9

Architektúra n
  a Slovensku
 2020 – 2022

enrieta   Moravčíková
H
Katarína  Haberlandová
Laura  Krišteková
Peter  Szalay
Monika  Bočková
Gabriela  Smetanová
 10

Poľský architekt Roman Rutkowski v roku 2015 zhodno­til

slovenskú architektonickú scénu ako anonymne medzi­
národnú, priveľmi pod vplyvom globalizovaných trendov
a s chýbajúcim lokálnym odtieňom. Slovensko pritom
označil za krajinu, ktorá je v oblasti výstavby silne centra­
lizovaná do niekoľkých väčších miest, pričom aj v nich
takmer úplne absentuje realizácia verejných budov
či priestranstiev.1 Pri pohľade na architektonické diela
postavené na Slovensku v ostatných rokoch možno
konšta­tovať prakticky to isté. Približne z 850 architekto-
nických diel, ktoré boli v rokoch 2014 – 2022 objektom
záujmu architektonických periodík, digitálnych informač­
ných portálov a súťažných prehliadok, tvorili takmer
polovicu stavby rodinných domov a interiérov a, naopak,
menej ako jednu desatinu verejné budovy a priestran­
stvá. Z verejných zdrojov sa pritom financovala približne
iba jedna štvrtina takýchto ocenených diel. Dôvody tejto
situácie boli v predchádzajúcom období pomenované už
niekoľkokrát. Ako argument sa uvádzali najmä minimálne
investície do výstavby verejných budov zo strany štátu
a uprednostňovanie financovania dopravnej a výrobnej
infraštruktúry. Tomu však protirečí analýza Európskej
komory architektov z roku 2020, podľa ktorej stavby finan­
cované z verejných zdrojov tvorili takmer 30 percent
práce architektonických kancelárií na Slovensku.2 Ďalším
dôvodom malo byť hlboko zakorenené presvedčenie,
že efektivita verejnej investície sa odvíja výlučne od jej
ceny. Takým postojom sa nielen dlhodobo bagatelizoval
význam architektonickej profesie, ktorá na Slovensku
tvorí len 0,3 percenta z celkovej výšky stavebného trhu,
čo je jeden z najnižších podielov v rámci celej Európy,
ale súčasne sa navodzovalo presvedčenie, že investičná
výstavba je len otázkou financií a nie celostnej tvorby
životného pro­s­tredia. Pravdepodobne to bude práve
komplementár­ne pôsobenie oboch spomenutých príčin,
čo nakoniec stojí za minimálnym podielom verejne finan­
covaných stavieb medzi oceňovanými architektonickými
dielami. Verejných investícií možno ozaj pribúda, na ich
Architektúra na Slovensku 1 Ročenka slovenskej architektúry 2014/2015.
2020 – 2022
Bratislava, SLOVART, 2016, s. 24.
2 Architects' council of Europe: The architectural
Profession in Europe 2020, A Sector Study. Mirza
and Nacey Research Ltd, 2014. Dostupné online:
https://www.ace-cae.eu/activities/publications/
ace-2020-sector-study/

návrhoch dokonca pravdepodobne pracujú aj architekti,

ale výsledná kvalita týchto diel jednoducho nedosahuje
vyššiu úroveň ako bežná stavebná produkcia. Tieto
realizácie sa preto nestávajú objektom architektonickej
diskusie a, žiaľ, neprispievajú ani k zvyšovaniu hodnôt
verejného priestoru na Slovensku.
Aktuálne krízy, ako je vojnový konflikt na Ukrajine,
pandémia COVID-19 či globálna klimatická kríza, ktoré
zasahujú do všetkých oblastí nášho života, pritom jasne
ukazujú, že naše prostredie sa nezaobíde nielen bez
hodnotných intervencií, dokonca ani bez radikálnejšej
transformácie. Ako najväčšie problémy sa pritom ukazujú
závislosť od fosílnych palív, nedostatok kvalit­ného verej­
ného priestoru, nerovnomerné rozloženie služieb v pešej
dostupnosti, koncentrácia na jeden typ dopravy či zlá
kvalita ovzdušia. Súčasnosť navyše k týmto nedostatkom
pridala nutnosť prehodnotiť navrhovanie a výstavbu
administratívnych, školských a kultúrnych sta­vieb a byto­
vej politiky nielen v kontexte novej priestorovej kvality, ale
aj v súvislosti s environmentálnou udržateľ­nosťou. Stále
pritom nedokážeme prinášať dostatok inovatívnych rieše­
ní, ale ostávame pri konzervatívnych postupoch vo všet­
kých oblastiach výstavby, od zatepľova­nia stavieb, ktoré
ani zďaleka nemožno považovať za ekologické a dlhodobo
udržateľné, až po neustále búranie starých štruktúr a ich
nahrádzanie novostavbami. Pri pohľade na súčasnú
architektonickú tvorbu sme sa preto sústredili na analýzu
problematických javov, zároveň sme sa usilovali identifi­
kovať a opísať sľubné inšpiratívne riešenia.
 12

Bývanie
pre všetkých
 13

Budovanie bytových domov patrí medzi ťažisko investičnej

výstavby na Slovensku. Ťažiskovo ju pritom stále financu-
je súkromný sektor. Bytovú výstavbu po roku 1989 charak-
­terizujú tri základné trendy. Prvým je suburbanizácia, teda
vznik nových štvrtí rodinných a menších bytových domov
na periférii veľkých miest a priľahlých obcí. Tento trend
je najviac viditeľný v hlavnom meste Bratislava a obciach
Bratislavského kraja. Druhým trendom je zahusťovanie
rozvoľnených panelových sídlisk z obdobia druhej polovi­
ce 20. storočia. Tretí, z hľadiska dĺžky trvania najmladší
trend predstavujú realizácie vstupujúce do stabilizovanej
mestskej štruktúry v centrách miest. Práve v rámci tohto
trendu vznikli po roku 2019 z architektonického hľadiska
najzaujímavejšie bytové domy. Príklad práce s mestským
blokom v zmysle jeho scelenia a reparácie reprezentuje
realizácia bytového domu Nová Dunajská (Peter Jurkovič,
Marcel Dzurilla, 2021).

Bytový dom Nová Dunajská,

Peter Jurkovič, Marcel Dzurilla,
2021
14
15
 16

Budova, ktorá získala ocenenie CE ZA AR za rok 2022,

nahradila trojpodlažný objekt so sedlovou strechou repre­
zentujúci pôvodnú periférnu zástavbu Dunajskej ulice. Tá
mala byť už v medzivojnovom období v zmysle funkcio-
nalistickej regulácie nahradená mestskými blokmi s maxi­
málnou výškou šesť podlaží. Táto regulačná zásada sa
postupne uplatnila v rámci celej Dunajskej štvrte a dnes
predstavuje základ jej jedinečného urbánneho prostredia.
Práve na tento ráz nadväzuje aj nový bytový dom. Päť­
podlažná hmota s geometrickou fasádou pieskovej farby,
ustúpeným šiestym podlažím s reliéfnymi panelmi a so
segmentovo členeným parterom, ktorá zároveň nadväzu-
je na uličnú líniu susedných stavieb, splynula s existujú­
cou štruktúrou do takej miery, že ju väčšina ľudí považuje
za citlivú rekonštrukciu. Dom pritom ponúka všetky kvality
nového bývania, od variability bytov, preplávajúcej dis­
pozície až po pomerne veľkorysé exteriérové priestory
 Bývanie pre všetkých 17

so zeleňou, orientované do vnútrobloku. Líniu uvažovania

o architektúre, ktorá nie je len výsledkom budovania
výraznej architektonickej formy, ale empatickou reakciou
na prostredie, do ktorého vstupuje, ilustrujú aj realizácie
polyfunkčného domu na Konventnej ulici (Pavel Paňák,
Martin Kusý, Martin Kusý ml., 2020) a bytového domu
na Račianskej ulici v Bratislave (Štefan Polakovič, Lukáš
Kordík, Matej Honč, Barbara Borščová, 2019).
Zatiaľ čo pri polyfunkčnom dome na Konventnej ulici
kládli architekti dôraz najmä na vonkajšiu formu v podobe
výraznej fasádnej plasticity reagujúcej na okolitý uličný
kontext, aj za cenu viacerých dispozičných kompromisov,
rekonštrukcia domu na Račianskej ulici (postaveného
pôvodne pre zamestnancov tlačiarne Svornosť) sa, nao­
pak, sústreďuje na nové veľkorysejšie dispozičné riešenie
jednotlivých bytov aj za cenu straty pôvodného charak-
teru domu, ktorý nová hmota zahaľuje do uniformného
rastra novej fasády.
Špecifickým prípadom bytových domov v centrálnej
mestskej štruktúre sú konverzie existujúcich stavieb
pôvodne určených na iný účel. Ide najmä o bývalé in­dus­
triálne či administratívne objekty. Vydareným príkladom
takého postupu je polyfunkčný objekt Vajnorská 21 (Kalin
Cakov, Metodiy Monev, Ján Obušek, 2021) v Bratislave.
Vznikol prestavbou bývalého obvodného kultúrne­ho
strediska s kanceláriami, ktoré sa zmenili na byty, pričom
kultúrny priestor v parteri ostal zachovaný. Príkla­dom
adaptácie industriálneho objektu na bývanie je Ružový
mlyn (Matej Otrísal, 2021) v Piešťanoch. Aj keď táto
konverzia nepatrí z hľadiska architektonického k najvýz-
­namnejším, rozhodne je dôležitým počinom v zmysle
udržateľného narábania s existujúcim hmotným pros­tre-
­dím. Ďalšou pridanou hodnotou transformácií rôznych
typov stavieb na obytnú funkciu sú odlišné priestorové
vlastnosti umožňujúce vytvorenie nekonvenčnej dispozí­
Bytové domy Brezový háj,
Nitra, Richard Baláži,
cie s jedinečnou atmosférou.
Boris Schultz, Štefan V slovenskom prostredí je však stále najvitál­nejší
Vrabec, Ivana Kvietková,
2021 trend výstavby nových obytných štruktúr na okraji sídel.
18
19
 20

Tie svojou priestorovou organizáciou zväčša nadväzujú

na princípy solitérneho urbanizmu moderných sídlisk,
s ktorými bezprostredne susedia. Podobne to je aj
v prípa­de obytného súboru Brezový háj v blízkosti nitrian­
skeho sídliska Chrenová (Richard Baláži, Boris Schultz,
Štefan Vrabec, Ivana Kvietková, 2021), kde budú jednotlivé
bytové domy vytvárať poloverejný vnútroblok.

Prvá etapa výstavby sa síce vyznačuje štandardnou

architektonickou formou, ale disponuje nadštandar­dne
kvalitným a veľkorysým priestorovým riešením aj technic­
kým vybavením bytov, ktoré pritom profitujú z blízkosti
mestského parku. S princípom poloverejného spoločné­
ho exteriérového priestoru pracovali aj architekti tretej
etapy rezidenčnej výstavby na západnom okraji Košíc
Nová Terasa 3 (Michal Tačovský, Adrian Mórocz, Marián
Kamenár, 2021). Päť bodových, šachovnicovo usporiada­
ných bytových domov čiastočne spája spoločná podnož
so škálou verejných a poloverejných pries­torov. Jedno-
duchá kultivovaná architektúra tejto etapy dokazuje, že
kvalitné architektonické riešenie nemusí nutne znamenať
vyššie náklady na výstavbu.
 Bývanie pre všetkých 21

Osobitým príkladom novej bytovej výstavby na Slovensku

je obytný súbor Kamence v Kysuckom Novom Meste
(Miriam Lišková, Michal Sulo, 2020). Hlavnou ideou deve­
lopmentu na rozhraní centra mesta a rieky bolo vytvorenie
nového konceptu bývania, založeného na rôznorodosti
obytných aj verejných priestorov. Územie, v ktorom má
v niekoľkých etapách vyrásť až 26 bytových domov, má
svojim obyvateľom ponúknuť okrem bytov rôznych veľ­kos­
tí a štandardov komunitné priestory, športoviská, ihriská
a ďalšiu občiansku vybavenosť. Citlivý kontextuálny
urbaniz­mus územia reaguje na uličnú sieť susednej
zástavby, ktorú zároveň formou šiestich koridorov prepája
so zelenou zónou na nábreží rieky. Určité riziko obytného
súboru predstavuje ambiciózna architektonická forma
obytných domov, ktorá naráža na dispozičné limity a pro­
vokuje individuálnu tvorivosť vlastníkov bytov.

Bytové domy Kamence, 1. etapa,

Kysucké Nové Mesto,
Miriam Lišková, Michal Sulo,
2020
22