trvalo osídlené, alebo pevnosti (v čase mieru prázdne) stavali ich na vyvýšeninách, v blízkosti riek a križovatiek obchodných ciest, na bralách žili na nich kniežatá, veľmoži a ich bojové družiny, kňazi, remeselníci, obchodníci a roľníci v čase nebezpečenstva sa sem uchyľovali aj obyvatelia z okolia obrana krajiny, centrá správy (sídla vojvodov s vladárskou právomocou alebo županov) Hrady opevnené sídlo kráľa alebo šľachty a ich služobníctva Hradiská a hrady Nitra a Bratislava existovali aj po páde Veľkej Moravy ako centrá správy, výroby a cirkevného života Stupava, Holíč, Hlohovec a Beckov boli malé pohraničné sídla a mali obranný charakter Župné hrady sídlil na nich župan staral sa o kráľovský majetok vyberal dane a poplatky od poddaných bol aj sudcom a veliteľom hradnej vojenskej posádky župa (kráľovský komitát) = územnosprávna jednotka Uhorského kráľovstva
donjon = hl., najpevnejšia veža hradu; bašta = vysunutá veža tvoriaca súčasť hradbového opevnenia