Niccolò Machiavelli - Ako ma vladár splniť slovo

(Vyklad)

Dielo Vladár Niccola Machiavelliho je venované osobe panovníka. Predkladá

charakteristiku ideálneho panovníka, jeho vlastností a spôsoby vládnutia. Vychádza z
postoja, že každý človek je mocichtivý a hriešny.

Čo si teda zaslúži podstivý statočný a nie falošný vládca ? História nás naučila že
vladci ktory sa viac sustredili na oklamanie ludi a nasledne premozenie nepriatelia
boli vzdy uspesnejsi.(Machievelli,1968,str 44). „Musite teda vediet ze su tu 2 sposoby
bojajeden za pomoci zakonov a druhy za pomoci nasilia .” (Machievelli,1968,str 44).
Jedno je v zhode so zákonmi ľudskými, druhé so zákonmi prírodnými. A keď nestačí
na dosiahnutie cieľa to prvé, potom sa nedá nič robiť a musí sa siahnuť aj k druhému.
Skutočný panovník musí ovládať oboje.

Machievelli opisal dobreho vladcu ako cloveka ktory si má želať aby ho

považovali skôr za súcitného ako sa ukrutného. No nový vladár väčšinou nemá inú
možnosť ako si vynútiť rešpekt, než byť ukrutým. Vystáva teda otázka, čo je lepšie,
budiť lásku, alebo strach. Najlepšie je oboje, ideálny vládca musí byť milovaný, no
zároveň musí budiť rešpekt a autoritu.

Vladar by mal ma vediet ako sa dane zvierata chovaju v danych situaciach. Musi
vediet kedy sa chovat ako najsilnejsie , najmudrejsie , prefikanejsie, alebo
najrychlejsie zviera. Múdry muž teda nemôže stáť v slove, ak je mu to na škodu a či
pominuli okolnosti, za ktorých ich dal. Keby všetci ľudia boli čestní, moja rada by
bola zlá. Ale pretože nie sú a sami dané slovo neplnia, rozumný panovník ich nemôže
dodržiavať. Bol by sám proti sebe

„ No vladar nemusi mat vzdy tieto vlastnostim ale je potrebne, aby sa zdalo, ze ich
ma.” (Machievelli,1968,str 45). Ak ich má, je nanajvýš nežiaduce, aby ich za každých
okolností neustále dodržiaval. Nech je zhovievavý, milosrdný, zbožný, úprimný, ale
všetko včas. Keď raz vyvstanú potreby druhej strany, nesmie váhať. Najmä od nového
vládcu nemožno očakávať prejav dobrej vôle. Okolnosti ho doslova prinútili
neposlúchnuť všetky božské a ľudské prikázania a klaňať sa vetru, keď nebol
potrebný odpočinok a kráľovský záujem. Pre obyčajných mužov a najmä pre
panovníkov je vždy rozhodujúci výsledok ich konania. Ak sa mu to podarí, spôsob,
akým to dosiahne, sa ľuďom bude zdať dokonalý. Svet je taký, ľudia väčšinou vidia
len povrch vecí.

Dielo je venované samotnému Vládcovi. Predstavuje črty, vlastnosti a štýl vlády

ideálneho panovníka. Vychádza z postoja, že každý človek je mocný a hriešny. Tento
dokument je vlastne tak trochu učebnicou fungovania moci. Dnes však vieme zistiť aj
to, ako by sa mal človek správať, aby bol úspešný.