Spišský hrad

zrúcanina hradu, Spišská Nová Ves (Košický kraj)

Spišský hrad je so svojou rozlohou jedným z najväčších zrúcaninových hradných komplexov v
strednej Európe. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1120. V druhej polovici 15.
storočia sa o prestavbu hradu zaslúžil nový majiteľ Štefan Zápoľský, ktorý si tu chcel vytvoriť
reprezentačné šľachtické sídlo. Na hrade vybudoval palác, rytiersku sieň a kaplnku sv. Alžbety. V
hradných komnatách sa narodil aj jeho syn Ján, ktorý sa neskôr stal kráľom Uhorska.
Rozsiahle zrúcaniny ležia na skalnatom hrebeni nad Spišským Podhradím. Spišský hrad vznikol už v
12. storočí. Prvý písomný doklad o ňom máme však až z roku 1209, keď bol sídlom Spišskej župy. Jeho
vnútorné jadro malo už od roku 1221 kamennú ohradu, ktorá úspešne vzdorovala aj útoku tatárskych
vojsk roku 1241. Po odchode Tatárov sa začala jeho ďalšia kamenná výstavba vybudovaním
románskeho paláca, výstavbou dvoch predhradí a stavbou kruhovitej ranogotickej veže uprostred
horného hradného nádvoria. Potom načas prerušili ďalšiu výstavbu vnútorné nepokoje po vymretí
Arpádovcov (1301), keď bol hrad obliehaný a čiastočne poškodený vojskami Matúša Čáka
Trenčianskeho. A tak až na konci 14. storočia obklopili hrad novým veľkým predhradím, nadväzujúcim
na jeho staršie opevnenia. K väčšej stavebnej činnosti na hrade došlo aj v polovici 15. storočia, keď sa
hradu zmocnili Jiskrove vojská. Vtedy zvýšili hradný múr druhého predhradia, vybudovali kamenné
predhradie s priekopou a začali s výstavbou najrozsiahlejšieho západného predhradia. Po odchode
Jiskrovych vojsk sa hrad načas dostal do rúk Juraja Thurzu, od ktorého ho v roku 1460 prevzal do
vlastníctva koruny kráľ Matej Korvín. Skoro ho však daroval rodine Zápoľských, ktorá ho mala potom
v držbe až do roku 1531. Po nej vlastnili hrad Thurzovci až do vymretia ich rodu v roku 1637.
Poslednými vlastníkmi hradu boli Csákyovci, ktorým patril až do svojho zániku. Aj títo majitelia
pokračovali v stavebných prácach na hrade, takže vo svojej konečnej stavebnej fáze mal päť nádvorí s
niekoľkými desiatkami budov a bol tak najväčším a najrozsiahlejším hradom na Slovensku. Na
začiatku 18. storočia dobyli Spišský hrad povstalecké vojskák Františka Rákócziho II. Po ich vyhnaní
roku 1710 stratil hrad na význame, pretože Csákyovci sa už predtým presťahovali do pohodlnejších
kaštieľov v Hodkovciach a Bijacovciach a o údržbu hradu sa viac nestarali. Roku 1780 vypukol na
hrade požiar, ktorý urýchlil jeho premenu na zrúcaniny.