Ján francisci-Rimavský

Pseudonym Janko Rimavsky.

Narodil sa 1.6. 1822 vo Hnúšti a zomrel 7.3. 1903 v Martine.

Pochádzal z remeselníckej rodiny.

Od roku 1827 navštevoval ľudovú školu v Hnúšti , 1830-34 študoval na latinskej škole
v Ožďanoch ,1834-39 na evanjelickom lýceu v Bratislave.

Počas štúdia v Bratislave sa stretol s Ľudovítom Štúrom, ktorý spolu s Štefanom Markom Daxnerom
významne ovplyvnil Francisciho filozofické myslenie.

V roku 1843 zložil prvé skušky z teológie, o niečo neskôr pokračoval v štúdiu na práve v prešovskom
kolégiu.

Pracoval ako námestník profesora na katedre reči a literatúry v Levoči, neskôr u podžupana Gemerskej
stolice Gustáva Fáya.

V roku 1848 so Štefanom Markom Daxnerom a Michalom Bakulinym organizoval národne gardy.

Bol odsúdený do vezenia a po prepustení sa stal kapitánom slovenského dobrovolnickeho oddielu.

Po revolúcii pôsobil Banskej Bystrici.

V roku 1860 sa stal v Budíne radcom kráľovskej miestodržiteľskej rady.

Popri superintendentovi Karolovi Kuzmánym sa stal svetským predstaviteľom slovenských

evanjelických cirkví v Uhorsku.

V roku 1861-1863 bol šéfredaktorom Peštbudinskych vedomosti.

Bol predsedom dočasného výboru Matice slovenskej a po jej založení doživotným čestným
predsedom.

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní bol penziovaný, presťahoval sa do Revúcej, kde pôsobil ako hlavný
dozorca vyššieho gymnázia v Revúcej.

V roku 1870 sa stal predsedom Kníhtlačiarskeho účastníckeho spolku v Martine, a bol ním až do roku
1898.

Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine