Harmonický rozbor skladby od J.S.

Bacha : Bourrée e moll, BWV 996

Vzhľadom k tomu, J.S. Bach je uznávaným majstrom kontrapunktu a harmónie budem používať to, čo
som si myslel, by bolo pomerne jednoduchý kus na preukázanie koexistencie týchto dvoch hudobných
zásady: bourrée z Lute Suite 1 BWV 996. Je to tak dobre známy kus, ktorý si myslím, každý, kto číta to
bude vedieť v nejakej funkcii. Mojím zámerom je, aby základné dvojdielnu kontrapunktickou štruktúru a
ukazujú, čo verím, sú harmónia implikovanej dvoch tónov. Alebo, ak Bach mal skladať tento kus ako
chorál pre štyri hlasy, čo harmónie by sa používať pri vypĺňaní vnútorných častiach? Vždy diskusia o
harmonické dôsledky v kontrapunktickém písomne. Hlas vedúci samo o sebe môže byť dostatočne
vytvárať zaujímavé hudbu, ale bez jasného harmonického plánu hudba bude postrádať smer.
Moje analýza ukazuje implikovanú harmónii nad zamestnancovi za použitie akordové symboly s rímskymi
číslicami analýzou nižšie. Harmonický rytmus je na úrovni štvrtiny-poznámka alebo na každom takte ako
by bol obyčajný vo väčšine Bach chorály. Úroveň harmonické zložitosti v tomto malom kúsku je
ohromujúci. Bach v skutočnosti používa všetky tóny chromatickej stupnice vnútri týchto dvadsiatich
štyroch opatrení generujúce všetky druhy zaujímavých harmonických vzťahov!

Existuje niekoľko pasáží, v ktorých sú tri hlasy implikovanej: opatreniam deväť (tlčie dva a
štyri), meria desať (pauza dva), meria trinásť a štrnásť (tlčie dva a štyri), meria dvadsaťjeden (bije
jeden, dva, tri a štyri) a meria dvadsať dva (má vyššiu prioritu ako a II), napríklad. Tieto ako aj
ďalšie opatrenia, kde sa kontajnery sa vyskytujú buď v melódie alebo basové linky naznačujú tri
časti textúry. Vďaka tomu je úlohou harmonická analýza oveľa jednoduchšie. Môžete si všimnúť,
som nezahŕňala D # v opatrení dvadsaťjeden, porazil tri v mojom harmonickej analýze. Rozhodol
som sa to počuť ako chromatická suseda či chromatické priechodná tón na nižšie uvedenú e a nie
ako súčasť G rozšírený trojicu, aj keď by ste mohli ľahko vytvoriť dôvod pre túto analýzu. Každý
zmenil akord je pôvodne funkciu akejsi chromatické hlasovej predné ktorý sa stane prijateľnú k
uchu ako zasiahlo disonancia v priebehu času.
Rád by som diskutovať o niekoľko ďalších zaujímavých miest. Ako je bežné v mnohých
binárnych barokovej tanečné formy máme základné kľúčové vzťahy minor k Durová a zase späť
na menšie. V tomto prípade, e moll ktorí sa sťahujú do G dur (durová stupnica) v kadenciu prvej
časti, pokračovať v G dur v časti druhej a pri návrate do e moll konečným kadencie. Prvá časť sa
skladá hlavne z ii-V-i priebehy e moll a G dur.
Druhá časť je miesto, kde sme naozaj získať harmonický rozvoj. Existujú kadenciou v dvoch
nových kľúčových oblastí (A moll v opatrení dvanásť a h moll v opatrení šestnásť), ako aj
početné sekundárne dominanty počas priechodu začínajúce na konci opatrenia dvanásť až
dvadsať. Bach používa sekvenčná basovú linku začínajúcich porazil štyri opatrenia šestnásť cez
poraziť jedno z opatrení dvadsať, ktorý generuje kruh pätiny progresie poznáme dobre v jazzu:
Samozrejme, mnohé z harmónie som naznačil, sú dohady o mojej strany, keďže nemáme plnú akordy
pracovať. Ja si myslím, moja analýza je presné a v čo by byť bežnou praxou počas tohto hudobného
obdobia. Hrať akord zmeny zatiaľ čo spievať melódiu line alebo urobiť svoj vlastný akord/melódiu
usporiadanie a myslím, že budete súhlasiť, že harmónia funguje celkom dobre.Jedným z ďalších
poznámka: kruh s uhlopriečkou lomítkom označuje pol-znížená siedmeho akord, alebo, ako v jazz,
drobné siedmich plochéB7-E-E7-A-A7-D-D7-G-G7- CF # m7b5-B7 a nakoniec Em na dokončenie
cyklu.