Právny odbor: Trestné právo

Predmet sporu: § 326/1a, 2a Tr.zák. a iné

5Tost/31/2021

9521100178

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov
JUDr. Martina Bargela a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného U.. Y. X., pre zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 14. júna 2021 v Bratislave sťažnosť
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti
uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 5. júna 2021,
sp. zn. 15Tp/8/2021, a takto

rozhodol:

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e uznesenie sudcu pre prípravné
konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 5. júna 2021, sp. zn. 15Tp/8/2021.

II. Podľa § 87 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku obvineného

U.. Y. X. nar. XX. Y. XXXX v D., trvale bytom O. XXXX/XX, W.a

b e r i e d o v ä z b y.

Lehota väzby začína plynúť okamihom vyhlásenia tohto uznesenia, t. j. 14. júna 2021 o
14.00 hod.

Do lehoty väzby sa započítava lehota zadržania obvineného U.. Y. X.

od 3. júna 2021 o 7.30 hod. do 5. júna 2021 o 11.00 hod.
 Väzbu bude menovaný vykonávať v Ústave na výkon väzby Bratislava.

III. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomný sľub obvineného U.. Y. X. neprijíma.

IV. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu obvineného U.. Y. X. nenahrádza
dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Odôvodnenie:

Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“ alebo „prvostupňový
súd“) sudcom pre prípravné konanie uznesením z 5. júna 2021, sp. zn. 15Tp/8/2021, rozhodol
podľa § 72 ods. 3 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) o nevzatí obvineného U.. Y. X. do
väzby.

Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) sťažnosť priamo do zápisnice o výsluchu
obvineného, ktorú následne odôvodnil písomným podaním z 8. júna 2021 (doručeným
prvostupňovému súdu 8. júna 2021), v ktorom vo vzťahu k argumentácii špecializovaného
trestného súdu ohľadom tzv. kolúznej väzby a nevypočutia svedkov uviedol, že v prejednávanej
veci sú trestne stíhané tri osoby a vzhľadom na plynutie 48-hodinovej lehoty nebolo možné
svedkov kontradiktórne vypočuť okrem iného aj z dôvodu, že ostatným dvom obvineným nebolo
v rozhodujúcom čase ešte ani doručené obvinenie o vznesení obvinenia.

Prokurátor zároveň v súvislosti s identifikáciou svedkov z prostredia pracoviska obvineného

poukázal na skutočnosť, že vyšetrovateľ sa 3. júna 2021 písomne obrátil na Úrad inšpekčnej služby
MV SR za účelom ich identifikovania. Konkrétne ide predovšetkým o policajtov, ktorí aktívne
pôsobili ako vyšetrovatelia vo veciach, ktoré sú uvádzané v uznesení o vznesení obvinenia. Do
dnešného dňa došlo k stotožneniu P. O., H. L., F. O. - vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby
MV SR. Prokurátor argumentoval, že k identifikovaniu svedkov pred zadržaním obvineného
nemohlo dôjsť z taktických dôvodov, zdôrazniac, že menovaní svedkovia sú v priamej riadiacej
pôsobnosti obvineného, ktorý má voči nim aj personálnu právomoc.

Uviedol, že v ďalšom konaní bude potrebné taktiež vypočuť svedkov W. X., F. F., S. P., G. P. a
H. N..
Vo vzťahu k dôvodom tzv. preventívnej väzby prokurátor zopakoval, že obvinený je stíhaný za
korupčnú trestnú činnosť a inú trestnú činnosť, ktorej sa dopustil v dlhšom časovom období,
opakovane poskytoval informácie neoprávnenej osobe a poberal za to úplatky v peňažnej a
nepeňažnej forme. S prihliadnutím na uvedené je podľa názoru prokurátora možné konštatovať,
že vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorej sa mal obvinený dopúšťať a spôsob, ako aj dobu,
počas ktorej ju páchal, sa v prípade obvineného nejedná o ojedinelé a náhodné vybočenie z
riadneho života. Páchanie trestnej činnosti sa stalo neoddeliteľnou súčasťou jeho spôsobu života,
akým si postupne zvyšoval životný štandard.

Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti, prokurátor v snahe eliminovať duplicitu totožnej argumentácie
poukázal na odôvodnenie návrhu na vzatie do väzby zo 4. júna 2021.

Prokurátor následne podaním z 11. júna 2021 (doručeným sťažnostnému súdu 11. júna 2021)
doplnil odôvodnenie sťažnosti v tom smere, že poukázal na úradný záznam vyšetrovateľa
Národnej kriminálnej agentúry PPZ z 11. júna 2021 spolu s prílohami, ktorý podľa prokurátora
preukazuje kolúzne aktivity obvineného v čase pred jeho zadržaním v prejednávanej trestnej veci.

Predmetný úradný záznam spolu s prílohami sa vecne týka vypracovania interného predpisu Úradu
inšpekčnej služby, ktorého cieľom bolo dodatočne legalizovať prijímanie vymedzených darov.
Prokurátor zdôraznil, že k vypracovaniu návrhu interného predpisu došlo v priebehu mesiaca
marec 2021, teda po tom, ako bol obvinený U.. Y.Á. X. vo veci podozrenia zo svojej trestnej
činnosti operatívne vyťažený príslušníkmi Úradu inšpekčnej služby v mesiaci február 2021.

K sťažnosti prokurátora sa obvinený U.. Y. X. vyjadril podaním z 12. júna 2021 (doručeným
sťažnostnému súdu 14. júna 2021), spísaným prostredníctvom jeho obhajcu Mgr. JUDr. Zoltána
Perhácsa, PhD., v ktorom vo vzťahu k dôvodnosti obvinenia argumentoval, že z trestnej činnosti
je usvedčovaný v podstate a výlučne výpoveďou jediného priameho svedka, G.. W. X., ktorý je
podľa názoru obvineného subjektívne motivovaný snahou vyhnúť sa vlastnej zodpovednosti,
prípadne zabezpečiť si procesne výhodnejšie postavenie. Výpoveď G.. W. X. považuje za
nevierohodnú, nepresvedčivú, nekonkrétnu a hypotetickú, nepodporenú inými relevantnými
dôkazmi. Zároveň vo vzťahu ku skutkom v bode 4) uviedol, že tieto sú formulované príliš neurčito
a všeobecne.

Poukázal na skutočnosť, že ďalší svedkovia (F. F., S. P., G. P.) nevedeli poskytnúť žiadne
informácie o trestnom čine a ani o obvinenom, pričom sprostredkovali iba informácie z počutia.
Navyše v ich výpovediach je podľa názoru obvineného možné badať istú rozporuplnosť.

Obvinený ďalej argumentoval, že podľa uznesenia o vznesení obvinenia mal od G.. X. prijať
úplatky vo výške najmenej 20.000,- eur, avšak podľa výpovede G.. X. k jednotlivým platbám za
informácie to bolo 14.000,- eur (vo veci „S.“- 5.000,- eur, vo veci S. - 3.000,- eur, vo veci lustrácie
+ S. - 2.500,- eur až 3.000,- eur, vo všeobecných veciach vedených na R. G. - 3.000,- eur).
Vo vzťahu k dôvodnosti kolúznej väzby obvinený zdôraznil, že podrobne vypovedal ku skutkom
kladeným mu za vinu, pričom zároveň doposiaľ vykonaným dokazovaním nebol zaznamenaný a
potvrdený žiadny záujem obvineného na prípadnom ovplyvňovaní svedkov alebo
spoluobvinených. Namietal, že prokurátor kolúznu väzbu odôvodňuje iba hmlistými, neistými a
dostatočne neodôvodnenými podozreniami z následku predpokladaného v ustanovení § 71 ods. 1
písm. b) Tr. por., argumentujúc, že skutočnosť, že doposiaľ neboli kontradiktórne vypočutí ďalší
obvinení a potreba vypočuť aj ďalších svedkov, sama osebe nie je dôvodom pre väzobné stíhanie,
keďže ide o bežnú procesnú situáciu.

Obvinený poukázal na to, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu kolúznemu konaniu vo vzťahu k
svedkom G.. X. a F. F.. Obvinený nielen že nezahladzoval stopy, ale práve naopak, dobrovoľne
vydal televízor aj dva kusy mobilných telefónov.

V súvislosti so svedkami z prostredia pracoviska uviedol, že ich skoršej identifikácii nič nebránilo,
pretože pokiaľ vyšetrovatelia verifikovali tvrdenia G.. X., mali k dispozícii vyšetrovacie spisy spolu
s menami vyšetrovateľov Policajného zboru SR, ktorí v daných trestných veciach konali.

Obvinený taktiež poukázal na skutočnosť, že personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej

republiky č. 159/2021 bol dňom 7. júna 2021 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a bolo mu
nariadené zdržiavať sa v mieste trvalého pobytu alebo v inom mieste v čase zodpovedajúcom dĺžke
základného času služby v týždni, pričom dočasne sa vzdialiť z určeného miesta môže len z dôvodov
taxatívne uvedených v zákone, o čom je povinný vopred informovať nadriadeného. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že minister vnútra Slovenskej republiky predložil návrh na odvolanie
obvineného z funkcie, pričom minister vnútra už poveril vedením Úradu inšpekčnej služby inú
osobu, ktorú obvinený nepozná. Z uvedeného podľa názoru obvineného vyplýva, že aktuálne nemá
žiadny vplyv na chod a činnosť Úradu inšpekčnej služby a ani na jeho pracovníkov.

Vo vzťahu k vyšetrovateľom PZ služobne zaradeným na jednotlivých odboroch útvaru inšpekcie

Úradu inšpekčnej služby zdôraznil, že títo neboli v jeho personálnej právomoci, a teda ani priamej
riadiacej pôsobnosti tak, ako to tvrdí prokurátor v odôvodnení sťažnosti. V personálnej právomoci
bol jedine H. L.. Obvinený uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že medzi ním a týmito osobami
neexistujú žiadne prepojenia, je prakticky vylúčené, aby na ne vplýval.

Zároveň deklaroval, že v prípade potreby vie opustiť svoje trvalé bydlisko a odísť na stredné
Slovensko, aby nebol v blízkosti osôb, ktoré majú byť vypočuté ako svedkovia.

V súvislosti s dôvodnosťou preventívnej väzby uviedol, že z návrhu na vzatie do väzby, rovnako

ani z odôvodnenia sťažnosti prokurátora nie je možné zistiť, aká konkrétna skutočnosť objektívne
odôvodňuje obavu z pokračovania v trestnej činnosti, dokonania trestného činu, o ktorý sa mal
obvinený pokúsiť alebo vykonania trestného činu, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Domnieva sa, že obava, ktorá by umožňovala jeho väzobné stíhanie z dôvodu preventívnej väzby
absentuje.

K argumentácii prokurátora ohľadom zvyšovania životného štandardu konštatoval, že je nelogické,

aby pri plate cca 3.000,- eur až 3.500,- eur a vidiny výsluhového dôchodku vo výške najmenej
2.500,- eur riskoval čo i len pomyslením na úplatok, a to už vôbec nie vo výškach 2.500,- eur až
5.000,- eur.

Vzhľadom na neexistenciu dôvodov väzby ustanovených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por.

obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sťažnosť
prokurátora zamietol.

V prípade, ak by mal najvyšší súd za to, že u obvineného existujú dôvody väzby, opakovane
navrhol, aby súd prijal jeho písomný sľub podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo nahradil väzbu
dohľadom probačného a mediačného úradníka, spolu s uložením príslušných primeraných
povinností a obmedzení. Zároveň pre prípad, ak by najvyšší súd uznal existenciu dôvodov väzby u
obvineného, požiadal najvyšší súd, aby pri jeho umiestnení do ústavu na výkon väzby zobral do
úvahy miesto bydliska, ktorým je Bratislava, najmä z dôvodu, že má dve maloleté deti.

Spisový materiál bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o podanej sťažnosti 7. júna 2021.

Na verejnom zasadnutí konanom o sťažnosti prokurátora tento navrhol, aby sťažnostný súd podľa
§ 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a podľa § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por.
sám rozhodol tak, že obvineného berie do väzby a samostatne rozhodol o nenahradení tejto ani
sľubom ani inými opatreniami. Zároveň vo vzťahu k vyjadreniu obhajoby uviedol, že nepovažuje
za korektné spochybňovať výpoveď G.. X., keďže tento nemal žiaden motív na krivé obvinenie
obvineného. Poukázal taktiež na dodatok k sťažnosti, z ktorého je zrejmá dôvodnosť väzobného
dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. Oproti pôvodnému návrhu vyjadril súhlas s tým, aby
obvinený väzbu vykonával v Ústave na výkon väzby Bratislava.

Obhajca obvineného Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD. na verejnom zasadnutí vo vzťahu k
doplneniu sťažnosti prokurátora uviedol, že tomuto nerozumie, nakoľko pokiaľ obvinený požiadal
o vypracovanie interného predpisu, tento by nemohol pôsobiť spätne, pričom zároveň zdôraznil,
že k prijatiu interného predpisu nedošlo. Má za to, že dôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm.
b), c) Tr. por. neexistujú a z toho dôvodu navrhol sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietnuť.
Obvinený na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pripája k záverečnému návrhu svojho obhajcu a
taktiež, že prijatie interného predpisu nebola jeho iniciatíva, ale vychádzal z medzinárodných
skúseností, pričom je nesporné, že tento by nemohol platiť spätne.

Podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy SR osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno stíhať, alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť
dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 3 Ústavy SR obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len
v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi
zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín
prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri
obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo
o jej prepustení na slobodu.

Podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy SR do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom
a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

- každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a nikoho nemožno pozbaviť slobody, okrem
prípadu, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanoveného zákonom, zákonného zatknutia alebo
pozbavenia slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie
zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom zabránenia
spáchania trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní (čl. 5 ods. 1 písm. c/),
- každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody v súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto
článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom
na výkon súdnej moci a má právo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť
prepustený počas konania; prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na
pojednávanie (čl. 5 ods. 3),
- každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený osobnej slobody, má právo podať návrh na začatie
konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi
prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné (čl. 5 ods. 4).

Podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má
znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania
alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pôsobiť na svedkov,
znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné
stíhanie.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má
znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania
alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pôsobiť na svedkov,
znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné
stíhanie.

Podľa § 80 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a
v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode, alebo
prepustiť ho na slobodu, ak
a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie
správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo
na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu,
a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu
obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju,
b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že
splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného
prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo
c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby
dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním
dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie,
a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol,
s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a
f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe
po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4,
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z
ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred
ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti
rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462.

Po predložení veci najvyšší súd ako nadriadený súd na podklade riadne a včas podanej sťažnosti
oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. jednak správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým bola podaná sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Najvyšší súd rozhodoval vo veci v senáte 5T, ktorému bola vec pridelená (pôvodné zloženie senátu
5T je JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift), avšak so zastupujúcim sudcom
JUDr. Martinom Bargelom (sudca zastupujúceho senátu 1T), ktorý na základe čl. XVI ods. 4 a čl.
X ods. 5 Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 v aktuálnom znení
nahradil riadiaceho predsedu senátu 5T JUDr. Juraja Klimenta, ktorý v čase rozhodovania čerpal
dovolenku.

Z predloženého spisového materiálu (spis špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 15Tp/8/2021,
a vyšetrovací spis Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, odboru Východ,
ČVS: PPZ-95/NKA-VY2-2021) z pohľadu zisťovania formálnych podmienok väzby vyplýva, že
uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ, Národnej kriminálnej agentúry, Odboru Východ v Košiciach
sp. zn. PPZ-95/NKA-VY2-2021 zo dňa 2. júna 2021 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne
vznesené obvinenie okrem ďalších obvinených aj U.. Y. X. pre zločin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „Tr.
zák.“) s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. vo viacčinnom súbehu so zločinom prijímania úplatku
podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

A) obvinený U.. Y. X. ako príslušník Policajného zboru SR zastávajúci riadiacu funkciu na Úrade
inšpekčnej služby, ktorej hlavnou úlohou je odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie
trestných činov príslušníkov Policajného zboru, v období najmenej od roka 2016 do leta roka 2020
na rôznych miestach v rámci územia Slovenskej republiky, avšak väčšinou v priestoroch nákupného
centra Central v Bratislave, v priestoroch obchodného centra Retro v Bratislave, v priestoroch
obchodnej spoločnosti IMPA v Bratislave, v priestoroch penziónu Banský dom v obci Hodruša
Hámre a na iných miestach opakovane a viac krát neoprávnene poskytol informácie G.. W. X.,
ktorý bol do 31. augusta 2019 príslušníkom Policajného zboru SR a to na funkcii riaditeľa Národnej
jednotky finančnej polície, Národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru, a to na
základe žiadosti samotného G.. W. X. za účelom toho, aby sa vyhol trestnému stíhaniu voči svojej
osobe, ako aj osobám jemu spriazneným, pričom tieto trestné konania boli vedené Úradom
inšpekčnej služby, a to najmenej v týchto trestných veciach:
- v priebehu roka 2017 vo veci podaného trestného oznámenia U. D. vo veci zmarenia
vykonávania procesných úkonov v súvislosti s výkonom zaisťovacích úkonov v priestoroch
spoločnosti Vega Plus s.r.o.,
- v priebehu roka 2018 alebo 2019 vo veci podaného trestného oznámenia F. S. vo veci
zverejnenia jeho osobných ako aj podnikateľských bankových účtov,
- v priebehu roka 2018 a 2019 vo veci neoprávnených lustrácií novinára U. O. a
ďalších novinárov,
- v priebehu roka 2019 vo veci zverejnených správ z aplikácie S. medzi osobami P.
O. a A. W.,
- vo veci ,,S.“, ako aj v iných trestných veciach,

B) obvinený U.. Y. X. si vyššie uvedené informácie zabezpečoval v rámci výkonu svojich

právomocí, avšak následne ich vedome poskytoval neoprávnenej osobe G.. W. X., ktorému aj v
rámci ich osobných stretnutí na vyššie uvedených miestach prisľúbil jeho beztrestnosť v trestných
veciach v ktorých vykonáva vyšetrovanie Úrad inšpekčnej služby, pričom za to obvinený U.. Y.A.
X. prijal úplatky od G.. W. X. a to v podobe najmenej 6 krát finančnej hotovosti vo výške od 2.500,-
Eur do 5.000,-Eur v celkovej výške najmenej 20.000,-Eur, 1 ks televízor značky Panasonic TX-
65GZ1500E v hodnote 2.890,-Eur, 3 ks mobilných telefónov značky Apple a 1 ks mobilný telefón
značky Samsung a to na miestach vyššie uvedených, týmto konaním obvinený U.. Y. X. ako verejný
činiteľ v postavení príslušníka Policajného zboru konal v rozpore s § 80 ods. 1/ zákona č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

K faktickému obmedzeniu osobnej slobody obvineného došlo 3. júna 2021 o 07:30 hod. na základe
zadržania podľa § 86 ods. 1 Tr. por., čo vyplýva zo zápisnice o zadržaní obvineného (zv. 1, č. l. 58
- 59 vyšetrovacieho spisu). Prokurátor nenariadil prepustenie obvineného a dňa 4. júna 2021 o
21:20 hod. podal špecializovanému trestnému súdu návrh na vzatie obvineného U.. Y. X. do väzby
z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. Na základe tohto návrhu sudca pre
prípravné konanie špecializovaného trestného súdu 5. júna 2021 v čase o 8:30 vypočul obvineného
a rozhodol o návrhu prokurátora podľa § 72 ods. 3 Tr. por. tak, že obvineného U.. Y. X. nevzal do
väzby. Dospel pritom k záveru, že doteraz obstarané dôkazy v dostatočnej miere nasvedčujú tomu,
že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody
na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený U.. Y. X.. Zároveň však konštatoval neexistenciu
dôvodov väzby obvineného po formálnej stránke.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že lehoty ustanovené v čl. 17 ods. 3 Ústavy SR a v § 86 ods. 1

Tr. por. a § 87 ods. 2 Tr. por. ohľadom zadržania osoby pre jej odovzdanie súdu a pre jej vypočutie
sudcom a rozhodnutie o zadržanej osobe boli dodržané.

Najvyšší súd z pohľadu materiálnych podmienok väzby zo spisového materiálu zistil, že ohľadom
skutkových okolností vzatia do väzby z doteraz zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní pri
rešpektovaní prezumpcie neviny obvineného predbežne vyplýva, že trestné stíhanie obvineného je
vedené dôvodne a doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že konanie, pre ktoré je vedené
trestné stíhanie, sa stalo, má znaky trestnej činnosti a existuje dôvodné podozrenie, že sa ho dopustil
práve obvinený U.. Y.A. X..
Prezentovaný záver ohľadom dôvodnosti trestného stíhania obvineného U.. Y. X. vyplýva
predovšetkým z výpovedí svedkov G.. X. z 27. mája 2021 a F. F. z 25. mája 2021, v rámci ktorých
popísali mechanizmus páchania skutkov špecifikovaných v bode 4) uznesenia o vznesení
obvinenia, pričom skutočnosti, o ktorých menovaní vypovedali, sú do značnej miery verifikované
výpoveďami svedkov S. P. z 27. mája 2021 (zv. 1, č. l. 153 - 159 vyšetrovacieho spisu) a G. P. z 27.
mája 2021 (zv. 1, č. l. 160 - 166 vyšetrovacieho spisu), G.. P. O. z 12. mája 2021 (zv. 2, č. l. 665 -
672 vyšetrovacieho spisu), faktúrami (zv. 1, č. l. 211 - 212 vyšetrovacieho spisu), zápisnicou o
prehliadke iných priestorov (zv. 1, č. l. 204 - 210 vyšetrovacieho spisu), ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi.

Najvyšší súd považuje za nadbytočné na tomto mieste opätovne citovať príslušné relevantné časti
výpovedí, ktoré boli podrobne uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. V súvislosti s obsahom
jednotlivých výpovedí však zdôrazňuje, že tieto vzájomne korešpondujú a podporujú sa, logicky na
seba nadväzujú a skutočnosti z nich vyplývajúce sú objektivizované aj ďalšími vo veci
zabezpečenými listinnými a vecnými dôkazmi.

Obvinený spáchanie trestnej činnosti, pre ktorú je v prejednávanej veci trestne stíhaný od počiatku
v celom rozsahu popiera, pričom okrem iného namieta, že z jej spáchania je usvedčovaný výlučne
výpoveďou jediného svedka, G.. W. X., ktorý je podľa názoru obvineného subjektívne motivovaný
snahou vyhnúť sa vlastnej trestnej zodpovednosti, prípadne zabezpečiť si procesne výhodnejšie
postavenie. Obvinený považuje výpoveď G.. W. X. za nevierohodnú, nepresvedčivú, nekonkrétnu
a hypotetickú, nepodporenú inými relevantnými dôkazmi.

V kontexte vierohodnosti výpovede tzv. kajúcnika sa žiada uviesť, že jej hodnoteniu je potrebné
venovať osobitú obozretnosť s dôrazom na kritickú previerku, najmä pokiaľ predstavuje jediný
alebo rozhodujúci dôkaz, na ktorom je založené odsúdenie obvineného. Čo je však dôležité
zdôrazniť je tá skutočnosť, že konečné, definitívne hodnotenie dôveryhodnosti výpovede takejto
osoby je vyhradené štádiu rozhodovania o vine a treste (v prípade, ak trestné konanie do tohto
štádia dospeje), nie rozhodovaniu o väzbe.

Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že samotná skutočnosť, že ide o svedka „kajúcnika“

sama osebe nebráni uznaniu viny obvineného (za predpokladu, že trestné konanie do takéhoto
štádia dospeje) na podklade takéhoto dôkazu. O to viac potom (argumentum a maiori ad minus),
vzhľadom na skutočnosť, že pre účely rozhodovania o väzbe nemusia byť dôkazy na takej úrovni,
aké sa vyžadujú pre podanie obžaloby či uznanie viny, sú aj takéto výpovede spôsobilé dôvodnosť
trestného stíhania pre účely rozhodovania o väzbe odôvodniť (k uvedenému pozri bližšie
uznesenie najvyššieho súdu z 25. mája 2021, sp. zn. 4 Tost 23/2021). Z uvedeného vyplýva, že
samotná skutočnosť, že v prípade svedka G.. W. X.O. ide o tzv. „kajúcnika“ nie je v danom štádiu
konania sama osebe spôsobilá spochybniť dôvodnosť trestného stíhania obvineného v
prejednávanej veci.
Na dôvažok najvyšší súd vo vzťahu k otázke dôveryhodnosti výpovede svedka G.. X. uvádza, že
pri jej hodnotení nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že menovaný svedok svojimi
výpoveďami nielen že usvedčuje sám seba zo spáchania zrkadlovej trestnej činnosti (t. j. trestného
činu podplácania), ale doznáva sa aj k závažnejšej trestnej činnosti (trestnému činu vydierania) s
vyššou trestnou sadzbou. Navyše, ako aj sám obvinený uvádza, s G.. X. mali dobrý vzťah, čo jasne
spochybňuje zištnú motiváciu G.. X. „ublížiť“ obvinenému a tohto krivo usvedčovať.

Tvrdenia svedka G.. X. sú podporené taktiež výpoveďami svedkov F. F., S. P., G. P., ktorí
vypovedajú v podstatných rysoch konzistentne a v zhode, pričom ich výpovede vytvárajú logicky
a systematicky prepojený vzťah vo vecných súvislostiach, ktoré majú oporu aj v listinných
dôkazoch, ktoré boli vo veci doposiaľ zabezpečené.

Vychádzajúc z uvedeného má najvyšší súd za to, že závažné skutočnosti, ktoré vyplývajú prioritne
z vyššie konkretizovaných výpovedí, ako aj z vecných a listinných dôkazov tvoriacich súčasť
zabezpečeného dôkazného materiálu, sú objektívne dostatočným podkladom na podozrenie z
účasti obvineného na predmetnej trestnej činnosti tak, ako bola vymedzená v uznesení o vznesení
obvinenia.

Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že v tomto štádiu trestného konania postačuje samotné
podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, pričom hodnotenie stupňa podozrenia by malo byť
priamo úmerné všetkým okolnostiam i stavu konania. Dôvodnosť podozrenia predpokladá
existenciu faktorov alebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o
tom, že by konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom takáto dôvodnosť závisí vždy od
súhrnu všetkých okolností konkrétneho prípadu (III. ÚS 447/2016).

Inými slovami povedané, v prípade zisťovania dôvodnosti podozrenia o spáchaní trestnej činnosti
nemusí byť v štádiu prípravného konania preukázaná vina bez dôvodných pochybností, ako je to
nevyhnutné na uznanie viny v prípade dokazovania vykonaného v súdnom konaní a sťažnostný
súd musí konštatovať, že ohľadom skutkov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, doteraz vykonané
dôkazy umožňujú urobiť predbežný záver, že sú dôvody na podozrenie, že prejednávaný skutok
sa stal, napĺňa znaky trestného činu a že ho spáchal obvinený (formulácia predvetia § 71 ods. 1 Tr.
por.). Rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či nevine obvineného a súd sa pri
rozhodovaní o väzbe nezameriava na hodnotenie viny obvineného a jeho obhajoby alebo dôkazov
spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Tr. por., ale súd pri rozhodovaní o väzbe skúma predovšetkým
to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky rozhodnutia o väzbe, resp. existencia
dôvodného podozrenia zo spáchania činu je nielen dostačujúca, ale priamo určujúca a limitujúca,
keďže rozhodnutím o väzbe nemožno vysloviť vinu (k tomu primerane II. ÚS 115/2016, II. ÚS
626/2016, I. ÚS 417/2018).

Najvyšší súd, limitovaný zásadou prezumpcie neviny ako aj skutočnosťou, že v konaní a

rozhodovaní o väzbe nejde o rozhodnutie o vine (resp. nevine) konštatuje, že na základe výsledkov
doposiaľ zrealizovaného dokazovania vo vzťahu k existencii dôvodného podozrenia v súčasnom
štádiu trestného konania musí prijať záver o naplnení jednej z materiálnych podmienok pre vzatie
obvineného do väzby.

Pokiaľ ide o námietku obvineného obsiahnutú v jeho vyjadrení k sťažnosti prokurátora, že v

uznesení o vznesení obvinenia je nesprávne uvedená konečná suma výšky úplatkov, ktoré mal
údajne prijať od G.. X. (vo výške najmenej 20.000,- eur, avšak podľa výpovede G.. X. k jednotlivým
platbám za informácie to bolo 14.000,- eur, z toho vo veci „S.“- 5.000,- eur, vo veci S. - 3.000,- eur,
vo veci lustrácie + S. - 2.500,- eur až 3.000,- eur, vo všeobecných veciach vedených na Ú. G. X. -
3.000,- eur), najvyšší súd v danom kontexte zdôrazňuje, že prejednávaná vec sa nachádza v
počiatočnom štádiu trestného konania, pričom pre presné ustálenie výšky úplatkov bude priestor
v ďalších fázach konania, a to aj s ohľadom na výsledky dokazovania, ktoré bude vo veci
zrealizované.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že väzba je zaisťovacím inštitútom, slúžiacim k tomu, aby

sa dosiahol účel trestného konania. Rozhodovanie o nej je vždy smerované len do roviny
pravdepodobnosti, nie absolútnej istoty ohľadom následkov, ktoré by v prípade prepustenia
konkrétnej osoby na slobodu mohli nastať, za súčasného zistenia, že doposiaľ zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného
činu a existuje dôvodné podozrenie, že daný trestný čin spáchal práve obvinený.

Najvyšší súd považuje na tomto mieste za dôležité zdôrazniť, že v zmysle záverov vyplývajúcich z
ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o väzbe môže súd riziko konania predpokladaného v
jednotlivých písmenách § 71 ods. 1 Tr. por. len odhadovať, resp. prognózovať, a preto nie je
nevyhnutne potrebné, aby zo strany obvineného už k takému konaniu došlo, inak by väzba strácala
preventívny a zabezpečovací charakter (k tomu II. ÚS 67/2013). Platí teda, že v prípade dôvodu
väzby podľa § 71 ods. 1 Tr. por. stačí zistenie existencie dôvodnej obavy vo význame podozrenia
zo skutočností uvedených v jednotlivých písmenách tohto ustanovenia na rozdiel od dôvodu väzby
podľa § 71 ods. 3 Tr. por., kedy sa už vyžaduje reálne uskutočnenie niektorého z tam uvedených
konaní obvineným vo význame preukázania dokonaného konania obvineného (k tomu primerane
R 39/2004, R 12/2006).

Ohľadom zisťovania existencie väzobných dôvodov najvyšší súd uvádza, že na rozdiel od

špecializovaného trestného súdu dospel k záveru, že v prejednávanej veci existujú u obvineného
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. Dôvodnosť označeného väzobného dôvodu je
podľa názoru najvyššieho súdu daná okrem iného aj samotným charakterom páchanej trestnej
činnosti, ktorá sa obvinenému kladie za vinu.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť spoločenskú nebezpečnosť a zavrhnutiahodnosť konania

obvineného, ktorý z titulu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, ktorého hlavnou úlohou je práve
odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti, participoval na jej „zakrývaní“, resp. podnikal kroky,
prostredníctvom ktorých iniciatívne získaval značné výhody voči tretím osobám, ktoré by za iných
okolností, v prípade existenčnej slobody konali inak. Z výsledkov doposiaľ vykonaného
dokazovania totiž vyplýva dôvodné podozrenie, že obvinený neoprávnene poskytoval G.. X.
informácie z prebiehajúceho vyšetrovania za účelom, aby mal menovaný vedomosť o tom, v akom
štádiu sa nachádza trestné konanie, ktoré smeruje voči jeho osobe, ako aj iným osobám, v záujme
ktorých G.. X. konal, za čo G.. X. obvinenému v priebehu rokov 2016 až 2020 opakovane odovzdal
finančnú hotovosť v spravidla vo výške od 2.500,- eur do 5.000,- eur, jeden televízor značky
Panasonic a 4 ks mobilných telefónov.

Podozrenie zo zneužívania zverených právomocí a korupčného konania u osoby vykonávajúcej

riadiacu pozíciu na úrade, ktorého hlavným poslaním je práve boj s protiprávnou činnosťou
príslušníkov Policajného zboru SR, predstavuje samé osebe veľmi závažnú skutočnosť, keďže
takýmto konaním obvineného došlo k zneužitiu dôvery, ktorá mu bola zo strany spoločnosti v
súvislosti s výkonom jeho povolania zverená do rúk, a to za účelom vlastného obohatenia a
zabezpečenia výhod na úkor práv osôb, ktoré sa zaviazal chrániť.

Najvyšší súd má za to, že dôvod kolúznej väzby u obvineného U.. X. je daný v podobe obavy, že
s ohľadom na jeho predchádzajúce pôsobenie - profesionálnu minulosť (trestná činnosť bola
spáchaná práve v súvislosti so znalosťou obvineného vo vzťahu k metódam vyšetrovania a
dokumentovania trestnej činnosti, ktorú si obvinený osvojil pri výkone svojho povolania),
prostredie, v ktorom svoj vplyv využíval, existujúce a ďalšie možné (aj nepreukázané) kontakty a
prepojenia v rámci Úradu inšpekčnej služby a Policajného zboru SR, modus operandi, i ďalšie
skutočnosti, by mohlo dôjsť k jeho nežiaducemu kolúznemu správaniu s cieľom ovplyvniť trestné
konanie vo svoj prospech.

K dôvodnosti kolúznej väzby u obvineného U.. X. prispieva aj tá skutočnosť, že doposiaľ

realizované výsluchy spoluobvinených, resp. svedkov neboli vykonané kontradiktórnym
spôsobom. V predmetnom kontexte najvyšší súd poukazuje na potrebu zopakovať výsluchy, ktoré
boli realizované pred vznesením obvinenia konkrétnym osobám (konkrétne bude v ďalšom konaní
potrebné opätovne vypočuť svedkov G.. W. X., F. F., S. P., G. P.), ako aj potrebu vypočuť ďalších
svedkov, ktorí boli medzičasom zo strany orgánov činných v trestnom konaní identifikovaní
(konkrétne ide o vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby - P. O., H. L., F. O.). Rovnako bude
potrebné vypočuť aj doposiaľ nevypočutého svedka P.. H. N., pričom bude bezpochyby taktiež
žiadúce zrealizovať konfrontáciu medzi obvineným U.. X. a svedkom G.. W. X..

Ako indíciu nasvedčujúcu možnej snahe mariť prebiehajúce trestné stíhanie zo strany obvineného
možno podľa názoru najvyššieho súdu posudzovať aj úradný záznam (zv. 1, č. l. 72 vyšetrovacieho
spisu), v ktorom obvinený spolu s P.. N. vysvetľujú dôvody, prečo a za akých okolností prijali od
G.. X. televízory. Z obsahu úradného záznamu vyplýva (hoci nie je datovaným), že tento bol
spísaný viac ako rok po dodaní dotknutých televízorov.

Na tomto mieste sa žiada upriamiť pozornosť aj na úradný záznam z 3. júna 2021, vypracovaný
vyšetrovateľom pplk. Mgr. Róbertom Hrušovským (zv. 2, č. l. 677 vyšetrovacieho spisu), z obsahu
ktorého vyplýva, že obvinený U.. X. mal vedomosť o založení pracovnej skupiny ,,Fenix“, v rámci
ktorej je realizovaný daný prípad, ďalej mal vedomosť o tom, že táto skupina bola založená na
odbore Východ, NAKA, ako aj o jej zameraní, a to vo vzťahu k osobe F. F.. V predmetnom
kontexte je potrebné podčiarknuť, že zriadenie skupiny ,,Fenix“ je realizované v utajenom režime,
čomu podlieha aj jej zameranie. Uvedené potvrdzuje hypotézu, že obvinený disponuje
informáciami o trestných konaniach vedených nielen na Úrade inšpekčnej služby, ale aj na
ostatných zložkách polície. Hrozí, preto reálna obava, že v prípade jeho ponechania na slobode,
tieto informácie môže využiť vo svoj prospech za účelom ovplyvnenia trestného stíhania v jeho
trestnej veci.

V súvislosti s dôvodnosťou tzv. kolúznej väzby najvyšší súd vzal na zreteľ taktiež snahu prijať
interný predpis Úradu inšpekčnej služby (Pokyn Úradu inšpekčnej služby o kódexe správania
Príslušníka Policajného zboru zaradeného na Úrade inšpekčnej služby), ktorý s ohľadom na jeho
vecné zameranie (okrem iného rieši aj otázku poskytovania vecných a finančných darov) a časové
obdobie, kedy došlo k iniciatíve smerujúcej k jeho prijatiu (k zaslaniu návrhu interného predpisu
kompetentným orgánom za účelom zaujatia stanoviska došlo v marci 2021, teda po tom, ako bol
obvinený U.. Y. X. vo veci podozrenia zo svojej trestnej činnosti operatívne vyťažený príslušníkmi
Úradu inšpekčnej služby), môže odôvodnene evokovať akúsi snahu legalizovať prijímanie v ňom
vymedzených darov (viď čl. 4 ods. 6 dotknutého pokynu), a to aj napriek deklarovanej nemožnosti
spätnej účinnosti tohto predpisu.

Vo vzťahu k námietke obvineného, že potreba kontradiktórne vypočuť spoluobvinených, ako aj

ďalších svedkov, sama osebe nie je dôvodom pre väzobné stíhanie, keďže ide o bežnú procesnú
situáciu, najvyšší súd uvádza, že obvinený v rámci svojej argumentácie opomína jednu dôležitú
skutočnosť, a to, že existencia dôvodov tzv. kolúznej väzby v danom prípade nie je daná výlučne
potrebou vypočutia „nových“ svedkov, resp. potrebou opätovného vypočutia už vypočutých
svedkov, resp. spoluobvinených kontradiktórnym spôsobom. Najvyšší súd zdôrazňuje potrebu
vnímať jednotlivé aspekty prejednávanej veci komplexne a vo vzájomných súvislostiach.
Ako už bolo v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia uvedené a ako správne
konštatoval aj prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, opodstatnenosť kolúznej
väzby je možné odôvodniť aj samotným charakterom stíhanej trestnej činnosti, spôsobom jej
páchania, metódami, ktoré mali byť pri jej páchaní použité (primerane rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 124/2003, III. Ús 38/2009, III. Ús 54/2017, IV. Ús
447/2018), avšak bez ďalšieho sú z hľadiska proporcionality väzby na mieste na začiatku trestného
stíhania, keď je objasňovanie trestnej činnosti v počiatkoch. Väzba totiž predstavuje
najintenzívnejší zásah do osobnej slobody obvineného ako jeho ústavnoprávne garantovanej (čl.
17 Ústavy Slovenskej republiky (zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) základnej
občianskej slobody, keďže s ohľadom na prezumpciu neviny, plynúcu z čl. 6 ods. 2 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,
článku 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a 2 ods. 4 Trestného poriadku, do momentu
právoplatného odsúdenia súdom sa obvinený považuje za nevinného.

Podstatným z hľadiska posudzovania existencie dôvodov tzv. kolúznej väzby v prejednávanej veci
je práve aj charakter trestnej činnosti, z páchania ktorej je obvinený U.. X. podozrivý, kedy malo
zo strany menovaného, konajúceho v postavení riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, opakovane
dochádzať k zneužívaniu jeho postavenia a z neho vyplývajúcich kompetencií, za účelom
neoprávneného získavania a následného poskytovania informácií o konaniach vedených Úradom
inšpekčnej služby osobe, ktorej sa predmetné trestné konania dotýkali (s cieľom zabezpečiť, aby sa
dotknutá osoba, ktorej tieto informácie poskytoval, vyhla trestnému stíhaniu), spolu s prísľubom
jej beztrestnosti, za čo mal obvinený opakovane prijať peňažné aj nepeňažné plnenie.

Z uvedeného vyplýva, že obava z kolúznych aktivít u obvineného je umocnená tým faktom, že z

doposiaľ zistených skutočností vyplýva podozrenie, že obvinený sa ani v minulosti nezdráhal
realizovať kroky smerujúce k ovplyvňovaniu výsledkov realizovaného vyšetrovania (hoci aj
nepriamo prostredníctvom nezákonného sprostredkovania informácií) v prospech cudzích osôb.
Na základe uvedeného možno dôvodne predpokladať, že osobná motivácia docieliť ukončenie
trestného stíhania v prospech vlastnej osoby môže podnietiť obvineného ku kolúznemu konaniu
(spočívajúcemu okrem iného aj v pôsobení na svedkov a spoluobvinených), v rámci ktorého by
mohol zneužiť dlhoročné kontakty, ktoré si postupne vybudoval a prostredníctvom týchto
ovplyvniť, resp. nežiadúcim spôsobom zasiahnuť do procesu objasňovania skutočností dôležitých
pre dané trestné stíhanie.

Vyššie prezentované skutočnosti vo vzájomnej súvsťažnosti podľa názoru najvyššieho súdu

jednoznačne svedčia o opodstatnenosti záveru ohľadom existencie dôvodov tzv. kolúznej väzby.

Pokiaľ ide o otázku dôvodnosti tzv. preventívnej väzby, v tejto dospel najvyšší súd k zhodnému
názoru, ako špecializovaný trestný súd, a to, že ku konštatovaniu existencie dôvodov väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. v danom prípade nie je možné pristúpiť, keďže neboli zistené
konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali dôvodnú obavu, že obvinený bude pokračovať v
trestnej činnosti.

V tejto súvislosti najvyšší súd označil ako kľúčovú tú skutočnosť, že obvinený sa trestnej činnosti,
z páchania ktorej je podozrivý, mal dopúšťať výlučne vo vzťahu k G.. X., ktorý sa rozhodol
spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a aktuálne sa aktívne podieľa na objasňovaní
trestnej činnosti policajtov.

Zároveň je potrebné uviesť, že s prihliadnutím na charakter páchanej trestnej činnosti

(neoprávnené poskytovanie informácií ohľadom trestných konaní vedených Úradom inšpekčnej
služby a s tým spojené prijímanie úplatkov) možno konštatovať, že táto bola úzko previazaná s
pracovným zaradením obvineného a jeho pôsobením na Úrade inšpekčnej služby. Vzhľadom na
skutočnosť, že personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 159/2021 bol
obvinený dňa 7. júna 2021 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, pričom navyše následne dňa
16. júna 2021 na základe odporúčania členov Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť
vláda obvineného z funkcie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby odvolala, najvyšší súd zastáva
stanovisko, že uvedené kroky do značnej miery eliminovali hrozbu rizika, že by obvinený
pokračoval v páchaní trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu.
Zohľadniac vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že v prejednávanej veci nevzhliadol okolnosti,
ktoré by zakladali odôvodnenosť tzv. preventívnej väzby.
Najvyšší súd sa zaoberal aj možnosťou nahradenia väzby obvineného dohľadom probačného a
mediačného úradníka a písomným sľubom obvineného, pričom dospel k záveru, že väzbu
obvineného v danom štádiu konania nie je možné týmito inštitútmi nahradiť. Najvyšší súd
pripomína, že na nahradenie väzby niektorým z inštitútov, ktoré upravuje Trestný poriadok v § 80
a nasl. nie je právny nárok, ide len o možnosť, ku ktorej môže súd pristúpiť a takýto výklad je v
súlade aj so znením čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy SR a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Súd musí pri rozhodovaní o nahradení väzby zvážiť, či intenzita zásahu
do osobnej slobody obvineného tým, že je vo väzbe, nie je celkom zjavne neprimeraná k miere
zvýšenia rizika, že nahradením väzby a prepustením obvineného na slobodu obvinený môže
uskutočniť konanie zakladajúce väzobný dôvod.

Trestný poriadok v prípade zistenia dôvodu kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. v
ustanoveniach § 80 Tr. por. a § 81 Tr. por. nahradenie väzby nepripúšťa. Napriek tomu Ústavný
súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti (I. ÚS 100/2004) vyjadril požiadavku aj
v takom prípade vecne skúmať možnosť nahradenia väzby s poukazom na ustanovenie čl. 5 ods.
3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho prednosť pred vnútroštátnou
právnou úpravou, čo aj prvostupňový a sťažnostný súd urobili.

K otázke nahradenia väzby menej invazívnymi inštitútmi podľa § 80 ods. 1 Tr. por. najvyšší súd
zároveň upozorňuje, že v prípade trestnej činnosti, ktorá je obvinenému kladená za vinu, je
potrebné hovoriť o trestnej činnosti, ktorej protispoločenský charakter umocňuje skutočnosť, že
obvinený túto páchal nie ako „bežný“ človek, ale ako verejný činiteľ, pričom doposiaľ zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že sa nemalo jednať iba o jednorazové neuvážené „pošmyknutie“
obvineného.

Na základe uvedených skutočností má najvyšší súd za to, že prípadným dohľadom probačného a

mediačného úradníka, resp. písomným sľubom obvineného by sa reálne neminimalizovala hrozba
z prípadného konania zakladajúceho kolúzny dôvod väzby na takú únosnú mieru, aby bolo možné
pristúpiť k predmetnému nahradeniu väzby, a to ani pri uložení primeraných povinností a
obmedzení, keďže ich prípadné uloženie by reálne nezabránilo obvinenému v takom konaní, z
ktorého je podozrivý ohľadom zistených dôvodov väzby. Navrhované nahradenie väzby vyššie
uvedenými inštitútmi nie je v tomto počiatočnom štádiu trestného konania dostatočné
predovšetkým z materiálneho hľadiska s ohľadom na druh, charakter a rozsah vyšetrovanej trestnej
činnosti. Izolácia obvineného v tomto štádiu konania má svoj význam takisto z hľadiska
popretŕhania väzieb a kontaktov, ktoré by mohli umožniť naplnenie dôvodov kolúznej väzby v
ďalšom konaní.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci sú splnené formálne aj materiálne podmienky

väzby. Najvyšší súd zároveň uvádza, že v prípade nevzatia obvineného do väzby a jeho ponechania
na slobode by hrozila reálna obava, že by z jeho strany mohlo dôjsť k mareniu objasňovania
skutočností závažných pre trestné stíhanie, pričom zaisťovacím inštitútom väzby sa mu v takom
konaní zabraňuje. V aktuálnom štádiu konania požiadavka verejného záujmu na zabránení v
možnom kolúznom konaní obvineného jednoznačne prevažuje nad rešpektovaním jeho osobnej
slobody. Väzba obvineného má v prejednávanej veci zaisťovaciu funkciu, nie je v rozpore so
zásadou primeranosti a zdržanlivosti, resp. zásadou proporcionality (obvinenému v prípade
uznania viny reálne hrozí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vzhľadom na
závažnosť a rozsah vyšetrovanej trestnej činnosti) a je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami
Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, dňa 14.6.2021

JUDr. Peter Hatala

sudca