Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v 

Trenčíne
Fakulta priemyselných technológií v Púchove

Povrchové inžinierstvo
Čiernenie ložiskových komponentov

Bc. Jana Králiková

Púchov 2023
 TnU AD FPT Technické materiály
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

1 Čiernenie ložiskových komponentov

Čiernenie železných, liatinových a oceľových komponentov patrí k najstarším

spôsobom ochrany kovov a je od minulosti využívané aj pre jeho dekoratívny charakter.
Avšak v priebehu času sa pre svoje pozitívne vlastnosti rozšírilo do ďalších
technologických aplikácií. Ložiská učené na prevádzku veterných turbín musia odolávať
rôznym vonkajším vplyvom. Inštalácia takýchto zariadení si vyžaduje ich stálosť
v prevádzke za rozdielnych teplôt, rýchlostí a miery zaťaženia. Tieto podmienky vo veľkej
miere ovplyvňujú životnosť ložísk, preto sa vo veľkej miere používa úprava povrchov
jednotlivých komponentov tzv. brunýrovaním (z francúzskeho brunir, browning) alebo
inými slovami, alkalickým čiernením. Táto povrchová úprava je v praxi menej vhodná pre
použitie na liatinách alebo na vysoko legovaných oceliach, pre výrobu ložísk je zvyčajne
využívaná na ochranu povrchu styčných plôch teliesok a krúžkov kuželíkových,
valčekových, ako aj guličkových valivých ložísk, pričom poskytuje tieto výhody:

 vďaka kompaktnosti a celistvosti vrstvy pomáha predchádzať vzniku trhlín

v materiáli a následnému poškodeniu (pitting a opotrebovanie),

 znižuje riziko vzniku frettingu vplyvom korózneho poškodenia ložiska,

 umožňuje plynulejší zábeh ložiska,

 zvyšuje odolnosť proti korózii,

 zabraňuje preklzu teliesok pri rozbehu ložiska,

 zlepšuje výkon ložiska aj pri nízkej úrovni mazania,

 zvyšuje adhéziu maziva,

 znižuje riziko vplyvu chemických látok na základný materiál ložiska,

 znižuje priepustnosť vodíka do základného materiálu ložiska,

 výsledná vrstva je veľmi tenká (1 µm), preto neovplyvňuje geometriu a

rozmerovú presnosť strojných súčiastok,

 vrstva je odolná voči oteru a oderu, odolná voči teplotám do 300 °C.

 charakteristickým „sčernením“ zložky dodáva obrobku starožitný vzhľad

(optické vylepšenie)

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
2
 TnU AD FPT Technické materiály
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Čiernenie sa zaradzuje medzi difúzne metódy povrchových úprav. Na povrchu
základného materiálu dochádza ku vzniku vrstvy riadenou oxidáciou. Výsledkom je
pórovitá vrstva s hrúbkou asi 0,5–2 μm. Veľkosť vrstvy je však variabilná v závislosti od
teploty a dĺžky procesu. Reakciou koncentrovaného hydroxidu sodného so železom
dochádza pri alkalickom čiernení ku vzniku železnatej soli:

Fe + 2 NaOH + 1/2 O2 → Na2FeO2 + H2O

ktorá vplyvom pôsobenia ďalších oxidačných látok (NaNO2, NaNO3) oxiduje na

železitú soľ Na2Fe2O4. Pri vzájomnom pôsobení železnatej a železitej solí sa zároveň
tvorí presýtený roztok oxidu železnato-železitého, ktorý sa potom následne kryštalizuje na
povrchu spracovávaného materiálu. Vrstva samotná je teda tvorená z červeno-hnedých,
hnedých až čiernych oxidov železa (II, III). Čierny magnetit Fe3O4 je zmes FeO a Fe2O3
v pomere 1:1. Pokiaľ má vrstva tendenciu byť hnedá, obsahuje nadbytok Fe2O3.

1.1 Príprava čierniaceho roztoku

Vo svojej podstate proces čiernenia spočíva v ponorení súčiastok do oceľových vaní

s alkalickým vodným roztokom soli presnej koncentrácie a pri presne definovanej teplote.
Čas pôsobenia a počet ponorov do horúcej lázne je variabilný. Soľ určená k čierneniu je
silne hygroskopická práškovitá zmes bielej až nažltnutej farby, zmes obsahuje rôzne
pomery
60–80 % hydroxidu sodného, 15–40 % dusitanu alebo dusičnanu sodného alebo
draselného, katalyzátory, aktivátory a iné patentované prísady. Vo vyhrievanej vani po
zamiešaní soli do vody vznikne roztok s hustotou asi 1,4 – 1,6 kg.l-1. Reakcia je silne
alkalická, roztok dosiahne bod varu, ktorý sa pohybuje v rozmedzí od 138 °C do 145 °C.
Koncentráciu je možné ovplyvniť pridaním čierniacej soli a tým sa zároveň zvyšuje teplota
roztoku vo vani.

1.2 Technologický postup čiernenia

Z hľadiska technologickej aplikácie, na ovplyvnenie vlastností povrchu komponentov,

bolo čiernenie pre zjednotenie postupov, požiadaviek a skúšobných metód štandardizované
v rámci noriem DIN 50938 a ISO 11408. Pre ďalšie špecifické použitie v rôznych
priemyselných odvetviach sú informácie o technologickom postupe definované vo zvlášť

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
3
 TnU AD FPT Technické materiály
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
príručkách, ako napríklad „Čiernenie predmetov vyrábaných zo železných kovov
(z nemeckého „Brünieren von Gefenständen aus Eisenwerkstoffen“), a pod..

Proces černenia sa neobmedzuje len na samotné černenie obrobku, pozornosť treba

venovať aj náležitej príprave a pred úprave povrchu materiálu a po spracovaní
dodatočnému ošetreniu a dokončovacím prácam. V kovospracujúcom priemysle sa
osvedčil nasledovný proces, ktorý je ale v prípade špeciálnych požiadaviek zákazníkov
značne modifikovateľný.

1. Prípravné práce a pred úprava povrchu čierneného komponentu

Pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov je úplné a rovnomerné zmáčanie

spracovávaného komponentu do roztoku čierniacej soli. Z tohto hľadiska je potrebné
zabezpečiť absolútnu čistotu povrchu bez čiastočiek okují, hrdze, zvyšku mazív, olejov
alebo leštiacich pást. pri čistení sa obrobok najskôr zbaví zvyškov, mastnoty, špiny a iných
nečistôt. Postupne sa používajú procesy odmasťovania, oplachovania, morenia a
opätovného oplachovania.

Pre odmastenie je potrebné použiť akýkoľvek typ odmastenia, ktorý zabezpečí úplné
vyčistenie povrchu. Odporúča sa tzv. alkalické horúce odmastenie v komplexe látok
obsahujúcich inhibítory korózie a tenzidy pri teplotách 70-90°C a pri koncentrácii
od 5–12% (ponorné odmasťovanie za pôsobenia mechanického pohybu).

Aby sa odplavili všetky usadeniny a zabránilo sa prenesenie nežiadúcich látok do

čierniacej kúpele, je potrebné do technologického postupu zaradiť opláchnutie. Obrobok sa
oplachuje v niekoľkých fázach, najskôr po prvotnom odmastení a následne aj po morení.

Morenie nie je nevyhnutná súčasť prípravy, obvykle sa však zaradzuje na odstránenie

okují a hrdze (keďže tie sa pri horúcom odmastení neodstránia). Roztok sa skladá
z organických a anorganických kyselín, inhibítorov korózie a tenzidov. Pre ložiskové
komponenty je vyslovene nežiadúce a zakázané morenie v kyselinách!

2. Čiernenie

Čiernenie zahŕňa prípravu roztoku a samotné čiernenie. Čierniaca soľ sa za stáleho

miešania nasype do studenej vody pre optimálnu koncentráciu v pomere 1 kilogram zmesi
na 1 liter vody. Teplota prudko vzrastie v dôsledku exotermického procesu (pri rozpúšťaní
soli stúpne teplota roztoku až o 80°C). Je známe, že hodnota bodu varu zmesi závisí od
množstva rozpustenej soli. Prídavkom soli alebo vyparením vody (zvýšením koncentrácie

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
4
 TnU AD FPT Technické materiály
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
soli) sa teplota bodu varu zvyšuje. Pokiaľ chceme teplotu bodu varu znížiť, je potrebné
doplniť do roztoku zmesi vodu. Tak je možné meraním teploty roztoku veľmi efektívne
kontrolovať samotný proces čiernenia. Na overenie dosiahnutia požadovanej koncentrácie
sa v praxi osvedčuje merať hustotu roztoku, keďže ju pri optimálnom nasýtení výrobca
deklaruje na obale čierniacej soli.

Čiernenie sa zahajuje ponorom súčiastok do kúpeľa v stojanoch, sitách alebo bubnoch.

Čas ponorenia sa pohybuje v závislosti od požadovaného stupňa čiernenia, farby, druhu
materiálu a jeho výslednej aplikácie, medzi 5 a 30 minútami. Zlepšenie farbiaceho účinku
možno dosiahnuť zvyšovaním stupňa čiernenia zaradením kombinácie viacerých
čierniacich lázní s rozdielnou koncentráciou roztoku soli a tým aj rozdielnou teplotou varu
(medzi každou fázou sa zaradzuje oplach súčiastok):

- jednostupňový proces na dosiahnutie povrchovej hustoty vrstvy ~ 2,5 až 5,5 g.m -2

t1 = 135–145°C

- dvojstupňový proces na dosiahnutie povrchovej hustoty vrstvy ~ 3 až 7,5 g.m-2

t2 = 140–150°C

- trojstupňový proces na dosiahnutie povrchovej hustoty vrstvy ~ 4 až 8 g.m-2

t3 = 145–155°C

Pre zabezpečenie požadovanej kvality čiernenia ložiskových komponentov sa používa

dvojstupňový proces. Reakcia vo vrstve materiálu prebieha iba v oblasti teplotu varu, preto
je potrebné dbať na to, aby bola vaňa s roztokom vykurovaná. Súčiastky sa vyberú z
kúpeľa hneď, ako sa sfarbia do tmavo čiernej farby. Po čiernení je možné ohrev vypnúť a
kúpeľ odstaviť. Pri opätovnom spustení sa najprv pridá vykurovací výkon, aby sa dosiahol
bod varu roztoku. Počas prevádzky sa čierniaca soľ dopĺňa, lázeň má pri normálnych
prevádzkových podmienkach dlhú životnosť. Je však potrebné si dávať pozor na otravu
roztoku ľahkými kovmi, keďže tie v tak silných alkalických soliach rýchlo degradujú a táto
povrchová úprava sa preto u nich vôbec neodporúča.

3. Oplach

Po ukončení procesu čiernenia je potrebný dokonalý oplach od zvyškov solí, ktoré by

mohli neskôr na povrchu čiernenej vrstvy vykryštalizovať. Najčastejšie sa používa horúca
voda v kombinácii s ultrazvukom (účinnosť oplachu sa zvyšuje mechanickým pohybom)
vo väčšom počte za sebou idúcich vaní. Po opláchnutí sa povrch vysuší.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
5
TnU AD FPT Technické materiály
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
6
 TnU AD FPT Technické materiály
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
4. Kontrola kvality vrstvy oxidov

Kvalitatívne požiadavky na čiernenú vrstvu a štandardizované skúšobné metódy sú

metodicky zhrnuté v rámci noriem DIN 50938 (a na ňu odkazujúce sa normy ISO 6270-2-
CH a ISO 10289) , ISO 11408 a STN 39 5011. Metodika výpočtu a konverzie výslednej
váhy vrstvy je tiež bližšie popísaná v norme ISO 3892. Skúšky sa vykonávajú pred
konzerváciou na vzorkách, ktoré prešli celým procesom spracovania. Vo laboratóriách vo
výrobe sa štandardne vykonávajú tieto testy:

- Skúška vzhľadu podľa DIN 50938 bod 7.2 sa vykonáva formou vizuálneho
pozorovania. Pokiaľ je predmetná vzorka rovnomerne pokrytá čiernou tmavou
vrstvou bez prerušenia, bez viditeľných fľakov a nežiaduceho zafarbenia, vyhovuje
požiadavke.

- Skúška na spojenie vrstvy s materiálom podľa STN 39 5011 sa nazýva aj skúška

oteru, kedy sa bielou textíliou pretrie čiernená vrstva a pokiaľ na nej nezostanú
stopy čiernych oxidov – vzorka vyhovuje.

- Skúška neutrality povrchu podľa ISO 11408 bod B1 sa vykonáva 0,5 % roztokom
fenolftaleínu, kedy farba po nakvapkaní na povrch čiernenej vzorky indikuje
prípadné stopy alkálií na porvchu.

- Skúška kyselinou octovou podľa DIN 50938 bod 7.4 je tzv. skúškou potvrdenia
stupňa čiernenia a zahŕňa 20–minútové pôsobenie 20 % roztoku kyseliny octovej
CH3COOH, pokiaľ sa neobjaví základný materiál zodpovedá dvojstupňovému
čierneniu.

- Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, skúška kyselinou šťaveľovou podľa DIN

50938 bod 7.5 má preveriť odolnosť vrstvy. Vykonáva sa 8–minútovým
pôsobením 5 % roztoku kyseliny šťavelovej C2H2O.

- Skúška pórovitosti a nadväznosti vrstvy síranom meďnatým podľa ISO 11408

podľa bodu B2 sa vykonáva buď ponorom alebo kvapnutím 3 % roztoku síranu
meďnatého CuSO4 na vzorku po dobu pôsobenia 30 sekúnd. Pokiaľ sa na vzorke
neobjavia vizuálne viditeľné červené body ako stopy po póroch, materiál bol
spracovaný nesprávne.

- Skúška kondenzačnou vodnou komorou podľa DIN 50938 bod 7.3. V závislosti od
stupňa použitého procesu sa vzorka vystavuje presne určený čas pôsobeniu

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
7
 TnU AD FPT Technické materiály
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
konštantnej vlhkosti v komore. Pokiaľ sa po uplynutí skúšobnej doby objavuje
korózia na menej ako 0,1 % povrchu vzorky, je stupeň koróznej ochrany vrstvy
vyhovujúci.

5. Konzervácia (ošetrenie) materiálu

Vzhľadom na to, že vzniknutá vrstva je pórovitá a sama o sebe nie je úplne

antikorózna, nevyhnutnou súčasťou procesu sa stáva aplikácia oleja alebo maziva. Olejový
konzervant sa udrží v mikropóroch a pôsobí ako ďalšia ochrana pred koróznym
opotrebením povrchu.

Obrázok 1 Čiernené telieska a vnútorné krúžky dvojradovej otoče

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
8
TnU AD FPT Technické materiály
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

https://sk.wikipedia.org/wiki/Brun%C3%ADrovanie

https://www.top-armyshop.sk/slovnik-pojmov/brunirovanie

https://www.techpilot.de/lexikon/bruenieren/

https://de.bearing-news.com/die-brunierung-von-walzlagern-vorteile-und-
beispiele-aus-der-praxis/

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
9