1. Charakterizujte rozdiel medzi pozitívnou a normatívnou ekonómiou.

pozitívna ekonómia
 opisuje a charakterizuje ekonomické javy, konštatuje fakty ekonomického života
o  prijíma ekonomickú realitu takú, aká je
 cieľ: opísať realitu a hľadať zákony fungovania
 opisuje ekonomické fakty a vzťahy v ekonomike
 konštatuje napr. mieru inflácie, mieru nezamestnanosti
 odpovedá na otázky:
o aké dôsledky mala devalvácia meny na export domácich výrobkov
o aké boli ekonomické dôsledky zmeny sadzby DPH na spotrebu mäsa
 na tieto otázky vieme odpovedať len keď poznáme konkrétne údaje
 nekladie si otázku prečo to tak je, či je to dobre a ako by to malo byť
 príklady:
o Miera inflácie na SK sa v 2016 znížila oproti predchádzajúcemu roku o 0,9%.
o Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššími regionálnymi disparitami.

normatívna ekonómia
 skúmanie reality je pre ňu východiskom k zovšeobecňujúcim záverom o tom, čo
by sa malo robiť  zaoberá sa tým, ako by veci mali vyzerať
 cieľ = aktívna úloha vo vývoji spoločnosti
 kladie otázky typu:
o akú infláciu možno tolerovať?
o koľko výdavkov dať na obranu?
 odpovede na otázky obsahujú nejakú hodnotu  hodnotové kritériá sú subjektívne
 jej otázky sa riešia politickou diskusiou, rozhodovaním, polemikou
 nedajú sa vyvodiť správne alebo nesprávne závery  ukáže až prax
 príklady:
o Zvýšenie dane z príjmov by malo viesť k nárastu príjmov do štátneho
rozpočtu.
o Zvyšovanie cien ropy by malo zvýšiť cenu potravín.

2. Čo rozumiete pod triádou ekonomických problémov? Ako sa otázky (čo vyrábať, ako
vyrábať, pre koho vyrábať) riešia v rôznych typoch ekonomických systémov?

Čo vyrábať?
 ktoré statky z daných obmedzených zdrojov vyrábať, v akom množstve,
kvalite a sortimente
 pri rozhodovaní vyrábať určitý druh a množstvo statkov musíme obetovať
výrobu iného statku
 rozhoduje sa či budeme vyrábať spotrebné statky alebo kapitálové statky
 kapitálové statky  zvýšia výrobu a spotrebu v budúcnosti
 počúvame spotrebiteľa a dopyt

Ako vyrábať?
 voľba technológie, kombinácia výr. zdrojov, veľkosť a vlastníctvo podnikov
 cieľ: využívanie vzácnych zdrojov čo najproduktívnejšie a najefektívnejšie
  aby nedochádzalo k ich devastácii a neefektívnosti
Pre koho vyrábať?
 otázka rozdelenia vytvoreného produktu  ovplyvňuje kúpna sila, dopyt
 spôsob rozdelenia vytvoreného produktu medzi jednotlivé výrobné faktory
 podmieňuje riešenie otázok čo vyrábať, ako vyrábať v budúcnosti

 ekonomická teória definuje ekonomické systémy podľa toho, aký mechanizmus riešenia
základných otázok si spoločnosť zvolila, charakterizujú sa 3 typy ekonomických systémov:

1. Tradičný systém (zvykový)

 otázka čo vyrábať riešená na základe zvykov, tradícií
 otázka ako vyrábať založená na zdedených zručnostiach/schopnostiach
 prenášajú sa z generácie na generáciu
 otázka rozdelenia produktu závisí od obyčají, zvykov
 zväčša spájaný s obdobím staroveku, stredoveku
 prvky systému nachádzame aj v súčasných systémoch:
 švajčiarske hodiny, slovenská bryndza, český kryštál
 výrobky a spôsob ich výroby je výsledkom zdedených tradícií

2. Trhový systém
 riešenie základných otázok organizácie ekonomiky je v rukách
jednotlivcov  rozhodujú sa podľa ceny a pôsobenia dopytu a
ponuky
 faktory: dopyt, konkurencia
 otázka čo vyrábať – určuje spotrebiteľ, diktuje dopytom
 otázka ako vyrábať – rieši sa v procese konkurencie medzi výrobcami
 cieľom každého výrobcu = maximalizácia zisku
 konkurencia núti modernizovať výrobu, znižovať náklady
 otázka rozdelenia produktu – rieši sa na trhu výrobných faktorov
 na trhu sa určuje cena a dôchodok, ktorý pripadne výr. faktorom

3. Príkazový systém
 čo, ako, pre koho vyrábať reguluje štát  vláda
 diktátorské vlády
 rozhodnutia presadzujú zákonnými ustanoveniami, silou
 demokratické vlády
 pri mimoriadnych udalostiach priamo rozhodujú o eko.
otázkach

3. Graficky znázornite krivku hraníc produkčných možností (nezabudnite na označenie

osí). Popíšte, čo znamenajú body na krivke, pod krivkou a nad krivkou. Kedy môže
dôjsť k posunu tejto PPF krivky?
- ekonomický problém: nedostatok dostupných zdrojov na produkciu statkov a služieb
- obmedzenosť zdrojov spôsobuje, že spoločnosť nemôže vyrábať všetko, čo by chcela
o musí uskutočňovať ekonomické rozhodovanie
 výber, koľko z obmedzených zdrojov vyčlení na výrobu statkov a
služieb
- problém nedostatku zdrojov a výberu možných alternatív výstupu znázornime grafom
 HRANICA PRODUKČNÝCH MOŽNOSTÍ
 PPF (Production Possibility Frontier)
- úlohou ekonómie je hľadať takú kombináciu výrobných faktorov, aby sme sa čo
najviac priblížili hranici produkčných možností
- ak sa pri výbere alternatívnych možností pohybuje ekonomika po hranici produkčných
možností, tak plne využíva svoje zdroje  efektívnosť
- efektívna ekonomika = plne využíva svoje zdroje na uspokojovanie potrieb ľudí
- aby sme sa dostali k hranici  sústredíme sa na výrobné faktory
o zisk viac pôdy – vyklčovanie, anexia cudzieho územia
o zisk ľudskej sily – anexia (otroci)

- body na krivke sú možné alternatívy a predstavujú transformáciu - presun zdrojov

z výroby statkov x do výroby statkov y
- alternatíva F predstavuje extrém keby sme všetky zdroje sústredili do výroby statkov
x a neostali by nám žiadne zdroje na výrobu statkov y
- ak chceme získať aj nejaké statky y použijeme alternatívu E  obetujeme jednotky
statkov x a z usporených zdrojov získame statky y
- alternatíva A predstavuje druhý extrém, keď by sme všetky zdroje využívali len na
výrobu statkov y a nevyrábali by sme žiadne statky x
- body pod krivkou (body V, S) sa nachádzajú mimo hranice produkčných možností
o svedčia o nesprávnej voľbe
o znamenajú neúplné využitie dostupných zdrojov
 ekonomika sa nerozhodla efektívne
- bod nad krivkou (bod L) leží nad hranicou produkčných možností
o predstavuje nedosiahnuteľnú alternatívu
o daná ekonomika nemá na takúto kombináciu dostatok zdrojov
- posunutie PPF krivky nahor vplyvom ekonomického rastu
o ak sa ekonomike podarí zväčšiť množstvo a kvalitu inputov a nájsť efektívnejší
spôsob využitia daných zdrojov bude môcť produkovať viac statkov a služieb
 o posun krivky PPF závisí od toho ako sa ekonomika rozhoduje medzi statkami
dnešnej spotreby a kapitálovými statkami
 ak ekonomika obetuje časť spotreby a vyrobí viac kapitálových statkov,
umožní to vyrobiť viac oboch statkov v budúcnosti
 obrázok je len ilustračný (z netu), pozrieť str. 52

4. Graficky znázornite krivku dopytu. Popíšte, o čom hovorí zákon klesajúceho dopytu.
Vymenujte a charakterizujte faktory ovplyvňujúce krivku dopytu. Ktoré faktory
spôsobujú posun po krivke a ktoré posun celej krivky?

krivka dopytu:
- vzťah medzi trhovou cenou tovaru a požadovaným množstvom tovaru
- platí tu ZÁKON KLESAJÚCEHO DOPYTU
o vysvetľuje správanie spotrebiteľa na trhu
o spotrebiteľ pri poklese ceny tovaru bude nakupovať viac tohto tovaru
 za podmienky ceteris paribus
 ak cena tovaru rastie, dopyt klesá
 ak sa cena tovaru zníži, dopyt sa zvýši
o ak cena rastie, požadované množstvo klesá kvôli:
 substitučný efekt – ak cena tovaru rastie, spotrebitelia sa ho snažia
substituovať (nahradiť) iným podobným tovarom
 dôchodkový efekt – pri raste ceny sa spotrebitelia cítia chudobnejší
a obmedzia spotrebu tovarov

 obrázok je len ilustračný (z netu), pozrieť str. 95

- faktory ovplyvňujúce krivku dopytu:

o cena a množstvo tovaru
o cena ďalších statkov:
 substitučné (vzájomne sa nahrádzajú)
 ak zníženie ceny jedného tovaru zníži dopyt po druhom tovare
 zemiaky zdražejú, tak kúpim ryžu
 komplementárne (vzájomne sa dopĺňajú)
 ak zníženie ceny jedného tovaru zvýši dopyt po druhom tovare
 benzín zlacnie, tak kupujem autá na benzínový pohon
o dôchodok (dôchodkový efekt) – zvýšený dôchodok  znížený dopyt
  normálny tovar
 podradný tovar – zvýši sa príjem, dopyt sa zníži (MHD, lacné oblečko)
o preferencie spotrebiteľa, počet domácností, očakávania, móda, počasie

- pohyb po krivke sa nerovná posunu krivky

o pohyb po krivke = nastáva len pri zmene ceny daného statku
 vyjadruje prispôsobenie sa spotrebiteľa na zmenu ceny
o posun krivky = nastáva pri zmene iných faktorov ako je cena produktu
 zmena ceny substitučných tovarov, preferencií, dôchodku
 posun krivky dopytu doprava:
 zvýšenie dopytu, kupujeme viac
 rast dôchodkov, rast kupujúcich, rast ceny tovarov substitútov,
pokles ceny komplementárnych statkov, preferencie
spotrebiteľov sa presúvajú z iných tovarov na daný tovar

 posun krivky dopytu doľava:

 zníženie dopytu, kupujeme menej
 pokles dôchodkov, pokles kupujúcich, pokles ceny tovarov
substitútov, rast ceny komplementárnych statkov

o Zmenu v dopyte, ktorá sa prejavuje posunom krivky dopytu, nemožno

zamieňať so zmenou požadovaného množstva, ktorá znamená pohyb po
krivke dopytu.

5. Graficky znázornite krivku ponuky. Popíšte, o čom hovorí zákon rastúcej ponuky.
Vymenujte a charakterizujte faktory ovplyvňujúce krivku ponuky. Ktoré faktory
spôsobujú posun po krivke a ktoré posun celej krivky?

 obrázok je len ilustračný (z netu), pozrieť str. 98

krivka ponuky:
- vyjadruje vzťah medzi cenou (P) a ponúkaným množstvom (Q), ktoré sú predávajúci
ochotní predať v závislosti od ceny
- platí tu ZÁKON RASTÚCEJ PONUKY
o čím vyššia je cena tovaru, tým väčšia je ponuka (a výroba tovaru)
o pokles ceny vyvolá pokles výroby  teda aj pokles ponuky
- faktory ovplyvňujúce krivku ponuky:
o množstvo a cena
 o ceny výrobných faktorov, technický pokrok (technológie), ceny alternatívnych
statkov, očakávania, počet predávajúcich (konkurencia), organizácia trhu, stav
životného prostredia

- pohyb po krivke = nastáva len pri zmene ceny vyrábaného tovaru

- posun krivky = nastáva pri zmene iných faktorov ako je cena produktu
 zmena v cene vstupov, v cene alternatívnych statkov, v očakávaniach,
v počte predávajúcich, v technológii
 posun krivky ponuky doprava:
 zvýšenie ponuky, vyrábame lacnejšie
 ceny výrobných faktorov budú klesať, zisk pri výrobe daného
tovaru bude rásť, ceny alternatívnych tovarov budú klesať,
zvýši sa počet výrobcov, zavedú sa moderné technológie, znížia
sa výrobné náklady, zvýši sa produktivita práce

 posun krivky ponuky doľava:

 zníženie ponuky, vyrábame drahšie
 ceny výrobných faktorov budú rásť, zisk pri výrobe daného
tovaru bude klesať, ceny alternatívnych tovarov budú rásť, zníži
sa počet výrobcov, zavedú sa technológie, ktoré zvýšia výrobné
náklady, zníži sa produktivita práce

6. Popíšte trhový mechanizmus a jeho fungovanie. Graficky znázornite a slovne popíšte

trhovú rovnováhu. Zakreslite nadmerný dopyt a nadmernú ponuku.

trhový mechanizmus:
- zahŕňa vzájomné vzťahy medzi výrobcami a spotrebiteľmi
- súhrn vzťahov a procesov, prostredníctvom ktorých predávajúci a kupujúci na
seba navzájom pôsobia, aby určili na trhu (rovnovážne) ceny a množstvo statkov
- hlavné prvky: dopyt, ponuka, cena a konkurencia
- tvoria ho: domácnosti, trh tovarov a služieb, podniky, trh výrobných faktorov,
(zahraničné subjekty)
- na trh vstupujú: (trhové subjekty)
 firmy (výrobcovia)
 vyrábajú statky s cieľom predaja
 na trhu tovaru a služieb = predávajúci
 na trhu výrobných faktorov = kupujúci
o kupujú výrobné faktory (zdroje na výrobu)
 cieľ: dosiahnuť zisk
 domácnosti (spotrebitelia)
 na trhu tovaru a služieb = kupujúci
 na trhu výrobných faktorov = predávajúci
o majú prácu, pôdu a kapitál
 cieľ: uspokojenie svojich potrieb
 štát (vláda)
 štátne podniky = predávajúci
 štátne zákazky = kupujúci
  reguluje trh, zabezpečuje efektívnosť trhového mechanizmu
 zahraničie – export tovarov a služieb do našej krajiny
trhová rovnováha:
- stav, keď sú všetci kupujúci a predávajúci spokojní s predávaným množstvom
a cenou, za ktorú tovary predávajú a kupujú
- rovnovážna cena:
o cena, pri ktorej ponúkané množstvo tovaru zodpovedá požadovanému
o nevzniká nedostatok ani prebytok tovaru
o kompromis pre výrobcu a kupujúcich
- rovnováha dopytu a ponuky = dopyt aj ponuka sú rovnaké, nič neprevyšuje
- nadmerná ponuka = ponuka je vyššia, dopyt klesá  dopyt nižší ako ponuka
- nadmerný dopyt = dopyt je väčší ako ponuka  vzniká nedostatok ponuky na trhu

 bod E (equilibrium) je bod trhovej rovnováhy

 nedostatok = nadmerný dopyt
 prebytok = nadmerná ponuka
 obrázok je len ilustračný (z netu), pozrieť str. 107

7. Cenová elasticita dopytu (definovanie pojmu elasticita, výpočet cenovej elasticity

dopytu, grafické znázornenie a interpretácia prípadov – elastický dopyt, neelastický
dopyt, jednotková, nekonečná a nulová elasticita dopytu).

cenová elasticita dopytu:

- z gr. = poddajnosť, pružnosť
- odráža pomer percentuálnych zmien požadovaného množstva (Q) v závislosti od
zmeny ceny (P)
- meria sa koeficientom cenovej elasticity ED = % zmena Q / % zmena P
- elastický (pružný) dopyt – týka sa statkov, u ktorých už malá zmena ceny vyvoláva
výraznú zmenu požadovaného množstva statku, ED >1
- neelastický (nepružný) dopyt – je typický pre statky, dopyt po ktorých sa zmení len
minimálne a to aj napriek relatívne veľkej zmene ceny, ED <1

- konštantná, resp. jednotková elasticita ak percentuálna zmena požadovaného

množstva a percentuálna zmena ceny sú rovnaké, ED =1

- nulová elasticita/dokonale neelastický dopyt je vtedy, ak akákoľvek zmena ceny

nemení požadované množstvo, ED =0

- nekonečná elasticita/dokonale elastický dopyt aj pri minimálnej zmene ceny vyvolá

nekonečnú zmenu požadovaného množstva, ED = nekonečno
 8. Cenová elasticita ponuky (výpočet cenovej elasticity ponuky, grafické znázornenie a
interpretácia prípadov – elastická ponuka, neelastická ponuka, jednotková, nekončená
a nulová elasticita ponuky).

cenová elasticita ponuky:

- odráža pomer percentuálnych zmien ponúkaného množstva (Q), v závislosti od zmeny
ceny (P)
- meria sa koeficientom cenovej elasticity ES = % zmena Q / % zmena P
- ak cena rastie, rastie ponúkané množstvo, ak cena klesá, klesá aj ponúkané množstvo
- elastická ponuka je taká, pri ktorej percentuálna zmena množstva je vyššia, ako
percentuálna zmena ceny, ES > 1
- neelastická ponuka je tá, pri ktorej percentuálna zmena množstva je nižšia ako
percentuálna zmena ceny, ES > 1
- jednotkovej elasticite hovoríme, ak percentuálna zmena množstva a percentuálna
zmena ceny sú rovnaké, ES = 1
- nulová elasticita/dokonale neelastická ponuka – ponúkané množstvo sa nemení bez
ohľadu na zmenu ceny, ES = 0
- nekonečná elasticita/dokonale elastická ponuka - minimálna zmena ceny vedie
k nekonečnej zmene ponúkaného množstva, ES = nekonečno

 grafy na str. 141

9. Charakterizujte rozdiel medzi priamou a nepriamou cenovou elasticitou ponuky a

dopytu. Vymenujte základné činitele ovplyvňujúce cenovú elasticitu ponuky a dopytu.

- priama cenová elasticita dopytu

o skúma vzťah medzi zmenou ceny a požadovaným množstvom určitého statku
- nepriama cenová elasticita dopytu
o skúma vzťah medzi zmenou ceny jedného statku a zmenou požadovaného
množstva iného statku
o EDxPy = % zmena požadovaného množstva statku x /% zmena ceny statku
y
- činitele ovplyvňujúce elasticitu dopytu:
o faktor času
o dostupnosť substitútov
o význam položky v rozpočte spotrebiteľa
o význam statku pre existenciu človeka (lieky)
o možnosť voľby miesta nákupu
 o spotrebné zvyklosti
o tradície
- priama cenová elasticita ponuky
o skúma vzťah medzi zmenou ceny a ponúkaným množstvom určitého statku
- nepriama cenová elasticita ponuky
o skúma vzťah medzi zmenou ceny jedného statku a zmenou ponúkaného
množstva iného statku
o ESPy = % zmena ponúkaného množstva statku x /% zmena ceny statku y
- činitele ovplyvňujúce elasticitu ponuky:
o dostupné technológie
o druh statkov
o existencia voľných inputov
o faktor času
o klimatické podmienky

10. Charakterizujte iné formy elasticity - daňová elasticita, dôchodková elasticita. Väzba
medzi elasticitou dopytu a celkovým príjmom.

Dôchodková elasticita
 odráža vzťah medzi percentuálnou zmenou dôchodku (príjmu) voči
percentuálnej zmene požadovaného množstva
 s rastom dôchodku rastie aj požadované množstvo
 elastický dôchodok – percentuálna zmena v požadovanom množstve je väčšia než
percentuálna zmena dôchodku, elasticita dôchodku > 1
 neelastický dôchodok – percentuálna zmena v požadovanom množstve je menšia než
percentuálna zmena dôchodku, elasticita dôchodku < 1
 jednotková dôchodková elasticita – percentuálne zmeny sú totožné, elasticita
dôchodku = 1
 negatívna dôchodková elasticita ak s rastúcim dôchodkom klesá záujem o určité
statky
o podradné statky
 pozitívna dôchodková elasticita ak s rastúcim dôchodkom rastie záujem o určité statky
o normálne statky = nevyhnutné statky, luxusné statky

Daňová elasticita
- odráža vzťah medzi percentuálnom zmenou ponúkaného množstva
a percentuálnou zmenou daní
- zvýšia sa dane, zvýšia sa moje náklady, dopyt po produktoch sa zníži
o nie pri nevyhnutných produktoch – detské potreby, cigarety
- má vplyv napr. na dovolenky

Väzba medzi elasticitou dopytu a celkovým príjmom: (str. 139)

- elasticita dopytu umožňuje poznať vplyv celkových zmien na celkový príjem
- elastický dopyt – pri poklese ceny celkový príjem rastie, pri raste ceny celkový
príjem klesá - ak zmena ceny vyvolá opačnú zmenu v celkovom príjme, ED >1
- neelastický dopyt - pri raste ceny celkový príjem rastie, pri poklese ceny príjem
klesá – ak zmena ceny spôsobí zmenu celkového príjmu v rovnakom smere, ED <1
- jednotková elasticita – ak sa pri raste, ako aj pri poklese ceny celkový príjem nemení

11. Charakterizujte pojem užitočnosť, rozdiel medzi celkovou a hraničnou užitočnosťou –

slovne uveďte definíciu, príklad a graficky znázornite.

Užitočnosť
 subjektívny pocit uspokojenia potrieb, ktorý spotrebiteľ (jednotlivec) získava
spotrebou nejakého statku (konaním – voľbou určitej alternatívy)
 má subjektívny charakter (podľa vzťahu spotrebiteľa k danému statku)
 rozlišujeme:
o celková užitočnosť (Total Utility – TU)
 vyjadruje celkové uspokojenie potrieb
 jej hodnota závisí od množstva spotrebovaných statkov a od miery
akou sú statky schopné uspokojiť potreby spotrebiteľa
 má subjektívny charakter
 ak rastie množstvo spotrebovaného statku, celková užitočnosť sa
zvyšuje, až kým daná potreba nie je nasýtená

o hraničná užitočnosť (Marginal Utility – MU)

 dodatočná užitočnosť
 vyjadruje prírastok celkovej užitočnosti, ktorý spotrebiteľ dosiahne,
ak sa množstvo spotrebovaného statku zvýši o jednu jednotku
 závisí od faktorov:
 naliehavosť potreby - čím väčšia naliehavosť, tým väčšia
užitočnosť = smäd
 disponibilné množstvo statku – čím je statku menej, tým je
užitočnejší
 súvisí s Gossenovým zákonom klesajúcej užitočnosti
 pre spotrebiteľa je najvzácnejšia prvá jednotka statku, každá
ďalšia mu prináša menšie uspokojenie  nižšiu MU
 s postupným uspokojovaním potreby jej intenzita klesá
 hraničná užitočnosť má klesajúcu tendenciu
 12. Charakterizujte rovnováhu spotrebiteľa v kardinálnej teórii (Gossenove zákony) a v
ordinálnej teórii.

Aké je maximálne možné uspokojenie potrieb spotrebiteľa pri rešpektovaní jeho dôchodku?
 rieši to neoklasická analýza správania spotrebiteľa, využíva dva prístupy:

Kardinalistický prístup
 spotrebiteľ je schopný kvalifikovať (vyjadriť konkrétnym číslom) užitočnosť,
ktorú mu daný statok alebo služba prináša  alkohol, služobné cesty
 stav rovnováhy:
o dosiahne sa vtedy, ak sú vážené hraničné užitočnosti všetkých statkov,
ktoré spotrebiteľ nakupuje, rovnaké, a ak sa zároveň vyčerpá celý jeho
obmedzený dôchodok
o spotrebiteľ nakúpil optimálne a nemá dôvod meniť kombináciu statkov
o jeho celková užitočnosť je maximálne možná

Gossenove zákony
1. Zákon klesajúcej užitočnosti
 s rastom množstva spotrebovaného statku hraničná užitočnosť klesá
 1. byt slúži na uspokojenie potreby bývania, 2. už skôr investícia – iný zámer
2. Racionálny ekonomický subjekt z rôznych druhov tovaru a služieb vyberá
v takom pomere, aby mu každý z nich priniesol rovnaký hraničný úžitok
 ak majú v obchode málo ryže, kúpim si zemiaky, ktorých je dostatok
 volím takú kombináciu, aby hraničný účinok bol maximálny
3. Týka sa pomeru medzi pracovným a voľným časom. Racionálny subjekt podľa neho
prestáva pracovať, akonáhle by sa hraničná obeť z ďalšej práce vyrovnala
hraničnému (tj. dodatočnému) úžitku dôchodku, ktorý by mu táto práca priniesla
 ak musím obetovať,aby som zarobil toľko, koľko to dá, tak práca stratí význam

Ordinalistický prístup
 spotrebiteľ nie je schopný presne určiť, aké veľké uspokojenie mu spotreba
príslušného statku prináša, ale dokáže užitočnosť statkov porovnávať
 užitočnosť je relatívny pojem, subjektívna kategória
 spotrebiteľ zostavuje svoju preferenčnú stupnicu
 stav rovnováhy:
o spotrebiteľ nedokáže presne merať užitočnosť statkov, dokáže však určiť
poradie statkov podľa užitočnosti
 o stav rovnováhy dosiahne v bode dotyku dôchodkovej priamky a príslušnej
indiferenčnej krivky

Krivka indiferencie
- množina rôznych volieb kombinácií statkov X (napr. ryža v kg) a Y (napr. zemiaky
v kg), ktoré majú pre spotrebiteľa rovnaký úžitok.
o jedna krivka indiferencie vyjadruje úroveň úžitku
- znázorňuje, aké sú možnosti substitúcie medzi statkami
- iná kombinácia, ale úžitok je rovnaký
- predstavuje množinu, kedy dochádza k maximálnemu uspokojeniu
- značka IC

Dôchodková priamka
- dôchodok (príjem) je obmedzený  moje zdroje sú obmedzené
- vyjadruje množinu všetkých možných kombinácií statkov (x a y), ktoré si spotrebiteľ
môže kúpiť, ak vynaloží celý svoj obmedzený dôchodok
- vzhľadom na dôchodok mi umožňuje zakúpiť si viac statku x ak znížim statok y
- vyjadruje maximálne kombinácie

Optimum spotrebiteľa (= stav rovnováhy)

- kombinácia dôchodkovej priamky s krivkou indiferencie
- spotrebiteľ dosahuje stav rovnováhy v bode E (equilibrium), v ktorom je
dôchodková priamka dotyčnicou indiferenčnej krivky
- indiferenčná krivka je pod dôchodkovou priamkou
- značka U

13. Analýza nákladov firmy z krátkodobého hľadiska - celkové, variabilné, fixné,

priemerné celkové, priemerné fixné, priemerné variabilné, hraničné náklady – graficky
znázornite a slovne popíšte. Rozdiel medzi explicitnými a implicitnými nákladmi.

Náklady firmy: (grafy na str. 173)

- peňažné vyjadrenie všetkých inputov, ktoré podnik potrebuje na transformačný
proces v peňažnom vyjadrení

 Celkové náklady (TC) – Total Cost

o všetky náklady, ktoré firme vzniknú v súvislosti s výrobným procesom
 Celkové fixné náklady (TFC) – Total Fix Cost
o firme vzniknú predtým ako začne výrobu a z krátkodobého hľadiska sú
nemenné
o keď zvyšujem objem produkcie, tieto náklady sa mi nemenia (výrobná hala)
o napr. investičné náklady
 rozpočítavajú sa na množstvo  čím viac zvyšujem produkciu,
náklady sa delia väčším číslom a môže ísť dole s cenou
 Celkové variabilné náklady (TVC) – Total Variable Cost
o vyjadrujú tie nákladové položky výroby, ktorých veľkosť aj z krátkodobého
hľadiska závisí od objemu výroby
o s rastom objemu výroby porastú  napr. potrebné viac materiálu
 TC = TVC + TFC
 Priemerné fixné náklady (AFC) - Average Fixed Cost
o fixné náklady, ktoré pripadnú na jednotku produkcie
AFC = TFC/Q  priemerné fixné náklady = celkové fixné náklady/množstvo
 Priemerné variabilné náklady (AVC) – Average Variable Cost
o celkové variabilné náklady pripadajúce na jednotku produkcie
AVC = TVC/Q  priemerné variabilné náklady = celkové variabilné
náklady/množstvo
 Priemerné celkové náklady (ATC) – Average Total Cost
o náklady na jednotku výroby
ATC = TC/Q  priemerné náklady = celkové náklady delené množstvom
 Hraničné náklady (= marginálne, MC) – Marginal Cost
o prírastok celkových nákladov, ktorý vznikne firme pri zvýšení objemu výroby
o jednotku

Ekonomický zisk podniku

 berieme do úvahy ekonomické náklady výroby, ktoré sú súčtom explicitných
a implicitných nákladov
 Explicitné náklady – vš. peňažné náklady, ktoré podniku pri výrobe vzniknú
o náklady na materiál, mzdy, nákup strojov
 Implicitné náklady – nevznikajú v peňažnej forme a sú spojené s využívaním
vlastných zdrojov podniku
o práca vlastníka firmy, použitie vlastného kapitálu

14. Charakterizujte ekonomickú kategóriu zisk (ekonomický, účtovný, normálny zisk).

Slovne popíšte a graficky znázorníte ekonomické optimum firmy.

Zisk
 Celkový zisk podniku (TP) – Total Profit
o rozdiel medzi celkovými príjmami (TR) a celkovými nákladmi podniku
TP = TR - TC  Total Profit = Total Revenue – Total Cost
 Ekonomický zisk
o berieme do úvahy ekonomické náklady výroby, ktoré sú súčtom
explicitných a implicitných nákladov
o Explicitné náklady – všetky peňažné náklady, ktoré podniku pri
výrobe produkcie vzniknú (náklady na materiál, mzdy, nákup strojov)
o Implicitné náklady – nevznikajú v peňažnej forme a sú spojené
s využívaním vlastných zdrojov podniku (práca vlastníka firmy,
použitie vlastného kapitálu)
 Účtovný zisk
o berie do úvahy náklady, ktoré sú zaznamenávané v účtovných
výkazoch podniku a vznikajú v peňažnej forme (explicitné)
 o dostaneme ak od celkových príjmov odpočítame všetky výdavky
 mzdy, materiál, spotrebné dane
 Normálny zisk (alternatívny zisk)
o vyjadrujú náklady obetovanej príležitosti vlastných zdrojov firmy,
ktoré firma používa pri výrobe (práca vlastníka, vlastný kapitál)

Ekonomické optimum firmy

- objem produkcie, pri ktorom podnik, dosahuje maximálny zisk
o najväčší rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými nákladmi
- graf zo strany 167
o bod zlomu = priesečník  celkové príjmy sa rovnajú celkovým nákladom
 TR = TC
o vyšrafované miesto = strata, až priesečníkom sa dostáva do zisku
o krivka celkových nákladov – variabilný priebeh
o rastom objemu produkcie musím zvyšovať služby
o Qe = zisk najväčší

15. Predpoklady dokonalej konkurencie a formy nedokonalej konkurencie.

DOKONALÁ KONKURENCIA
- rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu
- existencia mnohých podnikov, z ktorých každý produkuje len malú časť daného
produktu, ktorou nemôže ovplyvňovať cenu na trhu, podnik je tzv. príjemcom ceny
a rozhoduje len o množstve produkcie
- firmy sú cenovým príjemcom – trhová cena sa určuje na trhu vo vzájomnej interakcii
trhového dopytu a ponuky, výrobca nie je schopný ju ovplyvniť
- všetci účastníci disponujú rovnakými informáciami o trhu
- výrobok je homogénny = všetky produkty sú pre spotrebiteľa rovnaké (mlieko)
- výrobcovia môžu voľne vstupovať a vystupovať z odvetvia
o povinnosť spĺňať určité kvality, prirodzené vstupné bariéry
 komplikovaný vstup – napr. atómové elektrárne, dodávateľ pitnej vody
- podniky majú rovnaký prístup k výrobným faktorom, majú najnižšie náklady
NEDOKONALÁ KONKURENCIA
- firmy vyrábajú výrobky, ktoré sa odlišujú od výrobkov iných firiem
- často predstavujú významnú časť ponuky na trhu
- základné formy nedokonalej konkurencie:
o Monopol
 ovládnuté celé odvetvie výroby jedným výrobcom, ktorý si sám určuje
cenu, pretože nemá konkurentov
 výrobca musí byť schválený štátom (najprv EUROTEL,potom Orange)
o Prirodzený monopol (napr. vodárenská spoločnosť)
 neefektívne mať viaceré spoločnosti z dôvodu potrubia, jednoduchšie
mať jedného a rozdeliť cenu medzi spotrebiteľov
o Oligopol
 tvorený malým počtom veľkých podnikov produkujúcich výrobky
daného odvetvia
 Železnice SR – kedysi monopol, s nástupom Regiojetu oligopol
 o Monopolistická konkurencia
 podnik môže mať istý čas monopolné postavenie vyplývajúce
z diferencovaného produktu, ale zároveň je v konkurencii s inými
podnikmi daného odvetvia
 Apple – telefón bez klávesnice, Tesla – auto na baterky
 svoje monopolné postavenie môžu dosiahnuť aj získaním patentu,
ochrannej značky

16. Trhová krivka dopytu vs. krivka dopytu firmy pri dokonalej konkurencii. Rovnováha
firmy v krátkom období (dokonalá konkurencia). Rovnováha firmy v dlhom období
(dokonalá konkurencia). Rozhodnutie firmy o ukončení výroby.

str. 192 - 199

17. Monopol – základná charakteristika, príčiny vzniku, podmienka maximalizácie zisku,

usmerňovacie nástroje, charakteristika protimonopolnej politiky. Oligopol – základná
charakteristika. Monopolistická konkurencia – základná charakteristika, porovnanie s
dokonalou konkurenciou.

o Monopol
 ovládnuté celé odvetvie výroby jedným výrobcom, ktorý si sám určuje
cenu, pretože nemá konkurentov
 výrobca musí byť schválený štátom (najprv EUROTEL,potom Orange)
 prirodzený monopol (napr. vodárenská spoločnosť)
 neefektívne mať viaceré spoločnosti z dôvodu potrubia,
jednoduchšie mať jedného a rozdeliť cenu medzi spotrebiteľov
 príčiny vzniku:
 vlastníctvo výrobných faktorov jednou firmou
o vlastníctvo vodného zdroja v malom meste
 úspory z rozsahu
 legislatívne obmedzenia vlády
o patenty udeľované vládou farmaceutickým firmám
o licencie, copyright práva

 podmienka maximalizácie zisku:

 monopol maximalizuje zisk pri takom objeme výroby, pri
ktorom sa hraničný príjem = hraničným nákladom
o P (cena) > MR (hraničný príjem=MC (hraničné náklady)
 usmerňovacie nástroje:
 antitrustové zákony – zakazujú určité správanie firmy na trhu
a obmedzujú silu monopolu
 daňová politika
 možnosť previesť monopol do vlastníctva štátu
 cenová regulácia
 protimonopolná politika:
 vládne opatrenia na obmedzenie dominantného postavenia
monopolnej firmy na trhu, na zabránenie tvorby kartelových
dohôd (=fúzia medzi dvoma veľkovýrobcami)
  štát sa snaží regulovať ceny jeho tovarov a služieb
 realizácia za účelom ochrany spotrebiteľov
o Oligopol
 tvorený malým počtom veľkých podnikov produkujúcich výrobky
daného odvetvia
 Železnice SR – kedysi monopol, s nástupom Regiojetu oligopol
o Monopolistická konkurencia
 podnik môže mať istý čas monopolné postavenie vyplývajúce
z diferencovaného produktu, ale zároveň je v konkurencii s inými
podnikmi daného odvetvia
 Apple – telefón bez klávesnice, Tesla – auto na baterky
 svoje monopolné postavenie môžu dosiahnuť aj získaním patentu,
ochrannej značky
 porovnanie s dokonalou konkurenciou:
 firma v dokonalej konkurencii je jedným z mnohých účastníkov
na trhu ponúkajúcich výrobky (vzájomne dokonalé substitúty)
 firma maximalizuje zisk, keď výrobky, ktorých hraničné
náklady sa rovnajú cene  MC = P
 firma v dokonalej konkurencii  MR = P
o za trhovú cenu môže predať akékoľvek množstvo tovaru
 pre monopol  MR < P
 monopol je schopný ovplyvniť cenu výrobku narozdiel od firmy

18. Správanie ekonomických subjektov na trhu výrobných faktorov. Ponuka a dopyt po

výrobných faktoroch. Ceny výrobných faktorov.

Výrobné faktory:
1. práca
2. pôda
3. kapitál
4. *podnikanie (podnikavosť)  podniky riešia ako vyrábať

Dopyt
- dopyt firmy po výrobných faktoroch je odvodený dopyt
o odvodzuje sa od dopytu po finálnych statkoch a službách
- dopyt firmy po jednotlivých výrobných faktorov je vzájomne závislý dopyt n
(nemožno zistiť koľko outputu vytvoril jeden výrobný faktor)
- vytváraný zo strany firiem, ktoré nakupujú výrobné faktory
o výrobné faktory predstavujú inputy

Ponuka
- vytváraná zo strany domácností, ktoré predávajú výrobné faktory = vlastníci VF
- za poskytnutie výrobných faktorov dostávajú domácnosti od firiem dôchodky
o renta, mzda, úrok, zisk
- určovaná prírodnými podmienkami, rozsahom a kvalitou pracovnej sily, vytvorenou
zásobou kapitálových statkov a podnikavosťou trhových subjektov

Ceny výrobných faktorov

  určujú sa na základe dopytu a ponuky výrobných faktorov
 ak ide o kúpu a predaj potom forma daného faktora je trhová cena
 v prípade prenájmu  špecifická forma ceny, ktorú platí nájomca vlastníkovi
o = nájomné
o ak je predmetom prenájmu pôda, nájomné za ňu sa nazýva renta
o ak sa prenajíma kapitál, platí zaň nájomca vlastníkovi kapitálu úrok
o pri prenájme práce je špecifickou cenou tohto prenájmu mzda
 cenou výrobného faktora podnikanie, resp. podnikavosť je zisk

19. Trh práce, mzda, formy mzdy, mzdová diskriminácia. Dôchodkový a substitučný efekt
zmeny miezd.

Domácnosti
- = vlastníci práce predstavujú ponuku práce* (* = stretneme sa aj s opačným
prepojením)
- podniky určujú dopyt po práci*

Ponuka práce (firmy)

- je odvodená:
o od rozhodnutia jednotlivcov ponúkať prácu (pracovať)
o od preferencií (voľba medzi voľným časom a prácou)
o od mzdy
- počet práceschopného obyvateľstva vrátane nezamestnaných

Dopyt po práci
- je odvodený od dopytu po statkoch a službách
- zmena ceny ostatných VF má dopad na dopyt po práci
- zníženie ceny kapitálu (stroje) zníži dopyt po práci
- ak by zníženie ceny kapitálu viedlo k zvýšeniu rozsahu produkcie, môže to viesť
k rastu dopytu po práci
o finančné prostriedky, ktoré ušetrím investujem do zamestnancov, produktu
- nové technológie  automatizácia, robotizácia (náhrada ľudskej práce)

Hlavné faktory ovplyvňujúce ponuku práce

 veľkosť populácie
 časť populácie, ktorá tvorí práceschopné obyvateľstvo
 priemerný počet hodín odpracovaných pracovnými silami za rok
 kvalita a kvantita vykonanej práce

- cenou práce je mzda

o odmena za vykonanú prácu
o výsledkom fungovania trhu, vyplývajúcim z ponuky práce a dopytu po práci

Formy mzdy:
- podľa formy poskytnutia: peňažná, naturálna, zmiešaná, nominálna, reálna
- podľa rozsahu: hrubá a čistá
- podľa spôsobu výpočtu a podľa zložiek rozlišujeme:
o základné mzdové formy: časová a úkolová, podielová, kombinovaná
 o doplnkové mzdové formy: príplatok k mzde, premiéra/odmena, osobné
ohodnotenie, podiel na hospodárskom výsledku

Dôchodkový efekt zmeny miezd

 jednotlivec dostane za odrobenú prácu vyšší dôchodok
 môže ponúkať menšie množstvo práce a viac si užívať svoj voľný čas
o bez zníženia životného štandardu
 čím viac zarobím, tým menej chcem pracovať  preferujeme voľný čas
Substitučný efekt zmeny miezd
 zvyšovanie mzdy (W) zdražuje voľný čas
 motivuje jednotlivca ponúkať väčšie množstvo práce (L) na úkor svojho voľného času

Mzdová diskriminácia
- zaobchádza s jedným človekom/skupinou ľudí/organizáciou inak než s iným
človekom na základe jeho odlišnosti
- napr. mzdová diskriminácia u ženského pohlavia
o odlišné finančné ohodnotenie za tú istú vykonanú prácu na základe pohlavia

20. Trh pôdy, renta.

Trh pôdy
- pôda a prírodné zdroje sú prvotné výrobné faktory, vzácne statky
o kvôli svojej obmedzenosti a užitočnosti
- vlastníkmi pôdy a prírodných zdrojov sú domácnosti, ponúkajú výrobné faktory
- na strane dopytu na trhu pôdy a prírodných zdrojov sú firmy
- dopyt firiem po pôde a prírodných zdrojoch je odvodeným dopytom
o odvodzuje sa od dopytu po finálnych statkoch, ktoré sa použitím výrobných
faktorov vyprodukujú
- ponuka je daná prírodou, kvantitatívne obmedzená

Renta
- = cena pôdy a prírodných zdrojov
- vytvára sa na trhu pôdy a prírodných zdrojov ako rovnovážna cena v priesečníku
krivky dopytu po pôde a krivky ponuky pôdy
- ekonomická realizácia súkromného vlastníctva výrobného faktora - pôda
- za prenájom pôdy sa platí pozemková renta
o firma si ju prenajíma od vlastníka výmenou za rentu

21. Trh kapitálu, kapitálové statky, úrok, zisk a podoby zisku.

Kapitál
- sekundárny výrobný faktor, závisí od ekonomickej aktivity
- kapitálové statky (fyzický, reálny kapitál)
o stavby, stroje, zariadenia, ktoré sa používajú v ďalšej výrobe
o postupne sa opotrebúvajú
o reálny kapitál
 výsledkom investícií
  vyjadruje percentuálny rozdiel medzi očakávanou reálnou hodnotou,
ktorú dosiahneme reálnou investíciou, a hodnotou, ktorú sme
investovali
o peňažný kapitál
 zdroje na výrobu kapitálových statkov
 domácnosti sporia
- ľudský kapitál
o súhrn získaných vedomostí, zručností, kvalifikácie človeka
o investície – náklady spojené so vzdelávaním a zdrav. starostlivosťou

Trh kapitálu
- stretávajú sa tu úspory domácností s potrebou finančných zdrojov
o investičnými zámermi firiem, určuje sa cena kapitálu - úrok
- ponuku tvoria domácnosti – časť svojich dôchodkov nespotrebujú, ale usporia

Úrok
- = cena kapitálu
- predstavuje náklady obetovanej príležitosti, ktorej sme sa vzdali v prospech inej
alternatívy

Zisk
- reziduálny dôchodok, ktorý vzniká ako rozdiel medzi celkovými príjmami
a celkovými nákladmi firmy
- podnikateľský zisk obsahuje aj implicitné výnosy z VF, ktoré sú vo vlastníctve firmy
o jeho výšku určíme ak od celkových príjmov odpočítame všetky výdavky
- ekonomický zisk je znížený o implicitné výnosy

22. Vysvetlite rozdiel medzi HDP a HNP. Popíšte tri metódy výpočtu HDP.

HDP
- súhrn finálnych statkov (spotrebných statkov a investičných statkov) a služieb
vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie (obyčajne rok) výrobnými
faktormi danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť (územný princíp)
- slovo produkt vyjadruje prívlastok bohatstva
- predstavuje trhovú hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyprodukovaných na
území danej krajiny
- zmena HDP za určité obdobie vyjadruje rýchlosť hospodárskeho rastu krajiny
- v medzinárodných porovnaniach sa tiež používa prepočítaný HDP na obyvateľa (per
capital), ktorý možno použiť ako hrubé meradlo životnej úrovne a relatívneho
bohatstva spoločnosti

HNP
- predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených národnými
výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité na území ktorého štátu tieto výrobné
faktory pôsobia
 Výpočet HDP
V HDP nie sú započítané:
 hodnoty, ktoré ľudia vytvárajú mimo oficiálny trh
o napr. práca na záhrade, doma, práca protislužbou
o rozvojové krajiny – veľká časť obživy zaistená vlastnou produkciou
 ilegálna produkcia
o napr. výroba a predaj drog, prostitúcia, nepriznané zisky
Metódy výpočtu HDP:
 produkčná metóda
o HDP predstavuje súhrn všetkých finálnych prostriedkov a služieb, ktoré boli za
určité obdobie vyrobené a poskytnuté na území daného štátu
o v praxi zložité určiť, či je daný statok konečný, alebo sa jedná o medziprodukt
o aby nebol vo výpočte zahrnutý viackrát, počíta sa s pridanou hodnotou v
jednotlivých fázach výroby (produkcie)
o pri použití metódy výroby sa teda jedná o súčet pridaných hodnôt každej
výrobnej etapy zo všetkých odvetví a sektorov trhu

 výdavková metóda
o zisťovanie výšky HDP vyčíslením výdavkov jednotlivých sektorov na nákup
finálnych výrobkov a služieb
o dochádza k agregácii spotrebných a investičných výdavkov, čo umožní zistiť
celkové domáce výdavky v bežných (trhových) cenách
o všetky výdavky na medziprodukt sa neberú do úvahy, pretože sa počíta iba
s hodnotou finálnych nákupov
o HDP je tak predstavený sumou nasledujúcich položiek:
 (C) výdavky domácností na spotrebu
 (I) súkromné hrubé domáce investície
 (G) výdavky štátu na nákup tovarov a služieb
 (X) čistý export, resp. export mínus import
 HDP = C + I + G + X

 dôchodková metóda
o HDP sa počíta ako súčet národného dôchodku (ND), ktorý je predstavovaný
súčtom príjmov (dôchodkov) domácnosti, amortizácie a nepriamych daní (n)
o v rámci ND sa do výpočtov zahŕňajú nasledujúce dôchodky:
 (w) odmeny za prácu (pred zdanením) – hrubé mzdy
 (r) renty – dôchodky vlastníkov pôdy, nehnuteľnosti atď.
 (z) hrubé zisky korporácií (pred zdanením)
 (i) čisté úroky – rozdiel medzi inkasovanými a platenými
 (y) dôchodky zo samo zamestnávania – príjmy vlastníkov firiem
o potom k ND pripočítame zmienenú amortizáciu (opotrebovanie) a nepriame
dane, výsledkom je hrubý domáci produkt:

HDP = ND + a + n
HDP = w + r + z + i + y + a + n
 23. Popíšte rozdiel medzi nominálnym a reálnym produktom. Aké sú nevýhody merania
výstupu ekonomiky prostredníctvom HDP? Existujú nejaké iné, lepšie ukazovatele?
Uveďte príklad.

a) Nominálny hrubý domáci produkt

- vyjadruje hodnotu výstupu v danom období v trhových cenách tohto obdobia,
o v bežných trhových cenách
- predstavuje celkovú peňažnú hodnotu statkov a služieb vyrobených v danom roku
ocenených cenami daného roka
- nezohľadňuje infláciu
- z roku na rok sa mení z dvoch dôvodov:
1) každoročne sa mení fyzický výstup statkov a služieb, mení sa množstvo
vyrobených a predaných statkov a služieb.
2) každoročne sa v dôsledku inflácie menia bežné trhové ceny.
b) Reálny hrubý domáci produkt
- vyjadruje hodnotu výstupu v danom období v stálych cenách daného roka
- lepšie odráža výkonnosť ekonomiky
- meria a vyjadruje zmeny vo fyzickom výstupe ekonomiky medzi rôznymi
časovými obdobiami tak, že ocení všetky statky a služby vyrobené v rôznych
sledovaných časových obdobiach rovnakými stálymi cenami základného roka
- ak HDP meriame a vyjadrujeme v stálych cenách, získame reálny HDP
- stále ceny zohľadňujú vplyv inflácie

Nevýhody merania výstupu ekonomiky pomocou HDP

 nepoukazuje na distribučný efekt
 HDP na obyvateľa sa nemusí prejaviť na priemernom príjme strednej vrstvy v krajine
 HDP je limitované iba na oficiálnu ekonomickú aktivitu
o ignoruje aspekty ako práca v domácnosti, dobrovoľníctvo

Alternatívne ukazovatele
 HDI = Human development index = Index ľudského rozvoja
o slúži na porovnávanie ekonomickej úrovne jednotlivých krajín
o zahŕňa:
 reálny ročný HDP na obyvateľa
 gramotnosť dospelého obyvateľstva
 priemerná dĺžka života
 Index ľudského utrpenia
 Index konkurencieschopnosti ekonomík
 Index ekonomickej slobody
 24. Charakterizujte ekonomický cyklus a vymenujte jeho fázy. Popíšte čo sa deje v
jednotlivých fázach ekonomického cyklu s makroekonomickými ukazovateľmi.

Ekonomický cyklus
- striedanie vzostupných a zostupných fáz vývoja ekonomiky okolo dlhodobého
vývojového trendu, ktorým je dlhodobý vývoj potenciálneho produktu
Fázy:
a) základné fázy- expanzia, recesia
b) ohraničujúce fázy- dno, vrchol

Recesia
- prvá fáza ekonomického cyklu
- vyznačuje sa poklesom HDP a znížením aktivity celého makroekonomického systém
- vzniká, keď nastal pokles reálneho HDP počas 2 štvrťrokov po sebe
- pokles trvá počas určitého obdobia až dovtedy až HDP nedosiahne lokálne minimum
- príliš hlboká a dlhodobá recesia sa nazýva depresia
o recesia - mierny pokles výkonnosti hospodárstva, ktoré má zvyčajne len
krátkodobé trvanie
o depresia - vážne problémy v ekonomike, ktorú sú sprevádzané poklesom
niekedy aj viac ako 15%
 má dlhšie trvanie ako obdobie recesie

Dno
- fáza medzi recesiou a expanziou
- predstavuje najnižšiu úroveň HDP v ekonomickom cykle
- oddychová fáza - ekonomika mobilizuje svoje sily pre rast v budúcnosti
- ekonomika sa akoby očisťuje od prebytočných pracovných síl či výrobkov

Expanzia
- fáza spočíva v opätovnom raste HDP
- dochádza keď využívanie výrobných kapacít začne prekračovať priemerné hodnoty
- môže sa na ňu napojiť fáza zvaná prehriatie ekonomiky
o však závisí od podmienok v konkrétnej ekonomike

Vrchol
- poslednou fázou ekonomického cyklu je vrchol
- nazývaný aj horný pod zvratu
- ukazovatele nadobúdajú maximálne hodnoty a dochádza k ďalšej fáze ekonomiky,
kedy svoju úroveň znižuje a prechádza do fázy recesie

25. Vysvetlite, čo je to inflácia a ako sa meria.

- ekonomický jav, počas ktorého dochádza k dlhodobému nárastu cenovej hladiny,

ktorý je spojený s poklesom hodnoty peňazí (= poklesom kúpnej sily)
- jedným z makroekonomických problémov
- znižuje sa bohatstvo ľudí = znižuje sa životná úroveň
- znižuje veľkosť úspor, odrádza od sporenia  ideálne investovať (napr.
nehnuteľnosti)
- valorizácia
- momenty zvyšovania príjmu:
 o keď rastie produktivita práce (viac produktivity, viac peňazí)
o rastie miest, ktoré eliminujú infláciu
Deflácia
- záporná inflácia
- ceny tovarov nerastú, ale klesajú

Dezinflácia
- inflácia – rast cien, ale časom čoraz menej
- z dlhodobého hľadiska sa inflácia spomaľuje, dá sa kvantifikovať = merať

Kvantifikácia inflácie (meranie)

Index spotrebiteľských cien
 počíta sa na náklady tzv. spotrebného koša
 sleduje štatistický úrad v rámci dohodnutej klasifikácie
o sleduje potraviny, nealko, alko, tabak
o sleduje viac ako 704 rôznych tovarov a služieb

Index cien priemyselných výrobkov

 spotrebný kôš
 sledujeme 3400 rôznych cien tovarov a služieb z oblasti potravín, priemyselných
výrobkov

Deflátor HDP
 HDP = HDPn / HDPr  HDP = HDP nominálny / HDP reálny

26. Popíšte druhy inflácie z kvantitatívneho hľadiska.

 mierna inflácia
o jednociferné tempo rastu cenovej hladiny (1% až 9%)
o pomalý a predvídateľný rast cien v národnom hospodárstve
o ceny sú stabilné, verejnosť dôveruj peniazom
o miera inflácie neprekračuje tempo ekonomického rastu ekonomiky
o v rámci ekonomiky je akceptovateľná všetkými ekonomickými subjektmi
 cválajúca inflácia
o dvojciferné až trojciferné tempo rastu cenovej hladiny (10% až 999%)
o rast cien je rýchlejší ako rast výkonnosti ekonomiky
o keď sa naplno prejaví, môže spôsobiť vážne ekonomické problémy
o verejnosť nedôveruje peniazom
o narušená stabilita finančného systému, odlev kapitálu do zahraničia
o úrokové miery sú veľmi nízke
 hyperinflácia
o štvorciferné až viacciferné tempo rastu cenovej hladiny (viac ako 1000%)
o rozpad peňažného systému v ekonomike
o ceny tovarov a služieb sú vysoko nestabilné - menia sa každý deň, každú
hodinu
o peniaze prestávajú plniť výmennú funkciu v národnom hospodárstve
 o rozpad systému spôsobí návrat k naturálnej výmene tovaru za tovar (barter)

27. Vysvetlite rozdiel medzi ponukovou a dopytovou infláciou. Graficky aj slovne.

Dopytová inflácia
- vzniká v dôsledku toho, že je agregátny dopyt ekonomiky väčší ako agregátna ponuka
ekonomiky
- jej opakom je ponuková inflácia (nákladová)
- ekonomika chce spotrebovať väčšie množstvo produktu ako je schopná vyprodukovať
- agregátny dopyt prudko rastie a prekračuje rámec potenciálneho produktu ekonomiky
(výrobný potenciál ekonomiky)  vzniká ekonomická nerovnováha
- ekonomika je nútená reagovať na neustále sa zvyšujúci agregátny dopyt, a to
zvýšením cenovej hladiny  inflácia
o dochádza k tomuto vždy ak rast agregátneho dopytu nesprevádza aj rast tovaru
o CB vydá do obehu nové peniaze, aby si subjekty mohli zaobstarať tovar
o z toho odvodený názov: dopytom ťahaná inflácia
- graf: (z netu, inak str. 468)
o zvýšenie agregátneho dopytu z AD na AD1
 nad úroveň potenciálneho produktu
 nastolí novú rovnováhu E1
 dosiahne sa pri vyššej cenovej hladine
o YP = potenciálny produkt
o keď CB zvýši obeh peňazí, subjekty si môžu nakúpiť produkt a rovnováha sa
dostáva do bodu E3 (na grafe nie je zaznačený)
o  dochádza k nárastu cenovej hladiny

Nákladová inflácia
- vzniká na trhu na strane ponuky, napr. v dôsledku prudkého rastu miezd alebo cien
ropy  z iných príčin, ako je nadmerný dopyt po tovaroch, ktorý vedie k dopytovej
inflácii
- vyvolaná zvyšovaním cien vstupov (materiálov, surovín, miezd)
- ľudia žiadajú zvýšenie miezd od zamestnávateľa, ale nezvyšujú produktivitu práce
o vyššie mzdy sa premietnu do cien tovarov a služieb
o nastane nárast cenovej hladiny
- pomocou aparátu kriviek agregátnej ponuky a agregátneho dopytu sa tlak nákladov
zobrazuje ako posun krivky AS smerom nahor
- dochádza k nej aj keď je skutočný produkt pod úrovňou potenciálneho produktu
o zvýšenie nákladov  nákladová inflácia
 o nákladmi tlačená inflácia
- dochádza k nej, aj keď neexistuje nadmerný agregátny dopyt, ktorý je spojený s
inflačnou medzerou
- graf:
o agregátny dopyt AD, agregátna ponuka AS, rovnováha v bode E0
 dosahuje sa na úrovni potenciálneho produktu Y0, cenová hladina P0
o zvýšením výrobných nákladov posúva krivku AS do AS1
 nová rovnováha v bode E1
o keď CB zvýši ponuku peňazí – rast cenovej hladiny do P1
 novej cenovej hladine zodpovedá nižšia úroveň skutočného produktu
Y1

28. Popíšte, ako sa počíta miera nezamestnanosti. Popíšte frikčnú, štruktúrnu a cyklickú
nezamestnanosť.

Miera nezamestnanosti:
u (%) = U/L = U/E+U = počet nezamestnaných/počet pracovných síl
u = miera nezamestnanosti
U = počet nezamestnaných
L = počet pracovných síl (L = E + U)
Pracovná sila (L) = súčet všetkých zamestnaných (E) a všetkých nezamestnaných (U)

- frikčná nezamestnanosť
o vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo
etapami životného cyklu
o existuje aj v ekonomikách s vysokou zamestnanosťou
o hľadanie nového, lepšieho pracovného miesta

- štrukturálna nezamestnanosť
o vzniká ako nesúlad medzi štruktúrou ponuky a štruktúrou dopytu po práci
o prejavuje sa ako nerovnováha v jednotlivých sektoroch alebo regiónoch
ekonomiky  niektoré odvetvia prekvitajú, iné upadajú
o vyplýva zo zmeny štruktúry pracovných miest (poľnohospodárstvo  IKT)

- cyklická nezamestnanosť
o celkový dopyt po pracovnej sile je nízky
 o celkové výdavky a celkový output v ekonomike klesá a rastie nezamestnanosť
v celej ekonomike

29. Popíšte prirodzenú mieru nezamestnanosti a uveďte príčiny nenulovej prirodzenej

miery nezamestnanosti. Popíšte, ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti.

Prirodzená miera nezamestnanosti

- nezamestnanosť, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu
voľných pracovných miest
- vzniká súlad medzi ponukou pracovných síl a medzi dopytom po pracovných silách
- nerovná sa nule = určitý počet ľudí je vždy bez zamestnania
- predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez
neprijateľnej akcelerácie inflácie
o (NAIRU – non accelerating inflation rate of unemployment  3 – 12%)
- zlatým stredom medzi príliš vysokou a príliš nízkou nezamestnanosťou
- najnižšia udržateľná úroveň nezamestnanosti
- úroveň, pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá
v dôsledku nadbytočnej ponuky (čo by spôsobovalo nadmerný rast miezd a cien)
- miera nezamestnanosti, pri ktorej dlhodobá Phillipsova krivka je vertikálna

Up = frikčná + štruktúrna nezamestnanosť

Príčiny nezamestnanosti:
 regulovaný charakter miezd
o môže ňou byť minimálna mzda stanovená vyššie ako je rovnovážna mzda
 nepružnosť miezd
o jeden z najzložitejších a stále nevyriešených problémov modernej ekonomiky
 nevôľa robiť – preferencia voľného času pred prácou
 príliš nízke mzdy  nie sú motivujúce
 príliš vysoké mzdy  stráca ochoty pracovať
 pokles spotreby a ekonomického rastu
 zníženie ceny kapitálu
 nové technológie
 nepružnosť miest  nereagujú pružne na zmenu dopytu na trhu práce

Príčiny nenulovej prirodzenej miery nezamestnanosti:

 zákony o minimálnej mzde
 existencia odborov
 hľadanie pracovného miesta
 efektívnostná mzda

Ekonomické dôsledky nezamestnanosti:

 znižovanie príjmov/dôchodkov
 klesanie HDP
 klesanie inflácie
 klesanie agregátneho dopytu/ponuky

Sociálne dôsledky nezamestnanosti:

 vplyv na rodinu (zmena postavenia, nižší rozpočet rodiny)
 vplyv na vnímanie voľného času (menej vzácny)

30. Čo je fiškálna politika a aké má ciele?

- = rozpočtová politika štátu

- hospodárska politika štátu, ktorá využíva ovplyvňovanie príjmovej a výdavkovej
stránky verejných rozpočtov na stabilizáciu ekonomiky
- ciele:
o stabilizácia ekonomiky
o dosiahnutie konečných makroekonomických cieľov
o dosiahnutie cenovej stability
- funkcie:
o nástroj prerozdeľovania národného dôchodku
o nástroj štátnych zásahov do reprodukčného procesu
o investície (výstavba diaľníc, ciest)
o urýchľovanie ekonomického rastu
o stimulovanie rozvoja vybraných odvetví (technologický rozvoj)
o prostriedok na uskutočňovanie hospodárskej politiky
o prostriedok na uskutočňovanie politickej expanzie
- ekonomické toky
- príjmy: dane, deficit
- výdavky: hlavné výdavky (G), jednotlivé rezorty (školstvo, zdravotníctvo)
- rozpočtový prebytok (príjmy sú vyššie ako výdavky)
- rozpočtový deficit (výdavky sú väčšie ako príjmy)
o štát to musí riešiť- splatí z vlastných usporených peňazí, môže zvýšiť dane,
zaviesť clá (pri importe)
o následky zvýšenia ciel - nebudú sem dovážať, zdraženie, aj druhá strana môže
zvýšiť clá - v podstate obchodná „vojna“.
- vyrovnaný rozpočet
- štát si môže požičať od centrálnej banky, od iných štátov (cez finančné nadnárodné
organizácie), aby splatil dlh

31. Popíšte nástroje fiškálnej politiky. Vysvetlite rozdiel medzi expanzívnou a

reštriktívnou fiškálnou politikou.

- zabudované stabilizátory
 vedú k stabilizácii ekonomiky
 v období recesie ekonomiku stimulujú, v období expanzie pribrzďujú
 progresívna dôchodková daň
 o ak mám 10 eur pri rovnomernom zdaňovaní zaplatím 10%, aj človek,
ktorý zarobí 100 eur zaplatí 10%, ale pri progresívnom zdaňovaní, ten
kto zarobí 10 eur zaplatí 10%, ale ten, kto zarobí 100eur zaplatí 20%
 poistenie v nezamestnanosti
 subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov
 štátny výkup poľnohospodárskych výrobkov

- zámerné diskrétne opatrenia

 ovplyvňujú príjmovú/výdavkovú stránku rozpočtu cez jednorazové rozhodnuti
 zmena daňových sadzieb
 zmeny v štruktúre štátnych výdavkov
o ministerstvá majú rozpočet a na jednotlivé inštitúcie sa rozdelí určitý
rozpočet, kde ja dám peniaze, ovplyvňujem, čo sa v ekonomike deje,
keď dáme peniaze do vzdelávania - môže priniesť to, že budú nové
inovácie, môžem to dať od výstavby diaľníc....) - u nás 17 miliárd –
každý rok máme deficit
 zmeny vo veľkosti jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov

32. Vysvetlite rozdiel medzi expanzívnou a reštriktívnou fiškálnou politikou.

Expanzívna fiškálna politika

- využíva sa v prípade, že nie sú v ekonomike využité výrobné zdroje
o nie je použitá práca, vzniká nezamestnanosť
- zameraná na rast agregátneho trhu
- efekt vytláčania
o rast reálnych úrokových mier vedie k vytláčaniu súkromných investícií
- rast reálneho produktu
Reštriktívna fiškálna politika
- keď sa obmedzuje agregátny dopyt, aby sa ekonomika neprehriala
- zameraná na zníženie agregátneho dopytu
- využíva diskrétne nástroje
o obmedzenie vládnych výdavkov
o zvýšenie daňových sadzieb
- aby nedochádzalo k inflácii

33. Popíšte a graficky znázornite Lafferovu krivku.

- keď zvyšujem daňovú sadzbu - príjem sa zvyšuje, ale funguje že: daňové subjekty (tí,
ktorí platia dane, sa tomu snažia vyhnúť (logicky), hľadajú legálne spôsoby ako znížiť
daňové zaťaženie)
- so zvyšovaním daňovej sadzby sa zvyšujú dane, ale len do určitého (Lafferovho)
bodu, keď odtiaľ daňový príjem klesá, tak vzniká prohibitívna zóna - robenie na čierno
 34. Čo je to monetárna politika a aké má ciele? Popíšte rozdiel medzi reštriktívnou a
expanzívnou monetárnou politikou.

Monetárna politika
- (nazývaná aj peňažná a úverová politika, peňažná a menová politika, peňažná politika)
- jednou z hospodárskych politík
- zameriava sa na kontrolu množstva peňazí v obehu a výšku úrokovej miery, s cieľom
ovplyvňovať rozhodujúce makroekonomické veličiny
- súbor vš. nástrojov, ktorými centrálna banka ovplyvňuje činnosť obchodných bánk
- konečné ciele:
 dosiahnutie plnej zamestnanosti/prirodzenej miery nezamestnanosti
 stabilita cenovej hladiny
 rast reálneho HDP
 rovnováha platobnej bilancie
- sprostredkujúce ciele:
 stabilita meny- zabezpečenie stabilnej kúpnej sily menovej jednotky
 kontrola inflácie
Expanzívna monetárna politika
- zvyšovanie ponuky peňazí (úrokové sadzby na trhu znižujú)
o znižovanie povinných minimálnych rezerv
o zníženie diskontnej sadzby
o nákup štátnych obligácií na voľnom trhu
- (dôvod: recesia ekonomiky, klesá ekonomická aktivita, spomaľuje sa tempo
ekonomického rastu)
Reštriktívna monetárna politika
- znižovanie ponuky peňazí (úrokové sadzby na trhu zvyšujú)
o zvyšovanie povinných minimálnych rezerv
o zvyšovanie diskontnej sadzby
o rozpredaj štátnych obligácií na voľnom trhu
- (dôvod: keď hrozí inflácia alebo pasívna platobná bilancia)

35. Aké má nástroje monetárna politika?

- Nepriame
  operácie na voľnom trhu
o banka vstúpi na finančný trh a vytvorí nejaké operácie
o nákup alebo predaj štátnych cenných papierov s cieľom zvýšenia
alebo zníženia ponuky peňazí
o najpreferovanejší nástroj
o rýchly a pružný
o vopred možno určiť zmenu množstva peňazí
o možno meniť ponuku peňazí o malé množstvá
o uplatnenie:
 v obehu je viac peňazí než tovarov – znižuje sa hodnota peňazí -
hrozí inflácia
 prebytočné peniaze je potrebné z obehu stiahnuť, pretože sa
znehodnocujú a vedú k rastu cenovej hladiny
 Centrálna banka zníži množstvo peňazí v obehu
prostredníctvom predaja štátnych cenných papierov vo výške 1
mil. eur, ktoré si kúpia na voľnom kapitálovom trhu komerčné
banky, veľké firmy, finančné inštitúcie a fondy. Cenu za štátne
cenné papiere zaplatia Centrálnej banke, čím sa tento objem
peňazí stiahne z obehu. Pri povinnej miere rezerv sa ponuka
peňazí v ekonomike zníži o 10 mil. eur

 stanovenie povinných minimálnych rezerv

o CB stanovuje obchodným bankám povinnú minimálnu rezervu, a tým
reguluje množstvo peňazí, ktoré môžu v súlade so zákonom požičať
o nástroj CB k regulácii množstva peňazí v obehu
o nástroj na zabezpečenie likvidity obchodných bánk
o úlohy obchodnej banky:
 sprostredkovanie úverov – najskôr musí mať vklady
(krátkodobé a dlhodobé)
 sprostredkovanie platieb - ak chceme peniaze niekam poslať,
nemusíme osobne, vložíme do banky a prevodom

 diskontná sadzba
o predstavuje úrokovú mieru, za ktorú Centrálna banka poskytuje úvery
obchodným bankám, čím
 riadi ponuku peňazí
 pomáha finančnými inštitúciám keď nemajú dostatok zdrojov
o ak je diskontná sadzba nízka, rastie ponuka peňazí a úrokové sadzby
klesajú
 intervencie na devízových trhoch
o transakcie na devízových trhoch spojené s nákupom alebo predajom
mien iných krajín centrálnou bankou na účel ovplyvňovania menových
kurzov

- Priame (len v mimoriadnych situáciách)

  regulácia investičnej činnosti
 keď CB určuje komerčným bankám presné úverové limity
a podmienky, za ktorých môžu poskytovať podnikateľom úvery na
realizáciu ich podnikateľských zámerov
 regulácia spotrebiteľského úveru
 keď CB vymedzuje limity a podmienky poskytovania spotrebiteľských
úverov na nákup spotrebných statkov

36. Podstata obchodnej bilancie. Graficky znázornite importujúcu a exportujúcu krajinu.

Vysvetlite teóriu komparatívnych výhod v medzinárodnom obchode.

obchodná bilancia
- = rozdiel medzi hodnotou vývozu a hodnotou dovozu
- NX > 0  prebytok obchodnej bilancie – vyváža viac ako dováža
- NX < 0  deficit obchodnej bilancie – vyváža menej ako dováža
- NX = 0  vyrovnaná obchodná bilancia – vývoz sa rovná dovozu

Importujúca krajina (str. 542)

- krivka ponuky = množstvo tovarov vyprodukovaných v domácej ekonomike
- krivka dopytu = množstvo tovarov spotrebovaných v domácej ekonomike
- ak krajina nie je zapojená do medzinárodného obchodu – rovnováha v bode E
o v bode, kde sa pretne krivka ponuky a krivka dopytu
- ak sa krajina zapojí do medzinárodného obchodu, domáca cena sa prispôsobí
svetovej
- svetová cena = určená dopytom a ponukou po tovare na celom svete
o domáci trh príliš malý na to, aby ovplyvnil svetovú cenu
- znižuje sa domáca ponuka z Q na QA a zvyšuje sa domáci dopyt z Q na QB
- rozdiel medzi požadovaným množstvom QB a ponúkaným množstvom QA
o = množstvo tovaru, ktoré krajina musí doviezť zo zahraničia
 krajina sa stáva dovozcom
- úsečka AB = veľkosť dovozu zo zahraničia

Exportujúca krajina (str. 545)

- ak krajina nie je zapojená do medzinárodného obchodu – rovnováha v bode E
o v bode, kde sa pretne krivka domácej ponuky a krivka domáceho dopytu
- ak sa krajina zapojí do medzinárodného obchodu, domáca cena sa prispôsobí
svetovej
o výrobcovia nie sú ochotní predávať za nižšiu cenu ako je svetová
o spotrebitelia sú ochotní zaplatiť za tovar maximálne svetovú cenu
o zvýšenie ceny = spotrebitelia znižujú dopyt, výrobcovia zvyšujú ponuku
- domáci výrobcovia sú ochotní dodávať za svetovú cenu QY tovarov
- domáci spotrebitelia sú ochotní kúpiť za vyššiu cenu len QX tovarov
o požadované množstvo je menšie ako ponúkané
 o rozdiel medzi výrobou a spotrebou výrobcovia vyvážajú do zahraničia
 domáca ekonomika sa stáva vývozcom tovaru
- úsečka XY = veľkosť vývozu do zahraničia

Teória komparatívnych metód

- považuje sa za základný model medzinárodného obchodu
- rozvinul ju David Ricardo, pričom uvažoval s jediným výrobným faktorom a to
prácou
- východisko: jednotlivé krajiny sa odlišujú produktivitou práce v rôznych odvetviach
- produktivita práce vyjadruje objem vyprodukovaných hodnôt pripadajúci na jednotku
spotrebovanej práce za určité obdobie

Komparatívne výhody
- zákon komparatívnych výhod hovorí, že krajina A by sa mala špecializovať na výrobu
a vývoz takých tovarov, ktoré môže vyrábať s relatívne nižšími nákladmi ako krajina
B
- dovážať by zase mala také tovary, pri výrobe ktorých má relatívne vysoké náklady
- štruktúru obchodných tokov by mali určovať komparatívne a nie absolútne výhody
- založené na:
o vybavenosť výrobnými faktormi
 (náročnosť a súčasne disponibilita jednotlivých výrobných faktorov)
o tradícia
o špecializácia
o nahromadené znalosti (know-how)
o výrobný cyklus produktu

Príklad: výrobné náklady

 Anglicko – súkno = 100 ľudí, víno = 120 ľudí
 Taliansko – súkno = 90 ľudí, víno = 80 ľudí

37. Popíšte formy zahranično-obchodnej politiky. Popíšte opatrenia protekcionistickej

politiky.

Protekcionistická obchodná politika

 (ochranárska)
 snaží sa chrániť domácu ekonomiku pred zahraničnou konkurenciou
 základným nástrojom sú clá (= daň uvalená na dovezený tovar)
 hlavný účinok je zvýšenie domácej produkcie
 obmedzuje domácu spotrebu tým, že zvyšuje cenu daného tovaru
 clo zvyšuje cenu na domácom trhu nad úroveň na svetovom trhu
 odstránenie cla môže vytvárať tlak na domáce odvetvia k rastu produktivity
a technickej úrovne
 spôsobuje rast zamestnanosti v domácej ekonomike
 podporuje vznik monopolov
 vytvára autariku (sebestačnosť)
 kvóty = limit pre množstvo/hodnotu statkov, ktoré možno vyrobiť v zahraničí
a doviezť do domácej ekonomiky
 vývozné subvencie
  neviditeľné prekážky dovozu
 intervencie na devízových trhoch
 opatrenia monetárnej fiškálnej politiky
 opatrenia:
o clá
o kvóty

Liberálna obchodná politika

 je princípom uplatňovaným v rámci otvorenej ekonomiky
 všeobecná dohoda o clách a obchode GATT (1948)
o odstraňovanie prekážok obchodu (medzi krajinami)
o znižovanie ciel
o zvýhodňovanie rozvojových krajín
o uprednostňovanie poľnohospodárstva
 základné princípy:
o zvýšenie konkurencieschopnosti na domácom trhu
o zníženie možností vytvárania monopolov v domácej ekonomike
o rozšírenie sortimentu produktov pre spotrebiteľov
o rast životnej úrovne v domácej ekonomike

38. Popíšte formy medzinárodných ekonomických vzťahov.

V súčasnosti sa medzinárodné ekonomické vzťahy rozvíjajú v nasledovných formách:

 vývoz a dovoz tovarov a služieb označovaný ako medzinárodný obchod
 vývoz a dovoz kapitálu označovaný ako medzinárodný kapitálový trh
 migrácia (pohyb, sťahovanie) pracovných síl označovaná ako medzinárodný trh práce

39. Popíšte spôsoby vyjadrenia menového kurzu, základné systémy menových kurzov.
Podstata MMF. Vysvetlite teóriu parity kúpnej sily. Definujte konvergenčné kritéria.

Priamy spôsob vyjadrenia menového kurzu

 menový kurz sa vyjadruje ako cena zahraničnej meny v domácej mene
 množstvo domácej meny potrebnej na nákup jednej jednotky zahraničnej meny
o napr. 0,720 EUR za 1 USD

Nepriamy spôsob vyjadrenia menového kurzu

 menový kurz sa vyjadruje ako cena domácej meny vyjadrená v zahraničnej mene
 množstvo zahraničnej meny potrebnej na nákup jednej jednotky domácej meny
o napr. 1,230 USD za 1 EUR

Základné systémy menových kurzov:

 plávajúci menový kurz/čistý floating
o ich hodnota je určovaná dopytom a ponukou na devízovom trhu
o neuskutočňujú sa intervencie centrálnych bánk
o ak krajina uplatňuje – uskutočňuje nezávislú kurzovú politiku
 riadený floating
o systém menových kurzov, ktorých pružnosť je riadená pomocou intervencií
CB na devízovom a kapitálovom trh
 o pomáha krátkodobej stabilizácii kurzu
o obmedzuje nadmerné výkyvy menového kurzu
o znižuje riziko a neistotu v medzinárodnom obchode a investovaní
 pevný menový kurz
o jeho hodnota je stanovená CB
o viazané na meny
o v minulosti viazané na zlato, drahé kovy
o CB sa snaží o jeho udržanie
o devalvácia – zníženie oficiálnej hodnoty meny
o revalvácia – rast oficiálnej ceny meny

MMF – Medzinárodný menový fond

 medzinárodná finančná inštitúcia so sídlom vo Washingtone, D.C. (USA)
 hlavnou úlohou je zabezpečovanie stability medzinárodného menového
a finančného systému prostredníctvom poskytovania pôžičiek a odbornej
technickej asistencie

Teória parity kúpnej sily

 založená na princípe: zákon jednej ceny
o identické tovary musia byť predávané v rozličných krajinách za rovnakú cenu
o mena musí mať rovnakú kúpnu silu všade na svete
o nominálny menový kurz medzi dvoma menami musí odrážať vplyv rozdielnej
cenovej hladiny v týchto krajinách

Konvergenčné kritériá:
- zabezpečujú prípravu členského štátu na prijatie eura, aby jeho pristúpenie k eurozóne
nepredstavovalo hospodárske riziká pre tento členský štát alebo pre celú eurozónu
 cenová stabilita
o miera inflácie nemôže prekročiť o viac ako 1,5 % mieru inflácie troch
členských štátov, ktoré dosahujú najlepšie výsledky
 stabilita meny
 rozpočtový deficit
o deficit verejných financií nemôže prekročiť 3 % HDP
 štátny dlh
o verejný dlh nemôže prekročiť 60 % HDP
 úroková miera
o dlhodobá úroková sadzba by nemala prekročiť o viac ako 2 % úrokovú sadzbu
troch členských štátov, ktoré dosahujú najlepšie výsledky

40. Vysvetlite podstatu medzinárodnej ekonomickej integrácie a jej formy.

Medzinárodná ekonomická integrácia

- súhrn vzťahov medzi jednotlivými národnými ekonomikami, kde sa prekonáva
izolovanosť a uzavretosť jednotlivých ekonomických jednotiek a posilňujú sa väzby
medzi nimi
- rozvoj stabilných vzájomných vzťahov
- medzinárodná spolupráca
 - vzájomné spájanie a združovanie národných hospodárstiev štátov alebo ich
hospodárskych subjektov do určitých zoskupení
o cieľom = dosahovať vyššiu efektívnosť

Formy:
 formy mikroekonomickej integrácie:
o dohody o spolupráci a kooperácii
o spoločné projekty firiem zamerané na podnikateľskú činnosť
o fúzie a organizačné formy (realizujú monopolnú výhodu)
o firmy s nadnárodnou pôsobnosťou
 formy makroekonomickej integrácie:
o pásmo voľného obchodu – rušia sa clá a obmedzenia v obchode
o colná únia – spoločná colná tarifa voči nečlenským krajinám
o spoločný trh – zrušenie obchodných reštrikcií
o hospodárska únia – harmonizácia hospodárskych politík
o menová únia – spoločná mena, menová politika, CB
o úplná ekonomická integrácia
 zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej politiky