Estetika v 

masmediálnej komunikácii
1. Úvod, predmet a metóda a podstata estetiky

Estetické princípy vo svete

Kreativita – viac voľného času ako v minulosti
- moderné technológie
„Neužitočné predmety“ – kino, koncerty, divadlá, štadióny
- prinášajú nie len úžitok, ale i emócie
- Predmety a javy najčastejšie posudzujeme podľa výzoru
- Hodnotíme ich, usudzujeme o nich
- Usilujeme sa stvárňovať seba, vzťahy a svet podľa estetických pravidiel
- Vzory produkujú masmédiá – ukazujú, diktujú a formujú estetickú podobu sveta
Prejavy estetického vzťahu ku svetu
- Emóciami a pocitmi reagujeme na predmety neužitočné a nepotrebné
- Zmyslové vnímanie a posudzovanie predmetov ako krásnych, škaredých,
estetických, tragických
- Snaha zdobiť a formálne stvárňovať svet

Estetický postoj
- Vo väčšine situácií pristupujeme ku svetu na základe EP
- Je súčasťou univerzálneho ľudského spôsobu zmocňovania sa sveta
- Má antropol. charakter, ide o soc. proces v ktorom sa utvárajú estetické hodnoty
- Neobvyklý, zvláštny, iný pohľad na vec, jav, proces, ktoré človeka zaujali svojou
podobou a tvarom
- Ich účel a funkcia sú v EP druhoradé, vnímame nezainteresovane
- Prejavuje sa ako dočasné zastavenie sa v čase všedného života, zabudnutie na
každodenné povinnosti
Internacionálnosť = zameranosť na veci,
predmety sveta
 - v estetike nemá praktickú
rovinu, ale predmety ľudí
lákajú kvôli svojej
podobe, samé o sebe
= nezainteresovaný vzťah
Estetická dištancia = odstup od praktického
sveta, každodennosti
Estetická situácia a komunikácia
Autor Nosič vnímania Vnímateľ
E K P
Estetická produkcia Estetický predmet Estetický zážitok
Tvorba Artefakty Vkus
Umenie Recepcia
(K = komunikát, P = percipient) Príroda
Umenie ako špecifická oblasť sveta
Umenie – E postoj je dominantný
- umenie je oblasť, kde sa nesledujú praktické, utilitárne ciele
- UD sú zámerne tvorené
- internacionálne utvárané (kvôli tomu, aby boli percipované)
- UD = artefakty so zvláštnym vnímaním sveta
- inštitucionálne vystavené, ukazujú inakosť, iný pohľad na svet
Predmet estetiky
- Skúma podstatu mimoumeleckého estetična vrátane prírody
- Skúma úlohu umeleckého estetična v kultúre
- Skúma miesto a postavenie v sústave vedných disciplín – metateoretický diskurz
Metódy estetiky
Univerzálne vedecké metódy – komparácia
- dedukcia, indukcia
- analýza, syntéza
- modelovanie
Metódy iných vedných odborov – heuristická
- štrukturalistická
- fenomenologická
- semiotická
Estetické kategórie – najvšeobecnejšie pojmy
- opisujú a kvalifikujú E javy
- estetický zážitok
- estetickú a umeleckú hodnotu
Základné estetické kategórie
Krásny, vznešený, škaredý = príroda, ľudská tvorba (vrátane umenia)
Komický, tragický = recepcia umeleckých diel
Umberto Eco – Dejiny krásy, Dejiny škaredosti
Ďalšie estetické kategórie – rôzna intenzita
- Miera či stupeň estetického zážitku – napr. čarokrásny, ľubozvučný, tragikomický
- Odtiene hodnôt či štýlu – napr. elegantný, expresívny
- Štruktúra umeleckého diela – napr. súlad, chaos
Estetické hodnotiace kategórie – mimo umenia
- Šarmantný, brilantný, excelentný
Estetické výrazové kategórie – umenie
- Žalostný, smutný, zábavný
Sociálna a historická podmienenosť
- Nové teoretické koncepcie, um. druhy a nové médiá vynútili aj vznik nových
kategórií a pojmov = viažu sa k spoločnosti, soc. aktivite a rozvoju
- V priebehu histórie aj zanikajú
Historicky rozdielne podoby elegancie: minimalistický interiér vs. interiér v štýle Art deco
Podstata – vzťah medzi subjektom a objektom
Subjekt: vnímateľ Objekt: vnímaný predmet
S = sféra zmyslov – predmetnej činnosti
- usudzujeme pomocou kategórií o konkrétnych a zmyslovo vnímateľných javoch – O
Arcimboldo – Jar 1573, Zima 1563 – vnímanie postupné, súhrnné – utváranie zmyslu
Čo definujú estetické kategórie?
- Nevyjadrujú exaktne merateľné vlastnosti predmetov, ako napr. farba, tvar,
intenzita zvuku a pod.
- Krása a ošklivosť nie sú viditeľné, merateľné
- sú výsledkom súdu vedomej aktivity subjektu, výsledkom jeho hodnotenia
- Vnímateľ zvažuje, posudzuje, premeriava, volí, používa normy (móda, vkus)
Skúsenosť s príjemnými pocitmi, so zaľúbením, podstata estetického zážitku
- Individuálny a konkrétny
- Vyvíja sa z príjemného, zo zaľúbenia – zážitok krásy, krása samotná
- Príjemný pocit sa vo vývoji mení na abstrakt. schopn. mať potešenie zo soc. citov

Estetický zážitok
 - Nadindividuálny charakter, paradox (societa)
- Krása – výsledok aktivity odkrývania kvalít estetického objektu vnímateľom
- Aktivita vnímateľa podmienená postupmi, osvojenými ľudskou skúsenosťou
v procese socializácie
Krása
- ako hodnotu ju chápeme ako pociťovanú emóciu alebo potešenie a nie ako
vnímanú skutočnosť
- pochádza zo starovekej etiky a estetiky
- súčasť antického ideálu
- počas historického vývoja – telesný vzťah krásy a umenia