Maturita Geo

1.
PLANÉTA ZEM A JEJ ZOBRAZOVANIE

Vysvetlite pojmy vesmír, galaxia, slnečná sústava, planéty, mesiace. Uveďte rozdiely medzi týmito pojmami. Určite
postavenie Zeme v slnečnej sústave. Opíšte a graficky znázornite tvar Zeme, vysvetlite príčiny tvaru Zeme. Uveďte dôsledky
tvaru Zeme na prílev tepla, svetla a vyvoďte všeobecné zábery.
- vesmír - celý priestor a čas a ich obsah, vrátane planét, hviezd,

galaxií a všetkých ostatných foriem hmoty a energie
- galaxia - je gravitačne viazaný systém hviezd, zvyškov hviezd,
medzihviezdneho plynu, prachu a tmavej hmoty; hviezdna sústava
- slnečná sústava – je sústava planét, planétiek, mesiacov,
asteroidov, meteoritov, komét a iných objektov gravitačne
naviazaných na centrálnu hviezdu – Slnko; tvorí ju Slnko a všetko,
čo okolo neho obieha
- planéty – teleso vo vesmíre so slabým zdrojom energie, bez
vyžarovania vlastného svetla; musí byť dostatočne veľká, aby ju
vlastná gravitácia formovala do guľového tvaru, a musí mať
obežnú dráhu bez iných malých objektov; hviezda má vlastný zdroj
energie a preto sa odlišuje od planéty a je vždy plynná
- mesiace - je definovaný ako nebeské teleso, ktoré obieha okolo
planéty; je tiež označovaný ako prirodzený satelit planéty
- postavenie Zeme v slnečnej sústave - Zem je treťou planétou od

Slnka a obieha v priemernej vzdialenosti 93 miliónov míľ, čo
znamená, že slnečnému žiareniu trvá príchod asi osem minút; čím
ďalej sme od Slnka, tým viacej sú planéty od seba viac vzdialené;
okolo Slnka obiehajú tisíce objektov, no existuje len osem veľkých planét - Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán,
Neptún - okrem ôsmich planét je slnečná sústava domovom mnohých trpasličích planét vrátane Pluta
- tvar Zeme - Zem je takmer úplne guľatá; gravitačná sila by stiahla

Zem do dokonalého tvaru gule, ale rýchla rotácia Zeme okolo
svojej osi znižuje vplyv gravitácie na rovníku; Zem sa rýchlo otáča
každých 24 hodín a povrch na rovníku sa pohybuje tak rýchlo, že
sa tu znižuje účinok gravitácie; znížená gravitácia spôsobuje, že
krajina okolo rovníka sa vyduje smerom von približne o 21 km,
pričom sa krajina na póloch javí ako sploštená; to dáva Zemi jej
skutočný, mierne stlačený tvar, ktorý nazývame GEOID – jedno
z referenčných telies; rotačný elipsoid – používa sa, lebo zemský
povrch je moc zložitý na to aby sa používal, tak je to zjednodušené
- Zem je v poradí 3 planéta Slnečnej sústavy

- je sploštená a má tvar elipsoidu rotujúceho okolo kratšej osi
- guľovitý tvar Zeme má viaceré dôsledky:

- zmenšovanie dopadu slnečných lúčov od rovníka k pólom vedie
k nerovnomernému rozloženiu množstiev slnečného žiarenia, tým
aj k nerovnomernému zohrievaniu zemského povrchu
- znižovanie prílevu svetla a tepla v istom smere
- vznik podnebných pásiem so špecifickými teplotnými, tlakovými,
veternými a zrážkovými podmienkami a špecifických vzduchových
hmôt a frontov rozmiestnených pásmovite
- pásmovitosť celej krajinnej sféry
- TERESTRIÁLNE (POZEMSKÉ) PLANÉTY – planéty slnečnej sústavy,

ktoré majú pevné povrchy a pozostávajú hlavne zo silikátových
zlúčenín – Merkúr, Venuša Zem a Mars – ostatné sú plynné
2. HUMÁNNOGEOGRAFICKÉ REGIÓNY SVETA
Uveďte najľudnatejšie štáty Ázie. Lokalizujte na mape najhustejšie zaľudnené oblasti Ázie. Porovnajte hustotu obyvateľstva
v súvislosti s prírodnými podmienkami. Odhadnite tendencie vývoja počtu obyvateľov na príkladoch niektorých štátov Ázie.
- najľudnatejšie štáty Ázie – Čína 1,4 bil., India

1,38 bil., Indonézia 273,5 mil., Pakistan 220,9
mil., Bangladéš 164,7 mil. a Japonsko 125,8
mil.
- najhustejšie zaľudnené oblasti Ázie –
Singapur, Bahrain, Maledivy, Bangladéš,
Taiwan, Južná Kórea, Lebanon, India, Izrael,
Filipíny
- hustejšie obývané sú oblasti na pobreží

- rýchly rast obyvateľstva – hlavne chudobné
krajiny
- India postupne dobieha Čínu v počte
obyvateľov. Je to aj dôsledok politiky jedného
dieťaťa
- krajina starých poľnohospodárskych kultúr –
India, Jáva, Východná́ Čína si zachovávajú́
husté́ osídlenie z minulosti
- v iných krajinách – Japonsko, Kórea, Izrael
vysoká́ hustota zaľudnenia je výsledkom
súčasného ekonomického rozvoja týchto krajín
- úrodné́ nížiny veľkých riek (Pakistan, India, Bangladéš,̌ Čína) s viac ako 1000 obyv./ km2 patria k najhustejšie obývaným
oblastiam sveta
- priemyselné a poľnohospodárske oblasti na brehoch Žltého mora a Japonska majú́ hustotu zaľudnenia ešte väčšiu (Tokio,
Hongkong)
- najväčšie sústredenie obyvateľstva je na

pobreží kontinentov
- koncentrácie obyvateľstva sa vytvárajú
v prístavných regiónoch (Singapur, Šanghaji,
Hongkong)
- pri východnej a južnej Ázii sa obyvateľstvo
sústreďuje najmä v riečnych dolinách a deltách
– Čína, Japonsko, India, Bangladéš, Pakistan
- rieky – Indus, Ganga, Iravadi, Mekong,
Chuang-che
- oblasti monzúnov sú taktiež husto osídlené
- väčšina obyvateľstva žije v nížinách –
Indogangská
- magalopolis – To-Ka-Yo – najväčšie na svete;

Tokio, Nagoya, Osaka – Tokio je najväčšie
mesto sveta – 38mil obyvateľov
- tendencia vývoja počtu obyvateľstva na

štátoch:
- Čína – kvôli životnej úrovni sa spomaľuje rast obyvateľstva
- India – predbehne Čínu, rast obyvateľstva stále rastie, aj ich pyramída je progresívna
- Japonsko – najstaršia (vekovo) krajina, nepriaznivé prírodné podmienky, odpor voči imigrantom, vorkoholici (nemajú čas
na deti), nedostatok nerastných surovín – počet obyvateľov bude klesať
3. GEOGRAFIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Charakterizujte ľadovcový reliéf na území Slovenskej republiky. Uveďte a lokalizujte na mape oblasti, kde sa ľadovcový
reliéf nachádza. Uveďte mechanizmus vplyvu ľadovca na reliéf a formy reliéfu, ktoré vznikli činnosťou ľadovca.
- GLACIÁLNY RELIÉF – najlepšie sa vyvinul v Tatrách

- Vytváral sa v starších štvrtohorách, keď nastalo ochladenie klímy, v nadmorských výškach nad 1700 m n. m.
- územie nášho štátu medzi dvoma veľkými ľadovcami: jeden veľký pevninský severský, ktorý sem dorástol zo Škandinávie;
druhým bol rozsiahly ľadovec na juhozápade, ktorý zasahoval z Álp až k Dunaju
- Tatry mali plošne najrozsiahlejšiu ľadovcovú pokrývku, viac zaľadnená bola južná strana Tatier, kde sa utvorilo viac
ľadovcov a boli aj dlhšie
- Horské ľadovce vytvorili ľadovcové kotly, ľadovcové doliny (trógy), ľadovcové panvy, jazerá (plesá): Popradské, Veľké
Hincovo, skalnaté skoky s vodopádmi: Studenovodské vodopády, Hviezdoslavov vodopád, vodopád Skok a bralnaté hrebene
- V nižších polohách uložili rozdrobený materiál a vytvorili morény, v niektorých sa ukrývali kryhy ľadu, ktoré sa neskôr
roztopili - plesá ako napr. Štrbské
- Prehradením toku tatranských potokov niektorými morénami vznikli ďalšie plesá: Velické, Skalnaté, Zelené
- Ľadovcový reliéf nachádzame aj v Nízkych Tatrách, kde sa na severnej strane vytvorilo 11 ľadovcov
- Stopy zaľadnenia sa nachádzajú aj vo vrcholových častiach Malej Fatry
- Bielovodská dolina – najdlhšia dolina na Slovensku vytvorená ľadovcom
- ľadovce predstavujú ľadovú hmotu – vzniká hromadením snehu a pohybuje sa vplyvom gravitácie po pevnine
- plesá na SR – Zelené pleso, Trojrohé pleso, Červené pleso, Roháčke plesá, Vrbické pleso, Hincovo pleso
- v dôsledku rôznej odolnosti hornín sa vytvorili v údoliach skalné stupne – prahy

- soliflukcia – pohyb rozmrznutej povrchovej vrstvy po zamrznutom podloží na svahoch
- abrázia – proces obrusovania blokov hornín úlomkami
FORMY GLACIÁLNEHO RELIÉFU

- kar – ľadovcový kotol polkruhovitého tvaru, uzatvárajúci niekdajšie ľadovcové splazy
- nunatak – nezaľadnený skalný výčnelok, vytŕčajúci zo skalného podložia cez ľadovec až na jeho povrch; splaz ľadovca sa na
ňom rozrezáva, obteká ho a pod ním sa znovu spája (napr. Strelecká veža vo Veľkej Studenej doline
- trógy – dolina tvorená ľadovcom; v tvare písmena U
- moréna – nános z horninového materiálu vlečeného a uloženého ľadovcami
4. FYZICKOGEOGRAFICKÉ REGIÓNY ZEME
Vysvetlite, čo je pôda, vymenujte najvýznamnejšie pôdotvorné činitele, faktory a mechanizmy ich pôsobenia pri vzniku
pôdy. Zhodnoťte, ako ovplyvňujú vznik pôdy zmeny teploty a množstvo zrážok v Amazonskej nížine a v oblastiach tajgy.
- PÔDA – výrez pedosféry od jej povrchu po materskú horninu; tvorená je zvetranými a chemickými časťami materskej
horniny, živými organizmami, ich odumretými časťami, vodou a vzduchom; skladá sa z neživej a živej zložky
- nenahraditeľný prírodný zdroj, pre človeka má mimoriadny význam v poľnohospodárstve
- správne spôsoby hospodárenia – primerané hnojenie, striedanie kultúr, úhorovanie

- nesprávne hospodárenie – erózia, nadmerné hnojenie, zástavba, znečisťovanie, kyslé dažde
- PÔDOTVORNÉ ČINITELE – materská hornina, teploty a zrážky (klíma), georeliéf, živé organizmy, voda, človek
- materská hornina – ovplyvňuje chemické zloženie pôdy; ovplyvňuje morfologické a fyzikálne vlastnosti pôdy
(hĺbka, zrnitosť, hydrotermický režim)
- georeliéf – je hlavným rozdeľovateľom slnečnej radiácie a atmosférickej vody
- klíma – vodný a tepelný režim pôd; môžu mať priamy a nepriamy vplyv na pôdu
- SCHÉMA VZNIKU
PÔDOTVORNÉ ČINITELE – PÔDOTVORNÝ PROCES – PÔDNE HORIZONTY – PÔDNY PROFIL – PÔDNY TYP
- pôda sa skladá zo živej a neživej zložky:

- živá – živé organizmy
- neživá – organická – humus – rôznym spôsobom rozložené organické látky
- anorganická – minerálne a horninové časti, pôdny vzduch a kvapalný podiel
- úrodná pôda – priaznivý pomer medzi pevným, tekutým a plynným podielom

- VLASTNOSTI PÔDY
- fyzikálne – zrnitosť, štruktúra
- chemické – reakcia pôdy – neutrálna, kyslá, zásaditá
- biologické – prirodzená kultúra
- pôdne typy Zeme sa menia s geografickou šírkou a od rovníka k pólu a s nadmorskou výškou
- vyššie rastliny a mikroorganizmy sa zúčastňujú premien povrchových zvetraných hornín a zároveň ich obohacujú
o organické a minerálne látky
- odumreté časti rastlín a živočíchov sa dostávajú do pôdy a stávajú sa hlavným zdrojom humusu a tým i energie v pôde
- AMAZONSKÁ NÍŽINA - zóna červeno-žltých pôd stále vlhkých ekvatoriálnych a tropických lesov; feralitné pôdy bohaté na
železo a hliník, veľmi hlboké pôdy, chemické zvetrávanie vplyvom horúceho a vlhkého podnebia veľmi intenzívne – nestačí
sa tvoriť humus, preto prebieha proces tvorenia Fe a Al – feralitizácia – červené sfarbenie; pri odlesňovaní sa pôda rýchlo
znehodnocuje urýchlenou eróziou – deforestácia nastáva kvôli drevu a úrodnej pôde (palmový olej); zrážky 5 000-10 000
mm; pestrá diverzita organizmov a živočíchov (poschodia)
- živočíchy – tukan, vrešťan, mnoho druhov žiab a hadov
- rastliny – etážový les – poschodový porast, paprade, machy, lišajníky, orchidei, huby, cudzopasné figovníky, papagáje
- TAJGY – podzoly, tundrové pôdy – chladné podnebie, veľa zrážok; kyslý opad ihličia – silné kyseliny – chemický rozpad
minerálov – malá úrodnosť; zalesnené pôdy
- prevažne jedle a smreky – dosahujú vysoké výšky (iné druhy tu prežijú len zriedka); bažiny, močiare a rašeliniská; živočíchy
sú prispôsobené životu pod snehom (medveď hnedý, los mokraďový, mnoho hlodavcov)
- noci sú dlhé a zimné, dni sú krátke
Uveďte priemerné množstvo zrážok na Slovensku. Zdôvodnite nerovnomerné rozloženie zrážok na území Slovenska. Určte
najvlhšie a najsuchšie lokality. Analyzujte a porovnajte chod teplôt a zrážok miest podľa klimadiagramov.
- územie Slovenska leží v miernom klimatickom pásme s pravidelným striedaním štyroch ročných období, čo je typickým
znakom stredných zemepisných šírok
- prichádzajú oceánske vzduchové hmoty (vlaha, miernejšie teploty) zo západu a kontinentálne vzduchové hmoty (sucho,
v lete vysoké teploty a v zime mrazy) z východu
- nerovnomerné rozloženie zrážok - Zatiaľ čo jedna časť krajiny má deficit niekde aj viac ako 150mm za rok (hlavne západ-
podunajská nížina, Ponitrie, oblasť malokarpatská) naopak sú miesta kde môžeme hovoriť o mimoriadne vlhkom roku
(Bardejov, Svidník, celá oblasť Polonín, či Medzilaboriec);
- nerovnomerné zrážky – kvôli oceánskemu vzduchu zo západu, striedanie cyklón a anticyklón, tvar reliéfu (zrážkový tieň,
nadmorská výška), sme v miernom pásme
- absolútne najvyšší úhrn zrážok – pri Zbojníckej chate v roku 1938 – 2 725 mm
- najsuchšia oblasť – západná časť okresu Galanta – ročný priemer úhrnu zrážok – 483 mm
- absolútne najnižší úhrn zrážok – Kravany nad Dunajom, v roku 2003 – 281 mm
- najdlhšie trvajúce sucho – Hurbanovo – leto 1947 – nepršalo 83 dní
- najmenej zrážok – Podunajská nížina – 500 mm
- na zmeny v množstve a priestorovej distribúcií zrážkových úhrnov vplýva nárast teploty vzduchu a celková cirkulácia
atmosféry
- na juhu Slovenska dochádza k poklesu úhrnu zrážok a na severe k rastu
- pomerne rýchlo sa striedajú obdobia tepla a chladu, sucha a dažďa - príčina – poloha Slovenska – rozhranie medzi
chladnejšími polárnymi vzduchovými hmotami na severe a teplejšími subtropickými vzduchovými hmotami na juhu- polárny
front, v ktorom sa mieša chladný a teplý vzduch,
pričom vznikajú oblaky a zrážky
- pozdĺž polárneho frontu putujú cez naše
územie od západu na východ cyklóny
a anticyklóny
- teplá klimatická oblasť – nížiny a nízko položené

kotliny (do 400mnm) – najviac slnečného svitu,
najvyššie teploty, málo zrážok (od 520 do
750mm)
- mierne teplá klimatická oblasť – nadväzuje na
predošlú a siaha do nadmorských výšok 800m,
viacej zrážok
- chladná klimatická oblasť – najvyššie polohy
pohorí v nadmorských výškach nad 800m, najviac
zrážok , v Tatrách dosahujú až 2 000m ročne
Riešte problematiku využívania alternatívnych zdrojov energie, poukážte na ich prednosti a nedostatky. Uveďte krajiny,
ktoré sú priekopníkmi vo využívaní alternatívnych zdrojov energie.
- ALTERNATÍVNY ZDROJ - iná možnosť k tradičnému, resp. doteraz využívanému zdroju

- Neobnoviteľné zdroje energie (tradičné) – zemný plyn, uhlie, ropa
- jadrová elektráreň; v súčasnosti začína byť alternatívnym zdrojom napríklad aj rašelina, ktorá sa v minulosti síce spaľovala,
ale nie vo veľkom; Geotermálna energia – Island
- Energia morských vĺn - takisto obnoviteľným zdrojom použiteľným na výrobu elektriny. Táto energia vzniká účinkom
slnečného žiarenia, ktoré zohrieva vzduch, pričom vzniká vietor, a ten spôsobuje vlny na moriach. Energia vĺn sa mení z
miesta na miesto a vo všeobecnosti je možné povedať, že čím je vzdialenosť od rovníka väčšia, tým väčšia je aj energia
morských vĺn. Vybudované hrádze totiž zvyšujú obsah solí vo vode, podobne ako zvyšujú sedimentáciu a koncentráciu iných
škodlivín.
– Nórsko
- Veterné turbíny - premieňajú vánok na elektrinu. Výhody: Žiadne znečistenie, obmedzená údržba, relatívne lacná
výstavba. Nevýhody: Žiadna energia, keď nefúka vietor. Veže sú pre niektorých ľudí vizuálne nepríjemné. Vytvára hluk a
môže byť škodlivý pre vtáky a voľne žijúce zvieratá. Vyžaduje si to aj veľa pôdy, ten materiál na stavbu má určitú životnosť,
ale ten materiál sa nedá recyklovať
- Škótsko, Holandsko, Dánsko
- Biomasa – pochádza z rastlín, stromov a iného organického materiálu, ktorý sa spaľuje. Plusy: Je hojný a môže sa používať
bez prerušenia, čistejší ako fosílne palivá. Nevýhody: Môže spôsobiť znečistenie ovzdušia, výroba si vyžaduje veľa energie,
môže byť sezónna a konkuruje výrobe potravín.
- Nemecko
- Skládkový plyn, energia pevného odpadu - pochádza z rozkladu organického materiálu. Plusy: Efektívne využitie odpadu,
zníženie emisií metánu. Nevýhody: V porovnaní s rastlinami poháňanými fosílnymi palivami sú potrebné veľké plochy
skládok. Znečistenie. Recyklácia znižuje množstvo skládok.
- Vodná energia - sa vyrába z tečúcej vody, ktorá roztáča turbíny a vyrába elektrinu. Plusy: Je to čisté; hojné, kde sú vodné
plochy. Nevýhody: Priehrady môžu spôsobiť environmentálne problémy a sú obmedzené na miesta, kde je voda.
- Kostarika, Čína, Brazília, Kanada
- Solárna energia - využíva články na premenu slnečného svetla na elektrinu - fotovoltaické systémy. Výhody: Neobmedzený
prísun slnečného svetla a žiadne znečistenie. Nevýhody: Spolieha sa na slnečné svetlo, takže v noci alebo pri zamračení
nevyrába elektrinu. Je to drahšie ako iné zdroje. Na vytvorenie značného množstva energie je potrebná veľká geografická
stopa. Panely môžu spôsobiť oslnenie.
- na Sahare keby to bolo tak sa môže napájať celá Európa – nestabilná politická situácia v Afrike tak to tam nemôže byť
- Čína, USA, Japonsko, Nemecko, India
- Švédsko - zintenzívnilo investície do solárnej energie, vetra, skladovania energie, inteligentných sietí a čistej dopravy
- Kostarika - 95 % svojej elektriny z vodnej, geotermálnej, solárnej a veternej energie
- Nikaragua - väčšina elektriny pochádza z veterných, solárnych a geotermálnych zdrojov
- Škótsko – veterná energia
- Nemecko; Uruguaj; Dánsko; Čína; Maroko; USA; Keňa
- jadrová fúzia – členovia ITER - Čína, Európska Únia (Francúzsko, Nemecko), India, Japonsko, Kórea, Rusko a USA – 35 ročná
spolupráca na vytvorenie a operovanie experimentálneho zariadenia na vytváranie energie pomocou jadrovej fúzie –
vytvorenie hviezdy
- TOKAMAK – experimentálny stroj navrhnutý na využitie energie fúzie – vo vnútri je energia produkovaná fúziou atómov
Charakterizujte polohu, rozlohu a hranice Slovenska. Uveďte významné rovnobežky, ktoré prechádzajú našim územím,
charakterizujte makro polohu Slovenska z hľadiska podnebných pásiem, polohu voči oceánom a ich vplyv, geopolitickú
polohu, hranice a ich charakter.
- rozloha Slovenska je 49 034km2; počet obyvateľov cca 5mil

- tvar štátneho územia
Slovenska je predĺžený
v rovnobežkovom
smere (429km);
geometrický stred je
kóta Hajný grúň na
Poľane
- približne 2/3 našich
hraníc má prírodný
charakter, ktorých
deliaca funkcia je zdôraznená prírodnými prekážkami; tvoria ich vyššie masívne pohoria, prípadne väčšie rieky bez brodov (s
Poľskom a Českom)
- úseky umelých hraníc, ktoré nekladú prekážky doprave sú obyčajne v nížinách alebo v medzihoriach
- absolútna poloha – Slovensko leží v stredných geografických šírkach severnej pologule; cez naše územie prechádza 48°a
49° rovnobežka – geografická poloha je vďaka nim klimaticky veľmi priaznivá – leží v severnom miernom pásme
s pravidelným striedaním sa ročných období
- šírkový rozdiel 1°53‘ - veľmi malý a znamená nepatrný rozdiel v uhle dopadu slnečných lúčov
- západ nie je vo veľkej vzdialenosti od Atlantického oceána, takže zimy u nás sú mierne a letá nie príliš teplé
- Slovensko má prevažne črty oceánskeho podnebia aj na východe, aj keď tu je podnebie o niečo výstrednejšie s teplejším
letom a chladnejšou zimou
- Slovensko nemá výhodu prímorských štátov, leží mimo pobrežného pásma (250km od mora je toto pásmo), ale
vnútrozemská poloha je mierna, lebo vzdialenosť jednotlivých morí je menej ako 100km
- vnútrozemskú polohu zmierňuje poloha nášho štátu na Dunaji, ktorý ho spája prostredníctvom kanála Dunaj – Mohan –
Rýn s Rotterdamom v Severnom mori a Sulinou v Čiernom mori
- podľa tektonického členenia patríme k Neoeurópe – kontinent, ktorý vznikol vrásnením počas alpínskeho vrásnenia
v kriede a treťohorách
- Slovensko leží v nadmorskej výške od 94m (vyústenie rieky Bodrog zo SR) do 2655m (Gerlachovský štít)
- územím prechádza dôležitá hydrografická hranica, hlavné európske rozvodie – úmorie Čierneho a Baltského mora
- Slovensko leží v miernom pôdnogeografickom pásme – kambizeme a luvizeme (aj rendziny, nivné pôdy)
8. HUMÁNNOGEOGRAFICKÉ REGIÓNY ZEME
Načrtnite a popíšte jednotlivé typy vekových pyramíd. Vysvetlite čo reprezentujú. Rozhodnite, ktorá z vekových pyramíd v
prílohe znázorňuje štruktúru obyvateľstva: menej rozvinutých krajín Ázie a ktorá hospodársky vyspelých krajín Európy.
- tri základné vekové skupiny – podiel týchto skupín je podmienený natalitou

- predproduktívny vek – 0-14
- produktívny vek – 15-59
- poproduktívny vek – nad 60
- veková pyramída – graf zobrazujúci počet obyvateľstva určitého veku; tvar vekovej pyramídy nám zobrazuje stav
prirodzeného prírastku
- TYPY VEKOVEJ PYRAMÍDY:

A – progresívny – štáty s najväčším prirodzeným
prírastkom
B – stacionárny – obyvateľstvo stagnuje,
prirodzený prírastok je nulový
C – regresívny – niektoré štáty vyspelého sveta
D – vymierajúci – kmeňové spoločenstvá,
vymierajúca generácia
- menej rozvinuté krajiny Ázie – prevláda progresívny/stacionárny – obyvateľstvo v nevyspelých krajinách rastie
- vyspelé krajiny Európy – prevláda regresívny/vymierajúci typ – vo vyspelých krajinách nie je rast počtu obyvateľstva taký
prudký vďaka vzdelanosti
Aplikujte na mape sveta výskyt púští, pomenujte príslušné púšte, zdôvodnite príčiny ich vzniku a rozširovania. Navrhnite
možnosti, ako zabrániť ich rozširovaniu.
- púšte sú oblasti, kde je celý rok vysoký tlak vzduchu (klesajúci vzduch sa ohrieva a absorbuje vlhko), vetry z týchto oblastí
fúkajú preč a vysoký tlak bráni vlhkým vetrom od oceánov preniknúť do púšte
- ďalší typ púští vzniká v oblastiach zrážkového tieňa, ktoré sú zakryté horskými hrebeňmi alebo rozsiahlymi zemskými pásmi
pred mrakmi, prenášajúce vlahu
- tretí typ vzniká neďaleko pobrežia, kde sú vetry ochladzované studenými zemským oceánskym prúdením, vetry prídu
o väčšinu vlahy nad morom, a keď sa dostanú na pevninu, tak sa vzduch ohrieva a odoberá vlhkosť
- príčiny dezertifikácie – odlesňovanie, nadmerná pastva hospodárskych zvierat, nadmerná kultivácia plodín a nevhodné
zavlažovanie, prirodzené výkyvy podnebia a globálne otepľovanie
- RIEŠENIE DEZERTIFIKÁCIE:
- hospodárenie s vodou a pôdou – výsadba a zber plodín pomôže k zotaveniu pôdy; malé zavlažovacie projekty, ako je
zachytávanie a ukladanie dažďovej vody a zavlažovanie krajiny pomocou postrekovačov
- výsadba stromov – pomáha znižovať eróziu pôdy – Veľký zelený múr Afriky
- výsadbové jamy alebo Zai – jednoduché zavlažovacie systémy používané na zadržiavanie väčšieho množstva vody okolo
rastliny
Komplexne charakterizujte hospodárstvo USA a Kanady. Vymenujte najvýznamnejšie nerastné suroviny a na mape
lokalizujte miesta ich ťažby, uveďte špecifiká ťažby energetických surovín. Charakterizujte zameranie priemyslu
s prihliadnutím na nerastné suroviny a geopolitické postavenie USA vo svete. Uveďte najvýznamnejšie produkty rastlinnej
a živočíšnej produkcie, lokalizujte poľnohospodársky najvýznamnejšie regióny.
USA
- hospodársky najvyspelejší štát sveta, počtom obyvateľov je na 3. mieste a rozlohou na 4.; vytvárajú vyše 25% svetovej
priemyselnej produkcie, majú najvyššiu hodnotu HDP; najdôležitejšou zložkou je terciárna sféra, na tvorbe HDP sa podieľa 80,2%,
priemysel vytváral 18,9% a poľnohospodárstvo okolo 1%
POĽNOHOSPODÁRSTVO
- charakter ovplyvnili fyzickogeografické podmienky – územia zamerané na pestovanie
určitej plodiny
- kukuričné pásmo – najvýznamnejšie; na juh a západ od Veľkých jazier, najmä Centrálne
nížiny; aj sója a pšenica
- pšeničné pásmo – viac na západ na Veľkých plošinách; menej zrážok; aj ovos, cukrová
repa, zemiaky
- bavlníkové pásmo – aj podzemnica olejná, tabak a citrusové ovocie
- na pobreží sa pestuje ryža, cukrová trstina, citrusy
- prvé na svete vo výrobe a vývoze poľnohospodárskych výrobkov; vyvážajú 15% z celkovej
výroby, iba niektoré topické plodiny sa musia dovážať
- popredný svetový pestovatelia kukurice, sóje, pšenice, tabaku, ovsa, citrusového ovocia,
podzemnice olejnej a bavlníka
- chov zvierat – hlavne kukuričné a pšeničné pásmo – hovädzí dobytok na mäso a mlieko,
ošípané – produkcia mäsa 1. miesto, mlieka 2. miesto; významný aj chov hydiny a rybolov
- Aljaška a horské štáty – ťažba dreva – 1. miesto
PRIEMYSEL
- dostatok surovín a elektrickej energie; patria k najväčším výrobcom elektrickej energie na
svete – hlavné zdroje – zemný plyn, ropa, uhlie, urán, energia riek
- hutníctvo železa a ocele – pobrežie Veľkých jazier pri zásobách železnej rudy – Pittsburgh,
Chicago, Cleveland, Baltimore
- farebná metalurgia – spracovanie medi a hliníka – rieky Tennessee a Columbia, Mexický
záliv
- strojárstvo – dominuje výroba dopravných prostriedkov (lietadlá, družice, rakety (Mexický
záliv, Kalifornia)
- elektrotechnický a elektronický – výskumné a vývojové centrá – Silicon Valley, Boston,
Chicago, New York
- chemická výroba – miesta ťažby a dovozu ropy – pobrežie Mexického zálivu
- drevospracujúci – na severozápade a v okolí Veľkých jazier – výroba celulózy a papiera
- potravinársky – veľmi dôležitý
- zahraničný obchod – najväčší dovozca tovaru na svete; významní obchodní partneri – USA, Kanada, Japonsko a štáty EÚ
- SEVERNÁ OBLASŤ – hospodársky najvyspelejšia; strojárstvo, výroba dopravných prostriedkov, elektronika,

poľnohospodárstvo; najviac obyvateľstva; NY, Washington, Chicago, Detroit, Philadelphia, Boston
- JUŽNÁ OBLASŤ – ťažba ropy (vrátane spracovania a celého chemického komplexu), strojárenský priemysel a služby; bavlník sója,
tabak, energetika, letecký, kozmický a vojenský priemysel; Houston, Dallas, Atlanta, Miami, Tampa
- ZÁPADNÁ OBLASŤ – nerastné bohatstvo – ropa a plyn (Kalifornia), zlato, striebro, volfrám, železo, meď a urán; hydroenergetický
potenciál, lacná pracovná sila; San Francisco, Los Angeles
KANADA
- druhý najrozsiahlejší štát sveta; patrí medzi 10 hospodársky najvyspelejších štátov sveta; obrovské prírodné a nerastné
bohatstvo; najrozvinutejšie – ťažba nerastných surovín a hydroenergetika
- energetické suroviny – ropa, zemný plyn, urán, uhlie
- svetový producent - zlata, medi, zinku, olova a železa (najväčšie zásoby železných rúd na svete)
- spracovateľský priemysel – výroba papiera, spracovanie dreva, hutníctvo železa a farebných kovov; zvyšuje sa význam
petrochémie a strojárstva; potravinárstvo – tradičné odvetvie
- významné priemyselné strediská – okolie Veľkých kanadských jazier (75% priemyslu), Winnipeg, Edmonton, Calgary
(petrochemický, potravinársky a hutnícky priemysel), Vancouver (námorný prístav, drevospracujúci priemysel, farebné hutníctvo)
- svetová obilnica; poľnohospodárstvo sa zakladá na farmárskej veľkovýrobe špecializovanej na pestovanie obilia (pšenica, jačmeň,
ovos, kukurica), sóje, repky olejnej, mlieko, mäso, kožušinové zvieratá
Vysvetlite nadväznosť bioklimatických pásem na podnebné pásma Austrálie a Oceánie. Lokalizujte na mape vegetačné
oblasti, opíšte ich rozmiestnenie, uveďte najvýznamnejších predstaviteľov rastlinstva a živočíšstva.
AUSTRÁLIA
- severná časť – zasahuje vlhké tropické pásmo s monzúnovou klímou,
v oblasti obratníka Kozorožca je púštny typ podnebia s vysokou ariditou
- južná časť Austrálie má subtropický ráz
- oblasť Tasmánie – mierne pásmo o niečo teplejšie ako u nás
- východné vetry prinášajú od oceána zrážky, ktoré sa však nedostanú do
vnútrozemia – Veľké predelové pohorie tvorí klimatickú bariéru, t.j. len
náveterné strany sú vlhké a západné časti sú v tzv. zrážkovom tieni
- typické výskytom endemitov – izolovaný vývoj kontinentu, pomerne

neskoro osídlený
- rastlinstvo – eukalypty (400 druhov, väčšina
jedovatá), mangrovové porasty – severné
pobrežie Karpentarského zálivu, pralesy – Queensland – najbohatšia
vegetácia; najchudobnejšia – stredná časť Austrálie (kroviny a trávy,
kaktusy – buš)
- živočíšstvo – koaly, klokany, emu, vtákopysk, ježura, termity, králiky
(premnožené, kvôli nedostatku šeliem), tasmánsky čert, vombat
OCEÁNIA
- niekoľko klimatických zón - ekvatoriálna, subekvatoriálna, tropická,
subtropická, mierna
- Väčšina ostrovov má tropické podnebie; Subekvatoriálne podnebie
dominuje na ostrovoch pri Austrálii a Ázii; rovníkové – západne od 180.
Poludníka; subtropické – severne a južne od trópov, mierne – na väčšine
územia Južného ostrova na Novom Zélande
- väčšina z ostrovov zažíva silné zrážky (PRZ od 1500 do 4000 mm), aj keď
na niektorých ostrovoch (kvôli topografii a najmä na záveternej strane)
môže byť klíma suchšia alebo vlhkejšia - Mount Waialeale na ostrove
Kauai – jedno najvlhkejších miest - 11 430 mm
- Klímu Oceánie do veľkej miery ovplyvňujú aj prúdy El Niño (silné dažde)
a La Niña (veľké sucho)
- mnoho sopečných erupcií (Havajské ostrovy, Nové Hebridy),
zemetrasení, tsunami, cyklón sprevádzaných tajfúnmi a silnými dažďami,
suchá
Existujú 3 podoblasti vegetácie: Malesian, Hawaiian, New Zealand

- Malesian – tropické čeľade (palmy, fikus, vavrín, lekná, banány,
strukoviny); veľa epifytov (paprade, orchidey)
- Hawaiian - len jeden rod paliem, málo orchideí, ale veľa papradí - prvých
rastlín, ktoré sa usadzujú v trhlinách vychladnutých lávových prúdov
- New Zeland - existuje množstvo druhov Compositae, paprade,
ostrice a tráv
- najrozšírenejšie rastliny - kokosová palma a chlebovník,

epifyty (paprade, orchidey)
- Najväčší počet endemitov zaznamenali na Novom
Zélande a Havajských ostrovoch
- rastlinstvo Oceánie je bližšie rastlinstvu Ázie než

Austrálie a je veľmi rôznorodé
Posúďte geografické súvislosti vyplývajúce z polohy SR vzhľadom na nadmorskú výšku, výškovú polohu, teplotný gradient,
úmorie, vertikálnu zonálnosť pedosféry a biosféry.
- https://www.kggrr.fpvai.ukf.sk/geosr/2poloha.pdf
- najvyšší bod – vrchol Gerlachovského štítu – 2 655

mnm – Gerlachov, Poprad
- najnižší bod – výtok Bodrogu – 94 mnm – Klin nad
Bodrogom, Trebišov
- priemerná nadmorská výška – 392 mnm
- keďže s rastúcou nadmorskou výškou klesajú

teploty a vzrastá množstvo zrážok, miesta od seba
málo vzdialené (veľké výškové rozdiely) majú
rozdielnu klímu, rastlinstvo i pôdy
- na Slovensku nemáme územie, ktoré by zostúpilo
na úroveň mora
- v nížinných polohách sa pestujú na teplo náročné

plodiny - kukurica, paprika, broskyne
- vo vyšších polohách sa pestujú plodiny menej
náročné na teplo a znášajúce väčšie množstvo vlahy
– zemiaky, ľan, ovos
- v polohách nad 1 000 mnm vzhľadom na nízke
teploty a krátke vegetačné obdobie sa
poľnohospodárske plodiny na ornej pôde nepestujú
VERTIKÁLNA ZONÁLNOSŤ PEDOSFÉRY

- černozeme – suché sprašové pahorkatiny v najsuchších a najteplejších územiach – Podunajská, Chvojnická,
Východoslovenská
- hnedozeme – bližšie k pohoriam - lemujú černozeme z vlhšej strany – viac zrážok a nižšie teploty – úrodné
poľnohospodárske pôdy
- luvizeme – ilimerizované pôdy – úpätia pohorí a niektoré kotliny - vlhšie a chladnejšie podnebie – stredne úrodné
- pseudogleje – oglejené pôdy – na okrajoch a výbežkoch Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, v Juhoslovenskej kotline
a iných kotlinách – periodicky sa pôda zamokruje, ale opakovane vysychá – málo úrodné pôdy
- kambizeme – hnedé lesné pôdy – najrozšírenejšie – zväčša pokryté lesom – veľmi dobré pôdy pre lesné hospodárstvo
- podzoly – nad kambizemami do výšky 1 800 mnm – pokryté ihličnatými lesami a kosodrevinou
- alpínske mačinové pôdy – najvyššie polohy nad hranicou lesa
- rendziny – súvislý pokryv vo vápencových oblastiach SR bez ohľadu na nadmorskú výšku – vápence, dolomity
- fluvizeme – nivné pôdy - pozdĺž riek a potokov – záplavové územia – rôzne vlastnosti (závisí od sedimentov)
- čiernice – na širokých nivách či na rovinách ďalej od vodných tokov – bohatý humusový horizont – úrodnejšie ako černozeme
VERTIKÁLNA ZONÁLNOSŤ BIOSFÉRY

- dubový stupeň – do 550 mnm – najteplejšie a najsuchšie časti nížin, nižších častí pohorí a kotlín – dub, borovica
(piesočnaté pôdy Záhorskej nížiny), agát, , bylinný a krovitý porast – väčšina premenená na ornú pôdu
- bukový stupeň – 550-1 300 mnm – viac vlahy a zrážok – jedľa, buk, bylinný porast – málo odlesnených a poľnohospodársky
využívaných plôch
- smrekový stupeň – 1 400-1 700 mnm – viac zrážok, kratšie a chladnejšie vegetačné obdobie – smrek, čučoriedky, brusnice, vres
- kosodrevinový stupeň – do 1 800 mnm – limba, jarabina vtáčia, čučoriedky, brusnice, chudobné pasienky
- alpínske lúky – Vysoké a Nízke Tatry – chladnomilné trávy, byliny
- snežný stupeň – nad 2 300 mnm – skaly pokryté lišajníkmi
ÚMORIE
- úmorie Čierneho mora – prevažná časť – cca 96%
- úmorie Baltského mora – malá časť na severe – cca 4%
- hranica medzi nimi je súčasťou hlavného európskeho rozvodia
Vysvetlite pojem urbanizácia, kedy vznikla, jej príčiny, dôsledky, rozdiely pri porovnaní hospodársky vyspelých a zaostalých
krajín sveta. Uveďte, aké sú jej pozitíva a negatíva. Určte a lokalizujte krajiny, ktoré dosahujú v súčasnosti najvyššiu mieru
urbanizácie a odhadnite perspektívu vývoja urbanizovaných oblastí vo svete v budúcnosti.
- URBANIZÁCIA – sídelný proces - proces sústreďovania hospodárskeho a kultúrneho života do miest na úkor vidieka -
zmena životného štýlu vidieckeho obyvateľstva preberaním mestských prvkov v spôsobe života
- urbanizácia začala vznikom prvých miest, ktoré vznikli v staroveku v poľnohospodárskych oblastiach dnešného Pakistanu,
Iraku, Egypta, v údoliach riek Indus, Eufrat, Tigris a Níl
- v stredoveku, hlavne v 9.-12. storočí, rozvoj remesiel a obchodu spôsobil rozmach miest, ale boli to spravidla malé mestá
- počas priemyselnej revolúcie sa stáva celospoločenským javom (veľký rozvoj miest), ktorý zasahuje celú spoločnosť – od
začiatku 19. storočia – trvalý rast miest
- rozhodujúcim činiteľom, ktorý vyvoláva vysoký rast mestskej populácie je migrácia obyvateľov z vidieka do miest za vidinou
lepšieho života, za prácou
- NEGATÍVA – preľudnenie miest; dopravné problémy; zhoršovanie životného prostredia; rastúce sociálne rozdiely (najväčší
dopad na chudobné obyvateľstvo); kriminalita; rasizmus a sociálne nepokoje; šírenie prenosných chorôb; zvyšovanie
množstva komunálneho odpadu; problémy s pitnou vodou a kanalizáciou
- POZITÍVA – dostupnosť všetkých druhov služieb; z miest sa stali centrá kultúrneho a spoločenského života; veľké možnosti
vzdelávania – vysoká koncentrácia všetkých typov škôl
- obzvlášť rýchly rast mestskej populácie sa očakáva v menej rozvinutých regiónoch (India, Čína, Nigéria)
- vysoko urbanizované oblasti sveta – Severná Amerika (82%); Latinská Amerika (81%); Európa (74% ) - Belgicko, Malta,
Japonsko, Veľká Británia, Holandsko, Nemecko, Austrália, Kanada
- nízko urbanizované oblasti sveta – Afrika (43%); Ázia (50%) – rýchlo sa už urbanizujú – Albánsko, Portugalsko
- v dôsledku vysokých nákladov na bývanie sú chudobní obyvatelia často nútení žiť v preplnených slumoch, ktorým chýba
primeraná vodná a hygienická infraštruktúra
- slum - husto obývaná mestská obytná oblasť pozostávajúca z husto zastavaných bytových jednotiek slabej stavebnej kvality
a často spojených s chudobou
- urbanizácia má tiež vplyv na demografické procesy – klesá pôrodnosť mestského obyvateľstva
- priemerná dĺžka života býva vyššia v mestských oblastiach; autonehody – zvyšuje sa počet mŕtvych
- ďalším z dôsledkov je presun výroby – podniky sa presunuli na predmestia – musia byť blízko spotrebiteľom; umiestnenie
výrobných podnikov v centre mesta je menej atraktívne – vysoké náklady (drahé pozemky); dopravné zápchy spôsobujú
podnikom problémy
- výrobné podniky – von z mesta; podniky, ktoré ponúkajú služby – do mesta
Porovnajte ekvatoriálny dažďový prales a savany. Poukážte na vzájomné prepojenie klímy, pôdy a vegetácie. Uveďte
príklady rozšírenia rastlinných a živočíšnych formácií. Navrhnite možnosti zachovania pôvodnej flóry a fauny v týchto
oblastiach.
EKVATORIÁLNY DAŽĎOVÝ PRALES

- okolie rovníka, vysoké teploty, nepretržité vegetačné obdobie, bujná
vegetácia, druhová pestrosť, výskyt endemitov, etážovitosť (viacero poschodí
vegetácie), život sústredený vo vrchných častiach v korunách stromov (svetlo),
stromy bez letokruhov (nemajú obdobie oddychu ako v miernom pásme)
- zóna červenožltých pôd stále vlhkých ekvatoriálnych a tropických lesov –

feralitizácia – pôda sa obohacuje o voľné Fe2O3 (oxid železitý)
- pestuje sa – cukrová trstina, kávovník, kakaovník, palma...
- vždyzelené najmenej 30m vysoké lesy hydrofilného charakteru, bohaté na
hrubé liany, drevinné a bylinné epifyty
- vysoký úhrn zrážok, ročný úhrn zrážok rozložených viac-menej rovnomerne počas celého roka presahuje v týchto
oblastiach 2 000 alebo 3 000
- primeraná ročná teplota je zvyčajne okolo 27°C - maximálne teploty zriedka presahujú 38°C
- výraznejšie sú teplotné rozdiely medzi dňom a nocou ako sezónne rozdiely
- väčšina EDP leží v tropickej oblasti medzi 10° severnej zem. šírky a 10° južnej zem. šírky
- EDP spolu s niektorými koralovými útesmi predstavujú ekosystémy s najvyššou diverzitou rastlín a živočíchov – hoci
pokrývajú len malú časť pevniny, nachádzame v nich až polovicu rastlinných a živočíšnych druhov – najbohatšie sú
zastúpené článkonožce
SAVANY A SAVANOVÉ LESY

- trávnaté plochy s roztrúsenými stromami a kríkmi, na sever a juh od rovníka,
striedanie obdobia sucha a dažďov, stromy sú nízke, často s dáždnikovou
korunou (chránia koreňový systém počas sucha)
- v okrajových zónach savana voľne nadväzuje na ekvatoriálny dažďový prales
alebo je zapojená do púští a polopúští
SAVANA
- ročný úhrn zrážok v savanách sveta je od 500 do 2 000 mm
- zóna červených pôd saván – feritizácia – oželeznenie
- využíva sa ako pasienky, časť sa obrába primitívne, iba na plantážach veľmi
intenzívne
- rok v savanách sa delí na obdobie sucha a obdobie dažďov

- výraznejšie sú denné a nočné výkyvy (až do 28°C); teplota neklesá pod 10°C
- vďaka obdobiu sucha sa ľahšie uplatňuje v dynamike tohto ekosystému oheň – požiare sú nesmierne významným
ekologickým činiteľom vo všetkých savanách sveta
- akácie a baobaby
SAVANOVÉ LESY
- savanové lesy vytvárajú prechod zo suchých typov savany do vlhkých
- nazývajú sa aj tropické sezónne lesy alebo tropické opadavé lesy
- dominantné druhy rastlín sú adaptované na dlhé obdobie sucha, počas ktorých zhadzujú listy
- treba poučiť ostatných o dôležitosti životného prostredia a o tom, ako môžu pomôcť zachrániť dažďové pralesy
- treba obnoviť poškodené ekosystémy výsadbou stromov na pozemkoch, kde boli vyrúbané lesy
- treba povzbudiť ľudí, aby žili spôsobom, ktorý nepoškodzuje životné prostredie
- Zriaďujte parky na ochranu dažďových pralesov a voľne žijúcich živočíchov
- treba podporiť spoločnosti, ktoré fungujú spôsobom, ktorý minimalizuje škody na životnom prostredí
https://rainforestfoundation.org/engage/10-things-you-can-do/
Vysvetlite pojmy - ekumena, subekumena, anekumena. Priraďte jednotlivé časti sveta k daným pojmom. Zdôvodnite, prečo
väčšina obyvateľstva sveta žije na severnej pologuli a uveďte činitele, ktoré vplývajú na rozmiestnenie obyvateľstva vo svete
(prírodné aj hospodárske podmienky).
- EKUMENA – obyvateľstvom osídlená časť Zeme

- ANEKUMENA – obyvateľstvom neosídlená časť Zeme – polárne oblasti, púšte
- SUBEKUMENA – prechodne osídlená časť Zeme – oblasti obývané nomádmi
- 90% obyvateľstva žije na severnej pologuli a 10% na južnej ; vývoj počtu obyvateľov bude aj do budúcnosti nerovnomerný;
v ekonomicky vyspelých krajinách bude počet obyvateľov klesať (S. Amerika, Európa, Austrália) a v ekonomicky nevyspelých
,naopak, rásť (J. Amerika, Ázia, Oceánia)
- severnú pologuľu tvorí 40% pevniny a 60% vody, na južnej pologuli je 20% pevniny a 80% vody – časť pôdy na južnej pologuli
je Antarktída, ktorá má len niekoľko vedeckých výskumných centier a inak je prázdna
- severná pologuľa má podstatne viac ornej pôdy a má taktiež miernejšie oblasti (nie príliš horúce a nie príliš studené),
čiastočne kvôli Golfskému prúdu, ktorý udržuje Európu v teple
ČINITELE VPLÝVAJÚCE NA ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA

- VZDIALENOSŤ OD MORSKÉHO POBREŽIA – najviac ľudí žije na pobreží kontinentov, vnútrozemie je redšie osídlené; do 50km
žije cca 28% obyvateľstva; koncentrácie obyvateľstva sa vytvárajú v prístavných regiónoch Hamburg, Singapur, Hongkong, Rio
de Janeiro; takmer 80% populácie Austrálie je lokalizovaných do 50km od pobrežia; v Európe najväčšia časť obyvateľstva žije
vo vzdialenosti 200-500km od mora
- NADMORSKÁ VÝŠKA ÚZEMIA – polovica ľudstva žije v nížinách (28% súše)
- PODNEBIE – v miernom podnebnom pásme žije polovica ľudstva; malú ľudnatosť a nízku hustotu majú oblasti s chladným,
suchým, horúcim alebo vlhkým podnebím, menej priaznivým pre trvalé osídlenie a obmedzenými možnosťami pre rozvoj
poľnohospodárstva a priemyselnej výroby; rozdielne sú osídlené pasátové a monzúnové pobrežia, hustejšie sú osídlené
východné pobrežia, západné pobrežia sú riedko obývané (púšte zasahujú až k moru); nízku hustotu majú i oblasti tropických
dažďových pralesov (Amazonská nížina)
- HOSPODÁRSKE POMERY - významne ovplyvňujú súčasné rozmiestnenie obyvateľstva; v hospodársky vyspelých krajinách je
to priemysel, obchod a služby (Porýnie, Horné Sliezsko, južné a stredné Anglicko), v hospodársky menej vyspelých krajinách
poľnohospodárstvo
Opíšte stavbu Zeme. Porovnajte a komplexne charakterizujte jednotlivé časti zemského telesa, určte, aký je medzi nimi
rozdiel. Vysvetlite pojem litosféra, litosferická doska. Podľa schémy popíšte mechanizmus pohybov litosferických dosiek.
Na mape ukážte príklady dôsledkov pohybov litosferických dosiek.
- polomer Zeme – 6378km; smerom ku stredu sa zvyšuje teplota, tlak a hustota

- vrt na polostrove Kola – 12 260m – vedci zisťujú viac pomocou skúmania seizmických
vĺn vyvolaných zemetrasením a tiež pomocou magnetického a gravitačného poľa Zeme
- v miestach kde sa náhle mení ich rýchlosť, sa predpokladá hranica dvoch hmôt odlišných
hustotou a pružnosťou, tzv. Diskontinuity – tieto plochy nespojitosti oddeľujú jednotlivé
geosféry Zeme
- Zem tvoria viaceré sústredené obaly, ktoré majú určité charakteristické chemické
zloženie a fyzikálne vlastnosti - zemský plášť, zemská kôra a zemské jadro
ZEMSKÁ KÔRA
- oddelená od Zemského plášťa Mohorovičičovou plochou diskontinuity; hustota – 2,7-
3,0 g/cm3
- Kontinentálna kôra – 30-70km – staršia, ľahšia a hrubšia - kontinenty, pobrežné šelfy
a kontinentálne svahy v oceánoch – čelní sa na:
- vrchnú – sedimentárnu vrstvu – usadené horniny – spraš, vápenec, ílovec, dolomit
- strednú – granitovú vrstvu – magmatické a metamorfované horniny – fylity, svory
- spodnú – bazaltovú vrstvu – čadič, gabro
- Oceánska kôra – 5-12km – mladšia, ťažšia a tenšia – pod oceánmi; tvorí ju len vrchná –
sedimentárna – vrstva, ktorá leží priamo na spodnej bazaltovej
vrstve
- chemické zloženie – kremík, kyslík, železo, hliník, vápnik a horčík
ZEMSKÝ PLÁŠŤ
- od jadra oddelený Guttenbergovou plochou diskontinuity v hĺbke
2 900km; hustota – 3,3-9,7 g/cm3
- skladá sa prevažne z Mg-Fe-Al silikátov – pomerne zložitá stavba
- 100-200 km sa nachádza plastická zóna – astenosféra, po ktorej
sa pohybujú jednotlivé litosferické dosky
- chemické zloženie – kremík, kyslík, horčík a železo
ZEMSKÉ JADRO
- hustota – väčšia ako 9,4 g/cm3 ; vonkajšia časť jadra je
v kvapalnom stave a vnútorná časť – jadierko – je tuhé
- tvorí ho prevažne železo (90%) a nikel (8%); cca 9 000°
- dochádza k rádioaktívnemu rozpadu
- chemické zloženie – oxidy a sulfidy železa a niklu v rozstavenom stave
- LITOSFÉRA – kamenný obal Zeme - najvrchnejšia, pevná vrstva kamenných planét – tvorí ju Zemská kôra a vrchná časť Zemského
plášťa po astenosféru
- nie je súvislá, ale je rozdelená na niekoľko litosferických dosiek – Americká, Euroázijská, Africká, Indoaustrálska, Tichooceánska,
Antarktická, Nazca; dosky sa môžu navzájom vzďaľovať, približovať, zrážať, podsúvať, nadsúvať a rozhrania medzi nimi tvoria
pevninské rifty, rifty v strede oceánskych chrbtov, oceánske priekopy a pásmové pohoria
- oblasti kde vzniká a zaniká litosféra sa vyznačujú intenzívnou sopečnou a zemetrasnou činnosťou – Ohnivý kruh – Indonézia,
Kalifornia, Japonsko
- mechanické pohyby vrchnej časti litosféry, vyvolané tlakom,

ťahom alebo gravitáciou
- pevninotvorné tektonické pohyby – prejavujú sa pomaly a trvajú
dlhší čas; zdvihy a poklesy zemskej kôry; klesanie povrchu
pozorujeme na pobreží Holandska a Belgicka; zdvíhanie na
brehoch Škótska, Sicílie, Fínska
- horninotvorné tektonické pohyby – rýchlejšie pohyby,
vyvolávajú deformácie zemskej kôry – tektonické poruchy –
zlomy, vrásy, príkrovy; vznikajú pri nich horské pásma -
vrásnením
Analyzujte národnostné a náboženské zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky. Na mape lokalizujte regióny,
v ktorých nie je dominantná slovenská národnosť. Uveďte a lokalizujte regióny s najvyšším prirodzením prírastkom.
NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE
- pestré národnostné zloženie
- Slováci - tvoria 81,5%
- Maďari – 8,3% - sú najsilnejšie zastúpenou
národnostnou menšinou - tvoria väčšinu
v okresoch Dunajská Streda a Komárno
- Rusíni a Ukrajinci - 0,7% - žijú na východnom
Slovensku
- Rómovia - 2% - žijú rozptýlení po celom území
Slovenska – významný podiel na obyvateľstve
majú na východnom a južnom Slovensku, často sa
hlásia k maďarskej/slovenskej národnosti
- Česi - 0,7% - žijú prevažne v mestách
- Nemci a Poliaci – 0,1% - najmenšie zastúpenie
- ostatné resp. Nezistené národnosti tvoria 6,6%
obyvateľov Slovenska
NÁBOŽENSVO
- dávna kresťanská tradícia; k veriacim sa hlási 76%
obyvateľov
- rímskokatolícke vyznanie – 62% - prevláda
- evanjelické vyznanie – 5,9%
- gréckokatolícke vyznanie – 3,8%
- štátnu správu na úseku cirkví a náboženských
spoločností vykonáva v zákonom vymedzenom
rozsahu Ministerstvo kultúry SR ako ústredný
orgán štátnej správy pre vzťahy s cirkvami
a náboženskými spoločnosťami
PRIRODZENÝ PRÍRASTOK
- vysoký prirodzený prírastok je v okresoch na
severe a východe Slovenska – Kežmarok 10‰,
Námestovo 8,5‰, Stará Ľubovňa 70,8‰, Sabinov
7,2‰, Košice-okolie 5‰ – kde je aj vysoká pôrodnosť
- špecifikom je vysoký prirodzený prírastok v okrese Senec 8‰, Pezinok 4,4‰, ktoré sú odrazom suburbanizácie hlavného
mesta Slovenska – Bratislavy
Zhodnoťte význam cestovného ruchu ako zložky národného hospodárstva. Charakterizujte formy a druhy cestovného
ruchu, na mape ukážte oblasti vhodné na ich realizáciu. Uveďte príklady prímorského, horského a kultúrnohistorického
cestovného ruchu.
- CESTOVNÝ RUCH – významný ukazovateľ hmotnej

a kultúrnej úrovne spoločnosti – intenzívne sa
rozvíja – rastie počet účastníkov, zvyšujú sa príjmy
z CR a jeho význam; tvorí významnú zložku
národného hospodárstva a poskytuje veľa
pracovných príležitostí (Rakúsko, Švajčiarsko)
- dôležitú úlohu zohráva najmä v rozvojových
krajinách, orientovaných na CR – Maledivy,
Seychely, Maurícius
- nerovnomerne rozložený – najviac príjmov má
Európa
- vyrovnaná bilancia – príjmy sa rovnajú výdajom z
CR
- aktívna bilancia – príjmy z CR sú vyššie, ako výdaje
– USA, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Rakúsko,
Francúzsko
- pasívna bilancia – výdaje na CR prevyšujú príjmy
z CR – Nemecko, Veľká Británia
- na rozvoj vplýva – rozvoj dopravy, proces
industrializácie a urbanizácie, zhoršovanie
životného prostredia, politická situácia, rast
životnej úrovne, skrátenie pracovného týždňa (víkendový cestovný ruch), predĺženie dovolenky, túžba poznávať
FORMY CESTOVNÉHO RUCHU

- vyjadruje rozličné príčiny a ich dôsledky, súvisiace s cestovaním a pobytom návštevníkov na cudzom mieste
- z geografického hľadiska – vnútorný, národný, zahraničný, - podľa ročného obdobia – sezónny, mimosezónny,
Medzinárodný, regionálny celoročný
- podľa počtu účastníkov – individuálny, kolektívny, masový, - podľa spôsobu organizovania – individuálny, organizovaný
ekologický - podľa použitého dopravného prostriedku – železničný,
- podľa veku návštevníkov – mládežnícky, rodinný, seniorský lodný, letecký, mototuristika
- podľa prevažujúceho miesta pobytu – mestský, prímestský, - z hľadiska dynamiky – pobytový, putovný
vidiecky, horský, prímorský - zo sociologického hľadiska – návštevy príbuzných
a priateľov, sociálny, etnický
DRUHY CESTOVNÉHO RUCHU

- vyjadruje účel – motív – cestovania a prechodného pobytu návštevníkov v cieľovom mieste
- rekreácia – obnova duševných síl – chalupárstvo Zakopané, Davos); prímorské kúpele (Rimini, Split, Cannes,
- agroturistika – s možnosťou zapojenia sa do niektorých Biarritz)
poľnohospodárskych prác - výletný cestovný ruch – kratší ako 24h s poznávacím cieľom
- turistika a šport – v lete, zime, celoročne – návšteva kultúrnych pamiatok (hrady, kostoly, skanzeny,
- kúpeľno-liečebný cestovný ruch – využíva prírodné liečivé múzeá, galérie); návšteva prírodných atraktivít (jaskyne,
zdroje – minerálne a termálne kúpele (Piešťany, Karlove gejzíry, vodopády, národné parky, zoo); kultúrno-
Vary, Vichy, Baden); klimatické kúpele (Štrbské Pleso, spoločenské podujatia (festivaly, folklórne slávnosti,
koncerty, športové podujatia)
OBLATI CESTOVNÉHO RUCHU
- horské oblasti – Alpy (Chamonix, Grenoble), Pyreneje, Karpaty, horské oblasti v Kanade, USA, Južnej Amerike, Japonsku a na
Novom Zélande, Davos (Švajčiarsko), Innsbruck a Kitzühel (Rakúsko)
- prímorské oblasti – Európske Stredomorie - najnavštevovanejšie na svete – priaznivé klimatické podmienky, vhodné pláže, dobrú
vybavenosť a dopravnú dostupnosť – pobrežie Talianska (San Remo), Francúzska Riviéra (Cannes, St. Tropez), Monako, pláže
v Španielsku (Costa Brava), pobrežie Jadranu (Rimini, Benátky, Dubrovník), pobrežie Egejského mora, Grécka a Turecka,
stredomorské ostrovy, pobrežie Libanonu, Izraela, Egypta; oblasti Atlantického oceána – Kanárske ostrovy, Florida (Palm Beach,
Miami), Bahamy, Bermudy, pobrežie Brazílie; oblasti Tichého oceána – Kalifornia (Long Beach), Mexiko (Acapulco), Havajské
ostrovy, pláže Japonska, Filipín, Fidži, pobrežie Austrálie
- kultúrno-historické oblasti – historicky významné miesta – Paríž, Rím, Londýn, Benátky, Štrasburg, Florencia, Madrid, Atény,
Krakov, Viedeň, Praha
Cool continental climate/
Subarctic climate (Dwc)
Tundra climate (ET) Cold continental climate/
Ice cap climate (EF) Subarctic climate (Dwd)
Charakterizujte a porovnajte relatívnu geografickú polohu Japonska a Slovenska. Uveďte hrozby prírodných pohrôm,
Equatorial climate (Af) Japan map
ktoré vyplývajú zMonsoon
polohyclimate
Japonska.
(Am)
Vysvetlite vznik tsunami, nájdite oblasti nimiofpostihované
Köppen climate classificationdôsledky
a vymenujte
týchto pochodov na život ľudí.
Tropical savanna climate (Aw )
JAPONSKO
- je to ostrovný štát, ktorý sa rozkladá vo východnej monzúnovej Ázii – na východ od Číny a Kórey – medzi 122-
146 stupňom východnej dĺžky
Warm desert a 23(BWh)
climate -45 stupňom severnej šírky
- všetky ostrovy sú prevažne sopečného
Warm semi-arid climate (BSh)
pôvodu a hornaté – husté lesy
- leží v oblasti, ktorú
Coldpostihujú časté
desert climate zemetrasenia,
(BWk) sopečná činnosť, ničivé tsunami a tajfúny – silné dažde,
prichádzajú na prelome leta a jesene
Cold semi-arid climate (BSk)
- rozkladá sa na severe Ochotského mora po Východočínske more na juhu; skladá sa zo
súostrovia Rjúkjú, Warm
viac ako 3 000 ostrovov
mediterranean , z ktorých najväčšie sú (od severu k juhu)
climate (Csa)
Hokkaidó, Honšú (najväčší), Šikoku a Kjúšu
Temperate mediterranean – to
climate sú 4 hlavné ostrovy
(Csb)
- na východe ho obmýva Tichý oceán, na západe Juhočínske a Japonské more ,
severe Ochotské more
- od Južnej Kórey ho delí asi 180km široký Kórejský prieliv
- leží v oblasti zvanej Ohnivý kruh – miesto, kde sa stretávajú tektonické platne
(Pacifická, Severoamerická, Euroázijská a Filipínska)
- patrí medzi najaktívnejšie seizmické a vulkanické zóny na svete – 200
Cool continental
sopiek (60% je aktívnych) climate/ pôdy ročne, pričom podmorské
a 1 500 otrasov
Subarctic climate (Dfc)
zemetrasenia môžu spôsobiť mohutné vlny tsunami
Cold continental climate/
Subarctic climate (Dfd)
SLOVENSKO
- Slovensko leží v stredných climate/šírkach severnej pologule; cez naše územie prechádza 48°a 49° rovnobežka –
geografických
Warm continental
Humid continental
geografická poloha je vďaka climate (Dfa)
nim klimaticky veľmi priaznivá – leží v severnom miernom pásme s pravidelným striedaním sa
ročných období Temperate continental climate/
- šírkový rozdiel 1°53‘ -Humid
veľmicontinental
malý a znamená
climate (Dfb)nepatrný rozdiel v uhle dopadu slnečných lúčov
- Slovensko nemá výhodu prímorských štátov, leží mimo pobrežného pásma (250km od mora je toto pásmo), ale
vnútrozemská poloha je mierna, lebo vzdialenosť jednotlivých morí je menej ako 100km
- vnútrozemskú polohu zmierňuje poloha nášho štátu na Dunaji, ktorý ho spája prostredníctvom kanála Dunaj – Mohan –
Rýn s Rotterdamom v Severnom mori a Sulinou v Čiernom mori
- podľa tektonického členenia patríme k Neoeurópe – kontinent, ktorý vznikol vrásnením počas alpínskeho vrásnenia
v kriede a treťohorách
- Slovensko leží v nadmorskej výške od 94m (vyústenie rieky Bodrog zo SR) do 2655m (Gerlachovský štít)
- územím prechádza dôležitá hydrografická hranica, hlavné európske

rozvodie – úmorie Čierneho a Baltského mora
- Slovensko leží v miernom pôdnogeografickom pásme

– kambizeme a luvizeme (aj rendziny, nivné pôdy)
20. GEOGRAFIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY BRATISLAVA C 430 000
Charakterizujte sídla SR podľa veľkosti, funkcie a uveďte k nim niekoľko príkladov, lokalizujte ich PREŠOV D 90 000
na mape SR. Zaraďte svoje trvalé bydlisko podľa tejto charakteristiky + počet obyvateľov nášho MARTIN E 55 000
mesta, krajských a veľkých miest SR KOŠICE F 240 000
ŽILINA A 81 000
RUŽOMBEROK B 27 000
VIDIECKE SÍDLA
- tvoria najväčší počet obcí – 2 750 – 95,2%
- plnia prevažne obytnú funkciu; väčšina obyvateľov dochádza za prácou do miest a menších hospodárskych centier
- priemyselná funkcia – vidiecke sídla, v ktorých bol umiestnený priemysel – výroba autosúčiastok (Gbeľany, Mobis Slovakia);
výroba áut (Teplička nad Váhom, KIA Motors Slovakia); výroba svetiel (Kočovce, Hella); elektráreň (Vojany)
- rekreačná a turistická funkcia – vidiecke sídla v blízkosti atraktívnych turistických stredísk - Ždiar
KOMPAKTNÉ VIDIECKE SÍDLA
- v nížinách – najlepšie podmienky pre hospodársku činnosť, rozlohou a počtom obyvateľstva sú najväčšie; prevládajú sídla od
1 000-2 000 obyvateľov; od 2 000-5 000 obyvateľov tvoria prechod k mestským sídlam – nepoľnohospodárske obyvateľstvo
- horské oblasti – malé sídla; nedostatok poľnohospodárskej pôdy – drevorubačské osady (v doline Čierneho Hrona), banícke
osady (Staré Hory, Špania dolina), uhliarske osady (Donovaly – zmenili funkciu na rekreačnú)
ROZPTÝLENÉ VIDIECKE SÍDLA
- vznikali v horských oblastiach severného a stredného SK v 16.-18. stor.; niektoré obytno-výrobnú funkciu zmenili na rekreačnú
- kopanice – Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, Javorníky - rale – Orava
- lazy – Krupinská planina, Poľana a Slovenské Rudohorie - štále – okolie Novej Bane
MESTSKÉ SÍDLA
- miest je na Slovensku 140, žije v nich však polovica obyvateľstva
- všetky naše mestá sú polyfunkčné, len niektoré menšie sú monofunkčné – Trenčianske Teplice, Vysoké Tatry, Stará Turá
- mestské pamiatkové rezervácie – mestá, v ktorých sa zachovali stredoveké jadrá s množstvom historických pamiatok – Banská
Štiavnica, Kremnica, Levoča, Spišská Sobota, Kežmarok, Bardejov, Bratislava, Trnava
MALÉ MESTÁ
- do 4 999 obyvateľov – je ich 23 – Dudince, Bojnice, Modrý Kameň, Spišská Stará Ves, Leopoldov, Spišské Vlachy, Tlmače..
- od 5 000 do 19 999 obyvateľov – je ich 79 – Poltár, Rajec, Šurany, Dudince, Námestovo, Zlaté Moravce, Skalica
- malé mestá sú centrami hospodárskych aktivít svojho zázemia
STREDNE VEĽKÉ MESTÁ
- od 20 000 do 49 999 obyvateľov – je ich 28 – Levice, Nové Zámky, Ružomberok, Šaľa
- majú význam najmä ako priemyselné strediská
VEĽKÉ MESTÁ
- od 50 000 do 99 999 obyvateľov – je ich 8 – Prešov (90 000), Žilina (81 000), Banská Bystrica (79 000), Nitra (77 500), Trnava (65
500), Martin (55 000), Trenčín (56 000), Poprad (52 000)
- sú to priemyselné a kultúrne strediská, sídla vysokých škôl, úradov a podobne
VEĽKOMESTÁ
- nad 100 000 obyvateľov – sú 2 – Bratislava (hlavné mesto, 425 000), Košice (metropola východného Slovenska, 239 000)
Komplexne charakterizujte hospodárstvo niektorej vami vybratej oblasti: alpské štáty, pobaltské štáty, štáty Beneluxu.
ŠTÁTY BENELUXU – hospodárska únia 3 štátov
BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO
- hlavné mesto – Brusel (hlavné sídlo EÚ, NATO); rozloha – 30,5 tis.
Km2; počet obyvateľov – 10,4 mil; úradný jazyk - Francúzština
- pri pobreží Severného mora je riekou Mása rozdelené na nížinu na
severe a západe krajiny a vrchovinu Ardeny na juhovýchode
- podnebie je prímorské
- len 3% obyvateľov žije na vidieku

- žijú tu 2 národy – Flámi a Valóni – Flámsko je bohatšie, leží na severe
(jazyk flámsky); Valóni sú na juhu (jazyk francúzsky) – od roku 1993 je
Belgicko spolkový štát – Flámsko, Valónsko a hlavné mesto Brusel
- v poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba – chov hovädzieho

dobytka
- výroba čokolády, pestovanie kvetov, výroba čipiek
- priemysel – hutnícky, chemický, strojársky a textilný; známe je
brúsenie diamantov
- najväčšie aglomerácie – Brusel (2mil); Antverpy (1mil); Gent
- rieky – Maas, Šelda – Antverpy majú najvýznamnejší prístav v ústí
rieky Šelda do Severného mora
- Belgicko má najhustejšiu železničnú sieť na svete
HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO
- hlavné mesto – Amsterdam; rozloha 41,5 tis. Km2; počet obyvateľov – 17 mil; úradný jazyk- holandčina
- leží pri Severnom mori, pri ústí riek Rýn a Šelda; pod úrovňou mora leží asi 50% krajiny – musí sa pred záplavami chrániť
hrádzami; nová pevnina sa získava vysúšaním plytkých zálivov oddelených od mora – vysušený pozemok sa nazýva polder
- podnebie je mierne prímorské
- husto osídlené; 80-90% žije v mestách – najväčšie aglomerácie – Rotterdam (3,2mil – prístav, lodenice, rafinérie ropy);
Haag (sídlo kráľovského dvora, vlády, parlamentu, Medzinárodného súdneho dvora); Amsterdam (2,4mil – priemysel,
prístav, letisko, brúsenie diamantov)
- poľnohospodárstvo – najmä skleníkové hospodárstvo – zemiaky, skorá zelenina a sezónne kvety – najmä tulipány; vyspelá
živočíšna výroba – hovädzí dobytok, ošípané
- priemysel – potravinársky (syry – gouda, eidam; kakao), spracovanie tabaku, kávy, kakaa a korenia zo zámorských
krajín; ťažba zemného plynu – Severné more; spracovanie ropy, drahokamov a drahých kovov; výroba liekov;
elektrotechnický priemysel - Philips
- doprava – námorná, riečna – má medzinárodný význam
LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO
- hlavné mesto – Luxemburg; rozloha 2,55 tis. Km2; počet obyvateľov – 500tis; úradný jazyk – luxemburčina + francúzština,
nemčina
- podnebie je vlhké, mierne
- 91% obyvateľov žije v meste – najviac v hlavnom meste

- poľnohospodárstvo – dokáže vyrobiť dostatok potravín – pestovanie viniča
- priemysel – výroba železa a ocele
- významná národná flotila; dôležitý je cestovný ruch a finančníctvo – bankovníctvo a poisťovníctvo
- sídla – Európsky súdny dvor, Európska investičná banka, Európsky dvor audítorov
22. FYZIOGEOGRAFICKÉ REGIÓNY ZEME
Podľa schémy objasnite vznik cyklóny a anticyklóny. Charakterizujte počasie pri priechode cyklóny a anticyklóny
v oblasti strednej Európy.
CYKLÓNA – tlaková níž

- je to oblasť nízkeho tlaku vzduchu s uzavretými izobarami a s minimálnym tlakom v strede
- v cyklóne vzduch vystupuje do výšky, rozpína sa, ochladzuje sa a tvorí sa oblačnosť – prúdi
tam vzduch zo všetkých strán – na severnej pologuli proti smeru hodinových ručičiek a na juhu
naopak
- je tu vznik oblačnosti, vzduch sa ochladzuje, rastie vlhkosť a zrážky

- keďže teplejší vzduch stúpa nahor, tam sa ochladzuje a dochádza ku kondenzácii vodných pár
– oblačné počasie so zrážkami
ANTICYKLÓNA – tlaková výš

- je oblasť vysokého tlaku vzduchu s uzavretými izobarami a s maximálnym tlakom v strede
- v anticyklóne vzduch klesá, stláča sa, otepľuje sa a oblačnosť sa stráca – prúdi tam vzduch zo
všetkých strán – na severnej pologuli v smere hodinových ručičiek a na juhu naopak
- zaniká oblačnosť, prevláda jasné a suché počasie

- studený vzduch je ťažký preto klesá zhora nadol a vo vnútri sa ohrieva a stráca sa oblačnosť
STACIONÁRNE CYKLÓNY
A ANTICYKLÓNY
- majú relatívne stálu polohu,
zotrvávajú po celý rok na jednom
mieste
- Počasie v Európe výrazne

ovplyvňujú napr. azorská a
sibírska tlaková výš alebo
islandská a iránska tlaková níž
Uveďte a na mape lokalizujte výskyt ľudských rás a ich vetiev. Určite, kde dochádza k vzniku napätia a rasovým
nepokojom. Pomenujte zmiešané formy, ktoré vznikajú kombináciou europoidnej a ekvatoriálnej rasy, ekvatoriálnej
a mongoloidnej, europoidnej a mongoloidnej rasy. Uveďte prínosy a riziká multikultúrnej spoločnosti.
- rasa – skupina obyvateľstva s rovnakými znakmi,

biologická kategória, ktorej hlavnými a určujúcimi
znakmi sú – farba pokožky, veľkosť a tvar lebky, črty
tváre, farba a tvar vlasov, stavba tela a jeho výška,
populačno-genetické znaky; delíme ju na tri veľké časti:
VEĽKÁ EUROPOIDNÁ RASA – biela

- výrazná profilácia tváre, úzky a vysoký nos, tenké
pery, pokožka skôr svetlejšia ako tmavšia, rovné vlasy
rôznych odtieňov
- severná vetva – nízky stupeň pigmentácie
- južná vetva – tmavšia pokožka – južná
Európa, severná Afrika a juhozápadná Ázia
- oblasti rozšírenia – Európa, južná Sibír, povodie
Amuru, Severná Afrika, Predná Ázia, India, USA, južná
Kanada, atlantické pobrežie Južnej Ameriky, východná
Austrália, Nový Zéland
VEĽKÁ MONGOLOIDNÁ RASA – žltá

- nápadne žltá farba pokožky, úzky alebo stredne široký
nos, tvar oka (mongoloidné oko), čierne rovné vlasy
- ázijská vetva
- americká vetva – pôvodné obyvateľstvo
- oblasti rozšírenia – stredná a východná Sibír,
východná a juhovýchodná Ázia, severná Kanada,
Stredná Amerika, nížiny Orinoca, Amazonu, horské
územia Brazílie a andských štátov Južnej Ameriky
VEĽKÁ EKVATORIÁLNA RASA – čierna

- negroidná vetva – africkí černosi – kučeravé vlasy,
tmavá pokožka, hrubé pery – Pygmejci (nízky vzrast, v tropických lesoch v povodí Konga), Bušmeni a Hotentoti (púštne oblasti
juhozápadnej Afriky, majú svetlejšiu pokožku) – rozšírenie – Afrika na juh od Sahary, Stredná Amerika, USA, Brazília
- australoidná vetva – málo početná, ale veľmi pestrá, rozptýlená do skupín – vlnité vlasy, silnejšie ochlpenie tela a slabšia
pigmentácia – Melanézania, Papuánci, Australčania (pôvodné obyvateľstvo) – rozšírenie – Austrália, Melanézia, Nová Guinea,
Cejlón, južná India
- prechodné a zmiešané rasové formy – na miestach kde sa rasy stretajú – znaky typické pre obe rasy
- mestic – europoidná a mongoloidná rasa
- mulat – europoidná a ekvatoriálna rasa
- zambo – ekvatoriálna a mongoloidná rasa
RASOVÉ NEPOKOJE
- USA – nežné protesty (peaceful protests against systemic racism towards African Americans in the United States), častokrát
vyústia do násilia
- Severná Afrika – pokračovanie otroctva
- Apartheid – politika, ktorá upravovala vzťahy medzi bielou menšinou v Južnej Afrike a nebielou väčšinou počas druhej
polovice 20. storočia, sankciovala rasovú segregáciu a politickú a ekonomickú diskrimináciu nebielych – aj keď legislatíva,
ktorá tvorila základ, bola zrušená, sociálne a ekonomické dôsledky diskriminačnej politiky pretrvávali aj v 21. storočí
Cestovateľ prechádza cez rôzne podnebné pásma, pre ktoré je typické :
a) časté striedanie cyklonálnych a anticyklonálnych situácií – MIERNE PÁSMO
b) denná amplitúda je 40°C – TROPICKÉ PÁSMO – PÚŠTE A POLOPÚŠTE
c) najteplejší mesiac nedosahuje 0°C – SUBARKTICKÉ A ARKTICKÉ PÁSMO – POLÁRNE OBLASTI
d) ročný úhrn zrážok je 1 500mm – 3 000mm, teploty sú celoročne 24-28°C – EKVATORIÁLNE PÁSMO
Doplňte podnebné pásma, uveďte ktorými časťami sveta mohol cestovať.
- Ekvatoriálne pásmo - prevláda ekvatoriálna vzdušná hmota, vysoké teploty (24-28°C), vysoký výpar – vlhkosť vzduchu,
oblačnosť – výdatné zrážky rovnomerne rozložené počas roka, ročný úhrn 2 000-3 000 mm; oblasti – juhoamerická, africká a
Indomalajská
- Subekvatoriálne pásmo- striedajú sa obdobia vlhka (letný monzún, oteplenie) a sucha (zimný monzún, ochladenie +
vegetačný pokoj) – monzúnové pásmo; oblasti – J a JV Ázia (Predná a Zadná India) – monzúnové lesy – v čase monzúnových
dažďov je zelený, v čase sucha vyschnutý
- Tropické pásmo – pásmo tropického vzduchu, teplotné maximá (Líbya 56°C), ročný úhrn zrážok 250 mm, typ podnebia
západných pobreží – vplyv studených morských prúdov, vznik púští Atacama, Namib, Sahara
- Subtropické pásmo – v lete tropická vzdušná hmota – suché teplé letá, v zime vzdušná hmota z miernych pásiem – vlhká,
mierna zima; zrážky 500 mm; oblasti – Stredomorie, Irán – Himaláje, JV a V Ázia, j Austrálie, pobrežie Kalifornie a Floridy
- Mierne pásmo – striedanie cyklonálnych a anticyklonálnych činností – premenlivosť počasia; kontinentálny typ – teplé,
mierne vlhké letá a studené zimy s trvalým snehom; oceánsky typ – teplá a vlhká zima bez snehu a chladné vlhké leto; oblasti
– prevažne S pologuľa, malé plochy na J pologuli (Chile, Nový Zéland, Tasmánia)
- Subarktické pásmo – teplota nepresahuje 10°C, ročné zrážky < 200 mm, zamokrenie povrchu s močiarmi, krátke vegetačné
obdobie, fujavice, permafrost; oblasti – 300-500 km pozdĺž severného pobrežia Eurázie a Severnej Ameriky
- Arktické pásmo – trvalá snehová pokrývka, zaľadnenie; oblasti – Arktída a Antarktída

Analyzujte vývoj vekového zloženie obyvateľstva SR podľa vekovej pyramídy, vysvetlite príčiny zmien. Vypočítajte
prirodzený prírastok a celkový prírastok k 31.12.2014 v meste Dolný Kubín, ak z evidencie obyvateľstva mesta viete:
k 31.12.2013 bolo v Dolnom Kubíne 19 015 obyvateľov. V roku 2014 sa narodilo 183 detí, zomrelo 135 ľudí. Do mesta
sa prisťahovalo 183 ľudí a odhlásilo sa z evidencie trvalého pobytu 376 ľudí.
- počet obyvateľov – 5,5 milióna; hustota obyvateľstva – 112 osôb na kilometer štvorcový
- vekové zloženie obyvateľstva poukazuje na starnutie populácie – regresívny typ vekovej pyramídy
- nastáva úbytok detskej populácie a rastie počet osôb v poproduktívnom veku
- stredná dĺžka života (nádej na dožitie) má na území Slovenska hodnoty nižšie ako európsky priemer – ženy 80,4 roka (v EÚ
83,6 rokov), muži 73,7 rokov (v EÚ 78,2 rokov)
- výrazné boli dve natalitné vlny z 50-tych a 70-tych rokov

- nízky počet narodených detí počas vojny – úbytok mužov a mladých ročníkov
- vzorec na výpočet PP – Pp = N/S.1000 – M/S.1000
- N (počet narodených); M(počet zomretých); S (priemerný počet obyvateľov)
19 015 + 183 – 135 + 183 – 376 = 18 870 – celkový prírastok ?

183/19 015 x 1 000 – 135/19 015 x 1 000 = 2,52‰ - prirodzený prírastok
26. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA
Opíšte zameranie hospodárstva Ázie v jednotlivých oblastiach. Určte oblasti s priemyslom moderných technológií,
najvyspelejšie a hospodársky najzaostalejšie krajiny. Zhodnoťte väzby priemyslu na zdroje nerastných surovín.
- najrýchlejšie rastúca ekonomická oblasť sveta – z veľkého producenta na inovatívnu ekonomiku – „21. storočie – storočie Ázie“ -
v Ázii prevažuje rastlinná výroba nad živočíšnou
- najľudnatejší svetadiel; ekonomicky a kultúrne najvýznamnejší svetadiel; finančná veľmoc; rastie geopolitický význam
POĽNOHOSPODÁRSTVO
- má dominantné postavenie; zamestnáva viac ako polovicu obyvateľstva a najviac sa podieľa na tvorbe HDP- najvyspelejšie
poľnohospodárstvo má Japonsko a Izrael
- suchá západná Ázia – závisí od zavlažovania – sústreďuje sa pri riekach a v horských oblastiach – pšenica, datle, figy, olivy, tabak,
mak, bavlník
- monzúnová Ázia - rotačné poľnohospodárstvo – menej rozvinuté krajiny južnej a juhovýchodnej Ázie – produkuje potraviny pre
výživu obyvateľstva – obilniny (ryža, pšenica, kukurica, proso), strukoviny, bataty, maniok, ovocie
- na plantážach – zdroj financovania ekonomického rozvoja – pestujú sa exportné plodiny – kakaovník, kávovník, čajovník, palma
olejná, cukrová trstina – Jáva, Filipíny; kaučukovník – Malajzia, Sumatra
- v rovníkovej oblasti sa ťažia vzácne druhy drevín – eben, mahagón, santal
RASTLINNÁ VÝROBA ŽIVOČÍŠNA VÝROBA

- prevláda vo väčšine krajín; orientuje sa hlavne na ryžu - chov domácich zvierat má druhoradý význam – nízka
(monzúnové oblasti) (90% svetovej produkcie – 1/3 Čína, úžitkovosť dobytka
1/5 India, 1/12 Indonézia) a ostatné obilniny (Kazachstan – - chov hovädzieho dobytka, oviec, kôz
pšenica) - 8. div sveta – najväčšie svetové terasy (ryža) - India – popredné miesto v chove hovädzieho dobytka na
Filipíny a Indonézia mlieko – z náboženských dôvodov sa na mäso nevyužíva
- kukurica, bataty, manioky, jamy, kaučukovník – Indonézia - Čína – svetové prvenstvo v počte kusov ošípaných, hydiny
Malajzia, Thajsko, Srí Lanka a produkcii bravčového mäsa
- bavlník – Čína, India, Turecko, Pakistan - chov tiav, priadky morušovej (hodváb), byvolov, jakov
- najväčšie plantáže čajovníkov na svete – India, Čína, Srí a morský rybolov (prímorské krajiny)
Lanka
PRIEMYSEL
- najviac priemyslu – Japonsko a Kórejská republika – dominuje dopravné strojárstvo, hutníctvo, chemický priemysel,
elektrotechnika a elektronika - známe firmy – Daewoo, Samsung, Hyuindai
- v menej rozvinutých krajinách – užšia špecializácia , ale nižšia technická úroveň – severovýchodná a severná Čína a Západné
Bengálsko v Indii – hutníctvo, ťažké strojárstvo a energetika
- v 70. rokoch – Čína, India, Pakistan – základňa pre rozvoj jadrového priemyslu
- bohaté ropné štáty – Katar, Kuvajt, Spojené Arabské Emiráty, Bahrajn, Brunej; hutnícky priemysel – najväčší producent ocele
Japonsko, Čína, Kórea; najviac elektrickej energie sa vyrobilo v Japonsku, Číne a Indii; Izrael – brúsenie diamantov
- najvyspelejšie krajiny – Japonsko a ázijské tigre
ÁZIJSKÉ TIGRE – Novoindustrializované krajiny

- v pomerne krátkom časovom období zaznamenali rýchly nárast hrubého národného produktu – prešli postupne 3 obdobiami,
počas ktorých sa stali hospodársky významnými krajinami
- 1. obdobie – namiesto importu začali rozvíjať základné odvetvia vlastného priemyslu – potravinárstvo, textil, obuv, oceľ
- 2. obdobie – zamerali sa na exportné odvetvia – elektronika, výroba automobilov, neskôr PC
- 3. obdobie – vývin priemyselných odvetví na základe vlastného výskumu – PC, telekomunikačná technika, spotrebná elektronika
- Singapur je piatym najväčším prístavom sveta; Hongkong druhé najväčšie finančné stredisko Ázie; Malajzia a Indonézia vyrábajú
najviac mikroprocesorov na svete
KRAJINY:
- východná Ázia – Južná Kórea, Hongkong, Taiwan
- pevninská časť juhovýchodnej Ázie – Thajsko, Malajzia
- ostrovná časť juhovýchodnej Ázie – Indonézia, Filipíny
- predpoklady hospodárskeho vývoja – lacná pracovná sila, veľký trh, zahraničné investície, podpora štátu, propagácia v zahraničí
- faktory ekonomického úspechu – proexportné orientovanie ekonomiky; vysoké investície do vzdelania; častý výskyt
nedemokratických režimov; úspešný boj s korupciou; budovanie stabilného a vhodného podnikateľského prostredia; efektívne
využitie prílevu investícií do regiónu
- najbohatšie krajiny – Singapur, Japonsko, Kuvajt, Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Katar, Brunej
- najchudobnejšie krajiny – Afganistan, Nepál, Mjanmarsko, Irak, Jemen, Bangladéš
27. VÝZNAM GEOGRAFIE PRE ĽUDSKÚ SPOLOČNOSŤ
Vysvetlite význam geografie pre ľudskú spoločnosť v minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Porovnajte objekt
a predmet geografie v minulosti a v súčasnosti, uveďte, ako sa mení geografické myslenie. Uveďte, kedy geografia
pomáha pri riešení problémov v praxi.
- vznik na prelome 3. a 2. storočia pred naším letopočtom – Eratostenes – vyčlenil geografiu ako samostatný vedný odbor
v starovekom Grécku – dielo Geografika
- nie je opisnou vedou, ale aj vysvetľuje – je vedou s praktickým zameraním
- hlavná úloha – čoraz dôkladnejšie skúmať už známe oblasti a vhodne usmerňovať ďalší vývoj
- študuje nielen krajinnú sféru ako celok, ale aj jej konkrétne výrezy krajiny (regióny, oblasti)
- základné metódy (hľadiská) geografie:
- priestorovosť – štruktúrny prístup – všíma si javy na celom zemskom povrchu; regionálny prístup – znamená štúdium
v oblasti regiónu
- syntetickosť – skúmajú sa vzájomné vzťahy medzi geosférami
- význam geografie pre ľudskú spoločnosť spočíva v jej troch základných funkciách:
- poznávacia – zameriava sa na poznanie vzťahov medzi prírodným prostredím a spoločnosťou
- vzdelávacia – súčasná geografia sa zameriava nielen na opis geografických javov a faktov, ale najmä ich vysvetľuje
- praktická (aplikačná) – spočíva v riešení problémov krajinného plánovania a environmentálnych problémov
- v praxi sa geografia uplatňuje pri riešení problémov, ktoré súvisia s územím

- podieľa sa na rozmiestňovaní priemyselných závodov, na zvyšovaní poľnohospodárskej a lesnej produkcie, na riešení otázok
rozvoja komunikačných sietí, cestovného ruchu a rekreácie, terciárnej sféry a podobne
- osobitne treba vyzdvihnúť význam geografie pri ochrane prírody a životného prostredia
- geografia – nielen získava a skúma poznatky o súčasnom stave krajinnej sféry Zeme, ale ich aj aplikuje – uvádza do praxe –
pre potreby spoločnosti
- geografmi vyvinutá metóda krajinnej syntézy :
- umožňuje predvídať zmeny v krajinnom prostredí – globálne otepľovanie – dopad na ľudskú spoločnosť
- umožňuje plánovať – rozpracovať – alternatívy – racionálneho využívania zeme na základe vlastností krajiny
- tri základné vedecké smery geografie:

- regionálny smer – spočíva v komplexnom štúdiu vyčlenených územných jednotiek , regiónov rôznej veľkosti
- ekologicko-environmentálny smer – sústreďuje pozornosť na vzájomné vzťahy medzi prírodným prostredím
a spoločnosťou; má veľký význam pri riešení problémov životného prostredia
- priestorový (lokalizačný) smer – upriamuje pozornosť na poznanie priestorových aspektov prírodných
a socioekonomických javov – na ich rozšírenie, rozmiestnenie, priestorovú organizáciu a hlavne na vzájomné vzťahy
Vymenujte bioklimatické pásma na Zemi a ukážte ich priestorovú diferenciáciu. Charakterizujte tropické vlhké lesy
a stepi. Lokalizujte ich na mape. Uveďte typické poľnohospodárske plodiny pestované v týchto oblastiach.
BIOKLIMATICKÉ PÁSMA
https://slideplayer.cz/slide/14170881/
- tropické dažďové lesy - púšte a polopúšte tropického - listnaté a zmiešané lesy mierneho
- tropické opadavé lesy pásma pásma
- savany - subtropické vlhké lesy - ihličnaté lesy mierneho pásma
- tropické púšte a polopúšte - tvrdolisté subtropické lesy - tundry
- stepi - polárne púšte
TROPICKÉ VLHKÉ LESY
- nachádza sa po oboch stranách rovníka medzi 10°szš a 10°jzš
- bióm s vysokou bilanciou slnečnej radiácie, priemernou teplotou 20-25°C

a so zrážkami od 2 000 do 3 000 mm ročne; zrážky prevládajú
v popoludňajších hodinách – veľa zrážok -> vysoká hodnota vlhkosti
- teplé vlhké podmienky podporujú vysokú intenzitu rozkladných procesov
organickej hmoty, čo má za následok veľmi pomalé vytváranie humusového
horizontu – minerálne chudobné pôdy – veľmi rýchlo stráca úrodnosť
- zóna červenožltých pôd stále vlhkých ekvatoriálnych a tropických lesov
- feralitizácia – pôda sa obohacuje o voľné Fe2O3 (oxid železitý)
- veľmi rôznorodá vegetácia – veľké množstvo endemických druhov s dobre vyvinutou etážovitosťou (3-4 etáže stromovej
vegetácie); druhová diverzita – hlavne bezstavovce; rozšírený je tu epifitizmus a parazitizmus
- s rastom nadmorskej výšky sa menia na horské dažďové lesy a horské hmlové lesy – podobné podmienky, ale teplota môže
klesnúť na 20°C
- Amazonský prales – kolibríky, papagáje ara, jaguár, leňochody, opice, kapybara, anakonda, aligátor...
- Konžský prales – šimpanzy, gorily, antilopy kudu, chameleóny
- Pralesy JV Ázie – Indomalajzia – orangutany, gibony, tigre, tapíry
- vyrúbané plochy lesa -> polia a plantáže -> tropické plodiny – banánovník, kakaovník, kaučukovník, palma olejná *
- nekontrolovaná ťažba vzácneho dreva – mahagon, palisandrové a teakové stromy
- vypaľovanie pralesa spojené s výstavbou ciest a rozvojom plantáží – monokultúry *
STEPI
- bióm spoločenstiev tráv – v miestach, kde množstvo zrážok neumožňuje
rozvoj lesa, ale nie je ich tak málo aby to bola púšť – zrážky dosahujú od 250
– 400 mm – tvoria prechodné pásmo medzi púšťami a lesmi mierneho pásma
- priemerná ročná teplota 5-10°C, v lete okolo 20°C , v zime hlboko pod
bodom mrazu – vysoké teplotné amplitúdy
- kontinentálne podnebie – teplé leto, studená zima
- intenzita evapotransiprácie – veľké výpary – nízka relatívna vlhkosť
- striedanie obdobia sucha a dažďa
- na jar je v pôde najviac vlahy – vegetačné obdobie
- prevládajú černozeme a gaštanové pôdy
- pôda je intenzívne mineralizovaná – najúrodnejšie pôdy (černozeme) –
svetové obilnice
- zaberajú časti Európy – hlavne východná, s. Kazachstan, j. Sibír, Mongolsko, sv. Čína, j. Argentína, vnútrozemie Severnej
Ameriky
- veľa hlodavcov – zajac, syseľ, hraboš, bizóny, kojoty, vtáky

- pôvodné stepi boli prirodzenými pastvinami pre stáda koní, oviec a hovädzieho dobytka, v súčasnosti sú zmenené na
kultúrnu step – pestovanie obilia – pšenica, kukurica
- majú rôzne názvy - prérie (Severná Amerika); pampy (Južná Amerika); pusta (Maďarsko); celiny (Ukrajina, Rusko, Kazachstan)
29. ZEM A ZOBRAZENIE ZEME
Z uvedených mierok vyberte tie, ktoré patria k mapám veľkých mierok 1 : 500 000, 1 : 4 500 000, 1 : 100 000. Na vami
vybraných príkladoch z atlasu demonštrujte generalizáciu obsahu mapy. Uveďte, aký je dôvod na generalizáciu
zaznamenaných javov. Riešte úlohu:
- Aká je skutočná vzdialenosť dvoch miest, ak ich vzdialenosť na mape v mierke 1 : 25 000 je 3,6cm
- Akú vzdialenosť budú mať dané mestá na mape s mierkou 1 : 100 000
- mapa veľkých mierok – 1 : 100 000 -> 1 : 500 00 -> 1 : 4 500 000 – mapa malých mierok = je to naopak, čím menšie číslo tým
väčšia mapa
1 : 25 000
3,6cm vzdialenosť
3,6 x 25 000 = 90 000cm - o 5 miest posuniem - 0,9km
GENERALIZÁCIA MAPY
- je to zjednodušovanie, zovšeobecňovanie a výber tých prvkov – predmetov, ktoré sú dôležité z hľadiska celkového obsahu
mapy
- bohatosť mapy závisí aj od mierky mapy, čím je mierka väčšia tým je obsah bohatší a naopak
- mapa – plochý, zmenšený obraz Zeme

- všetky predmety zobrazené na mape mapovými značkami a symbolmi tvoria obsah mapy
VÝŠKOPIS
- zelená – znázorňuje zemský povrch, kde sú nížiny (do 200 mnm)
- modrá – znázorňuje rieky, jazerá, moria a oceány
- hnedá – znázorňuje vysočiny a pohoria
- používajú sa vrstevnice (na topografických mapách) – čiary, ktoré spájajú miesta s rovnakou nadmorskou výškou
- používa sa kóta – výškový bod, číselný údaj, ktorý vyjadruje nadmorskú výšku a označuje sa bodkou a popisom
POLOHOPIS
- tvorí ho súbor značiek, ktoré zobrazujú sídla, komunikácie, hranice, vodstvo, rastlinstvo, pôdu a podobne – označuje sa
pomocou dohovorených značiek
POPIS
- napríklad názvy štátov, miest, pohorí, riek, ...
Na vami vybranej krajine Ázie posúďte prírodný a ekonomický potenciál krajiny. Porovnajte ho s najvyspelejšou
a najzaostalejšou krajinou tohto svetadielu.
VIETNAM – Vietnamská socialistická republika

- leží v južnej Ázii, na severe má hranice s Čínou, na západe s Laosom
a Kambodžou, juhovýchodnú hranicu tvorí pobrežie s Čínskym morom – dĺžka
pobrežia je 3444 km – rozloha krajiny je 329 566 km2
- na severe sa nachádza delta Červenej rieky a na juhu delta Mekongu –
najúrodnejšie časti Vietnamu
- na severozápade je pohorie Hoang Lien Son s najvyšším bodom, vrcholom Fan si
Pan (3143 m); v úzkej strednej časti je Annamské pohorie, dve náhorné plošiny –
Dalatská a Kontumská
- zaberá východnú časť polostrova Západná India – 40% krajiny tvoria pohoria
- najväčší ostrov krajiny je Phú Quoc, ležiaci v Thajskom zálive
- v krajine je veľa väčších či menších na vodu bohatých riek – najvýznamnejšie sú

Mekong a Červená rieka – ich delty sú najhustejšie osídlené a sú najvyspelejšími
lokalitami krajiny – ich ročný posun je výrazný
- podnebie Vietnamu je tropické monzúnové

- priemerná ročná vlhkosť vzduchu je okolo 84% - priemerný ročný úhrn zrážok je
od 1 200 do 3 000 mm – priemerné teploty od 5-37°C
- rozoznávajú sa dve ročné obdobia – chladné a horúce vlhké, trvajúce od mája
do októbra
- pôvodne tam boli tropické lesy, ktoré však museli ustúpiť poľnohospodárstvu – po lužných lesoch zostali mangrovy – horské
lesy sú zachované v pohoriach stredného a severného Vietnamu
- k odlesneniu prispela aj vietnamská vojna a používanie chemických bojových prípravkov
- v lesoch rastú liany a iné popínavé rastliny – na konároch je veľa epifytných orchidey, bromélií a papradí
- socialisticky orientovaná trhová ekonomika – 47. najväčšia ekonomika na svete podľa HDP
- krajina je členom – Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce; Združenia národov juhovýchodnej Ázie a Svetovej
obchodnej organizácie
- od polovice 80. rokov 20. storočia sa Vietnam vďaka reforme Doi Moi zmenil z vysokocentralizovanej plánovanej ekonomiky
na zmiešanú ekonomiku, ktorá súčasne používa 5-ročné plánovanie – od tej doby zaznamenala ekonomika rýchly rast
- v súčasnosti sa integruje do svetovej ekonomiky – takmer všetky firmy sú malé a stredné
- dôležitý vývozca poľnohospodárskych produktov
- značne závisí aj na zahraničných investíciách – investuje do luxusných hotelov a rezortov na podporu cestovného ruchu
- podľa predpovedí môže byť Vietnam najrýchlejšie rastúcou ekonomikou na svete s potencionálnym ročným rastom HDP
okolo 5,1%, ktorým sa stane 20. najsilnejšou ekonomikou
v roku 2050
Japonsko
- 3. najväčšia ekonomika na svete podľa HDP
– technologický líder
– 4. najväčší vývozca na svete
– vysokokvalifikovaná, vzdelaná a disciplinovaná pracovná
sila
Jemen
- jeden z najchudobnejších štátov sveta
- má štátny dlh vo výške 23, 05 mld.
- inflácia okolo 3,6% a nezamestnanosť okolo 35%
- vojna
Zdôvodnite nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva Afriky. Analyzujte priestorové rozmiestnenie obyvateľstva
bielej a čiernej rasy. Vymedzte územné rozšírenie jednotlivých náboženstiev v rámci Afriky.
OSÍDLENIE
- osídlenie je nerovnomerné, primeraná hustota
zaľudnenia je 43 obyvateľov na km2
- obrovské, takmer neosídlené (1-2 osoby na km2) sú
v najsuchších oblastiach a v rovníkových pralesoch
- vysoká hustota osídlenia je v malých izolovaných
oblastiach – delta a dolný tok Nílu (500-1 000
obyvateľov), náhorná plošina severnej Nigérie
(Hausaland, viac ako 400 obyvateľov), Etiópska náhorná
plošina, územie okolo Viktóriinho jazera, Witwatersand
v Južnej Afrike
- v Afrike je najrýchlejší rast urbanizácie
- najľudnatejšie mestá – Káhira (Egypt), Lagos (Nigéria),
Kinshasa (DR Kongo), Alžír (Alžírsko), Nairobi (Keňa)
ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA
- počet obyvateľov Afriky dosiahol 1,288 mld. a stále sa
zvyšuje – patrí k najrýchlejšie rastúcim kontinentom
- väčšina obyvateľstva na juh od Sahary patrí do

negroidnej vetvy ekvatoriálnej rasy – početné kmene
a národnosti sudánskych a bantuských černochov, málo
početní Pygmejovia v rovníkových pralesoch, Hotentoti
a Krováci v polopúšťach južnej Afriky
- obyvateľstvo severnej Afriky patrí k stredomorskej

vetve europoidnej rasy (Arabi, Berberi), prechodné
skupiny na rozhraní bielej a čiernej rasy tvoria Fulbovia
a Hausovia, čiernej a mongoloidnej Malgaši
NÁBOŽENSTVO
- rozlišujeme 3 veľké náboženské systémy:
- tradičné náboženstvo – animismus – hlavne južne od
Sahary, ale aj veľa ľudí, ktorí formálne vyznávajú islam
alebo kresťanstvo udržujú pohanské zvyky
- islam – hlavne obyvatelia severnej Afriky
- kresťanstvo – v okolí Guinejského zálivu, v strednej
a južnej Afrike
- krajiny kde sa stretáva islam a kresťanstvo majú

náboženské konflikty – Nigéria, Egypt
Popíšte osobitosti afrického kontinentu vzhľadom na ostatné kontinenty. Charakterizujte prírodné podmienky Afriky
– horizontálne členenie, vertikálne členenie, vodstvo, podnebie a typy biómov.
- rozlohou je druhý najväčší kontinent 30,4mil km2 – vyznačuje sa

malou horizontálnou a vertikálnou členitosťou – po Ázii najvyššie
položený svetadiel – najteplejší a po Austrálii najsuchší svetadiel
- je po oboch stranách rovníka – má symetricky usporiadané podnebné,

pôdne a vegetačné pásma
- pomerne jednoduchá geologická stavba – súčasť veľkej Africkej
litosférickej dosky
- najväčšiu časť zaberá Africký štít (z kryštalických hornín) – rozlámaný
na rozsiahle panvy (Čadská, Kožská, Kalahari) a klenby; vrásové pohoria
– severozápad Atlas a juh Kapské hory; tektonické pohyby – priekopové
prepadliny (rifty) a pohoria Východoafrickej náhornej plošiny; sopečná
činnosť – rozsiahle lávové plošiny – Etiópska vysočina a sopečné kužele
Kilimandžáro
- nížiny len pri riekach; od severu k juhu nadmorská výška rastie
Nízka Afrika – severná, západná a stredná časť– roviny a plošiny Sahary,
Sudánu a Konžskej panvy, okrajové pohoria Atlasu a Guinejská vysočina
Vysoká Afrika – východná a južná časť – členitejší reliéf
- nerastné suroviny – Atlas (fosfáty, železná ruda, mangán, kobalt,

olovo, zinok); južná a stredná Afrika (meď, chróm, mangán, zlato, urán,
asbest, platina, kobalt, uhlie, diamanty); severná Afrika – ropa a zemný plyn; Guinejský záliv (ropa, zemný plyn, bauxit,
železná ruda, mangán)
PODNEBIE
- ovplyvňuje – cirkulácia ovzdušia (monzúny, pasáty); nadmorská výška a morské prúdy (Kanársky, Benguelský a Mozambický)
- ekvatoriálne pásmo – územie po oboch stranách rovníka a pobrežie Guinejského zálivu – stála ročná teplota; vysoké zrážky
rovnomerne rozložené
- subekvatoriálne pásmo – striedanie obdobia dažďov a sucha; oblasť bližšie k rovníku má vyše zrážok a dve krátke obdobia
sucha a oblasti bližšie k obratníkom má jedno obdobie dažďov a sucha s menšími zrážkami a väčšími rozdielmi teplôt
(Východná Afrika a oblasť Sahelu)
- tropické pásmo – pozdĺž obratníkov; najväčšia časť Afriky; veľké amplitúdy denných a nočných teplôt a minimálne zrážky
- subtropické pásmo – severný a južný okraj Afriky – horúce suché letá, vlhké teplé zimy
VODSTVO
- bezodtokové oblasti – Sahara, severovýchodná a juhovýchodná Afrika
- stredná a východná Afrika – najlepšia riečna sieť a veľmi dobré energetické predpoklady
- Níl a Niger – pretekajú čiastočne cez suché oblasti; pomerne malé prietoky; využívajú sa na zavlažovanie, výrobu energie
(Zambezi, Horná Volta)
- jazerá – v tektonických panvách východnej Afriky – Ukerewe, Tanganika a Malawi
- púšte a polopúšte – slané jazerá (šoty), suché riečne korytá (vádí) a artézske vody
PÔDY
- od severu na juh – hnedozeme a gaštanové pôdy – lemujú pôdy púští a polopúští okolo obratníka Raka; od rieky Niger po
rieku Zambezi – červenozeme a žltozeme; na juh od Zambezi po samý juh Afriky – hnedozeme a gaštanové pôdy; na západe
v oblasti púšte Namib a Kalahary – pôdy púští a polopúští
- tropické dažďové lesy - po oboch stranách rovníka – bohatá druhová skladba; živočíšstvo bohaté na druhy (hmyz, plazy,
opice, ľudoopi); pôdy chudobné – lateritové a červenožlté pôdy
- savany a púšte – viac ako 4/5 kontinentu – savana – trávnaté roviny s menšími lesnými porastami s ojedinelými stromami
alebo galériovými lesmi v riečnych dolinách, krovinaté a trávnaté (bylinožravce – národné parky a rezervácie) savany
s červenohnedými pôdami; kde nie sú zrážky sú púšte bez vegetácie
- dezertifikácia – rozširovanie púští na úkor savany – ohrozuje pásmo Sahelu (južne od Sahary)
33. HUMÁNNA GEOGRAFIA
Stručne charakterizujte doterajší vývoj obyvateľstva od praveku. Vysvetlite pojmy - demografický cyklus, populačná
explózia. Klasifikujte problémy s ňou spojené. Popíšte podľa schémy fázy demografického cyklu.
- do roku 5 000 pnl sa počet zvyšoval veľmi pomaly -> neolitická revolúcia – vývoj sa zrýchlil -> od konca roku 5 000 pnl až do
18. storočia znovu stúpal pomaly
- 18. storočie – západná Európa - priemyselná revolúcia – demografická revolúcia – obdobie rastu obyvateľstva – znižovanie
úmrtnosti a predlžovanie dĺžky života
- na rozhraní 19. a 20. storočia sa v Európe rast spomalil
- druhá polovica 20. storočia – prejav demografickej explózie postupne vo všetkých menej rozvinutých krajinách
- doteraz na Zemi žilo celkovo cca 60-80 mld. Ľudí

- súčasný počet – 7,9 bilióna
- demografický cyklus – zmena stavu obyvateľstva, čiže jeho pribúdanie a ubúdanie

- pribúdanie – zlepšenie životných podmienok, pokroky v medicíne, po vojne, v dobre rozvinutých krajinách
- ubúdanie – vo vojne, prírodné katastrofy, epidémie, pandémie
- populačná explózia – prudký nárast obyvateľstva v danom regióne, štáte...
- problémy s ňou spojené – preľudnenie, výživa, spotrebovanie nerastných surovín, pracovné príležitosti – planéta zvládne aj
viac ľudí, ale kvalita života bude prudko klesať
- demografický cyklus – vývoj každej populácie prebieha podľa určitých zákonitostí – spočiatku prebieha rozmnožovanie
pomaly, neskôr sa prírastky rýchlo zvyšujú
- v ďalšom vývoji sa rast spomalí a neskôr sa populácia stabilizuje
- prvá fáza – vysoká pôrodnosť a vysoká úmrtnosť – nízky prírastok obyvateľstva

- druhá fáza – pôrodnosť sa udržiava na rovnako vysokej úrovni a dochádza k rýchlemu poklesu úmrtnosti – výrazný rast
obyvateľstva
- tretia fáza – pôrodnosť sa začína zvyšovať a pri nízkej pôrodnosti to vedie k znižovaniu prirodzeného prírastku
- štvrtá fáza – trend z tretej fázy pokračuje až do ukončenia cyklu v piatej fáze – nízka úroveň pôrodnosti i úmrtnosti
34. PLANÉTA ZEM A JEJ ZOBRAZENIE
Vysvetlite dôsledky rotácie Zeme okolo osi. Uveďte smer a uhlovú rýchlosť rotácie Zeme. Vysvetlite príčiny vzniku
slapových javov, uveďte, ako sa prejavuje ich vplyv.
- Zem sa otáča od západu na východ – na Zemi to je vidno ako pohyb slnka z východu na západ
- hviezdny deň – skutočný čas, za ktorý sa Zem otočí – 23h 56min 4sek
- slnečný deň – na Zemi sa podľa neho riadi
- pravý slnečný deň – čas, ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi vrcholeniami slnka na tom istom
poludníku – tento čas sa mení
- stredný slnečný deň – nepravidelný pohyb Slnka sa nahradil pravidelným pohybom s konštantou rýchlosťou po
rovníku – presne 24h – základ občianskej časomiery
- počas slnečného dňa sa otočia všetky body o 360°- majú rovnakú uhlovú rýchlosť rotácie 15° za hodinu
- každé miesto, ktoré leží na tom istom poludníku má rovnaký miestny čas
- 24 časových pásiem s 15°šírkou – jednotný pásmový čas
- svetový čas – stredný slnečný čas nultého poludníka – hvezdáreň Greenwich (Londýn)
- u nás sa používa stredoeurópsky čas – o hodinu predsunutý – Londýn 12h Bratislava 13h
- v lete sa používa sezónny (letný) čas
- dátumovú hranicu tvorí 180. poludník – tu sa deň začína a končí – pri jeho prechode sa mení dátum – zo západu na východ
deň pridávame
- mapa časových pásiem je dynamická – hranice jednotlivých pásiem sa v rôznych časových obdobiach môžu meniť
GEOGRAFICKÉ DÔSLEDKY ZEMSKEJ ROTÁCIE

- striedanie dňa a noci – denný rytmus života na Zemi
- odchyľovanie pohybujúcich sa telies – na severnej doprava a na južnej doľava (Coriolisova sila – zapríčiňuje stáčanie
morských prúdov, vetrov a riek; smer cyklón na severe proti smeru ručičiek a v anticyklóne v smere – na juhu naopak)
- slapové javy – spôsobuje ich zemská rotácia a príťažlivá sila Mesiaca
SLAPOVÉ JAVY
- Zem a Mesiac tvoria vzájomne spojenú dvojicu, ktorá sa otáča okolo spoločného ťažiska – barycentra – leží na spojnici
Mesiac-Zem asi 1 700 km pod povrchom Zeme
- rotáciou okolo neho vzniká odstredivá sila, ktorá sa spolu s príťažlivou silou Mesiaca prejavuje v podobe pravidelných
deformácií zemského tvaru telesa – slapové javy
- najvýraznejšie sa prejavujú na oceáne ako príliv a odliv – do istej miery podlieha aj zemská kôra a atmosféra
- skočný príliv – ak je Mesiac aj Slnko na jednej priamke so Zemou – príťažlivé sily sa zdvojnásobujú – každých 15 dní
- hluchý príliv – ak nie sú v jednej rovine – najmenšie pôsobenie oboch telies
- prílivové
elektrárne –
Francúzsko (rieka
La Rance);
Kanada (záliv
Fundy Bay)
Podľa schém popíšte a zdôvodnite miestne prúdenie vzduchu – monzúny, dolinový a horský vietor, náveterná
a záveterná strana pohorí, bríza. Uveďte konkrétne prípady a lokalizujte ich na mape.
- miestne vetry – vetry, ktoré vznikajú na malých územiach – bríza, föhn, bóra, horský a dolinový vietor, ľadovcový
vietor
MONZÚNY
- vyskytujú sa hlavne v juhovýchodnej Ázii
- letný monzún - v lete sa nad oceánom
vytvorí tlaková výš a nad pevninou tlaková níž
– vietor je teplý a vanie od oceánu a prináša
zrážky – významný pre poľnohospodárstvo
- zimný monzún - v zime sa nachádza tlaková
výš nad pevninou a tlaková níž nad oceánom
– vietor je studený a vanie od pevniny na oceán – na pevnine je obdobie sucha
BRÍZA
- monzún v malom, cez deň z mora na pobrežie ako morský vánok, v noci opačne ako pobrežný vánok
- vyskytuje sa na pobrežiach morí a veľkých
jazier – jej príčinou vzniku je nerovnaké
ohrievanie pevniny a mora
- cez deň sa pevnina viac ohreje ako more –
vzduch je ľahší, stúpa hore – na jeho miesto
prúdi chladnejší vzduch z mora – morský vánok
(morská bríza)
- v noci je teplejšie more - vzduch stúpa a na
jeho miesto prúdi vzduch z pevniny –
pevninský vánok (pevninská bríza)
- horizontálne 20-30 km a vertikálne 600 – 800
m
FÖHN
- teplý, suchý a padavý nárazový vietor na záveternej strane vysokohorských
bariér
- na obdivoch stranách hrebeňa musí byť rozličný tlak
- na náveternej strane sa tvoria oblaky a zrážky – na záveternej strane sa oblaky
rozpúšťajú (nastane veľké oteplenie a zníženie relatívnej vlhkosti)
- Aply, Karpaty, západné Gruzínsko, východné svahy Skalnatých hôr, Kanada,
Etiópska vysočina
BÓRA
- vzniká hlavne v zime pri pretekaní studeného vzduchu cez horské prekážky, ktoré lemujú morské pobrežia
- pred pohorím sa vzduch hromadí, dosiahne výšku priesmykov a sediel, cez ktoré preteká veľkou rýchlosťou
k pobrežiu – je studený a ťažký
- pobrežie Jadranu, oblasť Novorossijska, Nová Zem, Bajkal, údolie Rhôny, pobrežie Mexika a Texas
HORSKÉ A DOLINOVÉ VETRY

- príčinou vzniku je nerovnaké zohrievanie a ochladzovanie vzduchu, ktorý leží nad úbočiami a dolinami
- cez deň sa úbočie zohreje, vzduch je ľahší a stúpa hore, na jeho miesto sa nasúva vzduch z doliny (dolinový)
- v noci sa vzduch na úbočí ochladí vyžarovaním, je ťažší a klesá do doliny (horský)
V najľudnatejších štátoch Ázie zhodnoťte problémy s preľudnením, problémy výživy, chorôb, negramotnosti,
pracovných príležitostí. Navrhnite možnosti riešenia týchto problémov. Sformulujte, ako môže SR v rámci rozvojovej
pomoci pomôcť niektorým krajinám Ázie.
NAJĽUDNATEJŠIE ŠTÁTY
- Čína 1,4 bil., India 1,38 bil., Indonézia 273,5 mil., Pakistan 220,9 mil., Bangladéš 164,7 mil. a Japonsko 125,8 mil.
37. FYZICKOGEOGRAFICKÉ REGIÓNY SVETA
Vysvetlite vznik magmatizmu, vulkanizmu a zemetrasnej činnosti. Uveďte podmienky vzniku sopečnej činnosti.
Lokalizujte oblasti intenzívnej sopečnej a zemetrasnej činnosti. Vymenujte a lokalizujte niektoré sopky. Popíšte
schému sopky.
- magma – žeravá tekutá tavenina zložená prevažne z kremičitanov a ďalších prímesí – tvorí sa vo vrchnom plášti – teplota
od 650 do 1 200°C
- láva – magma na povrchu
MAGMATIZMUS
- zahrňuje všetky procesy späté s roztavením magmy a jej ďalším
vývojom, ktoré sa končí jej stuhnutím v hlbinách Zeme alebo na
zemskom povrchu
- podľa toho kde sa odohráva sa delí na plutonizmus a vulkanizmus
PLUTONIZMUS
- odohráva sa pod povrchom Zeme
VULKANIZMUS
- keď sa magme podarí preniknúť až na zemský povrch
- sopka – miesto, na ktorom preniká magma na povrch
- sopúch – sopečný komín – ním sa dostáva magma na povrch – je spojený s prívodnými kanálmy s magmatickým krbom –
na povrch vyúsťuje lievikovitým otvorom – kráterom
- kaldera – veľká centrálna depresia – vytvára sa na vrchole krátera po vybuchnutí sopky
ZEMETRASNÁ ČINNOSŤ
- zemetrasenie – krátkodobý otras, ktorý vzniká pod zemským povrchom, spôsobí ho napätie v zemskej kôre, ktoré sa náhle
uvoľní – sila zemetrasenia – podľa intenzity na zemskom povrchu (Mercalliho stupnica) a na základe uvoľnenej energie
(Richterova stupnica) - Slovensko – zemetrasenia – okolie Komárna, Žiliny, Bratislavy a na východnom Slovensku
- hypocentrum – ohnisko zemetrasenia – oblasť vzniku zemetrasenia
- epicentrum – kolmo nad hypocentrom – najväčšie otrasy
- tektonické zemetrasenia – 90% v oblasti styku tektonických dosiek

- sopečné zemetrasenie – viazané na oblasti činných sopiek
- závalové zemetrasenia – zriedkavé; podmienené zrútením stropov jaskýň, banskými závalmi; len lokálny rozsah
AKO DOCHÁDZA K SOPEČNÉMU VÝBUCHU

- v magmatickom krbe sa hromadí magma -> tlak plynov narastá a prekonáva súdržnosť nadložených vrstiev hornín ->
nahromadený tlak prudko vymrští horúcu taveninu cez sopečný komín do vzduchu -> dochádza k sopečnému výbuchu
OHNIVÝ KRUH
- oblasť v tvare podkovy
– zaznamenané veľké
množstvo zemetrasení
a vulkanických aktivít –
vzniká pohybom
tektonických platní
- koncentruje 75%
aktívnych sopiek celej
planéty a 90%
zemetrasení
SOPKY
Fudžisan – Japonsko
(Honšú); Etna –
Taliansko (najstaršia);
Arenal – Kostarika ;
Vezuv – Taliansko;
Kilimandžáro – Tanzánia
Uveďte najvýznamnejšie náboženstvá sveta. Určite približný počet veriacich, lokalizujte na mape sveta rozšírenie
jednotlivých náboženstiev. Uveďte príklady religiózneho cestovného ruchu vo svete a na mape lokalizujte ciele pútnikov.
- z celosvetového hľadiska sú najvýznamnejšie tie najrozšírenejšie náboženstvá - cca 850mil ľudí sú ateisti; náboženstvá,
ktoré uctievajú jedného Boha – monoteistické; tie, ktoré viacerých – polyteistické; animinstické náboženstvá – veria
v duchov, démonov a rôzne bytosti z lesa – domorodé kmene v odľahlých oblastiach; japonci – šintoizmus
KRESŤANSTVO
- najrozšírenejšie náboženstvo na Zemi – 2,1mld. Ľudí – Európa (historické centrum), postupne na každom svetadiely
- monoteistické náboženstvo – hlavný predstaviteľ je pápež – sídli vo Vatikáne
- Rímsko-katolícka cirkev – najmä Latinská Amerika, južná Európa – najvplyvnejší smer kresťanstva – 1mld. Ľudí
- Protestantské cirkvi – vznikli reformovaním kresťanstva – evanjelici, kalvíni, anglikáni, metodisti... – najmä Severná
Amerika, severná a západná Európa a Austrália
- Pravoslávna cirkev – ortodoxné kresťanstvo – pokračovanie byzantskej kresťanskej tradície – východná Európa,
východná časť Balkánu
ISLAM
- druhý najrozšírenejší – monoteistické náboženstvo – počtom veriacich dobieha kresťanstvo – 1,8 mld. – vznikol
v arabskom svete, preto je v týchto končinách aj najviac rozšírený – severná Afrika, západná a stredná Ázia, Indonézia
a Malajzia - má veľký vplyv na politické dianie – náročnú pozíciu majú v tomto náboženstve ženy – delí sa na:
- Sunnitský islam – 85% moslimov
- Šiitský islam – 15% moslimov – väčšina Iránčania
JUDAIZMUS BUDHIZMUS HINDUIZMUS

- 14, 6 mil. Ľudí – monoteistické - neuctieva žiadneho boha – je to - Indovia a Nepálci – 1 mld. Ľudí –
náboženstvo – židovský skôr filozofia, ktorú hlásal hinduistické komunity vznikajú
národ – jadro v štáte Izrael zakladateľ budhizmu – Budha – všade tam kam sa Indovia sťahujú
– USA, Rusko, Argentína vznikol v Indii, ale tam nie je taký (VB, USA) – prísne spoločnské
rozšírený – Mongolsko, Tibet, pravidlá, ktoré sa však v súčasnosti
Zadná India – 350 mil. Ľudí vo veľkých mestách zmierňujú
RELIGIÓZNY CESTOVNÝ RUCH
- forma cestovného ruchu, pri ktorej je hlavnou motiváciou účastníkov návšteva posvätného miesta, pútí, cirkevných
pamiatok a náboženských podujatí
- Kibeho (Afrika, Rwanda); Medžugoje (Bosna a Hercegovina); Lurdy (Francúzsko); Svätá Zem (Izrael); Akita (Japonsko);
Guadalupe (Mexiko); Fatima (Portugalsko); Rím (Taliansko); Santigo de Compostela (Španielsko)
Sumarizujte faktory, ktoré ovplyvňujú návštevnosť Slovenska zahraničnými turistami. Lokalizujte vami vybraté oblasti
cestovného ruchu. Na základe vlastných skúseností navrhnite riešenia zvýšenia návštevnosti oblasti Slovenska
slovenskými a zahraničnými turistami.
- Slovensko je pre cestovný ruch atraktívna krajina – prírodné krásy a historické pamiatky
- materiálno-technická základňa cestovného ruchu však zaostáva
- vzhľadom na geografickú polohu plní Slovensko a v budúcnosti bude plniť tranzitnú funkciu medzi S a J Európou
HORSKÉ OBLASTI
- najvyhľadávanejšia oblasť – patria sem pohoria – najmä v zime (zimné športy), ale aj letná turistika a rekreácia – Tatry, Nízke
Tatry, Malá Fatra, ...
- vyhľadávané sú aj jaskyne – Slovenský kras, Malokarpatský kras; skalné útvary – Vršatské bradlá, Súľovské skaly, Slovenský raj
KÚPEĽNÉ MIESTA
- využívajú sa minerálne a termálne pramene – Piešťany, Turčianske Teplice, Bardejov
- 22 kúpeľných miest – niektoré nemajú štatút kúpeľného miesta, ale sú kúpeľné miesto – Patince, Podhájska, Štúrovo, Veľký Meder
JAZERÁ, VODNÉ NÁDRŽE, AKVAPARKY

- Liptovská Mara, Zemplínska Šírava, Senecké jazerá, vodné dielo Gbčíkovo
- akvaparky – Aquacity Poprad, Aquathermal Senec, Tatralandia Liptovský Mikuláš, Vadaš Štúrovo, Thermal park Bešeňová
KULTÚRNE A HISTORICKÉ CENTRÁ

- najvýznamnejšie kultúrno-historické centrá – Bratislava, Nitra, Trnava, Košice, Banská Bystrica, Levoča
- v zozname svetového dedičstva je zapísaných 7 slovenských lokalít:
- Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia
- Levoča, Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia
- Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec
- Historické jadro mesta Bardejov
- Drevené kostoly slovenskej časti Karpatského oblúka
- Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu
a rokliny Slovenského raja
- Karpatské bukové lesy
AGROTURISTICKÉ REGIÓNY
- možnosť zapojenia sa do niektorých poľnohospodárskych a rekreačných činností (vinobranie, zber ovocia, jazda na koňoch...)
– využívajú sa miestne gurmánske špeciality, čím sa zabezpečuje odbyt domácej poľnohospodárskej produkcie – Malé Karpaty, Tokaj
Lokalizujte na mape najväčšie vodné toky a jazerá Európy. Charakterizujte režim odtoku riek – Dunaj, Temža, Volga.
Uveďte, ktoré krajiny majú najväčší potenciál na výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach.
- hustá riečna sieť – zdrojom vody v severnej EU a v horách sú

prevažne ľadovce a sneh; v južnej sú to dažďe – najviac vody
majú rieky v jarnom období (topenie snehu) - zásoby
podzemných vôd – napr. Žitný ostrov
- vodné toky patria do:
- úmoria Atlantického oceána – väčšina riek – Don,
Dneper, Loira, Seina, Dunaj
- úmoria Severného ľadového oceána – Pečora
- bezodtokovej oblasti Kaspického mora – Volga, Ural,
Emba
VOLGA
- Ruská rieka – najdlhšia v Európe – vodný tok meria 3534 km –
vlieva sa do bezodtokového jazera, Kaspického mora – ľudia na nej vybudovali veľké priehrady a vodné elektrárne –
medzi jej najväčšie prítoky patrí rieka Kama a Oka - je vodnatejšia na jar, kedy sa topí sneh
TEMŽA
- rieka, ktorá preteká cez južné Anglicko – vodný tok meria 346 km – pri ústí rieky leží hlavné mesto Anglicka – ústi
do Severného ľadového oceána – patrí k úmoriu Atlantického oceána – má dostatok vody počas celého roka –
v niektorých úsekoch je voda čiastočne slaná – prejavuje sa vplyv prílivu zo Severného mora
DUNAJ
- druhá najdlhšia a najvodnatejšia rieka – ústi do Čierneho mora – vodný tok meria 2 860 km
- vodná cesta Rýn-Mohan-Dunaj – 3 500 km – spája Severné a Čierne more
JAZERÁ
- Slovensko je so svojou rozlohou menšie ako každé z 5 najväčších jazier sveta
- Kaspické more, Ladožské jazero, Balaton, Onežské jazero
Určte a charakterizujte rozhodujúce odvetia priemyslu na Slovensku. Uveďte lokalizačné činitele najväčších
priemyselných závodov. Zdôvodnite zameranie priemyselnej výroby v jednotlivých oblastiach Slovenska.
AUTOMOBILOVÝ, CHEMICKÝ, STROJÁRSKY, HUTNICKÝ
VÝROBA STROJOV, PRÍSTROJOV, ELEKTORNICKÝCH, OPTICKÝCH A DOPRAVNÝCH ZARIADENÍ

- výroba strojov a prístrojov – sústredená na strednom Považí – Trenčín (obrábacie stroje); Považská Bystrica, Žilina, Kysucké
Nové Mesto a Skalica (výroba ložísk); Detva a Brezno (strojárske závody); Stará Turá a Nové mesto nad Váhom (zdravotnícka
technika); Poprad, Trnava, Vrútky a Zvolen (oprava a výroba železničných vagónov);
- elektrotechnická výroba – Bratislava, Topoľčany, Nové Zámky, Liptovský Hrádok, Nitra, Galanta
- výroba dopravných zariadení – Bratislava (VW Slovakia); Trnava (PSA), Teplička pri Žiline (KIA Motors), Nitra (Jaguár Land
Rover); Komárno (riečne a námorné lode)
VÝROBA KOVOV A KOVOVÝCH VÝROBKOV

- tradičné odvetie, ale v súčasnosti má problémy – spotrebuje veľa energie a surovín, ktoré musí dovážať - hutníctvo železa –
U.S. Steel Košice – železo, oceľ, plech...; železiarne v Podbrezovej - spracovanie hliníka – Žiar nad Hronom
ŤAŽBA ENERGETICKÝCH SUROVÍN, VÝROBA A ROZVOD ELEKTRINY, PLYNU A VODY

- hnedé uhlie a lignit (Nováky); ropa a zemný plyn (ropovodom a plynovodom z Ruska); uhlie (väčšina z Česka, Poľska, Ukrajiny)
- tepelné elektrárne (Zemianske Kostoľany, Vojany); vodné elektrárne (najviac ich je na Váhu, pri Gabčíkove na Dunaji);
jadrové elektrárne (Mochovce a Jaslovské Bohunice)
VÝROBA CHEMIKÁLIÍ, CHEMICKÝCH VÝROBKOV A SYNTETICKÝCH VLÁKEN

- pohonné látky (Slovnaft Bratislava); dusíkaté hnojivá (Duslo Šaľa); chemické závody (Nováky, Nitra, Žilina, Smolenice);
chemické vlákna (Svit, Humenné); výroba liekov (Hlohovec, Nitra, Modra, Martin); gumárenský p. (Púchov, Dolné Vestenice)
- automobilky - nie sú na východe Slovenska - menej kvalifikovanej pracovnej sily; preprava - chýba diaľnica (pri Žiline)
- strojárenský hlavne pri rieke Váh
- hutnícky – U.S. Steel - nie je priamo v Košiciach aby na Košice nefúkal smrad a škodliviny - je južne od Košíc, blízko v okolí
nie sú ďalšie závody, veľa pracovnej sily - aj kvalifikovanej aj nekvalifikovanej (lacnej) - muselo to byť v blízkosti veľkého
mesta; dovoz materiálu (železnej rudy) z Ruska a Ukrajiny - prekládka v čiernej nad Tisou, (uhlie) z Čiech a zo slovenského
krasu (vápenec); teraz ju dovážajú z USA (z kanady, ale je to firma usa); kvôli vode - Hornád - postavili priehrady ržuin 1 a 2
asi?
žiar nad Hronom (hlinikárne) - žiarska kotlina je prázdna a neuniká odtiaľ odpad - blízko veľkých miest bystrica a Zvolen,
rýchlostná cesta, uzavretá kotlina - málo priamo ovplyvnených obyvateľov
- chemický - Slovnaft - pri BA - je tam Dunaj - vlastný prístav na dovoz a odvoz; dobré cesty, železnice; vysokokvalifikovaná
pracovná sila; strategický podnik to je Duslo šaľa - umelé hnojivá (jeden z najväčších v celej Európe); najväčší výrobca
syntetickej močoviny v celej Európe - moderný diesel bez toho nefunguje
Zhodnoťte zameranie priemyslu Austrálie a Nového Zélandu v súvislosti s nerastnými surovinami. Porovnajte
poľnohospodárske zameranie Austrálie, Nového Zélandu a ostrovných oblastí Oceánie.
AUSTRÁLIA
- patrí k hospodársky najvyspelejším krajinám sveta s vysokou
životnou úrovňou a rozvinutými službami
PRIEMYSEL
- základ hospodárstva tvorí priemysel (prevyšuje poľnohospodárstvo
viac ako 4-násobne) - obrovské zásoby nerastných surovín – významné
postavenie v ťažbe bauxitu, uhlia, železnej rudy a iných rúd a surovín
- vyniká moderné hutníctvo a strojárstvo (výroba automobilov,
poľnohospodárskych strojov, elektrotechniky) ďalšie odvetia sú výroba
hnojív, petrochemický, papierenský, textilný a potravinársky
POĽNOHOSPODÁRSTVO
- prevažne živočíšna výroba – chov oviec (počet oviec a produkcia vlny
– 2. miesto na svete); významný je extenzívny chov dobytka (pasenie,
prirodzený chov)
- vyváža vlnu, mäso, obilie (jačmeň a pšenicu)
NOVÝ ZÉLAND
- podobná hospodárska štruktúra ako Austrália; patrí k najvyspelejším
krajinám sveta
PRIEMYSEL
- vysoko rozvinutý – sústreďuje sa na spracovanie miestnych surovín –
potravinársky, textilný, ťažobný a drevospracujúci
POĽNOHOSPODÁRSTVO
- zamerané na živočíšnu výrobu – chov dobytka a oviec – je tradičným
základom hospodárstva krajiny – dodáva suroviny pre priemysel a je
významným vývozcom masla, mäsa a vlny
OCEÁNIA
POĽNOHOSPODÁRSTVO
- poľnohospodárstvo a rybolov je základom obživy – hlavná plodina je palma kokosová – pestujú sa aj rôzne hľuznaté
plodiny (taro, jam), ovocie, cukrová trstina, ryža, korenie
- tradičný je chov hydiny a ošípaných + rybolov
- plantážnické
pestovanie
produkuje
plodiny určené
hlavne na
export
Definujte a porovnajte pojmy - počasie a podnebie. Vymenujte klimageografické činitele a s pomocou atlasu ich
opíšte. Vysvetlite všeobecnú cirkuláciu ovzdušia a zakreslite ju do schémy.
POČASIE
- okamžitý stav ovzdušia na určitom mieste, charakterizovaný hodnotami meteorologických prvkov – slnečné žiarenie,
teplota, pôda, tlak vzduchu, výpar, vlhkosť, oblačnosť, zrážky, smer a sila vetra
PODNEBIE - klíma
- dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste, ktorý vzniká pôsobením klímageografických činiteľov
KLÍMAGEOGRAFICKÉ ČINITELE
- geografická šírka – ekvatoriálne pásmo-arktické pásmo
- vzdialenosť od oceánov – oceanita a kontinentalita
- všeobecná cirkulácia atmosféry – premiestňovanie sa teplých a studených vzduchových hmôt na veľké vzdialenosti
- morské prúdy – teplé a studené
- nadmorská výška – pokles teploty vzduchu s narastaním výšky (0,6° na 100m)
- vlastnosti zemského povrchu – rozloženie morských pásiem, orientácia georeliéfu
- činnosť človeka – globálne otepľovanie
VŠEOBECNÁ CIRKULÁCIA OVZDUŠIA

- je to zložitý systém vertikálneho a horizontálneho prúdenia vzduchu medzi horúcim rovníkovím pásmom a studenými
polárnymi oblasťami
- v dôsledku Coriolisovej sily sa horizontálne prúdenie vzduchu odďeľuje na severnej pologuli napravo a na južnej naľavo
- cirkulácia v horúcom pásme – rovník (oblasť nízkeho tlaku) – antipasáty; subtropické pásmo (vysoký tlak) – pasáty
- cirkulácia v miernom pásme – pásmo nízkeho tlaku – západné vetry miernych šírok
- cirkulácia v studenom pásme – pásmo vysokého tlaku – východné vetry polárnych šírok
- pravidelné vetry – monzúny – 2x do roka menia smer

Určte, pomenujte a lokalizujte geomorfologické celky Oravy, pomocou geologickej mapy určite ich horninové
zloženie. Určte a lokalizujte najvyšší vrch Oravských Beskýd. Začleňte ich do vyšších geomorfologických jednotiek.
GEOMORFOLOGICKÉ CELKY ORAVY

- Oravská vrchovina; Podbeskydská vrchovina;
Oravská kotlina; Skorušinské vrchy; Oravská
Magura; Oravské Beskydy; Podbeskydská brázda;
Tatry; Fatra; Malá Fatra; Podtatranská brázda
- provincia Západných Karpát
- najvyšší vrch Oravských Beskýd – Babia hora

1 725mnm
Uveďte štáty, ktoré majú najvyšší prirodzený prírastok, lokalizujte ich na mape, vysvetlite, aké problémy, vyplývajúce
z nadmerného prírastku obyvateľstva, tieto štáty trpia. Navrhnite riešenia, ako zabrániť takému populačnému boomu.
- hlavný populačný proces, ktorý úzko súvisí so spoločenskými a hospodárskymi pomermi – s úrovňou vzdelania, postavením
ženy v rodine a v spoločnosti, zastúpením vidieckeho a mestského obyvateľstva a celkovou životnou úrovňou krajiny,
náboženstvom
- 3 veľké regióny s vysokou natalitou:

- Afrika – niektoré štáty dosahujú 40-50‰ – Uganda 45; Nigéria 44; Mali 43; Zambia 41; Malawi 41; Somálsko 39
- Latinská Amerika – s výnimkou Argentíny a Chile
- južná a juhovýchodná Ázia
- maximálne hodnoty dosahujú krajiny so zaostalým hospodárstvom, kde prevláda poľnohospodárstvo

- k rastu pôrodnosti prispieva i nízka vzdelanosť a životná úroveň obyvateľov
PROBLÉMY S PREĽUDNENIÍM
1. vyčerpanie prírodných zdrojov – orná pôda, koralové útesy, sladká voda, fosílne palivá a lesy v divočine naďalej
prudko klesajú – požiadavky na životne dôležité zdroje – pokles kvality života
2. zrýchlená strata biotopov – zvýšená strata ekosystémov, mokradí, voľne žijúcich živočíchov, dažďových pralesov ,
koralových útesov, foriem vodného života a trávnatých plôch – nadmerné poľnohospodárstvo, znečisťovanie
životného prostredia a extenzívna pozemková úprava
3. zmena klímy a globálne otepľovanie – čím viac obyvateľov, tým viac vozidiel, priemyselných odvetví a leteckej
dopravy; zvýšené využívanie zdrojov energie – zvýšenie emisií skleníkových plynov – hlad, sucho, záplavy a strata
biotopov
4. strata biodiverzity – zásah, znečistenie a ničenie prírodných ekosystémov – masové vymieranie druhov
5. odpisy sladkej vody – niektoré zdroje sladkých vôd sa stali príliš znečistenými
6. nižšia dĺžka a kvalita života – strata imunity
7. vznik nových pandémií a epidémií – rýchle šírenie
8. nárast nezamestnanosti, kriminality a násilia – každý sa bude chcieť mať čo najlepšie
AKO ZABRÁNIŤ POPULAČNÉMU BOOMU

- posilniť postavenie ženy
- univerzálny prístup ku kvalitnému vzdelaniu
- programy plánovaného rodičovstva
- kontrola migračných tokov
Charakterizujte pojmy – dynamika obyvateľstva, mechanický, prirodzený a socioekonomický pohyb obyvateľstva.
Zhodnoťte súvislosť medzi nimi. Definujte pojmy – migrácia, imigrácia a emigrácia. Charakterizujte hlavné migračné
prúdy na príklade Slovenskej republiky, Európy a sveta.
DYNAMIKA OBYVATEĽSTVA
- pohyb počtu obyvateľov, proces rodenia a zomierania, sobášenia a rozvádzania, emigrácie, imigrácie, dochádzky do práce
a škôl
- 3 typy pohybu obyvateľstva:
- prirodzený pohyb – natalita, mortalita
- mechanický pohyb – migračný pohyb
- socioekonomický pohyb – presuny medzi jednotlivými sociálnymi skupinami, zmeny v štruktúre podľa vzdelania,
zamestnania, príslušnosti...
PRIRODZENÝ POHYB
- populačné procesy – natalita, mortalila, sobášnosť, rozvodovosť, potratovosť
- natalita – pôrodnosť – počet narodených detí v prepočte na 1 000 obyvateľov
- mortalita – úmrtnosť – počet zomrelých na 1 000 obyvateľov
MECHANICKÝ POHYB
- priestorový pohyb obyvateľstva – rozlišujeme 4 typy mechanického pohybu:
- migrácia – presuny so zmenou trvalého bydliska
- dočasná zmena pobytu – zmena pobytu na vymedzený čas, ale jeho trvalé bydlisko sa nemení (internát)
- dochádzka do zamestnania a škôl – pravidelný pohyb na rovnakej trase a v rovnakom čase
- nepravidelné dočasné pohyby – turbulencia – za účelom cestovného ruchu, rekreácie, služobnej cesty, ...
- migrácia – sťahovanie – také priestorové presuny, pri ktorých obyvateľ mení svoje trvalé bydlisko – spôsobuje trvalé zmeny
v priestorovom rozmiestnení – je to dvojsmerný pohyb:
- emigrácia – odsťahovanie
- imigrácia – prisťahovanie
- faktory migračných pohybov

- emigračné – náhle a silné zmeny prírodného prostredia (záplavy, sopečná činnosť, zemetrasenia); relatívne
preľudnenie; ekonomické krízy; vojna; nedostatok potravín
- imigračné – lacná pôda; voľné pracovné miesta
MIGRAČNÉ TOKY:
- najatraktívnejším priestorom je Bratislavský kraj (hospodársky najvyspelejší), Trnavský kraj, Nitriansky kraj a najmenej
atraktívny je Prešovský kraj
- najatraktívnejšia je Európa – dve tretiny medzinárodných migrantov žijú v 20 krajinách sveta – USA, Nemecko, Saudská
Arábia, Rusko, Veľká Británia, Spojené Arabské emiráty, Francúzsko, Kanada, Austrália a Taliansko
CELKOVÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

- výsledok prirodzeného a migračného pohybu, prejavuje sa ako prírastok alebo úbytok obyvateľstva
Príklad:
V meste B sa narodilo 547 detí, zomrelo 374 osôb. Do mesta sa prisťahovalo 657 osôb a vysťahovalo 775. Vypočítajte
prirodzený prírastok a celkový prírastok obyvateľstva v meste.
Pp = 547 – 374 = 173 – prirodzený prírastok

Cp = (547+657) – (374+775) = 1204 – 1149 = 55 celkový prírastok
Charakterizujte povrchové toky na Slovensku podľa pojmov - úmorie, rozvodie, povodie, tvar riečnej siete.
K vybraným riekam Ipeľ, Orava, Dunaj, priraďte režim odtoku a charakterizujte ho. Opíšte význam umelých vodných
nádrží pre hospodárstvo a životné prostredie, uveďte príklady a lokalizujte na mape.
- povodie – územie, z ktorého hlavný tok s prítokmi odvádza povrchovú i podzemnú vodu
- rozvodie – hranica medzi povodiami
- úmorie – územie, z ktorého tok odvádza vodu do príslušného mora
- riečna sieť – sústava vodných tokov – tvar (stromovitý, vejárovitý, perovitý, asymetrický), určuje ho geologický
a geomorfologický vývoj daného územia
- naším územím prechádza rozvodie medzi Čiernym

a Baltským morom
- úmorie Baltského mora – len 4% - Dunajec
a Poprad (do Visly v PL)
- úmorie Čierneho mora – 96% plochy územia
- na riekach na Slovensku sa výrazne prejavuje výšková

zonálnosť – rozlišujeme 3 typy:
- vysokohorský typ – najvyššie prietoky sú
v máji až júli; najnižšie v januári alebo februári
– Belá v Tatrách, Dunaj
- stredohorský typ – najvyššie prietoky v apríli,
najnižšie v zime – Hron, Váh
- vrchovinno-nížinný typ – najvyššie prietoky
v marci, najnižšie v septembri – Nitra, Žitava,
Ipeľ
DUNAJ
- priteká z Nemecka a Rakúska – najväčšia stredoeurópska rieka – prevažnú časť vody dostáva z Álp
- dôležitý ako plavebná magistrála (Čierne a Severné more), zdroj vody pre 1/3 zavlažovaných plôch Slovenska, trvalý zdroj
na výrobu pitnej vody
- vysokohorský snehovo-dažďový režim – najviac vody je v apríli a máji, najmenej v zime
IPEĽ
- tečie zo Slovenského Rudohoria do Juhoslovenskej kotliny
- tvorí hranicu s Maďarskom a vlieva sa do Dunaja
- je tretia najdlhšia rieka na Slovensku a ľavostranný prítok Dunaja
- režim: dažďovo-snehový - Min. prietok je na konci leta, keď je sucho (september, október). Max prietok je pri
viacnásobnom topení snehu na konci zimy (február)
ORAVA
- sútok Bielej a Čiernej Oravy – ústi do Váhu
- snehovo-dažďový režim odtoku – stredohorská oblasť - voda je v zime viazaná v snehu = min. prietok je v január, február.
Na jar sa voda topí = max. prietok je v marec až máj.
VÝZNAM UMELÝCH NÁDRŽÍ

- rybníky (okolie Stupavy a Levíc), tajchy (vodné nádrže určené na banské účely – okolie Banskej Štiavnice), vodné nádrže
- slúžia potrebám hydroenergetiky, priemyslu, zásobovaniu pitnej vody, zavlažovaniu, turistike a športu, plavbu
- výroba elektrickej energie, rekreácia, rybolov, ďalšie miesta na pracovné pozície
- môže nastať problém pri roztrhaní priehrady – záplava

- Tri rokliny – Čína – spomalila rotácie Zeme
Najvýznamnejšie vodné nádrže

- na Dunaji – Gabčíkovo
- na Váhu – Liptovská Mara, Madunice, Sĺňava
- na Orave – Oravská Priehrada
- na Hornáde – Ružín
Lokalizujte na mape najväčšie koncentrácie rozmiestnenia obyvateľstva sveta. Zdôvodnite príčiny nerovnomerného
rozmiestnenia obyvateľstva, uveďte hrozby, ktoré súvisia so životom ľudí v preľudnených oblastiach. Navrhnite
riešenia takýchto problémov.
NAJVÄČŠIE KONCENTRÁCIE OBYVATEĽSTVA

- najviac: V Ázia, J Ázia, V
pobrežie S Amer., Európa,
okolie Nílu (blízko
Stredozemného mora), SV
až JV, Japonsko V až JV
pobrežie, Indogangská
nížina (India), najviac v
zaostalejších krajinách,
Latinská Amerika -Brazília
(favelas)
- výskyt slamov - najväčší v
Lagose Nigéria, nelegálne,
kriminalita, postavené zo všetkého čo nájdu
- dôvod : prírodné podmienky (púšte, úrodná pôda, vysokohorské oblasti), práca, životná úroveň, vidina lepšieho života v
istých oblastiach, politická situácia v štáte, sociálne problémy (rasizmus), vzdialenosť od morského pobrežia, nadmorská
výška
NEROVNOMERNÉ ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA

- hlavné faktory zodpovedné za nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva:
1 – úrodná pôda – husto osídlené sú oblasti s úrodnou pôdou pre poľnohospodárstvo (Indogangská nížina – extrémne
úrodná – husto osídlená)
2 – dostupnosť nerastného bohatstva – hlavný zdroj industrializácie a zamestnanosti krajiny – centralizácia priemyslu –
rozvoj miest
3 – dostupnosť dodávky vody – miesta s dostatkom vody na dennú spotrebu a poľnohospodárske účely – na brehoch riek
(údolie Indusu a Nílu) – na druhej strane nedostatok vody v Arábii
4 – priaznivá klíma – takmer nulová hustota osídlenia na miestach kde je
extrémne teplo alebo extrémna zima – najviac je osídlené asi mierne
podnebie
5 – sociálne faktory – migrácia ľudí z miest kde je napr. vojna
HROZBY PREĽUDNENÝCH OBLASTÍ

1 vyčerpanie prírodných zdrojov – orná pôda, koralové útesy, sladká
voda, fosílne palivá a lesy v divočine naďalej prudko klesajú –
požiadavky na životne dôležité zdroje – pokles kvality života
2 zrýchlená strata biotopov – zvýšená strata ekosystémov, mokradí, voľne
žijúcich živočíchov, dažďových pralesov , koralových útesov, foriem
vodného života a trávnatých plôch – nadmerné poľnohospodárstvo,
znečisťovanie životného prostredia a extenzívna pozemková úprava
3 zmena klímy a globálne otepľovanie – čím viac obyvateľov, tým viac vozidiel, priemyselných odvetví a leteckej dopravy;
zvýšené využívanie zdrojov energie –
zvýšenie emisií skleníkových plynov – hlad,
sucho, záplavy a strata biotopov
4 strata biodiverzity – zásah, znečistenie
a ničenie prírodných ekosystémov –
masové vymieranie druhov
5 odpisy sladkej vody – niektoré zdroje
sladkých vôd sa stali príliš znečistenými
6 nižšia dĺžka a kvalita života – strata imunity
7 vznik nových pandémií a epidémií – rýchle
šírenie
8 nárast nezamestnanosti, kriminality
a násilia – každý sa bude chcieť mať čo
najlepšie
Uveďte príčinu rôznych šírkových klimatických pásiem na zemskom povrchu. Ku klimadiagramom miest priraďte
klimatické pásmo. Vypočítajte, aká bude teplota na Gerlachovskom štíte za predpokladu priemerného teplotného
gradientu, ak v Dolnom Kubíne je 10°C. Svoj výpočet odôvodnite.
- vznik podnebných pásiem je dôsledok guľovitého

tvaru Zeme
- vyplýva z bilancie slnečného žiarenia
- hranice medzi pásmami určuje poloha
atmosférických frontov v zime i v lete
- rôzne podnebie je spôsobené mnohými faktormi,

ale 5 najdôležitejších z nich sú: zemepisná šírka,
nadmorská výška, prúdy, blízkosť veľkých vodných
plôch a terén
- základné podnebia - tropické, mierne, polárne -

pásmo, moderná literatúra nám vraví o 7
Ekvatoriálne - rovníkové, nad kontinentami zrážky
popoludní, nad oceánmi v noci búrky, 1000-3000
zrážky, teploty 24-28
Subekvatoriálne - pásmo rovníkových monzúnov,

obdobie dažďov (v lete prúdi vlhký vzduch od
rovníka) a sucha (suchý tropický vzduch), zrážky- čím
ďalej od rovníka, tým menej (3000-1500), v
pohoriach zrážky väčšie
Tropické - suchý tropický vzduch, malá oblačnosť, vysoké teploty (40C), zrážky menej ako 250 mm, kvôli morským prúdom
vznikli púšte (západná Sahara, Namib, Atacama)
Subtropické - v lete suchý tropický vzduch, v zime vlhký polárny, suché a horúce leto, mierna vlhká zima
Pásmo miernych šírok - po celý rok polárny vzduch, premenlivosť počasia, kontinentálny typ: klíma teplá, mierne vlhké letá
a studené zimy s trvalou snehovou pokrývkou, oceánsky: tepla a veľmi vlhká zima, chladné vlhké leto
Subarktické / subantarktické - v zime arktický vzduch, studená dlhá zima, krátke teplé leto, zrážky 300-500mm
Arktické / antarktické - arktický vzduch po celý rok, nižšie teploty ako 0, 100-200 mm zrážok
PRÍKLAD
- Gerlachovský štít- 2655 mnm, Dolný Kubín 468 mnm
- teplotný gradient 0,6°C
- teplota dk 10°C
2655 – 468 = 2187 / 100 = 21,87
21,87 x 0,6 = 13,12
10 – 13,12 = - 3,12°C
- na Gerlachovskom štíte bude teplota -3,12°C
Určte a na mape lokalizujte najvýznamnejšie poľnohospodárske oblasti sveta. Uveďte lokalizačné faktory pre
poľnohospodársku výrobu. Uveďte najvýznamnejšie plodiny vo výžive obyvateľstva, najvýznamnejšie technické
plodiny a pochutiny a lokality ich pestovania. Uveďte ďalšie možnosti výživy rastúceho počtu obyvateľstva vo svete.
- najvyspelejšie poľnohospodárstvo - rozvinuté krajiny západnej Európy, USA, Kanada, Austrália

- najvýznamnejšie (orná pôda) - pri Mexickom zálive- USA, India, východ až juhovýchod Ázie, Austrália- juhovýchod, trošku
juh Afriky
LOKALIZAČNÉ FAKTORY
- prírodné - klíma- tepoty, zrážky, pôdy-úrodnosť, kvalita, reliéf- nadmorská výška, svahovitosť,
- socioekonomické- úroveň spoločnosti, doprava, trh, vlastníctvo pôdy, pracovná sila, veľkosť poľnohospodárskeho závodu,
chemizácia, intenzita výroby...
VÝŽIVA OBYVATEĽSTVA
- obilniny - kukurica, zemiaky, pšenica, ryža, jačmeň - vyspelé krajiny- viac ako polovica na krmivo; menej rozvinuté krajiny -
obilniny hlavná zložka výživy obyvateľstva - dobrá skladovanosť, lacné, vysoká energetická výživnosť, odolnosť, ľahka
doprava
- Pšenica - teplá klíma, ťažšie pôdy,na humus a vápnik bohaté pôdy, černozeme (Ukrajina, Východoeurópska nížina, Čína,
India, USA, Rusko, Kazachstan)
- Ryža - východná, južná a juhovýchodná monzúnová Ázia, mierne, subtropické pásmo, (Thajsko, Čína, Vietnam, Indoganská
nížina), 95% ryže v EU z Talianska
- Kukurica - USA, Latinská Amerika, USA, Čína, India, Kanada...
Technické plodiny: vo výžive ľudstva

- Zemiaky - nenáročné na pôdu, mierne a subtropické pásmo, Európa, USA, Čína, India, Rusko, Poľsko - výživa obyvateľstva,
ošípaných, pre priemysel- škrob, lieh
- Cukrová repa - výroba cukru, mierne pásmo Európy, Ázia, USA, Nemecko, Turecko, Čína, Ukrajina
- Cukrová trstina - teplé, vlhké a subtropické oblasti, Brazília, India, Čína
- Sója- veľa bielkovín, tukov, minerálov, cukor, škrob - USA, Brazília, Argentína, Čína, India - krmovina pre hovädzí dobytok,
proestrogén - nie až tak vhodná pre ľudí
- Slnečnica
- Olivy - Stredomorie - Španielsko, Taliansko, Grécko
Ako suroviny pre priemysel

- Bavlník - suché, umelo zavlažované oblasti bohaté na slnečný svit, katastrofa- vysušenie Aralského jazera, Čína, USA, India,
Brazília, Austrália
- Kaučukovník - narezaním vychádza latex, Brazília, Indonézia, Malajzia
Pochutiny:
- Čajovník - náročný na vlahu,monzúnové oblasti - Čína, India, Keňa, Turecko
- Kávovník - náročná na vlahu, Latinská Amerika- Brazília,Kolumbia, Mexiko, Indonézia
- Kakaovník - náročný na teplo a vlahu, západná Afrika, Indonézia, Brazília
Ďalšie možnosti:
- v budúcnosti možné vyrábať 80% jedla v laboratóriách
- hmyz
- obmedziť mäsové a mliečne výrobky, ryby
Charakterizujte z fyzickogeografického hľadiska Južnú Ameriku. Opíšte polohu, povrch, podnebie, vodstvo, typy
biómov. Jednotlivé prvky lokalizujte na mape. Uveďte, ako je ohrozené prírodné bohatstvo kontinentu a navrhnite
možnosti riešenia.
- vačšia časť kontinentu sa nachádza na južnej a západnej pologuli - prechádza cez ňu rovník a Obratník Kozorožca - z
východu Antlantický oceán, zo západu Tichý oceán
- medzi Guayanskou a Brazílskou vysočinou sú nížiny - Orinocká, Amazonská, Laplatská
- plošiny - Gran Chaca, rovinatá Pampa, juh Patagónska nížina
- veľkú časť zaberajú horské pásma, morfologicky najvýraznejšie Kordinelly, napojené na ne Andy - lemujú tichomorské
pobrežie Južnej Ameriky - mohutné a ťažko prístupné hory, zvyšované postupnou sopečnou činnosťou - 50 činných sopiek,
veľa vyhasnutých (najvyššia hora Aconcagua)
- rieky - Amazon, Paraná, Orinoko - vodnatosťou, množstvom prítokov a rozlohou povodia patria k najväčším na Zemi - rieky
pretekajúce z vysočín tvoria obrovské množstvo energie, hlavné rozvodie tvoria Andy, takmer 90% odteká do Antlantického
oceánu
- bezodtokové oblasti - medzihorské kotliny (Bolívijská plošina), tektonická depresia - jazero Titicaca (patrí k najvyšším
položeným jazerám na svete), pri Karibskom mori najväčšia lagúna sveta Maracaibo
- kontinent zasahuje do tropickej, subtropickej a miernej oblasti, najviac v tropickej - výrazne sa tu prejavuje výšková
stupňovitosť
- zrážky - 2000mm, viac na náveterných svahoch vplyvom juhovýchodného a severovýchodného pasátu 9000mm, znižujú sa
na pacifickom pobreží - hradby Ánd a Peruánskeho prúdu
BIÓMY
- Tropické dažďové lesy - Amazónsky prales, etážové lesy, vlhko a teplo, úrodné feralitné pôdy bohaté na železo a hliník,
pestrá fauna a flóra
- Monzúnové lesy - stiredanie obdobia sucha a dažďov
- Savany - úrodné a suché pôdy - červené,v období dažďov je tráva vyššia ako človek, v období sucha si stromy, uchovávajú
vlahu v hrubom kmeni alebo kožovitých listoch, akácia, baobab
- Horské oblasti
- Púšte a polopúšte – La Guajira, Monte, Sechura, Atacama (najsuchšie miesto na Zemi – 1mm zrážok ročne), Patagonská
púšť
OHROZENIA
- Amazńsky prales najviac - odlesňovanie, erózia pôdy, znečisťovanie ovzdušia, sladkých a pobrežných vôd splaškami –
riešenie - vyššie tresty za prichytenia odlesňovania, vypaľovania, profitujúce firmy - zvýšenie cien za ich výrobky, šetrnejšie
ťaženie dreva, vyhýbať sa vypaľovaniu, viac upozorňovať ľudstvo ohľadom tohto problému, vzdelávať deti v škole o tomto
probléme...
Zhodnoťte zalesnenosť územia Slovenska percentom z plochy, porovnaním so štátmi Európy. Podľa mapy lokalizujte
pôvodné rastlinné lesné spoločenstvá. Uveďte konkrétne príklady využitia lesov v hospodárstve. Opíšte negatívne
dôsledky odlesňovania v niektorej z oblastí Slovenska.
- lesy sú významnou zložkou prírodného prostredia a zdrojom surovín pre

národné hospodárstvo
- Funkcie - akumulujú a zadržujú vlahu, pôdoochranná a rekreačná, zdrojom
drevnej suroviny
ZALESNENOSŤ SLOVENSKA
- 41,10% územia, štátne lesné podniky vlastnia 54%
- Lesníctvo je hlavným dodávateľom suroviny pre drevospracujúcia
papierenský priemysel, najvýhľadávanejšie dreviny - smrek, dub a buk
- 37,7 % povrchu EÚ a dve tretiny zalesnenej

plochy Únie sa nachádzajú v šiestich členských
štátoch (Švédsko, Fínsko, Španielsko,
Francúzsko, Nemecko a Poľsko)
- zalesnenie plôch sa výrazne líši - zatiaľ čo
Fínsko, Švédsko a Slovinsko sú z takmer 60 %
pokryté lesmi, v Holandsku predstavuje podiel
lesov len 8,9 %
- na rozdiel od mnohých oblastí sveta, v ktorých

odlesňovanie predstavuje naďalej veľmi vážny
problém, v Únii lesov pribúda - v období 1990 až
2010 sa rozloha lesov zväčšila približne o 11
miliónov ha, a to najmä vďaka prirodzenej expanzii i snahám o zalesňovanie
- Mnoho druhov lesov v Únii svedčí o jej geoklimatickej diverzite (boreálne lesy, alpínske ihličnaté lesy atď.) - rozmiestnenie
lesných plôch je ovplyvnené klimatickými a pôdnymi podmienkami, nadmorskou výškou a topografiou - Človek nezasiahol
len do 4 % lesov, 8 % bolo umelo vysadených a zvyšok patrí do kategórie tzv. poloprírodných lesov, teda lesov, do ktorých
človek zasahuje
- treba poznamenať, že väčšinu európskych lesov vlastnia súkromní majitelia (približne 60 % plochy, zatiaľ čo 40 % tvoria
lesy vo verejnom vlastníctve)
VYUŽITIE LESOV
- papierensky priemysel - spracovanie dreva na
výrobu papiera (Ružomberok – Mondi SCP)
- využitie dreva na výstavbu dreveníc, nejakých
pódií, rekreačných miest, nábytku (Drevona),
výroba hudobných nástrojov (malí remeselníci)
NEGATÍVNE DÔSLEDKY ODLESŇOVANIA

- Západné Tatry - nie len vyrubujú ale aj kalamity
- najväčšie straty stromov v Tatrách a Nízkych
Tatrách, ale aj v Levočských vrchoch, Slovenskom
raji aj na Kysuciach
- zosuv pôdy, ohrozené živočíšstvo, suché oblasti
- hrozba pôžiarov, strácame machy, rašeliny atď
Charakterizujte Európske zmiešané poľnohospodárstvo, nomádske poľnohospodárstvo polárnych oblastí
a severoamerické tovarovo špecializované poľnohospodárstvo. Uveďte príklad krajiny, kde je poľnohospodárstvo
riadené priamo štátom, lokalizujte ju na mape a uveďte, aké má krajina problémy v súvislosti s výživou obyvateľstva.
- svetadiel je sebestačný vo výrobe základných potravín (zemiaky, obilie, cukrová repa, ovocie a zelenina (Španielsko), vínno
(Francúzsko, Taliansko), živočíšna výroba, rybolov (Nórsko)) - Slovensko dostatok iba vajcia
- najvýznamnejšie poľnohospodárske oblasti sú na nížinách, orientuje sa na pestovanie obilnín, technických plodín, krmovín
- v Európe - veľmi dobré prírodné podmienky - mierne podnebie, dostatok vody, kvalita pôdy, dostatok nížin
- oproti minulosti je lepšia moderná technika, ale stále dôležitá aj ľudská práca
- k poľnohospodárstvu sa priraďujú aj lesné hospodárstvo a lov (rýb, kožušinových zvierat...)
- na severe a západe Európy - chladnejšie a vlhšie podnebie – prevláda živočíšna výroba ( chov hospodárskych aj voľne
žijúcich zvierat, pri mori rybolov)
- v ďalších častiach Európy – vyrovnaný pomer rast. a živ. výroby
- najmä na juhu Európy - teplejšie a suchšie podnebie – prevláda rastlinná výroba
RASTLINNÁ VÝROBA
- pšenica – najrozšírenejšia obilnina Európy - v teplejších a suchších územiach - Taliansko, Rusko, Francúzsko, Ukrajina
- raž – potrebuje chladnejšie podnebie - Rusko, Poľsko, Fínsko, Nemecko
- kukurica – na výživu obyv., aj krmovina - na juhu Európy, na východe Európy – Maďarsko, Rumunsko, Ukrajina
- technické plodiny - zemiaky - Rusko, Poľsko; cukrová repa – výroba cukru - Francúzsko, Nemecko , Poľsko; olejniny –
doplnok k strave, využitie v priemysle; olivy – v oblasti Stredozemného mora – Španielsko , Taliansko, Grécko; slnečnica – JV
Európa – Maďarsko, Ukrajina, Rusko
- vinič – J. Európa, Francúzsko
- jablká – Taliansko, Francúzsko, Nemecko
- chmeľ – Nemecko, Česko ( výroba piva)
- kvety – Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Bulharsko
ŽIVOČÍŠNA VÝROBA
- hovädzí dobytok – mierne pásmo, dostatok zrážok - západná, stredná a väčšia časť severnej Európy
- ošípané –nížiny, dostatok krovín – stredná a JV Európa
- hydina –blízkosť veľkých miest, veľká spotreba – celá Európa, čiastočne s výnimkou južnej
- ovce – chladnejšie a vlhšie podnebie, pohoria – Spojené kráľovstvo, Írsko, Alpy, Karpaty
- soby –S. Európa
- kozy – J. Európa – vidiecke oblasti
- kone –Spojené kráľovstvo, Írsko, Francúzsko
NOMÁDSKE POĽNOHOSPODÁRSTVO
- stepi, savany a polopúšte - chov hovädzieho dobytka , oviec a kôz - vyžaduje neustále sťahovanie - produkujú mäso,
mlieko, kožu a vlnu - tundry, tajgy - chov sobov, lov rýb i zveri.
SEVEROAMERICKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO
- vysoká mechanizácia, kvalitné služby, vysoká produktivita, dominantné postavenie majú veľké farmy
- mierne prevláda živočíšna výroba nad rastlinnou
- USA - 1. vo svete vo výrobe a vývoze poľnohospodárskych výrobkov
- poprední pestovatelia kukurice, sóje, pšenice, tabaku, ovsa, citrusového ovocia, bavlníka...
- územia (pásma) vytvorené na pestovanie plodín:
- Kukuričné - pestovanie: kukurica, sója, pšenica, chov hospodárskych zvierat (juh a záapad od Veľkých jazier)
- Pšeničné - ovos, cukrová repa, zemiaky,chov hospodárskych zvierat (západ od kukuričného)
- Bavlníkové - podzemnica olejná, tabak, citrusové ovocie (úzky pás Mexického zálivu, južná časť pobrežia
Antlantického o.)
- chov hydiny a rybolov
KRAJINY, KTORÉ MAJÚ PROBLÉM S VÝŽIVOU OBYVATEĽSTVA

- rozvojové krajiny; Severná Kórea, Jemen (vojna, žiadna zdravotná starostlivosť, ľudia odkázaní na pomoc od iných štátov),
Afrika - Somálsko, Nigér
- poľnohospodárstvo priamo riadené štátom – vzniklo v bývalých socialistických štátoch vyvlastnením pôdy súkromníkov –
spoločné vlastníctvo pôdy, centrálne plánovanie
Charakterizujte hlavné európske rozvodie prechádzajúce územím Slovenska. Vysvetlite rozdiel medzi minerálnou
a termálnou vodou, pomenujte miesta výskytu týchto vôd na Slovensku spolu s jej využitím.
- naším územím prechádza rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom

- úmorie Baltského mora – len 4% - Dunajec a Poprad (do Visly v PL)
- úmorie Čierneho mora – 96% plochy územia
MINERÁLNA VODA
- prírodná podzemná voda, ktorá na 1l obsahuje aspoň 1g tuhých rozpustných látok, ak je ich menej tak je to prírodná
stolová voda - stolové vody - Salvator, Slatina, Santovka, Korytnica, Baldovská, Budišská
- Slovensko má veľké zásoby podzemnej vody a na svojej rozlohe má takmer 1600 rozličných prameňov minerálnych a
termálnych vôd
- Sme krajinou, ktorá sa radí množstvom, výdatnosťou a chemickým zložením minerálnych vôd medzi najvýznamnejšie štáty
sveta
TERMÁLNA VODA
- podzemná voda, ktorej teplota je vyššia ako 20°C - Piešťany, Turčianske a Trenčianske Teplice, Lúčky - tieto vody tvoria
základ slovenského kúpeľníctva
- v Podunajskej nížine sú na ne viazané kúpaliská a aquaparky - Štúrovo, Patince, Dunajská Streda
Charakterizujte rozmiestnenie pôdnych typov podľa výškovej zonálnosti. Uveďte azonálne pôdy. Určte, ktorý pôdny
typ je najintenzívnejšie využívaný pre poľnohospodárske účely.
VERTIKÁLNA ZONÁLNOSŤ PEDOSFÉRY

- černozeme – suché sprašové pahorkatiny v najsuchších a najteplejších územiach – Podunajská, Chvojnická,
Východoslovenská
- hnedozeme – bližšie k pohoriam - lemujú černozeme z vlhšej strany – viac zrážok a nižšie teploty – úrodné
poľnohospodárske pôdy
- luvizeme – ilimerizované pôdy – úpätia pohorí a niektoré kotliny - vlhšie a chladnejšie podnebie – stredne úrodné
- pseudogleje – oglejené pôdy – na okrajoch a výbežkoch Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, v Juhoslovenskej kotline
a iných kotlinách – periodicky sa pôda zamokruje, ale opakovane vysychá – málo úrodné pôdy
- kambizeme – hnedé lesné pôdy – najrozšírenejšie – zväčša pokryté lesom – veľmi dobré pôdy pre lesné hospodárstvo
- podzoly – nad kambizemami do výšky 1 800 mnm – pokryté ihličnatými lesami a kosodrevinou
- alpínske mačinové pôdy – najvyššie polohy nad hranicou lesa
- rendziny – súvislý pokryv vo vápencových oblastiach SR bez ohľadu na nadmorskú výšku – vápence, dolomity
- fluvizeme – nivné pôdy - pozdĺž riek a potokov – záplavové územia – rôzne vlastnosti (závisí od sedimentov)
- čiernice – na širokých nivách či na rovinách ďalej od vodných tokov – bohatý humusový horizont – úrodnejšie ako
černozeme
Azonálne typy - nivné pôdy, rendziny ( vznik na vápencoch a dolomitoch)- Slovenský kras - záleží od podložia a typy rieky
Černozeme: najúrodnejšie, obilnice sveta - USA, Rusko, Mongolsko - vysokotrávnaté stepi, vznikli hromadením kvalitného
humusu z koreňov stepných tráv a bylín, drobnohrudkovitá štruktúra, kvalitný humus, veľa živín
Porovnajte polohu, podnebie a hospodárske využitie Antarktídy a Arktídy. Zamerajte sa nielen na súčasné, ale aj
budúce možnosti hospodárskeho využitia polárnych oblastí.
ANTARKTÍDA
- južný pól - 98% povrchu pokrýva ľad - pevninový ľadovec
- žiadny obyvatelia, iba vedci a výskumné laboratórie (využívaný len na vedecké účely, nesmie sa ťažiť prírodné bohatsvo,
nikomu nepatrí)
- rozsiahle prírodné zdroje (ropa, plyn, uhlie, urán, drahé kovy, minerály a ryby)
- je najstudenejším, najhornatejším a najveternejším miestom na zemeguli

- jeho hlavnú časť tvorí antarktická pevnina
- Nad ľadovec vystupuje iba niekoľko skalnatých pohorí - Najvyššie je mladé vrásové pohorie - Najvyšší vrch je Vinson a na
Viktóriinej zemi činná sopka Erebus
- Pevná zem Antarktídy je pochovaná pod obrovskou vrstvou ľadu, ktorý pokrýva 99,6% povrchu krajiny
- ročne 30 000 turistov, cestovný ruch sa rozvíja,
- Antarktída má najdrsnejšie a najchladnejšie podnebie na Zemi - Okolo južného pólu je polárne podnebie - Antarktída môže
byť klasifikovaná ako púšť, lebo tu spadne ročne 7 mm zrážok v podobe vody - Na južnom póle nepršalo už asi 1 000 000
rokov - Na Antarktíde zúria časté, prudké a dlhotrvajúce víchrice
- Chladné vetry dujú z centrálnej plošiny smerom k pobrežiu a spôsobujú silné snehové búrky - Silné vetry a nízke teploty sú
nebezpečné pre človeka, ktorý ostane vonku nechránený - Sú tam nepriaznivé podmienky pre život
- zmluva o ochrane Antarktídy - môže byť prehodnotená v roku 2048, dovtedy sa nesmie ťažiť
- veda- skúmanie rôznych zamŕznutých živočíchov, nejake jazero, ktoré nebolo 3miliony rokov oddelené, najväčšia ozónová
diera, pozorovať vesmír alebo iné živočíchy, extrémny vplyv na ľudský organizmus, cvičenie kozmonautov na extrémne
podmienky
ARKTÍDA
- severný pól - povrch tvorí zamrznutá voda Severného ľadového oceánu
- z klimatického hľadiska je vymedzená júlovou izotermou 10 C (najteplejší mesiac)
- najsevernejšia hranica rozšírenia lesa (rozhranie tajgy a tundry)
- podnebie: studené, teploty –40 do -50 C, málo zrážok 100-300 mm, v zime zamŕzajú okrajové moria, časť je ovplyvnená
Golfským prúdom – nezamŕzajú
- ľadové kryhy sa neustále pohybujú – driftujú
- Osídlenie je riedke len na pevnine Škandinávie a Ruska – Eskimáci, Laponci...
- Význam: rybolov, doprava (Severná morská cesta)

- ťažba ropy a zemného plynu v budúcnosti
- teoreticky možné vojenské konflikty o nerastné suroviny medzi štátmi
- pravdepodovne sa bude rozvíjať cestovný ruch ale menej ako a Antarktíde
- rozšírenie chovu sobov, lovu líšky polárnej
V BUDÚCNOSTI
- Arktída využívaná viac na lodnú dopravu (kvôli globálnemu otepľovaniu sa roztopí veľká plocha ľadovcov), zdroj pitnej
vody (roztápanie ľadu), ťaženie ropy a plynu na Antarktíde,
- antarktída najväčší zásobník sladkej vody
Vysvetlite a zhodnoťte činitele, ktoré vplývajú na režim odtoku riek. Podľa grafu vysvetlite režim odtoku riek Kongo,
Ebro a Mekong. Rieky lokalizujte na mape. Poukážte na možnosti hospodárskeho využitia týchto riek.
REŽIM ODTOKU RIEK

- vyjadruje časové a priestorové zmeny zásob vody v povodí - zmeny sa prejavujú kolísaním vodných stavov v korytách riek,
rozdielmi v prietokoch, v množstve splavenín, v teplote a v chemickom zložení vody
- Vplýva naň podnebie, geologické podložie, reliéf, pôda a vegetácia
- Rôzny zdroj zásobovania - dážď, sneh, ľadovec, podzemná voda
VODNÝ REŽIM
- Rovníkový - vyrovnaný stav s dvomsa málo výraznými maximami - Kongo, Amazon
- Monzúnový - vysoký prietok je v letných mesiacoch v období monzúnových dažďov - Mekong (JV Ázie)
- Snehovo-dažďový režim sibírskych a kanadských riek - hlavným zdrojom vody je topiaci sneh (Ob-Rusko)
- Dažďovo-oceánsky režim západaeurópskych riek - najväčši stavy sú koncom zimy (Temža)
- Vysokohorský snehovo-dažďový - maximálny prietok má v apríli a v máji, minimum v zime - Dunaj
- Snehový rtežim nížinných riek východnej Európy - odtok stúpa od apríla do mája pri topení snehu, potom prudko klesá, v
lete veľa vody stráca výparom a spotrebou vegetácie- Volga
- Ľadovcový - maximum odtoku je v letných mesiacoch pri topení sa snehu - Rhôna (prameň Švajčiarsko)
KONGO
- rovníkový, Rieka a väčšina jej prítokov preteká Konžským dažďovým pralesom
- tvorí prirodzenú hranicu medzi Kongom a Konžskou demokratickou republikou a v
poslednej časti pred ústím severnú hranicu Angoly
- Na jeho brehoch sa nachádzajú hlavné mestá Brazzaville a Kinshasa
- Dolný tok Konga ponúka jedny z najlepších podmienok pre budovanie vodných
elektrární na svete , by tu mohla vzniknúť svojou produkciou najväčšia sústava
vodných elektrární na svete
RHÔNA
- ľadovcový, zo Švajčiarska prechádza na územie Francúzska a potom sa vlieva do
Stredozemného mora, má dôležitý význam pre zisk vodnej energie (70% vodnej
energie vo Francúzsku), dopravu a zavlažovanie (Azúrové pobrežie)
EBRO
- snehový, na severe Španielska, Preteká cez Zaragozu a časť jeho vôd sa využíva na
zavlažovanie - Ústi do Stredozemného mora
MEKONG
- Pramení v Číne v provincii Yunan, a preteká cez Mjanmarsko, Laos, Thajsko,
Kambodžu, ústi v južnom Vietname
- monzúnový režim odtoku, čo znamená, že vysoký prietok je najmä v letných
mesiacoch v období monzúnových dažďov
- Extrémne výkyvy počas ročných období a prítomnosť vírov a vodopádov sťažuje
plavbu
Vyčleňte Afriku podľa vami zvoleného kritéria do oblastí. Opíšte zameranie hospodárstva v jednotlivých oblastiach.
Vysvetlite zaostalosť v rôznych oblastiach Afriky napriek obrovským prírodným zdrojom.
- 2. najvyššie položený kontinent (1. Ázia), najteplejší, 2. najsuchší

- nízka Afrika: severná, záapadná a stredná časť, vypĺňajú ju roviny
a plošiny Sahary, Sudánu a Konžskej panvy, Guinejská vysočina
- vysoká Afrika: východná a južná časť, vysoké nadmorké výšky,
členitý reliéf
- takmer celá rozložená v horúcom pásme, na okrajoch

subtropické, 4 podnebné oblasti
- Rovníková- územia po oboch stranách rovníka a pobrežie
Guinejského zálivu, stála ročná teplota a vysoké zrážky
rovnomerne rozložené počas celého roka
- Tropická vlhká (pasátová) - striedanie obdobia dažďov a sucha,
bližšie k rovníku - viac zrážok (600-1500), priemerná teplota 24-
30C,,bližšie k obratníkom - 1 obdobie dažďov a sucha, zrážky 200-
600 mm, väčšie rozdiely teplôt (východná Afrika, oblasť Sahelu)
- Tropická suchá - pozdĺž obratníkov, nakväčšia časť, veľké výkyvy
denných a ročných teplôt, minimálne zrážky (0-200mm)
- Subtropická - severný a južný okraj, horúce suché letá, vlhké teplé
zimy
OBYVATEĽSTVO
- neustále sa zvyšuje, väčšina obyvateľstva negroidnej rasy (od
Sahary na juh), sever- europoidná
OSÍDLENIE
- nerovnomerné, takmer neosídlené - najsuchšie oblasti a rovníkové pralesy, viac osídlené- dolný tok Nílu, juhozápad
Nigérie, najrýchleší rast urbanizácie
- vysoká miera hladomoru, nedostatok potravín, vysoká detská úmrtnosť, nedostatok zdravotnej starostlivosti, malária,
tuberkulóza, AIDS- najčastejšie príčiny úmrtí
HOSPODÁRSTVO
- jeden z najchudobnejších kontinentov
- dováža hotové výrobky, závislá od svetového trhu
- zlý ekonomický stav - dlhodobé občianske vojny, štátne prevraty, náboženská a kmeňová neznášanlivosť, prírodné
katastrofy - sucho, nebezpečný hmyz, povodne, zemetrasenia, choroby
- veľký zahraničný dlh - pôžičky, úvery, odborníkov od vyspelých krajín
- vyspelé krajiny- JAR

- rozvojové - Egypt, Alžírsko, Líbya, Kongo, Namíbia, Bostwana...
- najzaostalejšie - Madagaskar, Malawi, Somálsko, Zambia, Kongo...
Poľnohospodárstvo:
- prevláda rastlinná výroba, pestovanie pšenice, kukurice, tropického ovocia- babnány, citrusy,, kávovník, bavlník,
- živočíšna- slabšia- suché pasienky, nekvalitné, nedostatok vody - najmä chov oviec a kôz
- morský rybolov - JAR, Maroko,
- ťažba dreva - Guinejský záliv, Konžská panva - devastácia tropických lesov, mnoho sa odváža dreva
Priemysel:
- juh, JAR, nerovnomerne rozmiestnená,
- ťažobný priemysel
Doprava:
- slabo vyvinutá, zlá železnica, pomerne rozvinutá letecká
Zaostalosť: sever- pestovanie (Sahara), nedostatok dreva, nerovnomerné rozmiestnenie nerastných surovín
Vysvetlite príčiny nerovnomerného rozloženia zrážok na Zemi, podľa schémy popíšte zrážkové pásma. Zdôvodnite
a zakreslite smer monzúnového prúdenia do schémy a vysvetlite dôsledky vplyvu na hospodárstvo vybranej oblasti.
PRÍČINY NEROVNOMERNÉHO ROZLOŽENIA ZRÁŽOK

- Činitele, ktoré ovplyvňujú množstvo
zrážok a ich priebeh počas roka - vlhkosť
a tlak vzduchu, oblačnosť, cirkulácia
atmosféry, rozloženie oceánov a pevnín
(vzdialenosť od mora), geografická šírka,
nadmorská výška a morské prúdy
- vlhké teplé pásmo – mimo pohorí má

1000 až 3000 mm zrážok/rok
- suché teplé pásmo – ročný úhrn zrážok
má 250 mm aj menej (púšte, polopúšte)
- vlhké mierne pásmo – má množstvo
zrážok vyše 1000 mm, hl. na západných
pobrežiach kontinentov
- suché studené pásmo – má množstvo
zrážok pod 250 mm. Zrážky padajú v
tuhom skupenstve
MONZÚNY
- pravidelné sezónne vetry, ktoré prinášajú výdatné letné zrážky do Ázie, severnej Austrálie a Afriky
- najčastejšie sa vyskytujú medzi 30 s severnej a 30s južnej geografickej šírky
- najvýraznejšie - J a JV Ázia
- vznik podmieňuje rozdielne zohrievanie pevniny a mora
- Hospodárstvo krajín ako India či Bangladéš je v podstatnej miere od monzúnov závislé najmä v oblasti poľnohospodárstva,
pestovanie ryže (náročná na vodu)
- Monzúny sa využívajú na pestovanie ryže; majú aj ničivú stránku (povodne)
Letný:
- vlhký oceánsky vietor prináša letný monzún
- oceánsky vietor vanie ponad rozsiahle územia teplého mora a zadržiava
množstvo vlhkosti. Tá potom dopadá na pevninu ako prudký monzúnový
dážď, apríl-september
Zimný:
- suchý vietor veje z pevniny na more
- cez najhorúcejšie mesiace roka je tlak vzduchu nad pevninou nižší ako nad
morom, taže vietor mení smer a vanie do vnútrozemia, október- apríl
Uveďte a na mape lokalizujte príklady ľadovcového, veterného a riečneho reliéfu, krasový a antropogénny reliéf.
ĽADOVCOVÝ (GLACIÁLNY) RELIÉF

- vzniká eróziou alebo akumulačnou činnosťou vysokohorských alebo kontinentálnych ľadovcov
- Ľadovce sa pohybujú vplyvom gravitácie po pevnine
- Vyhĺbili údolia tvaru U – trógy - Tie sú zakončené kotlom – kar
- Po ústupe ľadovca jeho nánosy vytvárajú výrazné valy – morény - Popradské, Zelené, Veľké Hincovo pleso
VETERNÝ (EOLICKÝ) RELIÉF

- vzniká eróznou alebo akumulačnou činnosťou vetra
- Vietor prenáša častice ktorými obrusuje (abrázia) povrch - Najmä na púšťach a stepiach, plážach , kde povrch nie je
chránený vegetáciou
- Vznikajú viklany, skalné mosty, brány
- Sedimentáciou vznikajú spraše, viate piesky, duny - záhorie, Podunajská a Východoslovenská nížina
RIEČNY (FLUVIÁLNY) RELIÉF

- vzniká eróziou alebo akulačnou činnosťou tečúcej vody
- Vytvára doliny v tvare písmena V, rokliny, kaňony (zvislou činnosťou)
- Bočnou činnosťou vytvára meandre
- Vznikajú riečne nivy, terasy, a riečne delty - kaňony,- Váh – Malá Fatra, Dunajec- Pieniny
KRASOVÝ RELIÉF
- vzniká rozpúšťaním vápencov povrchovými i
podzemnými vodami, ich vyzrážaním
- povrchové krasové javy: škrapy, škrapové polia,
priepasti, ponory, vyvieračky, slepé doliny
- podzemné krasové javy: jaskyne (v nich sintre -
záclony, závesy... a kvaple – stalaktity, stalagmity,
stalagnáty),
dutiny, chodby, podzemné vodné toky, (Slov. kras,
Slov. raj, Muránska planina, vápencové príkrovy
jadrových pohorí)
ANTROPOGÉNNY RELIÉF
- Činnosť organizmov a človeka - Priamo,Nepriamo
- Hromadenie kremičitých a vápenatých schránok
a kostier odumretých organizmov, tvorba
koralových útesov
- Človek vytvára rôzne haldy, bane , cestné násypy
a cesty a ovplyvňuje reliéfotvorné procesy
Posúďte mechanizmus pôsobenia kyslých dažďov na lesné porasty. Posúďte príčiny ekologickej katastrofy v Tatrách.
Uveďte ďalšie príklady pôsobenia ľudských aktivít na biosféru a ich dôsledky. Zhodnoťte negatívne pôsobenie človeka
na biosféru z globálneho hľadiska. Vysvetlite to na konkrétnych príkladoch (rozširovanie púští, vyrubovanie pralesov,
znečisťovanie oceánov...)
KYSLÉ DAŽDE
- dažďová voda je prirodzene kyslá – pH má hodnotu nižšiu ako 7 -> ak pH dažďovej vody je nižšie ako 5,6, hovoríme už
o kyslom daždi
- sú vážnou hrozbou pre životné prostredie – rozožierajú fasády domov, náhrobné kamene, poškodzujú pôdu, spôsobujú
uhynutie rýb v jazerách a sú jedným z hlavných poškodzovateľov stromov
- zhoršujú kvalitu pôdy vyplavovaním prvkov, ako sú napríklad vápnik, mangán, sodík a draslík
- môžu do pôdy uvoľňovať toxické prvky – hliník, meď, olovo, ortuť
- poškodzujú korene a listy, čím sa znižuje ich fotosyntéza a schopnosť rastu – citlivé sú – borovica, breza, jabloň
PRÍČINY EKOLOGICKEJ KATASTROFY V TATRÁCH

- jedným z dôvodov katastrofy bola výsadba monokultúrnej smrečiny
PÔSOBENIE ĽUDSKÝCH AKTIVÍT NA BIOSFÉRU

- ovzdušie – dopravné prostriedky, priemyselné závody – výroba tepla a energie, hutníctvo a matelurgia, chemický
priemysel, stavebníctvo; skleníkový efekt – otepľovanie zemskej atmosféry; kyslé dažde, smog (Los Angels, Mexiko, Peking)
– chemické zmeny v troposfére; ozónová diera – narúšanie ozónovej vrstvy
- voda – vodná erózia – zanášanie nádrží; priemyselná výroba, poľnohospodárska výroba, sídla, doprava
- nerastné suroviny – ťažbou sa mení vzhľad krajiny
- pôda – pôdna erózia, úbytok pôdy – dezertifikácia; znečisťovanie pôdy
- deforestácia a znižovanie biodiverzity
Analyzujte odvetvovú štruktúru hospodárstva v súčasnosti, charakterizujte jej priestorové rozloženie. Zdôvodnite
lokalizáciu niektorých vami vybraných priemyselných závodov a priemyselných parkov.
ODVETVOVÁ ŠTRUKTÚRA HOSPODÁRSTVA

- je to členenie ekonomiky podľa charakteru konečných výsledkov činností jednotlivých podnikov a organizácií
- odvetie tvoria podniky s rovnakým alebo podobným zameraním – aby určitá časť národného hospodárstva mohla byť
odvetvím, musí spĺňať tieto znaky:
- mať kvalifikovaných pracovníkov
- vykonávať špecializovanú činnosť
- mať príslušnú materiálno-technickú základňu
- členenie odvetví – výrobné a nevýrobné odvetia
VÝROBNÉ ODVETIA NEVÝROBNÉ ODVETIA

- priemysel - školstvo
- poľnohospodárstvo - kultúra
- lesné hospodárstvo - zdravotníctvo
- stavebníctvo - osobná doprava
- nákladná doprava - nevýrobné služby
- výrobné služby
LOKALIZÁCIA ZÁVODOV
US Steel Košice: závod postavený na mieste aby nešli výpary a dym na Košice (južne od Košíc), v blízkom okolí žiadne veľké
závody, kvôli zníženia nezamestnanosti v okolí,
SCP Mondi: v minulosti ďaleko od obytných pásem, hojnosť surovín, energie a vody,
Kia Motors: oblasť málo obývaná, veľký pozemok - Teplička nad Váhom
VW Bratislava: kvalifikovaná pracovná sila, dobrá preprava (Dunaj), hlavné mesto, dobrá ekonomická situácia
nie sú ďalšie závody, veľa pracovnej silytu - aj kvalifikovanej aj nekvalifikovanej (lacnej) - muselo to byť v blízkosti veľkého
asi?
- žiar nad Hronom (hlinikárne) - žiarska kotlina je prázdna a neuniká odtiaľ odpad - blízko veľkých miest bystrica a Zvolen,
rýchlostná cesta, uzavretá kotlina - málo priamo ovplyvnených obyvateľov
- chemický - Slovnaft - pri BA - je tam Dunaj - vlastný prístav na dovoz a odvoz; dobré cesty, železnice; vysokokvalifikovaná
pracovná sila; strategický podnik to je
Duslo šaľa - umelé hnojivá (jeden z
najväčších v celej Európe); najväčší
výrobca syntetickej močoviny v celej
Európe - moderný diesel bez toho
nefunguje
Uveďte významné oblasti ťažby a najväčších producentov ropy, uhlia a uránu na Zemi, lokalizujte ich na mape.
Zhodnoťte, ako ťažba nerastných surovín môže ohroziť životné prostredie, uveďte konkrétne príklady.
ROPA
- napriek pokračujúcemu rastu obnoviteľnej energie, produkcia ropy naďalej zohráva kľúčovú úlohu v globálnej ekonomike
- podľa najnovších údajov sú piatimi krajinami s najväčšími ťažbami ropy USA, Saudská Arábia, Rusko, Kanada a Čína
- USA sa stali v roku 2013 najväčším svetovým producentom ropných kvapalín a v roku 2018 najväčším svetovým
producentom ropy
- produkciu Ruska zabrzdili západné sankcie, ale jeho vplyv na svetovom trhu s ropou sa zvýšil po vytvorení aliancie OPEC +
so Saudskou Arábiou a ďalšími kľúčovými exportérmi
UHLIE
- obavy z klímy a snaha o dekarbonizáciu – napriek tomu je najväčším zdrojom svetovej výroby elektriny
- Čína (47% svetovej produkcie), India, USA, Indonézia, Austrália, Rusko
URÁN
- viac ako dve tretiny svetovej produkcie uránu z baní pochádza z Kazachstanu, Kanady a Austrálie
- zvyšujúce sa množstvo uránu, v súčasnosti viac ako 50%, sa vyrába in situ lúhovaním
- Kazachstan, Austrália, Kanada, Namíbia, Uzbekistan, Niger, Rusko, Čína, Ukrajina
HROZBY
- nerastné suroviny sú súčasťou prírodných zdrojov krajiny – majú rôznu kvalitu a sú nerovnomerne rozložené na zemskom
povrchu
- zvyšovaním ťažby sa prírodné zdroje vyčerpávajú, pri ich následnom spracovaní dochádza k negatívnym zásahom krajiny,
pričom sa mení i vzhľad krajiny – výsypky, opustené ťažobné priestory – zdroj prachu a exhalátov
- ťažba štrkov narušuje režim podzemných vôd, hluk, prašnosť
Potvrďte alebo vyvráťte nasledujúce výroky :
a) Na georeliéf vplývajú svojím zložením a vlastnosťami horniny
b) Vonkajšími geomorfologickými procesmi sa vytvárajú hrubé črty reliéfu
c) Seizmicky najaktívnejšie oblasti sú platformy
d) Medzi antropogénne procesy patria piesočné presypy
Opíšte procesy, ktoré prebiehajú vo vnútri Zeme a ovplyvňujú pohyb litosferických dosiek. Načrtnite a charakterizujte
niektoré druhy tektonických porúch, sopiek.
a) áno – pevnosť, tvrdosť

b) nie – rozrušujú povrch utvorený vnútornými procesmi,
tvoria menšie formy reliéfu – morfoskulptúry
c) väčšina zemetrasení vzniká v oblastiach styku
litosferických dosiek
d) nie - vznikajú činnosťou človeka - sú to napríklad:
parkoviská, cesty, budovy, pamätníky, štrkoviská, haldy...
POHYB LITOSFERICKÝCH DOSIEK

- kontinenty sa stále pohybujú rýchlosťou 1-5 cm, max 14
cm za rok
- hybnou silou sú tepelné rozdiely v astenosfére, ktoré
vyvolávajú prúdenie plastickej horninovej hmoty
- prehriate masy hornín s nižšou hustotou stúpajú
a chladnejšie, ťažšie, klesajú
- môžu sa navzájom vzďaľovať, približovať, vrážať,
nasúvať, podsúvať alebo posúvať vodorovne vedľa seba
- v oblasti oceánskych a pevninských riftov dochádza k vzniku novej zemskej kôry – platne sa od seba vzďaľujú
TEKTONICKÉ PORUCHY
- pevninotvorné – pohyby sa prejavujú pomalými, dlhodobými zdvihmi a poklesmi veľkých častí zemskej kôry – klesanie
(Holandsko, Belgicko), zdvíhanie (Škótsko, Sicília)
- horninotvorné – pohyby sú relatívne rýchlejšie, s následnými deformáciami zemskej kôry – vznik vrás, príkrovov, zlomov
- vrásové pohoria – vznikajú pomocou vrás – forma deformácie bez zlomu – vlnovité prehnutie vrstiev – skladajú sa
z antiklinály (sedla), synklinály (koryta) a ramena – Švajčiarska Jura, Appalače
- príkrovové pohoria – nasunutie vrás na okolité horniny? – Alpy, Karpaty
- kryhové pohoria – sú dôsledkom vzniku puklín a lomov
pri vrásnení pohoria – ohyb, pokles, zlom – priekopové
prepadliny (Východoafrická priekopová prepadlina,
Turčianska kotlina), hrásť (Sierra Nevada, Tríbeč)
Podľa ak
ého kritéria je americký kontinent rozčlenený na Anglosaskú a Latinskú Ameriku. V Latinskej Amerike prevládajú
zmiešané formy rás. Na obrázku v prílohe sú naznačené spôsoby zmiešania rás. Pomenujte zmiešané formy rás
označené 1,2,3. vysvetlite, prečo má východné pobrežie USA a Kanady podstatne chladnejšie a dlhšie zimy ako miesta
ležiace v rovnakých alebo dokonca aj vo vyšších geografických šírkach na západnom pobreží Európy.
DELENIE Z KULTÚRNEHO HĽADISKA

1 – Anglosaská Amerika – USA, Kanada
2 – Latinská Amerika – Mexiko, Karibské štáty, Andské štáty, Laplatské štáty, Brazília a Guyanská oblasť
- prechodné a zmiešané rasové formy – na miestach kde sa rasy stretajú – znaky typické pre obe rasy
- mestic – europoidná a mongoloidná rasa
- mulat – europoidná a ekvatoriálna rasa
- zambo – ekvatoriálna a mongoloidná rasa
MORSKÉ PRÚDY
- význam: spôsobujú výmenu vôd, premiestňovanie tepla, prenos ľadu, vplývajú na cirkuláciu atmosféry a na klímu rôznych
oblastí Zeme
- teplé prúdy sa nachádzajú na povrchu oceánov, prinášajú teplo a zrážky – Golfský, Aljašský, Kuro–šijo, Brazílsky,
Mozambický - Golfský prúd výrazne ovplyvňuje podnebie v západnej a severnej Európe – relatívne teplé zimy
- studené prúdy tečú vo veľkých hĺbkach, prinášajú chladný vzduch a sucho – Kalifornský, Labradorský, Oja-šijo, Peruánsky
Charakterizujte podnebie SR, porovnajte západnú a východnú oblasť SR z hľadiska podnebia. Zadefinujte, ktoré
činitele ovplyvňujú množstvo spadnutých zrážok v SR. Zhodnoťte, ako ovplyvňuje zmenu nadmorskej výšky podnebie
v SR. Ktoré stacionárne tlakové útvary ovplyvňujú podnebie SR. Uveďte najteplejšie, najsuchšie, najchladnejšie
a najdaždivejšie lokality v SR.
- leží v miernom pásme s pravidelným striedaním ročných období

- vzdialenosť od mora spôsobuje, že podnebie má u nás prechodný ráz medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím – na
západe SR oceánske a na východe kontinentálne vzduchové hmoty
- podnebie na SR najviac ovplyvňuje – nadmorská výška, orientácia strání voči svetovým stranám a členitosť povrchu
- stacionárne cyklóny (islandská a iránska) a anticyklóny (azorská a sibírska)
ZRÁŽKY
- členitý povrch SR zapríčiňuje rozdielny úhrn zrážok aj na malých územiach – ich množstvo stúpa s rastúcou nadmorskou
výškou
- rozdelenie zrážok počas roka je nerovnomerné – prevaha zrážok v letnom a jarnom období ja výhodná pre vegetáciu
a poľnohospodársku výrobu
- najteplejšie miesto – Hurbanovo (40,4°C)

- najchladnejšie miesto – Vígľaš (-41°C)
- najsuchšie miesto – Malé Kosihy (262 mm)
- najdaždivejšie miesto – Zbojnícka chata (2 130 mm)
Uveďte, ako ovplyvňujú prírodné pomery rozmiestnenie sídel, na konkrétnych príkladoch zdôvodnite – juhovýchodné
pobrežie Austrálie, severná Ázia, delta riek, Stredomorie. Porovnajte, ktoré prírodné podmienky ovplyvnili
rozmiestnenie sídel na Slovensku.
JUHOVÝCHODNÉ POBREŽIE AUSTRÁLIE

- najpriaznivejšie podnebie – mierne podnebné pásmo
- 3/4 obyvateľstva Austrálie
- Brisbane, Sydney, Canberra, Adelaide, Melbourne
SEVERNÁ ÁZIA
- tvorí ju Sibír – subarktické až arktické podnebie – teploty dosahujú až -60°C
- v zime je to jedna z najchladnejších oblastí na svete v lete je teplo, na juhu až horúco
- dlhé zimy (10 mesiacov) a krátke letá spôsobujú dlhodobo zamrznutú pôdu a v lete sa na nej tvoria močiare
- pokrývajú ju ihličnaté lesy – tajga
- veľmi riedko osídlená oblasť – väčšina z 35mil. Obyvateľov žije v mestách na juhu
- Novosibirsk, Omsk, Jakutsk, Krasnojarsk, Irkutsk, Chabarovsk
DELTA RIEK
- husto obývané
- Níl – 50% obyvateľstva Egypta (1 000 o/km2), zavlažovanie, dopravná tepna, poľnohospodárstvo – Alexandria, Gíza, Káhira,
Port Said
- Ganga – s Brahmaputrou vytvára najväčšiu deltu na svete, najhustejšie zaľudnená oblasť na svete – zavlažovanie, úrodné
pôdy – pestovanie ryže, dopravná tepna, priemysel, zdroj pitnej vody – Dillí, Agra, Kalkata
- Niger – zavlažovanie, rybolov, lodná doprava – Timbuktu, Bamako
- Pád – tvorí Pádsku níížinu, zavlažovanie, lodná doprava, vodné elektrárne – Turín, Piacezna
STREDOMORIE
- stredomorské podnebné pásmo – teplé, suché leto, teplá vlhká zima – turistické oblasti – Split, Ravena, Rím, Neapol,
Janov, Marseille, Nice, Thessaloniki, Kartágo, Alexandria
SLOVENSKO
- priemerne zaľudnená krajina – 110 o/km2
- nerovnomerné osídlenie
- najviac ľudí sústredených v mestách, kotlinách a nížinách
Podľa mapy určte smer hlavných trás železničnej, vodnej, cestnej a potrubnej dopravy na Slovensku. Posúďte stav
jednotlivých druhov dopravy na Slovensku. Uveďte spôsoby, ktorými môžu jednotlivé druhy dopravy znečistiť
prostredie, a ako ich negatívny dopad možno znížiť.
- napriek modernizácii dopravnej siete je celková úroveň našej dopravy zaostáva za štandardom dopravných sietí vo
vyspelých krajinách sveta
- prírodné podmienky sú pre rozvoj dopravy menej priaznivé – horský terén - trasy cestnej a železničnej dopravy sa musia
prispôsobovať reliéfu
- významné koridory , do ktorých sa sústreďujú dopravné trasy, vedú údoliami Váhu, Hrona, Hornádu a Hnilca
- hustejšia je dopravná sieť v Podunajskej a Východoslovenskej nížine v porovnaní s dopravnou sieťou horských oblastí
stredného a severného Slovenska – cez horské oblasti vedie len málo dopravných spojení – sedlo Donovaly, Šturec,
Čertovica
- cestná doprava – nízka kvalita – najnebezpečnejší druh – najväčší znečisťovateľ prostredia – hustá sieť s relatívne nízkym
podielom vyšších tried – rozvoj diaľnic by prospel celej ekonomike SR
- železničná doprava – prevláda preprava nákladov – zo severu na juh nie je vybudované priame rýchle spojenie –
nedostatkom železničnej dopravy je jej pomalosť
- vodná doprava – Dunaj a sčasti aj Váh – najlacnejší a ekologicky najvýhodnejší druh dopravy – nevýhodou je pomalosť
a závislosť od vodného stavu riek
- potrubná doprava – plynovod Bratstvo a ropovod Družba – lacný a ekologický druh

Charakterizujte obyvateľstvo Európy. Uveďte celkový počet obyvateľov, primeranú hustotu zaľudnenia, určte
najľudnatejšie štáty Európy, stupeň urbanizácie. Na mape lokalizujte najhustejšie osídlené a najviac urbanizované
regióny. Na základe religióznej štruktúry rozdeľte Európu na makroregióny, uveďte, v ktorých štátoch je najviac
stúpencov Islamu.
- v počte obyvateľov je na 4. mieste – 746.4 mil. – priemerná hustota je 34 o/km2

- v súčasnosti obyvateľstvo starne – predlžuje sa dĺžka života – klesá pôrodnosť – zlepšuje sa lekárska starostlivosť a životný
štýl – viaceré štáty majú úbytok obyvateľstva
- hustota zaľudnenia – nerovnomerná – Európa patrí k pomerne husto osídleným svetadielom
- najhustejšie zaľudnenie – pozdĺž 50 rovnobežky – v oblasti s úrodnou pôdou, okolo riek – blízko Stredozemného mora –
Monako, Vatikán, Malta, San Marino; Holandsko
- riedko zaľudnené sú pohoria a severná Európa – Island, Rusko, Nórsko, Fínsko, Švédsko
- v Európe prevláda mestské obyvateľstvo – 75% obyvateľstva žije v meste
- rasová štruktúra – prevláda europoidná rasa – žije tu približne 80 národov

- jazyková štruktúra – na základe spoločných znakov sa vytvárajú jazykové alebo národnostné skupina – Slovanská,
Germánska a Románska (Ugrofínska a Pobaltská)
- náboženská štruktúra :
- kresťanstvo – katolícke (južná a časti západnej a strednej E), protestantské (severná, časť západnej a strednej E),
pravoslávne (východná a juhovýchodná časť E)
- islam – v juhovýchodnej časti E – Albánsko, Bosna a Hercegovina, prisťahovalci
- sídla – bohatá história miest – historické centrá miest – dnešné mestá majú moderné budovy
- najväčšie európske mestá – Moskva, Londýn, Paríž, Madrid, Miláno, Berlín, Neapol, Barcelona – v E je 50 miest s počtom
obyvateľov vyšším ako 1 mil
- Najľudnatejšie štáty - Rusko - 105 mil obyv., Nemecko - 80 mil, Británia - 65 mil, Francúzsko - 64 mil, Taliansko - 60
mil, Španielsko - 46 mil, Ukrajina - 44 mil, Poľsko - 38 mil, Rumunsko - 19 mil, Holandsko - 17 mil.
Zhodnoťte hospodársky význam svetového oceána. Uveďte, k akým zmenám v hospodárskom využívaní dôjde
v súvislosti s globálnym otepľovaním v blízkej budúcnosti. Zhodnoťte negatívne zásahy človeka do prostredia
oceánov. Navrhnite opatrenia na zlepšenie týchto problémov.
SVETOVÝ OCEÁN
- súvislý obal Zeme, tvorený všetkými oceánmi a moriami - Tichý, Antlantický, Indický, Severný ľadový, Južný
- vlastnosti:
- salinita - celkové množstvo rozpustených minerálnych látok (solí) v 1kg morskej vody, najviac salinity je v
oceánoch v subtropických oblastiach, kde je najväčší výpar (Červené more), najnižšia salinita v chladnejších
podmienkach, vysoké zemepisné šírky, menšie vyparovanie a väčší prietok riek (Baltské more)
- Teplota- v súlade s teplotou vzduchu , na povrchu kolíše podľa podnebia (2-29C), pri teplote -2C voda zamŕza, vo
veľkých hĺbkach teplota rovnaká, najteplejšie- na sever od rovníka (vplyv morských prúdov)
- hustota – závisí na teplote, salinite, tlaku – max hustotu má pri teplote 4°C – morská voda má väčšiu hustotu ako
sladká
- farba a priehľadnosť – závisí od obsahu rozpustených organických i anorganických látok a na schopnosti
pohlcovania slnečných lúčov – zelená = dostatok planktónu
V BUDÚCNOSTI
- odsoľovanie vody - pitná voda
- výroba elektrickej energie (príliv, odliv)
- rozšírenie chovu rýb - farmy
- roztopenie ľadovcov - kratšia obchodná cesta- Rusko, Grónsko, nové miesta ťažby
- výstavba podmorských tunelov
- výstavba miest na vyschnutých plochách
ZÁSAHY ČLOVEKA
- lovenie nadmerného množstvo rýb (pytliactvo ), hubenie delfínov kvôli tomu, že žerú ryby, zabíjanie veľrýb (Japonsko), pre
zábavu - Island
- sypanie odpadu do morí, vypúštanie odpadových vôd alebo chemikálií do oceánu a morí, lovenie rýb pomocou veľkých
ťažkých sietí (ničenie korálov)
- zabíjanie žralokov kvôli nechutnej žraločej polievke, veľké farmy rýb (veľké množstvo rýb na krátku plochu - plné chorôb a
zničených rýb, krv týchto zabitých tiež vypúšťaná do oceánu/mora), vypúšťanie splaškov
- bude čoraz menej rýb - hladomor, rôzne choroby - ryby konzumujú látky a odpad, čo vypúšťame do vody
MOŽNÉ RIEŠENIA
- nevypúšťať odpad do morí a oceánov, obmedziť konzumáciu rýb, zvýšené tresty za pytliactvo, nepoužívať ťažké siete
(,,kosia korály”)
- rybacie farmy - väčšia plocha pre ryby (aby ich nebolo veľmi veľa na kope), nejaké ochranárske organizácie, zvýšiť ceny za
ryby
Arctic Ocean
Atlantic
Ocean
Pacific
Ocean
Pacific
Ocean
Indian Ocean
Southern Ocean
Popíšte lokalizačné činitele priemyslu. Vysvetlite vplyv lokalizovaných faktorov US Steel Košice, SCP Mondi, KIA
Motors Teplička nad Váhom, VW Bratislava.
- predindustriálne obdobie- najväčší význam malo hospodárstvo (60-90% aktívneho obyvateľstva)

- industriálne obdobie- priemyselná revolúcia, prudko stúpa význam priemyslu, 25-40% aktívneho obyvateľstva
- postindustriálne- podiel zamestnaných v priemysle stále klesá, podiel zamestnaných v hospodárstve sa stabilizuje
- v hospodárstve štátu nadobúda významnú úlohu finsnčný sektor, práca s informáciami, veda a výskum
ODVETVIA
- Ťažobný- palivá, rudy
- Spracovateľský - hutníctvo, strojárstvo, chemický (ťažký), textilný, potravinársky, polygrafický, kožiarsky, papiera a celulózy
- Dodávky elektriny, plynu a pary
- Dodávky vody, čistenie a odvod odpadových vôd
LOKALIZAČNÉ ČINITELE
Prírodné, Ekonomické, Spoločenské
- suroviny, energia, vodw, množstvo kvalifikovaných pracovných síl, dopravná poloha...
- priaznivá politická situácia (žiadne vojny, konflikty)
PRIEMYSELNÉ OBLASTI SVETA

- rozmiestnenie nerovnomerné
- severovýchod USA- oblasť Veľkých jazier a pobrežie Antlantického oceánu (dotatok surovín a lacná doprava)
- západná Európa- stredné Anglicko, severné Francúzsko, krajiny Beneluxu, Porýnie Nemecka
- Rusko- obrovské prírodné a nerastné bohatstvo, veľké mestá
- Japonsko- ostrovy Hokšú a Kjušú, nedostatok surovín, dostatok kvalifikovaných pracovníkov
- rýchlo sa rozvíjajúce- východná a juhovýchodná Ázie (Kórejská republika, Singapur, Indonézia)
US Steel Košice: závod postavený na mieste aby nešli výpary a dym na Košice (južne od Košíc), v blízkom okolí žiadne veľké
závody, kvôli zníženia nezamestnanosti v okolí,
SCP Mondi: v minulosti ďaleko od obytných pásem, hojnosť surovín, energie a vody,
Kia Motors: oblasť málo obývaná, veľký pozemok - Teplička nad Váhom
VW Bratislava: kvalifikovaná pracovná sila, dobrá preprava (Dunaj), hlavné mesto, dobrá ekonomická situácia
nie sú ďalšie závody, veľa pracovnej sily - aj kvalifikovanej aj nekvalifikovanej (lacnej) - muselo to byť v blízkosti veľkého
asi?
Podľa atlasu zhodnoťte vplyv klimatotvorných činiteľov na podnebie Európy. Určte rozloženie podnebných pásem
v Európe, komplexne charakterizujte mierne pásmo. Rozhodnite v ktorých častiach Európy má väčší vplyv oceán
a v ktorých kontinent.
- na podnebie má rozhodujúci vplyv viacero faktorov – poloha Európy v miernom pásme, susedstvo s Atlantickým oceánom
na západe, vzdialenosť od neho, teplý Golfský prúd, prevládajúce západné vetry, rozloženie horských pásiem a ich smer voči
prevládajúcim vetrom, kontinentálne územie Ázie na východe i nadmorská výška
KLIMATICKÉ PÁSMA EURÓPY

- arktické a subarktické – arktické ostrovy a najsevernejšie časti E – dlhé mrazivé zimy, krátke suché letá – slabý výpar, málo
zrážok vo forme snehu
- mierne pásmo – cca medzi 40° a 70°sev. š.; prevládajúce západné vlahonosné vetry - striedanie cyklonálnych
a anticyklonálnych činností – premenlivosť počasia; kontinentálny typ – teplé, mierne vlhké letá a studené zimy s trvalým
snehom – nížina pri Kaspickom mori; oceánsky typ – teplá a vlhká zima bez snehu a chladné vlhké leto – západná E, Britské
ostrovy, západ Škandinávie
- subtropické pásmo – v oblasti Stredomoria – teplé suché letá, vlhké zimy

Uveďte hospodársky najsilnejšie krajiny sveta. Svoj výber zdôvodnite. Uveďte, aké zmeny nastanú v blízkej budúcnosti
v rebríčku hospodársky najvplyvnejších krajín sveta. Určte krajiny, ktoré v súčasnosti zažívajú prudký ekonomický rast.
1. Spojené štáty americké

Reálny HDP USA sa odhaduje na 20,94 bilióna dolárov. Sektor služieb v USA je oveľa rozvinutejší a technologicky
sofistikovanejší. Táto skutočnosť predstavuje asi 80 % celkovej produkcie. Na globálnej scéne tak zohrávajú hlavnú úlohu
najväčšie korporácie a podiel firiem, ktoré ponúkajú svoje služby v oblasti technológií, maloobchodu, financií a zdravotníctva.
2. Čína
Čínska ekonomika zaznamenala v posledných desaťročiach úžasný rast. Táto skutočnosť pomohla krajine získať toľko
vytúžené druhé miesto v zozname 10 najlepších ekonomík sveta. Reálny HDP Číny v roku 2020 bol 14,72 bilióna dolárov.
3. Japonsko
Na základe predpovede reálneho HDP je japonská ekonomika v súčasnosti na treťom mieste s odhadom 5,05 bilióna
dolárov. Počas 60., 70. a 80. rokov minulého storočia japonská ekonomika rýchlo rástla. Napriek tomu japonská ekonomika
po tomto období v 90. rokoch nebola pôsobivá. V poslednom desaťročí Japonsko robí všetko pre rast svojej ekonomiky.
4. Nemecko
S reálnym HDP vo výške 3,84 bilióna dolárov je Nemecko na štvrtom mieste medzi piatimi najlepšími ekonomikami na
svete. Po krátkom prepade v roku 2009 sa nemecká ekonomika odrazila vpred so 4,0 % expanziou o desaťročie späť. V
nasledujúcich rokoch krajina vykazovala konzistentné výsledky.
5. Spojené kráľovstvo
Priemerný ročný rast HDP Spojeného kráľovstva medzi rokmi 1999 a 2008 bol 2,8 %. Rast sa s najväčšou
pravdepodobnosťou spomalí v dôsledku poklesu súkromnej spotreby a utlmenia fixných investícií v neistých podmienkach,
ktoré vytvoril BREXIT. S reálnym HDP 2,76 bilióna dolárov si však Spojené kráľovstvo bude aj naďalej udržiavať svoju pozíciu
medzi 10 najlepšími ekonomikami sveta.
6. India
India, ktorá predbehla francúzsku ekonomiku, je na šiestom mieste v rebríčku najvyšších ekonomík sveta s reálnym HDP
2,66 bilióna dolárov. Indická ekonomika sa tiež stala najrýchlejšie rastúcou ekonomikou sveta spomedzi veľkých ekonomík.
7. Francúzsko
Odhad hrubého domáceho produktu Francúzska predstavuje 2,63 bilióna dolárov. V súčasnosti viac ako 70 % národného
HDP pochádza zo sektora služieb. Francúzsko je tiež svetovým lídrom v automobilovom, železničnom a leteckom priemysle.
8. Taliansko
Tretie najväčšie národné hospodárstvo v EÚ, Taliansko má vysoko rozvinutý trh. Krajina je tiež dobre známa pre svoj vplyvný
a inovatívny podnikateľský hospodársky sektor, pracovitý a konkurencieschopný poľnohospodársky sektor. Reálny HDP
Talianska sa odhaduje na 1,88 bilióna dolárov, čo z neho robí ôsmu najväčšiu ekonomiku na svete.
9. Kanada
Reálny HDP Kanady je ocenený na 1,64 bilióna dolárov, čo z nej robí deviatu najväčšiu ekonomiku na svete. Hoci Kanada
zostáva na deviatej pozícii najväčších svetových ekonomík, je len o jedno miesto pred Južnou Kóreou.
10. Južná Kórea

Južná Kórea je vysoko rozvinutá zmiešaná ekonomika a je 4. najväčšou ekonomikou v Ázii. Krajina po veľkej recesii stále
zostáva no je jednou z najrýchlejšie rastúcich rozvinutých krajín na svete. Na základe predpovede reálneho HDP je
juhokórejská ekonomika na desiatom mieste v hodnote 1,63 bilióna dolárov.
NAJRÝCHLEJŠIE RASTÚCE EKONOMIKY

- India - Priemerný rast v rokoch 2021 – 2025: 7,2 % - export
- Bangladéš - Priemerný rast v rokoch 2021 – 2025: 6,9 % - rýchly rast exportu a silnejší domáci dopyt
- Rwanda - Priemerný rast v rokoch 2021 – 2025: 6,7 %
- Vietnam - Priemerný rast v rokoch 2021 – 2025: 6,7 % - stabilná politická klíma, nízke náklady na pracovnú silu a relatívne
kvalifikovaná pracovná sila – elektronika a odevy
- Kambodža - Priemerný rast v rokoch 2021 – 2025: 6,6 % - prudký nárast odevného a stavebného sektora
Posúďte zaľudnenie rôznych častí sveta, lokalizujte 4 hlavné oblasti koncentrácie obyvateľstva sveta. Porovnajte
prírodné pomery, úroveň hospodárstva, zamestnanie obyvateľstva a prevládajúce sídelné typy.
ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA
- nerovnomerné ,na rozmiestnenie vpývajú činiteľe: prírodné a spoločenské.
- prírodné
- vzdialenosť od morského pobrežia -do 50Km od pobrežia 28% obyv.,
- nadmorská výška- polovica obyv.sveta žije v nížinách.
- podnebie - v miernom pásme žije 1/2 ľudstva - malú ľudnatosť majú oblasti s chladným, suchým, horúcim alebo
vlhkým podnebím
- spoločenské
- pobrežie s výhodnou dopravou,
- priemysel, obchod, služby, turistika, rekreačné oblasti, metropolitné regiony
ROZMIESTNENIE PODĽA KONTINENTOV

Euroázia- 75% obyvateľstva; Afrika- 11% obyv.;
Juž.Amerika- 8% obyv.; Sev.Amerika- 5% obyv.;
Austrália- 1% obyv.
ROZMIESTNENIE PODĽA PLOCHY

Ekumena - územie obývané a využívané
43%.
Anekumena - územie neosídlené 20%.
Subekumena - prechodné oblasti 37%.
- Až 90% obyv. žije na severnej
pologuly,na južnej 10% obyv.
HUSTOTA OBYVATEĽSTVA
- počet obyv. na 1 Km2 - priemerná
hustota je 40 obyv. /Km2
- najhustejšie zaľudnený svetadiel - Ázia -77 obyv./Km2
- najnižšiu hustotu majú krajiny s púštami ,s pustatinami, zaľudnenými oblastami - Kanada, Austrália
- extrémne vysokú hustotu majú mestské štáty napr.Singapúr,Monako,
- najhustejší štát - Bangladéš- 890 obyv./Km2 - v Europe - Holandsko - 369 obyv./Km2
HLAVNÉ ZOSKUPENIE OBYVATEĽSTVA: 4 VEĽKÉ KONCENTRÁCIE:

východná Azia; južná Azia; Europa; východné pobrežie Severnej Ameriky
Menšie oblasti koncentrácie obyvateľov:

Afrika - údolie Nílu a pobrežie Guinejského zálivu; v Juž.Amerike - Sao Paulo,Buenos Aires; v Azii-Filipíny a Jáwa
ČINITELE VPLÝVAJÚCE NA ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA

- VZDIALENOSŤ OD MORSKÉHO POBREŽIA – najviac ľudí žije na pobreží kontinentov, vnútrozemie je redšie osídlené; do 50km
žije cca 28% obyvateľstva; koncentrácie obyvateľstva sa vytvárajú v prístavných regiónoch Hamburg, Singapur, Hongkong, Rio
de Janeiro; takmer 80% populácie Austrálie je lokalizovaných do 50km od pobrežia; v Európe najväčšia časť obyvateľstva žije
vo vzdialenosti 200-500km od mora
- NADMORSKÁ VÝŠKA ÚZEMIA – polovica ľudstva žije v nížinách (28% súše)
- PODNEBIE – v miernom podnebnom pásme žije polovica ľudstva; malú ľudnatosť a nízku hustotu majú oblasti s chladným,
suchým, horúcim alebo vlhkým podnebím, menej priaznivým pre trvalé osídlenie a obmedzenými možnosťami pre rozvoj
poľnohospodárstva a priemyselnej výroby; rozdielne sú osídlené pasátové a monzúnové pobrežia, hustejšie sú osídlené
východné pobrežia, západné pobrežia sú riedko obývané (púšte zasahujú až k moru); nízku hustotu majú i oblasti tropických
dažďových pralesov (Amazonská nížina)
- HOSPODÁRSKE POMERY - významne ovplyvňujú súčasné rozmiestnenie obyvateľstva; v hospodársky vyspelých krajinách je
to priemysel, obchod a služby (Porýnie, Horné Sliezsko, južné a stredné Anglicko), v hospodársky menej vyspelých krajinách
poľnohospodárstvo
Popíšte zloženie atmosféry, na schéme prierezu atmosférou rozlíšte jej jednotlivé vrstvy. Opíšte špecifické vlastnosti
troposféry a stratosféry. Zdôvodnite význam troposféry pre život na zemi. Navrhnite riešenia ochrany ovzdušia na
Zemi.
- Atmosféra – vzdušný obal Zeme
VERTIKÁLNE ČLENENIE ATMOSFÉRY

TROPOSFÉRA (do 8-18km)
- najnižšia, najdôležitejšia – takmer 90% hmoty
atmosféry a takmer celý obsah vodných pár;
prebieha tu horizontálny a vertikálny prenos
vzduchových hmôt; tvorba oblakov; atmosférické
zrážky
- pokles tlaku, hustoty vzduchu a teploty cca
o 0,6°C na každých 100m
STRATOSFÉRA (17-55km)
- v spodnej časti – ozónosféra (25-30km) –
koncentruje ozón pohlcujúci UV žiarenie – horná
hranica krajinnej sféry Zeme
MEZOSFÉRA (40-85km)
- pokles teploty vzduchu na -90°C; ochranný štít
Zeme – zhorí tu väčšina meteoritov
TERMOSFÉRA (80-700km)
- teplota stúpa na 1500°C; odstredivé sily
zemskej rotácie; polárna žiara
EXOSFÉRA (do 20 000-35 000km)

- prevažne voľné atómy vodíka a hélia; gravitácia
už moc nepôsobí
RIEŠENIA OCHRANY OVZDUŠIA NA ZEMI

- výroba obnoviteľných palív a čistej energie – odklon od fosílnych palív a ich nahradenie alternatívnymi energiami –
slnečná, veterná a geotermálna energia
- úspora energie a účinnosť – výroba čistej energie je kľúčová – treba však aj znížiť našu spotrebu osvojením si
zodpovedných návykov a používaním efektívnejších zariadení
- ekologická doprava – prechod na elektronické vozidlá a vodíkové vozidlá a podpora spoločnej mobility (verejná doprava)
- zelená budova – od plánovania sa zelené budovy zameriavajú na vytváranie environmentálne zodpovedných a zdrojovo
efektívnych štruktúr na zníženie ich uhlíkovej stopy
Zhodnoťte lokalizačné činitele pre rozvoj poľnohospodárskej výroby v Európe. Vymenujte a podľa mapy lokalizujte
najvýznamnejšie oblasti pestovania poľnohospodárskych plodín a chovu hospodárskych zvierat. Menujte štáty, ktoré
majú prioritné postavenie v poľnohospodárskej výrobe a potravinárskom priemysle. Svoj výber zdôvodnite.
- svetadiel je sebestačný vo výrobe základných potravín (zemiaky, obilie, cukrová repa, ovocie a zelenina (Španielsko), vínno
(Francúzsko, Taliansko), živočíšna výroba, rybolov (Nórsko)) - Slovensko dostatok iba vajcia
- najvýznamnejšie poľnohospodárske oblasti sú na nížinách, orientuje sa na pestovanie obilnín, technických plodín, krmovín
- v Európe - veľmi dobré prírodné podmienky - mierne podnebie, dostatok vody, kvalita pôdy, dostatok nížin
- oproti minulosti je lepšia moderná technika, ale stále dôležitá aj ľudská práca
- k poľnohospodárstvu sa priraďujú aj lesné hospodárstvo a lov (rýb, kožušinových zvierat...)
- na severe a západe Európy - chladnejšie a vlhšie podnebie – prevláda živočíšna výroba ( chov hospodárskych aj voľne
žijúcich zvierat, pri mori rybolov)
- v ďalších častiach Európy – vyrovnaný pomer rast. a živ. výroby
- najmä na juhu Európy - teplejšie a suchšie podnebie – prevláda rastlinná výroba
RASTLINNÁ VÝROBA
- pšenica – najrozšírenejšia obilnina Európy - v teplejších a suchších územiach - Taliansko, Rusko, Francúzsko, Ukrajina
- raž – potrebuje chladnejšie podnebie - Rusko, Poľsko, Fínsko, Nemecko
- kukurica – na výživu obyv., aj krmovina - na juhu Európy, na východe Európy – Maďarsko, Rumunsko, Ukrajina
- technické plodiny - zemiaky - Rusko, Poľsko; cukrová repa – výroba cukru - Francúzsko, Nemecko , Poľsko; olejniny –
doplnok k strave, využitie v priemysle; olivy – v oblasti Stredozemného mora – Španielsko , Taliansko, Grécko; slnečnica – JV
Európa – Maďarsko, Ukrajina, Rusko
- vinič – J. Európa, Francúzsko
- jablká – Taliansko, Francúzsko, Nemecko
- chmeľ – Nemecko, Česko ( výroba piva)
- kvety – Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Bulharsko
ŽIVOČÍŠNA VÝROBA
- hovädzí dobytok – mierne pásmo, dostatok zrážok - západná, stredná a väčšia časť severnej Európy
- ošípané –nížiny, dostatok krovín – stredná a JV Európa
- hydina –blízkosť veľkých miest, veľká spotreba – celá Európa, čiastočne s výnimkou južnej
- ovce – chladnejšie a vlhšie podnebie, pohoria – Spojené kráľovstvo, Írsko, Alpy, Karpaty
- soby –S. Európa
- kozy – J. Európa – vidiecke oblasti
- kone –Spojené kráľovstvo, Írsko, Francúzsko
- Najvýznamnejšou
poľnohospodárskou oblasťou
je Severoeurópska nížina, kde
úrodná pôda a výdatné
zrážky umožňujú pestovať
rozličné druhy plodín
- Z obilnín je najrozšírenejšia
pšenica, pestuje sa široká
škála ovocia a zeleniny
- V celej Európe je rozšírený
chov hovädzieho dobytka na
mlieko a mäso
- V južných oblastiach pri
Stredozemnom mori sú
vhodné podmienky na
pestovanie citrusových
plodín a olív
- Severnú Škandináviu
pokrývajú lesy, vo vrchoch na
Britských ostrovoch je
rozšírený chov oviec
Porovnajte zoznam najväčších miest sveta v rokoch 1950-2013 a posúďte tendenciu ich vývoja do budúcnosti.
Lokalizujte 10 najväčších mestských aglomerácií v r. 2013 na mape. Vysvetlite proces urbanizácie v menej rozvinutých
a rozvinutých krajinách a odhadnite tendencie urbanizácie do budúcnosti.
Porovnajte polárne oblasti severnej a južnej pologule, navrhnite perspektívy ich využitia. Zhodnoťte dôsledky
rozpustenia antarktického pevninského ľadovca po oteplení klímy Zeme. Uveďte oblasti sveta, ktoré by boli
postihnuté najviac, zdôvodnite svoje tvrdenie.
ANTARKTÍDA
- južný pól - 98% povrchu pokrýva ľad - pevninový ľadovec
- žiadny obyvatelia, iba vedci a výskumné laboratórie (využívaný len na vedecké účely, nesmie sa ťažiť prírodné bohatsvo,
nikomu nepatrí)
- rozsiahle prírodné zdroje (ropa, plyn, uhlie, urán, drahé kovy, minerály a ryby)
- je najstudenejším, najhornatejším a najveternejším miestom na zemeguli

- jeho hlavnú časť tvorí antarktická pevnina
- Nad ľadovec vystupuje iba niekoľko skalnatých pohorí - Najvyššie je mladé vrásové pohorie - Najvyšší vrch je Vinson a na
Viktóriinej zemi činná sopka Erebus
- Pevná zem Antarktídy je pochovaná pod obrovskou vrstvou ľadu, ktorý pokrýva 99,6% povrchu krajiny
- ročne 30 000 turistov, cestovný ruch sa rozvíja,
- Antarktída má najdrsnejšie a najchladnejšie podnebie na Zemi - Okolo južného pólu je polárne podnebie - Antarktída môže
byť klasifikovaná ako púšť, lebo tu spadne ročne 7 mm zrážok v podobe vody - Na južnom póle nepršalo už asi 1 000 000
rokov - Na Antarktíde zúria časté, prudké a dlhotrvajúce víchrice
- Chladné vetry dujú z centrálnej plošiny smerom k pobrežiu a spôsobujú silné snehové búrky - Silné vetry a nízke teploty sú
nebezpečné pre človeka, ktorý ostane vonku nechránený - Sú tam nepriaznivé podmienky pre život
- zmluva o ochrane Antarktídy - môže byť prehodnotená v roku 2048, dovtedy sa nesmie ťažiť
- veda- skúmanie rôznych zamŕznutých živočíchov, nejake jazero, ktoré nebolo 3miliony rokov oddelené, najväčšia ozónová
diera, pozorovať vesmír alebo iné živočíchy, extrémny vplyv na ľudský organizmus, cvičenie kozmonautov na extrémne
podmienky
ARKTÍDA
- severný pól - povrch tvorí zamrznutá voda Severného ľadového oceánu
- z klimatického hľadiska je vymedzená júlovou izotermou 10 C (najteplejší mesiac)
- najsevernejšia hranica rozšírenia lesa (rozhranie tajgy a tundry)
- podnebie: studené, teploty –40 do -50 C, málo zrážok 100-300 mm, v zime zamŕzajú okrajové moria, časť je ovplyvnená
Golfským prúdom – nezamŕzajú
- ľadové kryhy sa neustále pohybujú – driftujú
- Osídlenie je riedke len na pevnine Škandinávie a Ruska – Eskimáci, Laponci...
- Význam: rybolov, doprava (Severná morská cesta)

- ťažba ropy a zemného plynu v budúcnosti
- teoreticky možné vojenské konflikty o nerastné suroviny medzi štátmi
- pravdepodovne sa bude rozvíjať cestovný ruch ale menej ako a Antarktíde
- rozšírenie chovu sobov, lovu líšky polárnej
V BUDÚCNOSTI
- Arktída využívaná viac na lodnú dopravu (kvôli globálnemu otepľovaniu sa roztopí veľká plocha ľadovcov), zdroj pitnej
vody (roztápanie ľadu), ťaženie ropy a plynu na Antarktíde,
- antarktída najväčší zásobník sladkej vody
DÔSLEDKY ROZTOPENIA ĽADOVCA

- je určený predpoklad, že sa do roku 2100 roztopia všetky ľadovce, v dôsledku čoho by nastali obrovské záplavy a masová
emigrácia ľudí z pobrežných oblastí do vnútrozemia
- juhoafrický Marionov ostrov – pokles zrážok z 2 500 na 1 700mm
Zhodnoťte význam dopravy v organizácii života spoločnosti. Vymenujte činitele, ktoré ovplyvňujú lokalizáciu
jednotlivých druhov dopravy a zdôvodnite ich lokalizáciu. Porovnajte jednotlivé druhy dopravy vo vzťahu k ochrane
životného prostredia. Uveďte príklady alternatívnej dopravy v mestách. Navrhnite spôsoby, ako znížiť negatívny dopad
dopravy na životné prostredie.
- Automobilová
- Železničná
- Letecká
- Lodná
- Verejná mestská doprava (autobusová, električky, trolejbusy…)
- Alternatíva - bicykle (Holandsko, Belgicko…)

- Zníženie dopadu - viacej elektrických aut, využívanie vlakov a MHD, doprava radšej na lodiach ako lietadlách, lietanie
minimálne a ak už na komerčných lietadlách nie súkromných…
- Význam - migrácia spoločnosti a obyvateľstva (do prace, za kultúrou, rekreačne - cestovný ruch)
- Transport - letecky, lodný, kamiónový, železničný…
- Najrozšírenejšie železnice - Belgicko
- Činitele - dôvod dopravy, prírodne podmienky, čas, človek…

Zdôvodnite nerovnomerné zaľudnenie Európy. Na mape lokalizujte najhustejšie zaľudnené oblasti. Na konkrétnych
príkladoch demonštrujte príčiny rozdielneho osídľovania (rieky, pôdy, pobrežie...) podľa tabuľky určte štáty s najvyššou
hustotou obyvateľstva na km2. analyzujte dôvody, prečo tomu tak je.
⁃ väčšina obyvateľov zžije v mestách

⁃ Medzi mestami a vidiek sú obrovské rozdiely
⁃ Vidiek ma nedostatočné spojenie s okolím, malo pracovných príležitosti, slabý kultúrny život…
⁃ Klima, pôdy na poľnohospodárstvo…
⁃ Urbanizácia
⁃ Najviac osídlene sú mesta, priemyselne oblasti a pobrežia
⁃ Paríž, Londýn, Moskva, Brusel, Nemecko…
štáty s najvyššou hustotou obyvateľstva na km2: Monako, Vatikán, Holandsko, Belgicko, Spojene Kráľovstvo…
Slovensko (112/km2)
EU (106/km2)
Posúďte príčiny zmenšovania sa rozlohy pôdneho fondu Zeme s aplikovaním týchto pojmov – erózia, dezertifikácia,
deforestácia, kontaminácia, devastácia, urbanizácia. Navrhnite možné riešenie aktívnej ochrany pôdneho fondu.
- erózia - fyzikálny proces rozrušovania a odstraňovania časti zemského povrchu pôsobením vonkajších činiteľov (zosuv
pôdy)
- dezertifikácia – rozširovanie púští na úkor ornej pôdy

- deforestácia – odlesňovanie
- Urbanizácia - prechod obyvateľov z obcí do miest
- Kontaminácia - (znehodnotenie pôdy chemikáliami) - kontaminácia pôdy je spôsobená chemikáliami v pôde, alebo inou
zmenou prírodného prostredia v pôde
- Tento typ kontaminácie môže vznikať znečistením povrchu pôdy, porušením podzemných nádrží, priemyselnou činnosťou
alebo nesprávnou likvidáciou odpadu…
- degradácia - je fyzikálne, chemické a biologické poškodenie a znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy, ako je vodná erózia
a veterná erózia, zhutnenie, acidifikácia, kontaminácia rizikovými látkami, škodlivými rastlinnými organizmami, živočíšnymi
organizmami a mikroorganizmami, zníženie obsahu humusových látok v pôde, obmedzenie tvorby mikrobiálnej biomasy a
neprirodzené zníženie biologickej aktivity v pôde
- Hlavným činiteľom pri všetkých týchto pojmoch býva väčšinou človek a jeho aktivita (nesprávne pestovanie, stavby, ťažba
dreva…)
OCHRANA PÔDNEHO FONDU

- prísnejšie legislatívne pravidlá a nariadenia, zákony, vysoké pokuty až väzenie, edukácia, chránené územia…
Definujte základné sídelné jednotky (sídlo, obec, veľkomesto, metropola, aglomerácia, magalopolis, konurbácia)
a uveďte príklady miest, tie lokalizujte na mape.
- sídlo – základná jednotka osídlenia, ktorú tvorí akékoľvek obývané a priestorovo oddelené zoskupenie bytových
a nebytových objektov – najmenšie sídelné jednotky sa najčastejšie nazývajú lokality
- obec – samostatný samosprávny územný celok, ktorý tvorí jedno alebo viac sídiel
- mesto – sídlo alebo zoskupenie sídel, ktorého počet obyvateľov sa pohybuje v rozpätí prevažne od 2 000 do
100 000
- veľkomesto – mesto s počtom obyvateľov vyšším ako 100 000 – Bratislava, Praha, Košice
- metropola – veľkomesto, ku ktorému spáduje určité väčšie zázemie, pre ktoré predstavuje riadiace centrum, je
sídlom centrálnych inštitúcií a orgánov – Tokio, Londýn, Sydney, Brusel
- aglomerácia – zoskupenie mesta a okolitých sídel s intenzívnymi vzájomnými väzbami, mesto vytvára
s aglomerovaným územím súvislý celok nerešpektujúci administratívne hranice – Miami, Boston, New York
- magalopolis – rozsiahle územie, na ktorom sú aglomerácie, veľkomestá a mestá navzájom úzko prepojené,
prípadne i zarastené do jedného celku – Chi-Pitts (oblasť veľkých jazier), Tokaidó (Tokio-Nagoja
Osaka), Randstat (holandské veľkomestá), Zwischenstadt (bývalá konurbácia Porúrie-Porýnie)
- konurbácia – zoskupenie miest prepojených navzájom, ako aj so svojím zázemím

84. PLANÉTA ZEM A JEJ ZOBRAZOVANIE
Uveďte dôsledky obehu Zeme okolo Slnka. Zdôvodnite rozdielnu rýchlosť Zeme v jednotlivých fázach obehu okolo
Slnka. Vysvetlite pojmy – perihélium, afélium, orbita, ekliptika. Uveďte uhlovú rýchlosť obehu a smer obehu Zeme
okolo Slnka.
OBEH OKOLO SLNKA

- Zem obieha okolo Slnka po elipsovitej dráhe – orbite proti smeru hodinových ručičiek
- rýchlosť obehu sa mení v závislosti od polohy Zeme k Slnku
- v aféliu (odslní) je Zem od Slnka najďalej a obieha najpomalšie (2.7)
- v perihéliu (príslní) je Zem k Slnku najbližšie a obieha najrýchlejšie (1.1)
- priemerná rýchlosť obehu je 29,76 km/s
- čas obehu je 365 dní 5 hodín 48 minút 45,7 sekúnd – tropický rok
- skutočné pohyby Zeme vníma človek ako zdanlivé pohyby Slnka po kružnici – ekliptike
- jarná a jesenná rovnodennosť- 21.3 a 23.9, póly sú rovnako vzdialené od Slnka a Slnko dopadá kolmo na rovník
- severný pól je k Slnku priklonený najviac 21. júna, kedy lúče dopadajú kolmo na obratní Raka (23,5° s.š)- letný
slnovrat, severný pól je od slnka odklonený najviac 21. decembra , lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca
(23,5 ° j.š) – zimný slnovrat
DÔSLEDKY
- striedanie ročných období, dlhšie a menej teplé letá na severnej pologuli a kratšie a teplejšie letá na južnej pologuli,
rôzne dĺžky trvania polárneho dňa na severnej a južnej pologuli
Vymenujte najvýznamnejšie vodné nádrže Slovenska a zhodnoťte účely, na ktoré sa používajú. Lokalizujte vybrané
nádrže na mape a porovnajte ich podľa významu.
- vodné nádrže delíme na:

- vodné nádrže vytvorené činnosťou prírody
- vodné nádrže vytvorené činnosťou človeka – umelé vodné nádrže
VODNÉ NÁDRŽE VYTVORENÉ ČINNOSŤOU PRÍRODY

- jazerá – vodné nádrže, ktoré vznikli činnosťou prírodných síl
- plesá – vodné nádrže, ktoré vznikli činnosťou ľadovcov, napr. v Tatrách (Veľké Hincovo pleso, Štrbské pleso, Popradské
pleso, Zelené pleso)
VODNÉ NÁDRŽE VYTVORENÉ ČINNOSŤOU ČLOVEKA

- tajchy – vodné nádrže vybudované v stredoveku ľuďmi v banských oblastiach – napr. Štiavnické vrchy – hromadila sa v nich
voda zo zrážok, používala sa ako energetický zdroj na pohon banských zariadení – v súčasnosti sa využívajú na rekreačné
účely
- priehradné vodné nádrže – vodné nádrže, sa využívajú na výrobu energie, na ochranu proti povodniam, ale aj na rekreačné
účely – najviac ich je na rieke Váh – Liptovská Mara, Nosice, Sĺňava, Vodné dielo Žilina; Oravská priehrada (Orava),
Zemplínska šírava (Laborec), Ružín (Hornád), Vodné dielo Gabčíkovo (Dunaj)
Opíšte zameranie hospodárstva Ázie v jednotlivých oblastiach. Určte oblasti s priemyslom moderných technológií,
najvyspelejšie a hospodársky najzaostalejšie krajiny. Zhodnoťte väzby priemyslu na zdroje nerastných surovín.
- najrýchlejšie rastúca ekonomická oblasť sveta – z veľkého producenta na inovatívnu ekonomiku – „21. storočie – storočie Ázie“ -
v Ázii prevažuje rastlinná výroba nad živočíšnou
- najľudnatejší svetadiel; ekonomicky a kultúrne najvýznamnejší svetadiel; finančná veľmoc; rastie geopolitický význam
POĽNOHOSPODÁRSTVO
- má dominantné postavenie; zamestnáva viac ako polovicu obyvateľstva a najviac sa podieľa na tvorbe HDP- najvyspelejšie
poľnohospodárstvo má Japonsko a Izrael
- suchá západná Ázia – závisí od zavlažovania – sústreďuje sa pri riekach a v horských oblastiach – pšenica, datle, figy, olivy, tabak,
mak, bavlník
- monzúnová Ázia - rotačné poľnohospodárstvo – menej rozvinuté krajiny južnej a juhovýchodnej Ázie – produkuje potraviny pre
výživu obyvateľstva – obilniny (ryža, pšenica, kukurica, proso), strukoviny, bataty, maniok, ovocie
- na plantážach – zdroj financovania ekonomického rozvoja – pestujú sa exportné plodiny – kakaovník, kávovník, čajovník, palma
olejná, cukrová trstina – Jáva, Filipíny; kaučukovník – Malajzia, Sumatra
- v rovníkovej oblasti sa ťažia vzácne druhy drevín – eben, mahagón, santal
RASTLINNÁ VÝROBA ŽIVOČÍŠNA VÝROBA

- prevláda vo väčšine krajín; orientuje sa hlavne na ryžu - chov domácich zvierat má druhoradý význam – nízka
(monzúnové oblasti) (90% svetovej produkcie – 1/3 Čína, úžitkovosť dobytka
1/5 India, 1/12 Indonézia) a ostatné obilniny (Kazachstan – - chov hovädzieho dobytka, oviec, kôz
pšenica) - 8. div sveta – najväčšie svetové terasy (ryža) - India – popredné miesto v chove hovädzieho dobytka na
Filipíny a Indonézia mlieko – z náboženských dôvodov sa na mäso nevyužíva
- kukurica, bataty, manioky, jamy, kaučukovník – Indonézia - Čína – svetové prvenstvo v počte kusov ošípaných, hydiny
Malajzia, Thajsko, Srí Lanka a produkcii bravčového mäsa
- bavlník – Čína, India, Turecko, Pakistan - chov tiav, priadky morušovej (hodváb), byvolov, jakov
- najväčšie plantáže čajovníkov na svete – India, Čína, Srí a morský rybolov (prímorské krajiny)
Lanka
PRIEMYSEL
- najviac priemyslu – Japonsko a Kórejská republika – dominuje dopravné strojárstvo, hutníctvo, chemický priemysel,
elektrotechnika a elektronika - známe firmy – Daewoo, Samsung, Hyuindai
- v menej rozvinutých krajinách – užšia špecializácia , ale nižšia technická úroveň – severovýchodná a severná Čína a Západné
Bengálsko v Indii – hutníctvo, ťažké strojárstvo a energetika
- v 70. rokoch – Čína, India, Pakistan – základňa pre rozvoj jadrového priemyslu
- bohaté ropné štáty – Katar, Kuvajt, Spojené Arabské Emiráty, Bahrajn, Brunej; hutnícky priemysel – najväčší producent ocele
Japonsko, Čína, Kórea; najviac elektrickej energie sa vyrobilo v Japonsku, Číne a Indii; Izrael – brúsenie diamantov
- najvyspelejšie krajiny – Japonsko a ázijské tigre
ÁZIJSKÉ TIGRE – Novoindustrializované krajiny

- v pomerne krátkom časovom období zaznamenali rýchly nárast hrubého národného produktu – prešli postupne 3 obdobiami,
počas ktorých sa stali hospodársky významnými krajinami
- 1. obdobie – namiesto importu začali rozvíjať základné odvetvia vlastného priemyslu – potravinárstvo, textil, obuv, oceľ
- 2. obdobie – zamerali sa na exportné odvetvia – elektronika, výroba automobilov, neskôr PC
- 3. obdobie – vývin priemyselných odvetví na základe vlastného výskumu – PC, telekomunikačná technika, spotrebná elektronika
- Singapur je piatym najväčším prístavom sveta; Hongkong druhé najväčšie finančné stredisko Ázie; Malajzia a Indonézia vyrábajú
najviac mikroprocesorov na svete
KRAJINY:
- východná Ázia – Južná Kórea, Hongkong, Taiwan
- pevninská časť juhovýchodnej Ázie – Thajsko, Malajzia
- ostrovná časť juhovýchodnej Ázie – Indonézia, Filipíny
- predpoklady hospodárskeho vývoja – lacná pracovná sila, veľký trh, zahraničné investície, podpora štátu, propagácia v zahraničí
- faktory ekonomického úspechu – proexportné orientovanie ekonomiky; vysoké investície do vzdelania; častý výskyt
nedemokratických režimov; úspešný boj s korupciou; budovanie stabilného a vhodného podnikateľského prostredia; efektívne
využitie prílevu investícií do regiónu
- najbohatšie krajiny – Singapur, Japonsko, Kuvajt, Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Katar, Brunej
- najchudobnejšie krajiny – Afganistan, Nepál, Mjanmarsko, Irak, Jemen, Bangladéš
Uveďte percentuálnu výšku nezamestnanosti na Slovensku. Na mape Slovenskej republiky lokalizujte regióny
s najvyššou nezamestnanosťou, analyzujte dôvody tohto stavu a navrhnite opatrenia na zlepšenie tejto situácie.
- po svetovej hospodárskej kríze v rokoch 2008-2010 nastalo obdobie rastu, pod ktorú sa podpísalo zefektívnenie výrobných
odvetí hospodárstva, ako aj príchod ďalších zahraničných investorov – to sa odrazilo v znížení nezamestnanosti
- miera evidovanej nezamestnanosti SR dosiahla v roku 2017 5,9%
- okresy s vysokou mierou nezamestnanosti: - okresy s nízkou mierou nezamestnanosti:

- Rimavská Sobota 18,5% - Bratislava 2%
- Rožňava 16,2% - Trnava 2%
- Kežmarok 15,4% - Galanta 2,1%
- Revúca 14,9% - Hlohovec 2,2%
- Trebišov 13,5% - Piešťany 2,2%
Určte hospodársky významné suroviny, ktoré sa na území Slovenska ťažia. Lokalizujte miesta ich ťažby. Uveďte
využitie jednotlivých surovín. Zamerajte sa na perspektívu ťažby jednotlivých surovín na potenciálne ložiská zatiaľ
neťažených zdrojov.
ŤAŽBA NERASTNÝCH SUROVÍN

- bohatá história v ťažbe nerastných surovín, dnes je väčšina zdrojov už vyťažená
- vyznačuje sa vysokým podielom ľudskej práce, je dobrým zdrojom zamestnanosti, ale menej rentabilný – na tvorbe HDP sa
podieľa iba 0,5%
- palivovoenergetické suroviny – nedostatok, domáce zdroje ropy pokrývajú potrebu len 1%, zemný plyn asi 5% ( ropa –
Záhorská nížina-Gbely, Láb, Východoslovenská nížina – nevyužíva sa, hnedé uhlie – Prievidza, Handlová, Nováky, postupné
znižovanie ťažby)
- rudy – situácia ešte menej priaznivá ako pri ťažbe energet. surovín, zrušené dotácie štátu , neefektívne prevádzky sa
likvidujú, jediné ložisko, kde pokračuje ťažba je Nižná Slaná – železná ruda, zabezpečuje asi 7-10% domácej spotreby
- nerudy – najvýznamnejšie, väčšina pokrýva domácu spotrebu, nutné dovážať napr. kaolín, sklárske piesky, grafit,
kremenec, vyvážame napr. vápence, cementárske suroviny, magnezit, dolomit, soľ
- vápence, dolomity, cementárske suroviny: Rohožník, Horné Sŕnie, Ladce, Lietavská Lúčka, Gombasek, B.Bystrica, Bystré,...
- magnezit: Jelšava, Lubeník, Lovinobana, sz. od KE (žiaruvzdorný materiál)
- kamenná soľ: Prešov (Solivary), Zbudza (pri Michalovciach)
- z ostatných nerudných surovín sa tu ťažia napr. žiaruvzdorné íly – Poltár, kremenec – B.Štiavnica, mastenec – Hnúšťa,
keramické hliny – Pozdišovce, Modra, tehliarske hliny, štrky, piesky – neogénne usadeniny
- ťažba nerastných surovín predstavuje výrazný vplyv na ŽP – záber pôdy, zmena reliéfu, prašnosť, hlučnosť,...
- z celkovej ťažby SR na palivovoenergetické suroviny pripadá 12,5%, na rudy 2,1%, na nerudy 85,4% ( r. 2004)
Uveďte približný počet sídel na Slovensku, koľko z nich má štatút mesta. Uveďte funkčné a veľkostné delenie miest aj
s konkrétnymi príkladmi. Tieto mestá lokalizujte na mape. Lokalizujte oblasti roztrateného osídlenia na Slovensku
a uveďte a vysvetlite, akou funkčnou premenou týchto sídel.
- približný počet sídel na SK je 289 z toho len 140 má štatút mesta (do 2 000 obyvateľov je dedina)
ROZPTÝLENÉ SÍDLA
- vznikali v horských oblastiach severného a stredného SK v 16.-18. stor.; niektoré obytno-výrobnú funkciu zmenili na rekreačnú
- kopanice – Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, Javorníky - rale – Orava
- lazy – Krupinská planina, Poľana a Slovenské Rudohorie - štále – okolie Novej Bane
MESTSKÉ SÍDLA
- miest je na Slovensku 140, žije v nich však polovica obyvateľstva
- všetky naše mestá sú polyfunkčné, len niektoré menšie sú monofunkčné – Trenčianske Teplice, Vysoké Tatry, Stará Turá
- mestské pamiatkové rezervácie – mestá, v ktorých sa zachovali stredoveké jadrá s množstvom historických pamiatok – Banská
Štiavnica, Kremnica, Levoča, Spišská Sobota, Kežmarok, Bardejov, Bratislava, Trnava
MALÉ MESTÁ
- do 4 999 obyvateľov – je ich 23 – Dudince, Bojnice, Modrý Kameň, Spišská Stará Ves, Leopoldov, Spišské Vlachy, Tlmače..
- od 5 000 do 19 999 obyvateľov – je ich 79 – Poltár, Rajec, Šurany, Dudince, Námestovo, Zlaté Moravce, Skalica
STREDNE VEĽKÉ MESTÁ
- od 20 000 do 49 999 obyvateľov – je ich 28 – Levice, Nové Zámky, Ružomberok, Šaľa
- majú význam najmä ako priemyselné strediská
VEĽKÉ MESTÁ
- od 50 000 do 99 999 obyvateľov – je ich 8 – Prešov (90 000), Žilina (81 000), Banská Bystrica (79 000), Nitra (77 500), Trnava (65
500), Martin (55 000), Trenčín (56 000), Poprad (52 000)
- sú to priemyselné a kultúrne strediská, sídla vysokých škôl, úradov a podobne
VEĽKOMESTÁ
- nad 100 000 obyvateľov – sú 2 – Bratislava (hlavné mesto, 425 000), Košice (metropola východného Slovenska, 239 000)
Medzi monofunkčné mestá patria napríklad:

priemyselné mestá – Dubnica nad Váhom, Svit kúpeľné mestá – Dudince, Turčianske Teplice,
banské mestá – Banská Štiavnica rekreačné mestá – Vysoké Tatry
mestá s obytnou funkciou – Nová Dubnica pútnické mestá – Levoča, Staré Hory
dopravné mestá – Čierna nad Tisou
Vysvetlite pojem svetový oceán, lokalizujte jednotlivé oceány sveta. Určte najväčší, najmenší, najteplejší a posledný
vyčlenený oceán. Na schéme oceánskeho dna jednotlivé prvky pomenujte a lokalizujte ich na mape sveta.
- súvislý obal Zeme, tvorený všetkými oceánmi a moriami - Tichý, Antlantický, Indický, Severný ľadový, Južný
- pre svoju vysokú tepelnú kapacitu je obrovským akumulátorom tepla – zmierňuje výkyvy teplôt na Zemi, ovplyvňuje
cirkuláciu atmosféry
- vlastnosti:
- salinita - celkové množstvo rozpustených minerálnych látok (solí) v 1kg morskej vody, najviac salinity je v
oceánoch v subtropických oblastiach, kde je najväčší výpar (Červené more), najnižšia salinita v chladnejších
podmienkach, vysoké zemepisné šírky, menšie vyparovanie a väčší prietok riek (Baltské more)
- Teplota- v súlade s teplotou vzduchu , na povrchu kolíše podľa podnebia (2-29C), pri teplote -2C voda zamŕza, vo
veľkých hĺbkach teplota rovnaká, najteplejšie- na sever od rovníka (vplyv morských prúdov)
- hustota – závisí na teplote, salinite, tlaku – max hustotu má pri teplote 4°C – morská voda má väčšiu hustotu ako
sladká
- farba a priehľadnosť – závisí od obsahu rozpustených organických i anorganických látok a na schopnosti
pohlcovania slnečných lúčov – zelená = dostatok planktónu
- najväčší – Tichý oceán

- najmenší – Severný ľadový oceán
- najteplejší – Indický oceán
- posledný vyčlenený – Južný oceán
PRVKY OCEÁNSKEHO DNA

- podmorské okraje pevnín – šelf (do
hĺbky 200m), pevninový svah,
pevninové úpätie
- prechodné oblasti – hlbokomorské
priekopy
- vlastné oceánske dno – oceánske panvy (asi 50% dna oceánov, hĺbka asi 3-6 km), stredooceánske chrbty
- sedimenty – pokrývajú dno oceánov, delia sa na:

- pevninové – prinášané riekami, ľadovcami, vetrom
- hlbokomorské – tvorené zvyškami odumretých mikroorganizmov, sopečným a kozmickým materiálom
Arctic Ocean
Atlantic
Ocean
Pacific
Ocean
Pacific
Ocean
Indian Ocean
Southern Ocean

Maturita Geo

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Maturita Geo

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

1.

PLANÉTA ZEM A JEJ ZOBRAZOVANIE

- vesmír - celý priestor a čas a ich obsah, vrátane planét, hviezd,

- postavenie Zeme v slnečnej sústave - Zem je treťou planétou od

- tvar Zeme - Zem je takmer úplne guľatá; gravitačná sila by stiahla

- Zem je v poradí 3 planéta Slnečnej sústavy

- guľovitý tvar Zeme má viaceré dôsledky:

- TERESTRIÁLNE (POZEMSKÉ) PLANÉTY – planéty slnečnej sústavy,

- najľudnatejšie štáty Ázie – Čína 1,4 bil., India

- hustejšie obývané sú oblasti na pobreží

- najväčšie sústredenie obyvateľstva je na

- magalopolis – To-Ka-Yo – najväčšie na svete;

- tendencia vývoja počtu obyvateľstva na

- GLACIÁLNY RELIÉF – najlepšie sa vyvinul v Tatrách

- v dôsledku rôznej odolnosti hornín sa vytvorili v údoliach skalné stupne – prahy

FORMY GLACIÁLNEHO RELIÉFU

- správne spôsoby hospodárenia – primerané hnojenie, striedanie kultúr, úhorovanie

- pôda sa skladá zo živej a neživej zložky:

- úrodná pôda – priaznivý pomer medzi pevným, tekutým a plynným podielom

- teplá klimatická oblasť – nížiny a nízko položené

- ALTERNATÍVNY ZDROJ - iná možnosť k tradičnému, resp. doteraz využívanému zdroju

- rozloha Slovenska je 49 034km2; počet obyvateľov cca 5mil

- tri základné vekové skupiny – podiel týchto skupín je podmienený natalitou

- TYPY VEKOVEJ PYRAMÍDY:

- SEVERNÁ OBLASŤ – hospodársky najvyspelejšia; strojárstvo, výroba dopravných prostriedkov, elektronika,

- typické výskytom endemitov – izolovaný vývoj kontinentu, pomerne

Existujú 3 podoblasti vegetácie: Malesian, Hawaiian, New Zealand

- najrozšírenejšie rastliny - kokosová palma a chlebovník,

- rastlinstvo Oceánie je bližšie rastlinstvu Ázie než

- najvyšší bod – vrchol Gerlachovského štítu – 2 655

- keďže s rastúcou nadmorskou výškou klesajú

- v nížinných polohách sa pestujú na teplo náročné

VERTIKÁLNA ZONÁLNOSŤ PEDOSFÉRY

VERTIKÁLNA ZONÁLNOSŤ BIOSFÉRY

EKVATORIÁLNY DAŽĎOVÝ PRALES

- zóna červenožltých pôd stále vlhkých ekvatoriálnych a tropických lesov –

SAVANY A SAVANOVÉ LESY

- rok v savanách sa delí na obdobie sucha a obdobie dažďov

- EKUMENA – obyvateľstvom osídlená časť Zeme

ČINITELE VPLÝVAJÚCE NA ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA

- polomer Zeme – 6378km; smerom ku stredu sa zvyšuje teplota, tlak a hustota

- mechanické pohyby vrchnej časti litosféry, vyvolané tlakom,

- CESTOVNÝ RUCH – významný ukazovateľ hmotnej

FORMY CESTOVNÉHO RUCHU

DRUHY CESTOVNÉHO RUCHU

- územím prechádza dôležitá hydrografická hranica, hlavné európske

- Slovensko leží v miernom pôdnogeografickom pásme

ŠTÁTY BENELUXU – hospodárska únia 3 štátov

- len 3% obyvateľov žije na vidieku

- v poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba – chov hovädzieho

- 91% obyvateľov žije v meste – najviac v hlavnom meste

CYKLÓNA – tlaková níž

- je tu vznik oblačnosti, vzduch sa ochladzuje, rastie vlhkosť a zrážky

ANTICYKLÓNA – tlaková výš

- zaniká oblačnosť, prevláda jasné a suché počasie

- Počasie v Európe výrazne

- rasa – skupina obyvateľstva s rovnakými znakmi,

VEĽKÁ EUROPOIDNÁ RASA – biela

VEĽKÁ MONGOLOIDNÁ RASA – žltá

VEĽKÁ EKVATORIÁLNA RASA – čierna

- Severná Afrika – pokračovanie otroctva

- Arktické pásmo – trvalá snehová pokrývka, zaľadnenie; oblasti – Arktída a Antarktída

- výrazné boli dve natalitné vlny z 50-tych a 70-tych rokov

19 015 + 183 – 135 + 183 – 376 = 18 870 – celkový prírastok ?