ⅷ
閻

\'Setkym teraj3im majitel'om skliepkov s liehovinami a nepo- 0 telstva je v tom, aby sa zmenili zqkqny o chudobnfch. eo ak6
trebnlich krdiem odoberajme pomaly licencie, naproti tomu znii- dist6 a bez pochybnosti 5l'achetn6 boli rimysly pdvodcu tychto
肉

me dane na vfrobu a spotrebu sladovych n6pojov, aby chudobnl zdkonov o chudobnych, vo svojich vysledkoch predsa len po-
a pracujtice triedy mali e5te viac d6vodov vzdat sa svojho Skodzuj(r chudobnych a s nimi spolu i 5t6t natolko, nakolko je
閻

Skodliv6ho zvyku pit a pomaly si odvykali od tejto otravy to len moZn6.

nadisto, lebo je istou pridinou zlodinov a biedy. Naoko chcrf tieto zftkony pom6ct chudobnym, ale v skutod-
珈

Ako najbliZ3ie zlep5enie by sa mala zlikvidovat Stdtna lot6ria. nosti ich dreziruj0, aby si osvojili najhor5ie n6vyky a sp6chali
Lebo z6kon, ktor57 ju uskutodnil, je nid menej a nid viac, ako kaid! zlodin. Tak sa mnoZi podet chudobnych a ich n0dza.
閻

zdkon o hre Stasteny, sankcionovanlf Stdtom, aby neobozretnlich Preto sa ukazuje potreba porobit rozhodn6 a tdinn6 opatrenia,
zvihil do klepca a vykoristoval nevedomlich. aby sa mohli odstr6nit nepristojnosti, zavinen6 platnymi zd-
珈

Nakolko zvrdtene musi byt spolodenskd zriadenie, ktor6 na to konmi.

navedie Stdt, aby svojich poddanych klamal a po5kodzoval a po- Ldska vyhlasuje: chudobni nesmt zomierat od hladu; politic-
肉

tom e5te odak6va, 2e tfch poddanych nevychovajri nevyhnutne kd mfdrost ochotne poddiarkne ttto poZiadavku. Ale mOZe byf
tak, Ze budt inych poSkodzovat a klamat! to spolodensk6 zriadenie spr6vne, ktor6 nuti usilovnfch, mier-
肉

Mohli by sme predpokladat, Ze tieto opatrenia zniZia Stdtne nych a pomerne dnostn;fch, aby podporovali nevedomych, le-
prijmy. nivcov a pomerne nerestnych ? Ale toto sO n6sledky teraj5ich
肉

Kto sa trdpil pre 5t6tne prijmy a je schopnli rozumiet' prob- britskych zdkonov o chudobnych; verejne podporujt lenivost,
l6mu, vie, 2e prijmy majrl ien jeden zdkonity pramefi, i,e totiZ I nevedomost, mrhavost a vystrednost vo viid5ej miere ako usi-
ｌ
ｌ
ｌ
ｌ
ｌ

priamo alebo nepriamo vyvieraji z pracovnej sily ludi a lubo- I lovnost a sluBn6 sprdvanie. Pod tarchou tohto zla, ktor6mu je
volny poEet Ludi (ak st pomery inAd podobn6) mdZe tieto na vine nerozumn6 zriadenie, musia Iudia ustavidne trpiet,
ｌ
ｌ
ｌ
ｌ
ｌ

prijmy podla svojich sil, svojej usilovnosti a svojich schopnosti pridom sa nepristojnosti zvtid5uj0 z hodiny na hodinu.
viac-menej zvySovat alebo zniZovat.
洒

Preto treba hned napldnovat a urobit protiopatrenia; lebo Eo

SkutoEn6 moc Stdtu, v ktorom vl6dnu z6kony, ktorych pod- ak6 Skodliv6 tieto z€rkony aj st, je zjavn6, Ze pri terajSom stave
kladom je presnd znalosf povahy dloveka, a kde je obyvatelstvo
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

britsk6ho obyvatelstva nie je moZn6 ui aj cely poriadok zvrhn0t,

doLrre vychovdvan6, by mohla byt ovela v?id5ia. ne? v inom v ktorf udili ddverovat tolkych ludi.
5t6te, ktorlf md prdve tolko obyvatelov, ale v ktorom velk6
肉

dast obyvatelstva dostala zlts, vychovu, ba spravujri ho eite Z€tkony md pomaly vystriedat poriadok, ktorli m6 opadnf
zakonmi, ktorlfch podkladom je nevedomos{. rdz a potom ich 0plne vyradit.
Ⅷ

Preto mal6 5t6ty Gr6cka, kym sa vlddlo v nich podlla pomerne Vhodny poriadok, 6o md odstr6nit tieto z6kony, sme uZ opi-
rozumnych z6konov, mali 6o do ndrodnej sily prevahu nad sali, ale chceme ho eSte lepiie objasnit. MdZeme ho nazvaf
Ⅷ

rozsiahlou Perzskou riSou. ,,poriadok pre z6branu zlodinov a pre vychovu ludsk6ho cha-
Podla tohto jednoduch6ho a jasndho principu by sa mohla rakteru". Za reZimu, ktory m6 pevn6 z6klady a len dobr6 rimys-
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

skutoEn6 moc a Zriedla sily Britskej svetovej ri5e velmi zviid5it, ly, mohol by tento v5eonecny poriadok 6yt uZitodnejii it<o
keby sa zru5ili zdkony, ktor6 pod uveritelnou zdmienkou doZenri daktorlf dnes platn'$ zAkon.
酬

do Stdtnej pokladnice n55ho krdlovstva niekolko, naozaj iba .I Fundament6lna zasada, z ktorej vychadzajri vSetky tieto ese- ! , ,
niekol'ko mili6nov, ale v skutoEnosti odoberajri Zivotne sily 5t5- je, znie: ,,VSetkym detom m6Zeme v5tepif kaZdy cit a kaZd! l:0,:,
酬

II
tu. Lebo tieto zdkony nivodia sily a schopnosti obyvatel'stva, infmi slovami, ,,vypestovat v nich lubovolny charak- ['! f
ktor6 potom oslaben6 a pre zlodin vychovane, vyZaduj0 ovela II
判

lSrY{U",
viidBie vydavky na svoju ochranu a svoju vlddu. Bezpedne sa Je_dplqZit6, gby sme mali tilto zd,s,adu uZdg pred otami a jei
m6Ze povedat, Ze treba len trocha sktsenosti z praxe, aby sme
酬

pr{udiuost tak peune zd1uodnili, abg sa o nej nikdg uiac ani

pravdu tychto tvrdeni celkom spristupnili aj najjednoduch3im nujmenej ngzapoeh:Ub,oxala. Povrchndmu pozorovatelorri mdZe
珈

Iudom. byt toto abstraktnou pravdou, ktord nem5. vel'kO hodnotu, ale
NajbliZiie opatrenie na zlepienie siludcie britskdho obyva- rozvdZnemu a exaktn6mu myslitelovi by sa mal javit tento
酬

90 91
洒
硼
princip こOSkoro sta sila, こo napokon odstrani nevedOmost a
ュ_聾 d“ pe臼 箕
z nej vyp]げ v4通Ce_predsu側 ぃι ntШ 雌と旦奎 ヽ ‐
`a」
l ked je tato zisada len z6verom, vyvodenゾ =0コ itチ ch
rn z d61eを
faktov svetovゾ ch deirn, n10hol by d6kladnゾ vyskum ukazat, 乏 e duchovn6ho, d6stojnika, pok0tneho zlodinca, alebo Ze je to ind
sa zhoduje s kaを dfm dnes znamym faktom. Preto sa tato za_
sada hodi za podklad novё ho poriadku, ktorO pre svoj pravdiv′
raz a neporOvnatornゞ vゾ 2nam ma hezdOlaterna silu a こ Oskoro
vystricda vこ etky cこ te jestvujice poriadky, aby sam v16d01 po―
tom na voё nё ёasy.
Alo prive proto musl byt vereinOSt este pred zavodonfrn
Ａ＝Ｖ
tohto poriadku so vこ ctkfnli jChO dOsahrni a nasledkarni `plne
presvedこ ena o johO pravdivosti.
υ
Proto chceme v mysli sledovat rozliё nO こ taty a riこ e sveta
a pozorne sk`rllat こ
loveka, ako 2ije podra naこ hO vedOmia v nd―
silnej rozdrobenosti tejto zeme.
Porovnaite Charakter rudu kaЙ dei pOSpoHtosti so zakOnrni
la mravrni, ktorё v nO」 vladnu, bude to bez vゾ nirnky k6piou
tamtej.
Kゞ m v davnejさ fch こ asoch z6kony a mravv zavcdeno Lvkur―
gom sformovali z こloveka idealnehO bojovnika a dokonalν na―
stroj voiny, Vychovivait z nehO dnes inO znkony a rnl・ avy
nastrOJ despotizmu, co ho robi takmor alebo n[tこ isto neschop―
nゞ m pre boi. Ako sa dozvedame z deiin, ZttkOny a mravy AtOn
こkolili nllade乏 , aby sl osvojila Verka madrOst, no dnes je ё lovek
pre celkorn inё zakOny a mravy nattichこ ias na naini乏 60m stupni
duこ evnё ho upadku l tarn, kde predtゾ m kultarne vyspell ame―
rickl lndiani brOdili po pralesoch a prejavovali vこ eobecne
chrabrフ , d6Vtipnゾ , こ rachetnゞ a statOこ nゾ Charakter, ktory ne_
chcel pochopit, ako m6乏 e rozumnゞ こ 10Vek baを it po tom, aby
mal viac, ako sam m6乏 e uttit, tarn sa teraz na tei iStei p6de
a v torYl istom podnebi vychovavajtt rudia pOdra tak rozdiein9
formulovanゞ ch z`kOnov a mravov, Йe napinali vSetky svojo
telesn6 a duζ evnO schopnosti,aby podra mottnosti dosaCtisll
riz viac nadobudli, ako m62e kaЙ dゾ sarn Osve spotrobovat.
Ale preこ o vlastno uvidzame d'alei neSpoё itaternё f`)kty, ako
Vゾ ChOVa vttdy vplゞ vala na povahu ё loveka, ked tonto vplyv i to―
mu nainevzdelaneiさ icmu lnOを no celkorn bez tFIЙ kOsti vysvetlit
kattdodennゾ rni prFkladnli z ichO naibliZё ieho okolia?
Dnes asi nik ncm6Й e mat natorko nedosII1loこ nう vedomosti,
乏e veri v akasi rδ znorodd povallu ёloveka, z ktoroj sa vlastnou
silou vyvinie nevedol■ y, chudoLnゾ a z10ё incckν rni navykFni vy―
bavenゾ charakter alebo fiこ こr, ktory si z nezmyslu a z rozporov
mう dy vyvodl svoje zasluhy. Ale nik by nemal byt ani tak′
92
nevedomy, aby si predstavoval, Ze neurdity, slepri a neuvedo-
melf pochod v ludskej povahe samej, do s vychovou nem6 nid
do dinenia, formuje city a n6vyky obchodnika, rol'nika, sudcu,
Iudsk6 povaha, ktora dava Zivot Zidovsk;fm spolkom. Spolod-
nosti priatelov a vSetkynt v5elijaklim ndboZenskym sekt6m,
ktor6 na zemi jestvovali alebo jestvuj0. Nie! tudsk6 povaha je
v5ade jedna a t6 istd okrem malych rozdielov, ktor6 sa vZdy
ndjdu pri v5etkgch tvoroch prirody. tudska povaha je bez vy-
nimky v3eobecne formovatelnd, sprdvhou'vlichovbu mdierne
deti koZdej triedg l'ahko a toskoro preugchouat za priut'Zencoo
hociktorej triedg, ba i za talcgch, ie spdsob Zttota tejto dluhej
triedg budi pokladat za sprdung a |nostng a u bo.ii za riu
zon'Lri, hoc ich rodi1ou u1ili uerit a uyznduat, Z,e je to trieda
zlgch a nerestnuch tudi, a rodiiia tgchto deti bg dobrouol'ne
obetouali suoj Eiuot u boji proti n;,m.
eim odSvodnite potom svoj narok, vy zdstancovia prevahy
tradidngch predsudkov svojej sekty alebo strany, ked sO tie
predsudky v rozpore s ndhl'admi, ktor6 v5tepuj0 inrTm l'udom?
Dnes m6Zu takmer i hlupdci pochopit, i,e ani najmcnej nie je
va3ou zdsluhou, Ze nemSte tie ndhlady a ndvyky, kto,rymi teraz
tak vel'mi opovrhujete. Nemali a nechceli by ste mat potom
sticit s tymi, ktorjm v5tepili ine city a n6vyky ? Dovolte v5et-
kym ludom, aby spravodlivo sk(mali tento problem, lebo si
naozaj zasluhuje, aby ho pozorne sk0dali. Tak potom zistite, 2e
＝オ
pri ktorej nesprdvne ubia dieta o skutodnych
9h Pre'SJqk9V, 乏e takrner vさ et―
ko Zlg_pr"E$a v Zivste i dalej.
, Z6stancovia zdsady, Ze mat tradidn6 … predsudky je z6sluhou
alebo hanbou, odkial beriete svoje zSsady?
' NoZe pozorujme svet biedy v celej jej obnaZenej o5klivosti!
Treba ju odhalit, lebo ponaulenie, ktor6 poskytuje dietatu, ked
sa zadina utvdrat charakter, nidi pravri l6sku k bliZnemu, ktord
jcdine m6Ze primiit jednotlivca, aby naozaj miloval v5etkych
ostatnych ludi. Ndhlady na vysady a na z nich vyplyvaj0cu
prevahu a lep5ie postavenie, do sa ludom dodnes v5tepovalo,
Ze to treba spojit s od malidka vypestovanymi citmi a n6vykmi,
sri najhlavnejSou pridinou nezhody v celej spolodnosti. Tak6
ndhl'ady s0 naozaj v priamom rozpore s pravym a Blachetnym
ndboZenstvom a nikdy nem6Zu obst6t vedla neho. Rozsah biedy,
l<Lor0 zaviflujri tieto nespr6vne n6hl'ady, nemoZno predsa cialej
zata.jovat. Ale doskoro ich uZ zastihne osud, akli stiha vSetky
ornyly. Ved vlastnd podstata nevedomosti, na ktorej sa vybu-
%
 欄糊驀
doval tento svet biedy, sa dd na vedomie cel6mu svetu a ked
sa nevedomost takto odhali, odtiahnu jej obranci z boja, takie

榊
sa sotva n6jde rozumny dlovek, Eo by ju e5te dlhSie podporoval.
Ked sme takto odhalili omyl, na ktorom nevedomost zariadila
svoj svet, do ovlddal alebo n0til Eloveka byt nerozumnlim a ne-
Stastnfm, ked sme poloZili neotrasiteln6 zaklady tak6mu svetu,
ktory tieto omyly nepozn6, a ked ho ludia vSeobecne spr6vne 等鵬 ∫ け縫あbn"dnO山
pochopia a zavedie sa do v5eobecnej praxe, musi vychovat ludi
tak, aby ,,mysleli na inlich a spr6vali sa vodi nim tak, ako si
∬ 毬概 響 結Ъ ・
l:si」 離
°口 an面 sa ned6 dO“ 引 rぃ
sarni Zelaj0, aby ich posudzovali a s nimi zaobch6dzali", pre-
chddzame teraz na objasnenie prau€ho suetd, ktory m6Zeme
守
mom pre chudobnプ ch.
t vSeobecnゾ m Vゾ ChOVnゾ m Syヽ ￨(1-
,

∬辮 ⅧityChゎ メ anOv p∝ 蜘emo mh

nazvat i suetom bez tajomstieu. l{to md prevziat tetaz vllchovu
.∬ :∬ 櫨 胤λ
鐵琳
deti, ked zo v5etkSich moZno vychovaf" kaZdli lubovolnlf cha-

懸
蔓
rakter ?
Druh a rozsah Stastia alebo ne3tastia, ktor6 Elenovia kaZdej
spolodnosti preZivajri, zdvisi od charakteru, ktorli vStepili jed- :
notlivcom tejto spolodnosti. le pokladat vytゾ ё
eno p16ny l(,I〕
Preto kaZdli 5t6t by mal mat 6o najvii65l zdujem na tom, aby Za Vゾ p10d Staroveku.
formoval individudlny charakter svojich obdanov, a to by malo
byt jeho prvou a najhlavnejSou rilohou. A ked sa dd formovat ah∫ Ъ
li盤胞Pttnё
ho d■ し Fり ,pana」 07eFa■ a,C9メ o■
kaZdf charakter, najnevedomej5i a najne3tastnej5i tak, ako

酢T撫蔦轟iW督職獅l響
I najrozumnejii a naj3tastnej5i, zasluhuje si to istotne naj-
viiE5iu pozornost kaZd6ho 5tdtu, aby urobil opatrenia, pomocou
ktorlich mOZe zaistit formovanie rozumnfch a Stastnich cha-
rakterov a zamedzit, vznik nevedomfch a ne5{astnlich charak- rovnani s predoこ 1ゾ rni vyuё Ovacirni met6darni.
terov. UIniestenie a zariadenie tried a mnOhё inё maliこ kosti v r,そ in_
Z toho vyplyva, Ze ka?d,! Stdt " ktorf m6 byt dobre spravo- |
vani, musi zamiefit svoju. najd6leZitej5iu pozornost na utv6ra- f
nie chaqakteru. Preto najlep5ie spravovanfm Stdtom bude ten, I 菖
『 響 e構
。
轟獣職 蹴黒紺 盟 7■ lea留
ktorri md naileosi svst6ni fruaovVtnav+ 11:品 3鳳 剛 ■ l:
roa spravdu 'iudi;"'dd gfi ffio-f,fiftpravovat 5t6t, by sa mal 猪器llぶ luh可 `'aby Sme dticrttu馳

臨蝶職聾
zaviest taklf syst6m ludovychovy, ktory bude najistej5im, nai-
pohodlnejiim, najOdinnej5im a najhospoddrnejBim prostriedkom
vl6dy, aky si mdZeme len predstavit. Tento syst6m sa m6Ze tak
vybudovat, Ze bude schopnli velkej a uZitodnej tlohy, ktor0
md splnit.
器鸞珊灘 れ
語 ]哺
Lenie o tomto nerozumnom stave, v akom ludia Zijti tetaz, uさ翼 :ぶ :1識 :瑞 X『 rt婿 棚 里l魔 醜:L雹 協 1lll、 I羊 I
sa m6Zu fudia dozvediet len Skolenim; kim sa toto Skolenie
neuskutodni, je preddasn6 zavAdzat syst6m ludovlichovy.
Ale das je uZ tu, ked britskd vl6da mdZe zaviest syst6m 1
Iudovlfchovy pre chudobnych a nevzdelan$ch. UZ i toto opatre- I
nie, ak sa dobre naplSnuje a realizuje, by mohlo mat za n6sledok
najd6leZitejSie a najuZitodnejSie zmeny.
‖
鮮
路
‖用
P燃
!蹴
‰ぽ
由。 批
i椰l》塾 靴椰郡価‖
:v詣
an∝ m mdaが ntv h狙
"hm酬
,

94
 説 乱fri:sl島 °
yST,」 I冨
,鮮 3撫
熱 λ 嶽Fl乱 ∫
鵠
tcl'a, aby vdm uk6zal, ak6 vedomosti si deti osvojili. UEiteI ich
vyvol6 a dd im teologick6 ot6zky, na ktor6 ani najudenej5i
ハ¶ｌｌｌｌｌｌＪＶ
muZovia nemdZu dat rozumnt odpoved. Ale deti odpovedaj0
r;fchlo, ako sa to uZ prv nacvidili, lebo na tak6to smie3ne vzde-

∬臨ふ
:護 網 搬 l6vanie sa potrebuje len pamtit.
:ギ Kto vie pozorne ditat 2 luddkej tvare od detstva po Sedivri
starobu v rozlidnych triedach a n6boZenskych obciach britskeho
obyvatelstva, pre toho by mohlo byt naozaj poudnim, i ked
trocha smutnym, vyditat z tvdri chudobnfch deti tlichto 5k6l
zjavnri duBevnri zbeda6enost, zavinenri dobre myslenym, ale
krajne zvrdtenim vychovnym syst6mom.
Toto by n6m malo byt"-d6leZitim pbnaudenim, lebo ndm d6va
m zmenさ ovala alebO niこ 1la, ё0 eSte jeden modernll a rukolapnli priklad k mili6nom d6kazov,
ktor6 sme uZ prv mali naporridzi, ako lahko mdZeme totii

Mi葦 欝鰍晏
ncudit deti v5etky lubovoln6 dogmy daktorej sekty, a tak si
osvojit kaidy n6vyk, hoci by bol v rozpore so skutodnlim Stas-
tim deti.
Koho vychovali naozaj verit v nespr6vne ndhlady jestvujirce;|.
l.craz nesv6r rozsievajricej n6boZenskej obce, toho sa verejn6
pranierovanie chyb zvl65tnych dogiem, ktor6 i jemu vBtepovali,
tlotkne zo zadiatku krajne neprijemne a vzbudi v fiom odpor;
tieto pocity by mohli byt tlim silnejBie a bolestnejiie, Eim jas-
nej5ie a nepodvratitelnejiie sri d6kazy, na ktorych sa zaklad6
kritika.
Nahovorte tychto [udi, aby aspofr raz ookojne uvaZovali
o probl6moch, a sktmali n6hlady svoje a svojich bliZnych, po-
lom poznaj0 nezmysly a rozpory, podLa ktorych vychov6vali
lch predkov. Tlimto ludom by sa mohli potom tie omyly spro-

鴨響
繹 瑶基塞
I ivit, lebo ich dlho klamali, takZe tito l'udia s neodolatelnou
vfrZnostou napnt vSetky svoje sily, aby odstr6nili pramene
v$t:t.kych tychto ludskych bied.

鶯担螂覺J i」
Akiste sa uZ dost povedalo o sp6sobe a obsahu novlfch q7-
t:hovnych syst6mov, aby sme ich videli v pravdivom a v sprdv-
nrrrn svetle. Za ndpravy vo vyudovacich met6dach, vo vyudbe,
k t.or6 vBtepia dietatu v5etko, do je navidomodi vhodn6 nau6it sa,
rrr nfipravy, ktor6 sa doskoro vo velkej miere e5te roz5iria, do
l. za rozunnn6 bytOsti, za utti_ lrrz ni'rmahy mdZeme predpovedat, dakujeme dr. Bellovi a p6nu
:1.
l,nrrcrrslerovi, kym naproti tomu omyly, ktor6 sa i pomocorr ich
v{r'ttovnlich syst6mov vitepovali do tidenlivej duBe dietata, po-
lltflrlzrr,ir'i z dias, ked nevedomost podporovala kaZdgi nezmysel.
l'ltlrr lrdna Whitbreada pre vychovu chudobnych zostavila na-
vlrlorrro(,1 l.omperamentnd osobnost, ktord m6 znadne schopnosti.
fllr' ;r1'r' .lcho nespr6vnu vychovu sa nevyvijali rovnomerne ani
96 I. l,U"ill' l(6 '.Ilrv 97
jeho du3evn6 sily, do sa ukdzalo najmd pri jeho redi, v ktorej
navrhnutlf pl6n predkladal dolnej snemovni, no v pl6ne neza-
budol ani na seba.
V fiom p6n Whitbread najprv zrozumiteLne ob.jasnil v5etky
ddvody pre vychovu chudobnlfch, d6vody, akr6 sa mohli oCakdvat
od dloveka, ktory vyr6stol v dne5nom spolodenskom zriadeni.
PlSn s6m ukazuje, ak6 nesprdrme sri zdsady, ktor6 v3tepili
p6nu Whitbreadovi, a dokazuje, Ze sl ieho autor neosvojil nijak6
praktick6 vedomosti o citoch a n6vykoch ehudobnlfch, ako ani
jedine Odinn6 prostriedky, pomocou ktor$ch moZno vychovat
z chudobnych jednotlivcov fudi, do sri uZito6ni tak sebe, ako
i spolodnosti.
Keby pdna Whitbreada, ako i vBetkych dlenov parlamentu ne-
boli vychovali podla nespr6vnych te6rii, ktorlfm chybuje kaZdf
rozumnli podklad, a ktor6 prekdZajri nadobudn(t si rozsiahle
praktick6 vedomosti o ludskej povahe, bol by tento pl6n pre
vieobecnri vfchovu chudobnych nepredloZil len a len ministrom,
predstavenim cirkvi a obecn5Tm Oradnikom, ktorych teraj5ie
z6ujmy sa navidomodi musia protivit tomuto fimyslu.
Keby bol p6n Whitbread aspof, raz skrisil ziskaf ziavn'$ 25.-
ujem tych ministrov, predstavenych cirkvi a obecnych fradni-
kov pre spoluprdcu pri realizovanl vychovndho systemu, nad
ktor;im mali mat tito ludia podta jeho Zelania hlavn;f dozor.
Bol by ich tak predbeZnSimi informdciami aj uschopnil pre tOto
rilohu, pre ktorri sti teraz v6bec nepripraveni. Lebo t:fmto Iu-
dom pre ich doteraj5iu vychovu musia chybovat potrebn6 ve-
domosti, aby mohli (rspe5ne spravovat vyudbu infch.
Keby sa bol niekto pokrisil pldn pdna Whitbreada uskutodnit,
bol by urobil zmdtok v celom krdfovstve.
Ak pouvaZujeme o tomto probl6me, bude ndm jasn6, ie nikdy
nebolo a nebude ani v bud0cnosti v zdujme cirkevnej obce,
ktord si ndrokuje zvldBtne vlisady, lebo hl6sa vzneien6 a ta-
Jomn6 uEenia, o ktorych m6Zu diskutovat najvynikaj(tcej3ie a
najsvedomitej5ie osobnosti, aby sa mase obyvatel'stva poddvali
in6 udenia, ktor6 sa nezhodujri so zvldStnymi dogmami patrid-
nej cirkevnej obce. LenZe mohlo by byt jasn6 i to, Ze .dnes
i najudenej$i a najrozumne.'i5i dlenovia anglickej Stdtnej cirkvi
sa obdvajrl v5eobecndho vlichovn6ho syst6mu pre niZ5ie triedy,
ktorf spodiva na zdravfch politickych zdsaddch: u privrZencov
Stdtnej cirkvi sa podobnd city museli odakdvat, lebo v:id3ina
fudi, do boli tak vychovani a vyr6stli a Zijn v takfch pomeroch,
si musi tieto city nevyhnutne osvojit. Predo by sa mali niektori
Iudia i pok05at rozsievat verejn6 rozhordenie proti dlenom
9B
It6tnej eirkvi? Ich postoj a pohnttky sd pr6ve tak6 spr6vne,
o preto celkom tak6 dobr6 ako pohntitky tfch ludi, do sa po-
hor5ujri na dlenoch Stdtnej cirkvi a kritizuj0 ich chyby. VZdy
by sa malo pamiitat na to, Ze ustanovizefi, ktor6 m6 moc hldsat
zdsady, mdZe byt naozaj veLmi cennd, ak sa pouZije na hl6sanie
zJavne pravdiv6ho zriadenia, ktor6 nepozn6 rozpory a odpory.
Hodnost6ri Stdtnej cirkvi a ich privrZenci predvidali, Ze v3e-
obecnd vichovn6 ststava pre chudobnych, keby nebola pd
priamym vplyvom a pod sprdvou prislu5nikov St6tnej cirkvi,
r;ichlo a d6kladne by rozloZila omyly nielen svojej cirkvi, ale
I kaZdej inej cirkevnej obce. Predvidajfc toto, uk6zala sa Stdt-
na cirkev rozumnej3ia'ako sekty, ktor6 podporovali vleobecnSi
vlfchovn;i syst6m pre v5etkych, nikoho nevynimajric. Hlavy tej-'
to cirkvi mridro zistili, Ze mridrost a nezmysel nem6Zu dlho
obstdt vedla seba, Ze mridrost nevyhnutne odstrdni nezmysol
a musi vl6dnut sama. MuZovia St6tnej cirkvi poznali neprestaj-
n1f a i teraz rychly pokrok rozumu a vedia, Ze .jeho rastricej
sile sa nebude m6ct dlho odporovat. Kedie uZ vidia, ie je to
bcznddejny boj, bez0speiny pokus - znidit lancasterovskti v57-
chovnO s0stavu4 - mal by byt navZdy poslednym usilfm stavat
6a proti Sireniu vedomosti, do sa teraz robi na vBetky strany.
Pl6n udit deti chudobnych podla vlichovn6ho syst6mu ddstoj-
n6ho dr. Bella v5etky dogmy anglickej Stdtnej cirkvi, je poku-
som oddialit trocha prichod obdvanej epochy, v ktorej sa rozu-
mom nahradi nerozum a St'astim neStastie.
Ale nepokriBajme sa o nemoZnost, bolo by to mdrne a nemalo
by to ani zmysel. Dokial cirkev pevne stoji na svojich ne-
upr6vnych a Skodlivych t6zach, nedd sa nahovorit, aby praco-
vula proti svojim zdanliv;fm z6ujmom.
Uveden6 zdujmy nepripustia, aby sa niektord trieda sklamala,
zdsady podporujri v praxi len nekonedne destn;i a Oprimnli
postup. NedajO vznik citu, ktorli je v nesrilade s ludskym
fifustim a sprostredkujri vedomosti, do sved6ia o tom, Ze tak6
fitustie sa m6Ze dosiahnut len vtedy, ak sa z nduky, ktorfi
rtn16 generdcia odovzd6va mladej, naozaj vyhidi kaZdy ne-
rpr'6vny a klamlivlf n6h[ad.
V tomto zmysle chceme potom dat Bt6tnej cirkvi na vedomie,
lo vBeobecn;f p16n pre vlichovu chudobnfch, do nikoho nevylu-
lluJo, by mal vSetky omyly, ktorych sa doprl5taj0 rozlidn6 n6-
' ( )wr..nova nardZka na boj anglikdnskej cirkvi proti qudkerovi Lancaste-
luvl, ktorli sa napokon kondil tym, Ze Lancaster trez prostriedkov opustil
Atrgllll<o.
99
 boZensk6 smery, bez najmen5ej pochybnosti odstrdnit, a keby
sa tento pl6n vcelku realizoval, nemohla by sa nadalej udrZat
ani jedind dogma, do je v rozpore so skutodnostou.
Teraz vyhl6sili tento v5eobecny vlfchovny plSn pre vSetkfch
chudobnfch. KedZe sa mySlienka ujala v hlav6ch jeho privrZen-
cov, nebud0 ho m6ct zniest zo sveta duchovni otcovia; tento
syst6m by mohol tob6Z doskoro urobit tak6 pokroky, Ze by sa
jeho rychlou a vzrastajfcou pomocou doskoro mohla navZdy
nastolit vl6da Stastia a rozumu.
KedZe si toto uvedomujeme a uznSvame, chceme i 5t6tne.l
cirkvi tak isto vyrazne ukdzat jej skutodny stav, v srdednom
a Oprimnom priatellstve pomdhat jej dlenom, odstrafiovat bez
kriku a taZkosti rozpory v jej syst6me a v ndhladoch, ktor6
sO teraz na vine jej slabosti a nebezpednEmu postaveniu, aby
aj Stdtna cirkev mohla reprezentovat tie zdsady, do znes0 kaZ-
dri kritiku, alebo tob6Z v z6rodku znemoZnia kaZd(t kritiku.
Teda inteligentni a mridri ludia v5etkych str6n, namiesto
aby odstrafiovali n6rodn6 ustanovizne a podniky, pousilujt sa
ich zo v5etklich sil zriadovat tak rozumne a bez rozporov, Ze
ich m6Ze dobrovolne kaZdf normSlny tlovek podporovat z ce-
l6ho srdca.
Aby sme vo svojej riSi dosiahli ridinn6 n6pravy a pritont
neutrpela Skodu ani 6ast pospolitosti, prvym velkym krokomrp
bude ziskat zjavn6 a rozhodn6 zdujmy Etatnej cirkvis, aby nad- f,;
Sene spolupracovala pri v5etl<ych pl6novanych ndpravdch. akfi
pravdiv6, v5eobecne platn6 a prav6 z6sad5l zn6Sanlivosti bud0j I
do len raz zdkladom ndrodnej cirkvi, potom by sa v kaZdom{ I
ohl'ade rychlo mohol zmenit charakter obdanov. Keby umierneni
a inteligentni dlenovia v5etklich strdn nepom6hali teraz mieru-
milovnymi prostriedkami uviest tieto reformy do Zivota (do by
sa mohlo stat velmi lahko a rozhodne), mohlo by byt kaZdemu
triezvemu pozorovatelovi jasn6, Ze boi l'udi, do ZijO dnes v ne-
potrebnej biede, nemoZno dalej odkladat ako v skutodnosti
dosiahnut Stastnfr bud0cnost. ist v Ostrety ciLovym vSijavom
tlfchto ludi a zamierit ich do pokojnych kolaji bude svedec-
tvom skutobnej politickej mfidrosti.
Kto vie pozorne sledovat s(rdasn6 udalosti a uvaZuje o nich,
pre toho sri dne5n6 dasy naozaj zaujimav€. Zjavne sa uskuto6-
fiuje velmi v5iznamny prevrat, ktory dneSn6 nevzdeland gene-
r6cia h6dam ani nepochopi. Preto musia britske rirady urobit
5 Porovnaj Owenov list arcibiskupovi z Canterbury v tomto vydani.
100
oddvodnen6, rfchle a rozhodn6 opatrenia, aby t ir.lo znlln.y
usmernili a ndrod oslobodili od omylov dne5neho por.irrrlkrr.
I t'rctosi.musikaZd5i rozumny a pravou l6skou k bliZncnru pr.r'rlr.lrrrrrlv
It'krvek naozaj Zelat, aby medzi britskou vliirlorr, prrr.lrr
I tnontom, Stiitnou cirkvou a l'udom nastala srdelnir r;p.lrigrr'/r.rr
Ia pospolnost konania, a tak sa utvorila Sirokd a pcvnli zl1l<lnrlfrrr
lprc ich vlastn6 bud0ce Stastie, ako i Stastie celeho sv('tir.
Nehovorte, krajania, Ze to nie je moZn6: ak urobirrrt) zltiuu(:
/ opatrenia
pre utv6ranie rozumn€ho charakteru dlovcl<ir, ot v,r
rime si rovnf a priamu cestu, po ktorej nielen pravclcptrrlolrrrr,,
ale rozhodne d6jdeme k tomuto cielu, ak po nej buclonc lir.irr';rt'
ncprestajne napred. Tdto cesta by mohla byt i na.iist.c.jiorr ;r
najprijemnejSou z ciest, ktorri Iudstvo kedy nastripilo. Vr,rlii'
l'ovno k m0drosti a ku skutodnSim vedomostiam a uki7.t: niinr,
Zr-' vychval'ovan6 vlldobytky Gr6cka, Rima a cel6ho starelro r;vc
l"a predstavuj0 len udalosti ist6ho 6asu. ked'Iudskri um bol r:ilc
slabo vyvinuty. Kto kra6a touto cestou, mal by.ju uznar[ zrr t;rlr
r'ovno a dobre stavanf, Ze nik nem6Ze prist do nebezpcd.crrsl v;r,
ttby z nej odbodil na scestie. LenZe toto nie je ani rizka, ;rlr:lro
lcn pre vyvolenych urdend cesta. Neprip(l5ta nijake vVnirrrl<v,
I
I MilZU ju bez obmedzenia
'fato
pouZivat ludia kaZdej pleti a k;rltlllro
je
I llrcsveddenia. cesta otvoren6 celemu ludstvu, je iir.ol<,,r
rr vel'k6 dost, aby v5etci ludia mali na nej miesto, hoci b.y r;ir
I ich podet i stisicnasobnil.
\
Vel'mi dobre vieme, ie taky v.,1klad, ak57 sme poclali pr.liv(.
l()raz, musi fantasticky a neskutodne zaznieL v u5iach l'url i, i:<r
dodnes t6pali v tmavej hmle nevedomosti, omylov a nezniiillr
livosti a ktorlim od kolisky v5tepovali len nezmysel a ncsJrniv
nc nahlady.
Ale ak kaZd! zndmy fakt, 6o je v spojitosti s t5imto prolrlr
Ittom, dokazuje, ie od zrodu prv6ho dloveka vZdy odovzrlirv;rli f
rrlrrri ako celok v5etklfm mladikom urdit6 city a ndvyl<y t i't'I
I t-crajBie a bud0ce pokolenia musia tak isto udit svoje polorn
llvo, potom s pevn5Tm presveddenim tvrdime, Ze sa oilc ovcl'ir
vlttr: veci stane skutodnostou, ako sa dosial prorokovtrlo, irlr,lro
rl'ttllovalo. Ak v5ade na svete budeme dim sk6r verc.jnr, rrlrlrrt )
,
Itovirti z6sady, odvoden6 z nemenitelnych z6konov pr'[r'rrtly ,r lt
rulrrfsl.upnen6 v5etk5im Ludom, potom nebude viac virlitr'l'rr,,.i l,
prol<hZky, aby sa vietci l'udia tprimne a v srdednom prirrlr'l'stvr,-ll
zorlrkli a spolupracovali a tak sa spolodnymi silarni trsil,rvrrll fll
rlorlrrlrnut mudry a dobry ciel. Toto by sa nedialo lcn v rrrr'
rlzirrclt jcdnotlivych Stdtov, dohody by sa neuzatv6rali lcn rrrcrlzi
vlrrrllrrrni kr6llovstiev a cisdrstiev, ktorych vz6jomne ncpriirtt,l'
stvo a vzdjomne nenavist sri vybidovan6 do krajnosti, ba Eias-
todne rozo5tv6vane aZ, do Sialenstva.
Spoluobdania, [oto je niekolko, leZ iba m6lo d6leZitfch n5-
sledkov, ktor6 sa musia dostavit, ked verejne uzndme tieto
jednoduch6, jasn6 a nepopierateln6 pravdy. Nevyklujtl sa sta
potmeh0dske a smie5ne sluby, ale vo v5etkych ludoch naozaj
doskoro prebudia rldinnli mier, vzijomn6 porozumenie a vZdy
Zivri l6sku k blilnemu.
Ak sa z6sady rrznaj0 verejne a pouZijti sa v5eobecne prak-
ticky, dosiahne sa tym drahocenny poklad, za ktorym sliedil
Iudsky duch od svojich prvych dni. A eite nik nemOZe pred-
vidat uZitodn6 n6sledky, do vyplyn0 z tohto objavu.
Chceme ukdzat iba to, ako sa dajt tieto zdsady rychlo a naj-
vyhodnejSie uskutodnit v praxi v5eobecne.
Povedalo sa, Ze 5t5t, ktor5? m6 najlep5i syst6m pre ludovli-
chovu, je najlep3ie spravovan;fm 5t6tom; ak teda z6sada, ktor6
je podkladom 0vah v tychto esejach, zodpovedd pravde, potom
je i tento ndhlad pravdivf. Ale (bud0 verit budrice 6asy v tento
fakt?) dodnes nepozn6 br:itskd vlSda n6rodnu vllchovnri s0stavu
ani len pre chudobnlfch a nevzdclanfch! Cibrenie ich umu a ich
ndvykov sa ponech6va ndhode a dasto je v rukdch I'udi, do sa
v celej krajirre na to v6bec nehodia. Vysledkom je surov6 ne-
vedomost a lresvdr, 6o dnes v5ade vl6dne!
(I zdkladorn neddvno vykonan5ich pokusov .je hl0pudkd z{sa-
da, Ze degraduje dloveka na nerozumny vojnovf stroj, ktorli
sa d6 zvieracimi silami rychlo pohybovat.)
Aby sa i nadalej tak nemridro nekonalo, hned by sa mal
zaviest' ndrodnf vichovny syst6m pre pracuj0ce triedy, ktorf
pri sprdvnom pl6novani prinesie najcennej5ie n6pravy, ak6 sa
kedy v praxi uskutobnili.
Pre infor:mdciu v3etklich chudobn;fch a pracuj0cich tried
v troch kr6lovstv6ch by sa mal vydat zdkon, do predvida tieto
ustanovenia:
- Po prv6: - Menovaf vhodn6 osoby za vedricich nov6ho odde-
I lenia vo vldde, ktor6 sa ukdie napokon ako jej najd6leZitej5ie
loddelenie. Preto rilohy ved0cich by mali prevziat bezuhonnd
f osoby, s najlep5imi schopnostami a s najvlid5im vplyvom
I v 5t6te.
ll Po druh6: - Zrladit semindre, kde poddanlich
「 rrllro v celom krdlovstve dostane kaid! pravidelnd a presn6
osoby, do maj0 prevziaf
telesn0 a rozumovri vlichovu buducich tlfchto Stdtov,
idostanri dobrf rivod do'met6dy a obsahu vyudovania.
' Toto treba pokladat za 0rad, od ktor6ho poZaduje 5t6t naj-
viii5iu spolahllvost a najvyS5iu d6veru. Lebo ak sa t6to tiloha
L02
dobre splni, vl6da by mohla spolupracovat s ludom bez pouZitia
donucovacich opatreni a vlddnrici musia mat pri svojej prdci
hlboky pocit uspokojenia.
Nateraz niet v celom krdlovstve ani jedn6ho dloveka, ktor6ho
vychovali tak, aby vyudoval nastdvajrlce pokolenie tak, ako by \l
to vyZadovali Stastie a zdujem vietkfch. \/ycvik bud0cich vy-
chov6vatelov nadobudne takto vefkf vyznam. Lebo po zrelej :
fvahe bude jasn6, Ze vlfudba ml6deZe musi byt nevyhnutne .,j
jedinlim z6kladom, na ktorom sa vybuduje nadstavba spolo[- - ^.
nosti. Ak teda trito vliudbu ponech6me nAhode ako dosial, ha t,:
dasto najneschopnej5im ludom, musi spolodnost i nadalej zn5- ,?
3at nesmiernu biedu, ktor6 e5te vZdy md svoj p6vod v tomto ::
slabo3skom a detinskom sprdvani. Ale ak sprdvne pldnujeme
a realizujeme vyudbu ml6deZe, nijak6 dalSia dinnost v 5t5te
nem6Ze niekomu znadne Skodit. M6Zeme celkom pokojne pove-
I dat, ..Zc . vfudba ml6deZ.e je zdzratnou silou, ktor6 si zasluhuje
najv?id5iu pozornost zSkonodarstva. T6to sila sa d6 vel'mi lahko
pouZit, aby spravila z dloveka diabla, ktory seba i vSetklfch
svojich bliZnych vrhd do neStastia, alebo aby vychovala z neho
anjela, ktor6ho l6ska k bliZnemu nikdy nevysych6.
I \ Musia Po tretie: - Zriadit semindreo v celom spojenom krdlovstve.
\-, byt spr6vne zariaden6 a dost velk6, "aby mohli prijat
v5etk5ich, do potrebujri vyudbu.
(' ) Po 5tvrt6: Pripravit potrebn6 prostriedky na zami5lan6
r stavby a na udrZiavanie semindrov.
(' ) Po piate: Napl6novat vyudovaciu met6du, ktor6 sa pri
pntridnom porovnani s istfmi novoobjavenymi met6dami, 6o sa
,noleraz pouZivajrl v praxi, ukdZe ako najlep5ia.
Po Sieste: Menovat vhodn;fch uEitelov pre kaZdri 5kolu.
''r) Po siedme:- - Obsah telesnej a rozumovej vyuEby v tfchto
ncmindroch by mal naozaj osoZit jednotlivcovi aj Bt6tu. Lebo
Ioto bv mal byt jediny d6vod pre zriadenie taklich vBeobecnych
rrorninArov.6
'l'ot.o s(r v podstate potrebn6 opatrenia, aby sa ukula najmo-
r[k, aby-fttlffi
dostal kedy dlovek do
'l
1′
Posledn6 ndrodnd reforma, ktorri treba e5te pri terajSom
nlrtvc veci navrhnrit, je v tom, aby sa prijal z1rkon, podla kto-
Itrformfrcie o hodnote prdce a o dopyte po pracovn;fch sitacfr.
'(twr.rr tu mysll - ako vysvltd zo srlvisl6ho zmyslu - ,,semin6re' (se-
Ittlttntllrt) $koly, uEiliStia.
103
爾
「
醐
酬
Ⅷ

Tieto inform6cie sf Ziadtce, aby sa zarudilo, Ze navrhovand

１１１
velklich vydavkov m6Zu v5tepit svojim poddanym spr6vne city
opatrenia sa pouZijti, a tak prileZitostne nezamestnani dostanti

Ｉ蠅ＰＩ
a najlepEie n6vyky. Ale dokial sa toto nevyskuialo, zancdbdvajri
Ⅷ

prdcu. vl6dy svoju najddleZitejiiu Olohu a svoj najviidsi zdu.icm. Dnes

je tomu tak v Anglicku, kde namiesto, aby sa vlada usilovala
Ⅷ

Tento z€rkon m6 obsahovat nasledujrice ustanovenia:

Po prv6: * Stvrtrodne presn6 zprdvy o stave na trhu pr6ce dosiahnut tak6 neoceniteln6 vyhody pre svojich poddan5ich,
瑚

kaZd6ho gr6fstva, alebo kaZd6ho men5ieho okresu. Zprdvy majfi uspokoja sa panujuce triedy so zdkonmi, do plodia city a nivy-
ky, ktor6 v najvySBej miere po5kodzujri tak jednotlivca, ako
悧

zostavovat duchovni, zmierovaci sudcovia, alebo in6 eite vhod-

nej5ie osoby. MajO obsahovat: i stet.
酬

Po prve: - Priemernt mzdu za manu6lnu pr6cu v urditom Mnoh6 z tychto zdkonov hovoria dobre zrozumitelnou redou,
okrese v dase, za ktory sa zprAva predklad6. ktord mil priebojny ridinok, a navrdvajO bezbrannym a nevzde-
翻

Po druh6: - Podet robotnikov kaZd6ho okresu, 6o sri odk6- lanym: Zostafite sprosti a uodidlom uaSej prdce nech je hln-
酬

zani na svoju kaZdodennt pr6cu, alebo musia <iostdvat od obce post; dokiat sa m6r,ete diuit touto prdcau, hoci celg iiuot u nti-
podporu, dalej poEet nezamestnanych, ale pr6ceschopnych v da- zernej chudobe, chorobe a u biede, nebudeme so slarat' ani
翻

se zpr6vy. o uas ani o uaSu robotu. Ate ked' si uZ nebudete m6ct zaopatrif
酬

Po tretie: - Podet robotnikov, Eo sfi v dase zprdvy len dias-. uiac prostriedkg na suoje Ziuobytie, poproste obec o pomoc
todne zamestnani a rozsah tejto diastodnej zamestnanosti. potom budete Zit bez prdce a dostduat podporu.
ｌ
ｌ
ｌ

Majri sa urobit kroky, aby sa zostavil zoznam v5eobecnych Takym nedinnSTm a nevedomym Zivotom Zijn v naiej krajine,
Ⅷ

prdc, v ktorych sa robotnici predtym zamestn6vali, pritom udad v ktorej pracovn6 sily sO, alebo by mohli byt, velmi cenn6,
podta moinosti presne druh a rozsah prdce, pre ktoni je e5te st6tisice chlapov, Lien a deti, ktorych denne podporujri. Kto
Ⅷ

kaZdli sdci. poznd ludskti povahu, nik neuznS, Ze chlapi, ieny a deti, do
trdvia lenivSi a nevedomy i,ivot, by mohli dlho vydrZat, aby
Ⅷ

KedZe sa tdto krajne d6leZit6 rfloha vlady celkom zanedbala,

tisice na5ich spoluobdanov sa st6vaj,i neStastnymi, pridom z to- nesp6chali zlo6in.
Ⅷ

ho ist6ho d6vodu utrpia 5t6tne prijmy rodnc znacn0 Skodu. (Bolo by h6dam zaujimav6 a vl6de by len osoZilo, keby uv6-
KeCIZe je Lahko dok6zat, tvrdime, Ze pri.lmy v5etk5ich krajin Zila, ako by sa jej financie zlep5ili, keby zaopatrila mili6nom
Ｉ
Ｉ
Ｉ

priamo alebo nepriamo pochadzaj0 z l'udskych pracovnSich sil. svojich poddanl,Tch vhodnt prdcu, namiesto Ze ich posilfiuje
Ⅷ

Ale britsk6 vl6da, ktor6 pri v5etk5ich svojich chyb6ch je spo- v ich nevedomosti, lenivosti a v zlodinoch.
medzi dosial jesbvujricich vlSd eite vZdy jednou z najlefsie Bolo by bezodivostou tvrdit, Ze milicn takto zamestnanych
Ⅷ

organizovanych a najosvietenejSich, predsa nesmierne a zbytod- robotnikov by mohol pod rozumnou vl6dou zarobit Stdtu rodne
Ⅲ

ne mrh:6 touto pracovnou silou. Britskd vlSda sa dopri5ta tejto desatmili6nov funtov Sterlingov? Desatmili6nov sa zozbiera len
m6rnivosti aj za najviid5ich finandnlich taZkosti, ked sa vyZa- vtedy, ked kaZdy jednotlivec nezarobi menej ako Styri Silingy
Ⅷ

duje do krajnosti vybidovan6 napiitie kaZd6ho Stdtneho obdana! tliZdenne. A kaZdli obdan kr6lovstva, v to poditajfic na pr6cu
Ⅷ

Je nespravodliv6, ked sa Ludsk6 sily mrhajii na (rkor v5et- priliS mlad6 alebo stare osoby, m6Ze to za vhodnVch okolnosti
kfch a z n6rodn6ho hladiska je to okrem toho nielen i najapo- a v primeranom zariadeni tak daleko dotiahnut, Ze zarobi viac
＝

litickejSi (in, leZ aj ukrutnost proti jednotlivcom, ktori musia ako Styri Silingy tlfZdenne pre 5t6t, nepozeraj0c na d'alSie ne-
＝

pre toto mrhanie pracovn5Tmi silami bezprostredne trpiet. spoEitateln6 vyhody, ktor6 by vyplynuli z tejto prdce.)
Bola by to Oloha Herkulesa vysliedit do v5etkych podrobnosti Predo je teda v krdl'ovstve niekoLko chudobnych, do nid ne-
＝

rozlidn6 Skodliv6 ridinky, do sri d6sledkami zdkladnych omylov, robia ? Len preto, Ze vel'kej dasti obyvateLstva sa dovolilo vy-
podla ktorSich ludi spravovali a spravujri. LeZ ani svet nie je
＝

r{rs[ v surovej nevedomosti a nezaopatrila sa im uZitodna a pro-

eSte zrely pre takt prdcu. PoukdZeme preto iba na najbezpro,- tluktivna pracovn6 moZnost, ak sO tito lludia ochotni pracovat,
＝

strednejiie a najzjavnej5ie ndsledky, do vyplynuli z nedbanli- nlcbo sa m6Zu pre pr6cu vychovat. Spravodlivymi a primeranli-
vosti vl6d, lebo pracovn6 sily chudobnych a nezamestnanych mi zAkonmi, ako i patridnym vSicvikom si m6Zu v5etci ludia
＝

vyuZili zle, alebo v6bec nevyuZili. rjcl"rlo nadobudn0t vedomosti a n6vyky, ktor6 ich uschopnia
＝

Ukdzali sme, Ze panujirce triedy kaZdej krajiny lahko a bezT ov,ol'a viac produkovat, ako sami spotrebujri na svoje Zivobytie,
＝

104 105
﹄
︱
︲
a zebavu, pravda, len vtedy, ak im ponech6me vol'nfi ruku.
Obyvatefstvo, ktor6 ob$va frodn6 kraje tejto zeme, m6Zeme
udit Zit v Stasti a v hojnosti bez toho, aby ho mudili neresti
a bieda.
P6n MalthusT md pravdu, ked hovori, Ze obyvaLelia zeme sa
vZdy prisp6sobujrl mnoZstvu potravin, do sa vyrobi pre ich
qi2ivu. LenZe ndm nepovedal, o kolko viiEBie mnoZstvo potravin
vytaZi z tej istej zeme rozumny a usilovnli lud ako lenivlf a zle
spravovany lud. A predsa je tu takli pomer ako jeden k ne-
konednu.
Ved dlovek nepoznd rozsah svojich sil, potrebnych na vyr6banie
potravin. LeZ ako sa tieto sily v poslednom dase v Anglicku
zviid5ili! A pri tom sme e5te len na zadiatku tohto vyvinu. Ale
porovnajte tieto sily na zv1y'Senie produkcie potravin s risilim
Bu5manov alebo inych divochov a m6Zbyt zistite, Ze tu ide o po-
mer jeden ku tisic.
VyZivu dloveka m6Zeme pokladat za smes zdkladnych l6tok,
ktorych vlastnosti a zloi,enie pomdvame denne Eoraz lep5ie
pomocou ch6mie. Dnes eite nevieme povedat, kcle n5s tieto
poznatky povedf, alebo kde sa raz skondia.
ESte treba dodat, Ze more je nevyderpatelnou z6sob6riou po-
travin. Ba s distlim svedomim sa m6Ze tvrdit, Ze obyvatelstvo
zeme by sa mohlo prirodzenim sp6sobom mnoZit mnoh6 tisicro-
iia. Pod vl6dou, ktord zakotvila na ziisadiich pravdy, za akri sa tu
prihovdrame, rn0Zu vZdy v5etci v Etasti a v hojnosti Zit bez toho,
aby ich tr6pili neresti a bieda; ked sa dodrZia tieto zdsady, mdZe
sa dosiahnut v?idiia produktivita ludskej prdce, takZe obyvatel-
stvo zeme bude m6ct Zit v dokonalejEej forme tudsk6ho itastia.
M6me teda i nadalej pripustit a dovolit, aby vlAdla bieda, aby
sa pracovnd sila dloveka bez zmyslu pouZivala a mrhala, keby
sa mohla bez taZkosti vyuZif .na odstrdnenie biedy?
Pracovnd sila kaZddho chlapa, kaZdej Zeny a kaZd6ho dietata
sa d6 vyhodne vyuZit pre pospolitost, ak uvedeni majri dost teles-
nej sily. NajkrajnejSiu nevedomost a zvrdtenost zriadeni, ktor6
dosiaf na svete vl5dli, h6dam nid nedokazuje silnejiie ako sku-
todnost, Ze bohddi, podnikatelia a mocipdni s tichym srihlasom
posilfiovali nevedomych v ich ldnivosti a v zlodinnosti bez toho,
aby sa do len pok0sili vychovat z nevedomych usilovnych, mtd-
7 Thomas R6bert Malthus (1766-1854), anglickf ekon6m; od neho po-
chldza reakeiondrske udenie, Ze lud sa rfchlejSie mnoZI, ako sa vyr6bajt
potraviny, nevyhnutn6 na jeho Zivobytie. Owen bol prudk$m odporcom
tejto tezy,3o nerysvitd len z naslerluJfceho odseku, ale i z jeho infch
spisov.
106
rych a cenn;fch Elenov pospolitosti, hoci prostriedky, pomocou
ktorlfch by bola tak6 prevychova lahko moZn6, mali bohddi vZdy
k dispozicii.
Nem6 sa odakdvat, Ze britskd vl6da teraz priamo zamestn6
cel6 svoje pracujtce obyvatelstvo. Naopak, s plnou d6verou sa
o6ak6va, Ze sa v5eobecny vichovny syst6m pre chudobnych a
niZ5ie triedy osveddi ako Odinny, aby uZ doskoro na5li vSetcl
pr6cu, ktor6 ich uZivi, pravda, okrem pripadu, keby zrazu nastal
v5ade slaby dopyt po pracovn$ch sil6ch, do ich cenu potom pri-
rdzene znlZi.
Aby sa zabrdnilo zlodinu a biede, ktor6 sri vZdy ndsledkaml
taklich nepriaznivich zmien na trhu prdce, malo by byt prvou
povinnostou kaZdej vl6dy, ktord sa sama statodne zaujima
o Btastie svojich poddanich, starat sa o beZnt zdsobu prdc, ktor6
osoZia n5rodu a ktorlimi sa tI, do si to Zelajrl, hned m6Zu zamest-
nat.
Tymto by sa ti robotnlci, do nem6Zu dostat nijak6 zamestna-
nie u stkromnikov, len pobddali vyuZit tie ndrodn6 podniky vo
svoj prospech, hoci by pl6ca za tieto verejn6 prdce bola vcelku
trocha niZ5ia neZ. v stkromnfch podnikoch v okrese, v ktorom
by sa mali konat. Tdto pl6ca by sa lahko dala zistit a ust6lit,
keby sa dalo nazriet do vykazov o priemernej mzde, do itvrtrod-
ne doch6dzajti z gr6fstiev alebo z okresov.
Ak sa toto opatrenie spr6vne vykon6, malo by to podobnli
vplyv na mzdu, ako m6 umorovaci fond na burzu. KedZe mzda
za verejnri pr6cu by nikdy nemala klesn0t pod existendn6 mini-
mum, cielom navrhovan6ho pl6nu by malo byt vZdy to, aby
znemoZnil nadmerny tlak na bezbrann6 triedy spolobnosti, lebo
' to Skodi cel6mu ndrodu.
I Zjavn'/m a predov5etkym najlep5im prostriedkom, ktorlf by
I odpomohol nezamestnanosti, by bola stavba a oprava hradskych.
Tak6 prdca by sa v celom krdl'ovstve vZdy na5la, vysvitlo by,
Ze n6rodn6mu hospoddrstvu naozaj osoZi, ked sa hradsk6 vZdy
udrZujri v lep5om stave, ako je tomu teraz. Pripadne by sa mohlo
(., zadat so stavbou prieplavov, pristavov, dokov a lodi a s vyrobou
/materi6lu pre n6mornictvo. Praqda, mOZe sa predpokladat, ie
poslednc piace nepridu do rlvahf.
I/ D6slednost, bez ktorej sa v praxi nikdy nid nedd dosiahnut,
zdolS doskoro v5etky taZkosti, do sa stavajf do cesty tomuto
pl6nu, podla ktor6ho sa md v krAlovstve zaviest dodasnd nSrodn6
pracovn6 sluZba.
V dasoch, ked sa potrebuje mdlo pracovnych sil, je naozaj ia-
lostnd hladiet na biedu, ktorfi musia trpiet usilovni, lebo nemajfi
107

pravidelnt precu, a preto nedostant ani svoj zvydajn:i zdrobok"
V tychto dasoch sa nespoditatelni robotnici obracaj.0 na vedOcich
velk;fch podnikov so Ziadostou, aby dostali nejak0 prdcu, ktord
im zaisti existendn6 minimum. Prosby prichddzajt dasto od ludi,
ktori v honbe za pracoviskom tiahnu z jedn6ho konca ostrovov
na druhy.
V dase tychto pokusov rodiny potulujtcich sa robotnikov, spre-
l理
vSdzaj0 svojich Zivitelov alebo zost6vaj0 doma, aby mohli Zif
uZitodne a destne, ako sa to v5eobecne ch6pe. V oboch pripadoch
musia zn65at take utrpenia a nedostatky, ak6 si ludia vv55ich
tried nevedia ani len predstavit.
Ale i po takom horlivom zhone za pracoviskom po celej kra-
jine vracia sa nezamestnany robotnik dasto bez rispechu. Ani len
pri najkrajnej5om naptiti nemd moZnost Zit statodnym a volnym
Zivotom. Hoci md prdve take dobr6 iimysly a du5evn6 vlohy pre
uZitodn6 a velk6 diny ako jeho bliZni, predsa nemd in6 vychodisko,
ako mriet hladom, prosit obec o podporu, a tak zn65at tie najv5d-
Sie prikoria, alebo sa poneehat na vlastne sily a zaobstardvat pre
seba i svoju rodinu kaZdodenny chlieb, pridom sa musi utiekat
k nedestnym prostriedkom.
Niektori ludia, do Zijri .r takich pomeroeh, sri tak citovo zalo-
i,eni, Ze si nechc0 volit ani jeden ani druhy sp6sob a zomierajt
rad5ej doslova hladom. Ale m6Zeme dufat, Zc podet tychto ludi
nie je velky. LenZe bez pochybnosti je vlclii podet t5zch, ktorych
zdravie sa ni6i zlou a nedostatodnou vyZivou, dalej tym, Ze sa
zle a nedostatodne obliekajt a nehygienic'ky bvvaj0. Tito si takto
nadobtdaj0 chronick6 choroby a preddasne zomierajt, lebo vZd5'
hladujO.
Najhlfpejii z tychto ludi, ktorym riplne chybuje energia, pro-
sia obec o pomoc, str6cajfic doskoro chut nam6hat sa e5te dalej,
6im strdcajri navZdy aj svoju slobodu. Pravda, uvedomuj0 si, ak6
ndd6stojne postavenie majri v spolodnosti, ale odteraz sri i so
svojimi detmi na tarchu 5t6tu, kSim ti z nich, do majri eitc tclcs-
nt a du5evnu silu a energiu mysliet s istou dSvkou schopnosti,
diastodne si uvedomia zjavn6 omyly a kriklavri nespravodlivost
spolodnosti vodi sebe a vodi svojim trpiacim spoluoblanom.
Koho by to mohlo potom pri:kvapit, Ze tak1 city povzbudzujri
Iudi mysliet na pomstu ?
Na zdklade tychto tvah a pomerov sa mnohi musia vzopriet
z6konom, do im davajf toLko trpiet, hoci tymto chudobnSTm po-
tom jednostaj hrozi trest smrti a sotva majri vlihLad na z6-
chranu. Tak urobia z jednotlivca nepriatela spolodnosti. Toto ne-
priatelstvo sa v fiom pomaly Zivi a vybid0va aZ do krajnosti.
108
R
Mame svOjirn spoluobこ anom eSte i nadalej odopierat vも eobecnC
vzdelanie, ktorё umottnl, ako sme ukazali, bez tattkostl ,ychovat
z nich usilovnych, rOzumnプ ch a Cennプ ch こ
tatnych Obё anOv?
Je sice spravne, 2e vこ etky opatrenia tu navrhovanё su len
騎猟 聯轟 締 覺
:熱
I證
pravdou,rozumni a jasne myshaci rudia pochopia,Ze len od tych―
to a podobnゾ Ch kOmprornisov lnOを eme oこ akavat ispech v praxi.
Lebo komprornisy toho druhu ukazuju vこ etk′ m spraVne i ne_
spravne veci a ked obe postavlrne suё asne vedra seba, pravda
musi napokon zvitazit.
KediZe dnes mnohё rozpory v terajも om zriadenl udivuju najroz‐
umnejも Ich a celkom norm61ne zmゾ こ rajucich ludl, zdi sa, Ze d6-
le2itё pravdy, こ o sa tu こiastoこ ne nastoliH, sa dajtt rahkO sprl―
stupnit verejnostio S pevnou d6verou m6Zeme difat, 老e sa blfZi
ёas, ked nevedomost uを nebude viac printtat rudstvu zbytoこ nё
utrpenie,lebo rudia bud`osvietenl a zjavne si budu uvedOmovati
akё ёiny irn musia zavinit vこ etky utrpenia.
(Len こ
o bude verejnost dostatoこ ne pripravend, treba podat
upinゾ popi, tohtO novё ho zriadenia so vこ etk′ rni podrobnostaFni,
ktorO vyttaduje prax。
)
Rozsiahla znalost faktov, こo nldme dnes naporidzi, ukazuje
vさ etkゾ rn,ktOri vedia eSte mysliet,Ze rudia pevne veria,乏 e svojirni
z6kladnゾ rni ndhradnli こ karede klamali vも etkゞ Ch len seba nie;
vこ etci rudia sa citia こo naivaё こ■li prekvapenl, 乏e nttrody ce10ho
sveta pokladaju tietO surovё rozpory za bozskO alebo politickё
pravdy. VOこ も ina l'udi vie aj teraz pochopit, 乏e takё nespravne
ndhrady si povnf〕 a s dobrゾ m svedOmlirn osvojlli llnin6ny, こ
o sa
narodili s podobnゾ llli SChOpnostarni ako Oni Sarni. Ale hoci rnnohi
zbadajtt u inych t。 , こ。je nespravne, napriek tomu uこ ia rudtt aj
dalej, 2e sa nikdy ncklamah. Tato tё za sa bez tattkosti vさ tepuje
kaЙ dOrnu dietatu bez ohl'odu na to, こ i ide o vゾ chOVu privlttencov
najzaostalejも ieho a ёi najpokl・ okovejSiello zriadenia.
Ludia poznaji teda v dostatoこ nej rniere chyby vこ etk′ ch Zria_
denl,v ktorych boli vychovani inl,こ o nevyristli vo svojej vlastnej
a, ako im to navraveli, zv16St vyvolenej sekte. Len】 e i najvaこ ζ ia
sekta na svete Je mala,ked ju porovndme s inynli sektarnl,ktorё
tak isto vychovali, aby ntthrady tゞ ChtO Vhこ こ ich spololこ nOstF, こo
vznikli z nevedomosti a z rahkOvernosti svojich predkOv, pokla―
dali za krajne nesprdvne.
Ｔ耽 ド
Kym sa odstrdni posledne puto rozumu, Iudstvo
109
・
﹁
一
一
け鶴
．
〓  ”
dodnes v nevedomosti a v biede, moment6lne je e5te nevyhnutn6
upokojit verejnost premyslenimi a zrozumitelnfmi prejavmi
a predist zlim n6sledkom, ktor6 by inak5ie mohli nastaf z prlliB
n6hleho vihladu na p6Zitok zo slobody ducha.
Aby sa tieto putd odstr6nili, rozum musi presveddit privrZen-
cov kaZdej sekty (lebo v5etky boli iiasto6ne zneuZitd), aby po-
uvaZovali o tom, ak6 sila v prirode je naportdzi, do by ich vystrl-
hala pred podobnlim omylom, kedZe, ako sa v5eobecne predpokla-
d5, nespoditatelni ludia celkom takych istych vlastnosti, boli tak
silno sklamani?
Ked ludia takto pouvaZujri, a to ludia, do chcri vykrodit po
jednoduchej a priamej ceste rozumu, potom vSetci doskoro zisti-
me, Ze rozpory, ktor6 objavujrl ludia vo v5etkych sektdch okrem
vlastnej, st navlas tak6 ako tie, ktor6 tieto sekty zistujrh zasa
v tamtlich.
Ale predsa si nevieme predstavit, Ze volnd a otvorend kritika
hrubych ehyb, do sa nap6chali na na5om pokoleni, by mohla ludi
teSit; bolo by nerozumom odakdvat dado tak6hoto.
No kedZe srl nepristojnosti tu a dlovek nem6Ze byt sk6r ani
rozumni a prirodzene ani Stastni, kym sa pridiny tychto nepri-
stojnosti neodstr6nia, poddval autor ako lekAr, 6o sa prili5 obdva
o dobro svojho pacienta, dosial iba najmeniie mnoZstvo tohto ne-
chutiaceho posilf,ujtceho prostriedku, ako to uznal pre svoj cief
za postadujtce.
Keby tdto ddvka nestaEila odstr6nit chaos v mysliach, autor
sfubuje, Ze ju zviidSi, kim sa vSetci nepote5ia pevn6mu a trval6-
mu zdraviu.
OVAHY O BAVLNARSKOM PRIEMYSLE SO ZRETEf,,OM NA ZIADOST, KTORO
ZAMYST,AJU PODAT PARLAMENTU O ZRUSENIE DOVOZNEHO CLA
OD BAVLNY
1815
. . . NaSa krajina md priemysel, ktor$ priamo alebo nepriamo
Zivi vyie troch mili6nov fudi a kryje ve]'krJr dast potrebnfch vy-
davkov vl6dy. Ale tento priemysel predsa len znadne ohrozuje
zdravie, mravy a Stastie viid5iny zamestnanych robotnikov. LenZe
pre osobitnt vlastnost suroviny tohto priemyslu sa pravdepo-
dobne nen6jde zai n6hrada.
LeZ daj0 sa odstrdnit nepristojnosti, udrZat priemysel a pritom
110
pom6c-t
]<lajine? Verim a d(fam, Z,e sa de. O to by rnal dlrrrf
teraz kaZd;y priatel na5ej krajiny, kaZdi priatel ludst-va.
Viem, so niekolki, ktori o tomto probl6me neuvaz,vrrli, rr zrrs
ini, ked sa im dobre vodi, sa mdlb staraj0 a ritrap.y svr.ilt.lr
bliZnych- Na tichto [udi, i keby boli z nich iiektori piii,,,,,,,r, u,,
neolraciam: radsei by som cheel vzbudit pozornost LVr.lr, i',
mozu vidiet trocha dalej a sri schopni z istej skutkovoj pirtlsrrrty
poznat ngqfe{ky. ktor6 sa dajri odakdvat v budricnoitr, l)ororr
pozornost fudi, do sa_vrfcne zaujimajf o blaho svojich bliin.yr.lr
a presveddili sa, ze bohatstvo neznadi Stastie a zdanlivv lc,sl<,
ktorli sa zaklad6 na biede obyvatelstva, nemd dlh6 trvanie.
Aby sme sa dostali z nebezpetnej a kritickej situdcie, v l<r-.r.t:.f
sme teraz, musime urobit rozhodn6 opatrenia, aby sme zlcpsrii
postavenie mili6nov robotnikov, do so zamestnani v priemyslo,
ktory znilil uz takmer v5etky dobr6 vlastnosti na5ich p."ator.
Len od zadiatku bavln6rskeho priemyslu notili deti, do neborf
ani telesne dost siln6, ani sa im nedosialo viudby, aby pracovarl
v textilnich tovdrfiach - pri tych stdnkocir, kior6 ia^ v m,.,,,_
hych pripadoch zdali azylmi Zivlych l,udskich kostier, do uZ sot v:r
vedia.mysliet, stdnkoch, pri ktorych, ako-sa to dnes dasto st{rvu,
niekolko rokov biedne Zivoria a osvoja si kaZdf zli ndvyk, kt.r.1i
poto-m rozBirujt v.celej
,spoloEnosti. Len od rizniftu tolrto prio"-
lnrylu nttia deti, ba i dospelich pracovat denne vy3e dvanisd
hodin, v lom je zapoditany 6as urdeny na jedlo. ten io sa tcnt,
priemysel udom6cni,-zotavuje sa robotnik-v krEmdch a vo vV_
dapoch. Len 6o sa udom6cnil tento priemysel, vzmdhajti sa chu_
doba, zlodin a bieda qfchlo a hrozivo v cele5 krajine. -
M6me vyzvat z6konodarcov na5ej krajiny bez toho, aby srne
sa zadervenali, -vyd6vat zdkony, ktbr6 tento priemysel chrdnia
a zveladujri, m6me prosit tichto muzov, aby fodpisili rozsutl,l<
smrti nad zdravim, mravmi a stastim tisliov ndsictr krajanov,
nemdme sa poktsit navrhntt opatrenia na odstrdnenie tycht<i
nepristojnosti ?
Ked sa rozhodli tak-_ urobit, ja jediny sa neprid6m k tojto
prosbe: veru nie, so vSetk3imi iilami, do m6m i< dispozicii, -srr
vzopriem proti rozsireni.u tohto priemyslu, ktory okrem svo.ilro
h.olgho- pomenovania viidsmi Skodi zamestnanym
-robotnikom
rik,
obchod s otrokmi v ziryadnej Indii chuddkoh africkym l.cr.rr-
chom.
eg -a-ko ma zaujima bavlndrsky priemysel, do ako si vdZirrr
rozsiahlu politicko moc svojej krajiny, nl z6klade svojeJ dlho-
rodnej skfsenosti tu a v Anglicku -viem predsa, akt nilau uv,-
Iuje toto remeslo na svojich iobotnikov v^tej forme, v akej to.lz
llr
 -
beZi. a hovorim bez vdhania: znidte bavlndrsky priemysel, midte
i politickri vl6du na5ej krajiny (ak t6to z6visi od bavlndrskeho K oByvArE.,oM NEw .o*orilrt'iuro*uo*^
priemyslu) sk6r. ako zadne Zit z toho, Ze ti, Eo svojim Zivotom 1816 pRr orvARANr
udrZujrl tento priemysel v behu, musia obetovat v5etko, do je USTAVU PRE EORMOVANIE CHARAI(TERU
cenn6 v pozemskom Zivote dloveka. 1816
Opatreirie, do sa mi zd6 jedine vhodn6, aby sa odstr6nili *no.rl
menovan6 nepristojnosti, je v tom, vydat zdtkon tohto obsahu:l
Po prvё :一 zakazat zamestnavat deti menei akO dVandstroё nO I Re6 pauedand u New Lanarlcu
v textilnfch alebo v inllch tovdrfiach. (Nateraz ich dtivajt do pri otudrani ilstauu pre formouanie charakteru
tovdrni uZ ako sedemrodn6 a starSie - zavSe uZ aj Sestrodn6.) 7. janudra 78t6
Po druh6: - Praco,uni Eas v tov6rfiach vditane hodinu-pol
druhej na jedlo a oddych nesmie presahovat za defi dvan6st
hodin. (Vo viidBine tov6rni je pracovny das pre deti a dospelych VSn.ovand tim,. do nesledujri nijak6 osobn6
Strndst hodin denne; v mnohych pripadoch majt za tento cel;i z5u jmy, do sa 6estne usilujri hl;;;ut p"Jarau,
das iba hodinovri prest6vku, z.vydajne od dvandstej do trin6stej ub-y zlepSili spolodensk6-pomery, do sO
hodiny.) cha_
rakterove dosl pevni nasf"arr""t' ,zai-prav_
A napokon: - Do ist6ho terminu, ktory sa musi uriit, nem6 du, hoci kam qy iriedla, nii u-z tejto cesty
sa prijat do tov6rne dieta, kLor6 sa neudilo ditat, ditatelne pisat nedaj0 zviest- nijakymi sa
a Etyri z6kladn6 podtov6 vlikony, pridom sa dievdatd musia udit kami. Iudskyrii-rr";dsud_
Sit i svoj kaZdodenni odev. (Deti, do dnes prich6dza.iri do tov6r-
貯
l
ristav. Chcem vdm
ne, vo v?iddine pripadov naozaj nedostali uiitodn6 Skolenie.) Fttbtttf鶴 渇
wit i甜
::盤 鶏」 ∬
Navrhujem, aby toto Skolenie poskytla vBetkym detom pt'aeu- zaloZenim a maj0
jricich tried ich rodn6 krajina, ktorej budt neskoriie pomShat Ponajprv a bezprostredne treba napomdhat Etastie vsetkych
svojou pr6cou. obyvatelov tejto obce.
Kto o tychto probl6moch neuvaZoval, len povrchne sa nimi za- Po druh6, tak isto i Stastie susedov.
podieval, alebo ich vo svojej Studovni v6bec nezbadal, ten mi Po tretie, treba nab6dat, aby v cete; britskej
nebude rozprdvat, ie lo,6o nawhujem, sa nedd uskutodnif, alebo siahle zlep5enia. ri.i nastari roz-
i keby sa dalo uskutodnit, tak osoh. ktory prinesie, sa nevyrovnd Napokon musime mat na mysri pomal6 zrep.0vanie
in6mu zlu a nepristojnostiam, ak6 by zavinili tieto nov6 opatre- nSroda. kaZd6ho
nia. Teda, ehcem objasnit, ako tento rjstav
Som ochotnli uviest pr:oti tomuto tak svoje teoretick6 ddvody, mdZe prispiet k tomu,
aby sa konalo v tomto zmysle.
ako i svoje osobn6 skfsenosti. LenZe nechcem zhrotnaidenie ani Ddvno predtVm, ako.som pri5iel k v6m,
prekvapit, ani vyzvat, aby rychlo prijalo nejak6 uznesenie som sa usiloval pre_
dov.etkym zislif rozsafr. a-piifiny nepristojno.ti;
o tychto probl6moch, ktor6 majt taky dalekosiahly vyznam pre bi;;;, ktor6
jednostaj dotierrajri na r<aZari i;i".i;";J;;t;;".1',,""";;jrr
bavln6rsky priemysel a pre celfi krajinu. striedky na ich odstrdnenie pro_
Nateraz mdm iba surovli nddrt ndvrhu zdkona prc v5eobecn6 Dejiny ludstva mi ukdzali, Ze v kaZdom storodi
zlep5enie Zivota chudobnych a niZSich tried, ktory, ako verim, nespodetn6 pokusv zmensit ti.t" n"prirti]";;';';ke#o"t sa podnikali
po presnejiej fvahe si zasl0Zi uznanie a podpcru victkych, do sa presveddita' Ze dnesn6 pokolenie ni-zakfid;;iJ;ri;I'rr ma
s tymto probl6mom pozorne zapodievali .. . mosti z minurosti sa usilovalo o n.pravu podobne ,rroriivo. r"ao_
my5tienky- sa uZ vgrmi ddvno pot-&"U ty.;t.";;;.i_:'v",:"rr" ttoSe
som si Zelar oresk0mat.tento probr6m, tioiy-"""n.,rru-;
kaZd6ho dlovelka aZ do :"rro-ia[ir-Jo". stastia
eoskoro som jasne videl, Ze sa nepov5imol jediny
sp6sob, ako
112 8 Pedagosicko spisy
115
 ￨

sa spr6\me obozndmit s tymto probl6mom, ale postupovalo sa

鱗鱗
pr6ve opadnym smerom. Ale i to mi bolo jasn6, Ze m6rne dakdme
nejaki rispech, klim sti pohnttky, Eo ludi aj nadalej nttia kr66at
nespr6vnym smerom. A skfsenosti dokazujt, akym nerozumom
bolo ludsk6 risilie v tomto smere.
Pri tychto pokusoch sa ludia dodnes spoliehali na svoju fan-
tdziu a obrazotvornost a nev5imli si jedin6 vodidlo - skr1pgnog.,f, I Hり
ktord jedine mdZe priviest na skutodne poznanie na kaZdom poli.
V najddleZitej5ich veciach iivota podliehali ludia fantastickym 鴻電 器ボiツ 鶴ぷ ‖ I‖10 )

kodi nikomu, ani duζ

｀
i. .'(ヽ
ilozi€tm, ktor6 boli v priamom rozpore s platnymi faktami. uこ

Ked som si o tomto fundamentdlnom omyle nadobudol uspoko-

jivri jasnost, ktor6 neprip05ta nadalej nijak6 pochybnosti, ked zI守 犠も t暇 咄 飢 淵:滞 i

・
Ovi bohatstvo,
【 こest a s16Vそ 〕
, l11(
som poznal biedu a nevedomost, ktor6 tymto fundamentdlnym

僻
omylom obdarovali ludi, pokojnim a uv5Zenym skrimanim pra-
mef,ov, ktor6 toto zlo napdjaj0 z pokolenia na pokolenie, a d6-
kladne som pouvaZoval o jestvujticich taZkostiach, ktor6 treba
odstrdnit, aby sa ludskli um dostal do novych kolaji, videl som,
Ze som ako stvoreny pre toto rozhodnutie: zasvdtit cely svoj Zivot,ti
驚摯 響驚
tejto rilohe, toti7 oslobodit ludstvo z jeho

漱
' du5evn6ho chaosu a zdtt/
聴醐 朧
bierly. v
'r#tt "1 som jasne, Ze v5ade vl6dla bieda, Ze v skutodnosti nik
Videl
[零 11
nekrddal sprdvnou cestou
- nie, veru nie, nuZ a toto zlo sa dd
こё '鵬 fT∬ al蹴 嵐
odstr6nit iba tak, ked sa vykrodi celkom novou cestou; ale ve-
del som i to, Ze dloveka treba znova pretvorit podla zdkladnych 溜
卜上調 :認 謡計晶』誓継 1出 二
避需品F:S糧 :ふ 鷺
瑞尭常
z6sad, ktor6 sri pravym opakom tich, podla ktorlich ho dosial 1‖
vychov6vali, slovom, Ze by sa rozum v5etkych ludi mal znovu-
° 3ζ
zrodit a ich poznatky a diny by mali vych6dzat z novich z6tkla-
dov. 盤 L留 ttit器 (織
警畔 野 辮Щ‖
Presveddeny o bezcielnosti teraj5ich vychovnych met6d a
o chybdch panujfcich mudrcov vl6dy som presne vedel, Ze nikdy
nemohli viest k vytyden6mu cielu, leZ naopak, boli schopn6 len
na to, aby znidili vEetko, do chceli dosiahnut uditelia a vychov6- dne zarnierenё na tO, al)y l,0::】

re轟 訂 ‖‖
与
al“
vatelia. 1
rlolaW鑑
鮒詭盟
d:lttjlゞ
Premyslenym vyskumom probl6mu, 6o vyZadovala jeho d6leZi-
tost, som zistil, Ze je len mrhanim Easu, ked sa iba opakuje ‖
‖‖ハ
‡ esty,ale v skutoこ nosti ll('I)()′ :〕 ■1(｀

pravidlo za pravidlom, hoci tie pravidl6 mOZu byt v te6rii vyborn6,

ak v praxi neurobime rozhodn6 opatrenia a nepremiestime ludf
do inych okolnosti, v ktorych sa tieto pravidld m6Zu pouZit
i v praxi. Rozhodol som sa teda urobit pripravn6 opatrenia, aby ボギ
T‖ 『 鵠ぷ
『梃1竜￨ヱ1聾鮮
:1lIIcFr留 rttVげ :ギ
I‖ ￨卜 1‖ ￨

乏∫ wup::iO二 tdn。 ,ak Sa mu瀾 4M¨ 耐 酬 m m

sa mohli uplatnit pravdy, ktorych znalost md odstrdnit nesprdvne ぷ ‖1‖ ll‖ ￨:出 :lぶ

∬脚 郡Ⅷ ・
n6hlady a nepristojnosti v5etkich jestvujricich politickfch a n6-

J甫 (締 癬 搬 Ъ乱路
boZenskych zriadeni. 営 1潟
Nech v6s nezastra5i velkost pokusu, ktory vdm opi5em v tejto ‖‖
:lr)
LL.4
 ani desatinu z nich. Predsa to bolo len niekollko prekdzok v po-
rovnani s mnohyrni taZkostarni, ktor6 som dakal a ktorym som
bol ochotni postavit sa zodi-vodi a ktor6 som, clufam, i zdolal.
Ked som uvaZoval o pomeroch, v akych ste Zili v dase m6jho
prichodu, zdali sa mi vel'mi podobnymi tym, do boli v inlch
_
priemyselnych okresoch, ak odhliadneme od domova deti, do
pri5li zo sirotincov krajiny. Tdto dast podniku bola v znameni-
tom stave a zjavne poukazovala na pravt a velkf blahosklonnost
d6stojn6ho a naozaj dobreho dlovbka (neboheho Davirla Dela
z Glasgowa), ktory zaloiil tovdrefi aj obec. sprdval sa vodi vdm
v kaZdom ohl'ade ako otec vodi svojim detom. poznate i jeho
ce!u.' jeho pamiatku si musite hlboko zachovat vo svolich
srdciach. Ale ked kl6dol zlkladni kamef, tohto podniku, sotva
vedel, ie za(al dielo, do nesluboiralo ren zlepsenie zirti!":"t"
krajanov, ale i prostriedok, ktorim si raz t<aiag n6rod vydobyje
svoje Stastie.
Povedal som, Ze som naliel obyvatelov tej l_o obce v stave,
!tg"V sa podobal stavu v inSich piiemyselnych okresoch. L,udia
zili
vcelku okrem niekolkych Wnimieli v chucrobe, v zlodinoch
a v biede. Boli silne predpojati proti kaZdej nzrvrhnut.ej novote,
ako to uZ :Zvyiajny
postup podla -byva najprv s Ludmi vo v5i5ine, pripa<Jov. "bol
z6sad, ktor6 dosial' urdovali konahic l,uai, by
v tom, aby sa zlodin trestal a nendvidel ka7d.l, l<to sa vzbprie
novym poriadkom, 6o sa majfi zaviest v jeho vlastnom zaujme.
. ale zasgdy. ktor€ sri z6kladom noveho poriatlku, vyZadujri cel-
o- Ihi postoj. Z nich jasne vyplynie, Ze ludia, ak Zijri v chudo_
ii -tbe,
ak p6chaj0 zlodiny atebo po5kodzuju seba a inycii, sri v mi-
zernom_ stave, Ze musia byt vdZne pridiny pre tak6 Zalostn6
zjavy, Ze namiesto, aby sme svojich bliZnych tiestali alebo nend-
1 videli pre ich mizerny Zivot, naopak, musime ich Lutovat a trpez-
i, livo hl'adat pridiny, do vyvol6vaju tfito biedu, ale pritom sa
musime pousilovat zistit, di sa t6to bieda ned6 odstrdnit.
Toto bola cesta, po ktorej som vykrodil. Nemal som v rlmysle
trestat previnilca, ani v5s som nen6videi, Ze ste sa prehre5ovali
proti vlastnfm z6ujmom. Ked som viade vo vereinosti prisne
a rozhodne vystupoval, nebolo to ani najmenej z ncnivisii vodi
niektor6mu z vls. Nestranne som skirmal priciny nepr.istojnosti,
ktor6 v6s gniavili. Ich bezprostredn6 pridiny som mohol doskoro
poznat, leZ i vzdialenejSie pridiny pridin mi nezostati dlho uta-
jen6.
i,- Zistil som, ie zlom, do predovietkim zavifiuje va5u biedu,
,.boli ndvgky, ktor6 v6m dovolili osvojit si: pokryiectvo,
-ndhlady kr6deZ,
1 opilstvo, nespravodliv6 konanie, nezndSanlivoit a o pre-
rff;)
\\=--'
vrrlrc vdiho vierovyznania osvojen6 nespr6vnou v5Tchovou, podla
ilolro m6Ze toto zaistit viac Btastia- ako ind viera, v ktorej vy-
clrovali nepomerne viid5i podet ludi. Zistil som i to, ie tieto pri-
f'lrr.y boli n6sledkami in51ch pridin a Ze. v5etky sa daj0 uviest na
slrolodn6ho menovatela, na, nevedomost, v ktorej Zili va5i pred-
t<irvia a 2ili ste i vy do clne5i6ho dfia.
Ale teraz to musi byt inak5ie a musia nastat in6 dasy. L,udskli
unr, ktory za cely 6as, do existuje, bol aZ do dnedn,Sho dfia za-
hnleny hmlou najdrsnejiej nevedomosti a tm6rskej povery, treba
zbaviI tmy. A nikomu sa nesmie poskytn0t prileZitost, aby
mohol rozsievat medzi ludi nen6vist a zvadu. Lebo nadi5iel das,
kcd' sa budri m6ct pripravovat prostriedky, aby vietky n6rody
zome Iudi kaZdej pleti a kaZdej krajiny a najrozlidnejSich
- vzdeldvali
ml'avov vo vedomostiach, do ich nielen donttia mi-,:1
lovaf svojich bliZnych, ale i vZdy sa navzdjom priatelsky stykat,i
ncvyluduj0c ani jedin6ho dloveka. Nehovorim bezvyznamnl f.rl,zy,'
leZ iba to, do sdm viem, do vyplyva z triezveho a nestrann6ho
skfmania a porovnilvania faktov n6Eho najbli25ieho okolia za
poslednych dvadsatpiit rokov. do ako sa neradi vzd6vame svojich
lrredsudkov, ktor6 ndm od malidka v5tepovali, s5m sa zavdzujem
(ak dokdzat pravdivost toho v5etk6ho, do som tvrdil a chcem
t.vrdit, Ze sa uspokoji cely svet. Nie, mAm tak0 dOveru v prav-
divost zdsad, ktor6 sti z6kladom tohto nov6ho . poriadku, do
chcem teraz zaviest, Ze nev6ham uistit, Ze ti.to pravdivost mA
ullu, aby v5etkych ludi urobila naozaj veriacimi, Ze tento po-
rludok je urdite pravdivy a zvl65t vhodnli na realiz6ciu neoce-
nltcl'nych prikazov evanjelia - vieobecnej lasky k bliZnemu,
blrrhosklonnosti a pokoja medzi ludmi. Doteraz n6s nespr6vne
vychov6vali. Pozdravujeme novy poriadol< ,,ako posla totho sto-
roi:in, v ktorom sa premenia na5e Sable na deriesla a na5e kopije
rru l<osdky, kde zavl6dne v5eobecn6 l6ska a blahosklonnost, kde
lrudc uZ iba jedna red a jeden n6rod a kde uZ nik nebude mat
xlrrch pre hmotni. nedostatok a in6 utrpenia".
I lrx:i ste o tom nevedeli, konal som d6sledne a vidy podla
rfr.irrtl l.ohto novdho poriadku a zameriaval som svoju pozornost
vllv rur to, aby som podla moZnosti odstrdnil tie bezprostredn6
;rllr-lrrv, r1o vyvolali va5u trvalO biedu a ktor6 by aZ dodnes i na-
1l'1111'.1 z.rrpridif,ovali v5etko utrpenie, keby sme to boli pripustili.
l'r'r,ln rorn odstrafioval najzjavnejiie prileZitosti na pokrytectvo,
krllrlll, opilstvo a na ine skazonosn6 ndvyky, ktor6 boli mnohlim
r nil'i vll'rrri blizke. Na ich miesto som zaviedol in6 opatrenia, do
rlrrll vrlrrrrlit lcp5ie vonkaj5ie ndvyky. Ale vonkajSie n6vyky sa
vrlll llpih'. lkrvorim dOrazne lepiie vonkaj5ie ndvyky, lebo na
117
 lL蒜 堰
a:aTTI轟 ・ё
°md° vykondQ I(ed sa skon6i dennd vyudba deti, ktor6 sO e3tc rrrlirrlcr, trlrv
調 緊鼈ザ
SI』
:∫ mohli pracovat v tov6rni, treba miestnosti vydistill, vyvr,lrrr(
rr v zime vysvietit a vyktrit, ako i v kaZdom ohl'ir<lt'polrorlltrt'
znriadif, aby mohli nast0pit in6 vrstvy obyvatelst-vir. Milr;ltrr;ll
l.ohto poschodia maj0 byt potom k dispozicii de[orrr ir rnlrrrli:rl
vym obojeho pohlavia, do vo dne pracovali v tovdrni tt c!;lc rl';rlr',1
sn vzdeldvajrivditani, pisani, v podtoch, v Siti a pleteni, irlr,lro r;rl
tento istav tak zariadenゾ , 乏e m6を e prijlrnat vaζ e deti uを verrni chcti udit uZitodn6 remeslo. Pre tfto vliudbu s0 urieni vhotlnt rrr"l -
vё as, t.j.hned, lenこ o vedia samostatne behar.Takto sa dostani telia a uditelky, do budti kaZd'! veEer na dve hodiny k clislroz.tcil.
mnohO matky do situacie, 2e pri lepζ olrn zarobku budi mOct Tri doln6 miestnosti, ktor6 treba v zime dobre vysvictitl rr vy
svoje deti lepSie vydrЙ iavat a podPorovato Nebudeto sa musiet kfrit, majf byt pre dospelich. Tu sa im poskytne kai<ln grrrlczi
O ne torko obavat, ale ani tak vermi starat, kブ m sa Zasa detom tost, aby mohli ditat, pisat, poditat, Sit, hrat sa, rozprdvatl rrk'lro
nedovoll, aby sl osvojlli z16 navyky, naOpak, pomaly loh budi prcchddzat sa. Ale d6me prisny n6vod a musi sa presnc rllrirl',
pripravovat, aby si osvojlli len tie naj!epこ aby sa nikomu neubliZilo, kym sa neosvoja v5etky n6vyky, ktor'(r
嵐
ml
ie。

aV輛
,aX轟席:″ サ21腑 駕鎌1胤 tLU鼈 饒
kaZdi zdkaz urobia zbytodnym; ked sa urobia take opatrcrrirr,
詭おヽ
認廿 mala by sa kaZd6 nevyhnutnost stat doskoro zbytodnou.
Dva vedery v tyZdni sa urdia pre hudbu a tanec. Alo i J)(,
tieto vedery sa poskytne prileZitost tym, do chcri rad5cj iturlo-
vat alebo zamestn6vat sa tak ako po in6 vedery.
Jedna miestnost sa pouZije prileZitostne na uZitodnd vyrr<\o
vanie starlej generAcie. Lebo, priatelia, verte mi, eSl-c vt:l'rrri

胤 輔 鮮掛横暴W欝恥,留冒 Ⅷ
mdlo pozndte najlep5ie vychovn6 met6dy pre svoje deti a krir.inc
I nedostatodne viete i to, ako m6te udrZiavat v poriadku svo.irr
domdcnost prdve tak, ako m6te nedostatky v nevyhnul.nych

鯨躙 1糧 tI鋼蠣榊 iWi驀曇撫
vedomostiach o tom, ako sa mSte navz6jom spr6vat, aby slc
￨ mohli byt Stastnej5i, ako ste boli doteraz. Nebolo by taZl<o rur-
udifl vds, do je sprdvne a primeranE, lebo v55 zaujem v6s lxrrlt,
1醐重鮮1懺 鍬 鯛警ポ
l辮善 ￨
v znadnej miere nab6dat, aby ste sa to naudili. Ale jedinir sktr-
Lodn6 taZkost bude v tom, odvyknrit v6s od Skodlivych n{rvyl<ov
tr citov, ktor6 vdm vo svojej celistvosti vbilo do tela i tlo rltt:;r'

評脚 1鱗 ∴ 靱 檸 孵耐 驚
nel<onedne mnoZstvo rozlidnych faktorov, do ridinkovali v rrrirrrr
hlch storodiach, takZe si namy5late, Ze tieto city a nf,hl'arlv lr.y
lxrli akoby neodluditeln6 od vaiej povahy. LenZe doskoro sir virru
nejakom nastrOji. Lebo detorll treba poskytnat tOrkO rOzhё n′ ch tkrl<hZe, Ze v tejto, ako aj v inych veciaeh sa mylitc trrl< rrlio
neVinnゾ ch zabav, kOrkO dOv。 lia rniestne pomery podniku. vfurt,t:i l'udia. No nevyditajte z mojich vyvodov nici'o, ./1.
6器 nTll∬ Z:■ Irv sotn i len najmenej zamli5lal obmedzovat sloborlrr or;olrrr('lro
'胤 iξ ξ 麗 ii∫ l説 1lStr:庁 鳴 sⅧ .カ urtttrlzovania a viery. V6bec nie! Td sloboda nebola rklsirrl' porrr
Inakこ ie sa v tychto lniestnostiach pravidelne vyuこ uje. fipn0 lr urobili sa ri6inn6 opatrenia zo v5etkych str'{rrr, i'o s;r z;r
Ustav ]e v zirne cez dei takto obsadeny. ヽ ″lete si deti ma]u rtlltrrnll o probl6m, ale v6m sa zabezpedila t6to najcorrrrc.iiirr zo
`χ
nadobudnit vedomosti osobnゾ mさ tudiOm vytvorOv prirody a rud_ vallltJr:lt vysad. A teraz vyhlasujem pred celou vt-'r"c.inor;l'orr
sk6ho umenia, priё om s niektorylni zo svojiCh uこ iterov ё asto (n lo, i'o vyhlasujem si Zel6m, aby m6j hlas dosiahol ur:lro l<rri
chodia na prechadzku a brodia kri2om― krazOnl po susedn′ ch rl6lto tt vzbudil tak patridnj do;em), ,,Ze dlovek, t":o irko prvy
a okoHtych krajOch. nlrtrrrrlrll Hlobodu osobn6ho usudzovania a viery, bol pOvtxk'orrr
118
kaを dOho pokrytectva a zaprFこ inil nesmierne utrpenie, こo d6rahlo
v minulosti na rudstvO v kattdorn storoこ 1“ 。PravO
na Osobnё
usudzovanie a skutoё ni nab。 乏 ensk`..51obOdu nepo乏 lvaj` ёこt● ni―
kde. Nijakゾ narod na zerni ho nema, pretO ta zbytOこ ntt nevedo―
most, ako i nekoneё na bieda vこ etkゾ ch. Lett tomuto pravu sa
nem6乏 e ani nik teSit, kゾ m sa vこ eobecne nepozna a neuzna zasa_
da, z ktorej vznikaju nahrady.
Najvyぶ■m.Ⅲ 6酬 olnttn薫 ゝ
継K漱軸 鱒a bude urobit toto poznanie spO_
10こ n」 m nlajetkon■ vこ etkゾ ch a VSeobecne uskutoこ nit pravo na
聞:譜 %謂 留:J霊 tt∬ 鵠 』 胤雷智猥鳴出騨
1腑 雹ゝ
tovat...
LIST ARCIBISKUPOVI Z CANTERBURY
O SPOLUPRACI cIRKVI A SKOLY
1B1B
Jeho milosti arcibiskupovi z Canterbury
Osvieteny pane!
Niekolko rokov ste boli horlivym a starostlivym predsedom
Spolodnosti pre vfchovu chudobnligtlt podla z1sad Stdtnej cirkvi,
pridom ste i s5m mohli zbadat takmer so zdzrakom hranidiacu
premenu, ktor6 sa stala s detmi pod Va5im vplyvom a vplyvom
V6Sho spolupracovnika.
Videli ste, ako nevedomost a nerestn6 sprdvanie doskoro uvol'-
fiuj0 miesta vedomostiam a dobrim mravom. Verejnost iasne
nad tispechmi, do sa denne ukazujri u deti v Central School
v Baldwin's Garden2. Lenie l'udia si sotva m6Zu predstavit, Ze
podobne moZno vychovat i tf dast nriEtho obyvatelstva, do bola
najviidimi zanedbdvand a iivori, do naru5a verejnSi pokoj a po-
riadok, do zaplfia na5e vdznice a ktorej davaj0 zomierat potupnou
smrtou, teda i z tejto dasti obyvatelstva, z tichto ludi sa musia
stat v6Zeni, statodni a Stastlivi obdania Britskej riSe.
I SpoloEnost pre vychovu chudobn$ch; tu m6 Owen zjavne na mysli ,,Na-
tional Society" (zaloZenri v 18111, v ktorej sa ocitli privrZenci anglikiina
Bella. Bola v rozpore s ,.British and Foreigne Society" (zaloZ. 1810), ktor6
zjednocovala vietkjch Lancasterov$ch prfvrZencov.
I Central School Baldwin's Garden bola ristrednd ikola NdrodneJ spoloE-
nosti (National Society).
120
Ale, osvieteni pane, toto poznanie ziskava z hotlirrv rr;r lrorllnrr
doraz viac p6dy; z neho vyvoden6 uz6very musia lryl' i'o:rli,r,r'tr
Jtsne kaZd6mu, do aspoi trocha vie mysliet. Je niri'ir'l() n(,ulr)/n(.
skryvat ho pred zrakom verejnosti eite dal5i rol<. Vr,r,tt'i r;l
lx)Lom spytajfi V6s a kaZdeho dlena vlady: ,,Ak nli spolr)r'nr):it
nczdolny vplyv na n6vyky a sprdvanie dorastajfcc,ho pol<olr,rrirr
tu v6m je tento vplyv k dispozicii, prelo ho nepouZi.iclc lr,rl,r rur
bezpeinost Stetu?"
Zodpovednost, ktorri teraz v tejto kritickej situirr:ii rrt.:;ir,lc
Vy a vl5da, je hrozne vel'k6. Pospoiitost m6Zete privrirlzrrl'rrr lo,
￨ do je naozaj kr6sne a vzne5ene a z.abezpeiit trvale ltustit' rrrr',,,.;
krajiny na takom zdklade, ktorym by ani trocha nemolrol olri r;l'
nni vnuto.:n1i spor ani vonkaj5i nepriateL. Ale na istli 6irs ln()/.(,t('
zadriat i pokrok skutodn6ho poznania, a tim vyvolat l<onflil<t,
kLor"ii by koniec-koncov vlSdntcim v56Jmi Skodil, ako to lroLr
v podobnej situdcii v minulosti, lebo moc a vedomosti eitt' nikrl-y,
do svet svetom stoji, nevystupili proti sebe s tak pribliTno 1xr.
dobnymi zbraiami.
Preio sa obraciam takymto sp6sobom na VaBu milosl-?
by som chcel mimochodom rAd upozornit vl6du na oplrlrori;r, - l,r'lro
ktore by jedine mohli zbavit, na5u krajinu od nebezpc&,nstir.v,
l<tor6 jej hrozili a eite vZdy hrozia, kym vl6dnuci budfr l<orrrr[
podta zdsad., ktor6 sa nedaj0 dalej brdnit, zdsad, ktorych <:lrylrrr
zisti doskoro kaZd$ Bkol6k
Dostali ste od Stdtu podporu na stavbu kostolov vo vyil<r.
nrili6na, nik nepozdvihol svoj hlas proti z6sade, ktord boltr zri
l<ladom tak6hoto opatrenia. Tato podpora sa pouk6zal;t I)r'(.1()
tnk velkoduEne, aby sa naprdval charakter obyvateLstvn. l(rrl'i.t.
sn v kaZdom dase poZaduje, aby sa peniaze pospolitosti i'o rr;r.j
ttZitodnejSie pouZivali, potom za terajBich pomerov (ked v Bt.vroclr
mierovych rokoch sa musi vyzdvihn0t Strn6stmili6nov6 p6lid'l<rr,
ttby sa kryl deficit Stdtnej domdcnosti) je sviitou povinno:;l'orr
v.ydatl kaZdy funt tak, aby sa z neho dosiahol najvddSf os;oh.
Sl<tisenosti z minulosti, a najmd i najnov5ich 6ias p1;rn rlolli-
t,ull, )e v$cvik a vSichova v pravf das majO trvalcj5i rii:irrol< rrlio
vlrri'lrir, ktord len v neskorBich rokoctr iivota prinhia svo.ir. ov,r
llr,.2r. tot.iZ Skolskd vyudba bez nduky zo strany cirl<vi .lc rri'irr
lrrt.l irr rrl<o cirkevnd nauka bez predbeZn6ho Skolsk6ho v.yrri'ovrrrrlrr.
Al,, ltlo rnd predsa d6veru v dobr6 vysledky vyui'bv sltolr;lir.j
r llr hr.vn().i, musi si Zelat, aby poZival poZehnanic olloclt tr:ilrr
rrvl/rrl, korl' to m6Ze dosiahnut pri podobnych, alcbo lirkrrrr,r'
lrorlulrnyr'11 vVtlavkoch a ndmah6ch.
Vll'rrrl rlolrlc pozndm Zivi z6ujem, aklf prejavuje Vu:Ia nrilo.;ti
lZl
 a mnohi najvy55i cirkevni hodnostdri spolu s verejnostou o prob-
l6my vychovy v pravi das. Sktisenosti, ktor6 sme nahromadili
uajnovBie na tomto krajne d6leZitom poli, museli rozptlflit kaZd0
pochybnost, do e5te bola o tom, ak0 moc m6 vichova pre vihod-
n6 formovanie charakteru kaZddho dloveka.
Ale Vaia milost vie, Ze najpresnejBia znalost zdsad nem6 zmy-
sel, ak sa nepouZije v praxi.
VaEu milost a kaZd6ho naozajstn6ho priatela pomalej a ro-
zumnej n6pravy spolodnosti by len te5ilo podut, Ze sa m6Ze
postavit budova, ktord sa dd vyhodne pouZivat tak pre ciele
iirkevn6 ako i pre Skolsk6, Ze s touto budovou sa dd poeitat,
aby vyhovovala obom 0loh6m bez toho, aby jedna inStitticia da-
jalo lrekdZala v opatreniach druhej, takZe by obe ridinne mohli
ipolufracovat, aby zaistili budricemu pokoleniu kaZdf qfhodu'
ktorri m6Zu obe poskytn0t.
Vaia milost, opierajric sa jedine o teoretick6 ndhfady, neris-
kujem povedat, ie poznim fakty na vlastn6 oEi; pokus sa urobil
a v kaZdej fdze mal tispechl. Namiesto taZkosti, ktor6 sa dali
odakdvat spojenim cirkvi a Skoly, pokus dokdzal, Ze tie dve nikdy
nemoZno oddelovat.
A ked sa velmi nemlilim, bllZi sa das i tu - ked
- alebo je uZ zovrie
spgluprdca cirkvi a Skoly sa stane putom, ktor6 cel6
Iudstvo, das, ked-'Sl ostrie sporu vzdjomne sa zdol6vajfcich
mienok zatupi t{m, Ze sa poznS priEina v5etklfctr tlichto rozlid-
nych mienoli, takze rozumnlT egoizmus alebo naozajstnd blaho-
sklonnost by nahradili nerozumnri sv6rlivost.
V5etci, najurodzenej5i, ako i najchudobnejll Elovek, majtl velkf
zdujem na tejto premene, milostivy pane, nik nebude mat taklf
osoh z nej ako pr6ve ludia, do zodpovedaj0 teraz za vl6du.
Ak toto teraz neprivedie ludi vedome na spr6vnu cestu (bolo
by moZn6, aby vlSdnrici nepochopili, do je mnohim tak6 jasn6?),
potom by pomery mali donritit vlddn0ce triedy, aby urobili opat-
ienia, ktor6 by mohli byt osudn€ tak pre nich samlfch, ako i pre
spolodnost.
Aby sa tejto krize zabr6nilo, aby sa vykonala premena pomaly
a so srihlasom v5etkych, nechal by som kaZdi osobny ohlad
a Zivot sdm by som nepoklaclal za velkri obet, lebo ide
stranou
o d6leZitt vec.
Chcel by som uviest niektorE vfhody, ktor6 by mala naia
krajina, keby nov6 kostoly stavali tak, aby mohli s0dasne vyho-
vovat cirkvi i Skole.
3 Tu nar6Za Owen na ,,Ostav pre formovanle charakteru" v New Lanarku,
ktor6ho miestnosti sa pouZivali aj pre cirkevn6 ciele.
722
Po prv6: V krajoch, kde obyvatelstvo nemd l<ostol, rrrrrltr lr.y
chybovat i Skola. NuZ a Vaia milost pripusti, Ze zlrl<lirrlonr l)r'..
-tak potrebnri
n{ipravu spolodnosti je Skola celkom rrl<,r li,r;i ol.
Po druh6: Aby sa obyvatelstvo ddkladne a rozhorlrrr, zlr'1x;tlo,
rnali by sa stavat Skoly sk6r ako kosloly, alebo aspoir r;ur';r:;rrr..
Po tretie: Tieto nov6 kostoly a Ekoly, ak sa realizrr.iri orlpolu
dan6 opatrenia, majri zmierit vz6jomne sa potierajrict: irlr..y l'rrtll.
lebo v niektorich od prirody spornych otdzkach nict. rlol<irzirlr'l'
n6ho rie5enia, takZe tak6 sporn6 ndhlady netreba detbrrr vnu('(,
vat, ale iba navrhovat, ked ich tisudok a rozum sti sclroprr('
rozhodovat sa samostatne rozumne.
Len takyto postoj m6 ndrok, aby sa nazyval slobodorr r;vr.rlo
mia; ak sa ned6 vynttit pre dorastaj0ce pokolenie, tal< rrrrr:;l
zostat dlovek ako dosial, sta len trocha viac ako nevedonry zvcr',
neschopny pochopit, ak6 prostriedky mu poskytuje okolir-., irlr.y
si zaistil Stastie svojho druhu.
Po 5tvrt6: Hoci sa pri bohosluZbdch v tychto kostoloch lrlli
sajri len zvldStne dogmy uznanych vierovyznani, v roltot.n(r rlrrr
sa m6Zu kostoly pouZivat na ikolskri vlfudbu deti kaZtl(rlro vir'-
rovyznania. V5etci prispievajrl na vydavky tich kostolov, lcrlrr
m6Zu mat z nich i nejaky osoh
vynimka. - tu sa nesmie pripr.rSta[ rri.irrl<tl
Je n6dej, Ze anglick6 Btdtna cirkev dd prvy priklad A ol vort
brdny svojho kostola pre vjudbu deti mieianeho obyvatcl'slvu,
pre vyudbu, ktorej cielom nie je udit deti vierouku, ale vilr'po-
vat dobr6 mravy a poddvat skutodn6 vedomosti, aby sa rrrolrli
stat z deti pouZiteLni obdania a destni dleno'ria spolocnosti, i'i rrz
podla vierovyznania ich rodidov, alebo podla hociktorej int'j cir'
kcvnej obce, s ktorou sympatizujfi na zdklade svojho zrr:l('lro
uvdZenia.
S taklimito opatreniami by pestovala cirkev zdravu polilikr.
'l'akymto spravodlivym a mtdrym postojom by odzbrojila svo.iir'{r
rrcpriatelov, znemoinila by nendvist dissenterov4 a zi.;l<;rl:r lry
i:rrs, aby sa mohla reformovat v tej miere, v akej slroloi'rro:,l'
roz3iruje svoje vedomosti.
'l'lcto t6zy akiste postadia na d6kaz cieluprimeranosti rr rrrrirt
t'osl.i pl5nu, podla ktor6ho sa spdja stavba Skoly hnerl'v zirrorl
krt tn.yilienky s kostolom, ktory sa md neskor5ie z;rriirrlit'. ltlrzl
rn d'rrs, ked Skola bude najlep5ou ochrankyflou a str';'r;rl<.yirorr
lltkvl.
' f ,rrr,,,,ri,' dlZe inoverec; v tych Iasoch v Anglicku vSetcl verlrrt:1, fo
ttr,lnll rrllrrtrrl (t{tnej cirkvi, teda riirsko-katolici a rozlidnl pr'ot(.stnntl ( ln
rlr,1rrr11rlqrl1ll, rrrr'[odisti, babtisti, qudkeri, unit6ri a ini).
121;
 KaZdfl, kto vie predvidat z16 n6sledky n6silnej revol0cie, by
sa mal- chopit ticlito rozmyslenlich opatreni, aby znemo,Znil re-
vol0ciu; v iejtti veci akiste niet odinnejBieho prostriedku ako
spojenectvo SkolY a cirkvi.
'56 zretelom ria tento probt6m jestvuje e5te aj iny n6hlad'
ktory by mal rozptlilit kAZdfl pochybnost o nevyhnutnej reali-
z6ciinavrhnutych-opatreni. ZSkonodarca hodld oslobodit priemy-
iefn1i"t, robotriikov od Otlaku, pod ktorym trpe-ti so svojimi det-
mi. i.{ajzdravsim politickym opalrenim je to, ked sa o}yvatelskym
masdm zabezpe(i zdravie a dostatok 6asu pre vyudovanie; toto
je prvf krok^pre n6pravu spolodenskich pomerov. Bez neho by
6oti ftiaia tictrto osirovov Eoskoro naozaj bytosti, hoci. trocha
lep5ie ako inizernd zvierat1, lenZe takmer bez ludskej tv6re.
ate no"i by sa obyvatelstvu i poskytlo dostatok dasu na Eko-
lenie, no nedila by sL mu na to prileZitost, bolo by to vysmechom
roiumn,ctr n6deji mysliaceho dloveka; nie, osvieteny pane, taky
;;;i;j dv morror'ina it6r privolat das, v ktorom b,v !u spolodnost
v rozhordenom boji a v chaose
ire uieo:Uecn6 nevedomost ocitla
ien preto, Ze sa nevykonali ridinnE reformy v pravy das.
LenZe na Btastie pre vsetky triedy, pre zlepsenie situacie
chudobnfch a pre beipednost bohatych naskytuje sa v prav,ej
chvilke prileZitbst odsir6nit nevedomost a z16 mravy bud(ceho
pokolenii pomocou novyoh 5k6l a-kostolov. Tie chudobn6 deti,
zndmym faktom a okrem toho sa daj0 tak l'ahko pouZit pre
vi;eLky potreby v 7,ivote, si cel6 stdrodia nik nev5imol a pouZili
ich len tak neskoro.
D0fam, osvieteny pane, Ze ste sa rozhodli pomdhat pri tomto
vcl'kom diele, Ze sa chopite kaZd6ho m(rdreho opatrenia nielen
l)reto, aby ste spojili Skolu s kostolom, ale i pr:eto, aby ste
rrrychlili ich zdokonalenie, aby naie priemyseln6 obyvatel'stvo sl
ncmuselo i nadalej osvojovat z16 a podl6 n6vyky, lebo sa ne-
predvidali nijak6 fidinn6 opatrenia, vychovat z pracujricich ludi
dnostnych a uZitodnich dlenov spolodnosti.
M6m dest byt, osvietenf pane,
Va5ej milosLi v ricte oddany
poniZeni sluZobnik
RoBERT owEN
New Lanark 2. m6ja 1B1B
ZPRAVA GROFSTVU LANARK
Plan

一
ａ ﹀
ｎ
i<tor6 sa v ned6vnej minulosti stali obetami krdtkozrak6ho se-

ｂ．
ｓ ´
ｖ

ｏ
ｕ
bectva v priemyselnlich okresoe.ih, vrStia sa z tichto 5k-6i v takej

¨
＝
ｖυ Ｆ
kondicii, 2e UudU schopn6 Stvorndsobne zaplatit pospolitosti vy-

一
Ｐ
naloZen6 vidavkY a n6mahY.

¨
ｔ   ｖ ¨ｒ
ｓ ｋ ｔ
Osvietenli pane, na z6klade sktsenosti, nadobudnutych. z pr6cq

¨ ¨
s fudovim"i tkolami (national sehools), budet_e si m6ct utvorit
slabri pr-edstavu o tom, do sa d6 dosiahnut, ak venujeme detom
dostatok pozornosti.
LenZe, bsvieteni pane (a hovorim to ako muZ, ktory bol od
svojej mladosti ai doteraz prakticky dinny), bez podobnej skti- 1820
i"n6sii si nem6Zete utvorit-pravir predstavu o tom, ako velmi III. East
m6Ze prispiet vlSda a pospolitost k blahu v5etkych tried, ak do PODROBNOSTI PLANU
najleplie ioz5iri a vycibri telesn6 a du5evn6 schopnosti robo[ni-
kov pre seba i Pre sPolodnost. l't lrt:lie.: Opatrenia pre ugiiuu, ubgtouanie a zaodieuanie
at- rlptne po-hopime
'u3
tieto zdsady, ak zdkonodarcovia tejt-o tiltllrtrrlt/slua, ako aj uycuilc:a uychooa deli
f<ralln,,'ato iny"t krajin jednostaj budri konat podla .nich I'r'l lolrotnika je vZdy pohodln6, ked biva v blizkosti svojho
a UirAri'vyd6va[ zdkony iba v zhode s nimi, ked sa potom ukdZu 1rr llovlrkrr. Byty polnohospoddrskych robotnikovl treba stavaf
i1nra1nd-Ospechy, kt6r6 sa rozhodne prejavia v-praxi, potom I llvatrr!, Ie Owen hovori o pomeroch v sldliskovych spolodenstvdch,
by ich v3etci m6trti obdivovat, Ze fakty, |tor-e s0. tak6. zi.a,vne !l,rrri rrrrvrlrrJo zriadit na zmiernenie nrldze chudobnfch.
piavdiv6, takd jasn6 a jednoduch€, sa tak zhodujO s kaZdim

t24 125
 sta- vrhovan6 rolnicke obce (assoeiation of cultivators); bude treba
v bllzkosti roli, nakolko to pripustl-spod"a.'-9-9-u'-.vhodnf a vysvetlit, podla ktorych z6sad sa majri budovat verejn6 zaria-
;dfi--p;;;*oh ,u"ile-miesto itc'
-Sttoaia xuoz" dvorv' u-lice- cestv
denia.
robia zbytoenc, nepJf,Jaine, zdraviu a odstrafiujo takmer Prvymi a najd6leZitej5lmi zariadeniami by boli tie, ktor6 maj0
ffiiy Ei." d.zenc'["i;"-qi"!tibudovy nebudri sa stavat dvorv' do dinenia s vyZivou obyvatelstva.
.Zivota-'
sa naptanuje velkcrysejSie
ulice a cesty, ur"'rlluUu N6rodohospodSrski teoretici boli a sri e5te vZdy tej mienky,,
a OspornejEie. byt ktord je uZ prekonanl, Ze dlovek sa m6Ze lepSie starat o seba, I
Ako sa nesl(orste uk6Ze' v'lZiva cel6ho obyvatelstva-,m6Ze ba e5te vyhodnej5ie o pospolitost, ked d6 svojim osobnym sil6m'
lepsia a lacnej5ia, t"i'"l"lti'JOlu ipolotnC kuchvqg'
vycho- 5"{?" v5etkv volny priebeh proti svojim bliZnym, alebo v zdpoleni s nimi, ako
i1'i"n?ui';;ffi;hla; ;;i[q'iodidov sa oudri tepsiepriestrafi keby mohol dat Eloveku nejakymi spolodenskymi nariadeniami
v6vat, treba ," p".ilr"i o.i"oisiatrlu Stvoruholnikovo svoje osobn6 zdujmy do s0ladu so z6ujrnami spolodnosti. t
aleboestelep5ieomiestotvarurovnobe2nika'ktor$spojinai- Trito zdsadu individu6lneho zdujmuz, tak ako je vZdy v pro-'
uafSi"-ryttody tvaru s domdcimi potrebami
obce' tiklade so zdujmami celku, pokladali najsl6vnejEi n6rodohospo-
pre--Zivot. naozaj totko pohotl'::-it^*V ddrl za podklad spolodensk6ho zriadenia, bez ktor6ho nem6Ze
T6to forma poskytuie prostriedkv pre zabezpece-
adi'.'o keby spolodnost jestvovat.
:uffi mravov a'u'itdli,
"i'irS"a?,
nio rtnhrrierr Stastia pracrilricictr tried. vo v5etlqich Ale ked tito muZovia poznajf seba a uvidia zdzratnl vysledky,
iii'"t,Ja"ri'.rry"iI"rti"" neboli v rukech nevedomosti' ktor6 sa dosahuj0 spoluprdcou a svornostou, potom h6dam uzna-
T6toformapriptrstaprev5etkynevyhnutnrOcielenajjedno- Jliu, Ze teraj5ie spolodensk6 zriadenie predstavuje to, do je naj-
duch3ie, najlahsieiiuip&'oarn";si" u nii'ispornejiiie
zariadenie' protisocidlnejEie, najapolitickej5ie a najnerozumnej3ie, ako si to
Po Styroch strandch- Priestrane maJ-y stit'', v5etky sOkromn6 lcn vieme predstavit, Ze pod jeho vplyvom sa od narodenia po-
u p'u"o-u"fumi' dalej tu byt tlddajt vSetky lepiie a cenn6 vlastnosti ludskej povahy, pouZi-
byty dospelich so spdlframi pivnice aiebo
-majO
obchody. v kto- vaj0 sa neprirodzen6 prostriedky, aby sa budili Skodliv6 pudy.
spoloEn6 spdlne pr""Stoirf-J Aeti.
r-,iich sa bude uskladfiovat rozlidni -
tovar' potom hostinec alebo Slovom, podnikd sa vEetko moZn6, aby sa nadisto znidilo to, do
atd' prlrodzene poskytuje vyhodn6 predpoklady pre utvdranie vyni-
;'ril# p;;tvi"t""i" cudzincov' nemocnica
kde- zostane dostatok kuj0cich vlastnosti ludsk6ho Stastia.
v jednej eiar"'i"si;;-;;;#b-eznika,
nlepiyt<y' treba postavit Toto je postoj tfch ludi, ktorych na4ivajti najlep5imi a naj-
miesta pre vzduch: #;1"-":pofrgafn[
-pt"- ku-
kostol alebo stdnoil r'r'Slluiby' attel St<'oty' spolodno najpoho-
mridrejSimi reprezentantmi n55ho pokolenia, hoci niet na to ani
Eo
chyflu a jed6lne;-uS"ilo md byt p-re obviatelsivo bez zlosti' v;fdavkov
mJmenSieho d6vodu.
7. tejto zSsady individu6lneho zdujmu vznikla vietka nen6visf * I
dlnej.ie a pod mcdzi lud'mi, ale z nej vyplyhuli 6j nespOditatdln6 omyly a vSet- t
a nelohod[ia "uirlpii*-'"t"i"y*'ao'otdm'
pre jednotlivca' .t^^ .---^-:^.r^-io n]
Vyhody tofrto vteoG"t'eno vnritorndho usporiadania
obce mozu k<i ne5tasti0 tried, ndboZenskich obci, stfeh a ri6lodn6 pred-
vedia' ako sa velko- nudky, do zapridifiujri rozhordenie a z6vist, v5etky zlodiny a vEet-
ooznat a hodnotiij;;li:-d; zo sk0senosti
pracujricich tried
postavenia ku biedu, ktor6 sa valia na ludsk6 pokolenie aZ dodnes.
#r;tr i",i[i"ili""*i'pri'"r"psovani j malichernym osob- Tc'da, ked nejakd hlfpa doktrina bije po tvdri najmd pravdu,
dosiahnu priaznivS'vVJf iaf.y,^ttore a napriek sa d6 dnes dosiah-
n;im stranickym ;;ip;ryt p9r<ol1e--liaziii' to llrl< Je to tvrdenie, Ze individudlny z6ujem, ako chdpeme tento
nut, ked sa usporiadanS bbec zariaduje--v.
pfospech--v5etkych ;xr.lorn dnes, m6 byt vhodnej5im principom pre podklad spolo-
viaiet dnes prevl6dai,cu
tried. Len taki ;;fr]fr'i l;ai? '"0i"a uvedomit si' ako celkom
krdtkozrakost v il;;ii spoiornosti I lllnvnrl zAsada liberalizmu; naprlklad Adam Smith, Jeden z najvynika:
nespr6vne pouzirll,i"laic;nneisie a nespoditateln6 .prostriedky Jtlr nJltllr tuorctikov liberalizmu, Ziadal podla moZnosti najviidiiu slobodu
hnlrlrtlr[ vjvlnu. Vraj, ked uplatiujeme vlastn6 zdujmy, akoby sme pomahali
rllrr lrrvrrf rrfrroclohospoddrskym 0spechom, Eo vraj celku uZ preto ne5kod[,
m;girsrttT**s+;,rf iil:l lxlrn rrllu'n ,lr,rrlnotlivych z6ujmov sa kryje so z6ujmom celku; vol'n6 kon-
Itttntrr'ln lrrrlrrotlivcov ruSi vraj nev;ihodnf vplyv sebectva. Tu a v nasle-
rlrtJrlllr,lr nrlnlkor:h nardia Owen na Adama Smitha a jeho Bkolu. "
a najd6leZitej5ie verejn6 budovy pre na- :

*OZ" stavat aomy

127
t26
Censk6ho zriadenia v prospech v5eLk5ich, ako princip svornosti
a vz6jomnej spoluprdce.
T6to nesprdvna zdsada tdinkuje ako mohutne brerneno, ktor6
potlSda najcennejBie schopnosti a viohy a vletl<y ludsk6 sity
zatl66a na nespr6vne kol'aje. Tdto zasada je"-kiory
jednym z n:rjvtid$fch
omlllqv (ak smiem pouZit tento'""fild2), pri tllilejsiiin
pouZiti-v praxi prin6ia so sebou desattisic ziel. 'l'ati,r zisada,
podla ktorej sa spravajf narodohospoddri, je jedinjm lriedlom
chudoby, namiesto, aby pomahala- zvel'adovat bohatstvo jeclnot-
livca alebo ndrodov; iba jej irdinnosti moZno pripisaf, Ze bohatr
stvo je vSade na svete eite predmetom sporu. Id6Zeme sa spytat:
ked skrise_ngst dokazala, Ze jednptnsqt, spoluprdca a spoldujuce
spolodenskrS zariadenia m6Zu tak tisic raz lepSie a d6ktadnejiie
nidit neZ nejednotir6 mtrsa, v ktoiel kaZdli kon6 na vlastnu piist.
Nemalo by to podobni vystupfiovanlf ridinok, keby sa pouZila
jednotnost, spolupr6ca a spolcuj0ce spolodenske zariadenia, aby
sa ugtuorilo npue a qqphquglc star6? Preio by sa nemai ukdzat
poaijbny vfsledok v tomto pripade tak ako v inom? Alc velmi
dobre vieme, Ze spolupr6cou a spoiocnymi ziiujmami sa viac
dosiahne neZ individudlnymi [-qiliami, roztrieStenymi z-iujmami
sa moZno i len pokrisit dosiahnut. Mr.rZeme sa spfLat: predo
konali ludia tak dlho kaZdy len pre seba, alebo vza.jomne proti
sebe? Toto je d6leZit6 otdzka, teda vyladujc najvuZnej(iu po-
zornost.
L,udi e5te nevychov6vali podl'a zasad, ktord im umoZnia spo-
lotne konafl; udili sa zvhdSa len branit sa alebo nidit inlich. Pud
sebazachovy ich uZ ddvno nutil zomk5inat sa vo vojne. LenZe
jedna nevyhnutnost, do je prdve takd mohutna, dontti ludi tak
sa vychovat, Ze bud0 spolodne konat, aby tuorili q zachcuauali
a takymto dinom si mohli udr:Zat iivot v mieri. Stastim pre lud-

鯛磯
瀞通 襦 :鱗Wl
stvo je to spolodensk6 zriadenie. v ktorom sa individudlne z6- :課
ujmy navzajom kynoZia, nevedomost a rozpory dosiahnu vrchol;
v hojnosti prostriedkov tvorit bohatstvo Zijti v5etci v chudobe,
alebo v priamom nebezpedenstve pre chudobu svojich bliZnych.
撫理
鵬鷺 _
Niel Spoldujrice _- nie, sk6r v.eobeen6 ak6 musi bv. rrrv{:
RozvdZni l'udia teoreticky uznali, Ze charakLerr l'udi utvdra ::Ll]ljj,19T,l^ aby sa zbavila tazrosti,"ri"',r,,,',,, r,,.,,
najmti okolie, v klorom Zijri-. AIe veda o vpiyve pi:osiicdia,"ktcirS ".p_o]?dlosti,
vr{r.aJu; t-oto usporiadanie treba uskutodnit v pokoji
je najddleZitej5ou zo v5etkych vied, ost5rva v plakt.ickom Zivote rt rlobrovol'nou podporou a so srdednym srlhlasori
ir v rrrir,r.i
nezn6ma. Ked sa plne vyvinie, daio by sa konltatovat, Ze je , nfrrodov. Toto nov6 usp.oriadanie si zatne, k;d^riii'i.ri "sJrriv,.ir
rirr.,,rr
',liuirir,,
'r<,rf,
ovela lah5ie primiit du5evn6 schopnosti dloveka, aby uskutodnil vrrn6 ndrody takmer
-sudasne. uznaju jeho pruanrri.il
zrrl'lrrtok ui raz hoa-9ri:.dielo --""-'l.r,.t,rr,.jr,;rr.,
.ir.
svoje mierov6 a obdianske z€tmery, ako keby srne chceli najprv buoe nipieaovai
spoldit telesn6 sily dloveka pre rozsiahle vojnovd pripravy. rr.Htrctne a zmetie zo sveta jesivujrici pr;iii;,k.'rr,,,r,,,,,,,
-odpgr
nrr lcn dudovat,
Objavenie vzdialenosti a pohybu nebeskych telies, vynelez hc- Ze taky zhnity poriaJot i"k ALh; i.r,,r .'.
l l) .ic das vrdtit s.a.k
dln, stavby lodi, s ktorymi moZno obopldvat i najvzdialenej5ie -riya.l1e
piiprarouanich opatror.ri, l<tor..yrrri
"
rrol111; dosiahnut tak6 d6leZit6'vysledky.
728 u l,r,ln0r{lck6 spisy
 najvyi5i rozkvet, ak lesk a Stastie vSetkych Stdtov vzrastajri
sridasne. Toto sri teda skutodnd protiklady medzi dne5n;fm sta-
vom na s-ygte.a budricim, ak'!.b.9 tTtgl bgt.
Na z6klade tychto zdsad sa navrhujti zariadenia pre nov6
rolnicke dediny (agricultural villages), kde sa bud[ jedla pripra-
vovat v podniku a obyvatelia sa bud(t spolu stravovat ako jedna
rodina.
Proti tymto opatreniam sa nastolili rozlidn6 ndmietky. LenZe
pochddzali len <xl [udi, ktori, hoci v inom ohlade mdZu kadedo
vykonad, na poli z6sad a v hospoddrstve spolodensk6ho Zivota
sri naivnfnri dc[mi.
'l'irl<yrnito <4ratrcniami moZno dlenov novich obci ovela lac-l
nc.lsic u lrohodlnejSie zaopatrovat jedlom, ako keby sa kaZdi I
.ir.rlrrol livcc alcbo ka7,dd rodina musela sama of, starat. Ked si I
l'rrrliit rrirv.yknfi najprv na tieto zariadenia, 6o sa bez taZkosti I
rrrri)c sl.irt, tak potom neskor5ie by nemali pocitit ani najmen5i I
sl<lon pre ndvrat k star5im n6vykom.
Ak sa mdZe pokladat. za vihodu, Ze sa usporia potraviny, Ze
primeranou pripravou sa zvlfii ich akost, Eas na pripravu jed6l
sa podstatne skrdti, pridom sa spotrebuje znadne menej paliva
a v5etci ludia zamestnani v kuchyni a v jeddlni maju ]lah5iu,
pohodlnejBiu a zdrav5iu pr6cu, tak potom budri tieto vyhody
v pozoruhodnej miere i v navrhovanlich novich zariadeniach.
Ak sa takto pripraven6 jedl6 budrl pcddvat do najpohodlnej5im
o najprijemnej5im sp6sobom v distych, svetlych a dobre vetra-
nich miestnostiach, v spolodnosti dobre obledenych, jemne vy-
chovanych a vzdelanych kolegov, do majir najlep5ie vlohy a Zela-
tcln6 ndvyky, bude radost jeddvat a naozajstni pdZitok a potom
rrJ obyvatelia plSnovan;fch dedin zaiijn toto vietko v osobitnej
T躍 ぶ 置蹴ち
豚職 織∬ 認榔 拙 Ⅲ miere.
y°
警 Ak si ludia navykn0 na tieto nov6 zariadenia, potom sa budtl
lo3it lepSiemu sp6sobu Zivota a pri takto pripravenom jed6vani
lrudr1 mat ovela menEie v5idavky a menej starostf, ako majf dnes
chudobnl, ktorl sa musia stravovat v nevhdnom a o5klivom
rusedstve, v pivniciach a v podkrovnych kuticiach najnezdra-
voJ$fch dasti zadnfch dvorov, ulic a ulidiek v Londyne, Dubline,
lrkllnburghu alebo v Glasgowe, v Leedse a v Birminghame.
Co ako ndzorne ukazuje tento opis protiklady, redlna skutod-
nos( by mohla daleko prevy5it to, do sa mOZe vyjadrit slovami.
I'rorlsa sa n6jdu mnohi hhipi teoretici a neskriseni fudia, Eo
lrrrrl0 pravdepodobne i nadalej za osobn6 zariadenia, zdujmy
n tlrrJti prednost tomu, do nem6Zu pochopit.
'l'$chto ludi treba presveddit samymi faktami. Teda teraz pre-

151
 r響 staEi hruby odev a nepripustnost vzduchu, pridom, pravda, staby
龍器も 『
奨離鱗 霞盤 1鍔 棚 紺 肥 奪
鳳 b発
』 :I請
to prv6 dojmy potvrdzovali. Ale fakty predsa dokazujt, Ze ludia,
do v tich istych pomeroch chodili od malidka nalahko obledeni
a strihom svojich Siat boli 6o najviid3mi vystaveni derstv6mu
vzduchu, sri ovela otuZenej5i a v hor0dave ovela odolnej5i neZ ti
Iudia, do sa podla svojich tradidnych obydaji tak obliekali, Ze
Eerstvy vzduch sa ich tela nedotykal. Cim viidsmi sa zabrafiuje
Eatstvom pristup vzduchu k telu, tSim menej znS5ame o nie-
kolko t;fZdfiov, v kaZdom pripade o niekolko mesiacov neskor5ie
zimu, hoci, pravda, podla mnoZstva oble6en6ho Satstva pocitu-
jeme viac tepla.
Rimania a StOti z hornatfch krajov s0, zdd sa, jedinSimi n6-
rodmi, do si svoj ndrodny kroj zvolili podla z6sady ciel'uprime,
ranosti, prldom nezabudli ani na jeho prijemni a umeleckf
vzhl'ad. Vzhladom sa odev tfchto ndrodov zameriaval na to, aby
dodal telu silu a v$raznliu krdsu, okrem toho mal byt i vfhodnf.
Cas, vydavky, my5lienky a pracovnE sily, 6o sa vynaloZia dnes
na u5itie mnohich druhov odevu, ktory telu len Skodi a robi
Iudsk0 postavu predmetom sticitu a polutovania, sO bezpednym
d6kazom nizkeho stupfia rozumu vo v5etk$ch triedach spolod--
nosti. V5etka tdto zle usmerfiovand ludsk6 pracovn6 sila nesle-
duje nijaky uZitodni a rozumnf cie[. Naopak, oslabuje v5e_tky
telesn6 a du5evnd sily a v kaZdom ohlade mimoriadne poikodzuje
spolodnost.
KeClZe inakSie sri v5etky pomery rovnak6, zistime, Ze ndrody.
ktorych jednotlivci sa od detstva velmi m6lo obliekaj0, s0 ovela
Inostnej5i a v pohlavnich veciach maj0 jemnej5i cit neZ tie
n6rody, ktor6 si okrem odri zahal'ujri cel6 telo.

柵漁
Hoci je autor spokojnf, Ze teraz vyhldsend zdsada kotvi na
vednfch zdkonoch prirody a je take pravdivd, ako len m6Ze byt,
predsa v5tepuj0 ludom rozlidn6 n6vyky, sklony a city, sk6r,
ako mdZerne pripustit, Ze konaj0 rozumne podla tejto z6sady,
alebo podta nejakdho in6ho zdkona prirody.
〕ごl:Itvl.Stravu, chceme ako Prechodnd Et6dium spolodnosti, na ktor6 autor teraz pouka-

l湧 異iLRI繹
zuje, dovoluje predsa pribliZne spr6vne konat podla tlchto z6-
konov.
V tomto pripade odpor0da autor pre dedinskych chlapcov
Ff場 詭
odev, do sa podob6 trocha rimskemu a Sk6tskemu, takZe sri nohy
r:簾 ℃ :t::1° 1雷 電
1,a子
i
volnd a vzduch m6 pristup ku kaZdej dasti tela, aby sa takto
stali z deti silni, Einorodi a zdravi ludia driednej postavy.

轄難
職 磯軸壺
Dlevdence majri dostat starostlivo volen6 Saty, z ktorych budrf

wttil鳥
mat podobn6 vfhody.
f髪 V ddsledku opatreni, ktor6 md autor na mysli, bud0 obyvateliq

■■
５
″υ
152

ヽ
―

、
 -
fudiadnestrtpridrezorezvierat.}Iociprenelahklistavveci
tfchto dedin do do cieluprimeranosti odevu ovela lep5ie zaodie- dinkovat
rJ" p"-urv-u' Jp"uoti budri'o ias' ked
^

vani, a tento odev bude sotva vyZadovat tO dasd pr6ce, ndmahy na predu j (r .r",o poX'lIf#v daleko-'ani
a vydavkov, 6o st dnes nevyhnutn6, aby sa mohol zaodiet ten len v obmecrzeneJ -*t";; tak fredsa i-rozumnf
l.e'
"" ?a^e'' totiZ robit [ud1
isty po6et ludi stredn;fch wstiev; okrem toho strih a lStka ''u"ii'"i.darito
sa bude m6ct vyuzii-l-diezitS pri oiezr:rre dom6cich zvierat'
novych Biat prevy5ia star6 v kaZdom ohlade.. . leosimi, ako sa ,o
Ked si dedinEania vybrali najlepBi strih a najlepBiu l6tku na eo ak6'',.4o*o'ti=Ji 6il;;k";"a9p"d;e "tv''*"1-tl ^L"pr6vat
Saty, urobia sa trval6 opatrenia, aby sa pre v5etklfch Sili Saty ';i:'
podla moZnosti s malS?mi vidavkami a ndkladom, takZe dal5ie illl;,st#-,T"im"rri:i$gpii:l"t"l6*l'::""s"'fi:f;
jeho narodl|il,'-" totoitoiie mOZe ovplyvfiovat
-it"a'l-iitrce
fvahy pre mnoh6 roky, h6dam pre st6roEia nebudri potrebn6 dieta od
#'i'.hiiiir"i["fto
tut' pototeii:^l:1" *0"t
a obyvatelia nebudri musiet venovat tomuto probl6mu viac nijak0 I udskf charakter, vvchovajri vcel-
tak ovlSdnut okoli# #; *;t6t;irice;-o"ener6cie v rozpore s ludskou
ku tak6 Ziadoce "'t'it"Itliv' ro ne6ufo
pozornosd.
Tento pldn bude mat v praxi tolko qfhod, Ze m6da v odeve
bude jestvovat iba krdtky das, aj to len medzi najslabSimi a naj- oovahou. rivahu dal si autor' ked robil
jednoduch5imi fudmi. So zretelom na trlto ddleZit0 okolnost' do bv
Autor m6. teraz prebrat najzaujimavej5iu dast probldmu a m6- nov6 opatr"r,iu, toLtli';#ail;';;"-uffiii[aZd(r pokolenia'
Zeme povedat i najd6leZitej5iu pri stv6rfiovani ludsk6ho Zivota "'ii;e spravit
mohla d;;"* ""-aiit" -btidoceho
-fr-ozu ,ly poiou"e
i.,i postupov"{
""t" i:#:};'}t'r"rtJ,"'#
podla vidobytkov vedy o vplyve okolia na blaho a Stastie lud- skutodn6 ner-e
stva a v spojeni s absolftnou vl6dou, ktorri si teraz m6Zu tak6 nov6 Pome"Y, Ze i'1i"trto dedin6ch
vydobyt ludia nad okolim, a v5etklim pomocou tejto moci bez plodi v spot-oenosii *.0.*9".,' 1'^fui'io "
i:elkom nezndme, do by ich- kolko
Do,to'
n6mahy a rozhodne m6Zu priniest Stastie alebo biedu.
Nik nem6Ze zle rozumiet' tomu, ked sa tieto t€zy pouZijri na i.ivr.i'?arii"a"-W'"r,L-iasadautqr"'S,ry#1"#ri:.ff
deti tak spolu vvcht
1"L11;"i";35fli
vycvik a vychovu deti.
*ozil
/r.it*"r, .'"jednej
oatriti do rodinY'
Od tlfch dias, 6o, l'udia zadali mysliet a pisat, vela sa povedalo
Pre tento ciel p"It"i"i"*e dve Skoly s priestrannym ihriskom
o tomto probl6me. Ale v5etko to, do sa myslelo a pisalo, nemohlo
probl6m dostatodne vyjasnit a poukdzat na zdsady, podla kto- I a cvidi5tom na Priestranstve' so!.eZne s ostatnvmi budorrami do
Najtepsie 5e pol"tii'#:k;ii
I jednei spolu s kostolom a so
Eiary, J;t'"'"#io'r"z"irtu' t' i'
rych mdme napredovat. Ani teraz nie sf ani najosvietenej5i du-
chovia pripraveni rozumne uvaZovat o probl6me. Situdcia v na- "
Sich dasoch predsa vyZaduje, aby sa pri formovani ludskdho pe de.,喫 、pre
iivo;ta urobili d6leZit6 kroky. ・
Keby sme chceli zhotovit rozumny pldn pre primerani vfcvik …
a qfchovu deti, museli by sme vediet,-ak6 s0hopnosti a vlast-
nosti ffiff0*fleti, alebo do sti vlastne v skutodnosti na zdklatle
svojej povahy.
Ked d6jdeme k tymto poznatkom podobnfm sp6sobom, ako
sme si osvojili v5etky vedomosti, totiZ pomocou svojich zmyslov,
potom je jasn6, Ze i deti dostdvaj0 do daru vletky svoje priro-
dzen6 vlastnosti od istej moci, nad ktorou nemaj0 kontrolu

撫 織藷
棚∫
v6bec a jednostaj st vystaven6 v
V

騨 le器
V
vy tvrdili opak.
Takto nadobudnut6 vedomosti poskytnO lud'om podobnri kon- eこ 10Vek nema
le t0 1en mottnё ,ラ
trolu nad prirodzenymi silami a schopnostami dietata, akri maj0
135
L3;4
 notn6 bytosti, do prevySia nielen Zijticu gener6ciu, ale vBetky,

軽饗r:i掘 締 鮮灘 ktorr6 sme doteraz poznali z dejin.

V tfchto novych st<olacn sa majri deti stistavne tak vychovS- [.
vat, aby si osvojili- uZitodn6..vedomosti nSzornim vyubovanim I I r *,
(sensible signs), a tak sa naudili vyvodzovat presn6 z{very z f.ak-'
tov, ktor6 sa im ponfkaj0. 'Iento vyudovaci spdsob md svoje a .
korene v prirode a nahradi terajBi nedostato6ny a rinavnli syst6m [ \ t ,
memorovania kniZnych mrfdrosti, do nerobi detom radost a ne- D
pod6va im skutodn6 vedomosti. Ak spr6vne urobime a v praxi
pouZijeme opatrenia, 6o spodivaj0 na tychto zdsaddch, mohli by
si deti bez taikosti a s p6Zitkom nadobudntt cez defi viac vedo-
mosti, ako si nadobudli pri starej vyudbe za cel6 mesiace. Takto
si neosvoja len cenn6 vedomosti, ale v kaZdom dietati sa budti
tvorit sridasne a nendpadne i najlep5ie ndvyky a zrudnosti. Deti
vychovaj0 i pre to, aby vykonali kaZdf pr6cu a splnili kaZdd
svoju povinnost, Eo vyZadujO blaho a dobro ich bliZnych a podniku.
Len vychovou, ak ju spr6vne pochopime, moZno 4qb:g5pravovat
Iudsk6 -Sffi"nsfv5; takou vlichovou sa dosiahpe -,kaZd1f ciel
v zdujnie IqgStsCi spolodnosti s najmenEim pracovnlirii"'ri6-t<ladom
a do najuspbkojivej5ie. Je jasn6, Ze vycvik a vlrchovu musime
bezprostredne sp6jat s verejnou pr6cou: Prdca bude naozai pod-
)' ' statnou dastou vychovy v na5ich podnikoch. V5eobecne verejnost
by sa mala postarat o vietko, do potrebuje Zivot, ale aj o pri-
Jemnosti a radosti Zivota.
KedZe domy, nakolko to okolnosti dovolia, majti stdt blizko
obr6banych poli, rozumie sa, Ze zdhrady sa budti zakladat najlep-
Iie hned za domami. Za z€thradami md ist hlavnd hradsk6; za
hradskou treba stavat dielne a tov6rne, pridom medzi hradskou
a tovdrhami treba zaloZit, priestrann6 plantdZe.
VEetci rad-radom sa chopia iednei atebo nielcol'kgch prdc
v tovdrfiach a v dieliach, pri6om kaizdl zlep5enie, ktor6 mOZe
poskytnrif veda, ulahdi ich prdcu. VSetci sa striedavo zamestnaj0
v tov6rfiach, potom v z6hradSch.a.na poliac6s.
Dosial bolo v5eobecne zvykom rbbit presny rozdiel medzi prd-
cou a zdujmami. Dnes je uZ predsa jasn6, Ze tento presni rozdiel
znamend len iny vztah k chudobe, nevedomosti, mdrnoLratnosti,
vieobecnej nen6visti v celej spolodnosti, k zlodinu, biede a okrem
toho velkri telesnti a du5evn0 slabost.
Aby sa odstrdnili tieto nepristojnosti, ktord uZ tym, Ze existujri,
0 MySlienka o striedavom zamestnanl dlenov druZstva velmi silne pripo-
mtna Fouriera. To ist6 plati pre Owenovu poZiadavku upravit vichovu tak,
oby sa z detl stali uZitoEni, prdceschopni Elenovia dru2stva, 6o uZ sami
produktlvne pracujri, a tak si zabezpeduj0 svoje Zivobytie.
136
157
 ―

職 :ぎ %露 【11^Tl織 医
x,lr璽 翌 ..IPadku,.dO黎 e tt kattdё dieta 2. Pre svoju p6vodnu kon5trukciu musi m:ttl i'lovrl' r lly 1[1,1r

ヽ 日 ｒ ｒ Ｊ
ZO Z鳳山 :鶴 llngs) a nihtadg (convictions) nezdvisle od svtt.it'.i v,rlr'
3. Citg alebo ndhtadg alebo obe spolu plodia rrtollv l)r ,' .rrl

︲
.

nost. Toto nazyvame v6[ou, ktor6 pobada dloveka l<<ttt;rl' it ttt r tlln

器蹴:jyed誌 等∬飾a瞬 ￡
jcho diny.
:F 4. Niet dvoch ludi, do by sa narodili s tou istou l<tttrjrl trtlir lott
(organisation); Iudsk6 umenie nem6Ze neskor3ie za dospirvtttrlrr

懇亀(露踊:駆 l欄
dve individud tak sformovat, aby sa celkom podobali.
5. KaZd6 dieta, okrem pripadu organickej choroby, rirr rlrr
predsa sformovat bud na uel'rni nedokonali, bud na uetrtti tl,tltrt
nali b.ytost, a to pggfa toho, ak6 je okolie, v ktorom zi.it' rxl
narod&ria.

子 市高o出 盤[器 :T電 :lを

litibs).
2.Tieto
!tor6 obsahuje rozumnv. na dok6 zate tnych individuu Y roz
螂 劇 OIn

-faktoch zaloZ-en! fud;ki' syst6m. s nddrIom

konStrukcie a z-dkonov "o povahe
dloveka a
spoloEnosti
4.Ista ind市 lduu nezndma moc bez型2ho Sthlasu utvoril,_Flly
jeho pol二甍屋LttLyZaiOm虹 叫
od, R6berta Owena
5。 Kattdё ind市 lduum sa narodl l wcl崚 聾口山」L」 山婢こ rlajmu
Jedine pravda, xie tsjomnd povera, ani chaos omylov a elrqL,u
- strachu
v jeho detstveゝ 虫 壼囮 na jehJ・ 56vodnt individualnu kOnこ trukclu
m6Ze zbavit ludstvo i,riecrrov-a ti;;--'
..

ヽ
a jeho regiomlny
“ a narOdtt tプ m,老 e svoj
ヽ
、、、ヽ
V ttedmich ё
ttiach ol offiina ton5irukcia liiairiiiuiobmedzuje vplyv tohto v(t-'-
(1836-… 1844) obeen6ho okolia zvlS5tnym spdsobom; tak vznik6 rozdielny chit-
rakter kaZd6ho jedn6ho a udrZi sa po ceilf Zivot.
I. ёast . 7. Ani'iedno dieta nem6Ze rozhodnrit ani o dase ani o tllicslc
;
s"o:t natOAa"mrulo ani;tom, tSlo-nniirl letro rgg-rci g,. v l< I o t',m
ヽ１ ．．

PRVA KAPIToLA
ne6oZenstve ho budri vychov6vat,-kt_or6 mravy, oFy ig ir..tt/rvyl<y
っ ，
‘︲ ︲ ■

.'
si osvoil a ktor6 okolnosti budri roz-EGlovat- o bElej- jr:lro IivolrroJ
一

'p0ti.
・

群翼 蒻 細 mp躍#檄 躙ittl
B. KaZd6 individuum je tak stvorenr6, ie ho m6zu v <lolsl'vrl
vychovat tak, aby prijimalo bud pravdiv6 predstavv (itkrirs) tttt
organisatiOn)a okol:o,こ b ju OvplyVttuje v zaklade pozndvanla-skutodnosti, bud nespr6vne pojrny (notiotrs)
na zdklade svojej obrazivosti v rozpore s faktami.
く
趣, 鮨
″
ぐ ヽ
 ￨:Thiet澱
,aby Ъ こ 鵠器器擢
:ly,:群 褥 鸞
tf 19. KaZd6 individuum je tak stvoren6, Ze m62e umoZnit vlfvin
I strpdn€mu charakteru, ak sa narodilo s priaznivimi proporciami
暫燿著盟離 翡斃
料黒撃蒔
扇
蝿
x饗品
催轟
乏
議ふ
ごも
二 蝙 ―
¥:‖
ざ
品:撫猟 :e,負 91n.pOlklad8.v′
I svdflE6-ffiidzenych
I rodenia Zilo v
puclov (elements oi tris niture; a od na-
nepriaznivich podmienkach alebo ak sa narodilo
I s nepriaznivymi proporciami pudov, ak -okolie, do ktor6ho sa
撫 鷺 中ズ
軍摯要聾
L♀ budJttiQ_≦
Oabits〉 1ツ
聾aSne.
:こ lЬ &」 J
I dostane, mu poskytuje len prijemn6 pocity alebo ak sa zrodilo
11. KaZd6 individuum je- tak stvoren6, Ze musi I s priaznivlfm pomerom jedn6ho zo -
svojich pudov a s jednym
verit v najsil-
nej5i rdhlad (conviction), do vpryva na
ibrro ;" iu"to nahlad I nepriaznivim a za svojho Zivota poznalo rozliln6 vonkaj5ie okol-
prich6dza bud pomocou svojej ,otu. n,la "*, I nosti, do vzbudili niektor6 dobr6 a niektorr6 z16 pocity. Taki
moZnit tento n6hlad dlovekri. -
"orr'iu-."to"i,a ,.,"- I charakter bol dosiaf vSeobecne podielom viid3iny ludi.
je tak stvoren6, Ze m6ie ziskat. oylSi
_ 12..@tak | 20. KaZdd individuum
qr+sffi;;' stvorr
cnqBkler, ak jeho p6vodnd kon5trukcia vykazuje najlep5i pofiE?
I 'prirodzenlich
ffiLi{;.*ff
nem6Ze vediet, ak6 zvlditne pocity"sa tvoria
zmyslov vnemami z novich pieam6tov.
{srd::txit
v jednom z jeho
[

\ konmi jeho
pudov dloveka a ked jeho okolie vzbudzuje v f,om
\ iba vySSie city, alebo inak5ie povedan6, ak individuum Zije podla
\ z6konov, zariadeni a mravov, ktor6 sa v5etky zhodujri so z6-
povahy.
\ Toto st zdkladn6 zdkony prirody a nijakd v;fmysly 6loveka;
1.,*
v jeho individu6lni,S-rOnftffirtaiia. i::il';ffi# \existujri nez6visle od jeho vedomosti a od jeho srihlasu; nemenia
$a nejakfmi Osiliami zo svojej strany a kectZe vyvieraji jedine
{ neznamej a tajomnej pridiny, sO to boZsk6 z6kony v jedinom
ftavom zmysle, v ktorom sa tento vyraz m6Ze pouZivat. Tieto
zdkony, ch6pan6 izolovane i vcelku a sk0man6 so vSetklimi svo-
neho.
i;*:iffri:,iu jitgri ridinkami a ndsledkami, tvoria dokonailf zitklad pravej etiky
15. KaZd6 individuum je tak stvoren6, Ze dojmy,
(It[oral science)
- tej vedy, ktorej znalost je nevyhnutn6, aby
sa izabezpedilo Stastie ludstva.
ktor6 v fiom
spodiatku vzbudzovali pri;emn6 pocity ,iraitv lnniJarli,v
das, sa
st6vajf bezvyznamni-j: n-gp5ijerirnynii a nafot<." Uof"ri"rvmi,
bez preruSenia ridinku5ri a[r5i6 ,rei t""oa. ak
OSMA KAPIToLA'
ral:i点
f.yzick6, psycruc[e i mra
黒鼎驚手皇型輿攣埋
ndividua,"…理… 二 ho,i Zdvery zo spomenutich faktov a zdkonov
澤 嘲 に 製 轟
I鰈 聰
酔 ≒輌 eptt Zdra_ Tieto fakty a zdkony ukazujri, Ze povaha dloveka vyl<azuje
ur vdru sL.lsLre zavrsra oo potrebn_ej opaterv v5etkych celkom in6 vlastnosti, ako sa doteraz verilo, Ze sa zazniwal jej
jghslg.lei: pravi r5.z a skutodnd povahet_dloveka zostala dodnes celem,11 - .
tUdslvu utajtffi-TieT6*riitdze.ov]Ie- vedohds-tl o- sebe, do dloveku
di ich primerane do-t?raz iba''5kodili, st v naiieh dasoch najvtidSou a hddam je-
cviditi poa kohtrotou
I :,:
sil a:"-:T:::,..u._p_g!9m,
schopnosti individua. dinou pridinou v5etkl4ch zl oli.qqvjJ5eflie+ biedy. NajddleZi LejSie
■黎聾輿要 1。 ァ
老 面vznk takzva-
e unlo乏
計 ぷ10w￢ 雨 醸2耐 畑
pudy svojej'povahy pokladal dlovek za vytvor svojej vdle, naproti
tomu fakty dokdzali, Ze jeho v6l'u splodili tieto pudy. Tento
pomeroch. 口 Ⅷ
I V kapitoldch 2 aZ 7 sa Owen ob5irne rozpisuje o t€zach, rozoberanjch
『 v I. kapitole.
「
140 )
 難 紺 i器1翻 :袢iJttЪ ギ
maticky zaradenlich faktov, ktor6 by mu boli umoZnili vyvodzo-
vat sprdvne uz6very a tak objavit pravdu. Ak tento zdkladng
1:薄 omyl o sil6ch a schopnostiach povahy dloveka budri vladdri
i嘩襲 壼 輔
窺貸 l
ndrodov na celom svete Zivit a urobia si ho vodkyiou svojich
dinov, potom je zjavnr6, Ze du5evny zmdtok, ktorym sa musi
vyznadovat teoretick6 a praktickr6 usporiadanie spolodensk6ho Zi-
vota, du5evni zmiitok, akli obdobne viddol o slnednej sfstave
v hlavdeh v5etkych, ked sa v5eobecne verilo, Ze zem je stredo-
bodom sveta a slnce, hviezdy a obeZnice sa pohybujri okolo
zeme.
Objavitelov z6konov, ktor6 n6m teraz zrozumitelne vysvetfujO
pohyb nebeskych telies, preklinali kfiazi tych dias ako kacirov"
i lebo znalost zakonov prirody sa nehodila pre kfiazskri poveru
a kfiazskO nevedomost; aby Galilei zachrdnil svoj Zivot, musel
vlastnymi slovami verejne popriet v do veril na z6klade poznat-
kov, ktor6 mu dovolil objavit nezdolny tlak jeho povahy. Tak ho

ry " i i鮒
kfiazstvo donritilo vyhrdZkami a trestom smrti s odpornym mu-
t::￨::lii:ii::]::::illl'fi:illlI:こ
1:[:1, 6enim verejne vyhlSsit za nesprdvne tie pravdiv6 zdkony, o prav-

鰈 "* "dilil i1ff"#,liT?#1 :{iq,}::ffi

divosti ktoryctt bol presveddeny.

*W anerest
&xico- a bieda. i"no ur.-iuiJii,," l
zamestnancov, pdno" r,ri" o."ili"a
ilmestndvaterov
u-rfrfrtu, vladdrov 3 Doddanrinh +,,_^-^--

milovnゾ ch rudi vこ etkゾ ch prOstriedkov na Zivobytie.Ale veda ne―

zadrttaterne napreduje a nahl′ ady rudl o tychto prOblё moch sa
menia verrni rychl。 . Omyly a hanebnosti kttazov zbadaji a po―
znaj` inteligentni rudia na celom svete a vこ etky naznaky po―
tLfe淵
瑞∬性轟 毬iξ 境 よ 乳:r:隠 γ ll#:Ъ ttoT'麗
itFsfЪ 」 :蹴∬鵠柵 Tla鮒 駕:e測 :等 稀:.Vゾ
dふ h°

p。;:鵬 譜ヽ 財 嗅」 盤s‰ 鳳 ettV織盤 熙 賊 :

o tvare zeme, o pohybe slnca a na zakonitOsti v mechanike
a v chё lnll.
C∬
j:聴 およ
?編Fi薫 :鳥 prmy路 蒜馨]訛a鴛 ∬留 総 ≒ jlll:I:
Eby究 :高 盟i蕊 lギuiア 10‰ J 鵬」
需
[胤 驚躍 藷曇:華 s胤 摺 藷
i臨.嗜 IttS撃 :胎 f myさ lienky a d6kladnё ivahy a ё
鯖 臨艦広
語哺 「螢塾
きお礎LWll,Sttm凛
nedostatok dOstatoё
:nltti器 nё
:jftrTt:;轟
asto takё dlhё reta7_e neruも enych
exaktnych myこ lienkOvゾ Ch procesov,prezlyajl tak′ rOZkVet, kto―
: rё ho sme dnes svedkami,ale naproti 19,v`uCh9r,y,,919
く
わ ` ptttiCB轟

41'
 , ktor6 tak vychov6me, Ze musia milovat vietkych bliZnych a v5et-
-[d
''ffi. ak6 citv-brechovavai0. Ked dloveka uZ od detstva obozM- N

muirffiami a zdkonmi, Iudia budri vediet, ZedfI,L\S?$\

region6lny svojrdz, plet, red, mienka a city, ktor6 st nevyhnut- [*,*,...' "
nymi d6sledkami vplyvov na individuuln, na do nemh jeilnotlivec j *\\'-'
moc. I-udia sa nebudti hanbit za svOjich bliZnych, Ze podliehajt
iih vplyvu a nem6Zu im ujst. Tieto svojskosti, ktor6 sa potom
viditelne prejavia v kon5trukcii jednotlivca, budr-'t pokladat za
druhy hradiek prirody, do osoZia pozorovaniu a Ovahdm, pofdaniu,
veselej hre a vyuZivaniu voln6ho dasu. Tieto rozdiely v ludskom
charalitere, ktor6 zapribifrujri dnes antipatie a opadn6 zdujmy
鮮鶴激 、 電鶏奮肝幣鷺 ぶⅧ射吼 ずx&織ふ 電 ::を
a potom nenSvist, n6silenstvo, vojny a nesvdry, nespravodlivost
a Otlak kaZdeho druhu, zlodin a bieda, bud0 neskor5ie naopak,
napomdhat vedomosti priatelstvo a radost zo Zivota. Preto sa
Lぷ:T:1ls棚 譜L Tll胞 認絆瑞 鷲∫
宙惚 臨∬爵
aま , bud0 vyhlad6vat, nach6dzat a do tesnych zvdzkov spdjat velmi
rozdielne charaktery, aby si podla moZnosti osvojili vel'a vedo-
総 i〔￨]ilill思 肌i:allill][∴ よ lilI￡ :::棚 腎 慇撃:11:二 mosti o povahe !'udi, o prirode v5eobecne a utvorili si spolodn;f
du, ktor6 vladli dOteraz na celoj zemi. No, ked tuto neznalost zdujem a tak dopomohli, aby v5ade vlddla lSska a prichylnost.

猫辮鞠蕪[職基
Len do sa zhodn0 najrozdielnej5ie eharaktery, doskoro zmizn(t

l撒 ■ 環篇義
轟 v3etky predsudky, vyplieni sa hltpost, v5etky z16 ndruZivosti,
kaZdd pridina zvady a vietci fudia poznajd svoje 5[astie. Ani na
jedinom mieste na zemi nebude medzi ludmi protirediacich z6-
ujmov alebo citov, zmeni sa zmlr5lanie ludi na celom svete
a hhipu sebeckost nahradi vlastnli zhu.Jem, alebo, do to istd
znamen6, blahosklonn6 uznanie.
Prirodou dand individualita kaZd6ho 6loveka, ktor6 teraz dasto
seje medzi ludi nezhodu a nen6vist, utvori uZBie vztahy medzi
ludmi a poskytne viac d6vodov pre radost a p6Zitok. Opadn6 city
takЙ e myこ lienkovё pochody sa V duchu lepこ ie daji sledovat. a n6hlady vyvolSvali dosial roz-horEenost, nen6vist a antipatie.
Odporujuce si schopnosti budti ludi len pritahovat, lebo pomocort
nich si budeme m6ct najlahlie a najbezprostrednej5ie roziirovat
poznatky o na5ej povahe a zdkonoch, ktorymi sa spravujtl. Pri-
DEVIATA KAPITOLA
diny tychto rozdielov budri sk0mat jednotliv6 skupiny blahosklon-
ne s tym jedinym rimyslom, aby odhalili pravdu, lebo v5etci budti
pravdu milovat a nik nepociti alebo nepomysli, Ze by ho mohla
chto f a z6kono i■
tYil響 二
, pravda zahanbit. V5etci s plnym vedomim uznaj0 a bez najmen-
5ej pochybnosti, Ze pravda je prirodou a priroda bohom, Ze boh
je pravda a pravda boh, ako sa mohameddni v5eobecne vyjadru-
' jO. A ked ludia na z6klade presnej znalosti faktov a z6konov
Len do tieto tv a t…
luZiiemgv5eobecne tr
o povahe ludi zm0drej0 a bud0 m6ct sledovat dlh5i my3lienkoqf
pochod na tomto vybudovany, ani jeden z faktov, ktor6 n6m
\inov6ho va. Namiesto priroda takto odhaluje, sa neodstraSi alebo nezahanbi. V5etci
10 Pedagogicko spisy 145
 umajt, Ze na5e individu6lne ielesn6 pocity, du5evn6 ndhfady sri pr.csveddia, aby sami poznavali prirodu, zusirrlv il pl.1{ illlllrrirrll
pudmi (instincts) na5ej povahy. Vietky sa teda tomu primerane ul.Oho Zivota vb v5etklich jeho podrobnostiaclt.
prejavia. Priroda dostane jej patriace pr6va, falo5nlf strach ludi, 'Iieto vedomosti m6Zu kaZaemu jednotlivt'ovi v,'lrrtl l'rtltl,,r
sa-
aby smi: povedali pravdu, a vSetky piieiny pokry[ectva sa od- oodat. Cehi spfisob Zivota sa tak zjednoduli, 71r krrTtlv 'rtt lrtlrlrt
strdnia. KedZe kaZdf dlovek bude mat vedomosti, ktor6 ho oprdv- icdiet podia heho sprdvat a poZivat v5etky ritdgr;l I ro,'lrrrrrllrt.l
nia presne urdit a vysvetlit skutodnO silu, skutodnlf stav a sku-
toEn6 podmienky svojich du5evnich schopnosti, vZdy sa prizndt naも ledky pre spo10こ nost, ked poznal11(、 「:l!(lv ′
I ′ ri

k pravde a jeho cely charakter bude v5etkym zndmy. Iba nepres- kony, od.str6nime pridiny zla a nechSme vlAdnut tt;r llv,'l.. l.'rt
n6 vedomosti o povahe ludi alebo individua a socialnom charak- dobro.
tere dloveka nosia v sebe z6rodok pokrytectva, bezohladnosti a
brutality.
Ked tieto zdkony a fakty budti v5eobecne zn6me a budri sa
verejne roz5irovat, star10 sa ndsledky pre spolodnost ovela d6le- DESIATA KAPITOLA
Zitej5imi, ako sa dajri poznat ludskimi schopnostami tak, ako sa

島
′ボ賞 lad, jednota a dosah teitO etiky
`

s■
)becnym suhlasOm vyobcuji toto
pokrytectvo zo svojho Zivota a budri hovorit iba pravdu,
- len
^p.glgg_lgdobuqng prav0 predstavu _o skutodnom charaktere @
vahy dloveka, a-k6" aj o sildch a schopnostiach pre pokrokovy
.ofvir;-kt-otr-Vzbudi radost zo Ziv ota.
Tieto zmeny uk6Zu dloveka sta novostvoren0 bytost. Sily,
t schopnosti a iklony, ktor6 sa pre neznalost zdkonoi o povalie
I ludi v nespr6vnom spolodenskom zriadeni nepodporovali sprdvne,
I dostan0 in1i r*z, ak ich v rozumnom zriadeni bud(r pestovat uZ
I od detstva - a to rdz formou a duchom taky noqij Ze pri po-
I rovnanl s predoSlymi sklonmi by sme museli uznat, Ze patria
1 do celkom opadnlich druhov; jedna povaha sa usiluje nerozumne
' a horlivo zniEit vlastnO Stastie a zmenit zem v peklo, druhd
lrozumnS, sa denne namdha napomdhat a zabezped,ovat Stastie
, I v5etkych a zmenit zem v raj.
,lbU Tak vystriedaj0 rozumnE opatrenia a nariadenia spolodnosti
s j Si e rgerozum n6. Jestlr1i f c-q e&gie-AhyJrale.lov sve ta do tr ied
\/ tera _g
,, ,t' 4mii1e. east obyvateLsti6-'iffiyTfi61ffiajri-Gfi at o dnes, aby' n6-
ff|icf{s silie alebo klamstvo, potldEajric obe iusti, Skodila druhej. Ani
u d jednu triedu nevychovajri f:g_"Z4hAJkU,-.aby mohla m6rnotrdfnE
! Zit. na fidet prece urledenSdh tried. kgm tieto vo svojej chudobe
U
- musia Zit Zivotom kaZdodennej prdce. A nikoho nevychov6vajri
ani tak, aby zvddzal in$ch'na prjmylectvo a nesprdvne nehlady
a dostdval za to e5te aj vysokti odmenu, kfm inlim sa,,znemoZ-
fiuje udit pravdu, alebo ich prisne tresc0, ak podnikn0 nejaki
pokus v tomto smere. Neurobia sa opatrenia, podlla ktorych by o
2 Tieto fakty a z6kony rozviedol Owen v prvej kapitole ,,Knlhy tr()v(rrrr
Skolili len niekolkich, ale nle'5irok6 masy, leZ haopal<, vS-ettycfr mravnom svete".

146 1 lγ
 a nesktsenostou Iudstva
duum mOZe odstrdnit pomocou -. troch ornylov, ktor6 kaZd6 indivi-
velmi j-ednoduch6ho pokusu, pri
ktorom bude s5m objektom pokusu. iatdaane Oogmy alebo id-
kony. vBetkych tychto ndboZenstiev znejOi po prv6-: ,,Ver v moje
pgyikyt ako ich zvestovali kitazi z mojej sviitej knihy... po druhb:
,,Cit tak, ako ta udia citit tieto poudky.,, pd tretie: ,,podporuj
mojich sluZobnikov, lebo tak ti t-o vStepuj0 tieto n6uky..,',,Af
y-,moj9m mene verne splniS v5etky tieto z6sady..
kfiazi kaZd6ho n6boZenstva ,,dostane5 na tomto svete- hovoria
vel,ko-
-
lep0 odmenu a na onom ndjde5 nekonedn6 uznanie a milost.,,
- V5etky a- ndboZenstvd a zirkony sa, zakladaj0 na spomenutlich
$ogm6ch vSetky predpokladalri v dloveku istrl prisilu, kt-ord
ho usohopiluje verit a citit, ako sa mu pa6i.
.
Ale fakty a_ zltkony ludskej etiky teraz dokazujri, Ze v5etka
viera alebo kaZd6 rozumov6 presveddenie a v5etky ielesn6 pocity
s0 pudmi povahy ludi a utv6rajri len l'udsk0 v6[u. Z totio na"-
sledgje, Ze tri fundament6lne dogmy v5etkych ndboZenstiev
vznikli z neznalosti konltrukcie dloveka a zo vseobecnr6ho zd-
ko.na prirody. Odtial ten ehaos vo v5etkom, do je ludsk6, neuZi-
tog".o$ v5etlqfch ludsk;ich z6konov a nerozumnji a mizerny stav
eel._ej ludskej spoloEnosti.
Dalej sa uddva, Ze p6vod ndboZenstiev a zakonov treba htadat'
v _omyle predstavivosti, podobne v5eobecnej sofizme, ktor6 sa
udrZala eez st6rodia, Ze zem je plocha, nehybnd a v strede
vesmiru.
Ale jednotu a srllad nikdy nemoZno n6jst v n6bozenstv6ch
a v zdkonoch,- ktgrg_sa zak-ladaj0^-nq nespr6vnych predstav6ch,
,\. ?" p-.r{V-s-a n9-{riadujri slobodnej v6li, froci iSert<y fakty dokazujrij
Ze l@Ig_jilen nevyhnutnfrn pgs-tedkom dinn"osti pud6v.
Z"+
nulosti, pramei nesvdru, zlodinu a odhalit i nefro vyplyvajricu
biedu, poznat jednotliv6 opatrenia, ktorymi sa m6Z6'tbto' zlo
v budtcnosti zamedzit a zo v5etkych liudi vychovat rozumn6
a 1ep5ie bytosti. Tento poznatok je vysledkom shiaii o prirodze-
lych_p-ud-och, ktor6 vpllfvajo na du5evn6 schopnosti individui.
Na*zdklade Sttdii musia Ludia rozvin6t vletky svoje sily
-t-lrchto
v do najvddsej miere, aby si dne5nd generdcia osvojila- tentir
poznatok a zalala sa spr:dvat podla ngho v praxi z praktictych
vyhgd pre Zij0cu generdciu a vecn6 blaho potomitua. L,udia
musia bez vlastnej zdsluhy nevyhnutne tak lionat, hoci by sa
-konanie-zv€tdz"a
zdalo, ze ich toto na postoj a spdsob iivota, do
St.y nliamoT ro.z.,pgrg s ich bezprostrednymi osobnlymi zdujmimi.
Musia pOchopit tbt。 : ￨。 Znalie doleを itej pravJy, 乏 e teles五 8
a^du5evn6_pgqit{ sri pudmi povahy ludi, ktorych vjplodom .iC
v6la, tak rldinkuje na dnesn6 plemeno, ze ho nabddri vzirrtl ttld
pravdu za zdklad, nov6ho spolodensk6ho poriadku, Zc sa ;loLorrr
tymto uznanim zaisti pre ludstvo viborny sp6sob LivoLit a potl l'ir
moZnosti velk6 Stastie. Tieto nov6 myilienky a tento novy po-
riadok by urobili na ludi nevymazatel'nf dojem a l,urisi<emu
pokoleniu by- pre vsetky dasy doZidili neocenileln6 poZchnanie
tohto poriadku. Toto vsetko noti dloveka zabudnrit nadisto na
vlastn6 individu6lne postavenie a na svoju osobnosf, aby sa tak
dosiahol cief prirody na zemi; urobit dloveka rozumnVmlfl$t-
-
t--n+ *-"'-**
*-.-- - &
' ""''rrr::::l::;ll ::rI o '-'
r ' Chyba'len vieobecn6 znalost tejto neocenitelnej pravdy, aby
sa dokondila ddleZitd prestavba ludskej spolodnostl, -aby ia po'.
vera, bolest a bieda zmenili na najprijemnejEi zivotny poriadbk.
Lebo ludia, do majrl skrisenosti, vedia, Ze vSetky potraviny a sun
roviny so vBetkym, do sa potrebuje pre ludsk6 itastie, aby sa
spo_treba-_ obyvatel'ov celEho sveta uspokojila, sri nateraz a pre
bud0ce dasy hojne napor0dzis, i,e sa pri sprdvnom usmerfi.ovini
ndjde ovela viac pracovnych sil a ludskej Eikovnosti ako treba,
aby sa zo surovin vyrobili hodnotn6 statky; tak sa kaZdi spor
o to, die sri a kto m6 z nich p6Zitok, stane nezmyslom.
stvorenie muza a Zeny sa vyznaduje najjasnej5im sriladom
a plSnovit5im stv6r,nenim pr6ve tak, -ako dostali najridinnej5i
prostriedok, aby podla svojej kon5trukcie a postavy ddvali Ziv:ot
bytostiam, ktor6 so telesne, dusevne a mravne scLopn6 stat sa,
v kaZdom ohlade vynikajrlcimi charaktermi. Ale p6vod tejto
15e1k9 urdujricej a usmerfiujocej moci, alebo jej prave vlastnoiti
dosial eBte nik nezd6vodnil. L,udskli ductr mtisi i odpovedou na
tieto tajomn6 ot6zky nevyhnutne dakat, kym sa nepoznajri nov6
fakty, do posvietia na toto temn6 tajomsivo. Nateiaz stidi vy-
vodit uz6very z faktov, ktore sri znilme, totiZ tie, Ze skutodie
jestvuje srilad a pl6novite stvarnenie ludskej povahy dloveka.
NevlSdne 1"1 jefngt1 mnohlich diastok, do majri vybornd
schopnosti a telesn6, du5evn6 a mravn6 vlastnosti, aty aati zivot
pokoleniu, ktor6 prevy5uje vSetky ostatn6 tvory zeme. zltzradnej
organickej jednote dloveka sa dala i dostatoind sila zndsoboval
svoje vlastn6 sily objavmi v rozmanitich oblastiach vedy bez
viditel'n6ho obmedzo.v-ania tohto pokrokbv6ho risilia, aby si tak
m9hg1 vyvintt v kaZdom ohl'ade telesne, duBevne a mravne vy_
nikajtci charakter. Lebo tieto fakty a zdkony, ktor6 umoZfiulrj
t r" ,4"t, ako i na poletnfch inieh miestach Owenovfch spisov, ako
sa front6lne stavia proti udeniu svojho rovesnika rr,. n. uatttr.rsri
LB34
lrzoo ai
).
' 149

poznlt podstatu- povahy 6loveka, majri i dostatodn0 moc, aby
docielili ddlezitej5ie vis.ledky ako nejaky z6zrak, ktory si vyui"-
Jila nesputnand, poverdivA fantdzia.
Tu mdme bytost velmi rimernych telesnich tvarov, ktor6 v ra-
nom veku spolodenskeho vyvinu nebola iak6 chrabrd a telesne
tak6 silnr{ ako mnoh6 zvierat6,, takze sa ich denne bdla, lenze tdto
b-ytost bola tak ust_rojen6, 29 si nq z6klade zdlhavych a tailkyci
sktsenosti nadobudla sily, ktor6 boli tisic rez vidsie ato lity
ostatnlfch tvorov. Tr4to bytost pomocou nadobudnutych vedo--
mosti tak roz5irila svoju moc, ze ovldda vsetky zvie-rat6, moc,
ktor6 ich stadi krotit a pouZit mili6ny z nich- pre primerand
Judsk6 zdujmy, aby takto prispievali na uspokojtnie^Iudskych
potrieb.
Hoci sa t6to mqq od ran;fch dias neskrisen6ho ludsk6ho pleme-
na aZ dodnes zvtid5ila, vidi sa, akoby bol dlovek iba v za-diatod-
nom 5t6diu procesu, kde sa ujima moci, lebo, ako sa zd6, i dnes
Je len na zadiatku velk6ho mravn6ho a dusevndho pokrokovEho
Wvillr ktorf mu neposkytne len prevahu nad v3etkimi zvierat-
mi, leZ aj nad prirodnymi silami, do by ho malo uichopnit dat
t-ieto prirodn6 sily v do najvdd5om rozsahu do sluZieb svojieh
lmyslov a do je e5te ovela d6leZitej5ie, tento pokrok uschopni
dloveka formovat novy a ovela lepii a zrel5i fuasty charakier
vEetkfch nasledujricich pokoleni.
Jenlo druhi zrod alebo prerod dloveka vytvori v fiom jeho
prirodzen6 schopnosti, vlastnosti a sily, ktor6 oZivia dloveka
novim duchom a vzbudia v fiom nov6 city, my$lienky a novli
postoj, do by mohlo byt v ostrom rozpore s ludskymi sklonmi
a vlastnostami minulosti.
Tento znovuzrodeny dlovek lahko ovl6dne zem a urobi si na
nej nekonedny jagajrlci sa raj v novych farb6ch, jeden z vhod-
hych domovqy pre ludi, stojacich mravne vysoko a rozumnich,
z ktorych kaZd'S jednotlivec bude mat a r6d bude pre svoje iiele
pouZivat vsetky vymoZenosti raja v ich celku. Radbst z tohto sa
este tisic rdz zvaili, lebo i v5etci ostatni ludia budo tak isto
poZivat to ist6 Stastie.
V prvom alebo nerozumnom 5t6diu svojej existencie sa dlovek
nemohol stat vynikajrlcim charakterom ateub rozumnou bytostou,
lebo vtedy prevlddala nendvist a slabost, naproti tomu budrica
.--o lT-ena tudskych Zivotnych po{m!e-4-o-k umoZni vznik zriadeniu'\
f 't\rl l6sky u !!ty, svornosti a statodnosti, ktorr5 zabezpeila vseobecn:f /
\ mier, mridrost a Stastie fudstva. "
/ l<torych pomer pri kaZdom individuu vykazuje isl.rr v:rriirlrililu,
\ ' . !o tgmto-zrrau.uzrodeni zisti dlovek, Ze teraj5ie delenie sptii
lodnosti na rozlidn6 triedy a stavy Blachty, kulectva, povolania
-*)
(1501
\ "_/
l
a postavenia sa hodi len pre prv6, alebo nerozumnd spoloi.r,nskd
zriadenie, a Ze najviid5i omyl je v tom, Ze sa urolrrrr trvrrl(r
opatrenia, aby sa zo vietkfch ludi vychovali nerozurrrrrc lr.yto:,11,
takZe sa stan0 z nich bldzni alebo lotri, ktori utlddaj( btrtl' r;vo,iit'lr
bllZnych, bud ich utladajt tamti a zvedf,ujri hlbokf mr':rvn.y rrl,r-
dok a biedu oboch skupin. Lebo jestvujrice spolodensk6 l.r'ir,rk.rrlo
mdZe plodit len bldznov alebo lotrov, utlsdatelov alebo rrllfli'n.
nych, Iudi, do bojujrl navzdjom proti sebe, aby znidili, trlcbo v z{r,
rodku udusili to, do je podstatou ich 5[astia. east obyvatrrl'r;tvrr
Omyselne vychovdvali tak, 2e drii svojich bliZnych v sur-ovcJ
nevedomosti, aby ich mohla vd65mi klamat a robit otrokmi rrrirlr..l
men5iny, ktor0 tak isto vychovd v nevedomosti a robi z rrr,j
otrokov vlastn;fch osobnyc-h citov, v65ni a svojej vlastnej rrr'-
spravodlivosti.
Tento chaotick;f stav sa nahradi rozumnim zriadenim, v kto-
rom vl6dne triedenie spolodnosti, vykonah6 na ZSklade px:sncJ
znalosti znovu ziskanych sil v povahe dloveka, triedenie, ktor(r
by nemalo vychovdvat zo v5etklich ludi blilznov alebo lotr'ov,
utlddatelov alebo utlSdan5ich, ale naopak, muZov a Zeny, l<torl \
majti viac ako dost najcennej5ich vedonrosti o sebe a o prlr'otlc
a ktori Zijri v pomeroch, io zabezpedujt nielen ich vlastn6
Stastie, leZ i neprestajn6 Stastie ich potomstva. Tito l'udia usnror'..
iluj0 prirodn6 sily tak, aby vykondvali vietky pr6ce, ktor'6 r;il
pre Zivot potrebn6, ale nezdravd, alebo z mnohlich pridin nc-
prljemn6, a dosial' ich vykon6vali sluttovia alebo otroci. Ak dnes
sprdvne vyuZijeme sily, ktor6 poznd veda, nik nemusi byt sluhorn
alebo otrokom in6ho, alebo vykonavat pr6cu, Io mu je nepri.icrn-
n6. Takto by vZdy a 0dinnostl siJ.
I ked sa vidi, Ze povaha dloveka vo svojom prvom a1666- ne-
rozumnom vivinovom 5t6diu prili5 poklesla, ilovek mf prcclsu
len zdrodky pre vyvin schopnosti a vlastnosti, do pri sprdvnorn
usmerfiovani stadia na to, aby premohli nevedomost, hricr:lr.y
a biedu, a tak sa zbavili zla, ktor6 narobilo ludstvu tol'ko ut.r'1rc-
nia. A tak sa doskoro poznajri srllad, Jednota a statodnosli l<on-
Strukcie povahy dloveka, aby zabezpedili ludstvu najvyiiic uzr)ir-
nie a vedn6 Stastie.
Krdsa a stlad tejto ludskej kon5trukcie kotvi v.icrlrrolt.,
v 0dinnosti a vo fakte, Ze tak6 mimoriadne sily sri zlfii't'rr(r v rrr,z
nej, do podrobnosti rlmernej forme. Ked uvdZimc, z.t' lrov:rlrir
dloveka sa sklad6 vcelku z istlich schopnosti, n5l<lorrrrosti rr :;rl,
n tak utv6ra nekonednt rozmanitost prirodzen5ic,h chirr.irl<lor.ov.
dfm sa Stastie kaZd6ho jednotlivca jednostaj zviic5ujc,;rotorrl
,'
\
lrrl )
 musime uznat kr6su a srilad za stvoritelsk6 pl6novanie, preclo-
vEetkym ak zistime-, ze.sa tim zaistil podla moznosti niSvaesi
rozsah ludsk6ho vzdelania v prospech v$etkych.
prozretelnost prirody zaruduje ludstvu najviidsie vihody,
- -Tdt.-g
lebo dlovek nekonednou rozmanitost-ou novych 0rirernosti -istych
p6vodnych sil svojej povahy ziskava doraz viac moci, bez tolho,
ely rq pri tomto dalo dovidiet' do konea. Tak pri narodeni kaZ-
d6ho jednotliv6ho dietata spoja sa tieto schopirosti a vlastnosti
znova, nuZ, a ked ich rozumne pestujeme, m6Zu sa vyvin0t nov6
sily, ktore mu um.oZnia objavit alebo vynAjst niedo riove, aby sa
tllm dotera-jsie skrisenosti dloveka ooptriili, alebo zdokon"alili,
a ty{n urobili ludstvo Stastnej5im.
. Nevieme si predstavit
je{1o-Ayc.!i
nid krajiie a harmonickejiie ako tento
prirod.y,
zaru8ujrici jednostajny pokrok vedy
a ludsk6ho llmer Stastia, pridom sa vyludujL reakcia-zia. Lebo, ai<
povahu dloveka chdpeme na zdklade eti[<y, kaidy jednoflivy cha_
rakter sa stane Zried-lom dal3ieho p6Zitku a -b6zpednlim pro-
striedkom, Ttory pom6Ze l.ffr!.napred po ceste neprestajn6ho
pokroku v ristrety dokonal6ho Stastia.
Lenze dlovek sdm nestvoril ani svo.je prirodzen6 pudy, ani ich
pomer v kaZdom individuu. Tieto zdzridn6 vrrv;itlu ai"to-
a taiomnej moci. Teda pre povoan6 vlastnosti
$9sjar nezn6mej
tichto prirodzenich pudov a pre ich pomer, v akom ich zistu-
jeme v kazdom individuu, nemoZno biat na zodpovednost dlo-
y9kg. I keby tieto ludsk6 pudy a ich rozlidn5f po-br boli najhor_
Bimi _ vytvormi na tomto svete, bol by dtovet nevinny, - tefo
v- tejto podobe ho stvorila ist6 nadsila, ktor6 sa vo ivojich
dinoch nedd ovplyvfiovat dlovekom.
pudy
-Tietotelesne,nie sr1 dajako podlej5ie, ale obsahuj0 z6rodky pre
vivin dusevne a mravne znamenitych ctiarakterov, pre
Jyvin' pri ktorom sa nedajri polozit definilivne hranice. xeaze
kaZdf dlovek dostal tieto schopnosti od nezndmej moci, nik nem6
pr6vo nam5i5lat si,-Ze md prevahu nad svojimi -ntiznymi a m6ze
nimi opovrhovat. uznanie patri len moci, [tor6 tiet6 vlastnosti
a ich podklad formuje v dloveku.
Pretg v5etka pycha a kaZd6 mdrnomyselnost takto stvorenej
.byto.fti je nerozumnl. a zmizne v tej chvil,ke, ked sJ dlovek
naudi pozndvat seba, alebo sa stane rozumnou bytostou, na do,
pltyda,-.pre -svoj doterajii vgvin nemal e5te ani nilmenSi n6rok.
Ked'Ze 6l.ov-ek nepoznE sv-oj prap6vod, bude rro obzirlast nab6dat,
1by sa .jednostaj usiloval vnit<nrit do najhlbiicrr tajov frirody.
Preto si musi osvojit -najrozlidnejsie a najcennejrid vedomosti,
ktor6 mu umoZnia zo dfia na defi rep5ie poinavat"svole sity, 6im
752
sa napokon zdokonali jeho poznanie. Kto Studoval psyr.lrrl/rr;ru
dloveka a podla moZnosti pozn6. sp6sob, ako sa sfilij";r.iu .ir,lr,
rozlidn6 telesn6 a dusevn6 sily pri vykone rozlidnych Irrrrlt.n,
ako by mohol taky dlovek pokladat povahu dloveka la zlri rrlr,lxr
podlO ?
Tieto sily a vlastnosti sa usporaduju, zjednocujri a rlrTi:r 1ro
spolu tak harmonicky, 2e kazd6 6asf osve sa iaa dok.rrrri'rr,
lenZe vieL,by spolu vo svojei celistvosti predsa tvoria nitjz.ittri,...
nej5i vyn6lez,-ktory sp6ja telesn6, du5evn6 a mravne silv v .icrl
nej harmonickej bytosti.
zuazok takych mnohich r:ozlidnych diastok a klbko taklich rrri-
moriadnych telesnich a du5evnych sil v neznej a harmonit:lir,.i
forme, ako s0 muz a zena, poukazuje na dokorlai-ost stvorir.trl'.vr'.i
vdle a na skutodnrh tvorivost, do nemii obdoby ani v jctlrr,rii
zndmom tvorovi prirody. D6leZitost a cenu tejto stvorilcl',v.J
v6le-nepocfropime skdr, kym tieto mimoriadne sily nebucl0 rrrdr.i'
p6sobit v kaZdom dloveku volne a kym rozumn-e vychovit nr,-
zvestuje m0drost prirody, priEom sa pri utv6rani chrrrirl<r.r.rr
mladej generdcie d6 vedrica riloha skrisenej starobe.
_ \
/.,Prezvla5tnuadoteraztajomn(organicku5truktrjrtIllttt7:t
( a Zeny budri m6ct dospeli prvej gener6cie, ktor6 naozaj pozrrfi
vie, ako sa pretvdra zreli charakter: dlovoka,-tril.r,.r.
\ svoju silu acharakter
budricich pokoleni. Toto sa budc rliltl lro- r
\bnovovat
mocou vychovy, ktord sa zadne pri narodeni, novym a lcpiirrr
usporiadanim okolia dloveka, aby nadobudol zdravf telcsnf krn.
Strukciu, vliborn6 vlohy, ndvyky, mravy a mnoh6 cenne vcclo,- |
vyhnutne zmenia kattdё ho こ10veka na ne2ni bytost.
-Timto jednoduchym, Iahkym a priamym postupont urolrtrrrr.
tidinn6 opatrenia, aby sme zabrdnili, aby do-len jcrlirrri i.lovll<
ziskal do len jednu podhi vlastnost, di uZ duievn( irlclxr lr,l.srrrr.
Dd sa predpokladat,Ze v tomto rozumnom Stddiu victl<rr tnrirlr.,rrf
spoloEnosti stadi, aby sa dosiahol tento ciel.
V tomto 5t6diu musia v5etci uznat, Ze sa to dojt-. v z(rrrjrrrr,
a pre Stastie cel6ho ludstva, ked najlepii charal<tcr, l<lor.V srr
m6Ze vyvinrit v okoli, ovl6danom ludmi, bude spokrr-:nvrn rrriii,'t -
kom vBetkich, lenZe bolo by vel'mi nerozumn6, keby sl v nt(.-
ヽ
ｒ，
コ
ヽ
，
、ノ
ヽ

ktorej kondine sveta dovolilo niekomu, aby
menejcenn6 vlastnosti. Lebo, len do vatiknri
-v si osvojil urditd
dloveku ist6 me-
nejcenn6 vlastnosti, jasne pochopime, Ze v5etci musia trpiet pre
infekciu, ktorri zavini taki priklad, a utrpenia nebudri zn65at
iba dospelf, ale i v5etky deti bud0cej generdcie.
Ak vietky zariadenia a opatrenia spolodnosti budri v s0lade
s konitrukciou povahy dloveka a so zdsadami etiky, dokdZe sa
s0lad, jednota a 0dinnost tejto vedy a len potom budeme m6cf
sprdvne ocefrovat a hodnotif jej hodnotu.
KNIHA O NOVOM MRAVNOM SVETE
vlrklad z6kladov spolodenskej vedy alebo
soci6lneho zriadenia dloveka
od Rdberta Owena
Nijakd taJomnA povera, ani chaos omylov a strachu, Jedine pravda
m6Ze zbavit ludstvo hriechu a biedy
East
-lI.
STV-RTA, I{AP",MQI,A
"LL! l1 r_e"$e c h a r a k t e r.u =
praktick6 opatrenia, ktor6 sri potrebn6, aby
mohlo O okoH
rozum to
indiヽ 月Ⅱ面alna kOnさ truRcia l遍 尼日で五るFa要 ヨ5配 富■r naこ e vedomoSti をve―
dy o vplyve prostredia na po,ahu ёloveka.“
Toto je najd6leZitej5i probl6m, ak ho skfmame v celom jeho
vlizname a viimame si v5etky jeho n6sledky pre blahobyt, po-
riadok a Btastie ludstva, odhliadnue od pr6ve tak isto d6leZitej
otdzky, otdzky podstaty prostriedkov pre Zivobytie, ktord je
hddam e5te d6leZitej5ia, lebo bez hmotn6ho zaopatrenia ludi
nem6Ze byt ani redi o qTchove dobr6ho, alebo zl6ho charakteru.
KonBtrukciu individua a jeho zabezpeden6 Zivobytie mdZeme po-
kladat za hmotny predpoklad pre utvdranie ludskeho charakteru.
O vichove, ako ju v celom civilizovanom svete chdpu, sa v mi-
nulosti aj v pritomnosti uZ vela hovorilo, pisalo a uverejfiovalo.
ep
﹁
︱
;ffiffi,ifli,lti
Vald;-1fudsltf.charakter skdr znetvdrala nbZ formovalu pro rr:tJ-
vy55i cie[, pre ktory je na tomto svete zjavne predur.l:rrrr.r. -
Na zdklade pomerov, akd vl6dnu dodqes u vietk;iclr rrov.yr:h
a starych n6rodov na zemi, sazdd, Ze nik nepochopil vctlrr o grcs-
toyani tudskich schopnosti, pomocou ktorej moZno z vlastrril<ov
tichto schopnosti vychovat zdravlich, inteligentn5f eh, rozunr n yr: h,
mfidrych, dobrich a Stastlivych [udi.
Spomedzi v5etkich osobnosti, ktor6 pozndme z dejin, st zrlfr.
Ze Lykurgus, ako trociktori 3t6tnik, z6konodarca al-ebo fikrzof,
mal jasn0 predstavu o zdsaddch vedy o utvdrani charakteru. Alo
o pridindch, predo urobil v Sparte urdit6 opatrenia, mSmc trk
mdlo autentick;lch zprdv, Ze dnes nemciZeme bezpe6ne zisti[, rrk6
velk6 boli jeho vedomosti z vedy o utvdrani charakteru. 1'oto
je jasn6: Ak historick6 fakty o vyznamnlich zmendch charaktcru
a Zivotnych podmienkach cel6ho spartsk6ho obyvatefstva, ktor6
zaviedol Lykurgus, sa zakladajri na pravde, uZ tim objavil zviidftr
zdsady, pomocou ktorich moZno natisnut jednotlivim fud'orrr
hociktory ludsky charakter, takZe moZno z nich vycrhovat Spar-
tanov alebo quiikerov, hl0pe alebo mtidre, velmi nerozumnC,
alebo krajne rozumn6 individu6.
Ale okrem Lykurga, zdi. sa, nik nepochopil trito najd6leZitcj3iu
zo v5etkich vied, vedu, ktor6 je predurtenA zabezpedit trvalj
blahobyt a trval6 Stastie ludstva.
Dnes uZ priroda pokrodila tak daleko, Ze navZdy, alebo aspofi
dokial dlovek Zije na zemi, vZdy zmocfiuje star5iu generlrciu,
aby formovala v5eobecnli charakter svojich potomkov v dobrorn
sa alebo zlom zmysle.
Pre zdsadnf omyl, na ktorom odddvna spodiva spolodensk6
zriadenie, nendjdu sa ani v jednej kondine sveta zariadenia, l<t.or.('
by sprdvne utv6rali ludski charakter, aby sa v5etky na3c lrrl-
rodzen6 schopnosti pestovali v patridnej miere, zariadeniir, lil,r.(r
n6m uk6Zu, ako sa treba starat o primerany a zdrav! t.r.(rrrirrl;
tela, alebo usmerfiovat sklony a in6 prirodzen6 vlastrro:;(i d.lol
veka.
Ale bliZi sa das, ked spolodnost dostane sprdvny ziiklirrl rr i.kr-
vek prvy raz v dejindch poznd s6m seba, takZe sa dosl<oro rrrrrri'l
robit opatrenia, ktor6 zarudia v5etkim ludom vyvirr grornrrr.nr-.
dobr6ho charakteru, das, ked dlovek by mal presnc vcrliol, lttor.(r
okolie je na Skodu tak jemu, ako i jeho potomkom, akrrr, rrr{i rrrr
nich dobri vplyv, das, ked dlovek bude zapriahat vSctl<.y Sl'rr.lr.l -
n6 sily svojej bytosti do svojich sluZieb a vo svoj pxrs;rcclr
 ア
a vsetky ostatn6 ehttky bude potl6dat, dokial sa nevykoreni po'-
sledni nanidhodni pud, do by mohol dloveku nejako Skodit, alebo
ho poranit.
Takdto je budricnost, ktord teraz dak6 na dloveka. Je to das
d6leZitich udalosti a radostnich zvesti nielen pre nejak0 sektu,
stranu alebo rasu, ale pre vSetkich, do Zijri, alebo sa rodia, das,
ked nevedomosti, chudobe, nesvSru, strachu, Ziarlivosti, pomste',
vojne a nepokojom, ako aj infm zlodinom nevedomosti in6'
ani nejestvuj[ - bude m6ct dlovek privolat: ,,Potialto a- dalej
ani krok. Teraz v l-9. storodi je va5im vydinom koniec." Vietky
bud0ce storodia budri epochami, v ktorich bude napredovat veda
a bude sa zvtid5ovat blahobyt. A vykrik Zobrdka, viizfia a utl6da-
nych v Anglicku bude bezprostrednou pridinou pre oslobodenie
ndrodov a dloveka na celom svete od tyranstva a od hl0pej
zlosti. Priatelia tudsk6ho plemena, vitajme defi, ked sa v5ade
roziiria a zhodnotia poznatky vedy o utv6rani charakteru dlo-
veka, ked sa teto veda stane tak znilmou a bude sa sprdvne
pouZivat, Ze nik nevycihovd viac zl6ho dloveka, ktory by sa tflal
neskOr po krajin6ch zeme a ruiil v niektoro,m kraji sveta vSe-
obecn6 ludsk6 Stastie, ako i itastie svojich potomkovl
) VaSa bieda vz4ikla z nespravne.i a.krqine.-nedsslaLoinci-vy---
,' _clovy.=vffiffi;ei- ;
i"iisu; ulr,lr,"rv.
Dosial sa e5te nikomu nevybavila pribliZne spr6vna predstava
o spravnej a dobrej vychove; najlep5i z dnes existujricich vy-
chovnfch sp6sobov tkvie na nespr6vnych z6sad6ch, a preto je
nevyhnutne nedostatodny a menejcenny.
:
m柵 I辮 晰
I 恐
zna ine, ako v nllnu―
:橋 8さ 柵 猟 g鵠 ∬器多
誂rtttlrT:提 3
m6Zeme teraz donftit kaZd6ho dloveka prijat podobne vlast-
nosti, ako si m6Zu ludia dnes nadobudniit vSeobecny charakter,
ktory daleko prevySuje v5etky charaktery, utvorene dosial l'ud-
mi. Toto znati: poznat dodnes nezndmu, leZ velmi d6leZit0 vedu
o vplSrve okolia na povahu dloveka, o vplyve, ktory v takej miere
p6sobi, Ze ho m6Zeme bez ndmahy vyuZit, aby sme zo v5etkych
ludi vychovali beEtie alebo rozumn6 bytosti. Aie toto znadi ve-
diet i to, ako treba utvdrat Zivotn6 pomery, ktor6 umoZnia zrod
dobrych, alebo zlych ludi.
Kde m6Zeme ndjst dnes uditelov s takymi vlastnostami ? Zili
t/ L56 \
taki dakedy? A m6Zeme trito vedu, ktor6 zna6i pre ludi Stastie
alebo biedu, zverit ui, t!m, ktori nemajri len krajne nedostatodn6
vedomosti o povahe dloveka a o svojej vlastnei bytosti, leZ ani
nevedia, ako sa pouZiva veda o vplyve okolia ciel'uprimerane na
utv6ranie charakteru a ktori nemdZu stvorit ani tie pomery,
ktor6 nevyhnutne musia byt napor0dzi, ak chceme vychovit
z ludi spr6vne a rozumn6 bytosti ?
Ako dlho eBte md trvat nezdravli a nerozumny vyvin, ktor$
je vietklim l'udom v najvy55ej miere Skodlivy?
Utvdrat Zivotn6 podmienky, ktor6 dovolia sprdvnu vychovu
dloveka, je n6rodnou tlohou a povinnostou, pridom inteligencia
n6roda musi prevziat vedricu Olohu a ndrodny kapit6l zasa rea-
lizdciu.
Tento cief vskutku sotva m6Ze dosiahnut skupina jednotlivich
os6b, a lo_arni vtedy nie, ked tieto osoby uzndvalri vyznam a vy-
hody takych opatreni pre vySSiu produktivitu- a iep5iu delbu
majetku. Hoci tak6 spolodnosti m6Zu urobit takli pokul za pred-
pokladu, Ze nie si bezvyznamn6 a majri na svojom 6ele niuZov,
do ddkladne poznajri vedu o vplyve okolia pri utvdrani charakteru
6loveka.
Ale revoludnd prestavba nespr6vneho syst6mu, do prin6Bal iba
biedu, musi mat za ndsledok pravdiv6 a Stastliv6 zriadenie, pretg
by bolo ovel'a lep5ie, keby opatrenia pre lep5ie utvdranje'cha\
rakteru tudi hned vych6dzali od vl6dy, aby sa pomocou ndrod-
nlfch prostriedkov dosiahla najcieluprimeranejBii a najlep5ia vi-
chova vietkich a aby v celom ndrode, ako i medzi inymi n6lodrni
zavlddol mier. jr'
5ich, strednlich a vy55ich tried Velkej Britdnie, do st nateraz
naporfdzi, sri v5etk;fm inim, len nie ustanoviziami, do majri
vychovdvat z htdi spr6vne a rozumn6 bytosti.
Tieto ustanovizne sri d6kazom toho, ako mdlo vieme o rozurlt-
nej vychovnej met6de alebo o jednotlivych prostriedkoch, po-
mocou ktorych sa d6 spravit z dloveka rozumnd a itastlive by-
tost. A predsa sa vravieva, Ze cielom teraj5ej vychovnej met6dy
je urobit dloveka Stastlivim a rozumnim.
Teraj5i stav spolodnosti vo Velkej Britenii, kde sa utvdranie
charakteru obyvatelstva v pomere k podtu obyvatelstva uzndva
tdajne viac ako za doh-re, neZ v nejakej inej krajine, dokazuje,
Ze doteraz sme pozrutli e5te zdravd, alebo- spreivne qfchovird
zdsady.
Pozorujme teraj5ie pomery na univerTit6ch v Oxforde a Cam-
bridgi, na spojenych pripravnfch Skoldch (preliminary schools)
O
 ｒ・
￨■ ■ ￨
a na vysokich Skol6ch (colleges); oznadujri ich za najlep5ie udi-
li3tia britskej svetovej riSe. Pomery, do vl6dnu v tychto u-sta-
novizniach pie utvdranie charakteru vy55ich tried predovietkym
zavifiujri, Ze sa jazyk, mravy, zvyky a idey udime od barbarov, Ze
od'tychto barbarov dostdvame len priaznivd dojmy a ZelSme si,
aby ime sa stali pr6ve takymi nevedomSimi a barbarskymi cha-
raktermi, Ze ludi vychovdvaj:(l bez akychkolvek skutodnych ve-
o dneBnej spolodnosti, Ze vtlkame do h16v nesprSvne
^ domosti a hhipe povery a defom v3tepujeme priliS smie5nu
'i hrdost a bezodivost,
predstavy
predo potom na v5etkych, do nedostali po-
dobn0 nerozumnf vllchovu ako ony, pozerajri zhota, t"akZe sa
' vychov6vajrl fudia, ktori neskor5ie ako dospeli bud0 naozaistnou
piiagou spolo6nosti. Uboh6 tvory! - Nepoznajri -krivdu, ktor0
sp6iobili nielen im, ale i celej spolodnosti vcelku, lebo pre--svoje
slolodensk6 postavenie a svoj velkf majetok sO muZmi, do pri
dneinom nerbzumnom spolodenskom zriadeni ovplyvfiujti vivin
ndroda a v5eobecnd Zivotn6 podmienky ludu vo vlastnej a v inlich
krajin6ch.
Toto sti nevyhnutn6 n6sledky vyudby uditelov v Oxforde, Cam-
bridgi a v iniih velmi m6dnych a stavovskych 5kol6ch, uditelov,
o do slmi ned6stali dostatodn6 vyudbu vo vedomostiach, ktor6 sq
{ I potrebn6, aby mohli vyudovat inych dobre a vypes-tovat v nich
' hobry a' 5la-chetni charakter. Tychto uditelov - uZ prY yelm]
ovplyvnili poverdiifmi redami a taiomnlimi predstavami, ktor6
doit<oro ufifimti iCtr jasni rozum a urobili ho bezcennym na-
tolko, Ze ho nemoZno-prakticky a lepiie v6bec pouZit, predst-a-
vami, ktor6 rozhodne v5tepovali nespr6vne ndzory o dloveku
a spolodnosti, a teda i nesprdvne hodnotenie relativneho viiznamu
Iudi a ich opatreni a v5etkich veci vdkol nich. Neprekvapuje
nds teda, 2e ia z ludi stali mizern6 bytosti a zem sa zmenila na
tak6 peklo, ako ju mdme dnes, lebo si uvedomuiepe, Ze v tomto
syst6me, kde vlddne omyl, vychovali z vedricich hl6v ich vycvi-
kbm, vichovou a vyudbou neschopnich a nerozumnycth ludi.
Vsetkv Skolv pre utvSranie charakteru strednych a nizsich
tried vy'karui'fi*riu"-menej podobnd chyby a z muiov i Zien vy-
chov6vij0 preve takych ltdi, aklych nachddzame dnes vo v5et-
kfch vritvich spolodnosti. A dokial sa bud1 podporovat a bud6
mdct existovat [ieto ustanovizne, ktor6 od narodenia prek6Zajt
, t ludskym schopnostiam v prirodzenom vivine, nikdy sai l'udsky nedajt
i aocietlt lep5ie vysledky. ali6 3e okolie, tak bude vyzerat
I charakter.
Ked rozumne pozerdme na probl6m, predsa nesmieme v5etky'ch
uditelov z Oxfordu, Cambridgeu a z inich SkOl robit zodpoved-
158 ',
I
I
--*.--/
alttftta
1響 :_乱 轟
謎 笠 零
詰Ltte絆
1ぎ
胤r謂 恥悩鞘端麟山笥押需猟 :ど
lyg'myt{lfu*uditelov treba celkom tak lutovat ako ich
ktorych nesprdvne vyudujri a znetvoruj0 ich cha-
raktei'.
Ale kym sa v tejto veci m6Ze vykonat fundamentdlna a trvald
prestavba, musi vniknrlt do hl6v vedricich muzov VeLkej Brit6-
nie a. inych krajin_novi duch. Treba ich tak vychovat, aby vietko
videli podLa nov6ho, z novej pozorovatelne; dosial pozorovali
vsetky veci cez tmav6 sklo cez hmlu, ktord im zdbrafiovala
pozndvat veci spr6vne a ich- zmyslom sprostredkovala iba ne-
sprdvne vnemy. Toto tmav6 sklo treba odtiahnut a odstr6nif
hmlu omylu
-. musia zmizn:ot. v5etky star€ predstavy. Z6kladn6
nesprdvne ndhlady, do vBtepili tymto fudom.-a na ktorich bazi-
-ruj0 v5etky klamn6 predstavy, treba vynidit s najviid5ou d6-
kladnostou, s akou vytrhdvame korene buriny. Furidamentdlne
plgyd-y o pgvghe .dloveka, utv6ranie indivitludlneho cherrakteru,
zaklady spolodnosti musia nahradit ..tieto klamn6 predstavy a
utvorit novt zdkladfiu, na ktorej m6zu vzniknrit noi6 iaey. hry
sa odstrdnilo toto tmav6 sklo a hmla omylu, musia sa tieto
nespr6vne predstavy rozplynfit, lebo len takto m6ze duch znova
vzniknft, kym telo Zije dalej. Toto je dnes ludom a ludstvu
osudom ur6eny novi syst6m a novd orient6cia.
Olohou lgvqj gener6cie je vypdt v5etky sily, aby zhodila
-krehk6
a Skodliv6 formy star6ho poriadku ako zodiat6 Baty
starca, a typ sa, striasla navZdy vBetkej stariny, aby vznikol
novi svet a dlovek sa stal rozumnim tvorom s novym srd.com,
novym umom a s novym duchom, ktori ho urobi rozumnou
a nadanou bytostou, d6stojnym obyvatelom nov6ho mravn6ho
sveta a raja na zemi, akym sa doskoro stane svet na zdklade
tichto novich poznatkov.
PryV- kr9k, ktory sa bude musiet urobit, aby sa uskutodnila
pre rudstvo tak6 doleZitf prestavba, bude v tom, urobit ridinnO
p.pa_trenia, *V_ qu mohli osvietit teraj5i vladdri vo v5etkich kra-
{jindch, .zveladit .ich .p.oznatky a'-Vedorrnusfry*Yl tak roztirit ich .
obzor, aby vlad6ri-mohfi uznat a pochopit pridiny tejto nevyhnut-
nej prestavby tak, aby terajsi vodcovia spoiodnbsd urycrrml
a nezdrZiavali tento proces.
, A u tomto smere sa musi pracovat, lebo novy poriadok sa
, fovela lahEie a lepsie dosiahne sidednou podporou tychto vlddnri-
\'' cich vrstlev. ako vsetkymi inlimi prostiiedkami. Fre ich spolo-
densk6 postavenie sa s"kor ziJta ibtr pocrropenie il i&;';;r]t
; 15.e \
 「
probl6m ako t1ich, do sri viazani na uZBi kruh svojej dinnosti.
A bude to i celkom zvl6Stne aj v ich priamom zdujme, aby sa
obozn6mili s timto probl6mom a urobili tidinn6 opatrenia, mali
potrebnf prehlad o nevyhnutnej Einnosti, usmerfiovali ju a bez
n6silia a por(rch vo verejnom Zivote bezpedne a rychlo dokondili
v5eobecn;f proces prestavby.
\ A tdto spolupraca s vlSdeu" ie tftm potrebnejiia preto, lebo
\kaZd6 vl6da v kaZdej krajine sa rozhodne zfidastf,uje na dobrom
alebo na zlom utv6rani charakteru svojich poddanych. Okrem
zdkladnych z6sad, na ktorych sa budoialo itosiall lpolodensk6
zriadenie, vlSda a panujtce ndboZenstvo istej krajiny ukdzali
sa v skutodnosti ako mohutn6 faktory, ktor6 formujt dloveka
v kaZdej krajine takym, akym je dnes, lebo spolu urdujti najmii
ndrodnlf charakter Eloveka.
. Druhe d6leZit6 opatrenie lepiieho a rozumnej5ieho charakteru
J6loveka. sa musi prejavovat v tom, ie zref.ormuje v5etky n6-
I boZenstvd na svete a zjednoti ich po,maly, pokojne v jedine prav6
a teraz dok6zateln6 ndboZenstvo, ktor6 m6Ze mat pre v5etkich
ludi trvali a podstatnlf osoh.
Prav6 n6boZenstvo, ako sa to d6 dok6zat, sa nezaklad6 na
nejakom mene. Je z6sadou, a to najvzneEenej5ou zo v5etkych
/ zdsad. T6to zdsada sa nazfva prauda. Prauda ie ndboZenstoo
( a nnboZenstuo je praida. Vietky ostatne nSboZenstvd sri tudskym
i dielom a doskoro zmizni a spoment sa len s inimi udalostami,
6o sa odohraj0 v nerozumnom obdobi ludskych dejin sk6r, ako
sa druhy taz zrodi tudskli duch, aby urobil z dloveka rozumnt
bytost.
Ale mohli by sa spytat, ako sa dd zistit, Ze tdto praud,a a toto
prao€ rfiboZenstuo je skutodnosd, kym v5etky ostatn6 rozmanit6
potierajrice sa n6boZenstv6 si ndrokujri dnes vo svete, aby kaZd6
z nich uzn6vali za prav6 ndboZenstvo?
Z f.aktu, Ze ani jedno z tychto ndboZenstiev nem6Ze presveddit
privrZencov druh6ho n6boZenstva, aby sa zriekli svojho fidajne
prav6ho n6boZenstva a presttpili na inr6, je zjavn6, Ze ani jedno
z tychto tdajne pravfch n6boZenstiev nem6 dost ani vnftornej,
ani vonkaj5ej presveddivej sily, aby vzdelanych a dobre Skole-
nlfch nepriatelov svojich dogiem priviedlo opdt na pravt vieru.
a nolo by najviidiim Lazrakim, aky si len vieme predstavit, ke6"y
sa mohlo n6jst tak6 siln6 nSboZenstvo, kde v3etci vo svojich
dogmdch vykdZu mnoh6 rozpory a nelogick6 tvrdenia, 6o ako
d6leZiti svedkovia dostatodne odhalia omyl ich p6vodu, nepre-
stajnt nevedomost a nerozumny postoj svojich privrZencov.
A klfm sa ludsky duch znovuzrodi a vycvidi sa rozurn nado-
/\
(-lqQ_.'
bfdat si dostatok sily a du5evnej otvorenosti, aby si osvojoval
tieto vedomosti, je m6rne prihovdrat sa dloveku v redi zdraiieho
rozumu, alebo v styku s- nim pouZivat nov6 pojmy a obrazy, do
nemajfi rtid do dinenia s jo-ho ziskanymi ptytkymi a obmedzcirymi
predsudkami. ,,Ale," zopakuje sa otdzka,- ,,ako sa d,6 rozoinat
praud ndboEenstuo,od v5etkych Odajne pravych dogiem?,,
Joto j6 pre v5etkych ddleZitd otdzka a vyZaOulJ jasn0 ndpo_
ved, ktord md hned nasledovat.
Praud ndboZenstuo je praud.a,, pravda je naddasovd a nemeni_
tefn6, v kaZdom dase je v zhode s kaZdou skutodnostou, ktoru
ilovek poznl, alebo e5te mOZe poznat, nikrly si neprotiredi. ale
vZdy vykazuje Oplny srilad vietkych dasti, do by icli kolko bolo,
no nevykazuje ani len tiefl disharm6nie.
Ale dlovek e5te dosial' nepoznal alebo nepcchopil pravdu. Jeho
detinsky rozum si tvori najprv sebevol'n6 piedstavy,-alebo blfizni.
DosiaL zostal ilovek dietatom, umoZnil io svojho ducha cestu
mnohym omylom a-vymy5lal si kadejaky straiiacky, grotesknli
a nevecny nezmysel; dodnes sa na tom nid nezmenil-o. elovei<
zostal dietatom omylu, strachu a hr6zy z duchov, bosoriek a plo-,
di dlhy rad klamnlich predstdv a biedu. Toto vBetko muselo pri-
rodzene vznikntt v d6sledku detinsk6ho a nezrel6ho stavu l;ud-
sk6ho rozumu.
Pomaly napreduj0ce skdsenosti dali dloveku moZnost a pro-
striedky, aby dosiahol vyi5i vivinoqi stupef, totil, aby mbhol
rozptylit hmlu klamu a omylu, do doteraz -zahalovala dloveka,
a v ktorej vsetky veci pozndval iba nejasne. AZ do na5ich diai
sa zdal dlovek zahaleny staby v oblaku nevedomosti a oblak sa
teraT pomaly rozch6.d.za, aby sa mohli zajagat prv6 lrlde svetla
intelektu6lnej pravdy.
K;fm ho obkolesoval tento oblak nevedomosti, zdalo sa mu, Ze
nen6vidi pravdu; opovrhoval fiou a prenasledoval ju, pravda,
nakolko to bolo jglro moci, a keby bol mal moZnbsi,'bol by
"
pravdu navZdy vyhasil.
Tqt oslepol dlovek oproti svojmu najvy5siemu dobru! pre
malichern6 pridiny ,stal- s-q najhitejiiim nepiiatelom svojho naj_
lepiieho priatela, lebo jedine pravda m6ze- urobit l'uai moarynit,
dobrfmi a Stastnllmi.
_ Ale tymto chm0rnym dasom v dejindch ludstva bude doskoro
koniec, sln_ko pravdy napokon vyslo a bude doraz jasnej5ie svietit,
lebo sa bliZi k svojmu kulminadn6mu bodu, kd6 nez"ostane ani
stopa klamu, aby ru5ila srilad a Stastie iloveka.
,,eo je ndboZenstuo praudg?,,
fl!9 z-asa sa spytujri
NdboZenstvo pravdy-j€ ,,v d6slednom a v' logickom konani,
11 Pedagogtck6 splsy
161
 v zhode s teraz uznanymi prirodzenymi zdkonmi ludstva, ktor6 Tieto nespravne ustanovizne a nShlady, 69 akC' sl<otlliv(r by
jedine reprezentujti boZie z6kony." boli, a to v kaZdom ohlade, musia sa udrZat este nc.lirl<5i. i:tts'
Jedine takfm konanim a iba nim budt moZn6, ako i nevyhnut- a to z tych istych pridin a pre to istir nevyhnutnost, pt'o trr.ltltr
l<lor(:
n6 prisne slovd pravdy pri v5etkych rediach a ludskych dinoch. ia udrZiivali ai stai6 hradsk6, po ktorych sa len por,irlv
Ked sa zvestuje ndboZenstvo pravdy, odstrdnia sa v5etky pri- napredovat, ky* nemohli dok6ndit a odovzdat do p'cviitlzl<y
diny pokryteckych n6hladov, slov a dinov ludi na celej zeme- vyilrovulrice ieieznice, ktor6 nahradili tieto hradsk6.
guli. Jedine toto ndboZenstvo pravdy m6Ze oslobodit dloveka od Pomocou nabozenstva pravdy a vlddy, ktord je ochotni usktt-
telesnich a du5evnSich chordb, od hriechov a biedy. todnit zttkony o povahe- dloveka alebo boZie zakony a na ich
Pokrytectvo a klamstvo urdovalo dodnes osud ludi. Ony bila- z6klade konat v praxi kaZdodenn6ho Zivota, qrvi krok pri utv6-
gujt za na5icth 6ias red v5etkych [udi, ich ndhlady, slovd a diny; rani rozumn6ho i lep5ieho charakteru 6loveka bude v tom, Zc
pokrytectvo a klamstvo zatahujf v3etkych ludi dc intrig, do na z6klade niekdajiicir miestnych pomerov, v ktor;fch Zije dlovek
chaotickych pomerov a biedy. Predov5etkym pokrytectvo a klam- od svoiho narodenia, urobi zvl65Lne opatrenia'
stvo nen6vidia ndboZenstvo pravdy, najmd dnes, ked obe meltl thar4 Aby sme vychovali z dloveka rozumnri bytost, musia sa tieto
z poslednr6ho.
Teda len ludom na5ich dias sa doZidilo, Ze sa poznajri z6kony *4ilt:;:;i"I'1"Jiin";,1ffi;T3,""?"T#f #13J,1I"""Ji3*x#I;,
o povahe dloveka, roz5iri sa n6boZenstvo pravdy a ludskf duch r'r
e"t":'',Tr'r"dffi?t"ff JnlnJflx?ki'rBgew
メ
ziska dostatok sil, aby niesol dalej svetlo pravdy, Ze v existencii
dloveka nastal das, ked sa Elovek neodvdZi viac napddat pravdu,
0
O roto t.oiafcc prostreaie odaruje a. dostato6ne.,ovlsdne vdetkych
takZe m5 zmysel hovorit o uLvdrani dobreho a lep5ieho ludsk6ho Iudi, do Zijt , ifere 5eho vplyvri, aby ich urobilo mridrymi, dob-
charakteru-
Aby sa mohol utvdrat ciefuprimerany, cennli, dobry a vynika-
;t;i
‐」‐ ―― vlilb a\
‐ a Sta"stnymi, sk10nyt..t"i-"9 a duBevne v norm6lne1,l9-1di:li'
-s,1 budi v tycht こoskoro ne―
r jrlci Zdedenё anorn` O pOmeroch
I ludski charakter, musi byt ndboZenstvo pravdy alebo kona- l az vaこ こmi miznitュ ニ塁壺e Sa】αrc_viaeanimezjapri8ヽ
I nia ludi jehov srilade so z6konmi, z6kladom jehr: povahy, na ktorom Aby sa ctraraffiEio6ka od jeho- naro-denia sprdvne.JYcho-
I Ako prv6 opatrenie
spodiva duievnlf postoj a jeho ostatnE sprdvanie v Zivote,
sa musi utvorit vl5da, ktor6 je tieZ vybu-
vavat, okrem tichto troch spomenutich faktorov prostredia mu* 寺
漁斑 酬 uT簑41 Ъ -1斐平脊
I dovand na zdsaddch ndboZenstva pravdy a vlddne v zhode so
￨
I
I z6konmi o povahe dloveka. 「:嚢 融%巧 耐苗贔i66酷 麗 き― ktき y malo byt Orra_P00三

I
I sky
Bez tychto oboch nosnikov, ako zdkladu pre charakterov0
I nadstavbu,
sa ned6 vychovat dobry, cennli alebo rozumnlf lud-
charakter.
孟 錯 :稀 蕊 i豫 蕊三 票 蝋
;;1in; ipolodnosti a pri tdm i
…
鴨尋
叫 fЪ琴
:ご
vytrvalost,
neko-nednri
ぢ
:基 墨
響i trpezlivost:
I Ked sa urobia oba tieto prv6 kroky, Iahko sa dajri uskutodnit ;-i6rii"--f-deiom, aUy tieto olopy pom6hali formovat z danej
' nasleduj(ce opatrenia. por"h, dloveka pre [<aZd6tro- jednotlivca Eo najle^p5i.jednotlivca.
charakter,'
Nesprdvne ndboZenstvd a nerozumn6 vl6dy utvdrali dosiaf von- [to.y".r
-iceOZemaZe tvorit na z6klade
prirodzenych vl6h
kaj5ie pomery a Zivotn6 podmienky pomocou Ludf a v5etky No Skodliv6 alebo prospein6 vplyvy zanech6vajri v prvych-
ustanovizne zriadovali samy, alebo primdli k tomu ludi. rotoct po narodeni trvai6 db3my, poverujrl-sa vychovoumaig deti
Tieto sa tvorill na zdklade klamnych z6sad a nesprdvnych mri4ri a rozumni, ale aj inakiie

■■Ｕ
Iudia, d,j s0 mimoriadne
ndboZenstiev a nerozumnfch ndhladov nerozumnlich vl6d. iio nu:f"pSie vlastnosti. Prvlich Sest rokov Zivota sri iasom, ked
Nik by si nevedel predstavit e5te vddiiu hl0post ako tO, do ;;; ;;ilhfr5ie m6Zu kl5st zdliladv pre $obrf- alebo zlv. vlivin cha-
nasledovala po tychto omyloch vo v5etkic,tr kondin6ch sveta, ilulctoru dloveka, pridom prvy ioli tohto obdobia treba pokladat
predovBetkym v Britskej svetovej ri5i bez toho, aby si nevlimol zrr najd6leZitej5i,'kfm
-sa posledn'! za naibezvyznamnej3i'
zniduj0ci Odinok tychto omylov v minulosti a v pritomnosti, nkri 6Zasne oZobr6di povaha dloveka dlovekom vo vietkicn-
totiZ, Ze ludia, do sa pokladaj0 za rozumnych, mohli zaviest vr.stvfrch spolodnosti za pamrioceho nezdraveho vychovn6ho sys-
tak\ zriadenie a udrZiavht ho Alny 6as. I (,rrtrr !

-/, I
165
{rszl
 Ak za najlepSi sp6sob vychovy alebo rozumn6 utvdranie cha-
rakteru v detstve pokladdme zverovanie deti ludom, do sri sami
hltipi, prejavujti 216 maniere a maj0 tie najmen5ie vedomosti,
ak deti musia pokojne sediet medzi ityrmi stenami a nesmf d6-
vat ot6zky, je to.d6kaz, Ze vereJlrost nemala ani najmen5ej po-
tuchy a nemd ani teraz, ako treba pestovat a vychovdvaf lepSi
charakter dloveka.
KedZe som zistil, Ze trito idiotskri v;fchovn0 met6du aplikovali
na deti robotnickej triedy v New Lanarku, nevyhnutne sa mi
natisla my5lienka novej materskej Bk6lky (infant school) a novej
vyudovacej met6dy, pri ktorej mdZu deti aj vol'ado vidiet i lahko
chdpat, aby sa ich rozum, ich spolodenskd sp6soby, ickr du5evny
postoj a ich sp6sob Zivota utvarali podla z''aCy vednej lSsky
pod vedenim jasne usudzujuceho rozumu, ..i..r s lirYravou stro-
hostou bez znalosti povahy dloveka ako to prv,lobievalo vo
vBetkich vrstvdch a triedach spclodndsti ISto zdsada md zaujat
miesto vychovnej met6dy, v ktr rej qa sr, ;ala strohost a hltpost,
lebo nttila deti, aby miloi'ali a ui,1: ja to, do sa priedilo ich
povahe, do deti nemohli pilch, .if a. .,-' dom ani uditelia nemali
6asto ani len pot,,rohy.
Ale sk6r . ako ludia, vy rvilnr v starom nemravnom svete
ne'@m6i fochoFit' rttvdranie charakteru, ktorf
urobi ludi dobrymi, mdrirymi, rozumn5imi a i ''astlivliET'bytos-
Ir*,, . L"Pg dokial.si
IUOra neosvoJlrl tlefJ zasaoy, nema zmysel ar,'lcn pokusat sa lrn
vysvetLovat, ako sa m6Ze utv6rat lepSi a roi:umnej5i charakter.
Dokial'sa tento vntlorny zdokonalovaci proces neskondil, Iu-
dia nem6Zu pochopit prevaZuj0ci vplyv prostredia pri cibreni
Iudskdho ducha i tela, Iudsk6ho postoja a Sp.Qsobu Zivota: nie
BO schopni porozumiet, Ze vichovu takych dobrych charakterov
nemoZno zverit osob6m, ktor6 tak isto zle vychovali, Ze t0to
vllchovu nemoZno uskutodnit v Ozkej miestnosti, obmedzenej
Styrmi holymi mrirmi a vybavenej len pultmi a lavicami. Ale
naopak, vyohova sa musi zadinat v strede Zivota dobre organi-
zovanej, podetnej a iivej spolodnosti pomocou jej skutodnych
danosti a s jej vlastnymi dobre vycvidenymi rozumnymi charak-
termi, v spolodnosti, v ktorej sa nevyskytnri z16 priklady du5ev-
n6ho postoja a Zivotn6ho sprdvania alebo zovf,aj5ku, do by mohlo
mat zly vplyv na dloveka, z ktorlho treba vychovat v pravom
zmysle slova telesne, duievne a mra\zne lepSiu bytost, ako to
vyZaduje skutodny Zivot.
Aby sme dosiahli charaktern0 nadstavbu, treba dbat hlavne na
vhodny z6klad a na sprdvne poradie pri pestovani vedomdstl
I
a telesnych sil, aby nid nezrelo preddasne, alebo ngbrztlilo r;rt vrt
svojom vyvine.
sk[senosti najlep5ich duchov J]udstva budri nr-'vyhrtrrltrr', itlt.y
sa zistili jednotlivosti tohto syst@mu a urobiti sir .i,'tlttolltvtl
opatrenia. A ked tento rozumni charakter bude dgl"ttz viltr: r;1ttr
lornym imanim vSetkych, potom sa vo vseobecnosIi virrt' lrrtrlr'
vediet' aj o tomto systeme, ktory zmeni muZov a Leny v roztrrntt('
bytosti a spolodnost v rozumrili 5tat.
KNIHA O NOVOM MRAVNOM SVETE
ZiadOcich zdkladov pre blaho, ktori mtl
Ｏ ｂ
ｐ ｙ
Ｓ
napokon ridelom rozumn6ho spolodensk('-
h o zriadenia
od Rdberta Owenct
Jedine pravda, nie tajomnd povera, ani chaos omylu a strachu
- m6Ze zbavit' ludstvo hriechu a biedy
III. dast
r=" #'{'.a.@
., FIA,T.fr:.KAPEOI.A'
( NajlepBi vycvik telesnych, duSevnlich
mravnli ch sil vSetklich Iudi sa zaEina hrttttl
po narodeni a trv6 Po dosP-e1.o.!
Zndmg rozdiel medzi vzdelanym a nevzdelanfm dl<lvcliottt .ir'
dnes v nasledujucom:
Na jednej strane vidime rirovefi najprimitivnejSich tlottto|rrrl
cov, litori dorastaju sta zvieratf, na druhej strano t:lt;tt'rtlillt'
i:loveka so starostlivfm vycvikom jeho telesnych it tlttricvrr.ycll
sr:hopnoSti V civilizovanom n5rode velmi nerozutl)tlt-'lto ;l llr\
rrtr.;rvneho SvetovehO pOriadku, vybUdovan6ho nil rtt'r;pt'ltvtt.yt'lt
z.lir;irdnich predpokladoch.
N t'zncimg rozdiel medzi najlep6ie vychovanymi zlisl ttpr';r t r i r;l rt
r
r.('lro sveta a tymi, v ktorych od narodenia vychov{rvit.ltl t'oztttttttF
litv, rtryllienky a diny, do si osvojuju vedomosti zo sl<rtloclr.yt'lt
I'rrltlov rl vyrastajri v pomeroch, ktor6 nab6dajrl l'utlf vhl.y ltovolill
prrr,rrlrt rr svojich bliZnych a lch svojr5z a sfi6sob Tivot;r lttilovttl'
, 1(11ヽ

z cel6ho srdca, osvedduje sa sta ovela v?i65i rozdiel uUo a*, -
je dnes medzi najlep5ie a najhor5ie vychovanlim dlovekom.
Tento rozdiel medzi nateraz zndmgm najprimitivnejSim cha-
rakterom, do dostal len animdlnu vychovu a nezn6mym vynikaj0-
cim charakterom, ktory si m6Ze dlovek nadobudntit v telesnom,
duSevnom, mravnom a praktickom ohlade v bud(rcnosti, tento
rozdiel teda plodi vplyv prostredia pri utvdrani charakteru dlo-
veka. Alebo
- abynasme pouZili jazyk obchodu, ktory md dnes
taky velky vplyv Zivot tak mnohych tudi
- je tojednotli-
dvojako stvdrnenej l'udslcej mat€rie, ako sa v kaZdom
rozdiel
vom dlovekovi prejavuje tym, ie tdto mat6ria sa sprac0va roz-
lidne, raz velmi zle, druhi raz velmi dobre.
elovek zazndva svoj vlastn$ zdujem a podkop6va svoje vlastn6
St'astie, ked nevie, ako tr.eba svojich potomkov dobre vyetrrovavat
a tieto vedomosti prakticky zhodnotit.
Dosial drZali dloveka do do jeho charakteru v nevedomosti,
ba dlovek sa nepozn6 e3te ani dnes. Svoju bytost a svoju pod-
r !I statu, z ktorej je stv6rneny, si predstlvujl tak, at<od nitay
nebola a nikdy nebude. Teda nepoznal ani z6sady, ani postup, aby
mohql Ludi vychov6vat. rozumne citit, mysliet a konat. Nikde,
?' ,t nikdy a v nijakej krajine neutvorili tak6 pomery, ktor6 by po-
mohli ludom zm0driet, alebo pomahali vychov6vat rozumn6 by-
tosti. Ani dnes niet v nijakej krajine na zemeguli ustanovizne,
v ktorej by dobre vychovdvali fudi v telesnom, du5evnom, mrav-
nom a praktickom ohlade.
To je pridina chaotickr6ho stavu fudsklich pomerov a n6rodov
1 { na5ich dias, ked ludia svojim'sp6sobom Zivota ukazuj0 aspoil
zdrodky pre rozumnli vyvin ludsk6ho plemena.
Teraj5i chaos spolodnosti prekazi kaZd6 opatrenie, pomocou
ktor6ho by mohli ludi rozumne vychov6vat a urobif z nich ro-
zumn6 bytosti.
4 Rozdelenie spoloEnosti na ,5ek!y, strany, triedy, na ludi rozliE-
I I nych jazykov a rozlidnych ndrodov bud'e tak dlho drZat ludi
I v okovdch nevedomosti a v najtemnej5ej povere, dokiaf toto
,fi triedenie potrv6. Vychovu v5etkictr pokoleni v nech6pavej po-
Y vere podrZi aj nadalej - qTchovu pre rozdielne city a z6ujmy
- pre vietky
nesputnany
nizke ndruZivosti
- pre
Zivot, do doteraz poBpinil
tie ist6 boje a ten isty
krvou a nerozumpm kaZd0
stranu v knihe dejin ludstva.
fh Keby ludia mali hostat dakedy dobni vichovu a mali bjr z nich
\ vychovat rozumn6 bytosti, dosiahne sa to len tak, ak ndrody
pridu svojim utrpenim
\, sveta Zena to, jestvujrice
zmenia v5eJky
poch6dzaj0ce z ludskych rrik iI dffiff6hi'a'fsefty
Hpoq.r,
(ios
\-/'
) i
I
マ
novizne, do vznikli na zdklade nespr6vnych a neskutodnfch pred-
stdv o povahe dloveka a sri len vyrazom pre neznalost faktu, ako
m6ie rozumne vychovany dlovek zabezpeilt svoje Stastie.
, Aby sme z dloveka vychovali rozumnt bytost, treba stvorit t
/ nov6 pomery, pridom ka7,dd okolnost sa musi tak vyiiZit,*dfyp?e" ,
I d6Bianiiutiri urdit6ho ciela podporovala priazrrivi vyvin.
Mdrne predpokladdme, Ze v niektorej ikole, alebo v inej v$-
chovnej ustanovizni v Anglicku, alebo v daktorej inej krajine
moZno vychovat rozumn6ho dloveka. Tieto Skoly sa dnes vyborne
hodia na to, aby robili z ludi bl5znov, a tak ich vychov5vali, Ze
budri vystupovat ako lotri, alebo trubirohovia a v celom svojom
zvieracom byti budrl Sliapat nielen svoje, ale i Stastie svojich
bliZnych.
Touto vychovou sa znidia zdklady du5evnlfch schopnosti, alebo
ich vyvinu dajrl hned od zadiatku nesprdvny smer - city opustia
svoje prirodzenl kolaje -, telesne, duSevne a mravne sa dlovek
stane chorym tvorom a bytostou, ktorej red, my5lienky a sp6-
sob Zivota sa neprestajne bude menit, protiredii si a vz6jomne
sa pliest, takZe napokon ostane z dloveka celkom nestdly a ki6-
tivy charakter, bytost, ktor6 najviidBmi klame spomedzi v5etkych
tvorov tejto zeme.
A to sa stane teraz z povahy dloveka. ktord predsa len md
v sebe zSrodok znamenit6ho vyvinu a najvy55ej dokonalosti lud-
sk6ho plemena podklad, ktori pri rozumnej opatere v kaZdom
-
ohlade by rnohol zarudit blaho jednotliv6mu dlovekovi, ako i jed-
notlivym skupindm a jednotdm.
Majt bud0ce pokolenia i nadalej ostat takimi odstra5ujtico
hhipymi a nerozumnimi? Musi byt dlovek i nadalej navZdy naj-
kldtivej5ou, a teda i najbiednejSou bytostou na zemi, ked m6
pritom silu, ktord mu pri sprdvnom usmerfiovani zabezpeduje
nielen panstvo, ale mohla by mu zaopatrit zvdb5a i prostriedky,
aby v5etko na zemi urobil Stastnym ?
Na z6klade objavov nadich dias priroda hovori: ,,Nie. Nerozum- X I
n6 obdobie dejin ludstva sa bliZi teraz k svojmu koncu. Za(ala '\,'
som odomk;fnat ludom svoje pokladnice vedomostl a pravej I I
n
m0drosti, aby terajiia generdcia zadala novy Zivot a vylomila I I
doteraz nepreniknuteln;f a sta ocel tvrdi pancier nevedomosti, J t
ktory nedovolil vniknrit do sveta predst6v dloveka nijakli IOE t /
du5evn6ho svetla. Ludia teraz doskoro bez najmen5ej pochyb-
nosti poznajf pridiny svojej du5evnej zaslepenosti a z nej vy-
plyvaj0ce telesn6 a dudevnd utrpenia. Ludia nebudrf viac tdpat
v lme, ale jasne uvidia, ako sa m67u zachrdnit pred nevedomos-
uBta- tou a omylom, do boli pridinou nespoEitatelnich zlodinov a ne-
ー
■ 1ノ
 ―

―
― ― ―
― ― ― ―

♪肛ＶＩＩト
―

okolie robia dastou raja, ktory m6 vladnut ne zemi. Na ziiklatlc

vynikaj0ceho sp6sobu Zivota a Etastia, do tam vzniknc a na crcl.y

Ｉ
kraj udrie svoju pedat, umoZnia tieto pokusy, Zc sa Iiol.o bunk.yrl
novtiho zriadenia roz5iria po celej krajine, ;rko i nrcdzi invrrri
ndrodmi, kym ich nen5jdeme vo v5etkych koncinach rrir zcrrrcl;trli,
lebo tieto spolodenstva prina5aj0 so sebou nepopiet:rrt.r'l'rrc lr lrlz
-lul to hovori dnes prirod.a. pedn6 vyhody.
. Nahias ru".,yl,".:I6Jr- _i"i.f., pros.trednictvom modernich Ani v jednej starej Skole alebo v takzvanych v5ichovrr.yclr rl;lrr
ob_ novizniach nemohli sformovat rozumny c'hararkter 6lovcl<1. .lclro
t," rii',
"if,:uo i;
:i ii' -,tl'u"1"#"li { t,
:"yg
of , a.,i o, dr:5evn6 sily, jeho vnimavost, jeho spoloienske chov.rrrirr, zrrr.y;
ri^o z h "rL
1
r prebuoila
e nepr t"rCi
o r de n e j si
;";;;Jf, i'f;.i;",."*
ia naj - lanie a sprdvanie musia sa vycibrit na vysokej Skole, alolro v;rl''r
;";;;;d -r,r.,il'a"#,o, d6mii, v Collegi alebo na univerzite skutodneho Zivolir rrrcrlzi
"rjfffi'r} rtlnooglg' -; uychouou sa Iudmi a realnymi vecami. S tymto sa musi dlovek uZ vi';r; v.y
rovnat, ak ma byt uZitodnjm a Stastlivym dlenom spr.,loi'rror;li.
V dloveku nesmie skrsntt ako dnes viera, Ze by bolo lcpsic z,r
c,p*N[5*tfi[s-.*:r*Utt:d{ffiii
ToLo sa da urobit^len
budnrit zasa v5et.ko, do sa naudil na nezmS/selttom a 5l<otl livrrrrr
vyudovani s beZnfmi chybami a s nezmyseln;imi tvrdenianri.
ie-dnym sp6sobom. Nem6Zeme prenShrene Len v kaZdodennom spolodenskom Zivote m6Zu vyrasf triro:rt.i
rozumni a lepSi muZovia a tak6 ist6 ietry, v kaZdodennrrsl i, lirlr,
i: ffi iI *3Jj. ffi:f,:i{;:l# a* "
t u. e"r, ol 1, i. o',, i., c,,
o,,, - mladSie i stariie dieta a mladika na v5etkych risekoclt 't.ivttttt
"
obkolesuju len rozumni, dobrotivi a lSskavi l'udia, ktori slrrirvrrr'
I?:,,::U?"#*x":":ru,1'*1:[#'"r*]::tiy:ff
-p. r:;'J,i]';; poudujri a vyuduj0 deti v kaZdom veku.'Iakto sa istotnc Lr l.vrrrirr
h bo o
t k j ar r.r r, "il#ffi e.o$$l{vsee,potqne-v-znam
t i en dobr,6 charaktery celkom tak, ako sa dnes na zdkladc lt.'psrclr

ffi
e r
""'i ",
p.u-yiiuno"';' Lkvm I'ud'om :rybst
;;jr"i':',lLt, Yo"t opatreni plSnovite vyr6bajf v priemysle lepiie vyrobky,
.vedccky-
S;t#;*f"r:*i.:i,l#:ffi l :-plqvgts .h.ol,.j-ggy!gJ* musi byt zv:i65a produk[om svojho Ir',,
poriaoruffi ffi g,#:1"rd,,"r,#":fr ,"?di:tI,j#; j:,r,#*i"I stredi5. Premietnite dloveka nat,rvalo d,o zlych s 7leiin111;kytlr
pomerov, musi sa stat z neho zlli charakter a zlodinec, 1r'ii'orrr
sa celkom prirodzene prejavia ist6 obmedzen6 odchlilky. I)rr.ilc
dloveka do lepSieho a naozaj dobr6ho prostredia, nuZ porlolrrrc
;"i |ffi #:i; :;#:fi:f#nil r;mr,r, x:lri;;H#ii sa musi stat z :reho dobry charakter napriek ist6mu svojr';rzu,
ktory tkvie v jeho vroclenom individudlnom charaktere.
naznatuju-t-iurtotru-r:i v prdnoch, M6rne budeme hovorit o podrobnostiach vychovy, al< vt.l'liy
o"i'",?rff#'l,Wi,:' na ziiklacre it",v"ri ktor6 nddrt rozumn6ho prostredia, do ktor6ho sa m6Zu ztrzniri'il' r'o
irraoo,ai-,-uJ.,'rJjr? f;3iff,"X t."u" zumn6 podrobnost,, ktor6 treba potom v kaZdodcnrrc.i Jrr ;rx
kolonie (Home fl1?Ii, r

Col uskutodnit. A pre sprdvnu vychovu treba najprv v lr()r'nr;rlnvclr

u,;";,,.ilffi r,"_i**.Lili.Tt[:it}!,fflffiffi {iii*i*,j ustanovizniach vzdelat muZov a Zeny tak, aby si osvo.l ili yorrli;r.i
5ie sprdvanie, red, sp6sob Zivota a predorz5etk5Trn zrrr.yr;l;rlr'
a se ua' pi iiii'i;t, irl,id ",fl f,Xiit ;T,;:%
o
*
,;;;"ronisatior
Tn"Hr.rfi f tili uditela, do je nevyhnutn6 pri rozumnej vychove rrrlritlr,zr,. l'r'v
ako by mohli udit inych, musia sa ukSzat tymto btrrlricirrr rrrrlt'
2 Tu nar62a Owen na osidLovacie druZstvd; m5 na mysli lrlrrvrrr: ,.llorrrr'
ili'1!-q.ffi ;#,x',"",:ihdi:liiill;xff i,,il,"-:"i,!,1:,-;lti];],ffi
pokusvq,"";*";i"."'d.tixi"d;#",r:lrt"J;. jl#u,ntrn#lsidroiacit: Colonie" Queenwood (1839-1845), poslednf Owenom diirsl.oi'rrr.r;l)r'rvovnnv
pokus, aby utvoril vzor osidlovacieho druZstva pre nov6 <.r'grrrriz()vnn(, r;l)(,
lodensk6 zriadenie na druZstevnom z6klade-
L6B
 sobom, ktorlf v rozumnom spolodenskom zriadeni uznir.lti I l)t'(t-
vezm0 v urditom veku v5etci dlenovia, aby pre cclrr sllokrororil'
statky do najvihodnej5ie vyr6bali a delili. Deti buclri slrrtlovrrf
I

i vedu o ulv6rani charakteru a dozvedia sa, nakol'ko sa iclr vhr,;l

I

nf charakter utv6ral podla te6rie a praxe, takZe vo svojorrr rl'rrl-

I

5om Zivote bud0 m6ct dobre ovplyvfiovat charaklcry svo.iirlr

mlad5ich priatelov a stdruhov v kaZdom ohlade, aby a.j z rriclr
urobili najlep5ich l'udi, pravda, nakolko to prip0itaju prirotl:l,rr/.
I

vlohy tamtych. Deti si majf osvojit presne vedomosti aj o z.;r;n

I

d6ch a prakticklich opatreniach rozumn6ho vlddneho slyst(.nrt

a pochopit, kedy a predo je potrebnd vlAdna forma.
Len do teda veda o utv6rani charakteru bude vychovdvulr.l'ov ,

takto udit, Ze ju naozaj pochopia i prakticky pouZij0 v prostrt'rli,

utvorenom rozumn5im spolodenskim zriadenim, potom musiir trrl<
cibren6 a vychovSvand deti v5eobecne i zvl5St dobre poznaf l'rrrl*
sk0 spolodnost. Osvoja si dobrri znalost dejinn6ho vyvinu l'rrrl-
stva a dejin prirody a dozvedia sa, ako m6Zu pri pokrol<ovorrr
vivine sveta pomdhat, aby napomdhali seba samych, blaho ccl(rlro
Iudstva a, nakoLko sa dd, Stastie v5etk6ho, do Zije na zemi.
Tento teraz zjavne roziireny nlzor o vychove uznA sa pr'(f-
dov5etkym bez osobitn;ich taZkosti v te6rii a bude sa pouZivrll
v praxi, a v5etkym uditelom i Ziakom pripravi velku rutlost.
Tieto vfsledky sa dosiahnu, lebo v5etko sa deje o silade s pri-
rodou, kym dosial sa v5etko konalo a kond o rozpore s r\utt.
Ked si osvojime prav6 zdsady a skutodn6 vedomosti, ked' uznfr-
me milosrdenstvo a l6sku za Zivotnl zdsady a z toho vyplyva.ifccr
mravy a sprdvanie, bude to znadit pre ludi velky pokrok, ktorrl
by mnohlim mohol poskytntt nekalenf radost a pevny poclklirtl
pre zdravie tela i ducha, 6o zaruduje skutodn6 Stastie na celV
.Zivot.
.l'[vu,Iba tdto vychova m6Ze dopom6ct dloveku do rozumndho srrr af l
aby poznal s6m seba, Iudstvo a osvojil si uZitodn6 vcdorrrosti, tf
llpretrhal-put6 zlych a Bkotlliv5ich pomeiov, a tak nazrcl tlo iclr ff
r podstaty, aby poznal potom lep5ie a slu5nej5ie pomery ir zrrvir,- .1,/
dol ich namiesto starych, aby v5etci Iudia poZivali vyhotl.y lr'.llo U
prestavby ludsk6ho zriadenia. Ti l'udia, do mOZu pochollil' r'ozrlicl
medzi teraj5im a budricim usporiadanim sveta, na z{rl<lirrlc lolro,
do sme doteraz povedali, bud0 mOct vyvodit zdver, 7t: str clovllt
e5te nedozvedel, do znadi vichova, a niet e5te usl.irtroviznr'. rrrrlf /
I
1,4jej nebolo, ktor6 by bola vychovala aspofi mal0 sl<rrllirrrr l'rrrll rrrr
{ rozumn1 bytosti.
' Teto, nami opisanS vychova, bude pripravovad l'utlslvo uz l)r'r'
d6vno sltbeny raj, pridom sa Stastie, ktor6 bude v l.ontto t'ir.ll
■70 1
〆,1ノ
 go.die.lom v5etkych rudi, bude zviidsovat so vzrastom vedomosl i"
dokial svet svetom bude.
KNIHA O NOVOM MRAVNOM SVETE
viklad zdkladov spolodenskej vedy o spolod-
nosti alebo o soci6lnom syJteme-dlov'eka
od R6berta Ouena
pravda, nie tajomnd poverar ani chaos omylu a strachu
m6Ze zbavit ludstvo hriechu a biedy'
V。 こast
ffiiiiodzen6 a rozumn6 triedenie spolodnosti, zo-
stant tudsk6 pr6va navZdy nenaru5en6. V zdujme cel6ho l'udstva
a jeho Stastia malo by sa toto delenie uskutodnif v5ade, lebo
tim by sa vytisli z16 ndruZivosti, skondil by sa kaTrly srikromnf
a verejny, osobn;f a ndrodny spor a vo v5etkych z6leZitostiach
Iudi by nebolo toto delenie sprievodcom chaosu a nerozumu, ale
rozumu a poriadku.
Nezmyseln6 a malichern6 Ekriepky medzi jednotlivymi ludmi
a ndrodmi by prestali; vznikol by novi duch rovnosti, spravodli-
vosti, milosrdenstva a l6sky a roz5iril by sa po celom svete. Za
rok by sa viac mohlo vykonat pre trvaly blahobyt a trval6
Stastie ludstva, neZ sa pri jestvuj0com deleni spolodnosti vyko-
nalo za ce16 storodie.

SIEDMA KAPITOLA ktor`

,,O novom deleni 」e, sa
s Odra veku bude robit prijemne dobrovolne a radostne, pridom nik nebude
a・ 了Fu・ s‐ δ∬び
ukr6tenlf .
Nebude d6leiitej prdce, do ktorej by sa v5etci nepustili s rov-
nakim elSnsrh. A v5etci sa radostne dajt do toho, ako to byva
las dnes pri niektorej pr6ci kaZdodenn6ho iivota. Bude naporfdzi
nsticnt」 velkd pohotovost pre vSetky prdce, ako to dnes mdZeme kon5ta-
tovat pri niektorej triede. Pri teraj5om nerozumnom stave l'ud-
sk6ho ducha a ludskej spolodnosti nik nem6Ze nadobudn0t sku-
todn0 predstavu o tom, do sa m6Zu ludia naudit a vykonat na
z6klade svojej vychovy v rozlidnlfch obdobiach svojho Zivota.
Ved e5te nepozn6me schopnosti dloveka, ked sa mu uZ nena-
a v pOmere,ak0 1m to vこ emOhこ ci stvOl■ er酢 轟 tiskajd viac nespr6vne n6hlady a pokrytectvo od narodenia, ked
Iふ 百dh. mu uZ nev5tepuj0 viac denne Skodliv6 n6vyky a neprirodzend
["i#f*ff#ffift#
さ
fohfn rniartonio c-g碑
Yttf.11≠ ed≒ yわ 丼O lnedき 品 ξ
qnostl a nerozumni. ChVbv a ndsledkv ユ 面i
n-^r^-^r:
.j: sprdvanie, ked ho kai.d.6 slovo, ka7dy postoj a kaZdy din jeho
bliZnych vychov6va pre pravdu, ked dloveka vychov6vaj0 tak,
fァ xi黒 卜
、聖■^2安 鷲 II螢 ￨「 r勝 :Lぶ 誌
:∵ ^醜 :ス 註
菖譲品,電 富 Ze si mdZe pre vlastn6 Stastie a blaho v5etkich sdm osvojif naj-
lep5ie ndvyky, ked si osvoji Zivotn( postat, ktord ho pomkne
「
i鋼:1躍暇鐵Tttu鳳 額
`両計r編 需 蔦
瀬
1・

napred a svojim v5estrannim charakterom a svojou bytostou

:磁 poteli v5etklich, ked bude mat cenn6 vedomosti, ku ktorim mu
dopomohla tak6 vychova, ked sa stal v Zivote statoenim, aby si
ti musime v nadobudol spoloEenskd spr6vanie, do by sa so vzrastajfcimi Zl-
votnlfmi skrisenostami mohlo eite zdokonalit.
Ned6 sa vyvr6tit, Ze kaLdy tak vychovani dlovek by si mohol
172
L76
 アトーー
osvojit cenne vedomosti a schopnosti, a tak i viae vykonat, ako
sa mnohi ludia m6Zu naudit a dosiahnut na zdklade teraj5ej
vichovy a triedenia spolodnosti, ktor6 sa zakladajf na nespr6v-
nom ch6pani slobodnej v6le dloveka, podLa doho si m6Ze dlovek
sdm utvdrat svoje vlastn6 nahlady, city a svoj celkovf charak*
ter.
Kim nepozndme dalSie fakty, taZko presne rozhodnrit, ktor6,
exaktn6 a definitivne triedenie zaviest v spolodnosti, aby sa
dosiahla najlepiia diferenci6cia ludi. Ale pre moment6nny z€rmer
stadia poznatky, do m6me naporridzi, a sktsenosti by n6m mohli
poshlZit dalSimi, len do budeme potreborzat dodatodn6 vedo-
mosti.
Vari bude cieluprimeran6 zadelit ludi do 50. roku veku do
mat taki bohatost mySlienok a nebudi ani tak zmゞ こrat, akO ich
predkovia tak6ho istOho veku v starom svete.Ale tieto deti budi
na ich vek zdravこ ie a ё inorodejSie, budi mat lepSie zaklady, na―
vyky,rnravy a moralku, naprOti tomu malo ″ yζ ι′ cれ οた a れα ″s―
″θれ′θ″ ι4α ん′ααOυ , ale viac skutoこ nゾ ch predStav. Tieto skutoこ“ n`
myも lienky, ktorё navzajOm prirodzcne sivisia a zhoduji sa
s kaЙ dプ m znamym faktom, budi pre jednotlivca overa cennejこ ie
ako hotovO myslienky, s ktoryrni sa vybavu]e len malo naOzal
praV′ Ch predstav,ale vera nespravnyCh nahradOv.Tieto nesprav―
ne nahrady niё ia hodnotu malo pravゾ Ch predstav, ktOrO by sa
mohli utvorit u こloveka, kedZe sa ma10 pravych predstav mieこ a
s nespravnyrni, ёo zavinl, Йe myこ lienky sa popleti a isudok sa

轟 灘鞠萱 対
obdobie. Kaldd
1嚇
憲 礁 轟 :磯
茸 孝
揚 F轟
謙義無鴛肝
イ 黎 Potrebuj0
ktor6 je ich veku
1轟
zdravri stravu a tahkf
primeran6.
o vzdu5ni odev. Vlohy deti treba tak vypestovat, aby mali vetki
! p6Zitok, ked mdZti"-'pijrir6hat Stastiu svojich bliZnych. Nakol'ko 蠅億if鷺 鯉趙鸞 盤鸞 滞

・ ︲・
￨.

 
' sa to na zdklade ich mladistvych schopnosti d6, majrl dostat

 椰 ︲・
lpresn6 vedomosti o veciach, ktor6 vidia a s ktorymi majf do
'dinenia, aby predov3etkym nezmiilali nespravne, i,e im dospeli 淵 電
昌 ilFttT期 ♂
露Ъ∴臀電 評∫
選出 [:

１・
:。

，
︲・
neddvaju jasn6 odpovede na ot6zky. mi vediet o indi―

′
ｔ
vidudlnom treste a individudlnej odmEne a 許

︲，
︲
Vat ttVtte■ ytti咀

・．
．︰
tak, ako aj u ne realizuje a zoieni sa pre tento ciel rozumn6 a vhodn6 za-
detstva mohli klSst z6klady pre milosrdenstvo a l6sku vodi vSet- riadenia, ia dva roky by mohli byt deti ochotnymi a mridrymi | .

kym ludom. Deti nesm0 pocitit strach a musia mat Oplnti d6veru pomocnikmi v zdhrade a v dom6cnosti niekolko hodin cez defi, ,r
v kaZd6ho dloveka svojho najbliZ5ieho okolia a v5eobecnli egoiz- pridom, pravda, treba brat ohl'ad na ich vek. Ak sa takto bude ,

mus alebo individu6lne city sebazdchovy treba tak usmerf,ovat,
aby deti pocitili hlbokd uspokojenie, ked m6Zu prispiet k Stastiu,
inych.
Tymito opatreniami sa utvori pevny ztiklad pre vyvin zdrav6ho
薔︱鮨ずｔｉ
pokradovat, osveddia sa deti vo veku seidem aZ desat rokov ako
statodni robot4ici na kaZdom poli, kde im ich telesn6 sily do- |
pracovat.l*KaZd0 prdcu budri chdpaf gkg" pQStok a isty. druh
-volia
Sportu spolu' fo svojimi pr6ve tak rozumnygri a odaru;ucrmr

a logick6ho myslenia, dobrich n6vykov, lep3ich prirodzenlfch kamardtmi a v tomto zmysle ju aj vykonajt.lTieto prdce budrl I
mravov, vibornich sklonov a uZitodnejBich vedomosti. Takto vykondvat pod priamym dozorom juniorov trdtej triedy, lebo sa
d6 predpokladat, Ze mladici vo veku dvandst rokov a pritom
ｔ

budt deti pred ich vyradenim z tejto triedy pomerne rozumne

mysliet, hovorit a konat. Preto na konci tohto piitrodn6ho obdobia
budri v mnohych veciach nad priemerom deti, ktor6 dnes vycho-
v6vajri; totiZ dnes tak stv6rfiujri deti, Ze nikdy nebud0 rn6ct
byt rozumn6.
Pravda, deti v tomto veku nebudri telesne tak6 siln6, nebudrh
L74
s velkou vyhodou pre seba i pre spolodnost by mohli na z6klade
svojej vychovy vykondvat vSetky domdce prdce v rodine, alebo
v najbliZSom spolodenstve (association).
I deti druhej triedy budri pomdhat upravovat zdhrady a z6bav-
n6 miestnosti rodiny, z doho sa budri radovat nielen samy, leZ 町
175
 ＴＩＩ
i najbliZ5ia rodina, ako aj ich mnohi dobri priatelia, do ich na-
vEtevujri a pochddzajfi z podobnich rodinnSTch pomerov. ‖
‖
螺測 yttI
Ked vyradia deti z druhej triedy, bude ich charakter telesne,
duievne, mravne a prakticky tak vycibreny, Ze ho nemoZno po-
rovnat s nijakym nerozumnym charakterom, do vyrdstol v starom 辮夢 '織
FⅧ ip:S留 巌
∫
syst6me slobodnej v6le dloveka.
Ako desatrodnd bud0 sprdvne vychovani rozumni ludia, ktort :認 ::乳
majri viac rozumu, lep5ie mravy, sklony a city ako ich predkovia.
eo im chyba na telesnej sile, bohato sa nahradi mechanicklfmi
a chemickfmi silami, ktor6 pre deti n6jdu a pripravia, ked
postripia do najbliZ5ej triedy.
Tieto nov6 pr6ce bud0 detom trvalou pohn0tkou pre pou6enie
a radost, na tieto pr6ee sa budfi vZdy te5it, lebo sa naudili po-
zndvat hlbok6 uspokojenie, ktor6 ziskava;iri t1im, Ze plnia d6leZit6
飩 憮 :籠毅蒲譜読訂
;ffi*:T;;'d#il;i;"k 葬凝瀬 ;;ih;;tke'stva, rebo. deti presri nii-
neskryvali navzajo.m sv.jc
Simi triedami, v ktoffih-ii priroazene
budri v$cl'-
Olohy a nadobridajrl si d6leZit6 vedomosti. mvilienkv a city. Pre tento rozumny sp6sob Zivota
Ａ ■

Po dovrieni desiateho roku svojho Zivota postripia deti do k navz6-

‘

iffi';;ei"u ,"ia"st"u sympatie a city, ktor6

't#^ ;;;;i;ora"ui.
musia sebe
pt't-
do ktorej patri ml6de2 o$-dOriatrebO aZ do konca ruk" potom vysviine, kto prechovdva
響

svojh5 0eku.『 lenOVね ■ito trtt tH釘 ,pr_ sa -od

tito ludin
i.;A;'kaffiJil.if"e i,inpatie.-ie len prirodzen6, Ze
１

och, t. j. od desiateho po dvandsty rok, sa'pove- ;ld;-;;;ja, prftom pod vodcovstvom skrisenlich dlenov spo-
ruj0 viest sedem aZ desatrodnfch a dozerat na nich pri prak- il?"*ti sd ti.otia aoUre- pripraven6 opatrenia' aby. s.1- jimto l'tr-
tickych pr6cach v domdcnosti, v zdhraddch a z6bavnSicLr miestach tru*ysiaJo zieanotil zaiudilo do najvEid5ie stas1ltt
a ihriskdch, kyry rasa -,LrAnast- =ai--p?t=ndstl
a;;;;-d;-;"
a- neEkodilo sa ani sebe ani spolocnostl'
sa{y a .pr,?B!,icFq ffiNch W podla tohto delenia a logick6ho spolodenskeho zriadenia ka,-
Eilomost i ; -Etor6 ic =vedqfosg
h u seh-opfi"u j O v na j k rat$am-taEe s p-ofupraco -
aeir"-ff""uf.a ,ycrrora;,i iat, Ze v66tky jeho schopnosti a silv
vat pri vyrobe podla moZnosti mnohlich a velmi cennich Stat: -"iir"isi* znamvm sp6sobom, .,Y{p"t!-1J,Y l=PY"3 . PI:-
kov, pridom sami pocitia'hlbok6 uspokojenie a jednak pomdhaj( ivii"rt,ii,i a naJCCn-
spolodnostiJDo tejto v;froby patrid tieto pracovn6 procesy: do-
sliedi, utvorenom pl6novite, aby sa budili.Ien najlepslejednotlivt'<:
;;j;i;' vlastnosti p""ifrv-dloveka' bude kaZdi.
byvat poklady Otrob zeme, zamestnanie v ryb6rstve a v pofno- -T.lttt" dobre
hospodarstve, vyroba potravin, ich uskladilovanie a ioh najlepiia
l"i6rr", du5evne,- *"ui"u a prakticky ","nt"':t
sa bez velk'fr fr;ll
priprava pre kaZdodennf potrebu, zhotovovanie polofabrik6tov iiito deleni a spolo6enskom ziiadeni butli pt991!tt:-::,1:,"';,1i.1:l]
kosti v hojnosti uv.aUui statkv, ktorvch

鸞 融:X語 暮曹
pre textilny, stavebny, n6bytkovli, stroj6rsky, n6radovi a ndstro-
jovy priemysel kaid6ho druhu, to znadi zhotovit, pripravit a
zdokonalit pre Zivot potrebn6 tovary a statky pri najlep5om
菫
籍ぶ X者
1_3率 嬰
Y子 野曇曇窯卓椰
霊
vyrobnom postupe, akli sa mdZe pouZit pomocou zhrnutlich skri-
senosti a vietkych hmotnych prostrledkov spoloEnosti. fPri
tichto prdcach budri dvandst- aZ pdtnAstrodni denne tak dlho 飾 語 zo vzd
nardbat rukou, ako je to len moZn6 so zretel'om na ich telesn6
a du5evn6 sily a mravn6 cityJ Na zdklade ich skor5ieho vicviku,
ictr kaZdodenn6ho lep5ieho ponaudenia a s pomocou starlich bud0
vykondvat deti vietky zveren6 im prdce bez toho. aby sa pritom ;l;t-il"r6 ;jednotenie spolodnosti, lebo v tomto n()v()trr zt i;trl.ttl
upevrrilir' V l,trtltr
;;;;;rtire poapoti ieska, aby sa-navZdy
vyderpdvali a podkop6vali svoje telesnd a du5evn6 zdravie. V t ovcl'a
to piatich rokoch vlac zriaderii bude l6ska bei pochybnosti l'r'vi'r('lr('.ir'lir'
i"fro Lualu budrl podla moZnosti sta milenci; to by tnitl';t,shvl-
l Z0
"oro-
¨

lebO deti bし ごn mat

ｅ

理
l, Pedsgoglckc splsy 177
176
 アーーーーー
n0t jednotlivcom ovela viac radosti a spgkojnosti a verejnosti
ovela menej Bkody, ako to bolo volakedi,'v irejakom spol6den- 滉盤蹄齢錐轟ね :::LIttit縄掃憮μ簿
:盟 』 ♂
skom zriadeni, ktor6 vzniklo zo sebevolnej zasady slobodnej v6le "謂
dloveka. nikov instructor). Po dovf5eni
Keby toto nov6 zriadenie predsa len zlyhalo 6o do Stastn6ho dvadsia svojho veku nik nepotrebuje viac pra-
spolunaZivania muZa a Zeny, musia sa zaviest opatrenia, podla
ktorich je moZn6 rozluka bez toho, aby sa naStrbilo vzdjomn6
{gj&gdJ ktory dotydnych . do naj-menej
priatel'stvo oboch, po5kodi
a bude do najmeneitTrozpore so z6ujmami spolodnosti. dobre kaZdri prdcu, ktor0 majitelia, ved0ci riaditelia a univer-
Najviid5i nemrav je predsa v tom, Ze sa spolodnost pomocou zitni profesori vybavuju dnes nedostatodne. Hlavn6 uloha [udsk6-
Iudskych zSkonov starie do prirodzenich vztahov ludi a nriti ho Zivota je ponajprv v tom, vyr6bat nadbytok nadmieru cennych
ich do smrti spolu naZivat vtedy, ked sa uZ nem6Zu mat viac statkov, ktor6 sa vietk$m zidu a uspokoiuiu v5etklich ludi, po
radi a musia svojou l6skou zahifiat toho druh6ho, lebo ich povaha druh6, v5etkfch tak vychovdvat, aby ludia pouZivali tieto statky
ich na to nriti. Kofko riZasnych utrpeni zavinil ludom v kaZdom cieluprimerane a mali z nich spr6vny p6Zitok.
storodi tento jediny omyl? AkO nemravnost! Kolko vrdZd! Kol'ko Teda v dostatoこ nej rniero smo sa postarali o vジ rObu statkov,
tajnich, nevyslovitelnich utrpeni predovBetkym pre devy a Ze- ako aj o utvaranie lepこ lch charakterov, aby opisanych pat tried
ny! O kolkej biede sa vie v tejto chvilke na celom svete, ktor6 vyrObcOv a vychovavato10v tOto bohatstvo こ o najv′ hodnejさ ie
vznikla z tolrto jedin6ho omylu, omylu zriadenia, do baziroval na

Ｄ
。独
a najrozumnejこ ie uttivalo a pouを lvalo。
zdanlivej slobodnej v6li, a tak dlho klamne a brutdlne ovl6dal

﹀
0
v5etkych ludi.

ａ
Aby sa tento probl6m d6kladne objasnil, bol by nevyhnutnf vyrobia ch6dzaj0ce
podrobnejli vyskum, lebo dodnes sa odpovedalo nafi dasto ne-
spr6vne a skryvalo sa radiej za nejasn6 nardZky. Ale nateraz I netratili, leZ aby v5etok tovar
ostal v ve, ked budri ohciet vyhoviet dopytom a po-
musi tento obmedzeny vfklad staEit, lebo tento probl+6m sa ne- Tdto trieda bude mat na starosti a:i :ridaj
treb6m
takto staこ ia d

tor) 器 ittT瑠 tak0

礎繭脈剛 rttё d vi Stvrtej triedy predtim
pri velmi ;-eanoOu-
ako dlenovia tretej triedyl'iieto Styri triedy pr-i jednodu- napreduje kaZd! vlfrobnSi proces. Lebo za svojho vicviku sa
obozndmia s kaZdlim jednotlivim procesom a vo svojom v"-q!nom
F出
chich opatreniach v kaZdej oblasti Zivota a pomocou novlich sil,
do bud0 k dispozicii roz5irenou mechaniz6ciou a vyvinutymvyvinutim 艦Ⅷ IЪ ttale:1∬ ギ習薄Ⅷ :織 l淵 ∫
脚挽織 ∫
vSeobecny
chemickym priemyslom, pravdepodobne bne budri m6ct
m6ct vyr6bat nad-
bytok v5etkioh statkov, ktor:6 poZaduje
Zaduje rozumnej5ie
rozumnr a lepSie Druhiこ ast Venuj` □
Iudsk6 plemeno. Ale, aby sme tu odstrdnili kaidlo
rudsko kaidliu pochvbnost
pochybnost umenim, alebo
a v5etkim sprijemnili Zivot, nakolko sa len d5, treba dodatodne
vatelov vedomosti. informdcie, alebo jednoducho len aby vrdtili n6v5tevu. V tomto
dase svojho Zivota osveddia sa ludia zvl65t aktivne a nov6 trie-
I Owen poukazuJe na sledmu 6ast ,,Knihy o novom mravnom svete", denie im poskytne dostatok prileZitosti. aby mali z tahto za-
v ktorej sa zapodieva probl6mom manZelstva a srikromn6ho vlastnictva. mestnania ve[k0 radost. Ludia sa budri vyznadovat telesnfm
VII. 6ast nepojali do tohto vydania. Owenove t6zy o manZelstve m6Zeme a du5evnim zdravim a budri vZdy dobrej v6te. Mali by'iiiat r:oz-
poznat aj z poCetnlfch injch Easti spisu. Porovnal VI. dast. siahlej5ie a dOkladnejiie teoretick6 a praktick6 vedomosti, ako
L7B 179
 kedy predt′ m ma10 rudskё plemat PritOrn preukaを u i mravy Kupovat alebo pred6vat pre pefialny zir;lr
a spoloё enskO spravanie,v dosledkuこ oho sa stani dobryrni spo‐ moZn6.
' loこ nikrni a kamaratrni vo vzttjomnom styku s cudzincarni. Takto Po jedendsfe.' Peniaze, ktor6 treba pokladat zir prli'irrrr r,,'itr\
i dnes panuj[ceho vykoristovania a nespravocllivosti, rr rrrrr.]rl
odstrdnit. I

Po duandste.' Pre n6boZenskri alebo inri rozclielnosI v trricrrlirrt'll

procesu a kattdodennё ho ttivota. Toto sa da rahko dOsiahnut
2 tychto priこ in:
I Pο prυ σ∫Ludia naozaj poznaji svoju vlastni povahu a budi
サediet, 乏e nahrady a pocity indivFdua nevznikaji z v61e こ loveka,
19ラ z pudov povahy こ loveka, ktoru rudia majt a musia si ju
16drを at tak dlho nё zmenent, k′ m prOstrednictvom novブ ch
,da10Sti nenastane zmena t′ chtO nahradOv a pocitov.
Pο α″ た0「 V dOsledku tohto poznania budi vこ etci rudia rOzum_
■ mySliet,
e “ 91tit a konat; prestane nenavist, svar, zli nalada,
nilZke a podlё haruttivosti, bezohradnost a rahostainost VOこ i bl12-
nedostan0 sa do galiby ani rozum ani city.
Po trindste: Nik nebude mat starost o peniazc, ktlro lovrrlr,t
najlep5ej kvality bude v5ade viac ako dost.
Po Strndste: Nik nebude vediet o rozdarovanych nadr:jirr.lr, lolrr,
ked pride prirodzeni das, obe pohlavia sa uspokoja l'ozrrlnr.Vnrt
a prirodzenfmi pr6vami, do vyplyvajt z ich povatry, , prrtr,.rl
sa im; tak sa zaruduje v5etkym ludom dnost a Stastic, tr to vr'l'rrri
prospe5nym sp6sobom.
Po piitndste: KaZdy jednotlivec sa presved(i, 2e sa .jcrlrrosr.r.l
a plSnovite vymfilaj0 a uskutodf,uj0 opatrenia, aby sa k;rilcrrru
prisluhovala spravodlivost, pridom sa tvoria urbitd Zivotnrl porl
mienky a dlorreka tak vychovavajfi, aby si starnuc osvo.iil vr,r'tliy
skrisenosti, ktorymi mu m6Ze posl0Zit mridrost minul5Tclr 1,1('n(. .

,ym。 r6cii pre vyvin jeho prirodzenych schopnosti a sil.

PO ′
re′
Triedu domdcich p6nov (domesl.ic governors) zadelimc pril. r
bll乏 `erjeho
neho pre Nik telesni,
nevezme duこ evni a mravntt
na zodpovednost pOstat, alebo
a neodsttdi pre
svojho dzene najcieluprimeranej5ie do rozlidnich podkomisii (strb- r.orrr,
iehO VrOdeny charakter, lebo rudom je jasn6, ako sa utvttrali
postat a charakter. Vζ etci sa budu rOzhOdne verrni namahat vy―
mittdes), v ktorlich kaid'! bude mat na starosti urditf olrl;r:it',
Zadel'ovat sa bude na z6klade ziskanych sktsenc;'sti.
u Msky a pOd vede面 ■ 訛 OhO rozurnu Takto sa bud0 viest veci a pr6ce kaZd6ho spolodenst.vir lx.t,
,曝 11」 滉 鍬 盤 r』 脳 習
Pο ζ′υ 0:Ohudoba alebo strach z chudoby si celkom tak ne―
Ziarlivosti a Skriepok. Tak bude v najlepSom poriadku l<ir2rll
rす
obec (establishment), a kedZe sa odstrdni kaZda prii.in;r ril)()r'u
7name ako v niektorom kra」 l nttdza a nedostatok. a rozdielnosti mienok, nemalo by byt tarchou usmerfroviitl lir'tri
I PO pJα ′
θ: Vo sfOre tohto novOho zriadenia, alebo v jeho okoll rozumnr-n rodiny. Lebo kaZdV jednotlivy dlen rodiny hnctl' po rr:r .
′ nebudi nijakO protivnl objekty, ktorO by mohli mat na niekoho rodeni sa dostane do rozumnlich,pomerov a do prostrediir l ozunl .
Zl′ ,alebO こ
kodHvゾ vplyV。 nich objektov vonkaj5ieho sveta.
′
4盤 n訂 :ぷ 乱♂:胤 T畿 1麟 ‖:響 1''° Vmtt Vych?vュ Pomocou tychto opatreni a tohto triedenia sa kairlV ur v(.ir:i
dozvie, i.e vo vhodnom dase dostane bez brtja sprav<lrllivy r r,to.
, PO sjθ α er Tito rudia budi takmer vttdy zdravi a dobroj n五 ― percentny podiel na vl6dc spolodnosti.
lady, a to“pre svoje vzdolanie a sp6sob ttivota, ako｀ i pre vyni中 Ale definitivne rozhodnutie v spornej ot6zkc rnusr rrir,lirlr,
kaj`ce Opatrenia a zariadenia,ktOrO sa urobili v zhode s pOvahou odzniet. Azda sa zdd sta celkom prirodzene, Ze toto l)r'irv() l),'l;
010Veka a ktoFO jednostaj ovplyvttuji a usmerttuj■ こ
loveka v jeho padne najstar5iemu dlenovi tejto triedy, ktor5i burlc grozrvirt' tr'to
Vゾ Vine, privil6gium len kr6tky das, lebo ho Eoskoro vyslricrlrr rrrr;llrll,
Pο lδ sμ er‐ Nebudo priこ iny pre ctibattnost, をiarlivost,alebo po“ ― l躍
譜躍噂
轟ピΥ
品ぎ 出品盤押
聯Kedtte sme sa utt postarali O Vyrobu statkov,昴o軍
stu. dF響::讐 LS輩
PO αθυjα ′θ「 Ludia nebudi vediet ani ё
o je tajnost, ani こ
o je
pokrytectvo。 . ‐ ,(〕 h tl卜 klil(￨:l(ヽ =

180 lI)'1
 I
nle a podelenie, o vichovu a cibrenie eharakteru, ako aj o ripravu
vnttornych veci v kaZdom spolodenskom zriadeni, musia sa uro-
bit opatrenia, aby sa kaZd6 vii65ia rodina alebo jadrovd obec
(nucleus establishment) spojila s inou obcou, do sa zriadila na
tych istych zdsaddch. Teda musia
oblasti, v oblasti takej d6leZitffi
vat iba najlep5im, najs_kgsenej5im, ale aj najaktivnejSim dlenomfr
spolodnosti. tudia od Etyriilsuf*Eb Sestdesiat rokov by mali bytr'
taki vzdelani a sktseni, lebo vo svojom Zivote uZ pre5li v5etkych
sedem tried. Ulohou privrZencov tejto triedy bude prijimat .
ndv5tevy z infch obcl (establishments), koreipondovat s nimi, I
chodit na n6vStevy, dozerat na verejn6 hradsk6 a dopravnri
prostriedky, vymiefiat zvy5n6 virobky, vyn6lezy, objavy a zlep- fir
5enia, aby obyvatelstvo kaZd6ho kraja malo volny podiel na
vBetkych vymoZenostiach, ktor6 vypllfvajf zo sum6rnych ve-
domosti a pokroku sveta. Lebo ani jedna 6ast zeme nesmie zo-
stat v nevedomom, alebo v barbarskom 3t6diu. Takto sa spristup-
nia nov6 Zriedla sil vyn6lezov a objavov cel6mu fudstvu, ktor6
mili6n rdz silnej3ie fdinkujri ako dosial a za rok v?id5mi pr:ispej0
k n6prave ludsk5?ch Zivotnlfch podmienok a vzrastajricemu Stastiu
Iudstva, neZ sa dosiahlo kedysi v tomto starom, nevedomom,
zlom a nerozurnnom spolodenskom zriadeni.
Prislu5nici tejto triedy napiSu o svojich cestdcrh cestopisy, 1
pridom si id0cky osvoja cenn6 vedomosti, ktor6 dajrl dalej a ne- I
pr,estajne budt nadviizo-vat priatetlnkf .,yafg^[y "F9."yF9tl.ffll,i. lydmi,
s ktorimi sa dostanfi do styku. Kde sa tito repieientanti 6smej ,''
triedy vynoria, vZdy ich hojne zaopatria vietkim, lebo v kaZdej
obci bude nadbytok v5etkych statkov. Ked telesn6, du5evn€
a mravn6 sily a schopnosti dloveka rozvijame v spr6vnom po-
radi, v sprSvnom vzdjomnom pomere a pestujeme ich tak, ako
sme uZ opisali, v ludoch budt jednostaj vznikat najprijemnejiie
a najrozmanitejSie pocity, A tak i tento das pripravi v5etkim
Iudom v Zivote vela radosti a prinesie im vela vihod.
Lebo zem nqbude viac ne0rodnd a bgz giest, pf5ti, ml6k, pral
lesov, ako io aokazuje minulosf-a pritomnoit, ak'nepozeiamd
na niektor6 vynimky. Spolo(nymi silarni bud0 m6ct doskorof
v3etci fudih pomocou svojho dobr6ho vzdelania odvodn-it krajinu'
a viQorne obrobit, a tak urobit zo zeme raj, do svojou rozmani-f
tostou na kaZdom poli pripravuje v5etkym velkri radost a udr-f
Zuje ich zdravie, do si rinei obrnedzeny iudsky um nevie ahi len
vybdjit. Lebo dloveka vychovdvali dodnes tak, Ze si vie predstavit
182
iba krajinu mrik a utrpeni, ale nie raj, kde sti vEetci Stastnf.
Nebo, o ktorom nerozumni ludia dodnes rojdili, bud(t inteligentni
a rozumni ludia budticnosti pokladat len za sprost6 a nudnd
zariadenie.
Ak sa pl6ny uskutodnia v zamyBlanom meradle, v5etci ludia
nad Styridsat rokov by mohli byt naozaj skutodnfmi vl6dcami
sveta a mali by viac Eo povedat ako dnes nejaki cis6r alebo krdl.
Rozumni ludia bud0 mat k dispozicii vletky slatky, ktor6 pod
vlastnou kontrolou upotrebia lep3ie a d6kladnej5ie a pouZijti
s viid5im p6Zitkom, ako mdZe dnes rozk€ruat. Iudom nejakf
panovnik. Ludia novdho spolodenskOho ,zriadenia budti dobre
vycvideni a pripraveni, aby pouZivali statky do najlepiie a mali
z-nich bez najmen5ieho mrhania do najvtid5i p6Zitok. A tdto ra-
dost sa eSte stupfiuje, lebo ludia vedia, Ze pritom neokradnt
svojich bliZnych o podobn6 vysady a vyhody. Kaid! sa bude te5it,
ked sa dozvie, Ze na kontrole nad v5etk;fmi p6Zitkami tohto
vysoko vyvinut6ho sveta sa zridastfiuje tolko ludi a ttito kon-
trolu vykondva spravodlivo a v zdujme v5etklich tried. Lebo
v danom dase bud0 aj ind triedy vykondvat kontrolu a poZivaf
podobn6 vlfsady a vihody.
Ale sk6r, ako sa mdZe vykonat toto mohutn6 zn-orruzriadenie
spolodnostii musi sa odstrddit zclanlivo neprekonatelnd" [r6fi5Zka,
musi sa zahnat zli duch, ktorli sa Siroko-daleko roziiril po celej
zemi a zdd sa prili5 mocnlim, aby smrtefni ludia mohli proti
liT.l, j:"Jfl:?,:ffJ:,i"*ffierffi ,}'ffi .;i:'llfr #ST
ju zvld5tnu red, zvld5tne niboZenstvo, mravy, ndvyky, predstavy
a Zivotnf postoj, a tak bez vinimky a na Skodu v5etkich urobilo
z ludi nerozumn6 zvierat6, namiesto toho, aby z nich bolo vycho-
valo rozumn6 bytosti. Ako sa postavit spr6vne proti tomuto
v3eobecndmu zlu a ako ho moZno do najl'ahiie odstr6nit. bez
toho, aby sa tymto ztiEtovanim ubliiilo pozemskym zverom v [ud-
skej podobe? Ktord moc na zemi m6Ze zadat boj proti nerozum-
n;fm fudom, pripritanym na svoje prostredie, aby urobila z nich
slobodnd a rozumn6 bytosti, aby obetami svojho prostredia ne-
boli ani teraj5ie, ani bttdfce generdcie, prostredie, ktor6 jedno-
staj natiska ludom len svoje prostredim podmienen6 omyly
a nespr6vne predstavy, a tak nidi skutodnd vedomosti, dnost a
Stastie? Navidomodi niiak6 ludskd sila nemdZe sama zadat tento
boj na Zivot a na smrt. elovek si musi priniest novO boZskri
tbrafl odtiaf, kde dostal svoju konitrukciu a svoje du5evn6
schopnosti, zbrai v pevnej ruke a brrisen0 v dennom boji, ktcrd
by roztala gordicky uzol luclskej nevedomosti a predsudkov tak
1Bs
Odinne, aby nikdy nemohol byt pridinou omylu a biedy medzi
fudmi.
LenZe kde ndjst t0to boZsk0 zbrafi, alebo, ak sa i ndjde, kto
bude tak;f smelf narSbat touto zbrafiou a zadat boj, aby sa zni-
dili vBetky ludskd predsudky a rozurnn6mu dloveku sa pomohlo
zvitazit a zasadnrit na tr6n rozumu, aby dlovek pomocou milol
srdenstva a l6sky mohol v mieri vl6dnut na svete, a tak rozmno-
ioval blahobyt a Stastie.
Te5te sa v5etci, do ste tak dlho vydkdvali 6as, kecl ludstvo bude
mtdre, dobr6 a 5tastn6, lebo sa naila boZskd zbrail nezdolnej
sily! - Jej meno je gaoda!- Jej ostriu a jagav6mu lesku ne-
m6Ze odporovat dnes ffiElFEtnrtel'nik, ked sa po prug roz zjavi
v5etkym. Jelg3lgfi,. ktor3 n6m dodala najvyS5ia moc sam6ho
moc je jedini pramefi, z ktor6ho prridi a d6 sa
vesmiru
- tdtoLenie
prijat pravda. kto m6 t0to zbrafi zvitat, kto je z ludi tak
vychovanf, 2e mdie fiou nar6bat? Kto sa odvaZi pevne ju zovriet
a zadat boj proti ndvalu stdrodnych predsudkov s bojovym v1i-
krikom: ,,Vitazstuo alebo smrf !"
Priatelia, nemajte strach. Odbila hodina rozhodnutia. Vitazstvo
mdme hmatatelne pred odami. UZ je to iste, jestvuje podtom
bezvyznamnd skupinka,,2 no pre svoju ocelov0 brofi nezranitelne,
skupinka, ktord sa zriekla sveta, aby mohla sl0Zit pravde. Ako
horlivi ctitelia a privrZenci distej pravdy neboja sa ani ludi ani
ich 6inov. Tito nezastra5itetni ludia uZ narabali v boji touto
boZskou zbrafiou a vedia ju pouZivat. UZ ju majri pevne vo svo-
jich hrstiach a uZ nastr-tpili-do boja. A sk6r-sa;a_peho nevr6tia, *
kym nevyn@*.p-gyeru, tri@tt--a--"uieau ll\
z povrcho-zeme a kym nebude na zeml vecne@&Ei--me.ier, il
milosrdensfvo, rezU[gp spravodlivosf a pre,uda"- l6dE- C *Urstie [i
vBade, kde ludia Zijri,*aby otroctvo a nevblnictvo, ritlak a v5etko$;
zlo na svete uZ navZdy patrilo minulosti.
2 NardZka na Elenov ,,ZdruZenie v5etkfch tried a n6rodov,l.
184
KNIHA O NOVOM MRAVNOM SVETE
!
ovlddeaozdkonoch
,
od Rdberta Owena
Jedine pravda, nie tajomn6 povera, ani chaos omylu a strachu
m6Ze oslobodit ludstvo od hriechu a biedy
VI。 こast
TRETIA KAPITOLA
Starostlivogt o ob.yvatelstvo a je]r*q,Vy"lro_vrr
Dnes o tom uZ nik nezapochybuje, Ze pomocou novyclr olr.j;rvov
vo v5etkych vedeckych oblastiach a pouZitim rozumnych oprrtrt.
ni sa m6Zu uvolnit na zlepSenie pracovnych procesov novc'a lnnr)
hymi nevidan6 pracovn6 sily, takZe sa vyhovie spotrcbe sl;rtliov
obyvatelstva cel6ho sveta a z mnohich statkov jc' n;rrllr.yloli
tolky, Ze tiZby vSetkych sa m6Zu splnit bez zvady u ct.ilxr2rrr'.i
rivality.
Veda md pg4lhgl v5etkym ludom [aZd6ho veku a ka7rlr,.i l<r'rr
j iny, v-lito-e; sa oddilTiTizaclo-ov@,_t,, t,
rL轟 通島蔓 Att LV」 iA ttcht3 「
″l∬ き
熱V出 品正
よWClぽ 織出iVsI猟 器
￨￨li
lylllIサ 〈
neobmedzene rodne zvdd5ovat, a to ovel'a viac, ako iclr nt()./r,
rozmnoZovat obyvatel'stvo. Vo Vel'kej Britanii a v lrsku v nrirrrr
lom storoEi pri krajne nedokonalom spravovani hosporl;rn;tvrr
a v5eobecnej nevedomosti zviiila sa virobna kapacita <lv;rrl:;;rt'
ndsobne. V nasledujticom storodi by mohla vyroba slo rirz lvllr
lejBie vzrastat ako obyvatel'stvo. V kaZdom pripade sir <lai, lir'lrv
bolo treba, stupfiovat vyrobu rodne v takom rozmcl'(,', rrl<o r;r to
viidlina ludi dnes nem6Ze predstavit, lebo sO zlc il<olorr, rr to,
Zial'bohu, v takom d6leZitom probl6me, s ktoryrn jc v.yrolr;r :;p,r
Jen6, Ze teraz musia zomierat hladom miliony l'rrrli v nuionr
najbliZ5om okoli. M6Ze stadit, ked teraz povicrnc tol o: l(r'lry
dobre Skoleni vedci zadali sk0mat probl6m z6sollovrrrri;r olryvrr
tol'stva, zistili by, Ze prostriedky na zvyienie vyrolrrryclr srl, rrlrv
sn vZdy v dostadujricej miere vyrdbali statky Irrc uslrol<rr.ir,rrrc
l'urlskych t0Zob a potrieb, sa uZ naili a stoja l'rr<l'orrr l< rlis;xr
t,icii.'[eraz sa m6Zu tieto vyrobn6 sily neobmcdzcnc zviii'l;ovrrl'.
:I,l〕
■
口自
由口
■■
口￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨口
__口日ヨ■口■■■口■口■口■■■■■■■■日■■■■■■ ■■口■■■■ で
1目 ￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨￨“ ￨“ ￨■
ca.Eieda medzi ludmi bude nemoZn6
ユ j
ヽ需醤雲ぉ:11。 by upravit tak6 opatrenia na ledeckom zう klado こ
najcieluprimeranej5ie, aby ich doskoro pouZival kaid'! ndrod na
celej zemeguli. Ved v rozumnom spolodenskom zriadeni nemdZe
byt regionSlny alebo zvld5tny z6ujem, lebo sa doskoro zisti, Ze
v5etci ludia majf.ten isti z6ujem, aby bcli v5etci dobrimi ludmi,
zdravi, mali dostatok vedomosti o najd6leZitej5ich probl6moch
svojho Zivota, ukdzali mravni du5evny postoj a mravnt Zloto-
sprdvu, aby sa z nich teda vyvinuli cenn6 charaktery, do splnia
svoje podstatn6 Zivotn6 Olohy a st Stastn6 v spolodnom naZivani
a v priatelskom styku so svojimi spolubliZnymi.
Nie! Technika, ch6mia a ind umenia a vedy znemoZnia, aby sa
tento odporni a sebeck;f svetovy syst6m udrZal eSte dlhSie.
Technika a ch6mia, ktor6 doteraz pod vplyvom ludsk6ho sebec-
tva znadne zviiESovali chudobu pracuj0cich, nemravnost a biedu
v5etkfch, sti teraz na Stastie vybran6 odstrafiovat medzi tudi
chudobu, nemravnost a biedu. Stroje a ehemicky priemysel pre-
vezm0 v spolodnosti v5etky nezdrav6 a neprijemn6 prdce a ludom
prenechaj0 len zdrav6 a prijemn6 zamestnania.
Len do ludia trocha zm0drejt, mohli by prist na nezmysel
zdkonov o chudobe (poor laws) alebo inych nariadeni, ktor6 maj0
predist ohudobe, alebo miernit ju. L,udia si uvedomia, Ze chudoba
nemd miesta v krajine, kde sO obyvatelia m0dri a rozumni.
rOV■ akO pre cel′ sVOj ttivotこq na鳳 ￡2旦 埜Lz
e znalosti jeho povahy."
驚 靱 鸞 灘櫛
pOdra svOjho odhadu a rozumne ich zuを itkovat. Kedtte statky
nemaji viac predajni alebo v′ menni hodnotu,nebuda sa pre ne
viac aniこ kriepit.
Vzduch, najcennejこ l z rudskych statkov, rn6乏 u uを ivat vさ etci
rudia, prOti tomu nik nebude mat namietku.Tak budi pre vこ et‐
kych naporidzi aj ostatnё potrebnё statky,lebo v najjednoduch―
こom spoloこ enskom zriadeni by mal vladnut nadbytok statkov。
186
L由
ノ _
‐
ｂ
ｔ
KedZe sa takto v hojnej miere postaralo o hmotn6
ｐ
ｏ
ｅ ｉ
ｙ ｈ
ｐ
ｃ
ｒ
fudi, ukdZe sa nevyhnutnim urobit podobn6 kroky aj
duievn6 a mravn6 potreby.
a__hgqlnavggvl3gg*l: Kto dostatoEne poznd naSe nerozumn6 spolodensk6 zriadenie,
tomu uZ dnes udrie do odri velki rozdiel, akf je medzi dlovekom,
ktor6ho telesnt, du5evnt, mravnt a praktick0 vichovu zanedbali,
a nieklim, do dostal v kaZdom ohlade starostlivri a znamenit0
vichovu, je to rozdiel ako tisic k jedn6mu. Rozdiel medzi 6lo-
vekom, ktor6ho vfchovu "v dne5nom zriadeni zanedbali a 6love-
kom v novom syst6me, ktor6ho znamenite vzdelali a stala sa
z neho rozumnd bytost, sa sotva d6 pochopit, pridom, pravda, bez
vdhania moZno predpokladat, Ze tento nov;/ dlovek by mohol byt
tisic rdz lep5i. Ak bude vlivin fudi e5te pokradovat a so zrete-
Iom na tento probl6m si osvojime eBte lep5ie vedomosti, m6Zeme
predpokladat, Ze sa dlovek zlep5i o mili6n rdz, alebo v pomere
L (bez vlfchovy v predch6dzaj0com zriadeni) : 1- 000 000 (s vy-
chovou v novom systё me)S rozdielom v charaktere ёloveka.
Tak bude
a z6visiet aJ
V5etci musia bezpodmienedne vediet, Ze dieta so zdravou kon-
Strukciou m6Ze byt neskorBie vplyvom a prdeou spolodnosti bud
bezcenny a zl!', bud uZitodnlf a cenni charakter.
VBeobecnd nqvedomos,t, ktor6 kotvi v troch zdsadnfch chybdch
dneSn6ho spolodensk6ho zriadenia, je na vine tomu, Ze si tento
probl6m tak dlho nev5imali, nesprdvne ho chdpati a chytili ho za
nespr6vny koniec. Mohli by sme si mysliet, Ze nespoditateln6,
denne viditeln6 ddkazy, ktor6 poukazujri na vyznam utvdrania
charakteru pre jednotlivca a pre celok, by uZ d6vno boli mati
a pobddat fudi, aby najlep5ie sily a najviid5i kapitdl vloZili do zna-
menitej vyohovy a opatery tela a ducha kaZd6ho jednotliv6ho
Iloveka. Lebo ved je moZnost postavit nasleduj0ci spravodlivlf
￨
a fair priklad: Na jednej strane dlovek, zrodeni v biede, od naro-
denia zanedb6vany a odsrideni do najo5klivej5ieho a najpodlej-
Sieho prostredia, kde pozn6va nespravodlivost boh6dov, a kedZe
mu ani neskorBie nik nepom6Ze, vyvinie sa z neho nepriatel [ud-
stva a ludskej spolodnosti; na druhej strane dlovek s podobnou
kon3trukciou, ktory priSiel na svet v bohatej rodine, od chvile
svojho narodenia starostlivo opatrovany a pozndrva len priazniv6
Zivotn6 pomery, do m6Zu sprdvne vypestovat jeho telesn6, du-
Bevn6 a mravnd schopnosti a sily, ktori preber6 len najuZitod-
ncj3ie a najcennej5ie my5lienky a dostane dobr6 odborn6 vzdelanie,
187
 takZe md nddej, Ze splni uZitoEn0 a d6leZitrl Zivotn0 Olohu; takf
dlovek sa musi stat priatelom vietkfch a s najviid5im p6Zitkom
pomdhat Stastiu cel6ho ludstva.
Ak tento priklad svedomite zostavime a patridne hodnotime,
svet pozn6 chyby minulosti a pritomnosti, ale pranieruje hlavne
nesprdvny postup Vetkej Brit6nie, ktord vyd6 tridsattisic funtov
na vychovu obyvatefstva, no sedemdesiattisic na stavbu kr6lov-
skych stajni a len pred ned6vnom stotridsatmili6nov funtov
zmrhala za rok na vojnu, aby vo velkom roZsahu zabijala a zbi-
jala. .. Predpokladdme, Ze na zemi Zije aspofi osemstomili6nov
Iudi; v rozumnom spolodenskom zriadeni, utvorenom podla ve-
deckych z5sad, nebude taZko vychovdvat v5etkych ludi dobre'
a zamestn6vat cieluprimerane, do by veru mohlo byt lah5ie
a rentabilnejsie, ako dnes stcja vlddy a sprdva vsetkych Stdtov.
Tak by sa mohlo u5etrit rodne v prospech cel6ho obyvatelstva
os.emdesiatmili6nov funtov. Tak6 hodnoty sa strdcajrl ludstvu"
lebo jednotlivcov nevychovdvajri v6bec alebo iba nedokonale.
Ale ked uZ strata hmotnich hodn6t je tak6 velk6, ako vysoko
*rodnotit potom'stratu, ktor6 vznikd kalidenim ludskich schop-
nosti, vlivinom v5etkich zlych a potlddanim v5etkych dobrich
vlastnosti, do sa mOZu v kaZdom jednotlivom dloveku vyhodne
rozvin0t a dobre vypestovat ? Ako a pomocou ktorych aritmetic-
kich pravidiel treba zistit hodnotny rozdiel medzi zdravou, mt-
drou, nadanou a Stastnou rodinou, do sa te5ila v5etkim vyhoddm
vichovy, a rodinou, ktor6 bola vZdy zanedb6van6.
Ak sa prestaneme zapodievat rivahami na5ich 6ias a ludi na
celom svete sme dosial nevychovdvali, alebo zle vychov6vali, je
to najlepSou zn6mkou toho, Ze ludia e3te nepoznali rozumnE
city, myBlienky a rozumn6 Zivotn6 sprdvanie.
Pretoこ iesty:zakOn musi znietl
dostat ,電 lepさ iu telesn■ , du―
↑ もei
pouttije sa spravne v prospech:
zasada prava a spravodlivosti je v tonl, 乏e "nik nema pravO
poЙ adovat od svojho vrstovnlka takt robotu, ktori by sam pre
剌 面 山輌 血 dm
Aby sa tato zasada spravodlivosti uskutoこ nila v prospech vさ et―
kych, spoloё nost by mala dat kattdё mu mu2ovi a kaZdej ttene
188
v Zivote rovnak6 Sance v takej miere, v akej to p6vodnti l<on-
Strukcia a p6vodn6 sklony kaZd6ho z nich pripr1Staj0.
Toto je jedind z1.sada, ktor6 dovoluje uskutodnit dnost rrrcrlzl
ludmi, dnost, ktor6 je v zrovnoprdvneni kaZd6ho dl<-rvck;r lrcz I
ohl'adu na triedu, vieru, krajinu, plet jednotUvca a platl prc I
kaZd6ho na celom svete. Len pomocOu najlep5ej vychovy, rrrirrl<.y r
o dom6cieih pr6cach a cieluprimeran6ho zamestnania, do sir vr;r'|..
kym poskytne podla veku, telesnych sil a schopnosti, rno)tro I
spravovat svet v mieri, v poriadku a v s0lade. I
Keby sa takto konalo, nebolo by d6vodu na nejakri ponosu.
KedZe v5etci l'udia dostanri dobrri vychovu, uznaj(r oprdvnurosli
tohto z6kona a takZe bez obmedzenia i v5etky jeho vyhocly, l<lor.(r
prin65a v5etkym. I-udia budri vZdy taki spokojni, Ze by ich rozurrr
a igh city mohli byt trval6 v najlepEej kondicii, dim by sa t)()-
mdhalo 5tastiu a zdraviu vietk;ich denne, a to nielen 3tasl iu
Zijricich, ale aj zdraviu vietkgch budticich pokoleni.
Na zdklade tychto opatreni nebude spor o nejak6 hmotrr(r
statky, ani boj o urdit6 spolodensk6 poiicie
- ltdia
vediet o inej ctibaZnosti, ako byt prvim a najlep3im
ncbu<tri
pri objavoctr
novych poznatkov a pri napom6hani svornosti a Stastia ccl6lro
ludstva.
Nepodujeme viac: ,,Ako dosiahnem najviidiie vyhody pre scbir,
pre svoju rodinu, pre svojich susedov alebo pre svoju kra.iintr'l
LeZ, ako prispejeme do najvddBmi do spolodnej pokladnico 1ro-
znatkov, stladu a Stastia l'udstva?"
Vyhody, ktor6 vzniknO z toho, Ze v5etci l'udia dostdvajti-iov-
nak0 vychovu a majri zamestnanie, prisp6sobend ich veku, rlnes
e5te nemoZno odhadnrit. Niektor6 vlihody bud0: denne sa bu<lc
napredovat v poznatkoch o pravej podstate milosrdenstva a llis
ky, trvalo bude vzrastat vyroba najcennej5ich statkov, sril;rrl
z6ujmov a citov jednotlivych l'udi, neprestajne budc vzr.rrst;rt'
blahobyt vo v5etkich krajoch, takZe sa zaisti Etastny vyvirr, lirrl'
sa vydobyjt nov6 poznatky.
Ked odstrdnia zo sveta tieto omyl5r, do tvorili dosiirl' zirktlrl
vSetkych ludskych dinov, a z ktorych pochadzaju niilrr,zr,rr;lv;r,
zdkony, vl6dy, ustanovizne a diferenci6cie spolodno:;li, rrr,nr;rlrr
by byt taZko v najbliZ5ej budricnosti hodit' cez pirltrlrrr vr,r,tliy
hlfipe a regiondlne spiit6 pojmy, predstavy, obycir.it' ir zvvl<v
rr uznat vihody a vzrastajucu dokonalost, io str rrtil<ir.iri clrrvr.
l<ovi, Ien do sa tieto hltpe myilienky a v Zivcte zi:;l<;rrrrl r,lrvr.rr.ic
ttahradia v5eobecne platn5imi predstavami a nahl'itrlrru, l)r'r.()nt
hlavne na poli vychovy a pr6ce treba pouZit vicolul:n() zarilr(lv
.so zrctelom na vek, telesn0 silu a schopnosti jcdrurt.livcir.
 na seba, k$m v novom zriadeni budt vZdy v ich blizkosli rr lrrrrlri
ich m6ct denne vidat, najmenej tak dasto, ako si to roz.rrrrrxr

ervi raz'sa nekonstatuie, Ze rodidia alebo stari rodidia a sO-
kromrid byty jednotlivych rodln nie sri ani vhodnimi osobami
ani vhodnymi miestnostami, kde a kfm by sa deti vychovdvali
︱︱ 冽 ＝ ﹁
m6Zu Zelat..
Preto 6smy zdkon bude zniet:
,,V5etky deti treba od narodenia s osobitnou star:ostlivostlru
vychov6vat v spolodenstve, v ktorom sa narodili; ale ich rorlii'irr
ich sm0 hocikedy vidiet a navStivit."
Dokial vychov6vaj0 deti po dvoch alebo po troch v jctlrrotli
vich rodiruich a v rozlidnictt cirkevnych obciach, triedach ir l)r'r-
vrZencami rozlidnich politickych smerov, sotva by sa rrrolrll
vyvintt z nich so v5etk5imi svojimi schopnostami telesnc, rlrr
Sevne a mravne zrel6 charaktery, ktor6 v pravy das a v plirvr,.l

￨
miere dostali starostlivti vychovu a cieluprimerany vycvik po<ll'rr

訃 榊
svojich vl6h; pri starej stkromnej vychove zostan0 deti olrfrrr.-
nymi, obmedzenymi tvormi, ktor6 nepoznaji ani seba, ani vit'-.
obecn6 zdkony o povahe dloveka, takZe neprestajne mudia i po
Skodzujti seba i druhych, hoci predsa majri do najvlidSi zdujorrr
obBtastnit seba i cel6 ludstvo.
Omylom sa uznalo, ie vraj rodidia maj0 viidii z6ujem o vy- I
cihovu svojich deti, ako spolodnost. Hoci spolodnost mOZe orl
jedinEho dietata, ktor6 zle vychovali a nespr6vne vycvidili, bud'
hrozne trpiet, bud tak isto m6Ze mat vel'ki zisk z dobrej vy-
chovy a dobr6ho vicviku jedindho dloveka. Lebo v oboch prip;r*
doch s0 ro#ig a najbliZii pribuzni len dastou celej spololnosl I
a z dobrej alebo zo zlej vychovy dietata*-mejf'lxrf*zis,kr-brrd'
musia trpiet, kfm v spolodnosti sa to dotyka v5etkich ludi.
Teda nemoZno sp6chat viiE5i omyl, ako prenechat utvdrtrnic
charakteru rodidovskej sdkromnej vychove, lebo rodidia neverliir.
ako sa vychovdvajt lep5ie charaktery a vo svojich srikromn.yt'lr

瀧鱗羅l劇躙締
淵肌壁
bytoch nemdZu urobit sprdvne opatrenia, aby vytvorili dctorrr
prostredie, ktor6 jedine mdZe formovat lepiie charaktery.
Ak nechdme deti tej istej obce r6st v5etky spolu ako dcl,i
Jednej rodiny, budeme zaobchddzat podla ich veku so v5etklirrrl
rovnako a izolujeme ich od v5etkich predst6v a triZob po osolr-
nich vyhoddch a stkromnom vlastnictve, vtedy m6Ze toto slro-
lodenstvo pomocou verejnych ustanovizni zo v5etkych svojiclr
dlenov vychovat velmi dobrr6 charaktery, z ktorych sa rozhodr)(f
vyvin0 lep5i ludia neZ ti, do ich rodidia vychovdvali len dorrrir.
ふ1::器 i魂鵠
:1認 乱
eens出 ■二
需 『 淵蹴跳駆 1:‖
Aby sme vychovali naozaj dobr;fch. dnostnych a rozumnyclr

脚
ludi, treba formovat charakter kaZd6ho jedn6ho podla rovnakyclt

榊 驚11聯囃
vleobecnlfch zdsad a vyhybat sa vEetkym chybdm, ktord mrlZu

ヽ
vznikn0t z ndhladov tried a cirkevnlfch obci alebo z inich hlt-

１
︲
pych predsudkov. Vedomosti, ktor6 sa poskytn0 kaZd6mu dictrrtu,

︲
︲
︲
190
 musia obsahgvat vleobecnr6 pravdy, 6o znes0 kaZd6 prirovnanie
a vZdy sa presne zhodujt s kaZdlim zndmym faktom.
Najd6leZitejSia z t;fchto v5eobecnyeh prdvd bude platit vo vede
o podstate povahy 6loveka a o jej opatere na kaZdom vyvinovom
stupni individua. eim sk6r, a len do je rlsudok tak vycibrenf,
Ze m6Zeme chdpat fakty a z porovn6vania faktov vyvodit sprdv-
ne z6very, mali by sme primdt deti, aby uvaZovali o zdkladnych
faktoch, na ktorich spodiva spr6vny alebo nespr6vny spoloden-
ski poriadok. Dalej kaZd! jednotlivec mA na zdklade svojich
vlastnych vyskumov dim sk6r konStatovat, di je s6m taky silny,
aby mohol vycvidit svoje telesn6, du5evnd a mravn6 schopnosti,
di z vlastnej vOle m6Ze verit alebo neverit a z vlastnej v6le
milovat a nendvidiet', alebo sebevolne zamiefiat nendvist a l6sku.
Toto vBetko je tak pre jednotlivca, ako i pre spolodnost vel'mi
d6leZit6. IKaZd,! sa musi vyrovnat s tymto probl6mom a prist
k sprdvnym vivodom, lebo inak5ie nemd ani najmenii vyhlad
stat sa rozumnym dlovekom.
Lebo, ak i nadalej budeme vychov6vat vSetky deti vo viere, Ze
pre svoje vroden6 vlastnosti, ktor6 dostali do vena uZ pred
svojim narodenim, a pre vplyv, ktory m6 prostredie na ich det-
sky charakter, sa bud0 musiet zodpovedat pred ludmi a pred
bohmi, Ze od jednotlivca zdvisi, di veri v ist6 dogmy, predstavy
alebo ndhl'ady, Ze dlovek s6m ako taky md silu verit alebo ne-
verit, ako sa mu pdti, 2e ludia podl'a vlastnej lubovdle mOZu
nen6vidiet, milovat alebo byt l'ahostajnlimi, teda, ked deti aj
nadalej budeme tak vychovdvat, potom i v budricnosti okrem
rndlo vynimok budri musief vel'mi nerozumne citit, mysliet a ko-
nat. L,udia budri potom vhodnlimi otrokmi niekolklich vladdrov,
ako je to v terajSom nerozumnom a nespravodlivom spoloden-
skom zriadeni.
ｔｉｌｌ１１１■
Naopak, deti musime uZ od malidka porldat, aby pozerali na
t veci a javy otvorenymi odami, presne ich sk0mali a porovn6vali,
a tak pomaly nadobridali schopnost vyvodif z prikladov z6very.
Takto deti musia samy kon5tatovat, i,e v rozpore so skutodnostou
sa tvrdieva, Ze kai.dy dlovek vraj sdm m6i,e roz.vijat a formovat
svoje telesn6 a du5evn6 sily, Ze dlovek m6Ze na zaklade slobod-
, nej v6le verit v kaZdri dogmu, predstavu a v kaZdf nAhfadi"alebo
ich odmietat, Ze kaZd'S vraj m6 moZnost na zAklade vlastn6ho
rozhodnutia osoby a veci milovat alebo nen6vidief, alebo spr6vat
, sa vodi nim lahostajne. Ked si v3etky deti osvojili tieto mienky,
' mohli by sa vyvinrit z nich rozumni Ludia a vZdy by mohli ro-
zumne zmy5lat a konat. Potom i ludia dostan0 celkom novf
rozum; mohlo by vznikn0t nov6 spolodensk6 zriadenie, a vBetci
192
ludia budti vSetky predmety a udalosti hodnotit tal<, rrl<o st
v skutodnosti javia, bez toho, aby si pribrali na pr)rrror.tolrltr
pozndvania nejak6 falo5n6 m6dium, ktor6 vedie I'utlsl<ri t.it .y,
mydlienky a diny nesprdvnym smerom. KaZdy jednoLlivct: ir r.r.ldr
ludstvo zmtdrejri a spolodnost po prvf raz v dejinictr v lrrlrxl
a v te6rii zakotvi na zdravom z6klade.
Len takto sa mdZe pomaly a pokojne vymenit chaotick6 rr r;l<rr .
zonosn6 spolodensk6 zriadenie bez n6silnich otrasov a rr('l)o,
riadku, zriadenie, ktor6 v5etkych tak velmi utldda a poSkotlzrr.ir';
len takto sa daj0 z muZov a Zien vychovat znamenit6 a dol<orr;rl{r
charaktery a svet sa dd zmenit na domov rozumnfch bytosti.
Preto deviaty z6kon bude zniet:
,,V5etky deti treba spolodne vychov6vat ako deti nedclitcl'nr'.i I
rodiny a uZ vdas ich treba oboznamit so zdkonmi ich vlar;rrrr,.l jr
povahy."
V spolodenskom zriadeni, ktor6 sa zakladd na pravych frrn-
damentdlnych zdsaddch a jeho vystavba do vietkych podrobnost i
sa zhoduje s tymito z6sadami, nebude d0vodu pre faloS a klirrn-
stvo.
FaloB a klamstvo vznikaj0 z nesprdvnych fundamenlf,lnyclr
zdsad, na ktorych sa vybudovalo stare spolodenske zriarltuic.
Tieto nespr6vne zdsady falSujt formovanie charakteru vlcl-
klich l'udi na kaZdom vivinovom stupni v ich Zivote.
,,NesmieB tak citit, ako citiB; nesmfe3 tak mysliet, ako myslii;
nesmie5 tak konat, ako kon65" poZacluje star6 usporiadanic svclir,
ktor6 s tymto nerozumnfm v5?rokom Sibrinkuje kaZdemu dlovcl<rr
popred nos a na odi mu kladie tmav6 sklo, aby nemohol sprlivnc
rozozndvat Takto sa kaZd6mu natisne pokryteck6 red a nespr.liv-
na Zivotosprdva. Ako je svet dodnes irspoiiadani, Iudia tu nr:-
mdZu dat volne a destne najavo svoje skutodn6 city a nillrl'irrlv
o vBetk;fch probl6moch a veciach, do sa vyZadujri pre ich St'irslic
alebo biedu. Kto by za kaZdej prileZitosti povedal len 1rr';rvrlrr
a bez pokrytectva ponechal napospas v5etky svoje pravti cit.y
a ndhlady, do mu nan0tila vlastnd povaha, nerozho<iu.ic, i'i r;i
Jednotlivec Zel6 tieto city a n6hlady osvojit a zastupovirll, i l<r'lr.y
musel zn63at v5etky molnd neprijemnosti, prikoria it t.r.csl.y, lrir
︲︲■１
mohli by ho odsridit i na trest smrti.
Ale ak povaha, rozumne fcrmovan6 a pestovanfr, rrrt'rrr.jc o:irrrl
ludi, bude ich red iba jasnou, Oprimnou, jednoduchou ir li.r'/ir;rrorr
rodou pravdy, takou redou, akO ludia so svojim terirjsrrrr r.ozrr-
mom eite nemdZu ch6pat alebo hodnotit, Iebo si nr z;ililirrlc
svojej vychovy osvojili nesprdvne z6sadn6 nahlady so vlr:ll<Vrrrt
lch skazonosnfmi ndsledkami.
l;l I'rrlfl0oglcko Episy t (l:(
 Ked spolodnost bude vybudovanS, zt'tovuztiaden6 a trieden6 na
pravych'fundamentSlnych z6sad6ch a charakter vsetkych_sa bude
iorm"ovat v s6lade s lymito z6sadami, mohla by mat slovo len
rlf pt""AV a nemal by jestvovat d6vod luhat' Ty-m, Ze sa prejde
praxe na rel a prdt plavd,y'
"a i"f.tyieckej redi a-klamnej
io'i,ia1,,,aia"zajedenrokuiaipoznatleooo.pouahedloueka
-iiiiit,
ot o to boti za celi minuloit l'udsk€lto plemena'
Vidi sa, Ze dlovek nem6 ani najmensej potuchy o pokrokovom
vyvine, ktorf nastane, ked' sa ipoloEnosl tak zorganizvig, i9
"pri
vletci ludia kaZdej pr-LleZitostl a o kaZdom probl6me - budti
*6"t pou"dat len pravdu-. elovek eite nato'lko nepoznd podstatu
!i.u"f.i, nakolko ii tudia navz6jom otvorene a bez najmen5ej
pietvdrky
-iazd! neprejavia svoje- p5qY-e city a n6hlady, ktor6 dostane
od prii.ody. Ked i kazd1ho od narodenia vychovairl {o-
i-rr-n6f,o dioveka a presidlia ho do prostredia, v ktorom Zijt len
rorumni fudia, mohla by vsetkym udriet do odri plevalr^a pravdy
nad pretvarkou a klamom. Tak by ..odpa-do| kaZdi,d6vod ,pre
,"atrim"rke pohlady, pokryteck6 reEi a Sudiarske diny. vJedine
oravda ie redou Enoiti,-mridrosti a rozumu. Niet zmyslu tom,
["4 fr"rbrime o Enosti a znalosti povahy 6loveka a klamo pritom lu-
zeme, alebo ked poklad6me ludi za rozumn5Tch, lebo svo-
jich filiZnych pri kaZdei prileZitosti. Preto desiaty zdkon znie:
,,KaZd6ho etovetca ireda'losmel'ovat, aby -svoje city a.n6fit?al: Il
prlijavil tak, ako ich na z6klade svojej q93!V. mu;e1.taZit;.inimi./,
itoriami, ma !i"'
miilo skfisenosti a len
KedZe nasi predkovia mali o sile dloveka
nedokonat6 piedstavy, predpokladali -v dloveku slobodn1 v6lu,
ktorS mu riala u*62nit, a6y sa vodi ludom a veciam, Pld-Ia
vlastn6ho uvaZenia sprSval thhostajne, aby ich nen6videl alebo
-ilorui, uzn6val alebo odmietal. Tak sa utvoril nespr6vny a vef-
*i StoAUuy charakter pre v5etkych ludi na svete' Ale' tak
ai nevyhody-i ,6rie"1ich druhov manZelskvch z6konov,
f.ioi6 u ioztidnych"krajin6ch i v tej istei krajine- p-riiali v roz'
"r"i[ri
Iidnom dase. A v istom n6rode1, ktorli najdalej zasiel na ceste za
rozumnly'm spolodenskym zriadenim, eBte i dnes ustavidne vzni-
taj,: cfrhotick6 pomerf, zneuctujri ludi_ a p6ch_ajri zloiiny a biedu.
Zekonodarcoriia sa i'nasadenim vsetklicrh sil dom6hali odprataf
zo sveta toto zlo a odstr6nif ho pomocou rozlidnych foriem man-
zetswa. Ale dodnes bez ospechu. Pridinou tohto neprestajneho
rozdarovania bol zSsadni omyl, do bol zSkladom vietkyct_t ty-chto
por.usov o reformu. Na zekkde svojej vychovy uzn6vali vBetcl
I za toto krajinu poklad6 owen Anglicko.
194
zdkonodarcovia, Ze dlovek podla svojej slobodnej v6le a uvdZenia
by mohol nendvidiet, milovat alebo byt lahostajnyim. Ale pokus
odstrdnit ran5ie zlo vych6dzal z tohto myln6ho predpokladu.
No kaZdd zmena na forme manZelstva, ktor6 z to,ho vychadza,
z-avini len nerest a biedu, ale nie dnost a Stastie. Lebo tento
predpoklad je v rozpore s vednlim z6konom prirody, a priroda
bude vedne brdnit svoje pr6vo. Preto nie manZelstvo urduje -
nerozhoduje, na ak(t formu ho navledieme - di muZ a Zena sa
milujri, nen6vidia, alebo v6bec nestoja o seba. VBetky bezmocn6
pokusy dloveka prekriZovat. zdkon prirody sri mdrne, i ked dlo-
vek hrozi peiaZitymi pokutami, vazenim, smrtou a vednym za-
tratenim, alebo slubuje vedn-(t odplatu v nebesiach. Lebo ludia
l'musia odmietnut, do sa im nep6di, a milovat to, do sa im pddi;
' a dokial bud0 fudia na zemi, budu musiet citit. elovek sa uka-
zuje ako velmi nerozumn5T, ked si mysli, Ze so svojimi bezmoc-
nymi, neprirodzenimi zdkonmi nahradi vedn6 zdkony prirody
a Ospe5ne ich vyradi.
Sktsenosti z minulosti ukazujt, ak6 nesprdvne boli tieto po-
kusy od zadiatku. Terajii stav Britskej svetovej ri5e ndm doka-
zuje velkost ne5tastia a biedy, ktor6 dfiom i nocou doliehaj0
na [udi, domu na vine je len nezmyselny boj nevedom6ho dloveka
proti m(rdrosti prirody, ktord by chcela uskutodnit vlastn6 pl5ny,
aby urobila ludstvo Stastnym. Lebo len do nevedomy dlovek
chce potriet prirodu, potresce priroda jeho sam6ho. Ak dlovek
Il nechce rozumiet zo zadiatku jej nhznakom a neposhicha, zostri
tresty, takZe v bOloch musi uznat svoj omyl. Len ked dlovek
zm0drel a jasne poznd zitkony prirody a pochopi, nebude sa viac
b0rit proti nej. Z6kony prirody stan0 sa jeho z6konmi a zlodin
a bieda sa navZdy odstrdnia, lebo dlovek zdolS dobu nerozurnu
a vst0pi do 5t6dia, ktore ho vZdy umudri, ale ajumoZni, aby vZdy
zostal rozumnli v citoch, myilienkach a dinocftr.
V tomto rozumnom spolodenskom zlfgd-egrl budri ,Iudi od ich tu
narodenia vychovdvat v redi pravdy, v znalosti zdkonov svojej i
vlastnej povahy a zdkonov, ktor6 pii kaZdej prlleZitosti ovplyv-
fluj0 a opantvajt povahu dloveka. Ludia poznajri preto pridiny,
l6sky, nen6visti alebo lahostajnosti, a preto nikdy nebudO pre- i{,/
,
kvapeni alebo nepripraveni, ked sa z urditych pridin vynoria'
prirodzen6 n6sledky.
Tito osvieteni a rozumni muZovia a i,eny by nemali byt potom
Ziarlivi, Ze ich ten druhli nemiluje. t-udia uznajt, Ze nemaj0
potrebn6 vlastnosti, aby v inSich budili sympatick6 pocity. Red
prtrvdy im uk6Ze presnf stav citov a mySlienok inych tudi a skri-
siri, predo tito druhi majri on6 city a my5lienky. Ale pieto nik
195
nebude neochOtnゾ・Nik,kto ma d dzene regulovat lubostn6 vztahy, nezavinia len vel'a utrpenia
mal hnevat alebo pOmstit, aby
a biedy medzi fudmi, ale srl na vinc i tomu, Ze obe pohlavia
pouZivaj0 vo vzdjomnom styku nevkusnri red a prezr6dzajf vel-
淋i牙 ::紺 鷺どち
::き 品 り ::「 ￨
mi protirediace spravanie. Tu sa udrZuje zriadenie pln6 mamu
a klamu, ktor6 nidi dnost, pravdu, zdravy rozum a Stastie. KedZe
鳳 守ゝ s″ 鶴 席警
:::鵬 ξ Ю
tr∝ ぬvan“ h nad可 ■ Iudi od ich narodenia vychovali vo viere, Ze jedine od nich zdvisi,
di maj0 radi a di nendvidia moc, nuZ vravia alebo navzdjom st
prisahajri, Ze sa bud0 maf do najneZnejBie radi aZ clo smrti. Ale
『
:器[L」 鷲::棚 ::濯11間 ¶肌譜T‰j識讐島fav鍵 1
pritom tak malo poznaj(t z6kony svojej povahy, 2e sa nem6Zu
mat radi ani tyZdefi, ba nie hddam ani dvadsat5tyri hodin, lebo

響嶋
ぎ ぽ艦 1謝 :呪 :霊 ; pohlad, slovo, posunok mOZu znidit lasku skdr, ako sa minie
『協。
∬ dTle:l:配 le,電 hodina. Naproti tomu v rozumnom spolodenskom zriadenl zmizne
t6to zaslepenost ludi, tak6 nemoZn6 pomery tam nem6Zu viac
vlSdnut.
V tejto novej spolodnosti by mali Zivotn6 podmienky oboch
pohlavi prekonat zna1n6 zmeny. Obe pohlavia sa budri tak vycho-
vdvat, zamestndvat a vradia sa do takej situ6cie, Ze na celSi svoj
Zivot sa stan0 dobrymi priatel'mi. Zo Zien nebudri robit viac
otrokyne muZov, ani nebud0 viac od nich z6visiet, tak ako ani
muZovia nebud0 otrokmi iien a nebudri od nich z6visiet. V spo-
itte∬
鶏 :[l:hl:発 1。 鷺 T lodnosti, v ktorej je hlavn6 tloha v tom, aby sa vyrdbaii a roz-
覆 delovali statky, utvdral sa Ludskli charakter dloveka a rozumne
sa vlSdlo tak v region6lnom, ako i v celkovom meradle, moZno
b6乏 ich nebudeme chCiet zava( i ieny tak vychovat, 2e sa stanri pr6ve takymi cennymi a uZi-
todnymi dlenmi spolodenstva ako muZovia a pri vBetkfch verej-
nych prdcach mOZu s rovnakym rispechom pomdhat ako ich
1,nesmelo by medzi jednotl市 ブmi
muZski kolegovia.
stvovat viac nijakO pokrytectvo Pokrokovy vyvin vied, najmii techniky a ch6mie, bol v posled-
ni maju radi, najdu sa celkOm nom storodi taky znadni, Ze telesn6 sily muZov, Zien a deti majri
dnes v urditom veku zviid5a tri ist(r hodnotu, lebo dnes m6Ze

ako dn∝ vy劇 oV輛

`htta svttu驀
鮮I撮 轟織 幾淵 desatrodn6 dieta pomocou strojov a chemickych procesov do-
siahnut pr6ve tol'ko, ako pred niekolkymi rokmi pred tymito
objavmi mnoho muZov.
Preto v novom spolodenskom zriadeni ndjdu muZovia a Zeny

■■ ︰ 島 賢
celkom nov6 Zivotn6 podmienky. MuZovia a Zeny dostanrl tr1 ist0
vychovu, tie ist6 prdva a visady a budri sa te5it rovnakej osob-
nej slobode. Budrl fudmi, z ktorych vychova urobila osvietenych
n veselych kamar6tov, pridom sri v kaZdom ohl'ade oddani, pre-
dov5etkym t;fm, ktorich musia milovat od prirody. Takto ne-
sprevddzaju viac lSsku roz6arovania a Ziarlivost, do je aZ nezne-

囃
鰍撒酢
siteln6, a hrozn6 zlodiny a utrpenia, ktor6 v nerozumnom a
chorom spolodenskom zriadeni nalich dias vznikajt z nevyhnut-
ncj prostit0cie, budri v6bec nezndme.

196 197

Keby sme vplyvnfm a v6Zenym dlenom spolodnosti mohli vy-
svetlit pridiny a n6sledky prostit0cie a donitit ich, aby si uve-
domili biedu, ktord uval'uje prostitticia na mili6ny ludi, do sO od
prirody v najlep5ej kondicii a maj0 znamenitd vlohy, potom by
si tito fudia neodd5lchli sk6r, kym by navZdy nezahnali zo sveta
pridiny tejto velkej nespravodlivosti a muZskej ukrutnosti.
Ale prostitrhcia sa nedd odstrdnit dotiaf, dokial spolodnost lipne
na z6sade, Ze ludia m6Zu podla vlastnr6ho uvdZenia milovat alebo
nendvidief a Ze dlovek by mal pomocou svojich bezvl6dnych
Osili, do st v rozpore s prirodou, skOsit, spojit v l6ske tych,
ktorlich priroda odluduje. Mdrnomyselny, hl0py, nerozumny dlo-
vek robil tieto pokusy v daktorej forme tisice rokov a dnes je
pr6ve tak daleko od svojho ciela, ako bol prvy deil svojho nero-
zumn6ho podnikania, totiZ staby chcel nie6o vykonat, na do mu
sily nestadia.
Preto jedendsty zdkon md zniet:
,,Obe pohlavia majO dostat rovnakt vychovu, rovnak6 prdva -n
a vysady a rovnak0 osobnt slobodu; manZelstvo sa m6 uzatv6rat
na z6klade vzdjomnej prirodzenej prichylnosti, pridorn umel6 I
rozdiely nejak6ho druhu nemajf hrat nijak0 tlohu; a toto man- I
Zelstvo sa m6 zachovat dotial', dokial ho rozumne vychovanf I
tlovek mdZe zachovat, ak sa dostane do priaznivych pomerov, I
ktor6 pomdhaj0 upeviovat manZelstvo i nadalej. Ale v rozumnej .1.
spolodnosti sa ani jeden pdr nesmie mitit dalej spolunaZivat, V
ked sa podla presne vykonanich a v5etkych uZitodnych a po-
trebnych vyskumov zistilo, Ze manZelia uZ asi stratili svoju
vzdjomn(t prichylnost, ktord je podstatnym predpokladom lud-
sk6ho Btastia, tatiZ Ze jednotlivec si mOZe vybrat, aby mohol Zit
spolu s tymi, vodi ktorym citi najviid5iu prichylnost a sympatiu.
Len do sa zaviedlo rozumn6 spolobensk6 zriadenie, aby sa zabez-
pedilo trval6 Stastie ludstva, pomocou neludskych 26konov sa f
neismie podniknrit pokus, aby sa medzi muZom a Zenou vVnftila
neprirodzen6 l6ska."
Tento zdkon je hddam v najprikrej5om rozpore s nevedomos-
tou a s predsudkami, do sa roz5irili medzi Ludmi, akoby tito boli
chybili, Ze vyn6Sajri zdkony, ktor6 sf v rozpore s prirodou.
Proti tomuto jeden6stemu z6konu budt nerozumni ludia Eur6-
py, Azie, Afriky a Ameriky ponajprv do najostrej5ie protestovat,
hoci sa platn6 sp6soby Zivota, mravy a obydaje a verejn6 mienka
v tlfchto Styroch svetadieloch velmi liSia. Tento zitkon budf do
najviac prerokrivat a skOmat. Ale po istom dase zistia v5etci,
Ze ich postup rnal v tomto ohlade vela chyb, lebo nesktseni
predkovia v6bec nepoznali vedn6 z4rkony o povahe dloveka. LenZe
198
I
-t I
Iudia zistia i to, ako velmi sa mlflili na rikor svojicl-r n:r.il(,1)it(.lr
a najkrajiich citov.
I
I
XeA dtovet poznA sdm seba a rozumie tri d6leZil-c I'trnrl;rrrrr,n I
talne pravdy, na ktorlich sa "jedine mdZe" vybudovirt' r..rzrrrrrrrfr ,]
spolodnost, bude i tento z6kon hoveho sveta hodnol itl v r.,,k,.1 'l
jeho cene a pouZivat do najrozumnejiie v kaZdodennonr iivotr.... I
I
i
VSeobecnf z€tkonnik alebo vBeobecnd r-tst.irvn
vl6dy pre vSetkych Iudi v rozumnonr
,
spolodenikom zriadeni I
Tato zbierka zdkonov sa zaklad6 na dnes zn6mych funclurncrr-
tSlnych zSkonoch o povahe dloveka.
1. Nik neformuje ani jedin0 dast svojej telesnej, drricvrrr,.i
f, a mravnej kon5trukcie alebo svojho charakteru sdm.
2. Clovek musi pocitovat radost alebo b6l', l6sku alebo ncnrivisl'
v takej miere, ako mu to predpisuje jeho prirodzen6 konS[r'ulicirr
alebo jeho vycibreny charakter.
5. Clovek musi bezpodmienedne verit najsilnej5im doimorrr,
ktor6 sa mu v5tepuj0 do duie.
V rozumnom spolodenskom zriadeni jednotlivec nem6Zc lrrirl'
na zodpovednost svojho bliZneho pre jeho city, my5lienky ir i.irr.y,
ale kaZdy bude vZdy sprdvne konat, ked sa spol'ahne nu svo.ir.
prirodzen6 city, ktor6 nim zmietajri ako n6sledky jeho <:ilov,
my5lienok a dinov.
Nasledujuce ztrkony sa zhoduj0 s prirodzenymi zdkonmi.
VSeobecn6 zdkony
$
1. V5etci ludia maj0 vol'ne vyslovit svoje ndhl'urlv r) li;r,rrlorrr
predmete, ktory im nanucuje priroda prostredniclvorrr nrr.ir;il
ncjSictr dojmov.
2. Nik nesmie brat n6silne na zodpovednost drultrilro prr, ,it.lro
n{hl'ady alebo vieru,leZ mdle s nim iba slu5ne disl<rrtovrrtl ;r rlrr
vodit.
5. Ani mienka, ani viera sa nesmt ani chviili[, itrri lrirrrill, ;rrri
odmefiovat, ani trestat.
11)1)
 4. No kedZe sa ludia na celom svete do najrozmaniteJ5ie za- nesmie mat menej ako patstO, ale ani nie viac ako dve― alebo
pisali povere, majfi mat v5etci rovnak6 pr6va vyjadrovaf svoje tritisic ёlenov.
ndhlady o nadprirodzenej moci, ktord pohybuje at6my a ovl6da 15。 Ak sa tieto rodinn6 obce zvaё ζ ia, pre osobitnё a vζ eobecnё
vesmir a vEetci ludia m6Zu trito moc uctievat pod hocakirn ciele treba zriadit skupiny,v ktorych bude desat, sto, tisic atd.
menorn a r,Selijako tak, ako im to predpisuje ich svedomie, ak こlenov podra v′ znamu a rozsahu prace, ktOri zamyこ raji vykO―
pritom neporu5ia tie ist6 pr6va inych. navat a usmer益 ovat.
5. Verejnd ustanovizne a zariadenia maj0 rovnako zaopatrit 16. Kattda z tychtO rodinn′ ch ObCl rnd mat navZdy v susedstve
v5etklich ludi na cely Zivot najlep5imi statkami, do sti pre Zivot tOrkO pOra, cO navttdy staこ l zasobovat こ lenov potravl,a興 l al― ―
nevyhnutn6. Na toto opatrenie m6 podla moZnosti priaznivo VtOd,, ked Obec dosiahne najvyこ こ l poこ et svojich こlonov.
vpll;ivat a podporovat usilovnosf a nadanie kaZd6ho jednotlivca. e kaを dё mu ё
17. Obce sa maji tak zriadit, 乏 lenovi poskytni
r 6. Vietci l'udia maj0 dostat od narodenia aZ po dovf5enie zre-
tlosti io najlepEiu vychovu, akd je v tom dase zndma.
I z. VSetci fudia maj0 absolvovat rovnaki podet rodnikov vy- .

chovy, a vycviku v domdcich pr6cach a povolaniach (education,

I
domestic teaching, employment). -d
, { B. Vietky deti md starostlivo vychovdvat obec (community of
"nfamiiies), v ktorej sa narodili, ale rodidia ich m6Zu vo vhodnom mo spravovat vゾ bor(COrnittee), ktOrプ sa Sklada z ё lenOv gene―
. II dase hocikedy"navitevovat"-bez toho, aby nepriaznivo vplivali
ralnej rady a podra urこ itё ho poriadku sa i voll generalnOu radou.
iarsttilポ
曜傲::聯熱爵F憮鮮
I na utvdranie lepiieho charakteru tichto deti. 1硝
* I 9. \'Setky deti tej istej obce maj0 dorastat a vychovdvat sa
￨
I spolodne ako deti jednej rodiny, kde niet uprednostf,ovanych berat a vykonavat vl五 dne povinnosti generaineJ rady, nekona]u
- "{ aeti. Deti sa majri uZ vdas u6it pozn6vat fundamentdlne zdkony sa vOrbyこ lenov do vl五 dnicich rad ani d0 0ddeleni pro vnitorn0
I svojej povahy, pritom sa naudit, ako ich prileZitostne pouZivat
a vonkajζ ie veci.
! v praxi. 20. Vこ etci こ
lenovia vo veku od tridsat rokov, ktorych od na‐
" I 10. V5etky deti sa majo od narorlenia posmelovat, aby preja- rodenia vychovavali v tejto obci, sa tradne vyzv● , aby prevzali
; vovali len svoje n6hlady a city, pravdu.
inymi slovami, deti musime vZdy pracu v Oddeleni pre vnitornё veci(hOme department): V こty…
II nabadat, aby vZdy hovorili len ridsiatke ich podobne verejne vyzvi, aby zaё ali svoje povinnosti
' 11. obe pohlavia majii aUStat'-'ioviiir<u vichovu, maj0 maC v oddeleni pre vonkajttie veci(loreign department), ktOrych sa
rovnak€ pr6va a vysady-a roviliilt0 -ds6Diifi" sloboaii.'Mlifiziil'tstvo sa m繁 jl::謂 Z:話
' m6 uzatvdrat na ieklade vzdjomnej ricty a l6sky, pridom umel6
* a neprirodzen6 rozdiely nesm0 mat nijaki zdstoj.
薔淵 Tl:織 ξ p亘 翻輛 nde l
bude rё oulo'at celゾ を ivOt V Obci: zriadovat rozliё“ nO oddelenia
i, 12. Ked budeme vychovdvat deti tak, Ze si osvoja ndvyky a ci- pre Vブ rObu a rozderovanie statkov a pre utvaranie “ rudskё hO
ty z6konini o povahe dloveka, v rorurino* ipoloder-
'' v zhode so nebude charakteru, odstra通 ovat vこ etky prekattky, こ O prekattaji こ tast―
skom zriadeni mat daromn6 sflkromn6 vlastniclyg-nig:1".
y
nё mu vyvinu a nahradzovat ich novゾ mi a lepも lrni ustanoviziarrli,
13. Len do dlenovia jednotlivich rodin-iie"podklade svo:ej"nf- ёi utt na zaklade vlastn′ ch planov, a ё
i pomocou poznatkov su―
chovy poznali z6kony svojej vlastnej povahy, m6Zu ich v praxi Sedn,Ch ObCF。 て ie veci pri generalnej
aj pouZivat a utv6rat pomery v zhode s tymito z6konmi, .ngqmie 'lohou oddelenia pre vonkajさ
認 2i盤 :ltFl吼 a府 鷺潔 ¶ 詰 舘 n∫ 蹴 d∴ attClattl
r,

sa pripustit viac individudlna odmena alebo trest, ale iba dobro- i l

tivd o-dmena alebo prirodzenf trest. vovat ich a prerokivat s nirnl opatrenia, ako sa daju najlepこ ie
j-4. V tejto novej spolodnosti sa majri zdruZovat jednotliv6 stavat cesty a navzajom vymieiat zvySnё statky.Generalna rada
rodiny do obci (communities), do jedn6t muZov, Zien a deti pre vonkajこ ie veci bude mat za ilohu posielat svojich こ lenov na
s primeranou priemernou fdastou kaZd6ho druhu. Jedna obec cesty,zbierat a rozζ irovat zpravy O vynalezOch,napornahat stas―

200 201

￨
tie spolodnosti. Tdto rada musi dalej pri zriadovani novSich obci, a pokoj. Na prechodny Eas, kym-,sq pre-jde od nerozumn6ho stavu
ktor6 vzniknri zo zvyBn6ho obyvatelstva obci, d6vat ponaudenie, ao^starru rozumn6ho, ia budrl vyZadovat
-z opatrenia, do budir v zho'
pomdhat a posielat deleg6tov na zhromaZdenie urdit6ho okruhu de s iymito zSkonmi. Ale ak ludi od narodenia vychovSvame
obci, do ktor6ho majt patrit tieto obce. iorurnne bytosti, mohli by ai pri kaZdej zmene prostredia a inych
22. Obe gener6lne rady pre vn0torn6 a vonkajSie veci okolnosti Zit v pokoii bei dodatodnych. z6konov a konat ,rozumne.
maj0 vykondvat vl6dnu moc- vo v5etkych ot6nkach tak dlho, klim -
konaj0 v zhode so zSkonmi o povahe dloveka, lebo obe rady pri
kaZdej prileZitosti sa maj0 spravovat iba podl'a tychto zdkonov. MANIFEST
25. Ak v5etci ludia budti rdst v stlade so zdkonmi prirody
a bud0 ich tak i vychovavat, nevyhnutne musia vZdy rozumne
mysliet a konat, i keby Iudia ochoreli. B.ada musi potorn tychto R6berta OuJena,
chorfch poslat do Speci6lnych nemocnic pre telesn6, du5evn6 obiauit et a, zakladatel' a a apo\tola
alebo mravn6 ohoroby, kde invalidi zostan0 tak dlho, kym sa
zasa nezotavia pri moZnom m'.ernom oBetrovani. . rozumn1ho spoloEensk€ho zriadenia a fld'boZenstxa
24. Rada si mOZe v pripade potreby n6rokovat pomoc jednotli-
vych dlenov, ktori nie sr1 dlenmi rady. 1840
25. Keby sa gener6lna rada niekedy pok0sila poruBit zdkony I
o povahe Eloveka, Eo by sa, pravda, nemalo prihodit, majt star-
Sinovia rodin, do sri z rdd uZ vyltideni, zvolat valn6 zhromaZdenie
(general meeting) v5etkych Sestndst aZ tridsatrodnych dlenov ktor6 dosial platilo bez--vyhrad, ry6 syol
Spolodenskr6 zriadenie, I

obce. Toto zhromaZdenie m6 potom pokojne a nestranne pre- pdvba v nespr6vnych predstav6ch o povahe dloveka, ako.ich i

apuf spodiatku t[ast5i um vo svojom nesk6senom a nezrelom

skrimat stanovisko generdlnej rady, a ked sa viid5ina mlad$ch 6t ',

a starych uznesie, Ze rada konala v rozpore s tymito z6konmi, stave' I

alebo sa o to pok0sila, md sa odovzdat vl6da tym dlenom obce, II
ktorfch uZ z rdd, vylfdili a majt Sestdesiat alebo nad Sestdesiat
rokov, ale sridasne i mlad5im, ktori e5te nepracovali v radSch V5etky Judmi utvorend pomery kotvia na celom svete v tlfch-
a majri dvadsat alebo tridsat rokov. Sotva moZno predpokladat, to ranfch,' nezrelich predstavdeh.
Ze by muZovia a Zeny, z ktorich vychovali rozumnych [udi, mohli
tak konat, aby sa muselo utiekat k takym opatreniam. Ale keby III
to bolo eSte treba, bude to platit iba obmedzeny das. I(eby sa
medzi tymito rodinami naozaj vynorili e5te rozdielne mienky Zo sk0senosti poznane fakty bzpochybne dokazujri vsetkfm,
alebo in6 diferencie, hned sa zistia a priatelsky sa predostrt na fo s iiio" presnoitou pozoruj6 a uvaZujrl, Ze t"ieto _predstavy sti
zhromaZdeniacih jednotlivym stran6m a v?id5inou hlasov troch ai, oreZaloitne nesprSdne a v celej minulosti, ktoru naozaj m6-
seniorov rady pre vonkaj5ie veci sa o nich rozhodne. A keby sa 2i.fi nerozumnym obdobim dejin ludstva, klamali dloveka
aj medzi tymito seniormi vyskytli rozdielne mienky, maj0 o tom ;-j;h."ir"ut povahe a takto mu umoZnili, Ze sa stala
vlastne3 z neho
rozhodnft podobne traja bivali dlenovia rady, ktorych z nej veimi nedokonal6 a protirediva bytost.
prdve vyl0dili.
Ak sa ludstvo vychovdva v presnom sflade s tromi fundamen- IV
;t6lnymi zdkonmi o povahe dloveka a vdleni sa do, prostredia, do
nie je v rozpore s tymito z6konmi, ak vietkych ludi zadelujeme Dejiny zretelne ukazujo tento nezrelf stav ludsk,6ho ducha
a zamestndvame podla ich veku, potom stadi prSve uvedenych u "f.u"Z,a"j strenke svol6i knihy dokazujll so_ vSetk5imi podrob-
dvadsatpdt z6konov, aby sa v5etkym zarudili v Zivote bezpednost "u
nostami neiozum.a nezmysel v spravani 6loveka'

202 203
 v neoceniteln6 fakty, pouZival tieto sily a energie tak zvrl'tlt'ttc,
Boli to dejiny mamu a klamu, vojen, krviprelievania, zbojstiev,
vr6Zd, vedn6ho nesvdru a vednich sporov, boja proti blahu
a Stastiu kaZd6ho; boli to Easy, ked kaZdlf potieral v5etkych
a v5etci potierali kaZd6ho; bol to zdzra(ne vyh{tany poriadok,
ktorlf v najvy55ej miere zavinil sklamanie, spor, nespravodlivost,
chudobu, utl6danie, neresti, zlodin a biedu, ale zaruioval iba
Etipku Enosti a Sdastia a nanidhodnych vonkaj5ich Zivotnlfch
podmienok.
VI
VSetky zariadenia a pomery utvoren6 ludmi boli priamymi
ndsledkami tichto prvotnlich, hrubfch a nadmieru bolestnych
omylov naSich predkov.
VII
D6leZit6 telesn6, dulevn6 a mravn6 sily spolo6nosti, keby ich
sprdvne boli opatrovali a pouZivali, boli by mohli mat najvefko-
lepejiie a najsl6vnej5ie visledky, no tak riZasne ich zniZili a zne-
moZnili, Ze mali len tie najmeniie a najhor5ie vlisledky.
VIII
Namiesto tohto zriadenia surovej nevedomosti, ktor6 ntti dlo-
veka, len 6o sa narodil, aby si umom i 6inom protire6il, stal sa
nerozumnym a neschopnym a videl iba to, do je v jeho z6ujme,
alebo pozndval iba kriklavf nezmysel, navrhujem teraz v5etkym
ludom a ndrodom nov6 spolodensk6 zriadenie - celkom nov6
usporiadanie sveta, zaloZen€ na z6saddch spo6ivaj0cich na fak-
toch, ktor6 sO vedn6 a naskrze sthlasia s prirodou nov6 uspo-
riadanie, v ktorom kaZdg jeden pornd,ha oSetkym a-u1etci pomd-
hain kaidhmu jedn€mu - obdivuhodne vymyslen6 zriadenie, aby
zaruEovalo najvy5Siu mieru vedomosti, stladu, blahobytu, l6sky,
dobroty a Bfastia, do pod vplyvom lep5ich pomerov musia vznik-
ntt.
IX
Zriadenie, ktor6 pri pravidelnej a krajne dobromyselnej ma-
nlpulScii nemd vyuZit iba neobmedzen6 sily mechaniky, ch6mie
atd., ale i nesmierne, e5te neprebuden€ telesn6, duSevn6, mravn6
a praktick6 sily fudstva, Eo sa dosiaf z nevedomoSti ututlSvali
a potl66ali. Hei Elotek zo skfsenosti pozndval mnoh6, celkom
204
ze na ludstvo sa jednostaj uval'ovalo neltastie, namicr;to irlr.y r;tt
tvorilb trvdce, napredujrlce Stastie.
x
Zriadenie, ktor6 je o kaidom ohtade v rozpore s rrtiltttlVtrt
i pritomnym Zivotom Eloveka; zriadenie, ktor6 vodi vsetk.yrtr, i:rr
mirSri fuaJk6 podobu, vyvol6 rozumnt udtu a ducha laskv, ir lirl<
tala6no nakrlatne. aby nevyhnutne myslel a konal dobrot.ivo,
spravodlivo, znesitelne a rozumne.
XI
Zriadenie novfch poznatkov dloveka, ktor6 m6 vSetkym otvorlt
odi, aby videli minul6 a terajBie pokorenie ludstva, Zeby vitlcll
surovi nezmysel vsetkich n6bozenskych, politickich, .hospodiir-
skych, domdcich a soci6lnych zariadeni, aby vid-eli g-niavivf nc-
vylrnutnost a ohromn6 vyhody, ked, sa velmi Skodliv6 pomory
hned nahradia in;fmi ustanovizf,ami, ktor6 na zaklade fundamt:tr-
t6lnych z6sad srihlasia s kaZdim zngmym faktom _a- spo[ivirjtt
na solade s celou prirodou - je to doslednost, ktord je jcdinirtt
krit6riom, do m6Ze uschopnit dloveka, Zeby vedel rozoznfvttt
klam od pravdy.
xII
Zriadenie, do m6 tak6 mimoriadne sily, ktord rychlo skonctt.i[
s nevedomostou, s ndsilenstvom a s vojnami fudstva, to brttlt:
brzdit Sirenie chudoby a znemoZni v5etok bud0ci strach z nej,
ale m6Ze odstranit i rozli6n6 druhy povery nSrodov a vsctk.y in(r
pri6iny, ktor6 dosiaL delili dloveka od dloveka v zmfil'ani a v rii-
iroch - zriadenie, do m6 zaruEit trvaly nadbytok v5etkch., i;o
sa potrebuje pre zdravie a pre najvyS5i ludsky p6Zitoll- v nir.i-
zjemnenejsom 5t6diu a okrem toho musi poskytnrit dlovol<ovi
pri jeho kaZdodennej pr6ci vela radosti.
XIIT
Zriadenie, ktor6 dosial nevedom6 ludstvo a zdanlivo vt-.dfir:c
osobnosti tak mdlo chdpali, Ze od dias, do ho jednomysel'no it t:ol*
kom verejne zaviedli, budri pokladat vSetky ndrgrfV za trtoln(t,
aby za jeden rok viac vykonalo pre spravodlivost, blarho a stlirslir:
Iudstva- neZ star6, dnes uZ preZit| zriadenie vykonalo za cgltr
205
minulost, alebo bude m6ct vykonat v budtcnosti pri nejaklfch
iiastodnych reform6ch a zmen6ch.
XIV
Zriadenie v te6rii a v praxi, ako aj v celej svojej podstate
tak6 rozdielne od star6ho, Ze v5etkym ludom prinesie ttto -
najviidiiu zo vietkych prestdvb ludskych pomerov - v pokoji,
v l6ske a blahosklonne, pomaly, a tak poriadne a predvidavo, Le
touto preslavbou nik ani len na defl nemusi byt poSkodenf vo
svojich finandnych zdujmoch, ale naopak, toto zriadenie sa m6Ze
zavddzat tak, ie v5etci ludia bud(r mat z neho len osokt. Po
d6kladnom vyskrisani tohto neobydajneho zriadenia len nevedomi
a slabomyseLni sa budrl vzpierat, aby sa v5eobecne zaviedlo.
XV
Ale so zretefo,m na nesprdvne predstavy, ktor6 toto star6,,
nezrel6 zriadenie vnritilo vSetkym ludom, ba u mnohych spravilo
z neho otdzku svedomia, musia sa urobit hum6nne, spravodliv6,
skutodn6 a hodnotn6 opatrenia, aby sa u kaZd6ho individua
s najmen5imi neprijemnostami odstr6nili nevedomost a podetn6
druhy povery n6rodov; tieto opatrenia sa vykonaj0 tak, Ze ne-
m6Zu wazit ani jemn6 svedomie najslabiich ludi.
XVI
I ked obe tieto zriadenia vo svojich fundament6lnych z6sad6ch
a v kaZdom Stddiu svojho praktick6ho vyvinu sO celkom pocho-
piteln6, nikdy icLr nemoZno zl0dit. Star6 zriadenie tkvie na ne-
sprdvnych predstav6ch. Keby sa toto zriadenie i nadalej podpo-
rovalo, museli by sa nevyhnutne trvdcne pouZivat n6silie, lZi
a klamstvo. Nov6 zriadenie sa zakladd ua pravde a nepripusti
ndsilie, klamstvo alebo loZ ani vo verejnom, ani v sfkromno,m
Zivote ludi, ba ani v styku medzi n6rodmi.
XVII
: Zakladatel tohto nov6ho zriadenia bol uZ vo svojich mladych
rokoch dinorodlf obchodnik, ktory vedel d6kladne a presne po-
zorovat a v kaZdej zo Styroch velkych oblasti spolodensk6ho
Zivota si nazhromaZdil rozsiahle skrisenosti, t. j. 1. tvorit hod-
noty, 2. zadelovat ich, 5. utv6rat charakter dloveka od je,ho
206
narodenia a 4. vladnut na zdklade miestnej a vleobccnt,.i lrfrz.y.
Na zaklade tichto znalosti planoval nove opatrenia a ust;rrrrrvrzrrr,.
ktor6 by na prirodzenlich z6saddch, do sO Zriedlom tohl.o rrovr'lro
zriadenia, nielen spodivali, ale s nim aj Oplne s0hlasili.
XVⅡ I
Tieto nov6 pldng a ustanouizne si tak6 mimoriadne, 7c rrcpo-
chybne a bez nebezpedenstva pre v5etkych [udi, ak vynaloii;r tcrr
isty kapital a tO istt pr6cu, dosiahnu sto rdz vdd5i zisl<, rrlio
poskytlo alebo m6Ze dakedy poskytn0t I'udom star6, nerozurun('
zriadenie. A tieto dosial bezprikladn6 vedeck6 opatrenia a pliirr.y
pre nov6 ustanovizne,aby sa utvdral novST,mravnysvet arozutn-
ng charakter 6loueka, mdZu skrimat skriseni ludia, udenci a prirl<-
tici z kaZdej zo Styroch oplasti spolodensk6ho Zivota.
xIx
Nov6 mravy a rozumn6 zriadenie nijakym Einom sa nem6Trr
dohodnrit so starym, nemravnym a nerozumnSim usporiat.ltrnrrrr
sveta, iba tak, Ze pomaly, pokojne napomdZu jeho znidenir: rr
tiplnli zdntk. UZas vSetkych tyctr, 6o m6Zu mysliet, Ze by mrrli
nejaky finandny z6ujem na tom, aby toto star6, odZit6 a no'o*
zumn6 zriadenie udrZali, ukazuje teraz celkom zretelne, Zc p<xl l'l
prirodzen6ho usporiadania sveta uZ nadi5iel das, aby toto nr-'r'o-
zumn6 zriadenie zmizlo.
xx
Vyzivame v5etkich ludi a n6rody, aby v prospech vlns(.nfrh<r
Stastia vdZne a ldskavo presne skrimali tento teraz taky dolcTit.y
probl6m probl,6m, na ktorom majri najvyS5i zaujem uiclt:i,
6o i,iju, a-u|etci, do eSte len budi Zit.
xxr
Zakladatel tohto zriadenia, ktori pol storodia venoval na jclro
zdokonalenie, vyz57va, aby ho vypoduli obe snemovne parlamcnl.rr,
aby takymto dinom nielen verejne mohol podvratit prekrritcrrc
a nespr6vne vypovede t1ich, co nie st schopni veci chdpa[ trlclrtr
do veci sa rozumiet, lebo nie sO ich umu pristupne, alc irlr.y
pritom i svet obozn6mil s mimoriadnymi vyhodami tohto nov(llr()
zriadenia v prospec,tr v5etkich ndrodov, vyhodami, ktor6 lrrrtrl'
20/
prispejf hlavne na zlepienie Zivotnfch podmienok chudobnych
a utl6danych tried na5ich dias v celej Velkej Brit6nii a v irsku-
XXII
Aj tstrednli vybor ,,Universal Community, Society of Rational
Religionists"l, pri ktorom je vykonni vybor, poZaduje, aby ho
vypoduli obe snemovne, aby mohol podvr6tit ohromn6 upodo-
zrievadky, ktor6 roz5irovali rozlidnr6 individu6 maj0c omylom
z6ujem na tom toto dielo brzdit - slovom -i pismom v celej
krajine proti spolodnosti, ktorf reprezentuje tstredni vybor -
proti spolodnosti, ktorej dal Zivot zakladatel rozumn6ho spolo-
6ensk6ho zriadenia, Zeby poudil ludl o zmenenej situdcii a kliesnil
cestu nov6mu zriadeniu.
Ale zakladatel rozumn6ho zriadenia uZ vykonal nieEo dobr6
pre spolocnost, a to ako dast toho, do e5te m6Ze vykonat'pre i
svojich chudobnich, biednych, telesne a duievne chorich bliZ- i
nych.
;r1. Svojim prikladom, svojimi spismi, redami a peticiami, adre-
sovanfmi parlamentu, dosiahol ist6 zlep5enie situ6cie deti, do srl
zameslndvan6 v tovdrf,ach naSej krajiny, ktor6 sice odmietaj0
zisk, ale niEia zdravie. - Syst6m2, ak nepozerdme na budrice
vihody, ktor6 prin63a nov6mu zriadeniu, svet lep5i nikdy ne-
poznal. (Pozri aktg parlamentu za rolcy 1-816, 7817 a 1818.)
2. PlSnoval, zav6.d.zal a zakla_dal podl'a fundamentdlnych zdsad
rozumn6ho spolodensk6ho zriadenia,,matersk6 Sk6lky" (Infant
schools) a utvdral lep5ie pomery pre vel'mi mal6 deti, aby im
n6zorne v5tepil lep5iu prichylnost, lep5ie mravy a ndvyky, zmysel
pre v5eobecnri lSsku k dloveku a skutodn6 poznatky rozumnym
objasfiovanim. Na z6klade pravej znalosti povahy dloveka vycho-
v6vali a udili deti pomocou priatelskych rozhovorov s dobroti-
vimi a m(drymi uditelmi. (Pozri autorove spisy: ,,Nov6 chdpanie
spoloEnosti" a ,,Prejav k obyvatelom New Lanarku", 1. janu6ra
1816.)
3. V roku 1816 dal Owen i p6rru Falckovi, vtedaj5iemu ho-
landsk6mu vyslancovi, pl6n pre ndpravu situdcie chudobnlfch,
ktori vlastnou dobre vyuZitou usilovnostou m6Zu zlep5ft--svoje
I ,,Universal Communlty, Society of Rational Religionists" (Svetov6 osidfo-
vacie druZstvo veriacich v rozum) vy5lo v r. 1859. Owen zaloZil v roku 1855
,,Association of All Classes of All Nations" (ZdruZenie v5etkfch tried I n6-
rodov) ako z ndstupntckej organiz6cie.
2 tvlieni sa tov6rensky system.
208
Zivotn6 podmienky.s P6n Falck schvaloval tento plSn a odovzdal
ho svojej vl6de a v nasledu.i0com roku ho v celom Holandsku
realizovali pod menom Holandskd kol6nie pre chudobnlfch (Dutch
Poor Colonies), a to pomocou Spolku milosrdnych (Benevolent
Society). KnieZa Fraf,o z Bedfordua a zakladatel' rozumn6ho
spolodensk6ho zriadenia boli, ako vieme, jedini dvaja britskl
destni dlenovia tohto nadmieru ddleZit6ho zahranibn6ho spolku.
P6vodca pl6nu pre n6pravu situdcie ehudobnych uZ predtlfm pre-
dostrel vl6de lorda Liverpoolas a jeho kabinet by ho bol i prijal,
keby nebola mala vtedy vo vl6de taklf silnlf vplyv. Keby boli plan
tak prijali, ako hb jeho p6vodca na5ej vl6de odpor0dal, boli by
chudobn6 a pracuj0ce triedy dostali od tych dias po dnes dobrf
vychovu a zamestnanie, bolo by sa uBetrilo vy5e stomili6nov
funtov Sterlingov, zbytodne vydanych na nerozumne ochudobne-
1.
nfch ludi a ndrodny majetok by sa bol ne0navnou a spr6vne
usmerfiovanou usilovnostou robotnikov zveladil o st6 mili6ny,
nebol by sa predostrel n6vrh ztrkona pre opravu zdtkona o chu-
dobnych, nebol by dolahol na n6s hlad, ktorlfm mnohi ludia
v Irsku a v Anglicku trpeli, nepoznali by sme ponosy chudobnlfch
a chartizmus.
(Na objasnenie tgchto postupou pozri Zpr(tuu pdna Owena na
ugbor dolnej snerrLoune od pana Sturgesa Bournesa\ o zdkrsne
o chudobngch (Comittee of the House of Commons on the Poor
Laut),6o ie odpisom zprdog, ktori Owen musel podat na u{zuu
ist€ho tsgboru [Osuieten{ neboh{ bislcup z Canterburg bol pred-
sedorn tej komisiel a lctord bola urdend pre uetkd uerein1 zhro-
maZdenie u Londgne, ktordrnu predsedal Jeho krdlouslcd ugsost,
nebohl lcnieZa z Yorlcu. V zprdue sa mal.o rokouat o uel)lcei ne-
zamestnanosti pol'nohospoddr sk11ch a priemg selngch robotnikor:
a o totn, ako tento stau odstrdnit. Jedngm |lenom ugboru bol
i pdn Owen.)
4. V tom istom roku odovzdal zakladatef rozumn6ho spolo-
densk6ho zriadenia prusk6mu vyslancovi bar6novi ,u"r5imu7 plSn
n6rodn6ho vlfcrhovn6ho syst6mu (National System of Education)
3 Anton Reinhard Falck (L777*1845), v dvadsiatych rokoch 19. stqroEia
holandsk:i vyslanec v Londfne,
a Francis Russel Bedford (1788-1861), anglickf Slachtic.
5 Lord Liverpool (1770-1828), anglickll 5t6tnik, tBL2-1827 ministersk;f
predseda; jemu a jeho vl6de predostrel Owen svoj spolkov;i pl6n pre n6-
pravu situAcie chudobnych.
6 William Sturges Bournes (1769-1845), anglickli politik.
7 Constans Ph. Wilhelm Freiherr von Jacobi-Klost (17. ) 。d
1冨鴨
 ＴＩＩＩＩ１１１
a qfklad zdravlich z6sad pre spolkov0 vl6du; na to dostal zakla' 7. Zakladater rozumnё ho zriadenia hovoril v rokoch 1822-11,23
datel od toho ist6ho vyslanca obratom poSty rukopisnri odpoved' v lrsku o vychove i zamestnanl chudobnゾ ch a prOtesttinlド kl, ‖ko
od Jeho velidenstva prusk6ho kr6fa, ktorlf mu dakoval za prdcu, aj katollcki biskupi, mnohi z najvyこ こlch predstavit(〕 1'()v I:・ 3k`・ .￨

6o Jeho velidenstvo tak schvaloval, Ze dal pokyny svojmu mi- aristokracie, najhberalnejさ i a najlepζ i duchovia celё ho obyvlll(1ド 、
nistrovi vnttra, aby realizoval oba plSny v rozsahu, v akom by stva ho verrni pekne prijali. Usporiadal niekolko hojne ntivヽ 1lv(ヽ 一
to situ.dcia v Prusku dovolila. A v nasledujricorn roku uZ zaviedli nJCh a najpozoruhodnejこ lch zhromattdenl, ktor6 sa konali vl()(ly
v Prusku n6rodnri vychovus. (Pozri odpotfi\ania pre idfoiln*tl
ugcho[i u ",,,.Noufrch :chdp'aniach o spotodnosti, eseie o zdsade L舅淵畢ξ
tttiよ 躍欝'島 肥留1認 7:aZvttF詰 ‖
utudrania chorakteru". Pru€ ugdanie od Lttngmanrt a ingch po' ment, aby pozorne こtudoval ndhrady zakladatera rOztirr‖ llh()
predngclt londynskgch nakladatetou 7872s a 7873 uuereinen1 roz' poriadku. IIoci na ten cier nedostatoё nё , predsa sa dobrovoril(,
libn€ nasledujice ugdania u Anglicku a u Amerike.) upisovali a ponikali verkё surny, aby sa pomaha10 pri roalizrl(:‖
jeho planov.FPο z″ ′Zρ ″αυ ,″ ′ο″滋ひθ zprOs′ rcα 4e pο οαcん οαc r)(1′ :“
5. Zakladatef rozumn6ho zriadenia vel'mi Odinne pomohol Jo- υθ″θ れιJα SpOι ο “
び40s′
sephovi Lancasterovi a dr. Bellovi uskutodfiovat ich pl6ny me-
Oω ′ ουυD“ θ .リ

"α “
ch-anickej vfchovy. Prv6mu dal vy5e 1000 libier; n6rodn6mu
vyboru dr. Bella 500 libier a dal5ich 500 mu pon0kol s podmien- ポ 胤羊盤 鋳″
h穐 「量 欝"ん
ittllttlτ ::]麗 it:;認
:r記 !:為
"`れ
￨ふ
kou, Ze ndrodnE Skoly prijmri deti vSetkich n6boZenskych obci.
O tomto ndvrhu dva dni debatovali vo vfbore, ale napokon s ne-
y糊謡:猟 絆胤 jttcfbr蕊寵
jも
ittnξ
器普 瑠翼allЧ ‖ γ
patrnou viidiinou zamietli. Pozri Zprdug o zasadnutiach ugboru
ndrodngch Slc6l (C;ommittee of the National Schools).
6. V rokoch LBLT a 1818 navBtivil zakladatel veddcich libe- 遷騨鱗轟iまJ騨]t鱒;鞣∬蛸郡瀞 :
rdlnycft Stdtnikov vo Franctzsku, vo Svajdiarsku a v dasti Ne-
mecka. Z Anglicka ho sprev6dzali povestni Cuvierl} z PafiZa
a Pictetll z Genfu a Jeho kr6lovsk6 vysost, neboh6 knieia z Ken-
tu, predstavil ho vtedaj5iemu princovi z Orle6nsu12, nateraz
鶯 鰐 胸 榊 椰 僻 醜醐攣 [詳

Jeho velidenstvu krdlovi Franctzska. Navltivil i najddleZitej5ie

vychovn6 iistavy na kontinente, najmd Pestalozziho a M. Fellen-
bergerov. Pritom si osvojil s pomocou Stdtnikov, zdkonodarcov 尋 覇手 littlT暑 ∬鰈 域静熟 ]fllI
a vychovdvatelov znalost v5etkich uZitodnfch taktou, ktor6
mohli poskytnrit prvi duchovia Eur6py. Ich rlsudky boli bezcerutd, h:9盤 』畢
轟 [鴫 蹴 ■轟品lFLttT:帆
,nlぷ f。 )甜

翻 :瀑総 驚辞Or搬 ∫
:°

lebo spodivali na nesprdungch predpokladoch.

l汽
E Na tento postup sa odvol6va W. Liebknecht vo svojom spise ,,Robert
Owen" r. 1892, ked piSe: ,,Sam6 chv6la bol aj pruskf krdl Friedrich Wilhelm
III., ktorli vlastnoruEne rdiil pisat Owenovi, ie Owenova Skolskd sdstava
by sa mila ,,nakolko to pomery dovolia" zaviest v Prusku.. . Ale Io bolo
pied pikulikovsk$m a bismarkovsklim pruskfm Skolsklim ^syst6mom ,po-
itraOza v podstale z owenovho nab6dania a m6Ze sa da-
kovat Owenovi." (Str. 29.) Probl6m vplyvu Owenovfch pedagogickf,ch
my5lienok v Nemecku, predov3etkllm v Prusku, treba e5te sledovat.
e Porovnaj pozn6mku 1 na str. 48.
rs prezident Spojenlfch Stdtov od t?g7-tg}\, Thomas J0l-
r0 G. Cuvier (1769-1832), francrizsky prirodovedec
tt M. A. Pictet (1752-1825), - John Adamas,Spojenlfch
Svajdiarsky- prirodospytec, zaEas jeden z ge- ferson,-p-rezident 5t6tov oa tAOt-1OOg, James Madison, prezldont
ner6lnych in5pektoiov verejnej vyudby vo SvajEiarsku; nav5tivil New Lanark. Spoje-nfch Et6tov od 1809-1817, James Monroe, prezident SpoJenjih Stntov
12 owen m6 na mysli princa Louisa Philippa z orlednsu, nasledovnlka od^ 1817-1825, John Quincy Adamas, prezident Spojenfch Bi6t-ov -od l0zl'r-
krela (1850-1848). 1829.
franc0zskeho

21.0 211
roamericki a niekolki juhoamericki ministri, najmii mexick;f kongrese zamyζ rame navrhnilci篭 )1冨
a簾 1鵠 〔
‖ 出I)￨‖ ‖
a kolumbijski, a vyzyvali ho, aby n6stojil na podani, ktor6 kr6tko
predt5;6 poslal mexickj;m Oradom. PodLa tohto Siel so stirnymi rTT鵠 躙 鶴L∬ :`￨‖
odpor0daj0cimi listami vlddy Jeho jasnosti knieZata Wellingto-
ns14, adr€sovanimi britskym vyslancom v Mexiku a vo Wa-
譜 啄:絆 常‖t再 )∴ ‖ダ ‖ギl‖
shingtone, ktori patridnrl vladu uistili, Ze mu zarudia kaZdt
pomoc a podporu, do je v ich moci, aby ziskali Ziadtee vl6dy.
tsritsky vyslanec v Mexiku ho prijal blahosklonne a hned v prvli
defi po Owenovom prichode urdil sch6dzku s prezidentom na
najbliZ5i defi. Britsky vyslanec mister Pakenhamls, synovec Jeho
jasnosti knieZata Wellingtona, predsedal na konferencii zo strany
:網退 霊
壕肌ul覗 繁‰ふ
zakladatela rozumn6ho poriadku a s6m otvoril rokovanie redou,
「 1

盤測算f螺織Isaprihottda姉 ¨鰤
ktord trvala hodinu a 5tvrt, v kLorej podla pokynov svojho dvora
velmi vychvaloval osobnost' a Zivotosprdvu zakladatela, pridom
velmi zd6razfioval jeho schopnosti pre patriEnli ddleZitf trad.

tttt‖ ‖
Prezident odpovedal, Ze vldda velmi vdZne sk[mala vec, kedZe

職墓聯ξ
uZ pred mesiacom dostala zakladatelovo memorandum, Iutoval,
Ze texask6 vl6da vraj nestoji k dispozicii spolkovej vi6de Mexika,
lebo texaskd vl6da sa voli vraj samostatne, a preto s fiou vraj
nemoZno disponovat. Ale dodal: ,,Ak p6n Owen chce prijat vl6du
ovela d6leZitej5ieho kraja, ktory je pod kontrolou a k dispozicii
mexickej vl6dy, jednohlasne sme sa rozhodli mu ho pon0knut pre
velk6 a dobr6 z6mery, ktor6 objasiluje v poslanom n6m memo-
滞拘鮮驀驚
券磁稚
rande. Je to kraj, ktory sa tiahne od mexick6ho z6livu po Tichf
oce6n v znadnej Sirke po celej d7Zke,6o deli Spojen6 5t6ty seve-
roamerick6 od konfederovanych 5t6tov mexick$ch. Vl6du nad
tymto rozsiaitrlym krajom, ktory je tisicStyristo alebo tisicpiitsto
mil dlhy, ponrikame mu teraz volne." P6na Pakenhama, ako i p6-
na Owena tdto mimoriadna velkorysost celkom prekvapila. Ked
p6n Pakenham toto p6nu Owenovi podrobne vysvetlil, vyzval ho,
aby sa za t0to mimoriadne velkorys0 ponuku pod'akoval vl6de
a prezidentovi, ale kon5tatoval, Ze jestvuje vraj akdsi ndmietka.
V celom Mexiku vl6dla qiludne rimsko-katolicka cirkev, ale
pdn Owen v mene svojej velkej veci poZadoval rovnakt naboZen-
skri slobodu a prSrva pre v5etk5ich. Piezident Victorialo hned po-
znamenal: ,,Ako vl6da presne sme skfmali tento probl6m a mys-
leli sme, Ze by mohol v5rvolat n6mietku, preto na blizkorn 縫電
許朧ギ,‖ ‖
nOvu p。 litiku a v duchu pokOja a priaterstva vyri(1、
i′ : vl(ヽ lky
14 sir A. Wellesley, knieを a z Wellingtonu (1760-1852), angliCk′
VojenskJ
velitel a konzervativny Stdtnik.
15 Sir Richard Pakenham (17S7-1868), anglick;f diplomat, 1826
tajomnik, neskorSie vyslanec v Mexiku.
legaё ny aI乱 ふ鍵filla Anna o797-187の ,genera,nぉ korkon6"hwぃ で
油h‖
ro Cuadalup, M.. F. F. Victoria (1789-1845), mexick;i generdl a p。 litik,
ぶ 絆 讐ettnFttettr鵠 。 :管 犠 三 器 贈判 い 山 ・W
prvl/ prezident Mexickej republiky. “ “
212 2111

︱
コ
 rozdielne mienky medzi oboma krajinami, keby sa im tak isto
Eestne vy3lo v Ostrety. Pdn Owen sa diastoEne zaviazal, Ze britskd
vlSda sa k nim vraj tak zachov€r; sLObil, Ze len do sa vr6ti do
Brit6nie, postard sa o to. Pri vylodeni hned prosil sridasne
o sch6dzku s gr6fom z Aberdeenule, ktorf urdili na druhi defi.
Pdn Owen predostrel svoje my5lienky jeho lordstvu. Tento hned
videl, ak6 boli pravdiv6, mridre a vfznamn6, a splnomocnil ho,
aby informoval o tom americk6ho vyslanca, Ze britskd vldda
chce vraj americkej ist v 0strety destne tak, ako sa to navrhuje.
P6n Owen dostdval listy od americkej vl6dy na svojich vyslancov
v Londyne a v Pariii, ktor6 ich in5truovali, aby nasledovali
v tejto veci radu p6na Owena, lebo sa dal do styku s britskou
vl6dou. Pdn Owen ozndmil visledok svojho rozhovoru s britsklfm
Stdtnym tajomnikom pre zahraniEie americk6mu vyslancovi
v Londyne. Rokovanie medzi oboma vlSdami sa zadalo, a v zrta-
meni vzdjomnej spokojnosti sa rychlo skondilo. Pdn Owen strne
odportdal, Ze by sa mal kaZd! d6vod rozdielnych mienok defi-
nitivne odstrdnit, a dnes sa musi, Zialbohu, konBtatovat, Ze
demarkadn6 diara sa neustdlila vtedy definitivne. Jeden z princov
Muratovz0 tvrdil v istej knihe, ktorri doskoro po tejto udalosti
Uverejnil v Amerike, Ze pdn Owen zneuZil americkrj vl6du. p6n
Owen sa dozvedel o tejto knihe iba niekolko rokov po jej zve-
rejneni a vtedy uZ bolo prineskoro brat ju len i ria vedomie.
Mlad6ho Murata sklamalo niekolko strdn. P6n Olven kon5tatoval,
Ze ani jedna vldda sa nemohla destnej5ie a ldskavejSie sprdvat
v 6ase v5etkych rokovani, ako to robili vSetci prezidenti a-rirad-
nici, s ktorymi rokoval, a bolo ich veru dost. (R6bert Owen dasto
[ondtatuje vo svojich rediach, Ze obe krajiny, ktor6 majri Vraj
najbohat5ie prostriedky, aby mohli svojmu obyvatelstvu trvaly
blahobyt a vedn6 Stastie zabezpetit, teda Velkd Brit6nia a Spo-
jen6.Staty severoamerick6, lenZe vraj obe vlddy z nedostatku
vedomosti do najhoriie zneuZivajri tieto drahocenn6 prostriedky,
predovSetkym britsk6 vl6da.) A kym sa zapodieva touto t6mou,
musi sa z mnohlfch d6vodov osobitne pochvalne zmienit o pozor-
nosti, ktorri mu venovala vtid5ina civilizovanych v16d Eur6py;
predov5etkym zo strany vlddy neboh6ho lorda Liverpoola a knie-
Zata z Wellingtonu, hoci rictyhodni stary generdl sa neddvno
re
Gr6f G. H. G. Aberdeen (1847-1860), anglickll Stdtnik.
20
Tu by mohol mat Owen na mysli syna Joachima Murata, Napoleonovho
gener6la a neapolsk6ho kr6ia, Achllla Murata (1801-1847). Achilles Murat
Zil v Severnej Amerike a napisal spis ,,Exposition des principes 'du gouver-
nement r6publicain tel qu'il a 6t6 perfectionn6 en Amerique" (183I); Owen
pravdepodobne nardZa na tento spis.
2L4
veder ot6l'al predostriet mimoriadne ddrezito peticiu piina ow.nrr
jeho vfkrad, lebo jeho obstar'ncho d;;h;i zrrryril
alebo _pod-ri-vat
predtym !-lypy-i' nesprdvnymi pr6dstavami, vybavovanvr.i
mi, do ndhlady p6na owena nlmohri po"t opit.- 'is.iiiti,,ui,,l,urr,-
rri
uice.prezident general Jaclcson, prezident uon ir;;;; u
-
z. Aberdeeru4, pd.n pakenham 916!
a me*icka utad.a, giinril Strrttu
Anna a mnohi ini.)
owen zistil, ze mexickd vl6da nemohla rozriciit
-!<e!ze-p6nprobl6m
ndboZensky
3, 9tr1ny_ boli prili5 rorO"oU""e, ab.y morrf i
utvorit silnrf trvalo vlq.$u, do- by mohla chranit ,"oj" nJiiacrcni.,
kiq- by -zosilneti natolko,. a-bt"sa ;;hri L"a"iiliiiy,*rraur ,u
svojho pl6nu o zahranidnej dohode pre svoj velki polrr-u obr6-
til pozornost na svoju vrait, ktord, ako to-vider," ny st6r
potrebovat jeho pomoc. nei hociktord in6 krajina." a -lre mohla
terajsie. postavenie medzi n6rodmi zeme je a"gri"kt -kra;in.u,
srn;"
by sa nov6 zriadenie sk6r mohro iadat iei vo usult1i"t
}' 5t9r9j
krajin6ch. Mal-preto najtepSie predpoklady; j"j obyva_
in{ch
tel'stvo Ziadalo, na zdklade svo;ich vedeckych pdr"ut[& a mi-
moriadnych utrpeni svojich mili6nov, na prvom mieste bezocr-
kladn6 a rozhodn6 zrepsenie situ6cie. preio uo"ouui pan owcn
p-oslednych desat roko-v svojho zivota rozumnej indtrui<tezi
jich krajanov, aby ich pripravil na poko;nr: "p."rirrUr, tto.u svo-
cnce svetu teraz zvestovat, noveho ''zriadenia ri prospech v5et_
kich tried a vsetkych krajin,. takze mnorri pricuii"i"i t.i"a
v tejlo krajine st te-raz Jqp,.i" informovaniz o na;dOGiitu;St"f,
probl6moch, srivisiacich s blahom a so Btastim upll,ornos ti, nei
hociktor6 obyvatel'stvo_boro kedy ponaudend, a. piira",-i-iyznam
tohto ponaudenia sa doskoro $r61avi v novom sp6sobe zivota
anglick6ho I'udu. R6bert owen havstivit prea neaaiinom rozric.ne
z najstar5ich eur6pskych st6tov, aby aj tie pripravii na velko
nov6 zriadenie, ktore.sl qta-va anes pbtrbtom veay a sr<utornlicrr
vedomosti pracujricich tried nevyhnutnym. pan oiren lnior-rrot
vledy tyctrto Stdtov pred dvadsiitimi aioma rokmi- v j"ar": im
adresovanej
-peticii jednomyselne o tom, ze noie iria,iJnie muri
nastat. Nadi5iel das a uk6Ze svoje prirodzen6
"a=f"JLy.--'
.n.oUgrt 9*91 napisal a uverejnil v iomto dase prv0 zo sied_
11:1..d:.ji ,ff"i!y o novom mravnom svete,,, krbra o[jasf,uje
nau-t(u o povahe cloveka; je to najprav.divejiie, a ked,ho
s"pravne
pochopime.a vysvetlime, i najmrivnej5ie ciielo, do nolo ple
t,ud_
napisan6, a je ochotny branit ruto'knihu
llyo "99vri- frlii
r<ym vazenim osobdm a strandm, ktor6 pokladajf za svoju po_
,s"L-
vinnost alebo za svoj zilujem postavif sa pi"til"; pravde
a mravom.
215
 Je vela inych ddleZitlieh pripravovanich spisov, ktor6 R6bert skfsene - a di ministra, ktorf ho na to v5etko nahovoril' aby
Owen napisal v tomto dase o rozlidnich temach, najmd o n6bo- vvhovel teito potrebnej formalite etikety, a ktory-sa. potom
Zenstve, manZelstve a o sOkromnom vlastnictve, o v5eobecnej ,,i .u.ili"f, redi, ktor6 obsahovala veta skutodn6ho o
,,ne-
a trvalej n6rodnej vychove, ako aj o pracovnych moZnostiach "'i"-a""i
;;;il;i, fat-ouhaiovat svoj vlastni skutok, teda din, ktorom
pre v5etkfch fudi; tieto spisy, ak ich sprdvne poc;hopime, bude- ;;;;;.iJ len vyjoe najarl6, Ze pred boi naiiepsim :-r"?1-i:1" vladv
me pokladat za neocenitelnf hodnotu nielen pre Britsk6 imp6- l-a'di vzneiend-r"fua,i d6mu, ktoiou starec zohol svoje
tofenoi N"pof.fuaa* za dest, lied niekoho predstavia ist6mu
rium, ale i pre cely svet. a vychovali vo
Srorer.ori, tr'orro ato v5etklich ostatnych vycvidili
Ale nad v5etky in6 z6sluhy, z6sluha R6berta Owena je v tom, a v ich nevyhnutnich nasledkoch.
Ze objavil a vysvetlil rozumn6 spolodensk6 zriadenie a n6boZen- ,Ll*i zurb.tngch omyloch
' stvoi"-brzdit p6krok ni6 je v moci dloveka; spolu tvoria syst6m, Vo svojom spise spred dvadsiatich dvoch rokov' adresovanom
ktory viac vykond pre blaho a Stastie ludstva, neZ urobili v5etky vfuaa-t""rttomaZAenym na kongre-se v Aachenez2'Ze ked ma im
v mojom
ostatn6 nesprdvne zriadenia pre dloveka; zriadenie, ktor6 destne ;;;drt;;i *norrSi lorh Castlerea-ghzs, scm tvrdil '
a miiosrdne postupuje vodi vietk5im, Iahko sa d6 uskutodnit postupe ma .r"ouplyurrilu tifiba-po alebo nejak6ho,
,bohatslve som pokladal
a je v prospech vietkych a dobrotiv6 vodi kaZd6mu. Za niekolko a;h; sl6va a vyiady' lebo toto vsett<o uZ d6vno
i' mdlo rokov vykond viac pre rozkvet a mier sveta, neZ vBetky ;;;i;d[y-*"ryin d6ii... Teraz pozer6m na to ako na mdrnomy-
ostatn6 zriadenia urobili za cehi minulost. Svet e5te v mnohych selnost zle vYchovanlich ludi.
veciach chdpe toto zriadenie nesprS.vne, ale Jeho osvietenost Ale vodca opozicie2l v dolnej snemovni ostro nap6da-ministra
biskup z Exetera je na sprSvnej ceste, ked ho chce eel6mu svetu koruny, ie mi predstavil Jeho- velidenstvu. N{ohol by sirpri R6bert
tom
ukdzat v sprdvnom svetle. i;""r""riruLdat to dnes s v6Znou tv6rou bez toho, aby sa
,r"rutui"u""l? Vedel velmi dobre, Ze prug sir. R6bert Peel, kto-
Toto sO niektor6 z rozsiahlyc;h pr6c, ktor6 sri prilii podetn6, je' roky sa takmer
aby sme ich tu vysvetfovali, do R6bert Owen pre stary, velmi ;e;;- dr"hg sir R6bert Peel urobil tym, dim
nemravny svet uZ urobil. LenZe toto sri predsa len matd prace ,o *no, a r5d zaitupoval mo-ju .vec v dolnej
v porovnani s tymi, do pripravuje, aby ich uverejnil a svojich i"emo"ni, 1e5o nebol som jej dlenom, aby tov6rni
""iatetsf.v"stykal asp.on ciestocne pre-
-
bliZnyeh tak vystrihal pred nevedomostou, chudobou, nesvdrom, ;;dii-;Oi n6vrh o riafitare stavu v zamestnanych
poniZenim, nerestou a biedou. deti. "ii"iu
Nebohy sir R6bert Peel bol obchodnik, sk0seni' pravda'
nie
P6n Owen je pripravenf oslobodit spolodnost lahko uskutodni-
telnimi opatreniami mimoriadneho a nov6ho rdzu od telesnych ;;;il#-bezobsaanych slov,..ale v rozsiahlej Zivotnei. p.rqxl,
a duSevnich taZkosti a utrpeni, ktor6 ju nateraz gniavia, a tak "ktSre ho uschopn iii, ie starosilivo a. rozumne sridil o vSetklieh
potom vietkich prekvapit sporivostou a jednoduchostou, rozsa- i"Uorof"y"fr, nbvopieno*'anfch, roziirenich praktickych oplt:
hom a krSsou tohto nov6ho zariadenia pre vSeobecn6 utvdranie reniact ,
"do
mu pruftoZiti ni scfiv6tenie. Spytujem sa teraz velmi
charakteru a sp6sobu vl6dy.

鰊詩
鮮tl翻 縦
A teraz o svojej audiencii u Jej velidenstva Ui"15"is21, kr6-
l'ovnej Britskej svetovej riSe. Smiem sa spitat, koho pri tejto
prileZitosti vtid5mi uctili alebo zneuctili?
- eiiba
desiatrodndho dloveka, do pol storodia strdvil
takmer sedem-
tym, aby si
nahonobii zriedkav6 vedomosti, ktor6 by mohol potom pouZit pre
慰
灘詈 1齢 鷲部 li si iCh.

胤ヽ
ervatiVny pO―
￨

blaho svojich trpiacich bliZnych, a toho, do potom, aby v budric- lit盤 ,1::高 p∬ 鷺為lllaCirT::桜 L。
24 sir R6bert Peel ml.(pozri nasle重ii罵 崚ii鰭 里1畜 手
nosti dosiahol znadn6 vlisledky pre nevedom6 a poniZen6 ludstvo,

妻 吻
vyrovnal sa i s tym, ie v opidom r0chu zohybal kolen6 pred
mladou Zenou, pravda, niet pochybnosti, Ze milo, ale predsa ne-
2rAnglick6 krdlovnd Vikt6ria vlddla od 1837-1901; bola dc6rou
nom spriatelen6ho knieZata z Kentu.
s Owe- ヽpriater_

217
2L6

1
 objasfiovat, neZ to robil udeny biskup v parlamente, al< rrrl rilrrfrv
ne tlmodili obsah jeho redi.
No len do chvilku rozmi5lam, uvedomujem si, 7c trrk, rrko
Sfachtick6 knieZa, d6stojni vikomt, St6tny ministcr ir rlorrto.irrg
vodca opozicie, aj velad6stojni prel6t majri svoj osolrit.y clrrr
rakter, utvoreny jedine pre nich, a preto, ked sa rrryli;r, lrr,lrrr
ich lutovat, a nie karhat. L6ska k dloveku ndboZenstvir l'ozunnr,
ktord vo mne na chvilku vyhasla, ked som dital Slachot rrr, r't,i'l
tfchto poslancov, znova sa prebudila vo mne so svojorr ll{)vort
silou a distotou, a preto musim v5etko, 6o som povedirl, otlvol;rf
a pokladat za Oprimn6. Red by som vediet, di star:e zri;rtlcrric
vzbudi vo svojich l'udoch pravri l6sku k dloveku
to e5te viidBmi lutovat. - ak nic, nnrsinn
Ked som sa du5evne oslobodil od tychto malych nepri.iorrrrro:;tr,
prechddzam na vdLne a d6leZit6 Ovahy.
V britskom parlamente sa hovorilo o tom, Ze mladtlclt u n('
skfisengch i,iakou rozumn6ho spolodensk6ho zriadenia butlri srirl
ne prenasledovat a trestat; to by nebolo ani najmenej rozurrrrrr'.
Sonz objavitelom, zakladatel'om a verejnym roz3ir<tva lt'l'orrr
tohto zriadenia a cel6ho omylu, nemravu a v5etkych r-flr;rrrrrr,
ktor6 obsahuje, ak sa z toho, 6o len niedo m6Ze v fronr rr;i.i:;t'.
Ja sdm som p6vodcom, a preto, keby niekoho, jedinc nrr"r;r lrv
mohli stdne stihat a trestat pre z16 ndsledky, do by aztlir rrrolrlr
vznikn0t. Prv6mu ministrovi koruny som ochotny dokiizirt', zo
rozumn6 zriadenie a n6boZenstvo, ako som ich udil, su viclk.yrrr
inym, len nie ,,nezmyslom", a to ctihodn6mu vodcovi l<onzcrv;r,
tivnej strany v dolnej snemovni; 2e toto zriadenie roziirrr.ic lt'rr
najdrahocennejSie a najd6leZitejBie pravdy, ako som ho ja lrl;isirl,
obsahuje ovela menej nemravu a rrihanin, ako jedna z Lyt'lr rri
boZenstvom nazlivanfch tajomnlich n6uk, do dosial vynaili, ;rlry
znidili rozumov6 schopnosti dloveka a zotrodili ludsk6ho <lrrr.lrir-
Ak ti, do vlSdnu v tejto a v inych krajindch, by chceli ::rrrtirlr.ir't',
so zretel'om na to, Ze sa tento n6zor verejnej micnkv v!;rrll
lku. zmocnil civilizovan6ho sveta a Ze nijak6 str'ina (konzci:virlivci,
whigovci, radik6lovia, chartisti, alebo hociktora ina) nt'rrrrvrlrlrr
訃 各驀 i鶴 』F」ξ
l諄
:::糠 nejak6 Odinn6 alebo rozumn6 opatrenie, aby sa spoloi:nosl] or;lo
bodila od nekonednej biedy a utrpenia, do pochatlza z. ltcvr.tlrr
ynosti, chudoby a z nesvdru, budri ich teraz urdovall .sLri.slrir,

群撒 脚 舗 慰種鐘醐W了 と
i榊 podkuti, prakticki muZovia, a taki, do maju skurodnI zrr;rlor;t'
ueci, a nielen sloud, aby mohli vykonat destny, rozsitrhl.y it t1t.t.ull
prieskum cel6ho zriadenia, tak aby najprv oni a pol-orn iclr plrr
x strednictvom cely svet mohol nadobudn0t presne vctlorrror;ti
Ziavne vzor osidfovacieho druZstva'

zLB

1-―
 中 ″ ‐ ￨"■ __
― ″4″ ヽ
脚ヽ ｀ ′
__ ￨■ ・ ロ
日

o tom, do, ako sa zisti, bude najlepiie zaujimat kaZd6ho dloveka vote Stastnf a ked-z_e
nielen teraz, ale v budricnosti vZdy. svete nem6Zu prekaZat, lerlz.presne viem, Ze v5etky mocnosti na
alebo ani ten p;et;ho;;i,i6;-;;
Takto sa bude hned celkom verejne pranierovat vBetko, do zaviest a v5eobecne prijat rozumn6 sp-orodensk6 ;riuiu;; mohlo
nie je sprdvne, tak ako to m6 byt, kim zasa to, do ie pravdivd sade so vSetkimi svo;imi zlnradngmi a'prakticiy*i ,Jiiuou"iu-i,
v z6_
a OoUrC, ak je v novom zriadeni trocha pravdy a dobra, bude sa len.do-verejnost bude o fiom vedilt
hl6sat pre spdsu verejnosti. budem blaZene zomieraf, lebo sorn
-Zivota, ,
- a,*rsii
dozvie sa o nicrh doskoro
i'il.t svo;tro
Nikdy som nehladal osobn6 vfhody. KedZe som od zadiatku preto sa citim dnes nezavisiffi oo tiiitdiiireiJ,"prezito_
"uir.E
svojej;ivotnei cesty nikoho nemal, kto by ma bol mohol podpo-- ho, nemravn6ho a nerozumn6fro sveli.

■■ ■
roritl musel som si v z6ujme pravdy priamo a verejne postavit Lond′ n 2. febrttra 1840.
RosEnt owEN
proti'v5etkVm, hlboko zak6rendnim pr-edsuAkom minulosti. Sipil
iom to vtedy, a bol som na to prichystany, Ze ma nepochopia, Ze
ma bud6 ohbv6rat, Ze si utfZim peflaZitri pokutu, ba ie staviam
na kocku svoju osobnrl slobodu a Zivot; ale do je to -vietko pre
dloveka, ktor6ho srdce a uln prekypuj0 t0Zbou, aby trv6cne
pomdhal ludstvu ? Ale namiesto peiaZitej pokuty, vdznice. a mu-
Eenickej smrti bol som obhibencom sveta, trdvil som tichy, po-
kojny i nen6ro6ny Zivot, Stastlivli sdm so sebou a so,svojou
tebo rodina Owenovcov bola v New Lanarku (Sk6tsko;
v New- Harmony (Amerika) jednou z najstastlivejSich rodin
"odiiou
a
na obrich stran6ch Atlantiku. Hoci som vZdy miflal svoje zvysn6
peniaze do poslednOho haliera, aby som spravodli-vf, Y9" pomkf-
iral do popredia, lebo ved peniaze sa vZdy poZadovali, -aby sorn
jej napiedovanie mohol urlfchlit, ako som si to Zelal. Ale vela-
LtltroO?ry p6n biskup sa velmi mlflil, ked, ako sa vravi, hovori,
Ze som-ro-zmrhal svoje peniaze lahtik6rstvom a prepychom. Na
obe som neminul ani len- funt. VEetky moje obydaje st obydajmi
miernosti vo v5etkom a vyzyvam velacten6ho prel6ta, ako aj
v5etkych jeho pomocnikov, aby dok6zali opak - dod31n i jemu'
aj im-matLri6l, aby mohli vyietrovat kaZdy- mesiac m6jho Zivota.
pehazi som kedy aj minul s rimyslom, aby som
ienZe, do kolko -nevedomosti,
oslobodit svet od chudoby, nezhody a biedy, zarobil
som ich vopred svojou statoEne a dobre zamierenou usilovnostou,
a namiesto, aby som Zenbou nadobudol bohatstvo - ako do vSet-
kych podrobnosti nesprdvne tvrdi ,,Times" - vydal som vela
tisic funtov svojho vlastn6ho majetku po smrti svojho testa
Mr. Dala, aby som rodinu, ktoni zanechal, vydrZiaval tak dlho'
at<o dtho'nol6 nevyhnutn1. Z toho som nikdy nedostal naspiit ani
halier, 6o som ani nedakal.
Po tomto svojom kon5tatovani ned6m sa znepokojovat tim, do
daktori ludia hdvoria o mne v parlamente alebo mimo neho. M6i
Zivot je pravou odpovedou na vsetky ohovaratky. easov6 fribi-
vost iL *i na tarcfru a bud6cu slSvu pokladdm za nezmysel, -ak
je to"osobnou radostou potomkov slSvnych osobnosti. Som v Zi-
220
 OBSAH

Stronlr

Ovod .5
Pedagogick6 spisy R6berta Owena 2ti
Hore sa, synovia! Basef venovand detom interndtu v New Harmony
Red p6na Owena na slevnosti usporiadanej pod jeho predsednictvom
v roku 191-2 v Glasgowe na podest Jozefa Lancastera (1812) 29
Nov€ pofiatie spolodnosti, eseje o zdsade tvorenia charakteru a o JeJ
pouZiti v praxi (1B15) 32
Uvahy o bavln6rskom priemysle (f8l-s) 110
Prejav k obyvatelom New Lanarku 1. janudra 1816 pri otveranl tstavu

︱ ︲︱ ︱ １ １ １ １ 静 燿 薔 麟 ■ 鶴 属 響 ■ １ ｌ Ｉ Ｉ
pre formovanie charakteru (1816) 115
List arcibiskupovi z Canterbury o spoluprSci cirkvi a 6koly (1818) 120
ZprAva gr6fstvu Lanark (1820) L25
Kniha o novom mravnom svete (1836-J.844) . r 158
Manifest R6berta Owena, objaviteLa, zakladatela a apo5tola rozum-
n6ho spolodensk6ho zriadenia a n6boZenstva (18a0) 203
 ヽ‐ ‐ ‐

R6bert Owen
PEDACOCICKЁ SPISY
vydalo SIovenskё pedagogick6 nakladaterstvo
v Bratisiave
Sё fredaktOr 」an Hloこ ka
Vedica redaktorka Bo乏 ena Vanlkova
Redaktorka Natalia DohnanyOv6
Korigovali Zuzana ヽ4olnarova a 、4aria vesel五
Technicka redaktorka Eva Fatkova

02 - Schvalenl v′ merOm SNR― OSK 0 24227/60.VO― Prvё vy‐

danie― Cisio publikacie 867-N6klad 6 200-Rukopis za‐
dan,18.(kt6bra 1960-Vvtiaこ enO v apr,111961-Pap,er
5154-01, 61X86 80 g ― Tlaこ ili Polygrarickё zavody. n p.
zavod 02,Bratislava― Tlaこ enl zo sadzbv strojovej― Typ
pisma garmond Brno ,,Z“

Strhn 224 - PH 5,5- AH 14,830 - VH 15,242 - K-04Ⅲ l1045

Cena viaz KOs 14,40
63/11‐ 5
絣い ヽ Ｌ ヽ
﹄
J JJ

Ccna riaz. Kfls 14,40