Keď spisovateľ Anton Pavlovič Čechov cestoval ako člen komisie lekárov na ostrov Sachalin preskúmať

životné podmienky miestnych väzňov, zastavil sa aj v malom mestečku g. v-skej gubernii. Do mesta
dorazili podvečer. Anton Pavlovič sa rozhodol navštíviť miestneho lekára.

Lekár sa volal Grigorij Šikulin, bol to starý mládenec a býval na konci mestečka v priestrannom drevenom
dome s terasou. Bol to na prvý pohľad veľký mrzút. Keď k nemu Čechov došiel, práve bol u neho miestny
učiteľ, človek mimoriadne nepeknej tváre a ešte nepríjemnejšieho zápachu. Čechov lekára pozdravil, no
Šikulin len čosi zavrčal na pozdrav a pokynul Čechovovi, aby sa posadil na terasu vedľa učiteľa. Z terasy
bol výhľad na neďaleké jazero s kŕdľami sťahovavých vtákov. Bolo tam nádherne. Čechov sa čudoval, ako
sa môže stať človek v takomto nádhernom prostredí takým mrzútom, akým bol Šikulin. Čudácky učiteľ
trel celý ten čas tenkým drôtikom o malý pilník. Drôtik pri tom vydával zvláštny piskľavý zvuk, ktorý šiel
Čechovovi na nervy. Ako ho Čechov kútikom oka pozoroval, čoraz viac nadobúdal presvedčenie, že je to
blázon. Čechov sa snažil rozprúdiť rozhovor rozprávaním o svojej ceste, o zážitkoch a pozorovaniach ale
mal dojem, že napriek Šikulinovmu lekárskemu diplomu má pred sebou mimoriadne obmedzeného
hlupáka s veľmi úzkym životným obzorom, pre ktorého je cestovanie len panské huncústvo.

Asi ma považujete za mimoriadne obmedzeného hlupáka s veľmi úzkym životným obzorom, pre ktorého
je cestovanie len panské huncústvo. povedal Šikulin odrazu. Nehnevajte sa na mňa, ale pre mňa je
cestovanie skutočne šialenstvom. Ak dovolíte. Anton Pavlovič, vyhranení ľudia podľa mňa necestujú.
Anton Pavlovič musel uznať, že sa ohľadne Šikulinovej inteligencie mýlil a že ho možno dnes večer čaká
celkom príjemný a poučný rozhovor so síce mrzutým, ale zato sčítaným a rozhľadeným človekom. Čechov
sa chcel ospravedlniť za svoj predsudok, ale v tej chvíli ho bodol do ruky akýsi neznámy druh hmyzu.
Čechov ho mohutným plesknutím zabil. Učiteľa, ktorý ešte stále šúchal drôtikom o tenký pilník, tento
drobný incident konečne vytrhol z jeho zaujatia drôtikom, pozrel sa na Čechova, vydal zo seba zvláštny
zvuk, ktorý mohol vyjadrovať jedine uspokojenie a s ešte väčšou vervou sa vrátil k svojmu drôtiku.
Okamžite s tým prestaňte, Fjodor! Vykríkol zrazu Šikulin a plesol sa rukou po krku. Na jeho krku sa zjavila
krvavá škvrna po čiernom chrobákovi, ktorý mu tam už hodnú chvíľu cical krv. Čechov si až teraz všimol,
koľko podobných čiernych chrobákov lezie po drevenom stole, zábradlí a dlážke terasy. Šikulin vytrhol
učiteľovi z rúk drôtik aj s pilníkom a podráždene ich odhodil do trávy pod terasou. Prepáčte, Anton
Pavlovič, ale Fjodor je amatérsky bioĺóg. Doma má veľa kníh o prírode. Kým ste prišli, chválil sa mi, že v
jednej Darwinovej knihe sa dočítal, že trením drôtika o pilník možno vylúdiť zvuk, ktorý sa podobá
ľúbostnému cvrkotu istého druhu cikády. My tu cikády nemáme, ale Fjodor to chcel vyskúšať na
uskoškách a samičky uskošiek podobne ako samičky komárov cicajú krv. Takže všetky tieto odporné
chrobáky sú samičky, ktoré sa chcú s nami páriť? Povedal pobavene Čechov a prstom vylovil zo šálky s
čajom čiernu chrobáčicu, ktorá sa tam topila, zblbnutá milostnou vášňou. Učiteľ Fjodor so širokým
úsmevom prikývol. Zjavne bol spokojný, že jeho pokus s drôtikom funguje. Ak sa nemýlim, je to už
tridsiaty štvrtý živočíšny druh, ktorého samice dokáže k sebe Fjodor prilákať. Je to človek s najväčšou
sexuálnou príťažlivosťou na svete, povedal doktor Šikulin bez náznaku úsmevu. Aby jeho slová potvrdil,
škúľavý učiteľ v zamastenej košeli sa postavil k zábradliu a začal smerom k jazeru vydávať zvláštne zvuky,
vďaka čomu zasa o čosi viac pripomínal blázna. V tej chvíli sa na terase začali zlietať malé žlté vtáčiky,
ktoré Fjodor privolal svojimi zvukmi od jazera. Boli to samičky, ktoré sa chceli páriť, ale keď uvideli, že
niet s kým, začali zobať chrobáčice na terase. Možno ich zobali od hladu. Možno však zo žiarlivosti. Alebo
- a táto možnosť bola najpravdepodobnejšia - samičky vtákov kompenzovali citové sklamanie prejedaním
sa rovnako ako ľudské samičky. Každopádne, Šikulin i Čechov boli radi, že ich škúľavý učiteľ zbavil svojimi
zvodcovkými schopnosťami nepríjemného hmyzu. Učiteľ sa znova len spokojne zazubil, hrdý sa svoju
sexuálnu príťažlivosť. Čechov si pozornejšie pozrel jeho nepeknú tvár. Tento raz s oveľa väčším záujmom,
ako na začiatku svojej návštevy. Čechov chcel akurát vstať a ospravedlniť sa na neskorú hodinu, keď sa z
tmy ozval hlas: Kde si to toľko, Fjodor? Večera je už dávno na stole. Na terasu vyšla mladá žena, ktorá
Čechovovi vyrazila dych. Pod jednoduchým odevom sa krásavici vzdúvali pevné prsia, tvár mala dokonale
súmernú, plavé vlasy jej padali na chrbát. Čechov mal čo robiť, aby sa na ňu nevrhol. Zdalo sa, že
podobný problém má aj doktor Šikulin, ktorý sa nešikovne snažil zakryť zdurenie svojej mužnosti. Žena
prešla k učiteľovi Fjodorovi, pohladila po mastných vlasoch a skôr ako stihol Čechov spamätať, zmizla v
tme. Na terase sa rozhostilo ticho. Ona bola jeho tretí živočíšny druh v poradí, povedal ticho Šikulin do
tmy. Predtým som bol s ňou zasnúbený ja, dodal ešte. Čechov len niečo mrzuto zašomral popod nos.
Hviezdy nad hlavou, šumenie neďalekého lesa i spev sťahovavých vtákov na jazere, to všetko ho zrazu
neskutočne sralo. Potom už nepovedal nič. Šikulin ani Čechov. A obaja sa len mrzuto pozerali do tmy pred
sebou.