1.Československá republika – ............................1918 - 6.10.

1928

- vznikla ............................ 1918, keď Československý národný v................. v Prahe vyhlasuje svoj 1. zákon o vzniku ČSR
- 30.10.1918 – najvýznamnejší slovenskí politici na porade v M..................... sa v tzv. D........................... slovenského
národa (Martinskej deklarácii) prihlásia k vzniku ČSR t.j. vyjadria vôľu žiť v jednom štáte s Čechmi.
♦ Hlavnú zásluhu na vzniku ČSR má : Č.............................. n...................... r.............. so sídlom v Paríži a aktivity M.R.
Š................................ a T.G. M.................................. .
- Hranice 1. ČSR definitívne stanovili dohodové mocnosti na mierovej konferencii v .................................., pričom
v prípade hraníc Čiech sa bral do úvahy .................................. princíp (hranice stredovekého Českého kráľovstva),
v prípade slovenskej hranice g................................... a p......................... danosti (rieka Dunaj, Ipeľ, Cerová vrchovina),
h................................ záujmy nového štátu (Bratislava ako hospodárske centrum Slovenska) a princíp vyváženosti
m.................................. (Slovensko dostalo rovnaký počet Maďarov ako Maďarsko Slovákov) .
- Súčasťou 1. ČSR boli České krajiny, Morava a Sliezsko, Slovensko a P.................................. R............ .

♦ POLITICKÝ SYSTÉM:
- v Československu bol zavedený systém parlamentnej d.............................. (vzory ústavy USA, FRA a VB)
- 1. zákony boli namierené proti š..................... , zrušili sa ich výsady a privilégia
- hlavným úradným jazykom bol „jazyk .........................................“ v dvoch verziách, česká a ........................... .
- v republike boli zavedené p....................... zákony, napr. ........ hodinová pracovná doba, podpora
v ne...................................., sociálne a z.................................. poistenie, volebné právo pre ......................... a pod.
- politický systém bol zakotvený v Ústave z 29. februára 1920, najdôležitejšie body Ústavy boli napr. že parlament –
N........................ z......................., sa skladal zo snemovne a s......................., prezident mohol byť zvolený len ....... -
krát (výnimku dostal T.G.M., ten bol zvolený 4x, parlament mu udelil titul „prezident osloboditeľ“), voliči mali
k dispozícii tzv. viazané kandidátne listiny t.j. voliči volili len .................................. a nie kandidátov na poslancov,
politické strany mohli poslancom odobrať m........................... a pod.
♦ POLITICKÉ STRANY:
- v republike existovalo veľa politických strán, pomerne časté boli vládne krízy, v priebehu existencie medzivojnovej ČSR
(1918-1939) vzniklo až ........... vlád, v čase väčších kríz, keď sa strany nevedeli dohodnúť na ministroch existovali tzv.
ú........................... vlády zložené z odborníkov a vysokých štátnych úradníkov, vymenovával ich .................................. .
- politické strany môžeme rozdeliť na:
1, centrálne t.j. s pôsobnosťou v celej ČSR – napr. A.......................... strana, ČSSD t.j. Československá
s.................................... strana, Čs. strana národno-socialistická, KSČ (od r. 1921), Československá strana l................... .
2, a............................. strany – ich hlavným cieľom bola autonómia Slovenska, pôsobili len na ............................. t.j. HSĽS
(Hlinkova slovenská ľudová strana, tu bol predsedom Andrej ..................., po ňom Jozef ....................... ) a SNS
t.j. .......................................................... .
3, politické strany národnostných menšín napr. Sudetonemecká strana, Karpatonemecká strana, Maďarská národná
strana a pod.
- Osobitné miesto v politike ČSR mala skupina politikov, novinárov, spisovateľov a pod. známa pod pomenovaním
H.............., bola združená okolo T.G. Masaryka a E. Beneša, ale aj napr. spisovateľa Karla Č........................... .
(Problémy čs. politiky viď. Učebnica DEJ a karikatúry na str. 90, resp. Z historických prameňov str. 91 a 92, na základe
toho skúste definovať, aký bol politický život v 1. ČSR - .............................................................................................)
♦ NÁRODNOSTI V 1. ČSR: str. 82 učeb. DEJ
- všetky národnosti tu žili v rov......................... postavení voči Čechom a Slovákom, mali garantované základné práva ako
napr. právo využívať svoj ....................... na úradoch a v školách, právo zakladať p....................... strany a kultúrne spolky.
Podmienkou bolo, aby ich v ok.................... bolo aspoň ............. % z počtu obyvateľstva.
- oficiálne bol štátotvorným národom národ .........................................., čo bolo presadzované najmä T.G.Masarykom –
tzv. idea č............................................... t.j. „Česi a Slováci sú dve vetvy jedného národa – národa československého“
- najpočetnejším národom boli Česi (podľa sčítania obyvateľstva v r. 1930 cca 51%), potom ............................... (22%),
Slováci (16%), .......................... (5%), Rusíni, Ukrajinci (4%), Židia (1,3%), Poliaci (0,6).
- problém existencie tzv. československého národa resp. národa Čechov a Slovákov sa riešil počas celej existencie 1.ČSR,
vzťahy medzi nimi komplikuje napr. príchod českých u...................... , l...................... a ú......................... na Slovensko
(spočiatku potrební, na území SVK ich nedostatok, no neskôr zaberajú ...................................... Slovákom).
Bratislava – menšiny v nej viď učeb. DEJ str. 82/83
♦ NÁBOŽENSKÉ POMERY: str. 84
- Prevládali r......................................, tých bolo v 1. ČSR cca 73% (1930), evanjelikov bolo cca 8%, bez vyznania cca 6%.
- Hlavne v Čechách sa postupne zvyšoval počet liberálov a socialistov, ktorí boli často proti cirkvi a jej moci, snažili sa
napr. o .......................... cirkvi od štátu, chceli zachovať povinný ........................... sobáš, znížiť počet ...................... škôl
a pod. R. 1928 sa s Vatikánom nakoniec podarilo uzavrieť kompromis, dohodu – tzv. modus vivendi.
♦ HOSPODÁRSTVO:
- peňažnou menou bola československá k......................... .
- 1.ČSR patrila medzi 10 priemyselne najrozvinutejších krajín sveta (10. miesto na svete v objeme výroby na
obyvateľa) – 1. miesto na svete vo výrobe o...................
- TOP podniky: Baťa, Škoda, Kolben-Danĕk (ČKD), bratislavský chemický podnik Ap.................... .
- najväčšia banka v ČSR – Živno............................ banka
- najúspešnejší podnikateľ: Tomáš B............... – „Nehovor, že to nejde, povedz, že to nevieš.“ O robotníkov sa staral,
budoval pre nich u..........................., súčasťou jeho podnikov aj š..................... a z............................ zariadenia. Ako 1.
v ČSR zaviedol ....... - dňový pracovný týždeň, ale aj napr. pokutoval robotníkov za ............. odvedenú prácu. Bol
starostom mesta Z.............. .
- industrializované Česko a prevažne ............................ Slovensko, dochádza sčasti aj k l................... slovenského
priemyslu, keď Česi skupujú podniky na Slovensku a potom výrobu presúvajú do Čiech. V 20-tych rokoch zaniklo až 167
priemyselných podnikov na SVK, keďže boli slabo konkurencieschopné, tiež z centra t.j. z Prahy plynulo na SVK málo
p................... na rozvoj priemyslu.
- mnoho Slovákov sa kvôli nedostatku práce muselo odsťahovať do zahraničia, do roku 1937 sa ich vysťahovalo vyše
100 tisíc. Slováci sa sťahovali najmä do ..........., K ................. a Argentíny. Časť ľudí odchádzala každoročne za prácou
do FRA, Rakúska, Nemecka, Čiech (v pomere k počtu obyvateľstva Slováci boli na 3. mieste za T........................
a Portugalcami)
- k akej takej industrializácií na SVK dochádza v  2. polovici 30-tych rokov, Česi presúvajú výrobu na SVK z dôvodu
nižších nákladov na pracovníka, alebo zo s ................. pred obsadením továrni v Čechách N...................., tiež kvôli tomu,
že na SVK boli náleziská dôležitých surovín, napr. magnezitu, farebných kovov, dreva. Na SVK dochádza vtedy k  rozvoju
najmä s.............................. priemyslu (Dubnica, Považská Bystrica) a ch........................... priemyslu napr. rafinéria Apollo
v Bratislave, Nováky, Handlová.
- v ČSR prepukli dve krízy: 1921-1923 – 1. hospodárska kríza, 1929-1933 – 2. hospodárska kríza
♦ ZAHRANIČNÁ POLITIKA:
- hlavným tvorcom čs. zahraničnej politiky bol Edvard .............................., bol ministrom zahraničných vecí až do
r.1935, vtedy sa stal 2. československým prezidentom.
- hlavné ciele:
a, usporiadať vzťahy so susedmi – najhoršie vzťahy s .................................. – sústavne vznášalo územné požiadavky voči
ČSR=> riešilo sa to podpisom zmlúv s okolitými krajinami, ktoré malo s Maďarskom rovnaké problémy ako my, podpísali
sa dvojstranné zmluvy s R...................... a K............................................................... (Juhosláviou) => vznik koalície,
tzv. ...................... dohody
b, zabezpečiť hranice, medzinárodné postavenie a  bezpečnosť ČSR - Beneš presadil orientáciu čs. zahraničnej politiky na
F........................... (od r. 1924, po podpise čs.-franc. zmluvy), to sa neskôr ukázalo ako chyba, pozícia FRA
v medzinárodnej politike klesá. ČSR na jednostrannú orientáciu doplatí na Mníchovskej konferencií stratou územia
S................................ .
c, znormalizovať vzťahy s Ruskom – potrebné, ruské trhy boli pre nás veľmi zaujímavé, 1922 – podpísaná dočasná
obchodná zmluva so Sovietskym Ruskom + 1935 – zmluva o ................................................... medzi ČSR a ZSSR
♦ OSOBNOSTI 1. ČSR:
T.G. Masaryk-
E. Beneš-
Alois Rašín –
Milan Hodža –
Andrej Hlinka –
Vavro Šrobár –