M. R. Štefánik sa narodil 21.

júla 1880 v Košariskách ako šieste dieťa evanjelického farára

Pavla Štefánika a matky Albertíny . V roku 1886 začal Milan chodiť do ľudovej školy, ale
v roku 1889 odišiel do Šamorína kvôli maďarčine a o rok do Prešporku na evanjelické
lýceum. Tu študoval tri roky, štvrtú triedu ukončil v Šoproni. Neskôr študoval na gymnáziu
v Sarvaši. V roku 1898 odišiel do Prahy, kde študoval stavebné inžinierstvo na technike, ale
odtiaľ prestúpil na astronómiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Zapojil sa do
činnosti študentského spolku Detvan. Vo svojich článkoch ostro vystupoval proti maďarizácii
na Slovensku. V novembri 1904 odišiel Milan Rastislav Štefánik do Francúzska. Zúčastnil sa
výpravy na Mont Blanc, aby pozoroval Slnko a Mars. V Paríži pracoval v slávnom
observatóriu Meudone. Zúčastnil sa na zjazde Medzinárodnej únie pre výskum Slnka v
Oxforde. Za vedecké práce bol ocenený Francúzskou astronomickou spoločnosťou, získal
Jassenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied. Za vedecké a diplomatické úspechy
bol francúzskou vládou vyznamenaný Radom rytiera Čestnej légie (1914). Počas bojovej
činnosti upútal pozornosť odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou. Jeho vedecké a
pilotné schopnosti využil veliteľ francúzskej armády maršal F. Foch, keď ho poveril
organizáciou vojenskej meteorologickej služby. Veľké a významné poslanie vykonal v
Rusku, v súvislosti s realizáciou vojenských a politických zámerov čs. zahraničného odboja.
Z Paríža odišiel do Ríma, kde dohodol stiahnutie talianskej vojenskej misie z Česko-
Slovenska, navštívil jednotky čs. légií v severnom Taliansku . Štefánik sa svojím životom a
dielom zaradil k najvýznamnejším dejateľom novodobých slovenských dejín. V roku 1916 sa
stal podpredsedom Národnej rady československej, ktorú založili v Paríži, a ktorá bola
vrcholným politickým orgánom zahraničného odboja. V roku 1918 sa stal ministrom vojny
dočasnej československej vlády. M. R. Štefánik zahynul tragicky za nevyjasnených okolností
pri návrate lietadlom z Talianska do vlasti 4. mája 1919 v Ivanke pri Dunaji. Pochovaný je na
Bradle, Mohyla M. R. Štefánika je dielo architekta Dušana Jurkoviča a národnou kultúrnou
pamiatkou.