Predmet: Obrábanie a Metrológia

Téma: Rezné materiály a prostredie, Teplo a teplota pri obrábaní,

Obrábateľnosť materiálov
Protokol

Vypracoval: Lukáš Hanko Študijný program: VAB

Školský rok: 2019/2020 Študijná skupina: 12
 1. Nástrojové rezné materiály
Rozdielne podmienky procesov obrábania vyvolávajú potrebu širokého sortimentu
rezných materiálov rôznych chemicko-fyzikálnych, mechanických a technologických
vlastností, ktorú v súčasnosti pokrývajú rezné materiály rôznych druhov spekaných karbidov,
rýchlorezných ocelí, keramických rezných materiálov, stellitov a veľmi tvrdých rezných
materiálov.
Použitie určitého rezného materiálu je vždy závislé od charakteru operácie
obrábania, podmienok jej realizácie a technologicko-ekonomickej účinnosti.
Základné požiadavky na nástrojový materiál:
a) tvrdosť,
b) vysoká pevnosť,
c) vysoká odolnosť voči opotrebeniu,
d) tepelná vodivosť,
e) vysoká stálosť vlastností za vysokých teplôt,
f) húževnatosť, malá náchylnosť na tepelnú únavu

2. Rezné prostredie (rezné kvapaliny)

Účel použitia rezných kvapalín
a) zvýšiť úroveň ekonomického využitia nástrojov a strojov a v tej súvislosti zvýšiť výkon
obrábania (QV, QA),
b) pri zachovaní rezných podmienok zvýšiť trvanlivosť nástroja,
c) obmedziť tvorenie nárastku,
d) kladne pôsobiť na integritu povrchu,
e) chladiť nástroj a obrobok,
f) odvod triesok z pracovného priestoru,
g) pri brúsení zabrániť zanášaniu brúsneho kotúča, podobne aj pri honovaní a
superfinišovaní.
 1. Chladiace a mazacie účinky rezných kvapalín sú podmienené ich chemickými a
fyzikálnymi vlastnosťami:
2. vysokým merným teplom,
3. vysokým výparným teplom,
4. vysokou zmáčavosťou, priľnavosťou a penetračnou schopnosťou ( schopnosťou
prenikať),
5. schopnosťou dostatočne rýchlo vytvárať vhodné chemické zlúčeniny s kovmi
obrobku a nástroja,
6. malou penivosťou.

Okrem uvedených vlastností, ktoré možno označiť ako pracovné, vyžaduje sa od nich
aby boli:
 chemicky stále a schopné regenerácie,
 schopné aspoň krátkodobo konzervovať súčiastky proti korózii,
 zdravotne nezávadné,
 nepoškodzovali náter stroja,
 lacné.

Univerzálna rezná kvapalina nejestvuje, preto sa používa viac druhov, ktoré sa volia
podľa druhu operácie obrábania a pracovných podmienok. Ich účinok je značne
ovplyvňovaný privedeným množstvom, tlakom a spôsobom prívodu.
Rozdelenie RK
 plyny (vzduch, niekedy CO2),
 hmla (roztoky rozptýlené tlakom vzduchu),
 kvapaliny:
o roztoky vo vode,
o emulzie (jemne dispergovaný olej vo vode),
o oleje,
 pevné látky.
 3. Teplo a teplota rezania
 prakticky celá práca rezania sa premieňa na teplo, teda
Qc = Fc .vc .t
Kde: Fc – rezná zložka sily obrábania,
vc – rezná rýchlosť,
t – čas rezania.

Teplo sa šíri kondukciou a konvekciou z miest zdrojov do triesky, obrobku, nástroja a

okolitého prostredia  vznik teplotného poľa ustáleného až po istom čase rezania, v
závislosti na:
 fyzikálnych vlastnostiach materiálu nástroja i obrobku,
 rezných podmienkach,
 spôsobe obrábania,
 reznom prostredí.
Zdroje tepla
Q1 – teplo uvoľnené v oblasti primárnej plastickej deformácie,
Q2 – teplo uvolnené pri kontakte triesky s čelom nástroja:
- premenou práce sekundárnej plastickej deformácie,
- premenou práce trenia triesky po čele nástroja,
Q3 – teplo uvoľnené pri kontakte chrbta nástroja s reznou plochou:
- premenou práce plasticje deformácie povrchu obrobku,
premenou príce trenia chrbta po obrobenej ploche.
Šírenie tepla
Q1 – do triesky a obrobku,
Q2 – do triesky a nástroja,
Q3 – do nástroja a obrobku.
Do prostredia prestupuje teplo povrchmi (triesky, nástroja, obrobku).
Rovnica tepelnej bilancie
Qc = Q1 + Q2 + Q3 = Qt + Qn + Qo + Qp
pričom
Qt > Qn > Qo > Qp
 Obrázok č.1 Teplotové pole rezného klina pri obrábaní húževnatých materiálov

4. Obrobiteľnosť
Obrobiteľnosť - vlastnosti okamžitého termodynamického stavu plasticky
deformovaného materiálu v oblasti koreňa triesky (Obr. 68), v okamihu transformácie
odrezávanej vrstvy materiálu na triesku a vznikajúcich nových povrchov - reznej a obrobenej
plochy, v jej prípade tiež vytvárajúca sa integrita povrchu (komplexná kvalita povrchu a
povrchovej vrstvy).

Koreň triesky a – oblasť

transformácie odrezávanej vrstvy materiálu
na triesku, b, c – deformácie v oblasti styku
čelnej a chrbtovej plochy rezného klina
s obtekajúcim materiálom obrobku, I, II –
zóny malých plastických deformácií.
Účelovovzťažné kritériá obrobiteľnosti
Pre potreby praxe i výskumu najvýznamnejšie kritériá obrobiteľnosti sú:
1. Rezná rýchlosť (vc (m.min-1)) pri dohodnutej trvanlivosti (T (min)) a zvolenom kritériu
opotrebenia VBB (mm) resp. KT (mm). Obrobiteľnosť podľa reznej rýchlosti
(kinetická obrobiteľnosť) je tým lepšia, čím vyššia je rezná rýchlosť pri ináč
rovnakých podmienkach obrábania.
2. Merný rezný odpor (kc (MPa)). V tomto prípade hovoríme o obrobiteľnosti podľa
rezných materiálov (dynamická obrobiteľnosť). Neplatí všeobecne, platí len pre
chemicky príbuzné materiály s rovnakým tepelným spracovaním.
3. Drsnosť obrobeného povrchu (mikrotopografia) - schopnosť vytvárať obrábaním
kvalitné povrchy v širokom rozsahu rezných rýchlostí.
4. Tvorenie a tvarovanie triesky - schopnosť vytvárať pri danom spôsobe a
štandardných podmienkach obrábania vyžadovaný tvar triesky. Má veľký
význam z hľadiska potrieb automatizácie operácií obrábania.