Princípy obchodovania na Slovensku po vstupe do EÚ

I. Zmeny obchodovania v SR od vstupu do EÚ

 Zmeny vo vývoji ZO SR – zmena v komoditnej aj teritoriálnej štruktúre
 Uplatňovať SOP a SPP – uľahčenie, čo znamená nárast objemu ZO
 V rámci EHP – rozšírenie voľného trhu (trh ale nie je až tak voľný ako trh EÚ, v EHP
sú stále colné konania)
 Upravili sa aj zmluvné obchodné vzťahy – za nás ako celok vystupuje EÚ (niektoré
zmluvy sú pre nás výhodné, niektoré zas nemajú na nás nejaký vplyv...)
 Voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu
 Prílev kapitálu - pre nás hlavne automobilový priemysel
 Voľný pohyb osôb a pracovných síl
 Čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov, dotácie z kohézneho fondu a iných

II. Systém INTRASTAT

 Umožňuje zbierať, spracúvať a poskytovať údaje o obchodovaní s tovarom medzi
členskými štátmi EÚ
 Hlásenia 1-12 o dovoze tovaru v rámci EÚ
 Intra-EÚ dovoz
 Hlásenie 2-12 o vývoze tovaru v rámci EÚ
 Intra-EÚ vývoz

 PREDKLADAŤ HLÁSENIE NEMUSÍ

 SJ, keď' celková ročná hodnota jeho prijatí alebo odoslaní je nižšia ako prah
oslobodenia na rok 2022 bol stanovený v výške:
- na dovoz a na vývoz l mil. EUR
 V prípade potravín a poľnohospodárskych výrobkov
- na dovoz 200-tis. EUR
- na vývoz 400-tis. EUR
 Podrobná informácia INTRASTAT-SK je k dispozícií na
www.intrastat.financnasprava.sk
 ODVETVIA PÔDOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA
1. Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace,
2. Lesníctvo a ťažba dreva,
3. Rybolov a akvakultúra,
...
10. Výroba potravín,
11. Výroba nápojov,
12. Výroba tabakových výrobkov.
 III. Vývoj ZO

Vývoj ZO SR v rokoch 2005 – 2020

Od vstupu do EÚ sme mali záporné obchodné saldo až po rok 2009....

Od samotného vstupu do EÚ obrat ZO (šedá kolónka) sa zvýšil, v roku 2009 pokles zhruba
o 20%, čo nebolo až tak zlé ako celosvetovo kde to bolo okolo 25%.  
Ak by nebola plynová kríza v roku 2009 (automobilky boli zatvorené na 3 týždne), tak pokles
by nebol taký vysoký. 

Od 2010 – 2014 nebol veľký nárast, lebo stagnoval nemecký trh a Slovensko je závislé od
nemeckého trhu.  

2013-2014 bola ďalšia stagnácia kvôli cenám energetických surovín

2016 začal znova rásť zahraničný trh. 
Export do roku 2009 sa vyvíjal pozitívne, mal záporné saldo obchodnej bilancie od vzniku až
po rok 2009 kedy sa zvýšil export automobiliek.... Import akokeby klesol a export rástol. 
2019 tiež stagnácia – COVID

Zahraničný obchod SR v roku 2020

 Obrat 148,2 mld. EUR
 Vývoz = 75,4 mld. EUR
 Dovoz = 72,7 mld. EUR
 Saldo 2,7 mld. EUR
Vývoj ZO
 V r. 2005 – 2008 ZO rástol v priemere o 13,3 %
 V r. 2009 poklesol o 21,3 %
 Vr. 2010 – 2020 rástol v priemere o 5,7 %
Vývoj ZO SR po vstupe do EÚ
 Vr. 2020 export poklesol o 8,3 %
 Vr. 2020 import poklesol o 6,1 %
 V r. 2020 ZO poklesol o 7,2 %
TERITORIÁLNA ŠTRUKTÚRA ZO SR
 Najvýznamnejší obchodní partneri SR v r. 2020:
1. Nemecko – 20,1 %
2. ČR - 10,2 %
3. Poľsko - 6,8 %
4. Francúzsko – 5,54 %
5. Maďarsko – 5,47 %

 Obchodní partneri vo VÝVOZE SR v roku 2020

1. Nemecko - 22 %
2. Česko – 10,6 %
3. Poľsko - 7,8 %
4. Francúzsko - 7,3 %
5. Maďarsko - 6,3 %
Vývoz do krajín EÚ tvoril 78,4 %

 OBCHODNÍ PARTNERI v DOVOZE SR v roku 2020

1. Nemecko - 18,2 %
2. Česko - 9,8 %
3. Čína – 6,7 %
4. Poľsko – 5,7 %
5. Južná Kórea - 4,9 %
6. Rusko – 4,7 %
Dovoz z krajín EÚ tvoril 66,9 %

SALDO ZO SR V 2020 – AKTÍVNE 2714 MIL. EUR

NAJVYŠŠIE PASÍVNE SALDO: NAJVÄČŠIE AKTÍVNE SALDO:
1. Vietnam 1. Nemecko
2. Kórea 2. Francúzsko
3. Čína 3. Spojené kráľovstvo
4. Rusko 4. Rakúsko
5. Malajzia 5. USA

VÝVOZNÉ komodity SR v roku 2020 DOVOZNÉ komodity SR v roku 2020

1. (87) Vozidlá 34,1 % 1. (85) Elektrické stroje a zariadenia 21,5 %

2. (85) Elektrické stroje a zariadenia 18 % 2. (87) Vozidlá 16,7 %
3. (84) Stroje a zariadenia 12,3 % 3. (84) Stroje a zariadenia 12,4 %
4. (72) Železo a oceľ 3,3 % 4. (27) Nerastné palivá 6,4 %
5. (39) Plasty a výrob. 2,9 % 5. (39) Plasty a výrobky 4 %
Najvýznamnejší exportéri SR v rokoch 2019, 2020
1. Volkswagen Slovakia, Bratislava
2. Kia Motors Slovakia, Žilina
3. PCA Slovakia, Trnava
4. Slovenské elektrárne, Bratislava
5. Slovnaft, Bratislava
6. Samsung Electronics Slovakia, Galanta
7. Foxconn Slovakia, Nitra
8. Continental Matador Rubber, Púchov
9. Eset, Bratislava
10. Schaeffler Slovensko, Kysucké nové mesto ...

IV. Podpora exportu na Slovensku

 Proexportná politika SR na roky 2007 – 2013

 Program podpory zahraničného obchodu na rok 2013
 Stratégia vonkajších ekonomických vzťahov SR na obdobie 2014- 2020
 Aktualizácia – Priority proexportnej politiky na obdobie 2018 - 2020
 Programové vyhlásenie vlády na 2021 - 2024
 Pripravuje sa: Koncepcia vonkajších ekonomických vzťahov SR a ekonomickej
diplomacie na obdobie 2022 – 2030

V. Teritoriálne stratégie slovenského exportu

 krajiny západného Balkánu: Srbsko, Severné Macedónsko

 krajiny Spoločenstva nezávislých štátov: Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Kazachstan a
ostatné krajiny strednej Ázie
 krajiny juhovýchodnej Ázie: Čína, Vietnam, Indonézia
 India, USA, Kanada, Brazília, Kuba

VI. Subjekty podporujúce ZO činnosť v SR

 Rada vlády SR pre podporu exportu a investícií (mala sa zrušiť ale nakoniec nezrušili)
(mala ju nahradiť) Rada vlády SR pre konkurencieschopnosť' a produktivitu
 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
 Ministerstvo hospodárstva SR (ZO je pod jeho gesciou)
 Ministerstvo financií SR
 Ministerstvo dopravy a výstavby SR (Slovakia Travel)
 Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK)
 Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK)
 EXIMBANKA SR
 Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO)
 Slovak business Agency
 Colný kódex únie
I. Regulovanie ZO EÚ

Tarifné regulovanie EÚ
 Jednostranné opatrenia štátu, ktorými sa reguluje ZO výmena tovaru
 Aktívne – podpora vývozu (proexportná politika štátu)
 Pasívne – obmedzovanie dovozu (ochrana domáceho trhu a domácich výrobcov)
 Pasívne regulovanie ZO v EÚ
 Tarifné – clo
 Netarifné – množstvové kvóty, colné kvóty, colné suspenzie, licencie,
autolimitácie a opatrenia na ochranu obchodu

II. Tarifné prostriedky regulovania

 Colný kódex Únie (CKÚ)
 Spoločný colný sadzobník EÚ
 Clo
 Systém TARIC
 Všeobecný systém preferencií EÚ (GSP EÚ)

III. Colný kódex Únie (CKÚ)

 Colný kódex EÚ, kt. platí na celom území EÚ od r. 1994 (schválený 1992)
 Modernizovaný colný kódex (MCK), kt. bol novelizovaný z r. 2008 a mal platiť od
júna 2013
 Colný kódex Únie - prepracovaný MCK, prijatý vr. 2013 a platný od mája 2016
 Sadzobné a iné opatrenia spojené s pohybom tovaru medzi EÚ a tretími krajinami
 Vyjadruje požiadavky SOP a SPP
 Všetky colné a obchodné transakcie sa musia vykonávať elektronicky (postupný
prechod do r. 2020)
 Informačné a komunikačné systémy pre colné operácie majú hospodárskym subjektom
v každom členskom štáte ponúkať rovnaké možnosti
 CKÚ definuje:
 colne územie EÚ
 colné orgány
 colný dohľad
 colné konanie
 colné kontroly
 colné režimy
 metodiku výmery cla a jeho inkasovanie
Colné územie
 je spoločný priestor, na kt. dochádza k voľnému pohybu tovaru a osôb
 je vymedzený spoločnou hranicou na uplatnenie SOP voči 3.krajinám
 Colný štatút - postavenie tovaru
- tovar EÚ
- nie je tovar EU (non-EU)
 Tovar EÚ - je tovar pôvodom z EÚ alebo dovezený tovar, kt. bol prepustený do
voľného obehu (riadne prešiel colným konaním)

Colný orgán
 Zodpovedá za uplatňovanie colných predpisov
 Vykonáva colnú kontrolu T podliehajúcemu colnému dohľadu
 Finančná správa SR (Ministerstvo Financií SR):
- Finančné riaditeľstvo
- Sekcia colného a daňového úradu
- Kriminálny úrad finančnej správy
Colný dohľad
 činnosť colných orgánov zabezpečujúcich dodržiavanie colných predpisov
vzťahujúcich na tovar, kt. tomu podlieha (tovar, kt. nie je tovarom EU a vstúpil na
colné územie EÚ)
 Colné pohraničné pásmo - časť' colného územia EÚ vo vzdialenosti 25 km od colnej
hranice smerom do vnútrozemia, na ktorom je zvýšený colný dohľad

Colné konanie
 rozhoduje za akých podmienok sa T dováža, vyváža a prepravuje cez EÚ (EÚ nemá
vývozné clá)
 podanie JCD – jednotný colný dokumenty (pri dovoze), EAD – Administratívny
dokument (pri vývoze)
 kontrola tovaru a dokladov
 pri dovoze vymeranie cla, zaplatenie colného dlhu a prepustenie do požadovaného
režimu
 Zjednodušené colné konanie
- je colne vyhlásenie obsahujúce len niektoré údaje a požadujúce prepustenia do
colného režimu
- predkladá sa ZAD (zjednodušený administratívny doklad)

Colné kontroly
 vykonávajú sa na colných hraniciach, medzinárodných prístavoch a letiskách
 prehliadka tovaru
 kontrola dokladov a pod.
 prepustenie do požadovaného režimu
Colné režimy
1) Voľný obeh
 Dovoz
- Tovar, ktorý nie je tovarom EU, po prepustení do voľného obehu získa colný
štatút tovaru EU
- Tovar podlieha colnému dlhu pre dovoz
- Vymeriavajú ho a vyberajú colné orgány
- Colný dlh pri dovoze vzniká prepustením do režimu:
 voľného obehu alebo dočasné použitie (ak sa nedoloží ATA karnet)
 Vývoz
- Tovar EÚ opustí colné územie EÚ a podlieha colnému dlhu pre vývoz
- Tovar podlieha colnému dlhu pre vývoz
- Vymeriavajú ho a vyberajú colné orgány
- V rámci EÚ nie je žiadny colný dlh pri vývoze, ale ak by existoval, tak:
- Colný dlh pri vývoze podlieha vývoznému clu prepustením do colného
režimu:
 vývoz alebo pasívny zušľachťovací styk

2) Osobitné colné režimy:

 Tranzit (vonkajší a vnútorný)
- Vonkajší tranzit umožňuje prepravovať' tovar, ktorý nie je tovarom EÚ, z
jedného miesta na druhé v rámci colného územie EÚ bez toho, aby
podliehal dovoznému clu alebo iným obchodnopolitickým opatreniam.
Doklady sú potrebné v súlade s Dohovorom TIR
 T1
 ATA-karnet
- Vnútorný tranzit umožňuje prepravovať tovar medzi dvoma miestami na
colnom území EU cez krajinu alebo územie mimo uvedeného colného
územia (t. j. cez 3. kr.) bez zmeny jeho colného statusu. Nepodlieha
dovoznému clu alebo iným obchodnopolitickým opatreniam. Doklady sú
potrebné v súlade s Dohovorom TIR
 T2
 ATA-karnet
 Skladovanie (colné uskladňovanie a slobodné pásma)
- V danom režime sa môže na colnom územní EÚ uskladniť tovar bez toho,
aby podliehal dovoznému clu alebo obchodnopolitickým opatreniam
- Tovar sa môže ponechať' v režime skladovanie na neobmedzenú dobu
- Delí sa na režimy:
 Colné uskladnenie
 Tovar, ktorý nie je tovarom EỦ, sa môže uskladňovať pod
colným dohľadom v colných skladoch
 Verejné colné sklady – sú k dispozícii na colné skladovanie pre
kohokoľvek
 Súkromné colné sklady – pre držiteľom povolenia na tento
režim alebo na skladovanie tovaru
 Tovar sa môže dočasne vyňať' z colného skladu
  Slobodné pásma
 členské štáty si môžu určiť časti colného územia za slobodné
pásma a stanoviť' miesta vstupu a výstupu tohto pásma
 V SP sa môže tovar umiestňovať', skladovať', prepravovať,
používať, zušľachťovať' alebo spotrebúvať
 Tovar EÚ v SP
- Môžu vstúpiť do SP
- Môžu sa podrobiť zušľachťovacím operáciám
- Môže byť prepustený do voľného obehu v rámci SP

 Osobitné použitie (dočasné a konečné)

 Dočasné použitie
 V režime DP sa môže nachádzať' tovar, ktorý nie je tovarom EÚ
a má byť' spätne vyvezený
 Je oslobodený od cla
 Nezamýšľa sa žiadna zmena s tovarom a v režime DP sa môže
nachádzať 24 mesiacov
 Potrebný doklad ATA-karnet (je to unifikovaný dokument a
vydávajú ho vždy obchodné komory, na Slovensku SOPK)

 Konečné použitie
 Do režimu KP možno tovar prepustiť' do voľného obehu s
oslobodením od cla alebo so zníženou sadzbou cla
 citlivé výrobky (potrebné pre hospodárstvo EÚ)
 likvidácia tovaru
 prepadnutie v prospech štátu
 odpad a zvyšky pri spracovateľských a zušľachťovacích prácach

 Zušľachťovací styk (aktívny a pasívny)

 Aktívny
 Umožňuje použitie tovaru, ktorý nie je tovarom EÚ, v rámci
jednej alebo niekoľkých spracovateľských operácií na
colnom území EÚ bez toho, aby podliehal dovoznému clu
alebo iným obchodnopolitickým opatreniam.
 Lehotu na ukončenie zušľachťovacej operácie určujú colné
orgány
 Umožňuje aj dočasný spätný vývoz na ďalšie zušľachtenie
(pasívny zušľachťovací styk)
 Pasívny
 Umožňuje tovar EÚ dočasne vyviezť' z colného územia EÚ
s cieľom spracovania
 Zušľachtené výrobky sa následne môžu prepustiť' do
voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od
cla
  Nevzťahuje sa poľnohospodárske tovary, na ktoré sa
vzťahuje nárok na priznanie vývoznej náhrady
Vymeriavanie a Inkasovanie colného dlhu
 Vymeriavajú ho colné orgány
 Môžu aj AEO - schválený hospodársky subjekt
 Uhrádza sa:
- v hotovosti
- poštovým poukazom
- bankovým prevodom do 10 prac. dní
 O oslobodení rozhoduje FS na základe žiadosti deklaranta

IV. Colný dlh

 Pri dovoze vzniká prepustením tovaru do colného režimu:

 voľného obehu
 dočasné použitie

 Pri vývoze podlieha vývoznému clu prepustením do colného režimu:

 vývoz
 pasívny zušľachťovací styk

 Výpočet colného dlhu:

Colný dlh = Clo + Spotrebná daň + DPH

A B C
 Clo = A
- Sa vypočíta z colnej hodnoty tovaru:
 Hodnota zásielky (uvedená na faktúre)
 + Kurz EUR (podľa NBS)
 + Zahraničné dopravné a poistné náklady (do hranice EÚ)
 Spotrebná daň = B
- Jej výška je stanovená v Spoločnom colnom sadzobníku EÚ
- Len pre určité druhy tovarov:
 ropné produkty
 tabak
 alkohol
 DPH = C
- Vypočíta sa zo základu pre výpočet DPH:
- Colná hodnota tovaru
 + Clo (A)
 + Spotrebná daň (B)
 + Náklady na dopravu a poistné v rámci EÚ
____________________________________
 z danej sumy vypočítame 20 % = C

V. Registrácia subjektov vykonávajúcich ZO

 Identifikátor EORI (Economic Operators Registration and Identification System)
 Registrácia a identifikácia ekonomických subjektov podnikajúcich na území EÚ
 SK+DIČ
 SK+01+IČO

VI. Schválený hospodársky subjekt (AEO)

 AEO – Authorised Economic Operators
 AEO – schválený hospodársky subjekt = SHS
 Držiteľ povolenia AEO je bezpečným článkom medzinárodného dodávateľského
reťazca
 Je preverený zo strany colných orgánov
 Sú mu poskytované výhody pri colnom konaní
 Povolenie AEO je platné v celej EÚ a nemá obmedzenú časovú platnosť
 množstevná kvóta colné kvóty

1 mil. ton 1 mil. ton

nemôžeme doviesť viac znížená colná sadzba alebo nulová,

môžeme doviesť viac

colná suspenzia

znížená colná sadzba

bez obmedzenia množstva ale dôležitý je čas (platnosť)

Colný dlh – výpočet

 Dovoz pánskych oblekov z Číny (FOB Šanghai)
 Cena T = 100 000 €
 Preprava
- zahraničná 10 000 €
- vnútorná 2 000 €
 colná sadzba = 10%
Colný dlh = Clo + Spotrebná daň + DPH

Clo = 100 000 + 10 000 = 110 000 €

Colná sadzba (10 %) = 110 000 : 10 = 11 000 €
DPH = 100 000 + 11 000 + 2 000 = 113 000 €
DPH (20%) = 113 000 : 20 = 22 600 €

Colný dlh = 11 000 + 0 + 22 600 = 33 600 €

100 000 + 33 600 + 12 000 = 145 600 €
Clo – je poplatok, ktorý sa platí pri prechode cez colné hranice

Colný sadzobník
Číselné Slovné
Merná
označenie označenie Colné sadzby
jednotka
tovaru tovaru
všeobecné zmluvné preferenčné
8 miestny podrobný
kg, ks... nečlenské členské štáty
kód tovaru podpis FTA
štáty WTO WTO

Prečo nízke colné sadzby ? – na produkty, ktoré neohrozujú domácich producentov

 COLNÉ DOKLADY - TARIC, GSP EÚ

I. Colné doklady
 Funkcia CD:
 Preukázanie pôvodu tovaru
 Deklarácia podľa HS colného sadzobníka
 Preukázanie množstva a ceny T

 Colné vyhlásenia (JCD, EAD, ÚCV, ZAD, T1)

 JCD = JEDNOTNÝ COLNÝ DOKUMENT

 SAD = Single Administrative Document (JCD)
 Od 1. 5. 2017 je elektronické colné vyhlásenie pri dovoze tovaru z 3.krajín
nad 22 EUR (IM)
 Pri dovoze z krajín EZVO (EU)
 Prepravovanie tovaru non-EU v rámci EÚ (COM)
 Zasiela sa cez Centrálny elektronický priečinok (CTP)
 Nutnosť kvalifikovaného elektronického podpisu

 EAD = VÝVOZNÝ SPRIEVODNÝ DOKUMENT

 Export Accompanying Documents
 Povinný od 1. 7. 2009 v elektronickej forme pre colné vyhlásenie na vývoz
do 3.krajín
 s hodnotou nad 1000 EUR

 ÚCV = ÚSTNE COLNÉ VYHLÁSENIA

 Pri dovoze zásielky nižšej ako 22 eur uvoľnenie do voľného obehu
 Pri vývoze do 1000 eur, ak nie je požadované EAD

 ZAD = ZJEDNODUŠENÝ ADMINISTRATÍVNY DOKLAD

 Predbežné colné vyhlásenie umožňujúce prepustiť tovar v deň príchodu do
SR ešte pred vystavením JCD
 JCD dodať najneskôr do 4 dní
 Neplatí pre: textil, obuv, alkohol, tabak, živé rastliny a živočích

 T1 = TRANZITNÝ DOKUMENT
 Elektronické colné vyhlásenie na uvoľňovanie tovaru do režimu tranzit

 PCV O VSTUPE (ENS) A VÝSTUPE (EXS)

 Predbežné colné vyhlásenie o vstupe / výstupe
 Platné od r. 2011
 Zaslané elektronicky colným orgánom ešte pred vstupom/výstupom tovaru
do/z EÚ
 stačí 1 hodinu pred vstupom/výstupom pri cestnej doprave,
 2 h pri železničnej, niekedy aj 4 h
 II. Doklady o pôvode tovaru
 Od predložených dokladov závisí výška colnej sadzby na dovážaný tovar:

 EUR.1 = SPRIEVODNÉ OSVEDČENIE

 Potvrdzujú ho colné orgány v krajine vývozu
 slúži na zníženie colnej sadzby
 Ak tovar pochádza z krajín podpísaných zmluvu o preferenčnej dohode s
EÚ
 EZVO, západný Balkán, UA, MO, GE, JK, Mexiko, JAR, ....

 A.TR = DOKLAD O PREFERENČNOM PT

 Preferenčný pôvod
 Zníženie colnej sadzby pri obchodovaní
 EÚ s Tureckom

 Osvedčenie o nepreferenčnom pôvode tovaru

 vydáva ho obchodná komora krajiny vývozu pri obchodovaní EÚ s
krajinami, na kt. sa vzťahuje DNV

 Certifikát o pôvode tovaru

 vydáva ho obchodná komora krajiny vývozu

 Vyhlásením na faktúre
 vývozca schválený colnými orgánmi krajiny vývozu

 Systém registrovaných vývozcov (REX)

 uplatňuje sa od r. 2020 pri obchodovaní s krajinami v rámci GSP
 EÚ, Nórsko, Švajčiarsko, Turecko a krajiny GSP (RK)

III. Pravidlá pôvodu tovaru

 úplne získaný v určitej krajine
 ide o T, na výrobe ktorej sa zúčastnila len jedna krajina
 pokiaľ sú suroviny a polotovary potrebné na výrobu T dovezené z 3. krajín – krajina
pôvodu je tá, v kt. prebehla posledná (konečná) spracovateľská operácia
 Nepreferenčný pôvod:
 na T sa uplatňujú sadzby podľa WTO – zmluvné,
 na základe DNV
 Preferenčný pôvod:
 sa prisudzuje jednostranne alebo na základe medzinár. zmlúv alebo dohôd
 nad rámec DNV

 Kumulácia pôvodu tovaru:

 Použitie pri preferenčných pravidlách
 Výrobky dovezené z iného štátu použité vo výrobe vyvážaného výrobku sa
považujú za pôvodne v štáte, v ktorom sa uskutočnili posledné výrobné operácie
IV. Colný sadzobník Spoločenstva
 SR od 1. 5. 2004
 Je tam uvedená výška zmluvných colných sadzieb na dovoz pre nasledujúci
kalendárny rok
 Sadzby sa uplatňujú na vš. dovážané tovary s nepreferenčným pôvodom
 (t.j. vzťahuje DNV)
 Náležitosti colného sadzobníka – UKÁŽKA:

 Druhy colných sadzieb:

 Všeobecné – nie je DNV, nie sú členmi WTO, nepreukázal pôvod tovaru
 Zmluvné – DNV, členmi WTO, preukázať pôvod tovaru
 Preferenčné – na základe preferenčných zmlúv a GSP

V. Clo a jeho delenie

 Je tarifa, kt. sa platí pri prechode tovaru cez colnú hranicu štátu
 Podlieha mu všetok dovážaný (vyvážaný) tovar, kt. nebol oslobodený od cla
 Výber cla zaisťujú colné orgány
 Clo je prímom do spoločného rozpočtu EÚ:
 odvádza sa 100 %,
 z toho sa vráti členskému štátu 25 %

 Typy cla v EÚ:

 Valorické - je vyjadrené percentuálne z colnej hodnoty tovaru (napr. 7 %)
 Špecifické - vyjadrené hodnotou (napr. 25 EUR/100 kg)
 Kombinované - kombináciou špecif. a valor. cla
 Antidampingové - v prípade priznania dampingu
 Vyrovnávacie - odvetná reakcia na subvencovanie T
 Doplnkové clá - na určité produkty: (cukor, múka, hydina)
VI. TARIC
 Integrovaný sadzobník Spoločenstva
 Súhrn tarifnej a netarifnej obchodnej legislatívy medzi EÚ a 3.krajinami
 obsahuje kompletný Colný sadzobník EÚ
 nie je samostatným právnym predpisom
 Cieľom je stanoviť pre každý kód kombinovanej nomenklatúry prehľad opatrení EÚ,
ktoré sa uplatnia pri dovoze a vývoze na tovar s 3. krajinami, ktorý pod tento kód
spadá
 TARIC obsahuje:
 colné sadzby uplatňované voči 3.krajinám
 tarifné zníženia
 colné sadzby uplatňované v rôznych preferenčných režimoch
 kvantitatívne obmedzenia (kvóty)
 netarifné opatrenia (antidumpingové a vyrovnávajúce clá)
 doplnkové clá (múka, cukor,...)
 zákazy a obmedzenia dovozu a vývozu
 opatrenia spojené so štatistikou údajov

VII. Všeobecný systém preferencií

 Generalised Scheme of Preferences
 Generalized System of Preferences
 uplatnenie v MO od 1971
 každá krajina má vypracovaný vlastný GSP
 Cieľom je uľahčiť prístup produktov z RK na trhy RTE

 Reformovaný GSP V EÚ

 Platný od 1. 1. 2014 – 31.12. 2023
 len pre 92 krajín RK (76 príjemcov od r. 2018)
 pre 6 300 položiek spoločného colného sadzobníku EÚ
 Skončil nárok RK s vysokým alebo vyšším stredným prímom (Argentína,
Brazília, Katar, RF a Saudská Arábia)
 Výhody v rámci GSP stratia krajiny, ktoré majú podpísané preferenčné
dohody s EÚ
 (Mexiko, JAR, Tunisko, Ukrajina, Gruzínsko, Moldavsko)
 Skladá sa z:
a) všeobecná schéma GSP (štandartná)
b) špeciálna schéma GSP+
c) špeciálna schéma iniciatíva EBA

a) Všeobecná schéma SGP – štandardná

 Štandardný GSP
 týka sa RK, ktoré nie sú zaradené do špeciálnych schém GSP
 18 príjemcov
 Komodity sú rozdelené:
1. Senzitívne - sú znížené o 3,5 %
2. Nesenzitívne - bez cla (okrem poľnohospodárskych výrobkov), textil
a textilné výrobky znížené o 20 %

b) Špeciálna schéma GSP+

 Stimulačný mechanizmus pre chudobné RK s nízkym daňovým základom a ich
vývoz do EÚ sa zameriava na malý počet výrobkov
 9 príjemcov
 takmer 66 % položiek sú dovážané bez cla, ktoré sú vo všeobecnej schéme
GSP uvedené ako citlivé

c) Špeciálna schéma EBA

 Eveything But Arms = všetko okrem zbraní
 Je pre NRK
 49 príjemcov
 Tovary krajín EBA sú dovážené bez cla

 PRAVIDLÁ GRADUÁCIE A DEGRADUÁCIE

 Krajinná graduácia - v dôsledku prekročenia kritérií RK dosahuje úroveň, pri
ktorej je zo systému GSP vylúčená
 Produktová graduácia – vylúčenie tovaru zo systému GSP, lebo je
konkurencieschopný
 Degraduácia – poskytovanie preferencií je obnovené
 Netarifné regulovanie zahraničnoobchodnej činnosti EÚ

a) Colné suspenzie
 dovoz určitého druhu tovaru do EÚ so zníženou (až nulovou) colnou sadzbou
 bez obmedzenia množstva
 platnosť 2 x do roka (od 1. januára a od 1. júla)
 písomné žiadosti MH SR (schvaľuje ich Komisia)

b) Colné kvóty
 Kontingenty
 Zvláštny druh množstvových obmedzení
 Umožňuje dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo s preferenčnou sadzbou,
pokiaľ neprekročí stanovenú kvótu
 Tovar dovezený nad rámec kvóty je zaťažený riadnou colnou sadzbou

c) Množstvové obmedzenia
 Kvantitatívne reštrikcie = množstvové kvóty
 Zavádzajú sa na dovoz a vývoz vybraných druhov tovarov
 Realizujú sa prostredníctvom licencií
 Embargo - najtvrdšie opatrenie (obmedzenie D a V na nulu), odmietnutie vydania
dovoznej licencie

d) Licencie
 Predstavuje úradné povolenie na D alebo V tovaru, ktorý podlieha kvótam
 Citlivé výrobky, ktoré podliehajú kontrole
 potravinárske, poľnohospodárske., textil, zbrane, oceliarske výrobky.
 Delia sa na:
 Automatické
- Monitorovaciu funkciu
- Sledovanie pri nadmernom dovoze určitého tovaru
- Nesmú obmedzovať, diskriminovať alebo komplikovať dovoz tovaru Platnosť
licencie max. na I rok
- Rozhoduje MH SR
- Žiadosť na predpísanom tlačive
 Neautomatické
- Sú špeciálne povolenia na tovary s množstvovým obmedzením (citlivé
tovary) alebo na tovary bez množstvového obmedzenia (jedy a zbrane)
- Udeľuje sa väčšinou na štvrťrok
 Autolimitácie
- Dobrovoľné obmedzenie obchodu
- Vzájomné dohody medzi E a I, na základe ktorých sa E zaviaže neponúknuť'
viac tovaru ako je zmluvne dohodnuté. I sa zaväzuje umožniť dovoz
dohodnutého množstva tovaru
- Je to miernejšia forma ako stanovenie dovozných kvót
 - EÚ – USA (textil a odev)
e) Ochranné opatrenia podľa pravidiel WTO
 Základné nástroje ochrany sú:
1. antidumpingové opatrenia
2. antisubvenčné (vyrovnávajúce) opatrenia
3. ochranné opatrenia pred nadmerným dovozom

1. Antidumpingové opatrenia
 Dumping - predaj výrobku na vývoznom trhu za menej, ako je jeho bežná cena (=
predajná cena na domácom trhu vývozcu alebo výrobné náklady vrátane
primeraného zisku)
 Dumpingové rozpätie - rozdiel medzi vyššou cenou na domácom trhu a nižšou
exportnou cenou
 Dumpingová ujma - závažné poškodenie domáceho výr. odvetvia, hrozba vzniku
poškodenia, oddialenie zavedenia výroby určitého tovaru
 Postup EK pri antidumpingovom konaní:
1) Skúmanie predloženého podnetu
2) Začatie šetrenia (trvá 15 mesiacov)
3) Dočasné opatrenia (po 60 dňoch, no nie neskôr ako 9 mesiacov)
4) Ukončenie šetrenia: prijatím antidumpingového cla alebo záväzku (na
obdobie 5 rokov, potom to automaticky zaniká) alebo bez prijatia
opatrenia

2. Antisubvenčné (vyrovnávajúce) opatrenia

 Subvencia
- nenávratný finančný príspevok zo štát. zdrojov poskytovaný vládou krajiny
vývozu
- oslobodenie od daní a poplatkov poskytovaných ako výhoda v krajine vývozu
 EK navrhuje zaviesť:
- Ochrana trhu = vyrovnávacie clo
- Prijatie záväzku výrobcom alebo štátom o nepoužívaní subvencií, kedy sa
ochranné opatrenie nezavedú

3. Ochranné opatrenia pred nadmerným dovozom

 Ak nadmerné dovozy spôsobujú alebo hrozia spôsobiť domácim výrobcom vážnu
ujmu
 Šetrenie sa ukončí:
- Bez prijatia opatrenia
- Navrhne sa sledovanie dovozov
- Prijmú sa ochranné opatrenia (kvóty)
 Sledovanie dovozov pri nadmernom dovoze (ND)
- Iba voči členským štátom WTO
- Ak nadmerný dovoz naznačuje hrozbu domácim výrobcom
- Ex ante (pred uskutočnením dovozu)
- Ex post (po uskutočnení dovozu)
- Môže byť:
a) Jednoduché sledovanie - na dovážaný tovar je potrebná licencia
b) Dvojité sledovanie - vyžaduje sa dovozná aj vývozná licencia
 c) Trojité sledovanie - vyžaduje sa dovozná licencia, vývozná licencia
(z krajiny vývozcu) a elektronicky povinnosť' hlásiť' do Bruselu vš.
dáta z vývoz. licencie
f) Systém prijímania ochranných opatrení voči Čine pri ND
 V prípade nadmerného dovozu s určitých čínskych výrobkov môže EÚ chrániť trh
zavedením množstvových obmedzení (kvóty)
 Musia tomu predchádzať konzultácie (súhlas oboch strán)
 V 2005 r. zavedenie kvót na dovoz čínskeho textilu do EÚ
 V 2008 r. dvojité sledovanie dovozu čínskeho textilu
 Od r. 2009 zrušenie akýchkoľvek obmedzení v dovoze čínskeho textilu do EÚ

g) Ochranné opatrenia voči nečlenským štátom WTO

 Berú sa do úvahy špecifiká ekonomík krajín
 Vydávanie dovozných licencií je sprísnené
 Platnosť licencií kratšia
 Určia sa dodatočne obmedzujúce podmienky

h) Databáza EK pre prístupové trhy

 Databáza pre prístup na trhy EU
 vývozcovia z iných krajín a dovozcovia z EÚ
 slúži na uľahčenie dovozu z RK
 zdroj informácie pre dovozcov:
- dovozné colné sadzby EU
- dovozné predpisy,
- nadväzovanie obchodných kontaktoch

 Databáza pre vývoz do tretích krajín

 MADB - Market Access Database
 zdroj informácií pre vývoz do tretích krajín
 vývozca môže zistiť' všetky podmienky na zvolený trh pre určitý výrobok
- obchodné bariéry,
- dovozne formality v 3. kr.,
- štatistika obchodu medzi EÚ a 3.kr.,
- tarify a poplatky,
- štúdie prístupu na vybraté trhy a komodity

i) Vývozné náhrady v rámci SPP EÚ

 SPP = Spoločná poľnohospodárska politika EÚ
 zabezpečiť rozumné ceny poľnohospodárskej produkcie pre spotrebiteľov a
primerané prímy pre ich výrobcov
 Základom sú: jednotné ceny, finančná solidarita a preferencie
 Priame platby (nástroj podpory)
 Vývozné náhrady
 Finančná podpora výrobcov (exportérov), kt. vyvážajú vybrané poľnohospodárske
produkty do krajín mimo EÚ
 Vyrovnáva sa nimi rozdiel medzi vyššími vnútornými cenami v EU a cenami
týchto produktov na svetovom trhu
 V r. 2003 zriadená – Pôdohospodárska platobná agentúra:
- poskytuje finančné prostriedky
 - podpora v podnikaní v danej oblasti
- povstupová pomoc
Dovozné a Vývozné licencie
 Licencie AGRIM (dovoz) a AGREX (vývoz)
 Uplatňuje sa na tie výrobky, na kt. sa môžu získať' vývozné náhrady
 Licencie povinné – obligatórne (výrobky zo systému SPP) a nepovinné – fakultatívne (v
určitých prípadoch)

(na skúšku/zápočet)
TARIC - je len informatívny
Colná sadzba – súčasť colného zákona
Výpočet colného dlhu – pozor na % (premena % na celé čísla)
Colná kvóta, licencia, delenie cla...
Najväčšie zmluvy – s akými krajinami máme dohody
Čo je to komplexná dohoda (rozdiel so štandardnou dohodou)
- Rozšírená

INTRASTAT, ATA karnet, colná únia..

 Základné druhy medzinárodných obchodných
operácií

I. Medzinárodné obchodné operácie

 Predstavujú komplex rôznorodých činností účastníkov zahraničného trhu
zabezpečujúcich zahraničnoobchodnú tovarovú výmenu, prípadne inú
zahraničnoobchodnú činnosť', prostredníctvom využitia určitej obchodnej metódy.
 Neexistuje jednotná klasifikácia MOO
 Komplex rôznorodých činností
 Výber formy vstupu na medzinárodné trhy
 Propagáciu a distribúciu tovarov
 Zapracovanie obchodných ponúk
 Priebeh rokovaní
 Samotné podpísanie a realizáciu medzinárodných
 kontraktov
 Iné sprievodné služby
 Obchodná metóda
 spôsob, pomocou ktorého sa zabezpečuje pohyb tovaru (predmet výmeny) od
prvotného výrobcu ku konečnému spotrebiteľovi
 Priama
 Nepriama

II. Klasifikácia MOO

 Základné druhy obchodov
 Reexporty a iné operácie s tým spojené
 Kompenzačné obchody - výmena niečoho za niečo, musí to byť niečím
kompenzované, ale nebude to finančnými prostriedkami, lebo v tom prípade hovoríme
o klasickom dovoze a vývoze. Vstupujú tu aj iné druhy obchodov, ktoré nie sú tak
ľahko zabezpečené financovaním)
 Väzbové alebo viazané - na to, aby vznikol jeden obchod, existuje tam nejaká väzba
a keď tá väzba nebude dodržaná, tak ten obchod nebude existovať = čiže sú
podmienené nejakou inou činnosťou, na to aby ten obchod mohol existovať)
 Prebiehajúce na zvláštnych obchodných miestach - aukcie, burzy = sú viazané na
konkrétne miesta a podľa toho sa mení druh obchodu/tovaru/služby, ktoré poskytujú
 Zušľachťovacie a spracovateľské
 Obchodovanie s investičnými celkami
 Elektronické obchodovanie - čím ďalej sa rozvíja.... vznikajú nové obchody, prelína
sa vnútorný a zahraničný obchod
  Modely MOO
 Exportno-importný (model obchodných operácií)
- export a import tovaru a služieb, reexport a re-import
 Licenčný model (obchodných operácií)
- obchodovanie s licenciami, franchising, zmluvy o manažmente,
medzinárodná výrobná spolupráca, obchodovanie s investičným celkom
 Investičný model (obchodných operácií)
- kapitálovo náročná forma – PZI
- Investície na zelenej lúke, na hnedej, joint ventures

III. Základné druhy obchodov

 Vývoz (export) - vývoz tovaru (služby) za hranice krajiny výmenou za peňažné
prostriedky
 Dovoz (import) - umožňuje získať úžitkové hodnoty vyrobené v zahraničí výmenou
za peňažné prostriedky
IV. REEXPORT, REIMPORT A SWITCH

 Reexport a iné obchody s tým spojené

 Je opätovný vývoz dovezeného tovaru
 Reexportéri = prostredníci
 Predmet obchodu je nezmenený (musí ísť vždy o ten istý tovar - nesmieme
zmeniť nomenklatúrny kód tovaru)
 Dve samostatné zmluvy (s dodávateľom a odberateľom)

 Priamy a nepriamy reexport

 Priamy - kúpený tovar v zahraničí sa reexportérom prepraví do tretej
krajiny, pričom nevstúpi do colného územia reexportéra

 Nepriamy - reexportér dovezie tovar, ktorý je kúpený v zahraničí, do

svojej krajiny a až potom ho vyvezie do tretej krajiny
- v krajine reexportéra vstúpi do režimu: voľný obeh alebo colné
uskladňovanie – je výhodnejšie (nepodlieha colnému dlhu)

- colné uskladnenie
 Umožňuje uskladňovať v colnom sklade tovar:
 Nie je tovarom EÚ
 Je tovarom EÚ
 Tovar sa uskladňuje na neobmedzený čas.
 Colné sklady môžu byť:
 Verejné
 Súkromné

 Využitie reexportov:
 Dôvodom sú cenové rozdiely na rôznych trhoch
 Zachovaniu si výhodnej pozície na danom trhu
 Dokonalá znalosť miestneho trhu
 Obchodnopolitické dôvody
 Poskytovanie ďalších služieb: financovanie obchodu, kompletizácia
výrobkov, montážne centrá
 Re-import
 Ide o dovoz následne vyvezeného domáceho tovaru pričom neprebehla žiadna
spracovateľská operácia (dvojité prekročenie domácej hranice pri V aj D)
 Sú to tovary:
 nepredané na aukciách
 vrátené z konsignačných skladov
 poškodená produkcia
 odmietnuté kupujúcim
 Netýka sa to tovarov z výstav a veľtrhov (režim dočasné použitie)

 Switch
 Devízová konverzia (výmena jednej devízy za inú) uskutočňovanej pomocou
obchodu s tovarom (reexportným obchodom).

 Vývozný switch
 Dovozný switch
 Devízový switch
 Tovarovo-devízový switch

 Využitie switchov:
 Účelom je získať voľne vymeniteľnú (konvertibilnú) menu za nevymeniteľnú
(klíringovú) menu
 Môžu sa meniť' aj dve klíringové meny navzájom
 Je to zložitá obchodná operácia (špecialisti - switcheri)
 Účtujú si odmenu (prémiu) v závislosti od zložitosti operácie
 Môžu byť zapojení viacerí obchodníci, pripadne banky
 Sprevádzajú reexportné operácie
V. Kompenzačné obchody
 Veľký rozmach v druhej polovici 20. st.
 Zaradujú sa medzi komerčné kompenzácie
 Nie sú uzavreté obchodné dohody alebo zmluvy
 Partneri nemajú dostatok finančných prostriedkov
 Existujú určité obmedzenia D aV
 Nestabilná politická a ekonomická situácia
 Medzi partnermi nedôvera a insolventnosť
 Barterové obchody, kompenzácie

 Kompenzačný obchod
 Hranice prekračuje len tovar
 Rozširuje sa počet zúčastnených osôb v jednotlivých krajinách
 V jednej krajine medzi sebou uskutočňujú vzájomné peňažné zúčtovanie v mene
danej krajiny
 Hodnota vyvezeného tovaru = hodnote dovezeného tovaru

 Úplná
 Čiastočná
 Kompenzácia v sebe (E je zároveň aj I )

 Rozšírená (trianglová - 3 účastníci)

 Globálna (väčší počet účastníkov)

 Na transakcii sa zúčastňuje viacej dovozcova a vývozcov
 Kompenzačný konateľ (agent) - riadi obchod, prislúcha odmena
 Kompenzačný výmer: označenie partnerov v KO, predmety (služby) KO,
devízový kurz a hodnota KO, úverové vzťahy medzi E a I
  Barter
 Je jednoduchá výmena tovaru za tovar dohodnutá medzi exportérom a importérom
na základe jednej zmluvy.
 Medzi partnermi nedochádza k žiadnemu peňažnému toku.
 Iba k dvom protismerným tokom tovarov.

 Najstaršia forma obchodu

 Najjednoduchšia forma kompenzačného obchodu
 Nedochádza k platbe ani vo vnútri krajiny
 Ak firma nevie tovar použiť, môže ho predať' na treťom trhu so zľavou (získa
hotovosť)
 Veľký rozmach v 2. polovici 20. st. (RF, UA, kr. Balkánu)
 V súčasnosti - firemný barter
- Partneri, ktorí medzi sebou pravidelne nakupujú T alebo S
- Možnosti uskutočnenia:
 Firma si vyhľadá barterového partnera
 Vyhľadá prostredníctvom internetovej stránky
 Špecializované barterové spoločnosti

VI. Väzbové (viazané) obchody

 Buybacky (spätná kúpa) a production sharing

 Buyback - exportér (strojov, zariadení, technológii, držiteľ licencie) súhlasí s
tým, že platba sa bude uskutočňovať vo forme výrobkov produkovaných na
dodaných zariadeniach, vo forme surovín vyťaženými dodanými zariadeniami,
či vo forme licenčných výrobkov.

 Začiatky v 70. r. 20. st.

 Súviseli s vývozmi investičných celkov do RK(obmedzený prístup PZI)
 Production sharing - v prípade dodávky zariadení na ťažbu nerastných
surovín
 Rámcové zmluvy na 5 - 15 rokov
 E- získa nové trhy, surovinové zdroje
 I (RK) - získajú stroje a technológie bez devízových prostriedkov
 Paralelné obchody (protinákupy)
 Exportér vyvezie T, za ktorý mu importér riadne zaplatí
 Zároveň sa zaväzuje neskôr doviesť T z krajiny importéra ako protinákup, v
tej istej hodnote ako vyviezol
 Záväzok k proti odberu je nutnou súčasťou vývozu
 Je obsiahnutý v rámcovej dohode o protinákupe
 Jednotlivé obchody sa uskutočňujú na základe 2 samostatných kontraktov na D
a V

 Cash-backy
 Exportér poskytuje pri významných predajoch svojho výrobku odberateľovi
zľavu vo forme rabatu alebo bonusu
 Zároveň sa dovozca zmluvne zaväzuje, že bonus bude čerpať nákupom vopred
určeného tovaru.
 V prípadoch tovaru spotrebného charakteru môže byť zľava čerpaná formou
nákupných kupónov, ktoré sa dajú použiť aj ako prostriedok úhrady
 Vyžitie cash-backov:
 Rozmach v 90. rokoch 20. st.
 Najčastejšie využívali TNK
 Psychologický efekt:
 Importér - dostáva tovar, kt. nemusí uhradiť
 Exportér-v rámci I operácie presadí na trh iné druhy tovarov

 Ofsetové operácie
 Exportér sa určitým spôsobom zaväzuje vyvážiť náklady importujúcej krajiny
na dovoz jeho tovaru
 Vždy ide o vývoz tovaru veľkej hodnoty:
 vojenská technika, lietadlá, zbrane
 stavby mostov, diaľnic,
 Protislužby sa pohybujú v rozmedzí 50 %, pripadne i viac hodnoty vývozu.
 Špecifická forma obchodu - väzbové transakcie s kompenzačným významom
 Využívajú sa od 80. rokov 20. st.
 Súčasťou ofsetového programu je ofsetový koeficient (určuje prínos danej
transakcie pre ekonomiku odoberateľa)
 Delia sa na:
 Súkromné a verejné (podľa subjektu)
 Priame a nepriame (podľa obsahu)
 Zásady o realizácii ofsetových operácií na Slovensku (v r. 2008)
 Obstarávateľmi sú: Ministerstvo obrany SR a Ministerstvo vnútra SR
 Príprava a realizácia ofsetových programov: MH SR
 Na ofsetovú operáciu sa neposkytuje štátna pomoc
 Zmluva o ofsetovom programe
 MH SR prostredníctvom Ofsetovej komisie schvaľuje ofsetovú operáciu a
realizuje sa podpisom zmluvy o ofsetovom programe:
 Predmet zmluvy; Typy a oblasti realizácie ofsetu; Hodnota programu;
Harmonogram a postup plnenia; Sankcie a pod.
 Iné druhy medzinárodných obchodných operácií
I. Iné spôsoby a formy obchodovania
 Určité druhy MOO môžu:
 komoditné burzy a aukcie (zvláštnych obchodných miestach)
 obchodovania s investičnými celkami (prostredníctvom tendra)
 rôzne typy zušľachťovacích a spracovateľských operácií
 elektronického obchodovania
 Odlišujú sa:
 Spôsob uzatvárania kúpnych zmlúv
 Zmluvné podmienky
 Plnenie kúpnych zmlúv
 Spôsob komunikácie medzi obchodnými partnermi

II. Operácie na zvláštnych obchodných miestach

1) Tovarové burzy
2) Aukcie

1) Burzy
 Burzy delíme:
 Všeobecné - viacej druhov komodít
 Špecializované - určitú komoditu
 Verejné - zakladateľom je verejná inštitúcia
 Súkromné – súkromné osoby, a. s.

 Burzy podľa predmetu obchodovania:

 Finančné – miesta, kde sa obchoduje s cennými papiermi (šek, zmenka, akcie,
obligácie, konosamenty a pod.) a peňažnými prostriedkami v cudzej mene
 Tovarové - centrum svetového obchodu s homogénnym tovarom, surovinami,
poľnohospodárskymi plodinami, na kt. sa stretáva ponuka a dopyt
 Špeciálne - burzy služieb, ktoré sa zaoberajú obchodom s priestormi lodí, na
palube lietadla a tiež predajom lodí
 (New York, Londýn, Rotterdam)

 Tovarové (komoditné) burzy

 PO, špecifickou legislatívou, pod štátnym dohľadom
 Sú obchodné miesta, kde sa stretáva ponuka a dopyt T
 Určujú sa svetové ceny
 Obchodovanie je pravidelné na určitých miestach
 Obchody sú štandardizované (uzancie)
 Predmetom sú T: veľkých objemov, fyzicky neprítomné, homogénne
 Účastníkmi sú iba oprávnené osoby
 Cena, množstvo, termíny dodávky- sú verejne dostupné
 Odmeny (marža) pre burzových obchodníkov je nízka (0,1 %)
  Druhy burzových obchodov
 Podľa doby plnenia:
 promptné a termínované
 Podľa úmyslu zmluvných strán realizácie obchodu:
 reálne a špekulatívne
 Podľa spôsobu plnenia (realizácie):
 priame a zúčtovacie
 Podľa miesta plnenie (dodacej parity):
 miestne (EXW, FCA) a distančné (CPT, DAT, DAP) prip. (FOB, CIF)

2) Aukcie
 Verejné dražby, na ktorých sa stretáva ponuka a dopyt konkrétneho prítomného
tovaru
 T má nezastupiteľný charakter
 T je fyzicky prítomný v celom množstve (vzorka)
 Organizované aukčnými spoločnosťami, združeniami, prístavmi,
 Najznámejšie miesta: New York, Londýn, Rotterdam, Amsterdam, Antverpy,
Petrohrad

 Aukcie delíme:
 Pravidelné - presne stanovovaných obdobiach pre určitú komoditu
 Príležitostné - predaj tovaru z havarovanej lode, pri exekučných konaniach
 Verejné - oznamujú sa v tlači, zúčastniť sa môže každý záujemca
 Tajné (za zatvorenými dverami) –- prizývajú iba určitý hostia na základe
pozvánky

 Anglické - po vyhlásení základnej ceny sa zvyšujú ponuky a tovar je vydražený

tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu
 Holandské - je vyhlásená max cena, kt. sa znižuje do okamihu vydraženia (T
podliehajúci rýchlej skaze) = zelenina, ryby, syry, kvety, .
 Japonské - so zvyšujúcou cenou, cenu zvyšuje vyhlasovateľ dovtedy, kým v sieni
neostane len 1 účastník

 Zapisovacie konanie (obálkové) – ponuka sa predkladá v písomnej forme v uzavretej

obálke, aukcionár akceptuje ponuku s najvyššou cenou (druhá najvyššia cena)
 Elektronické aukcie – virtuálny priestor, v kt. sa zadávajú on-line cenové ponuky,
vyhlásená max cena a tá klesá do momentu záujmu
 Najúčinnejšia a najtransparentnejšie
 Úspora času
 Rovnaké podmienky pre každého
III. Obchodovanie s investičnými celkami
 Obchodovanie s IC veľmi zložité (zmluvné zabezpečenia)
 Objemovo a hodnotovo veľmi významné
 Realizácie a financovanie IC je dlhodobé
 Komplexné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom
 Vzájomná spolupráca je dlhodobá a pokračuje aj po ukončení výstavby a uplynutí
záručnej doby (údržba, rekonštrukcie, generálne opravy)
 Dodávateľom zhotoviteľom
 Odberateľom = investorom

 Povinnosti dodávateľa

 Zmluvné zabezpečenie obchodovanie s investičnými celkami

  Tender - verejná súťaž
 Vyhlasuje sa pri obstarávaní IC
 Investor (obstarávateľ) môže byť súkromná spoločnosť alebo verejnoprávny
subjekt
 Obstarávateľ IC vyhodnotí tender a uzavrie zmluvu s najvýhodnejším účastníkom,
ktorý vyhovel podmienkam tendru
 Účasť na tendri:
 Otvorená – open tendering system, t. j. pre kohokoľvek
 Uzavretá – stanovený počet účastníkov
 Postup uchádza tendra
1) Investor vyhlási tender
2) Záujemcovia si obstarajú za úhradu súťažné podklady (obchodné a
technické)
3) Obchodné kritéria - platobné, dodacie, garančné a iné podmienky tendra
4) Technické kritéria – charakterizujú investičné dielo
5) Uchádzač musí dodať predmet obstarávania v požadovanom čase a kvalite
 Obstarávateľ tendra si vyžaduje od účastníka zábezpeku (vádium) alebo bankové
záruky, ktoré napomáhajú dodržiavať podmienky dodávky
 Obstarávateľ IC vyhodnotí výsledky tendra
 Zmluvy uzavrie s najvhodnejším účastníkom
 Môže nastať aj anulovanie tendra
 Riziká pre účastníkov tendra - nemusia byť vybraný ako dodávatelia (finančné a
časové straty)

IV. Zušľachťovacie a spracovateľské operácie

 Podieľajú sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti výroby
 Prepracovanie určitých materiálov, surovín alebo spracovanie polotovarov do vyššieho
stupňa finálnej podoby, alebo do konečnej podoby hotového výrobku
 Veľký rozmach v 90. rokoch 20. storočia v krajinách s tranzitívnou ekonomikou
 Motívom sú nižšie náklady na spracovanie tovaru a úspora finančných prostriedkov
 Delia sa na: aktívne a pasívne
 Aktívne
 Nastávajú vtedy, ak zahraničný objednávateľ dodá materiál na spracovanie
alebo zušľachtenie a následne si ich vyvezie späť do svojej krajiny.
 Môže spolu s materiálom dodať:
 technológiu
 výrobné zariadenia
 alebo ich poskytne formou lízingu
 Pasívne
 Nastáva vtedy, ak k zušľachteniu dochádza v zahraničí a potom sa hotové
výrobky dovezú späť do krajiny vývozu
 Niekedy je možnosť určitej časti zušľachťovacieho tovaru predať v krajine,
v ktorej prebehla daná operácia
 Niekedy sa časť' môže ponechať' ako forma kompenzácie za poskytnuté
služby, prípadne reexportovať do tretích krajín
V. Elektronické obchodovanie
 Akýkoľvek obchod uskutočnený s využitím elektronických nástrojov e-commerce, e-
business súčasťou, je:
 e-banking
 Internetbanking
 B2B - medzi výrobcami navzájom
 B2C - medzi výrobcom a konečným spotrebiteľom
 C2C - predaj navzájom medzi spotrebiteľmi
 C2B - spotrebiteľ ponúka služby výrobcom

 EDI - Electronic Data Interchange

 Elektronická výmena dát
 Automatizácia systému vybavovania objednávok, fakturácie a platieb
 Cieľom je nahradenie papierovej formy dokladov za elektronické
 Sprostredkovateľské vzťahy ZO

Vyvážať? Ako? Kam? Čo všetko musím vedieť?

 Má Vaša firma vyhovujúce podmienky a dostatočné kapacity?

 Aká je pripravenosť firmy po stránke materiálnej, finančnej, organizačnej, či v oblasti
ľudských zdrojov na zahraničnoobchodnú činnosť?
 Čo od realizácie vývozu očakávate? – ziskovosť...
 Ktorý trh je pre Vaše produkty najvhodnejší, najreálnejší a najefektívnejší?
 Aký je potenciál cieľového trhu?
 Aké sú preferované vlastnosti výrobku zahraničnými spotrebiteľmi?
 Aká bude najoptimálnejšia forma vstupu na zahraničný trh, aká bude obchodná
stratégia?
 Aké sú zaužívané distribučné kanály na zahraničnom trhu?
 Ako vývoznú operáciu financovať a ako bezproblémovo zabezpečiť úhradu za
vyvezený tovar?
 Akú cenovú politiku môžu zahraniční partneri zvoliť?
 Aké prekážky Vás čakajú na danom zahraničnom trhu?
 Ako komunikovať? S ktorými domácimi a zahraničnými firmami spolupracovať

Obchodná metóda
 Na realizáciu ZO používame rôzne obchodné metódy.
 Obchodná metóda
 predstavuje spôsob, ktorým sa zabezpečuje pohyb tovaru a služieb od výrobcu
ku konečnému spotrebiteľovi (užšie chápanie),
 v širšom zmysle - spôsob vstupu podniku na zahraničné trhy a vyvíjanie
aktivít na ňom s cieľom dosiahnuť ekonomický efekt.
 Voľba obchodnej metódy závisí od:
 obchodno-politických podmienok daného teritória,
 od druhu tovaru,
 charakteristiky cieľového trhu,
 rôznorodosti distribučných systémov,
 jazykových bariér,
 ekonomických, devízových, daňových, colných predpisov...,
 vlastných možností firmy

Obchodné metódy (formy):

 priame (exportné oddelenia, pobočky, dcérske spoločnosti, distribútori., joint venture)
 nepriame (exportný podnik, zahraničný nákup. spoločnosti, export. kooperácie).
Právnym výsledkom realizovanej obchodnej metódy je kúpna zmluva (kontrakt), tj. predaj
tovaru alebo služieb do zahraničia.
Priama metóda
 exportné oddelenie/ reprezentačné kancelárie (podnikový delegát)
 nie sú samostatné PO a nie sú zapísané v OR v krajine pôsobenia, tvorí ju
podnikový zástupca dlhodobo pôsobiaci v zahraničí,
 cieľ – podporovať podnikateľské zámery v teritóriu pôsobenia
 podniková pobočka v zahraničí
 je organizačnou zložkou materským podnikom, so sídlom v zahraničí,
 bez právnej subjektivity, ale už sú zapísané v OR teritóriu pôsobenia,
pracovnici sú zamestnanci materského podniku,
 cieľ – plniť funkciu predaja, servisu alebo poradenských služieb
 dcérska spoločnosť
 samostatné PO, v úplnom alebo väčšinovom vlastníctve materského podniku,
so sídlom v zahraničí alebo v domácej krajine ,
 cieľ– doplnenie a vybudovanie distribučných kanálov (môže byť so skladom
alebo bez),
 dôvodom založenia dcérskej spoločnosti je najmä nemožnosť nájsť vhodného
obchodného partnera v zahraničí ako prvého dovozcu = dopĺňa distribučný
kanál v zahraničí
 joint venture
 spoločný podnik vytvorený dvomi alebo viacerými podnikateľskými subjektmi
s cieľom kombinovať ich vlastné zdroje a schopnosti,
 cieľ – dosiahnutie strategických cieľov (najmä konkurenčnej výhody),
 výhody:
 jednoduchosť, rýchlosť,
 možnosť dosahovať lepšie ceny, možnosť priameho kontaktu so zahraničným,
trhom,
 rýchla reakcia na meniace sa podmienky
 nevýhody:
 financovanie vlastného obchodného oddelenia,
 mať vlastný kvalifikovaný personál,
 vyššie náklady na prieskum trhov a komodít,
 zvýšené podnikateľské riziko
Nepriama metóda
 výhradný predajca
 dodávateľ sa zaväzuje, že T. uvedený v zmluve nebude na urč, teritóriu
dodávať inej osobe, ako výhradnému predajcovi. VP je obchodný medzičlánok
(prostredník), nie sprostredkovateľ, lebo koná vlastným menom, na vlastný
účet.
 Odmena - rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou
 exportný podnik
 špecializovaná firma na realizáciu dovozných a vývozných obchodných
operácií,
 sú to špecializované podniky, ktoré celosvetovo zabezpečujú viac ako 1/3
svetového obchodu
 je to najčastejšia forma podnikania, nevýhodou je ale to, že výrobca stráca
priamy kontakt so zahraničným importérom
 exportné aliancie
 voľné združenie malých a stredných firiem z príbuzného odboru, kt. výrobky
sa dopĺňajú
 cieľ - presadiť sa na zahraničných trhoch,
 piggybacking
 spolupráca viacerých firiem v rovnakej oblasti výroby (väčšia firma v dohode
za poplatok poskytne časť svojej marketingovej kapacity a umožní menším
firmám využiť jej distribučné siete)
 kapitálové investície
 zaraďujeme sem predaj licencií (práv na využitie vynálezu, priem. vzorov ...),
franchising, zmluva o zriadení, medzinárodné výrobné kooperácie
 výhody:
 možnosť prieniku na vzdialené a rozptýlené trhy
 nižšie náklady na spracovanie trhu,
 nižšie náklady na budovanie vlastných obchodných oddelení
 znižovanie úverového a inkasného rizika, a pod,
 nevýhody:
 izolácia výrobcu/vývozcu od zahraničných trhov,
 dosahovanie nižších cien (o maržu sprostredkovateľa)
Pri nepriamej obchodnej metóde sa pri realizácii obchodných operácií využívajú tieto
formy zmlúv:
 sprostredkovateľská zmluva
 zmluva o obchodnom zastúpení
 mandátna zmluva
 komisionárska zmluva
Iné formy nepriamych obchodných metód: obchodné domy, makléri, brokeri (sem by sme
mohli zaradiť aj mandátnu zmluvu)

Zmluva o sprostredkovaní
 Subjekty: sprostredkovateľ (napr. realitná kancelária) a záujemca (napr. zahraničná
firma, ktorá hľadá výrobné priestory)
 Definícia: Sprostredkovateľ vyvíja činnosť na sprostredkovanie príležitosti pre
záujemcu, aby mal možnosť uzavrieť zmluva alebo obchodný vzťah s treťou
osobou, za čo má nárok na províziu.
 Vzťah: medzi subjektmi obchodný
 Vznik: na základe zmluvy (nevyžaduje písomnú formu)
 Práva a povinnosti strán:
 sprostredkovateľ
 záujemca
 Náležitosti zmluvy:
 určenie zmluvných strán
 predmet zmluvy
 výška provízie
 Typický znak: jednorázovosť

 Odmena: provízia (výška a výpočet stanov. v zmluve)

 Náklady: v zmysle zmluvy splnením záväzku uplynutím času výpoveďou
 Zánik:
- splnením záväzku
- uplynutím času
- výpoveďou
 Význam: častá v podnikateľských vzťahoch, v oblasti služieb alebo na burzách
(makléri, brokeri (v USA), RK, účastníci distribučných kanálov)
Zmluva o obchodnom zastúpení
 Subjekty: obchodný zástupca, zastúpený (musia byť podnikateľmi)
 Definícia: obchodný zástupca vyvíja sústavnú/dlhodobú činnosť smerujúcu k
uzavretiu určitého druhu zmlúv (viacerých), za čo má nárok na províziu (sústavná,
dlhodobejšia činnosť)
 Vznik: na základe zmluvy v písomnej forme na dobu určitú alebo neurčitú
 Vzťah: obchodný (obaja musia byť podnikateľmi)
 Práva a povinnosti zmluvných strán:
 obchodný zástupca – dojednáva zmluvy
 zastúpený – podpisuje zmluvy

 Náležitosti zmluvy:
 Typický znak: trvalejšia dlhodobejšia činnosť (vyššia forma
sprostredkovateľskej zmluvy)
 Odmena: provízia (dohodnutá podľa zmluvy)
 Forma odmeny:
- pevne stanovená
- %-na čiastka
- kombinácia (pevná a percentuálna)
 Zastúpenie môže byť:
- výhradné
- nevýhradné
 Zánik:
- uplynutím doby trvania zmluvy
- výpoveďou
- odstúpením od zmluvy
 Význam: široké využitie, hlavne pri budovaní distribučných sietí pre výrobky
Mandátna zmluva
 Subjekty: mandatár (v roli zástupcu) mandant (v roli zastúpeného)
 Definícia: mandatár sa zaväzuje, že v prospech mandanta, na jeho účet a v jeho
mene zariadi určitú obchodnú záležitosť a druhá strana mu zaplatí odmenu
 Vznik: na základe zmluvy a určenia predmetu zmluvy
 Vzťah: obidva subjekty musia byť podnikateľmi (PO)
 Práva a povinnosti zmluvných strán:
 mandatár - povinný vykonávať činnosť v prospech mandanta s odbornou
spôsobilosťou
 mandant – povinný zaplatiť mandatárovi odmenu (prípadne aj vzniknutí
náklady)

 Forma odmeny:
 stanovená v zmluve
 obvyklá (v čase a na určitú činnosť)
 nie je stanovená (vyplatiť obvyklú)
 Zánik:
 splnením záväzku, dohodou - odstúpením - výpoveďou,
 Význam: univerzálny typ zmluvy (pri zastupovaní komerčnými právnikmi,
v medzinárodnom obchode, preprave, colných úkonoch..)
 MZ – ide o tzv. priame zastúpenie, t.j. práva a povinnosti z práv. úkonov mandatára
(zástupcu) priamo zaväzujú mandanta (zastúpeného)
Komisionárska zmluva
 Subjekty: komisionár (zástupca), komitent (zastúpený)
 Definícia: v komisionárskej zmluve sa komisionár zaväzuje, že v prospech
komitenta, na jeho účet, ale vo vlastnom mene zariadiť za odplatu určitú obchodnú
záležitosť (! rozdiel od MZ – komisionár jedná pod vlastným menom!)
 Vznik: na základe zmluvy (nevyžaduje písomnú formu!)
 Podstatné náležitosti KZ.:
 Práva a povinnosti:
 komisionár – konať s odbornou spôsobilosťou podľa pokynov komitenta
 komitent - zaplatenie odmeny (odplaty) a úhrada nákladov

 Typický znak: komisionár koná vo vlastnom mene na cudzí účet

 Zánik:
 splnením záväzku,
 dohodou,
 odstúpením,
 výpoveďou,
 Význam: obstaranie kúpy a predaja určitej veci, podľa toho rozlišujeme nákupnú a
predajnú komisiu (v ZO reexporte, burzové operácie , k/p cenné papiere)
 Dodacie podmienky v medzinárodnom obchode
Dodacie podmienky predstavujú všetky podmienky spojené s dodávkou tovaru od výrobcu k
odberateľovi a určujú:
 dodaciu paritu
 dodaciu lehotu
 spôsob balenia
 sprievodné doklady
 ostatné podmienky dodávky
S realizáciou V. a D. súvisí rad činností, z ktorých podstatnú časť predstavuje preprava T, ale
aj poistenie tovaru, balenie tovaru, preclenie tovaru a ďalšie.

Dodacia parita
 upravuje podmienky dodávky tovaru medzi Ex a Im
 Stanovuje:
 prechod povinností z predávajúceho na kupujúceho
 určuje moment odovzdania tovaru medzi predávajúcim a kupujúcim.,
 ako aj moment prechodu nákladov a rizík (straty alebo poškodenia spojených
s dodaním T. pri medz. preprave.)
 Dodacia parita sa stanovuje niektorou z dodacích doložiek. Jednoznačnú interpretáciu
povinností exportérov/importérov upravujú pravidlá INCOTERMS (vypracovala
MOK v Paríži 1-krát r. 1936, posledná úprava je z roku 2020 - platná od 1.1.2020.)
ICC INCOTERMS 2010
 INCOTERMS určujú !!!:
 povinnosti predávajúceho a kupujúceho počas medzinárodnej prepravy
 povinnosť preclenia zásielky pri dovoze a vývoze.
 moment prechodu nákladov a rizika
 INCOTERMS sa nezaoberajú !!!:
 prechodom vlastníckych práv na tovar
 následkami porušenia kúpnej zmluvy
INCOTERMS nie sú povinné; ak ale sú v kontrakte uvedené, sú záväzné!
INCOTERMS 2010 sa skladajú: zo 4. skupín a 11. dodacích doložiek
 Skupina E - odoslanie EXW (EXW)
 EXW = výrobca má povinnosť len vyrobiť tovar a zabaliť, tak ako je určené
E, F =
prepravcu si
 Skupina F- hlavné preprav. nevyplatené (FCA, FAS, FOB)
vyberá  FCA = predávajúci musí odovzdať tovar určený dopravcovi v dohodnutom mieste,
kupujúci používa sa len pre suchozemskú dopravu (zabalí tovar, urobí colné konanie na
vývoz, platí náklady aj riziká až do miesta kde dôjde k prekládke)
 FAS = vývozca dodá vyrobený/preclený/zabalený tovar k boku lode
 FOB = vývozca vyrobený/preclený/zabalený tovar naloží na palubu určenej lode
(zmena v roku 2020 – moment prechodu nákladov a rizík prechádza
z predávajúceho na kupujúceho momentom uloženia tovaru na palubu konkrétnej
lode)
 Skupina C- hlavné preprav. vyplatené (CFR, CIF, CPT,CIP)
 CFR = náklady a dopravné platené do dohodnutého prístavu určenia
C,F =  CIF = náklady predávajúci platí do miesta určenia a poistenie platí do
prepravcu si dohodnutého prístavu určenia
vyberá CFR a CIF (výlučne pre námornú dopravu)
predávajúci
 CPT = náklady až do miesta určenia
 CIP = predávajúci má povinnosť tovar pripoistiť na medzinárodnú prepravu na
110%
CPT a CIP (výlučne pre suchozemskú dopravu)
 Skupina D - prijatie (DAP, DPU, DDP)
 DDP = predávajúci platí všetky náklady (+ pripoistenie) súvisiace
s medzinárodnou prepravou až do krajiny určenia

(terminál – miesto kde sa združuje tovar určený na medzinárodný obchod ? ) – 21:00

Terminál = miesto, kde sa združuje tovar na medzinárodnú prepravu, pre všetky druhy prepravy
TOTO TREBA VEDIEŤ NA SKÚŠKU !!!!!
ZMENY – INCOTERMS 2010
 štyri dodacie parity v Incoterms 2010 boli zrušené (DAF, DES, DEC DDU) a dve
nové boli prijaté (DAT, DAP).
 Nové doložky DAT a DAP sú použiteľné pre všetky druhy dopravy, m sú obmedzené
len pre nám. dopravu
 DAT - dodaný do terminálu
 DAP - dodaný na miesto
 DDP - s dodaním clo platené (len vo veľmi ojedinelých prípadoch, keď je osoba
zapísaná do OR v krajine určenia)

Zmeny INCOTERMS 2020 (netreba až tak)

 Podstatné zmeny:
 zmeny nastali v skupine D
 DAP - Delivered at Place (s dodaním na miesto)
 DPU - Delivered at Place Unloaded (s dodaním na miesto vyloženia)
 DDP - Delivered Duty Paid (s dodaním clo platené)
 boli stanovené rôzne úrovne poistného krytia v CIF (C) a CIIP (A)
 pri parite FCA - umožňuje vydávanie nákladných listov (Bills of Loading) po
naložení.
 zabezpečenie prepravy vlastnými dopravnými prostriedkami P-ceho alebo K-ceho
 pri FCA väčší dôraz na bezpečnosť
 precíznejšie rozdelenie nákladov a rizík v zmysle zodpovednosti medzi K- P-cim a K-
cim (definované v bode A9 / B9 každého pravidla.)
 Pravidlá platné pre každý druh dopravy podľa Incoterms 2020: EXW, FCA,
CPT, CIP, DAP,DPU, DDP
 Pravidlá pre námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu: FAS, FOB, CFR, CIF
Poistenie tovaru
 vzťahuje sa na poškodenie, zničenie, stratu, odcudzenie alebo nedodanie tovaru
 Poistná zmluva - môže byť uzatvorená pre námornú, leteckú, železničnú, cestnú,
riečnu a kombinovanú dopravu
 Kasko - poistenie dopravných prostriedkov (zabezpečuje ho majiteľ dopravného
prostriedku)
 Kargo - poistenie prepravovaného nákladu (zabezpečuje ho exportér alebo importér)
 Štandardné podmienky doprav. poistenia sú rozdelené:
 ICC - A (proti všetkým rizikám vrátane pirátstva)
 ICC - B (s obmedzeným poistným krytím)
 ICC - C (proti vymenovaným nebezpečenstvám)
 Podľa INCOTERMS 2010 pri doložkách CIF a CIP exportér je povinný zabezpečiť
poistenie ICC-C, t.j. štandardné poistenie na 110% z poistnej čiastky,
Dodacia lehota
 Predstavuje čas, kedy má byť záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy splnený t. j.
stanovuje lehotu na dodanie dohodnutého tovaru v mieste plnenia.
 DL môže byť stanovená:
 konkrétnym dňom alebo dlhším časovým obdobím
 Podľa dodacej lehoty rozdeľujeme obchody na:
1. okamžité, resp. promptné (2- 10 dní, napr. predaj zo skladu)
2. termínované (presne, približne, postupne, viazane, just in time - logistika,
fixne - podmieňuje platnosť kontaktu,...)
(môže byť podstatná náležitosť kúpnej zmluvy – vtedy, keď pri JIT, ale najčastejšie dodacia
lehota je podstatná pri tovare sezónneho charakteru)
Balenie tovaru
 sú tovary, ktoré nevyžadujú obal, ktoré vyžadujú, ale aj také ktoré vyžadujú vnútorný
aj vonkajší obal
 Vonkajší obal – funkcia
 skladovacia
 ochranná
 prepravná
 manipulovania
 informačná (signo - identifikácia)
- 34/00/514/20/RUZ, Petrimex BA, SR
 Vnútorný obal – funkcia
 ochranná
 oboznamovacia (informačná)
 reklamná
 ekonomická (cena obalu; nemala by predstavovať viac 5-10% z ceny tovaru);
 Požiadavky na obal - v súlade s platnými normami a medzinárodnými predpismi v
závislosti od komodity a spôsobu dopravy. Požiadavky na obal je nevyhnutné stanoviť
v kontrakte (predísť poškodeniu, znehodnoteniu a následnej reklamácii)
 Tovar voľne ložený nepotrebuje obal (napr. uhlie)
 Sprievodné dokumenty v MO

Sprievodné dokumenty v MO sú také , ktoré priamo súvisia s realizáciou vývoznej / dovoznej

obchodnej operácie. Sprevádzajú vyvážaný/dovážaný tovar , sú dôležité pri colnom
prerokovávaní zásielok , platobnom styku , ...
Delíme ich podľa:
 charakteru (dispozičné , legitimačné , dôkazné)
 dispozičné = predstavujú tovar, ktorý je na ňom uvedený a majiteľ takéhoto
dokladu má právo s tým tovarom disponovať
 legitimačné = potvrdzujú určité plnenie (napr. že tovar bol odoslaný, odovzdaný
na prepravu), legitimizujú následný úkon – najčastejšie je to platba
 dôkazné = tie sú potrebné k reklamáciám
 obsahu (čisté, so záväzkami)
 čisté = tovar nevykazuje žiadne poškodenie a nie sú tam zapísané žiadne výhrady
 so záväzkami = tovar má poškodenia, ktoré sa zapíšu do konosamentu
 vyhotovenia (originály , duplikáty, kópie, opisy, náhradné ...)
 funkcie (dopravné , skladové, inkasné, poisťovacie, pomocné)

Vyhotovujeme ich minimálne v 4 vyhotoveniach :

 1 sada sprevádza tovar
 1 sada pre colný úrad
 1 sada pre vývozcu
 1 sada pre dovozcu
Obchodné (inkasné) dokumenty :
 inkasné = na základe nich prebieha platba za daný tovar
 dodávatelia tovaru ich predkladajú banke s cieľom inkasa platby od kupujúceho.

 Obchodná faktúra - základný platobný dokument, vystavuje sa na tovar trhovej hodnoty

(predmetom predaja a kúpy) pri realizácii vývozu a dovozu . Obsahom musí zodpovedať
podmienkam v KZ . Má svoje povinné základné náležitosti: pomenovanie faktúry v tom
jazyku v akom komunikujeme s partnerom, vystavovateľ, číslo faktúry, dátum vystavenia
a dátum splatnosti, mena v akej uvádzame faktúru, jednotková a celková cena tovaru,
váhu netto a brutto, číslo prepravného prostriedku alebo číslo akreditívu

 Konzulárna faktúra –je požadovaná v niektorých krajinách k colnému prerokovaniu

zásielky na dovoz (alebo získaniu DL). Predkladá sa vždy spolu s obchodnou faktúrou
( na predtlačených formulároch). Musí byť overená konzulárnym oddelením kupujúceho v
krajine predávajúceho!
 Colná faktúra – plní 2 funkcie: doklad o colnej hodnote tovaru . Požaduje ho colný úrad
importéra , pre výpočet cla (okrem hodnoty tovaru aj dopravné náklady , poistenie ,
balenie, podmienky dodávky .... predkladá sa aj vtedy, keď tovar nesprevádza obchodná
faktúra , napr. pri T. neobchodného charakteru
 Pro - forma faktúra - zasiela sa (kupujúcemu) ešte pred dodávkou tovaru , prípadne
získanie dovoznej licencie, k otvoreniu dokumentárneho akreditívu. Dopĺňa sa následne
OF - vždy. Pro forma nie je daňový doklad.
Colné dokumenty
 funkcia - preukázanie pôvodu tovaru ( osvedčenie o pôvode tovaru) , množstva a
ceny (obchodná faktúra) , prepravné dokumenty a ďalšie.
 Na začatie colného konania sú potrebné tieto colné dokumenty :
 JCD - jednotný colný doklad ( pri dovoze )
 EAD - vývozný sprievodný dokument
 T₁ - tranzitný dokument
 EUR1 - doklad o preferenčnom pôvode tvaru (napr. s EZVO, s tými krajinami
čo máme Asociačné dohody – Bosna a Hercegovina, Ukrajina... )
 FORM A / Certifikát o pôvode - pre krajiny v rámci GSP
 ATR = doklad o preferenčnom pôvode tovaru s Tureckom
 ZAD - zjednodušený administratívny dokument (ešte pred vystavením JCD )
 ÚCV - ústne colné vyhlásenie (teraz sa colná sadzba prerátava ku každému
tovaru, ktorý existuje)
 a iné dokumenty
 Okrem týchto dokumentov , colné úrady môžu vyžadovať aj iné dokumenty : napr.
číslo EORI ( povinnosť uviesť na OF ) , licencie ( D / V ) , prepravný list ,
certifikáty , a iné.

Prepravné dokumenty :
1) železničná preprava - druhopis ŽNL - CIM (dohoda o prepravnej zmluve v
železničnej preprave ) vystavuje sa v 5 - tich vyhotoveniach:
 prijímateľovi pri dodaní tovaru ,
 „ karta " - sprevádza tovar ,
 odberný list ( pre colnicu ) ,
 druhopis železničného. nákladného listu pre odosielateľa ,
 účtovný list ( zostáva stanici odoslania )
2) cestná preprava - nákladný list pri cestnej p . - CMR ( dohoda o prepravnej zmluve v
cestnej preprave ) vystavuje sa minimálne v troch vyhotoveniach
 „ červená" - pre odosielateľa
 „modrá" - pre príjemcu
 „zelená" - necháva si dopravca
 prípadne ďalšie kópie ,,čierne " pre colnicu , zasielateľa ...
3) letecká preprava - letecký nákladný list - AWB
 zmluva uzatvorená medzi odosielateľom a leteckým dopravcom o preprave
tovaru vystavuje sa v troch origináloch:
 dopravcovi
 odosielateľovi
 príjemcovi
4) námorná a riečna preprava - konosament - Bill of lading (B/L)
 potvrdením dopravcu alebo jeho splnomocnenca o prevzatí tovaru na prepravu a so
záväzkom vydať ho v prístave určenia proti predloženiu originálu k . príjemcovi
tovaru alebo na jeho rad - predstavuje dispozičný dokument , obchodovateľný CP
 vyhotovuje sa vo viacerých vyhotoveniach - origináloch ktorých komplet tvorí ,,
plnú sadu " ( potrebná pri prechode vlastníckych práv )
 Druhy konosamentov: !!!!
 preberací = potvrdenie , že tovar bol prevzatý na prepravu
 palubný = potvrdenie, že tovar bol prevzatý na palubu konkrétnej lode so
záväzkom prepravy tovaru v určitom čase a potvrdzuje ho kapitán lode
(„čistý " - CP , jediný obchodovateľný na burze „nečistý " -
neobchodovateľný , dispozičný doklad)
 prístavný = vystavuje sa po priplávaní lode do prístavu na nakládku tovaru
 priebežný = vystavuje sa vtedy, keď nie je priame spojenie medzi prístavom
nalodenia a prístavom určenia (bude sa nakladať ešte na inú loď)
 líniový = medzi prístavom nalodenia a prístavom určenia sú pravidelné linky
 prevzatia do úschovy = potvrdzuje prevzatie tovaru dopravcom so záväzkom
 zberný
 spoločný = prepravu zabezpečuje viacero dopravcov a sú v ňom zaznačení
všetci
 charter party = zmluva o prenájme lode

5) Poštová preprava - poštový podací lístok

Skladovacie doklady:
1) vydací list - príkaz pre sklad vydať ' zásielku
2) skladový list - osvedčenie majiteľa skladu o uskladnení tovaru ; CP - umožňuje
obchodovať s uskladneným T.

Poisťovacie doklady:
 Poistky a poistné certifikáty predstavujú poistenie prepravovanej zásielky
 Poistka - dokument , potvrdzuje uzatvorenie poistnej zmluvy a vyjadruje záväzok
poisťovne nahradiť škodu spôsobenú náhodnou udalosťou poistencovi alebo tretej
osobe, v prospech ktorej bola poistná z . uzatvorená .
 Druhy poistiek: generálna poistka, jednotlivé poistky
 Poistné certifikáty - poistenie jednotlivých zásielok v rámci GP.
 Protokol o škode - spisuje sa pri vzniku škodovej udalosti.
Iné doklady:
 Osvedčenia o pôvode tovaru
 EUR 1 = s tými krajinami, s ktorými má EÚ asociačné dohody alebo FTA
(preferenčná colná sadzba)
 FORMA A = s krajinami GSP,
 certifikát o pôvode SOPK = s ostatnými krajinami, s ktorými nemáme dohodu ,
 prehlásenie na faktúre = ak robíme časté obchodné styky a aby sme nemuseli
dávať veľa faktúr tak sa spraví jedno veľké prehlásenie (ale treba na to povolenie)
 ATR = v obchodnom styku s Tureckom
 Špecifikácia tovaru = prikladá sa k OF, je to zoznam tovaru ktorý je obsahom v
zásielke
 Baliaci list = baliaci list uvádza počet kusov balení v celej zásielke (krabice/bedne)
 Vážny list = zásielka sa odváži netto (krabice) alebo brutto (spolu s kontajnerom)
 Fytosanitárne osvedčenia = potvrdenie o nezávadnosti poľnohospodárskych
produktov podľa vopred stanovených kritérií
 Veterinárne osvedčenia = potvrdenie o nezávadnosti živých zvierat alebo
živočíšnych produktov
 Certifikát kvality = potvrdenie akosti výrobku certifikačným orgánom (CE
označenie),
 Certifikát zdravotnej nezávadnosti = tovar ktorý sa uvádza na trh a používa sa na
kou musí mať tento certifikát (v EÚ je vzájomné uznávanie certifikácie)
 Vývozné / dovozné licencie = úradné povolenie na dovoz alebo vývoz tovaru, na
ktoré sa v rámci EÚ vzťahujú množstevné alebo colné kvóty, prípadne suspenzie
 Osvedčenie o kontrole tovaru = ak chceme mať istotu, že tovar bol naložený
v určenom množstve, kvalite... (vystavuje ho kontrolná spoločnosť),
 Poistné dokumenty
 Posúdenia zhody = potvrdenie , že výrobok zodpovedá technickým požiadavkám EÚ
 Osvedčenie o prechode hraníc = dodržanie dodacej lehoty podľa KZ ,
 Fumigačný certifikát = potrebný pri každej zásielke, je to úradný dokument
osvedčujúci fytosanitárny stav zásielky , jeho obalu , europalety...
 Pomocné dokumenty = baliaci / vážny list , o prevzatí tovaru. na uskladnenie , ...
 Medzinárodný platobný styk

MPS predstavuje všetky druhy platieb, ktoré prechádzajú hranice danej krajiny
Rozlišujeme:
1. Systém platobného styku
2. Platobné prostriedky
3. Techniku platobného styku
Ad 1) Systém platobného styku:
 vo voľnej mene (nevyžaduje zmluvnú úpravu)
 clearingový platobný styk (upravený zmluvne) – vzájomné zúčtovanie pohľadávok a
záväzkov medzi zmluvnými krajinami na clearingových účtoch v dohodnutej clearing.
mene (dvojstranný, mnohostranný)
Ad 2) Platobné prostriedky
 hotovostný platobný styk (zlato, valuty)
 bezhotovostný platobný styk - platobné dokumenty (napr. devízy, zmenka, šek)
Poznámka: valuty (hotovostné), devízy (bezhotovostné)

Ad 3) Technika platobného styku

 SWIFT - om (pri realiz. medzibankového platobný styk),
 poštou
 telegraficky/ďalekopisom (prípadne – v RK)
Poznámka: SWIFT- spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu

Platobné podmienky – formy financovania ZO

 spolu s predmetom KZ, cenou, dodacou lehotou, dodacou paritou, spôsobom dopravy
patrí k najdôležitejším náležitostiam KZ - realizácia platby medzi obchodnými
partnermi
 Voľbu platobnej podmienky ovplyvňuje:
 predmet predaja
 situácia na danom trhu (teritórium obchodu)
 právne predpisy, devízové obmedzenia...
 vzťahy medzi kupuj. a predávajúcim
 medzinár. dohody a pravidlá
 celková medzinárodná politická, hospodárska a menová politika
  solventnosť, goodwill partnera, postavenie na trhu

Platobná podmienka určuje:

1. Dobu platenia (vopred, pri a po dodávke tovaru)
2. Miesto platenia (väčšinou stanovenie bankou)
3. Spôsob platenia (v hotovosti, hladké a dokument. platby)
S platobnou podmienkou bezprostredne súvisí aj dodacia podmienka !

Formy platobného styku:

a) platba v hotovosti
b) priama úhrada (hladká platba)
c) dokumentárny akreditív
d) dokumentárne inkaso
e) zmenka, šek
f) banková záruka
g) iné

Nedokumentárne platby – banka negarantuje realizáciu platby

1. platba v hotovosti - v ZO zriedkavo
2. hladká platba
 vyžaduje vysoký stupeň dôvery,
 vývozca nie je zabezpečený proti nezaplateniu
 výhody - nízke náklady a rýchlosť
 realizácia - pred, počas a po dodávke T.
 (exportér posiela všetky doklady – faktúry = poštou/mailom priamo importérovi a je to na
dobrej vôli importéra či to dá banke na úhradu prostredníctvom SWIFTU)

Dokumentárne platby- banka garantuje, že zabezpečí aby bolo za tovar zaplatené (medzinár.
úprava MOK v Paríži)
a) dokumentárny akreditív – písomný záväzok banky vystavený na základe žiadosti
jeho klienta (kupujúceho- príkazcu), že poskytne 3.osobe alebo na jeho rad
(predávajúcemu - beneficientovi) určité plnenie, ak budú v stanovenej lehote splnené
akreditívne podmienky
- V ZO používané často – zabezpečuje D- cu aj V- cu

1. exportér s importérom podpíšu kontrakt, v ktorom sa dohodli že platba bude

realizovaná prostredníctvom dokumentárneho akreditívu
2. importér ide do svojej banky a podáva ŽIADOSŤ o vystavenie dokumentárneho
akreditívu
- banka skontroluje kompletnú dokumentáciu k realizácií obchodu = dokumenty
ako licencie, certifikáty... či sú v poriadku
- keď banka dá súhlas na vystavenie akreditívu, tak na seba berie záväzok, že ak
nebudeme môcť zaplatiť, tak zaplatí ona exportérovi za vyvezený tovar
3. banka importéra informuje banku exportéra, že akreditív bol vystavený – tá
potom potvrdzuje platnosť dokumentárneho akreditívu
4. banka exportéra informuje exportéra o otvorení dokumentárneho akreditívu
5. exportér posiela tovar importérovi
6. importérovi príde tovar ale bez dokladov ho nemôže prevziať bez toho aby urobil
colné prejednanie
- exportér síce poslal tovar importérovi, ale prostredníctvom svojej banky
posiela doklady, tá ich skontroluje (dokumenty sa posielajú v sadách)
7. banka exportéra posiela poštou (originály) ďalšie sady dokumentov banke
importéra (jednu sadu si ale nechá)
8. po obdržaní dokumentov ich banka importéra skontroluje a požiada/vyzve
importéra o príkaz na úhradu
9. akonáhle dá importér súhlas na úhradu, tak následne mu banka uvoľňuje
dokumenty = môže urobiť colné prejednanie
 10. banka importéra informuje banku exportéra, že importér zaplatil a posúva
banke exportéra finančné prostriedky
11. príde oznámenie že exportérovi prídu peniaze
Najpoužívanejší akreditív v obchodnom styku je obchodovateľný, potvrdený a
neodvolateľný. Nevýhodou je ale to, že je drahý.
b) Dokumentárne inkaso (priebeh) - jedným z platobných nástrojov, predstavuje
spôsob platby za tovar, resp. služby.
 Vydanie dokladov (a teda aj T.) je podmienené splnením inkasnej
podmienky:
- zaplatením čiastky,
- akceptáciou zmenky
- alebo splnením inej podmienky
 Subjekty:
- Predávajúci (exportér - príkazca)
- Kupujúci (importér - trasát)
- Banka predávajúceho (vysielajúca banka)
- Banka kupujúceho (inkasná banka)

1. exportér a importér sa dohodnú na dokumentárnom inkase a podpíšu kontrakt

2. exportér posiela ihneď tovar importérovi
3. rozdelenia rizika = tovar ide importérovi a doklady banke exportéra
- importér nemá ešte doklady
4. exportér požiada svoju banku o zabezpečenie inkasa a tá následne pošle banke
importéra dokumenty spolu s oznámením inkasných podmienok
5. banka importéra oznámi importérovi, že došli dokumenty a vyzve ho k úhrade
6. importér zaplatí
7. banka importéra pošle dokumenty importérovi
Banka importéra nepreberá na seba zodpovednosť v prípade insolventnosti, iba
garantuje, že nedá importérovi doklady skôr ako importér zaplatí. Importér sa ale môže
rozhodnúť že to nezaplatí a exportér nedostane peniaze.
Použitie:
 dlhodobé dobré obch. skúsenosti,
 neexistujú pochybnosti o platobnej schopnosti,
 usporiadané politické, ekonomické, právnické, hospodárske podmienky,
Výhody:
 pre kupujúceho – nemá viazané finančné prostriedky na účte (lacnejší)
 pre predávajúceho – väčšia istota ako hladká platba
Nevýhody:
 pre kupujúceho – nemá možnosť prehliadky tovaru
 pre predávajúceho – odberateľ môže odmietnuť tovar
Banková záruka
- je jedným z najzaužívanejších zabezpečovacích inštrumentov, ktorý zmierňuje obchodné
riziká.
Vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa (beneficienta)
do výšky určitej finančnej sumy, pokiaľ tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo
nebudú splnené iné podmienky stanovené v záručnej listine.
 Podmienky pre poskytnutie bankovej záruky: bonita subjektu, schopnosť splniť
záväzky, zabezpečenie záruky vrátane poplatkov a odplát
 Požadované dokumenty: viaceré napr. žiadosť o vystavenie BZ, žiadosť o uzavretie
obchodu, kontrakt, doklady oprávňujúce k podnikateľskej činnosti, účtovné výkazy..
Výhody:
 pre beneficienta
- istota získania finančných prostriedkov
- kvalitné zabezpečenie obchod. vzťahu
 pre príkazcu
- úspora nákladov (lacnejšia)
- pozitívny vplyv na cash-flow
Záruky delíme na:
 Priame - vystavené bankou dlžníka voči veriteľovi
 Nepriame – vystavené na príkaz dlžníka zahraničnou bankou v prospech veriteľa
- kryté
- nekryté
Priebeh:
1. pri obchodnej záruke sa importér s exportérom dohodnú na hladkej platbe ALE
v kontrakte žiadam, že hladká platba bude poistená bankovou zárukou
2. ešte pred odoslaním tovaru importér ide do svojej banky a dohodne sa so svojou
bankou o vystavenie bankovej záruky = banka sa zaručuje, že v prípade
insolventnosti nám z účtu importéra uvoľní finančné prostriedky (zaručuje, že
importér má peniaze a bude nám zaplatené)
 Vývozná obchodná operácia

Prečo by ste Vy a Vaša firma mali uvažovať nad realizáciou exportu

 Spoločnosti, ktoré svoju produkciu aj vyvážajú, sú o 17 % viac ziskovejšie ako tie,
ktoré nevyvážajú
 Zmierňuje výkyvy podnikateľských cyklov vrátane sezónnych rozdielov
 Znižujete svoju závislosť od domáceho trhu (diverzifikácia)
 Zvyšujete hodnotu duševného vlastníctva firmy,
 Exportovanie prispieva k zlepšeniu manažovania firmy a obohateniu o interkultúrnu
odbornosť
 Exportovanie prispeje k rastu Vašej firmy a môže byť podnetom na rozvoj ďalšieho
podnikania
 Exportujúce firmy podporujú zároveň aj domáci trh,
 ...a mnoho ďalších dôvodov.

Technika realizácie vývozu

 Priebeh vývoznej obchodenej operácie môžeme rozdeliť na tieto fázy:
1. Prípravná fáza
2. Fáza zmluvného zabezpečenia
3. Realizačná fáza
4. Vyhodnotenie vývoznej operácie

1. PRÍPRAVNÁ FÁZA VÝVOZNEJ OBCHODNEJ OPERÁCIE

a) všeobecné informácie o trhu
b) teritoriálny a komoditný prieskum
c) prieskum cien (predbežná kalkulácia ceny)
d) postavenie nášho výrobku na trhu
e) informácie o konkurencii
f) informácie o obchodnom partnerovi
g) informácie o spôsobe dopravy
h) voľba realizácie vývozu (priamy, nepriamy)
i) propagáciu krajiny vývozcu a výrobku
j) predbežný dopyt
k) kalkulácia ceny
l) ponuka
m) obchodné rokovanie

a) Všeobecné informácie o trhu

 veľkosť trhu (posudzujeme podľa veľkosti spotreby a kúpnej sily – HDP na
obyvateľa, počtu obyvateľstva);
 celková hospodárska situácia a predpokladaný vývoj dopytu po výrobkoch, s
ktorými chceme preniknúť na trh;
 geografické, kultúrne, sociálne a iné faktory,
 dovozný režim (opatrenia regulujúce obchod - napr. licencie, kvóty, osvedčenia,
distribučné zvyklosti atď.);
 colný režim (preferencie, obmedzenia, výška colného zaťaženia, podmienky
colného konania);

b) Teritoriálny a komoditný prieskum

 obchodno-politické podmienky, geografické a klimatické podmienky,
 štruktúra priemyslu,
 obchodná a podnikateľská legislatíva,
 daňové a colné predpisy, finančná náročnosť trhu (náklady na dovoz do danej
krajiny – clo, dopravné a distribučné náklady, poistenie,..)
 kúpyschopnosť,
 informácie o predajných možnostiach konkrétneho tovaru, atď.

c) Cenový prieskum
 snahou exportéra je zabezpečiť si cenovú dokumentáciu, ktorá mu umožní
dopracovať sa k cenám hlavnej konkurencie. Cenovú kalkuláciu, samozrejme,
ovplyvňuje aj mnoho ďalších činiteľov napríklad:
- kvalita a technické parametre výrobku;
- ponuka a dopyt;
- poskytovanie servisných služieb;
- kúpyschopnosť a zvyklosti obyvateľstva;
- špekulácie na trhu;
- politická, ekonomická situácia, prip. prírodné katastrofy.

d) Postavenie Vášho výrobku na trhu

 je potrebné sledovať pozíciu svojho výrobku na trhu a overovať si skutočnosti,
ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť vývoj exportu.
 definovať cieľovú skupinu spotrebiteľov, zistiť ich kúpyschopnosť, mentalitu,
náboženské predsudky, spotrebiteľské zvyklosti, kvalitatívne, farebné a iné
preferencie na daný výrobok, zistiť zaužívané odbytové kanály, náklady na predaj,
požiadavky na servis, značku, obal, prípadne ďalšie skutočnosti

e) Informácie o konkurencii
  porovnanie úžitkových a kvalitatívnych vlastností výrobku, dizajnu, obalu,
postavenia značky a mena výrobcu, poskytovanie servisu atď.

f) Informácie o obchodnom partnerovi

 napr. o právnom charaktere firmy, o predmete ich činnosti, dĺžke pôsobenia na trhu, o
kapitáli firmy a schopnosti ručenia za záväzky, o existujúcich obchodných partneroch,
o odberateľskej a platobnej morálke, o schopnosti a ochote plniť záväzky vyplývajúce
z kontraktu a iné.

g) Informácie o spôsobe dopravy

 tejto problematike je nutné venovať veľkú pozornosť, nakoľko výška a štruktúra
dopravných nákladov má bezprostredný dosah na cenu výrobku.

h) Voľba realizácie vývozu (priamy, nepriamy)

 Priamy vývoz predstavuje priame spojenie výrobcu (a zároveň vývozcu)
konečným zahraničným odberateľom/spotrebiteľom,
 Nepriamy vývoz znamená, že pri vývoze T. sa využívajú viaceré medzičlánky,
vývozné či dovozné obchodné spoločnosti, distribútori a iní

i) Propagáciu krajiny vývozcu a výrobku

 ide o cieľavedomé využívanie rôznych prostriedkov a foriem na upútanie
pozornosti určitej skupiny spotrebiteľov so zámerom vzbudiť ich záujem a
ovplyvniť ich rozhodnutie (propagácia krajiny vývozcu, samotného vývozcu a
firmy, či jeho výrobku).

j) Predbežný dopyt
 Predbežný dopyt možno považovať za výzvu na podanie ponuky, za prejav záujmu
o naše výrobky (všeobecný dopyt, konkrétnejší dopyt, záväzný dopyt)

k) Predbežná kalkulácia ceny

 Cieľom je, aby vykalkulovaná predajná cena bola zisková, a zároveň na vybranom
trhu reálna, konkurencieschopná.
 Uskutočňujete v závislosti od toho, či ste výrobca a zároveň predajca, alebo ste
obchodná firma (sprostredkovateľ) a tovar od tuzemského výrobcu nakupujete
l) Ponuka
 V ponuke sa uvádzajú základné informácie, ktoré by mali slúžiť na podchytenie
záujmu obchodného partnera. Mala by obsahovať':
- presný opis a názov tovaru, jeho číselné označenia podľa HS
(harmonizovaného systému) colného sadzobníka,
- presný opis kvality tovaru, jeho technických parametrov,
- merné jednotky,
- cenu tovaru za kus (príp.. cenník, ak ide o viac ponúkaných položiek),
- menu,
- podmienky poskytovania prípadných množstvových a cenových rabatov,
- navrhovanú dodaciu podmienku podľa INCOTERMS,
- navrhovanú platobnú podmienku,
- možný termín dodávky,
- návrh na riešenie reklamácie,
- lehotu platnosti ponuky a ďalšie.

m) Obchodné rokovanie
 Pri príprave obchodného rokovanie treba venovať veľkú pozornosť viacerým
skutočnostiam (tu uvádzame tie najčastejšie):
- voľbe vhodného termínu a priestoru prvej schôdzky;
- rokovaciemu jazyku,
- odborné a dokumentačné pripravenie!!!,
- zabezpečeniu kompetentných pracovníkov na rokovanie (rovnaké funkčné
postavenie, aké oznámila zahraničná delegácia),
- dodržaniu termínu a času stretnutia;
- kultúrnym odlišnostiam a miestnym zvykom;
- voľbe vhodného oblečenia;
- spôsobu predstavovania a výmene vizitiek;
- voľbe vhodného pohostenia;
- gestikulácii.
 Na záver obchodného rokovania sa zvykne robiť písomný záznam, obsahujúci
zhrnutie dohodnutých podmienok.
2. FÁZA ZMLUVNÉHO ZABEZPEČENIA VÝVOZU

a) Objednávka = uvedenie presného názvu a kvality tovaru, podrobná špecifikácia tovaru,

množstvo, balenie, cena jednotková, spolu, mena, termín dodávky, platobné a dodacie
podmienky, ostatné podmienky dodávky, platnosť objednávky, reklamačné podmienky...
b) Potvrdenie objednávky = V prípade, že vývozca súhlasí s podmienkami uvedenými v
objednávke, hovoríme o potvrdení objednávky. V obchodnej praxi sa často namiesto
potvrdenia objednávky posiela vývozca návrh kúpnej zmluvy-kontrakt.
c) Kontrakt (kúpna zmluva) = zakladá právny vzťah, v zmysle ktorého sa predávajúci
zaväzuje dodať' kupujúcemu predmet kúpnej zmluvy a umožniť' mu, aby boli na neho
prevedené vlastnícke právo k tovaru. Kupujúci sa zaväzuje zaplatiť za tovar dohodnutú
kúpnu cenu. Obchodný zákonník vymedzuje pojem kúpna zmluva v § 409 a 410.
Definícia kúpnej zmluvy je obsiahnutá v § 409 ods. 1.

(treba vedieť len tie podstatné náležitosti)

3. REALIZAČNÁ FÁZA
V realizačnej fáze je potrebné uskutočniť tieto základné úkony:
 vyhotovenie expedičných dokumentov (OF, EAD, certifikát o pôvode tovaru,
prepravný doklad, špecifikácia tovaru, baliaci list, licencie, a iné);
 zváženie tovaru, prepočítanie výrobkov a obalov a údaje zapísať do nákladného
listu a ostatných sprievodných dokladov;
 zaslanie objednávky na prepravu (ak dopravu realizuje špeditér);
 colné prerokovanie zásielky do režimu vývoz (vo vlastnej réžii vývoznej firmy
alebo pomocou colného deklaranta);
 expedícia zásielok - odovzdanie zásielky a zabezpečenie poistenia prepravovaného
tovaru (v závislosti od dodacej parity);
 fakturácia odberateľovi, ak nebola realizovaná platba pred odoslaním, resp. v
zmysle prvej zarážky tohto textu;
 úhrada faktúry od odberateľa;
 príp.. iné úkony.

4. VYHODNOTENIE VÝVOZNEJ OBCHODNEJ OPERÁCIE

Vyhodnotenie
 Po prijatí úhrady za vyvezený tovar či služby porovnáme skutočne dosiahnuté
finančné prostriedky s plánovanými nákladmi a urobíme výslednú kalkuláciu. Na
základe týchto výsledkov predajca urobí analýzu.
Reklamačné konanie
 V obchodnej praxi často ani v tejto fáze nemožno obchodný prípad považovať za
skončený (hoci došlo k fyzickej expedícii tovaru, jeho prevzatiu kupujúcim a aj k
zaplateniu). Môže dôjsť k reklamácii tovaru (kvality, množstva, poškodenia,
dodania nekompletnej zásielky, alebo dodania inej zásielky atď..) a následnému
reklamačnému konaniu (v zmysle dohodnutých podmienok KZ).